www.fukacky.ic.cz   (8.5.2011 zal. Belo)
     


Táto internetová stránka je zameraná na športovú streľbu fúkačkami.
 

 
Táto fotka z internetových stránok
MUDr. Hironori Higuchi ukazuje na rozšírenie fúkačkového športu v súčasnom Japonsku.


Niekde sa fúkačky od nepamäti používajú podobne ako streľba lukom, hod bumerangom, hádzanie kopije, lasa či bolas, hádzanie kameňa prakom alebo ako novodobé spôsoby - vrhacia palica a gumipuška.

 
Táto fotka z internetových stránok MUDr. Hironori Higuchi ukazuje na tradície fúkačkového športu v Japonsku.


Bokom ponechávam "školské" fúkačky z rúrok versatiliek alebo podobných, z ktorých sa vystreľuje všetko možné od ryže a hrachu, guličiek z mokrého papiera či plastelíny.

Fúkačka používa len energiu vzduchu vyfúknutého z pľúc. Energia a dostrel fúkačky sú oveľa nižšie než energia vzduchovky alebo hodeného kameňa, noža, sekery či podobného predmetu. Ale aj tak pri použití fúkačky sa musia dodržať isté primerané bezpečnostné opatrenia; určite sú vhodné aj tie, ktoré sú potrebné pri streľbe vzduchovkou.

O fúkačkách som sa prvý raz v živote dozvedel z obrázku v starej nemeckej knihe, ktorú som dostal asi ako štvorročný:  


Fúkačka ma sprevádza životom už desiatky rokov od začiatku školských prázdnin, keď sme boli pred posledným ročníkom základnej školy. Vtedy s fúkačkou za mnou prišiel môj kamarát a spolužiak Ivan B. Pre mňa je on vynálezcom fúkačky, tým veľkým dňom je 1. júl 1964 a miestom je trenčianska Sihoť pri Váhu. Tam pri hrádzi, v hustých porastoch "buriny" sa celé prázdniny a aj neskôr odohrávali naše veľké fúkačkové vojny. Okrem Ivana a mňa sa ich v rôznej miere zúčastňoval široký okruh našich kamarátov, súrodencov, spolužiakov a susedov - všetci fúkačky poznali a vyskúšali si ich.



 
To som ja s mojou prvou fúkačkou (drevená, D10x1000) začiatkom júla 1964

Strieľali sa guličky spočiatku zo školskej plastickej gumy, potom z lacnejšej plastelíny; cesto z bežnej múky sa ako materiál na fúkačkové guľky neosvedčilo, tak sme skončili pri hline z neďalekej tehelne. Zriedkavé pokusy so šipkami nedali nádejný výsledok. Tak sme na dlhé roky zostali pri tehliarskej hline vhodnej vlhkosti. Guľku sme tvarovali prstami. Správna veľkosť a tvar guľky sú pre presnosť zásahu rozhodujúce. Odhadnúť vhodné množstvo hliny na jednu guľku nie je jednoduché. Uvažoval som aj o prípravkoch, ale nikdy som sa nedostal až k pokusom. Hlinu sme dobre zhomogenizovanú na dlhšiu dobu uschovávali v uzatváracích zaváracích pohároch, aby nevyschla.


Fúkačky som mal dve, každá dĺžky zhruba jeden meter; drevená mala (vnútorný) priemer 10 mm, hliníková 13 mm. Časom sme sa pokúsili o konštrukciu opakovačky: Ivanova mala mať otočný zásobník, moja mala kolmý radový zásobník guličiek s gravitačným podávaním a priamočiarym jednoduchým rúrkovým záverom, ale neosvedčila sa kvôli sekaniu guličiek, keďže neboli kalibrované.

Čas plynul, školy sme ukončili a začali sme pracovať. Ešte na strednej škole som začal vo Zväzarme športovú streľbu z malorážnej pušky, na vysokej škole som pokračoval pištoľou a robil som športovú streľbu aj na vojenskej službe, pokračoval som viac rokov aj neskôr keď som už pracoval. Strieľal som aj z prototypu jedinečnej patentovanej Hlobeňovej vzduchovky - dnes sa dajú kúpiť obdobné "kľudné" vzduchovky  od amerického Crosmana. "Vystrieľal" som sa dosýta, malorážna športová streľba bola vo Zväzarme dostupná širokým masám za ľudový peniaz (jeden náboj .22LR stál tri haliere, short dva haliere). Keď som "ostrú" športovú streľbu skončil, po dlhšom čase som si spomenul na fúkačky. Ich výhodou je, že vyhovujú zákonným obmedzeniam. Netreba chodiť na strelnicu, obnovovať zbrojný preukaz, kupovať drahú zbraň ani náboje; dnes naviac absolvovať kadejaké skúšky a často tormentovať zbraň, čo kedysi vôbec nebolo treba. Po čase som moje starostlivo odložené fúkačky občas vytiahol a použil. V príležitostnej správnej konštelácii kolegov som ich vzácne predviedol aj v práci. Hľadal som detailnejšie informácie o fúkačkách a strelách, ktoré používajú domorodci. S nástupom internetu som mal viac možností. Zistil som, že aj inde vo svete sa iní ľudia zaoberajú fúkačkami, najmä posledné dve desaťročia. Po r. 1989 sa aj u nás objavili fúkačky v obchodoch klasických (1995 v Petržalke obchod aj strelnica) aj internetových. Vo fúkačke som vyskúšal šipky domorodcov, americké šipky "darts" aj japonské skrúcané papierové kužeľové strely "cones". Vyskúšal som si vtedy u nás novú perkusnú streľbu s čiernym pušným prachom, ale po čase prišli zákonné obmedzenia a súvisiace procedúry, tak som to vzdal. Skúsil som luk, ale na ten treba silnejšie ruky. Skúsil som aj kušu, ale na to skutočne treba aspoň improvizovanú strelnicu a zachytávač šípov, čo je dosť ťažkopádne. Pred rokom mi lekárka našla akúsi anomáliu v dynamike pľúc (rýchlosť - prietok) a odporúčala mi dychové cvičenia obdobné vyfukovaniu; odvtedy častejšie siaham po fúkačke, terč mi trvalo visí  v kuchyni. Fúkačky propagujem v mojom okolí medzi mladšími aj staršími. Kde - tu sa nájde niekto, koho zaujmú:

Na fotografii z leta 2011 fúkačkou strieľa šesťročný Andrej, so záujmom prizerá jeho štvorročná sestra. Strieľa
plastelínové guličky na plechovú bránu, fúkačka antikor D10 x 700, vzdialenosť azda 5 metrov

Na internete som našiel veľké množstvo fúkačkových stránok najmä amerických (kľúčové slovo "blowgun"), ale aj japonské ("fuki") a nemecké ("Blasrohr"), avšak žiadne v našom jazyku. Dozvedel som sa (a videl početné fotografie), že okrem terčovej streľby Američania fúkačkami aj poľujú na drobnú zver (potkani, veverice, zajace) a ryby (! - kolmo strieľajú do vody) a usilujú, aby sa streľba fúkačkami dostala na olympijské hry. Japonci ju pestujú ako spoločenský šport - fotky starších vyobliekaných pánov a dám s fúkačkami v ruke ma priam šokovali. Japonec MUDr. Hironori Higuchi je uznávaná autorita v celom fúkačkovom svete. Silne sa angažujú Filipínci - Amante Marinas st. napísal aj knihu Blowgun Techniques. Mám dlhšiu osobnú skúsenosť s vozíčkarom a
neďaleko mňa býva starší úspešný jednonohý lukostrelec; spoznal som, že pre pohybovo obmedzených ľudí môže byť streľba fúkačkou zaujímavá.



Táto fotka z internetových stránok MUDr. Hironori Higuchi ukazuje na rozšírenie fúkačkového športu vo svete.

Čo u nás? Môj starý (aj) fúkačkový kamarát Ivan stavia dom, na fúkačky pravdepodobne nemá pomyslenie. Inak nikoho nepoznám. Tak vznikol nápad vytvoriť túto stránku na oboznámenie širšej verejnosti, spropagovanie a rozšírenie fúkačkového športu na Slovensku (azda aj v Čechách), časom možno i vytvorenie združenia, aké už vo svete existujú, aj prípadný vstup do celosvetového fúkačkového združenia so sídlom v Japonsku. Preto chcem informovať všetkých, ktorí by fúkačku chceli vyskúšať; najviac tých, ktorí angličtine a nemčine nerozumejú. Literatúry takmer niet; azda najdôležitejšia je anglicky písaná 47 stranová Janichova kniha Blowguns (1993 Paladin Press, Colorado; dostupná na požiadanie). Ak treba, môžete sa na mňa obrátiť individuálne. Podávam vám všetky cenné skúsenosti a informácie, ktoré som za dlhý čas pracne nahromadil; nič som si nenechal pre seba.

FÚKAČKA
Je to rovná, vnútri hladká rúra priemeru najlepšie 10 až 14 mm (pre mňa nemá význam ísť pod 8 a nad 16 mm), dĺžky okolo 1m (nemá praktický význam pod pol či nedajbože štvrť metra, ani nad dva či tri metre); materiál je vhodný kov, plast, drevo, čokoľvek (odskúšal som aj zvinutý papier). Materiálu by nemala vadiť vlhkosť a krátkodobe ani voda. Pozor, aby sa fúkačka neprehýbala vlastnou váhou (možno obmedziť alebo odstrániť podpernou konštrukciou, napríklad plastovú rúru vložiť do pevnejšej garnižovej (záclonovej) rúry). Japonci (aj ja) používajú rúru len na koncoch hladko začistenú. Američania používajú na rúre náustok (lievikovité rozšírenie, často z mäkkšieho materiálu, napr. gumy, plastu). Je vhodné používať stále ten istý koniec rúry a rovnaké pootočenie rúry okolo jej osi - posledné najmä v prípade rúr, ktoré majú akúkoľvek malú deformáciu (napr. malý oblúk - smerujem ho nahor); uvedené sa ľahko zabezpečí vhodnou značkou na rúre.

GUĽKY
Plastická guma je dobrá, nevysychá, ale je pomerne drahá.
Plastelína
je dobrá, nevysychá, ale je drahšia. Mernú hmotnosť plastelíny som nameral 1,75g/cm3.
Git (sklenársky tmel) by azda mohol mať podobné vlastnosti ako plastelína, ale neskúšal som.

Cesto (z múky a vody) lepí (z vnútra fúkačky sa to nepríjemne odstraňuje), a guľky z neho sa deformujú, pretože cesto je mäkké (vystreľuje to nie guľky, ale "halušky").
Hlina (tehliarska, alebo podobná hlina, typicky spraš) je dobrý a lacný matariál. Nebýva problém nájsť vhodnú hlinu. Treba odstrániť väčšie častice (kamienky,...), zhomogenizovať (premiešať, alebo lepšie rozplaviť a potom usadiť, vyfiltrovať a čiastočne vysušiť) a udržiavať vo vhodnej vlhkosti ("igelit", zavárací pohár,...), aby bola správne tvárna.
Mernú hmotnosť vlhkej hliny, ktorá bola tvárna asi ako plastelína, som nameral 2,0 g/cm3, pričom obsahovala 17,8% vody (zistené vážením pred a po vysušení).
Na zvýšenie tvárnosti hliny sa niekedy používa malá prímes plastifikátorov (napr. uhličitan sodný) umožňujúca znížiť obsah vody; takáto hlina je potom aj v iných ohľadoch odlišná: má trochu inú farbu, inak sa vysušuje (viac na povrchu).
Objem a teda aj váha (pre širšie porozumenie nepoužívam fyzikálny pojem "hmotnosť") rastú s treťou mocninou priemeru guľky - teda dosť prudko.  Guľka z plasteliny alebo vlhkej hliny priemeru 10 mm váži okolo 1 gramu, priemeru 13 mm váži už zhruba 2 gramy.
Guľky z hliny spravidla nedržia na terči, ale nimi sme pred dávnymi desiatkami rokov zamladi viedli naše fúkačkové vojny (hlavne si bolo treba chránť oči).
Paintballové guľky do fúkačiek, priemer 10mm, predávajú v Amerike, v našich obchodoch v súčasnosti nie sú.

ŠIPKY DOMORODCOV
Základom je drevená tyčka napr. zo štiepaného bambusu alebo vraj z vhodného rebra listu palmy, dĺžka 20 - 30 cm (možno vyskúšať naše drevené "špajdle" z obchodu, už predávajú aj lepšie bambusové), vpredu zastrúhaná do špica, je vraj napustený jedom, asi 2 - 3 cm za špicom je zárez do tyčky, aby sa tam ľahko zlomila po zásahu a len krátky špic zostal v tele. Na opačnom konci je navinutý tesniaci vláknitý materiál (ako vata) na priemer otvoru fúkačky - fixuje sa zdrsnením či zárezmi na tyčke, zvonku ovinutím niťou alebo navlhčením (vhodné je aj vodou rozriedené lepidlo)

ŠIPKY TUHÉ = AMERICKÉ "DARTS"
Majú tyčku (driek) priemeru zhruba 1 až 3 mm dĺžky zhruba 10 až 30 cm, materiál drevo alebo kov alebo plast, odskúšal som aj zvinutý papier. Tyčka má vpredu hrot - môže byť tupý, alebo zašpicatený, alebo kopijovitý, alebo prispájkovaný či prilepený s čepeľou.
Tyčka má vzadu krátky (1 - 2 cm) kužeľ, ktorý šipku vhodne tesní vo fúkačke (ani príliš voľne, ani príliš ztuha). Materiál kužeľa je často papier - skrútený, zlepený a napustený lepidlom. Vrcholom kužeľa prechádza tyčka. Kužeľ sa na tyčku prilepí (lepidlo napr. sekundové, tavné, disperzné,...). Obvod kužeľa sa po obvode "napasuje" na priemer diery fúkačky tak, že sa dookola nožničkami obstrihne koľko treba (vyznačí sa čiarou na kuželi vloženom vrcholom do fúkačky).
Existujú aj kužele vyplnené voskom - ich nevýhodou je váha.
Predávajú sa továrensky vyrobené "darts" s tyčkou z drôtu a kužeľom vylisovaným z plastu.
Pre tento druh šipky je typické, že najširšia časť (základňa kužeľa), ktorá tesní vnútri fúkačky, je tuhá (tvrdá), teda sa nedokáže prispôsobiť priemeru fúkačky, preto sú tieto šipky citlivé na presný priemer, ale aj citlivé na presne kruhový tvar, tiež sú citlivé na odchýlky od ideálneho priemeru fúkačky - ak nie sú optimálne prispôsobené fúkačke, ich výkon klesá a rastú rozdiely medzi jednotlivými výstrelmi.

ŠIPKY  MAKKÉ  (anglicky != FLOPPY DARTS, skrátene F-DARTS)

Tieto "mäkké" šipky som vymyslel v lete 2012. Pravdaže, bol som inšpirovaný vzduchovkovými šipkami, šipkami domorodcov aj americkými
tuhými šipkami "darts". Dôvodom boli problémy, ktoré som mal s vôľou, ktorú majú americké tuhé šipky :  príliš tesné brzdia, príliš voľné nevyužijú naplno tlak vzduchu; tieto problémy sa stávajú neriešiteľné, ak fúkačka nemá dokonale hladký vnútorný povrch, alebo ak šipky chceme použiť do inej fúkačky trochu odlišného priemeru.
Moje "mäkké" šipky používajú ako tesniacu časť mäkkú, tvarove a teda aj rozmerove do istej miery prispôsobivú "sukničku", tá je z vhodného poddajného materiálu, najčastejšie je to látka (textil) vhodného druhu.
Osvedčila sa mi podšívková látka. Tvar hotovej sukničky je kužeľový. Z látky sa vystrihne kruh vhodného priemeru (povedzme 7cm), nastrihne sa radiálne po stred kruhu a skrúti sa kužeľ z niekoľkých (troch až šiestich) vrstiev látky (skúste štyri), proti rozvinutiu sa upevní špendlíkom, alebo dvomi polkvapkami lepidla.  Cez vrchol sukničkového kužeľa sa prepichne tyčka šipky (ak treba, urobte si vopred dierku šidlom zvnútra, alebo na špičke kužeľa urobte kratučký axiálny nástrih) a zaistí sa tam lepidlom (zvnútra aj zvonku) ako aj ovinutím niťou (niť netreba ukončovať, zatrie sa lepidlom). Obvod (základňa kužeľa) sa obstrihne na potrebný priemer nožnicami. Pre lepšie prispôsobenie otvoru fúkačky je možné (nemusí byť) základňu kužeľa po celom obvode upraviť nástrihmi s odstupmi povedzme 3 - 5 mm, zhruba rovnako hlbokými, smerujúcimi k vrcholu kužeľa. Mnohými výstrelmi sa obvod sukničky do istej miery vystrapí, čo tiež má vplyv na utesnenie vo fúkačke (vyskúšať). Tyčka (driek) šipky je obvyklá a môže byť rôzna (kov, drevo) ako býva u šipiek domorodcov alebo u šipiek tuhých. Tiež môže byť rôzna axiálna poloha (umiestnenie) tesniacej časti (sukničky) - pravdaže, obvykle je to celkom na konci tyčky.
Pre túto moju "mäkkú" šipku je typické, že najširšia časť (základňa kužeľa), ktorá tesní vnútri fúkačky, je tvarove prispôsobivá (mäkká), teda sa do istej miery dokáže prispôsobiť priemeru fúkačky a preto výborne tesní. Tieto moje "mäkké" šipky nie sú citlivé na presný priemer, ani na presne kruhový tvar, tiež nie sú citlivé na odchýlky (nerovnosti) od ideálneho priemeru fúkačky, takže ich výkon môže byť optimálnejší a môžu byť menšie rozdiely medzi jednotlivými výstrelmi.

ŠIPKY JAPONSKÉ "CONES" (PAPIEROVÉ KUŽELE)
z pevnejšieho ("katalógového") papiera, skrútené do štíhleho dlhého kužeľa a vhodne zlepené (lepidlo alebo lepiaca páska, príp. oboje). Je viac spôsobov, ako kužeľ navinúť - či už voľne rukou, alebo pomocou nástroja (napr.pinzety) alebo na šablónu (drevený kužeľ) a prísť na to nebolo pre mňa jednoduché. Hrot musí byť pravdaže uzavretý (aby šipka neprepúšťala vzduch), ale môže byť len vystužený, alebo so vsadeným špicom (napr. vlepená polovica bambusového šparátka) alebo inak (napr. vsadená vzduchovková gulička kvôli váhe - má asi pol gramu). Na internete sú filmy s ukážkovým návodom. Dĺžka kužeľa býva okolo 20 cm, obvod kužeľa je rovný diere vo fúkačke, takže kužeľovitosť je zhruba 1:20.





INÉ

Pre zaujímavosť spomeniem ešte vec známu z prírodopisných filmov, keď na znehybnenie zvierat okrem iného používajú tiež fúkačky, so strelami, ktoré sú akousi obdobou injekčnej striekačky; sú plnené tekutinou (povedzme 1-2 ml),  vzadu je stabilizačná štetka, vpredu je dutá ihla na špici uzavretá čiapočkou, ktorá po zásahu cieľa otvorí prietok ihlou, pričom tekutinu zo striekačky vytláča piest, z druhej strany tlačený stlačeným plynom (vzduchom).

VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ PRE ŠIPKY
Azda prvoradé je vhodné utesnenie (aby šipka čo najviac tesnila a pritom čo najmenej drhla).
Veľmi dôležitá je váha šipky. Málokde ju udávajú. Mne sa osvedčila váha od trištvrte gramu až po tri gramy. Skúste jeden až dva gramy. Ak nemáte vážky, váhu si aspoň približne vypočítajte pre najťažšiu časť šipky (obvykle je to tyčka).
Príliš ľahké šipky (najmä "cones") rýchlo strácajú rýchlosť a pred terčom "plávu" a nemajú priebojnosť do terča.
Príliš ťažké šipky (najmä "darts") rýchlo padajú dole, ale majú lepšiu priebojnosť do terča.
Poloha ťažiska je tiež dôležitá, lenže v rámci popisovaných konštrukcií šipiek ju asi príliš neovplyvníte, ale môžete s ňou experimentovať.
Farebná úprava je vhodná pre odlíšenie aj pre lepšie vyhľadávanie.

VYFÚKNUTIE  ŠIPKY
Šipka alebo gulička sa vloží do fúkačky celou svojou dĺžkou, aby vôbec nevyčnievala. Fúkačka sa obvykle drží obidvomi rukami. Ústa sa priložia na koniec fúkačky tak, aby vzduch z úst mohol prúdiť do fúkačky nehatene plným prierezom bez unikania bokom (hygienu fúkačky udržujte ako u iného predmetu, ktorý vlkladáte do úst). Zamierite od oka (málokedy sa používajú mieridlá) a fuknete. To všetko je asi jasné aj bez popisovania. Dôležitý je ale spôsob fuknutia. Nestačí fúknuť ako keď napríklad vyfukujeme mydlové bubliny. Treba do fúkačky fúknuť s najväčším možným počiatočným náporom, aby sa vytvoril maximálny tlakový ráz, lebo len tak vyfúknete šipku s čo najväčšou rýchlosťou. Je to dôležité, sústreďte sa na to. Otázku prípadných rôznych možných mieridiel ponechávam bokom - ja sám ich nepoužívam.

TERČ
Vhodný je polystyrén, krabica z papierovej vlnitej lepenky (napr. z ovocia či zeleniny, obchody ich vyhadzujú vo veľkom množstve). Dá sa zavesiť na stenu na klinec - ako obraz. Pre prierazné šipky je vhodné terč oddialiť od steny, aby ste si nerozstrieľali aj stenu, ako sa to mne podarilo. Pre ostré a prierazné šipky môžete ako materiál terča použiť aj mäkké drevo, ale pripravte si kliešte na vyťahovanie šipiek z dreva - pozor! - ťahajte ich len v osi, aby ste šipky nepokrivili!
Pozor, spoľahlivo zabezpečiť aby vám nikto nevošiel do dráhy letiacej šipky!
Streľba fúkačkou nie je až taká bezhlučná, ako by si mohol niekto myslieť; pri vniknutí šipky do papierovej krabice to slušne lupne!

TERČOVÝ OBRAZEC (pre medzinárodné súťaže)
 - terč má tri sústredné kruhové polia s polomermi 3, 6, 9 cm a počtami bodov 7, 5, 3 (od stredového kruhu)
 - vzdialenosť terča je 10m
Terčový obrazec pre medzinárodné súťaže je vyobrazený na začiatku tejto stránky.
Pravidlá pre medzinárodné súťaže nájdete v prílohe nižšie.

ČO PONÚKAJÚ OBCHODY
V decembri 2011 v Kauflande predávali plastové fúkačky pre deti so strelami z penového plastu. Fúkačka mala dĺžku iba pol metra, vnútorný priemer až 21mm, navyše v náustku zúžený na 13mm - to všetko spolu zaručuje veľmi nízky výkon, ktorý sa spolu s ľahučkými a mäkkými plastovými strelami dá oceniť iba ako záruka vysokej bezpečnosti pri detských hrách. Na športovú streľbu je to úplne nevhodné.
 
ČO POUŽÍVAM JA
 - moja prvá fúkačka (z júla 1964) je z vinutého dreva, D=10mm. L=1000cm
 - druhá fúkačka (z júla 1964) je z hliníka, D=14mm. L=900mm
 - plastelína, tehliarska hlina na guľky
 - moje vlastné "mäkké" šipky ("floppy darts"): z bicyklovej špajdle d=1,8mm, l=60 až 100mm, špic rozklepaný kladivom, upravený (štikačkami alebo brúskou) do kopijovitého tvaru;  na konci  textilná "suknička" ako som popísal vyššie. Tieto šipky sú pomerne veľmi trvanlivé.
Predtým som používal namiesto mäkkej "sukničky" na kladivom rozklepanom konci navinutú vatovú hrčku ovinitú niťou, prípadne aj napustenú asi 10% zmesou disperzného lepidla Herkules s vodou - priemer som za mokra upravil do kúska rúrky požadovaného priemeru, nechal vyschnúť; dá sa dodatočne dotvarovať. Tieto šipky sú tuhé a pomerne trvanlivé.
Skúšam aj bambusové špajdle.

 - šipky "cones": nakrúcam viacerými spôsobmi, nemám žiaden ustálený. Momentálne ich už ale nepoužívam.
Používal som pevnejší, katalógový papier. Skúšal som aj plastové fólie.
Do špicu obvykle niečo vkladám a vlepím, niekedy polovicu bambusového šparátka.
Tieto šipky sú niekedy príliš ľahké a pred terčom lietajú kade sa im zachce.
Zdá sa mi, že aj spôsob skrúcania sa niekedy zle prejaví na letových vlastnostiach.
Dlho nevydržia, poškodzujú sa v cieli.
Začal som skrúcaním papiera na šablónu - drevený kužeľ (kužeľovitosť zhruba 1:20, vyrobil som si ho ručne z tyčky tvrdého dreva nožom, hoblíkom, rašpľou a šmirgľom).
Naučil som sa aj skrúcať voľne v ruke, prípadne s použitím pinzety alebo peánu na začiatok; sú dva spôsoby: dlhší okraj papiera je pozdĺž buď z vonkajšej, alebo z vnútornej strany (z opačnej strany je dlhší okraj papiera stočený).
Zvažoval som aj navíjanie z úzkeho pásika na šablónu, sňať až po zatuhnutí lepidla.
Lepil som dextrínovým alebo disperzným lepidlom aj klasickou lepiacou páskou. Zvažoval som nasycovanie papiera lepidlom, pre ten prípad aj použitie iného materiálu než papiera, najmä textil - to nakoniec v lete 2012 vyústilo do môjho "vynálezu" sukničiek (pozrieť vyššie).
 - fúkačky: okrem mojich už uvedených prvých dvoch fúkačiek, momentálne mám tieto obľúbené fúkačky:
 - D=12mm, L=1370mm, duralová, zasunutá v plastovej rúre, to všetko v kovovej rúre zo záclony; na plastovej rúre mám ešte navinutý papier, aby som dosiahol väčší priemer dovnútra najhrubšej rúry, aby to neločkalo
 - D=10mm, L=1130mm, antikorová
Strieľam šipky z bicyklových špajdlí s textilnou sukničkou, ako som vyššie popísal.
Ako terč mám na stene na obrazovom klinci zavesenú papierovú krabicu z ovocia, dutinou k stene. Vzdialenosť do 10 metrov (cez dve izby).
Mám a odskúšal som okrem už uvedených fúkačiek ešte tieto ďalšie:
 - D=10mm, L=700mm, antikorová
 - D=14mm, L=1210, plastová rúra (zasunutá v záclonovej rúre kvôli spevneniu)
 - D=14mm, L=1820, plastová rúra (zasunutá v záclonovej rúre kvôli spevneniu)
 
- D=14mm, L=1970, duralová rúra
 - D=18mm, L=1734, po dĺžke rozoberateľne spojené dve duralové rúry
 - D=18mm, L=odhadom okolo 1350mm, mosadz, neodskúšaná
Zistil som, že:

 - priemer 18 je pre mňa príliš veľký, neprefúknem to efektívne, mám pocit, že fúkam do otvoreného okna
 - priemer 14 je pre mňa otázny
 - priemer 12 je pre mňa dobrý
 - priemer 10
je pre mňa príliš malý, cítim, že energia vyfúknutia sa plne nevyužije
Samozrejme je to závislé aj od dĺžky fúkačky, potom aj od váhy strely; najnovšie zisťujem tiež závislosť od spôsobu tesnenia strely: s mojimi mäkkými "sukničkovými" šipkami sa mi dobre strieľa aj z fúkačiek väčších priemerov.
Moje antikorové fúkačky sú výborné, lebo okrem toho, že nehrdzavejú, sú aj úplne rovné, nedeformujú sa, neprehýbajú sa a majú citeľnú váhu, čo prispieva k stabilite pri zamierení a výstrele.

 - podkaliberné strely: princíp podkalibernej strely je možné s výhodou použiť aj pri fúkačke. Odskúšal som vystreľovanie 4,5 mm vzduchovkového broku (váha asi 0,5 g) vo fúkačke kalibru 13 mm, vkladaného do vystreľovacieho polystyrénového puzdra, ktoré po vystrelení z fúkačky padá k zemi, ale brok letí ďalej. Je to podobné streľbe zo vzduchovky, ale oveľa slabšie a menej presné.


RÝCHLOSTI  A  ENERGIE
Na internete som našiel informáciu o meraní rýchlosti šipiek, tam sa uvádzajú tieto parametre:
 - fúkačka kaliber 15,74 mm, dĺžka 213 cm, šipka "dart" dĺžky 508 mm (!), nameraná rýchlosť 56,4 m/s
 - fúkačka kaliber 15,74 mm, dĺžka 122 cm, tá istá šipka "dart" dĺžky 508 mm (!), nameraná rýchlosť 44,2 m/s
pričom neuvádza váhu šipiek použitých pri meraní, ale na inom mieste uvádza váhu šipky 3,5 g pri jej dĺžke 470 mm.
Jasne sa však jedná o masívnu loveckú fúkačku a lovecké šipky používané v USA na lov drobnej zveri.
V prvom prípade mi vychádza úsťová energia okolo 11,1J, v druhom okolo 6,8J.
Pre porovnanie, v prípade vzduchovky úsťová energia býva asi 15 - 20 J.
Po výstrele z hlavne energia fúkačkovej šipky so vzdialenosťou klesá rýchlejšie než energia strely zo vzduchovky, z dôvodu nižšieho priečneho zaťaženia fúkačkovej šipky.


DÔLEŽITÉ
1. Bezpečnosť predovšetkým! - vždy dodržte pravidlá platné pre streľbu vzduchovkou!  
Energia a dostrel fúkačky sú oveľa nižšie než energia vzduchovky alebo hodeného kameňa, noža, sekery či podobného predmetu. Ale aj tak pri použití fúkačky sa musia dodržať isté primerané bezpečnostné opatrenia; určite sú vhodné aj tie, ktoré sú potrebné pri streľbe vzduchovkou.
2. Skúšajte. Vzťah medzi dĺžkou fúkačky, jej priemerom, váhou a dĺžkou šipky, vaším fúknutím, vzdialenosťou a cieľom, tiež vhodnosť použitých materiálov, treba určiť individuálne a skusmo.

NA KONIEC
Ak potrebujete niečo vyjasniť, ozvite sa mi.
Ak vás fúkačky zaujmú, ozvite sa mi - je dobre o sebe vedieť, výmena skúseností môže byť užitočná; ak by nás časom bolo viac a bolo by to prínosné, dalo by sa uvažovať o vhodnej organizačnej forme, ako je to inde vo svete.
Môžete mi písať na adresu   sobota123(zavinaacc)centrum.sk,    majte však prosím so mnou strpenie - počítajte s tým, že schránku neotváram denne a niekedy ani pravidelne.
Predpokladám, že vaše prípadné podnety (ak vôbec nejaké budú) by bolo vhodné anonymne (bez vašej osobnej identifikácie) zverejniť na tejto internetovej stránke pre spoločné poučenie.
Na youtube nájdete tiež veľa príspevkov venovaných fúkačkám, napríklad môžete začať od tejto:
http://www.youtube.com/fukiyaman/

Želám vám "dobrú paru" do fúkačky.



PRÍLOHA:

Streľba fúkačkami
Medzinárodné pravidlá pre športové súťaže
z 23.nov.1998 (revidované 27.nov.2001)

1. Terč má tri sústredné kruhové polia s polomermi 3, 6, 9 cm a počtami bodov 7, 5, 3 (od stredového kruhu).
2. Výška stredu terča je 160 cm.
3. Strelecká čiara je 10 metrov vzdialená od terča, pre mužov aj pre ženy.
4. Hráč strieľa 5 šipiek v jednom kole. Jedna súťaž má 6 kôl.
5. Jedno kolo trvá 3 minúty; ak počas neho hráč nevystrelí 5 šipiek, neskoršie body sa nezapočítavajú do súťaže. Celkový čas na 6 kôl je 25 minút, v tom je zahrnutý aj čas na vyhodnotenie zásahov.
6. Po streľbe rozhodca skontroluje šipky a zaznamená body, potom smie hráč vytiahnúť šipky z terča.
7. Fúkačka je 120 cm dlhá alebo kratšia a má kaliber 13 mm (0,51 palca). Šipka má okolo 21 cm, váži 0,8 gramu. Kaliber šipky je ľubovoľný. Prípustné je príslušenstvo fúkačky a akýkoľvek druh šipky. (29.aug.2002)
8. Ak šipka naruší kružnicu a posúdenie je nejednoznačné, započíta sa vyššie bodové ohodnotenie.
9. Ak šipka spadne na podlahu v takej blízkosti strelca, že ju môže dočiahnúť fúkačkou, môže ju vystreliť znova a len tento druhý výstrel sa započíta; ak strelec šipku nemôže dočiahnúť, počíta sa to ako nula.
10. Ak pri vyhodnocovaní súťaže nastane rovnosť bodov, víťazí hráč, ktorý má viac vyšších bodov.
11. Hráč smie 15 minút pred súťažou na skúšku vystreliť tri šipky.
12. Iné problémy je potrebné riešiť posúdením organizátora, funkcionárov a hráčov.
13. Poľné (terénne) súťaže majú vlastné pravidlá.
14. Na súťaži je fajčenie zakázané.
15. Ak hráč v jednom kole vystrelí šipku naviac, najvyššie hodnotený výstrel sa mu odpočíta. (15.dec.1998)
16. Výška stredu terča je 90 cm pre strelca, ktorý strieľa sediaci na kolieskovom kresle. (Revidované 23.nov.2001)
17. Ak šipka vypadne z terča, hráč smie vystreliť náhradnú. (Revidované 23.nov.2001)
18. Ak hráč omylom vystrelí dve šipky spolu, posudzujú sa ako jediná šipka. (17.máj 2001)

(Preklad Bbc, 8.mája 2011)


Moje poznámky k Pravidlám:
 - Pravidlá platia pre súťaže IFA (International Fukiyado Association, ale uvádza sa aj International Fukiya Association).
 - Pravidlá uvádzajú kaliber 0,51 palca (= približne 13 mm) - je bežný v Japonsku, ale v USA používajú kalibre 0,40 a 0,50 palca (= približne 10 a 13 mm).
 - International Fukiya Association (IFA), je medzinárodná fúkačková spoločnosť. Má internetovú stránku www.sportsfukiya.net. V roku 2001 IFA založil Japonec MUDr. Hironori Higuchi a Filipínec Amante Marinas st. Jej významnými členmi sú:
National Sport Blowgun Association (NSBA)  v USA, založená v r. 2003
France Sport Blowgun Association (FSBA) vo Francúzsku
Deutscher Sport Blasrohr Verein (DSBV)  v Nemecku
Philippine Sport Blowgun Association (PhiSBA) vo Filipínach
 - Poľné (terénne) súťaže majú vlastné pravidlá, založené na irokézskej každoročnej fúkačkovej súťaži. Je tu istá podoba so zimným biathlonom, strelec beží k terču, tam strieľa a potom beží ďalej. Dĺžka trate je medzi 400 a 800 m alebo aj viac, na trase je 9 až 16 terčov v rôznych výškach a vzdialenostiach. Nakoniec sa strieľa na diaľku, terč je kruh priemeru 24 cm, strieľajú sa zo vzdialenosti 20 m tri šipky, z ktorých aspoň jedna sa musí zapichnúť do terča.


x x x X X X x x x






Japonská streľba papierovými kotúčikmi "Menkó" je TU.
Niektoré iné druhy zábavnej streľby sú TU.
Moje osobné spomienky na naše chlapčenské strelecké kratochvíle z detstva sú TU.



Túto internetovú stránku som založil dňa 8.5.2011,
k prichádzajúcemu 47. výročiu mojej prvej fúkačky.
Datum poslednej aktualizácie: 8.10.2012.

Belo, inak Uzlík, 52.O.S., TN




„Kdyby se mužům dostávalo manželek, jakých si zasluhují, měli by zatraceně těžký život.“ Oscar Wilde