Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.



Juraj Boček

(* 1859 Malé Bierovce - † 1946 Trenčín)

Zakladateľ trenčianskeho učňovského školstva, ovocinár.



Juraj Boček sa narodil dňa 3. júna 1859 v obci Malé Bierovce (neskôr súčasť Adamovských Kochanoviec) v rodine záhradníka, čo zjavne neskôr do značnej miery ovplyvnilo aj jeho vlastné životné zameranie.

Po ľudovej škole v rodisku absolvoval štvortriedne gymnázium v Nitre, potom učiteľský ústav v Trnave, kde v r. 1878 zmaturoval.
Učil v šk. r. 1878-9 v obci Kür v Maďarsku, potom v šk. r. 1879-1882 v Nemšovej, v Trenčianskej Turnej a v Luborči. Keď učil v Nemšovej, založil tam v r. 1880 prvý 16 členný dobrovoľný hasičský zbor.
Potom už učil, pôsobil a žil celý svoj ďalší život len v Trenčíne.

Učiteľ Juraj Boček prišiel do Trenčína v r. 1882 ako 23 ročný, keď bol zvolený riadnym učiteľom na obecnej škole. V Trenčíne vyučoval v r. 1882-1934 a v Trenčíne už zostal žiť a pracovať do konca života. V Trenčíne významne verejne pôsobil ako učiteľ, ovocinár a člen mestského zastupiteľstva a založil učňovskú školu.
Na trenčianskom vyššom kráľovskom piaristickom gymnáziu vyučoval telocvik a bol správcom štátnej ľudovej školy.

V r. 1884 bol Juraj Boček zvolený správcom historicky prvej trenčianskej priemyslovej učňovskej školy (správca bol v dnešnom význame slov riaditeľ školy), ktorá jeho zásluhou bola otvorená už začiatkom januára 1883.

Zaslúžil sa o postavenie budovy Učiteľského internátu na západnej strane Pribinovej ulice pri Váhu, poniže cestného mosta (za socializmu VUML, po 1989 štatistický úrad), ktorý s kapacitou pre 44 žiakov bol daný do prevádzky 14. sept. 1905; dlho bol jeho správcom a tam aj býval, takže Trenčania budovu nazvali Bočekov internát. Neskôr vzrástla jeho kapacita na 80 žiakov a v polovici tridsiatych rokov (1935) už bol jeho správcom pán Novák.

Bol predsedom Učiteľského zboru Trenčianskej župy, zapisovateľom Školskej stolice mesta Trenčín, zapisovateľom Dozorného výboru Priemyslovej učňovskej školy v Trenčíne, člen Municipálneho výboru Trenčianskej župy, predseda Katolíckeho tovarišského spolku, člen Hospodárskej akadémie.

Po vzniku ČSR, r. 1921 bol referentom Ministerstva školstva a národnej osvety.

V r. 1893 absolvoval ovocinársky pestovateľský kurz v Budapešti ukončený skúškou.
Je priekopníkom trenčianskeho ovocinárstva a záhradkárstva. Celý život sa týmito témami zaoberal a poriadal výstavy, prednášky, vydával brožúry a knihy. Zakladal škôlky, založil aj Bočekov orechový sad nad všeobecným cintorínom, zaslúžil sa o vysadenie čerešňového sadu na Brezine nad mestom, upravoval park pri železničnej stanici. Poriadal ovocinárske prednášky.
Bol predsedom odbočky Slovenskej ovocinárskej spoločnosti v Trenčíne, tu založenej v r. 1924. Bol prvým čestným členom Slovenskej ovocinárskej spoločnosti, zvolený na jej 5. valnom zhromaždení v Bratislave dňa 31. mája 1939, a bol tiež podpredsedom ústredia tejto spoločnosti. Bol tiež členom Československej ovocinárskej spoločnosti.

Juraj Boček zverejňoval svoje príspevky v odborných časopisoch, ale aj v Slovenských novinách (vychádzali v Budapešti), v Trenčíne vo Vágvölgyi Lap (Považské listy), neskôr v týždeníku Trenčan. Jeho prednášky vyšli tlačou v r. 1898, nákladom Hospodárskeho a lesníckeho spolku župy Trenčianskej pod názvami: "Ktoré sú úžitky a výhody rozumného pestovania ovocinárstva, usporiadanie ovocných štepníc a šľachtenie ovocných stromov" a "Hájme užitočné vtáctvo".

Organizoval divadelné predstavenia, dirigoval spevokoly.

Bol tiež významným organizátorom a propagátorom dobrovoľnej požiarnej ochrany, ešte počas pôsobenia v Nemšovej, a po 1. svetovej vojne bol vysokým funkcionárom Zemskej hasičskej jednoty v Trenčíne, kde sa aktívne podieľal aj na zakladaní dobrovoľných hasičských zborov v celom okrese.

Za jeho dlhoročné a mnohostranné verejné pôsobenie sa mu dostalo mnohých pôct, odmien a uznaní, od uhorského ministra poľnohospodárstva, od uhorského pozemkového ústavu, od Municipálneho výboru Trenčianskej župy, od Hospodárskeho a lesníckeho spolku Trenčianskej župy, od mešťanov a Rady Slobodného kráľovského mesta Trenčín, od riaditeľstva výboru Sirotinca Trenčianskej župy v Ilave.
Dňa 10. novembra 1910 (iný údaj: 1912) v Budapešti dostal panovníkom udelený zlatý záslužný kríž s korunou za zásluhy na poli verejnom a školskom.
V októbri 1938 už bol členom zastupiteľstva mesta Trenčín, za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu; bol (prinajmenej vtedy) zjavne najstarším členom zastupiteľstva.

Zomrel v požehnanom veku 86 rokov, dňa 5. februára 1946 v Trenčíne, po 63 rokoch tunajšieho pôsobenia; pochovaný je na trenčianskom všeobecnom cintoríne.


Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, Vianoce 2016.


(Koniec diela.)



      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Nikdy jsem nedopustil, aby škola stála v cestě mému vzdělání.“ Mark Twain