Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Hostinec Sopková

po takmer storočí skončil 19. aug. 2017


Smútočné oznámenie v hostinci....


Dnes 19. aug. 2017 je posledný deň otvorený najstarší doteraz fungujúci trenčiansky hostinec, lebo všetky ostatné staré hostince zanikli už skôr: Kontšek, Urbánek, Šebová, Petríček (Kominár, Kostka), Šišák, Hasák, ba aj staršie Gašpar, Vlachý, Dvorský, Krajíček, Žitňan, Fajka, Mihaliček (Vinohrady), ale tiež ešte staršie, ktoré dnes žijúci už nezažili: Stark (Mestský), Schulz, Zoltán, Pateková, Lencz,.... (určite som niekoho zabudol; nemenujem tie, čo vznikli po vojne). Ešte sa drží Václav na Sihoti, ale ten je mladší než Sopková.
Sopková doteraz vzdorovala, vydržala najdlhšie, ale aj ona nakoniec podľahla modernej dobe.
Začrime do jej histórie, koľko sa nám dá: je to o čosi viac, než v týchto dňoch koluje medzi Trenčanmi.


Podľa rozprávania niekdajšej hostinskej, dnes už vyše 80r. pani Anny vydatej Valientovej, krátko po vojne (1946) ako mladé 16 ročné dievča z Rišňoviec prišla pracovať do hostinca vdovy Márie Sopkovej na Súdnej ulici. Hostinec sa stal jej druhým domovom: spolu s majiteľkou v ňom bývala aj sa stravovala, v hostinci obsluhovali oni dve. Keď koncom roku 1952 vdova Sopková zomrela ako 60 ročná, mladá hostinská zostala v hostinci pracovať aj bývať, neskôr sa tu aj vydávala, ale zakrátko sa s manželom a dvomi dcérami presťahovali inde.

To však už bola iná doba, hostinec bol už znárodnený, hostinská bola zamestnankyňou "Potravinárskeho kombinátu mesta Trenčín", neskôr "Reštaurácie a jedálne" (RaJ). Hostincu sa pod jej vedením darilo, plán sa plnil, personál sa rozrástol o servírku, dve výčapníčky, jednu ženu v kuchyni a upratovačku - spolu šesť osôb, ale to už podávali aj teplá jedlá (dovtedy nie), ktoré do hostinca vozili z centrálnej vývarovne ("Centrálka", pani Patoprstá, pri Družbe). Vymohla si aj stavebné úpravy a dala urobiť benátsku dlažbu. Pani Valientová tu pracovala až do odchodu na dôchodok, čo bolo niekedy okolo r. 1989.
Hostinec od nej prevzal iný vedúci, neskôr bol hostinec sprivatizovaný a stále bol obľúbený a navštevovaný. Po čase návševnosť začala klesať, až majiteľ rozhodol jeho doterajšiu prevádzku ukončiť dňa 19.8.2017.
Niekdajšia hostinská spomína, že po vojne hostinec vdovy Márie Sopkovej dlho vzdoroval postupnému znárodňovaniu, v čom mohli zohrávať ulohu aj jeho vplyvní návštevníci, ktorí spolu s hostinskou dokázali na rozhodujúcich miestach znárodnenie odďalovať. V roku 1952, keď vd. Sopková zomrela, však už hostinec znárodnený bol - pravda, zmenilo sa len vlastníctvo, ale nie úspešný hostinec - dovtedajší personál v ňom pracoval naďalej.
V lepších časoch hostinca medzi jeho hosťami kedysi bývali pracovníci blízkeho súdu a väznice, akvokáti, lekári, úradníci. Chodieval sem aj známy lekár MUDr. Ambróz Petrovič a jeho inak známa dcéra Silvia.

Hostinec stojí v mieste niekdajších rozľahlých piaristických záhrad. Zástavba a dnešná Piaristická ulica tu začala vznikať okolo r. 1900 smerom od mesta, ešte pod vplyvom secesie (Loewenbein=neskôr Pioniersky dom, 1914 vila MUDr.Koloman Martiny riaditeľ nemocnice, okolo 1900 dom Franz Brabenetz Maler/Festö, Kollárova štvrť okolo 1912, elektráreň okolo 1910 + zástavba Električnej ulice ...). Prvá svetová vojna (1914-1918) so sprievodnou biedou určite výstavbu utlmili, ale dali vzniknúť bitúnku (okolo 1916). Po 1. svetovej vojne výstavba na Piaristickej ulici pokračovala smerom k novej veľkej budove Nemocenskej (=Poliklinika - okolo 1939; do 1930 na jej mieste liehovar) obytnou zástavbou (2x Jakubóczy, Jasečko, Cicutto-Čongrady, na rohu obchod Sikorčin, ...). Okolnosti nasvedčujú, že do tejto doby spadá aj postavenie domu neskoršieho hostinca Sopková, a zvažujúc aj neustálené pomery po vojne, môžeme hovoriť o začiatku dvadsiatych rokov.

Dom mal postaviť dnes už neznámy stolár, ale to ešte nebol hostinec. Ďalej sa v minulosti hostinca spomína neznámy dôstojník.

Ďalšími majiteľmi hostinca aj domu sa stali manželia Sopkovci: Jozef Sopko, nar. 12. marca 1885, zomrel 21. apríla 1932, a Mária Sopková, nar. 6. júla 1892, zomrela 19. dec. 1952.
Sopkovci zomreli bez priamych dedičov, zdá sa, že časť vlastníctva prešla na štát, časť zdedila dcéra sestry pani Sopkovej z Trenč. Teplíc.





Neznámy dôstojník, ktorý sa objavuje v spomienkach na to, čo po r. 1946 mladá hostinská od vdovy Sopkovej počula, bol bezpochyby Eduard Gašpar.(žil 1890 - 1953), o ktorom vieme z rozprávania jeho vnuka pána Štefana Zahradníka, ktorému patrí vďaka za zachovanie a poskytnutie dobovej fotografie hostinca a obchodu (vtedy Gašpar, potom Sopková). Eduard Gašpar sa z vojny šťastne vrátil s dvomi hviezdičkami na stojatom límci uniformy (žeby poručík? - jeho päť vyznamenaní a šabľu vnuk opatruje dodnes) a stal sa po vojne hostinským na viacerých miestach (o tom podrobnejšie v nasledujúcom článku).



Na fotografii vyššie, ktorej pôvodinu mi láskave poskytol pán Štefan Zahradník, je jeho dedko Eduard Gašpar pred svojím hostincom na Súdnej ulici v Trenčíne v medzivojnovom období.
Súvislosti ukazujú, že Gašparov hostinec na Súdnej ul. bol jeho prvý, zrejme ho aj ako prevádzku vybudoval, v onom dome ktorý postavil ten neznámy stolár.





Eduard Gašpar v tom dome mal nielen "Hostinec - výčap piva a vína", ale aj neveľký "Obchod s miešaným tovarom" ako hlásali dobové tabule, každý obchod so samostaným vchodom, vedľa seba v tom istom dome.


Je zrejmé, že Eduard Gašpar sám na obsluhu obidvoch obchodov nemohol stačiť. Mária Sopková bola jeho rovesníčka, od r. 1932 vdova, a je otázka, do akej miery tam mohla byť aká súvislosť.
Isté je, že v polovici tridsiatych rokov už nachádzame podnik Eduarda Gašpara inde (pozrieť o ňom nasledujúci článok) a hostinec na Súdnej ulici č. 8 už v tej dobe nachádzame podľa dobových reklám v rukách vdovy Márie Sopkovej (manžel jej zomrel na jar 1932), dobová tlač uvádza "Vd. Sopková Mária, záhradná reštaurácia, obchod mieš. tovarom, Súdna 8".
Ďalší osud jej hostinca je uvedený vyššie.




Hostinec Sopková vo svoj posledný deň - upršaný 19. august 2017.
Vdova Mária Sopková určite nepomyslela, že jej (hoci znárodnený) hostinec
ešte celých 65 rokov po jej smrti († 1952) bude niesť jej meno,
a ešte ďalšie roky sa bude občas medzi Trenčanmi spomínať....




Hostinec Sopková končí, poslední zákazníci odchádzajú...- 19. august 2017.



Reklama na hostinec Sopko z r. 1930,
ktorú nám zo svojej zbierky dodatočne láskavo poskytol zberateľ pán Dr. Ján Hanušin z Trenčína,
za čo mu patrí vďaka.

Pripájame zo spomienok Dr. Hanušina, ktorý k Sopkovej tiež chodieval:
...ja sa pamatam, ze dakedy v 70. - 80. rokoch tam bola veduca pani Hlinkova, chodil jej tam pomahat manzel. Jej syn hraval futbal za dorast Jednoty. V 60. rokoch obchod so zmiesanym tovarom bola Mliekaren, chodilo sa tam na capovane mlieko do kanvice. Potom to dakedy prerobili a zostala len krcma; na mieste Mliekarne bola bocna miestnost, v poslednych rokoch vyuzivana ako nefajciarska cast krcmy. Bol som si tam dat v piatok posledne pivo...
---oooOOOooo---


Ďakujem pani Anne Valientovej za jej spomienky; trištvrte roka po našom rozhovore, 7.apríla 2018, náhle zomrela 86 ročná, pochovaná je na trenčianskom cintoríne po boku svojho manžela.
Môjmu kamarátovi pánovi Štefanovi Zahradníkovi, priaznivcovi histórie trenčianskej aj leteckej, milovníkovi starých máp, ďakujem za poskytnutie obrázkov a že zachoval dedkove dedičstvo.
Pani Eve Triebovej a pánovi Pavlovi Mikušaťovi ďakujem za sprostredkovanie.
Pánovi Petrovi Peťovskému ďakujem za inšpiráciu.
Pánovi Žilkovi z hostinca ďakujem za rozhovor v posledných hodinách hostinca.

Autor pôvodnej fotografie Eduarda Gašpara, ktorá bola použitá, nie je známy.


Autor (textu aj fotografií): Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 19. august 2017, doplnené 11.4.2018.


(Koniec diela.)




Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.



      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Pes, kterého uzdravíš, tě nikdy nekousne. To je hlavní rozdíl mezi zvířetem a člověkem.“ Mark Twain