Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Trenčianska továreň na zápalky

Občas sa prekvapujúco vynoria nové neznáme poznatky o minulosti.
Taká je aj Trenčianska továreň na zápalky.
Dozvedel som sa o nej od zberateľa zápalkových škatuliek.


Vynález zápaliek vo svojej dobe úžasne zjednodušil založenie ohňa. Čoskoro sa zápalky a ich výroba rozšírili, v Slovensku bola zápalkáreň od 1833 v Bratislave, ďalšie: 1850 v Banskej Bystrici, 1870 v Bytči, 1878 v Ružomberku, spolu 26 zápalkární, plus ďalšie drobné a neoverené. V Slovenskej republike už nejestvuje ani jedna zápalkáreň - v r. 2002 skončila posledná v B. Bystrici po 152 rokoch výroby (v ČR výroba do 2009).
Výroba zápaliek nebola príliš náročná na priestor ani stroje, preto sa spočiatku vyrábali podomácky a predávali sa aj na trhoch vo zväzku previazanom špagátom. Čoskoro sa začali baliť do malých papierových vreciek s rôzne (jednofarebne) potlačenými nálepkami, a až neskôr do známych škatuliek, spočiatku dyhových, potom papierových.

Nedávno vo väčšom slovenskom meste pri stavebných úpravách starého domu jeho nový majiteľ našiel sadu zopár desiatok starodávnych zápalkových papierových vreciek s nálepkami. Dve z nich sú trenčianske. Každá je iná, sú prázdne (už bez zápaliek) a majú obdĺžnikové nálepky s čiernou potlačou, veľkosť je zhruba 3 x 6 cm. Na nálepkách je na okrajoch ozdobný rámik so známym uhorským znakom (polený štít s vodorovnými brvnami a slovenským dvojkrížom na trojvrší) a ozdobne písaným textom v maďarskom jazyku.

Prvá nálepka má na obvode obdĺžnikový (nastojato) rámik čiarou, s dovútra obrátenými slučkami v 4 rohoch. Vnútri sú 4 riadky textu a uhorský znak, kde okolo štítu a nad ním sú heraldické ozdoby. Text znie (riadky oddeľujem lomítkom):
   GYORS GYÚFÁK / (uhorský znak) / L. és W. / GYÁRÁBÓL / TRENCSÉNBEN

Druhá nálepka má na obvode obdĺžnikový (nastojato) rámik čiarou, so skosenými rohmi. Vnútri sú 4 riadky textu a uhorský znak, kde na štíte je len posadená kráľovská koruna (bez ďalšieho). Text znie (riadky oddeľujem lomítkom):
   (uhorský znak) / L. és W. / GYORS / GYUFAJOK / TRENCSINBEN

Obidva texty hovoria približne nasledovné:
   Trenčianske továrenské rýchle zápalky (od "firmy") L. a W.

Možno sú tu zaujímavé dnes menej obvyklé slovné tvary gyúfák a gyúfajok, ako aj v maďarčine nie obvyklé slovo Trencsínben a nie obvyklé písmeno dvojité W. To posledné (W.) môže ukazovať na nemecky znejúce priezvisko, čo, pravdaže, nebola žiadna vzácnosť.

Tento nález vôbec nezapadá do doterajších znalostí ani zápalkárskej, ani trenčianskej histórie. Doterajšie prieskumy zápalkárskych zberateľov nepriniesli žiadnu inú zprávu o tejto trenčianskej továrni na zápalky. Podľa druhu tovaru a spôsobu jeho balenia by malo ísť o posledné dve tretiny 19. storočia (po 1830). Zrejmé označenie výrobcu "L. a W." je primálo konkrétne. Rozdielnosť nálepiek a ich spôsob výroby tlačiarenským štočkom ukazujú na pretvávajúcu sériovú výrobu v "továrni (gyár)", pod čím netreba nutne rozmieť veľkú prevádzku. Vtedajšie označenie "továreň (gyár)" sa celkom nekryje s dnešnou predstavou väčšieho podniku. (Tiež v iných starých textoch používané slovo "ipar" nerozlišuje priemysel od remesla.)
Jestvuje zmienka o polohou Trenčínu najbližšej zápalkárni v Bobote, ale nič viac o nej nie je nateraz známe - ani časové určenie, ani zachované dobové doklady či výrobky. Možno išlo o výrobu drievkových polotovarov („Vo fabrike sa robili škatuľky na zápalky a drevká“), ktoré mohli s trenčianskou výrobou súvisieť.

Vieme o menej známych či zvláštnych trenčianskych, aj neveľkých výrobniach iného ale i príbuzného zamerania (odpočiatku skrachovaná továreň na rámy, gumonka, Venus či Supervenus, vlnené koberce, premeny podsokolickej výbušninárne vrátane výroby zápaliek(!) pre strelné zbrane, Považská chemická továreň, výroba mydla v schaeffelovskej stodole (asi Lendvai), Cvičekov medzivojnový "Kozmetický závod" na hlavnom námestí, ...), ale o zápalkárni v Trenčíne niet v terajšej historickej pamäti žiadnej zmienky. Nález sám, aj jeho nálezové okolnosti, však hovoria jasnou rečou, že v Trenčíne niekedy zhruba v polovici 19. stročia (okolo 1850) jestvovala Trenčianska továreň na zápalky. Nateraz o nej viac nevieme.

Ktokoľvek by mal akúkoľvek zprávu, ktorá vy s uvedenou témou mohla súvisieť, bude veľmi vítaný; ele adresa je v záhlaví hlavnej stránky.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, týždeň po Troch kráľoch 2018, uverejnené na stránke www.trencan.6f.sk



(Koniec diela.)




Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.



      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Kdo má tak málo fantazie, že své lži musí opírat o důkazy, měl by raději rovnou mluvit pravdu.“ Oscar Wilde