Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Trenčanské kroniky a kronikári


Význam miestnych kroník pre históriu iste netreba vysvetľovať.
Tu uvádzame základné známe údaje o kronikách (aj o tých, čo sa nezachovali) týkajúcich sa Trenčína. Sú to kroniky mesta, aj kroniky obcí dnes pričlenených (Ku dňu 1. január 1985 sa súčasťou mesta Trenčín stali obce: Hanzlíková, Istebník, Kubrá, Malé Záblatie, Opatová nad Váhom, Rybáry, Trenčianske Biskupice, Veľké Záblatie, Zamarovce, Závažie, Zlatovce, Žabinec.) , ale aj kroniky neoficiálne - napríklad kroniky škôl a pracovných kolektívov. Zahrnieme tu aj verejne vydané diela kronikárskeho charakteru (spravidla o obciach). Takto široký zoznam iste nikdy nebude úplný, napriek tomu je jeho užitočnosť zrejmá.
Kronikári, od ktorých iste v mnohých ohľadoch závisí obsah kroník, neraz zostávajú pozabudnutí, preto ich tu chceme pripomenúť. Údaje o kronikároch sa obvykle zachovali v menšej miere než ich diela, preto aj tu sú v nie úplnom stave.
Tento súpis nie je úplný ani uzavretý.

Kotvy: Minarech 



Trenčín

Kroniky či pamätná kniha Trenčína by mali byť v Trenčíne v štátnom archíve (za mostami, predtým ŠOKA, teraz Štátny archív v Trenčíne) vo fonde Zbierka obecných kroník, 1933 – 1988 (1,60 bm), z toho konkrétne:
Kronika mesta Trenčín, r. 179-1710 - č. 10 ŠOKA
Kronika mesta Trenčín, r. 1933-1937 - č. 11 ŠOKA (Pamätná kniha mesta Trenčín. 1933-1938.)
Kronika mesta Trenčín, r. 1943-1949 - č. 12 ŠOKA
Kronika mesta Trenčín, r. 1950-1996 - Mestsky urad, Trencin
Kronika rímskokatolíckej Ľudovej a meštianskej školy v Trenčíne z r. 1921 - 36, aj s fotkami.

Na internetovej stránke mesta Trenčín by mali byť kroniky od r. 2003.


Josef Kamin: i Djel O Pribehoch Zamku Stolice Trenčanskej a Sl. Kral. Mesta Trenčina až do Roku 1508. Rukopis v zviazanej riadkovanej knihe, 363 obojstranne popísaných listov.

JUDr. Ľudovít Dohnányi: Dejiny trenčianskeho hradu a vývoj bývalého slobodného kráľovského mesta Trenčína. Rukopis strojom písaný, formát A4. Rok 1944. Viaczväzkové zložito štruktúrované dielo súhrnného rozsahu okolo trištvrte tisíca strán.

JUDr. Gerhard Šebák: Náčrt dejín Trenčína pri udalostiach bezprostredne pred oslobodením mesta, počas oslobodzovania a krátko po oslobodení v roku 1945. Rukopis strojom písaný, formát A4. 270 číslovaných strán vč. obrazovej prílohy (najmä fotografie). Rok 1960. Podľa krátkej zprávy v denníku Smena z 21.dec.1960 autor túto monografiu odovzdal mestu Trenčín.

Generálny archív rehole jezuitov a piaristov v Ríme - sú tam začiatky pôsobenia jezuitov v Trenčíne. Podľa oznamu v mesačníku Považie jan. 1998, s. 9, ich študovala pani Morišová zo ŠOKA Trenčín.



Kubra, Kubrica (Malá Kubra, Veľká Kubra)

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšlo viacero tlačovín o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Liška, aj vdp. Martin Macko.


V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Robotnická telocvičná jednota Kubra (do 1938)
Miestna skupina sväzu kovodělníků v Č.S.R. Kubra do 1938)
Telocvičná jednota „Orol“ Kubrá (od 1921)



Orechové, Istebník (aj Žabinec, "Závažie")

Pamätná kniha obce Orechové. 1934-1937. (Mala by byť v štátnom archíve).

Kronika Istebníka nateraz nie je známa.
Kronikár bol pán Ján Minárech (1.3.1903 - 26.6.1983), miestny občan, ktorý pracoval ako úradník na finančnom odbore ONV v Trenčíne, jeho životopis je nižšie.

Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Slovenský hudobný spevokol „Drotár“ Orechové (od 1932)



Zlatovce (aj Hanzlíková)

Kroniky obce, podľa vyjadrenia niekdajšieho kronikára obce, sú uložené v štátnom archíve.
V minulosti tlačou vyšli dve brožúry o minulosti obce.
Kronikár obce bol dlho až do zániku samostatnosti obce pán Vít Vagovič, už dlho v obci žijúci.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Dobrovoľný hasičský sbor Hanzlíková (od 1929)
Ochotnícky divadelný spolok Zlatovce (od 1923)
Robotnícka Beseda Zlatovce (do 1938)
Sväz priateľov S.S.S.R. v Československu odbočka Hanzlíková – Zlatovce (od 1937)



Záblatie (Veľké (Dolné) aj Malé Záblatie, Rybáre, Vrbka)

Kronika obce nateraz nie je známa, ani verejná tlačovina o minulosti obce, ani osoba zaoberajúca sa minulosťou obce.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Dobrovoľný hasičský sbor Záblatie (od 1927)
Telocvičná jednota „Orol“ Záblatie (od 1921; zmenila názov na Jednota československého Orla)



Trenčianske Biskupice (Horné Biskupice, aj Belá, Bobrovník, Nozdrkovce)

Kronika obce nateraz nie je známa, ani verejná tlačovina o minulosti obce, ani osoba zaoberajúca sa minulosťou obce.

V štátnom archíve v Trenčíne by mali byť tiež písomnosti niektorých spolkov, ktoré v obci pôsobili:
Telocvičná jednota „Orol“ Trenčianske Biskupice (od 1920)
Dobrovoľný hasičský sbor Trenčianske Biskupice (od 1925)
V ústredí Matice Slovenskej v Martine by mali byť písomnosti vzťahujúce sa na Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčianskych Biskupiciach, ktorý jestvoval v rokoch 1935 - 1948.



Opatová

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšla kniha o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Stanislav Vančo, vyštudovaný historik, rodom z Opatovej, žije v Bratislave.



Zamarovce

Kronika obce nateraz nie je známa.
Vyšlo niekoľko brožúr o minulosti obce.
Minulosťou obce sa zaoberá pán Dr. Samuel, už dlho v obci žijúci.
Obec Zamarovce bola časťou mesta Trenčín od r. 1972 do r. 1990.



Skala a Nová Ves

1926-1951- Kronika rímskokatolíckej ľudovej školy v Skale. Približne 94 strán, viazaná kniha formát A4 predĺžený, písaná rukou, s vlepenými fotografiami a dobovými novinovými výstrižkami. Je v držbe súkromnej osoby.

1926-1939-Kronika štátnej ľudovej školy Skala-Novejsa. Približne 109 strán, viazaná kniha formát A4 predĺžený, písaná rukou, s vlepenými fotografiami a dobovými novinovými výstrižkami. Je v držbe súkromnej osoby.



Kronikári

Poradie priezvísk je podľa abecedy.

Ing. arch. Štefan Androvič, (* 2. októbra 1930; † 18. februára 2012) krátky čas kronikár mesta Trenčín zhruba okolo r. 1980(?).

Mgr. Jozef Čery, (* odhadom okolo r. 1943?) kronikár mesta Trenčín v rokoch zhruba 1980(?) - 2015.

Jozef Ďuriš bol prvý kronikár obce Orechové, inak bol už od mladých rokov aj orechovský organista a spoluzakladateľ (28.8.1932) i dirigent spevokolu Drotár, učiteľ a správca školy v Orechovom.

Pius(?) Fojtík, kronikár mesta Trenčín po 2. svetovej vojne.

Ján Minárech bol kronikárom Istebníka a Orechového. Narodil sa 1. marca 1903, zomrel 26. júna 1983, pochovaný je na cintoríne v Istebníku. V Istebníku sa aj narodil a žil tu celý život vo svojom dome. Napísal známu brožúru o Istebníku, Orechovom a Žabinci (Minárech, Ján: Dejiny obcí Istebník, Orechové a Žabinec. 1208 - 1969. Vydal Miestny národný výbor, Závažie, 1969. 48 strán.). Podľa údajov jeho príbuzného (pána Štefana Minárech, poskytnuté v máji 2017), s prof. Pozdišovským spolupracoval na dejinách Trenčína a lúštení hradného nápisu.Zaoberal sa aj dejinami Zamaroviec (s dôrazom na zamarovského rodáka MUDr. Alexandra Lišku (žil 1883 - 1941)). Po maturite na trenčianskom gymnáziu pracoval na daňovom a finančnom úrade v Trenčíne, neskôr v Ľudovom spotrebnom družstve "Jednota" v Trenčíne (v jeho administratíve), odkiaľ odišiel do dôchodku, ale aj ako dôchodca ešte pracoval v archíve ĽSD Jednota. Jeho dobrovoľná činnosť zasahovala do oblasti kultúry, dokonca mal aj svoju menšiu kapelu, a bol zakladajúcim členom spevokolu "Drotár". Hlásil sa k odkazu a kultúre svojich slovanských predkov. Mal jednoho syna Jána (nar. odhadom nar. krátko po r. 1930), talentovaného strojného konštruktéra, ktorý tiež žije v Istebníku.
Pán Ján Minárech sa históriou rodnej obce a okolia zaoberal dlhodobo. Zachovala sa zpráva o jeho spolupráci s Ing.arch. Štefanom Androvičom (žil 1930 - 2012), žiaľ už bez znalosti podrobností. Pán Minárech, keďže mu maďarčina nerobila ťažkosti, čerpal svoje znalosti aj zo staršej a miestnej historickej literatúry - niečo z nej zrejme aj vlastnil, a možno využíval aj literatúru z knižnice Zamarovských, ako nasvedčuje šťastne zachovaný jeho 14 stranový strojopisný voľný preklad zo 14.feb.1973 (z maď. do slovenčiny) diela Štefana Zamaróczyho: Údolie Váhu okolo Trenčína (kniha vyšla v maďarčine pod názvom Vágvölgye Trencsén körül v roku 1909 v Titeli, kníhtlačiareň Simona Szuboticski).
Za pomoc pri získavaní údajov ďakujem pánovi Ľubošovi Hrudkovi a pánovi Štefanovi Minárech, obidvaja z Istebníka.

Bruno Ripka, bol prvým trenčianskym kronikárom od 1. júla 1933, ustanovený uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 7. júna 1933, inak bol profesor Štátneho československého reálneho gymnázia v Trenčíne.

JUDr. Gerhard Šebák, (*24.sep.1887; † 27. sep. 1970) kronikár mesta Trenčín po 2. svetovej vojne.



Kroniky neoficiálne

Kronika lekárne na trenčianskom hlavnom námestí, od februára 1962 zhruba po koniec obdobia socializmu. Po zrušení lekárne je v držbe súkromnej osoby. Viazaná, formát A4.

Kronika oddelenia ORL trenčianskej nemocnice, z obdobia zhruba sedemdesiatych - osemdesiatych rokov. Viazaná, formát A4.



Literatúra a predpisy:

Zákon č. 80 Sb. z. a n., z 30.1.1920 o pamätných knihách obecných

Vládne nariadenie č. 211 Sb. z. a n., z 9.6.1921

Markus: Pamětní kniha obecní, Štátne nakladateľstvo, 1923, 22. sväzok Občianskej knihovne

Časopisy "Česká osvěta" (ročníky 18, 19, 25) a "Náš ľud" (4. a 5. ročník)

Vládne nariadenie č. 169 Sb. z. a n., z 17.11.1932

(Vládne nariadenie č. 80/1932 Zb. z. a n., o pamätných knihách a knihách obecných.)

Ako písať pamätnú knihu obecnú. Vydal Osvetový sväz pre Slovensko v Bratislave, 1933. 41 číslovaných strán formátu približne A5

Jasenák, Ladislav: Príručka pre kronikárov. Vydala Muzeálna slovenská spoločnosť Martin, 1995. 48 číslovaných strán formátu približne A5 Sarmányová-Kalesná, J.: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia. Vydal Odbor Archívnictva Ministerstva Vnútra SR, Bratislava, 1991 = 2. vydanie rozšírené.541 . strán. http://www.slovakgen.com/index.php/hladanie-v-zozname-obci/57-cirkevn-matriky-na-slovensku-zo-1619-storoia http://www.geni.sk/supis-archivnych-fondov-a-zbierok-archivov-na-slovensku/





Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2017.


(Koniec diela.)



      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Mějte dobrou náladu. Dobrá nálada vaše problémy sice nevyřeší, ale naštve tolik lidí kolem, že stojí za to si ji užít.“ Jan Werich