Trenčanom o Trenčíne



Pozoruhodný životný príbeh Trenčana prof. MUDr. Juraja Červenku - Hirschfelda.
(* 30. 6. 1918    -   † 3. 7. 2001)

Trenčan pán profesor MUDr. Juraj Červenka, CSc. je zakladateľ epidemiológie v Slovensku, bol prvý hlavný hygienik Slovenskej republiky (1952-1957), zástupca hlavného hygienika ČSR (1953), profesor Humboldtovej univerzity, prvý riaditeľ Výskumného ústavu preventívneho lekárstva (VÚPL), vedúci Katedry epidemiológie, Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, čestný člen Indickej spoločnosti pre boj proti infekčným chorobám, člen predsedníctva Medzinárodnej epidemiologickej asociácie. Jeho životopis je na internete.
Podivuhodný príbeh záchrany jeho života v ťažkých časoch, ktorý bol známy generácii jeho súčasníkov, zachytil vo svojej knihe autor Juraj Čelko; na tejto stránke ho uverejňujeme s láskavým súhlasom autora, za čo mu ďakujeme.




Juraj Čelko:
Dobrý priateľ nad zlato

Naši predkovi vraveli, že zlato sa probuje v ohni a dobrý priateľ v nešťastí. Šťastný je človek, ktorého osud nedonúti podrobovať priateľstvo skúške. Ďuro Hírschfeld takéto šťastie nemal. Vyrastal v rodine židovského právnika na námestí svätej Anny v Trenčíne. Bol veselej povahy, veľmi spoločenský a aj keď exceloval v matematike, zaujímal sa o všetko. Jeho poznávacím znamením bola silnejšia postava a nemiznúcí úsmev. V blízkosti na pešej zóne bola lekáreň, ktorú vlastnili rodičia jeho priateľa Miša Červenku. Na rozdiel od neho bol Mišo vysoký, chudý, uzavretej povahy, veľa toho nenarozprával. Jeho koníčkom bola chémia, už na strednej škole študoval vysokoškolské učebnice. Mal encyklopedické znalosti o športe, svoje okolie tiež často prekvapoval mimoriadnou pamäťou. Po maturite roku 1939 sa rozhodol pokračovať v rodinnej lekárnickej tradícii, zatiaľ čo starší kamarát Ďuro už študoval medicínu.

V tom čase sa na Slovensku začalo stmievať. Židov označili za škodcov slovenského národa a prijímali sa zákony, ktoré postupne viedli k ich ekonomickej a fyzickej likvidácii. Keď si Mišo uvedomil, že priateľ je vážne ohrozený, bez váhania mu dal svoje doklady, vrátane rodného listu a listu domovskej príslušnosti. Toto Mišovo gesto, ktoré vtedy znamenalo priepustku k životu, bolo spojené s veľkým rizikom. V prípade, že sa niekto takto snažil zachrániť židovského spoluobčana a prišlo sa na to, postavili ho pred súd ako vlastizradcu. Nasledoval rýchly rozsudok s dlhoročným väzením v Ilave. Po potlačení povstania totiž všetkých takýchto dobrodincov bez ohľadu na dokázateľný árijský pôvod Nemci bez súdu popravili.

V Bratislave, kde ho nepoznali, prežil Ďuro vďaka dokladom Slovenský štát a doštudoval medicínu. Z vďačnosti za záchranu života si po vojne ponechal priezvisko svojho priateľa, na ktoré si už zvykol. Neskôr sa stal riaditeľom Výskumného ústavu preventívneho lekárstva a ako expert Svetovej zdravotníckej organizácie bol vysielaný do viacerých krajín likvidovať ohniská závažných epidémií.

V časoch keď sa legitimovalo ako na bežiacom páse, mal Mišo šťastie - nikto od neho doklady nežiadal. Po promócii sa stal lekárnikom, rodinnú lekáreň mu po komunistickom prevrate zobrali. Neskôr sa zamestnal na okresnej hygienicko - epidemiologickej stanici v Trenčíne, kde pracoval až do dôchodku.

Vraj dobrí priatelia sa aj s jednou jahodou podelia, Ako dobrá studňa, ktorá dáva vodu aj v najväčšom suchu, Mišo Červenka sa v núdzi podelil so svojim životom. Je krásne vedieť, že existujú hodnoty, na ktoré je ľudská zloba krátka.

      Autor: doc. MUDr. Juraj Čelko, PhD.

Príbeh je z knihy: Čelko, Juraj: Náš život v prísloviach. Vydal Yellow s.r.o. Bratislava, 2002. ISBN 80-968826-0-0.

    O autorovi:
Juraj Čelko sa narodil v roku 1948 v Bratislave. Detstvo a väčšinu života prežil v Trenčíne.
Je prostredný z troch bratov známej trenčianskej rodiny Čelkovcov. Pracoval ako lekár, potom bol riaditeľom kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. Napísal okrem článkov so športovou tematikou aj odborné pojednanie o rehabilitačnej vodoliečbe (okolo 2007) a štyri knihy poviedok ladených spomienkovo, ktoré sa dobre čítajú, sú to:
    Človek v živote (1999)
    Môj svet a ja (2001)
    Náš život v prísloviach (2002)
    Z príslovečníka lekára (2009)







Juraj Hirschfeld z Trenčína sa pod menom Michal Červenka počas vojny istý čas skrýval v Prešove v podniku svojho trenčianskeho priateľa Františka Gašparíka (1908-1973; jeho životopis je na týchto internetových stránkach, aktuálne je na adrese http://www.trencan.6f.sk/SHS/CV1908-GasparikFr-ver08.pdf).





Podpis "Ďuro Červenka" na rube pozvánky "Večera slovenských a českých moderných piesní a šlágrov", ktorý 13.10.1945 usporiadali oldskauti v Trenčíne; je tam spolu 15 podpisov. (Viac v zborníčku "TTT4", aktuálne je na adrese: http://www.trencan.6f.sk/os52/016-TTT4=OS52-fin-ele.pdf)





Pripomeňme, že Michala Červenku brat Miroslav Červenka (* 21. 12. 1922 v Trenčíne - + 27. 1. 1996 v Bratislave) bol hokejista a významný organizátor hokejového športu v Slovensku; od 29. novembra 2003 je v sieni slávy slovenského hokeja, ale svojím rodným Trenčínom je zabudnutý. Na týchto internetových stránkach má virtuálnu pamätnú tabuľu.
Miroslav Červenka, medzi trenčianskymi vrstovníkmi zvaný Sojo, začínal s hokejom v Trenčíne od r. 1938. Pochádza z rodiny trenčianskeho lekárnika, ktorý zahynul vo Váhu, a rodinnú lekáreň Mater dolorosa (="matka trpiacich") prevádzkovala vdova Hildegarda Červenková cez vedúceho lekárnika Aladára Ferényiho na Hviezdoslavovej ul. blízko Šoulovho ateliéru, ktorý bol v budove s vežičkou na rohu ulíc Bankovej (Jaselskej) a Hviezdoslavovej. Sojo od r. 1945 hral hokej v Bratislave, čoskoro sa stal špičkovým funkcionárom - najprv hokejovým, potom v ÚV ČSZTV. (Nezabudnime, že zhruba v tom istom čase v špičkových telovýchovných funkciách v Bratislave pôsobil aj ďalší Trenčan - Július Chovan - Vladimírov brat.) Miroslav Červenka sa organizačne zaslúžil o úspech majstrovstiev sveta v roku 1959 v Bratislave a o rozšírenie hokejového športu na Slovensku.
V Bratislave sa o ňom ako--tak vie, ale v Trenčín na svojho občana zabudol, ani organizátori osláv jubilea trenčianskeho hokeja v r. 2015 o ňom nevedeli.
Viac pozrieť:
http://www.hockeyslovakia.sk/sk/sien-slavy/miroslav-cervenka
tam sa uvádzajú životné míľniky Miroslava Červenku:
TTS Trenčín (1938 - 44), VŠ Bratislava (1945 - 46), 1959 - 73 predseda Sekcie ľadového hokeja pri SÚV ČSZTV a podpredseda ústrednej sekcie ľadového hokeja, 1960 - 73 podpredseda Výboru zväzu ľadového hokeja, 1970 - 82 podpredseda SÚV ČSZTV, 1967 - 78 člen predsedníctva ÚV ČSZTV.
Miroslav Červenka bol všestranný športovec, vynikajúci telovýchovný funkcionár. Ako bývalý hokejista mal prirodzenú náklonnosť k ľadovému hokeju a jeho potrebám. Podieľal sa na organizačnom úspechu majstrovstiev sveta v roku 1959, keď zápasy skupiny v Bratislave (Kanada, Švajčiarsko, Poľsko a ČSSR) videlo dovedna vyše 60 tisíc divákov! Veľavravné sú diplomy za rozvoj ľadového hokeja v Trenčíne (1960), z Dukly Košice (1966), Zlatá pamätná medaila k šesťdesiatinám čs. hokeja (1908 – 1968) a rad ďalších uznaní. Systematickým presadzovaním koncepčných zámerov posilňoval základné piliere ľadového hokeja na Slovensku, inicioval zriadenie útvarov Športových hokejových tried na školách - zo začiatku v Bratislave, Banskej Bystrici, Poprade a v Košiciach. Z dvanástich v roku 1977 ich bolo v roku 1995 dvadsaťosem! Podporoval vydávanie odborných hokejových publikácií, za prioritu považoval aj zlepšenie materiálnej základne ľadového hokeja. V rámci akcie ,,Z" a s podporou ČSZTV, miest i podnikov sa začali budovať umelé ľadové plochy, kryté zimné haly.
Vtedajšia vysoká úroveň slovenského hokeja je zásluhou aj Trenčana Miroslava Červenku.


Z bratov Červenkovcov Michal maturoval na trenčianskom gymnáziu, Miroslav pravdepodobne tiež.





Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona (618/2003 v aktuálnom znení), najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.

Zverejnené na Mikuláša roku 2016.


      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                 <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Kdo se umí smát sám sobě, má právo smát se smát všemu ostatnímu, co mu k smíchu připadá.“ Jan Werich