Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Trenčianski farári

a ďalší trenčianski kňazi


Zoznam farárov mesta Trenčín bol kedysi dávno spracovaný prinajmenej dvakrát (z toho ten druhý bol aj zverejnený), s pribúdajúcimi desaťročiami však jeho dostupnosť klesala a čas priniesol aj ďalšie mená. Stručný výpis trenčianskych farárov a ďalších duchovných je už súčasťou iného článku (Trenčianski funkcionári) na tejto internetovej stránke Trenčan.
Tu prinášame zoznam, aj životopisy s fotografiami, a uvádzame tiež iné duchovné osoby, to všetko v rozsahu, v ktorom sa práve podarilo zaobstarať. Obsah teda nie je ani úplný ani konečný, a sotva kedy bude - na druhej strane ktokoľvek môže poskytnúť doplňujúce údaje, bude vítaný; adresa je v záhlaví hlavnej stránky. Hoci farnosti Trenčína majú svoje zprávy na celoslovenskej internetovej stránke "fara.sk", nenachádzame tam (jeseň 2017) historické údaje ani o farnosti, ani o minulých dejateľoch.

Ide o príslušníkov kresťanskej univerzálnej Cirkvi, v súčasnom jazyku rímskokatolíckej (RKC).
Evanjelická cirkev (ECAV) v Trenčíne na svojich stránkach ev. farárov uvádza už dávno.
Rabínov trenčianskych súpis a krátke životopisné údaje (všetky ktoré boli dostupné) som už dávno zverejnil v mojom článku o trenčianskom židovstve; dnes už prameň, z ktorého som vtedy čerpal, je nezvestný.

Tu je zvrchu najskôr zoznam farárov, potom zoznam ďalších duchovných, ďalej životopisy niektorých farárov a životopisy niektorých duchovných; poradie vnútri uvedených častí je zhruba podľa času narodenia; aj poďakovania sú zoradené hlavne podľa času.



Novodobú, najmä (ale nie výlučne) povojnovú (po 1945) časť zoznamu farárov a ďalších kňazov (asi sedem desiatok mien vč. rokov pôsobenia), na jar 2017 láskave poskytol trenčiansky dekan a farár vdp. Mons. Milan Kupčík, za čo mu patrí veľká vďaka.



Ľudovít Stárek

* 1803 - † 1863
Trenčiansky farár a dekan; kanonik; opát.

Stárkových životopisov je na internete viacero, a to aj cudzojazyčných. Možno z nich niekedy bude urobený sem vhodný prienik, ale teraz tu uverejňujem jeden z nich, z knižnice rádu dominikánov; autorstvo toho diela tam nie je vyznačené. Pridal som údaj o pochovaní.

Narodil sa 30. marca 1803 v Bratislave, zomrel 22. marca 1863 v Trenčíne.
Pochovaný bol na starom trenčianskom katolíckom cintoríne, na kopci nad dolným koncom námestia sv. Anny, ktorý bol po 2. svet. vojne zrušený, takže Stárkov hrob sa nezachoval.

Nižšie gymnázium absolvoval v Trenčíne a v štúdiách pokračoval v Nitre. Filozofiu a teológiu študoval v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre. Bol vynikajúcim študentom, a preto štúdiá dokončil už roku 1824. Keďže však nemal predpísaný vek, diakonské svätenie mu udelili až v roku 1825 a kňazské svätenie prijal až 22. apríla 1826.
Už pred vysviackou a krátko aj po nej bol zástupcom riaditeľa diecéznej kancelárie a v roku 1827 sa stal kaplánom v Žiline a od roku 1833 zasa riaditeľom tunajšieho novo vytvoreného Biskupského sirotinca. V r. 1836 ho povýšili na titulárneho opáta, stal sa aj honorárným kanonikom. V roku 1845 ho slobodné kráľovské mesto Trenčín zvolilo za svojho farára, kde pôsobil až do svojej smrti. V Trenčíne sa stal aj dekanom a v roku 1855 ho vymenovali za titulárneho cikádorského opáta. Krátko bol aj riaditeľom trenčianskeho gymnázia. Bol asesorom súdnej tabule Trenčianskej stolice.
V Žiline usporiadal mestský archív a vypracoval jej prvé syntetické dejiny - Historia civitatis Solna ex actis archivi exarata ac deducta (Dejiny mesta Žilina vypísané a zostavené z archívnych listín). Ostali v rukopise, podobne aj jeho dejiny Trenčína, z ktorých vydal iba časť - Wegweiser in der Trentschiner Burg-Ruine und Umrisse der k. Freistadt und Burg Trentschin (Sprievodca po trenčianskej hradnej zrúcanine a obrysy kráľovského slobodného mesta a hradu Trenčín, Bratislava 1852). Rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu bol známy dávno, ale upadol do zabudnutia, práve on ho znovuobjavil 11. apríla 1852, keď sa zrútil mohutný topoľ. O dva roky uverejnil v Katolíckych novinách správu o tomto objave aj svoj nesprávny preklad nápisu.
Dva spisy venoval Mariánskej spoločnosti, ktorú obnovil v rámci trenčianskeho gymnázia - Historia sodalitatum B. Mariae virginis (Dejiny spoločnosti Blahoslavenej Márie Panny, Bratislava 1855) a Orationes dum sodalitas immaculatae conceptionis B. Mariae virginis in gymnasio Trenchiniensi instauraretur, dictae (Prednesené prosby v čase ustanovenia Bratstva Nepoškvrneného Počatia Blahoslavenej Márie Panny v trenčianskom gymnáziu, Bratislava 1858).
Bol veľkým ctiteľom benediktínskych pustovníkov sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta. Vydal aj prácu o sv. Benediktovi - Píseň o Benediktovi, pustevníkovi a mučedlníkovi trenčanském (Bratislava 1852). Usporiadal zbierku a z jej výnosu dal na Skalke postaviť kaplnku v susedstve jaskyne sv. Benedikta.
Venoval sa aj numizmatike.
Jeho život a dielo pripomínajú v Trenčíne dve pamätné tabule a ulica nesúca jeho meno. Jeho meno nesie aj jedna zo žilinských ulíc.

Autor textu neuvedený; text je z knižnice bratov dominikánov.
Portrét opáta Stárka maľovaný mne neznámym autorom je v dobrom stave na trenčianskej fare, za jeho láskavé sprístupnenie patrí vďaka dekanovi a farárovi trenčianskemu vdp. Mons. Milanovi Kupčíkovi. Za fotografiu obrazu ďakujem p. Ing. Miroslavovi Bulkovi.


Rudolf Misz

* 1871 - † 1954
Trenčiansky farár a dekan; opát.

Rudolf Anton Misz sa narodil v Nitre dňa 2. januára 1871 v nitrianskej meštianskej, zrejme kupeckej rodine, rodičom Rudolfovi a matke Jozefíne, rodenej Szinghoffer. Jeho starý otec Anton Misz bol starostom mesta Nitra v rokoch 1845-6.

Gymnázium vyštudoval a zmaturoval u piaristov v Nitre. Bol dobrým žiakom. Teológiu študoval prvé dva roky na univerzite vo Viedni v r. 1889 - 1891. V tomto období býval v známom seminári Pázmáneum. Ďalšie dva roky štúdia teológie absolvoval v kňazskom seminári v Nitre v rokoch 1892 - 1893. Na katolíckeho kňaza bol vysvätený tiež vo svojom rodisku v Nitre 30. júla 1893.

Na svoje prvé kaplánske miesto nastúpil v Bošanoch. V roku 1894 bol menovaný administrátorom, a to najskôr v Nitrianskych Žabokrekoch, potom od r. 1895 v Nitrianskych Diviakoch. Do Trenčína prišiel v roku 1896. Pôsobil tu ako kaplan. Potom dva roky (1902 - 1904) pôsobil ako kaplan v Košeci, odtiaľ sa však opäť vrátil do Trenčína. V máji 1904 ho zvolili za trenčianskeho farára. V roku 1906 bol menovaný trenčianskym dekanom, v roku 1913 titulárnym (t. j. čestným; skalským) opátom. Od 6. novembra 1924 do 22. marca 1928 bol starosta mesta Trenčín. Trenčianskym farárom a dekanom bol až do 7.decembra 1935, kedy ho v tejto funkcii vystriedal Andrej Marsina.

Rudolf Misz bol za monarchie významným podporovateľom maďarskej vládnej politiky. Bol šikovný finančník, dlhoročný verejný činiteľ nášho mesta nielen za Rakúsko - Uhorska, ale aj v čase 1.ČSR.

V roku 1912 zorganizoval opravu farského kostola za 60 tis. korún. Ako starosta Trenčína podnietil koncom roku 1924 dva ženské spolky, evanjelický a katolícky, založiť v Trenčíne kuchyňu pre chudobných - istý čas sídlila neďaleko budovy gymnázia a varili v nej pre 150 ľudí. Zaslúžil sa o to, že bratia Tiberghien založili v roku 1905 svoju továreň na výrobu látok (dnes Merina) práve v našom meste. Pričinil sa o zavedenie mnohých technických noviniek do verejného života Trenčína, ktoré nám slúžia dodnes - napríklad výstavba nového bitúnku, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, úpravy ulíc, rekonštrukcia hlavného námestia do jeho nedávnej (do 2016 vč.) podoby, t. j. jeho vydláždenie a úprava parku na námestí. Zasadil sa o zamietnutie plánu, aby výškové rozdiely na hlavnom námestí boli prekonané akýmisi schodmi - výškovými stupňami. Ako starosta mesta dal v r. 1924 - 1928 na všeobecnom cintoríne postaviť kaplnku. V Trenčíne založil katolícky spolok Orol, protipól Sokola, tiež bol členom Slovenského kruhu a veľmi známou osobnosťou mesta. Prispieval do novín a časopisov: Nyitramegyei szemle, Vágvölgyi Lap, Trenčan, a iných.

Mal rád spoločnosť. Príležitostne na verejnosti hrával na klavíri. Trenčania ho už zdiaľky poznali podľa jeho mohutnej postavy a fialovej šerpy okolo pása. Masívny zlatý prsteň nosil ako odznak svojej hodnosti. Veriaci nemohli rátať s jeho zhovievavosťou, svojím silným hlasom z kazateľne kostola odsúdil všetky poklesky. Potrpel si na dobré jedlo, čo sa odzrkadlilo aj na jeho postave. Bol predsedom Mestského ženského spolku v Trenčíne (zal. okolo 1870; jeho prvými predsedami boli muži, čo bola dobová zvyklosť... - prvý predseda bol Baross...) a v kuchárskej knihe, ktoré tento spolok 3x vydal, je jeho recept na zemiakové predjedlo uverejnený na čestnom prvom mieste

Býval v cirkevnom dome pod farskými schodmi. Neskôr, už na odpočinku, býval vo vtedy novopostavenej (1937) budove Mestskej sporiteľne (na rohu hlavného námestia a Farskej ulice) o výstavbu ktorej sa zaslúžil, a rád sedával na námestí na lavičke pred piaristickým gymnáziom (trochu povyše terajšej Braneckého pamätnej tabule), pozorujúc život v meste. Po druhej svetovej vojne ho vyhodili z bytu v sporiteľni a v ústraní dožil svoj život v podnájme u istej trenčianskej rodiny.
Treba pripomenúť, že spoločenské zmeny po r. 1945, po r. 1948 ešte viac, a po likvidácii reholí 1950 obzvášť, iste ťažko znášal.
Zomrel 83 ročný v Trenčíne 6. júna 1954. Pochovaný je v podzemnej krypte kaplnky na všeobecnom cintoríne, ktorú dal kedysi postaviť; tam sú pochovaní aj jeho rodičia.

Opát Rudolf Misz bol svojho času známou osobou nášho mesta a jeho významným verejným činiteľom. Čas však už značne vytrel z povedomia trenčianskej verejnosti meno tohoto muža, preto zvlášť pripomíname aj jeho pamiatku ako významného verejného činiteľa (starostu) mesta Trenčín.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1997 - 2017, pôvodne uverejnené v: Trenčianske noviny, 28. jan. 1997.



Mons. ThDr. Andrej Marsina

* 1885 - † 1985
Trenčiansky farár a dekan; pápežský prelát.

Na tomto mieste uvádzame len heslovite základné údaje zo života Mons. Andreja Marsinu. Vďaka už nežijúcej pani Dr. Marte Marsinovej máme samostatný životopis na inom mieste tejto stránky "Trenčan".

Nar. 28.11.1885 v Žiline.
Otec František remeselník sedlár; matka Anna rod. Terešová, krajčírka. Brat Alojz. Otcov brat Štefan Viktor Marsina.
1909 vysvätený. Od 1910 dočasný správca fary v Klátovej Novej Vsi.
Od 1919 člen HSĽS, propagátor autonómie Slovenska založenej na Clevelandskej (1915) aj Pittsburghskej (1918) dohode.
Dňa 10.aug.1919, na zakladajúcom zhromaždení trenčianskej jednoty Orol v hoteli Tatra bol zvolený za jej predsedu.
Od 1922 kaplan.
Člen Slovenského kruhu.
1922 založil týždeník Trenčan, bol jeho majiteľom, vydavateľom, redaktorom a hlavným autorom.
Od r. 1931 pápežský prelát v Trenčíne, od r. 1936 je monsignor.
Dňa 7.dec.1935 bol v hoteli Tatra slávnostne uvedený do úradu trenčianskeho katolíckeho farára. Jeho predchodcom bol opát Misz.
Od nov. 1936 dekan predvážskeho okresu, menovaný biskupom Kmeťkom, úraduje na fare v Trenčíne.
Počas Homolovho puču 9. marca 1939, kedy pražská centrálna vláda vyhlásila na autonómnom Slovensku stanné právo, bol zatknutý spolu s inými asi dvesto osobami a štyri dni väznený na brnenskom Špilberku.
Blízky spolupracovník J. Tisu.
Od 1941 predseda HSĽS v Trenčianskej župe, duchovný vodca okresného veliteľstva HG, člen správnych rád Cementárne Horné
Srnie, Kúpele Trenčianske Teplice, Roľníckej vzájomnej pokladnice, Liehovaru a droždiarne v Trenčíne.
1939-45 bol člen štátnej rady 1.SR a z tohoto miesta kritizoval vtedajšiu korupciu na vysokých miestach.
Na zjazde HSĽS v Trenčíne 30. sep. - 1. okt. 1939 bol zvolený do širšieho predsedníctva strany A. Marsina ako reprezentant Považskej župy.
1948 Ľudovým súdom odsúdený na 4 roky väzenia.
Na dôchodku žil v Staškove.
Zomrel v rehoľnom charitnom domove v Beckove 12. 10. 1985 vo veku nedožitých (bez 6 týždňov) sto rokov.
Pochovaný je v rodnej Žiline.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1996 - 2017.



Gejza Luky

* 1924 - † 1993
Trenčiansky farár a dekan.

Gejza Luky sa narodil 13.09.1924 v Rudne nad Hronom rodičom Viliamovi Lukymu a matke Alžbete Lukyovej rod. Duchajovej. Rodičom sa narodilo 8 detí. Dve Dcéry a 6 chlapcov. Gejza sa narodil v poradí druhý. V rokoch 1930 – 1935 vychodil 5 tried obecnej školy v rodnej obci Rudno nad Hronom. V rokoch1935 až 1938 absolvoval 3 ročníky gymnázia v Leviciach. V školskom roku 1938/39 absolvoval 1. ročník gymnázia v Zlatých Moravciach a v rokoch 1939 až 1943 absolvoval 4 ročníky gymnázia v Nitre. V rokoch 1943 až 1948 absolvoval 10 semestrov bohosloveckej fakulty v Nitre, kde bol 20.6.1948 vysvätený za kňaza.
Po vysviacke od 1.7.1948 nastúpil ako kaplán v obci Bošáca, okr. Trenčín, kde pôsobil do 30.11.1951. Od 1.12.1951 do 07.05.1954 vykonával základnú vojenskú službu (PTP). Od 1.6.1954 do 28.2.1956 pôsobil ako kaplán v Ilave. Od 01.03.1956 do 30.4.1958 pôsobil ako kaplán v Žiline II. Od 01.05.1958 do 30.06.1970 pôsobil ako správca fary v Dolnej Tižine, okr. Žilina, kedy bol preložený do obce Nemšová, okr. Trenčín, kde pôsobil ako správca fary do októbra 1982. Od októbra 1982 do roku 1990 pôsobil ako farár a dekan v Trenčíne. Pre zlý zdravotný stav odišiel do dôchodku. Vo voľných chvíľach bol vášnivým včelárom. Bol láskavý, komunikatívny a bolo veľmi príjemné a pozbujúce viesť s ním rozhovor. Zomrel v Trenčíne 11.05.1993. Pohreb mal za veľkého počtu veriacich a kňazov. Pochovaný je v krypte na mestskom cintoríne v Trenčíne.

S pracoval: Karol Dubovan Trenčín 23.11.2017



Ďalší trenčianski kňazi:


Ján Ondrisík

* 1820 - † 1883
Kurátor kostola sv. Anny v Trenčíne v r. 1850 - 1879.

Iné písanie priezviska: Ondriszik, Ondrišík, Ondrissík, Ondrisík, Ondrišík
Pseudonymy: Ivan Rimanov, Ivan Rovín, Ivanovič, Otvorený, Tritinov, Upravdov, tiež Prostovravec; aj značky -ský, , J. O., J. O-k.
Krstné pameno Ivan má zrejme pôvod v jeho panslavistickom nasmerovaní.
Pameno Rovín zrejme vychádza z názvu miesta jeho rodiska.
Pameno Tritinov používal počas pôsobenia v Trenčíne, čo zrejme vychádza z domnelého prastarého názvu tohoto mesta: Tritýn, ako ho v tej dobe uvádza vo svojom diele aj trenčiansky historik Jozef Kamin.

Narodil sa 5. júla 1820 v obci Veľké Rovné (pri Bytči) ako prvorodený syn v roľníckej rodine, otec Ján Ondrisík, matka Katarína rod. Chorvátová.
Študoval na nižšom františkánskom gymnáziu v Žiline a bohosloveckom seminári v Nitre, na teologickej fakulte v Pešti.
Vysvätený za kňaza bol 2. augusta 1844.
Pôsobil ako kaplán v Turzovke (sept. 1844 - marec 1846), Bošáci (zač. apríla 1846 - koniec augusta 1846), potom krátko bol kaplánom v Trenčianskej Turnej, kde založil spolok triezvosti.
Na Kysuce sa vrátil koncom marca 1847. Prežil ťažké časy – hladomor (dôsledok veľkých povodní v r. 1845: v lete 1847 od hladu zomrelo 435 ľudí len vo farnosti Kysucké Nové Mesto) a revolúciu 1848/1849.
Po potlačení maďarskej revolúcie sa Ondrisík zúčastnil na jesennom (sept. a okt. 1849) petičnom hnutí, ktoré malo za cieľ silou verejnej mienky dokázať Viedni oprávnenosť slovenských politických akcií a potrebu odčlenenia Slovenska od Uhorska a vytvorenie Slovenskej korunnej krajiny. Za to ho biskup preložil na iné pôsobisko, a tak musel (pravdepodobne koncom októbra 1849) Kysucké Nové Mesto opustiť. V decembri 1849 sa stal kaplánom v Beluši.
Uvádza sa tiež Ondrisíkove pôsobenie v Novom Meste nad Váhom a Dolných Vesteniciach.
V rokoch 1850-1879 pôsobil v Trenčíne ako kaplan a kurátor kostola sv. Anny, k čomu mu pravdepodobne dopomohol Štefan Závodník.
Po Trenčíne, kde zotrval takmer 30 rokov, sa jeho ďalším pôsobiskom stala obec Nová Ves nad Váhom, kde bol od r. 1879 farárom a tu aj dožil.

Národne sa začal angažovať v polovici 40. rokov 19. storočia. V rokoch 1846-1848 uverejňoval v Slovenských národných novinách v rubrike Dopisy krátke správy s miestnou tematikou. V revolúcii 1848-1849 bol podporovateľom slovenských dobrovoľníckych výprav, počas druhej dobrovoľníckej výpravy na prelome rokov 1848-1849 ho na krátky čas dosadili aj za člena výboru, čo bol výsledok snáh cisárskeho dvora o spravodlivejšie zastúpenie Slovákov v štátnej správe na Slovensku. Po potlačení revolúcie 1848-1849 v mesiacoch september a október 1849 aktivizoval obyvateľstvo Kysúc na zapojenie sa do masových národnopolitických akcií, vyvolaných Ľudovítom Štúrom. Cieľom tohoto petičného hnutia bola snaha o splnenie oprávnených požiadaviek slovenského národa, spojených s vyriešením sociálnych problémov obyvateľstva. Svojou činnosťou si vyslúžil povesť revolucionára a pansláva, čím sa často dostával do rozporov so svetskou i cirkevnou vrchnosťou.
Popri kňazských povinnostiach sa venoval aj ľudovovýchovnej a národnokultúrnej práci, propagoval zakladanie spolkov miernosti.
V Trenčíne pôsobil v období, keď farský úrad zastával Ľudovít Stárek a ako mestský úradník pôsobil Jozef Kamin, obaja boli priaznivci histórie; prvého poznať musel, druhého mohol, a je pravdepodobné, že aj pod ich vplyvom svoju spisbu smeroval Ondrisík (okrem prevažne cirkevnej oblasti) aj do histórie, čoho vrcholným prejavom je jeho jediné samostatne tlačou vydané dielo (Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne) v r. 1868.
Takmer tridsať rokov vykonával funkciu kaplána v Trenčíne, bol kurátorom kostola sv. Anny, a pri príležitosti 90. výročia založenia spomenutého kostola, v časopise Cyrill a Method v článku V Trenčíne (1858, r. 9, č. 28, s. 223-224) informoval o jej pôvode a záchrane pred zrútením. Tlačou vydal text Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne... (Trenčín 1868), venovaný 100. výročiu posvätenia kaplnky.
Po páde Alexandra Bacha a uvoľnení politickej situácie v monarchii podporoval úsilie slovenských dejateľov o založenie Matice slovenskej a o rozvoj slovenského školstva.
V r. 1865 ho zvolili za člena výboru Matice slovenskej. Časť svojich zbierok daroval do tvoriaceho sa múzea pri Matici slovenskej.
Finančne podporoval prvé slovenské katolícke patronátne gymnázium v Kláštore pod Znievom, bol aj členom Spolku sv. Vojtecha, kde od r. 1871 zastával funkciu konateľa v trenčianskopovažskom dekanáte.
Svoje básne a články s vlasteneckou, vzdelávacou a náboženskou tematikou uverejňoval v periodikách Slovenské národné noviny, Slovenské noviny, Cyrill a Method, Katolícke noviny, Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Slovenský letopis, Orol, Sokol, Obzor, Kazateľ, Kazateľňa, Poklady kazateľského rečníctva a Vojtech. Celkovo uverejnil okolo 50 článkov.
Zomrel 26. decembra 1883 v obci Nová Ves nad Váhom (pri Novom Meste nad Váhom - poniže Kočoviec). O mieste jeho pochovania nevieme.


Zoznam dochovaných diel Jána Ondrisíka:
Jan Ondrisík: Reč; v časopise Poklady kazateľského rečníctva, rok 1852-1853, číslo 5
Ján Ondrisík: Reč o SS. Ondrejovi-Svoradovi a Benediktovi; v časopise Poklady kazateľského rečníctva, rok 1852-1853, číslo 7
Ján Ondrisik, kurát-kaplán: V Trenčíně; v časopise Cyrill a Method, rok 1858, číslo 24
Iván Rovin. Michal Lavko. Anton Motura: Vestník cirkevný; v časopise Cyrill a Method, rok 1862, číslo 45
Tritinov: Povážska pocta nápadníka Metodovho; v časopise Cyrill a Method, rok 1864, číslo 26
Tritinov: Vestník cirkevný.; v časopise Cyrill a Method, rok 1864, číslo 26
Tritínov: Vestník cirkevný; v časopise Cyrill a Method, rok 1865, číslo 17
Tritinov: Na Trenčianskom Považí; v časopise Cyrill a Method, rok 1865, číslo 21
Tritinov: Na Trenčánskom Považí; v časopise Cyrill a Method, rok 1865, číslo 26
Tritinov: Vestník cirkevný; v časopise Cyrill a Method, rok 1865, číslo 30
Ondrišík, Ján: Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne. Vyšlo samostatne tlačou v r. 1868


Pramene:
Dejiny Slovenska 3. Bratislava 1992, s. 76, 100;
Chmel, R.: Listy a denníky Mikuláša Dohnányho. Martin 1971, s. 167;
Katolícke noviny, r. 15, 1884, č. 2;
Národný hlásnik, r. 17, 1884, č. 1;
Národnie noviny, r. 15, 1884, č. 1;
Szinnyei, J.: Magyar írók élete és munkái 9. Budapešť 1903, s. 1302;
Hučko, J.: Sociálne zloženie a pôvod slovenskej obrodenskej inteligencie. Bratislava 1974, s. 280;
Rizner, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. III. Martin 1931, s. 328-329;
Slovenský náučný slovník 2. Bratislava-Praha 1932, s. 45;
Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 335.
Tomáš Adamčík: Kaplan Ján Ondrisík a Kysuce do prvej polovice 19. storočia. Vyšlo v: Zborník Kysuckého múzea v Čadci, rok 2014, str. 387 - 405.

Text je z veľkej časti prevzatý z knižnice bratov dominikánov, kde je autor textu neuvedený; doplnil som niektoré údaje z uvedeného diela Tomáša Adamčíka z r. 2014, a niečo málo som doplnil sám.
Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, december 2017.


Jozef Diera

* 1844 - † 1936
Kurátor kostola sv. Anny, čestný dekan.

Narodil sa v Nemeckom (teraz Nitrianskom) Pravne 23.októbra 1844. Do Trenčína prišiel ako 34 ročný kňaz. Nastúpil dňa 3. decembra 1878 ako v poradí už tridsiaty kurátor kostolíka Sv. Anny. Toto miesto sa uvoľnilo po Jánovi Ondrissíkovi, ktorý odišiel za farára do Novej Vsi nad Váhom. Jozef Diera tu bol kurátorom do roku 1934, teda 55 rokov; v roku 1926 bol menovaný čestným dekanom.

Kostolík Sv. Anny bol postavený tesne pred r. 1770. Dôvodom jeho postavenia bolo, aby veriaci, bývajúci mimo mestských múrov, v čase ich uzavretia v noci nezostali v prípade potreby bez kňaza, napr. pre poskytnutie posledného pomazania. V dobe príchodu Jozefa Dieru mal kostolík malú kupolu, na vrchu s guľou a krížom. Záhradka okolo kostola bola zanedbaná, múr bol ošarpaný, bránky boli drevené.

Nový kurát vo svojej mladíckej horlivosti sa rozhodol kostolík zvonku aj zvnútra renovovať. (Predchádzajúca renovácia bola v roku 1845.) Peňazí, pravdaže, nebolo. Preto mladý kňaz zahájil zbierku. Zažil pritom všeličo, lebo v nádeji na získanie prostriedkov oslovil kdekoho: od radových veriacich až po samotného cisára. Keď sa chcel naňho osobne obrátiť s prosbou o príspevok vo výške 400 zlatých, šťastie mu neprialo: cisár nebol doma. Svoju vec však nevzdal: prosbu odovzdal hlavnému dvornému majstrovi (Oberhofmeister). O týždeň už aj dostal od cisárskeho dvora svoju žiadosť naspäť so záhadnou poznámkou: "n. a.". Nebolo jednoduché zistiť, čo to znamená: vraj "nicht angenommen". Mladý kňaz sa s tým však neuspokojil a požiadal o intervenciu biskupa. Ten vec vyriešil diplomaticky: namiesto cisára sám prispel až 2 000 zlatkami. Aj trenčianski židia prispeli 45 zlatých. Postupne sa podarilo dať dohromady potrebný obnos 10 000 zlatých. Mladý horlivý kňaz sa dal do rekonštrukcie. Dal postaviť nový múr okolo kostolíka a osadiť nové železné bránky do záhrady. Vyrobil ich trenčiansky remeselník Burghard za 150 zlatých. Kostolík dostal novú vonkajšiu omietku a novú podlahu. Keďže búrka odniesla strechu kostolíka a pozhadzovala škridlu z veže, bola strecha nanovo pokrytá plechom. Aj veža, pôvodne s malou kopulou, dostala novú špicatú strechu, čo podstatne zmenilo siluetu kostolíka. V záhrade bola vykopaná nová 15 metrov hlboká studňa (stála 100 zlatých) a upravený dvor. Dve sochy vo výklenkoch čelnej steny kostola dal nákladom 150 zlatých vymeniť za nové, dovezené z Paríža: Panny Márie a Srdca Ježišovho. Stavebné práce vykonal staviteľ Jozef Hinner, maľbu kostola František Brabenec. Fresky (obraz sv. Rodiny na strope a 4 menšie obrazy po krajoch) za 500 zlatých na maľoval v roku 1886 viedenský maliar Emil Czeh. Namaľoval tiež obraz na kazateľnici, predstavujúci reč Pána na hore. V tomto výjave postava sv. Petra mala tvár Michala Ďuržu z Trenč. Biskupíc. Bol to pôvodne obuvník, inak však dlhoročný kostolník, preorátor a pravá ruka kurátora kostolíka, ktorý, bárs s ôsmimi krížikmi na chrbte, pri prácach tiež všemožne pomáhal.

Jozef Diera zadovážil aj nový organ za 1100 zlatých, nový luster (oboje staré dali do kostola v Tr. Biskupiciach) a novú krstiteľnicu za 400 zlatých. Postupne vykonávané rekonštrukcie podstatne zmenili vzhľad kostolíka a jeho najbližšieho okolia. Vytvorili lepší rámec pre kňazskú prácu Jozefovi Dierovi na celý zvyšok jeho života na tomto mieste. Dožil sa veku 92 rokov, v ktorom bol najstarším občanom nášho mesta. Zomrel 16. decembra 1936 v Trenčíne. Pochovaný bol dňa 18. decembra 1936 na všeobecnom cintoríne v Trenčíne, za veľkej účasti veriacich aj duchovenstva. Jeho hrob, asi dvesto metrov južne od kaplnky cintorína, je ešte v slušnom stave, býva však opustený aj na Dušičky. Nikto sa už oň nestará. Vrstovníci ho neprežili, pamätníci sa pomaly postupne vytratili zo života a historická pamäť nášho mesta už zabudla na pátra Dieru, ktorý celý svoj činný život venoval službe jeho občanom. Vždy, keď ideme okolo kedysi jeho kostolíka, sa však ešte stále stretávame s plodmi jeho pôsobenia.

(Podľa Braneckého)
Za fotografiu veľmi ďakujem pánovi prof. Ing. Júliusovi Puškášovi, CSc. zo SvF STU Bratislava, s ktorým som sa kedysi zoznámil pri hrobe vdp. Dieru. Fotografia je datovaná 12. okt. 1935, teda páter Jozef Diera na nej má (bez 11 dní) 91 rokov!
Text bol pôvodne uverejnený v Trenčianskych novinách 14.jan. 1995.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1994 - 2017.


Jozef Gálik

* 1858 - † 1935
Dekan, farár, katecheta, riaditeľ školy, profesor, prekladateľ, spisovateľ.


Narodil sa 23.júla 1858 v Ilave ako Jozef Hrubiško.
Za katolíckeho kňaza bol vysvätený v r. 1881 v Nitre.
Pôsobil ako kaplán v Rosine a v Kovarciach, od r. 1882 ako profesor na nitrianskom gymnáziu, od r. 1886 ako katecheta v žilinskom sirotinci, od r. 1899 profesor náboženstva na žilinskom gymnáziu. Od r. 1902 bol dištriktuálny dekan žilinského dekanátu. Od r. 1907 bol farárom v Rybanoch, zriekol sa fary a mal dovolenku. Od r. 1908 bol výpomocný duchovný v Považskom Podhradí.
Do Trenčína prišiel zrejme v roku 1908 po krátkom pôsobení v Považskom Podhradí, ako sa dá z výpočtu rokov usúdiť.
Od r. 1908 do svojej smrti (1935) bol tretí z troch kaplanov trenčianskej fary, mal na starosti duchovnú starostlivosť o pacientov v tunajšej štátnej nemocnici.
Od roku 1908 alebo 1915 bol prvým kurátom krajskej trenčianskej nemocnice, od r. 1924 opäť. Po jeho smrti (1935) sa stal nemocničným kňazom kaplán Michal Valo (*27.9.1907).
V Trenčíne od r. 1910 učil na dievčenskej škole, od r. 1912 bol riaditeľom dievčenskej mešt. školy a jej katechetom, od 1922 katechetom na dievč. meštianke a Obchodnej akadémii.

V roku 1924 ako trenčiansky dekan(?) daroval jeden z troch nových zvonov na vtedy obnovenom kostole na Malej Skalke.
Zaslúžil sa o zriadenie kaplnky v trenčianskej nemocnici, vysvätená bola v r. 1927.

Bol významný slovenský prekladateľ a spisovateľ, známy trenčiansky rodoľub a vtipný pesničkár.
V r. 1910 preložil maďarský katechizmus do slovenčiny.
Po r. 1918 pre potrebu čs. úradov preložil uhorské zákony z maďarčiny do slovenčiny.
Tlačou vyšlo jeho dielo Malá obrázková biblia alebo Dejiny spasenia pre dietky III. - IV. - V. triedy elementárnych škôl.
V januári 1925 spolu s rektorom Braneckým dokončili dielo "Krátke dejiny mesta Trenčína", ktoré však tlačou nevyšlo.
Prekladal z maďarčiny, najmä rôzne príručky pre roľníkov.
Svoje články uverejňoval v časopisoch Trenčan, Trenčanské noviny a v Pútniku svätovojtešskom.

Bol spoluzakladateľ miestneho trenčianskeho povojnového odboru Matice slovenskej, mal na starosti matičnú knižnicu, bola založená s ohľadom aj uľahčiť neľahký osud obyvateľom nemocnice. Zozbierali 50 kníh a niečo prikúpili.

Zomrel v Trenčíne 76 ročný 24.mája 1935. Pochovaný je na trenčianskom všeobecnom cintoríne, v rodinnej hrobke rodiny Šebák.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1996 - 2000 - 2017.



Jozef Hamaj

* 1894 - † 1935
Orechovský farár; katecheta v Trenčíne.


Narodil sa 22. nov. 1894 v Dolnej Súči. O rodinných pomeroch vieme len, že mal brata, ktorý pracoval v trenčianskej väznici.
Na kňaza bol vysvätený 26. mája 1917 v Nitre. Pôsobil ako kaplan v Trenčianskej Turnej.
Od r. 1919 bol profesor náboženstva na (čsl. štátnom novozriadenom) gymnáziu v Trenčíne. Kňaza J. Hamaja vidíme na dobovej fotografii (aj s menami) prvého profesorského sboru štát. reál. gymnázia v Trenčíne v šk. r. 1918 / 1919, kde je jedným z mála slovenských vyučujúcich.
Zakrátko však za účasť na študentskom štrajku na trenčianskom štátnom gymnáziu (1919, v štrajku sa žiadalo vyučovať slovensky, v pozadí bol protest proti uväzneniu poslanca a kňaza Andreja Hlinku v Mírove, po jeho návrate z Paríža) bol zbavený možnosti vyučovať a robili mu prieky s ubytovaním.
Náväzne na uvedené musel odísť z Trenčína. Od r. 1920 bol generálnym tajomníkom ústrednej kancelárie Ľudovej strany v Bratislave, od r. 1920 bol redaktorom novín "Slovák" v Ružomberku.
V r. 1921 bol správca fary v Zákopčí, 1922 kaplán v Žiline, prefekt v kolégiu sv. Svorada v Bratislave, 1923 výpomocný kňaz v Bánovciach.
Potom prešiel zase do Trenčína (odhadom okolo r. 1924), kde napísal a v r. 1925 vydal azda prvého slovensky písaného tlačeného sprievodcu Trenčínom a jeho históriou. V Trenčíne (od približne 1924) pôsobil ako riaditeľ a katecheta katolíckej materskej, ľudovej a meštianskej dievčenskej školy
a zaslúžil sa o prístavbu trenčianskeho kostola a školy u sestričiek.
Bol prvý spolupracovník Mons. Andreja Marsinu v redakcii týždeníka Trenčan.
Od r. 1931 bol profesor náboženstva na reálnom gymnáziu v Trenčíne.
V r. 1933 zanechal funkciu riaditeľa školy a zostal iba katechetom na štátnom reálnom gymnáziu.
Od r. 1933-34 učil katechizmus na štátnej ľudovej škole v Zlatovciach.
Ako kňaz bol obľúbený.
V r. 1934 sa stal farárom v obci Orechové.
Zomrel náhle 26. marca 1935 v Orechovom (niekde je uvedený aj november 1935; na hrobe má len rok úmrtia bez dňa či mesiaca).
Pochovaný je na cinoríne pri kostole v Orechovom; za vchodom kúsok vpravo; na jeho hrobe je jeho dobrá fotografia v klobúku a nápis: kňaz bisk. nitrianského, priateľ chudoby a mládeže, 1894-1935, vďační farníci a priateľ (stav 25. 7.1996).

Prispieval do časopisov :
Nyitramegyei Szemle 1913 - 1917
Alkotmány 1917
Duchovný pastier 1917
Sv. Rodina 1918 - 1919, 1923
Slovák 1919 - 1922
Naša mládež 1920 - 1921
Tatranský orol 1921 - 1922
Slovenský kresťanský socialista 1921 - 1922
Trenčan 1923 -1925
Ľudová politika 1925 - 1929
Svoje príspevky písal pod značkami: jf, jh, hj, Vasil

Diela:
Hamaj, Jozef:Sprievodca po Trenčíne a okolí. 1.vyd. Trenčín, L. Gansel 1925. 34s. (B83)
Hamaj, Jozef:Stručný nástin hradu a mesta Trenčína. Trenčan, 2, 21.2.1925, č.8, s.4. (B154)
Hamaj, Jozef: O dnešnom Trenčíne. In:Trenčín, Trenčianske Teplice, Nové Mesto n.V., Bánovce, Ilava, Puchov. Slovan Banská Bystrica, asi 1933, s.13-18, 5 obr. (B971)

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1996 - 2017.


Silvester Hančinský

* 1894 - † (??)
Kurátor kostola sv. Anny v Trenčíne v r. 1934 - 1940

Narodil sa v r. 1894 v Starej Bystrici.
Ako kňaz do Trenčína prišiel z Hornej Poruby.
Po odchode z Trenčína pôsobil ako kňaz v Nitrianskych Žabokrekoch.
Žiaľ, viac o ňom nateraz nevieme.


Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1996 - 2017.







Ďakujem za údaje najskôr môjmu otcovi a ďalším nežijúcim, z nich najmä p. Jozefovi Kaminovi, nášmu Rektorovi vdp. Jozefovi Braneckému, vdp. kanonikovi Ladislavovi Belásovi, ktorí sa veľmi pričinili o zachovanie dávnejších údajov.
Ďakujem za spoluprácu či pomoc pani Dr. Marte Marsinovej, dekanovi a farárovi trenčianskemu vdp. Mons. Milanovi Kupčíkovi, p. Ing. Karolovi Dubovanovi, p. Jurajovi Göncimu, p. JUDr. Ivanovi Urbánkovi.

Ak nie je uvedené inak, autor (textu aj fotografií) je: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2017.

(Koniec diela.)



Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.



      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa: