Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.


Ujovi Halašovi

Ujo Ján Halaša, ktorého som poznal až keď ako dôchodca pracoval v múzeu (okolo r. 1964), bol vo svojej dobe dobre známy Trenčan, turista, lekárnik, fotograf, ale aj vtipkár - veď jeho príbuzný v Martine, odkiaľ ujo Halaša bol rodákom, vydával kedysi známeho "Kocúra", čo bol humoristický časopis.
Starší Trenčania ešte pamätali, ako okolo r. 1940 na lyžiarskych pretekoch v Nízkych Tatrách na južnom svahu Ďumbiera zahynul jeho jediný syn Aljoša (nar. krátko po r. 1920), spolu s ním tam vtedy závodil ďalší Trenčan Ing. Igor Kubo (nar. 1920). Aljoša je pochovaný na trenčianskom evanjelickom cintoríne. Keď som pod Ďumbierom okolo r. 2000 bol, prekvapilo ma tamojšie miestne pomenovanie "Halašova jama" ktoré vyzerá, akoby čosi hovorilo o Aljošovej tragédii.
Okolo r. 2010 som v Nízkych Tatrách objavil symbolický cintorín a na ňom má pamätnú dosku aj Aljoša Halaša.
Ďalšie moje dávnejšie prekvapenie bolo, keď som vo vtedajšej tlači (časopis Nový svet?, rok povedzme 1940) našiel báseň od známeho slovenského básnika Andreja Žarnova, predstaviteľa katolíckej moderny, ktorý bol inak profesorom anatómie na Slovenskej univerzite v Bratislave s občianskym menom MUDr. František Šubík (myslím, že bol z Trnavy?), známy je svojou účasťou v medzinárodnej komisii vyšetrujúcej masaker v Katyni počas 2. svetovej vojny.
Naposledy som našiel knihu básničiek niekdajšieho trenčianskeho rímsko-katolíckeho kaplána M. J. Milova, a v nej báseň z r. 1940 venovanú ujovi Jánovi Halašovi - vyšla v (zamýšľanej) vydavateľskej rade ("knihovničke") týždeníka "Trenčan" ako prvá v poradí.
Aká bola súvislosť medzi ujom Halašom a Andrejom Žarnovom či kaplánom Milovom - ktovie, či sa to niekedy dozvieme?
Predkladám tieto hádam už aj zabudnuté trenčianske drobnosti tak, ako si ich pamätám, a časom by som ich rád upresnil a doplnil pôvodnými materiálmi, lebo sú ešte dostupné; začínam básňou kaplána Milova lekárnikovi Halašovi.

(Básnik a kaplán M. J. Milov (Ján Milo) je tiež zaujímavá postava súvisiaca s Trenčínom, ale o ňom azda inkedy a samostatne.)
Treba tiež pripomenúť, že ujo Halaša zanechal zatiaľ nezverejnené svoje spomienky na martinskú mladosť, v rozsahu povedzme okolo tridsať strojom husto písaných strán.





Autor: Ing. Vojtech Brabenec, na Silvestra 2015.


      <<  späť na vrch tejto strany

      <<  Návrat na hlavnú stránku

Nižšie nasleduje prípadná reklama poskytovateľa:

„Mít rád lidi a milovat lidi to je celé tajemství a snad jediný recept na štěstí.“ Jan Werich