Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.



STAVOPROJEKT Trnava, ateliér Trenčín.
1974 - 1990.
História projektového ateliéru
a spomienky zamestnanca (12.1984-cca 02.1991)


Projektové organizácie "Stavoprojekt" vznikli krátko po skončení druhej svetovej vojny (1950 už jestvovali), pre potreby výstavby bytov, ktorých potreba bola vyvolaná obnovou vojnou zničeného bytového fondu, aj povojnovou zvýšenou pôrodnosťou. Stavoprojekty boli v mestách Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Prešov, Nitra, Trnava.


Vznik a umiestenie.

Trenčiansky ateliér trnavského Stavoprojektu vznikol začiatkom leta 1974 v staršom odkúpenom rodinnom dome na Partizánskej ulici (Priekopy), vedľa (povyše) vysokých (prinajmenej osempodlažných) panelových bytoviek postavených okolo r. 1972. Pri jeho zrode stál Ing. arch. Anton Husár. Na základe náborových inzerátov pribudli prví pracovníci. Pamätníci týchto časom svorne spomínajú na šéfovho veľkého psa - afgánskeho chrta (hral aj vo filme "Tři oříšky pro popelku"), ktorého vraj Ing. arch. Anton Husár mával vedľa svojho pracovného stola. Keďže priestory rodinného domu nepostačovali, z neho presídlil Stavoprojekt do budovy niekdajšieho viacrodinného domu s plochou strechou vedľa niekdajšej továrne Schaner, na severnej strane ulice Horný šanec (teraz je tam knižnica univerzity). Dvor domu susedil s dvorom cirkevnej základnej školy oproti gymnáziu. V suteréne domu bola zasadačka a archív, na zvýšenom prízemí bol vedúci a prevádzka, tiež pracovne projekčných stavebných skupín, rozpočtárov, požiarnej ochrany (PO) a plánovania organizácie výstavby (POV), pracovne boli aj na poschodí. Nestavbárske projekčné skupiny boli v budove niekdajšej škôlky na ulici Sovietskej armády (Legionárska) povyše budovy niekdajšej Oppeltovej výrobne prešívaných paplónov, v ktorej sídlilo učňovské stredisko Odeva. Táto druhá "stavoprojekťácka" výrazne obdĺžniková budova spolu s úzkym dvorom sa tiahla kolmo na hlavnú ulicu Sov. armády. V príuličnej staršej prízemnej časti budovy boli dve miestnosti plánografie, telefónnej ústredne, ďalej do dvora v jednoposchodovej prístavbe s plochou strechou boli pracovne projekčných skupín: na prízemí elektro, doprava, zememerači; na poschodí kúrenári, voda, plyn. Budova bola vykurovaná plynom miestnymi vykurovacími telesami, bola skôr tienistá, tmavá, spodok aj trochu vlhký.

Trenčiansky ateliér Stavoprojektu mal plánované nové prevádzkové priestory v budove 300 lôžkovej slobodárne Stavoindustrie, ktorá sa začala stavať začiatkom osemdesiatych rokov (1980+) na Bezručovej ulici v Trenčíne (spojnica Soblahovskej a Inoveckej) na rohu Soblahovskej ul. Dostavba sa naťahovala, až napokon sa budova ukončila v roku 1987. Vo východnej časti budovy bola spomenutá slobodáreň, ktorá stavbe dala názov. Do západnej časti budovy sa celý trenčiansky ateliér Stavoprojektu z obidvoch dovtedajších budov nasťahoval a tu aj zotrval až do svojho zrušenia; z Legionárskej sa sťahovalo dňa 16. okt. 1987, z Horného šanca o niekoľko dní neskôr.

Stavoindustria v budove okrem slobodárne mala v neveľkom rozsahu aj projekčnú, revíznu a zásobovaciu skupinu, jej vedúcom bol pán Malinovský, pracovali tam p. Mária Muchová, p. Slovinská, p. Ladislav Nebus, p. Božena Kováčiková, p. Ing. Gálik, ...


Organizačné zmeny

Zakladajúceho vedúceho trenčianskeho ateliéru po nepríliš dlhom čase vystriedal jeho menovec Jozef Husár, ktorý v ateliéri dovtedy pracoval ako rozpočtár; novým vedúcim sa stal najskôr v zastúpení, neskôr bol menovaný definitívne. Predošlý vedúci Ing. arch. Husár z Trenčína odišiel do Plzne.
Trenčiansky ateliér Stavoprojektu od samého začiatku bol organizačne začlenený do Stavoprojektu Trnava, ktorého riaditeľom bol Ing. Foltýn, potom Ing. Kamil Jurkovič. Ako to už býva, s pracovnými úspechmi trenčianskeho ateliéru prišli myšlienky na osamostatnenie. Vec sa však pohla až po rokoch, keď krátko po celospoločenských zmenách roku 1989 sa ateliér zmenil na samostatný Stavoprojekt - mestskú projektovú organizáciu; jeho zriaďovateľom teda bolo Mesto Trenčín. Bola to doba prevratných zmien a rýchleho rozhodovania, okrem iného priniesla voľbu riaditeľov zamestnancami "zdola", namiesto ich dovtedajšieho menovania "zhora". V týchto podmienkach dovtedajšieho vymenovaného dlhoročného vedúceho Jozefa Husára vystriedal zvolený dovtedajší projektant Ing. Dušan Bednárik. Voliči - zamestnanci výmenou dúfali dosiahnúť väčšie priblíženie podnikovej organizácie ideálnemu stavu. Každý chce viac a lepšie, ale málo sa myslí na vonkajšie podmienky, na ktoré sa naráža. Tak aj po uplynutí roka pod novým vedúcim sa konala nová voľba; našťastie rozum zvíťazil a voliči pochopili, že neustále zmeny nie sú víťazstvom a každý vedúci naráža na tie isté obmedzenia. To však už prichádzal koniec Stavoprojektu ako mestskej projektovej organizácie, mesto ho zakrátko zrušilo (približne 1991 - 1992). Väčšina projektantov ďalej pokračovala v práci ako jednotlivci, podľa potreby združení do neformálnych skupín. Jedna z nich síce v názve tiež niesla slovo Stavoprojekt, nebola však právnym nástupcom zrušeného Stavoprojektu.


Oblasť pôsobenia

Trenčiansky ateliér Stavoprojektu pôsobil v oblasti komplexnej bytovej výstavby, od jednotlivých budov až po komplexné riešenia celých sídlisk (byty, sídlištná a nadsídlištná vybavenosť (obchody a služby), urbanizmus, riešenia civilnej obrany, polyfukčné domy, sieťové pripojenia (el.energia, plyn, voda, odkanalizovanie, doprava (cesty, parkoviská, verejné osvetlenie), telekomunikácie (telefón, drôtový rozhlas, spoločné televízne antény)) a to vo všetkých plánovacích (okrem realizácie aj financovania) prípravných aj realizačných fázach výstavby (územné plány, územné projekty, zamerania, prieskumy, investičné zámery, projektové úlohy, úvodné projekty, jednostupňové projekty, vykonávacie projekty, autorské dozory, zmeny počas výstavby, dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby, účasti na rokovaniach od investičných komisií štátnych úradov (krajské národné výbory) až po kolaudačné konania o povolení stavby.


Organizácia práce

Na rozdiel od súčasnosti, všetko sa robilo ručne a jedinou významnou mechanizáciou bola elektronická kalkulačka. Výkresy sa kreslili na zvislých naklápateľných rysovacích doskách (drevená doska, kovová konštrukcia), väčšie výkresy postojačky; k starým doskám "Isis" s pantografom neskôr pribudli nové východonemecké, na ktorých sa pravítka posúvali na zvislej a vodorovnej rúrkovej koľajnici. Používali sa tiež jednoduché drevené kresličské stoly, ktoré mali naklápateľnú vodorovnú dosku. Výkresy sa na drevené dosky pripevňovali pripínačkami. Projektanti používali logaritmické pravítka, výkres nakreslili rukou na papier, kreslička ho obkreslila tušom ("dámske" namáčacie pierka a lievikové pierka časom nahradili plniace perá "Rotring" a domáce "Centropen") s použitím pravítiek, krivítok a šablón na pauzovací (priesvitný) papier, z ktorého potom v plánografii urobili príslučný počet kópií výkresu. Spomenutý pauzák s čiernou tušovou kresbou sa položil na svetlocitlivý papier "Ozalid" a spolu sa ručne vložili do stroja, kde sa prešmykli okolo osvetleného skleného valca (vnútri mal žiarivku). Po osvetlení sa pauzák oddelil a papier sa vyvolal medzi valcami, ktoré naň nanášali malé množstvo tekutej zásaditej vývojky, tá zviditeľnila písmo modrastej alebo červenkastej farby. Hotová kópia výkresu bola vlhká; po voľnom dosušení sa výkres poskladal na formát A4. Výkresy spolu s príslušnými textami (technická zpráva, rozpočet alebo zoznam materiálu, príp. ďalšie) sa opečiatkovali, výrazne očíslovali a vložili do obálok (tvrdých alebo mäkkých, prípadne len do papierových pások) a expedovali (často poštou, ale aj osobne).
Vyhotovenia dokumentácie ("paré") obvykle číslo 1 až 6 boli expedované objednávateľovi - investorovi, č. 7 do archívu, č. 8 si ponechával projektant pri sebe; číslovanie však podliehalo zvyklostiam, a hlavne objednanému počtu vyhotovení dokumentácie - takmer nikdy nie menej než 6, niekedy viac (9, 12, 15, ...)

Najčastejším objednávateľom dokumentácie bola organizácia Stavoinvesta (v Trenčíne sídlila na Rybárskej ulici: vedúci p. Magdolen, ďalej p. Pokorná, p. Daňová, p. Hrdlička, ...) ktorá vlastne vo výstavbe zastupovala Západoslovenský krajský národný výbor, ktorý pre kraj dostával zo štátneho rozpočtu pridelené peniaze na štátnu komplexnú bytovú výstavbu; niekedy bolo spoluinvestorom bytoviek aj bytové družstvo.
Na služobné cesty bolo služobné auto aj so šoférom (p. Palko Tuhela, potom p. Rut).
Medzimestský telefónny styk sa už uskutočňoval bez medzimestskej ústredne, každé mesto malo svoju predvoľbu, ale prichádzajúce telefónne hovory prichádzali do manuálnej ústredne, kde pracovníčka (p. Dúžeková; p. Lidka Nováková, potom p. Jožka Benková) prepínala hovory k príslušným pracovníkom; tí mohli telefonovať von priamo. Kontrola projektovaných riešení bola úlohou hlavného inžiniera (p. Ing. Ján Jačko); kontrola odborných profesií bola vecou špecialistov z Trnavy, ktorí obvykle prichádzali raz mesačne (elektro p. Ing. Sodoma, potom p. Ing. Miro B...).
Podľa pokynov vedúceho ateliéru a za pomoci sekretárky prevádzku zabezpečoval jej vedúci p. Peter Ondruš; každá zákazka sa časovo a finančne naplánovala podľa zaužívaného kľúča, každá skupina vopred dostala plán na mesiac, v ňom bol na každú zákazku naplánovaný počet hodín, ktorý sa nesmel prekročiť, pretože predstavoval mzdové prostriedky; prípadné ušetrené hodiny boli základom pre prémiovanie.
Pracovná doba bola pevná, od 7 do 15.30 hod, neskôr azda bola aj tzv. kĺzavá.


Projektované stavby za šesťročné obdobie rokov 1985 až 1990

Je to obdobie, kedy autor v Stavoprojekte pracoval. Nie sú tu prípady, ktoré neobsahovali žiadnu elektro časť (takých bolo málo). Môže sa stať, že v zozname niečo chýba. Pre nižšie vymenované stavby vytvoril trenčiansky Stavoprojekt územnoplánovaciu alebo projektovú dokumentáciu, prípadne oboje. Je to zoznam stavieb (prípadne investičných akcií), nie dokumentácií. Stupeň dokumentácie tu nie je rozpísaný. V tomto zozname pod jedným riadkom sa teda môže skrývať čo do rozsahu jeden skromný zväzok dokumentácie, práve tak ako obrovské množstvo výkresov. Dolu sú ešte samostatne vypísané (len niektoré) zhotovené územnoplánovacie dokumentácie.


Niektoré územnoplánovacie dokumentácie:
  • Trenčín sídlisko Sihoť V 298 b.j. (územná štúdia, dec. 1988)
  • Trenčín sídlisko Sihoť (IV+) V (štúdia súboru stavieb, 06/1989)
  • Trenčín prieskumy a rozbory (pre územ. plán, 1988)
  • Nemšová územný plán sídelného útvaru
  • Častá a Píla územný plán zóny
  • Racionalizácia B70 R7/P (technickériešenie typizácia)
  • Trenč. Turná územný plán sídelného útvaru


  • Pracovníci

    V počiatočnej skupine pracovníkov (1974) boli významnou mierou zastúpení čerství absolventi škôl, teda narodení okolo r. 1950. Tiež tu bolo niekoľko pracovníkov s praxou, viacerí predtým pracovali v Keramoprojekte, tí boli o niečo starší. Za obdobie existencie Stavoprojektu tu pochopiteľne bol pohyb pracovných síl, ale nie veľký, mnoho pracovníkov tu pracovalo počas celej existencie ateliéru. Z úradov výstavby (mesto, okres) prišli do Stavoprojektu pracovať Ing. arch. Ján Blicha a Ing. arch. Štefan Androvič a zotrvali tu až do dôchodku.
    Zachovali sa cyklostylované prezenčné listiny zamestnancov z obdobia pracovísk Horný šanec a Legionárska (okolo r. 1986) a zoznam telefónov a pracovísk z obdobia pracoviska na Bezručovej ul (okolo r. 1988), obidvoje sú tu nižšie pod textom priložené ako obrázky; mená, ktoré tam nie sú kvôli časovej premenlivosti, dopĺňame tu nižšie (prípadné neúmyselné zdvojenie je možné):
    Tu samostatne uvádzame našich spolupracovníčky a spolupracovníkov, ktorých už niet - patrí im naša spomienka:

    Príloha: cyklostylované prezenčné listiny zamestnancov z obdobia pracovísk Horný šanec a Legionárska (okolo r. 1986) a zoznam telefónov a pracovísk z obdobia pracoviska na Bezručovej ul (okolo r. 1988):



    Za opravy, pripomienky, a doplnenia ďakujem mojim niekdajším kolegyniam a kolegom zo Stavoprojektu.

    Poradie (ak nie je podľa času či abecedy) nič nevyjadruje.

    Napísané k príležitosti stretnutia niekdajších zamestnancov Stavoprojektu, ktoré sa konalo 30.9.2016. Tým, ktorí ho zorganizovali, patrí naša vďaka - najmä pani Beate Záhorovej.
    Chyby a omyly sú vždy možné.
    Pripomienky aj samostatné doplnky sú vítané; adresa ele pošty je v záhlaví prvej (hlavnej) stránky.
    Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2016.

    Toto dielo chráni Autorský zákon.
    Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
    označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
    (Koniec diela)

          <<  Návrat späť na vrch tejto strany                 <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



    Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

    „Kdyby se mužům dostávalo manželek, jakých si zasluhují, měli by zatraceně těžký život.“ Oscar Wilde