Milan Rastislav tefnik
Vojtech elko
Milan Rastislav tefnik je nesporne jedna z najvznamnejch postv novodobch slovenskch dejn. Vankete o najvznamnejieho Slovka sa ocitol na prvom mieste. Bol prvm Slovkom, ktor obdivuhodnmi diplomatickmi krokmi priamo i nepriano vplval ne eurpsku politiku svojej doby a tto jeho innos svojim dosahom aleko prerstla rmec esko-slovenskch zujmov. Slovk, ktor sa popri T.G. Masarykovi a Edvardovi Beneovi najviac zaslil o vznik eskoslovenska. Jeho krtky, ale na iny bohat ivot sa odohrval takmer na vetkch svetovch kontinentoch. Bol to ivot vyplnen tdiom a publicistickou innosou, vedeckou spoloenskou aktivitou. Vedel sa uplatni ako astronmom, vojak letec i bystr diplomat so zmyslom pre predvdavos. Hne po jeho tragickej smrti sa mu stavali pomnky, odhaovali pamtn tabule. Pomenovali sa po om ulice a nmestia, vojensk tvary a kasrne, intitcie, koly, vznamn stavby. Ani tyridsa rokov komunizmu, ktor sa pokal vymaza jeho pamiatku z vedomia nroda na tom ni nezmenilo. Po novembri 1989 sa na Slovensku, ale aj v esku tefnik objavil ako keby tu bol stle prtomn. Je to dkaz, e tu bol ostal vo vedom Slovkov, ktor si ho uchovvali ako symbol slobody v akch asoch totality.
Narodil sa na Koariskch v poetnej rodine evanjelickho farra. V rodine bola iv tradcia revolunho roku 1848, lebo mnoh jeho prbuzn sa zastnili slovenskho povstania. Do koly zaal chodi v rodnej dedine, neskr pokraoval v amorne, kde sa uil po maarsky, to bola podmienka tdia na strednej kole. Stredokolsk tdium zaal na evanjelickom lceu v Bratislave, a maturoval na Dolnej zemi v Sarvai, kde bolo vea Slovkov. Aj na gymnziu uili niektor slovensk profesori. tefnik tudoval s vbornm prospechom. V Sarvai sa dostal do konfliktu so svojimi maarskmi spoluiakmi, hrozilo mu vylenie zo koly, ale niektor jeho uiteli sa ho zastali. Pomaarovanie bola jedna z hlavnch loh maarskch kl. Znme s prpady mnohch Slovkov, ktor pre prejavovan slovensk ctenie boli vylen z uhorskch kl. Nie vetkm sa podarilo potom dokoni tdi v echch. Za takch okolnost nebolo divu, e sa vea slovenskch tudentov odnrodnilo. tefnik si poas svojich stredokolskch tdi svoje nrodn uvedomenie ete viac upevnil. Na budove gymnzia v Sarvai, kde v roku 1898 maturoval, dnes je tam slovensk zkladn kola s interntom, je od roku 1991 pamtn tabua a pred budovou je intalovan mal socha. Po maturite napriek otcovmu doporueniu pre tdium v Budapeti, rozhodol sa pre Prahu. V Prahe v tom ase tudovalo viacero uvedomelch Slovkov. Psobil tu vysokokolsk spolok Detvan a bolo mon zska tipendium od eskoslovanskej jednoty a inch organizci. tefnik si v iadosti o tipendium napsal, e "nasledoval hlas vntornch tob svojho srdca subujc, e chce vetky svoje schopnosti venova v prospech slovenskho nroda. Po dvoch rokoch tdia na eskej vysokej kole technickej, vroku 1900 zmenil smer svojho tdia a budceho povolania a rozhodol sa tudova prrodovedn smer na Filozofickej fakulte. Pohril sa do tajomstiev astronmie, ale aj inch vednch oborov. Jeden semester tudoval v Zrichu a tdia dokonil doktortom v roku 1904.
tefnik nevenoval svoj prask pobyt len tdiu. Odchovan vidieckym slovenskm nrodnm prostredm a maarskmi kolami bol vemi oaren duchovnou atmosfrou vtedajej Prahy. Aktvne sa zapojil medzi slovenskch tudentov v Detvane, ktorho sa neskr stal aj predsedom. Tto slovensk tudenti, medzi ktormui boli mnoh, ktor neskr zohrali v medzivojnovom politickom a kultrnom ivote na Slovensku vznamn lohu, boli ovplyvnen T. G. Masarykom. tefnik sm si postupne vytvoril k T. G. Masarykovi priam synovsk vzah, nazval ho dverne "otecko" a bol jednm z najastejch host na stretnutiach tudentov v Masarykovej rodine. Treba poveda, e to bolo v ase, ke Masaryk nebol ani v eskej verejnosti, ani medzi tudentmi nijak zvl obben. Mal okolo seba iba hstku vernch stpencov, z ktorch sa neskr vytvorila jeho realistick strana.
Ako neskr spomna Masaryk, v Prahe v osemdesiatych rokoch bola slovensk otzka, ako otzka politick, pre poprednch eskch politikov a pre esk inteligenciu causa finita. tefnikova genercia presvedila tchto echov a cel svet o pravom opaku, ke preniesla kultrny zpas o slovensk svojbytnos na pole politick. Nech u bol tento presun inpirovan na univerzitch v Prahe, Viedni, v Budapeti, alebo v Klui, nikdy by nedosiahol toho vznamu a dopadu, keby jeho korene neboli v rodnej slovenskej zemi, v slovenskom ude.
Prask pobyt je nesmierne dleitou etapou v tefnikovom ivote. Praha mu otvorila brny do sveta. Tu dozrievali jeho hlavn ivotn krda presvedenie o nevyhnutnosti esko-slovenskej vzjomnosti, spoluprce a drobnej prce medzi slovenskm udom. V Prahe sa stal stpencom Masarykovch mylienok a tu sa formoval ako vedec i ako politik. V Prahe naiel mnoho spriaznench du, dvernch priateov i ochrancov. ud, ku ktorm sa po cel ivot vracal vo svojich mylienkach. Medzi nimi zskaval priatestvo a porozumenie pre Slovensko a Slovkov. U tu sa objavuje jeho prsloven arm, ktor mu tak pomhal na jeho ceste ivotom. Preto aj v Prahe pri hvezdrni, ktor nesie jeho meno je od roku 1994 tefnikova socha od Bohumila Kafku, eskho sochra, s ktorm sa tefnik poas svojho pohytu v Pari zoznmil a vrokoch 1904 1908 priatesky stkal.
Pretoe monos uplatnenia v Prahe bola vemi mal, tefnik na radu prof. Zengera po skonen tdi odiiel do Para a postupom asu sa stal spolupracovnkom astronma Julesa Jansena na meudonskom observatriu v Pari. V priebehu rokov sa svojimi schopnosami a hevnatosou presadil nielen v oblasti vedy, ale aj v diplomatickej. F. X. alda vo svojej brilantnej eseji Osobnost Milana tefnika napsal: Teprve pobyt v Pai, styk s francouzskou spolenost a vdou, s francouzskm umnm rozvinuly, zd se, vecky sily tefnikovy osobnosti. Ze tefnika stal se v Pai dokonal gentleman, svtov lovk ulechtil kultury vnjkov i vnitn. Bylo-li na nm co provincilnho, odpadlo to samo sebou ve velkm svt paskm, kam pronikl zhy po svm pesdlen. Nebo jako Slovk ml tefnik ji pirozenou vlohu k opravdov noblese i vnjkov. Tebas to znlo mnohmu nainci, neznalmu skutenosti nepravdpodobn: Na Slovensku, mezi slovenskou inteligenc, bylo vdy mnohem mn barnictv a malom욝ctv ne mezi inteligenc eskou a mnohem vce talentu k opravdovmu svtoobanstv, ne u ns. V Pari sa tefnik stretval s vedeckou pikou franczskej astronmie tch ias, ako aj so svetovou pikou vo vskume Slnka. V roku 1906 je znemonen jeho innos v Meudone. V parku pred meudonskou hvezdrou je od roku 1999 tefnikova socha. tefnikovi ako cudzincovi sa nepodarilo pre rivalitu parskych vedeckch kruhov vybudova si trval vedeck postavenie, hoci na svoj vek mal mimoriadne mnostvo spench vedeckch prc a prekzal enormn pracovitos a snahu. Had vchodisko v samostatnom postaven, vo vlastnej observatrii. Za tmto cieom precestoval v nasledujcich siedmych rokoch do prvej svetovej vojny cel svet. Pozoroval zatmenie Slnka v Turkestane, zorganizoval vpravy do severnej Afriky, preiel horsk masv Atlasu, Saharu. Precestoval Tunisko, navtvil Kartgo. Pozoroval Halleyovu komtu na Tahiti, zatmenie Slnka v Brazlii, budoval observatrium v Equadore. Astronmia mu otvorila cestu do politickch a spoloenskch kruhov Para a neskr aj inde vo svete, ktor neskr zroil pre svoju politick innos.
Sprva o vypuknut vojny ho zastihla v Maroku. Znamenala koniec takmer desaronho vedeckho obdobia vtefnikovom ivote. Za toto obdobie sa stal lenom viacerch vedeckch spolonost, jeho prednky odzneli na pde Franczskej akadmie vied, Medzinrodnej nie pre spoluprcu pri vskume Slnka v Oxforde a na alch vedeckch frach. V tomto ase napsal viacero vedeckch tdi, ktor znamenali prnos v oblasti astrofyziky a solrneho vskumu. irok spektrum zujmov tefnika o dianie okolo seba odzrkadlilo okrem inho i v tom, e sa stal autorom vynlezov v oblasti fotografie a kinematografie.
Hne prvm vojenskm transportom sa vrtil do Franczska. Ako franczsky oban podliehal mobilizcii. Pre zl zdravotn stav tefnik od doby tdi bol zdravotne vemi zle na tom, nikdy sa poriadne nelieil nemohol ods na front, ale dostal sa do nemocnice a neskr do sanatria. V polovici septembra 1914 bol zo sanatria prepusten a krtko nato sa ako dobrovonk prihlsil do sluby vo vojenskom letectve. Koncom janura 1915 nastpil ako iak pilot do vojenskej leteckej koly v meste Chartres, leiacom june od Para.
Da 11. aprla 1915 zskal diplom pilota a hodnos desiatnika. Po alom leteckom vcviku sa v hodnosti poruka konene dostal v mji 1915 k eskadre MF 54, ktor patrila do sthacej divzie so sdlom v meste Le Bourget, teda priamo na fronte. Tu slil ako priekumn a vzvedn letec. Popri tejto innosti sa zaslil aj o vytvorenie pravidelnej meteorologickej sluby vo franczskej armde. Ete v tom istom roku, 1. septembra 1915, bol prevelen k leteckej eskadre MFS 99 do Srbska. Robil prevane vskumn lety, pri ktorch sa vyznaoval neobyajnou odvahou, chadnokrvnosou a vynaliezavosou. Vyuval pritom svoje technick nadanie a sksenosti vedca-vskumnka. Poznatky z budovanie meteorologickej sluby upozornili na neho najvyie franczke velenie.
Vrchn velite franzskej armdy, maral Foch o om povedal: Je to jeden z najskvelejch vojakov, ktorch som v tejto vojne poznal." Ako vojnov letec sa stle zaoberal mylienkou ako zapoji Slovkov a echov v zahrani do boja na strane Dohody. Povaoval to za nevyhnutn predpoklad, aby Dohoda vzala nrodnooslobodzovac boj Slovkov a echov na vedomie.
V Srbsku bojoval anglo-franczsky expedin zbor proti Bulharom a vojskm strednch mocnost. tefnik sa tu vyznamenal mimoriadnou odvahou. Lietal hlboko do nepriateskho tylu a popri plnen vojenskch povinnost vyuval kad chvu na agitciu. Koncom oktbra pri stupe srbskho vojska na Kosovo Pole priiel takmer o ivot. Vyerpan a chor sa po namhavej a dobrodrunej ceste letecky dostal do Albnska. Z talianskeho prstavu Brindisi bol dopraven loou do Rma, odkia sa napokon 4. decembra 1915 dostal do Para. Tam po upraven zdravotnho stavu obnovil svoje osobn kontaky. Franczsky letec slovenskho pvodu, hrdina balknskeho frontu sa dostal do pozornosti parskej spolonosti. Vemi mu prostrednctvom svojich znmych vtedy pomohla Claire de Jouvenel, v ktorej salne sa v Pari sa stretvali najvznamenjie osobnosti franczskeho verejnho a kultrneho ivota. Ke po nvrate v Pari navtvil svoju priaznivkyu pani de Jouvenel, aby sa jej poakoval, na otzku, v om by mu mohla ete pomc vyslovil slov, ktor voli do vetkch tefnikovch ivotopisov: "Pomte mi oslobodi moju vlas!". V krtkom ase ho zoznmila s poprednmi franczskymi novinrmi a politikmi, medzi nimi aj s ministerskm predsedom Aristidom Briandom a najvplyvnejm muom franczskeho ministerstva zahraninch vec Phillippom Berthelotom. Vade pred svojimi posluchmi rozvjal pln vytvorenia spolonho esko-slovenskho ttu. Na tomto plne u systematicky v zahrani, hoci zatia bez viditench spechov pracovali T.G. Masaryk a jeho spolupracovnk v Pari Edvard Bene.
Da 13. decembra 1915 sa v parskom byte maliara Ludvka Strimpla stretli dvaja mui: Tridsapron podporuk franczskej armdy, astronm a letec dr. Milan Rastislav tefnk a tridsajeden ron prvnik a sociolg, u dva mesiace emigrant dr. Edvard Bene. Predtm sa zbene stretli len raz v roku 1905. Spjalo ich vea vec.
Mali modern povolanie a zujmy. Spomienky na Prahu. Spolon obdiv k profesorovi Masarykovi, k jeho filozofii dejn i politiky, k jeho predstavm o humanite a realizme v politike. S Masarykom ich spjala aj mylienka, v tej chvli skr iba vzia vyui svetov konflikt a rozkolsanie starch hodnr i mocenskch centier na vytvorenie ttu, ktor by skonil nadvldu Viedne a Budapeti, "v krajinch koruny eskej i na Slovensku".
tefnikov nvrat do Para 4.decembra 1915 sa poklad za ukonenie jeho osobnej bojovej aktivity, vktorej dokzal, e je odvnym pilotom, o nadriaden ocenili franczskym Vojnovm krom spalmou archlym vojenskm postupom. Da 3. mja 1915 sa stal podporukom aod 18. jna 1918 sa na jeho iapke u skveli dubov listy brigdneho generla franczskej armdy. Treba vak doda, e pre tto doslova zvratn kariru boli zsluhy M.R. tefnika ako aktvneho vojaka iba zkladom, Ostatn vykonali jeho diplomatick poslania atie pecifick franczsky systm udeovania vojenskch hodnost definitvnych, doasnch ahodnost fiktvnych, udeovanch ztitulu poverenia uritou misiou.
M.R. tefnika ako naturalizovan franczsky oban, spen astronm, meteorolg adstojnk franczskeho letectva poksil sa od zaiatku spoji boj za Franczsko sbojom za svoju rodn krajinu, lebo otzku vazstva Dohody aporku strednch mocnost vo vojne od zaiatku spjal s mylienkou vymanenia slovanskch nrodov teda aj Slovkov aechov spod nemeckej a maarskej nacionlnej nadvldy, No vzhadom na to, e a do jari 1918 dohodov vemoci nehodlali rozbi Raksko-Uhorsko, ance zska vprvch rokoch vojny priaznivcov aprvrencov mylienky rozbitia habsburskej monarchie boli minimlne, skr sa javili ako dobrodrun. Preto upozoroval na nebezpeenstvo pangermnskej Eurpy apresviedal ovhodch, ktor by ztoho mali Spojenci.
Zrejme netreba osobitne zdrazova, e M.R. tefnik ako franczsky dstojnk ivaka osobnm stykom vo vplyvnch spoloenskch avojenskch kruhoch vo Franczsku vyuval svoje postavenie na to, aby otvral cestu pre vedenie sl. zahraninho odboja vPari. Bol to on, kto umonil apripravil Masarykovo stretnutie sfranczskym ministerskm predsedom Aristidom Briandom 3. februra 1916, o bolo prvm medzinrodnm spechom sl. zahraninho odboja. Pritom zaleka nelo oojedinel iniciatvu tefnika vtomto smere. Okrem toho sa snail vyui Masarykovch audienci ufranczskych politikov tie propagane, o malo vek dosah pri presadzovan cieov odboja. Orokovaniach vyla oficilna sprva asasne bolo publikovan interview T.G. Masaryka vo vplyvnom parskom asopise Le Matin opovojnovom usporiadan vEurpy aovytvoren spolonho ttu echov aSlovkov. Franczsky ministersk predseda poznal u do tefnika podstatu plnov na vytvorenie samostatnho eskoslovenska.. Masaryk mohol na to nadviaza apredloi mu vytvoren cel koncepciu rieenia stredoeurpskej otzky. Aristide Briand sa stal prvrencom tejto koncepcie ashlasil stm, aby sa zjeho rozhovoru sMasarykom publikovalo komunik, o bolo prestny spech pre eskoslovensk hnutie. Taktie dokzal vybavi prijatie upredsedu poslaneckej snemovne Deschanela.
Bene vliste bratovi Vojtovi prvkrt predstavuje tefnika: ... jeden muj znm, Slovk...vten lovk ... natauralisovan Francouz, poruk ve franczouzsk armd, aviateur, lovk sohromnmi znmostmi unejvych lid, ktter nm u prokzal sluby neoceniteln.
Vtejto svislosti vak treba zdrazni, e tefnik vaka svojim stykom nielen otvral dvere do salnov pre Masaryka aBenea, ale predstupoval tie skoncepciou organizcie odboja, ktor bola vtedy nevyhnutn. Vprvch mesiacoch roku 1916 asto na nemocninom lku vNeuilly, preberal sMasarykom organizciu aplny odboja, Zrejm prehad, ak mal tefnik ospojencoch, najm oFranczsku aTaliansku aositucii na Balkne, ako aj varmdach Dohody , omonostiach ich manvrovania at. - tu bola tefnikova pomoc neoceniten, kee prevyovala vedomosti T.G. Masaryka vtchto otzkach.
eskoslovensk oslobodzovac zpas nezanal samozrejme koncom roku 1915. U rok bola na fronte esk druina o politickch plnoch eskch a slovenskch krajanskch spolkov sa rokovalo na ministerstvch v Petrohrade, ich zstupcov prijal cr. Slovenskho Orszgha dokonca ete raz osobitne, aby mu podrobnejie vysvetlil slovensk otzku. iv bol ruch v Amerike, kde sa u v roku 1914 formovali nzory na jej mon vsledok. Od Mamatejovch "Spojench ttov esko- slovenskch" po Jankove "Spojen tty echy, Morava, Sliezsko a Slovensko". V oktbri 1915 v Clevelande esk a slovensk spolky podpsali dohodu o federatvnej podobe budceho ttu a zaloili spolon vbor. Politick akcia sa rozbiehala aj vo vajiarsku, Anglicku a vo Franczsku. lohy, ktor stli pred zahraninm odbojom boli jasn. Bolo treba systematicky sa usilova o zskanie podpory dohodovch politikov pre pln rozbitia Raksko-Uhorska a vytvorenie esko-slovenskho ttu. Sasou tejto presviedacej kampane bolo aj zskavanie verejnej mienky v dohodovch a neutrlnych krajinch pre takto pln. Verejn mienka mala potom vytvra patrin tlak na hlavnch politickch predstaviteov Dohody. Sasne bolo potrebn, aby sa esi a Slovci aktvne zapojili do boja proti Nemecku a Raksko-Uhorsku. Nestaili iba programy, nech by boli akokovek presvediv. Bola vojna a vo vojne je hlavnm argumentom vojnov nasadenie. Vytvorenie samostatnho esko-slovenskho vojska bojujceho na strane Dohody bolo jednm z najdleitejch cieov zahraninho odboja. Aby sa tieto nron ciele mohli splni, bolo nevyhnutn cel odbojov akciu organizova z jednho centra, da jej koncepciu, rozlet a presadi ju medzi vznamnmi politikmi.
tefnik poas rozhovorov s Masarykom i Beneom presadzoval, aby sa vytvoril stredn reprezentatvny orgna zahraninho odboja, ktor by cel innos v zahrani riadil. Preto vznikla vo februri 1916 Nrodn rada krajn eskch. Masaryk sa stva predsedom Radfy, tefnik a J. Drich podpredsedami Rady, Bene generlny sekretr. Nzov orgnu bol neskr, hlavne zsluhou delegta Slovenskej ligy v USA tefana Osuskho zmenen na Nrodn radu eskoslovensk. lohou tefnika v Rade bola propagcia jej programu a cieov, najm v politickch kruhoch i medzi irokou verejnosou vo Franczsku.
tefnik bol vne chor. Od detstva trpel na srdcov slabos a neskr sa k tomu pridali problmy so aldkom.
20. marca 1916 bol tefnik poven na poruka a 7. aprla sa u hlsil v hlavnom stane talianskej admdy v Udine. Psobenie v Taliansku malo dva ciele: Jednak mal ako letec rozhadzova na talianskom fronte letky uren echom, Slovkom, ale aj prslunkom junch slovanskch nrodov bojujcim v raksko-uhorskej armde a potom sa mal poksi zska talianske politick a vojensk kruhy pre esko-slovensk koncepciu strednej Eurpy, v ktorej sa potalo tie s vytvorenm juhoslovanskho ttu, Texty letkov koncipoval tefnik spolu s Beneom, kee sa v nich psalo aj o vytvoren juhoslovanskho ttu, oakvalo sa e ich schvlenie talianskym vojenskm velenm bude zloit. tefnikovi sa podarilo dosiahnu odshlasenie predloenho textu v priebehu niekokch dn. Poas letov nad frontom pri letkovej akcii odhalil tefnk aj skryt prpravy raksko-uhorskej armdy na tok. Po jeho hlsen urobili talianske velenie rchle opatrenia a raksko-uhorsk tok, ktor mal by prekvapujci neuspel. Aj to prispelo k tomu, e tefnikova obuba a autorita v talianskych vojenskch kruhoch sa zvili. Taliansky postoj k Masarykovej koncepcii strednej Eurpy, teda k vytvoreniu juhoslovanskho ttu a jeho zkej spoluprci s esko-slovenskm ttom bol vemi rigorzny, lebo Taliansko londnskam paktom z aprla 1915 dostalo za vstup do vojny po boku Dohody prsub, zemnch ziskov na Jadrane. Na nich Taliansko trvalo, o komplikovalo plny na vytvorenie juhoslovanskho ttu a jeho budci vzah k Taliansku. tefnik sa usiloval vplva na ud v talianskom vojenskom veden a zska ich pre urit korekcie v tomto postoji, ale zatia taliansky postoj zostal nezmenen.
Po nvrate do Para sa tefnik venoval intenzvne otzke ustanovenia samostatnho eskoslovenskho vojska, ktor malo vznika jednak z krajanov, jednak z vojnovch zajatcov v krajinch Dohody. Vea zajatcov bolo v najm v Rusku, Franczsko,ktor bolo vykrvcan zkopovmi bojmi pri Verdune usilovalo o posilnenie frontu silami z Ruska a uzavrelo v tomto zmysle s Ruskom dohodu, eskoslovensk nrodn rada vyuila tto dohodu a vyjednvala s franczskou vldou o tom, e as tchto vojakov bud tvori esi a Slovci s m franczska vlda shlasila. Vzhadom na problmy s crofilskm podpredsedom Rady Drychom, ktor mal tto zleitos vybavi v Rusku, tefnik odiiel koncom jla 1916 do Ruska robi tento nbor. Okrem toho mal z poverenia eskoslovenskej nrodnej rady urovna spory medzi krajanmi v Rusku a zska ich pre spoluprcu na zklade programu rady. V Rusku sa stretol s generlom Janinom, ktorho zsluhy o vytvorenie eskoslovenskej republiky s dodnes nedocenen. V zkom intenzvnom kontakte zostali a do tefnikovej smrti. tefnikovi sa aspo podarilo zjednoti krajansk spolky a 29. augusta 1916 sa v Kyjeve zrodil tzv. kyjevsk zpis, ktorom sa hovor, e: "esi a Slovci s si vedom, e s navzjom zko spt tak ivotnmi zujmami, ako aj kultrou a menovite krvnmi zvzkami a praj si vyvin sa v jednotn politicky nedeliten a slobodn nrod pod ztitou a protekciou tvordohody". Kee sa vak situcia pri vytvran eskoslovenskho vojska zo strany ruskej vldy komplikovala, bol tefnik prevelen do Rumunska a 16. oktbra 1916 priiel do Bukureti. Tu sa venoval organizovaniu vojenskej meteorologickej sluby pre rumunsk armdu a sasne agitoval medzi zajatmi echmi a Slovkmi za vstup do dobrovonckeho vojska. Podarilo sa mu zska asi tisc psto dobrovonkov, ktorch cez Rusko presunuli do Franczska.
Zaiatkom roku 1917 sa tefnik vrtil do Ruska. Po marcovej demokratickej revolcii a abdikcii cra a po rokovaniach s novm ruskm ministrom zahraninch vec Pavlom N. Miljukovom sa mu podarilo dosiahnu uznanie eskoslovenskej nrodnej rady ako jedinej predstaviteky esko-slovenskho zahraninho odboja. Sasne v Rusku vznikla jej odboka.
alia tefnikova cesta viedla do Spojench ttov. Zastavil sa v Londne a Pari, kde op presviedal zodpovednch politikov a vojenskch initeov o potrebe utvori eskoslovensk vojsko. Po prchode do USA 15. jla 1917 zaal organizova, medzi krajanmi dobrovonkov-legionrov a organizoval nbor robotnkov do franczskych muninch tovrn. Vstup USA do vojny proti Nemecku spsobil, e esi a Slovci ako obania USA podliehali mobilizcii. Druhou lohou, ktor mal tefnik v USA plni bolo urovnanie sporov medzi krajanmi, hlavne medzi echmi a Slovkmi, ktor sa sce na zklade Clevelandskej dohody zaviazali spolupracova, ale ich vzahy neboli najlepie. tefnikovi sa podarilo zska vinu krajanskch zdruen a vytvoril v USA poboku eskoslovenskej nrodnej rady a tak pritlmil existujce rozpory.
Za diplomatick innos, ktor vykonla v slubch Franczska v USA bol 20. oktbra 1917 franczskym vyslancom v USA dekorovan krom dstojnka estnej lgie.
Da 3. novembra 1917 odplval z New Yorku do Para, kde pokraoval v diplomatickch rokovaniach o utvoren samostatnej eskoslovenskej armdy. Vsledkom jeho snaenia bol Dekrt o vytvoren eskoslovenskej armdy vo Franczsku, ktor franczska vlda vydala 16. decembra 1917. Armda politicky podliehala SNR v Pari. Hlavnm veliteom sa stal franczsky generl Maurice Janin, bval nelnk Franczskej vojenskej misie v Rusku a priate M. R. tefnika. Sasou esko-slovenskej armdy sa od polovice februra 1918 stalo aj vojsko eskoslovenskch lgi v Rusku.
Z pohadu eskoslovenskej zahraninej akcie to bol vznamn moment, ktor vytvoril prvny zklad neskorieho uznania nho vojska ako spojeneckej armdy a SNR ako de facto vldy SR.
V polovici februra 1918 priiel M. R. tefnik do Talianska, kde sa mu podarilo po zdhavch rokovaniach presvedi politickch a vojenskch predstaviteov o potrebe vytvorenia samostantej eskoslovenskej armdy. Dvojstrann zmluva bola podpsan tefnikom za SNR a talianskm ministerskm predsedom Vittoriom Orlandom da 21. aprla 1918. Armda podliehala SNR a hlavnm veliteom sa stal generl Andrea Graziani.
Za spen plnenie diplomatickho a vojenskho poslania v zahrani bol tefnik 20. jna poven do hodnosti generla franczskej armdy. Zaiatkom augusta 1918 sa z Talianska vrtil sp do Para.
Ete v jni 1918 rozhodla Najvyia vojensk spojeneck rada vysla generla Maurice Janina a M. R. tefnika op do Ruska, aby spolu prispeli ku koordincii vojenskch operci eskoslovenskch lgi proti boevikom. Da 19. augusta opustil tefnik spolu so svojim pobonkom kpt. Ferdinandom Pseckm a dvomi franczskymi dstojnkmi Par. Cestovali cez Washington, kde sa tefnik stretol s tamojmi vedcimi predstavitemi eskoslovenskho odboja. Koncom septembra 1918 sa skupina preplavila cez britsk kolniu Honkong do Tokia. Tu sa tefnik pre zl zdravotn stav zdral vye mesiaca. Pobyt vak vyuil na rokovania s vznamnmi japonskmi politikmi ba prijal ho, spolu s generlom Janinom aj japonsk cisr. V Japonsku sa z Beneovho telegramu dozvedel, e doma 14. okbra zanikla SNR a utvorila sa eskolovensk vlda de iure s T. G. Masarykom.
Do ruskho Vladivostoku tefnik pricestoval konene 15. novembra 1918 s cieom prebudova dobrovoncku armdu eskoslovenskch lgi na pravideln armdu novho ttu. Vo vojsku na Sibri sa ril odpor k boju, sprvy z vlasti a ak ivotn podmienky len zvyovali tbu vojakov po ukonen bojov a po nvrate do SR. Da 14. decembra 1918 tefnik svojim rozkazom zruil odboku SNS v Rusku a jej vojensk zleitosti prevzal hlavn velite eskoslovenskch ozbrojench sl gen. Maurice Janin.
tefnikov zdravotn stav sa vak pobytom na Sibri a pracovnm vyptm neustle zhoroval. Da 16. janura sa vydal na spiaton cestu do Franczska. Po dlhej plavbe cez Indick ocen, Suezsk prieplav a Stredozemn more priiel 15. marca do Para.
Hlavnou tefnikovou starosou po nvrate z Ruska a prchode do Para bolo dosiahnu stiahnutie sibrskych lgi do tyla a ich odsun do vlasti. Stretol sa v tejto veci s G. Clemenceauom i s maralom Fochom. Podarilo sa mu ich presvedi, e eskoslovensk jednotky, vyerpan a vlastne bez spojeneckej pomoci treba stiahnu do tyla. Ich odsun do vlasti vak bol vemi komplikovan a definitvne vyrieenie tejto otzky u tefnik nestihol uskutoni. V Pari stretol priateov a znmych. V ich kruhu pookrial. Vetci svorne tvrdili, e po nvrate zo Sibri vyzeral tefnik vemi zle. Bol pochudnut, kvren chorobou. Vojna sa skonila, nepriate bol porazen. Zaali sa mierov rokovania a aj triedenie duchov, zaali sa prejavova sebeck zujmy, karirizmus. tefnik sa nepohodol s Edvardom Beneom, ktor mu poas celej sibrskej cesty neposlal ani riadok. A v eneve pri zostavovan vldy dostal tefnik kreslo ministra vojny. Bol ministrom vojny po vojne. Aj niektor al udia, bval spolupracovnci, sa tefnikovi odcudzili. Neskr po prchode do Rma vznikol konflikt medzi tefnikom a tamojm eskoslovenskm vyslancom Levom Borskm. tefnik, chor a podrden mal pocit, e sa na jeho zsluhy zabda, e je tu snaha, teraz, ke u bola akcia blzko ciea, odsun ho na vedajiu koaj.
tefnik nebol lovek skromn. Uvedomoval si svoje zsluhy i svoju vlastn hodnotu. Koniec koncov bol podpredsedom eskoslovenskej nrodnej rady, druhm muom zahraninho odboja, hlavnm organiztorom eskoslovenskho vojska. Viackrt sa vyslovil, e nechce robi politick kariru a mono aj predpoklada, e vojensk a politick karira ho naozaj vemi nelkali. Ke vak poctil silie odsun ho, mobilizoval sa a nehodlal ustpi. Pripravoval sa na nvrat do vlasti, kde nebol od roku 1913. Do vlasti ho volal jeho priate z Detvana, minister s plnou mocou pre sprvu Slovenska Vavro robr. V Prahe naho akal Masaryk, tefnik veril, e rozhovor s Masarykom vyriei vetky problmy a vyjasn mraky sahujce sa nad nm. V Pari sa tefnik na mierovej konferencie stretol spriatemi, lenmi delegcie zo Slovenska. A vo vzcnych chvach nezabudol na pani de Jouvenel. udia, ktor s nm hovorili v tch doch svorne tvrdili, e jeho zdravotn stav bol zl, ale aj to, e jeho duch nerezignoval, a e mal plno plnov. Vne sa zaoberal budovanm eskoslovenskho letectva. Stle myslel na to, ako o najskr dosta legionrov domov zo Sibri, zaoberal sa aj otzkami budceho zriadenia, ttnej sprvy, rozmal o rozvoji vedy v novom tte. Plnov mal viac ne dos. To vetko sved o tom, e tefnik mal napriek akej chorobe chu a vu i. Tto va u ho vdy zvazila, hoci obas v slabch chvach podliehal melanchlii v presveden, e m nevylieiten chorobu a e smr je blzko. Vril v om stle vntorn zpas o ivot. A prve v poslednch doch sa oraz viac presadzovala va i.
Po prchode do Rma 20. aprla 1919 navtvil svoju posledn lsku markzu Giulianu Benzoniov. Dohodli sa e sa v jni zosobia, keby nebol tefnik veril, e sa z choroby dostane, nikdy by nebol urobil tak zvzn sub.
Do Talianska ho priviedla dleit loha, v eskoslovensku vypukli kompetenn spory medzi franczskou vojenskou misiou vedenou generlom Pellm a talianskou na ele s generlom Piccionem. tefnik mal by osobou, ktor mala urovna tento deliktny spor medzi spojencami. U tefnikovi sa vaka taktu a diplomatickmu umeniu podarilo v zsade dosiahnu dohodu.
Da 4. mja 1919 nastpil tefnik na letisku Campo Formido pri Udine do lietadla typu Caproni 33, aby po iestich rokoch od pohrebu svojho otca Pavla, navtvil op rodn Slovensko Aj ke mu bolo odporan, aby pouil vlak, lebo aj kontruktr Caproni spochyboval kvalitu strojov vyrobench znie najkvalitnejch materilov poas vojny. tefnik ale argumentoval, e nechce vstpi na raksku pdu. Sprevdzala ho jedna z najsksenejch talianskych leteckch posdok. Po niekokch hodinch letu, za vemi nepriaznivch poveternostnch podmienok, sa lietadlo predpoludnm objavilo nad Bratislavou; krtko na to, ako zaalo pristvajci manver na blzke vajnorsk letisko, ktor poda sprv generla Piccioniho bolo v dobrom stave pripraven na pristtie lietadla, sa neakane z vky asi 100 metrov zrtilo kolmo na zem nealeko Ivanky pri Dunaji. Cel posdka nala v troskch lietadla okamit smr. Priny tejto leteckej katastrofy neboli doteraz na zklade hodnovernch faktov, napriek sprvam dvoch pecilnych vyetrovacch komisi uspokojivo vysvetlen a s dodnes predmetom rznych dohadov
Na tomto mieste,by som rd zacitoval Beneove slov V okamihu celkovho triumfu: nroda zabja sa mu, ktor po cel dobu svojho vyhnanstva najvmi prispel k osobodeniu svojho rodnho kraja... Niet pochybnost, e bolo v jeho osobe mnoho genilnosti a e bol jednm z nalepch ud, akch sme mali.
Betrand de Jouvenel, syn pani Bois de Jouvenel, ktor urobila pre tefnika a tm aj pre budci tt vea, desa rokov po jeho smrti napsal: Zastavme sa na okamih a zamyslime sa nad jeho asnm ivotom. Milan tefnik bol roku 1914 astronmom, Rakanom pre cel svet a prostm franczskym vojakom. Roku 1918 franczskym generlom, zakladateom novho ttu a ministrom vojny. Prask revolcia bola uskutonen bez jedinho vstrelu z puky. Bola to jedna z najkrajch revolci.
tefnik by s tm bol sotva shlasil. Preho revolciou nebolo tch pr dn "prevratu" v oktbri 1918, ale vetko, o sa odohrvalo na bojiskch i v zzem za dlh roky vojny. Puky strieali, zomieralo sa. tefnik to pokladal za nevyhnutn da. Prv vety Manifestu esko Slovenskej nrodnej rady "Kto za pravdu hor", ktor vydal tefnik v roku 1917 v USA znej: iaden nrod nepoval dosia trvalej slobody, ak si ju nevydobyl sm a neposvtil vekmi obeami na majetku na na ivotoch. On mal pln prvo to napsa.
tefnikovo najvznamnejie dielo, spoluas na vytvoren eskoslovenska pretrvalo sedemdesiattyri rokov.
V om je dnes pre ns tefnikov odkaz? Ako vedec je inpiratvnym vzorom pre mlad generciu. Mala by si osvoji jeho hevnatos, slov: ja sa prebijem, pretoe sa prebi chcem." V dnenej dobe integranch tendenci je skutonm typom Eurpana. Pri zachovan si svojej identity Slovka, ku ktormu sa stle hlsil, bol doma ako v Pari, tak v Rme, na Tahiti i v Brazlii, v Rusku, alebo v Spojench ttoch. F. X. alda to vstine charakterizoval slovami: "Ale pi veker sv svtovosti, pitom, e il kulturn mylenkou zpadn a spolutvoil na ni, tkvl hluboko svmi koeny v rodn pd slovensk."
Pre obidve krajiny esk republiku a Slovensk republiku nech je tefnik symbolom zaiatkov ich koreov v ich novodobch dejinch, lebo neby eskoslovenskej republiky bolo by Slovensko s najvou pravdepodobnosou hungarizovan a esi by tie nedosiahli rozmachu, ktor im zabezpeil a nov tt eskoslovensk republika. Milan Rastislav tefnik mal v podiel ako na osloboden Slovkov, tak na osloboden echov a vo svojej oddanosti nerobil rozdielu medzi vecou jednch a druhch. Toho si musia by obidva nrody vedom. Pamiatka Milana Rastislava tefnika preto nech tieto dva tty spja v dobrom i zlom na ceste dnekom i budcnosou.
Vber zliteratry:
Generl Dr. Milan Rastislav tefnik Vojak a diplomat (ed. M. Hronsk a M. aplovi) Bratislava 1999.
Janin M.: M.R. tefnik, Bratislava 1934.
Kov Duan: tefnik a Janin Prbeh priatestva, Bratislava 2001.
Duan Kov: Milan Rastislav tefnik Budmerice 1996.
Milan Rastislav tefnik 1880-1919 Zbornk k125. vroiu narodenia (ed. V. elko), Praha 2005.
Zuberec Vladimr: Milan Rastislav tefnik Lta hvzdn a vlen, Praha 1990.
Jn Jurek: M.-R. tefnik Bratislava 1968.
tefnik, kniha prv redigoval tefan Osusk a Bohdan Pavl, Bratislava 1938.
tefnik, kniha druh redigoval Josef Bartek, Bratislava 1938.
Milan Rastislav tefnik vzrkadle prameov a najnovch poznatkov historiografie. Editori: Miloslav aplovi, Bohumila Ferenuhov, Mria Stanov, Ministry of defence of the Slovac republic, Bratislava 2017
Ferdinand Vrbel Splnen sen. Milan Rastislav tefnik a vznik eskoslovenska PRO vydavatestvo 2018
Niie nasleduje prpadn reklama poskytovatea:
Niie nasleduje prpadn reklama poskytovatea: