Trenčanom o Trenčíne

Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína



Zápisník slovenského vojaka - jar 1945

Tento zápisník bol nájdený v novembri roku 2015 na povale domu v Trenčianskych Biskupiciach.

Meno pisateľa nie je uvedené, ale zo zápiskov a okolností je zrejmé, že to bol vojak Slovenskej armády, bol to možno Rudolf Valient (nar. pred r. 1927, pracoval v Merine, od r. asi 1966 žil v zahraničí, zomrel v Austrálii niekedy okolo r. 2000).

Nižšie nasleduje doslova prepísaný text zápisníka. Prepísala ho neter predpokladaného pisateľa 8. mája 2016. Zväčša je ponechaný dobový pravopis aj s prípadnými pravopisnými chybami a nesprávnymi miestopisnými názvami. Pridali sme rozčlenenie na odstavce a tučne sme zvýraznili niektoré datumy. Neisté čítanie je následne označené otáznikom v zátvorke, zriedkavé nemožné čítanie (teda aj vynechané miesto, spravidla na dopísanie názvu miesta) je nahradené viacerými bodkami. V datovaní na konci zápiskov vnímame určitú nelogickosť, ale napriek tomu sme do textu nezasahovali. Napriek kontrole, chyby pri prepisovaní sú možné.

Zápisky pokrývajú dva mesiace života pisateľa, ale je to čas na jar roku 1945, v pohybe a plný zážitkov, keď pisateľ, podľa zápiskov mladý slovenský vojak so svojou rotou 20. pluku R.D. prechádzal frontom; začína prechodom hraníc pri Bratislave, prechádza Maďarskom a Rakúskom až kamsi za Melk, končí vo Viedenskom Novom Meste (Wienerneustadt) po skončení vojny čakajúc na presun domov v spoločnosti svojich spoluvojakov. Končí našťastie síce živý a zdravý, plný tragických frontových zážitkov, ale uniká zmysel jeho vojenského pôsobenia - veď je to mladý chlapec po dvojtýždňovom výcviku z už prevažne obsadenej vlasti vrhnutý do zahraničia na valiaci sa front bez priameho bojového nasadenia.

Zápisník je písaný voľnou rukou, nie príliš pekným, ale vcelku čitateľným písmom, atramentom, zdá sa že plniacim perom(?), vo viazanom zápisníčku vreckového formátu (10 x 16 x 1 cm) s tvrdými čiernymi doskami a riadkovanými stránkami (modré čiary na riadky, červené čiary na stĺpce), na prednej doske je malý zvyšok školského štítku bez stopy textu. Zápisky sú napísané na 32 stranách a končia síce bez záveru, ale s posledným zápisom vo Viedenskom Novom Meste v očakávaní transportu domov. Ten sa, zdá sa, vojakovi podaril, pretože zápisník sa doma našiel a je známe, že predpokladaný pisateľ žil aj po vojne. Výslovné označenie pisateľa v zápisníku nie je.
Zo zadnej strany je 13 strán nadpísaných "Pamätník" s rôznymi vojenskými povedačkami a básničkami, ten je prepísaný tu na konci.

Prekvapením je, že v texte je opakovane spomenuá "R.D.", čo by znamenalo Rýchla divízia, lenže na jar 1945 už od povstania v lete 1944 armáda nebola (iba Domobrana). Tiež povolanie do armády na jar 1945 je prekvapením.

Zápisník je drobným a veľmi individuálnym, ale z dnešného pohľadu predsa zaujímavým svedectvom vtedajšej pohnutej doby a jednoho z tých osudov, ktorí dobu šťastne prežili.



Zápisník.

5. marca 1945 som narukoval do Nového Mesta n/v. Na druhý deň 6. sme odišli do Vrbového na vícvik. Z Vrbového sme odišli v nedeľu 18.III.45.

V pondelok o 11:15 hod. sme prešli cez mosty v Bratislave za hranice našej Vlasti. V ten deň sme prišli do mesta maďar. Hegyš Halom, ktoré bolo úžasne zbombardované Angličanmi. Stovky žeľ. vagónov bolo rozbité. Hovorilo sa, že tam boli viac kráť kobercové nálety. V stredu 21.III.45 sme prišli do konečnej stanice Zircu asi 40 km od Blat. jazera.

Odtiaľ sme išli asi 10 km do obce Dudar. Tam sme boli …....(?)... odkiaľ sme videli front celkom z blíza. Cestou sme stretali evakuantou a nemecké auto, ktoré odvážali všetko možné a chistali sa na ústup. Boli sme ubytovaný na jednom vršku pred Dudarom maď dedinou odkiaľ sme videli frontu pred nami asi 15 km od našich ubikácii. Do večera ruské vojská postúpili až na 8 – 10 km od nas a večer o 6.30 sme odišli z Dudaru a prešli cez mesto Zirc a odtial sme prešli do dediny vzdialenej asi 20 k od Zircu na miesto sme prišli asi o 1. hoď. v noci. Keď sme pochodovali z Dudaru do Zircu bola už tma a tak sme videli ohromné ohne a stálu palbu z gulometou diel a ruské lietadlá 2 kráť bombardovali dediny medzi nami a frontom. Večer cez odpočívanie sme videli ruské lietadlá, ktoré zhadzovali rakety osvetlovacé a na palbu gulometov a flakov nemeckých zbrani pozemných odpovedali palbou palubných zbrani. Nebolo zostrelené ani 1. lietadlo. Mesto Zirc bolo bombardované v noci z utorka 20.III.45 na stredu, o tom nám hovoril Ján Šulek čatník v.zál. z Tr. Biskupíc, ktorý narukoval koncom januára a keď sme prišli čakal na nádraži dufajúc že nájde medzi nami známich. Boli sme tám z Chorvátom Rehákom (Ďuržo a Cibulik) kamaradi. Nad frontou a nad nami je stále živá činost ruských Rát a bombardovacích lietadiel.

V noci zo stredy 21.III.-22. Na štvrtok keď sme pochodovali z Dudaru cez Zirc do Pezenškutu bolo mesto Zirc znova bombardované Angl. V tom čase tam boli ubytovaný naši nováčkovia „ Nitrani“ z ktorych bolo zabitých podľa údajov asi 11 – 15 chlapcov. V tú noc Rusi postúpili až pred Zirc a chlapci z 3 roty ktorí boli ubytovaný pred Pezenškutom v jednom majeri boli obstrelovaný ruským delostrelectvom a museli ujsť. Tam boli rozbitý. V noci z 22.III. na 23.III. sme odyšli z Pezenškútu do Sűču. Na ceste strašné masi aut, tankov diel a vojska ktoré ustupovalo od Zircu. Rusi stále silno útočia Nemci ustupujú a front – rusi sú nam stale v pätach. Do Sűču sme prišli večer asi o 8.h. a asi o 8.30 sme prežili prvé bombadovánie. Ruské lietadlo len 1. spravilo nalet na dedinu nestalo sa však nič lebo bomby asi 8 km dopadli za humno v ktorom sme boli ubytovaný 1. čata dosť ďaleko takže k nám doleteli len črepiny. O 11. h. sme mali večeru, vtedy padlo asi 6. bomb ale tiež dosť ďaleko. Hneď ráno asi o 5.h. sme odtiaľ odišli. Pred obedom sme prišli do dediny dosť veľkej zvanej Čot. Tam sme boli bombardovaný druhýkrát tam to už bolo nebezpečnejšie. Mali sme z 3 roty asi 3 ranených ktorých odviezli do nemocnice. Za nejaký čas po nálete Nemci doviezli na aute 3 ranených vojakov starích ktorý boli ranený asi 20 km ďalej na juhozápad v jednej dedinke.

Ešte v to popoludnie 23.III.45 sobota sme odchádzali preč. Jeden z ranených už bol v bezvedomí nebolo lekára ani auta alebo voza zaviesť ich do nemocnice do Pápi. Mi sme mali ísť tiež cez Pápu ale potom sme to obešli okolitými polními cestami. Na ceste sa nestalo nič pozoruhodného, bolo vidieť len stálu premávku aut, tankov a vozov ktoré išli s frontu. Cestou sme prešli cez mesta, Čarna, Terat, Mosoňsolnok (tam som sa napil dobrého vína ktoré nechali evakujúci Maďari a Nemci ho brali do kíblov a všetkého možného tak sa aj nám slovenským vojakom ušlo kerí bol šikovný a dotlačil sa do pivnice k sudom).

Level, Hegyshalom Rajka a Dunaisung.

Z dunačín(?) sme odišli 30.III.45. do Rakúska. Hneď v prvý a druhý deň sme prešli cez niekoľko dedin a miest až asi 25 km od Wiedne. Tu v dedinke Parndorfe zas začína frontový život. Prvého apríla nad nami sú už vzdušné boje, bomby a protiletecká palba, to je Veľkonočná nedeľa. Toto všetko je už okolie Wiedne všetko zbombardované mesta polia cesty. Vo Veľkonočný pondelok sme išli ďalej naša rota dostala rozkaz presunúť sa ďalej do obce Oberly. Cestou sme obešli množstvo zajatcov Rusov ktorý vo velkej kolone pochodovali smerom na Wieden. Naša rota pochodovala v skupinach po ½ čati pod vedením inštruktora lebo bolo stále letecké nebezpečie. Cestou sme išli cez mesta Schvachoty – Bruk a menšie dedinky. Vo Schvachotach boli zbombardované obydve nádražia, pri hornom celé pole a cintorín. Na odstranovaní trosiek pracovali zajatci Rusi. Bruk tiež celý rozbitý a cestou sme videli ako nemecký vojaci podmínovavali mosty lebo front sa rýchle približoval.

V útorok 3.IV. Sme počuli spravu že padla Bratislava (?) vo stredu zase že padli mestá Trnava, Piešťany a tiež Nové Mesto n/V. V utorok 3.IV.45 sme spravili presun z Oberly do Rekaviklu. Cestou sme išli cez predmestia Wiedne. Smútny pochod zjedol som ostatný chlieb a 3 dl kávy, tempo sme mali rýchle lebo len čo sme zašli za Wiedeň bol poplach a hneď aj bombardovanie. Tento presun bol najkrajší zo všetkych predošlých. V Madarsku a tiež tu v Nemecku boly samé roviny a plno prachu. Tuná cesta ktorou ideme vede krasnymi údoliami a výletnými mestečkami. Jak sme prišli sem ku Wiedni dopitoval som sa na brata Ďurka, ktorý mal byť tu niekde medzi nimi ale žiadný mi nevedel o ňom povedať hoci tu boli chlapci čo boli na východnom Slovensku zajatý z okresov Banovského, Trenčanskeho a tiež iný.

Noc z utorka 3.IV.45 na stredu bola zlá spali sme v jednej drevarni z Chorvatom, Cibulíkom a Ďuržom a ešte z niektorými chlapcami. Celá rota sme ťažko našli ubytovanie lebo mestečko je preplnené evakuvantami vojakmi nemeckými a madarskými aj slovenkými a tiež maródmi invalidmi nemeckými.

Noc zo stredy 4.IV.45 na štvrtok bude asi lepšia ako predošlá budem spať na povale na sene ktoré som zobral s Cibulíkom ale spať budeme na ňom len s Chorvatom lebo Ďurža má službu a Cibulík straž tí spia na druhém povale. Noc bola zlá. Rusi utočia o 12. h. v noci na štvrtok je nástup celej 4 roti a robýme presun do Potenbrúnu asi 5 km od St. Pöltenu. Cestou sme ráno asi o 7 obyšli lager zajatcov ktorych mohlo byť asi na 3.000 mužov. V Potenbrune sme sa mali dosť dobre. Zohnal som chlieb v pekarni víno Champagne a 1 tucet nohavíc 1 tucet ponožiek 4 košele. Nehal som si 1 nohavice, 1 kabat, 2 ponožky, ostatné som rozdal kamaradom.

V sobotu 7.IV.45. sme museli zrobiť ďalší presun lebo Rusi sa priblížili až na 5 km od Potenbrúnu. V Potenbrúnu sme spravili 1. protipancierovú prekážku. Presun sme spravili do malej dedinky Theiren do ktorej sme prišli v sobotu večer. Mame sa tu dosť dobre chlieb mame ešte z Potenbrúnu a dá sa tu zohnať aj mlieko a víno. Cestou do potenbrúnu sa nám stratila proviantná krava aj 2 chlapi sňu. Asi ich zobrali nemci. Nemáme mäsa. Staviame tu protipancierové uzavery a proti tankové záseky na cestach.

Dňa 13.IV.45. V piatok poobede robíme ďalší presun z Theirnu do Herczogenburgu. Len čo sme višli z dedinky hneď tam prichadzali nemecké jednotky ktoré ustupovali z bojišťa v tom čase zautočili na dedinku ruské lietadlá gulometmi bomby neboli zhodené našim chlapom sa nestalo nič a o nemcoch sme nevedeli lebo sme sa zase zriadili a išli ďalej lebo sa už bojovalo blízo v zákopoch ktoré sme mi vybudovali. V piatok doobedu vyhodlili nemci mosty na Dunaji, ktorý bol vzdialený iba 5 km od nás. Cez obed Rusi prešli cez Dunaj. Do Herczogenburgu sme prišli večer. Do rána sme prespali a ráno zme mali stavať barikády, ale do práce zme išli až po obede. To už front bol celkom blízo. Tam kde zme boli ubytovaný sa zakopávali nemecké dela a hneď aj pálili lebo Rusi boli za blízkou reťazou kopcou. Na kopcoch bola 2 bojová línia nemcov a na tej strane údolia kde sme boli bola 3 línia osadzovaná. Po večeri zme išli preč. To bol najhorší presun dosial. Išli sme do dediny, Hinbergu. Cesta viedla lesom jedlovým v ktorom bola tma že ani nevidel kamaráda pred sebou. Zo začiatku bola cesta dosť dobrá ale potom sme prišli na obyčajnú cestu lesnú na ktorej boly strašné jamy plné vody úžasný pochod. Najhoršie bolo z trienami našeho práporu ktoré ťažko prešli mi zme im museli tisknúť, bolo to veľmi zlé lebo nebolo vidieť ani krok. V dedinke Hinbergu sme prespali a asi o 11. h. sme virazili k ďalšiemu pochodu do dedinky Aggsbach, ktorá leží tesne pri Dunaji prišli sme sem asi o 5.h. večer 15.IV.45 v nedeľu.

Chorvát objavil o 3 -4 h. vnoci 2 kýble smotanky.

V noci bola dedinka bombardovaná asi Rusmi a preto hneď v noci asi o 2.hod. bol budíček a vyrazili sme na ďalší pochod. To bolo v pondelok 16.IV.45. Do rána sme prešli až do mesta Melnu. Išlo sa nám zle lebo cesta viedla okolo Dunaja a bolo nám zima. Cesta bola celá zbombardovaná a celá zatarasena kamenim a stromami navalané bombami. Za Melnom asi 5 km zme sa ubytovali v malej dedinke. Odtiaľ sme boli na práci v Melne 2 – krát. Stavali sme tam protipancierovú prekažku. Tam zme boli v pondelok a v utorok 16 – 17.IV. V útorok zme mali ďalší presún do dedinky Landfriedstetten. Tam zme boli až do soboti 21.IV.45. Mali sme sa tam dobre dalo sa kúpiť mlieka aj chleba sme fasovali.

V sobotu 21.IV.45 máme ďalší presun. Je tu pekný kraj v dialke vidieť zasnežené vrchy. V sobotu 21.IV.45 sme sa priblížili blizo k zasneženým kopcom. Jeden znich je višší a krasni pohlad je naň meno neviem. Je tu mestečko Pezenkirchen, Ibss, Eizenberg a iné.

V pondelok 23.IV. zme sa vrátili zase zpäť zme ubytovaný vedla dedinky Landfriedstetten v Dolbachu. Zme tu v majeri kúpiť sa tu da len mušt. Chodíme kopať okopy. Je tu hlad z Chorvatom varievame konzervované polievky ktoré som kúpil za cigarety

V sobotu 28.IV.45 som dostal od sedliaka 1 kg slaniny a ½ chleba. Tu sme boli dosť ďaleko od frontu. Nepočuli zme žiadne strielanie. Vo štvrtok a vo stredu zhadzovali lietadla plagaty a v štvrtok už počuť dela v piatok je to už dosť dobre počuť strielať už sa tešíme na presun.

Piatok 4.V.45. Ešte sa stále nachadzame v Dolbachu. Dozvedáme sa stale a stále novšie a zaujímavejšie veci, ktoré nás len potešujú. Vieme že sa blíži konec a pojdeme domov. Dnes počuť veľkú strelbu a hrmenie. Hovorý sa že Angličani dobývajú Linc. To by znamenalo že zme celkom obklúčený a čakáme len na zajatie majú k nám prísť domobranci. Je tu akési sústreďovanie Slov. vojska.

Dňa 3.V.45 som mal službu. Je veľká zima celé doobedie padá sňah, chlapci sú na práci, prišli celý premočeny,

4.mája je krásny čas celý deň som bol doma a robil som zo sl. Snarekom(?) oltar mali sme litanie a tiež sme to pripravovali na májové pobožnosti ktoré nam naš p. farar slúbil 2 kráť do týždňa v nedeľu máme mať sv. spoveď a tiež priimanie. Situácia sa priostruje, strelba sa stále približuje.

8.V.45. zme odešli z Dolbachu toto bol posledný presun ešte v neistote. Že je konec sme už vedeli len ešte miestami sa bojovalo a tiež v Dolbachu sa Nemci zakopávali tak sme išli okolo Dunaja k lincu cestou sme už videli Nemcov bez zbrane a niektorých ešte ozbrojených.

Hore dunajom plavali lode preplnené maď. vojakmi pred Lincom ich asi zajali rusi.

8.V.45. V útorok večer zme prišli do malej dedinky cestou zme stretli maďarov ktorí išli spiatky a hovorili nám že asi 2 km ďalej sú rusi. Toto bol pochod ťažký prešli zme 45 km, ale išlo sa veselo lebo v okolitých dedinkách na domoch boli vyvesené biele a niekde aj červené zástavy. Tiež nem. vojaci išli bez zbrane len tak, každý sa snažil újsť domov.

Dňa 8.V.45 v útorok asi o 6.30 som vztyčoval bielu zástavu 1 roty. Ešte večer zme mali isť k rusom ale potom sme zostali tam spať a ráno okolo 9.hoď. po krátkom pochode sme prišli k dedinke Volfsbach na križovatku hlavnej cesty Linc – Wiedeň – Bratislava a tam nas prebrali rusi. Stálo tam moc ruského vojska a aut tiež tanky boli rozostavené po okolitých vrškoch. Okolo ciest plno zbraní a vojenského výstroja. Odtiaľ zme išli hlavnou cestou späť z ďalekým cielom Bratislava. Cestou zme nevideli nič zvláštneho až zme prišli do mesta Amstetenu v ktorom sa odohral boj hneď jak zme vchádzali do mesta boli tam rozbité auto a kone vedla pancierovej prekážky ležal 1 nemecký vojak z rozbitou hlavou. Mesto bolo celé rozbité bombami a tiež nádražie. Vyzeralo to ako v Hegiešhalomu. Pri pochode cez mesto zme videli rozbité domi auta plné zbraní na ulici rozhádzané a zabité kone a nem. vojakov. V ďalších dedinkách to už tiež vyzeralo ako po odohratom boji nemecké obyvateľstvo už bolo krotké a priateľské aspoň na oko. Spiatky od Lincu zme išli do Melku a odtiaľ do mesta Weinbachu. Do Weinzbachu zme prišli asi o 3. hodinách

v sobotu 12.V.45. V meste na križovatke nás odrazili rusi a išli zme do tamojšieho hradu. Bolo tam už hodne Slovakov a všeliakých inych národností už zme mysleli že nas tam zadržia na niaké práce. Zaviedli nás celú rotu na izby ale asi za polhoď. zme išli von do mesta a išli sme pod hrad k potoku kde boli ubytované aj naše trieny. Bol tam celý 20tý pluk a hore više nás aj 21. Vyberali z pomedzi nás Slovakov mužstvo iných národností. Tam zme sústredený všetci celá R.D. mame isť domov že vraj do Čsl.republiky.

V meste Weibach zostávame aj na nedeľu 13.V.45. Je to oddych nariadený veliteľst. R.D. V pondelok máme ísť ďalej.

15.V.45 útorok. V pondelok bol budíček o 3 hoď. A odyšli zme do mesta …...... ktoré leží niekoľko km od Wiedne. Tam sa môj majetok zväčšil o 1 hoďiny a 1 chlebník Tam som spal prvý raz na posteli za čas som bol na vojne.

V útorok 15.V.45. zme mali budíček o piatej a išli zme okolo Wiedne smerom na Šoproň (Ödoberg). Wiedeň zme obchádzali preto lebo že je tam mor.

22.V.45 útorok. Po odchode z tábora pred Wiedňou zme mali so sebou 2 dený pochod a boli zme asi 5 km od Šoporňa. Tam sme sa museli vrátiť. Nocovali zme v jednej dedine Chorvatskej s ľuďmi zme sa celkom dobre dohovorili a dostali sme od ních aj chleba a jesť. Já som mal prave vtedy službu a mohol som isť von až po večeri.

17.V.45 vo štvrtok po 1dennom pochode sme prišli do Wieď. Nov. Mesta. Tu nás ubytovali v jednej zrúcanej fabrike celú R.D. Bolo to blízo letišťa a keď sme sa išli kúpať videli zme na letišti hodne nemeckých lietadiel rozbitých. Život tú máme dosť dobrý Rusi nam dávajú proviant a chleba fasujeme každý deň 1/3. Robíme málo, len také poriadky trochu po dvoré aby nám čas uchodil, každú chvíľu máme ísť domov. Čakáme transporty.

(Koniec zápisníka.)




Pamätník.

Až niekedy ti bude dopriaté zas
vrátiť sa do civilu a budeš v blízkosti
svojej milej a povieš jej. Hlaď to sú
spomienky z vojny.
Spomienky na moje krásne časi strávené na vojne.
Vojak a život vojenský neni tak
zlý ako sme si mysleli. Viskytnú sa
tu i veselé a smútne chvíle či pri
zamestnáni alebo po ňom vždy
samá nálada a preto správnemu
vojakovi zbude čas napísať si spom
ienky.
Keď budeš doma večer u svojej
milej a budš jú držať v ná
ručí a čítať jej budeš jednu
spomienku po druhej sama pozná
že na vojne sú veselé i smútne
chvíle.

A keď obrátiš poslednú stranu
svojho pamatníka nebude treba žiadnej
otázky život vojenský vipísaný v
spomienkach odpovie tvojej milej
na všetky otázky.
Tak schuti sa daj vojačku do práce
Pan Boh ti pomože.


Vojenský otčenáš.

Otčenáš milý pane
na vojne sa špatne máme
Ty pane najvišší
daj aby sme sa mali lepši
Zdravas maria panno
vstávame v časne ráno
modlíme sa 3 kráť za dňa
by zme spali dopoludnia
tiež prosíme na kolená
aby bola dovolená
Shliädni milý bože z neba
aby bolo viacej chleba.
Povolaj tiež šarže k sebe
tie nás trápia v každej dobe
tie nás trápia vo dne v noci
Bože buď nám na pomoci


Čo je vojak.

Vojak je tvor smútne žijúci
na kufre sediaci penazí nemajúci
Skratka vojak je mršina
do handár zabalená
s komisarom čiernym vykúrená
do pohybu privedená.


Žold.

Žoldícek je malý plat
predsa ho má každý rád
on nám všetky dlhy splatí
a veselý život vráti.


Po žolde.

Po žolde je sotva deň
ja mám už 5 korún len
Smutne si na kufre sedim
jedným okom na noc hladím
Ó ty pätikoruna pekná biela
keby si do rána porodila
malého synáčka
aspoň stokorunáčka


Modlidba vojaka.

Och Bože ty jediný
požeň tie dni a hodiny
Nech príde ten krásny čas
že pojdem do civilu zas.
Keď sa fasuje žold vojak
ide ako gróf zajde si on
do kantýny poručí si liter
vína ešte k tomu pohár
piva a peňazí zas nič nemá.


Spoveď dievčata.

Farar – máte mileho
Dievča – mám pan farar
F. hovorte pravdu
Ď. ano hovorým
F. čo robýte keď ste sami
Ď. nič p. far.
F. necigaňte lebo nepri. do neba
D. chcel mi dať hubičku
F. a iné nič?
D. dvihal mi košielku
F. hovor dalej!
D. pozeral moje nožičky
F. len hovor dalej!
D. stahoval mi nohavičky
F. no neboj sa len hovor ďalej
Ď. potom prišla moja mama
F. zatracená baba musela tam prísť a všetko skaziť.


Aké má byť dievča.

Dievča má byť ako vtača
ale nie aby každému do rúk vletela.
D. má byť ako hodiny
ale nie sa dať každému naťahovať
D. má byť ako zlatá retiazka
ale nie sa každemu na krk vešať
Ď. ma byť ako puška, ale nie sa
dat každému nabýjať


Prehliadka.

Kriste pane toje čas prehliadka
je tu zas vojaci sú ako dážď
veď to neni žiaden špas.
Ježiš Mária krista pána rotak
vola kapitana že mám naj -
krajšie boty u celej IV. roty
Každý beha ako blázeň všetko
hádže z kufra na zem to je
len mizerna vec každý behá
ako švec.
Roťák hľadí ako dravec, frajter
vliezol po gavalec na druhý
deň neni žartu, lebo stojím
u raportu.


Spomienka.

Spomeň si ty kamarade že
sme spolu slúžili bez peňazí
v stálej biede zlú vojnu zme
krátili. Spomeň si ty kamarade
že sme boli lumpi keď
nebolo začo piť tak sme
pili z pumpi


Opilec

Opilec ktorý svoju ženu pochoval.
Na náhrobný kameň napis jej dal
Ty si mne vzdy povedala
že mam mnoho dlhov
teraz ležiš v tmavom hrobe
so zavretou hubou.


Litanie vojaka

Keď večer na gavalec si lahnem
k týmto litaniam sa pomodlim
a vzdychnem.
Pane veliteľ izby – zmiluj sa nad nami
Kniha väznov – vysvoboď nás pane
Pekné dievča – daj nám pane
Dlhý pez čas - daj nám pane
Duplu žoldu - daj nám pane
Pozde budicek – daj nám pane
Od práce – vysvoboď nás pane
Dobrý obed – daj nám pane
Aby viac cvičaku nebolo.
Teba prosíme usliš nás pane
Aby sme išli skoro do civilu
Teba prosíme usliš nás.
Aby sme poplach nemali Teba pr. usl.
Od nočného cvicenia – Vysvoboď nás pane.
Od zniženia žoldu – Vysvoboď nas pane
Pán stotník – oroduj za nás.


Katuša

Razcvitali jablony i grušky
poplili tu many na rikaj vychodila
na berek Katuši na vysoky
na bereg krutoj.
 2.) Vychodila piesňou zavodila
protova stepnovho orla. Pro tovo
kotorjoho ľubila, protovo si
piesnov bereglo.
 3.) Aj ty piesno piesenko divoči
ty letíš za dalným sluncem
volet i bojcu na dalnom
pograničí. O katuši peredj privet.


Úboj.

Joj do boja, hoj sa bratia
smele nech vidí svet
ako slovač mrie. Nepriatel krúty
berie nám slobodu a slovač
smúti svím synom u hrobu
Nech zazvoní jasný štrng
ocele a začne sa dlhou spla-
canie. Nepriateľ krúty berie
nám slobodu a slovač smúti
svím synom u hrobu.
Staň bratku dol okovy
srdce ukoj matička moja
v tak trpkom žiali, jestli
sin tvoj padne za vlasť v dial-
nej diali.Viťazstvo naš,
na teba palma slávy čaká
žes obetavej matke sláve
dala syna junaka.
Za krutý boj za slobodu
za vlasť drahú do boja
čujte priatelia, Tatry mo-
hutný hlas čujte, vlasť slo-
venska to vlasť moja.

Nehovor že neprideš, že
sa zo mnou nezideš,
keď ma nechceš rada mať,
na co sa len usmievaš
a za mnou sa obzeraš
keď ideš okolo našich
vrat,
V nedelu na malé
rande vu tešim sa na
devu po celý týždeň.
Lásku kto neprežil
iste sa netešil tak jako
já sa tešim len.

Ráno až slniečko vinde
čakam kedy dievča prínde
V nedeľu sme malé rande -
vu teším sa na devu.
Teraz lámem si hlavu
čo mám robiť v nedeľu, keď
mám práve na to čas.
Veznem dievča za rúčku
vyvediem ju na lúčku
tam ju budem milovať.
Vnedeľu na m.......

(Koniec Pamätníka.)




      <<  späť na vrch tejto strany

  <<<<  späť na hlavnú stranu

Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa:

„Žádný člověk není tak bohatý, aby mohl koupit svoji minulost.“ Oscar Wilde