Zoznam historickej skautskej literatúry

K začiatkom - organizačné súvislosti

Slovenskí skauti začínali v organizácii predvojnových uhorských skautov, potom v organizáciách povojnových českých -> československých skautov, takže sa ich primerane týka literatúra týchto organizácií.

Hneď po prvej svetovej vojne sa vytvorili prvé slovenské skautské oddiely, z radov predvojnových skautov (február 1919 v Trenčíne, vodca prof. Fraňo Tiso, zástupca vodcu Bruno Ripka; marec 1919 v Žiline Ján Vančík a Gejza Khade) v čase, keď ešte "československý" skauting nejestvoval (vznikol až 7.7.1919 zo spolku Junák-český skaut). Hneď po prvej svetovej vojne sa však samostatná organizácia slovenských skautov nevytvorila. Dôvod bol jednoduchý: do Slovenska ako východnej časti nového vojnou zrodeného štátu prišlo významné množstvo českého personálu vrátane skautov (aj členov iných spolkov, najmä spolku Český sokol), ktorí v svojom novom slovenskom pôsobisku vytvárali skautské oddiely s logickou tendenciou viazať ich organizačne na "domovskú" (českú) organizáciu, ktorá sa v podmienkach nového štátu zakrátko pochopiteľne premenovala na "československú". V povojnovom Slovensku všeobecná organizačná prevaha českej inteligencie nad slovenskou bola príčinou, prečo sa hneď slovenský skauting nevytvoril samostatne, ale novovzniknuté oddiely sa pod zmieneným vplyvom primkli k českým koreňom, z ktorých ďalej rástol skauting "československý" Svojsíkov aj v Slovensku, a bol až do konca svojho tunajšieho jestvovania (koncom r. 1938) najrozšírenejší, i keď sa časom stal zastrešujúcim pre iné skautské organizácie v Slovensku, ktoré sa postupne neraz stávali jeho kolektívnymi členmi - dôvody toho spočívali najmä v zahraničných skautských vzťahoch.
Preto sa medzivojnového slovenského skautingu primerane týka aj literatúra českého či československého skautingu, pravdaže okrem vlastnej slovenskej, teda vzniknutej v Slovensku, z prameňov slovenských alebo zčasti slovenských.

Až časom sa aj organizačne vytvorila vyslovene slovenská skautská organizácia, bol to Slovenský katolícky skauting, organizačne sformovaný v r. 1928, hoci jeho začiatky siahajú do začiatku rokov dvadsiatych. V medzivojnovom Slovensku bol najväčšou slovenskou skautskou organizáciou, hoci počtom neprevýšil "svojsíkovské" oddiely v Slovensku. Zjednodušene sa dá povedať, že v Slovensku svojsíkovský skauting bol podporovaný orgánmi štátnej moci (najmä školstvom a armádou) a katolícky bol podporovaný katolíckou cirkvou. Slovenský katolícky skauting bol tiež pôvodcom skautskej literatúry rôzneho druhu. Aj po zákonom vynútenom splynutí spolkov do jednotnej organizácie Hlinkovej mládeže (koncom r. 1938), (skromne) jestvovali ešte slovenské katolícke skautky a prejavovali sa prinajmenej vlastným kútikom v dobovej časopiseckej tlači.

Pravda, v medzivojnovom období jestvovalo aj viacero iných skautských organizácií s menšou členskou základňou. Z nich tiež vzišla skautská literatúra, hoci v menšom rozsahu, a zprávy o nej zrejme nemáme úplné; ako príklad uveďme časopis slovenských evanjelických skautov, ktorých viedol br. Cipa - Ctibor Grandtner. Ako ďalší príklad uveďme samostatné novinové časti (kútiky) či aspoň občasné články rôznych, napríklad "červených" skautských organizácií, začlenené v príslušnej tlači zastrešujúcej neskautskej organizácie (napr. často politickej).


Zoznam literatúry spolku Junák - Český skaut, 1912 - 1916. (9 položiek)

Nonni: Skautská a příbuzná literatura československá a cizí. Pokus o bibliografii. Brno 1938. Najlepšie dielo svojho druhu - pokiaľ viem. Prakticky zahrňuje celé medzivojnové obdobie skautských organizácií.

Publikácie a dokumenty 52. klubu old skautov v Trenčíne v období po r.1987. (Seriálové a neseriálové publikácie; spolu 59 položiek)

Ponukový list skautského vydavateľa br. Šráma - Dipl. tech. ˇBřetislava Škaroupku z Brna. Rok 1988. (34 položiek)


Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, jún 2017.


      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku


Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Kdo má tak málo fantazie, že své lži musí opírat o důkazy, měl by raději rovnou mluvit pravdu.“ Oscar Wilde