Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.



Ján Barták

(1895-1984)

Predseda Miestneho národného výboru v Trenčíne (1946).

O Jánovi Bartákovi máme dnes už len málo údajov, a čas na ich optimálne získanie už pominul; zachyťme teda čo i nedokonale o tomto verejnom činiteľovi, čo sa ešte dá.

Ján Barták sa narodil 17. sept. 1895 v obci Podlužany pri Bánovciach n. B.

Obyvateľom mesta Trenčín sa úradne stal 25. 04. 1930 (za údaj ďakujem Trenčianskemu múzeu). Tu pôsobil ako stolár s vlastnou výrobou (podnikal), dielňu mal na námestí sv. Anny.
O jeho manželke Paulíne (žila 16.7.1893 - 3.2.1971) vieme len, že bola (samostatná) krajčírka.
Manželia Bartákovci bývali a ako živnostníci pôsobili (okolo konca 1. ČSR) na nám. sv. Anny č. 8 (v r. 1935), bolo to na západnej strane námestia sv. Anny, v tzv. robotníckom dome (hostinec Vlachého, Dvorského, Gašparov) tam podľa pamätníkov mal dielňu vo dvore.
Mali jednoho syna Alexandra, ten však zomrel mladý už ako gymnaziálny tercián (žil 25.9.1921 - 6.6.1935); o iných deťoch nevieme.

Po r. 1945 po zmene pomerov už Ján Barták zjavne nepodnikal; bývali v podnájme v severnej polovici súkromného dvojdomu na terajšej Švermovej ulici č. 15, poniže domu krajčíra Lorenca. Z manželov zomrela manželka zrejme skôr. Po vojne okolo r. 1950 Ján Barták bol správcom Stavebného kombinátu okresu Trenčín a členom predstavenstva sporiteľne, neskôr pracoval v družstve Dekora za mostami, zo Sihote tam dochádzal na bicykli, potom na motorke. V r. 1967 (72 ročný) bol predsedom organizácie komunistickej strany v družstve Kovotex. V čase zhruba konca sedemdesiatych rokov už Ján Barták býval v byte v činžáku na Sihoti 2 (medzi elektrárňou a mliekarňou).

Jána Bartáka pripomíname kvôli jeho verejnej činnosti.
Po prvej svetovej vojne sa angažoval v spotrebnom družstevníctve, bol spoluzakladateľom robotníckeho Potravného spolku v Trenčíne, ktorý sa čoskoro spojil so spolkom v Novom Meste n. V.; Ján Barták ako vedúci delegácie trenčianskeho spolku 1.3.1931 na XI. valnom zhromaždení spolku Budúcnosť požiadal o začlenenie spolku do Budúcnosti, čo sa k tomu istému dňu aj uskutočnilo, a tak predajne robotníckeho Potravného spolku v Trenčíne sa stali predajňami spolku "Budúcnosť".
Ján Barták sa v histórii Trenčína spomínal hlavne ako trenčiansky účastník (vtedy však ešte v Trenčíne nebýval!) zakladajúceho Ľubochnianskeho zjazdu slovenskej komunistickej strany konaného 16. januára 1921 (pozrieť poznámku nižšie). Nevyskytuje sa pri založení Komunistickej strany v Trenčíne založenej 12.júla 1921 (veď v Trenčíne býval až od r. 1930) - tam sú mená: predseda Alojz Šumbera, textilná továrňa (=Tiberghien, neskôr Merina);    miestopredseda František Dohnal, textilná továrňa (=Tiberghien, neskôr Merina);    zápisník Ján Minárik, textilná továrňa (=Tiberghien, neskôr Merina);    pokladník Ondrej Urban, knihár;    revízor Jozef Jánošík, gumová továrňa;    revízor Štefan Medzihorský, potravný robotník;    člen výboru Rudolf Gabor, holič;    člen výboru Pavel Veber, , textilná továrňa (=Tiberghien, neskôr Merina);    člen výboru Anton Fabík;    člen výboru Františka Nápoková, textilná továrňa (=Tiberghien, neskôr Merina);    člen výboru Vinco Popper, holič;    Michal Vitázek, tajomník (spolupodpísal zápisnicu).

Po zmene režimu po prechode frontu na jar 1945 sa zodpovedajúco zmenilo aj obsadenie miestnych funkcií, vznikol revolučný národný výbor. Na čelo národného výboru sa najskôr dostal reprezentant povojnovej Demokratickej strany, evanjelický kňaz a senior a medzivojnový senátor Národního shromáždění Ján Zeman, ktorý bol vo funkcii zhruba rok. Po ňom sa stal predsedom Miestneho národného výboru reprezentant trenčianskej komunistickej strany Ján Barták. Vo funkcii bol tiež zhruba rok. (Časové údaje nie sú k dispozícii presné a zčasti sú protirečivé.)

Po Jánovi Bartákovi ako predseda MNV ešte v roku 1946 nastúpil reprezentant trenčianskej demokratickej strany JUDr. Jozef BAAR, bol ním až do r. 1948, kedy začiatkom roka prišla ďalšia zmena mocenských pomerov, ktorú funkčne nemohol prežiť - čoskoro potom sa opäť ocitol v nemilosti a vysídlili ho z Trenčína, ale to je už iná história.
Ján Barták bol nositeľom vysokého štátneho vyznamenania - Radu práce.
Zomrel v Trenčíne dňa 15. 11. 1984 vo veku 89 rokov. Pochovaný je v hrobe na trenčianskom všeobecnom cintoríne spolu s manželkou a synom, približne necelých sto metrov južne od starej kaplnky.

My, čo si Jána Bartáka pamätáme z videnia, i keď sme s ním významne neprišli do styku, spomíname na neho ako na nenápadného nevysokého staršieho pána žijúceho v zjavne skromných pomeroch - nemal ani vlastný dom, ani auto, iba neskôr motorku. Keď mu počas socialistického štátu predhadzovali, že ako predvojnový podnikateľ bol vlastne reprezentantom toho, proti čomu ako komunista bojoval, bránil sa tvrdením, že on nikoho nevykorisťoval.
Ján Barták bol jedným z trenčianskych predvojnových komunistov, na ktorých zrode mali nepochybne veľký vplyv biedne životné podmienky v kontraste s bohatou vrstvou. Živili sa prácou vlastných rúk, riskovali a nemožno im uprieť vlastné presvedčenie, neraz odlišné od praxe režimu, ktorý pomohli nastoliť, ale tak to už v živote chodí; nejeden z nich sa v tých nových pomeroch po vojne zachoval statočne - niektorí z nesúhlasu odstúpili, iní sa stiahli, ale daktorí sa z robotníkov razom stali platenými funkcionármi novej moci s dovtedy nevídanými možnosťami, ktoré využívali každý podľa svojej povahy.
Nemožno ich spravodlivo stavať do jednoho radu s tými, ktorí neskôr (po prevzatí moci Gottwaldom 25. febr. 1948 nasledoval masívny nábor nových členov do KS) vstupovali do KS už v zaistených pomeroch, a často kvôli vlastnému prospechu.
Zachovali sa spomienky Jána Bartáka, ich obsah nateraz nie je známy.

      Poznámka:
Ján Barták bol účastník významného “Ľubochnianskeho zjazdu”, na ktorom bola založená slovenská komunistická strana. Dnes sa za významný zdroj údajov považuje internetová "Wikipédia" do ktorej obsahu môže prispieť ktokoľvek čímkoľvek, a ona dnes (dec. 2016, stránky o obci aj o KS) vôbec nepozná ani založenie slovenskej komunistickej strany v r. 1921, ani ľubochniansky zjazd, kde sa to uskutočnilo.

Ani história Ľubochne na stránkach obce neuvádza ani len zmienku o konaní Ľubochnianskeho zjazdu 1921 (len vo výpočte dvoch stovák položiek obsahu miestnej kroniky uloženej na obecnom úrade je položka 57.Ľubochňa 1921, sjazd marxistickej ľavice 1921, 14 strán ).

Subjektívne vnímam, že tak ako sa história upravovala (či falšovala - ako si kto povie) za predošlého režimu, tak sa deje aj dnes po zmene režimu, ba horšie a viac (vtedy 1.SR uviedli aspoň ako "tzv."; dnes KS v SK do 1938 (prinajmenej na mienkotvornej "wiki") neexistuje vôbec), lebo teraz to viac presakuje medzi ľudí.

Preto tu zjednodušene uvádzam súvisiace a základné údaje:

    - 1917, keď (o. i.) v prvej svetovej vojne bojovalo Nemecko so spojencami proti Rusku, vo februári 1917 bola buržoázna revolúcia v Rusku, 15. marca 1917 odstúpil cár Mikuláš II., moc prevzala Dočasná vláda na čele s kniežaťom Ľvovom, potom s Kerenským. Lenina-Uľjanova žijúceho vo Švajčiarsku naložili v Nemecku do zaplombovaného železničného vagóna a tajne dopravili do Ruska 3. apríla 1917, kde sa stal vodcom boľševikov. Už 7. júla 1917 sa neúspešne pokúsili násilím prevzať moc, Kamenev a Trockij boli zatknutí, Lenin utiekol do Fínska. Následný puč gen. Kornilova 25. augusta 1917 v Petrohrade sa nezdaril, ale situáciu vyostril. 14. septembra 1917 sa Rusko zmenilo na republiku. Proti odporu spolustraníkov Kameneva a Zinovjeva presadil Lenin s Trockým ozbrojené prevzatie moci:

    - 7. novembra 1917 Veľká októbrová socialistická revolúcia: po slepom výstrele z krížnika Aurora, boľševici s prestrelkami ale bez boja obsadili sídlo vlády - Zimný palác v Petrohrade, slabo chránený len málopočetnými vojenskými študentmi a ženským praporom, a tak poľahky prevzali moc. Proti novej moci boľševikov - komunistov bojovali v ruskej občianskej vojne bielogvargejci (Kolčak, Denikin, ...) bývalej cárskej armády, anarchisti, Ukrajinci, kozáci, roľníci odporujúci nariadenej konfiškácii úrody a (na základe dohôd z konferencie Francúzska, Spojeného kráľovstva a Talianska 22. decembra 1917 v Paríži) aj intervenčné zahraničné vojská Britov, Nemcov, Francúzov, Poliakov a česko-slovenské légie. Nový režim na čele s Leninom ukončil svoju účasť v 1.SV uzavretím Brestlitovského mieru 3. marca 1918. V r. 1922 vznikol Zväz sovietskych socialistických republík (CCCP, SSSR, ZSSR).

    - začiatkom marca 1919 bol v Moskve ustanovujúci kongres Komunistickej internacionály (KI), čo bol medzinárodný spolok komunistických strán (KS) v jednotlivých štátoch.

    - v júli a v auguste 1920 bol v Moskve II. kongres Komunistickej internacionály. Prijal 21. podmienok pre vstup celoštátnych komunistických strán do komunistickej internacionály.

    - 9. december 1920 bol v Prahe boj o Lidový dum - patril soc. dem. strane, ale od nej sa odčleňujúca väčšina budúcich komunistov ho chcela prevziať, čo sa im nepodarilo; nasledoval takmer celoštátny jednotýždňový decembrový generálny štrajk za účasti milióna robotníkov, potlačený stanným právom, zastrelených bolo 14 robotníkov. Následne boli založené noviny Rudé právo.

    - 16. januára 1921 v Ľubochni (pri Ružomberku) v hoteli Kollárov dom bola založená slovenská komunistická strana - strana marxistickej ľavice Slovenska a Podkarpatskej Rusi (neskôr novotvar "Zakarpatská Ukrajina"). Na zasadaní sa zúčastnilo 149 delegátov a hostia z Čiech. Zjazd prijal 20 podmienok Komunistickej internacionály. Zjazd rozohnali žandári, preto sa časť delegátov zišla 17. januára 1921 v Ružomberku kde schválila akčný program, utvorila krajinský akčný výbor strany so sídlom v Ružomberku, päť obvodných výkonných výborov a stranícku tlač: Pravda Chudoby, Hlas ľudu, Kassai Munkas a Volksstimme.

    - 14.-16. mája 1921 v náväznosti (lebo podmienkou členstva v KI bola jediná KS v jednom štáte) na Ľubochniansky zjazd sa v Prahe konal zakladajúci zjazd Komunistickej strany Československa.


Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, Vianoce 2016 - Tri krále 2017, ver. 20.6.2017.


(Koniec diela.)



      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Kdo má tak málo fantazie, že své lži musí opírat o důkazy, měl by raději rovnou mluvit pravdu.“ Oscar Wilde