Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Narodil sa 27. apríla 1921 v Trenčíne. Otec, pôvodom Čech, bol talianskym legionárom a po 1.SV ako vyučený kuchár a čašník prevádzkoval reštauráciu a jedáleň v trenčianskych Masarykových kasárňach. Tu sa zoznámil a oženil s Karolovou matkou Gizelou Švančarovou, dcérou učiteľa a organistu v Opatovej nad Váhom. Keď mal Karol štyri a jeho brat František dva roky, otec zbankrotoval a odišiel od rodiny hľadať si prácu do Nemecka. Matka s dvomi synmi Karolom a 2r. mladším bratom Františkom sa presťahovali do domu matkiných rodičov v Opatovej a tam naďalej žili.

Karol vychodil meštiansku školu v Trenčíne na námestí. Vyučil sa v Trenčíne za zámočníka v dielni Antona Földváriho (brat zlatníka Zoltána Földváriho), povyše Vitekovej autodielne na začiatku Štefánikovej ulice.
V roku 1938 začal pracovať v novom strojárskom závode Škoda v Dubnici. Cez vojnu to boli Hermann Göring Werke. Zásluha za ich zachovanie sa pripisuje Adalbertovi Göringovi. Tu v závode v zbrojárskej výrobe pre Nemecko pracoval aj Alexander Dubček so svojou budúcou manželkou.
Po vzniku Slovenského štátu 14.3.1939 sa č.-sl. štát rozdelil a Karol Steklý prijal slovenské štátne občianstvo, lebo po otcovi mal pôvodne české.


V októbri 1942 narukoval do armády. Najprv pôsobil v Novom Meste nad Váhom ako ženista.
V auguste 1943 Karola odvelili do Bieloruska na východný front ako člena 2. pešej divízie.
Koncom novembra 1943 jeho jednotku odvelili do Talianska kde pôsobila ako Technická brigáda.
V Taliansku jeho jednotka robila zabezpečovacie a opevňovacie práce. Karol tam ako vojak Slovenskej armády viedol ženijný sklad.



Vojna v Taliansku skončila koncom apríla 1945 a v auguste 1945 sa z Talianska vrátil na Slovensko.
Jeho podrobnejšie spomienky na túto jeho životnú etapu sú zverejnené na https://www.pametnaroda.cz/sk/stekly-karol-20191203-0.


Po skončení vojny od začiatku februára 1946 pracoval v Severočeských povrchových hnedouhoľných baniach na Mostecku,kde po vyhnaní Nemcov pracovalo veľa Slovákov. Tu sa zoznámil a v septembri 1949 oženil s Júliou rod. Venglovskou z východného Slovenska, tu sa im narodili dcéry, Ľudmila a Soňa. Po siedmich rokoch sa z Čiech vrátili na Slovensko a v Trenčíne sa im narodila ešte tretia dcéra Alena. Až do dôchodku bol zamestnaný v ZŤS v Dubnici nad Váhom, pracoval aj na montážach v zahraničí.

Počas 2. svetovej vojny sa naučil po rusky a po taliansky, čo celoživotne aktívne využíval v práci aj v súkromí. Tlmočil talianskym delegáciám a pôsobil na montážach v Sovietskom zväze.
Ako vojak a ženista sa veľmi zaujímal o vojenskú techniku, najmä o lietadlá.
Od roku 1990 sa zaoberal myšlienkou na zostrojenie veľkého modelu lietadla Caproni Ca 33, na ktorom v roku 1919 havaroval Štefánik, čo aj so spolupracovníkmi uskutočnili v r. 1994 - 2003 a toto lietadlo je vystavené vo vstupnej hale letiska M. R. Štefánika v Bratislave.
Karol Steklý napísal knihu Letec Štefánik a Caproni. s počtom strán 62 vyšla 2001 a potom ešte v rozšírenom vydaní aj v r. 2020.
V súvislosti s témou "Štefánik" upozorňujem tiež na málo známu knihu austrálskeho Slováka: Emil Karol Kautský: Kauza Štefánik. Vydavateľstvo : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2007, 2010. Strán 306. ISBN: 80-89208-68-1.
V Opatovej, v rožnom dome kde žil, mal letecké súkromné minimúzeum, viditeľné aj z cesty.
Bol spolužiakom môjho otca na meštianke v Trenčíne, a cez otca som sa s ním poznal. Z ich ďalších a mne známych spolužiakov spomeniem ďalších: Emil Haška a dvojičky Rudko a Miško Ungerovci, všetci mali zaujímavé osudy, ako aj ďalší jeho taliansky spoluvojak Jindrich Kalik.


 Až do vysokého veku bol členom klubu letcov v Trenčíne kam pravidelne chodieval na schôdze. Bolo o ňom známe, že podľa možností chodí zásadne peši, aj z Opatovej do Trenčína, keď potrebuje trebárs aj s paličkou. Mal už prinajmenej 90r, keď som ho náhodne stretol v hlbokom lese pri Starej Opatovej. Pozvanie na prehliadku jeho domácich zbierok som už nestihol využiť.



Pán Karol Steklý v Opatovej dožil, zomrel na Mikuláša 5. decembra 2022 vo veku 101 rokov a tam je zrejme aj pochovaný.