== Oznam v októbri 1916 v miestnej tlači: (nedokonalý strojový preklad)
Pamätník Hunnia v Trenčíne
Odhalenie Karovej sochy.
Sochár Michal Kara, ktorý s nimi dlhodobo zostal ako pacient na bojisku, si na pamiatku trenčianskych hrdinov z druhej svetovej vojny vyrytý reliéf v stene skaly pod Trenčianskym hradom. Pomník sa bude konať v stredu 4. októbra 1916 o 12.00 hod. budú odhalení v nasledujúcom slávnostnom poradí: Hymnus, spievaný zborom vojenských dobrovoľníkov. - Szalavszky Gyula Hlavný župan Trenčianskeho kraja pomník odhalí a odovzdá ho mestu. - Ernő Ucsnay starosta mesta preberá pamätník v mene mesta. - Rečníci, spevácky zbor vojenských dobrovoľníkov.

== Oznam o vykonanej slávnosti 4.10.1916, v miestnej tlači: (nedokonalý strojový preklad)
Starosta mesta Ernő Ucsnay prevzal pamätník v mene mesta spolu s nasledujúcim prejavom:
Vaša Excelencia, predseda pamätného výboru! Vážení spoluobčania!
Dotknutý horiacim vlastenectvom Jeho Veličenstva preberám tento pamätník v Trenčíne s hlbokou vďačnosťou a vlasteneckým povzbudením.
Som veľmi vďačný Jeho Veličenstvu, predsedovi pamätného výboru, dôstojnému plukovníkovi Jozefovi Sirovi, realizátorovi pamätníka a všetkým členom pamätného výboru aj širokej verejnosti, ktorá svojou obetou a finančným príspevkom umožnila založiť pomník.
Verejnosť kráľ. mesta Trenčín v súlade so želaním vášho Veličenstva bude túto pamiatku vždy držať s veľkou úctou k tejto pamätke na našich synov, ktorú vyjadrilo vaše Veličenstvo v oveľa viac ozdobných slovách ako ja.
Pamätník bude péripomenutím statočnosti, bojového odhodlania a víťazstva, pretože táto pamiatka bude vychovávať a zachová z generácie na generáciu pocity našej vďačnosti pre tých ktorí prešli utrpeniami, oživí a zväčší oheň nášho vlastenectva, silu našej povahy, nekonečnosť našej ochoty obetovať sa, silné puto nášho zjednoteného dlhu, našu vytrvalosť v práci, našu vieru v lepšiu budúcnosť, našu neochvejnú dôveru vo víťazstvo.
Vážení spoluobčania! Počas dvoch rokov vojny, vyrytých do zdobeného pamätníka, vyzbrojení našimi starodávnymi cnosťami, našou statočnosťou, odvahou a odhodlaním na fronte, tvrdou prácou a obetavosťou za frontom, sme svetu ukázali, že nás nemožno poraziť. Aj keby proti nám všetko a každý prisahal, nikto sa nám nedokáže postaviť! Ak budeme musieť na chvíľu zaváhať, v ďalšej minúte sa postavíme silnejší a tvrdšie, aby sme presadili víťazstvo našej spravodlivej veci.
Vážení spoluobčania!
Cítime, že v zúrivej svetovej vojne sú v stávke naše životy. Naši nepriatelia nezastavia vojnu, pretože chcú naše životy. Ani my ju nemôžeme zastaviť. Nepoľavíme, pretože nesmieme poľaviť! S horlivosťou, energiou a odolnosťou prvého dňa budeme pokračovať vo vojne, kým sa nevzdáme túžby žiť, lásky k životu.
Vážení spoluobčania!
Na mieste venovanom pamiatke našich synov, ktorí zomreli hrdinskou smrťou, sľubujeme, že budeme bojovať až do víťazstva, - pretože vieme, že len víťazstvo nám môže dať spravodlivý a čestný mier, pretože cítime, že len na našom víťazstve sa môže vybudovať nový svetový poriadok, ktorého piliermi budú pravda, čestnosť, láska k ľudstvu a kultúrny pokrok, pretože sme presvedčení, že len naše víťazstvo zabezpečí prežitie nášho štátu, veľkosť, autonómiu a nezávislosť našej vlasti a národa!
Vážení spoluobčania!
V tento slávnostný deň, deň odhalenia a odovzdania tohto pamätníka, prijmime a vyhlásme pred krajinou a svetom, že nebudeme mať vznešenejšie, cennejšie heslo ako neochvejnú vytrvalosť až do konečného víťazstva!
S pevnou vierou v našu spravodlivú vec, s pravdivou dôverou v nezlomnú silu našej statočnej armády a našich spojencov, teraz prosíme a budeme neustále prosiť Božiu Prozreteľnosť, ktorá riadi osudy svetov, aby urýchlila naše konečné víťazstvo!
Vaša Excelencia, predseda Výboru pre pamätník! V súlade s výzvou Vašej Excelencie prijímam tento pamätník s vrúcnou túžbou do starostlivosti mesta:
aby pokým táto pamiatka trvá, bolo požehnaním pre vlasť a všetkých jej verných občanov,
- aby pokým táto pamiatka trvá, žila naša vďačnosť, milosrdenstvo a uznanie za našich padlých hrdinských synov,
- aby pokým táto pamiatka trvá, v našich srdciach bievala účinná, tvorivá a rastúca sila vlastenectva, ktorá podnecuje k sebaobetovaniu.

Nech žije vlasť! Nech žije kráľ! Nech naša armáda zvíťazí!

Hlboko podnetný a povznášajúci prejav predniesol čestný dôstojnícky zbor.
Nasledovala pieseň dôstojníkov dôstojníckej školy, ktorá sa začínala skalami Karpát, ktoré skvelo zneli svojím kvartetom pod skalou hradu. Po čestnej paľbe spievalo celé publikum Hymnus, ktorý tento obrad skutočne ukončil, pretože vojenský sprievod bol adresovaný najvyššiemu prítomnému vojenskému veliteľovi, generálporučík Emil Schultheiss.
Trenčín sa stal opäť bohatším a cennejším. Pod zastrašujúcou veľkosťou minulosti pochoduje skromnejšie umelecké dielo, vyhlasujúce naše silné stránky a talenty, aby sme zaistili naše prežitie.
(Koniec prejavu 6.okt.1916)