Popis mesta, ako sa javí prichádzajúcemu od Opatovej. Pod textom je súvisiaca mapka mesta z toho istého obdobia.
Ak sa blížime k Trenčínu zo severu vozom, od železničného priecestia vľavo nájdeme domy podobné vilám, ktoré sú postavené najnovšie. Tiež vľavo, mierne smerom k obci Kubra, leží rozsiahly pozemok spoločnosti parnej píly. Priamo pri poľnej ceste vľavo leží veľká, udržiavaná štátna škôlka, zatiaľ čo oproti nej sú súkromné byty súkenky Thibergien. Predtým, ako odbočíme na ulicu arcivojvodu Fridricha, vedie dobrá štrková cesta priamo k továrni Titanit a ďalej k vojenskej strelnici.
Odbočíme na cestu vedúcu do mesta, vľavo leží borovičková továreň, vpravo veľké stavby továrne Tiberhgien, zatiaľ čo oproti dvom krásnym sochám sv. Jána v tieni líp sa nachádza továrenský hostinec.
Pokračujeme ďalej, vľavo môžeme vidieť sklad dreva Jakab Singer, ďalej viacero robotníckych domov a potom Friedmannov hostinec a veľmi pekný dom pripomínajúci vilu s tenisovým kurtom. Vpravo vidíte kasárne arcivojvodu Fridricha, za ktorými pokračuje pekná vilová štvrť, ako aj park.
Vľavo môžete pokračovať malými aj veľkými domami so záhradami až k hotelu Erzsébet. Ak za vilami vpravo odbočíte cez malý mostík [cez potok], dostanete sa do pekného a udržiavaného mestského parku. Smerom k mostu prejdete okolo parkovej reštaurácie vpravo, ktorá je zároveň železničnou reštauráciou, a okolo dôstojníckeho tenisového kurtu vľavo a o 2 minúty budete na železničnej stanici.
Ďalej smerom k mestu sa pred nami rozprestiera hotel Erzsébet so zdobenou fasádou, vpravo sú Dieterove domy, naľavo tenisový kurt spolku Sportkör, ktorý v zime slúži ako klzisko. Po príchode pred hotel Erzsébet sa pred nami otvoria dve ulice. Vpravo je ulica Marsovszkého, vľavo odbočíme na ulicu k župnému domu, ktorá pozostáva z niekoľkých domov. Vpravo necháme redakciu novín Vágvölgyi Lap a vľavo sklad nábytku Marer.
Keď sa dostaneme na malé vyvýšenie, naľavo od nás stojí veľký župný dom postavený Máriou Teréziou v roku 1761, na ktorej fasáde je tento rok obnovený obraz bohyne Themis s nasledujúcim nápisom pod ňou: D. Maria Theresia pia felice invicta.
V pokračovaní priečelia župného domu mierne strmo vedie pod hradom ulica [Váralja], ktorá pozostáva z malých obytných domov a otvára sa na kostolné námestie a hradné hradby.
Námestie Szalavszkyho Gyulu, hlavná ulica mesta, sa otvára kolmo na župnú radnicu a postupne sa rozširuje smerom k mestskej bráne; nachádzajú sa tu najväčšie a najkrajšie obchody.
Uprostred námestia stojí zaujímavá baroková socha Najsvätejšej Trojice, ktorej stĺp vytesali piaristi. O kúsok ďalej stojí socha sv. Floriána.
Prvá budova vpravo je malá župná radnica, v ktorej dnes sídli hradné hospodárstvo a spolok. Ďalej nasleduje dom Marsovszkého, hlavná dopravná tepna, nad ním Trenčianska sporiteľňa, obchod s pánskou módou Weiner, klenotníctvo Rettinger, obchod s korením Cihó, galantéria Mohr a Bingov obchod so sklom.
Tu prechod medzi stĺpmi prerušuje námestie do ulice Marsovszky, nad prechodom sa nachádza kancelária pluku č. 71 a jeho kapela. Potom prichádzame k vkusnému kníhkupectvu Gansel, dámskemu klobúkovému obchodu Kalmár, prvotriednemu kaderníctvu Schmitz, potom k hlavnej pošte, obchodu s korením Hinner, obchodu s oblečením Kürti, kvetinárstvu Mihalicseka, klenotníctvu Morgensterna, obchodu s dámskym oblečením Fried, lekárni, gymnáziu a piaristickému kostolu.
Naľavo je menej obchodov, viac súkromných domov. Lepšie obchody sú záhradník Lifka, cukráreň Neuhauzer, strojové súčiastky Bogyánszky, krajčír Medvecky, pekár Haskó, kaderníctvo Vágó, lahôdky Horn, dámske klobúky Szewald, šijacie stroje Schweitzer, dámsky klobúk Chic Parisienne, koreniny Mihalicsek a posledný dom je bývalý šľachtický konvikt, neskôr kasárne, teraz Sternova kaviareň.
Pred nami je stará mestská brána s vežou postavenou v roku 1543 nad ňou, vpravo je Úverové družstvo, vľavo radnica. Ulica stúpajúca doľava (Plébánia-utca) vedie k hradnému kostolu a hradu. Prejdením mestskou bránou sa dostaneme do úzkej ulice Ucsnay s obchodmi po oboch stranách.
Je tam brúsič, obuvník, krajčír, železiarstvo, obchod s oblečením, mäsiar, predajňa šijacích strojov, pohrebný ústav, holič, obchod s oblečením a cukráreň.
Ďalej vedú ulice tromi smermi. Napravo od nás leží Illésházyho námestie, na rohu pred nami stojaca budova podobná mauzóleu je jediným verejným záchodom v Trenčíne. Záchod je v podzemí a na prízemí je holičstvo. Naľavo vedie strmo stúpajúca ulica Népkért do ľudovej záhrady, alebo k tenisovému kurtu turnajového spolku pod hradnými hradbami, a ešte vyššie k neporovnateľne krásnej mestskej promenáde Brezina.
Pred nami sa otvára ulica Kossuth Lajos, kde sa nachádza jediná mliekareň v meste, obchod s dámskym oblečením Steiner Karola, mäsiarstvo Urbanek, dve mäsiarstvá a takzvaný „regál“ (stojan), kde predávajú alkohol vo veľkom aj malom množstve, patria medzi zaujímavejšie obchody. Potom je tu elegantná kaviareň Elite, ako aj známe medikováčstvo - dielňa Károlya Lonszkyho a klampiar Meisler.
Na tejto ulici sa nachádza známa vináreň Stein, obľúbené miesto na raňajky a večery pre mnohé dobré mestské spoločnosti. Ulicu prerušuje nová ulica [Uj-utca] s niekoľkými domami. Ku koncu ulice Kossuth Lajos sa rozbieha do dvoch smerov, aby sa opäť spojila pri Humne. Pravá vetva vedie okolo kaviarne Rákóczy a nového skladu pivovaru Illava (reštaurácia aj hotel) na Ďurčekovu ulicu [Gyurcsek], ktorá začína za nami vpravo kláštorom milosrdných sestier (materská škola, základná a občianska dievčenská škola). Nie je tu veľa obchodov, ulica vedie okolo jednoduchších obytných budov, končiacich kováčskou dielňou, až k zvyškom dolných hradieb, bývalých vonkajších opevnení mesta.
Tu končí aj druhá vetva ulice Kossuth, ktorá končí obchodom so zmiešaným tovarom Löwenbein. Z tohto obchodu vedie doľava ulica Horný šanes [Alsósánc], v ktorej sa nachádzajú dva mestské kúpele a parné kúpele a ktorá končí pri ev. cintoríne.
Vpravo vedie val [násyp šanca] dole okolo úradníckeho sídla k Váhu a k násypu vicinálnej železnice do Bánoviec. Obe ulice sa pokračujú dopredu a opäť sa spájajú, uzatvárajúc kaplnku sv. Anny, ktorá je vonkajšou časťou mesta, kostolom farnosti Humná so samostatným kaplánom. Oproti priečeliu farskej budovy sa nachádza pobočka trenčianskej mestskej pošty, malá pošta. Ak sa na križovatke ulíc otočíme na západ, pred nami sa veľkolepo rozprestiera najpôsobivejšia budova mesta, nová súdna budova, dokončená tento rok, ktorej početné stavebné časti zahŕňajú aj súdnu budovu, okresný súd, prokuratúru a väzenské priestory. Keď bude hotová nová dlažba, priestor pred ňou bude vydláždený s parkom a potom bude mať honosný palác vhodné prostredie.
Pokračujeme v našej ceste a na ľavej strane ulice narazíme na odbočku, ktorá vedie k chudobincu a starému cintorínu za ním. Chudobinec postavil a udržiava Trenčiansky ženský spolok. Teraz začína dlhá ulica, Rákóczyho ulica, na ktorej sa naľavo nachádzajú kasárne 15. pluku [uhorských honvédov, t.j. zemebrany] s plukovnou kanceláriou a dôstojníckou jedálňou a na pravej strane sa striedajú obytné budovy s malými obchodmi so zmiešaným tovarom. Na konci ulice doľava odbočuje cesta, ktorá vedie k novému katolíckemu cintorínu. Túto cestu ohraničuje veľký dom Toscano a pozemok, na ktorom sa nachádza továreň na nábytok Marer.
Po niekoľkých krokoch priamo po ulici míňame vpravo bloky novopostavenej, úplne modernej župnej nemocnice, ktorá označuje koniec južnej strany mesta. Podľa chýrov by sa nové vojenské kasárne mali postaviť za nemocnicou do dvoch rokov.
Odtiaľto sa vraciame späť smerom k mestu, až kým sa nedostaneme do uličky vľavo oproti vojenským kasárňam. Keď do nej odbočíme a opäť odbočíme doľava, ocitneme sa na hlavnej ulici [Major utca], ktorá pozostáva z rustikálnejších kaštieľov obklopených krásnymi záhradami. Pokračovaním po tejto ulici sa dostaneme k veľkej pálenici, z ktorej sa za 2 minúty dostaneme na dolnomestskú železničnú stanicu. (Odtiaľto môžete vidieť čerpaciu stanicu mestskej kanalizačnej siete.) Toto je prvá stanica bánoveckej železnice od veľkej železničnej stanice.
Keď sa otočíme späť pri liehovare - po ceste vedúcej zľava, pričom za sebou necháme vojenské kasárne, kde sú ubytovaní záložníci a v súčasnosti prápor uhorskej armády, zatiaľ čo sa stavajú nové kasárne - rýchlo sa dostaneme k južnému rohu súdnej budovy cez podobnú ulicu, Kereszt-utca, kde môžeme odbočiť doľava a obdivovať úradnícku štvrť, dnes zastavanú viac než krásnymi vilami a posiatu udržiavanými záhradami. Prechádzajúc krásnym radom víl sa dostaneme na Električnú ulicu [Villany-utca], tiež postavenú len pred niekoľkými rokmi, na ktorej južnom konci sa nachádza mestský pozemok Trenčín.
Pokračujeme smerom k mestu po Električnej ulici, odbočíme doprava na Piaristickú ulicu a asi po 100 krokoch sa dostaneme na križovatku. Sprava začína ulička, jeden z vjazdov do úradníckej štvrte, a naľavo sa kľukatí bežná štátna cesta. Ideme rovno a vpravo, keď sa otočíme chrbtom k základnej škole, vidíme najkrajšiu a najväčšiu školu v meste, dievčenskú školu a internát. Oproti východnému koncu školy stojí nový a veľmi pekný kostol Milosrdných sestier, ktorého zvláštnosťou je veľký elektrický organ. Starý, pomerne veľký kostol, ktorý upúta našu pozornosť na konci ulice, je starobylý kostol evanjelikov. Oproti kostolu sa nachádza evanjelický dekanát a evanjelická základná škola. Vedľa neho, vľavo, vedie Rozmarínová ulica, lemovaná niekoľkými peknými vilám podobnými budovami postavenými v záhrade, k učiteľskému internátu, ktorý založil neúnavná horlivosť Juraja Bočeka, učiteľa a nositeľa Zlatého kríža za zásluhy. Napravo od internátu je veľký železný most cez rieku Váh, ktorý v roku 1897 nahradil starý drevený most.
Ďalej vpravo sa týči Motesiczkyho dom, obklopený krásnym malým parkom a lemovaný kvetmi, za ktorým sa nachádza kancelária hlavného úradníka generálneho štábu. Po návrate na Rozmarínovú ulicu odbočíme doľava na Kubicovu ulicu a míňame obchod jediného puškára v meste, Putza, a ďalej reštauráciu Scheidler (Gávora), ktorá sa môže pochváliť dobrým pivom a kuchyňou, a po chvíli sa dostaneme na dolný koniec Illésházyho námestia. Námestie je zo všetkých strán obklopené obchodmi. Medzi ne patria galantéria Flack, Köves, Lövienove železiarstvo, Kácser, koreniny Schnee, mäsiarstvo Bauer, Fürst, termény atď.
Pokračovaním v smere Kubicovej ulice prídeme k vínnej pivnici Kugel, ktorá je peknou vínnou pivnicou pre veľmi obľúbenú spoločnosť, a potom na rohu hostinec Stark, oproti sa nachádza nový židovský kostol v krásnom štýle pozostávajúci z maurských, tureckých, byzantských prvkov, s jasnou, ornamentálnou úpravou a pozoruhodnou umeleckou maľbou vo vnútri. Škoda, že jeho perspektíva nie je zatiaľ priaznivá, ale po osídlení mesta sa údajne okolité budovy posunú ďalej. Prechádzajúc popred kostol, vpravo sa nachádza židovská základná škola. Teraz sa cesta rozdvojuje na dve časti. Jedna vedie vpravo do Marsovszkého ulice, druhá rovno, potom sa tiež rozvetvuje doľava a doprava. Poďme zatiaľ rovno na pár krokov, odtiaľ vidíme všetko, čo nás zaujíma. Keď necháme vpravo hotel Scheibner, zastavíme sa na križovatke oproti Váhu. Vľavo vidíme kamenársky ateliér Haas, pred nami je malá ľadová výrobňa a hasičská zbrojnica so strážnou vežou, vpravo je pekný dom inžiniera Kubinszkého, ďalej vpravo je tesár Ripka a zámočník Nemák.
Teraz sa vraciame na širokú Marsovszkého ulicu a odbočujeme doľava, ktorú z oboch strán lemujú rozľahlé, krásne akácie. Vpravo je zadná strana hlavnej telocvične, ktorá sa týči tri poschodia do neba, ďalej, pri prechode na Szalavszkého námestie, odtiaľto je zadný vchod hlavnej pošty so schránkou, z ktorej sa berú listy pred odchodom každej pošty. Za prechodom je sklad náhrobkov pohrebného ústavu Coufal, potom na konci ulice vpravo sú už len zadné vchody obytných budov s malou kvetinovou záhradou tu a tam. Vľavo je občianska banka, vojenská nemocnica, výroba kachlíc Pála Lonszkého, za obchodom s korením Grosza je obrovský Popperov činžovný dom, potom Obchodná a priemyselná banka, ktorej vchod je v uličke otvárajúcej sa doľava. Teraz sa tu nachádza niekoľko súkromných domov, medzi nimi aj Marsovszkého palác postavený v renesančnom slohu, dnes vo vlastníctve Henrika Kácsera ml., na ktorom je možné vidieť Marsovszkého erb v plnej integrite, ďalej finančná správa, daňový úrad, kontrolný úrad, sirotinec a finančná stráž sídlia v obrovskom dome, potom žandárske kasárne a na ľavom konci ulice, na prízemí Franklovho domu s krásnou záhradou, je kancelária ústredia Prvej uhorskej všeobecnej poisťovne. A potom sme sa vrátili do hotela Erzsébet, kde začína samotné mesto a kde trochu vyššie bola prvá mestská brána, ktorá však bola v roku 1873 zbúraná. Takže asi za poldruhej hodiny sme prešli celý Trenčín a podrobne sme ho spoznali.
Ak nie je inak uvedené, autor je Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín.
Zverejnené na www.trencan.6f.sk/
v r. 2026.
Chyby, omyly, nesprávnosti nemožno vylúčiť;
v prípade ich zistenia autor uvíta upozornenie.
Toto dielo chráni Autorský zákon.
Autorovi patria práva hlavne podľa autorského zákona, najmä
označenie autorstva, nepozmeňovanie diela, udeľovanie súhlasu na verejný prenos a iné rozširovanie, a právo na odmenu za využitie diela.
Autor vynaložil úsilie a prostriedky na zhotovenie diela.
Toto dielo je tu sprístupnené výhradne pre osobnú potrebu iba fyzických osôb
na štúdium výlučne v autorovom pôvodnom umiestnení a s pôvodnou adresou.
Pre iné použitie diela je potrebný súhlas autora vopred.
Odkazy na dielo sú vítané.
Ele adresa pre styk s autorom je v hlavičke hlavnej stránky.
Za reálnej spoločenskej praxe (nielen góglu) porušovania Autorského zákona
pre sťaženie svojvoľného kopírovania je dielo upravené.
Pramene u autora.
(Koniec diela)
