Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Posledná zmena:  [MM/DD/RRRR hh:mm:ss]

Rázusova, či Gorkého ulica ??


Úsmev na tvári mi vyvolala zpráva na internete na wikipédii, o názve trenčianskej ulice Gorkého - údajne od roku 1948 do roku 1991 (v tom článku sú aj iné "perličky"). Bolo to ináč.
Opraviť sa to tam prakticky nedá: technicky sa dá, ale bola by to márna práca, lebo ak nemajú na to "zdroj", tak to budú tvrdošijne vracať späť, bárs aj do bludov. Viem, lebo som to kedysi skúšal; neoplatí sa to. Aby bol "zdroj", píšem toto drobné dielko.



Reč je o hlavnej ulici mestskej štvrte (stará) (Horná) Sihoť (I.) v Trenčíne. Výstavba tu začala koncom prvej Československej republiky (ďalej "1.ČSR").
V minulosti odpradávna sa tu vylieval Váh, stavieb tu prakticky nebolo. Po prvej svetovej vojne (ďalej "1.SV"), na tomto území, vojdúc od mesta za železnicu (pred 1.SR tu boli železničné rampy, žiaden podjazd), rovno viedla poľná cesta smerom ku Skalke, a vpravo odbočovala cesta smerom ku (Veľkej) Kubre, k neskoršej mliekarni a "sídlisku" Šanghaj - oboje postavené počas prvej Slovenskej republiky (ďalej "1.SR").
Obe cesty boli priame, v tvare písmena "V". Dalo by sa veľa podrobností písať, tie však nepatria do tejto témy názvov ulíc. Už vtedy tá cesta ku Skalke bola o čosi výraznejšia než tá druhá, tiež rozdeľovala užívanie plochy (voj. cvičisko, role) - z nej vznikla hlavná cesta, dnes Rázusova. Na nej, aj na tej druhej (dnes Hodžova; premeny názvu teraz neuvádzam), začala sústavná zástavba v roku 1937 (v tom roku 50 ročný slovenský autonomista a kňaz ECAV Martin Rázus zomrel; rok pred tým zomrel 68r. Gorkij - uvádzam to v súvislosti s názvami ulice).
Vtedy už Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu stála (do prev. vo febr. 1937), aj ďalšie (prevažne bytové nájomné) domy boli prinajmenej rozostavané, aj budova vojenského veliteľstva bola pred dokončením (preberala sa po častiach).

Predvojnových (pred 1939) máp so začínajúcou zástavbou Sihote niet. Marákyho nedatovaný plán je z r. 1935, tam ešte pomenované ulice na Sihoti nemôžu byť a ani nie sú (http://www.trencan.6f.sk/0018-TnMap-1935-Maraky+sg-p25-ss420.jpg).

Z obdobia 1.SR (1939-1945) jestvuje nezverejnená rukopisná ozalidová A3 mapa pána Ernesta Tesára, v mierke 1:8750, datovaná 1.8.1943; ona už obsahuje Rázusovu ulicu aj Hodžovu ulicu.

Po druhej svetovej vojne (... 1954 ... 1958 ...) som na Rázusovej ulici vyrastal v Pařízkovom dome oproti Okruhu (=budova vojenského veliteľstva), poniže (južnejšie) vedľa Pechancovho (už znárodneného) Zlatokovu, preto z vlastnej skúsenosti viem naisto, že ulica sa volala Rázusova.

Orientačný plánik (nižšie) z r. približne 1972 z nedatovaného letáčika z príležitosti otvorenia Obchodného domu Prior ukazuje ulicu pod menom Rázusova:


Mapa (nižšie) tlačená v r. 1970 už ukazuje ulicu s názvom Gorkého.


Mapa (nižšie) z r. 1973 ukazuje ulicu s dvomi názvami: Rázusova aj Gorkého. (Poloha nápisov môže zvádzať k domnienke, že od podjazdu po rozvetvenie ulica niesla názov Rázusova, a severnejšia časť bola Gorkého, ale z vlastného poznania tej doby viem, že to tak nebolo.)


Mapa (nižšie) z r. 1987 ukazuje ulicu už s názvom Gorkého.


Uvedené mapy ukazujú, že:
ulica sa od samého počiatku (...1937...), aj počas 1.SR, aj po vojne, stále nazývala Rázusova;
až neskôr ju premenovali na Gorkého
(začiatkom sedemdesiatych rokov).
Pravdaže, po zmene režimu v r. 1989 sa čoskoro pomenovanie vrátilo späť na Rázusova ulica.
Premenovanie ulice z Rázusovej na Gorkého sa stalo v začiatkoch obdobia normalizácie, ktoré začalo okolo r. 1970 a nasledovalo po potlačení vývoja roku 1968. Vtedy bola tendencia preukazovať väčšiu príchylnosť k SSSR; v tej dobe (po 1969) sa aj v meste v dovtedy nevídanom rozsahu zvýšil počet hviezd (červených, či s kosákom a kladivom) na rôznych verejných budovách, kde pred r. 1968 ani neboli.
Presné datovanie premenovania by sa zrejme našlo v archívnych dokumentoch mesta, alebo nepriamo v dobovej tlači (Trenčianske noviny), úradných dokumentoch (napr. Zlatokovu,...), ba aj v adresách osobnej korešpondencie.

Historický doplnok:
Dá sa pochopiť, že ulice sa premenúvajú pri zmenách režimu. Je dobre, ak sa ulice nepremenúvajú príliš často.
Premiestňovanie názvov ulíc je však historickým barbarstvom, pretože uvádza do omylov pri zisťovaní prítomného umiestnenia historických adries. Takéto nešťastie postihlo Trenčín napríklad v prípade ulíc:
- Hollého (predtým pod Brezinou, teraz za mostami)
- Biskupická (predtým blízko dolných kasární, teraz v Biskupiciach)
Žiaľ, úrad mesta Trenčín, ktorý tieto zmeny vykonáva, nevedie sústavné záznamy o zmenách názvov ulíc. Tieto údaje treba vyhľadávať v dobových záznamoch, kde je riziko prehliadnutia, nehovoriac už o vysokej pracnosti.
V prípade Trenčína základným dielom na tému vývoja historických názvov ulíc je rozsahom aj spôsobom zverejnenia (nie však významom) skromné dielo veci znalej pani PhDr. Jany Karlíkovej, niekdajšej historičky trenčianskeho múzea. Toto dielo si svojou dôležitosťou určite zaslúžilo aj trvalejšie zverejnenie v niektorej z kníh o Trenčíne, žiaľ nestalo sa tak - za to však autorka nemôže. Našťastie toto dielo rozdelené do troch článkov bolo uverejnené aspoň v týždeníku Trenčianske noviny od 4.6.1991, a vďaka láskavému súhlasu autorky je prístupné aj na inom mieste tejto internetovej stránky.
Podobne ako ulice, občas sa menia aj čísla domov (31/2003, 125/2015, 369/1990), čo je pochopiteľným dôsledkom stavebného vývoja. Menia sa orientačné (červené) čísla domov a vchodov na jednotlivých uliciach, aby mali logiku.
Menia sa však aj súpisné (čierne) čísla budov v rámci celého mesta či KÚ, čo je už iná vec.
Žiaľ, úrad mesta Trenčín, ktorý tieto zmeny vykonáva, nevedie sústavné záznamy o zmenách týchto čísel, preto naisto určiť umiestnenie budovy podľa niektorého z predchádzajúcich očíslovaní je nemožné.
Ešte by malo jestvovať zaznamenanie dobového stavu číslovania domov v Trenčíne zhruba v 70. rokoch (Ing. arch. Štefan Androvič), verejnosti aj úradom je však prakticky nedostupné.
Pohľad dozadu ukazuje neradostnú skutočnosť, že zodpovední činitelia sa sústreďujú na prítomný stav, ale primálo sa myslieva na náväznosti.

Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 2018.

(Koniec diela.)




Za podporujúce prostredie ďakujem mojím priateľom, známym a nášmu Klubu starých Trenčanov.

Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.


      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Nikdy jsem nedopustil, aby škola stála v cestě mému vzdělání.“ Mark Twain