Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


                                  Svetozár Hurban Vajanský (1847 - 1916):

MALÝ DROTÁR
(1884)


Keď išiel tatko do sveta,
pri tomto kľakol buku,
na hlavu moju položil
tú svoju ťažkú ruku;
i pomodlil sa otčenáš
so slzou v starom oku.
Šiel — — viacej sa mi nevrátil…
i matičku som utratil
v tom samom smutnom roku.

Nuž s Bohom, rodná dedino!
Už ranný vetor dýše;
jak ladno kynie kostol náš
zo svojej lipnej skrýše.
Ten chodník biely, haditý
rád by ma volal zpiatky:
„Hoj, nechoď, šuhaj, z dediny,
niet v svete druhej otčiny,
vrať sa do pustej chatky.

Ten svet je veľký, drsnatý —
tys jako kvapka v mori:
tys jako lístok z javora
v tom húští veľkej hory.
Veď sa tá kvapka rozplynie,
list búrne vetry skmasnú,
hoj, vrať sa, šuhaj, v dedinu,
chraň srdce, bodrosť, nevinu,
i dušu svoju krásnu.

Ach, a ja musím, neborák,
tým šírým blúdiť svetom,
veď rodná naša dedina
chlieb nedá svojim deťom!
Nuž, pomodlím sa otčenáš
pri tomto starom buku:
Blesk slnka kraje ožiari,
ja cítim slzu na tvári,
na hlave — otca ruku.




Zo zbierka Spod jarma (1884), kam patria tiež básne Pltník a Na roboty. Báseň známa zo školy generácii predvojnovej aj povojnovej. Dnes už skôr neznáma, žiaľ o to viac aktuálna - koľký raz už?!?




      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Tragédie žen spočívá v tom, že se každá nakonec podobá své matce.“ Oscar Wilde