TRENČAN Trenčanom o Trenčíne

Na FreeHostingu Endora běží desítky tisíc webů. Přidejte se ještě dnes!

Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Ján Zeman

1885 Myjava - 1975 Trenčín

Predseda Miestneho národného výboru v Trenčíne (1945-1946), evanjelický kňaz, politik, poslanec, senátor.

Ján Zeman sa narodil 25. júna 1885 na Myjave v rodine miestneho kováča. Študoval v Bratislave na evanjelickom lyceu, potom na teologickej fakulte. Za evanjelického kňaza bol vysvätený v r. 1911 a hneď nastúpil nakrátko ako kaplán do Trenčína, kde vtedy bol evanjelickým farárom Žigmund Križan; s jeho najstaršou dcérou Matildou sa oženil. Onedlho sa Ján Zeman stal evanjelickým farárom v Kráľovej Lehote na Liptove, odkiaľ v r. 1913 odišiel na farárske miesto v Moravskom Lieskovom; tu ho zastihol revolučný rok 1918 a bol tu členom miestneho revolučného národného výboru spolu s miestnym rímskokatolíckym farárom a neskorším senátorom JUDr. Jozefom Budayom, s ktorým bol vo vzdialenom príbuzenstve.

Po smrti (14.1.1921) svojho svokra, trenčianskeho evanjelického farára Žigmunda Križana, po ktorom zostala vdova s nezaopatrenými deťmi, nastúpil Ján Zeman na jeho farárske miesto v Trenčíne. Vo vtedajších pomeroch, keďže nebolo inej inteligencie, kultúrnej, hospodárskej a národnej práce sa ujímali kňazi, rímskokatolícki aj evanjelickí. Do týchto radov sa včlenil v Trenčíne aj Ján Zeman, spočiatku po boku JUDr. Karola Štúra, ale po jeho smrti (1926) mu práce pribudlo.
Vstúpil do konzervatívnej (Švehlovej, neskôr Beranovej) Republikánské strany zemědělského a malorolnického lidu (tzv. "agrárnici", strana ako typický znak používala zelený štvorlístok). Pre rozsiahlu verejnú činnosť a politickú prácu v strane nestačil Ján Zeman na všetky cirkevné práce a tak mu pomáhali kapláni aj z blízkych Malých Stankoviec. Ján Zeman bol vo voľbách roku 1925 (až v dec. 1927 nastúpil za zomrelého Pavla Blahu) aj 1929 zvolený za poslanca Národního shromáždění republiky Československé v Praze, a v roku 1935 za senátora.
Poslanec a senátor Ján Zeman počas 11 rokov svojich funkčných období sa najviac opakovane (1930, 1933) zasadzoval za zriadenie evanjelickej teologickej fakulty v Bratislave (čo sa mu aj podarilo), a v tej veci bol aj spravodajcom kult. a rozp. výboru. Okrem toho záznamy NS uvádzajú z jeho iniciatívnych vystúpení ešte návrh na poskytnutie pomoci vyhoreným obciam (1934, 1936), a tri vystúpenia v rozpravách (1928, 1929, 1931).
Koncom roku 1938 prestúpil do poslaneckého klubu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V týchto politických funkciách bol až do ich zrušenia v roku 1939.
Spolu s Jánom Zemanom bol senátorom v Prahe ďalší Trenčan, rímskokatolícky kňaz JUDr. Jozef Buday (28.1.1877 Trenčín -15.11.1939 Hlohovec), tiež senátor za HSĽS statkár zo Záblatia JUDr. Štefan Polyák (2.7.1882 Budapešť – 6.5.1946 Baden-Baden)
V r. 1937 s príchodom evanjelického seniorského úradu do Trenčína sa seniorom stal Ján Zeman a bol ním až do zániku tohoto tunajšieho úradu v r. 1953.
V medzivojnovom období v Trenčíne boli priateľské vzťahy medzi predstaviteľmi cirkví rímskokatolíckej, evanjelickej a židovskej, obzvlášť bol známy priateľský vzťah medzi rektorom rehole Piaristov Jozefom Braneckým a evanjelickým seniorom Zemanom, známa je ich spoločná fotografia pri obnovenom hrobe matky Ľudovíta Štúra.

V Trenčíne sa Ján Zeman pričinil o postavenie dvojposchodového tzv. činžového alebo evanjelického domu (12 bytov + 2 obchodné miestnosti na prízemí) v r. 1925, financovaného z pôžičky, medzi evanjelickým kostolom a Hviezdoslavovou ulicou, na mieste niekdajšej evanjelickej školy, ktorú kvôli zlému stavebnému stavu zbúrali - beztak evanjelická zborová základná škola zanikla už počas 1. svetovej vojny, začas sa vyučovalo na evanjelickej fare (stála v r. 1889 až 1978 oproti evanjelickému kostolu), a po vzniku ČSR jestvovalo už len štátne školstvo.

Pod Zemanovým vedením sa v trenčianskej evanjelickej cirkvi rozvinula práca s mládežou najmä počas prvej Slovenskej republiky; prekvapivo sa tu konal aj celoslovenský zjazd evanjelickej mládeže. V tomto období, keď evanjelici boli takmer pravdivo označovaní za nepriateľov štátu, bol evanjelický farár Ján Zeman pokladaný za vedúcu osobu politickej opozície a neskoršieho odboja. Trenčianska evanjelická fara často bývala miestom protizákonnej činnosti.
Činnosť v trenčianskom evanjelickom zbore počas prvej Slovenskej republiky bola viac motivovaná politicky než duchovne. Zmena mocenských pomerov v r. 1945 bola triumfom evanjelikov v Trenčíne; po prechode frontu sa v Trenčíne predsedom (revolučného) Miestneho národného výboru (po 1945 MNV nahradil dovtedajší Mestský úrad a Plénum MNV nahradilo dovtedajšie mestské zastupiteľstvo) stal práve evanjelický farár Ján Zeman, a od jari 1945 ním bol až presadenia výsledkov volieb z 26.5.1946. Po r. 1945 sa do miestnych a okresných úradov dostalo veľa evanjelikov, a prevažná väčšina z nich po februári 1948 prešla do Komunistickej strany.

Po vojne bol Ján Zeman trenčianskym evanjelickým farárom naďalej, ale po voľbách r. 1946 sa utiahol z politického života. Po r. 1945 totiž strana kde bol Zeman (zemědělského a malorolnického lidu) bola výslovne zakázaná v kapitole IX Košického vládneho programu. Jej členovia zväčša vstúpili do povojnovej, väčšinovo evanjelickej Demokratickej strany, jej činnosť skončila víťazstvom Komunistickej strany v r. 1948, ktorá si ju podrobila vrátane väčšiny členstva DS (činný v tom bol z Trenčína povstalecký pplk. Milan Polák (1897–1951), pôvodne učiteľ z Čadce, člen RSZML->DS->AVNF->SSO). Po nástupe komunistickej strany k moci v r. 1948 sa dovtedy nebývalým spôsobom zhoršili podmienky pôsobenia cirkví, a to najmä rímskokatolíckej, ale evanjelickej tiež. To všetko bolo v pozadí Zemanovej rezignácie.

V r. 1953 trenčiansky seniorát a teda aj Zemanov seniorský úrad zanikol. Ján Zeman už len ako ako trenčiansky evanjelický farár, znechutený a roztrpčený vekom aj udalosťami, ako 72 ročný ukončil svoje cirkevné pôsobenie v r. 1957. Dožil v kruhu rodiny vo svojom veľkom rodinnom dome na Hlbokej ulici, ktorý si postavil zrejme počas svojej senátorskej funkcie. Zomrel 14. januára 1975 v Trenčíne. Na jeho počesť je po r. 1989 v Trenčíne pomenovaná ulica na sídlisku Noviny. Ján Zeman je pochovaný na trenčianskom evanjelickom cintoríne.

Použité údaje aj hodnotenia(!) sú z brožúry: Lantaj, M.: Dejiny Evanj. a. v. cirkevného zboru v Trenčíne; vydal Ev. a. v. cirkevný zbor Trenčín (cca 1993).
Pánovi ev. farárovi Michalovi Lantayovi patrí vďaka za iniciatívne napísanie a vydanie zmienenej brožúry, ktorá obsahuje (podľa jeho vlastných slov) skráteninu jeho celého diela, ktoré, dúfam, sa niekde v úplnosti zachovalo a opatruje pre budúcnosť.
Pani JUDr. Danici Okruckej ďakujem za láskavé poskytnutie fotografie Jána Zemana od Márie Holoubkovej, z ktorej miniatúrnu snímku som tu použil.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2016.

(Koniec diela.)

<< Návrat späť na vrch tejto strany << << Návrat na hlavnú stránku

Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: