Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Hviezda na Trenčianskom hrade



Nedávno (sept.2010) som začal písať akýsi iný text, ktorý však nechtiac myšlienky nasmerovali do spomienok. Nevzpieral som sa im. Kedysi ma napadlo, aká škoda, že môj pradedo (1844 - 1936) nepísal žiadne spomienky, veď zhruba od r. 1875 žil v Trenčíne a bol svedkom úžasnej éry spriemyselnenia a rozvoja Trenčína. Teraz si uvedomujem, aké premeny som za tých 60 rokov zažil ja sám a škoda by bola nezanechať o nich žiadnu zprávu. Takže moje spomienky som už písať začal - týkajú sa môjho detstva a vtedajšieho hradu. Súčasne zisťujem záujem o niekdajšiu hviezdu na hrade, nuž nižšie uverejňujem súvisiaci úryvok z mojich spomienok a súvisiace fotografie. V lete 2018 na základe ďalších záujmov o hviezdu pridávam ďalšie údaje.

Stará strecha hradnej veže.

Prvou stavbou hradu (nehovoríme o rotunde) bola hradná obytná a obranná veža, ktorú postavili na skale pred tisícročím. Potom sa pristavovalo dookola - ďalšie budovy, ale aj okolo pôvodnej veže, ktorá sa tým zväčšovala.
Ako vyzerala hlavná hradná veža a jej vrch (strecha) v dobe, keď sa ešte hrad používal, vidíme na viacerých starých dobových kresbách.
Dňa 11. júna 1790 napoludnie vietor rozšíril požiar z mesta cez farské schody na faru a ďalej na hrad, ktorý celkom vyhorel (Menclová, str. 130).
Na starých kresbách vidíme hlavnú hradnú vežu vyhorenú bez strechy.
O vyhorenom hrade píše niekdajší trenčiansky gymnazista, vtedy 42 ročný Alojz Mednyánszky v knihe "Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungern" (Pesth, 1826), že na ňom v tom čase bol a ako sa hrad vtedy využíval (väzenie, zbrojnica).
V r. 1837 dovtedajší majiteľ Jozef Illésházy vyhorený hrad aj panstvo predal Šimonovi Sinovi, ktorý po kúpe (hneď 1837, alebo zakrátko) dal zastrešiť aj vyhorenú hradnú vežu. Krov bol drevený (búral sa až v r. 1978), nuž iste aj pokrytie bolo šindľové.
Na tejto Sinovej streche nám aj staré kresby (Gunnuno...) aj neskoršie fotografie (od 2. polovice 19. storočia) ukazujú (plechovú) vlajočku na vrchole, bola tu dlho (zhruba storočie).
Kedy sa predpokladané šindľové pokrytie strechy hlavnej hradnej veže zmenilo na plechové, nevieme nateraz naisto určiť.
Do Trenčína na jar 1945 s frontom od východu prišla Červená armáda (so spojencami Rumunmi), ktorá tu na trištvrte roka vymenila dovedajší Wehrmacht (so spojencami Maďarmi), ktorí tu boli dovtedy tiež trištvrte roka. Pod ochrannými krídlami víťaznej Červenej armády prišiel staronový nacionálsocialista Beneš, ktorý pootočil kolesom dejín naspäť a nastolil svoj režim, s ktorým bol už 5.10.1938 odstúpil.
S tým všetkým prišla nová móda hviezd, ktorá ešte zosilnela, keď Beneš za tri roky 7.6.1948 odstúpil druhý raz a na čelo sa predral dovtedy váhajúci skutočný víťaz Moravák Gottwald.
Po vojne boli hviezdy v Trenčíne prijímané často s rozpakmi, ba skryte boli aj odmietané. Obzvášť na najvyššom našom mieste, na Trenčianskom hrade, sa im akosi nedarilo, ale keď sa jedna neujala, dali ďalšiu. Takéto hviezdne pokusy boli v onom štyri desiatky rokov trvajúcom režime tri, a keď sa ani tá tretia hviezda neujala, tak už radšej ďalšiu ani nedávali, a tak sme posledné desaťročie prežili bez hviezdy na hrade - do roku 1989. Potom sa tu časom zjavili iné hviezdičky, ktoré zase pichajú, aj keď trochu ináč - ale to je už kapitola nie historická, nuž dosť irónie, poďme k suchým faktom.


Po prechode frontu na jar 1945 na vrchole hlavnej hradnej veže vztýčili zástavu.


..... Vtedy (v roku 1966-1967) hlavná hradná veža mala ešte starý vrch, celý z dreva, bol nadstavaný až nad murovanou časťou (dnes je to asi o dva metre nižšie). Vnútri bolo nielen schodište, ale aj drevená miestnosť. Z nej sa dalo prejsť do strážnej búdky v streche, ktorú vybudovali okolo r. 1958, zrejme sa používala sa pre strážnu hliadku. Bola taká malá, že v nej mohol iba jeden človek stáť. Spodok búdky bol pod strechou, vrch bol zasklený a trčal von zo strechy. Na vrchole strechy, hneď za búdkou vyššie, opierajúca sa o vysokú železnú tyč, bola na dosah už vekom ošarpaná oplechovaná drevená hviezda s bežnými bakelitovými žiarovkovými objímkami, veľká dobre vyše dvoch metrov. Na vrchole hviezdy bol obojstranný výložník s dvomi neveľkými "neónovými" výstražnými svietidlami kvôli lietadlám. V začiatkoch televízneho vysielania pod strechou v drevenej miestnosti bola retranslačná stanica. V tej dobe však už hviezda bola bez žiaroviek, sklá na búdke porozbíjané, neónové svietidlá už nesvietili, ich vysokonapäťový transformátor bol spálený a retranslačná televízna stanica už bola zrušená. Cez búdku som sa vyškriabal až celkom hore na strechu. Sedel som na hviezde a užíval si pocit, že som najvyššie v celom meste. Fotky z tohoto dobrodružstva dodnes opatrujem, sú z roku 1966 alebo 1967:
Dňa 26. augusta 1968 túto hviezdu "zhodili...asi o 15.00 hod. chuligánske živly, ktoré ... prišli od Breziny ... boli to 4 - 5 muži, asi 19 - 20 roční" - ako sa píše v Zápisnici o prešetrení datovanej 12.11.1968, ktorú spísal M. Šišmiš, riaditeľ múzea, s vypovedajúcim (svedkom udalosti) Štefanom Barčákom, na podnet odboru kutúry ONV v Trenčíne. V Trenčíne sa povrávalo, ale netvrdím, že išlo o Ivana K., a že vec bola ututlaná vzhľadom na blízke príbuzenstvo s vysokopostaveným činiteľom Československej ľudovej armády.

                  Autor na hviezde na hradnej veži (1)                       Autor na hviezde na hradnej veži (2)



Dodatočne nižšie doplňujem ešte ďalšie moje fotografie starej podoby hradu s dreveným vrchom a hviezdou na veľkej veži, z čias mojej mladosti:


Jún 1974



Jún 1974



Jún 1974




Jún 1974



Jún 1974



Sept 1973



Júl 1966



Júl 1966



Moji kamaráti na veži:
                          
                  1970                                                                            1966                                                    1965



Ešte jeden záber na vrch veže z r. 1965, ktorý som prefotografoval z filmu neznámeho autora:





Autor textov aj fotografií: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, sept. 2010 - aug. 2018, uverejnené na stránke www.trencan.6f.sk



(Koniec diela.)



Za podporujúce prostredie ďakujem mojím priateľom, známym a nášmu Klubu starých Trenčanov.


Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.



      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Nikdy jsem nedopustil, aby škola stála v cestě mému vzdělání.“ Mark Twain
Ján Ronai 0908 764 158 1x piar gymn veža 3 dni týžden pod inovcom na inoveckej, teraz biskupice 1970 previeky pri nemcovej 15 hod.