Trenčanom o Trenčíne



JUDr. Vojtech Čelko

(* 3. novembra 1916 Trenčín   -   † 5. apríla 1989 Trenčín)



V povojnovom Trenčíne, až do konca obdobia socializmu, bola neprehliadnuteľná rodina Čelkovcov. Jej hlava, pán JUDr. Vojtech Čelko, bol obzvlášť známy medzi zberateľmi - bol numizmatik, filatelista, milovník umenia. Pri nedávnej príležitosti 100. výročia jeho narodenia odznel dňa 17. 11. 2016 na schôdzi trenčianskych numizmatikov za hojnej účasti trenčianskej verejnosti prejav s jeho životopisom od autora pána Ing. Ivana Chylu - jeho láskavosťou tu uverejňujeme slávnostný prejav v plnom znení, za čo mu patrí vďaka. Je to nateraz jediný verejne známy životopis JUDr. Vojtecha Čelku.



Vážený pán primátor, vážený pán predseda Zväzu slovenských filatelistov, vážený pán predseda klubu filatelistov č.52-10, vážený pán predseda klubu filatelistov 52-19 Trenčín, vážený pán predseda pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti pri SAV Trenčín, vážený pán Dr.Vojtech Čelko, syn pána JUDr. Vojtecha Čelku, vážené dámy a páni, vážení hostia.

Dovoľte mi, aby som Vás všetkých v tento sviatočný deň, tak významný pre našu krajinu, privítal, keď okrem toho, že si pripomíname 27.výročie budovania novodobej demokratickej spoločnosti v našom štáte, si práve v tomto sviatočnom čase pripomíname aj 100-té výročie narodenia významného človeka mesta Trenčína, vzdelanca, milovníka umenia, fotografa, nadšeného filatelistu, numizmatika, podnikateľa, priateľa, no hlavne dobrého človeka, pána JUDr. Vojtecha Čelku.

Nahliadnime do curiculum vitae Dr. Vojtecha Čelku, ktorý pochádzal z hornouhorskej džentríckej rodiny, ktorá bola nobilitovaná v roku 1559 Ferdinandom I. Habsburským za účasť v boji proti Turkom. Prvý Čelko, ktorý získal tento predikát ´deCselkolehota (z Čelkovej Lehoty pri Považskej Bystrici ), sa volal Juraj. Práve časť rodiny predkov Dr. Vojtecha Čelku sa odtiaľ presťahovala na Kysuce do Kysuckého Nového Mesta, odtiaľ kroky ich rodiny viedli do Trenčína.

JUDr. Vojtech ČelkoDr. Vojtech Čelko sa narodil 3.novembra 1916 v Trenčíne v rodine právnika Dr. Alexiusa Čelka, ktorý pracoval na župnom úrade v Trenčíne a neskôr prešiel do Bratislavy na krajinský úrad. Spolupracoval ako ministerský radca s Jankom Jesenským, ktorý ho aj opísal v románe Demokrati. Na krajinskom úrade bol ministerským radcom. Po prijatí zákona o autonómii Slovenskej krajiny, v následných voľbách do snemu a voľbách jeho funkcionárov stal sa predsedom kabinetnej rady Slovenského snemu. Bol tiež zapisovateľom a tajomníkom Martina Sokola, ktorý bol predsedom snemu.V roku 1948 bol penzionovaný. Jeho matka Ilona Kubiczová bola dcérou trenčianskeho mešťanostu Kubiczu, po ktorom bola v minulosti pomenovaná jedna z ulíc Trenčína.

V rodine bol mladý Vojtech vedený k túžbe po vzdelaní, k dodržovaniu tradícií a k slušnosti. Od mladého veku sa venoval skautingu, ktorý mal nemalý vplyv na formovanie jeho osobnosti. Neskôr ako skautský vodca vyznával tieto ideály. Ľudovú školu navštevoval v Trenčíne, bola to židovská škola, ktorá bola v tom období najkvalitnejšia. Jeho spolužiakom v škole, nie v triede, bol Vojtech Zamarovský, ktorý bol o tri roky mladší. Vždy sa k sebe hlásili, po celú dobu života. Na gymnáziu maturoval v Bratislave. Jeho spolužiakom z maturitnej triedy bol František Dibarbora. Po maturite sa zapísal na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V školskom roku 1937/1938 študoval dejiny umenia v Mníchove. Neskôr pokračoval opäť v štúdiu na právnickej fakulte a v roku 1943 bol promovaný a bol mu udelený titul JUDr. Už počas štúdia viedol podnik v Trenčíne, bola to tlačiareň s predajňou papiernictva a darčekových predmetov. Firma bola známa pod menom „Dr. Vojtech Čelko a spol.“, tiež mal zastúpenie nemeckej porcelánky Rosenthal a maďarskej porcelánky Herend. Firmu kúpil od Leopolda Gansela, ktorý sa v roku 1939 odsťahoval do Palestíny. Počas vojny splácal dlh jeho synovi, ktorý sa z rasových dôvodov schovával v Maďarsku v Budapešti. Po vojne pokračoval v splácaní a splatil celý dlh bezo zvyšku, taká je pravda. Neskôr popri zamestnaní pokračoval v štúdiu za komerčného inžiniera, ale okolnosti spôsobili, že štúdium nedokončil. Motiváciou pre jeho štúdium bolo jeho profesionálne zameranie.

Krátko po promóciách, pri oddychovom pobyte vo Vysokých Tatrách,stretol mladý právnik sympatickú slečnu Beatrix Pospíšilovú, ku ktorej od počiatku cítil sympatie, ktoré boli obojstranné.V tom čase bola mladá Beatrix zapojená do odbojovej činnosti, aj tu našla podporu u Vojtecha, ktorý pod vplyvom skautského ducha tiež pomohol viacerým židovským spolužiakom a priateľom.

Tesne po skončení vojny sa zosobášili na úrade, no s niekoľkomesačným odstupom sa konal druhý sobáš, spečatený kňazským požehnaním. Z manželstva sa im narodili traja synovia, ktorí po rodičoch zdedili ctižiadosť k získaniu vzdelania a rešpektovania tradícií. Najstarší syn Vojtech tu prítomný vyštudoval históriu, prostredný Juraj a najmladší Maroš sú lekármi.

V roku 1948 bol jeho podnik znárodnený, potom tu pracoval ako vedúci svojho znárodneného podniku, neskôr ako robotník – typograf. Až do znárodnenia splácal pôžičku, ktorú si zobral na nákup nových strojov do tlačiarne. Hoci už podnik nevlastnil, dlh musel splatiť celý, inak by mu boli vzali rodinný dom. Z uvedených dôvodov bol nútený predať časť filatelistickej zbierky a zvyšok dlhu zaplatiť. Podľa vtedajších platných smerníc nemohol o rok neskôr pracovať ani v tejto pozícii vo svojom podniku, jedinou možnosťou boli Ostravské bane alebo HUKO (Hutný kombinát Košice, neskoršie Východoslovenské železiarne). Vzhľadom na jeho zdravotný stav, mal vredovú chorobu žalúdka a práca v bani , alebo pri vysokej peci bola by znamenala jeho koniec. Vtedy preukázal osobnú statočnosť MUDr. Petrovič, ktorý ho rok ponechal ako práceneschopného i napriek tomu, že z vtedajších orgánov okresného výboru strany ho nútili k uschopneniu. Na radu jedného zo svojich priateľov, ktorý vedel o jeho záujme o fotografovanie, mu odporučil,aby si urobil príslušné odborné kurzy a ďalšie potrebné vzdelanie na pozíciu röntgenového laboranta, ktoré neskôr úspešne absolvoval a odvtedy bol zamestnaný v trenčianskom OUNZ až do odchodu na starobný dôchodok. Na dôchodku prevažnú väčšinu času venoval filatelistike. Po prepuknutí choroby mu filatelistika pomáhala prekonať útrapy choroby. Sám som s ním filatelizoval necelé dva týždne pred smrťou. Zomrel 4. apríla 1989 v Trenčíne, kde je aj pochovaný.

Pán Dr. Vojtech Čelko sa od útlej mladosti venoval filatelistike. Bol členom viacerých filatelistických spolkov. Najskôr v Bratislave a od roku 1945 v Trenčíne. Vystavoval na Slovenskej celoštátnej filatelistickej výstave v Bratislave roku 1942, kde získal aj ocenenie. Od tej doby vystavoval pravidelne. Po roku 1948 bola obmedzená spolková činnosť, preto sa filatelistika začala realizovať formou krúžkov pri podnikoch a inštitúciách. V Trenčíne bol pôvodne filatelistický krúžok pri OUNZ, v ktorom pracoval aj Dr. Vojtech Čelko a druhý bol pri Vojenskom okruhu. Koncom päťdesiatych rokoch pracoval s mládežou, ako vedúci filatelistického krúžku v Dome pionierov a mládeže, v čom neskôr pokračoval jeho najstarší syn. Viac ako 20 rokov bol predsedom klubu filatelistov v Trenčíne, ktorý zakladal. Od roku 1965 do roku 1968 bol aktivistom ZČSF pre Považie. Po vzniku Slovenského zväzu filatelistov v roku 1969 až do roku 1984 bol členom UV ZSF, UV ZČSF, prípadne revíznych komisií, a neskôr ako juriman. Aktívne sa podieľal na práci Zs KV ZSF, pracoval vo viacerých odborných komisiách. Na funkciu predsedu klubu filatelistov v Trenčíne abdikoval až po ochorení po viac ako po 20-tich rokoch. K spoluzakladateľom klubu patrili aj Ernest Tesár, Vladimír Chovan, Ladislav Gáťa, Boris Mazanov, Arnold Preisler, Anton Malý, Pavol Mažár, pán Séni a ďalší. Po krátkom čase sa stretol s pánom Mgr. Ladislavom Jamborom, toto stretnutie malo značný význam pre filatelistickú a numizmatickú obec. Mgr. Ladislav Jambor sa stal na dlhé obdobie podpredsedom klubu filatelistov a predsedom trenčianskej pobočky SNS a Dr. Vojtech Čelko sa stal podpredsedom Trenčianskej pobočky SNS v Trenčíne.Toto obdobie bolo veľmi prospešné pre trenčianske kluby a celú trenčiansku, ako aj slovenskú a možno povedať aj československú zberateľskú verejnosť. Dr. Vojtech Čelko bol zberateľom teritoriálnym, ale aj námetovým, zaujímal sa o poštovú históriu, dejiny Trenčína a dejiny umenia. Vystavoval na viacerých významných výstavách doma a v zahraničí. Jeho exponáty z odboru poštovej histórie, teritoriálnej filatélie, ako aj námetové exponáty, získali vysoké ohodnotenie na domácich a zahraničných výstavách. Vybudoval viaceré zbierky, ako Rusko a začiatok ZSSR, Maďarsko, Nórsko, Rakúsko, Poľsko, Československo ako celok, Prvú Trenčiansku filatelistickú výstavu, Uhorskú poštu, Druhú svetovú vojnu a mnoho iných exponátov.

Za prácu pre rozvoj filatelie získal mnohé ocenenia. Bol nositeľom titulu Zaslúžilý pracovník vo filatelii, čestného odznaku ZSF. Od roku 1984 bol členom čestného výboru ZSF.

Vlastnil obsiahlu knižnicu, ktorej podstatná časť po smrti pani Beatrix Čelkovej na základe rozhodnutia synov, bola darovaná Krajskej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne.

Dr. Vojtech Čelko bol významnou autoritou aj v numizmatike. Stál pri zrode Trenčianskej pobočky SNS. Pred vznikom Trenčianskej pobočky bol jediným organizovaným numizmatikom v Trenčíne, organizovaný bol v Prahe od roku 1952, odkiaľ dostával mince a odtiaľto boli distribuované aj kremnické razby. Veľmi dobre poznal mincovníctvo Rakúsko-uhorskej monarchie, Nemecka, Švajčiarska a, samozrejme, aj Československa, ako celku. Poznal dobre dukátové razby a dobre sa orientoval v klasickej faleristike a notafílii. Do knižnice pobočky SNS v Trenčíne venoval dvoj zveskové dielo, s jeho vlastnoručným venovaním a podpisom, ktoré je tu vystavené k nahliadnutiu.

Bol milovníkom výtvarného umenia, o majstroch štetca a plátna a ich dielach dokázal hovoriť pútavo so záujmom a veľmi dlho.

Hovoriť o takom človeku , ako bol Dr. Vojtech Čelko, by určite bolo na veľmi dlho, aj tak si nedovolím povedať, koľko by to trvalo. Chcem Vás všetkých požiadať, aby sme spoločne zaspomínali na jeho prácu, na poli zberateľskom, o tom, čo zanechal pre nás.

Záverom sa mi žiada povedať, že krátko pred jeho smrťou sme si potykali, ja som si ho síce natoľko vážil a hoci to navrhol on, som si mu nedovolil tykať, pretože moja úcta k nemu bola obrovská. Teraz si to dovolím porušiť a povedať: „Vojto, určite sa pozeráš na nás zhora a spomínaš s nami. Ja Ti chcem ešte raz poďakovať za všetko, čo si naučil mňa osobne a za Tvoju prácu pre trenčiansku a celoslovenskú komunitu. Vojto, ďakujeme, spravil si veľa práce pre nás všetkých a zanechal si pozitívnu stopu aj pre ďalšie generácie.“

Česť Tvojej pamiatke !


Autor: Ing. Ivan Chyla, november 2016.






Životopis JUDr. Vojtecha Čelku

Životopis JUDr. Vojtecha Čelku od autora Jozefa Koreného, uverejnený v Trenčianskych novinách 29.10.1996, tu uverejňujeme s láskavým súhlasom autora, za čo mu ďakujeme.

JUDr. Vojtech Čelko Mladý Vojtech prvé tri roky školskej dochádzky navštevoval židovskú školu, známu svojou vysokou úrovňou. Keď sa rodičia presťahovali do Bratislavy, gymnaziálne štúdiá dokončil v hlavnom meste Slovenska. Už ako gymnazista vstúpil do skautingu. Absolvoval vodcovskú lesnú školu v Beluši. Zúčastnil sa aj jamboree v Gödolö v Maďarsku a v Holandsku. Skautskú zásadu, jeden dobrý skutok denne, si vzal ako svoju celoživotnú povinnosť a snažil sa ju dodržiavať. Po maturite sa rozhodol pokračovať v otcových i dedových šľapajach a prihlásil sa na právnickú fakultu Komenského univerzity v Bratislave. Po roku štúdium prerušuje a odchádza študovať do Mníchova dejiny umenia a germanistiku. Nejasná politická situácia na jeseň 1938, mníchovské udalosti a autonómia Slovenska ho primäli k návratu do Bratislavy, kde v roku 1943 promóciou ukončil štúdium na právnickej fakulte.

Vzhľadom na všestranné záujmy mu otec zakúpil 60% akcií firmy Leopold Gansel v Trenčíne a Bratislave. K licencii tlačiarne však potreboval výučný list, preto sa vyučil za typografa - ručného sadzača. V roku 1946 sa firma rozdelila. Dr. Vojtech Čelko prišiel do Trenčína, aby tu viedol svoj podnik. Nakladateľstvo, ktoré mu do roku 1948 patrilo, vydalo viacero publikácií vlastivedného, ale aj záujmového charakteru.·

V marci 1948 bola najprv na" tlačiareň a onedlho aj na obchod uvalená národná správa. Do začiatku roku 1951 mohol pracovať vo svojom bývalom podniku ako typograf. Potom ho prepustili a ako bývalý majiteľ tam nemal prístup. Takmer rok hľadal zamestnanie, až nastúpil v trenčianskej poliklinike na miesto nekvalifikovaného röntgenolaboranta. Diaľkovo zmaturoval na zdravotníckej škole, absolvoval nadstavbové štúdium v Bratislave a dve atestácie k dovŕšeniu kvalifikácie stredného zdravotníckeho kádra. V zdravotníctve pracoval až do dôchodkového veku. Po prežitých perzekúciách v šesťdesiatych rokoch odmietol ponuku pracovať ako právnik s poznámkou, že nebude robiť právnika tam, kde je juris vacuum.

Ako štrnásťročný chlapec dostal od svojho otca vianočný darček v podobe filatelistického hárčeka, ktorý jeho rodič dostal ako pozornosť od vtedajšieho ministra pôšt. Krása známky ho natoľko zaujala, že si zadovážil dostupnú literatúru o filatelii a začal známky zbierať a študovať. Už v gymnaziálnom veku ho fascinovali starinári v Bratislave, kde občas natrafil na neznáme mince. Aj v tejto oblasti svoju zberateľskú vášeň podkúval štúdiom odbornej literatúry.

Po príchode do Trenčína vstúpil do filatelistického krúžku, kde vykonával rôzne funkcie - pokladník, vedúci KMF, podpredseda. V roku 1950 ho zvolili za predsedu KF a opätovne v roku 1967, funkciu vykonával až do roku 1986. Pre svoje organizačné schopnosti, korektné chovanie a noblesu zastával aj viacero funkcií v organizačných výboroch filatelistických výstav v Trenčíne. V ZSF pôsobil v RK a od roku 1974 ako juryman, v ZČSF ako člen odborných sekcií teritoriálnej filatelie, Maďarska, ZSSR, poštovej histórie a celín, predchodcov čs. známok, severských známkových krajín. Jeho rozsiahle zberateľské záujmy sa zameriavali na Česko-Slovensko, Uhorsko, Nórsko, RSFSR, ZSSR, poštovú históriu Slovenska a históriu filatelie v Trenčíne. Veľkú propagáciu Trenčínu urobil práve exponátmi o I. slovenskej filatelistickej výstave, ktorá sa v meste pod hradom Matúša Čáka konala v roku 1928.

Členom numizmatickej spoločnosti československe] sa stal v r. 1952. V roku 1969 stál pri kolíske novorodiaceho sa Krúžku numizmatikov pri Trenčianskom múzeu spolu s prof. Š. Pozdišovským, dr. M. Šišmišom, dr. B Kleinom. F. Fusekom a Mgr. L. Jamborom. V roku 1974 sa z krúžku numizmatikov v Trenčíne stala pobočka Slovenskej numizmatickej spoločnosti a dr. V. Čelko predsedom jej revíznej komisie. Túto funkciu zastával až do smrti. Úspešne sa angažoval aj vo výstavnej činnosti, napr. v Trenčianskom múzeu svoju výstavu toliarov Márie Terézie dopĺňal prednášateľskou činnosťou. Pre zberateľské nadšenie sa mu podarilo získať desiatky nasledovníkov, ktorí ďalej rozvíjajú jeho odkaz a skúsenosti. Mal rád svoje rodné mesto, hrdil sa tým, že je Trenčan. Zaujímal sa o jeho históriou i súčasnosť, spolupracoval i s Trenčianskymi novinami.

Pre svoje vedomosti, chovanie a takt bol uznávanou autoritou, aj napriek mnohým prekážkam, ktoré mu osud postavil do cesty, nezatrpkol, ostal optimistom. Dokázal ľudí povzbudzovať, veril v ich pozitívne stránky. Vytváral okolo seba atmosféru dôvery, ktorá bola základom jeho úspechov v spolkovej činnosti. Patril medzi slovenských vzdelancov, ktorí museli prežiť veľa neprijemného, ale hodnoty, vštepované rodinou a školou, im dali zmysel aj v podmienkach nie vždy šťastného dvadsiateho storočia.

JUDr. Vojtech Čelko zomrel 5.4.1989 a je pochovaný na trenčianskom cintoríne. Touto spomienkou si nielen organizácie filatelistov, numizmatikov a historikov pripomínajú človeka, ktorý zanechal za sebou brázdu veľkého poznania a odkaz ako žiť plným tempom v harmónii práce a ušľachtilej činnosti pre súčasníkov i nasledujúce generácie.

JOZEF KORENÝ




100 rokov od narodenia JUDr. Vojtecha Čelku - 1916 - 2016

Spomienkový článok od autora Jozefa Koreného, určený pre uverejnenie vo filatelistickom Spravodajcovi 4/2016, tu uverejňujeme s láskavým súhlasom autora, za čo mu ďakujeme.

JUDr.Vojtech Čelko sa narodil 3.11.1916 v Trenčíne.Základnú školu vychodil v Trenčíne. V Trenčíne maturoval na tunajšom Gymnáziu Ľ. Šúra.Rodina Čelkovcov bývala na ul. M.R.Štefámika. V Nemecku začal študovať germanistiku.Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky študoval právo na Univerzite J.A. Komenského v Bratislave.Jeho otec bol vládny radca. Mama pochádzala z Nagykanisze. So svojou budúcou manželkou Boženou Pospíšilovou nar. 16.7.1925 v Bratislave sa zoznámil v Tatranskej Polianke v sanatóriu Dr. Guhra. Beatrix alias Trixi " bola v občianskom odboji v skupine FLORA.Do odboja ju priviedla teta, čiže sestra otca Pospíšila pani Hrubišková známa pri prevádzaní francúzskych partizánov do SNP ako " Biela pani". Meno Beatrix Čelková je navždy spojené s bombardovaním bratislavskej APOLKY 16.6.1944, ktoré uskutočnila 376. Bomb. Group US AF, lietadlami Liberátor. Pri štyroch vlnach bombardovania zahynulo 118 občanov, 585 ťažko ranených a 711 nezvestných Z Apolky zahynulo 74 osôb. Ona bombardovanie prežila.To bola daň na zastavenie výroby benzínu pre nemecký Wehrmacht.

Po skončení II. SV sa z Bratislavy presťahovali do Trenčína.Tu sa JUDr. Vojtech Čelko stal vlastníkom Ganselovej tlačiarne a obchodu v Trenčíne. Právnicku prax nevykonával. Po roku 1948 mu bola tlačiareň i obchod znárodnené. Absolvoval maturitu so zameraním na zdravotníctvo. Pracoval v nemocnici v Trenčíne ako roentgenológ. Zo spoločného manželstva mali 3 synov. MUDr.Alexandra, PhDr.Vojtecha a MUDr. Juraja.Pani Čelková pracovala ako zdravotná sestra na oddelení onkológie v nemocnici v Trenčíne.Zomrela v roku 1997.

V roku 1942 sa zúčastnil Celoštátnej výstavy poštových známok Bratislava 1942 exponátom Červený kríž. V rokoch 1950, 1966 - 1987 bol predsedom Klubu filatelistov 52 - 10 v Trenčíne. Vytvoril exponáty ZSSR, Okupácia, oslobodenie Československa a Prvá slovenská výstava poštových známok v Trenčíne. Svoje exponáty vystavil v Holíči - 1966, Brno - 1966, Trenčín - 1967, Žilina - 1970, Trenčín - 1970, Lipník nad Bečvou - 1970, Trenčín - 1972, Příbram - 1972, Písek - 1972, Nováky - 1973, Brno - 1974, Žilina - 1974, Trenčín - 1975, Malacky - 1975, Minsk - 1976, Bratislava - 1977, Komárno - 1977, Charkov - 1978, Trenčín - 1979, Piešťany - 1980, Hlohovec - 1980, Prievidza - 1980, Košice - 1980, Senec - 1980, Žilina - 1980, Kroměříž - 1980, Tbilisi - 1980, Trenčín - 1981, Klodzko - 1981, Skalica - 1982, Prostějov -1982, Piešťany - 1983, Košice - 1983, Šaľa - 1983, Svit - 1984, Martin - 1984, Wroclaw - 1984, Kremnica - 1985, Strakonice - 1985, Kyjev - 1985, Bohumín - 1985, Jerevan - 1985, Moskva - 1985, Košice - 1986, Trenčín - 1986, Kolín - 1986, Bratislava - 1987, Bojnice - 1987, Detva - 1988, Trnava - 1988, Trenčín - 1988.

Dňa 24.5.1969 vznikla sekcia Vlastivedného krúžku v Trenčianskom múzeu. Vedúcim bol Mgr. Ladislav Jambor - školský inšpektor, členom bol JUDr. Vojtech Čelko- numizmatik, PhDr. Milan Šišmiš - historik, František Fusek - numizmatik a prof. Štefan Pozdišovský.
Dňa 19.4.1970 bol založený krúžok numizmatikov Čs. numizmatickej spoločnosti Trenčin - pobočka Bratislava. Predseda Mgr. Ladislav Jambor, revizor JUDr. Vojtech Čelko. Pobočka sídlila v Trenčianskom múzeu v Okresnom pedagogickom stredisku a od roku 1990 v Dome armády, dnes ako jeden Klub pri Posádkovom klube Trenčín ktorý vedie plk.v.v.Ing. Ján Dibala.
V rámci ZSF bol JUDr. Vojtech Čelko členom revíznej komisie a komisie jurymanov na mnohých výstavách na Slovensku. Zúčastnil sa organizovania filatelistických výstav v Trenčíne v roku 1964, 1967, 1970, 1972, 1979, 1981, 1988. V organizačnom výbore Národnej výstavy poštových známok LAUGARICIO - 79 bol 1. podpredsedom OV. Bol členom OV 11. národného kongresu MF v roku 1987. Autor článkov vo výstavných katalógoch Trenčín 1967, 1975 o poštovej histórii. Trenčianske kultúrne rozhľady, Oblastná výstava Trebišov / Filatelie r.1981 /, Spravodaj Zs KV ZSF Laugaricio č.1/ 1982. Za svoju aktívnu činnosť bol vyznamenaný Zlatým čestným odznakom ZSF a titulom Zaslúžilý pracovník vo filatelii s právom nosiť čestný odznak ZČSF.
Zomrel 5.4.1989. Pochovaný je na Mestskom cintoríne v Trenčíne. Trenčín i Slovensko stratilo významného filatelistu, dobrého človeka, priateľa i kamaráta. S úctou naň spomíname.

Jozef Korený - čestný predseda KF 52 - 19 pri Posádkovom KlubeTrenčín



Obchod firmy "Vojtech Čelko" na trenčianskom hlavnom námestí, oproti soche sv. Trojice:


Foto NN okolo r. 1942, refoto+mod Ing. V. Brabenec, Trenčín.







Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Autor hornej portrétnej fotografie Dr. Čelku (z profilu) nie je známy, úpravy Bbc; za poskytnutie tejto fotografie patrí vďaka našej milej známej Trenčanke, ktorá si praje zostať nepomenovaná.
Autor dolnej portrétnej fotografie Dr. Čelku (spredu) nie je známy, poskytol ju autor článku, úpravy Bbc.
Autor fotografie obchodu firmy Vojtech Čelko nie je známy, úpravy Bbc; za poskytnutie tejto fotografie patrí vďaka našej milej známej Trenčanke, ktorá si praje zostať nepomenovaná.

      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Nedostane-li žena koho chce, běda tomu, koho dostane.“ Mark Twain