Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


      Jozef Ellenbogen - Könyöki:

Hrad Trenčín   (1905)

Z článku Könyöki József: A középkori várak, különös tekintettel Magyar­országra. Trencsén vára. V časopise Archeologiai Értesító, s.294-303, Budapešť 1905.
Obrázok k textu je na konci článku.
Vzácnosť diela pre dnešok spočíva najmä v popise už zaniknutého.
Pre toto vydanie na stránke "TRENČAN" zaobstaral, spracoval, a poskytol:
pán Ing. Vojtech Tichý, Trenčín, v r. 2015.


Medzi hradmi, ktoré som z poverenia krajinskej komisie pre umelecké pamiatky zameral a nakreslil, možno počítať Trenčiansky hrad za najdôležitejší. Tento hrad si skutočne zaslúži, aby sa o ňom dozvedeli široké okruhy.
Jeho dejiny poznáme z diel Mateja Bela, baróna Alojza Medňanského Reise auf dem Waagflusse, Ľudovíta Stárka Der Wegweiser in der Trentschiner Burgruine ako aj Jána Kamina, trenčianskeho mestského kapitána a Jozefa Lorda, statkára v Považskej Bystrici, ale jeho presný popis ešte nepoznáme.
Podstatnú časť hradného návršia tvoria neocénny dolomit, vápenec a sčasti opuka (márga). Na jeho južnej časti sa nachádza konglomerát, bridlica a pieskovec. Okná a ich ostenia su z pieskovca, ktorý lámu na pravej strane súľovského údolia medzi Súľovom a Predmierom, ako aj pri obciach Lúky a Terchová. Klenby zhotovili zväčša z tufov, ktorý sa nachádza nad Teplicami v omšenskom údolí a pri teplickej Baračke.
Od kostolníkovho domu, vyznačeného na pôdorysnom pláne č.86, a spod mlyna, označeného č. 12, smerom k Váhu, a potom pozdĺž Váhu, býval kedysi mohutný múr, ktorým bolo pojaté aj mesto do obrannej sústavy hradu.

Príchod na hrad bol za radom domov patriacich mestu na severnej strane pod mlynom označenýn č.12 a rovnobežne s Váhom smerom ku kostolu. Číslom 80 označená veža mohla strážiť bránu, po ktorej už nie je ani stopa. Odtiaľto cesta opäť viedla k mlynu č. 12. Takýto výstup bol podľa predpisu. Pod č. 1 vidíme dve bašty s úlohou chrániť vchod. Tieto dve veže dal postaviť Bocskay. Bránu nechránili stĺpy (? azda spúšťacie mreže), lebo skalná hmota nedovolila urobiť také opatrenie. Pravá veža sa opierala o skalu. Aj čís. 2 sa opiera o skalu. V tejto stene bola brána, ktorú strážila veža č. 3. Po prejdení brány pod vežou sa dalo dostať k bráne č. 4. Túto bránu hájila strážnica, nad ňou so susednou trojposchodovou vežou č. 5.
Aj v bezprostrednom susedstve veže č. 4 bola strážnica. Múr medzi bránami č. 3 a 4 mal oblúkové strieľne, strážnica č. 6 majúca okná, a veraje renesančné profilovanie, naznačujú, že tieto stavby sa uskutočnili za Zápoľskovcov, Lobkovica alebo za Thurzu, ktorí robili prestavby na hrade. Strážna veža č. 5, na ktorej bývali aj hodiny, je omnoho staršia, čo vyplýva z toho, že okná a veraje na poschodiach majú kruhové oblúky. Posledné miestnosti sú zaklenuté. Nemali schody, do jednotlivých poschodí bol prístup jedine rebríkom.
Pod č. 7 sa nachádza dvojposchodová strážnica, ktorej časť zo strany mesta má rebrové oblúky; strecha tejto budovy sa zvažuje na dvor č. 28. Pod č. 8 je malá strážna vežička, z ktorej sa dal pozorovať prístup na hrad. Brány označené č. 2, 3 a 4 boli vybavené padacími mostami, lebo v ich vnútri ešte aj teraz sú kladky, ale stopy po jarkoch som nenašiel, a pôdu tvorí samá skala. Pod č. 12 bola polkruhová miestnosť. Na jej stene bo1a kamenná tabuľa s nápisom:
C. I. C. C. T. L. et D. A. E. (Casparus Illésházy Comes Comitatuum Trincsin Lipto et Dominus Arva, Eques) auratus. Has molas in perpetuam - Anno 1630 - sui suorumque memoriam confici curavit.

Tento kameň s nápisom je teraz zamurovaný na stene teplického kúpeľného domu. V podzemných priestoroch mlyna držali zlodejov, ktorých spúšťali dolu malým otvorom.
Od prvej brány až potiaľ bol múr opatrený krytou ochodzou. Miestnosti čís. 14, l6, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24 a 25 boli sklady, strážnice, hospodárske budovy a maštale. Podľa starých obrazov tieto miestnosti bývali poschodové, čo sa teraz už nedá zistiť, nakoľko zvyšky stien sú len 1 m vysoké. Ostatný materiál z týchto budov použili na vydláždenie cesty na východnej strane skaly.

Pod č. 13 je samostatná budova, ktorej východná hrana sa opiera o kaplnku č. 15; je to dom nad studňou. Studňa je hlboká 36 siah, je štvorhranná a opatrená pritesanými kameňmi. Pri studničnej miestnosti sú nízke a úzke dvere, ktoré vedú do kaplnky č. 15. Kaplnka je najstarším pozostatkom hradu. Loď a svätyňa kaplnky majú valenú klenbu. Oblúkové okno na severnej strane ako aj oblúkové dvere majú románske profily.

Čislo 27 predstavuje podzemnú, do skaly vhĺbenú miestnosť. Bola účelovo vyhliadnutá k tomuto miestu, lebo pri bombardovaní z hociktorej strany hradu nemohla byť zasiahnutá. Čís. 26 značí poschodovú okrúhlu vežu, z ktorej sa dobre pozorovala cesta na Teplice. Jej podzemná miestnosť slúžila ako žalár, do ktorého spúšťali previnilca len na povraze; schody tu chýbajú. Číslom 29 je označená murovaná bašta vyplnená zeminou, vysoká 2 m, ktorá mala z južnej strany 3 m hrubú stenu. Na nej stáli delá, ktoré bránili hrad z južnej strany.

Múr, spojujúci vežu č. 26 (=hladomorňu), kavalier a úzku uličku č. 31, mal ochodzu so strielňami. Od bašty č. 26 smerom na (juho-) západ sa strácajú zvislé skaliská a svah tvorí zemina; aby nepriateľ nemohol uvedený múr ľahko prekonať, zdvojili ho (č.30), čím vzniklo medzimúrie. Jeho vybiehajúci uhol ešte stojí na skale a odtiaľto možno svah ľahko ubrániť.

Predné nádvorie č. 28 bolo natoľko veľké, že sa tam mohli konať vojenské cvičenia a v stredoveku turnaje. Na bráne, ktorá vedie k medzimúriu, bola kedysi kamenná tabuľa s týmto nápisom:
Stephanus de Illyésháza Comes Comitatuum, Trirnsen, Lipto, Dominus Castrorum St. Georgii et Bozin, Stomfa Trincsen, Likava, Suran, Clabrag, Zitnia, ac Tovacio in Moravia, Sac Caes. Mtis, Consiliarius, ac per Regnum Hungsriae Mag. Curiae etc. et Catharina Pálfy Restauraverunt 1ó00. (Pravdepodobne všetky písmena boli veľké a medzi slovami neboli oddeľovacie znamienka.) V prítomnosti táto tabuľa sa povaľuje na zemi a je prelomená. Jedna stena medzimúria č.35 sa opiera o skalu a o miestnosť č. 47.

Predbránie č. 38 je o 6 m vyššie položené ako medzimúrie, ktoré toto predbránie obraňovali miestnosti č. 39, 40, 41, 33 a 34. Bašta č.32 ubránila južnú (správne východnú) časť svahu.. Pri prechode medzimúria č. 35 za rohovou miestnosťou č. 40 sa dostávame k veľmi hlbokej priekope č . 37, z ktorej vyčnievajú tri mohutné piliere. Kedysi podopieralii most, ktorý viedol ku bráne č. 36. Je to 7. brána.

Venujme pozornosť teraz opevneniu na na juhu hradu, kde bol hrad najzraniteľnejší. Z toho dôvodu tu nachodíme pod čís. 77 oblúkovú dvojposchodovú baštu. Tá je chránená priekopou hlbokou 5 m a značenou č. 78. V dobách mieru veža slúžila ako veterný mlyn, preto ju volajú mlynskou vežou. Výstup na I. a II. poschodie umožňovali schody stavané vo vnutri oblúku vonkajšej priekopy č . 75. Okrem toho z I. poschodia sa dalo prejsť na pilier (č. 76) visutého mostu spájajúceho obidva múry vonkajšej priekopy. Po ňom sa mohla posádka premiestniť do vnútornej priekopy. Stena ohraničujúca baštu z južnej strany je vysoká 8 m.

Na východnej strane vonkajšej priekopy (č. 75) v miestnostiach č.71, 72, 73 a 74 bývali postavené delá. Nimi sa ovládal celý svah až po hladomorňu. Z miestnosti č. 71 viedli drevené schody do východnej časti vnútornej priekopy. Tade mohla posádka ustúpiť až do bašty č. 68.
Keby posádka mlynskej veže ma1a ustúpiť, mohla tak učiniť z I. poschodia malými dvermi vstupom na visutý most a z neho rebríkom do vnútornej priekopy a z nej spomínanými schodmi k bašte č. 68. Vonkajšie múry obidvoch priekop boli opatrené strielňami. Zo západného záveru priekop sa dali ovládať priestory č. 79 a 70. Bašta č. 68 (Jeremiášova) bola o 12 m vyššia ako múry obidvoch priekop pred ňou. Pôda bašty č. ó7 sa stále dvíha nad č. 65 a 66 smerom k druhej bašte až o 6 m. Aj na tejto bašte boli delá. Na prízemí a na prvom poschodí boli tri a tri delá.

V pivničnom priestore č. 66 bývala menšia pracháreň. Pod č. 64 nachodíme silnú vybudovanú baštu, na ktorú tiež stavali delá. Poschodie malej strážnej veže pri nej bolo zničené, takže jej výšku nemožno určiť.
Od veže na sever sa tiahne mocný múr, na konci ktorého bola arkierová veža so strážnicou. Arkier bol zničený, vidno len jeho stopy. Konzoly arkiera majú gotické profily.

Systém opevnenia tejto časti hradu ukazuje, že táto časť bola postavená po vynájdení pušného prachu. Bezpečne sa nedá určiť doba výstavby, lebo vieme, že počnúc Zápoľskými hrad bol niekoľkokrát prestavaný.
Vráťme sa k miestu brány č. 36. Tá bola vybavená padacím mostom. Nad bránou je kamenná tabula s erbami rodiny Illésházy a Pálffy s týmto nápisom:
Spectabilis ac Magnificus Dominus Stephanus de Illyésháza Palatinus Regni Hungariae Judes Cumanorum ac Comitatuum Trintsin et Lipto, Comes Sacr. Regiae Mtis. Mathiae II-di Regis Hungariae etc. Consiliarius et per Hungariam Locum tenens, ac Catharina Pálfy de Erdöd Consors fecerunt anno 1609.

Za touto bránou sa dostaneme na nádvorie č. 38. Vpravo sú dve poschodové budovy (č.39 a 40), ktorými prízemie je zaklenuté valenýni klenbami. Akiste to boli zásobárne alebo strážnice. Pod č. 42 vidíme cisternu vystavanú z opracovaného kameňa.

Poslednú bránu nachádzame pod č. 45, ktorá vedie do dvora paláca. Táto bola aspoň poschodová a dala sa brániť z poschodia. Okrem toho na ochranu brány bola k dispozícii veža č.43. Miestnosť č. 44 slúžila čeľadi a strážcom. Je prirodzené, že palác je postavený na najvyššom mieste hradu. Dve okná izby na prvom poschodí budovy č. 47 sú obrátené na veľké nádvorie. Tieto dve okná budia pozornosť preto, že na oblúku ostenia nachádzame fresky. Jedna patrí rodine Serényi a druhá predstavuje erb rodiny Arch.

Štít Serényiho erbu zvislo je delený na dve polia. Na jeho pravej strane sú dve orlie krídla a na ľavej obranný múr s vežou. Veža je medzi dvoma hviezdami. Klenotom je zvyčajný korunovaný šišak, z ktorého koruny sa dvíha zeleno korunovaný vták s vystretými dračími krídlami. Ozdobou štítu je čiernožltý akantový list.

Aj erb rodiny Arch je štiepený. V ľavom poli, ktoré je žlté, je trojitý šíp a v pravom dvojhlavý orol. Ozdobou erbu je korunovaná prilba, nad ktorou černoch strieľa z luku. Nad jeho hlavou je uviazaný žltý a zelený závoj. Erbovou výzdobou je žltý a zelený akant. Miestnosť bola maľovaná, ale vzor sa nedá určiť.

Pod č. 48 nájdeme schody, ktoré vedú do pivnice pod rytierskou sálou. Č. 49 je veľká rytierska sieň. Pod ňou bola kuchyňa a komora. V kuchynskom priestore je badateľný komín, ktorý sa dvíhal medzi múrmi. Strop (povala) je už zrútený. Sieň bola trojdielna opatrená krížovou klenbou s rebrami, ktorých stopy sú viditeľné na stenách. Konzoly a rebrá už nevidno. Každý diel mal po jednom okne. Výplne a kríže okien sú gotického rázu, sú profilované a pekne opracované. Na obidvoch stranách okien sú kamenné sedílie, ktorých sedadlová časť má krásne gotické profilovanie. Z miestnosti vedú veľmi pekne profilované dvere s lomenými oblúkmi do izieb č. 47 a 50. Povala miestnosti je už spadnutá. Miestnosti č. 50 a 51 boli obývacie izby. Ešte dnes viditeľné stopy po rebrách na stenách ukazujú, že aj tieto mali povalu s lomenými oblúkmi. Na východnej strane izby č. 50 je výklenok, ktorého tympanon tvaru krásne profilovaného oslieho chrbáta je v strede vyzdobený ružicou.

Na severnej strane izby č. 51 je arkier, ktorý je tiež vyzdobený klenbou s lomenými oblúkmi a rebrami. Konzoly, na ktorých spočíva arkier, sú jednoduché, zo schodovito vysunutého a stále širšieho kameňa. Pod konzolami je zamurovaný erb kráĺovnej Barbory. Na erbe v pravom hornom poli sú krajinské štyri rieky, pod nimi český lev, v hornom ľavom poli orol a pod ním 3 hviezdy Celskej rodiny.

Pri č. 52 je schodisko vedúce do izby č. 51, potom smerom doľava vedie do izby č. 53. Schodisko bolo murované z kameňa a tehál a prikryté drevenou strechou, pod ktorou sú maľované hlavičky okrídlených anjelov. Na týchto schodoch prijímali prichádzajúcich hosťov. Pod schodiskom vedľa miestnosti č. 53 je malá izba, ktorá podľa vtedajšieho zvyku bola bytom dvorného šaša.

V miestnosti č. 53 bola umiestnená vnútorná stráž hradu. Horná časť tejto miestnosti bola uzavrená valenou klenbou, spodná mala drevenú povalu. Obidve časti boli spojené dreveným schodiskom. Izba na prízemí tejto miestnosti č. 53 má pri dverách v stene vkusný krb z opracovaného pieskovca so stlačeným oblúkom. Profily krbu poukazujú na 15. storočie.

Z tejto miestnosti vidno k severu úzku chodbu, ktorá je spojená so schodiskom č. 52. Na konci chodbičky sa dostaneme do izby č. 9. Aj táto má gotickú rebrovú klenbu podobne ako č. 50 a 51. Z poschodovej miestnosti č. 53 sa dostaneme ku dverám donjonu čiže hlavnej veže. Železné dvere sú ozdobené.
Donjon je postevený na živej skale. Skala sa dvíha nad terén dvora o tri metre. Podzemnú časť tejto veže tvorí žalár. V jeho klenbe je okrúhly otvor, ktorým spúšťali zajatcov do bezschodového žalára.
Schody, ktoré vedú do jednotlivých poschodí, boli skryté v severnej a východnej strane múrov. Každé poschodie malo troje dverí, ktoré sa zatvárali hradami. Takto dostať sa na štvrté poschodie znamenalo prejsť deviatimi dobre zavierateľnými dverami. Zo 4. poschodia na vrchol veže s cimburím viedlo slimákovité schodisko, ktoré je umiestnené v severozápadnom (správne západnom) rohu. Tri poschodia donjonu mali len drevené povaly, ale štvrté, kam sa uchýlil pán hradu v prípade potreby, bolo zaklenuté krížovou klenbou. Rebrá sú jednoduché, mocné a spočívajú na ihlancovitých konzolách. Na južnej strane tejto miestnosti je jednoduchý krb spočívajúci na jednoduchých konzolách a vedľa neho záchod. Na západnej strane je 120 cm vysoké gotické okno, ktorým prenikalo svetlo do miestnosti. Keď tri poschodia sú 3 m vysoké, táto miestnosť má výšku 8 m. Ostatné miestnosti donjonu majú len malé okienka, ktoré plnili aj funkciu strielne.
Aby donjon mohol odolávať nepriazni počasia, terajší majiteľ knieža De Castris ho opatril strechou.

Vzhľadom na malé gotické veraje dverí a ťažkopádne rebrá a konzoly na 4. poschodí donjon a malá kaplnka č.15 sú najstaršie časti hradu a možno ich začleniť do 13. storočia.
Zastrešenie budov na severnej a východnej strane paláca sa zvažujú k dvoru paláca č. 46. Steny obrátené do predného nádvoria sú ozdobené polkruhovými zaoblenými ozdobami. Pod č. 55 nachodíme hradnú kaplnku. Zvyšky stôp po rebrách svedčia o tom, že kaplnka mala lomené oblúky. Nad dverami s lomeným oblúkom a gotickým ostením a na stenách sú viditeľné stopy po freskách, ba zdá sa, že zobrazujú svätých. Juraj Illésházy dal kaplnku zreštaurovať a Juraj Lippay, ostrihomský prímas, ju posvätil ku cti nepoškvrnenej panne Márie 3. októbra 1661.
Aké renovácie to mohli byť, nemožno určiť. Totiž pred 10 rokmi, t.j. v r.1651, na Božie telo, procesia vyšla z hradnej kaplnky, teda kaplnka sa používala. Takto sa teda reštaurovanie mohlo vzťahovať na novú výmaľbu, hoci spomínané maľby na okenných osteniach poukazujú na 15. storočie.
Iné o kaplnke a o miestnostiach v jej susedstve č.56, 57 a 11 nemožno hovoriť, lebo tu stoja 1en 10 m vysoké steny a halda sutín, pre ktoré sa nedá zistiť súvislosť dverí. Pod č. 50 bolo pravdepodobne oratorium, do ktorého sa vchádzalo pravdepodobne z izby č. 53 alebo 57. Ako vidíme na pláne pôdorys kaplnky je nepravidelný a nie je datovaný.

Miestnosti označené č. 10 a 58 sú opatrené 3 metre vysokými stenami, ktoré slúžili aj na obranu prvej brány. Miestnosti č. 59, 60, 61, 62 a 63 boli dvojposchodové, čo sa dá vyvodiť zo zvyškov pozostalych hrád v stene. Kríže okien izieb na druhom poschodí č. 60 a 61 majú kríže dvojpriečnikové (dvojstĺpkové) a pochádzajú z 15. st. Ostatné okenné a dverové ostenia sú z doby renesancie, spomedzi nich izba č.63 na prvom poschodí s jednymi dverami hľadiacimi ku kaplnke nad dverami má erb Zápoľských z r.1540.
Túto izbu č.63 s izbou č.62 spojovala otvorená chodba. Posledné miestnosti pravdepodobne boli k dispozícii panej hradu, hosťom a služobníctvu. Nad kaplnkou boli tiež miestnosti, čo vyplýva z toho, že na stene susedného donjonu v časti nad kaplnkou sú stopy po malte. Tieto miestnosti boli spojené so severozápadnou časťou paláca.
Od severozápadného uzáveru vonkajšej priekopy č. 75 smeruje ku farskému kostolu múr opatrený strielňami a krytou ochodzou. Múr, ktorý má při priekope výšku 8 m, smerom dolu sa zvyšuje až na 30 m pri kaplnke č. 83. Táto stena bránila juhozápadný svah hradu. Stena pokračovala až po Váh a uzatvorila mesto z južnej i západnej strany. Spomínaná kaplnka pod č. 83 má dve polia s gotickou klenbnu. Hruškovité rebrá klenby spočívajú na jednoduchých konzolách. Táto kaplnka po obliehaní hradu r. 1528 sa už nepoužívala a slúžila ako sýpka na obilie. Jej patrónom bol Michal archanjel. Č. 81 je byt farára, č.85 a 86 je byt kostolníka. Č. 84 farský kostol pôvodne tiež bol gotický ako to ukazuje jeho pôdorys. V r. 1528 kostol čiastočne rozstrieľaný bol potom zrenovovaný staviteľmi Talianom Sebastianom a Mikulášom Busom a r. 1558 znovu vysvätený biskupom Mikulášom Zakalinczym. Pri prestavbe nahradili gotické stĺpy jednoduchými renesančnými a gotické klenutie valenými krížovými klenbami a vo svätyni odstránili gotické rebrá.

V prvom poli ľavej lode na severnej stene nachodíme opretý ozdobný náhrobník Gašpara Illésházyho zhotovený z čierneho salzburského mramoru s alegorickými postavami, anjelikmi, kyticami kvetov, vojenskými rekvizitami a erbom rodiny Illésházy vyzdobenými ...
V strede náhrobníka stojí v životnej veľkosti Illésházy, ktorý spolu s výzdobami je zhotovený z alabastrového kameňa. Náhrobník je korunovaný erbom, pod ktorým na kartuši je nápis:
Deus providebit Illustrissimus Comes Dnus Dominus Casparus Illésházi de Illéháza, perpetuus a Trichin eiusdem et Liptoviensis perpetuus ac Arvensis Comitatum Supremus Comes, aeques auratus, Sacrae Cesarae regiaeque Mattis Consiliarius, postquam vixisset annos quinquaginta sex, menses quinque et dies quindecim, die undecima mensis aprilis anno 1648 feliciter in Dno obdormivit.

Po dvoch stranách sú vyznačené stĺpy a karyatidy. Tieto držia kartuše, na ktorých sú nápisy:
Beati, qui in Dno Justorum animae in manu
moriuntur. Dei sunt.
Vive et vivas. Spes mea Christus.

Na základnom kameni tiež na kartuši znie nápis:
Hoc epitaphium Illustrissima Dna Comitissa helena Thurzó de Bethlefalva, perpetua in Arva Conthoralis maestissima, et sui heredes aeviterni amoris et debitae observantiae exstrui curarunt die 2 mense aprilis anno 1649.

Toto mauzoleum je od hlavnej lode uzavrené neobyčajne krásnou železnou bránou, nad ktorou je nápis:
Nata pater gentrix-patriae tria sidera genus. Hoc simulatque semel sunt tumula loco. Illésházy gens orta domo procul esse profani, Hoc sibi curavit moritura sacellum. Quas vivis fuerant totis defensa, sepultis Aedes promeritis concedit amica quietem.

Zmienku si zasluhuje kazateľnica pochádzajúca zo 14. st. Má kalichovitý tvar a je vypracovaná z kameňa. Príchod ku kostolu bol kedysi totožný s príchodom na hrad. Teraz sa dá k nemu dostať aj po 122 schodoch, ktoré sú oprené o stenu kostolného dvora. Severný (správne: západný) múr tohto dvora je podoprený šiestimi mocnými piliermi. Múr je vysoký 30 m.

Nakoľko je hrad postavený na strmej 30 m vysokej skale počnúc od kaplnky č.83 pozdĺž mesta až po vežu č. 26 (hladomorňu), v celom tomto priestore nebolo možné zdolať výšku rebríkom, útok sa mohol uskutočniť a mať úspech len z južnej strany hradu, zo zvyšujúceho sa horského chrbáta. Z toho dôvodu práve na tomto mieste nachodíme hrad najlepšie opevnený. Z tejto strany sa nepriateľ neodvážil zdolať skalnú stenu, ale do priekopy č. 75 sa pomocou rebríkov mohol dostať.
Táto priekopa však bola dobre bránená delami umiestnenými v miestnostiach č. 71, 72, 73 a 74 ako aj vo vežiach č. 65 a 66 a tiež na bašte č. 68. Ale aj keby sa podarilo premôcť delá, potom už mohli dosiahnuť aj baštu č. 68 schodmi vedúcimi k nej a potom, nakoľko múry tu nie sú vysoké, pomerne ľahkou vecou bolo dostať sa do prednádvoria č.37 aj bašty č. 64 a 87 ako aj veže č.66 sa dostala do ich rúk, a pod ich ochranou zasa bolo ľahšie vniknúť do nádvoria č. 38.
Nakoľko palácové miestnosti boli obývané priestory a nie obranné, už len dobýjanie donjonu mohlo priniesť ťažkosti.

Spomenuli sme, že farský dvor č.82 a priekopu č.75 spája múr s ochodzou. Po prerazení múru sa umožnil útok, ale z tejto strany bolo treba preraziť päť posilnených a bránených dvier (brán), aby sa dostali do nádvoria č. 37. Aj keby sa nepriateľ dostal do nádvoria č. 28, palác mohol zaujať len zo strany dvora č. 37, lebo ten je stavaný na živej skale vyčnievajúcej z terénu dvora č .28. Útok z tejto strany bol sťažený aj z dôvodu, že vzhľadom na úzke priestory pred bránami znemožňovali útok väčšej masy, hoci z južnej strany mohlo zaútočiť aj väčšie vojenské teleso.

Útok z južnej strany umožňovala aj okolnosť, že na juh od bašty č. 32 smerom na juh nie je skala, ale svah, z ktorého bola bašta dosiahnuteľná rebríkmi.
Obranné opatrenia pred vynájdením pušného prachu nepoznáme. Je len prirodzené, že tu spomínaný obranný systém sa vzťahuje len na dobu po vynájdení pušnébo prachu.












Vystavil 12.12.2016 Ing. Vojtech Brabenec na www.trencan.6f.sk





      <<  Návrat späť na vrch tejto strany                <<    <<  Návrat na hlavnú stránku



Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Nedostane-li žena koho chce, běda tomu, koho dostane.“ Mark Twain