==================================== === Sté výročie vzniku Československej republiky ==== ==================================== Okrúhle výročia historických zlomov vždy priťahujú pozornosť. Nech už sú hodnotenia dvadsaťročného trvania Československej republiky akékoľvek, samotný jej vznik prevažne všetci vnímajú kladne. Nový štát nevznikol koncom vojny v roku 1918 ani náhle, ani z ničoho. Bol výslednicou dovtedajších zahraničných aj domácich pohybov, niektorých dosť dlhodobých. Iste by ale nebol vznikol bez vôle víťazných veľmocí prvej svetovej vojny, ktorá bola určujúca nielen pre jeho vznik, ale aj pre jeho ďalšie jestvovanie. === Nové usporiadanie Európy V roku 1914 začala prvá svetová vojna (28.7.1914 - 11.11.1918). Rakúsko-Uhorsko bojovalo spolu s Nemeckou ríšou (tzv. Ústredné mocnosti, tiež Trojspolok spočiatku za účasti Talianska), neskôr sa pridali Osmanská (turecká) ríša a Bulharsko. Na druhej strane bojovali štáty Dohody (Trojdohody): cárske Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, tiež Srbsko, neskôr aj Taliansko. Až po troch rokoch vojny, teda rok pred jej koncom, do nej vstúpili Spojené štáty. Víťazi vojny (Francúzsko, Anglicko, Taliansko, USA) presadili na Parížskej mierovej konferencii (18.1.1919-cca 10.9.1919) nové usporiadanie Európy. Okrem ich vôle narastala v národoch porazenej RU monarchie túžba po presadení priaznivejšieho usporiadania svojich pomerov, ktorého sa v mierových podmienkach nemohli domôcť. Predstavy národných politikov boli veľmi rôzne a s časom sa menili, kolísali od panovníckych štátov cez spolkové až po národné štáty. Doma svoje myšlienky nemohli presadzovať, pretože sa nezhodovali s panujúcim režimom. Vplyvom vojnových pomerov a emigrácie sa viacerí ocitli v zahraničí a tam presadzovali svoje predstavy. Najznámejší sú tí, ktorí sa napokon presadili: Masaryk, Štefánik, Beneš; významný vplyv však mali aj Hlinka, Osuský, Hodža, Šrobár, Dürich, Kramář, Stříbrný, a ďalší. Okrem jednotlivcov v zahraničí pôsobili aj spolky. Slovenská liga v Amerike, založená v r. 1907, bola účastníčka Clevelandskej dohody. Česko-slovenská národná rada, založená v Paríži v r. 1916 (Masaryk, Štefánik, Dürich, Beneš), bola od r. 1918 uznávaná ako predstaviteľka budúceho štátu. Légie ruské, francúzske a talianske, boli z emigrovaných krajanov a z našich rodákov zajatých ako vojakov RU monarchie, v zahraničí postupne vytvorené vojenské jednotky, ktoré sa účastnili vojny na strane víťazných mocností vojny. Tvorili základ armády vzniknutej Československej republiky. Velenie bolo najskôr v talianskych rukách gen. Piccione, po nedorozumení v júli 1919 prešlo do rúk Francúzov, gen. Pellé, po ňom gen. Eugene Mittelhauser boli náčelníkmi štábu čsl. armády. Vývoj, zavŕšený vznikom ČSR, možno v značne zjednodušenom podaní charakterizovať vymenovaním najznámejších zásadných vyhlásení a dohôd: • Clevelandská dohoda z 25. októbra 1915 o budúcej federácii českého a slovenského národa, uzavretá zástupcami českých a slovenských krajanských spolkov, • 14 bodov prezidenta víťazných USA Wilsona, z 8. januára 1918, kde uvádza slobodu a samourčenie národov, • Rezolúcia z Liptovského Mikuláša z 1. mája 1918 zo zhromaždenia robotníkov, žiada uznanie nášho práva na sebaurčenie, • Pittsburgská dohoda z 30. mája 1918 za demokratickú republiku Čechov a Slovákov, s vlastnou administratívou Slovákov, uzavretá zástupcami čes. a slov. krajanských spolkov a T. G. Masarykom, • Washingtonská deklarácia vyhlásená 18.10.1918 Masarykom v Paríži, vyhlasuje samostatnosť Československa exilovou vládou. • Wilsonove zamietnutie ponúk autonómie od porazeného RU cisára Karola, z 18. októbra 1918, • Andrássyho (minister porazeného RU) súhlasná odpoveď Wilsonovi, z 28. októbra 1918, • "Samostatný stát československý vstoupil v život - Zákon vydaný Národním výborem ... dne 28. října 1918 ... jménem Československého národa..." - vyhlásili Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár, Antonín Švehla, • Martinská deklarácia slovenského národa, z 30.10.1918 o sebaurčení, odlúčení od Uhorska a prihlásení k Československu, vyhlásená Slovenskou národnou radou: Dula, Medvecký, Hlinka, Dérer, Zoch - spolu asi 200 ľudí. === Nový štát a skauti Nový česko-slovenský štát, hoci už bol vyhlásený, musel ešte zápasiť o svoju existenciu a podobu diplomaticky na Parížskej mierovej konferencii aj vojensky na svojom území. V okrajových oblastiach českej časti územia novému štátu konkurovali obdobné miestne vyhlásenia samostatnosti väčšinových Nemcov (Deutschböhmen v sever. Čechách; Sudetenland v Sliezsku; Deutschsüdmähren na juž. Morave; Böhmerwaldgau v juž. Čechách), ktoré však boli zlikvidované novou väčšinovou mocou síce aj vojensky, ale bez veľkých bojov. Národný výbor v Prahe, ustanovený 28. októbra 1918, čoskoro odovzdal moc do rúk revolučného Národného zhromaždenia, ktoré hneď 14.11.1918 ustanovilo vládu v čele s K. Kramářom a Masaryka v neprítomnosti (bol v zahraničí) zvolilo prezidentom, tiež prijali ďalšie zákony. Prvých niekoľko týždňov nového štátu v ňom českí Sokoli zohrávali úlohu armády i polície. Na pomoc novému režimu sa prihlásil aj spolok Český skaut, ktorý svojimi členmi zabezpečoval pomocné služby. Známa je jeho kuriérska služba, najmä vďaka dvom skautským známkam s nápisom „Pošta českých skautů ve službách národní vlády“, 10 halierovej modrej a 20 halierovej červenej, ktoré používala. Vytlačili ich 20 tisíc. Nevydal ich poštový úrad nového štátu, lebo ešte nebol zriadený. V tomto filatelisticky osobitnom postavení sú to prvé skautské známky na svete. V novom štáte sa obnovila skautská činosť, dovtedy utlmená vojnou. V Čechách to bol predvojnový spolok Český skaut, ktorý sa v 7.6.1919 v územnom rozsahu nového štátu pretvoril na Svaz junáků - skautů RČS. So zánikom Uhorska zanikla aj predvojnová organizácia uhorského skautingu. Po vojne jeho členovia obnovovali svoje oddiely, v Slovensku od marca 1919 v Žiline, Bratislave, Prešove, Trenčíne. Naviac sem s orgánmi nového štátu prišli českí skauti. Vývoj priniesol viacero skautských organizácií. Z nich s podporou štátu sa najmohutnejším aj v Slovensku stal Svaz junáků - skautů RČS, v ktorom ako kolektívni členovia boli aj ďalšie skautské organizácie. === Situácia na území Slovenska V slovenskej časti územia nového štátu bola situácia komplikovanejšia. Zákonom z 10.12.1918 bol Šrobár ustanovený ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska a súčasne boli vládou menovaní 12 referenti pre rôzne oblasti administratívy nového štátu. Pricestovali 12.12.1918 do Žiliny, ktorá aj vďaka dobrému železničnému spojeniu s Prahou bola už obsadená čsl. vojskom. Po mesiaci pôsobenia v Žiline už vládny aparát okolo 200 ľudí nemal dostatok ubytovacích a kancelárskych priestorov. Možnosti v Martine boli menšie, len pre asi 60 ľudí. Banská Bystrica a Zvolen z úvah vypadli pre nevhodné železničné spojenie. Zvažovali sa ešte Nitra a Bratislava. Nakoniec novomenovaný bratislavský župan, ev. kňaz Samuel Zoch, rozhodol o usídlení v Bratislave do novej budovy niekdajšieho RU korpskomanda na dunajskom nábreží. Presťahovanie zo Žiliny do Bratislavy 5.2.1919 nebolo bez prekážok. Obyvateľstvo Bratislavy bolo väčšinovo nemecké aj maďarské. Za Dunajom bolo maďarské červené vojsko Bélu Kuhna, v meste bolo 20.000 štrajkuchtivých komunisticky organizovaných robotníkov, ktorí sa vzpierali novej moci. Z obavy pred vyhrotením násilia nariadili privolaným 2500 českým Sokolom, aby vzali 1000 rukojemníkov z radov vplyvných občanov Bratislavy a odviezli ich za hranicu do Čiech. Za týchto okolností zorganizovali privítanie novej vlády aj so slavobránou. === Nadvláda Maďarska V rokoch 1919 - 1922 platilo na slovenskej časti ČSR stanné právo. V Košiciach 11.12.1918 vyhlásili Slovenskú ľudovú republiku, nezávislú od ČSR a naklonenú Maďarsku; 29. decembra ju obsadilo čsl. vojsko a zanikla. Maďarsko sa nevzdávalo nadvlády nad Slovenskom ľahko. Jeho vojsko podnikalo výboje a až na diplomatický zákrok víťazných mocností sa 24.12.1918 stiahlo za demarkačnú čiaru. Československá armáda do 20.01.1919 obsadila celé územie Slovenska. V roku 1919 čsl. vojsko bojovalo proti Maďarskej republike rád, ktorá protiútokom obsadila východ Slovenska a vyhlásila Slovenskú republiku rád. Maďari obsadili juh stredného Slovenska vrátane Zvolena až po hranicu s Poľskom, ustúpili až na diplomatický zásah Francúzska. === Krok vpred Atribúty nového česko-slovenského štátu boli predmetom vývoja a dohôd. Od r. 1918 sa používala vlajka s vodorovným bielym, pod ním červeným pásom a provizórna ústava z 13.11.1918. V roku 1920, 29. februára bola prijatá ústava, štátny znak, vlajka, hymna. Československý štát, vojnou zrodený v roku 1918, bol krokom vpred k dnešnej demokratickej Slovenskej republike, najmä ukončil zhubnú maďarizáciu slovenského národa. Autor: Ing. V. Brabenec, Trenčín, sept. 2018. (Článok vyžiadaný v rozsahu 7400-7800 znakov, uverejnený na jeseň 2018 v časopise "Médium".)