Na pociatku stvoril Boh nebo a zem. Zem vsak bola pusta a prazdna, tma bola nad priepastou a Duch Bozi sa vznasal nad vodami. Tu povedal Boh: „Bud svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, ze svetlo je dobre; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dnom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal vecer, a nastalo rano, den prvy. Potom Boh povedal: „Bud obloha uprostred vod a stan sa delidlom medzi vodami a vodami!“I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktore boli pod oblohou, od vod, ktore boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal vecer, a nastalo rano, den druhy. Potom Boh povedal: „Vody, ktore ste pod nebom, zhromazdite sa na jedno miesto a ukaz sa sus!“ A stalo sa tak. A Boh nazval sus „zemou“ a zhromazdiste vod nazval „morom“. A Boh videl, ze je to dobre. Tu Boh povedal: „Zem, vyzen travu, rastliny s plodom semena a ovocne stromy, prinasajuce plody, v ktorych je ich semeno podla svojho druhu na zemi!“ A stalo sa tak. Zem vyhnala travu a rastliny s plodom semena podla svojho druhu i stromy, prinasajuce ovocie, v ktorom je ich semeno podla svojho druhu. A Boh videl, ze je to dobre. A nastal vecer, a nastalo rano, den treti. Tu Boh povedal: „Budte svetla na nebeskej oblohe na oddelovanie dna od noci! A budte na znamenie pre obdobia, dni a roky!I budte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetlovali zem!“ A stalo sa tak. A Boh urobil dvoje velkych svetiel: vacsie, aby vladlo nad dnom, a mensie, aby vladlo nad nocou, a aj hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetlovali zema aby vladli nad dnom a nad nocou, a oddelovali svetlo od tmy. A Boh videl, ze je to dobre. A nastal vecer, a nastalo rano, den stvrty. Tu Boh povedal: „Vody, hemzite sa mnozstvom zivych tvorov, a okridlene tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!“A Boh stvoril velke morske zvierata a vsetky zivocichy, ktore sa hybu a hemzia vo vode podla svojho druhu, ako i vsetky okridlene lietajuce tvory podla svojho druhu. A Boh videl, ze je to dobre. Boh ich pozehnal a povedal: „Plodte a mnozte sa a naplnte morske vody, aj vtactvo nech sa rozmnozuje na zemi!“A nastal vecer, a nastalo rano, den piaty. Potom Boh povedal: „Zem, vydaj zive bytosti podla svojho druhu: dobytok, plazy a divu zver podla svojho druhu!“ A stalo sa tak. Boh urobil divu zver podla svojho druhu, dobytok podla svojho druhu i vsetky plazy podla svojho druhu. A Boh videl, ze je to dobre. Nato Boh povedal: „Urobme cloveka na nas obraz a podla nasej podoby! Nech vladne nad rybami mora i nad vtactvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad vsetkymi plazmi, co sa plazia po zemi!“A stvoril Boh cloveka na svoj obraz, na Bozi obraz ho stvoril, muza a zenu ich stvoril. Boh ich pozehnal a povedal im: „Plodte a mnozte sa a naplnte zem! Podmante si ju a panujte nad rybami mora, nad vtactvom neba a nad vsetkou zverou, co sa hybe na zemi!“Potom Boh povedal: „Hla, davam vam vsetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a vsetky stromy, majuce plody, v ktorych je ich semeno: nech su vam za pokrm!Vsetkym zverom zeme a vsetkemu vtactvu neba i vsetkemu, co sa hybe na zemi, v com je dych zivota, (davam) vsetku zelenu travu. “ A stalo sa tak. A Boh videl vsetko, co urobil, a hla, bolo to velmi dobre. A nastal vecer, a nastalo rano, den siesty. Takto boli ukoncene nebo a zem, a vsetky ich voje. V siedmy den Boh skoncil svoje diela, ktore urobil. A v siedmy den odpocival od vsetkych diel, ktore urobil. I pozehnal siedmy den a zasvatil ho, lebo v nom odpocival od vsetkych diel, ktore Boh stvoril a urobil. Taky je povod neba a zeme, ked boli stvorene. V tom case, ked Pan, Boh, urobil zem a nebo,nebolo este na zemi nijake polne krovie a nepucala este ani polna trava, lebo Pan, Boh, nedal prsat na zem a nebolo ani cloveka, ktory by obrabal zema privadzal na zem vodu (kanalov) a zavlazoval cely povrch zeme. Vtedy Pan, Boh, utvoril z hliny zeme cloveka a vdychol do jeho nozdier dych zivota. Tak sa stal clovek zivou bytostou. Potom Pan, Boh, vysadil na vychode, v Edene, raj a tam umiestnil cloveka, ktoreho utvoril. A Pan, Boh, dal vyrast zo zeme stromom vsetkych druhov, na pohlad krasnym a na jedenie chutnym, i stromu zivota v strede raja a stromu poznania dobra a zla. Z Edenu vytekala rieka, ktora mala zavlazovat raj, a rozdelovala sa odtial a tvorila styri toky. Meno prveho je Pison. To je ten, co obteka celu krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato,a zlato tej zeme je rydze. Tam sa nachodi aj bdelium a kamen onyx. Meno druhej rieky je Gihon. Ta obteka celu zem Kus. Meno tretej je Hidekel (Tigris). Ta tecie naproti Asyrii. A stvrta rieka je Perat (Eufrat). I vzal Pan, Boh, cloveka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrabal a strazil. A Pan, Boh, prikazal clovekovi: „Zo vsetkych stromov raja mozes jest. Zo stromu poznania dobra a zla vsak nejedz! Lebo v den, ked by si z neho jedol, istotne zomries. “Potom Pan, Boh, povedal: „Nie je dobre byt cloveku samemu. Urobim mu pomoc, ktora mu bude podobna. “Ked Pan, Boh, utvoril z hliny vsetku polnu zver a vsetko nebeske vtactvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, take bude jeho meno. A nazval Adam menom vsetok dobytok, vsetko nebeske vtactvo a vsetku polnu zver. Ale pomoc, ktora by mu bola podobna, nenasiel. Tu Pan, Boh, dopustil na Adama tvrdy spanok, a ked zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil masom. A z rebra, ktore vybral Adamovi, utvoril Pan, Boh, zenu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kost z mojich kosti a maso z mojho masa; preto sa bude volat muzena, lebo je vzata z muza. “Preto muz opusti svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manzelke, a budu jednym telom. A obaja, Adam i jeho zena, boli nahi a nehanbili sa jeden pred druhym. No had bol lstivejsi ako vsetky polne zvierata, ktore urobil Pan, Boh, a vravel zene: „Naozaj povedal Boh: »Nesmiete jest z nijakeho rajskeho stromu!«?“Zena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajskych stromov mozeme jest,ale o ovoci stromu, ktory je v strede raja, nam Boh povedal: »Nejedzte z neho, ani sa ho nedotykajte, aby ste nezomreli!«“- Tu povedal had zene: „Nie, nezomriete,ale Boh vie, ze v den, ked budete z neho jest, otvoria sa vam oci a vy budete ako Boh, budete poznat dobro a zlo. “ -A zena videla, ze strom je na jedenie chutny, na pohlad krasny a na poznanie vabivy, nuz vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu muzovi, co bol s nou, a on tiez jedol. I otvorili sa obom oci a spoznali, ze su nahi. Zosili figove listy a urobili si zasterky. A potom, ked poculi hlas Pana, Boha, ktory sa za denneho vanku prechadzal po zahrade, skryl sa Adam i jeho zena pred Panom, Bohom, medzi stromami zahrady. I zavolal Pan, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“On odpovedal: „Pocul som tvoj hlas v zahrade, nuz bal som sa, lebo som nahy, a preto som sa skryl. “Vravel mu: „Kto ta upozornil, ze si nahy?! Jedol si azda zo stromu, z ktoreho som ti jest zakazal?!“Adam odpovedal: „Zena, ktoru si mi dal na pomoc, ta mi dala zo stromu a ja som jedol. “Potom povedal Pan, Boh, zene: „Preco si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som. “Tu povedal Pan, Boh, hadovi: „Preto, ze si to urobil, prekliaty budes medzi vsetkym dobytkom a medzi vsetkou polnou zverou! Na bruchu sa budes plazit a prach zeme hltat po cely svoj zivot!Nepriatelstvo ustanovujem medzi tebou a zenou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozsliape hlavu a ty mu zranis patu. “Zene povedal: „Velmi rozmnozim tvoje trapenia a tarchavost; v bolesti budes rodit deti a hoci budes po muzovi tuzit, on bude vladnut nad tebou. “A Adamovi povedal: „Preto, ze si pocuval hlas svojej zeny a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikazal: »Nesmies z neho jest!«, nech je prekliata zem pre teba; s namahou sa z nej budes zivit po vsetky dni svojho zivota. Trnie a bodlacie ti bude rodit a ty budes jest polne byliny. V pote svojej tvare budes jest svoj chlieb, kym sa nevratis do zeme, z ktorej si bol vzaty, lebo prach si a na prach sa obratis!“Adam nazval svoju zenu menom Eva (Zivot), lebo sa stala matkou vsetkych zijucich. Pan, Boh, urobil Adamovi a jeho zene kozeny odev a obliekol ich. Potom im Pan, Boh, povedal: „Hla, clovek sa stal ako jeden z nas! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenaciahol svoju ruku po strome zivota a nejedol, a nezil naveky!“A Pan, Boh, ho vykazal z raja Edenu, aby obrabal zem, z ktorej bol vzaty. Ba vyhnal cloveka a na vychod od raja Edenu postavil cherubov a vytaseny ohnovy mec, aby strazili cestu k stromu zivota. Adam potom poznal svoju zenu Evu a ona pocala a porodila Kaina, a povedala: „Ziskala som cloveka od Pana. “A opat porodila - jeho brata, Abela. Abel bol pastier oviec, Kain rolnik. Po nejakom case Kain priniesol obetu Panovi z polnych plodin. Aj Abel obetoval podobne z prvotin svojich oviec, z tych najtucnejsich. A Pan zhliadol na Abela a na jeho obetu. Na Kaina vsak a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa velmi rozhneval a zamracila sa mu tvar. Tu povedal Pan Kainovi: „Preco sa hnevas a preco sa ti zamracila tvar?Ci nie je to takto: Ak robis dobre, mozes sa vystriet, ale ak dobre nerobis, ciha hriech pri dverach a sleduje ta jeho ziadostivost, a predsa ty ju mas ovladat?“Tu Kain povedal svojmu bratovi Abelovi: „Vyjdime si von!“ A ked boli na poli, napadol Kain svojho brata Abela a zabil ho. A Pan povedal Kainovi: „Kde je tvoj brat Abel?“ On vsak odvetil: „Neviem. Ci som ja strazca svojho brata?“Pan povedal: „Co si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno vola zo zeme ku mne. Bud teraz prekliaty zo zeme, ktora otvorila usta, aby pila krv tvojho brata z tvojich ruk!Ked budes obrabat podu, neprinesie ti nijaku urodu. Budes nestaly a tulavy na zemi. “Kain povedal Panovi: „Moj zlocin je vacsi, nez aby mi bol odpusteny. Hla, ty ma dnes odhanas od zeme a budem sa skryvat pred tvojou tvarou; nestaly a tulavy budem na zemi. A ktokolvek ma najde, zabije ma. “Pan mu vsak povedal: „Nie tak! Lebo kazdy, kto zabije Kaina, sedemnasobnu pomstu si odnesie!“ Potom Pan urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho najde, nezabil. A Kain sa vzdialil od Pana a zdrzoval sa v kraji Nod na vychod od Edenu. A Kain poznal svoju zenu a ona pocala, a porodila Henocha. Potom vystaval mesto a nazval ho menom svojho syna Henocha. Henochovi sa narodil zasa Irad, Iradovi Maviel, Mavielovi Matusael a Matusaelovi Lamech. Lamech si vzal dve zeny. Jedna mala meno Ada a druha mala meno Sela. Ada porodila Jabela; on je praotcom tych, co byvaju v stanoch a chovaju dobytok. Meno jeho brata bolo Jubal. On je praotcom vsetkych, co hraju na citare a na flaute. Aj Sela porodila Tubalkaina, kovaca, ktory robil vselijake veci z medi a zo zeleza. Tubalkainova sestra bola Noema. Raz povedal Lamech svojim zenam, Ade a Sele: „Pocujte moj hlas, Lamechove zeny, naklonte sluch k mojej reci! Zabijem muza, ktory ma porani, a mladenca, ktory ma udrie. Sedem raz pomsteny bude Kain, Lamech vsak sedemdesiatsedem raz. “Adam opat poznal svoju zenu a ona porodila syna, a dala mu meno Set, hovoriac: „Ved Boh mi nahradil ineho potomka namiesto Abela, ktoreho zabil Kain. “Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enos. Vtedy sa zacalo vzyvat meno Panovo. Toto je zoznam Adamovho potomstva: Ked Boh stvoril Adama, urobil ho na Boziu podobu,muza a zenu ich stvoril, pozehnal ich a dal im meno clovek, ked boli stvoreni. Ked mal Adam stotridsat rokov, narodil sa mu syn, jemu podobny, podla jeho obrazu, a nazval ho menom Set. Po Setovom narodeni zil Adam este osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcery. A vsetkych dni Adamovho zivota bolo devatstotridsat rokov, a potom zomrel. Ked mal Set stopat rokov, narodil sa mu Enos. A Set po Enosovom narodeni zil este osemstosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Vsetkych Setovych dni bolo devatstodvanast rokov a potom zomrel. Ked mal Enos devatdesiat rokov, narodil sa mu Kainan. Po Kainanovom narodeni zil Enos este osemstopatnast rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Vsetkych Enosovych dni bolo devatstopat rokov a potom zomrel. Ked mal Lainan sedemdesiat rokov, narodil sa mu Malaleel. Po Malaleelovom narodeni zil Kainan este osemstostyridsat rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Vsetkych Kainanovych dni bolo devatstodesat rokov a potom zomrel. Ked mal Malaleel sestdesiatpat rokov, narodil sa mu Jared. Po Jaredovom narodeni zil Malaleel este osemstotridsat rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Vsetkych Malaleelovych dni bolo osemstodevatdesiatpat rokov a potom zomrel. Ked mal Jared stosestdesiatdva rokov, narodil sa mu Henoch. Po narodeni Henocha zil Jared este osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Vsetkych Jaredovych dni bolo devatstosestdesiatdva rokov a potom zomrel. Ked mal Henoch sestdesiatpat rokov, narodil sa mu Matuzalem. A Henoch chodil s Bohom. Po Matuzalemovom narodeni zil este tristo rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Vsetkych Henochovych dni bolo tristosestdesiatpat rokov. Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal. Ked mal Matuzalem stoosemdesiatsedem rokov, narodil sa mu Lamech. Po Lamechovom narodeni zil Matuzalem este sedemstoosemdesiatdva rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Vsetkych Matuzalemovych dni bolo devatstosestdesiatdevat rokov a potom zomrel. Ked mal Lamech stoosemdesiatdva rokov, narodil sa mu syna dal mu meno Noe, hovoriac: „Tento nas potesi pri nasej robote a namahach na zemi, ktoru Pan preklial. “Po Noemovom narodeni zil Lamech este patstodevatdesiatpat rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Vsetkych Lamechovych dni bolo sedemstosedemdesiatsedem rokov a potom zomrel. Ked mal Noe patsto rokov, narodili sa mu Sem, Cham a Jafet. Ked sa ludia zacali na zemi mnozit a ked sa im narodili dcery,Bozi synovia videli, ze ludske dcery su pekne, a brali si z nich za zeny, kolko len chceli. A Pan povedal: „Moj Duch neostane dlho v ludoch (pre ich pobludenie), lebo su len telo. Ich dni bude iba stodvadsat rokov. “V tom case boli na zemi obri - ba aj neskor -, a ked Bozi synovia obcovali s ludskymi dcerami, ony im rodili obrov. To su hrdinovia davnych cias, slavni muzovia. Ked Pan videl, ze ludska nerest na zemi je velka a ze vsetko zmyslanie ich srdca je ustavicne naklonene na zle,Pan olutoval, ze stvoril cloveka na zemi. Bol skormuteny v srdci a povedal:„Vynicim zo zemskeho povrchu ludi, ktorych som stvoril: cloveka i zvierata, plazy i nebeske vtactvo, lebo lutujem, ze som ich urobil. “Iba Noe nasiel milost u Pana. Toto je Noemova historia: Noe bol najspravodlivejsi a najbezuhonnejsi muz medzi svojimi sucasnikmi. Noe viedol bohumily zivot. Noemovi sa narodili traja synovia: Sem, Cham a Jafet. Zem vsak bola skazena pred Bohom, zem bola plna neresti. I videl Boh, ze zem je velmi skazena, lebo vsetko ludstvo bludilo na svojej ceste. Tu povedal Boh Noemovi: „Predo mnou nastal koniec vsetkemu, co ma telo, lebo zem je preplnena ich nepravostou a ja ich znicim aj so zemou. Urob si korab z cyprusoveho dreva, v korabe urob priehrady a znutra i zvonka ho vymaz smolou!A postav ho takto: tristo laktov bude jeho dĺzka, patdesiat laktov jeho sirka a tridsat laktov jeho vyska. Na korabe sprav aj otvor na jeden laket, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok koraba a urob spodne, stredne a vrchne poschodie. Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som znicil kazde telo, v ktorom je dych zivota pod nebom. Vsetko, co je na zemi, zahynie. S tebou vsak uzavriem zmluvu: do koraba vojdes ty i tvoji synovia, tvoja zena aj zeny tvojich synov s tebou. A z kazdeho druhu zivocichov vezmes do koraba po jednom pare, aby sa s tebou zachovali nazive, teda samca i samicu. Zo vsetkych vtakov podla svojho druhu, z dobytka podla svojho druhu a z plazov podla svojho druhu vojdu po dvoch do koraba s tebou, aby mohli zit. Ty vsak naber z kazdeho jedla, co sa jedava, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm. “A Noe urobil vsetko tak, ako mu prikazal urobit Boh. Potom Pan povedal Noemovi: „Vojdi ty a cela tvoja rodina do koraba, lebo som videl, ze iba ty si spravodlivy predo mnou v tomto pokoleni. Zo vsetkych cistych zvierat vezmi po sedem samcov a samic, zo zvierat co su neciste, po dvoch, samca a samicu. Aj z nebeskeho vtactva vezmi po sedem samcov a samic, aby sa zachovalo nazive sema na celej zemi. Lebo uz len sedem dni - a potom dam prsat na zem styridsat dni a styridsat noci a vyhubim z povrchu zeme vsetky bytosti, ktore som urobil. “A Noe urobil vsetko tak, ako mu rozkazal Pan. Noe mal seststo rokov, ked bola potopa vod na zemi. I vosiel Noe a s nim aj jeho synovia, jeho zena a zeny jeho synov pred zatopou vody do koraba. Aj z cistych i z necistych zvierat, z vtactva a zo vsetkeho, co sa hybe na zemi,voslo po dvoch, samec a samica, do koraba s Noemom, ako mu prikazal Pan. Po siedmich dnoch sa privalili na zem vody potopy. V seststom roku Noemovho zivota, v druhom mesiaci, na sedemnasty den mesiaca vyvalili sa vsetky pramene velkej hlbociny a otvorili sa nebeske priepusty. A prsalo na zem styridsat dni a styridsat noci. A prave v ten den vosiel do koraba Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho zena a zeny jeho synov s nimi. Oni a vsetky zvierata podla svojho druhu i vsetky plazy, co sa plazia po zemi, podla svojho druhu a vsetko vtactvo podla svojho druhu - vsetky operence a okridlence -vosli k Noemovi do koraba po pare z kazdeho tela, v ktorom bol dych zivota. A co voslo, bol samec a samica z kazdeho zivocicha, ako mu prikazal Boh. A Pan zavrel Noema zvonku. I nastala styridsatdenna potopa na zemi. Vody pribudali a vyzdvihli korab zo zeme do vysky. Vody velmi stupali a zaplavili vsetko na zemskom povrchu, korab vsak plaval na vodach. A vody vzrastali dalej na zemi, takze zaliali vsetky, aj vysoke vrchy, ktore su pod sirym nebom. Voda prevysovala o patnast laktov vrchy, ktore pokryvala. I zahynulo kazde telo, ktore sa pohybovalo na zemi: vtactvo, dobytok, zver, plazy, co sa plazia po zemi, aj vsetci ludia. Vsetko, co malo v nozdrach dych zivota, vsetko, co zilo na suchu, zomrelo. Zahubil vsetky bytosti, co boli na zemi: ludi aj dobytok, plazy i nebeske vtactvo, a boli vyhubene zo zeme. Ostal iba Noe a to, co bolo s nim v korabe. A vody ovladali zem este stopatdesiat dni. Tu si Boh spomenul na Noema a na vsetku zver a vsetok dobytok, ktory bol s nim v korabe, a Boh dal zaviat vetru nad zemou a vody upadavali. Zatvorili sa aj zriedla hlbocin a nebeske priepusty a prestal prsat dazd z neba. Vody prudili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopatdesiatich dnoch vod ubudlo. A v siedmom mesiaci, na sedemnasty den mesiaca korab zastal na vrchu Ararat. Vody odchadzali a upadavali az do desiateho mesiaca. V prvy den desiateho mesiaca sa zjavili temena vrchov. A ked uplynulo styridsat dni, Noe otvoril okno koraba, ktore bol urobil,a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kym nevyschli vody na zemi. Po nom vypustil holubicu, aby zvedel, ci sa uz vody stiahli zo zeme. Ale ked holubica nenasla miesto, kde by spocinula jej noha, vratila sa spat k nemu do koraba, lebo vody boli este na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do koraba. Potom cakal dalsich sedem dni a opat vypustil z koraba holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podvecer a v zobaku mala cerstvu olivovu ratolest. Tu Noe poznal, ze vody zo zeme zmizli. Cakal vsak este dalsich sedem dni a zasa vypustil holubicu, ale ta sa uz k nemu nevratila. V seststoprvom roku teda, v prvom mesiaci, v prvy den mesiaca vyschli vody na zemi. Tu Noe odstranil strechu koraba, aby videl, a zemsky povrch bol suchy. V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy den mesiaca bola zem sucha. Vtedy povedal Boh Noemovi:„Vyjdi z koraba ty aj tvoja zena, tvoji synovia a zeny tvojich synov s tebou!A vyved vsetky druhy zivocichov, ktore su s tebou: vtactvo, dobytok a vsetky plazy, co sa plazia po zemi, aby sa hemzili na zemi a aby sa mnozili a napĺnali zem. “Vysiel teda Noe a jeho synovia, jeho zena a zeny jeho synov s nim;vsetka zver, vsetky plazy a vsetko vtactvo, vsetko, co sa pohybuje na zemi, vyslo podla svojich druhov z koraba. Tu Noe postavil Panovi oltar, vzal zo vsetkeho cisteho dobytka a zo vsetkych cistych vtakov a priniesol zapalnu obetu na oltari. I zavonal Pan prijemnu vonu a povedal si: „Uz nikdy viac nepreklajem zem pre cloveka, lebo zmyslanie ludskeho srdca je od mladosti zle. Preto uz nikdy nevyhubim vsetko zive, ako som to urobil. Kym potrva zem, nikdy neprestane sejba a zatva, chladno a teplo, leto a zima, den a noc. “Potom Boh pozehnal Noema a jeho synov a povedal im: „Plodte a mnozte sa a naplnte zem!Nech maju pred vami strach a hrozu vsetky zvierata zeme, vsetko vtactvo neba a vsetko, co sa hybe na zemi; dostavate do ruk vsetky ryby mora. Vsetko, co sa hybe a zije, nech je vam za pokrm, vsetko vam davam tak, ako zelene byliny. Iba maso s dusou, ktora je v krvi, nesmiete jest. Ale krv vasich dusi budem vyhladavat; budem ju vyhladavat od kazdeho zvierata a od kazdeho cloveka, aj ked je to brat, budem vyhladavat dusu cloveka. Kto preleje ludsku krv, clovek nech preleje jeho krv, lebo na Bozi obraz som stvoril cloveka. Vy sa vsak plodte a mnozte sa, rozsirte sa na zemi a naplnte ju!“Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, co boli s nim:„Ja uzavriem zmluvu s vami a s vasim potomstvom, co bude po vas,aj s kazdou zivou bytostou, co je s vami: s vtactvom, s dobytkom a so vsetkou zverou, ktora s vami vysla z koraba, so vsetkymi zvieratami, co su na zemi. Ano, uzavriem s vami zmluvu, ze uz nikdy nezahynie vsetko zive vo vodach potopy a ze uz nikdy nebude potopa, ktora by spustosila zem. “A Boh hovoril dalej: „Toto bude znakom zmluvy, ktoru uzavieram na vecne pokolenia medzi mnou a vami a vsetkymi zivymi bytostami, co su s vami:Svoj obluk umiestnujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. Ked zastriem zem oblakmi a ked sa v oblakoch zjavi moja duha,vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktora je medzi mnou a medzi vami i kazdou zivou bytostou. Uz nikdy nebude vod potopy, ktora by zahubila vsetky zive tvory. V oblakoch bude obluk, uvidim ho a spomeniem si na vecnu zmluvu, uzavretu medzi Bohom a kazdou zivou dusou vsetkych zivych tvorov, co su na zemi. “A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktoru som uzavrel medzi sebou a medzi vsetkymi zivymi tvormi na zemi. “Noemovi synovia, ktori vysli z koraba, boli Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaana. Tito traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozsirilo ludstvo po celej zemi. Noe zacal obrabat zem a vysadil vinicu. A ked sa napil vina, opil sa a obnazeny lezal vo svojom stane. I uvidel Cham, Kanaanov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. Ale Sem a Jafet vzali plast, obaja si ho polozili na ramena, isli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvar mali odvratenu, takze nevideli otcovu nahotu. Ked sa Noe prebral z vina a ked sa dozvedel, co mu urobil najmladsi syn,povedal: „Bud prekliaty, Kanaan, stan sa ponizenym sluhom svojich bratov!“Potom pokracoval: „Nech je zvelebeny Pan, Boh Semov, a Kanaan nech je jeho sluhom!Nech Boh rozvetvi Jafeta a nech byva pod Semovymi stanmi a Kanaan nech je jeho sluhom!“ Noe zil po potope este tristopatdesiat rokov. Vsetkych Noemovych dni bolo devatstopatdesiat rokov a potom zomrel. Toto je potomstvo Noemovych synov - Sema, Chama a Jafeta, lebo po potope sa im narodili synovia. Jafetovi synovia su Gomer, Magog, Madai, Javan, Tubal, Mosoch a Tiras. Gomerovi synovia su Askenez, Rifat a Togorma. Javanovi synovia su Elisa, Tarsis, Kitim a Dodanim. Z nich sa rozvetvili ostrovne narody podla svojich krajin, jazykov, kmenov a obyvatelstva. Chamovi synovia su Chus, Mesraim, Fut a Kanaan. Chusovi synovia su Saba, Hevila, Sabata, Regma a Sabatacha. Regmovi synovia su Saba a Dadan. Chusovi narodil sa tiez Nimrod. On zacal byt mocnarom na zemi. Bol udatnym polovnikom pred Panom, takze sa hovorievalo: „Udatny polovnik pred Panom ako Nimrod!“Jeho kralovstvom bol na pociatku Babel, Arach, Achad a Chalane v krajine Senaar. Z tejto krajiny tiahol do Asyrie a vystaval Ninive, mesto Rechobot, Chalea Rezen medzi Ninive a Chale. To je najvacsie mesto. Od Mesraima pochadzaju Ludovia, Anamcania, Leabcania, Naftuchovia,Fetrusi, Kasluchovia - z nich vzisli Filistinci - a Kaftorcania. Od Kanaana pochadza jeho prvorodeny Sidon a Hetejci,dalej Jebuzejci, Amorejcania, Gergezejcania,Hevejci, Arachejcania, Sinijci,Aradovia, Samarovia a Amatania. Potom, ked sa celade Kanaancanov rozisli,uzemie Kanaancanov siahalo od Sidonu smerom ku Gerare az po Gazu a smerom k Sodome a Gomore, Adame a Seboim az po Lesu. Toto su Chamovi synovia podla svojich celadi, jazykov, krajin a obyvatelstva. Aj Semovi, praotcovi vsetkych Heberovych synov a starsiemu Jafetovmu bratovi, sa narodili synovia. Semovi synovia su Elam, Asyr, Arfaxad, Lud a Aram. Aramovi synovia su Us, Hul, Geter a Mes. Arfaxadovi sa narodil Sale, Salemu zasa Heber. Heberovi sa narodili dvaja synovia, jeden sa volal Faleg, lebo za jeho cias sa rozdelila zem, a jeho brat sa volal Jektan. Od Jektana pochadza Elmodad, Salef, Asarmot, Jare,Aduram, Uzal, Dekla,Ebal, Abimael, Saba,Ofir, Hevila a Jobab. Tito vsetci su Jektanovi synovia. Ich sidlo siahalo od Mesy az k Sefaru, k vychodnym vrchom. Toto su Semovi synovia podla svojich celadi, jazykov, krajin a obyvatelstva. To su celade Noemovych synov podla svojich rodov a narodov. Z nich sa potom po potope rozvetvili narody na zemi. Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnake slova. Ked sa pohli z vychodu, nasli v krajine Senaar rovinu a osadili sa na nej. Tu si povedali jeden druhemu: „Podme, narobme tehal a vypalme ich v ohni!“ Tehly im sluzili namiesto kamena a asfalt namiesto malty. Potom povedali: „Podme, postavme si mesto a vezu, ktorej vrchol bude siahat az do neba, spravme si tak pomnik, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“Tu zostupil Pan, aby videl mesto a vezu, ktore stavali ludia,a povedal: „Hla, su jednym narodom, vsetci maju jeden jazyk; toto je zaciatok ich cinov a veru neodstupia od nicoho z toho, co si zaumienili urobit. Podme, zostupme a pomatme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reci druheho!“A takto ich Pan odtial rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavat. Preto ho nazvali Babelom, lebo tam Pan zmiatol rec celej zeme a Pan ich odtial rozohnal po celej zemi. Toto je Semovo potomstvo: Dva roky po potope, ked mal Sem sto rokov, narodil sa mu Arfaxad. Po Arfaxadovom narodeni zil Sem patsto rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Ked mal Arfaxad tridsatpat rokov, narodil sa mu Sale. Po Saleho narodeni zil Arfaxad este styristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Ked mal Sale tridsat rokov, narodil sa mu Heber. Po Heberovom narodeni zil Sale este styristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Ked mal Heber tridsatstyri rokov, narodil sa mu Faleg. Po Falegovom narodeni zil Heber este styristotridsat rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Ked mal Faleg tridsat rokov, narodil sa mu Reu. Po Reuovom narodeni zil Faleg este dvestodevat rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Ked mal Reu tridsatdva rokov, narodil sa mu Sarug. Po Sarugovom narodeni zil Reu este dvestosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Ked mal Sarug tridsat rokov, narodil sa mu Nachor. Po Nachorovom narodeni zil Sarug este dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Ked mal Nachor dvadsatdevat rokov, narodil sa mu Tare. Po Tareho narodeni zil Nachor este stodevatnast rokov a narodili sa mu synovia a dcery. Ked mal Tare sedemdesiat rokov, narodil sa mu Abram, Nachor a Aran. Toto je Tareho potomstvo: Taremu sa narodil Abram, Nachor a Aran a Aranovi sa narodil Lot. Aran vsak zomrel este za zivota svojho otca Tareho vo svojej rodnej krajine, v Chaldejskom Ure. Abram a Nachor sa ozenili. Abramova zena sa volala Sarai a Nachorova zena mala meno Melcha. Bola Aranovou dcerou, ktory bol otcom Melchy a otcom Jeschy. Sarai vsak bola neplodna; nemala deti. A Tare vzal svojho syna Abrama, svojho vnuka, Aranovho syna Lota, aj svoju nevestu, zenu svojho syna Abrama, Sarai, vyviedol ich z Chaldejskeho Uru a isli do krajiny Kanaan. Prisli az do Haranu a tam sa osadili. Tareho dni bolo dvestopat rokov, ked Tare zomrel v Harane. Tu Pan povedal Abramovi: „Odid zo svojej krajiny, od svojho pribuzenstva a zo svojho otcovskeho domu do krajiny, ktoru ti ukazem. Urobim z teba velky narod, pozehnam ta a preslavim tvoje meno a ty budes pozehnanim. Pozehnam tych, co ta budu zehnat, a preklajem tych, co ta budu preklinat! V tebe budu pozehnane vsetky pokolenia zeme!“A Abram odisiel, ako mu rozkazal Pan. Isiel s nim aj Lot. Abram mal sedemdesiatpat rokov, ked odisiel z Haranu. Abram vzal so sebou svoju zenu Sarai a svojho synovca Lota i cely majetok, co nadobudli, aj sluzobnictvo, ktore v Harane ziskali. A takto odisli, aby sli do krajiny Kanaan, a tak dosli do krajiny Kanaan. Abram presiel krajinou az po miesto Sichem, az k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaancania. Tu sa Abramovi zjavil Pan a povedal mu: „Tuto krajinu dam tvojmu potomstvu. “ On tam potom postavil Panovi, ktory sa mu zjavil, oltar. Odtial odisiel k vrchu vychodne od Betelu a tam rozlozil svoj stan. Na zapad mal Betel, na vychod Haj. Aj tam postavil Panovi oltar a vzyval meno Panovo. Potom sa Abram vybral dalej a tiahol k Negebu. Ked nastal v krajine hlad, Abram odisiel do Egypta, aby tam zacas pobudol, lebo v krajine sa hlad rozmahal. Ked sa blizil k Egyptu, povedal svojej zene Sarai: „Naisto viem, ze si pekna zena,a ked ta uvidia Egyptania, povedia si: »To je jeho zena. « Mna zabiju a teba nechaju zit. Hovor teda, ze si moja sestra, aby sa mi popri tebe dobre viedlo a aby som tvojou zasluhou ostal nazive. “A ked Abram prisiel do Egypta, Egyptania videli, ze je to velmi pekna zena. A ked ju videli faraonovi dvorania, chvalili ju pred faraonom a zenu odviedli do faraonovho domu. S Abramom vsak kvoli nej dobre zaobchadzal; mal ovce, dobytok, osly, otrokov a otrokyne, oslice a tavy. Pan vsak bil faraona tazkymi ranami, aj jeho dom, pre Abramovu zenu Sarai. Tu si faraon zavolal Abrama a povedal mu: „Co si mi to urobil?! Preco si mi nepovedal, ze je ona tvoja zena?Preco si hovoril: »Ona je moja sestra,« a tak som si ju vzal za zenu? Teraz teda, tu mas svoju zenu, vezmi si ju a chod!“Potom faraon vydal o nom rozkaz muzstvu, aby ho vyprevadili aj s jeho zenou i so vsetkym, co mal. Abram teda tiahol aj so svojou zenou a so vsetkym, co mal, a Lot s nim, naspat do Negebu. Abram mal mnozstvo stad, striebra a zlata. A dosiel na svoje stanovisko z juhu az k Betelu, na miesto, kde predtym rozlozil svoj stan medzi Betelom a Hajom,na miesto oltara, ktory tam predtym postavil, kde Abram vzyval meno Panovo. Lenze aj Lot, ktory bol s Abramom, mal ovce, dobytok a stanya krajina im nestacila na spolocne byvanie, lebo ich majetok bol velky; a tak nemohli zostat spolu. Medzi pastiermi Abramovych stad a medzi pastiermi Lotovych stad povstala zvada. A v krajine vtedy byvali Kanaancania a Ferezejci. Preto povedal Abram Lotovi: „Nech nie su rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia!Ci nie je pred tebou cela krajina?! Preto sa, prosim, odluc odo mna! Ak ty pojdes nalavo, ja pojdem napravo, ak ty napravo, ja pojdem nalavo!“Tu zdvihol Lot oci a videl, ze cele okolie Jordanu az po Segor - to bolo predtym, ako Pan znicil Sodomu a Gomoru - je zavlazovane ako Panov raj, ako egyptska krajina. Preto si Lot vybral celu krajinu okolo Jordanu a odtiahol na vychod. Takto sa bratia oddelili jeden od druheho. Abram byval v krajine Kanaan, Lot sa zdrzoval v mestach okolo Jordanu a utaboril sa aj v Sodome. Ale Sodomcania boli zli a velmi hresili proti Panovi. Ked sa Lot od neho odlucil, Pan povedal Abramovi: „Zdvihni oci a z miesta, na ktorom si, hlad na sever a na juh, na vychod i na zapad,lebo celu zem, ktoru vidis, dam tebe a tvojmu potomstvu naveky. Rozmnozim tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto dokaze spocitat prach na zemi, bude moct spocitat aj tvoje potomstvo. Vstan a prejdi krajinu po dĺzke i po sirke, lebo ju dam tebe!“Abram vzal svoj stan a siel, a osadil sa pri terebintoch Mamreho, co su v Hebrone, a postavil tam Panovi oltar. V tom case senaarsky kral Amrafel, elasarsky kral Arioch, elamsky kral Chodorlahomer a kral narodov Tadalboli vo vojne so sodomskym kralom Barom, s gomorskym kralom Bersom, s adamskym kralom Senaabom, so seboimskym kralom Semeberom a s balamskym, cize segorskym kralom. Tito vsetci sa spojili v udoli Sidim, co je teraz Solne more. Dvanast rokov boli poddani Chodorlahomerovi, ale v trinastom roku sa vzburili. V strnastom roku vsak prisiel Chodorlahomer a krali, co boli s nim, a porazili Refaimcov pri Astorot-Karnaime, Zuzimov pri Hame, Emitov na rovine Kirjataima Chorejcov na vrchoch od Seiru az k vybezku Faranu, ktory je na pusti. Potom sa obratili a prisli do En Misfaty, cize do Kadesa, a znicili cely kraj Amalekitov a Amorejcanov, ktori sidlili v Asason-Tamare. Tu vytiahol sodomsky kral, gomorsky kral, adamsky kral, seboimsky kral a balamsky, cize segorsky kral, a v udoli Sidim sa postavili proti nim do boja,totizto proti elamskemu kralovi Chodorlahomerovi, kralovi narodov Tadalovi, senaarskemu kralovi Amrafelovi a elasarskemu kralovi Ariochovi. Styria krali proti piatim. V udoli Sidim bolo plno asfaltovych jam; a ked sodomsky a gomorsky kral utekali, padli do nich, ostatni utiekli do hor. Tamti vzali zo Sodomy a Gomory vsetok majetok i vsetky potraviny a odtiahli. So sebou vzali aj Abramovho synovca Lota i jeho majetok - byval totiz v Sodome - a odtiahli. I prisiel jeden z tych, co utiekli, a oznamil to Hebrejovi Abramovi. On byval pri terebintoch Amorejcana Mamreho, brata Eschola a Anera. Oni boli spojeni zmluvou s Abramom. Ked sa Abram dozvedel, ze jeho synovec je zajaty, zvolal svojich tristoosemnastich osvedcenych muzov, ktori sa narodili v jeho dome, a hnal sa za nimi az po Dan. V noci rozdelil tych, co boli s nim, prepadol ich so svojimi sluhami a hubil ich a prenasledoval az po Hobu, ktora je severne od Damasku. Takto priviedol spat vsetok majetok i svojho brata Lota; aj jeho majetok priviedol spat, aj zeny a lud. Ked sa vracal po vitazstve nad Chodorlahomerom a kralmi, ktori boli s nim, vysiel mu v ustrety sodomsky kral do udolia Save, cize do Kralovskeho udolia. A salemsky kral Melchizedech priniesol chlieb a vino; bol totiz knazom najvyssieho Boha. Pozehnal ho a povedal: „Bud pozehnany, Abram, od najvyssieho Boha, Stvoritela neba a zeme!Nech je zvelebeny najvyssi Boh, ktory ti dal do ruk tvojich nepriatelov!“ A on mu dal desatinu zo vsetkeho. Sodomsky kral zasa vravel Abramovi: „Daj mi ludi a majetok si vezmi!“Abram odvetil sodomskemu kralovi: „K Panovi, najvyssiemu Bohu, Stvoritelovi neba a zeme, dviham svoju ruku,ze nevezmem ani nitku ci remienok z obuvi, vobec nic z toho, co je tvoje, aby si nepovedal: »Ja som urobil Abrama bohatym!«Nechcem nic, len to, co zjedlo sluzobnictvo a podiely pre muzov Anera, Eschola a Mamreho, ktori isli so mnou. Oni nech dostanu svoje podiely!“Po tychto udalostiach sa Pan prihovoril vo videni Abramovi takto: „Neboj sa Abram, ja som tvoj stit. Tvoja odmena bude velmi velka!“Abram odpovedal: „Pane, Boze, coze mi das? Ved ja odidem bezdetny a dedicom mojho domu bude damassky Eliezer. “A Abram pokracoval: „Ved si mi nedal potomstvo a moj domorody sluha bude mojim dedicom!“Ale Pan mu povedal: „On nebude tvojim dedicom. Tvojim dedicom bude ten, co vyjde z tvojho lona. “Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri na nebo a spocitaj hviezdy, ak mozes!“ A uistil ho: „Take bude tvoje potomstvo!“Abram uveril Bohu a to sa mu pocitalo za spravodlivost. Potom mu povedal: „Ja som Pan. Ja som ta vyviedol z Chaldejskeho Uru, aby som ti dal do vlastnictva tuto krajinu. “On odpovedal: „Pane, Boze, podla coho poznam, ze ju budem vlastnit?“Pan mu odpovedal: „Vezmi pre mna trojrocnu kravu, trojrocnu kozu, trojrocneho barana, hrdlicku a holubicu!“On to vsetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice polozil jednu oproti druhej, vtaky vsak nerozsekal. Ked zlietali vtaky na mrtve tela, Abram ich odohanal. A ked zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdy spanok. Prepadla ho hroza a velka tma. A (Pan) povedal Abramovi: „Dobre si uvedom, ze tvoje potomstvo bude priselcom v cudzej krajine, zotrocia ho a styristo rokov budu s nim zle zaobchadzat. Ale narod, ktoremu budu otrocit, budem ja sudit. Potom vyjdu s velkym majetkom. Ty vsak v pokoji odides k svojim otcom a pochovaju ta vo vysokom veku. Ale vo stvrtom pokoleni sa sem vratia, lebo este nie su dovrsene nepravosti Amorejcanov. “Ked zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakla, ktora presla pomedzi tie ciastky. V ten den Pan uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: „Tvojmu potomstvu dam tuto krajinu od Egyptskej rieky az po velku rieku Eufrat;Kenejcov, Kenezejcov, Kadmoncov,Hetejcov, Ferezejcov a Refaimcov,Amonitov, Kanaancanov, Gergezejcanov a Jebuzejcov. “Abramova zena Sarai neporodila mu dieta. Mala vsak ona aj egyptsku sluzku menom Agar. Sarai povedala Abramovi: „Pozri, Pan ma uzavrel, ze nemozem porodit. Vojdi teda k mojej sluzke! Mozno, ze aspon z nej dostanem synov. “ Abram pocuvol jej radu. I vzala Abramova zena Sarai svoju sluzobnicu, Egyptanku Agar - Abram vtedy byval uz desat rokov v kanaanskej krajine -, a dala ju za zenu svojmu muzovi Abramovi. On k nej vosiel a ona pocala. Ked vsak spozorovala, ze pocala, s opovrhnutim sa divala na svoju paniu. Vtedy povedala Sarai Abramovi: „Na mojej krivde mas aj ty ucast. Ja sama som dala svoju sluzku do tvojho lona a teraz, ked vidi, ze pocala, pozera na mna s opovrhnutim. Nech Pan sudi medzi mnou a tebou!“Abram odvetil Sarai: „Ved je tvoja sluzka v tvojej moci! Naloz s nou, ako uznas za dobre!“ Sarai vsak s nou nakladala tvrdo, takze ona od nej utiekla. Panov anjel ju vsak nasiel pri prameni vody na pusti, na ceste do Suru,a povedal jej: „Odkial ides, Agar, Saraina sluzka, a kam sa uberas?“ A ona odpovedala: „Utekam pred svojou panou Sarai. “Tu jej Panov anjel povedal: „Vrat sa k svojej panej a podrob sa jej moci!“A Panov anjel jej hovoril dalej: „Tak velmi rozmnozim tvoje potomstvo, ze sa pre mnozstvo neda ani spocitat. “A este jej Panov anjel hovoril: „Hla, pocala si a porodis syna, a nazves ho menom Izmael, lebo Pan vypocul tvoje vzdychy;bude to clovek ako divy osol, jeho ruka bude proti vsetkym a ruky vsetkych proti nemu a bude byvat nablizku vsetkych svojich bratov. “Potom nazvala Pana, ktory k nej hovoril: „Ty si Boh, ktory si ma videl, lebo“ - povedala - „ci som azda nevidela toho, ktory sa na mna dival?“Preto studnu nazvala studnou Lachaj roi (studna Ziveho, ktory ma vidi). To je ta medzi Kadesom a Baradom. Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktoreho mu porodila Agar, Izmael. Abram mal osemdesiatsest rokov, ked mu Agar porodila Izmaela. Ked mal Abram devatdesiatdevat rokov, zjavil sa mu Pan a povedal mu: „Ja som vsemohuci Boh, chodievaj predo mnou a bud dokonaly. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnozim ta prenaramne. “Tu padol Abram na tvara Boh s nim hovoril: „To som ja, co mam zmluvu s tebou, ze budes otcom mnohych narodov. A tvoje meno nebude uz viac Abram, ale Abraham, lebo ta urobim otcom mnohych narodov. Dam sa ti rozrast prenaramne, rozmnozim ta v narody, i krali z teba vzidu. A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojim potomstvom po tebe vo vsetkych pokoleniach ako zmluvu vecnu, ze budem Bohom tvojim a tvojho potomstva po tebe. A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dam krajinu, v ktorej si ako priselec, celu zem Kanaan do vecneho vlastnictva; a budem vasim Bohom. “Potom Pan hovoril Abrahamovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo vsetkych pokoleniach!Toto je moja zmluva medzi mnou a vami, a medzi tvojim potomstvom po tebe, ktoru zachovate: Nech je obrezany kazdy z vas, kto je muzskeho pohlavia!Obrezete maso svojej predkozky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami. Na osmy den nech je obrezany kazdy z vas muzskeho pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), co sa ti narodil v dome, i taky, ktory bol od cudzinca kupeny za peniaze a ktory nie je tvojim potomstvom. Obrezany musi byt aj ten, co sa narodil v tvojom dome, i taky, ktory bol kupeny za peniaze. Moja zmluva na vasom tele bude zmluvou vecnou. Muz, ktoremu nebude obrezane maso predkozky, nech je vyluceny zo svojho ludu. Porusil moju zmluvu. “A Boh povedal Abrahamovi aj toto: „Svoju manzelku Sarai uz nebudes volat Sarai, ale Sara bude jej meno. Ved ta pozehnam a dam ti z nej syna. Aj ju pozehnam: Z nej budu pochadzat narody a krali narodov. “Tu padol Abraham na tvar a smial sa; myslel si totizto: „Vari sa moze storocnemu nieco narodit a devatdesiatrocna Sara moze este porodit?!“A Abraham povedal Bohu: „Keby aspon Izmael zil z tvojej priazne!“Ale Pan opakoval: „Tvoja zena Sara ti porodi syna a das mu meno Izak, a svoju zmluvu s nim urobim zmluvou vecnou pren i pre jeho potomstvo po nom. Aj co sa tyka Izmaela, som ta vypocul: Pozehnam ho a rozmnozim a rozsirim ho prenaramne. Dvanast kniezat sa z neho narodi a urobim z neho velky narod. Ale svoju zmluvu potvrdim s Izakom, ktoreho ti porodi Sara do roka v tomto case. “A ked Boh prestal s nim hovorit, vystupil od Abrahama hore. Potom vzal Abraham svojho syna Izmaela, aj vsetkych, co sa narodili v jeho dome, i vsetkych, co boli kupeni za peniaze, vsetkych muzov Abrahamovho domu a v ten isty den obrezal maso ich predkozky, ako mu prikazal Boh. Abraham mal devatdesiatdevat rokov, ked mu bolo obrezane maso predkozky. Jeho syn Izmael mal trinast rokov, ked mu bolo obrezane maso predkozky. V ten isty den bol obrezany Abraham i jeho syn Izmael a s nim boli obrezani vsetci muzi jeho domu, tak ti, co sa narodili v jeho dome, ako aj ti, co boli od cudzinca kupeni za peniaze. A znova sa mu zjavil Pan pri terebintoch Mamreho, ked za najvacsej horucavy dna sedel pri vchode do stanu. Ked zdvihol oci, videl nedaleko seba stat troch muzov. Len co ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ustrety, poklonil sa az k zemia povedal: „Pane, ak nachadzam milost v tvojich ociach, neobid svojho sluzobnika;donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpocinte si pod stromom!Prinesiem kusok chleba a posilnite sa. Potom pojdete dalej. Ved precoze by ste mali prejst popri svojom sluzobnikovi?!“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravis!“Abraham sa poponahlal do Sarinho (oddelenia) stanu a povedal: „Zober rychlo tri miery jemnej muky, zamies a napec podplamennikov!“Potom Abraham bezal k stadu, vybral pekne mlade tela, dal ho sluhovi a on sa poponahlal pripravit ho. Potom priniesol maslo, sladke mlieko i tela, ktore dal pripravit, a predlozil im to. Sam vsak ostal stat opodial pod stromom, kym oni jedli. Tu sa ho opytali: „Kde je tvoja zena Sara?“ On odpovedal: „Tu v stane. “Vtedy mu on povedal: „O rok v tomto case sa vratim a tvoja zena Sara bude mat uz syna. “ Sara nacuvala pri vchode do stanu, ktory bol za jej chrbtom. Abraham a Sara boli stari, pokrocili vekom; Sare sa uz nestavalo, co sa stava zenam. Preto sa Sara sama v sebe zasmiala, mysliac si: „Teraz, ked som stara, budem mat rozkos? A moj pan je tiez uz starec!“Tu Pan povedal Abrahamovi: „Preco sa Sara smeje a mysli si pri tom: »Mohla by som naozaj este porodit, takato starena?«Je azda Panovi nejaka vec nemozna? O rok v tomto case sa vratim k tebe a Sara bude mat syna!“Sara zapierala: „Ja som sa nesmiala!“ Bala sa totiz. On vsak povedal: „Nie. Smiala si sa. “Muzovia sa potom odtial pobrali a zamierili k Sodome. Abraham isiel s nimi, aby ich odprevadil. A Pan prehovoril: „Mam pred Abrahamom tajit, co chcem urobit?!Ved z Abrahama sa ma stat velky a mocny narod a v nom maju byt pozehnane vsetky narody zeme. Nuz oznamim mu to, lebo on prikaze svojim synom a svojmu domu po sebe zachovavat Panovu cestu, konat podla spravodlivosti a prava, aby tak Pan splnil Abrahamovi vsetko, co mu prislubil. “Preto Pan povedal: „Zaloba na Sodomu a Gomoru je velka a ich hriech je velmi tazky. Zostupim, aby som sa presvedcil, ci naozaj tak robia, aka je obzaloba, co dosla ku mne, a ci nie. Chcem to vediet. “Muzovia sa potom odtial obratili a isli do Sodomy, kym Abraham ostal este stat pred Panom. Tu Abraham pristupil blizsie a povedal: „Zahubis azda spravodliveho spolu s bezboznym?Mozno, ze je v meste patdesiat spravodlivych. Vari ich zahubis, alebo radsej odpustis mestu kvoli patdesiatim spravodlivym, co su v nom?Nech je daleko od teba, ze by si takto robil, usmrcoval spravodliveho s bezboznym! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivemu i bezboznemu. To nech je daleko od teba! Ty, ktory sudis celu zem, nebudes takto sudit!“Pan mu povedal: „Ak v meste Sodome najdem patdesiat spravodlivych, kvoli nim odpustim celemu mestu. “Abraham vsak zacal znova a povedal: „Hla, opovazil som sa rozpravat s Panom, hoci som len prach a popol. Mozno, ze do patdesiat budu chybat piati spravodlivi. Znicil by si kvoli piatim cele mesto?“ On odpovedal: „Neznicim, ak ich tam najdem styridsatpat. “A on mu dalej hovoril: „A co, ked sa ich tam najde len styridsat?“ On odpovedal: „Neurobim to kvoli styridsiatim. “Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, ked este hovorim. A ak sa ich tam najde len tridsat?“ Odpovedal: „Neurobim to, ak ich tam najdem tridsat. “A zasa povedal: „Hla, zacal som hovorit svojmu Panovi: Co bude, ak sa ich tam najde len dvadsat?“ A on odvetil: „Nezahubim (ich) kvoli dvadsiatim. “A este povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, ze este raz vravim. Ak sa ich tam najde len desat?“ On odpovedal: „Nezahubim kvoli desiatim. “ Ked Pan dokoncil rozhovor s Abrahamom, odisiel a Abraham sa vratil na svoje miesto. Ked dvaja anjeli dosli do Sodomy, Lot sedel v brane Sodomy. Ked ich Lot uvidel, vstal a siel im oproti. Poklonil sa tvarou k zemia povedal: „Prosim vas, pani moji, zabocte do domu svojho sluzobnika a prenocujte tam. Umyjete si nohy a vcasrano vstanete a budete pokracovat vo svojej ceste. “ Oni vsak odpovedali: „Nie! Prenocujeme vonku. “Ale on na nich nastojil, aby zostali u neho. I vosli do domu. Pripravil im pohostenie, dal napiect nekvaseneho chleba a najedli sa. Ale skor, ako si lahli, muzovia mesta, muzovia Sodomy od chlapca az po starca, cele mesto do posledneho chlapa obkolesili dom,vyvolali Lota a povedali mu: „Kde su muzovia, co prisli dnes vecer k tebe? Prived ich k nam, aby sme s nimi obcovali!“Tu Lot vysiel k nim predo dvere, zavrel dvere za seboua povedal im: „Bratia moji, noze nerobte hriech!Mam dve dcery, ktore este nepoznali muza. Vyvediem vam ich, robte s nimi, co sa vam paci. Tymto muzom vsak nerobte nic take, ved oni sa uchylili do tiena mojej strechy!“Oni vsak volali: „Prac sa prec!“ A dodali: „Prisiel sem ako cudzinec a chcel by sudit. Teraz ti vyvedieme horsie ako tym. “ Velmi dorazali na Lota a pokusali sa vylomit dvere. Vtedy ti muzovia naciahli ruky, vtiahli Lota dnu a zamkli dvere. Muzov vsak, velkych aj malych, co boli pri vchode do domu, ranili slepotou, takze sa marne namahali najst vchod. Potom muzovia povedali Lotovi: „Ak tu mas nejakeho zata, syna alebo dceru a ak niekto z mesta patri k tebe, vyved ich prec z tohoto mesta,lebo znicime toto mesto, pretoze je nan velka zaloba pred Panom. Pan nas poslal znicit ho. “Vtedy Lot vysiel von a povedal svojim zatom, ktori si mali vziat jeho dcery: „Vstante, podte prec z tohoto miesta, lebo Pan mesto znici!“ Jeho zatovia si vsak mysleli, ze robi zarty. Ked svitol den, anjeli nutili Lota, aby sa ponahlal. Hovorili: „Vstan, vezmi svoju zenu a obe dcery, ktore tu mas, aby si nezahynul pre nepravost mesta!“A ked vahal, chytili ho obaja muzovia za ruku, aj jeho zenu a obe dcery, lebo Pan ich chcel zachranit, vyviedli ich von a nechali ich za mestom. Ked ich vyvadzali von, jeden z nich povedal: „Zachran si zivot! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okoli Jordanu! Ponahlaj sa na vrchy, aby si nezahynul!“Lot im povedal: „Ach, nie, Pane!Zaiste tvoj sluzobnik nasiel milost pred tebou, ved si mi preukazal velke milosrdenstvo, ked si zachoval moj zivot, ale na vrchoch sa nebudem moct zachranit! Aby ma azda nestihlo nestastie, aby som nezomrel. Pozri, tu nedaleko je mesto, tam mozem utiect. Ono je len male a ja sa v nom zachranim! Male je a ja ostanem nazive!“ I povedal mu: „Dobre teda, vyslysim ta aj v tejto veci a mesto, o ktorom hovoris, neznicim. Rychle ta teda utekaj, lebo kym ta nedojdes, nemozem nic robit. “ Preto sa mesto vola Segor. Slnko vyslo nad zem, ked Lot dosiel do Segoru. A Pan dal padat na Sodomu a Gomoru siru a ohen z neba od Panaa znicil tie mesta i cele okolie Jordanu so vsetkymi obyvatelmi mesta a so vsetkym polnym rastlinstvom. Ked sa jeho zena za nim obzrela, premenila sa v solny stĺp. Abraham sa vybral zavcas rana na miesto, na ktorom predtym stal pred Panom. Ked sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na celu okolitu krajinu, videl vystupovat zo zeme dym ako dym z pece. Boh teda pamatal na Abrahama, ked Boh znicil mesta a okolie a Lota vyviedol zo zahuby, ked znicil mesta, v ktorych Lot byval. Potom Lot vysiel hore a osadil sa na vrchu spolu s oboma svojimi dcerami. Bal sa totiz byvat v Segore a byval s oboma svojimi dcerami v jaskyni. Tu povedala starsia mladsej: „Nas otec je uz stary a na zemi niet muza, ktory by s nami obcoval, ako je to zvykom na celom svete. Pod, opojime nasho otca vinom a lahneme si k nemu, aby sme zachovali od nasho otca potomstvo. “Dali mu teda v tu noc napit sa vina. Potom vosla starsia a spala so svojim otcom. On vsak nevedel, ani kedy si lahla, ani kedy vstala. Na druhy den povedala zasa starsia mladsej: „Pozri, ja som minulej noci spala s otcom. Dame mu aj v tento vecer napit sa vina. Potom pojdes ty dnu a lahnes si k nemu, aby sme si zachovali od nasho otca potomstvo!“Dali teda aj v tuto noc svojmu otcovi pit vino. Potom mladsia vstala a lahla si k nemu. On vsak nevedel, ani kedy si lahla, ani kedy vstala. Takto pocali obe Lotove dcery zo svojho otca. Starsia porodila syna a dala mu meno Moab. On je praotcom dnesnych Moabcanov. Ale aj mladsia porodila syna a dala mu meno Amon. On je praotcom dnesnych Amoncanov. Abraham odtial odisiel na juh a zastavil sa medzi Kadesom a Surom. Ked sa zdrzoval v Gerare,hovoril Abraham o svojej manzelke Sare: „Ona je moja sestra. “ A Abimelech, kral Gerary, ju dal uniest. V noci vsak vo sne prisiel ku kralovi Abimelechovi Boh a povedal mu: „Doista zomries pre zenu, ktoru si dal uniest, lebo ma muza. “Abimelech sa jej vsak este nedotkol, preto povedal: „Pane, aj spravodliveho zahubis?Ci mi nepovedal on sam: »Ona je moja sestra«? A nevravela aj ona: »On je moj brat«? V prostote svojho srdca a s cistymi rukami som to urobil!“A Boh mu povedal vo sne: „Aj ja viem, ze si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ta uchranil, aby si proti mne nezhresil. Teraz vsak posli zenu spat muzovi! Lebo on je prorok a bude za teba orodovat, aby si zostal nazive. Ak ju vsak neposles, vedz, ze istotne zomries so vsetkym, co je tvoje!“Abimelech vcasrano vstal, zavolal vsetkych svojich sluzobnikov a vyrozpraval im cely pribeh. Ked to muzovia poculi, velmi sa nalakali. Potom Abimelech zavolal Abrahama a povedal mu: „Co si nam to vykonal? Cim som sa voci tebe previnil, ze si na mna a na moje kralovstvo priviedol taky velky hriech?! Urobil si mi to, co sa nikdy nemalo stat!“A Abimelech povedal Abrahamovi: „Co si tym zamyslal, ked si takto konal?“Abraham odpovedal: „Myslel som si, ze na tomto mieste isto niet nijakej Bozej bazne a ze ma zabiju pre moju zenu!A napokon, ona je i mojou sestrou, dcerou mojho otca, nie vsak dcerou mojej matky; a stala sa mojou zenou. Ked ma totiz Boh vyviedol z otcovskeho domu do neznama, povedal som jej: Tuto laskavost mi preukazes: Na kazdom mieste, kam prideme, povies: »On je moj brat!«“Tu Abimelech vzal ovce a dobytok, otrokov a sluzky a dal ich Abrahamovi, a vratil mu aj Saru, jeho manzelku. Potom Abimelech povedal: „Hla, moja zem je pred tebou, byvaj, kde sa ti zapaci!“Sare zasa povedal: „Tu hla, tvojmu bratovi davam tisic striebornych, to ma byt ako odskodne v ociach vsetkych, co su s tebou, a si ospravedlnena vo vsetkom. “Ked Abraham prosil za Abimelecha u Boha, Boh uzdravil Abimelecha, jeho zenu i jeho sluzobnice a ony znovu mohli rodit,lebo Pan zavrel kazde materske lono v Abimelechovom dome pre Abrahamovu manzelku Saru. A Pan navstivil Saru, ako prislubil, a Pan vyplnil Sare, co predpovedal. Sara teda pocala a porodila Abrahamovi syna vo svojej starobe, a to v case, ktory jej predpovedal Boh. Abraham nazval svojho syna, ktory sa mu narodil, co mu porodila Sara, Izakom. Abraham obrezal svojho syna Izaka, ked mal osem dni, ako to prikazal Pan. Abraham mal sto rokov, ked sa mu narodil jeho syn Izak. Vtedy povedala Sara: „Radostny smiech mi sposobil Boh. Kazdy, kto o tom pocuje, bude sa mi smiat. “A znova povedala: „Kto by bol povedal Abrahamovi, ze Sara bude este dojcit deti? A predsa som porodila v jeho vysokom veku. “A chlapec rastol a bol odstaveny. V den, ked Izaka odstavili, urobil Abraham velku hostinu. Sara videla, ze syn Egyptanky Agar, ktoreho porodila Abrahamovi, posmieva sa jej vlastnemu synovi Izakovi. Tu povedala Abrahamovi: „Vyzen tuto sluzku i jej syna, lebo syn tejto sluzky nesmie dedit s mojim synom Izakom!“Ale tato rec sa velmi dotkla Abrahama, ved slo o jeho syna. Boh mu vsak povedal: „Netrap sa nad chlapcom a nad svojou sluzkou! Pocuvni Saru vo vsetkom, co ti hovori, lebo podla Izaka sa bude volat tvoje potomstvo!Ale aj zo syna sluzky urobim velky narod, lebo on je tiez tvojim potomkom. “Abraham teda vstal vcasrano, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vylozil jej to na chrbat, a poslal ju aj s chlapcom prec. Ona sla a zabludila na pusti Bersabe. Ked sa voda z mecha minula, ulozila chlapca pod jeden z krikov,poodisla a sadla si obdalec, tak vo vzdialenosti dostrelu kuse, lebo si vravela: „Nemozem sa pozerat na smrt dietata. “ Tak sedela obdalec a nahlas plakala. Boh vsak vypocul chlapcov hlas a Bozi anjel takto zavolal z neba na Agar: „Co ti je, Agar? Neboj sa! Ved Boh pocul chlapcov hlas odtial, kde je. Vstan, vezmi chlapca a drz ho pevne za ruku, lebo z neho urobim velky narod!“Tu jej Boh otvoril oci a ona zbadala studnu s vodou. I sla, naplnila mech vodou a napojila chlapca. A Boh bol s chlapcom. Ked vyrastol, byval na pusti a stal sa z neho velky kusostrelec. Byval na pusti Faran a jeho matka mu vzala zenu z egyptskej krajiny. V tom case Abimelech a velitel jeho vojska Pichol povedali Abrahamovi: „Boh je s tebou vo vsetkom, co robis. Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj, ze sa nezachovas neverne ani proti mne, ani proti mojmu potomstvu! Ako som ti preukazal priatelstvo ja, tak (ho) preukazuj aj ty mne a celej krajine, v ktorej si bol hostom. “Abraham povedal: „Ano, budem prisahat!“Potom Abraham dohovaral Abimelechovi pre studnu, ktorej sa zmocnili Abimelechovi sluhovia. Abimelech vsak odvetil: „Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom nic nevravel a ani dodnes som o tom nic nepocul. “Potom vzal Abraham ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. Sedem jahnic vsak oddelil osobitne. I opytal sa ho Abimelech: „Co ma znamenat tych sedem, osobitne oddelenych jahnic?“On odpovedal: „Tychto sedem jahnic musis vziat odo mna, aby mi to bolo svedectvom, ze som ja vykopal tuto studnu. “Preto sa ta studna vola Bersabe, lebo tam obaja prisahali. Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a velitel vojska Pichol pobrali a vratili sa do filistinskej krajiny. Abraham vsak zasadil pri Bersabe tamarisku a vzyval tam meno Pana, vecneho Boha. A Abraham byval dlhsi cas ako cudzinec vo filistinskej krajine. Po tychto udalostiach Boh skusal Abrahama a povedal mu: „Abraham!“ On odpovedal: „Tu som. “A on hovoril: „Vezmi svojho syna, svojho jedineho syna Izaka, ktoreho milujes, a chod do krajiny »Morja«! Tam ho obetuj ako zapalnu obetu na jednom z vrchov, ktory ti ukazem. “Abraham vstal vcasrano, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izaka a narubal dreva na zapalnu obetu. Potom sa vybral na miesto, ktore mu oznacil Boh. Na treti den, ked Abraham zdvihol oci, zdaleka uvidel to miesto. Tu Abraham povedal svojim sluhom: „Vy ostante tu s oslom; ja a chlapec pojdeme az tamto. Pomodlime sa a vratime sa k vam. “Potom vzal Abraham drevo na zapalnu obetu a nalozil ho na svojho syna Izaka; sam vzal ohen a noz a takto sli obaja spolu. Tu povedal Izak svojmu otcovi Abrahamovi: „Otce!“ On mu odvetil: „Hla, tu som, syn moj!“ A on mu povedal: „Drevo a ohen na zapalnu obetu je tu, kde vsak je baranok na zapalnu obetu?“Abraham mu odvetil: „Boh si uz obstara baranka na zapalnu obetu, syn moj. “ A isli obaja spolu dalej. Ked dosli na miesto, ktore mu oznacil Boh, Abraham tam postavil oltar, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izaka a polozil ho na oltar na drevo. Potom Abraham siahol rukou a vzal noz, aby zabil svojho syna. Vtedy nan zavolal Panov anjel z neba: „Abraham, Abraham!“ On odpovedal: „Tu som. “On mu povedal: „Nevystieraj ruku na chlapca a neublizuj mu! Teraz som totiz poznal, ze sa bojis Boha a neusetril si svojho jedineho syna kvoli mne. “Tu zdvihol Abraham oci a uzrel barana, ktory bol rohami zachyteny v krovi. Abraham podisiel, barana vzal a obetoval ho ako zapalnu obetu namiesto svojho syna. A Abraham nazval toto miesto „Pan vidi“, a tak sa este aj dnes hovori: „Na vrsku Pan uvidi“. Panov anjel vsak aj druhy raz volal na Abrahama z neba:„Na seba sameho prisaham - to je Panov vyrok: Pretoze si toto urobil a svojho syna, svojho jedineho si neusetril predo mnou,zahrniem ta pozehnanim a prenaramne rozmnozim tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocni bran svojich nepriatelova v tvojom potomstve budu pozehnane vsetky narody zeme preto, ze si posluchol moj hlas. “Potom sa Abraham vratil k svojim sluhom a spolu sli do Bersaby. A Abraham ostal byvat v Bersabe. Po tychto udalostiach Abrahamovi oznamili, ze aj Melcha porodila jeho bratovi Nachorovi synov:prvorodeneho Husa, jeho brata Buza a Kamuela, otca Aramejcanov,Kaseda, Azaua, Feldasa, Jedlafa aBatuela, ktoremu sa narodila Rebeka. Tychto osem porodila Abrahamovmu bratovi Nachorovi Melcha. Aj jeho vedlajsia zena, menom Roma, porodila: Tabeho, Gahama, Tahasa a Maacha. Dni Sarinho zivota bolo stodvadsatsedem rokov. Tolko zila Sara. Sara zomrela v Arbe, cize v Hebrone, v krajine Kanaan. I siel Abraham, aby ju ozelel a oplakal. Potom Abraham vstal od svojej mrtvej a hovoril Hetejcom:„Ja som len priselec a host u vas. Prepustte mi u vas miesto na dedicne pohrebisko, aby som mohol pochovat svoju mrtvu. “Hetejci mu vsak odpovedali: „Pocuvaj, pane! Ty si ako Bozie knieza medzi nami. V najlepsom nasom hrobe mozes pochovat svoju mrtvu. Nik z nas ti nebude branit, aby si pochoval svoju mrtvu v jeho hrobe. “Tu Abraham vstal, hlboko sa poklonil pred obyvatelmi krajiny, pred Hetejcami,a povedal im: „Ked suhlasite, aby som si pochoval svoju mrtvu, nuz vypocujte ma a prihovorte sa za mna u Seorovho syna Efrona,aby mi prepustil jaskynu v Makpele, ktora je jeho a je na konci jeho pozemku. Nech mi ju da vo vasej pritomnosti na dedicne pohrebisko za plnu cenu. “Efron vsak sedel medzi Hetejcami. Hetejec Efron odpovedal Abrahamovi v pritomnosti Hetejcov, totizto vsetkych tych, co prisli k brane svojho mesta, takto:„Nie tak, pane! Pocuj ma: Tento pozemok ti darujem. A davam ti aj jaskynu, ktora je na nom. V pritomnosti synov mojho ludu ti ju davam. Pochovaj si tam svoju mrtvu!“Abraham sa opat poklonil pred obyvatelmi krajinya takto hovoril Efronovi v pritomnosti obyvatelov krajiny: „Nie tak, pane, pocuvaj ma! Za pozemok ti zaplatim, vezmi to odo mna a potom tam pochovam svoju mrtvu!“Efron na to odvetil Abrahamovi:„Len ma pocuj, pane! Pozemok za styristo seklov striebra, co je to medzi mnou a tebou? Len si pochovaj svoju mrtvu!“Abraham suhlasil s Efronom a Abraham odvazil Efronovi tolko striebra, kolko on pred Hetejcami spomenul: styristo seklov striebra podla beznej vahy. Takto Efronov pozemok, ktory bol v Makpele vychodne od Mamre - pozemok i jaskyna so vsetkymi stromami, ktore boli na pozemku vokol vsetkych jeho medzi -, presiel pravoplatnena Abrahama ako majetok v pritomnosti Hetejcov, vsetkych tych, co prisli k brane svojho mesta. Potom Abraham pochoval svoju zenu Saru v jaskyni na pozemku v Makpele, vychodne od Mamre, cize v Hebrone, v krajine Kanaan. Takto sa pozemok a jaskyna, ktora bola na nom, dostala od Hetejcov Abrahamovi za dedicne pohrebisko. Abraham bol vsak uz stary a pokrocily vekom a Pan ho vo vsetkom pozehnaval. Tu povedal Abraham svojmu sluhovi, najstarsiemu vo svojom dome, spravcovi vsetkeho svojho majetku: „Poloz svoju ruku pod moje bedra,aby som ta sprisahal pred Panom, Bohom neba a zeme, ze pre mojho syna nevyberies zenu z kanaanskych dcer, medzi ktorymi byvam. Ale pojdes do mojej vlasti a k mojim pribuznym vybrat zenu pre mojho syna Izaka. “Sluha mu vsak odpovedal: „Mozno, ze nebude chciet zena ist so mnou do tejto krajiny. Mam potom zaviest tvojho syna naspat do krajiny, z ktorej si sa ty vystahoval?“Abraham mu povedal: „Neopovaz sa ta zaviest mojho syna spat!Ved Pan, Boh neba a zeme, ktory ma vyviedol z domu mojho otca a z mojej rodnej vlasti a ktory so mnou hovoril a prisahal mi: »Tvojmu potomstvu dam tuto krajinu,« posle pred tebou svojho anjela, aby si odtial priviedol mojmu synovi zenu. Ak zena nebude chciet ist s tebou, si zbaveny tejto prisahy. Len nezaved mojho syna naspat!“Potom sluha polozil svoju ruku pod bedra svojho pana Abrahama a prisahal mu o tej veci. Nato sluha zobral z tiav svojho pana desat tiav a rozlicne drahocennosti svojho pana a isiel. Vybral sa a siel do Mezopotamie (Aram Naharaim), do Nachorovho mesta. Vecer, v case, ked sa vychadzalo napajat, nechal svoje tavy oddychovat vonku pred mestom pri studni s vodoua hovoril: „Pane, Boze Abrahama, mojho pana! Daj mi dnes stastie a preukaz laskavost mojmu panovi Abrahamovi!Hla, stojim pri vodnom prameni a dcery ludi (tohoto) mesta prichadzaju naberat vodu!Nech deva, ktorej poviem: »Nachyl svoj dzban, aby som sa napil!« a ona povie: »Napi sa a napojim aj tvoje tavy,« bude ta, ktoru si urcil svojmu sluzobnikovi Izakovi, a podla toho poznam, ze si preukazal laskavost mojmu panovi. “Este ani nedokoncil rec a uz prichadzala s dzbanom na pleciach Rebeka, ktora sa narodila Batuelovi, synovi Melchy, Nachorovej zeny, ktory bol Abrahamovym bratom. Deva bola velmi pekna zjavom, panna, ktora este nepoznala muza. Zostupila k pramenu, naplnila svoj dzban a vysla hore. Sluha jej bezal v ustrety a povedal: „Dajze sa mi napit trochu vody zo svojho dzbana!“Ona odvetila: „Napi sa, pane!“ Rychlo si spustila dzban na ruku a dala sa mu napit. A ked ho napojila, dodala: „Aj tvojim tavam naberiem vody, nech sa dobre napiju!“Rychlo vyliala dzban do valova a opat utekala k studni po vodu a takto naberala pre vsetky tavy,kym muz ju mlcky pozoroval, aby zvedel, ci Pan da jeho ceste stastny vysledok, alebo nie. Ked sa tavy riadne napili, vzal muz zlaty kruzok, tazky pol sekla, a dve naramnice na jej ruky, tazke desat seklov zlataa povedal: „Ciaze si ty dcera? Povedz mi! Bude v dome tvojho otca miesto, aby sme tam mohli zostat?“Ona mu odpovedala: „Som dcera Batuela, syna Melchy, ktora ho porodila Nachorovi. “Dalej mu povedala: „Slamy a krmu mame hojnost i miesta na ubytovanie. “Tu padol muz na kolena, poklonil sa Panovia povedal: „Nech je zvelebeny Pan, Boh mojho pana Abrahama, ktory neodnal mojmu panovi svoju laskavost a vernost. Ved aj mna Pan viedol na tejto ceste k domu pribuzneho mojho pana!“Potom deva odbehla a rozpovedala doma svojej matke vsetko, co sa jej prihodilo. Rebeka vsak mala brata, ktory sa volal Laban. A Laban bezal von k muzovi pri studni. Ked videl nosovy kruzok a sestrine naramnice na jej rukach a ked pocul slova svojej sestry: „Takto ku mne hovoril ten muz,“ siel k muzovi, ktory este stal pri tavach pri studni,a povedal mu: „Pod, Panov pozehnany! Preco stojis vonku? Ved pripravil som pribytok aj miesto pre tavy!“Vtedy sa muz pobral do domu a on odsedlal tavy, prichystal tavam slamu a krm i vodu, aby si on a muzovia, ktori ho sprevadzali, umyli nohy. Ked mu predlozili jest, povedal: „Nebudem jest, kym neprednesiem svoju vec!“ A on mu odpovedal: „Hovor!“Potom rozpraval: „Ja som Abrahamov sluha. Pan bohato pozehnal mojho pana, takze sa stal majetnym. Dal mu ovce a dobytok, striebro a zlato, sluhov a sluzky, tavy a osly. A Sara, zena mojho pana, porodila mojmu panovi vo svojej starobe syna, ktoremu on prenechal cele svoje imanie. Mna vsak moj pan zaviazal prisahou: »Nevyberies pre mojho syna zenu z kanaanskych dcer, v ktorych krajine byvam. Ale pojdes do domu mojho otca a k mojmu rodu, aby si mojmu synovi priviedol zenu. «Ked som vsak svojmu panovi povedal: »Mozno zena nepojde so mnou,«vtedy mi povedal: »Pan, pred ktoreho tvarou som kracal, posle s tebou svojho anjela, aby dal tvojej ceste priaznivy vysledok, aby si mojmu synovi priviedol zenu z mojej celade a z mojho rodu. Budes vsak oslobodeny od mojej kliatby, ak prides k mojim pribuznym a oni ti (ju) nedaju, vtedy budes oslobodeny od mojej kliatby. «Ked som dnes prisiel k studni, hovoril som: Pane, Boh mojho pana Abrahama, kiezby si dozicil mojej ceste, ktoru konam, stastny vysledok. Hla, stojim pri vodnom prameni! Nech teda panna, ktora pride po vodu a ktorej poviem: »Dajze sa mi napit trochu vody zo svojho dzbana«a ona mi povie: »Len sa napi a nacriem aj tvojim tavam,« je ta zena, ktoru Pan urcil pre syna mojho pana. Este som ani nedokoncil rec, ked vysla Rebeka so svojim dzbanom na pleciach, zisla k pramenu a nacrela. Vtedy som jej povedal: »Dajze sa mi napit!«Ona rychlo zlozila svoj dzban a povedala: »Pi a napojim aj tvoje tavy!« I napil som sa a ona napojila aj tavy. Potom som sa jej opytal: »Cia si ty dcera?« A ona mi odpovedala: »Som dcera Batuela, Nachorovho syna, ktoremu ho porodila Melcha. « Potom som jej zalozil do nosa kruzok a na ruky naramnicei padol som na kolena, poklonil som sa Panovi a prosil som Pana, Boha mojho pana Abrahama, ktory ma viedol po pravej ceste, aby som priviedol dceru pribuzneho mojho pana pre jeho syna. A teraz, ak chcete mojmu panovi preukazat laskavost a vernost, dajte mi to vediet, ak nie, (tiez) mi to dajte vediet, aby som sa mohol dat napravo alebo nalavo. “Laban a Batuel odpovedali takto: „Od Pana vysla tato vec. My ti nemozeme povedat ani ano, ani nie. Pozri, Rebeka je pred tebou, vezmi ju a chod! Nech sa stane zenou syna tvojho pana, ako hovoril Pan!“Ked Abrahamov sluha pocul ich slova, poklonil sa Panovi az po zem. Potom sluha vybral strieborne a zlate predmety a saty a daroval ich Rebeke. I jej bratovi a matke daroval drahocennosti. Potom jedli a pili on i muzovia, ktori ho sprevadzali, a ostali tam na noc. Ked rano vstali, povedal on: „Prepust ma k mojmu panovi!“Jej brat a matka vsak odpovedali: „Nech dievca ostane este nejaky cas, tak na desat dni u nas, potom moze ist. “On im vsak odvetil: „Nezdrzujte ma, ked Pan dozicil mojej ceste stastny vysledok! Prepustte ma, aby som mohol ist k mojmu panovi!“Oni mu odpovedali: „Zavolame dievca a opytame sa ho. “Zavolali teda Rebeku a opytali sa jej: „Chces ist s tymto muzom?“ Ona odpovedala: „Chcem!“Potom teda prepustili svoju sestru Rebeku i s jej dojkou, aj Abrahamovho sluhu s jeho muzmi. I pozehnavali Rebeku a hovorili jej: „Sestra nasa, rozmnoz sa v tisice a desattisice (potomkov) a tvoje potomstvo nech zaujme brany svojich nepriatelov!“Potom sa Rebeka pohla aj so svojimi sluzkami, vysadli na tavy a nasledovali muza. A sluha Rebeku vzal a odisiel. Vtedy sa Izak prave vratil z cesty od studne Lachaj roi, byval totizto v Negebe. Ked sa zvecerievalo, vysiel Izak na pole, aby si porozmyslal. Tu zdvihol oci a videl prichadzat tavy. Aj Rebeka zdvihla oci a zbadala Izaka. Rychlo zosadla z tavya povedala sluhovi: „Kto je ten muz, co ide oproti nam po poli?“ A ked sluha povedal: „To je moj pan,“ vzala zavoj a zahalila sa. Potom sluha porozpraval Izakovi vsetko, co vykonal,a Izak ju voviedol do stanu svojej matky Sary. Vzal si teda Rebeku a ona sa stala jeho zenou. A tak ju miloval, ze nasiel utechu nad stratou svojej matky. Abraham si vsak opat vzal zenu, volala sa Keturaa porodila mu Zamrama, Jeksana, Madana, Madiana, Jesboka a Sueho. Jeksanovi sa narodil Saba a Dadan. Dadanovi synovia boli Asyrcania, Latusovia a Loomcania. Madianovi synovia boli Efa, Ofer, Henoch, Abida a Eldaa. Tito vsetci su Keturini synovia. Ale Abraham dal vsetok svoj majetok Izakovi. Synom vedlajsej zeny, ktoru Abraham mal, dal Abraham len dary a este za svojho zivota ich poslal prec od Izaka smerom na vychod, do vychodnej krajiny. Dni Abrahamovho zivota bolo stosedemdesiatpat rokov. I pominul sa Abraham a zomrel v peknom veku, stary a uspokojeny zivotom, a pripojil sa k svojmu ludu. Jeho synovia Izak a Izmael ho pochovali v jaskyni v Makpele na pozemku Seorovho syna, Hetejca Efrona, vychodne od Mamre,na pozemku, ktory Abraham kupil od Hetejcov. Tam boli pochovani Abraham i jeho zena Sara. Po Abrahamovej smrti Boh pozehnaval jeho syna Izaka a Izak byval pri studni Lachaj roi. Toto je potomstvo Abrahamovho syna Izmaela, ktoreho Abrahamovi porodila Sarina sluzka, Egyptanka Agar. A toto su mena Izmaelovych synov podla mien a podla rodov: Izmaelov prvorodeny bol Nabajot, potom Kedar, Adbel, Mabsan,Masma, Duma, Masa,Hadar, Tema, Jetur, Nafis a Kedma. Toto su Izmaelovi synovia a to su ich mena podla ich osad a taborov. Dvanast kniezat podla ich kmenov. A toto su dni Izmaelovho zivota: stotridsatsedem rokov. Potom sa pominul a zomrel a pripojil sa k svojmu ludu. Byvali vsak od Hevily az po Sur, ktore lezi vychodne od Egypta smerom k Asyrii. I osadil sa blizko vsetkych svojich bratov. A toto je rodokmen Izaka: Abrahamovi sa narodil Izak. Izak mal styridsat rokov, ked si vzal za zenu Rebeku, dceru Aramejcana Batuela z Mezopotamie, sestru Aramejcana Labana. Izak prosil za svoju zenu Pana, lebo bola neplodna; a Pan ho vypocul a jeho zena, Rebeka, pocala. Ked sa deti v jej zivote kopali, povedala: „Ak je to tak, preco som takato?“ A isla sa opytat Pana. Pan jej povedal: „Dva narody su v tvojom lone a dva kmene sa oddelia z tvojho zivota; narod nad narodom bude prevladat a starsi bude sluzit mladsiemu. “A ked sa jej naplnili dni porodu, boli dvojcata v jej zivote. Prvy sa narodil cerveny, cely chlpaty ako kozuch, a nazvali ho Ezauom. Za nim sa zjavil jeho brat a jeho ruka drzala Ezauovu patu. Preto mu dali meno Jakub. Ked sa mu oni narodili, mal Izak sestdesiat rokov. Ked chlapci dorastli, Ezau bol udatnym lovcom, muzom stepi, Jakub vsak bol tichy clovek a byval v stanoch. Izak mal radsej Ezaua, lebo rad jedaval divinu. Rebeka mala zasa radsej Jakuba. Raz Jakub varil jedlo a Ezau prisiel zo stepi celkom vycerpany. Tu povedal Ezau Jakubovi: „Noze mi daj rychlo z toho cerveneho, z toho cerveneho tu, lebo som celkom vycerpany!“ Preto ho nazvali Edom (Cerveny). Ale Jakub povedal: „Predaj mi najprv svoje prvorodenstvo!“Ezau odvetil: „Hla, idem zomriet, nacoze mi je prvorodenstvo?“Jakub mu vsak vravel: „Najprv mi prisahaj!“ A on mu odprisahal, a tak predal svoje prvorodenske pravo Jakubovi. Potom dal Jakub Ezauovi chleba a sosovicoveho pokrmu a on jedol a pil. Napokon vstal a odisiel. Tak malo si Ezau cenil svoje prvorodenstvo. Ked nastal v zemi hlad, iny, ako bol ten prvy za Abrahamovych cias, odisiel Izak k filistinskemu kralovi Abimelechovi do Gerary. Vtedy sa mu zjavil Pan a povedal: „Nezostupuj do Egypta, ostan v krajine, ktoru ti urcim. Zdrzuj sa ako priselec v tejto krajine a ja budem s tebou a pozehnam ta, lebo tebe a tvojmu potomstvu chcem dat vsetky tieto krajiny, aby som splnil prisahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi, Abrahamovi:»Rozmnozim tvoje potomstvo ako hviezdy neba a ja dam tvojmu potomstvu vsetky tieto krajiny a v tvojom potomstve budu pozehnane vsetky narody zeme. «To preto, ze Abraham pocuval na moj hlas a zachovaval moje prikazy, nariadenia, ustanovenia a zakony. “Izak teda ostal v Gerare. Ked sa muzovia mesta vyzvedali na jeho manzelku, hovorieval: „To je moja sestra,“ bal sa povedat: „moja zena,“ aby ho muzovia mesta nezavrazdili pre Rebeku, lebo bola krasna zjavom. A ked tam byval uz dlhsi cas, raz filistinsky kral Abimelech pozeral z obloka a videl, ako sa Izak so svojou zenou Rebekou laskali. Abimelech zavolal Izaka a povedal mu: „Je zrejme, ze ona je tvoja zena! Preco si teda hovoril: »To je moja sestra«?!“ Izak mu odpovedal: „Lebo som si myslel, ze pre nu zahyniem. “Abimelech mu povedal: „Preco si nam to urobil?! Ako lahko mohol niektory muz z ludu obcovat s tvojou zenou a bol by si na nas uvalil previnenie!“Potom Abimelech prikazal vsetkym: „Kto sa dotkne tohto muza a jeho zeny, istotne zomrie!“A Izak sial v tej krajine a v tom roku zal stonasobne, lebo Pan ho pozehnaval. Tak sa tento muz zmohol a vzmahal sa nadalej, takze sa stal velmi bohatym. Mal oviec, dobytka a mnoho sluzobnictva, a preto mu Filistinci zavideli. Vsetky studne, ktore vykopali sluhovia jeho otca za cias jeho otca Abrahama, zasypali a zahadzali hlinou,a preto Abimelech povedal Izakovi: „Odid od nas, lebo si sa stal ovela mocnejsim, ako sme my!“A Izak odisiel, svoje stany rozlozil v udoli Gerary a ostal tam byvat. Izak opat vykopal vodne studne, ktore vykopali v case jeho otca Abrahama a Filistinci ich po Abrahamovej smrti zasypali, a dal im tie iste mena, ktore im dal jeho otec. Ked Izakovi sluhovia kopali v udoli, nasli tam studnu so zivou vodou. Ale gerarski pastieri sa hadali s Izakovymi pastiermi: „To je nasa voda!“ Preto dali studni meno Esek, lebo sa tam s nim vadili. Potom vykopali inu studnu, ale aj o nu sa hadali, a preto jej dali meno Sitna. Siel odtial dalej a opat vykopal studnu. O tu sa nehadali a dal jej meno Rechobot, hovoriac: „Teraz nam Pan dozicil volnosti, aby sme sa rozmnozovali v krajine. “Odtial siel do Bersabe. V tu noc sa mu zjavil Pan a povedal mu: „Ja som Boh tvojho otca Abrahama. Neboj sa, lebo ja som s tebou. Pozehnam ta a rozmnozim tvoje potomstvo kvoli mojmu sluzobnikovi Abrahamovi. “I postavil tam oltar a vzyval meno Panovo. Tam rozlozil svoj stan a Izakovi sluhovia tam vykopali studnu. Tu za nim prisiel Abimelech z Gerary aj jeho priatel Ochozat a velitel jeho vojska Fikol. Izak mu vsak riekol: „Preco ste prisli za mnou? Ved vy ste so mnou v nepriatelstve a od vas ste ma vyhnali!“Oni odpovedali: „Na vlastne oci sme videli, ze Pan je s tebou. I povedali sme si: Nech je prisaha medzi nami dvoma, medzi nami a tebou. Uzavrieme s tebou zmluvu. Iste nam nic zle neurobis, ako ani my sme ti neublizili, ba preukazovali sme ti dobro a prepustili sme ta v pokoji. A teraz si ty Panov pozehnany. “On im pripravil hostinu a oni jedli a pili. Ked rano vstali, prisahali si navzajom. Potom ich Izak prepustil a oni odisli od neho v pokoji. Este v ten isty den prisli k Izakovi sluhovia a oznamili mu o studni, co vykopali: „Nasli sme vodu!“Preto ju nazvali Sebuah. A preto je meno toho mesta az do dnesneho dna Bersabe. Ked mal Ezau styridsat rokov, vzal si za zenu dceru Hetejca Beriho Juditu a dceru Hetejca Elona Basemat; obe vsak zarmutili Izakovu i Rebekinu dusu. Ked Izak zostarol a ked jeho oci stratili silu vidiet, zavolal si svojho starsieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn moj!“ On mu odvetil: „Hla, tu som!“Povedal mu: „Pozri, ja som uz stary, neviem, kedy zomriem. Preto si teraz vezmi zbran, tulec a kusu a chod do stepi ulovit nejaku zver!Potom mi priprav chutne jedlo, ake mam rad. A ked pojem, pozehnam ta prv, ako zomriem. “Rebeka vsak nacuvala, ked sa Izak rozpraval so svojim synom Ezauom. A Ezau vysiel do stepi ulovit nejaku zver, aby ju doniesol. Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: „Len teraz som pocula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi:»Noze mi prines nejaku zverinu a priprav mi chutne jedlo, aby som jedol a aby som ta pozehnal pred Panom prv, ako zomriem. «A teraz pocuvaj, syn moj, na moj hlas, co ti prikazujem:Chod k stadu a prines mi dvoje peknych kozliat. Ja ich pripravim pre tvojho otca ako chutne jedlo, ake ma on rad. Potom to zanesies svojmu otcovi, aby jedol a aby ta pozehnal prv, ako zomrie. “Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: „Ved moj brat Ezau je zarasteny clovek a ja som hladky. A ak ma moj otec ohmata, potom budem v jeho ociach ako taky, kto si z neho robi posmech, a privediem na seba kliatbu a nie pozehnanie. “Ale matka mu povedala: „Tvoja kliatba, syn moj, bude na mne. Len pocuj moj hlas! Chod a prines mi ich!“I odisiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutne jedlo, ake mal rad jeho otec. Potom priniesla Rebeka najlepsie saty svojho starsieho syna, co mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladsiemu synovi Jakubovi. Kozkami kozliat mu vsak oblozila ruky a holy krk. Potom dala svojmu synovi do ruk jedlo a chlieb, ktore pripravila. Ked prisiel k otcovi, povedal: „Otce moj!“ On odvetil: „Tu som. Kto si, syn moj?“Jakub odpovedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodeny. Urobil som, ako si mi rozkazal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma pozehnal!“Lenze Izak odvetil svojmu synovi: „Ako si mohol, syn moj, tak rychlo nieco najst?“ On odpovedal: „Pan, tvoj Boh, dal sa mi s nou stretnut!“Tu povedal Izak Jakubovi: „Noze pristup blizsie, syn moj, aby som ta ohmatal, ci si ty naozaj moj syn Ezau, alebo nie. “I pristupil Jakub blizsie k svojmu otcovi, Izakovi, a ked ho ohmatal, povedal mu: „Hlas je hlasom Jakubovym, ale ruky su ruky Ezauove. “I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpate ako ruky jeho brata Ezaua. I zehnal ho. A znova mu povedal: „Naozaj si ty moj syn Ezau?“ On odpovedal: „Ja som to!“Tu on povedal: „Prines mi to! Budem jest z diviny od svojho syna, aby som ta pozehnal. “ I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vina a on pil. Potom mu povedal jeho otec Izak: „Noze pristup ku mne, syn moj, a pobozkaj ma!“Ked sa priblizil a ked ho pobozkal, zacitil vonu jeho siat a pozehnal ho, hovoriac: „Hladze, vona syna mojho je ako vona nivy, ktoru pozehnal Pan. Nech ti da Boh z nebeskej rosy a zo zirnosti zeme, tiez hojnost zrna a mustu!Nech ti sluzia ludia a nech sa sklonia pred tebou narody. Bud panom nad svojimi bratmi, a nech sa ti koria synovia tvojej matky! Kto bude teba preklinat, nech je prekliaty, a kto bude teba zehnat, nech je pozehnany!“Len co Izak prestal zehnat Jakuba a sotva Jakub vysiel od svojho otca Izaka, uz prichadzal jeho brat Ezau z polovacky (domov). Aj on pripravil chutne jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: „Otce moj, vstan a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma pozehnal!“Jeho otec Izak mu povedal: „A ty si kto?“ On odpovedal: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodeny Ezau. “Izak sa naramne zlakol a povedal: „Kto to bol teda, co mi ulovil zverinu a co mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo vsetkeho prv, ako si ty prisiel! Aj som ho pozehnal a bude pozehnany!“Ked Ezau pocul otcove slova, hrozne zreval a velmi sa spriecil, a svojmu otcovi povedal: „Otce moj, pozehnaj aj mna!“On odvetil: „Podvodne prisiel tvoj brat a odnal ti pozehnanie!“Tu on povedal: „Preto mu dali meno Jakub, ze ma teraz uz druhy raz oklamal? Uz mi odnal prvorodenske pravo a teraz, hla, odnal mi aj pozehnanie!“Izak odpovedal Ezauovi: „Pozri, ja som ho ustanovil za pana nad tebou a vsetkych jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a mustom som ho zaopatril. Co este mozem urobit pre teba, syn moj?“Vtedy mu Ezau odvetil: „Otce moj, ci mas len jedno pozehnanie? Pozehnaj aj mna, otce moj!“ Tu Ezau zacal hlasne plakat. A Izak mu povedal: „Daleko od zirnej pody bude tvoje bydlisko a daleko od nebeskej rosy zhora. Zo svojho meca budes zit, sluzit vsak budes svojmu bratovi, a ked sa budes snazit oslobodit, zhodis jeho jarmo zo svojej sije. “Ezau sa hneval na Jakuba pre pozehnanie, ktore mu dal jeho otec, preto si hovoril: „Coskoro pride cas, ze sa bude smutit nad mojim otcom. Potom svojho brata zabijem!“Lenze slova starsieho syna oznamili Rebeke. Preto dala zavolat svojho mladsieho syna Jakuba a takto mu vravela: „Hla, tvoj brat Ezau ti chysta pomstu, chce ta zabit. Preto pocuj, syn moj, na moj hlas: Zober sa a utekaj k mojmu bratovi Labanovi do Haranu. Ostan u neho nejaky cas, kym sa neutisi hnev tvojho brataa kym neprestane jeho zlost a kym nezabudne, co si mu urobil! Potom poslem po teba a dam si ta priviest odtial sem. Preco by som vas mala oboch stratit v jeden den?!“Potom povedala Rebeka Izakovi: „Omrza ma zivot pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za zenu Hetejku, ako su tieto z dcer (tunajsej) krajiny, naco mi zit?!“Vtedy Izak zavolal Jakuba, pozehnal ho a prikazal mu:„Nesmies si vziat zenu z kanaanskych dcer! Vyber sa a chod do syrskej Mezopotamie, do domu otca svojej matky Batuela, a odtial si vezmi zenu z dcer Labana, ktory je bratom tvojej matky. A vsemohuci Boh nech ta pozehnava, nech ta urobi plodnym a nech ta rozmnozi tak, aby si sa stal mnozstvom narodov!Nech ti da Abrahamovo pozehnanie, tebe i tvojmu potomstvu s tebou, aby si dostal do vlastnictva krajinu svojho putovania, ktoru dal Boh Abrahamovi. “Potom Izak Jakuba prepustil a on sa vybral do syrskej Mezopotamie k Labanovi, synovi Aramejcana Batuela, bratovi Rebeky, Jakubovej a Ezauovej matky. Ezau teda videl, ze Izak pozehnal Jakuba a ze ho poslal do syrskej Mezopotamie - aby si odtial doviedol zenu, ked ho pozehnal a prikazal mu: „Nesmies si vziat zenu z kanaanskych dcer!“ -a ze Jakub posluchol svojho otca a svoju matku a odisiel do syrskej Mezopotamie. Ked Ezau videl, ze kanaanske dcery sa nepacili jeho otcovi Izakovi,siel Ezau k Izmaelovi a vzal si ku svojim zenam ako manzelku Mahelet, dceru Abrahamovho syna Izmaela, Nabajotovu sestru. Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. Ked dosiel na (iste) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko uz zapadlo. Zobral jeden z kamenov toho miesta, polozil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. I snivalo sa mu, ze vidi rebrik oprety o zem a jeho vrchny koniec siahal az do neba a Bozi anjeli vystupovali a zostupovali po nom. A hla, nad nim stal Pan a hovoril: „Ja som Pan, Boh tvojho otca Abrahama a Izaka. Zem, na ktorej odpocivas, dam tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozsiris na zapad i na vychod, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budu pozehnane vsetky pokolenia zeme. Hla, ja som s tebou a budem ta strazit vsade, kde pojdes, a privediem ta spat do tejto krajiny, lebo ja ta neopustim, kym nesplnim, co som ti prislubil. “Vtedy sa Jakub prebudil zo spanku a povedal: „Ozaj, Pan je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!“I nadisiel ho strach a povedal: „Ake hrozne je toto miesto! Tu je naozaj dom Bozi a tu je brana do neba!“Ked Jakub rano vstal, kamen, ktory mal polozeny pod hlavou, postavil za pomnik a jeho vrch polial olejom. A nazval toto miesto menom Betel. Predtym sa vsak toto miesto volalo Luza. A Jakub urobil slub: „Ak je Boh so mnou, ak ma ochrani na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi da chlieb na zivobytie a saty na obleceniea ak sa stastne vratim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojim Bohoma tento kamen, ktory som postavil ako pomnik, bude Bozim domom. A zo vsetkeho, co mi das, odovzdam ti desiatky. “Potom sa Jakub vydal na cestu a siel do krajiny synov Vychodu. I zadival sa (raz) a hla, na poli studna a pri nej lezali tri krdle oviec, lebo z tejto studne napajavali stada. Lenze kamen na otvore studne bol velkya len ked ta zohnali vsetky stada, odvalovali kamen z otvoru studne a tak napajali ovce. Potom davali kamen opat na svoje miesto na otvor studne. Jakub sa ich opytal: „Bratia moji, odkial ste?“ Oni odvetili: „My sme z Haranu. “Nato im povedal: „Poznate Nachorovho syna Labana?“ Oni odpovedali: „Pozname. “A ked sa ich pytal: „Vodi sa mu dobre?“, oni odvetili: „Dobre. Hla, prave prichadza jeho dcera Rachel s ovcami. “On im povedal: „Ved je este den dost dlhy a este nie je cas zohnat dobytok dovedna. Napojte ovce a nechajte sa im este popast!“Oni vsak povedali: „To nemozeme, kym nebudu zohnate dovedna vsetky stada. Az potom sa odvaluje kamen z otvoru studne a napajame stada. “Kym on s nimi rozpraval, dosla Rachel s ovcami svojho otca. Ona ich totiz pasla. Ked Jakub videl Rachel, dceru brata svojej matky Labana, a ovce brata svojej matky Labana, pristupil a odvalil kamen z otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Labana. Potom Jakub pobozkal Rachel a zacal hlasno plakat. A Jakub rozpraval Rachel, ze je pribuznym jej otca a ze je Rebekinym synom. Tu ona utekala a oznamila to svojmu otcovi. Ked Laban pocul zvest o Jakubovi, synovi svojej sestry, ponahlal sa mu naproti, pobozkal ho a voviedol ho do svojho domu. A on vyrozpraval Labanovi vsetko, co sa prihodilo. Tu mu povedal Laban: „Ty si naozaj moja kost a moje maso!“ A ostal unho na mesiac. Potom Laban hovoril Jakubovi: „Ty si moj pribuzny. Vari mi budes zadarmo sluzit? Povedz mi, aka ma byt tvoja odmena?“Laban mal dve dcery: starsia sa volala Lia a mladsia Rachel. Lia mala oci bez lesku, Rachel vsak bola krasna i postavou i tvarou. Jakub sa zamiloval do Rachel a povedal: „Za tvoju mladsiu dceru ti budem sluzit sedem rokov. “Laban odvetil: „Radsej ju dam tebe ako cudziemu muzovi. Ostan pri mne!“Tak Jakub sluzil za Rachel sedem rokov a videlo sa mu to len niekolko dni. Tak ju mal rad. Potom povedal Jakub Labanovi: „Daj mi teraz moju zenu, lebo moj cas je uz tu. Nech k nej vojdem. “Vtedy Laban pozval vsetkych ludi z miesta a pripravil hostinu. Vecer vsak zobral svoju dceru Liu a voviedol ju k Jakubovi a on s nou obcoval. Laban dal svoju sluzku Zelfu svojej dcere Lii za sluzku. Ale rano videl, ze to bola Lia, a povedal Labanovi: „Preco si mi to urobil?! Nesluzil som ti za Rachel?! Preco si ma podviedol?“Laban mu odpovedal: „V nasom kraji sa nerobi tak, aby sa mladsia vydala pred starsou. Dokonci tento (svadobny) tyzden a potom ti dam aj tu za sluzbu, ktoru mi budes robit este dalsich sedem rokov. “A Jakub to urobil, dokoncil (svadobny) tyzden a on mu dal svoju dceru Rachel za zenu. Laban dal svoju sluzku Balu svojej dcere Rachel za sluzku. A on obcoval aj s Rachel, lebo Rachel mal radsej ako Liu, a sluzil unho este dalsich sedem rokov. Ked vsak Pan videl, ze Lia je odstrcena, otvoril jej zivot, kym Rachel bola neplodna. Lia pocala a porodila syna a nazvala ho Rubenom, vraviac: „Pan zhliadol na moje ponizenie, teraz ma moj muz bude uz lubit. “A opat pocala a porodila syna a povedala: „Pan pocul, ze som odstrcena, a tak mi dal aj tohto. “ A nazvala ho Simeonom. Opat pocala a porodila syna a hovorila: „Teraz uz moj muz prilipne ku mne, ked som mu porodila troch synov. “ Preto ho nazvala Levi. A pocala este raz a porodila syna a povedala: „Teraz velebim Pana!“ Preto ho nazvala Juda. Potom prestala rodit. Ked Rachel videla, ze ona nerodi Jakubovi, ziarlila na svoju sestru a hovorila Jakubovi: „Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!“Jakub sa namrzel na Rachel a povedal jej: „Vari som ja na mieste Boha, ktory ti odoprel plod zivota?“Ona mu vsak povedala: „Hla, tu je moja sluzka, Bala. Obcuj s nou, nech porodi na mojich kolenach a nech mam aspon od nej synov!“A dala mu svoju sluzku Balu za zenu a Jakub s nou obcoval. Bala potom pocala a porodila Jakubovi syna. Tu Rachel povedala: „Boh mi prisudil spravodlivo. Aj moj hlas vypocul, ked mi dal syna. “ Preto ho nazvala menom Dan. A Rachelina sluzka Bala pocala este raz a porodila Jakubovi druheho syna. Vtedy povedala Rachel: „Bozi zapas som vybojovala so svojou sestrou a zvitazila som!“ Preto ho nazvala Neftali. Ked vsak Lia videla, ze prestala rodit, aj ona vzala svoju sluzku Zelfu a dala ju Jakubovi za zenu. A Liina sluzka Zelfa porodila Jakubovi syna. Vtedy Lia povedala: „Stastlivo!“ A nazvala ho Gadom. Ked Zelfa, Liina sluzka, porodila Jakubovi druheho syna,povedala Lia: „To je pre mna blazenost! Blahoslavit ma budu dcery. “ I nazvala ho Aserom. Ked raz Ruben vysiel v case psenicnej zatvy von, nasiel na poli laskavec a priniesol ho svojej matke Lii. Vtedy Rachel povedala Lii: „Daj aj mne z laskavcovych plodov tvojho syna!“Ona jej odvetila: „Nie ti je dost, ze si mi odobrala muza, chcela by si mi vziat aj laskavec mojho syna?“ Rachel odpovedala: „Nech teda tejto noci spi s tebou, to bude za laskavec tvojho syna. “Ked sa vecer Jakub vracal z pola, isla mu Lia v ustrety a povedala: „Ku mne musis prist, lebo som za teba zaplatila plnu cenu laskavcami svojho syna!“ I spal tej noci pri nej. A Pan vypocul Liu, pocala a porodila Jakubovi este piateho syna. Vtedy Lia povedala: „Pan mi dal zasluzenu odmenu, lebo som dala svoju sluzku svojmu muzovi. “ I nazvala ho menom Isachar. Lia vsak pocala este raz a porodila Jakubovi i siesteho syna. A Lia povedala: „Boh ma obdaril peknym darom. Moj muz bude byvat teraz uz u mna, ved som mu porodila sest synov. “ A nazvala ho Zabulonom. Potom porodila dceru, ktoru nazvala Dinou. Boh si vsak spomenul aj na Rachel. Boh ju vypocul a otvoril jej lono. Pocala a porodila syna, a vtedy povedala: „Pan odnal moju potupu!“I nazvala ho Jozefom, hovoriac: „Pane, pridaj mi aj druheho syna!“Ked Rachel porodila Jozefa, Jakub povedal Labanovi: „Prepust ma a ja pojdem na svoje miesto a do svojej krajiny. Daj mi moje zeny a deti, za ktore som ti sluzil, aby som mohol odist. Ved ty sam vies, aku sluzbu som ti preukazal!“Laban mu odpovedal: „Kiezby som nasiel milost v tvojich ociach! Zistil som, ze kvoli tebe ma Pan pozehnaval. “Povedal mu tiez: „Urci si odmenu, ktora ti patri odo mna, a ja ti ju dam. “A on mu odvetil: „Ty sam vies, ako som ti sluzil a co sa stalo z tvojho stada v mojich rukach. Lebo malo bolo toho, co si mal pred tym, ako som prisiel k tebe. Ale zveladilo sa to. Pan ta zehnal pri kazdom mojom kroku. Lenze, kedy sa postaram ja o svoju rodinu?“A on sa opytal: „Co ti mam dat?“ Jakub odvetil: „Nemas mi co davat! Ak pristanes na tuto vec, budem dalej past a strazit tvoje ovce:Dnes obidem vsetky tvoje stada a oddelim v nich vsetky bodkaste a strakate zvierata. A vsetko, co je cierne medzi ovcami a strakate a bodkaste medzi kozami, to bude moja odmena. A odzajtra bude moja spravodlivost odpovedat za mna tak, ze ked prides pozriet moju odmenu, vsetko, co medzi kozami nebude strakate a bodkaste a cierne medzi ovcami, nech je, ako keby som to ukradol. “Laban odvetil: „Dobre! Nech je tak, ako si hovoril!“I odlucil (Laban) v ten den vsetky pruhovane a strakate capy a vsetky bodkaste a strakate kozy, vsetko, co malo nieco biele, a vsetko, co bolo medzi baranmi cierne, a zveril to do ruk svojim synom. Potom ustalil vzdialenost trojdnovej cesty medzi sebou a Jakubom, ktory pasol ostatne Labanovo stado. Jakub si nabral cerstvych storaxovych, mandlovnikovych a platanovych prutov a povylupoval na nich biele pasy tak, ze odkryl to, co bolo na prutoch biele. Potom nakladol povylupovanych prutov do zlabov na vodu, kde prichadzali stada pit, lebo sa behavali, ked prichadzali pit. Ovce sa nabehali pred prutmi a doniesli pruhovane, bodkaste a strakate jahnata. Jahnata Jakub oddeloval a svoju pozornost venoval, aby stado z Labanovho stada bolo pruhovane a cierne. Tak ziskaval criedy pre seba a nemiesal ich s Labanovym stadom. A Jakub kladol pruty do zlabov ovciam pred oci, ked sa behali silnejsie ovce, aby sa nabehali pri prutoch. Ked vsak boli ovce slabsie, nekladol ich. A tak slabsie pripadli Labanovi, silnejsie Jakubovi. Takto sa stal nesmierne bohatym clovekom, mal mnozstvo stad, sluzok a sluhov, tiav a oslov. I zacul rec Labanovych synov, ako vraveli: „Pobral Jakub vsetko, co mal nas otec, a z toho, co patrilo nasmu otcovi, ziskal vsetko toto bohatstvo. “Aj na Labanovej tvari vybadal, ze nebol k nemu taky privetivy ako predtym. Vtedy Pan povedal Jakubovi: „Vrat sa spat do krajiny svojich otcov a k svojim pribuznym! Ja budem s tebou. “Preto si Jakub dal zavolat Rachel a Liu na polea povedal im: „Ja vidim na tvari vasho otca, ze nie je ku mne taky privetivy ako predtym, hoci Boh mojho otca bol so mnou. Vy samy viete, ze som z celej sily sluzil vasmu otcovi. Vas otec ma vsak oklamal a desat raz zmenil moju odmenu. No Boh nedal, aby mi uskodil. Ked povedal: »Bodkaste budu tvojou odmenou,« vsetky ovce donasali strakate, ked zasa povedal: »Pruhovane budu tvojou odmenou,« vsetky ovce donasali pruhovane. Boh vzal stada vasmu otcovi a dal ich mne. V case, ked sa behavali stada, zdvihol som oci a vo sne som videl, ze capy, ktore skakali na samice, boli pruhovane, bodkaste a strakate. A Bozi anjel mi vo sne hovoril: »Jakub!« Ja som odpovedal: »Tu som!«Vtedy mi povedal: »Pozdvihni oci a pozeraj. Vsetky capy, co skacu na samice, su pruhovane, bodkaste a strakate. Ja som videl vsetko, co ti Laban vykonal. Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomnik a kde si mi urobil slub. Teraz sa len zober, odid z tejto krajiny a vrat sa do svojej rodnej krajiny!«“Rachel a Lia mu vraveli: „Mame my este podiel alebo dedicstvo v dome nasho otca?!Neboli sme pren ako cudzinky? Ved nas predal a co utrzil, nacisto premarnil. Ozaj vsetko bohatstvo, ktore Boh odnal nasmu otcovi, patri nam a nasim detom. Preto teda urob vsetko, co ti kaze Boh!“Jakub sa teda pobral, posadil svoje deti a svoje zeny na tavy,vzal so sebou vsetok svoj statok a vsetok svoj majetok, ktory ziskal v Mezopotamii, totizto statok, ktory mu patril, co si nadobudol, a siel k svojmu otcovi Izakovi do krajiny Kanaan. Laban odisiel strihat ovce a Rachel zatial ukradla svojmu otcovi domacich bozikov. Jakub klamal Aramejcana Labana, lebo utajoval pred nim, ze chce ujst. A tak sa dal na utek so vsetkym, co mu patrilo, rychlo prebrodil rieku a dal sa smerom ku Galaadskym vrchom. Na treti den oznamili Labanovi, ze Jakub utiekol. Vtedy Laban zobral so sebou svojich pribuznych, hnal sa za nim sedem dni cesty a dostihol ho na Galaadskych vrchoch. Ale Boh prisiel k Aramejcanovi Labanovi za noci vo sne a povedal mu: „Chran sa namiesto dobre - zle hovorit s Jakubom!“Laban dohonil Jakuba, ked Jakub rozlozil svoj stan na vrchu. Aj Laban sa so svojimi pribuznymi utaboril na vrchu Galaad. Tu Laban povedal Jakubovi: „Co si to urobil? Oklamal si ma a odviedol si mi dcery, akoby vo vojne zajate!Preco si potajomky utiekol a okradol si ma? Neoznamil si mi to, aby som ta mohol vyprevadit s jasotom a spevmi, s bubnami a citarami!Nedovolil si mi pobozkat mojich vnukov a dcery! Ozaj, nerozumne si konal!V mojich rukach bolo urobit vam zlo, ale Boh tvojho otca mi minulej noci povedal: »Chran sa namiesto dobre - zle hovorit s Jakubom!«No ked si sa uz raz vybral na cestu - lebo si velmi tuzil po dome svojho otca -, preco si ukradol mojich bozikov?!“Jakub vravel Labanovi: „Ano, bal som sa, lebo som si myslel, ze by si mi bol nasilim vzal svoje dcery. U koho vsak najdes svojich bohov, ten neostane nazive! V pritomnosti nasich pribuznych poprezeraj, co mam so sebou, a ber si to!“ Jakub totiz nevedel, ze ich Rachel ukradla. Nato Laban vosiel do Jakubovho stanu a do Liinho stanu i do stanu oboch sluzok, ale nic nenasiel. Ked vysiel z Liinho stanu, vosiel do Rachelinho stanu. Rachel vsak bozikov vzala, skryla ich do tavieho sedla a sadla si nan. Laban prezrel cely stan, ale nic nenasiel. Povedala totiz svojmu otcovi: „Nech sa nehneva moj pan, ze nemozem vstat pred tebou. Prihodilo sa mi, co sa stava zenam. “ Nuz hladal, ale domacich bozikov nenasiel. Vtedy sa Jakub nahneval a vycitoval Labanovi. A podrazdeny Jakub hovoril Labanovi: „Cim som sa previnil a v com som sa prehresil, ze ma tak nastojcivo prenasledujesa prekutavas moje? Co si nasiel zo vsetkych veci svojho domu?! Poloz to tu pred oci mojich a tvojich pribuznych! Nech oni rozhodnu, kto z nas dvoch je v prave!Je tomu prave dvadsat rokov, co som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nezvrhli a ja som nejedol nikdy barany z tvojho stada. Roztrhane som ti nikdy nedoniesol, ja som to vzdy nahradzal. Odo mna si to vzdy pozadoval, ci skapalo vo dne alebo v noci. Za dna som hynul od horucavy, za noci od zimy a spanok mi odchadzal z oci. Teraz je tomu dvadsat rokov, co som v tvojom dome. Strnast rokov som ti sluzil za obe tvoje dcery a sest rokov za tvoje stada, ale desat raz si mi pozmenil odmenu!Keby nebol byval so mnou Boh mojho otca, Boh Abrahama a ten, ktoreho sa boji Izak, tak teraz by si ma bol prepustil naprazdno! To vsak, co som pretrpel a co robievali moje ruky, videl Boh, a preto ta vcerajsej noci varoval. “Laban odpovedal Jakubovi: „Moje su dcery, moje su deti a moje su stada i vsetko, co vidis, je moje! Ale co mozem pre svoje dcery a pre ich deti, ktore porodili, teraz urobit?Nuz pod teraz, uzavrieme zmluvu, ty a ja! Nech je to svedectvom medzi mnou a tebou!“Vtedy Jakub vzal kamen a postavil ho ako pamatnik. Potom povedal Jakub svojim pribuznym: „Nazbierajte kamenov!“ I nabrali kamenov a urobili hromadu, a na nej potom jedli. Laban ju nazval Jegar sahaduta a Jakub ju nazval Galaad. Nato Laban povedal: „Tato hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou. “ - Preto ju nazval Galaada Masfa (straz), lebo vravel: „Nech Pan strazi nad nami, ked sa rozlucime!“ -„Nesmies zle zaobchodit s mojimi dcerami, ani si (nesmies) vziat ine zeny k mojim dceram! Aj ked nie je pri nas nik, hla, Boh je svedkom medzi mnou a tebou!“A Laban este hovoril Jakubovi: „Hla, tato hromada a tento pamatnik, ktory som postavil, je medzi mnou a tebou!Tato hromada je svedkom a svedkom je i tento pamatnik, ze ja neprekrocim za tuto hromadu k tebe, ani ty neprekrocis za tuto hromadu a za tento pamatnik ku mne, aby sme si skodili!Boh Abrahama a Boh Nachora nech sudia medzi mnou a tebou!“ A Jakub prisahal na strach svojho otca Izaka. potom Jakub obetoval na vrchu krvavu obetu a zavolal svojich pribuznych na hostinu. Po hostine prenocovali na vrchu. Ked Laban rano vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcery a pozehnal ich. Potom sa pobral a vratil sa do svojho bydliska. Aj Jakub siel svojou cestou. Tu ho stretli Bozi anjeli. Ked ich Jakub videl, povedal: „To je tabor Bozich vojov!“ Preto nazval to miesto Mahanaim. Potom Jakub poslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir, do koncin Edomu,a dal im prikaz, hovoriac: „Takto budete vraviet mojmu panovi Ezauovi: »Tvoj sluha Jakub ti odkazuje: U Labana som byval ako cudzinec a bol som tam az do dnesneho dna. Mam dobytok, osly, stada, sluhov a sluzky. Posielam vsak (poslov), aby som to oznamil mojmu panovi a nasiel v tvojich ociach milost!«“No poslovia sa vratili k Jakubovi a povedali mu: „Dosli sme k tvojmu bratovi Ezauovi a on ti ide so styristo muzmi oproti!“I bal sa Jakub velmi a trapil sa. Potom rozdelil ludi, co s nim boli, aj stada, dobytok a tavy na dva tabory,lebo si myslel: Ak Ezau napadne a premoze jeden tabor, druhy tabor bude moct uniknut. A Jakub sa modlil: „Boze mojho otca Abrahama, Boze mojho otca Izaka, Pane, ktory si mi hovoril: »Vrat sa spat do svojej krajiny a k svojim pribuznym a postaram sa o tvoje stastie. «Nie som hoden vsetkych tych milosti a vsetkej vernosti, ktoru si svojmu sluzobnikovi preukazal, lebo (len) so svojou palicou som tu prekrocil Jordan a teraz som s dvoma tabormi. Vyslobod ma z ruk mojho brata, z Ezauovych ruk, lebo sa velmi bojim, aby neprisiel a nezahubil mna aj matky s detmi. Ved ty si prislubil: »Postaram sa, aby sa ti dobre vodilo a rozmnozim tvoje potomstvo ako piesok pri mori, ktory pre mnozstvo nemozno spocitat. «“I prenocoval tam a potom oddelil zo svojho imania ako dar pre svojho brata Ezauadvesto koz a dvadsat capov, dvesto oviec a dvadsat baranov,tridsat dojciacich tiav aj s ich mladatami, styridsat krav a desat bykov, dvesto oslic a desat oslich zriebat. A oddal ich po criedach svojim sluhom a svojim sluhom povedal: „Chodte predo mnou a zachovajte odstup medzi criedou a criedou!“Prvemu prikazal takto: „Ked ta stretne moj brat Ezau a ak sa obrati na teba s otazkou: »Ci si a kde ides? A cie je toto, co zenies?« -odpovies: »Som tvojho sluzobnika Jakuba. A toto je dar, ktory posiela mojmu panovi Ezauovi. On sam je za nami!«“Takto prikazal druhemu i tretiemu a vsetkym, ktori hnali criedy: „Ako som teraz hovoril, tak poviete Ezauovi, ked ho stretnete,a este dodate: »Hla, tvoj sluzobnik Jakub je za nami!«“ Myslel totiz takto: Udobrim ho darmi, ktore ma predchadzaju; len potom predstupim pred neho. Mozno bude zhovievavy. A isiel dar pred nim, kym on ostal tej noci v tabore. Ale este tej noci vstal, zobral so sebou obe zeny, obe sluzky i jedenast svojich synov a presiel cez brod Jabok. Vzal ich a previedol ich cez rieku a preniesol tiez vsetko svoje imanie. Len Jakub sam zostal. Tu zapasil s nim akysi muz az do vychodu zory. Ked onen videl, ze ho neprevladze, dotkol sa jeho bederneho kĺbu, takze Jakubovi sa bederny kĺb vykĺboval, kym on s nim zapasil. Potom onen povedal: „Pust ma, lebo vychodi zora!“ On vsak odpovedal: „Nepustim ta, kym ma nepozehnas. “Onen mu povedal: „Ako sa volas?“ On mu odpovedal: „Jakub. “Vtedy onen povedal: „Nebudes sa uz volat Jakub, ale Izrael, lebo si zapasil s Bohom a s muzmi a zvitazil si. “Jakub povedal: „Prezrad mi svoje meno!“ Onen odpovedal: „Preco sa pytas na moje meno?“ A pozehnal ho tam. Nato Jakub nazval to miesto Fanuel (Bozia tvar), lebo (tak povedal) „videl som Boha z tvare do tvare a pritom som ostal nazive!“Len co bol za Fanuelom, vyslo slnko a on krival pre svoje bedro. Preto az dodnes Izraeliti nejedia slachy bederneho kĺbu, ktore spojuju bederny kĺb, lebo on sa dotkol slachy na Jakubovom bedernom kĺbe. Ked Jakub zdvihol oci, videl, ze prichadza Ezau so styristo muzmi. I rozdelil deti medzi Liu, Rachel a obe sluzky. Napred postavil sluzky s ich detmi, Liu a jej deti na druhe miesto a Rachel s Jozefom na koniec. Sam isiel napred a sedem raz sa poklonil, kym nedosiel celkom blizko k svojmu bratovi. Ezau sa mu vsak ponahlal v ustrety, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. A obaja plakali. Potom zdvihol oci a zbadal zeny s detmi. I povedal: „Ktoze su tieto pri tebe?“ On odpovedal: „To su deti, co Boh v svojej dobrote dozicil tvojmu sluhovi. “Tu predstupili sluzky a ich deti a poklonili sa. Potom podisla aj Lia a jej deti a tiez sa poklonili, a napokon predstupil Jozef a Rachel a uklonili sa. Nato sa ho opytal: „Naco su ti tie cele voje, ktore som postretal?“ On odvetil: „Chcel som najst milost v ociach svojho pana!“Ezau vsak povedal: „Ja mam toho vela, brat moj. Nech ostane tebe, co je tvoje!“Ale Jakub vravel: „Nie tak! Ak som nasiel milost v tvojich ociach, prijmi tento dar z mojich ruk! Lebo takto som videl tvoju tvar, ako keby som videl tvar Boziu a ty si mi bol milostivy. Vezmi moj pozdravny dar, ktory ti prinasam, ved Boh ma hojne pozehnal a mam toho tiez dost!“ I naliehal nan, takze to prijala povedal: „Podme dalej a ja pojdem popri tebe. “Lez on mu odvetil: „Pan moj vie, ze deti su este utle a ze su medzi ovcami a dobytkom take, co pridajaju a potrebuju moju opateru. Keby som ich velmi hnal co i den, cele stado mi zahynie. Nech len ide moj pan pred svojim sluhom a ja uz pojdem pomaly, ako to sily criedy, co je predo mnou, a sily deti stacia, kym nedojdem k svojmu panovi do Seiru!“Ezau mu povedal: „Nech teda idu s tebou niektori z mojich ludi!“ On vsak odvetil: „Ale naco? Len keby som nasiel milost v ociach svojho pana!“A tak sa Ezau vratil este v ten den svojou cestou do Seiru. Jakub sa vsak uberal dalej do Sokotu a postavil si (tam) dom a pre svoj dobytok urobil stajne. Preto nazval to miesto Sokot. Potom, co Jakub po navrate z Mezopotamie bez nehody dosiel k mestu Sichem v krajine Kanaan, osadil sa vychodne od mesta. Kus pola, na ktorom rozlozil svoje stany, kupil od synov Sichemovho otca Hemora za sto kesitov. A postavil tam aj oltar a nazval ho Mocny je Boh Izraela. I vysla raz Liina dcera Dina, ktoru ona porodila Jakubovi, aby si obzrela dcery toho kraja. Ked ju videl Sichem, syn kniezata toho kraja Hemora Hevejskeho, chytil ju, obcoval s nou a znasilnil ju,ale aj jeho srdce liplo na Jakubovej dcere Dine, zamiloval sa do dievcata a milo sa k nemu spraval. I vravel Sichem svojmu otcovi Hemorovi: „Uchadzaj sa za mna o toto dievca, nech je mojou zenou. “Aj Jakub sa dopocul, ze jeho dcera Dina bola zneuctena, kedze vsak jeho synovia boli na poli pri dobytku, mlcal o tom az do ich navratu. Sichemov otec Hemor zasiel k Jakubovi, aby sa s nim porozpraval. Jakubovi synovia prave prisli z pola, a ked poculi, co sa stalo, zarmutili sa a zahoreli velkym hnevom, lebo tym, ze on obcoval s Jakubovou dcerou, spachal nehanebnost v Izraeli. A to sa nemalo stat. Hemor im vravel: „Srdce mojho syna visi na vasej dcere. Dajte mu ju za zenu!Spojme sa navzajom manzelstvami: vy nam dajte vase dcery a zoberte si nase dcerya zostante byvat u nas! Krajina je pre vas otvorena, ostante tu, volne sa v nej pohybujte a natrvalo sa v nej osadte!“Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: „Len keby som nasiel milost vo vasich ociach! Cokolvek budete ziadat, vdacne dam. Pytajte odo mna vysoke vykupne a dary a ja dam, cokolvek budete odo mna ziadat. Len mi to dievca dajte za zenu!“Jakubovi synovia vsak lstivo odpovedali Sichemovi a jeho otcovi Hemorovi, lebo zneuctil ich sestru Dinu. Povedali im: „My nemozeme urobit taku vec, zeby sme dali nasu sestru neobrezanemu muzovi. Ved by to bola pre nas hanba. Len vtedy sa s vami ujedname, ked sa stanete takymi, ako sme my, a obreze sa u vas kazdy muz. Potom vam dame nase dcery a budeme si brat vase dcery a zostaneme u vas byvat a bude z nas jeden lud. Ale ak nepristanete na to, aby ste sa obrezali, vezmeme si nasu dceru a odideme!“Ich navrh sa zapacil Hemorovi a Hemorovmu synovi Sichemovia mladenec neotalal uskutocnit tu vec, lebo mal rad Jakubovu dceru. On bol najvazenejsi z celeho domu svojho otca. Tu Hemor a jeho syn Sichem isli k brane svojho mesta a hovorili muzom svojho mesta:„Ti muzovia su pokojamilovni. Nech ostanu v krajine byvat a nech sa v nej volne pohybuju. Hla, krajina je pre nich na vsetky strany dost priestranna. Ich dcery si budeme brat za zeny a nase dcery dame zasa im (za zeny). Ti muzovia sa vsak s nami ujednaju na tom, ze ostanu u nas byvat a ze z nas bude jeden lud, iba ak sa da kazdy muz u nas obrezat, ako su oni obrezani. Ci ich criedy, majetok a vsetok ich dobytok nebude nas? Len im urobme po voli, aby ostali u nas!“I suhlasili s Hemorom a s jeho synom Sichemom vsetci, ktori prisli k brane svojho mesta; a dali sa obrezat vsetci muzovia, vonkoncom vsetci, ktori vysli k brane svojho mesta. Na treti den vsak, ked mali horucku, vzali dvaja Jakubovi synovia, Dinini bratia Simeon a Levi, mece, prepadli nic netusiace mesto a pobili vsetkych muzov. Ostrim meca zabili aj Hemora a jeho syna Sichema, potom vzali Dinu zo Sichemovho domu a odisli. Ostatni Jakubovi synovia sa vrhli na pobitych a vyrabovali mesto, pretoze zneuctili ich sestru. Ich ovce, dobytok a osly, co boli v meste a na poli, vzali so sebou. Vsetok ich majetok, vsetky ich deti a ich zeny odviedli ako zajatcov a vyrabovali vsetko, co bolo v domoch. Jakub vsak povedal Simeonovi a Levimu: „Do nestastia ste ma vohnali, lebo ste ma zosklivili obyvatelom krajiny, Kanaancanom a Ferezejcom. A ja mam len malo muzov. Ak sa oni spolocne postavia proti mne a budu ma bit, tak vyjdem navnivoc aj so svojim domom. “Oni vsak odpovedali: „Vari mohol s nasou sestrou zaobchadzat ako s pobehlicou?!“A Boh povedal Jakubovi: „Zober sa a chod do Betelu. Osad sa tam a tiez tam postav oltar Bohu, ktory sa ti zjavil, ked si utekal pred svojim bratom Ezauom. “Vtedy Jakub povedal celej svojej rodine a vsetkym, co boli s nim: „Odstrante cudzich bohov, ktorych mate pri sebe, ocistite sa a preoblecte,lebo sa zdvihneme a pojdeme do Betelu. Tam Bohu, ktory ma vypocul v case suzenia a ktory bol so mnou na cestach, po ktorych som chodil, postavim oltar. “I odovzdali Jakubovi vsetkych cudzich bohov, ktorych mali, aj kruzky, co nosili na usiach, a Jakub ich zakopal pod terebintom, ktory bol pri Sicheme. Potom sa pohli. Ale na vsetky okolite mesta zalahol hrozny strach, takze neprenasledovali Jakubovych synov. Takto dosiel Jakub so vsetkym ludom, ktory bol s nim, do Luzy v krajine Kanaan, cize do Betelu. Postavil tam oltar a miesto nazval Boh z Betelu, lebo sa mu tam zjavil Boh, ked utekal pred svojim bratom. Vtedy zomrela Rebekina dojka Debora a pochovali ju pod dubom nize Betelu. Preto sa to vola Dub nareku. A ked sa Jakub vratil z Mezopotamie, Boh sa mu zjavil zasa a pozehnal ho. A Boh mu povedal: „Tvoje meno je Jakub. No nebudes sa uz volat Jakubom, lez Izrael bude tvoje meno!“ A nazval ho Izraelom. Potom mu Boh povedal: „Ja som vsemohuci Boh. Plod a mnoz sa! Z teba povstane narod, ba skupina narodov, aj krali vyjdu z tvojich bedier. Zem, ktoru som dal Abrahamovi a Izakovi, davam aj tebe a tu zem dam aj tvojmu potomstvu po tebe. “Potom sa Boh vzdialil z miesta, na ktorom s nim hovoril. Jakub vsak na tom mieste, kde s nim hovoril, postavil pamatnik, kamenny pamatnik, vylial nan mokru obetu a pokropil ho olejom. A miesto, kde s nim Boh rozpraval, nazval Betel. Potom odisli od Betelu dalej. A uz nemali daleko do Efraty, ked Rachel zacala rodit a mala velmi tazky porod. Pocas tazkeho porodu jej povedala babica: „Neboj sa! Ved aj teraz mas syna!“A ked jej zivot vyhasinal, lebo umierala, nazvala ho Benoni (Dieta mojej bolesti), jeho otec ho vsak nazval Benjamin (Syn stastia). Rachel teda zomrela a pochovali ju na ceste do Efraty, cize Betlehema. A Jakub postavil nad jej hrobom pomnik. To je Rachelin nahrobny pomnik a trva az dodnes. Potom siel Izrael dalej a postavil svoj stan za Vezou stada. Ked sa Izrael zdrzoval tu v tejto krajine, Ruben siel a spal s Balou, vedlajsou zenou svojho otca. A Izrael sa to dozvedel. Izraelovych synov bolo dvanast. Synovia Lie: Ruben, Jakubov prvorodeny, potom Simeon, Levi, Juda, Isachar a Zabulon. Synovia Rachel: Jozef a Benjamin. Synovia Baly, Rachelinej sluzky, boli Dan a Neftali. A synovia Zelfy, Liinej sluzky: Gad a Aser. To su Jakubovi synovia, ktori sa mu narodili v syrskej Mezopotamii. Potom Jakub siel k svojmu otcovi Izakovi do Mamre, do Kirjat-Arby, cize Hebronu, kde sa Abraham a Izak zdrzovali ako priselci. A Izakovych dni bolo stoosemdesiat rokov. I pominul sa Izak a zomrel stary a uspokojeny zivotom, a pripojil sa k svojmu ludu. Jeho synovia Ezau a Jakub ho pochovali. Toto je Ezauovo, cize Edomovo potomstvo:Ezau si vzal zeny z kanaanskych dcer - Adu, dceru Hetejca Elona, Anovu dceru Olibamu, vnucku Hevejca Sebeona,a Izmaelovu dceru Basemat, Nabajotovu sestru. Ada porodila Elifaza, Basemat porodila Rahuelaa Olibama porodila Jehusa, Ihelona a Koreho. To su Ezauovi synovia, ktori sa mu narodili v krajine Kanaan. Potom Ezau zobral svoje zeny, svojich synov a dcery i vsetkych otrokov, ktori patrili k jeho domu, aj svoje criedy a vsetok svoj dobytok i cely majetok, co si nadobudol v krajine Kanaan, a odisiel od svojho brata Jakuba do (inej) krajiny. Ved ich majetok bol privelky, aby mohli byvat spolu, a krajina, v ktorej sa zdrzovali, nestacila im na byvanie pre ich stada. A tak sa Ezau osadil na pohori Seir. Ezau je (to iste ako) Edom. Toto su potomci Ezaua, praotca Edomcanov, na pohori Seir:Toto su mena Ezauovych synov: Elifaz, syn Ezauovej zeny Ady, a Rahuel, syn Ezauovej zeny Basemat. Elifazovi synovia su Teman, Omar, Sefo, Gatam a Kenez. Tamna, vedlajsia zena Ezauovho syna Elifaza, porodila Elifazovi Amaleka. To su potomkovia Ezauovej zeny Ady. A Rahuelovi synovia su tito: Nahat, Zara, Sama a Meza. To su potomkovia Ezauovej zeny Basemat. Synovia Anovej dcery, Sebeonovej vnucky, Ezauovej zeny Olibamy, ktorych porodila Ezauovi: Jehus, Ihelon a Kore. Toto su nacelnici Ezauovych potomkov: Synovia Elifaza, Ezauovho prvorodeneho, su nacelnik Teman, nacelnik Omar, nacelnik Sefo, nacelnik Kenez,nacelnik Kore, nacelnik Gatam a nacelnik Amalek. To su Elifazovi nacelnici v kraji Edom. To su Adini potomci. A toto su synovia Ezauovho syna Rahuela: nacelnik Nahat, nacelnik Zara, nacelnik Sama, nacelnik Meza. To su Rahuelovi nacelnici v kraji Edom. To su potomci Ezauovej zeny Basemat. A toto su synovia Ezauovej zeny Olibamy: nacelnik Jehus, nacelnik Ihelon a nacelnik Kore. To su nacelnici Ezauovej zeny a Anovej dcery Olibamy. To su Ezauovi synovia a to su ich nacelnici - to je Edom. Toto su synovia Horejcu Seira, praobyvatelia krajiny: Lotan, Sobal, Ana,Dison, Eser a Disan. To su nacelnici Horejcov, Seirovi synovia v kraji Edom. A Lotanovi synovia su Hori a Heman a Lotanova sestra bola Tamna. Sobalovi synovia su vsak Alvan, Manahat a Ebal, Sefo a Onam. A toto su Sebeonovi synovia: Aja a Ana. To je ten Ana, co nasiel teplu vodu na pusti, ked pasol oslice svojho otca Sebeona. A toto su Anove deti: Dison a Olibama bola Anova dcera. A toto su Disonovi synovia: Hamdan, Eseban, Jetram a Charam. Eserovi synovia su Balan, Zavan a Akan. A toto su Disanovi synovia: Hus a Aram. Toto su nacelnici Horejcov: nacelnik Lotan, nacelnik Sobal, nacelnik Sebeon, nacelnik Ana,nacelnik Dison, nacelnik Eser a nacelnik Disan. To su nacelnici Horejcov v kraji Seir podla svojich kmenov. A toto su krali, ktori panovali v kraji Edom prv, ako Izraelitom kraloval kral:Nad Edomom kraloval Beorov syn Bela a jeho mesto sa volalo Denaba. Ked Bela zomrel, namiesto neho kraloval Zarov syn Jobab z Bosry. Po Jobabovej smrti sa stal namiesto neho kralom Husam z krajiny Temanitov. Ked Husam zomrel, namiesto neho kraloval Badadov syn Adad, ktory v kraji Moab porazil Madiancanov. Jeho mesto sa volalo Avit. Po Adadovej smrti sa stal kralom na jeho mieste Semla z Masreky. Ked Semla zomrel, namiesto neho sa stal kralom Saul z Rechobotu na rieke. Po Saulovej smrti bol na jeho mieste kralom Achoborov syn Balanan. Ked Achoborov syn Balanan zomrel, namiesto neho bol kralom Adar a jeho mesto sa volalo Fau. Jeho zena sa volala Metabel a bola dcerou Matredy, Mazaabovej dcery. A toto su mena Ezauovych nacelnikov podla svojich rodov a podla mien svojich sidel: nacelnik Tamny, nacelnik Alvy, nacelnik Jetet,nacelnik Olibamy, nacelnik Ely, nacelnik Finonu,nacelnik Kenezu, nacelnik Temanu, nacelnik Mabsary,nacelnik Magdielu a nacelnik Hiramu. To su nacelnici Edomu podla bydlisk v krajine, ktoru zaujali. - To je Ezau, praotec Edomcanov. Jakub sa osadil v krajine, kde sa zdrziaval jeho otec ako priselec, v krajine Kanaan. Toto su dejiny Jakubovej rodiny: Jozef mal sedemnast rokov a pasaval so svojimi bratmi ovce. Bol este chlapec, ked bol so synmi otcovych zien Baly a Zelfy. A potom Jozef doniesol o nich otcovi zle zvesti. Izrael miloval najviac zo vsetkych synov Jozefa, lebo sa mu narodil v jeho starobe, a daval mu robit pestrofarebnu tuniku. Ked jeho bratia videli, ze ho ma otec radsej ako vsetkych ostatnych synov, zacali ho nenavidiet a neboli schopni privetivo sa s nim rozpravat. A ked mal raz Jozef sen a rozpovedal ho svojim bratom, znenavideli ho este vacsmi. Povedal im: „Pocujte, aky som mal sen!Boli sme na poli zamestnani viazanim snopov a tu sa moj snop postavil a ostal stat. Tu sa vase snopy postavili dookola a klanali sa mojmu snopu!“Bratia mu povedali: „Vari chces nad nami kralovat alebo panovat?“ A znenavideli ho este viac pre jeho sen a pre jeho reci. A mal este iny sen a prezradil ho svojmu otcovi a svojim bratom. Hovoril: „Opat som mal sen! Slnko, mesiac a jedenast hviezd sa mi klanalo. “Toto rozpraval svojmu otcovi a svojim bratom. A jeho otec mu robil vycitky a vravel mu: „Co je to za sen, co si mal? Hadam ja, tvoja matka a tvoji bratia prideme a budeme sa ti klanat az po zem?“A jeho bratia ziarlili, ale otec si to zapamatal. Raz odisli jeho bratia past ovce svojho otca k Sichemu. Vtedy povedal Izrael Jozefovi: „Tvoji bratia pasu pri Sicheme, chcem ta poslat za nimi. “ On mu odpovedal: „Dobre, pojdem. “Na to mu povedal: „Len chod a pozri, ci sa dobre vodi tvojim bratom a ovciam. A dones mi zvest!“ Tak ho poslal z hebronskeho udolia a dosiel do Sichemu. Ked potom bludil po poli, stretol isteho muza, ktory sa ho opytal: „Kohoze hladas?“On odvetil: „Hladam svojich bratov. Povedz mi, prosim, kde pasu?“Muz mu povedal: „Odisli odtialto dalej, ale pocul som ich hovorit: »Podme do Dotainu!«“ A Jozef siel za svojimi bratmi a nasiel ich v Dotaine. Ked ho zdaleka zazreli, prv, ako k nim dosiel, sa dohodli, ze ho zabiju. Hovorili si medzi sebou: „Tamto ide snar!Podme, zabijeme ho a hodime ho do cisterny! A povieme, ze ho zozrala diva zver. Potom sa uvidi, co znacia jeho sny!“Ked to pocul Ruben, usiloval sa vyslobodit ho z ich ruk a vravel: „Neberme mu zivot!“A Ruben im vravel dalej: „Neprelievajte nijaku krv! Hodte ho do tej cisterny, co je na pustine! Len nevztahujte nan ruky!“ To preto, ze ho chcel vyslobodit z ich ruk a priviest k svojmu otcovi. A len co dosiel Jozef k svojim bratom, zobliekli Jozefovi jeho tuniku, tu pestrofarbistu tuniku, co mal na sebe,chytili ho a hodili do cisterny. Cisterna bola prazdna, voda v nej nebola. Potom si posadali a jedli, a ked zdvihli oci, videli, ze prichadza karavana Izmaelitov od Galaadu. Ich tavy boli obtazene balzamom, mastixovou zivicou a ladanumom; boli s tym na ceste do Egypta. Tu povedal Juda svojim bratom: „Co budeme mat z toho, ked nasho brata zahubime a zatajime jeho krv?Predajme ho radsej Izmaelitom a nevztahujme nan svoje ruky! Ved je to nas brat a nase vlastne telo!“ A jeho bratia suhlasili. Ked teda isli madianski kupci okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsat striebornych Izmaelitom. A oni odviedli Jozefa do Egypta. Ked sa Ruben vratil k cisterne, Jozefa tam uz nebolo. Roztrhol si saty,vratil sa k svojim bratom a povedal: „Chlapca tu uz niet! A kde sa ja podejem?“Oni vzali Jozefovu tuniku, zabili kozla a namocili tuniku do krvi. A po poslovi dali tuniku zaniest svojmu otcovi s odkazom: „Toto sme nasli. Pozri, ci to je tunika tvojho syna, alebo nie!“Ked si to obzrel, povedal: „Tunika mojho syna! Diva zver ho zozrala! Roztrhany, roztrhany je Jozef!“A Jakub si roztrhol saty, obliekol si smutocny odev a dlhy cas smutil za svojim synom. Hoci sa namahali vsetci jeho synovia a dcery potesit ho, nedal sa potesit a vravel: „V smutku zostupim do podsvetia k svojmu synovi. “ Tak ho oplakaval jeho otec. No Madiancania ho predali do Egypta faraonovmu dvoranovi, velitelovi telesnej straze Putifarovi. Bolo to asi v tom case, ked sa Juda odtiahol od svojich bratov a svoj stan rozlozil pri muzovi z Odolamy, ktory sa volal Hiram. Tam Juda videl dceru isteho Kanaancana, ktory sa volal Sue. Vzal si ju za zenu a obcoval s nou. Ona pocala a porodila syna, a nazvala ho Her. Potom znova pocala a porodila syna, a dala mu meno Onan. Nato este raz pocala a zasa porodila syna, ktoreho nazvala Sela. Ked ho porodila, bola v Kezibe. Juda potom vzal svojmu prvorodenemu Herovi za manzelku Tamaru. Ale Her, Judov prvorodeny, sa znepacil Panovi a Pan mu dal zomriet. Vtedy Juda povedal Onanovi: „Obcuj so zenou svojho brata, vezmi si ju za zenu a zaisti potomstvo svojmu bratovi!“Kedze Onan vedel, ze potomstvo nebude jeho, kedykolvek obcoval so zenou svojho brata, zakazdym vylieval semeno na zem, len aby neposkytol potomstvo svojmu bratovi. Panovi sa vsak znepacilo, co robil, a dal zomriet aj jemu. Potom Juda povedal svojej neveste Tamare: „Byvaj ako vdova v dome svojho otca, kym nedorastie moj syn Sela!“ Myslel si totiz, ze by aj on zomrel ako jeho brat. Tamar teda odisla a byvala v dome svojho otca. Po dlhsom case Sueho dcera, Judova zena zomrela. Ked sa Judovi skoncil smutok, siel so svojim priatelom Hirom z Odolamy do Tamny k strihacom svojich oviec. Tamare oznamili: „Prave prichadza do Tamny tvoj svokor strihat ovce. “Ona odlozila svoje vdovske saty, prikryla sa zavojom a zahalena si sadla pri vchode do Enaimu, ktory je na ceste do Tamny, lebo videla, ze ju nedali za zenu Selovi, hoci uz dorastol. Ked ju takto Juda zbadal, pokladal ju za pobehlicu, lebo si zahalila tvar,a z cesty zabocil k nej a povedal: „Pocuj, chcel by som s tebou obcovat. “ Nevedel totiz, ze je to jeho nevesta. Ona mu vravela: „Co mi das, aby si mohol so mnou obcovat?“On odvetil: „Poslem ti z criedy kozla. “ Ale ona povedala: „Daj mi zaloh, kym ho neposles!“On povedal: „Aky zaloh ti mam dat?“ Ona vravela: „Svoj pecatny prsten, svoju snuru a palicu, co mas v rukach!“ On jej to dal a obcoval s nou, a ona od neho pocala. Potom vstala a odisla odtial; odlozila zavoj a opat si obliekla vdovske saty. Ked potom Juda poslal po svojom priatelovi z Odolamy kozla, aby od zeny dostal spat zaloh, on ju nenasiel. Ked sa pytal miestnych ludi: „Kde je ta neviestka, co sedela v Enaime pri ceste?“, oni vraveli: „Tu nebola nijaka neviestka!“I vratil sa k Judovi a povedal: „Ja som ju nenasiel a miestni ludia tvrdia: »Tu nebola nijaka neviestka. «“A Juda povedal: „Nech si to ma, aby sme nevysli na posmech! Ja som jej poslal kozla, ale ty si ju nenasiel!“Asi o tri mesiace oznamili Judovi: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a nasledkom svojho smilstva je aj tarchava!“ Juda povedal: „Vyvedte ju, nech ju upalia!“Ked ju vyviedli, poslala svojmu svokrovi odkaz: „Pocala som od toho muza, ktoremu patri toto“ a dodala: „Pozri, ci je to majetok - tento prsten, tato snura a tato palica!“Juda sa k veciam priznal a povedal: „Ona je spravodlivejsia ako ja. Ved preco som ju nedal svojmu synovi Selovi!?“ No viac nemal s nou nic. Ked prisiel cas porodu, boli dvojcata v jej zivote. A ked rodila, vystrcil jeden ruku. Babica vzala cervenu nit a uviazala mu ju na ruku a pritom povedala: „Tento vysiel prvy. “On vsak ruku stiahol spat a vysiel jeho brat. Tu povedala ona: „Preco si urobil pre seba trhlinu?“ A nazvali ho Faresom. Nato sa zjavil jeho brat, ktory mal na ruke cervenu nit, a nazvali ho Zarom. Jozefa odvliekli do Egypta a tam ho kupil Egyptan Putifar, faraonov dvoran, velitel telesnej straze, od Izmaelitov, ktori ho ta doviedli. S Jozefom vsak bol Pan, takze sa mu vsetko darilo a ostal v dome svojho egyptskeho pana. Ked jeho pan videl, ze je s nim Pan a ze Pan vo vsetkom, co robil, pozehnaval jeho ruky,Jozef nasiel milost v jeho ociach. I posluhoval mu a neskor ho urobil spravcom svojho domu a do jeho ruk zveril vsetko, co mal. A odkedy ho urobil spravcom svojho domu a vsetkeho svojho majetku, Pan pre Jozefa pozehnaval Egyptanov dom. Panovo pozehnanie bolo na vsetkom, co mal v dome i na poli. A tak zveril do Jozefovych ruk vsetok majetok a sam sa nestaral o nic insie ako o chlieb, ktory jedol. Jozef vsak mal peknu tvar a krasnu postavu. Po tychto udalostiach zena jeho pana nechala na Jozefovi oci a povedala mu: „Lahni si so mnou!“On vsak odoprel a povedal zene svojho pana: „Pozri, moj pan sa o nic vo svojom dome neboji predo mnou a zveril na mna cely svoj majetok. Uz ani sam nema vacsej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nic predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho zena. Ako by som sa mohol dopustit takej velkej krivdy a proti Bohu sa prehresit. “A hoci prehovarala Jozefa den co den, nepocuvol ju, aby si s nou lahol a bol s nou. V isty den sa vsak stalo, ze vosiel do domu, aby vykonal svoje povinnosti, a nik z domacich nebol dnu. Tu ho ona chytila za plast a vravela mu: „Lahni si so mnou!“ On jej vsak nechal plast v ruke a utiekol; vybehol von. Ked videla, ze jej nechal plast v ruke a utiekol von,zavolala domacich a vravela im: „Pozrite len, priviedol nam hebrejskeho muza, aby nas priniesol na posmech! Prisiel ku mne, ze si so mnou lahne, ale ja som hlasne volala. Ked pocul, ze kricim, nechal lezat pri mne svoj plast, dal sa na utek a vybehol von. “A nechala plast lezat pri sebe, kym nedosiel jej pan. Potom mu rozpravala to iste a vravela: „Hebrejsky otrok, ktoreho si nam priviedol, prisiel ku mne dnu, aby si zo mna urobil posmech. Ale ked som zacala kricat, nechal pri mne svoj plast a utiekol von. “Ked jeho pan vypocul zenino rozpravanie, ktore zakoncila: „Ako ti vravim, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha,“ velmi sa rozhnevala dal Jozefa chytit a uvrhnut do zalara, kde boli uvazneni kralovski vazni. A tak tam bol zatvoreny. Ale Pan bol s Jozefom, zlutoval sa nad nim a zveril ho do priazne spravcu zalara,takze spravca zalara podriadil Jozefovi vsetkych vaznov, co boli v zalari. Cokolvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz. Spravca zalara sa nestaral o nic, co jemu podliehalo, lebo Pan bol s nim; vo vsetkom, co robil, Pan mu dozicil uspech. Po tychto udalostiach sa casnik a pekar egyptskeho krala previnili voci svojmu panovi, egyptskemu kralovi. I rozhneval sa faraon na oboch svojich dvoranov, na hlavneho casnika i na hlavneho pekara,a dal ich pod dozor do domu velitela telesnej straze, do zalara, kde bol uvazneny Jozef. A velitel telesnej straze poveril Jozefa, aby im posluhoval. Tu istej noci obaja, casnik i pekar egyptskeho krala, ktori boli uvazneni v zalari, mali osobitne sen, ktory mal pre kazdeho zvlastny vyznam. Ked k nim rano prisiel Jozef, videl na nich, ze su smutni. I opytal sa faraonovych dvoranov, ktori boli spolu s nim v dome jeho pana pod dozorom: „Precoze su vase tvare dnes take zamracene?“Oni mu odpovedali: „Mali sme sen a niet tu nikoho, kto by nam ho vylozil. “ Jozef im povedal: „A nepatri Bohu vykladanie snov?! Porozpravajte mi to!“Hlavny casnik teda porozpraval Jozefovi svoj sen a vravel mu: „Vo svojom sne som videl vinic pred seboua na vinici boli tri vyhonky. Ked zacal pucat, zjavili sa i jeho kvety a na strapcoch boli uz aj zrele hrozna. Ja som mal v rukach faraonov pohar, trhal som strapce a vytlacal som ich do faraonovho pohara a pohar som podaval faraonovi do ruk. “Jozef mu povedal: „Toto je jeho vyklad: Tri vyhonky znacia tri dni. O tri dni faraon povysi tvoju hlavu a uvedie ta spat do tvojho uradu. Potom budes faraonovi podavat casu do ruk takisto, ako si to robil prv, ked si bol hlavnym casnikom. Spomen si aj na mna, ked sa ti bude dobre vodit, a preukaz mi dobrodenie, ze sa prihovoris za mna u faraona, aby ma vyslobodil z tohto domu. Ved ja som bol tajne odvedeny z hebrejskej krajiny a ani tu som sa neprevinil, zeby ma za to mali uvrhnut do zalara. “Ked hlavny pekar videl, ze Jozef dobre vylozil sen, povedal Jozefovi: „Aj ja som mal vo svojom sne na hlave tri kosiky s jemnym pecivom. Vo vrchnom kosiku boli najrozlicnejsie jedla pre faraona, ake pripravuje pekar, ale vtaky to povytahovali z kosika, co bol na mojej hlave. “Jozef odpovedal: „Toto je jeho vyklad: Tri kosiky znacia tri dni. O tri dni faraon povysi tvoju hlavu - ale prec od teba, lebo ta obesi na drevo a vtaky budu z teba trhat maso. “Na treti den, v den faraonovych narodenin, pripravil pre vsetkych svojich sluhov hostinu. A v pritomnosti svojich sluhov povysil hlavu hlavneho casnika a hlavneho pekara. Hlavneho casnika uviedol spat do jeho casnickeho uradu, aby mu podaval pohar,hlavneho pekara vsak dal obesit, ako mu to vylozil Jozef. Lenze hlavny casnik nepamatal na Jozefa, ale zabudol na neho. O dva roky neskor mal sen faraon. Videl sa nad Niloma z Nilu vystupovalo sedem krav, na pohlad peknych a v mase tucnych, a pasli sa na mokradi. A hla, po nich vystupilo z Nilu inych sedem krav, na pohlad mrzkych a v mase chudych, a priblizili sa ku kravam, co boli na brehu Nilu. A tie na pohlad mrzke kravy zozrali sedem peknych a tucnych krav. Vtedy sa faraon zobudil. Ked opat zaspal, mal iny sen. Zdalo sa mu, ze na jednom steble vyrastlo sedem plnych a krasnych klasov. Ale hned po nich vyrastlo sedem suchych a vychodnym vetrom celkom spalenych klasova suche klasy pozrali sedem hrubych a plnych klasov. Nato sa faraon prebudil a videl, ze to bol iba sen. Rano vsak bola jeho mysel znepokojena a rozkazal povolat vsetkych vykladacov pisem a vsetkych mudrcov, co boli v Egypte, a sam faraon im rozpraval svoj sen. Nebolo vsak nikoho, kto by ho bol faraonovi vylozil. Vtedy hlavny casnik povedal faraonovi. „Spominam si dnes na svoje previnenie. Kedysi sa faraon na mna rozhneval a dal ma pod dozor do domu velitela telesnej straze; mna a hlavneho pekara. A mali sme v istu noc sen, ja i on; kazdy z nas mal osobitny sen, ktory mal pren zvlastny vyznam. A bol tam s nami isty mlady hebrejsky muz, otrok velitela telesnej straze. Jemu sme ich porozpravali a on nam nase sny vylozil. Kazdemu dal spravny vyklad jeho sna. A stalo sa tak, ako nam vylozil. Mna uviedol spat do mojho uradu, ale jeho dal obesit. “Tu si dal faraon zavolat Jozefa. Rychlo ho vyviedli zo zalara, dal sa ostrihat a preobliekol si saty a isiel k faraonovi. A faraon hovoril Jozefovi: „Mal som sen, ale niet nikoho, kto by ho vylozil. O tebe som vsak pocul, ze tebe staci sen pocut a ty ho vylozis. “Ale Jozef povedal faraonovi: „Nie ja, ale Boh priaznivo odpovie faraonovi!“Potom faraon rozpraval Jozefovi: „Vo svojom sne som stal na brehu Nilua z Nilu vystupovalo sedem krav v mase tucnych a na pohlad peknych a pasli sa na mokradi. A hla, po nich vystupilo inych sedem krav, na pohlad suchych a mrzkych a v mase chudych! V celej egyptskej krajine som nevidel nic take mrzke. A tu chude a mrzke kravy zozrali sedem prvych tucnych krav. Vosli do ich utrob, ale nebolo vobec vidno, ze by bolo nieco voslo do ich brucha, lebo ich vzhlad ostal taky mrzky, ako bol predtym. Tu som sa prebudil. A zasa som zaspal a videl som vo sne, ako na jednom steble vyrastlo sedem plnych a krasnych klasov. Lenze div, po nich vyrastlo opat sedem prazdnych, suchych a od vychodneho vetra celkom spalenych klasova tie suche klasy pozrali sedem peknych klasov. Ja som to potom rozpraval vykladacom pisem, ale nebolo nikoho, kto by to bol vysvetlil. “Tu Jozef povedal faraonovi: „Sny faraonovi naznacuju jedno a to iste. Boh oznamil faraonovi, co hodla urobit. Sedem peknych krav je sedem rokov, takisto sedem peknych klasov je sedem rokov. Co sa snivalo, je jedno a to iste. Ale sedem chudych a mrzkych krav, ktore po nich vystupili, je tiez sedem rokov, takisto sedem prazdnych a od vychodneho vetra spalenych klasov je sedem rokov hladu. Na to som myslel, ked som faraonovi povedal: Boh dal faraonovi vidiet, co hodla urobit. Teraz pride sedem rokov velkeho prebytku po celej egyptskej krajine. Po nich pride sedem rokov hladu a po prebytku neostane v celej egyptskej krajine ani pamiatky, lebo hlad bude nicit celu krajinu. V krajine sa nebude nic vediet o hojnosti pre hlad, co potom nastane, lebo bude strasny. A to, ze sa faraonov sen opakoval dva razy, znaci, ze Boh s istotou rozhodol tuto vec a ze ju Boh uskutocni coskoro. A teraz nech sa faraon poobzera po umnom a mudrom muzovi, a nech ho ustanovi nad egyptskou krajinou!A tiez nech faraon urci nad celou egyptskou krajinou dozorcov a nech da v siedmich rokoch prebytku povyberat piatu ciastku!Oni nech v buducich urodnych rokoch pozbieraju vsetko obilie a nech zrno na faraonov rozkaz uskladnia v mestach a nech ho strazia. To obilie bude vsak ako zasoba pre krajinu na tych sedem rokov hladu, co nastanu v egyptskej krajine, a krajina nebude hynut od hladu. “Rec sa pacila faraonovi i vsetkym jeho sluzobnikom. A faraon povedal svojim sluzobnikom: „Mozno najst cloveka, ako je tento, v ktorom je duch Bozi?“Potom faraon vravel Jozefovi: „Pretoze ti Boh toto vsetko zjavil, niet rozumnejsieho a mudrejsieho, ako si ty. Ty sam budes nad mojim domom a cely moj lud bude zavisiet od tvojich rozkazov a ja sam budem len o tron vyssie od teba!“A faraon zopakoval Jozefovi: „Pozri, ustanovil som ta nad celou egyptskou krajinou!“Potom faraon stiahol svoj pecatny prsten zo svojej ruky a nastokol ho na Jozefovu ruku, dal ho obliect do kmentoveho rucha a na krk mu zalozil zlatu retaz. Potom ho dal vozit na svojom druhom najlepsom voze a pred nim volali: „Sklonte sa!“ Takto ho ustanovil nad celou egyptskou krajinou. A faraon opat hovoril Jozefovi: „Ja som faraon! Bez tvojho suhlasu nesmie nik v celej egyptskej krajine pohnut ani rukou, ani nohou. “Faraon vsak zmenil aj Jozefovo meno na Safenat Paneach - Zivitel zeme a dal mu za zenu Asenet, dceru Putifara, knaza z Heliopolu. Jozef potom vysiel do egyptskej krajiny. Ked Jozef stal pred egyptskym kralom, faraonom, mal tridsat rokov. A Jozef odisiel od faraona a obchadzal celu egyptsku krajinu. Za sedem urodnych rokov donasala zem bohatu urodu. A on dal vsetko obilie, ktoreho bol v tychto siedmich rokoch nadbytok, poznasat a zviezt do miest. Obilie dal doviezt do toho mesta, okolo ktoreho boli prislusne polia. A Jozef nahromadil obilia ako morskeho piesku, nesmierne mnozstvo, takze ho ani nemeral, lebo sa to ani merat nedalo. Este kym nastal hlad, Jozefovi sa narodili dvaja synovia. Porodila mu ich Asenet, dcera Putifara, knaza z Heliopolu. A Jozef nazval prvorodeneho Manasses, hovoriac: „Boh mi dal zabudnut na vsetko moje nestastie i na cely moj otcovsky dom!“Druheho nazval Efraim, vraviac: „Boh sa mi dal rozplodit v krajine mojej strasti!“Ked vsak pominulo sedem urodnych rokov, co boli v egyptskej krajine,zacalo sa sedem rokov hladu tak, ako ohlasil Jozef. A ked nastal vo vsetkych krajinach hlad, v egyptskej krajine bolo chleba dost. Ale ked zacala aj egyptska krajina hladovat, lud volal k faraonovi o chlieb. Faraon vsak povedal: „Chodte k Jozefovi a urobte vsetko, co vam povie!“A ked hlad tazil celu egyptsku krajinu, Jozef otvoril sypky a predaval Egyptanom obilie. Ale aj v egyptskej krajine sa hlad stupnoval, lebo z celeho sveta prichadzali do Egypta kupovat od Jozefa obilie. Na celom svete bol totiz strasny hlad. Ked sa Jakub dozvedel, ze v Egypte maju obilie, povedal svojim synom: „Preco hladite jeden na druheho?“A pokracoval: „Pozrite, pocul som, ze v Egypte maju obilie. Chodte ta a nakupte pre nas obilia, aby sme ostali na zive a nepomreli!“I vybralo sa desat Jakubovych synov do Egypta nakupit obilia. Ale Jozefovho brata Benjamina Jakub neposlal s jeho bratmi, vravel, ze by sa mu mohlo prihodit nestastie. Takto prisli aj Izraelovi synovia medzi tymi, co putovali nakupit obilie. V krajine Kanaan bol totizto hrozny hlad. A Jozef bol tym vladarom nad zemou, ktory vsetkym narodom zeme predaval obilie. Ked ta teda bratia dosli, poklonili sa mu az po zem. Len co Jozef videl svojich bratov, poznal ich. Spraval sa vsak voci nim ako cudzi a prisno sa s nimi rozpraval. Povedal im: „Odkial ste prisli?“ Oni odpovedali: „Z krajiny Kanaan nakupit zivobytie. “A kym Jozef poznal svojich bratov, oni ho nepoznali. A Jozef si spomenul na sny, ktore mal o nich. Tu im povedal: „Vy ste vyzvedaci! Prisli ste sem, aby ste vyzvedeli, kde ma tato krajina neopevnene miesta!“Oni mu vsak vraveli: „Nie, pane! Naozaj, tvoji sluhovia prisli len zivobytie nakupit!My vsetci sme synovia jedneho muza. Pocestni sme my ludia. Tvoji sluhovia nie su nijaki vyzvedaci!“Ale on im tvrdil: „Nie tak! Vy ste sem prisli, aby ste vyzvedeli, kde ma tato krajina neopevnene miesto!“Oni opakovali: „Nas, tvojich sluhov, je dvanast. Bratia sme, synovia jedneho muza v kanaanskej krajine; a uver, najmladsi je toho casu pri nasom otcovi a jedneho uz niet!“Tu im Jozef povedal: „Je to tak, ako hovorim: Vyzvedaci ste!V tomto vas vyskusam. Pri faraonovom zivote! Neodidete odtialto, kym sem nepride vas najmladsi brat. Poslite jedneho z vas, nech privedie vasho brata, vy vsak budete vo vazeni! A vyskusaju sa vase vypovede, ci su vase reci pravdive, alebo nie. Pri faraonovom zivote! Vy ste vyzvedaci!“Potom ich dal spolu na tri dni do vazenia. Na treti den im Jozef povedal: „Ak chcete zit, musite to urobit! Ja som taky, ktory sa boji Boha. Ak ste pocestni ludia, nech ostane jeden z vasich bratov v dome vasho vazenia a vy si naberte pre svoju hladujucu rodinu obilie a chodte!Ale svojho najmladsieho brata privedte ku mne, aby sa dokazalo, ze su vase reci pravdive, a aby ste neprisli o zivot. “ Oni urobili, ako rozkazal,a medzi sebou si vraveli: „Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Videli sme uzkost jeho duse, ked nas upenlivo prosil, ale my sme nepocuvali. Za to dolahlo na nas toto trapenie. “A Ruben im vycitoval takto: „Nevravel som vam: Neprevinte sa proti chlapcovi!? No vy ste nechceli ani pocut. Hla, teraz sa vyzaduje od nas jeho krv!“Oni vsak nevedeli, ze Jozef im rozumie, lebo (obycajne) bol pri nich tlmocnik. I odvratil sa od nich a plakal. Potom sa obratil k nim a zhovaral sa s nimi. Nato dal spomedzi nich chytit Simeona a pred ich ocami ho dal zviazat. Potom Jozef rozkazal, aby im vrecia naplnili obilim, aby kazdemu jeho peniaze vlozili do jeho vreca a aby im dali aj potravy na cestu. Ked im takto pripravili,oni nalozili obilie na svoje osly a odisli odtial. Tu jeden z nich otvoril vrece, aby v noclaharni nakrmil svojho osla, a zbadal svoje peniaze. Boli tam na vrchu vo vreci. I povedal svojim bratom: „Nasli sa moje peniaze! Tu v mojom vreci!“ Trpli od udivu, s chvenim hladeli jeden na druheho a hovorili: „Preco nam to Boh urobil?!“Ked potom dosli k svojmu otcovi v krajine Kanaan, rozpravali mu vsetko, co sa im prihodilo, a vraveli:„Muz, ktory je panom krajiny, tvrdo s nami nakladal a pokladal nas za vyzvedacov v krajine. Povedali sme mu: »My sme pocestni ludia, nie sme nijaki vyzvedaci. Sme dvanasti bratia, synovia nasho otca; jedneho uz niet a najmladsi je pri nasom otcovi v kanaanskej krajine. «Ale muz, pan tej krajiny, nam povedal: »Podla toho poznam, ze ste pocestni ludia: Nechajte jedneho z bratov tu u mna! Potom si naberte pre svoju hladujucu rodinu a chodte!Musite mi vsak priviest svojho najmladsieho brata, aby som sa presvedcil, ze nie ste vyzvedaci, ale pocestni ludia. Vasho brata vam len potom vydam a vy sa budete volne pohybovat v krajine. «“A ked vysypali vrecia, kazdy nasiel vo svojom vreci svoje peniaze. Ked aj so svojim otcom videli peniaze, nalakali sa. Tu im povedal ich otec Jakub: „Okradate ma (o deti)! Niet Jozefa, Simeona niet a chcete odviest aj Benjamina! Toto vsetko sa na mna vali!“Vtedy Ruben povedal svojmu otcovi: „Oboch mojich synov mozes zabit, ak ti ho neprivediem spat. Spolahni sa na mna, ja ti ho dovediem!“On vsak povedal: „Moj syn nepojde s vami. Jeho brat je mrtvy a on ostal sam. Ak by ho zastihlo nestastie na ceste, po ktorej pojdete, zarmutkom by ste priviedli moje sediny do podsvetia. “Ale hlad tazko doliehal na krajinu. Ked uz strovili vsetko obilie, co priniesli z Egypta, otec im povedal: „Chodte a kupte nam zasa trochu potravy!“Juda mu vsak odvetil: „Ten clovek nam dorazne prikazal: »Neukazujte sa predo mnou, iba ak bude vas brat s vami!«Ak posles s nami aj nasho brata, tak sa vyberieme nakupit pre teba zivobytia. Ak ho vsak s nami neposles, nepojdeme dolu, lebo ten muz nam prikazal: »Neukazujte sa predo mnou, iba ak bude vas brat s vami!«“Vtedy Izrael povedal: „Preco ste len priviedli na mna nestastie a prezradili ste, ze mate este brata?“Oni odvetili: „Ten muz sa velmi zaujimal o nas a o nasu rodinu. Vypytoval sa: »Zije este vas otec? Mate este brata?« My sme mu odpovedali na jeho otazky. Mohli sme my vediet, ze nam povie: »Privedte svojho brata sem!«?“Tu povedal Juda svojmu otcovi Izraelovi: „Posli chlapca so mnou! Tak sa vyberieme a pojdeme, aby sme ostali nazive a aby sme nepomreli aj my, aj ty, aj nase deti. Ja sa zan zarucujem. Odo mna ho pozaduj! Ak by som ti ho nepriviedol spat a nepostavim ti ho zasa pred oci, cely svoj zivot budem vinny pred tebou. Lebo keby sme neboli tolko otalali, boli by sme sa uz dva razy vratili. “Vtedy im povedal otec Izrael: „Ked je to uz raz tak, nuz urobte toto: Vezmite do vriec nieco z najlepsich plodin krajiny a zaneste to ako dar tomu muzovi; nieco balzamu, medu, mastixovej zivice a ladanumu, pistacie a mandli!Vezmite so sebou tiez dvojnasobnu ciastku penazi, lebo tie peniaze, co ste nasli na vrchu vo vasich vreciach, musite zaniest spat. Mozno je to nejaky omyl. Zoberte so sebou aj svojho brata! A uz chodte, vratte sa k tomu muzovi!Vsemohuci Boh nech vam da milosrdenstvo u toho muza a nech da odist aj vasmu bratovi, co zostal, aj Benjaminovi! A ja, ako som bol bez deti, tak bez deti aj ostanem!“Potom muzovia zobrali dary, vzali aj dvojnasobok penazi a Benjamina, vydali sa na cestu do Egypta a dostavili sa pred Jozefa. Ked Jozef videl s nimi Benjamina, povedal spravcovi domu: „Zaved tychto muzov do domu, daj zabit nejake dobytca a daj to pripravit, lebo tito muzovia budu obedovat so mnou!“Ten clovek urobil, ako rozkazal Jozef, a muzov zaviedol do Jozefovho domu. Ale muzi sa prelakli, ked ich voviedli do Jozefovho domu, a vraveli si: „To bude pre peniaze, co sa minuly raz nasli v nasich vreciach, ze nas vedu dnu, aby nas obzalovali a usvedcili a potom uvrhli nas i nase osly do otroctva. “I pristupili k spravcovi Jozefovho domu, prihovorili sa mu pri vchode do domua vraveli mu: „Prosime, pane! My sme sem raz prisli nakupit potravy. Ked sme prisli do noclaharne, otvorili sme svoje vrecia a v kazdom vreci navrchu lezali i kazdeho jedneho peniaze, nase peniaze, ako sme ich vyplatili! Teraz ich prinasame spat. Doniesli sme vsak aj ine peniaze, aby sme nakupili potravin. My vobec nevieme, kto nam nase peniaze vlozil do nasich vriec. “On im odvetil: „Uspokojte sa a nebojte sa. Vas Boh a Boh vasho otca vam tajne dal tie poklady do vasich vriec. Ja som vase peniaze dostal. “ Potom k nim vyviedol Simeona. A tento clovek zaviedol muzov do Jozefovho domu, dal im vody, aby si umyli nohy, a dal tiez krmu ich oslom. Kym vsak neprisiel napoludnie Jozef, oni vykladali dary, lebo poculi, ze tu budu jest. Ked Jozef vosiel do domu, odovzdali mu dary, ktore mali so sebou v dome, a poklonili sa pred nim az po zem. Jozef sa ich vypytoval, ako sa maju, a vravel: „Ma sa dobre vas starucky otec, o ktorom ste mi rozpravali? Zije este?“Oni odpovedali: „Tvoj sluha, nas otec, este zije. “ Pritom sa mu hlboko poklonili. Ked zdvihol oci, zbadal svojho brata Benjamina, syna svojej matky, a povedal: „To je ten vas najmladsi brat, o ktorom ste mi rozpravali?“ A riekol: „Nech sa nad tebou zmiluje Boh, syn moj!“Nato sa Jozef rychlo vytratil, lebo ho velmi dojala pritomnost jeho brata a ziadalo sa mu vyplakat. I vosiel do odlahlej komnaty a tam plakal. Potom si umyl tvar a opat vysiel von a s premahanim povedal: „Prineste jedlo!“I doniesli jemu aj im osobitne a Egyptanom, co s nimi jedli, tiez osobitne. Egyptania totiz nesmeli jest spolu s Hebrejmi, lebo Egyptania to pokladali za ohavnost. Oni vsak sedeli naproti nemu, a od najstarsieho po najmladsieho, celkom podla veku. Takze sa nad tym tito muzovia velmi divili. A on im dal nosit z jedal, ktore boli pred nim. Toho vsak, co priniesli Benjaminovi, bolo pat raz tolko ako toho, co prinasali ostatnym. A pili s nim, az mali dobru naladu. Hned nato dal svojmu spravcovi takyto rozkaz: „Napln vrecia muzov potravinami, kolko len budu moct uniest, a kazdemu do jeho vreca navrch poloz jeho peniaze. Moj pohar vsak, moj strieborny pohar, vloz najmladsiemu do vreca spolu s peniazmi za jeho obilie. “ A on urobil podla rozkazu, ktory dal Jozef. Rano zavcasu potom muzov vypravili aj s ich oslami. No len co vysli z mesta, este neboli daleko, povedal Jozef spravcovi svojho domu: „Vstan a pust sa za tymi muzmi a ked ich dostihnes, povedz im: »Preco ste sa odplatili zlym za dobre? Preco ste mi ukradli strieborny pohar?Vari to nie je ten, z ktoreho pije moj pan a z ktoreho vesti? Velmi zle ste konali, ked ste to urobili. «“Ked ich dostihol, dohovaral im podla tohto navodu. Oni mu odpovedali: „Preco hovori moj pan takou recou? Je daleko od tvojich sluhov, zeby nieco take urobili. Pozri, z krajiny Kanaan sme ti priniesli spat peniaze, co sme nasli navrchu vo svojich vreciach. Akoze by sme teda mohli kradnut z domu tvojho pana striebro alebo zlato?U koho z tvojich sluhov sa najde, ten nech zomrie a my ostatni budeme otrokmi mojho pana!“On im odpovedal: „Hoci by to malo byt podla vasich slov, mojim otrokom vsak bude iba ten, u koho sa to najde. Vy ostatni mozete volne odist. “Tu kazdy rychlo zlozil na zem svoje vrece a kazdy svoje vrece otvoril. A on zacal hladat u najstarsieho a skoncil pri najmladsom. Pohar sa nasiel v Benjaminovom vreci. Tu si oni roztrhli odev, kazdy opat nalozil naklad na svojho osla a vratili sa do mesta. Ked Juda a jeho bratia vosli opat do Jozefovho domu - bol este stale tam -, padli pred nim na zem. Jozef im vsak povedal: „Akeho skutku ste sa to dopustili? Nezbadali ste, ze muz ako ja sa vyzna aj v hadani?“Vtedy Juda povedal: „Co my mozeme povedat mojmu panovi? Co hovorit? Cim sa ospravedlnit? Boh navstevuje tvojich sluhov za previnenie! A teraz, pan moj, sme tvoji sluhovia, aj my, aj ten, u koho sa pohar nasiel!“Ale on odpovedal: „Nech je daleko odo mna nieco take urobit! Iba ten, u koho sa nasiel pohar, bude mojim otrokom. Vy ostatni mozete v pokoji odist k svojmu otcovi!“Tu pristupil k nemu Juda a vravel: „Pan moj, dovol, aby ti tvoj sluha povedal par slov! Nehnevaj sa preto na svojho sluhu! Ved ty si ako faraon!Moj pan sa opytal svojich sluhov: »Mate este otca alebo brata?«My sme vtedy odpovedali mojmu panovi: »Mame este staruckeho otca a tiez dost neskoro narodeneho maleho brata. Jeho vlastny brat je uz mrtvy, a tak on ostal ako jedine dieta po svojej matke; a preto je milackom svojho otca. «Vtedy si rozkazal svojim sluhom: »Privedte ho sem ku mne, aby som ho videl na vlastne oci!«My sme mojmu panovi odpovedali: »Chlapec nemoze opustit svojho otca. Ak opusti svojho otca, ten isto zomrie!«Na to si ty odpovedal svojim sluhom: »Ak vas najmladsi brat nepride s vami, neukazujte sa mi viac na oci!«Ked sme potom dosli k tvojmu sluhovi, mojmu otcovi, oznamili sme mu slova mojho pana. A ked potom nas otec vravel: »Noze chodte a kupte nam trochu potravy!«,my sme mu odvravali: »My nemozeme ist. Pojdeme len vtedy, ked bude s nami aj nas najmladsi brat. Ved sa nesmieme ukazat tomu muzovi na oci, ak nas najmladsi brat nebude s nami!«Vtedy nam povedal tvoj sluha, nas otec: »Vy viete, ze moja zena mi porodila len dvoch. Jeden odo mna odisiel tak, ze som musel povedat: Istotne je roztrhany, roztrhany! - a dodnes som ho nevidel. Ak vezmete spred mojej tvare aj tohto a ak sa mu prihodi nestastie, tak od bolu privediete moje sediny do podsvetia!«Keby som teraz prisiel k tvojmu sluhovi, mojmu otcovi, a chlapec, na ktorom on lipne celou dusou, by nebol s nami,on by zomrel, keby videl, ze chlapec nie je s nami, a tvoji sluhovia by naozaj priviedli sediny tvojho sluhu, nasho otca, od bolu do podsvetia!A pretoze sa tvoj sluha otcovi za chlapca zarucil slovami: »Ak ti ho neprivediem spat, cely svoj zivot budem vinny pred tebou,«tak teraz nech zostane namiesto chlapca tvoj sluha za otroka mojmu panovi! Chlapec vsak nech odide so svojimi bratmi!Ved akoze by som mohol prist k svojmu otcovi bez toho, ze by bol chlapec so mnou? Nemohol by som sa pozerat na trapenie, co zastihne mojho otca!“Tu sa uz Jozef nemohol ovladat pred vsetkymi, co ho obklucovali, a zvolal: „Nech vsetci vyjdu odtialto von!“ A tak nebol nik pri nom, ked sa Jozef dal poznat svojim bratom. Tu sa dal do hlasiteho placu az tak, ze ho poculi Egyptania a zvedel o tom aj dom faraonov. Potom Jozef povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Zije este moj otec?“ Jeho bratia sa tak nalakali, ze nemohli odpovedat bratovi. Jozef sa svojim bratom privraval: „No podte ku mne!“ Ked pristupili blizsie, povedal: „Ja som Jozef, vas brat, ktoreho ste predali do Egypta. A teraz sa netrapte a nesuzujte, ze ste ma sem predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali nazive. Lebo uz dva roky je v krajine hlad a bude este pat rokov, co nebude ani oracky, ani zatvy. Preto ma Boh poslal pred vami, aby vas rod zachoval na zemi a aby ho mimoriadnym zasahom zachoval pri zivote. A takto nie vy ste ma sem poslali, lez Boh. On ma urobil faraonovym poradcom, panom nad celym jeho domom a vladarom nad celou egyptskou krajinou. Poponahlajte sa a chodte k mojmu otcovi a povedzte mu: »Toto odkazuje tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za vladcu nad celym Egyptom, prid ku mne a neodkladaj!Budes byvat v kraji Gesen a budes mi nablizku ty i tvoje deti a tvoje detne deti spolu s tvojimi ovcami a dobytkom a s celym tvojim majetkom. Ja sa tu budem starat o teba - lebo este pat rokov potrva hlad -, aby si neschudobnel ty i tvoj dom a vsetko, co je tvoje. Na vlastne oci vidite, aj moj brat Benjamin vidi na svoje oci, ze su to moje usta, co s vami rozpravaju. «Zvestujte teda mojmu otcovi moju velku hodnost, ktoru mam v Egypte, a vsetko, co ste videli! Nuz poponahlajte sa a privedte mojho otca sem!“Potom padol okolo krku svojmu bratovi Benjaminovi a plakal. Aj Benjamin plakal na jeho hrudi. Potom pobozkal vsetkych svojich bratov a plakal na ich hrudi. Napokon sa rozpravali s nim aj jeho bratia. Aj do faraonovho palaca sa dostala zvest: „Prisli Jozefovi bratia!“ A faraon sa tomu tesil aj so svojimi sluzobnikmi. A faraon vravel Jozefovi: „Povedz svojim bratom: Urobte toto: Nalozte svoje zvierata a chodte rychlo do krajiny Kanaana zoberte svojho otca a svoje rodiny a pridte ku mne! Ja vam potom dam, co dobre poskytuje egyptska zem. Budete jest to najlepsie v krajine!A prikazes im aj toto: Aj toto urobte: Vezmite si z egyptskej krajiny vozy pre svoje deti a zeny a nalozte svojho otca a pridte sem!Nech vam nie je luto vasho domaceho zariadenia, lebo co je najlepsie v celej krajine, to bude vase!“A Izraelovi synovia urobili tak. Jozef im dal na faraonov rozkaz vozy a dal im aj potraviny na cestu. A vsetkym, kazdemu osve, daroval sviatocny odev. Benjaminovi vsak daroval tristo strieborniakov a patoro sviatocnych siat. Svojmu otcovi poslal desat oslov obtazenych najlepsimi egyptskymi plodinami a desat oslic obtazenych zrnom, chlebom a jedlom pre svojho otca na cestu. Potom prepustil svojich bratov a oni sli. A este im pripomenul: „Cestou si nerobte vycitky!“Tak odisli z Egypta a prisli k svojmu otcovi do krajiny Kanaan. I oznamili mu: „Jozef este zije! Ano, on je vladcom nad celou egyptskou krajinou. “ No jeho srdce ostalo nevsimave, lebo im neveril. Ale ked mu porozpravali vsetko, co im hovoril Jozef, a ked uvidel vozy, ktore poslal Jozef, aby ho odviezli, tu sa vratil zivot do ich otca Jakuba. A Izrael zvolal: „Staci mi, ze moj syn Jozef este zije! Pojdem, aby som ho uvidel, kym nezomriem!“Izrael sa vydal na cestu so vsetkym, co mal, a ked dosiel do Bersaby, priniesol obetu Bohu svojho otca Izaka. Tu povedal Boh Izraelovi v nocnom videni: „Jakub, Jakub!“ On odpovedal: „Tu som!“A on hovoril: „Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa zostupit do Egypta, lebo tam z teba urobim velky narod. Ja sam pojdem s tebou do Egypta a ja sam ta aj vyvediem odtial, a Jozef ti vlastnou rukou zatlaci oci. “Potom sa Jakub pobral z Bersaby. A Izraelovi synovia vylozili svojho otca Jakuba aj svoje deti a zeny na vozy, ktore poslal faraon, aby ho odviezli. Vzali so sebou aj svoje stada a vsetko, co nadobudli v krajine Kanaan, a tak prisli do Egypta - Jakub a vsetko jeho potomstvo s nim:so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi dcerami a vnuckami: so vsetkym svojim potomstvom prisiel do Egypta. A toto su mena Izraelovych synov, co prisli do Egypta: Jakub a jeho synovia. Jakubov prvorodeny Ruben. Rubenovi synovia: Henoch, Falu, Hesron a Karmi. Simeonovi synovia: Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Sohar a syn Kanaancanky Saul. Leviho synovia: Gerson, Kaat a Merari. Judovi synovia: Her, Onan, Sela, Farez a Zara. Her a Onan vsak zomreli v krajine Kanaan. Farezovi synovia boli: Hesron a Chamul. Isacharovi synovia: Tola, Fula, Job a Semron. Zabulonovi synovia: Sared, Elon a Jahelel. To su synovia Lie, ktora ich porodila Jakubovi v syrskej Mezopotamii, aj jeho dceru Dinu. Spolu je teda jeho synov a dcer tridsattri dusi. Gadovi synovia: Sefion, Hagi, Suni, Esebon, Heri, Arodi a Areli. Aserovi synovia: Jamne, Jesua, Jesui, Beria a ich sestra Sara. Synovia Beriu: Heber a Melchiel. To su synovia Zelfy, ktoru dal Laban svojej dcere Lii. Ona porodila Jakubovi sestnast dusi. Synovia Jakubovej zeny Rachel: Jozef a Benjamin. Jozefovi sa narodili v egyptskej krajine synovia, ktorych mu porodila Asenet, dcera Putifara, knaza z Heliopolu: Manasses a Efraim. Benjaminovi synovia: Bela, Bechor, Asbel, Gera, Naman, Echi, Ros, Mofim, Ofim a Ared. To su synovia Rachel, ktorych porodila Jakubovi, spolu strnast dusi. Danovi synovia: Husim. Neftaliho synovia: Jasiel, Guni, Jeser a Salem. To su synovia Baly, ktoru dal Laban svojej dcere Rachel. Ona porodila Jakubovi tychto, spolu sedem dusi. Vsetkych dusi, co prisli s Jakubom do Egypta a pochadzaju z jeho bedier, okrem zien Jakubovych synov, bolo spolu sestdesiatsest. Jozefovi synovia, ktori sa mu narodili v Egypte, boli dvaja. Vsetkych dusi Jakubovho domu, ktore prisli do Egypta, bolo sedemdesiat. On vsak poslal Judu pred sebou k Jozefovi, aby oznamil jeho prichod do Gesenu. Ked prisli do Gesenu,Jozef dal zapriahnut do svojho voza a siel do Gesenu naproti svojmu otcovi. Ked ho uvidel, padol mu okolo hrdla a dlho plakal v jeho objati. Tu Izrael povedal Jozefovi: „Teraz uz mozem zomriet, ked som videl tvoju tvar a ze este zijes!“Jozef potom povedal svojim bratom a celej rodine svojho otca: „Pojdem to oznamit faraonovi a poviem mu: »Prisli ku mne moji bratia a rodina mojho otca, co byvali v Kanaane. Ti muzovia su pastieri oviec, su chovatelia dobytka a priviedli si svoje ovce, dobytok a cely svoj majetok. «Ked vas teda faraon zavola a ked vam povie: »Cim sa zamestnavate?«,odpoviete mu: »Chovatelmi dobytka su tvoji sluhovia od svojej mladosti az dodnes, my aj nasi otcovia,« aby ste mohli zostat v kraji Gesen. Lebo kazdy pastier oviec je u Egyptanov v opovrhnuti. “Jozef potom siel a oznamil faraonovi: „Prisli moj otec a moji bratia so svojimi ovcami a dobytkom i so vsetkym svojim majetkom z krajiny Kanaan a teraz su v kraji Gesen. “Zo svojich bratov vzal so sebou piatich a predstavil ich faraonovi. Ked sa potom faraon pytal jeho bratov: „Cim sa zamestnavate?“ - oni odpovedali faraonovi: „Tvoji sluhovia su pastiermi oviec, tak my, ako i nasi otcovia. “A dalej vraveli faraonovi: „Prisli sme byvat do krajiny ako cudzinci, lebo niet pase pre ovce tvojich sluhov, pretoze hlad velmi dolieha na krajinu Kanaan. Dovol teda, aby tvoji sluhovia zostali v kraji Gesen!“Nato faraon takto hovoril Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prisli za tebou. Egyptska krajina je (volna) pred tebou, v najlepsom kraji zeme osad svojho otca a svojich bratov! Mozu zostat aj v kraji Gesen a ak vies, ze su medzi nimi suci muzovia, ustanov ich za dohliadacov nad mojimi stadami!“Potom Jozef voviedol dnu svojho otca a predstavil ho faraonovi. A Jakub zehnal faraonovi. Nato sa faraon opytal Jakuba: „Kolkoze mas rokov?“A Jakub odpovedal faraonovi: „Dni mojho putovania je stotridsat rokov. Nemnohe a nestastne su roky mojho zivota a nedosahuju roky zivota mojich otcov, co oni preputovali. “A Jakub opat pozehnal faraona a vysiel od faraona. Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im v egyptskej krajine pozemok v najlepsom kraji zeme, v kraji Rameses, ako rozkazal faraon. A Jozef sa staral o potravu pre svojho otca a svojich bratov, ako i pre celu rodinu svojho otca podla ich mnozstva. Vtedy nebolo chleba na celej zemi, lebo hlad sa velmi rozrastol; egyptska krajina aj krajina Kanaan boli hladom celkom vycerpane. A tak Jozef za obilie, ktore sa muselo kupovat, stiahol vsetky peniaze, co sa nachodili v egyptskej krajine a v krajine Kanaan, a ulozil ich vo faraonovom dome. A ked uz nebolo penazi v egyptskej krajine a v krajine Kanaan, vsetci Egyptania prichadzali k Jozefovi a vraveli: „Daj nam chleba! Preco by sme mali umierat pred tvojimi ocami len preto, ze niet penazi?“Jozef im odpovedal: „Dajte mi svoj dobytok a za dobytok vam dam chlieb, ked uz niet penazi!“Privadzali teda k Jozefovi svoj dobytok a Jozef im vydaval chlieb za kone, ovce, hovadzi dobytok a osly a v tom roku ich zaopatroval chlebom za vsetok ich dobytok. Ked sa vsak rok minul, prisli aj v nasledujucom roku k nemu a vraveli: „Nezatajujeme, pane, pred tebou, ze peniaze sa minuli a ze stada dobytka, pane, su uz tvoje. Neostalo uz nic, pane, pred tebou, len nase tela a nase polia!Preco by sme vsak mali pred tvojimi ocami hynut spolu i s nasimi polami?! Kup si nas a nase polia za chlieb, a tak budeme i s nasimi polami faraonovymi nevolnikmi. Daj nam vsak zrno na siatie, aby sme zili a nepomreli a aby sa nase polia nestali pustou!“Takto Jozef odkupil pre faraona vsetky egyptske pozemky, lebo vsetci Egyptania popredali svoje polia, pretoze ich hlad velmi tazil. Takto sa krajina dostala do faraonovho vlastnictva. A obyvatelstvo od jedneho konca egyptskeho uzemia az po druhy urobil faraonovymi nevolnikmi. Iba knazske pozemky neodkupil, lebo knazi dostavali od faraona staly pridel a zili zo svojho staleho pridelu, ktory im urcil faraon. Preto nepredavali svoje pozemky. Potom Jozef hovoril ludu: „Hla, dnes som vas kupil spolu s vasimi polami pre faraona! Tu mate zrno na siatie, aby ste mohli obsiat polia!Lenze z urody budete odovzdavat piatu ciastku faraonovi, styri ciastky vsak budu vase na osievanie pola a na zivobytie pre vas a pre vase rodiny a na vyzivu pre vase deti. “Oni vraveli: „Ty nam zachranujes zivot! Kiezby sme ziskali tvoju priazen, pane, radi budeme faraonovymi poddanymi. “A Jozef to ustanovil ako zavazok v egyptskej krajine, ktory trva az dodnes, podla ktoreho piata cast z vynosu pola patri faraonovi, len pozemky knazov nepodliehali tejto podmienke. Izraeliti sa osadili v egyptskej krajine, v kraji Gesen. Zaujali ho, mnozili sa a velmi sa rozrastli. Jakub zil v egyptskej krajine este sedemnast rokov a dni Jakubovho zivota bolo stostyridsatsedem rokov. Ked sa priblizili dni Jakubovej smrti, dal si zavolat svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som nasiel lasku v tvojich ociach, tak poloz svoju ruku pod moje bedra a preukaz mi lasku a vernost: Nepochovaj ma v Egypte,lebo ja chcem odpocivat so svojimi otcami! Preto ma odnes z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke!“ On odpovedal: „Urobim tak, ako si hovoril!“On povedal: „Prisahaj mi teda!“ Prisahal mu a Izrael sa poklonil k hlave svojho lozka. Po tychto udalostiach oznamili Jozefovi: „Tvoj otec je chory!“ Tu on vzal so sebou oboch svojich synov, Manassesa a Efraima. A ked Jakubovi oznamili: „Hla, tvoj syn Jozef prisiel k tebe!“, Izrael pozbieral vsetky svoje sily a posadil sa na lozku. Potom Jakub hovoril Jozefovi: „Vsemohuci Boh sa mi zjavil v Luze, v krajine Kanaan, pozehnal maa povedal mi: »Hla, ja ta rozplodim, a rozmnozim a urobim z teba mnozstvo narodov, a tebe a tvojmu potomstvu po tebe dam tuto krajinu do vlastnictva naveky. «Preto tvoji dvaja synovia, ktori sa ti narodili v Egypte, budu moji. Efraim a Manasses budu moji, ako su Ruben a Simeon. Ale deti, ktore sa ti narodili po nich, budu tvoje a uvedu sa pod menom svojich bratov vo svojom dedicnom podiele. Ked som prisiel z Mezopotamie, zomrela mi cestou v krajine Kanaan Rachel, kusok cesty, ako sa vchadza do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, cize do Betlehema. “Ked Izrael videl Jozefovych synov, spytal sa: „Kto su tito?“A on mu odvetil: „To su moji synovia, ktorych mi tu Boh dozicil!“ Povedal mu: „Prived ich ku mne, nech ich pozehnam!“Izraelove oci boli totiz starobou zakalene, takze dobre nevidel. Ked ich teda priviedol k nemu, on ich pobozkal a hladkal ich. Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nikdy som neveril, ze ta este uzriem, a Boh dal mi vidiet nielen teba, ale este i tvoje potomstvo!“Nato ich Jozef odtiahol z jeho kolien a oni sa poklonili pred nim az po zem. I vzal Jozef oboch synov, Efraima napravo od seba, teda nalavo od Izraela, a Manassesa nalavo od seba, teda napravo od Izraela, a priviedol ich k nemu. Ale Izrael vystrel pravicu a polozil ju na Efraimovu hlavu, hoci bol mladsi, a svoju lavicu polozil na Manassesovu hlavu: ruky teda prekrizil - hoci Manasses bol prvorodeny. Potom pozehnal Jozefa tymito slovami: „Boh, pred tvarou ktoreho chodievali moji otcovia Abraham a Izak, Boh, ktory mi bol pastierom od mojej mladosti az do dnesneho dna,anjel, ktory ma vytrhol zo vsetkeho zleho, nech tychto chlapcov pozehna! Nech v nich dalej trva moje meno i meno mojich otcov Abrahama a Izaka a nech rastu a mnozia sa na zemi!“Ked Jozef zbadal, ze jeho otec polozil svoju pravicu na Efraimovu hlavu, nevidelo sa mu to a chytil ruku svojho otca, aby ju prelozil z Efraimovej hlavy na hlavu Manassesovu,pricom Jozef vravel svojmu otcovi: „Nie tak, otce moj, lebo tento je prvorodeny! Poloz svoju pravicu na jeho hlavu!“Jeho otec sa vsak vzoprel a povedal: „Viem to, syn moj, viem to ja! Aj z neho budu narody, aj on bude mocny, ale jeho mladsi brat bude mocnejsi ako on a jeho potomstvom budu mnozstva narodov. “I pozehnal ich v ten den a povedal: „Tebou bude pozehnavat Izrael a bude hovorit: »Boh nech ti urobi ako Efraimovi a Manassesovi. «“ A tak uprednostnil Efraima pred Manassesom. Potom povedal Izrael Jozefovi: „Ja uz iste zomriem, ale Boh bude s vami a opat vas zavedie do krajiny vasich otcov. Tebe vsak davam o podiel viac ako tvojim bratom, o ten (podiel), ktory som vyrval Amorejcanom mecom a kusou. “Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal: „Zhromazdite sa, aby som vam oznamil, co na vas caka v dalekych dnoch!Zidite sa a pocuvajte, Jakubovi synovia, pocujte Izraela, otca svojho!Ruben! Ty si moj prvorodeny, ty si moja sila a prvotina mojej muzskosti. Prvy si v hodnosti a prvy v moci!Prekypoval si sta voda: nuz nebudes prvym, lebo si vstupil na lozko svojho otca a zneuctil si ho - na moje lozko vystupil!Simeon a Levi su pravi bratia, lstivost a nasilie su ich zbrane,do ich kruhu moja dusa nevkroci a k ich jednote sa moja slava nepripoji! Ved vo svojej zurivosti muzov povrazdili a vo svojej ukrutnosti byky mrzacili. Nech je prekliata ich zurivost, lebo bola naramna, aj ich hnev, lebo taky hrozny bol! V Jakubovi ich rozdelim a rozhadzem ich v Izraeli. Juda, ty si ten, ktoreho budu chvalit tvoji bratia! Tvoja ruka je na siji tvojich nepriatelov, pred tebou sa synovia tvojho otca sklanaju. Levom mladym si, Juda: od koristi si vstal, syn moj, na odpocinok si si lahol sta lev, ako levica: ktoze ho zobudi?!Neoddiali sa zezlo od Judu, ani berla od jeho noh, kym nepride (Ten), ktoremu prislucha (zezlo) a ku ktoremu sa pritulia narody. K vinicu privazuje svoje oslica a k vzacnej reve mlada svojej oslice. Vo vine si perie odev a v hroznovej krvi svoj plast. Jeho oci su cernejsie od vina a jeho zuby belsie nad mlieko. Zabulon byva na morskom pobrezi, je blizko pristavu pre lode a bok jeho hranice je pri Sidone. Isachar je osol kostnaty, co odpociva za ohradami,a ked videl, ze odpocinok je taky sladky a ze kraj je taky nadherny, sklonil svoju siju pod bremeno a stal sa sluhom poddanym. Dan vymoze pravo svojmu ludu ako jeden z kmenov Izraela. Dan bude hadom na ceste, zmijou rohatou na chodniku, co hryzie kona pri kopyte, takze jeho jazdec pada dozadu. Na tvoju spasu ja vyckavam, Pane!Gad - doliehaju nan bandy zbojnicke, lez on im sliape na paty. Aser ma jedla nadbytok, ba dodava i kralovske lahodky. Neftali je sta rychla jelenica, preukaze sa krasnymi recami. Ovocny stromcek je Jozef ovocny stromcek pri prameni, jeho ratoliestky prerastaju mur. I roztrpcovali ho, hadali sa s nim a napadali ho kusostrelci. No jeho luk je pevny a obratna je sila jeho rukpre pomoc Mocneho Jakubovho odtial, kde pastier a Skala Izraela je, pre Boha tvojho otca, ktory ti pomaha, a pre Vsemohuceho, ktory ta pozehnava pozehnaniami nebies zhora, pozehnaniami hlbin, co lezia dolu, pozehnaniami prs a lona. Pozehnania tvojho otca, ktore prevysuju pozehnania vecnych vrchov a vzacnost vysin odvekych, nech zostupia na hlavu Jozefovi, na tema kniezata jeho bratov!Benjamin je dravy vlk, co rano korist zoziera a vecer korist deli. “Toto su vsetky izraelske kmene a je ich dvanast. A toto im hovoril ich otec, ked ich zehnal. Kazdemu z nich dal primerane pozehnanie. Potom im prikazal toto: „Ja sa pripojim k svojmu ludu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona,v jaskyni na poli v Makpele, vychodne od Mambre v krajine Kanaan, na pozemku, ktory kupil Abraham od Hetejca Efrona na dedicne pohrebisko. Ved tam pochovali Abrahama a jeho zenu Saru, tam pochovali Izaka a jeho zenu Rebeku a tam som pochoval aj Liu. Pozemok a jaskyna bola kupena od Hetejcov. “Ked Jakub skoncil odkaz pre svojich synov, vylozil si nohy na lozko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ludu. Tu sa Jozef vrhol na svojho otca, plakal nad nim a bozkaval ho. Potom rozkazal svojim sluzobnikom, lekarom, zabalzamovat jeho otca. A lekari balzamovali Izraela. Trvalo im to pri nom styridsat dni, lebo tolko casu bolo treba na balzamovanie. Aj Egyptania ho oplakavali sedemdesiat dni. A ked sa dni oplakavania minuli, Jozef povedal faraonovym dvoranom: „Ak som nasiel milost vo vasich ociach, prihovorte sa za mna, prosim, u faraona v tomto zmysle:Moj otec ma zaviazal prisahou: »Hla, ja uz zomriem. Pochovas ma v mojom hrobe, ktory som si vykopal v krajine Kanaan!« - A teraz by som chcel ist hore pochovat si otca; potom sa vratim. “Faraon odkazal: „Chod hore a pochovaj otca, ako si prisahal!“A tak Jozef odisiel pochovat svojho otca a s nim isli vsetci faraonovi sluzobnici: uradnici jeho palaca, vsetci hodnostari egyptskej krajinya vsetci Jozefovi domaci i jeho bratia a domaci jeho otca. Iba svoje male deti, svoje ovce a dobytok nechali v kraji Gesen. S nimi isli aj vozy a jazdci, takze to bol velmi velky zastup. Ked dosli ku Goren-Atad za Jordanom, konali tam velky a slavnostny pohreb. Za svojho otca urobil sedemdnovu smutocnu slavnost. Ked sa obyvatelia krajiny, Kanaancania, dozvedeli o smutocnej slavnosti pri Gorene, vraveli: „To je velkolepa egyptska smutocna slavnost!“ Preto nazvali to (miesto) Abel Misraim - Egyptsky smutok, co lezi za Jordanom. Jeho synovia s nim teda urobili, ako im prikazal. Vydali sa totiz do krajiny Kanaan a pochovali ho v jaskyni makpelskeho pozemku, na pozemku vychodne od Mambre, ktory kupil Abraham od Hetejca Efrona na dedicne pohrebisko. Ked Jozef pochoval otca, vratil sa do Egypta, aj jeho bratia a vsetci, co s nim isli. Ked otec zomrel, Jozefovi bratia sa zacali bat a vraveli si: „Nezachova sa teraz Jozef nepriatelsky voci nam a neodplati nam vsetko to zle, co sme mu vykonali?“Preto odkazali Jozefovi: „Tvoj otec pred svojou smrtou prikazal:»Toto poviete Jozefovi: Odpust, prosim, svojim bratom ich previnenie a hriech, ze ti sposobili zlo! Uz nam len odpust nase previnenie! Ved my uctievame Boha tvojho otca!«“ Ked mu to hovorili, Jozef plakal. Potom prisli sami bratia, padli pred nim a vraveli: „Pozri, sme tvojimi sluhami!“Jozef im vsak povedal: „Len sa nebojte! Ved ci som ja na Bozom mieste?!Vy ste sice snovali proti mne zlo, ale Boh to obratil na dobro, aby uskutocnil to, co je dnes, aby zachranil zivot mnohym ludom. Len sa uz nebojte! Ja sa budem starat o vas aj o vase deti!“ Tak ich tesil a milo sa im prihovaral. Jozef teda byval v Egypte; on aj dom jeho otca. Jozef zil stodesat rokov. A Jozef videl Efraimovych synov az do tretieho pokolenia. Aj synovia Manassesovho syna Machira sa narodili za Jozefovho zivota. Raz potom Jozef povedal svojim bratom: „Ja uz zomriem, ale Boh sa vas istotne ujme a vyvedie vas z tejto krajiny do krajiny, ktoru odprisahal Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi. “Nato dal Jozef Izraelovym synom prisahat a povedal: „Ked sa vas Boh zaujme, preneste moje kosti odtialto!“A Jozef umrel, ked mal stodesat rokov. Potom ho zabalzamovali a ulozili ho do rakvy v Egypte. Toto su mena Izraelovych synov, ktori prisli do Egypta s Jakubom. Kazdy prisiel so svojou rodinou:Ruben, Simeon, Levi a Juda,Isachar, Zabulon a Benjamin,Dan a Neftali, Gad a Aser. Vsetkych dusi, vlastnych Jakubovych potomkov bolo sedemdesiat dusi. Jozef bol uz v Egypte. Ked Jozef zomrel i jeho bratia a cele to pokolenie,Izraeliti sa velmi rozmnozili, a rozrastli a boli taki mocni, ze krajina bola nimi preplnena. Ked potom v Egypte nastupil novy kral, ktory Jozefa nepoznal,povedal svojmu ludu: „Hla, izraelsky lud je mocnejsi a pocetnejsi ako my. Podniknime nieco a sikovne zabranme, aby sa dalej nerozmnozoval a - keby nastala vojna - aby sa azda nepripojil k nasim nepriatelom, nebojoval proti nam a potom z krajiny neodisiel. “I ustanovili nad nim pracovnych dozorcov, aby ho utlacali tazkymi robotami: staval totiz faraonovi zasobovacie mesta Pitom a Rameses. Ale cim viac ho utlacali, tym vacsmi sa rozmnozoval a rozrastal, takze sa Izraelitov priam desili. Preto Egyptania neludsky hnali Izraelitov do pracea ich zivot robili neznesitelnym tazkou robotou s hlinou a tehlami a rozlicnymi polnymi pracami - vsetkymi robotami, do ktorych ich nasilne nutili. A egyptsky kral rozkazal hebrejskym babiciam, z ktorych jedna sa volala Sefora a druha Fua:„Ked pomahate Hebrejke pri porode, davajte pozor na pohlavie! Ak je to chlapec, zabite ho, ak dievca, nech ostane nazive!“Ale babice sa bali Boha a nerobili, ako im rozkazal egyptsky kral; nechavali chlapcov nazive. Tu si dal egyptsky kral babice zavolat a povedal im: „Co to robite, ze nechavate chlapcov nazive?!“Babice vsak odpovedali faraonovi: „Hebrejky nie su ako egyptske zeny, to su zvierata! Kym k nim dojde babica, ony porodia. “Boh babiciam preukazoval dobrodenia a lud vzrastal a silnel. A kedze sa babice bali Boha, on ich obdaril pocetnym potomstvom. Preto faraon rozkazal vsetkemu svojmu ludu: „Kazdeho chlapca co sa narodi Hebrejom, hodte do Nilu, kazde dievca nechajte zit!“Siel isty muz z kmena Leviho a vzal si za zenu Leviho dceru. Zena pocala a porodila syna. Ked videla, ze je pekny, tri mesiace ho ukryvala. Dlhsie ho vsak skryvat nemohla, preto vzala papyrusovy kosik, vymazala ho asfaltom a smolou, vlozila don chlapca a polozila ho do trstia na brehu Nilu. Ale jeho sestra si stala obdalec, aby zvedela, co s nim bude. Tu prisla k Nilu faraonova dcera vykupat sa. Kym jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nilu, ona zbadala medzi trstinou kosik. Poslala svoju sluzku, aby ho priniesla. Ked ho otvorila, uvidela dieta; bol to placuci chlapec. Prislo jej ho luto a povedala: „To je z hebrejskych deti!“Vtedy sa jeho sestra opytala faraonovej dcery: „Nemam ist a zavolat ti hebrejsku dojku, ktora by ti chlapca vychovala?“A faraonova dcera jej odvetila: „Chod!“ Dievca islo a zavolalo chlapcovu matku. Faraonova dcera jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmenim ta. “ Zena chlapca vzala a chovala ho. Ked chlapec odrastol, zaviedli ho k faraonovej dcere. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojzis, vraviac: „Ved som ho z vody vytiahla. “V tom case, ked Mojzis dorastol, vysiel k svojim sukmenovcom, aby videl ich tazku robotu. Tu videl, ako isty Egyptan bil jeho sukmenovca, hebrejskeho brata. I poobzeral sa, a ked videl, ze tam nebolo nikoho, Egyptana zabil a ukryl do piesku. Na druhy den vysiel opat a videl, ako sa dvaja hebrejski muzovia biju medzi sebou. I zavolal na utocnika: „Preco bijes svojho blizneho?!“On mu vsak odvetil: „Ktoze ta ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chces zabit aj mna, ako si odpratal toho Egyptana?“ Mojzis sa prelakol a povedal si: „Tak, vec sa uz rozniesla. “A ked sa o tej veci dozvedel faraon, pokusal sa Mojzisa zabit. Ale Mojzis pred faraonom utiekol a usadil sa v kraji Madian, zdrzoval sa pri studni. Madiansky knaz mal sedem dcer. A ony prisli, cerpali vodu a nalievali ju do valovov, aby napojili ovce svojho otca. Ked prisli pastieri a odhanali ich, Mojzis vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. Ked ony potom prisli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spytal: „Preco ste dnes prisli tak skoro?!“Ony mu odpovedali: „Akysi Egyptan sa nas zastal pred pastiermi, ba aj nam pomohol napojit ovce!“Tu on povedal svojim dceram: „A kdeze je? Preco ste (tam) nechali toho muza?! Zavolajte ho, nech si nieco zaje!“A Mojzis sa rozhodol, ze unho ostane. Potom dal Mojzisovi svoju dceru Seforu,ktora mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som priselcom v cudzej krajine. “ (Potom mu porodila aj druheho a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca mojho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraonovho meca!“)Po dlhom case egyptsky kral zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kricali, a ich volanie od roboty vystupilo k Bohu. Boh pocul ich narek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahamom, Izakom a Jakubom. A Boh zhliadol na Izraelitov, a ujal sa ich. Mojzis pasol ovce svojho testa, madianskeho knaza Jetra. Ked raz hnal ovce na pust, dosiel k Boziemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Bozi anjel v ohnivom plameni z trnoveho krika. Ked nan hladel, videl, ze trnovy krik hori plamenom, ale nezhara. Vtedy si Mojzis povedal: „Pojdem a obzriem si ten cudny jav. Preco trnovy krik nezhori. “Ked Pan videl, ze prichadza, aby si to obzrel, Boh nanho z trnoveho krika zavolal: „Mojzis, Mojzis!“ On odpovedal: „Tu som. “I hovoril mu: „Nepriblizuj sa sem! Zobuj si z noh obuv, lebo miesto, na ktorom stojis, je zem svata!“A pokracoval: „Ja som Boh tvojho otca Abrahama, Boh Izaka a Boh Jakuba. “ Vtedy si Mojzis zakryl tvar, lebo sa bal pozriet na Boha. A Pan mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ludu v Egypte a pocul som jeho volanie pre pracovnych dozorcov. Viem o jeho utrpeni. Preto som zostupil, aby som ho vyslobodil z moci Egyptanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krasnej a priestrannej, do krajiny, ktora oplyva mliekom a medom, do bydlisk Kanaancanov, Hetejcov, Amorejcanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. A teraz doslo volanie Izraelitov ku mne a ja som videl utlak, ktorym ich Egyptania suzuju. Preto pod, poslem ta k faraonovi! Vyvedies moj lud, Izraelitov, z Egypta!“Tu Mojzis povedal Bohu: „Kto som ja, aby som siel k faraonovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamenim, ze som ta ja poslal: ked vyvedies lud z Egypta, budete uctievat Boha na tomto vrchu. “Mojzis povedal Bohu: „Ja pojdem k Izraelitom a poviem im: »Boh vasich otcov ma poslal k vam. « Oni sa budu pytat: »Ake je jeho meno?« A co im odpoviem?“Boh povedal Mojzisovi: „Ja som, ktory som!“ - a dodal: „Toto povies Izraelitom: »Ja-som« ma poslal k vam!“A Boh Mojzisovi este povedal: „Pan, Boh vasich otcov, Boh Abrahama, Boh Izaka a Boh Jakuba, ma poslal k vam. Toto je moje meno naveky a takto ma budu spominat z pokolenia na pokolenie. Chod, zhromazdi starsich Izraela a povedz im: »Zjavil sa mi Pan, Boh vasich otcov, Boh Abrahama, Izaka a Jakuba, a povedal mi: Bedlivo som vas pozoroval, aj to, co sa s vami dialo v Egypte. Preto som sa rozhodol, ze vas vyvediem z egyptskeho utrpenia do krajiny Kanaancanov, Hetejcov, Amorejcanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, do krajiny, ktora oplyva mliekom a medom. «A oni posluchnu tvoj hlas a pojdes ty a starsi Izraela k egyptskemu kralovi, a poviete mu: »Pan, Boh Hebrejov, nam prisiel v ustrety a teraz musime ist na tri dni cesty do puste, aby sme Panovi, nasmu Bohu, priniesli obetu. «Ja viem, ze egyptsky kral vam nedovoli odist, iba ak pod silnou rukou. Preto zdvihnem svoju ruku a budem bit Egyptanov vsetkymi svojimi zazrakmi, ktore na nich vykonam. Potom vas prepusti. A vzbudim tomuto ludu priazen v ociach Egyptanov, takze ked pojdete prec, nedaju vam odist naprazdno. Zeny si vyziadaju od svojich susediek a spolubyvajucich zlate a strieborne predmety a nalozite ich na svojich synov a na svoje dcery, a tak vyplienite Egypt. “Mojzis namietal: „A ked mi nebudu verit, a nebudu pocuvat moj hlas, ale budu vraviet: »Nezjavil sa ti Pan!«?“Pan mu povedal: „Co to mas v ruke?“ On odvetil: „Palicu. “A on vravel: „Hod ju na zem!“ Ked ju hodil na zem, premenila sa na hada, takze Mojzis pred nim utekal. Potom Pan povedal Mojzisovi: „Naciahni ruku a chyt ho za chvost!“ A ked naciahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. „To preto, aby uverili, ze sa ti zjavil Pan, Boh ich otcov, Boh Abrahama, Boh Izaka a Boh Jakuba. “A Pan mu hovoril dalej: „Vloz si ruku do zanadria!“ I vlozil si ruku do zanadria, a ked ju vytiahol, ruka bola malomocna ako sneh. Potom mu povedal: „Opat si vloz ruku do zanadria!“ On opat vlozil ruku do svojho zanadria, a ked ju zo zanadria vytiahol, div, bola ako ostatne jeho telo. „A keby ti neverili a nepocuvali na hlas prveho zazraku, uveria na hlas druheho zazraku. A ak by neverili ani tymto dvom zazrakom a nepocuvali by tvoj hlas, potom vezmi trochu vody z Nilu a vylej ju na suchu zem. A voda, ktoru vezmes z Nilu, premeni sa na suchej zemi na krv. “Nato Mojzis povedal Panovi: „Nie tak, Pane! Ja nie som vyrecny muz. Nebol som predtym a nie som ani teraz, odkedy sa rozpravas so svojim sluhom, lebo mam nemotorne usta a tarbavy jazyk. “Pan mu odvetil: „A kto dava cloveku usta, alebo kto ho robi nemym alebo hluchym, vidiacim alebo slepym? Azda nie ja, Pan?A teraz len chod! Ja budem s tvojimi ustami a poucim ta, co mas hovorit!“On vsak odpovedal: „Prosim, Pane, posli niekoho ineho!“Tu sa Pan nahneval na Mojzisa a povedal: „Ci nie je tvoj brat Aron, levita?! Viem, ze on velmi dobre rozprava. On ti ide oproti, a ked ta uvidi, bude sa zo srdca radovat. Ty mu porozpravas a vlozis mu slova do ust a ja budem s tvojimi i s jeho ustami a poucim vas, co mate robit. On bude namiesto teba hovorit ludu; a tak on bude tvojimi ustami, kym ty budes pren ako Boh. Tuto palicu si vsak zober do ruky, nou budes robit zazraky!“Tu Mojzis siel a vratil sa k svojmu testovi Jetrovi a povedal mu: „Chcel by som ist navstivit svojich bratov v Egypte a pozriet sa, ci este ziju. “ Jetro odpovedal Mojzisovi: „Len chod v pokoji!“A Pan povedal Mojzisovi este v Madiansku: „Chod, vrat sa do Egypta, ved vsetci, co ti striehli na zivot, su mrtvi!“Mojzis vzal svoju zenu a svojich synov, vylozil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si vsak vzal Boziu palicu. A pan mu este povedal: „Kedze sa vracias do Egypta, davaj pozor, aby si urobil pred faraonom vsetky tie zazraky, nad ktorymi som ti dal moc. Ja vsak zatvrdim jeho srdce a on neprepusti lud. Potom povies faraonovi: Toto hovori Pan: »Izrael je moj prvorodeny syn. «Povedal som ti: Prepust mojho syna, aby mi sluzil! Ty si vsak odmietol prepustit ho. Preto ja usmrtim tvojho prvorodeneho syna. “Na ceste pocas nocneho oddychu sa vsak nan oboril Pan a chcel ho usmrtit. Tu Sefora vzala ostry kamen, obrezala predkozku svojho syna a dotkla sa jeho noh, a povedala: „Zenichom krvi si mi!“Potom ho nechal, lebo povedala: „Zenichom krvi si pre obriezku. “Pan hovoril aj Aronovi: „Chod na pust naproti Mojzisovi!“ On siel, stretol ho pri Bozom vrchu a pobozkal ho. A Mojzis oznamil Aronovi vsetky Panove slova, ktorymi ho vyslal, a vsetky zazraky, ktore mu prikazal. Nato Mojzis a Aron sli a zhromazdili starsich Izraela. Aron im predniesol vsetky slova, ktore Pan hovoril Mojzisovi, a on robil zazraky pred ocami ludu,a lud uveril. A ked poculi, ze Pan (sustrastne) pozoroval Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolena a klanali sa. Potom Mojzis a Aron isli a vraveli faraonovi: „Toto ti odkazuje Pan, Boh Izraela: »Prepust moj lud, aby mi na pusti pripravil slavnost!«“Faraon vsak odvetil: „Kto je Pan, aby som ho pocuval a prepustil Izrael? Pana nepoznam a Izrael neprepustim!“Vtedy mu povedali: „Zjavil sa nam Boh Hebrejov. Mame ist na tri dni cesty do puste a tam priniest Panovi, nasmu Bohu, obetu, aby nas nenavstivil morom alebo mecom. “Ale egyptsky kral im odvetil: „Mojzis a Aron, preco chcete odviest lud od jeho prace? Len chodte za svojou robotou!“A faraon este hovoril: „Ludu v krajine je vela a vy by ste im chceli dozicit odpocinok od robot?!“A v ten isty den faraon prikazal dozorcom a predakom ludu:„Nabuduce nedodavajte ludu slamu na vyrobu tehal ako doteraz. Sami nech si idu nazbierat slamy!Ale vy ziadajte od nich take mnozstvo tehal, ake vyrabali doteraz. Nic im nezlavujte, lebo su lenivi! Ved preco kricia: »Chceme odist, chceme obetovat nasmu Bohu!«?Robotou treba tychto ludi pritisnut, aby sa starali o nu a nestarali sa o hlupe reci!“Dozorcovia (prac) a zapisovatelia sli a povedali ludu: „Toto hovori faraon: »Slamu vam uz nedodam. Sami si chodte zbierat slamu, kde najdete! Z vasej ulohy sa vsak nic nezlavi!«“A lud sa rozprchol po celej egyptskej krajine zbierat slamu na tehlu. Dozorcovia vsak naliehali a vraveli: „Konajte si svoju pracu ako vtedy, ked bola slama!“A bili izraelskych predakov, na ktorych dozorcovia zvalovali vinu a hovorili: „Preco ste vcera a dnes nevyhotovili take mnozstvo tehal ako doteraz?“I pobrali sa predaci izraelskeho ludu a stazovali si u faraona: „Preco tak nakladas so svojimi sluhami?Slama sa nedodava tvojim sluhom, ale »tehly - hovoria nam - len vyrabajte!« Este aj biju tvojich sluhov! Veru, krivdis svojmu ludu!“On vsak odvetil: „Lenivi ste, lenivi! Preto ziadate: »Chceme odist, aby sme obetovali Panovi. «A uz sa berte, pracujte! Slama sa vam nedoda, ale mnozstvo tehal odovzdate!“Tu videli izraelski predaci, ze su v zlom polozeni, lebo sa im prikazovalo: „Nic sa vam nezlavi z vasej dennej vyroby tehal!“Ked vysli od faraona, stretli sa s Mojzisom a Aronom, ktori na nich cakali, a povedali im:„Nech vas vidi Pan a nech sudi! Ved ste nas urobili nenavidenymi v ociach faraona a jeho sluzobnikov. Mec ste mu vtisli do ruk, aby nas povrazdil!“Nato sa Mojzis obratil na Pana a prosil: „Pane, preco davas tomuto ludu tolko trpiet?Ved odvtedy, co som vkrocil k faraonovi, aby som hovoril v tvojom mene, on gniavi tento lud a ty svoj narod vobec nevyslobodzujes!“Pan odpovedal Mojzisovi: „Teraz uvidis, co urobim faraonovi. Ved pod silnou rukou vas on prepusti a pod mocnou rukou vas aj vyzenie zo svojej krajiny!“Potom Boh hovoril Mojzisovi: „Ja som Pan. Ja som sa zjavoval Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi ako Vsemohuci Boh, ale pod svojim menom Pan som sa im nedal poznat. Uzavrel som s nimi aj svoju zmluvu, ze im dam kanaansku krajinu, kde byvali ako cudzinci. Ja som pocul aj narek Izraelitov, ktorych ujarmili Egyptania, a rozpamatal som sa na svoju zmluvu. Preto povedz Izraelitom: »Ja som Pan a ja vas vyvediem spod jarma egyptskej roboty, vyslobodim vas z otroctva a vykupim vas zdvihnutym ramenom a velkymi trestmi. Vezmem si vas za svoj lud a budem vasim Bohom a vy poznate, ze ja, Pan, som vas Boh, ktory vas vyviedol spod jarma egyptskych robot. «Potom vas vovediem do krajiny, ktoru som slavnostne prislubil dat Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi. Ja, Pan, vam ju dam do vlastnictva!“Mojzis to oznamil Izraelitom, ale oni nechceli Mojzisa ani pocuvat pre malomyselnost a pre tarchu robot. Tu Pan hovoril Mojzisovi:„Chod, povedz egyptskemu kralovi, faraonovi, nech prepusti Izraelitov zo svojej krajiny!“Mojzis vsak odpovedal Panovi: „Hla, Izraeliti ma nepocuvaju, akoze ma posluchne faraon, ked mam okrem toho nemotorne usta?“A Pan znova hovoril s Mojzisom a Aronom a poslal ich k Izraelitom a k egyptskemu kralovi, faraonovi, aby vyviedli Izraelitov z egyptskej krajiny. Tito su popredni vo svojich rodoch: Synovia Rubena, Izraelovho prvorodeneho: Henoch, Falu, Hesron a Charmi. To su popredne rodiny Rubenove. Simeonovi synovia: Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Soar a syn kanaanskej zeny Saul. To su popredne rodiny Simeonove. Toto su mena synov Leviho podla ich povodu: Gerson, Kaat a Merari. A Levi zil stotridsatsedem rokov. Gersonovi synovia: Lobni a Semei podla svojich celadi. Kaatovi synovia: Amram, Isaar, Hebron a Oziel. Kaat zil stotridsattri rokov. Synovia Merariho: Moholi a Musi. To su popredne rodiny podla ich povodu. Amram si vzal za zenu svoju tetu Jochabed a ona mu porodila Arona a Mojzisa. Amram zil stotridsatsedem rokov. Isaarovi synovia: Kore, Nefer a Zechri. Ozielovi synovia: Misael, Elisafan a Setri. Aron si vzal za zenu Aminadabovu dceru, Nahasonovu sestru Alzbetu, a ona mu porodila Nadaba, Abiuho, Eleazara a Itamara. Synovia Koreho: Aser, Elkana a Abiasaf. To su popredne rodiny Koreovcov. Aronov syn Eleazar si vzal za zenu z Futielovych dcer a ona mu porodila Finesa. To su popredni z rodin Leviho podla svojich celadi. To je ten Aron a ten Mojzis, ktorym Pan povedal: „Vyvedte Izraelitov z egyptskej krajiny podla ich skupin!“To oni sa rozpravali s egyptskym kralom, faraonom, ked chceli vyviest Izraelitov z Egypta. To bol Mojzis a Aron. V tom case, ked Pan v egyptskej krajine hovoril Mojzisovi,Pan povedal Mojzisovi: „Ja som Pan! Povedz faraonovi, egyptskemu kralovi, co som ti hovoril!“Ale Mojzis odpovedal Panovi: „Ved ja mam nemotorne usta, akoze ma faraon vypocuje?“Pan vsak povedal Mojzisovi: „Pozri, davam ta faraonovi za bozstvo a tvoj brat Aron bude tvojim prorokom. Ty mu rozpovies vsetko, cim som ta poveril, a tvoj brat Aron bude hovorit faraonovi, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. Ja vsak zatvrdim faraonovo srdce, aby som urobil vela svojich znameni a zazrakov v egyptskej krajine. A faraon vas nebude pocuvat, ja vsak polozim svoju ruku na Egyptanov a za velkych sudov vyvediem svoje voje a svoj izraelsky lud z Egypta. Potom poznaju Egyptania, ze ja som Pan, ked vystriem proti Egyptanom svoju ruku, aby som spomedzi nich vyviedol Izraelitov. “A Mojzis a Aron urobili tak, ako im rozkazal Pan. Tak urobili. Mojzis mal osemdesiat rokov a Aron osemdesiattri rokov, ked rokovali s faraonom. Pan dalej hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Ked bude faraon od vas ziadat: »Noze, urobte zazrak!«, povies Aronovi: »Vezmi svoju palicu a hod ju pred faraona!«, a premeni sa na hadiu potvoru. “Potom Mojzis a Aron isli k faraonovi a robili tak, ako im prikazal Pan. Aron hodil svoju palicu pred faraona a pred jeho sluzobnikov a ona sa premenila na hadiu potvoru. Faraon dal vsak zavolat (svojich) mudrcov a carodejnikov a oni, egyptski zaklinaci, svojimi carami urobili to iste:Kazdy z nich hodil svoju palicu a ony sa premenili na hadie potvory. Aronova palica vsak pozrala ich palice. No faraonovo srdce zostalo tvrde a nepocuvol ich, ako im predpovedal Pan. Nato hovoril Pan Mojzisovi: „Faraonovo srdce je tvrde. Nechce prepustit lud. Zrana chod k faraonovi - on pojde vtedy k vode - a na nilskom brehu mu podid v ustrety! Palicu vsak, co sa premenila na hada, vezmi si do rukya povies mu: »Pan, Boh Hebrejov, ma poslal k tebe s rozkazom. Prepust moj lud, aby mi sluzil na pusti! Ale ty si neposluchol doteraz. Preto toto hovori Pan: Podla tohoto poznas, ze ja som Pan: Pozri, ja teraz udriem palicou, co je v mojej ruke, nilsku vodu a premeni sa na krv. Aj ryby, co su v Nile, podochnu a Nil bude pachnut, takze sa Egyptanom bude priecit pit vodu z Nilu. «“Potom Pan vravel Mojzisovi: „Povedz Aronovi: »Vezmi si svoju palicu a vystri ruku nad egyptske vody, nad ich potoky, kanale, jazera a nad vsetky ich vodne nadrze, aby sa premenili na krv. A bude krv v celom Egypte, este aj v drevenych a kamennych nadobach!«“A Mojzis a Aron urobili tak, ako im prikazal Pan. Zdvihol svoju palicu pred faraonom a jeho sluzobnikmi, udrel nilsku vodu a vsetka nilska voda premenila sa na krv. Ryby v Nile podochli a Nil zapachal tak, ze Egyptania nemohli pit z Nilu vodu. A krv bola v celej egyptskej krajine. Ale egyptski zaklinaci svojimi carami urobili to iste, a tak faraonovo srdce ostalo zatvrdnute a nepocuvol ich, ako predpovedal Pan. Faraon sa obratil a siel domov, a nepripustal si to vobec k srdcu. Vsetci Egyptania kopali okolo Nilu pitnu vodu, lebo nilska voda sa pit nedala. Takto preslo sedem dni odvtedy, co Pan udrel Nil. A Pan povedal Mojzisovi: „Vojdi k faraonovi a povedz mu: »Toto hovori Pan: Prepust moj lud, aby mi sluzil!Ak ho neprepustis, ja navstivim zabami cely tvoj kraj!«Potom sa Nil bude hemzit zabami a vyjdu von a natisnu sa do tvojho palaca, do tvojej spalne, do tvojej postele, aj do pribytkov tvojich sluzobnikov a tvojho ludu, do tvojich pekarni i koryt na cesto. Ano, zaby budu skakat po tebe, aj po tvojich poddanych a po vsetkych tvojich sluhoch!“Pan prikazal Mojzisovi aj toto: „Povedz Aronovi: »Vystri ruku so svojou palicou nad rieky, kanale a rybniky a prived zaby na egyptsku krajinu!«“I vystrel Aron ruku nad egyptske vodstvo, a tu povyliezali zaby a pokryli egyptsku krajinu. Ale aj zaklinaci svojimi carami urobili to iste. Aj oni priviedli zaby na egyptsku krajinu. Vtedy faraon dal zavolat Mojzisa a Arona a povedal: „Poproste Pana, aby odnal odo mna a od mojho ludu tie zaby. Potom prepustim lud, aby siel Panovi priniest obetu. “A Mojzis povedal faraonovi: „Urci mi, nakedy mam vyprosit tebe i tvojim sluzobnikom a tvojmu ludu, aby zaby zmizli od teba a z tvojich domov a aby zostali iba v Nile?!“On odvetil: „Na zajtra!“ Mojzis povedal: „Bude podla tvojho slova, aby si poznal, ze nik nie je ako Pan, nas Boh. Zaby sa teda vzdialia od teba a z tvojich domov, aj od tvojich sluzobnikov a od tvojho ludu, iba v Nile ostanu. “Nato Mojzis a Aron odisli od faraona a Mojzis prosil Pana za slub, ktory dal faraonovi. A Pan urobil podla Mojzisovej prosby: Zaby podochli v domoch, v nadvoriach i na poliacha pozhrnali ich na velke hromady, takze zem pachla. Ked faraon videl, ze nastala ulava, zatvrdil si srdce a nepocuvol ich, ako predpovedal Pan. Potom Pan povedal Mojzisovi: „Povedz Aronovi: »Vystri svoju palicu a udri prach zeme, aby sa po celej egyptskej krajine premenil na komare!«“Aj tak urobili. Aron vystrel ruku so svojou palicou a udrel prach zeme. I nastali komare na ludoch a na dobytku. Vsetok prach egyptskej krajiny sa premenil na komare. Aj zaklinaci robili podobne, aby vyvolali komare, ale im sa to nepodarilo. Boli teda komare na ludoch i na dobytku. Tu povedali zaklinaci faraonovi: „To je Bozi prst!“ Iba faraonovo srdce ostalo zatvrdnute a on ich nepocuval, ako predpovedal Pan. Potom hovoril Pan Mojzisovi: „Zajtra na usvite predstup pred faraona, pojde vtedy k vode, a povedz mu: »Toto hovori Pan: Prepust moj lud, aby mi sluzil!«Lebo ak neprepustis moj lud, ja privediem na teba, na tvojich sluzobnikov, na tvoj lud i na tvoje domy jedovate muchy. Domy Egyptanov, ba este aj poda, na ktorej stoja, budu preplnene muchami. S krajom Gessen vsak, kde byva moj lud, urobim v tom istom case vynimku, takze tam nebude nijakych much, aby si zvedel, ze na zemi som Panom ja. Urobim rozdiel medzi mojim a tvojim ludom. Zajtra sa stane toto znamenie!“A Pan urobil tak. Dostavili sa v rojoch jedovate muchy do faraonovho palaca, do pribytkov jeho sluzobnikov a po celej egyptskej krajine. A krajina tazko trpela od much. Nato dal faraon zavolat Mojzisa a Arona a povedal: „Chodte a obetujte svojmu Bohu tu v krajine!“Mojzis vsak odpovedal: „Tak sa to neda urobit, lebo my budeme prinasat nasmu Bohu obety, ktore su pre Egyptanov ohavnostou. Ak by sme pred ich ocami prinasali obety, ktore su pre nich ohavnostou, vari by nas neukamenovali?Vyberieme sa na tri dni cesty na pust, aby sme Panovi, nasmu Bohu, priniesli obetu tak, ako nam prikazal. “A faraon odpovedal: „Ja vas prepustim, aby ste Panovi, svojmu Bohu, priniesli obetu na pusti, len sa nevzdalujte velmi daleko! Pomodlite sa za mna!“Vtedy Mojzis povedal: „Hla, ja teraz od teba odidem a budem prosit Pana a zajtra sa vzdialia muchy od faraona, od jeho sluzobnikov a od jeho ludu. Len nech nas faraon zasa neoklame, ked potom nebude chciet prepustit lud, aby priniesol obetu Panovi. “Ked Mojzis vysiel od faraona, orodoval u Pana. A Pan urobil podla Mojzisovej prosby a odnal muchy od faraona, od jeho sluzobnikov a od jeho ludu. Neostalo ani len jedinej. Ale faraonovo srdce sa zatvrdilo aj tento raz a neprepustil lud. Potom Pan povedal Mojzisovi: „Chod k faraonovi a povedz mu: »Toto hovori Pan, Boh Hebrejov: Prepust moj lud, aby mi sluzil!«Lebo ak odopries prepustit ho a budes ho zdrziavat,Panova ruka bude na tvojom dobytku na poli, na konoch, osloch, tavach, bykoch a ovciach ako hrozna nakaza. Pan vsak urobi rozdiel medzi izraelskym a egyptskym dobytkom a z toho, co patri Izraelitom, nezahynie ani kus. Pan oznacil aj cas, ked povedal: »Zajtra to Pan urobi v krajine. «“A Pan to nasledujuci den urobil: pohynul vsetok egyptsky dobytok, kym z izraelskeho dobytka nezahynul ani jeden kus. Faraon si to dal zistit, a naozaj z izraelskeho dobytka nezahynul ani jeden kus. Srdce faraona vsak ostalo tvrde a neprepustil lud. Nato Pan prikazal Mojzisovi a Aronovi: „Naberte si plne hrste sadzi z pece! Mojzis nech to potom rozsype pred ocami faraona proti nebu. Ony sa rozsiria ako jemny prach po celej egyptskej krajine a sposobia na ludoch a na dobytku vredy a zdurene pluzgiere po celej egyptskej krajine. “I vzali sadze z pece a predstavili sa pred faraona a Mojzis ich rozsypal proti nebu. Tu vznikli na ludoch a na dobytku zdurene pluzgiere, ktore sa potom rozsirili. Zaklinaci sa vsak nemohli dostavit pred Mojzisa pre vredy, lebo vredy boli na nich ako na vsetkych Egyptanoch. Ale Pan zatvrdil faraonovo srdce a on ich nepocuval, ako Pan predpovedal Mojzisovi. Potom Pan prikazal Mojzisovi: „Rano vstan, predstup pred faraona a povedz mu: »Toto hovori Pan, Boh Hebrejov: Prepust moj lud, aby mi sluzil!Lebo tentoraz zoslem vsetky svoje rany na teba i na tvojich sluzobnikov a na tvoj dobytok, aby si poznal, ze na celej zemi nie je nik taky, ako som ja. Uz teraz som mohol vystriet ruku a teba i tvoj lud udriet morom tak, ze by si bol vyhubeny zo zeme. No narocky som ta nechal nazive, aby som ti ukazal svoju moc a aby sa tak slava mojho mena rozsirila po celej zemi. Ak budes aj nadalej zdrziavat moj lud a neprepustis ho,zajtra o tejto hodine zoslem velky ladovec, aky este v Egypte nebol odvtedy, co trva, az podnes. A teraz sa rychlo postaraj o svoj dobytok a o vsetko, co mas na poli! Lebo vsetko, ludia, dobytok, co bude na poli a nebude utiahnute pod strechu, zahynie, ked sa na nich spusti ladovec. «“Ktori sa z faraonovych sluzobnikov bali Panovej hrozby, ti zaviedli svoju celad a svoj dobytok pod strechu. Kto vsak nedbal na Panovu hrozbu, nechal svoju celad a svoj dobytok na poli. Vtedy Pan povedal Mojzisovi: „Vystri ruku oproti nebu, nech sa spusti ladovec na celu egyptsku krajinu, na ludi i na dobytok a na vsetko polne rastlinstvo v egyptskej krajine!“Mojzis vystrel svoju palicu oproti nebu a Pan zoslal hrmenie a ladovec. Blesky dopadali na zem a Pan daval ladovcu padat na egyptsku krajinu. Pocas ladovca sa hrozne blyskalo a ladovec bol taky velky, aky este nebol v celej egyptskej krajine, odkedy vznikol narod. A ladovec zbil po celej egyptskej krajine vsetko, co bolo na poli, od ludi az po dobytok; aj vsetko polne rastlinstvo znicil ladovec a polamal vsetky stromy, co boli na poli. Iba v Gesene, kde byvali Izraeliti, nebolo nijakeho ladovca. Tu si dal faraon zavolat Mojzisa a Arona a povedal im: „Tentoraz som zhresil! Pan je spravodlivy, ja vsak a moj lud sme hriesni. Oroduj u Pana! Ved primnoho je uz toho hrozneho hrmenia a ladovca. Ja vas prepustim, nemusite tu zostat!“A Mojzis mu odvetil: „Len co vyjdem z mesta, roztiahnem ruky k Panovi a hrmenie prestane a ladovec nebude viac padat, aby si vedel, ze zem je Panova. Ale ty a tvoji sluzobnici, ja viem, ze sa este nebojite Pana, Boha. “Lan a jacmen boli zbite, lebo jacmen bol uz v klasoch a lan bol v kvete,psenica a tenkel zbite neboli, lebo su neskorsie. A Mojzis odisiel od faraona za mesto a rozopal ruky k Panovi. Tu prestalo hrmenie i ladovec a nelial sa ani dazd na zem. Ked vsak faraon videl, ze dazd, ladovec a hrmenie prestalo, pokracoval vo svojom hriechu a zatvrdil si srdce on i jeho sluzobnici;faraonovo srdce sa zatvrdilo a neprepustil Izraelitov, ako predpovedal Pan prostrednictvom Mojzisa. Potom Pan povedal Mojzisovi: „Chod k faraonovi, lebo ja som mu zatvrdil srdce, aj jeho sluzobnikom, aby som na nom urobil tieto svoje znameniaa aby si rozpraval svojim detom a vnukom, co som vykonal Egyptanom, ake znamenia som na nich robil, aby ste vedeli, ze ja som Pan. “Mojzis a Aron isli k faraonovi a hovorili mu: „Toto povedal Pan, Boh Hebrejov: »Dokedy sa budes zdrahat pokorit sa mi? Prepust moj lud, aby mi sluzil!Lebo ak sa budes zdrahat prepustit moj lud, zajtra privediem do tvojho kraja kobylky. Ony tak pokryju povrch zeme, ze nebude mozno vidiet zem a zozeru zvysok toho, co sa zachranilo a zostalo po ladovci, a poobzieraju vsetky stromy, ktore rastu na vasom poli. Ba naplnia aj tvoje domy a domy vsetkych tvojich sluzobnikov i vsetkych Egyptanov tak, ako to tvoji otcovia a tvoji dedovia nezazili odvtedy, co boli na zemi, az po dnesny den. «“ Potom sa obratil a odisiel od faraona. Tu vraveli sluzobnici faraonovi: „Dokedy nam tento bude na nestastie? Prepust lud, nech sluzi Panovi. Ci nevidis, ze Egypt sa ruti do zahuby?“I vratili Mojzisa a Arona k faraonovi a on im povedal: „Chodte, uctite si Pana, svojho Boha! Ktori su to vsak, co maju odist?“Mojzis odvetil: „Odideme so svojimi detmi a starcami, odideme so svojimi synmi a dcerami, so svojimi ovcami a dobytkom, lebo mame sviatok Pana. “Tu im on povedal: „Nech je tak s vami Boh, ako vas ja necham odist s vasimi detmi! Pozrite, vy mate nieco zle za lubom!Nestane sa tak! Vy, muzovia, mozete ist a sluzte Panovi, ved to bola vasa ziadost!“ A nato ich vyhnali od faraona. Tu rozkazal Pan Mojzisovi: „Vystri ruku ponad egyptsku krajinu ku kobylkam, aby sa dostavili na egyptsku zem a aby zozrali vsetky rastliny v krajine, vsetko, co este ponechal ladovec. “A Mojzis vystrel svoju palicu nad egyptsku krajinu. Tu Pan dal dut nad krajinou vychodnemu vetru cely den a celu noc a ked nastalo rano, vychodny vietor doniesol kobylky. Tak prisli kobylky na celu egyptsku krajinu a zniesli sa vo vsetkych koncinach Egypta v ohromnom mnozstve. Nikdy predtym (tam) nebolo tolko kobyliek, ako bolo tychto, a nikdy tam tolko ani po nich nebude. Pokryli povrch celej krajiny, az sa v krajine zotmelo. Zozrali vsetky polne byliny a vsetko ovocie na stromoch, co zostalo po ladovci, takze v celej egyptskej krajine nezostalo ani zeleneho listka na stromoch a na polnych rastlinach. I poponahlal sa faraon zavolat Mojzisa a Arona a povedal: „Zhresil som proti Panovi, vasmu Bohu, aj proti vam!A teraz mi este tentoraz odpustte moj hriech a proste Pana, svojho Boha, aby odvratil odo mna aspon toto smrtiace nebezpecenstvo!“Mojzis teda odisiel od faraona a orodoval u Pana. A Pan dal dut silnemu vetru od Stredozemneho mora, ktory kobylky odniesol a vrhol ich do Cerveneho mora. Na celom uzemi Egypta neostalo ani jednej kobylky. Ale Pan zatvrdil faraonovo srdce a on neprepustil Izraelitov. Potom Pan povedal Mojzisovi: „Vystri ruku oproti nebu, aby na celu egyptsku krajinu dolahla tma; taka tma, ze ju mozno nahmatat!“I vystrel Mojzis ruku k nebu a v celej egyptskej krajine nastala husta trojdnova tma. Nik nevidel druheho a tri dni sa nemohol nik pohnut zo svojho miesta. Izraeliti vsak mali vsetci svetlo vo svojich pribytkoch. Tu dal faraon zavolat Mojzisa a Arona a povedal im: „Odidte, sluzte Panovi! Len vase ovce a vas dobytok nech tu zostanu. Aj vase deti nech idu s vami!“Mojzis vsak odvetil: „Musis nam dat aj na zapalne a na celostne obety, aby sme ich priniesli Panovi, nasmu Bohu. My zoberieme svoj dobytok, nezostane tu ani kopyta, lebo my musime z neho vybrat, aby sme tak sluzili Panovi; a ani sami nevieme, cim mame sluzit Panovi, kym ta nedojdeme. “Tu Pan zatvrdil faraonovo srdce a on ich nechcel prepustit. Ba faraon povedal Mojzisovi: „Prac sa odo mna! A neopovaz sa viac prist mi na oci! Lebo ked sa mi ukazes na oci, budes synom smrti!“A Mojzis odvetil: „Nech je tak, ako si povedal, uz sa viac neukazem pred tebou!“Pan hovoril Mojzisovi: „Este jednou ranou budem bit faraona a Egypt. Potom vas uz stadialto prepusti. Nielenze vas prepusti, lez bude vas hnat odtialto. Povedz vsetkemu ludu, aby si muzovia i zeny vyziadali od svojich znamych strieborne a zlate predmety!“A Pan prebudil v Egyptanoch priazen voci ludu. Aj Mojzis bol velmi vazenym muzom v egyptskej krajine, tak v ociach faraonovych uradnikov, ako aj v ociach ludu. Potom Mojzis vravel: „Toto hovori Pan: »O polnoci prejdem Egyptom. Vtedy zomrie kazdy prvorodeny v egyptskej krajine, od prvorodeneho faraonovho, ktory ma sediet na jeho trone, az po prvorodeneho otrokyne, co je pri zarnove, aj vsetko prvorodene z dobytka. «A bude narek po celej egyptskej krajine, aky dosial nebol, ani viac nebude. Ale u Izraelitov ani pes nezastekne ani na cloveka ani na dobytca, aby ste poznali, ze Pan obdivuhodne rozlisuje Egyptanov od Izraelitov. Potom pridu vsetci tito tvoji sluzobnici ku mne, padnu predo mnou a budu prosit: »Odid ty aj tvoj lud, co ti je poddany!« A potom pojdem. “ A odisiel od faraona velmi rozhnevany. Pan vsak povedal Mojzisovi: „Faraon vas nepocuval len preto, aby pribudlo mojich divov v egyptskej krajine. “Mojzis a Aron robili pred faraonom vsetky tieto zazraky, Pan vsak zatvrdzoval faraonovo srdce a on neprepustil Izraelitov zo svojej krajiny. Pan povedal Mojzisovi a Aronovi v egyptskej krajine:„Tento mesiac bude pre vas pociatocnym mesiacom. Bude vam prvym mesiacom v roku. Celej izraelskej pospolitosti oznamte: »Desiateho tohoto mesiaca nech si kazdy zaobstara baranka pre svoju rodinu, pre kazdy dom!Ak je vsak rodina malo na jedneho baranka, potom nech si zaobstara spolu so svojim susedom, ktoreho rodina byva najblizsie, podla poctu osob; podla toho si mate zadovazit baranka, kolko kto z vas zje. Baranok musi byt bezchybny, rocny samcek. Vyberiete si ho spomedzi oviec alebo koz. A bude vo vasej opatere do strnasteho dna tohto mesiaca, ked ho cela izraelska pospolitost v podvecer zabije. I vezme sa z jeho krvi a namazu sa nou obe veraje a vrchny prah dveri na domoch, v ktorych ho budu jest. A v tu noc budu jest maso upecene na ohni; budete ho jest s nekvasenym chlebom a s horkymi zelinami. Nic nesmiete z neho jest surove ani uvarene vo vode, ale iba upecene na ohni, i hlavu, nozky a vnutornosti. Nic z neho nenechate do rana. Co by vsak z neho malo zostat do rana, spalite to na ohni. A budete ho jest takto: Bedra budete mat opasane, obuv na nohach a palicu v ruke. Budete jest narychlo, lebo je to Panov prechod (Pesach). Lebo v tu noc prejdem celou egyptskou krajinou a usmrtim vsetko prvorodene v egyptskej krajine od cloveka az po dobytok a nad vsetkymi bohmi Egypta vykonam sud ja, Pan!Krv na vasich domoch, v ktorych byvate, bude znamenim na vasu zachranu. Ked uvidim krv, prejdem popri vas a nezastihne vas nijaky zhubny uder, ked budem bit Egypt. Tento den bude pre vas pamatnym dnom a budete ho slavit ako Panov sviatok: z pokolenia na pokolenie ho budete slavit ako vecite ustanovenie!Sedem dni budete jest nekvasene chleby. Ihned v prvy den odstranite kvas zo svojich domov, lebo kazdy, kto by od prveho az do siedmeho dna jedol nieco kysnute, bude vyhladeny z Izraela. V prvy den budete mat svate zhromazdenie; aj v siedmy den budete mat svate zhromazdenie. V tieto dni nebudete konat nijaku pracu okrem toho, co je potrebne na pripravu jedla pre kazdu osobu. Takto zachovavajte (zakon) nekvasenych chlebov, lebo prave v tento den som vyviedol vase zastupy z egyptskej krajiny. Tak zachovavajte tento den z pokolenia na pokolenie ako vecne ustanovenie!V prvom (mesiaci), od vecera strnasteho dna tohto mesiaca budete jest nekvasene chleby az do vecera dvadsiateho prveho dna tohto mesiaca. Sedem dni sa nesmie najst vo vasich domoch kvas, lebo kazdy, kto bude jest nieco kysnute, bude z izraelskej pospolitosti vyhladeny, ci je cudzinec alebo domorodec!Nesmiete jest nic kysnute! Vo vsetkych vasich pribytkoch sa bude jest len nekvaseny chlieb. «“Tu Mojzis zvolal vsetkych starsich Izraela a povedal im: „Vyberte sa a zaobstarajte si pre svojich prislusnikov baranka a obetujte paschu!Do krvi, ktora bude v miske, omocte zvazok yzopu a pomazte nou obe veraje a vrchny prah!Nik z vas nech vsak nevychadza z dveri svojho domu az do rana. Pan bude totiz prechadzat a bit Egyptanov. Ked vsak uvidi krv na hornom prahu a na oboch verajach, Pan prejde popri domovych dverach a nedovoli hubitelovi vojst do vasich domov a zabijat. Zachovajte teda toto ustanovenie, lebo je to prikaz, ktory plati pre teba a pre tvoje deti naveky!Aj potom, ked vojdete do krajiny, ktoru vam da Pan, ako to prislubil, takto zachovavajte tento zvyk!A ked sa vas opytaju vase deti: »Co to mate za zvyk?«,vy odpoviete: »To je obetovanie paschy pre Pana, ktory obisiel domy Izraelitov v Egypte, ked bil Egyptanov a ked nase domy usetril. «“ Tu lud padol na kolena a klanal sa. A Izraeliti isli a urobili tak, ako Mojzisovi a Aronovi prikazal Pan. Tak urobili. O polnoci Pan pobil vsetkych prvorodenych v egyptskej krajine, od prvorodeneho faraonovho, co mal sediet na jeho trone, az po prvorodeneho zajatca co bol v zalari, aj vsetky prvorodene zvierata. V tu noc vstal faraon i vsetci jeho sluzobnici a vsetci Egyptania a v Egypte nastal hrozny narek, lebo nebolo domu, kde by nebolo mrtveho. A este v noci dal zavolat Mojzisa a Arona a povedal: „Vstavajte! Odidte spomedzi mojho ludu, ty aj Izraeliti, a chodte sluzit Panovi, ako ste si to ziadali!Vezmite so sebou aj ovce a dobytok, ako ste si ziadali, a chodte! A vyproste aj pre mna pozehnanie!“Egyptania tiez surili, aby lud cim skor odisiel z krajiny, lebo vraveli: „Vsetci pomrieme!“Lud si vzal cesto, prv ako vykyslo, dieze, zabalene do plastov, na plecia. Izraeliti sa zachovali aj podla Mojzisovho navodu a vyziadali si od Egyptanov strieborne a zlate predmety i satstvo. Pan vsak vzbudil voci ludu priazen Egyptanov, takze vyplnili ich ziadost, a tak vydrancovali Egyptanov. Nato sa Izraeliti pohli z Ramesesu do Sokotu, bolo ich asi seststotisic peso iducich muzov, okrem deti. S nimi slo aj mnoho vselijakeho ludu, ovce a dobytok, nesmierne velke stada. Z cesta, ktore si vzali z Egypta, napiekli nekvasenych osuchov; cesto nemohlo vykysnut, lebo ich hnali z Egypta a nemohli sa dlho zdrziavat a pripravit si jedlo na cestu. Izraeliti byvali v Egypte styristotridsat rokov. Po dokonceni styristotridsiatich rokov, prave v ten den, odisli vsetky Panove voje z egyptskej krajiny. Bola to noc bdenia, zasvatena Panovi, ked ich vyviedol z Egypta. To je ta Panova noc, ktoru maju bdenim slavit vsetci Izraeliti z pokolenia na pokolenie. Pan prikazal Mojzisovi a Aronovi: „Toto je predpis o pasche: Nijaky cudzinec z nej nesmie jest. Kazdeho kupeneho otroka obrez, len potom z nej moze jest. Pristahovalec a najomnik z nej nesmu jest. Musi sa zjest v jednom a tom istom dome a nic z masa nesmies vyniest von z domu, ani mu nesmiete polamat nijaku kost. Cela izraelska pospolitost to bude tak robit. Ak je pri tebe nejaky cudzinec a chcel by pre Pana zasvatit paschu, tak sa musia dat vsetci jeho prislusnici obrezat. Len potom sa moze priblizit a slavit ju a bude ako domorodec, ale neobrezany z nej nesmie v nijakom pripade jest. Ten isty zakon plati pre domorodcov i pre cudzincov, ktori sa medzi vami zdrzuju!“A vsetci Izraeliti urobili tak, ako Pan prikazal Mojzisovi a Aronovi. Tak urobili. A v ten isty den Pan vyviedol Izraelitov z egyptskej krajiny v zoradenych zastupoch. Pan povedal Mojzisovi:„Zasvat mi vsetko prvorodene, co u Izraelitov otvara materske lono, ci uz u ludi alebo u dobytka! To bude moje. “Mojzis potom hovoril ludu: „Pamatajte na tento den, v ktory ste odisli z Egypta, z domu otroctva, ked vas Pan odtial vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jest nic kysnute. Dnes odchadzate, v mesiaci abib. Ked ta Pan vovedie do krajiny Kanaancanov, Hetejcov, Amorejcanov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktoru ti chce dat, ako to pod prisahou slubil tvojim otcom, do krajiny, ktora oplyva mliekom a medom, vtedy budes zachovavat tento zvyk v tomto mesiaci. Sedem dni budes jest nekvasene chleby a na siedmy den bude Panov sviatok. Sedem dni sa budu jest nekvasene chleby a nesmie byt nic kysnute vidiet v celom tvojom okoli; kysnute cesto sa nesmie najst u teba. V ten den povies svojmu synovi: »To sa robi pre to, co pre mna urobil Pan, ked som vysiel z Egypta. «A nech je to znamenim na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi ocami, aby bol v tvojich ustach Panov zakon, lebo Pan ta mocnou rukou vyviedol z Egypta. A tento predpis budes zachovavat rok co rok v urceny cas. Ked ta Pan vovedie do krajiny Kanaancanov, ako odprisahal tvojim otcom, a ked ti ju da,vsetko, co otvara materske lono, odstupis Panovi. Co bude prvorodene medzi tvojimi zvieratami a co bude muzskeho pohlavia, vsetko bude patrit Panovi. Prvorodeneho osla zamenis ovcou, ak ho nezamenis, zabijes ho. Kazdeho prvorodeneho zo svojich deti vykupis. A ked sa ta v buducnosti tvoj syn opyta: »Co to znamena?«, odpovies mu: »Pan nas silnou rukou vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Kedze sa faraon zdrahal prepustit nas, Pan pobil vsetko prvorodene v egyptskej krajine, od prvorodeneho u ludi az po prvorodene z dobytka. Preto teraz obetujem Panovi vsetko, co otvara materske lono, ak je muzskeho pohlavia, a vykupujem kazdeho svojho prvorodeneho syna. «A nech je to znamenim na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi ocami, lebo silnou rukou nas Pan vyviedol z Egypta. “Ked teda faraon prepustil lud, Boh ho neviedol po ceste cez filistinsku krajinu - hoci bola najkratsia -, lebo Boh povedal: „Aby lud azda neolutoval, keby videl pred sebou boj, a aby sa potom nevratil do Egypta!“Preto Boh viedol lud oklukou, cestou po pusti popri Cervenom mori. Izraeliti vysli z Egypta v bojovej zostave. Mojzis vzal so sebou aj Jozefove kosti. On dal totiz Izraelitom slavnostne prisahat: „Pan sa vas istotne ujme. Potom odneste odtialto moje kosti so sebou. “Ked odisli zo Sokotu, utaborili sa v Etame, na okraji puste. Pan siel pred nimi cez den v oblacnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takze mohli dnom i nocou putovat. A nikdy nezmizol oblacny stĺp cez den, ani ohnivy stĺp v noci spopred ludu. Pan hovoril Mojzisovi:„Rozkaz Izraelitom zmenit smer a utaborit sa pri Pihachirote medzi Magdalom a morom! Naproti Belsefonu sa utaborite, pri mori!Faraon si bude totiz mysliet o Izraelitoch: Iste pobludili v kraji, pust ich ma v objati!A ja opat zatvrdim faraonovo srdce, a bude sa hnat za vami. Potom faraonovi a vsetkemu jeho vojsku ukazem svoju moc a Egyptania spoznaju, ze ja som Pan!“ A urobili tak. Ked egyptskemu kralovi oznamili, ze lud utiekol, zmyslanie faraona i jeho sluzobnikov sa obratilo proti ludu a vraveli: „Co sme to len urobili, ze sme prepustili Izraelitov zo svojich sluzieb?!“I dal zapriahnut do svojho voza a svoj (bojovy) lud vzal so sebou,seststo vybranych vozov s inymi egyptskymi vozmi a na kazdom z nich udatnych bojovnikov. Pan zatvrdil srdce egyptskeho krala, faraona, takze sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeliti odisli pod ochranou zdvihnutej ruky. Egyptania sa hnali za nimi a vsetky faraonove vozy a zaprahy s vojskom ich zastihli, ked taborili pri mori pri Pihachirote naproti Belsefonu. Ked sa faraon priblizoval, Izraeliti zdvihli oci a videli, ze Egyptania tiahnu za nimi. Tu sa ich zmocnil velky strach a volali k Panovi. A Mojzisovi vraveli: „Ci nebolo v Egypte hrobov, ked si nas zobral so sebou umriet na pusti?! Co si nam to urobil, ze si nas vyviedol z Egypta?Nehovorili sme ti o tom v Egypte, ked sme ti vraveli: »Nechaj nas na pokoji, budeme sluzit Egyptanom!« Ved lepsie by nam bolo sluzit v Egypte, ako zomriet na pusti!“Tu Mojzis povedal ludu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidite Panovu zachranu, ktoru dnes uskutocni pre vas. Lebo ako dnes vidite Egyptanov, tak ich uz neuvidite naveky. Pan bude za vas bojovat, vy sa budete len divit. “A Pan povedal Mojzisovi: „Co volas ku mne? Rozkaz Izraelitom, aby sa pohli!Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdel ho, aby Izraeliti mohli prejst stredom mora po suchu!Ja vsak zatvrdim srdce Egyptanov, aby sa hnali za vami. A tak ukazem svoju moc na faraonovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho zaprahoch,aby Egyptania poznali, ze ja som Pan, ked ukazem na faraonovi, na jeho vozoch a na jeho zaprahoch svoju moc. “Nato Bozi anjel zmenil svoje miesto. Predtym siel pred izraelskymi vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblacny stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich. Takto sa dostal medzi egyptske vojsko a medzi izraelske vojsko. A oblak bol na jednej strane temny, na druhej osvetloval noc, a tak sa celu noc nedalo k tamtym priblizit. Mojzis vsak vystrel ruku nad more a Pan ho celu noc prudkym vychodnym vetrom rozhanal a more vysusil. Takto sa voda rozdelilaa Izraeliti presli stredom mora po suchu, kym vody boli pre nich ako mur na ich pravici a lavici. Egyptania ich vsak prenasledovali a vsetky faraonove kone, vozy a zaprahy pustili sa za nimi doprostred mora. V case rannej straze Pan hladel v ohnovom a oblacnom stĺpe na Egyptanov a egyptske vojsko uviedol do zmatku. Sposobil tiez, ze im kolesa z vozov odpadavali a ze len s tazkostou mohli napredovat. Tu Egyptania vraveli: „Utekajme pred Izraelitmi! Ved Pan bojuje za nich proti Egyptanom!“A Pan povedal Mojzisovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egyptanov, na ich vozy a na ich zaprahy!“I vystrel Mojzis ruku nad more a more sa za rana vratilo na svoje povodne miesto, a pretoze Egyptania utekali prave proti nemu, Pan tak zahnal Egyptanov doprostred mora. Vody sa vratili spat a zavalili vozy, zaprahy a vsetky faraonove vojska, ktore sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. Izraeliti vsak po suchu presli stredom mora, kym vody po ich pravici a lavici stali ako mur. Takto Pan v ten den vyslobodil Izrael z ruk Egyptanov a Izrael videl mrtvych Egyptanov lezat na morskom pobrezi. Izrael teda videl velky zazrak, ktory Pan urobil na Egyptanoch. Lud sa bal Pana a doveroval Panovi i jeho sluzobnikovi Mojzisovi. Vtedy Mojzis a Izraeliti zaspievali Panovi tuto piesen: „Spievat budem Panovi, lebo vzneseny, slavne vzneseny je: kona i povoz zmietol do mora. Moja sila a moja udatnost je Pan a stal sa mi spasou. Toto je moj Boh, budem ho velebit, Boh mojho otca, budem ho chvalit. Pan je bojovnik, Pan je jeho meno. Faraonove vozy a jeho vojsko zmietol do mora a jeho vyberani vodcovia sa potopili v Cervenom mori. Vlny ich pokryli, klesli sta kamen do hlbin. Tvoja pravica, Pane, co vynikas mocou, tvoja pravica, Pane, nepriatela zasiahla. Svojou nesmiernou vznesenostou znicil si svojich protivnikov, vyslal si svoj hnev, co ich stravil sta plevu. Dychom tvojho rozhorcenia nahromadili sa vody, prudy ako hradza stali, nakopili sa vprostred mora vlny. Nepriatel si povedal: »Zautocim, dochytim, rozdelim korist, uhasi sa moje zurenie. Vytasim svoj mec, zmocni sa ich moja ruka. «Zadul si svojim vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sta olovo vo vodach burlivych. Kto je rovny tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovny tebe, co vynikas svatostou? Si hrozny v pochvalnych cinoch a robis zazraky. Vystrel si svoju pravicu a zem ich prehltla. Vo svojej priazni si viedol lud, co si vykupil, svojou silou si ho viedol k svojmu svatemu pribytku. Dopoculi sa narody a zhrozili sa: obyvatelov Filistinska pochytila hroza. Vtedy sa prelakli kniezata Edomu, vojvodcov moabskych prenikol strach. Strpli kanaanski obyvatelia vsetci,dolahla na nich uzkost a strach: pre silu tvojho ramena stuhli na kamen. Tak prechadzal tvoj lud, Pane, tak prechadzal lud, ktory si si prisvojil. Voviedol si ich a osadil si ich na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktore si prichystal za byvanie sebe, Pane, vo svatyni, ktorej zaklady kladli tvoje ruky. Pan bude kralovat naveky a navzdy!“Ked teda faraonove kone s vozmi a zaprahmi vosli do mora, Pan dal morskym vodam privalit sa na nich, kym Izraeliti presli stredom mora po suchu. Aj Aronova sestra, prorokyna Maria, vzala do ruk bubienok a vsetky zeny isli za nou s bubienkami a s tancom. Maria im predspevovala: „Spievajte Panovi, lebo je velmi vzneseny! Kona i pohonica hodil do mora. “Potom sa Mojzis s Izraelom pohol od Cerveneho mora a tiahli cez pust Sur. Tri dni sli po pusti a nenasli vodu. Dosli do Mary, ale vodu z Mary pit nemohli, lebo bola horka. Preto sa aj vola Mara (Horkost). A lud reptal proti Mojzisovi: „Co budeme pit?“On volal k Panovi a Pan mu ukazal drevo, a ked ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zakon a pravo a tam ich podrobil skuske. A povedal: „Ak budes pocuvat hlas Pana, svojho Boha, a budes robit to, co je v jeho ociach spravne, a posluchnes vsetky jeho rozkazy a zachovas vsetky jeho ustanovenia, potom ta nezastihnem takymi biedami, akymi som postihol Egyptanov, lebo ja, Pan, som tvoj lekar. “Nato prisli do Elimu, kde bolo dvanast vodnych pramenov a sedem paliem. Tam sa teda utaborili pri vode. Ked sa pohli z Elimu, prisla cela izraelska pospolitost na pust Sin, ktora je medzi Elimom a Sinajom, v patnasty den druheho mesiaca po svojom vychode z Egypta. A cela izraelska pospolitost reptala proti Mojzisovi a Aronovi na pusti. Izraeliti im vraveli: „Bar by sme boli pomreli Panovou rukou v Egypte, ked sme sedavali nad hrncami masa a mohli sa najest chleba dosyta! Ved vy ste nas vyviedli na tuto pust, aby ste zahubili celu tuto spolocnost hladom!“Vtedy Pan hovoril Mojzisovi: „Hla, ja vam dam padat chlieb z neba! Lud nech potom vychadza a nech si zbiera, kolko bude potrebovat na den! Tymto ho chcem podrobit skuske, ci bude kracat podla mojho zakona, alebo nie. V siesty den vsak nech odlozia z toho, co donesu: bude toho dvakrat tolko, ako zbieraju kazdy den. “Mojzis a Aron povedali vsetkym Izraelitom: „Vecer teda spoznate, ze Pan nas vyviedol z egyptskej krajiny. Rano zasa uvidite Panovu slavu, lebo on pocul vase reptanie proti Panovi: ved coze sme my, ze ste proti nam reptali?!“A Mojzis dodal: „V tom, ze vam Pan da vecer jest maso a rano chlieb na nasytenie, (spoznate), ze Pan pocul vase reptanie, ktorym ste sa ozvali proti nemu. Lebo coze sme my? Nie proti nam ste reptali, ale proti Panovi!“Aj Aronovi povedal Mojzis: „Povedz celej pospolitosti Izraelitov: »Predstupte pred Pana, lebo pocul vase reptanie!«“Ked to Aron oznamil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa divali na pust a tu sa zjavila Panova slava v oblaku!A Pan povedal Mojzisovi:„Pocul som reptanie Izraelitov. Povedz im: »V predvecer budete jest maso a rano sa nasytite chlebom, aby ste poznali, ze ja som Pan, vas Boh!«“A naozaj, vecer prileteli prepelice a pokryli taboriste. Rano zasa bola okolo tabora napadana rosa,a ked sa napadana rosa vyparila, na povrchu puste bolo cosi jemne, zrnite, jemne sta srien na zemi. Ked to Izraeliti zocili, vzajomne si vraveli: „Co je to!“ Nevedeli totiz, co by to mohlo byt. Vtedy im Mojzis povedal: „To je chlieb, ktory vam dava Pan jest. Toto je to, z coho vam Pan prikazuje nazbierat podla toho, kolko kazdy zje, gomer na kazdu hlavu; podla poctu vasich dusi si naberte, kazdy pre prislusnikov svojho stanu!“Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, ini viac. Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok, a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Kazdy si nazbieral tolko, kolko mohol zjest. A Mojzis im povedal: „Nech z toho nik nenechava nic na rano!“Oni vsak nepocuvali Mojzisa a niektori si z toho nechali (cast) az do druheho rana. Ale skazilo sa to, ukazali sa cervy a zapachalo to. Mojzis sa preto na nich rozhneval. Tak zbierali rano co rano, kazdy podla toho, kolko zjedol. Ked vsak zacalo hriat slnko, rozpustalo sa to. V siesty den vsak nazbierali dvakrat tolko jedla, dva gomery na osobu. Tu prisli vsetky kniezata pospolitosti a hlasili to Mojzisovi. A on im povedal: „To je to, co prikazal Pan: Zajtra je den odpocinku, svata sobota Panova. Co mate upiect, upecte, a co mienite uvarit, uvarte! Ostatne, co zostane, odlozte a uschovajte na zajtra. “Odlozili si teda na zajtra, ako prikazal Mojzis, a nezosmrdelo sa to, ani cervy v tom neboli. A Mojzis povedal: „Dnes jedzte to, lebo dnes je Panova sobota, dnes nenajdete vonku nic. Sest dni to mozete zbierat, v siedmy den vsak je sobota, v ten den toho nebude. “Ked potom v siedmy den poniektori vysli zbierat, nenasli nic. A Pan povedal Mojzisovi: „Ako dlho sa budete zdrahat zachovavat moje prikazy a zakony?Hladte, ved Pan vam dal sobotu! Preto v siesty den vam dava jedlo na dva dni. V sobotu nech kazdy zostane doma!Nech v siedmy den nik nevychadza zo svojho miesta!“A lud slavil v siedmy den sobotu. Izraeliti nazvali to (jedlo) mannou. Bolo biele ako koriandrove semiacko a jeho chut bola ako chut medoveho kolaca. Nato Mojzis povedal: „Toto prikazuje Pan: Naplnte tym jeden gomer, nech sa to zachova pre buduce pokolenia, aby videli, aky chlieb som vam daval jest na pusti, ked som vas vyviedol z egyptskej krajiny. “A Mojzis povedal Aronovi: „Vezmi nadobu a nasyp do nej plny gomer manny, a uloz ju pred Panom, aby sa zachovala pre vase pokolenia!“Ako Pan prikazal Mojzisovi, Aron to polozil pred svedectvo, aby sa to zachovalo. A Izraeliti jedli mannu styridsat rokov, kym neprisli do obyvanej krajiny. Jedli mannu, dokial neprisli k hraniciam krajiny Kanaan. Gomer je desatina efy. Potom na Panov rozkaz tiahla cela izraelska pospolitost po svojich stanoviskach z puste Sin a utaborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre lud. A lud doliehal na Mojzisa a vravel: „Daj nam vodu na pitie!“ Ale Mojzis im odvetil: „Preco sa vadite so mnou a preco pokusate Pana?“Ale lud, ktory tam dychtil po vode, reptal proti Mojzisovi a vravel: „Naco si nas len vyviedol z Egypta?! Vari na to, aby si mna, moje deti a moj dobytok umoril smadom?“Tu Mojzis volal k Panovi: „Co si pocnem s tymto ludom?! Len trosku a ukamenovali by ma!“Pan odpovedal Mojzisovi: „Predstup pred lud, zober si niektorych starsich z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Nil, a chod!Hla, ja tam budem stat pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytecie z nej voda a lud bude moct pit. “ A Mojzis urobil tak pred starsimi Izraela. Potom nazval to miesto Massa a Meriba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokusali Pana, ked vraveli: „Je teda Pan medzi nami, alebo nie?“Tu prisiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael. Vtedy Mojzis povedal Jozuemu: „Vyber nam muzov a chod bojovat s Amalekom! Ja budem stat na konciari vrchu s Bozou palicou v ruke. “A Jozue urobil, ako mu ulozil Mojzis, a dal sa do boja s Amalekom. Mojzis, Aron a Hur vystupili na konciar vrchu. A kym mal Mojzis zdvihnute ruky, vitazil Izrael, len co ruky spustil, vitazil Amalek. Ale Mojzisovi ruky otazeli. Tu vzali kamen a podlozili mu ho, a on si nan sadol. Aron a Hur mu ruky podopierali jeden z jednej a druhy z druhej strany, a tak zostali jeho ruky v rovnakej polohe az do zapadu slnka. A Jozue porazil Amaleka a jeho lud ostrim meca. Pan potom prikazal Mojzisovi: „Zapis to na pamiatku do knihy a vstep Jozuemu do usi, ze (aj) pamiatku na Amaleka uplne vytriem spod neba. “Nato Mojzis postavil oltar a nazval ho Pan je moja zastava. Povedal: „Ruky hore k Panovmu tronu! Pan je v boji proti Amalekovi z pokolenia na pokolenie. “Ked Mojzisov test, madiansky knaz Jetro, pocul, co vsetko Boh urobil Mojzisovi a jeho ludu, Izraelu, ze totiz vyviedol Izraelitov z Egypta,vzal Mojzisov test Jetro Mojzisovu zenu Seforu, ktoru on poslal spat,a s nou oboch synov. Jeden z nich mal meno Gerson, lebo povedal: „Som priselcom v cudzej krajine,“druhy sa volal Eliezer, lebo povedal: „Boh mojho otca bol mojou pomocou a vyslobodil ma od faraonovho meca. “A Jetro prisiel s jeho synmi a s jeho zenou k Mojzisovi na pust, kde on taboril pri Bozom vrchu. Ked odkazal Mojzisovi: „Ja, tvoj test Jetro, idem k tebe s tvojou zenou a obaja jej synovia s nou,“vybral sa Mojzis a siel svojmu testovi naproti, poklonil sa mu a pobozkal ho. Potom sa vypytovali jeden druheho, ako sa maju, a vosli do stanu. Potom Mojzis rozpraval svojmu testovi, co Pan urobil faraonovi a Egyptanom pre Izrael, o vsetkych strastiach, ktore ich cestou zastihli, a (ako) ich Pan zachranil. A Jetro sa tesil zo vsetkeho dobreho, co Pan urobil Izraelu, ked ho vyslobodil z ruky Egyptanov. Jetro povedal: „Nech je zvelebeny Pan, ktory vas vyslobodil z ruk Egyptanov a faraona. Teraz uz viem, ze Pan je vacsi ako vsetci bohovia. To sa stalo preto, ze sa vynasali nad vas. “Potom Mojzisov test Jetro obetoval Bohu zapalnu a krvavu obetu a Aron so vsetkymi starsimi Izraela prisli, aby boli s Mojzisovym testom pred Bohom pritomni na obetnej hostine. Na druhy den sa Mojzis posadil a sudil lud, ktory k nemu prichodil od rana az do vecera. Ked Mojzisov test videl, co vsetko robi pre lud, povedal: „Co to ty vsetko robis pre lud?! Preco zasadas (na sud) sam a vsetok lud ta od rana do vecera obklopuje?“Mojzis odvetil svojmu testovi: „Preto, ze lud prichadza ku mne, aby si vyziadal Bozi rozsudok. Ked sa medzi nimi vyskytne spor, prichadzaju ku mne, aby som rozhodol medzi strankami a oznamoval im Bozie predpisy a zakony. “Mojzisov test mu povedal: „To nie je dobre, ako to robis!Takto celkom vysilis seba aj tento lud, ktory je pri tebe. Ved tato vec je tazka pre teba, sam (jediny) ju nebudes moct konat. Pocuvni teraz moj hlas, dam ti radu a Pan bude s tebou: Ty bud zastupcom ludu pred Bohom a ty prednasaj jeho zalezitosti Bohu!Poucuj ich o ustanoveniach a zakonoch a uc ich ceste, po ktorej maju kracat, a cinom, ktore maju konat. Vyhliadni si vsak spomedzi vsetkeho ludu schopnych, bohabojnych muzov, muzov doveryhodnych a nezistnych, a ustanov ich za tisicnikov, stotnikov, patdesiatnikov a desiatnikov. Oni nech sudia lud v kazdy cas a to tak, ze vaznejsie pripady prednesu tebe a vsetky mensie veci rozsudia sami. Ulahci si a oni nech ponesu zodpovednost s tebou. Ak to urobis takto a ak ti to Boh dovoli, tak obstojis; a vsetok tento lud bude sa vracat domov spokojny. “Mojzis pocuvol slova svojho testa a urobil vsetko, co mu poradil. Mojzis teda vyvolil z celeho Izraela schopnych muzov a ustanovil ich za predakov nad ludom, za tisicnikov, stotnikov, patdesiatnikov a desiatnikov. A oni sudili lud v kazdom case, len tazsie pripady prednasali Mojzisovi, o vsetkych mensich rozhodovali vsak sami. Potom Mojzis vyprevadil svojho testa a on odisiel do svojho kraja. V treti mesiac po odchode Izraelitov z Egypta, v ten isty den, prisli na Sinajsku pust. Ked odtiahli z Rafidim, prisli na Sinajsku pust a utaborili sa na pusti; tam naproti vrchu taboril Izrael. Potom Mojzis vystupil k Bohu. Tu Pan na neho zavolal z vrchu: „Toto povies Jakubovmu domu a zvestujes Izraelitom:»Vy sami ste videli, co som urobil Egyptanom a ako som vas niesol na orlich kridlach a priviedol sem k sebe. Ak teraz budete posluchat moj hlas a ak zachovate moju zmluvu, tak mi budete medzi vsetkymi narodmi zvlastnym majetkom - ved mne patri cela zem -a budete mi kralovskym knazstvom a svatym narodom!« Toto su slova, ktore mas predniest Izraelitom. “Mojzis siel, zvolal starsich ludu a oznamil im vsetky slova, ktore mu prikazal Pan. A lud jednomyselne odpovedal: „Budeme robit vsetko, co hovoril Pan. “ Potom Mojzis tlmocil slova ludu Panovi. A Pan opat hovoril Mojzisovi: „Hla, ja pridem k tebe v hustom mraku, aby lud pocul, ked sa s tebou rozpravam, a aby ti veril naveky. “ Mojzis oznamil slova ludu Panovi. A Pan povedal Mojzisovi: „Chod k ludu a postaraj sa o ich posvatenie dnes a zajtra! Aj saty nech si vyperu. Nech sa pripravia na treti den, lebo na treti den zostupi Pan pred ocami vsetkeho ludu na vrch Sinaj. Vyznac ludu hranice dookola a prikaz: »Neopovazte sa vystupit na vrch alebo dotknut sa jeho upatia! Kazdy, kto sa dotkne vrchu, naisto zomrie!«Takeho sa vsak nesmie dotknut ruka, nech je ukamenovany alebo sipom zastreleny. Ani clovek, ani zviera nesmie ostat nazive! Ked zaznie roh, nech vystupia na vrch. “Nato Mojzis zostupil z vrchu k ludu a posvatil ho a oni si oprali odev. A ludu prikazal: „Budte pripraveni na treti den! Nedotykajte sa nijakej zeny!“Ked nastal treti den, zacalo za rana hrmiet a blyskat sa. Husty mrak zakryval vrch a silno zaznieval zvuk rohu. I chvel sa strachom vsetok lud v tabore. Mojzis vsak vyviedol lud z tabora v ustrety Bohu a oni sa postavili pod samym vrchom. Vrch Sinaj bol celkom zahaleny v dyme, lebo Pan zostupil nan v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Cely vrch sa hrozne triasol. Zvuk rohu bol coraz silnejsi. Mojzis hovoril a Pan mu odpovedal v hrmeni. Ked Pan zostupil na konciar Sinaja, zavolal Mojzisa na konciar vrchu a Mojzis vystupil hore. Tu mu Pan prikazal: „Zostup dolu a dorazne varuj lud, aby sa neodvazoval ist pozriet Pana, inac ich vela zahynie!Aj knazi, ktori sa priblizuju k Panovi, musia sa posvatit, aby ich Pan nezahubil. “Mojzis odpovedal Panovi: „Lud nevystupi na Sinaj, lebo ty sam si nas dorazne varoval, ked si prikazal: »Ohranic vrch a vyhlas ho za svaty!«“Pan mu vsak odvetil: „Len zostup, potom zasa vystupis spolu s Aronom! Knazi a lud nech sa neopovazuju vystupovat k Panovi, aby ich nezahubil!“I zostupil Mojzis k ludu a povedal im to. Potom Boh hovoril vsetky tieto slova:„Ja som Pan, tvoj Boh, ktory ta vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudes mat inych bohov okrem mna!Neurobis si modlu, ani nijaku podobu toho, co je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!Nebudes sa im klanat, ani ich uctievat! Lebo ja, Pan, tvoj Boh, som ziarlivy Boh, ktory tresce nepravosti otcov na detoch do tretieho a stvrteho pokolenia u tych, co ma nenavidia,milosrdenstvo vsak preukazuje az do tisiceho pokolenia tym, co ma miluju a zachovavaju moje prikazy. Nevezmes meno Pana, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pan nenecha bez trestu toho, kto bude brat jeho meno nadarmo. Spomni na sobotnajsi den, aby si ho zasvatil!Sest dni budes pracovat a tvorit vsetky svoje diela,siedmy den je vsak sobota Pana, tvojho Boha. Vtedy nebudes konat nijaku pracu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcera, ani tvoj sluha alebo tvoja sluzka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktory byva v tvojich branach!Lebo za sest dni Pan utvoril nebo a zem, more a vsetko, co je v nich, v siedmy den vsak odpocival. Preto ho Pan pozehnal a zasvatil ho. Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho zil na zemi, ktoru ti da Pan, tvoj Boh!Nezabijes!Nescudzolozis!Nepokradnes!Nevyslovis krive svedectvo proti svojmu bliznemu!Nepoziadas dom svojho blizneho, ani nepoziadas manzelku svojho blizneho, ani jeho sluhu, ani jeho sluzku, ani vola, ani osla, ani nic, co je tvojho blizneho!“Vsetok lud pozoroval hrmenie a blesky, zvuk rohov a dymiaci vrch, chvel sa od strachu a vzdaloval sa,a Mojzisovi povedal: „Ty nam hovor a budeme ta pocuvat. Nech s nami nehovori Boh, aby sme nepomreli!“A Mojzis odpovedal ludu: „Nebojte sa, ved Boh prisiel preto, aby vas skusal, aby ste sa ho bali a nehresili. “Lud vsak ostal stat obdalec a Mojzis sa priblizil k mraku, v ktorom bol Boh. Tu Pan povedal Mojzisovi: „Toto povies Izraelitom: »Sami ste videli, ze som z neba rozpraval s vami. Neurobite si striebornych bohov popri mne, ani zlatych bohov si neurobite!«Urobis mi oltar zo zeme a na nom mi budes obetovat celostne a pokojne obety, svoje ovce a dobytok a na kazde miesto, kde necham spominat svoje meno, pridem k tebe a pozehnam ta. Ak mi vsak vystavis kamenny oltar, nesmies ho stavat z kresanych kamenov, lebo ked sa ho dotknes svojim dlatom, bude poskvrneny. Ani nebudes na moj oltar vystupovat po stupnoch, aby sa pri nom neodkryla tvoja nahota!Toto su pravne ustanovenia, ktore im predlozis:Ak si kupis hebrejskeho otroka, nech ti sluzi sest rokov a v siedmom roku odide bezplatne slobodny. Ak prisiel sam, sam aj odide. Ak bol uz zenaty, odide s nim aj jeho zena. Ak mu vsak pan dal zenu a ona mu porodila synov a dcery, zena aj s detmi patria panovi a len on sam odide. Ak vsak otrok vyhlasi: »Milujem svojho pana, svoju manzelku a svoje deti a neodidem na slobodu,«jeho pan ho privedie pred Boha, potom ho zavedie k dveram alebo verajam a jeho pan mu sidlom prepichne ucho. A bude jeho otrokom naveky. Ak niekto preda svoju dceru za nevolnicu, ona neodide, ako odchadzaju otrokyne. Ak sa znepaci svojmu panovi, ktory si ju vybral, nech jej dovoli vykupit sa. Nesmie ju vsak predat cudziemu narodu, ak sa od nej odvratil. Ak ju urci svojmu synovi, bude s nou zaobchadzat podla prava dcer. Ak by si vzal este dalsiu, neukrati ju ani na jedle, ani na satstve, ani na manzelskom obcovani. Ak jej neposkytne tieto tri veci, tak ona moze volne odist bez toho, zeby nieco platila. Ten, kto niekoho udrie tak, ze ho zabije, musi zomriet. Ak to vsak neurobil umyselne, ale azda Boh to dopustil, tak ti ustanovim miesto, kde sa bude moct utiect. Kto zlocinne a ukladne zabije svojho blizneho, aj od mojho oltara ho odtrhnes, aby zomrel. Kto udrie svojho otca alebo svoju matku, musi zomriet. Kto ukradne cloveka a preda ho, alebo ho bude mat vo svojej moci, musi zomriet. Kto zloreci svojmu otcovi alebo svojej matke, musi zomriet. Ak sa muzovia pohadaju a jeden udrie druheho kamenom alebo nejakym tazsim predmetom tak, ze ten sice nezomrie, ale bude lezat na lozku,ak potom vstane a bude chodit vonku o palici, tak ten, co ho udrel, bude bez trestu; nahradi vsak tamtomu, co zameskal, a zaplati, co sa vynalozilo na jeho liecenie. Kto tak udrie svojho otroka alebo svoju sluzku palicou, ze zomrie pod jeho rukou, treba ho prisne potrestat;ak ostanu jeden alebo dva dni nazive, nepodlieha nijakemu trestu, lebo oni su jeho majetkom. Ak sa muzovia medzi sebou biju a pri tom udru tehotnu zenu tak, ze jej odide plod, ale nenastane nestastie, tak ten zaplati tolko, kolko od neho bude ziadat manzel zeny - a da to podla rozhodnutia sudcov. Ale ak nastane nestastie, tak das zivot za zivot,oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu,popaleninu za popaleninu, ranu za ranu, hrcu za hrcu. Ak niekto udrie svojho otroka alebo svoju sluzku po oku a znici mu ho, za jeho oko daruje mu slobodu. Ak vybije svojmu otrokovi alebo svojej sluzke zub, prepusti ho za jeho zub na slobodu. Ak byk tak pokole muza alebo zenu, ze zomru, byk sa musi ukamenovat a jeho maso sa nesmie jest. Majitel byka vsak nepodlieha trestu. Ale ak byk uz predtym klal a majitel nedozeral nan, hoci bol na to upozorneny, ak zmarnil muza alebo zenu, bude ukamenovany a aj jeho majitel musi zomriet. Ak sa mu vsak ulozi penazita pokuta, tak za svoj zivot zaplati take vykupne, ake sa mu ulozi. Ked pokole chlapca alebo dievca, nalozi sa s nim podla tych istych ustanoveni. Ak byk pokole otroka alebo sluzku, tak sa jeho panovi zaplati tridsat striebornych seklov a byk sa ukamenuje. Ked niekto necha otvorenu cisternu, alebo ak niekto vykope cisternu a nezakryje ju, a ak potom do nej padne byk alebo osol,tak majitel cisterny zaplati v peniazoch nahradu jeho majitelovi, odhynuty (kus) vsak bude jeho. Ked nieci byk pokole byka niekoho ineho tak, ze zahynie, tak ziveho byka musia predat a s jeho cenou sa rozdelia, s uhynutym sa tiez rozdelia. Ked sa vsak vedelo, ze byk kole a jeho majitel nedozeral nan, tak zaplati uplnu nahradu, byka za byka a uhynuty (kus) bude cely jeho. Ak niekto ukradne byka alebo ovcu a zabije ich alebo preda, tak za kazdeho byka nahradi pat bykov a za kazdu ovcu pat oviec. Ak pristihnu zlodeja, ked sa dobyva do domu, alebo ked ho podkopava, a porania ho tak, ze zomrie, ten, co ho porani, nebude vinny za jeho krv. Ale ak to urobi po vychode slnka, je vinny za jeho krv. - Zlodej musi dat nahradu. Ak vsak nema nic, treba ho predat za ukradnutu vec. Ked sa ukradnuta vec, byk, osol alebo ovca najde u neho ziva, da dvojnasobnu nahradu. Ak niekto urobi skodu na poli alebo na vinici, alebo pusti svoj statok a ten sa pasie na cudzom poli, nahradi najlepsim zo svojho pola a najlepsim zo svojej vinice. (Podla odhadu skody. )Ak sa vznieti ohen, zachvati trnie a potom spali obilie v stohoch alebo este na poli, ten, kto ohen rozlozil, nahradi skodu. Ak si da niekto inemu do uschovy peniaze alebo ine cenne predmety a niekto ich v jeho dome ukradne, tak zlodej, ak sa najde, nahradi to dvojnasobne. Ak sa vsak zlodej nenajde, tak majitel domu sa dostavi pred sudcov (a odprisaha), ze nesiahol po majetku svojho blizneho. V pripade kazdej sprenevery, ci uz ide o byka, osla, ovcu, plast alebo o cokolvek, co sa stratilo, a majitel by o tom tvrdil: »To je ono!«, zalezitost oboch pride pred sudcov. A ten, koho sudcovia vyhlasia za vinnika, musi svojmu bliznemu dat dvojnasobnu nahradu. Ak niekto da inemu do opatery osla, byka alebo ovcu, alebo hocijake dobytca a ono odhynie alebo sa dokalici, alebo ho odvlecu tak, ze to nik nevidel,medzi oboma rozhodne prisaha pred Panom, ze nesiahol na majetok svojho blizneho. Majitel sa musi s tym uspokojit a ten nemusi dat nahradu. Ak mu ho vsak ukradli, da majitelovi nahradu. Ak mu ho roztrhali, nech ho donesie na dokaz. Za roztrhane nemusi davat nahradu. Kto si od ineho nieco vypozicia a dokalici sa to alebo odkape, tak musi dat, ak majitel nebol pri tom, plnu nahradu. Ked bol vsak majitel pri tom, nemusi davat nahradu. Ak bolo najate, dostane jeho najomne. Kto zvedie pannu, ktora nebola zasnubena, a bude s nou obcovat, zaplati svadobny dar a vezme si ju za manzelku!Ale ak mu ju jej otec nijako nechce dat, zaplati tolko, kolko sa dava panne do vena!Carodejnicu nenechas nazive!Kto bude obcovat so zvieratom, musi zomriet!Kto prinasa obetu bohom, okrem jedinemu Panovi, prepadne kliatbe smrti!Cudzinca nebudes napadat a utlacat, ved sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine!Vdove a sirote nebudete krivdit!Ak im budes krivdit a oni budu volat ku mne, ja isto vypocujem ich volanie,vzbĺkne moj hnev a pobijem vas mecom. Potom budu vase zeny vdovami a vase deti sirotami. Ak pozicias niekomu z mojho ludu, chudobnemu, ktory je pri tebe, peniaze, nebudes sa k nemu spravat ako vydierac! Nebudes od neho ziadat uroky!Ak vezmes do zalohy plast svojho blizneho, vratis mu ho do zapadu slnka!Ved je to jeho jediny odev, jeho jedina prikryvka na jeho telo. V com by spal? Ak bude ku mne volat, vypocujem ho, lebo som milosrdny. Sudcov nebudes znevazovat a kniezatu svojho ludu nebudes zlorecit!Z hojnosti svojho humna a z mustu svojho lisu neotalaj odvadzat!Prvorodeneho zo svojich synov das mne! Takisto urobis so svojim dobytkom a ovcami! Sedem dni ostane u svojej matky, na osmy den ho odovzdas mne!Budete mi svatymi ludmi! Maso z roztrhaneho na poli nebudete jest! Hodite to psom!Nebudes sirit nepravdivu povest! Nepodas svoju ruku tomu, kto je v neprave, aby si krivo nesvedcil!Nespojis sa na zlu vec s vacsinou a pri spore nebudes vypovedat podla vacsiny, aby si neprekrucal pravdu!Ani chudobnemu nebudes nadrzat pri sude!Ak natrafis na byka alebo osla, co sa zatulal tvojmu nepriatelovi, prived mu ho spat!Ak zbadas, ze osol tvojho odporcu padol pod svojim bremenom, neobides ho, ale pomozes mu ho zdvihnut!Nebudes prekrucat pravo chudobneho v jeho spornej veci!Nepravdivej vypovedi sa budes vyhybat! Nevinneho a toho, kto je v prave, nepripravis o zivot, lebo ja neospravodlivim toho, kto je nespravodlivy!Dar neprijmes, lebo dar zaslepi aj mudrych a prekruti zalezitost tych, co su v prave!Nebudes utlacat cudzinca; sami viete, ako mu to padne, ved aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!Sest rokov budes osievat svoju podu a zbierat svoju urodu,v siedmom roku ju vsak nechas lezat uhorom a neobrobis ju; nech sa z nej zivia chudobni tvojho ludu; a co zostane, nech spasu polne zvierata! To iste urobis so svojou vinicou a so svojim olivovym sadom!Sest dni budes pracovat, v siedmy den zachovas sobotu, aby si odpocinul tvoj byk a osol a oddychol syn tvojej nevolnice a cudzinec!Vsetko, co som vam prikazal, budete zachovavat a mena cudzich bohov nebudete vzyvat! To nech nik nepocuje z vasich ust!Tri razy do roka mi budes slavit sviatky!Zachovas sviatok Nekvasenych chlebov: sedem dni budes jest nekvasene chleby, ako som ti prikazal, v urcenom case v mesiaci abib! Ved v nom si vysiel z Egypta. Ale neprides predo mna s prazdnymi rukami!Okrem toho (zachovas) sviatok Zatvy, prvotin svojej prace, toho, co si zasial na poli, a sviatok Oberania na konci roka, ked zoberies z pola svoju urodu!Tri razy do roka sa ukaze kazdy muz pred Panom, svojim Bohom!Nebudes vylievat krv mojej obety na kysnuty chlieb, ani loj z mojich sviatocnych obeti neodlozis do nasledujuceho rana!To najlepsie, prvotiny tvojej pody, prinesies do domu Pana, svojho Boha! Kozla nebudes varit v mlieku jeho matky!Hla, ja poslem pred tebou svojho anjela, aby ta ochranoval na ceste a doviedol ta na miesto, ktore som ti pripravil. Maj sa pred nim na pozore a pocuvaj jeho hlas, a neodporuj mu, lebo vam neprepaci vase previnenia, ved je v nom moje meno!Ale ak budes pocuvat jeho hlas, a robit vsetko, co hovorim, potom budem nepriatelom tvojich nepriatelov a suzovatelom tvojich suzovatelov. Lebo moj anjel pojde pred tebou a privedie ta k Amorejcanom, Hetejcom, Ferezejcom, Kanaancanom, Hevejcom a Jebuzejcom, ktorych vyhubim. Nebudes sa klanat ich bohom, ani uctievat ich, ani robit ich skutky, lez bezohladne zrucas ich pamatniky!Budes sluzit Panovi, svojmu Bohu, aby som pozehnal tvoj chlieb, tvoju vodu a oddialil od teba choroby. V tvojej krajine nebude potom zeny, ktora by potratila alebo bola neplodna - a ja doplnim tvoje dni do plneho poctu. Vyslem pred tebou svoju hrozu a do zmatku uvediem kazdy lud, ku ktoremu prides, a vsetkych tvojich nepriatelov zazeniem na utek pred tebou. Poslem pred tebou srsne, ktore pred tebou vyzenu Hevejcov, Kanaancanov a Hetejcov. Nevyzeniem ich pred tebou za jeden rok, aby sa zem neobratila v pust a aby sa nerozmnozila diva zver na tvoju skodu. Pomaly ich budem vyhanat spred teba, kym sa nerozmnozis a neovladnes krajinu. Tvojmu uzemiu dam siahat od Cerveneho mora az po Filistinske more a od puste az po rieku, lebo obyvatelov krajiny dam do tvojej moci, aby si ich vyhnal spred seba. Neuzavries s nimi ani s ich bohmi zmluvu!Nezostanu byvat v tvojej krajine, aby ta nezviedli na hriech proti mne. Keby si uctieval ich bohov, bola by to tvoja zahuba. “Potom povedal Mojzisovi: „Vystup k Panovi ty, Aron, Nadab, Abiu a sedemdesiati zo starsich Izraela a budete sa klanat z dialky!Len sam Mojzis sa priblizi k Panovi, oni sa nepriblizia, ani lud nevystupi s nim!“Potom Mojzis prisiel a rozpovedal ludu vsetky Panove slova, totiz vsetky ustanovenia, a vsetok lud jednohlasne odpovedal: „Vsetko, co hovoril Pan, splnime!“Potom Mojzis vsetky Panove slova napisal. Ked rano vstal, postavil pred vrchom oltar a dvanast pamatnikov podla dvanastich kmenov Izraela. Nato dal izraelskym mladencom rozkaz, aby pripravili pre Pana zapalnu obetu a na pokojnu obetu zabili bycky. Tu vzal Mojzis polovicu krvi, a nalial ju do obetnej misky a druhu polovicu krvi vylial na oltar. A Mojzis vzal knihu zmluvy a cital ju nahlas ludu, pricom oni vraveli: „Vsetko, co hovoril Pan, splnime a zachovame!“Tu Mojzis vzal krv, pokropil nou lud a povedal: „Hla, toto je krv zmluvy, ktoru Pan uzavrel s vami na zaklade vsetkych tychto slov!“Potom Mojzis, Aron, Nadab, Abiu a sedemdesiat starsich z Izraela vystupili horea tu videli Izraelovho Boha. Pod jeho nohami bolo cosi ako plocha zo zafirovych dlazdic a lesklo sa to ako samo nebo. A on nevystrel ruku proti vyvolenym Izraelitom. Mohli hladiet na Boha. Potom jedli a pili (z obetovaneho). A Pan povedal Mojzisovi: „Vystup ku mne na vrch a zostanes tam! Dam ti dve kamenne tabule: zakon a prikazania, ktore som napisal, aby si ich ucil!“Mojzis a jeho sluzobnik Jozue vstali a Mojzis vystupil na Bozi vrch. Starsim vsak prikazal: „Cakajte na nas tu, kym sa k vam nevratime! Ved Aron a Hur su tu s vami! Kto bude mat nejaky spor, nech sa obrati na nich!“Ked potom Mojzis vystupil na vrch, vrch zahalil oblak. Tu zostupila na vrch Panova slava a oblak ho zahaloval sest dni. V siedmy den zavolal z oblaku Mojzisa. V ociach Izraelitov sa Panova slava na konciari vrchu javila ako zeravy ohen. Mojzis vosiel do oblaku a Mojzis zostal na vrchu styridsat dni a styridsat noci. Tu Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom, aby vyberali pre mna dary. Od kazdeho, kto da dobrovolne, vyberte dar pre mna!Taketo dary mate od nich prijat: Zlato, striebro a med,belasy a cerveny purpur, karmazin, jemne platno a kozie sukno,baranie koze, tachasove koze, akaciove drevo,olej do lampy, vonavky do oleja na pomazanie a do vonaveho kadidla,onyxove kamene a ine drahokamy na vylozenie efodu a naprsnika. Postavia mi svatynu a budem byvat uprostred nich. Celkom podla toho, co ti teraz ukazem, podla vzoru pribytku a podla vzoru vsetkeho jeho naradia to vyhotovite!Z akacioveho dreva mi urobia archu dva a pol lakta dlhu, poldruha lakta siroku a poldruha lakta vysoku. Obijes ju rydzim zlatom; znutra i zvonku ju obijes a navrchu dookola urobis zlaty veniec. Ulejes pre nu styri zlate kruzky a pripevnis ich na jej styri nohy, cize dva kruzky na jednu stranu a dva kruzky na druhu stranu. Potom vyhotovis dve tyce z akacioveho dreva a obijes ich zlatom. Tieto tyce zastrcis do kruzkov, co su na bokoch archy, aby sa na nich archa nosila. Tyce zostanu v kruzkoch archy, nesmu sa z nich vytiahnut. Do archy ulozis zakon, ktory ti dam. Urobis aj vrchnak (zlutovnicu) z rydzeho zlata, dva a pol lakta dlhy a poldruha lakta siroky. Aj dvoch cherubov, kovanych zo zlata, spravis hore na oboch koncoch zlutovnice;jedneho cheruba pripojite na jednom konci, druheho na druhom konci. Na zlutovnici hore na oboch koncoch prirobis cherubov. Cherubi nech maju rozpate kridla a nech svojimi kridlami zakryvaju zlutovnicu, kym ich tvare budu obratene oproti sebe. Cherubi nech upieraju svoj zrak na zlutovnicu. Zlutovnicu poloz na archu a do archy vloz zakon, ktory ti dam. Tam sa budem zjavovat a zo zlutovnice, spomedzi oboch cherubov, co su na arche zakona, budem hovorit vsetko, co ti nariadim pre Izraelitov. Urobis aj stol z akacioveho dreva, dva lakte dlhy, laket siroky a poldruha lakta vysoky. Obijes ho cistym zlatom a navrchu dookola urobis zlaty veniec. Dookola na nom urobis na dlan siroky ram a na rame dookola urobis zlaty veniec. Zhotovis pren styri zlate kruzky a pripevnis ich na styroch rohoch, pri kazdej nohe jeden. Kruzky budu hned pri rame na zastrcenie tyci, aby sa stol mohol nosit. Tyce vyhotovis z akacioveho dreva a obijes ich zlatom. Na nich sa bude stol nosit. Spravis k nemu aj misy, misky, kanvy a case, v ktorych sa budu prinasat mokre obety. Vyhotovis ich z cisteho zlata. Na stol budes stale klast predo mna predkladane chleby. Dalej vyhotovis svietnik z cisteho zlata; svietnik, ktoreho podstavec a ramena budu kovane. Z neho budu vychadzat kvetne kalisky, hlavicky a kvety. Z jeho bokov bude vychadzat sest ramien: tri ramena svietnika z jedneho boku a tri ramena svietnika z druheho boku. Na kazdom ramene budu tri kvetne kalisky mandlovnikovej podoby s hlavickou a kvetom. Tak to bude na vsetkych siestich ramenach, co vychadzaju zo svietnika. Na samom svietniku budu styri kvetne kalisky mandlovnikovej podoby s hlavickou a kvetom,a to tak, ze hlavicka bude pod dvoma ramenami, ktore z neho vychadzaju, potom hlavicka pod dalsimi dvoma ramenami a opat hlavicka pod dvoma ramenami. Teda pod siestimi ramenami, ktore vychadzaju zo svietnika. Hlavicky a ramena budu z neho vychadzat a vsetko bude kovane z jedneho kusa rydzeho zlata. Vyhotovis aj sedem lamp a nasadis ich na svietnik, aby osvetlovali priestor, co je pred nim. Aj odstipovace a panvicky, co k nemu prisluchaju, nech su z cisteho zlata. Spotrebujes na to hrivnu zlata, vratane vsetkeho jeho prislusenstva. A hlad, aby si to urobil podla vzoru, ktory si videl na vrchu. Potom urobis svatostanok z desiatich zaclon. Ony budu z nitoveho platna, z belaseho a cerveneho purpuru a z karmazinu, urobis ich s cherubmi, ako robieva umelec!Dĺzka jednej zaclony bude dvadsatosem laktov a sirka styri lakte. Vsetky zaclony budu rovnakej miery. Pat zaclon bude spojenych dovedna a druhych pat zaclon bude tiez spojenych dovedna. Potom urobis z belaseho purpuru ocka na samom kraji poslednej zaclony jedneho spojeneho kusa a takisto urobis na okraji poslednej zaclony druheho spojeneho kusa. Prirobis teda patdesiat ociek na jednej zaclone a patdesiat ociek prirobis na okraji poslednej zaclony druheho spojeneho kusa, a to tak, aby ocka boli oproti sebe. Urobis tiez patdesiat zlatych sponiek a zaclony zopnes sponkami dovedna tak, aby svatostanok bol jednym celkom. Potom z jedenastich kobercov z kozej srsti vyhotovis prikryvku na svatostanok. Kazdy koberec bude mat dĺzku tridsat laktov a sirku styri lakte. Jedenast kobercov bude mat rovnaku mieru. Potom spojis pat tychto kobercov osve a takisto sest kobercov osve. Siesty koberec vsak prehnes cez polovicu na priecelie svatostanku. Na okraj posledneho koberca spojeneho kusa prirobis patdesiat ociek a takisto patdesiat na okraj posledneho koberca druheho spojeneho kusa. Urobis tiez patdesiat medenych sponiek, tieto sponky zastrcis do ociek a prikryvku spojis v jeden celok. Z koberca, co zo stanovej prikryvky visi ako prebytocny, nech polovica prebytocneho pokrovca visi na zadnej strane stanku. A z toho, co je prebytocne na dĺzku stanovej prikryvky, nech visi po lakti po oboch stranach svatostanku, aby ho zakryvalo. Potom urobis na stanok este prikryvku z cerveno farbenych baranich kozi a na to este pokryvku z tachasovych kozi. Na svatostanok narobis aj stojatych dosiek z akacioveho dreva. Kazda doska bude desat laktov dlha a poldruha lakta siroka. Opatris ich dvoma capikmi, ktorymi sa budu spajat dovedna; tak to urobis na kazdej doske. Dosky na svatostanok prichystas takto: Dvadsat dosiek na juznu stranu, na stranu poludnia,a pod dvadsat dosiek urobis styridsat striebornych podstavcov, po dva podstavce na jednu dosku pod oba jej capiky. Takisto aj na druhu stranu svatostanku, na severnu stranu: dvadsat dosieka styridsat podstavcov, po dva podstavce na kazdu dosku. Na zadnu, zapadnu stranu, urobis sest dosiek!Okrem toho urobis dve dosky na rohy stanu na zadnej strane. Tie budu dvojdielne odspodku az dovrchu k prvemu kruzku - takto budu vyhotovene obe - a umiestnis ich do oboch rohov. Bude to teda osem dosiek s ich striebornymi podstavcami, dovedna sestnast striebornych podstavcov, po dva podstavce pod kazdu dosku. Aj zrde urobis z akacioveho dreva. Pat zrdi pre dosky na jednej strane svatostanku,pat zrdi na druhej strane svatostanku a pat zrdi na zadnej, zapadnej strane svatostanku. Stredna zrd, co je v strede dosiek, bude siahat od jedneho konca az na druhy. Dosky pokryjes zlatom a aj ich kruzky, do ktorych sa zasunu zrde, urobis zo zlata. Aj zrde obijes zlatom. A potom postavis stanok podla vzoru, ktory si videl na vrchu. Urobis aj oponu z belaseho a cerveneho purpuru, z karmazinu a nitoveho platna s cherubmi! Urobis ju tak, ako robieva umelec. Potom ju zavesis na styri stĺpy z akacioveho dreva, ktore su potiahnute zlatom, stoja na styroch striebornych podstavcoch a ich haciky su tiez zo zlata. Oponu zavesis na haciky a za nu postavis archu zakona! Opona vam bude oddelovat svatynu od velsvatyne!Potom vo velsvatyni polozis na archu zakona zlutovnicu. Stol umiestnis vonku pred oponou a na juznej strane svatostanku naproti stolu svietnik, kym stol bude stat na strane severnej. Aj na vchod do svatostanku urob oponu, pestru, z belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna!Pre tuto oponu urob pat stĺpov z akacioveho dreva, obloz ich zlatom, ich haciky budu tiez zo zlata, a odlej pre ne pat medenych podstavcov!Potom urobis z akacioveho dreva oltar pat laktov dlhy a pat laktov siroky; oltar bude stvoruholnikovy a tri lakte vysoky. Na jeho styroch uhloch urobis rohy, ktore budu z neho vycnievat, a obtiahnes ho medou!Vyhotovis aj popolnice na odstranovanie popola, lopatky, panvicky, vidlice a uholnice, co k nemu patria. Vsetko jeho naradie urobis z medi. Potom nan urobis sietovite medene mriezky a na mriezkach, na ich styroch rohoch, upevnis styri medene kruzkya upevnis to dolu pod okruznym schodikom oltara tak, ze mriezky budu siahat az do polovice oltara. Pre oltar urobis tyce z akacioveho dreva a obijes ich medou. Tieto tyce sa budu zasuvat do kruzkov, a tak tyce budu po oboch stranach oltara, aby ho bolo mozno nosit. Urobis ho z dosiek, duty! Urobis ho tak, ako si videl na vrchu!Nadvorie svatostanku urobis takto: Na jeho juznu stranu vyhotovis plachty z nitoveho platna - sto laktov dĺzky na tuto stranu. K tomu dvadsat stĺpov s ich dvadsiatimi medenymi podstavcami. Stĺpove hacky a kruzky budu zo striebra. Takisto pozdĺz severnej strany plachty v dĺzke sto laktov, k tomu dvadsat stĺpov s ich dvadsiatimi medenymi podstavcami. Sirka nadvoria na zapadnej strane bude mat patdesiat laktov plachiet a k tomu desat stĺpov s ich podstavcami. Aj predna, vychodna sirka nadvoria bude mat patdesiat laktov:patnast laktov plachiet na jednej strane a k tomu tri stĺpy s troma podstavcami,takisto na druhej strane patnast laktov plachiet a k tomu tri stĺpy s troma podstavcami. Vchod do nadvoria bude mat zaclonu siroku dvadsat laktov z belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna s vysivanim a k tomu styri stĺpy s ich styrmi podstavcami. Vsetky nadvorne stĺpy dookola budu mat strieborne kruzky. Aj ich hacky budu strieborne, ich podstavce vsak budu medene. Dĺzka nadvoria bude sto laktov, jeho sirka patdesiat laktov a vyska pat laktov. Plachty budu z nitoveho platna a podstavce z medi. Vsetko nacinie svatostanku, ktore sa bude pouzivat na jeho uplnu obsluhu, aj vsetky jeho koliky a vsetky koliky nadvoria budu z medi. Prikaz Izraelitom, aby ti naznasali jemneho oleja z roztlcenych oliv do svietnika, aby lampy neprestajne svietili. V stane zjavenia pred oponou, co bude pred archou zakona, nech sa on staraju Aron a jeho synovia, aby pred Panom svietil od vecera do rana. Toto bude navzdy platny predpis pre vsetky izraelske pokolenia. Zavolaj k sebe spomedzi Izraelitov svojho brata Arona a jeho synov, aby mi sluzili ako knazi: Aron a jeho synovia Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar. A pre svojho brata Arona zhotovis posvatne rucho na cest a ozdobu!Porozpravas sa so vsetkymi, co sa rozumeju umeniu, ktorych som naplnil umeleckym duchom, aby zhotovili pre Arona rucho, zeby sa mohol posvatit a sluzit mi ako knaz. Taketo rucha urobia: naprsnik, efod (naramennik), plastik, tuniku z tkanej priadze, mitru a pas. Tieto posvatne saty urobia tvojmu bratovi Aronovi a jeho synom, aby mi posluhovali ako knazi. Pouziju na to zlato, belasy a cerveny purpur, karmazin a platno. Efod zhotovia zo zlata, belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna, ako robieva umelec. Bude mat dve naplecne casti a na oboch stranach bude s nimi navrchu spojeny. Aj snura, ktorou sa bude uvazovat, bude takou istou pracou a z jedneho kusa s nim; bude zo zlata, modreho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna. Potom vezmes dva onyxove kamene a vyryjes do nich mena Izraelovych synov,sest na jeden kamen a ostatnych sest mien na druhy kamen v poradi, ako sa narodili. Brusicovi kamenov a kamenorytcovi das do oboch kamenov vyryt mena Izraelovych synov. Zasadis ich do zlateho pletivaa potom oba kamene pripevnis na plecne ciastky efodu ako kamene spomienky na Izraelovych synov. Aron bude nosit ich mena na oboch svojich pleciach pred Panom, aby sa na nich pamatalo. Potom vyhotovis zlate pletivoa dve retiazky z rydzeho zlata. Urobis ich krutene na sposob snurok a tieto retiazky vyhotovene ako snurky upevnis na tkanivo!Potom urobis naprsnik Bozieho rozhodovania, ako robieva umelec. Urobis ho tak, ako je zhotoveny efod: zo zlata, belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna. Bude stvorcovy, vo dvoje zlozeny a na piad dlhy a siroky. V styroch radoch ho vylozis drahokamami! V prvom rade bude karneol, topas a smaragd,v druhom rade: rubin, zafir a diamant,v tretom rade: hyacint, achat a ametysta vo stvrtom rade: chryzolit, onyx a beryl. Zasadis ich v radoch do zlateho pletiva. Kamenov bude dvanast podla mien Izraelovych synov, teda podla ich mien kamenorytec vyryje mena jednotlivych dvanastich kmenov. Potom na naprsnik pripevnis dve pletene retiazky, urobene z cisteho zlata na sposob snurky. Dalej urobis na naprsnik dva zlate kruzky a oba kruzky upevnis na vrchnych koncoch naprsnika!Potom obe zlate snurky pripevnis na oba kruzky na vrchnom konci naprsnika!Druhe dva konce oboch snurok pripevnis na obe tkaniva a potom ich upevnis na naplecnych castiach efodu, ktore su obratene k naprsniku. Potom urobis este dva zlate kruzky a pripevnis ich na spodnych rohoch naprsnika na jeho vnutornej, k efodu obratenej strane!Urobis este dva zlate kruzky a pripevnis ich na oboch stranach efodu dolu, nad pasom efodu. Potom zviazes naprsnik za jeho spodne kruzky tkanicou z belaseho purpuru s kruzkami efodu tak, aby lezal nad pasom efodu. Takto sa naprsnik nebude moct oddelovat od efodu. Aron teda bude nosit mena Izraelovych synov na naprsniku rozhodovania na svojom srdci ako stalu spomienku pred Panom, kedykolvek vojde do svatyne. Do naprsnika rozhodovania vlozis urim a tumim, aby boli na Aronovom srdci, kedykolvek sa predstavi pred Pana. Takto bude Aron ustavicne nosit Bozie rozhodnutia pre Izraelitov na svojom srdci pred Panom. Dalej urobis plast pod efod, cely z belaseho purpuru. V strede bude otvor pre hlavu a dookola otvoru bude tkana obruba, takze otvor bude ako na pancierovej koseli, aby sa netrhal. Dolu, na jeho spodnom okraji, pripevnis dookola granatove jablka z belaseho a cerveneho purpuru a karmazinu - pojdu dookola celeho okraja - a medzi ne zlate zvonceky tak,ze sa po okraji plasta budu dookola striedat zlate zvonceky s granatovymi jablkami. Aron ho bude nosit, ked bude konat sluzbu, aby ho poculi zvonit, ked bude vchadzat do svatyne pred Pana a ked bude vychadzat, aby nezomrel. Potom vyhotovis z rydzeho zlata tabulku a vyryjes na nu rytcovou pracou Svaty Panov. Pripevnis ju na snurku z belaseho purpuru a priviaze sa na mitru; bude teda na prednej strane mitry,bude na Aronovom cele, aby tak Aron nosil previnenia, ktorych sa Izraeliti dopustia pri obetovani vsetkych svojich posvatnych darov. Bude stale na jeho cele, aby oni dosiahli milosrdenstvo u Pana. Utkas aj tuniku z jemnej lanovej priadze, zhotovis mitru z nitoveho platna a urobis pestrofarebny pas. Aj pre Aronovych synov zhotovis tuniky a urobis pre nich pasy, ako i vysoke ciapky na cest a ozdobu!A oblecies do toho svojho brata Arona a s nim aj jeho synov, a pomazes ich; uvedies ich do uradu a posvatis ich, aby mi sluzili ako knazi. Narobis aj kratkych platennych spodkov na zakrytie ich nahoty; budu siahat od bedier az po stehna. Aron a jeho synovia ich budu mat, kedykolvek vojdu do stanu zjavenia alebo pristupia k oltaru konat sluzbu vo svatyni, aby neuvalili na seba vinu a neumreli. Toto bude trvaly predpis pren a pre jeho potomkov po nom. A aby mi sluzili ako knazi, urobis s nimi toto: Vezmi jedneho mladeho byka, dva bezchybne barany,nekvasene chleby, nekvasene, na oleji zamiesene pagace, ako i nekvasene a olejom potrete oblatky, ktore pripravis z jemnej psenicnej muky,vlozis to do kosa a v kosi ich prinesies - k tomu bycka a tie dva barany. Potom privedies Arona a jeho synov ku vchodu do stanu zjavenia a umyjes ich vodou. Nato vezmes rucho a oblecies Arona do tuniky, plasta, co prislucha k efodu, do efodu a naprsnika a opases ho efodovou stuhou,polozis mu na hlavu mitru a na mitru mu pripevnis posvatnu stuhu. Potom vezmes olej na svatenie a vylejes mu ho na hlavu a pomazes ho. Potom privedies jeho synov, oblecies im tunikya opases ich pasom - ako Arona tak i jeho synov - a polozis im vysoke ciapky. A takto sa ich knazstvo stane trvalym ustanovenim. Takto uvedies Arona a jeho synov do ich uradu. Potom privedies mladeho byka pred stan zjavenia a Aron i jeho synovia polozia ruky na hlavu bycka. Ty potom bycka zabijes pred Panom pri vchode do stanu zjavenia,vezmes z byckovej krvi a nou palcom potries rohy oltara. Vsetku ostatnu krv vylejes okolo spodku oltara. Nato vezmes vsetok loj, co pokryva vnutornosti, lojovu vrstvu spod pecene, obe oblicky s lojom, co je na nich, a prinesies to spalenim na oltari. Maso bycka vsak, jeho kozu a trus spalis na ohni mimo tabora. To je obeta za hriech. Potom vezmes jedneho barana a Aron a jeho synovia polozia na baranovu hlavu ruky. Nato barana zabijes, naberies z jeho krvi a porozlievas ju okolo oltara. Potom barana rozsekas na kusy, umyjes jeho vnutornosti a nohy a polozis ich k ostatnym kusom a k hlave. A takto prinesies celeho barana ako zapal na oltari. To je celostna zertva pre Pana, prijemna vona, zapalna obeta pre Pana. Potom vezmes druheho barana a Aron a jeho synovia zasa polozia ruky na baranovu hlavu. Barana zabijes, vezmes nieco z jeho krvi a potries okraje praveho ucha Arona a jeho synov a palce ich pravej ruky a nohy; ostatnu krv porozlievas okolo oltara. Potom vezmes nieco z krvi, co bude na oltari, a z oleja na svatenie a pokropis Arona a jeho rucho aj jeho synov a rucho jeho synov, a bude posvateny on aj jeho rucho i jeho synovia a ich rucha s nim. Potom vyberies z barana loj, a to chvost, loj, ktorym su pokryte vnutornosti, lojovu vrstvu spod pecene, obe oblicky s ich lojom a pravu lopatku - lebo to je baran posvatenia -,napokon vezmes jeden bochnik chleba, jeden pagac zamieseny na oleji a jednu oblatku z kosa nekvasenych chlebov, ktory je pred Panom,a toto vsetko vlozis do ruk Arona a jeho synov, aby to obetovali ako podavaciu obetu Panovi. Potom im to z ruk vezmes a spalis to ako celostnu zertvu na oltari na prijemnu vonu pred Panom. To je zapalna obeta pre Pana. Potom vezmes prsia barana, ktorym bol posvateny Aron, a prinesies to pred Pana ako podavaciu obetu - a to pripadne tebe za podiel. Prsia podavacej obety a lopatku, co bola oddelena z barana pri svateni Arona a jeho synov ako podavacia a pozdvihovana obeta, vyhlasis za posvatene!To pripadne Aronovi a jeho synom ako trvala nalezitost zo strany Izraelitov, lebo to je obeta pozdvihovania a ako obeta pozdvihovania bude z pokojnych obiet Izraelitov ako ich obeta pozdvihovania Panovi. Aronovo posvatne rucho prejde po nom na jeho synov, aby v nom boli pomazavani a uvadzani do svojho uradu. Sedem dni ho bude nosit ten, ktory z jeho synov nastupi ako velknaz na jeho miesto a ktory bude vchadzat do stanu zjavenia, aby konal sluzbu vo svatyni. Potom vezmes barana z posvatenia (knazov) a jeho maso uvaris na posvatnom mieste!Maso barana a chlieb, co je v kosi, budu jest Aron a jeho synovia pri vchode do stanu zjavenia. Smu jest iba ti, za ktorych bola prinesena zmierna obeta, ked boli uvadzani do uradu a ked boli svateni. Iny z toho jest nesmie, lebo je to svate. Ak by nieco z masa posvatenia alebo z chleba malo zostat do rana, spalis, co ostalo, na ohni. Nebude sa to jest, lebo je to svate. S Aronom a s jeho synmi urobis vsetko, co som ti prikazal. Sedem dni bude trvat (slavnost) svatenia (knazov)!Kazdy den obetujes jedneho mladeho byka ako zmiernu obetu za hriech! A oltar ocistis tym, ze na nom prinesies zmiernu obetu a pomazes ho, aby si ho posvatil. Sedem dni budes konat zmierne obrady na oltari a posvacovat ho; tak bude oltar posvateny. Kazdy, kto sa dotkne oltara, bude zasvateny. A toto budes obetovat na oltari: den co den dva jednorocne baranky,jedneho baranka budes obetovat rano a druheho v podvecer;k tomu desatinu jemnej muky, zmiesanu so stvrtinou hina oleja z roztlcenych oliv, a na tekutu obetu stvrtinu hina vina na jedneho baranka. Druheho baranka obetuj okolo vecera - pritom si budes pocinat ako pri ranajsej obete jedal a k nej prisluchajucej tekutej obete - na prijemnu vonu, ako zapalnu obetu Panovi. To bude vasa pravidelna celostna zapalna obeta pred Panom z pokolenia na pokolenie, ktora sa bude prinasat pred vchodom do stanu zjavenia, kde sa vam budem zjavovat, aby som tam s tebou hovoril. Tam sa budem zjavovat Izraelovym synom a miesto sa posvati mojou slavou. Stan zjavenia a oltar posvatim ja. Aj Arona a jeho synov ja posvatim, aby mi sluzili ako knazi. Budem byvat uprostred Izraelitov a budem ich Bohom. A spoznaju, ze ja, Pan, som ich Boh, ktory ich vyviedol z egyptskej krajiny, aby som byval uprostred nich - ja, Pan, ich Boh. Zhotovis aj oltar na palenie kadidla! Urobis ho z akacioveho dreva,laket dlhy a laket siroky, teda stvorcovy, a dva lakte vysoky! Jeho rohy budu z neho vycnievat. Oblozis ho cistym zlatom, aj jeho dosku a jeho steny dookola, aj jeho rohy, a dookola ho obrubis zlatym vencom!Pod veniec zhotovis na obe strany po dva zlate kruzky a pripevnis ich na oboch stranach, aby sa cez ne dali pretiahnut tyce a aby bolo mozno oltar nosit. Tyce urobis z akacioveho dreva a obijes ich zlatom!A postavis ho pred oponu, ktora visi pred archou zakona, pred zlutovnicu, co je nad zakonom, kde sa ti budem ja zjavovat. Aron bude na nom spalovat vonave kadidlo. Bude ho palit kazde rano, ked upravi lampy. Aj v podvecer ho zapali, ked rozsvieti lampy. To bude vasa pravidelna kadidlova obeta pred Panom z pokolenia na pokolenie. Na nom nesmiete obetovat ine kadidlo, ani zapalnu obetu, ani obetu jedal, ani vylievat nan tekutu obetu. Aron na nom raz do roka vykona zmierny obrad s krvou obetovanou za hriechy, co je na zmierenie. Zmierenie vykona na nom raz do roka a bude to z pokolenia na pokolenie. On bude presvaty Panovi. “Potom Pan prikazal Mojzisovi:„Ked budes zistovat pocet Izraelitov, ktori podliehaju scitaniu, nech pri scitani kazdy odovzda Panovi vykupne za svoj zivot, aby ich pri scitani nezastihlo nestastie. Kazdy, kto prejde scitanim, da pol sekla podla vahy svatyne - sekel sa rata za dvadsat gerov -, pol sekla je poplatok pre Pana. Kazdy, kto podlieha scitaniu, od dvadsiateho roku nahor, musi odovzdat poplatok pre Pana. Bohaty neda viac a chudobny neda menej ako pol sekla, ked budu davat Panovi poplatok za svoj zivot. A ty povyberas vykupne od Izraelitov a pouzijes ho na vyhotovenie stanu zjavenia, aby ono pripamatuvalo pred Panom Izraelitov a aby ste (takto) vykupili svoje zivoty. “Potom Pan hovoril Mojzisovi:„Urobis medenu nadrz s medenym podstavcom na umyvanie a postavis ju medzi stanom zjavenia a oltarom a nalejes do nej vody. Aron a jeho synovia si v nej budu umyvat ruky a nohy;ked budu mat vojst do stanu zjavenia, umyju sa vodou, aby neumreli, a takisto, ked sa budu priblizovat k oltaru, aby konali sluzbu a aby obetovali zapalnu obetu Panovi. Umyju si teda ruky a nohy, aby nezomreli. To bude pre nich trvalym predpisom; pren a pre jeho potomkov z pokolenia na pokolenie. “Dalej Pan prikazal Mojzisovi:„Vezmes vonave latky najlepsieho druhu: patsto seklov najjemnejsej myrhy a polovicu tohto, teda dvestopatdesiat seklov vonavej skorice a dvestopatdesiat seklov vonaveho puskvorca,patsto seklov kasie podla vahy svatyne a jeden hin olivoveho oleja. Z toho pripravis svaty olej na pomazanie, prenikavo vonajucu mast, ako robieva olejkar. Tymto pomazes stan zjavenia a archu zakona,stol so vsetkym jeho naradim, svietnik s jeho nacinim a kadidlovy oltar;aj oltar na zapalne obety so vsetkym jeho prislusenstvom a umyvadlo s jeho podstavcom. Takto ich posvatis a budu presvate. Kazdy, kto sa ich dotkne, bude zasvateny. Pomazes aj Arona a jeho synov a posvatis ich, aby mi sluzili ako knazi. A Izraelitom prikazes: »Pre vas to bude svaty olej pomazania z pokolenia na pokolenie;nesmie sa vyliat na telo cloveka a takymto miesanim sa nesmie pripravovat nijaky iny olej, lebo je svaty a bude vam za svaty!Kto by si podobnym sposobom pripravil takuto miesaninu, alebo nieco by z nej dal nepovolanemu, musi byt vyhubeny zo svojho ludu!«“Pan prikazal Mojzisovi aj toto: „Vezmes vonave latky: stakte, lasturove kadidlo, galban a priesvitne kadidlo, vsetko v rovnakych ciastkach,a pripravis z toho kadidlo, silnu zmiesaninu, ako robieva vonavkar, zmiesane so solou, ciste, na posvatne pouzivanie. Ciastku z toho roztlcies na jemny prach a nieco z toho polozis pred zakon do stanu zjavenia, kde sa ti budem zjavovat: to bude pre vas presvatou vecou!Kadidlo v takom zlozeni, ake pripravis, nesmiete pre seba zarabat; bude ti svate pre Pana. Kto by si vsak pripravil take, ako je toto, a chcel by sa kochat v jeho prijemnej voni, nech je vyhubeny zo svojho ludu!“Potom Pan hovoril Mojzisovi:„Hlad, ja som po mene povolal Beselela, syna Uriho, syna Hurovho z Judovho kmena,a naplnil som ho Bozim duchom, zmyslom pre umenie, dovtipom a zrucnostou pre kazdu pracu,aby zhotovil plany a aby ich uskutocnil v zlate, v striebre a medi,aby brusil kamene na osadzovanie, vyrezaval drevo a vobec robil vsetky prace. Pridal som aj Achisamechovho syna Oliaba z Danovho kmena a kazdemu, kto sa rozumie remeslu, dal som mudrosti, aby vyhotovili vsetko, co som ti prikazal:stanok zjavenia, archu zmluvy, zlutovnicu na nu a ostatne stankove zariadenie,stol a jeho nacinie, svietnik z rydzeho zlata s jeho prislusenstvom, aj kadidlovy oltara oltar zapalnych obiet so vsetkym jeho prislusenstvom, umyvadlo s podstavcom,sviatocne a posvatne rucha pre knaza Arona a rucha pre jeho synov na knazsku sluzbu,dalej olej na pomazanie a vonave kadidlo pre svatynu. Vsetko urobia tak, ako som ti rozkazal. “Dalej Pan prikazal Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: »Zachovavajte moju sobotu! Ved ona je znamenim medzi mnou a vami z pokolenia na pokolenie, aby sa poznalo, ze ja som Pan, ktory vas posvacuje!Zachovavajte moju sobotu, nech vam je svata! Kto ju znesvati, musi zomriet. Kto by v ten den pracoval, bude vyhubeny spomedzi svojho ludu!Sest dni budete pracovat, v siedmy den je vsak Panova svata sobota, den odpocinku. Kazdy, kto bude v sobotu pracovat, musi zomriet!Nech Izraeliti zachovavaju sobotu a nech ju svatia z pokolenia na pokolenie ako vecnu povinnost zmluvy. Nech je ona na vecne znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za sest dni Pan stvoril nebo a zem, v siedmy den vsak odpocival a oddychoval!«“A ked s nim na vrchu Sinaj dokoncil svoj rozhovor, dal Mojzisovi dve kamenne tabule, popisane Bozim prstom. Ked lud videl, ze Mojzis nezostupuje z vrchu, zhrnul sa okolo Arona a povedal mu: „Pod, urob nam boha, ktory pojde pred nami. Ved nevieme, co je s tym muzom, Mojzisom, co nas vyviedol z egyptskej krajiny. “Aron im povedal: „Posnimajte zlate nausnice, co nosia vase zeny, synovia a dcery, a prineste mi ich!“A vsetok lud si postrhal zlate nausnice, co nosili na usiach, a doniesli ich Aronovi. On to vzal z ich ruk, roztopil to a urobil zlate tela. A oni vraveli: „Toto je tvoj boh, Izrael, ktory ta vyviedol z egyptskej krajiny!“Ked to Aron videl, postavil pred nim oltar. Potom dal Aron vyhlasit: „Zajtra je Panov sviatok!“Druhe rano zavcasu vstali a priniesli celostnu zapalnu a pokojnu obetu. Potom sa lud posadil a jedol, a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa. A Pan hovoril Mojzisovi: „Chod, zostup, lebo tvoj lud, co si vyviedol z egyptskej krajiny, robi zle!Velmi rychlo odbocili z cesty, ktoru som im urcil. Urobili si liate tela, klanali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: »Toto je tvoj boh, Izrael, co ta vyviedol z egyptskej krajiny. «“Potom Pan povedal Mojzisovi: „Videl som, co je to za lud. Pozri, je to lud nepoddajnej sije!Teraz ma nechaj, nech zahori moj hnev proti nim a vyhubim ich! Teba vsak urobim velkym narodom. “Ale Mojzis sa pokusal upokojit Pana, svojho Boha, a hovoril: „Preco by mal, Pane, vybusit tvoj hnev proti ludu, ktory si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?!Preco by mali Egyptania vraviet: »V zlovoli ich vyviedol, aby ich zmarnil na horach a vynicil ich zo zemskeho povrchu?!« Odloz svoj prudky hnev a maj zlutovanie nad nestastim svojho ludu!Spomen si na svojich sluzobnikov Abrahama, Izaka a Izraela, ktorym si na seba sameho prisahal a prislubil: »Rozmnozim vase potomstvo ako hviezdy na nebi a celu tuto zem, o ktorej som hovoril, dam vasmu potomstvu, aby ju vlastnilo na vecne veky!«“A Pan olutoval nestastie, ktorym chcel navstivit svoj lud. Potom sa Mojzis vratil, zostupil z vrchu a v rukach mal dve tabule zakona, ktore boli popisane na oboch stranach; boli popisane z prednej i zo zadnej strany. Tabule boli Bozim dielom a pismo bolo Bozim pismom - vyrytym na tabuliach. Ked Jozue pocul krik ludu, ktory hlasno krical, povedal Mojzisovi: „V tabore je vojnovy pokrik!“On mu vsak odvetil: „To nie je hlas vitazneho spevu ani hlas spevu po porazke, ja pocujem len spev!“Ked sa priblizil k taboru a zbadal tela a tance, Mojzisa pochytil hnev, odhodil tabule z ruk a roztrieskal ich na upati vrchu. Nato chytil tela, ktore si urobili, spalil ho na ohni a rozmrvil ho na prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom pit. Potom Mojzis povedal Aronovi: „Co ti urobil tento lud, ze si uvalil nan take velke previnenie?!“Aron odpovedal: „Pan moj, nehnevaj sa! Ved ty vies, ze tento lud je zly!Vraveli mi: »Urob nam boha, ktory pojde pred nami, lebo nevieme, co sa stalo s tym muzom, Mojzisom, ktory nas vyviedol z egyptskej krajiny. «Povedal som im: »Kto ma zlato, nech sa ho zbavi!« Oni mi ho dali, ja som ho pohadzal do ohna a urobilo sa toto tela. “Ked Mojzis videl, ze lud bol taky bezuzdny - lebo Aron im popustil uzdu na skodoradost ich nepriatelov -,Mojzis sa postavil do vchodu taboriska a zvolal: „Kto je za Pana, ku mne sa!“ I zhromazdili sa okolo neho vsetci leviti. A on im povedal: „Toto hovori Pan, Boh Izraela: »Kazdy nech si opase mec na bedra! Chodte cez tabor od jedneho vchodu k druhemu vchodu a zabijajte svojich bratov, priatelov i pribuznych!«“A leviti urobili tak, ako rozkazal Mojzis. A v ten den padlo z ludu do tritisic muzov. Potom Mojzis povedal: „Dnes ste zasvatili svoje ruky Panovi - ved kazdy bol proti svojmu bratovi -, a preto dnes ste pozehnani!“Na druhy den povedal Mojzis ludu: „Previnili ste sa velkym hriechom. Ja teraz vystupim k Panovi, hadam ho budem moct uzmierit za vas hriech. “Tak Mojzis odisiel opat k Panovi a povedal: „Ach, tento lud sa dopustil velkej viny, ved si urobil boha zo zlata. A teraz alebo im odpust ich previnenie, alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktoru si napisal!“Pan vsak odpovedal Mojzisovi: „Kto sa proti mne prehresil, toho vytriem zo svojej knihy!Teraz uz len chod a bud vodcom ludu tam, kde som ti prikazal. Hla, anjel pojde pred tebou! Ale ked pride cas ich navstivenia, navstivim ich hriech. “A Pan bil lud za to, ze si dali urobit tela, co vyhotovil Aron. Potom Pan povedal Mojzisovi: „Chod, odid odtialto ty aj lud, co si vyviedol z egyptskej krajiny, do krajiny, ktoru som odprisahal Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi, ked som povedal: »Dam ju tvojmu potomstvu. «Poslem pred tebou anjela a vyzenie Kanaancanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcova on ta vovedie do krajiny, ktora oplyva mliekom a medom. Ja nepojdem uprostred teba, lebo si lud nepoddajnej sije. Inak by som ta musel cestou zahubit. “Ked lud pocul tuto tvrdu rec, zosmutnel a nik nenosil svoje sperky. Lebo Pan povedal Mojzisovi: „Povedz Izraelitom: »Ste tvrdosijny lud! Keby som chvilku siel uprostred teba, musel by som ta cestou zahubit. Odloz teda svoje sperky a potom uvidim, ako s tebou nalozim. «“A Izraeliti nenosili od vrchu Horeb svoje sperky. Mojzis vzal stanok, postavil ho mimo tabora, nedaleko od tabora, a nazval ho stankom zjavenia. Kazdy, kto sa chcel obratit na Pana, vysiel k stanku zjavenia, co stal mimo tabora. Ked vysiel k stanku Mojzis, vsetok lud vstal, kazdy sa postavil pri vchode do svojho stanu a hladel za Mojzisom, kym neprisiel k stanku. A len co Mojzis vosiel do stanku, spustil sa naden oblacny stĺp a ostal stat pri vchode do stanku. Potom sa rozpraval s Mojzisom. A vsetok lud videl stat oblacny stĺp pri vchode do stanku. Tu vsetci povstali a kazdy sa vrhol (na zem) pri vchode do svojho stanu. Pan sa vsak rozpraval s Mojzisom z tvare do tvare, ako ked sa niekto rozprava so svojim priatelom. Potom sa vratil do tabora. Ale jeho sluzobnik, mladik Jozue, Nunov syn, sa nevzdaloval zo stanku. A Mojzis povedal Panovi: „Pozri, ty mi prikazujes: »Vyved tento lud!« A neoznamil si mi, koho posles so mnou, hoci si povedal: »Poznam ta po mene, ba nasiel si milost v mojich ociach. «Ak som teraz nasiel v tvojich ociach milost, prezrad mi, prosim, svoje zamery, aby som poznal, ze som nasiel milost v tvojich ociach. Ved tento lud je tvojim narodom!“On odpovedal: „Ja mam ist osobne (s tebou), aby si ty mal pokoj?!“Tu on odpovedal jemu: „Ak nepojdes s nami osobne, ani nas nevyvadzaj odtialto!A po com poznam, ze som nasiel milost v tvojich ociach, ja a tvoj lud, ak nie po tom, ze pojdes s nami a my, ja a tvoj lud, budeme tym vyznaceni pred vsetkymi narodmi, co su na zemskom povrchu?“Tu Pan povedal Mojzisovi: „Aj toto, o co si prosil, urobim, lebo ty si nasiel milost v mojich ociach a ja ta poznam podla mena!“On povedal: „Daj mi vidiet svoju slavu!“On mu odvetil: „Predvediem pred tebou vsetku svoju nadheru a vyslovim pred tebou aj Panovo meno. Milostivy budem, ku komu chcem byt milostivy, a zmilujem sa nad tym, nad kym sa chcem zmilovat!“A este mu povedal: „Moju tvar nemozes vidiet, lebo niet cloveka, ktory by mna videl, a ostal by nazive!“A Pan hovoril dalej: „Hla, nedaleko mna je miesto, tam vystup na skalu!Ked tade pojde moja slava, postavim ta do skalnej trhliny a polozim na teba svoju ruku, kym neprejdem. Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidis odzadu. Ale moju tvar nesmie nik vidiet!“A Pan opat hovoril Mojzisovi: „Vykres si dve kamenne tabule, prave take, ake boli prve, a ja na tabule napisem slova, co boli na prvych tabuliach, ktore si rozbil. A bud pripraveny vystupit vcasrano na vrch Sinaj a postavit sa na temene vrchu predo mna. Nikto vsak nesmie vystupit s tebou, nech sa nik neukazuje na celom vrchu! Ani ovce a dobytok sa nesmu past nablizku. “Mojzis teda vykresal dve kamenne dosky, take, ake boli prve, a vcas vstal, a vystupil na vrch Sinaj, ako mu prikazal Pan; do ruk vzal tie dve tabule. Ked sa potom Pan zniesol v oblaku, Mojzis sa postavil k nemu a vzyval Panovo meno. Potom Pan presiel popred neho a volal: „Pan, Pan je milostivy a laskavy Boh, zhovievavy, velmi milosrdny a verny. On preukazuje milosrdenstvo tisicom, odpusta nepravost, zlociny a hriech, ale nic nenechava nepotrestane: on navstevuje vinu otcov na detoch a detnych detoch az do tretieho a stvrteho pokolenia!“Tu sa Mojzis rychlo vrhol na zem, poklonil saa povedal: „Ak som, Pane, nasiel milost v tvojich ociach, prosim, pod s nami, Pane! Je to sice lud nepoddajnej sije, ale odpust nam nase previnenia a hriech a prijmi nas za svojich!“Vtedy on povedal: „Hla, ja uzavriem zmluvu pred vsetkym tvojim ludom. Budem robit zazraky, ake sa nestali na celej zemi a medzi vsetkymi narodmi. A vsetok lud, uprostred ktoreho zijes, uvidi Panovo dielo. Lebo je priam hrozne, co urobim s tebou!Davaj dobry pozor, co ti dnes prikazujem. Ja vyzeniem spred teba Amorejcanov, Kanaancanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. Chran sa uzavriet zmluvu s obyvatelmi krajiny, do ktorej vojdes, aby ti uprostred teba neboli na skazu. Ale povalaj ich oltare, porozbijaj ich modly a vyrubaj ich posvatne stromy (asery),lebo sa nesmies klanat cudzim bohom. Ved Panovo meno je Ziarlivy, on je ziarlivy Boh. Nesmies uzavriet zmluvu s obyvatelmi krajiny, lebo ked sa budu vlacit za svojimi bohmi a ked budu obetovat svojim bohom, zavolali by aj teba a jedol by si z ich obeti. Ani neber ich dcery svojim synom za zeny, lebo ked sa ich dcery budu vlacit za svojimi bohmi, zviedli by aj tvojich synov a aj ty by si sa vlacil za ich bohmi. Nerob si liatych bohov!Zachovavaj sviatok nekvasenych chlebov! Sedem dni jedz nekvasene chleby - ako som ti nariadil - v urcenom case v mesiaci abib, lebo v mesiaci abib si vysiel z Egypta. Vsetko, co otvara materske lono, patri mne; samcie zo vsetkeho tvojho statku: prvorodene z dobytka a oviec. Prvorodene osla vykupis ovcou. Ak ho nevykupis, zlomis mu vazy! Svojho prvorodeneho syna vsak vykupis a nech sa nik neukaze predo mnou s prazdnymi rukami. Sest dni budes robit, v siedmy den vsak zachovas sobotu. Aj v case orby a zatvy zachovas sobotu!Zasvatis aj sviatok tyzdnov, prvotin psenicnej zatvy, aj sviatok oberania na konci roka. Tri razy do roka sa kazdy tvoj muz ukaze pred tvarou vsemohuceho Pana, Izraelovho Boha. Lebo ja vyzeniem spred teba narody a rozsirim tvoje uzemie, a nik nebude siahat na tvoju krajinu, ked budes tri razy do roka vystupovat, aby si sa ukazal pred Panom, svojim Bohom. Nebudes vylievat krv mojej obety na kysnuty chlieb, ani obetu paschy neodlozis do nasledujuceho rana!To najlepsie, prvotiny svojej pody, prinesies do pribytku Pana, svojho Boha. Kozla nebudes varit v mlieku jeho matky!“Potom Pan povedal Mojzisovi: „Napis si tieto slova, lebo na podklade tychto slov som uzavrel zmluvu s tebou a Izraelom!“A ostal tam s Panom styridsat dni a styridsat noci. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pan napisal na tabule prikazy zmluvy, desatoro prikazani. Ked Mojzis zostupoval z vrchu - dve tabule zakona mal Mojzis v rukach, ked zostupoval z vrchu -, Mojzis nevedel, ze mu ziari tvar od rozhovoru, ktory s nim mal. Ked Aron a Izraeliti videli, ze Mojzisovi ziari tvar, bali sa k nemu priblizit. Mojzis ich volal a prisli k nemu Aron a vsetci popredni pospolitosti, a Mojzis sa s nimi porozpraval. Potom sa priblizili vsetci Izraeliti a on im rozpovedal vsetko, o com s nim Pan na vrchu Sinaj hovoril. Ked Mojzis skoncil rozhovor s nimi, dal si na tvar zavoj. A kedykolvek Mojzis predstupil pred Pana, aby s nim hovoril, zavoj odkladal, kym sa nevratil spat. A ked vysiel, oznamoval Izraelitom, co mal prikazane. Izraeliti zakazdym videli Mojzisovu tvar a Mojzisovi tvar ziarila. A Mojzis si daval zavoj na tvar, kym nevosiel, aby sa s nim rozpraval. Potom Mojzis zhromazdil celu izraelsku pospolitost a povedal im: „Toto je to, co Pan prikazuje robit:Sest dni budete pracovat, v siedmy den vsak budete mat svatu sobotu, uplny odpocinok pre Pana. Kazdy, kto bude v ten den konat nejaku pracu, musi zomriet. V sobotnajsi den nesmiete klast ohen v nijakej domacnosti!“Dalej hovoril Mojzis celej izraelskej pospolitosti: „Toto je to, co prikazuje Pan:Dajte zo svojho imania dary pre Pana! Kazdy, koho na to nabada srdce, nech prinesie dary pre Pana: zlato, striebro a med,belasy a cerveny purpur, karmazin, platno a koziu srst,na cerveno farbene ovcie koze, tachasove koze a akaciove drevo,olej do lamp, latku na olej svatenia a na vonave kadidlo,onyxove kamene a ine drahokamy na ozdobu efodu a naprsnika!A nech pridu vsetci, co sa rozumeju umeniu medzi vami, a nech vyhotovia vsetko, co Pan nariadil:stanok, jeho prikryvku a pokryvku, jeho kruzky, dosky, zavory, stĺpy a podstavce,archu a jej tyce, zlutovnicu a oddelujucu oponu,stol, jeho tyce a jeho naradie s predkladnymi chlebmi,svietnik, svetla a ich prislusenstvo, lampy a olej na svietenie,kadidlovy oltar a jeho tyce, olej na svatenie a prijemne vonajuce kadidlo, zaclonu na vchod do svatyne,oltar na zapalne obety a medene mriezky na nom, jeho tyce a vsetko jeho prislusenstvo, umyvadlo a jeho podstavec,plachty na nadvorie, jeho stĺpy a jeho podstavce a zaclonu na nadvorie,koliky na pribytok a koliky na nadvorie, ako aj ich povrazky,slavnostne rucha pre sluzbu vo svatyni, posvatne rucho pre knaza Arona a rucha pre jeho synov na knazsku sluzbu. “Tu cela izraelska pospolitost odisla. Potom vsak prisiel kazdy, koho nabadalo srdce, a kazdy, koho nutila na to mysel, a priniesli dary pre Pana na zhotovenie, stanku zjavenia, na vsetku jeho sluzbu v nom a na posvatne rucha. Prisli muzovia i zeny, kazdy, koho na to nabadalo srdce, a priniesli spony, usne kruzky, prstene, nahrdelniky, najrozlicnejsie zlate ozdoby; a kazdy, kto chcel dat svoj zasvatny dar Panovi, doniesol ho. Kazdy, kto mal belasy a cerveny purpur, karmazin, nitove platno, koziu srst, na cerveno farbene ovcie koze a tachasove koze, priniesol to. Kazdy, kto chcel dat dar zo striebra a zlata, priniesol dar pre Pana a kazdy, kto mal akaciove drevo, priniesol ho na zhotovenie vsetkeho toho, co bolo treba vyhotovit. Aj vsetky zrucne zeny priadli rucne a doniesli priadzu na belasy a cerveny purpur, na karmazin a na nitove platno. A vsetky zeny, ktore sa citili na to, priadli koziu srst. Kniezata zasa podonasali onyxove kamene a ine drahokamy na ozdobu efodu a naprsnika,ako i vonave latky a olej do lamp, na olej svatenia a na prijemne vonajuce kadidlo. Vsetci muzovia a zeny, ktorych nutkalo srdce dat dar na vsetky tieto prace, ktore Pan nariadil prostrednictvom Mojzisa, oni, Izraeliti, to priniesli ako dobrovolne dary pre Pana. Potom Mojzis hovoril Izraelitom: „Hladte, Pan po mene povolal Beselela, syna Uriho, syna Hurovho, z Judovho kmena,a naplnil ho Bozim duchom, zmyslom pre umenie, dovtipom, vedomostou a zrucnostou na kazdu pracu,aby vypracoval plany a uskutocnil ich v zlate, striebre a medi,aby zrucne rezal kamene na osadzovanie, spracuval drevo a konal vsetky umelecke prace. Dal mu vsak aj vlohy poucovat inych, jemu a Achisamechovmu synovi Oliabovi z Danovho kmena. Naplnil ich zmyslom pre umenie, aby vykonali kazdu pracu: remeselnicku, tkacsku a umelecku z belaseho a cerveneho purpuru, z karmazinu i z nitoveho platna, aku robi jednoduchy tkac. Oni su urceni riadit celu pracu a zhotovovat plany. Nech teda pracuju Beselel, Oliab a vsetci muzovia, ktori sa rozumeju umeniu, ktorym Pan dal zmysel pre umenie a dovtip, takze vedia vykonat vsetky potrebne prace pre svatynu podla vsetkeho toho, co prikazal Pan. “Potom Mojzis zavolal Beselela, Oliaba a vsetkych muzov, ktori sa rozumeli umeniu, ktorym Pan dal zmysel pre umenie, vsetkych, ktorych na to nabadalo ich srdce, aby isli vykonat pracu. A hoci dostali od Mojzisa vsetky dary, ktore podonasali Izraeliti na vykonanie potrebnych prac na svatostanku, oni mu prinasali kazde rano dalsie dary. Tu prisli vsetci umelci, ktori sa venovali praci okolo svatyne, priamo od svojej prace, ktoru konali,a povedali Mojzisovi: „Lud donasa ovela viac, ako je potrebne na vykonanie prace, ktoru treba urobit podla Panovho rozkazu!“A Mojzis dal rozhlasit po taborisku: „Nech nik, ani muz, ani zena, nedonasa dary pre svatostanok!“ Takto zabranili ludu prinasat este viac. Toho, co doniesli, bolo dost na vykonanie celej prace, ba mali este nadbytok. A vsetci, co sa medzi pracujucimi rozumeli umeniu, zhotovili svatostanok z desiatich kobercov. Urobili ich z nitoveho platna, belaseho a cerveneho purpuru a karmazinu s cherubmi, ako robieva umelec. Kazdy koberec bol dvadsatosem laktov dlhy a styri lakte siroky. Vsetky koberce mali rovnaku mieru. Pat kobercov spojil dovedna a druhych pat kobercov tiez spojil spolu. Potom na okraji posledneho koberca jedneho dovedna spojeneho kusa narobil ociek z belaseho purpuru a takisto urobil aj na okraji posledneho koberca druheho dovedna spojeneho kusa. Patdesiat ociek urobil na jednom konci a patdesiat ociek urobil aj na okraji druheho koberca, ktory prisluchal k druhemu dovedna spojenemu kusu, a to tak, ze ocka na nich boli jedno oproti druhemu. Zhotovil aj patdesiat zlatych sponiek a koberce spojil sponkami dovedna tak, ze svatostanok bol jednym celkom. Potom narobil kobercov z kozej srsti na pokrov svatostanku. Spojil na to jedenast kobercov. Kazdy koberec bol tridsat laktov dlhy a styri lakte siroky. Jedenast kobercov malo rovnaku mieru. Potom pat tychto kobercov spojil dovedna a sest kobercov tiez dovedna. Nato na okraji posledneho koberca jedneho spojeneho kusa urobil patdesiat ociek a takisto patdesiat ociek na okraji posledneho koberca druheho spojeneho kusa. Zhotovil aj patdesiat medenych sponiek, aby mohol spojit prikryvky tak, zeby boli jednym celkom. Potom urobil na svatostanok pokryvku z cerveno farbenych ovcich kozi a na to este inu pokryvku z tachasovych kozi. Potom nachystal na svatostanok stojatych dosiek z akacioveho dreva. Kazda doska bola desat laktov dlha a poldruha lakta siroka. Kazda doska mala dva capiky, ktore boli navzajom spojene. Tak to urobil na kazdej doske svatostanku. Na svatostanok nachystal na juznu stranu dvadsat dosieka urobil styridsat striebornych podstavcov pod dvadsat dosak, dva podstavce pod kazdu dosku pod oba jej capiky;aj na druhu stranu stanku, na severnu stranu, prichystal dvadsat dosieka pod ne styridsat striebornych podstavcov, po dva podstavce pod kazdu dosku. Na zadnu stranu svatostanku, na stranu zapadnu, urobil sest dosieka k tomu urobil dve rohove dosky na rohy zadnej casti svatostanku. Ony boli dvojdielne odspodku az dovrchu po svoj prvy kruzok. Tak ich vyhotovil obe na obidva rohy. Tak tam bolo osem dosiek a ich sestnast striebornych podstavcov, po dvoch a dvoch podstavcoch pod kazdu dosku. Narobil tiez z akacioveho dreva zrdi: pat pre dosky na jednej strane svatostanku,pat zrdi pre dosky na druhej strane svatostanku a pat zrdi pre dosky na zadnej strane, na zapadnej strane svatostanku. Prostrednu zrd urobil taku, ze prechodila stredom dosiek z jedneho konca az na druhy. Dosky obil zlatom a ich kruzky, cez ktore prechadzali zrde, urobil zo zlata a zrde obtiahol tiez zlatom. Potom zhotovil oponu z belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna, urobil ju s cherubmi, ako robieva umelec. Zhotovil pre nu stĺpy z akacioveho dreva a obtiahol ich zlatom, ich haciky boli zo zlata. Pod ne ulial styri strieborne podstavce. Na vchod do svatostanku spravil pestrotkanu zaclonu z belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platnaa jej pat stĺpov, ich haciky, ich hlavice a kruzky boli zo zlata. Ich pat podstavcov bolo vsak z medi. Potom Beselel urobil z akacioveho dreva archu dva a pol lakta dlhu, poldruha lakta siroku a poldruha lakta vysoku. Obtiahol ju rydzim zlatom znutra i zvonku a navrchu dookola urobil zlaty veniec. Ulial pre nu styri zlate kruzky na jej styri nohy, cize dva kruzky na jej jednu stranu a dva kruzky na jej druhu stranu. Potom z akacioveho dreva spravil tyce a obil ich zlatom. Tieto tyce prestrcil cez kruzky na bokoch archy, aby sa archa dala nosit. Nato urobil vrchnak (zlutovnicu) z rydzeho zlata, dva a pol lakta dlhy a poldruha lakta siroky. A na oboch koncoch zlutovnice urobil dvoch zlatych kovanych cherubov:jedneho cheruba na jednom konci a druheho cheruba na druhom konci. Cherubov prirobil na zlutovnici na jej oboch koncoch. Cherubi mali vystrete kridla nahor tak, ze svojimi kridlami zakryvali zlutovnicu, zatial co ich tvare boli obratene oproti sebe. Tvare cherubov sa upierali na zlutovnicu. Potom z akacioveho dreva zhotovil stol, dva lakte dlhy, jeden laket siroky a poldruha lakta vysoky,obil ho rydzim zlatom a okolo neho urobil zlaty veniec. Spravil okolo neho aj ram, na dlan siroky, a na ram upevnil dookola zlaty veniec. Ulial pren styri zlate kruzky a kruzky pripevnil na styroch rohoch pri jeho styroch nohach. Pod samym ramom boli kruzky na tyce, aby sa stol dal nosit. Zhotovil tyce z akacioveho dreva a obil ich zlatom, aby stol bolo mozno nosit. Vyhotovil tiez nadoby na stol, prislusne misy, misky, kanvy a case na prinasanie mokrych obeti. Dalej urobil svietnik z rydzeho zlata; urobil kovany svietnik, tak jeho podstavec, ako i jeho byl; jeho kvetne kalisky, jeho hlavicky a jeho kvety vychadzali z neho. A z jeho bokov vychadzalo sest ramien: tri ramena svietnika z jedneho boku a tri ramena svietnika z druheho boku. Na kazdom ramene boli tri kvetne kalisky mandlovnikovej podoby s hlavickou a kvetom, a to rovnako na siestich ramenach, co vychadzali zo svietnika. Na samom svietniku boli styri kvetne kalisky mandlovnikovej podoby s hlavickou a kvetom tak,ze pod kazdym z troch parov ramien bolo po jednej hlavicke. Teda pod siestimi ramenami, ktore z neho vychadzali. Jeho hlavicky a ramena vychadzali z neho a vsetko bolo vykovane z jedneho kusa rydzeho zlata. Spravil k nemu aj sedem lamp a prislusne odstipovace a panvicky z cisteho zlata. Nan a na vsetko jeho prislusenstvo spotreboval jednu hrivnu cisteho zlata. Potom zhotovil z akacioveho dreva laket dlhy a laket siroky, teda stvorcovy, a dva lakte vysoky kadidlovy oltar. Jeho rohy vycnievali z neho. Obtiahol ho rydzim zlatom, aj jeho dosku a jeho steny dookola, aj jeho rohy, a obrubil ho zlatym vencom. Potom pripevnil na jeho stranach, na oboch jeho bokoch pod vencom, po dva zlate kruzky na zastrcenie tyci, aby ho bolo mozno na nich nosit. Tyce urobil z akacioveho dreva a obil ich zlatom. Potom pripravil svaty olej na svatenie a ciste, prijemne vonajuce kadidlo, ako robieva vonavkar. Potom urobil z akacioveho dreva oltar zapalnych obiet, pat laktov dlhy, pat laktov siroky, teda stvorcovy, a tri lakte vysoky. Na jeho styroch uhloch urobil rohy, ktore z neho vycnievali, a obtiahol ho medou. Urobil aj vsetko nacinie pre oltar: popolnice, lopatky, panvicky, vidlice a uholnice. Vsetko jeho nacinie vyhotovil z medi. Na oltar urobil aj sietovite medene mriezky dolu pod okruznym schodikom az do polovice jeho vysky. Potom odlial styri kruzky na styri uhly medenej mriezky na zasunutie tyci. Aj tyce spravil z akacioveho dreva a obtiahol ich medou. Tieto tyce zasunul do kruzkov po oboch stranach oltara, aby ho bolo mozno na nich prenasat. Urobil ho duty z dosiek. Potom urobil umyvadlo z medi, aj jeho podstavec bol z medi, zo zrkadiel posluhujucich zien, ktore posluhovali pri vchode do stanku zjavenia. Potom zhotovil nadvorie. Nadvorne plachty na jeho juznu stranu boli z nitoveho platna, sto laktov dlhe,k tomu bolo dvadsat stĺpov s ich dvadsiatimi medenymi podstavcami; stĺpove haciky a ich kruzky boli zo striebra. Na severnu stranu bolo tiez sto laktov, k tomu dvadsat stĺpov s ich dvadsiatimi medenymi podstavcami; stĺpove haciky a ich kruzky boli zo striebra. Na zapadnu stranu bolo plachiet patdesiat laktov, k tomu desat stĺpov s desiatimi podstavcami a stĺpove haciky a ich kruzky boli zo striebra. Aj na prednu, vychodnu stranu bolo (sirky) patdesiat laktov:patnast laktov plachiet na jednej strane, k tomu tri stĺpy s ich podstavcami,a tak isto na druhej strane - totiz z oboch stran vchodu do nadvoria - po patnast laktov plachiet a k tomu po tri stĺpy s ich podstavcami. Vsetky plachty okolo nadvoria boli z nitoveho platna. Podstavce pod stĺpy vsak boli z medi a ich haciky a kruzky boli zo striebra, aj ich hlavice boli obite striebrom. Vsetky nadvorne stĺpy mali strieborne kruzky. Zaclona na vchode do nadvoria bola pestrotkana z belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna a bola dvadsat laktov dlha a pat laktov siroka podla plachiet nadvoria. Jej styri stĺpy s jej styrmi podstavcami boli z medi, ich haciky a kruzky boli strieborne a hlavice boli obite striebrom. Vsetky koliky svatostanku a nadvoria dookola boli z medi. Toto je zoznam nakladov na svatostanok, na stanok zakona, ktory bol vyhotoveny na Mojzisov rozkaz, a zhotovili ho leviti pod vedenim Itamara, syna knaza Arona. Beselel, syn Uriho, syna Hurovho z Judovho kmena, vyhotovil vsetko, co Pan rozkazal Mojzisovi,spolu s Achisamechovym synom Oliabom z Danovho kmena ako majstri, umelci a tkaci belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna. Vsetkeho zlata, ktore sa pouzilo na rozlicne prace pri stavbe svatostanku ako zasvatny dar, bolo dvadsatdevat hrivien a sedemstotridsat seklov podla posvatnej vahy. A striebra zo scitania pospolitosti bolo sto hrivien a tisicsedemstosedemdesiatpat seklov podla posvatnej vahy;po pol sekli na hlavu, po pol sekli podla posvatnej vahy od kazdeho, kto podliehal scitaniu od dvadsiateho roku nahor, teda od seststotritisicpatstopatdesiatich muzov. Sto striebornych hrivien sa pouzilo na odliatie podstavcov na svatostanok a podstavcov na zaclony, sto podstavcov bolo zo sto hrivien, teda jedna hrivna na kazdy podstavec. A z tisicsedemstosedemdesiatich piatich seklov vyhotovil haciky na stĺpy, obtiahol ich hlavice a opatril ich kruzkami. Vsetkych posvatnych darov z medi bolo sedemdesiat hrivien a dvetisicstyristo seklov. Z tohto vyhotovil podstavec pri vchode do stanku zjavenia, medeny oltar, medene mriezky a oltarne nacinie,i podstavce (stĺpcov) pri vchode do nadvoria, vsetky koliky na svatostanok a vsetky koliky okolo nadvoria. Z belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu (a nitoveho platna) vyhotovili slavnostne rucho pre sluzbu vo svatyni a tiez posvatne rucho pre Arona, ako nariadil Mojzisovi Pan. Efod zhotovili zo zlata, belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna. Zo zlata vyklepali tenke plechy a postrihali ich na nite, aby ich mohli postkavat s belasym a cervenym purpurom, karmazinom a nitovou priadzou tak, ako robieva umelec. Zhotovili aj dva naplecniky, ktore boli na oboch hornych koncoch spojene. Aj stuha, ktorou sa privazoval a ktora bola z neho a na nom visela, bola takou istou pracou, ako on sam, zo zlata, belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitovej priadze, ako Mojzisovi prikazal Pan. Dalej upravili dva onyxove kamene, ktore osadili do zlatej obruby a na ktorych boli kamenoryteckym sposobom vyryte mena Izraelovych kmenov. Tie upevnili na obe horne ciastky efodu ako pamatne kamene na Izraelovych synov tak, ako Mojzisovi prikazal Pan. Potom urobil naprsnik, ako robieva umelec. Bol zhotoveny tak ako efod: zo zlata, belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitovej priadze. Bol stvorcovy, zlozeny na dvoje a bol dlhy a siroky na jednu piad. Vylozili ho styrmi radmi drahokamov. V prvom rade bol karneol, topas a smaragd,v druhom rade: rubin, zafir a diamant,v tretom rade: hyacint, achat a ametysta vo stvrtom rade: chryzolit, onyx a beryl. Osadene boli do zlateho pletiva, ktore im sluzilo za obrubu. Kamenov bolo podla mien Izraelovych synov dvanast s ich menami; na kazdom bolo vyryte jedno z mien dvanastich kmenov. Potom na naprsnik pripevnili pletene retiazky, zhotovene z cisteho zlata na sposob snurky. Urobili dvoje zlatych pletiv a dva zlate kruzky a oba kruzky pripevnili na hornych koncoch naprsnika. Dve zlate snurky pripevnili na dva kruzky, co boli na koncoch naprsnika. Druhe dva konce oboch snurok spojili s oboma pletivami a pripevnili ich na prednej naplecnej casti efodu. Potom urobili este dva zlate kruzky a pripevnili ich na oboch spodnych koncoch naprsnika, na jeho vnutornom, k efodu obratenom okraji. A urobili este dva zlate kruzky a pripevnili ich na oboch naplecnych ciastkach efodu dolu, na jeho prednej strane, tam, kde je s nimi spojeny nad efodovou stuhou. Potom zviazali kruzky naprsnika s kruzkami efodu snurou z belaseho purpuru tak, ze lezal nad stuhou efodu, a naprsnik sa nemohol odpojit od efodu, ako Pan prikazal Mojzisovi. Potom vyhotovili k efodu plast, ako robieva tkac, cely bol z belaseho purpuru. Otvor hore v strede plasta bol ako otvor na pancierovej koseli s obrubou okolo otvoru, aby sa netrhal. Na spodnom okraji pripevnili granatove jablka z belaseho a cerveneho purpuru, karmazinu a nitoveho platna. Z cisteho zlata narobili zvoncekov a upevnili ich medzi granatove jablka,striedavo jeden zvoncek a jedno granatove jablko okolo celeho okraja plasta pre sluzbu, ako Pan prikazal Mojzisovi. Potom zhotovili z lanoveho platna tuniky, ako robieva tkac, pre Arona a pre jeho synov. Takisto zhotovili aj ciapky z lanoveho platna, aj turbanovu okrasu z platna a platenne spodky z nitoveho platna,ba aj pas z nitoveho platna, belaseho a cerveneho purpuru a karmazinu, ako robieva umelec, celkom tak, ako Mojzisovi prikazal Pan. Nakoniec urobili z rydzeho zlata nacelnu tabulku, posvatnu stuhu, a na nu rytcovou pracou vyryli: Svaty Panov. Pripravili na nu aj snurku z belaseho purpuru, aby sa dala priviazat hore na hlavu, ako Mojzisovi prikazal Pan. Takto bola ukoncena vsetka praca na pribytku, na stanku zjavenia, a Izraeliti urobili vsetko celkom tak, ako Mojzisovi prikazal Pan. Tak to urobili. Potom priniesli svatostanok k Mojzisovi: stanok a jeho prislusenstvo, jeho sponky, dosky, zrde, stĺpy a podstavce,pokryvku z cerveno farbenych ovcich kozi a pokryvku z tachasovych kozi, haliacu oponu,archu zakona s jej tycami a zlutovnicu,stol a vsetko jeho naradie a predkladne chleby,svietnik z rydzeho zlata, jeho lampy - lampy boli postavene do radu - a vsetko jeho prislusenstvo, aj olej do lamp,zlaty oltar, olej na svatenie, prijemne vonajuce kadidlo a oponu na vchod do svatostanku,medeny oltar a na nom medene mriezky, jeho tyce a vsetko jeho naradie, umyvadlo a jeho podstavec,plachty pre nadvorie, jeho stĺpy a podstavce, zaclonu na vchod do nadvoria, povrazy a koliky a vsetko nacinie pre sluzbu v pribytku, stanku zjavenia. Dalej skvostne rucha pre sluzbu vo svatyni: posvatne rucho pre knaza Arona a rucha pre jeho synov na knazsku sluzbu. Izraeliti vykonali vsetku pracu celkom tak, ako Pan prikazal Mojzisovi. Mojzis vsetku pracu prezrel a videl, ze ju vykonali celkom tak, ako mu prikazal Pan. A Mojzis ich pozehnal. Potom Pan povedal Mojzisovi:„V prvy den prveho mesiaca postav pribytok, stanok zjavenia!Dnu umiestni archu zakona a pred archu zakona zaves oponu,prines dnu stol a nachystaj nan predkladne chleby! Postav dnu svietnik a nasad nan lampy,daj zlaty oltar na kadidlo pred archu zakona a na vchod do svatyne zaves oponu!Potom pred vchodom do pribytku, stanku zjavenia, postav oltar na zapalya umiestni umyvadlo medzi stankom zjavenia a oltarom a nalej don vody!Potom ohrad nadvorie dookola a na vchod do nadvoria pripevni zaclonu!Napokon vezmi olej svatenia a pomaz svatostanok a vsetko, co sa v nom nachodi; posvat ho i vsetko jeho naradie, aby bol svaty. Aj oltar na zapaly pomaz i vsetko jeho prislusenstvo; posvat oltar a bude presvaty. Takisto pomaz umyvadlo a jeho podstavec a posvat ho. Potom prived Arona a jeho synov ku vchodu do stanku zjavenia a umy ich vodou. Potom oblec Arona do posvatneho rucha, pomaz ho a posvat ho, aby mi sluzil ako knaz. Aj jeho synov prived, oblec ich do tunika pomaz ich, ako si pomazal ich otca, aby mi posluhovali ako knazi. Toto pomazanie im da knazsku hodnost na vecne veky z pokolenia na pokolenie. “Mojzis urobil (vsetko) celkom tak, ako mu prikazal Pan. V prvy den prveho mesiaca v druhom roku bol svatostanok postaveny. Mojzis postavil svatostanok takto: polozil podstavce a na ne postavil dosky, popretahoval zrde a postavil stĺpy,ponad stanok natiahol prikryvku a na to polozil stanovu pokryvku tak, ako Mojzisovi prikazal Pan. Potom vzal zakon a polozil ho do archy, pod archu podvliekol tyce a hore na archu polozil zlutovnicu. Archu zaniesol do stanku, zavesil haliacu oponu a tak zakryl archu zakona, ako Mojzisovi prikazal Pan. Potom postavil v stanku zjavenia, na jeho severnej strane pred oponu stola poukladal nan predkladne chleby pred Panom, ako Mojzisovi prikazal Pan. Svietnik umiestnil v stanku zjavenia oproti stolu, na juznej strane stanku,a nasadil nan lampy pred Panom, ako Mojzisovi prikazal Pan. Aj zlaty oltar postavil pred oponu v stanku zjaveniaa zapalil na nom prijemne vonajuce kadidlo, ako Mojzisovi prikazal Pan. Potom na vchod do svatyne zavesil oponu. Oltar na zapalne obety postavil pri vchode do svatostanku a obetoval na nom zapalnu a pokojnu obetu, ako Mojzisovi prikazal Pan. Potom postavil medzi stanok zjavenia a oltar umyvadlo a nalial don vody na umyvanie. Mojzis, Aron a jeho synovia si v nom umyvali ruky a nohy;ked vchadzali do stanku zjavenia a ked pristupovali k oltaru, umyvali sa, ako Mojzisovi prikazal Pan. Napokon postavil okolo svatostanku a oltara nadvorie a na vchod do nadvoria zavesil zaclonu. Takto Mojzis ukoncil tuto pracu. Vtedy zakryl stanok zjavenia oblak a pribytok naplnila Panova slava. Mojzis nemohol vojst do stanku zjavenia, lebo sa na nom vznasal oblak a Panova slava napĺnala pribytok. Ked sa oblak od stanku zdvihol, Izraeliti sa davali pocas celeho svojho putovania na pochod;a ked sa oblak nezdvihol, nepohli sa az dotial, kym sa nezdvihol. Cez den totiz lezal nad stankom oblak, v noci sa vsak javil ociam vsetkych Izraelitov ako ohen, pocas celeho ich putovania. Pan zavolal Mojzisa a vravel mu zo stanku zjavenia:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto z vas prinesie Panovi obetu z dobytka, prinesiete svoju obetu z hovadzieho dobytka a stad. Ak jeho obeta bude celostnou zertvou z hovadzieho dobytka, nech privedie bezchybneho samca ku vchodu do stanku zjavenia, aby sa zalubil Panovi. Polozi ruku na hlavu zertvy, aby bola so zalubou prijata a ziskala mu odpustenie. Potom byka zabije pred Panom a Aronovi synovia, knazi, budu obetovat krv a rozleju krv vokol oltara, ktory je naproti vchodu do stanku zjavenia. Potom zertve stiahne kozu a rozseka ju na kusy. Aronovi synovia, knazi, daju na oltar ohen a na ohen nalozia dreva. Nato Aronovi synovia, knazi, poukladaju kusy, hlavu a loj na drevo, co je na oltari na ohni. Vnutornosti a nohy vsak poumyva vodou a knaz to da vsetko spalit na oltari ako celostnu zertvu, zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Ak bude jeho obeta celostnou obetou zo stada, ovca alebo koza, nech privedie bezchybneho samca. Zabije ho na severnej strane oltara pred Panom a Aronovi synovia, knazi, rozleju jeho krv vokol oltara. Rozseka ho na kusy a knaz ich polozi s hlavou a lojom na drevo, co je na oltari na ohni. Vnutornosti vsak a nozky umyje vodou a knaz vezme vsetko spolu a da to spalit na oltari ako celostnu zertvu, zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Ak bude jeho obeta Panovi celostnou zertvou z vtactva, nech prinesie hrdlicky alebo holubky. Knaz ju zanesie na oltar, odreze jej hlavu a spali ju na oltari. Jej krv vycedi na oltarnu stenu. Potom jej odstrani hrvol a perie a hodi to za oltar na vychodnu stranu, na miesto, kde sa vysypava popol. Potom jej vytrhne kridla, ale neodhodi ich, a da ju knazovi spalit na oltari na dreve, co je nad ohnom, ako celostnu zertvu, zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Ak niekto bude chciet obetovat Panovi potravinovu obetu, nech je jeho obetou jemna muka, poleje ju olejom a prida kadidlo. Potom ju prinesie Aronovym synom, knazom, a jeden z nich vezme za hrst muky poliatej olejom a vsetko kadidlo, a knaz to spali na pripomienku na oltari ako zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Co vsak z potravinovej obety zostane, bude patrit Aronovi a jeho synom ako posvatne zo zapalnych obiet Panovych. Ak budes chciet obetovat potravinovu obetu z toho, co sa upieklo v peci, nech su to nekvasene, olejom zapravene chleby z jemnej muky alebo nekvasene, olejom potrete osusky. Ak bude tvoja obeta potravinovou obetou z toho, co bolo upecene na platni, nech je z jemnej muky, zapravena olejom, bez kvasu. Polames ju na kusky a polejes ju olejom. To je potravinova obeta. Ak bude tvoja obeta z toho, co sa pripravilo v hrnci, nech je z jemnej muky a zapravana olejom. Potravinovu obetu pripravenu na tento sposob, donesies potom Panovi a odovzdas ju knazovi, aby ju polozil na oltar. Knaz vezme z potravinovej obety na pripomienku a spali to na oltari ako zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Co vsak z potravinovej obety zostane, bude patrit Aronovi a jeho synom ako posvatne zo zapalnych obiet Panovych. Nijaka obeta, ktoru prinesies Panovi, nesmie byt zapravana kvasom, lebo nic z kvasu ani z medu nesmiete spalit na zapalnu obetu Panovi. Mozete to priniest Panovi ako dary z prvotin, ale na oltar ako prijemna vona sa dostat nesmu!Kazdy obetny dar potravinovej obety posolis solou a nikdy nesmie chybovat sol zmluvy s tvojim Bohom pri tvojich potravinovych obetach. Kazdu svoju obetu budes prinasat so solou. Ked budes prinasat potravinovu obetu Panovi z prvotin plodin, rozdrvis zrno dozrievajucich klasov, uprazenych na ohni, a prinesies ako potravinovu obetu zo svojich prvotin. Na to nalejes oleja a pridas kadidla. To je potravinova obeta. A knaz spali nieco z rozdrveneho zrna a z oleja a vsetko kadidlo na ohni ako pripomienku pre Pana. Ak bude niekto obetovat pokojnu zertvu z hovadzieho dobytka, to, co prinesie na obetu Panovi, musi byt samec alebo samica bez chyby. Polozi ruku na hlavu svojej obety a zabije ju pri vchode do stanku zjavenia, a Aronovi synovia, knazi, rozleju krv vokol oltara. Potom z pokojnej obety prinesie na zapalnu obetu Panovi loj, ktorym su obrastene creva, a vsetok loj, ktory pokryva vnutornosti. Aj obe oblicky a loj, co je na nich i na slabinach, a lojovu vrstvu spod pecene; od obliciek ho vsak oddeli. Aronovi synovia to spalia na oltari, na zapalnej obete, ktora je na dreve na ohni, ako zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Ak niekto prinesie obetu ako pokojnu zertvu Panovi zo stada, nech je to, co bude obetovat, samec alebo samica bez chyby. Ak bude jeho obetou baranok, privedie ho pred Pana,polozi ruku na hlavu svojej obety a zabije ju pred stankom zjavenia. Aronovi synovia rozleju krv vokol oltara. Potom z pokojnej obety prinesie na zapalnu obetu Panovi loj; cely mastny chvost - odoberie ho celkom od chvostovej kosti -, loj, ktorym su obrastene creva, aj vsetok loj, ktory pokryva vnutornosti,dalej obidve oblicky s lojom, ktory je na nich i na slabinach, a lojovu vrstvu spod pecene; od obliciek ho vsak oddeli. A knaz to spali na oltari ako potravinovu zapalnu obetu pre Pana. Ak bude jeho obetou koza, privedie ju pred Pana,polozi ruku na jej hlavu a zabije ju pred stankom zjavenia. Aronovi synovia vyleju krv okolo oltara. Potom z nej prinesie na zapalnu obetu Panovi loj, ktorym su obrastene creva, aj vsetok loj, ktory pokryva vnutornosti,dalej obidve oblicky s lojom, ktory je na nich i na slabinach, a lojovu vrstvu spod pecene; od obliciek ho vsak oddeli. A knaz to spali na oltari ako potravinovu zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Vsetok loj patri Panovi. To bude vecny predpis z pokolenia na pokolenie vo vsetkych vasich bydliskach: »Ani krv, ani loj nebudete jest vobec!«“Potom Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: Ak sa niekto z nevedomosti prehresi proti niektoremu zo vsetkych Panovych predpisov a urobi nieco zakazane:Ak bude vinnikom pomazany knaz a padla by tym vina na lud, obetuje dobytca za svoj hriech, ktory spachal, bycka na obetu za hriech Panovi. Privedie bycka ku vchodu do stanku zjavenia pred Pana, polozi ruku na hlavu bycka a dobytca zabije pred Panom. Potom pomazany knaz vezme z byckovej krvi a zanesie do stanku zjavenia. Knaz si namoci prst do krvi a sedem raz krvou pokropi pred Panom, pred oponou velsvatyne. Potom knaz potrie krvou rohy oltara, na ktorom je vonave kadidlo pred Panom v stane zjavenia, a vsetku ostatnu krv dobytcata vyleje ku spodku oltara zapalov, ktory je pri vchode do stanku zjavenia. Potom vyberie z bycka vsetok loj, loj, ktorym su obrastene creva, aj vsetok loj, ktory pokryva vnutornosti,tiez obe oblicky s lojom, ktory je na nich i na slabinach, a lojovu vrstvu spod pecene; od obliciek ho vsak oddeli,ako sa oddeluje z bycka pokojnej obety, a knaz to spali na oltari zapalnych obiet. Kozu byka vsak i vsetko jeho maso, hlavu a nohy, jeho vnutornosti a trus,teda celeho byka odprace mimo tabora na ciste miesto, na miesto, kde sa vysypava popol, a uplne ho spali na poukladanom dreve: na popolisti ho spali. Ak sa z nevedomosti prehresi cela izraelska pospolitost bez toho, ze by lud o tom vedel, ak prekrocia niektory z Panovych prikazov a uvalia na seba vinu,ked potom lud zbada svoju vinu, obetuje ako zmiernu obetu dobytca, bycka. Privedu ho pred stanok zjaveniaa starsi pospolitosti polozia pred Panom ruky na hlavu bycka a bycka zabiju pred Panom. Potom pomazany knaz zanesie nieco z krvi do stanku zjavenia,knaz si namoci prst do krvi a pokropi sedem raz pred Panom, pred oponou. Potom potrie krvou rohy oltara, ktory je pred Panom v stanku zjavenia, a ostatnu krv vyleje ku spodku oltara zapalov, ktory je pri vchode do stanku zjavenia. Potom vyberie vsetok jeho loj a spali ho na oltari. Aj s tymto byckom urobi tak, ako urobil s predchadzajucim bykom. Celkom tak s nim urobi. Takto ich knaz zbavi hriechu a odpusti sa im. Byka odpracu von z tabora a spalia ho, ako spalili predchadzajuceho byka. To je (zmierna obeta celeho) ludu za hriech. Ak zhresi knieza a ak z nevedomosti prekroci niektory z prikazov Pana, svojho Boha, a pritiahne na seba vinu,ked zbada svoje previnenie, privedie na obetu capa bez chyby,polozi ruku na capovu hlavu a zabije ho na mieste, kde sa zabija pred Panom celostna zertva. To je obeta za hriech. Knaz vezme na palec nieco z krvi obety za hriech a pomaze rohy oltara zapalnych obiet, ostatnu krv vsak vyleje ku spodku oltara zapalnych obiet. Potom spali vsetok jeho tuk na oltari tak, ako loj pokojnych obiet. Takto ho knaz zbavi jeho hriechu a on sa mu odpusti. Ak z nevedomosti zhresi nejaky jednotlivec z obyvatelov zeme tym, ze prestupi niektory Panov prikaz a uvali na seba vinu,tak potom, ked pozna svoje previnenie, ktoreho sa dopustil, privedie na obetu za svoj hriech, ktoreho sa dopustil, bezchybnu kozu,polozi ruku na hlavu obety za hriech a obetu za hriech zabije na mieste, kde sa zabija celostna zertva. Knaz potom vezme na palec nieco z jej krvi a pomaze rohy oltara zapalnych obiet a ostatnu jej krv vyleje ku spodku oltara. Potom oddeli vsetok jej loj tak, ako sa oddeluje loj pokojnych obiet, a knaz ho spali na oltari na prijemnu vonu pre Pana. Takto ho knaz zbavi hriechu a odpusti sa mu. Ak na obetu za hriech prinesie ako zertvu ovcu, nech je to, co prinesie, bez chyby. Polozi ruku na obetu za hriech a zabije ju na obetu za hriech na mieste, kde sa zabija celostna zertva. Potom knaz vezme na prst nieco krvi z obety za hriech a pomaze rohy oltara zapalnych obiet, a ostatnu jej krv vyleje ku spodku oltara. Potom oddeli vsetok jej loj, ako sa oddeluje loj baranka, co sa prinasa ako pokojna obeta, a knaz ho spali na oltari na zapalnu obetu pre Pana. Takto ho knaz zbavi hriechu, ktoreho sa dopustil, a odpusti sa mu. Ak sa niekto prehresi tym, ze pocul vyslovenu kliatbu, a mohol by vystupit ako svedok, aby bol ocitym svedkom, alebo vie (o veci), a neoznami to, uvali na seba vinu. Alebo ak sa niekto dotkne niecoho necisteho, necisteho diveho zvierata alebo zdochliny, necisteho domaceho zvierata alebo zdochliny, ci necisteho plaza bez toho, zeby o tom vedel, a potom to zbada, pritiahne na seba vinu. Alebo ak pride do styku s necistotou ineho cloveka, s nejakou necistotou, ktorou sa moze znecistit, bez toho, zeby o tom vedel, a potom to zbada, pritiahne na seba previnenie. Alebo ak niekto nerozmyslene prisahal, ze urobi nieco zle alebo nieco dobre, alebo ak cokolvek nerozmyslene pri prisahe vyslovil bez toho, zeby si toho bol vedomy, ked si to potom uvedomi, stane sa vinnym. Kto teda nejakym takymto sposobom pritiahne na seba previnenie, nech sa prizna, cim sa prehresil,a nech privedie na obetu za svoj hriech Panovi, na pokanie za svoju vinu, ktorej sa dopustil, samicu zo stada, ovcu alebo kozu. Knaz ho zbavi hriechu a on sa mu odpusti. Keby vsak jeho imanie nestacilo na ovcu, nech prinesie ako pokanie za svoje previnenie dve hrdlicky alebo dva holubky, jedno na obetu za hriech, druhe na celostnu zertvu. Da ich knazovi a on prinesie na obetu za hriech najprv prve. Vykruti mu hlavu pri samom krku bez toho, zeby mu ju odtrhol,a potom vycedi nieco krvi na steny oltara, ostatna krv sa vycedi ku spodku oltara. To je obeta za hriech. Druhe spali podla predpisu ako celostnu zertvu. Takto ho knaz zmieri, takze hriech, ktoreho sa dopustil, bude mu odnaty, a odpusti sa mu. Ak vsak jeho imanie nestaci ani na dve hrdlicky alebo na dva holubky, nech prinesie na obetu, na obetu za hriech pre svoje previnenie, desatinu efy jemnej muky. Olej k nej neprida a neprilozi ani kadidlo, lebo je to obeta za hriech. Da ju knazovi a knaz z nej vezme plne priehrstie na pripomienku, a spali to na zapalnom oltari pre Pana. To je obeta za hriech. Takto ho knaz zmieri za jeho previnenie, ktoreho sa dopustil, a odpusti sa mu. Ostatne ostane knazovi ako pri potravinovej obete. “Pan hovoril Mojzisovi:„Ak niekto nieco spreneveri a neumyselne siahne po veci, ktora je zasvatena Panovi, nech za pokanie prinesie Panovi na obetu za hriech bezchybneho barana zo svojho stada, ktory bude mat pre teba cenu aspon dva strieborne sekly podla posvatnej vahy. A ciastku, o ktoru ukratil svatynu, nahradi, prida k tomu patinu a odovzda to knazovi. A ked ho knaz zmieri obetou barana za hriech, odpusti sa mu. Ak sa niekto prehresi a prestupi niektory z Panovych prikazov, previnil sa, aj ked si toho nebol vedomy, lebo sa dopustil krivdy. Privedie ku knazovi bezchybneho barana zo stada podla jeho odhadu ako obetu za hriech a knaz mu sprostredkuje odpustenie za jeho neopatrnost, za ktoru je zodpovedny bez toho, ze by to bol zbadal, a odpusti sa mu. To je obeta za hriech, lebo sa previnil proti Panovi. “Pan povedal Mojzisovi:„Ak sa niekto prehresi a spreneveri voci Panovi a odtaji svojmu bliznemu nejaku vec, ktoru mu dal do uschovy, zveril, ci odpredal, alebo ak oklame svojho blizneho,alebo ak sa nieco strati, on to najde a odtaji, pricom este aj falosne prisaha pre nejaky skutok, ktorym sa clovek moze prehresit,ak sa takto prehresil a previnil, vsetko, co predal, alebo klamstvom nadobudol, co mu zverili, alebo co sa stratilo a on to nasiel, a vsetko, na co falosne prisahal,vrati spat; da v plnej hodnote nahradu a k tomu prida este patinu (hodnoty). Toto da majitelovi v ten isty den, ked bude obetovat svoju obetu za hriech. A za pokanie prinesie knazovi bezchybneho barana pre Pana podla odhadu previnenia. Knaz ho potom zbavi hriechu pred Panom a odpusti sa mu skutok, ktorym sa previnil. “Potom Pan hovoril Mojzisovi:„Prikaz Aronovi a jeho synom: Toto su ustanovenia pre celostnu zertvu: Celostna zertva zostane na oltari na ohni celu noc az do rana, ohen na oltari treba pritom udrziavat. Knaz obleceny v lanovej rize a v lanovych spodkach poodhrna popol, ktory ostal po celostnej zertve, a zhrnie ho nedaleko oltara. Potom si vyzlecie rucho, oblecie si iny odev a popol vynesie na ciste miesto mimo tabora. Ohen na oltari bude stale horiet, nesmie vyhasnut. Knaz nan nalozi kazdy den dreva, na to polozi celostnu zertvu a pritom bude palit lojove kusy z pokojnych obiet. Ohen na oltari bude ustavicne horiet, nikdy nesmie vyhasnut. A toto su ustanovenia o potravinovych obetach: Na oltar ich prinesu Aronovi synovia. Potom jeden z nich vezme plnu hrst jemnej muky s olejom a vsetko kadidlo, ktore patri k potravinovej obete, a spali to na oltari na prijemnu vonu ako pripomienku pre Pana. Co ostane, zjedia Aron a jeho synovia. Zje sa to nekvasene na svatom mieste; v nadvori stanku zjavenia to zjedia. Kysnute sa z toho piect nesmie, lebo to som ti ja urcil za podiel z mojej zapalnej obety. Je to posvatne ako obeta za hriech a obeta podlznosti. Budu ju jest iba muzi z Aronovho potomstva. Toto ustanovenie o Panovom zapale je vecne platne z pokolenia na pokolenie. Kazdy, kto sa ho dotkne, bude zasvateny. “Pan hovoril Mojzisovi:„Toto je obeta Arona a jeho synov, ktoru prinesu v den svojho posvatenia: desatina efy jemnej muky ako pravidelna potravinova obeta - polovica na rano a druha polovica na vecer. Bude zapravena s olejom na platni; prinesies ju pomiesanu a obetujes ju na kusky upecenu ako potravinovu obetu prijemnej vone Panovi. Knaz, ktory bude z jeho synov pomazany na jeho miesto, poda ju Panovi podla vecne platneho ustanovenia. Spali sa cela,lebo kazda knazova potravinova obeta sa spali cela, nesmie sa jest. “Potom Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Aronovi a jeho synom: Toto su predpisy o obete za hriech: Na mieste, kde sa zabijaju celostne zertvy, zabija sa aj obeta za hriech pred Panom; je presvata. Jest z nej moze len knaz, ktory podava obetu za hriech. A bude sa jest na svatom mieste, v nadvori stanku zjavenia. Kazdy, kto sa dotkne jej masa, bude zasvateny; a ak mu nieco z jej krvi striekne na saty, tu ciastku, co bola postriekana, musi oprat na svatom mieste. Hlinenu nadobu, v ktorej sa varila, treba rozbit. Ak je vsak nadoba, v ktorej sa varila, medena, treba ju vydrhnut a vymyt vodou. Budu z nej jest vsetci muzski prislusnici knazstva a bude sa jest na svatom mieste, lebo je presvata. Nesmie sa vsak jest nijaka obeta za hriech, z ktorej sa zanesie (nieco) krvi do stanku zjavenia; musi sa cela spalit na ohni. Toto su ustanovenia o obete za podlznost: Je presvata. Aj obeta za podlznost sa bude zabijat na mieste, kde sa zabijaju celostne zertvy. Jej krv sa vyleje okolo oltara. Obetovat sa bude vsetok jej loj: mastny chvost, loj, ktory pokryva vnutornosti,obe oblicky s lojom, ktory je na nich i na slabinach, a lojovu vrstvu spod pecene; od obliciek ho vsak oddeli. A knaz to spali na oltari ako zapalnu obetu pre Pana. To je obeta za podlznost. Mozu z nej jest vsetci muzi z knazstva a bude sa jest na svatom mieste, lebo je presvata. Pre obetu za hriech a obetu za spreneveru plati ten isty zakon. Bude patrit knazovi, ktory vykona zmierny obrad. Knazovi, ktory podava za niekoho celostnu zertvu, patri koza z celostnej zertvy, ktoru podava. Aj kazda potravinova obeta, ktora sa piekla v peci alebo na ohni a bola pripravena na platni, patri knazovi, ktory ju obetoval. Kazda potravinova obeta, ktora bola zapravana olejom alebo sucha, patri vsetkym Aronovym synom, ako jednemu tak aj druhemu. Toto je ustanovenie o pokojnych obetach, ktore sa prinasaju Panovi:Ak ju niekto prinesie na podakovanie, k dakovnej obete prinesie nekvasene, na oleji zapravene oblatky, nekvasene, olejom natrete pagace a jemnu, s olejom zmiesanu, na pecenie pripravenu muku. S pecivom z nekvaseneho cesta prinesie svoj obetny dar, obetne zviera, svoju dakovnu obetu. A z kazdeho obetneho daru prinesie Panovi ciastku ako pozdvihovanu obetu; ta bude patrit knazovi, ktory vylieva krv pokojnej obety. Maso jeho dakovnej pokojnej obety sa zje v den obetovania, nic sa z neho nenecha do druheho dna. Ak sa obetny dar prinesie pre slub alebo z dobrej vole, nech sa maso zje v ten isty den, ked bola prinesena obeta, mozno vsak z nej jest aj na druhy den. Co by vsak z masa zertvy ostalo na treti den, to sa musi celkom spalit. Ak by niekto jedol z masa svojej pokojnej obety aj na treti den, nebude sa to pacit Panovi a tomu, kto ju obetoval, obeta sa neuzna, ba bude sa povazovat za ohavnost, a kto z nej bude jest, uvali na seba previnenie. Ani maso, ktore prislo do styku s cimkolvek necistym, nesmie sa jest, musi sa cele spalit. A co sa tyka masa, kazdy, kto je cisty, moze jest maso. Osoba, ktora by jedla maso z Panovych pokojnych obiet, kym je postihnuta necistotou, nech je taka osoba vyhubena zo svojho ludu. Keby sa niekto dotkol niecoho necisteho, ci je to necisty clovek alebo neciste zviera, alebo necisty plaz, a predsa by jedol z masa pokojnej Panovej obety, takato osoba nech je vyhubena zo svojho ludu. “Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: Nesmiete jest nijaky loj ani z hovadzieho dobytka, ani z ovce, ani z kozy. Loj uhynuteho alebo roztrhaneho zvierata mozete pouzit na lubovolne ciele, nikdy vsak z neho nesmiete jest. Lebo kazdy, kto z vas bude jest loj zvierata, ktore sa moze obetovat Panovi na zapalnu obetu, bude vyhubeny zo svojho ludu. V nijakom svojom bydlisku nesmiete jest nijaku krv, ani z vtaka, ani zo stvornohych zvierat. Kazdy, kto by jedol nejaku krv, bude vyhubeny zo svojho naroda. “Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: Kto prinesie pokojnu obetu Panovi, bude obetovat zo svojej pokojnej zertvy prislusnu cast Panovi. Vlastnymi rukami prinesie loj a prsia zapalnej obety, ktora patri Panovi. Prsia prinesie na to, aby sa to podavalo na podavaciu obetu pred Panom. Loj spali knaz na oltari, prsia patria Aronovi a jeho synom. Aj pravu lopatku z vasich pokojnych obiet date knazovi ako podavaciu obetu. Prava lopatka patri tomu, kto z Aronovych synov obetuje loj a krv pokojnej obety,lebo pozdvihovane prsia a lopatku si vezmem od Izraelitov z ich pokojnych zertiev a dam ich knazovi Aronovi a jeho synom ako ustavicnu nalezitost zo strany Izraelitov. To je podiel Arona a jeho synov na Panovej zapalnej obete od toho dna, ked sa im dovolil priblizit, aby sluzili Panovi ako knazi. Urcil im ho Pan - aby ho od Izraelitov dostavali - v den, ked ich pomazal. To je vecne ustanovenie pre vsetky pokolenia. “Toto su ustanovenia o celostnych zertvach, o potravinovych obetach, o obetach za hriech a obetach podlznosti, o obetach posvatenia a pokojnych zertvach,ktore Pan Mojzisovi prikazal na vrchu Sinaj, ked Izraelitom na pusti nariadil prinasat obetne dary Panovi. Pan hovoril Mojzisovi:„Vezmi Arona a jeho synov, rucha, olej na svatenie, bycka za hriech, dva barany a kos nekvasenych chlebova zhromazdi celu pospolitost pri vchode do stanku zjavenia!“A Mojzis urobil, ako mu prikazal Pan. Pospolitost sa zhromazdila pri vchode do stanku zjaveniaa Mojzis povedal pospolitosti: „Toto je to, co nariadil Pan!“Nato rozkazal pristupit Aronovi a jeho synom a poumyval ich vodou. Potom mu (Aronovi) obliekol lanovu rizu, opasal ho pasom, obliekol mu plast, dal mu efod, ovinul ho snurkou efodu a pevne ho nan priviazal,pripevnil nan naprsnik a do naprsnika vlozil urim a tumim,na hlavu mu zalozil mitru a na mitre spredu upevnil zlatu tabulku, svaty diadem, ako Mojzisovi nariadil Pan. Potom vzal Mojzis olej na svatenie a pomazal svatostanok a vsetko, co v nom bolo, a posvatil to. Sedem raz nim pokropil aj oltar a pomazal oltar aj jeho naradie, umyvadlo a jeho podstavec, aby ich posvatil. Potom nalial oleja svatenia na Aronovu hlavu a pomazal ho, aby ho posvatil. Potom Mojzis prikazal pristupit Aronovym synom a poobliekal ich do lanovych riz, opasal ich pasom a polozil im na hlavy ciapky, ako Mojzisovi rozkazal Pan. Potom dal priviest bycka na obetu za hriech a Aron a jeho synovia vlozili ruky na hlavu obetneho bycka za hriech. Mojzis ho zabil, vzal krv a prstom pomazal rohy oltara, a takto ocistil oltar od hriechu, ostatnu krv vsak vylial ku spodku oltara. Takto ho posvatil tym, ze ho ocistil od poskvrny. Nato vzal vsetok loj z vnutornosti, lojovu vrstvu spod pecene a obe oblicky s lojom a sam Mojzis to spalil na oltari. Byka vsak, jeho kozu, jeho maso a jeho trus, uplne spalil mimo tabora, ako Mojzisovi rozkazal Pan. Potom priviedol barana na celostnu zertvu, Aron a jeho synovia polozili na baranovu hlavu ruky,Mojzis ho zabil a krv rozlial okolo oltara. Potom barana rozsekal na kusy a Mojzis spalil hlavu a kusy na oltari. Vnutornosti a nohy poumyval vodou a takto Mojzis spalil na oltari celeho barana. Bola to celostna zertva prijemnej vone, zapalna obeta pre Pana, ako Mojzisovi prikazal Pan. Nato priviedol druheho barana, barana posvatenia, a Aron a jeho synovia vlozili ruky na hlavu barana. Potom ho Mojzis zabil, vzal z jeho krvi a potrel Aronovi pravy usny lalok, ako i palec pravej ruky a velky palec pravej nohy. Potom kazal pristupit Aronovym synom a Mojzis potrel krvou ich prave ucho a palec na ich pravych rukach i palce na pravych nohach, ostatnu krv rozlial okolo oltara. Nato vzal loj, mastny chvost, vsetok loj z vnutornosti, lojovu vrstvu spod pecene, obe oblicky s ich lojom a pravu lopatku;z kosa nekvasenych chlebov, ktory stal pred Panom, vzal zasa nekvaseny chlieb, na oleji zapravany pagac a jednu oblatku a polozil to k lojovym kusom a pravej lopatke. Toto vsetko dal potom Aronovi a jeho synom do ruk, aby to podavali ako podavaciu obetu pred Panom. Potom to zobral z ich ruk a spalil to na oltari zapalnych obiet. Toto bola obeta posvatenia na prijemnu vonu, zapalna obeta pre Pana. Nato Mojzis vzal prsia a podaval ich ako podavaciu obetu pred Panom. To bol Mojzisov podiel z barana posvatenia, ako Mojzisovi prikazal Pan. Potom Mojzis vzal z oleja posvatenia a z krvi, ktora sa dostala na oltar, a pokropil tym Arona a jeho rucho, aj jeho synov a rucho jeho synov, a tak posvatil Arona, jeho rucho, jeho synov i rucho jeho synov. Potom Mojzis povedal Aronovi a jeho synom: „Uvarte maso pri vchode do stanku zjavenia a tam ho jedzte s chlebom svatenia, co je v kosi, ako mi prikazal Pan, ked povedal: »Nech ho jedia Aron a jeho synovia!«Co vsak z chleba a z masa zvysi, musi sa uplne spalit. Sedem dni sa nevzdialite od vchodu do stanku zjavenia az do dna, ked sa skonci vase svatenie. Sedem dni potrva vasa vysviacka. Co sa konalo dnes, Pan prikazal konat aj dalej, aby sa vam ziskalo odpustenie. Sedem dni, den a noc, zostante pri vchode do stanku zjavenia a zachovavajte Panovo nariadenie, aby ste nepomreli, lebo taky prikaz som dostal. “A Aron i jeho synovia urobili vsetko, co prostrednictvom Mojzisa prikazal Pan. Na osmy den Mojzis zvolal Arona, jeho synov a vsetkych starsich Izraelaa povedal Aronovi: „Vezmi si tela, bycka na obetu za hriech a barana na celostnu zertvu, oboje bezchybne, a prived ich pred Pana!A Izraelitom povedz: »Vezmite na obetu za hriech capa a na celostnu zertvu tela a ovcu, oboje jednorocne a bezchybne,a na pokojnu zertvu bycka a barana, aby sa zabili pred Panom, a tiez olejom zapravanu potravinovu obetu, lebo dnes sa vam zjavi Pan!«“I priviedli, co nariadil Mojzis, ku vchodu do stanku zjavenia a prisla tam cela pospolitost, a predstupila pred Pana. Tu Mojzis povedal: „Toto je, co prikazal urobit Pan, aby sa vam zjavila Panova slava. “Aronovi Mojzis povedal: „Pristup k oltaru, podaj svoju obetu za hriech a svoju celostnu zertvu a ocist sa od hriechov (ty a lud), potom podaj obetne dary ludu a ocist aj ich od hriechov, ako prikazal Pan!“Tu Aron pristupil k oltaru a zabil tela na svoju obetu za hriech,Aronovi synovia mu podali krv, on si namocil do krvi prsty a natrel oltarne rohy; ostatnu krv vylial na spodok oltara. Potom z obety za hriech spalil na oltari loj s oblickami a lojovu vrstvu spod pecene, ako Mojzisovi prikazal Pan. Maso a kozu uplne spalil mimo oltara. Nato zabil celostnu zertvu, Aronovi synovia mu priniesli krv a on ju porozlieval okolo oltara. Potom mu priniesli v kusoch zertvu spolu s hlavou a on ju spalil na oltari. Vnutornosti a nohy poumyval a spalil ich na celostnej zertve na oltari. Potom priniesol obetne dary ludu: vzal capa, ktory bol (urceny) na obetu za hriech ludu, zabil ho a obetoval ho ako predoslu obetu za hriech. Potom obetoval celostnu zertvu; zachoval sa podla predpisu. Nato obetoval potravinovu obetu, vzal z nej plnu hrst a spalil to na oltari mimo ranajsej celostnej zertvy. Napokon zabil bycka a barana na pokojnu obetu za lud, Aronovi synovia mu podali krv a on ju vylial okolo oltara. Loj byka, chvost barana, oblicky s ich lojom a lojovu vrstvu spod pecenepolozili k prsiam. Potom spalil lojove kusy na oltari,prsia a pravu lopatku podaval Aron ako podavaciu obetu pred Panom, ako Mojzisovi prikazal Pan. Potom Aron roztiahol ruky nad ludom a pozehnal ho. A ked ukoncil obetu za hriech, celostnu zertvu a pokojne obety, zostupil dolu. Nato Mojzis a Aron vosli do stanku zjavenia, a ked vysli von, pozehnali lud. Tu sa zjavila vsetkemu ludu Panova slavaa od Pana vysiel ohen a stravil celostnu zertvu i lojove casti na oltari. Ked to vsetok lud videl, jasal a padol na tvar. Aronovi synovia, Nadab a Abiu, vzali svoje kadidelnice, nakladli do nich ohna a nan kadidlo, a tak priniesli Panovi nenalezity ohen, aky im Pan neprikazal. I vysiel ohen od Pana a zabil ich, takze umreli pred Panom. A Mojzis povedal Aronovi: „Tu sa vyplnilo, co hovoril Pan: »Na tych, ktori sa mi priblizuju, ukazem svoju svatost a preslavim sa pred vsetkym ludom. «“ Aron vsak mlcal. Potom Mojzis zavolal Misaela a Elisafana, synov Oziela, ktory bol Aronovym strykom, a povedal im: „Podte sem a vyneste svojich pribuznych z posvatneho miesta von z tabora!“Oni prisli a vyniesli ich v ich rizach von z tabora, ako nariadil Mojzis. A Mojzis vravel Aronovi a jeho synom Eleazarovi a Itamarovi: „Nenechavajte si rozpustene vlasy, ani si neroztrhajte rucha, lebo by ste umreli a On by sa rozhneval nad celou pospolitostou. Mrtvoly vasich bratov, ktorych spalil Pan, nech oplakava cely Izraelov dom. A neodchadzajte od vchodu do stanku, aby ste nezomreli, lebo je na vas olej Panovho svatenia!“ A oni sa zachovali podla Mojzisovych slov. Potom Pan povedal Aronovi:„Vino a opojne napoje nepite ani ty, ani tvoji synovia, ked vstupujete do stanku zjavenia, aby ste nepomreli. Tento predpis je vecny na vsetky vase pokolenia,aby ste tak vedeli rozlisovat medzi svatym a vsednym a medzi cistym a necistym,a poucali Izraelitov o vsetkych ustanoveniach, ktore vam cez Mojzisa nariadil Pan. “Potom povedal Mojzis Aronovi a jeho synom Eleazarovi a Itamarovi, ktori este ostali: „Vezmite potravinovu obetu, ktora ostala z Panovej zapalnej obety, a zjedzte ju bez kvasu pri oltari, ved je presvata. Zjedzte ju na svatom mieste, lebo je to podiel, ktory tebe a tvojim synom patri z Panovych zapalov; lebo taky prikaz som dostal. Podavane prsia a pozdvihovanu lopatku zjedzte na cistom mieste ty a tvoji synovia, a tvoje dcery s tebou. Lebo toto je podiel pre teba a pre tvojich synov z pokojnej zertvy Izraelitov. Pozdvihovana lopatka a podavane prsia sa maju priniest spolu s lojovymi castami, ktore su (urcene) na celostnu zertvu, aby sa podavali pred Panom - a potom to pripadne tebe a tvojim synom ako podiel, ktory vam vzdy patri podla Panovho prikazu. “Ked sa Mojzis velmi vyzvedal na capa obety za hriech, ukazalo sa, ze bol uplne spaleny. Nahneval sa na Aronovych synov Eleazara a Itamara, ktori este ostali, a povedal:„Preco ste nejedli z obety za hriech na svatom mieste? Ved je to presvate a On vam ju dal, aby ste tak ocistili pospolitost od hriechov a zmierili ju pred Panom!Ani jeho krv sa nezaniesla do svatyne a mali ste ho jest vo svatyni, ako som rozkazal!“Tu Aron odpovedal Mojzisovi: „Pozri, dnes obetovali svoju obetu za hriech a svoju celostnu zertvu Panovi; a mna muselo toto zastihnut! Keby som bol dnes jedol z obety za hriech, bolo by sa to Panovi pacilo?“Ked to Mojzis pocul, uspokojil sa. Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Povedzte Izraelitom: Toto su zvierata, ktore mozete zo vsetkych stvornohych zvierat, co su na zemi, jest:Vsetko, co ma medzi stvornohymi zvieratami rozdvojene kopyta, co ma celkom rozdvojene kopyta a prezuva, mozete jest. Ale z prezuvavcov a z dvojkopytnikov nesmiete jest tavu, je sice prezuvavcom, ale nema rozdvojene kopyta, bude pre vas necista;jazveca, ktory je sice prezuvavec, ale nema rozdvojene paprcky, bude pre vas necisty;zajaca, lebo prezuva, ale nema rozdvojene paprcky, bude pre vas necisty;svinu, ktora ma rozdvojene paprcky a celkom rozdvojene paprcky, ale neprezuva. Ich maso nesmiete jest a ich zdochlin sa nesmiete dotykat, budu pre vas neciste!A toto mozete jest zo vsetkeho, co je vo vodach: Vsetko, co ma v mori, v riekach a potokoch plutvy a supiny, mozete jest. No vsetko, co je v mori a v riekach a co nema plutvy a supiny, cim sa hemzi voda a co zije vo vodach - bude vam ohavnostou;ano, ohavnostou vam to bude, ich maso nesmiete jest a ich zdochlin sa budete stranit. Vsetko teda, co vo vodach nema plutvy a supiny, bude vam ohavnostou. Z vtakov sa vsak budete stranit tychto a nebudete ich jest, lebo vam budu ohavnostou: orla, orlosupa, orlosupa bradateho,kanu, sokola,vsetky druhy krkavcov,pstrosa, kukucku, cajku, vsetky druhy jastrabov,kuvika, kormorana, ibisa, sovu usatu,sovu, pelikana, buciaka,bociana, vsetky druhy kulichov, dudka a netopiera. Vsetky male lietave zivocichy, co chodia po styroch, nech su vam ohavnostou. Zo vsetkeho okridleneho hmyzu, co chodi po styroch, mozete jest len tie, ktore maju za nohami este nohy na skakanie, aby mohli skakat po zemi. Z nich mozete jest tieto: stahovave kobylky podla svojich druhov, pazrave kobylky, senne kobylky - a sarance. Vsetky ostatne male okridlene zivocichy, ktore maju styri nohy, budu pre vas ohavnostou. Tymito zvieratami sa znecistite, a kto sa dotkne ich mrtvol, bude az do vecera necisty;a kazdy, kto by niesol nieco z ich zdochliny, musi si oprat saty a ostane az do vecera necisty:Vsetkymi stvornohymi zvieratami, ktore maju rozdvojene kopyto, ale nemaju kopyto uplne rozdvojene a neprezuvaju; tie budu pre vas neciste. Kazdy, kto sa ich dotkne, je necisty. Za neciste budete povazovat aj vsetky stvornohe zivocichy chodiace po labach. Kazdy, kto sa dotkne ich zdochliny, bude necisty az do vecera. A kto by niesol ich zdochlinu, musi si oprat saty a bude az do vecera necisty. Toto je pre vas neciste. Z malych zivocichov, co sa hemzia na zemi, su pre vas tieto neciste: lasica, mys, rozne druhy jasterov,piskor, chameleon, mlok, salamandra a krt. Tieto z malych zivocichov su pre vas neciste. Kazdy, kto sa dotkne ich zdochliny, bude az do vecera necisty. A vsetko, na co take zdochnute zviera padne, je neciste: vsetky drevene predmety, saty, koza, koberec, kazdy predmet, ktory sa pouziva. Treba ho zaniest do vody a bude az do vecera necisty. Potom bude opat cisty. Ak take zviera padne do hlinenej nadoby, tak vsetko, co je v nej, bude neciste a treba ju rozbit. Akekolvek jedlo, ktore sa poziva a dostane sa do styku s takou vodou, bude neciste. Aj kazdy napoj, ktory sa pije z takej nadoby, bude necisty. Vsetko, na co taka zdochlina padne, bude neciste: pec a ohnisko treba rozbit, su neciste a budu pre vas neciste. Len pramene a studne a vodne nadrze ostanu ciste. Kto sa vsak dotkne zdochliny, ktora je v nich, je necisty. Ak taka zdochlina padne na semeno, ktore je pripravene na siatie, ono ostane ciste. Ak by sa vsak na semeno dostala voda a potom by nan padla zdochlina, tak bude pre vas neciste. Ak zdochne zviera, ktore sa moze jest, a niekto sa dotkne jeho zdochliny, bude az do vecera necisty. Kto by z takej zdochliny jedol, musi si vyprat saty a bude az do vecera necisty. Aj keby niekto niesol taku zdochlinu, vyperie si saty a bude az do vecera necisty. Vsetky male zivocichy, ktore sa hemzia po zemi, su ohavnostou, nesmu sa jest. Nic, co sa plazi po zemi, a nic, co chodi po styroch, ani co ma este viac noh, nijake male zivocichy, co sa hemzia po zemi, neslobodno jest, lebo to je ohavnost. Nerobte sa ohavnymi pre niektore z tychto mnohych zvierat, ktore sa hemzia na zemi, a neznecistujte sa nimi tak, ze budete necisti. Lebo ja, Pan, som vas Boh! Preto dokazte, ze ste svati, a budte svati, lebo ja som svaty. A neznecistite sa nejakym malym zivocichom, ktory lozi po zemi!Lebo ja som Pan, ktory vas vyviedol z egyptskej krajiny, aby som sa stal vasim Bohom. Nuz budte svati, lebo ja som svaty!Toto je zakon o stvornohych zvieratach, o lietavych zivocichoch, o vsetkych zivocichoch, co sa pohybuju vo vodach, ako aj o vsetkych zivocichoch, ktore lozia po zemi,aby sa robil rozdiel medzi cistym a necistym, medzi zvieratami, ktore sa mozu jest, a medzi zvieratami, ktore sa jest nesmu. “Potom Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: Ak nejaka zena zlahne a porodi chlapca, je sedem dni necista; tak dlho bude necista ako v dnoch svojej mesacnej nevolnosti. Na osmy den sa obreze jeho predkozkaa ona ostane este tridsattri dni (doma) v ocistovani svojej krvi. Nesmie sa dotknut nicoho svateho a nesmie prist do svatyne, kym sa neskoncia dni jej ocistovania. Ak porodi dievca, je dva tyzdne necista ako pri svojom ocistovani a ostane doma sestdesiatsest dni v ocistovani svojej krvi. Ked sa pominu dni jej ocistovania, ci je to chlapec alebo dievca, prinesu knazovi ku vchodu do stanku zjavenia rocneho baranka na celostnu zertvu a holubka alebo hrdlicku na obetu za hriech. On to obetuje Panovi a ocisti ju od hriechu, a bude cista od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodicke chlapca alebo dievcata. Keby vsak nemala na baranka, nech vezme dve hrdlicky alebo dva holubky, jedno na celostnu zertvu, druhe na obetu za hriech, knaz ju zmieri a bude cista. “Potom Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Ak sa niekomu spravi na holej kozi opuchlina, vyrazka alebo biela skvrna a rozvinie sa to na jeho kozi v malomocenstvo, nech ho privedu ku knazovi Aronovi alebo k niektoremu z jeho synov. Knaz prezrie vyrazku na kozi a ak chlpy na vyrazke obeleli a vyrazka je hlbsie ako okolita pokozka, pojde o malomocenstvo. Ked to knaz zbada, vyhlasi ho za necisteho. Ak vsak biela skvrna na jeho kozi nebude hlbsie ako jeho (ostatna) pokozka a chlpy na nej nezbeleli, knaz postihnuteho zavrie na sedem dni. Ked ho potom knaz na siedmy den prezrie a zisti, ze postihnute miesto a jeho farba ostali nezmenene, ze vyrazka sa mu na kozi nesiri, zavrie ho knaz este na sedem dni. A ked knaz aj pri druhej prehliadke vidi, ze vyrazka ostala biela a ze sa po kozi dalej nesiri, vyhlasi ho za cisteho, je to len vyrazka. Ak sa vsak po tom, co ho knaz prehliadol a uznal za cisteho, rozsiri vyrazka na kozi dalej, treba ho opat zaviest k nemu. Ak teraz knaz pri prehliadke zisti, ze sa vyrazka na kozi rozsirila, knaz ho vyhlasi za necisteho, ide o malomocenstvo. Ak sa na niekom ukaze malomocenstvo, nech ho privedu ku knazovi. Ked knaz zbada, ze je na jeho kozi biela opuchlina, od ktorej aj chlpy obeleli, a na opuchline vyrasta dive maso,je to na jeho kozi zastarale malomocenstvo. Knaz ho vyhlasi za necisteho bez toho, zeby ho (zo spolocnosti) odlucoval, lebo je necisty. Ked malomocenstvo vypukne na celej kozi, takze malomocenstvo pokryva celu pokozku choreho od hlavy az po paty, kde len knaz pozrie,a ked knaz zisti, ze malomocenstvo napadlo cele jeho telo, nech vyhlasi choreho za cisteho; obelel cely, je cisty. No len co sa na nom zjavi dive maso, bude necisty. Ked knaz vidi dive maso, vyhlasi ho za necisteho, dive maso je neciste, ide o malomocenstvo. Ak medzitym dive maso opat zmizne a obelie, nech ide ku knazovi. A ked knaz zisti, ze napuchnute miesto obelelo, knaz vyhlasi choreho za cisteho; je cisty. Ak sa niekomu urobi na kozi vred a zahoji sa,ale potom na mieste vredu vznikne biela opuchlina alebo cervena skvrna, nech ho privedu ku knazovi. Ked spozoruje, ze je to hlbsie ako koza a ze od toho obeleli chlpy, knaz ho vyhlasi za necisteho, je to malomocenstvo, ktore vypuklo na vrede. Ale ak knaz zisti, ze chlpy tam neobeleli a ze (to miesto) nie je hlbsie ako ostatna koza, ze (len) obelelo, nech ho knaz oddeli na sedem dni. Ak sa to bude rozsirovat po kozi dalej, knaz ho vyhlasi za necisteho, ide o malomocenstvo. Ak vsak skvrna ostane na tom istom mieste a nerozsiruje sa, ide o zaceleny vred a knaz ho vyhlasi za cisteho. Ak ma niekto na svojej kozi popaleninu a maso, ktore sa utvara na popalenine, je ako bielocervena alebo ako biela skvrna,a knaz pri jeho prehliadke zbada, ze chlpy na skvrne zbeleli a ze je to hlbsie ako koza, ide o malomocenstvo, ktore vznika v popalenine. Knaz ho vyhlasi za necisteho, je to malomocenstvo. Ale ak knaz zisti, ze na skvrne chlpy nezbeleli a ze to nie je hlbsie ako koza, ba ze je to biele, knaz ho na sedem dni oddeli. Na siedmy den ho knaz prezrie. Ak sa skvrna rozsirila po kozi, knaz ho vyhlasi za necisteho, je to malomocenstvo. Ak skvrna ostane na svojom mieste a nerozsiruje sa po kozi, ba zbelie, ide len o napuchnutie po popaleni. Knaz ho vyhlasi za cisteho. To je zahojena popalenina. Ak nejakemu muzovi alebo zene vznikne na hlave alebo na brade vyrazkaa knaz pri prehliadke vyrazky zisti, ze je hlbsie ako koza, a pritom vlasy zredli a zozltli, knaz ho vyhlasi za necisteho. Je to zhubna skvrna, je to malomocenstvo hlavy alebo brady. Ak knaz pri prehliadke uvidi, ze zhubna skvrna nie je hlbsie ako koza, ale ze len vlasy nie su na nej cierne, knaz postihnuteho zhubnou skvrnou odluci na sedem dni. Ak knaz pri prehliadke napadnuteho miesta na siedmy den zisti, ze skvrna sa nerozsirila, vlasy nezozltli a skvrna nie je hlbsie ako koza,musi sa (dat) ostrihat - iba skvrnite miesto sa neostriha - a potom knaz postihnuteho skvrnou odluci zasa na sedem dni. Ked potom knaz na siedmy den zhubnu skvrnu prezrie a zisti, ze skvrna na kozi sa nerozsirila a ze nie je hlbsie ako koza, vyhlasi ho knaz za cisteho; on si vyperie saty a je cisty. Ak sa vsak skvrna rozsiri dalej po kozi - po tom, co bol vyhlaseny za cisteho -a ked knaz pri prehliadke zisti, ze sa skvrna na kozi rozsirila, knaz nebude zistovat, ci zozltli vlasy; postihnuty je necisty. Ak skvrna nemeni svoj vzhlad a opat na nej rastu cierne vlasy, vtedy je skvrna vyliecena. Postihnuty je cisty a knaz ho vyhlasi za cisteho. Ak sa zjavi u niektoreho muza alebo zeny na kozi jasna skvrna, biele skvrny,a knaz pri prehliadke najde jasne biele skvrny, to je neskodna vyrazka, ktora vznikla na kozi, a taky je cisty. Ak niekomu oplesivie hlava a je plesivy na tyle, je cisty. Ak hlava plesivie spredu a je plesivy na cele, je cisty. Ak sa vsak na celnej alebo tylovej plesine ukaze bledocervena vyrazka, to je malomocenstvo, ktore vzniklo na jeho celnej a tylovej plesine. Ked knaz pri prehliadke zisti spredu alebo zozadu na jeho plesine bledocervenu vyrazku, ktora vyzera ako malomocenstvo na kozi tela,to je malomocny clovek, je necisty. Knaz ho bez vahania vyhlasi za necisteho, ma na hlave malomocenstvo. Malomocny, ktory je napadnuty touto vyrazkou, nech chodi s roztrhnutym odevom, vlasy nech ma volne rozpustene, nech si zakryje bradu a nech vola: »Necisty, necisty!«Zostane necisty dovtedy, kym bude mat vyrazku. Je necisty, musi byvat osve, bude sa zdrzovat mimo tabora. Ak sa skvrna malomocenstva ukaze ci uz na vlnenych satachalebo na platennych satach, ci na tkanych alebo pletenych, platennych alebo vlnenych latkach, ci na kozi alebo na nejakom kozenom predmetea skvrna ci na satach alebo na kozi, ci na tkanych alebo na pletenych latkach, alebo na akomkolvek kozenom predmete bola by zelenkava alebo cervena, to je skvrna malomocenstva a treba ju ukazat knazovi. Knaz skvrnu preskuma a skvrnitu vec na sedem dni odlozi. Ak na siedmy den pri prezerani skvrny zbada, ze sa skvrna ci uz na satach alebo na tkanej alebo pletenej latke, ci na kozi alebo hocakom kozenom predmete rozsirila, skvrna je zhubnym malomocenstvom; (vec) je necista. Saty, tkanu ci platennu, pletenu alebo sukennu latku alebo kozeny predmet, nech je to cokolvek, na com sa ukazala skvrna, spali, lebo je to nebezpecne malomocenstvo a taka (vec) sa musi uplne spalit. Ak knaz pri prezerani zisti, ze sa skvrna na satach, ci na tkanej alebo platennej latke, ci na kozenom predmete, alebo na comkolvek nerozsirila,knaz nariadi, aby sa to, na com sa vyskytla skvrna, vypralo; potom to odlozi opat na sedem dni. Ak aj teraz knaz pri skumani - po tom, co bola skvrna vyprana - vidi, ze sa skvrna nezmenila, je to neciste; aj ked sa skvrna nerozsirila, musi sa to uplne spalit; ide tu o nacate miesto na jej rube alebo lici. Ak knaz pri skumani vidi, ze vyprata skvrna vybledla, tak ju zo siat, koze alebo tkaniny, ci platennej latky vystrihne. Ak sa opat zjavi na satach, na tkanej alebo platennej latke, alebo na nejakom kozenom predmete, nech je to cokolvek, je to cerstve malomocenstvo, to, na com sa skvrna zjavila, musi sa uplne spalit. Oblek alebo tkana, ci platenna latka alebo kozeny predmet, nech je to cokolvek, na com po vyprani skvrna zmizne, vyperie sa este raz a je to ciste. Toto je zakon o malomocenstve na sukennom ci platennom obleku, alebo na tkanej ci platennej latke, alebo na hocakom kozenom predmete, ako ich za ciste alebo neciste vyhlasil (knaz). “A Pan hovoril Mojzisovi:„Toto je zakon o malomocnych: V den jeho ocistovania privedu ho ku knazovi,ale knaz vyjde (mu v ustrety) von z tabora. Ked knaz pri prehliadke zisti, ze sa malomocenstvo na malomocnom vyliecilo,knaz nariadi priniest pre ocistovaneho dva zive ciste vtaky, cedrove drevo, karmazinove nitky a yzop. Knaz rozkaze jedneho z vtakov zabit nad hlinenou nadobou s pramenitou vodou. Potom vsak vezme ziveho vtaka, cedrove drevo, karmazinove nitky a yzop a namoci to, aj ziveho vtaka, do krvi vtaka, ktory bol zabity nad (nadobou s) pramenitou vodou. Nato sedem raz pokropi (cloveka), co sa ma ocistit od malomocenstva, a tak ho ocisti. Ziveho vtaka vsak necha volne uletiet do pola. Potom si ten, co sa ma ocistit, vyperie odev, ostriha si vsetky vlasy, umyje sa vodou a bude cisty. Po tomto moze ist do tabora, musi vsak ostat sedem dni vonku mimo svojho stanu. Na siedmy den si zasa ostriha vsetky vlasy, hlavu, bradu, obrvy; ostriha si vobec vsetky vlasy, vyperie si saty, umyje si telo vodou a bude cisty. Na osmy den vezme dva bezchybne baranky a jednu bezchybnu jalovicku, tri desatiny (efy) jemnej, s olejom pomiesanej muky a log oleja na potravinovu obetu. Knaz, ktory vykonava ocistovanie tohto cloveka, postavi jeho, co sa ocistuje, a vsetky veci pred Pana pri vchode do stanku zjavenia. Potom knaz vezme jedneho baranka a prinesie ho na obetu podlznosti; takisto i log oleja a oboje bude podavat ako podavaciu obetu Panovi. Potom zabije baranka na svatom mieste, na mieste, kde sa zabija zertva za hriech a celostna zertva; lebo ako obeta za hriech, tak aj obeta podlznosti patri knazovi; je svatosvata. Nato knaz zoberie nieco z krvi obety podlznosti a pomaze nou dolny koniec praveho ucha, palec na pravej ruke a velky prst na pravej nohe ocistovaneho. Knaz potom vezme nieco z loga oleja a naleje si to na lavu knazsku ruku. Knaz namoci prst svojej pravej ruky do oleja, co je na jeho lavej dlani, a prstom pokropi sedem raz olejom pred Panom. Ostatnym olejom, ktory mu zostal na ruke, knaz pomaze prave ucho, palec na pravej ruke a palec na pravej nohe ocistovaneho, na krv z obety podlznosti. A olej, co este ostane knazovi na ruke, pootiera o hlavu ocistovaneho. Takto ho knaz zbavi viny pred Panom. Potom knaz prinesie obetu za hriech a ocistovaneho zbavi viny, takze bude oslobodeny od svojej necistoty. Nato knaz prinesie na oltari celostnu zertvu a potravinovu obetu. Takto ho knaz zbavi hriechu a je cisty. Ak je vsak (malomocny clovek) chudobny a nemoze uhradit vylohy, vezme jedneho baranka na obetu podlznosti, aby ho podaval a aby sa zbavil hriechu, desatinu efy jemnej muky zmiesanej s olejom na potravinovu obetu a log oleja,potom dve hrdlicky alebo dva holubky; to dostaci, aby sa jedno obetovalo ako obeta za hriech, druhe ako celostna zertva. Na osmy den ich prinesie na svoje ocistovanie knazovi ku vchodu do stanku zjavenia pred Pana. Knaz vezme baranka za podlznost a log oleja a knaz to bude podavat ako podavaciu obetu pred Panom. Potom zabije baranka za podlznost, vezme nieco krvi z obety podlznosti, potrie koniec praveho ucha ocistovaneho a palec na jeho pravici a palec na jeho pravej nohe. Z oleja si knaz naleje nieco na lavu knazsku rukua knaz pokropi pravym prstom olejom zo svojej lavej ruky sedem raz pred Panom. Nato knaz olejom, ktory ma na ruke, pomaze ocistovaneho na konci praveho ucha, na palci pravej ruky a na palci pravej nohy, na mieste, kde je krv z obety podlznosti. A olej, co ostane knazovi na ruke, pootiera o hlavu ocistovaneho, aby ho tak pred Panom zbavil hriechu. Potom poda (na obetu) jednu hrdlicku alebo holubka z toho, co on moze dat,jedno na obetu za hriech, druhe na celostnu zertvu s potravinovou obetou. Takto knaz zbavi ocistovaneho hriechu pred Panom. Toto je zakon o (cloveku) postihnutom malomocenstvom, ktoremu nestaci na vylohy pri jeho ocistovani. “Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Ked pridete do kanaanskej krajiny, ktoru vam dam do vlastnictva, a ak v krajine, ktora vam bude patrit, navstivim niektory dom malomocenstvom,nech sa majitel domu zoberie a nech to oznami knazovi takto: »Na mojom dome sa ukazuje cosi ako malomocenstvo. «Tu knaz rozkaze, aby dom vyprazdnili, kym ta pride knaz, aby videl skvrny, aby nemusel vsetko, co je v dome, oznacit za neciste. Potom pride knaz prezriet dom. A ked pri prezerani skvrn zbada, ze vyrazeniny na domovych stenach su ako zelenave, cervenkaste jamky, ktore su hlbsie ako stena,vyjde z domu pred dvere a dom zavrie na sedem dni. Ked knaz na siedmy den znova pride a pri prezerani zisti, ze vyrazenina sa na domovych stenach rozsirila,knaz nariadi kamene, na ktorych sa ukazuje vyrazenina, vytrhnut a vyhodit na neciste miesto von z mesta. Dom sa zvnutra zokol-vokol oskrabe a oskrabany prach vysype von na neciste miesto za mestom. Potom sa zoberu ine kamene a polozia na miesto (vybratych) kamenov a vezme sa ina omietka a dom sa obhodi. Ak sa vyrazenina ukaze v dome opat - po tom, co vyhodili kamene a dom oskrabali a nanovo omietli -,tak zasa pride knaz a obzrie to. A ked sa ukaze, ze vyrazenina sa v dome rozsirila, ide v dome o zazrate malomocenstvo; je necisty. Dom sa zbori a jeho kamene, brvna a vsetko murivo domu sa odprace von z mesta na neciste miesto. Kto vsak vstupi do domu v case, ked bol zatvoreny, je az do vecera necisty. A kto by spal v dome, musi si vyprat odev, aj kto by jedol v dome, musi si vyprat odev. Ale ked knaz vojde do domu a pri prezerani zisti, ze sa vyrazenina v dome nerozsirila - po tom, co bol nanovo omietnuty -, knaz vyhlasi dom za cisty; jeho malomocenstvo prestalo. Na ocistovanie domu vezme dva vtaky, cedrove drevo, karmazinove nitky a yzop. Jeden vtak sa zabije nad hlinenou nadobou s pramenitou vodou,potom sa vezme cedrove drevo, yzop, karmazinove nitky a zivy vtak, namoci sa to do krvi zabiteho vtaka a do pramenitej vody a dom sa sedem raz pokropi. Takto bude dom krvou, cedrovym drevom, yzopom a karmazinovymi nitkami ocisteny. Ziveho vtaka necha volne uletiet z mesta do pola. Tak zbavi dom necistoty a bude cisty. Toto je zakon o vsetkych druhoch malomocenstva a o zhubnych (vyrazkach),ako aj o malomocenstve na odeve a domoch,o nabehline, prasine a vsetkych skvrnach a o rozlicnych farebnych premenach,aby sa videlo, kedy je nieco neciste a kedy ciste. Toto je zakon o malomocenstve. “Pan vravel Mojzisovi a Aronovi:„Hovorte Izraelitom a povedzte im: Ak niekto trpi na semenotok, tak jeho vytok je necisty. A toto bude jeho necistota pre jeho vytok: ci jeho telo vylucuje vytok, alebo jeho telo zadrzuje vytok, je to necistota. Kazde lozko, na ktorom bude spat trpiaci na vytok, bude neciste a kazdy predmet, na ktory si sadne, bude necisty. Kto sa dotkne jeho lozka, musi si vyprat odev a okupat sa vo vode a bude az do vecera necisty. Ak si niekto sadne na predmet, na ktorom sedel trpiaci na vytok, vyperie si odev a okupe sa vo vode, a bude az do vecera necisty. Kto sa dotkne tela toho, co trpi na semenotok, vyperie si odev, okupe sa vo vode a bude do vecera necisty. Ak sa trpiaci na vytok dotkne nejako svojimi slinami toho, kto je cisty, ten si musi vyprat odev, okupe sa vo vode a bude az do vecera necisty. Kazde sedlo, na ktorom sedel trpiaci vytokom, je neciste. Kazdy, kto sa dotkne niecoho, co mal ten pod sebou, bude necisty az do vecera; a kto by to prenasal, musi si vyprat vo vode odev, vykupe sa vo vode a bude az do vecera necisty. Kazdy, koho sa trpiaci na vytok dotkne neumytymi rukami, musi si vyprat odev a okupat sa vo vode, a bude do vecera necisty. Hlinenu nadobu, ktorej sa trpiaci vytokom dotkne, treba rozbit, drevena nadoba sa vymyje vodou. Ked sa chory na vytok uzdravi zo svojej choroby, nech pocita sedem dni, aby bol cisty. Potom si vyperie odev a okupe sa v tecucej vode a bude cisty. Na osmy den vezme dve hrdlicky alebo dva holubky, dostavi sa pred Pana ku vchodu do stanku zjavenia a odovzda ich knazovi. A knaz ich obetuje: jedno ako obetu za hriech a druhe ako celostnu zertvu. Takto ho knaz zbavi hriechu za jeho vytok pred Panom. Kto mal vytok semena, okupe si cele telo a je az do vecera necisty. A kazdy odev a kazdu kozu, na ktore sa semeno dostalo, treba poumyvat vodou a je az do vecera neciste. Ak niekto obcoval so zenou a pritom vyslo semeno, obaja sa vykupu vo vode a budu az do vecera necisti. Ak ma nejaka zena vytok, a to riadny mesacny krvotok na svojom tele, ostane sedem dni vo svojom ocistovani. Kto sa jej dotkne, je az do vecera necisty. Vsetko, na com bude v case svojho ocistovania spat, bude neciste, takisto vsetko, na com bude sediet, bude neciste. Kazdy, kto sa dotkne jej lozka, vyperie si odev a vykupe sa vo vode a bude az do vecera necisty. Kazdy, kto sa dotkne predmetu, na ktorom ona sedela, vyperie si odev a vykupe sa vo vode, a bude do vecera necisty. Kto sa dotkne niecoho na jej lozku alebo predmetu, na ktorom sedela, bude az do vecera necisty. Keby s nou niekto obcoval a nieco z jej necistoty by sa nan dostalo, tak bude sedem dni necisty a kazde lozko, na ktorom by lezal, bude neciste. Ak ma nejaka zena dlhsi cas krvotok, mimo casu jej ocistovania, alebo ak ma vytok dlhsi cas ako obycajne, tu o case, v ktorom ma necisty vytok, plati to, co o case jej (riadneho) ocistovania: je necista. Kazde lozko, na ktorom by v case svojho vytoku lezala, je pre nu ako lozko v case ocistovania a kazdy predmet, na ktorom by sedela, je necisty ako pri necistote jej riadneho ocistovania. Kazdy, kto sa tychto veci dotkne, bude necisty. Vyperie si odev a okupe sa vo vode a bude do vecera necisty. Ked vsak od vytoku ozdravie, nech pocita sedem dni, potom bude cista. Na osmy den vsak vezme dve hrdlicky alebo dva holubky a prinesie ich ku vchodu do stanku zjavenia. A knaz potom obetuje jedno ako obetu za hriech a druhe ako celostnu zertvu. Tak ju knaz zbavi hriechu pred Panom za jej necisty vytok. Poucte teda Izraelitov o ich necistote, aby pre svoju necistotu nepomreli, len co by poskvrnili moj pribytok, ktory je uprostred vas. Toto je zakon o tom, kto ma vytok a kto je pre vyron semena necisty,a o tej, ktora ma (riadne) ocistovanie, alebo trpi na vytok, ci je to muz alebo zena, ako aj o tom, kto s necistou obcuje. “Pan hovoril Mojzisovi po smrti dvoch Aronovych synov, ktori zomreli, ked (nepristojne) predstupili pred Pana. A Pan povedal Mojzisovi: „Povedz svojmu bratovi Aronovi, ze nesmie vstupit v lubovolnom case do svatyne za oponu, co je pred zlutovnicou na arche, aby nezomrel; lebo ja sa nad zlutovnicou ukazujem v oblaku. Aron vstupi do svatyne iba tak, ze prinesie bycka na obetu za hriech a barana na celostnu zertvu. Oblecie si posvatnu lanovu rizu, na nohy si navlecie lanove spodky, opase sa lanovou povojkou a pripevni si lanovu mitru. To su posvatne ubory. A oblecie si ich, az ked si telo okupal vo vode. Od celej izraelskej pospolitosti prijme dva capy na obetu za hriech a jedneho barana na celostnu zertvu. Aron bude obetovat byka na obetu za hriech a sprostredkuje odpustenie sebe a svojmu domu. Potom vezme oba capy a postavi ich pred Pana pri vchode do stanku zjavenia. Nato Aron hodi zreb o oba capy, jeden zreb pre Pana, druhy zreb pre Azazela. Tu Aron prinesie capa, na ktoreho padol zreb pre Pana, a prinesie ho na obetu za hriech;capa, na ktoreho padol zreb pre Azazela, postavi ziveho pred Pana, aby na nom vykonal obrad zmierenia a aby ho poslal Azazelovi na pust. Aron teda prinesie na obetu bycka, urceneho na obetu za hriech, aby sprostredkoval zmierenie pre seba a pre svoj dom. Bycka urceneho na obetu za hriech zabije,vezme kadidelnicu naplnenu zeravym uhlim z oltara, ktory je pred Panom, a plnu hrst roztlceneho, prijemne vonajuceho kadidlaa zanesie to na ohen pred Pana, aby kadidlovy dym zahalil zlutovnicu nad zakonom; inak by musel zomriet. Nato vezme z byckovej krvi a prstom pokropi zlutovnicu na celnej strane; svojim prstom pokropi zlutovnicu sedem raz krvou. Nato zabije capa urceneho na obetu za hriech ludu, jeho krv zanesie za oponu a s krvou urobi to iste, co urobil s krvou bycka: pokropi nou zlutovnicu a (miesto) pred zlutovnicou;a tak vykona zmierenie svatyne za znecistenie Izraelitov a za vsetky priestupky, ktorych sa dopustili. To iste urobi aj so stankom zjavenia, ktory sa nachodi medzi nimi uprostred ich necistot. V stanku zjavenia nesmie byt nik, ked on vstupi, aby vykonal vo svatyni zmierenie, kym ju neopusti a nevykona zmierenie za seba a za celu izraelsku pospolitost. Potom vyjde von k oltaru, co je pred Panom, a na nom vykona zmierenie. Vezme z byckovej a capovej krvi a potrie rohy oltaraa prstom ho sedem raz pokropi krvou. Takto ho ocisti a posvati od necistot Izraelitov. Ked ukonci zmierenie svatyne, stanku zjavenia a oltara, privedie ziveho capa. Zivemu capovi polozi Aron obe ruky na hlavu a vyzna nad nim vsetky previnenia Izraelitov a vsetky priestupky, ktorych sa dopustili. Nalozi ich na capovu hlavu a da ho urcenemu muzovi vyviest do puste. Takto cap odnesie vsetky ich nepravosti na odlahle miesto, ked capa vyzenie na pust. Potom Aron vstupi do stanku zjavenia, zoblecie si lanove rucho, ktore si obliekol, ked vchadzal do svatyne, a necha ho tam. Potom si na svatom mieste poumyva telo a oblecie sa do svojho rucha, vyjde von a obetuje svoju celostnu zertvu a celostnu zertvu vsetkeho ludu a vykona zmierenie za seba a za lud. Loj obety za hriech spali vsak na oltari. Ten, kto vyhnal capa Azazelovi, vyperie si odev a okupe si telo vo vode; potom moze prist do tabora. Bycka na obetu za hriech aj capa na obetu za hriech, ktorych krv pouzil na vykonanie zmierenia vo svatyni, vynesu von z tabora a uplne ich spalia aj s ich kozou, masom a trusom. Kto ich spali, vyperie si odev a okupe si telo vo vode, a potom moze prist do tabora. Tento zakon bude pre vas vecne platny: V desiaty den siedmeho mesiaca sa budete postit a nebudete konat nijaku pracu, ani domorodec, ani cudzinec, ktory sa u vas zdrzuje. Lebo v tento den sa budete zmierovat a ocistovat; ocistite sa od vsetkych svojich hriechov pred Panom. Bude to pre vas den uplneho odpocinku a budete sa postit. To je vecne ustanovenie. Obrady zmierenia vykona velknaz, ktory bol pomazany a posvateny, aby sluzil namiesto svojho otca ako knaz. Oblecie sa do lanoveho rucha, do posvatneho rucha,a vykona zmierenie vo velsvatyni; zmieri tiez stanok zjavenia a oltar a vykona zmierenie knazov a celej izraelskej pospolitosti. Toto bude pre vas vecnym ustanovenim, aby raz do roka sprostredkoval zmierenie Izraelitom, aby sa zbavili vsetkych svojich hriechov. “ A urobil tak, ako Mojzisovi nariadil Pan. Pan vravel Mojzisovi:„Hovor Aronovi, jeho synom a vsetkym Izraelitom a povedz im: Toto prikazal Pan:Kazdy Izraelita, ktory v tabore alebo mimo tabora zabije byka, barana alebo kozua neprivedie ich ku vchodu do stanku zjavenia, aby ich priniesol Panovi ako obetny dar pre Panov pribytok, taky clovek uvali na seba vinu krvi. Vylial krv a tento clovek bude vyhubeny zo svojho ludu. Preto nech Izraeliti privadzaju obetne zvierata, ktore zabijali v poli, knazovi ku vchodu do stanku zjavenia pred Pana a nech ich zabiju ako pokojnu zertvu Panovi. Knaz vyleje krv na Panov oltar pri vchode do stanku zjavenia a loj spali na prijemnu vonu pre Pana. Uz nebudete prinasat svoje zertvy kozim besom, s ktorymi ste smilnili. Tento zakon ma pre vas vecnu platnost z pokolenia na pokolenie. Povedz im tiez: Keby niektory Izraelita alebo aj cudzinec, ktory sa u nich zdrzuje, priniesol celostnu zertvu alebo inu zertvu,a nepriviedol by ju ku vchodu do stanku zjavenia, aby ju tam obetoval Panovi, bude vyhubeny zo svojho ludu. Keby niektory Izraelita alebo cudzinec, ktory sa u nich zdrzuje, jedol nejaku krv, proti takej osobe obratim svoju tvar a vytrhnem ju z jej ludu. Ved dusa zivocicha je v krvi a dal som vam ju pre oltar, aby ste nou zmierovali svoje duse. Krv sprostredkuje zmierenie, lebo v nej je zivot. Preto som zakazal Izraelitom: Nik z vas nesmie jest krv! Ani cudzinec, ktory sa u vas zdrzuje, nesmie jest krv!Ktokolvek z Izraelitov a z cudzincov, ktori sa u vas zdrzuju, ulovi zviera alebo vtaka, co sa moze jest, vypusti krv a prikryje ju zemou. Lebo zivot kazdeho stvorenia je v jeho krvi. Preto som zakazal Izraelitom: Nesmiete jest krv nijakeho tvora, lebo zivot kazdeho tvora je v jeho krvi. Kazdy, kto by ju jedol, bude vyhubeny. Kazdy clovek, ktory by jedol uhynute alebo roztrhane zviera, ci je to domorodec alebo cudzinec, vyperie si odev a okupe sa vo vode, a bude az do vecera necisty. Potom bude opat cisty. Ak sa neoperie a neokupe svoje telo, dopusti sa previnenia. “Pan vravel Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ja, Pan, som vas Boh!Nesmiete robit to, co sa robilo v egyptskej krajine, kde ste byvali, ale ani to nesmiete robit, co sa robi v kanaanskej krajine, kam vas zavediem; nebudete sa spravat podla ich zvyku. Vyplnite moje ustanovenia a zachovate moje predpisy a budete podla nich kracat! Ja, Pan, som vas Boh!Preto zachovavajte moje ustanovenia a moje prikazy! Kto ich bude plnit, bude z nich zit. Ja som Pan!Nik sa nesmie priblizit k pokrvnemu, aby s nim telesne obcoval. Ja som Pan!Neodkryjes nahotu svojho otca: to jest svojej matky. Je predsa tvojou matkou. Nesmies ju zneuctit!Neodkryjes nahotu zeny svojho otca, to je telo tvojho otca. Neodkryjes nahotu svojej sestry, dcery svojho otca alebo dcery svojej matky, ci sa narodila doma alebo sa narodila mimo domu. Neodkryjes nahotu dcery svojho syna alebo dcery svojej dcery, lebo to je tvoje telo. Neodkryjes nahotu dcery niektorej zeny svojho otca, ktora pochadza od tvojho otca, je tvojou sestrou. Neodkryjes nahotu sestry svojho otca, to je telo tvojho otca. Neodkryjes nahotu sestry svojej matky, to je telo tvojej matky. Neodkryjes nahotu brata svojho otca: nepriblizis sa k jeho zene, ona je tvojou tetou!Neodkryjes nahotu svojej nevesty, je zenou tvojho syna, nesmies odkryt jej nahotu!Neodkryjes nahotu bratovej zeny, to je telo tvojho brata. Neodkryjes nahotu zeny a jej dcery; nesmies si vziat dceru jej syna ani dceru jej dcery, aby si odkryl ich nahotu; su jej telo a to by bolo krvismilstvo!Nesmies si pribrat za zenu manzelkinu sestru a tym ju urobit ziarlivou, keby si s nou obcoval za jej zivota. Nepriblizuj sa k zene pocas jej mesacneho ocistovania, aby si odkryl jej nahotu. So zenou svojho blizneho nesmies pohlavne obcovat, aby si sa s nou neposkvrnil. Nesmies zasvatit svoje dieta Molochovi, aby si nezneuctil meno svojho Boha. Ja som Pan!Nesmies necisto obcovat s muzom tak, ako sa pohlavne obcuje so zenou. To by bola ohavnost!Nesmies pohlavne obcovat s nijakym zvieratom; poskvrnil by si sa tym. Ani zena sa nepostavi zvieratu, aby sa s nim spojila; to by bola nehanebnost!Neposkvrnte sa ani jednou z tychto veci; ved vsetkymi tymito vecami sa poskvrnovali narody, ktore ja vyzeniem pred vami. A pretoze je poskvrnena aj krajina, ja vypomstim jej zlociny tak, ze krajina vyvrhne svojich obyvatelov. Nuz zachovavajte moje ustanovenia a nariadenia a nedopustte sa nijakej z tychto ohavnosti, ani domorodci, ani cudzinci, ktori sa budu medzi vami zdrziavat,lebo vsetky tieto ohavne ciny robili obyvatelia krajiny, ktori tam boli pred vami, a preto sa krajina stala necistou. Nech vas nevyvrhne krajina, keby ste ju poskvrnili, ako vyvrhla narody, ktore tu boli pred vami. Lebo kazdy, kto by sa dopustil niektorej z tychto ohavnosti, osoby, ktore by to urobili, budu vyhubene spomedzi svojho ludu. Zachovavajte teda moje nariadenia; nespravajte sa ohavnymi zvykmi, ktore boli pred vami, aby ste sa nimi neposkvrnili. Ja, Pan, som vas Boh!“Pan vravel Mojzisovi:„Hovor celej izraelskej pospolitosti a povedz im: Budte svati, lebo ja, Pan, vas Boh, som svaty!Nech sa kazdy boji svojej matky a svojho otca a zachovavajte moje soboty. Ja, Pan, som vas Boh!Neobracajte sa k modlam a nerobte si liatych bohov! Ja, Pan, som vas Boh!Ked prinesiete Panovi pokojnu zertvu, obetujte ju tak, aby ste sa (mu) pacili. Musi sa zjest v den, ked ju prinesiete na obetu, alebo na druhy den. Co ostane do tretieho dna, treba to spalit. Keby sa to jedlo na treti den, je to zakazane, neziska to oblubu;a kto to bude jest, uvali na seba hriech, lebo znesvatil to, co je Panovi svate; taka osoba bude vyhubena zo svojho ludu. Ked budete zberat urodu svojej krajiny, neznite svoje pole az do kraja, a ked zoberiete svoju urodu, nepaberkujte. Ani vo svojich viniciach nepaberkujte a nezbierajte, co poopaduvalo v tvojej vinici; nechajte to pre chudobnych a cudzincov! Ja, Pan, som vas Boh!Nekradnite, neluhajte a neklamte jeden druheho!Neprisahajte falosne na moje meno, aby ste nezneuctili meno svojho Boha! Ja som Pan!Neutlacaj a neokradaj svojho blizneho! Mzda robotnika nech neostava v tvojich rukach do druheho rana!Hluchemu sa nevysmievaj a slepemu nestavaj do cesty prekazky, ale boj sa svojho Boha! Ja som Pan!Na sude sa nedopustaj krivdy! Ani chudobnemu nenadrzaj, ani zamoznemu nechytaj stranu! Svojho blizneho sud spravodlivo!Neroznasaj osocovania medzi sukmenovcami! Necihaj na zivot svojho blizneho! Ja som Pan!Nenos nenavist vo svojom srdci voci svojmu bratovi! Uprimne napomen svojho blizneho, aby si pren neuvalil vinu na seba!Nepomsti sa a neprechovavaj hnev voci prislusnikom svojho ludu, ale miluj svojho blizneho ako seba sameho! Ja som Pan!Zachovavajte moje prikazy: Nedajte parit sa dvom druhom vasho dobytka! Neosievaj svoje pole dvojakym semenom! Nevezmi na seba odev utkany z dvojakej latky!Ak bude muz spat a obcovat so zenou, ktora je otrokyna, vydata za ineho muza, a nie je vykupena ani nedostala slobodu, budu obidvaja potrestani, ale usmrteni nebudu, lebo ona nebola prepustena na slobodu. On prinesie za pokutu Panovi barana ku vchodu do stanku zjavenia na obetu za spreneveru. Knaz mu obetou barana za spreneveru, za jeho hriech, ktoreho sa dopustil, sprostredkuje zmierenie pred Panom a odpusti sa mu, a bude oslobodeny od svojho hriechu, ktoreho sa dopustil. Ked vojdete do krajiny a budete sadit ovocne stromy rozlicnych druhov, netrhajte ich prve ovocie - ich predkozku! Tri roky sa ich nedotykajte, nesmu sa jest!Vo stvrtom roku sa vsetko ich ovocie ako dar povdacnosti zasvati Panovi. Len v piatom roku mozete jest ich ovocie, aby ste takto z nich mali bohatsiu urodu. Ja, Pan, som vas Boh!Nic nejedzte s krvou! Nesmiete vestit, ani vykladat!Nestrihajte si vlasy dookola hlavy a neholte si bokombriadky!Pre mrtveho si nerobte zarezy do tela! Nevypalujte si (do koze) nijake znamenia! Ja som Pan!Nezneucti svoju dceru tym, ze ju vydas na smilstvo, aby sa krajina nestala miestom neresti a pareniskom smilstva!Zachovavajte moje soboty a majte v ucte moju svatynu! Ja som Pan!Neobracajte sa na vyvolavacov duchov a na vestcov! Nevypytujte sa ich: poskvrnili by ste sa tym. Ja, Pan, som vas Boh!Pred sedivou hlavou vstan, cti si starsiu osobu a boj sa svojho Boha! Ja som Pan!Ak sa bude u teba v tvojej krajine zdrzovat cudzinec, neutlacaj ho!Cudzinec, ktory sa bude u vas zdrzovat, nech je medzi vami ako domorodec. Milujte ho ako seba, ved aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Ja som Pan, vas Boh!Nedopustte sa nespravodlivosti na sude, pri merani, pri vahe a pri dutych mierach!Majte spravne vahy, spravne zavazia, spravnu efu a spravny hin! Ja som Pan, vas Boh, ktory vas vyviedol z egyptskej krajiny!Zachovajte vsetky moje prikazania a ustanovenia a konajte podla nich! Ja som Pan!“Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: Kazdy, kto z Izraelitov a z cudzincov, co sa zdrzuju v Izraeli, da Molochovi niektore zo svojich deti, naskutku zomrie, lud krajiny ho ukamenuje!A ja sam obratim svoju tvar proti tomu cloveku a vyhubim ho z jeho ludu, pretoze dal Molochovi svoje dieta, a tak poskvrnil moju svatynu a zneuctil moje meno. A keby obyvatelia krajiny zavreli oci pred tymto clovekom - ked dal svoje dieta Molochovi - a nezabili by ho,tak ja sam obratim svoju tvar proti tomu cloveku a proti jeho potomstvu a vyhubim z jeho ludu jeho a vsetkych, co ho budu nasledovat, ked budu vzdavat poctu Molochovi. A osobu, ktora sa obrati na vyvolavacov duchov a na vestcov a bude s nimi modlarcit, proti takej osobe obratim svoju tvar a vyhubim ju z jej ludu. Ukazte, ze ste svati, a budte svati, lebo ja som Pan, vas Boh!Zachovavajte moje prikazy a plnte ich; ja som Pan, ktory vas posvacuje. Lebo kazdy, kto bude zlorecit svojmu otcovi alebo svojej matke, musi zomriet. Zlorecil otcovi a matke, jeho krv bude na nom. Kto bude sulozit s vydatou zenou, s manzelkou svojho blizneho, tak cudzoloznik ako cudzoloznica musia zomriet. Keby niekto spal so zenou svojho otca, zneuctil by telo svojho otca; obaja musia zomriet, ich krv bude na nich. Keby niekto spal so svojou nevestou, obaja musia zomriet, spachali nehanebnost; ich krv bude na nich. Kto by spal s muzom tak, ako sa obcuje so zenou, obaja spachali ohavnost, musia zomriet, ich krv bude na nich. Ak si niekto okrem zeny vezme aj jej matku, to je krvismilstvo, treba jeho aj ich upalit, aby neostal tento zlocin medzi vami. Kto by pohlavne obcoval s domacim zvieratom, musi zomriet a zviera zabijete. Keby sa niektora zena priblizila k nejakemu zvieratu a spojila by sa s nim, zabijes i zenu, i zviera; musia zomriet, ich krv bude na nich. Ak si niekto vezme svoju sestru, dceru svojho otca alebo svojej matky, a pozrie na jej nahotu, a ona pozrie na bratovu nahotu, to je ohavnost, nech su zahubeni pred ocami svojich sukmenovcov. Odokryl nahotu svojej sestry, ponesie svoju vinu. Ak bude niekto spat so zenou pocas jej (mesacneho) ocistovania a odkryje jej nahotu, jej pramen, a ona odkryje pramen svojej krvi, obaja budu vyhubeni zo svojho ludu. Nahotu sestry svojej matky a sestry svojho otca neodokry, lebo by si obnazil svojho pokrvneho, svoju vinu ponesies!Keby niekto spal so svojou strynou, obnazil by nahotu svojho stryca, ponesu svoj hriech, zomru bezdetni. Kto si vezme zenu svojho brata - co je ohavnost -, odkryl nahotu svojho brata; budu bezdetni. Zachovavajte vsetky moje nariadenia a ustanovenia a plnte ich, aby vas nevyvrhla krajina, do ktorej vas vovediem, aby ste v nej byvali. Nespravajte sa podla zvykov narodov, ktore ja pred vami vyzeniem: preto, ze robili tieto veci, zosklivili sa mi. Preto vam hovorim: Zaujmite ich krajinu, davam vam ju dedicne do vlastnictva, krajinu, ktora oplyva mliekom a medom, ja, Pan, vas Boh, ktory som si vas oddelil od narodov. Preto rozlisujte medzi cistymi a necistymi stvornohymi zvieratami, medzi cistymi a necistymi vtakmi, aby ste sa neposkvrnili stvornohymi zvieratami alebo vtakmi, alebo niecim, co lozi po zemi a co som od vas oddelil, aby ste sa neposkvrnili!Budte mi svati, lebo ja, Pan, som svaty, a ja som si vas oddelil od narodov, aby ste boli moji!Ak niektory muz alebo zena bude mat v sebe schopnost vyvolavat duchov alebo schopnost vykladacstva, musia umriet. Ukamenuju ich a ich krv bude na nich. “Pan vravel Mojzisovi: „Hovor knazom, Aronovym synom, a povedz im: Neposkvrnte sa mrtvolou niektoreho sukmenovca,okrem mrtvoly najblizsich pribuznych, a to svojej matky, svojho otca, svojho syna, svojej dcery, svojho brataa svojej sestry, ak je este panna a je mu blizko, lebo nepatri nijakemu muzovi; nou sa moze poskvrnit. Ale (mrtvolou) niekoho ineho zo svojho ludu sa nesmie poskvrnit a tym znesvatit. Neostrihaju si hlavy dohola, ani bokombriadky si neoholia a neurobia si na tele zarezy. Su zasvateni svojmu Bohu a nesmu znesvatit meno svojho Boha. Oni prinasaju Panovi zapalne zertvy, chlieb svojho Boha, preto nech su svati. Nesmu si vziat za zenu ani pobehlicu, ani padlu, ani zenu zapudenu od svojho muza si nevezmu, lebo (knaz) je zasvateny svojmu Bohu. A ty ho uctievaj, lebo on predklada chlieb svojho Boha. Nech ti je svatym, lebo ja, Pan, ktory vas posvacujem, som svaty!Ak sa knazova dcera znesvati smilstvom, znesvati svojho otca, bude bez milosti upalena. Ale knaz, ktory je najvyssi medzi svojimi bratmi, na ktoreho hlavu bol vyliaty olej pomazania a ktoreho posvatili a obliekli do posvatneho rucha, nenecha si rozpustene vlasy, ani si neroztrhne rucho. Nepriblizi sa k nijakej mrtvole, ani svojim otcom sa neposkvrni, ani svojou matkou. Nesmie opustit svatynu a neznesvati svatynu svojho Boha, lebo je na nom posvatenie Bozim olejom pomazania. Ja som Pan!Za zenu si vezme pannu. Vdovu, zapudenu zenu, padlu alebo pobehlicu si nesmie vziat. Iba pannu zo svojho ludu si vezme za zenu,aby neznesvatil svoje potomstvo vo svojom narode. Lebo ja som Pan, ktory ho posvacujem!“Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Aronovi: Ak by mal v buducich pokoleniach niekto z tvojho potomstva nejaku telesnu chybu, ten sa nesmie priblizit, aby predlozil chlieb svojho Boha. Nesmie sa priblizit nik, kto ma telesnu chybu: nik slepy, krivy, zohyzdeny na tvari, alebo kto ma niektory ud dlhsi,alebo so zlomenou nohou ci rukou,alebo hrbaty, suchotinarsky, s belmom na oku, ani kto ma prasivost alebo lisaj, ani vyklestenec. Nik, kto by mal z potomstva knaza Arona telesnu chybu, nesmie sa priblizit, aby priniesol zapalnu zertvu Panovi. Ma chybu, nech sa nepriblizuje obetovat chlieb svojho Boha!Ale chlieb svojho Boha, svatosvate a svate, moze jest. Len cez oponu nesmie prejst a pristupit k oltaru, lebo ma telesnu chybu, aby neposkvrnil moju svatynu. Ja som Pan, ktory ich posvacujem!“A Mojzis to oznamil Aronovi, jeho synom a vsetkym Izraelitom. Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Aronovi a jeho synom, aby sa chranili posvatnych darov Izraelitov, ktore mi (oni) zasvatili, aby neznesvatili moje meno. Ja som Pan!Povedz im: Ak sa v buducich pokoleniach niekto z vasho potomstva v stave necistoty priblizi k posvatnym darom, ktore Panovi zasvatia Izraeliti, ten clovek musi byt vyhubeny spred mojej tvare. Ja som Pan!Kto by z Aronovych potomkov mal malomocenstvo alebo vytok semena, nesmie jest z posvatnych darov, kym sa neocisti. Kto sa dotkne niekoho, kto sa poskvrnil mrtvolou, alebo komu vyteka semeno ako pri sulozi,alebo kto sa dotkol plaza, ktorym sa poskvrnil, alebo cloveka, ktorym sa poskvrnil pre nejaku necistotu, ktora na nom bola,kazdy, kto sa takeho dotkne, bude do vecera necisty a nesmie jest z posvatnych darov, kym si neumyje telo vodou. Po zapade slnka bude zasa cisty, potom moze jest z posvatnych darov, ved je to jeho pokrm. Uhynute alebo roztrhane zvierata nesmie jest, poskvrnil by sa tym. Ja som Pan!Nech zachovavaju moje nariadenie, aby neuvalili na seba nijaky hriech a nezomreli za to, ze (ich) znesvatili. Ja som Pan, ktory ich posvacujem!Nik neopravneny nesmie jest posvatne! Ani knazov najomnik, ani robotnik nesmie jest posvatne!Ak knaz nadobudol otroka za peniaze, ten moze z toho jest. Aj ten (otrok), co sa narodil v jeho dome, moze jest z jeho jedla. Ak sa knazova dcera vydala za niekoho, kto nie je knaz, nesmie jest zo svatych pozdvihovanych veci. Ak knazova dcera ovdovie, alebo bude prepustena, a ak nema deti a vrati sa spat do domu svojho otca - ako to bolo za jej mladosti -, moze jest z pokrmu svojho otca. Nik vsak, kto nie je opravneny, nesmie jest posvatne. Kto by z neopatrnosti jedol posvatne, prida patinu toho a posvatne nahradi knazovi. Nech teda neznesvacuju posvatne dary Izraelitov, to, co zdvihali pre Pana,a nech neuvaluju na Izraelitov tazke previnenie, keby oni jedli ich posvatne dary. Lebo ja som Pan, ktory ich posvacujem!“Pan vravel Mojzisovi: „Hovor Aronovi, jeho synom a vsetkym Izraelitom a povedz im:Ked niekto z domu Izraela alebo z cudzincov, co su v Izraeli, prinesie obetny dar, ci je to slubeny alebo dobrovolny dar, a bude to obetovat na celostnu zertvu,aby sa to zalubilo (Panovi), nech je to bezchybny samec z hovadzieho dobytka, oviec alebo koz!Zviera, ktore ma chybu nesmiete obetovat; to by vam neziskalo priazen. Ak niekto prinesie na pokojnu obetu Panovi ci zo slubu alebo z dobrej vole z hovadzieho dobytka, alebo zo stada (oviec), nech je to bezchybne, aby sa to zalubilo. Nesmie mat nijaku chybu. Slepe, dokalicene a doranane alebo vredovite, prasive alebo s lisajom, nesmiete priniest Panovi a nic take nekladte na zapal na oltar Panovi!Byka alebo ovcu s pridlhymi alebo s prikratkymi nohami mozno priniest ako dobrovolny obetny dar, lenze za prislub by to nenaslo zalubenie. Ani zviera, ktore ma rozmliazdene, rozbite, odtrhnute alebo vyrezane semenniky, nesmiete obetovat Panovi a vo svojej krajine nesmiete nic take robit,ani take nesmiete kupit od cudzinca a priniest to ako pokrm svojho Boha, lebo je to zmrzacene, je to chybne, to by vam neziskalo priazen. “Pan hovoril Mojzisovi:„Ked sa ti uliahne tela, baranok alebo kozla, sedem dni bude pod svojou materou a po osmich dnoch, aj neskorsie, prijme sa so zalubou na zapalnu obetu Panovi. Kravu ani ovcu nezabijajte v jeden den s jej mladatom. Ked budete obetovat Panovi dakovnu obetu, obetujte ju tak, aby ste nasli zalubenie. Musi sa to zjest v ten isty den: nenechavajte z toho nic do druheho rana! Ja som Pan!Zachovavajte moje prikazy a konajte podla nich! Ja som Pan!Neznesvacujte moje svate meno! Chcem byt uctievany ako svaty uprostred Izraelitov! Ja som Pan, ktory vas posvacujem,ktory som vas vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vasim Bohom, ja, Pan!“Pan vravel Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Panove sviatky, ktore zasvatite slavnostnym zhromazdenim, su tieto:sest dni budete konat svoju pracu, siedmy den bude dnom uplneho odpocinku so svatym zhromazdenim. Vtedy nesmiete konat nijaku pracu, to je Panova sobota, odpocinok vo vsetkych vasich bydliskach. Toto su Panove sviatocne dni so sviatocnym zhromazdenim, ktore budete slavit v urcenom case:Na strnasty den prveho mesiaca podvecer bude Panova Paschaa na patnasty den toho isteho mesiaca je sviatok Panovych nekvasenych chlebov: sedem dni budete jest nekvasene chleby. V prvy den budete konat svate zhromazdenie; vtedy nesmiete konat nijaku sluzobnu pracu. Sedem dni budete prinasat Panovi zapalne obety a v siedmy den bude opat svate zhromazdenie; vtedy nesmiete konat nijaku sluzobnu pracu!“Pan vravel Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ked pridete do krajiny, ktoru vam dam, a budete konat zatvu, prineste zo svojej zatvy prvy snop knazovi!On bude snop podavat pred Panom, aby vam ziskal zalubenie; v den po sobote ho bude knaz podavat. V ten isty den, ked podate snopok, obetujte Panovi na celostnu zertvu bezchybneho jednorocneho baranka,k nemu ako potravinovu obetu dve desatiny jemnej muky miesanej s olejom na zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana a k tomu ako napojovu obetu stvrtinu hinu vina. A kym neprinesiete obetne dary na obetu Panovi, svojmu Bohu, az do toho dna nesmiete jest ani chlieb, ani prazene alebo tlcene zrno. Tento prikaz bude vecny v buducich pokoleniach vo vsetkych vasich bydliskach. Odo dna, ked ste po sobote obetovali svoj podavaci snop, budete pocitat sedem plnych tyzdnovaz do dna, ktory nasleduje po siedmej sobote, cize patdesiat dni. Vtedy prinesiete Panovi potravinovu obetu z noveho (obilia). Zo svojich bydlisk prinesiete dva chleby na podavanie, ktore budu z dvoch desatin efy jemnej muky, upecene s kvasom ako obeta prvotin pre Pana. S chlebmi privediete sedem bezchybnych jednorocnych barankov, jedneho bycka z dobytka a dva barany - tie budu na celostnu zertvu Panovi -, k tomu potravinovu obetu a napojovu obetu ako zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Prinesiete aj capa na obetu za hriech a dva jednorocne baranky na pokojnu zertvu. Knaz ich bude podavat pred Panom spolu s prvymi chlebmi. Ony, aj dva baranky, budu ako Panove podavane dary patrit knazovi. V ten isty den zvolate svate zhromazdenie. Vtedy nesmiete vykonavat nijaku sluzobnu pracu. To je vecny prikaz pre vsetky pokolenia vo vsetkych vasich bydliskach. Ked budete vo svojej krajine zat obilie, nezoznite pole az do kraja a nezbierajte klasy! Nechajte to pre chudobnych a cudzincov. Ja, Pan, som vas Boh!“Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: Prvy den siedmeho mesiaca bude pre vas dnom odpocinku, pamatnym dnom s trubenim a so svatym zhromazdenim. Vtedy nesmiete vykonavat nijaku sluzobnu pracu a budete Panovi obetovat zapalnu zertvu!“Pan hovoril Mojzisovi:„Desiaty den tohto siedmeho mesiaca je vsak Dnom zmierenia. Budete slavit svate zhromazdenie, budete sa postit a prinesiete Panovi zapalnu obetu. Ani v tento den nesmiete vykonavat nijaku sluzobnu pracu, lebo je to Den zmierenia, ked sa mate zmierit s Panom. Kazdy, kto sa v tento den nebude postit, bude vyhubeny zo svojho ludua kazdeho, kto by v tento den konal nejaku sluzobnu pracu, ja vyrvem z jeho ludu. Nesmiete konat nijaku pracu, to je vecny zakon pre vsetky pokolenia vo vsetkych vasich bydliskach. Bude pre vas dnom uplneho odpocinku a vy sa budete postit! Vecer na deviaty den tohto mesiaca, od vecera do druheho vecera, zachovate svoj cas odpocinku!“Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: Od patnasteho dna tohto siedmeho mesiaca bude na Panovu pocest sedem dni slavnost Stankov. V prvy den bude svate zhromazdenie. Vtedy sa nesmie konat nijaka sluzobna praca. Sedem dni budete Panovi obetovat zapalne obety a na osmy den budete slavit svate zhromazdenie a prinesiete Panovi zapalnu obetu. To je den svateho zhromazdenia; vtedy nesmiete konat nijaku sluzobnu pracu. To su Panove sviatocne dni, ked budete slavit svate zhromazdenie a Panovi prinesiete zapalnu obetu, celostnu zertvu, potravinovu obetu, zertvu a napojovu obetu, ako je predpisane na jednotlive dni,okrem toho, co prinesiete Panovi v Panovu sobotu, okrem darov a okrem vsetkych vasich obiet zo slubov a dobrovolnych darov. Od patnasteho dna siedmeho mesiaca, teda potom, ked zoberiete z pola urodu, budete sedem dni slavit Panov sviatok. V ten den bude den odpocinku a takisto aj na osmy den. V prvy den si vezmete najkrajsie ovocie zo stromov, palmove ratolesti, vetvy hustolistych stromov a vrbinu od potoka a budete sa veselit pred Panom, svojim Bohom. Tento sviatok slavte sedem dni kazdy rok na Panovu cest! To je vecny prikaz pre vsetky pokolenia: slavte ho v siedmom mesiaci!Sedem dni byvajte v stankoch. Kazdy domorodec Izraela musi byvat v stanku,aby neskorsie pokolenia zvedeli, ze ja som chcel, aby Izraeliti byvali v stankoch, ked som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Ja, Pan, som vas Boh!“A Mojzis vyhlasil Izraelitom Panove sviatocne dni. Pan hovoril Mojzisovi:„Prikaz Izraelitom, aby ti doniesli cisty olej z roztlcenych oliv do svietnika, aby mohli lampy ustavicne horiet. Aron ich pripravi pred oponou archy zakona v stanku zjavenia, aby od vecera do rana stale svietili pred Panom. To je zakon pre vsetky vase pokolenia. Stale ich bude upravovat pred Panom na svietniku z rydzeho zlata. Vezmi jemnu muku a upec z nej dvanast chlebov! Dve desatiny efy pripadnu na jeden chlieb. Potom ich poukladaj do dvoch stĺpcov - sest v jednom stĺpci - na cisty stol pred Pana!Na kazdy stĺpec pridaj vonave kadidlo, ktore bude pri chlebe ako pripomienka na zapalnu obetu Panovi. Poukladas ich pravidelne kazdu sobotu pred Panom. Toto je staly zavazok Izraelitov na vecne veky. Budu patrit Aronovi a jeho synom, ktori ich zjedia na svatom mieste. Ved im patria ako svatosvate z Panovych zapalnych obiet. To je vecne ustanovenie. “Raz vysiel syn Izraelitky - bol vsak Egyptanovym synom - medzi Izraelitov. A Izraelitkin syn sa povadil s akymsi Izraelitom v tabore. Izraelitkin syn klial Izraelitovi Panovo meno a zlorecil, preto ho priviedli k Mojzisovi. Jeho matka sa volala Sulamit, bola dcerou Dabriho z Danovho kmena. Dali ho pod dozor, kym sa (o nom) nerozhodlo podla Panovho vyroku. A Pan nariadil Mojzisovi:„Ruhaca daj vyviest z tabora a vsetci, co ho poculi, polozia na jeho hlavu ruky a vsetok lud ho ukamenuje. Izraelitom vsak nariadis: Kazdy, kto bude kliat svojmu Bohu, uvali na seba hriech. Kto bude zlorecit Panovmu menu, musi zomriet: vsetok lud ho bez milosrdenstva ukamenuje; tak cudzinec ako domorodec bude usmrteny, ked bude kliat Panovo meno. Kto zabije akehokolvek cloveka, musi zomriet. Kto zabije nejake domace zviera, nahradi zivot za zivot. Kto svojmu sukmenovcovi sposobil uraz, nech sa i jemu spravi tak, ako on urobil:zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub. Aky uraz sposobil, taky nech sa mu odplati!Kto zabije nejake domace zviera, da nahradu, kto zabije cloveka, musi zomriet. Rovnake pravo plati u vas pre cudzinca, ako plati pre domorodca. Ved ja, Pan, som vas Boh!“A Mojzis to vyhlasil Izraelitom. Tu vyviedli ruhaca pred tabor a ukamenovali ho. A Izraeliti robievali tak, ako Mojzisovi prikazal Pan. Pan hovoril Mojzisovi na vrchu Sinaj:„Oznam Izraelitom a povedz im: Ked pridete do krajiny, ktoru vam dam, nech zem zachova odpocinok pre Pana!Sest rokov osievaj pole, sest rokov orezavaj svoju vinicu a oberaj jej urodu!V siedmom roku vsak nech ma zem uplny odpocinok, cas pokoja pre Pana! Vtedy neosievaj svoje pole a neorezavaj svoju vinicu!Nezbieraj, co samo narastlo po tvojej zatve, a vinicove strapce, ktore si neorezaval, neoberaj: zem ma mat rok odpocinku. To, co zem v case odpocinku (urodi), nech je na pokrm tebe, tvojmu sluhovi, tvojej sluzke, tvojmu robotnikovi a priselcovi, ktori u teba ziju. Nech to, co urodi, je na pokrm aj tvojmu dobytku a polnej zverine!Pocitaj aj sedem rocnych tyzdnov, sedemkrat sedem rokov, takze cas siedmich rocnych tyzdnov bude cinit styridsatdevat rokov. Potom na desiaty den v siedmom mesiaci budete trubit na zvucnom rohu; v Den zmierenia budu zaznievat truby po celej krajine. Patdesiaty rok zasvatte! Ohlaste slobodu pre vsetkych obyvatelov krajiny! Ma to byt pre nich jubilejny (milostivy) rok. Vtedy kazdy dostane do vlastnictva svoj majetok a kazdy sa vrati k svojmu rodu. Patdesiaty rok je pre vas jubilejnym rokom. Vtedy nebudete siat ani zat, co narastie po zatve, ani nebudete oberat vinic, ktory ste neorezali. Je to jubilejny rok, pamatny cas pre vas. Len to, co sa samo urodi, budete jest priamo z pola. V takom jubilejnom roku kazdy z vas dostane do vlastnictva svoj majetok. Ak svojmu bliznemu nieco predas, alebo od svojho blizneho nieco kupis, nevydierajte sa navzajom!Podla poctu rokov od posledneho jubilejneho roku kupuj od svojho blizneho a podla poctu zatiev ti ma odpredat. Pri vacsom pocte rokov ponukni za to vyssiu cenu a pri mensom pocte rokov davaj nizsiu kupnu cenu, lebo ti predava pocet zatiev. Nevydierajte sa navzajom, ale boj sa svojho Boha, lebo ja, Pan, som vas Boh!Zachovavajte moje prikazy, plnte moje nariadenia a podla nich konajte! Potom budete bezpecne byvat v krajinea zem vyda svoju urodu, takze sa najete dosyta a budete byvat v bezpeci. Ked sa vsak opytate: »Z coho budeme zit v siedmy rok, ked nebudeme ani siat, ani zat?«,vedzte: Ja vam v siestom roku pozehnam tak, ze budete mat urody na tri roky. A kedze budete siat len v osmom roku, budete mat co jest este zo starej urody: az do deviateho roku, do jeho urody budete jest zo stareho. Poda sa teda nebude predavat navzdy, lebo poda je moja a vy ste len cudzincami a priselcami u mna. Preto v celej krajine, ktoru budete vlastnit, musite pristat na pravo moct si znovu zem vykupit. Ak tvoj pribuzny schudobnie a preda ciastku svojich roli, vystupi jeho najblizsi pribuzny ako jeho vykupnik a odkupi, co jeho pribuzny predal. Ked vsak niekto nema nijakeho vykupnika a sam sa zmoze na to, co sa vyzaduje na vykup,tak spocita roky, ktore uplynuli od predaja, a vyplati zvysnu sumu tomu, komu to odpredal, aby sa takto stal opat vlastnikom svojej pody. Ak si vsak sam nemoze zadovazit tolko, kolko treba na vykup, tak to, co odpredal, ostane v rukach kupca az do jubilejneho roku. V jubilejnom roku sa mu to vrati a on pride zasa k svojej pode. Kto preda dom v opevnenom meste, bude mat pravo vykupu az do konca roku, v ktorom ho odpredal. Do roka bude mat pravo vykupu. Ak sa vsak nevykupi do konca jedneho roku, tak dom - v opevnenom meste - ostane navzdy vlastnictvom toho, kto ho kupil od jeho potomkov. V jubilejnom roku sa to neuvolni. Domy na dedinach, ktore nemaju opevnenie, povazuju sa vsak za sucast pody. Pre ne plati pravo vykupu a v jubilejnom roku sa uvolnia. Co sa tyka miest levitov, na domy v mestach, ktore im patria, budu mat leviti nepretrzite pravo vykupu. Ak si niektory z levitov nevykupi odpredany dom, ktory je v jeho meste, vrati sa mu v jubilejnom roku spat, lebo domy v levitskych mestach su ich dedicnym majetkom uprostred Izraela. No pastviny, ktore su (okolo) ich miest, nesmu sa odpredat, tie su ich ako dedicny majetok na vecne veky. Ak niektory z tvojich bratov pri tebe ochudobnie a bude sa k tebe utiekat o pomoc, pomahaj mu ako cudzincovi a priselcovi, aby mohol pri tebe zit. Neber od neho uroky a nepytaj od neho viac, ale boj sa Boha, aby tvoj brat mohol pri tebe zit. Nepoziciavaj mu peniaze na urok a zivobytie mu nedavaj tak, aby si tym ziskal. Ja, Pan, som vas Boh, ktory som vas vyviedol z egyptskej krajiny, aby som vam dal krajinu a aby som bol vasim Bohom. Ak tvoj brat pri tebe ochudobnel a predal sa ti, nedavaj mu robit otrocku sluzbu!Nech zije pri tebe ako robotnik a ako priselec! Bude ti sluzit az do jubilejneho roku. Potom nech volne odide od teba so svojimi detmi, nech sa vrati k svojmu rodu a nech opat dostane do vlastnictva otcovsky majetok!Ved oni su mojimi sluzobnikmi, ktorych som vyviedol z egyptskej krajiny, nesmu sa predat, ako sa predavaju otroci. Nepanuj nad nim tvrdo, ale boj sa svojho Boha!Co sa tyka tvojich otrokov a otrokyn, tych mozes mat a kupuj otrokov a otrokyne z narodov, co su okolo vas. Aj z deti priselcov, co u vas byvaju, mozete si kupit, aj z ich potomstva, ktore od nich pochadza. Oni vam mozu patrit ako majetoka mozu ich zdedit aj vase deti, aby boli ich majetkom. Mozete ich mat za stalych otrokov, ale nad svojim bratom, nad Izraelitom, nesmie nik z vas tvrdo panovat. Ak cudzinec alebo priselec pri tebe zbohatne a tvoj brat schudobnie, a preda sa cudzincovi alebo priselcovi, alebo potomkovi cudzinca,potom ten, co sa predal, ma mat pravo na vykupenie. Ktokolvek z jeho pribuznych ho moze vykupit:moze ho vykupit stryko alebo syn jeho stryka a moze ho vykupit hocikto z pokrvnych jeho rodu, alebo, ak sa natolko zmoze, vykupi sa sam. S tym, kto ho kupil, spocita cas od roka, v ktorom sa predal, az po jubilejny rok. Cena, za ktoru sa predal, sa rovnako rozdeli na pocet rokov a jeho sluzobny cas sa mu bude ratat ako u najomnika. Ak je do jubilejneho roku este viac rokov, tak za svoje vykupne vyplati prislusnu sumu z kupnej ceny. Ak je uz menej rokov do jubilejneho roka, podla toho bude ratat. Podla svojich zvysnych sluzobnych rokov zaplati vykupnu sumu. Bude unho ako ten, kto pracuje za rocne mzdy. A on s nim nesmie pred tvojimi ocami kruto zaobchadzat. Ak by vsak nebol takymto sposobom vykupeny, v jubilejnom roku nech odide na slobodu aj so svojimi detmi. Ved Izraeliti su mojimi sluzobnikmi! Oni su moji sluzobnici, ktorych som vyviedol z egyptskej krajiny, ja, Pan, vas Boh. Nerobte si modly, nestavajte si vyrezavane podoby a pomniky a nepostavte namalovane kamene vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klanali, ved ja, Pan, som vas Boh!Zachovavajte moju sobotu a majte v ucte moju svatynu! Ja som Pan!Ak budete kracat podla mojich ustanoveni a zachovate moje prikazy a budete konat podla nich,tak vam dam dazd v prihodny cas, zem vyda svoju urodu a zahradne stromy ustedria svoje ovocie. Vtedy sa mlatba pretiahne u vas az do vinobrania a oberacka hrozna potrva az do siatia, budete jest svoj chlieb dosyta a budete byvat bezpecni v krajine. Dam pokoj v krajine, ked budete odpocivat, nik vas neprestrasi. Dive zvery vyzeniem z krajiny a nijaky mec nevnikne do vasej krajiny. Svojich nepriatelov zazeniete na utek a popadaju mecom pred vami. Pat vasich zazenie sto na utek a sto vasich zazenie na utek tisic, a vasi nepriatelia padnu mecom pred vami. Obratim sa k vam, rozmnozim vas a dam sa vam rozrast, a utvrdim svoju zmluvu s vami. Budete jest zo stareho, z ulozeneho (obilia), a stare budete musiet odhodit pre novu zasobu. Postavim si pribytok medzi vami a nebudem citit voci vam odpor,budem chodit uprostred vas a budem vasim Bohom, a vy budete mojim ludom. Ja, Pan, som vas Boh, ktory som vas vyviedol z egyptskej krajiny, aby ste im neboli otrokmi. Ja som rozlamal ihlice vasho jarma a dal som vam chodit rovno. Ak ma nebudete posluchat a prestupite niektory z tychto mojich prikazov,ak opovrhnete mojimi predpismi a ak sa vam budu moje nariadenia prikrit, takze nevyplnite niektory z mojich prikazov a tak porusite zmluvu so mnou,potom vam urobim toto: Zoslem na vas hrozu, suchoty a horucku, co vyhasina zrak a stravuje zivot. Nadarmo rozsejete svoje semeno, lebo ho zozeru vasi nepriatelia. Obratim svoju tvar proti vam, takze vas vasi nepriatelia dobyju a vasi odporcovia vas potlacia, a vy budete utekat aj vtedy, ked vas nebude nik prenasledovat. A ak ma nebudete ani potom pocuvat, budem vas trestat dalej sedem raz vacsmi za vase hriechy. Zlomim vasu velku pychu a urobim, ze nebo bude nad vami ako zelezo a vasa zem ako med. Potom sa budete nadarmo namahat, vasa zem nevyda urodu a zahradne stromy neprinesu ovocie. A ak aj potom budete konat proti mne a nebudete ma chciet pocuvat, budem vas bit dalej aj sedem raz viac, podla vasich hriechov. Dive zvery poslem medzi vas, ktore vas pripravia o vase deti, roztrhaju vam dobytok a umensia vas pocet tak, ze budu vase cesty puste. A ak sa mi ani tym nedate napomenut a budete sa mi dalej priecit,tak budem aj ja robit vam naprotiven, budem vas tat sedemnasobne za vase hriechy. Privediem na vas mec, ktory ukrutne pomsti porusenie zmluvy, a ked cuvnete do svojich miest, poslem na vas mor a budete sa musiet vydat do ruk nepriatela. Zlomim oporu vasej vyzivy, takze desat zien bude piect v jedinej peci svoj chlieb a budete vazit svoj chlieb, a nikdy sa nenajete dosyta. A ak ma neposluchnete ani potom a budete sa mi protivit,tak sa budem v hroznom hneve protivit aj ja vam a budem vas trestat sedemnasobne za vase hriechy. Budete jest maso svojich synov a svojich dcer. Povalam vase vysiny a polamem vase slnecne stĺpy. Vase mrtvoly nahadzem na mrtvoly vasich bohov a (budete sa mi osklivit), budem mat odpor voci vam. Vase mesta premenim na rumovisko a vase svatyne rozvalam. Vonu vasich obiet nebudem viac vonat!Vasu krajinu tak spustosim, ze sa vasi nepriatelia nad tym zhrozia, ked sa v nej budu osadzovat!Vas vsak rozozeniem medzi narody a za vami vytasim mec. Vasa krajina sa stane pustou a vase mesta budu rumoviskami. Potom sa krajine nahradi jej odpocinok za cely cas, co bude spustosena a kym bude vas nepriatel zit vo vasej krajine; vtedy bude mat krajina odpocinok a nahradi si svoje soboty. Za cely cas, co bude spustosena, bude mat odpocinok, odpocinok, aky nemavala, kym ste v nej byvali. Srdce tych, co z vas ostanu, naplnim strachom v nepriatelskych krajinach. Naplasi ich suchot padajuceho listu a budu utekat, ako sa uteka pred mecom, a budu padat, hoci ich nik nebude prenasledovat. Jeden na druheho sa zrutia akoby od meca, hoci ich nik nebude prenasledovat. Nik z vas nebude schopny vzopriet sa vasim nepriatelom. Medzi narodmi zahyniete a zem vasich nepriatelov vas pohlti. A ti, co este z vas ostanu, budu hynut za svoje hriechy v krajinach vasich nepriatelov. Aj pre nepravosti svojich otcov zahynu, ako (zahynuli) oni. Ked uznaju svoje hriechy a hriechy svojich otcov, vierolomnost, ktoru voci mne spachali a ktorou sa mi protivili,za co som sa aj ja im sprotivil a voviedol som ich do krajiny ich nepriatelov, ked sa ich neobrezane srdce pokori, ked sa pokajaju za svoje hriechy,potom sa ja rozpamatam na svoju zmluvu s Jakubom; spomeniem si na svoju zmluvu s Izakom a na svoju zmluvu s Abrahamom a spomeniem si aj na krajinu. Ale krajinu musia najprv opustit a musi si nahradit svoj odpocinok; bude lezat pusta, kym oni budu prec. Oni sa musia kajat za svoje hriechy, lebo opovrhli mojimi nariadeniami a osklivili sa im moje predpisy. Ale ja ich ani vtedy neodvrhnem a nebudem ich mat v osklivosti - ked budu v krajinach svojich nepriatelov - tak, ze by som ich vynicil a zrusil svoju zmluvu s nimi. Ved ja, Pan, som vas Boh!Pre vasu zachranu si spomeniem na zmluvu s predkami, ktorych som pred ocami narodov vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol ich Bohom, ja, Pan!“To su predpisy, nariadenia a zakony, ktore Pan ustanovil prostrednictvom Mojzisa medzi sebou a medzi Izraelitmi. Pan povedal Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto zaslubi Panovi nejakeho cloveka podla ocenenia,tak muza vo veku od dvadsat do sestdesiat rokov treba ocenit na patdesiat seklov podla posvatnej vahy. Keby islo o zenu, treba ju ocenit na tridsat seklov. Ak by slo o vek od pat do dvadsat rokov, tak muzsku osobu treba ocenit na dvadsat seklov, zensku na desat seklov. Ak pojde o vek od jedneho mesiaca do pat rokov, tak chlapca treba ocenit na pat striebornych seklov, dievca treba ocenit na tri strieborne sekly. Ak pojde o osoby od sestdesiat rokov nahor, tak muza treba ocenit na patnast seklov, zenu na desat seklov. Ak by vsak niekto bol taky chudobny, ze (by nemohol dat) takuto sumu, nech sa dostavi pred knaza, aby ho knaz ocenil. Knaz ho oceni podla odhadu, co ten, kto sa zaslubil, moze dat. Ak niekto slubi dobytca, ktore mozno obetovat Panovi, tak vsetko, co niekto da Panovi, bude svate. Nesmie ho zamenit, ani nahradit lepsie zviera horsim, ani horsie lepsim. Ak predsa niekto zameni nejake dobytca, tak ono, aj to, za ktore ho zameni, pripadne svatyni. Ak by slo o neciste zviera, ktore sa neda obetovat Panovi, tak spomenute zviera treba priniest knazovia knaz ho oceni podla toho, ci ma vacsiu alebo mensiu hodnotu. A ostane pri knazovom oceneni. Ak ho bude chciet vykupit, tak prida k urcenej cene este patinu. Ak niekto zasvati Panovi svoj dom ako posvatny dar, knaz ho oceni podla toho, ci je dobry, alebo menej hodnotny. A aku cenu ustali knaz, pri tej ostane. Ak ten, kto dom zasvatil, bude ho chciet vykupit, prida este patinu urcenej hodnoty a bude jeho. Ak niekto zasvati Panovi kus pola, ktore je jeho dedoviznou, jeho cena sa bude riadit podla jeho vysevu. Vysev jedneho chomeru jacmena bude mat hodnotu patdesiat striebornych seklov. Ak zasvati svoje pole hned od jubilejneho roku, musi sa ostat pri plnej cene. Ak zasvati svoje pole po jubilejnom roku (neskorsie), tak mu knaz vyrata poplatok vzhladom na roky, ktore chybaju do buduceho jubilejneho roku, a odrata sa z ustalenej ceny. No ak ho ten, kto zasvatil svoje dedicne pole, bude chciet vykupit, prida este patinu odhadnutej ceny a bude patrit jemu. Ak svoj pozemok nevykupi a pritom ho preda niekomu inemu, uz ho nebude moct vykupit, ale pozemok,aj ked sa v jubilejnom roku uvolni, ostane zasvateny Panovi ako taky pozemok, ktory je zasvateny uplne. Bude patrit knazovi ako vlastny pozemok. Ak niekto zasvati Panovi pole, ktore kupil a ktore nie je ciastkou jeho vlastneho pozemku,nech mu knaz vyrata, kolko cini odhadna cena do buduceho jubilejneho roku, a este v ten den vyplati sumu ako zasvatenu cenu pre Pana. V jubilejnom roku pole pripadne tomu, od koho sa kupilo a komu patri ako dedicny pozemok z krajiny. Kazdy odhad ceny nech je podla posvatnej vahy: dvadsat ger je jeden sekel. Prvorodene z dobytka, ktore pripadli Panovi ako prvorodene, nesmie nik zasvatit: ci hovadzi dobytok, ci ovce, to patri Panovi. Ak by slo o neciste zviera, spomenuty ho vykupi podla ocenenia a prida k tomu patinu ceny. Ak ho nevykupi, tak sa preda za odhadnutu cenu. Ale nic z toho, co niekto zasvati Panovi bezvyhradne, zo vsetkeho, co ma, ci je to clovek alebo zviera, alebo kus pola, ktore je jeho dedicnym pozemkom, nesmie sa ani predat, ani vykupit. Vsetko, co je Panovi zasvatene bezvyhradne, je svatosvatym Panovym. Nijaky clovek, ktory je zasvateny pod kliatbou, nemoze sa vykupit - musi zomriet. Vsetky desiatky z pody, z obilia zeme i z ovocia stromov, su Panovym majetkom. Su zasvatene Panovi. Kto by chcel vykupit nejaku cast zo svojich desiatkov, musi pridat patinu ceny. Vsetky desiatky hovadzieho dobytka, oviec a koz zo vsetkeho, co prejde pod pastierskou palicou, kazde desiate je zasvatene Panovi. Pritom sa nebude hladiet na to, ci je to dobre, alebo zle. Ani sa nesmie zamienat. A keby sa predsa zamenilo, tak ono i to, za ktore sa zamenilo, pripadne svatyni a nemozno to vykupit!“Toto su prikazy, ktore dal Pan Mojzisovi na Sinaji pre Izraelitov. Pan hovoril Mojzisovi na pusti Sinaj v stanku zjavenia v prvy den druheho mesiaca druheho roku po ich vychode:„Spocitajte vsetkych muzov celej pospolitosti Izraelovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien vsetky muzske osoby, hlavu po hlave. Od dvadsiateho roku nahor prehliadnite ty a Aron po skupinach vsetkych bojaschopnych v Izraelia pri tom budu s vami po jednom z kazdeho kmena, vzdy hlava svojej rodiny. Toto su mena muzov, ktori budu s vami: Z Rubenovho (kmena) Sedeurov syn Elisur,zo Simeonovho Surisadaiho syn Samaliel,z Judovho Aminadabov syn Nahason,z Isacharovho Suarov syn Natanael,zo Zabulonovho Helonov syn Eliab,z Jozefovych synov: z Efraimovho Amiudov syn Elisama, z Manassesovho Fadasurov syn Gamaliel,z Benjaminovho Gedeonov syn Abidan,z Danovho Amisadaiho syn Ahiezer,z Aserovho Ochranov syn Fegiel,z Gadovho Duelov syn Elisaf,z Neftaliho Enanov syn Ahira. “Tito boli povolani z pospolitosti, oni boli kniezatami svojich otcovskych kmenov a pohlavarmi tisicov Izraela. Mojzis s Aronom vzali tychto menami oznacenych muzov k sebea v prvy (den) druheho mesiaca zhromazdili celu pospolitost a prehliadli ju podla rodov, rodin a poctu mien od dvadsiateho roku nahor, hlavu po hlave, ako Mojzisovi prikazal Pan. Prehliadal ich na pusti Sinaj. Zo synov Izraelovho prvorodeneho Rubena podla rodov a rodin, podla poctu mien, hlava po hlave, vsetkych muzov od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Rubenovho kmena, bolo styridsatsesttisicpatsto potomkov. Zo Simeonovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, hlava po hlave, vsetkych muzov od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti zo Simeonovho kmena, napocitalo sa patdesiatdevattisictristo potomkov. Z Gadovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Gadovho kmena, napocitalo sa styridsatpattisicseststopatdesiat potomkov. Z Judovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Judovho kmena, napocitalo sa sedemdesiatstyritisicseststo potomkov. Z Isacharovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Isacharovho kmena, napocitalo sa patdesiatstyritisicstyristo potomkov. Zo Zabulonovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti zo Zabulonovho kmena, napocitalo sa patdesiatsedemtisicstyristo potomkov. Z Jozefovych synov: zo synov Efraima podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Efraimovho kmena, napocitalo sa styridsattisicpatsto potomkov. Zo synov Manassesa podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Manassesovho kmena, napocitalo sa tridsatdvatisicdvesto potomkov. Z Benjaminovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Benjaminovho kmena, napocitalo sa tridsatpattisicstyristo potomkov. Z Danovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Danovho kmena, napocitalo sa sestdesiatdvatisicsedemsto potomkov. Z Aserovych synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Aserovho kmena, napocitalo sa styridsatjedentisicpatsto potomkov. Z Neftaliho synov podla ich rodov a rodin, podla poctu mien, od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych,co boli prehliadnuti z Neftaliho kmena, napocitalo sa patdesiattritisicstyristo potomkov. Toto su prehliadnuti, ktorych prehliadol Mojzis, Aron a dvanast kniezat Izraela, po jednom zo svojich otcovskych rodin. A vsetkych prehliadnutych Izraelitov podla ich otcovskych rodin od dvadsiateho roku nahor, vsetkych bojaschopnych Izraelitov,teda vsetkych prehliadnutych bolo seststotritisicpatstopatdesiat. Leviti vsak podla svojich otcovskych rodov neboli prehliadnuti medzi nimi. Lebo Pan povedal Mojzisovi:„Leviho kmen neprehliadaj a nezarataj ich do poctu Izraelovych synov,ale daj im na starost stanok zakona a cele jeho zariadenie so vsetkym prislusenstvom! Nech nosia stanok zakona a vsetko jeho zariadenie a nech ho obsluhuju! A nech taboria okolo stanku!Ked sa bude mat pochodovat, leviti zlozia stanok; a ked sa bude mat taborit, leviti ho rozlozia. Ak sa k nemu priblizi niekto cudzi, nech zomrie!Kym sa synovia Izraela utaboria vsetci vo svojich taboristiach, kazdy pri svojej zastave podla svojich vojov,leviti sa utaboria okolo stanku zakona, aby (Bozi) hnev nezastihol izraelsku pospolitost. Leviti budu teda bedlivo strazit stanok zakona. “A Izraeliti urobili tak, urobili celkom tak, ako prikazal Pan Mojzisovi; tak urobili. Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Izraeliti budu taborit pri odznakoch otcovskych rodin, kazdy pod svojou zastavou. Budu taborit dookola obrateni k stanku zjavenia. Smerom na vychod sa utabori podla svojich vojov zastava Judovho tabora a vodcom Judovych synov bude Aminadabov syn Nahason;jeho voj ma sedemdesiatstyritisicseststo prehliadnutych. Pri nom sa utabori kmen Isacharov a vodcom Isacharovych synov bude Suarov syn Natanael;jeho voj ma patdesiatstyritisicstyristo prehliadnutych. Dalej kmen Zabulonov a vodcom Zabulonovych synov bude Helonov syn Eliab;jeho voj ma patdesiatsedemtisicstyristo prehliadnutych. Vsetkych prehliadnutych v Judovom tabore je podla ich vojov stoosemdesiatsesttisicstyristo. Oni budu pochodovat prvi. Zastava Rubenovho tabora podla svojich vojov bude na juhu a vodcom Rubenovych synov bude Sedeurov syn Elisur;jeho voj ma styridsatsesttisicpatsto prehliadnutych. Pri nom sa utabori kmen Simeonov a vodcom Simeonovych synov bude Surisadajov syn Salamiel;jeho voj ma patdesiatdevattisictristo prehliadnutych. Dalej kmen Gadov a vodcom Gadovych synov bude Duelov syn Eliasaf;jeho voj ma styridsatpattisicseststopatdesiat prehliadnutych. Vsetkych prehliadnutych v Rubenovom tabore je podla ich vojov stopatdesiatjedentisicstyristopatdesiat. Oni maju pochodovat ako druhi. Potom bude nasledovat stanok zjavenia. Tabor levitov bude uprostred taborov. A ako budu taborit, tak budu aj pochodovat, kazdy so svojim oddielom podla svojich zastav. Zastava Efraimovho tabora podla svojich vojov bude na zapade a vodcom Efraimovych synov bude Amiudov syn Elisama;jeho voj ma styridsattisicpatsto prehliadnutych. Pri nom sa utabori kmen Manassesov a jeho vodcom bude Fadasurov syn Gamaliel;jeho voj ma tridsatdvatisicdvesto prehliadnutych. Dalej kmen Benjaminov a jeho vodcom bude Gedeonov syn Abidan;jeho voj ma tridsatpattisicstyristo prehliadnutych. Vsetkych prehliadnutych v Efraimovom tabore je podla ich vojov stoosemtisicsto. Oni sa daju na pochod ako treti. Zastava Danovho tabora podla svojich vojov bude na severe a vodcom Danovych synov bude Amisadaiho syn Ahiezer;jeho voj ma sestdesiatdvatisicsedemsto prehliadnutych. Pri nom nech tabori kmen Aserov a vodcom Aserovych synov bude Ochranov syn Fegiel;jeho voj ma styridsatjedentisicpatsto prehliadnutych. Dalej kmen Neftaliho a vodcom Neftaliho synov bude Enanov syn Ahira;jeho voj ma patdesiattritisicstyristo prehliadnutych. Vsetkych prehliadnutych v Danovom tabore je podla ich vojov stopatdesiatsedemtisicseststo. Oni maju pochodovat podla svojich zastav na poslednom mieste. “Toto su prehliadnuti z Izraelitov podla svojich otcovskych rodin. Vsetkych prehliadnutych v tabore podla ich vojov bolo seststotritisicpatstopatdesiat. Leviti vsak neboli prehliadnuti medzi Izraelitmi. Tak to Mojzisovi prikazal Pan. A Izraeliti urobili tak, celkom tak, ako Mojzisovi prikazal Pan. Tak taborili podla svojich zastav a tak sa davali na pochod: vsetci podla svojich celadi pri svojich otcovskych rodinach. Toto su Aronovi a Mojzisovi potomkovia, ked Pan hovoril k Mojzisovi na vrchu Sinaj,a toto su mena Aronovych synov: prvorodeny Nadab, potom Abiu, Eleazar a Itamar. To su mena Aronovych synov, pomazanych knazov, ktorych ruky boli naplnene, aby posluhovali ako knazi. Ale Nadab a Abiu zomreli (odsudeni od Pana), ked na pusti obetovali iny ohen pred Panom. Oni nemali nijakych synov, a tak ako knazi posluhovali Eleazar a Itamar pod svojim otcom Aronom. Pan hovoril Mojzisovi:„Prived kmen Leviho a postav ho pred Arona, aby mu pomahali!Oni sa budu starat o to, co bude potrebovat on a cela pospolitost pri stanku zjavenia, ked bude treba konat sluzbu stanku. Postaraju sa o vsetko zariadenie stanku zjavenia, aj o to, co budu potrebovat synovia Izraela, ked budu preukazovat sluzbu stanku. Levitov prenechaj Aronovi a jeho synom! Nech mu ich synovia Izraela ponechaju celkom!Arona a jeho synov poveris knazskou sluzbou. Kto sa vsak - nepovolany - priblizi, musi zomriet. “Pan hovoril Mojzisovi:„Ja som si vzal levitov spomedzi Izraelovych synov namiesto vsetkych prvorodenych, co u synov Izraela otvaraju matersky zivot, aby leviti boli moji. Lebo kazdy prvorodeny je moj. V den, ked som pobil prvorodenych v Egypte, zasvatil som si vsetko prvorodene v Izraeli, ci je to clovek alebo dobytok. Moji su, ja som Pan!“Pan hovoril Mojzisovi na pusti Sinaj:„Prehliadni levitov podla ich otcovskych rodin a rodov! Prehliadnes vsetkych muzov od jedneho mesiaca nahor!“Mojzis ich prehliadol podla Panovho prikazua toto su Leviho synovia podla svojich mien: Gerson Kaat a Merari. Toto su mena Gersonovych synov (podla svojich rodov): Lebni a Semei. Kaatovi synovia podla svojich rodov su Amram, Jesaar, Hebron a Oziel. Merariho synovia podla svojich rodov su Moholi a Musi. A toto su Leviho rody podla ich otcovskych rodin. Z Gersona bol rod Lebniovcov a rod Semeiovcov. To su Gersonove rody. Podla poctu bolo vsetkych prehliadnutych muzov od jedneho mesiaca nahor sedemtisicpatsto. Gersonove rody taborili na zapade za stankom. Kniezatom Gersonovcov je Laelov syn Eliasaf. Gersonovci mali na starosti pribytok stanku zmluvy, stan,jeho pokrov, oponu pri vchode do nadvoria, ktore je dookola stanku a oltara, jeho povrazy a vsetko, co k tomu treba prichystat. Z Kaata bol rod Amramitov, rod Jesaarejcov, rod Hebronitov a rod Ozielovcov. To su rody Kaatovcov. Podla poctu bolo vsetkych muzov od jedneho mesiaca nahor osemtisicseststo. Oni mali na starosti sluzbu vo svatyni. Kaatove rody taborili na juznej strane stanku. Kniezatom Kaatovych rodov je Ozielov syn Elisafan. Oni mali na starosti archu, stol, svietniky, oltare, posvatne nacinie, ktore je potrebne pri bohosluzbe, oponu a vsetko, co k tomu treba prichystat. Najvyssim kniezatom Leviho kniezat bol syn knaza Arona Eleazar. On mal dozor nad tymi, co obstaravali sluzbu svatyne. Z Merariho bol rod Moholitov a rod Musitov. To su Merariho rody. Podla poctu bolo vsetkych prehliadnutych muzov od jedneho mesiaca nahor sesttisicdvesto. Kniezatom rodov Merariovcov je Abihailov syn Suriel. Taborili na severnej strane stanku. Merariovci mali na starosti dosky stanku, jeho zavory, stĺpy, podstavce, vsetko jeho nacinie a vsetko, co k tomu treba prichystat,dalej stĺpy nadvoria dookola a ich podstavce s kolikmi a povrazmi. Ti, co taborili pred stankom na vychod, pred stankom zmluvy z vychodnej strany, boli Mojzis a Aron so svojimi synmi, ktori mali na starosti sluzbu vo svatyni, ktoru boli povinni konat synovia Izraela. Ktokolvek cudzi by sa priblizil, musi zomriet. Vsetkych prehliadnutych levitov, ktorych prehliadol Mojzis s Aronom na Panov prikaz, bolo podla ich rodov, vsetkych muzov od jedneho mesiaca nahor, dvadsatdvatisic. Pan hovoril Mojzisovi: „Prehliadni vsetkych muzskych prvorodenych od jedneho mesiaca nahor a zaznac pocet ich mien!Vezmi pre mna levitov - ja som Pan - namiesto vsetkych prvorodenych z Izraelitov a dobytok levitov namiesto vsetkeho prvorodeneho dobytka Izraelitov!“A Mojzis prehliadal tak, ako mu prikazal Pan, vsetkych prvorodenych medzi Izraelitmi:A tych, co prehliadol, vsetkych muzskych prvorodenych podla poctu mien od jedneho mesiaca nahor, bolo dvadsatdvatisicdvestosedemdesiattri. Pan hovoril Mojzisovi:„Vezmi levitov namiesto vsetkych prvorodenych medzi Izraelitmi a dobytok namiesto ich dobytka a leviti budu moji; ja som Pan!A ako vykupne za tych dvestosedemdesiattri prvorodenych Izraelitov, ktori prevysuju pocet levitov,vyberies po pat seklov za hlavu. Vyberies ich podla posvatnej vahy, dvadsat gerov za sekel. Peniaze vsak daj Aronovi a jeho synom ako vykupne za tych, co (poctom) prevysovali vykupenych!“A Mojzis vybral vykupne od tych, co prevysovali vykupenych prostrednictvom levitov. Za prvorodenych Izraelitov vybral v peniazoch tisictristosestdesiatpat seklov podla posvatnej vahy. A Mojzis dal vykupne Aronovi a jeho synom podla Panovho pokynu, ako Mojzisovi prikazal Pan. Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Spocitaj spomedzi levitov vsetkych Kaatovcov podla ich rodov a otcovskych rodinod tridsiateho roku nahor az do patdesiateho roku, vsetkych, ktori su schopni nastupit a konat sluzbu v stanku zmluvy. Toto je sluzba Kaatovcov v stanku zmluvy: starat sa o svatostanok. Ked sa bude mat tabor pohnut, Aron a jeho synovia vojdu dnu, snimu haliacu zaclonu a obalia nou archu zmluvy,na to polozia prikryvadlo z tachasovej koze, obtiahnu to prikryvkou z belaseho purpuru a zasunu tyce. Aj predkladny stol zabalia do modreho purpuroveho obalu a na to polozia kadidelnice, maziariky, case a misky na obetne ulievanie a denny chlieb bude tiez na nom. Na to natiahnu sarlatovy povlak, ten opat prikryju tachasovou pokryvkou a zasunu jeho tyce. Potom vezmu belasopurpurovu prikryvku a zakryju nou svietnik, svetla a lampy, odstipovace a misky na obhorky, ako aj vsetky nadoby na olej, ktory sa tu pouziva,zabalia ho i s jeho nacinim do pokryvky z tachasovej koze a polozia ho na nosidla. Aj zlaty oltar zavinu do belasopurpurovej prikryvky, prikryju ho pokryvkou z tachasovej koze a zasunu jeho tyce. Potom vezmu vsetko nacinie, ktore je potrebne na bohosluzbu, ktorym je opatrena sluzba vo svatyni, zabalia ho do belasopurpurovej prikryvky, prikryju ho pokryvkou z tachasovej koze a polozia ho na nosidla. Oltar ocistia od popola, ovinu ho prikryvadlom z modreho purpuru,potom nan polozia vsetko nacinie, ktorym sa obstarava sluzba na nom: uholnice, vidlice, trojzubce, haky a lopatky, vsetko oltarne nacinie, na to pretiahnu obal z tachasovej koze a prevlecu jeho nosidla. A len vtedy, ked Aron a jeho synovia zavinu svatostanok a vsetko jeho nacinie a ked sa tabor bude mat dat na pochod, pridu Kaatovci, aby to niesli, ale svatych veci sa nedotknu, aby nezomreli. Toto je bremeno Kaatovcov v stanku zmluvy. Ich hlavou bude syn knaza Arona Eleazar a bude mat na starosti olej do lamp, vonavy tymian, ustavicnu obetu, olej na pomazanie, svatostanok a vsetko, co sa v nom nachodi, svatynu a vsetko jej nacinie. “Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Nedovolte, aby celad Kaatovcov vyhynula zo stredu kmena levitov. Urobte pre nich toto, aby ostali nazive a aby nevymreli, ked sa budu priblizovat ku svatosvatym veciam: Aron a jeho synovia pridu a kazdemu z nich urcia, co ma robit a niest,aby oni sami nevosli a neuzreli ani na okamih svate veci a neumreli. “Pan hovoril Mojzisovi:„Urob supis Gersonovcov podla ich rodin a rodov!Od tridsiateho roku nahor az do patdesiateho roku ich prehliadni, vsetkych, co su povinni sluzbou a co maju byt zamestnani pri stanku zjavenia. Toto su povinnosti Gersonovej rodiny, toto maju robit a niest:Budu nosit pokryvky stanku, stanok zjavenia a jeho prikryvky, pokryvku z tachasovych kozi, ktora je navrchu, a oponu, co je na vchode do stanku zjavenia,nadvorne plachty, zaclonu z vchodu do nadvoria, ktore obkolesuje pribytok a oltar, jeho povrazy a vsetko nacinie, potrebne na sluzbu pri nich. Spravia vsetko, co tu treba urobit. Gersonovci vykonaju podla pokynu Arona a jeho synov svoju sluzbu pri vsetkom, co maju robit alebo niest. Date im na starost vsetko, co maju oni nosievat. To je sluzba, ktoru ma vykonavat Gersonova rodina v stanku zjavenia pod vedenim Itamara, syna knaza Arona. Prehliadni aj Merarovcov podla ich rodov a rodin!Od tridsiateho roku nahor az po patdesiaty rok prehliadni vsetkych, ktori su povinni sluzbou a maju byt zamestnani v stanku zjavenia. Toto maju nosit a pripravovat v stanku zjavenia: dosky pribytku a ich zrde, stĺpy a podstavce,stĺpy nadvoria dookola a ich podstavce, koliky a povrazy, vsetko potrebne naradie a vsetko, co je tu potrebne. Ukazete im kus po kuse, co maju nosit. Toto je sluzba rodiny Merariho pod vedenim Itamara, syna knaza Arona, pri vsetkej ich obsluhe stanku zjavenia. “A Mojzis, Aron i kniezata ludu prehliadli Kaatovcov podla ich rodov a rodin,od tridsiateho roku nahor az po patdesiaty rok, vsetkych, co boli schopni sluzit pri stanku zjavenia. A prehliadnutych sa podla ich rodin napocitalo dvetisicsedemstopatdesiat. To su prehliadnuti z Kaatovej rodiny, vsetci, ktori konaju sluzbu v stanku zjavenia, ktorych Mojzis a Aron prehliadli na Panov prikaz (dany) Mojzisovi. Prehliadnutych z Gersonovej rodiny podla ich rodov a rodin,od tridsiateho roku nahor az po patdesiaty rok, vsetkych, co boli schopni sluzit v stanku zjavenia,teda prehliadnutych z nich sa podla ich rodov a rodin napocitalo dvetisicseststotridsat. To su prehliadnuti z Gersonovej rodiny, vsetci, ktori konaju sluzbu v stanku zjavenia, ktorych Mojzis a Aron prehliadli na Panov prikaz. Prehliadnutych z rodiny Merariho podla ich rodov a rodin,od tridsiateho roku nahor az po patdesiaty rok, vsetkych, co boli schopni sluzit v stanku zjavenia,teda prehliadnutych z nich sa podla ich rodov a rodin napocitalo tritisicdvesto. To su prehliadnuti z rodiny Merariho, vsetci, ktorych Mojzis a Aron prehliadli. Vsetkych prehliadnutych, ktorych z levitov prehliadli Mojzis, Aron a izraelske kniezata podla ich rodov a rodin,od tridsiateho roku nahor az po patdesiaty rok, vsetkych, ktori mali v stanku zjavenia povinnost pracovat a nosit,napocitalo sa osemtisicpatstoosemdesiat. Mojzis na Panov prikaz urcil kazdemu, o co sa ma starat a co ma nosit. Boli ustanoveni tak, ako Mojzisovi rozkazal Pan. Pan hovoril Mojzisovi:„Prikaz Izraelitom odstranit z tabora vsetkych, co trpia na malomocenstvo alebo na vytok semena, alebo co sa poskvrnili nejakou mrtvolou. Ako muza tak aj zenu vykaz z tabora, aby neposkvrnili tabor, lebo ja byvam uprostred vas!“Izraeliti urobili tak a odstranili ich z tabora. Izraeliti urobili tak, ako Pan nariadil Mojzisovi. Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Izraelitom: Ak sa niektory muz alebo zena dopusti hriechu voci bliznemu, pricom sa spreneveri Panovi a tak uvali na seba previnenie,nech prizna svoj hriech, ktoreho sa dopustil, spreneveru nahradi v plnej cene, prida k tomu patinu a da tomu, voci komu sa previnil. No ak ten nema nijakeho pribuzneho, ktoremu by bolo mozno spreneverene vratit, tak spreneverene pripadne Panovi pre knaza, okrem barana za hriech, ktorym sa mu ziska zmierenie. Kazda podavacia obeta zo vsetkych posvatnych darov Izraelitov, ktore prinesu, bude patrit knazovi. Jemu budu patrit aj posvatne dary od kohokolvek. Cokolvek sa odovzda knazovi, bude patrit jemu!“Pan povedal Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Keby sa niektoremu muzovi previnila zena a bola by mu neverna,keby s nou iny obcoval, jej muz by vsak o tom nevedel, lebo sa poskvrnila v tajnosti, takze nemoze proti nej vystupit nijaky svedok, nik ju neprichytil -a zmocnil by sa ho duch ziarlivosti a ziarlil by na svoju zenu, ze sa poskvrnila, alebo ak by ho pochytil duch ziarlivosti a bol by ziarlivy na svoju zenu, aj ked sa neposkvrnila,tak nech muz privedie svoju zenu ku knazovi a s nou nech prinesie aj obetny dar, desatinu efy jacmennej muky, olej na nu nenaleje, ani neprida kadidlo, lebo je to obeta ziarlivosti, obeta prezradenia, pripominajuca hriech. Knaz ju privedie a postavi pred Pana. Potom knaz naberie do hlinenej nadoby posvatnej vody a knaz vezme trochu prachu z podlahy stanku a nasype ho do vody. Knaz postavi zenu pred Pana, rozpusti jej vlasy na hlave a do ruk jej vlozi obetu prezradenia, cize obetu ziarlivosti. Voda kliatby a trpkosti bude v knazovej ruke. Tu knaz zaprisaha zenu a povie jej: »Ak s tebou neobcoval nik cudzi a ak si sa neprevinila a neposkvrnila odvtedy, co si sa vydala za svojho muza, tak ti tato voda kliatby a trpkosti neuskodi;ak si sa vsak previnila, odkedy si vydata za svojho muza, ak si sa poskvrnila tym, ze s tebou niekto obcoval okrem tvojho muza,«- teraz knaz zaprisaha zenu zariekanim a kliatbou a knaz povie zene: »Nech ta Pan urobi vystrahou podla kliatby a zariekania uprostred tvojho ludu, nech Pan da ochromiet tvojim bedram a napuchnut tvojmu lonu. Tato voda kliatby nech vojde do tvojich vnutornosti, aby napuchlo tvoje lono a aby tvoje bedra ochromeli. « Zena odpovie: »Nech sa stane, nech sa stane!«Potom knaz napise tuto kliatbu na listok a zmyje ho vo vode horkosti. A potom da vodu kliatby a horkosti zene vypit, aby voda kliatby a horkosti do nej vnikla ako trpka bolest. Potom knaz vezme zo zeninych ruk obetu ziarlivosti, poda ju ako potravinovu obetu pred Panom a polozi ju na oltar. Z potravinovej obety knaz vezme plnu hrst a spali to na oltari. Nato da zene vypit vodu. Ked jej da vypit vodu, potom, ak sa poskvrnila a bola neverna svojmu muzovi, voda do nej vnikne ako trpka bolest, lono jej napuchne a bedra jej ochromeju, a tak bude zena prekliata na vystrahu uprostred svojho ludu. Ak sa vsak zena neposkvrnila, ak je nevinna, nestane sa jej nic a bude dalej rodit deti. Toto je zakon o ziarlivosti. Ak sa teda niektora zena previni odvtedy, co je vydata za svojho muza, a ak sa poskvrni,alebo ak niektoreho muza pochyti duch ziarlivosti a bude ziarlit na svoju zenu, nech postavi zenu pred Pana a knaz s nou urobi celkom podla tohto zakona. Manzel bude bez viny, zena si vsak odpyka svoj hriech. “Pan povedal Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ak nejaky muz alebo zena urobi nazirejsky slub a zasvati sa Panovi,nech sa zdrzuje vina a inych opojnych napojov. Nesmie pit ani vinovy ocot, ani ine opojne napoje, nesmie pit hroznovu stavu, ani jest cerstve alebo susene hrozno. Po cely cas svojho zasvatenia nech neje nic, co pochadza z vinica, od jadierok az po supky. Po cely cas jeho nazirejskeho slubu nech sa britva nedotkne jeho hlavy: bude zasvateny az do casu, na aky sa zasvatil Panovi. Musi si nechat volne rast vlasy. Za cely cas, na ktory sa zasvatil Panovi, nesmie sa priblizit k nijakej mrtvole. Nesmie sa poskvrnit ani ked mu zomrie otec alebo matka, brat alebo sestra, lebo na jeho hlave spociva zasvatenie jeho Boha. Pocas celeho svojho nazireatu je zasvateny Panovi. Ak by vsak pri nom niekto nahle umrel, jeho zasvatena hlava sa tym poskvrni. Ked bude zasa cisty, ostriha si hlavu: teda na siedmy den sa ostriha. Na osmy den prinesie knazovi ku vchodu do stanku zjavenia dve hrdlicky alebo dva holubkya knaz jedno zabije na obetu za hriech a druhe na celostnu zertvu a sprostredkuje mu zmierenie, pretoze sa previnil mrtvolou. A v ten isty den vyhlasi jeho hlavu za zasvatenu. Opat sa zasvati Panovi na dobu svojho nazireatu a prinesie na obetu podlznosti rocneho baranka. Predchadzajuci cas sa nebude pocitat, lebo jeho zasvatenie bolo poskvrnene. A toto je zakon o nazireate: V den, ked sa skonci cas jeho zasvatenia, dostavi sa ku vchodu do stanku zjaveniaa prinesie Panovi obetny dar, bezchybneho rocneho baranka na celostnu zertvu a rocnu bezchybnu jahnicu na obetu za hriech a bezchybneho barana na pokojnu zertvu,k tomu kosik nekvasenych, na oleji zapravanych kolacov z jemnej muky a nekvasene, olejom potrete oblatky spolu s potravinovou a napojovou obetou. Knaz to polozi pred Pana a poda jeho obetu za hriech a jeho celostnu zertvu. Barana bude obetovat ako pokojnu zertvu Panovi spolu s kosikom nekvasenych chlebov a nakoniec knaz poda potravinovu a napojovu obetu. Potom si pri vchode do stanku zjavenia nazirejec ostriha svoju zasvatenu hlavu, vezme svoje zasvatene vlasy a hodi ich do ohna, co je pod pokojnou obetou. Nato knaz vezme uvarenu baraniu lopatku a z kosika jeden nekvaseny kolac a jednu nekvasenu oblatku a vlozi to do ruk zasvatenemu, ked si uz ostrihal svoje zasvateniny. Knaz potom poda podavaciu obetu pred Panom, posvatny dar, ktory patri knazovi, spolu s podavacimi prsami a podavacou lopatkou. Potom nazirejec moze zasa pit vino. Toto je zakon o tom, kto je zasvateny nazireatom, kto urobil slub, co sa tyka obetnych darov, ktore ma priniest Panovi za svoje zasvatenie, okrem toho, co chce este dobrovolne venovat. Ako vyzaduje slub, ktory urobil, tak aj urobi podla platnych predpisov pre svoje zasvatenie. “Pan hovoril Mojzisovi:„Povedz Aronovi a jeho synom: Takto budete zehnat Izraelitov:»Nech ta zehna Pan a nech ta chrani!Nech ti Pan ukaze jasnu tvar a nech ti je milostivy!Nech Pan obrati svoju tvar k tebe a daruje ti pokoj!«Takto vlozia moje meno na Izraelitov a ja ich pozehnam. “Ked Mojzis ukoncil stavbu stanku a ked ho so vsetkym jeho zariadenim pomazal a posvatil, a ked pomazal a posvatil aj oltar so vsetkym jeho naradim,izraelske kniezata, rodovi pohlavari, nacelnici kmenov, cize nacelnici prehliadnutych, priniesli a priviedli pred Pana ako svoj dar sest zakrytych vozov a dvanast bykov. Jeden voz pripadal na dvoje kniezat a byk na kazde jedno. Priviedli to pred stanok. Tu Pan nariadil Mojzisovi:„Vezmi ich od nich! Pouzije sa ich pri obsluhe stanku zjavenia. Rozdel ich medzi levitov s ohladom na ich jednotlive sluzby!“I zobral Mojzis vozy a byky a dal ich levitom. Dva vozy a styri byky dal Gersonovcom vzhladom na ich sluzbu,styri vozy a osem bykov dal Merarovcom vzhladom na ich sluzbu, ktoru vykonavali pod vedenim Itamara, syna knaza Arona;Kaatovcom nedal nic, lebo oni mali na starosti svate veci a mali ich nosit na pleciach. V den, ked sa vysviacal oltar, venovali aj kniezata dary na jeho vysviacku. Ked kniezata prinasali svoje dary pred oltar,Pan povedal Mojzisovi: „Nech kazdy den prinesie iba jedno knieza obetne dary na vysviacku oltara!“V prvy den priniesol svoje obetne dary Aminadabov syn Nahason z Judovho kmena. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy; obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov, naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Aminadabovho syna Nahasona. Na druhy den obetovalo knieza Isacharovych synov, Suarov syn Natanael. Ako obetny dar priniesol: striebornu misu o vahe stotridsat seklov, striebornu misku o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicku o vahe desat zlatych seklov, naplnenu kadidlom,jedneho bycka, jedneho barana a jedneho rocneho baranka na celostnu zertvu,jedneho capa na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Suarovho syna Natanaela. Na treti den obetovalo knieza Zabulonovych synov, Helonov syn Eliab. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov, naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Helonovho syna Eliaba. Na stvrty den (obetovalo) knieza Rubenovych synov, Sedeurov syn Elisur. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov, naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Sedeurovho syna Elisura. V piaty den obetovalo knieza Simeonovych synov, Surisadaiho syn Salamiel. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Surisadaiho syna Salamiela. Na siesty den obetovalo knieza Gadovych synov, Duelov syn Eliasaf. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov, naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Duelovho syna Eliasafa. Na siedmy den obetovalo knieza Efraimovych synov, Abiudov syn Elisama. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Abiudovho syna Elisama. Na osmy den obetovalo knieza Manassesovych synov, Fadasurov syn Gamaliel. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Fadasurovho syna Gamaliela. Na deviaty den obetovalo knieza Benjaminovych synov, Gedeonov syn Abidan. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Gedeonovho syna Abidana. Na desiaty den obetovalo knieza Danovych synov, Amisadaiho syn Ahiezer. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Amisadaiho syna Ahiezera. Na jedenasty den obetovalo knieza Aserovych synov, Ochranov syn Fegiel. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov, naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Ochranovho syna Fegiela. Na dvanasty den obetovalo knieza Neftaliho synov, Enanov syn Ahira. Jeho obetny dar bol: strieborna misa o vahe stotridsat seklov, strieborna miska o vahe sedemdesiat seklov podla posvatnej vahy, obe boli naplnene jemnou mukou, poliatou olejom na potravinovu obetu,panvicka o vahe desat zlatych seklov, naplnena kadidlom,jeden bycek, jeden baran a jeden rocny baranok na celostnu zertvu,jeden cap na obetu za hriecha na pokojnu zertvu: dva byky, pat baranov, pat capov a pat jednorocnych barankov. To bol obetny dar Enanovho syna Ahiru. Toto boli dary na posviacku oltara v case, ked bol posvateny: dvanast striebornych mis, dvanast striebornych misiek, dvanast zlatych panviciek,kazda misa mala stotridsat seklov striebra a kazda miska sedemdesiat seklov. Vsetky nadoby mali dvetisicstyristo seklov striebra podla posvatnej vahy. Dvanast zlatych panviciek, naplnenych kadidlom, malo po desat seklov podla posvatnej vahy; vsetkeho zlata na panvickach bolo stodvadsat seklov. Pocet dobytka na celostnu zertvu bol: dvanast mladych byckov, k tomu dvanast baranov a dvanast jednorocnych barankov spolu s prislusnou potravinovou obetou; dalej dvanast capov na obetu za hriech. Vsetkeho dobytka na pokojnu zertvu bolo: dvadsatstyri bykov, sestdesiat baranov, sestdesiat capov a sestdesiat jednorocnych barankov. To boli dary na posviacku oltara, ked bol posvateny. A ked Mojzis vosiel do stanku zjavenia rozpravat sa s nim, pocul hlas, ktory mu hovoril zo zlutovnice, co bola na arche medzi dvoma cherubmi. Takto sa s nim rozpraval. A Pan hovoril Mojzisovi:„Hovor Aronovi a povedz mu: Ked budes umiestnovat lampy, hlad na to, aby sedem lamp osvetlovalo priestor pred svietnikom!“A Aron urobil tak: lampy nasadil z prednej strany svietnika, ako prikazal Pan Mojzisovi. A svietnik vyhotovili takto: ukovali ho zo zlata, ukovali ho od nohy az po jeho kvietky podla vzoru, ktory ukazal Mojzisovi Pan. Tak teda zhotovil svietnik. Pan hovoril Mojzisovi:„Vezmi spomedzi Izraelitov levitov a ocist ich!A takto ich ocistis: Pokropis ich ocistnou vodou, potom sa britvou oholia na celom tele, vyperu si saty a ocistia sa. Nato privedu mladeho byka a k tomu prislusnu potravinovu obetu, jemnu muku, poliatu olejom; na obetu za hriech vezmes vsak ineho byka. Potom levitov postavis pred stanok zjavenia a zhromazdis celu izraelsku pospolitost. Tu levitov predvedies pred Pana a Izraeliti vlozia na nich svoje ruky. Aron potom levitov poda ako podavaciu obetu Izraelitov pred Panom. Takto potom budu moct konat sluzbu. Po tomto leviti vlozia ruky na hlavu byckov, z ktorych jeden sa bude obetovat ako obeta za hriech a druhy ako celostna zertva Panovi, aby sa levitom sprostredkovalo zmierenie. Potom levitov postavis pred Arona a pred jeho synov a podas ich ako podavaciu obetu Panovi. Takto oddelis levitov spomedzi Izraelitov, aby leviti boli moji. Potom sa teda leviti budu moct ujat sluzby pri stanku zjavenia. Musis ich vsak ocistit a podat ako podavaciu obetu,lebo oni su celkom odovzdani spomedzi Izraelitov; ja som ich prijal namiesto vsetkych prvorodenych, ktori otvaraju materske lono. Ved moje je vsetko prvorodene z ludi i z dobytka u Izraelitov. V den, ked som v egyptskej krajine pobil vsetko prvorodene, zasvatil som si ich pre seba. Levitov som si teda vzal namiesto prvorodenych Izraelitova odovzdavam ich uplne Aronovi a jeho synom, aby sa starali o sluzbu v stanku zjavenia v zastupeni Izraelitov a aby dali za Izraelitov zadostucinenie, zeby neprislo na Izraelitov nestastie, keby sa Izraeliti priblizili k svatyni. “Mojzis, Aron a cela izraelska pospolitost urobili s levitmi tak, celkom tak, ako o levitoch nariadil Mojzisovi Pan. Tak s nimi urobili. Leviti sa teda dali zmierit, vyprali si saty a Aron ich podaval ako podavaciu obetu Panovi a vykonal s nimi obrad zmierenia, aby ich ocistil. Potom leviti pod dozorom Arona a jeho synov nastupili sluzbu pri stanku zjavenia; ako Pan nariadil o levitoch Mojzisovi, tak s nimi urobili. Pan hovoril Mojzisovi:„O levitoch plati toto: Od dvadsiateho piateho roku nahor su povinni konat sluzbu pri stanku zjavenia. Po patdesiatom roku sa utiahnu, prestanu konat sluzbu pri stanku zjavenia. Budu vsak napomocni svojim bratom pri stanku zjavenia a budu aj potom bedlit nad tym, co sa im zveri. Sluzbu vsak konat nebudu. Tak to zariadis s levitmi pokial ide o vykonavanie ich sluzby. “Pan hovoril Mojzisovi na pusti Sinaj v druhom roku ich vychodu z egyptskej krajiny:„Izraeliti nech slavia paschu v urcenom case. Budete ju slavit na strnasty den tohto mesiaca v podvecer, v case na to urcenom. Budete ju slavit podla prislusnych predpisov a nariadeni!“Tu Mojzis prikazal Izraelitom, aby slavili paschu. A oni na strnasty den prveho mesiaca v predvecer slavili paschu na pusti Sinaj. Izraeliti to urobili celkom tak, ako nariadil Mojzisovi Pan. Boli tu vsak niektori muzovia, ktori sa poskvrnili ludskymi mrtvolami, takze nemohli slavit paschu v urceny den. V ten isty den sa dostavili k Mojzisovi a Aronovia tito muzovia mu povedali: „Poskvrnili sme sa ludskou mrtvolou. Preco nesmieme spolu s ostatnymi Izraelitmi priniest Panovi v urcenom case obetu?“Mojzis im odvetil: „Pockajte! Vypocujem, co o vas nariadi Pan!“A Pan prikazal Mojzisovi:„Ohlas Izraelitom: Ak sa niekto z vas alebo z vasho potomstva poskvrni mrtvolou, alebo ak bude na dalekej ceste, nech aj tak zachova Panovu paschu. Budu ju slavit na strnasty den druheho mesiaca v podvecer. Budu ho jest s nekvasenymi chlebmi a horkymi zelinami. Nic z neho neponechaju do rana a nepolamu mu nijaku kost. Budu ju slavit tak, ze zachovaju vsetky predpisy o pasche. Kto bude cisty a nebude na dalekej ceste, a neoslavi paschu (v riadnom case), taky nech je vyhubeny zo svojho ludu. Kedze nepriniesol Panovi v urcenom case obetu, bude pykat za svoju vinu. A ak bude u vas byvat cudzinec a bude chciet slavit paschu pre Pana, nech ju slavi podla prislusnych predpisov a nariadeni. Ten isty zakon bude u vas pre cudzinca aj pre domorodca. “V ten den, ked bol postaveny stanok, oblak zahalil pribytok, stanok zakona, a od vecera az do rana akoby bol nad pribytkom ohen. Takto to bolo vzdy: cez den ho zakryval oblak, ktory mal za noci ohnivy vzhlad. A kedykolvek sa oblak zo stanku zdvihol, Izraeliti sa davali na pochod; a na mieste, kde sa oblak zastavil, Izraeliti sa utaborili. Na Panov rozkaz sa teda Izraeliti davali na pochod a na Panov rozkaz sa utaborovali. Cely cas, co oblak spocival na stanku, taborili. Aj ked oblak ostal dlhsi cas nad stankom, Izraeliti zachovavali Panovo nariadenie a nedavali sa na pochod. Niekedy oblak ostal iba malo dni nad stankom. Na Panov rozkaz sa utaborili a na Panov rozkaz sa zasa dali na pochod. Aj to sa stalo, ze oblak zastal len od vecera do rana; ked sa oblak rano zdvihol, aj oni sa pohli na cestu. Ci to bolo vo dne alebo v noci, ked sa oblak zdvihol, davali sa na pochod. Ak zasa oblak ostal dva dni alebo mesiac alebo dlhsi cas nad stankom, aj Izraeliti ostavali s taborom stat a nedavali sa na pochod. Podla Panovho rozkazu taborili a podla Panovho rozkazu sa davali na pochod. Zachovavali Panovo nariadenie, ktore dal prostrednictvom Mojzisa. Pan hovoril Mojzisovi:„Urob si dve strieborne trubky! Vyhotov ich kovane! Budu ti na zvolavanie pospolitosti a na znamenie, kedy sa pohnut s taborom. Ked sa na ne zatrubi, zhromazdi sa vsetok lud k tebe pri vchode stanku zjavenia;ked sa zatrubi na ne len raz, dostavia sa k tebe kniezata, pohlavari Izraelovych tisicov,ked sa zatrubi trhano, daju sa na pochod ti, co taboria na vychode,ked sa trhano zatrubi druhy raz, daju sa na pochod ti, co taboria na juhu. Takisto trhano sa zatrubi na znak, ze sa maju dat na pochod aj ostatni. Ked sa bude zvolavat pospolitost, bude sa tiez trubit, ale nie trhano. Na trubkach budu trubit Aronovi synovia, knazi. Toto nech je pre vas vecne platnym predpisom pre vsetky pokolenia!A ked budete uz vo svojej krajine tiahnut do boja proti nepriatelovi, ktory vas bude utlacat, zatrubite na tychto trubkach trhano. Vtedy si Pan, vas Boh, spomenie na vas a vy najdete ochranu pred svojim nepriatelom. Na trubkach budete trubievat aj v dnoch svojej radosti, na sviatky a na novmesiace pri svojich celostnych zertvach a pokojnych obetach. Ony vas pripomenu vasmu Bohu. Ja, Pan, som vas Boh!“V druhom roku, v druhom mesiaci, na dvadsiaty den mesiaca sa oblak zdvihol z pribytku zakona. Izraeliti sa dali na pochod a po skupinach tiahli z puste Sinaj, az sa oblak zniesol dolu na pusti Faran. To bolo prvy raz, co sa pohli na Panov rozkaz, ktory im dal prostrednictvom Mojzisa. Prva sa pohla zastava tabora Judovych synov, voj za vojom, a na cele ich vojov bol Aminadabov syn Nahason. Voj kmena Isacharovych synov viedol Suarov syn Natanaela voj kmena Zabulonovych synov viedol Helonov syn Eliab. Ked sa rozobral stanok, pohli sa Gersonovci a Merarovci, ktori nosili stanok. Potom sa dala na pochod zastava Rubenovho tabora, voj za vojom, a na cele ich vojov bol Sedeurov syn Elisur. Voj kmena Simeonovych synov viedol Surisadaiho syn Salamiela voj kmena Gadovych synov viedol Duelov syn Eliasaf. Nato sa pohli Kaatovci, ktori nosili svatynu. Potom sa pohla zastava tabora Efraimovych synov, voj za vojom. Na cele jeho vojov bol Amiudov syn Elisama. Voj kmena Manassesovych synov viedol zasa Fadasurov syn Gamaliela voj kmena Benjaminovych synov viedol Gedeonov syn Abidan. Napokon sa dala na pochod zastava tabora Danovych synov, voj za vojom zaklucovali cely tabor a na cele jeho vojov bol Amisadaiho syn Ahiezer. Voj kmena Aserovych synov viedol Ochranov syn Fegiela voj kmena Neftaliho synov viedol Enanov syn Ahira. Toto bolo poradie za pochodu, pri ktorom Izraeliti tiahli voj za vojom. Mojzis povedal svojmu svagrovi, Raguelovmu synovi, Madiancanovi Hobabovi: „Ideme na miesto, o ktorom Pan povedal: »Dam ho vam!« Pod s nami! Odvdacime sa ti. Ved Pan prislubil Izraelovi mnoho dobreho!“On mu vsak odvetil: „Ja nepojdem, vratim sa do svojej krajiny k svojmu pribuzenstvu. “Tu mu Mojzis povedal: „Neopustaj nas! Ved ty poznas miesta, kde by sme mohli na pusti taborit, budes nasim sprievodcom. Ak pojdes s nami, dame ti ciastku z dobra, ktore nam ustedri Pan!“A tak tiahli od Panovho vrchu tri dni cesty. Archa zmluvy isla tri dni cesty pred nimi, aby vyhladala pre nich taborisko. Ked sa pohli, cez den bol nad nimi Panov oblak,a ked sa pohynala archa, Mojzis hovorieval: „Vstan, Pane, nech sa rozprchnu tvoji nepriatelia a nech sa daju na utek pred tebou ti, co ta nenavidia!“Ked sa zastavovala, vravieval: „Vrat sa, Pane, k mnozstvu Izraelovho vojska!“Lud zacal volat k Panovi, ze sa mu zle vodi. Ked to Pan zacul, zahorel hnevom. Vyslahol oproti nim Panov ohen a stravil okraj tabora. Tu lud volal o pomoc k Mojzisovi. A ked Mojzis orodoval u Pana, ohen uhasol. Preto nazvali to miesto Tabera, lebo tam vzbĺkol proti nim Panov ohen. Primiesany lud, co bol medzi nimi, dostal chut na ine jedla a potom sa zacali aj Izraeliti opatovne zalovat a hovorili: „Kto nam da jest maso?Rozpamatuvame sa na ryby, ktore sme zadarmo jedavali v Egypte, na uhorky a dyne, na por, cibulu a cesnak. Teraz nam ide do zahynutia. Nicoho tu niet. Okrem manny nevidia nase oci nic!“Manna bola ako koriandrove semiacko a podobala sa bdeliu. Lud chodil sem-tam a zbieral ju, mlel ju na rucnych mlynoch alebo ju tĺkol v maziaroch. Potom ju varil v hrnci alebo piekol z nej osuchy. Chutilo to ako olejove kolace. Ked za noci padala na tabor rosa, padala nan aj manna. Ked Mojzis pocul nariekat lud, rodinu za rodinou, kazdeho pri vchode do svojho stanu - lebo sa velmi rozhorel Panov hnev -, Mojzisovi sa nepacila tato veca Mojzis povedal Panovi: „Preco tak zle zaobchodis so svojim sluzobnikom? Preco som nenasiel milost v tvojich ociach, ze na mna kladies celu tarchu starosti o vsetok tento lud?Ci som ja nosil vsetok tento lud vo svojom lone? Ja som ho priniesol na svet, ze odo mna ziadas: »Zanes ho na svojich prsiach, ako dojka nosi dojca, do krajiny, ktoru si ty prisahal dat ich otcom?«Kde vezmem maso, aby som ho mohol dat vsetkemu tomuto ludu? Nariekaju a volaju predo mnou: »Daj nam jest maso!«Ja sam nie som schopny niest tarchu vsetkeho tohto ludu. Je to pre mna pritazke. Ak mienis aj nadalej takto nakladat so mnou, tak ma radsej zabi - ak som nasiel milost v tvojich ociach -, aby som nemusel dlhsie hladiet na svoju biedu!“Tu Pan povedal Mojzisovi: „Zavolaj mi sem sedemdesiat muzov zo starsich Izraela, o ktorych vies, ze su ozaj starsi a ze su veducimi ludu. Prived ich ku stanku zjavenia, nech tam stoja s tebou,pokym ja nezostupim. Tam sa porozpravam s tebou a vezmem nieco z tvojho ducha, ktory je na tebe, a polozim ho na nich, aby niesli spolu s tebou tarchu ludu, aby si ju nemusel niest ty sam. Ludu vsak prikaz: Na zajtra sa posvatte! Budete jest maso, lebo ste hlasno nariekali pred Panom a hovorili ste: »Kto nam da jest maso? V Egypte sme ho mali nadostac!« Teraz vam Pan da maso a najete sa. A nebudete ho jest iba jeden den, ani dva, pat, desat alebo dvadsat dni,ale cely mesiac, ze ho nebudete moct uz ani citit, az pokym sa vam nesprieci. Ved ste opovrhli Panom, ktory uprostred vas byva, a nariekali ste: »Preco sme len vysli z Egypta?«“Mojzis odpovedal: „Seststotisic muzov, pesiakov, ma tento lud, medzi ktorym zijem, a ty hovoris: »Dam im masa, ze ho budu jest cely mesiac. «Ci je mozne zabit pre nich tolko oviec a bykov, aby im stacilo?! Je mozne vychytat pre nich vsetky ryby mora, aby bolo pre nich dost?!“Lenze Pan riekol Mojzisovi: „Je azda Panova ruka prislaba? Teraz uvidis, ci sa moje slovo splni pred tebou a ci nie!“Potom Mojzis vysiel von a oznamil Panove slova ludu. Nato vzal sedemdesiat starsich z ludu a rozostavil ich okolo stanku. Tu Pan zostupil v oblaku a zhovaral sa s nim. Potom vzal z jeho ducha, ktory bol na nom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich muzov. Ked na nich duch zostupil, boli zachvateni prorockym duchom. Neskorsie sa to s nimi uz nestalo. Dvaja muzovia z nich ostali v tabore. Jeden sa volal Eldad a druhy Medad. Aj na nich zostupil duch. Aj oni patrili k tym zaznacenym, ale nevysli nacas. Ich zachvatil prorocky duch v tabore. Vtedy isty sluha utekal a oznamil to Mojzisovi: „Eldad a Medad su zachvateni prorockym duchom v tabore!“ -Tu sa ujal slova Nunov syn Jozue, ktory bol od svojej mladosti Mojzisovym sluzobnikom, a povedal: „Pane moj, Mojzis, zakaz im to!“Mojzis mu vsak odvetil: „Preco sa hnevas na mna? Kiezby vsetok Panov lud pozostaval z prorokov! Kiezby Pan zoslal na vsetkych svojho ducha!“Nato sa Mojzis odobral so starsimi Izraela spat do tabora. Potom od Pana vysiel vietor, ktory priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tabor v okruhu na dennu cestu na vsetky strany od tabora. I poletovali na dva lakte od zeme. A lud sa dal do chytania prepelic. Cely den a celu noc, ba aj nasledujuci den. A ten, kto malo nachytal, mal ich desat chomerov. A porozkladali ich okolo celeho tabora. Ale este mali maso medzi zubami, ked vzplanul voci ludu Panov hnev a Pan zasiahol lud velmi velkou ranou. Preto nazvali to miesto Kibrot-Hatava (Hroby pazravosti); tam totiz pochovali pazravy lud. Od Kibrot-Hatava lud tiahol do Haserotu a v Haserote ostali. Maria a Aron hovorili vsak zle o Mojzisovi pre Kusitanku, ktoru si vzal za zenu. Ozenil sa totizto s kusitskou zenou. Vraveli tiez: „Vari Pan len Mojzisovi hovoril? A nehovoril aj nam?“ Pan to vsak pocul. Kym Mojzis bol velmi tichy muz, (tichsi) ako vsetci ostatni ludia na svete. A Pan hned hovoril Mojzisovi, Aronovi a Marii: „Chodte vsetci traja k stanku zjavenia!“ Ked oni traja prisli,Pan zostupil v oblacnom stĺpe, vstupil do vchodu stanku a zavolal Arona a Mariu. Oni dvaja predstupilia riekol im: „Pocuvajte moje slova: Ak je medzi vami prorok, tak sa mu zjavujem ja, Pan, vo videni a hovorim s nim vo sne!No nie tak s mojim sluzobnikom, Mojzisom! On je v celom mojom dome najvernejsi. Ja sa s nim rozpravam od ust k ustam, otvorene a nie v hadankach - a on moze hladiet na Panovu podobu. Preco ste sa teda nebali hovorit proti mojmu sluzobnikovi Mojzisovi?“I vybusil proti nim Panov hnev a odisiel. Ked sa oblak vzdialil od stanku, Maria razom obelela malomocenstvom ako sneh. A ked sa Aron k nej obratil, videl, ze je malomocna. Vtedy Aron povedal Mojzisovi: „Pan moj, nedaj nam trpiet za hriech, ktoreho sme sa dopustili vo svojej nerozumnosti!Nedopust, aby bola ako mrtve dieta, ktoreho telo byva pri vychode z materskeho zivota napoly zhnite!“Tu Mojzis volal k Panovi: „Boze, uzdrav ju, prosim!“A Pan mu odpovedal: „Keby jej otec naplul do tvare, nemusela by sa sedem dni cervenat? Nech je teda sedem dni vylucena z tabora! Potom sa vrati zasa spat. “Maria teda bola sedem dni vylucena z tabora. Lud sa vsak nepohynal dalej, kym Mariu nepriviedli spat. Potom sa lud pohol z Haserotu a utaboril sa na pusti Faran. Tam Pan hovoril Mojzisovi:„Posli muzov, nech sa prezvedia o krajine Kanaan, ktoru chcem dat Izraelitom. Z kazdeho kmena posli po jednom, vsetci nech su popredni muzovia. “A Mojzis ich na Panov rozkaz poslal z puste Faran, vsetko muzov, ktori boli pohlavarmi Izraelitov. Ich mena su:Z Rubenovho kmena Zechurov syn Samua,zo Simeonovho kmena Huriho syn Safat,z Judovho kmena Jefonov syn Kaleb,z Isacharovho kmena Jozefov syn Igal,z Efraimovho kmena Nunov syn Ose,z Benjaminovho kmena Rafuho syn Falti,zo Zabulonovho kmena Sodiho syn Gediel,z Jozefovho kmena, cize z kmena Manassesovho, Susiho syn Gadi,z Danovho kmena Gemaliho syn Amiel,z Aserovho kmena Michaelov syn Stur,z Neftaliho kmena Vapsiho syn Nahabia z Gadovho kmena Machiho syn Guel. To su mena muzov, ktorych poslal Mojzis, aby preskumali krajinu. Vtedy dal Mojzis Nunovmu synovi Osemu meno Jozue. Ked ich Mojzis poslal preskumat kanaansku krajinu, povedal im: „Chodte do Negebu, potom vystupte na vrchya zistite, aka je to krajina a ci lud, ktory tam byva, je mocny alebo slaby, ci je ho vela alebo malo,ci je zem dobra alebo zla. Ake su mesta, v ktorych byva, ci su to dediny alebo opevnene mesta. Ci je poda zirna alebo plana, ci tam rastu stromy a ci nie. Budte udatni a prineste nam aj z plodin tej krajiny!“ Bolo to v case, ked uz mozno jest vcasne hrozno. Odisli teda a prezreli krajinu od puste Sin az po Rohob, ktory je pri vchode do Ematu. Ked presli Negebom, prisli do Hebronu, kde zili Achiman, Sisaj a Tolmaj, Enakovi potomkovia; Hebron bol totiz postaveny o sedem rokov prv, ako egyptske mesto Tanis. Tak dosli az do udolia Eskol. Tu odrezali ratolest s hroznovym strapcom, ktory museli niest dvaja muzovia na tyci. Vzali tiez niekolko granatovych jabĺk a fig. Toto miesto pomenovali Nachal-Eskol, to jest Udolie hrozna, lebo tam Izraeliti odrezali ten hroznovy strapec. Po styridsiatich dnoch, ked prezreli celu krajinu, vratili sa spat. Prisli k Mojzisovi, Aronovi a celej izraelskej pospolitosti na pust Faran do Kadesa a rozpravali im aj celej pospolitosti a ukazovali im plody tejto krajiny. Hovorili im: „Prisli sme do krajiny, do ktorej si nas poslal. Naozaj oplyva mliekom a medom. A toto su z nej plody!Lenze lud, co v krajine byva, je mocny. Mesta su opevnene a velmi velke. Aj Enakovych potomkov sme tam videli. V Negebe byvaju Amalekiti, na vrchoch sidlia Hetejci, Jebuzejci a Amorejcania. Pri mori a na brehoch Jordana byvaju zasa Kanaancania. “Tu sa Kaleb usiloval utisit lud, ktory brojil oproti Mojzisovi, a zvolal: „Podme hned a zaujmime krajinu, lebo ju mozeme dobyt!“Ale muzovia, co sli s nim, vraveli: „Nie, nemozeme ist proti tomu ludu, ved je silnejsi ako my!“A rozpravali Izraelitom nepravdy o krajine, ktoru prezreli: „Krajina, ktoru sme krizom-krazom presli, aby sme ju prezreli, je krajinou, ktora poziera svojich obyvatelov, a vsetok lud, ktory sme tam videli, je vysokeho vzrastu. Ba aj obrov sme tam videli, Enakovych synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky!“Tu sa dal vsetok lud do kriku a narod nariekal cez celu noc,vsetci Izraeliti reptali proti Mojzisovi a Aronovi a cela pospolitost im vravela: „Ach, keby sme boli radsej pomreli v Egypte alebo tu na pusti! Kiezby sme boli mrtvi!Preco nas chce Pan voviest do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mecom? Ci sa maju nase zeny a male deti stat koristou? Nebude vari pre nas lepsie vratit sa do Egypta?“A hovorili si: „Vyvolme si vodcu a vratme sa do Egypta!“Ked to Mojzis a Aron poculi, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitostou tvarou na zem. Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktori boli tiez na vyzvedach v krajine, roztrhli si odeva povedali celej izraelskej pospolitosti: „Krajina, ktoru sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je velmi dobra krajina. Ak je nam Pan nakloneny, vovedie nas do tejto krajiny a da nam ju. Je to krajina, ktora oplyva mliekom a medom. Nedvihajte sa proti Panovi a nebojte sa ludu tej krajiny, lebo ich mozeme znicit! Ich ochrana ich opustila, s nami je vsak Pan. Nebojte sa!“Ked sa cela pospolitost chystala ukamenovat ich, zjavila sa nad stankom zjavenia vsetkym Izraelitom Panova slava. A Pan hovoril Mojzisovi: „Ako dlho ma este bude tento lud tupit? Dokedy mi bude odopierat vieru popri vsetkych znameniach, ktore som medzi vami urobil?Budem ho bit morom a vynicim ho! Teba vsak urobim narodom vacsim a pocetnejsim, ako je tento!“Ale Mojzis vravel Panovi: „Egyptania poculi, ze ty si z ich stredu vyviedol tento lud svojou mocou;a obyvatelia tejto krajiny hovoria, ze ty, Pan, byvas uprostred tohto ludu, ze ides pred nim cez den vo svojom oblacnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom. Ak jednym uderom zabijes tento narod, tak narody, ktore poculi zvest o tebe, povedia:»Pretoze Pan nemohol voviest tento lud do krajiny, ktoru im prisahou prislubil, pobil ich na pusti!«Nech sa ukaze moc mojho Pana vo svojej velkosti, ako si hovoril:Pan je zhovievavy a velmi milostivy, odpusta hriechy a poklesky. Nikoho vsak nenecha bez trestu, navstevuje hriechy otcov na detoch az do tretieho a stvrteho pokolenia. Nuz odpust hriech tomuto ludu podla svojho milosrdenstva, ako si tomuto ludu odpustal od odchodu z Egypta az doteraz!“Pan odpovedal: „Odpustim, ako si prosil. Ale ako zijem a ako Panova slava napĺna celu zem,tak vsetci muzovia, ktori videli moju slavu a moje znamenia, ktore som robil v Egypte a na pusti, a pritom ma pokusali desat raz a nepocuvali moj hlas,neuvidia krajinu, ktoru som prisahou slubil vasim otcom. Svojho sluzobnika Kaleba vsak vovediem do krajiny - do ktorej uz vkrocil - za odmenu, ze bol naplneny inym duchom a ze mi ostal verny. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastnictva. Amalekiti a Kanaancania ostanu vsak byvat na rovine. Preto sa rano pohnite a vratte sa na pust cestou k Cervenemu moru!“Dalej Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Dokedy este bude tento nanichodny lud proti mne reptat? Pocul som tupenie Izraelitov, ktorym sa previnili voci mne. Povedz im teda: Tak, ako zijem - to je Panov vyrok -, nalozim s vami tak, ako ste si otvorene odo mna ziadali. Tu na pusti popadaju vase tela. Vy vsetci, co ste boli prehliadnuti, vy vsetci bez vynimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne. Nik z vas nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou slubil, ze vam ju dam, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. Vase male deti vsak, o ktorych ste vraveli, ze budu koristou, tie tam vovediem a ony spoznaju krajinu, ktorou ste vy pohrdli. Vase mrtve tela sa rozpadnu tu na pustia vasi synovia budu styridsat rokov bludit po pusti a budu pykat za vas odpad, kym ich tela nepohynu na pusti. Bude to podla poctu dni, v ktorych ste sa vyzvedali o krajine, styridsat dni, ratajuc den za rok, budete pykat za svoje pochybenie. Teda styridsat rokov, aby ste poznali, co znamena, ked sa ja vzdialim. To som povedal ja, Pan! Naozaj toto urobim celemu tomuto nanichodnemu ludu, ktory sa proti mne spolcil. Tu na pusti pohynu, tu oni pohynu!“Muzovia, ktorych Mojzis poslal preskumat krajinu a ktori po svojom navrate popudili celu pospolitost na reptanie tym, ze rozpravali o krajine nepravdy,ti muzovia, co rozpravali zlomyselne o krajine, pomreli nahlou smrtou pred Panom. Iba Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb ostali nazive z tych, co boli preskumat krajinu. Ked Mojzis oznamil celemu ludu tieto slova, lud velmi zosmutnel. Na druhy den zavcas rana vstali, isli na temeno vrchu a vraveli: „Sme ochotni tiahnut na miesto, o ktorom hovoril Pan, lebo sme zhresili. “Mojzis im vsak odvraval: „Preco chcete prestupit Panov rozkaz?! To sa vam nepodari!Nevystupujte, lebo Pan nie je uprostred vas a vasi nepriatelia vas porazia. Ved tam budu proti vam Amalekiti a Kanaancania a vy padnete mecom. Odvratili ste sa od Pana, preto ani Pan nebude s vami!“Oni vsak boli zaslepeni a tiahli na temeno vrchu. Ale Panova archa zmluvy a Mojzis neopustili taborisko. Tu zostupili Amalekiti a Kanaancania a bili ich, a prenasledovali ich az po Hormu. Pan hovoril Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ked pridete do krajiny, ktoru vam dam na byvanie,a ked budete chciet Panovi obetovat zapalnu obetu, celostnu zertvu alebo pokojnu zertvu, ci uz zo slubu alebo z prilezitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Panovi prijemnu vonu z hovadzieho dobytka alebo zo stada,tak ten, kto donesie obetny dar, nech prinesie ako potravinovu obetu desatinu efy jemnej muky, poliatej stvrtinou hinu oleja. Aj z vina sa k celostnej zertve alebo pokojnej zertve prinesie na napojovu obetu na kazdeho baranka jedna stvrtina hinu. K baranovi sa vsak pridaju na potravinovu obetu dve desatiny efy jemnej muky, poliatej tretinou hinu oleja,a tretina hinu vina na napojovu obetu; takto prinesies Panovi prijemnu vonu. Ak vsak podas na celostnu zertvu alebo na pokojnu zertvu bycka, aby si splnil slub,tak k byckovi prinesies na potravinovu obetu tri desatiny efy jemnej muky, poliatej pol hinom oleja,a z vina prinesies pol hina ako napojovu obetu na zapalnu obetu prijemnej vone Panovi. Takto sa to urobi pri kazdom bykovi, baranovi, barankovi a kozlati. Podla toho, aky bude pocet obiet, pri kazdom kuse sa takto zachovate!Podla tohto sa zachova kazdy domorodec, ked prinesie Panovi zapalnu obetu prijemnej vone. Ak sa bude u vas zdrziavat cudzinec, alebo ak u vas niekto dlhsie byva a bude chciet priniest Panovi zapalnu obetu prijemnej vone, urobi to takisto, ako to robievate vy. Tie iste predpisy platia pre vas aj pre cudzinca, ktory sa u vas zdrziava. To bude vecne platny predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Panom plati to iste pre vas ako pre cudzinca. Ten isty zakon a to iste pravo je platne pre vas aj pre cudzinca, ktory sa u vas zdrziava. “Pan hovoril Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ked vojdete do krajiny, do ktorej vas vovediem,a budete jest z obilia tej krajiny, oddelte podavaciu obetu pre Pana!Venujte pecen zo svojej prvej muky na podavaciu obetu! Oddelte ju ako podavanie z vasho humna!Teda svoju prvu muku budete davat Panovi na podavaciu obetu vo vsetkych vasich pokoleniach. Ak sa z nedopatrenia previnite a prestupite niektory zo zakonov, ktore dal Pan Mojzisovia ktore vam Pan natrvalo prikazal odo dna, ked to Pan nariadil, a dalej vsetkym vasim pokoleniam,teda ak sa to prihodi bez toho, ze by si toho bol lud vedomy, nech sa za nedopatrenie - podla predpisu - prinesie dobytca, bycek na celostnu zertvu prijemnej vone pre Pana. Prida sa k tomu aj potravinova a napojova obeta, a cap na obetu za hriech. Knaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpusti sa im. Ved to bolo len nedopatrenie a oni priniesli ako obetny dar celostnu zertvu Panovi a k tomu aj obetu za hriech pre Pana za svoju neopatrnost. Odpusti sa teda celej izraelskej pospolitosti i cudzincom, ktori sa u nich zdrzuju. Nedopatrenie bude na tarchu celej pospolitosti. Ak z nedopatrenia zhresi jednotlivec, prinesie jednu rocnu kozu na obetu za hriecha knaz clovekovi, co sa prehresil z neopatrnosti, sprostredkuje zmierenie. Ak zhresil neumyselne pred Panom, vykona sa nad nim zmierenie a odpusti sa mu. Ten isty zakon plati pre vas, co ste sa narodili v krajine medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktory sa u vas zdrziava, ak pojde o toho, co sa previnil z neopatrnosti. No ak niekto zhresi umyselne, ci domorodec alebo cudzinec, ten sa ruha Panovi, taky clovek musi byt vyhubeny spomedzi svojho ludu. Opovrhol Panovym slovom a porusil jeho prikaz. Takeho cloveka nech bez milosti zahubia a jeho vina ostane na nom!“Ked boli Izraeliti na pusti, prichytili isteho muza, ktory v sobotnajsi den zbieral drevo. A ti, co ho prichytili pri zbierani, priviedli ho k Mojzisovi a Aronovi a k celej izraelskej pospolitosti. Oni ho uvaznili, lebo sa este nevedelo, co s nim treba urobit. Tu povedal Pan Mojzisovi: „Ten muz musi zomriet. Cela izraelska pospolitost ho ukamenuje mimo tabora. “Cela izraelska pospolitost ho teda vyviedla pred tabor a tam ho na smrt ukamenovali, ako prikazal Pan Mojzisovi. Pan hovoril Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plasta kystky - oni aj ich potomci -, a na kazdu kystku nech pripevnia snuru z belaseho purpuru. Kystky vam budu sluzit na to, ze ked na ne pozriete, spomeniete si na Panove prikazy, ze ich mate plnit, aby ste nenasledovali ziadosti svojho srdca a svojich oci, ktore by vas viedli,ale aby ste pamatali na vsetky moje prikazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svati pre svojho Boha. Ja, Pan, som vas Boh, ktory som vas vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vasim Bohom, ja, Pan, vas Boh. “A Kore, syn Isaara, syna Kaatovho, syna Leviho, ziskal Rubenovcov, Eliabovych synov Datana a Abirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec. Oni sa vzburili proti Mojzisovi spolu s dvestopatdesiatimi muzmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zastupcovia v zhromazdeni, muzovia zvucneho mena,spolcili sa proti Mojzisovi a Aronovi a povedali im: „Uz je toho dost, co robite! Ved cela pospolitost, vsetci su svati a Pan je uprostred nich. Preco sa teda vyvysujete nad Panovu pospolitost?!“Ked to Mojzis pocul, padol na tvar. Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: „Rano Pan oznami, ktori su jeho a kto je svaty, aby sa k nemu priblizoval. Koho si on vyvoli, ten sa smie priblizovat k nemu. Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a cela jeho skupina,rano naberte ohna a polozte nan kadidlo pred Panom! Koho si Pan vyvoli, ten bude zasvateny (Bohu). Nech vam to staci, synovia Leviho!“A Mojzis hovoril Koremu dalej: „Pocuvajte, synovia Leviho!Malo vam je, ze vas Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu priblizovat a konat sluzbu v Panovom stanku, stat pred celou pospolitostou a sluzit jej?Dovolil priblizit sa tebe a vsetkym tvojim bratom levitom s tebou a teraz ziadate aj knazstvo?!Preto ste sa ty a cela tvoja skupina spikli proti Panovi! Ved, ktoze je Aron, ze proti nemu brojite?“Potom dal Mojzis zavolat Eliabovych synov Datana a Abirona. Oni vsak odpovedali: „Nejdeme!Je ti to malo, ze si nas vyviedol z krajiny, ktora oplyva mliekom a medom, aby si nas nechal pohynut na pusti? Chces nad nami este aj neobmedzene vladnut?V skutocnosti si nas nevoviedol do nijakej krajiny, ktora by oplyvala mliekom a medom, a nedal si nam do vlastnictva nijake pole ani vinicu! Chces tu ludom este aj oci vylupit? My nejdeme!“Tu sa Mojzis velmi nahneval a hovoril Panovi: „Neobrat sa k ich obetam! Ved som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nic zle neurobil!“Nato Mojzis povedal Koremu: „Zajtra sa postavis pred Pana, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Aron. Kazdy z vas vezme svoju kadidelnicu a vlozi do nej kadidlo. Potom kazdy z vas prinesie svoju kadidelnicu pred Pana, dvestopatdesiat kadidelnic, aj ty, aj Aron, kazdy bude mat svoju kadidelnicu. “Tu vzal kazdy svoju kadidelnicu, nakladli ohna, nalozili kadidlo a postavili sa pri vchode do stanku zjavenia, Mojzis a Aron tiez. Kore vsak zhromazdil proti nim celu pospolitost pri vchode do stanku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Panova slavaa Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Oddelte sa od tohto ludu, lebo ja ich v okamihu znicim!“Tu oni padli na tvar a vraveli: „Pane, ty Boh zivotneho dychu kazdeho tela, ked len jediny zhresi, chces svoj hnev vyliat na vsetkom lude?!“Pan odpovedal Mojzisovi:„Povedz ludu: Vzdialte sa z okruhu stanu Koreho, Datana a Abirona!“Mojzis sa zobral a siel k Datanovi a Abironovi, a starsi Izraela ho nasledovali. A povedal ludu: „Vzdialte sa od stanov tychto zlosynov a netykajte sa ani najmensieho z toho, co im prinalezi, aby ste neboli zachvateni spolu s nimi za vsetky ich hriechy!“I odstupili z okruhu stanov Koreho, Datana a Abirona. Medzitym Datan a Abiron vysli von a stali pri vchode do svojich stanov so svojimi zenami a s vacsimi i s mensimi detmi. Tu Mojzis povedal: „Po tom poznate, ze ma poslal Pan, aby som urobil vsetky tieto ciny, a ze som nic nerobil sam od seba:Ak tito zomru tak, ako umieraju ostatni ludia, a ak ich zastihne to, co zastihuva ostatnych ludi, tak ma Pan neposlal. Ale ak Pan urobi nieco nezvycajne, ak zem otvori svoj pazerak a prehltne ich so vsetkym, co maju, ak zaziva zostupia do podsvetia, vedzte, ze sa tito muzovia ruhali Panovi!“A sotva dokoncil tieto slova, rozpukla sa pod nimi poda,zem otvorila svoj pazerak a prehltla ich aj s ich rodinami a so vsetkymi ludmi, co boli pri Korem, aj so vsetkym ich majetkom. Takto zostupili zaziva do podsvetia so vsetkym, co mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti. Vsetok Izrael vsak, ktory stal okolo nich, utekal na ich krik prec a hovoril: „Aby aj nas nepohltila zem!“Potom vysiel od Pana ohen a usmrtil dvestopatdesiat muzov, ktori priniesli kadidlo. Pan hovoril Mojzisovi:„Prikaz synovi knaza Arona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a ohen odpratal na istu vzdialenost. Ved ony su svate. Kadidelnice tych, co zhresili proti svojmu zivotu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa nim obtiahne oltar. Ved ich priniesli Panovi, a preto su posvatene. Nech su Izraelitom na vystrahu!“I vzal knaz Eleazar medene kadidelnice, ktore si ti spaleni priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltaraako vystrazne znamenie pre Izraelitov, ze nik nepovolany, kto nepatri k Aronovmu potomstvu, nesmie pristupit, aby palil pred Panom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine - celkom tak, ako prostrednictvom Mojzisa prikazal Pan. Na druhy den cela izraelska pospolitost reptala proti Mojzisovi a Aronovi: „Vy ste zabili Panov lud!“Ked sa lud buril proti Mojzisovi a Aronovi, oni sa utiahli do stanku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Panova slava!Ked Mojzis a Aron vosli do stanku zjavenia,Pan povedal Mojzisovi:„Odidte od tohto ludu, lebo ja ho okamzite znicim!“ Tu oni padli na tvara Mojzis povedal Aronovi: „Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltara ohna a naloz kadidla! Potom ho rychlo zanes k ludu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Panov hnev uz vyslahol a mor uz prepukol. “Aron zobral (vsetko) tak, ako nariadil Mojzis, a utekal medzi lud a mor naozaj uz zacal zurit medzi ludom. I okiadzal a zmieroval lud. A ako tak stal medzi mrtvymi a zivymi, morova rana prestala. Tych, co zahynuli na mor, bolo strnasttisicsedemsto, okrem tych, ktori zahynuli pre Koreho. Ked mor prestal, Aron sa vratil k Mojzisovi ku vchodu do stanku zjavenia. Po tomto Pan povedal Mojzisovi:„Hovor s Izraelitmi a vezmi si od nich, od kazdeho kmena, po jednej palici, teda od vsetkych ich kniezat, od kazdeho kmena, spolu dvanast palic. Meno kazdeho napis na jeho palicu!Na Leviho palicu vsak napis Aronovo meno, lebo len jedna palica bude prisluchat domu ich otcov. Potom ich poloz do stanku zjavenia pred zakon, kde sa ti ja zjavujem. Palica toho, ktoreho som si vyvolil, vypuci. Takto pred sebou umlcim somranie Izraelitov, ktorym broja proti vam. “Ked to Mojzis oznamil Izraelitom a ked mu vsetky kniezata dali svoje palice, kazde knieza jednu, kmen po kmeni, spolu teda dvanast palic - a medzi ich palicami bola aj Aronova palica -,Mojzis polozil palice pred Pana v stanku zjavenia. Ked potom Mojzis na druhy den vosiel do stanku zakona, Aronova palica, ta, co patrila kmenu Leviho, vypucala! Vyhnala puky a rozkvitla a boli na nej dozrete mandle. Tu Mojzis vyniesol vsetky palice spred Pana ku vsetkym Izraelitom. Oni ich poznali a kazdy si vzal svoju palicu. Pan vsak povedal Mojzisovi: „Aronovu palicu poloz spat pred zakon, aby sa zachovala na vystrazne znamenie pre poburovacov, aby bol koniec ich reptaniu predo mnou a aby oni nemuseli umierat. “A Mojzis to urobil. Ako mu Pan prikazal, tak urobil. Izraeliti potom vraveli Mojzisovi: „Pomrieme! Sme strateni, celkom strateni! Ved ktokolvek sa priblizi k Panovmu stanku, musi zomriet! Vari mame vsetci do jedneho pohynut?!“Tu Pan hovoril Aronovi: „Ty, tvoji synovia a tvoj otcovsky kmen s tebou, vy budete zodpovedni za previnenia na svatyni. Ty a tvoji synovia budete zodpovedni za previnenia proti vasmu knazskemu uradu. Priber vsak k sebe aj svojich bratov, tvoj otcovsky kmen, kmen Leviho! Nech sa pripoja k tebe a nech ti pomahaju - tebe a tvojim synom - pred stankom zakona!Oni sa budu starat o to, co budes potrebovat ty a sluzba celeho stanku. Nesmu sa vsak priblizit k zariadeniu svatyne a k oltaru, aby neumreli a vy s nimi. Nech su ti napomocni a nech sa staraju o stanok zjavenia a o vsetku jeho sluzbu! Nik nepovolany sa k vam nesmie pripojit. Len vy budete obstaravat sluzbu vo svatyni a na oltari, aby uz na Izraelitov nedolahol hnev. To som ja vzal vasich bratov levitov spomedzi synov Izraela. Boli darovani Panovi, aby konali sluzbu pri stanku zjavenia. Ty vsak a tvoji synovia s tebou vykonavajte svoj knazsky urad vo vsetkom, co sa tyka oltara a toho, co je za oponou. Tam konajte svoju sluzbu! Knazstvo je dar, ktory som vam dal; keby sa priblizil nepovolany, nech zomrie!“Pan hovoril Aronovi: „Ja ti davam na starost moje pozdvihovane obety. Zo vsetkych posvatnych darov Izraelitov prenechavam cast tebe a tvojim synom ako nalezitost s vecnym ustanovenim. Zo svatosvatych obiet - ak nie su spalene uplne - toto bude tvoje: vsetky obetne dary, ktore prinesu mne pri vsetkych potravinovych obetach, pri obetach za hriech a pri obetach za spreneveru. Ako svatosvate budu patrit tebe a tvojim synom. Budes ich jest na svatom (mieste); mozu ich jest vsetci. Budu pre teba ako svate. Aj toto bude tvoje: pozdvihovana obeta darov a podavacia obeta Izraelitov. Ponechavam ju tebe a tvojim synom a dceram ako nalezitost s vecnym ustanovenim. Moze ich jest kazdy, kto je v tvojej rodine cisty. Vsetok najlepsi olej, must, zrno, najlepsie z toho, co oni daju Panovi, ponechavam tebe. Prvotiny zo vsetkej urody, ktora bude v ich krajine a ktore prinesu Panovi, budu tvoje; moze z toho jest kazdy, kto je v tvojej rodine cisty. Vsetko, co bude v Izraeli zasvatene bezvyhradne, bude tvoje. Vsetko, co otvara matersky zivot zo vsetkych zivocichov, ktore sa prinasaju Panovi, ci je to clovek alebo dobytok, bude tvoje; ludske prvorodene vsak nechas v kazdom pripade vykupit, aj prvouliahnute z necistych zvierat dovolis vykupit. Co ma byt vykupene, nechas po mesiaci vykupit podla odhadnej ceny, za pat seklov podla posvatnej vahy, cize dvadsat gerov za sekel. Prvouliahnute z hovadzieho dobytka, z oviec a koz nenechas vykupit; tie su svate. Ich krv vylej na oltar a ich loj spal na oltari ako zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. Ich maso vsak je tvoje. Tvoje su aj podavane prsia a prava lopatka. Vsetky podavacie obety zo svatych darov, ktore Izraeliti prinasaju Panovi, ponechavam tebe, tvojim synom a dceram ako nalezitost s vecnym ustanovenim. Toto je vecne platna zmluva soli pred Panom pre teba, aj pre tvoje potomstvo. “Pan hovoril Aronovi: „Ty nebudes mat v ich krajine nijaky dedicny majetok a nedostanes nijaky podiel medzi nimi. Ja som tvoj podiel a tvoje dedicstvo medzi Izraelitmi. Synom Leviho tymto davam vsetky desiatky v Izraeli ako dedicny majetok na odmenu za ich sluzby, ktore vykonavaju, za sluzbu pri stanku zjavenia. Izraeliti nesmu viac pristupit k stanku zjavenia, lebo by na seba uvalili hriech, ktory znaci smrt. Iba leviti budu mat na starosti sluzbu v stanku zjavenia a budu zodpovedni za ich previnenie; to je navzdy platne ustanovenie pre vsetky pokolenia, ale medzi Izraelitmi nesmu mat dedicny majetok. Ved ja ponechavam levitom ako dedicny majetok desiatky, ktore prinasaju Izraeliti Panovi ako davky. Preto som v ich pripade nariadil, ze nesmu mat medzi Izraelitmi nijaky dedicny majetok. “Pan hovoril Mojzisovi:„Hovor levitom a oznam im: Ked dostanete od Izraelitov desiatky, ktore som vam urcil od nich ako dedicny majetok, prineste z toho pozdvihovaciu obetu pre Pana, desatinu z desatiny. A tato podavacia obeta sa vam bude pocitat ako odovzdavanie zrna z humna alebo prebytok z lisu ostatnych Izraelitov. Zo vsetkych svojich desiatkov, ktore dostanete od Izraelitov, aj vy odovzdate pozdvihovaciu obetu pre Pana; a tuto pozdvihovaciu obetu pre Pana odovzdate knazovi Aronovi. Zo vsetkych svojich desiatkov date vzdy na pozdvihovaciu obetu pre Pana to najlepsie zo vsetkeho ako svatu nalezitost. A povedz im: Ked budete z toho davat to najlepsie, bude sa to levitom tak pocitat ako ostatnym Izraelitom vynos z humna a lisu. Toto mozete jest na ktoromkolvek svojom mieste aj vy, aj vase rodiny, lebo to je odmena za vasu sluzbu pri stanku zjavenia. Iba ak odovzdate najlepsie, neprivolate si previnenie na seba, neznesvatite posvatne dary Izraelitov a nezomriete za to. “Pan hovoril Mojzisovi a Aronovi:„Toto je zakonne ustanovenie, ktore dal Pan, ked nariadil: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli bezchybnu cervenu jalovicu, ktora nema chyby a ktora dosial nenosila jarmo. Odovzdajte ju knazovi Eleazarovi! Potom ju vyvedu von pred tabor a zabiju pred jeho ocami!Nato knaz Eleazar vezme prstom nieco z jej krvi a sedem raz pokropi jej krvou smerom ku vchodu do stanku zjavenia. Potom ju spalia pred jeho ocami; jej kozu, maso, krv i trus spalia spolu. Tu vezme knaz cedrove drevo, yzop a karmazinove nite a hodi to do ohna, v ktorom spaluju jalovicu. Nakoniec si knaz vyperie saty a okupe si telo vo vode. Potom moze opat vojst do tabora, ale knaz ostane az do vecera necisty. Aj ten, co ju spalil, musi si vyprat saty a telo okupat vo vode a bude do vecera necisty. Nato muz, ktory je cisty, pozbiera popol z jalovice a ulozi ho na cistom mieste mimo tabora. Uschova sa pre izraelsku pospolitost na pripravu ocistnej vody; to je obeta za hriechy. Ten, co zbieral popol z jalovice, musi si vyprat saty a bude do vecera necisty. Pre Izraelitu i cudzinca, ktory sa u vas zdrziava, plati na vecne veky toto ustanovenie:Kto sa dotkne mrtveho alebo nejakej mrtvoly, bude sedem dni necisty. Na treti a siedmy den sa da zmierovat, a potom bude cisty. Ak sa vsak na treti a siedmy den neda zmierovat, nebude cisty. Kazdy, kto sa dotkne mrtvoly cloveka a neda sa zmierit, poskvrni Panov pribytok. Takyto clovek musi byt vyobcovany z Izraela. Pretoze nebol pokropeny ocistnou vodou, ostane necisty. Jeho necistota ostane na nom. Zakon znie takto: Ak umrie nejaky clovek v stane, tak kazdy, kto do stanu vstupi, i kazdy, kto v stane byva, bude sedem dni necisty. Aj kazda otvorena nadoba, ktorej vrchnak nie je zaviazany povrazkom, bude necista. Tiez sedem dni bude necisty, kto sa dotkne zabiteho mecom na volnom poli alebo niekoho, kto nestastne zahynul, alebo nejakej ludskej kosti, alebo hrobu. Pre kazdeho, kto sa takto poskvrni, vezme sa nieco z popola zo spalenej obety za hriech a v nadobe sa to zaleje zivou vodou. Potom muz, ktory je cisty, vezme yzop, namoci ho do vody a pokropi stan, vsetko jeho zariadenie i vsetky osoby, ktore sa v nom nachodia. Takisto toho, kto sa dotkol kosti, zabiteho alebo akokolvek zahynuteho, alebo hrobu. Teda ten, kto je cisty, pokropi na treti a siedmy den necisteho. Ked ho na siedmy den zmieri, ten si vyperie saty a okupe sa vo vode a vecer bude uz cisty. Ak bude niekto necisty a neda sa zmierit, takeho cloveka treba z pospolitosti vyobcovat, lebo poskvrnil Panovu svatynu. Kedze nebol pokropeny ocistnou vodou, ostava necisty. Toto nech je pre vas vecne platny zakon! Aj ten, kto kropi ocistnou vodou, nech si operie saty. Ktokolvek sa dotkne ocistnej vody, bude do vecera necisty. Cohokolvek sa necisty dotkne, bude neciste, a takisto osoba, ktora sa dotkne jeho, bude do vecera necista. “V prvom mesiaci v styridsiatom roku prisli Izraeliti, cela ich pospolitost, na pust Sin a lud sa utaboril v Kadesi. Tam zomrela Maria a tam ju i pochovali. A ked lud nemal vody, zhrkli sa proti Mojzisovi a Aronovia lud sa vadil s Mojzisom a krical: „Kiezby sme boli (aj my) pomreli, ked zahynuli nasi bratia pred Panom!Preco ste doviedli Panovu pospolitost na tuto pust? Aby sme pomreli aj s nasim dobytkom?Preco ste nas len vyviedli z Egypta a priviedli na toto zle miesto, do kraja, kde niet zrna, ani fig, ani vinic, ani granatovych jabĺk, ba ani len vody na pitie?“Vtedy Mojzis a Aron odisli od pospolitosti ku vchodu do stanku zjavenia a padli na tvar. I zjavila sa im Panova slavaa Pan povedal Mojzisovi:„Vezmi si palicu a zhromazdi pospolitost, ty a tvoj brat Aron, a pred ich ocami rozkazte skale, aby dala vodu. Vyvedies vodu zo skaly a napojis pospolitost i jej dobytok. “Mojzis vzal palicu z jej miesta pred Panom, ako mu prikazal. Potom Mojzis s Aronom zhromazdili pospolitost pred skalu a Mojzis im povedal: „Pocujte, vy burici: Budeme vam moct vyviest vodu z tejto skaly?“Nato Mojzis zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prudom a napila sa pospolitost aj jej dobytok. Ale potom Pan povedal Mojzisovi a Aronovi: „Pretoze ste mi neverili a neoslavili ste ma pred ocami Izraelitov, nevovediete tento lud do krajiny, ktoru im dam. “To su vody Meriby (Vody zvady), kde sa Izraeliti vadili s Panom a (kde) sa na nich oslavil. Mojzis este z Kadesa poslal poslov k edomskemu kralovi: „Toto ti odkazuje tvoj brat Izrael: Ty poznas vsetky strasti, ktore nas zastihli:Nasi otcovia zostupili do Egypta a byvali sme dlhy cas v Egypte. Egyptania zle zaobchadzali s nami i s nasimi otcami. Volali sme o pomoc k Panovi, on pocul nas narek a poslal nam anjela, ktory nas vyviedol z Egypta. Teraz sme v Kadesi, v meste na hranici tvojho uzemia. Chceli by sme prejst cez tvoju krajinu. Nepojdeme po poli ani cez vinice, ani nebudeme pit vodu z tvojich studni. Pojdeme po kralovskej ceste, neodchylime sa ani napravo, ani nalavo, kym neprejdeme tvojim uzemim. “Ale Edom im odpovedal: „Cez moje uzemie nepojdes! Inac ta napadnem mecom!“Izraeliti mu odkazali: „Pojdeme po hlavnej ceste a ak budeme pit - ja a moj dobytok - z tvojej vody, zaplatim to. Neziadam nic insie, iba prejst svojimi nohami. “Ale on odpovedal: „Neprejdes!“ A hned nato Edom vytiahol proti nim s velkym mnozstvom a ozbrojenou rukou. Ked teda Edom odmietol povolit Izraelitom prechod cez svoje uzemie, Izrael sa mu vyhol. Takto vyrazila cela izraelska pospolitost z Kadesa a dosla k vrchu Hor. Tu na vrchu Hor, ktory je na hraniciach edomskej krajiny, povedal Pan Mojzisovi a Aronovi:„Aron sa pripoji k svojmu ludu, lebo nevojde do krajiny, ktoru davam Izraelitom, lebo ste sa sprotivili pri vode Meriby mojmu rozkazu. Vezmi Arona a jeho syna Eleazara a vyved ich na vrch Hor. Tam vyzlecies Arona z jeho rucha a oblecies don jeho syna Eleazara, lebo Aron sa tam pripoji k svojim pribuznym. “A Mojzis urobil tak, ako nariadil Pan, vystupili pred ocami celej pospolitosti na vrch Hor. Tu Mojzis vyzliekol Arona z jeho rucha a obliekol don jeho syna Eleazara. A tam na konciari vrchu Aron zomrel. Mojzis a Eleazar potom zisli z vrchu dolu;a ked vsetok lud videl, ze Aron umrel, cela Izraelova rodina ho tridsat dni oplakavala. Ked sa Kanaancan, kral z Aradu, ktory byval v Negebe, dozvedel, ze Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekolko z nich zajal. Vtedy Izrael urobil slub a povedal: „Ak vydas tento lud do mojej moci, vykonam na ich mestach kliatbu znicenia. “Pan vypocul Izraelovu ziadost a vydal mu Kanaancanov a on rozsiril na nich a na ich mesta kliatbu znicenia. I nazvali to miesto Horma. Od vrchu Hor tiahli dalej smerom k Cervenemu moru, aby obisli edomsku krajinu. Cestou bol lud netrpezlivy,lud somral proti Bohu a proti Mojzisovi: „Preco ste nas vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na pusti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nam uz hnusi!“Za to Pan poslal na ludi jedovate hady. Ony hryzli lud a z Izraelitov mnoho ludi pomrelo. Tu prisiel lud k Mojzisovi a povedal: „Zhresili sme, ked sme somrali proti Panovi a proti tebe. Pros za nas u Pana, aby od nas odnal hady!“ A Mojzis prosil za lud. Tu Pan povedal Mojzisovi: „Urob medeneho hada a vyves ho na zrd! Potom kazdy, kto nan pozrie, ostane nazive. “Mojzis teda urobil medeneho hada a vyvesil ho na zrd. A ked niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeneho hada, ostal nazive. Potom Izraeliti isli dalej a taborili v Obote. Ked sa z Oboty vzdialili, utaborili sa v Jeabarime, na pusti vychodne od Moabska. Odtial sa pobrali dalej a taborili pri potoku Zared. Ked sa odtial pohli, utaborili sa zasa pozdĺz Arnonu, ktory je v pusti a ktory priteka z amorejskeho uzemia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabcanmi a Amorejcanmi. Preto sa hovori v „Knihe bojov Panovych“:„Vaheb v Sufe a udolia Arnonu, svahy udoli, co sa tiahnu do krajiny Ar a opieraju sa o hranicu Moabska. “Odtial tiahli k Bere. To je studnica, o ktorej hovoril Pan Mojzisovi: „Zhromazdi lud, nech im dam vody!“Vtedy Izrael spieval tuto piesen:„Vyraz studnicka! Prespevujte jej! Studnica, ktoru kopali kniezata, vzneseni ludu ju vyhĺbili svojimi zezlami, svojimi palicami!“ Z puste potom tiahli do Matany,z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu,z Bamotu do udolia v Moabskych stepiach, na vysinu Fasgy, ktora hladi do pustatiny. Izrael poslal poslov k amorejskemu kralovi Sehonovi a odkazal mu:„Chcel by som prejst cez tvoju krajinu. Nevstupime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme pit vodu z tvojich studnic. Pojdeme po kralovskej ceste, kym neprejdeme tvoje uzemie. “Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejst cez svoje uzemie. Ba zhromazdil vsetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na pust, a ked prisiel do Jasy, napadol Izrael. Ale Izrael ho bil ostrim meca a zaujal jeho krajinu od Arnonu az po Jabok, az po uzemie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer. Izrael zaujal vsetky tamojsie mesta a osadil sa vo vsetkych amorejskych mestach, v Hesebone a vo vsetkych dedinach. Hesebon bolo mesto amorejskeho krala Sehona. On predtym viedol vojnu s predchadzajucim moabskym kralom a vyrval mu z ruk celu krajinu az po Arnon. Preto pospevovali (ustipacne) pesnickari:„Podte do Hesebonu, vystavane a opevnene bude Sehonovo mesto! Ved z Hesebona vyslahol ohen, plamen zo Sehonovho hradu, stravil moabsky Ar docista, popalil arnonske vysiny. Beda ti, Moabsko! Strateny si, Kamosov lud! Opustil svojich synov na uteku a svoje dcery v zajati amorejskeho krala Sehona. Lez my sme ho nicili strelami, Hesebon bol strateny az po Dibon a pustosili sme ich v Nofe, ktory lezi pri Madabe. “Ked sa Izraeliti osadili v krajine Amorejcanov,Mojzis poslal vyzvediet sa o Jezeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Aramejcanov, ktori tam byvali. Nato sa obratili a tiahli smerom k Basanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so vsetkym svojim vojskom basansky kral Og. Pan vsak povedal Mojzisovi: „Neboj sa ho! Dam ti ho do ruk so vsetkym jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s nim nalozis, ako si urobil s amorejskym kralom Sehonom, ktory sidlil v Hesebone!“Zabili ho teda, aj jeho synov a vsetko jeho vojsko, takze mu neostal nik, co by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali. Potom sli Izraeliti dalej a utaborili sa na Moabskych stepiach pri Jordane naproti Jerichu. Ked Seforov syn Balak videl, co vsetko Izrael urobil Amorejcanom,Moab sa velmi bal tohto naroda, lebo bol velky, a schytila ho hroza pred Izraelitmi. Moabcania povedali madianskym starsim: „Tento huf nam pozerie vsetko vokol nas, ako dobytok spasa travu na poli!“ A Seforov syn Balak, ktory bol toho casu moabskym kralom,poslal poslov k Beorovmu synovi Balamovi do Petoru na Eufrate, do krajiny jeho naroda, aby ho privolal, a odkazal mu: „Je tu lud, co vysiel z Egypta. Roztiahol sa uz po celej krajine a usalasil sa naproti mne. Prid teda a preklaj mi tento lud, lebo je silnejsi ako ja. Mozno ho potom porazim a vyzeniem z krajiny, lebo viem, ze koho ty pozehnas, je pozehnany, a koho ty preklajes, je prekliaty. “I vybrali sa moabski starsi a madianski starsi s odmenou za vestbu v rukach, prisli k Balamovi a odovzdali Balakov odkaz. On im povedal: „Ostante tuto noc tu a potom vam dam odpoved podla toho, co mi povie Pan. “ Moabski nacelnici ostali teda u Balama. Boh prisiel k Balamovi a povedal mu: „Co su to za muzi u teba?!“Balam odpovedal Bohu: „Seforov syn Balak, moabsky kral, mi odkazal:Je tu lud, co vysiel z Egypta, a roztiahol sa uz po celej krajine. Prid teda a zariekni mi ho! Hadam potom budem moct zacat s nim bojovat a vyzeniem ho. “Boh vsak povedal Balamovi: „Nesmies s nimi ist! Nesmies prekliat ten lud, lebo je pozehnany!“Ked Balam rano vstal, povedal Balakovym nacelnikom: „Chodte len do svojej krajiny, lebo Pan mi nedovolil ist s vami. “Moabski predaci sa pobrali, a ked dosli k Balakovi, povedali mu: „Balam sa zdrahal ist s nami. “Nato Balak opat poslal poprednych muzov, viacerych a vznesenejsich, ako boli prvi. Ked prisli k Balamovi, povedali mu: „Toto odkazuje Seforov syn Balak: Neotalaj prist ku mne!Bohato ta odmenim a urobim vsetko, co mi povies. Len prid a zariekni mi tento lud!“Ale Balam odvetil Balakovym sluzobnikom: „Keby mi dal Balak tolko striebra a zlata, kolko sa zmesti do jeho domu, nebudem moct robit proti rozkazu Pana, svojho Boha, ani viac, ani menej. Ale zostante tu aj vy tuto noc, aby ste sa dozvedeli, co mi dalej povie Pan. “Pan za noci prisiel k Balamovi a povedal mu: „Ak ta tito muzovia prisli zavolat, tak sa vyber a chod s nimi! Ale smies robit len to, co ti prikazem ja!“Rano potom Balam vstal, osedlal svoju oslicu a odisiel s moabskymi predakmi. Potom sa Boh rozhneval, ze (Balam) uz aj sam chcel ist, a Panov anjel mu zastupil cestu, aby ho zadrzal. Niesol sa totiz na oslici a sprevadzali ho jeho dvaja sluhovia. Ked oslica videla na ceste stat Panovho anjela s vytasenym mecom v ruke, vybocila z cesty a isla polom. Balam oslicu bil, aby ju zavratil na cestu. Tu sa anjel postavil do uzlabiny medzi vinicami, kde stal z oboch stran mur. Ked oslica zocila Panovho anjela, pritisla sa o mur a Balamovi pritlacila o mur nohu. I bil ju znova. Panov anjel ho zasa predisiel a zastal si na uzkom mieste, kde sa nedalo vyhnut ani napravo, ani nalavo. A ked Balamova oslica zbadala Panovho anjela, padla pod Balamom. Balam sa rozhneval a tal oslicu palicou. Tu Pan otvoril oslici usta a povedala Balamovi: „Co som ti urobila, ze si ma uz tri razy bil?“Balam odvetil oslici: „Lebo si si robila posmech zo mna. Keby som mal poruke mec, tak by som ta zabil. “Oslica odpovedala Balamovi: „A nie som ja tvoja oslica, na ktorej oddavna az dodnes jazdievas? A urobila som ti niekedy nieco taketo?!“ On odpovedal: „Nie!“Tu Pan otvoril Balamovi oci a zbadal, ze na ceste stoji Panov anjel s vytasenym mecom v ruke. Poklonil sa a vrhol sa na tvar. Panov anjel mu povedal: „Preco si uz tri razy bil svoju oslicu? Pozri, ja sam som prisiel, aby som ta zadrzal, lebo tato cesta je proti mojej voli. Oslica ma zbadala a tri razy sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ta uz zahubil. Ju by som vsak bol nechal nazive. “Tu Balam povedal Panovmu anjelovi: „Previnil som sa. Nevedel som, ze sa mi ty stavias do cesty. Teraz vsak, ak sa ti to neprotivi, vratim sa spat. “Panov anjel vsak odvetil Balamovi: „Len chod s muzmi! Ale hovorit budes iba to, co ti prikazem ja!“ A Balam siel s Balakovymi nacelnikmi. Ked Balak pocul, ze sa blizi Balam, siel mu v ustrety do moabskeho Iru, ktory je na samych hraniciach arnonskeho uzemia. A Balak povedal Balamovi: „Ci som neposlal opat po teba, aby som ta privolal? Preco si neprisiel hned ku mne? Nie som vari schopny odmenit ta?“Balam odpovedal Balakovi: „Nuz prisiel som k tebe, ale sotva budem moct nieco hovorit. Poviem iba to slovo, ktore mi vlozi do ust Boh. “Potom isli Balak s Balamom dalej a dosli do Kirjat-Chusot. A ked Balak obetoval byky a ovce, poslal z nich Balamovi a nacelnikom, co boli s nim. Na druhy den rano vzal Balak Balama so sebou a zaviedol ho na Bamot-Bal, odkial bolo vidiet zadne (voje) izraelskeho ludu. Tu povedal Balam Balakovi: „Postav mi tu sedem oltarov a prichystaj sedem byckov a sedem baranov!“A Balak urobil, ako si Balam ziadal. Nato Balak a Balam obetovali na kazdom oltari po jednom byckovi a jednom baranovi. Potom povedal Balam Balakovi: „Pockaj pri svojej zapalnej zertve, ja odidem, azda sa mi zjavi Pan. A co mi da vediet, oznamim ti. “ I odobral sa na osamele miestoa Boh sa ozaj zjavil Balamovi, ktory mu povedal: „Postavil som sedem oltarov a na kazdom oltari som obetoval bycka a barana. “Nato Pan vlozil do Balamovych ust slova a povedal mu: „Vrat sa k Balakovi a takto rozpravaj!“Ked sa k nemu vratil, videl, ze Balak stoji este pri svojej zapalnej zertve a pri nom vsetci moabski predaci. Tu predniesol svoj oslavny spev a hovoril: Z Aramu ma Balak priviedol, od vrchov vychodu moabsky kral: Pod, preklaj mi Jakuba, pod zlorecit Izraelovi!Akoze mozem prekliat, koho nepreklina Boh? Akoze mozem zlorecit, komu nezloreci Pan?Ved ho vidim z vrchu skal, z vysin sa nan divam: „Hla, lud, co osamote byva si a nerata sa medzi narody. Kto len spocita Jakubov (rod) ako prach?! Kto porata co len stvrtinu Izraela?! Kiezby som zomrel smrtou spravodlivych, kiezby moja buducnost bola ako jeho!“Tu povedal Balak Balamovi: „Co si mi to urobil? Zavolal som ta prekliat mojich nepriatelov, a ty ich bohato zehnas!“Ale on mu odpovedal: „Ci nemam dbat, aby som hovoril to, co mi vlozil do ust Pan?“Potom vravel Balak Balamovi: „Pod so mnou na ine miesto, odkial ho uvidis celeho. Teraz vidis len poslednu cast. Potom mi ho odtial preklajes!“I vzal ho so sebou na strazne miesto na konciar Fasgy, postavil sedem oltarov a na kazdom obetoval po jednom byckovi a jednom baranovi. Nato povedal Balakovi: „Ostan tu pri svojej zapalnej zertve, ja pockam na zjavenie. “Balamovi sa zjavil Pan, vlozil mu do ust slova a povedal: „Vrat sa k Balakovi a takto hovor!“Ked dosiel k nemu, on stal este pri svojej zapalnej zertve a pri nom moabski nacelnici. Balak sa ho opytal: „Co hovoril Pan?“Tu on predniesol svoj oslavny spev a vravel: „Vstan, Balak, a pocuvaj! Naklon ku mne sluch, Seforov syn!Boh nie je ako clovek, ze by luhal, ani ako syn cloveka, ze by lutoval! Azda by povedal, a nevykonal, hovoril var', a nesplnil?Hla, dostal som rozkaz pozehnat, nuz pozehnavam a nezmenim to:Nevidno nestastia v Jakubovi a nebadat strasti v Izraelovi. Pan, jeho Boh, je s nim a jasot, patriaci kralovi, je v nom. Boh, ktory ho vyviedol z Egypta, je pren ako zubrie rohy. Ved niet hadacstva v Jakubovi a niet vestectva v Izraelovi. Ked je na to cas, oznamuje sa Jakubovi a Izraelovi, co urobi Boh. Hla, ten lud sa dviha sta levica, ako lev vstava. Nelahne, pokym korist nezhltne a nevypije krv zabitych. “Balak povedal Balamovi: „Ked mu nemozes zlorecit, aspon mu nezehnaj!“Balam mu odpovedal: „Nevravel som ti: »Vsetko, co povie Pan, musim urobit?«“Potom Balak povedal Balamovi: „Pod, zavediem ta este na ine miesto. Moznoze zalubi sa Bohu, aby si mi ho odtial preklial. “A Balak zobral Balama na vrch Fegor, ktory sa dviha nad pustatinou. Tu Balam povedal Balakovi: „Vystav mi tu sedem oltarov a prichystaj mi sedem byckov a sedem baranov!“Balak urobil, ako si zelal Balam, a na kazdom oltari obetoval jedneho bycka a jedneho barana. Balam vsak poznal, ze Panovi sa zalubilo pozehnat Izrael, preto neodisiel ako predtym za vestbou, ale obratil sa tvarou k pusti. Ked Balam zdvihol oci a videl taborit Izrael podla jeho kmenov, prisiel nan duch Bozia (Balam) predniesol svoj oslavny spev a hovoril: „Vyrok Balama, Beorovho syna, hovori muz s prenikavym zrakom;takto hovori ten, co nacuva slova Bozie, ten, co hladi na tvar Vsemohuceho, zajaty vytrzenim, no s otvorenymi ocami:Jak krasne su, Jakub, stany tvoje, tvoje pribytky, Izrael!Ako potocne udolia, co sa v diali tiahnu, ako zahrady pozdĺz potoka, sta duby, co zasadil Pan, sta cedre pri vodach. Voda sa rinie z jeho vedier a jeho semeno je v hojnej vlahe. Jeho kral bude vyvyseny nad Agaga a vezme mu kralovstvo. Boh, ktory ho vyviedol z Egypta, je pren ako rohy zubrie. Pohlti narody, nepriatelov svojich, polame im kosti, sipmi svojimi ich znici. Stocil sa, lezi sta lev, ako levica - ktoze ho vyrusi? Ten, kto ta pozehna, nech je pozehnavany, kto ta preklaje, nech bude prekliaty!“Balak sa rozhneval na Balama, splasol rukami a povedal Balamovi: „Zavolal som ta, aby si preklial mojich nepriatelov, a ty si ich uz tri razy pozehnal. Uz sa aj ber domov! Chcel som ta bohato odmenit, ale Pan ta pripravil o odmenu!“Balam vsak odvetil Balakovi: „A nehovoril som uz tvojim poslom, ktorych si ku mne poslal:»Aj keby mi dal Balak tolko striebra a zlata, kolko sa zmesti do jeho domu, nebudem moct robit proti Panovmu rozkazu a vykonat nieco sam od seba, ci dobre alebo zle; smiem zvestovat iba to, co mi zvestuje Pan!«?A pretoze uz odchadzam k svojmu ludu, pod, oznamim ti, co tento lud urobi tvojmu ludu v buducich dnoch. “I predniesol svoj oslavny spev a vravel: „Vyrok Balama, Beorovho syna, vyrok muza s prenikavym zrakom. Je to vyrok toho, co nacuva slova Bozie, toho, co hladi na tvar Vsemohuceho, zajaty vytrzenim, no s otvorenymi ocami:Jeho vidim, ale nie uz teraz, hladim na neho, no nie z poblizka. Hviezda vychadza z Jakuba, zezlo sa zdviha z Izraela. On rozbije spanky moabske a temeno vsetkym synom Seta. Edom bude jeho vlastnictvom a Seir, jeho nepriatel, jeho majetkom. Izrael sa vsak bude vzmahat v moci,z Jakuba povstane panovnik a znici, co zostalo z mesta. “Ked uzrel Amalekitov, predniesol svoj slavnostny spev, hovoriac: „Prvym bol Amalek medzi narodmi, no jeho koniec - je zahuba!“Potom, ked uvidel Kenejcov, predniesol svoj slavnostny spev a povedal: „Pevne je tvoje sidlo. Hniezdo si si postavil na skale. A predsa si, Kain, odsudeny na skazu, ked ta Asyr odvlecie do zajatia!“A este predniesol slavnostny spev a vravel: „Beda, kto to prezije, ked to Boh urobi,lode pridu od Kitimu, pokoria Asyra, pokoria Hebera, ale aj on nakoniec zahynie!“Potom sa Balam pobral a vratil sa do svojej vlasti. A Balak siel tiez svojou cestou. Ked sa Izrael zdrziaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami. Ony volali lud na svoje obety, ktore prinasali svojim bohom,a lud sa zucastnoval na ich hodoch, klanal sa ich bohom, a takto Izrael sluzil Belfegorovi. Tu vybusil Panov hnev proti Izraelovi. Pan povedal Mojzisovi: „Zober vsetkych zvodcov ludu a povesaj ich kvoli Panovi oproti slnku, aby sa hrozny Panov hnev odvratil od Izraela. “A Mojzis rozkazal vsetkym izraelskym nacelnikom: „Kazdy nech zabije svojich ludi, ktori sa oddali Belfegorovi!“A tu prave prisiel jeden z Izraelitov k svojim sukmenovcom a viedol si Madiancanku pred Mojzisovymi ocami a pred ocami celej pospolitosti Izraelovych synov, ktori nariekali pred vchodom do stanku zjavenia. Ked to zbadal Fines, syn Eleazara, syna velknaza Arona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiju,siel za Izraelitom az do skryteho oddelenia stanu a oboch - Izraelitu i zenu - razom prebodol cez pohlavne ustroje. Tu sa razom odvratila nakaza od Izraelitov. Ale tych, co pomreli na nakazu, bolo uz dvadsatstyritisic. Potom Pan hovoril Mojzisovi:„Fines, syn Aronovho syna Eleazara, odvratil moj hnev od Izraela, lebo horlil uprostred nich tak, ako ja horlim, a preto som nevyhubil vo svojej horlivosti vsetkych Izraelitov. Preto mu povedz: Hla, uzavriem s nim zmluvu pokojaa podla tejto zmluvy bude knazstvo patrit jemu a jeho potomstvu po nom naveky; za to, ze horlil za svojho Boha a ziskal zmierenie Izraelitom. “Meno Izraelitu, ktory bol usmrteny s Madiancankou, bolo Zamri a bol to syn kniezata Saluho z rodu Simeonovcov. Meno zabitej Madiancanky bolo Kozbi, bola to dcera Sura, ktory bol nacelnikom celade madianskeho kmena. Potom Pan povedal Mojzisovi:„Povazujte sa za nepriatelov Madiancanov a bite ich!Ved aj oni boli nepriatelski a lstivi voci vam v pripade Fogora a Kozbi, dcery madianskeho kniezata, ktora bola ich prislusnickou a ktora bola zavrazdena pocas nakazy pre Fogorovu vec. “Po nakaze hovoril Pan Mojzisovi a Aronovmu synovi Eleazarovi:„Urobte supis celej izraelskej pospolitosti, od dvadsiatich rokov nahor podla ich rodin, vsetkych bojaschopnych. “I spocitali ich Mojzis a knaz Eleazar na Moabskych stepiach pri Jordane naproti Jerichu,od dvadsiateho roku nahor, ako Mojzisovi prikazal Pan. Izraeliti, ktori vysli z Egypta, boli tito: Izraelov prvorodeny Ruben. Rubenovi synovia boli: Henoch, z ktoreho pochadza celad Henochovcov, Falu, z ktoreho pochadza celad Faluovcov,Hesron, z ktoreho pochadza celad Hesronovcov, a Charmi, z ktoreho pochadza celad Charmovcov. To su Rubenove celade. Prehliadnutych ich bolo styridsattritisicsedemstotridsat. Faluho syn bol Eliaba Eliabovi synovia boli: Namuel, Datan a Abiron. Tito - Datan a Abiron - boli medzi tymi, ktorych povolali na zhromazdenie ludu a ktori sa vzburili so skupinou Koreho proti Mojzisovi a Aronovi, ked sa postavili proti Panovi. Zem vsak otvorila svoj pazerak a prehltla ich spolu s Korem, kym skupina zahynula tak, ze ohen stravil dvestopatdesiat muzov, a tak sa stali vystraznym znamenim. Koreho synovia vsak nezahynuli. Simeonovi synovia podla svojich celadi boli: Namuel, z ktoreho pochadza celad Namuelovcov, z Jamina celad Jaminovcov, z Jachina celad Jachinovcov,zo Zareho celad Zarovcov a zo Saula celad Saulovcov. To su celade Simeonovcov. Bolo ich dvadsatdvatisicdvesto. Gadovi synovia podla svojich celadi boli: Sefon, z ktoreho pochadza celad Sefonovcov, z Agiho celad Agiovcov, zo Suniho celad Suniovcov,z Ozniho celad Ozniovcov, z Heriho celad Heriovcov,z Aroda celad Arodovcov a z Ariela celad Arielovcov. To su celade Gadovych synov a prehliadnutych z nich bolo styridsattisicpatsto. Judovi synovia boli: Her a Onan. No Her a Onan umreli v kanaanskej krajine. Judovi synovia podla svojich celadi boli: Sela, z ktoreho pochadza celad Selovcov, z Faresa celad Faresovcov. Faresovi synovia boli: z Hesrona pochadza celad Hesronovcov a z Hamula celad Hamulovcov. Toto su Judove celade, z ktorych vsetkych prehliadnutych bolo sedemdesiatsesttisicpatsto. Isacharovi synovia boli podla svojich celadi: Tola, z ktoreho je celad Tolovcov, z Fua celad Fuovcov,z Jasuba celad Jasubovcov a zo Semrana celad Semranovcov. To su Isacharove celade, z ktorych vsetkych prehliadnutych bolo sestdesiatstyritisictristo. Zabulonovi synovia podla svojich celadi boli: Sared, z ktoreho je celad Saredovcov, z Elona celad Elonovcov, z Jalela celad Jalelovcov. To su Zabulonove celade, z ktorych vsetkych prehliadnutych bolo sestdesiattisicpatsto. Jozefovi synovia podla svojich celadi boli Manasses a Efraim. Manassesovci boli: Machir, z ktoreho pochadza celad Machirovcov. Z Machira pochadza Galaad a z Galaada pochadza celad Galaadovcov. Galaadovi synovia boli: Jezer, z ktoreho je celad Jezerovcov, z Haleka celad Halekovcov,z Asriela celad Asrielovcov, zo Sechema celad Sechemovcov, zo Semida celad Semidovcova z Hefera celad Heferovcov. Heferov syn Salfad nemal vsak synov, iba dcery, a Salfadove dcery boli: Maala, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. To su celade Manassesove a z nich bolo prehliadnutych patdesiatdvatisicsedemsto. Synovia Efraimovi podla svojich celadi su tito: zo Sutalu celad Sutalovcov, z Bechera celad Becherovcov a z Tehena celad Tehenovcov. Sutalov syn bol aj Heran a z neho je celad Heranovcov. Toto su celade synov Efraimovych, z ktorych vsetkych prehliadnutych bolo tridsatdvatisicpatsto. To su Jozefovi synovia podla svojich celadi. Benjaminovi synovia podla svojich celadi boli: z Belu pochadza celad Belovcov, z Asbela celad Asbelovcov, z Ahirama celad Ahiramovcov,zo Sufama celad Sufamovcov a z Hufama celad Hufamovcov. Belovi synovia boli Hered a Noeman. Z Hereda pochadza celad Heredovcov a z Noemana celad Noemanovcov. To su Benjaminovi synovia podla svojich celadi a prehliadnutych bolo styridsatpattisicseststo. Danovi synovia podla svojich celadi boli: zo Suhama pochadza celad Suhamovcov. To su Suhamove rody podla svojich celadi. Vsetkych z celade Suhamovcov, co boli prehliadnuti, bolo sestdesiatstyritisicstyristo. Aserovi synovia podla svojich celadi boli: z Jemnu pochadza celad Jemnovcov, z Jesuiho celad Jesuiovcov a z Brieho celad Briovcov. Z Brieho synov, z Hebera pochadza celad Heberovcov a z Melchiela celad Melchielovcov. Meno Aserovej dcery bolo Sara. To su celade Aserovych synov, z ktorych bolo prehliadnutych patdesiattritisicstyristo. Neftaliho synovia podla svojich celadi boli: z Jesiela celad Jesielovcov, z Guniho celad Guniovcov,z Jesera celad Jeserovcov a zo Selema celad Selemovcov. To su Neftaliho synovia podla svojich celadi a prehliadnutych z nich bolo styridsatpattisicstyristo. Prehliadnutych Izraelitov bolo teda seststojedentisicsedemstotridsat. Pan hovoril Mojzisovi:„Tymto nech sa rozdeli krajina za dedicny majetok podla poctu ich mien. Pocetnejsiemu kmenu das vacsi dedicny majetok a tomu, co je poctom mensi, das mensi dedicny majetok. Kazdemu das dedicny majetok podla poctu jeho prehliadnutych. Krajina sa vsak rozdeli zrebom. A dostanu ju do vlastnictva podla mien ich otcovskych kmenov. Teda zrebom bude rozdelena krajina medzi pocetnejsich a medzi poctom mensich. “A toto su prehliadnuti leviti podla svojich celadi: z Gersona pochadza celad Gersonovcov, z Kaata celad Kaatovcov a z Merariho celad Merariovcov. Celade levitov su tieto: celad Lobniho, celad Hebronova, celad Musiho a celad Koreho. Kaatovi sa narodil Amram,ktory mal za manzelku Jochabed, dceru Leviho, ktora sa mu narodila v Egypte. Ona porodila svojmu muzovi Amramovi synov Arona a Mojzisa, a ich sestru Mariu. Aronovi sa narodil Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar. Nadab a Abiu zomreli, ked obetovali iny ohen pred Panom. Vsetkych, co boli z nich prehliadnuti, bolo dvadsattritisic, vsetko muzi od jedneho mesiaca nahor. Oni neboli prehliadnuti s ostatnymi Izraelitmi, lebo im nebol urceny dedicny majetok medzi Izraelitmi. Toto su prehliadnuti Mojzisom a knazom Eleazarom, ktori prehliadali Izraelitov na Moabskych stepiach pri Jordane naproti Jerichu. Medzi nimi nebol ani jeden z tych, ktorych prehliadali Mojzis a Aron na Sinajskej pusti. Pan im oznamil, ze zomru na pusti, a neostal z nich nik okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. Raz prisli dcery Salfada, ktory bol synom Hefera, syna Galaada, syna Machira, z kmena Manassesa, Jozefovho syna. Jeho dcery sa volali Maala, Noa, Melcha a Tersa. Predstupili pred Mojzisa a knaza Eleazara ako aj pred kniezata a celu izraelsku pospolitost pri vchode do stanku zjavenia a vraveli:„Nas otec zomrel na pusti, nebol vsak v skupine, co sa vzoprela Panovi so skupinou Koreho, ale zomrel pre svoj vlastny hriech. Synov nemal. Nuz preco by malo meno nasho otca vymiznut z jeho kmena, ked nemal synov? Dajte aj nam dedicny podiel medzi bratmi nasho otca!“Mojzis predniesol ich poziadavku Panovia Pan povedal Mojzisovi:„Salfadove dcery ziadaju vec spravodlivu. Bez dalsieho im daj dedicny podiel medzi bratmi ich otca a na ne preved dedicny majetok, ktory mal dostat ich otec. A Izraelitom povedz: Ak niekto zomrie bez synov, nech sa jeho dedicstvo prevedie na jeho dcery. Keby nemal ani dcer, tak jeho dedicstvo dostanu jeho bratia. Keby vsak nemal ani bratov, date jeho dedicstvo bratom jeho otca. A keby nemal ani strykov, dedicstvo sa prevedie na najblizsieho pokrvneho z jeho kmena; on dostane jeho vlastnictvo. Toto bude pre Izraelitov nariadenim, ako Mojzisovi prikazal Pan. “Pan povedal Mojzisovi: „Vystup na pohorie Abarim a pozri si odtial krajinu, ktoru som dal Izraelitom. Pozri si ju! Aj ty sa pripojis k svojmu ludu tak, ako sa pripojil tvoj brat Aron,lebo ste sa zdrahali oslavit ma na pusti Sin pred ocami ludu, ked sa buril proti mne pre vodu. “ To je voda Meriby (sporu) v Kadesi na pusti Sin. Tu Mojzis povedal Panovi:„Pane, Boh dychu kazdeho tela, ustanov nad tymto ludom muza,ktory by ich vyvadzal a privadzal, aby lud nebol ako stado, ktore nema pastiera!“Pan odpovedal Mojzisovi: „Vezmi Nunovho syna Jozueho, muza, v ktorom je duch, vloz na neho svoju rukua potom ho postav pred knaza Eleazara a pred celu pospolitost a ustanov ho za vodcu pred ocami celeho ludu!Prenechaj mu nieco zo svojej uradnej pravomoci, aby ho posluchala cela izraelska pospolitost. Bude prichadzat pred knaza Eleazara, ktory sa zavse opyta na rozhodnutie pomocou urim pred Panom a podla jeho vypovede vytiahne (do boja) a vrati sa a s nim aj vsetci Izraeliti a cela pospolitost. “A Mojzis urobil, ako mu prikazal Pan. Vzal Jozueho, postavil ho pred knaza Eleazara a pred celu pospolitost,polozil nan ruky a ustanovil ho za vodcu, ako prostrednictvom Mojzisa prikazal Pan. Pan hovoril Mojzisovi:„Prikaz Izraelitom a povedz im: Dbajte na to, aby ste v urcenom case prinasali moje obetne dary, potravinove a zapalne obety na prijemnu vonu pre mna!A povedz im: Toto su zapalne obety, ktore budete prinasat Panovi: Kazdy den dva bezchybne jednorocne baranky ako ustavicnu celostnu zertvu. Jedneho baranka budes obetovat rano a druheho v podvecera k tomu desatinu efy jemnej muky, poliatej stvrtinou hinu oleja z roztlcenych oliv, ako potravinovu obetu. To je ustavicna celostna zertva, ktora bola obetovana ako zapalna obeta prijemnej vone pre Pana na vrchu Sinaj. Ku kazdemu barankovi sa prida aj napojova obeta, stvrtina hinu vina. Napojovu obetu prinesies Panovi vo svatyni!Druheho baranka budes obetovat v podvecer a zachovas sa tak, ako pri ranajsej potravinovej obete a prislusnej napojovej obete. To je zapalna obeta prijemnej vone pre Pana. V sobotnajsi den budes obetovat dva bezchybne jednorocne baranky a dve desatiny efy jemnej muky, poliatej olejom, ako potravinovu obetu a k tomu aj napojovu obetu. To je sobotnajsia obeta, ktora sa bude prinasat kazdu sobotu, okrem ustavicnej celostnej zertvy a prislusnej napojovej obety. Na zaciatku svojich mesiacov prinesiete na celostnu zertvu Panovi dva bycky, jedneho barana a sedem jednorocnych, bezchybnych barankov. Ku kazdemu byckovi tri desatiny jemnej muky poliatej olejom, ako potravinovu obetu, k baranovi dve desatiny jemnej muky, poliatej olejom, na potravinovu obetua ku kazdemu barankovi desatinu jemnej muky, poliatej olejom, ako celostnu zertvu prijemnej vone na zapalnu obetu pre Pana. K tomu aj prislusnu napojovu obetu, k byckovi pol hina vina, tretinu hina k baranovi a po stvrtine hina ku kazdemu barankovi. To je celostna zertva na novy mesiac, ktora sa prinesie na zaciatku kazdeho mesiaca v roku. K ustavicnej celostnej zertve a prislusnej napojovej obete bude sa obetovat aj jeden cap na obetu za hriech. Na strnasty den prveho mesiaca bude sa slavit na Panovu pocest pascha. Patnasty den tohto mesiaca bude velky sviatok. Sedem dni budete jest nekvasene chleby. V prvy den bude vo svatyni zhromazdenie, vtedy sa nesmie konat nijaka sluzobna praca. Na zapalnu obetu, na celostnu zertvu pre Pana prinesiete dva bycky, jedneho barana a sedem jednorocnych bezchybnych barankova k tomu prislusnu potravinovu obetu jemnej muky, poliatej olejom: tri desatiny k byckovi, dve desatiny k baranovia po jednej desatine ku kazdemu zo siedmich barankov,aj jedneho capa na obetu za hriech, aby ste dostali odpustenie. Toto obetujte okrem celostnej ranajsej zertvy, ktora je ustavicnou celostnou zertvou, a okrem prislusnej napojovej obety. Takto budete obetovat sedem dni, den po den, jedla na zapalnu obetu prijemnej vone pre Pana. To sa bude obetovat okrem ustavicnej celostnej zertvy a prislusnej napojovej obety. Na siedmy den budete mat svate zhromazdenie; vtedy nesmiete vykonavat nijaku sluzobnu pracu. Aj v den prvotin, ked na svoje sviatky Tyzdnov prinesiete Panovi potravinovu obetu z noveho, budete mat svate zhromazdenie; ani vtedy nebudete konat nijaku sluzobnu pracu. A na celostnu zertvu prijemnej vone pre Pana prinesiete dva bycky, jedneho barana a sedem bezchybnych jednorocnych barankov,k tomu na potravinovu obetu jemnu muku, poliatu olejom: tri desatiny ku kazdemu byckovi, dve desatiny k baranovia po jednej desatine ku kazdemu zo siedmich barankov,aj jedneho capa, aby ste sa zmierili. Toto prinesiete okrem ustavicnej celostnej zertvy a prislusnej potravinovej obety - musia to byt bezchybne zvierata - a okrem pozadovanej napojovej obety. Aj v prvy den siedmeho mesiaca budete mat svate zhromazdenie; vtedy nebudete konat nijaku sluzobnu pracu. To je pre vas den hlucneho trubenia. Na celostnu zertvu prijemnej vone pre Pana prinesiete jedneho bycka, jedneho barana, sedem jednorocnych bezchybnych barankova k tomu prislusnu potravinovu obetu, jemnu muku, poliatu olejom: tri desatiny k byckovi, dve desatiny k baranovi,po jednej desatine ku kazdemu zo siedmich barankov,aj jedneho capa na obetu za hriech, aby ste sa ocistili od hriechu. Toto bude okrem novmesacnej celostnej zertvy a prislusnej potravinovej obety a okrem ustavicnej celostnej zertvy, a k nej prisluchajucej potravinovej obety, a prislusnej napojovej obety podla platneho predpisu na prijemnu vonu zapalnej obety pre Pana. Takisto na siedmy den tohto siedmeho mesiaca budete mat svate zhromazdenie a budete sa aj postit. Nesmiete konat nijaku sluzobnu pracu. Na celostnu zertvu prijemnej vone pre Pana budete obetovat jedneho bycka, jedneho barana, sedem jednorocnych barankova prislusnu potravinovu obetu, jemnu muku, poliatu olejom: tri desatiny k byckovi, dve desatiny k baranovia ku kazdemu zo siedmich barankov jednu desatinu,aj jedneho capa na obetu za hriech, okrem obety na zmierenie a ustavicnej celostnej zertvy, spolu s prislusnou potravinovou obetou a prislusnou napojovou obetou. Aj na patnasty den siedmeho mesiaca budete mat svate zhromazdenie. Vtedy nesmiete konat nijaku sluzobnu pracu. Sedem dni budete slavit Sviatok pre Pana. A na celostnu zertvu, zapal to prijemnej vone pre Pana, prinesiete trinast byckov, dva barany, strnast jednorocnych bezchybnych barankova ako prislusnu potravinovu obetu jemnu muku, poliatu olejom: tri desatiny ku kazdemu z trinastich byckov, dve desatiny ku kazdemu baranovia po jednej desatine ku kazdemu zo strnastich barankov,aj jedneho capa na obetu za hriech, okrem ustavicnej celostnej zertvy s prislusnou potravinovou a napojovou obetou. Na druhy den: dvanast byckov, dva barany, strnast jednorocnych bezchybnych barankova prislusnu potravinovu a napojovu obetu k juncom, baranom a barankom podla ich poctu, ako je predpisane,aj jedneho capa na obetu za hriech, okrem ustavicnej celostnej zertvy s prislusnou potravinovou a napojovou obetou. Na treti den: jedenast byckov, dva barany, strnast jednorocnych bezchybnych barankova prislusnu potravinovu a napojovu obetu k juncom, baranom a barankom podla ich poctu, ako je predpisane,aj jedneho capa na obetu za hriech, okrem ustavicnej celostnej zertvy s prislusnou potravinovou a napojovou obetou. Na stvrty den: desat byckov, dva barany, strnast jednorocnych bezchybnych barankova prislusnu potravinovu a napojovu obetu k juncom, baranom a barankom podla ich poctu, ako je predpisane,a tiez jedneho capa na obetu za hriech, okrem ustavicnej celostnej zertvy s prislusnou potravinovou a napojovou obetou. V piaty den: devat byckov, dva barany, strnast jednorocnych bezchybnych barankova prislusnu potravinovu a napojovu obetu k juncom, baranom a barankom podla ich poctu, ako je predpisane,a tiez jedneho capa na obetu za hriech, okrem ustavicnej celostnej zertvy s prislusnou potravinovou a napojovou obetou. Na siesty den: osem byckov, dva barany, strnast jednorocnych bezchybnych barankova prislusnu potravinovu a napojovu obetu k juncom, baranom a barankom podla ich poctu, ako je predpisane,a tiez jedneho capa na obetu za hriech, okrem ustavicnej celostnej zertvy s prislusnou potravinovou a napojovou obetou. Na siedmy den: sedem byckov, dva barany, strnast jednorocnych bezchybnych barankova prislusnu potravinovu a napojovu obetu k juncom, baranom a barankom podla ich poctu, ako je predpisane,a tiez jedneho capa na obetu za hriech, okrem ustavicnej celostnej zertvy s prislusnou potravinovou a napojovou obetou. Na osmy den budete mat zasa svate zhromazdenie; nebudete konat nijake sluzobne prace. Na celostnu zertvu budete obetovat ako zapal prijemnej vone pre Pana jedneho bycka, jedneho barana a sedem jednorocnych bezchybnych barankov,k tomu prislusnu potravinovu a napojovu obetu k byckovi, baranovi a barankom podla ich poctu, ako je predpisane,a tiez jedneho capa na obetu za hriech, okrem ustavicnej celostnej zertvy s prislusnou potravinovou a napojovou obetou. Toto budete obetovat Panovi na svoje sviatky okrem toho, co prinesiete zo slubu, alebo ako dobrovolny dar na celostnu zertvu, potravinovu obetu, napojovu obetu a pokojnu zertvu. “A Mojzis oznamil vsetko Izraelitom tak, ako mu nariadil Pan. Mojzis vravel kniezatam izraelskych kmenov: „Toto prikazuje Pan:Ak niektory muz urobi Panovi slub alebo ak sa zaprisaha, ze sa zavazuje zdrzovat sa niecoho, nech nezrusi svoje slovo, ale nech splni vsetko, ako slubil. Ale ak zena urobi slub Panovi a zaviaze sa zdrzovat sa niecoho este kym je nevydata v dome svojho otca,a jej otec sa dozvie o jej slube a zdrzovani - na ktore sa zaviazala -, ak jej otec na to mlci, su vsetky jej sluby platne a kazde zdrzovanie, na ktore sa zaviazala, je zavazne. Ale ak sa jej otec v den, ked sa to dozvie, vzoprie tomu, tak nijaky jej slub, ani zdrzovanie, na ktore sa zaviazala, neplati a Pan jej odpusti, lebo sa tomu sprotivil jej otec. Keby sa vsak chcela vydat, kym ju viaze slub alebo nepremyslene vyslovene slovo, ktorym sa zaviazala,a jej muz v ten den, ked sa o tom dozvie, na to mlci, su jej sluby platne a jej zdrzovanie, pre ktore sa rozhodla, je zavazne. Ale ak sa jej muz v den, ked sa to dozvie, vzoprie proti tomu, tym jej sluby, ktorymi sa zaviazala, zrusi, jej nepremyslene slovo, ktore ju viazalo, bude nezavazne a Pan jej odpusti. Slub vdovy alebo prepustenej - vsetko, cim sa zaviaze - je pre nu zavazny. Ale ak zena urobi slub alebo sa prisahou zaviaze na nejake zdrziavanie v dome svojho muzaa jej muz, ked sa to dozvie, na to mlci a nevzoprie sa proti tomu, su vsetky jej sluby platne a zdrziavanie, na ktore sa zaviazala, je pre nu zavazne. Ale ak to jej muz v den, ked sa to dozvie, vyhlasi za neplatne, tak nic z toho, co slubila, nie je platne, ci su to sluby alebo povinnosti zdrziavat sa niecoho. Jej muz ich zrusil a Pan jej odpusti. Kazdy slub a kazdu prisahu, ktorou sa zaviaze mrtvit seba, moze jej muz urobit platnou alebo neplatnou. Ak jej muz zo dna na den na to mlci, robi tym vsetky jej sluby a vsetky jej povinnosti zdrziavat sa, na ktore sa zaviazala, platnymi. Robi ich platnymi tym, ze v den, ked sa o tom dozvedel, mlcal na to. Keby ich vsak chcel zrusit neskor, ked o nich uz dlhsie vedel, jej vinu by uvalil na seba. “Toto su ustanovenia, ktore nakazal Mojzisovi Pan, medzi muzom a jeho zenou a medzi otcom a jeho dcerou, ktora je este nevydata v dome svojho otca. Pan hovoril Mojzisovi:„Este pomsti Izraelitov na Madiancanoch a potom sa pripojis k svojmu ludu. “Vtedy Mojzis povedal svojmu ludu: „Vystrojte spomedzi seba muzov do boja, pojdu proti Madiancanom, aby na Madiancanoch vykonali Panovu pomstu. Z kazdeho kmena poslite do boja tisic muzov, z kazdeho Izraelovho kmena!“Takto postavili z tisicov Izraela z kazdeho kmena jednu tisicku, teda dvanasttisic bojovnikov. A Mojzis ich poslal - jednu tisicku z kazdeho kmena - do boja a s nimi poslal do pola Finesa, syna knaza Eleazara. On mal so sebou posvatne veci a zvucne polnice. I tiahli proti Madiancanom, ako Mojzisovi prikazal Pan, a pobili vsetkych muzov. Medzi tymi, ktorych pobili, boli aj madianski krali: Evi, Rekem, Sur, Hur a Rebe, pat madianskych kralov. Aj Beorovho syna Balama zabili mecom. Madianske zeny a deti odviedli Izraeliti do zajatia. Vsetok ich dobytok, vsetky ich stada a vsetok ich majetok vzali so sebou ako korist. Vsetky ich mesta, bydliska a stanove tabory podpalili. Potom vzali vsetku korist a vsetko, coho sa zmocnili z ludi i z dobytka,a priviedli zajatcov aj ulupenu korist k Mojzisovi, knazovi Eleazarovi a celej izraelskej pospolitosti do tabora na Moabskej stepi pri Jordane oproti Jerichu. Mojzis, knaz Eleazar a vsetky kniezata ludu im vysli z tabora v ustrety. Mojzis sa vsak rozhneval na velitelov vojsk, na vodcov, na tisicnikov a stotnikov, ktori sa vracali z bojovej vypravy. Mojzis im vycital: „Preco ste nechali vsetky zeny nazive?!Ved to prave ony na Balamovu radu zviedli Izraelitov, aby kvoli Fogorovi odpadli od Pana, za co stihla Panov lud nakaza!Preto teraz pobite vsetkych chlapcov a pozabijajte aj vsetky zeny, ktore uz obcovali s muzom. Ale vsetky devy, ktore este neobcovali s muzom, nechajte nazive pre seba!Vy ostanete sedem dni von z tabora. Vy vsetci, ktori ste zabili cloveka alebo ste sa dotkli zabiteho, musite sa na treti a siedmy den ocistovat; vy, aj vasi zajatci. Aj vsetko satstvo, vsetky kozene veci, vsetko, co je zhotovene z kozej srsti a vsetky drevene nadoby musite ocistit. “Knaz Eleazar hovoril bojovnikom, ktori sa zucastnili na vojnovej vyprave: „Toto je zakonny predpis, ktory dal Pan Mojzisovi:Zlato, striebro, med, zelezo, olovo a cin,vsetko, co odolava ohnu, musite precistit v ohni. A bude to ciste, ked sa to ocisti este aj ocistnou vodou. Ostatne, co neodola ohnu, musite ocistit vodou. Potom na siedmy den si vyperte satstvo a budete cisti. Nato mozete prist do tabora. “Pan hovoril Mojzisovi:„Spocitaj s knazom Eleazarom a s kniezatami ludu vsetko, co sa nazbieralo ako korist z ludi a dobytka!Korist potom rozdel napoly medzi tych, co sa zucastnili na boji a tiahli do pola a medzi celu pospolitost. Potom vyber od bojovnikov, co tiahli do boja, davku pre Pana: po jednom z patsto ludi, bykov, oslov a oviec. Vezmi to z ich polovice a odovzdaj to knazovi Eleazarovi ako pozdvihovanu obetu pre Pana. Z polovice, ktora patri Izraelitom, oddel kazdeho patdesiateho cloveka, byka, osla, ovcu, vobec z dobytka, a daj to levitom, ktori konaju sluzbu pri Panovom stanku. “A Mojzis a knaz Eleazar urobili tak, ako Mojzisovi nariadil Pan. Koristi, cize toho, co ostalo a coho sa vojsko zmocnilo, bolo seststosedemdesiatpattisic oviec (a koz),sedemdesiatdvatisic kusov hovadzieho dobytkaa sestdesiatjedentisic oslov;ludskych dusi zo zien, ktore nepoznali obcovanie s muzom, bolo dovedna tridsatdvatisic. Polovicna ciastka, ktora pripadla tym, co boli vo vojne, cinila tristotridsatsedemtisicpatsto ovieca davka pre Pana z oviec bola seststosedemdesiatpat kusov,dalej tridsatsesttisic kusov hovadzieho dobytka a davka z toho sedemdesiatdva kusov pre Pana,k tomu tridsattisicpatsto oslov a davka z toho pre Pana sestdesiatjeden kusova napokon sestnasttisic ludi a davka z toho pre Pana tridsatdva dusi. Mojzis to odovzdal knazovi Eleazarovi ako davku na pozdvihovanu obetu, ako Pan prikazal Mojzisovi. V polovici, co pripadla Izraelitom, ktoru Mojzis oddelil od ciastky bojovnikov,v polovici, ktora bola ciastkou pospolitosti, bolo tristotridsatsedemtisicpatsto oviec,tridsatsesttisic kusov hovadzieho dobytka,tridsattisicpatsto oslova sestnasttisic ludi;z tejto polovice, ktora pripadla Izraelitom, vzal Mojzis kazde patdesiate z ludi i z dobytka a odovzdal to levitom, ktori konali sluzbu pri Panovom stanku, ako prikazal Pan Mojzisovi. Tu predstupili pred Mojzisa velitelia vojenskych skupin, vodcovia tisicok a stotina povedali Mojzisovi: „Tvoji sluzobnici vykonali scitanie bojovnikov, ktori su pod nasim velenim, a nechyba z nas ani jeden muz. Preto prinasame - aby sme sa zbavili viny pred Panom - ako obetny dar pre Pana, co kazdy z nas ukoristil zo zlatych okras: naramnice, sponky, prstene, nausnice a nahrdelniky. “A Mojzis i knaz Eleazar prijali od nich zlato, vselijake umelecky zhotovene predmety. Vsetkeho zlata, ktore priniesli velitelia tisicok a stotin ako pozdvihovanu obetu pre Pana, bolo sestnasttisicsedemstopatdesiat seklov. Ale aj jednoduchi bojovnici si doniesli korist kazdy pre seba. Mojzis a knaz Eleazar prevzali zlato od velitelov tisicok a stotin a zaniesli ho do stanku zjavenia, aby pripamatuvalo Izraelitov u Pana. Rubenovi a Gadovi synovia mali vela, velmi vela dobytka. Ked videli, ze kraje Jazera a kraje Galaadu su vhodnym miestom pre dobytok,Gadovi a Rubenovi synovia prisli a povedali Mojzisovi, knazovi Eleazarovi a kniezatam ludu:„Atarot, Dibon, Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon,kraje, ktore Pan dobyl pred izraelskou pospolitostou, su vyhodne na chov dobytka a tvoji sluzobnici maju dobytok. “A dodali: „Ak sme nasli milost v tvojich ociach, nech sa nam, tvojim sluzobnikom, prideli tato krajina ako dedicny majetok. Neziadaj, aby sme presli cez Jordan!“Mojzis vsak odvraval Gadovym synom a Rubenovym synom: „Vasi bratia maju teda tiahnut do boja a vy si budete tu odpocivat?!Preco oslabujete odvahu Izraelitov prejst do krajiny, ktoru im dava Pan?Takto to robili aj vasi otcovia, ked som poslal z Kadesbarny preskumat zem!Dosli az do udolia Eskol, poprezerali krajinu, a potom podlomili odvahu Izraelitov tak, ze nechceli ist do krajiny, ktoru im dal Pan. Vtedy sa Pan rozhneval a prisahal:»Muzovia, ktori vysli z Egypta, od dvadsiatich rokov nahor, neuvidia krajinu, ktoru som prisahou prislubil Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi, lebo ma nepocuvali,okrem Jefonovho syna, Kenezejca Kaleba a Nunovho syna Jozueho, lebo oni mi ostali poslusni. «Vtedy sa Pan rozhneval na Izrael a nechal ich bludit styridsat rokov po pusti, kym nevyhynulo cele pokolenie, ktore sa previnilo v Panovych ociach. A teraz ste vy nastupili na miesto svojich otcov, vy novokvet hriesnikov, aby ste este viac rozmnozili Panov hnev na Izrael. Ak sa od neho odvratite, ponecha vas este dlhsie na pusti a vy budete pricinou zahuby vsetkeho tohto ludu. “Tu oni pristupili k nemu a povedali mu: „Postavime si iba stajne pre svoj dobytok a mesta pre svoje rodiny. My vsak pojdeme vystrojeni do boja na cele Izraelitov, kym ich neuvedieme do ich bydlisk. Zatial nase zeny a deti ostanu v opevnenych mestach, aby boli iste pred obyvatelmi kraja. Do svojich domovov sa nevratime dovtedy, kym nedostane kazdy Izraelita svoj dedicny majetok. Lebo my si nenarokujeme dedicny majetok s nimi za Jordanom, ked sme dostali svoj dedicny podiel z tejto strany Jordanu. “Tu im Mojzis povedal: „Ak to naozaj urobite, ak sa ozbrojite a pojdete pred Panom do bojaa kazdy z vas prejde ozbrojeny pred Panom cez Jordan, kym spred seba nevyzenie svojich nepriatelov,a vratite sa len potom, ked bude krajina s Panovou pomocou zaujata, budete volni voci Panovi a voci Izraelu a tento kraj sa vam prideli pred Panom za dedicny majetok. Ak sa vsak nezachovate tak, previnite sa proti Panovi a vedzte, ze vas hriech vas dochyti. Stavajte si teda mesta pre svoje rodiny a svoje stada, ale splnte aj to; co ste slubili!“Gadovci a Rubenovci odpovedali Mojzisovi: „Tvoji sluhovia, pane, urobia, co prikazujes. Nase deti, nase zeny, nase stada a vsetok nas dobytok ostane tu v galaadskych mestach,tvoji sluhovia vsak pojdu vsetci vystrojeni na boj pred Panom, ako ty, pane, hovoris. “Potom dal Mojzis o nich prikaz knazovi Eleazarovi, Nunovmu synovi Jozuemu i nacelnikom izraelskych kmenov. Mojzis im povedal: „Ak Gadovi a Rubenovi synovia prekrocia s vami Jordan - vsetci prichystani do boja -, aby bojovali pred Panom, ked vam bude krajina podrobena, dajte im uzemie Galaad za dedicny majetok!Ale ak nepojdu s vami vychystani na boj, potom nech sa osadia medzi vami v kanaanskej krajine!“Gadovi a Rubenovi synovia odpovedali: „Urobime, co Pan prikazal tvojim sluzobnikom,pojdeme vyzbrojeni pred Panom do krajiny Kanaan, aby sme dostali dedicny majetok za Jordanom. “Mojzis dal teda Gadovym synom, Rubenovym synom a polovici kmena Jozefovho syna Manassesa kralovstvo amorejskeho krala Sehona a kralovstvo basanskeho krala Oga: uzemie s mestami a okolim, i mesta okolitej krajiny. Gadovi synovia potom postavili Dibon, Atarot, Araoer,Etrot-Sofan, Jazer, Jegban,Betnemru, Betaran, pevne mesta a stajne pre stada. Rubenovi synovia postavili Hesebon, Eleale, Karjatain,Nabo, Balmeon - so zmenenymi menami - a Sabamu. A mestam, ktore postavili, dali mena. Tu synovia Manassesovho syna Machira tiahli do Galaadu, zaujali ho a vyhnali Amorejcanov, co tam byvali. Mojzis pridelil Galaad Manassesovmu synovi Machirovi a on sa tam osadil. Manassesov syn Jair tiez vytiahol do boja, zaujal ich stanove dediny a nazval ich Havot-Jair. Podobne vytiahol aj Nobe a zaujal Kanat aj s jeho dedinami a pomenoval ho podla svojho mena Nobe. Toto su zastavky Izraelitov po tom, co v usporiadanych zastupoch pod vedenim Mojzisa a Arona vysli z egyptskej krajiny. Mojzis totizto na Panov rozkaz zaznacil miesta, z ktorych sa po taboreni pohynali, a toto su zastavky miest, odkial tiahli dalej:Z Ramesesu sa pohli v patnasty den prveho mesiaca, v den po pasche odisli Izraeliti pred ocami vsetkych Egyptanov pod Bozou ochranou,kym Egyptania pochovavali vsetkych prvorodenych, ktorych Pan u nich usmrtil, lebo Pan vykonal aj nad ich bohmi odvetny sud. Izraeliti sa pohli z Ramesesu a utaborili sa v Sokote. Zo Sokotu tiahli dalej a zastavili sa v Etame na okraji puste. Z Etamu isli dalej a obratili sa inym smerom do Pihachirotu, ktory je pred Belsefonom, a utaborili sa pred Magdalom. Od Pihachirotu sa pohli dalej a presli stredom mora na pust. Tri dni putovali pustou Etam a zastavili sa v Mare. Ked odisli z Mary, dosli do Elimu. V Elime bolo dvanast vodnych pramenov a sedemdesiat paliem i utaborili sa tam. Z Elimu potom tiahli dalej a utaborili sa pri Cervenom mori. Od Cerveneho mora sa pobrali dalej a zastali na pusti Sin. Ked odisli z puste Sin, taborili v Dafke. Odiduc z Dafky, zastavili sa v Alusi. Z Alusa sli dalej a utaborili sa v Rafidim; tu lud nemal vody na pitie. Z Rafidim sli dalej a utaborili sa na pusti Sinaj. Ked odtiahli z puste Sinaj, ostali v Kibrot-Hatave. Z Kibrot-Hatavy tiahli dalej a utaborili sa v Haserote. Z Haserotu isli dalej a zastavili sa v Retme. Z Retmy tiahli dalej a taborili v Remon-Faresi. Z Remon-Faresu odisli a zastavili sa v Libne. Z Libny tiahli a taborili v Rese. Z Resy tiahli dalej a utaborili sa v Kelate. Z Kelaty sa pohli dalej a taborili pri vrchu Sefer. Ked sa pohli od vrchu Sefer, utaborili sa v Harade. Z Harady sa pohli a utaborili sa v Makelote. Ked odtiahli z Makelotu, taborili v Tahate. Z Tahatu sa pohli a taborili v Tare. Od Tary tiahli dalej a utaborili sa v Metke. Ked odisli z Metky, taborili v Hesmone. Z Hesmonu sa pohli a taborili v Moserote. Z Moserotu sa pohli a taborili v Bene-Jakane. Ked odtiahli z Bene-Jakanu, taborili v Hor-Gadgade. Od Hor-Gadgadu odisli a taborili v Jebate. Z Jebaty odisli a utaborili sa v Abrone. Z Abrony sa pohli a taborili v Asiongaberi. Ked odtiahli z Asiongaberu, taborili na pusti Sin, to jest v Kadesi. Z Kadesa sa pohli dalej a utaborili sa pri vrchu Hor, na hraniciach edomskej krajiny. Na Bozi rozkaz vysiel knaz Aron na vrch Hor a tam zomrel v styridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta, v prvy den v piatom mesiaci. Aron mal stodvadsattri rokov, ked zomrel na vrchu Hor. Kanaancan, kral Aradu, ktory sidlil na juhu krajiny Kanaan, dopocul sa, ze do krajiny prisli Izraeliti. Od vrchu Hor tiahli dalej a taborili v Salmone. Zo Salmony sa pohli a utaborili sa vo Funone. Z Funonu sli dalej a taborili v Obote. Z Obotu sa pohli a utaborili sa v Jeabarime na moabskych hraniciach. Z Jeabarimu odtiahli a taborili v Dibongade. Z Dibongadu pokracovali dalej a taborili v Helmondeblataime. Z Helmondeblataimu odisli a taborili v pohori Abarim naproti Nebu. Ked odtiahli z pohoria Abarim, utaborili sa na Moabskych stepiach pri Jordane naproti Jerichu. Taborili od Betsimotu az k Abelsatimu na Moabskych stepiach. Pan hovoril Mojzisovi na Moabskych stepiach pri Jordane, naproti Jerichu:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ked vtiahnete cez Jordan do krajiny Kanaan,vyzente pred sebou vsetkych jej obyvatelov, znicte obrazy ich modiel, povalajte ich liate sochy a spustoste ich vysiny!Potom zaujmite krajinu a byvajte v nej, lebo ja som vam dal krajinu do vlastnictva. Krajinu si medzi sebou rozdelite losom na dedicny majetok podla vasich kmenov: tomu, ktory je vacsi poctom, date vacsiu dedicnu ciastku, tomu, co je poctom mensi, date mensiu ciastku. Ako komu los padne, to mu bude patrit. Podla vasich otcovskych kmenov sa rozdeli medzi vas dedicny majetok. Ale ak nevyzeniete pred sebou obyvatelov krajiny, tak ti, ktorych ponechate, budu trnim vo vasich ociach a ostnami vo vasich bokoch a budu vas utlacat v krajine, v ktorej budete byvat. A co som si zaumienil urobit im, urobim vam!“Pan hovoril Mojzisovi:„Toto prikaz Izraelitom: Ked pridete do krajiny Kanaan, toto bude vase uzemie, ktore vam pripadne za dedicny majetok: krajina Kanaan v celom svojom rozsahu. Vase hranice budu od puste Sin popri Edomsku. Juzna hranica sa zacne na vychode, na juznom konci Solneho mora,potom vasa hranica pojde juzne od Skorpionoveho navrsia a prejde cez Senu, kym sa neskonci juzne od Kadesbarny. Odtial pojde dalej k Hasar-Adaru a dosiahne Asemonu. Od Asemony hranica zahne k Egyptskemu potoku a skonci pri Mori. Zapadnou hranicou bude pre vas Velke more - ono bude vasou zapadnou hranicou. A toto bude pre vas severnou hranicou: od Velkeho mora pojde vasa hranicna ciara az k vrchu Hor. Od vrchu Hor pojde hranicna ciara az na miesto, kade sa ide do Ematu, a hranica dosiahne az Sedad. Potom hranica pojde cez Sifron a dosiahne svoj konecny bod pri Hasar-Enan. To bude vasa severna hranica. Ako vychodnu hranicu si urcite ciaru od Hasar-Enanu ku Sefame. Od Sefamy pojde hranica dolu ku Reble vychodne od Ain. Potom zide este nizsie a dotkne sa horskeho hrebena vychodne od Genezaretskeho jazera. Potom hranica pojde dolu k Jordanu a skonci sa pri Solnom mori. Toto budu hranice vasej krajiny dookola. “Mojzis nariadil Izraelitom: „Toto je krajina, ktoru dostanete losom do vlastnictva a ktoru Pan kazal pridelit deviatim a polovici kmena. Lebo rodiny Rubenovho kmena a Gadovho kmena a polovica Manassesovho kmena svoj dedicny podiel uz dostali. Dva a pol kmena obsiahlo svoj dedicny podiel za Jordanom naproti Jerichu, na vychod, oproti vychodu slnka. “Pan hovoril Mojzisovi:„Toto su mena muzov, ktori vam rozdelia krajinu: knaz Eleazar a Nunov syn Jozue,dalej priberiete na rozdelenie krajiny po jednom kniezati z kazdeho kmena;a mena tych muzov su: Z Judovho kmena Jefonov syn Kaleb;zo Simeonovho kmena Amiudov syn Samuel;z Benjaminovho kmena Chaselonov syn Elidad;z Danovho kmena Jogliho syn Boki;z Jozefovych synov z kmena Manassesovho Efodov syn Haniel;z kmena Efraimovho Seftanov syn Kamuel;zo Zabulonovho kmena Farnachov syn Elisafan;z Isacharovho kmena Ozanov syn knieza Faltiel;z Aserovho kmena Salomiho syn Ahiud;z Neftaliho kmena Amiudov syn Fedael. “To su ti, ktorym Pan prikazal rozdelit Izraelitom ich dedicny podiel v kanaanskej krajine. Pan hovoril Mojzisovi na Moabskych stepiach pri Jordane naproti Jerichu:„Prikaz Izraelitom, aby dali zo svojho dedicneho pozemku levitom na byvanie mesta a aby dali levitom aj pastviny okolo miest. Mesta budu pre nich na byvanie a pastviny budu pre ich dobytok a stada, pre vsetky ich zvierata. Pastviny miest, ktore date levitom, budu siahat od mestskych hradieb zvonka tisic laktov dookola. Von z mesta odmeriate na vychodnu stranu dvetisic laktov, takisto na stranu juznu, na zapadnu a na severnu stranu tak, ze mesto bude uprostred; toto im bude patrit pri mestach ako pastviny. Co sa tyka miest, ktore date levitom, sest z nich bude miestami utocista, ktore urcite na to, aby tam mohol ujst ten, kto niekoho zabil. Okrem toho im date este styridsatdva miest. Uhrnny pocet miest, ktore date levitom, bude styridsatosem miest spolu s ich pastvinami. A miest, ktore date z izraelskych pozemkov, bude od vacsieho (kmena) viac, od mensieho menej. Kazdy (kmen) da niekolko zo svojich miest levitom podla rozlohy svojho dedicneho podielu, ktory mu pripadne do vlastnictva. “Pan hovoril Mojzisovi:„Hovor Izraelitom a povedz im: Ked pridete cez Jordan do krajiny Kanaan,vyvolte si prihodne mesta, ktore budu pre vas mestami utocista. Tam utecie ten, kto zapricinil smrt, kto neumyselne zabil cloveka. Tieto mesta vam budu utocistom pred pomstitelom krvi, aby usmrtitel nebol usmrteny prv, ako sa dostavi pred sud pospolitosti. Miest utocista, co takto oddelite, bude sest. Tri mesta urcite za Jordanom a tri mesta urcite v krajine Kanaan. Ony budu pre vas mestami utocista. Ony budu utocistom tak Izraelitom ako i cudzincom a priselcom, aby ta mohol ujst kazdy, kto by neumyselne zabil cloveka. Ak niekto udrie dakoho zeleznym predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musi zomriet. Ak ho zasiahne kamenom, ktory mal v ruke a ktorym mozno zabit, a on zomrie, je vrahom a vrah musi zomriet. Ak ho udrie drevenym predmetom, ktory mal v ruke a ktorym mozno zabit, a on zomrie, je vrahom a vrah musi zomriet. Pomstitel krvi vraha zabije. Zabije ho, ked ho dostihne. Ak niekto niekoho udrie z nenavisti alebo don nieco umyselne hodi a on zomrie,alebo ak ho udrie z nepriatelstva pastou tak, ze zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestat smrtou, lebo je vrah. Pomstitel krvi ho zabije, ked ho dochyti. Ak ho (smrtelne) udrie len nahodou, a nie z nepriatelstva, alebo ak nan neumyselne hodi nejaky predmet,alebo ak nan zruti - bez toho, zeby ho videl - nejaky kamen, ktory moze zapricinit smrt, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriatelsky naladeny a nechcel mu urobit zle,nech pospolitost rozhodne medzi usmrtitelom a pomstitelom podla tychto ustanoveni:Pospolitost vyslobodi usmrtitela z ruk pomstitela krvi. Pospolitost ho zasa zavedie spat do mesta utocista, kde sa ukryl. Tam bude byvat az do smrti velknaza, ktory bol pomazany posvatnym olejom. Lez ak usmrtitel opusti obvod mesta utocista, do ktoreho utiekol,a ked ho pomstitel krvi dostihne mimo obvodu mesta utocista, a ked pomstitel usmrtitela zabije, nebude na nom nijaka vina krvi. Preto ma kazdy ostat vo svojom meste utocista az do velknazovej smrti. Az po velknazovej smrti sa moze usmrtitel vratit na svoj pozemok, ktory mu patri ako dedicny majetok. Tieto nariadenia su pre vas zavazne z pokolenia na pokolenie vo vsetkych vasich bydliskach. Ak niekto usmrti cloveka, tak vraha zabiju len na vypoved svedkov. Vypoved jedneho svedka vsak nestaci, aby niekoho odsudili na smrt. Neprijimajte vykupne za zivot nijakeho vraha, ktory je zodpovedny za smrt, ale musi zomriet. Takisto neprijimajte vykupne od toho, kto sa utiahol do mesta utocista a chcel by sa vratit a byvat niekde v krajine este pred smrtou velknaza. Nesmiete znesvatit krajinu, v ktorej byvate. Lebo krv znesvati krajinu a krajinu mozno uzmierit za krv, co bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial. Neposkvrnujte teda krajinu, v ktorej byvate, ved v nej byvam ja! Lebo ja, Pan, byvam uprostred Izraelovych synov!“Predstupili rodovi nacelnici rodu synov Galaada, syna Machira, Manassesovho syna z rodu Jozefovych synov, predstupili a predniesli Mojzisovi i kniezatam a nacelnikom kmenov tuto vec:„Pane, Pan ti prikazal zrebom rozdelit Izraelitom krajinu na dedicne vlastnictvo a takisto ti, pane, Pan nariadil, aby si pridelil dedicny majetok nasho sukmenovca Salfada jeho dceram. Ak sa vsak vydaju za prislusnika ineho izraelskeho kmena, nas majetok dedicnej otcovizne sa nam odnime a pripoji sa k dedicnemu majetku kmena, za prislusnika ktoreho by sa vydali. Takto sa nase dedicne vlastnictvo umensi. A ked potom nastane pre Izraelitov jubilejny rok, ich dedicny majetok sa spoji s dedicnym majetkom kmena, za prislusnika ktoreho sa vydaju, a dedicne vlastnictvo nasho otcovskeho kmena bude ich dedicnym vlastnictvom. “Tu Mojzis na Panov rozkaz nariadil Izraelitom: „Kmen Jozefovych synov ma pravdu. Pan nariaduje o Salfadovych dcerach toto: Ak chcu, mozu sa vydat, ale musia sa vydat za prislusnika rodu ich otcovskeho kmena,aby izraelske dedicne vlastnictvo nepreslo z jedneho kmena na druhy, ale aby si vsetci Izraeliti zachovali dedicny majetok svojho otcovskeho kmena. Preto vsetky devy, ktore dostanu dedicny majetok v niektorom izraelskom kmeni, musia sa vydat za prislusnika rodu svojho otcovskeho kmena, aby si Izraeliti takto zachovali svoje otcovske dedicne vlastnictvoa aby nijaky dedicny majetok nepresiel z jedneho kmena na druhy, ale aby si vsetky izraelske kmene podrzali svoje dedicne vlastnictvo. “A Salfadove dcery urobili, ako Pan prikazal Mojzisovi. Salfadove dcery Maala, Tersa, Hegla, Melcha i Noa sa vydali za synov svojho stryka. Vydali sa teda za muzov z rodu synov Manassesa, Jozefovho syna, a tak ich dedicny majetok ostal pri celadi, ktora patrila ku kmenu ich otca. To su prikazy a ustanovenia, ktore dal Pan Izraelitom prostrednictvom Mojzisa na Moabskych stepiach pri Jordane, naproti Jerichu. Toto su slova, ktore povedal Mojzis celemu Izraelu na pusti za Jordanom, v Arabe naproti Cervenemu moru, medzi Faranom a medzi Tofelom, Labanom, Haserotom a Di-Zahabom. Jedenast dni cesty je od Horebu smerom k vrchom Seir az do Kadesbarny. V styridsiatom roku, v jedenastom mesiaci, v prvy den mesiaca oznamil Mojzis Izraelovym synom vsetko, co mu pre nich prikazal Panpo tom, co v Edrei porazil amorejskeho krala Sehona, ktory byval v Hesebone, a basanskeho krala Oga, ktory byval v Astarote. Za Jordanom v moabskej krajine zacal Mojzis vysvetlovat tento zakon:„Pan, nas Boh, nam hovoril na vrchu Horeb: »Dost dlho ste sa uz zdrzali na tomto vrchu. Pohnite sa a tiahnite k Amorejskej vysine a na vsetky ine miesta, ktore su blizko nej, do Araby, na vrchy a do nizin, smerom na juh a k morskemu pobreziu, do kanaanskej krajiny a k Libanonu a az k velkej rieke, k rieke Eufrat!Hla, davam vam tuto krajinu. Vojdite do nej a vlastnite ju! O nej prisahal Pan Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi, ze ju da im a ich semenu po nich. «Vtedy som vam povedal: »Ja vas nemozem spravovat,lebo Pan, vas Boh, vas tak rozmnozil, ze vas je dnes take mnozstvo, ako hviezd na nebi. Pan, Boh vasich otcov, nech prida k tomu poctu mnohe tisice a nech vas pozehna, ako prislubil!Ja sam nevladzem niest vase bremena, vasu tarchu a vase spory. Vyberte si mudrych, skusenych a osvedcenych muzov vo vasich kmenoch a ustanovim vam ich za predakov. «Vtedy ste mi odvetili v odpoved: »Dobru vec to chces urobit. «Ja som vybral hlavnych z vasich kmenov, mudrych a skusenych muzov, a ustanovil som vam ich za nacelnikov ako tisicnikov, stotnikov, patdesiatnikov, desiatnikov a za pisarov pre vase kmene. A vasim sudcom som prikazal: »Vypocuvajte ich a sudte spravodlivo toho, kto ma spor so sukmenovcom alebo s cudzincom!Pri sude neberte ohlad na osobu. Maleho vypocujte tak, ako velkeho. A nikoho sa nebojte, lebo sud je Bozi. Co vam vsak bude tazke, oznamte mne a vypocujem to ja. «Vtedy som vam prikazal vsetko, co mate robit. Potom sme sa pohli od Horeba a putovali sme tou hroznou a velikanskou pustou, ktoru ste videli cestou k amorejskym vrchom, ako nam rozkazal Pan, nas Boh, a dosli sme az do Kadesbarny. Tu som vam povedal: »Dosli ste k amorejskej vysocine, ktoru nam da Pan, nas Boh. Hla, Pan, tvoj Boh, ti dava do daru tuto krajinu. Chod, zaujmi ju, ako ti povedal Pan, Boh tvojich otcov. Neboj sa a nestrachuj sa!«Tu ste vsetci pristupili ku mne a navrhli ste: »Poslime muzov, ktori by krajinu prezreli a podali nam spravu, ktorou cestou ta mame ist, aj o mestach, na ktore narazime. «Mne sa navrh pacil i vybral som dvanast muzov spomedzi vas, z kazdeho kmena po jednom. Oni sli smerom k vysine, dosli az do udolia Eskol a prezreli ho. Vzali z ovocia krajiny a priniesli nam a podali nam tuto spravu: »Dobra je to zem, ktoru nam chce dat Pan, nas Boh. «Ale vy ste nechceli vystupit a neverili ste slovam Pana, nasho Boha,a reptali ste vo svojich stanoch: »V zlovoli nas Pan vyviedol z Egypta, aby nas vydal do ruk Amorejcanom a aby nas zahubil. Naco by sme ta vystupovali?!« Nasi sukmenovci prestrasili nase srdcia, ked povedali: »Narod je tam mocnejsi a pocetnejsi ako my, mesta velke a opevnene az k nebu, ba aj Enakitov sme tam videli!«Povedal som vam: »Nebojte sa ich a nestrachujte sa!Pan, vas Boh, ktory vas vedie, bude za vas bojovat takisto, ako to pred vasimi ocami urobil kvoli vam v Egyptea potom na pusti, kde si sam videl, ako ta Pan, tvoj Boh, nosil ako muz, ktory nesie svojho syna; (niesol ta) po celej ceste odvtedy, ked ste vysli, az kym ste nedosli na toto miesto;a na tejto pusti ste neverili Panovi, svojmu Bohu,ktory siel cestou pred vami, aby vam vyhliadol miesto pre rozlozenie stanov, za noci v ohni, aby ste videli cestu, ktorou ste mali ist, a cez den v oblaku. «Pan zacul hlas vasich reci a rozhorceny prisahal:»Nik spomedzi tohto bezbozneho pokolenia neuvidi tu dobru krajinu, o ktorej som prisahal, ze ju dam vasim otcom!Len Kaleb verne nasledoval Pana. «Aj na mna sa rozhneval Pan pre vas a povedal: »Ani ty ta nevkrocis. Nunov syn Jozue, ktory je v tvojich sluzbach, ten ta vkroci; jeho povzbudzuj, lebo on ju rozdeli Izraelu do vlastnictva. Vase deti, o ktorych ste povedali, ze budu koristou, a vasi synovia, ktori dnes nevedia, aky je rozdiel medzi dobrom a zlom, oni ta vojdu im ju dam a oni ju budu vlastnit. Vy sa vsak vratte a bludte po pusti cestou k Cervenemu moru!«Odpovedali ste mi: »Zhresili sme proti Panovi; vystupime a budeme bojovat, ako nam rozkazal Pan, nas Boh,« a vystrojili ste sa kazdy so svojim vojnovym nacinim a nemudro ste sa dali na pochod k vysocine. Ale Pan mi vravel: »Povedz im: Nevystupujte a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vas, aby vas neporazili vasi nepriatelia. «Ja som vam to povedal, vy ste ma vsak neposluchli, ale isli ste proti Panovmu zakazu a pysno ste vystupili na vysinu. Tu vytiahli Amorejcania, ktori na tej vysocine byvali, postavili sa proti vam a prenasledovali vas, ako prenasleduju roje vciel, a rozhanali vas od Seiru az po Hormu. Potom ste sa vratili a nariekali ste pred Panom, lez Pan vas nevypocul. I ostali ste v Kadesbarne dlhy cas, ten cas, co ste tam byvali. Nato sme sa pohli a tiahli sme pustou smerom k Cervenemu moru, ako nam prikazal Pan, a dlhy cas sme oklukou obchadzali vrchy Seir. Tu mi Pan hovoril:»Dost dlho ste obchadzali toto horstvo, teraz sa obratte na sever!A ludu rozkaz: Teraz prejdete cez uzemie svojich bratov, Ezauovych synov, ktori byvaju na Seire a boja sa vas; lez davajte si velky pozor,nebojujte proti nim, lebo vam nedam z ich uzemia nic, ani na sirku slapaje, lebo vrch Seir som dal do vlastnictva Ezauovi. Pokrm na jedenie si kupite od nich za peniaze, takisto i vodu na pitie si od nich kupite za peniaze. Ved Pan, tvoj Boh, zehnal vsetkym pracam tvojich ruk. Vedel, ze prejdes touto velkou pustou: uz styridsat rokov je s tebou Pan, tvoj Boh, a nechybalo ti nic. «Potom sme presli vedla (uzemia) nasich bratov, Ezauovych synov, ktori byvaju na Seire, cez Arabu popri Elate a Asiongaberi a tiahli sme cestou smerom k Moabskej pusti. Tu mi hovoril Pan: »Neobtazuj Moabcanov a nebojuj proti nim, lebo ti nedam nic z ich uzemia do vlastnictva; ved Lotovym synom som dal do vlastnictva Ar. Predtym tu byvali Emci, lud silny, pocetny a urasteny ako Enakiti. Aj oni patrili k Refaimcom ako Enakiti. Moabcania sa vsak volaju Emci. Na Seire predtym byvali Horejci, lenze Ezauovi synovia ich vyhnali a znicili a osadili sa na ich mieste tak, ako to urobil Izrael v krajine svojho vlastnictva, ktoru im dal Pan. Teraz sa zdvihni a prejdi cez potok Sared!« A tak sme presli cez potok Sared. A cas, co sme bludili od Kadesbarny az po prebrodenie potoka Sared, predstavoval tridsatosem rokov, kym nevymrelo zo stanov vsetko bojaschopne pokolenie, ako im prisahal Pan. A Panova ruka bola proti nim, takze uplne vyhynuli zo stanov. Ked vymreli z ludu vsetci bojaschopni muzovia,povedal mi Pan:»Teraz pojdes moabskym uzemim pri (meste) Ara prides k Amoncanom, lenze ich nebudes obtazovat, ani bojovat proti nim, lebo ti nedam nic z amonskej krajiny do vlastnictva, lebo som ju dal do vlastnictva Lotovym synom. Aj tuto povazovali za krajinu Refaimcov; predtym tu byvali Refaimci. Amoncania ich volaju Zamzumim. Bol to mocny a pocetny lud, urasteny ako Enakiti, ale Pan ich znicil pred Amoncanmi a oni sa zmocnili ich vlastnictva, a byvali namiesto nich,ako to urobil pri Ezauovych synoch, co byvaju na Seire, pred ktorymi vyhubil Horejcov, takze zaujali ich majetok a osadili sa na ich mieste az do dnesneho dna. Aj Hevejcov, ktori byvali az po Gazu, znicili Kaftorcania, ktori vysli z Kaftoru a osadili sa na ich mieste. Zdvihnite sa teda, dajte sa na pochod a prejdite cez rieku Arnon! Davam ti do ruky hesebonskeho krala, Amorejcana Sehona! Zacni teda dobyvat jeho krajinu a viest proti nemu vojnu!Uz dnes zacnem vysielat pred tebou strach a zdesenie na vsetky narody, co su pod celym nebom a co pocuju o tebe zvest. Budu sa triast a bedakat pred tebou. «Z puste Kedemot som poslal poslov k Sehonovi, kralovi Hesebonu, s priatelskou ponukou:»Chcel by som prejst cez tvoje uzemie. Isiel by som len po ceste a neodchylil by som sa ani napravo, ani nalavo. Pokrm mi predas za peniaze, aby som mal co jest, a vodu na pitie mi poskytnes tiez za peniaze. Chcem iba prejst,ako mi to dovolili Ezauovi synovia, ktori byvaju na Seire, a Moabcania, ktori byvaju v Are, kym nedojdem k Jordanu, do krajiny, ktoru nam chce dat Pan, nas Boh. «Ale Sehon, kral Hesebonu, nechcel pristat na to, aby sme tade presli, lebo Pan, tvoj Boh, zatal jeho ducha a zatvrdil mu srdce, aby ho tak vydal tebe do ruky, ako to dnes vidis. Tu mi hovoril Pan: »Hla, davam ti Sehona a jeho krajinu, zmocni sa jeho krajiny!«Ked Sehon vytiahol so vsetkym svojim ludom do boja proti nam pri Jase,Pan, nas Boh, nam ho vydal napospas a porazili sme ho i jeho synov a vsetok jeho lud. A v tom case sme zaujali vsetky jeho mesta a rozsirili sme kliatbu zahuby na vsetky mesta, na muzov, zeny a deti. Nenechali sme nikoho. Len dobytok sme si vzali za korist spolu s koristou miest, ktore sme dobyli. Od Aroeru, ktory je na brehoch potoka Arnon, od mesta, co je pri potoku, az po Galaad nebolo dediny ani mesta, ktore by nam bolo odolalo, vsetky nam vydal Pan. Iba na krajinu Amonovych synov si nevztiahol ruku, na cele uzemie rieky Jabok, na mesta na vysine a na vsetky mesta, o ktorych nam dal zakaz Pan, nas Boh. Potom sme sa obratili a tiahli sme smerom k Basanu. Ale Og, kral Basanu, vytiahol so vsetkym svojim ludom do boja proti nam pri Edrei. Tu mi Pan povedal: »Neboj sa ho, ved ti ho davam do ruky, aj vsetok jeho lud a jeho krajinu. Urobis s nim tak, ako si urobil s amorejskym kralom Sehonom, ktory sidlil v Hesebone. «A Pan, nas Boh, dal do nasich ruk aj basanskeho krala Oga a vsetok jeho lud a my sme ich bili, az mu nik neostal. V tom case sme zaujali vsetky jeho miesta; nebolo mesta, ktore by sme mu neboli odnali: sestdesiat miest, cely kraj Argobu, panstvo Oga, krala Basanu. Vsetky tieto mesta boli opevnene vysokymi murmi, branami a zavorami, okrem miest Ferezejcov vo velkom pocte. A vyhubili sme ich tak, ako sme urobili Sehonovi, kralovi Hesebonu; rozsirili sme kliatbu zahuby na kazde mesto, na muzov, zeny i deti. Ale vsetok dobytok a korist z miest sme si vzali. Takto sme v tom case odnali dvom amorejskym kralom za Jordanom uzemie od koryta Arnonu az po vrch Hermon- Sidoncania volaju vrch Hermon Sirjon, Amorejcania vsak Senir -,vsetky mesta roviny, cely Galaad a cely Basan az po Selku a Edrei, mesta, ktore patrili pod panstvo Oga v Basane. Len Og, kral Basanu, ostal z pokolenia Refaimcov; jeho postel, lozko zo zeleza, ktore este jestvuje v Rabate Amonitov, bola devat laktov dlha a styri lakte siroka, podla miery obycajnych laktov. Tuto krajinu sme v tom case zaujali od Aroeru, ktory je na brehu rieky Arnon. Polovicu Galaadskej vysociny s jej mestami som dal Rubenovmu a Gadovmu kmenu. Ostatok Galaadu a cely Basan, panstvo Oga, som dal polovici Manassesovho kmena - cely kraj Argob. Cely Basan sa vola krajinou Refaim. Manassesov syn Jair sa zmocnil celeho kraja Argobu az po uzemie Gesurcov a Maachovcov a podla svojho mena pomenoval Basan Havot-Jair, az po dnesne casy. Machirovi som dal Galaad. Aj Rubenovi a Gadovi som dal (cast) z Galaadu az po rieku Arnon - stred riecista je hranicou - a az po udolie Jaboka na hraniciach Amoncanov,dalej Arabu s Jordanom ako hranicou, od Kineret az po more v Arabe, po Solne more na upati Fasgy smerom na vychod. V tom case som vam prikazal: »Pan, vas Boh, vam dava tuto krajinu do vlastnictva. Ozbrojeni vsak pojdete so svojimi bratmi, synmi Izraela, vsetci silni muzovia,len vase zeny, vase deti a vas dobytok - viem, ze mate mnoho dobytka - zostanu vo svojich mestach, ktore som vam dal,kym Pan neda vasim bratom pevne bydlisko, ako je vase, a pokym aj oni nebudu vlastnit krajinu, ktoru im chce dat Pan, vas Boh, na druhej strane Jordana; potom sa vrati kazdy na svoj majetok, ktory som vam dal. «Vtedy som rozkazal aj Jozuemu: »Videl si na vlastne oci, co Pan, vas Boh, urobil obom tymto kralom. To iste urobi vsetkym kralovstvam, do ktorych tiahnes. Nemas sa co bat pred nimi, lebo Pan, vas Boh, bude bojovat za vas. «V tom case som takto prosil Pana:»Pane, Boze, zacal si svojmu sluzobnikovi ukazovat svoju velkost a svoju ruku presilnu - ved kde je este na nebi alebo na zemi Boh, ktory by robil skutky a divy ako ty!(Daj) mi tiez prejst a uvidim tu krasnu krajinu za Jordanom, tu krasnu vysinu a Libanon!«Ale Pan sa na mna rozhneval pre vas a nevyslysal ma. Pan mi povedal: »Dost uz, viac mi nehovor o tejto veci!Vystup na hreben Fasgy a zdvihni oci na zapad a na sever, na juh a na vychod a pozri sa vlastnymi ocami, lebo ty tento Jordan neprekrocis. Jozuemu vsak daj prikaz a povzbud ho a posilni, lebo on bude viest tento lud a rozdeli mu krajinu, ktoru uvidis!«Tak sme ostali v udoli naproti Fogoru. A teraz, Izrael, pocuvaj prikazania a ustanovenia, ktore ta chcem naucit konat, aby ste zili a dosiahli vlastnictvo krajiny, ktoru vam da Pan, Boh vasich otcov. K slovam, ktore vam hovorim, nepridate vobec nic, ani z nich nic neuberiete; zachovavajte prikazania Pana, svojho Boha, ktore vam ukladam!Na vlastne oci ste videli, co Pan urobil pre Bal-Peora! Kazdeho totiz, kto sa pridal k Bal-Peorovi, Pan, tvoj Boh, vyhubil spomedzi vas. Vas vsak, co sa pridrzate Pana, svojho Boha, zachoval pri zivote az dodnes. Pozri, ucil som vas prikazaniam a ustanoveniam, ako mi nariadil Pan, moj Boh, aby ste ich plnili aj v krajine, do ktorej tiahnete, aby ste si ju udrzali ako vlastnu. A zachovate a splnite ich napospol, lebo to bude vasa mudrost a rozumnost pred narodmi, ktore zvedia o kazdom tomto prikaze a budu vraviet: »Naozaj mudry a rozumny je tento velky narod!«Ved kdeze je narod taky mocny, ktory by mal svojich bohov tak blizko, ako je Pan, nas Boh, kedykolvek k nemu volame. A kde je narod taky slavny, ktory by mal (take) spravodlive prikazania a ustanovenia, ako je cely tento zakon, ktory vam dnes predkladam?Len davaj pozor na seba a chran svoju dusu velmi! Nezabudni na veci, ktore si videl na vlastne oci, nech nevymiznu z tvojho srdca po vsetky dni tvojho zivota; lez poucis o nich svojich synov a synov svojich synov. Na den, ked si stal pred Panom, svojim Bohom, na Horebe, ked Pan ku mne hovoril: »Zhromazdi lud, aby poculi moje slova, ktorym ich naucim, aby sa ma bali po vsetky dni, co budu zit na zemi, a aby o nich poucali aj svojich synov. «Tu ste predstupili a stali ste na upati vrchu, zatial co vrch za tmy, oblakov a mrakavy blcal ohnom az do sameho neba. A Pan hovoril k vam z ohna; zvuk slov ste poculi, ale postavu ste nevideli, okrem hlasu. A oznamil vam svoju zmluvu, o ktorej nariadil, aby ste ju zachovali - svojich desat prikazov a napisal ich na dve kamenne tabule. Mne vsak vtedy Pan prikazal, aby som vas naucil prikazom a ustanoveniam, aby ste ich zachovavali v krajine, do ktorej tiahnete a ktorou budete vladnut. A vy si - pri svojich dusiach - davajte velky pozor, ved ste nevideli nijaku postavu, ked k vam Pan hovoril sprostred ohna na Horebe,aby ste nepobludili a neurobili si kresanu modlu alebo akykolvek obraz muza alebo zeny,obraz nejakeho zvierata na zemi, obraz nejakeho vtaka, co lieta pod nebom,obraz niecoho, co sa plazi po zemi, obraz ryby, co je vo vode pod zemou;a ked zdvihnes oci k nebu a uvidis tam slnko, mesiac a hviezdy, vsetky voje nebies, nedaj sa oklamat a neklanaj sa im a neuctievaj to, co Pan, tvoj Boh, stvoril na osoh vsetkym narodom, ktore su pod nebom. Vas vsak Pan vzal a vyviedol z ohnivej pece, z Egypta, aby ste boli jeho dedicnym ludom, ako je to dnes. Na mna sa vsak Pan rozhneval pre vase reci a prisahal, ze neprekrocim Jordan a nevkrocim do krasnej krajiny, ktoru ti Pan, tvoj Boh, da do vlastnictva. Ja vsak umriem v tejto krajine a Jordan neprekrocim. Vy ho prekrocite a budete vlastnit tu krasnu krajinu. Davajte pozor, aby ste nikdy nezabudli na zmluvu, ktoru s vami uzavrel Pan, vas Boh, alebo aby ste si neurobili rytu modlu z tych veci, ktore ti Pan zakazal robit. Lebo Pan, tvoj Boh, je stravujuci ohen, on je ziarlivy Boh. Ak budete mat synov a vnukov a zostarnete v tejto krajine, ak sa skazite a urobite si nejaku rytu modlu a budete pachat zlo pred Panom, svojim Bohom, cim ho rozhnevate,tak uz dnes volam nebo a zem za svedkov proti vam, ze zakratko vyhyniete z krajiny, do ktorej po prekroceni Jordanu vojdete, aby ste ju vlastnili; nebudete tam dlho zit, lebo budete naisto vyhubeni. Pan vas rozprasi medzi vsetky narody a len malo vas ostane medzi narodmi, ku ktorym vas Pan zavedie. Tam budete sluzit bohom, co su dielom ludskych ruk, drevu a kamenu, ktore nevidia, ktore nepocuju a ktore nejedia a nevonaju. Odtial budes hladat Pana, svojho Boha, a najdes ho, ked ho budes hladat z celeho srdca a z celej duse. Ked budes v biede a ked sa ti na konci casov vyplnia vsetky tieto veci, vratis sa k Panovi, svojmu Bohu, a budes pocuvat jeho hlas. Lebo Pan, tvoj Boh, je milosrdny Boh; neopusti ta a nezahubi, a nezabudne na zmluvu, ktoru odprisahal tvojim otcom. Opytaj sa len davnych cias, ktore boli pred tebou, odvtedy, ked Boh stvoril cloveka na zemi, a (dozvedaj sa) od jedneho kraja nebies po druhy, ci sa stalo nieco take velke ako toto a ci bolo pocut nieco podobne,ze by bol lud tak pocul hovorit z ohna hlas Bozi, ako si pocul ty, a zostal si nazive!Alebo pokusil sa nejaky Boh prist a vybrat si narod spomedzi narodov navstiveniami, znameniami a zazrakmi, v boji, rukou silnou a zdvihnutym ramenom, za velkych hroz, celkom tak, ako to urobil Pan, vas Boh, kvoli vam v Egypte pred vasimi ocami?!Ty si to videl, aby si sa naucil, ze Pan je pravy Boh a okrem neho ineho niet. Z neba ti dal pocut svoj hlas, aby ta poucil, a na zemi dal ti uzriet svoj mohutny ohen, a pocul si jeho slova sprostred ohna. Pretoze miloval tvojich otcov, vyvolil si ich potomstvo a teba osobne vyviedol svojou velkou mocou z Egypta,aby spred teba vyhnal narody, ktore su mocnejsie a silnejsie ako ty, a aby ta voviedol do ich krajiny a dal ti ju do vlastnictva, ako je to v tento den. Dnes teda vedz a vezmi si k srdcu, ze Pan je jediny Boh hore na nebi a dolu na zemi, ineho niet. Zachovavaj jeho prikazania a jeho ustanovenia, ako som ti dnes prikazal, aby sa tebe a tvojim detom po tebe vodilo dobre a aby si dlho ostal v krajine, ktoru ti Pan, tvoj Boh, dava na vecne veky. “Vtedy Mojzis oddelil za Jordanom smerom k vychodu slnka tri mesta,aby tam nasiel utociste ten, kto by neumyselne zabil svojho blizneho bez toho, ze by bol s nim zil predtym v nepriatelstve; ak utecie do niektoreho z tychto miest, bude zit:Beser na pusti v Rubenovom kraji, Ramot v Gadovom Galaade a Golan v Manassesovom Basane. Toto je zakon, ktory Mojzis predlozil synom Izraela:nariadenia, prikazania a ustanovenia, ktore Mojzis oznamil synom Izraela, ked vytiahli z Egypta,za Jordanom v udoli naproti Bet-Peoru, v krajine amorejskeho krala Sehona, co sidlil v Hesebone, ktoreho Mojzis a synovia Izraela porazili, ked vysli z Egypta. Jeho krajinu prevzali do vlastnictva, aj krajinu Oga, krala Basanu, dvoch amorejskych kralov za Jordanom oproti vychodu slnka -od Aroera na brehu rieky Arnon az po vrch Sirjon, cize Hermon,a celu Arabu na vychod za Jordanom az po Arabu - more na upati svahu Fasgy. Mojzis zvolal vsetkych Izraelitov a hovoril im: „Pocuj, Izrael, prikazy a ustanovenia, ktore dnes oznamujem vasim usiam! Naucte sa ich a davajte pozor, aby ste ich plnili. Pan, nas Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu. Tuto zmluvu neuzavrel s nasimi otcami, lez s nami, co tu dnes zivi stojime. Z tvare do tvare k vam Pan hovoril z ohna na vrchu. -Ja som vtedy stal medzi Panom a vami, aby som zvestoval jeho rec, lebo vy ste sa bali ohna a neopovazili ste sa vystupit na vrch. - Hovoril:»Ja som Pan, tvoj Boh, ktory ta vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudes mat inych bohov okrem mna!Neurobis si modlu ani nijaku podobu toho, co je hore na nebi, ani toho, co je dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!Nebudes sa im klanat ani ich uctievat, lebo ja, Pan, tvoj Boh, som ziarlivy Boh, ktory tresce nepravost otcov na synoch az do tretieho a stvrteho pokolenia u tych, co ma nenavidia,ale zmiluvam sa az nad tisicimi u tych, co ma miluju a zachovavaju moje prikazy. Nevezmes meno Pana, svojho Boha, nadarmo, lebo Pan nenecha bez trestu toho, kto bude brat jeho meno nadarmo. Zachovavaj sobotnajsi den, aby si ho zasvatil, ako ti prikazal Pan, tvoj Boh. Sest dni budes pracovat a robit kazdu svoju pracu,ale siedmy den je sobota, (to jest odpocinok) pre Pana, tvojho Boha; vtedy nebudes konat nijaku pracu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcera, ani tvoj sluha, ani sluzka, ani tvoj vol, ani osol, ani nijaky tvoj dobytok, ba ani cudzinec, ktory byva v tvojich branach, aby tvoj sluha a tvoja sluzka mali podobny odpocinok ako ty. Pamataj, ze si bol otrokom v egyptskej krajine a ze ta Pan, tvoj Boh, vyviedol odtial mocnou pravicou a zdvihnutym ramenom: preto ti Pan, tvoj Boh, prikazal zachovavat sobotnajsi den. Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikazal Pan, tvoj Boh, aby dni tvojho zivota dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktoru ti da Pan, tvoj Boh!Nezabijes!Nescudzolozis!Nepokradnes!Nevyslovis krive svedectvo proti svojmu bliznemu!Nepoziadas manzelku svojho blizneho! Nepoziadas dom svojho blizneho ani jeho pole, ani jeho sluhu, ani jeho sluzku, ani vola, ani osla, ani nic, co je tvojho blizneho!«Tieto slova hovoril Pan celej vasej pospolitosti mohutnym hlasom na vrchu sprostred ohna, z mraku a z temnoty - a nepridal nic. Potom ich napisal na dve kamenne tabule a dal ich mne. A vy, ked ste poculi hlas sprostred tmy a z vrchu blciaceho ohnom, pristupili ste, vsetci hlavnejsi a starsi vasich kmenov, ku mnea povedali ste: »Hla, Pan, nas Boh, nam ukazal celu svoju slavu a velkost a poculi sme jeho hlas z ohna; dnes sme videli, ze Pan hovoril s clovekom a (ten) ostal nazive. Teraz vsak preco by sme mali zomriet? Ved by nas tento velky ohen stravil. Lebo keby sme este dalej pocuvali hlas Pana, svojho Boha, zomreli by sme. Ved aky by to bol clovek, ktory by pocul hlas ziveho Boha sprostred ohna a ostal by nazive?Iba ty sam sa pribliz a vypocuj vsetko, co nam bude hovorit Pan nas Boh; a vsetko, co ti bude hovorit Pan, nas Boh, ty nam oznamis a my to vypocujeme a spravime. «Pan pocul vase reci, co ste mi hovorili, a povedal mi: »Pocul som slova tohto ludu, ktore ti povedali. Co vraveli, dobre hovorili. Kiezby tak zmyslali, aby sa ma bali a zachovavali vsetky moje rozkazy v kazdy cas, aby sa dobre viedlo im aj ich detom naveky!Chod a povedz im: Vratte sa do svojich stanov!Ty vsak ostan tu so mnou a oznamim ti vsetky prikazy, rozkazy a nariadenia, ktore ich naucis, aby ich plnili v krajine, ktoru im dam do vlastnictva. «Nuz zachovavajte a robte, ako vam prikazal Pan, vas Boh; neodchylujte sa ani napravo, ani nalavo!Kracajte po takej ceste, aku vam vyznacil Pan, vas Boh, aby ste mohli zit a aby vam bolo dobre, aby sa predĺzili vase dni v krajine, ktoru budete vlastnit. Toto su prikazania, rozkazy a nariadenia, ktore mi Pan, vas Boh, prikazal naucit vas, aby ste ich zachovavali v krajine, do ktorej prichadzate, aby ste ju zaujali,aby si sa bal Pana, svojho Boha, a zachovaval vsetky jeho rozkazy a prikazania, ktore ti ja nariadujem - ty, tvoj syn a syn tvojho syna po vsetky dni svojho zivota -, aby sa predĺzili dni tvojho zivota. Nuz, pocuvaj, Izrael, a davaj pozor, aby si robil to, co ti prikazal Pan, aby ti bolo dobre a aby ste sa velmi rozmnozili -, lebo Pan, tvoj Boh, prislubil tvojim otcom krajinu, ktora oplyva mliekom a medom. Pocuj, Izrael, Pan je nas Boh, Pan jediny!A ty budes milovat Pana, svojho Boha, celym svojim srdcom, celou svojou dusou a celou svojou silou. A tieto slova, ktore ti ja dnes prikazujem, nech su v tvojom srdci,poucaj o nich svojich synov a sam uvazuj o nich, ci budes sediet vo svojom dome, ci budes na ceste, ci budes lezat alebo stat. Priviaz si ich ako znamenie na ruku, nech su ako znaky medzi tvojimi ocami,a napis si ich na veraje svojho domu a na dvere. A ked ta Pan, tvoj Boh, vovedie do krajiny, o ktorej prisahal tvojim otcom, Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi, ze ti da velke a krasne mesta, ktore si ty nestaval,a domy, plne vsetkeho bohatstva, ktore si ty nezhromazdoval, cisterny, co si nekopal, vinice a olivove sady, co si nesadil, a ked z toho budes jest a nasytis sa,dbaj velmi na to, aby si nezabudol na Pana, ktory ta vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Budes sa bat Pana, svojho Boha, jemu budes sluzit a len v jeho mene budes prisahat. Nebudes chodit za cudzimi bohmi z bozstiev inych narodov, ktore su vokol vas,lebo Pan, tvoj Boh, ktory je v tvojom strede, je ziarlivy Boh. Aby azda nevzbĺkol proti tebe hnev Pana, tvojho Boha, a aby ta nevyhubil z povrchu zeme. Nepokusajte Pana, svojho Boha, ako ste ho pokusali v Masse!Nalezite zachovavajte rozkazy, nariadenia a zakony Pana, svojho Boha, ktore ti dal,a rob, co je cnostne a dobre v Panovych ociach, aby sa ti dobre vodilo a aby si vosiel a vlastnil krasnu krajinu, o ktorej Pan prisahal tvojim otcom,ze odtial vyhladi pred tebou vsetkych tvojich nepriatelov, ako Pan prislubil. A ked sa tvoj syn v buducnosti opyta a povie: »Akeze su to zakony, nariadenia a ustanovenia, ktore vam prikazal Pan, nas Boh?«,ty mu odpovies: »Boli sme otrokmi u faraona v Egypte a Pan nas vyviedol z Egypta silnou rukou,a robil velke a hrozne znamenia a zazraky v Egypte proti faraonovi a proti celemu jeho domu pred nasimi ocami. Nas vsak vyviedol odtial, aby nas priviedol a dal nam do vlastnictva krajinu, ktoru odprisahal nasim otcom. V tom case nam Pan prikazal plnit vsetky tieto zakony, bat sa Pana, svojho Boha, aby sa nam vzdy dobre vodilo a darilo, ako je to dnes. A to bude nasou spravodlivostou, ked nalezite zachovame vsetky tieto prikazy pred Panom, nasim Bohom, tak, ako nam prikazal. «Ked ta Pan, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberas, aby si ju prevzal do vlastnictva, a ked pred tebou vyzenie mnohe narody: Hetejcov, Gergezejcanov, Amorejcanov, Kanaancanov, Ferezejcov, Hevejcov, Jebuzejcov - sedem narodov, mocnejsich a pocetnejsich ako si ty -,a ked ich Pan, tvoj Boh, da do tvojej moci a ty ich premozes, rozsiris na nich kliatbu zahuby. Nesmies s nimi uzavriet zmluvu a nesmies sa nad nimi zlutovat. Ani manzelstvo s nimi neuzavries: svoju dceru nedas za jeho syna a jeho dceru nevezmes svojmu synovi,lebo ona by mohla tvojho syna odviest odo mna, takze by uctievali inych bohov; a vzbĺkol by Panov hnev, a rychlo by ta vyhubil. Radsej s nimi urobte toto: porucajte ich oltare, polamte ich modly, povytinajte ich haje a ich sosky popalte na ohni!Ved ty si svaty lud Pana, svojho Boha; teba si vyvolil Pan, tvoj Boh, za svoj vlastny lud zo vsetkych narodov, co su na zemi. Nie preto, zeby ste boli pocetnejsi ako ostatne narody, prilipol k vam Pan a vyvolil si vas, ved ste najmensi zo vsetkych narodov. Ale preto, ze vas mal rad a ze chcel zachovat prisahu, ktoru urobil vasim otcom, Pan vas vyviedol mocnou rukou a vyslobodil z domu otroctva, z ruky faraona, egyptskeho krala. A ty spoznas, ze Pan, tvoj Boh, je Boh mocny a verny, ktory zachovava svoju zmluvu a svoju laskavost na tisic pokoleni k tym, co ho miluju a zachovavaju jeho prikazania. Tym vsak, co ho nenavidia, odplaca priamo a vyhubi ich; neodklada s tym, kto ho nenavidi, ale odplaca priamo. Preto zachovavaj prikazy, zakony a ustanovenia, ktore ti ja dnes prikazujem plnit. Ked budes pocuvat tieto ustanovenia a ked ich budes zachovavat a plnit, Pan, tvoj Boh, ti zachova zmluvu a laskavost, ktoru odprisahal tvojim otcom. Bude ta milovat, bude ta pozehnavat a rozmnozi ta; pozehna plod tvojho zivota, plod tvojej zeme, tvoje obilie a tvoj must, tvoj olej, mladata tvojich krav, jahnata tvojich oviec v krajine, o ktorej prisahal tvojim otcom, ze ju da tebe. Budes pozehnany nad vsetky narody; nebude u teba neplodneho ani neplodnej ani len u dobytka. Pan oddiali od teba kazdu chorobu a nedovoli, aby na teba dolahla nejaka hrozna egyptska bieda, ktore poznas, a dopusti ich na vsetkych tvojich nepriatelov. Pohltis vsetky narody, ktore ti da Pan, tvoj Boh, do moci; tvoje oko sa nezlutuje nad nimi a nebudes sluzit ich bohom, lebo to by bola tvoja skaza. Keby si si v srdci povedal: »Tieto narody su pocetnejsie ako ja, akoze ich vyplienim?«,neboj sa ich a pamataj na to, co Pan, tvoj Boh, urobil faraonovi a celemu Egyptu,na hrozne navstivenia, ktore si videl na vlastne oci na znamenia a zazraky, na mocnu ruku a vzpriamene rameno, ktorym ta Pan, tvoj Boh, vyviedol odtial. Takisto urobi Pan, tvoj Boh, aj ostatnym narodom, ktorych sa ty bojis. Ba Pan, tvoj Boh, posle na nich srsne, takze zahynu aj pozostali a ti, co sa pred tebou ukryju, zahynu. Neboj sa ich, lebo Pan, tvoj Boh, je v tvojom strede, velky a hrozny Boh. Pan, tvoj Boh, rad radom vyhubi tie narody pred tebou; nebudes ich moct vynicit razom, aby sa nerozmnozila proti tebe diva zver. A Pan, tvoj Boh, ich da do tvojej moci a bude ich velmi desit, kym ich celkom nevyhubi. Do tvojich ruk vyda ich kralov a ty vytries ich mena spopod neba; nik ti nebude moct odolat, kym ich nevynicis. Do ohna pohadzes ich liatych bozikov, nezatuzis po striebre a zlate, z ktoreho su urobeni, a nevezmes si nic z nich, aby ti to nebolo na skazu, lebo to je ohavnost pred Panom, tvojim Bohom. Nedonesies do svojho domu nijaku ohavnost, aby si neupadol do zahuby ako ona; hrozne sa pred nou des a maj ju v najvacsej osklivosti, lebo je prekliata na zahubu. Kazde prikazanie, ktore vam ja dnes davam, mate nalezite plnit, aby ste zili a rozmnozovali sa, vosli a vlastnili krajinu, ktoru Pan odprisahal vasim otcom. A rozpamatuvaj sa na celu cestu, po ktorej ta Pan, tvoj Boh, vodil styridsat rokov na pusti, aby ta pokoril, vyskusal a zvedel, co je v tvojom srdci, ci budes zachovavat jeho prikazy, alebo nie. Pokoril ta a dal ti hladovat; potom ta krmil mannou, ktoru si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukazal, ze clovek nezije len z chleba, ale ze clovek moze byt zivy zo vsetkeho, co vychadza z Bozich ust. Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla - a je to styridsat rokov. Teda uvazuj vo svojom srdci, ze ako clovek vychovava svojho syna, tak Pan, tvoj Boh, vychovaval teba. Zachovavaj prikazy Pana, svojho Boha, chodievaj po jeho cestach a boj sa ho. Ved Pan, tvoj Boh, ta chce voviest do krasnej krajiny, do krajiny potokov, pramenov a jazier, ktore vyvieraju na rovine aj po vrchoch;do krajiny obilia, jacmena a vinica, figovnika a granatovej jablone, do krajiny oliv a medu;do krajiny, kde budes bez biedy jest svoj chlieb a nebude ti v nej nic chybat, do krajiny, v ktorej kamenoch je zelezo a z ktorej vrchov sa dobyva med. Nuz ked sa najes a nasytis, podakujes sa Panovi za krasnu krajinu, ktoru ti dal. Davaj pozor, aby si potom nezabudol na Pana, svojho Boha, a nezanedbal jeho prikazy, zakony a nariadenia, ktore ti ja dnes ukladam;aby sa nestalo, ked sa najes a nasytis, ked si postavis pekne domy a budes v nich byvat,ked sa tvoj dobytok a ovce rozmnozia, ked budes mat hojnost striebra a zlata a ked sa zvacsi tvoje imanie,ze by sa spriecilo tvoje srdce a zabudol by si na Pana, svojho Boha, ktory ta vyviedol z Egypta, z domu otroctva,a ktory ta viedol cez velku a hroznu pust, pomedzi hady, vretenice a skorpiony, po vyprahnutej zemi, kde niet nijakej vody; ktory ti vyviedol vodu z najtvrdsej skaly,ktory ta sytil na pusti mannou, ktoru nepoznali tvoji otcovia, aby ta pokoril a vyskusal, a nakoniec ti preukazal svoje dobrodenie. Nehovor si teda v srdci: »Moja vlastna sila a moc mojej ruky mi ziskali toto bohatstvo,«lez pamataj na Pana, svojho Boha, ktory ti dava silu nadobudat bohatstvo, aby dodrzal zmluvu, ktoru odprisahal tvojim otcom, ako je to dnes. Keby si vsak napriek tomu zabudol na Pana, svojho Boha, a chodil by si za cudzimi bohmi, keby si ich uctieval a klanal sa im, uz dnes vam vyhlasujem, ze uplne vyhyniete. Aj vy zahyniete tak, ako (zhynu) narody, ktore Pan vyhubi pred vami, lebo ste nepocuvali hlas Pana, svojho Boha. Pocuj, Izrael! Zakratko prejdes Jordan, aby si si podrobil narody, ktore su vacsie a mocnejsie ako ty: (aby si dobyl) velke mesta, opevnene az do neba,aj mocny, urasteny lud Enakitov, ktorych poznas a o ktorych si pocul: »Kto moze obstat pred Enakitmi?«Preto dnes vedz, ze Pan pojde pred tebou ako spalujuci ohen, on ich porazi, on ich pred tebou ponizi a ty ich vyzenies a znicis, ako ti prislubil Pan. Ked ich vsak Pan, tvoj Boh, vyzenie, nehovor si v srdci: »Kedze som bol spravodlivy, Pan ma priviedol sem, aby som ovladol tuto krajinu,« lebo tieto narody boli znicene pre svoju bezboznost. Nie pre svoju spravodlivost a pre priamost svojho srdca prichadzas, aby si prevzal do vlastnictva ich krajinu; ale preto, ze tieto narody su bezbozne, Pan, tvoj Boh, ich vyzenie pred tebou a tiez preto, aby sa splnilo, co Pan prisahal tvojim otcom Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi. Bud si teda vedomy toho: nie preto, ze si bol spravodlivy, dava ti Pan, tvoj Boh, do vlastnictva tuto krasnu krajinu, lebo ty si lud nepoddajnej sije. Pamataj a nezabudaj na to, ako si rozhneval Pana, svojho Boha, na pusti; odo dna, ked ste vysli z egyptskej krajiny, az kym ste neprisli sem, priecili ste sa Panovi. Aj na Horebe ste rozhnevali Pana a on vas nahnevany chcel vyhubit;vtedy, ked som ja vystupil na vrch, aby som prevzal dve kamenne tabule, tabule zmluvy, ktoru s vami Pan uzavrel, a ked som styridsat dni a styridsat noci ostal na vrchu bez toho, zeby som bol jedol chlieb a pil vodu. Pan mi dal dve kamenne tabule popisane Bozim prstom a na nich boli vsetky slova, ktore vam Pan povedal v den zhromazdenia z ohna na vrchu. Po styridsiatich dnoch a styridsiatich nociach mi Pan dal dve kamenne tabule, tabule zmluvy,a povedal mi: »Vstan, zostup rychlo dolu, lebo tvoj lud, co si vyviedol z Egypta, zle robi! Velmi rychlo opustili cestu, ktoru som im urcil, a urobili si liatu modlu!«A Pan mi este povedal: »Videl som tento lud a pozri, je to lud nepoddajnej sije!Nechaj ma, ja ich vynicim a vytriem ich mena spod neba, teba vsak urobim velkym narodom, mocnejsim, ako je tento. «Obratil som sa a zostupil som z vrchu, zatial co vrch blcal ohnom, a dve tabule som mal v rukach. A tu som videl, ze ste zhresili proti Panovi, svojmu Bohu: urobili ste si liate tela, rychlo ste opustili cestu, ktoru vam vyznacil Pan. I schytil som dve tabule, odhodil som ich z ruk a roztrieskal som ich pred vasimi ocami. Potom som sa vrhol pred Pana ako predtym, styridsat dni a styridsat noci bez toho, ze by som bol jedol chlieb a pil vodu, za vsetky vase hriechy, ktore ste popachali, ked ste robili, co je ohavne v Panovych ociach, a ked ste ho hnevali. Zlakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pan voci vam zahorel tak, ze vas chcel vyhubit; ale Pan ma vypocul aj tento raz. Aj na Arona sa Pan rozhneval a tiez ho chcel zahubit, ale prosil som vtedy aj za Arona. A vasu ohavnost, ktoru ste urobili, tela som zobral, spalil, roztrieskal som ho na kusky tak, ze ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, co steka z vrchu. Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydrazdili Pana do hnevu. A ked vas Pan od Kadesbarny poslal so slovami: »Vystupte a zaujmite krajinu, ktoru som vam dal,« protivili ste sa rozkazu Pana, svojho Boha, neverili ste mu a nepocuvali ste ho. Boli ste vzdy odbojni, co vas poznam!Aj vtedy som sa vrhol pred Pana a styridsat dni a styridsat noci som tam lezal, lebo Pan sa vyhrazal, ze vas zahubi;ale ja som prosil Pana a vravel som: »Pane, moj Pane, nevyhub svoj lud a svoje vlastnictvo, ktore si svojou mocou vyslobodil a ktore si silnou rukou vyviedol z Egypta. Pamataj na svojho sluzobnika Abrahama, Izaka a Jakuba! Nepozeraj na zatatost tohto ludu, na ich bezboznost a ich hriech!Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: ‚Pan ich nemohol voviest do krajiny, ktoru im prislubil, a nenavidel ich, preto ich vyviedol na pust, aby ich usmrtil. 'Ved oni su tvoj lud a tvoje vlastnictvo, ktore si vyviedol svojou mohutnou silou a vystretym ramenom!«V tom case mi Pan prikazal: »Vykres si dve tabule, podobne prvym, vystup ku mne na vrch a urob si drevenu archu. Ja ti na tabule napisem slova, co boli na prvych tabuliach, ktore si rozbil, a ulozis ich do archy. «I urobil som z akacioveho dreva archu a vykresal som dve kamenne tabule, podobne prvym, a vystupil som na vrch s oboma tabulami v rukach. On na tabule napisal, co bolo napisane na prvych, tych desat prikazov, ktore vam Pan povedal v den zhromazdenia z ohna na vrchu, a potom mi ich Pan odovzdal. Potom som opat zostupil z vrchu a tabule som ulozil do archy, ktoru som urobil, a ony su tam, ako mi rozkazal Pan. Izraeliti odtiahli z Berot Jakanitov do Mosery. Tam zomrel Aron a tam ho aj pochovali. Knazom namiesto neho sa stal jeho syn Eleazar. Odtial presli do Gadgady a z Gadgady do Jeteboty, kraja potokov a vod. V tom case Pan oddelil kmen Leviho, aby nosil Panovu archu zmluvy, aby stal pred Panom v jeho sluzbe a aby v jeho mene zehnal, ako to robi dodnes. Preto Leviho kmen nedostal nijaky podiel ani vlastnictvo so svojimi bratmi, lebo Pan je jeho dedicnym podielom, ako mu prislubil Pan, tvoj Boh. Ja som vsak stal styridsat dni a styridsat noci na vrchu ako prvy raz a Pan ma aj tentoraz vyslysal a Pan ta nezahubil. A Pan mi povedal: »Vstan a chod pred ludom, nech vojdu a nech zaujmu krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, ze im ju dam. «A teraz, Izrael, co ziada od teba Pan, tvoj Boh, ak nie to, aby si sa bal Pana, svojho Boha, aby si kracal po vsetkych jeho cestach, aby si ho miloval a sluzil Panovi, svojmu Bohu, celym svojim srdcom a celou svojou dusou,aby si zachoval Panove prikazy a zakony, ktore ti ja dnes prikazujem, aby ti bolo dobre!Hla, Panovo je nebo a nebesia nebies, zem a vsetko, co je na nej!A predsa Pan nasiel zalubenie v tvojich otcoch a prilipol k nim, a preto si vyvolil aj vas, ich potomstvo, zo vsetkych narodov, ako je to v tento den. Obrezte si teda predkozku svojho srdca a nezatvrdzujte si uz siju!Lebo Pan, vas Boh, je Boh nad vsetkymi bohmi a Pan nad vsetkymi panmi, Boh velky, mocny a hrozny, ktory neberie ohlad na osoby a dary neprijima. Vysluhuje pravo sirote a vdove a miluje cudzinca; dava mu jedlo a odev. Aj vy majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!Pana, svojho Boha, sa budes bat a jemu budes sluzit, k nemu sa budes vinut a v jeho mene budes prisahat!On je tvoja chvala, on je tvoj Boh, ktory kvoli tebe urobil tie velke a hrozne veci, ktore si videl na vlastne oci. Sedemdesiat dusi ich bolo, ked zostupili tvoji otcovia do Egypta, a teraz ta Pan, tvoj Boh, rozmnozil ako hviezdy na nebi. Miluj teda Pana, svojho Boha, a zachovavaj jeho pravidla, zakony, nariadenia a prikazy v kazdy cas!Spoznajte dnes, co nebolo dozicene vasim synom, ktori nepoznaju a ani nevideli naucenia Pana, vasho Boha, ani jeho velkost, jeho silnu ruku a jeho vystrete rameno,ani jeho znamenia, ani ciny, ktore robil uprostred Egypta na egyptskom kralovi, faraonovi, na celom jeho uzemia na vsetkom egyptskom vojsku, na jeho konoch a vozoch; ako ich zalial vodami Cerveneho mora, ked vas prenasledovali, a Pan ich nicil az po tento den. A co vam robil na pusti, kym ste neprisli na toto miesto,co urobil Datanovi a Abironovi, synom Eliaba, ktory bol Rubenovym synom: ako ich prehltla zem, ked otvorila svoj pazerak, aj s ich domami, stanmi a so vsetkym, co mali, uprostred Izraela. Kedze ste videli na vlastne oci vsetky velke Panove ciny, ktore urobil,mate zachovavat vsetky prikazy, ktore vam ja dnes nariadujem, aby ste boli silni, aby ste vtiahli a zaujali krajinu, do ktorej chcete vojst, aby ste ju vlastnili;aj preto, aby ste dlho zostali v krajine, o ktorej prisahal Pan vasim otcom, ze ju da im, aj ich potomstvu, krajinu, oplyvajucu mliekom a medom. Krajina, do ktorej sa uberas, aby si ju vlastnil, nie je taka ako egyptska krajina, z ktorej ste vytiahli, kde si sial svoje semeno a zvlazoval svojimi nohami ako zeleninovu zahradu. Krajina, do ktorej tiahnes, aby si ju vlastnil, je krajinou vrchov a rovin a zvlazovana je z neba dazdami,krajinou, o ktoru sa stara Pan, tvoj Boh, a su na nu ustavicne uprete oci Pana, tvojho Boha, od zaciatku roka az do konca. A ak budete posluchat moje prikazy, ktore vam dnes ukladam, ak budete milovat Pana, svojho Boha, a sluzit mu celym srdcom a celou dusou,tak da vasej zemi dazda na svoj cas, vcasny dazd i neskory dazd, aby ste mohli pozbierat obilie, must a olej,aj travu vasich poli pre svoj dobytok, aby ste sa aj vy mali z coho najest dosyta. Davajte si pozor, aby vase srdce nepobludilo, aby ste neodbocili a nesluzili cudzim bohom a neklanali sa pred nimi;inac by vzbĺkol Panov hnev proti vam, zatvoril by nebesa a dazd by vobec nepadal, zem by nepriniesla svoje plody a vy by ste zakratko vyhynuli z krasnej krajiny, ktoru vam da Pan. Ulozte si tieto moje slova do srdca a do duse a priviazte si ich ako znamenie na ruku, a nech su ako znaky medzi vasimi ocami. Poucajte o nich svoje deti, aby o nich uvazovali, ci uz budes sediet vo svojom dome, alebo budes na ceste, ci budes lezat alebo stat. Napis ich na veraje svojho domu a na svoje dvere,aby sa zmnohonasobili tvoje dni a dni tvojich synov v krajine, ktoru vasim otcom pod prisahou prislubil az dovtedy, kym bude nebo nad zemou. Lebo ak budete zachovavat vsetky tieto prikazy, ktore vam ja prikazujem plnit, ak budete milovat Pana, svojho Boha, a kracat po vsetkych jeho cestach a ak mu budete oddani,Pan vyzenie vsetky tieto narody pred vami a vy prevezmete vlastnictvo od narodov, ktore su vacsie a mocnejsie ako vy. Kazde miesto, na ktore vstupi vasa noha, bude vase: od puste a od Libanonu, od velkej rieky Eufrat az po zapadne more budu siahat vase hranice. Nik vam nebude moct odporovat: Pan, vas Boh, rozsiri pred vami strach a hrozu na celu krajinu, do ktorej vstupite, ako vam povedal. Hla, dnes vam predkladam pozehnanie a kliatbu:pozehnanie, ak budete posluchat prikazy Pana, svojho Boha, ktore vam dnes ukladam,kliatbu, ked nebudete posluchat prikazy Pana, svojho Boha, odbocite z cesty, ktoru vam dnes prikazujem, a pojdete za inymi bohmi, ktorych nepoznate. Ked ta Pan, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberas, aby si ju vlastnil, pozehnanie polozis na vrchu Garizim a kliatbu na vrchu Hebal. Ony su na druhej strane Jordanu, za cestou, co ide z vychodu do krajiny Kanaancanov, ktori byvaju v Arabe naproti Gilgale blizo duba Moreho. Kedze sa chystate prekrocit Jordan, aby ste vlastnili krajinu, ktoru vam dava Pan, vas Boh, nuz vlastnite ju a byvajte v nej,a preto zachovavajte zakony a nariadenia, ktore vam dnes predkladam!Toto su zakony a nariadenia, ktore mate zachovat v krajine, ktoru vam da Pan, Boh vasich otcov, aby si ju vlastnil po vsetky dni, kym budete zit na zemi. Znicte vsetky miesta, kde narody, ktorych vlastnictvo prevezmete, uctievaju svojich bohov: na vysokych vrchoch, na kopcoch a pod kazdym zelenym stromom. Povalajte ich oltare, porozbijajte ich sochy, popalte ich modly a polamte ich vytesanych bohov, a takto vynicte ich meno z tych miest!Vy tak nebudete robit Panovi, svojmu Bohu!Ale najdete miesto, ktore si vyvoli Pan, vas Boh, zo vsetkych kmenov, aby tam ulozil svoje meno a tam prebyval. Ta budete prichadzat. Tam obetujete svoje celostne zertvy a svoje obety, svoje desiatky a ponuky svojich ruk, svoje sluby i svoje dary a prvotiny svojho dobytka a svojich oviec. A tam mate jest pred tvarou Pana, svojho Boha, a mate sa tesit zo vsetkeho, k comu prilozite ruky vy sami i vase rodiny, lebo Pan, vas Boh, vas bude pozehnavat. Nebudete nic robit tak, ako to robime teraz tu, kazdy podla svojej predstavy. Ved doteraz ste nedosli k odpocinku a k vlastnictvu, ktore vam da Pan, vas Boh. Ale ked prejdete cez Jordan a budete byvat v krajine, ktoru vam da Pan, vas Boh, do dedicstva, a ked vam zaisti pokoj pred vsetkymi nepriatelmi, ktori vas obklucuju, a ked uz budete byvat bezpecne,vtedy budete na mieste, ktore si vyvoli Pan, vas Boh, aby tam spocivalo jeho meno, prinasat vsetko, co vam prikazujem: zertvy celostne, obete, desiatky, ponuky svojich ruk a vsetko, co je najlepsie zo slubov, ktore urobite Panovi. Tam budete hodovat pred Panom, svojim Bohom; vy, vasi synovia a dcery, vasi sluhovia a sluzky, i levita, ktory byva vo vasom meste, lebo on nema ineho podielu ani vlastnictva medzi vami. Chran sa obetovat svoje celostne zertvy na hocakom mieste, ktore uvidis;svoje celostne zertvy budes obetovat na tom mieste, ktore si v jednom z tvojich kmenov vyvoli Pan, a tam budes robit vsetko, co ti prikazujem. Vsetko, co ti len dusa zaziada, zabijaj a jedz, maso podla pozehnania Pana, svojho Boha, ktore ti da v tvojich bydliskach; moze z toho jest cisty i necisty ako gazelu alebo jelena. Len krv nesmiete jest, vylejte ju na zem ako vodu!Vo svojich bydliskach nesmies jest desiatky zo svojho obilia a zo svojho mustu a svojho oleja, ani prvotiny svojho dobytka a oviec, ani nic, co zasvatis ako slub, teda ani svoje dary, ani ponuky svojej ruky. Len pred Panom, svojim Bohom, budes jest taketo veci na mieste, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh; ty aj tvoj syn, tvoja dcera, tvoj sluha i tvoja sluzka, ako i levita, ktory byva v tvojom bydlisku a tesi sa pred Panom, svojim Bohom, zo vsetkeho, k comu prilozis ruku. Chran sa opustit levitu po cely cas, co budes vo svojej krajine!Ked Pan, tvoj Boh, rozsiri tvoje hranice, ako ti prislubil, a ty si povies: »Jedol by som maso,« lebo sa ti ziada jest maso, jedz maso, kolko sa ti ziada. Keby bolo miesto, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh, aby tam bolo jeho meno, velmi daleko od teba, mozes zabijat zo svojho dobytka a oviec, ktore ti da Pan, ako som ti prikazal, a mozes jest vo svojich bydliskach, ako sa ti zapaci. Mozes z toho jest tak, ako sa jedava gazela alebo jelen; necisty to moze jest tak ako cisty. Len sa chran jest krv, lebo krv je zivot, a preto nesmies jest zivot s masom,nesmies ju jest, vylejes ju na zem ako vodu;nebudes ju jest, aby ti bolo dobre, aj tvojim synom po tebe, ked budes konat to, co je spravne v Panovych ociach. Ale zasvatene veci, ktore ty das, ako i veci slubene, tie vezmes a prinesies na miesto, ktore si vyvoli Pan,a vykonas celostnu zertvu s masom i krvou na oltari Pana, svojho Boha; krv pri krvavych zertvach vylejes na oltar Pana, svojho Boha, a ich maso mozes jest. Zachovavaj a pocuvaj vsetky tieto slova, ktore ti prikazujem, aby bolo vzdy dobre tebe i tvojim synom po tebe, lebo si konal to, co je dobre a cnostne v ociach Pana, tvojho Boha. Ked Pan, tvoj Boh, vyhubi pred tebou narody, ku ktorym prides, aby si ich opanoval, a ked sa ich zmocnis a budes byvat v ich krajine,davaj si pozor, aby si sa nechytil do osidla, keby si ich nasledoval, ked budu pred tebou zniceni, aby si nevyhladaval ich bohov a nepovedal: »Ako tieto narody sluzili svojim bohom, tak urobim aj ja. «Nerob tak Panovi, svojmu Bohu, lebo vsetko, co je Panovi ohavne, co on nenavidi, robili svojim bohom, ved aj svojich synov i svoje dcery spalovali svojim bohom v ohni. Co vam prikazujem, to zachovavajte a robte; nic k tomu nepridas a nic nevynechas. Keby povstal v tvojom strede prorok alebo snar a dal by ti nejake znamenie alebo zazrak,a to znamenie ci zazrak, ktore predpovedal, by sa aj vyplnili, ale pritom by ti povedal: »Podme za inymi bohmi - ktorych ty nepoznas - a sluzme im,«nedas nic na slova takeho proroka a snara, lebo Pan, vas Boh, bude vas chciet vyskusat, aby sa zvedelo, ci naozaj milujete Pana, svojho Boha, z celeho srdca a z celej svojej duse. Pana, svojho Boha, nasledujte, jeho sa bojte a jeho prikazy zachovavajte, jeho pocuvajte, jemu sluzte a k nemu sa vinte!A taky prorok alebo snar musi zomriet, lebo vam hovoril, aby vas odviedol od Pana, vasho Boha, ktory vas vyviedol z egyptskej krajiny a vykupil vas z domu otroctva; a aby ta zviedol z cesty, po ktorej ti prikazal kracat Pan, tvoj Boh; - a odstranis zlo zo svojho stredu. A keby ta tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcera, alebo tvoja zena najmilsia, alebo tvoj priatel, ktoreho milujes ako seba sameho, chceli presvedcit a potajomky by ti vravel: »Noze podme a sluzme inym bohom,« ktorych nepoznas ani ty, ani tvoji otcovia,bohom okolo vas, ci uz su blizko a ci daleko, z jedneho konca zeme az na druhy koniec zeme,neposluchni ho, nepocuvaj ho a nech mu neodpusti tvoje oko, zeby si mal s nim zlutovanie a zeby si ho kryl,lez poponahlaj sa znicit ho; nech je tvoja ruka prva proti nemu a potom nech nan siahne rukou vsetok lud!Ukamenuj ho, lebo ta chcel odviest od Pana, tvojho Boha, ktory ta vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. A nech o tom pocuje cely Izrael, nech sa obava a nech uz nik nikdy neurobi nic take zle v tvojom strede!Keby si v nejakom meste, ktore ti da Pan, tvoj Boh, aby si tam byval, pocul hovorit:»Vysli muzovia, Belialovi synovia z tvojho stredu a odviedli obyvatelov svojho mesta k odpadu, hovoriac: ‚Podme, sluzme cudzim bohom!'« - ktorych si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia,usilovne skumaj a dokladne sa prezved o veci a ak bude ista pravda, co sa hovori, a ak taku ohavnost naozaj spravili,naskrze pobi ostrim meca obyvatelov toho mesta a rozsir kliatbu ostria meca nan i na vsetko, co je v nom, este aj na dobytok. A vsetku korist tam zhromazdis uprostred trhoviska a spalis to spolu s mestom a so vsetkou koristou ako celostnu zertvu pre Pana, svojho Boha; nech ostane vecnym zboreniskom a nech sa nikdy znova nepostavi. Nech nic neprilipne na tvoju ruku z toho prekliateho,aby sa Pan odvratil od pale svojho hnevu, a aby ti bol milosrdny a rozmnozil ta, ako prisahal tvojim otcom,- ked budes posluchat hlas Pana, svojho Boha, a zachovavat vsetky jeho prikazy, ktore ti dnes predkladam, a konat, co je cnostne v ociach Pana, tvojho Boha. Ste synmi Pana, svojho Boha: nerobte si zarezy, ani si nestrihajte vlasy medzi ocami pre mrtveho;ved ty si lud, zasvateny Panovi, svojmu Bohu, a on si ta vyvolil spomedzi vsetkych narodov, ktore su na zemi, aby si bol jeho vlastnym ludom. Nejedzte nic neciste!Toto su zvierata, ktore mozete jest: byka, ovcu, kozu,jelena, gazelu, kozorozca, antilopu, byvola a zirafu. Jedzte vsetky zvierata, ktore prezuvaju a maju rozdelene kopyta na dvoje. Ale tie, co prezuvaju a nemaju rozdelene kopyta na dvoje, nesmiete jest, ako: tavu, zajaca a jazveca; su to sice prezuvavce, ale nemaju rozdvojene paprcky, su pre vas neciste;aj svina, ktora sice ma rozdvojene paprcky, ale neprezuva, je pre vas necista - ich maso nesmiete jest a ich zdochlin sa nedotykajte!Toto budete jest zo vsetkeho, co zije vo vodach: co ma plutvy a supiny, mozete jest. Ale z toho, co nema plutvy a supiny, nesmiete jest nic, to je pre vas neciste. Jedzte vsetky ciste vtaky;tieto vsak nejedzte: orla, orlosupa, orlosupa bradateho,kanu, sokola a vsetky druhy jastrabov,vsetky druhy krkavcov,pstrosa, kukucku, cajku a krahulce vsetkych druhov,bociana, labut, ibisa,kormorana, volavku, buciaka,pelikana, kuviky kazdeho druhu, dudka a netopiera. Aj vsetko, co sa plazi a ma kridla, je pre vas neciste a nesmie sa jest!Co je ciste, mozete jest vsetko. Cokolvek zdochlo, nejedzte! Daj to cudzincovi, co byva v tvojom bydlisku, nech to zje, lebo ty si lud zasvateny Panovi, svojmu Bohu. Kozla nesmies varit v mlieku jeho matky!Oddel desiatu ciastku zo vsetkych svojich plodin, ktore kazdorocne rodi zem,a jedz to pred tvarou Pana, svojho Boha, na mieste, ktore si vyvoli, aby sa na nom vzyvalo jeho meno - teda desiatu ciastku zo svojho obilia, mustu a oleja a prvorodene zo svojho dobytka a zo svojich oviec, aby si sa naucil bat sa Pana, svojho Boha, v kazdy cas. Keby ti bola cesta pridlha a miesto, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh, aby tam byval, velmi vzdialene od teba a ak ta pozehna, nebudes mu moct doniest tieto veci,predas to za peniaze, peniaze vezmes do hrsti a pojdes na miesto, ktore si vyvolil Pan, tvoj Boh. Za tie peniaze kup, co sa ti ziada: hovadzi dobytok, ovce, vino a iny napoj a vsetko, co sa ti zaziada: a budes to jest pred Panom, svojim Bohom, budes sa hostit ty i tvoj dom,aj levita, ktory je v tvojom bydlisku; nezabudni nan, lebo nema ineho podielu na tvojom majetku. Kazdy treti rok oddelis inu desiatu cast zo vsetkej urody toho casu a nechas ju vo svojom bydlisku. Potom pride levita, ktory nema podiel ani dedicstvo ako ty, cudzinec, sirota a vdova, ktori su v tvojom bydlisku, nech sa najedia a nasytia, aby ta Pan, tvoj Boh, pozehnal v kazdej praci tvojich ruk, ktoru budes konat. Siedmy rok zachovas ulavu, ktora sa vykona takto:Veritel, ktoremu je dlzen jeho priatel, blizny a brat, nebude moct vymahat dlhy, lebo je ohlasena ulava na Panovu cest. Od cudzinca mozes pozadovat, ale dlh od sukmenovca a blizneho nebudes mat pravo pozadovat. A vobec nech niet medzi vami chudobneho ani zobraka, lebo Pan, tvoj Boh, ta pozehna v krajine, ktoru ti da do vlastnictva. Ale iba ak budes posluchat Pana, svojho Boha, a zachovavat vsetko, co ti prikazal a co ti ja nariadujem dnes, bude ta pozehnavat, ako slubil. Mnohym narodom budes poziciavat, sam si vsak nepozicias nic od nikoho, budes panovat nad mnohymi narodmi, ale nad tebou nebude panovat nijaky. Ak sa niekto z tvojich bratov stane chudobnym v nejakom bydlisku tvojej krajiny, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, nezatvrdis si srdce a nezatvoris ruku,lez otvoris ju chudobnemu a pozicias mu, coho ma nedostatok. Daj pozor, aby ta nenadisla bezbozna myslienka, zeby si si povedal: »Blizko je siedmy rok ulavy« - a odvratil by si oci od svojho chudobneho brata a nepozical by si mu, co ziada; on by volal proti tebe k Panovi a bol by to pre teba hriech. Stedro mu daj a nerob nic lstive, ked mu budes pomahat v biede, aby ta pozehnaval Pan, tvoj Boh, vo vsetkej tvojej praci a v kazdom tvojom podujati. Chudobni nebudu chybat v krajine, kde budes byvat, preto ti nariadujem, aby si otvaral svoju ruku nudznemu a svojmu chudobnemu bratovi, ktory bude s tebou byvat v krajine. Ak sa ti preda tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, nech ti sluzi sest rokov, ale v siedmom roku ho prepustis na slobodu. A ked ho prepustis, nepustis ho s prazdnymi rukami,ale das mu na cestu zo svojich oviec, zo svojho humna a zo svojho lisu, cim ta pozehnal Pan, tvoj Boh. Pamataj, ze Pan, tvoj Boh, ta vyslobodil, ked si bol otrokom v egyptskej krajine, preto ti ja dnes prikazujem toto. Keby sa stalo, ze by ti povedal: »Nechcem odist,« lebo ma rad teba i tvoj dom a ma sa u teba dobre,vezmi sidlo a pribodni mu ucho o dvere svojho domu a nech je tvojim sluhom navzdy. Takisto urobis aj so sluzkou. Neodvracaj od nich svoje oci, ked ich budes prepustat, ved ti sluzili sest rokov dvojnasobne za nadennicku mzdu - potom ta Pan, tvoj Boh, pozehna vo vsetkom, co budes konat. Vsetko prvorodene, co sa ti uliahne z tvojho dobytka a oviec, muzskeho pohlavia, zasvatis Panovi, svojmu Bohu. Na prvorodenom bykovi nebudes pracovat a prvorodenu ovcu nebudes strihat. Pred tvarou Pana, svojho Boha, ich budes z roka na rok jest ty aj tvoj dom na mieste, ktore si vyvoli Pan. Ale ak bude mat nejaku chybu, ak bude krive alebo slepe, alebo nejako znetvorene a dokalicene, nesmies ho obetovat Panovi, svojmu Bohu. Zjedz ho vo svojom bydlisku; moze ho jest cisty i necisty ako gazelu a jelena. Iba jeho krv nejedz, vylejes ju na zem ako vodu. Dbaj na mesiac abib, aby si slavil paschu Panovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abib ta vyviedol Pan, tvoj Boh, nocnym casom z Egypta. Ako paschu prinesies zertvu Panovi, svojmu Bohu, z oviec i dobytka na mieste, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh, aby tam prebyvalo jeho meno. Nebudes s tym jest kysnuty chlieb; sest dni budes jest osusky ako chlieb utrpenia - lebo v strachu si vysiel z Egypta -, aby si sa rozpamatal na den svojho odchodu z Egypta po vsetky dni svojho zivota. Sedem dni nech nevidno kvas na celom tvojom uzemi a do rana nesmie zostat nic z masa, ktore sa obetovalo vecer prveho dna. Paschu nebudes moct obetovat v kazdom svojom bydlisku, ktore ti da Pan, tvoj Boh,ale iba na mieste, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh, aby tam prebyvalo jeho meno, budes moct obetovat paschu vecer, ked zachodi slnko, v case, v akom si vysiel z Egypta. Upecies to a zjes na mieste, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh; rano vsak mozes odist do svojich stanov. Sest dni budes jest osusky; na siedmy den, pretoze je sviatocne zhromazdenie Pana, tvojho Boha, nebudes konat nijaku pracu. Sedem tyzdnov rataj odo dna, ked si prilozil kosak k obiliu,a potom slav sviatok Panovi, svojmu Bohu, a dobrovolne prines obetu svojich ruk, podla toho, ako ta Pan, tvoj Boh, pozehna. Pred Panom, svojim Bohom, potom hoduj ty i tvoj syn, tvoja dcera, tvoj sluha i tvoja sluzka, aj levita, ktory byva v tvojom bydlisku, cudzinec, sirota i vdova, ktori byvaju s vami, na mieste, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh, aby tam prebyvalo jeho meno. A pamataj, ze si bol otrokom v Egypte, preto zachovavaj a pln tieto ustanovenia!Aj slavnost Stankov budes slavit sedem dni, ked zoberies urodu z humna a z lisu. Na svoj sviatok hoduj ty, tvoj syn, tvoja dcera, tvoj sluha, tvoja sluzka, levita, cudzinec, sirota i vdova, ktori sa zdrzuju v tvojom bydlisku. Sedem dni budes slavit sviatky Pana, svojho Boha, na mieste, ktore si vyvoli Pan, a Pan, tvoj Boh, ta pozehna na vsetkej tvojej urode a na kazdom tvojom podujati, a ty sa budes radovat. Tri razy do roka sa kazdy tvoj muz ukaze pred Panom, svojim Bohom, na mieste, ktore si on vyvoli: na slavnost Nekvasenych chlebov, na slavnost Tyzdnov a na slavnost Stankov, ale neukaze sa pred Panom s prazdnymi rukami. Donesie na obetu, co bude mat, podla toho, ako ho pozehna Pan, tvoj Boh. Vo vsetkych bydliskach, ktore ti da Pan, tvoj Boh, ustanovis podla kmenov sudcov a pisarov, aby sudili lud spravodlivym sudom. Nech sa nechylia na jednu stranu, nebudes brat ohlad na osobu a dary neprijmes, lebo dar zaslepuje oci mudrych a prevracia reci spravodlivych. Statocne vyhladavaj spravodlivost, aby si ostal nazive a aby si si mohol udrzat vo vlastnictve krajinu, ktoru ti da Pan, tvoj Boh. Nevysadis haj a nijaky strom pri oltari Pana, svojho Boha, ktory mu urobis. Ani nepostavis sochu, lebo Pan, tvoj Boh, to nenavidi. Nesmies obetovat Panovi, svojmu Bohu, byka alebo ovcu, na ktorom by bola chyba, alebo nieco nepekne, lebo to sa protivi Panovi, tvojmu Bohu. Ak sa najde u teba v niektorom tvojom bydlisku, ktore ti da Pan, tvoj Boh, muz alebo zena, ktori urobia, co je zle v ociach Pana, tvojho Boha, a prestupia jeho zmluvu,ak pojdu a budu sluzit inym bohom, a budu sa im klanat: slnku, mesiacu alebo celemu nebeskemu voju, co som neprikazal,a ak vec oznamia tebe, ty to vypocujes a dokladne preskumas, a ak zistis, ze je to pravda, ze sa taka ohavnost stala v Izraeli,muza alebo zenu, co spachali tu ohavnu vec, vyvedies k branam svojho mesta a ukamenujes ich na smrt. Ten, kto ma zomriet, zahynie na zaklade vypovede dvoch alebo troch svedkov. Nikoho nech neusmrcuju, ked proti nemu svedci iba jeden svedok. Svedkovia nech prvi polozia nan ruky, aby ho zabili, potom ostatni z ludu, a tak odstranis zlo zo svojho stredu. Ak ti bude nejaka vec tazka na rozsudenie medzi krvou a krvou, medzi rozporom a rozporom, medzi ranou a ranou, a ak uvidis, ze nahlady sudcov v tvojich bydliskach sa rozchadzaju, zober sa a chod na miesto, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh;obrat sa na knazov z kmena Leviho a na sudcu, ktory bude v tom case; ich sa opytaj a oni ti oznamia riadny rozsudok. A urobis vsetko, co urcia ti, ktori su predstaveni miesta, ktore si vyvoli Pan, a ako ta pouciapodla jeho zakona; drz sa ich vyroku a neuchyl sa ani napravo, ani nalavo!Kto si vsak bude pysno viest a neposluchne rozkaz knaza, ktory bude v tom case v sluzbe Pana, tvojho Boha, ani vyrok sudcov, ten nech umrie!A ked to vsetok lud pocuje, bude sa bat a nebude sa nikto viac pysit. Ked vojdes do krajiny, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, a ked ju zaujmes a budes v nej byvat a povies si: »Ustanovim si nad sebou krala, ako maju vsetky narody okolo nas,«ustanov si toho, ktoreho si Pan, tvoj Boh, vyvoli spomedzi tvojich bratov. Kralom nesmies urobit prislusnika ineho naroda, ktory by nebol tvojim bratom!A ked uz bude ustanoveny, nech nechova vela koni a nech nezavedie lud spat do Egypta, aby mohol mat vela koni, lebo Pan vam prikazal: »Nikdy sa nevracajte tou cestou spat!«Ani zien nech nema vela, aby sa neodvratilo jeho srdce, ani striebra a zlata nech nezhromazduje mnoho!Ked nastupi na kralovsky tron, nech si odpise tento druhozakon do knihy podla vzoru, ktory si zadovazi od knazov kmena Leviho. Nech ho ma pri sebe a nech z neho cita po vsetky dni svojho zivota, aby sa naucil bat sa Pana, svojho Boha, a zachovavat vsetky slova tohto zakona a vsetky tieto prikazy. Jeho srdce nech sa nevynasa nad jeho bratov a nech sa neodklana ani na pravu, ani na lavu stranu, aby dlho kraloval aj on, aj jeho synovia nad Izraelom. Knazi - leviti, cely kmen Leviho, nebudu mat podiel ani dedicstvo s ostatnymi Izraelitmi; budu zit z Panovych obiet a darov. Nebudu mat dedicstvo medzi svojimi bratmi, lebo sam Pan je ich dedicstvom, ako to oznamil. Toto bude pravo knazov voci ludu, voci tym, ktori prinesu obetu, ci uz byka alebo ovcu, prednu lopatku, celuste a slezinu daju knazovi. Prvotiny svojho obilia, mustu a oleja a prvotiny nastrihanej vlny zo svojich oviec das jemu. Lebo jeho si vyvolil Pan, tvoj Boh, zo vsetkych kmenov, aby stal v sluzbe Panovmu menu on i jeho synovia navzdy. Ak odide levita z nejakej izraelskej osady, kde sa predtym zdrziaval, a bude chciet prejst na miesto, ktore si vyvoli Pan,bude konat sluzbu v mene Pana, svojho Boha, ako vsetci jeho bratia leviti, ktori vtedy budu stat pred Panom,a dostane taky isty diel jedla ako ostatni, okrem toho, co mu patri z otcovizne. Ked prides do krajiny, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, varuj sa napodobnovat ohavnosti tamojsich narodov!Nech niet medzi vami nikoho, kto by kazal svojmu synovi alebo dcere prejst ohnom, aby sa ocistili, alebo kto by sa vypytoval hadacov, daval pozor na sny a na znamenia; nech niet carodejnikov,zaklinacov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo vestcov, alebo by sa pytal mrtvych na pravdu. Vsetky tieto veci sa osklivia Panovi a pre tieto neslachetnosti ich vyhubi. Bud dokonaly a bezuhonny pred Panom, svojim Bohom!Tie narody, ktorych krajinu zaujmes, pocuvaju carodejnikov a hadacov, ale tebe to Pan, tvoj Boh, nedovolil. Proroka, ako som ja, vzbudi ti Pan, tvoj Boh, z tvojho naroda, z tvojich bratov; jeho pocuvajcelkom tak, ako si si ziadal od Pana, svojho Boha, na Horebe, v case zhromazdenia, ked si povedal: »Nechcem dalej pocuvat hlas Pana, svojho Boha, a hladiet na tento velikansky ohen, aby som nezomrel!«A Pan mi povedal: »Dobre vraveli vsetko. Vzbudim im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, svoje slova vlozim do jeho ust a bude im hovorit vsetko, co mu prikazem. Kto vsak nebude pocuvat na jeho slova, ktore bude hovorit v mojom mene, na tom sa ja pomstim. Prorok vsak, ktory by sa opovazil hovorit v mojom mene, co som mu nekazal ohlasovat, alebo ktory bude hovorit v mene cudzich bohov, nech zomrie!«Ak sa v duchu opytas: »Akoze mozem poznat slovo, ktore nepovedal Pan?«- toto ti bude znamenim: ak sa to, co predpovie prorok v Panovom mene, nesplni, to nehovoril Pan, lez prorok rozpraval vo svojej pyche, preto pred nim nemaj strach!Ked Pan, tvoj Boh, vyhubi narody, ktorych krajinu ti chce dat, a ked ju budes vlastnit a budes byvat v jej mestach a domoch,tri mesta si oddelis uprostred krajiny, ktoru ti Pan, tvoj Boh, da do vlastnictva. Upravis si cestu a cele uzemie svojej krajiny rozdelis na tri rovnake diely, aby sa ten, kto uteka pre vrazdu, mal kde uchylit. Toto je ustanovenie o vrahovi, ktory tam uteka a ktoreho zivot ma byt zachraneny. Kto nevedome zabije svojho blizneho a dokaze, ze vcera ani predvcerom nemal voci nemu nenavist,ale isiel s nim jednoducho do lesa rubat drevo a pri rubani mu vyletela sekera z ruky, a zelezo, co sa zosmyklo z poriska, zasiahlo a usmrtilo priatela; taky nech utecie do jedneho z tychto miest, aby mohol byt nazive. To preto, aby pribuzny, ktoreho krv sa vyliala, hnany bolestou, nenahanal vraha - a ak by cesta bola dlha -, nedochytil ho a nezabil toho, ktory si nezasluhuje smrt, lebo predtym nemal nijaku nenavist voci zabitemu. Preto ti nakazujem, aby si v rovnakej vzdialenosti oddelil tri mesta. A ked Pan, tvoj Boh, rozsiri tvoje hranice, ako prisahal tvojim otcom, a da ti celu krajinu, ktoru im prislubil,ak zachovas vsetky prikazy a budes konat to, co ti dnes prikazujem, ak budes milovat Pana, svojho Boha, a kracat po jeho cestach, pridas si este tri mesta a zdvojnasobis pocet vyssie spomenutych miest,aby sa nevyliala nevinna krv uprostred tvojej krajiny, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, aby si ju vlastnil a aby si nebol vinny z krvi. Ale ak niekto nenavidi svojho blizneho, ak ciha na jeho zivot a vstane a udrie ho tak, ze umrie, a potom by utiekol do jedneho z vyssie spomenutych miest,nech starsi jeho mesta poslu pon, nech ho daju priviest z mesta utocista a nech ho vydaju do ruk pribuzneho toho, ktoreho krv bola vyliata, aby zomrel. Nebudes mat s nim zlutovanie, lez odstranis vinnu krv z Izraela, aby sa ti dobre vodilo. Neber a neprenasaj medzniky svojho blizneho, ktore predkovia ustalili na tvojom vlastnictve, ktore ti da Pan, tvoj Boh, v krajine, ktoru zaujmes. Jeden svedok nebude nic platny pri nejakej vine alebo zlocine, ktoreho sa niekto dopustil; od vypovede dvoch alebo troch svedkov bude zavisiet rozhodnutie. Ak vystupi proti niekomu krivy svedok, aby mu dokazal priestupok,nech vtedy obaja muzovia, co su v spore, predstupia pred Pana, pred tvar knaza a sudcu, ktori vtedy budu,a ked oni po nalezitom vysetrovani zistia, ze krivy svedok vypovedal proti svojmu bratovi loz,nech s nim nalozia tak, ako on zamyslal urobit so svojim bratom; takto odstranis zlo zo svojho stredu,aby sa ostatni bali, ked to pocuju, a neopovazili sa viac dopustit takej veci v tvojom strede. Nezlutujes sa nad nim, ale: zivot za zivot, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku a nohu za nohu!Ked vytiahnes do boja proti svojmu nepriatelovi a uvidis tam kone a vozy, a viac nepriatelskeho vojska, ako mas ty, neboj sa ich, lebo s tebou bude Pan, tvoj Boh, ktory ta vyviedol z Egypta. A ked uz bude pred bojom, nech vystupi knaz pred vojsko a nech prehovori k ludu:»Pocuj, Izrael! Vy idete dnes do boja proti svojim nepriatelom! Nech sa nelaka vase srdce, nemajte strach, ani sa nebojte a nechvejte,ved Pan, vas Boh, je uprostred vas a on bude za vas bojovat proti vasim nepriatelom, aby vas zachranil. «Aj vodcovia vsetkych sikov nech vyvolavaju, aby poculo vsetko vojsko: »Kto si postavil novy dom a neposvatil ho este? Nech vystupi a nech sa vrati do svojho domu, aby v boji nepadol a neposvatil ho iny. Kto je tu, co vysadil vinicu, ale este sa netesil z jej plodov tak, aby z nej mohol kazdy jest? Nech vystupi a vrati sa domov, aby nepadol v boji a iny nenastupil na jeho miesto. A kto je taky, co sa zasnubil, ale este si nevoviedol zenu do domu? Nech odide a nech sa vrati do svojho domu, aby nepadol v boji a neuviedol si ju do domu iny. «A vodcovia budu pokracovat v reci: »Kto je bojazlivy a lakavy srdcom? Nech vystupi a vrati sa domov, aby neoslaboval srdcia svojich bratov, ako je sam slaby. «A ked potom vodcovia sikov umĺknu, nech kazdy pripravi svoje siky do boja!Ak pritiahnes k mestu, aby si ho dobyl, najprv mu ponuknes mier. Ak prijme a otvori brany, bude vsetok lud, ktory v nom je, zachovany a bude tvojim poddanym a poplatnikom. Ale ak s tebou nebude chciet uzavriet zmluvu a zacne s tebou bojovat, budes ho obliehat. A ked ti ho Pan, tvoj Boh, vyda do ruk, pobijes ostrim meca vsetko, co v nom bude muzske. Len zeny, deti, dobytok a vsetko, co bude v meste, celu jeho korist rozdel vojsku a uzivaj z nepriatelskej koristi, ktoru ti da Pan, tvoj Boh. Tak nalozis so vsetkymi mestami, ktore budu vzdialene od teba a nie su v pocte tych, co sa ti dostanu do vlastnictva. Iba z miest narodov, ktore ti da Pan, tvoj Boh, nenechas nikoho nazive,lez pobijes ich ostrim meca: Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ako ti prikazal Pan, tvoj Boh,aby vas nenaucili robit vsetky ohavnosti, ktore robievali oni svojim bohom, a vy by ste tym zhresili proti Panovi, svojmu Bohu. Ak budes obliehat nejake mesto pridlho a obkolesis ho valmi, aby si ho dobyl, nevyrub stromy, ktore davaju ovocie na jedenie, ani nenic sekerami okolity kraj, ved su to stromy, a nie ludia, a preto nebudu moct rozmnozit pocet tych, ktori budu bojovat proti tebe. Ale ak tam nebudu urodne stromy, iba dive, ktore sa na nieco hodia, vysekaj ich a urob si z nich pevnosti az dotial, kym sa nezmocnis mesta, ktore bude proti tebe bojovat. Ked sa v krajine, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, najde na poli mrtvola zabiteho cloveka a nebude sa vediet, kto ho zabil,vyjdu starsi a tvoji sudcovia a odmeraju vzdialenost vsetkych okolitych miest od miesta, kde je mrtvola,a ked zistia najblizsie (mesto) z nich, starsi tohto mesta vezmu z criedy jalovicu, ktora este nenosila jarmo, ani neorala pluhom zem,a zavedu ju k potoku, co stale tecie do udolia, kde sa neoralo, ani nesialo, a tam podrezu jalovici krk. Nato pristupia knazi, synovia Leviho, ktorych si Pan, tvoj Boh, vyvolil, aby mu sluzili a v jeho mene zehnali, a aby podla svojho nahladu rozhodovali o vsetkom, co je ciste alebo neciste. A starsi toho mesta, co lezi od mrtveho (najblizsie), pridu a umyju si ruky nad jalovicou, co bola zabita v udoli,a povedia: »Nase ruky nevyliali tuto krv a nase oci to nevideli. Pane, ocist svoj lud izraelsky, ktory si vykupil, a nedovol, aby sa vyliala nevinna krv uprostred izraelskeho ludu,« a tak nech je z nich vina krvi odnata!A ty budes nevinny od vyliatej nevinnej krvi, ked budes konat to, co prikazal Pan. Ked pojdes bojovat proti svojim nepriatelom a Pan, tvoj Boh, ich vyda do tvojich ruk, a ty si privedies zajatcov,ak uvidis medzi zajatcami peknu zenu a budes ju chciet za manzelku,voved ju do svojho domu, nech si ostriha vlasy a poobrezava nechty,zoblecie odev, v ktorom bola zajata, a nech sedi v tvojom dome a mesiac oplakava svojho otca a svoju matku. Potom k nej mozes vojst, spat s nou a bude tvojou zenou. Ak by sa ti neskor znepacila, prepustis ju ako volnu a nebudes ju moct predat za peniaze, ani zle s nou zaobchadzat, lebo si ju ponizil. Ak niekto bude mat dve zeny, jednu, ktoru bude mat rad a druhu nie, a ak budu mat od neho deti a prvorodeny syn bude od tej, ktoru nema rad,ked bude chciet rozdelit svoj majetok medzi synov, nebude moct syna milovanej urobit prvorodenym a dat mu prednost pred synom nemilovanej,ale syna nemilovanej uzna za prvorodeneho a da mu dvojnasobnu ciastku zo vsetkeho, co ma; on je naozaj prvy z jeho synov a jemu patri pravo prvorodenstva. Ak ma niekto zatateho a nepoddajneho syna, ktory nepocuva na otcove a matkine rozkazy, a ked ho karhaju, nevsima si ich,nech ho otec a matka vezmu a privedu k starsim jeho mesta, k brane jeho bydliska,a nech povedia starsim mesta: »Tento nas syn je zataty a nepoddajny. Nechce nas pocuvat, je hyrivec a pijan. «A nech ho vsetci ludia toho mesta ukamenuju na smrt, aby ste tak odstranili zlo spomedzi seba a aby sa obaval cely Izrael, ked to pocuje. Ked niekto spacha zlo, za ktore je trest smrti, a ked ho obesia na dreve,jeho mrtve telo nesmie ostat na dreve, ale este v ten den ho pochovaju, lebo je prekliaty od Boha ten, co visi na dreve, a ty nesmies poskvrnit krajinu, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, do vlastnictva. Ak uvidis stratene dobytca alebo ovcu svojho brata, neprejdi pomimo, ale prived ich k svojmu bratovi,aj ked ti tento brat nie je rodinou; a ked ho nepoznas, dovedies ich do svojho domu a zostanu u teba, kym ich tvoj brat nenajde a neodvedie si ich. To iste urobis s oslom, s odevom a so vsetkym, co by tvoj brat stratil; ked to najdes, neobid to ako cudziu vec. Ak uvidis, ze osol alebo byk tvojho brata spadol na ceste, neobracaj oci inde, ale pomoz mu ich zdvihnut. Zena nech sa neoblieka do muzskych siat, ani muz do zenskych, lebo kto robi take veci, osklivi sa Bohu. Ak iducky najdes na nejakom strome alebo na zemi vtacie hniezdo s mladatami alebo vajcami, ked na mladych a na vajciach sedi matka, nesmies vybrat matku spolu s mladatami;nechas ju uletiet a mladata si zoberies, aby ti bolo dobre a aby si dlho zil. Ak si postavis novy dom, na streche urobis dookola ohradu, aby nebola v tvojom dome vyliata nevinna krv a aby si nebol vinny, keby niekto spadol odtial dolu. Do svojej vinice nesej ine semeno, aby semeno, ktore zasejes, a s nim aj uroda celej vinice nepresli do majetku svatyne. V jednom zaprahu neor na bykovi a oslovi. Neobliekaj sa do siat, ktore su utkane z vlny i lanu. Na styroch koncoch svojho plasta, ktorym sa budes odievat, urob si kystky!Ak si muz vezme zenu a vojde k nej, ale potom sa mu znepaci,a preto hlada zamienku, aby ju mohol zapudit, roznasa o nej nehanebnosti a hovori: »Ked som si tuto vzal za manzelku a ked som k nej vosiel, nenasiel som ju pannou!«- nech ju jej otec a matka vezmu a privedu aj s dokazom panenstva k starsim mesta v branea otec mladej zeny povie starsim: »Svoju dceru som dal tomuto za manzelku, ale preto, ze ju nenavidi,roznasa o nej nehanebnosti, ked tvrdi: ‚Pri tvojej dcere nenasiel som panenstvo' - nuz, hla, dokazy panenstva mojej dcery,« a rozvinu satu pred starsimi mesta. Starsi mesta daju toho muza chytit a zbit ho. Potom ho odsudia na penazitu pokutu sto seklov striebra, ktore da devinmu otcovi, lebo uviedol do zleho chyru izraelsku pannu, a musi ju mat za manzelku a nebude ju moct prepustit po cely cas svojho zivota. Ale ak bude pravda, co jej vycita, a ak sa nenajdu dokazy devinho panenstva,nech ju vyhodia z domu jej otca a muzovia toho mesta nech ju ukamenuju, nech zomrie, lebo sa dopustila neslachetnosti v Izraeli, ked smilnila v otcovskom dome, a tak odstranis zlo zo svojho stredu. Ak bude spat niekto so zenou ineho, nech obaja zomru, tak cudzoloznik ako cudzoloznica: odstranis zlo z Izraela. Ak sa niekto zasnubi s devou, pannou, a ked ju v meste najde iny a bude s nou spat,jedneho i druhu privedies k mestskym branam a budu ukamenovani; deva preto, ze nekricala, ked bola v meste, muz zasa preto, ze zneuctil zenu svojho blizneho, a tak odstranis zlo zo svojho stredu. Ale ak nejaky muz najde v poli nejaku zenu, ktora je zasnubena, a nasilne sa jej zmocni, a bude s nou spat, bude len on usmrteny. Dievca nebude trpiet, lebo tomuto dievcatu sa stalo tak, ako ked sa zlodej postavi proti svojmu bratovi a zabije ho. Ono bolo samo v poli, volalo o pomoc, ale nemal ho kto obranit. Ak sa niekto stretne s devou, pannou, ktora nebude zasnubena, a nasilne ju schyti a bude s nou spat, ak vec predlozia sudu,ten, co s nou spal, da jej otcovi patdesiat seklov striebra a musi si ju vziat za manzelku, lebo ju ponizil, a nebude ju moct zapudit po cely cas svojho zivota. Nik si nesmie vziat za manzelku zenu svojho otca, ani odhalit otcovu prikryvku. Eunuch, ktory ma rozmliazdene alebo odstranene semenniky, alebo odrezany pohlavny ud, nesmie vojst do Panovho zhromazdenia. Do Panovho zhromazdenia nevojde ani mamzer (to jest zrodeny z pobehlice), az do desiateho pokolenia. Amoncania a Moabcania nikdy, ani po desiatom pokoleni, nesmu vstupit do Panovho zhromazdenia,lebo vam neposkytli chlieb a vodu na ceste, ked ste vytiahli z Egypta, a najali proti tebe Beorovho syna Balama zo syrskej Mezopotamie, aby ta preklial. Ale Pan, tvoj Boh, nechcel pocut Balama a obratil jeho kliatbu na pozehnanie, lebo ta miloval. Nikdy s nimi neuzavries pokoj, ani im nedozicis stastia po vsetky dni svojho zivota, az naveky. Edomitu nesmies nenavidiet, ved je tvoj brat, ani Egyptana, lebo si bol hostom v jeho krajine. Ich potomci budu moct v tretom pokoleni vstupit do Panovho zhromazdenia. Ked vytiahnes do boja proti svojim nepriatelom, chran sa vyviest nieco zle. Ak bude medzi vami niekto, kto bude necisty, pretoze mal zly nocny sen, vyjde z tabora vona nevrati sa; az ked sa v predvecer umyje vodou, po zapade slnka sa vrati do tabora. Mimo tabora budes mat miesto, kde budes chodit von. Za pasom budes nosit lopatku, a ked si budes chciet cupnut, vyhrabes jamku; a ked zas vstanes, vyhrabanou zemou prikryjes svoj vykal. Lebo Pan, tvoj Boh, prechodi pomedzi stany, aby ta vyslobodil a vydal ti do ruk tvojich nepriatelov: tak nech je svaty tvoj tabor a nech nic neciste v nom nevidiet, aby ta neopustil. Otroka, ktory sa bude k tebe utiekat, nevydas do ruk jeho pana. Nech byva s tebou na mieste, ktore sa mu zvidi, a nech najde pokoj v niektorom z tvojich miest; neutlacaj ho!Nech niet medzi izraelskymi dcerami modlosluzobnej smilnice a medzi izraelskymi muzmi modlosluzobneho smilnika!V dome Pana, svojho Boha, nesmies obetovat zarobok nemravnej zenskej ani psi plat, nech si slubil cokolvek, lebo oboje je ohavnost pred Panom, tvojim Bohom. Ani peniaze, obilie, ani nijaku inu vec nesmies poziciavat na urok svojmu bratovi,len cudzincovi. Svojmu bratovi pozicias bez uroku, co potrebuje, aby ta Pan, tvoj Boh, pozehnaval pri kazdej tvojej praci v krajine, do ktorej vojdes, aby si ju vlastnil. Ked urobis Panovi, svojmu Bohu, slub, neodkladaj splnit ho, lebo Pan, tvoj Boh, ho bude od teba pozadovat, a ked budes odkladat, bude sa ti to pocitat za hriech. Ak nebudes chciet urobit slub, nebudes mat hriech. Ale co uz raz vyslo z tvojich ust, zachovaj a urob, ako si slubil Panovi, svojmu Bohu, ako si to dobrovolne vlastnymi ustami predniesol. Ked prides do vinice svojho blizneho, mozes sa najest hrozna, kolko sa ti zachce, ale odniest nesmies nic. Ked prides na pole svojho blizneho, mozes si natrhat klasov a rukami ich mrvit, kosakom ich vsak kosit nesmies. Ak si muz vezme zenu a bude ju mat, a ona sa mu potom pre nieco odporne znepaci, napise jej priepustny list, da jej ho do ruky a posle ju z domu prec. Ked odide a vyda sa za ineho muzaa on k nej bude mat tiez odpor, da jej priepustny list a posle ju zo svojho domu, alebo zomrie,prvy muz si ju nebude moct opat vziat za zenu, lebo je poskvrnena a bola by to ohavnost pred Panom: teda neprivadzaj hriech na krajinu, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, za podiel. Ak sa niekto len nedavno ozenil, nemusi ist na vojnu, ani nech sa mu nedava nejaka verejna povinnost, ale bez viny zostane doma, aby sa mohol rok tesit so svojou manzelkou. Nevezmes do zalohu ani spodnu, ani vrchnu cast rucneho mlyna, lebo taky (clovek) by vzal do zalohu zivot. Ak bude niekto pristihnuty, ze sa nasilne zmocnil svojho brata, Izraelitu, a predal ho za peniaze (ako otroka), nech zomrie; tak odstranis zlo zo svojho stredu. Bud opatrny, aby si nedostal chorobu malomocenstva, lez spravaj sa podla toho, co ta naucia knazi z kmena Leviho, podla toho, co som im nariadil, a dodrzuj to bedlivo. Pamataj na to, co Pan, tvoj Boh, urobil Marii na ceste, ked ste vychadzali z Egypta. Ked budes od svojho blizneho pozadovat, co ti je dlzen, nevojdes do jeho domu, aby si si vzal zaloh,ale budes stat vonku a on ti vynesie, co bude mat. Ak je vsak chudobny, zaloh nesmie ostat u teba cez noc,ale vratis mu ho este pred zapadom slnka, aby spal vo svojom odeve a dobrorecil ti, a ty budes mat spravodlivost pred Panom, svojim Bohom. Neodopri placu biednemu a chudobnemu, ci uz je brat alebo cudzinec, ktory byva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku. Vyplatis mu mzdu este v ten den pred zapadom slnka, lebo je chudobny a zavisi od nej jeho zivot, aby nevolal k Panovi a aby sa ti to nepocitalo za hriech. Nebudu zomierat otcovia za synov ani synovia za otcov, ale kazdy zomrie za svoj hriech!Neprekrucaj pravo cudzinca a siroty, ani neber vdove odev do zalohu!Pamataj, ze si tazko robil v Egypte a ze ta odtial vyviedol Pan, tvoj Boh. Preto ti nariadujem, aby si robil toto:Ked budes kosit obilie na svojom poli a zabudnes tam snop, nevrat sa vziat si ho, ale nechaj ho cudzincovi, sirote a vdove, aby ta Pan, tvoj Boh, pozehnal v kazdom podujati tvojich ruk. Ked budes oberat plody olivy, nevratis sa obrat, co ostalo na strome, ale nechas to cudzincovi, sirote a vdove. Ked budes oberat svoju vinicu, nepozbieras aj posledne strapce, ale ostanu cudzincovi, sirote a vdove!Pamataj, ze aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil. Ak vznikne medzi dvoma spor a obratia sa na sudcov, oni ospravedlnia toho, ktoreho uznaju za nevinneho, a previnilca odsudia. Ked uvidia, ze si vinnik zasluhuje bitku, sudca ho da natiahnut a da ho bit vo svojej pritomnosti; mnozstvo uderov bude podla velkosti jeho viny,ale tak, aby sa neprekrocila styridsiatka, aby tvoj brat neodisiel pred tvojimi ocami hrozne dosekany. Nedavaj nahubok bykovi, co mlati na humne. Ak budu byvat bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetny, manzelka zomreleho sa nevyda za cudzieho, ale vezme si ju druhy brat a da potomstvo zomrelemu bratovi:prvorodeneho syna, ktoreho bude mat od nej, pomenuje po zomrelom bratovi, aby jeho meno nebolo vytrete z Izraela. Ak si nebude chciet vziat zenu svojho brata za manzelku, ako je podla zakona povinny, nech zena ide k mestskej brane, nech sa obrati na starsich mesta a nech povie: »Brat mojho muza nechce ozivit meno svojho brata v Izraeli, nechce si ma vziat za manzelku. «Starsi ho daju predvolat a opytaju sa ho. Ak povie: »Nechcem ju za manzelku,«zena k nemu pristupi, zobuje mu obuv z nohy, napluje mu do tvare a povie: »Tak nech sa stane muzovi, ktory nechce postavit dom svojmu bratovi!«A jeho meno nech je v Izraeli: dom zobuteho!Ak sa budu dvaja muzovia vadit a dojde k bitke medzi nimi a zena jedneho muza v snahe vyslobodit svojho muza z ruk silnejsieho natiahne ruku a chyti ho za prirodzenie,odsekni jej ruku a nedaj sa pohnut k nijakemu zlutovaniu s nou!Nemaj vo svojom vrecusku dvojake zavazie, jedno vacsie, druhe mensie!Nemaj v dome dvojaku efu, jednu vacsiu, druhu mensiu!Maj prave a spravne zavazie i pravu a spravnu efu, aby si mohol dlho zit v krajine, ktoru ti da Pan, tvoj Boh. Ved Panovi, tvojmu Bohu, osklivi sa ten, kto robi take veci, a protivi sa mu kazda nespravodlivost. Pamataj na to, co ti urobili Amalekiti na ceste, ked si vychadzal z Egypta;ako vyrazili proti tebe a porubali tvoje voje, ktore sa oneskorili pre unavu, ked si bol zmoreny hladom a namahou, a nebali sa Boha. Ked ti teda Pan, tvoj Boh, da odpocinok a podmani ti vsetky narody naokolo v krajine, ktoru ti prislubil, vytries jeho meno spopod neba. Nezabudni na to!Ked vojdes do krajiny, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, aby si ju vlastnil, a ked ju zaujmes a budes v nej byvat,vezmes prvotiny vsetkych svojich plodin, vlozis ich do kosa a pojdes na miesto, ktore si vyvoli Pan, tvoj Boh, aby sa tam vzyvalo jeho meno. Pristupis ku knazovi, ktory bude v tych dnoch (v sluzbe), a povies mu: »Dnes vyhlasujem pred Panom, svojim Bohom, ze som vosiel do krajiny, o ktorej on prisahal nasim otcom, ze nam ju da. «Knaz vezme kos z tvojich ruk, polozi ho na oltar Pana, tvojho Boha,a ty povies pred tvarou Pana, svojho Boha: »Moj otec bol bludiaci Aramejcan, potom v malom pocte zostupil do Egypta a byval tam; a vzrastol na velmi velky, silny a pocetny narod. Ale Egyptania nas trapili, prenasledovali a kladli na nas tazke bremena. My sme volali k Panovi, Bohu nasich otcov, ktory nas vypocul a obratil svoj zrak na nase ponizenie, na nas trud a na nasu uzkost,Pan nas silnou rukou a vystretym ramenom za velkeho strachu, znameni a zazrakov vyviedol z Egyptaa voviedol nas na toto miesto, a dal nam krajinu, oplyvajucu mliekom a medom. Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktoru mi dal Pan. « A nechas to pred Panom, svojim Bohom, a budes sa klanat Panovi, svojmu Bohu. A tak sa v radosti hosti zo vsetkych dobrot, ktore pozehnal Pan, tvoj Boh, tebe a celemu tvojmu domu, ty, levita i cudzinec, ktory sa zdrziava u teba. Ked uz budes v tretom roku desiatkov hotovy s desiatkami vsetkych plodin a ked ich uz odovzdas aj levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby sa najedli a nasytili v tvojom bydlisku,povies pred Panom, svojim Bohom: »Vzal som zo svojho domu, co bolo posvatene, a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi prikazal, neprestupil som tvoje prikazania, ani som nezabudol na tvoje nariadenie. Nejedol som z tychto veci pocas svojho smutku, nic z nich som neodlozil, ked som bol necisty, a nic som z toho neposkytol na pohrebny kar. Pocuval som hlas Pana, svojho Boha, a robil som vsetko tak, ako si mi prikazal. Zhliadni zo svojej svatyne a z vysokeho neba a pozehnaj svoj izraelsky lud i zem, ktoru si nam dal, ako si prisahal nasim otcom, krajinu, ktora oplyva mliekom a medom. «V dnesny den ti prikazuje Pan, tvoj Boh, aby si zachoval tieto ustanovenia a prikazy, aby si ich strazil a plnil z celeho srdca a z celej svojej duse. Dnes si vyhlasil, ze Pan je tvoj Boh, ze budes kracat po jeho cestach, ze budes zachovavat jeho ustanovenia, predpisy a prikazy a ze budes posluchat jeho rozkazy. Aj Pan dnes vyhlasil, ze budes jeho zvlastnym ludom, ako ti povedal; ze ked budes zachovavat vsetky jeho prikazy,vyvysi ta nad vsetky narody, ktore stvoril na svoju chvalu, slavu a cest, aby si bol svatym ludom Pana, svojho Boha, ako povedal. “Mojzis nariadil so starsimi Izraela: „Zachovavajte kazdy prikaz, ktory vam dnes davam. Ked prejdete cez Jordan do krajiny, ktoru vam da Pan, vas Boh, postavite velke kamene a natriete ich vapnom,aby si na ne mohol napisat vsetky slova tohto zakona; ked prejdete cez Jordan, aby si vosiel do krajiny, ktoru ti da Pan, tvoj Boh, do krajiny, ktora oplyva mliekom a medom, ako prisahal tvojim otcom. Ked teda prejdete cez Jordan, postavte na vrchu Hebal kamene, ako vam to dnes nariadujem, a natrite ich vapnom!Tam postav aj oltar Panovi, svojmu Bohu, z kamenov, ktorych sa zelezo nedotklo,z nekresanych a nehladenych kamenov postavis oltar Panovi, svojmu Bohu, a na nom prinesies celostnu zertvu Panovi, svojmu Bohu,obetuj pokojne obety a jedz tam a hosti sa pred Panom, svojim Bohom. Na kamene napises zretelne a jasne vsetky slova tohto zakona. “Mojzis a knazi z Leviho kmena vraveli celemu Izraelu: „Davaj pozor a pocuj, Izrael! Dnes si sa stal ludom Pana, svojho Boha;pocuvaj jeho hlas a zachovavaj prikazania a zakony, ktore ti dnes nariadujem!“V ten den prikazal Mojzis ludu:„Ked prejdete cez Jordan, tito sa postavia na vrchu Garizim a budu zehnat lud: Simeon, Levi, Juda, Isachar, Jozef a Benjamin. Oproti, na vrchu Hebal, sa postavia zasa tito zlorecit: Ruben, Gad, Aser, Zabulon, Dan a Neftali. A leviti zacnu mohutnym hlasom volat k vsetkym muzom Izraela:»Prekliaty muz, ktory si urobi modlu vyrezavanu alebo liatu - ohavnost u Pana, dielo ruk umelca - a ulozi ju na skrytom mieste!« A vsetok lud nech povie: »Amen!«»Prekliaty, kto neucti svojho otca alebo matku!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto prelozi medzny kamen svojho blizneho!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto zavedie slepeho na bludnu cestu!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto prevrati pravo cudzinca, siroty a vdovy!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto bude spat so zenou svojho otca a odkryje prikryvku jeho lozka!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto bude spat s akymkolvek zvieratom!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto bude spat so svojou sestrou, dcerou svojho otca alebo svojej matky!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto bude spat so svojou testinou!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto tajne zabije svojho blizneho!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto prijme dary, aby vytiekla nevinna krv!« A vsetok lud povie: »Amen!«»Prekliaty, kto nezachova slova tohto zakona a nevyplni ich skutkami!« A vsetok lud povie: »Amen!«Ked vsak budes pocuvat hlas Pana, svojho Boha, ked budes plnit a zachovavat jeho prikazy, ktore ti ja dnes nariadujem, Pan, tvoj Boh, ta povysi nad vsetky narody, co su na zemi. Na teba sa znesu a k tebe dojdu vsetky tieto pozehnania, ak budes pocuvat jeho prikazy. Budes pozehnany v meste, budes pozehnany na poli. Pozehnany bude plod tvojho zivota, plod tvojej zeme a plod tvojho dobytka, stada tvojho dobytka a criedy tvojich oviec. Pozehnane budu tvoje humna a tvoje sypky. Pozehnany budes, ci budes vchadzat alebo vychadzat. Pan da padnut pred tebou tvojim nepriatelom, co sa postavia proti tebe; jednou cestou pojdu proti tebe, ale siedmimi (cestami) budu pred tebou utekat. Pan zosle pozehnanie na tvoje zasobarne a na vsetky prace tvojich ruk a pozehna ta v krajine, ktoru ti da Pan, tvoj Boh. Pan si ta postavi za svaty lud, ako ti prisahal, ak zachovas prikazania Pana, svojho Boha, a ak budes kracat po jeho cestach. Vtedy vsetky narody zeme uvidia, ze sa nad tebou vzyva meno Panovo, a budu sa ta bat. Pan ti poskytne hojnost vsetkeho dobreho plodu tvojho zivota, plodu tvojho dobytka a plodu tvojej zeme, o ktorej prisahal tvojim otcom, ze ti ju da. Pan otvori svoju najlepsiu pokladnicu, nebo, aby dal na svoj cas dazd tvojej krajine, a pozehna vsetky prace tvojich ruk. Ty budes poziciavat mnohym narodom, ale ty si od nikoho poziciavat nebudes. Pan teba ustanovi za hlavu, nie za chvost, a vzdy budes hore, a nie dolu, ak budes pocuvat prikazy Pana, svojho Boha, ktore ti dnes nariadujem, a ak ich budes zachovavat a plnit,a neodchylis sa od nich ani napravo, ani nalavo, ak nepojdes za cudzimi bohmi, ani ich nebudes uctievat. Ale ak nebudes pocuvat hlas Pana, svojho Boha, aby si zachovaval a uskutocnoval vsetky jeho prikazy a ustanovenia, ktore ti ja dnes ukladam, dolahnu na teba tieto kliatby a dochytia ta. Budes prekliaty v meste, budes prekliaty na poli. Prekliate budu tvoje humna a tvoje sypky. Prekliaty bude plod tvojho zivota a plod tvojej zeme, stada tvojho dobytka a krdle tvojich oviec. Prekliaty budes, ci budes vchadzat alebo vychadzat. Pan zosle na teba kliatbu, zmatok a hrozu na vsetky prace, ktore budes konat, kym ta neumori a rychle nevyhubi pre tvoje ohavne skutky, ktorymi si sa mu spreneveril. Pan dopusti na teba mor, kym ta celkom nevyhubi z krajiny, do ktorej sa uberas, aby si ju vlastnil. Pan ta bude bit suchotami, horuckou, zimnicou, zapalmi, palavou, nakazenym povetrim a hrdzou a bude ta prenasledovat, kym nezahynies. Nebo, co je nad tebou, bude medene a zem, po ktorej chodis, bude zelezna. Pan zosle piesok namiesto dazda na tvoju zem a z neba bude na teba padat popol, dokial nebudes zniceny. Pan ta necha padnut pred tvojimi nepriatelmi, po jednej ceste proti nim vytiahnes, ale po siedmich budes utekat a rozpraseny budes po vsetkych krajinach zeme. Tvoje mrtvoly budu za pokrm vsetkemu nebeskemu vtactvu a divym zverom a nebude toho, kto by ich odohnal. Pan ta zrani egyptskymi vredmi a morovymi hluzami, prasinou a svrabom tak, ze sa z toho nevyliecis. Pan ta zrani blaznovstvom, slepotou a sialenstvom,takze budes za jasneho dna matat, ako mace slepy vo svojej tme, ale svoju cestu nenajdes. Budu ta ustavicne hanit a utlacat a nebudes mat cloveka, ktory by ti pomohol. Zasnubis sa so zenou, ale iny bude s nou spavat. Vystavis si dom, lez iny bude v nom byvat. Vysadis si vinicu, a nebudes ju oberat. Tvojho byka pred tebou zabiju, ale jest z neho nebudes. Osla ti ukradnu pred tvojimi ocami, a nevratia ti ho. Tvoje ovce dostanu tvoji nepriatelia a nebudes mat (cloveka), ktory by ti pomoc poskytol. Tvoji synovia a tvoje dcery sa dostanu ako korist cudziemu narodu; tvoje oci budu na to hladiet, od staleho zialu budes hynut, ale nic proti tomu nezmozes. Urodu tvojej zeme a vsetku tvoju namahu zje narod, ktory nepoznas, teba vsak budu stale hanit a potlacata budes bez vedomia od hrozy z toho, co uvidia tvoje oci. Pan ta rani jedovatymi vredmi na kolenach a stehnach, takze od paty az po tema neostane na tebe nic zdraveho. Pan zavedie teba aj tvojho krala, ktoreho si zvolis, medzi narod, ktory nepoznas a ktory nepoznali ani tvoji otcovia, a tam budes sluzit inym bohom, drevu a kameniu. Vyjdes navnivoc a budes za prislovie a na zabavku vsetkym narodom, ku ktorym ta zavedie Pan. Vela semena zasejes na poli, ale malo budes zat, lebo vsetko zozeru kobylky. Vysadis vinicu a budes ju okopavat, ale vino pit nebudes, ani z nej nic oberat, lebo ju znicia cervy. Budes mat olivy po celom svojom kraji, ale olejom sa natierat nebudes, lebo olivy ti opadaju a zhniju. Splodis synov a dcery, ale nebudes sa z nich tesit, lebo ich odvedu do zajatia. Vsetky tvoje stromy a urodu tvojej zeme pozerie hmyz. Cudzinec, co bude s tebou v krajine, prevysi ta a bude mocnejsi ako ty, ty vsak budes upadat a budes mu podriadeny. On ti bude poziciavat a ty mu nebudes moct pozicat; on bude hlavou, a ty budes chvostom. Vsetky tieto kliatby na teba dolahnu a dochytia ta, kym ta neznicia, pretoze si nepocuval hlas Pana, svojho Boha, a nezachovaval si jeho prikazy a ustanovenia, ktore nariadil;a ony budu naveky znameniami a zazrakmi na tebe a na tvojom potomstve,pretoze si nesluzil Panovi, svojmu Bohu, s radostou a veselym srdcom za vsetku jeho stedrost. Preto o hlade, smade, nahote a vo vsetkom nedostatku budes sluzit svojmu nepriatelovi, ktoreho na teba posle Pan; zelezne jarmo uvali na tvoju siju, kym ta neznici. Pan dovedie na teba cudzi narod zdaleka, z koncin zeme, ktory prileti ako orol. Narod, ktoreho reci neporozumies,narod ukrutny, co neusetri starca, ani sa nezmiluje nad deckom. Pohlce plody tvojho dobytka a urodu tvojej zeme, takze zahynies; neponecha ti ani psenicu, ani olej, ani stada dobytka, ani criedy oviec, kym ta celkom neznici. Obkolesi ta vo vsetkych tvojich mestach, znici vsetky tvoje vysoke a pevne hradby, na ktore si sa spoliehal, v celej tvojej krajine. Obkluceny budes vo vsetkych bydliskach po celej tvojej krajine, ktoru ti da Pan, tvoj Boh. V stave obklucenia z uzkosti a biedy, ktorou ta bude nepriatel trapit, budes jest plod svojho zivota, maso svojich synov a dcer, ktore ti da Pan, tvoj Boh. Aj precitliveny a rozmaznany muz medzi vami bude zavidiet vlastnemu bratovi, ba aj svojej manzelke, ktora spava v jeho lone,a synom, co mu este ostali, a neda z masa svojich synov nikomu, lebo nebude mat insie v obkluceni a v biede, ktorou ta budu trapit tvoji nepriatelia vo vsetkych tvojich mestach. Prejemnela a rozmaznana zena spomedzi vas, ktora pre jemnost a tucnotu ani nechodila po zemi, ba ani len nohu nepolozila na zem, bude zavidiet svojmu muzovi, ktory spava v jej lone, maso svojho syna a dcery,ba aj lozko maternice, ktore vyjde z jej zivota, a narodene decko, lebo budu ich jest potajomky v nedostatku z obklucenia a spustosenia, ktorym ta bude morit tvoj nepriatel. Ak nebudes zachovavat a plnit vsetky slova tohto zakona, ktore su napisane v tejto knihe, a ak sa nebudes bat toho slavneho a strasneho mena, Pana, svojho Boha,Pan rozmnozi tvoje rany a rany tvojho potomstva, rany velke a ustavicne, choroby strasne a trvale. Dopusti na teba vsetky egyptske pohromy, ktorych si sa bal, a budu visiet na tebe. K tomu este Pan privedie na teba vsetky choroby a rany, ktore nie su napisane v tejto knihe, kym ta neznici. A zostane z vas len maloco, hoci predtym vas bolo tak mnoho ako hviezd na nebi, lebo si nepocuval hlas Pana, svojho Boha. A ako mal Pan z vas radost, ked vam preukazoval dobrodenia a ked vas rozmnozoval, tak bude mat radost, ked vas bude nicit a hubit, aby vas vyhubil z krajiny, do ktorej vchadzas, aby si ju vlastnil. Pan ta rozozenie medzi vsetky narody z jedneho konca zeme na druhy koniec a tam budes sluzit inym bohom, ktorych nepoznas a ktorych nepoznali ani tvoji otcovia, drevam a kamenom. Ale ani medzi narodmi nebudes mat pokoja a tvoja noha nebude mat odpocinku, lebo Pan ti da srdce prestrasene, oko vycivene a dusu utrapenu zialom. Tvoj zivot bude visiet na nitke pred tebou. Nocou i dnom budes v strachu a nebudes si isty zivotom. Rano budes vraviet: »Keby uz bol vecer!« a vecer zasa: »Keby uz bolo rano!« pre hrozu svojho srdca, ktorou sa budes desit, a pre tie veci, na ktore budes hladiet svojimi ocami. Pan ta zavedie zasa tou cestou na lodiach do Egypta, o ktorom som ti povedal: »Nesmies ho viac uvidiet« - a tam budete predani svojim nepriatelom za otrokov a otrokyne a uz sa nenajde nik, kto by si vas kupil. “Toto su slova zmluvy, ktoru nariadil Pan Mojzisovi uzavriet so synmi Izraela v moabskej krajine, okrem tej zmluvy, ktoru s nimi urobil na Horebe. Mojzis zvolal vsetok Izrael a vravel im: „Videli ste vsetko, co urobil Pan faraonovi, vsetkym jeho sluzobnikom a celej jeho krajine pred vasimi ocami v Egypte;velke prejavy moci, ktore si videl na vlastne oci, a tie znamenia, a velke zazraky. A predsa vam Pan nedal do dnesneho dna srdce, ktore by chapalo, oci, ktore by videli, a usi, ktore by poculi!On vas viedol styridsat rokov po pusti, vas odev sa na vas neosuchal, ani vasa obuv sa nerozpadla starobou. Nejedli ste chlieb, ani ste nepili vino a opojne napoje, aby ste zvedeli, ze ja som Pan, vas Boh. A ked ste dosli na toto miesto, tu vytiahli proti vam do boja hesebonsky kral Sehon a basansky kral Og, ale pobili sme icha zaujali sme ich krajinu, a dali sme ju do vlastnictva Rubenovi, Gadovi a polovici Manassesovho kmena. Nuz zachovavajte slova tejto zmluvy a plnte ich, aby ste mali uspech vo vsetkom, co podniknete!Vy vsetci stojite dnes tu pred Panom, svojim Bohom: nacelnici vasich kmenov, vasi starsi, vasi pisari i vsetci izraelski muzovia;vasi synovia a vase zeny, i cudzinec, co je s tebou v tvojom tabore - od drevorubaca az po nosica vody,aby si presiel (kazdy jeden) k zmluve a prisahe Pana, svojho Boha, ktoru dnes uzaviera s tebou Pan, tvoj Boh,aby si ta zvolil za svoj lud a aby sa on stal tvojim Bohom, ako slubil a odprisahal tvojim otcom Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi. Ale tuto zmluvu a prisahu neuzavieram len s vami,lez aj s tymi, ktori dnes nestoja s nami pred Panom, nasim Bohom, a tiez s tymi, ktori dnes nie su s nami. Vy viete, ako sme byvali v Egypte, ako sme prechadzali pomedzi narody, cez ktore sme presli,a videli ste ich ohavne a hnusne modly - drevo a kamen, striebro a zlato, ktore mali ony. Nech niet medzi vami muza ani zeny, rodiny ani kmena, ktory by dnes odvratil svoje srdce od Pana, nasho Boha, a siel by sluzit bohom tych narodov; nech niet medzi vami korena, z ktoreho vyrasta otrava a jed. A ak bude taky, co pocuje slova tejto kliatby, a pritom vsetkom sa bude utesovat v srdci: »Ja budem mat pokoj, aj ked budem chodit v zatvrdlivosti srdca, preto nech zhynie mokre so suchym!«Takemu Pan neodpusti, lebo vtedy velmi zahori Panovo rozhorcenie a hnev proti tomu clovekovi; dolahnu nan vsetky kliatby, ktore su napisane v tejto knihe, Pan vytrie jeho meno spopod nebaa kliatbou skazy ho odluci od vsetkych kmenov Izraela podla kliatieb, ktore obsahuje tato kniha zakona a zmluvy. Vtedy povie buduce pokolenie, synovia, ktori sa potom narodia, aj cudzinci, co pridu zdaleka, ked uvidia navstivenie a biedu tejto krajiny, ktorymi ju Pan bude suzovat- spali ju sirou a zeravou solou tak, ze ju uz nebudu osievat, ani nic zeleneho nebude rodit, obdobne ako zniceny kraj Sodomy, Gomory, Adamy a Seboim, ktory Pan znicil vo svojom rozhorceni -,aj vsetky narody povedia: »Preco to Pan urobil tejto krajine?! Preco tolke jeho rozhorcenie a hnev?!«A odpovedia im: »Pretoze opustili zmluvu Pana, svojho Boha, ktoru uzavrel s nimi, ked ich vyviedol z Egypta,a sluzili inym bohom, klanali sa tym, ktorych nepoznali, ktorym ich on nezveril. Preto vzbĺkol Panov hnev nad touto krajinou a priviedol na nu vsetky kliatby, napisane v tejto knihe,a preto ich Pan vyrval vo svojom hneve, rozhorceni a nevoli z ich krajiny a vyhnal ich do cudzej krajiny, ako je to dnes. «Co je tajne, to patri Panovi, nasmu Bohu; co je zjavne, to je pre nas a nasich synov az naveky: aby sme plnili tento zakon az do ostatneho slova. Ked sa na tebe vyplnia vsetky tieto slova, pozehnanie alebo kliatba, ktore som ti predlozil, a pripustis si ich k srdcu - medzi vsetkymi narodmi, kam ta zazenie Pan, tvoj Boh -,a ked sa zasa obratis k Panovi, svojmu Bohu, a budes mu poslusny z celeho srdca a z celej svojej duse aj so svojimi synmi tak, ako ti to dnes prikazujem,Pan zmeni tvoj udel, zlutuje sa nad tebou a zozbiera ta spomedzi narodov, kam ta rozprasil. A keby si bol zahnany az na kraj nebies, aj odtial ta Pan, tvoj Boh, pritiahne spat a dovedie nazad;Pan, tvoj Boh, ta privedie do krajiny, ktoru prevzali tvoji otcovia do vlastnictva, a ty ju zasa zaujmes a on ta pozehna a rozmnozi ta viac ako tvojich otcov. Potom Pan obreze tebe a tvojmu potomstvu srdce, aby si miloval Pana, svojho Boha, z celeho srdca a z celej svojej duse, aby si mohol zit. A vsetky tieto kliatby Pan zosle na tvojich nepriatelov a odporcov, ktori ta prenasledovali. Ty sa vsak vratis a budes pocuvat hlas Pana, svojho Boha, a vyplnis vsetky jeho prikazy, ktore ti ja dnes ukladam. A Pan, tvoj Boh, ti da oplyvat pri kazdom podujati tvojich ruk potomstvom tvojho zivota, prirastkom tvojho dobytka, urodou tvojej zeme a nadbytkom vsetkych veci, lebo Pan bude mat zasa radost z teba v (tvojom) stasti tak, ako sa radoval z tvojich otcov:ak budes pocuvat hlas Pana, svojho Boha, a zachovas jeho prikazy a nariadenia, ktore su napisane v tomto zakone, ak sa vratis opat k Panovi, svojmu Bohu, z celeho srdca a celej svojej duse. Ved tento prikaz, ktory ti dnes davam, nie je pre teba vysoky ani daleky;nie je v nebesach, aby si mohol vraviet: »Ktoze vystupi za nas do neba a kto nam ho znesie a da nam ho pocut, aby sme ho plnili?«Ani za morom nie je, aby si sa nevyhovaral a nepovedal: »Ktoze prejde za nas cez more a kto nam ho prinesie, aby sme ho mohli pocut a zachovat?!«Naopak, velmi blizko su tie slova; (su) v tvojich ustach, v tvojom srdci, aby si ich uskutocnil. Hla, dnes som predlozil pred teba zivot i stastie a smrt i nestastiea prikazujem ti, aby si miloval Pana, svojho Boha, kracal po jeho cestach a zachovaval jeho prikazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budes zit a rozmnozis sa - a Pan, tvoj Boh, ta bude zehnat v krajine, do ktorej sa uberas, aby si ju prevzal do vlastnictva. Ale ak sa tvoje srdce odvrati, ak nebudes posluchat a das sa zviest a budes sa klanat inym bohom a uctievat ich,tak ti dnes oznamujem, ze naisto zahynies a nepobudnes dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordan vojdes, aby si ju zaujal. Za svedkov proti vam volam nebo i zem: Predlozil som vam zivot i smrt, pozehnanie i kliatbu! Vyvol si zivot, aby si zostal nazive ty aj tvoje potomstvo,ked budes milovat Pana, svojho Boha, a poslusne a verne sa vinut k nemu; lebo pre teba to znamena zivot a dlhodobe prebyvanie v krajine, o ktorej prisahal Pan, tvoj Boh, Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi, ze im ju da. “Potom Mojzis pokracoval a hovoril celemu Izraelu tieto slova:„Ja mam teraz stodvadsat rokov a nemozem viac sem-tam chodit, a aj Pan mi povedal: »Ty tento Jordan neprekrocis!«Sam Pan, tvoj Boh, pojde pred tebou a on vyhubi pred tebou vsetky tie narody a ty ich ovladnes. Jozue pojde pred tebou, ako povedal Pan. Pan s nimi nalozi tak, ako urobil s amorejskymi kralmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, ktoru znicil. Pan vam ich vyda a vy s nimi nalozite podla rozkazu, ktory som vam dal. Budte chrabri a udatni; nebojte sa a nelakajte sa ich, ved s tebou ide sam Pan, tvoj Boh; on ta nenecha a neopusti. “Potom Mojzis zavolal Jozueho a povedal mu v pritomnosti celeho Izraela: „Bud chrabry a udatny, lebo ty vovedies tento lud do krajiny, o ktorej sa Pan zaviazal prisahou ich otcom, ze im ju da, a ty im ju rozdelis zrebom. Pan, ktory je vasim vodcom, bude s tebou, nenecha a neopusti ta. Neboj sa, ani sa nelakaj!“Mojzis tento zakon napisal a dal ho knazom - levitom, ktori nosili Panovu archu zmluvy, a vsetkym starsim Izraela. A nariadil im: „Kazdy siedmy rok, v roku ulavy, na sviatok Stankov,ked sa cely Izrael zhromazdi pred tvar Pana, svojho Boha, na mieste, ktore si Pan vyvoli, budes citat slova tohto zakona pred celym Izraelom a oni budu pocuvat. Zhromazdis vsetok lud: muzov, zeny, deti, cudzincov, ktori su v tvojom bydlisku, aby ich poculi a naucili sa ich, aby sa bali Pana, svojho Boha, a zachovavali vsetky slova tohto zakona. Nech pocuvaju aj ich nevedome deti a nech sa ucia bat sa Pana, svojho Boha, po vsetky dni, co budete zit v krajine, ktoru sa chystate zaujat, ked prejdete cez Jordan. “Potom Pan povedal Mojzisovi: „Tvoje dni sa blizia k smrti. Zavolaj Jozueho a dostavte sa do stanu zhromazdenia, dam mu pokyny. “ Mojzis a Jozue sli a vosli do stanu zhromazdenia. Tu sa v oblacnom stĺpe v stane zjavil Pan a oblacny stĺp zastal pri vchode do stanu. Potom Pan povedal Mojzisovi: „Hla, ty sa odoberies na odpocinok so svojimi otcami a tento lud vstane a bude smilnit s inymi bohmi krajiny, do ktorej sa ubera, aby v nej byval. Tam ma opusti a porusi zmluvu, ktoru som s nim uzavrel. Vtedy zahori proti nemu moj hnev, ja ho opustim, skryjem svoju tvar pred nimi a bude hynut, zastihne ho vsetko zlo a suzenie a v ten den bude hovorit: »Ci ma nezastihli tieto pohromy preto, ze nie je so mnou moj Boh?!«Ja v ten den skryjem svoju tvar pre vsetko zle, co spachal, lebo sa obratil k inym bohom. Teraz im napis tuto piesen a nauc ju Izraelitov; vloz im ju do ust, aby tato piesen bola svedkom proti Izraelu. Ved ich vovediem do krajiny, ktora oplyva mliekom a medom, ktoru som pod prisahou slubil ich otcom. Ale ked sa najedia dosyta a ked stucneju, obratia sa k inym bohom a budu im sluzit; mnou opovrhnu a moju zmluvu zrusia. Ked ho vsak zastihne vsetko zlo a suzenie, bude svedcit tato piesen ako svedok proti nemu - lebo nevymizne z pamati jeho potomstva nikdy -, ved ja poznam jeho zmyslanie, ako sa ono prejavuje dnes, prv, nez som ho voviedol do krajiny, ktoru som mu pod prisahou slubil. “A Mojzis v ten den napisal tuto piesen a naucil ju Izraelitov. Jozuemu vsak, Nunovmu synovi, Pan prikazal: „Bud chrabry a udatny, lebo ty vovedies Izrael do krajiny, ktoru som im prisahou prislubil, a ja budem s tebou!“Ked Mojzis napisal slova tejto piesne dokladne do knihy,prikazal Mojzis levitom, ktori nosili Panovu archu zmluvy:„Vezmite tuto knihu spolu s piesnou a polozte ju k boku archy zmluvy Pana, svojho Boha! Nech je tam ako svedok proti tebe!Ved ja poznam spurnost a tvrdost tvojej sije. Ved aj teraz, ked som este medzi vami zivy, spriecili ste sa Panovi! O co skor to bude tak po mojej smrti!Zhromazdite ku mne vsetkych starsich a veducich z vasich kmenov a ja im do usi oznamim tieto slova a za svedkov proti nim zavolam nebo i zem. Viem ja, ze po mojej smrti budete zle robit a ze sa odklonite od cesty, ktoru som vam urcil. I zastihne vas pohroma na konci casov, ked budete stvarat, co sa nelubi Panovi, a popudite ho vytvormi svojich ruk do hnevu. “Tu Mojzis predniesol pred zhromazdenim celeho Izraela zretelne v celom zneni slova tejto piesne:„Nebesa, cujte, rozpravat budem, zem nech nacuva slovam mojich ust!Nech sprcha ako dazd moje ucenie, nech kvapka sta rosa moja vyrecnost; ako dazd na zelen, sta kvapky na travnik. Lebo budem hlasat Panovo meno: pripravte oslavu nasmu Panovi!Skalou je: dokonale je jeho dielo, lebo vsetky jeho cesty su spravodlive. Boh je verny a bez nepravosti, spravodlivy je a priamy. Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarni, pokolenie zle a zatate. Takto sa odplacate Panovi, lud zadubeny a hlupy?! A nie je on tvoj otec, ktory ta stvoril, nie on ta stvarnil a pevne postavil?Spomni si na dni zasle davno, uvazte roky vsetkych pokoleni! Spytaj sa svojho otca a on ti vyjavi, starcov svojich a rozpovedia ti:kedy urcoval Najvyssi kraje narodom, kedy podelil Adamovych synov, vymedzil narodom hranice dla poctu synov Izraelovych. Panovym podielom je totiz jeho lud, Jakub je udelom jeho dedicstva. Nasiel ho na pustej zemi, na mieste divokom, v revucej pustine. Ujal sa ho a daval nan pozor, striehol ho ako zrenicu oka. Jak orol zobudza svoje hniezdo, kruzi nad svojimi mladatami, tak rozpal svoje kridla, chytil ho, niesol ho na svojich perutiach. Pan sam ho viedol, nijaky cudzi boh nebol mu na pomoc. Doviedol ho na vysiny zeme, sytil ho polnymi plodmi, sat mu dal med zo skaly a olej z tvrdeho kremena;maslo kravske i mlieko od oviec s tukom jahnacim a baranim. Byky a capy z Basanu s mastnym jadrom psenice, a krv vinica si pil, vina prevzacne. Jakub jedol a nasytil sa, stucnel milacik a spriecil sa, stucnel, vykrmil, vypasol sa; zanechal Boha, svojho Tvorcu, pohrdol Skalou svojej spasy. Drazdievali ho cudzimi bohmi, rozhorcovali ho ohavnostami. Obetovali besom, co nie su bohmi, bohom, o ktorych nemali tusenia. Novym, co prisli nedavno, ktorych si nectili vasi otcovia. Skalu si zanedbal, ktora ta zrodila, a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu. Pan to videl a pohrdol nimi, rozhnevany svojimi synmi a dcerami. A povedal: »Svoju tvar ukryjem pred nimi, uvidim, ako skoncia, ved su zvrhlym pokolenim, synovia, v ktorych viery niet. Oni mna drazdili tym, ktory nie je boh, rozhorcovali ma svojimi klamnymi modlami. Ja ich podrazdim tym, ktory nie je lud - pochabym narodom ich rozhorcim. Bo ohen zazal sa od mojho hnevu a palou prenikne az na dno podsvetia a zhltne zem i jej plody a do tla vypali zaklady hor;a nakopim im nestasti na nestastia a vypustim na nich vsetky svoje sipy. Umoria sa hladom a spalia horuckou a nakazou odpornou. Aj zuby zverov postvem na nich a plazy s jedom sa vlecuce po zemi. Vonku ich bude nicit mec a hroza v komorach: mladika tak ako pannu, kojenca so starcom. Vyriekol by som: Vnivoc ich privediem, vyhladim pamiatku na nich u ludu -keby som sa pychy nepriatela nebal, aby to ich protivnici nechapali zle, aby azda nevraveli: ‚Nasa ruka sa vyvysila, nic z toho neurobil Pan!'Lebo ten lud je bezradny a vnimavosti v nich niet. Keby mudri boli, chapali by to, spoznali by, aky ich caka koniec:Akoze, jeden bude prenasledovat tisice a dvaja zazenu desattisic? Ci nie zato, ze ich vlastny Boh predal a Pan ich vydal?!«Ved ich boh nie je naroven nasmu Bohu, aj nasi nepriatelia sami su svedkami!Naisto, z revy Sodomcanov je ich reva a z roli gomorskych; ich hrozno je hrozno otravne, strapce ma zhorknute. Draci jed je ich vino a hadia zlc ukrutna. »Vari sa to u mna neopatruje, zapecatene v mojich pokladniciach?Moja bude pomsta a odveta v den, ked sa im podlomia nohy. Ved ich den zahubny sa priblizuje a ich kruty osud je nablizku. «Lebo Pan uchranil pravo svojho ludu a milosrdny bude k svojim sluhom. Ked uzrie ochabovat ruku a hynut otrokov i slobodnych,povie: »Kdeze su ich bohovia, skala, ku ktorej sa utiekali?Ti, co z ich obeti jedavali tuk, obetne vino pijavali od nich? Noze, nech vstanu a nech vam pomozu, nech su vam zastitou!Pozrite: Ja som sam jediny a niet Boha okrem mna; ja zabijam, aj zivot navraciam, zranujem, aj uzdravujem; a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!Veru, pozdvihujem k nebu svoju ruku a poviem: Zit budem naveky,ked naostrim si blyskavy svoj mec a priberie sa moja ruka k sudu, vratim pomstu svojim protivnikom a poodplacam tym, co ma nenavidia. Napojim krvou svoje sipy a moj mec hltat bude maso - z krvi pobitych a zajatych, z hlavy nepriatelskych vodcov!«Plesajte, narody, nad jeho ludom, lebo sa vypomsti za krv svojich sluhov, pomstou odplati svojim protivnikom a ocisti svoju zem i svoj lud!“Mojzis prisiel a hlasno predniesol vsetky slova tejto piesne ludu - on a Nunov syn Jozue. A ked Mojzis dokoncil vsetky tieto slova, ktore prednasal Izraelovi,povedal im: „Ulozte si vsetky tieto slova, ktore vam dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovavat svojim synom, konat a plnit vsetko, co je predpisane v tomto zakone. Lebo sa vam neukladaju nadarmo, ale aby ste skrze ne zili. Ked ich splnite, budete dlho nazive v krajine, do ktorej sa uberate, aby ste ju vlastnili, ked prejdete cez Jordan. “A v ten isty den hovoril Pan Mojzisovi:„Vystup tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktory je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaan, ktoru chcem dat Izraelu do vlastnictva, a tam na vrchu zomri!Ked nan vystupis, pripojis sa k svojmu ludu tak, ako umrel tvoj brat Aron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ludu,lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meriba-Kades na pusti Sin; pretoze ste ma neohlasovali ako Svateho uprostred Izraela. Preto len zblizka uvidis krajinu, ale do krajiny, ktoru dam synom Izraela, nevkrocis. “Toto je pozehnanie, ktorym Bozi muz Mojzis pozehnal pred svojou smrtou synov Izraela. Povedal: „Od Sinaja prisiel Pan, zaziaril zo Seiru, zjavil sa od vrchu Faran, dosiel k vodam Meriba-Kades, z jeho pravice ohnivy zakon vychadzal pre nich. Miluje svoj lud, vsetci svati su v jeho ruke a ti, co sa mu k noham blizia, od neho poucenie obsiahnu. Zakon nam Mojzis dal, Jakubovej pospolitosti dedicstvo. Kralom bol milacikovi, ked sa hlavy ludu zhromazdili s kmenmi Izraela dovedna. Nech zije Ruben a nech nezomrie, hoc bude poctom maly!“Toto pre Judu hovoril: „Pocuj, Pane, Judov hlas a k jeho ludu prived ho, jeho ruky nech zan bojuju a ochrancom pred nepriatelmi mu bud!“O Levim hovoril: „Tvoje tumim a tvoje urim patria muzovi, co zasvateny ti je, ktoreho si vyskusal v Masse a zastaval pri vodach Meriby. Jeho, ktory povedal otcovi a matke: »Ja ich nepoznam« a svojim bratom: »Neviem o vas,« o vlastnych synoch nechcel nic vediet, ale zachovavali tvoje slova a dbali na tvoju zmluvu. Jakuba naucali tvojim nariadeniam a Izraela tvojmu zakonu. Tvojmu cuchu prinasali obet tymianu a celostne zertvy na tvoj oltar kladli. Zehnaj, Pane, jeho imaniu a prijmi skutky ich ruk, ich nepriatelov bi po chrbtoch, aj ich nenavistnikov, aby nepovstali!“O Benjaminovi hovoril: „Milacik Panov nech bezpecne si byva; on ho bude vzdy chranit a na jeho pleciach bude odpocivat. “A o Jozefovi hovoril: „Jeho kraj nech pozehnava Pan darmi nebies zhora a mora, co v hlbinach lezi,darmi, co slnko vyvadza, darmi, co mesiace daju, …darmi starodavnych vrchov, darmi odvekych pahorkov,darmi zeme a toho, co ju plni. Pozehnanie toho, ktory sa zjavil v kriku, nech pride na Jozefovu hlavu, na tema toho, co je kniezatom medzi bratmi!Jeho krasa nech je ako prvorodeneho byka a jeho rohy ako rohy jednorozca; nech nimi ubija vsetky narody az na kraj sveta napospol! To su myryady Efraimove a tisice Manassesove. “O Zabulonovi hovoril: „Raduj sa, Zabulon, na svojich cestach a ty, Isachar, vo svojich stanoch!Volat budu na vrch narody, zertvovat tam budu prave obety. Bohatstvo mora budu pozivat a poklady ukryte v piesku. “O Gadovi hovoril: „Nech je zvelebeny ten, co Gada rozsiri! Sta lev si lezi tu a trha rameno i hlavu. Vyhliadol si to najlepsie, co dostat sa malo vodcovi. S nacelnikmi ludu sa ponahlal, vykonal spravodlivost Panovu a rozsudok jeho spolu s Izraelom. “O Danovi hovoril: „Dan je lev mlady, co vyrazi z Basanu. “O Neftalim hovoril: „Neftali oplyva stastim, naplneny pozehnanim Pana, zapad a juh nech mu je vlastnictvom!“A o Aserovi hovoril: „Medzi synmi je pozehnany Aser; nech je vyznaceny medzi svojimi bratmi! V oleji si nohu namacaj!Jeho zavory nech su zelezo a med, a ako tvoje dni, taka nech je aj tvoja sila!“„Niet ineho, ako je milacikov Boh, ktory sa vznasa na nebesiach, aby ti pomohol, na oblakoch vo svojej nadhere. Tam hore je jeho sidlo, tu dolu su jeho ramena vecite; zahana pred tebou nepriatela a hovori: »Nech je na prach zdrveny!«Izrael bude byvat v bezpeci, osobitne pramen Jakubov, v krajine oleja a vina mladeho a jeho nebo bude kropit rosu. Stastny si, Izrael! Kto sa ti vyrovna? Lud, ktoreho spasou je Pan! On je tvoj stit ochranny, on je tvoj mec slavny; nepriatelia sa ti budu liskat a ty im budes sliapat po sijach. “Potom Mojzis vystupil na Moabske vysiny, na vrch Nebo, konciar pohoria Fasgy, co je oproti Jerichu, a Pan mu ukazal cely kraj od Galaadu az po Dan,cely Neftalim a krajinu Efraim i Manassesa, a cele uzemie Judovo az po Zapadne more,a juzny kraj s okrajom roviny od Jericha az po Segor. A Pan mu povedal: „Toto je ta krajina, o ktorej som prisahal Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi: »Dam ju tvojmu potomstvu!« Dal som ti ju uzriet na vlastne oci, nevojdes vsak do nej!“A Mojzis, Panov sluzobnik, zomrel tam v moabskej krajine podla Panovho rozkazu. Pochovali ho v Udoli v moabskej krajine naproti Bet-Peoru, ale o jeho hrobe nevie nik dodnes. Ked Mojzis zomrel, mal stodvadsat rokov. Oci sa mu nezakalili a jeho zivotna sila sa nepodlomila. Synovia Izraela ho tridsat dni oplakavali na Moabskej stepi. Ked sa dni smutku minuli,Nunov syn Jozue sa ukazal plny ducha mudrosti - ved Mojzis nan vlozil ruku -, Izrael ho pocuval a robil tak, ako Mojzisovi prikazal Pan. Ale odvtedy sa uz nezjavil v Izraeli taky prorok, ako bol Mojzis, s ktorym by sa Pan stykal z tvare do tvare,ani (podobny) v zazrakoch a vsetkych znameniach, ktore mu rozkazal robit v Egypte na faraonovi, na vsetkych jeho sluzobnikoch a na celej jeho krajine,ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktoru Mojzis vykonaval pred celym Izraelom. Po smrti Panovho sluzobnika Mojzisa Pan povedal Mojzisovmu sluzobnikovi, Nunovmu synovi Jozuemu:„Moj sluzobnik Mojzis je mrtvy. Preto teraz vstan a prejdi cez tento Jordan - ty aj vsetok tento lud - do krajiny, ktoru ja dam Izraelovym synom. Dam vam kazde miesto, na ktore vkroci vasa noha, ako som povedal Mojzisovi. Od Puste a od Libanonu az po Velku rieku, po rieku Eufrat, - cela krajina Hetejcov - az po Velke more na zapade slnka bude vasim uzemim. Nik ti nebude moct odolat po vsetky dni tvojho zivota. Ako som bol s Mojzisom, tak budem aj s tebou. Nenecham ta bez pomoci, ani ta neopustim. Bud silny a udatny! Lebo ty mas odovzdat tomuto ludu do dedicneho vlastnictva krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, ze im ju dam. Len bud silny a velmi udatny! Bedlivo zachovavaj cely zakon, ktory ti dal moj sluzobnik Mojzis! Neodchyluj sa od neho ani napravo, ani nalavo, aby si mudro konal vsetko, co podniknes. Nech sa nevzdaluje kniha tohoto zakona od tvojich ust! Premyslaj o nej vo dne i v noci, aby si bedlivo zachoval vsetko, co je v nej napisane. Potom budes mat stastie a uspech vo svojom podnikani. Ci som ti neprikazal: Bud silny a udatny, neboj sa a nelakaj sa!? Ved Pan, tvoj Boh, je s tebou pri vsetkom, co podniknes!“A Jozue nariadil nacelnikom ludu: „Prejdite cez tabor a rozkazte ludu:Pripravte si potravu, lebo po troch dnoch prejdete tam za Jordan a zacnete obsadzovat krajinu, ktoru vam odovzda do vlastnictva Pan, vas Boh. “Rubenovcom, Gadovcom a polovici Manassesovho kmena Jozue povedal:„Spomente si na rozkaz, ktory vam dal Panov sluzobnik Mojzis, ked riekol: »Pan, vas Boh, vam udelil pokoj a dal vam tuto krajinu. «Vase manzelky, vase deti a vas dobytok zostanu v krajine, ktoru vam za Jordanom dal Mojzis. Vy vsak, totiz vsetci silni muzovia, vytiahnite ozbrojeni na cele svojich bratov a pomahajte im,kym Pan neudeli vasim bratom pokoj ako vam a kym nezaujmu aj oni krajinu, ktoru im da Pan, vas Boh. Potom sa mozete vratit do svojej vlastnej krajiny a obyvat ju, tu, co vam dal Panov sluzobnik Mojzis za Jordanom na vychode slnka. “Odpovedali Jozuemu: „Vsetko, co si nam rozkazal, urobime a kde nas posles, tam pojdeme. Ako sme vo vsetkom posluchali Mojzisa, tak chceme posluchat aj teba. Nech len je s tebou Pan, tvoj Boh, ako bol s Mojzisom!Kazdy, kto bude protirecit tvojim slovam a neposluchne vsetky tvoje rozkazy, ktore mu das, nech zomrie! Len bud silny a udatny!“Nunov syn Jozue vyslal tajne zo Setim na vyzvedy dvoch muzov a prikazal im: „Chodte, prezrite krajinu a najma Jericho!“ Nato odisli. Prisli do domu neviestky menom Rachab, kde chceli prenocovat. Kral Jericha vsak dostal spravu: „V noci sem voslo niekolko Izraelitov vyzvedat krajinu!“A kral Jericha poslal Rachabe odkaz: „Vydaj muzov, ktori prisli k tebe a ubytovali sa v tvojom dome! Prisli vyzvedat celu krajinu. “Ale zena vzala obidvoch muzov a ukryla ich. Potom vravela: „Je pravda, prisli ku mne dvaja muzovia, ale ja som nevedela, odkial su. Ked mali za tmy zatvorit branu, muzovia vysli. Ale kam sli, to neviem. Rychle utekajte za nimi! Azda ich este dohonite. “Potom ich vyviedla na strechu (svojho domu) a ukryla pod lanovym pazderim, ktore mala rozlozene na streche. Muzovia vsak, (ktori dosli s odkazom) prenasledovali ich smerom k Jordanu az po brody: ked prenasledovatelia vysli, mestsku branu hned zatvorili. Prv, nez usnuli (ti, co sa ukryvali), zena vystupila k nim na strechua vravela muzom: „Viem, ze vam Pan dal tuto krajinu; dolahol na nas strach pred vami a vsetci obyvatelia krajiny sa chveju pred vami hrozou. Dopoculi sme sa, ze Pan vysusil pred vami vody Cerveneho mora, ked ste vychadzali z Egypta; a tiez co ste urobili dvom amorejskym kralom za Jordanom, Sehonovi a Ogovi, na ktorych ste vykonali kliatbu. Ked sme sa to dozvedeli, nase srdce strachom ochablo a nik uz nemal odvahy proti vam. Lebo Pan, vas Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi. Teraz mi vsak prisahajte na Pana, ze ako som ja vam preukazala laskavost, takisto aj vy preukazete laskavost mojej rodine. Dajte mi spolahlive znamenie,ze zachovate pri zivote mojho otca a moju matku, mojich bratov a moje sestry, aj vsetkych ich pribuznych, ze nas zachranite pred smrtou. “Muzovia jej odpovedali: „Vlastnym zivotom rucime za vas, ale iba vtedy, ked nezradite nasu vec. Az nam Pan da tuto krajinu, preukazeme ti laskavost a vernost. “Potom ich spustila oknom po povraze, lebo jej dom sa opieral o mur, byvala totiz v mestskom mure. A povedala im: „Chodte na vrchy, aby sa s vami nestretli (vasi) prenasledovatelia, a skryvajte sa tam tri dni, kym sa prenasledovatelia nenavratia. Potom mozete ist svojou cestou. “Muzovia jej vraveli: „Tato prisaha, ktorou si nas zaprisahala, zavazuje nas len vtedy,ked pri nasom prichode do krajiny priviazes tento cerveny povraz na okno, ktorym si nas spustila, a ked vezmes k sebe do domu svojho otca, svoju matku, svojich bratov a celu svoju rodinu. Kto vykroci z dvier tvojho domu von, toho krv bude na jeho hlave, my budeme bez viny. A zasa kto bude s tebou v dome, toho krv padne na nasu hlavu, keby sa ho niekto dotkol. Ale ak prezradis tuto nasu vec, nebude nas viazat prisaha, ktorou si nas zaprisahala. “Ona odpovedala: „Nech sa stane tak, ako hovorite!“ Potom ich prepustila. Ked sa vzdialili, priviazala cerveny povraz na okno. Oni odisli a sli na vrchy. Tam zostali tri dni, kym sa prenasledovatelia nevratili. Prenasledovatelia ich hladali po vsetkych cestach, ale nenasli ich. Potom sa obidvaja muzovia vydali na spiatocnu cestu; zostupili z vrchov, prekrocili Jordan a prisli k Nunovmu synovi Jozuemu. Porozpravali mu vsetko, co sa im prihodilo. Povedali Jozuemu: „Pan nam dal do ruk celu tuto krajinu. Vsetci obyvatelia krajiny maju pred nami hrozny strach. “Vcasrano Jozue vstal, vyrazili zo Setim a dosli k Jordanu, on a vsetci Izraeliti. Tam stravili noc pred prechodom. Po troch dnoch presli nacelnici ludu cez tabora oznamovali ludu: „Ked spozorujete archu zmluvy Pana, vasho Boha, a knazov z rodu Levi, ako ju nesu, vtedy sa aj vy pohnite zo svojho miesta a chodte za nou!Ale medzi vami a nou nech je odstup aspon dvetisic laktov - nepriblizujte sa k nej -, aby ste poznali cestu, po ktorej mate ist, lebo dosial ste po tej ceste este nesli. “Potom Jozue nariadil ludu: „Posvatte sa! Lebo zajtra bude Pan robit medzi vami divy. “Knazom Jozue rozkazal: „Vezmite archu zmluvy a chodte (s nou) pred ludom!“ I vzali archu zmluvy a kracali pred ludom. Pan vsak povedal Jozuemu: „Dnes ta zacnem vyvysovat pred zrakom celeho Izraela, aby vedeli, ze ako som bol s Mojzisom, tak budem aj s tebou. Teraz vsak rozkaz knazom, ktori ponesu archu zmluvy: Ked pridete na okraj vody Jordanu, zastavte sa v Jordane!“Potom Jozue povedal Izraelitom: „Pristupte sem a vypocujte slova Pana, svojho Boha!“A Jozue pokracoval: „Po tomto poznate, ze je zivy Boh medzi vami a ze znici pred vami Kanaancanov, Hetejcov, Hevejcov, Ferezejcov, Gergezejcanov, Amorejcanov a Jebuzejcov:Archa zmluvy Pana celej zeme pojde pred vami cez Jordan!A teraz si vyberte dvanast muzov z Izraelovych kmenov, z kazdeho kmena po jednom!Len co spocinu chodidla knazov, ktori ponesu archu Boha, Pana celej zeme, na vodach Jordanu, vody Jordanu sa rozdvoja a vody, ktore pritekaju zhora, zastavia sa na jednej hromade. “Lud teda vysiel zo svojich stanov, aby presiel cez Jordan, a knazi niesli archu zmluvy pred ludom. Len co nosici archy dosli k Jordanu a nohy knazov, ktori niesli archu, dotkli sa okraja vod, hoci Jordan po vsetky dni zatvy napĺna svoje koryto,vody, ktore pritekaju zhora, sa zastavili a stali nahromadene daleko pri meste Adam, ktore lezi pri Sartane. Tie vsak, co tecu k Pustemu alebo Solnemu moru (ktore sa teraz nazyva Mrtve more), odtiekli, az uplne zmizli. Tak lud prechadzal oproti Jerichu. Knazi vsak, ktori niesli archu Panovej zmluvy, pevne stali na suchej zemi uprostred Jordanu - zatial vsetok Izrael prechadzal po suchu -, kym nepresiel vsetok lud na druhu stranu Jordanu. Ked uz presiel vsetok lud cez Jordan, povedal Pan Jozuemu:„Vyberte si z ludu dvanast muzov, po jednom z kazdeho kmena,a rozkazte im: Vezmite si odtialto z prostriedku Jordanu - z miesta, kde stali nohy knazov - dvanast kamenov, neste ich so sebou a ulozte v tabore, kde zostanete tuto noc. “Nato Jozue povolal dvanastich muzov, ktorych vybral zo synov Izraela, po jednom z kazdeho kmena. Jozue im vravel: „Chodte pred archou Pana, svojho Boha, do prostriedku Jordanu a prineste si kazdy na ramenach jeden kamen - podla poctu Izraelovych kmenov -,aby boli pamatnikom medzi vami. Az sa vas raz vase deti opytaju: »Co znamenaju pre vas tieto kamene?«,odpoviete im: »Vody Jordanu zmizli pred archou Panovej zmluvy, ked isla cez Jordan. Preto nech tieto kamene na vecne veky pripominaju Izraelovym synom, ze zmizli vody Jordanu!«“A Izraelovi synovia presne vyplnili Jozueho rozkaz. Vzali z prostriedku Jordanu dvanast kamenov, ako povedal Pan Jozuemu - podla poctu Izraelovych kmenov -, priniesli ich so sebou do tabora a tam ich ulozili. Inych dvanast kamenov polozil Jozue uprostred Jordanu, na tom mieste, kde stali nohy knazov, ktori niesli archu zmluvy, a su tam az podnes. Knazi, ktori niesli archu, stali uprostred Jordanu, kym sa nepreviedlo vsetko podla Panovej vyzvy, ktoru oznamil Jozue ludu, i vsetko, co rozkazal Mojzis Jozuemu. Lud vsak rychlo prechadzal. A ked uz presiel vsetok lud, pohla sa aj Panova archa a knazi pred ludom. Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmena tiahli na cele Izraelovych synov, ako im prikazal Mojzis. Asi styridsattisic ozbrojenych muzov tiahlo pred Panom do boja na Jerissku step. V tento den Pan vyvysil Jozueho pred zrakom vsetkeho Izraela, takze s baznou hladeli na neho po vsetky dni jeho zivota, ako kedysi s baznou pozerali na Mojzisa. Potom Pan povedal Jozuemu:„Rozkaz knazom, ktori nesu archu svedectva, aby vystupili z Jordanu!“Nato Jozue rozkazal knazom: „Vystupte z Jordanu!“A knazi, ktori niesli archu Panovej zmluvy, vystupili z prostriedku Jordanu. Ale len co sa slapaje knazov dotkli suchej zeme, vratili sa vody Jordanu do svojho riecista a tiekli ako predtym ponad vsetky jeho brehy. Lud vystupil z Jordanu na desiaty den prveho mesiaca a utaboril sa v Galgale, vychodne od Jericha. Dvanast kamenov, ktore vyniesli z Jordanu, postavil Jozue v Galgale. Pritom povedal Izraelitom: „Az sa raz budu pytat vase deti svojich otcov: »Co znamenaju tieto kamene?«,oznamite svojim detom: Izrael presiel cez tento Jordan po suchu,lebo Pan, vas Boh, vysusil pred vami vody Jordanu, kym ste nepresli, ako kedysi urobil Pan, vas Boh, s Cervenym morom, ktore pred nami vysusil, kym sme nepresli -,aby uznali vsetky narody zeme, ze Panova ruka je mocna, aby ste sa bali Pana, svojho Boha, po vsetky dni. “Ked sa dopoculi vsetci amorejski krali, ktori sidlili na druhej strane Jordanu na zapade, aj vsetci kanaanski krali, ktori vladli pri Mori, ze Pan vysusil pred Izraelovymi synmi vody Jordanu, pokym nepresli, srdce im ochablo a vsetka ich odvaha proti Izraelitom zmizla. V tom case povedal Pan Jozuemu: „Narob si kamennych nozov a obrez druhy raz Izraelovych synov!“A Jozue si narobil kamennych nozov a obrezal Izraelovych synov na pahorku Aralot. S obriezkou, ktoru previedol Jozue, to bolo totiz takto: Vsetci, ktori vysli z Egypta, muzovia, vsetci bojovnici, pomreli na pusti na ceste po vychode z Egypta. Vsetci, ktori vysli, boli obrezani; ale nik z tych, co sa narodili na pusti - na ceste po vychode z Egypta -, obrezany nebol. Styridsat rokov putovali Izraelovi synovia po pusti, kym nevymrel vsetok lud, vsetci bojovnici, ktori vysli z Egypta. Kedze neposluchali Panov hlas, Pan sa im zaprisahal, ze neuvidia krajinu - krajinu, ktora oplyva mliekom a medom -, ktoru nam chcel dat Pan, ako pod prisahou slubil ich otcom. Teraz Jozue obrezal ich synov, ktori nastupili na ich miesto. Boli totiz neobrezani, lebo po ceste ich neobrezali. Ked obrezali vsetok lud, zostali na tom istom taboristi, az kym sa nevyhojili. A Pan povedal Jozuemu: „Dnes som odnal od vas egyptsku potupu. “ Preto sa to miesto nazyva Galgala az dodnes. Zatial, co Izraelovi synovia taborili v Galgale, slavili na strnasty den (prveho) mesiaca, podvecer, na Jerisskych stepiach Velku noc. A v den po Velkej noci, prave v ten isty den, jedli z plodov krajiny nekvaseny chlieb a prazene zrno. Nasledujuci den prestala manna, lebo sa mohli zivit plodmi krajiny. Potom uz Izraeliti mannu nemali; v tom roku sa zivili plodmi kanaanskej krajiny. Ked bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou stat muza, ktory drzal v ruke vytaseny mec! Jozue k nemu pristupil a opytal sa ho: „Patris k nam alebo k nasim nepriatelom?“I odpovedal: „Nie! Som vodca Panovho vojska. Prave teraz som prisiel. “Jozue padol tvarou na zem a poklonil sa. Potom sa ho opytal: „Co chce moj Pan povedat svojmu sluzobnikovi?“Vodca Panovho vojska povedal Jozuemu: „Zobuj si z noh obuv, lebo miesto, na ktorom stojis, je svate!“ A Jozue to urobil. Jericho zatvorilo brany a bolo uzavrete pred Izraelovymi synmi. Nik nemohol ani vyjst, ani vojst. Tu Pan povedal Jozuemu: „Hla, do tvojich ruk som dal Jericho, aj jeho krala s udatnymi muzmi!Vsetci bojovnici tiahnite okolo mesta! Jeden raz obidete mesto. Tak to urobis po sest dni. Siedmi knazi nech nesu pred archou sedem trub. Na siedmy den obidete mesto sedemkrat a knazi nech trubia (na trubach)!Az zaznie znamenie rohu a zacujete hlas truby, vsetok lud nech zakrici mohutnym hlasom, mestske mury sa zosunu a lud vnikne dovnutra, kazdy z toho miesta, kde je. “Nunov syn Jozue zvolal knazov a povedal im: „Neste archu zmluvy a siedmi knazi nech nesu sedem trub pred Panovou archou!“A ludu povedal: „Chodte a obidte mesto! Bojovnici nech idu pred Panovou archou!“Ked Jozue dal ludu tento rozkaz, vysli siedmi knazi, ktori niesli sedem trub pred Panom, a trubili. Archa Panovej zmluvy isla za nimi. Bojovnici tiahli pred knazmi, ktori trubili, a ostatny lud isiel za archou za staleho hlaholu trub. Ludu Jozue nariadil: „Nerobte krik, nech nepocut vas hlas a z vasich ust nech nevyjde ani jedno slovo az do dna, kedy vam zavelim: »Kricte!« Potom zakricite!“Tak Panova archa obchadzala mesto. Obisli raz, potom sa vratili do tabora a cez noc zostali v tabore. Jozue vstal vcasrano, knazi niesli Panovu archua siedmi knazi, ktori niesli sedem trub, kracali pred Panovou archou a ustavicne trubili. Bojovnici tiahli pred nimi a ostatny lud isiel za Panovou archou za staleho hlaholu trub. Aj na druhy den obisli raz mesto; potom sa vratili do tabora. Tak to robili sest dni. Ale na siedmy den vstali zavcasu, pri vychode zornicky, a obisli mesto sedemkrat podla doterajsieho sposobu. Sedemkrat obisli mesto len v tento den. Ked zatrubili knazi pri siedmej obchodzke, Jozue zavelil ludu: „Zakricte, lebo Pan vam mesto dal. Ale mesto i so vsetkym, co je v nom, nech je pod kliatbou zasvatene Panovi! Len neviestka Rachab nech zostane nazive - ona a vsetci, ktori su s nou v dome -, lebo ukryla vyzvedacov, ktorych sme vyslali. Len sa chrante toho, co je pod kliatbou, aby ste (nezatuzili a) nevzali nieco z toho, co je prekliate. Tym by ste zvolali na izraelsky tabor kliatbu a priviedli ho do nestastia. Ale vsetko striebro i zlato a medene i zelezne naradie nech je zasvatene Panovi a ulozene do Panovho pokladu!“Lud krical a truby zvucali. Ked lud zacul zvuk trub, vsetci zakricali mohutnym hlasom. Mury sa zosuli a lud vnikal do mesta, kazdy z toho miesta, kde bol. Tak zaujali mesto. Potom mecom vykonali kliatbu na vsetkom, co bolo v meste: na muzovi i zene, mladikovi i starcovi, na bykovi, ovci i oslovi. Obidvom muzom, ktori boli v krajine na vyzvedach, Jozue nariadil: „Chodte do domu neviestky a vyvedte odtial zenu i vsetkych jej prislusnikov, ako ste jej pod prisahou slubili!“Mladi muzovia, vyzvedaci, sli a priviedli Rachabu, jej otca i matku, jej bratov a vsetkych jej prislusnikov. Tak doviedli vsetkych jej pribuznych a umiestili ich vedla izraelskeho tabora. Mesto vsak, i so vsetkym, co bolo v nom, spalili ohnom. Len striebro, zlato a medene i zelezne naradie vlozili do Panovho pokladu. Ale neviestku Rachab a jej rodinu so vsetkymi prislusnikmi ponechal Jozue nazive a zostala medzi Izraelitmi az podnes, lebo ona ukryla poslov, ktorych vyslal Jozue do Jericha na vyzvedy. Vtedy Jozue zaviazal (lud) touto prisahou: „Nech je zloreceny pred Panom muz, ktory by sa odvazil postavit mesto Jericho! Za cenu prvorodeneho syna bude klast jeho zaklady a za cenu najmladsieho syna nasadzovat jeho brany!“A Pan bol s Jozuem a jeho meno sa nieslo celou krajinou. Izraelovi synovia sa prehresili vierolomnostou proti kliatbe. Achan totiz, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho z Judovho kmena, vzal nieco z prekliateho. Preto vzbĺkol Panov hnev proti Izraelovym synom. Jozue vyslal niekolko muzov z Jericha do Haia pri Bethavene, vychodne od Betela, a vravel im: „Chodte ta hore a preskumajte kraj!“ Muzovia vystupili a preskumali Hai. Potom sa vratili k Jozuemu a povedali mu: „Nech nevystupuje vsetok lud! Staci, ked na dobytie Haia vytiahne dve alebo tritisic muzov. Neunuvaj tam vsetok lud! Ved ich je malo!“I vytiahlo tam z ludu asi tritisic muzov. Ale boli prinuteni dat sa na utek pred haiskym obyvatelstvom. Pritom Haicania z nich zabili asi tridsatsest muzov a prenasledovali ich od mestskej brany az po Sabarim. Padali este aj na svahu (pri uteku). Jozue si roztrhol odev a lezal tvarou na zemi pred Panovou archou az do vecera, on i starsi Izraela, a sypali si prach na hlavu. Potom Jozue povedal: „Ach, Pane, Boze, preco si previedol tento lud cez Jordan, ked si nas vydal do ruk Amorejcanov, aby nas znicili? Kiezby sme sa boli rozhodli zostat na druhej strane Jordanu!Prosim, Pane, co mam povedat, ked sa dal Izrael na utek pred svojim nepriatelom?Dozvedia sa to Kanaancania i vsetci obyvatelia krajiny, obratia sa proti nam a vyhubia nase meno zo zeme. A co ty urobis pre svoje velke meno?“Pan povedal Jozuemu: „Vstan! Naco lezis na tvari?Izrael zhresil. Porusili moju zmluvu, ktorou som ich zaviazal: vzali nieco z prekliateho. Ved nielenze kradli, ale to aj ukryli a zaradili medzi svoje veci. Izraelovi synovia neodolaju svojim nepriatelom. Daju sa na utek pred svojimi nepriatelmi, lebo zvolali na seba kliatbu. Nebudem s vami, kym neodstranite zo svojho stredu prekliate. Vstan! Posvat lud a povedz im: Posvatte sa na zajtrajsok! Lebo toto hovori Pan, Izraelov Boh: Uprostred teba je prekliate, Izrael! Neodolas svojim nepriatelom, kym neodstranite prekliate zo svojho stredu. Rano sa dostavte po svojich kmenoch! A kmen, ktory oznaci Pan, nech predstupi po rodoch! A rod, ktory oznaci Pan, nech predstupi po rodinach! A rodina, ktoru oznaci Pan, nech predstupi po muzoch!Kto bude oznaceny ako drzitel prekliatej veci, nech je spaleny ohnom - on i vsetko, co je jeho -, pretoze prestupil Panovu zmluvu a dopustil sa ohavnosti v Izraeli. “Rano Jozue vstal a dal nastupovat Izraelu po kmenoch. Oznaceny bol Judov kmen. Potom dal nastupit Judovym rodom a bol oznaceny rod Zarchitov. Potom dal nastupit rodu Zarchitov po rodinach a bol oznaceny Zabdi. Nato dal nastupit jeho rodine po muzoch a bol oznaceny Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho z Judovho kmena. Tu povedal Jozue Achanovi: „Syn moj, vzdaj cest a chvalu Panovi, Izraelovmu Bohu! Priznaj sa mi, co si urobil; nezamlcuj nic predo mnou!“Achan odvetil Jozuemu: „Ano, ja som sa prehresil proti Panovi, Izraelovmu Bohu. Tak a tak som to urobil. Videl som totiz medzi koristou krasny plast senaarsky, dvesto seklov striebra a zlaty jazyk o vahe patdesiat seklov. Zabazil som po tom i vzal som si to. Mam to ukryte v zemi v stane a striebro pod tym. “Jozue vyslal poslov, bezali do stanu a bolo to ukryte v jeho stane a striebro pod tym!I vzali to zo stanu, priniesli to k Jozuemu a ku vsetkym Izraelovym synom a polozili to pred Pana. Jozue a cely Izrael s nim vzal Zerachovho syna Achana - (striebro, plast a zlaty jazyk), i jeho synov a dcery, jeho rozny dobytok, osly a ovce, jeho stan a vsetko, co bolo jeho - a zaviedli ich do udolia Achor. Potom Jozue povedal: „Pretoze si nas priviedol do nestastia, dnes uvrhne Pan do nestastia teba. “ Vsetci Izraeliti hadzali na neho kamene a ked ich ukamenovali, spalili ich. Potom naniesli na nich velku hromadu kamenia, ktora jestvuje az dodnes. A Panov prudky hnev prestal. Preto sa to miesto nazyva Udolie Achor az dodnes. Potom Pan povedal Jozuemu: „Neboj sa a nelakaj sa! Vezmi so sebou vsetok bojaschopny lud, vstan a vytiahni proti Haiu! Hla, do tvojich ruk som dal haiskeho krala, jeho lud, mesto i uzemie. Haiu a jeho kralovi urobis tak, ako si urobil Jerichu a jeho kralovi! Ale korist a rozny dobytok si mozete vziat. Za mestom postav zalohu na jeho zapadnej strane!“Jozue a vsetok bojaschopny lud vstal, aby vytiahol proti Haiu. Jozue vybral tridsattisic muzov, udatnych ludi, a vyslal ich za noci. A dal im tento rozkaz: „Postavte sa do zalohy za mestom, na zapadnej strane mesta! Neodchadzajte daleko od mesta! Vsetci zostante v pohotovosti!Ja vsak so vsetkym ludom, ktory je so mnou, vytiahnem proti mestu. Ale ked vyrazia proti nam ako prvy raz, dame sa na utek pred nimi. Oni budu stale bezat za nami, az ich odrezeme od mesta. Iste si povedia: »Utekaju pred nami ako prvy raz!« My vsak budeme stale ustupovat pred nimi. Vtedy vyrazte zo zalohy a zmocnite sa mesta! Lebo Pan, vas Boh, ho da do vasich ruk. A ked uz mesto obsadite, zapalte ho! Drzte sa Panovych slov! Toto je moj rozkaz pre vas!“Ked ich prepustil, odobrali sa do zalohy. Taborili medzi Betelom a Haiom, zapadne od Haia. Tej noci zostal Jozue medzi ludom. Rano Jozue vstal a vykonal prehliadku ludu. Potom spolu so starsimi Izraela tiahol na cele ludu proti Haiu. Vystupoval vsetok bojaschopny lud, ktory bol s nim, priblizoval sa, az dosiel pred mesto. Utaborili sa severne od Haia, takze medzi nimi a Haiom bolo udolie. Najprv vybral asi pattisic muzov a postavil ich do zalohy medzi Betelom a Haiom, zapadne od mesta. Potom rozostavil lud, totiz vsetko vojsko. Stali severne od mesta, ale kridlo siahalo az na zapad od mesta. Tejto noci Jozue zisiel do udolia. Len co to spozoroval haisky kral, on, muzovia mesta a vsetok lud najvacsou rychlostou vyrazili do boja a bezali naproti Izraelovi na miesto oproti pusti. Nevedel totiz, ze mu postavili zalohu na druhej strane mesta. Jozue a vsetci Izraeliti predstierali, akoby ich boli porazili, a utekali smerom na pust. Bol zvolany vsetok lud, ktory bol v meste, aby ich prenasledoval. A kym takto prenasledovali Jozueho, vzdalovali sa od mesta. V Hai a v Beteli nezostal ani jeden muz, ktory by nebol vytiahol proti Izraelovi. Nechali mesto otvorene a prenasledovali Izraelitov. Tu povedal Pan Jozuemu: „Zdvihni ostep, ktory mas v ruke, proti Haiu, lebo ho chcem dat do tvojej moci!“ A Jozue zdvihol ostep, ktory mal v ruke, proti Haiu. Sotvaze zdvihol ruku, zaloha okamzite vyrazila zo svojho stanovista a dala sa do behu. Vnikla do mesta, zaujala ho a hned ho aj podpalila. Ked sa haiski muzovia obratili, zbadali, ze z mesta vystupuje k nebu dym a nemali uz moznosti uniknut ani sem, ani tam, lebo lud, ktory utekal na pust, obratil sa proti svojim prenasledovatelom. Ked Jozue a vsetci Izraeliti videli, ze zaloha zaujala ich mesto a ze z mesta vystupuje dym, obratili sa a bili haiske muzstvo. Tamti im vysli z mesta naproti. A tak sa dostali medzi Izraelitov; jedni isli na nich z jednej, druhi z druhej strany. A tak ich bili, ze z nich nezostal ani jeden, co by sa zachranil utekom. Ale haiskeho krala chytili ziveho a priviedli ho k Jozuemu. Ked Izraeliti pobili na otvorenom poli, na pusti - kde boli prenasledovani -, vsetkych haiskych obyvatelov a padli vsetci az do posledneho muza pod mecom, potom sa obratili proti Haiu a vyhubili ho mecom. Vsetkych padlych v ten den, muzov i zien, sa pocita na dvanasttisic, vsetko haiski obyvatelia. Jozue nestiahol ruku, ktoru zdvihol s ostepom, kym nevykonal kliatbu nad vsetkymi haiskymi obyvatelmi. Podla Panovho rozkazu, ktory dal Jozuemu, prisvojili si Izraeliti len rozny dobytok a korist tohoto mesta. Potom Jozue Hai vypalil a urobil z neho trvale zborenisko, pustatinu az podnes. Haiskeho krala obesili a nechali visiet na strome az do vecera. Po zapade slnka Jozue rozkazal snat jeho mrtvolu zo stromu. Potom ju hodili blizko mestskej brany a nahadzali na nu velku hromadu kamenia, ktora jestvuje az dodnes. Vtedy Jozue postavil Panovi, Izraelovmu Bohu, oltar na vrchu Hebal,ako prikazal Izraelovym synom Panov sluzobnik Mojzis a ako je napisane v knihe Mojzisovho zakona, totiz oltar z nekresanych kamenov, ktorych sa nedotklo zelezo. A na nom obetovali Panovi celostne zertvy a prinasali pokojne obety. Potom tam na kamene napisal odpis Mojzisovho zakona, ktory on napisal pred Izraelovymi synmi. Vsetok Izrael a jeho starsi, nacelnici a sudcovia - cudzinci tak ako domaci - stali po oboch stranach archy oproti knazom levitom, ktori niesli archu Panovej zmluvy, polovica z nich od vrchu Garizim a druha polovica od vrchu Hebal - ako prikazal Panov sluzobnik Mojzis, aby bol izraelsky lud na pociatku pozehnany. Potom cital vsetky slova Zakona - ako pozehnanie, tak i zlorecenie -, vsetko tak, ako je napisane v knihe Zakona. Nebolo jedineho slova zo vsetkeho, co rozkazal Mojzis, ktore by Jozue nebol precital pred celym izraelskym zhromazdenim, i pred zenami, detmi a cudzincami, ktori tiahli s nimi. Ked sa to dozvedeli vsetci krali, ktori sidlili na druhej strane Jordana, na vrchovine, na nizine a na celom pobrezi Velkeho mora smerom na Libanon, Hetejci, Amorejcania, Kanaancania, Ferezejci, Hevejci a Jebuzejci,zhromazdili sa, aby jednomyselne bojovali proti Jozuemu a Izraelitom. Ked Gabaoncania poculi, co Jozue urobil s Jerichom a Haiom,vymysleli aj oni lest. Nabrali potravy, na osly nalozili stare vrecia a stare, dopraskane a pozvazovane vinne mechy;na nohach mali staru, zaplatanu obuv a na sebe obnosene saty; a vsetok chlieb, ktory si vzali na cestu, bol zoschnuty a rozdrobeny. Tak prisli k Jozuemu do tabora v Galgale a vraveli jemu i Izraelitom: „Dosli sme z dalekej krajiny. Uzavrite s nami zmluvu!“Izraeliti hovorili Hevejcom: „Mozno byvate u nas. Ako mozeme s vami uzavriet zmluvu?“Oni povedali Jozuemu: „Sme tvojimi sluzobnikmi. “ Jozue sa ich opytal: „Kto ste vy? A odkial prichadzate?“Odpovedali mu: „Z velmi dalekej krajiny prisli tvoji sluzobnici pre meno Pana tvojho Boha. Lebo sme poculi o nom zvest: co vsetko urobil v Egyptea co vsetko urobil dvom amorejskym kralom, totiz hesebonskemu kralovi Sehonovi a basanskemu kralovi Ogovi v Astarote. Tu nam povedali nasi starsi a vsetci obyvatelia nasej krajiny: »Naberte si potravy na cestu, chodte im v ustrety a povedzte im: My sme vasi sluzobnici. Uzavrite teda s nami zmluvu!«Toto je nas chlieb! Teply sme si ho vzali z domu, ked sme sa vydali na cestu, aby sme prisli k vam. A teraz pozrite, je zoschnuty a rozdrobeny!A toto su vinne mechy! Boli nove, ked sme ich plnili. A teraz su derave! A toto je nas odev a nasa obuv! Je to zodrate na velmi dlhej ceste. “Tu si muzovia vzali nieco z ich potravy, ale Panovo rozhodnutie si nevyziadali. Jozue s nimi dojednal mier a uzavrel zmluvu, ze ich ponecha nazive, a nacelnici ludu im to potvrdili prisahou. Ale tri dni po uzavreti zmluvy s nimi sa dozvedeli, ze su zblizka, ba dokonca, ze byvaju u nich. Izraelovi synovia sa vybrali a na treti den prisli do ich miest. Ich mesta su: Gabaon, Kafira, Berot a Karjatiarim. Izraelovi synovia ich vsak nepobili, lebo nacelnici ludu sa im zaprisahali na Pana, Izraelovho Boha. No vsetok lud reptal proti nacelnikom. Ale vsetci nacelnici vraveli zhromazdenemu ludu: „My sme sa im zaprisahali na Pana, tak im teraz nemozeme nic urobit. Darmo, musime sa k nim takto zachovat. Nechame ich nazive, aby nas nezastihol (Panov) hnev pre prisahu, ktoru sme im dali. “Potom im nacelnici vraveli: „Zostanete nazive!“ A boli drevorubacmi a vodarmi vsetkemu ludu, ako im prikazali nacelnici. Jozue si ich dal zavolat a vravel im: „Preco ste nas oklamali?! Hovorili ste: »Byvame daleko od vas. « A zatial byvate u nas. A teraz budte prekliati a kazdy z vas musi byt navzdy sluzobnikom, drevorubacom a vodarom v dome mojho Boha!“Oni odpovedali Jozuemu: „K tvojim sluzobnikom dosla zvest, ze Pan, tvoj Boh, slubil svojmu sluzobnikovi Mojzisovi, ze vam da celu tuto krajinu a vyhubi pred vami vsetkych obyvatelov krajiny. Mali sme pred vami velky strach o zivot a urobili sme tuto vec. Teraz, hla, sme v tvojej moci! Zaobchadzaj s nami, ako uznas za dobre a spravne!“A urobil s nimi tak; vytrhol ich z ruky Izraelovych synov, takze ich nepobili. V ten den ich Jozue ustanovil za drevorubacov a vodarov pre lud a pre (Panov) oltar - su nimi az dodnes - na mieste, ktore si ma (Pan) vyvolit. Aj jeruzalemsky kral Adonisedek sa dozvedel, ze Jozue dobyl Hai a vykonal na nom kliatbu - ako urobil s Jerichom a jeho kralom, tak urobil aj s Haiom a jeho kralom - a ze Gabaoncania uzavreli s Izraelitmi mier a mohli zostat medzi nimi. I velmi sa bali. Ved Gabaon bol velke mesto ako niektore z kralovskych miest, ba bol vacsi ako Hai a mal udatnych muzov. Preto jeruzalemsky kral Adonisedek poslal hebronskemu kralovi Ohamovi, jerimotskemu kralovi Faramovi, lachisskemu kralovi Jafimu a eglonskemu kralovi Dabirovi odkaz:„Pridte hore ku mne a pomozte mi dobyt Gabaon, lebo uzavrel mier s Jozuem a s Izraelovymi synmi!“Piati amorejski krali, totiz jeruzalemsky kral, hebronsky kral, jerimotsky kral, lachissky kral a eglonsky kral, sa spojili a tiahli hore so vsetkymi svojimi vojskami. Obliehali Gabaon a utocili nan. Tu poslali gabaonski muzovia Jozuemu do galgalskeho tabora odkaz: „Neodtahuj svoje ochranne ruky od svojich sluzobnikov! Prid cim skor hore k nam a zachran nas! Pomoz nam, lebo sa proti nam zhromazdili vsetci amorejski krali, ktori byvaju na vrchovine. “Jozue vytiahol z Galgaly hore a s nim vsetci bojovnici, vsetko udatni muzovia. A Pan povedal Jozuemu: „Nestrachuj sa pred nimi! Ved som ich dal do tvojich ruk! Nikto z nich ti neodola. “Tu ich Jozue odrazu prepadol - celu noc totiz tiahol z Galgaly hore -a Pan ich uviedol do zmatku, takze im sposobil pri Gabaone velku porazku. Potom ich prenasledovali po ceste vystupujucej k Bethoronu a bili ich az do Azeky a az do Makedy. Ako utekali pred Izraelitmi, boli prave na zostupe z Bethorona, ked Pan dopustil, ze na nich padali z neba velke kamene az po Azeku. A viac bolo tych, co prisli o zivot pri ladovci, ako tych, co pobili Izraelovi synovia. Vtedy zvolal Jozue k Panovi - totiz v ten den, ked Pan vydal Amorejcanov do ruk synov Izraela - a povedal pred Izraelitmi: „Slnko, zastav sa nad Gabaonom a mesiac, nad udolim Ajalon!“A slnko zostalo stat i mesiac sa zastavil, kym sa lud nevypomstil na svojich nepriateloch. Ci to nie je napisane v „Knihe spravodlivych“? Slnko sa zastavilo uprostred neba a neponahlalo sa zapadnut skoro cely den. Takeho dna ako tento nebolo ani predtym, ani potom, ked Pan posluchol na hlas cloveka. Lebo Pan bojoval za Izrael. Potom sa Jozue vratil a s nim vsetci Izraeliti do galgalskeho tabora. Tych pat kralov vsak uslo a skryli sa v jaskyni pri Makede. Tu Jozuemu hlasili: „Naslo sa pat kralov skrytych v jaskyni pri Makede. “Jozue nariadil: „Privalte velke kamene na vchod do jaskyne a postavte k nej muzov, aby ich strazili!Vy vsak neostante stat, ale prenasledujte svojich nepriatelov a budte im v patach! Nedovolte, aby vosli do svojich miest, lebo Pan, vas Boh, ich dal do vasich ruk!“Ked Jozue s Izraelovymi synmi zavrsil mimoriadne velkym vitazstvom ich porazku, ba az ich skazu - niektori z nich sice prebehli a uchylili sa do svojich opevnenych miest -,vsetok lud sa pokojne vratil k Jozuemu do Makedy (do tabora), lebo uz nik ani len nevrkol proti Izraelovym synom. Tu Jozue rozkazal: „Uvolnite vchod do jaskyne a vyvedte mi tych piatich kralov z jaskyne!“Urobili tak a vyviedli mu z jaskyne tych piatich kralov: jeruzalemskeho krala, hebronskeho krala, jerimotskeho krala, lachisskeho krala a eglonskeho krala. Ked tych piatich kralov priviedli k Jozuemu, Jozue zvolal vsetkych Izraelitov a vodcom bojovnikov, ktori s nim tiahli, povedal: „Podte sem a sliapnite na sije tychto kralov!“ I pristupili a sliapli im na sije. Pritom im Jozue hovoril: „Nebojte sa a nelakajte sa! Budte smeli a udatni! Lebo takto Pan urobi vsetkym vasim nepriatelom, proti ktorym bojujete. “Potom ich Jozue zabil a obesil na piatich stromoch. A viseli na stromoch az do vecera. Pri zapade slnka ich na Jozueho rozkaz snali zo stromov, hodili do jaskyne, kde sa skryvali, a na vchod do jaskyne nahromadili velkych kamenov, ktore su tam az do dnesneho dna. Makedu dobyl Jozue este v ten den. Vybil ju mecom, aj jej krala, a vykonal na nej kliatbu, aj na vsetkych ludoch, ktori v nej boli. Ani jedneho nenechal. A makedskemu kralovi urobil tak, ako urobil kralovi jerisskemu. Z Makedy tiahol Jozue a s nim vsetci Izraeliti dalej do Lebny a bojoval o Lebnu. Aj ju i jej krala dal Pan do ruky Izraela. Mecom pobil vsetkych ludi, ktori v nej boli. Ani jedineho v nej nenechal. Aj jej kralovi urobil tak, ako urobil kralovi jerisskemu. Z Lebny tiahol Jozue a s nim vsetci Izraeliti dalej do Lachisa. Obliehal ho a bojoval on. A Pan ho dal do ruky Izraela. Na druhy den ho dobyl a vybil ho mecom, aj vsetkych ludi, ktori v nom boli, takisto, ako urobil s Lebnou. Vtedy vytiahol gezersky kral Horam na pomoc Lachisu. Ale Jozue i vsetok jeho lud ho tak porazil, ze z nich nenechal ani jedneho jedineho. Z Lachisa tiahol Jozue a s nim vsetci Izraeliti dalej do Eglona. Obliehali ho a bojovali on. Dobyli ho v ten den a pobili mecom. A na vsetkych ludoch, ktori v nom (v ten den) boli, vykonal kliatbu takisto, ako urobil s Lachisom. Z Eglona tiahol Jozue a s nim vsetci Izraeliti proti Hebronu a bojovali on. Dobyl ho a vybil ho mecom, aj jeho krala, vsetky jeho dediny a vsetkych ludi, ktori v nom boli. Ani jedineho nenechal. Takisto, ako urobil s Eglonom, vykonal kliatbu aj na nom a na vsetkych ludoch, ktori v nom boli. Potom sa Jozue obratil a s nim vsetci Izraeliti k Dabiru a bojoval on. Dobyl ho a jeho krala a vsetky jeho dediny vybil mecom. Na vsetkych ludoch, ktori v nom boli, vykonal kliatbu. Ani jedineho nenechal. Ako urobil s Hebronom, tak urobil aj s Dabirom a jeho kralom (takisto, ako urobil s Lebnou a jej kralom). Tak Jozue dobyl celu krajinu: vrchovinu a Negeb, nizinu a svahy, aj so vsetkymi ich kralmi. Ani jedineho nenechal. A na vsetkom zivom vykonal kliatbu, ako rozkazal Pan, Izraelov Boh. Jozue si ich podmanil od Kadesbarny az po Gazu, dalej celu krajinu Gosen az po Gabaon. A vsetkych tych kralov a ich uzemia zaujal Jozue na jeden raz, lebo Pan, Izraelov Boh, bojoval za Izrael. Potom sa Jozue vratil a s nim cely Izrael do galgalskeho tabora. Ked sa to dopocul asorsky kral Jabin, odkazal madonskemu kralovi Jobabovi, aj semeronskemu kralovi a achsafskemu kralovi,dalej kralom, ktori sidlili na severe na vrchovine, na rovine juzne od Kenerota, v nizine a na Dorskom pohori pri mori,tiez vychodnym a zapadnym Kanaancanom, Amorejcanom, Hetejcom, Ferezejcom, Jebuzejcom na vrchovine, Hevejcom na upati Hermona v krajine Masfa. I vytiahli so vsetkymi svojimi vojskami. Bol to lud taky pocetny ako piesok na morskom brehu. A koni i vozov bolo tiez velmi mnoho. Vsetci tito krali sa spojili, potom sa pohli a rozostavili sa pri Meromskom jazere, aby bojovali s Izraelom. Tu Pan povedal Jozuemu: „Neboj sa ich, lebo zajtra prave v tomto case ich ja vydam vsetkych na smrt pred Izraelom. Ich kone ochrom a ich vozy spal!“Tu ich Jozue so vsetkymi svojimi bojovnikmi nahle prepadol pri Meromskom jazere a zautocil na nich. A Pan ich dal do ruky Izraela. Porazili ich a prenasledovali az po Velky Sidon, az po Maserefot Majim a az po Bikeat Masfa na vychode. Bili ich, kym nezostal z nich ani jediny. A Jozue s nimi urobil tak, ako mu povedal Pan. Ich kone ochromili a ich vozy spalili. V tom case sa Jozue obratil, dobyl Asor a jeho krala usmrtil mecom. Asor bol kedysi hlavnym mestom tych kralovstiev. Vykonali kliatbu a mecom pobili vsetkych ludi, ktori v nom boli. Nic zive neostalo a Asor vypalil ohnom. Vsetky tie kralovske mesta spolu so vsetkymi ich kralmi Jozue zaujal, pobil ich mecom a vykonal na nich kliatbu, ako mu prikazal Panov sluzobnik Mojzis. Izraeliti nevypalili vsetky mesta, ale ich len rozburali a opustili. Iba Asor Jozue vynimocne vypalil. Vsetku korist a dobytok tychto miest si Izraeliti pobrali. Ludi vsak vsetkych bili mecom, kym ich nevyhubili. Neponechali ani jednu zivu bytost. Ako Pan rozkazal svojmu sluzobnikovi Mojzisovi, tak Mojzis rozkazal Jozuemu a Jozue to tak previedol. Nezanedbal vykonat nic z toho, co Pan rozkazal Mojzisovi. Tak si Jozue podmanil celu tuto krajinu, vrchovinu, cely Negeb, cele uzemie Gosen, nizinu, Arabu, Izraelovu vrchovinu i jeho niziny,od vrchu Chalak, ktory sa tiahne k Seiru, az po Bal-Gad v Libanonskom udoli na upati pohoria Hermon. Vsetkych ich kralov zajal, porazil a pobil. Vela dni viedol Jozue vojnu so vsetkymi tymi kralmi. Nebolo mesta, ktore by bolo uzavrelo mier s Izraelovymi synmi, okrem Hevejcov, ktori byvali v Gabaone. Vsetko museli vydobyt bojom. To Pan riadil tak, ze sa zatvrdilo ich srdce a pustali sa do boja s Izraelom, aby potom bez milosti vykonal na nich kliatbu, aby ich pobil, ako Pan rozkazal Mojzisovi. V tom case prisiel Jozue a vyhubil Enakitov z vrchoviny, z Hebrona, Dabira, Anaba a z celeho Judskeho pohoria, aj z celeho Izraelskeho pohoria. Na nich a na ich mestach Jozue vykonal kliatbu. Enakitov neponechali v krajine Izraelovych synov. Zostali vsak v Gaze, Gete a Azote. Tak sa Jozue zmocnil celej krajiny tak, ako Pan slubil Mojzisovi. A Jozue ju dal do dedicneho vlastnictva Izraelitom, kazdemu kmenu jeho podiel. A krajina mala pokoj od vojny. Toto su krali krajiny, ktorych Izraelovi synovia porazili a opanovali ich uzemie na druhej strane Jordana, na vychod od rieky Arnon az po pohorie Hermon s celou vychodnou Arabou. Amorejsky kral Sehon, ktory sidlil v Hesebone. Panoval od Aroera, ktory lezi na brehu rieky Arnon, od stredu poriecia nad polovicou Galaadu az po rieku Jabok na hranici Amoncanov,aj nad Arabou az po Kenerotske jazero na vychode a az po Puste, cize Solne more, na vychode, smerom na Betsimot, a na juh po upatie svahov Fasgy. Dalej uzemie basanskeho krala Oga, ktory bol zo zvyskov Refaimcov. Sidlil v Astarote a v Edrai. Panoval nad Hermonskym pohorim, nad Salechou a nad celym Basanom az po uzemie Gesurcov a Maachovcov, aj nad polovicou Galaadu po hranicu Hesebonskeho krala Sehona. Panov sluzobnik Mojzis a Izraelovi synovia ich pobili a Panov sluzobnik Mojzis dal (ich krajinu) do vlastnictva Rubenovcom, Gadovcom a polovici Manassesovho kmena. Toto su krali krajiny, ktorych porazil Jozue s Izraelovymi synmi na druhej strane Jordana, na zapade od Balgadu v Libanonskom udoli az po vrch Chalak, ktory cnie oproti Seiru, a ich krajinu dal Jozue do vlastnictva izraelskym kmenom podla ich oddielovna vrchovine, v nizine, v Arabe, na svahoch, na pusti, v Negebe, kde byvali Hetejci, Amorejcania, Kanaancania, Ferezejci, Hevejci a Jebuzejci:kral jerissky jeden, kral haisky pri Betele jeden,kral jeruzalemsky jeden, kral hebronsky jeden,kral jerimotsky jeden, kral lachissky jeden,kral eglonsky jeden, kral gezersky jeden,kral dabirsky jeden, kral gadersky jeden,kral hermonsky jeden, kral heredsky jeden,kral lebnansky jeden, kral odolumsky jeden,kral makedsky jeden, kral betelsky jeden,kral tafuansky jeden, kral ofersky jeden,kral afeksky jeden, kral saronsky jeden,kral madonsky jeden, kral asorsky jeden,kral semeronsky jeden, kral achsafsky jeden,kral tenacky jeden, kral magedsky jeden,kral kadessky jeden, kral jachanansky na Karmele jeden,kral dorsky na Dorskom pohori jeden, kral galgalskych narodov jeden,kral tersky jeden. Vsetkych kralov spolu: tridsatjeden. Ked Jozue zostarel a bol uz v pokrocilom veku, povedal mu Pan: „Si uz starec a vysokeho veku. Ale este zostalo velmi mnoho krajiny, ktoru treba obsadit. Zostava este toto uzemie: Vsetky kraje Filistincov a cela (krajina) Gesurcovod Sichora, ktory je na vychode Egypta, az po Akaronsko na severe - to patri Kanaancanom -, pat filistinskych kniezat: gazsky, azotsky, askalonsky, getsky a akaronsky; dalej Avitina juhu, potom cele kanaanske uzemie od sidonskej Mary az po Afek, az po uzemie Amorejcanov;taktiez uzemie Giblitov a cela vychodna cast Libanonu od Bal Gada na upati Hermonskeho pohoria az tam, kde sa prichadza do Ematu. Chcem, aby boli pred Izraelitmi vypudeni vsetci obyvatelia pohoria od Libanonu az po Maserefot Majim, vsetci Sidoncania. Len to losom pridel Izraelitom do dedicneho vlastnictva, ako som ti prikazal. Rozdel teda teraz tuto krajinu ako dedicny majetok deviatim kmenom a polovici Manassesovho kmena!“S nimi dostali Rubenovci a Gadovci svoj podiel, ktory im dal Mojzis na druhej strane Jordanu, na vychode, ako im ho dal Panov sluzobnik Mojzis:od Aroera, ktory je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktore je v strede poriecia, tiez celu rovinu od Madaby az po Dibon;dalej vsetky mesta amorejskeho krala Sehona, ktory sidlil v Hesebone, az po uzemie Amoncanov;taktiez Galaad a uzemie Gesurcov a Maachovcov, ako aj cele Hermonske pohorie a cely Basan az po Salechu,cele Basanske kralovstvo Oga, ktory panoval v Astarote a v Edrai. Ten bol zo zvyskov Refaimcov; Mojzis ich porazil a vypudil. Ale Gesurcov a Maachovcov Izraelovi synovia nevypudili. Tak zostali Gesurci a Maachovci medzi Izraelitmi az do dnesneho dna. Iba kmenu Leviho nedal podiel, lebo jeho podielom su obety prinasane Panovi, Izraelovmu Bohu, ako mu povedal. Mojzis dal teda kmenu Rubenovych synov podiel podla ich rodov. Pripadlo im uzemie od Aroera, ktory je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktore je v strede poriecia, a cela rovina az po Madabu:Hesebon a vsetky jeho dediny, ktore lezia na rovine, Dibon, Bamotbal, Betbalmaon,Jasa, Kedimot, Mafaat,Karjataim, Sabama, Saratasar na vrchu v udoli,Betfogor, svahy Fasgy, Betjesimota vsetky mesta na rovine; dalej cele kralovstvo amorejskeho krala Sehona, ktory panoval v Hesebone. Jeho porazil Mojzis, aj Sehonovych vodcov, madianske kniezata Hevea Rekema, Sura, Hura a Rebu, ktori byvali v krajine. Medzi inymi, ktorych usmrtili synovia Izraela, bol aj Beorov syn, vestec Balam, ktoreho zabili mecom. Tak bol Jordan a pobrezie hranicou Rubenovych synov. To bol podiel Rubenovcov podla ich rodov: mesta a ich dediny. Potom dal Mojzis podiel Gadovmu kmenu, Gadovcom podla ich rodov. Dostali toto uzemie: Jaser a vsetky galaadske mesta, polovicu uzemia Amoncanov az po Aroer, ktory je vychodne od Raby,a od Hesebona az po Ramot-Masfu a Betonim a od Manaima az po Dabirsko;dalej v udoli: Betaran, Betnemra, Sokot a Safon, zvysok kralovstva hesebonskeho krala Sehona; Jordan a jeho pobrezie az na koniec Kenerotskeho jazera na vychodnej strane Jordana. To je podiel Gadovcov podla ich rodov: mesta a ich dediny. Potom dal Mojzis podiel polovici Manassesovho kmena a polovica kmena Manassesovych synov dostala podla ich rodovtoto uzemie: od Manaima cely Basan, cele kralovstvo basanskeho krala Oga, vsetky Jairove dediny, ktore su v Basane, sestdesiat miest. Polovicu Galaadu vsak a mesta Ogovho basanskeho kralovstva, Astarot a Edrai, dostali synovia Manassesovho syna Machira, polovica Machirovych synov podla ich rodov. To je dedicny majetok, ktory rozdelil Mojzis na Moabskych stepiach na druhej strane Jordanu, vychodne od Jericha. Leviho kmenu vsak Mojzis nedal podiel. Pan, Izraelov Boh, je jeho podielom, ako im povedal. Toto je ten dedicny majetok, ktory dostali Izraelovi synovia v krajine Kanaan; na dedicne podiely im ho rozdelili knaz Eleazar, Nunov syn Jozue a nacelnici izraelskych kmenov. Losom im pridelili, deviatim a pol kmenu, dedicny majetok, ako nariadil Pan prostrednictvom Mojzisa. Lebo dvom a pol kmenu dal dedicny podiel Mojzis na druhej strane Jordanu. Levitom vsak Mojzis nedal dedicny podiel medzi nimi. Pretoze Jozefovi synovia tvorili dva kmene - Manassesov a Efraimov -, levitom nedal podiel v krajine, iba mesta na byvanie s okolitymi pastvinami pre dobytok, ktory si nadobudnu. Ako Pan rozkazal Mojzisovi, tak Izraelovi synovia urobili a rozdelili krajinu. Tu pristupili k Jozuemu v Galgale Judovci a Jefonov syn, Kenezejec Kaleb, mu povedal: „Ty vies o tom, co Pan povedal Boziemu muzovi Mojzisovi o mne i o tebe v Kadesbarne. Mal som styridsat rokov, ked ma Panov sluzobnik Mojzis vyslal z Kadesbarny na vyzvedy do krajiny. Podal som mu taku spravu, ktora zodpovedala mojmu presvedceniu. Kym moji bratia, ktori sli so mnou ta hore, strasili srdce ludu, ja som siel dosledne za Panom, svojim Bohom. V ten den Mojzis prisahal: »Zem, po ktorej kracala tvoja noha, bude naveky dedicnym majetkom tvojim i tvojich synov, lebo si dosledne siel za Panom, svojim Bohom!«A teraz mi Pan doprial zivota, ako slubil. Uz je styridsatpat rokov odvtedy, co Pan vyslovil tento prislub pred Mojzisom, ked chodil Izrael po pusti. Teraz mam osemdesiatpat rokov!A dnes som este taky silny, ako som bol vtedy, ked ma Mojzis vyslal (na vyzvedy). A aku silu som mal vtedy, taku istu silu mam aj dnes, ci uz treba vyjst do boja alebo sa z neho vratit. Tak teraz mi daj tuto vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pan. Ved si vtedy pocul, ze su tam Enakiti a velke opevnene mesta. Mozno je Pan so mnou a podari sa mi ich vypudit, ako prislubil Pan. “Nato ho Jozue pozehnal a dal Jefonovmu synovi Kalebovi Hebron za dedicny podiel. Preto Hebron az podnes patri ako dedicny majetok Jefonovmu synovi, Kenezejcovi Kalebovi, lebo on dosledne siel za Panom, Izraelovym Bohom. Hebron sa predtym volal Mestom Arbeovym. To bol najvacsi clovek medzi Enakitmi. A krajina mala od vojny pokoj. Podiel kmena Judovcov podla ich rodov siahal na juhu k hranici Edomska, k pusti Sin, k najkrajnejsiemu juhu. Ich hranica sa zacina na konci Solneho mora, od juzneho zalivu. Dalej ide juzne od Skorpionovej vysociny, prechadza na Sin, stupa juzne od Kadesbarny, pokracuje na Esron, potom ide hore do Adara, zahyba do Karkay,potom prechadza do Asemony, dalej ide k Egyptskemu potoku a hranica sa konci pri Mori. Toto bude vasa juzna hranica. Vychodnou hranicou je Solne more az po ustie Jordanu. Severna hranica sa zacina od vybezku mora pri usti Jordanu. Potom hranica stupa od Bet-Hagly a prechadza severne od Bet-Araby. Dalej hranica vystupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. Potom hranica ide z udolia Achor hore do Debery a zahyba na sever do Galgaly oproti vysocine Adomim, ktora je juzne od potoka. Potom hranica prechadza vodou Slnecneho pramena a konci sa pri prameni Rogel. Odtial hranica vystupuje do udolia Ben-Enom po juznej strane Jebuzejcov, cize Jeruzalema. Dalej hranica vystupuje na konciar vrchu, ktory lezi zapadne od udolia Enom na severnom konci udolia Refaim. Od konciara vrchu hranica zataca k pramenu Vody Neftoachovej a ide dalej k mestam Efronovho pohoria. Potom hranica zahyba do Baly, to je Karjatiarim. Od Baly sa hranica toci na zapad k vysocine Seir, prechadza po severnej strane vrchu Jarim, to je Cheslon, zostupuje do Bet-Semesa a prechadza do Tamny. Dalej ide hranica po severnej strane Akarona, potom sa ohyba do Sechrony, prechadza cez vrch Bala a ide dalej do Jebneela; a hranica sa konci pri mori. Zapadnou hranicou je Velke more s pobrezim. Toto je hranica Judovcov podla ich rodov dookola. Jefonovmu synovi Kalebovi dal Jozue podiel uprostred Judovcov, ako mu rozkazal Pan, totiz mesto Enakovho otca Arbea, co je Hebron. Kaleb odtial vypudil troch Enakovych synov, Sesaja, Ahimana a Tolmaja; Enakovych potomkov. Odtial tiahol vyssie proti obyvatelom Dabira. Dabir sa prv menoval Karjat-sefer. Tu povedal Kaleb: „Kto premoze Karjat-sefer a zaujme ho, tomu dam za zenu svoju dceru Aksu. “A dobyl ho Otoniel, syn Keneza, ktory bol Kalebovym bratom. I dal mu za zenu svoju dceru Aksu. Ked mala odist, podpichovala ho, aby ziadal od jej otca nejake pole. I zoskocila z osla a Kaleb sa jej opytal: „Co ti je?“Odpovedala: „Daj mi veno! Dal si mi sice pole v Negebe, ale daj mi aj vodne pramene!“ Dal jej teda horne pramene i dolne pramene. To je dedicny podiel kmena Judovych synov podla ich rodov. Mesta v Negebe, na pohranici kmena Judovcov az po edomsku hranicu, boli: Kabseel, Eder, Jagur,Kina, Dimona, Adada,Kades, Asor, Jetnam,Zif, Telem, Balot,Novy Asor, Karjot-Hesron, to je Asor,Amam, Sama, Molada,Aser-gada, Hasemon, Bet-felet,Hasersual, Bersabe, Baziotia,Bala, Jim, Esem,Eltolad, Kesil, Harma,Sikeleg, Medemena, Sensena,Lebaot, Selim, Aen-Remon. Spolu dvadsatdevat miest s ich dedinami. Na nizine: Estaol, Sarea, Asena,Zanoe, Enganim, Tafua, Enaim,Jerimot, Odolam, Socho, Azeka,Saraim, Aditaim, Gedera, Gederotaim: strnast miest s ich dedinami. Sanan, Hadasa, Magdal-gad,Delean, Masefa, Jektel,Lachis, Baskat, Eglon,Chebon, Leheman, Ketlis,Giderot, Bet-Dagon, Nama a Makeda: sestnast miest s ich dedinami. Labana, Eter, Asan,Jefta, Esna, Nesib,Keila, Achzib, Maresa: devat miest s ich dedinami. Akaron so svojimi dedinami a osadami. Od Akarona az po more vsetko, co je na okoli (Azota a jeho dedin):Azot s jeho dedinami a osadami, Gaza s jej dedinami a osadami az po Egyptsky potok. Velke more je teda hranica. Na vrchovine: Samir, Jeter, Sokot,Dana, Karjat-sena, to je Dabir,Anab, Istemo, Anim,Gosen, Olon a Gilo: jedenast miest s ich dedinami. Arab, Ruma, Esan,Janum, Bet-Tafua, Afeka,Atmata, Karjat-Arbe, to je Hebron, a Sior: devat miest s ich dedinami. Maon, Karmel, Zif, Jota,Jezrael, Jukadam, Zanoe,Akain, Gabaa a Tamma: desat miest s ich dedinami. Halhul, Besur, Gedor,Maret, Bet-Anot, Eltekon: sest miest s ich dedinami. Karjat-bal, to je Karjatiarim, a Areba: dve mesta s ich dedinami. Na pusti: Bet-Araba, Medin, Sachacha,Nebsan, Solne mesto a Engadi: sest miest s ich dedinami. Ale Jebuzejcov, obyvatelov Jeruzalema, Judovci nemohli vypudit. Tak Jebuzejci byvaju s Judovcami v Jeruzaleme az dodnes. Jozefovcom pripadlo losom (uzemie), ktoreho hranica sa zacina na Jordane oproti Jerichu, vychodne od jerisskych vod. Od Jericha ide dalej cez pust, ktora sa taha hore na Betelske pohorie. Z Betelu ide dalej cez Luzu a prechadza na uzemie Arcanov, do Atarota. Nato zostupuje na zapad na uzemie Jefletanov, po kraj Dolneho Bethorona, az do Gazera. A jej koniec je pri mori. Aj Jozefovi synovia, Manasses a Efraim, dostali dedicny podiel. Uzemie Efraimovych synov podla ich rodov bolo toto: Hranicou ich dedicneho podielu na vychode je Atarot-Adar az po Horny Bethoron. Potom ide hranica dalej k moru, severne od Machmetata. Nato sa hranica staca na vychod az po Tanat-Selo a prechadza pomimo neho na vychod do Janoe. Z Janoe zostupuje do Atarota a do Naraty, dosahuje Jericho a ide dalej az k Jordanu. Z Tafuy ide hranica na zapad k potoku Kana, az sa konci pri mori. To je dedicny podiel kmena Efraimovych synov podla ich rodov. Efraimovym synom boli oddelene aj mesta, ktore lezali uprostred dedicneho podielu Manassesovych synov: vsetky mesta s ich dedinami. Ale Kanaancanov, ktori byvali v Gazere, nevypudili. A tak byvaju Kanaancania uprostred Efraimovcov az dodnes a su im poddani. Losom bol prideleny podiel aj Manassesovmu kmenu. On bol totiz Jozefov prvorodeny. Machir, Manassesov prvorodeny, Galaadov otec - pretoze bol bojovnikom - dostal Galaad a Basan. Ostatni Manassesovi synovia dostali podiel podla ich rodov: Abiezerovi synovia, Helekovi synovia, Ezrielovi synovia, Sechemovi synovia, Heferovi synovia a Semidovi synovia. To su muzski potomkovia Jozefovho syna Manassesa podla ich rodov. Salfad, syn Hefera, syna Galaada, syna Machira, syna Manassesa, nemal synov, len dcery. Mena jeho dcer su tieto: Maala, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. Ony predstupili pred knaza Eleazara, pred Nunovho syna Jozueho a pred nacelnikov a povedali: „Pan rozkazal Mojzisovi, aby sme dostali dedicny podiel medzi nasimi bratmi. “ Dal im teda podla Panovho rozkazu dedicny podiel medzi bratmi ich otca. Tak Manassesovi pripadlo desat dielov okrem krajiny Galaad a Basan na druhej strane Jordanu. Manassesove dcery dostali totiz dedicny podiel medzi jeho synmi. Krajina Galaad vsak pripadla ostatnym Manassesovym synom. Manassesova hranica sa tiahne od Asera pri Machmetate, ktory je vychodne od Sichemu. Dalej hranica pokracuje na juh k obyvatelom En-Tafuy. Okolie Tafuy patri Manassesovi, ale sama Tafua na Manassesovej hranici patri Efraimovcom. Potom hranica zostupuje k potoku Kana, juzne od potoka. Tieto mesta patria Efraimovcom uprostred Manassesovych miest. Dalej Manassesova hranica pokracuje severne od potoka, az sa konci pri mori. Tak juh patri Efraimovcom a sever zas Manassesovcom. More je jeho hranicou. Na severe hranicili s Aserom a na vychode s Isacharom. V (uzemi) Isacharovom a Aserovom patrili Manassesovi: Betsan s jeho dedinami, Jeblaam s jeho dedinami, obyvatelia Dora s jeho dedinami, obyvatelia Endora s jeho dedinami, obyvatelia Tenaku s jeho dedinami, obyvatelia Mageda s jeho dedinami: tri hornate okresy. Ale Manassesovi synovia sa nevladali zmocnit tychto miest a tak sa umoznilo Kanaancanom zostat v tejto krajine. Ked vsak Izraelovi synovia zosilneli, donutili ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanili. Tu vraveli Jozuemu Jozefovi synovia: „Preco si mi dal za dedicny majetok len jeden los a len jeden podiel, ved som pocetny lud, lebo Pan mi az dosial zehnal?“Jozue im odpovedal: „Ak si pocetny lud, chod hore do lesa a vyrub si tam nieco v krajine Ferezejcov a Rafaimovcov, ked ti je Efraimska vrchovina priuzka!“Jozefovi synovia vraveli: „Vrchovina nam nestaci a vsetci Kanaancania, ktori obyvaju nizinu, ci uz ti v Betsane a jeho dedinach alebo ti na jezraelskej rovine, pouzivaju zelezne vozy. “Jozue povedal Jozefovmu domu, Efraimovmu totiz a Manassesovmu: „Si pocetny lud a mas velku silu. Nedostanes iba jeden los. Prideli sa ti aj vrchovina. Kedze je to les, musis ho vyrubat. Potom ti bude prinasat svoje ovocie. Lebo Kanaancanov vyhubis, hoci maju zelezne vozy a su silni. “Potom sa cela izraelska pospolitost zhromazdila v Sile. Tam postavili stanok zjavenia. Krajina im bola totiz poddana. Ale z Izraelovych synov zostavalo este sedem kmenov, ktorym nebol prideleny vlastny dedicny podiel. Preto Jozue vravel Izraelovym synom: „Dokial sa budete okunat vyjst a zaujat krajinu, ktoru vam dal Pan, Boh vasich otcov?Pripravte si z kazdeho kmena troch muzov! Chcem ich vyslat, aby sa uz vybrali a rozisli sa po krajine, popisali ju vzhladom na svoj dedicny podiel a potom aby sa vratili ku mne. Rozdelte si ju na sedem dielov! Juda zostane vo svojom podiele na juhu a Jozefov dom zostane na svojom uzemi na severe. Rozpiste krajinu na sedem dielov a prineste mi to sem! Tu pred Panom, nasim Bohom, vam hodim los. Leviti preto nemaju podiel medzi vami, lebo Panovo knazstvo je ich dedicnym podielom. Gad, Ruben a polovica Manassesovho kmena uz dostali svoj podiel na druhej strane Jordanu, na vychode; dal im ho Panov sluzobnik Mojzis. “Ked sa muzovia vyberali na cestu, aby spisali krajinu, Jozue im nariadil: „Chodte, pochodte krajinu a spiste ju! Potom sa vratte ku mne! Tu v Sile vam hodim los pred Panom. “Nato muzovia odisli. Pochodili krajinu a popisali ju do zvitku - mesto za mestom - v siedmich dieloch a vratili sa k Jozuemu do tabora v Sile. Jozue im hodil los v Sile pred Panom. Tam Jozue rozdelil Izraelovym synom krajinu podla ich oddielov. A los padol na kmen Benjaminovych synov podla ich rodov. Uzemie, ktore im losom pripadlo, je medzi Judovcami a Jozefovcami. Ich severna hranica sa zacina na Jordane. Odtial hranica vystupuje na ubocie severne od Jericha, stupa dalej na zapad na vrchovinu a konci sa v pusti Bet-Aven. Odtial hranica prechadza k Luze, na svah juzne od Luzy, to je Betel. Nato hranica zostupuje do Atarot-Adara na vyvyseninu, ktora je juzne od Dolneho Bethorona. Tu sa hranica ohyba a obracia sa na juh po zapadnej strane vyvyseniny, ktora je juzne od Dolneho Bethorona, a konci sa pri Karjat-Bale, to je Karjatiarim, mesto Judovcov. To bola zapadna strana. Juzna strana sa zacina pri okraji Karjatiarima. Potom hranica tiahne dalej na zapad az k pramenu Studienky Neftoachovej. Potom hranica zostupuje na upatie vrchu, ktory je oproti udoliu Ben-Enom, severne od Refaimskej roviny, sklana sa do udolia Enom, na juznu stranu Jebuzejcov, az zostupi k pramenu Rogel. Potom sa obracia na sever, ide k Slnecnemu pramenu,dalej smeruje ku Kuzelovitym kopcom, ktore cneju oproti vysocine Adomim, a zostupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. Dalej ide na sever ku svahom oproti Arabe a zostupuje do Araby. Nato hranica prechadza na severny svah Bet-Hagly. Hranica sa konci pri severnom vybezku Solneho mora, na juznom konci Jordanu. To bola juzna hranica. Na vychodnej strane bude hranicou Jordan. To je dedicny podiel Benjaminovych synov podla ich hranic dookola a podla ich rodov. Mesta kmena Benjaminovych synov podla ich rodov su: Jericho, Bet-Hagla, Emek-Kasis,Bet-Araba, Samaraim, Betel,Avim, Afara, Ofera,Dedina Emona, Ofni a Gabaa: dvanast miest s ich dedinami. Gabaon, Rama, Berot,Mesfe, Kafara, Amosa,Rekem, Jarefel, Tarela,Sela, Elef, Jebus - to je Jeruzalem -, Gabaat a Karjat: strnast miest s ich dedinami. To je dedicny podiel Benjaminovych synov podla ich rodov. Druhy los padol na Simeona, na kmen Simeonovych synov podla ich rodov. Ich dedicny podiel bol uprostred podielu Judovcov. V ich dedicnom podiele bolo: Bersabe, (Sabe), Molada,Hasersual, Bala, Asem,Eltolad, Betul, Harma,Sikeleg, Bet-Marchabot, Hasersusa,Bet-Lebaot a Sarohen: trinast miest s ich dedinami. Ain-Remon, (Talcha), Atar, Asan: styri mesta s ich dedinami. Dalej vsetky dediny, ktore su okolo tychto miest az po Balat-Ber a Ramu na juhu. To je dedicny podiel Simeonovcov podla ich rodov. Podiel Simeonovcov bol (oddeleny) z podielu Judovcov; Judovym synom bol totiz ich podiel privelky. Tak Simeonovci dostali svoj dedicny podiel uprostred ich dedicneho podielu. Treti los padol na Zabulonovych synov podla ich rodov. Hranica ich dedicneho podielu siaha az po Sarid. Na zapad stupa ich hranica (smerom k moru) do Meraly, ide az k Debasetu a dotyka sa potoka, ktory je vychodne od Jekonama. A zo Sarida ide zasa na vychod, k vychodu slnka, na uzemie Keselet-Tabora, dalej do Dabereta a potom stupa do Jafie. Odtial prechadza na vychod, k vychodu slnka, do Get-Hefera, Takasina, vchadza do Remona Amtara a zataca sa do Noga. Potom sa hranica ohyba severne od Hanatona a konci sa v udoli Jeftahel. … Kated, Nalol, Semeron, Jedala a Betlehem: dvanast miest s ich dedinami. To je dedicny podiel Zabulonovcov podla ich rodov: tieto mesta s ich dedinami. Stvrty los padol na Isachara, na Isacharovych synov podla ich rodov. Ich hranica je Jezrael, Kasalot, Sunem,Hafaraim, Seon, Anaharat,Rabot, Kesion, Abes,Ramet, En-Ganim, En-Hada a Bet-Feses. Hranica siaha k Taboru, Sehesime, Bet-Semesu a hranica sa konci na Jordane: sestnast miest s ich dedinami. To je dedicny podiel kmena Isacharovcov podla ich rodov: mesta s ich dedinami. Piaty los padol na kmen Aserovych synov podla ich rodov. Ich hranica je Halkat, Chali, Beten, Aksaf,Elmelech, Amad a Mesal. Potom zasahuje (vrch) Karmel na zapadnej strane a potok (Sichor) Labanat. Nato sa staca na vychod do Bet-Dagona, siaha az k Zabulonovi a k udoliu Jeftahel na severe, dalej k Bet-Emeku a Nehielu a pokracuje severne na Kabul,Abran, Rohob, Hamona a Kanu az do Velkeho Sidona. Potom hranica zahyba do Hormy a az do opevneneho mesta Tyru. Nakoniec hranica zataca do Hosy a konci sa pri Mori. … Machaleb, Achziba,Amma, Afek a Rohob: dvadsatdva miest s ich dedinami. To je dedicny podiel kmena Aserovcov podla ich rodov: tieto mesta s ich dedinami. Na Neftalimovcov padol siesty los, na Neftaliho synov podla ich rodov. Ich hranica ide od Helefa, od Sananimskej dubiny, od Adami-Nekeba a Jebnaela az k Lekumu a konci sa na Jordane. Potom sa hranica zataca na zapad do Azanot-Tabora a odtial ide dalej do Hukuky. Na juhu siaha k Zabulonovi, na zapade sa dotyka Asera a na vychode Jordana. Opevnene mesta su: Asedim, Ser, Emat, Rekat, Keneret,Edema, Arama, Asor,Kedes, Edrai, En-Hasor,Jeron, Magdalel, Horem, Bet-Anat a Bet-Semes: devatnast miest s ich dedinami. To je dedicny podiel kmena Neftalimovcov podla ich rodov: mesta s ich dedinami. Siedmy los padol na kmen Danovych synov podla ich rodov. Uzemie ich dedicneho podielu je Saraa, Estaol, Hir-Semes,Selebin, Ajalon, Jetela,Elon, Temna, Akron,Elteke, Gebeton, Balat,Jud, Bane-Barach, Get-Remon,Mejarkon, Arekon s pobrezim pri Joppe. Ale Danovcom sa uzemie stracalo. Preto Danovi synovia vytiahli a bojovali proti Lesemu. Dobyli ho, vyhubili mecom, obsadili ho a usadili sa v nom. A nazvali Lesem Danom podla mena svojho otca Dana. To je dedicny podiel kmena Danovcov podla ich rodov: tieto mesta s ich dedinami. Ked ukoncili delbu krajiny na jednotlive uzemia, Izraeliti dali podiel aj Nunovmu synovi Jozuemu vo svojom strede. Podla Panovho rozkazu mu dali mesto, ktore si ziadal, Tamnat-Saru na Efraimskom pohori. On si mesto vybudoval a usadil sa v nom. Toto su dedicne podiely, ktore losom rozdelili knaz Eleazar, Nunov syn Jozue a nacelnici izraelskych kmenov v Sile pred Panom pri vchode do stanku zjavenia. Tak dokoncili delbu krajiny. Pan povedal Jozuemu: „Povedz Izraelovym synom:Urcite si mesta utocista, o ktorych som vam hovoril prostrednictvom Mojzisa,aby tam mohol utiect vrah, ktory zabil niekoho omylom, nevedomky, aby vam boli utocistami pred pomstitelom krvi. Kto utecie do jedneho z tychto miest, nech sa zastavi pred vchodom do mestskej brany a starsim toho mesta nech rozpovie svoju vec. Potom nech ho pustia k sebe, do mesta, a vykazu mu miesto, aby mohol u nich byvat. Ked ho bude pomstitel krvi prenasledovat, nech mu nevydaju vraha, lebo zabil svojho blizneho nevedomky, bez toho, ze by bol byval predtym jeho nepriatelom. V meste ma zostat az dovtedy, kym sa nedostavi na sud pred lud a az do smrti velknaza, ktory bude v tom case. Potom sa moze vrah vratit do svojho mesta, do svojho domu, do toho mesta, z ktoreho utiekol. “Vyznacili teda Kedes v Galilei na Neftaliho pohori, Sichem na Efraimskom pohori a Karjat-Arbe, to je Hebron, na Judskom pohori. Na druhej strane Jordanu, vychodne od Jericha, z Rubenovho kmena urcili Bosor, ktory je v stepi na nahornej rovine, z Gadovho kmena Ramot v Galaade a z kmena Manassesovho Gaulon v Basane. Tieto mesta boli urcene pre kazdeho Izraelitu a cudzinca, ktory sa u nich zdrziaval, aby ta mohol utiect kazdy, kto zabil niekoho omylom, a aby nezomrel pod rukou pomstitela krvi, kym sa nedostavi pred lud. Tu pristupili rodovi nacelnici levitov ku knazovi Eleazarovi, k Nunovmu synovi Jozuemu a ku kmenovym nacelnikom Izraelovych synova vraveli im v Sile v krajine Kanaan: „Pan rozkazal prostrednictvom Mojzisa, aby sme dostali mesta na byvanie a k nim patriace pastviny pre nas dobytok. “A Izraelovi synovia dali levitom zo svojho dedicneho podielu podla Panovho rozkazu tieto mesta s ich pastvinami. Los padol na rody Kaatovcov: Synovia knaza Arona dostali medzi levitmi z Judovho kmena, zo Simeonovho kmena a z Benjaminovho kmena trinast miest. Ostatni Kaatovci dostali pri losovani z rodov Efraimovho kmena, z Danovho kmena a z polovice Manassesovho kmena desat miest. Gersonovci dostali pri losovani z rodov Isacharovho kmena, z Aserovho kmena, z Neftaliho kmena a z polovice Manassesovho kmena v Basane trinast miest. Konecne Merarovci podla ich rodov dostali z Rubenovho kmena, z Gadovho kmena a zo Zabulonovho kmena dvanast miest. Izraelovi synovia losom odovzdali levitom tieto mesta s okolitymi pastvinami, ako nariadil prostrednictvom Mojzisa Pan. Z kmena Judovcov a z kmena Simeonovcov dostali tieto mesta aj s ich pastvinami:Aronovci z levitskych rodov Kaatovcov - lebo na nich padol prvy los - dostalimesto Enakovho otca Arbea, ktore sa nazyva Hebron, na Judskom pohori spolu s okolitymi pastvinami. Ale mestsky chotar aj s jeho dedinami dali do vlastnictva Jefonovmu synovi Kalebovi. Synom knaza Arona odovzdali teda Hebron, mesto utocista pre vrahov, aj s jeho pastvinami, dalej Lobnu s jej pastvinami,Jeter s jeho pastvinami, Estemo s jeho pastvinami,Holon s jeho pastvinami, Dabir s jeho pastvinami,Ain s jeho pastvinami, Jetu s jej pastvinami a Bet-Semes s jeho pastvinami: devat miest z tychto dvoch kmenov. Z Benjaminovho kmena: Gabaon s jeho pastvinami, Gabau s jej pastvinami,Anatot s jeho pastvinami a Almon s jeho pastvinami: styri mesta. Vsetkych miest pre Aronovcov-knazov dovedna: trinast miest s ich pastvinami. Mesta, ktore pri losovani pripadli levitskym rodom Kaatovcov, ktore este ostavali z Kaatovych synov, boli z Efraimovho kmena. Tak im dali mesto utocista pre vrahov Sichem s jeho pastvinami na Efraimskom pohori, Gazer s jeho pastvinami,Kibsaim s jeho pastvinami a Bethoron s jeho pastvinami: styri mesta. Z Danovho kmena Elteko s jeho pastvinami, Gabaton s jeho pastvinami,Ajalon s jeho pastvinami a Get-Remon s jeho pastvinami: styri mesta. Z polovice Manassesovho kmena Tanach s jeho pastvinami a Jeblaam s jeho pastvinami: dve mesta. Spolu vsetkych miest pre rody ostatnych Kaatovcov bolo desat miest s ich pastvinami. Gersonovci z levitskych rodov dostali z polovice Manassesovho kmena: Gaulon, mesto utocista pre vrahov v Basane, aj s jeho pastvinami a Bosru s jej pastvinami: dve mesta. Z Isacharovho kmena: Kesion s jeho pastvinami, Daberet s jeho pastvinami,Jaramot s jeho pastvinami a En-Ganim s jeho pastvinami: styri mesta. Z Aserovho kmena: Masal s jeho pastvinami, Abdon s jeho pastvinami,Helkat s jeho pastvinami a Rohob s jeho pastvinami: styri mesta. Z Neftaliho kmena: Kedes, mesto utocista pre vrahov v Galilei, aj s jeho pastvinami, Hamot-Dor s jeho pastvinami a Kartan s jeho pastvinami: tri mesta. Dovedna vsetkych miest Gersonovcov podla ich rodov bolo trinast s ich pastvinami. Rody Merarovcov, ostatnych levitov, dostali: Zo Zabulonovho kmena Jeknam s jeho pastvinami, Kartu s jej pastvinami,Damnu s jej pastvinami a Nalol s jeho pastvinami: styri mesta. (Na druhej strane oproti Jerichu) z Rubenovho kmena Bosor (mesto utocista pre vrahov) s jeho pastvinami, Jachsu s jej pastvinami, Kedemot s jeho pastvinami a Mefat s jeho pastvinami: styri mesta. Z Gadovho kmena: Ramot, mesto utocista pre vrahov v Galaade, s jeho pastvinami, Manaim s jeho pastvinami, Hesebon s jeho pastvinami a Jaser s jeho pastvinami: dovedna styri mesta. Spolu vsetkych miest, ktore losom pripadli jednotlivym rodom Merarovcov, co este zostavali z levitskych rodov, bolo dvanast miest. Vsetkych levitskych miest uprostred dedicneho vlastnictva Izraelovych synov bolo styridsatosem miests ich pastvinami. K tymto mestam sa teda pocitalo samo mesto a jeho okolite pastviny. Tak to bolo pri vsetkych tychto mestach. Tak dal Pan Izraelovi celu krajinu, o ktorej prisahal ich otcom, ze im ju da. Zaujali ju a usadili sa v nej. A Pan im daroval pokoj dookola; vsetko tak, ako prisahal ich otcom. Nik zo vsetkych ich nepriatelov im neodolal; vsetkych ich nepriatelov dal Pan do ich ruky. Zo vsetkych prislubov, ktore dal Pan Izraelovmu domu, nezostal ani jediny nesplneny; vsetko sa splnilo. Vtedy Jozue povolal Rubenovcov, Gadovcov a polovicu Manassesovho kmenaa vravel im: „Splnili ste vsetko, co vam nariadil Panov sluzobnik Mojzis, aj mna ste posluchli vo vsetkom, co som vam rozkazal. Za ten dlhy cas az dodnes ste neopustili svojich bratov a verne ste zachovali rozkaz Pana, svojho Boha. Kedze Pan, vas Boh, nateraz udelil pokoj vasim bratom, ako im prislubil, vratte sa teraz a chodte do svojich stanov, do svojej vlastnej krajiny, ktoru vam dal Panov sluzobnik Mojzis na druhej strane Jordanu. Len na to velmi dbajte, aby ste konali podla prikazu a zakona, ktory vam ulozil Panov sluzobnik Mojzis: milovat Pana, svojho Boha, kracat po vsetkych jeho cestach, zachovavat jeho prikazy, prilipnut k nemu, sluzit mu celym svojim srdcom a celou svojou dusou. “Jozue ich pozehnal a prepustil ich. Nato sa odobrali do svojich stanov. Jednej polovici Manassesovho kmena dal Mojzis podiel v Basane, druhej jeho polovici dal zasa Jozue (podiel) s ich bratmi na zapadnej strane Jordanu. A ked ich Jozue prepustal do ich stanov, este ich pozehnal. Povedal im: „Vratte sa do svojich stanov s bohatym majetkom a s pocetnym dobytkom, so striebrom, zlatom, medou, zelezom a premnohym satstvom! Podelte sa o to, co ste ukoristili u svojich nepriatelov, so svojimi bratmi!“Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmena sa teda vydali na spiatocnu cestu od Izraelovych synov zo Sila v krajine Kanaan, aby sa vratili do krajiny Galaad, do krajiny svojho podielu, ktora presla do ich vlastnictva na rozkaz, ktory dal prostrednictvom Mojzisa Pan. Ked dosli k jordanskym Kuzelovitym kopcom, ktore su este v krajine Kanaan, postavili Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmena tam pri Jordane oltar, velky, zdaleka viditelny oltar. Tu sa dopoculi Izraelovi synovia takuto zvest: „Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmena si postavili oltar proti krajine Kanaan, na jordanskych kuzelovitych kopcoch, z druhej strany Izraelovych synov. “Ked sa to teda Izraelovi synovia dozvedeli, zhromazdil sa vsetok izraelsky lud do Sila, aby vytiahol proti nim do boja. Nato Izraelovi synovia poslali k Rubenovcom, Gadovcom a k polovici Manassesovho kmena do krajiny Galaad Finesa, syna knaza Eleazara,a s nim desat nacelnikov, po jednom nacelnikovi z kazdeho kmena Izraelovych pokoleni. Boli to kmenovi nacelnici jednotlivych Izraelovych pokoleni. Oni dosli k Rubenovcom, Gadovcom a k polovici Manassesovho kmena do krajiny Galaad a vraveli im:„Toto vam odkazuje vsetok Panov lud: Co je to za vierolomnost, ktorej ste sa dopustili proti Izraelovmu Bohu?! Tym, ze ste si postavili oltar, odvratili ste sa dnes od Pana, ba dnes ste sa tym vzburili proti Panovi. Nestaci nam fegorska nepravost, od ktorej sme sa neocistili dodnes, lebo trest za jednu urazku presiel na celu Panovu pospolitost?!Vy ste sa vsak dnes chceli odvratit od Pana. A keby ste sa dnes vzburili proti Panovi, uz zajtra by sa rozhneval na celu Izraelovu pospolitost. Ak sa vam zda, ze vasa vlastna krajina je necista, tak prejdite do krajiny, ktoru vlastni Pan, kde je Panov pribytok, a usadte sa medzi nami. Ale neburte sa proti Panovi a neburte sa ani proti nam tym, ze si staviate oltar okrem oltara Pana, nasho Boha. Ci sa nedopustil Zareho syn Achan vierolomnosti pri kliatbe? A (Panov) hnev dolahol na celu Izraelovu pospolitost. A on nebol jediny, ktory zomrel za svoj hriech. “Rubenovci, Gadovci a polovica Manassesovho kmena odpovedali nacelnikom izraelskych kmenov:„Vsemohuci Boh, Pan - vsemohuci Boh, Pan to vie a musi to vediet aj Izrael: Ak to bola vzbura alebo vierolomnost proti Panovi, tak nech nas dnes nechrani!Ak sme si postavili oltar preto, aby sme sa odvratili od Pana, alebo ak sa to stalo preto, aby sme na nom prinasali celostne zertvy a obety, alebo aby sme na nom obetovali pokojne zertvy, nech nas sam Pan vola na zodpovednost!Naozaj zodpovedne a odovodnene sme to urobili. Povedali sme si totiz: Zajtra povedia vasi synovia nasim synom: »Co mate vy od Pana, Izraelovho Boha?Pan predsa polozil medzi nas a vas, Rubenovi a Gadovi synovia, Jordan ako hranicu. Vy nemate nijaky podiel na Panovi. « A tak vase deti nakoniec privedu nase k tomu, aby sa nebali Pana. Preto sme si povedali: Dajme sa teda do prace a postavme si oltar, lenze nie na celostne zertvy a obety,ale preto, aby bol svedectvom medzi nami a vami a nasimi potomkami, ktori pridu po nas, ze sme ochotni konat Panovu sluzbu pred jeho tvarou svojimi celopalmi, zertvami a pokojnymi obetami. Takto v buducnosti nebudu moct povedat vasi synovia nasim synom: »Nemate podiel na Panovi. «Dalej sme si povedali: A keby to aj chceli v buducnosti povedat ci uz nam alebo nasim potomkom, (odpovieme im): Pozrite na stavebny sloh Panovho oltara, ktory zhotovili nasi otcovia, nie vsak na celostne zertvy ani na obety, ale preto, aby bol svedectvom medzi nami a vami. Kiez je daleko od nas, aby sme sa vzburili proti Panovi a odvratili sa dnes od Pana stavbou oltara na celopaly, zertvy a pokojne obety okrem oltara Pana, nasho Boha, ktory je pred jeho pribytkom!“Ked knaz Fines, vodcovia ludu a izraelski kmenovi nacelnici, ktori boli s nim, vypoculi slova, ktore predniesli Rubenovci, Gadovci a Manassesovci, pacilo sa im to. A knaz Fines, Eleazarov syn, povedal Rubenovcom, Gadovcom a Manassesovcom: „Dnes vieme, ze je uprostred nas Pan, lebo ste sa nedopustili nijakej vierolomnosti proti Panovi. Teraz ste vytrhli Izraelovych synov z Panovej ruky. “Potom sa knaz Fines, Eleazarov syn, a nacelnici vratili od Rubenovcov a Gadovcov z krajiny Galaad k Izraelovym synom do krajiny Kanaan a priniesli im odpoved. Odpoved sa Izraelovym synom pacila a Izraelovi synovia chvalili Boha a uz nehovorili, ze vytiahnu proti nim do boja a spustosia krajinu, v ktorej byvaju Rubenovci a Gadovci. A Rubenovci a Gadovci nazvali oltar ´E D, (to jest Svedectvo); lebo (povedali) on je svedectvom medzi nami, ze Pan je Boh. Dlhy cas po tom, co Pan daroval Izraelovi pokoj od vsetkych okolitych nepriatelov, ked bol Jozue uz stary a v pokrocilom veku,Jozue zvolal cely Izrael, jeho starsich, nacelnikov, sudcov a pisarov, a hovoril im: „Zostarel som a som v pokrocilom veku. Vy ste videli vsetko, co pre vas vykonal Pan, vas Boh, vsetkym tym nepriatelom. Lebo Pan, vas Boh, sam bojoval za vas. Pozrite, losom som vam rozdelil za dedicny podiel pre vase kmene tie narody, co este zostali zo vsetkych narodov, ktore som vyhubil od Jordana az po Velke more na zapade slnka. Pan, vas Boh, ich sam vypudi pred vami a zazenie ich kvoli vam, aby ste sa mohli zmocnit ich krajiny, ako vam prislubil Pan, vas Boh. Len budte neochvejne silni v tom, aby ste bedlivo zachovavali vsetko, co je napisane v knihe Mojzisovho zakona! Neodchylujte sa od toho ani napravo, ani nalavo,aby ste sa nedostali medzi tie narody, ktore zostali medzi vami. Nespominajte mena ich bohov, ani na nich neprisahajte, ani im nesluzte a neklanajte sa im!Musite sa pevne pridrziavat Pana, svojho Boha, ako ste to robili az podnes. Pan vypudil pred vami velke a mocne narody a nik vam neodolal az podnes. Jeden z vas prenasleduje tisic, lebo to Pan, vas Boh, bojuje za vas, ako vam slubil. Davajte si velky pozor na seba, aby ste milovali Pana, svojho Boha!Lebo ak sa zachovate inac, ak totiz budete lipnut k zvysku tych narodov, ktore zostali medzi vami, a budete s nimi uzavierat manzelstva a miesat sa s nimi a ony s vami,potom vedzte, ze Pan, vas Boh, uz nikdy nevyzenie tieto narody pred vami. Ba co viac, stanu sa vam osidlom a pascou, korbacom na vase boky a trnim vo vasich ociach, az vymiznete z tej krasnej krajiny, ktoru vam dal Pan, vas Boh. Hla, ja dnes nastupujem cestu celeho sveta. Preto uvazte celym svojim srdcom a celou svojou dusou, ze ani jeden zo vsetkych prislubov, ktore vam dal Pan, vas Boh, nezostal nevyplneny. Vsetky sa vam splnili, ani jeden z nich nie je nevyplneny. Ale ako sa vam vyplnilo kazde prislubenie, ktore vam dal Pan, vas Boh, takisto na vas dopusti kazdu hrozbu, az vas odstrani z tejto krasnej krajiny, ktoru vam dal Pan, vas Boh. Ak prestupite zmluvu Pana, svojho Boha, ktoru vam ulozil, a ak odidete (od neho) a budete sluzit inym bohom a klanat sa im, Panov hnev vzbĺkne proti vam a coskoro budete vyhubeni z tejto krasnej krajiny, ktoru vam dal. “Jozue zhromazdil vsetky Izraelove kmene do Sichemu a povolal starsich Izraela, jeho nacelnikov, sudcov a pisarov. A ked sa dostavili pred Boha,Jozue povedal vsetkemu ludu: „Toto hovori Pan, Izraelov Boh: Oddavna byvali vasi otcovia, Abrahamov a Nachorov otec Tare, na druhej strane Rieky a sluzili inym bohom. Vzal som teda vasho otca Abrahama z druhej strany Rieky a previedol som ho po celej krajine Kanaan. Rozmnozil som jeho potomstvo a dal som mu Izaka. Izakovi som dal zas Jakuba a Ezaua. Ezauovi som dal pohorie Seir, aby si ho zaujal. Jakub vsak a jeho synovia zostupili do Egypta. I poslal som Mojzisa a Arona a bil som Egyptanov (znameniami), ktore som tam robil. A ked som vyviedol (vas a) vasich otcov z Egypta, dosli ste k moru. Egyptania prenasledovali vasich otcov na vozoch a konoch az po Rakosove more. Ked volali k Panovi, on polozil medzi vas a Egyptanov temnotu a priviedol na tamtych more, ktore ich prikrylo. Na vlastne oci ste videli, co som urobil v Egypte. Potom ste dlhy cas byvali na pusti. Nato som vas priviedol do krajiny Amorejcanov, ktori byvali na druhej strane Jordanu. Ked ste proti nim bojovali, dal som ich do vasej ruky. Zaujali ste ich krajinu a ja som ich pobil pred vami. Potom povstal moabsky kral, Seforov syn Balak, a bojoval proti Izraelovi. Povolal a poslal Beorovho syna Balama, aby vam zlorecil. Ja som vsak odmietol pocuvat Balama a musel vam este aj zehnat, a tak som vas vyslobodil z jeho ruky. Potom ste presli cez Jordan a dosli ste k Jerichu. Tu bojovali proti vam jerisski obcania, Amorejcania, Ferezejci, Kanaancania, Hetejci, Gergezejcania, Hevejci a Jebuzejci. Ale dal som ich do vasej ruky. A poslal som pred vami srsne, ktore ich pred vami vypudili: dvoch amorejskych kralov; teda nie svojim mecom alebo svojim lukom (si ich premohol). Dal som vam zem, na ktorej ste sa nenamahali, mesta, ktore ste nestavali, a usadili ste sa v nich, vinice a olivove sady, ktore ste nevysadzali, a jete z nich. Teraz sa vsak bojte Pana a sluzte mu uprimne a verne, odstrante bohov, ktorym sluzili vasi otcovia na druhej strane potoka a v Egypte, a sluzte Panovi!Ak sa vam vsak nepaci sluzit Panovi, tak si dnes vyvolte, komu chcete sluzit, ci bohom, ktorym sluzili vasi otcovia na druhej strane potoka, alebo bohom Amorejcanov, v ktorych krajine byvate. Ja vsak a moj dom, my chceme sluzit Panovi. “Lud odpovedal: „Kiez je daleko od nas, aby sme opustili Pana a sluzili inym bohom!Ved on je Pan, nas Boh, ktory nas - a tiez nasich otcov - vyviedol z egyptskej krajiny, z otrokarne, ktory pred nasimi ocami robil tie velke divy a chranil nas celou cestou, po ktorej sme isli, a medzi vsetkymi narodmi, uprostred ktorych sme prechadzali. Pan vypudil pred nami vsetky narody, aj Amorejcanov, ktori obyvali krajinu. Aj my chceme sluzit Panovi, lebo on je nas Boh!“Jozue vsak namietal ludu: „Vy nebudete moct sluzit Panovi! Ved on je svaty Boh, ziarlivy Boh. On neodpusti vase priestupky a hriechy. Ak vy opustite Pana a budete sluzit cudzim bohom, tak aj on sa odvrati od vas a dopusti na vas zlo a znici vas, hoci vam predtym preukazoval dobrodenia. “Lud vsak odvetil Jozuemu: „Nie, my chceme sluzit Panovi. “Jozue nato povedal ludu: „Sami ste svedkami proti sebe, ze ste si vyvolili Pana, aby ste mu sluzili. “ Odpovedali mu: „Ano, sme. “„A teraz odstrante cudzich bohov, ktorych mate uprostred seba, a naklonte si srdce k Panovi, Izraelovmu Bohu!“Lud odpovedal Jozuemu: „Panovi, nasmu Bohu, chceme sluzit. Jeho hlas chceme pocuvat. “V ten den uzavrel Jozue s ludom zmluvu a dal mu zakon a pravo v Sicheme. A Jozue zapisal tieto slova do knihy Bozieho zakona. Potom vzal velky kamen a postavil ho tam pod terebintom, ktory bol na mieste zasvatenom Panovi. Pritom Jozue povedal vsetkemu ludu: „Hla, tento kamen bude svedcit proti nam, lebo vypocul vsetky slova Panove, ktore k nam hovoril. Preto bude svedkom proti vam, aby ste nezapierali svojho Boha. “Nato Jozue lud prepustil, kazdeho do jeho dedicneho podielu. Po tychto udalostiach Nunov syn Jozue, Panov sluzobnik, zomrel vo veku stodesiatich rokov. Pochovali ho na uzemi jeho dedicneho podielu v Tamnatsare na Efraimskej vrchovine, severne od vrchu Gas. Izrael sluzil Panovi po vsetky Jozueho dni a po vsetky dni starsich, co este dlho zili po Jozuem a poznali vsetky Panove skutky, ktore on vykonal pre Izrael. Jozefove kosti, ktore Izraelovi synovia priniesli z Egypta, pochovali v Sicheme, na zahone, ktory kupil Jakub od synov Sichemovho otca Hemora za sto striebornych a ktory dostali za dedicny podiel Jozefovi synovia. Aj Aronov syn Eleazar zomrel a pochovali ho v Gabae, (meste) jeho syna Finesa, ktore mu bolo pridelene na Efraimskom pohori. Po Jozueho smrti sa Izraelovi synovia opytali Pana: „Kto z nas ma vytiahnut prvy do boja proti Kanaancanom?“A Pan odpovedal: „Nech vytiahne Juda! Hla, krajinu mu davam do ruky!“A Juda poziadal svojho brata Simeona: „Vyber sa so mnou do mojho podielu a budeme bojovat proti Kanaancanom. Potom pojdem zasa ja s tebou do tvojho podielu. “ Simeon isiel teda s nim. Tak Judovci vytiahli a Pan dal Kanaancanov a Ferezejcov do ich ruky. Porazili ich v Bezeku, na desattisic muzov. V Bezeku nasli Adonibezeka a bojovali proti nemu, ked porazili Kanaancanov a Ferezejcov. Ked sa dal Adonibezek na utek, prenasledovali ho, kym ho nezajali, a utali mu palce na rukach i nohach. Tu povedal Adonibezek: „Sedemdesiat kralov s odtatymi palcami na rukach a nohach zbieralo (zvysky pokrmov) pod mojim stolom. Ako som robil, tak mi Boh odplatil. “ A priviedli ho do Jeruzalema, kde aj zomrel. Potom Judovi synovia bojovali proti Jeruzalemu. Zaujali ho a vyhubili mecom a mesto podpalili. Nato tiahli Judovi synovia dolu, aby bojovali proti Kanaancanom, ktori byvali na vrchovine, v Negebe a v nizine. Na vyprave proti Kanaancanom, co byvali v Hebrone - Hebron sa predtym menoval Mesto Arbeovo -, Judovci porazili Sesaja, Ahimana a Tolmaja. Odtial tiahli proti obyvatelom Dabira. Dabir sa prv menoval Karjat-sefer. Tu povedal Kaleb: „Kto premoze Karjat-sefer a zaujme ho, tomu dam za zenu svoju dceru Aksu. “A dobyl ho Otoniel, syn Keneza, mladsieho Kalebovho brata. I dal mu za zenu svoju dceru Aksu. Ked mala odist, podpichavala ho, aby ziadal nejake pole od jej otca. I zoskocila z osla a Kaleb sa jej opytal: „Co ti je?“Odpovedala mu: „Daj mi veno! Dal si mi sice pole v Negebe, ale daj mi aj vodne pramene!“ A Kaleb jej dal horne pramene i dolne pramene. Synovia Kenejcu, Mojzisovho svokra, vytiahli z Mesta paliem s Judovymi synmi hore do Judskej puste, ktora sa tiahne juzne od Aradu a usadili sa medzi tamojsim ludom. Potom tiahol Juda so svojim bratom Simeonom a porazili Kanaancanov, ktori byvali v Sefate, vykonali na nich kliatbu a mesto dostalo meno Horma (cize Kliatba). A Juda dobyl Gazu s jej uzemim, Askalon s jeho uzemim a Akaron s jeho uzemim. Pan bol s Judom, takze vrchovinu zaujal. Ale obyvatelov niziny nemohli vypudit, lebo mali zelezne vozy. Hebron dali Kalebovi, ako rozkazal Mojzis, a on odtial vypudil troch Enakovych synov. Ale Jebuzejcov, ktori obyvali Jeruzalem, Benjaminovi synovia nevypudili. Tak Jebuzejci byvaju s Benjaminovymi synmi v Jeruzaleme az dodnes. Aj Jozefov dom tiahol hore do Betela a Pan bol s nimi. Ked z Jozefovho domu podnikali vyzvedy do Betela - mesto sa predtym nazyvalo Luza -,hliadky videli isteho muza, ktory vychadzal z mesta, a povedali mu: „Ukaz nam, kade mozno vojst do mesta! Potom ti dame milost!“A ked im ukazal, kade sa da vojst do mesta, vybili mesto mecom, ale onoho muza a celu jeho rodinu prepustili. Ten muz sa odobral do krajiny Hetejcov, postavil si tam mesto a nazval ho Luza. Tak sa menuje az podnes. Ale ani Manasses si nepodmanil Betsan s jeho dedinami, Tanak s jeho dedinami, obyvatelov Dora s jeho dedinami, obyvatelov Jeblaama s jeho dedinami a obyvatelov Mageda s jeho dedinami. Tak sa umoznilo Kanaancanom zostat v tejto krajine. Ked potom Izrael zosilnel, donutil ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanil. Ani Efraim nevypudil Kanaancanov, ktori byvali v Gazere. Tak zostali Kanaancania medzi nimi v Gazere. Zabulon nevypudil obyvatelov Ketrona a obyvatelov Nalola. Tak zostali Kanaancania medzi nimi, ale museli na nich robit. Aser zasa nevyhnal obyvatelov Aka ani obyvatelov Sidona, ani Ahalaba, Achaziba, Helbu, Afeka a Rohoba. Tak Aserovci byvali medzi Kanaancanmi, ktori zostali v krajine, lebo ich nevypudili. Neftali nevypudil obyvatelov Bet-Semesa a obyvatelov Bet-Anata. Tak byvali medzi Kanaancanmi, ktori zostali v krajine. Ale obyvatelia Bet-Semesa a Bet-Anata museli na nich robit. Amorejcania vytlacali Danovych synov na vrchovinu a nedovolovali im zostupit na rovinu. A tak zostali Amorejcania byvat v Har-Harese, v Ajalone a Salebime. Ked vsak ruka Jozefovho domu zosilnela, museli na nich robit. Uzemie Amorejcanov ide od Skorpionovej vysociny, od Sely dalej hore. Panov anjel prisiel z Galgaly hore do Bochima a povedal: „Vyviedol som vas z Egypta a priviedol som vas do krajiny, ktoru som pod prisahou slubil vasim otcom. Povedal som: »Nezrusim svoju zmluvu s vami naveky!Ale ani vy nesmiete uzavierat nijaku zmluvu s obyvatelmi tejto krajiny. Ich oltare zburate!« Ale vy ste neposluchli moj hlas. Preco ste to urobili?!Preto som sa tiez rozhodol: Nevyzeniem ich pred vami. Ba co viac, stanu sa vasimi odporcami a ich bohovia budu pre vas pascou. “Ked Panov anjel hovoril tieto slova vsetkym Izraelovym synom, lud sa dal do hlasiteho placu. Preto nazvali to miesto Bochim (cize Placuci). A priniesli tam obetu Panovi. Ked Jozue prepustil lud, odisli Izraelovi synovia kazdy do svojho dedicneho podielu, aby zaujali krajinu. Lud sluzil Panovi po vsetky Jozueho dni a po vsetky dni starsich, ktori este dlho zili po Jozuem a tiez videli velke Panove skutky, ktore on vykonal pre Izrael. A Nunov syn Jozue, Panov sluzobnik, zomrel vo veku stodesat rokov. Pochovali ho na uzemi jeho dedicneho podielu v Tamnatsare na Efraimskej vrchovine, severne od vrchu Gas. Ale cele toto pokolenie sa zhromazdilo k svojim otcom. Po nich povstalo ine pokolenie, ktore uz nepoznalo ani Pana, ani jeho skutky, ktore vykonal kvoli Izraelovi. Izraelovi synovia robili, co je zle v Panovych ociach, a sluzili balom. Opustili Pana, Boha svojich otcov, ktory ich vyviedol z krajiny Egyptanov. Chodili za inymi bohmi - za bohmi narodov, ktore boli okolo nich - a klanali sa im a tak drazdili Pana. Opustili totiz Pana a sluzili Balovi a astartam. Tu vzbĺkol Panov hnev proti Izraelitom a vydal ich do ruky lupicov, ktori ich drancovali. Predal ich do ruky okolitych nepriatelov, takze uz nemohli odolat svojim nepriatelom. Kedykolvek vytiahli, Panova ruka bola proti nim na ich nestastie, ako povedal Pan a ako im Pan prisahal. Ked sa im uz velmi zle vodilo,vzbudzoval Pan sudcov, ktori ich vyslobodzovali z ruky lupeznikov. Lenze svojich sudcov tiez neposluchali. Ba co viac, prznili sa s inymi bohmi a klanali sa im. Rychle zisli z cesty, po ktorej chodili ich otcovia, ktori posluchali Panove prikazy. Nepocinali si tak. Ked im Pan vzbudzoval sudcov, vtedy Pan bol so sudcom a vyslobodzoval ich z ruky nepriatelov, pokym sudca zil. Lebo Pana pohli ich vzdychy pod suzovatelmi a utlacatelmi. Ale ked sudca zomrel, opat sa vracali a stavali sa horsimi nez ich otcovia, lebo chodili za cudzimi bohmi, sluzili im a klanali sa im. Nezanechali svoje pocinanie a tvrdosijne konanie. Tu vzbĺkol Panov hnev proti Izraelu a povedal: „Pretoze tento narod porusil moju zmluvu, ku ktorej som zaviazal ich otcov, a neposluchol moj hlas,tak ani ja uz nechcem vypudit pred nimi ani jeden z tych narodov, ktore zanechal Jozue, ked umrel. A to preto, aby som nimi vyskusal Izraelitov, ci sa budu pridrziavat Panovej cesty a chodit po nej, ako to robili ich otcovia, alebo nie. “Preto teda Pan ponechal tie narody, nevypudil ich hned a nedal ich do ruky Jozueho. Toto su narody, ktore Pan ponechal, aby nimi skusal Izrael - vsetkych, ktori nepoznali boje o Kanaan -,aby sa pokolenia Izraelovych synov ucili bojovat; islo vsak len o tych, ktori sa to predtym nenaucili. Je to pat filistinskych vodcov a vsetci Kanaancania, Sidoncania a Hevejci, ktori byvali na Libanonskom pohori, od vrchu Bal-Hermon az tam, kde sa ide do Ematu. Boli teda nato, aby nimi skusal Izrael, aby zistil, ci budu posluchat Panove prikazy, ktorymi zaviazal ich otcov prostrednictvom Mojzisa. Izraelovi synovia byvali teda uprostred Kanaancanov, Hetejcov, Amorejcanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov,brali si ich dcery za manzelky a svoje dcery davali ich synom. A sluzili ich bohom. Izraelovi synovia robili, co je zle v Panovych ociach. Zabudali na Pana, svojho Boha, a sluzili balom a aseram. I vzbĺkol Panov hnev proti Izraelitom a predal ich do ruky Chusana Rasataim, krala z Aram Naharajim. A Izraelovi synovia sluzili Chusanovi Rasataim osem rokov. Tu volali Izraelovi synovia k Panovi a Pan vzbudil Izraelovym synom osloboditela, ktory ich vyslobodil, totiz Otoniela, syna Keneza, mladsieho Kalebovho brata. Zostupil na neho Panov duch a sudil Izrael. Vytiahol do boja a Pan dal do jeho ruky Chusana Rasataim, krala z Aram Naharajim, a jeho ruka zosilnela proti Chusanovi Rasataim. A krajina mala styridsat rokov pokoj. Potom Kenezov syn Otoniel zomrel. Ale synovia Izraela opat robili, co sa nepaci Panovi. Tu Pan dodal odvahy moabskemu kralovi Eglonovi proti Izraelitom, pretoze robili, co sa Panovi nepaci. Pribral si Amoncanov a Amalekitov, potom vytiahol, porazil Izrael a zaujal Mesto paliem. Izraelovi synovia sluzili moabskemu kralovi Eglonovi osemnast rokov. Tu volali Izraelovi synovia k Panovi a Pan im vzbudil osloboditela, Gerovho syna Aoda, Benjaminovca, lavorukeho muza. Po nom poslali Izraelovi synovia dary moabskemu kralovi Eglonovi. Aod si vsak zhotovil dvojsecny mec, na piad dlhy, a pripasal si ho na pravy bok pod saty. Zaniesol teda moabskemu kralovi Eglonovi dary. - Eglon bol velmi tucny muz. -A ked uz vybavil odovzdanie darov, prepustil ludi, co dary niesli- sam sa prave vratil od modiel pri Galgale -, a povedal: „Kral, mam ti povedat jednu dovernu vec!“ On povedal: „Ticho!“ Nato sa vsetci, ktori boli pri nom, vzdialili. Potom vysiel Aod hore k nemu. Sedel totiz v hornej chladivej izbe, ktora bola iba pre neho sameho. A Aod povedal: „Mam pre teba Bozie slovo!“ Tu on vstal zo svojho sedadla. Vtom Aod vystrel lavu ruku, uchopil mec z praveho boku a vrazil mu ho do bruchatak, ze za mecom vnikla aj rukovat a sadlo sa za mecom zavrelo, lebo nevytiahol mec z jeho brucha. Pritom vysiel z neho vykal. Potom vysiel do letnej siene, zavrel za nim dvere hornej izby a zatiahol zavoru. Len co sa vzdialil, dosli jeho sluzobnici. Ked sa pozreli a videli, ze dvere hornej izby su zamknute, povedali si: „Isto si odbavuje potrebu v chladivej izbe. “A vyckavali az do omrzenia. Ale ked nik neotvaral dvere hornej izby, vzali kluc a otvorili a hla, ich pan lezal mrtvy na zemi. Kym oni vahavo otalali, Aod unikol. Presiel (miesto) modiel a dostal sa do Seirata. Len co sa vratil domov, zatrubil na Efraimskom pohori, Izraelovi synovia zostupili s nim z pohoria a on na ich cele. Ked im zavelil: „Podte za mnou, lebo Pan vydal vasich nepriatelov, Moabcanov, do vasej ruky“ - tiahli dolu za nim. Moabcanom zabrali jordanske brody a nedovolili nikomu prejst. Vtedy pobili z Moabcanov na desattisic muzov, vsetko silnych a udatnych muzov; neutiekol nik. Tak boli v ten den Moabcania pokoreni pod Izraelovu ruku. A krajina mala pokoj osemdesiat rokov. Po nom bol Anatov syn Samgar. On pobil voliarskou palicou seststo filistinskych muzov. Aj on oslobodil Izrael. Po Aodovej smrti synovia Izraela opat robili, co je zle v Panovych ociach. Preto ich Pan vydal do ruky kanaanskeho krala Jabina, ktory kraloval v Asore. Jeho vojvodca bol Sisara, ktory sidlil v pohanskom Harosete. Tu volali Izraelovi synovia k Panovi. Mal totiz devatsto zeleznych vozov a dvadsat rokov naramne utlacal Izraelovych synov. V tom case sudila Izrael Lapidotova manzelka, prorokyna Debora. Debora sedavala pod palmou medzi Ramou a Betelom na Efraimskom pohori a Izraelovi synovia prichadzali k nej ta hore na sud. Tu dala zavolat Abinoemovho syna Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: „Pan, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Chod, tiahni na vrch Tabor a vezmi so sebou desattisic muzov z Neftaliho synov a zo Zabulonovych synov!Jabinovho vojvodcu Sisaru ti s jeho vozmi a zastupmi privediem k potoku Kison a dam ti ho do ruky. “Barak jej odpovedal: „Ak pojdes ty so mnou, pojdem aj ja, ale ak ty nepojdes, nepojdem ani ja. “Povedala: „Pravdaze pojdem s tebou, ale slava z vypravy, na ktoru sa vyberas, nebude patrit tebe, lebo Pan vyda Sisaru do ruky zeny. “ Potom Debora vstala a isla s Barakom (do Kadesa). Barak zvolal Zabulona a Neftaliho (do Kadesa) a vytiahlo za nim desattisic muzov. Isla s nim aj Debora. Kenejec Heber sa kedysi oddelil od ostatnych Kenejcov, synov Mojzisovho svokra Hobaba, a postavil si stan az k dubine Senim pri Kadese. Tu oznamili Sisarovi, ze Abinoemov syn Barak vytiahol na vrch Tabor. Nato Sisara zvolal vsetky svoje bojove vozy, devatsto zeleznych vozov, a vsetko muzstvo, ktoremu velil, z pohanskeho Haroseta k potoku Kisonu. Tu povedala Debora Barakovi: „Hor' sa! Lebo toto je den, ked Pan vyda Sisaru do tvojej ruky. Ci nepojde sam Pan pred tebou?“ Barak teda zostupil z vrchu Tabor a desattisic muzov za nim. A Pan uviedol do zmatku Sisaru, vsetky jeho bojove vozy a vsetko jeho vojsko (mecom) pred Barakom. Sisara zoskocil z voza a utekal pesi. Ale Barak prenasledoval vozy a vojsko az do pohanskeho Haroseta, a tak cele Sisarovo vojsko padlo ostrim meca. Neostal ani jediny. Sisara utekal pesi ku stanu manzelky Kenejca Hebera Jahel. - Bol totiz mier medzi asorskym kralom Jabinom a medzi domom Kenejcu Hebera. Jahel vysla Sisarovi v ustrety a prihovorila sa mu: „Vojdi, moj pane, vojdi ku mne! Neboj sa!“ Vosiel teda k nej do stanu a zakryla ho prikryvkou. Poziadal ju: „Daj sa mi napit trochu vody, lebo som smadny. “ I otvorila mech s mliekom a dala sa mu napit. A zase ho prikryla. -Potom jej povedal: „Postav sa ku vchodu do stanu! Ked niekto pride a opyta sa ta: »Je tu volakto?« - odpovies: »Nie je!«“Tu Heberova manzelka Jahel vzala stanovy kolik, do ruky vzala kladivo, potichu vosla k nemu a vrazila mu kolik do sluch tak, ze prenikol az do zeme. - Od unavy totiz zaspal. - A tak zomrel. Ako Barak prenasledoval Sisaru, vysla mu v ustrety Jahel a povedala mu: „Pod, ukazem ti muza, ktoreho hladas!“ Vosiel teda k nej a hla, Sisara lezal mrtvy a kolik mal v sluchach. Tak Boh v ten den uponizil kanaanskeho krala Jabina pred Izraelovymi synmi. A ruka Izraelovych synov coraz tvrdsie doliehala na kanaanskeho krala Jabina, az kanaanskeho krala Jabina znicili. V ten den Debora a Abinoemov syn Barak spievali:„Za to, ze isli v cele Izraela vodcovia, za to, ze lud prejavoval ochotu: chvalte Pana!Pocuvajte, krali, napnite sluch, vodcovia! Ja by som rada Panovi, ja by som spievat rada, rada by som hrat Panovi, Izraelovmu Bohu. Pane, ked si vysiel zo Seira, ked si kracal z poli edomskych, zem sa otriasala, nebo lialo, mraky cedili vodu. Vrchy sa knisali pred Panom, Sinaj pred Panom, Izraelovym Bohom. Za cias Anatovho syna Samgara, za cias Jahel boli opustene cesty; ti, co chodievali chodnickami, uhybali na klukate cesty. Zmizol vodca v Izraeli, zmizol, dokial som nepovstala ja, Debora, nepovstala sta matka v Izraeli. Vyhladaval novych bohov, zapat v branach vojna. Nebolo zriet ani stitu, ani kopije medzi styridsiatimi tisicmi Izraela. Vodcom Izraela patri moja chvala i tym, co sa ukazali ochotnymi v lude: chvalte Pana!Vy, co jazdievate na belonoch - osloch, vy, co hoviete si na kobercoch, aj vy, ktori putujete po cestach, vyspevujte!Na krik strelcov pri vodnych nadrziach pochvalne sa vyslovujte o Panovom vitazstve, o vitaznych cinoch jeho vodcov v Izraeli! Vtedy zostupi Panov lud k branam…Hor' sa, hor' sa, Debora, hor' sa, hor' sa, zanot piesen! Vstanze, Barak, zajmi zajatcov, syn Abinoemov!Zostup, zvysok vodcov, ty, Panov lud, na hrdinov taky bohaty, zostup ku mne!Z Efraima najvyberanejsi v udoli, v tvojom tyle, Benjamin, su za tvojimi hufmi. Z Machira sa poschodili kniezata, zo Zabulona zas drzitelia zezla. Isacharske kniezata su s Deborou, Neftali je ako Barak: rutil sa do udolia za nimi. V krajoch Rubenovych o vojne su dlhe porady. Coze sedis medzi kosiarmi, aby si sa zapocuval do blakotu stad? V krajoch Rubenovych o vojne su dlhe porady. Galaad si za Jordanom hovie. A Dan - co tak daleko sa bavi pri lodiach? Aser sedi na morskom pobrezi, pokojne si byva na zatokach svojich. Zabulon, lud, vydava sa na smrt, Neftali takisto na vysinach pola. Prichadzaju krali do boja. Ruvu sa kanaanski krali v Tanaku, tam pri megidskych vodach, kusok striebra nenesu sta korist. Bojuju boj hviezdy z neba, bojuju z drah svojich proti Sisarovi. Potok Kison ich odnasa, potok Kison, potok od vekov. Dupni, dusa moja, od radosti mocne!Dupotaju konske kopyta, ked ich hrdinovia trielia cvalom. Preklinajte Meroz - recie anjel Panov, preklinajte jeho obyvatelov! Neprisli, ver', pomoct Panovi, pomoct Panovi jak hrdinovia. Nech je nado vsetky zeny pozehnana Jahel, zena to Kenejca Hebera! Nech je pozehnana nado vsetky zeny v stane!Vodu ziada. Podava mu mlieko. V casi pre vznesenych smotanu mu dava. Ruka sa jej nacahuje po koliku, po kovacskom kladive jej pravica. Rozhana sa na Sisaru. Preraza mu hlavu. Roztrieskava, prebija mu sluchy. K noham sa jej klati, pada, dokonava… k noham sa jej klati, pada; tam, kde klesol, lezi zabity. Oknom vyzera a vola matka Sisarova cez mreze: »Preco len tak dlho neprichadza jeho voz? Preco sa tak oneskoruje dupot jeho zaprahu?«Najmudrejsia medzi jeho knaznami jej odpoveda, sama si tiez veti stale tieto slova:»Isto nahabali, rozdeluju korist, po dievcati, po dvoch dievkach pre kazdeho muza! Korist: pestre rucha Sisarovi! Korist: pestre saty, vysivanu satku - odedzu, dve vysivane satky na moj krk - Korist …«Tak zhynu vsetci tvoji nepriatelia, Pane! No ti, co miluju jeho, su sta vychod slnka v jeho sile!“ Potom mala krajina styridsat rokov pokoj. Ked Izraelovi synovia opat robili, co je zle v Panovych ociach, vydal ich Pan do ruky Madiancanov na sedem rokov. Madianska ruka vsak tazko doliehala na Izrael. Izraelovi synovia si upravovali pred Madiancanmi skryse na horach, jaskyne a obranne ukryty. Stavalo sa, ze ked Izraeliti zasiali, dosli Madiancania, Amalekiti a synovia vychodu a vystupovali proti nim. Utaborili sa u nich a nivocili polnu urodu az po Gazu. A Izraelitom nenechali nic na zivobytie, ani ovce, hovadzi dobytok a osly. Prichadzali totiz so svojimi stadami a stanmi. Dohrnuli sa ako huf kobyliek. Kolko ich byvalo, aj ich tiav, to sa nedalo ani len spocitat. Nastahovali sa do krajiny, aby ju spustosili. Ked uz bol Izrael od Madiancanov velmi zbiedeny, volali Izraelovi synovia k Panovi. Ked tak Izraelovi synovia volali pre Madiancanov k Panovi,Pan poslal Izraelovym synom muza, proroka, ktory im povedal: „Toto hovori Pan, Izraelov Boh: Ja som vas vyviedol z Egypta, vytiahol som vas z otrokarne,vyslobodil som vas z ruky Egyptanov a z ruky vsetkych vasich utlacatelov, vypudil som ich pred vami a dal som vam ich krajinu. Prizvukoval som vam: »Ja som Pan, vas Boh! Neuctievajte bohov Amorejcanov, v ktorych krajine byvate!« Ale vy ste neposluchli moj hlas. “Tu prisiel Panov anjel a sadol si pod dub pri Efre, ktory patril Abiezerovcovi Joasovi, ked prave jeho syn Gedeon mlatil psenicu na lise, aby ju zachranil pred Madiancanmi. Panov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pan s tebou, udatny hrdina!“Gedeon mu odpovedal: „Prepac, moj pane! Ked je Pan s nami, preco nas toto vsetko postihlo? A kde su vsetky jeho divy, o ktorych nam rozpravali nasi otcovia, ked hovorili: »Pan nas vyviedol z Egypta«? Teraz nas Pan opustil a vydal do ruky Madiancanov. “Pan sa k nemu obratil a povedal: „Chod s touto svojou silou a vyslobod Izrael z ruky Madiancanov! Posielam ta!“On mu odvetil: „Prepac, moj pane! Cim mam vyslobodit Izrael? Ved moja rodina je najbiednejsia v Manassesovi a ja som najmensi v dome mojho otca!“Pan mu povedal: „Ked som ja s tebou, tak Madiancanov porazis ako jedineho muza!“Nato mu povedal: „Ak som nasiel milost v tvojich ociach, tak mi daj znamenie, ze si to ty, ktory hovori so mnou!Ale neodchadzaj odtialto, dokial sa k tebe nevratim a neprinesiem ti dar a nepredlozim ti ho!“ On odpovedal: „Ja dockam, kym sa nevratis. “Tu Gedeon odisiel a pripravil kozliatko a nekvasene chleby z efy muky. Maso vlozil do kosa a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponukol ho tym. Bozi anjel mu povedal: „Vezmi maso i nekvasene chleby, poloz to na tu skalu a vylej na to odvar!“ Aj tak urobil. Tu vystrel Panov anjel koniec palice, ktoru mal v ruke, a dotkol sa masa a nekvasenych chlebov. I vyslahol ohen zo skaly a stravil maso aj nekvasene chleby. A Panov anjel mu zmizol spred oci. Teraz Gedeon videl, ze to bol Panov anjel: „Beda mi, Pane, moj Boze“ - zvolal Gedeon, - „videl som Panovho anjela z tvare do tvare!“Ale Pan mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomries!“Gedeon tam postavil oltar Panovi a nazval ho Pan je pokoj! Az do dnesneho dna je este v abiezerovskej Efre. V onej noci mu Pan povedal: „Vezmi byka svojho otca, totiz druheho, sedemrocneho byka, zburaj Balov oltar, ktory patri tvojmu otcovi, a zotni Aseru, ktora je vedla neho!A postav oltar Panovi, svojmu Bohu, na vrchole pevnosti, tu na baste, potom vezmi toho druheho byka a obetuj ho ako celopal na dreve Asery, ktoru zotnes!“Vzal teda Gedeon desat muzov zo svojich sluhov a urobil, ako mu prikazal Pan. Ale pretoze sa obaval domu svojho otca a ludi onoho mesta, nechcel to vykonat vo dne, lez urobil to v noci. Ked muzovia mesta rano vstali, Balov oltar bol zburany, Asera vedla neho zotata a druhy byk bol obetovany ako celopal na postavenom oltari. Tu si jeden druhemu vraveli: „Kto to urobil?“ A po vysetrovani a patrani nakoniec prehlasili: „Gedeon, Joasov syn, to urobil. “Tu muzovia mesta povedali Joasovi: „Vyved svojho syna! Musi zomriet, lebo zbural Balov oltar a zotal Aseru vedla neho!“Ale Joas odpovedal vsetkym, ktori stali pri nom: „Azda chcete za Bala bojovat? Alebo chcete na jeho zachranu nieco podnikat? Kto za neho bojuje, do rana zomrie. Ak je Boh, nech si sam proti nemu bojuje! Ved jeho oltar zbural. “A v ten den mu dali meno Jerobal, to je „Bal nech si proti nemu bojuje!“, pretoze zbural jeho oltar. Ked sa vsetci Madiancania, Amalekiti a synovia vychodu zhromazdili, presli (Jordan) a utaborili sa na Jezreelskej rovine,na Gedeona zostupil Panov duch. Zatrubil a zvolal Abiezerovcov, aby sli za nim. Potom rozposlal poslov do celeho Manassesa a vyzval ich, aby ho nasledovali. Vyslal poslov aj do Asera, Zabulona a Neftaliho a aj oni im vysli v ustrety. Potom Gedeon povedal Bohu: „Ak chces vyslobodit Izrael mojou rukou, ako si povedal,hla, polozim vlnene runo na humno. Ak bude rosa iba na rune a na celej zemi sucho, vtedy zviem, ze mojou rukou vyslobodis Izrael, ako si povedal. “A stalo sa tak. Ked na druhy den vcasrano vstal a stlacil runo, vyzmykal z runa rosu - plnu misu vody. Nato povedal Gedeon Bohu: „Nech nevzplanie tvoj hnev proti mne, ked len este raz poviem to iste: Len raz by som chcel este skusit s tym runom. Nech je zas sucho iba na rune a na celej zemi nech je rosa!“A Boh urobil tak v tej noci. Sucho bolo iba na rune a na celej zemi bola rosa. Jerobal, cize Gedeon, vcasrano vstal so vsetkym ludom, ktory bol s nim, a utaborili sa pri prameni Harad. Madiansky tabor bol severne odtial, pri upati pahorku More, na rovine. Tu vravel Pan Gedeonovi: „Ludu, ktory je s tebou, je prilis mnoho, ked mam dat Madiancanov do jeho ruky! Ved by sa potom Izrael vychvaloval proti mne: »Vlastnou rukou som si pomohol!«Vyhlas teda pred ludom, aby to pocul: Kto je bojazlivy a nesmely, nech sa vrati!“ Tak odislo z pohoria Galaad a vratilo sa z ludu dvadsatdvatisic muzov, kym desattisic zostalo. Pan vsak povedal Gedeonovi: „Este je ludu privela. Zaved ich k vode! Tam ti ich preosejem. O kom ti poviem: »Tento pojde s tebou,« ten nech s tebou ide! Ale kazdy, o kom ti poviem: »Tento s tebou nepojde,« ten nepojde s tebou!“Nato priviedol lud k vode a Pan povedal Gedeonovi: „Kazdeho, kto lize vodu jazykom, ako pes lize, postav osve, a takisto kazdeho, kto si k pitiu priklakne. “A tych, co lizali z ruky ustami, bolo tristo muzov. Ostatny lud si klakol na kolena, aby sa napil vody. Tu povedal Pan Gedeonovi: „S tristo muzmi, ktori lizali, vas chcem vyslobodit a Madiancanov dat do tvojej ruky. Vsetok ostatny lud nech sa vrati, kazdy do svojho domova!“Najprv si vzali od ludu potravu a truby do ruk. Potom prepustil vsetkych Izraelitov, kazdeho do jeho domova. Ponechal si iba tych tristo muzov. Madiansky tabor bol pod nim na rovine. V onej noci mu povedal Pan: „Vstan! Zostup do tabora, lebo som ti ho dal do ruky. Ale ak sa bojis zostupit sam, nech ide s tebou ta dole do tabora aj tvoj sluha Fara. Pocuvaj, co budu hovorit! Potom ti zosilnia ruky. Zostup teda do tabora!“ I zostupil so svojim sluhom Farom do tabora az bezprostredne k ozbrojenej taborovej strazi. Madiancanov, Amalekitov a synov vychodu, ktori taborili na rovine, bolo tolko ako kobyliek. Aj ich tiav bolo bez poctu, ako mnozstvo piesku na morskom brehu. Ked ta Gedeon prisiel, prave rozpraval jeden muz svojmu priatelovi sen. Vravel: „Mal som ti sen. Pocuvaj! Pecen jacmenneho chleba sa kotulal do madianskeho tabora. Prikotulal sa k stanu a narazil don. Ten padol, prevratil sa naruby a tak zostal stan lezat. “Ten druhy mu na to povedal: „To nie je nic ine ako mec Izraelitu Gedeona, Joasovho syna! Boh dal do jeho ruky Madiancanov a cely tabor. “Ked Gedeon vypocul sen a jeho vyklad, poklonil sa. Potom sa vratil do izraelskeho tabora a zvolal: „Vstante, lebo Pan dal do vasej ruky madiansky tabor!“Rozdelil tristo muzov na tri zastupy a vsetkym dal do ruk truby a prazdne dzbany a do dzbanov fakle. A povedal im: „Hladte na mna a robte takisto! Ja sa priblizim az celkom k taboru a ako ja urobim, tak robte aj vy!Ked zatrubim - ja a vsetci, ktori budu so mnou -, trubte aj vy okolo celeho tabora a volajte: Za Pana a za Gedeona!“Gedeon so sto muzmi, ktori boli s nim, priblizil sa celkom az k taboru, ked zacinala prostredna straz, len co postavili straze. Tu zatrubili a roztrieskali dzbany v rukach. Hned sa ozyvali truby v troch zastupoch a rozbijali sa dzbany. V lavej ruke drzali fakle a v pravej ruke truby na trubenie. Pritom kricali: „Mec za Pana a za Gedeona!“Zostali stat okolo tabora, kazdy tam, kde bol. Ale tabor sa cely rozviril: kricali a utekali. Kym oni trubili na tristo trubach, Pan obratil mec jedneho proti druhemu v celom tabore. A tak tabor utekal az do Betsety a Serery, az na pomedzie Abel-Mehuly pri Tebate. Tu zvolali izraelske muzstvo z Neftaliho, z Asera a z celeho Manassesa a prenasledovali Madiancanov. Gedeon rozoslal poslov aj po celej Efraimskej vrchovine s odkazom: „Zaskocte Madiancanov a obsadte vody az k Betbere i Jordan!“ Vsetci Efraimci posluchli vyzvu a obsadili vody az k Betbere aj Jordan. Zajali tiez dvoje madianskych kniezat, Oreba a Zeba. Oreba zabili na Havranej skale a Zeba zabili na Vlcom lise. Potom prenasledovali Madiancanov za Jordan a niesli Orebovu a Zebovu hlavu Gedeonovi. Efraimci mu povedali: „Co si nam to urobil, ze si nas nezavolal, ked si siel do boja proti Madiancanom?“ A ostro sa s nim vadili. On im povedal: „Vari som ja uz dokazal nieco take ako vy? Ci nie je Efraimovo paberkovanie lepsie ako Abiezerovo vinobranie?!Predsa do vasej ruky dal Boh madianske kniezata Oreba a Zeba! Mohol som ja urobit nieco take ako vy?“ Po tychto slovach ich popustil hnev proti nemu. Ked Gedeon dorazil k Jordanu, prekrocil ho spolu s tristo muzmi, ktori boli s nim. Kedze boli od prenasledovania unaveni,poziadal sokotskych ludi: „Dajteze chleba ludom, ktori idu za mnou! Lebo su vycerpani a ja prenasledujem madianskych kralov Zebea a Salmanu. “Ale sokotski nacelnici odpovedali: „Azda su uz ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme davali chlieb tvojmu vojsku?“Gedeon odpovedal: „Za toto, az da Pan Zebea a Salmanu do mojej ruky, rozmlatim vase tela trnim puste a bodlacim. “Odtial tiahol vyssie do Fanuela a takisto ich prosil, ale fanuelski muzovia mu dali taku odpoved ako sokotski ludia. Preto pohrozil aj fanuelskym muzom: „Az sa vratim v pokoji, zburam tuto vezu. “Zebee a Salmana boli so svojim vojskom, asi patnasttisic muzov, v Karkore. To bolo vsetko, co zostalo z celeho vojska synov vychodu. Ale padlych bolo asi stodvadsattisic muzov, ktori boli vyzbrojeni mecom. Tak tiahol Gedeon po ceste kocovnikov vychodne od Nobe a Jegbay a prepadol tabor, ktory sa uz citil v bezpeci. Zebee a Salmana sice utiekli, ale prenasledoval ich, kym nezajal obidvoch madianskych kralov Zebea a Salmanu. A cely tabor uviedol do zmatku. Nato sa Joasov syn Gedeon vratil z boja od priesmyku Cheres. Tu chytil akehosi mladika zo sokotskych muzov a povypytoval sa ho. On mu napisal mena nacelnikov Sokota a jeho starsich: sedemdesiatsedem muzov. A ked dosiel k sokotskym muzom, povedal: „Hla, tu su Zebee a Salmana, pre ktorych ste ma potupili, ked ste hovorili: »Azda su uz ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme davali chlieb tvojim vycerpanym muzom?«“I vzal starsich mesta, aj trnie a bodlacie puste a zmlatil nim sokotskych muzov. Zbural aj vezu Fanuela a pozabijal muzov mesta. Potom povedal Zebeovi a Salmanovi: „Ako vyzerali muzovia, ktorych ste zabili na Tabore?“ Odpovedali: „Celkom tak ako ty, kazdy mal vyzor kralovskeho syna. “On povedal: „To boli moji bratia, synovia mojej matky. Na zivot Pana, nezabil by som vas, keby ste ich boli nechali nazive. “Potom povedal Jetrovi, svojmu prvorodenemu: „Vstan, zabi ich!“ Ale chlapec nevytasil mec, lebo sa bal; bol totiz este chlapcom. Tu prosili Zebee a Salmana: „Vstan ty a vrhni sa na nas! Ved aky muz, taka aj jeho sila!“ Gedeon teda vstal a zabil Zebea a Salmanu. Mesiacky vsak, ktore boli na krkoch ich tiav, si vzal. Nato vraveli Izraelovi synovia Gedeonovi: „Bud nasim kralom, ty aj tvoj syn, aj syn tvojho syna! Lebo si nas vyslobodil z ruky Madiancanov. “Gedeon im vsak odpovedal: „Ja nemozem byt vasim kralom, ani moj syn nemoze byt vasim kralom. Pan je vasim kralom!“Potom im Gedeon povedal: „Mam k vam jednu prosbu. Nech mi da kazdy prsten, ktory si ukoristil. “ Oni mali totiz zlate prstene, lebo boli Izmaeliti. Odpovedali: „Velmi radi ti ich dame. “ I rozprestreli plast a kazdy nan hodil svoj ukoristeny prsten. A vaha zlatych prstenov, ktore si vyziadal, bola tisicsedemsto seklov zlata, okrem mesiackov, nausnic, purpurovych ruch, ktore nosievali madianski krali, a okrem retiazok z krkov ich tiav. Gedeon zhotovil z toho efod a ulozil ho vo svojom meste, v Efre. Pouzivali ho vsak na smilstvo vsetci Izraeliti, a tak sa stal osidlom Gedeonovi i jeho domu. Madiancania boli tak uponizeni pred Izraelovymi synmi, ze uz viac nepozdvihli svoje hlavy. A krajina mala pokoj styridsat rokov, pokym zil Gedeon. Joasov syn Jerobal potom odisiel a byval vo svojom dome. Gedeon mal sedemdesiat synov, ktori vzisli z jeho bedier. Mal totiz mnoho zien. Jeho vedlajsia zena v Sicheme mu tiez porodila syna, ktoremu dal meno Abimelech. A Joasov syn Gedeon zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre. Ked vsak Gedeon zomrel, Izraelovi synovia sa zvrhli a smilnili s balmi a urobili si bohom Bal-berita. Izraelovi synovia nepamatali na Pana, svojho Boha, ktory ich vyslobodil z ruky vsetkych ich okolitych nepriatelov. Ani domu Jerobala-Gedeona nepreukazovali vdacnost napriek vsetkym dobrodeniam, ktore on preukazal Izraelu. Jerobalov syn Abimelech sa vybral do Sichemu k bratom svojej matky a vravel im aj celemu pribuzenstvu rodiny svojej matky:„Hovorte verejne vsetkym sichemskym obcanom: Co je vam lepsie, aby panovalo nad vami sedemdesiat muzov, vsetci Jerobalovi synovia, alebo aby panoval nad vami len jeden muz? Pamatajte tiez, ze ja som vasa kost a vase maso!“A bratia jeho matky verejne hovorili o nom vsetky tieto slova vsetkym sichemskym obcanom a ich srdce sa naklonilo k Abimelechovi. Potom si povravali: „On je nas brat. “A dali mu z chramu Bal-berita sedemdesiat seklov striebra. Abimelech si za ne najal povalacskych a bezocivych muzov, ktori sa stali jeho druzinou. Potom isiel do domu svojho otca do Efry a pobil svojich bratov, Jerobalovych synov, sedemdesiat muzov na jednom kameni. Zostal iba najmladsi Jerobalov syn Joatam, lebo sa skryl. Nato sa zhromazdili vsetci sichemski obcania a vsetci obyvatelia Mela, isli a ustanovili Abimelecha za krala pri pamatnom dube, ktory stal v Sicheme. Ked to oznamili Joatamovi, siel, postavil sa na konciari vrchu Garizim a zvysenym hlasom im volal: „Pocujte ma, Sichemcania, aby aj vas pocul Boh. Isli raz stromy pomazat si krala. I povedali olive: »Kraluj nad nami!«Ale oliva im odvetila: »Mozem ja zanechat svoju tucnost, ktoru zvelebuju bohovia i ludia, a ist sa povysovat nad stromami?«Potom povedali stromy figovniku: »Noze pod ty a kraluj nad nami!«Ale figovnik im odpovedal: »Mozem ja zanechat svoju sladkost a tie svoje skvostne plody a ist sa povysovat nad stromami?«Povedali teda stromy vinicu: »Pod ty a kraluj nad nami!«Vinic im vsak odvetil takisto: »Mozem ja zanechat svoj must, ktory obveseluje bohov i ludi, a ist a povysovat sa nad stromami?«Povedali vsetky stromy bodliaku: »Pod ty a kraluj nad nami!«Bodliak odpovedal stromom: »Ak ma vskutku pomazete, aby som bol vasim kralom, podte, schovajte sa v mojej toni! Ak nie, vyslahne ohen z bodliaka a stravi libanonske cedre. «Teraz teda, ak ste opravdivo a cestne konali, ked ste ustanovovali Abimelecha za krala, ak ste dobre urobili s Jerobalom a jeho domom, ak ste sa k nemu zachovali podla jeho zasluh -vy, za ktorych bojoval moj otec, ba az svoj zivot nasadil, a ktorych vyslobodil z ruky Madiancanov -vy vsak ste sa dnes vzburili proti domu mojho otca a pozabijali ste jeho synov, sedemdesiat muzov na jednom kameni, a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho sluzky, za krala nad sichemskymi obcanmi, pretoze je vas brat -,ak ste teda opravdivo a cestne urobili s Jerobalom a jeho domom v dnesny den, radujte sa z Abimelecha a on nech sa zas raduje z vas!Ale ak nie, nech vyslahne ohen z Abimelecha a stravi sichemskych obcanov i Melo! A nech vyslahne ohen zo sichemskych obcanov a z Mela a nech stravi Abimelecha!“Potom Joatam utiekol a utiahol sa do bezpecia. Odisiel do Bery a tam zostal (zo strachu) pred svojim bratom Abimelechom. Abimelech panoval nad Izraelom tri roky. Potom Boh poslal zleho ducha (nezhody) medzi Abimelecha a sichemskych obcanov - takze sichemski obcania zostali neverni Abimelechovi -,aby tak zlocin na sedemdesiatich Jerobalovych synoch presiel a ich krv zalahla na ich brata Abimelecha, ktory ich zavrazdil, a tiez na sichemskych obcanov, ktori ho povzbudzovali, aby zabil svojich bratov. Sichemski obcania potom postavili proti nemu zalohy na vrcholoch hor a olupovali kazdeho, kto k nim prichadzal po ceste. Toto oznamili Abimelechovi. Tu prisiel Obedov syn Gal aj so svojimi bratmi a vosli do Sichemu. A sichemski obcania im prejavili doveru. Vybrali sa do pola, oberali a lisovali hrozno a potom usporiadali slavnost. Pritom vosli do chramu svojho boha, kde jedli a pili a preklinali Abimelecha. Tu zvolal Obedov syn Gal: „Kto je Abimelech a kto je Sichemcan, aby sme mu my sluzili? A nemal by Jerobalov syn a jeho spravca Zebul sluzit muzom Sichemovho otca Emora?! Preco by sme mali sluzit my jemu?!Keby mi niekto dal tento lud do ruky, odstranil by som Abimelecha!“ A vyzval Abimelecha: „Zosilni svoje vojsko a vytiahni!“Ked sa velitel mesta Zebul dopocul o reciach Obedovho syna Gala, vzplanul hnevom. Lstivo vyslal poslov k Abimelechovi a odkazal mu: „Obedov syn Gal a jeho bratia dosli do Sichemu a teraz poburuju mesto proti tebe. Vyber sa teda v noci aj so svojimi ludmi a postav sa do zalohy v poli!A zrana, len co vyjde slnko, vstan a udri na mesto! On vytiahne so svojimi ludmi proti tebe. Potom uz s nim urob, co budes moct. “Abimelech sa vybral za noci aj so svojimi ludmi a postavil proti Sichemu styri oddiely do zalohy. Ked Obedov syn Gal vytiahol a zastavil sa pri vchode do mestskej brany, vtedy vyrazil Abimelech so svojimi ludmi zo zalohy. Ked Gal zazrel ludi, povedal Zebulovi: „Hla, ludia zostupuju z vrchov!“ Ale Zebul mu odvetil: „To sa ti len zda, ze tiene vrchov su muzovia. “Ale Gal opat hovoril: „Ludia zostupuju od pupka zeme! A jeden zastup prichadza po ceste k Dubu vestcov. “Zebul mu povedal: „Kde su teraz tvoje usta, ktorymi si hovoril: »Kto je Abimelech, aby sme my sluzili jemu?!« Nie su to prave ti ludia, ktorymi si ty pohrdal? Noze, vytiahni teraz a bojuj proti nim!“Tu Gal vytiahol na cele sichemskych obcanov a bojoval proti Abimelechovi. Lenze Abimelech ho donutil k ustupu a utekal pred nim. A lezalo mnoho pobitych az po vchod do (mestskej) brany. Ale Abimelech zostal v Rume. Zebul potom vyhnal Gala a jeho bratov, nesmeli uz zostat v Sicheme. Na druhy den vysiel lud do pola. Ked to oznamili Abimelechovi,vzal ludi, rozdelil ich na tri zastupy a postavil sa v poli do zalohy. Ked spozoroval, ze lud vychadza z mesta, vyrazil proti nemu, aby ho porazil. Abimelech so svojim oddielom zautocil a postavil sa ku vchodu do mestskej brany. Zatial druhe dva oddiely zautocili na vsetkych tych, co boli v poli, a pobili ich. Abimelech bojoval proti mestu cely den. Ked mesto zaujal, pobil ludi, ktori v nom boli, mesto rozbural a posypal ho solou. Ked sa to dozvedeli obyvatelia sichemskej veze, utiahli sa do hradieb chramu Bala zmluvy. Ked Abimelechovi oznamili, ze sa tam zhromazdili vsetci obyvatelia sichemskej veze,Abimelech vystupil so vsetkymi svojimi ludmi na vrch Selmon. Tam vzal do ruky sekeru, utal zo stromu vetvu, zdvihol ju, polozil si ju na plecia a povedal svojim ludom: „Co ste videli robit mna, to rychle robte aj vy za mnou!“A vsetok lud - kazdy si nasekal haluzia, potom isli za Abimelechom, nahadzali ho na hradby a podpalili nim hradby. Tak zahynuli vsetci obyvatelia sichemskej veze, asi tisic muzov a zien. Potom Abimelech tiahol do Tebes. Oblahol Tebes a zaujal ho. Uprostred mesta bola pevna veza, do ktorej utiekli vsetci muzovia a zeny, vobec vsetci obyvatelia mesta. Zavreli za sebou a vystupili na strechu veze. Abimelech prenikol az k vezi, lebo ju chcel dobyt. A ked sa dostal az ku vchodu do veze a chcel rozlozit ohen,nejaka zena zhodila Abimelechovi na hlavu vrchny mlynsky kamen a prerazila mu lebku. Rychle zavolal na svojho sluhu, ktory mu nosil zbran, a povedal mu: „Vytas svoj mec a zabi ma! Inac by sa o mne hovorilo, ze ma zabila zena. “ Sluha ho teda prebodol a zomrel. Ked Izraeliti videli, ze Abimelech je mrtvy, vratili sa vsetci domov. Tak Boh odplatil Abimelechovi zlocin, ktory spachal na svojom otcovi, ked zabil sedemdesiat svojich bratov. Aj vsetky zlociny sichemskych muzov obratil Boh na ich hlavu. Tak sa na nich splnila kliatba Jerobalovho syna Joatama. Po Abimelechovi povstal Tola, syn Fuu, syna Dodovho, Isacharovec, aby oslobodil Izrael. Byval v Samire na Efraimskom pohori. Sudil Izrael dvadsattri rokov. Potom zomrel a pochovali ho v Samire. Po nom povstal Galaadcan Jair a sudil Izrael dvadsatdva rokov. Mal tridsat synov, ktori jazdili na tridsiatich osliatkach a mali v krajine Galaad tridsat miest, ktore sa az podnes nazyvaju Jairove dediny. Ked Jair zomrel, pochovali ho v Kamone. Izraelovi synovia opat robili, co je zle v Panovych ociach: sluzili balom a astartam, bohom Aramejcanov, bohom Sidona, bohom Moabcanov, bohom Amoncanov a bohom Filistincov; opustili Pana a nesluzili mu. I vzbĺkol Panov hnev proti Izraelu a vydal ich do ruky Filistincov a do ruky Amoncanov. Znepokojovali a utlacali Izraelitov v tom roku uz osemnasty rok: vsetkych Izraelitov, ktori boli na druhej strane Jordanu v krajine Amorejcanov, v Galaade. Ba Amoncania prechadzali cez Jordan, aby bojovali aj proti Judovi, Benjaminovi a proti Efraimovmu domu. Izraelitom sa velmi zle vodilo. Tu volali Izraelovi synovia k Panovi a vyznavali: „Zhresili sme proti tebe, lebo sme opustili svojho Boha a sluzili sme balom. “Pan vsak povedal Izraelovym synom: „Nesuzovali vas Egyptania, Amorejcania, Amoncania, Filistinci,Sidoncania, Amalekiti a Madiancania? Ale ked ste volali ku mne, vyslobodil som vas z ich ruky. Vy ste ma vsak opustili a sluzili ste cudzim bohom. Preto vas uz neoslobodim. Chodte a volajte k bohom, ktorych ste si vyvolili! Nech vas oslobodia oni v case vasej uzkosti!“Izraelovi synovia hovorili Panovi: „Zhresili sme. Zaobchadzaj s nami tak, ako uznas za dobre! Len nas este teraz vyslobod!“Nato odstranili zo svojho stredu cudzich bohov a sluzili Panovi. A zlutoval sa nad biedou Izraela. Ked boli Amoncania zvolani a taborili v Galaade, zatial co Izraelovi synovia sa zhromazdili a utaborili v Masfe,hovoril si lud, galaadske kniezata, medzi sebou: „Kto je ten muz, ktory zacne bojovat proti Amoncanom? Ten bude hlavou vsetkych galaadskych obyvatelov. “Galaadcan Jefte bol udatny hrdina. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Galaad. Galaad mal manzelku, ktora mu porodila synov. Ked synovia tejto manzelky dorastli, vyhnali Jefteho a vraveli mu: „Ty nemozes byt dedicom v dome nasho otca, lebo si synom cudzej zeny. “Jefte usiel pred svojimi bratmi a zdrzoval sa v krajine Tob. Tu sa pridruzili k Jeftemu nemajetni muzovia a vychadzali s nim na zboj. Po nejakom case sa dostali Amoncania do boja s Izraelitmi. Ked teda Amoncania viedli vojnu s Izraelitmi, vybrali sa starsi z Galaadu, aby si priviedli Jefteho z krajiny Tob. Vraveli Jeftemu: „Pod a bud nasim vodcom! Bojujeme totiz proti Amoncanom. “Jefte vsak odpovedal galaadskym starsim: „Nie ste to prave vy, ktori ste ma nenavideli a vyhnali z domu mojho otca? Preco ste dosli ku mne teraz, ked ste v uzkych?!“Galaadski starsi odpovedali Jeftemu: „Teraz sme sa obratili na teba preto, aby si siel s nami a bojoval proti Amoncanom a bol hlavou vsetkych, co byvaju v Galaade. “Nato sa opytal Jefte galaadskych starsich: „Ked ma teda privediete naspat, aby som bojoval proti Amoncanom, ak ich Pan da do mojej ruky, budem aj potom vasou hlavou?“A galaadski starsi odvetili Jeftemu: „Pan, ktory pocuva, je svedkom medzi nami, ze splnime tvoje zelanie. “Potom Jefte siel s galaadskymi starsimi a lud si ho ustanovil za hlavu a vodcu. Jefte prednasal vsetky svoje reci pred Panom v Masfe. Potom Jefte vyslal poslov s odkazom: „Co chces odo mna, ze si vytiahol proti mne, aby si bojoval v mojej krajine?!“Amonsky kral odpovedal Jefteho poslom: „Ked Izrael vystupoval z Egypta, zabral moje uzemie od Arnona az po Jabok a az k Jordanu. Preto mi ho teraz dobrovolne vrat!“Jefte vsak vyslal znova poslov k amonskemu kralovia odkazal mu: „Toto vravi Jefte: Izrael nevzal moabsku ani amonsku krajinu. Ale ked vysiel Izrael z Egypta, tiahol cez pust az k Cervenemu moru a dostal sa az do Kadesa. Izrael vyslal poslov k edomskemu kralovi s odkazom: »Chcel by som prejst cez tvoju krajinu. « Ale edomsky kral nechcel o tom ani pocut. Takisto poslal poslov aj k moabskemu kralovi. Ale ani on nechcel. Tak zostali Izraeliti v Kadesi. Potom putovali po pusti, obisli Edomsko a Moabsko a tiahli do krajiny vychodne od Moabska. Utaborili sa na druhej strane Arnona, ale na moabske uzemie nevosli, lebo Arnon je moabskou hranicou. Potom vyslali Izraeliti poslov k amorejskemu kralovi Sehonovi, kralovi v Hesebone, a Izraeliti mu odkazali: »Chceli by sme prejst cez tvoju krajinu az na svoje stanoviste. «Sehon vsak neveril Izraelitom, ze chcu iba prejst cez jeho uzemie. Ale Sehon zvolal vsetok svoj lud, zriadili tabor v Jase a bojoval proti Izraelitom. Lenze Pan, Izraelov Boh, dal Sehona a vsetok jeho lud do ruky Izraelitov. Porazili ich a Izrael zaujal celu krajinu Amorejcanov, ktori v tej krajine byvali. Opanovali teda cele uzemie Amorejcanov od Arnona az po Jabok a od puste az po Jordan. Pan, Izraelov Boh, vyhnal predsa Amorejcanov kvoli svojmu izraelskemu ludu; a ty sa teraz chces zmocnit jeho krajiny?!Ked vyzenie niekoho kvoli tebe tvoj boh Kamos, neprivlastnis si jeho majetok? Tak mame aj my narok na vlastnictvo kazdeho, koho vyzenie kvoli nam Pan, nas Boh. A teraz: si ty azda lepsi ako moabsky kral, Seforov syn Balak? Mal on s Izraelom spor, alebo s nim viedol vojnu?Ked byval Izrael tristo rokov v Hesebone a jeho dedinach, v Aroere a jeho dedinach a vo vsetkych mestach, ktore lezia na brehoch Arnona, preco ste si ich nevydobili spat za ten cas?!Ja som sa neprehresil proti tebe, ale ty mne krivdis, ked sa davas so mnou do vojny. Pan, Sudca, dnes po prave rozsudi medzi Izraelitmi a Amoncanmi. “Ale amonsky kral nedal nic na Jefteho vyklady, ktore mu odkazal. Tu zostupil na Jefteho Panov duch, pochodil po Galaade a Manassesovi, potom sa vybral do galaadskej Masfy a z galaadskej Masfy sa obratil proti Amoncanom. A Jefte urobil Panovi tento slub: „Ked mi das Amoncanov do ruky,potom ten, kto mi vyjde z dvier mojho domu v ustrety - ked sa vratim v pokoji od Amoncanov -, bude patrit Panovi a obetujem ho ako zapalnu obetu. “Jefte teda vytiahol proti Amoncanom, aby zviedol s nimi boj, a Pan mu ich dal do ruky. Pripravil im mimoriadne velku porazku od Aroera, az ako prichadzas do Menita - dvadsat miest - a az po Abel Keramim. Tak boli Amoncania pokoreni pred Izraelovymi synmi. Ked sa Jefte vracal do Masfy, do svojho domu, - hla - vysla mu v ustrety s bubienkami a v tanci jeho dcera. Bola to jeho jedinacka; okrem nej nemal ani syna, ani dcery. Ked ju zazrel, roztrhol si odev a zvolal: „Beda, dcera moja! Ty ma porazas! Prave ty ma privadzas do nestastia! Urobil som slub Panovi a nemozem ho odvolat. “Povedala mu: „Otce moj, ked si urobil slub Panovi, tak na mne spln, co si slubil, kedze ti Pan doprial vypomstit sa na svojich nepriateloch, Amoncanoch. “Potom prosila svojho otca: „Nech mi je dovolene toto: Popraj mi este dva mesiace! Chcela by som sa vzdialit, vyjst na hory a tam so svojimi priatelkami oplakat svoje panenstvo. “Odvetil jej: „Chod!“ A prepustil ju na dva mesiace. Potom odisla so svojimi priatelkami a na horach oplakavala svoje panenstvo. O dva mesiace sa vratila k svojmu otcovi a vyplnil na nej slub, ktory urobil. Ona nepoznala muza. Odvtedy je zvykom v Izraeli,ze sa z roka na rok schadzaju izraelske dcery, aby styri dni v roku oplakavali dceru Galaadcana Jefteho. Teraz vsak boli zvolani Efraimci. Vytiahli na sever a vraveli Jeftemu: „Preco si vytiahol do boja proti Amoncanom bez toho, zeby si nas bol povolal, aby sme tiahli s tebou?! Zapalime ti dom nad hlavou!“Jefte im povedal: „Ja a moj lud sme zviedli tazky boj s Amoncanmi. Volal som vas, ale nevyslobodili ste ma z ich ruky. Ked som videl, ze mi nechcete pomoct, vystavil som svoj zivot nebezpecenstvu a tiahol som proti Amoncanom. A Pan mi ich dal do ruky. Preco ste dnes vytiahli ku mne, aby ste ma napadli?“Potom Jefte zhromazdil vsetkych galaadskych muzov a zautocil na Efraimcov. A Galaadcania Efraimcov porazili, lebo hovorili: „Vy ste efraimski utecenci. Galaad predsa byva medzi Efraimom a Manassesom. “Galaadcania potom obsadili jordanske brody pre Efraimcov a ked nejaky efraimsky utecenec prosil: „Chcel by som prejst“ - Galaadcania sa ho opytali: „Si Efraimec?“ a ak odvetil: „Nie!“,povedali mu: „Vyslov ‚sibboleth‘!“ Ak povedal ‚sibboleth‘, lebo to nevedeli spravne vyslovit, chytili ho a zabili na jordanskych brodoch. Vtedy tak padlo z Efraima na styridsatdvatisic muzov. Jefte sudil Izrael sest rokov. Ked Galaadcan Jefte zomrel, pochovali ho v jednom galaadskom meste. Po nom sudil Izrael Abesan z Betlehema. Mal tridsat synov a tridsat dcer, ktore povydaval von; svojim synom priviedol tridsat dcer odinakial. Sudil Izrael sedem rokov. Ked Abesan zomrel, pochovali ho v Betleheme. Po nom sudil Izrael Zabulonovec Ahialon. Sudil Izrael desat rokov. Ked Zabulonovec Ahialon zomrel, pochovali ho v Ajalone v Zabulonsku. Po nom sudil Izrael Ilelov syn, Faratoncan Abdon. Mal styridsat synov a tridsat vnukov, ktori jazdili na sedemdesiatich osliatkach. Sudil Izrael osem rokov. Ked Ilelov syn, Faratoncan Abdon zomrel, pochovali ho vo Faratone v Efraimsku, na pohori Amalekitov. Ked synovia Izraela opat robili, co je zle v Panovych ociach, vydal ich Pan na styridsat rokov do ruky Filistincov. Vtedy zil isty muz zo Saray, z kmena Danovcov. Menoval sa Manue. Jeho manzelka bola neplodna a este neporodila. Tu sa manzelke zjavil Panov anjel a povedal jej: „Hla, si neplodna a este si neporodila! Ale pocnes a porodis syna. Len si potom davaj pozor! Nepi ani vino, ani iny opojny napoj a nepozivaj nic neciste!Lebo pocnes a porodis syna, ktoreho hlavy sa britva nedotkne; chlapec bude zasvateny Bohu od materskeho lona. A on zacne vyslobodzovat Izrael z ruky Filistincov. “Zena sla a zvestovala svojmu manzelovi: „Bozi muz prisiel ku mne. Vyzeral ako Bozi anjel a velmi dostojne. Nepytala som sa ho, odkial je, ani svoje meno mi neoznamil. Povedal mi: »Hla, pocnes a porodis syna. Preto teraz nepi vino ani iny opojny napoj a nepozivaj nic neciste! Lebo chlapec bude zasvateny Bohu od materskeho lona az do dna svojej smrti. «“Manue sa modlil k Panovi a vravel: „Prepac, Pane! Nech k nam este pride Bozi muz, ktoreho si poslal, a nech nas pouci, co mame robit s chlapcom, ktory sa nam ma narodit!“Boh vyslysal Manuovu modlitbu a Bozi anjel prisiel este raz k manzelke, ked bola na poli. Ale Manue, jej manzel, nebol s nou. Zena rychle bezala a oznamila to svojmu muzovi. Zvestovala mu: „Zasa sa mi zjavil ten muz, ktory vtedy prisiel ku mne!“Manue vstal a vybral sa za svojou zenou. Ked prisiel k muzovi, opytal sa ho: „Si ty ten muz, ktory sa rozpraval so zenou?“ On odvetil: „Ja. “Manue sa opytal: „Ak sa teraz vyplnia tvoje slova, podla akych smernic ma byt chlapec vychovany? A k akym pracam ho bude treba priucat?“Panov anjel odpovedal Manuovi: „Manzelka nech sa zdrziava vsetkeho, ako som jej povedal. Nech nepoziva nic, co pochadza z vinneho kmena! Nech nepije vino ani iny opojny napoj! Tiez nech nepoziva nic neciste! Vsetko, co som jej prikazal, nech zachova!“Manue povedal Panovmu anjelovi: „Mohli by sme ta zadrzat a pripravit ti kozla?“Ale Panov anjel odpovedal Manuovi: „Keby si ma aj nutil, nebudem jest z tvojho jedla. Ale ak chces pripravit zapalnu obetu, tak ju prines Panovi!“ Manue nevedel, ze je to Panov anjel. A Manue sa este opytal Panovho anjela: „Ake je tvoje meno? Chceli by sme si ta uctit, az sa vyplnia tvoje slova. “Panov anjel mu na to povedal: „Preco sa pytas na moje meno? Ono je obdivuhodne. “Tu vzal Manue kozla a suchu obetu a obetoval to na skale Panovi, ktory robi obdivuhodne veci. Manue a jeho manzelka sa prizerali. Ked totiz vystupoval plamen z oltara k nebu, Panov anjel vystupil v plameni oltara. Ked to videli Manue a jeho manzelka, padli tvarou na zem. Potom sa uz viac Panov anjel nezjavil Manuovi ani jeho manzelke. Teraz Manue spoznal, ze to bol Panov anjel. A Manue povedal svojej manzelke: „Urcite zomrieme, lebo sme videli Boha. “Ale jeho manzelka mu povedala: „Keby nas bol chcel Pan usmrtit, nebol by prijal z nasej ruky ani zapalnu, ani suchu obetu, ani by nam nebol toto vsetko ukazal, ani by nam nebol nieco take oznamil. “Ked manzelka porodila syna, dala mu meno Samson. Chlapec rastol a Pan ho pozehnaval. Panov duch zacal v nom posobit v Machane-Dan medzi Saraou a Estaolom. Raz Samson zostupil do Tamnaty a v Tamnate sa zahladel do jednej z filistinskych dcer. Ked sa vratil, rozpovedal to svojmu otcovi a svojej matke. Hovoril: „V Tamnate som sa zahladel do jednej z filistinskych dcer. Vezmite mi ju za manzelku!“Ale jeho otec a matka mu namietali: „Niet uz medzi dcerami tvojich bratov a v celom mojom lude ani jednej zeny, ked si chces vziat zenu z tych neobrezancov, Filistincov?“ Samson vsak povedal svojmu otcovi: „Tuto mi vezmi! Lebo ona sa mi paci. “Jeho otec a matka nevedeli, ze sa tak stalo od Pana. On vyhladaval totiz zadrapku proti Filistincom. Toho casu panovali Filistinci nad Izraelom. Raz Samson zostupoval so svojim otcom a so svojou matkou do Tamnaty. Tak dosli az k tamnatskym viniciam. Zrazu zareval oproti nemu mlady lev. Tu zostupil na neho Panov duch a leva roztrhol, ako sa rozdvojuje kozla, hoci nemal nic v ruke. Ale svojmu otcovi a svojej matke sa nepochvalil, co urobil. Potom sa pobral dalej a zhovaral sa so zenou. Pacila sa Samsonovi. Ked o nejaky cas zase tade isiel, aby si ju vzal, odbocil, aby sa podival na mrtvolu leva. A hla, v tele leva bol roj vciel a med. Nabral si ho do ruk a na dalsej ceste pojedal. Ked prisiel k svojmu otcovi a svojej matke, dal im z toho a jedli. Ale nepovedal im, ze med vybral z levieho tela. Potom zostupil k zene. A Samson tam vystrojil hostinu, lebo tak to robievali mladozenisi. Ked ho videli, dali mu tridsat druzbov, ktori boli pri nom. Samson im povedal: „Dam vam hadanku. Ak ju za sedem dni hostiny uhadnete a spravne rozlustite, dam vam tridsat spodnych siat a tridsat sviatocnych oblekov. Ale ak mi ju nebudete moct rozlustit, tak date vy mne tridsat spodnych siat a tridsat sviatocnych oblekov. “ Ked na neho naliehali: „Daj nam hadanku! Chceme ju pocut!“- povedal im: „Z pozierajuceho vysiel pokrm a zo silneho vysla sladkost. “ Po tri dni nemohli rozlustit tu hadanku. Na stvrty den povedali Samsonovej zene: „Nahovaraj svojho muza, aby nam prezradil hadanku! Inac spalime teba i dom tvojho otca. To ste nas sem pozvali, aby ste nas ozobracili?“A Samsonova zena plakala pred nim a dohovarala mu: „Zanevrel si na mna a iste ma nemilujes! Hadanku si dal mojim krajanom a mne si ju neprezradil!“ Odpovedal jej: „Ani svojmu otcovi a svojej matke som to nepovedal a tebe by som to mal prezradit?“Sedem dni, co bola u nich hostina, vyplakavala pred nim. Konecne na siedmy den jej to vyzradil, lebo na neho naliehala. Ona zas prezradila rozlustenie hadanky svojim krajanom. A na siedmy den pred zapadom slnka mu povedali muzovia mesta: „Co je sladsie nad med a co je silnejsie nad leva?“ On im odpovedal: „Keby ste neboli orali na mojej jalovici, neboli by ste rozlustili moju hadanku. “Tu zostupil na neho Panov duch, zasiel do Askalona, pobil tam tridsat muzov, pobral im odevy a dal ich sviatocne obleky tym, ktori rozlustili hadanku. Naramne bol rozhnevany a odisiel do domu svojho otca. Samsonovu zenu vsak dali jednemu z druzbov, ktori boli v jeho spolocnosti. Po nejakom case, v dnoch psenicnej zatvy, chcel Samson navstivit svoju manzelku a priniesol jej kozliatko. Ked spomenul, ze chce vojst k svojej manzelke do jej izby, jej otec mu to nedovolil. Pritom jej otec povedal: „Myslel som, ze si na nu zanevrel. Preto som ju dal tvojmu druzbovi. Ale jej mladsia sestra je krajsia ako ona. Tu ti mozem dat namiesto nej. “Samson im povedal: „Odteraz sa nebudem citit vinny pred Filistincami, ked im nieco zle vykonam. “A Samson vysiel, nachytal tristo sakalov, potom vzal fakle, obratil chvost ku chvostu a medzi kazde dva chvosty pripevnil faklu. Potom fakle zapalil a vypustil ich Filistincom do obilia. Tak im spalil obilie, ci uz bolo na hromade alebo na koreni, ba aj vinohrady a olivy. Ked sa Filistinci vypytovali: „Kto to urobil?“ - povedali im: „Tamnatanov zat Samson, lebo mu vzal jeho manzelku a dal ju jednemu z jeho druzbov. “ Tu Filistinci vysli a upalili ju aj s jej otcom. Samson im vsak povedal: „Ked vy takto robite, nebudem mat pokoja, kym sa na vas nevypomstim. “A bil ich „lytko i stehno“ hroznou ranou. Potom odisiel a zdrzoval sa v skalnej rokline Etam. Filistinci vystupili a utaborili sa v Judsku, roztiahli sa az do Lechi. Ked sa Judovci pytali: „Preco ste k nam vytiahli?“ - odpovedali: „Prisli sme chytit Samsona a odplatit sa mu za to, co nam vykonal. “Tu zostupilo asi tristo muzov z Judu do skalnej rokliny Etam a pytali sa Samsona: „Nevies, ze Filistinci su nasimi panmi? Co si nam to urobil?“ Odvetil im: „Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im. “Povedali mu: „Prisli sme ta zajat, aby sme ta vydali do ruky Filistincov. “ - „Prisahajte mi,“ poziadal ich Samson, „ze ma vy nezabijete!“Odpovedali mu: „Nie, my ta chceme len zajat a odovzdat do ich ruky. Ale zabit ta nezabijeme. “ Potom ho zviazali dvoma novymi povrazmi a vyniesli ho zo skalnej rokliny. Ked prisiel do Lechi, Filistinci mu jasavo vyskali v ustrety. Tu vsak zostupil na neho Panov duch a povrazy, ktore mal na ramenach, boli ako kudel, ktoru stravuje ohen, a puta mu spadli z ruk. Vtom nasiel cerstvu osliu celust, vystrel ruku, chytil ju a pobil nou tisic muzov. A Samson povedal: „Celustou oslou - jednu hrbu, dve hrby, celustou oslou - tisic muzov som pobil. “Ked dohovoril, odhodil celust z ruky a nazval to miesto Ramat-Lechi (Odhodenie celuste). Ale bol velmi smadny. Preto volal k Panovi: „Ty si dal do ruky svojho sluzobnika toto velke vitazstvo a teraz zomriem smadom a dostanem sa do ruky neobrezancov. “Tu Boh otvoril priehlbinku, co bola v Lechi, a vyvrela z nej voda. Ked sa jej napil, okrial na duchu a ozil. Preto sa nazyva „Pramen vzyvajuceho“, ktory je v Lechi az podnes. Sudil Izrael dvadsat rokov za cias Filistincov. Raz zasiel Samson do Gazy. Zazrel tam neviestku a vosiel k nej. Ked sa medzi Gazanmi rozchyrilo: „Samson sem dosiel“ - obklucili ho a cihali na neho celu noc v mestskej brane. Ale celu noc boli ticho. Zaumienili si: „Ked sa rozvidnie, zabijeme ho!“Samson vsak spal len do polnoci. O polnoci vstal, vzal vrata mestskej brany aj s oboma verajami, vytrhol ich aj so zavorou, potom si ich vylozil na plecia a vyniesol ich na konciar vrchu, ktory je naproti Hebronu. Potom sa zamiloval do istej zeny v udoli Sorek. Menovala sa Dalila. Prisli k nej filistinski nacelnici a vraveli jej: „Nahovaraj ho a vyzved sa, v com je jeho velka sila, ako by sme ho mohli premoct a zviazat, aby sme ho znemoznili. Dame ti kazdy po tisicsto seklov striebra. “Dalila teda vravela Samsonovi: „Vyzradze mi, v com je tvoja velka sila a cim by ta bolo treba zviazat, aby si bol znemozneny!“Samson jej povedal: „Ak ma niekto zviaze siedmimi cerstvymi, este nevyschnutymi slachami, budem slaby a ako ktorykolvek clovek. “Filistinski nacelnici jej teda priniesli sedem cerstvych, este nevyschnutych sliach, a zviazala ho nimi. Zakernici sedeli v jej komorke. Tu skrikla: „Filistinci (idu) na teba, Samson!“ On vsak slachy roztrhol, ako sa trha nit, ked sa k nej priblizi ohen. Pricina jeho sily bola i nadalej neznama. Tu povedala Dalila Samsonovi: „Oklamal si ma, luhal si mi! Prezrad mi teraz, cim by ta bolo treba zviazat!“Odpovedal jej: „Ak ma niekto zviaze novymi, este v praci nepouzitymi povrazmi, budem slaby a ako ktorykolvek clovek. “Dalila teda vzala nove povrazy a zviazala ho nimi. Potom skrikla na neho: „Filistinci (idu) na teba, Samson!“ Zakernici totiz sedeli v komorke. On ich vsak strhol zo svojich ramien ako nejaku nit. Dalila dohovarala Samsonovi: „Az doteraz si ma klamal a luhal si mi. Prezrad mi uz, cim by ta bolo treba zviazat?“ Odvetil jej: „Ak spleties sedem vrkocov mojej hlavy s osnovou. “Ked vsak zarazila kolik a skrikla na neho: „Filistinci (idu) na teba, Samson!“ - prebudil sa zo spanku a vytrhol tkanovy kolik aj s osnovou. A opat mu dohovarala: „Ako mozes hovorit, ze ma milujes? Ved tvoje srdce nie je so mnou! Uz tri razy si ma oklamal a neprezradil si mi, v com je tvoja velka sila. “A ked den co den naliehala svojimi recami na neho a unuvala ho, ze sa mu znechutil zivot az na smrt,otvoril jej cele svoje srdce a povedal jej: „Britva sa este nedotkla mojej hlavy, lebo som zasvateny Bohu od materskeho lona. Keby ma niekto ostrihal, moja sila by odo mna odisla, oslabol by som a bol by som ako ktorykolvek clovek. “Dalila videla, ze jej otvoril cele svoje srdce, preto dala zavolat filistinskych nacelnikov a odkazala im: „Tentoraz pridte, lebo mi otvoril cele svoje srdce!“ Filistinski nacelnici k nej dosli a priniesli so sebou aj peniaze. Uspala ho na svojich kolenach, (zavolala jedneho muza) a odstrihla mu z hlavy sedem vrkocov. Tak ho oslabila a jeho sila od neho odisla. Ked skrikla: „Filistinci (idu) na teba, Samson!“ - prebudil sa zo spanku a povedal si: „Aj teraz vyviaznem ako predtym a strasiem to zo seba. “ Nevedel totiz, ze Pan od neho odstupil. Filistinci ho chytili, vylupili mu oci, odviedli ho do Gazy a uvaznili ho v okovach. Vo vazeni musel tocit mlyn. Ale po ostrihani mu vlasy na hlave opat podrastli. Filistinski nacelnici sa zisli, aby priniesli svojmu bohu Dagonovi velkolepu obetu a slavili radovanky. A volali: „Nas boh dal nam do ruky Samsona, nasho nepriatela. “A ked ho ludia uvideli, velebili svojho boha a vyvolavali: „Nas boh nam dal do ruky nasho nepriatela, nasej krajiny pustositela, vraha mnohych z nas. “A ked uz boli v dobrej nalade, vyvolavali: „Privedte Samsona! Nech nam nieco zahra!“ Priviedli teda Samsona zo zalara a hral pred nimi. Postavili ho medzi stĺpy. Tu povedal Samson chlapcovi, ktory ho drzal za ruku: „Pust ma! Chcem sa opriet o stĺpy, na ktorych spociva dom. “V dome bolo plno muzov a zien. Dosli tam tiez vsetci filistinski nacelnici. A na streche bolo asi tritisic muzov a zien, ktori sa prizerali Samsonovi, ako hra. Samson vsak vzyval Pana a prosil: „Pane, Boze! Rozpomen sa na mna a daj mi sily este tentoraz, o, Boze, aby som sa vypomstil aspon za jedno z mojich dvoch oci. “Tu Samson nahmatal dva prostredne stĺpy, na ktorych spocival dom, zaprel sa do nich, pravou rukou do jedneho a lavou do druheho,a zvolal: „Nech zomriem s Filistincami!“ Vystrel sa celou silou a dom sa zrutil na nacelnikov a na vsetok lud, ktory v nom bol. A mrtvych, ktorych zabil pri svojej smrti, bolo viac nez tych, ktorych pobil za svojho zivota. Jeho bratia a cely dom jeho otca zostupili, vzali ho, odniesli a pochovali ho medzi Saraou a Estaolom v hrobe jeho otca Manua. Sudil Izrael dvadsat rokov. Na Efraimskom pohori byval muz menom Micha. Povedal svojej matke: „Tisicsto seklov striebra, ktore ti vzali - a pre ktore si vyslovila kliatbu aj predo mnou -, peniaze su u mna: ja som ich vzal!“ Matka mu povedala: „Nech ta pozehna Pan, syn moj!“Ked vratil matke tisicsto striebornych seklov, jeho matka povedala: „Striebro som zasvatila zo svojej ruky Panovi pre mojho syna, aby z toho zhotovil modlu s obtahom. Teraz ti ho vraciam. “Ked vsak vratil striebro svojej matke, jeho matka vzala dvesto striebornych seklov a dala ich zlatnikovi, ktory z nich urobil modlu s obtahom; ta sa dostala do Michovho domu. Tak sa Michov dom stal domom Bozim. Zhotovil tiez efod a terafim a za knaza ustanovil jedneho zo svojich synov. V tych dnoch nebolo krala v Izraeli. Kazdy si robil, co sa mu lubilo. A bol (tam) isty mladik z judskeho Betlehema, z Judovho kmena. Bol levita a zdrzoval sa tam ako cudzinec. Ten muz sa vystahoval z mesta, z Judovho Betlehema, aby sa uchylil ako cudzi na prihodnom mieste. Vybral sa na Efraimske pohorie do Michovho domu, aby si nasiel miesto podla svojho povolania. Micha sa ho opytal: „Odkial prichadzas?“ Odpovedal mu: „Som levita z Judovho Betlehema. Idem, aby som sa uchylil ako cudzi na prihodnom mieste. “Micha mu povedal: „Zostan u mna a bud mi otcom i knazom! Dam ti desat striebornych seklov na rok, dalej cele osatenie a zivobytie. “ A levita na to pristal. Levita potom byval u muza a mladik mu bol ako jeden zo synov. Micha ustanovil levitu a mladik sa stal jeho knazom a byval v Michovom dome. Micha si povedal: „Teraz viem, ze ma bude Pan pozehnavat, lebo mam levitu za knaza. “V tom case nebolo v Izraeli krala. Vtedy si kmen Danovcov hladal vlastne uzemie na osidlenie, lebo az dovtedy mu nepripadol dedicny podiel medzi Izraelovymi kmenmi. Preto vyslali Danovci zo svojich rodov pat muzov, muzov velmi udatnych zo svojho najjuznejsieho pohranicia, zo Saray a Estaola, aby preskumali krajinu a oboznamili sa s nou. Povedali im: „Chodte a obzrite krajinu!“ Tak prisli na Efraimske pohorie do Michovho domu, aby tam prenocovali. Ked boli nedaleko Michovho domu a po hlase spoznali mladeho levitu, zastavili sa tam a vypytovali sa ho: „Kto ta sem priviedol? Co tu robis? A co tu hladas?“Odpovedal im: „To a to mi urobil Micha. Najal si ma a stal som sa jeho knazom. “Potom ho poprosili: „Opytaj sa Boha, aby sme vedeli, ci bude stastna nasa cesta, na ktoru sa vydavame!“Knaz im odpovedal: „Chodte v pokoji! Cesta, na ktoru sa vyberate, je mila Bohu. “Tak sa ti piati muzovia pobrali dalej, az prisli do Lais. A videli tam ludi, ktori byvali podla sposobu Sidoncanov bezstarostne, ticho a pokojne. Nikomu v krajine nekrivdili, aby strhli na seba panstvo, od Sidona boli daleko a s ostatnym svetom nemali nic do cinenia. Ked sa vratili k svojim bratom do Saray a Estaolu, ich bratia sa ich pytali: „Ako ste pochodili?“Odpovedali: „Hor' sa! Vytiahnime proti nim! Videli sme totiz krajinu, ktora je naozaj velmi dobra. Azda este vahate? Neotalajte, ale vyberte sa uz! Treba len vyrazit a krajinu zaujat!Ked ta dojdete, dostanete sa k bezstarostnemu ludu a do velmi rozlahlej krajiny - Boh ju da do vasej ruky -, na miesto, kde je hojnost vsetkeho, co je na zemi. “Vytiahlo teda odtial - z kmena Danovcov, zo Saray a Estaola - seststo muzov vyzbrojenych do boja. Na svojom pochode taborili v Kirjatiarime v Judsku. Preto sa to miesto nazyva Machane-Dan (“Tabor Danovcov“) az podnes. Je to zapadne od Kirjatiarima. Odtial tiahli dalej na Efraimske pohorie a dosli k Michovmu domu. Piati muzovia, ktori boli na vyzvedy v krajine Lais, zacali rozpravat svojim bratom: „Viete, ze v tychto domoch je efod i terafim a modla s obtahom? Ale aby ste vedeli, co mate teraz robit!“Zabocili ta, vosli do domu mladeho levitu, do Michovho domu, a pozdravili ho. Ale tych seststo ozbrojenych muzov (Danovcov) zostalo stat pred branou. Piati muzovia, ktori boli na vyzvedy v krajine, vstupili a vnikli dnu, aby vzali modlu s obtahom, efod a terafim. Knaz vsak zostal pred branou pri tych seststo muzoch, vyzbrojenych do boja. Ked vosli do Michovho domu a odnasali modlu s obtahom, efod a terafim, opytal sa ich knaz: „Co to robite?“Odpovedali mu: „Mlc! Poloz si ruku na usta! Pod s nami a bud nam otcom a knazom! Co ti je lepsie, byt knazom v dome jedneho muza alebo byt knazom v jednom kmeni a Izraelovom rode?“Pritom sa knazova mysel rozjasnila. Vzal efod, terafim i modlu a pripojil sa k ludu. Nato odtiahli a isli dalej. Deti, stada a cennosti pustili napred. Ked uz boli daleko od Michovho domu, zvolali sa muzovia, co byvali v domoch, ktore patrili k domu Michovmu, a pustili sa za Danovcami. Ked kricali na Danovcov, oni sa obratili a opytali sa Michu: „Co ti je, ze kricis!“Odpovedal: „Mojho boha, ktoreho som si urobil, ste mi vzali, aj knaza, a potom ste odtiahli. Co mi este zostava? Ako sa ma mozete pytat: »Co ti je?!«“Danovci mu vsak odvetili: „Nech uz nepocujeme tvoj krik! Inac na vas zautocia muzovia rozhorcenej mysle a mohlo by ta to stat zivot aj zivot tvojho domu. “A Danovci sli svojou cestou. Ked Micha videl, ze su silnejsi ako on, vratil sa a pobral sa do svojho domu. Oni vsak vzali so sebou Michovo dielo aj knaza, ktory bol u neho, a dostali sa do Lais, kde byvali pokojni a bezstarostni ludia. Pobili ich mecom a mesto vypalili. Ale nik mu neprisiel na pomoc, lebo lezalo daleko od Sidona a nemalo nijakeho spojenia so svetom. Lezalo totiz v udoli Bet-Rohob. Potom si mesto postavili a usadili sa v nom. A mesto nazvali Dan podla mena svojho otca, ktory bol synom Izraela. Predtym sa mesto nazyvalo Lais. Nato si Danovci postavili modlu a Jonatan, syn Manassesovho syna Gersona, a jeho synovia boli knazmi az do dna, ked bola krajina vyludnena. Vystavovali si Michovu modlu, ktoru on urobil, cely cas, co bol Bozi dom v Sile. V case, ked nebolo v Izraeli krala, osadil sa isty levita ako cudzi v zadnych koncinach Efraimskeho pohoria a vzal si vedlajsiu zenu z Judovho Betlehema. Vedlajsia zena sa nan nahnevala a odisla od neho do domu svojho otca, do Judovho Betlehema. Bola tam uz styri mesiace,ked sa jej muz vybral za nou, aby si ju naklonil srdecnym prehovaranim k navratu. Mal so sebou svojho sluhu a dva osly. Ked ho uviedla do domu svojho otca a otec dievcata ho zazrel, vysiel mu radostne v ustrety. A ked jeho test, otec dievcata, na neho naliehal, zostal u neho tri dni. Jedli a popijali si a nocovali tam. Na stvrty den vcasrano vstali a ked sa chystal na cestu, povedal otec dievcata svojmu zatovi: „Posilni sa este kuskom chleba! Potom pojdete!“Nato si sadli a obidvaja jedli a pili. Potom povedal otec dievcata muzovi: „Ale zostan este na noc! Zabav sa!“A muz aj vstal, aby sa vydal na cestu, ale ked jeho test opat na neho naliehal, zostal a prenocoval tam. Na piaty den vcasrano vstali a ked sa chystal na cestu, povedal otec dievcata: „Posilni sa najprv! Vyckaj, az sa den schyli!“ A zas jedli obidvaja. Ked vsak muz vstal, aby sa vydal na cestu so svojou vedlajsou zenou a so svojim sluhom, povedal mu jeho test, otec dievcata: „Hla, den sa uz schylil. Zvecerieva sa! Prenocujze tu! Zajtra vcasrano vstanete, vydate sa na cestu a dostanes sa do svojho stanu. “Ale muz uz nechcel zostat na noc, lez vstal a odisiel. Tak sa dostal az do blizkosti Jebuza, to jest Jeruzalema. So sebou mal dva osedlane osly. Jeho vedlajsia zena bola tiez pri nom. Ked boli pri Jebuze - a den sa uz znacne schylil -, povedal sluha svojmu panovi: „Pod, uchylme sa do mesta Jebuzejov a prenocujme v nom!“Ale jeho pan mu odvetil: „Neuchylime sa ta - do mesta cudzincov, ktori nie su z Izraelovych synov -, ale pojdeme dalej az do Gabay. “Potom povedal svojmu sluhovi: „Pod, zajdeme do niektorej dediny a prenocujeme ci uz v Gabae alebo v Rame. “A uberali sa svojou cestou dalej. Pri Gabae, ktora patri Benjaminovi, zapadlo im slnko. Ta teda odbocili z cesty, aby si zasli na noc do Gabay. Ked vsak vosiel a zlozil sa na namesti mesta, nebolo nikoho, kto by ich bol prijal do domu na noclah. Tu zvecera prichadzal starec z pola, zo svojej prace. Muz pochadzal z Efraimskeho pohoria a zdrzoval sa ako cudzi v Gabae. Miestni obyvatelia vsak boli Benjaminovci. Ked zdvihol oci, zazrel na namesti mesta pocestneho. Starec sa ho spytal: „Kde ides? Odkial prichadzas?“Odpovedal mu: „Cestujeme z Judovho Betlehema az do zadnych koncin Efraimskeho pohoria. Odtial som. Zasiel som si do Judovho Betlehema a zasa sa uberam do Panovho domu. Niet tu vsak nikoho, kto by ma prijal do domu. Mame slamu a obrok pre svojho osla, aj chlieb a vino pre mna, pre tvoju sluzobnicu a pre sluhu, ktory je s tvojim sluzobnikom. Vobec nic nam nechyba. “Tu povedal starec: „Pokoj bud s tebou! Ak by ti aj nieco chybalo, to uz bude moja starost. Na namesti predsa nocovat nemozes!“Potom ho uviedol do svojho domu a nakrmil osly. Ked si umyli nohy, jedli a pili. Ked uz boli v dobrej nalade, tu muzovia z mesta, zlosynovia, obstali dom a ustavicne tĺkli na branu. Vyvolavali na starca, pana domu: „Vyved muza, co prisiel do tvojho domu! Chceme s nim obcovat!“Tu vysiel k nim muz, pan domu, a vravel im: „Nie, bratia moji! Nerobte nic zle, ked prisiel ten clovek do mojho domu! Nedopustite sa predsa takej nehanebnosti!Mam vsak dceru, pannu, a on zas vedlajsiu zenu. Mozem vam ich vyviest. Tie znasilnite a urobte s nimi, ako sa vam lubi. Ale na tomto muzovi sa nedopustite takej nehanebnosti!“Kedze muzovia ho nechceli ani len vypocut, vzal muz svoju vedlajsiu manzelku a vyviedol im ju von na ulicu. Zneuzivali ju a ukajali si na nej svoje chutky celu noc az do rana. Prepustili ju az pri vychode zornicky. Nad ranom sa zena pokusala vojst, ale klesla pred dvermi domu muza, u ktoreho bol jej pan, a zostala tam az do rozvidnenia. Rano jej pan vstal, otvoril dvere domu a ked vysiel, aby sa vydal na cestu, jeho vedlajsia zena lezala predo dvermi domu s rukami na prahu!Volal na nu: „Vstan! Pojdeme!“ Ale nik mu neodpovedal. Tu ju vzal na osla, muz sa pobral a siel do svojho bydliska. Ked prisiel do svojho domu, vzal noz, chytil svoju vedlajsiu zenu, rozsekal ud za udom na dvanast kusov a rozposlal ich po celom Izraelovom uzemi. Kazdy, kto to videl, hovoril: „Take nieco sa este nestalo, ani nebolo vidiet odo dna, ked vysli Izraelovi synovia z krajiny Egyptanov, az podnes. Premyslajte o tom, poradte sa a vravte!“Tu vytiahli vsetci Izraeliti od Dana az po Bersabu, aj krajina Galaad, a zastup sa zhromazdil ako jeden muz k Panovi do Masfy. Dostavili sa vodcovia vsetkeho ludu, vsetkych izraelskych kmenov, na zhromazdenie Bozieho ludu, styristotisic pesiakov vyzbrojenych mecom. Benjaminovci sa dopoculi, ze Izraeliti vytiahli do Masfy. Izraeliti sa pytali: „Povedzte len, ako sa stal tento zlocin?“A levita, manzel zavrazdenej zeny, odpovedal takto: „So svojou vedlajsou zenou som prisiel do Benjaminovej Gabay, aby som (tam) prenocoval. Obyvatelia Gabay vsak povstali proti mne. V noci obstali pre mna dom. Mna chceli zabit a moju vedlajsiu zenu tak znasilnili, ze zomrela. Chytil som svoju vedlajsiu zenu, rozsekal som ju a rozoslal som ju po celom uzemi Izraelovho dedicneho vlastnictva, lebo sa dopustili ohavneho cinu v Izraeli. Hla, ste tu vsetci, Izraelovi synovia! Poradte sa, rozhodnite tu!“Nato povstal vsetok lud ako jeden muz a volal: „Nik z nas nepojde do svojho stanu. Nik z nas sa neodoberie do svojho domu. Teraz toto urobime s Gabaou: Podla losa (vytiahneme) proti nej. Zo vsetkych Izraelovych kmenov vezmeme po desat muzov zo sta, po sto z tisica a po tisic z desattisica, aby priniesli ludu potravu. Po ich navrate urobime Benjaminovej Gabae, ako si zasluhuje, podla celej ohavnosti, ktora sa stala v Izraeli. “A vsetci Izraeliti sa zhromazdili k mestu ako jeden muz, ako spojenec. Izraelske kmene vyslali muzov k celemu Benjaminovmu kmenu s odkazom: „Aky je to zlocin, ktory sa stal u vas?!Preto teraz vydajte tych muzov, zlosynov Gabay, aby sme ich usmrtili a odstranili zlo z Izraela. “ Ale Benjaminovci nedali nic na vyzvu svojich bratov, Izraelitov,ale zo vsetkych svojich miest sa zisli do Gabay, aby vytiahli do boja proti Izraelovym synom. Benjaminovcov, iba z miest, napocitali v ten den dvadsatsesttisic muzov vyzbrojenych mecom, okrem obyvatelov Gabay, ktorych napocitali sedemsto vybranych muzov. Medzi vsetkymi tymito ludmi bolo sedemsto vybranych muzov lavorukych. Tito vsetci hadzali kamenom navlas bezchybne. Izraelskeho muzstva, bez Benjaminovcov, napocitali styristotisic muzov vyzbrojenych mecom. Boli to vsetko udatni bojovnici. I vstali, sli do Betela a dopytovali sa Boha. Izraeliti sa pytali: „Kto z nas ma prvy vytiahnut do boja proti Benjaminovcom?“ Pan odpovedal: „Juda najsamprv!“Rano Izraeliti vstali a utaborili sa pred Gabaou. Izraeliti teda vytiahli do boja proti Benjaminovcom. A izraelske muzstvo zaujalo bojove postavenie pred Gabaou. Vtom vsak Benjaminovci vyrazili z Gabay a v ten den polozili na zem dvadsatdvatisic muzov z Izraelitov. Ale izraelske muzstvo sa vzchopilo a este raz zaujalo bojove postavenie na tom mieste, kde sa zriadovalo v prvy den. Ale Izraeliti najprv sli a plakali az do vecera pred Panom. Potom sa opytali Pana: „Mame este raz vytiahnut do boja proti nasim bratom Benjaminovcom?“ Pan odpovedal: „Vytiahnite proti nim!“A na druhy den Izraeliti zautocili na Benjaminovcov. Lenze aj na druhy den vyrazili proti nim Benjaminovci z Gabay a polozili z Izraelitov na zem este osemnasttisic muzov, vsetko vyzbrojenych mecom. Tu vytiahli vsetci Izraeliti, vsetok lud, a prisli do Betela. Plakali a zostali tam pred Panom, postili sa v ten den az do vecera a obetovali Panovi zapalne a pokojne obety. Potom sa Izraeliti pytali Pana - v tych dnoch tam totiz bola archa Panovej zmluvya Fines, syn Aronovho syna Eleazara, konal v tych dnoch pred nou sluzbu - a vraveli: „Mame este raz vytiahnut do boja proti nasim bratom Benjaminovcom? Alebo sa mame toho vzdat?“ Pan odpovedal: „Vytiahnite! Lebo zajtra ich vydam do vasej ruky. “Nato Izraeliti postavili ludi do zalohy okolo Gabay. Na treti den vytiahli Izraeliti proti Benjaminovcom a zriadili sa ako predosle razy do bojoveho postavenia proti Gabae. Benjaminovci vyrazili proti ludu, dali sa odrezat od mesta a zacali na cestach, z ktorych jedna stupala do Betela a druha cez pole do Gabay, zabijat - ako predosle razy - niektorych z ludu, asi tridsat muzov z Izraelitov. Benjaminovci sa domnievali: „Porazili sme ich ako prvy raz. “ Izraeliti sa vsak dohovorili: „Dame sa na utek, aby sme ich vylakali od mesta na cesty. “Vsetci Izraeliti teda vstali zo svojich stanovist a zriadili sa pri Baltamare. Izraelska zaloha zas vyrazila zo svojho stanovista, zapadne od Gabay. Tak pritiahlo pred Gabau desattisic muzov vybranych z celeho Izraela a nastal tuhy boj. Tamti vsak netusili, ze ich zastihla pohroma. Pan pomocou Izraelitov porazil Benjaminovcov. V ten den Izraeliti pobili z Benjaminovcov dvadsatpattisicsto muzov, vsetko vyzbrojenych mecom. Benjaminovci videli, ze su porazeni. - Izraeliti totiz ustupovali pred Benjaminovcami, lebo sa spoliehali na zalohu, ktoru postavili proti Gabae. Zaloha nahle vyrazila na Gabau a zaloha vnikla a pobila cele mesto ostrim meca. Izraeliti sa uzhovorili so zaloznikmi, ze nechaju z mesta vystupit chumac dymu. Ked sa Izraeliti v boji obzreli - prave zacali Benjaminovci niektorych z Izraelitov bit a zabili asi tridsat muzov v domnienke, ze ich uz porazili ako v prvom boji -,zacal uz z mesta vystupovat chumac dymu. Ked sa Benjaminovci obzreli, bolo uz cele mesto v nebotycnych plamenoch. Tu sa Izraeliti obratili, ale Benjaminovci sa prelakli, lebo videli, ze ich zastihla pohroma. A dali sa na utek pred Izraelitmi smerom na pust. Ale boj ich aj tak zasiahol. Ti, ktori dosli z mesta, sekali ich v strede. Obklucili Benjaminovcov, prenasledovali ich a bili ich na vychode az po samu Gabau. Pritom padlo z Benjaminovcov osemnasttisic muzov, vsetko udatnych bojovnikov. Opat sa obratili a utekali na pust ku skale Remon. Ale na cestach napaberkovali z nich este pattisic muzov. Prenasledovali ich dalej az po Gidom a zabili z nich este dvetisic muzov. Vsetkych padlych Benjaminovcov bolo v ten den dvadsatpattisic muzov, vsetko udatnych bojovnikov vyzbrojenych mecom. Na pust ku skale Remon sa podarilo utiect iba seststo muzom. A zostali na skale Remon styri mesiace. Izraeliti sa potom vratili k Benjaminovcom a pobili ich ostrim meca od muzov az po dobytok, vobec vsetko, co sa naslo v mestach. A vsetky mesta, ktore nasli, vypalili ohnom. Izraeliti zlozili v Masfe prisahu: „Nik z nas neda Benjaminovcovi svoju dceru za manzelku. “Tu prisiel lud do Betela a zdrzali sa tam pred Panom az do vecera. I pozdvihli svoj hlas, zacali hlasne plakata hovorili: „Preco sa, Pane, Izraelov Boze, stalo v Izraeli to, ze dnes chyba z Izraela jeden kmen?“Na druhy den ludia vcasrano vstali, postavili tam oltar a obetovali zapalne a pokojne obety. A Izraelovi synovia sa pytali: „Kto sa zo vsetkych Izraelovych kmenov nedostavil na zhromazdenie k Panovi?“ Lebo pod slavnostnou prisahou pohrozili kazdemu, kto by sa nedostavil k Panovi do Masfy: „Bude potrestany smrtou!“Izraeliti teda zialili za svojim bratom Benjaminom a vraveli: „Teraz je odrezany jeden kmen z Izraela. Co mozeme urobit, aby pozostali dostali zeny, ked sme sa zaprisahali na Pana, ze im ani jednu z nasich dcer nedame za manzelku. “Pytali sa teda: „Nie je taky izraelsky kmen, ktory by sa nebol dostavil k Panovi do Masfy?“ A hla, nik neprisiel na zhromazdenie do tabora z Jabesa Galaadskeho. Urobili totiz prehliadku ludu a nebol tam nik z obyvatelov Jabesa Galaadskeho. Nato tam zhromazdeny zastup poslal dvanasttisic muzov z chrabrych oddielov a dal im rozkaz: „Chodte a pobite ostrim meca obyvatelov Jabesa Galaadskeho, aj zeny a deti!A budete si pocinat takto: Vykonate kliatbu na kazdom muzovi a na kazdej zene, ktora uz patrila muzovi. Medzi obyvatelmi Jabesa Galaadskeho najdete styristo panenskych dievcat, ktore este nikdy nepatrili muzovi, a privediete ich do tabora (v Sile v krajine Kanaan). “A vsetok zhromazdeny zastup odkazal po posloch Benjaminovcom, ktori sa zdrzovali na skale Remon, ze si zela s nimi pokoj. Vtedy sa Benjaminovci vratili. Dali im manzelky, ktore zostali nazive zo zien Jabesa Galaadskeho, ale nevystacovalo pre nich. Ludu vsak bolo Benjaminovcov luto, lebo Pan urobil trhlinu v Izraelovych kmenoch. A starsi zo zastupu sa pytali: „Ako zaopatrime manzelky tym ostatnym? Lebo zeny z Benjamina zahynuli. “Vraveli: „Pozostalym Benjaminovcom zostane ich dedicny podiel. Ani jeden kmen nesmie byt vyhubeny z Izraela. My im vsak nemozeme dat manzelky z nasich dcer, lebo Izraelovi synovia sa zaprisahali: »Nech je prekliaty, kto da zenu Benjaminovcovi!«“Vraveli: „Kazdorocne byva Panova slavnost v Sile“ (ktore lezi severne od Betela, vychodne od cesty veducej z Betela do Sichemu a juzne od Lebony). A prikazali Benjaminovcom: „Chodte a ukryte sa vo vinohradoch!Potom davajte pozor! A ked zbadate, ze silske dcery vychadzaju tancovat v chorovodoch, vyjdite z vinohradov, uchytte si kazdy zenu zo silskych dcer a odidte do Benjaminovej krajiny. Ked si k nam pridu ich otcovia alebo bratia stazovat, povieme im: »Laskavo nam ich darujte, ved nik z nich nedostal zenu v boji. A vy ste im ich nedali. Inaksie by ste sa boli dopustili hriechu. «“A Benjaminovci tak urobili. Vzali si tolko manzeliek z tanecnic, ktore ulupili, kolko ich bolo. Potom sa vratili do svojho dedicneho podielu. Postavili si mesta a osadili sa v nich. Tiez Izraeliti sa v tom case vratili odtial, kazdy k svojmu kmenu a k svojmu rodu. Kazdy sa pobral odtial do svojho dedicneho podielu. V tych dnoch nebolo v Izraeli krala. Kazdy si robil, co sa mu pacilo. V case, ked uradovali sudcovia, nastal v krajine hlad. Isty clovek sa vystahoval z judskeho Betlehema, aby ako cudzinec zil na Moabskych rovinach so svojou manzelkou a dvoma synmi. Muz sa volal Elimelech, jeho manzelka Noemi a jeho dvaja synovia Machlon a Kiljon. Boli to Efratejci z judskeho Betlehema, ktori sa prestahovali na Moabske roviny, aby sa tam osadili. Ale Noemin manzel Elimelech zomrel, a tak zostala sama so svojimi synmi. Oni sa ozenili s Moabkami. Jedna nevesta sa volala Orfa a druha Rut. Tak tam byvali asi desat rokov. Ale aj tito dvaja, Machlon a Kiljon, jej umreli, takze po smrti svojich dvoch synov a po smrti manzela zostala tato zena sama (v cudzej krajine). Vydala sa teda spolu s nevestami na cestu spat z Moabskych rovin, lebo sa na Moabskej rovine dopocula, ze Pan milostivo navstivil svoj lud a dal mu chlieb. A tak zanechala miesto, kde dosial byvala, a (sli) s nou aj jej dve nevesty. Ked dosli na cestu, ktora viedla spat do judskej krajiny,Noemi povedala svojim dvom nevestam: „Chodte, vratte sa kazda do domu svojej matky! Nech vam Pan preukaze svoju lasku, aku ste prejavili (mojim) mrtvym i mne!Nech vam Pan da, aby ste nasli spocinutie kazda v dome svojho manzela!“ A pobozkala ich. Ale ony sa pustili do hlasiteho placua hovorili jej: „Vratime sa s tebou k tvojmu narodu!“Noemi im odpovedala: „Vratte sa, dcery moje! Preco by ste sli so mnou? Ci sa mi este narodia synovia, aby sa stali vasimi manzelmi?!Vratte sa, dcery moje! Chodte len! Ja som uz stara na vydaj. Ved keby som si povedala: Mam este nadej (na dieta) a keby som este tuto noc bola s muzom a porodila by som synov,ci chcete na nich cakat, az vyrastu? Ci sa uzavriete, aby ste sa pre nich nevydali za muza? Nie tak, dcery moje! Moja trpkost je omnoho vacsia ako vasa, lebo Panova ruka vystupila proti mne. “Tu sa znovu dali hlasite plakat. Pritom Orfa pobozkala svoju svokru a vratila sa, ale Rut sa jej pridrzala. Povedala jej (Noemi): „Hla, tvoja svagrina sa vratila k svojmu narodu a k svojim bohom! Chod aj ty za svojou svagrinou!“Ale Rut odpovedala: „Nenaliehaj na mna, aby som ta opustila a odvratila sa od teba: lebo kde pojdes ty, pojdem i ja, kde sa zdrzis, zdrzim sa aj ja: tvoj narod sa stane mojim narodom a tvoj Boh bude mojim Bohom. Kde ty zomries, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovana. Nech mi Pan tak urobi a nech mi tak aj prida, ze len smrt ma odluci od teba. “Ked (Noemi) videla, ze je pevne rozhodnuta ist s nou, prestala ju nahovarat a odporucat jej navrat k svojim. Tak isli obidve spolu, az dosli do Betlehema. Ako vosli do Betlehema, vzrusilo sa pre ne cele mesto a (zeny) si hovorili: „Nie je to Noemi?“Ale ona im vravela: „Nehovorte mi uz Noemi, ale volajte ma Mara, lebo velku trpkost mi dal skusit Vsemohuci!Odisla som plna a Pan ma privadza spat prazdnu. Preco mi teda hovorite Noemi, ked Pan takto svedci proti mne a Vsemohuci priviedol na mna utrpenie. “Tak sa vratila Noemi a jej moabska nevesta Rut, ktora prisla spolu s nou z Moabskej roviny. Do Betlehema dosli na zaciatku zatvy jacmena. Podla svojho muza mala Noemi isteho pribuzneho, ktory bol velmi zamoznym muzom z Elimelechovho rodu; volal sa Boz. Moabka Rut povedala Noemi: „Dovol mi ist na pole a zbierat tam klasky po tych (zencoch), u ktorych najdem milost!“ Ona jej odvetila: „Chod, dcera moja!“Sla teda, prisla na pole a zbierala (klasy) po zencoch. Nahodou zbierala na poli Bozovom, ktory bol z Elimelechovho pribuzenstva. A Boz prisiel z Betlehema (na pole) a pozdravil zencov: „Pan nech je s vami!“ Oni mu odpovedali: „Pozehnaj ta Pan!“Boz sa pytal svojho sluzobnika, ktory mal dozor nad zencami: „Cia je to deva?“Sluzobnik, dozorca zencov, mu povedal: „To je moabske dievca, ktore prislo spolu s Noemi z Moabskej roviny. Aj ma poziadala: »Chcela by som zbierat klasy a paberkovat medzi snopmi po zencoch. « Prisla a od vcasneho rana je na nohach, ani chvilku nepobudla doma. “Boz sa prihovoril Rut: „Dcera moja, pocuvaj ma! Nechod zbierat klasky na ine pole, ani neprechadzaj stadialto, ale drz sa mojich sluzobnic!Oci (maj uprete) na pole, na ktorom znu, a zbieraj za nimi! Svojim sluhom som rozkazal, aby ti nik nekrivdil. Ak zacitis smad, zajdi k nadobam a napi sa z toho, co nacerpali sluhovia!“Ona pred nim padla na tvar, poklonila sa po zem a povedala mu: „Ako to, ze som nasla priazen v tvojich ociach a ze sa staras o mna, hoci som cudzinka?“Boz jej odpovedal: „Hlasili mi vsetko, co si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manzela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlast, kde si sa narodila, a prisla si medzi lud, ktory si predtym nepoznala. Pan nech ti odplati za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pana, Izraelovho Boha, ku ktoremu si pristupila, aby si sa uchylila pod ochranu jeho kridel!“Ona mu odpovedala: „Pane, nasla som priazen v tvojich ociach, lebo si potesil svoju sluzobnicu a hovoril si k jej srdcu, hoci nie som ani tvojou sluzobnicou. “A ked prisiel cas jedla, Boz jej povedal: „Pod sem a jedz z chleba a omoc si krajec v octe!“ Sadla si teda vedla zencov a on jej nadelil prazeneho zrna, takze sa najedla do sytosti a este jej aj zvysilo. Ked vstala zbierat klasky, Boz rozkazal svojim sluhom: „Nech si zbiera klasky aj medzi snopmi a vy na nu nebudte za to mrzuti!Ba (narocky) vypustajte (klasy) zo svojich hrsti a nechajte pre nu, aby nazbierala, a nehreste ju za to!“Tak zbierala klasky do vecera a ked vymlatila, co nazbierala, mala z toho asi efu jacmena. Ked jej svokra videla, kolko nazbierala, a ked okrem toho vynala a podala, co jej zvysilo, ked sa nasytila,vravela jej svokra: „Kdeze si zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je pozehnany clovek, ktory sa staral o teba!“ Vtedy oznamila svokre, u koho pracovala, a povedala: „Meno muza, u ktoreho som dnes pracovala, je Boz. “Noemi povedala svojej neveste: „Nech Pan pozehna cloveka, ktory neodoprel svoju dobrotu ani zivym, ani mrtvym!“ A vravela dalej: „Ten clovek je nasim pribuznym, jednym z tych, co su zaviazani konat za nas krvnu pomstu. “A Moabka Rut rozpravala dalej: „Aj to mi este povedal: »Drz sa mojich sluzobnikov, kym nedokoncia celu moju zatvu!«“Noemi povedala svojej neveste: „Dobre je to, dcera moja. Chodievaj von s jeho sluzobnicami a nik ta nebude hresit na poli niekoho ineho. “Tak sa drzala pri zbierani klasov Bozovych sluzobnic az do ukoncenia zatvy jacmena a zatvy psenice. Potom byvala pri svojej svokre. (Isteho dna) jej povedala svokra Noemi: „Dcera moja, nemam ti pohladat spokojny pribytok, aby ti bolo dobre?Tak teda: Nas pribuzny Boz, s ktoreho sluzobnicami si bola (pri zatve), tuto noc veje jacmen na humne. Umy sa, pomaz sa, oblec si (krajsie) rucho a chod dolu na humno! Ale nech ta nezbada ten muz, dokial neprestane jest a pit!A ked sa potom odoberie na odpocinok, vsimni si miesto, kde si lahne. Potom pojdes, odhrnies mu z noh prikryvku a lahnes si. On ti potom povie, co mas robit. “Ona jej povedala: „Urobim vsetko, co mi kazes. “Tak isla dolu na humno a urobila vsetko, ako jej kazala svokra. Ked sa Boz najedol a napil, takze bol v dobrej nalade, odobral sa na odpocinok vedla hromady (zrna). Tu prisla potichu ona, odhrnula mu z noh prikryvku a lahla si. O polnoci sa ten clovek prelakol a skrutil sa, lebo mu zena lezala pri nohach. I opytal sa: „Kto si?“ Ona odpovedala: „Som Rut, tvoja sluzobnica. Rozprestri okraj (svojho plasta) na svoju sluzobnicu, lebo si mi pribuzny!“On jej povedal: „Nech ta pozehna Pan, dcera moja! Tato tvoja druha laskavost sa mi viac paci ako ta prva, lebo nechodis za mladikmi, ci su chudobni alebo bohati. A teraz sa neboj, dcera moja. Urobim ti vsetko, co vyslovis, ved vsetok lud mojho mesta ta pozna ako cnostnu zenu. A teraz je pravda, ze som ti pribuzny. Ale je este v pribuzenstve, kto ti je blizsi ako ja. Zostan cez noc tu! A zajtra, ak ten clovek bude voci tebe uplatnovat pravo pribuzenstva, dobre, nech ho uplatni; ale ak nebude chciet uplatnit svoje pribuzenske pravo na teba, uplatnim ho voci tebe ja - ako zije Pan! Nocuj tu do rana!“A tak mu zostala lezat pri nohach do rana. Vstala vsak prv, ako by clovek cloveka rozoznal, a on jej povedal: „Nech sa nik nedozvie, ze nejaka zena prisla za mnou na humno!“A este dodal: „Daj sem svoj plast, ktory mas na sebe, a podrz mi ho!“ Ked mu ho podrzala, nameral jej sest mier jacmena a nalozil jej ho. Potom siel do mesta. Ked dosla k svojej svokre, ona sa jej pytala: „Ako si (pochodila), dcera moja?“ I porozpravala jej vsetko, ako sa ten muz zachoval. A dodala: „Tychto sest mier jacmena mi dal, lebo vravel: »Nepojdes naprazdno ku svojej svokre. «“Ona jej povedala: „Dockaj, dcera moja, kym sa nedozvies, ako sa cela vec skonci. Lebo ten muz neustane, kym neprivedie este dnes tuto vec ku koncu. “Boz sa odobral do brany (mesta) a sadol si tam. Ked ta prisiel aj pribuzny, o ktorom Boz hovoril, povedal mu: „Pod sem, ty a ty, a posad sa!“ On pristupil a sadol si. Nato si Boz vybral desat muzov spomedzi starsich mesta a povedal im: „Posadte sa sem!“ A oni si posadali. Potom povedal tomu pribuznemu: „Noemi, ktora sa navratila z Moabskej roviny, dava do predaja ciastku pola, co patrila nasmu bratovi Elimelechovi. Povedal som si, ze ti to dam vediet a poviem ti: Odkup si ho v pritomnosti tych, co tu sedia, a v pritomnosti starsich mojho ludu. Ak ho chces odkupit, tak si ho odkup! Ak ho kupit nemienis, oznam mi to, lebo viem, ze okrem teba niet ineho, kto by ho mal odkupit. Ja nasledujem po tebe. “ On povedal: „Ja ho odkupim. “Boz hovoril dalej: „Ak dnes nadobudas z Noeminych ruk pole, si povinny vziat si aj Moabku Rut, manzelku zosnuleho, aby si ozivil meno zomreleho pre jeho dedicstvo. “Pribuzny povedal: „Tak ho nemozem odkupit, lebo by som si znicil svoj dedicny podiel. Odkup si ty, co som mal ja odkupit, lebo ja ho kupit nemozem. “Od starodavna bolo v Izraeli (zvykom) pri kupovani alebo pri zamene veci, aby bola cela zalezitost pevna, ze jeden si vyzul obuv a podal ju druhemu. To bolo ako potvrdenie v Izraeli. A tak si vyzul obuv aj ten pribuzny, ktory povedal Bozovi: „Odkup si ho ty!“Nato povedal Boz starsim (mesta) a vsetkemu ludu: „Dnes ste mi svedkami, ze som z Noeminych ruk kupil vsetko, co patrilo Elimelechovi, aj vsetko, co patrilo Kiljonovi a Machlonovi. Ale aj Machlonovu manzelku, Moabku Rut, som ziskal za zenu, aby som zomrelemu splodil potomka pre jeho dedicstvo, aby nebolo meno zosnuleho vymazane spomedzi jeho bratov a z bran jeho (rodneho) mesta. Vy ste toho dnes svedkami. “A vsetok lud, ktory bol v brane, aj starsi (mesta) odpovedali: „Sme toho svedkami. Nech Pan urobi aj s touto zenou, ktora vstupi do tvojho domu, ako (urobil) s Rachel a Liou, lebo ony dve zbudovali dom Izraelov. Nech si pocina cnostne v Efrate, aby ti urobila meno v Betleheme. Tvoj dom nech je ako dom Faresov, ktoreho porodila Tamar Judovi, zasluhou potomstva, ktore ti da Pan z tejto zeny. “Boz si ju teda vzal a stala sa mu manzelkou. Ked s nou obcoval, Pan bol k nej dobrotivy, takze pocala a porodila syna. Tu hovorili zeny k Noemi: „Nech je zvelebeny Pan, ktory ti dnes neodoprel ochrancu. Nech sa jeho meno (pochvalne) uvadza v Izraeli! Nech ti je potesenim duse a zivitelom v dnoch staroby. Porodila ti ho tvoja nevesta, ktora ta miluje. Ona ti je ovela lepsia ako sedem synov. “Noemi vzala chlapca, vlozila si ho do lona a bola mu pestunkou. Susedky mu dali meno a hovorili si: „Vnuk sa narodil Noemi. “ A nazvali ho Obedom. On je otcom Izaiho, Davidovho otca. Toto je Faresov rodostrom: Fares bol Ezronovym otcom,Ezron bol Aramovym otcom, Aram bol Aminadabovym otcom,Aminadab bol Nasonovym otcom, Nason bol Salmonovym otcom,Salmon bol Bozovym otcom a Boz bol Obedovym otcom. Obed bol otcom Izaiho a Izai bol Davidovym otcom. Bol isty muz z Ramataim Sofimu, z Efraimskeho pohoria, menom Elkana, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tohuho, syna Sufa, Efratejec. Mal dve manzelky. Jedna sa volala Anna, druha Fenena. Fenena mala deti, Anna vsak nie. Tento muz chodil kazdy rok zo svojho mesta klanat sa a obetovat Panovi zastupov do Sila, kde boli Panovymi knazmi Heliho synovia Ofni a Fines. V den, ked Elkana priniesol obetu, daval svojej manzelke Fenene a vsetkym jej synom a dceram ciastky. Anne vsak dal iba jednu ciastku, zarmuteny, lebo Annu miloval, hoci jej Pan uzavrel lono. Jej sokyna ju neprestajne urazala a roztrpcovala, pretoze jej Pan uzavrel lono. Tak to robievala rok po rok; len co vystupila do Panovho domu, urazala ju tak, ze ona plakala a nejedla. Ale jej muz Elkana sa jej prihovaral: „Anna, preco places? Co nejes? A preco mas zronene srdce? Ci som ti ja nie lepsi nez desat synov?“Po jedle a napoji v Sile vstala (a isla pred Pana). Velknaz Heli sedel v kresle pri verajach Panovho chramu. Ona sa v trpkosti svojej duse modlila k Panovi a horko plakala. A urobila takyto slub: „Pane zastupov, ak laskavo zhliadnes na biedu svojej sluzobnice a spomenies si na mna, ak na svoju sluzobnicu nezabudnes a das svojej sluzobnici muzskeho potomka, darujem ho po vsetky dni jeho zivota Panovi a britva sa jeho hlavy nedotkne. “Kedze jej modlitba trvala dlho, Heli jej pozoroval usta. Anna si totiz hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo pocut, takze Heli ju pokladal za opitu. Preto ju Heli oslovil: „Dokedy budes opita? Vytriezvejze uz!“Anna mu odvetila: „Nie, moj pane! Som zena, ktora ma tarchu na dusi. Vino a opojny napoj som nepila, len dusu som si vyliala pred Panom. Nepokladaj svoju sluzobnicu za belialovu dceru, lebo som od prekypujucej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!“Nato jej Heli povedal: „Chod v pokoji a Boh Izraela nech splni tvoju prosbu, ktoru mu predkladas!“Povedala mu: „Kiezby tvoja sluzobnica nasla milost v tvojich ociach!“ Zena potom isla svojou cestou, jedla a tvar uz nemala zronenu. Rano potom vstali, poklonili sa pred Panom, vratili sa a prisli domov do Ramy. Tu Elkana poznal svoju manzelku Annu, Pan si na nu spomenula kym uplynul rok, Anna pocala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: „Od Pana som ho vyprosila. “A ked muz Elkana a cely jeho dom isiel obetovat Panovi vyrocnu a slubovu obetu,Anna nesla. Hovorila totiz svojmu muzovi: „Kym chlapcek nie je oddojceny. Potom ho zavediem, nech sa zjavi pred Panom a nech tam ostane navzdy. “Jej manzel Elkana jej povedal: „Urob, ako uznas za dobre! Zostan, kym ho neoddojcis! Kiezby Pan splnil svoje slovo!“ Zena teda ostala a chovala svojho syna, kym ho neoddojcila. Ked ho oddojcila, jeho matka ho vzala s troma byckami, jednou efou muky a mechom vina a zaviedla ho do Panovho domu do Sila. Chlapcek bol utly. Bycka zabili a chlapceka zaviedli k Helimu. I povedala: „Prosim, moj pane! Ako zijes, moj pane, ja som ta zena, co tu stala pri tebe a modlila sa k Panovi. O tohoto chlapceka som prosila a Pan splnil moju prosbu, ktoru som mu predkladala. Nuz aj ja som ho venovala Panovi. Po vsetky dni, kym len bude, nech je zasvateny Panovi!“ I klanali sa tam Panovi. Anna sa modlila a hovorila: „Srdce mi plesa v Panovi, v Panovi sa zdvihol moj roh, otvorim si usta na nepriatela, lebo sa radujem z tvojej pomoci. Nik nie je taky svaty ako Pan, nie, okrem teba niet nikoho, niet Skaly, ako je nas Boh. Nerozmnozujte nadute reci, z ust nech vam nevychodi pycha, lebo Boh poznania je Pan, on odvazuje ciny. Zlame sa luk hrdinov, slabi sa opasu silou. Syti sa prenajmu za chlieb, hladni vsak prestanu (lacniet?), neplodna porodi siedmich a ta, co ma vela deti, zvadne. Pan usmrcuje aj ozivuje, posiela do pekiel a vola aj spat. Pan robi chudobnym i bohatym, ponizuje aj dviha. Bedara pozdvihne z prachu, zobraka zo spiny dviha, s kniezatami posadit ho chce a da mu stolicu cestnu. Lebo Panove su zaklady zeme, okruh zeme polozil na ne. Nohy naboznych on strazi, hriesnici vsak zhynu vo tme; nie silou vitazi clovek. Pan zdrvi svojich odporcov, zahrmi nad nimi v nebi, Pan sudi konciny zeme, kralovi on dava silu, zdvihne roh pomazaneho. “Elkana potom siel domov do Ramy, chlapcek vsak posluhoval pred Panom pod dozorom velknaza Heliho. Heliho synovia vsak boli belialovi synovia, nestarali sa o Panaani o knazske povinnosti voci ludu. Ked niekto prinasal obetu a maso sa varilo, prisiel knazov sluha s trojzubou vidlicou v ruke,strcil ju do kotla, do hrnca, do rajnice alebo do misy a vsetko, co vidlica zachytila, vzal si knaz pre seba. Takto robili vsetkym Izraelitom, ktori prichadzali do Sila. Ba skor, ako sa spalil tuk, prichadzal knazov sluha a hovoril obetujucemu cloveku: „Daj maso, chcem ho upiect pre knaza! Neprijme od teba varene maso, len surove. “Ak mu ten clovek vravel: „Nech sa najprv spali tuk, potom si vezmi, co sa ti zachce!“ - odpovedal: „Nie, daj teraz; ak nie, vezmem nasilu. “Preto bol hriech mladencov velmi velky pred Panom, ved ludia opovrhovali Panovou obetou. Samuel vsak posluhoval pred Panom, mladencek odiaty platennym efodom. Matka mu urobila maly plast a kazdy rok mu ho doniesla, ked prichadzala s manzelom obetovat vyrocnu obetu. Heli pozehnal Elkanu i jeho manzelku a povedal: „Nech ti da Pan potomstvo z tejto zeny namiesto daru, ktory si venoval Panovi!“ Potom sli domov. Pan navstivil Annu a ona pocala a porodila troch synov a dve dcery. A chlapec Samuel rastol pred Panom. Heli bol uz velmi stary; pocul o vsetkom, co robili jeho synovia vsetkym Izraelitom a ako hresili so zenami, ktore konali sluzbu pri svatostanku. Aj im povedal: „Preco robite taketo veci? Ved tie najhorsie veci pocuvam o vas od vsetkeho ludu!Nie, synovia moji! Nedobry je to chyr, co pocuvam; odstrasujete Panov lud. Ak sa clovek prehresi proti cloveku, moze sa nad nim zmilovat Boh, ale ak sa clovek previni proti Panovi, ktoze sa bude zan modlit?“ Ale nepocuvali na hlas svojho otca, lebo Pan ich chcel usmrtit. Chlapec Samuel vsak stale rastol a pacil sa aj Panovi, aj ludom. Tu prisiel k Helimu Bozi muz a povedal mu: „Toto hovori Pan: Nezjavil som sa domu tvojho otca, ked boli v Egypte vo faraonovom dome?A spomedzi vsetkych izraelskych kmenov som si ho vyvolil za knaza, aby vystupoval k mojmu oltaru, aby palil tymian a nosil predo mnou efod. A dal som domu tvojho otca vsetky zapalne obety Izraelovych synov. Preco zazerate na moje obety a dary, ktore som nariadil v chrame? Synov si vazis viac nez mna, aby ste mohli tucniet z prvotin vsetkych darov mojho izraelskeho ludu. “Preto toto hovori Pan, Izraelov Boh: „Isteze som povedal: Tvoj dom a dom tvojho otca bude vecne chodit pred mojou tvarou! Teraz vsak - hovori Pan - nech je to daleko odo mna, lebo uctim toho, kto si mna cti, kto vsak mnou opovrhuje, upadne do hanby. Hla, prichadzaju dni, ked odtnem tvoje rameno a rameno domu tvojho otca, ze v tvojom dome nebude starca. Vtedy budes vidiet v chrame protivnika, ktory bude Izraelu preukazovat dobro; v tvojom dome vsak nikdy nebude starca. Ale neodstranim ti vsetkych od svojho oltara, aby sa ti umarali oci a omdlievala ti dusa. Cele mnozstvo tvojho domu bude odumierat v muznom veku. A toto ti bude znamenim, ktore sa zjavi na tvojich dvoch synoch, na Ofnim a Finesovi: Obaja zomru v jeden den. Potom si vzbudim verneho knaza, ktory bude konat podla mojho srdca a mojej duse. A zbudujem mu trvaly dom; ustavicne bude kracat pred mojim pomazanym. A kazdy, kto z tvojho domu ostane, pride a bude sa mu korit, aby si vyprosil peniaz a pecen chleba. A povie: »Pridelze ma do nejakej knazskej sluzby, aby som mal kusok chleba do ust!«“Chlapec Samuel posluhoval pred Panom pod dozorom Heliho. Bozie slovo bolo v tych dnoch vzacne a videnie nebolo caste. I stalo sa v ktorysi den, ze Heli lezal na svojom mieste. Oci mu zacinali hasnut, takze nevidel. Bozie svetlo este nevyhaslo a Samuel spal v Panovom chrame, kde bola archa zmluvy. Tu zavolal na Samuela Pan. On odpovedal: „Tu som!“Bezal k Helimu a vravel: „Tu som, pane, volal si ma!“ On odvetil: „Nevolal som, spi dalej!“ Odisiel teda a spal. Ale Pan volal zasa: „Samuel!“ Samuel vstal, isiel k Helimu a vravel: „Tu som, volal si ma. “ On odpovedal: „Nevolal som ta, syn moj, spi dalej!“Samuel vsak este nepoznal Pana, Panovo slovo sa mu este nezjavilo. A Pan opat, treti raz volal Samuela. On vstal, isiel k Helimu a vravel: „Tu som, volal si ma. “ Vtedy Heli pochopil, ze chlapca vola Pan. A Heli povedal Samuelovi: „Chod, lahni si. A ak ta bude zasa volat, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha pocuva!“ Samuel odisiel a spal na svojom mieste. Pan prisiel, zastal si a volal ako predtym: „Samuel, Samuel!“ A Samuel odvetil: „Hovor, tvoj sluha pocuva!“Tu Pan povedal Samuelovi: „Hla, ja urobim v Izraeli vec, ktoru ked niekto pocuje, bude mu cvendzat v obidvoch usiach. V ten den splnim na Helim vsetko, co som o jeho dome hovoril, od zaciatku az do konca. Oznamil som mu, ze budem vecne trestat jeho dom pre hriech, lebo vedel, ze sa jeho synovia ruhaju, a nekarhal ich. Preto som Heliho domu prisahal: Vinu Heliho domu nemozno nikdy napravit ani obetami, ani darmi. “Samuel spal az do rana a potom otvoril dvere Panovho domu. Samuel sa bal oznamit videnie Helimu. Ale Heli zavolal Samuela a povedal: „Samuel, syn moj!“ On odpovedal: „Tu som. “I spytal sa ho: „Co ti hovoril? Nezataj to predo mnou! Nech ti Boh urobi to a to, ak predo mnou zatajis nieco z toho, co ti hovoril!“Nato mu Samuel rozpovedal vsetko, nezatajil mu nic. A on povedal: „Je Pan. Nech urobi, co uzna za dobre!“Samuel dorastal, Pan bol s nim a ani jednemu z jeho slov nedal padnut na zem,takze sa cely Izrael od Danu az po Bersabe dozvedel, ze Samuel ako Panov prorok je spolahlivy. A Pan sa dalej zjavoval v Sile, lebo Pan sa zjavoval Samuelovi v Sile podla Panovho slova. Samuelovo slovo znelo celemu Izraelu. Izrael tiahol do boja proti Filistincom a utaboril sa pri Aben-Ezre, Filistinci zas taborili v Afeku. Filistinci nastupili proti Izraelu, rozputal sa boj a Izrael podlahol Filistincom, ktori v bitke na poli zabili asi styritisic muzov. Lud isiel do tabora a starsi Izraela hovorili: „Preco nas Pan dnes porazil pred Filistincami? Donesme sem zo Sila Panovu archu zmluvy, nech tiahne uprostred nas a nech nas vyslobodi z ruky nasich nepriatelov!“Lud poslal do Sila i doniesli odtial archu zmluvy Pana zastupov, ktory sidli nad cherubmi. Pri Bozej arche zmluvy boli dvaja Heliho synovia, Ofni a Fines. Ked archa zmluvy dosla do tabora, zajasal cely Izrael velkym jasotom, az dunela zem. Ked Filistinci poculi jasavy krik, pytali sa: „Co znamena tento zvucny, velky jasot v tabore Hebrejov?“ I dozvedeli sa, ze do tabora prisla archa zmluvy. Filistinci sa nalakali a vraveli: „Prisiel Boh do tabora!“ A volali: „Beda nam! Veru vcera a predvcerom to nebolo takto!Beda nam! Ktoze nas vytrhne z ruky tohoto mocneho Bozstva, ktore bilo Egypt rozlicnymi ranami na pusti?Vzchopte sa, vzmuzte sa, Filistinci, aby ste nemuseli sluzit Hebrejom, ako oni sluzili vam! Nuz budte chlapi a bojujte!“Nato sa Filistinci dali do boja a Izraeliti podlahli; utekal kazdy do svojho stanu. Porazka bola velmi velka, z Izraelitov padlo tridsattisic pesiakov. Archu zmluvy ukoristili a dvaja Heliho synovia, Ofni a Fines, zomreli. Akysi Benjaminec utekal zo siku a v ten den dosiel do Sila. Odev mal roztrhnuty a na hlave mal zem. Ked dosiel, Heli sedel na kresle a pozoroval cestu, lebo sa mu srdce triaslo o Boziu archu zmluvy! Muz teda dosiel, podal spravu v meste a cele mesto zakvililo. Ked Heli pocul hlasne volanie, spytal sa: „Co znamena ten hlasny krik?“ Nato muz rychlo prisiel a podal spravu Helimu. Heli bol devatdesiatosemrocny, oci mal strpnute, nevidel. Ten muz povedal Helimu: „Ja prichadzam z bojiska. Dnes som utiekol z bojiska. “ I spytal sa ho: „Co sa stalo, syn moj?“Posol odvetil: „Izrael usiel pred Filistincami, lud utrpel velku porazku, zomreli aj obaja tvoji synovia Ofni a Fines a Bozia archa padla za korist. “Len co spomenul Boziu archu, (Heli) padol z kresla nazad k brane, zlomil si vaz a zomrel. Bol to stary a tazky clovek. Sudil Izrael styridsat rokov. Jeho nevesta, Finesova manzelka, bola tarchava, blizo porodu. Ked pocula chyr o zajati Bozej archy a ze jej zomrel svokor a manzel, klesla a porodila, lebo ju zachvatili bolesti. A ked zomierala, hovorili jej okolostojace: „Neboj sa, ved si porodila syna!“ Ale neodpovedala, ani si toho nevsimla. Chlapca vsak nazvala Ichabod, hovoriac: „Odisla slava od Izraela,“ pre zajatie Bozej archy a pre svojho svokra a manzela. Hovorila: „Odisla slava od Izraela, lebo ukoristili Boziu archu. “Filistinci teda zajali Boziu archu a odniesli ju z Aben-Ezry do Azotu. Potom Filistinci vzali Boziu archu, zaniesli ju do Dagonovho domu a postavili ju vedla Dagona. Azotcania nasledujuce rano vstali a Dagon bol padnuty tvarou na zem pred Panovou archou. I chytili Dagona a postavili ho na jeho miesto. Ked Filistinci rano nasledujuceho dna vstali, Dagon bol padnuty tvarou na zem pred Panovou archou, Dagonova hlava vsak a obe koncatiny jeho ruk boli odlomene na prahu, ostal z neho len Dagon. Preto Dagonovi knazi a ti, co vstupuju do Dagonovho chramu v Azote nestupia na Dagonov prah az po dnesny den. Na Azotcanov vsak dolahla Panova ruka, bil ich a trestal ich vredmi, Azot i jeho okolie. Ked obyvatelia Azotu videli, co sa deje, hovorili: „Nech Bozia archa Izraelitov neostane u nas, lebo jeho ruka tvrdo dolieha na nas a na nasho boha Dagona. “Preto poslami zvolali k sebe vsetky filistinske kniezata a pytali sa: „Co mame robit s archou Boha Izraelitov?“ Odpovedali: „Archu Boha Izraelitov treba preniest do Getu!“ A tak archu Boha Izraelitov preniesli. A ked ju preniesli, zalahla Panova ruka na mesto (ako velmi velky rozvrat) a trestal obyvatelov mesta, malych i velkych, tak, ze sa na nich vyrazali vredy. Nato poslali Boziu archu do Akaronu. A ked Bozia archa dosla do Akaronu, Akaronci volali: „Doniesli archu Boha Izraelitov, aby nas i nas lud zabili. “A poslami zvolali vsetky filistinske kniezata a hovorili: „Poslite prec archu Boha Izraelitov, nech sa vrati na svoje miesto a nech nepobije nas i nas lud!“ Lebo v meste panoval smrtelny zmatok, tazko nan dolahla Bozia ruka. Ludia, ktori nepomreli, boli potrestani vredmi a bedakanie mesta vystupovalo k nebu. Panova archa bola v kraji Filistincov sedem mesiacov. Potom zvolali Filistinci knazov a vestcov a pytali sa: „Co mame robit s Panovou archou? Dajte nam vediet, ako ju mame poslat na jej miesto?“Oni odpovedali: „Ak odoslete archu Boha Izraelitov, neposlite ju naprazdno, ale v kazdom pripade dajte zmierny dar! Vtedy sa uzdravite a dozviete sa, preco od vas neodstupi jeho ruka. “I spytali sa: „Aky dar mu mame dat?“ Odpovedali: „Podla poctu filistinskych kniezat pat zlatych vredov a pat zlatych mysi, lebo ste rovnako postihnuti vsetci, i vase kniezata. Urobte teda podoby svojich vredov a podoby svojich mysi, ktore nivocia krajinu, a vzdajte chvalu Bohu Izraelitov, azda snime svoju ruku z vas, z vasho boha a z vasej krajiny!Preco si zatvrdzujete srdcia, ako si zatvrdzovali srdcia Egyptania a faraon? Ci ich neprepustili? A neodisli, co ako ich utlacal?!A teraz urobte novy voz a vezmite dve otelene kravy, na ktorych este nebolo jarmo. Kravy zapriahnite do voza, ich telce vsak odlucte od nich do mastale. Potom vezmite Panovu archu, polozte ju na voz, zlate predmety, ktore mu davate ako zmierny dar, polozte vedla nej do truhlicky a nechajte ju, nech ide!A pozerajte! Ak pojde smerom k svojim hraniciam do Betsamesu, on dopustil na nas toto velke nestastie, ak nie, tak sa presvedcime, ze sa nas nedotkla jeho ruka, stalo sa nam to nahodou. “Muzovia urobili tak. Vzali dve otelene kravy a zapriahli ich do voza, ich telce vsak zadrzali v mastali. Panovu archu polozili na voz, aj truhlicku so zlatymi mysami a podobou svojich vredov. A kravy isli rovnou cestou do Betsamesu, isli tou istou cestou a stale rucali; neodbocili ani napravo, ani nalavo. Filistinske kniezata isli za nimi az po hranice Betsamesu. Betsamesania prave zali na doline psenicu. Ked zdvihli oci, zazreli archu a ked ju uvideli, potesili sa. Voz dosiel na pole Betsamesana Jozueho a ostal tam stat. Bol tam velky kamen. I porubali drevo voza a kravy obetovali Panovi ako celopal. Leviti zlozili Panovu archu i truhlicku, ktora bola pri nej a v ktorej boli zlate predmety, a polozili ju na velky kamen. A obyvatelia Betsamesu prinasali v ten den celopaly a obetovali obety Panovi. Ked to filistinske kniezata videli, vratili sa v ten den do Akaronu. Toto su zlate vredy, ktore Filistinci darovali Panovi ako zmierny dar: za Azot jeden, za Gazu jeden, za Askalon jeden, za Get jeden, za Akaron jeden. A zlate mysi podla poctu miest piatich kniezat, od opevnenych miest az po neohradene dediny. Velky kamen, na ktory polozili Panovu archu, je podnes na poli Betsamesana Jozueho. Pan vsak potrestal obyvatelov Betsamesu, lebo pozerali do Panovej archy. Udrel z ludu sedemdesiat muzov (patdesiattisic muzov). Lud zialil, lebo Pan tazko potrestal lud. A obyvatelia Betsamesu hovorili: „Kto obstoji pred Panom, Bohom, takym svatym! A ku komuze z nas vystupi?“Preto poslali poslov k obyvatelom Kirjatiarimu s odkazom: „Filistinci vratili Panovu archu, podte, odneste si ju k vam!“Obyvatelia Kirjatiarimu prisli, odniesli Panovu archu a zaniesli ju do domu Abinadaba na navrsi. Jeho syna Eleazara vsak zasvatili, aby strazil Panovu archu. Vela dni minulo odo dna, co bola archa v Kirjatiarime - dvadsat rokov bolo tomu -, a cely dom Izraela sa s placom obratil k Panovi. Vtedy povedal Samuel celemu Izraelovmu domu: „Ak sa chcete celym srdcom obratit k Panovi, odstrante spomedzi seba cudzich bohov a astarty a prilipnite srdcom k Panovi; sluzte jemu samemu a vyslobodi vas z ruky Filistincov. “Synovia Izraela odstranili teda balov a astarty a sluzili samemu Panovi. A Samuel povedal: „Zhromazdite cely Izrael do Masfy, budem sa za vas modlit k Panovi!“A tak sa zhromazdili do Masfy, cerpali a vylievali vodu pred Panom, postili sa v ten den a hovorili tam: „Zhresili sme proti Panovi. “ A Samuel sudil v Masfe Izrael. Ked sa Filistinci dopoculi, ze sa synovia Izraela zhromazdili v Masfe, tiahli filistinske kniezata proti Izraelu. Poculi to Izraeliti a zlakli sa Filistincov. Synovia Izraela hovorili Samuelovi: „Neprestavaj volat za nas k Panovi, nasmu Bohu, aby nas vyslobodil z ruky Filistincov!“Samuel vzal mlade jahna a uplne ho obetoval Panovi ako celopal. A Samuel volal k Panovi za Izraelitov a Pan ho vypocul. Kym totiz Samuel prinasal obetu, Filistinci nastupili do boja proti Izraelitom. Ale Pan zahrmel v ten den velkym dunenim nad Filistincami a podesil ich, takze Izraelitom podlahli. Nato izraelski muzovia vytiahli z Masfy, prenasledovali Filistincov a porazili ich pod Bet-Karom. Potom vzal Samuel kamen, polozil ho medzi Masfou a Senom a dal mu meno „Kamen pomoci“ a povedal: „Potialto nam pomahal Pan. “Takto boli Filistinci pokoreni a neprisli viac na uzemie Izraelitov: Panova ruka doliehala na Filistincov cez cely Samuelov zivot. Mesta, ktore Filistinci odnali Izraelitom, vratili sa spat k Izraelu od Akaronu az po Get; aj ich okolie Izrael oslobodil od Filistincov. - Zato medzi Izraelom a Amorejcami panoval pokoj. A Samuel sudil Izrael po vsetky dni svojho zivota. Chodil z roka na rok a obisiel Betel, Galgalu a Masfu a sudil Izrael na vsetkych tychto miestach. Jeho sidlom vsak bola Ramata, lebo tam mal dom a tam sudil Izrael. Tam postavil aj oltar Panovi. Ked Samuel ostarel, ustanovil za sudcov Izraela svojich synov. Jeho prvorodeny sa volal Joel, druhy mal meno Abia; boli sudcami v Bersabe. Jeho synovia vsak nekracali jeho cestami, isli za ziskom, prijimali dary a prevratili pravo. Vtedy sa zhromazdili vsetci starsi Izraela a isli k Samuelovi do Ramy. A povedali mu: „Ty si ostarel a tvoji synovia nekracaju po tvojich cestach. Nuz ustanov nam krala, nech panuje nad nami, ako je to u vsetkych narodov!“Ale Samuelovi sa nepacilo, ked mu hovorili: „Daj nam krala, nech panuje nad nami!“ Preto sa Samuel modlil k Panovi. A Pan povedal Samuelovi: „Vypocuj hlas ludu vo vsetkom, co ti povedia, ved nie tebou opovrhli, opovrhli mnou, aby som nekraloval nad nimi. Podobne, ako robili odo dna, ked som ich vyviedol z Egypta, az po tento den, ze ma opustili a sluzili inym bohom, tak robia aj tebe. Vypocuj ich hlas, ale dorazne ich upozorni a vyloz im pravo krala, ktory bude nad nimi kralovat!“Samuel oznamil vsetky Panove slova ludu, ktory od neho pozadoval krala. I povedal: „Toto bude pravo krala, ktory bude nad vami panovat: Vasich synov vezme a postavi ich k svojim vozom a k svojim konom a budu bezat pred jeho vozom. (Vezme ich), aby ich ustanovil za velitelov nad tisic muzmi a za velitelov nad patdesiatimi, aby orali jeho oracinu a zali jeho zen, aby zhotovovali jeho vojnovy vystroj a vystroj jeho vozov. Vezme vase dcery, aby pripravovali oleje, aby varili a piekli. Zoberie vase najlepsie polia, vinohrady a olivy a da ich svojim sluhom. Z vasho zrna a vasich vinic vezme desiatky a da ich svojim komornikom a svojim sluhom. Zoberie vasich sluhov, vase sluzky, najlepsiu vasu mladez a vase osly a pouzije ich na svoje prace. Z vasich stad vezme desiatok a vy sami mu budete sluhami. A ked budete v ten den stenat pre krala, ktoreho ste si vyvolili, Pan vas v ten den nevyslysi. “Lud vsak nechcel ani pocut Samuelov hlas a vravel: „Nie, ale nech je nad nami kral!Budeme ako vsetky narody, bude nas sudit nas kral, bude pred nami tiahnut a bude viest nase vojny. “Samuel vypocul vsetky reci ludu a predniesol ich Panovi. A Pan povedal Samuelovi: „Vypocuj ich hlas a ustanov im krala!“ Tu Samuel povedal muzom Izraela: „Nech ide kazdy do svojho mesta!“Bol isty bohaty Benjaminec menom Kis, syn Abiela, syna Serora, syna Bechorata, syna Afiu, syna ktorehosi Benjaminca. Ten mal syna menom Saul, mladeho a pekneho, od neho krajsieho nebolo medzi synmi Izraela; od pleca nahor prevysoval vsetok lud. Saulovmu otcovi Kisovi sa raz stratili oslice a Kis povedal svojmu synovi Saulovi: „Noze vezmi si jedneho zo sluhov, vyber sa a chod hladat oslice!“Presiel Efraimske pohorie, presiel krajinu Salisa, a nenasli. Potom presli kraj Salim, a nic; presli kraj Jemini, a nenasli. Ked prisli do krajiny Suf, povedal Saul svojmu sluhovi, ktory bol s nim: „Pod, vratme sa, lebo moj otec bude mat namiesto oslic starost o nas. “On mu povedal: „Hla, v tomto meste je Bozi muz. Je to muz vazeny, vsetko, co povie, urcite sa splni. Noze podme ta, azda nam povie cestu, ktorou mame ist. “Saul odvetil svojmu sluhovi: „Ak pojdeme, coze vezmeme tomu muzovi? Chlieb sa nam minul z kapsi a nemame dar, ktory by sme dali Boziemu muzovi. Co mame pri sebe?“Sluha opat odpovedal Saulovi: „Hla, mam po ruke strieborny polsekel, dam ho Boziemu muzovi, povie nam nasu cestu. “(Kto sa predtym siel v Izraeli dopytovat Boha, hovoril: „Podme k vidcovi!“ Lebo kto sa dnes vola prorok, volal sa predtym videc. )Tu povedal Saul svojmu sluhovi: „Dobre hovoris, podme teda!“ A isli do mesta, v ktorom bol Bozi muz. Ked vystupovali na vysinu mesta, stretli dievcata, ktore zostupovali po vodu, a opytali sa ich: „Je tu videc?“Ony im odpovedali: „Ano, je tu pred tebou, ale sa ponahlaj, lebo dnes prisiel do mesta, pretoze dnes bude na vysine obeta pre lud. Ked pridete do mesta, prave ho najdete, skor ako vystupi na vysinu jest. Lebo lud nezacne jest, kym on nepride; on pozehna obetu, a potom zacnu jest pozvani. Len chodte, lebo teraz ho najdete!“Isli teda do mesta. A ked vosli do mesta, prave oproti nim vychadzal Samuel, zberal sa na vysinu. Den pred Saulovym prichodom dal vsak pan Samuelovi toto videnie:„Zajtra o tomto case poslem k tebe muza z Benjaminovej krajiny; jeho pomazes za knieza nad mojim ludom, Izraelom; on vyslobodi moj lud z ruky Filistincov, lebo som zhliadol na svoj lud, ved ku mne preniklo ich volanie. “Ked Samuel uvidel Saula, Pan mu oznamil: „Hla, toto je muz, o ktorom som ti hovoril, on bude panovat nad mojim ludom!“Saul pristupil uprostred brany k Samuelovi a spytal sa ho: „Povedz mi, prosim, kde je dom vidca?“Samuel odpovedal Saulovi: „Ja som videc; pod predo mnou hore na vysinu, dnes budete jest so mnou. Rano ta odprevadim a oznamim ti vsetko, co mas na srdci. A pre oslice, ktore sa ti pred troma dnami stratili, sa netrap, lebo sa nasli. Ved komuze patri vsetko, co je v Izraeli cenne? Ci nie tebe a celemu domu tvojho otca?“Saul odpovedal Samuelovi: „Ci som ja nie z Benjamina, z najmensieho izraelskeho kmena? A moj rod nie je najmensi z rodov Benjaminovho kmena? Nuz preco si hovoril ku mne takto?“Vtedy Samuel pojal Saula a jeho sluhu, zaviedol ich do siene a dal im miesto v cele pozvanych. Bolo ich zo tridsat muzov. Tu Samuel povedal kucharovi: „Daj tu ciastku, ktoru som ti dal a o ktorej som ti povedal: Odloz ju u seba!“Kuchar vzal stehno, doniesol ho a polozil pred Saula. A (Samuel) povedal: „Hla, toto ostalo, poloz si to pred seba a jedz, lebo je to odlozene pre teba na tuto chvilu, ked som povolal lud. “ A tak Saul v ten den jedol so Samuelom. Potom zostupil z vysiny do mesta a rozpraval sa so Saulom na streche. Samuel postlal Saulovi na streche a tam spal. Vstali, ked vychadzala ranna zora. Samuel zavolal Saulovi na strechu: „Vstavaj, odprevadim ta!“ Saul vstal a obaja, on i Samuel, vysli von. A ked zisli na kraj mesta, povedal Samuel Saulovi: „Povedz sluhovi, aby isiel napred, ty sa trochu zastav, chcem ti oznamit Bozie slovo. “Nato vzal Samuel nadobu s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: „Hla, Pan ta pomazal za knieza nad svojim dedicstvom!Ked pojdes dnes odo mna, pri hrobe Rachel na rozhrani Benjamina stretnes napoludnie dvoch muzov, ktori ti povedia: »Nasli sa oslice, ktore si siel hladat. Lenze tvoj otec uz nedba o oslice, ale je ustarosteny o vas a hovori: Co mam urobit pre svojho syna?«Ked odtial pojdes dalej a prides k dubu Tabor, stretnes troch muzov, ktori budu vystupovat k Bohu do Betela. Jeden bude niest tri kozlata, druhy bude niest tri pecne chleba a treti ponesie mech vina. Pozdravia ta a daju ti dva chleby; prijmi ich z ich ruky!Potom pojdes k Bozej Gabae, kde je posadka Filistincov. Ked tam budes vchadzat do mesta, narazis na zastup prorokov, ktori budu zostupovat z vysiny; pred nimi budu harfy, bubny, flauty a citary a oni budu vo vytrzeni. Vtedy na teba zostupi Panov duch, budes vo vytrzeni s nimi a zmenis sa na inaksieho muza. Ked sa ti vsetky tieto znamenia splnia, rob, coho budes schopny, lebo Boh je s tebou. Potom zostupis predo mnou do Galgaly a ja pridem k tebe priniest celopaly a obetovat pokojne obety. Sedem dni budes cakat, kym pridem k tebe a oznamim ti, co mas robit. “A ked sa obratil a odchadzal od Samuela, Boh mu premenil srdce na inaksie a v ten den sa splnili vsetky tieto znamenia. Prisli ta, do Gabay, a oproti mu siel zastup prorokov. Vtedy nan vstupil Bozi duch a bol medzi nimi vo vytrzeni. Ked vsetci ti, co ho predtym poznali, videli, ze je vo vytrzeni medzi prorokmi, hovorili si medzi sebou: „Co sa stalo s Kisovym synom? Je aj Saul medzi prorokmi?“Ktorysi z nich vsak odpovedal: „A ktoze je ich otec?“ Preto sa stalo prislovim: „Je aj Saul medzi prorokmi?“A ked vytrzenie pominulo, isiel na vysinu. Vtedy sa Saulov stryc pytal jeho a jeho sluhu: „Kdeze ste chodili?“ Odpovedali: „Hladali sme oslice a ked sme videli, ze ich niet, isli sme k Samuelovi. “Saulov stryc povedal: „Noze mi porozpravajte, co vam povedal Samuel!“Saul odvetil svojmu strycovi: „S istotou nam povedal, ze sa oslice nasli. “ Ale co sa tyka kralovstva, o ktorom hovoril Samuel, mu nepovedal nic. Potom Samuel zvolal lud k Panovi do Masfya prehovoril k synom Izraela: „Toto hovori Pan, Izraelov Boh: Ja som vyviedol Izrael z Egypta a vyslobodil som vas z ruky Egyptanov a z ruky vsetkych kralovstiev, ktore vas utlacali. Vy ste vsak dnes opovrhli svojim Bohom, ktory vas vyslobodil z kazdeho nestastia a z kazdej uzkosti. A povedali ste: »Nie! Ale krala ustanov nad nami!« Tak sa teraz postavte pred Pana podla svojich kmenov a svojich rodov!“Tu Samuel predvolal vsetky izraelske kmene a zachytil sa Benjaminov kmen. Potom predvolal Benjaminov kmen podla rodov a zachytil sa rod Metriho, az sa zachytil Kisov syn Saul. Ale ked ho hladali, nenasli ho. Preto sa este spytali Pana, ci ten muz este pride. A Pan odpovedal: „Hla, skryva sa medzi batozinou. “Bezali a doviedli ho odtial. A ked sa postavil medzi lud od pleca nahor prevysoval vsetok lud. Vtedy Samuel povedal vsetkemu ludu: „Pozrite, akeho si Pan vyvolil! Ved mu niet podobneho v celom narode!“ Nato zajasal vsetok lud a volal: „Nech zije kral!“Potom Samuel rozpovedal ludu kralovske pravo, napisal to do knihy a ulozil pred Panom. A Samuel prepustil vsetok lud, kazdeho domov. Aj Saul isiel domov do Gabay a sprevadzal ho oddiel tych, ktorym sa Boh dotkol srdca. Ale belialovi synovia hovorili: „Coze nam tento pomoze?“ Opovrhli nim a nedoniesli mu dary. On vsak akoby ani nepocul. Amoncan Nachas vytiahol a obliehal Jabes v Galaade. Tu vsetci muzovia z Jabesu povedali Nachasovi: „Uzavri s nami zmluvu, budeme ti sluzit!“Amoncan Nachas im odpovedal: „Tak s vami uzavriem zmluvu, ze kazdemu z vas vylupim prave oko a urobim to na potupu celeho Izraela. “Starsi z Jabesu mu hovorili: „Daj nam sedem dni, posleme poslov do vsetkych krajov Izraela a ak nebude nikoho, kto by nas zachranil, poddame sa ti!“Poslovia potom isli do Saulovej Gabay, rozpovedali vec tak, ze to lud pocul, a vsetok lud pozdvihol hlas a plakal. Vtom prichadzal z pola Saul, za volmi. Saul sa opytal: „Co je ludom, ze placu?“ A rozpovedali mu polozenie obyvatelov Jabesu. Ked pocul tie slova, vnikol don Panov duch a velmi sa rozhneval. Vzal zaprah volov, rozsekal ich a po posloch rozposlal do vsetkych krajov Izraela s odkazom: „Kto nepojde za Saulom a za Samuelom, toho dobytok pochodi takto!“ Vtedy na lud padla Bozia bazen a vytiahli ako jeden muz. V Bezeku ich spocital: synov Izraela bolo tristotisic a muzov z Judska tridsattisic. Poslom vsak, ktori prisli, vraveli: „Takto povedzte obyvatelom galaadskeho Jabesu: Zajtra, ked sa rozohreje slnko, pride vam zachrana. “ Poslovia isli a ohlasili to obyvatelom Jabesu, ktori sa potesili. Vtedy obyvatelia Jabesu povedali: „Zajtra sa vam poddame, urobte s nami, co sa vam bude pacit. “Nasledujuceho dna rozdelil Saul lud na tri oddiely, za rannej straze vnikli do tabora a kym sa rozohrial den, Amoncanov porazil. Zvysky rozprasili tak, ze dvaja z nich nezostali pokope. Vtedy hovoril lud Samuelovi: „Ktori su to, co vraveli: »Saul ma nad nami kralovat?!« Dajte tych chlapov, zabijeme ich!“Ale Saul povedal: „Dnes nebude usmrteny nik, lebo dnes Pan zachranil Izrael. “Samuel povedal ludu: „Podte, pojdeme do Galgaly a obnovime tam kralovstvo!“Vsetok lud isiel teda do Galgaly a tam, v Galgale, pred Panovou tvarou ustanovili Saula za krala. Obetovali tam niektore obety a Saul i vsetci muzovia Izraela sa tam velmi radovali. Samuel povedal celemu Izraelu: „Vidite, ze som pocuval vas hlas vo vsetkom, co ste mi vraveli, a ustanovil som nad vami krala!A tak teraz kral kraca pred vami! Ja vsak som zostarel a osedivel a moji synovia su tu medzi vami! Ja som kracal pred vami od svojej mladosti az po dnesny den. Hla, tu som, vypovedajte proti mne pred Panom a pred jeho pomazanym! Komu som vzal vola? Komu som vzal osla? Koho som utlacal? Koho som ubijal? Z cej ruky som prijal uplatok a prizmuril som oci? Chcem vam nahradit. “Odpovedali mu: „Neutlacal a neubijal si nas, ani si z nicej ruky nic neprijal. “Povedal im: „Nech je Pan proti vam svedkom a nech je svedkom tohoto dna jeho pomazany, ze ste nenasli nic v mojej ruke!“ Oni odpovedali: „Nech je svedkom!“Vtedy Samuel hovoril ludu: „Ten Pan, ktory vzbudil Mojzisa a Arona a ktory vyviedol vasich otcov z Egypta. Nuz postavte sa teraz, nech sa sudim s vami pred Panom pre vsetky Panove dobrodenia, ktore preukazal vam i vasim otcom!Ked Jakub prisiel do Egypta, volali vasi otcovia k Panovi. Nato Pan poslal Mojzisa a Arona, ktori vyviedli vasich otcov z Egypta; potom ich usadil na tomto mieste. Ale zabudli na Pana, svojho Boha, preto ich vydal do ruky Sisaru, vojvodcu z Chasoru, do ruky Filistincov a do ruky moabskeho krala, ktori bojovali proti nim. Vtedy volali k Panovi a vraveli: »Zhresili sme, ved sme opustili Pana a sluzili sme balom a astartam. Vyslobod nas teraz z ruky nasich nepriatelov, budeme ti sluzit!«Nato Pan poslal Jerobala, Badana, Jefteho a Samuela, ktori vas vyslobodili z ruky vasich okolitych nepriatelov, i mohli ste byvat v bezpeci. Ked ste vsak videli, ze kral Amoncanov Naas tiahne proti vam, hovorili ste mi: »Nie! Ale nech kraluje nad nami kral« - hoci vasim kralom je Pan, vas Boh. Teraz, hla, tu je kral, ktoreho ste si zvolili, ktoreho ste si ziadali! Hla, Pan postavil nad vami krala!Ak sa budete bat Pana a budete mu sluzit, ak budete pocuvat na jeho hlas a nebudete strpcovat Panovu tvar, budete aj vy, aj kral, ktory nad vami panuje, nasledovat Pana. Ale ak nebudete pocuvat Panov hlas a budete strpcovat Panovu tvar, bude Panova ruka proti vam (a proti vasim otcom). Teraz sa vsak postavte a pozerajte sa na tuto velku vec, ktoru Pan urobi pred vasimi ocami!Ci nie je dnes den zatvy psenice? Budem volat k Panovi a da hromobitie a dazd. Tak sa dozviete a uvidite, ze je velka vasa vina, ktorej ste sa dopustili pred Panovymi ocami, ked ste si ziadali krala. “Vtedy Samuel volal k Panovi a Pan dal v ten den hromobitie a dazd. A vsetok lud sa velmi bal Pana a Samuela. A vsetok lud hovoril Samuelovi: „Modli sa za svojich sluhov k Panovi, svojmu Bohu, aby sme nepomreli! Ved sme ku vsetkym svojim hriechom pripojili vinu, ze sme si ziadali krala!“Samuel odpovedal ludu: „Nebojte sa! Vy ste popachali vsetko toto zlo, ale sa len neoddalujte od Pana a sluzte Panovi celym svojim srdcom!A nevzdalujte sa za nicomnostami, ktore nepomozu a nezachrania, pretoze su nicomnostou!Lebo Pan nezavrhne svoj lud pre svoje velke meno, pretoze sa Panovi zalubilo urobit vas velkym narodom. Aj odo mna nech je daleko, zeby som sa prehresil proti Panovi a zeby som sa prestal za vas modlit! Ba budem vas ucit dobrej a pravej ceste. Len sa bojte Pana a sluzte mu verne celym svojim srdcom, ved vidite, ake velke veci urobil s vami!Ale ak budete pachat zlo, zahyniete aj vy, aj vas kral!“Uplynul rok, co kraloval Saul, a ked druhy rok kraloval nad Izraelom,vybral si tritisic z Izraelitov: dvetisic bolo so Saulom v Machmase a na vrchu Betel a tisic bolo s Jonatanom v Benjaminovej Gabae. Ostatok ludu rozpustil, kazdeho do jeho stanu. Jonatan porazil posadku Filistincov, ktora bola v Gabae, a Filistinci sa o tom dopoculi. Vtedy dal Saul trubit na trubu v celej krajine a vyhlasil: „Nech cuju Hebrejcia cely Izrael nech pocuje toto: Saul porazil posadku Filistincov, ale sa aj stal Filistincom odpornym. “ Nato zvolali lud k Saulovi do Galgaly. Filistinci sa zhromazdili do boja proti Izraelitom, tridsattisic vozov a sesttisic jazdcov, ludu vsak bolo poctom ako piesku na morskom brehu. Prisli a utaborili sa v Machmase, vychodne od Bethavenu. Ked Izraeliti videli, ze su v uzkych, ze lud je ubity, poschovavali sa (ludia) do jaskyn, do dier, do skalnych trhlin, do jam a do cisterien. Dokonca presli cez Jordan do Gadovej krajiny a do Galaadu. Saul vsak bol este v Galgale a cely lud sa triasol okolo neho. I cakal sedem dni do casu, ktory urcil Samuel. Ale Samuel neprichadzal do Galgaly, takze sa lud od neho rozchodil. Vtedy povedal Saul: „Doneste mi celopal a pokojne obety!“ A obetoval celopal. Ked dokoncil obetovanie celopalu, prisiel Samuel a Saul mu siel v ustrety pozdravit ho. Samuel povedal: „Co si to urobil?“ Saul odpovedal: „Lebo som videl, ze sa lud rozchodi odo mna a ty si neprichadzal na urceny cas, Filistinci sa vsak zhromazdili v Machmase. I myslel som: Teraz zostupia Filistinci ku mne do Galgaly a Panovu tvar som neudobril. Nuz osmelil som sa a obetoval som celopal. “Nato Samuel povedal Saulovi: „Hlupo si konal, nezachoval si prikaz Pana, svojho Boha, ktory ti dal. Teraz by bol Pan na vecnost upevnil tvoje kralovstvo nad Izraelom. Takto vsak tvoje kralovstvo trvat nebude. Pan si vyhladal muza podla svojho srdca a ustanovil ho za knieza nad svojim ludom, lebo si nezachoval, co ti prikazal Pan. “Potom Samuel vstal a odisiel z Galgaly do Benjaminovej Gabay. Ostatok ludu isiel za Saulom z Galgaly do Benjaminovej Gabay v ustrety bojujucemu ludu. A Saul spocital lud, ktory sa nachadzal pri nom, okolo seststo muzov. Saul, jeho syn Jonatan a lud, ktory bol s nimi, zdrzovali sa v Benjaminovej Gabae, Filistinci taborili v Machmase. Vtedy vyrazili z tabora Filistincov koristnici v troch oddieloch. Jeden oddiel udrel smerom na Ofru do kraja Sual,jeden oddiel udrel smerom na Bethoron a jeden oddiel udrel smerom k hranici, ktora hladi ponad udolie Seboim na rovinu. Kovaca vsak nebolo v celej Izraelskej krajine. Filistinci si totiz povedali: „Aby si Hebrejci neurobili mece alebo kopije. “Cely Izrael musel chodit k Filistincom, ked si niekto chcel naostrit pluh, motyku, sekeru alebo kosu. Pilnik sluzil na brusenie ostria motyk, trojzubych vidiel, sekier a sochorov,takze v den bitky sa nenasiel mec ani kopija v ruke celeho ludu, ktory bol so Saulom a Jonatanom. Nasiel sa len u Saula a jeho syna Jonatana. Posadka Filistincov vyrazila k machmaskemu prechodu. Ktorysi den povedal Saulov syn Jonatan svojmu zbrojnosovi: „Noze, prejdime k posadke Filistincov, ktora je na druhej strane!“ Svojmu otcovi to vsak neoznamil. Saul sa zdrzoval na okraji Gabay pod granatovou jablonou, ktora bola v Magrone. Ludi, ktori boli s nim, bolo okolo seststo muzov. Achias, syn Ichabodovho brata Achitoba, ktory bol synom Finesa, Heliho syna, Panovho knaza v Sile, nosil efod. - Lud vsak nevedel, ze Jonatan odisiel. Vprostred prechodu, cez ktory sa Jonatan usiloval prejst k posadke Filistincov, bol z jednej i druhej strany skalny vybezok, jeden sa volal Boses (leskly), druhy Sene (pichlavy). Jeden vybezok bol na sever oproti Machmasu, druhy na juh oproti Gabae. Jonatan povedal chlapcovi, svojmu zbrojnosovi: „Noze, prejdime k posadke tych neobrezancov, azda Pan urobi (nieco) v nas prospech. Ved Panovi nic neprekaza zachranit pomocou velkeho alebo nepatrneho poctu!“Zbrojnos mu odpovedal: „Urob, cokolvek je v tvojom srdci! Rozhodni sa a ja som s tebou, ako si len prajes!“Jonatan vravel: „Prejdime tamto k tym chlapom a ukazeme sa im. Ak nam povedia: »Stojte, kym neprideme k vam!«, ostaneme stat a nepojdeme k nim. Ale ak nam povedia: »Podte!«, pojdeme, lebo nam ich Pan vydal do ruky. Toto nam bude znamenim. “Vtom sa obaja ukazali posadke Filistincov. Filistinci vraveli: „Aha, Hebrejci vychadzaju z dier, do ktorych sa poschovavali!“A muzovia posadky hovorili Jonatanovi a jeho zbrojnosovi: „Podte k nam, volaco vam porozpravame!“ Nato Jonatan povedal svojmu zbrojnosovi: „Pod za mnou, lebo ich Pan vydal do ruky Izraela!“Jonatan sa teda skriabal nahor rukami a nohami a jeho zbrojnos za nim. I padali pred Jonatanom a jeho zbrojnos ich za nim zabijal. Prva porazka, ktoru zapricinil Jonatan a jeho zbrojnos, citala okolo dvadsat muzov, asi na pol jutre oraciny. I rozsiril sa zmatok v tabore, na poli a v celom lude. Posadka a koristnici sa tiez triasli, lebo sa chvela zem; to bol strach Bozi. Ked sa Saulove hliadky pozreli do Benjaminovej Gabay, tabor sa vlnil sem i tam. Vtedy Saul povedal ludu, ktory bol s nim: „Spocitajte a zistite, kto odisiel spomedzi nas!“ Spocitali a hla, nebolo Jonatana a jeho zbrojnosa!Vtedy Saul povedal Achiasovi: „Prines Boziu archu!“ Bozia archa bola totiz v ten den pri synoch Izraela. A kym Saul hovoril s velknazom, zmatok, ktory bol v tabore Filistincov, rozrastal sa coraz viac. Vtedy povedal Saul velknazovi: „Stiahni ruku spat!“Tu sa Saul a vsetok lud, ktory bol s nim, zhromazdil, dosli az k bitke a hla, mece mali obratene vzajomne proti sebe vo velmi velkom zmatku!Aj Hebrejci, ktori uz davnejsie boli s Filistincami a ktori s nimi tiahli do pola, sa obratili a chceli byt s Izraelitmi, ktori boli so Saulom a Jonatanom. Aj vsetci izraelski muzovia, co boli schovani v Efraimskom pohori, poculi, ze sa Filistinci dali na utek, a zapojili sa do boja proti nim. Tak Pan zachranil v ten den Izrael. Boj sa vsak preniesol az k Bethavenu. V ten den boli muzovia Izraela unaveni, lebo Saul zaprisahal lud slovami: „Nech je prekliaty muz, ktory by pozil jedlo do vecera, kym sa nevypomsti na svojich nepriateloch!“ Preto nik z ludu neokusil jedla. Tu prisiel vsetok lud k plastom; na poli bol med. Ked lud dosiel k plastom, tie pretekali medom, ale nebolo nikoho, kto by bol ruku zdvihol k ustam, lebo lud sa bal prisahy. Lenze Jonatan nepocul, ked jeho otec zaprisahal lud, preto vystrel koniec palice, ktoru mal v ruke, namocil ju do medoveho plasta, potom si obratil ruku k ustam a rozsvietili sa mu oci. Ktosi z ludu ho vsak oslovil: „Tvoj otec prisne zaprisahal lud slovami: Nech je prekliaty muz, ktory dnes pozije pokrm!“ Lud vsak bol unaveny. Jonatan odpovedal: „Moj otec vrha krajinu do nestastia, pozrite, rozsvietili sa mi oci, hoci som pozil len trochu tohto medu. O kolko viac, keby bol lud dnes jedol z koristi svojich nepriatelov, ktoru nasiel; nebola by teraz porazka Filistincov vacsia?“V ten den teda porazili Filistincov od Machmasu po Ajalon. Ale lud sa velmi unavil. Preto sa lud vrhol na korist, zajali ovce, hovada a telce, zabijali ich na zemi a lud jedol aj s krvou. Oznamili to Saulovi: „Hla, lud hresi proti Panovi, lebo je s krvou!“ I povedal: „Zhresili ste! Privalte teraz ku mne velky kamen!“Potom Saul povedal: „Zamiesajte sa medzi ludi a povedzte im: Privedte si kazdy ku mne svojho vola a svoju ovcu, zabijajte na tomto (kameni) a tak jedzte! Nehreste proti Panovi, ze jete s krvou!“ A vsetok lud privadzal, kazdy vola, ktoreho mal poruke, a zabijali tam az do noci. Saul vsak postavil Panovi oltar. To bol prvy oltar, ktory postavil Panovi. Potom Saul povedal: „Podme za Filistincami v noci a spustosme ich, kym zasvitne rano, aby z nich nezostal nik!“ Odpovedali: „Urob vsetko, co sa ti paci!“ Velknaz vsak povedal: „Pristupme sem, k Bohu!“A Saul sa radil Boha: „Mam prenasledovat Filistincov? Vydas ich do ruky Izraela?“ Ale v ten den mu nedal odpoved. Vtedy vravel Saul: „Priblizte sa sem vsetci pohlavari ludu, skumajte a pozrite sa, kto spachal dnes tento hriech!Lebo na zivot Pana, zachrancu Izraela, ak sa to stalo hoci aj pre mojho syna Jonatana, urcite zomrie. “ A z celeho ludu mu nik neodpovedal. Nato vravel celemu ludu: „Vy budte na jednej strane, ja vsak a moj syn Jonatan budeme na strane druhej. “ Lud odpovedal Saulovi: „Urob, co sa ti paci!“A Saul hovoril Panovi: „Boze Izraela, zjednaj pravo!“ I zachytil sa Jonatan a Saul, lud vsak vyviazol. Nato povedal Saul: „Zrebujte medzi mnou a mojim synom Jonatanom!“ A zachytil sa Jonatan. Saul sa spytal Jonatana: „Povedz mi, co si urobil!“ Jonatan mu povedal: „Na konci palice, ktoru mam v ruke, okusil som trochu medu. Tu som, nech zomriem!“Saul povedal: „Toto nech mi urobi Pan a toto nech mi doda! Veru umries, Jonatan!“Ale lud hovoril: „Nuz Jonatan ma zomriet, ktory ziskal Izraelu toto velke vitazstvo? Ani zdaleka! Ako zije Pan, ani vlasok mu nepadne z hlavy na zem! Ved toto urobil dnes s Bozou pomocou!“ A tak lud vyslobodil Jonatana a nezomrel. A Saul odisiel bez prenasledovania Filistincov, takze sa Filistinci vratili domov. Ked sa Saul ujal kralovstva nad Izraelom, bojoval proti vsetkym jeho okolitym nepriatelom, proti Moabu, proti Amoncanom, proti Edomcanom, proti kralom Soby a proti Filistincom. A vitazil nad vsetkymi, proti ktorym sa obratil. Konal udatne, porazil Amalekitov a vyslobodil Izrael z ruky jeho nicitelov. Saulovi synovia boli Jonatan, Jesui a Melchisua. Mena jeho dvoch dcer boli: meno starsej Merob a meno mladsej Michol. A meno Saulovej manzelky Achinoam, dcera Achimasa. Meno jeho vojvodcu bolo Abner, syn Nera, Saulovho stryca. Kis bol Saulovym otcom a Ner, Abnerov otec, bol synom Abiela. Vojna proti Filistincom bola prudka po cely Saulov zivot. Ktorehokolvek mocneho a udatneho muza Saul zbadal, pritiahol ho k sebe. Samuel hovoril Saulovi: „Mna poslal Pan, aby som ta pomazal za krala nad jeho ludom, nad Izraelom. Nuz pocuvaj teraz hlas Panovych slov. Toto hovori Pan zastupov: Chcem potrestat to, co urobil Amalek Izraelu, ze sa mu postavil do cesty, ked vystupoval z Egypta. Teraz chod a poraz Amaleka. Daj do kliatby vsetko, co ma, nezlutuj sa nad nim a usmrt muzov i zeny, nemluvnata i dojcata, voly i ovce, tavy i osly!“Saul zvolal lud a spocital ho v Telaime: dvestotisic pesiakov a desattisic muzov z Judska. Potom isiel Saul proti mestu Amalekitov a postavil sa v doline na postriezku. Kinejcom vsak Saul povedal: „Odtiahnite a vzdialte sa spomedzi Amalekitov, aby som vas nezmietol s nimi! Ved vy ste preukazali milost synom Izraela, ked vystupovali z Egypta!“ Nato sa Kinejci vzdialili spomedzi Amalekitov. A Saul porazil Amalekitov od Hevily az po Sur, ktory je vychodne od Egypta. Krala Amalekitov Agaga chytil ziveho, na vsetkom lude vsak vyplnil kliatbu ostrim meca. Saul a lud usetril Agaga aj to, co bolo v stade a criede najlepsie, aj najtucnejsie baranky a vsetko, co bolo cenne; nechceli na tom vyplnit kliatbu. Vyplnili vsak kliatbu na vsetkom, co bolo podle a biedne. Preto Pan hovoril Samuelovi:„Lutujem, ze som Saula ustanovil za krala, lebo odstupil odo mna a nesplnil moje slova. “ Samuel sa rozmrzel a volal k Panovi celu noc. Vcasrano sa vsak Samuel vybral za Saulom. Tu Samuelovi oznamili: „Saul isiel do Karmelu a postavil si pomnik. Potom sa obratil a presiel dolu do Galgaly. “Ked Samuel prisiel k Saulovi, Saul mu povedal: „Nech ta pozehna Pan. Splnil som Panovo slovo. “Samuel vsak povedal: „A co znamena blacanie oviec, ktore mi zneje v usiach, a rucanie hoviad, ktore pocujem?“Saul odpovedal: „Od Amalekitov to doniesli, lebo lud usetril, co bolo v stade a criede najlepsie, aby to obetoval Panovi, tvojmu Bohu. Na ostatnom sme splnili kliatbu. “Nato Samuel povedal Saulovi: „Nechaj to! Oznamim ti, co mi hovoril Pan tejto noci. “ Povedal mu: „Hovor!“A Samuel hovoril: „Nie si hlavou izraelskych kmenov, hoci si vo vlastnych ociach maly? Pan ta pomazal za krala nad Izraelom. Pan ta vypravil na cestu a povedal: »Chod, spln kliatbu na hriesnikoch, na Amalekitoch, a bojuj proti nim, kym ich neznicis. «Nuz preco si nepocuval Panov hlas, ale vrhol si sa na korist a urobil si, co sa Panovi nepaci?“Saul odpovedal Samuelovi: „Ba, pocuval som Panov hlas a siel som cestou, po ktorej ma poslal Pan. Agaga, krala Amalekitov, som priviedol, ale na Amalekitoch som splnil kliatbu. Lud vsak vzal z koristi ovce a dobytok, prvotiny z toho, co bolo dane do kliatby, aby to v Galgale obetoval Panovi. “Samuel odpovedal: „Azda sa Panovi pacia celopaly a obety tak, ako poslusnost Panovmu hlasu? Ved poslusnost je lepsia nez obeta a poddanost lepsia ako tuk baranov!Lebo odbojnost je (ako) hriech carodejnictva, svojvolnost je (ako) hriech modlarstva. Pretoze si pohrdol Panovym slovom, zavrhne ta, nebudes kralom!“Saul povedal Samuelovi: „Zhresil som, lebo som prestupil Panov prikaz a tvoje slova, ked som sa bal ludu a pocuval som na ich hlas. Teraz vsak odpust, prosim, moj hriech a vrat sa so mnou, chcem sa klanat Panovi. “Ale Samuel odpovedal Saulovi: „Nevratim sa s tebou. Pretoze si pohrdol Panovym slovom, Pan ta zavrhol, aby si nebol kralom nad Izraelom. “Ked sa Samuel obratil na odchod, on chytil okraj jeho plasta a ten sa odtrhol. A Samuel mu povedal: „Pan dnes odtrhol od teba kralovstvo Izraela a dal ho tvojmu bliznemu, ktory je lepsi ako ty. A Pevny Izraela neluha a nelutuje, on nie je clovek, aby lutoval. “Povedal: „Zhresil som. Ale teraz ma ucti pred starsimi mojho ludu a pred Izraelom a vrat sa so mnou, budem sa klanat Panovi, tvojmu Bohu. “Samuel sa teda vratil za Saulom a Saul sa klanal Panovi. Potom hovoril Samuel: „Privedte ku mne Agaga, krala Amalekitov!“ Agag prisiel k nemu a chvel sa. Agag povedal: „Aka trpka je smrt!“Samuel vsak vravel: „Ako tvoj mec robil zeny bezdetnymi, tak bude medzi zenami bezdetna tvoja matka. “ A Samuel Agaga rozsekal pred Panom v Galgale. Potom siel Samuel do Ramy, Saul vsak isiel do svojho domova, do Saulovej Gabay. A Samuel uz nikdy nevidel Saula az do dna svojej smrti. Ale Samuel zialil za Saulom, lebo Pan olutoval, ze Saula ustanovil za krala nad Izraelom. Pan povedal Samuelovi: „Dokedy ty budes zialit za Saulom, hoci som ho ja zavrhol, aby nebol kralom nad Izraelom? Napln si roh olejom a chod! Posielam ta k Betlehemcanovi Izaimu, lebo som si spomedzi jeho synov vyhliadol krala. “Samuel odpovedal: „Akoze pojdem? Ked to pocuje Saul, zabije ma. “ Pan povedal: „Vezmi si jalovicu zo stada a povedz: »Prisiel som obetovat Panovi. «Izaiho zavolas na obetu a ja ti potom dam vediet, co mas robit: pomazes mi toho, ktoreho ti oznacim. “Samuel urobil, co mu rozkazal Pan, a isiel do Betlehema, kde mu starsi mesta s obavami isli naproti a pytali sa: „Je tvoj prichod pokojny?“Odpovedal: „Pokojny! Prisiel som obetovat Panovi. Posvatte sa, pojdete so mnou na obetu!“ Potom posvatil Izaiho a jeho synov a pozval ich na obetu. Ked vkrocil, videl Eliaba a povedal si: „Isteze stoji pred Panom jeho pomazany. “Ale Pan povedal Samuelovi: „Nehlad na jeho vyzor a na vysku jeho postavy, lebo ho nepokladam za suceho. Ved (Pan nehladi), ako hladi clovek. Lebo clovek hladi na vyzor, ale Pan hladi na srdce. “Nato Izai zavolal Abinadaba a priviedol ho pred Samuela. Ale povedal: „Ani tohto si nevyvolil Pan. “Izai priviedol Samu, ale povedal: „Ani tohto si nevyvolil Pan. “Potom Izai priviedol pred Samuela svojich sedem synov, ale Samuel povedal: „Pan si nevyvolil z tychto. “Samuel sa spytal Izaiho: „Su to vsetci mladici?“ Odpovedal: „Este chyba najmensi, ten pasie ovce. “ Samuel povedal Izaimu: „Posli pon a daj ho doviest sem, lebo si nezasadneme, kym nepride sem. “Poslal pon a dal ho priviest. Bol rysavy, mal krasne oci a peknu postavu. A Pan povedal: „Vstan, pomaz ho, lebo to je on!“Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dna posobil na Davida Panov duch. Samuel potom vstal a odisiel do Ramy. Od Saula vsak Panov duch odstupil a trapil ho zly duch od Pana. Vtedy vraveli Saulovi jeho sluhovia: „Hla, trapi ta zly duch od Pana. Nech rozkaze nas pan a sluhovia, ktori su pred tebou, vyhladaju ti muza, ktory vie hrat na citare. Ked bude na tebe zly duch od Pana, bude jeho ruka vyhravat a ulavi sa ti. “Saul povedal svojim sluhom: „Vyhliadnite mi muza, ktory vie dobre hrat, a privedte ho ku mne!“Ktorysi zo sluhov povedal: „Poznam jedneho zo synov Betlehemcana Izaiho, ktory vie hrat. Je to mocny hrdina, bojovnik, vyzna sa v reci, ma postavu a Pan je s nim. “I poslal Saul k Izaimu poslov s odkazom: „Posli ku mne svojho syna Davida, ktory je pri ovciach!“On nalozil na osla chlieb, mech vina, jedno kozliatko a po svojom synovi Davidovi to poslal Saulovi. Tak prisiel David k Saulovi a stal sa jeho sluhom. On si ho velmi oblubil a stal sa mu zbrojnosom. A Saul poslal Izaimu odkaz: „Nech ostane David v mojej sluzbe, lebo nasiel milost v mojich ociach!“A ked prisiel na Saula duch od Pana, vzal David do ruky citaru a hral. Saulovi sa ulavilo a bolo mu lepsie, zly duch od neho odstupil. Filistinci zhromazdili vojsko na boj, zoskupili sa v Sochu, ktore je v Judsku, a taborili medzi Sochom a Azekou v Efes Dammim. Saul a izraelski muzovia sa zhromazdili a taborili v Terebintovom udoli a zriadili sa do boja proti Filistincom. Filistinci stali na navrsi z tejto a Izraeliti na navrsi z tamtej strany; medzi nimi bolo udolie. Tu z tabora Filistincov vystupil muz, prostrednik, menom Golias z Getu. Bol vysoky sest laktov a jednu piad. Na hlave mal kovovu prilbu, obleceny bol do supinateho panciera. Vaha panciera bola pattisic seklov kovu. Na nohach mal kovove holene, na pleci kovovy ostep. Rukovat jeho kopije bola ako navoj, ostrie jeho kopije vazilo seststo seklov zeleza. Pred nim kracal jeho stitonos. Zastal si a volal na izraelske siky: „Preco nastupujete do boja? Ci som ja nie Filistinec a vy Saulovi sluhovia? Vyberte si muza a nech zostupi ku mne!Ak bude vladat bojovat so mnou a porazi ma, budeme vasimi sluhami, ale ak ho premozem a porazim ja, budete vy nasimi sluhami a budete nam sluzit. “Potom Filistinec povedal: „Dnes som sa posmieval izraelskym sikom! Dajte mi muza, nech spolu bojujeme!“Ked Saul a cely Izrael pocul tieto slova Filistinca, nalakali sa a velmi sa bali. David vsak bol synom toho Efratejca z judskeho Betlehema, ktory sa volal Izai a mal osem synov. V Saulovych dnoch bol uz starcom medzi muzmi. Traja najstarsi Izaiho synovia isli za Saulom do boja. Mena jeho troch synov, ktori isli do boja, boli: prvorodeny Eliab, druhy Abinadab a treti Sama. David bol najmladsi. Traja najstarsi isli teda za Saulom. David odchadzal od Saula do Betlehema past ovce svojho otca. A Filistinec sa priblizoval rano i vecer a staval sa styridsat dni. Vtedy povedal Izai svojmu synovi Davidovi: „Vezmi svojim bratom efu tychto prazenych zrn a tychto desat chlebov a bez za svojimi bratmi do tabora!A tychto desat hrudiek syra vezmi plukovnikovi! Svojich bratov navstiv s pozdravom a dones ich zold!Saul, oni, aj vsetci izraelski muzovia su v Terebintovom udoli v boji s Filistincami. “David vcasrano vstal, ovce zveril pastierovi, vybral sa a siel, ako mu kazal Izai. Ked dosiel k vozatajstvu, vojsko, ktore islo do siku, prepuklo v bojovy vykrik. Nastupili Izraeliti aj Filistinci, sik proti siku. David zlozil svoju batozinu do ruk strazcu batoziny, potom bezal do siku a spytal sa svojich bratov, ci sa maju dobre. Ako sa s nimi zhovaral, vystupil zo siku Filistincov muz, prostrednik, Filistinec Golias z Getu, a hovoril ako obvykle. A David to pocul. Ked Izraeliti uvideli toho muza, vsetci utekali pred nim a velmi sa bali. Akysi Izraelita hovoril: „Vidite toho muza, co vystupuje? Prichadza hanobit Izrael. Muza, ktory ho porazi, urobi kral velmi bohatym, da mu svoju dceru a dom jeho otca oslobodi v Izraeli od dane. “Nato sa David pytal muzov, ktori stali vedla neho: „Co moze cakat muz, ktory porazi toho Filistinca a snime hanbu z Izraela? Ved ktoze je tento neobrezany Filistinec, ze hanobi siky ziveho Boha!“A ludia mu povedali to iste: To a to dostane muz, ktory ho porazi. Ked pocul jeho najstarsi brat Eliab, ako sa zhovara s muzmi, Eliab sa nahneval na Davida a povedal: „Naco si prisiel a komu si zveril tych niekolko oviec na pastve? Ja poznam tvoju namyslenost a zlobu tvojho srdca, ze si prisiel, aby si videl vojnu. “David odpovedal: „Nuz coze som urobil? Ci su to nie iba reci?“Obratil sa od neho k inemu a opytal sa to iste a ludia mu odpovedali ako prv. I rozchyrili sa reci, ktore hovoril David, oznamili ich Saulovi a on si ho dal priviest. David hovoril Saulovi: „Nech neklesa srdce nikomu pre neho! Tvoj sluha pojde a bude bojovat s tym Filistincom. “Saul povedal Davidovi: „Nemozes ist proti tomu Filistincovi a bojovat s nim. Ved si chlapec, on vsak je bojovnik od mladi!“Ale David vravel Saulovi: „Tvoj sluha bol u svojho otca pastierom oviec. A ked prisiel lev (alebo medved) a uchytil ovcu zo stada,vykrocil som za nim, zrazil som ho a vytrhol som mu z pyska. Ak sa vsak postavil proti mne, chytil som ho za bradu, zrazil som ho a usmrtil. Aj leva, aj medveda zrazil tvoj sluha a tento neobrezany Filistinec bude ako jeden z nich, lebo hanobil siky ziveho Boha. “David hovoril este: „Pan, ktory ma vytrhol z moci leva a z moci medveda, on ma vyslobodi aj z moci tohoto Filistinca. “ Nato Saul povedal Davidovi: „Chod a Pan nech je s tebou!“Potom Saul obliekol Davida do svojho odevu, dal mu kovovu prilbu na hlavu a obliekol ho do panciera. Na odev si David opasal jeho mec a pokusil sa chodit, lebo nebol navyknuty. Tu David povedal Saulovi: „Nevladzem v tomto chodit, lebo nie som navyknuty. “ A David zvliekol tie veci zo seba,vzal si do ruky svoju palicu, z potoka si vybral pat hladkych kamenov, vlozil si ich do pastierskej kapsy, ktora mu sluzila za tulec, a so svojim prakom v ruke sa priblizoval k Filistincovi. Filistinec sa stale blizil k Davidovi a jeho stitonos isiel pred nim. Ked sa Filistinec pozrel a uvidel Davida, pohrdol nim, lebo bol chlapec, rysavy, pekneho vyzoru. A Filistinec hovoril Davidovi: „Co som ja pes, ze ides proti mne s palicou?“ A preklinal Davida svojimi bohmi. Potom povedal Filistinec Davidovi: „Pod ku mne a dam tvoje telo nebeskym vtakom a polnej zveri!“Ale David odpovedal Filistincovi: „Ty ides proti mne s mecom, kopijou a ostepom, ja vsak idem proti tebe v mene Pana zastupov, Boha izraelskych sikov, ktoreho si hanobil. Dnesneho dna ta Pan vyda do mojej ruky, zrazim ta, odtnem ti hlavu a mrtvoly tabora Filistincov dam dnes nebeskym vtakom a zemskej zveri a dozvie sa cela zem, ze Izrael ma Boha. A dozvie sa cely tento zastup, ze Pan nevyslobodzuje pomocou meca a kopije. Ved vojna patri Panovi a vyda vas do nasich ruk!“Tu sa Filistinec pohol, vykrocil a blizil sa k Davidovi. David vsak rychlo bezal oproti siku v ustrety Filistincovi. Potom David siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kamen, prastil a zasiahol Filistinca do cela. Kamen mu vnikol do cela, takze padol tvarou na zem. Tak premohol David Filistinca prakom a kamenom, zrazil Filistinca a usmrtil ho, hoci David nemal v ruke mec. David utekal, stal si k Filistincovi, chytil jeho mec, vytasil ho z posvy a usmrtil ho - odtal mu nim hlavu. Ked Filistinci videli, ze ich hrdina je mrtvy, utiekli. Nato sa izraelski a judski muzovia zobrali a s pokrikom prenasledovali Filistincov az do Getu a az po brany Akaronu. Pozabijani Filistinci lezali na ceste od Saraimu az po Get a Akaron. Ked sa Izraeliti vratili z prenasledovania Filistincov, vyplienili ich tabor. David vzal Filistincovu hlavu a zaniesol ju do Jeruzalema, jeho vyzbroj vsak ulozil vo svojom stane. Ked Saul videl Davida kracat proti Filistincovi, spytal sa vojvodcu Abnera: „Abner, ci syn je tento chlapec?“ Abner odpovedal: „Ako zijes, kral, neviem!“Kral povedal: „Dozvedaj sa ty, ci syn je ten mladik!“A ked sa David po porazke Filistinca vratil, zachytil ho Abner a priviedol ho pred Saula. Filistincovu hlavu mal v ruke. A Saul sa ho opytal: „Ci syn si, chlapce?“ David odpovedal: „Syn tvojho sluhu, Betlehemcana Izaiho. “A ked dokoncil svoj rozhovor so Saulom, Jonatanova dusa sa privinula k Davidovej dusi a Jonatan ho miloval ako seba sameho. V ten den ho Saul pojal sebou a nedovolil mu vratit sa do domu jeho otca. Jonatan uzavrel s Davidom zmluvu, lebo ho miloval ako seba sameho. I vyzliekol si Jonatan plast, ktory mal na sebe, a dal ho Davidovi; aj svoj vystroj, aj svoj mec, aj svoju kusu, aj svoj opasok. A David uspesne vykonal vsetko, co mu Saul zveril, preto ho Saul postavil nad bojovnikov. A bol oblubeny u ludu aj u Saulovho sluzobnictva. Ale ked vchadzali, ked sa David vracal po porazke Filistinca, vychadzali zeny zo vsetkych izraelskych miest so spevom a tancom v ustrety kralovi Saulovi, s bubnami, plesanim a harfami. A natesene zeny notili a hovorili: „Porazil Saul svojich tisic, ale David svojich desattisic. “Vtedy sa Saul velmi nahneval a nepacila sa mu tato rec. Vravel: „Davidovi dali desattisic a mne dali takych tisic. Uz mu chyba len kralovstvo. “A od toho dna Saul na Davida zazeral. Na druhy den zly duch od Boha tak napadol Saula, ze zuril v dome. David hral rukou na citare ako kazdy den. Saul mal v ruke kopiju. Vtom Saul vrhol kopiju a pomyslel si: „Priklincujem Davida k muru. “ Ale David sa mu dva razy uhol. A Saul sa bal Davida, lebo s nim bol Pan, od Saula sa vsak vzdialil. Preto ho Saul dal od seba prec a urobil ho plukovnikom; i vychadzal a prichadzal na cele ludu. V kazdom svojom podnikani mal David uspech, lebo s nim bol Pan. Ked Saul videl, ze ma velke stastie, bal sa ho. Ale cely Izrael a Juda miloval Davida, lebo on vychadzal a prichadzal v ich cele. Vtedy povedal Saul Davidovi: „Pozri, svoju najstarsiu dceru Merobu ti dam za manzelku. Len mi bud hrdinom a bojuj Panove boje!“ Saul si povedal: „Nech na nom nie je moja ruka, nech je na nom ruka Filistincov!“David odpovedal Saulovi: „Co som ja a co je moj zivot, rod mojho otca v Izraeli, ze by som mal byt kralovym zatom?“Ale ked prisiel cas, ze David mal dostat Saulovu dceru Merobu, dostal ju za manzelku Hadriel z Mecholy. Saulova dcera Michol sa zamilovala do Davida. Oznamila to Saulovi a bolo mu to po voli. Saul si vravel: „Dam mu ju, nech mu je na osidlo a nech je na nom ruka Filistincov!“ A Davidovi povedal Saul druhy raz: „Teraz budes mojim zatom. “A svojim sluhom Saul prikazal: „Vravte Davidovi doverne toto: Hla, kral ma v tebe zalubu, aj jeho sluzobnici ta maju radi. Teraz budes kralovym zatom. “Saulovi sluhovia hovorili Davidovi tieto veci do usi. Ale David odpovedal: „Zda sa vam to take lahke stat sa kralovym zatom? Ved ja som clovek chudobny a bezvyznamny!“A sluzobnici oznamili Saulovi: „Toto hovoril David. “Saul odpovedal: „Toto povedzte Davidovi: Kral neziada zasnubne, iba sto predkoziek Filistincov, aby sa vykonala pomsta na kralovych nepriateloch. “ Ale Saul zamyslal vrhnut Davida do ruky Filistincov. Sluhovia oznamili tieto slova Davidovi a Davidovi bolo po voli stat sa (takto) kralovym zatom. Este ani neubehli dni, ked sa David zobral, isiel so svojim muzstvom a zabil dvesto Filistincov. Ich predkozky David doniesol a v plnom pocte ich dal kralovi, aby sa stal kralovym zatom. Nato mu Saul dal svoju dceru Michol za zenu. Saul teda videl a presvedcil sa, ze s Davidom je Pan. A Saulova dcera Michol ho milovala. Preto sa Saul aj nadalej Davida bal. Tak sa stal Saul Davidovym ustavicnym nepriatelom. Filistinske kniezata opatovne vyrazali; ale vzdy, ked vyrazili, konal David uspesnejsie ako vsetci Saulovi sluhovia a jeho meno bolo velmi slavne. Saul hovoril Jonatanovi a vsetkym svojim sluzobnikom, ze Davida treba zabit. Ale Saulov syn Jonatan mal Davida velmi rad. Preto Jonatan oznamil Davidovi: „Moj otec Saul ta chce zabit. Preto sa narano maj na pozore, zdrzuj sa v ukryte a schovavaj sa!Ja vyjdem, budem stat vedla svojho otca na poli, kde budes ty, ja budem hovorit otcovi o tebe, uvidim, co je, a oznamim ti. “Jonatan hovoril svojmu otcovi Saulovi o Davidovi pochvalne. Vravel mu: „Nech sa kral neprehresi proti svojmu sluzobnikovi Davidovi. Ved sa neprevinil proti tebe, ba jeho sluzby su ti velmi prospesne!Zivot si vystavil nebezpecenstvu, porazil Filistinca a Pan tak dopomohol celemu Izraelu k velkemu vitazstvu. Videl si to a radoval si sa. Nuz preco sa chces prehresit proti nevinnej krvi, ze chces Davida bez priciny zabit?“Saul pocuval Jonatanov hlas a Saul sa zaprisahal: „Ako zije Pan, nebude usmrteny!“Jonatan zavolal Davida a toto vsetko mu rozpovedal. Potom Jonatan zaviedol Davida k Saulovi a bol v jeho sluzbe ako predtym. A opat vypukla vojna. David vytiahol do boja proti Filistincom a zapricinil im taku velku porazku, ze utiekli pred nim. A Saula napadol zly duch od Pana, prave ked sedel vo svojom dome s kopijou v ruke a David hral rukou na citare. Saul chcel Davida kopijou priklincovat k muru, ale on sa uhol Saulovi, takze kopiju vrazil (len) do muru. Potom David usiel a zachranil sa. V tu nocposlal Saul poslov do Davidovho domu, aby nan striehli a rano ho zabili. Davidovi to oznamila jeho zena Michol. Vravela: „Ak si este tejto noci nezachranis zivot, zajtra ta zabiju!“Potom Michol spustila Davida cez okno a odisiel; utiekol a zachranil sa. Nato Michol vzala sochu, polozila ju na lozko, na hlavu jej dala siet z kozej srsti a zakryla ju plastom. Ked Saul poslal poslov, aby zajali Davida, ona povedala: „Je chory!“Saul opat poslal poslov, aby pozreli Davida, a povedal: „Doneste ho ku mne s postelou, chcem ho zabit!“Poslovia prisli a na posteli bola socha; na hlave mala siet z kozej srsti. Tu povedal Saul Michol: „Preco si ma takto podviedla? Vypustila si mojho nepriatela a zachranil sa. “ Michol odpovedala Saulovi: „On mi vravel: Vypust ma, lebo ta zabijem!“David usiel a zachranil sa. Isiel k Samuelovi do Ramy a rozpovedal mu vsetko, co proti nemu podnikol Saul. Potom isiel so Samuelom a byvali v Najote. Saulovi oznamili: „Hla, David je v Najote pri Rame!“Saul poslal poslov, aby Davida zajali. Oni videli zastup prorokov vo vytrzeni a pri nich stat Samuela. Vtom na Saulovych poslov zostupil Panov duch a aj oni padli do vytrzenia. Oznamili to Saulovi, ktory poslal inych poslov, ale aj oni padli do vytrzenia. Saul poslal este aj tretich poslov, ale aj ti padli do vytrzenia. Isiel aj sam do Ramy a dosiel k velkej studni v Sochu. I spytoval sa: „Kde je Samuel a David?“ Odpovedali mu: „Su v Najote pri Rame!“Isiel do Najotu pri Rame, ale aj na neho zostupil Bozi duch, takze kracal vo vytrzeni, az dosiel do Najotu pri Rame. Aj on si vyzliekol saty, aj on bol pred Samuelom vo vytrzeni nahy cely ten den a celu noc. Preto sa hovori: „Vari je aj Saul medzi prorokmi?“A David usiel z Najotu pri Rame. Prisiel a hovoril pred Jonatanom: „Co som urobil? Co je moja vina a co je moj hriech proti tvojmu otcovi, ze mi ciha na zivot?“Odpovedal mu: „Ani zdaleka! Nezomries! Ved moj otec neurobi nic ani velke, ani male, aby mi to nezradil! Preco by moj otec tajil predo mnou tuto vec? To nejestvuje!“Ale David znovu prisahal a vravel: „Tvoj otec dobre vie, ze som nasiel priazen v tvojich ociach a hovori si: Nech Jonatan o tom nevie, aby sa nezarmucoval! Ale ako zije Pan a ako ty zijes, medzi mnou a medzi smrtou je len krok. “Nato Jonatan vravel Davidovi: „Urobim pre teba, o cokolvek ma poziadas. “David povedal Jonatanovi: „Hla, zajtra je novmesiac a ja mam sediet pri jedle s kralom. Uvolni ma, schovam sa na poli az do vecera. Ak sa Saul bude na mna dopytovat, povies mu: David sa odo mna vypytal, aby mohol zabehnut do svojho mesta, Betlehema, lebo tam cely rod slavi vyrocnu obetu. Ak povie: »Dobre,« tvoj sluha je v bezpeci. Ak sa vsak nazlosti, vedz, ze sa uz odhodlal na zlo. Vtedy preukaz svojmu sluhovi milosrdenstvo, ved si dal svojmu sluhovi uzavriet so sebou Panovu zmluvu. Ak je na mne vina, zabi ma ty, naco by si ma vydaval svojmu otcovi. “Jonatan odpovedal: „Nech je to daleko od teba! Lebo ak sa naozaj dozviem, ze sa moj otec odhodlal pre zlo voci tebe, azda by som ti to neoznamil?!“David povedal Jonatanovi: „A kto mi oznami, ak ti otec tvrdo odpovie?“Jonatan vravel Davidovi: „Pod, vyjdime na pole!“ I vysli obaja na pole. Vtedy povedal Jonatan Davidovi: „Ako zije Pan, Izraelov Boh, zajtra (alebo pozajtra) o tomto case sa budem dopytovat u svojho otca. A ak to bude pre Davida priaznive, ci by som neposlal k tebe a neoznamil ti to?Toto nech urobi Pan Jonatanovi a toto nech dolozi! Ak sa mojmu otcovi bude pacit priviest na teba nestastie, prezradim ti to, vypravim ta, aby si odisiel v pokoji. A Pan bude s tebou, ako bol s mojim otcom. Ale ak ja budem este zit, preukaz mi Panovo milosrdenstvo a ak zomriem,neodopri nikdy svoje milosrdenstvo mojmu domu! A ked Pan vyhubi z povrchu zeme vsetkych Davidovych nepriatelov,nech sa z Davidovho okolia nevyhubi Jonatanovo meno! Inac bude Pan ziadat pocet z Davidovej ruky. “A Jonatan opat zaprisahal Davida, lebo ho miloval. Miloval ho, ako miloval svoj zivot. Jonatan mu povedal: „Zajtra je novmesiac. Budu ta hladat, ak tvoje miesto ostane prazdne. Pozajtra ta budu velmi hladat. Vtedy prid na miesto, kde si sa schoval v pracovny den (?), a zdrzuj sa pri tej skale. Ja k nej vystrelim tri sipy, akoby som strielal do ciela,a poslem chlapca: »Chod, najdi sipy!« - Ak poviem chlapcovi: »Hla, sipy su z tejto strany, zober ich!« - vtedy prid, lebo si v bezpeci, nie je nic, ako zije Pan!Ale ak poviem mladikovi: »Hla, sipy su dalej, za tebou!« - chod, lebo Pan ta posiela prec. Co sa vsak tyka veci, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, Pan je naveky medzi mnou a tebou!“David sa teda schoval na poli. A ked prisiel novmesiac, sadol si kral za stol k jedlu. Kral sedel na svojom obvyklom mieste, na mieste pri stene. Jonatan bol oproti, Abner sedel vedla krala, Davidovo miesto vsak bolo prazdne. Tento den Saul nepovedal nic, hovoril si totiz: „Je to nahoda; nie je cisty. Hej, nebude cisty!“Nasledujuci, druhy den po novmesiaci bolo Davidovo miesto zasa prazdne. Tu sa Saul pytal svojho syna Jonatana: „Preco neprisiel Izaiho syn ani dnes k jedlu?“Jonatan odpovedal Saulovi: „David sa velmi pytal odo mna do Betlehema. Hovoril mi: »Prepust ma, prosim, mame v meste rodinnu obetu a moj brat ma sam povolal. Nuz, ak som nasiel milost v tvojich ociach, nech mi je dovolene pozriet svojich bratov. « - Preto neprisiel ku kralovmu stolu. “Nato sa Saul nazlostil na Jonatana a vravel: „Ty syn odbojnej zenstiny! Azda neviem, ze mas rad Izaiho syna na tvoju hanbu a na hanbu nahoty tvojej matere?!Lebo kym zije Izaiho syn na zemi, nebudes pevny ani ty, ani tvoje kralovstvo. Preto ho daj priviest ku mne, lebo je synom smrti!“Ale Jonatan odvetil svojmu otcovi Saulovi: „Preco ma zomriet?! Co urobil?“Vtom Saul vrhol proti nemu kopiju a Jonatan sa presvedcil, ze jeho otec je rozhodnuty Davida zabit. Preto Jonatan vstal od stola nahnevany a nejedol druhy den mesiaca, lebo mu bolo luto Davida, ze mu jeho otec nadaval. Rano potom Jonatan isiel na pole podla dohovoru s Davidom a isiel s nim maly chlapec. I povedal svojmu chlapcovi: „Bez, pohladaj sipy, ktore som vystrelil. “ Chlapec bezal a on vystrelil sip ponad neho. Chlapec dosiel na miesto sipa, ktory Jonatan vystrelil, a Jonatan mu krical: „Sip je predsa dalej za tebou!“. Potom Jonatan volal za chlapcom: „Rychlo, utekaj, nezdrzuj sa!“ Jonatanov sluha pozbieral sipy a prisiel k svojmu panovi. Sluha, pravda, nevedel nic, len Jonatan a David vedeli o veci. Jonatan dal svoj vystroj sluhovi a povedal mu: „Chod, zanes to do mesta!“Ked sluha odisiel, vstal David spoza skaly, vrhol sa tvarou na zem a tri razy sa uklonil. Nato sa vzajomne pobozkali a v objati plakali, nadovsetko David. Jonatan povedal Davidovi: „Chod v pokoji! Ako sme si obaja prisahali v mene Panovom, Pan bude medzi mnou a tebou, medzi mojim potomstvom a tvojim potomstvom naveky. “David vstal a odisiel a Jonatan isiel do mesta. David prisiel do Nobu ku knazovi Achimelechovi. Achimelech siel zarazeny Davidovi v ustrety a vravel mu: „Preco si sam a nik nie je s tebou?!“David odpovedal knazovi Achimelechovi: „Kral ma cimsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktoru ta posielam a ktorou ta poverujem! Sluhov som si vsak objednal na to a to miesto. A teraz, co mas poruke? Daj mi pat chlebov alebo nieco, co najdes!“Knaz odpovedal Davidovi: „Nemam poruke obycajny chlieb, iba svaty chlieb. Zdrzovali sa chlapi od zien?“David odvetil knazovi: „Zeny nam boli zakazane, ako aj predtym, ked som odchadzal do boja, preto su nadoby muzov svate. Toto je sice podujatie obycajne, ale aj dnes su tela svate. “Knaz mu dal teda svate (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladny, ktory vzali spred Pana, a v ten den, ked ho vzali, polozili chlieb cerstvy. (Bol tam vsak v ten den ktosi zo Saulovych sluhov - bol drzany pred Panom -, Edomcan menom Doeg, dozorca Saulovych pastierov. )Potom sa David pytal Achimelecha: „Nemas tu po ruke kopiju alebo mec? Lebo som si nevzal sebou ani svoj mec, ani svoj vystroj, pretoze ma kralov prikaz suril. “Knaz odpovedal: „Mec Goliasa, ktoreho si porazil v Terebintovom udoli, ten je tu, hla, za efodom zahaleny do saty. Ak si ten vezmes, vezmi si ho, lebo okrem neho tu ineho niet. “ David povedal: „Niet mu podobneho, daj mi ho!“Nato David vstal a v ten den unikol Saulovi. Prisiel k Achisovi, kralovi Getu. Achisovi sluhovia hovorili o nom: „Ci to nie je David (kral krajiny)? Ci nie jeho oslavovali tancom a slovami: »Porazil Saul svojich tisic, ale David svojich desattisic«?“Tieto slova si vzal David k srdcu a velmi sa bal krala Getu Achisa. Preto predstieral pred nim choromyselnost a zuril im v rukach, trepal na kridla brany a na bradu si pustal sliny. Achis povedal svojim sluhom: „Vidite, ze je to sialeny clovek, naco ho vediete ku mne?Mam malo sialencov, ze mi vediete tohoto, aby zuril predo mnou? Tento ma vkrocit do mojho domu?“David odisiel odtial a utiekol do jaskyne Odolam. Ked sa to dopoculi jeho bratia a cela rodina, zostupili ta za nima zhromazdili sa k nemu vsetci utlacani, vsetci, co mali veritela aj vsetci zatrpknuti a on sa im stal velitelom. Bolo s nim asi styristo muzov. Odtialto David odisiel do moabskej Masfy a povedal moabskemu kralovi: „Nech ostane, prosim, moj otec a moja matka u vas, kym sa nedozviem, ako so mnou nalozi Boh. “I nechal ich u moabskeho krala. Byvali u neho cely cas, co bol David v pevnosti. Vtedy prorok Gad povedal Davidovi: „Neostavaj v pevnosti, ale zober sa a chod do judskej krajiny!“ A tak David odisiel a prisiel do hory Haret. Saul sa dopocul, ze objavili Davida a muzov, ktori su s nim. Saul sedel prave v Gabae na vysine pod tamariskou. V ruke mal kopiju a vsetko jeho sluzobnictvo stalo okolo neho. A Saul povedal sluhom, ktori stali pri nom: „Cujte, Benjaminci! Da vam vsetkym Izaiho syn polia a vinice?! Alebo vas vsetkych urobi plukovnikmi a stotnikmi?!Lebo ste sa vsetci sprisahali proti mne a nebolo toho, kto by mi oznamil, ked sa moj syn spojil so synom Izaiho. Nebolo z vas nikoho, kto by bol mal so mnou sucit a bol by mi oznamil, ked moj syn postavil proti mne mojho sluhu, aby mi strojil uklady, ako je tomu dnes. “Nato sa ozval Edomcan Doeg - stal totiz medzi Saulovymi sluhami - a povedal: „Videl som Izaiho syna, ked prisiel do Nobu k Achitobovmu synovi Achimelechovi. On sa dopytoval v jeho veci Pana, dal mu jedlo a dal mu aj mec Filistinca Goliasa. “Nato dal Saul zavolat Achitobovho syna, knaza Achimelecha i celu jeho rodinu, knazov, ktori boli v Nobe. A prisli vsetci ku kralovi. Tu Saul povedal: „Pocuvaj, Achitobov syn!“ On odvetil: „Tu som, moj pane!“Saul mu povedal: „Preco ste sa sprisahali proti mne, ty a Izaiho syn, ked si mu dal chlieb a mec a dopytoval si sa v jeho veci u Boha, aby povstal proti mne a aby mi strojil uklady, ako je tomu dnes?!“Tu Achimelech odvetil kralovi: „A ktoze je spomedzi vsetkych tvojich sluhov verny ako David? Kralov zat, velitel tvojej straze a vazeny v tvojom dome!Azda som sa len dnes zacal dopytovat v jeho veci u Boha? Ani zdaleka! Nech teda kral neupodozrieva svojho sluhu a cely dom mojho otca, lebo tvoj sluha nevie vonkoncom nic o tejto veci. “Kral odpovedal: „Urcite zomries, Achimelech, ty aj cely rod tvojho otca. “Nato kral povedal drabantom, ktori stali pri nom: „Napred! Zabite Panovych knazov, lebo su ruka v ruke s Davidom! Ved vedeli, ze utiekol, a neoznamili mi to!“ Ale kralovi sluhovia nechceli zdvihnut ruku a zabit Panovych knazov. Vtedy kral oslovil Doega: „Napred ty, a zabi knazov!“ A Edomcan Doeg vykrocil a pozabijal knazov. V ten den zavrazdil osemdesiatpat muzov, ktori nosili platenny efod. A mesto knazov Nobe pozrazal ostrim meca, muzov i zeny, dojcence i nemluvnata, voly, osly i ovce. Zachranil sa jediny syn Achitobovho syna Achimelecha, menom Abiatar, a usiel k Davidovi. Abiatar oznamil Davidovi, ze Saul pozabijal Panovych knazov. David povedal Abiatarovi: „Vedel som v ten den, ze je tam Edomcan Doeg, ze to urcite oznami Saulovi. Ja mam na svedomi vsetky zivoty rodu tvojho otca. Ostan so mnou; neboj sa! Ved kto ciha na moj zivot, ciha aj na tvoj zivot, u mna si v bezpeci!“Davidovi oznamili: „Hla, Filistinci obliehaju Keilu a vyplienuju humna. “David sa dopytoval Pana: „Mam ist a porazit tychto Filistincov?“ A Pan odpovedal Davidovi: „Chod, poraz Filistincov a oslobod Keilu!“Ale Davidovi ludia mu hovorili: „Ved my sa uz tu v Judsku bojime a mali by sme ist do Keily proti sikom Filistincov?!“Nato sa David opatovne dopytoval Pana. A Pan mu povedal: „Vstan, zostup do Keily, lebo ti Filistincov vydam do ruky!“David teda siel so svojimi ludmi do Keily, bojoval proti Filistincom, odohnal ich dobytok a zapricinil im velku porazku. Tak David oslobodil obyvatelov Keily. (Ked Achimelechov syn Abiatar utiekol k Davidovi [a zostupil do Keily, mal efod v ruke]. )Vtedy oznamili Saulovi, ze David prisiel do Keily. Saul povedal: „Pan ho vydal do mojej ruky, zatvoril sa (sam), ked vosiel do mesta s branami a zavorami. “Saul vyzval vsetok lud do boja, aby zostupili do Keily a obklucili Davida. Ked sa David dozvedel, ze Saul kuje proti nemu zlo, povedal knazovi Abiatarovi: „Prines efod!“Potom David povedal: „Pane, Boze Izraela, tvoj sluha pocul, ze Saul chce prist do Keily, aby pre mna znicil mesto. Vydaju ma obyvatelia Keily do jeho ruky? Zostupi Saul do Keily, ako pocul tvoj sluha? Pane, Boze Izraela, oznam to svojmu sluhovi!“ A Pan odpovedal: „Zostupi. “David sa spytal: „Vydaju obyvatelia Keily mna a mojich ludi do Saulovej ruky?“ A Pan odpovedal: „Vydaju. “Nato sa David zobral, i jeho ludia, asi seststo muzov, vytiahli z Keily a chodili sem i tam. Ked Saulovi oznamili, ze David z Keily usiel, zastavil vypravu. David sa zdrzoval na pusti v pevnostiach. Zdrzoval sa na kopci na pusti Zif. Saul ho hladal cely cas, ale Boh mu ho nevydal do ruky. David videl, ze Saul vysiel a cihal mu na zivot. David bol na pusti Zif v Horese. Vtedy sa Saulov syn Jonatan vybral, isiel za Davidom do Horesy a posmeloval Davida v Bohu. Vravel mu: „Neboj sa, nedostane ta ruka mojho otca Saula. Ty budes kralovat nad Izraelom a ja budem po tebe druhy. To vie aj moj otec Saul. “A obaja uzavreli zmluvu pred Panom. Potom David ostal v Horese, Jonatan vsak isiel domov. Zifania vysli k Saulovi do Gabay a hovorili: „Ved sa David schovava u nas v pevnostiach, v Horese na kopci Hachila, ktory je na juh od pustatiny!Ak teda celou dusou tuzis zostupit, kral, zostup a nasou vecou bude vydat ho kralovi do ruky. “Saul odpovedal: „Nech vas pozehna Pan, lebo citite so mnou!Chodte este a pozorujte, dozvedte sa a prezrite miesto, kde sa zdrzuje, kde sa usidlil!Kto ho uvidi, nech mi to povie, lebo je velmi ulisny! Stopujte a prehliadnite vsetky ukryty, v ktorych sa schovava, a vratte sa ku mne s urcitou spravou! Potom pojdem s vami a ak je v tom kraji, vyhladam ho medzi vsetkymi judskymi rodmi. “Zobrali sa a isli pred Saulom do Zifu. David bol vsak so svojimi ludmi na pusti Maon, na rovine juzne od pustatiny. Saul sa vybral so svojimi ludmi hladat Davida. Ked to oznamili Davidovi, zostupil ku skale a zdrzoval sa na pusti Maon. Ked sa to Saul dozvedel, tiahol za Davidom na pust Maon. Saul a jeho ludia tiahli popri vrchu z jednej strany, David vsak a jeho druzina popri vrchu z druhej strany. David sa usiloval uniknut Saulovi, Saul vsak a jeho ludia obkolesovali Davida a jeho druzinu a chceli ich chytit. Ale k Saulovi prisiel posol so spravou: „Rychle pod, lebo Filistinci vpadli do krajiny!“Saul teda nechal prenasledovanie Davida a isiel proti Filistincom. Preto volaju to miesto „Skala oddelenia“. David odtial odisiel a zdrzoval sa v pevnostiach Engadi. Ked sa Saul po prenasledovani Filistincov vratil, oznamili mu: „Hla, David je na pusti Engadi!“Saul si vzal tritisic muzov vybranych z celeho Izraela a isiel hladat Davida a jeho ludi smerom ku Skalam gaziel. Na ceste prisiel ku kosiarom oviec, kde bola jaskyna. Ta isiel Saul na potrebu. David vsak a jeho ludia sa zdrzovali hlbsie v jaskyni. Davidovi hovorili jeho ludia: „Hla, toto je den, o ktorom ti Pan povedal: »Vydam ti do ruky tvojho nepriatela, nalozis s nim, ako sa ti bude pacit!«“ Nato David vstal a potajomky odtal okraj Saulovho plasta. Ale potom bilo Davidovi srdce, pretoze odtal okraj Saulovho plasta. I povedal svojim ludom: „Nech to Pan vzdiali odo mna! Neurobim to svojmu panovi, Panovmu pomazanemu! Nevztiahnem nan svoju ruku, lebo je to pomazany Pana. “David tymito slovami zadrzal svojich ludi a nedovolil im povstat proti Saulovi. A Saul vysiel z jaskyne a pobral sa svojou cestou. Potom David vstal, vysiel z jaskyne a takto volal za Saulom: „Pan moj, kral!“ Saul sa obzrel nazad a David sa sklonil tvarou k zemi a poklonil sa. A David povedal Saulovi: „Preco pocuvas na reci ludi: »David zamysla tvoju zahubu!?«Hla, dnes si sa mohol na vlastne oci presvedcit, ze ta Pan v jaskyni vydal do mojej ruky! Povedal som si, ze ta zabijem, ale zlutoval som sa nad tebou a vravel som si: Nevztiahnem ruku na svojho pana, lebo je Panovym pomazanym. A pozri, otce moj, pozri na okraj svojho plasta, ktory mam v ruke! Z toho, ze som ti odtal okraj plasta a nezabil som ta, poznavas a vidis, ze nemam v sebe zlost a hriech a neprevinil som sa proti tebe. A ty mi cihas na zivot, chces mi ho odnat. Nech sudi Pan medzi mnou a tebou, nech ma Pan pomsti na tebe, ale moja ruka na teba nesiahne!Ako hovori stare porekadlo: ‚Od zlocincov vychadza zlocin. ‘ Nuz moja ruka nesiahne na teba. Za kymze to vytiahol kral Izraela?! Koho ty prenasledujes? Mrtveho psa; jednu blchu!Nech je Pan sudcom a nech sudi medzi mnou a tebou! Nech vidi, nech vedie moj sud a nech ma vyslobodi z tvojej ruky!“Ked David dohovoril tieto slova Saulovi, povedal Saul: „Je to tvoj hlas, syn moj, David?“ Vtom Saul pozdvihol hlas a plakal. I povedal Davidovi: „Ty si lepsi ako ja, lebo ty si mi preukazal dobro, ja vsak som ti robil zlo. Ty si dnes ukazal, ze si mi robil dobro, lebo ma Pan vydal do tvojej ruky, a nezabil si ma. Ved ak niekto najde svojho nepriatela, ci ho prepusti dobrou cestou? Nech ti Pan odplati dobro, ktore si mi dnes preukazal!A teraz viem urcite, ze budes kralom a ze kralovstvo Izraela bude stale v tvojej ruke. Nuz zaprisahaj sa mi teraz na Pana, ze nevynicis po mne moje potomstvo a nevyhubis moje meno z rodu mojho otca!“A David sa zaprisahal Saulovi. Potom Saul isiel domov, David vsak a jeho ludia vystupili na pevnost. Samuel zomrel. Vtedy sa zhromazdil cely Izrael, nariekal nad nim a pochovali ho v jeho domove v Rame. Potom David vstal a odisiel na pust Maon. Na (pusti) Maon bol isty clovek, ktory mal majetok v Karmeli. Ten clovek bol velmi bohaty, mal tritisic oviec a tisic koz. Bol prave na strihani oviec v Karmeli. Meno toho cloveka bolo Nabal, meno jeho manzelky Abigail. Zena bola velmi rozumna a pekna, ale muz drsny a zlomyselny. Bol Kalebovec. David sa na pusti dopocul, ze u Nabala je strihanie oviec,preto David poslal desat mladikov. David povedal mladikom: „Chodte do Karmelu, zajdite k Nabalovi a pozdravte ho v mojom mene!A povedzte mu toto: »Bud zdravy! Pokoj tebe, pokoj tvojmu domu a pokoj vsetkemu, co mas! Pocul som, ze je u teba strihanie. Tvoji pastieri byvali totiz pri nas. Neublizili sme im a nic im nechybalo po cely cas, co boli v Karmeli. Spytaj sa svojich sluhov, povedia ti. Nech teda (tito) mladi ludia najdu milost v tvojich ociach, ved prichadzame v dobry den. Daj, co mozes, svojim sluhom a svojmu synovi Davidovi!«“Davidovi mladici sli a vsetko to povedali v Davidovom mene Nabalovi. Potom cakali. A Nabal odpovedal Davidovym sluhom: „Kto je David? A kto je Izaiho syn? Dnes je mnozstvo sluhov, ktori odisli od svojich panov!Mam teda vziat chlieb, vodu, zvierata, ktore som zarezal pre svojich strihacov, a mam ich dat chlapom, o ktorych neviem, odkial su?“Nato sa Davidovi mladenci vydali na cestu a vratili sa a ked prisli, vsetko mu rozpovedali. Tu David povedal svojim ludom: „Nech si kazdy opase mec!“ A kazdy si opasal mec. Aj David si opasal mec a za Davidom vystupovalo asi styristo muzov a dvesto ich ostalo pri batozine. Ktorysi zo sluhov vsak oznamil Nabalovej zene Abigail: „Hla, David poslal z puste poslov, aby blahozelali nasmu panovi, ale on sa na nich vyrutil. A ti ludia boli k nam velmi dobri, neublizili nam a nic nam nechybalo po cely cas, co sme chodili s nimi, ked sme boli v poli. Murom nam boli i v noci, i vo dne po cely cas, co sme boli s nimi, ked sme pasli ovce. Preto uvaz a rozmysli si, co urobis, lebo skaza nasho pana a celeho jeho domu je hotova vec, on vsak je grobian, nemozno s nim hovorit. “Abigail vzala rychlo dvesto chlebov, dva mechy vina, pat pripravenych oviec, pat sei prazenych zrn, sto strapcov hrozienok a dvesto figovych kolacov a nalozila to na osly. A sluhom povedala: „Podte predo mnou, ja idem za vami!“ Svojmu muzovi Nabalovi to vsak neoznamila. Ako zostupovala na oslici, kryta vrchom, David a jeho ludia schadzali oproti nej, a tak sa s nimi stretla!David hovoril: „Tak teda zadarmo som strazil vsetko, co je tu na pusti, a nic nechybalo z toho, co mu patrilo. Odplatil sa mi zlym za dobre. Toto nech urobi Boh Davidovym nepriatelom a toto nech prida, ak zo vsetkeho, co ma, necham do ranneho svitu cokolvek muzskeho. “Len co Abigail zazrela Davida, rychlo zosadla z osla, padla pred Davidom na tvar a uklonila sa az po zem. Potom mu padla k noham a vravela: „Na mne nech je vina, moj pane! Nech smie tvoja sluzobnica hovorit pred tebou. Vypocuj slova svojej sluzobnice!Nech sa moj pan netrapi pre toho nanichodneho cloveka, pre Nabala, ved je taky ako jeho meno! Nabal (blazon) sa vola a je blaznivy. Ale ja, tvoja sluzobnica, nevidela som sluhov svojho pana, ktorych poslal. A tak teraz ako zije Pan a ako zijes ty, moj pane, Pan ta zachranil, ze si sa neposkvrnil krvou a nezjednal si si pravo vlastnou rukou. Nech su ako Nabal tvoji nepriatelia a ti, co zamyslaju zlo proti mojmu panovi!A teraz nech tento dar, ktory tvoja sluzobnica doniesla svojmu panovi, dostanu tvoji ludia, ktori kracaju za mojim panom. Odpust svojej sluzobnici vinu! Ved Pan urcite zalozi mojmu panovi trvaly dom, lebo moj pan vybojuva boje Panove a nic zlocinne sa na tebe za cely tvoj zivot nenajde. A ak sa niekto zdvihne, aby ta prenasledoval a cihal ti na zivot, nech je zivot mojho pana zaviazany do zvazku tych, co ziju s Panom, tvojim Bohom, a zivoty tvojich nepriatelov nech vyhodi z praku!A ked Pan urobi mojmu panovi vsetko dobre, co ti prislubil, a ustanovi ta za knieza nad Izraelom,nech ta vtedy neznepokojuje a nech netrapi mojho pana srdce, ze daromne prelial krv a moj pan si sam zjednal pravo. A ked Pan preukaze mojmu panovi dobro, spomen si na svoju sluzobnicu!“David odpovedal Abigail: „Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, ktory mi ta dnes poslal v ustrety!Nech je pozehnana tvoja mudrost a nech si pozehnana ty, lebo si ma dnes zachranila, ze som sa neposkvrnil krvou a nezjednal som si pravo vlastnou rukou. Ako zije Pan, Boh Izraela, ktory ma zdrzal, ze som ti neurobil krivdu: Keby si sa nebola poponahlala a nebola by si mi prisla naproti, do ranneho svitu by Nabalovi nebolo zostalo nic muzskeho rodu. “Potom jej David vzal z ruky, co mu doniesla, a povedal jej: „Chod v pokoji domov. Vidis, vyslysal som tvoj hlas a mal som na teba ohlad. “Abigail isla k Nabalovi a on usporiadal vo svojom dome hostinu, podobnu hostine kralovskej. Nabalovo srdce bolo vesele a bol velmi opity, preto mu az do ranneho svitu nepovedala nic. Ale rano, ked vino z Nabala vypachlo, jeho zena mu toto vsetko porozpravala. I odumrelo v nom srdce a ostal cely skameneny. Asi o desat dni Pan zasiahol Nabala, takze zomrel. Ked sa David dopocul, ze Nabal zomrel, povedal: „Nech je zvelebeny Pan, lebo sa ma zastal pre pohanenie, ktoreho sa mi dostalo od Nabala, a svojho sluzobnika zdrzal od zla. Nabalovo zlo vsak Pan vratil na jeho hlavu. “ Potom David poslal Abigail odkaz, ze si ju chce vziat za zenu. Davidovi sluhovia prisli k Abigail do Karmelu a povedali jej: „David nas poslal k tebe, chce si ta vziat za zenu. “Ona vstala, uklonila sa tvarou az po zem a vravela: „Hla, nech je tvoja sluzobnica tvojou otrokynou, ktora bude umyvat nohy sluhov svojho pana. “Potom sa Abigail rychlo vybrala, sadla na osla, jej pat sluzobnic ju sprevadzalo, isla za Davidovymi poslami a stala sa mu zenou. David si vzal aj Achinoam z Jezraelu. Obidve sa teda stali jeho manzelkami. Svoju dceru Michol, Davidovu manzelku, dal Saul Faltimu, synovi Laisa z Galimu. Zifania prisli za Saulom do Gabay a hovorili: „David sa schovava na kopci Hachila na okraji puste. “- Saul sa vybral a siel na pust Zif a s nim tritisic muzov vybranych z Izraela, aby na pusti Zif zajal Davida. Saul sa utaboril na kopci Hachila, ktory je na kraji puste pri ceste. David sa zdrzoval na pusti a videl, ze Saul prisiel za nim na pust. David vyslal stopovatelov a zistil, ze Saul prisiel do jeho blizkosti. Nato sa David vybral a siel na miesto, kde taboril Saul. A David videl miesto, kde sa zdrzoval Saul a jeho vojvodca, Nerov syn Abner. Saul sa totiz zdrzoval v ohrade z vozov a muzstvo taborilo okolo neho. Vtom sa ozval David a vravel Hetejcovi Achimelechovi a Abisaimu, synovi Sarvie, Joabovmu bratovi: „Kto zide so mnou k Saulovi do tabora?“ Abisai odpovedal: „Ja zostupim s tebou. “David a Abisai zostupili k muzstvu v noci a hla, Saul lezal a spal v ohrade z vozov, kopiju mal konca hlavy zabodnutu v zemi. Abner a muzstvo spalo okolo neho. Abisai povedal Davidovi: „Dnes ti Boh vydal tvojho nepriatela do ruky. Zaraz ho jednym bodnutim pribodnem kopijou k zemi. Druhe nepotrebujem!“Ale David odpovedal Abisaimu: „Nezabijaj ho! Ved ktoze by smel beztrestne siahnut rukou na Panovho pomazaneho?“A David hovoril: „Ako zije Pan, bud ho porazi Pan, alebo dojde jeho den a zomrie, alebo pojde do vojny a zahynie. Nech Pan odvrati odo mna, aby som ja siahol rukou na Panovho pomazaneho! A teraz vezmi kopiju, ktoru ma konca hlavy, a krcah na vodu a podme!“A tak David vzal kopiju a krcah na vodu spopri Saulovej hlavy a odisli. Nik nevidel, nik nezbadal a nik sa neprebudil, lebo vsetci spali; dopadol na nich Panov sen. Potom David presiel na druhu stranu a stal obdalec na hrebeni vrchu, medzi nimi bol velky priestor,a David volal na muzstvo a na Nerovho syna Abnera: „Neozves sa, Abner?!“ Abner odpovedal: „Kto si ty, co volas na krala?“David povedal Abnerovi: „Si predsa muz a kto ti je v Izraeli podobny? Nuz preco si nestrazil svojho pana, krala? Ved ktosi z muzstva prisiel zabit krala, tvojho pana!Nie je dobre, co si urobil. Ako zije Pan, ste synmi smrti, lebo ste nedavali pozor na svojho pana, na Panovho pomazaneho! A teraz pozri, kralova kopija a krcah na vodu, ktory mal konca hlavy!“V tom Saul poznal Davidov hlas a povedal: „Je to tvoj hlas, syn moj, David?“ David odpovedal: „Moj hlas je to, moj kralovsky pane!“A hovoril: „Preco moj pan prenasleduje svojho sluhu? Coze som urobil a co zle mam u seba?Teraz nech vypocuje moj pan, kral, slova svojho sluhu: Ak ta Pan popudil proti mne, nech sa mu dostane vona obety. Ale ak su to ludia, nech su prekliati pred Panom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nemal ucast na Panovom dedicstve, a povedali mi: »Chod, sluz inym bohom!«Ale nech moja krv nevytecie na zem daleko od Panovej tvare! Ved kral Izraela vytiahol hladat jediny zivot, ako prenasleduju prepelicu na vrchoch!“Saul na to odpovedal: „Previnil som sa! Vrat sa, syn moj, David, neurobim ti uz nic zle, lebo dnes bol moj zivot drahy v tvojich ociach. Ano, konal som nemudro a velmi som pobludil. “David odpovedal: „Hla, kralova kopija! Nech prejde niektory zo sluhov a nech ju vezme!A Pan odplati kazdemu podla jeho spravodlivosti a vernosti. Lebo dnes ta Pan vydal do (mojej) ruky, ale nechcel som siahnut rukou na Panovho pomazaneho. A akym velkym bol dnes tvoj zivot v mojich ociach, takym velkym nech je moj zivot v ociach Panovych a nech ma vyslobodi z kazdej uzkosti!“Saul odpovedal Davidovi: „Pozehnany si, syn moj, David! Vo svojom konani budes mat istotne uspech!“Nato David odisiel svojou cestou a Saul sa vratil domov. David si povedal: „Jedneho dna ma Saulova ruka predsa len zmarni. Niet pre mna nic lepsieho ako ujst do krajiny Filistincov. Saul ma prestane hladat po celom izraelskom uzemi a vyslobodim sa z jeho ruky. “S tym sa David vybral a isiel - on i seststo muzov, ktori boli s nim - k Maochovmu synovi Achisovi, kralovi Getu. David sa usadil pri Achisovi v Gete, on i jeho muzovia, kazdy so svojou rodinou, David so svojimi dvoma zenami, Jezraelitkou Achinoamou a zenou karmelskeho Nabala Abigail. Ked Saulovi oznamili, ze David utiekol do Getu, neprenasledoval ho viac. Ale David povedal Achisovi: „Ak som nasiel milost v tvojich ociach, nech mi daju miesto v niektorom okolitom meste, aby som sa tam usadil. Preco by mal zostat tvoj sluzobnik v kralovskom meste s tebou?“A Achis mu dal v ten den Sikeleg. Preto patri Sikeleg judskym kralom az po dnesny den. Pocet dni, za ktore David byval v okoli Filistincov, bol rok a styri mesiace. David a jeho muzovia sa vybrali a napadli Gesurcov, Gerzitov a Amalekitov, lebo oni obyvali krajinu, ktorou sa od pradavna chodilo do Suru a az do egyptskej krajiny. Kedykolvek David vtrhol do krajiny, nenechal nazive ani muzov, ani zeny, zobral ovce, dobytok, osly, tavy a satstvo, a potom zase isiel k Achisovi. Ked sa ho Achis spytal: „Koho ste dnes napadli?“ David odpovedal: „Judsku rovinu“ alebo: „Rovinu Jerameel,“ alebo: „Rovinu Kinejcov. “David nenechal nazive ani muzov, ani zeny, aby ich nemusel priviest do Getu. Vravel si: „Aby nerozpravali proti nam: »David robil to a to. «“ Tak to robil cely cas, co byval v krajine Filistincov. Achis teda doveroval Davidovi, mysliac si: „Uplne sa zosklivil svojmu ludu, Izraelu, bude mi vecne sluhom. “V tie dni stiahli Filistinci svoje vojska do vojny. Isli bojovat proti Izraelitom. Vtedy Achis povedal Davidovi: „Ber na vedomie, ze pojdes so mnou do tabora, aj tvoje muzstvo. “David odpovedal Achisovi: „Teraz sa dozvies, co urobi tvoj sluha. “ Achis povedal Davidovi: „Preto ta ustanovujem za svojho telesneho strazcu. “Samuel zomrel. Oplakaval ho cely Izrael a pochovali ho v jeho meste, v Rame. Saul vsak odstranil z krajiny vyvolavacov duchov mrtvych a vestcov. Filistinci sa zhromazdili, prisli do Sunamu a tam sa utaborili. Saul zhromazdil cely Izrael a taborili v Gelboe. Ked Saul videl tabor Filistincov, bal sa a srdce sa mu velmi chvelo. Saul sa dopytoval Pana, ale Pan mu neodpovedal ani vo sne, ani pomocou urim, ani prostrednictvom prorokov. Nato Saul povedal svojim sluhom: „Pohladajte mi nejaku zenu, ktora vyvolava duchov, pojdem k nej a jej sa budem dopytovat. “ Jeho sluhovia mu odpovedali: „Hla, v Endore je zena, ktora vyvolava duchov!“Nato sa Saul prestrojil, obliekol si ine saty a isiel ta s dvoma muzmi. K zene prisli v noci. I povedal: „Vesti mi pomocou ducha a vyvolaj mi, koho ti poviem!“Zena mu odpovedala: „Vsak ty vies, co urobil Saul. Ze vyhubil z krajiny vyvolavacov duchov a vestcov. Nuz preco mi stavias osidlo a chces ma pripravit o zivot?“Ale Saul sa jej zaprisahal na Pana: „Ako zije Pan, nezastihne ta pre tuto vec nijaky trest. “Zena sa ho opytala: „Koho ti mam vyvolat?“ Odpovedal: „Samuela mi vyvolaj!“Len co vsak zena uvidela Samuela, hlasno vykrikla a povedala Saulovi: „Preco si ma podviedol? Ved ty si Saul!“Kral jej povedal: „Neboj sa! Co vidis?“ Zena odpovedala Saulovi: „Ducha vidim vystupovat zo zeme. “Hovoril jej: „Ako vyzera?“ Odpovedala: „Vystupuje stary muz, je zahaleny do plasta. “ Vtedy poznal Saul, ze je to Samuel, i sklonil sa tvarou k zemi a klanal sa. Samuel hovoril Saulovi: „Preco ma znepokojujes, ze ma nechavas vystupit?“ Saul odpovedal: „Som vo velkej uzkosti. Filistinci bojuju proti mne, Boh vsak odstupil odo mna a nedal mi odpoved ani prostrednictvom prorokov, ani vo sne. Preto som volal teba, aby si mi oznamil, co mam robit. “Samuel odpovedal: „A preco sa spytujes mna, ked ta Pan opustil a stal sa ti nepriatelom?Pan ti urobil, co predpovedal cezo mna: Pan ti vytrhol z ruky kralovstvo a dal ho tvojmu bliznemu Davidovi,lebo si nepocuval Panov hlas a nesplnil si jeho hnev na Amalekitoch; preto sa stala ta vec, co ti dnes urobil Pan. A Pan vyda s tebou aj Izraelitov do ruky Filistincov. Ty a tvoji synovia budete zajtra so mnou, tabor Izraelitov tiez vyda do ruky Filistincov. “Saul padol hned celou postavou na zem a velmi sa bal pre Samuelove slova. Aj tak nemal v sebe sily, lebo cely den a celu noc nic nejedol. Vtom zena pristupila k Saulovi a videla, ze je velmi vydeseny. I povedala mu: „Vidis, tvoja sluzobnica pocuvala na tvoj hlas. Zivot som si vystavila nebezpecenstvu a uposluchla som tvoje slova, ktore si mi povedal. Nuz vypocuj teraz ty hlas svojej sluzobnice! Predlozim ti smidku chleba, jedz, aby si mal silu, ked sa vydas na cestu. “Ale odmietol a povedal: „Nebudem jest!“ Len ked naliehali nan jeho sluhovia aj zena, posluchol na ich slova, vstal zo zeme a sadol si na lozko. Zena mala doma krmene teliatko, rychlo ho zabila, potom vzala muku, zamiesila ju a upiekla z nej nekvaseny chlieb. Polozila to pred Saula a jeho sluhov a oni jedli. Potom vstali a v tu istu noc odisli. Filistinci zhromazdili cele svoje vojsko do Afeku, Izraeliti taborili pri prameni, ktory je v Jezraeli. Filistinske kniezata postupovali po stovkach a tisickach, David vsak a jeho muzovia postupovali vzadu s Achisom. Vtedy hovorili filistinske kniezata: „Co chcu tito Hebrejci?“ Achis odpovedal filistinskym kniezatam: „Ved je to David, sluha izraelskeho krala Saula, ktory je uz dni a roky u mna, a odo dna, co prisiel, az po dnesny den som nenasiel nic proti nemu. “Ale filistinske kniezata sa nahnevali nan a hovorili mu: „Posli toho chlapa nazad, nech ide na svoje miesto, na ktore si ho zadelil! Ale do boja nech s nami nejde, aby sa nam vo vojne nestal nepriatelom. Cim inym by si tento mohol ziskat priazen svojho pana ako hlavami tychto ludi?Alebo to nie je David, ktoremu s tancom vyspevovali: »Porazil Saul svojich tisic, ale David svojich desattisic«?“Nato Achis zavolal Davida a povedal mu: „Ako zije Pan, ty si uprimny a je velmi mile mojim ociam, ze v tabore chodis vsade so mnou, lebo odo dna, co si ku mne prisiel, az po dnesny den som nic zle na tebe nenasiel. Ale kniezatam sa nepacis. Preto sa vrat a chod v pokoji, aby si neurobil nieco, co by sa filistinskym kniezatam nepacilo. “David povedal Achisovi: „Ale coze som urobil a co si nasiel na svojom sluzobnikovi odo dna, co som vstupil do tvojej sluzby, az po dnesny den, ze nemam ist a nemam bojovat proti nepriatelom svojho pana, krala?“Achis odvetil Davidovi: „Viem, ze mne si prijemny ako Bozi anjel, ale filistinske kniezata povedali: »Nech nejde s nami do boja!«Preto teraz rano vstan, aj sluhovia tvojho pana, ktori s tebou prisli! A ked rano, len co sa rozvidnie, vstanete, odidte!“A David - on i jeho druzina - rano vstali, aby sa vratili do krajiny Filistincov. Filistinci vsak vystupovali do Jezraelu. Ked David a jeho muzovia na treti den dosli do Sikelegu, vpadli Amalekiti na rovinu a do Sikelegu, dobyli Sikeleg a vypalili ho ohnom. Zeny, ktore v nom boli, zajali od najmensich po najvacsie. Nezabili nikoho, iba odviedli a sli svojou cestou. Ked David a jeho muzovia dosli do mesta a videli, ze je vypalene ohnom a ich zeny, synovia a dcery su zajate,pozdvihol David a muzstvo, ktore bolo s nim, hlas a plakali, az nemali uz sil plakat. Aj obe Davidove manzelky, Jezraelitka Achinoam a zena karmelskeho Nabala Abigail padli do zajatia. David bol vo velkej uzkosti, lebo muzstvo hovorilo, ze ho treba ukamenovat, ved duse celeho muzstva boli roztrpcene pre ich synov a dcery. Ale David sa vzmuzil v Panovi, svojom Bohu. Tu David povedal Achimelechovmu synovi, knazovi Abiatarovi: „Dones mi efod!“ Abiatar doniesol Davidovi efoda David sa spytal Pana: „Mam prenasledovat tu bandu? Dohonim ju?“ Odpovedal mu: „Prenasleduj, lebo ich isto dohonis a vsetko oslobodis!“Nato sa David pohol, aj seststo muzov, ktori boli s nim, a dosli k potoku Besor. (Ostatni vsak ostali. )David potom prenasledoval (nepriatela) so styristo muzmi; dvesto muzov, ktori boli prislabi prebrodit rieku Besor, ostalo. Na poli nasli akehosi Egyptana. Priviedli ho k Davidovi, dali mu chleba, aby si zajedol, a napojili ho vodou. Dali mu aj kus figoveho kolaca a dva strapce hrozienok. Ked si zajedol, vratil sa donho duch, lebo tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu,a David sa ho opytal: „Ku komu patris a odkial si?“ Odpovedal: „Som egyptsky chlapec, otrok isteho Amalekitu. Moj pan ma tu nechal, lebo som pred troma dnami ochorel. Vpadli sme na rovinu Kretanov, na tu, co patri Judovi, a na rovinu Kalebovu a Sikeleg sme vypalili ohnom. “David sa ho opytal: „Povedies ma za tou bandou?“ Odpovedal: „Zaprisahaj sa mi na Boha, ze ma neusmrtis a ze ma nevydas do ruky mojho pana, tak ta povediem za tou bandou. “Zaviedol ich. A hla, rozprestierali sa po celej krajine, jedli, pili a oslavovali velku korist, ktoru zobrali v krajine Filistincov a v judskej krajine. A David ich bil od svitu az do vecera (nasledujuceho dna) a nezachranil sa nik z nich, iba styristo mladych muzov, ktori vysadli na tavy a usli. Tak David oslobodil vsetko, co zobrali Amalekiti; aj svoje dve manzelky David oslobodil. Nic sa im nestratilo, ani male, ani velke veci, ani synovia, ani dcery, ani korist, ani nic, co im odnali; David vsetko doniesol naspat. Potom David vzal vsetky ovce a dobytok a ti, co ich pred nim hnali, vraveli: „Toto je Davidova korist. “Ked David prisiel k dvesto muzom, ktori boli taki slabi, ze nemohli ist za Davidom, a preto ich nechal pri rieke Besor, oni vysli v ustrety Davidovi a v ustrety muzstvu, ktore bolo s nim. David pristupil k ludom a pozdravil ich. Ale vselijaki zli a nanichodni ludia z muzov, co isli s Davidom, sa ozvali a hovorili: „Pretoze nesli s nami, nedostanu z koristi, ktoru sme oslobodili; kazdy nech si vezme len svoju zenu a svojich synov a nech ide!“Ale David povedal: „Nerobte tak, bratia, za to, co nam dal Pan! Zachranil nas a dal nam do ruky bandu, ktora isla proti nam. Ktoze bude v tejto veci na vas pocuvat? Ved taka ista ciastka patri tomu, kto tiahne do boja ako tomu, kto ostava pri batozine! Podelia sa rovnako. “A tak to bolo od toho dna aj nadalej. Urobil to pravidlom a zakonom v Izraeli az po dnesny den. Ked David dosiel do Sikelegu, poslal z koristi starsim Judu, svojim priatelom s odkazom: „Tu mate dar z koristi Panovych nepriatelov. “Tym, co boli v Beteli, tym, co boli v Rame na Rovine, tym, co boli v Jatire,tym, co boli v Aroeri, tym, co boli v Sefamote, tym, co boli v Estamo. Tym, co boli v Rachali, tym, co boli v mestach Jerameelitov, a tym, co boli v mestach Kinejcov. Tym, co boli v Arame, tym, co boli v Bor-Asane, tym, co boli v Atachu. Tym, co boli v Hebrone, a vsetkym miestam, kadial prechodil David a jeho muzovia. Filistinci bojovali proti Izraelitom. Izraeliti utiekli pred Filistincami a pozabijani lezali na vrchu Gelboe. Ale Filistinci stihali Saula a jeho synov. A tak Filistinci zabili Saulovych synov Jonatana, Abinadaba a Melchisuu. Bitka sa zostrila pri Saulovi. Dostihli ho strelci, muzovia od kuse, ktori ho tazko poranili. Vtedy Saul povedal svojmu zbrojnosovi: „Vytas svoj mec a prebodni ma nim, aby ma neprisli prebodnut tito neobrezanci a nezhanobili ma!“ Ale zbrojnos nechcel, lebo sa velmi bal. Preto Saul uchopil mec a vrhol sa nan. Ked zbrojnos videl, ze Saul je mrtvy, vrhol sa aj on na svoj mec a zomrel s nim. Takto zomreli v ten den spolocne Saul, jeho traja synovia, jeho zbrojnos a vsetci jeho muzovia. Ked Izraeliti, ktori boli na druhej strane roviny a za Jordanom, videli, ze Izraeliti utekaju a ze su Saul a jeho synovia mrtvi, opustili mesta a usli. Potom prisli Filistinci a usadili sa v nich. Ked na druhy den prisli Filistinci olupovat zabitych, nasli Saula a jeho troch synov padlych na vrchu Gelboe. Odtali mu hlavu, zobrali mu vystroj a poslali kolovat do filistinskej krajiny, aby to zvestovali v chramoch svojich modiel a ludu. Jeho zbrane ulozili v chrame Astarty a jeho mrtvolu obesili na mur Betsanu. Obyvatelia Jabes Galaadu sa dopoculi o tom, co urobili Filistinci so Saulom,vybrali sa vsetci bojaschopni muzovia, pochodovali celu noc, snali Saulovu mrtvolu a mrtvoly jeho synov z muru Betsanu, vratili sa do Jabesu a tam ich spalili. Potom vzali ich kosti a pochovali ich pod tamariskou v Jabese a postili sa sedem dni. Po Saulovej smrti, ked sa David vratil po vitazstve nad Amalekitmi, ostal David dva dni v Sikelegu. Na treti den prisiel zo Saulovho tabora clovek, odev mal roztrhnuty a na hlave mal zem. Ked vkrocil k Davidovi, padol na zem a poklonil sa. David sa ho spytal: „Odkial prichadzas?“ Odpovedal mu: „Z tabora Izraelitov som usiel. “David sa ho opytal: „Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!“ Odpovedal: „Tak, ze lud utiekol z boja. Mnohi z ludu aj padli a zomreli. Zomrel aj Saul a jeho syn Jonatan. “David sa spytal mladika, ktory mu to rozpraval: „Ako vies, ze Saul a jeho syn Jonatan zomrel?“Mladik, ktory mu to rozpraval, odpovedal: „Nahodou som prisiel na vrch Gelboe a hla, Saul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho dohanali. Vtedy sa obratil nazad, uvidel ma a zavolal na mna. Odpovedal som: »Tu som. «Opytal sa ma: »Kto si?« Povedal som mu: »Som Amalekita!«I povedal mi: »Stan si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil zavrat, ale zivot je vo mne cely. «Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Ved som vedel, ze neprezije svoj pad! Potom som vzal korunu, ktoru mal na hlave, a obrucku, ktoru mal na ramene, a doniesol som ich svojmu panovi. Hla, tu su!“Nato David chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne vsetci muzovia, ktori boli pri nom. Nariekali, plakali a postili sa az do vecera za Saulom a jeho synom Jonatanom, za Panovym ludom a za domom Izraela, pretoze padli pod mecom. Potom sa David opytal mladenca, ktory mu doniesol spravu: „Odkial si?“ Odpovedal: „Som syn chranenca Amalekitu. “A David mu povedal: „Ako to, ze si sa nebal vztiahnut ruku a zabit Panovho pomazaneho?“Vtom privolal David jedneho zo sluhov a povedal: „Pristup a vrhni sa nanho!“ On ho zrazil tak, ze zomrel. A David mu hovoril: „Tvoja krv nech je na tvojej hlave, ved ta vlastne usta usvedcili, ked vraveli: »Ja som zabil Panovho pomazaneho. «“A David spieval tento zalospev za Saulom a Jonatanom. A hovoril, ze ho treba naucit synov Judu. Je napisany v Knihe spravodlivych:Izrael! Ozdoba na tvojich vrskoch je zabita! Ako padli hrdinovia!Neoznamte to v Gete, na uliciach Askalona nehlaste, nech sa dcery Filistincov netesia, nech nejasaju dcery pohanov. Vrchy Gelboe, nech nie je na vas dazd ani rosa, ani polia prvotin! Ved tam poskvrneny bol stit hrdinov. Saulov stit, ten nebol pomazany olejom,(lez) krvou prebodnutych, tukom hrdinov. Jonatanov luk sa nevratil nazad a Saulov mec sa nevratil naprazdno. Saul a Jonatan, mili, spanili, nerozisli sa v zivote ani v smrti. Boli rychlejsi ako orly, udatnejsi nez levy. Dcery Izraela, zaplacte nad Saulom, ved vas skvostne do purpuru obliekal, na sat pripinal vam zlate ozdoby!Ako padli hrdinovia uprostred boja! Jonatan na tvojich kopcoch zabity!Krusno mi pre teba, brat moj Jonatan, velmi si mi bol mily. Tvoja laska byvala mi vzacnejsia ako laska zien. (Ako matka jedinacka miluje, tak som ja miloval teba. )Ako padli hrdinovia, zahynuli nastroje boja!Po tomto sa David pytal Pana: „Mam vtiahnut do niektoreho z judskych miest?“ Pan mu odpovedal: „Vtiahni!“ David sa pytal: „Kam mam vtiahnut?“ Odpovedal: „Do Hebronu. “David teda vtiahol ta, podobne aj jeho dve zeny, Jezraelitka Achinoam a manzelka karmelskeho Nabala Abigail. Aj muzov, ktori boli s nim, vyviedol David, kazdeho s jeho rodinou, a usadili sa v mestach Hebronu. Vtedy prisli muzovia Judska a pomazali tam Davida za krala nad domom Judu. Ked Davidovi oznamili, ze obyvatelia Galaadskeho Jabesu pochovali Saula,poslal David poslov k obyvatelom Galaadskeho Jabesu s odkazom: „Nech vas pozehna Pan za to, ze ste svojmu panovi, Saulovi, preukazali tuto milost a pochovali ste ho!Preto nech teraz Pan preukaze milost a vernost vam! Ale aj ja vam chcem preukazat dobro, pretoze ste urobili tuto vec. Nuz majte teraz pevne ruky a budte udatni! Ved vas pan, Saul, zomrel a dom Judu mna pomazal za krala nad sebou. “Ale Nerov syn Abner, Saulov vojvodca, vzal Saulovho syna Isboseta, zaviedol ho do Mahanaimua ustanovil ho za krala nad Galaadom, nad Aserom, nad Jezraelom, nad Efraimom, nad Benjaminom a nad celym Izraelom. Saulov syn Isboset bol styridsatrocny, ked zacal kralovat nad Izraelom, a kraloval dva roky. Ale dom Judu bol za Davidom. Pocet dni, v ktorych bol David kralom v Hebrone nad domom Judu, bol sedem rokov a sest mesiacov. Nerov syn Abner a sluhovia Saulovho syna Isboseta vyrazili z Mahanaimu do Gabaonu. Ale Joab, syn Sarvie, a Davidovi sluzobnici vyrazili a stretli ich pri gabaonskom rybniku. Jedni sa usadili z jednej, druhi z druhej strany rybnika. Vtedy povedal Abner Joabovi: „Nech vstanu mladenci a nech sa hraju pred nami. “ Joab odpovedal: „Nech vstanu!“Vstali teda a boli odpocitani dvanasti z Benjamina, od Saulovho syna Isboseta, a dvanasti z Davidovych sluhov. Kazdy chopil svojho protivnika za hlavu a vrazil svoj mec do boku svojho protivnika. Tak padli vsetci. Preto sa to miesto vola: ‚Pole silakov v Gabaone‘. Tak sa strhla v ten den velmi zuriva bitka a Abner a muzovia Izraela utrpeli porazku od Davidovych sluhov. Boli tam traja synovia Sarvie: Joab, Abisai a Asael. Asael bol rychlonohy ako polna gazela. Asael prenasledoval Abnera a pri prenasledovani Abnera neodbocil ani napravo, ani nalavo. Vtom sa Abner obratil nazad a spytal sa: „Si to ty, Asael?“ Odpovedal: „Ja. “Abner mu povedal: „Uchyl sa napravo alebo nalavo, uchop niektoreho z mladencov a vezmi si jeho korist!“ Ale Asael nechcel odstupit spoza neho. Abner znovu hovoril Asaelovi: „Odstup spoza mna, preco by som ta mal pribodnut k zemi? Akoze si potom zdvihnem tvar k tvojmu bratovi Joabovi?“Ale zdrahal sa odstupit. Vtedy ho bodol druhym koncom kopije do brucha, takze mu kopija vyrazila von chrbtom. Padol tam a na mieste zomrel. A vsetci, ktori prisli na miesto, kde padol a zomrel Asael, ostali stat. Ale Joab a Abisai prenasledovali Abnera. Ked zapadlo slnko, prisli do Gabaat Amy, ktora je naproti pustemu udoliu na ceste do Gabaonu. Vtedy sa Benjaminci zhromazdili okolo Abnera, zomkli sa v jediny oddiel a postavili sa na hreben ktorehosi kopca. Tu Abner zavolal na Joaba: „Ci ma mec zrat az do konca? Alebo nevies, ze na konci pride trpkost? Dokedy sa budes zdrahat prikazat ludu, aby neprenasledoval svojich bratov?“Joab odpovedal: „Ako zije Pan, keby si nebol hovoril, az rano by bol lud prestal prenasledovat svojich bratov. “Nato Joab zatrubil na trubu a vsetok lud sa zastavil a neprenasledovali Izraelitov, ani dalej nebojovali. Abner vsak a jeho muzovia tiahli celu tu noc pustou, presli cez Jordan, presli cez cely Bitron a prisli do Mahanaimu. Ked sa Joab vratil po prenasledovani Abnera, zhromazdil cele muzstvo, pricom z Davidovych sluzobnikov chybalo devatnast muzov a Asael. Davidovi sluzobnici vsak zrazili z Benjamincov, z Abnerovych muzov tristosestdesiat chlapov, ktori zomreli. Asaela vzali a pochovali ho v otcovom hrobe, ktory je v Betleheme. A Joab i jeho muzovia pochodovali celu noc; rozodnilo sa nad nimi v Hebrone. Vojna medzi Saulovym domom a domom Davidovym bola zdĺhava. Davidov dom pritom stale vzrastal, dom Saulov stale upadal. Davidovi sa v Hebrone narodili tito synovia: jeho prvorodeny bol Amnon od Jezraelitky Achinoamy. Jeho druhym bol Cheleab od manzelky karmelskeho Nabala Abigail a tretim Absolon od Maachy, dcery gesurskeho krala Tolmaiho,stvrty Adanias, syn Hagity, piaty Safatia, syn Abitaly,siesty Jetraam od Davidovej zeny Egly. Tito sa narodili Davidovi v Hebrone. Kym trvala vojna medzi Saulovym domom a Davidovym domom, Abner pevne drzal so Saulovym domom. Saul mal vedlajsiu zenu menom Resfa, dceru Aju. Isboset raz povedal Abnerovi: „Preco si vosiel k vedlajsej zene mojho otca?“Abner sa velmi nahneval pre Isbosetovu rec a povedal: „Som ja (judsky) psohlavec? Podnes preukazujem lasku domu tvojho otca Saula, jeho bratom a jeho priatelom a nedopustil som, aby si padol do ruky Davida a ty na mne dnes nachadzas chybu pre zensku?!Toto nech urobi Pan Abnerovi a toto nech mu prida: Ako sa Pan zaprisahal Davidovi, tak si budem voci nemu pocinat. Odnimem kralovstvo Saulovmu domu a upevnim Davidov tron nad Izraelom a nad Judom od Danu az po Bersabe. “A nemohol viac Abnerovi odpovedat ani slova, lebo sa ho bal. Potom poslal Abner miesto seba poslov k Davidovi s odkazom: „Cia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, potom bude moja ruka s tebou, privediem k tebe cely Izrael. “Odpovedal: „Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Ale jedno od teba ziadam! Neuvidis totiz moju tvar, ak mi vtedy, ked prides, aby si videl moju tvar, neprivedies Saulovu dceru Michol. “Potom David poslal poslov k Saulovmu synovi Isbosetovi s odkazom: „Daj mi moju manzelku Michol, ktoru som si ziskal za sto predkoziek Filistincov!“A Isboset ju dal vziat od muza, Laisovho syna Faltiela. Jej muz ju odprevadil a stale plakal za nou az po Bahurim. Tu mu povedal Abner: „Chod, vrat sa!“ A on sa vratil. Abner bol na slove so starsimi Izraela a hovoril: „Uz davno ste chceli mat nad sebou za krala Davida. Nuz teraz to prevedte, lebo Pan povedal Davidovi: »Pomocou svojho sluhu Davida oslobodim svoj lud, Izrael, z ruky Filistincov a z ruky vsetkych jeho nepriatelov. «“Abner hovoril aj s Benjamincami. Potom isiel Abner oznamit Davidovi do Hebronu vsetko, na com sa uzhodli Izraeliti a vsetci Benjaminci. Tak prisiel Abner s dvadsiatimi muzmi do Hebronu a David usporiadal Abnerovi a muzom, ktori boli s nim, hostinu. Abner hovoril Davidovi: „Vstanem, pojdem a zhromazdim k svojmu kralovskemu panovi cely Izrael. Uzavru s tebou zmluvu, potom budes kralovat, ako si len tvoja dusa ziada. “ Nato David Abnera prepustil a (on) odisiel v pokoji. Vtedy prisli z vypravy Davidovi a Joabovi sluhovia a doniesli velku korist. Abner uz nebol s Davidom v Hebrone, lebo ho prepustil a odisiel v pokoji. Ked sa Joab a cele vojsko, ktore bolo s nim, vratilo, zvestovali Joabovi: „Ku kralovi prisiel Nerov syn Abner a on ho prepustil, takze odisiel v pokoji. “Nato Joab isiel ku kralovi a povedal: „Co si to urobil?! Hla, prisiel k tebe Abner, preco si ho prepustil, ze mohol odist?Poznas Nerovho syna Abnera. Ved prisiel, aby ta oklamal, aby sa dozvedel, kedy odchadzas a prichadzas, a aby zvedel vsetko, co robis!“Ked Joab odisiel od Davida, poslal za Abnerom poslov, ktori ho doviedli naspat od studne Sira bez toho, ze by to David bol vedel. Abner sa vratil do Hebronu. Joab ho zaviedol k brane, akoby s nim chcel v tajnosti hovorit a tam ho bodol do brucha. Zomrel za krv jeho brata Asaela. Ked sa o tom neskor David dopocul, povedal: „Ja som nevinny od krvi Nerovho syna Abnera, aj moje kralovstvo pred Panom naveky. Nech sa zvali na hlavu Joaba a na cely dom jeho otca. Nech v Joabovom dome nikdy nechyba taky, co trpi na vytok a malomocenstvo, taky, co chodi o palici, co padne pod mecom a ziada si chleba!“Joab a jeho brat Abisai zabili teda Abnera, pretoze v boji v Gabaone usmrtil ich brata Asaela. Potom David povedal Joabovi a vsetkemu ludu, ktory bol s nim: „Roztrhnite si odev, oblecte sa do vrecoviny a nariekajte nad Abnerom!“ Kral David kracal za marami;a tak Abnera pochovali v Hebrone. David pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom hrobe a plakal aj cely narod. Potom kral zlozil o Abnerovi tento zalospev:„Musel Abner zomriet ako bezboznik? Tvoje ruky neboli zviazane, tvoje nohy neboli v okovach, padol si, ako ked zrazi zlocinec. “ A vsetok lud este viac nad nim plakal. A ked prisiel vsetok lud ziadat Davida, aby este za dna prijal pokrm, David sa takto zaprisahal: „Toto nech mi urobi Boh a toto nech mi prida, ak pred zapadom slnka okusim chlieb alebo cokolvek!“Ked sa to vsetok lud dozvedel, pacilo sa mu to. A vsetko, co robil kral, pacilo sa vsetkemu ludu. Tak sa v ten den dozvedel vsetok lud a cely Izrael, ze zabitie Nerovho syna Abnera nepochadza od krala. A kral povedal svojim sluzobnikom: „Vy neviete, ze dnes padlo v Izraeli knieza, velikan?Ja som dnes slaby, hoci pomazany za krala. Tito vsak, synovia Sarvie, su silnejsi ako ja. Nech Pan odplati kazdemu, kto pacha zlo, podla jeho zloby!“Ked sa Saulov syn dopocul, ze Abner zomrel v Hebrone, ovisli mu ruky a cely Izrael bol zarazeny. Saulov syn mal dvoch muzov, vodcov vyprav, meno jedneho bolo Bana a meno druheho Rechab; boli to synovia Benjaminca Remona z Berotu, lebo aj Berot sa pocital k Benjaminovi. Berotcania totiz utiekli do Getaimu a boli tam chranencami az po dnesny den. Saulov syn Jonatan mal na obe nohy chromeho syna. Bol patrocny, ked dosla o Saulovi a Jonatanovi sprava z Jezraelu. Vtedy ho jeho dojka vzala a utekala. Ale v nahlosti pri uteku padol a ochromel. Volal sa Mifiboset. Synovia Berotcana Remona, Rechab a Bana, sa zobrali a za horucavy dna vosli do Isbosetovho domu. Ten spal poludnajsi spanok. (Aj vratnicka domu zaspala pri cisteni psenice. )Rechab a jeho brat Bana prekĺzli,vnikli do domu a kym ten spal na svojom lozku vo svojej spalni, zrazili ho, usmrtili a odtali mu hlavu. Potom vzali jeho hlavu a isli celu noc smerom na pust. Isbosetovu hlavu doniesli Davidovi do Hebronu a povedali kralovi: „Hla, hlava tvojho nepriatela, Saulovho syna Isboseta, ktory ti cihal na zivot! Takto dnes Pan doprial mojmu kralovskemu panovi pomstu nad Saulom a jeho potomstvom. “Ale David povedal synom Berotcana Remona, Rechabovi a jeho bratovi Banovi: „Ako zije Pan, ktory vyslobodil moju dusu z kazdej uzkosti:Toho, ktory mi oznamil: »Hla, Saul zomrel!« a domnieval sa, ze je to blahozvest, chytil som a zabil v Sikelegu, hoci som mu mal dat odmenu za blahozvest. A ked zlocinni chlapi zavrazdili nevinneho cloveka v jeho dome, na jeho lozku, nemam jeho krv pozadovat z vasich ruk a vyhubit vas zo zeme?“Vtom dal prikaz sluhom a oni ich zabili, poobtinali im ruky a nohy a zavesili ich pri rybniku v Hebrone. Isbosetovu hlavu vsak vzali a pochovali v Abnerovom hrobe v Hebrone. Vsetky Izraelske kmene prisli k Davidovi do Hebronu a hovorili: „Hla, sme tvoja kost a tvoje telo!Aj predtym, ked bol Saul kralom nad nami, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pan ti povedal: »Ty pas moj lud, Izrael, a ty budes kniezatom nad Izraelom. «“Prisli teda starsi Izraela ku kralovi do Hebronu a kral David uzavrel s nimi zmluvu pred Panom v Hebrone. Nato pomazali Davida za krala nad Izraelom. David mal tridsat rokov, ked zacal kralovat; a kraloval styridsat rokov. V Hebrone kraloval nad Judom sedem rokov a sest mesiacov a v Jeruzaleme kraloval tridsattri rokov nad celym Izraelom a Judom. Kral tiahol so svojimi ludmi na Jeruzalem proti Jebuzejcom, ktori obyvali krajinu. Davidovi povedali: „Nevkrocis sem, odozenu ta slepi a kulhavi!“ Ze vraj David nevkroci dnu!Ale David zaujal pevnost Sion. To je Davidovo mesto. V ten den povedal David: „(Odmenu dostane) kto porazi Jebuzejcov a dosiahne rury striech! Ale slepych a kulhavych nenavidi Davidova dusa. “ Preto sa hovori: ‚Slepy a kulhavy nevkroci do domu!‘David sa usadil na hrade a nazval ho Davidovym mestom. Potom ho dookola vybudoval, pocnuc od Mela dovnutra. Takto David stale vzrastal, lebo Pan, Boh zastupov, bol s nim. Hiram, kral Tyru, poslal k Davidovi poslov; i cedrove drevo, tesarov a murarskych kamenarov, aby postavili Davidovi dom. David sa presvedcil, ze ho Pan potvrdil v kralovstve nad Izraelom a ze kvoli svojmu ludu, Izraelu, povysil jeho kralovstvo. Po svojom prichode z Hebronu si David vzal dalsie vedlajsie zeny z Jeruzalema a Davidovi sa narodili dalsi synovia a dcery. Toto su mena tych, co sa mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Natan, Salamun,Jebahar, Elisua, Nefeg,Jafia, Elisama, Elioda a Elifalet. Ked sa Filistinci dozvedeli, ze Davida pomazali za krala nad Izraelom, tiahli vsetci Filistinci nahor, aby sa Davida zmocnili. David sa o tom dozvedel a zostupil do pevnosti. Filistinci prisli a roztiahli sa v udoli Refaim. Vtedy sa David dopytoval Pana: „Mam ist proti Filistincom? Vydas ich do mojej ruky?“ Pan odpovedal Davidovi: „Chod, lebo ti isto vydam Filistincov do ruky. “David prisiel do Bal Parasimu a David ich tam porazil. Tu povedal: „Pan roztrhal predo mnou mojich nepriatelov, ako trha voda. “ Preto dostalo toto miesto meno Bal Parasim. Tam nechali svoje modly, ktore David a jeho ludia odniesli. Filistinci tiahli este raz nahor a rozlozili sa v udoli Refaim. David sa dopytoval Pana, ktory odpovedal: „Nechod, ale ich obkluc odzadu a chod na nich od hrusiek!A ked zacujes vo vrcholcoch hrusiek selest krokov, vtedy sa ponahlaj, lebo vtedy tiahne pred tebou Pan, aby porazil tabor Filistincov!“David urobil tak, ako mu prikazal Pan, a bil Filistincov od Gabay az po cestu do Gezeru. David opat zhromazdil vsetkych vyberanych Izraelitov, tridsattisic. Potom sa David vybral a siel, aj vsetok lud, ktory bol s nim, do judskej Baly, aby odtial doniesli Boziu archu, ktora sa vola menom Pana zastupov, troniaceho nad nou na cherubinoch. Boziu archu nalozili na novy voz a odviezli ju z Abinadabovho domu, ktory bol na kopci. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli novy voz. Ked ju vzali z Abinadabovho domu, ktory je na kopci, (a isli s Bozou archou), Ahio siel pred archou. David a cely Izrael tancovali z celej sily pred Panom pri piesnach (za sprievodu) citar, harf, bubienkov, zvoncekov a cimbalov. Ked prisli k Nakonovmu humnu, vystrel Oza (ruku) k Bozej arche a zachytil ju, lebo voly sa potkli. Preto sa Pan rozhneval na Ozu a Boh ho tam udrel pre opovazlivost, takze zomrel tam pri Bozej arche. David sa zarmutil pre to, ze Pan zasadil Ozovi uder. Preto sa to miesto po dnesny den vola Ozov uder. David sa v ten den zlakol Pana a povedal: „Akoze by mohla prist Panova archa ku mne!“Preto David nechcel doniest Panovu archu k sebe do Davidovho mesta; David s nou zabocil do domu Getcana Obededoma. V dome Getcana Obededoma ostala Panova archa tri mesiace a Pan pozehnal Obededoma i cely jeho dom. Ked oznamili kralovi Davidovi: „Pan pre Boziu archu pozehnava dom Obededoma i vsetko, co ma,“ David isiel a s radostou vyniesol Boziu archu z Obededomovho domu do Davidovho mesta. Ked ti, co niesli Panovu archu, urobili sest krokov, obetoval bycka a vykrmene tela. A David tancoval z celej sily pred Panom. David bol obleceny do platenneho efodu. Takto niesli David a cely Izraelov dom Panovu archu s jasotom za zvuku truby. Ked Panova archa dosla do Davidovho mesta, Saulova dcera Michol pozerala von oknom; a ked videla krala Davida poskakovat a tancovat pred Panom, opovrhla nim v srdci. Panovu archu doniesli a postavili ju na jej miesto v stane, ktory dal pre nu zhotovit David. Potom David priniesol pred Panom celopaly a pokojne obety. Ked David dokoncil celopaly a pokojne obety, pozehnal lud v mene Pana zastupov. Potom nadelil vsetkemu ludu, celemu izraelskemu zastupu, muzom i zenam, kazdemu bochnik chleba, kus masa (?) a hroznovy kolac. A vsetok lud odisiel, kazdy do svojho domu. Ked sa David vratil pozehnat svoju rodinu, isla Davidovi v ustrety Saulova dcera Michol a povedala: „Aky slavny bol dnes kral Izraela, ked sa dnes obnazoval pred ocami sluzok svojich sluhov, ako sa obnazuje len nejaky niktos!“David povedal Michol: „Pred Panom, ktory mi dal prednost pred tvojim otcom a celym jeho rodom, ked ma ustanovil za knieza nad Panovym ludom, nad Izraelom, pred Panom budem tancovata upokorim sa este viac ako teraz. Tak budem nizky vo vlastnych ociach, ale u sluzok, o ktorych si hovorila, u tych budem slavny. “A Saulova dcera Michol nemala deti az do dna svojej smrti. Kral teda byval vo svojom dome a Pan mu poprial pokoj od vsetkych okolitych nepriatelov. Tu povedal kral prorokovi Natanovi: „Pozri, ja byvam v cedrovom dome a Bozia archa byva v kozenom stane. “Natan povedal kralovi: „Chyt sa a rob vsetko, co zamyslas, lebo Pan je s tebou!“Ale v tu noc Pan oslovil Natana:„Chod a povedz mojmu sluhovi Davidovi: Toto hovori Pan: Ty mi chces postavit dom, v ktorom mam byvat?Ved som nebyval v dome odo dna, co som vyviedol synov Izraela z Egypta, az po dnesny den, ale putoval som v siatrovom obydli. Vari som za cely cas, co som putoval so vsetkymi synmi Izraela, slovickom povedal niektoremu sudcovi, ktoremu som prikazal viest moj lud, Izrael: Preco mi nepostavite cedrovy dom?Teraz vsak toto povedz mojmu sluhovi Davidovi: Toto hovori Pan zastupov: Ja som ta vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniezatom nad mojim ludom, nad Izraelom. Bol som s tebou, kde si len isiel, vyhubil som spred teba vsetkych nepriatelov a urobil som ti velke meno, ake maju ti najvacsi na zemi. Chcem svojmu ludu, Izraelu, urcit miesto a zasadit ho tam. Tam bude byvat a uz sa nebude triast, ani zlosynovia ho uz nebudu utlacat ako prv,aj odo dna, co som ustanovil sudcov nad svojim ludom, Izraelom. Chcem ti dopriat pokoja od vsetkych nepriatelov. A Pan ti oznamuje, ze Pan postavi dom tebe. Az sa tvoje dni doplnia a ulozis sa k svojim otcom, ustanovim po tebe tvojho potomka, ktory bude pochadzat z tvojich utrob, a upevnim jeho kralovstvo. On postavi mojmu menu dom a ja upevnim tron jeho kralovstva naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previni, budem ho karhat ludskym prutom a ludskymi ranami. Ale svojej milosti ho nepozbavim, ako som jej pozbavil Saula, ktoreho som odstranil spred teba. Tvoj dom a tvoje kralovstvo bude predo mnou naveky pevne; tvoj tron bude upevneny naveky!“A Natan hovoril Davidovi celkom podla tychto slov a podla tohoto videnia. Tu kral David siel, posadil sa pred Pana a hovoril: „Kto som ja, Pane, Boze, a co je moj dom, ze si ma priviedol az sem?Ale to bolo, Pane, Boze, v tvojich ociach malo, nuz hovoris o dome svojho sluhu aj do buducnosti. A to je zakon pre cloveka, Pane, Boze. Co by ti mohol David este povedat? Ved ty, Pane, Boze, poznas svojho sluhu!Kvoli svojmu sluhovi a podla svojho srdca si urobil celu tuto velku vec, ked si to dal vediet svojmu sluhovi. Preto si velky, Pane, Boze; tebe podobneho niet a podla toho, co sme na vlastne usi poculi, okrem teba niet Boha. A ktory iny narod na zemi je ako tvoj lud, Izrael, ku ktoremu prisiel Boh vykupit si ho za lud, urobit mu meno, konat pren velke a zazracne veci a vyhnat narody a bohov spred svojho ludu, ktory si si vykupil z Egypta?Upevnil si si svoj lud, Izrael, za svoj lud naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. A teraz, Pane, spln slovo, ktore si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome naveky, a urob tak, ako si hovoril!Vtedy bude tvoje meno velke naveky a budu hovorit: »Pan zastupov je Bohom nad Izraelom. « A dom tvojho sluhu Davida bude pred tebou trvaly. Lebo ty, Pane zastupov, Boze Izraela, dal si svojmu sluhovi zjavenie: »Postavim ti dom. « Preto tvoj sluha nasiel odvahu modlit sa k tebe tuto modlitbu. A teraz, Pane, Boze, ty si Boh a tvoje slova su pravda. Ty si slubil svojmu sluhovi toto dobrodenie. Nuz zacni teraz zehnat dom svojho sluhu, aby vecne trval pred tebou! Lebo ty, Pane, Boze, si hovoril a nech je dom tvojho sluhu pozehnany tvojim pozehnanim naveky!“Potom David porazil Filistincov a podrobil si ich. David vyrval Filistincom z ruky moc nad danami. Porazil Moabcanov, dal im lahnut na zem a odmeral ich povrazkom. Dva povrazky odmeral na zabitie a jeden plny povrazok ponechal nazive. Tak sa Moabcania stali Davidovymi poddanymi, platili poplatky. Potom David porazil Rohobovho syna Adadezera, krala Soby, ked opatovne vyrazil zmocnit sa rieky Eufrat. David mu zajal tisicsedemsto jazdcov a dvadsattisic muzov pechoty. David ochromil vsetky zaprahy a nechal z nich iba sto zaprahov. Ked Aramejcania prisli z Damasku na pomoc Adadezerovi, kralovi Soby, David Aramejcanov porazil, dvadsatdvatisic muzov. Nato David ustanovil v damascenskom Aramejsku dozorcov a Aramejcania sa stali Davidovymi poddanymi a platili poplatky. Tak Pan pomahal Davidovi vsade, kde len isiel. David vzal zlate stity, ktore mali Adadezerovi sluhovia, a zaniesol ich do Jeruzalema. Z Adadezerovych miest Bety a Berotu vzal kral David velmi vela kovu. Ked sa kral Ematu Tou dopocul, ze David porazil celu Adadezerovu armadu,poslal Tou svojho syna Jorama ku kralovi Davidovi pozdravit ho a blahozelat mu, ze bojoval proti Adadezerovi a ze ho premohol. Lebo Adadezer bol nepriatel Touho. Niesol so sebou strieborne, zlate a kovove nadoby. Aj tie kral David zasvatil Panovi spolu so striebrom a zlatom, ktore zasvatil od narodov, ktore porazil:od Aramu, od Moabu, od Amoncanov, od Filistincov, od Amalekitov a z koristi Rohobovho syna Adadezera, krala Soby. David si ziskal meno. Ked sa vracal po porazke Aramejcanov, porazil v Solnom udoli osemnasttisic Edomcanov. V Edomsku ustanovil dozorcov (v celom Edomsku ustanovil dozorcov) a cele Edomsko sa stalo Davidovi poddanym. Tak Pan pomahal Davidovi vsade, kde len isiel. David kraloval nad celym Izraelom a David vysluhoval pravo a spravodlivost vsetkemu svojmu ludu. Joab, syn Sarvie, bol velitelom vojska, Ahiludov syn Jozafat bol kancelarom. Achitobov syn Sadok a Achimelechov syn Abiatar boli knazmi a Saraias bol pisarom. Jojadov syn Banaias velil Keretanom a Feletanom a Davidovi synovia boli knazmi. David sa opytal: „Ostal este niekto zo Saulovho domu? Tomu pre Jonatana preukazem milosrdenstvo. “V Saulovom dome bol isty sluha menom Siba. Zavolali ho k Davidovi a kral mu povedal: „Ty si Siba?“ Odpovedal: „Ano, k sluzbam!“Kral sa ho pytal: „Ostal este niekto zo Saulovho domu? Tomu preukazem Bozie milosrdenstvo. “ Siba odvetil kralovi: „Je este Jonatanov syn, chory na nohy. “Kral sa ho pytal: „Kde je?“ Siba odpovedal kralovi: „Je v dome Amielovho syna Machira v Lodabare!“A kral David ho dal doniest z domu Amielovho syna Machira, z Lodabaru. Ked Mifiboset, syn Saulovho syna Jonatana, prisiel k Davidovi, padol na tvar a klanal sa. David ho oslovil: „Mifiboset!“ Odpovedal: „Hla, tvoj sluha!“David mu povedal: „Neboj sa, lebo ti velmi chcem preukazat milosrdenstvo pre tvojho otca Jonatana. Vratim ti vsetky polia tvojho otca Saula, ty vsak budes vzdy pozivat pokrm pri mojom stole. “Uklonil sa a vravel: „Co je tvoj sluha, ze sa obracias k mrtvemu psovi, akym som ja?!“Potom si David zavolal Saulovho sluhu Sibu a povedal mu: „Vsetko, co patrilo Saulovi a celemu jeho rodu, dal som synovi tvojho pana. Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia budete mu obrabat zem a znasat (urodu), ktora bude sluzit synovi tvojho pana za pokrm, aby mal co jest. Mifiboset, syn tvojho pana, bude vzdy pozivat pokrm pri mojom stole. “ Siba mal patnast synov a dvadsat sluhov. Siba odpovedal kralovi: „Tvoj sluha urobi vsetko tak, ako moj kralovsky pan prikazal svojmu sluhovi. “ Mifiboset vsak jedaval pri kralovom stole ako jeden z kralovych synov. Mifiboset mal maleho syna menom Micha. Vsetci, ktori byvali v Sibovom dome, boli sluhami Mifiboseta. Mifiboset vsak byval v Jeruzaleme, lebo jedol pri kralovom stole. Bol chromy na obe nohy. Potom zomrel kral Amoncanov a namiesto neho sa stal kralom jeho syn Hanon. David si povedal: „Preukazem Nachasovmu synovi Hanonovi milosrdenstvo, ako jeho otec preukazal milosrdenstvo mne. “ Preto mu David prostrednictvom svojich sluhov dal vyslovit sustrast v ziali za otcom. Davidovi sluhovia prisli do krajiny Amoncanov,ale amonske kniezata vraveli svojmu panovi Hanonovi: „Nazdavas sa, ze si David chce uctit tvojho otca, ked ti poslal tesitelov? A neposlal David svojich sluhov k tebe, aby preskumal, prezvedel a rozvratil mesto?“Nato Hanon chytil Davidovych sluhov, oholil im pol brady, saty im do polovice az po rozkrok odstrihol a poslal ich prec. Ked to oznamili Davidovi, poslal im naproti, lebo muzovia boli velmi potupeni. Kral im odkazal: „Ostante v Jerichu, kym vam nenarastu brady, potom sa vratite!“Ked Amoncania videli, ze sa Davidovi zosklivili, poslami dali Amoncania najat Aramejcanov z Bet-Rohobu a Aramejcanov zo Soby, dvadsattisic pesiakov, a od krala Maachy (tisic muzov) a chlapov z Tobu, dvanasttisic muzov. Ked sa to David dopocul, poslal Joaba a cele vojsko bojovnikov. Vtedy Amoncania vyrazili a usporiadali sa do boja pred branou. Aramejcania zo Soby a z Rohobu a muzovia z Tobu a Maachy boli osobitne na poli. Ked Joab videl, ze boj je obrateny proti nemu aj spredu, aj odzadu, vybral si z Izraelitov najvyberanejsich a postavil ich proti Aramejcanom. Ostatok muzstva odovzdal do ruk svojho brata Abisaja a postavil ho proti Amoncanom. A povedal: „Ak budu Aramejcania mocnejsi ako ja, prides mi na pomoc; a ak budu Amoncania mocnejsi ako ty, pridem na pomoc ja tebe. Bud udatny! Ved bojujeme za svoj lud a za mesta svojho Boha! Pan vsak urobi, co sa jemu paci. “Ked sa Joab a muzstvo, ktore bolo s nim, pustilo do boja proti Aramejcanom, oni pred nim utiekli. Amoncania videli, ze Aramejcania utiekli, preto usli pred Abisajom a vtiahli do mesta. Nato Joab upustil od Amoncanov a siel do Jeruzalema. Ked Aramejcania videli, ze ich Izraeliti porazili, zhromazdili saa Adadezer poslami nariadil nastup Aramejcanov, ktori boli za riekou. Ti prisli do Helamu na cele s velitelom Adadezerovho vojska Sobachom. Ked to oznamili Davidovi, zhromazdil cely Izrael, presiel cez Jordan a prisiel do Helamu. Nato sa Aramejcania postavili proti Davidovi a bojovali s nim. A Aramejcania utiekli pred Izraelitmi. David znicil Aramejcanom sedemsto vozov a styridsattisic jazdcov a zrazil aj velitela vojska Sobacha, takze na mieste zomrel. Vsetci Adadezerovi poddani krali videli, ze ich Izraeliti porazili, preto uzavreli s Izraelitmi mier a boli im poddani. A Aramejcania sa uz bali ist Amoncanom na pomoc. Ked uplynul rok, v case, ked krali vychadzaju (do vojny), vyslal David Joaba a s nim svojich sluhov i cely Izrael. Spustosili Amoncanov a obliehali Rabu. David vsak ostal v Jeruzaleme. V ktorysi vecer David vstal zo svojho lozka a prechadzal sa na streche kralovskeho domu. Vtom uvidel zo strechy kupat sa zenu. Zena bola na pohlad velmi pekna. David sa dal o zene dopytovat a povedali mu: „To je Eliamova dcera Betsabe, zena Hetejca Uriasa!“Nato poslal David poslov, dal ju priviest, a ked prisla, obcoval s nou. Ona sa potom ocistila od svojej necistoty a vratila sa domov. Zena pocala a odkazala Davidovi: „Som tarchava. “Nato David poslal za Joabom: „Posli ku mne Hetejca Uriasa!“ A Joab poslal Uriasa k Davidovi. Ked Urias dosiel k nemu, David sa vypytoval, ako sa ma Joab, ako sa vedie muzstvu a ako bezi vojna. Potom David povedal Uriasovi: „Chod do svojho domu a umy si nohy!“ Urias odisiel z kralovskeho domu a nasledoval ho kralovsky dar. Ale Urias spal pri vchode kralovskeho domu s ostatnymi sluhami svojho pana; do svojho domu nezisiel. Davidovi oznamili: „Urias nesiel do svojho domu. “ David sa opytal Uriasa: „Neprichadzas z cesty? Preco si nesiel do svojho domu?“Urias odpovedal Davidovi: „Archa, Izrael a Juda byvaju v stanoch, moj pan Joab a sluhovia mojho pana taboria na poli a ja mam ist do svojho domu jest, pit a spat so svojou zenou? Ako zije Pan a ako zijes ty, taku vec neurobim!“David povedal Uriasovi: „Dnes ostan este tu, zajtra ta prepustim. “ Urias teda ostal ten den v Jeruzaleme. Na druhy denho David zavolal, aby s nim jedol a pil. Ale vecer odisiel spat na svoje lozko so sluhami svojho pana; do svojho domu nesiel. Rano napisal David Joabovi list a poslal ho po Uriasovi. V liste pisal toto: „Postavte Uriasa napred, kde najviac zuri boj, a potom sa stiahnite od neho spat, nech ho zasiahnu a nech zomrie!“A ked Joab obliehal mesto, postavil Uriasa na miesto, o ktorom vedel, ze su tam mocni chlapi. Muzovia z mesta urobili vypad a bojovali s Joabom. I padli poniektori z muzstva z Davidovych sluhov a zomrel aj Hetejec Urias. Joab potom dal Davidovi oznamit cely priebeh boja. Poslovi vsak prikazal: „Ak vtedy, ked kralovi dopovies cely priebeh boja,vzkypi v kralovi hnev a povie ti: »Preco ste isli bojovat tak blizo k mestu? Nevedeli ste, ze z muru strielaju?!Ktoze zabil Abimelecha, Jerobalovho syna?! Ci nie zena zhodila nan z muru mlynsky kamen, takze zomrel v Tebese? Preco ste sa priblizili k muru?« - povies: »Aj tvoj sluha, Hetejec Urias zomrel. «“Posol odisiel a ked dosiel, oznamil Davidovi vsetko, co po nom odkazal Joab. Posol hovoril Davidovi: „Ti muzovia boli mocnejsi ako my, urobili vypad proti nam do pola, ale my sme ich odrazili az po vchod do brany. Vtedy z muru strielali strelci na tvojich sluhov a niektori z kralovych sluhov zomreli; aj tvoj sluha, Hetejec Urias zomrel. “Nato David povedal poslovi: „Toto povedz Joabovi: »Nech ta ta vec netrapi! Ved mec zoziera raz tak, raz inak. Vytrvaj pevne vo svojom boji proti mestu a zrucaj ho!« Takto ho posmeluj!“Ked sa Uriasova manzelka dopocula, ze jej muz Urias zomrel, nariekala za svojim panom. Ked vsak pominul smutok, dal ju David doviest do svojho domu. Stala sa mu zenou a porodila mu syna. Ale co David urobil, nepacilo sa Panovi. Preto Pan poslal k Davidovi Natana. On siel k nemu a povedal mu: „V ktoromsi meste boli dvaja muzovia, jeden bohaty a jeden chudobny. Bohaty mal velke mnozstvo oviec a dobytka. Chudobny zas nemal nic, len malu ovecku, ktoru si kupil a vychoval. Rastla spolu s nim a s jeho detmi. Jedla z jeho smidky, pila z jeho pohara, spala v jeho lone a bola mu ako dcera. Tu prisiel k bohatemu muzovi pocestny a jemu bolo luto vziat zo svojich oviec a zo svojho dobytka a pripravit to pocestnemu, ktory k nemu prisiel, preto vzal ovecku chudobneho muza a pripravil ju muzovi, ktory k nemu prisiel. “David sa velmi rozhneval na toho cloveka a povedal Natanovi: „Ako zije Pan, clovek, ktory to urobil, je synom smrti. A ovecku vynahradi stvornasobne, pretoze sa dopustil tejto veci a nemal zlutovanie. “Natan povedal Davidovi: „Ty si ten muz! Toto hovori Pan, Boh Izraela: Ja som ta pomazal za krala nad Izraelom a ja som ta vyslobodil zo Saulovej ruky. Dal som ti dom tvojho pana a zeny tvojho pana do lona a dal som ti dom Izraela a dom Judu a ak je to malo, dolozim ti to i ono. Preco si opovrhol Panovym slovom, ze si urobil, co sa mu nepaci?! Hetejca Uriasa si zabil mecom a jeho manzelku si si vzal za zenu. Zabil si ho mecom Amoncanov. Preto od tvojho domu nikdy neodstupi mec, lebo si opovrhol mnou a vzal si si manzelku Hetejca Uriasa, aby bola tvojou zenou. Toto hovori Pan: Hla, ja z tvojho vlastneho domu dopustim na teba nestastie; pred tvojimi ocami vezmem tvoje zeny a dam ich inemu. On bude spat s tvojimi zenami pred ocami tohoto slnka. Lebo ty si to urobil potajomky, ale ja urobim tuto vec pred celym Izraelom a pred slnkom. “David povedal Natanovi: „Zhresil som proti Panovi!“ A Natan vravel Davidovi: „Aj Pan ti odpustil hriech, nezomries!Ze si vsak touto vecou zavinil ruhanie u Panovych nepriatelov, syn, ktory sa ti narodi, iste zomrie!“Potom Natan odisiel domov. Pan vsak udrel dieta, ktore Davidovi porodila Uriasova manzelka, a ochorelo. David prosil Boha za chlapca, David sa prisne postil a ked prisiel (domov), lezal celu noc na zemi. Starsi jeho domu pristupili k nemu a chceli ho zdvihnut zo zeme. Ale nechcel, ani s nimi nejedol. Na siedmy den chlapec zomrel. A Davidovi sluhovia sa bali oznamit mu, ze dieta zomrelo. Vraveli si: „Kym chlapec este zil, prihovarali sme sa mu, a nepocuval na nas hlas. Akoze mu povieme: »Chlapec umrel. «?! Ved porobi zle!“David videl, ze si jeho sluhovia posuskavaju. David pochopil, ze chlapec zomrel. A David sa spytal svojich sluhov: „Zomrel chlapec?“ Odpovedali: „Zomrel. “Tu David vstal zo zeme, umyl sa a pomazal, vzal si ine saty, isiel do Panovho domu a klanal sa. Potom siel domov, ziadal, aby mu predlozili pokrm, a jedol. Jeho sluhovia sa ho pytali: „Co to znamena, co robis? Kym bol chlapec zivy, postil si sa a plakal si a ked chlapec zomrel, vstavas a jes!“Odpovedal: „Kym chlapec zil, postil som sa a plakal som, lebo som si vravel: Ktovie, azda sa Pan zmiluje a chlapec ostane nazive. Teraz je vsak mrtvy, naco by som sa postil? Mozem ho vari este vratit spat? Ja pojdem za nim, ale on sa ku mne nevrati. “Potom David tesil svoju zenu Betsabe, vosiel k nej a spal s nou. I porodila syna, ktoreho nazval Salamunom. Pan ho miloval. A Pan ho prostrednictvom proroka Natana dal s ohladom na Pana nazvat Jedidja. Joab vsak bojoval pri Rabe Amoncanov a zaujal kralovske mesto. Joab poslal k Davidovi poslov so spravou: „Bojoval som proti Rabe a Vodne mesto som aj zaujal. Preto teraz zhromazdi ostatok muzstva, obliehaj mesto a doby ho, aby som nedobyl mesto ja, lebo by sa nazvalo mojim menom. “Nato David pozbieral vsetko muzstvo, isiel k Rabe, bojoval proti nej a dobyl ju. Vzal korunu ich krala z jeho hlavy, ktora vazila hrivnu zlata a bol na nej drahokam, ktory sa dostal na Davidovu hlavu. Z mesta odniesli velke mnozstvo koristi. A lud, ktory v nom bol, vyviedol, roztrhal pilami, zeleznymi mlatackami a zeleznymi sekerami a pohadzal ich do tehliarskej pece. Podobne nalozil so vsetkymi mestami Amoncanov. Potom sa David a cele vojsko vratilo do Jeruzalema. Potom sa stalo toto: Davidov syn Absolon mal krasnu sestru menom Tamar a zamiloval sa do nej Davidov syn Amnon. Amnon sa trapil, az ochorel pre svoju sestru Tamar. Bola pannou, preto sa Amnonovi zdalo nemoznym nieco jej urobit. Amnon mal priatela Jonadaba, syna Davidovho brata Semu. A Jonadab bol velmi chytry clovek. I spytal sa ho: „Preco si ty, kralov syn, den co den biednejsi? Nepovies mi to?“ Amnon mu odpovedal: „Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolona. “Jonadab mu vravel: „Lahni si do postele, akoby si bol chory, a ked ta pride pozriet tvoj otec, povedz mu: Nech pride, prosim, moja sestra Tamar a nech mi da nieco jest! Nech pripravi pokrm pred mojimi ocami, aby som to videl a aby som prijal pokrm z jej ruky!“Amnon si teda lahol a predstieral chorobu. Ked ho kral prisiel pozriet, povedal Amnon kralovi: „Nech pride, prosim, moja sestra Tamar a nech mi pred mojimi ocami pripravi dva kolace, z jej ruky chcem jest. “A David poslal do domu po Tamar s odkazom: „Chod do domu svojho brata Amnona a priprav mu pokrm!“Tamar isla do domu svojho brata Amnona, ktory lezal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho ocami narobila kolacov a kolace upiekla. Potom vzala pekac a vysypala pred neho. Ale on sa zdrahal jest. Amnon vravel: „Poslite odo mna vsetkych prec!“ Ked vsetci od neho odisli,povedal Amnon Tamar: „Dones mi jedlo do izbicky, chcem jest z tvojej ruky!“ Tamar vzala kolace, ktore pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do izbicky. Ked mu vsak podavala jest, chytil ju a vravel jej: „Pod, sestra moja, lahni si ku mne!“Ale ona mu povedala: „Nie, brat moj, nezneucti ma! Ved sa v Izraeli taketo nesmie robit! Nedopust sa tej nehanebnosti!Kdeze ja potom pojdem so svojou hanbou? A ty budes v Izraeli ako nejaky nehanebnik. Ale hovor s kralom, on ma neodoprie tebe. “Lenze nechcel ani pocuvat na jej hlas a kedze bol mocnejsi nez ona, znasilnil ju a lezal s nou. Potom k nej Amnon pocitil velky odpor. Odpor, ktory k nej pocitoval, bol vacsi ako laska, ktorou ju miloval. Preto jej Amnon rozkazal: „Zober sa a chod!“Odpovedala mu: „Tato krivda, ze ma posielas prec, je vacsia ako ta druha, ktoru si mi urobil. “ Ale nechcel ju pocuvat. I zavolal mladenca, ktory ho obsluhoval, a povedal mu: „Vyzen tuto odo mna von na ulicu a zapri za nou dvere!“Mala na sebe dlhu tuniku, lebo kralovske dcery sa oddavna, kym boli panny, takto obliekali. Jeho sluha ju vyhnal na ulicu a zaprel za nou dvere. Tamar si dala na hlavu popol, dlhu tuniku, ktoru mala na sebe, roztrhla, ruky si polozila na hlavu, isla a nepretrzite volala. Vtom ju oslovil jej brat Absolon: „Bol azda s tebou tvoj brat Amnon? Tak bud teraz ticho, sestra. Je to tvoj brat, neber si tuto vec k srdcu!“ Tamar potom ostala opustena v dome svojho brata Absolona. Ked sa kral David o tom vsetkom dopocul, velmi sa rozhneval. (Ale nechcel zarmutit dusu svojho syna Amnona, mal ho rad, lebo bol jeho prvorodeny. )Absolon sa vsak nezhovaral s Amnonom ani po zlom, ani po dobrom, lebo Absolon nenavidel Amnona za to, ze potupil jeho sestru Tamar. Po dvoch rokoch sa stalo, ze boli strihacky u Absolona v Balhasore, ktory je pri Efraime. Absolon pozval vsetkych kralovych synov. Absolon isiel ku kralovi a povedal: „Hla, u tvojho sluhu su strihacky; nech pride, prosim, so svojim sluhom kral a jeho sluhovia. “Kral odpovedal Absolonovi: „Nie, synu, nepojdeme vsetci, aby sme ti neboli na tarchu. “ On naliehal nan, ale nechcel ist a pozehnal ho. Absolon odpovedal: „Ked nie, nech ide s nami moj brat Amnon!“ Kral sa ho opytal: „Preco ma ist s tebou?“Ale Absolon nan naliehal, takze s nim pustil Amnona a vsetkych kralovskych synov. (Absolon pripravil kralovsku hostinu. )A Absolon rozkazal svojim sluhom: „Davajte pozor! Ked bude Amnonovo srdce vesele od vina a ja vam poviem: Zrazte Amnona! - vtedy ho zabijete. Nebojte sa! Ci som vam to nerozkazal ja? Budte pevni a budte udatnymi muzmi!“Absolonovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im rozkazal Absolon. Nato vsetci kralovi synovia vyskocili, kazdy vysadol na svoju mulicu a usli. Kym este boli na ceste, dosiel k Davidovi chyr: „Absolon pobil vsetkych kralovych synov, neostal z nich ani jeden. “Nato kral vstal, roztrhol si rucho, lezal na zemi a vsetci jeho sluhovia stali s roztrhnutym ruchom. Vtom sa ozval Jonadab, syn Davidovho brata Semu, a povedal: „Nech nehovori moj pan, ze pobili vsetkych mladikov, kralovych synov. Zomrel iba sam Amnon, lebo (jeho) osud bol na Absolonovej tvari odo dna, co potupil jeho sestru Tamar. Nuz nech si to moj kralovsky pan neberie k srdcu a nech nevravi: Vsetci kralovi synovia su mrtvi; mrtvy je len Amnon. “Absolon vsak usiel. Vtedy mladenec, ktory drzal straz, zdvihol oci a hla, velky zastup isiel neobycajnou cestou popri vrchu. Nato Jonadab hovoril kralovi: „To idu kralovi synovia! Stalo sa tak, ako hovoril tvoj sluha. “Ked dohovoril, dosli kralovi synovia, pozdvihli hlas a plakali. Aj kral a vsetci jeho sluhovia plakali velmi velkym placom. Absolon utiekol a isiel k Amiudovmu synovi Tolmajovi, kralovi Gesuru. (A David) smutil za svojim synom cely cas. Absolon teda utiekol. Isiel do Gesuru a bol tam tri roky. Kral David vsak prestal prenasledovat Absolona, lebo sa zmieril s Amnonovou smrtou. Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, ze kralovo srdce sa kloni k Absolonovi. Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtial priviest mudru zenu a povedal jej: „Predstieraj smutok, oblec sa do smutocnych siat a nepomaz sa olejom, aby si vyzerala ako zena, ktora uz dlhy cas smuti za mrtvym!Potom pojdes ku kralovi a budes mu takto hovorit. “ A Joab jej vlozil do ust slova. Zena z Tekuy isla ku kralovi, vrhla sa tvarou na zem, klanala sa a povedala: „Pomoz, kralu!“Kral sa jej spytal: „Co ti je?“ Odpovedala: „Ach, som vdova, muz mi zomrel. Tvoja sluzobnica mala dvoch synov. Ti dvaja sa povadili na poli a kedze nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakrocil, zrazil jeden toho druheho a usmrtil ho. A hla, povstal cely rod proti tvojej sluzobnici. Hovoria: »Vydaj toho, co si zabil brata, nech ho zabijeme za zivot jeho brata, ktoreho zabil, a vyhladime aj dedica!« Chcu vyhasit uhlik, ktory mi ostal, aby po mojom muzovi neostalo meno ani potomstvo na zemi. “Nato kral povedal zene: „Chod domov, ja vydam rozkaz v tvoj prospech. “Ale zena z Tekuy povedala kralovi: „Moj kralovsky pane, na mne bude vina a na dome mojho otca, kral vsak a jeho dom je nevinny. “Kral povedal: „Ak ti niekto nieco povie, doved ho ku mne a viac sa ta nedotkne!“Odpovedala: „Nech si kral spomenie na Pana, svojho Boha, aby pomstitelov krvi, ktori chcu zabijat, nebolo privela a aby nezabili mojho syna!“ Odpovedal: „Ako zije Pan, tvojmu synovi nepadne ani vlasok na zem!“Vtedy zena vravela: „Moze tvoja sluzobnica povedat svojmu panovi slovo?“ Odpovedal: „Vrav!“Zena povedala: „Preco si myslis nieco podobne proti ludu Boziemu? A ked kral vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kral nedovoluje, aby sa vratil jeho vyhnanec!Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktoru nemozno pozbierat. Ale Boh neberie zivot a mysli na to, aby vyhnanca neodohnal od seba. Nuz teraz som prisla, aby som toto povedala svojmu kralovskemu panovi. Lebo ludia ma nastrasili. Preto si tvoja sluzobnica myslela: Budem hovorit s kralom, azda kral vypocuje rec svojej sluzky. Lebo kral vyslysi a vyslobodi svoju sluzku z ruky cloveka, ktory chce z Bozieho dedicstva vyhubit naraz mna i mojho syna. Tvoja sluzobnica si povedala: Nech mi slovo krala, mojho pana, sluzi na uspokojenie. Ved je moj kralovsky pan ako Bozi anjel, pocuva dobre i zle. A Pan, tvoj Boh, nech je s tebou!“Vtedy kral povedal zene: „Nezataj predo mnou nic, co sa ta spytam!“ Zena odpovedala: „Nech hovori moj kralovsky pan!“A kral povedal: „Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?“ Zena vravela: „Ako zijes, moj kralovsky pane, nik nemoze uhnut ani napravo, ani nalavo od nicoho, co vravel moj kralovsky pan. Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do ust tvojej sluzky vsetky tieto slova. Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iny vyzor. Ale moj pan je taky mudry, ako je mudry Bozi anjel, a vie vsetko, co je na zemi. “Potom kral hovoril Joabovi: „Hla, splnim tuto vec! Nuz chod a doved naspat chlapca Absolona!“Joab padol tvarou na zem, holdoval a zehnal kralovi. A Joab povedal: „Dnes poznal tvoj sluha, ze som nasiel milost v tvojich ociach, moj kralovsky pane, pretoze kral splnil tuto prosbu svojho sluhu. “Potom Joab vstal, isiel do Gesuru a priviedol Absolona do Jeruzalema. Vtedy kral povedal: „Nech sa vrati do svojho domu, ale moju tvar neuvidi!“ Absolon sa teda vratil do svojho domu, ale kralovu tvar nevidel. V celom Izraeli vsak nebolo takeho krasneho muza, ako bol Absolon. Velmi ho vychvalovali. Od chodidla nohy az po tema nebolo na nom chyby. A ked sa ostrihal - strihal sa na konci kazdeho roku, musel sa strihat, lebo mu boli tazke vlasy -, vlasy z jeho hlavy vazili dvesto seklov podla kralovskej vahy. Absolonovi sa narodili traja synovia a jedna dcera, volala sa Tamar. Bola to zena pekneho vzhladu. Absolon byval v Jeruzaleme dva roky a kralovu tvar nevidel. Preto Absolon poslal po Joaba, chcel ho poslat ku kralovi, ale nechcel k nemu prist. Poslal pon aj druhy raz, a nechcel prist. Vtedy povedal sluhom: „Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Ma tam jacmen, chodte a podpalte ho!“ A Absolonovi sluhovia rolu podpalili. (Joabovi sluhovia prisli s roztrhnutym ruchom a vraveli: „Absolonovi sluhovia podpalili ostredok. “)Nato sa Joab vybral a isiel k Absolonovi do domu a spytal sa ho: „Preco podpalili tvoji sluhovia moj ostredok?“Absolon odpovedal Joabovi: „Hla, poslal som po teba s odkazom: Prid sem, chcem ta poslat ku kralovi s odkazom: Naco som prisiel z Gesuru? Lepsie by mi bolo, keby som bol este tam! - Ale teraz chcem vidiet kralovu tvar a ak je na mne vina, nech ma zabije!“Joab isiel ku kralovi a oznamil mu to. On zavolal Absolona, ktory prisiel ku kralovi a uklonil sa pred kralom az po zem. A kral Absolona pobozkal. Po tomto si Absolon zaobstaral voz, kone a patdesiat muzov, ktori bezali pred nim. Absolon vstaval vcasrano a postavil sa vedla cesty do brany. Kazdeho, kto mal nejaky spor a prichadzal ku kralovi po rozhodnutie, zavolal Absolon k sebe a vravel: „Z ktoreho si mesta?“ On odpovedal: „Tvoj sluha je z toho a toho izraelskeho kmena. “Nato mu Absolon povedal: „Pozri, tvoja vec je dobra a spravodliva, ale od krala tu niet nikoho, kto by ta vypocul. “A Absolon hovoril: „Keby som bol ja ustanoveny za sudcu v krajine, prisiel by ku mne kazdy, kto ma spor a pravotu, a ja by som mu zjednal pravo. “A ked sa niekto priblizoval a chcel sa mu poklonit, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal. Podobne sa Absolon spraval ku vsetkym Izraelitom, ktori prichadzali ku kralovi po rozhodnutie. Tak Absolon ukradol srdce izraelskych muzov. Po uplynuti styridsiatich rokov povedal Absolon kralovi: „Pojdem a splnim v Hebrone slub, ktory som urobil Panovi. Lebo ked byval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takyto slub: Ak mi Pan popraje vratit sa do Jeruzalema, preukazem Panovi uctu. “Kral mu odpovedal: „Chod v pokoji!“ On vstal a isiel do Hebronu. Potom Absolon poslal vyzvedacov ku vsetkym izraelskym kmenom s odkazom: „Ked pocujete zvuk truby, vyhlaste: Absolon je kralom v Hebrone!“Z Jeruzalema islo s Absolonom dvesto muzov, ktori boli povolani a isli dobromyselne, nevedeli o nicom. Absolon dal zavolat aj Davidovho poradcu, gilonskeho Achitofela, z jeho mesta, z Gila, ked prinasal obety. Tak sprisahanie silnelo a lud isiel v coraz vacsom pocte s Absolonom. Davidov utek z Jeruzalema. -Tu prisiel k Davidovi posol so zvestou: „Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolonovi. “Vtedy povedal David vsetkym svojim sluhom, ktori boli s nim v Jeruzaleme: „Podte, ujdeme, lebo pred Absolonom niet pre nas zachrany. Podte rychlo, lebo sa bude ponahlat, dochyti nas, privali na nas nestastie a mesto porazi ostrim meca. “Kralovi sluhovia povedali kralovi: „Vsetko, ako si prajes, nas kralovsky pan! Sme tvoji sluhovia!“Kral odisiel a za nim cely jeho dom. Desat svojich vedlajsich zien kral zanechal strazit dom. Kral odisiel a vsetok lud za nim. Pri poslednom dome zastali. Vsetko jeho muzstvo preslo popri nom; vsetci Keretania, vsetci Feletania a vsetci Getejci, seststo muzov, ktori prisli za nim z Getu, presli popred krala. Vtedy hovoril kral Getejcovi Etaimu: „Preco ides s nami aj ty? Vrat sa, ostan s kralom! Ved si cudzinec a ubehlik zo svojho domova!Vcera si prisiel a dnes ta mam nechat bludit s nami? Ja pojdem (ta), kam pojdem; vrat sa a vezmi naspat so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivost!“Ale Etai sa ozval a povedal kralovi: „Ako zije Pan a ako zije moj kralovsky pan, na tom mieste, kde bude moj kralovsky pan - ci na zivot a ci na smrt -, tam bude aj tvoj sluha. “A David povedal Etaimu: „Chod, prejdi!“ Getejec Etai teda presiel, aj cele jeho muzstvo a cela rodina, ktora bola s nim. Cela krajina hlasito plakala, kym vsetok lud prechadzal. Kral stal pri potoku Kedron a vsetok lud presiel popri nom smerom na rovinu. Bol tu aj Sadok a s nim vsetci leviti, ktori niesli Boziu archu zmluvy. Boziu archu polozili a Abiatar priniesol obetu, kym nevysiel vsetok lud z mesta. Vtedy kral povedal Sadokovi: „Zanes Boziu archu spat do mesta! Ak som nasiel milost v Panovych ociach, privedie ma spat a da mi uvidiet ju aj svoj pribytok. Ale ak povie: »Nepacis sa mi,« tu som, nech urobi, ako sa paci jemu!“Potom kral povedal knazovi Sadokovi: „Videc, ty sa vrat v pokoji do mesta! Tvoj syn Achimas a Abiatarov syn Jonatan, vasi dvaja synovia nech su s vami!Pozrite, ja budem vyckavat pri brodoch na rovine, kym nepride od vas odkaz, ktory mi poda spravu. “Sadok a Abiatar potom zaniesli Boziu archu spat do Jeruzalema a ostali tam. David vsak vystupoval na Olivovu horu a stale plakal. Hlavu mal zahalenu a isiel bosy. A z ludu vsetci, ktori boli s nim, mali zahalenu hlavu, kracali nahor a stale plakali. Ked Davidovi zvestovali: „Achitofel je medzi sprisahancami s Absolonom,“ David povedal: „Urob, Pane, hlupou Achitofelovu radu!“Ked David dosiel na hreben, kde sa klaniavali Bohu, hla, isiel mu v ustrety Arachita Chusai s roztrhnutym odevom a so zemou na hlave. David mu povedal: „Ak pojdes so mnou, budes mi na tarchu!Ale ak sa vratis do mesta a povies Absolonovi: »Som tvoj sluha, kralu; bol som sluhom tvojho otca, ale odteraz som tvojim sluhom,« tak mi mozes zmarit Achitofelovu radu. Ved tam budu s tebou knazi Sadok a Abiatar. Vsetko, co pocujes v kralovom dome, oznamis knazom Sadokovi a Abiatarovi. S nimi su tam ich dvaja synovia, Sadokov Achimas a Abiatarov Jonatan. Po nich mi odkazte vsetko, co pocujete!“Takto prisiel Davidov priatel Chusai do mesta, ked Absolon vtiahol do Jeruzalema. Ked David zasiel trocha za kopec, isiel mu naproti Mifibosetov sluha Siba s parom osedlanych oslov, na ktorych bolo dvesto chlebov, sto hrozienkovych kolacov, sto fig a mech vina. Kral sa opytal Sibu: „Co s tymto chces?“ Siba odpovedal: „Osly su pre kralovsku rodinu na jazdenie, chlieb a figy su jedlo pre sluzobnikov a vino bude napoj pre tych, co ustanu na pusti. “Kral sa spytal: „Kde je syn tvojho pana?“ Siba odpovedal Davidovi: „Sedi v Jeruzaleme, lebo hovori: »Dnes mi Izraelov dom vrati kralovstvo mojho otca. «“A kral povedal Sibovi: „Vsetko, co mal Mifiboset, je tvoje. “ Siba odpovedal: „Klaniam sa! Nasiel som milost v ociach svojho kralovskeho pana. “Ked kral dosiel az k Bahurim, prave vychadzal odtial muz z pribuzenstva Saulovho domu, Gerov syn menom Semei. Kadial isiel, tadial preklinala hadzal kamene do Davida a do sluhov krala Davida, hoci mu vsetok lud a vsetci hrdinovia isli po pravej i lavej strane. Semei hovoril takto, ked preklinal: „Von, von, krvavy muz, muz belialov!Pan vratil na teba vsetku krv Saulovho domu, miesto ktoreho kralujes, a kralovstvo dal do ruky tvojho syna Absolona. Teraz si v nestasti, lebo si krvavy muz. “Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kralovi: „Co ma tento zdochnuty pes preklinat mojho kralovskeho pana?! Prejdem a zrazim mu hlavu!“Ale David povedal: „Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklina! Lebo ak mu Pan povedal: »Preklinaj Davida!«, kto mu povie: »Preco to robis?!«“Potom povedal David Abisaiovi a vsetkym svojim sluhom: „Hla, moj syn, ktory vysiel z mojich utrob, ciha mi na zivot, nuz o co skor to moze tento Benjaminec! Nechajte ho preklinat, lebo mu to Pan prikazal!Azda zhliadne na moju biedu a odplati mi dobrym za dnesne preklinanie. “Potom isiel kral a jeho sluhovia po ceste, Semei vsak isiel vedla neho po uboci vrchu, neprestajne preklinal, hadzal don kamene a metal prach. Kral a vsetok lud, ktory bol s nim, dosiel unaveny (k Jordanu), a tam sa obcerstvil. Absolon a vsetci izraelski muzovia dosli do Jeruzalema. Aj Achitofel bol s nimi. Ked prisiel Davidov priatel Arachita Chusai k Absolonovi, vravel Chusai Absolonovi: „Nech zije kral! Nech zije kral!“Absolon povedal Chusaimu: „Toto je tvoja laska k priatelovi? Preco si nesiel so svojim priatelom?“Chusai povedal Absolonovi: „Nie! Patrim tomu a s tym chcem ostat, koho si vyvolil Pan, tento lud a vsetci Izraeliti. A po druhe: Komuze ja budem sluzit? Ci nie jeho synovi? Ako som sluzil tvojmu otcovi, tak budem sluzit tebe. “Potom povedal Absolon Achitofelovi: „Predlozte svoju radu! Co mame robit?“Achitofel povedal Absolonovi: „Vojdi k vedlajsim zenam svojho otca, ktore zanechal strazit palac! Ked cely Izrael uvidi, ze si sa zosklivil svojmu otcovi, dostanu smelost vsetci, co su s tebou. “Nato postavili Absolonovi na streche stan a Absolon vosiel pred ocami celeho Izraela k vedlajsim zenam svojho otca. Achitofelova rada, ktoru v tie dni daval, bola totiz, ako ked sa niekto dopytuje Boha: tak platila Achitofelova rada aj u Davida, aj u Absolona. Vtedy Achitofel povedal Absolonovi: „Vyberiem si dvanasttisic muzov a zoberiem sa (este) tejto noci prenasledovat Davida. Napadnem ho - ved je ustaty a sklesly - a podesim ho, takze sa vsetok lud, ktory je s nim, rozuteka. Potom osameleho krala zabijema privediem spat k tebe cele muzstvo, ako sa vracia jediny muz. Ved ty hladas jedneho cloveka, potom bude cely lud v pokoji. “Absolonovi sa rec pacila, aj vsetkym starsim Izraela. Absolon vsak povedal: „Zavolajte aj Arachitu Chusaiho, chceme pocut aj to, co ma on na ustach. “Chusai prisiel k Absolonovi a Absolon mu povedal: „Takto hovori Achitofel. Mame previest jeho navrh? Ak nie, hovor ty!“A Chusai povedal Absolonovi: „Nie je dobra rada, ktoru dal Achitofel v tomto pripade. “A Chusai hovoril (dalej): „Ty vies, ze tvoj otec a jeho ludia su hrdinovia a ze maju rozhorcenu dusu ako mladat zbavena medvedica na poli. Ved tvoj otec je bojovnik, ktory nenecha svojich ludi spat!Isto sa teraz schoval v niektorej trhline alebo na nejakom (inom) mieste a ak hned na zaciatku niekto padne, ten, kto o tom pocuje, bude hovorit: »Lud, ktory ide za Absolonom, utrpel velku porazku. «Vtedy by iste ochabol aj taky, kto je zmuzily, ktoreho srdce je ako srdce leva. Ved cely Izrael vie, ze tvoj otec je hrdina a ze ti, co su s nim, su smeli ludia. Radim teda: Nech sa k tebe zhromazdi cely Izrael od Danu az po Bersabe ako piesok pri mori a ty budes tiahnut v ich strede. A ked dorazime k nemu na niektorom mieste, kde ho najdeme, napadneme ho, ako pada rosa na podu a neostane ani on a ani jediny z celeho jeho muzstva. A ak sa utiahne do niektoreho mesta, obtiahne cely Izrael okolo toho mesta povrazy a stiahneme ho do rieky, ze tam neostane ani kamienka. “Vtedy Absolon a vsetci izraelski muzovia hovorili: „Rada Arachitu Chusaiho je lepsia ako Achitofelova rada. “ Pan totiz prikazal znemoznit dobru Achitofelovu radu, lebo Pan chcel Absolona vrhnut do nestastia. Nato Chusai povedal knazovi Sadokovi a Abiatarovi: „Takto a takto radil Achitofel Absolonovi a starsim Izraela, toto a toto som radil ja. Teraz teda poslite rychlo a oznamte Davidovi: »Neostan cez noc pri brodoch na rovine, ale prejdi hned, aby neznicili krala a lud, ktory je s nim!«“Jonatan a Achimas stali pri prameni Rogel. I prisla sluzka a podala im spravu, oni to zas mali ist oznamit Davidovi. Nemohli sa totiz ukazat a vojst do mesta. Ale videl ich akysi chlapec a oznamil to Absolonovi. Obaja rychlo odisli a vosli v Bahurime do domu cloveka, ktory mal na dvore studnu, a spustili sa do nej. Zena vzala prikryvku, rozostrela ju nad studnu a nasypala na nu zrna, takze nebolo nic poznat. Absolonovi sluhovia prisli k zene do domu a pytali sa: „Kde je Achimas a Jonatan?“ Zena im odpovedala: „Odisli odtialto k vode. “ Hladali (ich), ale nenasli a vratili sa do Jeruzalema. Ked (ti) odisli, vyliezli zo studne, isli a podali kralovi Davidovi spravu. Povedali Davidovi: „Vstante a prejdite rychlo cez vodu, lebo takto radil proti vam Achitofel!“Nato David a vsetok lud, ktory bol s nim, vstal a presiel cez Jordan. Kym sa rano rozvidnilo, nechybal ani jeden, ktory by nebol presiel cez Jordan. Ked Achitofel videl, ze nekonaju podla jeho rady, osedlal osla, zobral sa a siel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe. David prisiel do Mahanaimu, Absolon (on a vsetci muzi Izraela s nim) presiel cez Jordan. Absolon postavil nad vojsko Amasu namiesto Joaba. Amasa bol synom muza menom Jetra Izmaelitu, ktory mal pomer s Izaiho dcerou Abigalou, sestrou Joabovej matky Sarvie. Izraeliti a Absolon taborili v krajine Galaad. Ked David prisiel do Mahanaimu, Sobi, syn Naasa z Raby Amoncanov, Machir, syn Amiela z Lodabaru, a Galaadcan Berzelai z Rogelimudoniesli prikryvky, case, hlinene nadoby, psenicu, jacmen, muku, prazene zrno, fazulu, sosovicu,med, maslo, ovce a kravsky syr, aby mal co jest David a lud, ktory bol s nim. Lebo si hovorili: „Lud na pusti vyhladol, ustal a dostal smad. “David konal prehliadku vojska, ktore bolo s nim, a ustanovil nad nim plukovnikov a stotnikov. Tretinu vojska odovzdal David do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Getejca Etaiho. Kral hovoril ludu: „Aj ja pojdem s vami. “Ale lud vravel: „Nesmies ist! Lebo ak budeme musiet utekat, nas si nevsimnu. A ak polovica z nas umrie, nas si nevsimnu. Ale ty si ako desattisic z nas, preto bude lepsie, ked nam ostanes v meste na pomoc. “Kral im povedal: „Urobim, ako uznate za dobre. “ Potom sa kral postavil k brane a cele vojsko vytiahlo po stovkach a tisickach. A kral prikazal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: „Budte mierni k chlapcovi, k Absolonovi!“ A vsetok lud pocul, ako prikazoval kral vsetkym vojvodcom o Absolonovi. Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do pola a bitka bola v Efraimskom lese. Tam utrpel izraelsky lud porazku od Davidovych sluhov. Bola to tam v ten den velka porazka, dvadsattisic muzov. Bitka sa tam rozprestierala na cely kraj a v ten den viac z ludu pohltil les, ako pohltil mec. Absolon sa nahodou dostal pred oci Davidovych sluhov. Absolon jazdil na mulici a ked mulica prisla pod hustinu velkeho duba, zachytil sa hlavou na dub, takze visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktoru mal pod sebou, presla. Akysi muz to videl a oznamil Joabovi. Povedal: „Hla, videl som Absolona visiet na dube!“Joab povedal muzovi, ktory mu to oznamil: „Ked si ho videl, preco si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dat ti desat striebornych a jeden opasok. “Ale ten clovek povedal Joabovi: „Ani keby som si bol mohol tazkat na dlaniach tisic striebornych, nevystrel by som ruku na kralovho syna. Lebo sme poculi, ako kral prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: »Zachovajte mi chlapca Absolona!«Aj keby som bol konal proti svojmu zivotu zakerne, kralovi nemozno nic zatajit, a ty by si stal stranou. “Joab odpovedal: „Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou. “ Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolonovho srdca. A kedze bol este na dube zivy,prisli traja mladenci, Joabovi zbrojnosi, dobili Absolona a usmrtili ho. Potom Joab zatrubil na trubu a lud prestal prenasledovat Izraelitov, lebo Joab zadrzal lud. Absolona vzali, hodili ho v lese do velkej jamy a nakopili nan velmi velku hrbu skal. Cely Izrael vsak utekal, kazdy do svojho stanu. Absolon si este zaziva vzal a postavil pomnik v kralovskom udoli, lebo si povedal: „Nemam syna, ktory by udrzal pamiatku mojho mena. “ Preto nazval pomnik svojim menom a volaju ho podnes Absolonov pomnik. Sadokov syn Achimas povedal: „Pobehnem a oznamim kralovi, ze ho Pan vysudil z ruky jeho nepriatelov. “Ale Joab mu vravel: „Dnes nebudes ty zvestovatelom! Podaj spravu v iny den, ale dnes neoznamuj, lebo zomrel kralov syn!“Potom Joab povedal Kusitovi: „Chod, oznam kralovi, co si videl!“ Kusita sa uklonil pred Joabom a odbehol. Lenze Sadokov syn Achimas povedal este raz Joabovi: „Nech sa stane cokolvek, pobezim aj ja za Kusitom. “ Ale Joab vravel: „Preco chces bezat ty, syn moj? Necaka ta odmena za zvest. “(Odpovedal): „Nech je akokolvek, pobezim. “ I povedal mu: „Bez!“ Achimas bezal smerom k rovine a predbehol Kusitu. David sedel medzi dvoma branami. Pozorovatel vsak vysiel na strechu nad branou, na mur, a ked zdvihol oci, videl, ze bezi osamely muz. Pozorovatel zavolal a oznamil to kralovi. Kral povedal: „Ked je sam, ma (dobru) zvest v ustach. “ Ten sa vsak ustavicne priblizoval. Vtom pozorovatel zazrel ineho bezca a pozorovatel zavolal strazcovi brany: „Hla, osamely bezec!“ Kral vravel: „Je to blahozvest. “Pozorovatel povedal: „Zda sa mi, ze prvy bezi, ako bezi Sadokov syn Achimas. “ A kral odpovedal: „Je to dobry muz a prichadza s dobrym chyrom. “Vtom Achimas zavolal kralovi: „Bud pozdraveny!“ Vrhol sa pred kralom tvarou na zem a hovoril: „Nech je zvelebeny Pan, tvoj Boh, lebo ti vydal muzov, ktori zdvihli ruku na mojho kralovskeho pana. “Kral sa spytal: „Vodi sa mladikovi Absolonovi dobre?“ Achimas odpovedal: „Videl som velky zhluk, ked kralov sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale nevedel som, co sa deje. “Kral povedal: „Odstup a stan si sem!“ Odstupil a ostal stat. Vtom prichadzal Kusita. A Kusita povedal: „Blahozvest pocuje moj kralovsky pan: Ze ta dnes Pan vysudil z ruky vsetkych, ktori sa postavili proti tebe. “Kral sa opytal Kusitu: „Vodi sa mladikovi Absolonovi dobre?“ Kusita odpovedal: „Nech pochodia ako ten mladik vsetci nepriatelia mojho kralovskeho pana a vsetci, co zlocinne povstali proti tebe!“Kral sa zachvel, vystupil do izby nad branou a zaplakal. Ked odchadzal, hovoril: „Syn moj, Absolon, syn moj, syn moj, Absolon! Keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absolon, syn moj, syn moj!“Joabovi oznamili: „Hla, kral place a smuti za Absolonom!“Tak sa v ten den vitazstvo zmenilo na smutok pre cely lud, lebo lud v ten den pocul, ze sa kral trapi pre svojho syna. Preto vojsko v ten den len ukradomky vchadzalo do mesta, ako sa vkrada vojsko, ktore sa hanbi, lebo uslo z boja. Kral si vsak zahalil hlavu a kral volal velkym hlasom: „Syn moj Absolon, Absolon, syn moj, syn moj!“Vtedy prisiel ku kralovi do domu Joab a povedal: „Dnes si potupil tvar vsetkych svojich sluhov, ktori dnes zachranili tvoj zivot a zivot tvojich synov a dcer, zivot tvojich zien a zivot tvojich vedlajsich zien. Lebo preukazujes lasku tym, co ta nenavidia, a nenavidis tych, co ta miluju. Ved si dnes prezradil, ze nemas za nic vojvodcov ani sluzobnikov! Dnes viem, ze keby bol Absolon nazive a my by sme dnes boli vsetci mrtvi, to by ti bolo po voli. A teraz vstan a prehovor k srdcu svojich sluhov! Lebo prisaham na Pana, ak nevyjdes von, neostane s tebou tejto noci ani muz. A toto ti bude horsie ako vsetko nestastie, ktore ta postihlo od mladi az doteraz. “Nato kral vstal a sadol si do brany. A ked vsetkemu ludu oznamili: „Hla, kral sedi v brane,“ vsetok lud prisiel pred krala. Izraeliti vsak utiekli kazdy do svojho domu. Vtedy sa dohadoval cely narod vo vsetkych izraelskych kmenoch a hovorili: „Kral nas vyslobodil z ruky nasich nepriatelov, on nas vytrhol z ruky Filistincov a teraz usiel z krajiny pre Absolona. Absolon, ktoreho sme pomazali nad sebou, padol v boji. Nuz dokedy chcete vahat priviest krala naspat?“A kral David poslal knazom Sadokovi a Abiatarovi odkaz: „Povedzte judskym starsim toto: »Preco ste vy posledni, co chcu priviest krala naspat do jeho domu?« (Lebo reci celeho Izraela dosli ku kralovi do jeho domu. )»Vy ste moji bratia, vy ste moja kost a moje telo, nuz preco ste posledni, co chcu krala priviest naspat?«A Amasovi povedzte: »Nie si ty moja kost a moje telo? Toto nech mi urobi Boh a toto nech mi prida, ak nebudes u mna cely cas vojvodcom namiesto Joaba. «“Takto si naklonil srdce vsetkych Judovcov ako srdce jedneho muza. I poslali po krala: „Vrat sa ty i vsetci tvoji sluhovia!“Kral sa vratil a prisiel az k Jordanu. Judovci prisli do Galgaly, chceli ist v ustrety kralovi, aby krala previedli cez Jordan. Gerov syn Semei, Benjaminec z Bahurimu, zostupoval chytro s Judovcami v ustrety kralovi Davidovi. Mal so sebou tisic muzov z Benjamina. Aj Siba, sluha Saulovho domu, a s nim jeho patnasti synovia a dvadsiati sluhovia ponahlali sa k Jordanu pred krala. Presli cez brod, aby previedli kralovu rodinu a aby sa mu dali k sluzbam. Gerov syn Semei vsak padol pred kralom, ked prechadzal cez Jordan,a hovoril kralovi: „Nech mi moj pan nepripocitava za zlocin a nepripomina si, cim sa previnil tvoj sluha v ten den, ked moj kralovsky pan vychadzal z Jeruzalema! Nech si to kral neberie k srdcu!Ved ja, tvoj sluha, viem, ze som sa prehresil. Preto som prisiel prvy z celeho Jozefovho domu a isiel som v ustrety svojmu kralovskemu panovi!“Nato sa ozval Abisai, syn Sarvie, a spytal sa: „Nema Semei zomriet za to, ze preklinal Panovho pomazaneho?!“Ale David odpovedal: „Nechajte to, synovia Sarvie! Dnes ste mi na pokusenie! Dnes ma niekto zomriet v Izraeli? Ci neviem, ze som dnes kralom nad Izraelom?“Potom kral povedal Semeimu: „Nezomries!“ A kral sa mu zaprisahal. Aj Saulov syn Mifiboset prisiel dolu v ustrety kralovi. Neosetril si nohy, neupravil si bradu a neopral si saty odo dna, co kral odisiel, az do dna, ked sa vratil v pokoji. Ked prisiel kralovi v ustrety do Jeruzalema, kral sa ho spytal: „Preco si nesiel so mnou, Mifiboset?“Odpovedal: „Moj kralovsky pane, moj sluha ma oklamal. Lebo tvoj sluha povedal: »Osedlaj mi osla, chcem nan vysadnut a ist s kralom. « Ved tvoj sluha je chromy!Ale osocoval tvojho sluhu u mojho kralovskeho pana. Lenze moj kralovsky pan je ako Bozi anjel. Nuz urob, co uznas za dobre!Ved cely dom mojho otca nemohol cakat od mojho kralovskeho pana nic ine, iba smrt. A predsa si zaradil svojho sluhu medzi tych, co jedia z tvojho stola. Akeze mam este pravo volat dalej ku kralovi?“Kral mu povedal: „Naco hovoris tolko reci? Rozkazujem: Ty a Siba si podelite pole!“Mifiboset povedal kralovi: „Nech si vezme hoci vsetko, len ked sa moj kralovsky pan vratil domov v pokoji!“Aj Galaadcan Berzelai prisiel dolu z Rogelimu a isiel s kralom az po Jordan, chcel ho sprevadzat cez Jordan. Berzelai bol velmi stary, mal osemdesiat rokov. On zaopatroval krala, ked sa zdrzoval v Mahanaime, bol totiz velmi zamozny. David povedal Berzelaimu: „Pod so mnou, budem ta opatrovat u seba v Jeruzaleme!“Berzelai odpovedal kralovi: „Kolkoze rokov budem este zit, aby som siel s kralom do Jeruzalema?Dnes mam osemdesiat rokov. Vari poznam este rozdiel medzi dobrym a zlym? Azda chuti este tvojmu sluhovi, co je a pije? Alebo mozem este pocuvat hlasy spevakov a spevacok? Nuz naco by mal byt tvoj sluha este na tarchu svojmu kralovskemu panovi?Len trocha chce ist tvoj sluha s kralom k Jordanu, preco ma chce kral odmienat za tuto sluzbicku?Nechze sa tvoj sluha smie vratit; chcem zomriet vo svojom meste, pri hrobe svojho otca a matky. Ale hla, tvoj sluha Chamam moze ist s mojim kralovskym panom, naloz s nim, ako uznas za dobre!“Kral odpovedal: „Chamam nech ide so mnou a ja nalozim s nim, ako ty uznas za dobre. Urobim ti vsetko, co odo mna ziadas. “Potom vsetok lud presiel cez Jordan. Presiel aj kral. Kral pobozkal Berzelaiho, pozehnal ho a on sa vratil do svojho domova. Kral potom isiel do Galgaly a Chamam isiel s nim. Krala sprevadzal vsetok judsky lud aj polovica ludu izraelskeho. Tu prisli ku kralovi vsetci Izraeliti a spytali sa krala: „Preco si ta ukradli nasi bratia Judovci a previedli cez Jordan krala, jeho rodinu aj celu Davidovu druzinu?“Nato Judovci odpovedali Izraelitom: „Preto, ze nam je kral pribuzny. Co sa pre tuto vec hnevate? Azda sme nieco zjedli z krala? Alebo sme ho azda uniesli?“Izraeliti odpovedali Judovcom: „My mame narok na desat ciastok z krala a aj David patri vacsmi nam ako vam. Nuz preco ste nas znevazili? A nehovorili sme my prvi o navrate nasho krala?“ Ale reci Judovcov boli este tvrdsie nez Izraelitov. Nahodou tam bol nanichodny clovek, Bochriho syn, Benjaminec menom Seba. Ten zatrubil na trube a volal: „Nemame podielu na Davidovi a nemame ciastku na synovi Izaiho. Kazdy do svojho stanu, Izrael!“Nato vsetci Izraeliti odstupili od Davida k Sebovi, synovi Bochriho. Judovci sa vsak pridrzali svojho krala od Jordanu az po Jeruzalem. Ked kral David dosiel domov do Jeruzalema, vzal desat vedlajsich zien, ktore zanechal strazit dom, a dal ich do vazenia. Zaopatrenie im dal, ale sa k nim nepriblizil. Boli zatvorene az do dna svojej smrti ako vdovy zaziva. Potom kral povedal Amasovi: „Zvolaj mi Judovcov! Tri dni a bud tu!“Amasa isiel zvolat Judu, ale prekrocil lehotu, ktoru mal urcenu. Vtedy povedal David Abisaimu: „Teraz nam Bochriho syn Seba sposobi vacsie nestastie ako Absolon. Preto si vezmi sluhov svojho pana a prenasleduj ho, inac si najde opevnene mesta a unikne nasim ociam. “I vyrazili za nim Joabovi muzovia, Keretania a Feletania a vsetci hrdinovia. Vytiahli z Jeruzalema prenasledovat Bochriho syna Sebu. Ked boli pri velkej skale, ktora je v Gabaone, isiel Amasa pred nimi. Joab bol obleceny do priliehavych siat a pod nimi mal opasany mec, ktory mu na pase visel v posve, ale lahko sa vytahoval. Vtedy Joab povedal Amasovi: „Vedie sa ti dobre, brat?“ Pritom Joab pravou rukou chytil Amasovu bradu, aby ho pobozkal. Ale Amasa si nevsimol mec, ktory mal Joab v ruke, a vrazil mu ho do brucha, takze mu vylial vnutornosti na zem a ten zomrel. Ani mu uder nezopakoval a zomrel. Potom Joab a jeho brat Abisai prenasledovali Bochriho syna Sebu. Jeden z Joabovych muzov ostal pri nom stat a volal: „Kto ma rad Joaba a kto patri Davidovi: Za Joabom!“Amasa vsak lezal zakrvaveny prostred cesty. Ked ten muz videl, ze sa cele vojsko zastavuje, odvliekol Amasu z cesty na pole a prehodil cez neho plast, lebo kazdy, kto ho zazrel, ked k nemu dosiel, zastal. Ked bol odstraneny z cesty, islo cele muzstvo za Joabom prenasledovat Bochriho syna Sebu. On presiel cez vsetky izraelske kmene do Abel-Bet-Maachy a vsetci Bochriti sa zhromazdili a isli za nim. I prisli a obliehali ho v Abel-Bet-Maache; zdvihli proti mestu nasyp. Stal az pri mure. A vsetko vojsko, ktore bolo s Joabom, sa pokusalo mur zborit. Vtedy akasi mudra zena volala z mesta: „Cujte, cujte! Povedzte Joabovi: »Pristup sem, chcem sa s tebou zhovarat!«“I priblizil sa k nej a zena sa spytala: „Ty si Joab?“ Odpovedal: „Ja. “ I povedala mu: „Pocuj slova svojej sluzobnice!“ Odpovedal: „Pocuvam. “A vravela toto: „Kedysi hovorievali: »Kto sa dopytuje, dopytuje sa v Abele a dosiahne uspech. «Ci nie ja davam pravdivu odpoved v Izraeli? Ty chces zabit mesto a matku v Izraeli! Preco chces znivocit Panovo dedicstvo?“Joab odpovedal: „Ani zdaleka! Nijako nechcem znicit, nechcem zahubit. Vec sa nema tak, ale akysi muz z Efraimskeho pohoria, menom Seba, syn Bochriho, zdvihol ruku proti kralovi Davidovi. Vydajte jeho sameho, tak odidem od mesta!“ A zena povedala Joabovi: „Hla, jeho hlavu ti vyhodia cez mur!“Zena potom isla vo svojej mudrosti za vsetkym ludom, Bochriho synovi Sebovi stali hlavu a hodili ju Joabovi. On zatrubil na trubu a roztratili sa od mesta, kazdy do svojho stanu. Joab sa vsak vratil do Jeruzalema ku kralovi. Joab bol nad celym izraelskym vojskom. Jojadov syn Banaias bol nad Keretanmi a Feletanmi. Aduram bol nad robotami, Ahiludov syn Jozafat bol kancelarom,Siva bol pisarom, Sadok a Abiatar boli knazmi. Aj Jairovec Ira bol knazom pri Davidovi. V Davidovych dnoch bol raz hlad tri roky, rok za rokom. Preto David vyhladal Panovu tvar a Pan povedal: „Pre Saula a pre jeho krvavy dom (je to), preto, ze usmrtil Gabaoncanov. “Nato David zavolal Gabaoncanov a spytal sa ich - Gabaoncania nepatrili k Izraelitom, ale k zvyskom Amorejcanov. Izraeliti sa im zaprisahali, no Saul sa usiloval vyhubit ich vo svojej horlivosti o synov Izraela a Judu. David sa teda spytal Gabaoncanov: „Co vam mam urobit a cim mozem ziskat zmierenie, aby ste zehnali Panovmu dedicstvu?“Gabaoncania mu odpovedali: „Voci Saulovi a jeho domu nam nejde o striebro a zlato, ani nechceme nikoho z Izraela zabit. “ Povedal: „Urobim pre vas, co poviete. “Odpovedali kralovi: „Zo synov toho muza, ktory nas nivocil a ktory nas zamyslal tak vyhubit, ze sme nemohli obstat na celom uzemi Izraela,musime dostat sedem muzov, aby sme ich usmrtili pred Panom v Gabae Saula, (kedysi) vyvoleneho Panovho. “ Kral povedal: „Ja (ich) vydam. “Ale kral usetril Mifiboseta, syna Saulovho syna Jonatana, pre Panovu prisahu, ktora bola medzi nimi, medzi Davidom a medzi Saulovym synom Jonatanom. Kral David vzal teda dvoch synov Ajovej dcery Resfy, Armoniho a Mifiboseta, ktorych porodila Saulovi, a piatich synov Saulovej dcery Meroby, ktorych porodila Hadrielovi, Berzelaiho synovi z Mecholy,a vydal ich do ruky Gabaoncanov. Oni ich obesili na vrchu pred Panom. Tito siedmi zahynuli naraz. Podstupili smrt v prvych dnoch zatvy, ked sa zacinala zatva jacmena. Ajova dcera Resfa vzala vrece, prestrela si ho na skalu od zaciatku zatvy, az kym na nich nepadali rosy z neba; a nedopustila, aby vo dne na nich prislo nebeske vtactvo a v noci polna zver. Davidovi oznamili, co urobila Ajova dcera Resfa, vedlajsia Saulova zena. Nato David isiel a zobral Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatana od obcanov Jabesu v Galaade, ktori ich uniesli z ulice Betsanu, kde ich Filistinci obesili, ked Filistinci porazili Saula na Gelboe. Saulove kosti a kosti jeho syna Jonatana odtial doniesol, pripojili k nim kosti usmrtenycha kosti Saula a jeho syna Jonatana pochovali v Benjaminovej krajine v Sele do hrobu jeho otca Kisa. Tak vykonali vsetko, co kral prikazal. Potom sa Boh zlutoval nad krajinou. Opat doslo k vojne Filistincov s Izraelitmi. David isiel dolu a jeho sluhovia s nim a bojovali proti Filistincom. Pritom David ustal. A (bol tam) Jesbi z Nobu, ktory bol z Rafovho potomstva. Vaha jeho kopije bola tristo seklov kovu. Mal opasany novy (mec) a povedal, ze zabije Davida. Ale prisiel mu na pomoc Abisai, syn Sarvie, Filistinca porazil a zabil ho. Vtedy muzovia zaprisahali Davida: „Viac nesmies ist s nami do boja, aby si nevyhasil lampu Izraela!“Po tomto zase doslo k vojne s Filistincami pri Gobe. Tam porazil Chusatan Sobochai Safa z Rafovho rodu. Opat sa strhla vojna s Filistincami pri Gobe. Vtedy Elchanan, Jariho syn z Betlehema, zabil brata Getejca Goliasa Lachmiho. Drevo na jeho kopiji bolo ako navoj. Znovu vypukla vojna pri Gete. Tam bol ohromny muz, ktory mal na rukach i na nohach po sest, spolu dvadsatstyri prstov. Aj on bol z Rafovho potomstva. Ked sa ruhal Izraelitom, zabil ho Jonatan, syn Davidovho brata Samu. Tito styria boli z potomstva Getejca Rafu. Padli rukou Davida a rukou jeho sluhov. Majstrovi choru. David povedal slova tejto piesne Panovi v den, ked ho Pan vyslobodil z ruk vsetkych jeho nepriatelov a zo Saulovych ruk. Povedal: „(Milujem ta, Pane, moja sila;)Pane, skala moja, tvrdza moja, osloboditel moj. Boze moj, moje bralo, kam sa utiekam, moj stit, sila mojej spasy, moja zastita a utociste moje! Zachranca moj, co ma od nasilia zachranil. Vzyvat budem Pana, lebo jemu patri chvala, a budem zachraneny pred nepriatelmi. Lebo ma obklucilo smrtiace vlnobitie a vydesili zlostne privaly. Ovinuli ma povrazy zahrobia, zovreli ma osidla smrti. V uzkosti som vzyval Pana a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chramu pocul moj hlas a moje volanie preniklo k jeho sluchu. Zem sa pohybala a zachvela; nebesia sa otriasli a pohli v zakladoch, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier a spalujuci ohen z jeho ust, vyletuvali z neho zerave uhliky. Znizil nebesia a zostupil: cierne mracno pod jeho nohami. Zasadol na cheruba a vzlietol, vznasal sa na kridlach vetrov. Stanok si urobil vokol seba z ciernavy vod a hustych oblakov. Pred ziarou jeho tvare sa do zerava rozpalilo uhlie. Pan z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyssieho. Vyslal sipy a rozprasil ich, vrhol blesky a zmietol ich. Otvorili sa morske hlbociny a zaklady zeme sa odkryli. Pred Panovou hrozbou, pred vichricou jeho hnevu. Z vysosti ciahol rukou a chytil ma a vyzdvihol ma zo stredu hlbokych vod. Vyslobodil ma z ruk mojho premocneho nepriatela, z ruk tych, co ma nenavideli a boli silnejsi ako ja. Napadli ma v moj den nestastny, ale Pan mi bol podperou. Vyviedol ma na miesto priestranne, zachranil ma, lebo si ma oblubil. Za moju spravodlivost ma Pan odmenil, odmenil ma za to, ze moje ruky boli ciste,lebo som kracal po cestach Panovych a od svojho Boha som neodstupil bezbozne. Pred ocami som mal vsetky jeho prikazy a jeho zakony som neodvrhol. S nim som bol bez uhony a uchranil som sa zlocinu. Za moju spravodlivost ma Pan odmenil, lebo videl, ze som cisty. Voci svatemu si svaty, voci slachetnemu slachetny,voci uprimnemu uprimny, voci zvrhlemu si neuprosny. Ubiedeny lud chranis pred zanikom a ponizujes oci pysnych,lebo ty, Pane, si moja pochoden a moj Boh rozjasnuje vo mne temnoty. Na siky nepriatelov zautocim s tvojou pomocou; s pomocou svojho Boha hradby preskocim. Bozia cesta je neposkvrnena, ohnom je vyskusane slovo Panovo. On je stitom vsetkych, co v neho dufaju. Ved kto je Boh okrem Pana? Kto je skala okrem nasho Boha?To Boh ma silou opasal a moju cestu urobil bezuhonnou. Mojim noham dal rychlost jelena a postavil ma na vysinu. Ruky mi na boj vycvicil a moje ramena napinaju luk kovovy. Dal si mi svoj stit zachranny (pravicou si ma podporil) a tvoja laskavost ma urobila velkym. Mojim krokom si cestu uvolnil a moje nohy nepocituju unavu. Nahanal som svojich nepriatelov a porazil som ich, nevratil som sa, kym som ich celkom neznicil. Tak som ich nicil a drvil, ze ani vstat nemohli, popadali mi pod nohy. Opasal si ma udatnostou v boji a vzburencov si uvrhol do mojho podrucia. Ty si zahnal mojich nepriatelov na utek a rozprasil si tych, co ma nenavidia. Kricali, nemal im kto pomoct, volali k Panovi, ale on ich nevyslysal. Rozprasil som ich ako prach zeme, sliapal som po nich ako po blate ulicnom. Vyslobodil si ma zo vzbury ludu a ustanovil za hlavu narodov. Sluzi mi lud, ktory som nepoznal,o moju priazen sa uchadzaju cudzinci a posluchaju ma na jedine slovo. Cudzinci blednu od strachu a trasu sa vo svojich hradoch. Nech zije Pan a nech je zvelebena moja skala, nech je vyvyseny Boh, skala mojej spasy. Boze, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi narody;ty si ma zbavil mojich nepriatelov. Povysil si ma nad mojich odporcov a vyslobodil si ma z ruk nasilnika. Preto ta, Pane, budem velebit medzi narodmi a ospevovat tvoje meno zalmami. Svojmu kralovi davas velke vitazstva, preukazujes priazen svojmu pomazanemu, Davidovi a jeho potomstvu az naveky. “Toto su Davidove posledne slova: „Vyrok Izaiho syna Davida, vyrok vysokopostaveneho muza, pomazaneho Jakubovym Bohom, pevca piesni Izraela. Panov duch cezo mna hovoril, jeho rec mal som na jazyku. Boh Izraela mi povedal, hovorila Skala Izraela: »Kto spravodlivo vladne nad ludmi, kto v Bozej bazni vladari,je ako jas rana, ked slnce vychadza za rana bezoblacneho a z pody vyludzuje travu po dazdi. «Ci nie je taky moj dom s Bozou pomocou? Ved zmluvu vecnu so mnou uzavrel, pevnu, zaistenu vo vsetkom. Vsetko moje stastie, vsetko, co len chcem, nie iba z neho vyklici?Hriesnici vsak vsetci su jak trnie zaviate, nik ich nevezme do ruky. A ak sa ich niekto dotknut chce, ozbroji sa zelezom a kopijou. Ohnom ich vypali na mieste. “Toto su mena hrdinov, ktorych mal David: Hakmonita Isboset bol hlavou troch. On sa rozohnal svojou kopijou a jednym smahom zabil osemsto. Po nom bol Dodov syn Ahohita Eleazar, medzi troma hrdinami. Bol pri Davidovi vo Fesdomime, ked sa tam Filistinci zhromazdovali do boja a Izraeliti ustupovali. Ale on stal a tal Filistincov, kym mu neustala ruka a neprilepila sa mu ruka k mecu. Tak sposobil Pan velke vitazstvo v ten den. Potom sa vojsko vratilo za nim, ale iba plienit. Po nom Ageho syn Hararita Sema. Ked sa Filistinci zhromazdovali v Lechi, bol tam ostredok pola plny sosovice. A ked lud utekal pred Filistincami,postavil sa prostred ostredku, chranil ho a tal Filistincov. Tak Pan sposobil velke vitazstvo. Raz zostupovali traja z tridsiatich zaciatkom zatvy a prisli k Davidovi do jaskyne Odolam. Rota Filistincov taborila v udoli Refaim. David bol prave v pevnosti a posadka Filistincov bola vtedy v Betleheme. A David vyslovil ziadost: „Kto mi donesie vody na pitie z cisterny, ktora je v Betleheme pri brane?“Nato sa traja hrdinovia prebili cez tabor Filistincov, nacreli vody z cisterny, ktora je v Betleheme pri brane, doniesli ju a dali Davidovi. Nechcel ju vsak pit, ale vylial ju Panovi. A povedal: „Nech ma Pan chrani urobit to! Je to krv muzov, ktori isli s nasadenim svojich zivotov. “ Preto ju nechcel pit. Toto urobili traja hrdinovia. Joabov brat Abisai, syn Sarvie, bol hlavou tridsiatich. On zdvihol svoju kopiju na tristo, (ktorych) prebodol. Mal meno medzi tridsiatimi. Bol vazenejsi ako tridsiati a bol im velitelom, ale tym trom sa nevyrovnal. Jojadov syn Banaias, mocny a cinorody muz z Kabseelu, porazil dvoch bozich levov moabskych. Okrem toho sa spustil dolu a zabil v studni leva v taky den, ked bol sneh. On zabil aj Egyptana, vzhladneho muza. Egyptan mal v ruke kopiju, ale on siel k nemu s palicou. Egyptanovi vytrhol kopiju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou. Toto urobil Banaias, syn Jojadu, a mal meno medzi tridsiatimi hrdinami. Bol vazenejsi ako tridsiati, ale tym trom sa nevyrovnal. David ho zaradil do svojho sprievodu. Joabov brat Asael bol medzi tridsiatimi. Elchanan, syn Dodu z Betlehema. Sema z Harodu, Elika z Harodu,Heles z Faletu, Hira, syn Akesa z Tekuy,Abiezer z Anatotu, Mobonai z Chusy,Selmon z Ahohu, Mahari z Netofatu,Heled, syn Banu z Netofatu, Etai, syn Ribaiho z Gabay Benjaminovcov,Banaias z Faratonu, Hedai z doliny Gaz,Abialbon z Arbatu, Azmavet z Beromu,Eliaba zo Salabonu, Jasenovi synovia, Jonatan,Sema z Ororu, Achiam, syn Sarara z Arori,Elifelet, syn Machatiho syna Asbaiho, Eliam, syn Achitofela z Gelonu,Hesrai z Karmelu, Farai z Arbu,Igal, syn Natana zo Soby, Boni z Gadu,Amoncan Selek, Naharai z Berotu, zbrojnos Joaba, syna Sarvie. Ira z Jetru, Gareb z Jetru,Hetejec Urias. Spolu tridsatsedem. A Bozi hnev sa zas rozpalil na Izraelitov. Ktosi pokusal Davida proti nim, ked mu hovoril: „Chod, spocitaj Izrael a Judu!“Preto kral povedal vojvodcovi Joabovi (a velitelom vojska), ktorych mal: „Chodte po vsetkych kmenoch Izraela od Danu az po Bersabe a spocitajte lud; chcem vediet pocet ludu. “Ale Joab hovoril kralovi: „Pan, tvoj Boh, nech rozmnozi lud sto raz tak, ako ho je, a nech to oci mojho kralovskeho pana este uvidia! Ale, kralovsky pane, preco chces tuto vec?“Lenze kral trval na svojom rozkaze Joabovi a vojvodcom, a preto Joab a vojvodcovia odisli od krala scitat izraelsky lud. Presli cez Jordan a zacali v Aroeri od mesta, ktore je uprostred udolia smerom ku Gadu a Jazeru. Presli do Galaadu, do krajiny Hetejcov do Kadesu, presli do Danu, Ijonu a obratili sa k Sidonu. Prisli k opevnenemu Tyru a vsetkym mestam Hevejcov a Kanaancanov, prisli k juhu Judska do Bersabe. Presli cez celu krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dnoch prisli do Jeruzalema. A Joab odovzdal kralovi pocet scitaneho ludu. Izrael mal osemstotisic bojovnikov, ktori tasia mec, a Judovcov bolo patstotisic muzov. Ale ked uz spocital lud, bilo Davidovi srdce. A David hovoril Panovi: „Velmi som zhresil tym, co som urobil. Ale teraz, Pane, odpust hriech svojho sluhu, lebo som konal velmi hlupo. “Ked David rano vstal, Pan oslovil Davidovho vidca proroka Gada:„Chod a povedz Davidovi: Toto hovori Pan: Predkladam ti tri veci; vyber si z nich jednu, tu na teba dopustim. “Gad isiel k Davidovi, oznamil mu to a povedal mu: „Ma prist na tvoju krajinu trojrocny hlad? Alebo chces tri mesiace utekat pred svojim nepriatelom, ktory ta bude prenasledovat? Alebo ma byt v tvojej krajine tri dni mor? Teraz si rozmysli a uvaz, co mam odpovedat tomu, ktory ma poslal!“David povedal Gadovi: „Som vo velkej uzkosti. No nech padneme do Panovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je velke! Ale do ruky cloveka nech nepadnem. “Tak Pan dopustil mor na Izrael od rana az po urceny cas. Od Danu po Bersabe zomrelo z ludu sedemdesiattisic muzov. Pan poslal anjela do Jeruzalema, aby ho znicil. Ale Pan sa zlutoval nad nestastim a povedal anjelovi, ktory hubil lud: „Dost uz! Teraz uz spust ruku!“ Panov anjel bol prave pri humne Jebuzejca Areunu. Ked David videl anjela, ktory hubil lud, povedal: „Hla, ja som zhresil, ja som spachal zlo! Ale tieto ovecky coze urobili? Nech je tvoja ruka proti mne a proti domu mojho otca!“V ten den prisiel k Davidovi Gad a povedal mu: „Chod, postav Panovi oltar na humne Jebuzejca Areunu!“David isiel podla Gadovho slova, ako rozkazal Pan. Vtom sa Areuna pozrel a videl, ze k nemu ide kral a jeho sluhovia. Areuna vysiel von a poklonil sa kralovi tvarou az po zem. Areuna sa opytal: „Preco prichadza moj kralovsky pan k svojmu sluhovi?“ David odpovedal: „Aby som kupil od teba humno. Chcem postavit Panovi oltar, aby sa rana vzdialila od ludu. “Areuna povedal Davidovi: „Nech kral vezme a nech obetuje, co uzna za dobre. Pozri, voly, mlatacka, jarma volov na drevo!To vsetko dava, kralu, Areuna kralovi. “ Areuna este povedal kralovi: „Pan, tvoj Boh, nech ti je milostivy!“Kral odpovedal Areunovi: „Nie, chcem to od teba kupit za peniaze. Neobetujem predsa Panovi, svojmu Bohu, celopaly zadarmo!“ Potom David kupil humno a voly za patdesiat seklov striebra. David tam postavil Panovi oltar a obetoval celopaly a pokojne obety. Vtedy sa Pan zmiloval nad krajinou a nakaza sa vzdialila od ludu. Ked bol kral David starec vysokeho veku, nevedel sa zohriat, hoci ho zakryvali satami. Vtedy mu jeho sluhovia hovorili: „Nech pohladaju kralovskemu panovi panenske dievca, ktore bude krala obsluhovat a opatrovat. Ono bude spat v tvojom lone a kralovsky pan sa rozohreje. “Hladali teda po celom izraelskom uzemi pekne dievca. Nasli Sunamitku Abisagu a priviedli ju ku kralovi. Dievca bolo az velmi pekne; bolo kralovou osetrovatelkou, posluhovalo mu, ale kral ho nepoznal. Adonias, syn Hagity, sa nadymal a hovoril: „Ja budem kralom. “ A zaopatril si vozy, jazdcov a patdesiat muzov, ktori bezali pred nim. Otec ho nikdy nezahriakol slovom: „Preco to robis?!“ Aj on mal velmi peknu postavu a podla narodenia nasledoval po Absolonovi. Vyjednaval s Joabom, synom Sarvie, a knazom Abiatarom, ktori podporovali Adoniasovu stranu. Ale knaz Sadok, Jojadov syn Banaias, prorok Natan, Semei, Rei a hrdinovia, ktorych mal David, nedrzali s Adoniasom. Adonias obetoval ovce, dobytok, krmne telce pri skale Zochelet, ktora bola vedla pramena Rogel. I pozval vsetkych svojich bratov, kralovych synov, a vsetkych Judovcov, ktori boli v sluzbe krala,ale proroka Natana, Banaiasa, hrdinov a svojho brata Salamuna nepozval. Vtedy povedal Natan Salamunovej matke Betsabe: „Nepocula si, ze sa Adonias, syn Hagity, stal kralom a nas pan, David, o tom ani nevie?Preto teraz pod, poradim ti, ako si zachranis zivot a zivot svojho syna Salamuna. Vyber sa a chod ku kralovi Davidovi a povedz mu: Nezaprisahal si sa, moj kralovsky pane, svojej sluzobnici: »Tvoj syn Salamun bude po mne kralovat a on bude sediet na mojom trone!«? Preco sa teda stal kralom Adonias?A kym ty budes este hovorit s kralom, vkrocim za tebou ja a doplnim tvoje slova. “A tak Betsabe vosla ku kralovi do izby. Kral bol velmi stary a Sunamitka Abisag posluhovala kralovi. Ked sa Betsabe uklonila a vrhla sa pred kralom (na zem), kral sa spytal: „Co chces?“Odpovedala mu: „Moj Pane, ty si sa svojej sluzobnici zaprisahal na Pana, svojho Boha: »Tvoj syn Salamun bude po mne kralovat a on bude sediet na mojom trone!«Teraz sa vsak stal kralom Adonias a ty, moj kralovsky pane, o tom ani nevies. Obetoval mnozstvo dobytka, krmnych teliec a oviec a povolal vsetkych kralovych synov aj knaza Abiatara a velitela vojska Joaba, ale tvojho sluhu Salamuna nepozval. A na teba su, moj kralovsky pane, uprete oci vsetkych Izraelitov, aby si im oznamil, kto zaujme tron mojho kralovskeho pana po nom. Lebo az sa moj kralovsky pan ulozi k svojim otcom, budeme tu ja a moj syn Salamun ako vinnici. “Este hovorila s kralom, ked prisiel prorok Natan. Kralovi oznamili: „Je tu prorok Natan. “ Ked prisiel pred krala, vrhol sa pred kralom tvarou na zem. A Natan povedal: „Kralovsky pane, ty si urcil: »Adonias bude panovat a on bude sediet na mojom trone!«?Lebo dnes isiel dolu a obetoval mnozstvo dobytka, oviec a krmnych teliec. A pozval vsetkych kralovych synov, velitelov vojska a knaza Abiatara a teraz jedia a piju pred nim a volaju: Nech zije kral Adonias!Mna vsak, tvojho sluhu, knaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiasa a tvojho sluhu Salamuna nepozval. Ak tato vec pochadza od mojho kralovskeho pana, tak si svojmu sluhovi nedal vediet, kto zaujme ako nastupca tron mojho kralovskeho pana. “Nato sa ozval kral David a povedal: „Zavolajte mi Betsabe!“ Ona vosla ku kralovi a ostala stat pred kralom. Vtedy sa kral zaprisahal: „Ako zije Pan, ktory vyslobodil moj zivot z kazdej uzkosti,ako som sa ti na Pana, Izraelovho Boha zaprisahal, ze tvoj syn Salamun bude po mne kralovat a on bude sediet namiesto mna na mojom trone, tak to dnes aj urobim. “Nato sa Betsabe uklonila tvarou az po zem, vrhla sa pred krala a povedala: „Nech zije moj kralovsky pan David naveky!“Potom kral David rozkazal: „Zavolajte mi knaza Sadoka, proroka Natana a Jojadovho syna Banaiasa!“ Ked prisli pred krala,kral im povedal: „Vezmite so sebou sluhov svojho pana, mojho syna Salamuna posadte na moju vlastnu mulicu a vedte ho dolu ku Gihonu!Tam nech ho knaz Sadok a prorok Natan pomazu za krala nad Izraelom. Potom trubte na trube a volajte: Nech zije kral Salamun!Potom s nim pridte hore a ked vojde, nech sa posadi na moj tron, lebo on bude kralovat namiesto mna, jeho som urcil, aby bol kniezatom nad celym Izraelom a Judom. “Nato Jojadov syn Banaias odpovedal kralovi: „Tak je. Tak nech to splni Pan, Boh mojho kralovskeho pana!Ako bol Pan s mojim kralovskym panom, tak nech je so Salamunom a nech vacsmi vyvysi jeho tron ako tron mojho kralovskeho pana Davida!“Nato knaz Sadok, prorok Natan, Jojadov syn Banaias, Keretania a Feletania isli dolu, posadili Salamuna na mulicu krala Davida a zaviedli ho ku Gihonu. Knaz Sadok vzal zo stanu roh s olejom a Salamuna pomazal. Potom trubili na trubu a vsetok lud volal: „Nech zije kral Salamun!“Potom vsetok lud vystupoval za nim, ludia hrali na flautach a radovali sa tak velmi, ze sa az zem pukala od ich jasotu. Adonias a vsetci pozvani, ktori boli s nim, dopoculi sa o tom, prave ked dokoncili hostinu. Ked Joab pocul zvuk truby, pytal sa: „Preco je cele mesto vzrusene?“Este hovoril a uz prisiel Jonatan, syn knaza Abiatara. Adonias povedal: „Pod! Si udatny muz a nesies dobry chyr. “Ale Jonatan odpovedal a vravel Adoniasovi: „Veru nie! Nas pan, kral David, ustanovil za krala Salamuna. Kral s nim poslal knaza Sadoka, proroka Natana, Jojadovho syna Banaiasa, Keretanov a Feletanov. Oni ho posadili na kralovu mulicu,potom ho knaz Sadok a prorok Natan pomazali v Gihone za krala a odtial ho viedli s radostou, takze sa vzrusilo cele mesto. To bol hluk, co ste poculi. Salamun uz aj zaujal kralovsky trona kralovi sluhovia uz aj prisli blahozelat nasmu kralovskemu panovi, Davidovi: »Nech tvoj Boh urobi meno Salamuna este zvucnejsim ako tvoje meno a jeho tron nech vyvysi vacsmi ako tvoj tron!« Pritom sa kral uklonil na lozku. Potom kral hovoril: »Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, ktory dal, aby som dnes na vlastne oci videl troniaceho na mojom trone!«“Tu sa vsetci Adoniasovi pozvani nalakali, zobrali sa a kazdy siel svojou cestou. Adonias sa vsak tak bal Salamuna, ze vstal a isiel sa chytit rohov oltara. Salamunovi oznamili: „Adonias sa boji krala Salamuna, preto sa chytil rohov oltara a hovori: »Nech sa mi dnes kral Salamun zaprisaha, ze neda svojho sluhu zabit mecom!«“Salamun odpovedal: „Ak bude statocny, vlasok mu nespadne na zem, ale ak sa zisti, ze je zly, zomrie. “Potom ho kral Salamun dal odviest od oltara dolu. Ked prisiel, vrhol sa pred Salamuna a Salamun mu povedal: „Chod domov!“Ked sa blizili dni Davidovej smrti, dal svojmu synovi Salamunovi tieto prikazy:„Ja idem cestou, ktorou ide cely svet; bud silny a vzmuz sa!Zachovavaj, co ziada Pan, tvoj Boh, kracaj jeho cestami, zachovavaj jeho zakony, prikazy, prava a nariadenia, ako je napisane v Mojzisovom zakone, aby si mal uspech vo vsetkom, co podniknes, a vsade, kde sa obratis. Aby Pan splnil slovo, ktore o mne povedal: »Ak si tvoji synovia budu davat pozor na svojej ceste a celym srdcom i celou dusou budu verne kracat predo mnou,« povedal, »nebude nikdy nik z tvojich odstraneny z tronu Izraela. «Potom vies sam, co mi urobil Joab, syn Sarvie, co urobil dvom velitelom izraelskeho vojska, Nerovmu synovi Abnerovi a Jeterovmu synovi Amasovi, ze ich zabil a v case mieru vylieval krv ako za vojny a nevinnou krvou poskvrnil opasok, ktory mam na pase, a obuv, ktoru mam na nohach. Urob podla svojho uvazenia, ale nedopust, aby jeho sediny zostupili pokojne do podsvetia!Synom Galaadcana Berzelaiho preukazuj blahosklonnost, nech su medzi tvojimi stolovymi spolocnikmi, lebo prave takto mi vysli v ustrety, ked som bol na uteku pred tvojim bratom Absolonom. Potom mas blizko seba Semeiho, syna Benjaminca Geru z Bahurim. On vrhal na mna najtvrdsiu kliatbu, ked som isiel do Mahanaimu. Potom mi prisiel v ustrety k Jordanu; vtedy som sa mu zaprisahal na Pana: »Nezabijem ta mecom!«Ale ty ho nenechaj bez trestu; ved si mudry clovek, vies, ako mas s nim nalozit, aby si jeho sediny skrvavene sprevadil do podsvetia. “Potom sa David ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Davidovom meste. Cas, ktory David kraloval nad Izraelom, je styridsat rokov. V Hebrone kraloval sedem rokov a v Jeruzaleme kraloval tridsattri rokov. Salamun nastupil na tron svojho otca Davida a jeho kralovstvo sa velmi upevnilo. Vtedy prisiel Hagitin syn Adonias za Salamunovou matkou Betsabe. Ona sa spytala: „Znamena tvoj prichod dobro?“ Odpovedal: „Dobro. “Potom povedal: „Chcel by som ti nieco povedat. “ Odpovedala: „Hovor!“A on vravel: „Ty vies, ze mne patrilo kralovstvo a cely Izrael cakal, ze ja budem kralom. Potom mi kralovstvo uniklo a pripadlo mojmu bratovi, pretoze mu ho urcil Pan. Teraz vsak mam k tebe len jedinu prosbu, neodmietni ma!“ Povedala mu: „Hovor!“I povedal: „Prihovor sa u krala Salamuna - ved teba neodmietne -, aby mi dal za manzelku Sunamitku Abisagu. “Betsabe mu odpovedala: „Dobre, prihovorim sa za teba u krala. “Potom Betsabe vosla ku kralovi Salamunovi prihovorit sa u neho za Adoniasa. Kral jej vstal v ustrety, uklonil sa jej a sadol si na tron. Pre kralovu matku postavili tron, posadila sa mu po pravicia vravela: „Jedinu malicku prosbu mam k tebe, neodmietni ma!“ Kral jej povedal: „Ziadaj si, matka, neodmietnem ta!“I povedala: „Nech dostane Sunamitku Abisagu tvoj brat Adonias za manzelku!“Kral Salamun povedal svojej matke: „Preco ty ziadas pre Adoniasa Sunamitku Abisagu? Ziadaj pre neho hned kralovstvo! Ved je mojim starsim bratom a s nim drzi knaz Abiatar a Joab, syn Sarvie!“Potom sa kral Salamun zaprisahal na Pana: „Toto nech mi urobi Boh a toto nech mi prida, ze sa Adonias touto recou vyslovil proti vlastnemu zivotu. A tak teraz ako zije Pan, ktory ma upevnil a posadil na tron mojho otca Davida a ktory mi podla svojho slubu zalozil dom, Adonias dnes zomrie!“Potom kral Salamun poveril Jojadovho syna Banaiasa a on mu zasadil smrtelny uder. Knazovi Abiatarovi kral povedal: „Chod do Anatotu na svoj majetok, lebo si synom smrti. Ale dnes ta nezabijem, lebo si pred mojim otcom Davidom nosil archu Pana, Jahveho, a znasal si vsetky utrapy, ktore znasal moj otec. “Takto Salamun odstranil Abiatara, aby nebol Panovym knazom, aby sa splnil Panov vyrok, ktory vyslovil v Sile proti domu Heliho. Ked tato zvest dosla k Joabovi - Joab sa totiz pridal k Adoniasovi a nepridal sa k Salamunovi -, bezal Joab k Panovmu stanku a chytil sa rohov oltara. Kralovi Salamunovi oznamili, ze Joab utiekol do Panovho stanku a je teraz vedla oltara. Vtedy Salamun poslal Jojadovho syna Banaiasa s rozkazom: „Chod, zotni ho!“Ked Banaias dosiel k Panovmu stanku, oslovil ho: „Kral rozkazuje: Pod von!“ Odpovedal: „Nie! Tu chcem zomriet!“ Banaias podal kralovi spravu: „Toto hovoril Joab, takto mi odpovedal. “Kral odvetil: „Urob, ako povedal! Zotni ho a pochovaj! Tak odstranis odo mna a od domu mojho otca nevinnu krv, ktoru vylial Joab. Nech Pan vrati jeho krv na jeho hlavu, lebo zotal dvoch spravodlivejsich a lepsich ludi, ako je sam, a bez vedomia mojho otca Davida ich zabil mecom: Nerovho syna Abnera, izraelskeho vojvodcu, a Jeterovho syna Amasu, judskeho vojvodcu. Nech jeho krv padne nazad na Joabovu hlavu a na hlavu jeho potomstva naveky. Davidovi vsak, jeho potomstvu, jeho domu a jeho tronu nech Pan daruje trvaly pokoj!“Potom isiel Jojadov syn Banaias hore, zotal ho a usmrtil. Pochovali ho v jeho domove na pusti. A kral postavil Jojadovho syna Banaiasa namiesto neho nad vojsko a knaza Sadoka kral postavil namiesto Abiatara. Potom dal kral zavolat Semeiho a povedal mu: „Postav si dom v Jeruzaleme, byvaj tam a neodid odtial nikde!Lebo len co sa vzdialis a prekrocis potok Kedron, vedz, ze urcite zomries, tvoja krv padne na tvoju hlavu. “Semei odpovedal kralovi: „Spravna rec! Ako povedal moj kralovsky pan, tak urobi tvoj sluha. “ A Semei byval dlhy cas v Jeruzaleme. Ale po troch rokoch Semeiovi usli dvaja otroci k Maachovmu synovi Achisovi, kralovi Getu. Semeiovi doniesli zvest: „Tvoji sluhovia su prave v Gete. “Nato sa Semei vybral, osedlal si osla a isiel do Getu k Achisovi hladat svojich otrokov. Ked Semei odisiel a priviedol z Getu svojich otrokov,oznamili Salamunovi, ze Semei odisiel z Jeruzalema do Getu a vratil sa. Kral dal zavolat Semeiho a povedal mu: „Nedal som ti prisahat na Pana a nevaroval som ta: »Len co vyjdes a odoberies sa hocikde, mozes byt isty, ze zomries!«? Vtedy si mi povedal: »Spravna rec, pocul som!«Nuz preco si nezadrzal prisahu danu na Pana a prikaz, ktory som ti dal?“Potom povedal kral Semeimu: „Ty poznas vsetko zlo - tvoje srdce si je toho vedome -, ktore si spachal proti mojmu otcovi Davidovi. Nuz nech Pan vrati tvoju zlobu na tvoju hlavu!Kral Salamun vsak nech je pozehnany a Davidov tron nech je vecne pevny pred Panom!“Kral dal prikaz Jojadovmu synovi Banaiasovi a on isiel a zasadil mu smrtelny uder. Tak sa kralovstvo upevnilo v Salamunovej ruke. Salamun sa dostal do pribuzenstva s faraonom, kralom Egypta. Vzal si faraonovu dceru a zaviedol ju do Davidovho mesta, kym nedokoncil stavbu svojho domu, Panovho domu a murov okolo Jeruzalema. Lenze lud obetoval na vysinach, lebo az po tieto dni nebol postaveny dom Panovmu menu. Salamun miloval Pana a kracal podla prikazov svojho otca Davida. Ibaze aj on obetoval a palil tymian na vysinach. Tak isiel kral do Gabaonu, aby tam obetoval, lebo to bola vyznamna vysina. Salamun obetoval na tamojsom oltari tisic celopalov. V Gabaone sa Pan v noci vo sne zjavil Salamunovi a Boh povedal: „Ziadaj si, co ti mam dat!“Salamun odpovedal: „Ty si mojmu otcovi Davidovi preukazal velku priazen, pretoze kracal pred tebou verne, spravodlivo a so srdcom obratenym k tebe. A tuto priazen si mu zachoval, ved si mu dal syna, ktory sedi na jeho trone, ako je tomu dnes. Teraz vsak, Pane, moj Boze, ty si ustanovil svojho sluhu za krala namiesto mojho otca Davida. Ale ja som maly chlapec, neviem, co si pocat. A pritom stoji tvoj sluha uprostred tvojho ludu, ktory si si vyvolil, ludu pocetneho, ktory pre mnozstvo nemozno spocitat ani odhadnut. Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorne, aby spravoval tvoj lud a rozlisoval medzi dobrym a zlym. Ved ktoze by (inac) mohol spravovat tento tvoj pocetny lud?“Panovi sa pacilo, ze si Salamun ziadal tuto vec. Preto mu Boh povedal: „Pretoze si si ziadal tuto vec a neziadal si si dlhy vek, ani si si neziadal bohatstvo, ani si neziadal zivot svojich nepriatelov, ale si si ziadal chapavost, aby si pochopil pravo,urobim ti podla ziadosti: Hla, dam ti srdce mudre a chapave, takze tebe podobneho nebolo pred tebou a takeho, ako si ty, nebude ani po tebe. Ale dam ti aj to, co si neziadal, aj bohatstvo, aj slavu, takze ti po vsetky tvoje dni nebude podobneho medzi kralmi. A ak zachovavanim mojich ustanoveni a mojich prikazov budes kracat po mojich cestach, ako kracal tvoj otec David, dam ti (aj) dlhy vek. “Ked sa Salamun prebudil, hla, bol to iba sen! Potom isiel do Jeruzalema, stal si pred Panovu archu zmluvy, obetoval celopaly, priniesol pokojne obety a pre cele svoje sluzobnictvo usporiadal hostinu. V tom case prisli ku kralovi dve neviestky a predstupili pred neho. Jedna zo zien povedala: „S dovolenim, pane, ja a tato zena byvame v tom istom dome. I porodila som pri nej v dome. Na treti den po mojom zlahnuti porodila aj tato zena. Boli sme spolu a v dome nebol s nami nik cudzi; iba my dve sme boli v dome. V noci zomrel syncek tejto zeny, lebo ho prilahla. Vprostred noci vstala, vzala spovedla mna mojho syna, ked tvoja sluzobnica spala, a polozila si ho na prsia, svojho mrtveho syna vsak polozila na moje prsia. Ked som rano vstala a chcela som nadojcit svojho syna, bol mrtvy. Ale ked som sa nan dobre pozrela za vidna, nebol to moj syn, ktoreho som porodila. “Ale druha zena povedala: „Nie, naopak, zivy je moj syn a mrtvy je tvoj syn. “ A ta zasa vravela: „Nie, ale mrtvy je tvoj syn a zivy je moj syn. “ A dohovarali sa pred kralom. Nato kral povedal: „Tato vravi: »Tento zivy je moj syn a mrtvy je tvoj syn. « A ta hovori: »Nie, ale mrtvy je tvoj syn a zivy je moj syn. «“Tu rozkazal kral: „Doneste mi mec!“ Doniesli mec pred kralaa kral povedal: „Pretnite zive dieta na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!“Nato zena, ktorej syn bol zivy, povedala kralovi, lebo sa pohla jej laska k vlastnemu dietatu: „S dovolenim, pane! Dajte jej zive dieta, a nezabijajte ho!“ Druha vsak vravela: „Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!“Nato sa ozval kral a povedal: „Dajte tamtej zive dieta a nezabijajte ho, ona je jeho matkou. “Cely Izrael sa dopocul o rozsudku, ktory vyniesol kral, a bali sa krala, lebo vedeli, ze je v nom Bozia mudrost, ked vynasa rozsudok. Takto sa stal Salamun kralom nad celym Izraelom. A toto boli jeho kniezata: Sadokov syn Azarias bol velknaz. Sisovi synovia Elihoref a Ahia boli pisari, Ahiludov syn Jozafat bol kancelar,Jojadov syn Banaias bol nad vojskom, Sadok a Abiatar boli knazmi,Natanov syn Azarias bol nad spravcami a Natanov syn Zabud (knaz) bol kralov priatel. Ahisar bol spravca domu a Abdov syn Adoniram bol nad robotami. Salamun mal dvanast spravcov nad celym Izraelom. Oni zasobovali krala a jeho dom. Kazdy mesiac v roku sa jeden staral o zasobovanie. Toto boli ich mena: Hurov syn… v Efraimskom pohori, …… Dekarov syn v Makese, v Salebim, v Betsamesi, Elone a Bethanane. … Hesedov syn v Arubote. Jemu patrilo Socho a cela krajina Eferu. Abinadabov syn… mal cele pohorie Doru. Jeho manzelkou bola Salamunova dcera Tafet. Ahiludov syn Bana: Tanak, Magedo a cely Betsan, ktory lezi pri Sartane pozdola Jezraelu, od Betsanu po Abelmehulu az za Jekmam. Gaberov syn…: Ramot v Galaade, jemu patrili dediny Manassesovho syna Jaira, ktore boli v Galaade, jemu patril okres Argob, ktory je v Basane, sestdesiat velkych miest s murmi a kovovymi zavorami. Adov syn Ahinadab v Mahanaime. Ahimas v Neftali; aj on si vzal za manzelku Salamunovu dceru Basematu. Husiho syn Bana v Aseri a Balote. Farueho syn Jozafat v Isacharovi. Elov syn Semei u Benjamina. Uriho syn Gaber v Gadovej krajine, v krajine amorejskeho krala Sehona a basanskeho krala Oga. A jeden spravca nad celou krajinou. Judovcov a Izraelitov bolo poctom tak vela ako piesku pri mori; jedli, pili a radovali sa. Salamun vladol nad vsetkymi kralovstvami od Rieky az po krajinu Filistincov a az po hranice Egypta. Donasali mu dary a sluzili Salamunovi po vsetky dni jeho zivota. Potravy pre Salamuna bolo na kazdy den: tridsat korov jemnej a sestdesiat korov (obycajnej) muky,desat kusov vykrmeneho hovadzieho dobytka, dvadsat kusov hovadzieho dobytka z pase, sto oviec, okrem jelenov, gaziel, antilop a vykrmenej hydiny. Lebo on vladol nad celym Zariecim od Tafsy az po Gazu, nad vsetkymi kralmi Zariecia, a mal pokoj od vsetkych okolitych susedov. Judovci a Izraeliti byvali teda v bezpeci, kazdy pod svojim vinicom a pod svojim figovnikom od Danu az po Bersabe po vsetky Salamunove dni. Salamun mal styritisic jasiel pre kone do svojich vozov a dvanasttisic jazdcov. Spomenuti spravcovia zasobovali krala Salamuna a vsetkych, co mali pristup k stolu krala Salamuna, kazdy svoj mesiac. Nedopustili, aby nieco chybalo. Aj slamu a jacmen pre kone a tazne zvierata dodali na miesto, kde ktore boli, kazdy podla poradia. Boh ustedril Salamunovi mudrost a rozvahu vo velmi velkej miere, aj sirku srdca, ako je piesku na morskom brehu. Salamunova mudrost bola vacsia ako mudrost vsetkych synov Vychodu a vsetka mudrost Egypta. Bol mudrejsi od vsetkych ludi, od Ezrahitu Etana, od Hemana, od Maholovych synov Chalkola a Dordu, takze sa o nom hovorilo u vsetkych okolitych narodov. Povedal tritisic prislovi a piesni mal tisic a pat. Hovoril o stromoch, od libanonskeho cedru az po yzop, ktory vyrasta z muru, hovoril tiez o zvieratach, o vtakoch, o plazoch a o rybach. Zo vsetkych narodov prichadzali pocuvat Salamunovu mudrost, od vsetkych kralov zeme, ktori poculi o jeho mudrosti. Hiram, kral Tyru, poslal k Salamunovi svojich sluhov, lebo sa dopocul, ze jeho pomazali za krala namiesto jeho otca. Hiram bol totiz vzdy priatelom Davida. Nato poslal Salamun k Hiramovi s odkazom:„Ty vies, ze moj otec nemohol postavit dom menu Pana, svojho Boha, pre vojny, ktore ho zaneprazdnili, kym ich Pan nepolozil pod chodidlo jeho noh. Teraz vsak mi dal Pan, moj Boh, pokoj dookola; niet odporcu a niet nebezpecenstva. Preto som si zaumienil postavit dom menu Pana, svojho Boha, ako Pan povedal mojmu otcovi Davidovi: »Tvoj syn, ktoreho namiesto teba posadim na tvoj tron, on postavi mojmu menu dom. «Vydaj teda rozkaz, aby pre mna narubali na Libanone cedrov! Moji ludia budu s tvojimi ludmi. Tvojim ludom dam taku mzdu, aku povies; ved vies, ze u nas niet nikoho, kto by vedel tak stinat stromy ako Sidonci. “Ked Hiram pocul Salamunov odkaz, velmi sa zaradoval a povedal: „Nech je dnes zvelebeny Pan, ktory dal Davidovi mudreho syna nad tymto pocetnym ludom. “Preto poslal Hiram Salamunovi odkaz: „Vzal som na vedomie, co si mi odkazal. Vo veci cedrovych a jedlovych brvien urobim vsetko podla tvojho zelania. Moji ludia ich poznasaju z Libanonu k moru, ja ich dam po mori pltami splavit na miesto, ktore mi oznacis. Tam ich dam vylozit a ty si ich prevezmes. Ale aj ty spln moje zelanie a dodaj potraviny pre moj dom!“Hiram teda dodal Salamunovi cedroveho a jedloveho dreva, kolko chcel. A Salamun dodal Hiramovi dvadsattisic korov psenice na pokrm pre jeho dom a dvadsat korov drveneho oleja. Toto dodaval Salamun Hiramovi kazdy rok. Boh dal Salamunovi mudrost, ako mu prislubil, takze medzi Hiramom a medzi Salamunom panoval pokoj a uzavreli medzi sebou zmluvu. Potom priviedol kral Salamun robotnikov z celeho Izraela, bolo ich tridsattisic muzov. Poslal ich na Libanon v mesacnych smenach po desattisic. Mesiac boli na Libanone a dva mesiace doma. Nad robotami bol Adoniram. Dalej mal Salamun sedemdesiattisic nosicov bremien a osemdesiattisic kamenarov vo vrchoch,okrem Salamunovych hlavnych dozorcov, ktori prace viedli, poctom tritisictristo, a ktori dozerali na pracujucich ludi. A kral rozkazal, aby lamali velke kamene, vzacne kamene, aby boli zaklady domu z kvadrov. Otesavali ich Salamunovi kamenari, Hiramovi kamenari a Giblejci. Takto prihotovili drevo a kamene na stavbu chramu. V styristoosemdesiatom roku po vychode synov Izraela z egyptskej krajiny, vo stvrtom roku Salamunovho kralovania nad Izraelom, v mesiaci ziv - to je druhy mesiac - zacal stavat Panovi dom. Dĺzka chramu, ktory kral Salamun staval Panovi, bola sestdesiat laktov, jeho sirka dvadsat a jeho vyska tridsat laktov. Predsien pred budovou chramu mala dĺzku dvadsat laktov pred sirkou chramu, sirku desat laktov pred dĺzkou chramu. Na chrame dal urobit husto zamrezovane okna. K murom domu dookola primuroval pristavby, k murom domu okolo budovy aj pribytku a dookola vybudoval poschodia. Spodna pristavba bola pat laktov siroka, stredna sest laktov siroka a tretia sedem laktov siroka, lebo na muroch chramu urobil zvonku dookola vystupky, aby nemusel rypat mury domu. Ked stavali chram, stavali ho z hotovych kamenov z kamenolomu, takze kladiva, kresacky a vobec zelezne nastroje nebolo pocut v chrame, ked ho stavali. Vchod do spodnej pristavby bol po pravej strane chramu, tocite schody viedli do strednej a zo strednej do tretej. Ked dokoncil vymurovanie domu, pokryl ho cedrovymi hradami a doskami. Pristavby k celemu domu primuroval vo vyske pat laktov a spojil ich s domom cedrovymi hradami. Vtedy Pan oslovil Salamuna:„O tomto dome, ktory mi stavias, (vedz): Ak budes kracat podla mojich prikazani, plnit moje ustanovenia a zachovavat vsetky moje prikazy a budes sa podla nich riadit, na tebe splnim svoje prislubenia, ktore som dal tvojmu otcovi Davidovi. Budem byvat uprostred synov Izraela a neopustim svoj lud izraelsky. “Salamun teda staval chram a dokoncil ho. Steny chramu znutra oblozil cedrovymi doskami. Od podlahy domu az po hrady stropu ich oblozil drevom a dlazku domu vylozil jedlovymi doskami. Dvadsat laktov od zadneho muru domu postavil z cedrovych dosiek priecku od dlazky az po hrady. Tak vytvoril vnutri pribytok, cize velsvatynu. Sam chram pred nou bol dlhy styridsat laktov. Znutra bol teda dom cedrovy s rezbami kolokvintovych ruzic a pootvorenych kvetov. Vsetko bolo z cedra, kamen vidiet nebolo. Dnu, vnutri domu, urobil pribytok, kde mali ulozit Panovu archu zmluvy. Pribytok bol dvadsat laktov dlhy, dvadsat laktov siroky a dvadsat laktov vysoky. Obtiahol ho rydzim zlatom a urobil oltar z cedroveho dreva pred pribytok. Potom Salamun obtiahol aj chram znutra rydzim zlatom a platne pripevnil zlatymi klincami. A tak cely dom obtiahol zlatom, uplne cely dom. Aj cely oltar, ktory bol pred pribytkom, obtiahol zlatom. Potom dal v pribytku urobit dvoch cherubov z olivoveho dreva. Ich vyska bola desat laktov. Pat laktov bolo jedno kridlo a pat laktov druhe kridlo cheruba: desat laktov od konca jedneho kridla po koniec druheho kridla. Aj druhy cherub mal desat laktov; obaja cherubi mali rovnake rozmery a rovnaky tvar. Jeden cherub mal vysku desat laktov a takisto aj druhy cherub. Cherubov umiestil dnu, do najvnutornejsieho domu. Cherubi mali roztiahnute kridla: kridlo jedneho sa dotykalo steny a kridlo druheho cheruba sa dotykalo druhej steny a vprostred chramu sa im kridla dotykali vzajomne. Aj cherubov obtiahol zlatom. Na vsetky steny chramu dookola dal povyrezavat rezby v podobe cherubov, paliem a polootvorenych kvetov vo vnutornej i vonkajsej budove. Aj podlahu domu obtiahol zlatom vo vnutornej i vonkajsej budove. Na vchod do pribytku urobil dvere z olivoveho dreva, veraje boli patuholnikove. Obe kridla dveri boli z olivoveho dreva. Dal na ne povyrezavat rezby v podobe cherubov, paliem a polootvorenych kvetov a obtiahol ich zlatom; totiz cherubov i palmy potiahol zlatom. Podobne dal do vchodu budovy urobit ram z olivoveho dreva, ale stvoruholnikovy,a dvoje dveri z jedloveho dreva; obidve kridla dveri boli dvojite a otocne. Dal na ne povyrezavat cherubov, palmy a polootvorene kvety a obtiahol ich zlatom, ktore tesne priliehalo na rezby. Potom postavil vnutorne nadvorie: tri vrstvy kvadrov a vrstvu cedroveho dreva. Vo stvrtom roku v mesiaci ziv boli polozene zaklady Panovho domu. A v jedenastom roku v mesiaci bul - to je osmy mesiac - bol dom dokonceny so vsetkym svojim naradim a prislusenstvom. Staval ho sedem rokov. Svoj dom staval Salamun trinast rokov, kym dokoncil cely dom. Postavil aj Libanonsky lesny dom, sto laktov dlhy, patdesiat laktov siroky a tridsat laktov vysoky, na styroch radoch cedrovych stĺpov a na stĺpoch boli cedrove tramy. Kryty bol cedrovym drevom zhora na hradach, ktore lezali na styridsiatich piatich stĺpoch, po patnast v jednom rade. Hrady boli v troch radoch a tri razy bolo okno proti oknu. Vsetky dvere a okna mali stvoruholnikove ramy a tri razy bolo okno proti oknu. Potom urobil stĺpovu sien v dĺzke patdesiatich a v sirke tridsiatich laktov s predsienou, pred ktorou boli stĺpy a prikrov. Dalej urobil tronnu sien, v ktorej sudil: teda sudna sien bola od podlahy az po strop oblozena cedrovym drevom. Aj dom, v ktorom mal byvat, na inom dvore, dnu dalej od tej siene, bol stavany podla nej. Podla tejto siene postavil aj dom faraonovej dcere, ktoru si Salamun vzal. Vsetko to bolo zo vzacnych kamenov znutra i zvonku, z kvadrov pripilenych pilou na mieru od zakladu az po rimsu a zvonku az po velky dvor. Zaklady boli polozene zo vzacnych kamenov, z velkych kamenov, z kamenov desatlaktovych a z kamenov osemlaktovych. Na tom boli drahe kamene podla miery kvadrov a cedrove drevo. Velke nadvorie dookola malo tri vrstvy kvadrov a vrstvu cedrovych brvien. Podobne to bolo na vnutornom nadvori Panovho domu a na nadvori palaca. Potom dal Salamun poslami priviest Hirama z Tyru. Bol to syn matky - vdovy z Neftaliho kmena, jeho otec bol Tyrcan, kovac. Bol plny mudrosti, chapavosti a skusenosti v akychkolvek pracach z kovu. Prisiel ku kralovi Salamunovi a porobil mu vsetky prace. Ulial dva kovove stĺpy. Vyska jedneho stĺpa bola osemnast laktov. Obopala by ho dvanastlaktova stuha. Jeho hrubka bola styri prsty a bol duty. Taky isty bol aj druhy stĺp. Dalej urobil dve hlavice, ktore mali prist na vrch stĺpov. Boli uliate z kovu. Vyska jednej hlavice bola pat laktov a pat laktov bola aj vyska druhej hlavice. Zo snurok spletenych v podobe retiazok urobil mriezkovanie na hlavice, co boli na vrchu stĺpov, jedno mriezkovanie na jednu hlavicu a druhe mriezkovanie na druhu hlavicu. Urobil granatove jablka, a to vo dvoch radoch okolo kazdeho mriezkovania, aby zakryl hlavice, co boli na vrchu stĺpov. To iste urobil aj na druhej hlavici. Hlavice, co boli na stĺpoch v predsieni, mali tvar lalie, styri lakte. Hlavice boli na stĺpoch… Granatovych jabĺk bolo dvesto v radoch okolo hlavice. Stĺpy postavil do predsiene chramu. Jeden stĺp postavil na pravu stranu a dal mu meno Jakin, druhy stĺp postavil na stranu lavu a dal mu meno Boaz. Hore na stĺpoch bol tvar lalie. A tak bolo dokoncene zhotovenie stĺpov. Potom urobil more z liatiny, desat laktov od jedneho okraja k druhemu, dookola okruhle, pat laktov vysoke; dookola ho mohla obopat tridsatlaktova stuha. Pod okrajom dookola ho ozdobovali kolokvinty, desat na jeden laket. Kolokvinty boli v dvoch radoch, boli uliate pri zlievani. Stalo na dvanastich bykoch: tri boli obratene na sever, tri boli obratene na zapad, tri boli obratene na juh a tri boli obratene na vychod. More bolo hore na nich. Vsetky boli zadnou castou obratene dnu. Bolo na dlan hrube a jeho okraj bol ako okraj kalicha, podobny laliovemu kvetu. Pojalo dvetisic batov. Potom urobil desat kovovych podstavcov. Kazdy podstavec bol styri lakte dlhy, styri lakte siroky a tri lakte vysoky. Podstavce boli robene takto: Mali polia a polia boli medzi latkami. Na poliach, ktore boli medzi latkami, boli levy, byky a cherubi, podobne aj na latkach. Ako nad, tak aj pod levmi a bykmi boli vence: kovacska robota. Kazdy podstavec mal styri kovove kolesa a kovove osi. Na styroch rohoch mali vybezky. Vybezky boli uliate pod umyvadlom…Aj na usti podstavca boli vypukle prace; ustie bolo okruhle ako valec, robene za podstavec, na poldruha lakta. Polia vsak boli stvoruholnikove, nie okruhle. Styri kolesa boli pod polami, osi kolies boli na odstavci. Vyska kazdeho kolesa bola jeden a pol lakta. Kolesa boli robene ako kolesa voza, ich osi, bahry, spice a hlavy boli vsetky uliate. Na styroch rohoch jednotlivych podstavcov boli styri vybezky. Vybezky boli spolu s podstavcom. Na vrchu podstavca dookola bolo cosi okruhle (na vrchu podstavca). Jeho osi a polia tvorili s nim celok. Na jeho polia, drzadla a latky vyryl cherubov, levy a palmy oproti sebe. Takto zhotovil desat podstavcov. Vsetky boli rovnako uliate, mali rovnake rozmery a rovnaky tvar. Potom urobil desat kovovych umyvadiel, obsah kazdeho umyvadla bol styridsat batov, kazde umyvadlo bolo na styri lakte. Na kazdy z desiatich podstavcov prislo jedno umyvadlo. Z umyvadiel umiestnil pat po pravej strane chramu a pat po lavej strane. More umiestil po pravej strane chramu, smerom juhovychodnym. Potom Hiram zhotovil hrnce, zmetaky a kropace. Tak Hiram dokoncil vsetky prace, ktore robil kralovi Salamunovi pre Panov dom:dva stĺpy, dve kuzelovite hlavice, co boli na vrchoch dvoch stĺpov, dve mriezkovania na pokrytie dvoch kuzelovitych hlavic, co boli na vrchu stĺpov,styristo granatovych jabĺk na dve mriezkovania, po dva rady granatovych jabĺk na obe mriezkovania na pokrytie dvoch kuzelovitych hlavic, co boli na vrchu stĺpov,desat podstavcov a desat umyvadiel na podstavce,jedno more a dvanast bykov pod more. Potom hrnce, zmetaky a kropace. Vsetky tieto predmety, ktore Hiram robil kralovi Salamunovi pre Panov dom, boli z leskleho kovu. Kral ich dal uliat v oblasti Jordanu v hlinitej zemi medzi Sochotom a Sartanom. Potom Salamun vsetko naradie ulozil. Vahu kovu pre velke mnozstvo nezistovali. Salamun dal tiez zhotovit vsetko naradie, ktore bolo v Panovom dome: zlaty oltar, zlaty stol, na ktorom boli predkladne chleby,dalej svietniky z rydzeho zlata, pat na pravu a pat na lavu stranu pred pribytok, kvety, lampy a klieste zo zlata,case, noze, kropace, maziare a kadidelnice z rydzeho zlata, capy na dvere vnutornej miestnosti, velsvatyne, a na dvere svatyne zo zlata. Ked boli hotove vsetky prace, ktore dal kral Salamun previest v Panovom dome, doniesol Salamun posvatne dary svojho otca Davida, striebro, zlato a nacinie a ulozil to v pokladnici Panovho domu. Vtedy Salamun zhromazdil starsich Izraela a vsetkych predstavenych kmenov, kniezata izraelskych rodov ku kralovi Salamunovi do Jeruzalema, aby vyniesli Panovu archu zmluvy z Davidovho mesta, zo Siona. Zhromazdili sa teda ku kralovi Salamunovi vsetci Izraeliti vo sviatok v mesiaci etanim, to je siedmy mesiac. Ked prisli vsetci starsi Izraela, vzali knazi archua vyniesli Panovu archu, stan zhromazdenia a vsetko posvatne nacinie, ktore bolo v stane. Niesli to knazi a leviti. Kral Salamun a s nim cele zhromazdenie Izraelitov, ktore sa k nemu pred archou zislo, obetovali tolko oviec a hovadzieho dobytka, ze ich pre mnozstvo nebolo mozno spocitat alebo odhadnut. A knazi priniesli Panovu archu zmluvy na jej miesto, do pribytku chramu, do velsvatyne, pod kridla cherubov. Lebo cherubini rozprestierali kridla nad stanovistom archy, takze cherubini zakryvali zhora archu a jej zrde. Zrde boli take dlhe, ze ich konce bolo vidiet zo svatyne spred pribytku, zvonku ich vsak vidiet nebolo. Tam su po dnesny den. V arche nebolo nic, iba dve kamenne tabule, ktore ta vlozil Mojzis na Horebe, ked Pan uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich vychode z egyptskej krajiny. Ked knazi vysli zo svatyne, Panov dom naplnil oblak,takze sa knazi pre oblak nemohli postavit do sluzby, lebo Panov dom naplnila Panova slava. Vtedy Salamun povedal: „Pan povedal, ze bude byvat v oblaku. Rad som ti postavil dom za pribytok, miesto, kde mas byvat naveky. “Potom sa kral obratil a pozehnal cele zhromazdenie Izraelitov. Cele izraelske zhromazdenie stalo. Hovoril: „Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, ktory vlastnou rukou splnil slub, co dal vlastnymi ustami mojmu otcovi Davidovi, ked hovoril:»Odo dna, ked som vyviedol svoj izraelsky lud z Egypta, nevyvolil som si ani v jednom z kmenov Izraela miesto, aby mi tam postavili dom, v ktorom by prebyvalo moje meno. Ale vyvolil som si Davida, aby stal nad mojim ludom, Izraelom. «Moj otec David zamyslal postavit dom menu Pana, Izraelovho Boha. Ale Pan povedal mojmu otcovi Davidovi: »Ked si zamyslal postavit mojmu menu dom, tvoj umysel bol dobry. Lenze nie ty postavis ten dom, ale tvoj syn, ktory vyjde z tvojich bedier; on postavi mojmu menu dom. «A Pan splnil svoj slub, ktory dal. Nastupil som na miesto svojho otca Davida, zaujal som tron Izraela, ako Pan povedal, a postavil som dom menu Pana, Izraelovho Boha. A tam som pripravil miesto arche, v ktorej je Panova zmluva, co uzavrel s nasimi otcami, ked ich vyviedol z egyptskej krajiny. “Potom si Salamun stal v pritomnosti celeho zastupu Izraelitov pred Panov oltar, rozprestrel dlane k nebua povedal: „Pane, Boze Izraela, niet tebe podobneho Boha ani hore na nebi, ani dolu na zemi; ty zachovavas zmluvu a priazen k svojim sluhom, ktori celym svojim srdcom kracaju pred tebou. Ty si svojmu sluhovi, mojmu otcovi Davidovi splnil slub, ktory si mu dal. Co si mu svojimi ustami povedal, svojimi rukami si splnil, ako dokazuje dnesny den. Teraz teda, Pane, Boze Izraela, spln svojmu sluhovi, mojmu otcovi Davidovi, co si mu slubil, ked si povedal: »Nikdy ti nebude chybat predo mnou muz, ktory zasadne na tron Izraela, ak si budu tvoji synovia davat pozor na svoju cestu a kracat predo mnou tak, ako si kracal predo mnou ty!«A teraz, Boze Izraela, nech sa uskutocnia tvoje sluby, ktore si dal svojmu sluhovi, mojmu otcovi Davidovi!Ci naozaj bude Boh byvat na zemi? Ved nebesa a nebesa nebies ta nemozu obsiahnut, o kolko menej potom tento dom, ktory som postavil!Ale obrat sa k modlitbe svojho sluhu a k jeho prosbe, Pane, moj Boze, a vyslys volanie a modlitbu, ktoru ti tvoj sluha dnes predklada:Aby tvoje oci v noci i vo dne boli otvorene nad tymto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: »Tam bude moje meno!« Aby si vypocul modlitbu, ktoru sa bude tvoj sluha modlit na tomto mieste. Aby si vypocul prosbu svojho sluhu a svojho ludu, Izraela, ktoru sa bude modlit na tomto mieste. Ty pocujes na mieste, kde byvas, v nebi, a ked pocujes, aj odpustis. Ked sa niekto previni proti svojmu bliznemu a vynesu proti nemu kliatbu, aby ho donutili k prisahe, a pride prisahat pred oltar v tomto dome,ty vypocuj v nebi, zasiahni a rozsud medzi svojimi sluhami: vinnika odsud a jeho ciny mu uval na hlavu, nevinneho vsak oslobod a naloz s nim podla jeho spravodlivosti!Ked nepriatel porazi tvoj lud, Izrael, pretoze sa previnil proti tebe, ale obrati sa k tebe, bude vzdavat chvalu tvojmu menu, bude sa k tebe modlit a prosit teba v tomto dome,ty vypocuj v nebi a odpust vinu svojmu ludu, Izraelu, a prived ho spat do krajiny, ktoru si dal jeho otcom!Ked bude nebo zavrete a nebude dazda, pretoze sa previnili proti tebe, ale budu sa modlit na tomto mieste, budu vzdavat chvalu tvojmu menu a odvratia sa od svojho hriechu, lebo ich tresces,ty vypocuj v nebi, odpust vinu svojim sluhom a svojmu ludu, Izraelu, nauc ich dobrej ceste, ktorou maju ist, a daj dazda svojej krajine, ktoru si dal za dedicstvo svojmu ludu. Ak bude v krajine hlad, ak bude mor, ak bude upal, snet, kobylky a hmyz; ked bude nepriatel dorazat na jej brany, alebo akakolvek rana a choroba,kazdu modlitbu a kazdu prosbu, ktoru prednesie ktokolvek z celeho tvojho ludu, Izraela - ved kazdy pozna ranu svojho srdca -, a vystrie dlane k tomuto domu,ty vypocuj na nebi, na mieste, kde byvas, a odpust! Zasiahni a daj kazdemu podla jeho cesty, ved poznas jeho srdce. Lebo len ty poznas srdce synov cloveka. Aby sa ta bali cely cas, co budu zit v krajine, ktoru si dal nasim otcom. Ale aj cudzinca, ktory nie je z tvojho ludu, Izraela, a kvoli tvojmu menu pride z dalekej krajiny -ved pocuju o tvojom velkom mene, o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene - a pride sa modlit do tohto domu,ty vyslys na nebi, na mieste, kde byvas, a urob vsetko, o co bude cudzinec k tebe volat, aby poznali vsetky narody zeme tvoje meno, aby si ta ctili ako tvoj lud, Izrael, a aby sa dozvedeli, ze sa tento dom, ktory som postavil, vola podla tvojho mena!Ak vytiahne tvoj lud do boja proti svojmu nepriatelovi, nech ich posles ktorymkolvek smerom, ale budu sa modlit k Panovi smerom k mestu, ktore si si vyvolil, a k domu, ktory som postavil tvojmu menu,ty vyslys v nebi ich modlitbu a ich prosbu a vysluz im pravo!Ak sa prehresia proti tebe - ved niet cloveka, ktory by sa neprehresil - a budes sa na nich hnevat a vydas ich nepriatelovi a ich premozitelia ich odvedu do zajatia, do nepriatelskej krajiny, ci uz dalekej a ci blizkej,ale vstupia do seba v krajine, v ktorej budu zajati, obratia sa a v krajine svojich premozitelov sa budu modlit k tebe a budu hovorit: »Zhresili sme, prevratene a bezbozne sme konali,«ak sa teda v krajine svojich nepriatelov, ktori ich zajali, celym svojim srdcom a celou svojou dusou obratia k tebe a budu sa k tebe modlit smerom k svojej krajine, ktoru si dal ich otcom, k mestu, ktore si si vyvolil, a k domu, ktory som postavil tvojmu menu,ty na nebi, na mieste, kde byvas, vyslys ich modlitbu a ich prosbu a vysluz im pravo!A odpust svojmu ludu, cim sa proti tebe prehresil, vsetku ich nevernost, ktorej sa proti tebe dopustili, a popraj im, aby nasli milost u svojich premozitelov, aby sa zlutovali nad nimi!Ved je to tvoj lud a tvoje dedicstvo, ktore si vyviedol z Egypta, zo zeleznej pece. Nech su tvoje oci otvorene na prosbu tvojho sluhu a na prosbu tvojho ludu, Izraela, a vyslys ich vo vsetkom, o co budu volat k tebe!Ved ty si si ich oddelil za dedicstvo zo vsetkych narodov zeme, ako si povedal prostrednictvom svojho sluzobnika Mojzisa, ked si, Pane, Jahve, vyviedol nasich otcov z Egypta. “Ked sa Salamun domodlil do konca tuto prosebnu modlitbu k Panovi, vstal od Panovho oltara, kde klacal na kolenach a dlane mal rozprestrete k nebu. Postavil sa a velkym hlasom pozehnal cely zastup slovami:„Nech je zvelebeny Pan, ktory podla vsetkych svojich prislubeni dal odpocinok svojmu ludu, Izraelu! Zo vsetkych jeho krasnych prislubov, ktore dal prostrednictvom svojho sluzobnika Mojzisa, nezostal ani jeden nesplneny. Nech je Pan, nas Boh, s nami, ako bol s nasimi otcami, nech nas neopusti a neodsoti!Nech nase srdcia nakloni k sebe, aby sme zachovavali vsetky jeho prikazy, predpisy a nariadenia, ktore dal nasim otcom!Tieto moje slova, ktorymi som Pana uprosoval, nech su v blizkosti Pana, nasho Boha, vo dne i v noci, aby podla potreby kazdeho dna vysluzil pravo svojmu sluhovi a svojmu ludu, Izraelu,aby sa dozvedeli vsetky narody zeme, ze Pan je Boh a nik iny!A nech vase srdce cele patri Panovi, nasmu Bohu, aby ste kracali podla jeho predpisov a zachovavali jeho prikazy ako dnes. “Potom kral a s nim cely Izrael obetoval pred Panom obety. A Salamun dal zabit na pokojnu obetu, ktoru priniesol Panovi, dvadsatdvatisic kusov hovadzieho dobytka a stodvadsattisic oviec. Kral a vsetci synovia Izraela zasvatili dom Panovi. V ten den kral posvatil aj stred nadvoria, ktore bolo pred Panovym domom, lebo tam obetoval celopaly, nekrvave obety a tuk pokojnych obiet, lebo kovovy oltar, ktory bol pred Panom, bol maly na to, aby bol mohol pojat celopaly, nekrvave obety a tuk pokojnych obiet. V tom istom case slavil Salamun sviatky a s nim cely Izrael - velke zhromazdenie od vchodu do Ematu az po Egyptsky potok - pred Panom, nasim Bohom, sedem dni a sedem dni, spolu strnast dni. Na osmy den prepustil lud. I odobrali sa od krala a isli do svojich stanov nateseni a dobrej vole pre vsetky dobrodenia, ktore Pan preukazal svojmu sluhovi Davidovi a svojmu ludu, Izraelu. Ked Salamun dokoncil stavbu Panovho domu, kralovskeho palaca a vsetkeho, po com Salamun tuzil a ziadal si urobit,zjavil sa Pan Salamunovi druhy raz tak, ako sa mu zjavil v Gabaone. A Pan mu povedal: „Vypocul som modlitbu a prosbu, ktoru si mi predlozil. Posvatil som tento dom, ktory si postavil, navzdy som don polozil svoje meno; moje oci a moje srdce tam budu neprestajne. A ak ty budes kracat predo mnou, ako v prostote a priamosti srdca kracal tvoj otec David, ak urobis vsetko, co som ti prikazal, a zachovas vsetky moje predpisy a nariadenia,upevnim navzdy tron tvojho kralovstva nad Izraelom, ako som prislubil tvojmu otcovi Davidovi: »Nebude ti chybat muz na trone Izraela. «Ak sa vsak vy a vasi synovia odvratite odo mna a nebudete zachovavat moje prikazy a moje predpisy, ktore som vam dal, a pojdete sluzit inym bohom a budete sa im klanat,vyhubim Izrael z povrchu zeme, ktoru som im dal, a dom, ktory som zasvatil svojmu menu, odvrhnem od svojej tvare, takze Izraeliti budu za prislovie a na posmech medzi vsetkymi narodmi. A tento dom bude zrucaniskom. Kazdy, kto prejde popri nom, zhrozi sa a zahvizdne. A budu sa pytat: »Preco to urobil Pan tejto krajine a tomuto domu?«A odpovedia: »Preto, ze opustili Pana, svojho Boha, ktory vyviedol ich otcov z Egypta, a chopili sa inych bohov, klanali sa im a sluzili im. Preto Pan priviedol na nich vsetko toto nestastie. «“Po dvadsiatich rokoch, co Salamun staval dva domy, Panov dom a kralovsky dom,a Hiram, kral Tyru, dodaval Salamunovi cedrove a jedlove drevo, zlato a vsetko, ako chcel, dal kral Salamun Hiramovi dvadsat miest v galilejskej krajine. A Hiram prisiel z Tyru pozriet si mesta, ktore mu dal Salamun, ale nepacili sa mu. Preto povedal: „Co su to za mesta, ktore si mi dal, brat moj?“ Preto ich volaju az po dnesny den krajinou Chabul. Potom poslal Hiram Salamunovi stodvadsat hrivien zlata. Takato bola suma, ktoru kral Salamun vyzdvihol na stavbu Panovho domu, svojho domu, Mela, murov Jeruzalema, Heseru, Mageda a Gazeru- egyptsky kral, faraon, totiz vytiahol a zaujal Gazer, vypalil ho ohnom, Kanaancanov, ktori byvali v meste, vyhubil a dal ho do vena svojej dcere, Salamunovej zene. Preto Salamun postavil Gazer, potom Dolny Bethoron,Balat, Tamar na pusti v krajine,dalej vsetky mesta so skladistami, ktore mal Salamun, mesta s vozatajstvom a mesta s jazdou a vsetko, co chcel Salamun postavit v Jeruzaleme, na Libanone a na celom uzemi svojho panstva. Vsetkych ludi, ktori este ostali z Amorejcanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktori nepatrili k synom Izraela,ich potomkov, ktori po nich ostali v krajine preto, ze synovia Izraela nevladali na nich splnit kliatbu, zadelil Salamun na otrocke roboty az po dnesny den. Zo synov Izraela vsak Salamun nevrhol nikoho do otroctva. Oni boli jeho bojovnikmi, uradnikmi, vojvodcami a dozorcami, velitelmi vozov a jazdy. Oni boli predstavenymi dozorcov, ktori stali nad Salamunovymi robotami; patstopatdesiati mali dozor nad ludmi zamestnanymi pri robotach. Len co presla faraonova dcera z Davidovho mesta do svojho domu, ktory jej postavil, uz staval Melo. Tri razy do roka prinasal Salamun celopaly a pokojne obety na oltari, ktory postavil Panovi, a palil tymian pred Panom. A chram dokoncil. Kral Salamun postavil aj lode v Asiongaberi, ktory je pri Ailate na brehu Cerveneho mora v edomskej krajine. Hiram poslal so Salamunovymi ludmi na lode svojich ludi, namornikov, ktori sa vyznali na mori. Plavili sa do Ofiru, doviezli odtial styristodvadsat hrivien zlata a odovzdali ho kralovi Salamunovi. Ked kralovna Saby pocula o Salamunovom chyre (v mene Pana), prisla ho skusat hadankami. S velkym sprievodom prisla do Jeruzalema. Tavy niesli vonavky, velke mnozstvo zlata a drahokamy. Prisla k Salamunovi a povedala mu vsetko, co mala na srdci. A Salamun jej dal odpoved na vsetky otazky; pred kralom nebolo nic take skryte, aby jej nebol odpovedal. Ked kralovna Saby videla vsetku Salamunovu mudrost a dom, ktory postavil,jedla na jeho stole, kresla jeho uradnikov, vysluhovanie jeho sluhov, jeho satne, jeho napoje a celopaly, ktore obetoval v Panovom dome, bola celkom bez sebaa povedala kralovi: „Pravdiva bola rec, ktoru som vo svojej krajine pocula o tebe a o tvojej mudrosti. Neverila som reciam, ktore som pocula, kym som neprisla a nepresvedcila som sa na vlastne oci. Veru mi nepovedali ani polovicu; tvoja mudrost a tvoj blahobyt prevysuju chyr, ktory som pocula. Blazeni su tvoji ludia a blazeni tvoji sluhovia, ktori ustavicne stoja pred tebou a pocuvaju tvoju mudrost. Nech je zvelebeny Pan, tvoj Boh, ktory ma v tebe zalubu a posadil ta na tron Izraela! Pretoze Pan ma Izrael vzdy rad, ustanovil ta za krala, aby si vysluhoval pravo a spravodlivost. “Potom dala kralovi stodvadsat hrivien zlata a velke mnozstvo vonaviek a drahokamov. Nikdy nedoniesli take mnozstvo vonaviek, ake dala kralovna Saby kralovi Salamunovi. Ale aj Hiramove lode, ktore priviezli zlato z Ofiru, priviezli z Ofiru velke mnozstvo ebenoveho dreva a drahokamov. Z ebenoveho dreva dal kral zhotovit naradie pre Panov dom a pre kralovsky palac, dalej citary a harfy pre spevakov. Tolko ebenoveho dreva nedoslo a nebolo vidno az podnes. A kral Salamun dal kralovnej zo Saby vsetko, co chcela a ziadala si, okrem toho, co jej Salamun dal z kralovskej stedrosti. Potom sa vybrala a isla so svojim sluzobnictvom do svojej krajiny. Vaha zlata, ktore doslo Salamunovi za jeden rok, bola seststosestdesiatsest hrivien zlata,okrem davky obchodnikov a dane priekupcov, vsetkych kralov puste a spravcov krajiny. Kral Salamun dal zhotovit dvesto stitov z rydzeho zlata; seststo seklov zlata upotrebil na jeden stit. Dalej tristo pavez z rydzeho zlata, tri miny zlata upotrebil na jednu pavezu. A kral ich ulozil v Libanonskom lesnom dome. Potom dal kral urobit velky tron zo slonoviny a obtiahol ho cistym zlatom. Tron mal sest stupnov, vzadu mal tron okruhle zahlavie, pri sedadle z oboch stran boli operadla a pri operadlach stali dva levy. Dvanast levov vsak stalo na siestich stupnoch z jednej i druhej strany. Taky nezhotovili pre nijake kralovstvo. Kazda nadoba na pitie u krala Salamuna bola zo zlata a vsetky nadoby Libanonskeho lesneho domu boli z rydzeho zlata. Striebra nebolo, toho si v Salamunovych casoch vobec nevazili. Lebo kral mal na mori popri Hiramovych lodiach aj lode tarsisske. Raz za tri roky isli tarsisske lode a doviezli zlato, striebro, slonovinu, opice a pavy. Kral Salamun bol teda vacsi ako vsetci krali zeme i mudrostou, i bohatstvom. Cely svet si ziadal vidiet Salamunovu tvar, aby pocul jeho mudrost, ktoru mu Boh vlozil do srdca. Pritom kazdy doniesol rok po rok svoj dar: strieborne a zlate nadoby, satstvo, zbrane, vonavky, kone a mulice. Salamun si nazhromazdil aj vozy a jazdcov: mal tisicstyristo vozov a dvanasttisic jazdcov. Umiestil ich po vozatajskych mestach a v okoli krala v Jeruzaleme. A kral nahromadil do Jeruzalema tolko striebra ako skal a dodal tolko cedrov, akoby to boli sykomory z Niziny. Kone obstaravali Salamunovi z Egypta a z Koy. Kralovski kupci ich privadzali z Koy za kupnu cenu. Voz prisiel z Koy za seststo striebornych a kon za stopatdesiat. Podobne ich prostrednictvom nich predavali aj vsetkym kralom Hetejcov a Aramejcanov. Kral Salamun vsak miloval mnozstvo cudzineckych zien popri faraonovej dcere: Moabcanky, Amoncanky, Edomcanky, Sidoncanky a Hetejky,teda z narodov, o ktorych Pan povedal synom Izraela: „Nevchadzajte k nim a ony nech nevchadzaju k vam, lebo odvratia vase srdce k cudzim bohom!“ A Salamun za nimi lipol s laskou. Mal sedemsto kniezacich zien a tristo vedlajsich zien. A jeho zeny ho zviedli. Ked bol Salamun stary, zviedli mu jeho zeny srdce za cudzimi bohmi, jeho srdce uz nepatrilo cele Panovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Davida. Tak si Salamun uctieval bohynu Sidoncanov Astartu a ohavu Amoncanov Molocha. Salamun robil, co sa nepacilo Panovi a nebol celkom oddany Panovi ako jeho otec David. Vtedy Salamun postavil vysinu Kamosovi, ohave Moabcanov, na vrchu, ktory je vychodne od Jeruzalema, aj Molochovi, ohave Amoncanov. Podobne robil vsetkym svojim cudzineckym zenam, ktore palili tymian a prinasali obety svojim bohom. Preto sa Pan rozhneval na Salamuna, lebo sa mu srdce odvratilo od Pana, Izraelovho Boha, ktory sa mu dva razy zjavila dal mu v tejto veci prikaz, aby nesiel za cudzimi bohmi. Ale nezachoval Panov prikaz. Preto Pan povedal Salamunovi: „Pretoze je to s tebou takto a nezachoval si moju zmluvu a predpisy, ktore som ti dal, odtrhnem od teba kralovstvo a dam ho tvojmu sluhovi. Pre tvojho otca Davida to vsak neurobim za tvojho zivota, ale vytrhnem ho z ruk tvojho syna. Ibaze nevytrhnem cele kralovstvo, jeden kmen necham tvojmu synovi, pre svojho sluzobnika Davida a pre Jeruzalem, ktory som si vyvolil. “Pan povzbudil proti Salamunovi protivnika, Edomcana Adada; bol z kralovskeho rodu, ktory bol v Edomsku. Ked totiz David porazil Edomsko a vojvodca Joab isiel pochovat padlych a pobil v Edomsku vsetkych muzov- lebo Joab a cely Izrael tam bol sest mesiacov, kym nepobil vsetkych muzov v Edomsku -,vtedy Adad usiel a s nim aj niekolki Edomcania zo sluhov jeho otca a isli do Egypta. Adad bol maly chlapec. Ked odisli z Madianska, prisli do Faranu, z Faranu vzali so sebou muzov a dosli do Egypta k faraonovi, kralovi Egypta. On mu dal dom, pridelil mu poziven a dal mu podu. Adad si vo velkej miere ziskal faraonovu priazen a dal mu za zenu sestru svojej manzelky, sestru kralovnej Tafnesy. Tafnesina sestra mu porodila syna Genubata, ktoreho Tafnes dala vychovat vo faraonovom dome. Genubat bol teda vo faraonovom dome, medzi faraonovymi detmi. Ked Adad pocul v Egypte, ze sa David ulozil k svojim otcom a ze vojvodca Joab zomrel, povedal Adad faraonovi: „Prepust ma, chcem ist do svojej krajiny!“Faraon mu vravel: „Azda ti u mna nieco chyba, ze si ziadas odist do svojej krajiny?“ Odpovedal: „Nie, ale jednako ma prepust!“Potom mu Boh vzbudil protivnika, Eliadovho syna Razona, ktory usiel od svojho pana, od krala Soby Adadezera. Zhromazdil okolo seba ludi a stal sa vodcom zbojnikov, ked David porazil Aramejcanov. Potom isiel do Damasku, usadil sa tam a panoval v Damasku. Bol protivnikom Izraela po vsetky Salamunove dni. Podobnym nestastim bol Adad, ktory opovrhoval Izraelom a stal sa kralom v Edome. Aj Salamunov sluha, Nabatov syn Jeroboam, Efratejec zo Saredy - meno jeho matky bolo Sarua, vdova -, vzburil sa proti kralovi. A toto bola pricina, ze sa vzburil proti kralovi: Salamun staval Melo a uzavrel trhlinu mesta svojho otca Davida. Jeroboam bol udatny muz a ked Salamun videl, ze sa mladik vyzna v praci, postavil ho nad vsetky roboty Jozefovho domu. V tom case isiel Jeroboam z Jeruzalema a na ceste ho stretol prorok Ahias, Silan, ktory bol obleceny do noveho plasta. Iba sami dvaja boli na poli. Vtom Ahias chytil novy plast, ktory mal na sebe, roztrhol ho na dvanast kusova vravel Jeroboamovi: „Vezmi si desat kusov, lebo toto hovori Pan, Boh Izraela: »Hla, vytrhnem kralovstvo z ruky Salamuna a tebe dam desat kmenov!Jeden kmen bude jeho pre mojho sluzobnika Davida a pre Jeruzalem, mesto, ktore som si vyvolil zo vsetkych kmenov Izraela. Lebo ma opustili a klanali sa bohyni Sidoncanov Astarte, bohu Moabcanov Kamosovi a bohu Amoncanov Molochovi a nekracali mojou cestou a nerobili, co je spravne v mojich ociach, ani (nekonali) podla mojich predpisov a prikazov ako jeho otec David. Ale nevezmem mu z ruky cele kralovstvo a ponecham ho kniezatom po vsetky dni jeho zivota pre svojho sluhu Davida, ktoreho som si vyvolil a ktory zachovaval moje prikazy a predpisy. Vezmem vsak kralovstvo z ruky jeho syna a tebe dam z neho desat kmenov. Jeho synovi vsak dam jeden kmen, aby mojmu sluzobnikovi Davidovi po vsetky dni ostala lampa predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktore som si vyvolil, aby som tam polozil svoje meno. Teba si vsak vezmem, budes panovat nad vsetkym, co si tvoja dusa zaziada a budes kralom nad Izraelom. Ak potom budes zachovavat vsetko, co ti prikazem, ak budes kracat po mojich cestach, konat, co je spravne v mojich ociach, a (plnit) moje predpisy a prikazy, ako robil moj sluha David, budem s tebou a postavim ti trvaly dom, ako som postavil Davidovi, a dam ti Izrael. A Davidovo potomstvo potrapim pre tuto vec, ale nie po vsetky dni. «“Salamun hladal Jeroboama na smrt, preto sa Jeroboam zobral a isiel do Egypta, k egyptskemu kralovi Sesakovi, a ostal v Egypte az do Salamunovej smrti. Ostatok Salamunovych dejin, vsetko, co vykonal, a jeho mudrost je opisana v Knihe Salamunovych letopisov. Cas, ktory Salamun kraloval nad celym Izraelom, je styridsat rokov. Potom sa Salamun ulozil k svojim otcom a pochovali ho v meste jeho otca Davida. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Roboam. Roboam prisiel do Sichemu, lebo do Sichemu prisiel cely Izrael, aby ho ustanovil za krala. Ked to pocul Nabatov syn Jeroboam - bol totiz este v Egypte, kam usiel pred kralom Salamunom -, vratil sa Jeroboam z Egypta. Dali ho zavolat poslami. Jeroboam a cely zastup Izraelitov isiel a hovorili Roboamovi:„Tvoj otec polozil na nas tazke jarmo. Ulahci nam teraz ty tvrdu sluzbu tvojho otca a jeho tazke jarmo, ktore na nas polozil, a budeme ti poddani!“On im povedal: „Odidte na tri dni a potom sa vratte ku mne!“ Lud teda odisiel. Kral Roboam sa radil starsich, ktori boli v sluzbach jeho otca Salamuna, kym este zil, a pytal sa: „Aku odpoved mi radite dat tomuto ludu?“Povedali mu: „Ak dnes posluchnes tento lud, ak budes povolny, vypocujes ich a budes s nimi hovorit priatelsky, budu ti po vsetky dni poddani. “Ale on odmietol radu, ktoru mu dali starsi, a radil sa s mladikmi, ktori vyrastli s nim a boli v jeho sluzbach. Opytal sa ich: „Co mi radite vy? Aku odpoved mam dat tomuto ludu, ktory mi hovori: »Ulahci nam jarmo, ktore na nas polozil tvoj otec!«?“Mladici, ktori vyrastli s nim, mu odpovedali: „Toto povedz ludu, ktory ti vravel: »Tvoj otec nam jarmo zatazil, ty nam ho odlahci. « Toto im povedz: Moj malicek je hrubsi ako pas mojho otca. Ano, moj otec na vas navalil tazke jarmo, ale ja k vasmu jarmu pridam; moj otec vas slahal bicmi, ja vas vsak budem slahat sturmi. “Ked na treti den prisiel (Jeroboam a) vsetok lud k Roboamovi, ako im povedal kral: „Vratte sa ku mne na treti den!“,kral dal ludu tvrdu odpoved a odmietol radu, ktoru mu dali starsi. Povedal im podla rady mladikov: „Moj otec vam jarmo zatazil, ale ja k vasmu jarmu pridam, moj otec vas slahal bicmi, ja vas budem slahat sturmi. “Kral teda neposluchol lud, lebo to Pan tak riadil, aby splnil svoje slovo, ktore Pan povedal Nabatovmu synovi Jeroboamovi prostrednictvom Silana Ahiasa. Ked cely Izrael videl, ze kral nepocuva nan, odpovedal lud kralovi: „Aky podiel mame na Davidovi?! Nemame dedicstvo v Izaiho synovi. Domov, Izrael! Teraz si hlad na svoj dom, David!“ A Izraeliti odisli domov. Ale nad Izraelitmi, ktori byvali v judskych mestach, vladol Roboam. Kral Roboam poslal Adurama, ktory stal nad robotami, ale cely Izrael ho na smrt ukamenoval a kral horko-tazko vysadol na voz a usiel do Jeruzalema. Tak Izrael odpadol od Davidovho domu az do dnesneho dna. Ked sa cely Izrael dopocul, ze sa Jeroboam vratil, poslami ho dali zavolat na zhromazdenie a ustanovili ho za krala nad celym Izraelom. K Davidovmu domu sa nepridal nik, okrem sameho Judovho kmena. Ked Roboam prisiel do Jeruzalema, zhromazdil cely Judov dom a Benjaminov kmen, stoosemdesiattisic vybranych bojovnikov, aby sa dali do boja s domom Izraela a vratili kralovstvo Salamunovmu synovi Roboamovi. Vtedy vsak Boh oslovil Bozieho muza Semeiasa:„Povedz judskemu kralovi, Salamunovmu synovi Roboamovi, celemu Judovmu a Benjaminovmu domu aj ostatnemu ludu:Toto hovori Pan: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom Izraelitom! Vratte sa kazdy domov, lebo tato vec pochadza odo mna!“ Ked poculi Panovu rec, vratili sa z cesty podla Panovho prikazu. Jeroboam opevnil Sichem v Efraimskom pohori a byval tam. Odtial potom vysiel a opevnil Fanuel. A Jeroboam si povedal: „Takto by sa kralovstvo vratilo k Davidovmu domu. Ak bude tento lud dochadzat do Jeruzalema prinasat v Panovom dome obety, vrati sa srdce tohoto ludu k svojmu panovi, judskemu kralovi Roboamovi. Mna zabiju a vratia sa k judskemu kralovi Roboamovi. “Preto sa kral poradil a urobil dve zlate telce a povedal ludu: „Nechodte viac do Jeruzalema! Hla, tvoji bohovia, Izrael, ktori ta vyviedli z Egypta!“Jedno umiestil v Beteli a druhe dal do Danu. Tato vec zvadzala na hriech. K jednemu isiel lud az do Danu. Potom narobil svatyn na vysinach a ustanovil knazov zo spodiny ludu, ktori neboli leviti. Jeroboam zaviedol aj sviatok v osmom mesiaci, v patnasty den mesiaca, podobny sviatku, ktory bol v Judsku, a vystupil k oltaru. Toto urobil v Beteli, aby priniesol obetu telcom, ktore zhotovil. V Beteli ustanovil aj knazov vysin, ktore zriadil. V patnasty den osmeho mesiaca, ktory sam vymyslel, obetoval na oltari, ktory urobil v Beteli. Ustanovil teda Izraelitom sviatok a vystupil k oltaru palit tymian. Tu prisiel z Judska na Panov pokyn Bozi muz do Betelu, prave ked Jeroboam stal pri oltari a chcel palit tymian. A na Panov pokyn volal proti oltaru: „Oltar! Oltar! Toto hovori Pan: Hla, Davidovmu domu sa narodi syn menom Jozias. On bude na tebe zabijat knazov vysin, ktori na tebe palia tymian; aj ludske kosti budu palit na tebe. “V ten isty den ohlasil aj znamenie: „Toto bude znamenie, ze Pan hovoril: Hla, oltar sa roztrhne a popol, ktory je na nom, sa rozsype!“Ked kral pocul rec Bozieho muza, ktoru volal k oltaru, odtiahol Jeroboam ruku od oltara a volal: „Chytte ho!“ Vtom mu ruka, ktoru mal proti nemu vystretu, uschla a uz ju nemohol pritiahnut k sebe. Oltar sa roztrhol a popol z oltara sa rozsypal na znamenie, ktore ohlasil Bozi muz na Panov pokyn. Nato kral povedal Boziemu muzovi: „Udobri Pana, svojho Boha, a pros za mna, aby som mohol ruku zasa k sebe pritiahnut!“ Bozi muz udobril Pana a kral zasa ruku pritiahol k sebe; bola mu ako predtym. Vtedy kral hovoril Boziemu muzovi: „Pod so mnou domov, obcerstvi sa a dam ti dary. “Ale Bozi muz povedal kralovi: „Ani keby si mi dal polovicu svojho domu, nepojdem s tebou a nebudem nic jest ani pit na tomto mieste. Lebo Panovo slovo mi prikazalo: »Nesmies jest chlieb ani pit vodu, ani sa nesmies vratit cestou, ktorou si prisiel!«“Potom odisiel inou cestou a nevratil sa cestou, ktorou prisiel do Betelu. V Beteli byval isty stary prorok. Prisli k nemu jeho synovia a rozpovedali mu vsetko, co v ten den urobil Bozi muz v Beteli, i slova, ktore hovoril kralovi. Ked to rozpovedali svojmu otcovi,otec sa ich opytal: „Ktorou cestou odisiel?“ Synovia mu ukazali cestu, ktorou odisiel Bozi muz, co prisiel z Judska. Nato rozkazal svojim synom: „Osedlajte mi oslicu!“ Ked mu osedlali osla, vysadol nana isiel za Bozim muzom. Nasiel ho sediet pod terebintou. I spytal sa ho: „Ty si ten Bozi muz, co prisiel z Judska?“ On odpovedal: „Ja. “Nato mu vravel: „Pod so mnou domov zajest si!“Odpovedal mu: „Nesmiem sa s tebou vratit ani ist s tebou a nebudem nic jest, ani nebudem s tebou nic pit na tomto mieste,lebo Pan mi vo svojom slove nariadil: »Nesmies tam jest chlieb ani pit vodu, ani sa nesmies vratit cestou, ktorou si prisiel!«“Ale ten mu povedal: „Aj ja som prorok ako ty a anjel mi povedal z Panovho pokynu: »Prived ho so sebou spat do svojho domu, nech si zaje a nech sa napije vody!«“ Oklamal ho. Vratil sa teda s nim, zajedol si v jeho dome a napil sa vody. Ako sedeli za stolom, Pan oslovil proroka, ktory ho priviedol spat,a zvolal na Bozieho muza, co prisiel z Judska: „Toto hovori Pan: Pretoze si sa sprotivil Panovmu slovu a nezachoval si prikaz, ktory ti dal Pan, tvoj Boh,ale vratil si sa a jedol si a pil na mieste, o ktorom som ti povedal: Nesmies (tam) jest chlieb ani pit vodu: tvoja mrtvola sa nedostane do hrobu tvojich otcov. “A ked si zajedol a napil sa, osedlali mu osla proroka, ktory ho priviedol naspat,a odisiel. Na ceste ho napadol lev a usmrtil; jeho mrtvola lezala na ceste a osol stal vedla nej, aj lev stal vedla mrtvoly. Ked isli tadial ludia a zazreli mrtvolu a leva stat vedla mrtvoly, isli a hovorili to v meste, v ktorom byval ten stary prorok. Ked to pocul prorok, ktory ho priviedol naspat z cesty, povedal: „To je Bozi muz, ktory sa sprotivil Panovmu slovu, a Pan ho vydal levovi; on ho dolamal a usmrtil podla slova, ktore mu povedal Pan. “Nato povedal svojim synom: „Osedlajte mi osla!“ Ked mu ho osedlali,isiel a nasiel mrtvolu lezat na ceste, osol a lev vsak stali vedla mrtvoly. Lev nezozral mrtvolu, ani nedolamal osla. Prorok zdvihol mrtvolu Bozieho muza, vylozil ju na osla a priviezol ju spat do mesta (stareho proroka), aby ho oplakal a pochoval. Mrtvolu ulozil do vlastneho hrobu a nariekali nad nou: „Ach, brat moj!“Ked ho pochovali, povedal svojim synom: „Az zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovany Bozi muz, nech moje kosti lezia vedla jeho kosti,lebo isto iste sa splni slovo, ktore z Bozieho pokynu volal proti oltaru v Beteli a proti vsetkym svatyniam na vysinach, ktore su v samarijskych mestach. “Po tejto udalosti sa Jeroboam neodvratil od svojej zlej cesty, ale zasa ustanovoval knazov vysin zo spodiny ludu. Kto len chcel, kazdemu naplnil ruku, a stal sa knazom vysin. Toto viedlo dom Jeroboama k hriechu i k tomu, ze bol zniceny a vyhubeny z povrchu zeme. V tom case ochorel Jeroboamov syn Abias. Vtedy Jeroboam povedal svojej manzelke: „Vstan, preoblec sa, aby nezbadali, ze si Jeroboamova zena, a chod do Sila; tam je prorok Ahias, ktory mi predpovedal, ze budem kralom nad tymto ludom. Vezmi so sebou desat chlebov, kolace a hrniec medu a chod k nemu, on ti oznami, co bude s chlapcom. “Jeroboamova manzelka urobila tak. Vybrala sa, isla do Sila a vosla do Ahiasovho domu. Ahias vsak nevidel, lebo mu starobou strpli oci. Ale Pan povedal Ahiasovi: „Hla, prichadza Jeroboamova zena, chce si od teba vyziadat radu o svojom synovi, lebo je chory. Toto a toto jej povies!“Ked ona vosla - prestrojena - a Ahias pocul selest jej noh, ako vchadzala cez dvere, povedal: „Pod, Jeroboamova manzelka! Preco si prestrojena? Ja som poslany k tebe s tvrdou spravou. Chod, povedz Jeroboamovi: Toto hovori Pan, Boh Izraela: Hoci som ta ja vyvysil z ludu a ustanovil som ta za knieza nad svojim ludom, Izraelom,odtrhol som kralovstvo od Davidovho domu a dal som ho tebe, nebol si ako moj sluha David, ktory zachovaval moje prikazy a celym svojim srdcom isiel za mnou, lebo robil iba to, co sa mi paci,ale robil si horsie ako vsetci, ktori boli pred tebou, a isiel si si narobit inych, liatych bohov, aby si ma popudzoval, mna si vsak zahodil za svoj chrbat. Preto ja privediem nestastie na Jeroboamov dom a vyhubim v Izraeli z Jeroboama vsetko, co je rodu muzskeho, otrokov i slobodnych, a odmetiem Jeroboamov dom, ako sa docista odmeta hnoj. Kto z Jeroboama zomrie v meste, zozeru ho psy, kto zomrie na poli, zozerie ho nebeske vtactvo: lebo hovori Pan. A ty vstan, chod domov a ked ti noha vkroci do mesta, chlapec zomrie. Oplace ho cely Izrael a pochovaju ho, lebo z Jeroboamovho domu sa tento jediny dostane do hrobu, pretoze na nom sa naslo nieco dobre, co sa Panovi, Izraelovmu Bohu, na Jeroboamovom dome paci. Potom si Pan ustanovi nad Izraelom krala, ktory v tom case vyhubi Jeroboamov dom. A teraz este co?Pan bude tat Izrael, ako sa knise trst vo vode, vytrhne Izraelitov z tejto stastnej zeme, ktoru dal ich otcom, a roztrusi ich za Rieku, pretoze si narobili asier a popudzovali Pana. A vyda Izrael pre Jeroboamove hriechy, ktore popachal a ktorymi zviedol na hriech Izrael. “Jeroboamova manzelka vstala a isla do Tersy. Ked vkrocila na prah domu, bol chlapec mrtvy. Pochovali ho a oplakal ho cely Izrael, podla Panovho slova, ktore povedal prostrednictvom svojho sluhu, proroka Ahiasa. Ostatok Jeroboamovych dejin, ako bojoval a ako kraloval, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Cas, ktory Jeroboam kraloval, je dvadsatdva rokov; potom sa ulozil k svojim otcom a kralom sa namiesto neho stal jeho syn Nadab. Salamunov syn Roboam kraloval v Judsku. Roboam mal styridsatjeden rokov, ked sa stal kralom, a sedemnast rokov kraloval v Jeruzaleme, v meste, ktore si vyvolil Pan zo vsetkych izraelskych kmenov, aby tam polozil svoje meno. Meno jeho matky bolo Nama, Amoncanka. A Juda robil, co sa Panovi nepaci. Hriechmi, ktorych sa dopustali, vzbudzovali jeho ziarlivost vacsmi ako vsetkym, co popachali ich otcovia. Aj oni si postavili vysiny, pomniky a asery na kazdom vyssom kopci a pod kazdym zelenym stromom. Dokonca boli v krajine aj zasvatenci. Robili teda podla vsetkej ohavnosti narodov, ktore Pan vyhnal spred Izraelitov. V piatom roku krala Roboama pritiahol do Jeruzalema egyptsky kral Sesak,zobral poklady Panovho domu aj poklady kralovskeho domu; zobral vsetko. Zobral vsetky zlate stity, ktore dal zhotovit Salamun. Kral Roboam dal namiesto nich urobit stity kovove a dal ich do ochrany velitelom bezcov, ktori strazili vchod do kralovskeho domu. A kedykolvek isiel kral do Panovho domu, bezci si ich vzali a potom ich zase dali spat do straznice bezcov. Ostatok Roboamovych dejin a vsetko, co urobil, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Medzi Roboamom a Jeroboamom bola po vsetky dni vojna. Potom sa Roboam ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Davidovom meste. Meno jeho matky bolo Nama, Amoncanka. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Abiam. V osemnastom roku krala Jeroboama, Nabatovho syna, sa Abiam stal kralom nad Judom. Tri roky kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Maacha, Absalomova dcera. Chodil vo vsetkych hriechoch svojho otca, ktore pred nim pachal; jeho srdce nebolo celkom oddane Panovi, svojmu Bohu, ako srdce jeho otca Davida. Lebo len kvoli Davidovi mu Pan, jeho Boh, nechal lampu v Jeruzaleme, ked vzbudil po nom jeho syna a zachoval Jeruzalem. Preto, ze David robil, co sa paci Panovi, a po vsetky dni svojho zivota sa neodklonil od nicoho, co mu prikazal, okrem pripadu Hetejca Uriasa. (Medzi Roboamom a Jeroboamom bola po vsetky dni jeho zivota vojna. )Ostatok Abiamovych dejin a vsetko, co urobil, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Medzi Abiamom a Jeroboamom bola vojna. Potom sa Abiam ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Asa. V dvadsiatom roku izraelskeho krala Jeroboama sa Asa stal kralom nad Judom. Styridsatjeden rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho (starej) matky bolo Maacha, Absalomova dcera. Asa robil, co sa paci Panovi, ako jeho otec David. Odstranil z krajiny zasvatencov a odstranil vsetky modly, ktore urobili jeho otcovia. Odstranil tiez svoju (staru) matku Maachu z postavenia knaznej, lebo dala Asere urobit necudny pomnik. Asa zrutil jej ohavnu modlu a spalil ju v udoli Kedronu. Ale vysiny odstranene neboli. Asovo srdce vsak bolo po vsetky jeho dni oddane Panovi. Dal tiez doniest do Panovho domu dary, ktore zasvatil jeho otec, a dary, ktore zasvatil on sam: striebro, zlato a nadoby. Medzi Asom a izraelskym kralom Basom bola vojna po vsetky ich dni. Izraelsky kral Basa totiz pritiahol proti Judsku a opevnil Ramu, aby judskemu kralovi Asovi zabranil vychod a pristup. Nato vzal Asa vsetko striebro a zlato, ktore ostalo v pokladnici Panovho domu a v pokladnici kralovskeho domu, dal to svojim sluzobnikom a kral Asa ich poslal k Benadadovi, synovi Tabremona, syna Heziona, kralovi Aramu, ktory byval v Damasku, s odkazom:„Nech je zmluva medzi mnou a tebou, medzi mojim otcom a tvojim otcom! Hla, posielam ti dar, striebro a zlato. Zrus teda zmluvu, ktoru mas s izraelskym kralom Basom, aby odtiahol odo mna. “Benadad suhlasil s kralom Asom, poslal svojich vojenskych velitelov proti mestam Izraela a porazil Ahion, Dan, Abel-Bet-Maachu a cely Keneret s celym uzemim Neftaliho. Ked sa to dopocul Basa, prestal opevnovat Ramu a vratil sa do Tersy. Kral Asa zvolal cele Judsko, nik nebol oslobodeny, a rozobrali kamen a drevo, ktorym Basa opevnoval Ramu. Kral Asa nim opevnil Benjaminovu Gabau a Masfu. Ostatok Asovych dejin, vsetko jeho hrdinstvo a vsetko, co urobil, ako i mesta, ktore opevnil, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Vo svojej starobe vsak trpel na nohy. Potom sa Asa ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Davida. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Jozafat. Jeroboamov syn Nadab sa stal kralom nad Izraelom v druhom roku judskeho krala Asu a dva roky kraloval nad Izraelom. Robil, co sa Panovi nepaci, chodil po ceste svojho otca a v hriechoch, ktorymi zviedol na hriech Izrael. Sprisahal sa proti nemu Ahiasov syn Basa z Isacharovho domu. A Basa ho zabil pri Gebetone, ktory patril Filistincom. Nadab totiz a cely Izrael obliehali Gebeton. Basa ho zabil v tretom roku judskeho krala Asu a stal sa kralom namiesto neho. Ked sa stal kralom, pobil cely Jeroboamov dom, nenechal z Jeroboama ani duse, az ho vyhubil podla Panovho slova, ktore povedal prostrednictvom svojho sluhu Silana Ahiasapre Jeroboamov hriech, ktory spachal a ku ktoremu zviedol Izrael, a pre drazdenie, ktorym popudzoval Pana, Izraelovho Boha. Ostatok Nadabovych dejin a vsetko, co urobil, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Medzi Asom a medzi izraelskym kralom Basom bola vojna po vsetky ich dni. V tretom roku judskeho krala Asu sa Ahiasov syn Basa stal kralom nad celym Izraelom v Terse na dvadsatstyri rokov. Robil, co sa Panovi nepaci, kracal po Jeroboamovej ceste a v hriechu, ktorym zviedol na hriech Izrael. Vtedy Pan oslovil Hananiho syna Jehua proti Basovi:„Pretoze som ta vyzdvihol z prachu a postavil som ta za knieza nad svojim izraelskym ludom, a ty si kracal po Jeroboamovej ceste a zviedol si na hriech moj lud izraelsky, takze ma drazdili svojimi hriechmi,preto ja budem vymetat za Basom a za jeho domom a s tvojim domom nalozim, ako som nalozil s domom Nabatovho syna Jeroboama. Kto z Basu zomrie v meste, zozeru ho psy, kto z neho zomrie na poli, zozerie ho nebeske vtactvo. “Ostatok dejin Basu a co urobil, i jeho udatne ciny su opisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Potom sa ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Terse. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Ela. A Pan prostrednictvom proroka Jehua, Hananiho syna, oslovil Basu a jeho dom pre vsetko zlo, ktore pachal pred Panovymi ocami, takze ho popudzoval cinmi svojich ruk, aby sa mu stalo ako Jeroboamovmu domu, pretoze ho vyvrazdil. V dvadsiatom siestom roku judskeho krala Asu sa stal kralom nad Izraelom Basov syn Ela v Terse na dva roky. Sprisahal sa proti nemu jeho sluha Zambri, velitel polovice vozatajstva. Tamten sa opil v Terse v dome Arsu, ktory bol spravcom terskeho palaca,a vtedy prisiel Zambri, udrel ho a zabil v dvadsiatom siedmom roku judskeho krala Asu a stal sa kralom namiesto neho. Ked sa stal kralom a zaujal jeho tron, pobil cely Basov rod, nenechal z neho nic rodu muzskeho, ani z jeho pribuznych a priatelov. Zambri teda vyhubil cely Basov dom, podla Panovho slova, ktore povedal Basovi prostrednictvom proroka Jehua,pre vsetky hriechy Basu a hriechy jeho syna Elu, ktore popachali a ktorymi zviedli na hriech Izrael, a tak svojimi nicomnostami drazdili Pana, Izraelovho Boha. Ostatok Elovych dejin a vsetko, co urobil, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. V dvadsiatom siedmom roku judskeho krala Asu sa stal kralom Zambri na sedem dni v Terse. Vojsko vtedy obliehalo Gebeton, ktory patril Filistincom. Ked sa obliehajuce vojsko dozvedelo, ze Zambri sa sprisahal a dokonca aj zabil krala, v ten den v tabore ustanovil cely Izrael za krala nad Izraelom velitela vojska Amriho. Nato Amri a s nim cely Izrael tiahol od Gebetonu nahor a obklucil Tersu. Ked Zambri videl, ze mesto je zaujate, vosiel do hradu kralovskeho palaca, podpalil nad sebou kralovsky palac, a tak zomrelpre hriechy, ktore spachal, lebo robil, co sa Panovi nepaci, ked kracal po Jeroboamovej ceste a v jeho hriechu, ktoreho sa dopustil a ktorym zviedol na hriech Izrael. Ostatok dejin Zambriho a sprisahanie, ktore osnoval, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Vtedy sa izraelsky lud rozcesol na (dve) polovice. Polovica sa pripojila k Tebnimu, synovi Gineta, a chcela ho ustanovit za krala; a polovica k Amrimu. Ale lud, ktory isiel za Amrim, prevladol lud, ktory nasledoval Ginetovho syna Tebniho, a tak Tebni zomrel a kralom sa stal Amri. V tridsiatom prvom roku judskeho krala Asu sa stal kralom nad Izraelom Amri na dvanast rokov. V Terse kraloval sest rokov. Potom kupil od Semera za dve hrivny striebra vrch Samariu, vrch opevnil a mesto, ktore postavil, nazval podla pana vrchu Semera Samariou. Amri robil, co sa Panovi nepaci, ba robil horsie ako vsetci, ktori boli pred nim. Kracal celkom po ceste Nabatovho syna Jeroboama a v jeho hriechoch, ktorymi zviedol na hriech Izrael, aby svojimi nicomnostami drazdili Pana, Izraelovho Boha. Ostatok dejin Amriho, co urobil, a jeho vitazstva, ktore dobyl, su napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Potom sa Amri ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Samarii. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Achab. Amriho syn Achab sa stal kralom nad Izraelom v tridsiatom osmom roku judskeho krala Asu a Amriho syn Achab kraloval nad Izraelom v Samarii dvadsatdva rokov. Amriho syn Achab robil vacsmi, co sa Panovi nepaci, ako vsetci, ktori boli pred nim. Nestacilo mu, ze kracal v hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, ale vzal si za manzelku Jezabel, dceru sidonskeho krala Etbala. Potom siel a sluzil Balovi a klanal sa mu. Postavil aj oltar Balovi v Balovom chrame, ktory vybudoval v Samarii. A este Achab postavil Aseru. Achab teda svojimi cinmi popudzoval Pana, Izraelovho Boha, viac ako vsetci izraelski krali, ktori boli pred nim. Za jeho cias postavil Betelcan Hiel Jericho. Za (cenu) svojho prvorodeneho Abirama polozil jeho zaklady a za (cenu) svojho najmladsieho Seguba pozakladal jeho brany podla Panovho slova, ktore povedal prostrednictvom Nunovho syna Jozueho. Vtedy Tesban Elias z Tesbe v Galaade povedal Achabovi: „Ako zije Pan, Izraelov Boh, v ktoreho sluzbe stojim, nebude v tychto rokoch rosa ani dazd, iba na moje slovo. “Potom ho Pan oslovil:„Odid odtialto, obrat sa na vychod a skry sa pri potoku Karit, ktory je vychodne od Jordana!Z potoka budes pit a krkavcom som prikazal, aby ta tam zivili. “Odisiel teda a urobil podla Panovho pokynu. Isiel a usadil sa pri potoku Karit, ktory je vychodne od Jordana. Krkavce mu prinasali chlieb a maso rano a chlieb a maso vecer a z potoka pil. Po istom case potok vyschol, lebo v krajine nebolo dazda. Vtedy ho Pan oslovil:„Vstan a chod do Sarepty, ktora je pri Sidone, a osad sa tam, lebo som tam prikazal istej vdove, aby ta zivila!“Vstal teda a odisiel do Sarepty. Ked prichadzal k mestskej brane, bola tam prave akasi vdova, ktora zbierala drevo. I zavolal na nu: „Prines mi v nadobe trochu vody, aby som sa napil. “Ked mu ona isla nacriet, zavolal za nou: „Dones mi, prosim, so sebou aj smidku chleba!“Ona na to odpovedala: „Ako zije Pan, tvoj Boh, nemam nic upecene; mam iba za priehrstie muky v hrnci a trochu oleja v krcahu. Prave zbieram zo dve triesky dreva, potom pojdem a pripravim to sebe a svojmu synovi. Ked to zjeme, mozeme zomriet. “Elias jej povedal: „Neboj sa! Chod a urob, ako hovoris, lenze najprv z toho priprav maly pecnik pre mna a dones mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravis potom. Lebo toto hovori Pan, Boh Izraela: »Muky z hrnca neubudne a z krcaha nebude chybat olej az do dna, ked Pan da na zem dazd. «“Isla a urobila podla Eliasovho slova. A jedla ona, on i jej dom a od toho dnamuky z hrnca neubudlo a z krcaha nechybal olej podla Panovho slova, ktore povedal prostrednictvom Eliasa. Po tychto udalostiach ochorel syn tej zeny, majitelky domu, a choroba sa mu tak velmi zhorsila, ze uz prestal dychat. Vtedy povedala Eliasovi: „Co ja mam s tebou, muz Bozi? Prisiel si mi pripomenut moj hriech a usmrtit mojho syna?!“Elias jej povedal: „Daj mi svojho syna!“ Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej byval, ulozil ho na svoje lozkoa takto volal k Panovi: „Pane, moj Boze, chces aj zenu, u ktorej som hostom, urobit nestastnou, ze usmrcujes jej syna?“Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Panovi a hovoril: „Pane, moj Boze, nech sa, prosim, vrati dusa tohto chlapca do jeho tela!“Pan vyslysal Eliasov hlas, chlapcova dusa sa vratila do jeho tela a ozil. Potom Elias chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: „Pozri, tvoj syn zije!“Zena vravela Eliasovi: „Teraz uz viem, ze si Bozi muz a ze Panovo slovo, ktore mas v ustach, je pravdive. “Po dlhsom case, v tretom roku Pan oslovil Eliasa: „Chod, ukaz sa Achabovi, potom dam dazd na zem!“Elias sa teda isiel ukazat Achabovi. V Samarii vsak bol hrozny hlad. Achab zavolal spravcu domu Abdiasa. Abdias si velmi ctil Panaa ked Jezabel zabijala Panovych prorokov, vzal Abdias sto prorokov a po patdesiat ich schovaval v jaskyni a zasoboval ich chlebom a vodou. Achab povedal Abdiasovi: „Chod ku vsetkym vodnym pramenom v krajine a ku vsetkym potokom, azda najdeme travu a uzivime kone a mulice a nemusime zo zvierat nic zmarnit. “I rozdelili si krajinu, aby nou presli. Achab isiel jednou cestou sam a Abdias isiel sam druhou cestou. Ked bol Abdias na ceste, prave isiel oproti nemu Elias. Ked ho spoznal, padol na tvar a spytal sa: „Si to ty, moj pan, Elias?“Odpovedal mu: „Ja. Chod a povedz svojmu panovi: »Je tu Elias!«“Ale on vravel: „Cim som sa previnil, ze vydavas svojho sluhu do Achabovej ruky, aby ma zabil?Ako zije Pan, tvoj Boh, niet naroda ani kralovstva, kde by moj pan nebol poslal hladat ta a ked mu povedali: »Niet ho,« vyziadal od kralovstva a naroda prisahu, ze ta nemozno najst. A ty teraz vravis: »Chod, povedz svojmu panovi: Je tu Elias!«A ked odidem od teba, Panov duch ta odnesie ktovie kam. Ja vsak pojdem a oznamim to Achabovi, a ked ta nenajdu, zabije ma. A tvoj sluha je predsa od mladi Panovym ctitelom. Ci nepovedali mojmu panovi, co som urobil, ked Jezabel zabijala Panovych prorokov? Ze som z Panovych prorokov sto muzov schovaval po patdesiatich v jaskyni a zivil som ich chlebom a vodou?A teraz ty vravis: »Chod, povedz svojmu panovi: Je tu Elias!«, aby ma zabil. “Ale Elias povedal: „Ako zije Pan zastupov, v sluzbe ktoreho stojim, dnes sa mu ukazem!“Abdias teda isiel oproti Achabovi, oznamil mu to a Achab siel v ustrety Eliasovi. Ked Achab zazrel Eliasa, Achab sa ho spytal: „Si to ty, zahubca Izraela?“Odpovedal: „Nie ja zapricinujem zahubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Panove prikazy a sli ste za balmi. Teraz vsak posli a daj zvolat ku mne cely Izrael na vrch Karmel, aj styristopatdesiat Balovych prorokov a styristo prorokov Asery, ktori jedia z Jezabelinho stola!“Achab poslal ku vsetkym synom Izraela a zhromazdil prorokov na vrch Karmel. Vtedy Elias pristupil ku vsetkemu ludu a hovoril: „Dokedy budete kulhat na dve strany? Ak je Pan Bohom, chodte za nim, ak Bal, chodte za tym!“ Lud mu nic neodpovedal. A Elias hovoril ludu: „Ja sam som zostal z Panovych prorokov, prorokov Balovych je vsak styristopatdesiat muzov. Nech nam daju dva byky. Oni nech si vyberu jedneho bycka, nech ho rozsekaju, pokladu na drevo, ale ohen nech nepodkladaju. Potom ja pripravim druheho bycka, polozim ho na drevo a tiez nepodlozim ohen. Potom vzyvajte meno svojho boha a ja budem vzyvat meno Panovo. A Boh, ktory odpovie ohnom, ten je Boh. “ Vsetok lud na to odpovedal: „Navrh je dobry!“Elias hovoril Balovym prorokom: „Vyberte si jedneho bycka a pripravte prvi, lebo vas je viac. A vzyvajte meno svojho boha, ale ohen nepodkladajte!“Vzali teda bycka, ktoreho im dal, pripravili ho a od rana az do poludnia vzyvali Balovo meno: „Bal, vyslys nas!“ No nebolo hlaska, nebolo odpovede. I skakali okolo oltara, ktory spravili. Napoludnie sa im Elias posmieval: „Kricte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnany, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spi, nech sa zobudi!“Kricali teda nahlas, potom si podla svojho zvyku mecmi a ostepmi robili zarezy, az boli zaliati krvou. Preslo aj poludnie a oni vykrikovali az do casu obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevsimal. Vtedy hovoril Elias vsetkemu ludu: „Podte ku mne!“ Vsetok lud pristupil k nemu a on opravil zboreny Panov oltar. Elias vzal dvanast kamenov podla poctu synov Jakuba, ktoremu Pan povedal: „Izrael bude tvoje meno. “Z kamenov postavil oltar v Panovom mene a okolo oltara urobil jarcek na dve sey zrna. Poukladal drevo, rozsekal bycka a polozil ho na drevo. Potom povedal: „Naplnte styri vedra vodou a vylejte na obetu a na drevo!“ Nato vravel: „I druhy raz!“ Urobili to aj druhy raz. Vtedy povedal: „I treti raz!“ A spravili to aj treti raz,takze voda tiekla okolo oltara, aj jarcek naplnila voda. Ked uz bol cas obety, prorok Elias pristupil a povedal: „Pane, Boze Abrahama, Izaka a Izraela, dnes ukaz, ze ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj sluzobnik a ze som toto vsetko urobil na tvoje slovo!Vyslys ma, Pane, vyslys ma, nech sa tento lud dozvie, ze ty si Pan, Boh, a ze ty si obratil ich srdce spat!“Vtom spadol Panov ohen a stravil obetu, drevo, kamene, zem a zlizal aj vodu, ktora bola v jarceku. Ked to vsetok lud videl, padol na tvar a hovoril: „Pan je Boh! Pan je Boh!“Nato im Elias povedal: „Pochytajte Balovych prorokov, nech z nich neujde ani jeden. “ Pochytali ich a Elias ich dal zaviest k potoku Kison a tam ich dal pobit. Potom Elias povedal Achabovi: „Vystup, jedz a pi, lebo pocut clapot dazda!“A Achab vystupil jest a pit. Elias vsak vysiel na vrchol Karmelu, skrcil sa k zemi, tvar si dal medzi kolenaa povedal svojmu sluhovi: „Chod hore a pozri sa smerom k moru!“ On siel, pozrel sa a povedal: „Niet nicoho!“ Povedal mu: „Vrat sa sedem raz!“Na siedmy raz vsak povedal: „Hla, od mora vystupuje oblacik ako muzska dlan!“ Nato mu povedal: „Chod a oznam Achabovi: Priahaj a chod dolu, aby ta nezastihol dazd!“O chvilu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a velky dazd. Achab sadol do voza a isiel do Jezraelu. Na Eliasa sa vsak zniesla Panova ruka, opasal si bedra a bezal pred Achabom az ta, kadial sa ide do Jezraelu. Achab rozpovedal Jezabel vsetko, co urobil Elias, aj to, ako pobil mecom vsetkych prorokov. Nato poslala Jezabel k Eliasovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridaju, ak zajtra o takomto case neurobim s tvojim zivotom, ako sa stalo so zivotom hociktoreho z nich!“On sa nalakal, vstal a odisiel, aby si zachranil zivot. Ked prisiel do Bersaby, ktora patri Judsku, nechal svojho sluhu tama sam isiel na den cesty na pust. Ked dosiel, sadol si pod borievku, ziadal si zomriet a hovoril: „Teraz uz dost, Pane! Vezmi si moj zivot! Ved ja nie som lepsi ako moji otcovia!“Lahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vezmi a jedz!“Pozrel sa a hla, pri hlave mal uziareny podpopolny pecnik a krcah vody! Jedol teda, napil sa a opat zaspal. Tu prisiel Panov anjel druhy raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstan a jedz, lebo mas pred sebou dlhu cestu!“Vstal teda a jedol a posilneny tymto pokrmom isiel styridsat dni a styridsat noci az k Boziemu vrchu Horeb. Tam vosiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pan a spytal sa ho: „Co tu robis, Elias?“On odpovedal: „Plny som horlivosti za Pana, Boha zastupov! Ved synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltare zborili a tvojich prorokov pobili mecom! Ja sam som ostal za mojim zivotom vsak sliedia, chcu mi ho vziat. “On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pana!“ Prave prechadzal Pan. Pred Panom isiel vietor, velky a prudky, ktory trha vrchy a lame skaly. Ale Pan nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pan nebol v zemetraseni. Po zemetraseni ohen, ale Pan nebol v ohni. A po ohni tichy, lahodny sum. Ked to Elias pocul, zahalil si tvar plastom, vysiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akysi hlas a pytal sa: „Co tu robis, Elias?“Odpovedal: „Plny som horlivosti za Pana, Boha zastupov. Ved synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltare zborili a tvojich prorokov pobili mecom! Ja sam som ostal a za mojim zivotom sliedia, chcu mi ho vziat. “Pan mu povedal: „Vstan, vrat sa svojou cestou na Damasku pust a ked dojdes, pomaz Hazaela za krala nad Aramom,Namsiho syna Jehua pomaz za krala nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaz za proroka namiesto seba!A kto ujde pred Hazaelovym mecom, zabije ho Jehu, a kto ujde pred mecom Jehua, zabije ho Elizeus. A v Izraeli si ponecham sedemtisic muzov: iba kolena, ktore sa nesklonili pred Balom, a usta, ktore ho nebozkali. “Ked odtial odisiel, nasiel Elizea, Safatovho syna, ako prave oral. Dvanast zaprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanastom. Elias presiel popri nom a hodil nan svoj plast. On zanechal voly, bezal za Eliasom a povedal: „Dovol, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pojdem s tebou!“ Odvetil mu: „Chod, vrat sa, ved coze som ti urobil?“Vratil sa od neho, vzal zaprah volov, zabil ich, na nastroji volov uvaril maso a dal ludom jest. Potom vstal, isiel za Eliasom a posluhoval mu. Benadad, kral Aramu, zhromazdil cele svoje vojsko. Islo s nim tridsatdva kralov s konmi a vozmi. Vystupil, obklucil Samariu a utocil na nu. Poslal poslov do mesta k izraelskemu kralovi Achabovia odkazal mu: „Takto hovori Benadad: Tvoje striebro a tvoje zlato patri mne, aj tvoje zeny a najlepsie deti su moje. “Kral Izraela odpovedal: „Ako hovoril moj pan, kral, tvoj som ja i vsetko, co mam. “Posli prisli zasa a vraveli: „Takto hovori Benadad: Poslal som k tebe s odkazom: Svoje striebro a svoje zlato, svoje zeny a svojich synov daj mne!Ked zajtra o tomto case poslem k tebe svojich sluhov, oni prehladaju tvoj dom a domy tvojich sluhov, vezmu vsetko, co sa im bude pacit, a odnesu. “Nato izraelsky kral zvolal vsetkych starsich krajiny a hovoril: „Zretelne vidite, ze tento ma zle umysly. Ved poslal ku mne po moje zeny a deti, po moje zlato a striebro a neodoprel som mu. “Vsetci starsi a vsetok lud mu povedali: „Neposluchni a nepovol!“Preto povedal Benadadovym poslom: „Povedzte mojmu panovi, kralovi: Vsetko, po co si k svojmu sluzobnikovi poslal prvy raz, urobim, ale tuto vec nemozem urobit. “ Posli odisli a oznamili mu to. A Benadad mu poslal odkaz: „Nech bohovia urobia so mnou, co chcu, ak bude prach Samarie stacit do dlani vsetkeho ludu, ktory je so mnou. “Izraelsky kral odpovedal: „Hovori sa: »Nech sa opasany nevychvaluje ako odpasany. «“Ked Benadad pocul tuto rec - prave pil s kralmi v stanoch -, povedal svojim poddanym: „Utocte!“ I zautocili na mesto. V tom pristupil k Achabovi, kralovi Izraela, isty prorok a povedal: „Toto hovori Pan: Videl si cely tento velikansky zastup? Dnes ho dam do tvojej ruky, aby si videl, ze ja som Pan. “Achab sa opytal: „Pomocou koho?“ Odpovedal: „Toto hovori Pan: Pomocou sluhov krajovych kniezat. “ Opytal sa: „Kto ma otvorit boj?“ Odpovedal: „Ty. “Nato spocital sluhov krajovych kniezat, bolo ich dvestotridsatdva. Potom spocital cele vojsko, vsetkych synov Izraela: sedemtisic. I vyrazili napoludnie, ked sa Benadad opijal v stanoch, on i krali, tridsiati dvaja krali, ktori mu prisli na pomoc. Najprv vyrazili sluhovia krajovych kniezat. Vtedy poslali k Benadadovi a oznamili mu: „Zo Samarie vychadzaju ludia!“On vravel: „Ak prichadzaju o mier, chytte ich zivych, a ak vychadzaju do boja, chytte ich (tiez) zivych!“Oni vsak uz vytiahli z mesta, totiz sluhovia krajovych kniezat a vojsko, ktore islo za nimi. Kazdy zabil svojho chlapa, takze Aramejcania utiekli. Izraeliti ich prenasledovali, ale aramejsky kral Benadad usiel na koni i s jazdcami. Vyrazil aj izraelsky kral, ukoristil kone a vozy a zapricinil Aramejcanom velku porazku. Vtedy ku kralovi Izraela pristupil prorok a povedal mu: „Chod, daj dohromady sily a dobre uvaz, co mas robit, lebo kral Aramu na takto rok vytiahne proti tebe!“Sluhovia vraveli aramejskemu kralovi: „Ich Boh je horsky Boh, preto nas premohli. Ak budeme s nimi bojovat na rovine, porazime ich. A urob to takto: Odstran kralov, kazdeho z jeho zadelenia, a postav namiesto nich namestnikov!Ty si vsak nazbieraj vojsko, ako bolo vojsko, ktore si stratil, i kone, ako si mal predtym. Potom budeme s nimi bojovat na rovine, ci ich nepremozeme!“ On posluchol ich radu a urobil tak. Po uplynuti roku zhromazdil Benadad Aramejcanov a vystupil do Afeku bojovat proti Izraelitom. Aj synovia Izraela sa zhromazdili, zasobili sa a isli proti nim. Synovia Izraela taborili proti nim ako dva krdliky koz, Aramejcania vsak zaplnili krajinu. Vtedy pristupil Bozi muz a oslovil izraelskeho krala: „Toto hovori Pan: Pretoze Aramejcania povedali: »Pan je Boh vrchov, a nie Boh dolin,« vydam ti do ruky cely tento velicizny zastup, aby ste poznali, ze ja som Pan. “Sedem dni taborili proti sebe; na siedmy den sa strhol boj a synovia Izraela porazili Aramejcanov, a to stotisic pesiakov v jeden den. Ostatni utekali do Afeku, do mesta, a tam padol mur na dvadsatsedemtisic tych, co zostali. Utiekol aj Benadad. Dosiel do mesta (a behal) z izby do izby. Jeho sluhovia mu povedali: „Poculi sme, ze krali izraelskeho domu su krali milosrdni. Obhodme si okolo bedier vrecovinu, okolo hlavy povrazy a vyjdime k izraelskemu kralovi, azda nas necha nazive. “Opasali si teda okolo bedier vrecovinu a povrazy okolo hlavy, isli k izraelskemu kralovi a vraveli: „Tvoj sluha Benadad hovori: Nechaj ma, prosim, nazive!“ Odpovedal: „Je este nazive? Je mojim bratom!“Chlapi to brali za dobry znak, rychlo ho chytili za slovo a povedali: „Benadad je tvoj brat. “ Odpovedal: „Chodte, privedte ho!“ Ked Benadad prisiel k nemu, vyzdvihol ho na voza povedal mu: „Mesta, ktore moj otec odnal tvojmu otcovi, ti vratim. V Damasku si porob ulice, ako moj otec urobil v Samarii. A ja po uzavreti zmluvy odtiahnem od teba. “ Uzavrel teda s nim zmluvu a prepustil ho. Vtedy ktorysi z prorockych synov na Panov popud povedal svojmu priatelovi: „Zbi ma!“ Ale ten muz sa zdrahal udriet ho. I povedal mu: „Pretoze si nepocuval hlas Pana, len co vyjdes odo mna zabije ta lev. “ A ked odchadzal od neho, napadol ho lev a zabil ho. Stretol ineho cloveka a povedal: „Zbi ma!“ On ho tak zbil, az ho poranil. Nato prorok isiel, stal si kralovi do cesty, ale obvazom okolo oci sa prestrojil,a ked kral prechadzal, volal na krala: „Tvoj sluha vytiahol do boja a vtedy odbocil akysi clovek, doviedol ku mne muza a povedal: »Straz tohto cloveka! Ak sa strati, rucis mi za jeho zivot svojim zivotom, alebo zaplatis hrivnu striebra. «Kym vsak mal tvoj sluha tu i tam robotu, toho nebolo. “ Nato mu izraelsky kral povedal: „To je tvoj rozsudok, ktory si si sam vyniesol!“Vtom si rychlo odstranil obvaz z oci a kral Izraela ho spoznal; ze je spomedzi prorokov. I povedal mu: „Toto hovori Pan: Pretoze si vypustil z ruky muza, ktory prepadol mojej kliatbe, bude tvoj zivot za jeho zivot a tvoj lud za jeho lud. “A izraelsky kral odisiel domov namrzeny a isiel do Samarie. Po tychto udalostiach sa stalo toto: Jezraelsky Nabot mal vinicu, ktora bola v Jezraeli, v susedstve palaca samarijskeho krala Achaba. Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovu zahradu, lebo je tesne vedla mojho domu. Dam ti za nu lepsiu vinicu. Alebo ak sa ti viac paci, dam ti za nu v peniazoch, kolko je hodna. “Nabot odpovedal Achabovi: „Bozechran, aby som ti dal dedicstvo po svojich otcoch!“Achab isiel domov mrzuty a nahnevany pre slovo, ktore mu povedal jezraelsky Nabot: „Nedam ti dedicstvo po svojich otcoch!“ Hodil sa na lozko, odvratil si tvar a nechcel nic jest. Nato prisla k nemu jeho zena Jezabel a spytala sa ho: „Preco ti je duch taky zroneny a nechces jest?“Odpovedal jej: „Hovoril som s jezraelskym Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chces, dam ti za nu vinicu. On vsak odpovedal: »Nedam ti svoju vinicu. «“Jeho zena Jezabel mu na to povedala: „Mas ty ale moc nad Izraelom! Vstan, jedz a rozvesel sa, ja ti zaopatrim vinicu jezraelskeho Nabota. “Potom napisala v mene Achaba list, udrela nan jeho pecat a poslala list starsim a predstavenym jeho mesta, ktori byvali s Nabotom. V liste napisala toto: „Vyhlaste post a Nabota posadte na popredne miesto medzi lud!Oproti nemu posadte dvoch muzov, vyvrhelov. Oni nech dosvedcia: »Ruhal sa Bohu a kralovi. « Potom ho vyvedte a ukamenujte, nech zomrie!“Jeho spoluobcania, starsi a predstaveni, ktori byvali v jeho meste, urobili tak, ako im odkazala Jezabel, ako bolo napisane v liste, ktory im poslala. Vyhlasili post a Nabota posadili na popredne miesto medzi ludom. Priviedli tych dvoch muzov, vyvrhelov, posadili ich oproti nemu, a ti vyvrheli dosvedcili Nabotovi pred ludom: „Nabot sa ruhal Bohu a kralovi!“ I vyviedli ho za mesto a ukamenovali ho tak, ze zomrel. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukamenovali, je mrtvy. “Ked Jezabel pocula, ze Nabota ukamenovali a je mrtvy, povedala Jezabel Achabovi: „Vstan a zmocni sa vinice jezraelskeho Nabota, ktoru sa ti zdrahal dat za peniaze, lebo Nabot nezije, zomrel. “Ked Achab pocul, ze Nabot je mrtvy, zobral sa a siel dolu do vinice jezraelskeho Nabota, aby sa jej zmocnil. Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliasa:„Vstan a chod v ustrety izraelskemu kralovi Achabovi, ktory je v Samarii. Je prave v Nabotovej vinici. Zisiel do nej, aby sa jej zmocnil. Povedz mu: »Toto hovori Pan: Vrazdil si a zmocnil si sa dedicstva!« Povedz mu toto: »Na mieste, kde psy lizali Nabotovu krv, budu lizat aj tvoju krv. «“Achab povedal Eliasovi: „Nasiel si ma, nepriatel?!“ Odpovedal: „Nasiel, lebo si sa zapredal robit, co sa Panovi nepaci. Hla, ja privediem na teba nestastie. Pozametam za tebou a vyhubim v Izraeli z Achaba vsetko, co je rodu muzskeho, otroka i slobodneho. S tvojim rodom nalozim, ako som nalozil s rodom Nabatovho syna Jeroboama a s rodom Ahiasovho syna Basu pre drazdenie, ktorym si ma popudzoval, a preto, ze si zviedol na hriech Izrael. Ale aj o Jezabel hovori Pan: »Psy budu zrat Jezabel na jezraelskom poli. Kto z Achaba zomrie v meste, zozeru ho psy, a kto zomrie na poli, zozerie ho nebeske vtactvo. «“Lenze naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol zapredal ako Achab robit, co sa Panovi nepaci, lebo ho na to navadzala jeho zena Jezabel. Konal velmi ohavne, ked chodil za modlami celkom tak, ako robili Amorejcania, ktorych Pan vyhnal spred synov Izraela. Ked Achab pocul tieto slova, roztrhol si rucho, na telo si obliekol vrecovinu a postil sa; spal vo vrecovine a chodil skluceny. Vtedy Pan oslovil Tesbana Eliasa:„Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretoze sa pokoril predo mnou, neprivediem nestastie za jeho zivota. Za dni jeho syna privediem nestastie na jeho dom!“Tri roky zili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejcanmi a medzi Izraelitmi. V tretom roku zostupil judsky kral Jozafat ku kralovi Izraela. Vtedy kral Izraela povedal svojim poddanym: „Viete vy, ze Ramot v Galaade patri nam? A my sa nehneme vziat si ho z moci aramejskeho krala. “A Jozafata sa spytal: „Pojdes so mnou do vojny proti Ramotu v Galaade?“ Jozafat odpovedal izraelskemu kralovi: „Som ako ty a moj lud je ako tvoj lud, moje kone ako tvoje kone!“Potom Jozafat povedal izraelskemu kralovi: „Vyziadaj si dnes, prosim, Panovo slovo!“Nato kral Izraela zhromazdil prorokov, priblizne styristo muzov, a spytal sa ich: „Mam ist do vojny proti Ramotu v Galaade? Alebo to mam nechat?“ Odpovedali: „Tiahni! Pan ho da do ruky krala!“Ale Jozafat sa spytal: „Nie je tu este nejaky Panov prorok, aby sme sa ho mohli spytat?“Izraelsky kral odpovedal Jozafatovi: „Je este jeden clovek, prostrednictvom ktoreho by sme sa mohli dopytovat Pana, lenze ja ho nenavidim, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheas. “ Jozafat odpovedal: „Nehovor tak, kralu!“Nato izraelsky kral zavolal jedneho komornika a povedal: „Prived rychlo Micheasa, Jemlovho syna!“Izraelsky kral a judsky kral Jozafat sedeli obleceni do rucha, kazdy na svojom trone na priestranstve pri vchode do brany Samarie a vsetci proroci prorokovali pred nimi. Kanaanov syn Sedekias si urobil zelezne rohy a vravel: „Toto hovori Pan: Tymito dokoles Aramejcanov do zaniku. “A vsetci proroci prorokovali podobne: „Tiahni proti Ramotu v Galaade, budes mat uspech a Pan ho vyda do ruky krala. “Posol, ktory siel zavolat Micheasa, hovoril mu: „Hla, slova prorokov su jednotne a priaznive kralovi! Nech je aj tvoja rec ako rec hociktoreho z nich, predpovedaj stastie!“Ale Micheas odpovedal: „Ako zije Pan, budem hovorit to, co mi povie Pan. “Ked prisiel ku kralovi, kral sa ho pytal: „Micheas, mame ist do boja proti Ramotu v Galaade, alebo to mame nechat?“ Odpovedal mu: „Tiahni, budes mat uspech, Pan ho vyda do ruky krala!“Ale kral mu vravel: „Kolko raz ta mam zaprisahat, aby si mi v Panovom mene hovoril iba pravdu?“Odpovedal: „Videl som cely Izrael roztrateny po vrchoch ako ovce, ktore nemaju pastiera. Vtedy Pan povedal: »Tito nemaju pana; nech sa kazdy vrati v pokoji domov!«“Tu izraelsky kral povedal Jozafatovi: „Nevravel som ti, ze mi neprorokuje dobro, len nestastie!?“A tamten pokracoval: „Nuz pocuj slovo Panovo! Videl som Pana sediet na trone a cele nebeske vojsko stat pri nom po jeho pravej i lavej strane. A Pan povedal: »Kto chce podviest Achaba, aby siel a padol pri Ramote v Galaade?« Nato hovoril jeden tak, druhy onak. Vtedy vysiel akysi duch, zastal pred Panom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pan sa ho spytal: »Ako?«Odpovedal: »Vyjdem a budem lzivym duchom v ustach vsetkych jeho prorokov. « On povedal: »Oklames ho, aj to dokazes! Chod a urob tak!«Pan teda vlozil do ust vsetkych tychto tvojich prorokov lziveho ducha, lebo Pan vyslovil proti tebe nestastie. “Vtom pristupil syn Kanaana Sedekias, udrel Micheasa po lici a povedal: „Kadialze odisiel Panov duch odo mna, aby hovoril s tebou?“Ale Micheas odpovedal: „To uvidis v ten den, ked budes chodit z izby do izby, aby si sa schoval. “Kral Izraela povedal: „Chyt Micheasa a zaved ho k mestanostovi Amonovi a kralovicovi Joasovia povedz: Takto hovori kral: Tohoto dajte do vaznice a biedne ho zivte chlebom a vodou, kym sa stastne navratim!“Micheas vsak odvetil: „Ak sa naozaj stastne vratis, nehovoril cezo mna Pan. “ (A povedal: „Cujte to, vsetci ludia!“)Kral Izraela a judsky kral Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaade. Izraelsky kral povedal Jozafatovi, ze sa preoblecie, a tak pojde do boja: „Ty sa vsak oblec do svojho rucha!“ Izraelsky kral sa aj preobliekol, a tak siel do boja. Aramejsky kral vsak prikazal velitelom vozov, ktorych mal tridsatdva: „Nebojujte ani s malym, ani s velkym, ale iba so samym kralom Izraela!“Ked potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: „To je iste kral Izraela!“ Obratili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykrikola ked velitelia vozov videli, ze to nie je kral Izraela, obratili sa prec od neho. Ale akysi muz nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelskeho krala medzi spony panciera. On povedal svojmu kocisovi: „Obrat a vyvez ma z bojista, som raneny!“Nakolko sa vsak bitka v ten den stupnovala, ostal kral stat vo voze proti Aramejcanom. Vecer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza. Okolo zapadu slnka znelo taborom volanie: „Kazdy do svojho mesta, kazdy do svojej krajiny,lebo kral zomrel!“ Prisli do Samarie a krala pochovali v Samarii. Ked potom v samarijskom rybniku oplakovali voz, psy lizali jeho krv (a smilnice sa tam kupali) podla predpovede, ktoru vyslovil Pan. Ostatok Achabovych dejin, vsetko, co urobil, dom zo slonoviny, ktory postavil, a vsetky mesta, ktore opevnil, je opisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Tak sa Achab ulozil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kralom jeho syn Ochozias. Asov syn Jozafat zacal kralovat nad Judom vo stvrtom roku izraelskeho krala Achaba. Jozafat mal tridsatpat rokov, ked zacal kralovat, a dvadsatpat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcera Salaiho. Kracal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, co sa paci Panovi. Ale vysiny nezmizli, lud este obetoval a palil tymian na vysinach. S izraelskym kralom nazival Jozafat v pokoji. Ostatok Jozafatovych dejin, jeho vitazstva, ktore ziskal, a ako bojoval, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Aj zvysky zasvatencov, ktori ostali z cias jeho otca Asu, vymietol z krajiny. V Edome vtedy nebolo krala, panoval tam spravca. Jozafat dal postavit aj tarsisske lode, ktore mali ist do Ofiru po zlato. Nesli, lebo stroskotali v Asiongaberi. Vtedy Achabov syn Ochozias povedal Jozafatovi: „Moji sluhovia pojdu s tvojimi sluhami na lodiach. “ Ale Jozafat nechcel. Potom sa Jozafat ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Davida. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Joram. Achabov syn Ochozias sa stal kralom nad Izraelom v Samarii v sedemnastom roku judskeho krala Jozafata a dva roky kraloval nad Izraelom. Robil, co sa Panovi nepaci. Kracal po ceste svojho otca a po ceste svojej matky aj po ceste Nabatovho syna Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael. Sluzil Balovi a klanal sa mu. Popudzoval Pana celkom tak, ako robil jeho otec. Po Achabovej smrti odpadol Moab od Izraela. Ochozias padol cez mreze, ktore mal na hornej izbe v Samarii, a ochorel. Preto poslal poslov a povedal im: „Chodte, dopytujte sa Belzebuba, boha Akaronu, ci sa z tejto choroby uzdravim!“Ale Panov anjel hovoril Tesbanovi Eliasovi: „Vstan, chod v ustrety poslom samarijskeho krala a povedz im: V Izraeli niet Boha, ze sa idete dopytovat boha Akaronu Belzebuba?!Preto toto hovori Pan: Z lozka, na ktore si lahol, nevstanes, ale naisto zomries. “ S tym Elias odisiel. Ked sa posli vratili, spytal sa ich: „Co je, ze ste sa vratili?“Odpovedali mu: „Akysi muz nam prisiel v ustrety a povedal nam: »Chodte, vratte sa ku kralovi, ktory vas poslal, a povedzte mu: Toto hovori Pan: V Izraeli niet Boha, ze posielas dopytovat sa boha Akaronu Belzebuba?! Preto z lozka, na ktore si lahol, nevstanes, ale naisto zomries. «“Spytal sa ich: „Ako vyzeral clovek, ktory vam prisiel v ustrety a povedal vam toto?“Odpovedali mu: „Muz v srstenom plasti a cez bedra opasany kozenym opaskom. “ On povedal: „To je Tesban Elias!“I poslal k nemu patdesiatnika s jeho patdesiatimi muzmi. On prisiel k nemu, ked prave sedel na temene vrchu, a povedal mu: „Muz Bozi, kral rozkazuje, pod dolu!“Elias vsak odpovedal patdesiatnikovi: „Ak som ja Bozi muz, nech zostupi z neba ohen a nech stravi teba i tvojich patdesiatich!“ Vtom zostupil z neba ohen a stravil jeho i jeho patdesiatich. Opat k nemu poslal ineho patdesiatnika a tiez jeho patdesiatich. On isiel a povedal mu: „Muz Bozi, takto hovori kral: Pod rychlo dolu!“Elias im odpovedal: „Ak som ja Bozi muz, nech zostupi z neba ohen a nech stravi teba i tvojich patdesiatich!“ Vtom zostupil Bozi ohen z neba a stravil jeho i jeho patdesiatich. Ale opat poslal tretieho patdesiatnika i jeho patdesiatich. Treti patdesiatnik isiel a ked dosiel, padol na kolena pred Eliasom a pokorne ho prosil: „Muz Bozi, nechze ma moj zivot a zivot tychto tvojich patdesiatich sluhov nejaku cenu v tvojich ociach!Ved zostupil z neba ohen a stravil prvsich dvoch patdesiatnikov aj s ich patdesiatimi! Ale teraz nech ma moj zivot v tvojich ociach nejaku cenu!“Vtedy hovoril Panov anjel Eliasovi: „Zostup s nim dolu, neboj sa ho!“ I vstal a zostupil s nim ku kralovia vravel mu: „Toto hovori Pan: Pretoze si poslal poslov dopytovat sa boha Akaronu Belzebuba, akoby v Izraeli nebolo Boha, ktoreho by si sa mohol pytat, preto z lozka, na ktore si lahol, nezides, ale naisto zomries. “A naozaj zomrel podla Bozieho vyroku, ktory povedal Elias. Namiesto neho sa stal kralom (jeho brat) Joram v druhom roku judskeho krala Jorama, Jozafatovho syna, lebo (Ochozias) nemal syna. Ostatok Ochoziasovych dejin a co urobil, je napisane v Knihe letopoctov izraelskych kralov. Ked Pan chcel Eliasa vziat vo vichrici do neba, isiel Elias a Elizeus z Galgaly. Tu Elias povedal Elizeovi: „Ostan tu, lebo ma Pan poslal az do Betelu!“ Ale Elizeus odpovedal: „Ako zije Pan a ako zijes ty, neopustim ta!“ Isli teda do Betelu. Vtedy vysli prorocki synovia, ktori boli v Beteli, k Elizeovi a pytali sa ho: „Ci vies, ze Pan vezme dnes tvojho pana ponad tvoju hlavu?“ Odpovedal: „Aj ja to viem. Budte ticho!“Potom mu Elias povedal: „Elizeus, ostan tu, lebo Pan ma poslal az do Jericha!“ Odpovedal: „Ako zije Pan a ako zijes ty, neopustim ta!“ Isli teda do Jericha. I priblizili sa synovia prorokov, ktori boli v Jerichu, k Elizeovi a pytali sa ho: „Ci vies, ze Pan vezme dnes tvojho pana ponad tvoju hlavu?“ Odpovedal: „Aj ja to viem. Budte ticho!“Potom mu Elias povedal: „Ostan tu, lebo Pan ma poslal k Jordanu!“ Odpovedal: „Ako zije Pan a ako zijes ty, neopustim ta!“ Isli teda obaja. Ale isli aj patdesiati muzovia z prorockych synov. Oni sa postavili obdalec stranou, ti dvaja vsak stali pri Jordane. Vtom vzal Elias svoj plast, zvinul ho, udrel vodu, ta sa rozdelila na dve strany a obaja presli po suchu. Ked presli, Elias povedal Elizeovi: „Ziadaj si, co mam pre teba urobit, prv ako budem od teba vzaty!“ Elizeus odpovedal: „Nech je na mne dvojnasobne tvoj duch!“Odpovedal: „Tazku vec si ziadas. Ale ak ma budes vidiet, ked budem od teba vzaty, stane sa ti to, ak nie, nestane sa. “A ako isli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivy voz a ohnive kone a Elias vystupil vo vichrici do neba. Ked to Elizeus videl, zvolal: „Otce moj, otce moj! Voz Izraela a jeho pohonic!“ A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy. Potom zdvihol Eliasov plast, ktory z neho spadol, vratil sa a zastal pri brehu Jordana. Vzal Eliasov plast, ktory z neho spadol, udrel vodu a povedal: „Kde je Pan, Eliasov Boh, teraz?“ A ked udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus presiel. Ked to videli prorocki synovia, ktori boli oproti Jerichu, hovorili: „Eliasov duch spocinul na Elizeovi. “ Isli mu v ustrety a uklonili sa mu az po zem. A hovorili mu: „Hla, medzi tvojimi sluhami je patdesiat mocnych muzov; oni pojdu a pohladaju tvojho pana. Panov duch ho mohol uniest a zlozi ho na niektorom vrchu alebo v niektorej doline. “ On povedal: „Neposielajte!“Ked vsak az do zunovania naliehali nan, povedal: „Poslite!“ Poslali teda patdesiat muzov, ktori ho tri dni hladali, ale nenasli ho. Ked sa vratili k nemu - byval v Jerichu -, povedal im: „Ci som vam nehovoril: Nechodte!?“Obyvatelia mesta vraveli Elizeovi: „V tomto meste sa dobre byva, ako aj nas pan vidi, ale voda je zla a poda neurodna. “Odpovedal: „Doneste mi novu nadobu a dajte do nej soli!“ Doniesli mu to,vysiel k vodnemu pramenu, vysypal do neho sol a povedal: „Toto hovori Pan: Uzdravil som tuto vodu a uz z nej nebude vychadzat smrt ani neurodnost!“Takto voda ozdravela az po dnesny den podla Elizeovho slova, ktore povedal. Odtial isiel hore do Betelu. Ako siel hore cestou, vysli z mesta mali chlapci a posmievali sa mu: „Hore sa, plesivec, hore sa, plesivec!“Nato sa obratil a ked ich uvidel, preklial ich v Panovom mene. Vtom vysli z hory dve medvedice a roztrhali z nich styridsatdva chlapcov. Odtial isiel na vrch Karmel a stadial sa vratil do Samarie. Achabov syn Joram sa stal kralom nad Izraelom v Samarii v osemnastom roku judskeho krala Jozafata a kraloval dvanast rokov. Robil, co sa Panovi nepaci, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstranil Balove pomniky, ktore porobil jeho otec. Lipol vsak k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorym zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil. Moabsky kral Mesa mal chov dobytka a dodaval izraelskemu kralovi stotisic barankov a vlnu zo stotisic barankov. Ale ked Achab zomrel, odpadol moabsky kral od izraelskeho krala. Preto kral Joram vysiel v ktorysi den zo Samarie a zvolal cely Izrael. Potom poslal k judskemu kralovi Jozafatovi s odkazom: „Moabsky kral odpadol odo mna. Pojdes so mnou do boja proti Moabsku?“ Odpovedal: „Pojdem! Som ako ty a moj lud je ako tvoj lud, moje kone su ako tvoje kone. “Pytal sa tiez: „Ktorou cestou pojdeme?“ Odpovedal: „Smerom cez Edomsku pust. “Izraelsky kral, judsky kral a edomsky kral sa teda vybrali. Ked uz isli sedem dni oklukou, tabor a dobytok, ktory isiel za nimi, nemal vody. Vtedy povedal izraelsky kral: „Beda! Lebo Pan vyvolal tychto troch kralov, aby ich vydal do ruky Moabska. “Ale Jozafat sa spytal: „Nie je tu Panov prorok? Jeho prostrednictvom by sme sa dopytali Pana. “ Ktorysi zo sluhov izraelskeho krala povedal: „Je tu Safatov syn Elizeus, ktory lieval Eliasovi vodu na ruky. “Nato Jozafat povedal: „U neho je Panovo slovo!“ Izraelsky kral Jozafat a edomsky kral zostupili teda k nemu. Ale Elizeus povedal izraelskemu kralovi: „Co ja mam s tebou? Chod si k prorokom svojho otca a svojej matky!“ Izraelsky kral mu vsak povedal: „Nie! Vyvolal tychto troch kralov Pan, aby ich vydal do ruky Moabska?“Elizeus odpovedal: „Ako zije Pan zastupov, v sluzbach ktoreho stojim, keby som nebral ohlad na judskeho krala Jozafata, ani by som si ta nevsimol, ani by som na teba nepozrel. Teraz mi vsak privedte citaristu!“ A ked citarista hral, zniesla sa nan Panova ruka. I povedal: „Toto hovori Pan: Narobte v tomto udoli vela jam. Lebo toto hovori Pan: Neuvidite vietor, ani dazd neuvidite, a predsa sa toto udolie naplni vodou; budete moct pit aj vy, aj vase potahy a dobytok. Ale Panovi sa to vidi malo: aj Moabcanov vyda do vasej ruky. Spustosite kazde opevnene mesto (kazde vybranejsie mesto), vytnete kazdy urodny strom, zasypete kazdy vodny pramen a kazdu urodnu rolu pokazite skalami. “A rano, ked sa prinasala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou. Ked sa vsetci Moabcania dopoculi, ze krali vystupuju proti nim do boja, zvolali kazdeho ako-tak bojaschopneho a postavili sa na hranicu. Ked rano vstali, slnko prave vychadzalo nad vodou a Moabcania videli vodu pred sebou cervenu ako krva vraveli: „To je krv! Krali bojovali proti sebe a vzajomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korist!“Ale ked prisli k izraelskemu taboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabcanov, ze utiekli pred nimi. Potom sli za nimi a bili Moabcanov. Mesta pustosili, na kazdu urodnu rolu hodil kazdy svoj kamen, az bola zahadzana, vsetky vodne pramene zasypali a kazdy urodny strom vytali, az ostal uz iba Kir Charoset, ten vsak obkolesili prakovnici a dobyjali ho. Ked moabsky kral videl, ze ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto muzov s vytasenym mecom a chcel sa prebit k edomskemu kralovi, ale nevladal. Preto vzal svojho prvorodeneho syna, ktory mal namiesto neho kralovat a obetoval ho na mure ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu velky hnev, takze odtiahli od neho a vratili sa do (svojej) krajiny. Akasi zena z manzeliek prorockych synov volala na Elizea: „Tvoj sluzobnik, moj manzel, zomrel. Ty vsak vies, ze tvoj sluha bol Panovym ctitelom. A veritel prisiel vziat si mojich dvoch synov za otrokov. “Elizeus jej odpovedal: „Co mam pre teba urobit? Povedz mi, co mas v dome?“ Odpovedala mu: „Tvoja sluzobnica nema v dome nic, iba za krcah oleja. “Povedal jej: „Chod, vypytaj si zvonku od susediek nadoby, nadoby prazdne a nie malo!Potom chod, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do tych nadob, plne vsak odkladaj!“Odisla od neho, zavrela za sebou a za svojimi synmi dvere, oni jej podavali a ona nalievala. Ked boli nadoby plne, povedala svojmu synovi: „Podaj mi este nadobu!“ A on odpovedal: „Uz niet viac nadob. “ Vtom olej zastal. Potom isla a oznamila to Boziemu muzovi. On jej povedal: „Chod, predaj olej a vyplat svojho veritela! Ty vsak a tvoji synovia zite z ostatku!“V isty den prechadzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zamozna zena, ktora ho zdrzala, aby si zajedol. A zakazdym, ked tadial prechadzal, zasiel k nej, aby si zajedol chlieb. Ona raz povedala svojmu muzovi: „Pozri, viem, ze je to svaty Bozi muz, co vzdy chodieva popred nas. Pripravme mu malu, murovanu hornu izbicku, dajme mu ta postel, stol, stolicku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnut, ked k nam pride. “V ktorysi den ta prisiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Zavolaj tu Sunamitku!“ Zavolal ju a ona zastala pred nim. I rozkazal mu: „Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nas starala. Co by som mohol pre teba urobit? Mam hovorit v tvojom zaujme s kralom alebo s vojenskym velitelom?“ Odpovedala: „Byvam medzi svojimi. “On sa spytal: „Co by sa mohlo pre nu urobit?“ Giezi odpovedal: „Zial, nema syna a jej muz je stary. “Tu povedal: „Zavolaj ju!“ Zavolal ju a ona zastala vo dverach. On povedal: „Na rok o tomto case budes nosit v zivote syna. “ Ona odpovedala: „Nie, moj pane, Bozi muz, nezavadzaj svoju sluzobnicu!“A zena pocala a porodila syna o rok v tom case, ktory jej povedal Elizeus. Ked chlapec dorastol, isiel jedneho dna za svojim otcom k zencom. I vravel svojmu otcovi: „Moja hlava! Moja hlava!“ On povedal sluhovi: „Zanes ho k jeho matke!“Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenach, a potom zomrel. Ona vysla hore, polozila ho na postel Bozieho muza, zavrela za nim dvere a odisla. Zavolala svojho muza a povedala: „Posli mi, prosim, jedneho zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bezat k Boziemu muzovi a hned sa vratit. “I spytal sa jej: „Preco ides k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!“ Ale odpovedala: „Zbohom!“Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: „Zen vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!“Isla teda a prisla k Boziemu muzovi na vrch Karmel. Ked ju Bozi muz zdaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Pozri, ta Sunamitka!Bez jej v ustrety a spytaj sa jej: Vodi sa ti dobre? A tvojmu muzovi? A tvojmu synovi?“ Odpovedala: „Dobre. “Ked vsak dosla na vrch k Boziemu muzovi, objala mu nohy. Nato Giezi pristupil a chcel ju odsotit. Ale Bozi muz povedal: „Nechaj ju, lebo ma roztrpcenu dusu a Pan to predo mnou skryl, neoznamil mi to. “Ona vsak vravela: „Azda som si ziadala syna od svojho pana?! Ci som nevravela: Nezavadzaj ma!?“Vtedy povedal Giezimu: „Prepas si bedra, vezmi si do ruky moju palicu a chod! Ak niekoho stretnes, nepozdravuj ho, a ak ta niekto pozdravi, neodpovedz mu! Potom poloz moju palicu na tvar chlapca!“Ale chlapcova matka povedala: „Ako zije Pan a ako zijes ty, neopustim ta!“ Nato vstal a isiel za nou. Giezi siel vopred a polozil palicu na chlapcovu tvar. Ale nebolo hlasu ani precitnutia. Vratil sa mu teda naproti a oznamil mu: „Chlapec sa neprebudil!“Ked Elizeus vosiel do domu, hla, chlapec lezal mrtvy na jeho posteli!Vosiel teda, zavrel za nimi dvoma dvere a modlil sa k Panovi. Potom vysiel hore, lahol si na chlapca, usta si polozil na jeho usta, oci na jeho oci, ruky na jeho ruky. Ked sa tak nan sklonil, chlapcovo telo sa rozohrialo. Vratil sa, presiel sa raz sem i tam po dome, isiel hore a vystrel sa nad neho. Nato chlapec sedem raz kychol a otvoril oci. Vtedy zavolal Gieziho a povedal: „Zavolaj tu Sunamitku!“ I zavolal ju. Ked vosla k nemu, povedal jej: „Vezmi si svojho syna!“Ona pristupila a padla mu k noham, uklonila sa az po zem, vzala si syna a vysla von. Elizeus prisiel opat do Galgaly. V krajine vsak bol hlad. Ked prorocki synovia sedeli pred nim, povedal svojmu sluhovi: „Postav velky hrniec a uvar prorockym synom jedlo!“I vysiel ktorysi na pole nazbierat zeliny. Nasiel divu burinu a nazbieral z nej plny plast divych uhoriek. Potom isiel a pokrajal to do hrnca na pokrm, lebo to nepoznali. Naberali to ludom na jedenie, ale ked zacali pokrm jest, zvolali: „Smrt je v hrnci, Bozi muz!“ a nemohli jest. On rozkazal: „Doneste muku!“ Vysypal ju do hrnca a povedal: „Naberte ludom, nech jedia!“ A v hrnci nebolo nic skodlive. Z Bal-Salisy prisiel akysi clovek a doniesol Boziemu muzovi chlieb z prvotin: dvadsat jacmennych chlebikov a drvene zrno vo svojej kapse. I povedal: „Daj to ludom jest!“Jeho sluha vsak vravel: „Ako mam toto predlozit sto chlapom?“ Ale on povedal: „Daj to ludom jest, lebo toto hovori Pan: Budu jest a (este) zvysi. “I predlozil im to a oni jedli a (este aj) zvysilo, podla Panovho slova. Vojensky velitel aramejskeho krala Naman bol muz, ktoreho si jeho pan vazil a cenil, lebo jeho pricinenim dal Pan Aramejcanom vitazstvo. Ale tento zamozny muz bol malomocny. Z Aramejska raz vytiahli koristnici a zajali z Izraela male dievca, ktore sa dostalo do sluzby k Namanovej zene. Ono povedalo svojej panej: „Keby bol moj pan u proroka v Samarii, isto by ho oslobodil od malomocenstva!“On (Naman) isiel a oznamil svojmu panovi: „Toto a toto hovorilo dievca z izraelskej krajiny. “Aramejsky kral na to povedal: „Zober sa a chod, poslem izraelskemu kralovi list. “ On isiel, vzal so sebou desat hrivien striebra, sesttisic zlatych a desatoro preobleceni siata odovzdal izraelskemu kralovi list tohoto znenia: „Teraz, sucasne s tymto listom ti posielam svojho sluzobnika Namana. Oslobod ho od malomocenstva!“Ked izraelsky kral precital list, roztrhol si rucho a vravel: „Som ja Boh, aby som mohol davat smrt a zivot, ze tento posiela ku mne, aby som cloveka oslobodil od malomocenstva? Vidite jasne, ze hlada proti mne zamienku. “Ked Bozi muz Elizeus pocul, ze si kral Izraela roztrhol rucho, poslal ku kralovi s odkazom: „Preco si si roztrhol rucho?! Nech pride ku mne a dozvie sa, ze v Izraeli je prorok. “Naman teda isiel so svojimi konmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Chod a okup sa sedem raz v Jordane, potom ti telo ozdravie a budes zasa cisty!“Naman sa rozhneval a odisiel so slovami: „Nazdaval som sa, ze naisto vyjde ku mne a bude vzyvat meno Pana, svojho Boha, rukou sa dotkne miesta a odstrani malomocenstvo. Nie su rieky Damasku Abana a Farfar lepsie ako vsetky rieky Izraela?! Nemozem sa v nich okupat a ocistit sa?“ Obratil sa a rozhnevany odchadzal. Ale jeho sluhovia pristupili k nemu, prehovarali ho a vraveli: „Keby prorok ziadal od teba velku vec, neurobil by si to? O co skor, ked ti povedal: Okup sa a budes cisty!“Preto zostupil a sedem raz sa ponoril do Jordana podla slova Bozieho muza a jeho telo bolo zasa take ciste ako telo maleho chlapca. Nato sa s celym sprievodom vratil k Boziemu muzovi. Ked prisiel a zastal pred nim, vravel: „Teraz viem, ze na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli. A teraz prijmi dar od svojho sluhu!“Ale odpovedal: „Ako zije Pan, pred ktorym stojim, neprijmem!“ A hoci nan naliehal, aby prijal, odmietol. Vtedy Naman povedal: „Dovolis, prosim, aby dali tvojmu sluhovi zeme, kolko unesu dve mulice? Lebo tvoj sluha uz neprinesie celopal ani inaksiu obetu inym bohom, iba Panovi. No a v tejto jednej veci upros Pana za svojho sluhu: Ked pojde moj pan do domu Remona klanat sa tam a bude sa opierat o moju ruku, musim sa sklonit v dome Remona, ked sa bude on klanat v dome Remona. Tuto vec, prosim, nech odpusti Pan tvojmu sluhovi!“Odpovedal mu: „Chod v pokoji!“ Ked uz odisiel od neho kus cesty,povedal si Giezi, sluha Bozieho muza Elizea: „Veru moj pan setril toho Aramejcana a neprijal od neho, co mu daval. Ako zije Pan, pobezim za nim a vezmem nieco od neho. “A Giezi sa ponahlal za Namanom. Ked Naman videl, ze niekto za nim bezi, zisiel mu z voza v ustrety a spytal sa: „Je vsetko v poriadku?“Odpovedal: „V poriadku! Moj pan ma poslal s odkazom: Prave teraz prisli ku mne dvaja mladici z Efraimskeho pohoria, spomedzi prorockych synov. Daj, prosim, pre nich hrivnu striebra a dvoje oblecenie siat. “Naman povedal: „Prosim, vezmi dve hrivny!“ I nutil ho a dal dve hrivny striebra zviazat do dvoch mescov (a dvoje oblecenie siat) a dal to dvom sluhom, ktori to niesli pred nim. Ked vsak prisli na kopec, vzal to od nich a schoval v dome. Tych ludi prepustil a oni odisli. On vsak isiel a postavil sa pred svojho pana. Elizeus sa ho spytal: „Odkial, Giezi?“ Odpovedal: „Nebol tvoj sluha nikde!“I povedal mu: „Co som nebol v duchu tam, kde sa ktosi vyklanal z voza tebe v ustrety?! Teraz teda, ked si prijal peniaze, mozes si kupit saty, olivove zahrady, vinice, ovce, statok, sluhov a sluzky. Ale Namanovo malomocenstvo sa bude drzat i teba, i tvojho potomstva naveky. “ I odisiel od neho malomocny ako sneh. Prorocki synovia hovorili Elizeovi: „Pozri, miesto, kde byvame s tebou, je tesne. Pojdeme az k Jordanu, vezmeme odtial kazdy jedno brvno a urobime si tam miesto na byvanie. “ Odpovedal: „Chodte!“Ktorysi vravel: „Pod aj ty so svojimi sluzobnikmi!“ Odpovedal: „Pojdem. “Isiel teda s nimi a ked dosli k Jordanu, vytinali stromy. Ako ktorysi z nich vytinal kmen, padlo mu zelezo do vody a vykrikol: „Beda, moj pane, a to bolo vypozicane!“Bozi muz sa opytal: „Kde padlo?“ A ked mu ukazal miesto, odtal kus dreva, hodil ho ta a zelezo vyplavalo. I povedal: „Vezmi si ho!“ On vystrel ruku a vzal si ho. Aramejsky kral viedol s Izraelom vojnu. I radil sa so svojimi poddanymi a povedal: „Na tom a tom mieste budete so mnou taborit. “Vtedy Bozi muz poslal izraelskemu kralovi odkaz: „Daj si pozor a nechod na to miesto, lebo tam taboria Aramejcania!“Izraelsky kral poslal na miesto, ktore mu oznacil Bozi muz a pred ktorym ho varoval, a dal ho pozorovat, a nielen raz alebo dva razy. Tato vec rozculovala srdce aramejskeho krala. Zvolal svojich sluhov a spytal sa ich: „Neviete mi povedat, kto nas prezradil izraelskemu kralovi?“Ktorysi z jeho sluhov mu povedal: „Nie, moj kralovsky pane, ale prorok Elizeus, ktory je v Izraeli, oznami izraelskemu kralovi aj slova, ktore hovoris vo svojej spalni. “Nato povedal: „Chodte a pozrite sa, kde je; poslem a dam ho chytit. “ Oznamili mu: „Je v Dotane. “Poslal ta kone, vozy a mocny oddiel. Dosli v noci a obklucili mesto. Ked sluha Bozieho muza vcasrano vstal a vysiel von, zazrel, ze mesto obklucuje mocny oddiel, kone a vozy. Sluha mu povedal: „Beda, moj pane! Co budeme robit?“Odpovedal: „Neboj sa, lebo tych, co su s nami, je viac ako tych, co su s nimi!“A Elizeus sa modlil: „Pane, otvor mu oci, nech vidi!“ Vtom Pan otvoril sluhove oci a videl, ze vrch okolo Elizea je plny ohnivych koni a vozov. A ked (nepriatelia) zisli k nemu, modlil sa Elizeus k Panovi: „Pobi, prosim, tento narod slepotou!“ I pobil ich slepotou podla Elizeovych slov. A Elizeus im povedal: „Toto nie je ta cesta a toto nie je to mesto. Podte za mnou, zavediem vas k muzovi, ktoreho hladate!“ A isiel s nimi do Samarie. Ked dosli do Samarie, Elizeus povedal: „Pane, otvor oci tymto, nech vidia!“ Pan im otvoril oci a zrazu videli, ze su uprostred Samarie. Ked ich uvidel izraelsky kral, pytal sa Elizea: „Mam ich postinat, otce?“Odpovedal: „Nestinaj! Chces postinat takych, ktorych si nezajal svojim mecom ani svojou kusou?! Predloz im chlieb a vodu, nech si zajedia a nech sa napiju a vratia sa k svojmu panovi. “Pripravil im teda velku hostinu a ked sa najedli a napili, prepustil ich a oni odisli k svojmu panovi. Aramejski koristnici potom viac neprisli do izraelskej krajiny. Po tomto zhromazdil aramejsky kral Benadad cele svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samariu. V Samarii vypukol velky hlad. Obliehal ju tak dlho, az bola oslia hlava po osemdesiat striebornych a stvrt kabu holubieho trusu po pat striebornych. Ked raz izraelsky kral prechadzal po mure, akasi zena nan volala: „Pomoz mi, moj kralovsky pane!“ Odpovedal: „Nepomaha ti Pan, ako ti mozem pomoct ja?Z humna? Alebo z lisu?“Potom sa jej kral spytal: „Co ti je?“ Odpovedala: „Tato zena mi vravela: »Daj svojho syna, zjeme ho dnes, mojho syna vsak zjeme zajtra!«Uvarili sme teda mojho syna a zjedli sme ho. Na druhy den som jej povedala: »Daj svojho syna, zjeme ho!« Ale ona svojho syna schovala. “Ked kral pocul slova zeny, roztrhol si rucho. Chodil prave po mure, takze lud videl, ze ma na holom tele vrecovinu. I povedal: „Toto nech mi urobi Boh a toto nech mi prida, ak dnes hlava Safatovho syna Elizea ostane na nom!“Elizeus sedel vo svojom dome a starsi sedeli s nim. Kral vsak poslal vopred akehosi muza. Ale skor, nez k nemu prisiel posol, hovoril on starsim: „Viete, ze tento vrahov syn posiela zotat mi hlavu? Davajte pozor! Ked pride posol, zaprite dvere a drzte ho za dvermi! Lebo za nim ide aj dupot noh jeho pana!“Este s nimi hovoril a uz zostupoval k nemu kral a hovoril: „Hla, taketo nestastie prislo od Pana; ako mam este doverovat v Pana?“Elizeus vsak hovoril: „Pocujte slovo Panovo! Toto hovori Pan: Zajtra o takomto case bude v brane Samarie sea jemnej muky za sekel a dve sey jacmena za sekel. “Pobocnik, o ruku ktoreho sa kral opieral, odpovedal Boziemu muzovi: „Pan sice urobil na nebi otvory, ako sa vsak moze toto stat?!“ No on mu odvetil: „Uvidis do rana na vlastne oci, ale jest z toho nebudes!“Pri vchode do brany sa zdrzovali styria malomocni. Oni si hovorili: „Co tu mame sediet, kym zomrieme?!Ak si povieme: Pojdeme do mesta, v meste je hlad, zomrieme tam; ak ostaneme tu, zomrieme. Noze podme, prejdime do tabora Aramejcanov. Ak nas nechaju nazive, budeme zit, ak nas zabiju, nuz umrieme. “A za pritmia sa vybrali, chceli ist do tabora Aramejcanov. Ale ked prisli k okraju aramejskeho tabora, zbadali, ze tam niet nikoho. Pan totiz sposobil, ze tabor Aramejcanov pocul hrkot vozov, dupot koni a hucanie velkeho vojska a hovorili si: „Izraelsky kral dozaista najal proti nam hetejskych kralov a egyptskych kralov a chce nas napadnut. “Zobrali sa teda a usli za pritmia. Zanechali svoje stany, kone, osly, slovom tabor, ako bol, a usli s holym zivotom. Ti malomocni prisli teda na kraj tabora a vosli do prveho stanu, jedli, pili, zobrali odtial zlato, striebro, satstvo a isli ho schovat. Nato sa vratili, vosli do dalsieho stanu, nabrali odtial a isli si schovat. Potom si hovorili: „Robime, co sa nesvedci! Dnesny den je den radostnej zvesti. Ak budeme cusat a budeme cakat do jasneho rana, previnime sa. Preto sa vyberme, podme to oznamit v kralovskom palaci. “Ked dosli, zavolali strazcov mestskej brany a oznamili im: „Isli sme do tabora Aramejcanov a nikoho tam nebolo, ani ludskeho hlasu, len priviazane kone, priviazane osly a postavene stany. “Strazcovia brany to vyvolali a hlasenie islo dnu do kralovskeho palaca. Kral vstal za noci a povedal svojim sluhom: „Poviem vam, co nam urobili Aramejcania. Vedia, ze sme vyhladovani, preto vysli z tabora schovat sa na pole a vravia: Nech len vyjdu z mesta, pochytame ich zivych a vnikneme do mesta. “Ktorysi zo sluhov vsak odpovedal a vravel: „Treba vziat tych pat koni, co tu este ostali - i tak bude s nimi to, co s mnozstvom, ktore zahynuli -, treba ich poslat a vec preskumat. “Vzali teda dva vozy s konmi a kral ich poslal do tabora Aramejcanov a povedal: „Chodte a pozrite!“Isli za nimi az po Jordan a cesta bola plna siat a vyzbroje, ktoru Aramejcania pozahadzovali na uteku. Posli sa potom vratili a podali kralovi spravu. Nato narod vysiel a vyrabovali aramejsky tabor, takze sea jemnej muky bola za jeden sekel a dve sey jacmena za sekel, podla Panovho slova. Kral postavil pobocnika, o ruku ktoreho sa opieral, do brany a lud ho v brane posliapal, takze zomrel, ako povedal Bozi muz, ked k nemu prisiel kral. Stalo sa teda podla slov Bozieho muza, ktore povedal kralovi: „Zajtra o takomto case budu v brane Samarie dve sey jacmena za sekel a sea jemnej muky za sekel. “Vtedy povedal pobocnik Boziemu muzovi: „Pan sice urobil na nebi otvory, ako sa vsak moze toto stat?!“ On mu odvetil: „Uvidis to na vlastne oci, ale jest z toho nebudes. “A stalo sa mu tak: lud ho v brane posliapal a zomrel. Elizeus povedal zene, ktorej vzkriesil syna: „Zober sa, chod ty aj tvoja rodina a byvaj v cudzine, kde to bude mozne, lebo Pan zavolal hlad, ktory postihne krajinu na sedem rokov. “Zena sa vybrala a urobila podla slova Bozieho muza. Odisla ona aj jej rodina a na sedem rokov sa usadila v krajine Filistincov. Po uplynuti siedmich rokov sa zena vratila z krajiny Filistincov a dovolavala sa u krala svojho domu a svojho pola. Kral prave hovoril Giezimu, sluhovi Bozieho muza: „Porozpravaj mi vsetky velke veci, ktore urobil Elizeus!“A ked rozpraval kralovi, ako vzkriesil mrtveho, vkrocila zena, ktorej syna vzkriesil, dovolavat sa u krala svojho domu a svojho pola. A Giezi povedal kralovi: „Moj kralovsky pane, toto je ta zena a toto je jej syn, ktoreho Elizeus vzkriesil. “Kral sa opytal zeny a ona mu to porozpravala. Potom jej kral dal komornika a povedal: „Vrat jej vsetko, co je jej, aj uzitok z pola odo dna, co opustila krajinu, az doteraz. “Elizeus prisiel do Damasku, kde bol aramejsky kral Benadad chory. Oznamili mu: „Bozi muz prisiel sem. “Kral povedal Hazaelovi: „Vezmi so sebou dar, chod v ustrety Boziemu muzovi a jeho prostrednictvom sa spytaj Pana, ci sa uzdravim z tejto choroby!“Hazael mu isiel v ustrety a vzal sebou dary, rozlicne vzacnosti Damasku, bremeno na styridsat tiav. Ked dosiel k nemu, pristupil a vravel: „Tvoj syn, aramejsky kral Benadad ma poslal k tebe s odkazom: Uzdravim sa z tejto choroby?“Elizeus mu odpovedal: „Chod, povedz mu: Ano, uzdravis sa! Ale Pan mi zjavil, ze naisto zomrie. “Potom mu strpla tvar, bol krajne rozruseny, a Bozi muz plakal. Hazael sa spytal: „Preco place moj pan?“ Odpovedal: „Preto, ze viem, kolko zla narobis synom Izraela. Ich pevnosti vypalis, ich junakov pobijes mecom, ich nemluvnata roztrieskas a ich tarchave zeny rozparas. “Hazael vsak odpovedal: „Je azda tvoj sluha taky pes, zeby urobil takuto hroznu vec?“ Ale Elizeus povedal: „Pan mi ta ukazal ako aramejskeho krala. “Odisiel od Elizea a ked prisiel k svojmu panovi, on sa ho pytal: „Co ti povedal Elizeus?“ Odvetil: „Vravel mi, ze sa uzdravis. “Na druhy den vzal prikryvku, namocil ju do vody a rozprestrel mu ju na tvar, a tak zomrel. Kralom sa namiesto neho stal Hazael. V piatom roku izraelskeho krala, Achabovho syna Jorama, za judskeho krala Jozafata, stal sa judskym kralom Joram, syn krala Jozafata. Mal tridsatdva rokov, ked zacal kralovat, a osem rokov kraloval v Jeruzaleme. Kracal po ceste izraelskych kralov, ako robil Achabov rod, lebo mal za manzelku Achabovu dceru; robil teda, co sa Panovi nepaci. Ale Pan nechcel znicit Judsko pre svojho sluhu Davida, ako mu prislubil, ze da jemu a jeho synom po vsetky dni lampu. Za jeho dni sa Edomsko vymanilo spod nadvlady Judska; ustanovili si vlastneho krala. Joram presiel do Seiry a vsetky vozy s nim. V noci vstal a zautocil na Edomcanov, ktori obkolesovali jeho i velitelov vozov, lenze lud usiel do svojich stanov. Tak sa Edom vymanil spod nadvlady Judska az po dnesny den. Vtedy, v tom istom case, odpadla aj Lobna. Ostatok Joramovych dejin, vsetko, co urobil, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Potom sa Joram ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Ochozias. V dvanastom roku izraelskeho krala, Achabovho syna Jorama, sa stal kralom Ochozias, syn judskeho krala Jorama. Ochozias mal dvadsatdva rokov, ked zacal kralovat, a jeden rok kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, dcera izraelskeho krala Amriho. Chodil po ceste Achabovho rodu a robil, co sa Panovi nepaci, ako Achabov dom, ved bol zatom Achabovho domu. S Achabovym synom Joramom isiel do vojny proti aramejskemu kralovi Hazaelovi k Ramotu v Galaade, ale Aramejci Jorama porazili. Kral Joram sa vratil do Jezraelu, aby sa vyliecil z ran, ktore mu zasadili Aramejcania v Ramote, ked bojoval proti aramejskemu kralovi Hazaelovi. A judsky kral, Joramov syn Ochozias, isiel dolu do Jezraela navstivit Achabovho syna Jorama, lebo bol chory. Prorok Elizeus zavolal jedneho z prorockych synov a povedal mu: „Prepas si bedra, vezmi so sebou tuto nadobu s olejom a chod do Ramotu v Galaade. Ked ta prides, pozri sa za Jehuom, synom Namsiho syna Jozafata. Chod ta, vyvolaj ho spomedzi jeho bratov a zaved ho do najvnutornejsej izby. Potom vezmi nadobu s olejom, vylej mu ho na hlavu a povedz: »Toto hovori Pan: Pomazal som ta za krala nad Izraelom. « Nato otvor dvere a bez meskania bez. “A chlapec, prorokov sluha, siel do Ramotu v Galaade. Ked ta dosiel, prave zasadali velitelia vojsk. I povedal: „Mam ti nieco povedat, velitel!“ Jehu sa opytal: „Komu z nas vsetkych?“ Odpovedal: „Tebe, velitel!“Nato vstal a isiel do domu. I vylial mu olej na hlavu a povedal: „Toto hovori Pan, Boh Izraela: Pomazal som ta za krala nad Panovym ludom, nad Izraelom. Porazis dom svojho pana Achaba; tak pomstim na Jezabel krv svojich sluhov, prorokov, a krv vsetkych Panovych sluzobnikov. Zahynie cely Achabov dom a vyhubim v Izraeli z Achaba vsetko, co je rodu muzskeho, otroka i slobodneho. A s Achabovym domom nalozim, ako som nalozil s domom Nabatovho syna Jeroboama a s domom Ahiasovho syna Basu. Jezabel budu zrat psy na jezraelskom poli a nebude toho, kto by ju pochoval. “ Potom otvoril dvere a utiekol. Jehu potom vysiel k sluhom svojho pana, ktori sa ho pytali: „Je vsetko v poriadku? Preco prisiel za tebou ten sialenec?“ Odpovedal im: „Poznate chlapa i jeho zmyslanie. “Oni vraveli: „Vyhovorka! Len nam povedz!“ Vtedy povedal: „To a to mi hovoril. Vraj: »Toto hovori Pan: Pomazal som ta za krala nad Izraelom. «“Nato kazdy vzal svoj plast, polozili mu ich pod nohy na hole schody, zatrubili na trube a volali: „Jehu je kralom!“Tak sa sprisahal Jehu, syn Namsiho syna Jozafata, proti Joramovi. Joram vsak a cely Izrael branil Ramot v Galaade proti aramejskemu kralovi Hazaelovi. A kral Joram sa vratil liecit sa v Jezraeli z ran, ktore mu zasadili Aramejcania, ked bojoval proti aramejskemu kralovi Hazaelovi. Vtedy Jehu povedal: „Ak suhlasite, nech nevyjde nijaky ubehlik z mesta, aby nezaniesol spravu do Jezraelu!“A Jehu sadol na voz, isiel do Jezraelu, lebo Joram tam lezal a judsky kral Ochozias prisiel navstivit Jorama. V Jezraeli na vezi stal pozorovatel. Ked uvidel prichadzat Jehuov zastup, vravel: „Vidim zastup!“ Joram povedal: „Vezmi jazdca a posli im ho v ustrety; nech sa opyta: »Je vsetko v poriadku?«“Jazdec mu isiel v ustrety a vravel: „Kral sa pyta, ci je vsetko v poriadku?“ Jehu odpovedal: „Co teba do poriadku?! Obrat sa a pripoj sa ku mne!“ Pozorovatel hlasil: „Jazdec dosiel az k nim, ale sa nevracia. “Nato poslal ineho jazdca. Ked dosiel k nim, povedal: „Kral sa pyta, ci je vsetko v poriadku?“ Jehu odpovedal: „Co teba do poriadkov?! Obrat sa a pripoj sa ku mne!“Pozorovatel hlasil: „Dosiel k nim, ale sa nevracia! A zenu, ako hnaval Namsiho syn Jehu, lebo uhanaju sialene. “Nato Joram rozkazal: „Priahaj!“ Zapriahli mu do jeho voza a izraelsky kral Joram aj judsky kral Ochozias vysli von, kazdy na svojom voze. Isli v ustrety Jehuovi a stretli ho na poli jezraelskeho Nabota. Ked Joram uvidel Jehuu, pytal sa: „Je vsetko v poriadku, Jehu?“ On odpovedal: „Aky poriadok? Este trvaju smilstva tvojej matky Jezabel a jej mnohe carodejstva. “Nato sa Joram obratil na utek a zavolal Ochoziasovi: „Zrada, Ochozias!“Ale Jehu vzal do ruky kusu a strelil Joramovi medzi plecia. Sip mu vysiel von srdcom a on sa zrutil vo voze. I povedal svojmu pobocnikovi Badakerovi: „Vezmi ho a hod ho na ostredok jezraelskeho Nabota! Lebo ja sa pamatam, ze ja a ty sme spolu jazdili za jeho otcom Achabom, ked Pan vypovedal proti nemu tento vyrok:»Veru, vcera som videl krv Nabota a jeho synov« - hovori Pan. »Odplatim ti ju na tomto ostredku« - hovori Pan! Nuz chyt ho a hod na ostredok podla slova Panovho!“Ked to judsky kral Ochozias videl, usiel smerom na Bethagan. Jehu ho prenasledoval a vravel: „Aj toho!“ Poranili ho na voze na svahu Gur, ktory je pri Jeblaame. Utekal dalej do Mageda a tam zomrel. Jeho sluhovia ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho pohrebisti s jeho otcami v Davidovom meste. V jedenastom roku Achabovho syna Jorama sa stal Ochozias kralom nad Judskom. Jehu prisiel do Jezraelu. Ked to pocula Jezabel, namalovala si oci, ozdobila si hlavu a vyzerala von oknom. Ked Jehu vystupoval do brany, povedala: „Mal sa dobre Zambri, ktory zavrazdil svojho pana?“Zdvihol tvar k oknu a opytal sa: „Kto je so mnou, kto?“ Vtom sa k nemu vyklonili dvaja ci traja komornicia rozkazal: „Zhodte ju!“ Zhodili ju a jej krv postriekala mur i kone a ony ju posliapali. Potom isiel dnu a ked si zajedol a zapil, rozkazal: „Obzrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, je to kralova dcera!“Ked ju vsak isli pochovat, nasli z nej iba lebku, nohy a konce ruk. Vratili sa a oznamili mu to. On vsak povedal: „To je Panovo slovo, ktore povedal prostrednictvom svojho sluhu Tesbana Eliasa: »Psy budu zrat telo Jezabel na jezraelskom polia mrtvola Jezabel bude ako hnoj na povrchu role na jezraelskom poli, takze nebude mozno povedat: Toto je Jezabel!«“Achab mal v Samarii sedemdesiat synov. Jehu napisal list a poslal ho do Samarie predstavenym mesta, starsim a Achabovym pestunom:„Teraz, ked k vam dojde tento list - mate synov svojho pana, vozy, kone, opevnene mesto a vyzbroj -,vyhliadnite si najlepsieho a najudatnejsieho zo synov svojho pana, posadte ho na tron jeho otca a bojujte za dom svojho pana!“Naramne sa nalakali a hovorili: „Dvaja krali neobstali pred nim, akoze obstojime my?“Preto spravcovia domu, predstaveni mesta a pestuni poslali Jehuovi odkaz: „Sme tvojimi sluhami, urobime vsetko, co nam rozkazes. Neustanovime nikoho za krala! Urob, co uznas za dobre!“Nato im napisal druhy list: „Ak ste moji a posluchate moj hlas, vezmite hlavy muzov z rodu svojho pana a pridte zajtra o takomto case ku mne do Jezraelu!“ - Kralovych synov vsak bolo sedemdesiat muzov a vychovavali ich najpoprednejsi z mesta. -Ked k nim list dosiel, vzali kralovych synov a pozabijali sedemdesiat muzov. Ich hlavy pokladli do kosov a poslali k nemu do Jezraelu. Ked prisiel posol a hlasil mu, ze doniesli hlavy kralovskych synov, povedal: „Ulozte ich do rana na dve hrby do brany!“Rano vysiel von, zastal a povedal celemu narodu: „Vy ste nevinni! Ano, ja som sa sprisahal proti svojmu panovi a zabil som ho, ale kto zabil vsetkych tychto?Presvedcte sa teda, ze nic nepadlo na zem z Panovych slov, ktore hovoril Pan proti Achabovmu domu. Pan splnil vsetko, co povedal prostrednictvom svojho sluhu Eliasa. “Potom Jehu pobil vsetkych, co este ostali z Achabovho domu v Jezraeli, jeho velmozov, dovernikov i knazov, takze neostal po nom nik. Potom sa zobral a siel do Samarie. Ked na ceste dosiel k Bet-Ekedu pastierov,stretol Jehu bratov judskeho krala Ochoziasa a spytal sa: „Kto ste vy?“ Odpovedali: „Sme Ochoziasovi bratia a ideme dolu pozdravit synov krala a synov velitelky. “Nato rozkazal: „Pochytajte ich zivych!“ I pochytali ich zivych a pozabijali ich pri cisterne Bet-Ekedu, styridsiatich dvoch muzov; neostal z nich ani jeden. Ked odtial odisiel, stretol Rechabovho syna Jonadaba, ktory mu siel v ustrety. Pozdravil ho a spytal sa ho: „Je tvoje srdce take priame ako moje k tebe?“ Jonadab odpovedal: „Je!“ - „Ak je, podaj mi ruku!“ A ked mu podal ruku, posadil ho k sebe na voza vravel: „Pod so mnou a pozri si moju horlivost za Pana!“ A viezol ho na svojom voze. Prisiel do Samarie a pobil vsetkych, ktori ostali v Samarii po Achabovi, az ho vyhubil podla Panovho slova, ktore povedal Eliasovi. Jehu zhromazdil vsetok lud a povedal mu: „Achab sluzil Balovi trosku, Jehu mu bude sluzit viac. Preto zvolajte ku mne vsetkych Balovych prorokov, vsetkych jeho ctitelov a vsetkych jeho knazov; nech nik nechyba, lebo budem prinasat Balovi velku obetu! Kto bude chybat, neostane nazive. “ Ale Jehu to urobil z lesti, aby mohol vyhubit Balovych ctitelov. Potom Jehu rozkazal: „Usporiadajte nabozenske zhromazdenie na pocest Bala!“ A vyhlasili ho. Jehu rozposlal po celom Izraeli a prisli vsetci Balovi ctitelia, nebolo ani jedneho, ktory by nebol prisiel. Vosli do Balovho chramu a Balov chram bol od jedneho konca po druhy plny. Potom povedal spravcovi satne: „Vydaj vsetkym Balovym ctitelom rucho!“ A on im vydal rucho. Nato vosiel Jehu a Rechabov syn Jonadab do Balovho chramu a povedal Balovym ctitelom: „Poobzerajte sa a postarajte sa, aby tu nebol s vami nik z Panovych ctitelov, ale iba sami ctitelia Balovi. “A tak vosli prinasat obety a celopaly. Jehu si vsak vonku postavil osemdesiat muzov a povedal: „Ak niekto necha ujst niekoho z ludi, ktorych vam ja vydam do ruk, ruci zan vlastnym zivotom. “A ked skoncilo podavanie obety, rozkazal Jehu vojakom a pobocnikom: „Vojdite a pobite ich! Nech nik neujde!“ I pobili ich ostrim meca. Vojaci a pobocnici vyhodili Aseru a vnikli az do svatyne Balovho chramu,povyhadzovali pomniky Balovho chramu a spalili ich. Zborili Balov pomnik, zborili Balov chram a urobili z neho zachod az po dnesny den. Takto Jehu vyhubil Bala z Izraela. Lenze od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorymi zviedol na hriech Izrael, od tych Jehu neodstupil, totiz od zlatych teliec, ktore boli v Beteli a Dane. A Pan povedal Jehuovi: „Pretoze si dobre vykonal, co sa mi paci, ze si urobil Achabovmu domu vsetko, co som mal na mysli, tvoji synovia budu az do stvrteho pokolenia sediet na trone Izraela. “Ale Jehu nedaval pozor na to, aby celym svojim srdcom kracal podla zakona Pana, Boha Izraela, neodstupil od hriechov Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael. V tych dnoch sa Pan zacal hnevat na Izraelitov a Hazael ich bil po celom uzemi Izraelavychodne od Jordanu, cele uzemie Galaadu: Gada, Rubena a Manassesa od Aroeru, ktory je pri rieke Arnon, az po Galaad a Basan. Ostatok Jehuovych dejin, vsetko, co urobil, vsetko jeho hrdinstvo je opisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Potom sa Jehu ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Samarii. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Joachaz. Cas, ktory Jehu kraloval nad Izraelom v Samarii, je dvadsatosem rokov. Ked Ochoziasova matka Atalia videla, ze jej syn zomrel, vzala sa a vyvrazdila cely kralovsky rod. Ale Josaba, dcera krala Jorama, Ochoziasova sestra, vzala Ochoziasovho syna Joasa, uniesla ho spolu s jeho dojkou zo spalne spomedzi kralovskych synov, ktori mali byt pobiti, a schovala ho pred Ataliou, takze nezomrel. Bol s nou schovany v chrame sest rokov, kym Atalia panovala nad krajinou. Na siedmy rok dal Jojada zavolat velitelov stotin, Karov a stitonosov, vzal ich k sebe do Panovho chramu, uzavrel s nimi dohodu, dal im prisahat na Panov chram a ukazal im kralovho syna. Potom im rozkazal: „Budete robit toto: Tretina z vas, ktori prichadzate v sobotu a drzite straz, bude pri kralovskom palaci,tretina bude v brane Sur a tretina v brane za stitonosmi a budete sa striedat na strazi pri dome. Dva oddiely z vas, vsetci, ktori v sobotu odchadzate, budu drzat straz v Panovom chrame pri kralovi. Zomknite sa okolo krala, kazdy so zbranou v ruke, a keby niekto vnikol do vasich radov, treba ho zabit! A budte s kralom, kdekolvek pojde. “Velitelia stotin urobili vsetko tak, ako im nariadil knaz Jojada. Kazdy vzal svojich muzov i tych, co v sobotu prichadzali, i tych, co v sobotu odchadzali, isli ku knazovi Jojadovia knaz dal velitelom stotin kopije a stity krala Davida, ktore boli v Panovom chrame. A ked sa stitonosi, kazdy so zbranou v ruke, postavili od pravej strany chramu az po jeho lavu stranu medzi oltar a chram okolo krala,vyviedol kralovho syna, polozil nan korunu a odznak, ustanovili ho za krala a pomazali ho. Pritom tlieskali rukami a volali: „Nech zije kral!“Ked Atalia pocula volanie ludu, isla k ludu do Panovho domua videla, ze kral stoji pri stĺpe, ako je obycaj, velitelia a trubaci su pri kralovi a vsetok vidiecky lud sa tesi a trubi na trubach. Nato si Atalia roztrhla rucho a volala: „Zrada! Zrada!“Ale Jojada rozkazal velitelom stotin, ktori stali na cele vojska: „Vyvedte ju von z nadvori a kto pojde za nou, treba ho zabit mecom!“ Knaz totiz povedal: „Nech ju nezabiju v Panovom dome!“Polozili na nu ruky a ked presla cez Konsku branu kralovskeho palaca, tam ju usmrtili. Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Panom a medzi kralom a ludom, aby bol Panovym ludom, a tiez medzi kralom a ludom. Nato vsetok vidiecky lud vosiel do Balovho chramu a zboril ho. Jeho oltare a sochy uplne dolamali a Balovho knaza Matana zabili pred oltarom. Potom knaz postavil straz k Panovmu chramu,pojal velitelov stotin, Karov a stitonosov a vsetok vidiecky lud a odprevadili krala z Panovho chramu. Isli cez Branu stitonosov do kralovskeho palaca a tam si sadol na kralovsky tron. Vsetok vidiecky lud sa tesil a mesto ostalo ticho. - Ataliu usmrtili mecom v kralovskom palaci. Joas mal sedem rokov, ked zacal kralovat. Joas zacal kralovat v siedmom roku Jehua a styridsat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersaby. Joas robil po vsetky dni, co ho viedol knaz Jojada, co sa paci Panovi. Ale vysiny neodstranili, lud este obetoval a palil tymian na vysinach. Joas povedal knazom: „Vsetky peniaze svatyne, peniaze, ktore sa platia do Panovho chramu ako vykupne za ludi, a vsetky peniaze, ktore sa niekto sam rozhodne dat do Panovho chramu,nech si vezmu knazi, kazdy od svojich znamych ale oni musia opravovat poruchy chramu vsade, kde sa poruchy zistia. “Lenze v dvadsiatom tretom roku krala Joasa knazi este neopravovali poruchy na chrame. Preto kral Joas zavolal knaza Jojadu a knazov a povedal im: „Preco neopravujete poruchy na chrame? Odteraz uz neberte peniaze od svojich znamych, ale ich obratte na opravu poruchanych miest na chrame!“Knazi suhlasili s tym, ze nebudu od ludi vyberat peniaze a ze budu opravovat poruchy na chrame. Knaz Jojada vzal debnu, do vrchnaka jej vydlabal dieru a postavil ju k oltaru po pravej ruke toho, kto prichadza do Panovho chramu. Ta davali knazi, ktori strazili prah, vsetky peniaze, ktore donasali do Panovho chramu. A ked videli, ze je v debne vela penazi, prisiel hore kralov pisar a velknaz a pozavazovali a spocitali peniaze, ktore sa nasli v Panovom chrame. Odvazene peniaze dali potom do ruk dieloveducim, ktori mali dozor v Panovom chrame, a oni ich davali tesarom a stavitelom, ktori robili na Panovom dome,murarom a kamenarom na nakup dreva a tesaneho kamena na opravu poruch Panovho chramu a na vsetko, co bolo potrebne pri oprave Panovho chramu. A z penazi, ktore dosli do Panovho chramu, nedali robit pre Panov chram case, noze, kropace a truby ani nijake nadoby zlate ani strieborne,ale davali ich dieloveducim, ktori za ne opravovali Panov chram. A s ludmi, ktorym davali peniaze do ruk, aby ich vyplacali robotnikom, sa neuctovalo, lebo to robili poctivo. Peniaze z obeti za vinu a za hriech sa nedavali do Panovho chramu, patrili knazom. Vtedy pritiahol aramejsky kral Hazael, bojoval proti Getu a zaujal ho. Potom sa strojil ist hore proti Jeruzalemu. Ale judsky kral Joas vzal vsetky posvatne dary, ktore venovali jeho otcovia, judski krali Jozafat, Joram a Ochozias, tiez svoje vlastne dary ako aj vsetko zlato, ktore sa nachadzalo v pokladniciach Panovho chramu a kralovskeho palaca, poslal to aramejskemu kralovi Hazaelovi a on odtiahol od Jeruzalema. Ostatok Joasovych dejin, vsetko, co urobil, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Jeho sluhovia povstali, sprisahali sa a Joasa zabili, ked isiel do domu Melo. Jeho sluhovia, Sematov syn Jozachar a Somerov syn Jozabad, ho tak udreli, ze zomrel. Pochovali ho s jeho otcami v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Amasias. V dvadsiatom tretom roku Joasa, syna judskeho krala Ochoziasa, sa v Samarii stal na sedemnast rokov kralom nad Izraelom Jehuov syn Joachaz. Robil, co sa Panovi nepaci, isiel za hriechmi Nabatovho syna Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael, a neodstupil od toho. Preto sa vznietil Panov hnev proti Izraelu a vydal ho po vsetky dni do ruky aramejskeho krala Hazaela a do ruky Hazaelovho syna Benadada. Ale ked Joachaz udobroval Pana, Pan ho vypocul, lebo videl ubitost Izraela, ked ho aramejsky kral utlacal. Pan poslal Izraelu zachrancu a vyslobodili sa z podrucia Aramejcov, takze synovia Izraela byvali vo svojich stanoch ako predtym. Ale neodstupili od hriechov Jeroboamovho rodu, ktory zviedol na hriech Izrael. Chodili v nich a v Samarii stala dokonca aj Asera. Joachazovi (Pan) nenechal vojsko, len patdesiat jazdcov, desat vozov a desattisic pesiakov, lebo aramejsky kral ich znicil, urobil ich podobnymi zmlatenemu prachu. Ostatok Joachazovych dejin, vsetko, co urobil, a jeho chrabrost je opisana v Knihe letopisov izraelskych kralov. Potom sa Joachaz ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Samarii. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Joas. V tridsiatom siedmom roku judskeho krala Joasa sa v Samarii stal na sestnast rokov kralom nad Izraelom Joachazov syn Joas. Robil, co sa Panovi nepaci, neodstupil od roznych hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael; chodil v nich. Ostatok Joasovych dejin, vsetko, co urobil, jeho chrabrost, ako bojoval s judskym kralom Amasiasom, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Potom sa Joas ulozil k svojim otcom a na jeho tron si sadol Jeroboam. Joasa vsak pochovali v Samarii s izraelskymi kralmi. Ked Elizeus lezal chory na chorobu, na ktoru aj zomrel, zisiel k nemu izraelsky kral Joas, plakal nad nim a vravel: „Otce moj, otce moj! Voz Izraela a jeho pohonic!“Elizeus mu povedal: „Dones luk a sipy!“ A ked mu priniesol luk a sipy,povedal kralovi Izraela: „Poloz ruku na luk!“ Ked polozil ruku, Elizeus polozil svoje ruky na kralove rukya povedal: „Otvor okno na vychod!“ On otvoril a Elizeus mu povedal: „Vystrel!“ Vystrelil a ten vravel: „Sip vitazstva od Pana, sip vitazstva proti Aramejsku. V Afeku uplne porazis Aramejsko. “Potom povedal: „Vezmi sipy!“ A vzal. A povedal kralovi Izraela: „Udieraj o zem!“ On udrel tri razy a potom prestal. Bozi muz sa nan nahneval a povedal: „Keby si bol udrel pat alebo sest raz, bol by si Aramejcanov porazil az do vyhubenia, takto vsak porazis Aramejcanov tri razy. “Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku vsak prichadzali do krajiny moabski lupici. Ked raz pochovavali akehosi muza, zazreli lupicsku bandu a hodili toho muza do Elizeovho hrobu. Len co sa ten muz dotkol Elizeovych kosti, ozil a stal si na nohy. Aramejsky kral Hazael utlacal Izraelitov po vsetky dni Joachaza. Ale Pan sa zmiloval nad nimi, bolo mu ich luto, a obratil sa k nim pre svoju zmluvu s Abrahamom, Izakom a Jakubom. Nechcel ich znicit a az dosial ich neodvrhol spred svojej tvare. Aramejsky kral Hazael zomrel a namiesto neho sa stal kralom jeho syn Benadad. Vtedy Joachazov syn Joas opat zaujal z ruky Hazaelovho syna Benadada mesta, ktore odnal vo vojne jeho otcovi Joachazovi. Joas ho tri razy porazil a zase ziskal mesta Izraela. V druhom roku izraelskeho krala Joasa, Joachazovho syna, stal sa kralom Amasias, syn judskeho krala Joasa. Mal dvadsatpat rokov, ked zacal kralovat, a dvadsatdevat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Joadan z Jeruzalema. Robil, co sa paci Panovi, nie vsak ako jeho otec David. Konal vsetko, ako konal jeho otec Joas. Iba vysiny neodstranil; lud este obetoval a palil tymian na vysinach. Len co drzal vladu pevne vo svojich rukach, pobil svojich sluhov, ktori zavrazdili krala, jeho otca. Synov tychto vrahov vsak nepobil, ako je pisane v knihe Mojzisovho zakona, kde Pan prikazuje: „Nebudu zomierat otcovia za synov, ani synovia nebudu zomierat za otcov, ale kazdy zomrie za svoj hriech. “On porazil Edomcanov v Solnom udoli, desattisic muzov, zaujal v boji Petru a dal jej meno Jekteel az po dnesny den. Vtedy Amasias poslal k izraelskemu kralovi Joasovi, synovi Jehuovho syna Joachaza, poslov s odkazom: „Pod, pozrime si do oci!“Ale kral Izraela Joas odkazal judskemu kralovi Amasiasovi: „Bodlac, ktora je na Libanone, poslala cedru, ktory je na Libanone, odkaz: »Daj svoju dceru mojmu synovi za zenu!« Ale prisla diva zver, ktora je na Libanone, a posliapala bodlac. Ano, Edomsko si porazil, preto sa ti nadyma srdce. Tes sa slave a sed doma! Preco vyvolavas nestastie? Padnes aj ty a Judsko s tebou!“Ale Amasias neposluchol. Preto izraelsky kral Joas tiahol nahor a stretli sa, on a judsky kral Amasias, pri Betsamese, ktory je v Judsku. Juda utrpel od Izraela porazku, takze kazdy usiel do svojho stanu. A judskeho krala Amasiasa, syna Ochoziasovho syna Joasa, chytil kral Izraela Joas v Betsamese. Zaviedol ho do Jeruzalema a zrucal v Jeruzaleme mur od Efraimskej brany az po branu Roznu, styristo laktov. Zobral vsetko zlato, striebro a vsetky nadoby, ktore boli v Panovom chrame a v pokladniciach kralovskeho palaca, aj rukojemnikov a vratil sa do Samarie. Ostatok Joasovych dejin, co vykonal, jeho chrabrost, ako bojoval s judskym kralom Amasiasom, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Potom sa Joas ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Samarii s izraelskymi kralmi. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Jeroboam. Judsky kral, Joasov syn Amasias, zil po smrti izraelskeho krala, Joachazovho syna Joasa, patnast rokov. Ostatok Amasiasovych dejin je napisany v Knihe letopisov judskych kralov. V Jeruzaleme zosnovali proti nemu sprisahanie. Usiel do Lachisa, ale poslali za nim do Lachisa a zabili ho tam. Vzali ho na kone a pochovali ho v Jeruzaleme v Davidovom meste s jeho otcami. Vsetok judsky lud vsak vzal Azariasa, ktory mal sestnast rokov, a ustanovil ho za krala namiesto jeho otca Amasiasa. On opevnil Elat a vratil ho zasa Judsku, ked sa jeho otec uz ulozil k svojim otcom. V patnastom roku judskeho krala Amasiasa, Joasovho syna, sa v Samarii stal na styridsatjeden rokov kralom Jeroboam, syn izraelskeho krala Joasa. Robil, co sa Panovi nepaci, neodstupil od rozlicnych hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael. On dobyl zasa hranice Izraela od vchodu do Ematu az po More puste podla slov Pana, Izraelovho Boha, ktore povedal prostrednictvom svojho sluhu, Amatiho syna Jonasa, proroka, ktory bol z Get-Oferu. Lebo Pan zhliadol na velmi trpku biedu Izraela. Zniceni boli otroci i slobodni a Izrael nemal pomocnika. Kedze Pan nezamyslal zotriet meno Izraela spod neba, oslobodil ho prostrednictvom Jeroboama, Joasovho syna. Ostatok Jeroboamovych dejin, vsetko, co vykonal, jeho chrabrost, ako bojoval a (ako ziskal zasa Izraelu Damask a judsky Emat), je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Potom sa Jeroboam ulozil k svojim otcom, izraelskym kralom, a namiesto neho sa stal kralom jeho syn Zacharias. V dvadsiatom siedmom roku izraelskeho krala Jeroboama sa stal kralom Azarias, syn judskeho krala Amasiasa. Mal sestnast rokov, ked sa stal kralom, a patdesiatdva rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema. Robil, co sa paci Panovi, vsetko tak, ako robil jeho otec Amasias. Len vysiny neodstranil, lud este obetoval a palil tymian na vysinach. Ale Boh ranil krala, ostal az do dna svojej smrti malomocny, byval v dome v ustrani a kralov syn Joatam spravoval dom a sudil lud krajiny. Ostatok Azariasovych dejin, vsetko, co vykonal, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Potom sa Azarias ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Joatam. V tridsiatom osmom roku judskeho krala Azariasa sa v Samarii stal na sest mesiacov kralom nad Izraelom Jeroboamov syn Zacharias. Robil, co sa Panovi nepaci, ako robili jeho otcovia. Neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael. Sprisahal sa proti nemu Jabesov syn Selum, zranil ho v Jeblaame a zabil a stal sa namiesto neho kralom. Ostatok Zachariasovych dejin je napisany k Knihe letopisov izraelskych kralov. To je Panovo slovo, ktore povedal Jehuovi: „Tvoji synovia budu po stvrte pokolenie sediet na trone Izraela. “ Tak sa aj stalo. Jabesov syn Selum sa stal kralom v tridsiatom deviatom roku judskeho krala Oziasa a kraloval v Samarii jeden mesiac. Vtedy pritiahol Manahem, Gadiho syn z Tersy, a prisiel do Samarie. V Samarii poranil a zabil Jabesovho syna Seluma a stal sa namiesto neho kralom. Ostatok Selumovych dejin a sprisahanie, ktore osnoval, je opisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Vtedy spustosil Manahem Tapuach a vsetko, co bolo v nom, i jeho okolie az do Tersy, lebo mu neotvorili. Spustosil ho a vsetky tarchave zeny v nom dal rozparat. V tridsiatom deviatom roku judskeho krala Azariasa sa v Samarii stal na desat rokov kralom nad Izraelom Gadiho syn Manahem. Robil, co sa Panovi nepaci, po vsetky svoje dni sa neodklonil od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael. Do krajiny prisiel asyrsky kral Ful. Manahem dal Fulovi tisic hrivien striebra, aby mu pomahal udrzat si v rukach kralovstvo. Aby toto striebro mohol Manahem dat asyrskemu kralovi, vyrubil ho Izraelitom, na kazdeho zamozneho patdesiat seklov na jedneho muza. Nato sa asyrsky kral vratil a nezdrzoval sa v krajine. Ostatok Manahemovych dejin a vsetko, co vykonal, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. Potom sa Manahem ulozil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kralom jeho syn Fakeias. V patdesiatom roku judskeho krala Azariasa sa v Samarii stal na dva roky kralom nad Izraelom Manahemov syn Fakeias. Robil, co sa Panovi nepaci, neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael. Sprisahal sa proti nemu Romeliasov syn Pekach, jeho pobocnik, poranil ho v Samarii na vezi kralovskeho palaca s Argobom a Ariom - bolo s nim tiez patdesiat muzov z Galaadu -, zabil ho a stal sa namiesto neho kralom. Ostatok Fakeiasovych dejin a vsetko, co vykonal, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. V patdesiatom druhom roku judskeho krala Azariasa sa v Samarii stal na dvadsat rokov kralom nad Izraelom Romeliasov syn Pekach. Robil, co sa Panovi nepaci, neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktory zviedol na hriech Izrael. V dnoch izraelskeho krala Pekacha prisiel asyrsky kral Tiglatpilesar a zaujal Ajon, Abel-Beth-Maachu, Janoe, Kades, Asor, Galaad, Galileu, cele uzemie Neftaliho a odviedol ich do zajatia do Asyrska. Proti Romeliasovmu synovi Pekachovi osnoval sprisahanie Ose, syn Elu, poranil ho a zabil a stal sa namiesto neho kralom v dvadsiatom roku Oziasovho syna Joatama. Ostatok Pekachovych dejin a vsetko, co vykonal, je napisane v Knihe letopisov izraelskych kralov. V druhom roku izraelskeho krala Pekacha, Romeliasovho syna, stal sa kralom Joatam, syn judskeho krala Oziasa. Mal dvadsatpat rokov, ked sa stal kralom, a sestnast rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jerusa, dcera Sadoka. Robil, co sa paci Panovi, robil vsetko, co robieval jeho otec Ozias. Len vysiny neodstranil, lud este obetoval a palil tymian na vysinach. On postavil Hornu branu Panovho domu. Ostatok Joatamovych dejin a vsetko, co vykonal, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. V tych dnoch zacal Pan posielat proti Judovi aramejskeho krala Rasina a Romeliasovho syna Pekacha. Potom sa Joatam ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Davida. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Achaz. V sedemnastom roku Romeliasovho syna Pekacha sa stal kralom Achaz, syn judskeho krala Joatama. Achaz mal dvadsat rokov, ked sa stal kralom, a sestnast rokov kraloval v Jeruzaleme. Nerobil, co sa paci Panovi, jeho Bohu, ako jeho otec David. Isiel po ceste izraelskych kralov, dokonca aj svojho syna previedol cez ohen podla ohavnosti pohanov, ktorych Pan vyhnal spred Izraela. Obetoval a palil tymian na vysinach, na kopcoch a pod kazdym zelenym stromom. Vtedy prisiel aramejsky kral Rasin a izraelsky kral, Romeliasov syn Pekach, do boja proti Jeruzalemu. Doliehali na Achaza, ale nevladali ho premoct. V tom case aramejsky kral Rasin ziskal zase Aramejsku Elat a vyhnal z Elatu Judovcov. Edomcania vtiahli do Elatu a byvaju tam az po dnesny den. Ale Achaz poslal poslov k asyrskemu kralovi Tiglatpilesarovi s odkazom: „Som ti sluhom a synom. Pod hore a vyslobod ma z ruky aramejskeho krala a z ruky izraelskeho krala, ktori sa pozdvihli proti mne!“Pritom vzal Achaz striebro a zlato, ktore bolo v Panovom chrame a v pokladnici kralovskeho palaca, a poslal ho do daru asyrskemu kralovi. Asyrsky kral privolil. I vyrazil asyrsky kral proti Damasku a zaujal ho a odviedol ho do zajatia do Kiru. Rasina vsak zabil. Kral Achaz isiel do Damasku v ustrety asyrskemu kralovi Tiglatpilesarovi a videl oltar, ktory bol v Damasku. Vtedy kral Achaz poslal knazovi Uriasovi rozmery a vzorec celej vystavby oltaraa knaz Urias oltar postavil. Knaz Urias ho urobil celkom tak, ako to objednal kral Achaz z Damasku, skor ako dosiel kral Achaz z Damasku. Ked kral prisiel z Damasku a uvidel oltar, kral sa priblizil k oltaru a vystupil nan,palil svoj celopal a potravinovu obetu, vylieval svoju obetu napojovu a vykrapal krv svojich pokojnych obiet na oltar. Kovovy oltar vsak, ktory bol pred Panom, dal odstranit spred chramu, spomedzi (noveho) oltara Panovho chramu. Postavil ho po boku (noveho) oltara na sever. A kral Achaz prikazal knazovi Uriasovi: „Na velkom oltari prinasaj ranny celopal, vecernu potravinovu obetu, kralovsky celopal i jeho potravinovu obetu, celopal vsetkeho ludu krajiny i jeho potravinovu obetu aj ich obetu napojovu. A vsetku krv celopalov a zertiev vykrapaj nan. S kovovym oltarom si to este rozmyslim. “Knaz Urias robil vsetko, ako mu rozkazal kral Achaz. Potom dal kral Achaz polamat ryte podstavce a odstranit z nich nadoby. Aj more zlozil z kovovych bykov, ktore boli pod nim, a polozil ho na kamennu podlahu. Aj sobotnajsiu izbu, ktoru postavili v chrame, a vonkajsi kralov vchod dal odstranit z Panovho chramu kvoli asyrskemu kralovi. Ostatok Achazovych dejin, co vykonal, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Potom sa Achaz ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Ezechias. V dvanastom roku judskeho krala Achaza sa v Samarii stal na devat rokov kralom nad Izraelom Ose, syn Elu. Robil, co sa Panovi nepaci, nie vsak natolko ako izraelski krali, ktori boli pred nim. Vytiahol proti nemu asyrsky kral Salmanassar a Ose sa stal jeho poddanym a platil mu poplatok. Ale asyrsky kral zistil u Oseho zradu, lebo poslal poslov ku kralovi Egypta Suovi a neposlal ako kazdorocne poplatok asyrskemu kralovi. Preto ho asyrsky kral dal chytit a vrhnut do zalara. Potom presiel asyrsky kral celu krajinu, tiahol proti Samarii a tri roky ju obliehal. V deviatom roku Oseho asyrsky kral Samariu zaujal. Izraelitov odviedol do zajatia do Asyrska a usadil ich v Hale a pri Habore, rieke Gozanu, a v mestach Medov. Izraeliti sa prehresili proti Panovi, svojmu Bohu, ktory ich vyviedol z egyptskej krajiny z podrucia egyptskeho krala faraona, a uctievali cudzich bohov. Chodili podla obycajov narodov, ktore Pan vyhnal spred Izraelitov, a (podla obycajov) izraelskych kralov, ktori to zaviedli. Pritom Izraeliti zamyslali proti Panovi, svojmu Bohu, nepatricne veci a nastavali si vysin v kazdom meste, pocnuc od straznej veze az po opevnene mesto. Stavali si pomniky a asery na kazdom vyssom kopci a pod kazdym zelenym stromom. A tymian palili na kazdej vysine ako narody, ktore Pan pred nimi odviedol do zajatia, a vyvadzali zle veci, aby popudzovali Pana. Sluzili modlam, o com im Pan povedal: „Nesmiete to robit!“A Pan varoval Izrael a Judu prostrednictvom vsetkych prorokov a vsetkych vidcov: „Vratte sa zo svojich zlych ciest a zachovavajte moje prikazy a predpisy presne podla naucenia, ktore som dal vasim otcom a ktore som vam poslal po svojich sluhoch prorokoch!“No nepocuvali, ale zatvrdili si siju ako ich otcovia, ktori neverili Panovi, svojmu Bohu. Zavrhli jeho predpisy, jeho zmluvu, ktoru uzavrel s ich otcami, i jeho vystrahy, ktorymi ich varoval, a isli za marnostou, takze sa stali marnymi, a za pohanmi, ktori su okolo nich, o ktorych im Pan prikazal, aby nerobili tak ako oni. Opustili vsetky prikazy Pana, svojho Boha, urobili si liate modly, dve telce, narobili si asier, klanali sa celemu nebeskemu vojsku a sluzili Balovi. Svojich synov a dcery prevadzali cez ohen, zaoberali sa carodejstvom a vestenim a zapredali sa konat, co sa Panovi nepaci, aby ho drazdili. Preto sa Pan velmi rozhneval na Izrael a odstranil ho spred seba, takze nezostal, iba kmen Judu. Ale ani Juda nezachoval prikazy Pana, svojho Boha, a isiel za ustanoviznami Izraela, ktore si ten zaviedol. Preto Pan zavrhol cele potomstvo Izraela a upokoril ho, vydaval ho do ruk lupicov, az ho odvrhol spred seba. Ked odtrhol Izrael od Davidovho domu, ustanovili si za krala Nabatovho syna Jeroboama. Lenze Jeroboam odviedol Izraelitov od Pana a naviedol ich na velke hriechy. A synovia Izraela chodili vo vsetkych hriechoch Jeroboama, ktore pachal, a neodklonili sa od nich,az kym Pan neodstranil Izrael spred seba, ako hovoril prostrednictvom vsetkych svojich sluhov prorokov, a (kym) neodviedol Izrael z jeho krajiny do zajatia do Asyrska az po dnesny den. Asyrsky kral priviedol z Babelu, z Kuty, Avy, Ematu a Sefarvaimu (ludi) a usadil ich v mestach Samarie namiesto synov Izraela. Oni zaujali Samariu a obsadili jej mesta. Ked tam zacali byvat, nepreukazovali Panovi uctu, preto Pan poslal na nich levy, ktore ich zabijali. Tu oznamili asyrskemu kralovi: „Narody, ktore si presidlil a usadil v mestach Samarie, nepoznaju obycaje Boha krajiny. Preto poslal na nich levy a ony ich zabijali preto, ze nepoznaju obycaje Boha krajiny. “Vtedy asyrsky kral rozkazal: „Zavedte ta jedneho z knazov, ktorych ste odtial presidlili! Nech ide, nech sa tam usadi - a nech ich uci obycajom Boha krajiny!“Isiel teda jeden z knazov, ktorych presidlili zo Samarie, usadil sa v Beteli a ucil ich, ako maju uctievat Pana. Ale kazdy narod si urobil vlastnych bohov a ulozil ich v chramoch na vysinach, ktore narobili Samaritani, kazdy narod vo svojom meste, v ktorom byval. Ludia z Babelu si urobili Sochotbenot, ludia z Kuty si urobili Nergala, ludia z Ematu si spravili Asimu,Avania si urobili Nibchaza a Tartaka a Sefarvaimci palili v ohni svoje deti Adramelechovi a Anamelechovi, bohom Sefarvaimu. Pritom uctievali Pana a ustanovili spomedzi seba knazov vysin, ktori im konali sluzbu v chramoch vysin. Uctievali aj Pana, sucasne vsak sluzili aj svojim bohom podla zvyku narodov, spomedzi ktorych ich presidlili. A podnes konaju podla predoslych zvykov. Pana si nectia, ani nekonaju podla jeho predpisov a ustanoveni, podla zakona a prikazu, co dal Pan synom Jakuba, ktoremu dal meno Izrael. S nimi Pan uzavrel zmluvu a prikazal im: „Inych bohov neuctievajte, neklanajte sa im, nesluzte im a neprinasajte im obety!Ale iba Pana, ktory vas vyviedol z Egypta velkou mocou a vystretym ramenom, uctievajte, jemu sa klanajte a prinasajte obety!Predpisy, ustanovenia, zakon a prikazanie, ktore vam napisal, bedlivo po vsetky dni zachovavajte; a inych bohov neuctievajte!Nezabudnite na zmluvu, ktoru som s vami uzavrel, a neuctievajte inych bohov. Ale uctievajte Pana, svojho Boha, a on vas vyslobodi z ruky vsetkych vasich nepriatelov. “Oni vsak neposluchli, ale konali podla svojej predoslej obycaje. Tieto narody teda ctili Pana a sluzili aj svojim modlam. Aj ich deti a detne deti robili tak, ako robili ich otcovia, az po dnesny den. V tretom roku izraelskeho krala Oseho, syna Elu, stal sa kralom Ezechias, syn judskeho krala Achaza. Mal dvadsatpat rokov, ked sa stal kralom, a dvadsatdevat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Abi, Zachariasova dcera. Robil, co sa paci Panovi, celkom tak, ako jeho otec David. On odstranil vysiny, zrucal pomniky, povytinal asery a rozbil medeneho hada, ktoreho urobil Mojzis, lebo mu synovia Izraela az do tych dni palili tymian. Volal sa Nohestan. Dufal v Pana, Izraelovho Boha, a po nom nebolo jemu podobneho medzi vsetkymi Judovymi kralmi ani medzi tymi, co boli pred nim. Visel na Panovi, neodklonil sa od neho a zachovaval vsetky jeho prikazy, ktore dal Pan Mojzisovi. Pan bol s nim a darilo sa mu vsetko, co podnikal. Vzburil sa dokonca aj proti asyrskemu kralovi a nesluzil mu. On porazil Filistincov az po Gazu a jej okolie od straznej veze az po opevnene mesto. Vo stvrtom roku krala Ezechiasa - to bol siedmy rok izraelskeho krala Oseho, syna Elu - vyrazil asyrsky kral Salmanassar proti Samarii, obliehal jua dobyl ju. Po troch rokoch, v siestom roku Ezechiasa - to bol deviaty rok izraelskeho krala Oseho -, bola Samaria dobyta. Asyrsky kral odviedol Izraelitov do zajatia do Asyrska a usadil ich v Hale a pri Habore, rieke Gozanu, a v mestach Medov,lebo nepocuvali hlas Pana, svojho Boha, prestupili jeho zmluvu, vsetko, co prikazal Panov sluzobnik Mojzis. Neposluchli a nesplnili to. V strnastom roku krala Ezechiasa vystupil asyrsky kral Sennacherib proti vsetkym opevnenym mestam Judska a dobyl ich. Vtedy judsky kral Ezechias poslal asyrskemu kralovi do Lachisu odkaz: „Previnil som sa, odtiahni odo mna; co mi ulozis, prijmem. “ A asyrsky kral ulozil judskemu kralovi Ezechiasovi tristo hrivien striebra a tridsat hrivien zlata. Ezechias teda odovzdal vsetky peniaze, ktore boli v Panovom chrame a v pokladnici kralovskeho palaca. Vtedy Ezechias polamal kridla na dverach Panovho chramu a ramy dveri, ktore dal obtiahnut judsky kral Ezechias, a dal ich asyrskemu kralovi. Ale asyrsky kral poslal z Lachisu tartana, rabsarisa a rabsakeho s mocnym oddielom ku kralovi Ezechiasovi do Jeruzalema. Isli hore a ked dosli do Jeruzalema, zastali pri vodovode Horneho rybnika, ktory je na ceste pola pracov,a volali krala. Vtedy vysiel k nim Helkiasov syn Eliakim, spravca domu, pisar Sobna a Asafov syn Joach, kancelar. Rabsake im povedal: „Povedzte Ezechiasovi: Toto vravi velky kral, kral asyrsky: Co je to za nadej, ktorou sa nadejas?!Nazdavas sa, ze rec peri je uz rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehas, ze sa buris proti mne?Alebo sa spoliehas na tu zlomenu trstenu palicu, na Egypt, ktora tomu, kto sa na nu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taky je faraon, kral Egypta, ku vsetkym, ktori sa nan spoliehaju. Ak mi vsak poviete: »V Pana, svojho Boha, dufame!« Nie je to ten, ktoreho vysiny a oltare dal Ezechias odstranit a povedal Judsku a Jeruzalemu: »Pred tymto oltarom v Jeruzaleme sa budete klanat!«?Teraz sa vsak stav s mojim panom, asyrskym kralom: dam ti dvetisic koni, ci budes moct dat na ne jazdcov?Ako potom mozes odolat jedinemu kniezatu z najmensich sluhov mojho pana? Ale ty sa spoliehas na Egypt, na vozy a na jazdcov. No a ci som ja bez Pana prisiel na toto miesto, aby som ho znicil?! Pan mi povedal: Chod do tej krajiny a znic ju!“Helkiasov syn Eliakim aj Sobna a Joach povedali rabsakemu: „Hovor svojim sluhom aramejsky, ved my rozumieme. Nehovor nam judsky do usi ludu, ktory je na mure!“Ale rabsake im odpovedal: „Vari ma moj pan poslal, aby som hovoril tieto slova tvojmu panovi a tebe? A nie muzom, ktori sedia na muroch, ze budu spolu s vami jest svoj vykal a pit svoj moc?“Rabsake sa postavil a velkym hlasom takto volal judsky: „Cujte slova velkeho krala, krala asyrskeho!Takto hovori kral: Nech vas Ezechias nezavadza, lebo vas nebude moct vyslobodit z mojej ruky. A nech vam Ezechias nedava nadej v Pana, hovoriac: »Naisto nas Pan vyslobodi, toto mesto sa nedostane do ruky asyrskeho krala. «Nepocuvajte na Ezechiasa, lebo takto hovori asyrsky kral: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte kazdy svoje hrozno a kazdy svoje figy a pite kazdy vodu zo svojej studne,kym nepridem a nevezmem vas do krajiny, ako je vasa krajina, do krajiny obilnej a vinorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej, do krajiny oliv a medu, aby ste zili a nezomreli. A nepocuvajte na Ezechiasa, lebo vas zavadza recami: »Pan nas vyslobodi!«Vyslobodili azda bohovia narody, kazdy svoju krajinu, z ruky asyrskeho krala?Kdeze su bohovia Ematu a Arfadu?! Kde su bohovia Sefarvaimu, Any a Avy?! A Samariu vyslobodili z mojej ruky?Ktori zo vsetkych bohov tychto krajin vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky?! A Pan by mal vyslobodit Jeruzalem z mojej ruky?“Lud mlcal a neodpovedal mu ani slovo, lebo kralov prikaz znel: „Neodpovedajte mu!“Potom prisiel Helkiasov syn Eliakim, spravca domu, pisar Sobna a Asafov syn Joach, kancelar, s roztrhnutym odevom k Ezechiasovi a rozpovedal mu rabsakeho rec. Ked to kral Ezechias pocul, roztrhol si rucho, obliekol si vrecovinu a isiel do Panovho domu. Spravcu domu Eliakima, pisara Sobnu a starsich z knazov poslal poobliekanych do vrecovin k prorokovi Izaiasovi, Amosovmu synovi. I povedali mu: „Takto hovori Ezechias: Tento den je dnom uzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prisli az k otvoru, ale na porod nieto sily!Hadam pocul Pan, tvoj Boh, vsetky reci rabsakeho, ktoreho poslal jeho pan, asyrsky kral, aby sa ruhal zivemu Bohu, a potresce ho za slova, ktore pocul Pan, tvoj Boh. A pomodli sa za zvysok, ktory ostal!“Sluhovia krala Ezechiasa prisli teda k Izaiasovia Izaias im vravel: „Toto poviete svojmu panovi: Toto hovori Pan: Neboj sa reci, ktore si pocul, ktorymi sa mi ruhali paholci asyrskeho krala. Hla, ja vlozim don ducha: pocuje totiz zvest, vrati sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazim mecom. “Rabsake sa teda vratil a nasiel asyrskeho krala bojovat proti Lobne, lebo pocul, ze odtiahol od Lachisu. A ked pocul o etiopskom kralovi Tarakovi spravu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiasovi poslov s odkazom:„Takto hovorte Ezechiasovi, kralovi Judska: Nech ta nepodvedie tvoj Boh, na ktoreho sa spoliehas, ked hovoris: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asyrskeho krala. «Ved si predsa pocul, co urobili asyrski krali vsetkym krajinam, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byt zachraneny?Azda bohovia narodov zachranili tych, ktorych znicili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktori boli v Telasari?!Kde je kral Ematu, kral Arfadu a kral mesta Sefarvaim, Any a Avy?“Ezechias vzal pismo z ruk poslov a precital ho, potom vystupil do Panovho domu a Ezechias ho rozprestrel pred Panom. Potom sa Ezechias modlil pred Panom: „Pane zastupov, Boze Izraela, ktory tronis nad cherubmi! Ty jediny si Bohom vsetkych kralovstiev zeme; ty si urobil nebesa i zem. Naklon, Pane, svoje ucho a pocuj; otvor, Pane, svoje oci a vid! Pocuj Sennacheribove slova, ktore odkazal, aby sa ruhal zivemu Bohu. Je pravda, Pane, asyrski krali znivocili narody a ich krajiny. Ich bohov vsak dali na ohen, lebo to nie su bohovia, ale iba dielo ludskych ruk, drevo a kamen; preto ich znicili. Teraz vsak, Pane, nas Boze, vyslobod nas z jeho ruky, nech poznaju vsetky kralovstva zeme, ze ty, Pane, si jediny Boh!“Vtedy Amosov syn Izaias poslal Ezechiasovi odkaz: „Toto hovori Pan, Boh Izraela: Za co si sa modlil ku mne o asyrskom kralovi Sennacheribovi, (pocul som). Toto je slovo, ktore o nom prehovoril Pan: Pohrda tebou a vysmieva sa ti, panenska dcera Siona, pokyvuje hlavou za tebou, dcera Jeruzalema. Komu si sa ruhal a posmieval, proti komu si povysoval hlas a pysne dvihal oci? Proti Izraelovmu Svatemu!Prostrednictvom poslov si tupil Pana a hovoril si: »S mnozstvom svojich vozov vystupil som na hrebene vrchov, na strane Libanonu a vytal som jeho cedre vysoke, jeho vyberane cyprusy; vysiel som na jeho vrchol najvyssi, do hustiny hajov. Ja som kopal a pil cudziu vodu a krokom svojich noh vysusim vsetky rieky Egypta. «Nepocul si o tom? Pripravoval som to oddavna, chystal som to od dni pravekych a teraz som to priviedol: premenis na puste sutiny opevnene mesta. A ich obyvatelstvo bezmocne triaslo sa a hanbilo, ostalo sta polna trava, sta zelen luk, ako zelina na streche, spalenina nerozvinuta. Ja viem, ci sedis, ci ides a ci prides, i ako si zuril proti mne. Pretoze tvoje zurenie proti mne a tvoja nadutost dostali sa mi do usi, vtiahnem ti do nosa svoju obrucku a svoju uzdu ti vlozim do peri a zavediem ta spat cestou, ktorou si prisiel. Tebe vsak toto bude znamenim: Jedz tento rok samorode a druhy rok samorastle, treti rok vsak sejte a znite, sadte vinice a jedzte ich ovocie. A zvysok Judovho domu, ktory pozostal, zapusti korene nadol a hore prinesie ovocie. Lebo z Jeruzalema vyjde zvysok a pozostatok z vrchu Sion; horlivost Pana zastupov to urobi. Preto toto hovori Pan o asyrskom kralovi: Nevkroci do tohoto mesta, ani sip ta nevystreli; ani stitom nan nezautoci, ani nasypom ho neobkolesi. Vrati sa cestou, ktorou prisiel a do tohoto mesta nevkroci, hovori Pan. Budem kryt toto mesto, aby som ho zachranil kvoli sebe a kvoli Davidovi, svojmu sluzobnikovi. “V tu noc vysiel Panov anjel a zabil v asyrskom tabore stoosemdesiatpattisic. Ked rano vstali, hla, same mrtve tela!Nato odtiahol a odisiel. A tak sa asyrsky kral Sennacherib vratil a byval v Ninive. A ked sa raz klanal v dome svojho boha Nesrocha, vlastni synovia Adramelech a Sarasar ho zabili mecom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Asarhadon. V tych dnoch Ezechias ochorel na smrt. I prisiel k nemu prorok Izaias, Amosov syn, a povedal mu: „Toto hovori Pan: Usporiadaj si dom, lebo zomries a nebudes zit!“Nato sa Ezechias obratil tvarou k stene a modlil sa k Panovi. „Ach, Pane, spomenze si, ako som putoval pred tvojou tvarou verne a s celym srdcom a robil som, co je v tvojich ociach dobre. “ A Ezechias sa nahlas rozplakal. Izaias este nevysiel z prostredneho nadvoria, ked ho Pan oslovil:„Vrat sa a povedz Ezechiasovi, kniezatu mojho ludu: Toto hovori Pan, Boh tvojho otca Davida: Pocul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hla, uzdravim ta, na treti den pojdes do Panovho chramu. K tvojmu veku pridam patnast rokov a vyslobodim teba i toto mesto z ruk asyrskeho krala a budem zastavat toto mesto kvoli sebe a kvoli svojmu sluzobnikovi Davidovi. “Izaias povedal: „Vezmite figovu naplast!“ Ked ju vzali a polozili na vred, ozil. A Ezechias sa spytal Izaiasa: „Co bude znamenim, ze ma Pan uzdravi a ze na treti den pojdem hore do Panovho chramu?“Izaias odpovedal: „Toto ti bude znamenim od Pana, ze Pan splni, co prislubil: Ma ist tona napred o desat stupnov, alebo sa ma o desat stupnov vratit?“Ezechias povedal: „Lahko je toni ist napred o desat stupnov! Nie! Nech sa tona vrati o desat stupnov nazad!“Vtedy prorok Izaias volal k Panovi a on vratil tonu na stupnoch, po ktorych zostupila - na Achazovych stupnoch -, o desat stupnov. V tom case poslal babylonsky kral Merodach Baladan, syn Baladana, pismo a dary Ezechiasovi. Dopocul sa totiz, ze Ezechias bol chory. Ezechias sa im zaradoval a ukazal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, vonavky, jemny olej a celu svoju zbrojnicu i vsetko, co sa nachadzalo v jeho pokladniciach. Nebolo nicoho, co by im Ezechias nebol ukazal vo svojom dome a v celom svojom kralovstve. Nato prisiel ku kralovi Ezechiasovi prorok Izaias a povedal mu: „Co hovorili tito muzovia a odkial prisli k tebe?“ Ezechias odpovedal: „Z dalekej krajiny prisli ku mne, z Babylonu. “Vravel: „Co videli v tvojom dome?“ Ezechias odpovedal: „Videli vsetko, co je v mojom dome, niet nicoho, co by som im nebol ukazal vo svojich pokladniciach. “Izaias povedal Ezechiasovi: „Cuj slovo Panovo:Hla, pridu dni a vsetko, co je v tvojom dome, co az do tohoto dna nazhromazdili tvoji otcovia, odnesu do Babylonu, nic neostane, hovori Pan. A vezmu aj z tvojich synov, ktori budu pochadzat od teba, ktorych splodis, a budu komornikmi v palaci babylonskeho krala. “Ezechias povedal Izaiasovi: „Dobre je slovo Panovo, ktore si hovoril. “ A este povedal: „Ved za mojich dni bude pokoj a istota. “Ostatok Ezechiasovych dejin, cela jeho chrabrost a ako urobil rybnik a vodovod a priviedol vodu do mesta, je opisane v Knihe letopisov judskych kralov. Potom sa Ezechias ulozil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kralom jeho syn Manasses. Manasses mal dvanast rokov, ked zacal kralovat, a patdesiatpat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Hafsiba. Robil, co sa Panovi nepaci, podla osklivosti narodov, ktore Pan vyhnal pred Izraelitmi. Zasa postavil vysiny, ktore dal zburat jeho otec Ezechias, postavil oltare Balovi, urobil Aseru, ako urobil izraelsky kral Achab, klanal sa celemu nebeskemu vojsku a sluzil mu. Staval oltare aj v Panovom chrame, o ktorom Pan povedal: „V Jeruzaleme polozim svoje meno. “Postavil totiz v oboch nadvoriach Panovho chramu oltare celemu nebeskemu vojsku. Previedol svojho syna cez ohen, zaoberal sa vestenim a carodejnictvom, obstaral si vyvolavacov duchov a hadacov, robil teda mnozstvo veci, ktore sa Panovi nepacia, aby ho popudzoval. Aj sochu Asery, ktoru urobil, postavil v chrame, o ktorom Pan povedal Davidovi a jeho synovi Salamunovi: „V tomto chrame a v Jeruzaleme, ktory som si vyvolil zo vsetkych kmenov Izraela, polozim svoje meno naveky. A nedopustim viac, aby Izrael vykrocil z krajiny, ktoru som dal ich otcom, ak budu bedlivo zachovavat vsetko, co som im prikazal, a vsetky zakony, ktore im dal moj sluzobnik Mojzis. “Lenze neposluchli a Manasses ich zviedol, ze konali horsie ako narody, ktore Pan vyhubil spred Izraelitov. A Pan hovoril prostrednictvom svojich sluhov prorokov:„Pretoze Manasses, kral Judu, pachal tieto ohavnosti a konal horsie, nez konali pred nim Amorejcania, ba svojimi modlami zviedol aj Judu na hriech,toto hovori Pan, Boh Izraela: Hla, ja privediem nestastie na Jeruzalem a na Judu, ze kazdemu, kto bude o tom pocut, bude cvendzat v obidvoch usiach. A na Jeruzalem roztiahnem mieru Samarie a vahu Achabovho domu a Jeruzalem vytriem, ako sa vytiera misa: vyutiera sa a obrati hore dnom. Tak zavrhnem zvysky svojho dedicstva a vydam ich do ruky ich nepriatelov. Budu koristou a plenom pre vsetkych nepriatelov,pretoze robili, co sa mne nepaci, a popudzovali ma odo dna; co ich otcovia vysli z Egypta, az po dnesny den. “Manasses vylieval aj nevinnu krv v takom velkom mnozstve, ze vrchom naplnila Jeruzalem, okrem hriechu, na ktory naviedol Judu, ked robil, co sa Panovi nepaci. Ostatok Manassesovych dejin, vsetko, co vykonal, i hriech, ktory spachal, je opisany v Knihe letopisov judskych kralov. Potom sa Manasses ulozil k svojim otcom a pochovali ho v zahrade jeho domu, v zahrade Ozu. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Amon. Amon mal dvadsatdva rokov, ked sa stal kralom, a dva roky kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Mesalemet, dcera Harusa z Jeteby. Robil, co sa Panovi nepaci, ako robil jeho otec Manasses. Kracal celkom po ceste, po ktorej isiel jeho otec, sluzil modlam, ktorym sluzil jeho otec, a klanal sa im. Opustil Pana, Boha svojich otcov, a nekracal po Panovej ceste. Amonovi sluhovia sa sprisahali proti nemu a krala zabili v jeho dome. Ale vidiecky lud pobil vsetkych, co sa sprisahali proti kralovi Amonovi, a vidiecky lud ustanovil namiesto neho za krala jeho syna Joziasa. Ostatok Amonovych dejin, co vykonal, je opisane v Knihe letopisov judskych kralov. Pochovali ho v jeho hrobe, v zahrade Ozu. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Jozias. Jozias mal osem rokov, ked zacal kralovat, a tridsatjeden rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Idida, dcera Hadaiasa z Baskatu. Robil, co sa paci Panovi, isiel celkom po ceste svojho otca Davida a neodklonil sa ani napravo, ani nalavo. V osemnastom roku krala Joziasa poslal kral pisara Safana, syna Asliasa, syna Mesulama, do Panovho chramu s odkazom:„Chod k velknazovi Helkiasovi, nech vysype peniaze prinesene do Panovho chramu, ktore nazbierali strazcovia prahu od ludu,a nech ich odovzda dieloveducim, ktori maju dozor v Panovom chrame. Oni nech ich daju robotnikom, ktori su v Panovom chrame a opravuju poruchy Panovho chramu,tesarom, stavitelom, murarom a nech zaopatria drevo a tesany kamen na opravu chramu!Ale nech s nimi neuctuju odovzdane peniaze, lebo oni robia poctivo!“Vtedy povedal velknaz Helkias pisarovi Safanovi: „Nasiel som Knihu zakona v Panovom chrame. “ Helkias Knihu odovzdal Safanovi a on ju precital. Potom isiel pisar Safan ku kralovi a podal kralovi spravu: „Tvoji sluhovia vysypali peniaze, ktore boli v chrame, a odovzdali ich dieloveducim, co maju dozor v Panovom chrame. “A pisar Safan oznamil kralovi: „Knaz Helkias mi dal knihu. “ A Safan ju cital pred kralom. Ked kral pocul slova Knihy zakona, roztrhol si rucho. A kral rozkazal knazovi Helkiasovi, Safanovmu synovi Achikamovi, Michovmu synovi Achoborovi, pisarovi Safanovi a kralovmu sluhovi Asaiasovi:„Chodte a dopytujte sa za mna, za lud a za cele Judsko Pana o obsahu tejto najdenej knihy. Lebo je velky Panov hnev, ktory sa roznietil proti nam, pretoze nasi otcovia nepocuvali slova tejto knihy, aby robili podla toho, co je v nej predpisane. “Knaz Helkias, Achikam, Achobor, Safan a Asaias isli k prorokyni Holde, manzelke Seluma, syna Tekuu, syna Araasa, strazcu siat. Byvala v Jeruzaleme v druhom okrese. Ked s nou hovorili,odpovedala im: „Toto hovori Pan, Boh Izraela: Povedzte muzovi, ktory vas ku mne poslal:Toto hovori Pan: Veru ja privediem nestastie na toto miesto a na jeho obyvatelov; vsetko to, co stoji v knihe, ktoru cital kral Judu. Pretoze opustili mna a palili tymian inym bohom, aby ma popudzovali kazdym cinom svojich ruk, vzbĺkne moj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne. Kralovi Judska, ktory vas poslal dopytovat sa u Pana, povedzte: Toto hovori Pan, Boh Izraela:Pretoze zmaklo tvoje srdce, ked si pocul tie slova, a pokoril si sa pred Panom; ked si pocul, co som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvatelom, ze bude puste a prekliate; ze si si roztrhol rucho a plakal si predo mnou, aj ja som (ta) vyslysal, hovori Pan. Preto ta ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostanes do svojho hrobu a tvoje oci neuvidia vsetko to nestastie, ktore ja privediem na toto miesto. “ A zopakovali to kralovi. Nato dal kral zhromazdit okolo seba vsetkych starsich Judska a Jeruzalema. Kral isiel hore do Panovho chramu a s nim vsetci muzovia Judska a obyvatelia Jeruzalema, knazi, proroci a vsetok lud od najmensieho po najvacsich. A kral precital pred nimi cely obsah Knihy zmluvy najdenej v Panovom chrame. Potom si kral stal k stĺpu a uzavrel pred Panom zmluvu, ze budu chodit za Panom, ze budu celym srdcom a celou dusou zachovavat jeho prikazy, ustanovenia a predpisy, aby tak uskutocnili slova tejto zmluvy, napisane v tejto knihe. A vsetok lud pristupil k zmluve. Potom kral rozkazal velknazovi Helkiasovi, druhemu knazovi a strazcom prahu, aby odstranili z Panovho chramu vsetko naradie urobene pre Bala, Aseru a cele nebeske vojsko. Spalili to za Jeruzalemom na kedronskych poliach a popol dal zaniest do Betelu. Odstranil tiez modlarskych knazov, ktorych ustanovili judski krali a ktori palili tymian na vysinach v judskych mestach a v okoli Jeruzalema, aj tych, ktori palili tymian Balovi, slnku, mesiacu, planetam a celemu nebeskemu vojsku. Aseru z Panovho chramu z Jeruzalema odstranil do udolia Kedronu, spalil ju v udoli Kedronu, rozmrvil ju na prach a prach z nej pohadzal na pohrebiste pospoliteho ludu. Zrucal domy zasvatencov, ktore boli v Panovom chrame a v ktorych zeny tkavali zavoje pre Aseru. Dalej priviedol vsetkych knazov z judskych miest, poskvrnil vysiny, na ktorych knazi palili tymian, od Gabay az po Bersabe; zrucal vysinu brany, ktora bola pri vchode do brany mestskeho velitela Jozueho nalavo tomu, kto prichadza z mestskej brany. Lenze knazi vysin nepristupili k Panovmu oltaru v Jeruzaleme, ale jedli nekvaseny chlieb medzi svojimi bratmi. Poskvrnil Tofet, ktory bol v udoli synov Hinoma, aby nik neprevadzal Molochovi svojho syna a svoju dceru cez ohen. Odstranil kone, ktore dali judski krali slnku pri vchode do Panovho chramu do izby komornika Natanmeleka, ktora bola vo Farvare, a vozy slnka spalil na ohni. Oltare, ktore boli na streche Achazovej hornej izby, ktore zhotovili judski krali, tiez oltare, ktore zhotovil Manasses v oboch nadvoriach Panovho chramu, kral zboril, odstranil ich odtial a ich prach vysypal do udolia Kedronu. Potom kral poskvrnil vysiny, ktore boli vychodne od Jeruzalema, juzne od Vrchu zahuby a ktore dal postavit Salamun, kral Izraela, ohave Sidoncanov Astarte, ohave Moabcanov Kamosovi a hnusote Amoncanov Melchomovi. Polamal pomniky, povytinal asery a ich miesta naplnil ludskymi kostami. Ba aj oltar v Beteli, vysinu zriadenu Nabatovym synom Jeroboamom, ktory zviedol na hriech Izrael; aj ten oltar a tu vysinu zboril a spalil, vysinu rozdrvil na prach a Aseru zapalil. Ked sa Jozias obratil, videl hroby, ktore boli tam na vrchu, dal doniest z hrobov kosti, spalil ich na oltari a tak ho poskvrnil podla Panovho slova, ktore ohlasil Bozi muz (ked Jeroboam stal vo sviatok pri oltari. Ked sa teda obratil a zdvihol oci k hrobu Bozieho muza), ktory tie slova povedal,spytal sa: „Co je to za pomnik, co vidim?“ Obyvatelia mesta mu odpovedali: „To je hrob Bozieho muza, ktory prisiel z Judska a ohlasil proti oltaru v Beteli vsetky tieto veci, co si urobil. “Nato povedal: „Nechajte ho na pokoji, nech sa nik nedotkne jeho kosti!“ Tak sa jeho kosti zachranili spolu s kostami proroka (ktory prisiel zo Samarie). Jozias dokonca odstranil aj chramy vysin, ktore boli v mestach Samarie, ktore postavili izraelski krali, aby popudzovali (Pana), a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Beteli. Vsetkych knazov vysin, ktori tam boli, pobil na oltaroch, spalil na nich ludske kosti a vratil sa do Jeruzalema. Potom kral prikazal vsetkemu ludu: „Svatte Panovi, svojmu Bohu, Velku noc, ako je napisane v tejto Knihe zmluvy!“Lebo takuto Velku noc neslavili odo dna sudcov, ktori sudili Izrael, po vsetky dni izraelskych kralov a judskych kralov. Az v osemnastom roku krala Joziasa slavili Panovi v Jeruzaleme takuto Velku noc. Ale Jozias vynicil aj vyvolavacov duchov, hadacov, sochy, modly a vsetky ohavnosti, ktore sa zjavili v judskej krajine a v Jeruzaleme, aby splnil slova zakona napisane v knihe, ktoru nasiel knaz Helkias v Panovom chrame. Pred nim nebolo jemu podobneho krala, ktory by sa celym srdcom, celou dusou a celou silou bol obratil k Panovi celkom podla Mojzisovho Zakona, ani po nom jemu podobny nepovstal. Ale Pan uz neupustil od svojho velkeho hnevu, ktorym vzplanul proti Judovi pre vsetko popudzovanie, ktorym ho drazdil Manasses. Preto Pan povedal: „Aj Judu odstranim spred seba, ako som odstranil Izrael. Zavrhnem toto mesto, ktore som si vyvolil, Jeruzalem, i chram, o ktorom som vyhlasil: Tam bude moje meno. “Ostatok Joziasovych dejin a vsetko, co vykonal, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Za jeho cias tiahol egyptsky kral faraon Nechao proti asyrskemu kralovi hore k rieke Eufrat. Kral Jozias isiel proti nemu, ale ten ho zabil pri Magede, len co ho zazrel. Jeho sluhovia ho mrtveho odviezli z Mageda, doviezli ho do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Potom vidiecky lud vzal Joziasovho syna Joachaza, pomazal ho a ustanovil za krala namiesto jeho otca. Joachaz mal dvadsattri rokov, ked zacal kralovat, a tri mesiace kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcera Jeremiasa z Lobny. Robil, co sa Panovi nepaci, celkom tak, ako robili jeho otcovia. Faraon Nechao ho sputal v Reble, v krajine Ematu, aby nebol kralom v Jeruzaleme; na krajinu vsak uvalil poplatok sto hrivien striebra a hrivnu zlata. Faraon Nechao ustanovil za krala Joziasovho syna Eliakima namiesto jeho otca Joziasa a zmenil mu meno na Joakim. Joachaza vsak vzal a odviedol do Egypta, kde aj zomrel. Joakim dal faraonovi striebro a zlato a musel ocenit aj krajinu, aby mohol dat faraonovi tolko penazi, kolko ziadal. Podla ocenenia vymahal od kazdeho vidiecana striebro a zlato, aby ho odovzdal faraonovi Nechaovi. Joakim mal dvadsatpat rokov, ked zacal kralovat, a jedenast rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Zebida; Fadaiasova dcera z Rumy. Robil, co sa Panovi nepaci, celkom tak, ako jeho otcovia. Za jeho cias pritiahol babylonsky kral Nabuchodonozor a Joakim mu bol tri roky poddany, potom sa zas proti nemu vzburil. Vtedy Pan poslal proti nemu chaldejskych koristnikov, aramejskych koristnikov, moabskych koristnikov a amonskych koristnikov. Poslal ich proti Judsku, aby ho znicili podla Panovho slova, ktore ohlasil prostrednictvom svojich sluhov, prorokov. To sa stalo s Judskom na Panov rozkaz, lebo ho chcel odstranit spred seba pre vsetky hriechy Manassesa, ktore popachal,aj pre nevinnu krv, ktoru vylieval, a Jeruzalem naplnil nevinnou krvou, takze sa Pan uz nechcel zlutovat. Ostatok Joakimovych dejin a vsetko, co vykonal, je napisane v Knihe letopisov judskych kralov. Potom sa Joakim ulozil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kralom jeho syn Joachin. Egyptsky kral uz viac nevytiahol zo svojej krajiny, lebo od Egyptskeho potoka az po rieku Eufrat zaujal babylonsky kral vsetko, co patrilo egyptskemu kralovi. Joachin mal osemnast rokov, ked zacal kralovat, a tri mesiace kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Nohesta, dcera Elnatana z Jeruzalema. Robil, co sa Panovi nepaci, celkom ako robil jeho otec. V tom case pritiahli sluhovia babylonskeho krala Nabuchodonozora proti Jeruzalemu a mesto sa dostalo do obklucenia. Aj babylonsky kral Nabuchodonozor prisiel proti mestu, ktore obliehali jeho sluhovia. Vtedy judsky kral Joachin vysiel k babylonskemu kralovi, on, jeho matka, jeho sluhovia, jeho kniezata aj jeho komornici, a babylonsky kral ho zajal v osmom roku svojho kralovania. Odniesol odtial vsetky poklady Panovho chramu a poklady kralovskeho palaca a rozbil vsetky zlate nadoby, ktore dal v Panovom chrame zhotovit izraelsky kral Salamun, ako rozkazal Pan. Odviedol do zajatia cely Jeruzalem, vsetky kniezata a vsetkych bojovnikov, desattisic muzov, zajatcov, aj vsetkych kovacov a zamocnikov. Neostal nik, iba chudobny vidiecky lud. Aj Joachina odviedol do Babylonu, aj kralovu matku, kralove zeny a jeho komornikov, aj slachtu krajiny odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonu. Vsetkych udatnych muzov - sedemtisic, kovacov a zamocnikov - tisic, samych mocnych, bojaschopnych ludi odviedol babylonsky kral do zajatia do Babylonu. A namiesto neho ustanovil babylonsky kral za krala jeho stryca Mataniasa a zmenil mu meno na Sedekias. Sedekias mal dvadsatjeden rokov, ked zacal kralovat, a jedenast rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcera Jeremiasa z Lobny. Robil, co sa Panovi nepaci, celkom tak, ako robil Joakim. S Jeruzalemom a Judskom sa toto dialo pre Panov hnev, kym ich konecne neodvrhol od seba. - Sedekias sa vzburil proti babylonskemu kralovi. V deviatom roku jeho kralovania, v desiatom mesiaci, na desiaty den mesiaca prisiel babylonsky kral Nabuchodonozor a cele jeho vojsko proti Jeruzalemu, utaboril sa proti nemu a postavil okolo neho nasyp. Mesto bolo v stave obliehania az do jedenasteho roku krala Sedekiasa. Na deviaty den mesiaca (stvrteho) sa v meste tak rozmohol hlad, ze vidiecky lud nemal chleba. Mesto dostalo trhlinu a vsetci bojovnici usli; v noci vytiahli z mesta cestou cez branu, ktora bola pri kralovskej zahrade - hoci Chaldejci obklucovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. Chaldejske oddiely prenasledovali krala a dochytili ho na Jerisskej rovine. Vsetky jeho oddiely sa vsak rozprchli od neho. I zajali krala a zaviedli ho k babylonskemu kralovi do Rebly a on vyniesol nad nim rozsudok. Sedekiasovych synov zabili pred jeho ocami a Sedekiasovi oslepil oci, sputal ho okovami a odviedol ho do Babylonu. V piatom mesiaci, na siedmy den mesiaca - v devatnastom roku krala Nabuchodonozora, babylonskeho krala - prisiel do Jeruzalema velitel telesnej straze Nabuzardan, sluha babylonskeho krala. I podpalil Panov chram aj kralovsky palac a vsetky jeruzalemske domy. Vsetky velke domy spalil. Vsetko chaldejske vojsko, ktore bolo s velitelom telesnej straze, zrucalo mury okolo Jeruzalemaa zvysok ludi, ktori ostali v meste, tiez i prebehlikov, ktori prebehli k babylonskemu kralovi, ako aj zvysok zastupu odviedol velitel telesnej straze Nabuzardan do zajatia. Z chudobnych krajiny vsak nechal velitel telesnej straze niektorych za vinohradnikov a rolnikov. Kovove stĺpy, ktore boli v Panovom chrame, podstavce a kovove more, ktore bolo v Panovom chrame, Chaldejci polamali a kov z nich odniesli do Babylonu. Vzali aj hrnce, lopatky, noze a misky a vsetky kovove nadoby, ktorymi sa vykonavala sluzba:uholniky a kropace, ci boli zo zlata alebo zo striebra, zobral velitel telesnej straze. Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktore dal spravit Salamun v Panovom chrame. Kov tychto predmetov nebolo mozno odvazit. Vyska kazdeho stĺpa bola osemnast laktov. Na nom bola kovova hlavica. Vyska hlavice bola pat laktov. Mriezkovanie a granatove jablka na hlavici dookola bolo vsetko z kovu. Taky bol aj druhy stĺp s mriezkovanim. Velitel telesnej straze zajal aj velknaza Saraiasa a druheho knaza Sofoniasa a troch strazcov prahu. Z mesta vzal jedneho komornika, ktory bol velitelom bojovnikov, pat muzov z osobnej kralovej sluzby, ktori boli v meste, vojvodcovho pisara, ktory odvadzal lud krajiny, a sestdesiat muzov z vidieckeho ludu, ktori boli v meste. Velitel telesnej straze Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskemu kralovi do Rebly. A babylonsky kral ich dal pobit; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Judu vsak odviedol z jeho pody do zajatia. A co sa tyka ludu, ktory zostal v judskej krajine, ktory babylonsky kral Nabuchodonozor ponechal, nad nim ustanovil Godoliasa, syna Achikama, syna Safana. Ked vsetci velitelia so svojim muzstvom poculi, ze babylonsky kral ustanovil Godoliasa, prisli ku Godoliasovi do Masfy. A to: Nataniasov syn Izmael, Kareho syn Johanan, Saraias, syn Netofanitu Tanehumeta, a Machatanov syn Jesonias, oni aj ich muzstva. Godolias sa zaprisahal im aj ich muzstvu a vravel im: „Nebojte sa podrobit sa Chaldejcom! Ostante v krajine, budte poddani babylonskemu kralovi a bude vam dobre!“Ale v siedmom mesiaci prisiel Izmael, syn Nataniasa, syna Elisamovho z kralovskeho rodu a s nim desat muzov a zabil Godoliasa a podobne aj Judovcov a Chaldejcov, ktori boli s nim v Masfe. Nato sa zobral vsetok lud, mali i velki, aj velitelia oddielov a isli do Egypta, lebo sa bali Chaldejcov. V tridsiatom siedmom roku zajatia judskeho krala Joachina, v dvanastom mesiaci, na dvadsiaty siedmy den mesiaca babylonsky kral Evil Merodach v roku svojho nastupenia omilostil judskeho krala Joachina (a vyviedol ho) zo zalara. Hovoril s nim laskavo a jeho tron postavil nad trony kralov, ktori boli s nim v Babylone. Zamenil mu zajatecky odev a jedol s nim stale, po vsetky dni svojho zivota. Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvale, dostaval kazdodenne od krala po vsetky dni svojho zivota. Adam, Set, Enos,Kainan, Malaleel, Jared,Henoch, Matuzalem, Lamech,Noe, Sem, Cham a Jafet. Jafetovi synovia: Gomer, Magog, Madai, Javan, Tubal, Mosoch, Tiras. Gomerovi synovia: Askenez, Rifat a Togorma. Javanovi synovia: Elisa a Tarsis, Kitim a Dodanim. Chamovi synovia: Kus, Mesraim, Fut a Kanaan. Kusovi synovia: Saba, Hevila, Sabata, Regma a Sabatacha. Regmovi synovia: Saba a Dadan. Od Kusa pochadza Nimrod; on bol prvym silakom na zemi. Od Mesraima pochadza Ludim, Anamim, Laabim a Neftuim,Fetrusim, Chasluim - odkial vysli Filistinci - a Kaftorim. Od Kanaana pochadza Sidon, jeho prvorodeny, Het,Jebus, Amor, Gergez,Hev, Arak, Sin,Arad, Samar a Hamat. Semovi synovia: Elam, Asyr, Arfaxad, Lud, Aram, Chus, Hul, Geter a Mosoch. Od Arfaxada pochadza Sale a od Saleho pochadza Heber. Heberovi sa narodili dvaja synovia; meno jedneho bolo Faleg, lebo za jeho dni bola rozdelena zem. Meno jeho brata bolo Jektan. Od Jektana pochadza Elmodad, Salef, Asarmot, Jare,Adoram, Huzal, Dekla,Hebal, Abimael, Saba,Ofir, Hevila a Jobab. Tito vsetci su Jektanovi synovia. Sem, Arfaxad, Sale,Heber, Faleg, Ragau,Sarug, Nachor, Tare,Abram, cize Abraham. Abrahamovi synovia: Izak a Izmael. Toto su ich rody: Izmaelov prvorodeny Nabajot, Kedar, Adbel, Mabsam,Masma, Duma, Masa, Hadad, Tema,Jetur, Nafis, Kedma. To su Izmaelovi synovia. Synovia Ketury, vedlajsej Abrahamovej zeny, ktorych porodila: Zamran, Jeksan, Madan, Madian, Jesbok a Sue. Jeksanovi synovia: Saba a Dadan. (Dadanovi synovia: Asyrcania, Latusiti a Laomania. )Madianovi synovia: Efa, Efer, Henoch, Abida a Eldaa. Tito vsetci su synovia Ketury. Od Abrahama pochadza Izak. Izakovi synovia: Ezau a Izrael. Ezauovi synovia: Elifaz, Rahuel, Jehus, Ihelom a Kore. Elifazovi synovia: Teman, Omar, Sefi, Gatan, Kenez, Tamna a Amalek. Rahuelovi synovia: Nahat, Zara, Sama a Meza. Seirovi synovia: Lotan, Sobal, Sebeon, Ana, Dison, Eser a Disan. Lotanovi synovia: Hori a Homam. Lotanova sestra bola Tamna. Sobalovi synovia: Alian, Manahat, Ebal, Sefi a Onam. Sebeonovi synovia: Aja a Ana. Anovi synovia: Dison. Disonovi synovia: Hamram, Eseban, Jetran a Charan. Eserovi synovia: Balan, Zavan a Jakan. Disanovi synovia: Chus a Aran. Krali, ktori kralovali v Edomsku skor, ako nad Izraelitmi panoval kral: Beorov syn Bale; meno jeho mesta bolo Denaba. Ked Bale zomrel, stal sa namiesto neho kralom Jobab, Zareho syn z Bosry. Ked Jobab zomrel, stal sa namiesto neho kralom Husam z Temanskej krajiny. Ked Husam zomrel, stal sa namiesto neho kralom Badadov syn Adad, ktory porazil Madiancov v Moabsku. Meno jeho mesta bolo Avit. Ked Adad zomrel, stal sa namiesto neho kralom Semla z Masreky. Ked Semla zomrel, stal sa namiesto neho kralom Saul z Rohobotu pri Rieke. Ked Saul zomrel, stal sa namiesto neho kralom Achoborov syn Balanan. Ked zomrel Balanan, stal sa namiesto neho kralom Adad; meno jeho mesta bolo Fau, meno jeho manzelky Metabel, dcera Matredy, Mezaabovej dcery. Ked Adad zomrel, boli v Edomsku vodcovia: vodca Tamna, vodca Alva, vodca Jetet,vodca Olibama, vodca Ela, vodca Finon,vodca Kenez, vodca Teman, vodca Mabsar,vodca Magdiel, vodca Hiram. To boli edomski vodcovia. Toto boli Izraelovi synovia: Ruben, Simeon, Levi, Juda, Isachar, Zabulon,Dan, Jozef, Benjamin, Neftali, Gad a Aser. Judovi synovia: Her, Onan a Sela. Tito traja sa mu narodili z dcery Sueho, Kanaancanky. Judov prvorodeny Her bol zly v Panovych ociach, preto ho usmrtil. Tamar vsak, Judova nevesta, porodila mu Faresa a Zaru. Vsetkych Judovych synov bolo pat. Faresovi synovia: Hesron a Hamul. Zarovi synovia: Zamri, Etan, Eman, Chalchal a Dara, spolu pat. Charmiovi synovia: Achar, ktory zarmutil Izrael, lebo sa previnil na prekliatych veciach. Etanovi synovia: Azarias. Hesronovi synovia, ktori sa mu narodili: Jerameel, Ram a Kalebovci. Od Rama vsak pochadza Aminadab, od Aminadaba pochadza Naason, knieza Judovych synov. Od Naasona pochadza Salma, od Salmu pochadza Boz,od Boza pochadza Obed, od Obeda pochadza Izai. Od Izaiho pochadza jeho prvorodeny Eliab, druhy Abinadab, treti Sima,stvrty Natanael, piaty Radaj,siesty Asom a siedmy David. Ich sestry boli: Sarvia a Abigail. Synovia Sarvie: Abisai, Joab a Asael, traja. Abigail porodila Amasu. Amasov otec bol Izmaelovec Jeter. Hesronov syn Kaleb si vzal za manzelku Azubu z Jeriotu a toto su jej synovia: Jaser, Sobab a Ardon. Ked Azuba zomrela, vzal si Kaleb Efratu, ktora mu porodila Hura. Od Hura pochadza Uri a od Uriho pochadza Bezeleel. Potom Hesron vosiel k dcere Galaadovho otca Machira a vzal si ju, ked mal sestdesiat rokov. Ona mu porodila Seguba. Od Seguba pochadza Jair, ktory mal dvadsattri miest v krajine Galaad. Gesur a Aram zobrali od nich Jairove dediny aj Kanat s prislusnymi osadami, sestdesiat miest. Toto vsetko su synovia Galaadovho otca Machira. Po Hesronovej smrti vosiel Kaleb k Efrate, manzelke svojho otca Hesrona, a ona mu porodila Ashura, otca Tekuu. Synovia Jerameela, Hesronovho prvorodeneho, boli: prvorodeny Ram, dalej Buna, Aram, Asom a Achias. Jerameel mal aj druhu manzelku, menom Ataru; ta bola Onamovou matkou. Synovia Rama, Jerameelovho prvorodeneho, boli: Mos, Jamin a Achar. Onamovi synovia boli Semei a Jada. Semeiho synovia: Nadab a Abisur. Meno Abisurovej manzelky bolo Abihail; ona mu porodila Ahobana a Molida. Nadabovi synovia: Saled a Apaim. Saled zomrel bez dietok. Apaimovi synovia: Jesi. Jesiho synovia: Sesan. Sesanovi synovia: Oholai. Synovia Jadu, Semeiho brata: Jeter a Jonatan. Jeter zomrel bez dietok. Jonatanovi synovia: Falet a Ziza. To boli synovia Jerameela. Sesan nemal synov, iba dcery. Sesan vsak mal egyptskeho sluhu, menom Jeraa. I dal Sesan svoju dceru za manzelku svojmu sluhovi Jeraovi a ona mu porodila Eteja. Od Eteja pochadza Natan, od Natana pochadza Zabad. Od Zabada pochadza Oflal, Oflal splodil Obeda. Od Obeda pochadza Jehu, od Jehua pochadza Azarias,od Azariasa pochadza Heles, od Helesa pochadza Elasa,od Elasu pochadza Sisamoi, od Sisamoiho pochadza Selum,od Seluma pochadza Ikamias, od Ikamiasa pochadza Elisama. Synovia Kaleba, Jerameelovho brata: jeho prvorodeny Mesa je otcom Zifu; a jeho syn Maresa otcom Hebrona. Hebronovi synovia: Kore, Tafua, Rekem a Sama. Od Samu pochadza Raham, otec Jerkaama, a od Rekema pochadza Samai. Samaiho syn bol Maon a Maon bol otec Betsura. Kalebova vedlajsia zena Efa porodila Harana, Mosu a Gezeza. Od Harana pochadza Gezez. Jahadaiho synovia: Regom, Joatan, Gesan, Falet, Efa a Saf. Kalebova vedlajsia zena Maacha porodila Sabera a Taranu. Od Safa, otca Madmeny, pochadza Sue, otec Machbeny a otec Gabay. Kalebova dcera bola Achsa. To boli Kalebovi synovia. Synovia Hura, Efratinho prvorodeneho: Sobal, otec Karjatiarima,Salma, otec Betlehema, Harif, otec Betgadera. Sobal, otec Karjatiarima, mal synov: Haroeho a polovicu Menuchotanov. Rody Karjatiarima: Jetrejci, Afutejci, Sematejci a Maserejci. Od tychto pochadzaju Saraania a Estaolci. Salmovi synovia: Betlehem, Netofania, Atarot-Bet-Joab, polovica Menuchotanov a Sarania. Rody pisarov byvajucich v Jabese: Tiratijci, Simatijci a Suchatijci. To su Kinejci, ktori pochadzaju od Chamata, otca Rechabovho domu. Davidovi synovia, ktori sa mu narodili v Hebrone, boli tito: prvorodeny Amnon od Jezraelcianky Achinoam, druhy Daniel od Karmelcianky Abigail,treti Absolon, syn Maachy, dcery gesurskeho krala Tolmaiho, stvrty Adonias, syn Agity,piaty Safatias od Abital, siesty Jetraham od jeho zeny Egly. Siesti sa mu narodili v Hebrone; tam kraloval sedem rokov a sest mesiacov. Tridsattri rokov vsak kraloval v Jeruzaleme. V Jeruzaleme sa mu narodili tito: Simaa, Sobab, Natan a Salamun, styria od Amielovej dcery Betsaby,potom Jebaar, Elisama,Elifalet, Noge, Nefeg, Jafia,Elisama, Eliada a Elifelet, deviati. To vsetko su Davidovi synovia okrem synov od vedlajsich zien. Ich sestra bola Tamar. Salamunov syn bol Roboam, jeho syn bol Abias, jeho syn Asa, jeho syn Jozafat,jeho syn Joram, jeho syn Ochozias, jeho syn Joas,jeho syn Amasias, jeho syn Azarias, jeho syn Joatam,jeho syn Achaz, jeho syn Ezechias, jeho syn Manasses,jeho syn Amon, jeho syn Jozias. Joziasovi synovia: Prvorodeny Johanan, druhy Joakim, treti Sedekias, stvrty Selum. Joakimov syn bol Jechonias, jeho syn Sedekias. Synovia zajateho Jechoniasa: Salatiel,Melchiram, Fadaias, Seneser, Jekemias, Sama a Nadabias. Fadaiasovi synovia: Zorobabel a Semei. Zorobabelovi synovia: Mosolam, Hananias a ich sestra Salomita,potom Hasaban, Ohola, Barachias, Hasadias, Josabhesed, piati. Hananiasov syn bol Faltias, jeho syn bol Jeseias, jeho syn Rafaias, jeho syn Arnan, jeho syn Obdias, jeho syn Sechenias. Secheniasovi synovia: Semeias. Semeiasovi synovia: Hatus, Jegaal, Baria, Naarias a Safat, siesti. Naariasovi synovia: Elioenaj, Ezechias a Ezrikam, traja. Elioenajovi synovia: Odulias, Eliasub, Feleias, Akub, Johanan, Dalaias a Anani, siedmi. Judovi synovia: Fares, Hesron, Charmi, Hur a Sobal. Od Sobalovho syna Raiasa pochadza Jahat, od Jahata pochadza Ahumaj a Lad. To su rody Saraanov. A toto su synovia …, Etamovho otca: Jezrahel, Jesema a Jedebos. Meno ich sestry bolo Asalelfuni. Fanuel bol otec Gedora a Ezer otec Hosu. To su synovia Efratinho prvorodeneho Hura, Betlehemovho otca. Ashur, otec Tekuu, mal dve manzelky, Halau a Naaru. Naara mu porodila Ozama, Hefera, Temanovcov a Ahastarovcov. To su synovia Naary. Synovia Halay: Seret, Isaar a Etnan. Od Kosa pochadza Anob, Soboba a rody Arumovho syna Aharehela. Jabes vsak bol vazenejsi ako jeho bratia. Jeho matka mu dala meno Jabes, hovoriac: „V bolesti som ho porodila. “Jabes vzyval Izraelovho Boha: „Ak ma naozaj pozehnas a rozsiris moje hranice, ak tvoja ruka bude so mnou a urobis, aby ma neubijalo nestastie …!“ A Boh splnil, co si ziadal. Od Sueho brata Kaleba pochadza Mahir, otec Estona. Od Estona pochadza Betrafa, Fese a Tehina, otec mesta Naas. Toto su muzovia z Rechy. Kenezovi synovia: Otoniel a Saraias. Otonielovi synovia: Hatat a Maonati. Od Maonatiho pochadza Ofra, od Saraiasa pochadza Joab, otec Udolia remeselnikov, lebo boli remeselnici. Synovia Jefonovho syna Kaleba: Hir, Ela a Naham. Elovi synovia: … a Kenez. Jaleleelovi synovia: Zif, Zifa, Tiria a Asrael. Ezrovi synovia: Jeter, Mered, Efer a Jalon … a pocala Mariamu, Samaiho a Jesbu, otca Estama. A jeho judska zena porodila Jareda, otca Gedora a Hebera, otca Sochoa a Ikutiela, otca Zanoeho. To su synovia faraonovej dcery Betie, ktoru si vzal Mered. Synovia judskej manzelky, sestry Keilovho otca Nahama: Garmovci, Estamovci a Maachovci. Simonovi synovia: Amnon, Rina, Ben-Hanan a Tilon. Jesiho synovia: Zohet a Benzohet. Synovia Judovho syna Selu: Lechov otec Her, Maresov otec Laada a rody domu vyrobcov platna v Bet-Asbe,potom Jokim, muzovia z Kozeby, Joas a Saraf, ktori boli panmi v Moabsku a vratili sa do Lahemu. To su davne veci. To su hrnciari, obyvatelia Netaimu a Gedery. Byvali u krala v jeho dielnach. Simeonovi synovia: Namuel, Jamin, Jarib, Zara, Saul:jeho syn Selum, jeho syn Mapsam, jeho syn Masma. Synovia Masmu: jeho syn Hamuel, jeho syn Zachur, jeho syn Semei. Semei mal sestnast synov a sest dcer: Ale jeho bratia nemali mnoho synov, takze cely ich rod nedosiahol pocet Judovcov. Byvali v Bersabe, v Molade, v Hasarsuhale,v Bale, v Asome, v Tolade,v Batueli, v Horme, v Sikelegu,v Betmarchabote, v Hasarsusime, v Betberaji a v Saarime. To boli ich mesta az do krala Davidaa ich dediny: Etam a Aen, Remon a Tochen a Asan, pat miest,a vsetky dediny, ktore boli okolo tychto miest az po Balu. To je ich bydlisko. A ich menoslov:Mosobab, Jemlech, Josa, syn Amasiasa,Joel, Jehu, syn Josabiasa, syna Asielovho syna Saraiasa;Eljoenaj, Jakoba, Isuhaias, Asaias, Adiel, Ismiel, Banaiasa Ziza, syn Sefeiho, syna Alona, syna Idaiasa, syna Semriho, syna Samaiasa. To su ti, ktori prisli podla mien, kniezat a rodov a domy ich otcov sa velmi rozsirili. Isli az ta, kadial sa ide do Gadoru, az po vychodnu cast udolia hladat pastvy pre svoje stada. Nasli tucnu a dobru pastvu a krajina bola rozsiahla, pokojna a bezpecna, lebo predtym tam byvali ludia z Chamovcov. Tito, zapisani podla mien, prisli za cias judskeho krala Ezechiasa, rozbili ich stany aj Meunejcov, ktorych tam nasli, vynicili ich az po dnesny den a osadili sa namiesto nich, lebo tam boli pastviny pre ich stada. Niektori z nich, zo Simeonovych synov, isli k vrchu Seir, patsto muzov na cele s Jesiho synmi Faltiasom, Naariasom, Rafaiasom a Ozielom,pobili zvysky Amalekitov, ktori sa zachranili, a byvaju tam az po dnesny den. Synovia Rubena, Izraelovho prvorodeneho - lebo on bol prvorodeny, ale ked poskvrnil lozko svojho otca, dostalo sa prvorodenske pravo synom Izraelovho syna Jozefa; no nepocital sa za prvorodeneho,lebo Juda ostal najmocnejsi medzi svojimi bratmi a z neho pochadzaju kniezata. Jozef mal iba prvorodenske prava. Synovia Rubena, Izraelovho prvorodeneho, (su teda): Enoch, Falu, Esron a Karmi …Joelovi synovia: jeho syn Samaias, jeho syn Gog, jeho syn Semei,jeho syn Micha, jeho syn Reias, jeho syn Bal,jeho syn Bera, ktoreho odviedol do zajatia asyrsky kral Telgatfalnasar; on bol kniezatom Rubenovcov. A jeho bratia podla rodin, ked ich pocitali podla rodov: hlava Jehiel a Zacharias. Bal, syn Azazu, syna Joelovho syna Samu, byval v Aroeri az po Nebo a Balmeon. Na vychod byval az ako sa vchadza na pust od rieky Eufrat, lebo mali mnozstvo dobytka v galaadskej krajine. Za Saulovych cias viedli vojnu s Agarejcami; ti padli ich rukou, oni sa vsak usadili v ich stanoch po celej vychodnej strane az po Galaad. Gadovi synovia byvali naproti nim v krajine Basan az po Selchu:Joel predstaveny, Safan druhy, dalej Janai a Safat v Basane. Ich bratia podla otcovskych domov boli: Michael, Mosolam, Sebe, Jorai, Jachan, Zie a Heber, siedmi. To su synovia Abihaila syna Huriho, syna Jaru, syna Galaada, syna Michaela, syna Jesesiho, syna Jeda, syna Buza. Achi, syn Guniho syna Abdiela, bol hlavou ich otcovskeho domu. Byvali v Galaade, v Basane a k nemu priliehajucich osadach a na vsetkych pastvinach Saronu az po ich konciny. Tychto vsetkych spocitali za cias judskeho krala Joatama a za cias izraelskeho krala Jeroboama. Synovia Rubena, Gada a polovica Manassesovho kmena, silaci, muzovia, ktori nosia stit a mec, napinaju kusu, su vycviceni v boji, styridsatstyritisicsedemstosestdesiat takych, co tiahnu do boja,viedli vojnu proti Agarejcom, Iturejcom, Nafisovi a Nodabovi. Dostalo sa im pomoci proti nim. Dostali do ruky Agarejcov a vsetkych, co boli s nimi, lebo volali k Bohu v boji a dal sa im uprosit, pretoze dufali v neho. A zajali ich stada: ich tavy, patdesiattisic, ovce, dvestopatdesiattisic, osly, dvetisic, a ludskych dusi stotisic,lebo padlo mnozstvo prebodnutych; ved ten boj bol od Boha. Potom sa usadili na ich mieste az do zajatia. Synovia polovice Manassesovho kmena byvali v kraji od Basanu az po Bal-Hermon, Sanir a vrch Hermon. Bolo ich vela. A toto boli hlavy ich rodin: Efer, Jesi, Eliel, Ezriel, Jeremias, Odoias a Jediel, vojvodcovia, chyrni muzovia, hlavy rodin. Ale spreneverili sa Bohu svojich otcov a chodili smilne za bohmi krajiny, ktorych Boh vyhubil pred nimi. Preto Boh Izraela povzbudil ducha asyrskeho krala Fula - ducha asyrskeho krala Telgatfalnasara - a on odviedol Rubenovcov, Gadovcov a polovicu Manassesovho kmena do zajatia do Lahely, do Habora, do Ary a k rieke Gozan az po dnesny den. Leviho synovia: Gerson, Kaat a Merari. Kaatovi synovia: Amram, Isaar, Hebron a Oziel. Amramovi synovia: Aron, Mojzis a Maria. Aronovi synovia: Nadab a Abiu, Eleazar a Itamar. Od Eleazara pochadza Fines, od Finesa pochadza Abisue,od Abisua pochadza Boki, od Bokiho pochadza Ozi,od Oziho pochadza Zaraias, od Zaraiasa pochadza Merajot,od Merajota pochadza Amarias, od Amariasa pochadza Achitob,od Achitoba pochadza Sadok, od Sadoka pochadza Achimas,od Achimasa pochadza Azarias, od Azariasa pochadza Johanan,od Johanana pochadza Azarias, on konal knazsky urad v dome, ktory postavil Salamun v Jeruzaleme. Od Azariasa pochadza Amarias, od Amariasa pochadza Achitob,od Achitoba pochadza Sadok, od Sadoka pochadza Selum,od Seluma pochadza Helkias, od Helkiasa pochadza Azarias,od Azariasa pochadza Saraias, od Saraiasa pochadza Josedek;Josedek vsak odisiel, ked Pan prostrednictvom Nabuchodonozora odviedol Judu a Jeruzalem do zajatia. Leviho synovia: Gerson, Kaat a Merari. Toto su mena Gersonovych synov: Lobni a Semei. Kaatovi synovia: Amram, Isaar, Hebron a Oziel. Merariho synovia: Moholi a Musi. A toto su Leviho rody podla rodin:Od Gersona jeho syn Lobni, jeho syn Jahat, jeho syn Zama,jeho syn Joah, jeho syn Ado, jeho syn Zara, jeho syn Jetrai. Kaatovi synovia: jeho syn Aminadab, jeho syn Kore, jeho syn Asir,jeho syn Elkana, jeho syn Abiasaf, jeho syn Asir,jeho syn Tahat, jeho syn Uriel, jeho syn Ozias, jeho syn Saul. Elkanovi synovia: Amasai, Achimota Elkana. Elka-Enovi synovia: jeho syn Sofai, jeho syn Nahat,jeho syn Eliab, jeho syn Jeroham, jeho syn Elkana …Samuelovi synovia: … , prvorodeny, a druhy Abias. Merariho synovia: Moholi, jeho syn Lobni, jeho syn Semei, jeho syn Oza,jeho syn Samaa, jeho syn Hagias, jeho syn Asaias. A toto su ti, ktorych David ustanovil na spev v Panovom dome odvtedy, ked sa archa dostala na pokoj. Konali sluzbu spevu pred stanom zhromazdenia, kym Salamun nepostavil v Jeruzaleme Panov dom. Svoju sluzbu zastavali podla svojich ustanoveni. Sluzbu konali tito a ich synovia: Z Kaatovych synov: spevak Heman, syn Joela, syna Samuela,syna Elkanu, syna Jerohama, syna Eliela, syna Tohuho,syna Sufa, syna Elkanu, syna Mahata, syna Amasaiho,syna Elkanu, syna Johela, syna Azariasa, syna Sofoniasa,syna Tahata, syna Asira, syna Abiasafa, syna Koreho,syna Isaara, syna Kaata, syna Leviho, syna Izraela. A jeho brat Asaf, ktory mu stal po pravici; Asaf, syn Barachiasa, syna Samau,syna Michaela, syna Basaiasa, syna Melchiasa,syna Atanaiho, syna Zaru, syna Adaiho,syna Etana, syna Zamu, syna Semeia,syna Jeta, syna Gersona, syna Leviho. Merariho synovia, ich bratia, po lavej strane: Etan, syn Kusiho, syna Abdiho, syna Malocha,syna Hasabiasa, syna Amasiasa, syna Helkiasa,syna Amasaiho, syna Boniho, syna Somera,syna Moholiho, syna Musiho, syna Merariho, syna Leviho. Ich bratia leviti boli ustanoveni na rozlicnu sluzbu v stanku Panovho domu:Aron a jeho synovia palili na oltari zapalnych obiet a na kadidlovom oltari, konali rozlicne sluzby vo velsvatyni a mali uzmierovat za Izrael podla vsetkeho toho, co prikazal Panov sluzobnik Mojzis. A toto su Aronovi synovia: jeho syn Eleazar, jeho syn Fines, jeho syn Abisue,jeho syn Boki, jeho syn Ozi, jeho syn Zarahias,jeho syn Merajot, jeho syn Amarias, jeho syn Achitob,jeho syn Sadok, jeho syn Achimas. A toto su ich sidla, totiz Aronovych synov rodu Kaatovcov, podla ich okresov a obvodov, ako im pripadli zrebom:V judskej krajine im dali Hebron s okolitymi pastvinami,ale pole, mesta a jeho dvory dali Jefonovmu synovi Kalebovi. Aronovym synom dali utocistne mesto Hebron, dalej Lobnu a jej pastviny, Jeter a Estemo s jeho pastvinami,Helon a jeho pastviny, Dabir a jeho pastviny,Asan a jeho pastviny, Betsemes a jeho pastviny. Z Benjaminovho kmena Gebu a jej pastviny, Almat a jeho pastviny, Anatot a jeho pastviny: vsetkych ich miest bolo trinast, podla ich rodov. A Kaatovym synom, ktori este ostali z rodov kmena, (urcili) z polovice Manassesovho kmena zrebom desat miest. Gersonovym synom podla ich rodov z Isacharovho kmena, z Aserovho kmena, z Neftaliho kmena a z Manassesovho kmena v Basane trinast miest. Merariho synom podla ich rodov z Rubenovho kmena, z Gadovho kmena, zo Zabulonovho kmena zrebom dvanast miest. Synovia Izraela dali levitom mesta a ich pastviny. Urcili (im) zrebom z kmena Judovych synov, z kmena Simeonovych synov a z kmena Benjaminovych synov tie mesta, ktore vypocitali podla mena. Podielove mesta tych, co patrili k rodom Kaatovych synov, boli z Efraimovho kmena. Dali im utocistne mesto Sichem a jeho pastviny na Efraimskych vrchoch, potom Gazer a jeho pastviny,Jekmaam a jeho pastviny, Bethoron a jeho pastviny,Helon a jeho pastviny, Getremon a jeho pastviny. A z polovice Manassesovho kmena Aner a jeho pastviny a Balam a jeho pastviny ostatnym rodom Kaatovych synov. Gersonovym synom (dali) z rodov polovice Manassesovho kmena Golan v Basane a jeho pastviny, Astarot a jeho pastviny,z Isacharovho kmena Kedes a jeho pastviny, Daberet a jeho pastviny,Ramot a jeho pastviny, Anem a jeho pastviny,z Aserovho kmena Masal a jeho pastviny, Abdon a jeho pastviny,Hukak a jeho pastviny a Rohob a jeho pastviny,z Neftaliho kmena Kedes v Galilei a jeho pastviny, Hamon a jeho pastviny a Karjataim a jeho pastviny. Ostatnym Merariho synom zo Zabulonovho kmena Remono a jeho pastviny a Tabor a jeho pastviny. V Zajordansku naproti Jerichu, vychodne od Jordana z Rubenovho kmena Bosor na pustatine a jeho pastviny, Jasu a jej pastviny,Kademot a jeho pastviny a Mefaat a jeho pastviny. A z Gadovho kmena Ramot v Galaade a jeho pastviny, Manaim a jeho pastviny,Hesebon a jeho pastviny a Jezer a jeho pastviny. Isacharovi synovia: Tola, Fua, Jasub a Simeron, styria. Synovia Tolu: Ozi, Rafaias, Jeriel, Jemai, Jebsem a Samuel, pohlavari svojich rodin. K Tolovi patrili bojovnici podla svojich rodov. Ich pocet bol za Davidovych cias dvadsatdvatisicseststo. Oziho synovia: Izrahias. Synovia Izrahiasa: Michael, Obadias, Joel a Jesias, piati, vsetko pohlavari. K nim patrili podla rodov a rodin roty bojoveho vojska, tridsatsesttisic, lebo mali mnoho zien a deti. Ich bratia vo vsetkych Isacharovych rodoch su bojovnici. Spolu ich napocitali osemdesiatsedemtisic. Benjamin: Bela, Bechor a Jadihel, traja. Synovia Belu: Esbon, Ozi, Oziel, Jerimot a Urai, pat pohlavarov rodin a bojovnikov. Napocitalo sa ich dvadsatdvatisictridsatstyri. Bechorovi synovia: Zamira, Joas, Eliezer, Eljoenai, Amri, Jerimot, Abias, Anatot a Almat. To vsetko su Bechorovi synovia. Napocitalo sa ich podla rodov a pohlavarov rodin dvadsattisicdvesto bojovnikov. Jadihelavi synovia: Balan. A synovia Balanovi: Jehus, Benjamin, Aod, Chanana, Zetan, Tarsis a Ahisahar. Toto vsetko su Jadihelovi synovia podla pohlavarov rodin, sedemnasttisicdvesto bojovnikov pripravenych do boja. Aj Safam a Hafam, Hirovi synovia, a Hasim, Aherovi synovia. Neftaliho synovia: Jasiel, Guni, Jeser a Selum, synovia Baly. Manassesovi synovia … Esriel …, ktorych porodila jeho aramejska vedlajsia zena. Porodila Galaadovho otca Machira. Machir si vsak vzal za manzelku sestru Hafima a Safana; meno ich sestry bolo Maacha … Meno druheho bolo Salfad. Salfad mal dcery. Machirova manzelka Maacha porodila syna a dala mu meno Fares. Meno jeho brata bolo Sares a jeho synovia Ulam a Rekem. A Ulamovi synovia Badan. To su synovia Galaada, syna Manassesovho syna Machira. Jeho sestra Hamolechet porodila Ishoda, Abiezera a Moholu. Semidovi synovia boli Ahin, Sechem, Leki a Aniam. Efraimovi synovia: Sutala, jeho syn Bared, jeho syn Tahat, jeho syn Elada, jeho syn Tahat,jeho syn Zabad, jeho syn Sutala a jeho syn Ezer a Elad. Tych zabili domorodi Getania, lebo zisli dolu vziat im dobytok. Preto ich otec Efraim dlhy cas zialil a jeho bratia prisli ho tesit. Potom vosiel k svojej manzelke a ona pocala a porodila syna, ktoremu dal meno Beria, lebo to bolo v nestasti jeho domu. Jeho dcera bola Sara, ktora postavila Dolny a Horny Bethoron a Ozensaru. A jeho syn Rafa a Resef, jeho syn Tale, jeho syn Tan,jeho syn Laadan, jeho syn Amiud, jeho syn Elisama,jeho syn Nun, jeho syn Jozue. Ich majetok a sidla boli Betel a jeho osady, na vychode Noran, na zapad Gazer a jeho osady, Sichem a jeho osady az po Azu a jej osady. V rukach Manassesovych synov bol Betsan a jeho osady, Tanach a jeho osady, Magedo a jeho osady, Dor a jeho osady. V nich byvali synovia Izraelovho syna Jozefa. Aserovi synovia: Jemna, Jesua, Jesui, Baria a ich sestra Sara. Bariovi synovia: Heber a Melchiel, ktory bol otcom Barsaita. Od Hebera pochadza Jeflat, Somer, Hotam a ich sestra Sua. Jeflatovi synovia: Fosech, Chamaal a Asot. To su Jeflatovi synovia. Somerovi synovia: Achi, Roaga, Haba a Aram. Synovia jeho brata Helema: Sufa, Jemna, Seles a Amal. Sufovi synovia: Sue, Harnafer, Sual, Beri, Jamra,Bosor, Hod, Sama, Salusa, Jetran a Bera. Jeterovi synovia: Jefone, Fasfa a Ara. Olovi synovia: Aree, Haniel a Resias. Toto vsetko su Aserovi synovia, pohlavari rodin, vyberani bojovnici, vodcovia kniezat. Ked ich spocitali do vojska, do boja, bol ich pocet dvadsatsesttisic muzov. Od Benjamina pochadza jeho prvorodeny Bale, druhy Asbel, treti Ahara,stvrty Nohaa, piaty Rafa. Baleho synovia boli Adar, Gera, Abiud,Abisue, Naman, Ahoe,Gera, Sefufan a Huram. A toto su synovia Ahodovi: … Toto su pohlavari rodin obyvatelov Gabay … a odviedli ich do zajatia do Manahatu,aj Namana a Achiasa. Odviedol ich Gera, od ktoreho pochadzaju Oza a Ahiud. Od Saharaima na Moabskych nivach pochadzaju - ked uz prepustil svoje manzelky Husimu a Baru -,od jeho manzelky Hodesy pochadza Jobab, Sebia, Mosa, Molchom,Jehus, Sechia a Marma. To su jeho synovia, pohlavari rodin. Od Mehusima pochadza Abitob a Elfal. Elfalovi synovia: Heber, Misaam a Samad. On postavil Ono a Lod a jeho osady. Baria a Sama boli pohlavari rodin byvajucich v Ajalone; oni rozohnali obyvatelov Getu. Ahio, Sesak, Jerimot,Zabadias, Arod, Heder,Michael, Jesfa a Joha boli Bariho synovia. Zabadias, Mozolam, Hezeki, Heber,Jesamari, Jezlias a Jobab boli Elfalovi synovia. Jakim, Zechri, Zabdi,Eljoenai, Seletai, Eliel,Adaias, Baraias a Samarat boli Semeiovi synovia. Jesfam, Heber, Eliel,Abdon, Zechri, Hanan,Hanania, Elam, Anatotias,Jefdaias a Fanuel boli Sesakovi synovia. Samsari, Sohorias, Otolias,Jersias, Elias a Zechri boli Jerohamovi synovia. To su pohlavari rodin podla ich rodov. Pohlavari, ktori byvali v Jeruzaleme. V Gabaone vsak byvali… otec Gabaonu. Meno jeho manzelky bolo Maacha,jeho prvorodeny syn bol Abdon, dalej Sur, Kis, Bal, Nadab,Gedor, Ahio, Zaher a Makelot. Od Makelota pochadza Sama. Tito so svojimi bratmi byvali naproti svojim bratom v Jeruzaleme. Od Nera pochadza Kis, od Kisa pochadza Saul, od Saula pochadzaju Jonatan, Melchisua, Abinadab a Esbal. Jonatanov syn bol Meribal, od Meribala pochadza Micha. Michovi synovia: Fiton, Melech, Taras a Ahaz. Od Ahaza pochadza Joada, od Joadu pochadza Alamat, Azmot a Zamri. Od Zamriho pochadza Mosa,od Mosu pochadza Banaa. Jeho syn bol Rafa, jeho syn Elasa, jeho syn Asel. Asel mal sest synov. Ich mena su: Ezrikam, Bokru, Izmael, Sarias, Obdias a Hanan. Tito vsetci boli Aselovi synovia. A synovia jeho brata Eseka: prvorodeny Ulam, druhy Jehus, treti Elifalet. Ulamovi synovia boli muzovia bojovnici, ktori napinali kusu. Mali mnoho synov a vnukov, stopatdesiat. Tito vsetci pochadzali od Benjaminovych synov. Vsetkych Izraelitov spocitali a su zapisani v Knihe izraelskych (a judskych?) kralov. Pre ich nevernost ich odviedli do zajatia do Babylonu. Prvi obyvatelia boli ti, ktori (sa osadili) na svojich majetkoch, vo svojich mestach: Izraeliti, knazi, leviti a chramovi sluhovia. V Jeruzaleme byvali niektori zo synov Judu, zo synov Benjamina, zo synov Efraima a Manassesa:Otei, syn Amiuda, syna Amriho, syna Omraiho, syna Boniho zo synov Judovho syna Faresa. Zo Selovcov: prvorodeny Asaias a jeho synovia. Zo synov Zareho: Jehuel a ich bratia, seststodevatdesiat. Zo synov Benjamina: Salo, syn Mosolama, syna Oduiasa, syna Asana. Jobanias, syn Jerohama; Ela, syn Oziho, syna Mochoriho; Mosolam, syn Safatiasa, syna Rahuela, syna Jebaniasa. A ich bratia podla svojich rodov, devatstopatdesiatsest. Tito vsetci boli rodinni pohlavari svojich rodin. Z knazov: Jedaias, Jojarib, Jachina Azarias, syn Helkiasa, syna Mosolama, syna Sadoka, syna Maraiota, syna Achitoba, knieza Bozieho domu. Dalej Adaias, syn Jerohama, syna Fasura, syna Melchiasa; Masai, syn Adiela, syna Jezru, syna Mosolama, syna Mosolamita, syna Emera. A ich bratia, pohlavari svojich rodin, tisicsedemstosestdesiat udatnych muzov na vykonavanie sluzby pri Bozom dome. Z levitov: Semeias, syn Hasuba, syna Ezrikama, syna Hasebiasa zo synov Merariho;Bakbakar, Cheres a Galal; Matanias, syn Michu, syna Zechriho, syna Asafa;Obdias, syn Semeiasa, syna Galala, syna Idutuna; Barachias, syn Asu, syna Elkanu, ktory byval v dvoroch Netofatitov. Vratnici: Selum, Akub, Telmon, Achiman a ich bratia. Selum bol pohlavarom. V Kralovskej brane na vychod az do dneska su oni vratnikmi tabora levitov. Selum totiz, syn Koreho, syna Abiasafa, syna Koreho so svojimi bratmi, s domom svojho otca, s Koreovcami (bol ustanoveny) konat straznu sluzbu pri vchode do stanku. Ich otcovia boli pri Panovom tabore strazcami vchodu. Eleazarov syn Fines bol predtym nad nimi kniezatom. Pan nech je s nim!Zacharias, syn Mosolamiu, bol vratnikom pri vchode do stanku zhromazdenia. Vsetkych vyvolenych za vratnikov pri dverach bolo dvestodvanast. Zapisani boli vo svojich dedinach. Do uradu ich ustanovil David a videc Samuel. Oni a ich synovia (boli ustanoveni) za strazcov v branach Panovho domu, domu stanku. Vratnici boli na styroch stranach, na vychode, na zapade, na severe a na juhu. Ich bratia boli vo svojich dedinach a mali s nimi z casu na cas prichadzat na sedem dni. Lebo v urade boli len ti styria vodcovia vratnikov. Tito leviti boli nad komorami a nad pokladnicami Bozieho domu. Nocuvali na okoli Bozieho domu, lebo im bola zverena straz a oni mali na starosti kazde rano otvarat. Niektori z nich boli nad sluzobnymi nadobami, ktore spocitane donasali a spocitane odnasali. Niektori z nich mali zverene nacinie a vsetko posvatne naradie, tiez jemnu muku, vino, olej, tymian a vonavky. Niektori knazski synovia miesali z vonaviek masti. Matatias z levitov (on bol prvorodeny Koreitu Seluma) mal na starosti veci pecene na panve. Niektori z Kaatovych synov, z ich bratov, mali na starosti predkladne chleby, aby ich pripravili kazdu sobotu. Toto su spevaci, pohlavari levitickych rodin, ktori sa zdrziavali v komorach, lebo vo dne i v noci na nich cakala robota …To su pohlavari levitickych rodin podla ich rodov. Pohlavari. Oni byvali v Jeruzaleme. V Gabaone vsak byval otec Gabaona Jehiel - meno jeho manzelky bolo Maacha -a jeho prvorodeny syn Abdon, potom Sur, Kis, Bal, Ner, Nadab,Gedor, Ahio, Zacharias a Makelot. Od Makelota pochadza Samaan. Aj oni so svojimi bratmi byvali naproti svojim bratom v Jeruzaleme. Od Nera pochadza Kis, od Kisa pochadza Saul a od Saula pochadza Jonatan, Melchisua, Abinadab a Esbal. Jonatanov syn bol Meribal; od Meribala pochadza Micha. Synovia Michu: Fiton, Melech, Taraa a Ahaz. Od Ahaza pochadza Jara, od Jaru pochadza Alamat, Azmot a Zamri. Od Zamriho pochadza Mosa. Od Mosu pochadza Banaa, od jeho syna Refaiasa pochadza Elasa a od neho syn Asel. Asel mal sest synov, ktorych mena boli: Ezrikam, Bokru, Izmael, Saraias, Obdias, Hanan. To su synovia Asela. Filistinci bojovali proti Izraelitom. Izraeliti utiekli pred Filistincami a pozabijani lezali na vrchu Gelboe. Ale Filistinci stihali Saula a jeho synov. A tak Filistinci zabili Saulovych synov Jonatana, Abinadaba a Melchisuu. Bitka sa zostrila proti Saulovi. Dostihli ho lukostrelci a poranili ho strelami. Vtedy Saul povedal svojmu zbrojnosovi: „Vytas svoj mec a prebodni ma nim, aby neprisli tito neobrezanci a nezhanobili ma!“ Ale zbrojnos nechcel, lebo sa velmi bal. Preto Saul uchopil mec a vrhol sa nan. Ked zbrojnos videl, ze je Saul mrtvy, vrhol sa aj on na mec a zomrel. Takto zomrel Saul a jeho traja synovia a cely jeho dom zomrel spolu. Ked cele muzstvo Izraelitov, ktore bolo v doline, videlo, ze (Izraeliti) utekaju a ze su Saul a jeho synovia mrtvi, opustili svoje mesta a usli. Potom prisli Filistinci a usadili sa v nich. Ked na druhy den prisli Filistinci olupovat zabitych, nasli Saula a jeho synov padlych na vrchu Gelboe. Olupili ho, vzali jeho hlavu a vystroj a poslali kolovat do filistinskej krajiny, aby to zvestovali svojim modlam a ludu. Jeho zbrane ulozili v dome svojho boha, jeho lebku vsak zavesili v dome Dagona. V Jabes Galaade sa dozvedeli, co urobili Filistinci so Saulom. A vybrali sa vsetci bojaschopni muzovia, vzali Saulovu mrtvolu a mrtvoly jeho synov, doniesli ich do Jabesu, ich kosti pochovali pod terebintou v Jabese a postili sa sedem dni. Takto zomrel Saul pre svoju nevernost, ktorou sa prehresil proti Panovi, lebo nezachoval Panovo slovo, vyhladal vyvolavacku duchov, aby sa jej radil,a neradil sa Pana. Preto ho usmrtil a kralovstvo odovzdal Davidovi, Izaiho synovi. I zhromazdil sa cely Izrael k Davidovi do Hebronu a hovoril: „Hla, sme tvoja kost a tvoje telo!Aj predtym, ked bol Saul kralom, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pan, tvoj Boh, ti povedal: »Ty pas moj lud, Izrael, a ty budes kniezatom nad mojim ludom, Izraelom. «“Prisli teda starsi Izraela ku kralovi do Hebronu a David uzavrel s nimi zmluvu pred Panom v Hebrone. Nato pomazali Davida za krala nad Izraelom, ako povedal Pan prostrednictvom Samuela. David a cely Izrael isiel do Jeruzalema, cize Jebuzu, kde boli obyvatelia krajiny Jebuzejci. Obyvatelia Jebuzu povedali Davidovi: „Nevojdes sem!“ Ale David zaujal pevnost Sion; to je Davidovo mesto. A David povedal: „Kto prvy porazi Jebuzejcov, bude vodcom a kniezatom. “ Prvy vsak vystupil Joab, syn Sarvie, preto zostal vodcom. David sa usadil v hrade, preto ho nazvali Davidovym mestom. Potom opevnil mesto dookola, od Mela az po ohradu, Joab vsak opravil ostatok mesta. Takto David stale vzrastal a Pan zastupov bol s nim. Toto su pohlavari hrdinov, ktorych mal David a ktori ho pri jeho ustanoveni za krala s celym Izraelom pevne podporovali, aby sa stal podla Panovho prislubenia kralom nad Izraelom. Toto je vypocet hrdinov, ktorych mal David: Hachamoniho syn Jesbam bol velitelom tridsiatich. On sa rozohnal svojou kopijou proti tristo, (ktorych) zabil jednym razom. Po nom bol Dodov syn, Ahohita Eleazar medzi troma hrdinami. On bol s Davidom vo Fesdomime, ked sa tam Filistinci zhromazdili do boja. Bol tam ostredok pola plny jacmena. A ked lud utekal pred Filistincami,postavili sa vprostred ostredku, branili ho a Filistincov porazili. Tak Pan sposobil velke vitazstvo. Raz zostupili traja z tridsiatich pohlavarov ku skale, k Davidovi do jaskyne Odolam. Tabor Filistincov vsak bol v udoli Refaim. David bol prave v pevnosti a posadka Filistincov bola vtedy v Betleheme. Vtedy David vyslovil ziadost: „Kto mi donesie vody na pitie z cisterny, ktora je v Betleheme pri brane?“Nato sa ti traja prebili cez tabor Filistincov, nacreli vody zo studne, ktora je v Betleheme pri brane, doniesli ju a dali Davidovi. David ju vsak nechcel pit, ale vylial ju Panovia povedal: „Nech ma Boh chrani urobit to! Mam pit krv tychto muzov s ich zivotom? Ved ju doniesli s nasadenim svojich zivotov!“ Preto ju nechcel pit. - To urobili traja hrdinovia!Joabov brat Abisai bol hlavou tridsiatich. On sa rozohnal svojou kopijou proti tristo, (ktorych) prebodol. Mal meno medzi tridsiatimi. Medzi tridsiatimi bol dvojnasobne vazeny, bol im kniezatom, ale tym trom sa nevyrovnal. Jojadov syn Banaias, mocny a cinorody muz z Kabseelu, porazil dvoch Bozich levov moabskych. Ale aj zisiel dolu a zabil v studni leva v taky den, ked bol sneh. On zabil aj Egyptana, muza vysokeho pat laktov. Egyptan mal v ruke kopiju ako navoj a on siel proti nemu s palicou. Egyptanovi vytrhol kopiju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou. To urobil Banaias, syn Jojadu, a mal meno medzi tridsiatimi hrdinami. Bol vazenejsi ako tridsiati, ale tym trom sa nevyrovnal. David ho zaradil do svojho sprievodu. Dalsi udatni hrdinovia: Joabov brat Asael, Elchanan, syn Dodu z Betlehema,Samot z Harodu, Heles z Faletu,Hira, syn Akesa z Tekuy, Abiezer z Anatotu,Sobochai z Chusy, Ilai z Ahohu,Maharai z Netofatu, Heled, syn Banu z Netofatu,Etai, syn Ribaiho z Gabay Benjamincov, Banaias z Faratonu,Hurai z udolia Gas, Abiel z Arbatu,Azmot z Bauramu, Eliaba zo Salabonu,synovia Asema z Gezonu, Jonatan, syn Sageho z Aroru,Ahiam, syn Sachara z Aroru, Urov syn Elifal,Hefer z Mechery, Ahia z Felonu,Hesro z Karmelu, Asbaiho syn Naarai,Natanov brat Joel, Agaraiho syn Mibahar,Amoncan Selek, Naarai z Berotu, zbrojnos Joaba, syna Sarvie,Ira z Jetru, Gareb z Jetru,Hetejec Urias, Oholiho syn Zabad,Rubenovec Adina, syn Sizu, vodca Rubenovcov a s nim tridsiati. Hanan, syn Maachu, Jozafat z Matany,Ozias z Astarotu, Sama a Jehiel, synovia Hotama z Aroru. Samriho syn Jedihel, jeho brat Joha z Tosay,Eliel z Mahumy, Elnaemovi synovia Jeribai a Josaia, Moabec Jetma,Eliel, Obed a Jasiel z Masobie. A tito prisli za Davidom do Sikelegu, ked bol este vyluceny spred tvare Kisovho syna Saula; patrili k hrdinom, ktori pomahali v boji,natahovali kusu, pravou i lavou rukou hadzali kamene a strielali sipy: Zo Saulovych bratov Benjamincov:Pohlavar Ahiezer a Joas, synovia Samau z Gabay; Jaziel a Falet, synovia Azmota; Baracha a Jehu z Anatotu. Samaias z Gabay, hrdina medzi tridsiatimi a nad tridsiatimi; Jeremias, Jeheziel, Johanan a Jezabad z Gadery,Eluzai, Jerimut, Balias, Samarias, Harufan Safatias;Elkana, Jesias, Azareel, Korachovci Joezer a Jesbam,Joel a Zabadias, synovia Jerohama z Gedoru. Aj z Gadovcov sa odrazili k Davidovi do pevnosti na pust udatni hrdinovia, muzovia hotovi do boja, vyzbrojeni stitom a kopijou; vyzerali ako levy, ale boli rychli ako gazely na horach. Vodca Ezer, druhy Obdias, treti Eliab,stvrty Masmana, piaty Jeremias,siesty Eti, siedmy Eliel,osmy Johanan, deviaty Elzabad,desiaty Jeremias, jedenasty Machbanai. Tito z Gadovych synov boli vodcami vojska. Jeden, najmensi, bol nad sto, najvacsi nad tisic (vojakmi). To su ti, co presli cez Jordan v prvom mesiaci, ked sa prelieval ponad vsetky svoje brehy, a rozohnali vsetkych (obyvatelov) dolin na vychod a na zapad. Zo synov Benjamina a Judu prisli niektori za Davidom az k pevnosti. David im vysiel v ustrety a ohlasil sa: „Ak prichadzate ku mne pokojne a chcete mi pomahat, bude moje srdce drzat spolu s vami, ale ak preto, aby ste ma zradili mojim nepriatelom, hoci na mojich rukach nevazi nepravost, nech to vidi a tresce Boh nasich otcov!“Vtedy Amasaia, velitela tridsiatky, objal duch: „Tebe, David, a s tebou, syn Izaiho, nech je pokoj! Pokoj s tebou, pokoj s tymi, co ti pomahaju, lebo ti pomaha tvoj Boh. “ David ich teda prijal a zadelil medzi vodcov koristnikov. Z Manassesovcov prisli niektori k Davidovi, ked isiel s Filistincami do boja proti Saulovi. Ale nepomahali im, lebo filistinske kniezata ho po porade poslali prec, vraviac: „Za nase hlavy sa prida k svojmu panovi Saulovi. “Ked isiel do Sikelegu, pripojil sa k nemu z Manassesovcov Ednas, Jozabad, Jedihel, Michael, Jozabad, Eliu a Salati, velitelia tisicok Manassesovcov. Oni boli Davidovi na pomoci proti koristnikom, lebo vsetci boli smeli bojovnici a stali sa kniezatami vo vojsku. Lebo den co den prichadzali k Davidovi pomocnici, az ich bol velky tabor ako tabor Bozi. A toto je vypocet velitelov tych, co boli vyzbrojeni do boja. Oni prisli k Davidovi do Hebronu, aby nan podla Bozieho prikazu preniesli Saulovo kralovstvo:Synovia Judu ozbrojeni stitom a kopijou, sesttisicosemsto vystrojenych do boja. Zo synov Simeona sedemtisicsto hrdinskych bojovnikov. Zo synov Leviho styritisicseststo. Tiez Jojada, knieza Aronovcov, a s nim tritisicsedemsto,dalej Sadok, hrdinsky mladik, a jeho otcovsky dom, dvadsatdva kniezat. Z Benjaminovych synov, Saulovych bratov, tritisic. Vacsina z nich sa vsak doteraz drzala sprievodu Saulovho domu. Zo synov Efraima dvadsattisicosemsto smelych bojovnikov, chyrnych muzov vo svojom rode. Z polovice Manassesovho kmena osemnasttisic. Boli urceni podla mena, aby isli a ustanovili Davida za krala. Z Isacharovych synov taki, ktori v kazdy cas oplyvali mudrostou a vedeli, co ma Izrael robit; mali dvesto velitelov a vsetci ich bratia stali pod ich velenim. Zo Zabulona vystrojenych do boja a bojujucich vsetkymi vojnovymi zbranami: patdesiattisic, ktori nastupili s nerozdvojenym srdcom. Z Neftaliho tisic kniezat a s nimi tridsatsedemtisic so stitmi a kopijami. Z Dana dvadsatosemtisicseststo nastupujucich do boja. Z Asera styridsattisic pripravenych nastupit do boja. A zo Zajordanska, z Rubena, Gada a polovice Manassesovho kmena so vsetkymi zbranami bojoveho vojska: stodvadsattisic. Vsetci tito bojovnici vystrojeni do siku prisli s ochotnym srdcom do Hebronu, aby Davida ustanovili za krala nad celym Izraelom, ale aj ostatni Izraeliti jednomyselne chceli Davida urobit kralom. A boli tam u Davida tri dni a jedli a pili, lebo ich bratia im nachystali. Ale aj ti, co byvali blizo nich az po Isacharovcov, Zabulonovcov a Neftalimovcov, donasali chlieb na osloch, tavach, muliciach a dobytku, (tiez) mucne jedla, figove a hrozienkove kolace, vina, olej, dobytok a ovce v hojnosti, lebo v Izraeli bola radost. David sa poradil s velitelmi tisicok a stotin, so vsetkymi kniezatami. A David povedal celemu zhromazdeniu Izraelitov: „Ak sa vam to paci a ak to pochadza od Pana, nasho Boha, poslime k ostatnym svojim bratom do vsetkych krajov Izraela a zaroven ku knazom a levitom do miest pri ich pastvinach, aby sa zhromazdili k nam. Prinesme zase k nam archu svojho Boha, lebo za cias Saula sme sa na nu nepytali. “A cele zhromazdenie vravelo, ze to treba urobit, lebo vec sa pacila vsetkemu ludu. A tak David zhromazdil vsetkych Izraelitov od Egyptskeho potoka az po vchod do Ematu, aby priniesli Boziu archu z Kirjatiarimu. David a cely Izrael isiel hore do Baly, do Kirjatiarimu, ktory je v Judsku, aby odtial doniesli archu Boha, Pana, sidliaceho nad cherubmi, ktora sa nazyva (jeho) menom. Boziu archu odviezli z Abinadabovho domu na novom voze; Oza a Ahio viedli voz. David a cely Izrael tancovali z celej sily pred Panom pri piesnach, za sprievodu citar, harf, bubienkov, cimbalov a trub. Ked prisli k Chidonovmu humnu, vystrel Oza ruku a chcel zachytit archu, lebo voly sa potkli. Preto sa Pan rozhneval na Ozu a udrel ho, lebo siahol rukou na archu. Zomrel tam, pred Bohom. David sa zarmutil pre to, ze Pan zasadil Ozovi uder. Preto sa to miesto po dnesny den vola Ozov uder. David sa v ten den zlakol Boha a povedal: „Akoze by som mohol Boziu archu zaniest k sebe?“Preto David nezaniesol archu k sebe do Davidovho mesta, ale zabocil s nou do domu Getcana Obededoma. V Obededomovom dome ostala Bozia archa tri mesiace a Pan pozehnal Obededomov dom a vsetko, co mal. Hiram, kral Tyru, poslal k Davidovi poslov; i cedrove drevo, murarov a tesarov, aby mu postavili dom. David sa presvedcil, ze ho Pan potvrdil za krala nad Izraelom a ze kvoli svojmu ludu, Izraelu, povysuje jeho kralovstvo. David si vzal v Jeruzaleme dalsie zeny a Davidovi sa narodili dalsi synovia a dcery. Toto su mena tych, co sa mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Natan, Salamun,Jebahar, Elisua, Elifalet,Noga, Nafeg, Jafias,Elisama, Baljada a Elifalet. Ked sa Filistinci dozvedeli, ze Davida pomazali za krala nad celym Izraelom, tiahli vsetci Filistinci nahor, aby sa Davida zmocnili. David sa o tom dozvedel a vysiel proti nim. Filistinci prisli a roztiahli sa v udoli Refaim. Vtedy sa David dopytoval Boha: „Mam ist proti Filistincom? Vydas ich do mojej ruky?“ A Pan mu odpovedal: „Chod, vydam ti ich do ruky. “Prisli do Bal-Parasimu a David ich tam porazil. A David povedal: „Pan roztrhal mojich nepriatelov mojou rukou, ako trha voda. “ Preto dali tomuto miestu meno Bal-Parasim. Tam nechali svoje modly, ktore David kazal spalit. Filistinci sa este raz roztiahli v udoli. David sa opat dopytoval Boha a Boh mu povedal: „Nechod za nimi, ale obid ich a chod na nich od hrusiek. A ked zacujes vo vrcholcoch hrusiek selest krokov, vtedy vyraz do boja, lebo vtedy tiahne pred tebou Boh, aby porazil tabor Filistincov. “David urobil tak, ako mu rozkazal Boh, a porazil tabor Filistincov od Gabaonu az po Gazer. Davidov chyr sa rozniesol po vsetkych krajinach a Pan naplnil strachom pred nim vsetky narody. Nastaval si domov v Davidovom meste, pripravil miesto pre Boziu archu a postavil pre nu stan. Vtedy David povedal: „Boziu archu nesmie niest nik, iba leviti, lebo Pan ich vyvolil, aby nosili Boziu archu a aby ju obsluhovali naveky. “David zhromazdil do Jeruzalema vsetkych Izraelitov, aby vyniesli Panovu archu na miesto, ktore jej pripravil. Zvolal aj Aronovych synov a levitov. Z Kaatovych synov knieza Uriela a jeho bratov, stodvadsiatich. Zo synov Merariho knieza Asaiasa a jeho bratov, dvestodvadsiatich. Z Gersonovych synov knieza Joela a jeho bratov, stotridsiatich. Z Elisafanovych synov knieza Semeiasa a jeho dvesto bratov. Z Hebronovych synov knieza Eliela a jeho bratov, osemdesiatich. Z Ozielovych synov knieza Aminadaba a jeho bratov, stodvanastich. David povolal aj knazov Sadoka a Abiatara, ako aj levitov Uriela, Asaiasa, Joela, Semeiasa, Eliela a Aminadabaa povedal im: „Vy ste hlavy levitskych rodin. Posvatte sa vy i vasi bratia a vyneste archu Pana, Izraelovho Boha, na miesto, ktore som jej pripravil. Preto, ze ste predtym neboli pritomni, pobil nas Pan, nas Boh, lebo sme ho nehladali, ako sa patri. “Knazi a leviti sa teda posvatili, aby mohli vyniest archu Pana, Izraelovho Boha. Potom synovia Leviho zdvihli Boziu archu pomocou tyci na plecia, ako podla Panovho slova prikazal Mojzis. David rozkazal kniezatam levitov, aby zo svojich bratov ustanovili spevakov s hudobnymi nastrojmi, harfami, citarami a cimbalmi, aby sa mohutny hlas radosti vznasal do vysosti. Ustanovili teda levitov: Joelovho syna Hemana a z jeho bratov Barachiasovho syna Asafa. A z ich bratov, zo synov Merariho, Kusiasovho syna Etana. A s nimi ich bratov druheho radu: Zachariasa, (Bena), Jaziela, Semiramota, Jahiela, Aniho, Eliaba, Banaiasa, Maasiasa, Matatiasa, Elifalu, Makeniasa, Obededoma a Jehiela, vratnikov. A spevakov: Hemana, Asafa a Etana, aby hrali na medenych cimbaloch. Zacharias, Oziel, Semiramot, Jehiel, Ani, Eliab, Maasias a Banaias na harfe pre dievcensky hlas,Matatias, Elifalu, Makenias, Obededom, Jehiel, Ozaziu na citarach viedli hlboky hlas. Levitske knieza Chonenias bol pri prenasani; riadil prenos, lebo bol rozumny. Barachias a Elkana boli strazcami archy. Knazi Sebenias, Jozafat, Natanael, Amasai, Zacharias, Banaias a Eliezer trubili pred Bozou archou na truby. Obededom a Jehias boli strazcami archy. Potom David, starsi Izraela a kniezata tisicok isli, aby vyniesli Panovu archu zmluvy z Obededomovho domu s radostou. A ked Boh pomohol levitom, ktori niesli Panovu archu zmluvy, obetovali sedem byckov a sedem baranov. David bol obleceny do jemneho plasta, aj vsetci leviti, ktori niesli archu, aj spevaci a Chonenias, vodca prenosu. David mal aj platenny efod. Cely Izrael vynasal Panovu archu zmluvy s jasotom za zvuku rohu, trub a cimbalov a hrali na harfy a citary. Ked Panova archa zmluvy dosla do Davidovho mesta, Saulova dcera Michol pozerala von oknom. A ked videla Davida poskakovat a tancovat, opovrhla nim v srdci. Ked Boziu archu doniesli, postavili ju uprostred stanu, ktory pre nu postavil David, a obetovali celopaly a pokojne obety pred Bohom. Ked David dokoncil celopaly a pokojne obety, pozehnal lud v Panovom mene. Potom nadelil vsetkym Izraelitom, muzom i zenam, kazdemu bochnik chleba, maso (?) a hroznovy kolac. Potom z levitov ustanovil pred Panovu archu sluzobnikov, aby pripominali, oslavovali a vychvalovali Pana, Izraelovho Boha. Veducim bol Asaf, druhy po nom Zacharias, potom Jahiel, Semiramot, Jehiel, Matatias, Eliab, Banaias a Obededom. Jehiel hral na harfe a citare a Asaf na cimbale. Knazi Banaias a Jeziel vsak ustavicne trubili pred Bozou archou zmluvy. V ten den odovzdal David do ruk Asafa a jeho bratov prvu oslavu Pana:„Oslavujte Pana, vzyvajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi narodmi. Spievajte mu a hrajte, rozpravajte o jeho obdivuhodnych skutkoch. Jeho svatym menom sa honoste; nech sa raduju srdcia tych, co hladaju Pana. Hladajte Pana a jeho moc, hladajte vzdy jeho tvar. Pamatajte na divy, co ucinil, na jeho znamenia a na vyroky jeho ust,vy, potomci Izraela, Panovho sluzobnika, synovia Jakuba, vyvoleneho Panovho. On, Pan, je nas Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi. Pamatajte vecne na jeho zmluvu, na slub, ktory dal pokoleniam tisicim,na zmluvu, co s Abrahamom uzavrel, na prisahu, ktorou sa Izakovi zaviazal. Jakubovi to stanovil za zakon, Izraelovi za zmluvu vecitu,ked povedal: »Tebe dam kanaansku krajinu ako vas podiel dedicny. «Ked ich bolo este nevela, iba niekolko, a boli cudzincami v krajinea od kmena prechodili ku kmenu, z jedneho kralovstva k inemu narodu,nedovolil, aby im niekto krivdil; i kralov karhal kvoli nim:»Netykajte sa mojich pomazanych, neublizujte mojim prorokom. «Spievaj Panovi, cela zem! Zvestujte jeho spasu den co den. Ohlaste jeho slavu pohanom a jeho zazraky vsetkym narodom. Lebo velky je Pan a velkej chvaly hoden, viac ako vsetkych bohov treba sa ho bat. Lebo nicoty su vsetci bohovia pohanov, ale Pan stvoril nebesia. Vznesenost a krasa pred nim, moc a radost tam, kde on je. Vzdavajte Panovi, rodiny narodov, vzdavajte Panovi slavu a cest,vzdavajte Panovi slavu hodnu jeho mena. Prineste obetne dary a vstupte pred jeho tvar, klanajte sa Panovi v posvatnom ruchu. Nech sa pred nim chveje cela zem; on upevnil zemekruh, nepohne sa. Teste sa, nebesia, plesaj, zem; nech hlasaju medzi pohanmi: »Pan kraluje!«Nech more zahuci a co ho napĺna, nech plesa pole a vsetko, co je na nom. I zajasaju stromy lesa pred Panom, ze prichadza sudit zem. Oslavujte Pana, lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo trva naveky. Povedzte: »Zachran nas, Boze, nas spasitel, zhromazdi a vyslobod nas z krajin pohanskych, aby sme mohli tvoje svate meno velebit a honosit sa tvojimi chvalospevmi. Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, od vekov az naveky. «“ A vsetok lud nech privola: „Amen!“ a: „Chvala Panovi!“A nechal tam pri Panovej arche zmluvy Asafa a jeho bratov, aby pred archou ustavicne konali sluzbu, kazdy den podla poriadku. Idutunovho syna Obededoma, Hosu a ich bratov, sestdesiatich osmich, (ustanovil) za vratnikov. Knaza Sadoka a jeho bratov (nechal) ako knazov pred Panovym pribytkom na vysine, ktora bola v Gabaone,aby na zapalnom oltari ustavicne rano i vecer prinasali Panovi celopaly podla vsetkeho toho, co je napisane v Panovom zakone, ktory ulozil Izraelu. A s nimi Hemana a Idutuna a ostatnych vybranych, ktori boli vypocitani podla mien, aby oslavovali Pana, lebo jeho milosrdenstvo trva naveky. A u nich, u Hemana a Idutuna, truby a cimbaly, aby hrali na nich a na vsetkych Bozich hudobnych nastrojoch. Idutunovych synov (ustanovil) k brane. Potom odisiel vsetok lud, kazdy do svojho domu, a David sa vratil pozehnat svoj dom. Ked sa David usadil vo svojom dome, povedal David prorokovi Natanovi: „Pozri, ja byvam v cedrovom dome, a Panova archa zmluvy je pod kozami. “Natan povedal Davidovi: „Urob vsetko, co zamyslas, lebo Pan je s tebou!“Ale v tu noc Pan oslovil Natana:„Chod a povedz mojmu sluhovi Davidovi: Toto hovori Pan: Nie ty mi postavis dom, v ktorom mam byvat!Ved som nebyval v dome odo dna, co som Izraelitov vyviedol, az po dnesny den, ale chodil som zo stanu do stanu a z pribytku do pribytku. Vari som za cely cas, co som putoval so vsetkymi synmi Izraela, slovickom povedal niektoremu sudcovi, ktoremu som prikazal viest moj lud, Izrael: Preco mi nepostavite cedrovy dom?Teraz vsak toto povedz mojmu sluhovi Davidovi: Toto hovori Pan zastupov: Ja som ta vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniezatom nad mojim ludom, nad Izraelom. Bol som s tebou, kde si len isiel, vyhubil som spred teba vsetkych nepriatelov a urobil som ti meno, ake maju ti najvacsi na zemi. Chcem svojmu ludu, Izraelu, urcit miesto a zasadit ho tam. Tam bude byvat a uz sa nebude triast, ani zlosynovia ho uz nebudu nicit ako prv,aj odo dni, co som ustanovil sudcov nad svojim ludom, Izraelom. Pokorim vsetkych tvojich nepriatelov. A oznamujem ti, ze Pan postavi dom tebe. Az sa tvoje dni doplnia a pojdes k svojim otcom, ustanovim po tebe tvojho potomka, ktory bude z tvojich synov, a upevnim jeho kralovstvo. On mi postavi dom a ja upevnim jeho kralovstvo naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom a neodnimem mu svoju milost, ako som ju odnal tomu, ktory bol pred tebou. Ustanovim ho vo svojom dome a vo svojom kralovstve naveky a jeho tron bude pevny naveky. “A Natan hovoril Davidovi celkom podla tychto slov a podla tohto videnia. Nato kral David siel, posadil sa pred Pana a hovoril: „Kto som ja, Pane, Boze, a co je moj dom, ze si ma priviedol az sem?Ale to bolo, Boze, v tvojich ociach malo, nuz hovoris o dome svojho sluhu aj do buducnosti a zhliadol si na mna ako na cloveka, ktoreho povysujes, Pane, Boze. Cim by mohol David este prispiet k tvojej slave? Ved ty poznas svojho sluhu!Pane, kvoli svojmu sluhovi a podla svojho srdca si urobil celu tuto velku vec; chcel si zjavit vsetky velke veci. Pane, tebe podobneho niet a podla toho, co sme na vlastne usi poculi, okrem teba niet Boha. A ktory iny narod na zemi je ako tvoj lud, Izrael, ku ktoremu prisiel Boh vykupit si ho za lud; chcel si si urobit velke a obavane meno a chcel si vyhnat narody spred svojho ludu, ktory si vykupil z Egypta. Svoj lud, Izrael, si urobil svojim ludom naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. A teraz, Pane, nech sa naveky splni slovo, ktore si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome, a urob tak, ako si hovoril!Nech tvoje meno trva a preslavi sa naveky! A budu hovorit: Pan zastupov, Boh Izraela, je Bohom nad Izraelom. A dom tvojho sluhu Davida bude pred tebou trvaly. Lebo ty, moj Boze, dal si svojmu sluhovi zjavenie, ze mu vybudujes dom. Preto tvoj sluha nasiel odvahu modlit sa pred tebou. A teraz, Pane, ty si Boh, ty si slubil svojmu sluhovi toto dobrodenie. A teraz si zacal zehnat dom svojho sluhu, aby vecne trval pred tebou. Ked ho ty, Pane, pozehnas, bude pozehnany naveky. “Potom David porazil Filistincov, podrobil si ich a vzal Filistincom z ruky Get a k nemu patriace osady. Porazil Moabcanov a Moabcania sa stali Davidovymi poddanymi, platili poplatky. David odrazil az k Ematu krala Soby Adarezera, ked isiel rozsirit svoju moc na rieke Eufrat. David mu zajal tisic vozov, sedemtisic jazdcov a dvadsattisic muzov pechoty. David ochromil vsetky zaprahy a nechal z nich iba sto zaprahov. Ked Aramejcania prisli z Damasku na pomoc Adarezerovi, kralovi Soby, David Aramejcanov porazil, dvadsatdvatisic muzov. Nato David ustanovil v damascenskom Aramejsku (dozorcov) a Aramejcania sa stali Davidovymi poddanymi a platili poplatky. Tak Pan pomahal Davidovi vsade, kde len isiel. David vzal zlate stity, ktore mali Adarezerovi sluhovia, a zaniesol ich do Jeruzalema. Z Adarezerovych miest Tebatu a Chunu vzal David velmi vela kovu. Z neho Salamun urobil kovove more, stĺpy a kovove naradie. Ked sa kral Ematu Tou dopocul, ze David porazil celu armadu krala Soby Adarezera,poslal svojho syna Adorama ku kralovi Davidovi pozdravit ho a blahozelat mu, ze bojoval proti Adarezerovi a ze ho premohol. Lebo Adarezer bol nepriatel Touho. Vsetky zlate, strieborne a kovove veci zasvatil kral David Panovi spolu so striebrom a zlatom, ktore doniesol od vsetkych narodov, od Edomcanov, od Moabcanov, od Amoncanov, od Filistincov a od Amalekitov. Abisai, syn Sarvie, porazil Edomcanov v Solnom udoli, osemnasttisic muzov. V Edomsku ustanovil dozorcov a cele Edomsko sa stalo Davidovi poddanym. Tak Pan pomahal Davidovi vsade, kde len isiel. David kraloval nad celym Izraelom a vysluhoval pravo a spravodlivost vsetkemu svojmu ludu. Joab, syn Sarvie, bol velitelom vojska, Ahiludov syn Jozafat bol kancelarom. Achitobov syn Sadok a Abiatarov syn Achimelech boli knazmi, Susa bol pisarom. Jojadov syn Banaias bol velitelom Keretanov a Feletanov a Davidovi synovia boli kralovi prvi poruke. Potom zomrel kral Amoncanov Naas a namiesto neho sa stal kralom jeho syn. David si povedal: „Preukazem Naasovmu synovi Hanonovi milosrdenstvo, lebo jeho otec preukazal milosrdenstvo mne. “ David teda poslal poslov, aby mu vyslovili sustrast v ziali za jeho otcom. Davidovi sluhovia prisli do krajiny Amoncanov vyslovit Hanonovi sustrast,ale amonske kniezata vraveli Hanonovi: „Nazdavas sa, ze si David chce uctit tvojho otca, ked ti poslal tesitelov? A neprisli Davidovi sluhovia k tebe preto, aby preskumali, rozvratili a prezvedeli krajinu?“Nato Hanon chytil Davidovych sluhov, oholil ich, saty im do polovice, az po rozkrok odstrihol a poslal ich prec. Oni odisli. David vsak dostal o tychto muzoch spravu a poslal im naproti, lebo muzovia boli velmi potupeni. Kral im odkazal: „Ostante v Jerichu, kym vam nenarastie brada, potom sa vratite!“Ked Amoncania videli, ze sa Davidovi zosklivili, poslal Hanon a Amoncania tisic hrivien striebra, aby si z Mezopotamie, z aramejskej Maachy a zo Soby najali vozy a jazdcov. Najali si tridsatdvatisic vozov a krala Maachy s jeho ludom. Oni prisli a utaborili sa pred Medabou. Aj Amoncania sa zhromazdili zo svojich miest a dosli do boja. Ked sa to David dopocul, poslal Joaba a cele vojsko bojovnikov. Vtedy Amoncania vyrazili a usporiadali sa do boja pri vchode mesta. Krali, ktori prisli, boli osobitne na poli. Ked Joab videl, ze boj je obrateny proti nemu aj spredu, aj odzadu, vybral si z Izraelitov najvyberanejsich a postavil ich proti Aramejcanom. Ostatok vojska odovzdal do ruky svojho brata Abisaja a postavili sa proti Amoncanom. A povedal: „Ak budu Aramejcania mocnejsi ako ja, prides mi na pomoc; a ak budu Amoncania mocnejsi ako ty, vypomozem ti ja. Bud udatny! Ved bojujeme za svoj lud a za mesta svojho Boha! Pan vsak urobi, co sa jemu paci. “Ked sa Joab a muzstvo, ktore bolo s nim, pustilo do boja proti Aramejcanom, utiekli pred nim. Amoncania videli, ze Aramejcania utiekli, preto usli aj oni pred jeho bratom Abisajom a vtiahli do mesta. Joab potom isiel do Jeruzalema. Ked Aramejcania videli, ze ich Izraeliti porazili, poslali poslov a dali nastupit Aramejcanom, ktori boli za riekou, pod vedenim velitela Adarezerovho vojska Sofacha. Ked to oznamili Davidovi, zhromazdil cely Izrael, presiel cez Jordan, prisiel k nim, zriadil proti Aramejcanom sik a pustil sa s nim do boja. A Aramejcania utiekli pred Izraelitmi. David znicil Aramejcanom sedemtisic vozov a styridsattisic pesiakov a zabil aj velitela vojska Sofacha. Adarezerovi poddani videli, ze ich Izraeliti porazili, preto uzavreli s Davidom mier a boli mu poddani. A Aramejsko uz viac nechcelo ist Amoncanom na pomoc. Po roku, v tom case, ked krali vychadzaju do boja, vyviedol Joab vojensku moc a spustosil krajinu Amoncanov. Potom prisiel k Rabe a obliehal ju. David vsak ostal v Jeruzaleme. Joab porazil a zboril Rabu. David vzal korunu ich krala z jeho hlavy a zistil, ze vazi hrivnu zlata. Bol na nej drahokam, ktory sa dostal na Davidovu hlavu. Z mesta odniesol mnozstvo koristi. A lud, ktory v nom bol, vyviedol a roztrhal pilami a zeleznymi sekerami. Podobne nalozil David so vsetkymi mestami Amoncanov. Potom sa David a cele vojsko vratilo do Jeruzalema. Po tomto sa strhla zase vojna s Filistincami pri Gazeri. Tam porazil Chusatan Sobochai Safaiho z Rafovho rodu a pokoril ho. Opat vypukla vojna s Filistincami. Vtedy Jariho syn Elchanan zabil brata Getana Goliasa Lachmiho; drevo na jeho kopiji bolo ako navoj. A zasa doslo k vojne v Gete. Tam bol ohromny muz, ktory mal po sest, spolu dvadsatstyri prstov; aj on bol z Rafovho potomstva. Ked sa ruhal Izraelitom, zabil ho Jonatan, syn Davidovho brata Samau. Tito boli z potomstva Rafu v Gete. Padli rukou Davida a rukou jeho sluhov. I povstal satan proti Izraelovi a pokusal Davida, aby spocital Izraelitov. A David povedal Joabovi a kniezatam ludu: „Chodte, spocitajte Izraelitov od Bersabe az po Dan a podajte mi spravu, chcem vediet ich pocet. “Ale Joab povedal: „Nech Pan rozmnozi svoj lud sto raz tak, ako ho je. Ci su nie vsetci, moj kralovsky pane, tvojimi sluhami? Preco si moj pan ziada tuto vec? Preco chce byt vinnikom Izraela?“Ale kral trval na svojom rozkaze Joabovi a Joab sa vydal na cestu. Pochodil po celom Izraeli a prisiel do Jeruzalema. A Joab odovzdal vysledok scitania ludu Davidovi. V celom Izraeli bolo milion stotisic muzov, ktori tasia mec, Judovcov vsak bolo styristosedemdesiattisic muzov, ktori tasia mec. Levitov a Benjamincov nepocital medzi nich, lebo Joabovi bol Davidov rozkaz odporny. Ani Bohu sa tato vec nepacila a potrestal Izraelitov. Vtedy David hovoril Bohu: „Velmi som zhresil, ked som sa dopustil tej veci. Teraz vsak odpust hriech svojho sluhu, lebo som konal velmi nerozumne!“Nato Pan oslovil Davidovho vidca Gada:„Chod a povedz Davidovi: Toto hovori Pan: Predkladam ti tri veci; vyber si z nich jednu, tu na teba dopustim!“Gad isiel k Davidovi a povedal mu: „Toto hovori Pan: Vyber si:Bud trojrocny hlad, alebo ze budes tri mesiace utekat pred svojimi nepriatelmi tak, ze ta bude stihat mec tvojich protivnikov, alebo ze bude v krajine tri dni mec Panov, mor, a Panov anjel bude nicit po celom uzemi Izraela. Teraz teda uvaz, co mam odpovedat tomu, ktory ma poslal!“David povedal Gadovi: „Som vo velkej uzkosti. No nech padnem do Panovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je velke! Ale do ruky cloveka nechcem padnut. “Tak Pan dopustil mor na Izrael, takze z Izraelitov padlo sedemdesiattisic muzov. Potom Boh poslal anjela do Jeruzalema, aby ho nicil. Ale ked nicil, Pan zhliadol, zlutoval sa nad nestastim a povedal anjelovi, ktory nicil: „Dost uz! Teraz uz spust ruku!“ Panov anjel stal pri humne Jebuzejca Ornana. Ked David zdvihol zrak, videl Panovho anjela stat medzi zemou a nebom s vytasenym mecom v ruke, ktoru mal vystretu nad Jeruzalem. Nato David a starsi, poobliekani do vrecovin, padli na tvara David hovoril Bohu: „Nerozkazal som ja spocitat lud? Ja som teda zhresil, ja som spachal zlo! Ale tieto ovecky coze urobili? Pane, moj Boze, zdvihni svoju ruku na hubenie proti mne a proti domu mojho otca, nie vsak proti svojmu ludu!“A Panov anjel poveril Gada povedat Davidovi, aby siel hore a aby na humne Jebuzejca Ornana postavil Panovi oltar. David teda siel hore podla slova, ktore mu v Panovom mene povedal Gad. Ked sa Ornan obratil, videl anjela a jeho styria synovia, ktori boli s nim, sa schovali; Ornan prave mlatil psenicu. David isiel k Ornanovi. Ked sa Ornan pozrel a uvidel Davida, vysiel z humna a poklonil sa Davidovi tvarou az po zem. Tu David povedal Ornanovi: „Daj mi miesto, kde mas humno, chcem na nom postavit Panovi oltar! Daj mi ho za plnu cenu, potom sa rana vzdiali od ludu!“Ornan povedal Davidovi: „Vezmi si ho! A nech moj kralovsky pan urobi, co uzna za dobre. Pozri, hovada dam na celopal, mlatacku na drevo a psenicu na nekrvavu obetu; to vsetko davam. “Ale kral David odpovedal Ornanovi: „Nie, chcem to od teba kupit za plnu cenu. Nevezmem predsa pre Pana to, co je tvoje, a neobetujem celopal zadarmo!“A tak dal David Ornanovi za to miesto zlato o vahe seststo seklov. Potom tam David postavil Panovi oltar, obetoval celopaly a pokojne obety a vzyval Pana, ktory odpovedal ohnom z neba, (ktory zoslal) na oltar zapalnych obeti. Nato dal Pan anjelovi rozkaz a on dal svoj mec naspat do posvy. V tom case, ked David videl, ze ho Pan vypocul na humne Jebuzejca Ornana, prinasal tam obety. Panov pribytok, ktory dal postavit Mojzis na pustatine, a oltar zapalnych obeti bol v tom case na vysine v Gabaone. Ale David nemohol ist k nemu, aby tam uprosoval Boha, lebo ho napĺnal hrozou mec Panovho anjela. Preto David povedal: „Toto je Bozi dom a toto je oltar na celopaly pre Izrael. “Potom David rozkazal, aby zhromazdili cudzincov, ktori boli v krajine Izraela, a ustanovil kamenarov, aby otesavali kvadre na stavbu Bozieho domu. David prichystal aj mnozstvo zeleza na kliny do kridel bran a na haky a take mnozstvo kovu, ze ho nebolo mozno odvazit,ako aj cedrove drevo bez poctu. Sidonci a Tyrcania dodali totiz Davidovi mnozstvo cedroveho dreva. David si hovoril: „Moj syn Salamun je mlady a krehky a dom, ktory sa ma postavit Panovi, ma byt velky, aby vo vsetkych krajinach dvihal jeho cest a slavu, preto mu porobim pripravy. “ A David prichystal pred svojou smrtou mnozstvo veci. I zavolal svojho syna Salamuna a prikazal mu, aby postavil dom Panovi, Bohu Izraela. David povedal Salamunovi: „Syn moj, ja som mal na mysli postavit dom menu Pana, svojho Boha. Ale Pan ma oslovil: »Vylial si vela krvi a viedol si velke vojny. Nemozes stavat dom mojmu menu, ked si vylial tolko krvi predo mnou na zem. Hla, narodi sa ti syn, ktory bude mierumilovny, a ja mu zaistim pokoj od vsetkych jeho okolitych nepriatelov. Ved sa bude volat Pokojny a za jeho cias dam Izraelu pokoj a mier. On postavi dom mojmu menu; on mi bude synom a ja mu budem otcom a tron jeho kralovstva nad Izraelom upevnim naveky. «Teraz teda, syn moj, nech je Pan s tebou, aby si mal uspech a aby si postavil dom Panovi, svojmu Bohu, ako o tebe hovoril. Nech ti Pan da mudrost a dovtip, a tak nech ta ustanovi nad Izraela, aby si zachovaval zakon Pana, svojho Boha. Lebo vtedy budes mat uspech, ked budes bedlivo plnit predpisy a ustanovenia, ktore dal Pan Mojzisovi pre Izrael. Bud pevny a muzny; neboj sa a nelakaj sa!Hla, ja som pri svojom trapeni pripravil pre Panov dom stotisic hrivien zlata a milion hrivien striebra! Kov a zelezo nemozno ani odvazit, take mnozstvo ho je: Prichystal som aj drevo a kamene; ty budes musiet pokracovat. Mas tiez mnozstvo robotnikov, tesarov, kamenarov, drevorobotnikov a odbornikov na akekolvek pracezo zlata, striebra, kovu a zeleza, ktoreho je bez poctu. Daj sa teda do prace a Pan nech je s tebou!“Potom David prikazal vsetkym kniezatam Izraela, aby pomahali jeho synovi Salamunovi:„Ci je Pan, vas Boh, nie s vami?! Ved vam zo vsetkych stran zaistil pokoj, ked dal obyvatelov krajiny do mojej ruky; a krajina sa sklonila pred Panom a jeho ludom. Teraz hladajte Pana, svojho Boha, s oddanym srdcom a dusou; vzchopte sa a postavte svatynu Panovi, Bohu, aby sa Panova archa zmluvy a Bozie posvatne nadoby dostali do domu postaveneho Panovmu menu. “Ked David ostarel a bol syty veku, ustanovil za krala nad Izraelom svojho syna Salamunaa zhromazdil vsetky izraelske kniezata, knazov a levitov. Levitov spocitali od tridsatrocnych nahor a ich pocet bol podla hlav tridsatosemtisic muzov. „Z nich bude dvadsatstyritisic viest sluzbu v Bozom dome, sesttisic bude pisarmi a sudcami,styritisic vratnikmi a styritisic bude oslavovat Pana na nastrojoch, ktore som na oslavovanie dal urobit. “David ich rozdelil na skupiny podla Leviho synov Gersona, Kaata a Merariho. Ku Gersonovi patrili: Ledan a Semei. Synovia Ledana: pohlavar Jahiel, Zetan a Joel, traja. Semeiho synovia: Salomit, Hosiel a Aran, traja. To su pohlavari Ledanovej rodiny. Semeiho synovia: Lehet, Ziza, Jaus a Baria. Tito styria su synovia Semeiho. Jachat bol prvy, Ziza druhy. Jaus a Baria nemali mnoho synov, preto ich pocitali za jednu rodinu a jednu triedu. Kaatovi synovia Amram, Isaar, Hebron a Oziel, styria. Amramovi synovia boli Aron a Mojzis. Arona oddelili, aby sluzil velsvatyni, on a jeho synovia naveky, aby palil pred Panom tymian, aby mu sluzil a jeho menom zehnal naveky. Mojzis bol muz Bozi. Jeho synovia sa volali podla kmena Leviho. Mojzisovi synovia: Gerson a Eliezer. Gersonovi synovia: pohlavar Subuel. Eliezerovi synovia: pohlavar Rohobias. Eliezer nemal inych synov, ale Rohobiasovi synovia sa velmi rozmnozili. Isaarovi synovia: pohlavar Salomit. Hebronovi synovia: pohlavar Jeriau, druhy Amarias, treti Jahaziel, stvrty Jekman. Ozielovi synovia: pohlavar Micha, druhy Jesias. Merariho synovia: Moholi a Musi. Moholiho synovia Eleazar a Kis. Ked Eleazar zomrel, nemal synov, len dcery, ktore si vzali ich bratia, Kisovi synovia. Musiho synovia: Moholi, Eder a Jerimot, traja. To su synovia Leviho podla ich rodov, pohlavari rodin, spocitani pri scitani podla mien a hlav, zamestnani v sluzbe pri Panovom dome od dvadsatrocnych nahor. Lebo David povedal: „Pan, Boh Izraela, zaistil svojmu ludu pokoj a bude byvat v Jeruzaleme naveky. A leviti uz nemusia prenasat pribytok a vsetko sluzobne naradie. “(Lebo podla poslednych Davidovych slov patria do poctu leviti od dvadsatrocnych nahor. )„Ich miesto bude po ruke Aronovych synov, v sluzbe pri Panovom dome, na nadvoriach, v izbach, pri ocistach rozlicnych posvatnych veci, pri pracach spojenych so sluzbou Bozieho domu,pri predkladnych chleboch, pri jemnej muke na nekrvave obety, pri nekvasenych posuchoch, pri panviciach, pri mieseni, ako aj pri vsetkych obsahovych a dĺzkovych mierach. Kazde rano musia nastupit a oslavovat a chvalit Pana; podobne aj vecera zakazdym, ked sa budu Panovi obetovat celopaly, po sobotach, novmesiacoch a slavnostiach podla poctu, ktory maju trvale urceny pred Panom. V sluzbe Panovho domu musia zachovavat predpisy stanku zhromazdenia, predpisy svatyne a predpisy svojich bratov, Aronovych synov. “Rozdelenie Aronovych synov: Aronovi synovia: Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar. Nadab a Abiu zomreli pred svojim otcom; synov nemali, preto knazsku sluzbu konali Eleazar a Itamar. Rozdelil ich David a z Eleazarovych synov Sadok a zo synov Itamarovych Achimelech. A zistilo sa, ze co sa tyka muzskych hlav, Eleazarovych synov bolo viac ako synov Itamarovych. Preto zadelili Eleazarovym synom pohlavarov pre sestnast rodov a Itamarovym synom pre osem rodov. Zrebom rozdelili aj tych, aj tych, lebo kniezata svatyne a Bozie kniezata boli aj z Eleazarovych synov, aj z Itamarovych synov. Popisal ich Natanaelov syn Semeias, pisar z rodu Leviho, pred kralom, kniezatami, knazom Sadokom, Abiatarovym synom Achimelechom a pred pohlavarmi knazskych a levitskych rodov: jeden rod sa vyzreboval z Eleazara a jeden sa vyzreboval z Itamara. Prvy zreb padol na Jojariba, druhy na Jedeiasa,treti na Harima, stvrty na Seorima,piaty na Melchiasa, siesty na Majmana,siedmy na Akosa, osmy na Abiasa,deviaty na Jesuu, desiaty na Secheniasa,jedenasty na Eliasiba, dvanasty na Jakima,trinasty na Hofu, strnasty na Isbaba,patnasty na Belgu, sestnasty na Emera,sedemnasty na Hezira, osemnasty na Afsesa,devatnasty na Feteiasa, dvadsiaty na Hezechiela,dvadsiaty prvy na Jachina, dvadsiaty druhy na Gamula,dvadsiaty treti na Dalaiauho, dvadsiaty stvrty na Maazaiauho. Toto bolo ich poradie v sluzbe, ked isli do Panovho domu podla poriadku, ktory zaviedol ich otec Aron, ako mu prikazal Pan, Boh Izraela. A z ostatnych synov Leviho: z Amramovych synov Subael, zo Subaelovych synov Jehedeias. Z Rohobiasa: z Rohobiasovych synov pohlavar Jesias,z Isaarovcov Salemot, zo Salemotovych synov Jahat,… a Jeriauho synovia … druhy Amarias, treti Jahaziel, stvrty Jekmaan. Synovia Oziela: Micha, z Michovych synov Samir. Michov brat Jesias, z Jesiasovych synov Zacharias. Merariho synovia: Moholi a Musi. Oziauho synovia: Beno. Merariho synovia: Beno, Soam, Zachur a Hebri. Z Moholiho Eleazar, ktory nemal synov. Z Kisa Kisov syn Jerameel. Musiho synovia: Moholi, Eder a Jerimot. To su Leviho synovia podla ich rodov. Aj oni zrebovali tak ako ich bratia, Aronovi synovia, pred kralom Davidom, Sadokom, Achimelechom, pohlavarmi rodin, knazmi a levitmi pohlavara rodiny tak ako najmladsieho brata. David a vojvodcovia oddelili na sluzbu aj zo synov Asafa, Hemana a Idutuna tych, ktori prorokovali na citarach, harfach a cimbaloch, a pocet tych, co sa cinne zucastnili sluzby, bol:z Asafovych synov Zachur, Jozef, Natanias a Asarela. Asafovi synovia boli pod rukou Asafa, ktory prorokoval pod dozorom krala. Z Idutuna Idutunovi synovia Godolias, Sori, Jeseias, Hasabias, Matatias, sest, pod vedenim ich otca Idutuna. On prorokoval na citare na slavu a chvalu Pana. Z Hemana Hemanovi synovia Bokijau, Mataniau, Oziel, Subuel, Jerimot, Hananias, Hanani, Eliata, Gedelti, Romemtiezer, Jesbakasa, Meloti, Otir a Mahaziot. Vsetci tito boli synovia kralovho vidca Hemana. Podla Bozich vyrokov, ze povysi jeho roh, dal Boh Hemanovi strnast synov a tri dcery. Tito vsetci boli pod vedenim svojho otca zapojeni do spevu v Panovom chrame. Pri cimbaloch, harfach a citarach boli v sluzbe Boziemu domu pod vedenim krala, Asafa, Idutuna a Hemana. A ich pocet spolu s ich bratmi vycvicenymi v Panovom speve samymi majstrami bol dvestoosemdesiatosem. O sluzbe zrebovali rovnako medzi malym i velkym, majstrom i ziakom. Prvy zreb vysiel Asafovcovi Jozefovi. Druhy Godoliasovi, jemu, jeho bratom a synom, dvanastim. Treti Zachurovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Stvrty Isaarovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Piaty Nataniasovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Siesty Bokijauovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Siedmy Izrelovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Osmy Jesaiasovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Deviaty Mataniasovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Desiaty Semeiasovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Jedenasty Azareelovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Dvanasty Hasabiasovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Trinasty Subaelovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Strnasty Matatiasovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Patnasty Jerimotovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Sestnasty Hananiasovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Sedemnasty Jesbakasovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Osemnasty Hananiovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Devatnasty Melotiovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Dvadsiaty Eliatovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Dvadsiaty prvy Otirovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Dvadsiaty druhy Gedeltiovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Dvadsiaty treti Mahaziotovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Dvadsiaty stvrty Romemtiezerovi, jeho synom a bratom, dvanastim. Oddiely vratnikov: Z Koreovcov Meselemias, Koreho syn z Asafovych synov. Meselemias mal synov: prvorodeneho Zachariasa, druheho Jadihela, tretieho Zabadiasa, stvrteho Jatanaela,piateho Elama, siesteho Johanana, siedmeho Eljoenaiho. Obededom mal synov: prvorodeneho Semeiasa, druheho Jozabada, tretieho Joacha, stvrteho Sachara, piateho Natanaela,siesteho Amiela, siedmeho Isachara, osmeho Folatiho, lebo Pan ho pozehnal. Jeho synovi Semeiasovi sa narodili synovia, ktori vladli vo svojich rodoch, lebo to boli udatni muzovia. Semeiasovi synovia: Otni, Rafael, Obed, Elzabad. Jeho bratia, udatni muzovia: Eliu a Samachias. Tito vsetci boli zo synov Obededoma; oni, ich synovia a ich bratia, udatni muzovia suci na sluzbu: sestdesiatdva Obededomovcov. Meselemias mal osemnast udatnych synov a bratov. Synovia Hosu, zo synov Merariho: pohlavar Semri, (lebo hoci nebol prvorodeny, jeho otec ho urobil pohlavarom),druhy Helkias, treti Tabelias, stvrty Zacharias. Vsetkych Hosovych synov a bratov bolo trinast. Tieto oddiely vratnikov mali za povinnost konat straz podla pohlavarov muzstiev tak, ako ich bratia mali za povinnost konat sluzbu v Panovom dome. O kazdu branu zrebovali mali i velki podla rodov. Zreb na vychod padol na Selemiasa. Ked zrebovali pre jeho syna Zachariasa, mudreho radcu, vysiel mu zreb na sever. Pre Obededoma na juh a pre jeho synov na dom zbierok. Pre Sefima a Hosu na zapad s branou Saleket na stupajucom chodniku, straz vedla straze. Na vychod bolo sest levitov, na sever denne styria, na juh denne styria, pri zbierkach dvaja a dvaja,pre Parbar na zapade dvaja na ceste a dvaja pri Parbare. To su oddiely vratnikov zo synov Koreho a zo synov Merariho. Leviti, ich bratia, ktori boli nad pokladmi Bozieho domu a nad pokladmi zasvatenych veci:Zo synov Gersonovca Leladana: pohlavari rodov Gersonovca Leladana boli Jahielovci. Jahielovi synovia Zatan a jeho brat Joel boli nad pokladmi Panovho domu. Z Amramovcov, Isaarovcov, Hebronovcov a Ozihelovcov …A Subael, syn Mojzisovho syna Gersona, bol kniezatom nad pokladmi. Jeho bratia z Eliezera: jeho syn Rahabias, jeho syn Izaias, jeho syn Joram, jeho syn Zechri a jeho syn Selemit. Tento Selemit a jeho bratia boli nad vsetkymi pokladmi zasvatenych veci, ktore zasvatili kral David, pohlavari rodov, velitelia tisicok a stotin a vojvodcovia. Z vojen a z koristi to zasvatili na opravu Panovho domu. A vsetko, co zasvatil videc Samuel, Kisov syn Saul, Nerov syn Abner, Joab, syn Sarvie, (alebo) ktorykolvek darca, bolo pod rukou Selemita a jeho bratov. Z Isaarovcov Chonenias a jeho synovia boli (urceni) pre vonkajsiu sluzbu nad Izraelom, za pisarov a sudcov. Z Hebronovcov Hasabias a jeho bratia, tisicsedemsto udatnych muzov, boli pre spravu Izraela za Jordanom na zapad vo vsetkych Panovych dielach a v kralovej sluzbe. Z Hebronovcov bol Jerias pohlavarom Hebronovcov podla ich rodov a rodin. V styridsiatom roku Davidovho kralovania ich popisali a zistili medzi nimi udatnych muzov v galaadskom Jazeri. Jeho bratov, udatnych muzov, bolo dvetisicsedemsto pohlavarov rodin. Ich ustanovil kral David nad Rubenovcami, Gadovcami a polovicou Manassesovho kmena vo vsetkych Bozich a kralovskych veciach. Synovia Izraela podla ich poctu, pohlavari rodin, velitelia tisicok a stotin a ich pisari, ktori boli k sluzbam kralovi podla jednotlivych oddielov, ktore v kazdom mesiaci roka, mesiac za mesiacom prichadzali a odchadzali - jeden oddiel bol dvadsatstyritisic. Nad prvym oddielom v prvom mesiaci bol Zabdielov syn Jesboam. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Bol z Faresovych synov, pohlavarom vsetkych kniezat vojska v prvom mesiaci. Nad oddielom druheho mesiaca bol Ahohovec Dodai, (jeho oddiel a Makelot) knieza. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Velitelom tretieho vojska v tretom mesiaci bol Banaias, syn knaza Jojadu, pohlavar. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Tento Banaias bol hrdinom tridsiatich a nad tridsiatimi. Nad jeho oddielom bol jeho syn Amizabad. Stvrty vo stvrtom mesiaci bol Joabov brat Asael a po nom jeho syn Zabadias. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Piaty v piatom mesiaci bol Jezrahita, knieza Samaot. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Siesty v siestom mesiaci bol Hira, syn Tekuana Akesa. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Siedmy v siedmom mesiaci bol Heles, Falonan zo synov Efraima. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Osmy v osmom mesiaci bol Chusitan Sobochai zo Zarahovcov. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Deviaty v deviatom mesiaci bol Anatotan Abiezer z Benjaminovcov. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Desiaty v desiatom mesiaci bol Netofatan Marai zo Zarahovcov. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Jedenasty v jedenastom mesiaci bol Faratonan Banaias zo synov Efraima. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Dvanasty v dvanastom mesiaci bol Netofatan Holdai, Otnielovec. V jeho oddiele bolo dvadsatstyritisic. Nad kmenmi Izraela boli: Nad Rubenovcami Zechriho syn, knieza Eliezer. Nad Simeonovcami Maachov syn Safatias. Nad Levitmi Kamuelov syn Hasabias, nad Aronovcami Sadok. Nad Judovcami Eliu z Davidovych bratov. Nad Isacharovcami Michaelov syn Amri. Nad Zabulonovcami Abdiasov syn Jesmaias. Nad Neftalimovcami Ozrielov syn Jerimot. Nad Efraimovcami Ozaziasov syn Ozeas. Nad polovicou Manassesovho kmena Fadaiasov syn Joel. Nad polovicou Manassesovho kmena v Galaade Zachariasov syn Jado. Nad Benjamincami Abnerov syn Jasiel. Nad Danovcami Jerohamov syn Ezrihel. To su kniezata izraelskych kmenov. David nechcel spisat ich pocet od dvadsatrocnych nizsie, lebo Pan prislubil, ze synov Izraela rozmnozi ako hviezdy na nebi. Joab, syn Sarvie, zacal scitanie, ale nedokoncil ho, lebo preto prisiel hnev na Izraelitov. Preto sa ten pocet ani nedostal medzi cislice Letopisov krala Davida. Nad pokladmi krala bol Adielov syn Azmot, nad pokladmi vsak, ktore boli na poli, v mestach, dedinach a vo veziach, bol Oziasov syn Jonatan. Nad robotnikmi na poli, ktori obrabali podu, bol Chelubov syn Ezri. Nad vinohradmi Semeias z Ramy, nad zasobami vina, ktore boli vo vinohradoch, bol Zabdias zo Sefami. Nad olivami a sykomorami, ktore boli na Nizine, bol Balchanan z Gaderu, nad zasobami oleja Joas. Nad dobytkom, ktory bol na pasi v Sarone, bol Setrai zo Saronu a nad dobytkom, ktory bol v dolinach, bol Adliho syn Safat. Nad tavami bol Izmaelita Ubil, nad oslami Jadias z Meronotua nad ovcami Agarejec Jaziz. Tito vsetci boli spravcami majetku, ktory mal kral David. Davidov stryc Jonatan, radca, mudry muz a pisar, s Hachomonovym synom Jahielom boli pri kralovych synoch. Achitofel bol kralovym poradcom a Arachita Chusai bol kralovym priatelom. Achitofelovym nastupcom bol Banaiasov syn Jojada a Abiatar. Kralovym vojvodcom bol Joab. David zhromazdil vsetky kniezata Izraela: kniezata kmenov, kniezata oddielov, ktore boli k sluzbam kralovi, velitelov tisicok, velitelov stotin a spravcov vsetkych majetkov a statkov krala a jeho synov s komornikmi, i vsetkych udatnych muzov do Jeruzalema. Kral David sa postavil na nohy a hovoril: „Pocujte ma, bratia moji a lud moj! Ja som zamyslal postavit dom, kde by odpocivala Panova archa zmluvy a podnoz nasho Boha, a porobil som pripravy pre stavbu. Ale Boh mi povedal: »Nebudes stavat dom mojmu menu, lebo si muz bojovny a vylieval si krv!«Pan, Boh Izraela, ma vsak vyvolil z celeho domu mojho otca, aby som bol kralom nad Izraelom naveky. Lebo Judu si zvolil za knieza, v Judovom dome dom mojho otca a v dome mojho otca sa mu pacilo mna ustanovit za krala nad celym Izraelom. A zo vsetkych mojich synov - lebo vela synov mi dal Pan - vyvolil si mojho syna Salamuna, aby sedel na trone Panovho kralovstva nad Izraelom. A povedal mi: »Tvoj syn Salamun postavi moj dom a moje nadvoria, lebo som si ho vyvolil za syna a ja budem jeho otcom. Upevnim jeho kralovstvo naveky, ak bude trvale plnit moje prikazy a ustanovenia ako dnes. «A teraz pred ocami celeho Izraela, Panovho zhromazdenia, a aby to pocul nas Boh: Zachovavajte a skumajte vsetky prikazy Pana, svojho Boha, aby ste si udrzali dobru krajinu a porucili ju svojim synom po sebe naveky. Ty vsak, syn moj, Salamun, poznaj Boha svojho otca a sluz mu celym srdcom a povolnou dusou! Lebo Pan skuma vsetky srdcia a pozna kazdy vyplod mysle. Ak ho budes hladat, da sa ti najst, ale ak ho opustis, zavrhne ta naveky!Pozri, Pan ta vyvolil, aby si postavil dom pre svatynu. Chop sa pevne diela!“Potom David odovzdal svojmu synovi Salamunovi rozvrh predsiene, jej budov, pokladnic, hornych izieb, vnutornych komor a domu zlutovania. I plan vsetkeho, co mal na mysli, nadvori Panovho domu, vsetkych miestnosti dookola, pokladnic Bozieho domu, pokladnic pre zasvatene veci,oddeleni pre knazov a levitov, vsetkych prac (potrebnych) na sluzbu v Panovom dome a vsetkych nadob (potrebnych) na sluzbu v Bozom dome. I zlato podla vahy: zlato na nadoby na rozlicne sluzby; na strieborne nadoby striebro podla vahy: na vsetky nadoby na rozlicne sluzby. Aj na zlate svietniky a ich lampy zlato podla vahy kazdeho svietnika a jeho lampy. Aj striebro na strieborne svietniky podla vahy svietnika a lampy podla toho, aka bola uloha svietnika. Aj zlato na predkladne stoly o vahe (potrebnej) na kazdy stol. Aj striebro na strieborne stoly. Aj na vidlice, misky a kanvy rydze zlato, na zlate kalichy podla vahy kazdeho kalicha; na strieborne kalichy striebro podla vahy kazdeho kalicha. Aj na kadidlovy oltar rydze zlato podla vahy, aj na podobu voza a cherubov zo zlata, ktori rozostieraju (kridla) a zakryvaju Panovu archu zmluvy. Vsetko toto mu vysvetlil podla pisma z Panovej ruky, vsetky prace rozvrhu. Potom David povedal svojmu synovi Salamunovi: „Pevne a odhodlane sa chop diela! Neboj sa a nestrachuj sa, lebo Pan, Boh, moj Boh, je s tebou; nenecha ta a neopusti ta, kym nedokoncis cele dielo sluzby Panovmu domu. Hla, oddiely knazov a levitov su na kazdu sluzbu Panovho domu; aj ti, co sa vyznaju v nejakej praci, a takisto aj kniezata a lud su ochotni na vsetko, co povies. “Nato kral David hovoril celemu zhromazdeniu: „Moj syn Salamun, ktoreho si Boh vyvolil, je mlady a krehky, uloha je vsak velka. Ved to nema byt palac pre cloveka, ale pre Pana, Boha!Zo vsetkych svojich sil som chystal pre dom mojho Boha zlato na (veci) zlate, striebro na strieborne, kov na kovove, zelezo na zelezne, drevo na drevene, onyxovy kamen i na obruby, rubinovy a pestrofarebny kamen, rozlicne drahokamy a mramorovy kamen v hojnosti. Okrem toho od radosti z domu svojho Boha - kedze mam majetok, zlato a striebro - dam na dom svojho Boha nad vsetko to, co som prichystal pre dom svatyne,tritisic hrivien zlata zo zlata ofirskeho a sedemtisic hrivien striebra precisteneho na obtiahnutie stien budov,kde (treba) zlato, zlatom, kde striebro, striebrom, a na kazdu pracu, (ktoru budu robit) ruky umelcov. A kto je ochotny darovat dnes plnou rukou Panovi?“Kniezata rodov, kniezata izraelskych kmenov; velitelia tisicok a stotin a spravcovia kralovskych robot vyslovili ochotua venovali na prace pri Bozom dome pattisic hrivien zlata, desattisic darejkov, desattisic hrivien striebra, osemnasttisic hrivien kovu a stotisic hrivien zeleza. A kto mal drahokamy, dal ich pre pokladnicu Panovho chramu do ruky Gerzonca Jahiela. Lud sa radoval z dobrovolnych darov, lebo s velkou ochotou srdca darovali Panovi; aj David sa velmi radoval. Potom David dobrorecil Panovi pred celym zhromazdenim a David hovoril: „Zvelebeny si, Pane, Boze nasho otca Izraela, od vekov naveky!Tebe, Pane, patri velkost i moc, chvala, veleba a slava, ved tvoje, Pane, je vsetko na nebi i na zemi, i kralovstvo; ty prevysujes vsetko, si Najvyssi!Bohatstvo a slava pochadza od teba, ty panujes nad vsetkym, v tvojej ruke je sila a moc a v tvojej moci je zveladit a upevnit vsetko. Preto ta my teraz zvelebujeme, Boze nas, a chvalime tvoje slavne meno. Ved ktoze som ja a coze je moj lud, ze sme boli schopni takto ti dat dary? Ved od teba je vsetko a co sme ti dali, mame z tvojej ruky. Lebo my sme pred tebou cudzinci a putnici ako vsetci nasi otcovia. Ako tien su nase dni na zemi, bez nadeje. Pane, nas Boze, cele toto mnozstvo, ktore sme pripravili, aby sme tebe, tvojmu svatemu menu, postavili dom, je z tvojej ruky a vsetko je tvoje. A viem, moj Boze, ze ty skumas srdce a lubi sa ti priamost. Ja som toto vsetko venoval v priamosti svojho srdca a teraz s radostou vidim, ze aj tvoj lud, ktory je tu, daruje ti s ochotou. Pane, Boze nasich otcov, Abrahama, Izaka a Izraela, zachovaj vzdy taketo zmyslanie srdca svojho ludu a priputaj ich srdce k sebe. A mojmu synovi Salamunovi daj dokonale srdce, aby zachovaval tvoje prikazy, ustanovenia a predpisy, aby vykonal vsetko a postavil palac, ktory som pripravil!“Potom David vyzval cele zhromazdenie: „Dobrorecte Panovi, svojmu Bohu!“ A cele zhromazdenie dobrorecilo Panovi, Bohu svojich otcov, korilo a sklanalo sa pred Panom a pred kralom. Potom prinasali Panovi obety a nasledujuci den obetovali Panovi celopaly: tisic byckov, tisic baranov a tisic barankov s prislusnymi napojovymi obetami a mnozstvo obiet za cely Izrael. V ten den jedli a pili pred Panom s velkou radostou a druhy raz ustanovili Davidovho syna Salamuna za krala a pomazali ho Panovi za knieza, Sadoka vsak za knaza. Salamun si teda sadol ako kral na Panov tron namiesto svojho otca Davida; darilo sa mu a cely Izrael ho posluchal. A vsetky kniezata a bojovnici, aj vsetci synovia krala Davida podali ruku a podriadili sa kralovi Salamunovi. Pan urobil Salamuna velmi velkym pred ocami celeho Izraela a dal mu slavne kralovstvo, ake nemal pred nim ani jeden izraelsky kral. Izaiho syn David kraloval nad celym Izraelom. Cas, ktory kraloval nad Izraelom, je styridsat rokov; v Hebrone kraloval sedem rokov a v Jeruzaleme kraloval tridsattri rokov. Zomrel v krasnej starobe, obdareny vekom, bohatstvom a slavou. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Salamun. Dejiny krala Davida, prvsie i neskorsie, su zapisane v Pribehoch vidca Samuela, v Pribehoch proroka Natana a v Pribehoch vidca Gada. Aj cele jeho kralovanie, jeho moc i casy, ktore presli nad nim, nad Izraelom a nad vsetkymi kralovstvami zeme. Davidov syn Salamun sa upevnil vo svojom kralovstve. Pan, jeho Boh bol s nim a urobil ho velmi velkym. Salamun vyzval cely Izrael, velitelov tisicok, stotin, sudcov, vsetky kniezata celeho Izraela, pohlavarov rodin,a Salamun isiel a s nim cele zhromazdenie na vysinu, ktora bola v Gabaone, lebo tam bol Bozi stanok zhromazdenia, ktory zhotovil Panov sluzobnik Mojzis na pustatine. Boziu archu, pravda, vyniesol David z Kirjatiarimu na miesto, ktore jej David pripravil; postavil jej totiz v Jeruzaleme stan. Ale kovovy oltar, ktory urobil Beseleel, syn Horovho syna Uriho, bol tam, pred Panovym pribytkom. Ten Salamun vyhladal, aj zhromazdenie. Salamun vystupil tam pred Panom ku kovovemu oltaru, ktory bol pri stanku zhromazdenia, a obetoval na nom tisic celopalov. Tej noci sa Salamunovi zjavil Boh a povedal mu: „Ziadaj si, co ti mam dat!“Salamun odpovedal Bohu: „Ty si mojmu otcovi Davidovi preukazal velku priazen a mna si ustanovil namiesto neho za krala. Teraz teda, Pane, Boze, nech sa splni tvoj slub, ktory si dal mojmu otcovi Davidovi. Lebo ty si ma ustanovil za krala nad ludom pocetnym ako prach zeme. Daj mi teda mudrosti a vedomosti, aby som vedel, ako sa spravat pred tymto ludom. Ved ktoze by inac mohol spravovat tento pocetny lud?“Boh odpovedal Salamunovi: „Pretoze si toto mal na mysli a neziadal si si bohatstvo ani majetky, ani slavu, ani zivot tych, co ta nenavidia, ba ani dlhy zivot si si neziadal, ale si si ziadal mudrost a vedomost, ktorou by si vedel spravovat moj lud, nad ktorym som ta ustanovil za krala,dava sa ti mudrost a vedomost. Ale dam ti aj bohatstvo, majetky a slavu, aku nemali krali, ktori boli pred tebou, a nebudu mat ani ti, co budu po tebe. “Potom Salamun odisiel z vysiny, ktora je v Gabaone, spred stanku zhromazdenia do Jeruzalema a kraloval nad Izraelom. I nazhromazdil si Salamun vozy a jazdcov: mal tisicstyristo vozov a dvanasttisic jazdcov. Umiestil ich po vozatajskych mestach a pri kralovi v Jeruzaleme. Kral sa pricinil, ze v Jeruzaleme bolo tolko striebra a zlata ako skal, cedrov vsak ako sykomor, ktorych je na Nizine mnozstvo. Kone obstaravali Salamunovi z Egypta a z Koy. Kralovi kupci ich privadzali z Koy za kupnu cenu. Voz prisiel z Koy za seststo striebornych a kon za stopatdesiat. Podobne sa prostrednictvom nich dostavali aj vsetkym kralom Hetejcov a Aramejcanov. Salamun si zaumienil postavit Panovmu menu dom a sebe dom kralovsky. Salamun odpocital sedemdesiattisic muzov na nosenie bremien a osemdesiattisic kamenarov vo vrchoch a k nim tritisicseststo dozorcov. A Salamun poslal tyrskemu kralovi Hiramovi odkaz: „Ako si urobil mojmu otcovi Davidovi, ked si mu poslal cedre, aby si postavil obytny dom, (tak urob aj mne)!Hla, ja chcem postavit dom menu Pana, svojho Boha, a zasvatit mu ho, palit pred nim tymian ako vonavu obetu, ustavicne predkladat chleby, prinasat celopaly rano i vecer, po sobotach, novmesiacoch a sviatkoch Pana, nasho Boha; to je vecna povinnost Izraela. Dom, ktory chcem postavit, ma byt velky, lebo nas Boh je vacsi ako vsetci bohovia. Kto mu teda moze postavit dom? Ved nebesa a nebesa nebies ho nemozu obsiahnut! A ktoze som ja, aby som mu postavil dom, ak nie len na to, aby sa pred nim palil tymian?Teraz mi teda k tym umelcom, ktori su u mna v Judsku a Jeruzaleme, ktorych zaobstaral moj otec David, posli umelca, ktory vie robit veci zo zlata, zo striebra, z kovu, zo zeleza, z purpuru, z karmazinu a zo sarlatu a ktory sa rozumie rezbarstvu. Posli mi tiez cedrove, jedlove a ebenove (?) drevo z Libanonu, ved ja viem, ze tvoji sluhovia vedia stinat libanonske stromy. Moji sluhovia budu s tvojimi sluhami,aby mi pripravili vela dreva, lebo dom, ktory chcem postavit bude velky a mimoriadny. A pozri, tvojim sluzobnikom rubacom, ktori budu stinat stromy, dam na stravu dvadsattisic korov psenice, dvadsattisic korov jacmena, dvadsattisic batov vina a dvadsattisic batov oleja!“Hiram, kral Tyru, odpovedal listom, ktory poslal Salamunovi: „Pretoze Pan miluje svoj lud, teba ustanovil nad nim za krala. “Dalej hovoril Hiram: „Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, ktory urobil nebesa i zem, lebo dal kralovi Davidovi mudreho, vtipneho, chapaveho a rozumneho syna, ktory postavi dom Panovi a dom kralovsky. Teraz ti teda posielam mudreho, vtipneho a rozumneho muza, (svojho otca) Hirama. Je to syn zeny z Danovych dcer, otec mu bol Tyrcan. Vie robit veci zo zlata, zo striebra, z kovu, zo zeleza, z kamenov, z dreva, z purpuru, zo sarlatu, z platna, z karmazinu, rozumie sa rezbarstvu a vie vymysliet vsetko, co sa mu predlozi, spolu s tvojimi umelcami a s umelcami mojho pana, tvojho otca Davida. No a psenicu, jacmen, olej a vino, o ktorom hovoril moj pan, nech posle svojim sluhom!My ti narubeme dreva z Libanonu, kolko len budes chciet, na pltiach ti ho priplavime po mori do Joppe a ty si ho dopravis do Jeruzalema. “Potom Salamun spocital vsetkych cudzich muzov, ktori boli v izraelskej krajine, podla scitania, ktore previedol jeho otec David, a zistilo sa, ze ich je stopatdesiattritisicseststo. Sedemdesiattisic z nich urobil nosicmi bremien, osemdesiattisic kamenarmi vo vrchoch a tritisicseststo dozorcami, aby lud pracoval. Salamun zacal stavat Panov dom v Jeruzaleme na vrchu Zjavenia Pana, ktory sa zjavil jeho otcovi Davidovi na mieste, ktore David pripravil na humne Jebuzejca Ornana. Zacal ho stavat v druhom mesiaci stvrteho roku svojho kralovania. Salamun staval Bozi dom na takychto zakladoch: Dĺzka sestdesiat laktov - v laktoch podla starej miery - a sirka dvadsat laktov. Predsien, ktora predlzovala (dom) po sirke domu, bola dvadsat laktov a vyska stodvadsat. Znutra ju obtiahol rydzim zlatom. Vacsi dom vylozil jedlovym drevom, obtiahol jemnym zlatom a na to dal porobit palmy a retiazky. Pre ozdobu dal dom vylozit drahokamami; zlato bolo zlato z Parvaimu. Pokryl dom, jeho hrady, prahy, steny a jeho dvere zlatom a na steny povyrezaval cherubov. Potom urobil dom velsvatyne. Jej dĺzka pred sirkou domu bola dvadsat laktov, jej sirka dvadsat laktov a dal ju obtiahnut zlatom, asi seststo hrivnami. Vaha klincov bola patdesiat seklov. Aj horne miestnosti obtiahol zlatom. V dome velsvatyne dal urobit dvoch cherubov, socharske dielo, a obtiahol ich zlatom. Dĺzka kridel cherubov bola dvadsat laktov. Jedno kridlo bolo pat laktov a dotykalo sa steny domu, druhe kridlo, tiez pat laktov dlhe, dotykalo sa kridla druheho cheruba. Kridlo druheho cheruba bolo pat laktov a dotykalo sa steny domu, druhe kridlo, tiez pat laktov, siahalo ku kridlu druheho cheruba. Kridla tychto cherubov boli roztiahnute na dvadsat laktov; oni stali na nohach a tvare mali obratene k domu. Dal urobit oponu z modreho a cerveneho purpuru, z karmazinu a platna a dal na nu porobit cherubov. Pred domom dal zhotovit dva stĺpy tridsatpat laktov vysoke a hlavice na nich mali pat laktov. Dal urobit aj retiazky ako v pribytku a pripevnil ich na hlavice stĺpov. Potom dal spravit sto granatovych jabĺk a zavesil ich na retiazky. Stĺpy postavil pred chram, jeden sprava, druhy zlava; pravemu dal meno Jachin a lavemu Boaz. Dal urobit kovovy oltar: bol dvadsat laktov dlhy, dvadsat laktov siroky a desat laktov vysoky. Dal spravit liate more, desat laktov malo od okraja k okraju, dookola okruhle, pat laktov vysoke a dookola ho objala tridsatlaktova snura. Pod nim boli podoby bykov, ktore ho obopinali dookola; po desat laktoch obopinali more dookola; byky tvorili dva rady a boli spolu uliate. Stalo na dvanastich bykoch: tri boli obratene na sever, tri boli obratene na zapad, tri boli obratene na juh a tri boli obratene na vychod. More bolo hore na nich a zadnou castou boli obratene dnu. Bolo na dlan hrube a jeho okraj bol ako okraj kalicha, podobny laliovemu kvetu. Pojalo tritisic batov. Dal urobit desat umyvadiel, pat umiestil napravo a pat nalavo, aby v nich umyvali. Oplakovali v nich, co sa pripravovalo na celopal, more vsak bolo na to, aby sa v nom umyvali knazi. Dal urobit desat zlatych svietnikov, ake mali byt, a umiestil ich v chrame, pat na pravu a pat na lavu stranu. Dal spravit desat stolov a postavil ich v chrame, pat napravo a pat nalavo. Dal spravit tiez sto zlatych cias. Dal urobit nadvorie pre knazov a tiez velke nadvorie, aj dvere na nadvorie a dvere dal obtiahnut kovom. More postavil na pravu stranu, na juhovychod. Potom Hiram zhotovil hrnce, zmetaky a kropace. Tak Hiram dokoncil vsetky prace, ktore mal urobit pre krala Salamuna na Bozom dome:dva stĺpy, dve kuzelovite hlavice na vrchu oboch stĺpov, dve mriezkovania na pokrytie dvoch kuzelovitych hlavic, co boli na vrchu stĺpov,styristo granatovych jabĺk na dve mriezkovania, po dva rady granatovych jabĺk na obe mriezkovania na pokrytie dvoch kuzelovitych hlavic, co boli na vrchu stĺpov. Urobil podstavce a umyvadla na podstavce. Jedno more a pod nim dvanast bykov. Hrnce, zmetaky a vidlice. Vsetky tieto predmety urobil (jeho otec) Hiram kralovi Salamunovi pre Panov chram z leskleho kovu. Kral ich dal uliat v oblasti Jordana v hlinitej zemi medzi Sochotom a Saredou. Salamun dal urobit vsetky tieto predmety vo velkom mnozstve, lebo sa nehladelo na vahu kovu. Salamun dal tiez urobit naradie, ktore bolo v Bozom dome, zlaty oltar a stoly, na ktorych boli predkladne chleby. Svietniky a ich lampy, aby podla predpisu horeli pred pribytkom, z rydzeho zlata;kvety, lampy a klieste boli zo zlata, z dokonaleho zlata. Noze, kropace, misky a panvy boli z rydzeho zlata. Dvere domu, vnutorne kridla do velsvatyne a tiez kridla domu (z vonka) do chramu boli zo zlata. Ked sa dokoncili prace, ktore Salamun prevadzal na Panovom dome, Salamun doniesol vsetky zasvatene veci svojho otca Davida a striebro, zlato a vsetky nadoby ulozil v pokladniciach Bozieho domu. Vtedy Salamun zhromazdil starsich Izraela a vsetkych pohlavarov kmenov, kniezata izraelskych rodov do Jeruzalema, aby vyniesli Panovu archu zmluvy z Davidovho mesta, zo Siona. Zhromazdili sa teda ku kralovi vsetci Izraeliti vo sviatok, ktory bol v siedmom mesiaci. Ked prisli vsetci starsi Izraela, vzali leviti archua vyniesli archu, stan zhromazdenia a vsetko posvatne nacinie, ktore bolo v stane. Niesli to levitski knazi. Kral Salamun a cele zhromazdenie Izraelitov, ktore sa k nemu pred archou zislo, obetovali tolko oviec a hovadzieho dobytka, ze ich pre mnozstvo nebolo mozno spocitat alebo odhadnut. A knazi priniesli Panovu archu zmluvy na jej miesto, do pribytku chramu, do velsvatyne, pod kridla cherubov. Cherubini totiz rozprestierali kridla nad miestom, kde bola archa, takze cherubini zakryvali zhora archu a jej zrde. Zrde boli take dlhe, ze ich konce bolo vidiet vycnievat z archy spred pribytku, zvonku ich vsak vidiet nebolo. Tam su po dnesny den. V arche boli len dve kamenne tabule, ktore tam dal Mojzis na Horebe, ked Pan uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich vychode z egyptskej krajiny. Ked knazi vysli zo svatyne - lebo sa posvatili vsetci knazi, ktori tam boli, bez ohladu na oddiely -,leviti spevaci, vsetci, ktori patrili Asafovi, Hemanovi a Idutunovi, ich synovia a ich bratia stali obleceni do platna s cimbalmi, harfami a citarami vychodne od oltara a s nimi asi stodvadsiati knazi trubili na trubach. Trubaci a spevaci boli taki jednotni, ze bolo pocut (len) jeden hlas chvaly a oslavy Pana. A ked sa vzniesol hlas trub, cimbalov a hudobnych nastrojov a ked oslavovali Pana: „Oslavujte Pana, lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo je vecne,“ Panov dom naplnil oblak,takze sa knazi pre oblak nemohli postavit do sluzby, lebo Bozi dom naplnila Panova slava. Vtedy Salamun povedal: „Pan povedal, ze bude byvat v oblaku. Ja som ti postavil dom za pribytok, miesto, kde mas byvat naveky. “Potom sa kral obratil a pozehnal cele zhromazdenie Izraela. Cele zhromazdenie Izraela stalo. Hovoril: „Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, ktory vlastnou rukou splnil slub, co dal vlastnymi ustami mojmu otcovi Davidovi, ked hovoril:»Odo dna, ked som vyviedol svoj lud z egyptskej krajiny, nevyvolil som si ani v jednom z kmenov Izraela miesto, aby mi tam postavili chram, aby tam prebyvalo moje meno. A nevyvolil som si nikoho, aby bol kniezatom nad mojim ludom, Izraelom. Ale vyvolil som si Jeruzalem, aby tam prebyvalo moje meno, a vyvolil som si Davida, aby bol nad mojim ludom, Izraelom. «Moj otec David zamyslal postavit dom menu Pana, Izraelovho Boha. Ale Pan povedal mojmu otcovi Davidovi: »Ked si zamyslal postavit mojmu menu chram, tvoj umysel bol dobry. Lenze nie ty postavis chram, ale tvoj syn, ktory vyjde z tvojich bedier; on postavi mojmu menu chram. «A Pan splnil svoj slub, ktory dal. Nastupil som na miesto svojho otca Davida, zaujal som tron Izraela, ako Pan povedal, a postavil som chram menu Pana, Izraelovho Boha. A tam som ulozil archu, v ktorej je Panova zmluva, co uzavrel so synmi Izraela. “Potom si stal v pritomnosti celeho zastupu Izraelitov pred Panov oltar a rozprestrel dlane. Salamun dal totiz urobit kovovy stupen a umiestil ho naprostred dvora. Bol pat laktov dlhy, pat laktov siroky a tri lakte vysoky. Vystupil nan, klakol si pred celym zhromazdenim Izraelitov na kolena, rozprestrel dlane k nebua hovoril: „Pane, Boze Izraela, niet tebe podobneho Boha ani na nebi, ani na zemi; ty zachovavas zmluvu a priazen k svojim sluhom, ktori celym svojim srdcom kracaju pred tebou. Ty si svojmu sluhovi, mojmu otcovi Davidovi, splnil slub, ktory si mu dal. Co si mu svojimi ustami povedal, svojimi rukami si mu splnil, ako dokazuje dnesny den. Teraz teda, Pane, Boze Izraela, spln svojmu sluhovi, mojmu otcovi Davidovi, co si mu slubil, ked si povedal: »Nikdy ti nebude chybat predo mnou muz, ktory zasadne na tron Izraela, ak si budu tvoji synovia davat pozor na svoju cestu a kracat podla mojho zakona tak, ako si kracal ty predo mnou!«A teraz, Pane, Boze Izraela, nech sa uskutocnia tvoje sluby, ktore si dal svojmu sluhovi Davidovi!Ci naozaj bude Boh byvat s clovekom na zemi? Ved nebesa a nebesa nebies ta nemozu obsiahnut, o kolko menej potom tento dom, ktory som postavil. Ale obrat sa k modlitbe svojho sluhu a k jeho prosbe, Pane, moj Boze, a vyslys volanie a modlitbu, ktoru ti tvoj sluha predklada:Aby tvoje oci vo dne i v noci boli otvorene nad tymto domom, nad miestom, o ktorom si povedal, ze tam polozis svoje meno. Aby si vypocul modlitbu, ktoru sa tvoj sluha bude modlit na tomto mieste!Aby si vypocul prosbu svojho sluhu a svojho ludu, Izraela, ktoru sa bude modlit na tomto mieste. Ty ho pocujes z miesta, kde byvas, z neba, a ked pocujes, aj odpustis. Ked sa niekto previni proti svojmu bliznemu a vynesu proti nemu kliatbu, aby ho donutili k prisahe, a pride prisahat pred oltar v tomto chrame,ty, Pane, vypocuj z neba, zasiahni a rozsud medzi svojimi sluhami: vinnikovi odplat a jeho ciny mu uval na hlavu, nevinneho vsak oslobod a naloz s nim podla jeho spravodlivosti!Ked nepriatel porazi tvoj lud, Izrael, pretoze sa previnil proti tebe, ale on sa obrati, bude vzdavat chvalu tvojmu menu, bude sa k tebe modlit a prosit teba v tomto dome,ty vypocuj z neba a odpust vinu svojmu ludu, Izraelu, a prived ho spat do krajiny, ktoru si dal jemu a jeho otcom. Ked bude nebo zavrete a nebude dazda, pretoze sa previnili proti tebe, ale budu sa modlit na tomto mieste, budu vzdavat chvalu tvojmu menu a odvratia sa od svojho hriechu, lebo ich tresces,ty vypocuj z neba, odpust vinu svojim sluhom a svojmu ludu, Izraelu, nauc ich dobrej ceste, ktorou maju ist, a daj dazda svojej krajine, ktoru si dal za dedicstvo svojmu ludu. Ak bude v krajine hlad, ak bude mor, ak bude upal, snet, kobylky a hmyz; ked bude jeho nepriatel v krajine dorazat na jeho brany alebo akakolvek rana a choroba,kazdu modlitbu a kazdu prosbu, ktoru prednesie ktokolvek z celeho tvojho ludu, Izraela - ved kazdy pozna svoju ranu a svoju bolest -, a vystrie dlane k tomuto domu,ty vypocuj z neba, z miesta, kde byvas, odpust a daj kazdemu podla jeho cesty, ved poznas jeho srdce. Lebo len ty poznas srdcia synov cloveka!Aby sa ta bali a po tvojich cestach kracali cely cas, co budu zit v krajine, ktoru si dal ich otcom. Ale aj cudzinca, ktory nie je z tvojho naroda, Izraela, ale pride z dalekej krajiny kvoli tvojmu velkemu menu, tvojej mocnej ruke a tvojmu vystretemu ramenu, ak teda taki pridu a budu sa modlit v tomto dome,ty vyslys z neba, z miesta, kde byvas, a urob vsetko, o co bude cudzinec k tebe volat, aby poznali vsetky narody zeme tvoje meno, aby si ta ctili ako tvoj lud, Izrael, a aby sa dozvedeli, ze sa tento dom, ktory som postavil, vola podla tvojho mena. Ak vytiahne tvoj lud do boja proti svojim nepriatelom, nech ich posles ktorymkolvek smerom, ale budu sa k tebe modlit smerom k tomuto mestu, ktore si si vyvolil, a k domu, ktory som postavil tvojmu menu,ty vyslys z neba ich modlitbu a ich prosbu a vysluz im pravo!Ak sa prehresia proti tebe - ved niet cloveka, ktory by sa neprehresil - a budes sa na nich hnevat a vydas ich nepriatelovi a premozitelia ich odvedu do zajatia, do krajiny ci uz dalekej a ci blizkej,ale vstupia do seba v krajine, v ktorej budu zajati, obratia sa a v krajine svojho zajatia sa budu modlit k tebe a budu hovorit: »Zhresili sme, nepravo a zlocinne sme konali,«ak sa teda v krajine svojho zajatia, do ktorej ich odviedli, celym svojim srdcom a celou svojou dusou obratia k tebe a budu sa modlit smerom k svojej krajine, ktoru si dal ich otcom, k mestu, ktore si si vyvolil, a k domu, ktory som postavil tvojmu menu,ty z neba, z miesta, kde byvas vyslys ich modlitbu a ich prosbu a vysluz im pravo! A odpust svojmu ludu, cim sa proti tebe prehresil. Nech su teraz, moj Boze, tvoje oci otvorene a tvoje usi pozorne na modlitbu z tohto miesta!Teraz vsak, Pane, Boze, vstan a odpocin si, ty a archa tvojej vsemoci. Tvoji knazi, Pane, Boze, nech sa odeju do spasy a tvoji svati nech plesaju od stastia!Pane, Boze, neodmietaj tvar svojho pomazaneho! Spomen si na milosrdenstvo, ktore si prejavil svojmu sluzobnikovi Davidovi!“Ked Salamun dokoncil modlitbu, zostupil ohen z neba, stravil celopal a obety a dom naplnila Panova slava. Knazi nemohli vstupit do Panovho domu, lebo Panov dom naplnila Panova slava. Ked synovia Izraela videli, ze na dom zostupuje ohen a Panova slava, vsetci sa zohli tvarou k zemi, k podlahe, klanali sa a chvalili Pana: „Lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo trva naveky. “Pritom kral a vsetok lud prinasali pred Panom obety. Kral Salamun zabil na obetu dvadsatdvatisic kusov hovadzieho dobytka a stodvadsattisic oviec. Takto kral a vsetok lud zasvatili dom Bohu. Knazi stali vo svojej sluzbe a leviti s Panovymi hudobnymi nastrojmi, ktore dal zhotovit kral David na oslavu Pana: „Lebo jeho milosrdenstvo trva naveky,“ vyhravali Davidove chvaly; knazi trubili na trubach a vsetci Izraeliti stali. A Salamun posvatil aj stred nadvoria, ktore bolo pred Panovym domom, lebo tam obetoval celopaly a tuk pokojnych obiet, lebo kovovy oltar, ktory dal Salamun zhotovit, nemohol pojat celopaly, nekrvave obety a tuk. V tom istom case slavil Salamun sedem dni sviatky a s nim cely Izrael; velmi velke zhromazdenie od vchodu do Ematu az po Egyptsky potok. Na osmy den konali zhromazdenie, lebo posviacku oltara konali sedem dni a sviatok tiez trval sedem dni. Na dvadsiaty treti den siedmeho mesiaca prepustil domov lud, nateseny a rozveseleny pre dobro, ktore Pan preukazal Davidovi, Salamunovi a svojmu ludu, Izraelu. Ked Salamun dokoncil Panov dom a kralovsky dom a ked zdarne vykonal vsetko, co Salamun zamyslal urobit v Panovom dome a vo svojom dome,zjavil sa v noci Salamunovi Pan a povedal mu: „Vypocul som tvoju modlitbu a vyvolil som si toto miesto za obetny dom. Ak uzavriem nebesa, ze nebude dazda, alebo ak prikazem kobylkam, aby vyzrali zem, alebo poslem na svoj lud mor,a moj lud, ktory sa vola mojim menom, sa skloni a bude sa modlit, bude hladat moju tvar a odvrati sa od svojich zlych ciest, ja vypocujem z neba, odpustim ich vinu a ich zem uzdravim. Moje oci budu teda otvorene a moje usi pozorne na modlitbu z tohto miesta,lebo som si vyvolil a posvatil tento dom, aby tam bolo moje meno naveky a aby tam boli moje oci a moje srdce po vsetky dni. A ak ty budes kracat predo mnou, ako kracal tvoj otec David, ak urobis vsetko, co som ti prikazal, a zachovas moje predpisy a nariadenia,upevnim tron tvojho kralovstva, ako som sa zaviazal tvojmu otcovi Davidovi: »Nebude ti chybat muz, ktory by panoval v Izraeli. «Ale ak sa odvratite a opustite moje predpisy a prikazania, ktore som vam dal, a pojdete sluzit inym bohom a budete sa im klanat,vyzeniem vas z krajiny, ktoru som vam dal, a tento dom, ktory som zasvatil svojmu menu odvrhnem od svojej tvare a urobim ho prislovim na posmech vsetkym narodom. A tento dom, hoci bol vzneseny, bude hrozou pre kazdeho, kto popri nom prejde, a bude sa pytat: »Preco to urobil Pan tejto krajine a tomuto domu?«A odpovedia: »Preto, ze opustili Pana, Boha svojich otcov, ktory ich vyviedol z egyptskej krajiny, a chopili sa inych bohov, klanali sa im a sluzili im: preto priviedol na nich vsetko toto nestastie. «“Po dvadsiatich rokoch, pocas ktorych Salamun staval Panov dom a svoj dom,Salamun opevnil mesta, ktore dal Salamunovi Hiram, a osadil tam synov Izraela. Salamun tiahol aj do Emat-Soby a zmocnil sa jej. Opevnil Tadmor na pusti a vsetky mesta so skladistami, ktore postavil v Emate. Horny Bethoron a Dolny Bethoron opevnil na ohradene mesta s murmi, branami a zavorami. Dalej Balu a vsetky mesta so skladistami, ktore mal Salamun, mesta s vozatajstvom a mesta s jazdou a vsetko, co chcel Salamun postavit v Jeruzaleme, na Libanone a na celom uzemi svojho panstva. Vsetkych ludi, ktori este ostali z Hetejcov, Amorejcanov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktori nepatrili k synom Izraela,ich potomkov, ktori po nich ostali v krajine preto, ze ich synovia Izraela nevyhubili, zadelil Salamun na otrocke roboty az po dnesny den. Zo synov Izraela vsak Salamun neporobil otrokov na svoje roboty, lebo oni boli bojovnikmi, velitelmi jeho tridsiatok, velitelmi jeho vozov a jazdcov. Oni boli velitelmi dozorcov krala Salamuna, dvestopatdesiati, ktori dozerali na lud. Faraonovu dceru Salamun prestahoval z Davidovho mesta do domu, ktory jej postavil. Hovoril si totiz: „V dome izraelskeho krala Davida nebude byvat moja zena, lebo tieto (budovy) su posvatene, ved do nich vosla Panova archa. “Vtedy Salamun obetoval Panovi celopaly na oltari, ktory dal postavit pred predsienou,ako sa mali obetovat podla Mojzisovho prikazu, kazdy den, po sobotach, novmesiacoch a na sviatky, tri razy do roka, na sviatok Nekvasenych chlebov, na sviatok Tyzdnov a na sviatok Stankov. A podla predpisu svojho otca Davida zaviedol knazske triedy do ich sluzby a levitov do ich povinnosti, aby podla obradu kazdeho dna vzdavali chvalu a posluhovali pri knazoch; aj vratnikov k jednotlivym branam, lebo to bol prikaz Bozieho muza Davida. A neodchylili sa v nicom od kralovych prikazov, ktore dal o knazoch a levitoch, ani vo (veci) pokladnic. Tak bolo dokoncene cele Salamunovo dielo odo dna zalozenia Panovho domu az do jeho dostavenia. Panov chram bol hotovy. Vtedy siel Salamun do Asiongaberu a do Elatu na brehu mora v edomskej krajine. Hiram mu poslal po svojich sluhoch lode a tiez ludi, ktori sa vyznali na mori. Oni sli spolu so Salamunovymi sluhami do Ofiru, doviezli odtial styristopatdesiat hrivien zlata a odovzdali ho kralovi Salamunovi. Ked kralovna Saby pocula o Salamunovom chyre, prisla Salamuna skusat hadankami do Jeruzalema s velmi velkym sprievodom a tavami, ktore niesli vonavky, mnozstvo zlata a drahokamy. Prisla k Salamunovi a povedala mu vsetko, co mala na srdci. A Salamun jej dal odpoved na vsetky otazky; pred Salamunom nebolo nic take skryte, aby jej nebol odpovedal. Ked kralovna Saby videla Salamunovu mudrost a dom, ktory postavil,jedla na jeho stole, kresla jeho uradnikov, vysluhovanie jeho sluhov a ich satstvo, jeho casnikov a ich satstvo, jeho celopaly, ktore obetoval v Panovom dome, bola celkom bez sebaa povedala kralovi: „Pravdiva bola rec, ktoru som vo svojej krajine pocula o tebe a o tvojej mudrosti. Neverila som tym reciam, kym som neprisla a nepresvedcila som sa na vlastne oci. Veru mi nepovedali ani polovicu o tvojej velkej mudrosti; prevysujes chyr, ktory som pocula. Blazeni su tvoji ludia, blazeni tvoji sluhovia, ktori ustavicne stoja pred tebou a pocuvaju tvoju mudrost!Nech je zvelebeny Pan, tvoj Boh, ktory ma v tebe zalubu a posadil ta na svoj tron za krala pre Pana, tvojho Boha! Pretoze tvoj Boh ma rad Izrael a chce ho na vecnost upevnit, ustanovil ta nad nim za krala, aby si vysluhoval pravo a spravodlivost. “Potom dala kralovi stodvadsat hrivien zlata, velke mnozstvo vonaviek a drahokamy. Nikdy nebolo takych vonaviek, ako boli tie, co dala kralovna Saby kralovi Salamunovi. Ale aj Hiramovi sluhovia a Salamunovi sluhovia, ktori priviezli zlato z Ofiru, dopravili ebenove drevo a drahokamy. Z ebenoveho dreva dal kral urobit schody v Panovom dome a v kralovskom dome, dalej citary a harfy pre spevakov; v judskej krajine predtym nebolo takych vidiet. A kral Salamun dal kralovnej zo Saby vsetko, co chcela a ziadala si; viac, ako sama doniesla kralovi. Potom sa vybrala a isla so svojim sluzobnictvom do svojej krajiny. Vaha zlata, ktore doslo Salamunovi za jeden rok, bola seststosestdesiatsest hrivien zlataokrem toho, co donasali obchodnici a kupci a tiez krali Arabie a spravcovia krajiny, ktori donasali Salamunovi zlato a striebro. Kral Salamun dal zhotovit dvesto stitov z rydzeho zlata; seststo (seklov) zlata upotrebil na jeden stit. Dalej tristo pavez z rydzeho zlata; tristo (seklov) zlata upotrebil na jednu pavezu. Kral ich ulozil v Libanonskom lesnom dome. Potom dal kral urobit velky tron zo slonoviny a obtiahol ho cistym zlatom. Tron mal sest stupnov, aj podnozie mal tron zlate; pri sedadle z oboch stran boli operadla a pri operadlach stali dva levy. Dvanast levov vsak stalo na siestich stupnoch z jednej i druhej strany. Taky nezhotovili pre nijake kralovstvo. Kazda nadoba na pitie u krala Salamuna bola zo zlata a vsetky nadoby Libanonskeho lesneho domu boli z rydzeho zlata. Striebra si v Salamunovych casoch vobec nevazili. Lebo kral mal lode, ktore s Hiramovym muzstvom chodili do Tarsisu. Raz za tri roky prichadzali tarsisske lode a dovazali zlato, striebro, slonovinu, opice a pavy. Kral Salamun bol teda vacsi ako vsetci krali zeme i bohatstvom, i mudrostou. Vsetci krali si ziadali vidiet Salamunovu tvar, aby poculi jeho mudrost, ktoru mu Boh vlozil do srdca. Pritom kazdy doniesol rok po rok svoj dar; strieborne a zlate nadoby, satstvo, zbrane, vonavky, kone a mulice. Salamun mal styritisic konskych jasiel, dalej vozy a dvanasttisic jazdcov. Umiestil ich po vozatajskych mestach a pri kralovi v Jeruzaleme. Bol vladcom nad vsetkymi kralmi od Rieky az po krajinu Filistincov a az po hranice Egypta. A kral nahromadil do Jeruzalema tolko striebra ako skal a take mnozstvo cedrov, akoby to boli sykomory z Niziny. Kone obstaravali Salamunovi z Egypta a zo vsetkych krajin. Ostatok Salamunovych dejin, prvsich i neskorsich, je napisany v Dejinach proroka Natana, v Proroctve Silana Ahiasa a vo Videni vidca Jedu proti Nabatovmu synovi Jeroboamovi. Salamun kraloval v Jeruzaleme nad celym Izraelom styridsat rokov. Potom sa Salamun ulozil k svojim otcom a pochovali ho v meste jeho otca Davida. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Roboam. Roboam prisiel do Sichemu, lebo do Sichemu prisiel cely Izrael, aby ho ustanovil za krala. Ked to pocul Nabatov syn Jeroboam - bol totiz v Egypte, kam usiel pred kralom Salamunom -, vratil sa Jeroboam z Egypta. Dali ho zavolat poslami. Jeroboam a cely Izrael isiel a hovoril Roboamovi:„Tvoj otec polozil na nas tazke jarmo. Ulahci nam teraz ty tvrdu sluzbu tvojho otca a jeho tazke jarmo, ktore na nas polozil, a budeme ti poddani. “On im povedal: „O tri dni sa vratte ku mne!“ Lud teda odisiel. Kral Roboam sa radil starsich, ktori boli v sluzbach jeho otca Salamuna, kym zil, a pytal sa: „Aku odpoved mi radite dat tomuto ludu?“Povedali mu: „Ak budes na tento lud dobry, ak si ho ziskas a budes s nim hovorit priatelsky, bude ti poddany po vsetky dni. “Ale on odmietol radu, ktoru mu dali starsi, a radil sa s mladikmi, ktori vyrastli s nim a boli v jeho sluzbach. Opytal sa ich: „Co mi radite vy? Aku odpoved mame dat tomuto ludu, ktory mi hovori: »Ulahci nam jarmo, ktore na nas polozil tvoj otec!«?“Mladici, ktori vyrastli s nim, mu odpovedali: „Toto povedz ludu, ktory ti vravel: »Tvoj otec nam jarmo zatazil, ty nam ho odlahci!« Toto im povedz: Moj malicek je hrubsi ako pas mojho otca!Ano, moj otec na vas navalil tazke jarmo, ale ja k vasmu jarmu pridam; moj otec vas slahal bicmi, ja vas vsak budem slahat sturmi!“Ked na treti den prisiel (Jeroboam a) vsetok lud k Roboamovi, ako im povedal kral: „Vratte sa ku mne na treti den!“,kral im dal tvrdu odpoved, kral Roboam odmietol radu starsicha podla rady mladikov im hovoril: „Moj otec vam jarmo zatazil, ale ja k vasmu jarmu pridam, moj otec vas slahal bicmi, ja vas budem slahat sturmi. “Kral teda neposluchol lud, lebo to Boh tak riadil, aby Pan splnil svoj slub, ktory dal Nabatovmu synovi Jeroboamovi prostrednictvom Silana Ahiasa. Ked cely Izrael videl, ze kral nepocuva nan, odpovedal lud kralovi: „Aky podiel mame na Davidovi? Nemame dedicstvo v Izaiho synovi. Kazdy domov, Izraeliti! Teraz si hlad na svoj dom, David!“ A vsetci Izraeliti odisli domov. Ale nad Izraelitmi, ktori byvali v judskych mestach, vladol Roboam. Kral Roboam poslal Adurama, ktory stal nad robotami, ale Izraeliti ho na smrt ukamenovali a kral Roboam horko-tazko vysadol na voz a usiel do Jeruzalema. Tak Izrael odpadol od Davidovho domu az do dnesneho dna. Ked Roboam prisiel do Jeruzalema, zhromazdil Judov a Benjaminov dom, stoosemdesiattisic vybranych bojovnikov, aby sa dali do boja s Izraelom a vratili kralovstvo Roboamovi. Vtedy vsak Pan oslovil Bozieho muza Semeiasa:„Povedz judskemu kralovi, Salamunovmu synovi Roboamovi, a vsetkym Izraelitom z Judu a Benjamina:Toto hovori Pan: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom! Vratte sa kazdy domov, lebo tato vec pochadza odo mna!“ Ked poculi Panovu rec, vratili sa a nesli proti Jeroboamovi. Roboam sa usadil v Jeruzaleme a judske mesta vybudoval na pevnosti. Vybudoval Betlehem, Etam, Tekuu,Betsur, Socho, Odolam,Get, Maresu, Zif,Adoram, Lachis, Azeku,Sarau, Ajalon a Hebron na opevnene mesta na uzemi Judu a Benjamina. Pevnosti zosilnil, dal do nich velitelov a zasoby, potraviny, olej a vinoa do kazdeho mesta stity a kopije. Urobil ich teda velmi silnymi. - Jemu patril Juda a Benjamin. Knazi a leviti, ktori boli v celom Izraeli, z kazdeho svojho uzemia sa pripojili k nemu. Leviti opustili svoje pastviska a svoje majetky a isli do Judska a Jeruzalema, lebo ich Jeroboam a jeho synovia zavrhli a nemohli konat knazsku sluzbu Panovi. Sam si ustanovil knazov pre vysiny, pre capy a telce, ktore porobil. Za nimi sli zo vsetkych knazov Izraela ti, co s oddanym srdcom hladali Pana, Izraelovho Boha; prichadzali do Jeruzalema obetovat Panovi, Bohu svojich otcov. Tak upevnili judske kralovstvo a na tri roky posilnili Salamunovho syna Roboama, lebo tri roky kracali po Davidovej a Salamunovej ceste. Roboam si vzal za manzelku Mahalatu, dceru Jerimota, syna Davida a Abihaily, dcery Izaiho syna Eliaba. Ona mu porodila synov: Jehusa, Somoriasa a Zoma. Po nej si vzal Absalomovu dceru Maachu, ktora mu porodila Abiasa, Etaiho, Zizu a Salomita. Roboam miloval Absalomovu dceru Maachu viac ako vsetky svoje zeny - lebo si vzal osemnast zien a sestdesiat vedlajsich zien a narodilo sa mu dvadsatosem synov a sestdesiat dcer -,preto Roboam ustanovil za hlavu Abiasa, syna Maachy, za knieza nad vsetkymi jeho bratmi, lebo ho zamyslal urobit kralom. A vsetkych svojich synov prelozil do rozlicnych krajov Judu a Benjamina, do rozlicnych opevnenych miest, dal im hojne zaopatrenie a nabral im mnozstvo zien. Len co vsak Roboam upevnil kralovstvo, len co sa stalo mocnym, opustil Panov zakon a cely Izrael s nim. V piatom roku krala Roboama pritiahol do Jeruzalema egyptsky kral Sesak - lebo sa spreneverili Panovi -s tisicdvesto vozmi a sestdesiattisic jazdcami. Vojsko - Libyjci, Sukijiti a Etiopci -, ktore s nim prislo z Egypta, nemalo poctu. Dobyl opevnene mesta, ktore boli v Judsku, a prisiel az k Jeruzalemu. Vtedy prisiel prorok Semeias k Roboamovi a kniezatam Judu, ktore sa pred Sesakom stiahli do Jeruzalema, a povedal im: „Toto hovori Pan: Vy ste zanechali mna, preto aj ja zanecham vas v Sesakovej ruke. “Kniezata Izraela a kral sa pokorili a vraveli: „Spravodlivy je Pan!“Ked Pan videl, ze sa pokorili, Pan oslovil Semeiasa: „Pokorili sa, nevyhubim ich, ale coskoro im dam uniknut a moj hnev sa nevyleje na Jeruzalem prostrednictvom Sesaka. Ale budu mu sluhami, aby spoznali rozdiel medzi mojou sluzbou a sluzbou kralovstvam krajin. “Egyptsky kral Sesak teda tiahol proti Jeruzalemu a zobral poklady Panovho domu aj kralovskeho domu; zobral vsetko. Zobral aj zlate stity, ktore dal zhotovit Salamun. Kral Roboam dal namiesto nich urobit stity kovove a dal ich do ochrany velitelom stitonosov, ktori strazili vchod do kralovskeho domu. A kedykolvek isiel kral do chramu, isli aj stitonosi a niesli ich, potom ich zase dali spat do straznice stitonosov. Pretoze sa pokoril, odvratil sa od neho Panov hnev a nenechal ho uplne zahubit; ved aj v Judsku bolo vselico dobre. Roboam sa teda upevnil v Jeruzaleme a kraloval. Lebo Roboam mal styridsatjeden rokov, ked zacal kralovat, a kraloval sedemnast rokov v Jeruzaleme, v meste, ktore si Pan vyvolil zo vsetkych izraelskych kmenov, aby tam polozil svoje meno. Meno jeho matky bolo Nama, Amoncanka. Pachal zlo, lebo sa nestaral o to, aby hladal Pana. Roboamove dejiny, prvsie i neskorsie, su napisane v Pribehoch proroka Semeiasa a vidca Jedu; rodokmen aj vojny, ktore boli medzi Roboamom a Jeroboamom po vsetky dni. Potom sa Roboam ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Abias. V osemnastom roku krala Jeroboama sa Abias stal kralom nad Judom. Tri roky kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Michaja, dcera Uriela z Gabay. Medzi Abiasom a Jeroboamom bola vojna. Abias zacal vojnu so styristotisicovou armadou hrdinskych bojovnikov, vyberanych chlapov, Jeroboam vsak viedol proti nemu do boja osemstotisic vyberanych muzov, udatnych hrdinov. Abias sa postavil na vrchu Semeron, ktory bol v Efraimskom pohori, a hovoril: „Cujte ma, Jeroboam a cely Izrael:Vy neviete, ze Pan, Boh Izraela, dal naveky kralovstvo nad Izraelom Davidovi; jemu a jeho synom zmluvou soli?!Ale Nabatov syn Jeroboam, sluha Davidovho syna Salamuna, povstal a vzburil sa proti svojmu panovi. Zoskupili sa okolo neho daromni ludia, nanichodnici a prevladli Salamunovho syna Roboama, lebo Roboam bol mlady a malomyselny a nevladal ich zdolat. A teraz sa nazdavate, ze premozete Panovo kralovstvo, (ktore je) v rukach Davidovych synov, lebo vas je velke mnozstvo a mate zlate telce, ktore vam Jeroboam spravil za bohov. Vyhnali ste Panovych knazov, Aronovych synov a levitov, a narobili ste si knazov ako narody krajin. Kazdy, kto pride s byckom, teliatkom a siedmimi baranmi, aby si naplnil ruky, stava sa knazom nebohov. Nasim Bohom je vsak Pan, my sme ho neopustili. Knazi vsak, ktori sluzia Panovi, su Aronovi synovia a leviti su v sluzbea palia Panovi kazde rano a kazdy vecer celopaly i vonavy tymian, predkladaju chleby na cistom stole, mame zlaty svietnik s jeho lampami, aby horeli kazdy vecer. Lebo my zachovavame Panove obrady, ale vy ste ho opustili. Nam je teda v cele Boh, jeho knazi a zvucne truby, ktore budu zniet proti vam. Synovia Izraela, nebojujte proti Panovi, Bohu svojich otcov, lebo nebudete mat uspech!“Jeroboam vsak poslal obchvatny oddiel, aby sa im dostal za chrbat. Oni boli pred Judovcami, ale obchvatny oddiel im bol za chrbtom. Ked sa Judovci obzreli, videli, ze musia bojovat aj spredu, aj odzadu, preto volali k Panovi a knazi trubili na truby. Judske muzstvo zacalo kricat a ked judske muzstvo kricalo, Boh porazil Jeroboama a cely Izrael pred Abiasom a Judom. Izraeliti utekali pred Judovcami a Boh im ich vydal do ruky. Abias a jeho lud im zapricinil velku porazku, takze z Izraela padlo prebodnutych patstotisic vybranych muzov. Takto boli v tom case pokoreni synovia Izraela, synovia Judu vsak zosilneli, lebo sa opierali o Pana, Boha svojich otcov. Abias prenasledoval Jeroboama a odnal mu mesta: Betel a jeho osady, Jesanu a jej osady a Efron a jeho osady. Za Abiasovych dni sa uz Jeroboam nevzchopil. Pan ho ranil, ze zomrel. Ale Abias zmocnel. Vzal si strnast zien a narodilo sa mu dvadsatdva synov a sestnast dcer. Ostatok Abiasovych dejin, jeho cesty a jeho slova su napisane v Dejinach proroka Ada. Potom sa Abias ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Asa. Za jeho dni mala krajina desat rokov pokoj. Asa robil, co bolo dobre a spravodlive v ociach Pana, jeho Boha. Odstranil cudzie oltare a vysiny, polamal pomniky a povytinal asery. Judovi prikazal, aby vyhladaval Pana, Boha svojich otcov, a plnil zakon a prikazania. Odstranil zo vsetkych judskych miest vysiny a chamany. Kym bol on, kralovstvo malo pokoj. V Judsku postavil opevnene mesta, lebo krajina bola v pokoji a v tych rokoch sa proti nemu nestrhla nijaka vojna, lebo Pan mu doprial pokoj. Povedal Judovi: „Stavajme tieto mesta a ohradme ich murom, vezami, branami a zavorami! Krajina je este pred nami, lebo sme hladali Pana, svojho Boha. Hladali sme a doprial nam pokoj zo vsetkych stran. “ Stavali teda s uspechom. V Asovom vojsku bolo z Judu tristotisic stitonosov a kopijnikov a z Benjamina dvestoosemdesiattisic stitonosov a strelcov z luku. To vsetko boli udatni bojovnici. Vytiahol proti nim Etiopcan Zara s milionovou armadou a tristo vozmi a dosiel az k Marese. Asa mu isiel naproti a zviedli boj v udoli Safata pri Marese. Asa vzyval Pana, svojho Boha, a hovoril: „Pane, okrem teba niet nikoho, ked treba bezmocnemu pomahat proti pocetnemu. Pomoz nam, Pane, nas Boze, lebo na teba sa opierame a v tvojom mene ideme proti tomuto mnozstvu. Pane, nas Boze, nech nie je clovek mocnejsi ako ty!“A Pan porazil Etiopcanov pred Asom a pred Judom, takze Etiopcania usli. Asa a vojsko, ktore bolo s nim, prenasledovalo ich az po Gerar. Z Etiopcanov padli tolki, ze sotva bolo u nich ziveho, lebo Pan a jeho vojsko ich zlomili. Nabrali vela koristia porazili vsetky mesta na okoli Geraru, lebo sa ich zmocnil strach pred Panom. Vsetky tie mesta vyplienili, lebo v nich bolo vela koristi. Zborili aj stany pri dobytku, zajali mnozstvo oviec a tiav a vratili sa do Jeruzalema. Na Odedovho syna Azariasa zostupil vtedy Bozi duch. I vysiel pred Asu a povedal mu: „Cujte ma, Asa a vsetci Judovci i Benjaminci! Pan je s vami, kym ste vy s nim, a ak ho hladate, da sa vam najst. Ale ak ho opustite, opusti vas. Izrael mal vela dni bez praveho Boha, bez knaza-ucitela a bez zakona. Ked vsak bol v uzkosti, vratil sa k Panovi, Izraelovmu Bohu. Hladali ho a dal sa im najst. V takych casoch nema pokoj ani kto odchadza, ani kto prichadza, lebo strach vladne nad vsetkymi obyvatelmi krajin. Narod doraza na narod a mesto na mesto, lebo Pan ich matie vselijakymi uzkostami. Ale vy sa vzmuzte a nech vam neklesaju ruky, lebo pride odmena za vasu pracu!“Ked Asa pocul tieto slova a proroctvo proroka (Azariasa, syna) Odedovho, vzchopil sa a odstranil hnusoty z celeho uzemia Judu a Benjamina a z miest, ktore zaujal na Efraimskom pohori, a obnovil Panov oltar, ktory bol pred Panovou predsienou. I zhromazdil vsetkych Judovcov a Benjaminovcov, ako aj pristahovalcov z Efraima, Manassesa a Simeona, lebo z Izraela mnohi prisli k nemu, ked videli, ze Pan, jeho Boh, je s nim. V tretom mesiaci patnasteho roku Asovho kralovania sa zhromazdili do Jeruzalemaa v ten den obetovali Panovi z koristi, ktoru priniesli, sedemsto kusov hovadzieho dobytka a sedemtisic oviec. A zaviazali sa zmluvou, ze budu celym svojim srdcom a celou svojou dusou hladat Pana, Boha svojich otcov. Kazdy, kto nebude hladat Pana, Izraelovho Boha, musi zomriet, ci maly alebo velky, ci muz alebo zena. A zaprisahali sa Panovi velkym hlasom a jasotom za (zvukov) trub a polnic. Cele Judsko sa tesilo prisahe, lebo prisahali celym svojim srdcom. Hladali ho celou svojou volou, preto sa im Pan dal najst a doprial im pokoj zo vsetkych stran. Kral Asa odstranil aj matku Maachu z postavenia knaznej, lebo dala Asere urobit necudny pomnik. Asa zrutil jej ohavnu modlu, rozdrvil ju a spalil v udoli Cedron. Ale vysiny nezmizli z Izraela. Asovo srdce vsak bolo dokonale po vsetky jeho dni. Dal tiez doniest do Bozieho domu dary, ktore zasvatil jeho otec, a dary, ktore zasvatil on sam: striebro, zlato a nadoby. Vojna nebola az do tridsiateho piateho roku Asovho kralovania. V tridsiatom siestom roku Asovho kralovania pritiahol izraelsky kral Basa proti Judsku a opevnil Ramu, aby judskemu kralovi Asovi zabranil vychod a pristup. Nato vzal Asa striebro a zlato z pokladnice Panovho domu a z pokladnice kralovskeho domu a poslal Benhadadovi, kralovi Aramu, ktory byval v Damasku, odkaz:„Nech je zmluva medzi mnou a tebou, medzi mojim otcom a tvojim otcom. Hla, posielam ti striebro a zlato. Zrus teda zmluvu, ktoru mas s izraelskym kralom Basom, aby odtiahol odo mna. “Benhadad suhlasil s kralom Asom, poslal svojich vojenskych velitelov proti mestam Izraela a porazili Ahion, Dan, Abelmaim a vsetky skladistia miest Neftaliho. Ked sa to dopocul Basa, prestal opevnovat Ramu, prerusil svoju pracu. Kral Asa vzal vsetkych Judovcov a odniesli z Ramy kamene a drevo, ktorymi Basa opevnoval, a opevnil nimi Gabau a Masfu. V tom case prisiel k judskemu kralovi Asovi videc Hanani a povedal mu: „Pretoze si sa spoliehal na aramejskeho krala a nespoliehal si sa na Pana, svojho Boha, uniklo ti z ruky vojsko aramejskeho krala. Neboli Etiopcania a Libyjci pocetnym vojskom s velkym mnozstvom vozov a jazdcov? Ale ze si sa spoliehal na Pana, vydal ti ich do ruk. Lebo Panove oci pozeraju po celej zemi, aby posilnili tych, co su mu zo srdca oddani. V tejto veci si konal nemudro, lebo odteraz budes mat vojny. “Asa sa nahneval na vidca a dal ho do vazenia, velmi sa preto nahneval, a v tom case dal Asa zbit aj niektorych z ludu. Asove dejiny, prvsie i neskorsie, su napisane v Knihe kralov Judu a Izraela. V tridsiatom deviatom roku svojho kralovania Asa ochorel na nohy. Jeho choroba bola velmi tazka, ale ani vo svojej chorobe nevyhladaval Pana, ale lekarov. Potom sa Asa ulozil k svojim otcom a zomrel v styridsiatom prvom roku svojho kralovania. Pochovali ho v jeho hrobe, ktory si vykopal v Davidovom meste. Polozili ho na lozko, ktore bolo plne vonaviek a rozlicnych, mastickarmi zhotovenych masti a zapalili mu velky ohen. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Jozafat. Ten sa ukazal silny proti Izraelu. Do vsetkych opevnenych miest Judska dal vojsko a zriadil posadky v judskej krajine a v efraimskych mestach, ktore dobyl jeho otec Asa. Pan bol s Jozafatom, lebo kracal po prvych cestach svojho otca Davida a nevyhladaval balov,ale vyhladaval Boha svojho otca a kracal podla jeho prikazov, a nie podla toho, co robil Izrael. Preto Pan upevnil kralovstvo v jeho ruke a cele Judsko davalo Jozafatovi dary, takze mal mnozstvo bohatstva a slavy. A ked na Panovych cestach vzrastla jeho smelost, odstranil z Judska este aj vysiny a asery. V tretom roku svojho kralovania poslal svoje kniezata Benhaila, Obdiasa, Zachariasa, Natanaela a Micheasa, aby vyucovali v judskych mestach,s nimi levitov: Semeiasa, Nataniasa, Zabadiasa, Asaela, Semiramota, Jonatana, Adoniasa, Tobiasa a Tobadoniasa, levitov, a s nimi knazov Elisamu a Jorama. Vyucovali v Judsku; mali so sebou knihu Panovho Zakona. Obisli vsetky judske mesta a vyucovali lud. Preto zavladol strach pred Panom vo vsetkych kralovstvach krajin, ktore boli okolo Judska, a nepustali sa s Jozafatom do vojny. Aj od Filistincov donasali Jozafatovi dary a striebro ako poplatok. Aj Arabi mu donasali dobytok: sedemtisicsedemsto baranov a sedemtisicsedemsto capov. Takto Jozafat ustavicne rastol do vysky. Postavil v Judsku hrady a mesta pre zasoby. V judskych mestach previedol mnoho prac a v Jeruzaleme mal bojovnikov, udatnych hrdinov. A toto je ich pocet podla domovskych rodov: Z Judska velitelia tisicok: knieza Ednas a s nim tristotisic udatnych bojovnikov. Poruke mu bol knieza Johanan a s nim dvestoosemdesiattisic. Po jeho ruke bol Zechriho syn Amasias, ktory sa zasvatil Panovi, a s nim dvestotisic udatnych bojovnikov. Z Benjamina udatny bojovnik Eliada a s nim dvestotisic ozbrojenych lukom a stitom. Poruke mu bol Jozabad a s nim stoosemdesiattisic vystrojenych do boja. Oni boli kralovi k sluzbam okrem tych, ktorych kral umiestnil v opevnenych mestach po celom Judsku. Jozafat mal teda mnozstvo bohatstva a slavy. I dal sa do pribuzenstva s Achabom. Po rokoch isiel k Achabovi dolu do Samarie. Achab dal pren a pre lud, ktory bol s nim, zabit mnozstvo oviec a hoviad a nahovoril ho na vypravu proti Ramotu v Galaade. Izraelsky kral Achab sa spytal judskeho krala Jozafata: „Pojdes so mnou do Ramotu v Galaade?“ Odpovedal mu: „Som ako ty a moj lud je ako tvoj lud; vo vojne budem s tebou. “Potom Jozafat povedal izraelskemu kralovi: „Vyziadaj si dnes, prosim, Panovo slovo!“Nato kral Izraela zhromazdil prorokov, styristo muzov, a spytal sa ich: „Mame ist do vojny proti Ramotu v Galaade, alebo to nechat?“ Odpovedali: „Tiahni, Boh ho da do ruky krala. “Ale Jozafat sa spytal: „Nie je tu este nejaky Panov prorok, aby sme sa ho mohli spytat?“Izraelsky kral odpovedal Jozafatovi: „Je este jeden clovek, prostrednictvom ktoreho sa mozeme dopytovat Pana, lenze ja ho nenavidim, lebo mi neprorokuje dobro, ale vzdy len nestastie. Je to Jemlov syn Micheas. “ Jozafat povedal: „Nech kral nehovori tak!“Nato izraelsky kral zavolal jedneho komornika a povedal: „Prived rychlo Micheasa, Jemlovho syna!“Izraelsky kral a judsky kral Jozafat sedeli obleceni do rucha kazdy na svojom trone; sedeli na priestranstve pri vchode do brany Samarie a vsetci proroci prorokovali pred nimi. Kanaanov syn Sedekias si urobil zelezne rohy a vravel: „Toto hovori Pan: Tymto dokoles Aramejcanov do zaniku. “A vsetci proroci prorokovali podobne: „Tiahni proti Ramotu v Galaade, budes mat uspech a Pan ho vyda do ruky krala. “Posol, ktory siel zavolat Micheasa, hovoril mu: „Hla, slova prorokov su jednotne a priaznive kralovi! Nech je aj tvoja rec ako rec hociktoreho z nich, predpovedaj stastie!“Ale Micheas odpovedal: „Ako zije Pan, budem hovorit to, co mi povie Pan. “Ked prisiel ku kralovi, kral sa ho pytal: „Micheas, mame ist do boja proti Ramotu v Galaade, alebo to mam nechat?“ Odpovedal: „Tiahnite, budete mat uspech a dostanu sa do vasej ruky!“Ale kral mu vravel: „Kolko raz ta mam zaprisahat, aby si mi v Panovom mene hovoril iba pravdu?“Odpovedal: „Videl som cely Izrael roztrateny po vrchoch ako ovce, ktore nemaju pastiera. Vtedy Pan povedal: »Tito nemaju pana; nech sa kazdy vrati v pokoji domov!«“Tu izraelsky kral povedal Jozafatovi: „Nevravel som ti, ze mi neprorokuje dobro, len nestastie!?“A tamten pokracoval: „Nuz pocujte slovo Panovo! Videl som Pana sediet na trone a cele nebeske vojsko stat po jeho pravej i lavej strane. A Pan povedal: »Kto chce podviest izraelskeho krala Achaba, aby siel a padol pri Ramote v Galaade?« Nato hovoril jeden tak, druhy onak. Vtedy vysiel akysi duch, zastal pred Panom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pan sa ho spytal: »Ako?«Odpovedal: »Vyjdem a budem lzivym duchom v ustach vsetkych jeho prorokov. « On povedal: »Oklames ho, aj to dokazes! Chod a urob tak!«Pan teda vlozil do ust tychto tvojich prorokov lziveho ducha, lebo Pan vyslovil proti tebe nestastie. “V tom pristupil syn Kanaana, Sedekias, udrel Micheasa po lici a povedal: „Ktorouze cestou odisiel Panov duch odo mna, aby hovoril s tebou?“Ale Micheas odpovedal: „To uvidis v ten den, ked budes chodit z izby do izby, aby si sa schoval. “Kral Izraela povedal: „Chytte Micheasa a zavedte ho k mestanostovi Amonovi a kralovicovi Joasovia povedzte: Takto hovori kral: Tohto dajte do vaznice a biedne ho zivte chlebom a vodou, kym sa stastne nevratim!“Micheas vsak odvetil: „Ak sa naozaj stastne vratis, nehovoril cezo mna Pan. “ (A povedal: „Cujte to, vsetci ludia!“)Kral Izraela a judsky kral Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaade. Izraelsky kral povedal Jozafatovi, ze sa preoblecie, az pojde do boja: „Ty sa vsak oblec do svojho rucha!“ A tak sa izraelsky kral preobliekol a tak isli do boja. Aramejsky kral vsak prikazal svojim velitelom vozov: „Nebojujte ani s malym, ani s velkym, ale iba so samym kralom Izraela!“Ked potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: „To je iste kral Izraela!“ Obratili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykrikol a Pan mu pomohol, Boh ich odviedol od neho. A ked velitelia vozov videli, ze to nie je izraelsky kral, obratili sa prec od neho. Ale akysi muz nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelskeho krala medzi spony panciera. On povedal svojmu kocisovi: „Obrat a vyvez ma z bojista, som raneny!“Nakolko sa vsak bitka v ten den stupnovala, ostal kral Izraela stat vo voze proti Aramejcanom az do vecera. Zomrel, ked zapadalo slnko. Judsky kral Jozafat sa vsak stastne vratil domov do Jeruzalema. Vysiel mu v ustrety videc Jehu, Hananiho syn, a povedal kralovi Jozafatovi: „Ruhacom treba pomahat? Milujes tych, ktori nenavidia Pana? Preto si si zasluzil Panov hnev. Zistili sa vsak u teba aj dobre skutky: ze si dal z krajiny vypalit asery a ze si sa rozhodol v srdci hladat Pana. “Jozafat ostal teda v Jeruzaleme. Potom vsak opat vysiel medzi lud od Bersabe az po Efraimske pohorie a obratil ho k Panovi, Bohu svojich otcov. V krajine ustanovil sudcov, vo vsetkych opevnenych mestach Judu, mesto za mestom. A sudcom povedal: „Hladte na to, co robite, lebo nie za cloveka sudite, ale za Pana, ktory je s vami pri vynasani rozsudku. Nech vas prenika bazen pred Panom! Postupujte opatrne, lebo u Pana, nasho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostnovania, ani uplatkarstva. “Jozafat ustanovil aj v Jeruzaleme niektorych z levitov, knazov a pohlavarov izraelskych rodov pre Panov sud a pre spory tych, co byvali v Jeruzaleme. A prikazal im: „Tak robte v bazni pred Panom, spravodlivo a s uprimnym srdcom. Pri kazdom spore, ktory k vam dojde od vasich bratov, co byvaju vo svojich mestach, (ci je to spor) medzi krvou a krvou alebo o zakony, prikazy, predpisy a nariadenia, napomente ich, aby sa neprehresovali proti Panovi a aby nedolahol na vas a na vasich bratov hnev. Takto robte a neprevinite sa!Velknaz Amarias je vasim predstavenym vo vsetkych Panovych veciach a Izmaelov syn Zabadias, knieza v Judovom dome, vo vsetkych veciach krala. Ako pisari su vam k sluzbam leviti. Konajte muzne a Pan nech je s dobrom!“Potom prisli Moabcania, Amoncania a s nimi niektori z Meunejcov do boja proti Jozafatovi. Prisli (ludia) a oznamili Jozafatovi: „Velky zastup prisiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hla, uz su v Asasontamare!“ To je Engadi. Jozafat sa prelakol. Rozhodol sa obratit na Pana a vyhlasil v celom Judsku post. Judovci sa zhromazdili uprosovat Pana. Aj zo vsetkych judskych miest prisli uprosovat Pana. Jozafat stal v zhromazdeni Judovcov a Jeruzalemcanov v Panovom dome pred novym nadvorima hovoril: „Pane, Boze nasich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovnik nad vsetkymi kralovstvami narodov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemoze k tebe postavit. A nevyhnal si ty, nas Boze, narody tejto krajiny pred svojim ludom, Izraelom, a nedal si ju navzdy potomkom svojho priatela Abrahama?!Usadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svatynu s umyslom:»Ak dolahne na nas nestastie, trestajuci mec, mor alebo hlad, postavime sa pred tento dom a pred tvoju tvar - ved v tomto dome je tvoje meno -, budeme vo svojej uzkosti volat k tebe a ty nas vypocujes a zachranis. «A teraz, hla, Amoncania, Moabcania a horali zo Seiru, cez ktorych si Izraelitom nedovolil prejst, ked vychadzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich neznicili,hla, tito sa nam odplacaju, lebo nas prichadzaju vyhnat z tvojho imania, ktore si dal nam. Boze nas, nebudes ich sudit? Ved my nemame sily proti tomuto velkemu zastupu, ktory prichadza proti nam, a sami nevieme, co si pocat, ale iba k tebe obraciame svoj zrak. “A vsetci Judovci stali pred Panom, aj ich malicki, ich zeny a synovia. Vtedy na Jahaziela, syna Zachariasa, syna Banaiasa, syna Jehiela, syna Mataniasa, levitu z Asafovych synov, zostupil uprostred zhromazdenia Panov ducha hovoril: „Davajte pozor, vsetci Judovci a obyvatelia Jeruzalema, i kral Jozafat: Toto vam hovori Pan: Vy sa nebojte a nestrachujte pred tymto velkym zastupom, lebo ten boj nie je vas, ale Bozi!Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budu vystupovat po svahu Sis. Stretnete ich na kraji udolia, pred rovinou Jeruel. Vasou ulohou nebude bojovat. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktoru vam poskytne Pan. Juda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pan bude s vami!“Nato sa Jozafat sklonil tvarou na zem a vsetci Judovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Panom na tvar, aby sa klanali Panovi,a leviti z Kaatovych synov a z Koreovych synov vstali a velmi velkym hlasom chvalili Pana, Izraelovho Boha. Vcasrano vstali a vysli na pust Tekue. Ked vychadzali, Jozafat sa postavil a povedal: „Pocuvajte, Judovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pana, svojho Boha, a bude sa vam darit!“Poradil sa s ludom a rozhodol, aby Panovi spevaci a oslavovatelia kracali v posvatnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: „Oslavujte Pana, lebo jeho milosrdenstvo trva naveky. “A v case, ked zacali plesat a oslavovat, obratil Pan proti Amoncanom, Moabcanom a horalom zo Seiru postriezky, ktore isli proti Judovi, a porazili ich. Amoncania a Moabcania sa totiz postavili proti obyvatelom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a ked boli hotovi s obyvatelmi Seiru, pomahali si vzajomne sa nicit. Judovci prisli na miesto, odkial bol vyhlad na pust, obratili sa smerom k zastupu a videli iba mrtvoly popadane na zem, nebolo nikoho, kto by sa bol zachranil. Jozafat a jeho lud isli pobrat korist a nasli tam mnozstvo majetku, siat a skvostnych nadob. Nabrali si toho tolko, ze to nevladali uniest. Tri dni brali korist, lebo jej bolo tak vela. Na stvrty den sa zhromazdili v Udoli chvaly; - pretoze tam chvalili Pana, volaju to miesto podnes Udolim chvaly. Potom sa vsetci Judovci a Jeruzalemcania s Jozafatom na cele obratili, aby sa s radostou vratili do Jeruzalema, lebo Pan im poprial radost nad nepriatelmi. S harfami, citarami a trubami prisli do Jeruzalema, do Panovho domu. A na vsetky kralovstva krajin dopadol strach pred Bohom, ked poculi, ze Pan bojoval proti nepriatelom Izraela. Jozafatovo kralovstvo si odpocinulo, lebo jeho Boh mu doprial pokoj zo vsetkych stran. Jozafat kraloval nad Judskom. Mal tridsatpat rokov, ked zacal kralovat, a dvadsatpat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcera Selaiho. Kracal po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, robil, co sa paci Panovi. Ale vysiny nezmizli a lud sa nepriputal srdcom k Bohu svojich otcov. Ostatok Jozafatovych dejin, prvsich i neskorsich, je napisany v Pribehoch Jehuho, Hananiho syna, ktore su pojate do Knihy izraelskych kralov. Potom sa judsky kral Jozafat spolcil s izraelskym kralom Ochoziasom, ktory konal zlocinne. Naviedol ho totiz, aby postavili lode, ktore by isli do Tarsisa. Lode postavili v Asiongaberi. Ale Eliezer, syn Dodaua z Maresy, prorokoval proti Jozafatovi: „Pretoze si sa spojil s Ochoziasom, Pan znici tvoje dielo. “ A lode stroskotali a nemohli ist do Tarsisa. Potom sa Jozafat ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Joram. Ten mal bratov, Jozafatovych synov: Azariasa, Jahiela, Zachariasa, Azariasa, Michaela a Safatiasa. Tito vsetci boli synmi Jozafata, krala Izraela. Ich otec im dal velke dary v striebre, zlate a skvostoch spolu s opevnenymi mestami v Judsku. Ale kralovstvo dal Joramovi, lebo on bol prvorodeny. Joram sa chopil vlady nad kralovstvom svojho otca, nadobudol moc a mecom pobil vsetkych svojich bratov aj niektorych z izraelskych kniezat. Joram mal tridsatdva rokov, ked zacal kralovat, a osem rokov kraloval v Jeruzaleme. Kracal po cestach izraelskych kralov, robil ako Achabov rod, lebo mal za manzelku Achabovu dceru; robil teda, co sa Panovi nepaci. Ale Pan nechcel znicit Davidov rod pre zmluvu, ktoru uzavrel s Davidom, a preto, lebo mu prislubil, ze da jemu a jeho synom po vsetky dni lampu. Za jeho dni sa Edomsko vymanilo spod nadvlady Judska; ustanovili si vlastneho krala. Joram so svojimi kniezatami presiel ta a vsetky vozy s nim. V noci vstal a zautocil na Edomcov, ktori obkolesovali jeho i velitelov vozov…Tak sa Edom vymanil spod nadvlady Judska az podnes. Vtedy, v tom istom case, odpadla aj Lobna, lebo opustil Pana, Boha svojich otcov. Aj on nastaval vysin po vrchoch Judska a naviedol obyvatelov Jeruzalema na smilstvo a Judsko na odpad. Od proroka Eliasa mu dosiel list, v ktorom bolo napisane: „Toto hovori Pan, Boh tvojho otca Davida: Pretoze si nekracal po cestach svojho otca Jozafata a po cestach judskeho krala Asu,ale si kracal po cestach izraelskych kralov a naviedol si Judsko a obyvatelov Jeruzalema na smilstvo podobne smilstvu Achabovho domu, ba aj svojich bratov z domu svojho otca, ktori boli lepsi ako ty, si vyvrazdil,preto Pan dopusti velky uder na tvoj lud, na tvojich synov, na tvoje zeny a na cele tvoje imanie. A ty budes v mnohych chorobach, v chorobe vnutornosti, az ti pre chorobu po uplynuti (isteho) casu vyjdu vnutornosti. “A Pan vzbudil proti Joramovi ducha Filistincov a Arabov, ktori susedili s Etiopcami. Tiahli proti Judsku, vnikli don a ukoristili vsetok majetok, ktory bol v kralovom dome, i jeho synov a zeny, takze mu neostal syn, okrem Joachaza, ktory bol najmladsi z jeho synov. Po tomto vsetkom ho Pan udrel nevyliecitelnou chorobou vnutornosti. A po uplynuti casu, po dvoch rokoch, ked uz prichadzal koniec, vysli mu v chorobe vnutornosti a zomrel v neznesitelnych bolestiach. A jeho lud mu nezapalil ohen, ako zapaloval jeho otcom. Mal tridsatdva rokov, ked zacal kralovat, osem rokov kraloval v Jeruzaleme a odisiel tak, ze za nim nik nezelel. Pochovali ho v Davidovom meste, ale nie v kralovskych hroboch. Obyvatelia Jeruzalema ustanovili namiesto neho za krala jeho najmladsieho syna Ochoziasa, lebo vsetkych prvsich pobila tlupa koristnikov, ktora s Arabmi vnikla do tabora. Kralom sa teda stal Ochozias, syn judskeho krala Jorama. Ochozias mal styridsatdva rokov, ked zacal kralovat, a jeden rok kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, Amriho dcera. Aj on kracal po ceste Achabovho rodu, lebo jeho matka mu bola v zlocinnosti radkynou. Robil, co sa Panovi nepaci, ako Achabov dom, lebo na jeho zahubu oni mu boli po smrti jeho otca radcami. Na ich radu isiel s Achabovym synom, izraelskym kralom Joramom do vojny proti aramejskemu kralovi Hazaelovi k Ramotu v Galaade, ale Aramejcania Jorama porazili. On sa vratil, aby sa v Jezraeli vyliecil z ran, ktore mu zasadili pri Ramote v Galaade, ked bojoval proti Hazaelovi, kralovi Aramu. A judsky kral, Joramov syn Ochozias isiel dolu do Jezraela navstivit Achabovho syna Jorama, lebo bol chory. To bolo od Boha na posliapanie Ochoziasa za to, ze isiel k Joramovi. Lebo ked ta dosiel, isiel s Joramom k Namsiho synovi Jehuovi, ktoreho Pan pomazal, aby vyhubil Achabov dom. A ked Jehu trestal Achabov dom, stretol judske kniezata a synov Ochoziasovych bratov, ktori boli v Ochoziasovych sluzbach, a pobil ich. Potom hladal Ochoziasa a chytili ho, ked sa skryval v Samarii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho, lebo si vraveli: „Bol synom Jozafata, ktory celym svojim srdcom vyhladaval Pana. “ A v Ochoziasovom dome nebolo nikoho, kto by bol byval schopny kralovat. Ked Ochoziasova matka Atalia videla, ze jej syn zomrel, vzala sa a vyvrazdila vsetko kralovske potomstvo Judovho domu. Ale kralova dcera Josabet vzala Ochoziasovho syna Joasa, uniesla ho spomedzi kralovskych synov, ktori mali byt pobiti, a dala ho aj jeho dojku do spalne. Josabet, dcera krala Jorama, manzelka knaza Jojadu, ho schovala pred Ataliou preto, ze bola Ochoziasovou sestrou, takze ho nemohla zabit. Bol pri nich v Bozom dome schovany sest rokov, nad krajinou vsak panovala Atalia. Na siedmy rok sa Jojada vzmuzil, vzal k sebe velitelov stotin: Jerohamovho syna Azariasa, Johananovho syna Izmaela, Obedovho syna Asariasa, Adaiho syna Masiasa a Zechriho syna Elisafata a uzavrel s nimi dohodu. Obisli Judsko, zobrali levitov zo vsetkych judskych miest a pohlavarov izraelskych rodov a prisli do Jeruzalema. Cele zhromazdenie uzavrelo s kralom v Bozom dome zmluvu a Jojada im povedal: „Hla, kralov syn! Ma kralovat, ako hovoril Pan o Davidovych synoch. Budete robit toto: Tretina z vas knazov a levitov, ktori prichadzate v sobotu, bude strazit pri prahoch,tretina v kralovskom dome, tretina v Brane zakladu a vsetok lud v nadvoriach Panovho domu. Do Panovho domu nevkroci nik, iba knazi a z levitov ti, co posluhuju. Oni vojdu, lebo su posvateni; vsetok lud vsak nech zachovava, co kazal zachovavat Pan. Leviti nech dookola obklucia krala, kazdy so zbranou v ruke, a keby niekto vnikol do chramu, treba ho zabit! Nech su pri kralovi, ci pojde dnu alebo von!“Leviti a vsetci Judovci urobili vsetko tak, ako im nariadil knaz Jojada. Kazdy vzal svojich muzov, ktori v sobotu prichadzali, aj s tymi, co v sobotu odchadzali, lebo knaz Jojada neprepustil oddiely,a knaz Jojada dal velitelom stotin kopije, stity a pavezy krala Davida, ktore boli v Bozom dome. I postavil vsetok lud, kazdeho so zbranou v ruke, od pravej strany domu az po lavu stranu domu (tvarou) k oltaru a k domu okolo krala. Potom vyviedli kralovho syna, polozili nan korunu a odznak, ustanovili ho za krala, Jojada a jeho synovia ho pomazali a volali: „Nech zije kral!“Ked Atalia pocula volanie ludu a stitonosov, ako oslavuju krala, isla k ludu do Panovho domua videla, ze kral stoji pri stĺpe pri vchode, velitelia a trubaci su pri kralovi a vsetok vidiecky lud sa tesi a trubi na trubach, aj spevaci s hudobnymi nastrojmi a taki, co sa vyznali v oslavovani. Nato si Atalia roztrhla rucho a volala: „Zrada! Zrada!“Ale knaz Jojada vysiel k velitelom stotin, ktori stali na cele vojska, a povedal im: „Vyvedte ju von z nadvori a kto pojde za nou, treba ho zabit mecom!“ Knaz totiz povedal: „Nezabijajte ju v Panovom dome!“Polozili na nu ruky, a ked dosla ku vchodu do Konskej brany kralovskeho domu, tam ju usmrtili. Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi sebou, ludom a kralom, ze budu Panovym ludom. Nato vsetok lud vosiel do Balovho domu a zboril ho. Jeho oltare a sochy dolamali a Balovho knaza Matana zabili pred oltarom. Jojada postavil v Panovom dome straze pod dozorom levitskych knazov, ktorych zadelil David v Panovom dome, aby prinasali Panove celopaly, ako je napisane v Mojzisovom zakone, s radostou a piesnami, podla Davidovho nariadenia. Ku branam Panovho domu postavil straze, aby nik necisty po nic nevosiel. Potom pojal velitelov stotin, mocnarov a vodcov ludu a vsetok vidiecky lud a odprevadil krala z Panovho domu. Isli cez Hornu branu do kralovskeho domu a posadili krala na kralovsky tron. Vsetok vidiecky lud sa tesil a mesto ostalo ticho. Ataliu vsak usmrtili mecom. Joas mal sedem rokov, ked zacal kralovat, a styridsat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersabe. Joas robil po vsetky dni knaza Jojadu, co sa paci Panovi. Jojada mu vzal dve zeny, takze sa mu narodili synovia a dcery. Potom si Joas zaumienil obnovit Panov dom. Zhromazdil knazov a levitov a povedal im: „Vyjdite do judskych miest a z roka na rok vyberajte od vsetkych Izraelitov peniaze na opravu domu svojho Boha. A vy sa priberajte k veci!“ Ale leviti sa nepriberali. Preto kral zavolal hlavu, Jojadu, a povedal mu: „Preco si nenaliehal na levitov, aby doniesli z Judska a z Jeruzalema davku, ktoru predpisal Panov sluzobnik Mojzis obci Izraela pre stanok zakona?!Lebo zlocinna Atalia a jej synovia pokazili Bozi dom a zo vsetkych, Panovmu chramu zasvatenych veci narobili balov. “Na kralov prikaz urobili debnu a umiestnili ju pri brane Panovho domu zvonku. Potom vydali v Judsku a Jeruzaleme ohlas, aby donasali Panovi davku, ktoru Izraelitom na pusti predpisal Bozi sluzobnik Mojzis. Vsetky kniezata a vsetok lud sa radovali. Donasali a hadzali do debny az sa naplnila. Z casu na cas debnu doniesli, aby ju kral prostrednictvom levitov prehliadol, a ak zistili, ze je penazi vela, prichadzal kralov pisar a poverenec hlavneho knaza, debnu vyprazdnili a zasa ju zaniesli na jej miesto. Tak robievali den po den a nazbierali mnozstvo penazi. Kral a Jojada ich odovzdali dieloveducim, ktori mali dozor pri pracach v Panovom dome. Oni najimali kamenarov a tesarov na obnovu Panovho domu, ako aj zeleziarov a kovorobotnikov na opravu Panovho domu. Robotnici pracovali a opravy pod ich rukami pokracovali, az uviedli Bozi dom do povodneho stavu a upevnili ho. Ked boli hotovi, zaniesli zvysok penazi kralovi a Jojadovi a on dal za ne urobit nadoby pre Panov dom, nadoby na (boho)sluzbu a obety, case a zlate a strieborne nadoby. A po vsetky Jojadove dni ustavicne prinasali v Panovom chrame celopaly. Ale Jojada zostarel a zomrel v plnom veku. Ked zomrel, mal stotridsat rokov. Pochovali ho v Davidovom meste s kralmi, lebo robil dobro pre Izrael, pre Boha a jeho dom. Po Jojadovej smrti prisli judske kniezata, poklonkovali kralovi a kral ich posluchol. Opustili dom Pana, Boha svojich otcov, a sluzili aseram a modlam. A tak dopadol hnev na Judu a Jeruzalem pre toto ich previnenie. Posielal k nim prorokov, aby ich obratili k Panovi a napominali ich, lenze nepocuvali. Vtedy Bozi duch odial Zachariasa, syna knaza Jojadu, i postavil sa pred lud a povedal mu: „Toto hovori Pan: Preco prestupujete Panove prikazy? Nedari sa vam! Preto, ze ste opustili Pana, on opustil vas. “Oni sa proti nemu sprisahali a na kralov rozkaz ho ukamenovali na nadvori Panovho domu. Kral Joas si nespomenul na dobrodenie, ktore mu preukazal jeho otec Jojada, ale zavrazdil jeho syna. Ked umieral, povedal: „Pan to vidi a pomsti. “Po uplynuti roku tiahlo proti nemu aramejske vojsko. Prisli do Judska a Jeruzalema a vyhubili vsetky kniezata ludu a vsetku korist poslali kralovi do Damasku. Hoci aramejske vojsko prislo s malym poctom muzov, Pan im vydal do ruky velmi velke vojsko, lebo opustili Pana, Boha svojich otcov. Aj proti Joasovi vyniesli vyroky. Ked od neho odisli - a nechali ho v tazkych chorobach -, sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia pre krv syna knaza Jojadu a zabili ho na jeho lozku. Zomrel a pochovali ho v Davidovom meste, ale nepochovali ho v kralovskych hroboch. Tito sa sprisahali proti nemu: Zabad, syn Amoncanky Semaaty, a Jozabad, syn Moabcanky Semarity. O jeho synoch, o mnozstve zbierok za neho a o oprave Bozieho domu sa pise vo Vyklade Knihy kralov. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Amasias. Amasias mal dvadsatpat rokov, ked zacal kralovat, a dvadsatdevat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Joadan z Jeruzalema. Robil, co sa paci Panovi, nie vsak z celeho srdca. Len co mal vladu pevne v rukach, pobil svojich sluhov, ktori zavrazdili krala, jeho otca. Ale ich synov nezabil, ako je pisane v knihe Mojzisovho zakona, kde Pan prikazuje: „Nebudu zomierat otcovia za synov, ani synovia za svojich otcov, ale kazdy zomrie za svoj hriech. “Amasias zhromazdil Judovcov a postavil ich podla rodov, podla velitelov tisicok a stotin z celeho Judu a Benjamina. Spocital ich od dvadsatrocnych nahor a zistil, ze ich je tristotisic vybranych, ktori mozu ist do vojny a narabat kopijou a stitom. Aj z Izraela si najal stotisic udatnych bojovnikov za sto hrivien striebra. Vtedy k nemu prisiel Bozi muz a hovoril: „Kralu, nech s tebou netiahne izraelske vojsko, lebo Pan nie je s Izraelom, s nikym z Efraimcov. Chod iba ty a drz sa muzne v boji, (inac) ta Boh necha padnut pred nepriatelom, lebo Boh moze pomoct, ale aj porazit. “Amasias odpovedal Boziemu muzovi: „A co robit so sto hrivnami, ktore som dal izraelskemu oddielu?“ Bozi muz odpovedal: „Pan ma tolko, ze ti moze dat ovela viac ako toto. “Nato Amasias oddelil oddiel, ktory k nemu prisiel z Efraima, aby siel domov. Oni sa velmi nahnevali na Judovcov a s rozpalenym hnevom sa vratili domov. Amasias sa vzmuzil, vyviedol svoj lud, prisiel do Solneho udolia a porazili desattisic Seiranov. Desattisic vsak zajali synovia Judu zivych, vyviedli ich na vrch skaly a pozhadzovali ich z vrchu skaly, takze sa vsetci rozdruzgali. Ale prislusnici oddielu, ktory Amasias vratil, aby s nim nesiel do boja, plienili v judskych mestach od Samarie az po Bethoron, zabili v nich tritisic a nabrali vela koristi. Ked sa Amasias vratil po porazke Edomcanov, priniesol si bohov Seiranov, postavil si ich za bohov, klanal sa im a palil im tymian. Nato sa Pan rozhneval na Amasiasa a poslal k nemu proroka, ktory mu hovoril: „Preco hladas bohov naroda, ktori nevyslobodili svoj lud z tvojej ruky?“Este hovoril, ked mu odpovedal: „Azda sme ta urobili kralovym radcom? Prestan! Preco by som ta mal zabit?!“ Prorok prestal, ale povedal: „Viem, ze Boh sa rozhodol zabit teba, ked si to urobil a neposluchol si moju radu. “Judsky kral Amasias sa poradil a poslal izraelskemu kralovi Joasovi, synovi Jehuovho syna Joachaza, odkaz: „Pod, pozrime si do oci!“Ale kral Izraela Joas odkazal judskemu kralovi Amasiasovi: „Bodlac, ktora je na Libanone, poslala cedru, ktory je na Libanone, odkaz: »Daj svoju dceru mojmu synovi za zenu!« Ale prisla diva zver, ktora je na Libanone, a posliapala bodlac. Hovoris si, ze si porazil Edomsko a nadyma sa ti srdce, aby si dosiahol slavu. Sed doma! Preco vyvolavas nestastie? Padnes aj ty a Judsko s tebou!“Ale Amasias neposluchol. To bolo od Boha, aby ich vydal do ruky, lebo hladali bohov Edomu. Preto izraelsky kral Joas tiahol nahor a stretli sa, on a judsky kral Amasias, pri Betsamese, ktory je v Judsku. Juda utrpel od Izraela porazku, takze kazdy usiel do svojho stanu. A judskeho krala Amasiasa, syna Joachazovho syna Joasa, izraelsky kral Joas chytil v Betsamese. Zaviedol ho do Jeruzalema a prelomil mur Jeruzalema od Efraimskej brany az po branu Roznu, styristo laktov. Zobral vsetko zlato, striebro a vsetky nadoby, ktore boli v Panovom dome pri Obededomovi, dalej poklady kralovskeho domu aj rukojemnikov a vratil sa do Samarie. Po smrti izraelskeho krala, Joachazovho syna Joasa, zil judsky kral, Joasov syn Amasias, patnast rokov. Ostatok Amasiasovych dejin, prvsich i neskorsich, je napisany v Knihe kralov Judu a Izraela. Od casu, co Amasias odstupil od Pana, v Jeruzaleme proti nemu zosnovali sprisahanie. Usiel do Lachisa, ale poslali za nim do Lachisa a zabili ho tam. Vzali ho na kone a pochovali ho s jeho otcami v judskom meste. Vsetok judsky lud vsak vzal Oziasa, ktory mal sestnast rokov, a ustanovil ho za krala namiesto jeho otca Amasiasa. On opevnil Elat a vratil ho zasa Judsku, ked sa kral uz ulozil k svojim otcom. Ozias mal sestnast rokov, ked sa stal kralom, a patdesiatdva rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema. Robil, co sa paci Panovi, vsetko tak, ako robil jeho otec Amasias. Usiloval sa hladat Boha za dni Zachariasa, ktory ucil bazni pred Bohom, a v dnoch, ked hladal Pana, Boh mu daval uspech. Vytiahol do boja proti Filistincom, zrucal mury Getu, mury Jabnie a mury Azotu a opevnil mesta pri Azote a pri Filistincoch. A Boh mu pomahal proti Filistincom, proti Arabom, ktori byvali v Gurbali, a proti Meunejcom. Amoncania platili Oziasovi poplatky a jeho chyr prenikol az ako sa ide do Egypta, lebo jeho moc velmi vzrastla. Ozias postavil veze v Jeruzaleme nad Roznou branou, nad Udolnou branou a tiez nad Uhlom a opevnil ich. Postavil veze na pusti, vykopal vela studni, lebo mal mnozstvo dobytka na nizine i na rovine, rolnikov a vinohradnikov vo vrchoch a v Karmeli, pretoze mal podu rad. Ozias mal vojsko bojovnikov, ktore tiahlo do vojny po oddieloch v pocte podla scitania, prevedeneho scitatelom Jehielom a pisarom Masiasom pod vedenim Hananiasa, ktory bol z kralovskych kniezat. Uhrnny pocet pohlavarov rodin, udatnych muzov, bol dvetisicseststo. Pod rukou mali vojensku silu, tristosedemtisicpatsto udatnych bojovnikov, aby pomahali kralovi proti nepriatelom. Ozias zaopatril pre nich, pre cele vojsko, stity, kopije, prilby, panciere, kuse a praky na skaly. V Jeruzaleme dal zhotovit dovtipne vymyslene stroje, ktore mali byt na veziach a na uhloch na vystrelovanie sipov a velkych kamenov. Jeho chyr sa rozniesol siroko-daleko, lebo sa mu dostalo zazracnej pomoci, kym nezmocnel. Ale ked zosilnel, srdce mu spysnelo na zahubu a previnil sa proti Panovi, svojmu Bohu, lebo vosiel do Panovho chramu a chcel palit tymian na kadidlovom oltari. I vosiel za nim knaz Azarias a s nim osemdesiat neohrozenych Panovych knazov,postavili sa proti kralovi Oziasovi a vraveli mu: „Nie tebe, Ozias, prislucha palit tymian Panovi, ale knazom, Aronovym synom, ktori su vysvateni, aby palili tymian. Vyjdi zo svatyne, lebo si sa prehresil a nebude ti to na slavu u Pana, Boha. “Ozias sa rozhneval. Drzal v ruke kadidelnicu a chcel palit tymian. Ako sa rozhneval na knazov, vyrazilo mu na cele malomocenstvo pred knazmi v Panovom dome pri kadidlovom oltari. Ked sa knaz Azarias a ostatni knazi obratili k nemu, uz mal na cele malomocenstvo. Rychlo ho odtial vyhnali. Ale aj sam sa ponahlal dostat sa von, lebo ho ranil Pan. Kral Ozias ostal malomocny az do dna svojej smrti. Byval v dome v ustrani, postihnuty malomocenstvom, lebo bol vyluceny z Panovho domu. A jeho syn Joatam spravoval kralovsky dom a sudil lud krajiny. Ostatok Oziasovych dejin, prvsich i neskorsich, napisal Amosov syn Izaias, prorok. Potom sa Ozias ulozil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami na poli hrobov, ktore mali krali, lebo vraveli: „Je malomocny. “ Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Joatam. Joatam mal dvadsatpat rokov, ked sa stal kralom a sestnast rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jezusa, dcera Sadoka. Robil, co sa paci Panovi, vsetko, ako robieval jeho otec Ozias, lenze do Panovho chramu nevosiel. Ale lud bol este skazeny. On opevnil Hornu branu Panovho domu a vela staval aj na Ofelskom mure. Opevnoval mesta v Judskom pohori a v lesoch staval hrady a veze. On bojoval proti kralovi Amoncanov a premohol ich. V tom roku mu Amoncania dali sto hrivien striebra, desattisic korov psenice a desattisic jacmena. Toto mu Amoncania dodali aj v druhom a tretom roku. Joatam bol mocny, lebo svoje cesty upevnil pred Panom, svojim Bohom. Ostatok Joatamovych dejin, jeho vojny a cesty su opisane v Knihe kralov Izraela a Judu. Mal dvadsatpat rokov, ked sa stal kralom, a sestnast rokov kraloval v Jeruzaleme. Potom sa Joatam ulozil k svojim otcom a pochovali ho v Davidovom meste. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Achaz. Achaz mal dvadsat rokov, ked sa stal kralom, a sestnast rokov kraloval v Jeruzaleme. Nerobil, co sa paci Panovi, ako jeho otec David. Isiel po ceste izraelskych kralov, ba dal aj sochy uliat pre balov,palil kadidlo v udoli Benenom a svojich synov previedol cez ohen podla ohavnosti pohanov, ktorych Pan vyhnal spred Izraelitov. Obetoval a palil tymian na vysinach, na kopcoch a pod kazdym zelenym stromom. Preto ho Pan, jeho Boh, vydal do ruky krala Aramejcanov, ktori ho porazili, zobrali mnozstvo zajatcov a odviedli ich do Damasku. Dostal sa aj do ruky izraelskeho krala, ktory mu sposobil velku porazku. Romeliasov syn Pekach zabil za jediny den stodvadsattisic Judovcov, vsetko udatnych bojovnikov, pretoze opustili Pana, Boha svojich otcov. Efraimsky hrdina Zechri zabil kralovho syna Maasiasa, spravcu domu Ezrikama a Elkanu, druheho po kralovi. Synovia Izraela vzali od svojich bratov do zajatia dvestotisic zien, chlapcov a dievcat; nabrali od nich aj mnozstvo koristi a korist odniesli do Samarie. Bol tam Panov prorok menom Oded. Ten vysiel pred vojsko, ktore prichadzalo do Samarie, a povedal im: „Hla, Pan, Boh vasich otcov, sa rozhneval na Judovcov a vydal ich do vasej ruky a vy ste ich vrazdili so zurivostou, ktora siahala az do neba. A teraz zamyslate podrobit si synov Judu a Jeruzalema za otrokov a otrokyne. Ale neprevinili ste sa aj vy sami proti Panovi, svojmu Bohu?!Teraz ma teda posluchnite a poslite spat zajatcov, ktorych ste priviedli zo svojich bratov, inac bude na vas Panov hnev. “Nato sa niektori z efraimskych pohlavarov: Johananov syn Azarias, Mosolamov syn Barachias, Selumov syn Ezechias a Adaliho syn Amasa postavili proti tym, co prichadzali z vojny,a povedali im: „Neprivadzajte sem tych zajatcov, lebo uz je na nas vina pred Panom a vy chcete este pridat k nasim hriechom a vinam. Ved mame az privela previneni a hnev je nad Izraelom!“A ozbrojenci nechali zajatcov a korist pred kniezatami a celym zhromazdenim. I povstali muzovia oznaceni podla mien, ujali sa zajatcov a vsetkych, ktori z nich boli nahi, zaodiali z koristi. Obliekli ich, obuli ich, nachovali, napojili a pomazali. Vsetkych, ktori sa podlamovali, niesli na osloch a zaviedli ich do Jericha, do mesta paliem, k ich bratom a vratili sa do Samarie. V tom case poslal kral Achaz k asyrskym kralom, aby mu pomahali. Este prisli aj Edomcania, udreli na Judovcov a odviedli zajatcov. Filistinci zase plienili v mestach Niziny a judskeho juhu, zaujali Betsames, Ajalon, Gaderot, Socho a jeho osady, Tamnu a jej osady a Gamzo s jeho osadami a usadili sa tam. Lebo Pan pokoril Judu pre Achaza, krala Izraela, pretoze zapricinil v Judsku bezuzdnost a tazko sa spreneveril Panovi. Prisiel proti nemu asyrsky kral Telgatfalnasar, trapil ho, ale neposilnil. Lebo Achaz olupil Panov dom, dom kralov a kniezat a odovzdal to asyrskemu kralovi, ale nepomohlo mu to. Aj ked bol v uzkosti, dalej sa spreneveroval Panovi. To bol kral Achaz. Obetoval bohom Damasku, ktori ho porazili. Hovoril si: „Kedze bohovia aramejskych kralov im pomohli, budem im obetovat a pomozu aj mne. “ Ale oni boli na skazu jemu i celemu Izraelu. Achaz pobral nadoby z Bozieho domu, polamal nadoby Bozieho domu, zatvoril dvere Panovho domu, v Jeruzaleme si nastaval na kazdom rohu oltarova v kazdom meste Judska porobil vysiny, aby tam palil kadidlo inym bohom, a tak poburoval Pana, Boha svojich otcov. Ostatne jeho dejiny a jeho cesty, prvsie i neskorsie, su opisane v Knihe kralov Judu a Izraela. Potom sa Achaz ulozil k svojim otcom a pochovali ho v meste, v Jeruzaleme; ale nezaniesli ho do hrobov izraelskych kralov. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Ezechias. Ezechias zacal kralovat, ked mal dvadsatpat rokov, a dvadsatdevat rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Abia, Zachariasova dcera. Robil, co sa paci Panovi, celkom tak, ako robil jeho otec David. On v prvom roku svojho kralovania, v prvom mesiaci, otvoril dvere Panovho domu a opravil ich. Priviedol knazov a levitov a zhromazdil ich na vychodnom priestranstve. A povedal im: „Pocujte ma, leviti! Hned sa posvatte a posvatte dom Pana, Boha svojich otcov, a povynasajte zo svatyne vsetku necistotu!Lebo nasi otcovia sa spreneverili, robili, co sa nepaci Panovi, nasmu Bohu, a opustili ho. Odvratili si tvar od Panovho pribytku a ukazali mu chrbat. Dokonca zatvorili dvere predsiene, povyhasali lampy, tymian nepalili a celopaly neobetovali Izraelovmu Bohu vo svatyni. Preto bol Panov hnev nad Judom a Jeruzalemom a obratil ich na postrach, hrozu a vypiskanie, ako sami vidite na vlastne oci. Hla, nasi otcovia padli pod mecom, nasi synovia, nase dcery a zeny su preto v zajati. Teraz vsak mam v umysle uzavriet zmluvu s Panom, Bohom Izraela, aby odvratil od nas svoj hnev. Synovia moji, teraz nebudte lahostajni! Ved Pan si vas vyvolil, aby ste stali pred nim a sluzili mu! Aby ste boli jeho sluzobnikmi a palili mu kadidlo!“Povstali teda leviti: Amasaiho syn Mahat a Azariasov syn Joel z Kaatovych synov, zo synov Merariho Abdiho syn Kis a Jalaleelov syn Azarias a z Gersoncov Joah, syn Zemu, a Joahov syn Eden;z Elisafanovych synov Samri a Jahiel, z Asafovych synov Zacharias a Matanias,z Hemanovych synov Jahiel a Semei a z Idutunovych synov Semeias a Oziel;zhromazdili svojich bratov, ocistili sa a vosli, aby podla kralovho rozkazu a Panovho prikazu ocistili Panov dom. Knazi teda vosli do vnutra Panovho domu, aby ho vycistili, a vsetku necistotu, ktoru nasli v Panovom chrame, vyniesli na nadvorie Panovho domu, odkial to leviti vzali a povynasali von k potoku Kedron. S posvacovanim zacali v prvy den prveho mesiaca a na osmy den mesiaca dosli k Panovej predsieni. Panov dom teda ocistili za osem dni a sestnasteho toho mesiaca boli hotovi. Vtedy vosli ku kralovi Ezechiasovi a vraveli: „Ocistili sme cely Panov dom aj oltar celopalov so vsetkym jeho naradim, aj stol predkladnych chlebov so vsetkym jeho naradim. A vsetky nadoby, ktore kral Achaz pocas svojho panovania vo svojej nevernosti zavrhol, sme obnovili a posvatili. Hla, su pred Panovym oltarom!“Kral Ezechias vcasrano vstal, zhromazdil kniezata mesta a isiel hore do Panovho domu. Priviedli sedem bykov, sedem baranov, sedem barankov a sedem capov na obetu za hriech za kralovstvo, za svatynu a za Judu a prikazal Aronovym synom, knazom, aby to obetovali na Panovom oltari. Zabili teda bycky a knazi chytili krv a kropili oltar, potom zabili barany a krv kropili na oltar a zabili aj baranky a krv vykropili na oltar. Capy vsak, (urcene) na obetu za hriech, priviedli ku kralovi pred zhromazdenie, oni na ne vlozili rukya knazi ich zabili. Ich krv obetovali na oltari za hriech, aby ziskali zmierenie pre cely Izrael, lebo kral rozkazal, ze celopal a obeta za hriech ma byt za cely Izrael. Potom postavil v Panovom dome levitov s cimbalmi, harfami a citarami podla prikazu Davida, kralovho vidca Gada a proroka Natana. Lebo to bol prikaz Pana (dany) prostrednictvom jeho prorokov. Leviti teda stali s Davidovymi nastrojmi a knazi s trubami. Vtedy Ezechias prikazal, aby na oltari obetovali celopal. A prave ked sa zacal celopal, zacala Panova piesen a truby pod vedenim nastrojov izraelskeho krala Davidaa cele zhromazdenie sa klanalo. Piesen znela, truby zvucali; a to vsetko, kym sa neskoncil celopal. Ked sa celopal dokoncil, sklonil sa kral i vsetci, ktori boli s nim, a klanali sa. Kral Ezechias a kniezata prikazali levitom, aby oslavovali Pana slovami Davida a vidca Asafa. Oni ho oslavovali s radostou, sklanali sa a klanali. Potom sa ozval Ezechias a hovoril: „Teraz ste si naplnili ruky pre Pana. Priblizte sa a prineste zertvy a obety vdaky v Panovom dome!“ Zhromazdenie teda obetovalo zertvy a obety vdaky a kazdy, kto dobrovolne chcel, celopaly. Pocet obiet, ktore zhromazdenie prinieslo, bol sedemdesiat kusov hovadzieho dobytka, sto baranov a dvesto barankov - to vsetko ako celopal Panovi. A ako zasvatnu obetu seststo kusov hovadzieho dobytka a tritisic oviec. Len knazov bolo malo, takze nestacili zdierat vsetky celopaly, preto im pomahali ich bratia leviti, kym sa praca nedokoncila a kym sa neposvatili knazi. Lebo leviti sa ochotnejsie posvacovali ako knazi. A bolo aj vela celopalov s tukom pokojnych obiet a s napojovymi obetami celopalov. Sluzba v Panovom dome bola teda zavedena. Ezechias a vsetok lud sa tesil z toho, co Boh pripravil ludu, lebo vec sa previedla velmi rychlo. Ezechias poslal ku vsetkym Izraelitom a Judovcom, ba aj Efraimcom a Manassesovcom napisal listy, aby prisli do Panovho domu do Jeruzalema slavit Velku noc Panovi, Bohu Izraela. Kral, jeho kniezata a cele zhromazdenie sa uzniesli v Jeruzaleme, ze budu slavit Velku noc v druhom mesiaci. V tom case to totiz nemohli urobit, lebo nebol posvateny dostatocny pocet knazov a lud sa este nezisiel v Jeruzaleme. Vec sa pacila kralovi a celemu zhromazdeniu. Rozhodli sa teda, ze poslu ohlas po celom Izraeli od Bersabe az po Dan, aby prisli slavit Velku noc Panovi, Bohu Izraela, do Jeruzalema, lebo nie mnohi ju slavili, ako je predpisane. Posli sa s listami krala a jeho kniezat rozisli po celom Izraeli a Judsku a podla prikazu krala hovorili: „Synovia Izraela, obratte sa k Panovi, Bohu Abrahama, Izaka a Izraela, a on sa obrati k tym, ktori sa oslobodili z ruky asyrskych kralov a ostali vam. Nebudte ako vasi otcovia a ako vasi bratia, ktori sa spreneverili Panovi, Bohu svojich otcov, a vydal ich na zahubu, ako sami vidite. Nuz nezatvrdzujte si teraz siju ako vasi otcovia! Podajte ruku Panovi a pridte do jeho svatyne, ktoru posvatil naveky! Sluzte Panovi, svojmu Bohu, a odvrati od vas svoj hnev!Lebo ak sa obratite k Panovi, dostanu vasi bratia a synovia milost od tych, co ich zajali, a vratia sa do tejto krajiny. Lebo Pan, vas Boh, je milosrdny a laskavy a neodvrati od vas svoju tvar, ak sa obratite k nemu. “Bezci chodili z mesta do mesta v krajine Efraima a Manassesa az po Zabulon, ale vysmievali sa im a hanobili ich. No niektori z Asera, Manassesa a Zabulona sa predsa len poddali a prisli do Jeruzalema. Aj v Judsku posobila Panova ruka, ze im dala jednotne srdce a splnili prikaz krala a kniezat podla Panovho slova. Tak sa zislo do Jeruzalema vela naroda, aby v druhom mesiaci oslavili sviatok Nekvasenych chlebov. Bolo to zhromazdenie velmi velke. I vybrali sa a odstranili oltare, ktore boli v Jeruzaleme, odstranili aj vsetky kadidlove oltare a pohadzali ich do potoka Kedron. Na strnasty den druheho mesiaca zabijali velkonocneho baranka. Knazi a leviti sa zahanbili a posvatili sa a obetovali celopaly v Panovom dome. Stali na svojom mieste podla obradov zakona Bozieho muza Mojzisa: knazi kropili krv z ruk levitov;lebo v zhromazdeni boli mnohi, ktori sa neposvatili, preto sa leviti starali o zabitie velkonocneho baranka pre vsetkych, ktori neboli cisti, aby ich zasvatili Panovi. Kedze mnohi z ludu, mnohi z Efraima, Manassesa, Isachara a Zabulona, neboli ocisteni a jedli velkonocneho baranka nie tak, ako bolo predpisane, Ezechias sa za nich modlil: „Dobry Pan nech sa uzmieri zakazdeho, kto s oddanym srdcom hlada Boha, Pana, Boha svojich otcov, i ked nie su v posvatnej cistote!“A Pan vyslysal Ezechiasa a odpustil ludu. Izraeliti teda, ktori sa nachadzali v Jeruzaleme, slavili sedem dni sviatok Nekvasenych chlebov s velkou radostou, leviti a knazi den po den oslavovali Pana na zvucnych nastrojoch. A Ezechias sa laskavo prihovaral vsetkym levitom, ktori prejavili vzacne porozumenie pre Pana. Sedemdnovu slavnost dokoncili tak, ze obetovali pokojne obety a chvalili Pana, Boha svojich otcov. A cele zhromazdenie sa uznieslo, ze budu slavit dalsich sedem dni, a oslavovali sedem dni s radostou,lebo judsky kral Ezechias venoval zhromazdeniu tisic byckov a sedemtisic oviec a kniezata venovali zhromazdeniu tisic byckov a desattisic oviec. Knazi sa vsak hromadne posviacali. Radovalo sa teda cele zhromazdenie Judovcov i knazi a leviti, aj cele zhromazdenie tych, co prisli z Izraela, aj pristahovalci, ktori prisli z Izraelskej krajiny a byvali v Judsku. Bola to velka radost v Jeruzaleme, lebo od cias izraelskeho krala Salamuna, Davidovho syna, nic take v Jeruzaleme nebolo. Potom levitski knazi vstali a pozehnali lud. Ich hlas dosiahol vyslysanie, ich modlitba prenikla do jeho svateho pribytku, do neba. A ked sa to vsetko dokoncilo, vysli vsetci Izraeliti, ktori tu boli, do judskych miest a polamali pomniky, povytinali asery, zvalali vysiny a oltare v celom (kmeni) Judu, Benjamina, Efraima a Manassesa az do posledneho. Potom sa vsetci synovia Izraela vratili, kazdy na svoj majetok, do svojich miest. Ezechias ustanovil aj oddiely knazov a levitov podla ich tried, kazdeho podla jeho knazskej a levitskej sluzby: pre celopaly, pokojne obety, na posluhovanie, oslavy a chvaly v branach Panovho tabora. Tiez (ustanovil) podiel krala z jeho majetku na celopaloch: na celopaloch rano i vecer, na celopaloch po sobotach, novmesiacoch a sviatkoch, ako je predpisane v Panovom zakone. A ludu, obyvatelom Jeruzalema, prikazal, aby davali podiel knazom a levitom, aby sa mohli pridrzat Panovho zakona. Len co sa prikaz rozniesol, donasali synovia Izraela coraz viac prvotin obilia, mustu, oleja a medu, vsetkych polnych plodin. A zo vsetkeho hromadne davali desiatky. Aj synovia Izraela a Judu, ktori byvali v mestach Judska, donasali desiatky z dobytka a oviec, tiez desiatky zo zasvatenych veci, ktore venovali Panovi, svojmu Bohu. Znasali hromadu na hromadu. Hromady sa zacali kopit v tretom mesiaci a dokoncili sa v siedmom mesiaci. Ked Ezechias a kniezata prisli a videli tie hromady, dobrorecili Panovi a jeho ludu, Izraelu. Ezechias sa pytal knazov a levitov na tie hromady. Odpovedal mu hlavny knaz Azarias zo Sadokovho rodu: „Odkedy zacali prinasat dary do Panovho domu, jeme dosyta, ale mnozstvo zvysuje, lebo Pan pozehnal svoj lud. Zvysuje tu tato hromada. “Ezechias rozkazal, aby v Panovom dome postavili komory. Postavili icha ponosili ta dary, desiatky a veci zasvatene z vernosti. Spravcom toho bol levita Chonenias a jeho brat Semei bol druhy. Jahiel, Azazias, Nahat, Asael, Jerimot, Jozabad, Eliel, Jesmachias, Mahat a Banaias boli z poverenia krala Ezechiasa a kniezata Bozieho domu Azariasa poruke Choneniasovi a jeho bratovi Semeimu. Jemnuho syn Kore, levita, vratnik vychodnej brany, bol nad darmi dobrovolne obetovanymi Bohu, nad Panovymi darmi a nad svatosvatymi vecami. Pod jeho rukou boli v knazskych mestach Eden, Minjamin, Jesue, Semeias, Amarias a Sechenias, aby podla oddielov verne davali svojim bratom, ako velkym tak i malym- ibaze museli byt zapisani chlapci od troch rokov nahor -, vsetkym, ktori v urcenych dnoch chodili do Panovho chramu konat svoju sluzbu, do ktorej boli zadeleni podla svojich tried. Knazi museli byt zapisani podla rodov a leviti od dvadsatrocnych nahor podla svojich sluzieb a podla svojich oddielov. Boli zapisani so svojimi malickymi, zenami, synmi a dcerami podla celeho poctu, lebo sa verne zasvatili. Aronovi synovia, knazi, mali aj na pastvinovych poliach svojich miest, v kazdom jednotlivom meste, muzov oznacenych podla mena, aby pridelovali podiely vsetkym muzom z knazov a vsetkym levitom zapisanym v zoznamoch. Podobne urobil Ezechias v celom Judsku. Robil teda, co je dobre, spravodlive a verne v ociach Pana, jeho Boha. A vsetko, co podnikol pre sluzbu v Bozom dome a pre zakon a prikazania, vykonal s uspechom, lebo celym svojim srdcom hladal svojho Boha. Po tychto udalostiach a vernosti prisiel asyrsky kral Sennacherib, vnikol do Judska, utaboril sa proti opevnenym mestam a rozkazal, aby mu ich dobyli. Ked Ezechias videl, ze prisiel Sennacherib a ze pomysla zautocit na Jeruzalem,radil sa so svojimi kniezatami a bojovnikmi, aby sa uzavreli vody pramenov, ktore su von z mesta. Oni suhlasili. Zislo sa teda mnozstvo ludu a pozapchavali vsetky pramene aj potok, ktory prudi cez krajinu, a vraveli: „Preco by mali asyrski krali, ked pridu, najst dostatok vody?!“A opevnoval sa. Postavil mur vsade, kde boli trhliny, vystaval na nom veze a zvonku druhy mur, opevnil Melo, Davidovo mesto, a dal narobit mnozstvo striel a stitov. Nad vojskom ustanovil vojvodcov, zhromazdil ich na priestranstvo pri brane mesta a hovoril im k srdcu:„Budte zmuzili a pevni, nebojte sa a nestrachujte sa asyrskeho krala ani celeho zastupu, ktory je s nim, lebo s vami je ich viac ako s nim. S nim je telesne rameno, ale s nami je Pan, nas Boh, aby nam pomahal a viedol nase boje. “ A lud sa spolahol na slova judskeho krala Ezechiasa. Po tomto poslal asyrsky kral Sennacherib svojich sluhov do Jeruzalema - sam s celou svojou mocou bol pri Lachise - k judskemu kralovi Ezechiasovi a ku vsetkym Judovcom, ktori boli v Jeruzaleme, s odkazom:„Takto hovori Sennacherib, kral Asyrska: Na co sa vy spoliehate, ze sedite v obklucenom Jeruzaleme?Nezavadza vas Ezechias, aby vas umoril hladom a smadom, ked vam hovori: »Pan, nas Boh, nas vyslobodi z ruky asyrskeho krala?«Ci nie Ezechias odstranil jeho vysiny a jeho oltare a rozkazal Judovi a Jeruzalemu: »Pred jednym oltarom sa budete klanat a na nom budete palit tymian!«?A neviete, co som urobil ja a moji otcovia vsetkym narodom krajin? Mohli bohovia narodov tych krajin vyslobodit svoju krajinu z mojej ruky?Ktory zo vsetkych bohov tych krajin, ktore moji otcovia dali do kliatby, mohol vyslobodit svoj lud z mojej ruky? A vas Boh by vas mal vyslobodit z mojej ruky?Nuz nech vas Ezechias neklame a nech vas takto nezavadza! Neverte mu, lebo nijaky boh nijakeho naroda a kralovstva nemohol vyslobodit svoj lud z mojej ruky a z ruky mojich otcov. Tym menej vas moze vas Boh vyslobodit z mojej ruky!“Aj ine hovorili jeho sluhovia proti Panovi, Bohu, a proti jeho sluhovi Ezechiasovi. Aj listy pisal, aby sa ruhal Panovi, Izraelovmu Bohu, a aby hovoril proti nemu: „Ako bohovia narodov tych krajin nevyslobodili svoj narod z mojej ruky, tak nevyslobodi ani Ezechiasov Boh svoj narod z mojej ruky. “A velkym hlasom volali po zidovsky jeruzalemskemu ludu, ktory bol na mure; chceli ich nastrasit a zaplasit, aby sa zmocnili mesta. Hovorili proti Bohu Jeruzalema ako proti bohom narodov zeme, ktori su dielom ludskych ruk. Preto sa kral Ezechias a prorok Izaias, Amosov syn, modlili a volali do neba. A Pan poslal anjela, ktory zahubil vsetkych udatnych bojovnikov, vodcov a kniezata v tabore asyrskeho krala, takze sa so zahanbenou tvarou vratil do svojej krajiny. Vosiel do domu svojho boha a tam ho zabili mecom ti, co vysli z jeho utrob. Pan teda vyslobodil Ezechiasa a obyvatelov Jeruzalema z ruky asyrskeho krala Sennacheriba a z ruky vsetkych a doprial im pokoj zo vsetkych stran. A mnohi doniesli dar Panovi do Jeruzalema a skvosty judskemu kralovi Ezechiasovi, ktory potom vzrastol v ociach vsetkych narodov. V tych dnoch Ezechias ochorel na smrt. I modlil sa k Panovi a on k nemu hovoril a dal mu znamenie. Ale Ezechias sa neodplatil podla preukazaneho dobrodenia, lebo mu spysnelo srdce. Preto prisiel hnev nanho, na Judsko i na Jeruzalem. Ale Ezechias sa potom za pychu svojho srdca pokoril, aj on, aj obyvatelia Jeruzalema, preto na nich neprisiel Panov hnev za Ezechiasovych cias. Ezechias mal velmi velke bohatstvo a slavu, nahromadil si poklady striebra, zlata, drahokamov, vonaviek, stitov a rozlicnych krasnych nadob,skladistia na urodu obilia, mustu a oleja, stajne pre najrozlicnejsie zvierata a kosiare pre stada. Postavil si mesta a mal velke stada oviec a dobytka, lebo mu Boh dal velmi velky majetok. On, Ezechias, uzavrel horny vytok gihonskych vod a viedol ich dolu na zapad, do Davidovho mesta. Ezechias mal v kazdom podnikani uspech. Ale pri posloch babylonskych kniezat, ktorych poslali dopytovat sa o zazraku, co sa stal v krajine, opustil ho Boh, aby ho skusal a poznal vsetko, co ma v srdci. Ostatok Ezechiasovych dejin a jeho naboznost je opisana vo Videni proroka Izaiasa, Amosovho syna, a v Knihe kralov Judu a Izraela. Potom sa Ezechias ulozil k svojim otcom a pochovali ho pri vystupe k hrobom Davidovych synov. Ked zomrel, vsetci Judovci a obyvatelia Jeruzalema mu preukazali cest. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Manasses. Manasses mal dvanast rokov, ked zacal kralovat, a patdesiatpat rokov kraloval v Jeruzaleme. Robil, co sa Panovi nepaci, podla osklivosti narodov, ktore Pan vyhnal pred Izraelitmi. Zasa postavil vysiny, ktore dal zburat jeho otec Ezechias, postavil oltare Balovi, narobil asier, klanal sa celemu nebeskemu vojsku a sluzil mu. Staval oltare aj v Panovom dome, o ktorom Pan povedal: „V Jeruzaleme bude moje meno naveky. “Postavil totiz v oboch nadvoriach Panovho chramu oltare celemu nebeskemu vojsku. Previedol svojich synov cez ohen v udoli Benenom, zaoberal sa vestenim, carodejnictvom a zariekanim, obstaral si vyvolavacov duchov a hadacov, robil teda mnozstvo veci, ktore sa Panovi nepacia, aby ho popudzoval. Aj vyrezavanu sochu, ktoru urobil, postavil v Bozom dome, o ktorom Pan povedal Davidovi a jeho synovi Salamunovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktory som si vyvolil zo vsetkych kmenov Izraela, polozim svoje meno naveky. A nedopustim viac, aby Izrael vykrocil z krajiny, ktoru som urcil vasim otcom, ak budu bedlivo zachovavat vsetko, co som im prikazal prostrednictvom Mojzisa v celom zakone, v predpisoch a ustanoveniach. “Ale Manasses zviedol Judsko a obyvatelov Jeruzalema, aby konali horsie ako narody, ktore Pan vyhubil spred Izraelitov. A Pan hovoril Manassesovi a jeho ludu, ale nedbali nan. Preto Pan priviedol proti nim vodcov vojska, ktore mal asyrsky kral. Oni chytili Manassesa do hakov, sputali ho dvojitymi okovami a odviedli do Babylonu. Ale ked bol v uzkosti, uprosoval Pana, svojho Boha, a velmi sa pokoril pred Panom, Bohom svojich otcov,a modlil sa k nemu. I dal sa mu uprosit, vypocul jeho modlitbu a priviedol ho spat do Jeruzalema, do jeho kralovstva. Vtedy Manasses poznal, ze Pan je Boh. Po tomto postavil mur z vonkajsej strany Davidovho mesta v udoli zapadne od Gihonu az po vchod do Rybnej brany a viedol ho okolo Ofelu. Urobil ho velmi vysoky a v kazdom opevnenom meste Judska usadil vojvodcov. Odstranil cudzich bohov a sochu z Panovho domu i vsetky oltare, ktore postavil na vrchu Panovho domu a v Jeruzaleme, a vyhodil ich von z mesta. Postavil Panov oltar a obetoval na nom pokojne a oslavne obety a prikazal Judovcom, aby sluzili Panovi, Bohu Izraela. Ale lud este obetoval na vysinach, ibaze Panovi, svojmu Bohu. Ostatok Manassesovych dejin, jeho modlitba k Bohu i reci prorokov, ktori mu hovorili v mene Pana, Izraelovho Boha, su napisane v Dejinach izraelskych kralov. Jeho modlitba, vypocutie, vsetky jeho hriechy, nevera a miesta, na ktorych pred svojim pokorenim vybudoval vysiny a postavil asery a sochy, su opisane v Pribehoch Hozaiasa. Potom sa Manasses ulozil k svojim otcom a pochovali ho v jeho dome. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Amon. Amon mal dvadsatdva rokov, ked zacal kralovat, a dva roky kraloval v Jeruzaleme. Robil, co sa Panovi nepaci, ako robil jeho otec Manasses. Amon obetoval vsetkym socham, ktore urobil jeho otec Manasses, a sluzil im. Ale pred Panom sa nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Manasses, ba on, Amon, zvacsil vinu. Sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia a zabili ho v jeho dome. Ale vidiecky lud pobil vsetkych, co sa sprisahali proti kralovi Amonovi, a vidiecky lud ustanovil namiesto neho za krala jeho syna Joziasa. Jozias mal osem rokov, ked zacal kralovat, a tridsatjeden rokov kraloval v Jeruzaleme. Robil, co sa paci Panovi, isiel po ceste svojho otca Davida a neodklonil sa ani napravo, ani nalavo. V osmom roku svojho panovania, este ked bol mladik, zacal hladat Boha svojho otca Davida. V dvanastom roku vsak zacal ocistovat Judsko a Jeruzalem od vysin, asier a vyrezavanych i liatych soch. Pred nim zrucali oltare balov a posekali chamany, ktore boli na nich. Asery, vyrezavane i liate sochy polamal, rozdrvil a rozsypal po hroboch tych, co im obetovali;kosti knazov vsak spalil na ich oltaroch. Tak ocistil Judsko a Jeruzalem. Aj v mestach Manassesa, Efraima a Simeona az Neftaliho, v ich zboreniskach dookolaporucal oltare a asery, vyrezavane sochy rozbil na prach, povytinal vsetky chamany po celej izraelskej krajine a vratil sa do Jeruzalema. V osemnastom roku svojho kralovania, ked ocistoval krajinu a dom, poslal Eseliasovho syna Safana, spravcu mesta Masiasa a Joachazovho syna, kancelara Jozu, aby opravili dom Pana, jeho Boha. Oni prisli k velknazovi Helkiasovi a odovzdali peniaze prinesene do Bozieho domu, ktore pozbierali leviti, strazcovia prahu, z ruk Manassesa a Efraima a od vsetkych ostatnych Izraelitov, ako aj od vsetkych Judovcov, Benjaminovcov a obyvatelov Jeruzalema. Potom ich odovzdali do ruk dieloveducich, ktori mali dozor v Panovom dome, a oni ich dali robotnikom, ktori pracovali v Panovom dome, aby dom obnovili a poruchane opravili. Dali ich tesarom a stavitelom, aby zakupili tesane kamene a drevo na vazby a hrady na budovy, ktore judski krali nechali spustnut. Ti ludia pracovali statocne na diele. Dozorcami nad nimi boli Jahat a Abdias, leviti zo synov Merariho, Zacharias a Mosolam zo synov Kaata; oni riadili dielo. A leviti, vsetko taki, co sa rozumeli hudobnym nastrojom,boli nad tymi, co nosili bremena, oni boli veducimi robotnikov pri akejkolvek praci a z levitov boli aj uctovnici, pisari a vratnici. Ked vynasali peniaze prinesene do Panovho domu, nasiel knaz Helkias knihu Panovho zakona (daneho) prostrednictvom Mojzisa. Tu povedal Helkias pisarovi Safanovi: „Nasiel som knihu zakona v Panovom dome. “ A Helkias odovzdal knihu Safanovi. Safan zaniesol knihu ku kralovi a sucasne podal kralovi aj spravu: „Tvoji sluzobnici urobili vsetko, co im bolo zverene. Vysypali peniaze, ktore boli v Panovom dome, a dali ich do ruk dieloveducim a robotnikom. “A pisar Safan tiez oznamil kralovi: „Knaz Helkias mi dal knihu. “ A Safan cital z nej pred kralom. Ked kral pocul slova zakona, roztrhol si rucho. A kral rozkazal Helkiasovi, Safanovmu synovi Ahikamovi, Michovmu synovi Abdonovi, pisarovi Safanovi a kralovmu sluhovi Asaasovi:„Chodte a dopytujte sa Pana za mna a za tych, ktori ostali z Izraela a Judu, o obsahu knihy, ktora sa nasla, lebo je velky Panov hnev, ktory sa vylial na nas, pretoze nasi otcovia nezachovavali Panovo slovo a nerobili vsetko tak, ako je napisane v tejto knihe. “Isiel teda Helkias a ti, ktorych kral (poveril), k prorokyni Holde, manzelke Seluma, syna Tekuata, syna Hasru, strazcu siat. Byvala v Jeruzaleme v druhom okrese. Ked s nou hovorili v tom zmysle,ona im odpovedala: „Toto hovori Pan, Boh Izraela: Povedzte muzovi, ktory vas ku mne poslal:Toto hovori Pan: Veru ja privediem nestastie na toto miesto a na jeho obyvatelov; vsetky kliatby napisane v knihe, ktoru citali pred judskym kralom. Pretoze opustili mna a palili tymian inym bohom, aby ma popudzovali kazdym cinom svojich ruk, vzbĺkne moj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne. Kralovi Judska, ktory vas poslal dopytovat sa u Pana, povedzte: Toto hovori Pan, Boh Izraela:Pretoze zmaklo tvoje srdce a pokoril si sa pred Bohom, ked si pocul jeho slova proti tomuto miestu a proti jeho obyvatelom, teda pretoze si sa pokoril predo mnou, roztrhol si si rucho a plakal si predo mnou, aj ja som ta vyslysal, hovori Pan. Preto ta ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostanes do svojho hrobu a tvoje oci neuvidia vsetko to nestastie, ktore ja privediem na toto miesto a jeho obyvatelov. “ A zopakovali to kralovi. Nato dal kral zhromazdit vsetkych starsich Judska a Jeruzalema. Kral isiel hore do Panovho domu a s nim vsetci muzovia Judska a obyvatelia Jeruzalema, knazi, leviti a vsetok lud od najmensieho po najvacsich a precital pred nimi cely obsah knihy zmluvy najdenej v Panovom chrame. Potom si kral stal na svoje miesto a uzavrel pred Panom zmluvu, ze budu chodit za Panom, ze budu celym srdcom a celou dusou zachovavat jeho prikazy, ustanovenia a predpisy, aby tak uskutocnili slova tejto zmluvy, napisane v tejto knihe. Zaviazal k tomu kazdeho, kto bol v Jeruzaleme a na uzemi Benjamina. A obyvatelia Jeruzalema konali podla zmluvy Boha, Boha svojich otcov. Potom Jozias odstranil vsetky ohavnosti zo vsetkych krajin, ktore patrili synom Izraela, a zaviazal vsetkych, ktori boli v Izraeli, aby sluzili Panovi, svojmu Bohu. Po vsetky jeho dni sa neodklonili od Pana, Boha svojich otcov. Jozias slavil v Jeruzaleme Panovi Velku noc; na strnasty den prveho mesiaca zabijali velkonocneho baranka. Knazov ustanovil do ich sluzieb a povzbudzoval ich do sluzby v Panovom dome. Levitom, ktori vyucovali cely Izrael a boli zasvateni Panovi, povedal: „Polozte svatu archu do domu, ktory postavil Davidov syn Salamun, kral Izraela, a nenoste ju na pleciach! Teraz sluzte Panovi, svojmu Bohu, a jeho ludu, Izraelu!Pripravujte sa podla svojich rodov vo svojich oddieloch podla predpisu Davida, krala Izraela, ako je v spise jeho syna Salamuna!A podla oddielov svojich rodov stojte vo svatyni pri svojich bratoch z ludu, (vzdy) oddiel jedneho levitickeho rodu!Zabijajte velkonocneho baranka a pripravte aj svojich bratov, aby konali podla Panovych slov (danych) prostrednictvom Mojzisa!“A Jozias daroval prislusnikom ludu, vsetkym, ktori tam boli, dobytok, tridsattisic barankov a kozliat - to vsetko ako velkonocnych barankov - a tritisic byckov; tie boli z kralovskeho majetku. Jeho kniezata dobrovolne darovali ludu, knazom a levitom. Kniezata Bozieho domu Helkias, Zacharias a Jahiel dali knazom dvetisicseststo velkonocnych barankov a tristo byckov. Levitske kniezata Chonenias a jeho bratia Semeias a Natanael, potom Hasabias, Jehiel a Jozabad darovali levitom pattisic velkonocnych barankov a patsto byckov. Tak bola zriadena sluzba. Knazi sa dostavili na svoje miesta a leviti do svojich oddielov podla kralovho prikazu. I zabijali velkonocne baranky, knazi kropili krvou z ich ruk, leviti stahovali kozua kladli stranou celopaly, aby ich podla rodovych skupin dali prislusnikom ludu na obetovanie Panovi, ako je napisane v Mojzisovej knihe. Podobne (robili) s byckami. Velkonocne baranky piekli podla predpisu na ohni, zasvatne obety vsak varili v kotloch, v hrncoch a na miskach a rychlo nosili vsetkym prislusnikom ludu. Az potom pripravili sebe a knazom, lebo Aronovi synovia, knazi, boli pri obetovani celopalov a tukov az do noci a leviti mali pripravit (este) sebe a Aronovym synom, knazom. Asafovi synovia, spevaci, boli podla prikazu Davida a kralovych vidcov Asafa, Hemana a Idutuna na svojich miestach. Vratnici boli pri kazdej brane a nemuseli sa vzdialit zo svojej sluzby, lebo ich bratia, leviti, im porobili pripravy. Tak bola ten den usporiadana vsetka Panova sluzba pri priprave velkonocneho baranka a obetovani celopalov na Panovom oltari podla prikazu krala Joziasa. Synovia Izraela, ktori tam boli, slavili teda v tom case sedem dni velkonocneho baranka a sviatok Nekvasenych chlebov. Taku Velku noc, ako bola tato, neslavili odo dni proroka Samuela a ani jeden izraelsky kral nesvatil Velku noc tak, ako svatil Jozias, knazi, leviti a vsetci tam pritomni Judovci, Izraeliti a obyvatelia Jeruzalema. V osemnastom roku Joziasovho kralovania slavili tuto Velku noc. Po tomto vsetkom, ked Jozias usporiadal Panov dom, tiahol egyptsky kral Nechao hore bojovat ku Karkamisu pri Eufrate. Jozias isiel proti nemu. Ale ten poslal k nemu poslov s odkazom: „Co mame ja a ty spolocne, kral Judu?! Ja nejdem dnes proti tebe, ale proti domu, ktory vedie so mnou vojnu. A Boh mi povedal, aby som sa ponahlal. Ustup teda Bohu, ktory je so mnou, aby ta neznicil. “Ale Jozias sa nevratil, ba chystal sa proti nemu do boja. Nepocuval slova Nechaa, ktore mal z Bozich ust, a pustil sa do boja v udoli Magedo. Krala Joziasa vsak zasiahli strelci a kral povedal svojim sluzobnikom: „Odvezte ma, som tazko raneny!“Sluhovia ho preniesli z voza na iny voz, ktory mal, a odviezli ho do Jeruzalema, kde zomrel. Pochovali ho v hroboch jeho otcov a cele Judsko a Jeruzalem smutili za Joziasom. Jeremias zialil za Joziasom v zalospeve a vsetci spevaci a spevacky spievali o Joziasovi vo svojich zalospevoch az po dnesny den; urobili to v Izraeli pravidlom. Hla, su napisane v Zalospevoch. Ostatok Joziasovych dejin, jeho naboznost, aka je predpisana v Panovom zakone,a jeho prvsie i neskorsie dejiny su napisane v Knihe kralov Izraela a Judu. Potom vidiecky lud vzal Joziasovho syna Joachaza a ustanovil ho namiesto jeho otca za krala v Jeruzaleme. Joachaz mal dvadsattri rokov, ked zacal kralovat, a tri mesiace kraloval v Jeruzaleme. Egyptsky kral ho zosadil v Jeruzaleme a krajine vyrubil sto hrivien striebra a hrivnu zlata. Egyptsky kral ustanovil za krala nad Judskom a Jeruzalemom jeho brata Eliakima a zmenil mu meno na Joakim. Jeho brata Joachaza vsak Nechao vzal a odviedol ho do Egypta. Joakim mal dvadsatpat rokov, ked zacal kralovat, a jedenast rokov kraloval v Jeruzaleme. Robil, co sa nepaci Panovi, jeho Bohu. Pritiahol proti nemu babylonsky kral Nabuchodonozor, sputal ho do okov a odviedol do Babylonu. Aj z nadob Panovho chramu odniesol Nabuchodonozor do Babylonu a ulozil ich v Babylone do svojho chramu. Ostatok Joakimovych dejin a jeho ohavnosti, ktore popachal a ktore na nom lipli, su opisane v Knihe kralov Izraela a Judu. Namiesto neho sa stal kralom jeho syn Joachin. Joachin mal osemnast rokov, ked zacal kralovat, a tri mesiace a desat dni kraloval v Jeruzaleme. Robil, co sa Panovi nepaci. A ked uplynul rok, poslal kral Nabuchodonozor a dal ho doviest do Babylonu spolu so vzacnymi nadobami Panovho domu. Za krala nad Judom a Jeruzalemom ustanovil jeho brata Sedekiasa. Sedekias mal dvadsatjeden rokov, ked zacal kralovat, a jedenast rokov kraloval v Jeruzaleme. Robil, co sa nepaci Panovi, jeho Bohu. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiasom podla Panovho rozkazu. Ba vzburil sa aj proti kralovi Nabuchodonozorovi, ktory ho zaviazal prisahou na Boha. Zatvrdil si siju a zatal sa v srdci, ze sa neobrati k Panovi, Bohu Izraela. Aj vsetky kniezata, knazi a lud kopili nevernost na nevernost podla vsetkych ohavnosti narodov a poskvrnili Panov dom, ktory si zasvatil v Jeruzaleme. A Pan, Boh ich otcov, ich zavcasu a vytrvalo po svojich posloch varoval, lebo mu bolo luto svojho ludu a svojho pribytku. Lenze oni sa Bozim poslom posmievali, opovrhovali jeho slovami a hanobili jeho prorokov, az vzrastol Panov hnev proti jeho ludu tak, ze nebolo pomoci. Priviedol proti nim chaldejskeho krala, ktory mecom pobil ich mladikov v ich svatyni. Nezlutoval sa nad mladikom ani nad pannou, nad starcom ani nad sedivcom, vsetko vydal do jeho ruky. Vsetky nadoby Bozieho domu, velke i male, poklady Panovho domu, poklady krala i jeho kniezat, vsetko odniesol do Babylonu. Bozi dom spalili, mury Jeruzalema zrucali, vsetky jeho palace vypalili ohnom a vsetky cenne predmety znicili. A co ostalo spod meca, odviedol do zajatia do Babylonu a boli jemu i jeho synom otrokmi, az kym sa nezacalo perzske kralovstvo,aby sa naplnilo Panovo slovo vyslovene Jeremiasovymi ustami a aby zem mala do chuti sobotnych rokov; cez cely cas spustosenia slavila sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov. V prvom roku perzskeho krala Kyra, aby sa splnilo Panovo slovo vyslovene Jeremiasovymi ustami, Pan vzbudil ducha perzskeho krala Kyra, ze dal v celom svojom kralovstve vyhlasit - a to aj pisomne - toto:„Takto hovori perzsky kral Kyros: Pan, Boh nebies, mi dal vsetky kralovstva zeme a on mi nalozil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktory je v Judei. Kto z vas teda patri k vsetkemu jeho ludu, Pan, jeho Boh, nech je s nim a nech ide!“V prvom roku perzskeho krala Kyra, aby sa splnilo Panovo slovo, vyslovene Jeremiasovymi ustami, Pan vzbudil ducha perzskeho krala Kyra, ze dal v celom svojom kralovstve vyhlasit - a to aj pisomne - toto:„Takto hovori perzsky kral Kyros: Pan, Boh nebies, mi dal vsetky kralovstva zeme a on mi nalozil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktory je v Judei. Kto z vas teda patri k vsetkemu jeho ludu, nech je s nim jeho Boh a nech ide do Jeruzalema, ktory je v Judei, a nech buduje dom Pana, Boha Izraela; to je ten Boh, ktory byva v Jeruzaleme. A kazdeho, kto sa este zdrzal, nech vsade tam, kde hostuje, miestni obyvatelia napomozu striebrom, zlatom, imanim a dobytkom popri dobrovolnom dare na Bozi chram, ktory je v Jeruzaleme!“A tak sa vybrali nacelnici Judovho a Benjaminovho rodu, takisto knazi s levitmi a vobec kazdy, komu Boh vnukol, aby siel a staval Panov chram, ktory bol v Jeruzaleme. Vsetci navokol ich napomahali striebornymi nadobami, zlatom, imanim, dobytkom a drahocennostami okrem vsetkeho toho, co darovali dobrovolne. Kral Kyros vydal aj nadoby Panovho chramu, ktore Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema a ulozil v chrame svojho boha. Perzsky kral Kyros ich vydal prostrednictvom pokladnika Mitridata a ten ich odpocital judskemu kniezatu Sasabasarovi. A toto je ich pocet: Zlatych mis - tridsat, striebornych mis - tisic, nozov - dvadsatdevat,zlatych cias - tridsat, podradnejsich striebornych cias - styristodesat, inych nadob - tisic;vsetkych nadob zo zlata a striebra - pattisicstyristo. Toto vsetko niesol Sasabasar naspat, ked sa zajaty lud stahoval z Babylonu do Jeruzalema. Toto su prislusnici provincie, ktori sli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorych babylonsky kral Nabuchodonozor povyvlacal do Babylonu a vratili sa do Jeruzalema alebo do Judey, kazdy do vlastneho mesta;ti, co prisli so Zorobabelom, Jozuem, Nehemiasom, Saraiasom, Reelaiasom, Mardochejom, Bilsanom, Misparom, Bigvajom, Rechumom a Banom. Pocet muzov izraelskeho ludu:Farosovych potomkov dvetisicstosedemdesiatdva,Sefatiasovych tristosedemdesiatdva,Arachovych sedemstosedemdesiatpat,Fachat-Moabovych po Jozuem a Joabovi dvetisicosemstodvanast,Elamovych tisicdvestopatdesiatstyri,Zatuovych devatstostyridsatpat,Zakajovych sedemstosestdesiat,Baniovych seststostyridsatdva,Bebaiho seststodvadsattri,Azgadovych tisicdvestodvadsatdvaAdonikamovych seststosestdesiatsest,Bigvaiho dvetisicpatdesiatsest,Adinovych styristopatdesiatstyri,Aterovych z Ezechiasovej strany devatdesiatosem,Besaiho tristodvadsattri,Jorahovych stodvanast,Chasumovych dvestodvadsattri,Gibarovych devatdesiatpat,Betlehemcanov stodvadsattri,Netofatcanov patdesiatsest,Anatotcanov stodvadsatosem,Azmavetcanov styridsatdva,Kirjatiarimcanov, Kefircanov a Berotcanov sedemstostyridsattri,Ramcanov a Gabaanov seststodvadsatjeden,Michmascanov stodvadsatdva,Betelcanov a Haicanov dvestodvadsattri,Nebanov patdesiatdva,Magbiscanov stopatdesiatsest,Novoelamcanov tisicdvestopatdesiatstyri,Charimcanov tristodvadsat,Lodcanov, Chadidcanov a Onocanov sedemstodvadsatpat,Jerichovcanov tristostyridsatpat,Senaanov tritisicseststotridsat. Knazov z Jedaiasovej krvi, Jozueho vetvy, devatstosedemdesiattri,z Imerovej tisicpatdesiatdva,z Paschurovej tisicdvestostyridsatsedem,z Charimovej tisicsedemnast. Levitov, Jozueho a Kadmielovych potomkov Hodaviasovej vetvy, sedemdesiatstyri. Spevakov, Asafovych potomkov, stodvadsatosem. Vratnikov, Salumovych, Aterovych, Talmonovych, Akubovych, Chatitovych, Sobaiho potomkov spolu stotridsatdevat. Nevolnikov chramu, potomkov Sichaovych, Chasufovych, Tabaotovych,Kerosovych, Siahaovych, Padonovych,Lebanahovych, Chagabahovych, Akubovych,Chagabovych, Samlaiho, Chananovych,Gidelovych, Gacharovych, Reaiasovych,Resinovych, Nekodovych, Gazamovych,Uzaovych, Faseachovych, Besaiho,Asnahovych, Meunimovych, Nefusimovych,Bakbukovych, Chakufovych, Charchurovych,Baslutovych, Mechidovych, Charsaovych,Barkosovych, Siserovych, Tamachovych,Nesiachovych a Chatifaovych;z potomkov Salamunovych sluzobnikov: potomkov Sotaiho, Sofertovych, Ferudovych,Jalovych, Darkonovych, Gidelovych,Sefatiasovych, Chatilovych, Pochertovych z Hasebaima a Amiovych;vsetkych chramovych nevolnikov a potomkov Salamunovych sluzobnikov bolo spolu tristodevatdesiatdva. Aj tito vysli z Tel-Melacha, Tel-Charse, Kerubu, Adanu a Imeru, lenze nevedeli preukazat celad svojich otcov a svoj povod, ci su totiz z Izraela:seststopatdesiatdva Delaiasovych, Tobiasovych a Nekodovych potomkov. Z knazov Chabaiasovi a Hakosovi potomkovia, dalej potomkovia Barzilaiho, ktory si vzal za zenu z dcer Gileadcana Barzilaiho a bol nazvany ich menom. Tito hladali svoj zapis o rodovej prislusnosti, ale pretoze nenasli, vylucili ich z knazstva. Kralov namestnik im zakazal jest zo svatosvatych veci, dokial nebude zasa stat knaz s urim a tumim. Cele toto spolocenstvo do jedneho pocitalo styridsatdvatisictristosestdesiat,okrem ich sluhov a ich sluzok, ktorych bolo sedemtisictristotridsatsedem; dalej s nimi bolo dvesto spevakov a spevacok. Koni mali sedemstotridsatsest, mulic dvestostyridsatpat,tiav styristotridsatpat a oslov sesttisicsedemstodvadsat. Poniektori nacelnici rodov po svojom prichode k Panovmu chramu, ktory je v Jeruzaleme, dobrovolne venovali na Bozi dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stal. Podla svojej zamoznosti dali na nakladne dielo sestdesiatjedentisic dareikov v zlate, pattisic min v striebre a sto knazskych tunik. Tak sa teda knazi, leviti a poniektori z ludu osadili tu; spevaci, vratnici a nevolnici chramu vo svojich mestach; vsetok Izrael takisto (byval) vo svojich mestach. Ked sa blizil siedmy mesiac - Izraeliti uz boli vo svojich mestach -, zisiel sa lud do chlapa v Jeruzaleme. Josadakov syn Jozue so svojimi druhmi, knazmi, a Sealtielov syn Zorobabel so svojimi druhmi sa rozhodli postavit oltar Bohu Izraela, aby na nom prinasali celopaly, ako je napisane v zakone Bozieho muza Mojzisa. Postavili teda oltar na tom istom mieste, kde stal, lebo boli v strachu pred obyvatelstvom okolitych krajin, a tak na nom prinasali celopaly Panovi na svite a na mrku. Slavili tiez slavnost Stankov podla predpisu a kazdy den prinasali celopaly v (stanovenom) pocte, ako ziadal na prislusny den predpis,a potom ustavicny celopal i (celopaly) na novmesiace, dalej na vsetky vyrocite sviatky Pana, ktore sa svatili, a vzdy, ked niekto obetoval Panovi dobrovolnu obetu. Od prveho dna siedmeho mesiaca zacali Panovi prinasat zapalne obety, hoci Panov chram nebol este zalozeny. Dali peniaze tym, ktori lamali a kresali kamen, a stravu, napoj a olej obyvatelom miest Sidona a Tyru na dopravu cedroveho dreva z Libanonu do Joppskeho mora podla dovolenia, ktore mali od perzskeho krala Kyra. V druhom roku po svojom navrate k Boziemu chramu do Jeruzalema, v druhom mesiaci, zacali Sealtielov syn Zorobabel a Josadakov syn Jozue s ostatnymi svojimi druhmi, knazmi, levitmi a so vsetkymi, ktori prisli zo zajatia do Jeruzalema. Levitov od dvadsiatich rokov nahor poverili riadenim prace na Panovom chrame. A tak nastupili Jozue, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia s Judovymi synmi do chlapa a riadili tych, co pracovali na stavbe Bozieho chramu; takisto Chenadadovi synovia a ich synovia a ich bratia, leviti. Ked sa murari brali klast zaklady Panovho chramu, stali knazi vo svojom ruchu s trubami a leviti, Asafovci, s cimbalmi, aby velebili Pana, ako prikazoval izraelsky kral David. Chvalili a velebili Pana zamienavym spevom: „Lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo je vecne“ nad Izraelom. A vsetok lud sa ozyval velkym jasotom a chvalil Pana, ze bol polozeny zaklad Panovho domu. Ale mnohi z knazov, levitov a nacelnikov rodin, totiz starsi, ktori videli predosly chram, nariekali velkym placom, ked pred ich ocami kladli zaklad tohoto chramu. Mnohi (ini) sa zas ozyvali natesenym hlasom,takze nik nevedel rozoznat hlasity radostny krik od hlasiteho placu ludu, lebo lud krical velkym hlasom a daleko bolo pocut hluk. Ked sa dopoculi Judovi a Benjaminovi protivnici, ze po navrate zo zajatia stavaju chram Panovi, Bohu Izraela,prichadzali k Zorobabelovi a nacelnikom rodin a hovorili im: „Radi by sme s vami stavat, lebo uctievame vasho Boha ako vy a obetujeme mu od cias asyrskeho krala Esar-Chadona, ktory nas sem doviedol. “Lenze Zorobabel, Jozue a ini nacelnici izraelskych rodin im odvetili: „Vy a my nesmieme spolu stavat dom nasmu Bohu, ale iba my sami postavime Panovi, Bohu Izraela, ako nam rozkazal perzsky kral, kral Kyros. “Tak sa stalo, ze lud tejto krajiny sa usiloval odobrat chut do prace judejskemu ludu a zastrasovali ich, aby nestavali. Okrem toho podplacali vplyvnych uradnikov, aby marili ich predsavzatie. Tak to bolo po vsetky dni perzskeho krala Kyra, az kym nekraloval perzsky kral Darius. Ked kraloval Asuer, na zaciatku jeho kralovania napisali obzalobu na obyvatelov Judey a Jeruzalema. A v casoch Artaxerxa pisal zas Bislam, Mitridat a Tabel so svojimi ostatnymi spolupracovnikmi perzskemu kralovi Artaxerxovi. Obzaloba bola napisana aramejskym pismom a bola prelozena do aramejciny. Kancelar Rechum a pisar Simsai zostavili kralovi Artaxerxovi spravu o Jeruzaleme tohto znenia:„Kancelar Rechum a pisar Simsai so svojimi ostatnymi spolupracovnikmi, Dinajcanmi, Afarsatencanmi, Tarpelcanmi, Afarscanmi, Arkvancanmi, Babyloncami, Susanechicanmi, Dehavicanmi a Elamitmi,dalej s ostatnymi celadami, ktore povyvazal velky a slavny Asenapar a porozsadzal ich v samarijskych mestach a inokedy po Zarieci, a tak dalej. “Toto je odpis listu, ktory mu poslali: „Kralovi Artaxerxovi, tvoji sluzobnici, ludia spoza Rieky atd. Nech je kralovi zname, ze Zidia, ktori sa vybrali od teba sem hore, prisli k nam do Jeruzalema, mesta spurneho a zleho, a opat ho stavaju a opevnuju hradbami a opravuju zboreniska. Nech je teda kralovi zname, ze ak bude toto mesto postavene a jeho hradby budu opravene, nebudu davat ani dane, ani davky, ani cla, a nakoniec to bude na skodu kralom. Nuz a kedze solime solou palaca, nepatri sa, aby sme sa dalej prizerali na poskodzovanie krala, a preto teraz podavame kralovi tuto spravu,aby hladali v Knihe pamati tvojich otcov. Lebo v Knihe pamati najdes a dozvies sa, ze toto mesto je mestom odbojnym a skodi kralom, ba i podrobenym krajinam, a ze v nom robievali vzbury odpradavna, a preto bolo toto mesto spustosene. Upozornujeme teda krala, ze ak toto mesto bude postavene a jeho hradby budu obnovene, nebudes mat, veru, na Zarieci ucast. “Kral poslal kancelarovi Rechumovi, pisarovi Simsaimu aj ostatnym, ich spolupracovnikom, ktori byvali v Samarii a inym na Zarieci, tuto odpoved: „Pokoj a tak dalej. Obzalobny spisok, ktory ste nam poslali, bol jasne precitany v mojej pritomnosti. Na moj rozkaz hladali a nasli, ze sa toto mesto odpradavna vzpieralo proti kralom a ze v nom dochadzalo k odbojom a vzburama ze v Jeruzaleme byvali mocni krali a panovali nad vsetkymi uzemiami, co su za Riekou, a platila sa im dan, poplatok a clo. Preto teraz vydajte rozkaz, aby sa zabranilo tym muzom stavat toto mesto, kym nevydam iny rozkaz. Varujte sa postupovat v tej veci nedbanlivo, aby z toho nevzrastla skoda na neprospech kralov. “Ked odpis nariadenia krala Artaxerxa precitali pred Rechumom, pred pisarom Simsaim a pred ich spolupracovnikmi, vybrali sa napochytro k Zidom do Jeruzalema a rozkazali im prestat z vladnej moci. A tak bola zastavena praca na Bozom pribytku v Jeruzaleme a nerobilo sa az do druheho roku kralovania perzskeho krala Daria. Prorokoval vsak prorok Aggeus a Idov syn Zacharias a prorokovali tym Zidom, ktori boli v Judei a v Jeruzaleme, v mene Izraelovho Boha, ktory vladol nad nimi. I chytili sa Sealtielov syn Zorobabel a Josadakov syn Jozue a zacali stavat Bozi chram v Jeruzaleme a ruka v ruke s nimi pracovali Bozi proroci a podporovali ich. V tom case prisiel k nim vladar Zariecia Tatenai, Setar Bozenai a ich spolupracovnici a opytali sa ich: „Kto vam dovolil stavat tento chram a opravovat tieto hradby?“Dalej sa ich spytovali: „Ako sa volaju muzovia, co stavaju tuto budovu?“Ale Bozie oko spocivalo na starsich Zidoch, a tak im neprerusili pracu, kym sa nepredostrie sprava Dariovi a kym odtial nedostanu rozhodnutie o tom. Odpis listu, ktory poslal vladar Zariecia Tatenai, Setar Bozenai a ich spolupracovnici Afarsechicania spoza Rieky kralovi Dariovi. Poslali mu spravu a v nej bolo napisane toto:„Kralovi Dariovi dokonaly pokoj! Nech je zname kralovi, ze sme sa vypravili do judskej krajiny k domu velkeho Boha. Stavaju ho z kvadrov. Steny obkladaju drevom. Pracuje sa usilovne na tom diele a ono im rastie pod rukami. Opytali sme sa teda starsich a takto sme im vraveli: »Kto vam dovolil stavat tento chram a opravovat tieto hradby?«Opytali sme sa ich aj na ich mena, aby sme ti dali vediet, aj sme zaznacili mena muzov, ktori su ich nacelnikmi. Odpovedali nam takto: »My sme sluzobnici Boha nebies a zeme a staviame tento chram, ktory bol postaveny uz davno pred mnohymi rokmi. Staval ho a aj postavil velky izraelsky kral. Potom vsak, ked nasi praotcovia popudili na hnev nebeskeho Boha, vydal ich do ruk babylonskeho krala, Chaldejca Nabuchodonozora, ktory zboril tento chram a lud presidlil do Babylonu. Ale v prvom roku babylonskeho krala Kyra kral Kyros vydal nariadenie postavit tento Bozi chram. Ba este aj zlate a strieborne nadoby, ktore patrili Boziemu domu a ktore Nabuchodonozor pobral z jeruzalemskeho chramu a odniesol do babylonskeho chramu, kral Kyros vyniesol z babylonskeho chramu a odovzdal ich istemu muzovi menom Sasabasar, ktoreho vymenoval za vladara,a povedal mu: »Vezmi tieto nadoby, chod a uloz ich v jeruzalemskom chrame! Nech sa stavia Bozi dom na tom mieste, kde stal!«Nuz a tento Sasabasar dosiel, postaral sa o zaklady jeruzalemskeho chramu Bozieho a odvtedy sa stavia dosial, ale dostavany nie je. «A tak teraz, ak kral uzna za dobre, nech sa patra v kralovskej klenotnici tam v Babylone, ci je to tak, ze kral Kyros vydal rozkaz stavat Bozi chram v Jeruzaleme. Nech nam teda kral posle rozhodnutie v tejto veci!“Vtedy kral Darius vydal rozkaz hladat v klenotnici pisomnosti, ktore boli ulozene az tam v Babylone. Aj sa nasiel v panovnickom sidle Ekbatana, ktore lezi v medskej provincii, jeden zvitok, kde bol zaznaceny tento doklad:„V prvom roku krala Kyra rozkazal kral Kyros vo veci jeruzalemskeho chramu Bozieho: Nech sa stavia tento chram ako miesto, na ktorom sa prinasaju obety a zertvy, na zakladoch, ktore znesu jeho vysku sestdesiat laktov a jeho sirku sestdesiat laktov. Vo tri vrstvy nech je z kresaneho kamena a potom jedna vrstva z dreva. Naklad nech sa dava z kralovskeho dvora. Aj zlate a strieborne nadoby, ktore patrili Boziemu domu a ktore Nabuchodonozor zobral z chramu v Jeruzaleme a doniesol do Babylonu, nech vratia a nech putuju spat do jeruzalemskeho chramu! Zloz ich v Bozom chrame!“„Teraz teda chodte odtial prec, vladar na Zarieci Tatenai a Setar Bozenai so svojimi spolupracovnikmi i Afarsechicania spoza Rieky!Nechajte, nech sa pracuje na tom Bozom dome! Nech zidovsky vladar a ich starsi stavaju ten Bozi chram tam, kde stal predtym. Aj z mojej strany sa tymto vydava rozkaz o tom, ako sa mate zachovat k zidovskym starsim, ktori stavaju ten Bozi chram: Nech sa z kralovskych prijmov, z toho, co vynasa dan Zariecia, bez okolkov vyplacaju naklady tym muzom, aby dielo neviazlo. A co treba, junce, barany a jahnata na zapalne zertvy nebeskemu Bohu, zrno, sol, vino a ci olej nech sa im kazdodenne dava bez akehokolvek klamstva, o co poziadaju knazi,aby prinasali nebeskemu Bohu lube obety a modlili sa za blazeny zivot krala a jeho rodiny. Dalej sa vydava z mojej strany rozkaz: Ktokolvek by nedodrzal toto nariadenie, nech vytrhnu z jeho domu tram, nech ho vztycia a nech ho nan pribiju! A jeho dom nech je z trestu obrateny na rozvalenisko!A Boh, ktory tam dava prebyvat svojmu menu, nech zvrhne kazdeho krala a lud, ktori by sa odvazili toto nedodrziavat a marit ten Bozi chram v Jeruzaleme! Ja, Darius, som vydal tento rozkaz. Nech sa prisne dodrziava!“A vladar na Zarieci Tatenai, Setar Bozenai a ich spolupracovnici urobili presne podla toho, ako im odpovedal kral Darius. A tak zidovski starsi mohli dalej stavat a robota im isla od ruk, ako predpovedal prorok Aggeus a Idov syn Zacharias. Stavali teda, az dostavali z nariadenia Izraelovho Boha a z nariadenia perzskych kralov Kyra, Daria a Artaxerxa. A tak ten Bozi dom dokoncili do tretieho dna mesiaca adar, v siestom roku kralovania krala Daria. Potom Izraeliti, knazi, leviti a ostatni, co prisli zo zajatia, oslavili nateseni posvatenie Bozieho chramu. Na posviacku tohto Bozieho chramu obetovali sto bykov, dvesto baranov, styristo jahneniec a dvanast capov na obetu za hriech, za cely Izrael podla poctu izraelskych kmenov. Potom zadelili knazov po ich triedach, levitov takisto po ich oddeleniach na Boziu sluzbu v Jeruzaleme, ako sa pise v Mojzisovej knihe. Vtedy ti, co prisli zo zajatia, slavili Velku noc, na strnasty den prveho mesiaca. Lebo knazi a leviti sa do jedneho ocistili; vsetci boli cisti, a tak zabijali velkonocneho baranka vsetkym, co prisli zo zajatia aj svojim bratom knazom, aj sebe. Izraeliti teda jedli velkonocneho baranka; a nielen ti, co prisli zo zajatia, ale aj vsetci, co sa oddelili od poskvrny pohanov tej krajiny a pridali sa k nim, aby hladali Pana, Izraelovho Boha. Slavili aj sviatok Nekvasenych chlebov sedem dni v radosti, lebo Pan ich obdaroval radostou, ze im naklonil priazen asyrskeho krala, takze im bol na pomoci pri stavani chramu Boha, Izraelovho Boha. Po tychto udalostiach sa za kralovania perzskeho krala Artaxerxa vybral Ezdras, syn Seraiasa, syna Azariasa, syna Helkiasa,syna Saluma, syna Sadoka, syna Achituba,syna Amariasa, syna Azariasa, syna Merajota,syna Zerachiasa, syna Uziho, syna Bukiho,syna Abisuu, syna Pinchasa, syna Eleazara, syna najvyssieho knaza Arona. Tento Ezdras vysiel z Babylonu. Bol zakonnikom, zbehlym v Mojzisovom zakone, ktory dal Pan, Boh Izraela. Kedze bola nad nim ruka Pana, jeho Boha, kral mu daval vsetko, o co ziadal. Zaroven vystupoval do Jeruzalema huf Izraelitov, knazov, levitov, spevakov, vratnikov a nevolnikov chramu v siedmom roku krala Artaxerxa. Do Jeruzalema dosiel v piatom mesiaci, v siedmom roku tohto krala. Na prvy den prveho mesiaca bol totiz urceny odchod z Babylonu a v prvy den piateho mesiaca sa dostal do Jeruzalema, lebo na nom spocivala dobrotiva ruka jeho Boha. Lebo Ezdras si umienil skumat Panov zakon, plnit ho a ucit izraelsky lud ustanovenia a pravo. Toto je odpis listu, ktory dal kral Artaxerxes knazovi Ezdrasovi, znalcovi zakona, znalcovi Panovych prikazov a nariadeni pre Izrael:„Artaxerxes, kral nad kralmi, knazovi Ezdrasovi, ucenemu v zakone nebeskeho Boha, pozdrav a tak dalej. Ja vydavam rozkaz, ze kazdy, kto by v mojom kralovstve mal volu - ci uz z izraelskeho ludu, ci z jeho knazov alebo z levitov - ist do Jeruzalema, moze sa vybrat s tebou. Lebo kral a jeho siedmi radcovia ta posielaju preskumat stav veci v Judei a v Jeruzaleme, ako ziada zakon tvojho Boha, co mas v ruke,a odniest striebro so zlatom, ktore dobrovolne venovali kral a jeho poradcovia Bohu Izraela, ktoreho pribytok je v Jeruzaleme,aj vsetko striebro a zlato, ktore najdes v celej babylonskej provincii popri dobrovolnom dare ludu a knazov, ktory obetuju na chram svojho Boha v Jeruzaleme. Preto za tieto strieborniaky bezodkladne nakup byky, barany a jahnata s prislusnymi pokrmovymi a napojovymi obetami a obetuj ich na oltari chramu vasho Boha v Jeruzaleme!A co ty a tvoji bratia usudite, ze by bolo dobre spravit so striebrom a zlatom, ktore bude nazvys, spravte podla vole svojho Boha. Nadoby, ktore dostavas pre sluzbu v dome tvojho Boha, odovzdaj pred Bohom v Jeruzaleme!A co este treba pre dom tvojho Boha, co ti bude este treba vynalozit, uhrad z kralovskej pokladnice!Ja, kral Artaxerxes, tymto nariadujem vsetkym pokladnikom na Zarieci: Vsetko, o co by vas poziadal knaz Ezdras, znalec zakona nebeskeho Boha, treba bez okolkov splnitdo sto hrivien striebra, do sto korov psenice, do sto batov vina, do sto batov oleja a soli bez uctovania!Vsetko, co sa ziada podla rozhodnutia nebeskeho Boha, treba presne splnit pre dom nebeskeho Boha, aby azda nezahorel hnevom proti kralovej risi a proti jeho synom. Dalej vam oznamujeme, ze nik nema prava uvalit dan, davku ci myto ani na knazov, ani na levitov, spevakov, vratnikov, chramovych nevolnikov, ani na nijakych sluzobnikov tohto Bozieho chramu. A ty, Ezdras, podla toho, ako prikazuje mudrost tvojho Boha, ktoru mas v rukach, menuj sudcov vedno s obhajcami, aby vysluhovali pravo vsetkemu ludu na Zarieci, tym totiz, ktori poznaju zakon tvojho Boha; a kto by ho nepoznal, toho ucte!A tak kazdy, kto by neposluchol zakon tvojho Boha alebo kralov zakon, nech je bez okolkov odsudeny alebo na smrt, alebo do vyhnanstva, alebo na stratu majetku, alebo do zalara!“„Nech je zvelebeny Pan, Boh nasich otcov, ktory vnukol kralovi do srdca, aby okraslil Panov dom v Jeruzalemea naklonil ku mne milost krala, jeho radcov a vsetkych vysokych hodnostarov krala. A tak ja, posilneny rukou Pana, svojho Boha, ktora bola nado mnou, zhromazdil som poprednych z Izraela, aby isli so mnou. “Toto su hlavy rodov s oznacenim kmenoveho povodu tych, co isli so mnou za kralovania krala Artaxerxa z Babylonu:Z Pinchasovych synov Gersom, z Itamarovych synov Daniel, z Davidovych synov Chatus,Sechaniasov syn, z Farosovych synov Zacharias a s nim zapisanych stopatdesiat muzov,z Pachat-Moabovych synov: Zerachiasov syn Eljehoenaj a s nim dvesto muzov,zo Zatuovych synov: Jachazielov syn Sechanias a s nim tristo muzov,z Adinovych synov: Jonatanov syn Ebed a s nim patdesiat muzov,z Elamovych synov: Ataliasov syn Izaias a s nim sedemdesiat muzov,zo Sefatiasovych synov: Michaelov syn Zebadias a s nim osemdesiat muzov,z Joabovych synov: Jechielov syn Obadias a s nim dvestoosemnast muzov,z Baniovych synov: Josifiasov syn Selomit a s nim stosestdesiat muzov,z Bebaiho synov: Bebaiho syn Zacharias a s nim dvadsatosem muzov,z Azgadovych synov: Hakatanov syn Jochanan a s nim stodesat muzov,z Adonikamovych synov ti, co neodisli predtym: a volaju sa Elifelet, Jehiel a Semaias a s nimi sestdesiat muzov,z Bigvaiho synov Utai a Zabud a s nimi sedemdesiat muzov. Zhromazdil som ich pri rieke, co tecie do Ahavy, a pobudli sme tam tri dni. Ked som sa rozhliadol po lude a knazoch, nenasiel som medzi nimi ani jedineho levitu. Vtedy som poslal po predakov a ucitelov, po Eliezera, Ariela, Semaiasa, Elnatana, po Jariba a druheho Elnatana. Rozkazal som im, aby sli k Idovi, starostovi v obci Chasifia, a vlozil som im do ust slova, ktorymi sa bolo treba prihovorit Idovi a jeho bratom, nevolnikom chramu v obci Chasifia, aby k nam priviedli sluzobnikov pre dom nasho Boha. A priviedli nam, lebo nad nami bola dobrotiva ruka nasho Boha, velmi uceneho muza zo synov Moholiho, Leviho syna, Izraelovho syna, totiz Serebiasa a jeho synov s jeho bratmi, spolu osemnastich,dalej Chasabiasa a s nim Izaiasa z Merariho synov, jeho bratov a ich synov, spolu dvadsiatich,a z nevolnikov chramu, ktorych dal David a kniezata na sluzbu levitom, dvestodvadsat nevolnikov chramu. Tito vsetci boli zaznaceni podla mena. Potom som tam pri rieke Ahave vyhlasil post, aby sme sa pokorili pred pohladom svojho Boha a tym si od neho vyprosili stastnu cestu pre seba, pre svoje deti i pre cely svoj majetok. Hanbil som sa totiz prosit krala o vojsko a jazdu na nasu ochranu proti nepriatelom na ceste. Ved sme vyhlasili kralovi: „Ruka nasho Boha vladne nad vsetkymi tymi, ktori ho vyhladavaju na svoje dobro; a zasa jeho mohutny hnev zasahuje vsetkych, co ho opustaju. “A tak sme sa postili a prosili sme o to svojho Boha, a dal sa nam uprosit. Potom som vyvolil z poprednych knazov dvanastich, Serebiasa a Chasabiasa a s nimi desiatich spomedzi ich bratov. Potom som im odvazil striebro, zlato a nadoby, posvatny dar pre dom nasho Boha, ktory obetoval kral, jeho radcovia, jeho kniezata a vsetci Izraeliti, kolko ich tam bolo. Odvazil som im teda do ruk seststopatdesiat hrivien striebra a sto hrivien strieborneho nacinia, zlata tiez sto hrivien,dalej dvadsat zlatych dzbanov po tisic dareikoch a dve nadoby z medi vyborneho lesku, vzacne ako zlato. Pritom som im povedal: „Vy ste svati Panovi, i tieto nadoby su posvatne, aj striebro so zlatom je obetny dar Panovi, Bohu vasich otcov. Bedlivo to opatrujte, kym to neodvazite pred predstavenymi knazov a levitov a pred predstavenymi izraelskych rodov v Jeruzaleme, v sienach Panovho domu!“A tak knazi a leviti prevzali vahu striebra a zlata s nadobami, aby ich doniesli do Jeruzalema, do domu nasho Boha. Na dvanasty den prveho mesiaca sme sa pohli od rieky Ahavy a uberali sme sa do Jeruzalema. Ruka nasho Boha bola nad nami. On nas ochranoval na ceste pred nepriatelskou a pred zbojnickou rukou. Tak sme prisli do Jeruzalema a ostali sme tam tri dni. Na stvrty den potom odvazili striebro, zlato a nadoby v dome nasho Boha v pritomnosti Meremota, syna knaza Uriasa, dalej tam bol Pinchasov syn Eleazar a okrem tychto boli pritomni aj leviti, Jozueho syn Jozabad a Binuov syn Noadias,vsetko podla poctu a vahy a uhrn vahy hned zapisali. Ti, co prisli zo zajatia vo vyhnanstve, obetovali celopaly Izraelovmu Bohu, dvanast juncov za cely Izrael, devatdesiatsest baranov, sedemdesiatsedem jahniat, dvanast capov na obetu za hriech, toto vsetko na celopal Panovi. Potom odovzdali kralove nariadenia kralovskym satrapom a poverenym spravcom za Riekou. A oni podporovali lud a Bozi dom. Ked sa toto vykonalo, pristupili ku mne predstaveni so slovami: „Izraelsky lud ani knazi, ani leviti sa neoddelili od obyvatelov tychto krajin a ich ohavnosti, totiz od Kanaancanov, Hetejcov, Ferezejcov, Jebuzejcov, Amoncanov, Moabcanov, Egyptanov a Amorejcov. Nielen sebe, lez i svojim synom vzali za zeny z ich dcer a pomiesali svate plema s narodmi tych krajin. Kniezata a predstaveni sa prehresili dokonca prvi. “Ked som to pocul, roztrhol som si rucho a plast, trhal som si vlasy z hlavy a brady a sedel som velmi rozruseny. I poschodili sa ku mne vsetci, co sa bali slova Izraelovho Boha pre priestupok tych, ktori prisli zo zajatia. Ja som vsak sedel rozruseny az do vecernej obety. Ale za vecernej obety som vstal od umarania sa a s roztrhnutym ruchom a plastom som sa hodil na kolena, rozprestrel som ruky k Panovi, svojmu Bohu,a vravel som: „Moj Boze, pyrim sa a hanbim sa pozdvihnut svoju tvar k tebe, moj Boze, lebo nase nepravosti nam vycnievaju ponad hlavu a nase previnenie narastlo az po nebesa. Od cias nasich otcov az po dnesny den sme tazko hresili. Pre nase nepravosti sme boli my, nasi krali i nasi knazi vydani do ruk kralov (cudzich) krajin, pod mec, do zajatia, za korist a na verejnu hanbu ako je tomu (i) dnes. Teraz sa na chvilocku zmiloval nad nami Pan, nas Boh, aby nam zachoval zvysky, aby nam zarazil kolik na svojom posvatnom mieste, aby nam nas Boh osvietil oci a aby nam dal trocha pookriat v nasej porobe. Lebo hoci sme boli rabmi, nas Boh nas neopustal v nasej porobe, ale naklonil nam milost perzskych kralov, ze nam dozicili pookriat, aby sme zas mohli vyzdvihnut dom nasho Boha a opat ho postavit z jeho rozvalin a aby nam dal hradbu v Judei a v Jeruzaleme. Co ti vsak, nas Boze, teraz po tom vsetkom povedat? Lebo sme opustili tvoje prikazania,ktore si nam dal cez svojich sluzobnikov, prorokov, ked si povedal: »Krajina, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedicne, je zem poskvrnena necistotou narodov tych krajin, pre ohavnost tych, co ju od jedneho konca po druhy naplnili svojou necistotou. Preto teraz nedavajte svoje dcery za ich synov, ani neberte ich dcery svojim synom! Nikdy s nimi neuzavierajte pokoj, ani im nedozicte stastia, aby ste boli coraz mocnejsi a pozivali dobra krajiny a porucili ju svojim synom az naveky. «Po tom vsetkom, co nas prikvacilo pre nase zle skutky a pre nase velke previnenie - lebo ty, nas Boze, si nas vacsmi setril, ako si zasluzili nase nepravosti, a nechal si nam zachovane zvysky -,neslobodno sa nam vykrucat a porusovat tvoje prikazy, nesmieme sa zosvagrovat s tymi ohavnymi narodmi. Ved ci by si sa nerozhneval na nas do vykynozenia, zeby nik nezostal a neunikol skaze?Pane, Izraelov Boze, ty si spravodlivy, preto sme dnes iba zvyskami zachranenych. Hla, my sme pred tebou obtazeni takou vinou, ze nik preto neobstoji pred tebou!“Kym sa Ezdras modlil a kym sa vyznaval s placom, leziac (dolu tvarou) pred Bozim pribytkom, poschodil sa k nemu velky zastup Izraelitov, muzov, zien a deti, a lud plakal usedavym placom. Vtedy sa ozval Sechanias, Jechielec z Elamovych synov, a povedal Ezdrasovi: „Prehresili sme sa proti svojmu Bohu tym, ze sme si vzali za zeny cudzinky z narodov krajiny. Ale este je nadej pre Izrael. Zaviazme sa teraz slavnostne svojmu Bohu, ze zapudime vsetky zeny aj tych, ktori sa z nich narodili, ked ty, pane, a ti, co sa boja prikazania nasho Boha, odporucate tak urobit. Nech sa teda postupuje podla zakona!Vstan, lebo ty to musis nariadit, a my ti pomozeme! Pust sa muzne do toho!“Ezdras teda vstal a vyzval poprednych knazov, levitov a celu izraelsku pospolitost, aby prisahali, ze sa zavazuju konat podla tohto slova. A tak prisahali. Ezdras sa zdvihol spred Bozieho domu, isiel do izby Eljasibovho syna Jochanana a tam prenocoval; ale nejedol chlieb a nepil vodu, lebo zialil pre hriech tych, co prisli zo zajatia. Potom vyhlasili po Judsku a po Jeruzaleme, aby sa vsetci prestahovalci poschodili do Jeruzalema. Kazdemu, kto sa nedostavi do troch dni podla uznesenia vrchnosti a starsich, nech kliatba stihne cely jeho majetok a on sam nech je vyluceny z obce tych, co prisli zo zajatia!Do troch dni sa poschodili do Jeruzalema vsetci muzovia (pokolenia) Judovho a Benjaminovho. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho toho mesiaca. Cely narod sedel na priestranstve pred Bozim pribytkom a triasol sa pre samu vec i pre lejaky. Vtedy vstal knaz Ezdras a povedal im: „Prehresili ste sa tym, ze ste sa pozenili s cudzinkami, a tak ste rozmnozili previnenie izraelskeho ludu. Preto sa teraz vyznajte Panovi, Bohu svojich otcov, urobte mu po voli a oddelte sa od narodov tejto krajiny a od cudzineckych zien!“Cele zhromazdenie odpovedalo velkym hlasom: „Sme povinni urobit tak, ako nam hovoris. Ale lud je pocetny, je cas dazdov a nevydrzime stat vonku, a potom to nie je praca na jeden den ani na dva, lebo sme sa velmi mnohi previnili v tejto veci,preto prosime, nech nasi predstaveni zastupuju celu obec a vsetci, co sa v nasich mestach pozenili s cudzinkami, pridu v urcenom case so starsimi a so sudcami jednotlivych miest, kym sa od nas neodvrati pala hnevu nasho Boha pre tuto vec. “Iba Azahelov syn Jonatan a Tikvov syn Jachzias sa vzopreli proti tomu; Mesulam a levita Sabetai ich podporovali. Ale prestahovalci urobili tak. Knaz Ezdras si vybral muzov, hlavy rodov podla jednotlivych domov. Vsetci boli zaznaceni podla mena. Oni zasadli v prvy den desiateho mesiaca a skumali tu vec. Do prveho dna prveho mesiaca skoncili pripad vsetkych, co sa pozenili s cudzinkami. Vyslo najavo, ze z knazskych Synov si pobrali cudzie zeny tito: Zo synov Josadakovho syna Jozueho a z jeho bratov Maaseias, Eliezer, Jarib a Gedalias. Zarucili sa, ze svoje zeny prepustia a ze budu za svoj poklesok obetovat barana zo stada. Z Imerovych synov Hanani a Zebedias. Z Charimovych synov Maasias, Elias, Semaias, Jachiel a Uzias. Z Paschurovych synov Eljoenaj, Maasias, Izmael, Natanael, Jozabad a Elasa. Z levitov Jozabad, Simei, Kelaias zvany Kelita, Petachias, Juda a Eliezer. Zo spevakov Eljasib a z vratnikov Salum, Telem a Uri. Dalej z izraelskeho ludu: Z Farosovych synov Rameias, Jizias, Malkias, Mijamin, Eleazar, Malkias a Benaias. Z Elamovych synov Matanias, Zacharias, Jechiel, Abdi, Jeromot a Elias. Zo Zatuovych synov Eljoenaj, Eljasib, Matanias, Jeromot, Zabad a, Aziza. Z Bebaiho synov Jehochanan, Chananias, Zabai, Atlai. Z Baniovych synov Mesulam, Maluch, Adaias, Jasub, Seal, Jeramot. Z Pachat-Moabovych synov Adna, Chelal, Benias, Maasias, Matanias, Besaleel, Binui a Manasses. Z Charimovych synov Eliezer, Jisias, Malkias, Semaias, Simon,Benjamin, Maluch, Semarias. Z Chasumovych synov Matenai, Matata, Zabad, Elifelet, Jeremai, Manasses, Simei. Z Baniovych synov Madai, Amram, Uel,Benaias, Bedeias, Keluhi,Vanias, Meremot, Eljasib,Matanias, Matanai, Jasav,Bani, Binui, Simei,Selemias, Natan, Adaias,Machnadbai, Sasai, Sarai,Azarel, Selemi, Semerias,Salum, Amarias a Jozef. Z Nebovych synov Jeiel, Matitias, Zabad, Zebina, Jadav, Joel a Benaias. Tito vsetci si vzali za zeny cudzinky. Boli medzi nimi uz aj take, ktore porodili deti. Vypravanie Chakhaliasovho syna Nehemiasa. V mesiaci kislev, v dvadsiatom roku, ked som bol v hlavnom stane v Suzach,prisiel Chanani, jeden z mojich bratov, a s nim muzovia z Judska. Spytoval som sa ich na Zidov, na ten zvysok, ktory zostal zo zajatcov, a tiez na Jeruzalem. „Pozostalci,“ - vraveli mi - „ktori pozostali zo zajatia, ziju tam v tej provincii vo velkej suzobe a pohaneni. Aj mur Jeruzalema je zboreny a jeho brany su vypalene ohnom. “Ked som pocul tieto slova, sadol som si, plakal som a kvilil cele dni, postil a modlil som sa k nebeskemu Bohu. Bedakal som: „Prosim, Pane, Boze nebies, velky, hrozny Boze, ktory zachovavas zmluvu a milosrdenstvo voci tym, co ta miluju a co sa pridrzaju tvojich prikazani,nech su tvoje usi pozorne a tvoje oci otvorene, aby si pocul modlitbu svojho sluzobnika, ktoru sa dnes dnom i nocou modlim k tebe za Izraelovych synov, tvojich sluzobnikov. Vyznavam hriechy izraelskych synov, ktorymi sa prehresili proti tebe. Aj ja, aj dom mojho otca sme hresili. Hrubo sme sa previnili proti tebe a nezachovali sme ani prikazania, ani ustanovenia, ani rozhodnutia, ktore si dal svojmu sluzobnikovi Mojzisovi. Rozpamataj sa na slovo, ktore si dal svojmu sluzobnikovi Mojzisovi: »Ak sa dopustite zleho, rozptylim vas po narodoch. Ale ked sa navratite ku mne a ked zachovate moje prikazania a budete ich plnit, keby ste boli zahnani aj na kraj neba, zhromazdim vas odtial a privediem vas spat na miesto, ktore som si zvolil, aby tam prebyvalo moje meno. «Ved oni su tvoji sluhovia a tvoj lud, ktory si ty vyslobodil svojou prevelkou silou a svojou mocnou rukou. Prosim teda, Pane, nech sa tvoje ucho zapocuva do modlitby tvojho sluzobnika a tiez do modlitby tvojich sluzobnikov, ktori so zalubou ctia tvoje meno, a dopraj dnes uspech svojmu sluzobnikovi, dozic, aby nasiel milost v ociach tohto muza!“ Bol som totiz kralovskym casnikom. Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku krala Artaxerxa. Bolo pred nim vino a ja som vzal vino a podal som ho kralovi. Nebyval som pred nim smutny. A kral sa ma spytal: „Preco je tvoj vyzor taky smutny? Hadam nie si chory? Akiste ti smutok zviera srdce. “ Velmi som sa zlakola kralovi som odvetil: „Kral zi naveky! Ako by moj vyzor nebol smutny, ked je mesto, kde su hroby mojich otcov, spustnute a jeho brany vypalene ohnom. “Kral sa ma opytal: „Co by si rad?“ Povzdychol som k nebeskemu Bohua odpovedal som kralovi: „Ak kral uzna za dobre a ked tvoj sluha zasluhuje tvoju milost, rac ma poslat do Judey, do mesta, kde su hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil. “Kral sa ma dalej pytal (a kralovna sedela vedla neho): „Ako dlho ti potrva cesta a kedy sa vratis?“ A kralovi sa pacilo pustit ma. Udal som mu casa potom som povedal kralovi: „Ak uzna kral za dobre, nech mi daju listy pre vladarov na Zarieci, aby mi dovolili prejst, kym nepridem do Judey,taktiez list kralovskemu polesnemu Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie bran chramoveho hradu, mestskych murov a domu, kde sa zlozim. “ Kral mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotiva ruka mojho Boha. A tak ked som prisiel k vladarom na Zarieci, odovzdal som im kralovske listiny. Kral vsak so mnou poslal aj vojenskych velitelov a jazdcov. Ked sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronsky a amonsky otrok Tobias, naramne sa im nelubilo, ze prisiel ktosi, komu lezi na srdci blaho izraelskych synov. Ked som dosiel do Jeruzalema, najprv som tam cakal tri dni. Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hrstka muzov, lenze ani jednemu som neoznamil, co mi vnukol moj Boh vykonat pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel. V noci som sa dostal branou v udoli von k Dracej studnici a k Hnojnej brane a poprezeral som jeruzalemsky mur, ktory bol miestami zboreny. I jeho brany boli ponicene ohnom. Odtial som sa pobral k Studnicnej brane a ku Kralovskemu rybniku. Pretoze vsak zviera, na ktorom som isiel, nemalo kade ist dalej,isiel som v noci hore dolinou a prezeral som mur. Potom som sa obratil, a ked som prisiel k brane na doline, vratil som sa domov. Predstaveni (mesta) nevedeli, kam som odisiel a co som robil. Ani Zidom, ani knazom, ani poprednym, ani predstavenym, ani inym pracovnikom na stavbe som dovtedy nic neoznamil. Vtedy som im povedal: „Vidite tu tiesen, v ktorej sme. Hla, Jeruzalem spustoseny, jeho brany znicene ohnom! Podte, stavajme jeruzalemsky mur a nebudme dalej na potupu!“Ked som im rozpovedal, ako bola dobrotiva ruka mojho Boha nado mnou, aj slova, ktore mi vravel kral, povedali: „Podme a stavajme!“ A prilozili riadne ruky k dobrej veci. Ked sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronsky, amonsky otrok Tobias a Arab Gesem, posmievali sa nam a s pohrdanim nam vraveli: „Coze to tu robite?! Ste azda odbojnikmi proti kralovi?“Na odvetu som im povedal: „Nebesky Boh nas bude pozehnavat a my, jeho sluzobnici, pustame sa do prace a staviame. Vy vsak nemate v Jeruzaleme ani ciastky, ani prava, ani pamiatky. “Najvyssi knaz Eljasib a jeho bratia knazi sa teda pustili do prace a postavili Ovciu branu. Posvatili ju a osadili jej vrata. Stavali dalej az po vezu Mea, posvatili ju a v stavbe pokracovali az po vezu Chananel. Vedla stavali chlapi z Jericha a vedla nich Imriho syn Zakur. Rybnu branu stavali Hasenaaovi synovia. Oni ju pokryli tramami a osadili jej vrata i jej pozdĺzne a priecne zavory. Vedla nich opravoval Meromot, syn Hakosovho syna Uriasa. Vedla neho opravoval Mesulam, syn Mesezabelovho syna Berechiasa, a vedla neho opravoval Banov syn Sadok. Vedla neho opravovali Tekoania, lenze poprednejsi z nich nesklanali poddajne siju pred svojimi dozeracmi. Staru branu opravovali Paseachov syn Jojada a Besodiasov syn Mesulam. Oni ju zakryli tramami a osadili jej vrata i jej pozdĺzne a priecne zavory. Vedla nich opravovali Gabaoncan Melatias a Meronotan Jadon, muzi z Gabaona a Masfy, pri stolici vladara za Riekou. Vedla opravoval Charchaiasov syn Uziel so zlatnikmi, vedla neho opravoval Chananias, jeden z mastickarov, a opravili jeruzalemske hradby az po siroky mur. Vedla opravoval Churov syn Refaias, predstaveny polovice jeruzalemskeho okresu. Vedla opravoval Charumafov syn Jedaias oproti svojmu domu, vedla neho opravoval Chasabneiasov syn Chatus. Druhy usek s Pecnou vezou opravoval Charimov syn Malkias a Pachat-Moabov syn Chasub. Vedla opravoval Halhochesov syn Salum, predstaveny druhej polovice jeruzalemskeho okresu, on so svojimi dcerami. Branu na doline opravoval Chanun s osadnikmi zo Zanoach. Oni ju postavili a osadili jej vrata i jej pozdĺzne a priecne zavory a opravili tisic laktov muru az po Hnojnu branu. Hnojnu branu opravoval Rechabov syn Malkias, predstaveny okresu Bethakerema. On ju postavil a osadil jej vrata i jej pozdĺzne a priecne zavory. Branu pri studnici opravoval Kolchozov syn Salun, predstaveny masfanskeho okresu. Postavil ju, pokryl ju a osadil jej vrata i jej pozdĺzne a priecne zavory, takisto Rybnicny mur vodovodu pri Kralovskej zahrade az po schody, ktore vedu z Davidovho mesta dolu. Za nim opravoval Azbukov syn Nehemias, predstaveny betsurskeho okresu, az oproti Davidovym hrobom a az po urobeny rybnik a dalej po Dom bohatierov. Za nim opravovali leviti. Baniho syn Rechum, vedla neho opravoval Chasabias, predstaveny polovice keilskeho okresu, a jeho okres. Za nim opravovali ich bratia. Chenadadov syn Bavai, predstaveny druhej polovice keilskeho okresu. Vedla neho opravoval Jozueho syn Ezer, predstaveny Masfy, druhy usek pozdĺz miesta, kade sa vystupuje ku zbrojnici v uhle. Za nim velmi usilovne opravoval Zabdiho syn Baruch druhy usek od uhla az po dvere domu najvyssieho knaza Eljasiba. Za nim opravoval Meremot, syn Hakosovho syna Uriasa, druhy usek odo dveri Eljasibovho domu az pokial siahal Eljasibov dom. Za nim opravovali knazi, muzovia z rovin. Za nimi opravovali Benjamin a Chasub oproti svojim domom. Za nimi opravoval Azarias, syn Ananiasovho syna Masijasa, nedaleko svojho domu. Za nim opravoval Chenadadov syn Binui druhy usek od Azariasovho pribytku po zahyb a po roh. Uzaiho syn Palal opravoval oproti zahybu veze, ktora cnie v hornej casti kralovskeho domu pri vazenskom dvore, za nim Parosov syn Pedaias. Chramovi nevolnici, ktori byvali na Ofele, opravovali az oproti Vodnej brane na vychode a az po vezu, co tu vycnievala. Za nimi opravovali Tekoania druhy usek od naprotivneho miesta velkej veze, co tu vycnievala, po Ofelsky mur. Vyse Konskej brany opravovali knazi, kazdy oproti svojmu domu. Za nimi opravoval Imerov syn Sadok oproti svojmu domu. Za nim opravoval Sechaniasov syn Semaias, strazca Vychodnej brany. Za nim opravoval Selemiasov syn Chananias a Salafov siesty syn Chanun druhy usek. Za nim opravoval Berechiasov syn Mesulam oproti svojmu bytu. Za nim opravoval Malkias, clen zlatnikov, az po dom chramovych nevolnikov a kupcov oproti Straznej brane a az po Hornu roznu izbu. Medzi Hornou izbou na rohu a medzi Ovcou branou opravovali zlatnici a kupci. Ked sa Sanabalat dozvedel, ze staviame mur, rozhneval sa a velmi sa zlostil. Posmieval sa Zidoma pred svojimi sukmenovcami a samarijskym davom sa vyslovil: „Co to robia tito mizerni Zidia?! Dovolia im to? Vari budu obetovat? Vari za den skoncia? Vari budu vediet z hromad prachu opat urobit kamene, ktore lahli popolom?“Amoncan Tobias, ktory stal pri nom, vyslovil sa takisto: „Len nech stavaju! Ved staci, ked pride liska, prerazi ich kamenny mur. “„Pocuj, Boze nas, ako nami pohrdaju! Vrat ich pohanenie na ich hlavu a vydaj ich na lup v krajine, kde budu zajatcami!Neodpust ich nepravost. Nech sa ich hriech nezotrie spred tvojej tvare, lebo popudzali teba pred stavajucimi. “No my sme stavali mur dalej, a ked bol cely mur dopoly pospajany, chopil sa lud s chutou dalsej prace. Ked sa dozvedeli Sanabalat, Tobias, Arabi a Amoncania s Asdoncami, ze badat pokrok na oprave jeruzalemskych murov, ze sa rozsadliny zacali uzavierat, naramne sa rozsrdilia vsetci sa sprisahali spolocne, ze pojdu do utoku proti Jeruzalemu a ze v nom vyvolaju zmatok. No my sme sa modlievali k svojmu Bohu a postavili sme proti nim straz vo dne i v noci na ochranu pred nimi. Lenze Zidia vyhlasili: „Ochabuje nosicova sila a je prilis vela rumov, nevladzeme teda budovat mur dalej. “Nasi protivnici povedali: „Nenazdaju sa a nezbadaju, kym nevtrhneme doprostred nich; pobijeme ich a znemoznime dalsiu pracu. “Ked vsak prisli Zidia, ktori byvali blizko nich, a desat raz nam povedali zo vsetkych tych miest: „Vratte sa k nam!“,postavil som dolu na priestranstve za murom, kde bol uz otvoreny kraj, lud usporiadany po celadiach s ich mecmi, kopijami a s ich lukmi. A ked som si to prezrel, postavil som sa a povedal som slachte, kniezatam a ostatnemu ludu: „Nebojte sa ich! Pamatajte na velkeho a hrozneho Pana a bojujte za svojich bratov, za svojich synov, za svoje dcery, za svoje manzelky a za svoje domy!“Ked sa nasi nepriatelia dozvedeli, ze nas o tom upovedomili a ze Boh zmaril ich zamer, vsetci sme sa vratili k muru, kazdy k svojej praci. Od toho dna pracovala na stavbe len polovica mojich suhajov, druha polovica bola pohotove s kopijami, pavezami, lukmi a panciermi; a velitelia stali za vsetkymi prislusnikmi Judovho domu. Aj ti, ktori stavali mur, aj ti, ktori nosili a nakladali bremena, kazdy jednou rukou pracoval a druhou drzal zbran. Kazdy z tych, co boli zamestnani na stavbe, mal pripasany mec na bedrach a takto staval. Trubac s polnicou stal povedla mna. Slachte, kniezatam a ostatnemu ludu som vyhlasil: „Roboty je vela a je rozsiahla a my sme roztruseni po tom mure nadaleko jeden od druheho. Skadekolvek pocujete zvuk truby, ta sa zbehnite k nam! Nas Boh bude za nas bojovat. “A tak sme my pracovali na stavbe a polovica bola pohotovo s kopijami od vychodu dennice az kym sa nezazali hviezdy. Vtedy som ludu povedal i toto: „Nech kazdy aj so svojim sluhom nocuje dnu v Jeruzaleme a nech nas vymienaju v noci na strazi a vo dne na stavbe!“Nuz ani ja, ani moji bratia, ani moji suhaji, ba ani strazne muzstvo, co ma sprevadzalo, nevyzliekali sme svoje odevy. Kazdy isiel so zbranou po vodu. Strhol sa velky krik ludu a ich zien proti svojim sukmenovcom Zidom. Jedni vraveli: „Mame vela synov a dcer, musime si zadovazit zbozie, lebo nam treba jest, aby sme si zachovali zivot. “Druhi povedali: „Musime dat do zalohu svoje polia, vinice a domy, aby sme si opatrili zbozie, lebo hladujeme. “Ini zasa hovorili: „Nuteni sme pozicat si peniaze na kralovsku dan a pozakladat svoje polia so svojimi vinohradmi. Ved nase telo je take iste ako telo nasich bratov. Ake su ich deti, take iste su aj nase deti, a my musime nielen svojich synov, lez i svoje dcery uvrhovat do poroby. Podaktore z nasich dcer sa uz i stali nevolnicami a my si nemozeme pomoct, lebo nase pozemky a vinohrady maju ini. “Rozsrdil som sa velmi, ked som pocul ich krik a tieto ich reci. Zaumienil som si, ze sa pustim do slachty a predstavenych a poviem im: „Vy vsetci ste uzernici voci svojim bratom!“ Zvolal som velke zhromazdenie proti nima povedal som im: „My sme vykupovali svojich bratov Zidov, ktori boli predavani pohanom, ako nam len bolo mozne. A vy sami predavate svojich bratov! A predavaju ich nasincom!“ Mlcali a nevedeli odpovedat. Povedal som dalej: „To, co robite, je nespravne. Preco nekracate v bazni pred nasim Bohom, aby nas nasi nepriatelia, pohania, nepotupovali?Ved i ja, i moji bratia, ba i moji sluzobnici poziciavali sme mnohym peniaze a obilie! Noze, odpustte im tuto pohladavku!Vratte im, prosim, este dnes ich pozemky, ich vinice, ich olivove sady a ich domy! Odpustte im aj stu ciastku za peniaze, obilie must a olej, ktore ste im pozicali!“Odvetili: „Vratime a nebudeme nic pozadovat od nich. Urobime, ako vravis. “ Zavolal som knazov a vyziadal som od nich prisahu, ze budu konat podla tohto slubu. Vytriasol som naber svojho rucha a povedal som: „Nech takto povytriasa Boh kazdeho, kto nedodrzi toto slovo, z jeho domova a z jeho majetku! Takisto nech je vytraseny a takisto nech je prazdny!“ Cela obec vyslovila: „Amen!“ a chvalili Boha. A lud toto rozhodnutie dodrzal. Ba co viac, odo dna, ked ma kral poveril, aby som bol vladarom v Judsku od dvadsiateho do tridsiateho druheho roku krala Artaxerxa, teda dvanast rokov -, nezili sme ani ja, ani moji bratia na vladarskom chlebe. Minuli vladari, moji predchodcovia, znamenali pre lud velku tarchu. Brali od nich na stravu a vino po styridsat seklov striebra denne. Este aj ich podriadeni uradnici gniavili lud. No ja som to nerobil, lebo som sa bal Boha. Este aj pri oprave muru som prilozil ruku k dielu. Nenakupili sme pola a vsetci moji sluzobnici chodili na stavbu. Pritom Zidia, ktori boli na veducich miestach, stopatdesiat osob, i ti, co k nam prichadzali z okolitych narodov, usadzali sa k mojmu stolu. Denne prihotovovali celeho byka a sest vyberanych oviec okrem hydiny, co mi tiez prihotovovali. Kazdy desiaty den bolo mnozstvo vsakoveho vina. Pri tom vsetkom som nepozadoval vladarsky plat, lebo na tento lud tazko doliehala sluzba. Pamataj mi, moj Boze, na dobre vsetko to, co som vykonal pre tento lud!Ked Sanabalatovi, Tobiasovi, Arabovi Gesemovi a ostatnym nasim nepriatelom doletelo do usi, ze som postavil mur a ze na nom niet trhliny, hoci dovtedy som este neosadil vrata do bran,poslali mi Sanabalat s Gesemom odkaz: „Pod, pohovorime si v jednej z dedin na rovine Ono!“ Lenze oni zamyslali urobit mi zle. Preto som k nim poslal poslov s tymto odkazom: „Robim velke dielo, preto nemozem ist. Akiste by praca postala, keby som ju nechal tak a siel za vami dolu. “Styri razy posielali ku mne takym istym sposobom a ja som im vzdy odpovedal ako prv. Potom poslal Sanabalat ku mne svojho sluhu s otvorenym listom piaty raz tym istym sposobom. V nom stalo: „Medzi narodmi sa povrava a Gesem hovori to iste, ze vy, ty a Zidia, strojite sa vzburit, preto stavias mur, a ze by si rad bol ich kralom podla tychto reci. Aj prorokov ze si postavil, aby o tebe roznasali po Jeruzaleme: »V Judei je kral!« Teraz sa kral dozvie o tychto pletkach. Preto len prid, aby sme sa poradili spolu!“Poslal som mu odkaz: „Nestalo sa nic take, ako hovoris, ale ty sam si si to navymyslal vo svojom srdci. “Vsetci nam totiz chceli nahnat strachu, lebo si mysleli, ze nase ruky nechaju tak pracu, takze ona vyjde na zmar. Preto som tym vacsmi dodaval sily svojim rukam. Ked som tak raz vosiel do pribytku Semaiasa, syna Mehetabelovho syna Delaiasa, ktory sa zavrel, povedal mi: „Podme spolu do Bozieho domu, dnu do chramu, a zamknime dvere chramu, lebo ta pridu zabit, za noci ta pridu zmarnit. “Lenze ja som odpovedal: „Utekal by vari niekto taky, ako som ja? A kto taky, ako som ja, by sa opovazil vkrocit do chramu a zostat nazive?! Nejdem!“Poznal som hned, ze ho neposlal Boh, ale ze to proroctvo mi povedal len preto, ze ho Tobias a Sanabalat najali za odmenu. Bol najaty za odmenu, aby som sa zlakol, urobil to a zhresil. Bolo by sa im take nieco hodilo na mrzku ohovaracku mojej osoby, aby mi mohli utrhat na cti. Pamataj, moj Boze, na Tobiasa a na Sanabalata podla ich skutkov a takisto na prorokynu Noadiu a na ostatnych prorokov, ktori by mi boli radi nahnat strachu. No i tak bol dokonceny mur za patdesiatdva dni dvadsiateho piateho elula. Ked sa o tom dozvedeli vsetci nasi nepriatelia, zachveli sa vsetky narody, co boli vokol nas, a zmalomyselneli velmi, lebo poznali, ze toto dielo sa dokonalo vdaka nasmu Bohu. No aj vtedy premnohi popredni Zidia odosielali Tobiasovi listy a zasa od Tobiasa prichadzali im. Lebo v Judei bolo vela takych, ktorych s nim viazala prisaha. Bol totiz zatom Arachovho syna Sechaniasa. Jeho syn Jochanan si zas vzal dceru Berechiasovho syna Mesulmana. Ba pekne sa vyjadrovali o nom aj predo mnou a zasa moje slova vynasali jemu. Aj Tobias posielal listy, aby ma strasil. Ked bol mur dobudovany a ked som osadil vrata, boli ustanoveni vratnici, spevaci a leviti. Svojmu bratovi Chananimu a velitelovi pevnosti Chananiasovi som zveril hlavne velenie nad Jeruzalemom, lebo on bol muzom doveryhodnym a bohabojnejsim ako mnohi ini. Vydal som im rozkaz: „Neotvarat jeruzalemske brany, az ked uz hreje slnko! Vrata treba zatvarat a zamykat zavorami, kym tam este stoja! Maju tiez stavat straze z Jeruzalemcanov, kazdeho na jeho stanoviste, kazdeho oproti jeho domu!“Mesto bolo rozsiahle a velke, ale byvalo v nom malo ludi. Este neboli postavene domy. Preto mi Boh vnukol zhromazdit a spisat podla prislusnosti k rodu slachtu kniezata a lud. A tu som nasiel zaznam o rode tych, ktori prisli prvi. Nasiel som v nom zapis:Toto su ti prislusnici provincie, ktori prisli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorych babylonsky kral Nabuchodonozor odvliekol a vratili sa do Jeruzalema alebo do Judey, kazdy do vlastneho mesta,ti, co prisli so Zorobabelom, Jozuem, Nehemiasom, Azariasom, Ramiasom Nachamanim, Mardochejom, Bilsanom, Misperetom, Bigvaiom, Nechumom a Banom. Pocet muzov izraelskeho ludu:Farosovych potomkov dvetisicstosedemdesiatdva,Sefatiasovych tristosedemdesiatdva,Arachovych seststopatdesiatdva,Fachat-Moabovych po Jozuem a Joabovi dvetisicosemstoosemnast,Elamovych tisicdvestopatdesiatstyri,Zatuovych osemstostyridsatpat,Zakajovych sedemstosestdesiat,Binuiho seststostyridsatosem,Bebaiho seststodvadsatosem,Azgadovych dvetisictristodvadsatdva,Adonikamovych seststosestdesiatsedem,Bigvaiho dvetisicsestdesiatsedem,Adinovych seststopatdesiatpat,Aterovych z Ezechiasovej strany devatdesiatosem,Chasumovych tristodvadsatosem,Besaiho tristodvadsatstyri,Charifovych stodvanast,Gabaoncov devatdesiatpat,Betlehemcanov a Netofancanov stoosemdesiatosem,Anatotcanov stodvadsatosem,Betazmavcanov styridsatdva,Kirjatiarimcanov, Kefircanov a Berotcanov sedemstostyridsattri,Ramcanov a Gabaanov seststodvadsatjeden,Michmascanov stodvadsatdva,Betelcanov a Haicanov stodvadsattri,Novonebanov patdesiatdva,Novoelamcanov tisicdvestopatdesiatstyri,Charimcanov tristodvadsat,Jerichovcanov tristostyridsatpat,Lodcanov, Chadidcanov a Onocanov sedemstodvadsatjeden,Senaanov tritisicdevatstotridsat. Knazov z Jedaiasovej krvi, Jozueho vetvy, devatstosedemdesiattri,Imerovej tisicpatdesiatdva,z Paschurovej tisicdvestostyridsatsedem,z Charimovej tisicsedemnast. Levitov, Jozueho potomkov po Kadmielovi, Hodevasovej vetvy, sedemdesiatstyri. Spevakov, Asafovych potomkov, stostyridsatosem. Vratnikov, Salumovych, Aterovych, Talmonovych, Akubovych, Chatitovych a Sobaiho potomkov, stotridsatosem. Nevolnikov chramu, potomkov Sichaovych, Chasufovych, Tabaotovych,Kerosovych, Siaovych, Fadonovych,Lebanovych, Chagabovych, Salmiho,Chananovych, Gidelovych, Gacharovych,Reaiasovych, Resinovych, Nekodovych,Gazamovych, Uzaovych, Faseachovych,Besaiho, Meunimovych, Nefisesimovych,Bakbukovych, Chakufovych, Charchurovych,Baslitovych, Mechidovych, Charsaovych,Barkosovych, Siserovych, Tamachovych,Nesiachovych a Chatifaovych;z potomkov Salamunovych sluzobnikov: potomkov Sotaiho, Sofertovych, Feridovych,Jalovych, Darkonovych, Gidelovych,Sefatiasovych, Chatilovych, Pochertovych z Hasebaima a Amonovych;vsetkych chramovych nevolnikov a potomkov Salamunovych sluzobnikov bolo spolu tristodevatdesiatdva. Aj tito vysli z Tel-Melacha, Tel-Charse, Kerubu, Adonu a Imeru, lenze nevedeli preukazat celad svojich otcov a svoj povod, ci su totiz z Izraela,seststostyridsatdva Delaiasovych, Tobiasovych a Nekodovych potomkov. Z knazov Chabaiasovi a Hakosovi potomkovia, dalej potomkovia Berzelaiho, ktory si vzal za zenu z dcer Galaadcana Berzelaiho a bol nazvany ich menom. Tito hladali svoj zapis o rodovej prislusnosti, ale pretoze nenasli, vylucili ich z knazstva. Kralov namestnik im zakazal jest zo svatosvatych veci, dokial nebude zasa stat knaz s urim a tumim. Cele toto spolocenstvo do jedneho pocitalo styridsatdvatisictristosestdesiat,okrem ich sluhov a ich sluzok, ktorych bolo sedemtisictristotridsatsedem; dalej s nimi bolo dvestostyridsatpat spevakov a spevacok. Koni mali sedemstotridsatsest, mulic dvestostyridsatpat,tiav styristotridsatpat a oslov sesttisicsedemstodvadsat. Poniektori nacelnici rodov venovali na stavebne dielo. Kralov namestnik dal do pokladu tisic drachiem zlata, patdesiat cias, patstotridsat knazskych sukni. Podajedni nacelnici rodov venovali na stavebny poklad dvadsattisic drachiem zlata a dvetisic dvesto min striebra. Toho, co dal ostatny lud, bolo dvadsattisic drachiem zlata, dvetisic min striebra a sestdesiatsedem knazskych sukni. Tak sa teda osadili knazi, leviti, vratnici, spevaci a niektori z ludu, chramovi nevolnici a cely Izrael vo svojich mestach. A ked nastal siedmy mesiac - Izraeliti byvali uz vo svojich mestach. Vsetok lud sa zisiel ako jeden muz oproti Vodnej brane. Znalcovi Pisma, Ezdrasovi, rozkazali priniest knihu Mojzisovho zakona, ktory Pan ustanovil pre Izraelitov. Knaz Ezdras teda v prvy den siedmeho mesiaca priniesol zakon pred zhromazdenie muzov, zien a vsetkych, ktori boli schopni chapat, co sa pocuvalo. Citali z neho na namesti oproti Vodnej brane od sameho rana do poludnia pred muzmi a zenami a vsetkymi, co boli schopni chapat. Zakonnik Ezdras stal na drevenej vyvysenine, ktoru na tento ciel urobili. Vedla neho stali po pravici Matatias, Semeias, Anaias, Urias, Chilkias a Maasias, po jeho lavici Pedaias, Misael, Malkias, Chasum, Chasbadana, Zacharias a Mesulam. Ezdras otvoril knihu pred ocami vsetkych ludi, prevysoval totiz vsetok lud, a ked ju otvaral, vsetok lud vstal. Ezdras dobrorecil Panovi, velkemu Bohu, a lud rad-radom odpovedal: „Amen, amen!“, pricom zdvihal ruky. Potom sa zas sklonili a klanali sa Panovi tvarou az po zem. Leviti Jozue, Bani, Serebias, Jamin, Akub, Sabetai, Hodias, Maasias, Kelita, Azarias, Jozabad, Chanan a Pelaias vykladali ludu zakon. Lud stal a nepohol sa z miesta. A citali z knihy, z Bozieho zakona, stat za statou a vykladali zmysel, takze rozumeli tomu, co sa precitalo. Vtedy Nehemias, to jest kralov namestnik, Ezdras, knaz a zakonnik, a leviti, co vyucovali lud, povedali celemu spolocenstvu: „Tento den je zasvateny Panovi, vasmu Bohu. Nezialte a neplacte!“ Vsetok lud totiz plakal, ked pocul slova zakona. Potom im povedal: „Chodte, zajedzte si nieco mastneho a vypite si sladkeho, no nieco z toho poslite aj tomu, kto si nenachystal! Lebo tento den je zasvateny nasmu Panovi. A nermutte sa, lebo radost v Panovi je vasa sila!“Leviti takisto upokojovali vsetok lud a hovorili: „Mlcte, lebo tento den je svaty! Nermutte sa!“A tak vsetok lud isiel jest, pit, rozposielat podiely a oslavovat s velkou radostou, lebo pochopili slova, ktore im zvestovali. Na druhy den sa zhromazdili nacelnici rodov vsetkeho ludu, knazi aj leviti k zakonnikovi Ezdrasovi, aby lepsie poznali slova zakona. A nasli napisane v zakone, co Pan prikazal prostrednictvom Mojzisa, ze Izraeliti maju byvat v stankoch na slavny den v siedmom mesiacia ze maju vyhlasit a vyvolat vo vsetkych svojich mestach aj v Jeruzaleme: „Vyberte sa na vrchy a naznasajte ratolesti slachtenych i divych oliv, ratolesti myrtovych a palmovych a ratolesti hustolistych stromov na stavanie stankov, ako je napisane. “Lud teda vysiel a nanosil a urobil si stanky, jedni na streche, druhi na dvore, ini zas na nadvoriach Bozieho domu a na namesti Vodnej brany a takisto na namesti Efraimovej brany. A tak si cele spolocenstvo tych, co sa vratili zo zajatia, porobilo stanky a byvalo v stankoch. Izraeliti to nerobili od dni Nunovho syna Jozueho az do tohto dna. Preto bola velmi velka radost. A tak den co den citali z knihy Bozieho zakona, od prveho dna az po posledny. Sviatok slavili sedem dni. Na osmy den bolo potom podla obycaje slavnostne zhromazdenie. Na dvadsiaty stvrty den tohto mesiaca sa Izraeliti zhromazdili, postili sa, obliekli sa do vrecovin a posypali sa prachom. Ked sa izraelski sukmenovci odlucili od vsakovych cudzozemcov, postavili sa a vyznavali svoje hriechy a nepravosti svojich otcov. Potom povstali priam na mieste, kde boli, stvrt dna citali z knihy zakona Pana, svojho Boha, a stvrt dna sa vyznavali a klanali sa Panovi, svojmu Bohu. Na levitske vyvysene miesto vystupili Jozue, Bani, Kadmiel, Sebanias, Buni, Serebias, Bani a Chenani a vzyvali velkym hlasom Pana, svojho Boha. A leviti Jozue, Kadmiel, Bani, Chasabnias, Serebias, Hodias, Sebanias a Fetachias odriekali tuto modlitbu: „Vstante, dobrorecte Panovi, svojmu Bohu, od vekov az naveky! A nech sa zvelebuje tvoje slavne meno, vyvysene nado vsetko zvelebovanie a chvalu!Ty si, Pane, ty si jediny! Ty si urobil nebo a nebesa so vsetkym ich vojskom, zem i vsetko, co je na nej, moria aj so vsetkym, co je v nich. Tomu vsetkemu ty davas zivot. Tebe sa klania nebeske vojsko. Ty si, Pane, ten Boh, ktory si vybral Abrama a vyviedol ho z Chaldejskeho Uru a dal si mu meno Abraham. Zistil si, ze jeho srdce je verne tebe, uzavrel si s nim zmluvu, ze das jeho potomstvu kanaansku, hetejsku, amorejsku, ferezitsku, jebuzejsku a gergezejsku krajinu; a svoje slovo si dodrzal, lebo ty si spravodlivy. Videl si suzobu nasich otcov v Egypte a pocul si ich vykrik pri Cervenom mori. Urobil si znamenia a divy na faraonovi, na vsetkych jeho sluzobnikoch a na celom lude jeho krajiny, lebo si vedel, ze s nimi bezohladne nakladali. Urobil si si tak meno, ake je i dnes. Rozdvojil si more pred nimi, ze presli suchou nohou stredom mora. Tych vsak, co ich prenasledovali, vrhol si do hlbin ako kamen do hlbokej vody. Vo dne si ich vodil oblacnym stĺpom, v noci stĺpom ohnivym, aby si im osvecoval cestu, ktorou sa im bolo treba uberat. Potom si zostupil na vrch Sinaj a hovoril si s nimi z neba a dal si im spravne sudy, spolahlive zakony, dobre ustanovenia a prikazania. Vyjavil si im tiez svoju svatu sobotu a prostrednictvom svojho sluzobnika Mojzisa dal si im prikazania, ustanovenia a zakon. Dal si im chlieb z neba, ked bol u nich hlad, a vyviedol si pre nich vodu zo skaly, ked boli smadni. Vyzval si ich, aby sli a zabrali krajinu, a zdvihol si svoju ruku, ze im ju das. Lenze oni, nasi otcovia, si pocinali pysne, boli tvrdosijni a nevsimali si tvoje prikazania. Odopreli posluchat a nerozpamatuvali sa na tvoje divy, ktore si pre nich urobil, ale zatvrdili svoje sije, ustanovili si nacelnika a chceli sa vo svojej hlavatosti vratit do svojho otroctva. No ty si Boh, ktory odpusta, si laskavy a milosrdny, dlho zhovievavy a velkeho zlutovania. Neopustil si ich. Este ani vtedy, ked si urobili liate tela a ked povedali: »To je tvoj boh, ktory ta vyviedol z Egypta« - a dopustili sa velkeho ruhania;ty si ich vo svojom prevelkom milosrdenstve neopustil na pusti. Oblacny stĺp sa nehol od nich vo dne, aby ich viedol cestou, ani ohnivy stĺp v noci, aby im osvecoval cestu, ktorou sa im bolo treba uberat. Svojho dobreho ducha si im dal, aby ich on ucil. Ich ustam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, ked ich trapil smad. Styridsat rokov si ich zivil na pusti. Nechybalo im nic. Odev sa im neodral a nohy im neopuchali. Dal si im kralovstva a narody a porozsadzal si ich po uzemiach. A tak zaujali dedicne Sichonovu krajinu, krajinu Chesbonskeho krala, i krajinu basanskeho krala Oga. A ich synov si rozmnozil ako hviezdy na nebi a voviedol si ich do krajiny, o ktorej si hovoril ich otcom, ze do nej vojdu a dedicne ju zaujmu. I vosli synovia a zaujali dedicne krajinu. Ponizil si obyvatelov krajiny Kanaancanov pred nimi a vydal si im ich do ruky, ich kralov aj narody tej krajiny, aby nalozili s nimi, ako sa im paci. Vzali teda opevnene mesta a urodnu podu a ujali sa vlastnickeho prava nad domami, v ktorych bolo plno dobrych veci, vykopane studne, vinohrady, olivove zahrady a mnozstvo ovocnych stromov. I jedli, nasytili sa, stucneli a oplyvali rozkosami v tvojej velkej dobrote. Ale stali sa spurnymi a vzburili sa proti tebe, tvoj zakon zahodili za svoj chrbat, povrazdili tvojich prorokov, ktori ich nabadali, aby sa vratili k tebe, a dopustali sa velkych ruhani. Preto si ich vydal do ruky ich odporcov a suzovali ich. No ked v casoch svojej suzby volali zas k tebe, ty si ich vyslychal z neba. Vo svojom velkom zlutovani daval si im vysloboditelov, ktori ich vyslobodzovali z ruk ich nepriatelov. Len co si vsak pooddychli, opat robili, co sa ti nepaci, a preto si ich zasa poprepustal do ruk ich nepriatelov a oni panovali nad nimi. No ked sa obratili a ked volali zas k tebe, ty si ich vyslychal z neba a opatovne si ich vyslobodil vo svojich zlutovaniach. Napominal si ich vazne, aby si ich prinavratil k svojmu zakonu, lez oni vystrajali pysne, tvoje prikazania neposluchali a prehresovali sa proti tvojim rozhodnutiam, skrze ktore zije clovek, co ich nasleduje. Mykli plecom, boli hlavati a neposluchali. Vela rokov si im zhovieval a usvedcoval si ich svojim duchom prostrednictvom svojich prorokov, ale nepocuvali, a preto si ich vydal do ruk narodov inych krajin. Lenze vo svojom prevelkom zlutovani nedal si im celkom zahynut a neopustil si ich, lebo ty si Boh laskavy a milosrdny. A tak teraz, nas Boze, ty, velky, mocny, hrozny Boze, ktory milostivo zachovavas zmluvu, nepokladaj za malo vsetky utrapy, ktore zastihli nas, nasich kralov, nasich hodnostarov, nasich knazov, nasich prorokov a nasich otcov s celym tvojim ludom od cias asyrskych kralov az podnes!Ty si, pravda, spravodlivy pri vsetkom, co na nas prislo, lebo ty si konal verne, ale my sme sa dopustali neslachetnych veci. Nasi krali, nasi hodnostari, nasi knazi, ba i nasi otcovia sa nespravali tvojim zakonom a boli nevsimavi voci tvojim prikazom a vystraham, ktore si im daval. Oni ti nesluzili vo svojom kralovstve a v tvojom hojnom dobrodeni, ktore si im preukazoval, a v krajine sirokej a zirnej, ktoru si im dal, a neodvratili sa od svojich zlych skutkov. Preto sme dnes rabmi. V krajine, ktoru si dal nasim otcom, aby pozivali jej plody a jej dobre veci; ano, my sme v nej rabmi!A jej velky vynos patri teraz kralom, ktorych si ty ustanovil nad nami pre nase hriechy. Vladnu nad nasimi telami a nasim dobytkom, ako sa im lubi, a my sme vo velkej suzbe. “„Pre toto vsetko my robime pevnu zmluvu a spisujeme ju. Nasi hodnostari, nasi leviti a nasi knazi potvrdzuju na nej pecatami svoje podpisy. “Uviedli sa na nej: Chachaliasov syn Nehemias, kralov namestnik, a Sedechias,Serias, Azarias, Jeremias,Paschur, Amarias, Malkias,Chatus, Sebanias, Maluch,Charim, Meremot, Obadias,Daniel, Gineton, Baruch,Mesulam, Abias, Mijamin,Maasias, Bilgai, Semaias; to boli knazi. Dalej leviti: Azaniasov syn Jozue, Binuji z Chenandadovych potomkov, Kadmiela ich druhovia Sebanias, Hodias, Kelita, Pelaias, Chanan,Micha, Rechob, Chasabias,Zakur, Serebias, Sebanias,Hodias, Bani a Beninu. Hlavni z ludu: Paros, Pachat-Moab, Elam, Zatu, Bani,Buni, Azgad, Bebai,Adonias, Bigvai, Adin,Ater, Chizekias, Azur,Hodias, Chasum, Besai,Charif, Anatot, Nebai,Magpias, Mesulam, Chezir,Mesezabel, Sadok, Jadua,Pelatias, Chanan, Anaias,Hoseas, Chananias, Chasub,Haloches, Pilcha, Sobek,Rechum, Chasabua, Maasias,Achias, Chanan, Anan,Maluch, Charim a Bana. Ostatny lud, knazi, leviti, vratnici, spevaci, chramovi nevolnici, vsetci, ktori sa vratili od narodov krajin k Boziemu zakonu, ich manzelky, ich synovia a dcery, vsetci, ktori vedeli pochopit,pripajali sa k svojim slavnym sukmenovcom. Zaklinali sa a prisahali: ze sa budu riadit Bozim zakonom, ktory bol dany prostrednictvom Bozieho sluzobnika Mojzisa; ze budu zachovavat a plnit vsetky prikazania Pana, nasho Boha, i jeho ustanovenia a jeho predpisy;a preto ze nebudeme davat svoje dcery narodom krajiny ani brat ich dcery svojim synom;od narodov krajiny, ktore prinesu v sobotny den na trh tovar a akekolvek potraviny, ani v sobotu, ani v iny sviatocny den nevezmeme nic; v siedmom roku sa zriekneme polnej urody a akehokolvek vymahania dlhov;ukladame si za povinnost davat rocne tretinu sekla na potreby domu svojho Boha,na predkladne chleby, na ustavicnu obetu, na ustavicny celopal, na soboty, na novmesiace, na slavnosti, na posvatne veci, na obety za hriech na uzmierenie pre Izrael a na vselijake potrebnosti domu nasho Boha. A my knazi, leviti a lud, sme hodili aj los o dodavke dreva; ze ho budeme donasat pre dom nasho Boha po celadiach nasich otcov v urcenom case z roka na rok, aby bolo na palenie na oltari Pana, nasho Boha, ako je predpisane v zakone. Budeme tiez odovzdavat prvotiny svojich poli a prvotiny vsetkych plodov z hocakeho stromu z roka na rok do Panovho domu;zavazujeme sa dalej odovzdavat pre dom nasho Boha svojich prvorodencov i prvotiny svojho statku, ako je predpisane v zakone, i prvotiny svojho dobytka a svojho stada knazom konajucim sluzbu v dome nasho Boha. Dalej najlepsiu cast svojich mucnych vyrobkov a svojich obeti pozdvihnutia, plodov vsetkych stromov, mustu a oleja budeme tiez odovzdavat knazom do miestnosti domu svojho Boha, priam tak desatinu svojich poli levitom. A leviti budu tie desatiny vyberat vo vsetkych mestach, kde budeme obrabat zem. Nech je s levitmi knaz, Aronovec, ked sa vyberaju levitske desatiny, a leviti nech odnasaju desatinu desatiny do pribytku nasho Boha do miestnosti pokladnice. - Do tychto miestnosti totiz prinasali Izraeliti a leviti obetne dary obilia, mustu a oleja. Tam byvali aj posvatne nadoby, knazi konajuci sluzbu, vratnici a spevaci. - Nebudeme teda nedbanlivi o dom svojho Boha. Predstavenstvo ludu byvalo v Jeruzaleme a ostatny lud hadzal los, aby z kazdych desat muzov vylosoval toho, ktory musi byvat v svatom meste Jeruzaleme, kym devat desatin sa nechavalo vo vidieckych mestach. Lud dakoval vsetkym muzom, co sa dobrovolne ponukli, ze budu byvat v Jeruzaleme. Tito pohlavari provincie byvali v Jeruzaleme a v judskych mestach. Kazdy sa usadil na svojom majetku vo svojich mestach, izraelsky lud, knazi, leviti, chramovi nevolnici i potomci Salamunovych nevolnikov. V Jeruzaleme sa usadili Judovci a Benjaminovci. Z Judovcov: Ataias, syn Uziasa, syna Zachariasa, syna Amariasa, syna Sefatiasa, syna Mahalela z Faresovho potomstva. Dalej Maasias, syn Barucha, syna Kolchoza, syna Chazaiasa, syna Adadiasa, syna Jojariba, syna Zachariasa, syna Siloncana. Vsetkych Faresovych potomkov, ktori byvali v Jeruzaleme, bolo styristosestdesiatosem, sami bojaschopni chlapi. Benjaminovci su zasa tito: Salu, syn Mesulama, syna Joeda, syna Padaiasa, syna Kolaiasa, syna Maasiasa, syna Izaiasovho syna Itiela. Po nom Gabai, Salai, spolu devatstodvadsatosem. Zichriho syn Joel bol ich predstavenym, Hasenuov syn Juda druhym predstavenym nad mestom. Z knazov boli: Jojaribov syn Jedaias, Jachin,Seraias, syn Chilkiasa, syna Mesulama, syna Sadoka, syna Achitubovho syna Merajota, knieza Bozieho domu;ich bratov konajucich sluzbu v chrame bolo osemstodvadsatdva. Dalej Adaias, syn Jerochama, syna Pelaliasa, syna Amsiho, syna Zachariasa, syna Malkiasovho syna Paschura. Jeho bratov, nacelnikov rodin, bolo dvestostyridsatdva. A Amassaj, syn Azarela, syna Achaziho, syna Imerovho syna Miselmota. Ich bratov, bohatierskych muzov, bolo stodvadsatosem. Nadriadenym nad nimi bol Hagedolimov syn Zabdiel. Z levitov tam boli: Semaias, syn Chasuba, syna Azrikama, syna Buniho syna Chasabiasa. Dalej Sabetaj a Jozabad, ktori dozerali na vonkajsiu sluzbu vokol Bozieho domu, z levitskych hlav. Matanias, syn Michu, syna Azafovho syna Zabdiho, predstaveny chvalospevu, ktory pri modlitbe predspevoval: „Dakujte,“ Bakbukias, druhy medzi jeho bratmi, a Abda, syn Samuho, syna Jedutunovho syna Galala. Uhrn levitov, co boli vo Svatom meste, robil dvestoosemdesiatstyri. Vratnici tam boli Akub, Talmon a ich bratia, ktori strazili pri branach; spolu ich bolo stosedemdesiatdva. Ostatny izraelsky lud, knazi a leviti, byvali vo vsetkych judskych mestach, kazdy na svojom dedicstve. Chramovi nevolnici byvali vsak na Ofeli. Sicha a Gispom boli nad tymito chramovymi nevolnikmi. Dozorcom nad levitmi v Jeruzaleme bol Uzi, syn Baniho, syna Chasabiasa, syna Mataniasa, syna Michu z Asafovych synov, zo spevakov pri sluzbe v Bozom dome. Bol totiz o nich kralovsky prikaz a pre spevakov poriadok urceny na kazdy den. Mesezabelov syn Fetachias z pokolenia Judovho syna Zaru bol poverencom krala v akychkolvek veciach ludu. Co sa tyka dvorov po ich chotaroch, poniektori Judovci sa osadili v Kirjatarbe a v jej dedinach, v Dibone a v jeho dedinach, v Jekabsele a v jeho dvoroch,v Jozuem, v Molade, v Betpalete,v Chasarsule, v Bersabe a v jej dedinach,v Siklagu, v Mechone a v jej dedinach. V Enrimone, v Saree, v Jarmute,v Zanoe, v Adulame a v ich dvoroch, v Lachisi a v jeho chotari, v Azeke a v jej dedinach. Byvali teda od Bersabe az po udolie Hinom. Benjaminovci sa osadili od Geby v Michmasi, v Aji, v Beteli a v jeho dedinach,v Anatote, v Nobe, v Ananii,v Chasore, v Rame, v Gitaime,v Chadide, v Geboime, v Nebalate,v Lode, v Ono a v Udoli remeselnikov. Niektori z levitov byvali v podiele Judu a Benjamina. Knazi a leviti, ktori prisli so Sealtielovym synom Zorobabelom a s Jozuem, su tito: Seraias, Jeremias, Ezdras,Amarias, Maluch, Chatus,Sechanias, Rechum, Meremot,Ido, Ginetoj, Abias,Mijamin, Madias, Bilga,Semaias, Jojarib, Jedaias,Salu, Amok, Chilkias a Jedaias. To boli nacelnici knazov a ich bratov za cias Jozueho. Leviti boli Jozue, Binuj, Kadmiel, Serebias, Juda, Matanias; on a jeho bratia viedli chvalospevy. Ich bratia Bakbukias a Uni stali naproti nim pri vykone svojej sluzby. Jozue bol otcom Jojakimovym, Jojakim bol otcom Eljasibovym, Eljasib bol otcom Jojadovym,Jojada bol otcom Jonatanovym, Jonatan bol otcom Jedudovym. Za cias Jojakima boli tito knazi nacelnikmi rodov: Zo Saraiasovho rodu Meraias, z Jeremiasovho Chananias,z Ezdrasovho Mesulam, z Amariasovho Jehochanan,z Melichovho Jonatan, zo Sebaniasovho Jozef,z Charimovho Adna, z Merajotovho Chelkai,z Idovho Zacharias, z Ginetonovho Mesulam,z Abiasovho Zichri, z Minjaminovho a Moadiasovho Piljat,z Bilgovho Samua, zo Semaiasovho Jehonatan,z Jojaribovho Matenai, z Jedeiasovho Uzi,zo Salaiho Kalai, z Amokovho Eber,z Chilkiasovho Chasabias a z Jedaiasovho Natanael. Leviti, ktori boli nacelnikmi rodov za cias Eljasiba, Jojadu, Jochanana, Jaduu, boli zapisani a knazi az po kralovanie Perzana Daria. Synovia Leviho, ktori boli nacelnikmi rodov, boli zaznaceni v Letopisoch, a to do cias Eljasibovho syna Jochanana. Nacelnici levitov boli Chasabias, Serebias a Kadmielov syn Jozue; dalej ich bratia, ktori stali oproti nim, aby podla nariadenia Bozieho muza Davida spievali piesne chvaly a vdaky, jedna trieda zamienavo s druhou. Matanias, Bakbukias, Obadias, Mesulam, Talmon, Akub boli strazcami bran. Strazili pri skladistiach vedla bran. Oni boli sucasnikmi Jojakima, syna Josadekovho syna Jozueho, a tiez sucasnikmi vladara Nehemiasa a knaza a zakonnika Ezdrasa. Na posviacku jeruzalemskeho muru zhladavali levitov v ich bydliskach a priviedli ich do Jeruzalema, aby vykonali posviacku s radostou, vdakyvzdavanim a chvalospevmi pri cimbaloch, harfach a citarach. Tak sa teda zhromazdili synovia spevakov z rovin vokol Jeruzalema i z netofatskych dvorov,z Bet-Gilgala a z krajov Geby a Azmaveta. Lebo spevaci si postavili dvory vokol Jeruzalema. Ked sa knazi a leviti ocistili a ked ocistili lud, brany a mur,rozkazal som judskym hodnostarom, aby vystupili na mur, a postavil som dva velke zbory spievajucich chvaly. Jeden sa bral vrchom muru napravo k Hnojnej brane. Za nim isiel Hosaias s polovicou judskych hodnostarov;boli to Azarias, Ezdras, Mesulam,Juda, Benjamin, Semaias a Jeremias;z knazov s trubami sli Zacharias, syn Jonatana, syna Semaiasa, syna Mataniasa, syna Michaiasa, syna Azafovho syna Zakura;dalej jeho bratia Semaias, Azareel, Milalai, Gilalai, Mai, Natanael, Juda a Chanani s hudobnymi nastrojmi Bozieho muza Davida. Zakonnik Ezdras isiel na ich cele. Tak sa uberali ku Studnicnej brane, potom isli priamo hore schodmi Davidovho mesta, kade sa vystupuje na mur, popri Davidovom palaci az k Vodnej brane na vychode. Druhy zbor tych, ktori spievali chvaly, isiel opacne. Siel som za nim s polovicou ludu vrchom muru popri Pecnej vezi k sirokemu muru,potom ponad Efraimovu branu a Staromestsku branu, ponad Rybnu branu, popri vezi Chananel a vezi Mea az po Ovciu branu. Vo Vazenskej brane sa zastavili. Potom oba zbory zaujali miesto v Bozom dome; takisto ja s polovicou vrchnostia knazi Eljakim, Maasias, Minjamin, Michaias, Eljoenaj, Zacharias a Chananias s trubami,priam tak Maasias Semaias, Eleazar, Uzi, Jehochanan, Malkias, Elam a Ezer. Spevaci spievali pod Jizrachiasovym vedenim. V ten den priniesli vela obiet a tesili sa, lebo ich Boh obdaroval velkou radostou. Aj zeny s detmi sa radovali. Nadaleko bolo pocut jasot Jeruzalema. V tomto case ustanovili aj dozeracov nad komorami, co sluzili ako sypky na obety pozdvihnutia, na prvotiny a na desiatky, aby sa v nich odkladali z jednotlivych mestskych poli zakonite davky pre knazov a pre levitov, lebo Judovci sa radovali z knazov a levitov konajucich sluzbu. Konali sluzbu svojho Boha a sluzbu ocistovania; takisto spevaci a vratnici podla nariadenia Davida a jeho syna Salamuna. Ved uz davno, za cias Davida, bol Asaf predstavenym spevakov a spevu na chvalu a na vzdavanie vdaky Bohu. A tak cely Izrael v dnoch Zorobabela a v dnoch Nehemiasa daval spevakom a vratnikom, co im patri na kazdy den. Levitom takisto davali posvatne dary a leviti z nich odovzdavali desatiny Aronovym synom. V tomto case sa citalo ludu, aby pocul, z Mojzisovej knihy. Naslo sa v nej napisane, ze Amoncan a Moabcan sa nesmie nikdy dostat do Bozieho zhromazdenia,a to preto, ze sa nevybrali v ustrety Izraelcom s chlebom a vodou, ale najali Balama, aby ich preklial. Lenze nas Boh obratil tu kliatbu na pozehnanie. Ked poculi ten zakon, oddelili od Izraela vsetkych primiesancov. Ale predtym knaz Eljasib, spravca sieni v Bozom dome, Tobiasov pribuzny,prepozical mu velku miestnost, kde prv odkladali zertvy, kadidlo, nadoby, desatiny obilia, mustu a oleja, to, co nalezalo levitom, spevakom a vratnikom, a knazske davky. Ked sa toto vsetko dialo, nebol som v Jeruzaleme, lebo v tridsiatom druhom roku babylonskeho krala Artaxerxa som isiel ku kralovi. Po nejakom case som poprosil krala (opat) o dovoleniea vratil som sa do Jeruzalema. Prisiel som na zlo, ktore spachal Eljasib kvoli Tobiasovi, ked mu prepozical miestnost vo dvoranach Bozieho domu. Toto sa mi nelubilo velmi. Preto som vyhadzal vsetko zariadenie Tobiasovho bytu z miestnostia rozkazal som, aby ocistili tieto siene. Potom som tam povnasal nadoby Bozieho domu, obetny dar a kadidlo. Dozvedel som sa aj to, ze levitom sa nedavalo, co im patri, a ze sa porozbiehali kazdy na svoje pole; leviti i spevaci, teda ti, ktori mali konat sluzbu. Preto som vycital predstavenym a pytal som sa ich: „Preco je Bozi dom opusteny?“ Dal som ich zas dovedna a postavil som ich na ich miesta. Potom vsetci z Judska donasali do zasobarni desatinu obilia, mustu a oleja. Za dozorcov nad zasobami som ustanovil knaza Selemiasa, zakonnika Sadoka a z levitov Fadaiasa, za ich pomocnika Chanana, syna Mataniasovho syna Zakura, lebo ich pokladali za spolahlivych. Ich ulohou bolo rozdelovat svojim bratom. -Pamataj mi to, moj Boze, a nezabudni na moje dobre skutky, ktore som urobil pre Bozi dom a v jeho sluzbe!V tych dnoch som videl v Judsku takych, ktori sliapu v sobotu lis, prinasaju snopy, nakladaju na osly vino, hrozno, figy a ktovie ake bremena a dopravuju to v sobotny den do Jeruzalema. Napominal som ich vazne, aby v takyto den nenukali potraviny na predaj. Aj Tyrcania, ktori tam byvali, donasali ryby a vselico na predaj a predavali v sobotu Judovcom v Jeruzaleme. Preto som vycital judskym slachticom a povedal som im: „Aku nepravost to pasete, ze znesvacujete sobotny den!?Nerobili to aj nasi otcovia? A nas Boh dopustil na nas a na toto mesto vsetko toto nestastie! A vy este rozpalujete hnev na Izrael tym, ze znesvacujete sobotu!“A len co padli na jeruzalemske brany tone pred sobotou, rozkazal som pozatvarat vrata a vydal som rozkaz, ze ich neslobodno otvorit - az po sobote. Okrem toho som k branam postavil zopar svojich sluzobnikov, aby v sobotny den nevoslo dnu ani jedno bremeno. Kramari a predavaci vselijakych veci, ktore mali na predaj, nocovali teda raz i druhy raz vonku pred Jeruzalemom. Vtedy som im pohrozil a povedal som im: „Preco nocujete pred murom? Ak to urobite este raz, vztiahnem na vas ruku. “ Od toho casu uz neprisli v sobotu. Potom som rozkazal levitom, aby sa ocistili a prisli strazit brany, aby tak bol sobotny den zasvateny. Pamataj mi, moj Boze, aj toto a odpust mi podla mnozstva svojho zlutovania!V tych dnoch som tiez videl Zidov, ktori si vzali za zeny Asdodanky, Amoncianky a Moabcianky. Aj ich deti hovorili spola asdodsky a nevedeli rozpravat po zidovsky, ale hovorili recou toho ci onoho naroda. Dohadoval som sa s nimi, nadaval som im, bil a sklbal poniektorych muzov a zaprisahaval ich na Boha: „Nevydavajte svoje dcery za ich synov, ani neberte ich dcery za manzelky svojim synom ani sebe samym!Nezhresil tym izraelsky kral Salamun?! V tolkych narodoch sa nenasiel kral, co by mu bol roven. Bol milacikom svojho Boha a Boh ho ustanovil za krala nad celym Izraelom. No i jeho zviedli na hriech zeny, cudzinky. Nuz ci nam treba pocuvat aj o vas, ze vsetko toto velke zlo tiez pasete a prehresujete sa proti svojmu Bohu tym, ze si beriete za zeny cudzinky?!“Zo synov Jojadu, ktory bol synom najvyssieho knaza Eljasiba, jeden tiez bol zatom Sanbalata Choronskeho, preto som ho zahnal od seba. -Pamataj to, moj Boze, tym, ktori poskvrnili knazstvo a tu zmluvu, ktoru si s knazmi a s levitmi uzavrel!Tak som ich ocistil od vsetkeho pohanskeho a ustanovil som povinnosti pre knazov a pre levitov, pre kazdeho v jeho praci,dalej aby donasali drevo v urcenych casoch a takisto prvotiny. - Pamataj, moj Boze, toto na moje dobro!Kniha pribehov Tobiho, syna Tobiela, syna Ananiela, syna Aduela, syna Gabaela, syna Rafaela, syna Raguela. Patril do Azielovho potomstva a do Neftaliho kmena. Za cias panovania asyrskeho krala Salmanasara bol odvleceny do zajatia z Tisbe, ktore je juzne od Neftaliho Kadesa v Hornej Galilei, nad Asorom smerom na zapad, na sever od Fogoru. Ja, Tobi, som kracal po cestach pravdy a konal spravodlive skutky po vsetky dni mojho zivota. Vela milosrdenstva som preukazal bratom z mojho kmena a naroda, ktori odisli so mnou ako zajatci do Ninive v asyrskej krajine. Este ked som zil vo svojej vlasti, v izraelskej krajine - vtedy som bol mlady -, cely kmen mojho otca Neftaliho odpadol od domu mojho otca Davida a od mesta Jeruzalema, ktore bolo vyvolene zo vsetkych kmenov Izraela, aby tam vsetky kmene prinasali obetu. Tam bol postaveny chram, Bozi pribytok, posvateny pre vsetky pokolenia az naveky. Vsetci moji bratia a dom mojho praotca Neftaliho prinasali na vsetkych vrchoch Galiley obetu bykovi, ktoreho urobil izraelsky kral Jeroboam v Dane. Iba ja sam som casto chodieval do Jeruzalema na sviatky, ako predpisuje pre cely Izrael vecny zakon. Do Jeruzalema som prinasal prvotiny urody, prvorodene s desiatkami z dobytka a prvotiny zo strihania oviec. Odovzdaval som to vsetko knazom, Aronovym synom, na oltar. Desiatok psenice, vina, oleja, granatovych jabĺk a ineho ovocia som daval Leviho synom, ktori sluzili v Jeruzaleme. Druhy desiatok som sest rokov predaval za peniaze a kazdy rok som ich pouzil v Jeruzaleme. Daval som to sirotam a vdovam a pristahovalcom, ktori zili spolu s Izraelitmi. Prinasal som to a daval som im to kazdy treti rok; jedli sme to podla prikazania Mojzisovho zakona a podla rad, ktore mi dala Debora, zena nasho stareho otca Ananiela, matka mojho otca, lebo moj otec zomrel a zanechal ma ako sirotu. Ked som sa stal muzom, vzal som si za manzelku Annu z potomstva nasho rodu a z nej sa mi narodil syn, ktoremu som dal meno Tobias. Ked ma odvliekli do zajatia do Asyrska, dostal som sa ako zajatec do Ninive. Vsetci moji bratia a ti, co boli z mojho rodu, jedli pokrmy pohanov. Ja som sa vsak chranil jest z nich. A pretoze som celym srdcom ostal verny svojmu Bohu,Najvyssi mi dal milost a priazen u Salmanasara a zaobstaraval som mu vsetko, co potreboval. Chodieval som do Medska nakupovat pre neho, az kym nezomrel. V tom case som v Rages v Medsku u Gabriho syna Gabaela ulozil mesce s desiatimi talentmi striebra. Ked Salmanasar zomrel, kralom sa namiesto neho stal jeho syn Sennacherib. Moje cesty do Medska sa skoncili a odvtedy som tam uz nemohol ist. Za dni Salmanasara som vykonal mnoho skutkov milosrdenstva bratom z mojho rodu. Svoj chlieb som daval hladnym a svoj odev nahym a ked som videl mrtveho z mojho naroda, vyhodeneho za ninivske hradby, pochoval som ho. Takisto som tajne pochoval jedneho, co kral Sennacherib zabil, ked zutekal z Judey v dnoch sudu, ktory nad nim vykonal Kral neba pre jeho ruhania. Lebo vo svojom hneve dal zabit mnohych z Izraela. Ja som ich tela skryval a pochovaval. Sennacherib ich hladal, a nenasiel ich. Ktosi z Ninivcanov vsak siel a udal ma kralovi, ze ich ja pochovavam. Ked som sa dozvedel, ze to kral o mne vie a ze ma hladaju, aby ma zabili, nalakal som sa a usiel som. Vsetok majetok mi skonfiskovali a prepadol v prospech kralovej pokladnice. Ostala mi iba moja manzelka Anna a moj syn Tobias. Ale nepreslo ani styridsat dni, co ho jeho dvaja synovia zavrazdili a usli do hor Araratu. Kralom sa namiesto neho stal jeho syn Asarhaddon, ktory ustanovil za spravcu nad celym hospodarstvom kralovstva Achikara, syna mojho brata Anaela, a mal najvyssiu moc nad celou jeho spravou. Achikar prosil za mna a ja som sa mohol vratit do Ninive. Achikar bol totiz najvyssim dvornym casnikom, strazcom pecate a spravcom a dozorcom dani za asyrskeho krala Sennacheriba a Asarhaddon ho ponechal v urade. On bol moj synovec, z mojho pribuzenstva. Za vlady krala Asarhaddona som sa teda vratil do svojho domu a vratili mi aj moju manzelku Annu a mojho syna Tobiasa. Na slavnost Letnic - co je sviatok siedmich Tyzdnov -, pripravili mi skvelu hostinu a sadol som si k stolu. Ked ho prestreli a pripravili vela jedal, povedal som svojmu synovi Tobiasovi: „Chod von a ak najdes chudobneho z nasich bratov, zajatych v Ninive, ktory celym srdcom ostal verny Panovi, prived ho a bude stolovat so mnou. Dockam, syn moj, kym sa nevratis. “A Tobias vysiel hladat niekoho z nasich chudobnych bratov. Ked sa vratil, povedal mi: „Otce!“ Ja som mu odvetil: „Co je, syn moj?“ On vravel: „Jedneho z nasho naroda uskrtili a nechali ho mrtveho na namesti. “I vyskocil som, nechal som jedlo bez toho, ze by som sa ho bol dotkol, a mrtveho som odniesol z namestia a ukryl som ho v jednom dome, kym nezapadne slnko, aby som ho mohol pochovat. Ked som sa vratil, umyl som sa a v zalosti som prijal pokrm. Pri nom som si spomenul na slova proroka Amosa, ktore vyslovil nad Betelom: „Vsetky vase sviatky sa zmenia na smutok a vsetky vase piesne na narek. “I plakal som. Ked zapadlo slnko, siel som vykopat jamu a pochoval som ho. Moji susedia sa mi posmievali a hovorili: „Tento clovek sa vobec neboji! Uz ho raz pre takuto vec hladali a chceli ho zabit! No sotva im unikol, a uz opat pochovava mrtvych. “Ked som ho pochoval, umyl som sa, v noci som prisiel domov a zaspal som na dvore pod stenou. Tvar som si nezakryl, lebo bolo teplo. Nevedel som, ze na stene nado mnou su vrabce. Do oci mi padol ich teply trus a sposobil mi belmo. Chodil som po lekaroch, aby ma vyliecili, ale cim viac ma natierali liekmi, tym vacsmi sa mi oci zatahovali skvrnami, az som celkom oslepol. Styri roky som bol slepy a vsetci moji bratia preto trpeli. Dva roky sa staral o moju vyzivu Achikar, kym neodisiel do Elymaidy. V tom case moja manzelka Anna konala doma za mzdu zenske prace; spracuvala vlnua dodavala ju zakaznikom a oni jej platili. Na siedmy den mesiaca dystri dotkala latku a odovzdala ju zakaznikom. Oni jej vyplatili celu mzdu a dali jej do daru aj kozliatko na hostinu. Ked sa vratila domov, kozla zacalo blacat. Zavolal som si ju a spytal som sa jej: „Odkial je to kozla?! Aby nebolo ukradnute! Vrat ho jeho majitelom; ved my nesmieme jest nic ukradnute!“Ona mi povedala: „Dostala som ho ako dar mimo zarobku!“ Ale ja som jej neveril a opakoval som, aby ho vratila majitelom. A hanbil som sa za to pred nou. Ona mi posmesne odvrkla: „Kde su tvoje skutky milosrdenstva?! Kdeze je tvoje dobre spravanie?! Uz sa ukazalo, co z toho mas!“So zarmutenou dusou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa zacal modlit:„Pane, ty si spravodlivy a spravodlive su vsetky tvoje skutky. Vsetky tvoje cesty su milosrdenstvo a pravda; ty sudis cely svet. Teraz si, Pane, spomen na mna a zhliadni na mna! Netrestaj ma za moje hriechy, ani za hriechy a nedbalost mojich otcov, ktorymi sme sa previnili proti tebe,lebo sme neposluchali tvoje prikazania. Preto si nas vydal za korist, do zajatia a na smrt, aby sme boli na posmech, ohovaranie a potupu u vsetkych narodov, medzi ktore si nas rozohnal. Aj teraz su spravne vsetky tvoje sudy, ked ma tresces za moje hriechy a za hriechy mojich otcov, lebo sme nezachovavali tvoje prikazania a nekracali sme po ceste tvojej pravdy. Urob teda teraz so mnou, ako sa ti paci; a rozkaz odnat moj zivot, aby som odisiel z povrchu zeme a obratil sa na prach. Je pre mna lepsie zomriet ako zit, lebo som musel pocuvat nepravdive vycitky a je mi velmi smutno. Rozkaz, Pane, nech ma opusti tato tiesen; prepust ma do vecneho pribytku a neodvracaj odo mna svoju tvar, Pane! Lepsie je pre mna zomriet, ako skusovat taku velku tiesen vo svojom zivote a pocuvat take potupne vycitky. “V ten isty den aj Sara, dcera Raguela, co byval v medskom meste Ekbatany, pocula od jednej sluzky svojho otca potupne vycitky. Bola totiz vydata za siedmich muzov a zloduch Asmodej ich zabil prv, nez k nej vosli ako k manzelke. Sluzka jej povedala: „Ty hrdusis svojich muzov! Vydala si sa uz za siedmich muzov a ani s jednym si neokusila stastie. Preco s nami tak tvrdo zaobchadzas? Preto, ze ti zomreli muzovia? Chod za nimi! Nech uz nikdy nevidime z teba ani syna ani dceru!“V ten den Sara velmi zosmutnela a plakala. Vysla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesit. No potom sa zamyslela a povedala si: „To by potupovali mojho otca a hovorili by: »Mal si jedinu milovanu dceru, a ona sa ti z nestastia obesila. « A tak by som zarmutila svojho stareho otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepsie bude, ak sa neobesim, ale budem upenlivo prosit Pana, aby som zomrela a nemusela uz pocuvat hanebne vycitky v tomto zivote. “V tej chvili vystrela ruky k obloku a modlila sa: „Zvelebeny si, Pane, milosrdny Boze, a zvelebene je tvoje svate a vznesene meno naveky. Nech ta velebia vsetky tvoje diela naveky. A teraz, Pane, obraciam svoju tvar a svoje oci k tebe. Rozkaz, aby som odisla z povrchu zeme a nemusela uz pocuvat hanebne vycitky. Ty vies, Pane, ze som cista od akejkolvek necistoty s muzoma neposkvrnila som svoje meno ani meno mojho otca v krajine zajatia. Som jedina dcera svojho otca. On nema syna, ktory by zaujal jeho dedicstvo, a nema ani brata ani blizkeho pribuzneho, aby som sa mohla stat jeho manzelkou. Uz mi zomrelo sedem muzov: naco mam este zit?! Ale ak nechces, aby som zomrela, zhliadni na mna, Pane, a zmiluj sa nado mnou, aby som uz viac nemusela pocuvat potupne vycitky. “V tej istej chvili bola vypocuta modlitba obidvoch pred Bozou veleboua bol poslany Rafael uzdravit obidvoch: Tobimu odstranit belmo z oci, aby ocami videl Bozie svetlo, a Raguelovu dceru Saru dat Tobiho synovi Tobiasovi za manzelku a oslobodit ju od zloducha Asmodeja. Ved podla prava patrila Tobiasovi, a nie tym vsetkym, co si ju chceli vziat. V tu istu chvilu sa Tobi vratil z nadvoria do svojho domu a Raguelova dcera Sara zostupila z hornej izby. V ten den si Tobi spomenul na peniaze, ktore ulozil u Gabaela v medskom Rages. A povedal si v duchu: „Ziadal som si smrt! Mal by som teda zavolat svojho syna Tobiasa a povedat mu o tych peniazoch prv, ako zomriem!“I zavolal svojho syna Tobiasa, ten prisiel k nemu a on mu povedal: „Syn moj, ked zomriem, dostojne ma pochovaj! Cti si svoju matku a neopustaj ju po vsetky dni jej zivota! Rob, co sa jej paci, a nicim nezarmucuj jej ducha!Pamataj, syn moj, na to, ze podstupila vela nebezpecenstiev pre teba, ked si bol v jej lone! Ked zomrie, pochovaj ju v jednom hrobe vedla mna!Po vsetky dni svojho zivota pamataj, syn moj, na Pana a neopovaz sa zhresit a prestupit jeho prikazy! Konaj dobro po vsetky dni svojho zivota a nechod po cestach nepravosti!Ak sa budes usilovat o pravdu, budes mat uspech vo svojich dielach ako vsetci, co konaju spravodlivost. Svoj majetok pouzivaj, syn moj, na skutky milosrdenstva! Nikdy neodvracaj svoju tvar od chudobneho, aby sa neodvratila Bozia tvar od teba!Konaj skutky milosrdenstva, syn moj, podla toho, kolko mas! Ak mas vela, davaj z toho viac; ak mas malo, neboj sa konat dobro aj z mala!Tak si pripravis dobry poklad na den nudze. Ved milosrdenstvo oslobodzuje od smrti a chrani pred cestou do temnot. Ten, kto kona skutky milosrdenstva, prinasa Najvyssiemu dar, ktory sa mu lubi. Chran sa, syn moj, kazdeho smilstva. A najma manzelku si vezmi z potomstva svojich otcov. Neber si cudzinku, ktora nie je z kmena tvojho otca, lebo sme synmi prorokov. Noe, Abraham, Izak a Jakub su nasi prvi praotcovia. Pamataj, syn moj, ze oni vsetci si brali manzelky zo svojich pribuznych a boli pozehnani vo svojich detoch a ich potomstvo bude dedicom zeme. Preto, syn moj, miluj svojich bratov a nevyvysuj sa v srdci nad bratmi, synmi a dcerami svojho ludu, a z nich si vezmi zenu. Pycha je pramenom skazy a velkeho nepokoja. V zahalcivosti je zas velka chudoba a bieda, lebo zahalka je matka hladu. Nech neostane u teba mzda nijakeho cloveka, ktory bude u teba pracovat, ale daj mu hned vyplatu. Ak budes takto sluzit Bohu, dostanes aj ty odmenu. Daj pozor, syn moj, na to, co robis, a svojim spravanim ukaz, ze si dobre vychovany. Co sa nepaci tebe, nerob ani ty inemu! Nepi vino az po opilost a nech ta nesprevadza opilstvo na tvojej ceste. O svoj chlieb sa podel s hladnym a o svoj odev s nahym! Z toho, coho mas dost, rob dobro a tvoje oko nech nie je skupe, ked konas dobro. Rozdavaj stedro svoj chlieb a lej svoje vino pri pohrebe spravodlivych, ale nedavaj ich hriesnikom!Hladaj radu u kazdeho mudreho cloveka a nepohrdni nijakou uzitocnou radou!V kazdom case dobrorec Panovi, svojmu Bohu, a pros ho, aby ti bol vodcom na cestach, aby sa ti vydarili vsetky ciny a zamery. Lebo ani jeden narod nema v moci svoj zamer, ale vsetko dobre im dava sam Pan. Ved koho chce, toho Pan pozdvihne, a koho chce, toho ponizi az na dno podsvetia. Pamataj teda, syn moj, na tieto prikazy a nedovol, aby sa ti vytratili zo srdca. A teraz, syn moj, chcem ti nieco povedat: Ulozil som u Gabriho syna Gabaela v medskom Rages desat talentov striebra. Neboj sa, syn moj, ze sme schudobneli. Budes mat velke bohatstvo, ak sa budes bat len Boha, chranit sa akehokolvek hriechu a robit dobre pred Panom, svojim Bohom. “Tu Tobias odpovedal svojmu otcovi Tobimu: „Budem robit vsetko, co si mi rozkazal, otce. Ale ako dostanem tie peniaze od Gabaela? Ani on mna nepozna, ani ja nepoznam jeho. Aky znak mu ukazem, aby ma poznal, uveril mi a dal mi tie peniaze? Ale ani cestu do Medska nepoznam, aby som ta zasiel. “Tobi odpovedal svojmu synovi Tobiasovi: „Dal mi potvrdenku s vlastnorucnym podpisom a ja som mu dal svoj. Rozdelili sme ju na dve casti a kazdy z nas si vzal jednu cast. Ulozil som ju pri peniazoch. Uz je to dvadsat rokov, co som u neho ulozil tie peniaze. Teraz si, syn moj, najdi spolahliveho cloveka, ktory by siel s tebou! Zaplatime mu za cely cas, kym sa nevratis Chod teda ku Gabaelovi a vyzdvihni unho tie peniaze!“Tobias isiel hladat cloveka, ktory by siel s nim do Medska a ktory by poznal cestu. Tu videl pred sebou stat anjela Rafaela, ale ani netusil, ze je to Bozi anjel. A povedal mu: „Odkial si, mlady muz?“ On mu povedal: „Som z tvojich bratov, synov Izraela, a prisiel som sem hladat pracu. “ Tobias pokracoval: „Poznas cestu, co vedie do Medska?“On odpovedal: „Ano, bol som tam niekolko raz a dobre poznam vsetky cesty. Casto som chodil do Medska a dostal som pristresie u nasho brata Gabaela, ktory byva v medskom Rages. Z Ekbatan do Rages je to celkom dva dni cesty. Rages je totiz v horach a Ekbatany su na rovine. “Tobias mu povedal: „Pockaj ma, mlady muz, idem to oznamit svojmu otcovi. Potrebujem totiz, aby si siel so mnou; dam ti tvoju mzdu. “On mu odvetil: „Pockam ta, len sa nebav. “Tobias siel a oznamil svojmu otcovi Tobimu: „Nasiel som cloveka z nasich bratov, zo synov Izraela. “ On mu povedal: „Zavolaj mi toho cloveka, aby som zistil, z akeho rodu pochadza, z akeho je kmena a ci je spolahlivy, aby siel s tebou, syn moj. “Tobias vysiel von a zavolal ho: „Mlady muz, moj otec ta vola. “ Vosiel k nemu a Tobi ho prvy pozdravil. On mu vravel: „Zelam ti vela radosti. “ Tobi mu odpovedal: „Akuze mozem mat este radost?! Som slepy clovek a nevidim nebeske svetlo. Zijem v temnotach ako zomreli, ktori uz nikdy svetlo neuzru. Zaziva som medzi mrtvymi. Pocujem hlas ludi, ale ich nevidim. “ Rafael mu povedal: „Neboj sa, coskoro ta Boh uzdravi! Neboj sa!“ Tobi mu povedal: „Moj syn Tobias chce ist do Medska. Nemohol by si ist s nim a viest ho? Dam ti, co si zasluzis, brat moj. “ On mu vravel: „Budem moct ist s nim; poznam vsetky cesty. Casto som chodil do Medska. Poprechodil som vsetky jeho roviny a hory a poznam vsetky cesty don. “Opytal sa ho: „Brat moj, z akeho rodu si a z ktoreho kmena? Povedz mi to, brat moj. “On odvetil: „Naco ti treba vediet kmen?“ I povedal mu: „Chcem vediet pravdivo, ci syn si a ake je tvoje meno. “On vravel: „Ja som Azarias, syn velkeho Ananiasa z tvojich bratov. “Tobi mu povedal: „Vitaj a bud zdravy, brat moj! Ale nehnevaj sa, brat, ze som chcel poznat tvoj pravy rod. Ty si moj pribuzny a z dobreho, vynikajuceho rodu. Poznal som Ananiasa a Natana, dvoch synov velkeho Semeliasa. Oni putovali so mnou do Jeruzalema a klanali sa tam so mnou Panovi a neodbocili z pravej cesty. Tvoji bratia su dobri ludia; si z dobreho kmena. Bud vitany!“A dodal: „Ja ti dam za odmenu drachmu na den a vsetko, co budes potrebovat spolu s mojim synom. Chod teda s nima este ti pridam na mzde. “On mu povedal: „Pojdem s nim, neboj sa. Zdravi pojdeme a zdravi sa vratime k tebe, lebo cesta je bezpecna. “ On mu vravel: „Bud pozehnany, brat moj. “ Potom sa obratil na svojho syna a povedal mu: „Priprav, syn moj, co treba na cestu a chod s tymto svojim bratom. Boh, ktory je na nebi, nech vas az ta chrani a nech vas v zdravi privedie spat ku mne. Jeho anjel nech vas sprevadza svojou ochranou, syn moj!“ Tobias sa siel pripravit a vybral sa na cestu. Pobozkal svojho otca a matku a Tobi mu povedal: „Chod v zdravi!“Vtedy sa matka pustila do placu a hovorila Tobimu: „Preco si pustil prec moje dieta! Nie je on oporou nasej staroby, on, co vchadzal a vychadzal pred nami?Naco su nam peniaze?! Ony su iba smetami oproti nasmu synovi!Zaobisli by sme sa s tym, co nam dal Pan pre zivot. “On jej povedal: „Nerob si starosti! Nas syn v zdravi odchadza a zdravy sa k nam vrati. Tvoje oci ho uvidia v den, ked sa k tebe vrati zdravy. Nerob si starosti, neboj sa o nich, sestra!Pojde s nim dobry anjel, jeho cesta sa vydari a vrati sa zdravy. “I prestala plakat. Mladik odisiel a anjel s nim. Aj pes bezal s nimi a sprevadzal ich. Sli obaja spolu, ked ich zastihla prva noc; utaborili sa pri rieke Tigris. Ked si siel mladik umyt nohy do rieky, vymrstila sa z vody velka ryba a chcela mu odhryznut nohu. Mladik vykrikol. Ale anjel nan zavolal: „Chyt ju a pevne drz!“ Mladik rybu uchopil a vytiahol ju na breh. Anjel mu povedal: „Vypitvi tuto rybu a vezmi jej zlc, srdce a pecen a schovaj si ich: ostatne vnutornosti vyhod. Jej zlc, srdce a pecen mozno pouzit ako liek. “Mladik rybu vypitval a zlc, srdce a pecen si vzal. Cast ryby upiekol a zjedol, druhu cast zasolil a odlozil. Potom sli obaja spolocne dalej, kym sa nepriblizili k Medsku. Vtedy sa mladik opytal anjela: „Brat Azarias, aka lieciva sila je v rybom srdci a peceni a v zlci?“Odpovedal mu: „Ked rybie srdce a pecen spalis na dym pred muzom alebo zenou, ktorych trapi diabol alebo zly duch, odide od nich vsetko trapenie a zbavia sa ho naveky. Zlc je na potretie oci cloveku, ked ich zatiahlo belmo. Potom sa na belmo dychne a oci ozdraveju. “Ked prisli do Medska a uz sa blizili k Ekbatanam,Rafael povedal mladikovi: „Brat Tobias!“ On odvetil: „Prosim. “ On mu povedal: „Tuto noc musime prenocovat u Raguela. Je to tvoj pribuzny a ma dceru, menom Saru. Okrem Sary vsak nema ani syna ani inu dceru. Ty si zo vsetkych muzov jeho najblizsi pribuzny, aby si ju dostal za zenu. A mas pravo, aby si dostal aj majetok jej otca ako dedicstvo. Je to velmi mudre, statocne a dobre dievca a jej otec je slachetny clovek. “A dodal: „Ty mas pravo, aby si si ju vzal. Pocuvaj ma teda, brat moj! Dnes vecer budem hovorit s otcom o dievcati, aby ti ho dal za nevestu. Ked sa vratime z Rages, urobime svadbu. Ja viem, ze Raguel ti ju nemoze odopriet a slubit inemu. Lebo keby ju dal inemu muzovi, zomrel by podla nariadenia Mojzisovej knihy, ak sa dozvie, ze ty mas dedicske pravo dostat jeho dceru za zenu, a nijaky iny clovek. Pocuvaj ma teda, brat moj! Dnes vecer budeme hovorit o tomto dievcati a zasnubime ti ho. Ked sa vydame na spiatocnu cestu z Rages, vezmeme ho a odvedieme ho so sebou do tvojho domu. “Vtedy Tobias namietol Rafaelovi: „Brat Azarias, pocul som, ze ju uz dali siedmim muzom a ti zomreli v tu istu noc vo svojej svadobnej izbe, ked k nej vosli. A pocul som o nich rozpravat, ze ich zabil zly duch. Preto sa bojim, ze ju miluje a jej neublizi, ale zabije kazdeho, kto by sa k nej chcel priblizit. Som jedinym synom svojho otca. Bojim sa, aby som nezomrel a nevoviedol zivot mojho otca a mojej matky do hrobu v bolesti nado mnou. Oni nemaju ineho syna, ktory by ich pochoval. “Anjel mu povedal: „Nepamatas sa na prikazy svojho otca, ktory ti nariadil, ze si mas vziat manzelku zo svojho pribuzenstva? Pocuvaj ma teda, brat moj! Nerob si starosti z toho zleho ducha, ale vezmi si ju. Ja viem, ze ju dostanes dnes vecer za zenu. Ked potom vojdes do svadobnej izby, vezmi cast pecene a srdce ryby a vloz to na zeravu pahrebu z kadidelnice. Zly duch zaciti vonu, co z nej vystupi, a ujde a uz sa pri nej nikdy viac nezjavi. A ked k nej pojdes, najprv obaja vstante a modlite sa. Proste nebeskeho Pana, aby ste dosiahli milost a spasu. Neboj sa, lebo tebe bola urcena od vekov. A ty ju uzdravis, pojde s tebou a verim, ze budes z nej mat synov a budu ti ako bratia. Nerob si starosti!“Ked Tobias pocul Rafaelove slova, ze Sara je jeho sestrou z pribuzenstva jeho otca, tak sa do nej zamiloval, ze k nej prilipol celym srdcom. Ked prisli do Ekbatan, povedal Tobias Rafaelovi: „Brat Azarias, zaved ma rovno k nasmu bratovi Raguelovi. “ A on ho zaviedol do domu Raguela. Nasli ho sediet pri vratach jeho dvora a pozdravili ho prvi. On im povedal: „Pekne vas zdravim, bratia, vitajte!“ A uviedol ich do svojho domu. Svojej zene Edne povedal: „Ako velmi sa tento mladik podoba na mojho brata Tobiho!“Edna sa ich spytala: „Odkial ste, bratia?“ Odpovedali jej: „My sme z Neftaliho synov, ktori boli odvleceni do zajatia v Ninive. “Vravela im: „Nepoznate nasho brata Tobiho?“ Riekli jej: „Pozname ho. “ Opytala sa ich: „Ako sa ma?“Oni jej vraveli: „Je zdravy a ma sa dobre. “ A Tobias dodal: „To je moj otec. “Tu Raguel vyskocil, pobozkal ho a zacal plakat. Potom povedal: „Bud pozehnany, syn moj! Si synom dobreho, vynikajuceho otca. Ake nestastie, ze taky spravodlivy a dobrocinny muz oslepol!“ A s placom sa hodil Tobiasovi, synovi svojho brata, okolo krku. Aj jeho zena Edna nad nim plakala. A ich dcera Sara sa dala tiez do placu. Potom Raguel zabil barana zo stada a pripravil im bohate pohostenie. Ked sa umyli a ocistili a zasadli k stolu, povedal Tobias Rafaelovi: „Brat Azarias, povedz Raguelovi, aby mi dal moju sestru Saru za manzelku. “Raguel zacul tieto slova a povedal mladikovi: „Jedz a pi a bud vesely dnes vecer, lebo niet cloveka, ktory by mal pravo vziat si moju dceru Saru okrem teba, brat moj. A ani ja ju nesmiem dat inemu muzovi, len tebe, lebo ty si moj najblizsi pribuzny. Musim ti vsak, syn moj, otvorene povedat celu pravdu:Dal som ju uz siedmim muzom z nasich bratov a vsetci zomreli v tu noc, ked k nej vosli. A teraz, syn moj, jedz a pi! Pan to uz zariadi. “Tobias odvetil: „Nebudem jest ani pit, kym nevykonas, o co ta ziadam. “ Raguel mu teda povedal: „Dobre, urobim to! Dostanes ju podla nariadenia Mojzisovej knihy, lebo ti je aj z neba urcene, ze ju mas dostat. Vezmi si svoju sestru; odteraz ty si jej bratom a ona je tvojou sestrou. Dostavas ju dnes a navzdy. Nech vas tuto noc chrani nebesky Pan, syn moj, a nech vam preukaze milosrdenstvo a daruje pokoj. “Raguel zavolal svoju dceru Saru. Ked prisla k nemu, chytil ju za ruku, odovzdal ju Tobiasovi a vyhlasil: „Vezmi si ju! Podla zakona a nariadenia napisaneho v Mojzisovej knihe ti ju davam za manzelku. Vezmi si ju a prived ju v zdravi k svojmu otcovi. A nebesky Boh nech vas sprevadza v pokoji. “Zavolal jej matku, rozkazal priniest listinu a napisal manzelsku zmluvu, ze mu ju davaju za zenu podla nariadenia Mojzisovho zakona. Potom zacali jest a pit. Tu Raguel zavolal svoju zenu Ednu a povedal jej: „Sestra, priprav inu izbu a zaved ju tam. “Ona odisla, postlala, ako jej povedal, zaviedla ju tam a dala sa nad nou do placu. Potom si utrela slzy a povedala jej:„Maj doveru, dcera moja! Nebesky Pan nech premeni tvoj zial na radost. Len maj doveru, dcera moja!“ A vysla von. Ked prestali jest a pit, rozhodli sa ist spat. Mladika odprevadili a zaviedli ho do spalne. Vtedy si Tobias spomenul na Rafaelove slova, vybral z kapsy, ktoru mal so sebou, rybie srdce a pecen a vlozil to na zeravu pahrebu z kadidelnice. Vona ryby odpudila zleho ducha, ktory usiel do koncin Horneho Egypta. Rafael sa hned odobral za nim, dal ho tam do okov a vratil sa. Ked rodicia odisli a zavreli dvere izby, Tobias vstal z lozka a povedal Sare: „Vstan, sestra! Modlime sa a prosme nasho Pana, aby nam preukazal milosrdenstvo a spasu. “Ona vstala a zacali sa modlit a prosit Pana, aby im daroval spasu. Zacali slovami: „Zvelebeny bud, Boze nasich otcov, a nech je zvelebene tvoje meno po vsetky veky vekov! Nech ti dobrorecia nebesia i vsetko tvoje stvorenie po vsetky veky!Ty si stvoril Adama a utvoril si Evu, jeho zenu, aby mu pomahala a podporovala ho. Z oboch vzislo cele ludske pokolenie. Ty si povedal: »Nie je dobre cloveku samemu; urobme mu pomoc, ktora mu bude podobna. «Teraz si neberiem tuto moju sestru z chlipnosti, ale s cistym umyslom. Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad nou, aby sme sa spolocne dozili staroby. “Nato obaja povedali: „Amen, Amen!“A potom celu noc spali. Ale Raguel vstal, vzal so sebou sluhov a sli vykopat hrob. Lebo si povedal: „Ak by zomrel, aby sme neboli vsetkym na posmech a na potupu. “Ked ho vykopali, vratil sa Raguel domov, zavolal svoju zenua povedal jej: „Posli jednu zo sluzok, nech sa ide pozriet, ci zije. Ak je mrtvy, pochovame ho, aby sa to nik nedozvedel. “Poslali teda sluzku, rozsvietili lampu a otvorili dvere. Ona vosla dnu a nasla ich lezat a obidvoch spat. Ked sluzka vysla, oznamila im, ze zije a ze sa nic zleho nestalo. Tu zvelebovali nebeskeho Boha a hovorili: „Zvelebeny si, Boze, vsetkym cistym zvelebovanim! Nech ta zvelebuju vsetci po vsetky veky!Zvelebeny si za to, ze si ma potesil a ze sa nestalo, coho som sa obaval, ale urobil si s nami podla svojho velkeho milosrdenstva. Zvelebeny si za to, ze si sa zmiloval nad dvoma jedinacikmi. Preukaz im, Pane, milost a spasu a doved ich zivot do konca v radosti a v milosti. “Potom Raguel rozkazal svojim sluhom, aby zahrnuli jamu skor nez rozvidnie. Svojej manzelke kazal, aby napiekla vela chleba. Sam siel do stada, priviedol dve teliatka a styri barany; rozkazal ich zabit a zacali pripravovat hostinu. Potom zavolal Tobiasa a pod prisahou mu povedal: „Za strnast dni odtialto nikam neodides, ale ostanes tu, budes jest a pit so mnou a potesis dusu mojej dcery, ktora zakusila tolko prikori. Z toho, co mam, si polovicu vezmi a vrat sa v zdravi k svojmu otcovi. I druha polovica bude vasa, ked ja a moja zena zomrieme. Maj odvahu, syn moj! Ja som tvoj otec a Edna tvoja matka; my sme tvoji rodicia ako i tejto tvojej sestry odteraz a navzdy. Maj odvahu, syn moj!“Potom Tobias zavolal Rafaela a povedal mu:„Brat Azarias, vezmi si styroch sluhov a dve tavy a vyprav sa do Rages. Chod ku Gabaelovi, odovzdaj mu potvrdenku, prevezmi peniaze a prived ho so sebou na svadbu. Ved vies, ze otec pocita dni a ak budem co len jeden den meskat, velmi ho zarmutim. A vidis, ako ma Raguel zaprisahal a jeho prisahu nemozem porusit. “Rafael, styria sluhovia a dve tavy odisli do medskeho Rages a dostali pristresie u Gabaela. Rafael mu odovzdal jeho potvrdenku a povedal mu, ze si Tobiho syn Tobias vzal Raguelovu dceru za manzelku a ze ho pozyva na svadbu. Gabael priniesol zapecatene mesce a odpocital ich. Potom ich nalozili na tavy. Zavcas rana spolocne vyrazili a sli na svadbu. Ked prisli do Raguelovho domu, nasli Tobiasa sediet za stolom. On vyskocil a pozdravil Gabaela, ktory ho s placom pozehnal a hovoril: „Vynikajuci syn vynikajuceho, spravodliveho a dobrocinneho muza! Nech Pan da nebeske pozehnanie tebe i tvojej zene, aj otcovi a matke tvojej zeny. Nech je zvelebeny Boh, ze som uvidel svojho bratranca Tobiho v tebe, ktory sa mu tak podobas!“Tobi kazdy den pocital dni, ktore Tobias potreboval na cestu ta a spat. A ked tie dni uplynuli a jeho syn neprichadzal,myslel si: „Azda ho tam zdrzali? Alebo Gabael zomrel a Tobiasovi nema kto dat peniaze?“A zacal sa zarmucovat. Jeho zena Anna hovorila: „Moj syn zahynul a uz nie je medzi zivymi! Preto neprichadza. “ Zacala nariekat a zalostit za svojim synom:„Beda mi, dieta moje, svetlo mojich oci, ze som ti dovolila odist!“Tobi jej vravel: „Bud ticho a nerob si starosti, sestra, nas syn sa ma dobre. Zaiste ich tam zdrzali. Ved clovek, co s nim isiel, je spolahlivy a je z nasich bratov. Nezarmucuj sa pre neho, sestra, coskoro sa vrati. “Ona mu vsak vravela: „Nechaj ma a neklam ma! Moje dieta zahynulo. “ A hned vybehla pozriet na cestu, ktorou odisiel jej syn. Tak to robila kazdy den a nedala sa nikym presvedcit. Ked zapadlo slnko, vracala sa dnu, zialila celu noc a nespala. Ked uplynulo strnast dni svadby, ktore si Raguel prisahou vynutil pre svoju dceru, Tobias siel za nim a povedal: „Prepust ma. Lebo viem, ze moj otec a moja matka sa vzdali kazdej nadeje, ze ma este niekedy uvidia. Preto ta, otce, prosim, aby si ma prepustil a vratim sa k svojmu otcovi. Ved som ti uz vysvetlil, v akom rozpolozeni som ho zanechal. “Raguel povedal Tobiasovi: „Ostan, syn moj, ostan u mna! Ja poslem poslov k tvojmu otcovi Tobimu a oznamia mu, co je s tebou. “ Ale on povedal: „V nijakom pripade. Prosim ta, nechaj ma vratit sa k mojmu otcovi. “Tu Raguel vstal, odovzdal Tobiasovi jeho zenu Saru a polovicu svojho majetku: sluhov a sluzky, ovce a dobytok, osly a tavy, i odevy, peniaze a nadoby. Tak ich prepustil a ked sa s nim lucil, povedal: „Bud zdravy, syn moj, a stastnu cestu. Nebesky Pan nech ochranuje teba a tvoju manzelku Saru a nech uvidim vase deti prv, ako umriem. “Potom pobozkal svoju dceru Saru a povedal jej: „Dcera moja, cti si svojho svokra a svoju svokru, lebo oni su odteraz tvojimi rodicmi tak, ako ti, co ta zrodili. Chod v pokoji, dieta moje! Nech pocuvam o tebe dobre spravy, kym zijem. “ I rozlucil sa s nimi a prepustil ich. Edna povedala Tobiasovi: „Syn moj a brat milovany, nech ta Pan stastne privedie domov, aby som videla tvoje deti a deti mojej dcery Sary prv, ako umriem, aby som sa tak potesila pred Panom. Ja ti davam svoju dceru do opatery. Nezarmut ju ani jeden den po vsetky dni svojho zivota! Chod, syn moj, v pokoji! Ja som odteraz tvoja matka a Sara tvoja sestra. Kiez sa nam vsetkym dari po vsetky dni nasho zivota!“ Oboch pobozkala a prepustila ich v zdravi. Tobias odchadzal od Raguela s radostou a velebil Pana neba a zeme, krala vsetkych, ze riadil jeho cestu uspesne. A zehnal Raguelovi a jeho zene Edne: „Kiez si vas ctim ako svojich rodicov po vsetky dni vasho zivota!“Ked sa na spiatocnej ceste priblizili ku Kaserinu, ktory je oproti Ninive, Rafael povedal:„Vies v akom stave sme zanechali tvojho otca. Poponahlajme sa pred tvojou zenou a pripravme dom, kym pridu ostatni. Vezmi so sebou aj zlc z ryby. “ A vyrazili obaja spolocne. Bezal s nimi aj pes. Anna sedavala a vyzerala na cestu, ktorou odisiel jej syn. A ked ho videla prichadzat, povedala jeho otcovi: „Syn ti prichadza, aj ten muz, co ho sprevadzal!“Rafael povedal Tobiasovi prv, ako prisiel k otcovi: „Viem, ze sa mu oci opat otvoria. Potri mu oci rybou zlcou! Liek zaberie a belmo sa mu z oci odlupne. Tvoj otec zasa nadobudne zrak a bude vidiet svetlo. “Anna mu bezala v ustrety, hodila sa svojmu synovi okolo krku a povedala mu: „Ze ta zas vidim, syn moj! Teraz uz mozem zomriet. “ A plakala. Aj Tobi vstal a hoci sa potkynal, vysiel pred vrata dvora. Tobias pribehol k nemus rybou zlcou v ruke, dychol mu do oci, podoprel ho a povedal: „Neboj sa, otce!“ Potrel mu liekom oci a nechal ho posobit. Potom oboma rukami odlupol belmo z kutikov jeho oci. Tobi sa mu hodil okolo krku, plakal a hovoril: „Zasa ta vidim, syn moj, svetlo mojich oci!“A pokracoval: „Nech je zvelebeny Boh! Nech je zvelebene jeho velke meno! Nech su zvelebeni vsetci jeho svati anjeli!Lebo on ma udrel, ale potom sa nado mnou zmiloval. A teraz vidim svojho syna Tobiasa!“ Tobias vosiel s radostou do domu a z celeho srdca velebil Boha. Potom oznamil svojmu otcovi, ze sa jeho cesta vydarila a priniesol peniaze. Aj to, ako si vzal Raguelovu dceru Saru za manzelku a ze prichadza aj ona a uz je celkom blizko pri ninivskej brane. Vtedy Tobi vysiel svojej neveste k ninivskej brane naproti a radoval sa a velebil Boha. Ked ho obyvatelia Ninive videli prichadzat, ako kraca vo svojej plnej sile a nik ho nevedie za ruku, velmi sa divili. A Tobi vyznaval pred nimi, ze sa Boh nad nim zlutoval a otvoril mu oci. Potom sa Tobi priblizil k Sare, manzelke svojho syna Tobiasa, a pozehnal ju: „Vitam ta, dcera moja! Nech je zvelebeny tvoj Boh, ktory ta priviedol k nam, dcera! Nech je pozehnany tvoj otec a nech je pozehnany moj syn Tobias a bud pozehnana aj ty, dcera moja! Vojdi do svojho domu v zdravi, s pozehnanim a s radostou. Vojdi, dcera moja!“V ten den naplnila radost vsetkych Zidov, co byvali v Ninive. K Tobiasovi prisli aj Achikar a Nadab, jeho bratanci, a blahozelali mu. A sedem dni slavili Tobiasovu svadbu s radostou. Ked sa svadba skoncila, Tobi zavolal svojho syna Tobiasa a pripomenul mu: „Nezabudni dat odmenu cloveku, co siel s tebou, a nieco aj pridat k dohodnutej sume. “On mu odpovedal: „Aku odmenu mu mam dat, otce? Nebudem mat skodu ani ked mu dam polovicu z toho, co so mnou doniesol. Priviedol ma zdraveho, moju manzelku uzdravil, vyzdvihol namiesto mna peniaze a nakoniec i teba uzdravil! Akuze mu za to mozem dat odmenu?!“Tobi mu povedal: „Zasluzi si, syn moj, aby dostal polovicu zo vsetkeho, co s tebou priniesol. “I zavolal ho a povedal: „Vezmi si za odmenu polovicu zo vsetkeho, co si priniesol so sebou, a chod v pokoj!“Vtedy Rafael vzal obidvoch nabok a povedal im: „Dobrorecte Bohu a zvelebujte ho pred vsetkym, co zije, za dobra, ktore vam preukazal; velebte a ospevujte jeho meno. Ako je spravne, ohlasujte Bozie diela vsetkym ludom a nezabudajte mu vzdavat vdaky. Kralovo tajomstvo je dobre ukryvat, ale Bozie skutky treba zjavovat a oslavovat. Robte, co je dobre, a nestihne vas nijake zlo. Dobra je modlitba s postom a milosrdenstvo so spravodlivostou. Lepsie je mat malo, ale spravodlivo, ako vela, a zlocinne. Lepsie je konat skutky milosrdenstva ako kopit zlate poklady. Milosrdenstvo vyslobodzuje zo smrti a ocistuje od kazdeho hriechu. Ti, co preukazuju milosrdenstvo, budu sa tesit z dlheho zivota. Ale ti, co pachaju hriech a nepravost, su nepriatelmi vlastneho zivota. Poviem vam teda pravdu a nezamlcim nic pred vami. Uz som vam prezradil: Kralovo tajomstvo je dobre ukryvat, ale Bozie skutky treba zjavovat. Vedzte teda: Ked si sa modlil ty a Sara, ja som prednasal spomienku vasej modlitby pred Panovu slavu. A takisto, ked si pochovaval mrtvych. A ked si nevahal vstat a zanechat jedlo a siel si pochovat mrtveho, bol som poslany k tebe skusat ta. A Boh ma opat poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Saru. Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, co su vzdy pripraveni predstupit pred Panovu velebu. “Tu sa obaja prelakli, padli na tvar a zmocnila sa ich hroza. Anjel im vsak povedal: „Nebojte sa! Pokoj vam! Zvelebujte Boha po vsetky veky!Ked som bol s vami, to nebolo z mojej priazne, ale z Bozej vole. Jeho zvelebujte po vsetky dni, oslavujte ho!Aj ked ste ma videli jest, nic som nejedol; co ste videli, bolo iba zdanie. A teraz velebte Pana na zemi a dakujte Bohu. Ja vystupujem k tomu, ktory ma poslal. A vy toto vsetko, co sa vam prihodilo, napiste. “ Potom sa vzniesol hore. Ked vstali, uz ho nemohli vidiet. Zvelebovali a oslavovali Boha a vzdavali mu vdaky za vsetky jeho velke ciny, ze sa im zjavil Bozi anjel. Tobi napisal tento chvalospev a povedal:„Nech je zvelebeny Boh, ktory zije naveky a jeho kralovstvo trva po vsetky veky. On tresta aj sa zmiluva, on zvrhuje az na dno podsvetia aj vyvadza z velkej zahuby; a niet nicoho, co by sa mohlo vymknut z jeho ruky. Oslavujte ho, synovia Izraela, pred vsetkymi narodmi, lebo on vas medzi ne roztrusila tam vam ukazal svoju vznesenost. Velebte ho pred vsetkym, co zije, lebo on je nas Pan, nas Boh! On je nas Otec, nas Boh po vsetky veky. Bude vas trestat za vase zlociny, ale zmiluje sa nad vami vsetkymi. Zhromazdi vas zo vsetkych narodov, uprostred ktorych ste boli rozptyleni. Ked sa k nemu obratite celym svojim srdcom a celou svojou dusou a budete sa drzat jeho pravdy, vtedy sa obrati k vam a uz neskryje pred vami svoju tvar. Nuz, pozrite, co s vami urobil, a oslavujte ho z plneho hrdla. Velebte Pana spravodlivosti a chvalte Krala vekov. Ja ho oslavujem v krajine mojho vyhnanstva a ohlasujem jeho silu a vznesenost hriesnemu narodu. Obratte sa, hriesnici, a konajte pred nim spravodlivost. Mozno si vas oblubi a preukaze vam milosrdenstvo. Ja chvalim mojho Boha a oslavujem nebeskeho Krala a vzdy budem jasat nad jeho velkostou. Nech vsetci o nom hovoria a vzdavaju mu chvalu v Jeruzaleme! Jeruzalem, svate mesto, Boh ta potrestal za skutky tvojich synov, ale opat sa zmiluje nad synmi spravodlivych. Vzdavaj nalezitu chvalu Panovi a dobrorec Kralovi vekov. Opat bude vybudovany jeho stanok v tebe s radostou,aby v tebe rozveselil vsetkych zajatcov a miloval v tebe ubohych po vsetky veky vekov. Jasne svetlo zaziari vo vsetkych koncinach zeme. Pridu k tebe mnohe narody z daleka, obyvatelia zo sameho kraja zeme pridu k tebe, k pribytku tvojho svateho mena, a v rukach budu mat dary pre Krala nebies. Nespocetne pokolenia sa v tebe budu radovat a meno vyvoleneho mesta bude trvat na veky vekov. Prekliati nech su vsetci, co ta urazaju. Prekliati budu vsetci, co ta nicia a rucaju tvoje hradby, i vsetci, co boria tvoje veze a podpaluju tvoje pribytky. Ale blahoslaveni budu naveky ti, co sa ta boja. Nuz, raduj sa a plesaj nad synmi spravodlivych, lebo sa vsetci zhromazdia a dobrorecit budu vecnemu Panovi. Blazeni su, co ta miluju, blazeni ti, co sa tesia z tvojho pokoja!Blazeni vsetci, ktori sa zarmucuju nad tebou, nad vsetkym, co ta zastihlo, lebo sa budu v tebe radovat a uvidia vsetku tvoju radost az naveky. Dobrorec, dusa moja, Panovi, velkemu Kralovi,lebo bude postaveny Jeruzalem a v tomto meste Bozi dom po vsetky veky. Stastny budem, ak ostane niekto z mojho rodu a uvidi tvoju slavu a bude velebit nebeskeho Krala! Brany Jeruzalema budu postavene zo zafiru a smaragdu a vsetky tvoje mury z drahych kamenov. Veze Jeruzalema budu postavene zo zlata a jeho hradby z rydzeho zlata. Ulice Jeruzalema budu vydlazdene karbunkulom a kamenom ofirskym. Brany Jeruzalema sa budu ozyvat radostnymi piesnami a vo vsetkych jeho domoch budu volat: »Aleluja. Nech je zvelebeny Boh Izraela! A pozehnani ti, co budu velebit jeho svate meno naveky a navzdy!«“Tu koncia slova Tobiho chvalospevu. Zomrel v pokoji stodvanastich rokov a pochovali ho s poctami v Ninive. Sestdesiatdva rokov mal, ked stratil zrak. A ked ho opat nadobudol, zil v hojnosti a konal skutky milosrdenstva. A neprestaval zvelebovat Boha a oslavovat Boziu velkost. Ked zomieral, zavolal svojho syna Tobiasa a prikazal mu: „Syn moj, vezmi svojich synova chod do Medska, lebo ja verim Boziemu vyroku, ktory vyslovil Nahum nad Ninive. To vsetko sa stane a pride na Asyrsko a na Ninive tak, ako hovorili proroci Izraela, ktorych poslal Boh. Nic nebude zrusene z ich vyrokov, vsetko sa splni na svoj cas. V Medsku bude vacsia istota ako v Asyrsku a ako v Babylone. Ja to viem a verim, ze vsetko, co povedal Boh, sa splni a uskutocni a nevypadne ani slovicko z proroctiev. Vsetkych nasich bratov, co este byvaju v izraelskej krajine, rozptylia a odvedu daleko z ich pozehnanej zeme. Cela izraelska krajina bude pusta, aj Samaria a Jeruzalem budu puste, a Bozi dom bude v zalostnom stave: vypalia ho a isty cas bude spustnuty. Ale Boh sa opat zmiluje nad nimi a vrati ich do izraelskej krajiny. Zasa vybuduju Bozi dom, i ked nie ako ten prvy, kym sa nenaplni urceny cas. Potom sa vratia zo svojho zajatia vsetci, postavia nadherny Jeruzalem, a v nom postavia Bozi dom, ako o nom hovorili proroci Izraela. Vsetky narody na celej zemi sa obratia a budu sa uprimne bat Boha. Vsetci zanechaju svoje modly, ktore ich zvadzali do bludov, a dobrorecit budu vecnemu Bohu v spravodlivosti. Vsetci synovia Izraela, ktori sa v tych dnoch vyslobodia a uprimne si spomenu na Boha, zhromazdia sa a pridu do Jeruzalema. Naveky a v bezpeci budu byvat v Abrahamovej krajine a dostanu ju do vlastnictva. Radovat sa budu ti, co miluju Boha uprimne, ti vsak, co pachaju nepravost a hriech, zmiznu z povrchu zeme. A teraz vam, deti, nariadujem: Sluzte Bohu uprimne a robte, co sa mu paci. Aj svoje deti ucte, aby zili spravodlivo a preukazovali milosrdenstvo, aby pamatali na Boha a zvelebovali jeho meno uprimne a z celej svojej sily v kazdom case. Ty vsak, syn moj, odid z Ninive a nezostavaj tu!Odo dna, ked pochovas svoju matku vedla mna, neostavaj na jeho uzemi. Lebo vidim, ze je v nom vela nepravosti a ze sa v nom pacha vela podvodov a nik sa za to nehanbi. Pozri, syn moj, co urobil Nadab Achikarovi, ktory ho vychoval. Nepriviedol ho zaziva pod zem? Ale Boh obratil potupu do tvare vinnika: Achikar sa vratil na svetlo a Nadab vosiel do vecnej tmy, lebo sa pokusal Achikara zabit. Kedze Achikar preukazoval milosrdenstvo, unikol z osidla smrti, ktore mu nastavil Nadab, a Nadab padol do osidla smrti, ktore ho zahubilo. Vidite teda, deti moje, aky ucinok ma milosrdenstvo a kam vedie nepravost: ze ona zabija. A uz ma moja dusa opusta…“ Polozili ho na lozko, zomrel a pochovali ho s poctami. Ked zomrela aj matka, Tobias ju pochoval vedla otca. Potom odisiel on aj jeho zena do Medska a byval so svojim testom Raguelom v Ekbatanach. V starobe sa s uctou staral o nich a pochoval ich v medskych Ekbatanach a stal sa dedicom Raguelovho majetku tak, ako aj svojho otca Tobiho. Zomrel vazeny vo veku stosedemnast rokov. Ale prv, ako zomrel, pocul o skaze Ninive a videl jeho obyvatelov odvlecenych do Medska, ked ich zajal medsky kral Kyaxares, a velebil Boha za vsetko, co urobil obyvatelom Ninive a Asyrska. Prv ako zomrel, mohol sa teda radovat nad Ninive, a zveleboval Pana, Boha, po vsetky veky vekov. V dvanastom roku vlady krala Nabuchodonozora, ktory kraloval v Asyrsku vo velkom meste Ninive, Arfaxad kraloval nad Medmi v Ekbatanach. On postavil okolo Ekbatan hradby z kresanych kamenov o sirke troch laktov a dĺzke sest laktov. Hradby urobil sedemdesiat laktov vysoke a patdesiat laktov siroke. Nad ich branami postavil sto laktove veze a ich zaklady polozil na sirku sestdesiatich laktov. Brany urobil tak, ze cneli do vysky sedemdesiatich laktov a boli siroke styridsat laktov, aby nimi mohla tiahnut vojenska moc jeho bojovnikov a zoradeny sik jeho pesiakov. V tych dnoch kral Nabuchodonozor urobil vojensku vypravu proti kralovi Arfaxadovi na velkej plani, ktorou je rovina na uzemi Ragau. Pridali sa k nemu vsetci obyvatelia vrchov i vsetci, co byvaju pri Eufrate, Tigrise a Hidaspene a na rovinach Elymajskeho krala Ariocha. Tak sa zislo mnoho narodov do boja synov Chaldejcov. Asyrsky kral Nabuchodonozor poslal poslov k vsetkym obyvatelom Perzie a k vsetkym obyvatelom na zapade: k obyvatelom Cilicie, Damasku, Libanonu, Antilibanonu a k vsetkym obyvatelom na morskom pobrezi;aj k narodom, co su v Karmeli a Galaade, k obyvatelom Hornej Galiley a velkej roviny Ezdrelon;k vsetkym v Samarii a jej mestach i za Jordanom az po Jeruzalem, Batanu, Chelus, Kades, Egyptsku rieku, Tafnas, Ramesses a do celej krajiny Gessen,az za Tanis a Memfis, aj ku vsetkym obyvatelom Egypta az po hranice Etiopie. Ale vsetci obyvatelia celej zeme opovrhli posolstvom asyrskeho krala Nabuchodonozora a nezisli sa bojovat spolu s nim, lebo sa ho nebali, ved bol sam proti nim. Jeho poslov poslali s posmechom spat naprazdno. Vtedy sa kral Nabuchodonozor velmi rozhneval na vsetky tieto krajiny a zaprisahal sa na svoj tron a kralovstvo, ze sa vypomsti a vyhubi svojim mecom vsetky kraje Cilicie, Damasku a Syrie, i vsetkych obyvatelov Moabska a synov Ammona, aj celu Judeu a vsetkych, co su v Egypte, az po hranice dvoch mori. V sedemnastom roku sa vypravil so svojim vojskom proti kralovi Arfaxadovi, porazil ho v boji a premohol cele Arfaxadovo vojsko, aj celu jeho jazdu a vsetky jeho vozy,a zmocnil sa jeho miest. Dostal sa az do Ekbatan, zaujal veze, vyplienil ich namestia a ich nadheru vyviedol na posmech. Arfaxada chytil v pohori Ragau, prebodol ho kopijami a v ten den ho uplne znicil. Potom sa aj s ludom, ktory sa mu pridal, velmi velke mnozstvo bojovnikov, vratil do Ninive. Tam sa zastavil, zabaval sa a hodoval on i jeho vojsko stodvadsat dni. V osemnastom roku, na dvadsiaty druhy den prveho mesiaca, rozsirila sa sprava v palaci asyrskeho krala Nabuchodonozora, ze sa pomsti na vsetkych krajinach, ako predtym pohrozil. I zvolal vsetkych svojich sluhov a vsetkych svojich velmozov, predlozil im svoje tajne umysly a rozhodol sa uplne znicit vsetky tie krajiny. Aj oni usudili, ze treba vyhubit vsetkych, co neposluchli jeho nariadenia. Ked asyrsky kral Nabuchodonozor skoncil svoju poradu, zavolal si vrchneho velitela svojho vojska Holofernesa, ktory bol druhy po nom,a povedal mu: „Toto hovori velky kral, pan celej zeme. Ked teraz odides odo mna, vezmes si smelych muzov, stodvadsattisic pesiakov a mnozstvo koni s dvanasttisic jazdcamia vyrazis proti vsetkym krajinam na Zapade, ktore neposluchli moj rozkaz. Rozkazes im, aby pripravili zem a vodu, lebo ja vytiahnem proti nim vo svojom hneve a cely povrch zeme zaplavim nohami svojho vojska a vydam mu ich za korist. Ich raneni zaplnia udolia a vsetky potoky a rieky budu take plne mrtvolami, ze sa rozvodnia. Ich zajatcov odvediem az na kraj zeme. Ty tam teda vytiahni a zaber pre mna cele ich uzemie. Ked sa ti vzdaju, zachovas mi ich do dna, ked ich potrestam. Nad tymi vsak, co neposluchnu, nech sa nezlutuje tvoje oko a vydas ich na smrt a za korist v celej ich krajine. Lebo ako zijem ja a moc mojho kralovstva: co som povedal, vsetko urobim svojim ramenom. A ty nezanedbas ani jeden rozkaz svojho pana, ale splnis vsetko presne a bez odkladu, ako som ti rozkazal. “Ked Holofernes vysiel od svojho pana, zvolal vsetkych vojenskych pohlavarov, generalov a dostojnikov asyrskeho vojska,spocital muzov, vybranych na vypravu, ako mu rozkazal jeho pan, asi stodvadsattisic muzov a dvanasttisic lukostrelcov na konoch,a zoradil ich ako sa zoraduje vojsko do boja. Okrem toho vzal prevelke mnozstvo tiav, oslov a mulic na nosenie nakladov, i bezpocet oviec, hovadzieho dobytka a koz na ich zasobovanie,mnozstvo potravin pre kazdeho muza a velmi vela zlata a striebra z kralovho domu. Potom sa vydal s celym svojim vojskom na pochod. Vytiahli pred kralom Nabuchodonozorom a svojimi vozmi, jazdcami a vybranymi pesiakmi pokryli cely povrch zeme smerom na zapad. K nim sa pridalo vela rozlicneho ludu, pocetneho ako kobyliek a ako piesku zeme; take mnozstvo, ze ich nebolo mozne ani spocitat. Vysli z Ninive na tri dni cesty na rovinu Bektilet a ked z Bektilet odisli, utaborili sa pod vrchom, ktory sa vypina nalavo od Hornej Cilicie. Odtial sa Holofernes pohol so vsetkym svojim vojskom, pesiakmi, jazdcami a vozmi a odisiel do hornateho kraja. Spustosil Put a Lud a vyplienil vsetkych Rassitov a Izmaelitov, co boli pri pusti na juh od kraja Cheleon. Potom prekrocil Eufrat, presiel Mezopotamiou a rozvalal vsetky vyvysene mesta, co boli popri potoku Abrona az po more. Okrem toho obsadil uzemie Cilicie, pozabijal vsetkych, co sa mu postavili na odpor, a prisiel az na hranice Jafeta, ktore su na juh smerom k Arabii. Obklucil vsetkych Madiancanov a spalil im stany a vyraboval stajne. Potom, v case zatvy obilia, zostupil na Damascensku rovinu a spalil im vsetky polia. Stada a dobytok vynicil, ich mesta vyplienil, ich polia spustosil a vsetkych mladikov pobil ostrim meca. Strach a hroza zalahli aj na obyvatelov pri mori, ktori boli v Sidone a Tyre, na obyvatelov Suru a Okiny i na vsetkych obcanov Jamnie; aj obyvatelia Azota, Askalonu a Gazy sa ho velmi bali. Preto k nemu poslali poslov s prosbou o mier:„My, sluzobnici velkeho krala Nabuchodonozora, lezime pred tvojimi nohami; urob s nami, ako uznas za dobre. Ved nase dvory a cely nas majetok, kazde obilne pole, stada, dobytok a vsetky ohrady s nasimi stanmi su pred tebou; urob s nimi ako sa ti paci. Aj nase mesta a ich obyvatelia su tvojimi sluhami; prid a urob s nimi, co uznas za dobre. “A muzovia sli k Holofernesovi a oznamili mu tieto slova. On zostupil so svojim vojskom na morske pobrezie, obsadil opevnene mesta a vzal si z nich vybranych muzov na posilu svojho vojska. Obyvatelia tych miest a cely okolity kraj ho prijali s vencami, tancom a bubnami. On vsak spustosil vsetky ich svatyne a vyrubal ich posvatne haje. Dostal totiz za ulohu znicit vsetkych bohov zeme, aby vsetky narody vzdavali bozsku poctu iba Nabuchodonozorovi a vsetky jazyky a kmene vzyvali iba jeho ako boha. Potom prisiel k Ezdrelonu nedaleko Dotaina, ktory je oproti judskemu horskemu masivu. Postavili tabor medzi Gabaou a Skytopolisom a Holofernes tam ostal cely mesiac, aby zhromazdil vsetko, co potrebovalo jeho vojsko. Izraeliti, co byvali v Judei, poculi o vsetkom, co urobil vodca vojska asyrskeho krala Nabuchodonozora Holofernes narodom, ako vyraboval vsetky ich svatyne a znicil ich. Zmocnila sa ich velka hroza pred nim a bali sa o Jeruzalem a o chram Pana, svojho Boha. Lebo len nedavno sa vratili zo zajatia a kratko predtym sa zhromazdil vsetok judejsky lud a opat posvatili nadoby, oltar a chram po ich zneucteni. Preto vyslali poslov po celej Samarii, do Bethoronu, Belmainu, Jericha, ako aj do Choby, Aisoru a do udolia Salem. Rychlo obsadili vsetky temena vysokych vrchov, dediny na nich obohnali hradbami a ulozili tam zasoby potravy pre pripad vojny, lebo len nedavno skoncili zber urody z poli. Joachim, ktory bol v tom case velknazom v Jeruzaleme, napisal obyvatelom Betulie a Betomestaimu, ktory je na svahu oproti Ezdrelonu pri vchode na rovinu nedaleko Dotainu,aby obsadili horske priesmyky. Cez ne bol totiz pristup do Judey, ale bolo lahke zadrzat tych, co chceli nimi prejst, lebo boli take uzke, ze nimi nemohlo ist naraz viac ako dvaja muzi. Izraeliti urobili, ako im nariadil velknaz Joachim a starsi vsetkeho izraelskeho ludu, ktori zasadali v Jeruzaleme. Vsetci izraelski muzi zacali velmi naliehavo volat k Bohu a korili sa velkym postom. Oni aj ich zeny, ich deti, ich dobytok, i vsetci priselci, nadennici i otroci si prepasali bedra vrecovinou. Vsetci izraelski muzi i zeny a deti, ktori byvali v Jeruzaleme, padli na zem pred chramom, posypali si hlavu popolom a rozprestreli si vrecovinu pred Panom. Aj oltar zahalili do vrecoviny a jednohlasne a naliehavo volali k Bohu Izraela, aby nevydal ich deti do zahuby, ich zeny za korist, ich dedicne mesta na znicenie a svatynu na znesvatenie a na potupu a posmech pohanom. Pan vypocul ich hlas a zhliadol na ich uzkost; lud sa v celej Judei a v Jeruzaleme vela dni postil pred svatynou vsemohuceho Pana. Velknaz Joachim a vsetci knazi, co boli pred Panom, i sluzobnici Panovi, prepasali si bedra vrecovinou a prinasali kazdodenne celopaly, votivne obety a dobrovolne dary ludu. Na turbanoch mali popol a volali z celej sily k Panovi, aby laskavo zhliadol na cely dom Izraela. Vrchnemu velitelovi asyrskeho vojska Holofernesovi oznamili, ze Izraeliti sa pripravuju na boj, ze uzavreli horske prechody, murmi obohnali vsetky temena vysokych vrchov a ze na rovinach porobili zatarasy. Pochytil ho velky hnev a zvolal vsetky moabske kniezata, ammonskych vojvodcov a miestodrzitelov z primorskeho uzemiaa povedal im: „Povedzte mi, Kanaancania, kto je to ten lud, co sa usadil na vrchoch? Ktore mesta obyva a kolko maju vojska? V com je ich moc a sila, aky kral im vladne a kto je velitelom ich vojska?A preco mi len oni obratili chrbat namiesto toho, aby mi vysli v ustrety ako ostatni obyvatelia na Zapade?“Vodca vsetkych Ammoncanov Achior mu odpovedal: „Pocuvaj, moj pane, slova z ust svojho sluhu. Poviem ti pravdu o lude, co byva na tychto vrchoch blizko tvojho tabora. Loz nevyjde z ust tvojho sluhu. Tento lud je chaldejskeho povodu. Najprv sa usadili v Mezopotamii, pretoze nechceli nasledovat bohov svojich otcov, ktori boli v chaldejskej krajine. Zanechali nabozenstvo svojich otcov a klanali sa nebeskemu Bohu; Bohu, ktoreho spoznali. Preto ich vyhnali spred svojich bohov a oni sa uchylili do Mezopotamie a ostali tam dlhy cas. Potom im ich Boh rozkazal, aby odisli zo svojho bydliska a sli do krajiny Kanaan. Oni sa tam usadili a velmi zbohatli na zlato, striebro a velmi velke stada. Potom zostupili do Egypta, lebo na celu krajinu Kanaan zalahol hlad, a usadili sa tam, kym nachadzali obzivu. Tam sa tak rozmnozili, ze sa ich potomstvo nedalo ani spocitat. Ale egyptsky kral sa postavil proti nim a zakerne ich prinutil vyrabat tehlu z blata. Ponizovali ich a urobili si z nich otrokov. Oni volali k svojmu Bohu a on udrel celu egyptsku krajinu ranami, na ktore nebolo lieku; preto ich Egyptania vyhnali zo svojej krajiny. Boh vysusil Cervene more pred nimia vyviedol ich na cestu k Sinaju a ku Kadesbarne. Potom vyhnali vsetkych, co byvali na pusti,usadili sa v krajine Amorejcanov a svojou silou vynicili vsetkych Heseboncanov. Presli cez Jordan a zaujali celu hornatu krajinu. Vyhnali spred seba Kanaancanov, Ferezejcov, Jebuzejcov, Sichemcanov i vsetkych Gergezejcov a byvali tam dlhy cas. A kym nezhresili pred svojim Bohom, viedlo sa im dobre, lebo je s nimi Boh, ktory nenavidi nepravost. Ale ked zisli z cesty, ktoru im urcil, hrozne vela ich zahynulo v mnohych vojnach, odvliekli ich ako zajatcov do cudzej krajiny, chram ich Boha bol zrovnany so zemou a ich miest sa zmocnili nepriatelia. Teraz sa vsak opat obratili k svojmu Bohu a vratili sa z miest, kdekolvek boli rozptyleni, dostali spat Jeruzalem, kde je ich svatyna, a znova sa osadili v neobyvanych horach. A teraz, vladca a pane, ak je tento lud vinny, lebo zhresil proti svojmu Bohu, presvedcme sa, ci je u nich tento kamen urazu, a potom vytiahnime proti nim, porazime ich. Ale ak nie je v tomto lude nepravost, nech to moj pan radsej necha tak, aby ich azda ich Pan a ich Boh neochranil a vysli by sme na posmech pred celou zemou. “Ked Achior skoncil tuto rec, zacal vsetok lud, co bol okolo stanu, somrat. A Holofernesovi velmozi i vsetci, co byvali pri mori, i Moabcania ziadali, aby ho zabil:„Nebudeme sa predsa bat Izraelitov, ved je to lud, ktory nema ani vojska, ani sily na tvrdy boj. Len vyrazme, vladca Holofernes, a budu iba malym sustom pre tvoje vojsko. “Ked ustal hluk ludu, co bol okolo rady, oboril sa vodca asyrskeho vojska Holofernes na Achiora a na vsetkych Moabcanov pred celym zastupom cudzincov:„Kto si ty, Achior, a vy, efraimski zapredanci, ze sa dnes pred nami hras na proroka a ziadas, aby sme nesli do boja s narodom Izraelitov, lebo ich ochranuje ich Boh?! A kto je Boh, okrem Nabuchodonozora?! On posle svoju moc a zmatie ich z povrchu zeme a ich Boh ich nevyslobodi. My, jeho sluhovia, ich porazime ako jedineho muza a nebudu moct odolat sile nasich koni,ktorou ich znicime. Vrchy sa opoja ich krvou a polia sa naplnia ich mrtvolami. Nezostane ani stopy po ich nohach pred nami, lebo naisto budu zniceni. To hovori kral Nabuchodonozor, pan celej zeme. On to povedal a jeho slova nevyzneju naprazdno. Ty vsak, Achior, ammonsky zapredanec, ktory si tymito slovami prave prejavil svoju zvrhlost, od tohto dna uz neuvidis moju tvar, kym sa nevypomstim na pokoleni tych, co vysli z Egypta. Ked pridem, prerazi mec mojho vojska a kopija mojich sluzobnikov tvoje boky a padnes medzi ich mrtvoly. Moji sluhovia ta nateraz zavedu do vrchov a nechaju ta v jednom zo zaloznych miesta nezahynies, kym nebudes zniceny s nimi. Ale ak sa vo svojom srdci nadejas, ze nebudu dobyti, nebud taky skluceny! Povedal som a ani jedno z mojich slov nevyzneje naprazdno. “Tu Holofernes rozkazal svojim sluhom, ktori konali sluzbu v jeho stane, aby Achiora chytili, zaviedli ho do Betulie a vydali ho do ruk Izraelitov. Sluhovia ho chytili a vyviedli ho von z tabora na rovinu. Z roviny ho zaviedli do hor, az prisli k pramenom, ktore boli pod Betuliou. Ked ich muzovia mesta zbadali vystupovat po upati vrchu, chopili sa zbrane a vysli z mesta na vrchol hory. Vsetci prakovnici obsadili pristupove miesta a vrhali na nich kamene. Oni zostupili pod vrch, Achiora zviazali, hodili ho na upati vrchu na zem a vratili sa k svojmu panovi. Izraeliti zostupili zo svojho mesta, pristupili k nemu, rozviazali ho a odviedli ho do Betulie. Zaviedli ho k predstavenym svojho mesta,ktorymi boli v tych dnoch Ozias, Michov syn zo Simeonovho kmena, Otonielov syn Chabris a Melchielov syn Charmis. Zvolali vsetkych starsich mesta a zbehli sa aj vsetci ich mladici, i zeny a ich deti na to zhromazdenie. Achiora postavili doprostred vsetkeho ludu a Ozias sa ho opytal, co sa stalo. Vo svojej odpovedi im oznamil slova Holofernesovej rady, i vsetko, co sam povedal uprostred asyrskych kniezat a ako sa Holofernes spupne vyjadril proti Izraelovmu domu. Vtedy vsetok lud padol na tvar a klanal sa Bohu a vzyval ho:„Pane, nebesky Boze, pozri na ich nafukanu pychu a zmiluj sa nad nasim pokorenym rodom a obrat v tento den svoj pohlad na tych, ktori sa ti zasvatili. “I potesovali Achiora a velmi ho chvalili. Po zhromazdeni ho vzal Ozias do svojho domu a urobil starsim hostinu a celu tu noc vzyvali Boha Izraela, aby im pomohol. Na druhy den rozkazal Holofernes celemu svojmu vojsku a velkemu mnozstvu ludi, ktori sa k nemu pridali ako spojenci, aby vytiahli proti Betulii, obsadili horske cesty a isli bojovat proti Izraelitom. V ten den sa dali na pochod vsetci bojaschopni muzi. Vojenska sila bojovnikov bola stosedemdesiattisic pesiakov a dvanasttisic jazdcov okrem tych, co boli povereni zasobovanim, a muzov, ktori ich sprevadzali peso v prevelkom mnozstve. Utaborili sa pri prameni v udoli nedaleko Betulie a rozlozili sa do sirky od Dotainu az po Belmain a do dĺzky od Betulie az po Kyamon, ktory je oproti Ezdrelonu. Ked Izraeliti videli ich mnozstvo, velmi sa zlakli a hovorili jeden druhemu: „Tito teraz spasu cely povrch zeme. Ani vysoke vrchy, ani doliny, ani pahorky neunesu ich tarchu. “Vsetci sa chopili svojich zbrani, zapalili ohne na veziach na hradbach a zostali celu noc na strazi. Na druhy den vyviedol Holofernes celu svoju jazdu pred ocami Izraelitov, co boli v Betulii,preskumal pristupy k ich mestu, vyhladal vodne pramene a obsadil ich oddielmi bojovnikov a vratil sa k svojmu vojsku. Tu prisli za nim vsetky kniezata Ezauovych synov a vsetci vodcovia moabskeho ludu, aj miestodrzitelia primorskych uzemi, a povedali:„Nech nas vladca vypocuje nase slova, aby tvoje vojsko neutrpelo tazke straty. Tento izraelsky lud sa nespolieha na svoje kopije, ale na vysku vrchov, ktore obyvaju. A urcite nie je lahke dostat sa na hrebene ich hor. Preto, vladca, nebojuj proti nim v otvorenej bitke, ako sa zvycajne vedie vojna; tak nepadne ani jeden muz z tvojho ludu. Zostan vo svojom tabore a setri kazdeho muza zo svojho vojska. Len nech tvoji sluzobnici obsadia pramen, co vyviera na upati vrchu,lebo z neho beru vodu vsetci obyvatelia Betulie. Znici ich smad a oni vydaju svoje mesto. My a nas lud vystupime na najblizsie vrchy, utaborime sa na nich a budeme na strazi, aby nik z mesta nevysiel. Zoslabnu od hladu a smadu aj so svojimi zenami a detmi, takze popadaju skor, ako by ich zasiahol mec, na uliciach pred svojimi domami. Tak im tvrdo odplatis za to, ze ti odporovali a nevysli ti v ustrety v pokoji. “Holofernesovi a vsetkym jeho sluhom sa ich slova pacili a rozkazal urobit, ako navrhovali. Moabcania pohli tabor a s nimi pattisic Asyrcanov, utaborili sa v udoli a obsadili vodne zdroje a pramene Izraelitov. Ammoncania a Ezauovi synovia potom vystupili a postavili si tabor na vrchoch oproti Dotainu. Cast z nich poslali na juh a na vychod k Egrebelu, ktory je blizko Chusu, leziaceho pri potoku Mochmur. Ostatne asyrske vojsko sa utaborilo na rovine a pokrylo cely povrch zeme. Velke mnozstvo vojenskych stanov a zasob utvorilo tabor obrovskych rozmerov. Izraeliti volali k Panovi, svojmu Bohu; zmalomyselneli na duchu, lebo ich vsetci ich nepriatelia obklucili tak, ze nebolo mozne spomedzi nich uniknut. Tridsatstyri dni ich obliehal cely asyrsky tabor s ich pesiakmi, vozmi i jazdcami a vsetkym obyvatelom Betulie vysli zasoby vody. Aj ich cisterny sa vyprazdnili a nemali uz pitnej vody na zahasenie smadu ani na jediny den, lebo im ju odmeriavali na pridel. Ich deti slabli, zeny a mladici chradli od smadu a odpadavali na uliciach mesta a v priechodoch bran, lebo uz nemali sily. Vsetok lud sa zhromazdil k Oziasovi a k predstavenym mesta; mladici, zeny i deti hlasito kricali pred vsetkymi starsimi a volali:„Nech sudi Boh medzi nami a vami! Dopustili ste sa na nas velkej krivdy, ked ste sa pokojne nedohodli s Asyrcanmi. Teraz niet nikoho, kto by nam pomohol, lebo Boh nas vydal do ich ruk, aby sme popadali pred nimi od smadu a biedne zahynuli. Zavolajte ich teda a vydajte cele mesto Holofernesovmu ludu a celemu jeho vojsku na korist. Bude pre nas lepsie, ked sa staneme ich koristou. Budeme sice ich otrokmi, ale budeme zit a nebudeme musiet na vlastne oci hladiet, ako umieraju nase nemluvnata a ako nase zeny a deti vydychuju dusu. Zaprisahavame vas na nebo a na zem, na nasho Boha a na Pana nasich otcov, ktory nas tresta za nase hriechy a za hriechy nasich otcov, aby dnes neurobil s nami, co sme povedali. “Tu nastal v zhromazdeni bolestny narek vsetkych a vsetci hromadne volali velkym hlasom k Panu Bohu. Ozias im povedal: „Doverujte, bratia, a vydrzme este pat dni, v ktorych Pan, nas Boh, obrati na nas svoje milosrdenstvo; on nas urcite neopusti navzdy. Ked prejde tych pat dni, a nepride nam pomoc, urobim podla vasich slov. “Nato rozpustil lud, kazdeho do jeho tabora; muzovia odisli na mury a veze mesta, zeny a deti prepustili domov. Ale vsetci v meste boli velmi skluceni. V tych dnoch o tom pocula Judita, dcera Merariho, syna Oxa, syna Jozefa, syna Oziela, syna Elchiu, syna Ananiasa, syna Gedeona, syna Rafaina, syna Achitoba, syna Eliaba, syna Natanaela, syna Salamiela, syna Surisaddaia, syna Simeona, syna Izraela. Jej manzel Manasses bol z toho isteho kmena a z toho isteho rodu. Zomrel v case zatvy jacmena. Dozeral totiz na ludi, co viazali snopy na poli, a dostal upal na hlavu. Musel si lahnut do postele a zomrel vo svojom meste Betulii. Pochovali ho k jeho otcom na poli medzi Dotainom a Balamonom. A Judita zila vo svojom dome ako vdova uz tri roky a styri mesiace. Na streche svojho domu si dala urobit stan, okolo bedier nosila kajuci pas a obliekala si vdovske saty. Postievala sa cely cas svojho ovdovenia okrem dna pred sobotou a soboty, dna pred novmesiacom a novmesiaca a okrem sviatkov a dni radosti Izraelovho domu. Mala peknu postavu a povabny vyzor. Jej manzel Manasses jej zanechal zlato a striebro, sluhov a sluzky, dobytok a polia a ona vsetko spravovala. A nik nemohol o nej povedat zle slovo, lebo bola velmi bohabojna. Ona sa dopocula o rozhorcenych slovach, ktore lud vyslovil proti predstavitelovi mesta, ked boli skluceni pre nedostatok vody. Judita sa dopocula aj o vsetkom, co im odpovedal Ozias, a ako sa im zaprisahal, ze po piatich dnoch vyda mesto Asyrcanom. Preto poslala svoju komornu, ktora bola spravkynou nad celym jej majetkom, aby zavolala Oziasa a starsich svojho mesta, Chabrina a Charmina. Ked k nej prisli, povedala im: „Pocuvajte ma, predstavitelia obyvatelov Betulie! Nie je spravne, co ste dnes hovorili pred ludom a ze ste sa zaviazali prisahou pred Bohom a vyhlasili ste, ze vydate mesto nasim nepriatelom, ak nam za tie dni Pan nepride na pomoc. Kto ste vy, ze ste dnes pokusali Boha a staviate sa na Bozie miesto pred vsetkymi ludmi?!Chcete skusat vsemohuceho Pana, hoci nikdy nicomu nerozumiete. Ak nie ste schopni preniknut do hĺbky ludskeho srdca, ani pochopit jeho myslienky, ako by ste mohli preskumat Boha, ktory toto vsetko urobil, poznat jeho umysly a pochopit jeho plany?! Nie, bratia, neprovokujte Pana, nasho Boha, do hnevu. Ak nam aj nebude chciet za tychto pat dni pomoct, on ma moc zachranit nas kedykolvek chce, ako aj znicit nas pred ocami nasich nepriatelov. Vy sa vsak neodvazujte predpisovat Panovi, nasmu Bohu, co ma robit. Ved Boh nie je ako clovek, ktoremu sa mozno vyhrazat, alebo ako syn cloveka, na ktoreho mozno robit natlak. Preto trpezlivo cakajme jeho zachranu a vzyvajme ho, aby nam pomohol; on vyslysi nas hlas, ak je to jeho blahovola. Ved v nasich pokoleniach nepovstal a ani dnes nie je medzi nami kmen, ani kraj, ani lud, ani mesto, kde by sa klanali bohom zhotovenym rukou, ako sa stavalo v minulych casoch,za co byvali nasi otcovia vydavani pod mec a za korist a utrpeli velku porazku pred ocami nasich nepriatelov. My vsak nepozname ineho Boha okrem neho, a preto dufame, ze nami nepohrdne, ani nasim pokolenim. Lebo ak sa im dame zajat my, zajmu celu Judeu a vydrancuju nasu svatynu. Boh vsak bude vyzadovat nasu krv za jej znesvateniea smrt nasich bratov, zajatie obyvatelstva krajiny a spustosenie nasho dedicstva obrati na nasu hlavu. Kdekolvek budeme zit v otroctve uprostred pohanov, budeme tercom hanby a posmechu u vsetkych, co sa nas zmocnia,lebo nase otroctvo sa neobrati na milost, ale Pan, nas Boh, ho polozi na nasu potupu. Preto, bratia, ukazme svojim bratom, ze od nas zavisi ich zivot; i svatyna, chram a oltar spociva na nas. Predovsetkym vsak vzdavajme vdaky Panovi, nasmu Bohu, ktory nas skusa ako skusal nasich otcov. Len si spomente, co vsetko urobil s Abrahamom, kolkym skuskam podrobil Izaka a co prezil Jakub v Syrskej Mezopotamii, ked pasol ovce u brata svojej matky Labana. Ako ich nechal prejst ohnom, ked skusal ich srdcia, tak sa ani na nas nechce pomstit, ale Pan trestom napomina tych, co sa blizia k nemu. “Ozias jej vravel: „Vsetko, co si predniesla, povedala si s priamym srdcom a nik sa nemoze postavit proti tvojim slovam. Lebo tvoja mudrost sa nezjavila az dnes, ved vsetok lud pozna od zaciatku tvojho zivota tvoju rozumnost, ako aj slachetnu povahu tvojho srdca. Lud vsak hrozne trpel smadom a donutil nas urobit, co sme mu slubili, a zaviazat sa mu prisahou, ktoru nemozeme porusit. A teraz sa modli za nas, lebo ty si svata zena, aby Pan zoslal dazd, ktorym by sa naplnili nase cisterny, a my by sme nezahynuli. “Judita im odpovedala: „Pocuvajte ma! Urobim nieco, co si budu hovorit synovia nasho ludu z pokolenia na pokolenie. Vy budete tuto noc stat pri brane mesta a ja vyjdem so svojou sluzkou. A v dnoch, po ktorych ste slubili vydat mesto nasim nepriatelom, Pan navstivi mojou rukou Izrael. Vy sa vsak nevyzvedajte, co chcem urobit, lebo vam to nepoviem, kym sa neuskutocni, co mam v umysle urobit. “Ozias a kniezata jej povedali: „Chod v pokoji a Pan, Boh, nech je s tebou a nech potresta nasich nepriatelov. “Tu odisli z jej stanu a vratili sa na svoje stanovistia. Judita potom padla na tvar, popolom si posypala hlavu a roztrhla si odev az po vrecovinu, ktoru mala pod nim na sebe. Bolo to prave v chvili, ked v Bozom dome v Jeruzaleme prinasali vecernu kadidlovu obetu. Judita volala velkym hlasom k Panovi:„Pane, Boze mojho otca Simeona, ktoremu si dal do ruky mec, aby sa vypomstil na cudzincoch, ktori rozviazali opasok panne, aby ju poskvrnili, a obnazili jej boky, aby ju zhanobili, znasilnili jej lono, aby ju potupili. Hoci si povedal: »Nesmie sa to!«, predsa to urobili. Preto si vydal ich kniezata na smrt, aby sa ich lozko, ktore s hanbou videlo ich klam, stalo svedkom krvi, ktoru za ten klam vyliali. Pobil si otrokov s mocnarmi a mocnarov na ich tronoch. Ich zeny si dal za korist a ich dcery do zajatia a vsetok ich majetok si dal na rozdelenie svojim milovanym synom, lebo oni sa rozhorlili za teba, zosklivili si poskvrnenie svojej krvi a vzyvali ta o pomoc. Boze, moj Boze, vyslys i mna, vdovu. Ved ty si urobil tie veci: co bolo prv, aj co bolo potom, i to, co je teraz, aj co bude! Co si mal v umysle, to sa stalo. Veci, pre ktore si sa rozhodol, predstavili sa a povedali: »Hla, tu sme!« Lebo vsetky tvoje cesty su pripravene a tvoj sud je uz vopred rozhodnuty. Len pozri, Asyrcania sa naduvaju svojou silou, pysni su na kone a na jazdcov, honosia sa silou pesiakov, spoliehaju sa na stity, kopije, luky a praky a nevedia, ze ty si Pan, ktory robi koniec vojnam. »Pan« je tvoje meno. Ty, vecny Boze, rozbi svojou mocou ich silu a zlom svojim hnevom ich vladu! Ved chceli zneuctit tvoju svatynu, poskvrnit stanok, kde ma sidlo tvoje slavne meno, zrazit zelezom roh tvojho oltara. Pozri na ich pychu a zosli svoj hnev na ich hlavy! Daj mne, vdove, do ruk silu urobit, co zamyslam. Znic uskocnymi slovami mojich ust otroka s panom a pana s jeho sluzobnikom; zlom ich povysenost rukou zeny. Lebo tvoja sila nie je v mnozstve, ani tvoja vlada sa nezaklada na silakoch. Ty si Boh ponizenych, pomoc malickych, zastanca slabych, ochranca opustenych, spasitel zufalych. Ano, ano, Boze mojho otca a Boze Izraelovho dedicstva, Panovnik neba i zeme, Stvoritel vod, Kral vsetkeho svojho stvorenstva, vypocuj moju modlitbu!Daj, aby moje uskocne slovo zasadilo ranu a jazvu tym, co zamyslaju ukrutnosti proti tvojej zmluve a tvojmu svatemu chramu, vrchu Sion a domu, v ktorom byvaju tvoji synovia. Daj, aby cely tvoj narod a kazdy kmen poznal a vedel, ze ty si pravy Boh, Boh, ktory ma vsetku moc a silu, a ze Izraelsky narod nema okrem teba ineho obrancu. “Ked Judita prestala volat k Bohu Izraela a dokoncila vsetky tieto slova,vstala zo zeme, zavolala svoju sluzku a zostupila do svojho domu, kde sa zdrziavala v sobotu a cez sviatky. Tu odlozila vrecovinu, ktoru mala oblecenu, zobliekla si i vdovske saty, umyla si telo vodou a natrela sa vonavym olejom. Ucesala si vlasy, zalozila si turban na hlavu a obliekla si sviatocny odev, ktory nosievala za zivota svojho muza Manassesa. Obula si sandale, navliekla si kruzky na nohy, vzala naramky, prstene, nausnice a vsetky ostatne ozdoby a upravila sa tak, aby uputala oci vsetkych muzov, co sa na nu pozru. Svojej sluzke podala mech vina a dzban oleja, kapsu naplnila prazenym zrnom, susenymi figami, chlebmi a syrom; vsetky tieto veci zabalila a nalozila jej ich na plecia. Potom isli k brane mesta Betulie, kde nasli na strazi Oziasa a starsich mesta Chabrina a Charmina. Ked ju uvideli so zmenenym vyzorom a v inom odeve, nevychadzali z udivu nad jej krasou a povedali jej:„Boh nasich otcov nech ti da dosiahnut milost a nech splni tvoje zamery na slavu synov Izraela a na povysenie Jeruzalema. “Ona sa poklonila Bohu v modlitbe a povedala im: „Rozkazte, aby mi otvorili branu mesta. Pojdem urobit vsetko, o com ste so mnou hovorili. “ Nariadili teda mladikom, aby jej otvorili, ako povedala. Ked to urobili, Judita vysla a jej sluzka s nou. Muzovia mesta hladeli za nou, ako zostupuje dolu vrchom, az kym neisla udolim a uz ju nevideli. Ony sli rovno dolu udolim, az ich pristavila prva syrska hliadka. Chytili ju a pytali sa jej: „Kto si, odkial prichadzas a kde ides?“ Odpovedala im: „Som Hebrejka a utekam od nich, lebo coskoro vam budu vydani za pokrm. A idem za Holofernesom, hlavnym velitelom vasho vojska, aby som mu podala pravdivu spravu a ukazala mu cestu, ktorou by mohol ist a obsadit cele pohorie a nestrati zo svojich muzov ani jedneho cloveka. “Ked muzi poculi jej slova a pozorne sa zadivali na nu, jej krasa ich ocarila a povedali jej:„Zachranila si si zivot, ked si sa poponahlala prist zhora pred nasho pana. A teraz pod do jeho stanu! Niektori z nas ta odprevadia, az kym ta neodovzdaju do jeho ruk. A ked uz budes stat pred nim, neboj sa vo svojom srdci, ale povedz mu vsetko tak, ako si povedala nam, a bude s tebou zaobchadzat dobre. “Vybrali spomedzi seba sto muzov, aby ju a jej sluzku odprevadili a zaviedli k Holofernesovmu stanu. I zbehlo sa ich vela z celeho tabora, lebo sa po stanoch rozsirila zvest o jej prichode. Prisli a obkolesili ju ako stala pred Holofernesovym stanom, kym mu ju neohlasili. Obdivovali jej krasu a podla nej vychvalovali aj Izraelitov. Hovorili jeden druhemu: „Kto by mohol pohrdnut tymto ludom, ktory ma medzi sebou take zeny? Preto by nebolo rozumne nechat z nich co i len jedneho muza nazive, lebo ti, co by zostali, mohli by oklamat celu zem. “Tu vysla cela Holofernesova telesna straz a vsetci jeho sluhovia a voviedli ju do jeho stanu. Holofernes odpocival na svojom lozku za zaclonou, ktora bola utkana z purpuru, zlata, smaragdu a drahych kamenov. Ked mu oznamili jej prichod, vysiel do predsiene stanu, sprevadzany striebornymi lampami. Ked Judita prisla pred neho a pred jeho sluhov, zasli vsetci nad krasou jej tvare. Ona padla na tvar, aby sa mu poklonila, ale jeho sluhovia ju zdvihli. Holofernes jej povedal: „Neboj sa, zena, a upokoj sa vo svojom srdci. Ja som neublizil nikomu, kto sa rozhodol sluzit Nabuchodonozorovi, kralovi celej zeme. Keby tvoj lud, co byva v horach, nebol mnou opovrhol, nebol by som teraz proti nemu zdvihol kopiju; ale toto si sami zavinili. A teraz mi povedz: Preco si od nich utiekla a prebehla si k nam? Tym, ze si sem prisla, zachranila si sa. Bud bez starosti! Tuto noc i potom ostanes nazive. Nik ti neublizi. Bude sa s tebou zaobchadzat dobre, ako sa zaobchadza so sluhom mojho pana, krala Nabuchodonozora. “Judita mu povedala: „Prijmi laskavo slova svojej sluzobnice a dovol tvojej otrokyni hovorit pred tebou. To, co poviem tuto noc svojmu panovi, nebude loz. Ak si budes pocinat podla slov svojej otrokyne, Boh privedie tvoje podujatie k uspesnemu koncu a moj pan sa nebude musiet zrieknut svojich zamerov. Nech zije Nabuchodonozor, kral celej zeme, a nech zije jeho moc! On ta poslal napravit na spravnu cestu vsetko zive, lebo tvojim pricinenim mu budu sluzit nielen ludia, ale svojou silou dosiahnes, ze aj polna zver, dobytok a nebeske vtaky budu zit pod vladou Nabuchodonozora a celeho jeho domu. Poculi sme totiz o tvojej mudrosti a vynikajucich schopnostiach tvojho ducha a na celej zemi je zname, ze ty jediny si najlepsi v celom kralovstve, vynikajuci svojimi vedomostami a obdivuhodny vo vojenskom umeni. A co sa tyka Achiorovych slov, moj pane, ktore povedal pred tvojou vojenskou radou, prisli aj do nasich usi, lebo ho muzi v Betulii nechali nazive a on im porozpraval vsetko, co hovoril u teba. Preto, moj pane a vladca, neprehliadaj jeho slova, ale vezmi si ich k srdcu, lebo je to pravda. Na nas rod nedolahne trest, ani nad nimi nepanuje mec, ak sa neprehresia proti svojmu Bohu. Ale teraz, aby moj pan neodisiel naprazdno a bez uspechu, padne na nich smrt. Zachvatil ich totiz hriech a len co sa ho dopustia, rozhnevaju svojho Boha. Ked im totiz vysiel pokrm a minula sa im zasoba vody, rozhodli sa vrhnut na svoj dobytok a dohodli sa, ze budu jest vsetko, aj co im Boh jest zakazal svojimi zakonmi. Aj prvotiny obilia a desiatky vina i oleja, ktore opatruju ako zasvatene pre knazov, co su v Jeruzaleme pred tvarou nasho Boha; rozhodli sa jest obety, ktorych sa nik z ludu nesmie ani rukou dotknut. A poslali do Jeruzalema poslov - lebo aj tamojsi obyvatelia urobili kedysi to iste -, aby im doniesli dovolenie od starsich. Ked ho vsak dostanu a urobia to, v ten den ti budu vydani na zahubu. A preto ked som sa ja, tvoja sluzobnica, dozvedela toto vsetko, usla som od nich. Boh ma poslal urobit s tebou veci, nad ktorymi bude zasnut cela zem, kazdy, kto to pocuje. Lebo tvoja sluzobnica je bohabojna a sluzi vo dne v noci nebeskemu Bohu. A teraz zostanem u teba, moj pane, ale tvoja sluzobnica bude v noci vychadzat do udolia. Budem sa modlit k Bohu a on mi oznami, kedy spachaju svoje hriechy. Potom pridem a poviem ti to. Ty vytiahnes s celym svojim vojskom a nik z nich sa ti nepostavi na odpor. Ja ta prevediem stredom Judey, az prideme do Jeruzalema a uprostred neho ti postavim tron. Budes ich hnat ako ovce, ktore nemaju pastiera, a ani pes nezaskuci na teba. Toto mi bolo povedane a oznamene cez dar videnia a dostala som poslanie zvestovat to tebe. “Jej slova sa Holofernesovi pacili, aj vsetkym jeho sluhom. Obdivovali jej mudrost a hovorili:„Od jedneho kraja zeme az po druhy niet zeny, ktora tak pekne vyzera a tak mudro hovori. “Holofernes jej povedal: „Dobre urobil Boh, ze ta poslal pred synmi tvojho ludu, aby sme my dosiahli vitazstvo a ti, co opovrhli mojim panom, zahubu. Opravdu si krasna a mudro hovoris. Ak teraz urobis, ako si hovorila, tvoj Boh bude mojim Bohom a ty budes sediet v palaci krala Nabuchodonozora a budes slavna po celej zemi. “Rozkazal ju zaviest tam, kde ma ulozene strieborne nacinie, a kazal jej prestriet a dat jej z jeho vyberanych jedal a pit z jeho vina. Judita vsak povedala: „Nebudem nic z toho jest, aby som sa neprehresila. Nech mi prestru len z toho, co som si priniesla. “Holofernes sa jej opytal: „A ked sa ti minie zasoba, kde vezmeme podobny pokrm? Tu s nami niet cloveka z tvojho rodu. “Judita mu odvetila: „Ako zijes, moj pane, prv nez tvoja sluzobnica minie vsetko, co ma so sebou, Pan mojou rukou splni, co rozhodol. “Potom ju Holofernesovi sluhovia zaviedli do stanu, kde spala az do polnoci. V case pred rannou strazou vsak vstalaa odkazala Holofernesovi: „Nech moj pan teraz rozkaze, aby pustili jeho sluzobnicu von na modlitbu. “A Holofernes rozkazal svojim strazam, aby jej v tom nebranili. Tak bola tri dni v tabore. V noci vychadzala do udolia Betulie a umyvala sa pri vodnom prameni v tabore. Ked vystupovala, modlila sa k Panovi, Bohu Izraela, aby riadil jej cestu na povysenie jej ludu. Ked sa cista vratila, zdrzovala sa v stane, kym jej navecer nepriniesli jej jedlo. Na stvrty den urobil Holofernes veceru iba svojim sluzobnikom; na hostinu nepozval nikoho z hodnostarov. A povedal eunuchovi Bagoasovi, ktory bol spravcom celeho jeho majetku: „Chod a prehovor tu Hebrejku, co je u teba, aby prisla k nam a jedla a pila s nami. Bola by to ozaj na nas hanba, keby sme taku zenu nechali odist a nepobavili by sme sa s nou. Ved nas vysmeje, ak sa nam ju nepodari zviest. “Bagoas odisiel od Holofernesa, zasiel k nej a povedal jej: „Nech nevaha toto pekne dievca prist k mojmu panovi, prijat jeho poctu, pit s nami vino, aby bolo vesele, a stat sa dnes ako jedna z dcer Asyrcanov, ktore sluzia v Nabuchodonozorovom dome. “Judita mu povedala: „Kto som ja, aby som mohla odporovat svojmu panovi? Urobim hned vsetko, co je mile jeho ociam, a bude mi to radostou az do mojej smrti. “Tu vstala, obliekla si najkrajsie saty a ozdobila sa vsetkym, cim sa zdobia zeny. Jej sluzka isla napred a prestrela jej pred Holofernesom runo, ktore dostala od Bagoasa na kazdodenne pouzivanie, aby si nan lahla pri jedle. Potom vosla Judita a ulozila sa. Holofernes bol z nej cely bez seba. Zahorel vasnou a zachvatila ho velka tuzba obcovat s nou. Odo dna, co ju videl, hladal vhodnu prilezitost zviest ju. Ked jej Holofernes povedal: „Pi a vesel sa s nami,“Judita odpovedala: „Rada budem pit, pane, lebo sa mi dnes dostalo vacsej pocty ako kedykolvek od mojho narodenia. “I vzala, jedla a pila pred nim z toho, co jej pripravila sluzka. Holofernes bol z nej coraz veselsi a vypil tolko vina, kolko nevypil za jeden den v celom svojom zivote. Ked sa zvecerilo, jeho sluhovia sa poponahlali odist. Bagoas zatvoril stan zvonka, aby oddelil od svojho pana tych, co mu posluhovali. I odisli na svoje lozka, lebo boli vsetci velmi unaveni, kedze sa hostina velmi pretiahla. V stane zostala iba Judita a Holofernes, ktory padol dolu tvarou na svoje lozko opojeny vinom. Judita rozkazala svojej sluzke, aby stala vonku pred spalnou a cakala, kym nevyjde ako kazdy den; hovorila, ze pojde na svoju modlitbu, a Bagoasovi povedala to iste. Medzitym odisli vsetci od najmensieho po najvacsieho, nik nezostal v jeho spalni. Judita si stala k jeho hlave a ticho sa modlila: „Pane, Pane, Boze kazdej sily, zhliadni v tuto hodinu na to, co urobia moje ruky na oslavenie Jeruzalema. Teraz je prihodny cas, aby si sa ujal svojho dedicstva a aby som uskutocnila svoj zamer na znicenie nepriatelov, ktori povstali proti nam. “I pristupila k stĺpu pri lozku konca Holofernesovej hlavy, snala z neho jeho mec,podisla k lozku, chytila za vlasy jeho hlavu a zaprosila. „Posilni ma, Pane, Boze Izraela, v tento den!“Potom mu celou silou dvakrat zatala do sije a odtala mu hlavu. Jeho telo zvalila z lozka, strhla zo stĺpa zaclonu a o chvilu vysla von. Holofernesovu hlavu odovzdala sluzke,ktora ju vopchala do kapsy na jedlo. Obe vysli spolu ako obycajne, akoby sli na modlitbu. Ked vsak presli taborom, obisli cele udolie, vystupili na vrch Betulie a prisli k jej brane. Judita uz zdaleka volala na strazcov brany: „Otvorte, rychlo otvorte branu! Boh je s nami! Nas Boh je s nami! On opat ukazal svoju spasnu silu v Izraeli a trestajucu moc nad nasimi nepriatelmi. Tak to urobil aj dnes. “Ked muzovia mesta zaculi jej hlas, rychlo zostupili k brane mesta a zvolali starsich mesta. Zbehli sa vsetci od najmensieho az po najvacsieho, lebo sa im zdalo neuveritelne, ze sa Judita vratila. Otvorili branu, vpustili obe zeny dnu, zazali svetlo, aby bolo vidiet, a obstupili ich. Judita k nim zvolala velkym hlasom: „Chvalte Boha, chvalte ho! Chvalte Boha, lebo neodnal svoje milosrdenstvo domu Izraela, ale tejto noci znicil nasich nepriatelov mojou rukou. “Tu vytiahla z kapsy hlavu, ukazala ju a povedala im: „Pozrite, hlava Holofernesa, hlavneho velitela asyrskeho vojska, a tu je zaclona, za ktorou spal vo svojej opilosti! Pan ho zabil rukou zeny. Ako zije Pan, ktory ma chranil na ceste, ktorou som sla, zviedla ho moja tvar na jeho zahubu bez toho, ze by sa bol so mnou dopustil hriechu na moju poskvrnu a hanbu!“Vsetok lud zasol; sklonili sa, klanali sa Bohu a jednomyselne volali: „Zvelebeny si, Boze nas, lebo si dnes znicil nepriatelov svojho ludu!“A Ozias jej povedal: „Pozehnana si, dcera, od Boha najvyssieho nad vsetky zeny na zemi. A zvelebeny je Pan, nas Boh, ktory stvoril nebo i zem. S jeho pomocou sa ti podarilo udriet a odtat hlavu vodcovi nasich nepriatelov. Preto nikdy nevymizne spomienka na tvoju doveru v Boha zo srdc ludi, ktori si budu pripominat Panovu silu. Nech ta Boh naveky oslavi, nech ta zahrnie dobrami za to, ze si nesetrila svoj zivot, ked bol ponizeny nas rod, ale si odvratila od nas nasu zahubu, lebo si spravne kracala pred tvarou nasho Boha. “ A vsetok lud povedal: „Amen! Amen!“Judita im povedala: „Pocuvajte ma, bratia! Vezmite tuto hlavu a zaveste ju na cimburie nasich hradieb. A ked sa rozodnie a vyjde slnko nad zem, vezmite kazdy svoju zbran a vyjdite so vsetkymi bojaschopnymi muzmi von z mesta. Na celo si postavte velitela, akoby ste chceli zostupit na rovinu proti prvej asyrskej hliadke, ale nezostupite. Oni sa chopia zbrane, odbehnu do svojho tabora a zobudia vodcov asyrskeho vojska. Zbehnu sa okolo Holofernesovho stanu a ked ho nenajdu, zmocni sa ich strach a ujdu pred vami. Potom sa pustte za nimi vy i vsetci obyvatelia izraelskej krajiny a bite ich na uteku. Najprv mi vsak zavolajte Ammoncana Achiora, aby uvidel a spoznal toho, ktory opovrhol domom Izraela a ktory ho poslal k nam ako vydaneho na smrt. “Zavolali teda z Oziasovho domu Achiora. Ked prisiel a uvidel Holofernesovu hlavu v ruke jedneho z muzov v zhromazdeni ludu, padol v bezvedomi na zem. Ked ho rozobrali, vrhol sa Judite k noham, poklonil sa pred nou a povedal: „Bud pozehnana vo vsetkych Judovych stankoch a v kazdom narode! Ktokolvek zacuje tvoje meno, bude sa chviet od strachu. A teraz mi povedz, co si urobila v tieto dni!“ Tu Judita rozpovedala pred vsetkym ludom, co robila odo dna, ked odisla, az do chvile, ked hovorila s nimi. Ked prestala hovorit, vsetok lud zajasal velkym hlasom a veselo pokrikoval vo svojom meste. A ked Achior pochopil, ze to vsetko urobil Boh Izraela, z celeho srdca uveril v Boha a dal sa obrezat. Pripojili ho k domu Izraela a zostal v nom az po tento den. Ked sa rozodnilo, zavesili Holofernesovu hlavu na hradby. Vsetci muzovia sa chopili zbrane a vysli podla oddielov na cesty veduce z vrchu. Ked ich Asyrcania videli, oznamili to svojim predstavenym, ktori zasli za velitelmi a vojvodcami a za vsetkymi svojimi kniezatami. Zisli sa pri Holofernesovom stane a kazali Bagoasovi, ktory bol spravcom nad vsetkymi jeho vecami: „Zobud nasho pana, lebo ti otroci sa odvazili zostupit proti nam do boja; do posledneho vsak zahynu. “Bagoas vosiel a zatlieskal pred zaclonou, lebo si myslel, ze jeho pan spi s Juditou. Ked vsak nik neodpovedal, odhrnul zaclonu a vosiel do stanu. Tam ho nasiel lezat na zemi mrtveho a hlavu mal utatu. Vykrikol velkym hlasom a s placom, vzlykanim a s hlasitym narekom si roztrhol odev. Potom vtrhol do stanu, kde bola ubytovana Judita. Ked ju tam nenasiel, vybehol k ludu a zvolal:„Ti otroci sa dopustili podlej vierolomnosti! Jedina hebrejska zena sposobila hanbu celemu domu krala Nabuchodonozora! Ved Holofernes lezi na zemi a je bez hlavy!“Ako zaculi tieto slova, kniezata asyrskeho vojska si roztrhli odev, velmi sa splasili a v tabore nastal velky krik a kvilenie. Ked to poculi ti, co boli v stanoch, zhrozili sa nad tym, co sa stalo. Zalahol na nich strach a hroza. Nebolo cloveka, ktory by bol este zostal pri svojom druhovi. Rozprchli sa a utekali odtial po vsetkych cestach na rovine i v horach. Aj ti, co mali stany vo vrchoch okolo Betulie, dali sa na utek. Vtedy sa Izraeliti, kazdy ich bojovnik, rozbehli za nimi. Ozias poslal poslov do Betomestaimu, Bemena, Choby, Choly a do vsetkych koncin Izraela, aby podali spravu o tom, co sa stalo, a vyzvali obyvatelstvo, aby sa vsetci vrhli na nepriatela a nicili ho. Ked to Izraeliti poculi, vsetci svorne ich napadli, prenasledovali ich az po Chobu a bili ich. Podobne sa zhromazdili aj ti, co byvali v Jeruzaleme a v horach, lebo im oznamili, co sa stalo v tabore ich nepriatelov. Ti, co boli v Galaade a v Galilei, prenasledovali ich a zasadzovali im tazke rany, az kym neprisli po Damask, po jeho hranice. Obyvatelia Betulie, co zostali, vrhli sa na asyrsky tabor, vyplienili ho a velmi sa obohatili. Izraeliti, ktori sa vracali z boja, zmocnili sa toho, co zostalo. Aj dediny a osady v horach i na rovine ziskali velku korist, lebo toho bolo velmi vela. Tu prisiel velknaz Joachim a starsi zo synov Izraela, co byvali v Jeruzaleme, aby videli dobrodenia, ktore Pan preukazal Izraelu, a aby videli aj Juditu a pozdravili ju. Ked k nej prisli, vsetci jej dobrorecili jednym hlasom: „Ty si slava Jeruzalema, ty si velka radost Izraela, ty si cest nasho rodu!To vsetko si urobila ty svojou rukou. Izraelu si preukazala dobro a Boh mal v nom zalubenie. Bud pozehnana, zena, od vsemohuceho Boha naveky. “ A vsetok lud odpovedal: „Amen!“Lud sa tridsat dni delil o korist z nepriatelskeho tabora. Judite dali Holofernesov stan i vsetky strieborne predmety, lozka, nadoby a cele jeho zariadenie. Ona to prijala a nalozila na mulice. Potom zapriahla do svojich vozov a nalozila to na ne. I zbehli sa vsetky zeny Izraela, aby ju videli. Vychvalovali ju a usporiadali na jej pocest tanec. Ona nabrala do ruk ratolesti a davala ich zenam, co s nou boli. Potom si ona i tie, co ju sprevadzali, dali na hlavu olivove vence, ona kracala na cele vsetkeho ludu a viedla tanec vsetkych zien. A vsetci izraelski muzi v plnej vyzbroji sli ovenceni za nimi s chvalami na perach. Potom Judita zacala uprostred celeho Izraela tuto dakovnu piesen a vsetok lud spieval s nou velkym hlasom tento chvalospev Panovi. Judita spievala: „Udrite na bubny na pocest mojho Boha, hrajte mojmu Panovi na cimbaloch; zaspievajte novy zalm na neho, velebte a vzyvajte jeho meno!Ty si Boh, co potiera vojny, ty si stavias tabor uprostred svojho ludu, aby si ma vytrhol z ruky tych, co ma prenasleduju. Zisiel Asyrcan z vrchov na severe, pritiahol s tisickami svojho vojska. Ich mnozstvo zastavilo potoky, ich jazda pokryla pahorky. Vyhlasil, ze vypali moje uzemie, mojich mladikov pobije mecom mojich kojencov udrie o zem, moje nemluvniatka vyda za korist a moje panny do otroctva. Vsemohuci Pan ich vsak znemoznil rukou zeny. Lebo ich vodca nepadol rukou mladikov, ani ho neporazili synovia titanov, ani vysoki obri sa ho nezmocnili, ale Judita, Merariho dcera, oslabila ho krasou svojej tvare. Odlozila svoje vdovske saty pre potesenie trpiacich v Izraeli. Tvar si pomazala vonavym olejom,kadery si upravila celenkou a obliekla si jemny odev, aby ho zviedla. Jej sandale uchvatili jeho oko, jej krasa uputala jeho dusu a mec presekol jeho siju. Perzania sa zdesili nad jej odvahou, Medi sa zhrozili pred jej silou. Vtedy moji ponizeni vydali bojovy vykrik a ti sa splasili, moji zoslabnuti kricali a ti sa zrutili, pozdvihli svoj hlas a ti sa obratili na utek. Synovia otrokyn ich prebodli, prerazili ich ako synov prebehlikov; zahynuli v boji mojho Pana. Zaspievam mojmu Bohu novu piesen: Velky si, Pane, a slavny, obdivuhodne silny a nepremozitelny. Nech ti sluzia vsetky tvoje stvorenia, lebo si povedal a boli, poslal si svojho ducha a povstali a niet nikoho, kto by sa mohol vzopriet tvojmu hlasu. Vrchy a vody sa v svojich zakladoch pohnu, skaly sa ako vosk roztopia pred tvojim pohladom. Ale voci tym, co sa ta boja, si stale milosrdny. Malo je vsetko, co sa prinasa ako obeta prijemnej vone, a skoro nic vsetok tuk zo zapalnych obiet pre teba. Ten vsak, kto sa boji Pana, bude vzdy velky!Beda narodom, ktore povstanu proti mojmu rodu! Vsemohuci Pan ich v den sudu potresce: ich telo vyda ohnu a cervom, aby kvilili od bolesti az naveky. “Ked prisli do Jeruzalema, poklonili sa Bohu. Lud sa ocistil a priniesli zapalnu obetu Panovi i svoje dobrovolne obety a dary. Judita priniesla vsetky Holofernesove nadoby, ktore jej dal lud, aj zaclonu, ktoru vzala z jeho spalne, a venovala to ako obetny dar Bohu. Lud sa tri mesiace veselil v Jeruzaleme pred svatynou a Judita zostala s nimi. Po tych dnoch sa vratil kazdy na svoje dedicstvo. Aj Judita odisla do Betulie a zostala na svojom majetku. Dokial zila, bola slavna po celej krajine. Mnohi zatuzili po nej, ale nijaky muz ju nepoznal po vsetky dni jej zivota, odkedy zomrel jej manzel Manasses a pripojil sa k svojmu ludu. V dome svojho manzela Manassesa sa dozila vysokej staroby stopat rokov. Svoju sluzku prepustila na slobodu. Zomrela v Betulii a pochovali ju v jaskyni jej muza Manassesa. Oplakaval ju cely dom Izraela sedem dni. Svoj majetok rozdelila este pred svojou smrtou pribuznym svojho muza Manassesa a pokrvnym zo svojho rodu. A nik sa uz neodvazil nahnat strach synom Izraela, kym Judita zila a este dlho po jej smrti. Za vlady Asuera, ktory kraloval od Indie az po Etiopiu nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami,ked zasadol na tron svojho kralovstva v Suzach, v hlavnom meste svojho kralovstva,v tretom roku svojej vlady usporiadal u seba velku hostinu pre vsetkych svojich poprednych muzov a sluzobnikov, najudatnejsich Perzanov a vznesenych Medov a vladarov nad krajinami,aby im (pritom) poukazoval slavne bohatstva svojho kralovstva, potom velkost a slavu svojej moci, co (trvalo) dlhy cas, to jest sto osemdesiat dni. Ked sa dni hodovania pominuli, pozval vsetok lud, kolko sa ho naslo v Suzach od najvacsieho az po najmensieho, a rozkazal vystrajat sedem dni hodovanie v nadvori zahrady a haja, ktory bol vysadeny starostlivostou krala a jeho nakladom. Zo vsetkych stran tam viseli zaclony blankytnej, karmazinovej a fialovej farby, zavesene na kmentovych a sarlatovych povrazkoch, ktore boli ponavliekane cez obrucky zo slonoviny a upevnene na mramorovych stĺpoch. Po podlahe dlazdenej smaragdom a bielym mramorom a ozdobenej vzorkami obdivuhodnej pestrosti boli rozlozene zlate a strieborne pohovky. Pozvani (hostia) pili zo zlatych cias a na inych a inych nadobach im prinasali jedla. Tak im podavali aj najlepsie vina v hojnosti, ako sa slusalo na vysoku moznost kralovsku. Nik nenutil pit proti voli, ale kral to zariadil tak, ze k stolom ustanovil po jednom zo svojich vysokych uradnikov (a ti nukali), aby si kazdy bral podla lubosti. Aj kralovna Vasti usporiadala hostinu pre zeny v palaci, v ktorom sa Asuer spravidla zdrziaval. Na siedmy den (hodovania), ked bol kral rozjareny a ked sa po nemiernom piti rozpalil vinom, rozkazal Maumamovi, Bazatovi, Harbonovi, Bagatovi, Abgatovi, Zetarovi a Charchasovi, svojim siedmim komornikom, co okolo neho vykonavali sluzbu,aby priviedli kralovnu Vasti pred krala s nasadenou korunou na hlave, aby vsetkym narodom a kniezatam ukazal jej krasu. Bola totiz velmi pekna. Ona vsak odoprela a odmietla dostavit sa na kralov rozkaz, ktory jej odkazal po komornikoch. Preto sa kral rozhneval a rozpaleny naramnou zlostouopytal sa mudrcov, ktori boli podla kralovskej obycaje vzdy pri nom a vsetky veci robil podla ich rady, lebo sa vyznali v zakonoch a ustanoveniach predkov(boli to popredni a kralovi najblizsi muzovia, Charsena a Setar, Admata, Tarsis, Mares, Marsana a Mamuchan, sedem vojvodov z Perzanov a Medov, ktori vidali kralovu tvar a podla zvyku sedavali prvi po nom):„Akemu rozsudku podlieha kralovna Vasti za to, ze nechcela splnit rozkaz krala Asuera, ktory jej poslal po svojich dvoranoch?“Tu sa ozval Mamuchan tak, ze ho poculi kral i kniezata: „Kralovna Vasti neurazila iba krala, ale aj vsetky narody a kniezata, ktore byvaju po vsetkych Asuerovych krajinach. Zvest o cine kralovnej sa rozsiri medzi vsetkymi zenami, takze si povedia, aby potupili svojich manzelov: »Ked kral Asuer rozkazal, aby kralovna Vasti prisla k nemu, ona mu odoprela. «Pre takyto priklad si budu manzelky vsetkych kniezat Perzanov a Medov malo vazit rozkazy svojich muzov. Preto je kralovo rozhorcenie spravodlive. Ak ti je lubo, nech vyjde vynos od teba a nech sa napise podla zakona Perzanov a Medov, ktory nesmie nik prestupit, aby Vasti prestala vchadzat ku kralovi a aby jej kralovsku (hodnost) dostala ina (zena), ktora bude, lepsia, ako ona. A nech sa to oznami po vsetkych krajinach tvojho mocnarstva, ktore je velmi rozsiahle, aby vsetky zeny - ako velmozov, tak aj nizsie postavenych muzov - zachovali uctu voci svojim manzelom. “Jeho rada sa pacila kralovi aj kniezatam. Kral postupoval podla Mamuchanovej radya rozposlal listiny po vsetkych krajinach svojej rise, (pisane) rozlicnymi jazykmi a roznym pismom podla toho, ako jeden kazdy narod rozumel a vedel citat, ze muzovia maju prvenstvo a vladu vo svojich domacnostiach. A kazal to rozhlasit po vsetkych narodoch. Ked sa po tom, co sa stalo, upokojila zlost krala Asuera, spomenul si na Vasti a na to, co urobila a co utrpela. Jeho dvorni uradnici a sluhovia mu povedali: „Treba pohladat pre krala krasne mlade panny,a tak treba rozposlat ludi, co by vyhliadli po vsetkych krajinach krasne mlade panny. Nech ich privedu do mesta Suz a nech ich daju do domu (kralovskych) zien pod dozor komornika Egeja, ktory je predstavenym a strazcom kralovskych zien. Nech maju vsetko, co vyzaduje ozdoba zeny, a vobec vsetko, co potrebuju. A ktora z nich vsetkych sa (najviac) zapaci kralovym ociam, ta nech sa stane kralovnou namiesto Vasti. “ - Tato rec sa pacila kralovi a nariadil vykonat vsetko, ako mu navrhli. V meste Suzy byval isty Zid, menom Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjaminovho pokolenia,ktory bol odvleceny (do zajatia) z Jeruzalema v tom case, ked babylonsky kral Nabuchodonozor odvliekol do zajatia judskeho krala Jechoniasa. On sa stal vychovavatelom dcery svojho brata Edisy, ktora sa inym menom volala Ester. Stratila totiz obidvoch rodicov. Mala velmi peknu postavu a krasnu tvar. Ked jej umrel otec a potom matka, Mardochej si ju vzal za dceru. Ked sa kralov rozkaz dostal do verejnosti a podla jeho prikazu privadzali do Suz mnohe krasne panny a odovzdavali ich komornikovi Egejovi, medzi inymi dievcatami mu odovzdali aj Ester, aby ju opatrovali medzi (ostatnymi) zenami. Pacila sa mu a nasla milost u neho. Preto prikazal komornikovi, aby sa poponahlal zaobstarat ozdoby pre zeny a aby jej dal prislusnu ciastku z toho a sedem najkrajsich dievcat z kralovskeho palaca a mal ju aj jej sprievodkyne vyzdobit a okraslit. Ale ona mu nechcela vyzradit svoj narod a svoju vlast, lebo Mardochej jej prikazal, aby o tejto veci mlcala. Mardochej denne prichadzal pred vchod do domu, v ktorom opatrovali vybrane devy. Bol ustarosteny o to, ako sa ma Ester, a chcel vediet, co sa s nou deje. Kym prisiel podla poriadku rad na niektoru devu, aby vstupila ku kralovi po splneni vsetkeho, co vyzadovalo pestovanie zenskej krasy, minulo dvanast mesiacov. A to tak, ze sest mesiacov ich mazali vonavym olejom a inych sest mesiacov pouzivali farbicky a ine vonavky. Cokolvek si pred vstupom ku kralovi zaziadali z veci, co patrili k ozdobe (zeny), dostali a ozdobene podla vlastneho vkusu vchadzali z domu zien do kralovej spalne. Ktora z nich vosla vecer, rano odchadzala. Odviedli ju stadial do ineho domu, ktory bol pod spravou komornika Susagaziho, ktory bol dozorcom nad kralovymi vedlajsimi zenami. Uz sa nemali vratit ku kralovi, ak si to kral nezelal a nerozkazal ju zavolat po mene. Ked teda podla poradia presiel cas (pripravy), nastal den, ked Ester, dcera Abihaila, brata Mardocheja - ktoru adoptoval za dceru -, mala vojst ku kralovi. Neziadala si nijaku zensku ozdobu, iba co komornik Egej, dozorca nad devami, uznal za dobre, tym sa prizdobila, a kazde oko ju uznalo za spanilu a milu. Do spalne krala Asuera ju zaviedli v desiatom mesiaci, ktory mal meno tebet, v siedmom roku jeho vlady. A kral ju miloval vacsmi ako ostatne zeny. Ziskala u neho vacsiu milost a priazen ako vsetky ostatne zeny, takze jej kral vlozil na hlavu korunu kralovskej hodnosti a ustanovil ju za kralovnu namiesto Vasti. A rozkazal pripravit velku hostinu pre vsetky svoje kniezata a sluzobnikov z prilezitosti sobasa a svadby s Ester. Dal ulavu vsetkym krajinam a rozdaval dary podla velkej kniezacej stedrosti. Ked vsak zacali druhy raz vyhladavat a zhromazdovat devy, Mardochej sa zdrzoval pri brane kralovskeho (palaca),lebo Ester dotial nikomu neprezradila svoju vlast a narod, ako jej nakazal. Lebo cokolvek jej prikazal, Ester vsetko splnila, lebo sa to naucila robit este v tom case, ked ju ako malu vychovaval. V tom case, ked sa Mardochej zdrzoval pri brane kralovskeho palaca, dvaja kralovski komornici, Bagatan a Tares, ktori boli vratnikmi a mali dozor na prvom prahu palaca, chceli sa vo svojom hneve vzburit proti kralovi a (krala) zavrazdit. To neuslo Mardochejovej pozornosti a hned to oznamil kralovnej Ester a ona to (oznamila) kralovi v Mardochejovom mene, ktory jej tu vec prezradil. Vec vysetrili a zistili vsetko tak. Preto obidvoch obesili na sibenicu a tuto pamatnu udalost zapisali na listinu a pred kralom vlozili do letopisov. Potom kral Asuer povysil (v hodnosti) Amadatiho syna, Amana, ktory bol rodakom z Agagu, a hodnostou ho povysil nad vsetky ine kniezata, ktore mal (v sluzbe). Preto vsetci kralovski sluhovia, ktori mali sluzbu pri dverach palaca, zohybali kolena pred Amanom a klanali sa mu. Lebo tak im rozkazal kral. Jediny Mardochej neklonil pred nim koleno, ani sa mu neklanal. Kralovski sluzobnici, co mali sluzbu pri dverach palaca, sa ho pytali: „Preco nechces plnit kralov prikaz, ako (to robia) ini?“Aj ked mu to castejsie pripominali, nechcel ich posluchnut. Preto to ohlasili Amanovi. Chceli vediet, ci zotrva pri svojom rozhodnuti. Lebo im povedal, ze je Zid. Ked sa o tom dopocul Aman, ba aj pozorovanim sa presvedcil, ze Mardochej nesklonil pred nim kolena, ani inac sa mu nepoklonil, velmi sa rozhneval. Ale sa mu zdalo malo, aby sa nasilne vrhol iba na Mardocheja. Dozvedel sa totiz o nom, ze je zidovskeho povodu, a tak chcel vyhubit vsetok zidovsky lud, ktory zil v Asuerovom kralovstve. V prvom mesiaci, ktory sa vola nisan, v dvanastom roku Asuerovej vlady hodili v Amanovej pritomnosti do osudia los - po hebrejsky ma meno pur - o tom, v ktory den a ktory mesiac by mali vyhubit zidovsky narod. A tak vysiel dvanasty mesiac, ktory ma meno adar. Aman povedal kralovi Asuerovi: „Po vsetkych krajinach tvojho kralovstva zije roztruseny lud, oddeleny od vsetkych ostatnych obyvatelov, ktory sa pridrziava novych zakonov a obradov a okrem toho opovrhuje kralovskymi nariadeniami. Sam najlepsie vies, ze neosozi tvojej vlade, ak sa pre zhovievavost niekto stane nezbednym. Ak ti je lubo, nariad, aby ten (narod) zahynul a ja odvazim spravcom tvojho pokladu desattisic talentov. “Kral si stiahol z ruky prsten, ktory pouzival, a dal ho Amadatiho synovi Amanovi, rodakovi z Agagovho rodu, nepriatelovi Zidov,a povedal mu: „Striebro, ktore slubujes, nech je tvoje a s ludom urob, ako sa ti paci. “V prvom mesiaci nisan, na trinasty den toho isteho mesiaca zavolali kralovskych pisarov a na Amanov rozkaz vyhotovili v mene krala Asuera listiny adresovane vsetkym kralovym miestodrzitelom a spravcom krajin a rozlicnych narodov tak, ako vedeli jednotlive narody citat a rozumiet podla svojej odlisnej reci; a listiny boli potvrdene jeho prstenom. Kralovski posli ich dopravili do vsetkych krajin, aby pozabijali a vyhubili vsetkych Zidov od dietata az po starca a od nemluvniat az po zeny, a to v jediny den, cize na trinasty den dvanasteho mesiaca - menuje sa adar -, a aby si rozobrali ich majetky. Obsah listov vyznieval v tom zmysle, aby o tom vsetky krajiny vedeli a pripravovali sa na vyssie uvedeny den. Vyslani poslovia sa poponahlali vyplnit kralovsky rozkaz. Kralovske rozhodnutie bolo v Suzach vyhlasene prave v case, ked kral a Aman vystrajali hody, kym Zidia, co byvali v meste, nariekali. Ked sa o tom dopocul Mardochej, roztrhol si odev, obliekol sa do vrecoviny, na hlavu si nasypal popola a na ulici uprostred mesta sa dal hlasno vyvolavat, aby tak ukazal roztrpcenost svojej mysle. S takym narekom prisiel az k brane palaca. Ale do kralovskeho dvora nesmel vkrocit nik, kto mal oblecenu vrecovinu. Ale aj po vsetkych krajinach, mestach a miestach, kam doslo krute kralovske ustanovenie, zavladlo u Zidov nariekanie, post, kvilenie a plac, pricom mnohi (z nich) namiesto lozka pouzivali vrecovinu a popol. Esterine devy a jej komornici prisli za nou a hlasili jej to. Ked to pocula, zarazila sa nad tym. Poslala (po Mardocheja) odev s rozkazom, aby mu ho obliekli a vzali mu vrecovinu. Ale on to nechcel prijat. Vtedy privolala komornika Atacha, ktoreho jej dal kral za sluhu, a poslala ho k Mardochejovi; mal sa od neho dozvediet, preco si tak pocina. Atach teda siel, pristupil k Mardochejovi, ktory stal na ulici mesta pred vchodom do palaca,a on mu oznamil vsetko, co sa stalo: ako Aman slubil zlozit do kralovskej pokladnice peniaze za vyvrazdenie Zidov. Dal mu aj odpis vynosu, ktory bol vyveseny v Suzach, aby ho ukazal kralovnej a napomenul ju, aby predstupila pred krala a prosila za svoj lud. Atach po svojom navrate hlasil Ester vsetko, co mu hovoril Mardochej. Vtedy mu povedala a prikazala, aby oznamil Mardochejovi toto:„Vsetci kralovi sluhovia a vsetky krajiny, ktore su podriadene jeho vlade, vedia, ze ktorykolvek muz alebo zena - ak nie su vopred pozvani - a vosli by do vnutornej kralovej siene, maju byt hned bez meskania popraveni, ak kral na znak milosti neprikloni k nim svoj zlaty prut, aby mohol ostat (taky clovek) nazive. Ako teda mozem predstupit pred krala ja, ktoru uz tridsat dni nevolal k sebe?“Ked to Mardochej pocul,opat odkazal Ester: „Nenazdavaj sa, ze ty si zo vsetkych Zidov zachranis zivot, pretoze si v kralovom dome. Keby si teraz mlcala, Zidia dojdu inym sposobom k zachrane, ale ty a rod tvojho otca zahynie. A ktovie, ci si neprisla prave preto ku kralovskej hodnosti, aby si bola naporudzi na takyto cas?“Ester teda odkazala Mardochejovi:„Chod a zhromazdi vsetkych Zidov, ktorych najdes v Suzach, a modlite sa za mna! Tri dni a tri noci nic nejedzte, ani nepite! Ja sa budem so svojimi sluzobnicami podobne postit, a potom pojdem za kralom, hoci nezavolana, urobim proti zakonu, aj ked sa tym vystavim smrtelnemu nebezpecenstvu. “Tak Mardochej odisiel a urobil vsetko, co mu prikazala Ester. Na treti den si Ester obliekla kralovske rucho a postavila sa do vnutorneho dvora kralovskeho domu naproti kralovmu sukromnemu byvaniu. (Kral) prave zasadal na svojom trone v radnej sieni palaca, ktora lezala naproti vchodu do domu. Ked zazrel kralovnu Ester, ako zastala, pacila sa jeho ociam a napnul oproti nej zlatu berlu, ktoru mal v rukach. Ona zasa pristupila a pobozkala koniec jeho berly. Kral sa jej pytal: „Co si prajes, kralovna Ester? Aku mas ziadost? Keby si ziadala co aj polovicu kralovstva, dostanes. “Ona mu odpovedala: „Ak je kralovi lubo, prosim, aby si dnes prisiel ku mne a spolu s tebou aj Aman na hostinu, ktoru som pripravila. “Kral na to odvetil: „Zavolajte hned Amana, aby vyhovel ziadosti Ester. “ A tak kral a Aman spolu prisli na hostinu, ktoru im pripravila kralovna. Ked kral uz hojne pozil vina, opytal sa jej: „Co si ziadas, aby sa ti stalo? Za aku vec prosis? I keby si pytala polovicu mojho kralovstva, dostanes. “Ester mu odpovedala: „Moja ziadost a moje prosby su taketo:Ak som nasla milost v kralovych ociach a ak sa kralovi paci dat mi, o co prosim, a chce vyplnit moju prosbu, nech zasa pride kral a tiez Aman na hostinu, ktoru som pripravila, a zajtra vyjavim kralovi, co si ziadam. “V ten den odchadzal Aman vesely a naradovany. Ked zazrel pred branou palaca sediet Mardocheja, ktory nielen nepovstal pred nim, ale ani sa nepohol z miesta, na ktorom sedel, velmi sa rozhneval. Ale zastrel svoj hnev a po prichode domov zvolal k sebe svojich priatelov a svoju manzelku Zares,vykladal im o svojom velkom bohatstve, o velkom pocte svojich synov a o tom, kolkou slavou ho povysil kral nad vsetky svoje kniezata a nad ostatnych svojich sluzobnikov. A k tomu dodal: „Ani kralovna Ester nikoho ineho nepozvala na hostinu spolu s kralom okrem mna; aj zajtra budem u nej obedovat spolu s kralom. A hoci toto vsetko mam, predsa to pokladam, akoby som nic nemal, dokial vidim sediet pred vchodom do kralovskeho (palaca) Zida Mardocheja. “Jeho zena Zares a ostatni priatelia mu povedali: „Rozkaz zhotovit vysoku sibenicu, co dosiahne vysky patdesiat laktov, a povedz rano kralovi, aby Mardocheja na nu obesili, a tak pojdes s kralom uz naradovany na hostinu. “ Tato rada sa mu pacila a rozkazal zhotovit sibenicu. V tu noc kral nevedel usnut, a preto rozkazal, aby mu priniesli pamatne knihy a letopisy z predoslych cias. Ked z nich pred nim citali,prisli aj na to miesto, kde sa pise, ako Mardochej podal spravu o ukladoch komornikov Bagatana a Taresa, ktori zamyslali vystriet ruku na krala Asuera. Ked to kral pocul, opytal sa: „Aku poctu a odmenu dostal Mardochej za svoju vernost?“ Jeho sluzobnici a posluhovaci mu odpovedali: „Vobec nijaku odmenu za to nedostal. “Kral na to hned povedal: „Kto je to v predsieni?“ Aman totiz vstupil do vnutorneho dvora kralovskeho palaca naviest krala, aby vydal rozkaz, aby Mardocheja obesili na sibenici, ktoru dal pre neho zhotovit. Sluhovia odpovedali: „Aman stoji v predsieni. “ Kral povedal: „Nech vojde dnu!“A ked vstupil, pytal sa ho: „Co treba urobit tomu clovekovi, ktoreho chce kral vyznamenat?“ Aman si myslel v srdci a nazdaval sa, ze kral nemieni nikoho ineho vyznamenat, iba jeho,a preto odpovedal: „Toho muza, ktoreho kral mieni vyznamenat,treba obliect do kralovskeho rucha, posadit na kona, na ktorom jazdi sam kral, na hlavu nech mu vsadia kralovsku korunu,popredny muz z kralovskych kniezat a vladarov nech mu drzi kona, ktory bude kracat po uliciach mesta, a nech vyvolava: »Takto nech je pocteny kazdy, koho mieni vyznamenat kral. «“Kral mu na to povedal: „Poponahlaj sa, vezmi slavnostne rucho a kona a ako si povedal, urob Zidovi Mardochejovi, ktory sedi pred vchodom do palaca. Daj pozor, aby si nevynechal nic z toho, co si tu povedal. “Aman vzal teda slavnostny oblek a kona, obliekol Mardocheja na ulici mesta, posadil ho na kona, isiel s nim a vyvolaval: „Takuto poctu si zasluzi kazdy, koho mieni vyznamenat kral. “Mardochej sa potom vratil k brane palaca, kym Aman sa ponahlal do svojho domu rozzialeny a so zakrytou hlavou. Tu svojej zene Zares a vsetkym svojim priatelom rozpovedal, co sa stalo. Mudrci, s ktorymi maval porady, aj jeho zena Zares mu povedali: „Ak je Mardochej, pred ktorym si zacal upadat, z rodu Zidov, nebudes mu moct odolat, ale upadnes pred nim (celkom). “Kym sa s nim zhovarali o tom, prisli kralovski komornici a nutili ho, aby sa rychlo odobral na hostinu, ktoru pripravila kralovna. Kral a Aman teda prisli, aby (jedli) a pili s kralovnou. Kral sa jej aj na druhy den opytal, ked sa rozohrial od vina: „Aka je tvoja prosba, Ester, aby som ti ju vyplnil? Co chces, aby sa ti stalo? Co by si aj polovicu mojho kralovstva pytala, dostanes. “Vtedy mu odpovedala: „O, kralu, ak som nasla milost pred tvojimi ocami a ak sa ti paci, daruj mi moj zivot, za ktory prosim, a (daruj mi) moj narod, za ktory ta prosim. Hla, ja a moj narod sme vydani (napospas), aby nas rozsliapali a zahrdusili; mame zahynut. Keby nas aspon za otrokov a otrokyne predali; bolo by to znesitelne nestastie a s povzdychom by som sa odmlcala, ale nateraz mame takeho nepriatela, ktoreho ukrutnost ovplyvnila aj krala!“Kral Asuer sa vo svojej odpovedi opytal: „Kto je to a ake ma na to pravo, ze sa to opovazuje robit?“Ester mu odpovedala: „Tento nas najhorsi nepriatel a neprajnik je Aman. “ Ked Aman pocul tuto vec, hned zmeravel, lebo nevedel zniest kralov a kralovnej pohlad. Rozhnevany kral vstal a bral sa z miestnosti, kde bola hostina, do zahrady vysadenej stromami. Aj Aman vstal, aby poziadal kralovnu Ester o (zachranu) svojho zivota. Pochopil totiz, ze mu kral pripravuje nestastie. Ked sa (kral) vratil zo zahrady vysadenej stromami a vosiel do miestnosti hostiny, nasiel Amana zruteneho na pohovke, na ktorej spocivala Ester, a povedal: „Este aj kralovnu chce znasilnit, a to v mojej pritomnosti v mojom dome!“ Len co to slovo opustilo kralove usta, uz mu zakryli tvar. A Harbona, jeden z komornikov, ktori mali za ulohu obsluhovat krala, povedal: „Hla, sibenica, co pripravil pre Mardocheja, ktory hovoril v prospech krala, vypina sa v Amanovom dome a je patdesiat laktov vysoka!“ Kral mu povedal: „Obeste ho na nu!“Tak Amana obesili na sibenicu, ktoru dal zhotovit pre Mardocheja, a kralov hnev sa upokojil. V ten den daroval kral Asuer kralovnej Ester dom Amana, nepriatela Zidov, a Mardochej smel predstupit pred kralovu tvar. Ester vyznala, ze je to jej stryc. Kral zobral svoj prsten, ktory rozkazal vziat Amanovi, a odovzdal ho Mardochejovi. Aj Ester ustanovila Mardocheja nad svojou domacnostou. Ale ona sa tym neuspokojila. Padla k noham krala, plakala, hovorila mu a prosila, aby rozkazal zrusit zlobu Amana z Agagovho rodu a vsetky jeho hrozne uklady, ktore vymyslel proti Zidom. Ked vztiahol oproti nej ruku so zlatou berlou podla zvyku, ktorym dal najavo znamenie svojej priazne, ona vstala, postavila sa pred nehoa povedala: „Ak sa kralovi paci a ak som nasla milost v jeho ociach a moja ziadost nenarazi u neho na odpor, prosim, aby predosly Amanov vynos, ktorym ten ukladnik a nepriatel Zidov nariadil vyhubit ich po vsetkych krajinach kralovstva, dostal opravu novym pisomnym nariadenim. Lebo ako by som sa mohla pozerat na vrazdenie a vyhubenie svojho naroda?“Kral Asuer povedal kralovnej Ester a Zidovi Mardochejovi: „Amanov dom som postupil Ester a jeho sameho som dal zavesit na sibenicu, lebo sa opovazil nasilne napadnut Zidov. Piste teda Zidom v kralovom mene, ako sa vam paci, a spis potvrdte pecatou mojho prstena!“ Taka bola totiz obycaj, ze listinam, ktore vydali v kralovom mene a potvrdili ich pecatou jeho prstena, nesmel sa nik sprotivit. Zvolani kralovski pisari a opisovaci - bolo to v case tretieho mesiaca, ktory sa volal sivan, na jeho dvadsiaty treti den - napisali listinu, ako si prial Mardochej, Zidom, spravcom, miestodrzitelom a vladarom, ktori stali na cele stodvadsiatich siedmich krajin od Indie az po Etiopiu, do kazdej krajiny zvlast, kazdemu narodu zvlast, podla toho, aku rec kto mal a ake pismo pouzival, aj Zidom tak, ako vedel kazdy citat a rozumel. Listiny vydane v kralovom mene potvrdili pecatou jeho prstena a odoslali ich rychlymi poslami. Oni sa rozbehli po vsetkych krajinach, aby predosle listiny novymi posolstvami predisli. Kral im rozkazal, aby vyhladali Zidov po vsetkych mestach. Mali ich zhromazdit a prikazat im, aby si branili zivoty. Tak smeli vsetkych svojich nepriatelov aj ich manzelky, deti a vsetku (celad) ich domov zabijat, znicit ich a majetok rozchvatit ako korist. A pre vsetky krajiny urcili jediny den na tuto pomstu. Bol to trinasty den dvanasteho mesiaca adara. Obsahom listu bolo, ze vo vsetkych krajinach a narodoch, ktore podliehaju vlade krala Asuera, maju byt Zidia pripraveni pomstit sa na svojich nepriateloch. Rychli posli sa rozisli a zaniesli oznamy, len co kralovsky rozkaz vyvesili v Suzach. Ked Mardochej odchadzal z palaca od krala, skvel sa v kralovskom ruchu z modreho a blankytneho purpuru, na hlave mal zlaty veniec a odety bol hodvabnym purpurovo-cervenym plastom. A cele mesto plesalo a radovalo sa. Zidom sa zdalo, akoby im nastavalo nove svetlo, nova radost, pocta a bezhranicna radost. Po vsetkych narodoch, mestach a krajinach, kamkolvek dosiel kralovsky rozkaz, (nastalo) nesmierne plesanie, hodovanie a hostiny a (nalada) sviatocneho dna. (Dialo sa to) v takej miere, ze mnohi z cudzich narodov a ineho vierovyznania pridali sa k ich nabozenstvu a obradom. Vsetci boli preniknuti naramnym strachom pred menom Zid. Teda v dvanastom mesiaci, o ktorom sme uz vyssie povedali, ze sa volal adar, na jeho trinasty den, na ktory nepriatelia pripravovali vyvrazdenie vsetkych Zidov, lebo si dychtivo ziadali ich krv, nastal obrat. Zidia sa dostali navrch a zacali sa pomstit na svojich nepriateloch. Zhromazdili sa po jednotlivych mestach, mesteckach a miestach aby sa oborili na svojich nepriatelov a na tych, co ich prenasledovali. Nik sa neosmelil odporovat im, lebo vsetky narody prenikol strach pred ich velkou mocou. Lebo vsetci vladari, spravcovia a miestodrzitelia po krajinach a akakolvek vrchnost bola ustanovena po jednotlivych miestach nad (verejnymi) zalezitostami, vsetci podporovali Zidov zo strachu pred Mardochejom. Vedeli (o nom), ze je v (kralovskom) palaci na poprednom mieste a ma velku moc. Denne rastla slava jeho mena a letela z ust do ust u vsetkych ludi. Tak sposobili Zidia svojim nepriatelom velku porazku. Povrazdili ich, a tak sa im odplatili za to, co sa oni chystali urobit im,takze aj v Suzach zabili patsto muzov okrem desiatich synov Amana, nepriatela Zidov z Agagovho rodu. A toto su ich mena:Farzandata, Delfon, Esfata,Forata, Adalia, Aridata,Fermesta, Arizaj, Aridaj, Jezata. Aj ked ich pozabijali, koristi z ich majetku sa ani nedotkli. A zoznam muzov, ktorych zabili v Suzach, ihned predlozili kralovi. On povedal kralovnej Ester: „V meste Suzy pozabijali Zidia patsto muzov a okrem nich aj desiatich Amanovych synov. Co myslis, kolkych zabiju po vsetkych ostatnych krajinach? Co si este prajes a co chces odo mna, aby sa na moj rozkaz stalo?“Ona mu odpovedala: „Ak sa kralovi paci, nech dostanu Zidia dovolenie, aby mohli aj zajtra robit v Suzach, ako si pocinali dnes, a nech desat Amanovych synov povesaju na sibeniciach. “Kral nariadil, aby sa tak stalo. V Suzach ihned vyvesili nariadenie a desat Amanovych synov povesali. Na strnasty den mesiaca adar sa Zidia (opat) zhromazdili a zabili v Suzach tristo muzov. Ale ani ich majetok nerozchvatili. Aj po vsetkych (ostatnych) krajinach, ktore podliehali kralovej vlade, Zidia sa postavili (na obranu) svojich zivotov a pozabijali svojich nepriatelov a tych, co ich prenasledovali. Pocet zabitych dosiahol sedemdesiatpattisic muzov, ale nik sa nedotkol ani najmensej veci z ich majetku. Na trinasty den mesiaca adar zacali po vsetkych (krajoch) zabijat ludi a na strnasty den prestali so zabijanim a ustanovili ho za sviatocny, aby sa v ten den v buducnosti oddali hodovaniu, radosti a hostinam. Ale Zidia, ktori zabijali v meste Suzy na trinasty den, zabijali aj na strnasty den, a tak az na patnasty den prestali zabijat. Preto ten den ustanovili za sviatocny, aby hodovali a radovali sa. Kym Zidia, ktori byvali v neohradenych mesteckach a po dedinach, ustanovili si strnasty den mesiaca adar na hodovanie a zabavu, aby v ten den plesali a navzajom si posielali podiely z hodovych pokrmov. Mardochej toto vsetko opisal a takto zostaveny spis zaslal Zidom, ktori byvali po vsetkych kralovskych krajinach, tak tym, co byvali nablizku, ako aj tym, co boli daleko,aby strnasty a patnasty den mesiaca adar zaradili medzi sviatky a aby tie (dni) oslavili kazdy rok so sviatocnou okazalostou. Lebo v tie dni sa Zidia vypomstili na svojich nepriateloch a ich zial a zarmutok sa im obratili na veselost a radost. (Pisal im), aby tie dni boli (chvilou) hodovania a radosti, pricom si maju navzajom posielat iste podiely z pokrmov a mali poskytnut dar aj chudobnym. Tak Zidia prijali za sviatocny zvyk vsetko, co toho dna zacali konat a co im Mardochej svojim listom rozkazal robit. Lebo Amadatov syn Aman, povodom z Agaga, nepriatel a neprajnik Zidov, mal zly umysel proti nim, chcel ich dat zabit a vyhubit: vrhol pur, co v nasom jazyku znamena los. No Ester predstupila pred krala a poziadala ho, aby kralovskym rozhodnutim zmaril jeho usilia, a (dosiahla), ze nestastie, ktore zamyslal proti Zidom, padlo spat na jeho hlavu. A tak nakoniec aj jeho, aj jeho synov obesili na sibenicu. A od toho casu menuju tie dni Purim, cize dni losom (urcene), lebo pur znamena: Los bol hodeny do osudia. - A vsetko, ako sa stalo, tvori obsah tohoto listu, to jest tohoto knizneho zvitku:co mali totiz vytrpiet, ale co sa potom zmenilo, a preto Zidia zaviazali seba i svojich potomkov a vsetkych, ktori sa budu chciet pridat k ich nabozenstvu, aby sa nikomu nedovolilo prezivat tieto dni bez sviatocnej okazalosti, ako (o tych dnoch) svedci tento spis a ako to ziadaju pevne stanovene sviatocne dni v rokoch nepretrzite nasledujuce po sebe. To su dni, ktore nikdy nezrusi zabudnutie, ale slavit ich budu vsetky pokolenia vo vsetkych krajinach po celom svete: nebude mesta, kde by dni Purim, cize dni losov, neslavili Zidia a ich potomstvo. Kralovna Ester, Abihailova dcera, a Zid Mardochej napisali aj druhy list, aby so vsetkym dorazom potvrdili sviatocnu (povahu) tohoto dna pre buduce casy. A rozposlali ho vsetkym Zidom, ktori prebyvali v stodvadsiatich siedmich krajinach krala Asuera, (pricom im priali), aby boli zdravi a aby prijali pravdu,aby zachovavali Dni losov a na svoj cas ich s radostou slavili tak, ako to ustanovili Mardochej a Ester. A oni sa zaviazali, ze ich budu zachovavat sami aj ich potomstvo postmi, narekom a vobec tak, ako Dni losov zachovavat treba,teda so vsetkym, ako je to zhrnute v rozprave tohoto spisu, ktory ma meno po Ester. Nato kral Asuer uvalil dan na celu krajinu a na vsetky morske ostrovy. V knihach Medov a Perzanov je zapisana moc a vlada, hodnost a vznesenost, akymi (poctami) povysil Mardochejaa ako sa Mardochej, clovek zidovskeho povodu, stal druhym po kralovi Asuerovi. U Zidov bol velebeny a stal sa oblubenym u ludu svojich bratov, lebo vyhladaval, co bolo dobre pre narod, a hovoril o tom, co sluzilo blahu jeho rodu. (Co je v hebrejskej osnove, to som s plnou vernostou prelozil. Avsak to, co odteraz nasleduje, nasiel som napisane vo vseobecne znamom vydani, ako je to podane recou a pismenami Grekov: Tuto kapitolu uvadzali kedysi na konci Knihy, co som podla svojho zvyku na pociatku obelosom, to jest raznom, poznacil. - Poznamka sv. Hieronyma. )Mardochej hovoril: „Tie veci sa stali Bozim (riadenim). Pamatam sa na sen, ktory som mal. (Boh) mi dal poznat tie veci a ani najmensia vec z toho nezostala nesplnena. Maly pramen, ktory sa rozrastol na rieku a zmenil sa na svetlo (velke ako) slnko; a (rieka) sa velmi rozvodnila: znamenala Ester, ktoru si kral vzal za manzelku a sam si prial, aby bola kralovnou. Ti dvaja draci, to som ja a Aman. Narody, ktore sa zhromazdili, to su ti, co pracovali na tom, aby vytreli meno Zidov. Moj narod, cize Izrael, volal (o pomoc) k Panovi a Pan zachranil svoj lud a vyslobodil nas zo vsetkeho nebezpecenstva a robil velke divy a zazraky medzi narodmi,a tak ustanovil, aby boli dva losy: jeden za Bozi narod a druhy pre vsetky narody. A tieto dva losy padli na den, ktory Boh uz od davneho casu urcil pre vsetky narody. Pan si spomenul na svoj lud a bolo mu luto svojho dedicstva. Nech sa tieto dni slavia v mesiaci adar, a to na strnasty a patnasty den tohto mesiaca so vsetkou horlivostou a radostou celeho naroda v jedinom zbore zhromazdenom pre vsetky buduce pokolenia izraelskeho ludu. “V stvrtom roku kralovania Ptolomeja a Kleopatry Dozitej, ktory sa vydaval za knaza a muza z pokolenia Leviho, a jeho syn Ptolomej priniesli tento list Purim, ktory podla ich tvrdenia prelozil Ptolomejov syn Lyzimach v Jeruzaleme. (Tento odsek bol na cele [spisu] podla vseobecneho vydania. Niet ho vsak ani v hebrejskom, ani u ineho prekladatela. )V druhom roku kralovania velkokrala Artaxerxa, v prvy den mesiaca nisan mal Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjaminovho pokolenia, sen. Bol to Zid, ktory byval v meste Suzy, vzneseny muz a na kralovskom dvore bol medzi prvymi. Patril do poctu tych zajatcov, ktorych spolu s judskym kralom Jechoniasom odviedol z Jeruzalema babylonsky kral Nabuchodonozor. A mal takyto sen: Bolo pocut hlasy, hrmot, hromobitie, (rachot) zemetrasenia a zmatok na (celej) zemi. A hla, (ukazali) sa dva velke draky, pripravene bojovat proti sebe. Na ich vresk nastala vzbura medzi vsetkymi narodmi a bojovali proti narodu spravodlivych. Bol to den tmy a nebezpecenstva, suzenia a uzkosti a na zemi nastal hrozny strach. V narode spravodlivych nastal zmatok z obavy pred nebezpecenstvom a pripravovali sa na smrt. Volali k Bohu a ako kricali, maly pramen sa rozrastol na mohutnu rieku, ktora sa rozvodnila pre mnozstvo vod. Vzislo svetlo a slnko a upokorenym sa dostalo povysenia, takze pohltili v hodnosti postavenych. Ked to Mardochej (vo sne) videl, vstal zo svojho lozka a rozmyslal, co mu chce Boh oznamit. Ustavicne v duchu na to myslel a rad by sa bol dozvedel, aky vyznam ma jeho sen. V tom case sa (Mardochej) zdrziaval na nadvori palaca spolu s Bagatom a Tarom, kralovskymi komornikmi, ktori konali sluzbu pri brane palaca. Ked si vsimal ich umysly a hlbsie nahliadol do toho, cim sa v mysli zapodievali, zbadal, ze zamyslaju vystriet ruku na krala Artaxerxa. A preto podal o tom kralovi spravu. Po zavedeni vysetrovania sa obidvaja priznali a kral rozkazal odviest ich na smrtAle kral daval zapisovat do letopisov vsetko, co sa (pamatneho) prihodilo. Aj Mardochej opisal tuto udalost v pamatnom spise. A kral mu rozkazom dovolil zdrzovat sa v nadvori palaca a za oznamenie mu (kazal) dat odmenu. Namyslenec Amadatov syn Aman bol najvplyvnejsim muzom u krala. On chcel uskodit Mardochejovi a jeho narodu pre tych dvoch kralovskych komornikov, co boli popraveni. „Artaxerxes, velky kral od Indie az po Etiopiu, stodvadsiatim siedmim celnym spravcom krajin a vojvodcom, ktori su podriadeni jeho vlade, pozdrav!Hoci vladnem nad mnohymi narodmi a podrobil som svojej moci cely svet, nijako nechcem zneuzivat svoju velku moc, ale milosrdne a vludne chcem spravovat svojich poddanych, aby svoj zivot prezivali bez vsetkeho strachu v tichosti a pozivali pokoj, ktory si praju vsetci smrtelnici. Ked som sa pytal svojich poradcov, ako by sa to dalo uskutocnit, muz, ktory mudrostou a vernostou vynika nad ostatnych a zaujima druhe miesto po samom kralovi, menom Aman,mi oznamil, ze po celom okruhu zeme (zije) roztruseny nepriatelsky lud, ktory sa drzi inych zakonov a pocina si proti zvykom vsetkych ostatnych narodov, opovrhuje kralovskymi nariadeniami a svojou odlisnou povahou rusi svornu (jednotu) vsetkych narodov. Ked sme sa o tom dozvedeli a zaroven aj videli, ze sa jeden narod v rozpore s celym ludskym pokolenim drzi prevratenych zakonov a pocina si opacne, ako my rozkazujeme, a tym rusi pokoj a svornost nam podrobenych krajin,rozkazali sme, aby vsetkych, ktorych oznaci Aman - predstaveny nad vsetkymi krajinami, druhy po kralovi, ktoreho si vazime ako otca -, ich protivnici od korena vynicili, teda aj ich zeny a deti, pricom sa nik nema zmilovat nad nimi na strnasty den dvanasteho mesiaca adar tohto roku,aby tito bezbozni ludia v jediny den zostupili do podsvetia, a tym navratili nasej risi pokoj, ktory porusili. “ (Az potial [siaha] odpis listu. Co nasleduje, nasiel som vpisane na tom mieste, kde citame []: „Tak Mardochej odisiel a urobil vsetko, co mu prikazala Ester…“ Tieto slova nie su v hebrejskej osnove ani u ineho prekladatela. )Mardochej sa rozpamatal na vsetky Panove diela a zacal sa modlit k Panovi:„Pane, Pan a vsemohuci Kral, tvojej moci podlieha vsetko a niet toho, kto by mohol odolat tvojej voli, ak si zaumienis zachranit Izrael. Ty si stvoril nebo i zem a vsetko, co zahrnuje obvod neba. Ty si Panom nad vsetkymi a niet toho, kto by odolal tvojej velebnosti. Ty poznas vsetko, a tak vies, ze som to neurobil z pychy, ani aby som potupil inych, ani z ctibaznosti, ked som odoprel klanat sa pysnemu Amanovi. Lebo s radostou by som pobozkal aj slapaje jeho noh, aby som zachranil Izrael. Ale bal som sa mu klanat, aby som tak nepreniesol uctu, ktora patri iba mojmu Bohu, na cloveka, a tak som sa nechcel klanat nikomu inemu okrem svojho Boha. A teraz, Pane, Kralu, Abrahamov Boze, zmiluj sa nad svojim ludom, lebo nasi nepriatelia nas chcu znicit a chcu uplne vyhubit tvoje dedicstvo. Nepohrdaj svojim dedicnym podielom, ktory si si vykupil z Egypta. Vypocuj moju prosbu! Bud milostivy svojmu dedicstvu a podielu! Obrat nas zarmutok na radost, aby sme ostali nazive a zvelebovali tvoje meno, Pane; nedovol umlcat usta, ktore ti spievaju na chvalu. “A cely Izrael v podobnom duchu a modlitbe volal k Panovi, lebo im hrozila ista smrt. Aj kralovna Ester sa utiekala k Panovi v obave pred nebezpecenstvom, ktore im hrozilo. Odlozila kralovske rucho, obliekla si odev primerany placu a zial a namiesto vonaviek si hojne posypala hlavu popolom a telo si skrusila postmi. A vsetky miesta, kde sa predtym obvykle radovala, napĺnala svojimi vytrhanymi vlasmi. A modlila sa k Panovi, Izraelovmu Bohu: „Moj Pane, ktory si nasim jedinym kralom, pomahaj mne opustenej, ktora nema okrem teba nijakeho ineho pomocnika. Nebezpecenstvo mi uz zasahuje ruky. Pocula som od svojho otca, ze ty, Pane, si si vyvolil Izrael spomedzi vsetkych narodov a nasich otcov zasa zo vsetkych ich davnych predkov, aby sa stali tvojim vecnym dedicstvom. A splnil si vsetko, co si im prislubil. Zhresili sme pred tebou, a preto si nas vydal napospas nasim nepriatelom. Lebo sme uctievali ich bohov. Spravodlivy si, Pane. A teraz im nestaci, ze nas utlacaju najkrutejsim zotrocovanim, ale svojim modlam pripisuju to, ze ich ruky su take mocne,a chcu zmenit aj tvoje sluby a vykorenit tvoje dedicstvo, chcu zavriet usta tym, ktori chvalia teba, a vydusit slavu tvojho chramu a oltara,aby (tym vacsmi) otvorili usta pohanom, chvalili silu svojich modiel a zvelebovali svojho krala-cloveka naveky. Neprepustaj, Pane, svoju berlu takym, co nie su nicim, aby sa nemohli smiat z nasej zahuby, ale obrat ich umysel, ktory maju proti nam, a znic toho, ktory zacal proti nam zurit. Pamataj na nas, Pane, a ukaz sa nam vtedy, ked sme suzovani. Vlej mi doveru, Pane, Kral (vsetkych) ostatnych bohov a akejkolvek mocnosti. Vloz mi do ust dobre upravenu rec, ked budem stat pred levom, a nalad jeho srdce, aby znenavidel nasho protivnika, zeby zahynul sam aj vsetci, ktori s nim suhlasia. Nas vsak vyslobod svojou mocou a pomahaj mne, ktora nema ineho pomocnika okrem teba, Pane, ktory mas vedomost o vsetkom,a tak vies, ako nenavidim slavu bezboznikov a osklivi sa mi lozko ludi bez obriezky aj kazdeho cudzinca. Je ti zname, na co som donutena, (vies), ze mam v osklivosti odznaky svojej vznesenosti a slavy, ktore nosim na hlave v dnoch, ked sa musim ukazovat (pred kralom); ze to mam v osklivosti ako handru zeny v jej mesacnej chvili a ze ich nenosim v dnoch, ked mi je dobre. (Vies), ze som nejedla pri Amanovom stole, ani s kralom hodovat nemala som zalubu, ani som nepila z obetneho vina,a ze tvoja sluzobnica nepoznala radost, odkedy ju sem priviedli az doteraz; okrem toho, ze sa radujem z teba, Pane, Abrahamov Boze. Boze, ktory si mocnejsi nad vsetkych, vypocuj volanie tych, ktori nemaju nijakej inej nadeje, a vytrhni nas z ruk zlostnikov; vyslobod ma z mojej uzkosti. “Rozkazal jej (bezpochyby to bol Mardochej), aby predstupila pred krala a prosila za lud a za svoju vlast. (Povedal:) „Spomen si na dni, ked si bola mala, ako som ta svojou rukou krmil; lebo Aman, druhy muz po kralovi, podal navrh proti nam, aby nas vyhubil. Preto vzyvaj Pana a prihovor sa za nas u krala a zachran nas od smrti!“Na treti den odlozila vsedny odev a obliekla si nadherne (rucho). A ked sa uz skvela vo svojom kralovskom ruchu a vzyvala Boha, ktory vsetko spravuje a chrani, vzala si dve sluzobnice. O jednu sa opierala akoby z rozmaru,kym druha sluzobnica isla za svojou panou a dvihala jej rucho, ktore jej siahalo az po zem. Po tvari sa jej rozlievala ruzova farba a svojimi milymi, ziariacimi ocami zakryvala smutneho ducha, ktory bol skluceny od velkeho strachu. Podla poriadku presla vsetkymi dverami a zastala pred kralom, ktory prave sedel na trone svojej kralovskej (hodnosti), odety kralovskym ruchom a skvel sa zlatom a drahokamami. Ale pohlad mal hrozivy. Ked zdvihol tvar, blciacimi ocami prezradzal rozhnevanu mysel. Kralovna sa zrutila, jej farba sa zmenila na bledost a svoju omdletu hlavu oprela o sluzobnicu. Tu zmenil Boh kralovho ducha na privetivost, takze rychlo a s obavou zoskocil z tronu, vzal ju do narucia, az prisla zasa k sebe a upokojoval ju laskavymi slovami:„Co sa ti stalo, Ester? Ja som tvoj brat, neboj sa!Neumries, lebo tento zakon neustanovili pre teba, ale pre vsetkych ostatnych. Pristup teda blizsie a dotkni sa berly!“A kedze ani tak neprehovorila, vzal zlatu berlu a vlozil jej ju na siju. Potom ju pobozkal a spytal sa jej: „Preco mi neodpovedas?“Vtedy mu povedala: „Videla som ta, moj pane, ako Bozieho anjela a zmiatlo sa mi srdce od strachu pred tvojou slavou. Lebo si hoden velkeho obdivu, moj pane, a tvoja tvar je plna povabu. “A kym hovorila, opat sa zrutila a zostala skoro bez zivota. Krala to rozrusovalo. No vsetci jeho sluzobnici ju povzbudzovali. „Artaxerxes, velky kral od Indie az po Etiopiu, vojvodcom a celnym spravcom stodvadsiatich siedmich krajin, ktori su podriadeni nasej vlade, zasiela pozdrav!Mnohi zneuzili dobrotu kniezat a svoju hodnost, ktoru im udelili, na pychu. A usiluju sa nielen utlacat kralovskych poddanych, ale (akoby nevladali) uniest ziskanu slavu, pripravuju uklady aj tym, ktori im ju dali. A nie su spokojni ani s tym, ze su nevdacni za dobrotu a ze urazaju prava im prejavenej priazne, ale domnievaju sa, ze mozu uniknut sudu Boha, ktory svojim pohladom vsetko sleduje. A vo svojej sialenosti zasli tak daleko, ze tych, co si verne plnia zverene uradne povinnosti a robia vsetko tak, aby si zasluzili chvalu od vsetkych, usiluju sa falosnym podryvanim priviest k padu,ked nic zleho netusiace usi kniezat, ktore aj inych hodnotia podla vlastnej povahy, klamu prehnanym podvodom. Tuto vec dokazuju aj dejiny z davnej minulosti, a potom aj to, co sa denne stava, ako kazia niektori ludia svojim zlym nasepkavanim (dobre) umysly kralov. Preto sa patri postarat sa o blahobyt vsetkych krajin. Nesmiete sa nazdavat, ze by to pochadzalo z nasej lahkomyselnosti, ked vam rozkazujeme veci, ktore akoby si navzajom odporovali, ale vynasame rozhodnutia, ako to vyzaduje povaha a potreba jednotlivych cias a ako to vyzaduje osoh verejnosti. Aby ste zjavnejsie porozumeli tomu, co hovorime, (uvediem:) Amadatov syn Aman, svojim zmyslanim a rodom Macedoncan, teda daleky perzskej krvi, ktory nasu dobrotu poskvrnil svojou krutostou, (hoci) sme sa ho ujali, aj ked bol cudzincom,a hoci od nas skusil na sebe tolku dobrotu, ze sme ho nazyvali otcom a vsetci sa mu klanali ako druhemu muzovi po kralovi. On sa vsak vyvysoval do takej pysnej nadutosti, ze zamyslal zbavit nas kralovstva i zivota. Lebo od nas neslychanymi ukladmi vyziadal smrt pre Mardocheja, ktoreho vernosti a dobrote mozno pripisat, ze zijeme, aj pre nasu kralovsku manzelku Ester s celym jej narodom. Tak si myslel, ze po ich vyvrazdeni, ked budeme ponechani na seba, moze robit uklady aj nam, a tak preniest kralovstvo Perzanov do ruk Macedoncanov. No my sme nenasli na Zidoch, ktorych najneslachetnejsi clovek medzi smrtelnikmi urcil na smrt, vobec nijaku vinu, ale naopak (zistili sme), ze sa drzia spravodlivych zakonova ze su synmi najvyssieho a najvacsieho, vzdy ziveho Boha, ktoreho dobrotivost odovzdala nasim otcom i nam kralovstvo, ktore az podnes ochranuje. Preto vedzte, ze listy, ktore poslal v nasom mene, tymto zrusujeme. Pre tento svoj zlocin visi pred branami tohoto mesta, to jest Suz, aj muz, ktory robil tieto uklady, aj jeho pribuzenstvo na sibeniciach. Ale to nie my, ako skor Boh mu odplatil, co si zasluzil. Tento nas vynos, ktory vam teraz zasielame, vyhlaste po vsetkych mestach (a vedzte), ze Zidom sme dali dovolenie drzat sa svojich zakonov. Mate im pomahat, aby tych, co sa ich chystali zabijat, mohli pozabijat na trinasty den dvanasteho mesiaca, ktory sa menuje adar;lebo tento den zarmutku a zialu obratil im vsemohuci Boh na radost. Preto aj vy prijmite tento den medzi ostatne sviatocne dni! Oslavte ho so vsetkou radostou, aby aj v buducnosti vedeli,ze vsetci, ktori verne sluzia Perzanom, dostanu zasluzenu odmenu; ako zasa ti, ktori stroja uklady svojmu kralovi, pre svoj zlocin zahynu. Kazda krajina a mesto, ktore by sa nechcelo zucastnit na tejto sviatocnej oslave, nech zahynu mecom a ohnom a nech su tak vyhubene, aby sa nielen ludom, ale aj zverom stali nepristupnymi naveky na vystrahu pred opovrhovanim a neposlusnostou. “V krajine Hus zil isty muz, menom Job. Bol to muz dokonaly a statocny, bal sa Pana a chranil sa zleho. (Narodilo sa mu sedem synov a tri dcery. )V jeho stadach bolo sedemtisic oviec, tritisic tiav, patsto zaprahov rozneho statku a patsto oslic. Aj celade mal velmi mnoho. Bol to muz, ktory vynikal nad vsetkych synov Vychodu. Jeho synovia casto robili hostiny, kazdy v urcity den vo svojom dome, a pozyvali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili. No len co uplynuli dni hodov, Job si ich dal zavolat a obradne ich ocistoval. Vstal vcasrano a podla ich celkoveho poctu prinasal zapalne obety. Lebo Job hovorieval: „Mozno, ze moji synovia zhresili. Mozno, ze vo svojom srdci urazili Boha. “ A tak to Job robil neprestajne. Tu v ktorysi den prisli Bozi synovia a postavili sa pred Pana. S nimi prisiel aj satan. Pan povedal satanovi: „Skadial prichadzas?“ Satan odpovedal: „Chodil som krizom-krazom po zemi. “Pan povedal satanovi: „A vsimol si si mojho sluzobnika Joba? Niet mu rovneho na zemi. Je to muz dokonaly a statocny, boji sa Boha a chrani sa zleho. “Satan odpovedal Panovi: „Vari sa Job zadarmo boji Boha?!A neurobil si ty sam akoby ohradu okolo neho, okolo jeho domu a okolo vsetkeho jeho imania?! Pozehnavas pracu jeho ruk a jeho criedy zaplavili siry kraj. Ale vztiahni ruku a zasiahni vsetko jeho imanie, ci ti nebude kliat do oci!“Tu Pan povedal satanovi: „Hla, vsetko, co ma, je v tvojich rukach, iba jeho sameho sa nedotkni!“ A satan sa vzdialil spred Panovej tvare. Tak v ktorysi den jeho synovia a dcery jedli a pili vino v dome svojho prvorodeneho brata. Tu prisiel k Jobovi posol a zvestoval: „Kym so zaprahmi orali a oslice sa pasli vedla, vpadli Sabejci, ulupili ich a paholkov pobili ostrim meca. Ja jediny som unikol, aby som ti to oznamil. “On este hovoril a uz prichadzal iny a zvestoval: „Panov ohen padol z neba, spalil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediny som unikol, aby som ti to oznamil. “Aj on este hovoril a uz prichadzal iny a zvestoval: „Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupach, prepadli tavy, ulupili ich a pastierov pobili ostrim meca. Ja jediny som unikol, aby som ti to oznamil. “Ani on este nedopovedal a uz prichadzal iny a zvestoval: „Tvoji synovia a dcery jedli a pili vino v dome svojho najstarsieho brata. A hla, od puste sa strhla velka vichrica, oprela sa o styri uhly domu, takze sa zrutil na deti a zahynuli. Ja jediny som unikol, aby som ti to oznamil. “Tu Job vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klanal saa povedal: „Nahy som vysiel z lona svojej matky a nahy sa ta vratim. Pan dal, Pan vzal, nech je Panovo meno zvelebene!“V tomto vsetkom Job nezhresil a nevyriekol proti Bohu nic nepristojne. Tu v ktorysi den zasa prisli Bozi synovia a postavili sa pred Pana. S nimi prisiel aj satan a postavil sa pred Pana. A Pan povedal satanovi: „Skadial prichadzas?“ Satan odpovedal Panovi: „Chodil som krizom-krazom po zemi. “Pan povedal satanovi: „A vsimol si si mojho sluzobnika Joba, ze mu niet rovneho na zemi? Je to muz dokonaly a statocny, boji sa Boha a chrani sa zleho. Podnes si zachoval svoju dokonalost, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez priciny trapil!“Satan odpovedal Panovi: „Kozu za kozu! Vsetko, co clovek ma, da za svoj zivot!Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, ci ti nebude kliat do oci!“Tu Pan povedal satanovi: „Hla, je v tvojich rukach, len jeho zivot usetri!“Satan sa vzdialil spred Panovej tvare a ranil Joba ukrutnym vredom od paty noh az po temeno hlavy. Takze Job si vzal crepinu, aby sa mal cim oskrabovat, a utiahol sa na smetisko. Jeho zena mu povedala: „Este sa drzis svojej dokonalosti?! Preklaj Pana a zhyn!“On jej vsak povedal: „Hovoris, ako len hlupe zeny hovoria. Azda mame len dobre brat od Pana, a zle prijat by sme nemali?“ V tomto vsetkom Job nezhresil svojimi ustami. Ked traja Jobovi priatelia poculi o vsetkom nestasti, ktore ho postihlo, prisli kazdy zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bildad zo Suachu a Sofar z Naamatu. Uzhovorili sa, ze mu pojdu prejavit sustrast a potesit ho. Uz zdaleka ho videli, ale nepoznali ho. I zaplakali hlasno, roztrhli si odev a zvysoka si trusili prach na hlavy. Sadli si k nemu na zem, ale sedem dni a sedem noci mu nik nepovedal ani slova, lebo videli, ze jeho bolest je nesmierna. Potom Job otvoril usta a preklinal svoj den. Takto bedakal:„Bar by zhynul den, v ktorom som sa narodil, aj noc, ked povedali: »Chlapca pocala!«Bar by sa ten den zaraz v temravy obratil a Pan nan z nebies nepohliadol viac a svetlo slnca mu uz nesvitlo!Bar by ho zmohli tone smrti, temnoty a cierny oblak (bar) by ho prikvacil i schvatili ho hrozy zatmenia!Bar by ten den (navzdy) pojali mrakavy, by ku dnom rokov vobec nepatril a do poctu mesiacov neprisiel!Bar by ona noc bola celkom neplodna, by nezaznel v nej jasot radostny!A bodaj by ju zaklinaci prekliali, hoc krokodila schopni vydrazdit. Bar by zhasli hviezdy za jej sumraku, by na luc svetla darmo cakala, ba ani zora (co) by jej nevzisla!Ved neprimkla mi brany z lona matere a spred oci mi biedy neskryla!Co v lone matky hned som vtedy neumrel, bud po porode zaraz nezhynul?!Nac ma pritulili kolena (otcove), naco ma prsia (matkine) kojili?!Mal by som pokoj, keby som bol hned zadriemal, a odpocinok, keby som bol usnultam spolu s kralmi, s poradcami krajiny, co samoty si vopred stavali;s kniezatmi, ktore zlata mali dost a hroby svoje striebrom plnili. Ze ma nezahrabali jak nedochodca, jak nemluvniatko, ktore nezazrelo svit!Tam nasilnici prestavaju zurit a oddychuju, co nemaju sil;aj zajatci tam zivot najdu pokojny a dozorcov hlas nepocuju viac. Tam mali-velki sebe celkom rovni su a otrok pana pozbaveny je. Preco len dal svetlo uboziakovi a zivot takym, co su zatrpkli?!Oni smrt si zicia, a ona nechodi, hoc jak skryty poklad ju hladaju;jasavu by pocitili radost a plesali by, ze uz nasli hrob. Naco je zivot cloveku, ktoremu je skryta jeho cesta a Pan ho koldokola ohradil?Ja vzlykat musim, ked sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie,bo pred cim mam strach, to prave postihne ma, a co ma desi, to ma zachvati. Ja nemam pokoja ani istoty; ni odpocinku, iba suzenie…“Tu prehovoril Temancan Elifaz a vravel:„Mozno s tebou hovorit? Ved sklesly si! Kto vsak mohol by sa zdrzat slova?Mnohych si zaiste poucoval, utuzoval ochabnute ruky,posilnoval chvejuce sa nohy, obodroval slovom nestalych. Ked to prislo na teba, mrzis sa, ked sa ta to dotklo, si skluceny. Nadej v bazen pred Bohom neskladas uz, na zivot dobry nespoliehas sa?Len si spomen: Nevinny var’ zhynul? A ci dobri vyhubeni boli?Sam som videl, ti, co oru zlobu, nepravosti seju, ti ich aj znu. Zahubi ich zavan hnevu Panovho, vietor jeho srdu ich znivoci. Leva rev, vysk levice (umĺknu hned), zuby ich levicat sa vylamu. Lev hynie, ked nieto koristi mlade levicata sa rozprchnu. Do sluchu mi slovo prislo uchytkom, moje usi zachytili cosi…Raz dumal som v laku nocnych preludov, ked na ludi tuhy spanok chodi. Strach a triaska prisli na mna vzapati, az mi rozochveli vsetky kosti. A potom mi vietor zavial kolo tvare, na hlave mi vlasy dupkom vstavali. Zastal… Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stala daka vidina, tichulinko hlas jej sepkat cul som:»Kto spravodlivy je v ociach Pana, kto pred svojim Tvorcom cisty je?«Ved on svojim sluhom nedoveruje a na anjeloch chyby nachodi,tym skor na tych, co len v domoch z hliny su, iba v prachu maju postat svoju, byvaju jak mole rozmliazdeni. Od svitania do mrku rozpadnu sa, ani netusia ako - navzdy hynu. Povrazky ich stanu im roztrhaju, musia zomriet, no nie v mudrosti. Kric, ci niekto odpovie ti! Na ktoreho z duchov sa obratis?Posetilca nici roztrpcenost, blazna zasa ziarlivost zabije. Posetilca koren pustit zrel som, ale hned som preklial jeho pribytok. Jeho deti blaho nedosiahnu, v branach zdeptaju ich, zastancu nemaju. Co sebe nazali, poje hladny, ba aj sprostred trnia uchvati to; smadni vycerpaju ich imanie. Ved nestastie z prachu nevyrasta, ani bieda nevypuci z pody. Clovek si sam plodi trapenie, ako z ohna vyletuju iskry. Ja sa vsak iba k Panovi utiekam, Bohu zverim svoje pravo. Prevelke, tajomne veci robi, skutky prepodivne, poctu im niet!Povrchu zemskemu on dazde dava, zosiela tiez rosu na tvar poli. Ponizenych vysoko pozdvihuje, tych, co truchlia, blazenymi robi. Chytrakov umysly on celkom mari, ze ich ruky vzdy su bez uspechu. Mudrych on v chytractve ich polapuje, potutelnych plany sa nesplnia. Aj za dna bieleho do tmy rutia sa, napoludnie tapu ako v noci. Uboziaka chrani pred mecom ich ust, pred zlymi rukami bedara,takze clovek ubity moze dufat, nicomnost vsak usta zavrie si. Koho Pan tu kara, blazeny je. Trestom Vsemocneho nepohrdaj!On udiera, ale aj obvazuje, rani, no jeho ruky liecia aj. Zo siestich suzeni ta vyslobodi, siedme zlo ta uz nestihne. Za hladu ta zachrani od smrti, pred ostrim meca za vojny. Pred slahmi jazyka sa skryjes, nelaknes sa skazy, ked ta stihne. Vysmejes sa z nestastia, z hladomoru, ani zemskej zveri sa bat nebudes. Ale aj s polnym kamenim budes zmluvu mat, aj polna zverina bude zit s tebou v pokoji. Uvidis, ze tvoj stan je bez poruchy, a ked prides domov, nepochybi tam nic. Spoznas, ze tvoje potomstvo je pocetne a tvojich vyhonkov je ako bylin na poli. Do hrobu zostupis vo vysokom veku, ako ked vrsia snopy v pravom case. Pozri, toto sme skusili a tak to je. Pocuvni a vezmi si to k srdcu!“Job odpovedal:„Bar by moj narek presne odmerany bol, s nim biedu moju bar, by zvazili!Veru by ona morsky piesok prevazila, nuz preto moje slova roztrpcene su. Ved vo mne sipy Vsemocneho (utkveli), ze moj duch saje ich jed do seba a Bozie hrozy bojuju proti mne. Ci hika osol, ked ma pazit pred sebou? A nad obrokom byk var’ zabuci?Co chuti nema, mozno jest bez soli? A bielko vajca ma chut nejaku?Tak sa moja dusa nechce dotknut toho a moje srdce si pokrm zhnusilo. Bar by sa mi moja ziadost splnila (raz) a co dufam, Pan mi dozicil!Bar by sa Panovi rozmliazdit ma chcelo a rukou hybkou vyrvat z korenov!Tak by mi radost akasi ostala a jasal bych aj v mukach ukrutnych, ze nezaprel som slova Svateho. Kde silu beriem, ze schopny som vydrzat? A naco este zivot drzim si?Je moja sila akoby zo skaly a moje telo ako zo spieze?Ci niet pre mna uz nijakej zachrany a odnata mi je kazda opora?Ved nestastneho musi priatel lutovat, hoci pred Vsemocnym bazen potratil. Jak riava prudka, tak bratia sklamali ma, ked koryto jej vody opustia,ktore ladmi skalene byvaju a snehy v sebe skryte mavaju,lez v horucavach zaraz oplasneju a v case pale stadial tratia sa. To pre ne cesty pomylia si pocestni a pustou bludia, zhynu napokon. Vyzeraju ich pocestni temanski a tlupy sabske na ne cakaju. Jak zamrzi ich, ze na ne spolahli sa, ze dosli az k nim, sklamali sa vsak. Aj vy ste teraz prave taki voci mne, ste prelaknuti, hrozu citite. Ci vravel som vam: Dajte mi volaco, darujte mi cosi z imania!?Alebo: Vyslobodte ma z ruk nepriatela a vykupte ma z moci zlostnika!?Poucte ma a ja budem mlcat. Ak som v niecom schybil, vysvetlite mi!Ved priame slova su take posobive, lez vase hany coze dokazu?Ci zamyslate iba slova sudit? Var’ vetru platia kriky zufalca?Aj o sirotu by ste losovali a priatela by ste predali. Nuz racte a obratte sa teraz ku mne, nebudem vam luhat do oci. Len podte sem a nech sa krivda nedeje! Len podte, tu je este moja statocnost!Ci nepravda vazi na mojom jazyku? Ci moje dasno nerozlisi zlobu?Ci nie je vojnou zivot cloveka na zemi a jeho dni dnami nadennika?Ako otrok, co prahne po chladku, jak nadennik, co caka na zarobok,tak aj ja mam sialive mesiace a noci strasti odpocitavam. Ked liham, vzdycham: Kedyze uz vstanem? Ked vstavam, zasa: Kedy zotmie sa? A do sumraku iba zmietam sa. Telo mi satia cerviky a chrasty a koza puka, rozpadava sa. Nad tkacsky clnok mi dni usli chytrejsie a tratia sa, niti nemajuc. Vsak rozpomen sa: Jak dych je moj zivot, viac moje oko blaho neuzrie. Uz nezoci ma toho zrak, co vidal ma, obzries sa po mne, uz ma nebude. Jak mizne oblak, celkom porozchadza sa, tak nepride spat, kto siel do zahrobia,uz do svojho domu nikdy nevrati sa a jeho bydlo viac ho neuzrie. Nuz preto nechcem usta drzat na uzde a prehovorim v ducha suzeni, ponariekam si v duse trpkosti. Vari som ja more alebo morska obluda, ze si nado mnou straze postavil?Ked myslim: Vsak ma moje lozko obodri, postel sa podeli so mnou o moj plac,aj vtedy mi strach nahanas snami a vo videniach desom stihas ma. Preto si moja dusa voli obesenie, radsej smrt nez tie utrapy. Pohrdam zivotom, vsak nebudem vecne zit, nuz tak ma nechaj, dych su moje dni. Coze je clovek, ze si ho tak vsimas, ze mavas tolku starost o neho,ze rano ho vyhladavas za ranom a skusas si ho kazdu chvilocku?Kedy uz odvratis svoj pohlad odo mna a das mi casu slinu prehltnut?Co hriechom robim tebe, strazca cloveka? A preco si si za ciel zvolil mna, ze na tarchu som sebe samemu?Preco nestrpis moje nepravosti a priestupky mi nechces prehliadnut?Nuz do prachu sa teraz pohruzim, budes ma hladat, no uz ma nebude. “Tu prehovoril Suachcan Bildad a vravel:„Dokedy budes vraviet take veci a slova tvojich ust budu ako vichor?Azda Boh, prevracia sudne pravo, alebo Vsemohuci porusuje spravodlivost?Ak ti deti zhresili proti nemu, vydal ich napospas vlastnej vine. Ale ak sa ty obratis k Panovi, vyprosis si milost Vsemocneho. Ak budes nevinny a spravodlivy, on bude hned bedlit o teba a obnovi pribytok tvojej spravodlivosti. Ak tvoj pociatok aj bude maly, tvoja buducnost velmi narastie. Len sa spytaj pokoleni minulych, na skusenost predkov pozor daj!My vcerajsi sme iba a nevedomi, nase zemske dni su staby tien. Ci nie oni ucia ta a hovoria ti, zo svojich srdc vynasaju slova?Puci azda rakosie, kde niet bahna, abo rastie trstie, kde vlahy niet?Hoc je v kvete este a nezrezane, pred vsetkymi bylinami usycha. To cesta je kazdeho hriesnika, takto hynie nadej bezboznika. Sklada svoju doveru do prazdnej kapsy, svoju zabezpeku do pavuciny. Chce sa opriet o svoj dom, no nevydrzi, chce sa ho pridrzat, neobstoji vsak. Stoji plne stavy pred vychodom slnka, vyhonkami cnie nad svojim sadom,lenze jeho korene su v hrbe skal, v pribytku kamenistom zije si. Ked vsak vytrhnu ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ta nevidelo!A hla, tu je rozpadnuty na ceste, ini zasa vyrastaju z prachu. Boh nezavrhne bezuhonneho, ani svojou rukou nepodoprie zlych. Este usta naplni ti smiechom a tvoje pery jasotom radostnym. Tvojich nenavistnikov pokryje hanba a stanky hriesnikov sa pominu. “Job odpovedal:„Vskutku viem, ze je to tak, ze clovek nie je v prave pred Bohom. Keby sa niekto chcel s nim pustit do hadky, neodpovie mu ani na jedno z tisica. Ma mudru mysel a silu mohutnu. Kto vzoprel sa mu uz a zdravy vyviazol?!On nebadane vrchy prenasa a v rozhorleni ich poprehadzuje. Aj zemou pohne on z vlastneho jej miesta, ze sa jej stĺpy budu zachvievat. On zakaze slnku a nevyjde a pod pecatou hviezdy zatvara. On samojeden rozostiera nebesa a prechadza sa po morskych hlbinach. Voz stvoril Velky, Orion takisto aj s Kuriatkami a juhu izbami. On robi veci prevelke, nesmierne, divy, ktorym poctu niet. Ked kol' mna ide, ani si to nevsimnem, ked presmykne sa, tiez ho nezbadam. Ak nieco schyti, kto mu v tom zabrani? A kto mu povie: »Co to vystrajas?«Boh vsak svoj hnev nijak nezdrziava a koria sa mu voje Potvory. Tym menej teda smiem s nim rokovat ja a proti nemu slova vyberat. Ked v prave som snad, nedostanem odpoved; len prosit mozem svojho zalobcu. Ked oslovim ho, necha ma hovorit, ze na moj hlas dba, verit nemozem…On, co ma zaraz krusi pre malickost a pre nic za nic mi rany rozmnozi,neda mojmu duchu ani vydychnut si a nasycuje ma horkostou. Ak o moc ide, on je najsilnejsi, ak ide o sud, kto ho predvola?!Keby som tvrdil, ze som spravodlivy, vlastne usta ma odsudia, keby som nevinny robil sa, dokaze moju skazenost. Ci statocny som, ani to nepoznam, nuz opovrhujem svojim zivotom. Hej, povedal som: Vsetko je uz jedno, on nevinneho so zlym zahubi!Ak nahle zajde volakto pod bicom, on posmieva sa dobrych zufalstvu. Ba kraj ak pride do ruk bezboznika, on zrak jeho sudcov pozahaluje. Ak on to nie je, kto by to bol teda?Dni rychlejsie mi ako bezec utiekli a stratili sa, stastie nezhliadli. Sta clnok z trstia sa iba prekĺzli, ako ked orol zlieta na korist. Ak pomyslim si: Na svoj narek zabudnem, vyzor si zmenim, rozveselim sa;hned nalakam sa vsetkych svojich bolesti, lebo viem, ze ma ich nezbavis. Nuz ak som teda vinovaty (pred tebou), tak naco este mam sa namahat?Hoc snehom seba poumyval by som a svoje ruky luhom ocistil,ty ma zas pohruzis do spiny, ze vlastnym satom budem hnusit sa. On nie je clovek ako ja, by som mu povedal: Tak spolu sa pred sud postavme!Niet kto by mohol medzi nami rozsudit, kto na nas oboch ruku vlozil by,kto jeho metlu odo mna by oddialil, by hroza z neho nedesila ma. Lez prehovorim, pred nim strach mat nebudem, bo moje veci sa tak nemaju. Mne samemu sa celkom sprikril zivot, tak do nareku dam sa nad sebou a z trpkej duse budem hovorit. To poviem Bohu: Noze, neodsudzuj ma! Mne oznam, preco so mnou pries sa ty!Ci dobre ti to, ze krivdy dopustas sa, ze dielom ruk svojich pohrdas a smejes sa zamerom bezboznych?Ci vari ty mas oci telesne, jak clovek hladi, ty tak hladievas?A tvoje dni su ako dni cloveka, i roky tvoje jak dni ludske su,ze zhanas sa tak po nepravostiach mojich a vyzvedas sa na moje priestupky,hoc dobre vies, ze ozaj som nevinny a z tvojej ruky nik ma nevyrve?Tvoje ruky ma urobili a stvarnili a naraz ma chces celkom zahubit?Len rozpomen sa, ze si ma urobil z hliny, a chces ma zasa na prach obratit?Ci ako mlieko nepozlieval si ma a staby syru zhustnut nedal mi?Hej, kozou, telom ty sam odel si ma a votkal si mi kosti, slachy tiez;dar zitia si mi blahovolne udelil a tvoja starost dych mi chranila. Hoc v svojom srdci tieto veci skryvas, ja viem, ze toto mas pred sebou:Ty ma pozorujes, ci dopustim sa hriechu, no nezbavis ma mojich priestupkov. Keby som pachal bezboznost, beda mi, lez hlavu vztycit nesmiem nevinny. Som syty hanbou, spity utrpenim. Ked pozdvihnem sa, sta lev nahanas ma; a opat sa podivne spravas voci mne. Hned novych svedkov proti mne si privadzas a este vacsmi na mna hnevas sa; vzdy nove vojska broja proti mne. Ba preco si ma z lona matky vyviedol? Co nezhynul som, zrak nez uzrel ma?Jak ten, co nie je, preco som sa nestal ja? Co neniesli ma z lona do hrobu?Dni mojho zitia potrvaju kratucko, nuz nechaj ma uz, by som pookrial,prv, ako pojdem, skadial sa nik nevracia, kde zem je plna tmy a temravy,kde zem je sera, co je nad tmy cernejsie, kde zmatok iba a svit je temravou. “Tu prehovoril Naamcan Sofar a vravel:„Nema azda taraj dostat odpoved, pravdu ma mat velavravny muz?Umlcia ludi taraniny tvoje, ty pysit sa budes, ze pravdu mas?»Moja nauka je jasna. « Vravis ty. »Pred tvojim zrakom som celkom cisty. «Keby len Boh ozaj vraviet zacal, otvoril si proti tebe pery,dal ti poznat taje svojej mudrosti nepochopitelne na pocutie! Vedz, to Boh chce pocet z tvojej viny!Chces azda vystihnut Boziu podstatu, obsiahnut dokonalost Vsemohuceho?Je vyssi nad nebesa. Co urobis? Hlbsi od podsvetia. Coze dozvies sa?Jeho rozsah vacsi je ako zem, jeho sirka vacsia ako more. Ak on ide pomimo, ci to taji, abo rozhlasuje, kto mu zabrani?Ved ludi podvodnych on dobre pozna, nepravosti zbada, vsima si ich. Tak moze prist prazdny clovek k rozumu, ved clovek sa rodi ako dive osliatko. Lenze ak ty svoje srdce priame mas, ak ty k nemu dvihas svoje rukya ak je nepravost v tvojej ruke, ty ju odstranis a krivde nedas sidlit v svojom stanku,potom si pozdvihnes tvar bez poskvrny, budes neochvejny, bez strachu. Potom iste zabudnes na utrapy, na vody jak usle spomenies si. Zivot jasnejsi mat budes nad poludnie, ba aj tmy ti budu ako zore. Budes isty, bo budes mat nadej, budes pokojne spat chraneny. Ked budes driemat, nik ta nevyrusi; mnohi ta budu laskat po tvari. Oci bezboznych vsak zhynu tuzbou, pre nich utociste zaniklo uz a nadej vsetka ich je - vydat dusu. “Job odpovedal:„Vy jedini ste teda ozaj ludmi a vsetka mudrost s vami zahynie. Aj ja mam rozum takisto ako vy a nie som od vas nijako podlejsi. Ved one veci kto by nevedel?!Mam byt azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzyvam Pana, nech on mi da odpoved! Je na smiech clovek riadny, statocny…Ved »Skode posmech!« mysli si stastny a »Uder tomu, komu nohy klesaju!«Stanky nicomnikov su na pokoji, co drazdia Boha, ti su bezpecni, akoby mali Boha v svojej ruke. Zveri sa pytaj, by ta poucila, nebeskych vtakov, nech ti povedia,aj zemeplazov, aby poucili teba, a morske ryby nech ti oznamia:Ved z tychto vsetkych ktoze by nevedel, ze ich urobila ruka Panova?!V jeho ruke je dusa vsetkych bytosti aj duch kazdeho ludskeho tela. Azda ucho nerozlisuje slova, ako pokrm ochutnava podnebie?A nemavaju starsi mudrost a vysoky vek nema rozumnost?Aj on mudry je a velmi mocny, aj rozvazny je, velmi rozumny. Ak nieco zruca, to nik nepostavi, koho on zavrie, toho neotvori nik. Ak zahata vody, zaraz povyschynaju, ked vypusti ich, kraje rozvratia. Aj on je mocny a mudry, jeho je zvedeny i jeho zvodca. On dava radcom vykracovat boso a blaznov robi zo sudcov. Aj kralom retaze strhava a puta dava kolo bedier im. On dava knazom vykracovat boso a velkomoznych k padu privadza. Recnikom odobera vyrecnost a starcom zas rozum odnima. Na urodzenych vylieva potupu a velkomoznym pasy popusta. On odhaluje hlbociny temnoty a temravy zas meni na svetlo. On rozmnozuje, lez aj hubi narody, jak siri kmene, tak aj tiesni ich. On rozum berie zemskym kniezatam a dava im bludit pustou bezcestnou. Tak tapu potme, svetla vobec nemaju a tackaju sa ako opiti. Hla, moje oko vsetko toto videlo i ucho moje culo, vnimalo. Nuz co viete vy, to ja poznam takisto, nie som od vas nijako podlejsi. Ale ja budem hovorit so Vsemohucim a pred Bohom sa chcem obhajit. Vy vsak vymyslate klamne luharstva, vsetci ste nanic lekari. Ach, keby aspon umĺknut ste chceli, to za mudrost by sa vam ratalo. Len pocuvajte peri mojich vycitky a ust mojich cujte zalobu!To namiesto Boha hovorite luharstva a miesto neho lesti vravite?Chcete sa postavit na jeho stranu a zastupcami Boha chcete byt?To dobre bude, ked sa o vas presvedci, ze jak ludi klamu, tak ho klamete?On vas isto stihne trestom velmi prisnym, ak tajne komu stranu drzite. Nedesi vas jeho velebnost a hroza z neho nezachvati vas?Tie vase reci nie su hadam z popola a nie su z hliny vase pevnosti?Nuz mlcte trochu, by som mohol aj ja hovorit, nech potom pride na mna cokolvek!Vsak svoje telo drzim medzi zubmi a svoju dusu na dlan kladiem si. Ak znivoci ma, ani sa nezachvejem, len nech si pred nim poviem svoje. To bude potom moja spasa, ved nema pristup k nemu darebak. Tak pocuvajte moje slovo a v usiach vasich nech je vyklad moj!Pripravil som sa na sud a som presvedceny, ze ja v prave som. Kto sa teda chce pravotit so mnou? Lebo potom zmĺknem a zahyniem…!Len od dvoch veci ma teraz usetri a pred tebou sa skryvat nebudem:Odtiahni odo mna svoju ruku a hroza z teba nech ma nedesi!A zavolaj ma, budem ti odpovedat, alebo ja budem hovorit a ty mi odpovies. Kolko mam pokleskov a hriechov? Tak moje viny, hriechy oznam mi!Preco svoju tvar skryvas predo mnou a mas ma za svojho nepriatela?Ci desit chces listok vetrom zmietany a za slamkou suchou sa nahanat? -ze vyrok trpky zapisujes proti mne, ze pricitas mi viny z mladosti,ze moje nohy zatvaras do klady, vsetky moje kroky strazis bedlivo a noh mi stopy skumas pozorne?Rozpada sa ako hniloba nejaka, jak saty, co ich mole vyzeru. Ved clovek, co sa zrodil zo zeny, ma dni kratke a plne lopoty,jak ked kvet puci, vzapati vsak vadne, jak ked tien bezi, nezastavi sa. Ty svoje oko na neho otvaras a pohanas ho na sud so sebou. Kto z necisteho stvori ciste? Nik ver’. Su odmerane velmi presne jeho dni a poznas pocet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekroci ich. Nuz odvrat od neho svoj pohlad, nechaj ho, kym nezbavi sa svojho dna ako nadennik. Ved aj strom nadej mava a mladnik jeho skazu nevezme. Ak korene mu zostarnu v zemi a jeho pen v prachu odumrie,povyhana, len co citi vodu, sta byl mlada vetvy vyzenie. No clovek hynie, klesa bez vlady a ludia zajdu - kde sa podeju?Jak keby z mora vody vymizli a rieka klesla, vyschla nacelkom,tak clovek klesne, viac uz nezdvihne sa, neprecitne, kym sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spanku. Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mna nevsimal si, kym prejde ti hnev, len urci, kedy spomenies si na mna!Ak clovek zomrie, azda zas ozivne? To by som vydrzal cely cas lopoty, kym neprisla by za mna vymena. Ty predvolas ma a ja ti odpoviem, az zaziadas si dielo svojich ruk. Ty teraz ratas moje kroky, ale moje viny odpustis. Moj hriech bude zapecateny v mechu a moje poklesky vybielis. Tak, ako kopec padne a rozsype sa a z miesta svojho skala pohne sa;tak, ako voda rozhlodava kamen a jej privaly odplavuju prst, tak ludsku nadej obracias navnivoc. Ty dorazas nan, kym sa nepominie, menis mu vyzor a posielas ho prec. Ved nevie ani, ci ma ctene deti, a nedozvie sa, ak su tupene. A jeho telo? Pren iba strast zakusa. A jeho dusa? Pre tu kvili len. “Tu prehovoril Temancan Elifaz a vravel:„Bude azda mudry odpovedat mudrostou do vetra a naplni si vnutro vetrom vychodnym?Bude sa hadat slovami bez osohu a neuzitocnymi recami?Ved ty takto kazis bazen pred Panom, porusujes zboznu uctu voci Bohu. To ti usta navadza tvoja vina, osvojujes si prefikanych rec. Odsudzuju ta vlastne usta, nie ja, svedcia proti tebe vlastne pery. Hadam si sa narodil prvy z ludi, splodeny si bol pred kopcami?Azda si pocul tajne Bozie plany, vari si vsetku mudrost schmatol pre seba?Co poznas, co my nepozname? Comu rozumies, co my nevieme?Ved su medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom este starsi nez tvoj otec!Bozia utecha ti je uz malo, jeho prelaskave slova k tebe?Preco ta strhava tvoje srdce a preco pomihuvas ocami,ked sa s hnevom stavias proti Bohu, ked zo svojich ust pustas take slova?Coze je clovek, aby cisty bol, koho zena zrodila, aby bol spravodlivy?Ved on nema doveru vo svojich svatych, nebo nie je ciste v jeho ociach,este menej, kto ohavny, skazeny - clovek, co jak vodu pije hriech!Chcem ta teda poucit, pocuvaj ma, co som spozoroval, chcem ti povedat,co aj mudri muzovia rozhlasuju podla svojich predkov, nic netaja,ktori jedini dostali tuto zem, nik cudzi nepresiel pomedzi nich:Po vsetky dni zivota zly trasie sa, po vsetky svoje roky tyran tiez. V usiach mu zneju desive hlasy, zahuba nan pride v case pokoja. Neveri, ze mozno uniknut z tmy, pretoze je pod mec urceny. Bludi a hlada chlieb: »Kade ist?« Vie, ze je den tmy prichystany. Prestrasuje ho cas tmy, zachvacuje ho tiesen prehrozna ako krala, co sa chysta na boj. Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Vsemocnemu sa postavil,utocil proti nemu s tvrdou sijou a mnozstvom stitov vypuklych. Vo vlastnom tuku si ukryl oblicaj, a nabral sadla na svoje slabiny. Osidloval spustosene mesta, domy, v ktorych nemal byvat nik, lebo boli celkom v rozvalinach. Neobstoji imanim, nezbohatne, nerozprestrie sa tienom po zemi. Nevyjde uz viac z temravy; mladniky mu spali horucava, vietor postrhuva jeho kvety. Lzi nech marne neveri oklamany, lebo vyjde iste navnivoc. Predcasne mu zvadnu ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho. Strapce strati ako vinic nezrele, ako oliva on zhodi kvety. Druzina bezbozneho jalova je a ohen zhltne stany tych, co beru uplatky. Obtazkani pohromou rodia skazu a ich lono chysta iba loz. “Job odpovedal:„Nuz veci takych pocul som uz premnoho. Ste tesitelmi vsetci na tarchu. Bude uz koniec tymto slovam do vetra? Ved co ta nuti odpovedat mi?Ja by som mohol tiez ako vy hovorit, keby ste vy boli miesto mna, snovat take reci proti vam a krutit hlavou nad vami. No obodroval by som vas svojimi ustami a chvenie svojich peri by som nezadrzoval. Ak vraviet zacnem, moj bol sa nezmiernuje, ak prestanem, neodchadza odo mna. No teraz ma uz naskrze vysilila jeho tlupa sa ma zmocnuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mna, moj zalobca tak svedci proti mne. Ma hnev na korist, a tak ma schvatol a zubmi na mna zaskripal i ostro zazrel na mna skodca moj. Uz svoje usta roztvaraju na mna a na posmech ma biju po tvari, zhrkli sa vsetci proti mne. Boh ma dal zlostnikovi napospas a vydal ma do ruk bezboznikov. V pokoji zil som, nahle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrusil ma, sebe za ciel si ma postavil. Uz jeho strely poletuju kolo mna, mne kruto roztina oblicky a moju zlc na zem vylieva. Mne dava vskutku uder jeden za druhym, sta bojovnik on na mna ruti sa. Tak, zinenku uz usil som si na kozu a svoj roh som do prachu pohruzil. To scervenala mi tvar od placu, a tma mi lezi kolo mihalnic,hoc nasilie na mojich rukach nie je a moje modlitby su bez skvrny. Ach, zem, krv moju pozakryvat nechci! Nech pre moj plac niet miesta skryteho!Uz svojho svedka iba na nebi mam a rucitel moj na vysostiach je. Druhovia sa mi tu posmievaju, ale moje oko hladi v slzach k Bohu,by dal muzovi aj voci Bohu pravo, jak ho clovek ma voci bliznemu. Lebo uplynie par kratkych rokov a pojdem cestou, z ktorej niet navratu. Moj duch je zbity, moje dni uz pohasli a nic, len hroby su mi potrebne. Ci nerobia si zo mna iba posmesky a v utrpeni oko nebdie mi?Tak teda poloz zaloh za mna pred seba. Ved kto iny odvazi sa udriet mi do dlane na znak zaruky?!Lebo ich srdcu si odnal odvahu a vyhrat veru ty ich nenechas!Ked niekto zradi za podiel priatelov, oci sa jeho detom zatmeju. Ty dopustil si, ze som ludom prislovim; a prave mne to pluju do tvare. Tak moje oko od zialu sa skalilo a udy vsetky ako tonu mam. Co poctivi su, zasnu nad tym zdesene, nad hriesnym cisty horsi sa. Lez spravodlivy svojou cestou ide si a silu ziska, kto je cistych ruk. Vy vsetci teda, vratteze sa, podte sem, hoc medzi vami neznam mudreho. Moje dni usli, praskli moje umysly aj tuzby mojho srdca. Noc obratili na den; svetlo je opat blizsie ako tmy. Ci mozem dufat? Domom mojim podsvetie a vo tmach som si lozko popravil. Nuz: »Moj otec si« - tak som hrobu povedal a cervom: »Ste mi matkou, sestrami. «V com nadej moja moze este spocivat? A moje stastie, kto ho pobada?Ci do podsvetia so mnou azda zostupi a do prachu sa vedno vnorime?“Tu prehovoril Suachcan Bildad a vravel:„Dokedy budete hadzat slova? Dobre rozvazte si, potom vravme:Preco sme za hovada pokladani? Preco sme v tvojich ociach necisti?Ty, co vlastnou zurivostou roztrhnes sa, kvoli tebe sa zem pustou stane a bralo sa ma pohnut zo svojho miesta?Isto zhasne svetlo bezbozneho, nezaziari plamen jeho ohna. Svetlo v tmu sa zmeni v jeho stane, ba aj jeho svieca nad nim zhasne. Jeho velke kroky umensia sa, povalia ho jeho vlastne plany. Do oka sa zaplieta nohami, vykracuje si ako po sieti. Za patu ho zachytava osidlo, stahuje sa vokol neho slucka. Povraz na neho je skryty v zemi, na chodniku nanho caka pasca. Zo vsetkych stran ho budu desit hrozy a budu sa mu valit na paty. Sil mu ubudne od hladu, pri boku mu stoji skaza ista. Choroba rozozerie jeho kozu, smrti prvy syn mu udy zhlta. Vytrhne ho z bezpecneho stanu, odvedie ho ku kralovi hrozy. V jeho stane byva to, co nie je jeho, a jeho pribytok sirou posypu. Oddola mu vyschynaju korene, konare mu vadnu odvrchu. Vymizla jeho pamiatka zo zeme, nespomenu jeho meno na namestiach. Zo svetla ho zahanaju do temnot, zapudzuju ho z obvodu zeme. Nema synov, potomkov vo vlastnom lude, nijaky ostatok vo svojom pribytku. Jeho osud predesil najposlednejsich, hroza zachvatila prvych:»Take su pribytky zleho cloveka, to je miesto tych, co nepoznaju Boha. «“Job odpovedal:„Ach, dokial chcete moju dusu suzovat a recami ma mliazdit naskrze?Uz desiaty raz tupite ma; tak utlacat ma nehanbite sa?Ze pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane. Ak chcete sa vypinat nado mna a moju hanbu mi vytykat,tak teda vedzte, ze Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mna zahodil. Ak volam: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuz marne kricim, nieto prava uz. Mne cestu zastal, by som dalej nemohol, a chodniky mi tmami zavalil. On postrhuval zo mna moju slavu a z hlavy mi snal veniec ozdobny. Bori ma zo vsetkych stran, musim zahynut, moju nadej jak strom vyvracia. Ba este roznecuje svoj hnev proti mne a ma ma veru za nepriatela. Uz jeho tlupy postupuju zdruzene a nasypaju hradzu proti mne i tabor robia vokol mojho stanu. On mojich bratov odohnal odo mna, a znami sa mi celkom odcudzili. Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostiaaj domaci. Ba vlastne sluzky za cudzieho maju ma a v ociach ich som iba priselcom. Ak volam sluhu, odpoved mi neda, aj ked ho prosim vlastnymi perami. Ved moj dych sa osklivi vlastnej manzelke a zo svojich utrob detom zapacham. Este aj chlapciska mnou pohrdaju a len co sa zdvihnem, nadavaju mi. Vsetci moji dovernici sa ma hrozia a proti mne su ti, ktorych som mal rad. Mne koza, telo uz len visi na hnatoch a unikol som iba s kozou vokol svojich zubov. Ach, zmilujte sa, priatelia, uz nado mnou, dotkla sa ma Panova pravica. Preco ma prenasledujete ako Boh a nemozete sa mojho masa nasytit?Bar by moje slova napisane boli, vryte do dosky spiezovej,bar by ich rydlom zeleznym a olovom navzdy vrypali do skaly!Som presvedceny, ze moj Obranca zije a posledny sa zdvihne zo zeme. Tu v kozi vlastnej postavim sa vzpriameny a zo svojho tela Boha uvidim. Vtedy ho ja, veru, ja sam uvidim. Moje oci ho uzru, a nie iny. Mne srdce vnutri tuzbou zmiera…Ak hovorite: »Ako ho budeme stihat, aku zadrapku na nom najdeme?«,tak traste sa pred ostrim meca, bo proti vinam vzplanie jeho hnev; ze jesto Sudca, potom uznate. “Tu prehovoril Noamcan Sofar a vravel:„Preto mi tie myslienky prichadzaju, pre pocity je to, co mam v sebe. Karhanie ked cujem, co ma tupi, dych umu mi veli odpovedat. Ved to aj sam vies, ze odjakziva, od cias, ked bol clovek na zem dany,radost hriesnikov je velmi kratka a smiech darebakov trva chvilku len. Hoci k nebu vypina sa jeho pycha, co aj do oblakov cnie mu hlava,veru navzdy pominie sa ako prelud… Vravia, co ho zreli: »Kdeze je uz?«Ako sen odlietne, nenajdu ho, staby nocny prizrak, tak ho odplasia. Oko, co vidalo ho, neuvidi ho uz, ani jeho sidlo ho uz neuzrie. Biednym daju nahradu jeho deti, vratia do ich ruk jeho imanie. Plne mladosti boli jeho kosti, ale na prach spolu s nim sa obratia. Ak sa stane sladkym v jeho ustach zlo, ak ho pod svojim jazykom ukryva,vychutnava si ho, nevypluva, pridrziava si ho na podnebi -tak pokrm sa mu vo vnutornostiach skazi na zlc jedovatych hadov v utrobach. Vyvracia bohatstvo, ktore zhltol, sam Boh mu ho z brucha vyzenie. Nacical sa jedu jedovatych hadov, preto skynozi ho jazyk vretenic. Cerstveho oleja prudy nezrie, ani medu a mlieka potoky. Vyvracia svoje zisky, neprezrie ich, neuzije svoje zarobky,lebo nasilne utlacal biednych, uchvatil im dom, hoci ho nestaval. Kedze nezna pokoj v svojom vnutri, jeho chamtivosti ujst nemozno. Nik jeho zravosti neunikol, preto jeho stastie pominie. Vprostred tolkej hojnosti mu uzko, vsetky slahy biedy idu nan. Az si bude chciet naplnit zaludok, (Pan) zosle nanho plamen svojho hnevu, svoje sipy necha prsat nan. Ked bude utekat pred zeleznou zbrojou, luk spiezovy ho iste prestreli. Strela ta prenikne sijou jeho a plamen meca jeho zlc. Prikvacia nan vskutku strasne hrozy, vsetky tmy su prichystane prenho, ohen nezazaty pohlti ho a zhltne aj pozostalych v jeho stane. Nebo samo odhali jeho vinu, aj zem sa proti nemu postavi. Dom mu tiez odnesie povoden, co v den jeho hnevu sa privali. Taky podiel Boh bezboznemu dava, od Pana ho (caka) take dedicstvo. “Job odpovedal:„Pozorne pocuvajte moje slova a nech mi je to na potechu. Ach, strpteze ma, nechajte vraviet ma, az dohovorim, potom smejte sa!Ci clovek je to, na koho bedakam? A roztrpceny nemam vari byt?Len hladte na mna a zdupniet musite, dajte si teda ruku na usta!Ked na to myslim, hroza ma schvacuje a moje telo triasku citi hned. Nuz hriesnici, preco su nazive, aj zostanu ver’, silou mocneju?Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich vyhonky su im pred zrakom. Aj domy ich su pokojne, bez obav a Bozi prut nie je nad nimi. Ich byk je plodny, nikdy nezlyha, telne kravy im nikdy nezvrhnu. Sta ovce chlapcov skakat si nechaju a ich deti tiez mozu tancovat. Vyspevuju si pri bubne, citare a pri zvuku pistal sa raduju. Tak celkom stastne mozu skoncit svoje dni a do podsvetia odist spokojne,hoc vravia Bohu: »Len sa od nas odvrat prec, my tvoje cesty poznat nechceme. Co je Vsemohuci, by sme mu sluzili, co osozi nam vrucne vzyvat ho?«Ci v rukach jeho nie je stastie ich a ciele zlych nie su mu daleke?Ved kolkorazze svieca zhasne hriesnych a nestastie tiez na nich dolahne?! A svojim hnevom kolko raz znici zlych,by ako slama boli vo vetre, ako plevy, co vichor uchytil?Ci jeho zlobu Boh synom nechava? Nech jeho skara, by to pocitil!Nech skazu svoju na vlastne oci uzrie a hnev nech pije Vsemohuceho!Co po smrti uz na dome mu zalezi, ked prervany je pocet jeho mesiacov?!Ci vedomostou mozno Pana poucit? Ved on sud kona nad nebestanmi!No v plnom stasti tento moze zomierat, aj celkom isty, celkom spokojny,bo jeho rebra tukom prekypuju a jeho kosti spik je cerstvy tiez. Lez s trpkou dusou onen zas umiera a neokusil, co je blahobyt. Aj do prachu sa rovnako ulozia a cerviky ich oboch pokryju. No dobre poznam myslienky uz vase i plany, co vy na mna kujete. Vy myslite si: Kde je dom velmozov a kdeze je stan, kde byvali zli?Ci ste sa na to nepytali pocestnych a ich znaky ste nerozoznali,ze v dnoch nestastia je zlostnik usetreny a cez dni hrozy ze sa raduje?!Kto mu vytkne do oci jeho sposoby a to, co spachal, kto mu odplati?Ked do hrobu ho odprevadia napokon, pri nahrobku mu budu drzat straz. Sladke mu budu aj tie hrudy udolia, vsetci sa za nim prudmi pohrnu a pred nim pojde zastup bez poctu. Nuz darmo ma vy veru potesujete, zo slov vasich klam len ostava. “Tu prehovoril Temancan Elifaz a vravel:„Vari je clovek na osoh Bohu?! Osozi len sebe, kto ma rozum. Ma Vsemohuci radost, ze si statocny, a zisk z toho, ze si lepsis svoje cesty?Azda tresce ta pre tvoju bohabojnost, dava sa preto s tebou do sporu?Ci nie preto je velka tvoja zloba, ze su tvoje viny bez hranic?!Od bratov si bezdovodne braval zaloh, z nahych taktiez odev si strhaval. Ani ziznivym si nedal vody, odoprel si lacnym (skyvu) chleba. Ved zem patri muzovi, co past ma mocnu, oblubenec moze sidlit na nej!Vdovy si prepustal s prazdnou dlanou a sirotam si lamal ramena. Nuz hla, preco osidla su vokol teba preco ta des zachvacuje nahly!Svetlo sa ti stmilo, nevidis uz a prival vod ta zakryva. Na vysostiach nebies vari nieto Boha? Hlavu hviezd si pozri! Vysoko su. Ty si vsak povedal: »Coze Boh vie?! Azda spoza mracien moze sudit?Oblaky mu clonia, nevidi nic, po obvode nebies sa prechadza. «Chces sledovat chodnik davnoveku, po ktorom si isli ludia zloby?Ti, co boli vyrvani pred svojim casom, ked ich zaklad zaliali im vody,co kricali Bohu: »Odid od nas! Co nam moze Vsemohuci spravit?«A to on im plnil domy blahom, hoci su mu daleke cesty zlych. Spravodlivi vidia to a raduju sa, moze sa im vysmiat nevinny:»Nevysiel im majetok na skazu uz a zvysky po nich nepohltal ohen?«Daj sa do priatelstva, pomer sa s nim, len tak prospeju ti tvoje zisky. Prijmi ponaucenia z ust jeho, jeho slova si vloz do srdca!Ak sa vratis k Vsemocnemu a pokoris sa, vzdialis prevratenost zo svojho stanu,hrudu zlata ako prach si cenit budes, z bystrin ofirskych jak skalie dajake,lebo Vsemocny ti bude hrudou zlata, stane sa ti kopcom zo striebra. Hned sa budes kochat vo Vsemocnom, k Bohu pozdvihnes svoj oblicaj;budes ho vzyvat a vyslysi ta a ty splnis jemu svoje sluby. Hocco si umienis, zdari sa ti, na cestach ti bude ziarit svetlo. Bo pysneho nafukanca ponizuje, kto vsak oci klopi, toho spasi on. Zachranuje nevinneho cloveka; pre ciste ruky sa zachrani. “Job odpovedal:„Aj dnes je veru este spurny moj narek a vzlykot mi ruka zadrza:Bar by som vedel, kde by som ho nasiel, zasiel by som k jeho tronu az. Tam pred nim samym zacal by som sudit sa a naplnil by som si usta dokazmi. By som zvedel slova, co mi vtedy povie, a dal si pozor, co mi odveti. Ci s plnou silou so mnou bude priecit sa? Nie! Nech len raci ma on vypocut. On hned by zbadal, ze sa prieci s poctivym, a navzdy sudu zbavil by som sa. Ak napred idem, ver’ nikdy tam nie je, dozadu ak, zas ho nebadam. Ak hladam vlavo, ani tak ho nezriem, zvrtnem sa vpravo, tam ho nevidim. On dobre pozna moje cesty, zastavky, jak zlato vyjdem, ked ma preskusa. Ved moja noha k jeho stope prilipla, jeho cestu som strazil, nezbludil. Nevzdialil som sa od pier jeho prikazov, ust jeho slova v hrudi skryl som si. Lez rozhodol tak! Ktoze mu v tom zabrani?! Co dusa chce mu, to aj urobi. Ved umysel svoj uskutocni zaiste a takych veci v mysli vela ma. Hla, kvoli nemu preco predeseny som: To uvazil som, hrozu pred nim mam. Ved mojmu srdcu iste Boh dal zoslabnut a Vsemohuci ma tak predesil. Nuz pre temravy musim teda zmĺknut, bo oblicaj mi tone prikryli. Preco od Vsemocneho skryte nie su osudy a ti, co ho poznaju, nevidia jeho dni?Ved hriesnici prekladaju medzniky a odvadzaju stado pastierom. Ba sirotam aj osla oni odzenu a byka vdove vezmu za zaloh. Odhanaju z cesty bedarov a biedni sa v kraji vsetci musia skryt. Ini na sposob divych oslov na pusti vychadzaju, za koristou pachtia sa. Lez ti, co robia do sameho sumraku, nemaju chleba ani pre deti. Ti kosit musia na poli aj za noci a zbierat musia zlemu vinicu. Su bez siat, nahi musia nocovat, ani v zime cim prikryt sa nemaju. Aj premoceni su horskymi plustami, bez pristresia tulia sa ku skale. Uz od prs matky lupia oni siroty a biedneho krm beru za zaloh. Tak chodia nahi, lebo saty nemaju, a vyhladnuti snopky vlacia si. Aj olej tlacia medzi dvoma kamenmi a hoc lisy sliapu, hynu od smadu. Ba zo (vsetkych) miest zmierajuci vzlykaju a pomoc ziada dusa zranenych, Boh si vsak ich modlitby nevsima. To tito su odporcami Svetla, jeho cesty neuznavaju a na jeho drahu sa nevratia:Uz na svitani vstava vrazednik a zabija nudznych bedarov; a v noci sa ako zlodej dobyja. Na tmu striehne aj zrak cudzoloznika. Vravi si: »Ani oko ma nevidi!« a tvar si hali zavojom. Do domu sa za tmy vlamava a cez den sa zamyka. Tito vsetci nepoznaju svetlo,lebo ranny svit im tienom iba je a ked rozodni sa, hroza schvatne ich. Na hladine vody trieskou lahkou su, aj ich polia v kraji su prekliate, nejdu im lisovnici do vinic. Teplo, upal vysusi snehove vody, podsvetie vsak zasa tych, co pasu hriech. Lono, ktore ho pocalo, zabudne nan, jeho slava sa nebude spominat. Ako strom sa zlomi hriesnost ver'!Trapil zenu neplodnu a bezdetnu, ani vdove neurobil dobre. Svojou silou ovladol aj mocnych, povstal, lenze nema nadej zivota. Boh mu ponechal istotu, spolieha sa, ale jeho oci nad nim bedlia. Vypina sa kratucko a uz ho nieto, znizili ho celkom, pokosili; uvadne jak klasu vrchovec. Nie je to tak? Kto ma usvedci z nepravdy? A moje slova ktoze vyvrati?“Tu prehovoril Suachcan Bildad a vravel:„On ma vladarsku moc, hroznu silu, udrzuje pokoj na vysostiach. Je mozno spocitat jeho zastupy? A nad kym nevychadza jeho svetlo?Je clovek spravodlivy pred Bohom, cisty, koho porodila zena?Ak jasne nesvieti uz ani mesiac ani hviezdy nie su v jeho ociach ciste,o co menej cloviecik, ten chrobak, cloveka syn, tento cervicek!“Job odpovedal:„Azda si takto slabemu pomohol a podoprel si bezvladne rameno?Ci si chcel takto nemudremu poradit a prejavil si vela rozvahy?A take slova komu si to prednasal, ci duch to teda z teba vychadza?Duchovia predkov chveju sa pod zemou, aj vody a ti, co v nich byvaju. Podsvetie je pred nim obnazene, zhubca nie je zahaleny pred nim. Nad prazdnom on rozostiera sever, na nic zavesuje Zemegulu,vody uzatvara do oblakov, pod nimi sa nepretrhne mracno. Mesiaca tvar v splne zaclonuje, oblaky on rozprestiera po nom. Hladine vod urcil presny obvod, po hranicu samu svetla so tmou. Nebeske podpery sa zachvievaju, ked im pohrozi on, strach ich drvi. I more rozdelil svojou velkou mocou a svojou mudrostou rozdrvil Obludu. Vankom svojho dychu on rozjasnil nebo a culeho hada preklal svojou rukou. A to su len samy kraje jeho diela, kde sme zachytili sepot jeho slova; kto bude moct pocut znenie jeho velebnosti?!“Tu Job zacal opat hovorit:„Ako zije Boh, co odobral mi pravo, a Vsemohuci, co ma roztrpcil,kym vo mne dusa este bude, kym v mojich nozdrach trva Bozi dych,nuz moje pery nepovedia nepravost, ani moj jazyk nepreriekne loz. Mne nenapadne, by som vam za pravdu dal, kym dycham, nedam si vziat statocnost. Som v prave iste, toho nevzdavam sa, mna za dni moje srdce nekarha. Nech ako bezboznik ma sa aj moj nepriatel, ako nanichodnik moj odporca!Ak zlostnik prosi, aku nadej moze mat, ked svoju dusu k Bohu povznesie?Ci jeho vzlykot Boh raz azda vyslysi, ked postihne ho dake suzenie?Vari sa bude moct kochat vo Vsemohucom a kazdu chvilu volat Boha o pomoc?!Nuz poucim vas, ako si Boh pocina, a ciele Vsemocneho neskryjem. Ved ak ste vsetci sami toto videli, tak hlupo konat ako mozete?!Bezbozny ma ten podiel pred Bohom, ten udel dostane tyran od Vsemohuceho:Ak synov pocetnych ma, su len pod mec, vyhonky mu chleba dost nemaju. Tych, co po nom zostali, smrt do hrobu schvati, ani vdovy nezaplacu po nich. Hoci striebra nahromadil ani prachu, ako blata nazhrnal ruch drahych,statocny si oblecie, co zhrnal on, striebro nevinny zas po nom zdedi. Palac dal si postavit sta hniezdo, ako ked si hajnik budku zrobi. Bohaty vsak lahne si a nevstane uz, oci otvorit chce, uz ho nieto. Hrozy ako zaplava ho stihnu, v noci zasa vichor uchvati ho. Vietor predny schmatne ho a pominie sa, odfukne ho z miesta, kde si sidli. Nelutostne sa nan stale vrha, pred bijucou rukou prchat musi. Zatlieskaju si nad nim rukami a vypiskaju ho z jeho miesta. Zaiste striebro ma svoje naleziska a zlato miesto, kde ho vyplavuju. Zelezo zo zeme dobyvaju taktiez a tvrdy kamen obrati sa na med. Temnotam hranice oni vymerali a doluju uz az po najdalsie medze i kamenie ver’, kde temravy, tone. Chodby si prekopal cudzi narod take, ze na ne celkom zabudaju nohy, a chveju, vznasaju sa ponad ludi. Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rastlo, je vsetko ako ohnom spustosene. V koncinach, v ktorych je zafirove skalie a zlaty prasok v sebe skryty maju,su zasa chodniky, ze ich orol nezna a nezbada ich ani oko supa. Nijaka diva zver po nich nekracala, nepresiel po nej ani lev (doposial). Aj na tvrdy kamen polozili ruku a od zakladov vrchy prevratili. Kanaly povytesavali v skale a vsetko, co cenne je, uzrelo ich oko. Aj riecne pramene presliedili dobre a skryte veci na svit vynosili. Odkial teda vyviera ta mudrost a kde je to umu nalezisko?Jej cenu nepozna ani jeden clovek a v kraji zivych nijak najst sa neda. Hĺbka vravi: »Vo mne nie je veru« a more hovori: »Ja ju toboz nemam. «Nedava sa za nu ani rydze zlato, ani nevazi sa striebro za jej menu. Jej neblizi sa cenou ni zlato ofirske, ani onyx vzacny, kamen zafirovy. Zlato nie, sklo tiez nie, jej sa nevyrovna, ju nevymenis za zlatu nadobu. Koraly, krystaly nehodno spomenut, bo mudrost ziskat si je nad vsetky perly. Ved sa jej nerovna topas etiopsky a zlato cistene nemoze ju zvazit. Odkialze vychadza teda tato mudrost a kde je to umu vlastne nalezisko?Ukryta je ociam vsetkych zivych tvorov, utajena je aj nebeskemu vtactvu. Zhubca aj so smrtou toto prehlasuju: »My poculi sme vraviet o nej iba. «Boh jediny len cestu ku nej pozna a iba on sam vie, kde jej bydlisko je,lebo on rozhlad ma k samym medziam zeme a vidi vsetko, co len pod nebom je. Vtedy, ked urcoval vetru jeho vahu a presnou mierou odmeriaval vody,aby takto urcil jeho zakon dazdu a drahu vlastnu hucaniu i hromu,vtedy ju uvidel, presne vypocital a naskrze spoznal, celkom prenikol ju. Cloveku povedal: »Hla, bazen pred Panom, to je tato mudrost rozumnost je zasa vystrihat sa zleho. «“Job pokracoval vo svojich vyrokoch:„Kto da to, by bol som jak v mesiacoch davnych a ako v dnoch tych, ked ma sam Boh chranil,ked nad hlavou mi svietil svojou lampou, ked v jeho svetle siel som temnotou?Jak byvalo mi v dnoch mojej jesene, ked sam Boh ochranoval moj stan,ked este Vsemohuci byval so mnou, ked moje dietky boli okolo mna,ked nohy mliekom sa mi temer brodili, ked tvrda skala tiekla olejom. Ked k brane mesta som sa (vtedy) poberal a na namesti som svoj stolec mal,zhliadli ma mladi, hned sa poukryvali, a starci vstali, az sa vzpriamili. Ba kniezata aj v svojich reciach prestali a na usta si ruku davali. Zaraz sa stlmil aj predstavenych hlas a jazyk im k dasnu prilipol. To ucho culo, hned mi blahozicilo, to oko zrelo, pre mna svedcilo. Bo ked bedar volal, iste som ho zachranil, aj osirelych, bezpomocnych tiez. Ku mne sa nieslo pozehnanie ubohych a radost lial som vdove do srdca. Ja spravodlivost odel som si, ona mna, mne pravo bolo ruchom, turbanom. Ved sta oci bol som (vtedy) slepemu a staby nohy pre kulhaveho. Ja otcom bol som vsetkym chudobnym, aj neznameho vec som vysetril. Zlocincovi som rozbil celuste a z jeho zubov korist vyrval som. Nuz vravel som si: »V hniezde svojom vydychnem a staby piesok dni si rozmnozim. Moj koren vlahe otvoreny je, mne rosa pada v noci na vetvy. Aj slava vo mne nova bude vzdy a v mojej ruke luk sa omladi. «Co ma pocuvali, celkom ticho ostali a moju radu s tuzbou cakali. Dohovoril som, nerobili namietky a moje slova na nich kvapkali. Tak cakali ma, ako dazd cakaju, ako po prske im usta dychtili. Az neverili, ked usmial som sa na nich, svetlu mi z tvare zmiznut nedali. Im smer som urcil, bol som im tiez na cele, sta kral som tronil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali. Lez teraz (vsetci) posmievaju sa mi len, aj co su vekom mladsi odo mna; ti, ktorych otcov nedrzal som za hodnych ani stada svojho psom ich prirovnat. A ruk ich sila naco veru bola mi? Ved mohucnost ich celkom pokleslai nudzou velkou, hladom ukrutnym: Ti obhryzali v stepi travy korienky, im matkou bola skaza, sama pust. V krovi si natrhali lobody a chlebom bol im koren borievky. Ich vyhanali z ludskej spolocnosti aj, jak na lupicov na nich kricali. Iba do vymolov sa mohli uchylit a do dier zeme, do skalnych jaskyn. Nuz po hustavach oni teda kvilili a krcili sa v kruhoch bodlacia,ti zlosynovia, co ani mena nemaju, co z krajiny ich bicom vyhnali. A stal som sa im teraz piesnou posmesnou a som im veru porekadlom len. Ja hnusim sa im, rozprchli sa predo mnou a nebali sa plut mi do tvare. Ved ten ma trapi, co si puta rozviazal, a ten, co uzdu z ust si vyhodil. Uz po pravici svedkovia sa dvihaju a do slucky mi nohy lapaju i nasypali hradzu proti mne. Chodnik mi boria, by mohli ma zahubit, a pochoduju, nik im nebrani. Uz prichadzaju staby sirym prielomom a sem sa rutia, kryti troskami. Nuz dorazaju na mna hrozy ukrutne, aj dostojnost mi vetrom slahaju a ako oblak spasa usla mi. Tak sa duch moj teraz rozplyva nado mnou a suzenia dni zachvatili ma. Moje kosti su v noci naskrz zdrvene a moje zily spanku nemaju. On silou velkou za saty ma pridrza, za golier plasta pevne drzi ma. Ba do blata ma (este), uvrhol, ze rovny som ja prachu, popolu. Ked kricim k tebe, ty mi neodpovedas, hoc vzpriamil som sa, mna si nevsimas. Ty velmi krutym stavas sa ver’ proti mne, mna rukou silnou prenasledujes. Dvihas ma do vetra, ktory ma unasa, a rozplyvam sa v burky privaloch. Ved dobre viem to, ze ma na smrt vedies uz, kde vsetkych zivych miesto schodzky je. Vsak na biedneho som ruku ja nevztiahol, ked v tvrdzi ziadal pomoc odo mna. Ci s tym som nelkal, koho dni su pretrpke, dusa mi s biednym sustrast nemala?Dobre som cakal, lenze prislo nestastie, svetlo som ufal, prikvitla vsak tma. Hej, neprestajne vru uz moje utroby, dni suzenia mne dostavili sa. Hoc slnca nieto, ohoreny bludievam a pred vsetkymi vstavam, nariekam. Ved stal som sa uz bratom samych sakalov a spolocnikom pstrosov (na pusti). Uz koza zo mna odpaduva zhorena a horucka mi kosti spalila. Nuz moja lutna iba narek (vydava) a pistala zas plac len hlasity. S ocami som si taku zmluvu ujednal, ze nepozriem sa nikdy na pannu. Lez aky podiel Boh to zhora zosiela a aky udel z vysky Vsemocny?Ci nebude to skaza neslachetnemu a hriesnikom zasa nestastie?Ci nepozera on na moje chodniky a vsetky kroky nepocita mi?Ak so lzou som ja azda (predtym) chodieval, za lestou noha sa mi nahlila,nech ma na spravodlivej vahe odvazi, nech Boh raz pozna moju nevinnost!Ak uchylil sa moj krok z (jeho) chodnika, ak moje srdce za ocami slo, ak na dlani mi skvrna prilipla,nech rozsievam ja, druhy nech sa nakrmi, nech siatiny mi vyrvu z korena!Ak srdce mi azda zena zvabila, ak cihal som pri vratach blizneho,nech moja zena melie pre ineho len a nech sa ini nad nou sklanaju. Ved to je iste (prevelka) nepravost a nerest veru hodna odsudenia tiez. Bo tento ohen zerie az do zahynutia a celkom stravi moju urodu. Ak som na pravo svojho sluhu nedbaval a otrokyne su so mnou vo spore,co urobim len, akze Boh raz povstane, co odpoviem mu, ak (ma) navstivi?Ci moj Tvorca ho v utrobach tiez nestvoril a nestvarnil nas azda v lone sam?!Ci odprel som, co si nudzni prosili, a oko vdovy som var’ skormutil?Ci som sam zjedol svoju skyvu chlebika, ze sirota tiez z neho nejedla?Ved ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval. Ak nudzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikryvky videl bedara,ci jeho bedra nepozehnavali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, ked zrel som, ze mam v brane oporu,nech od sije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!Ved ma zachvatila bazen pred Bohom, neodolal som jeho velebe. Ci urobil som zlato svojou nadejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?Ci radost mal som, ze mam velke imanie, ze moja ruka vela ziskala?Ked videl som zas, ako slnce ziarilo a mesiac jemny ako sinul sa,ci moje srdce bolo tajne zvedene a moju ruku pery bozkali?To bol by zlocin hoden trestu velkeho, ved by som zaprel Boha na nebi. Ci som mal radost z nestastia nepriatela a zaplesal som, ked ho stihlo zlo?Ved zhresit svojim ustam nedovolil som, by jeho zivot v kliatbe ziadali. Ci nevravela celad mojho stanu tiez: »Kto z jeho masa nenasytil sa?«Vsak ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestnym. Ci svoje viny skryval som jak ostatni a svoj poklesok v sebe stajil som,bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodin, ze stichol som hned, k brane nevysiel?Bar by bol niekto, co by ma chcel vypocut! Tu moj znak! Mocny nech mi odpovie! A zalobny spis, ktory spise odporca,ci na ramena si ho nevlozim a veniec z neho neuvijem si?Jemu aj pocet svojich krokov oznamim a ako slachtic predstupim pred neho. “Ak by moje polia proti mne kricali a moje brazdy s nimi stenali,ak urodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majitela umoril,nech bodlac vzide mi namiesto psenice a burina len miesto jacmena! Jobove slova skoncili. Ti traja muzovia prestali odpovedat Jobovi, lebo bol spravodlivy v ich ociach. Tu vsak vzkypel hnevom Barachelov syn Elihu, Buzcan z rodu Ram. Vzkypel proti Jobovi hnevom, ze sa prehlasil za nevinneho pred Bohom. Aj proti jeho trom priatelom vzkypel hnevom, lebo nenasli, co by odpovedali, a tak nedali za pravdu Panovi. Elihu totiz cakal, kym sa rozpravali s Jobom, lebo boli vo svojich dnoch starsi od neho. Ked vsak Elihu zbadal, ze ti traja muzovia nemaju co odpovedat, vzkypel hnevom. A Buzcan, Barachelov syn Elihu vravel: „Ja vekom som mlady, vy ste starsi zaiste, preto som sa bal ver’, hanbil som sa tiez, by som vam oznamil svoje vedomosti. Myslel som si takto: (Pocet) dni nech hovori, nech to mnohe roky mudrosti hlasaju. Ved to v clovekovi Panov dych je zaiste, dych Vsemohuceho, ktory dava rozvahu. Nie su vsak vzdy velki, ktori mudri byvaju, nie vzdy, co je spravne, starci pochopia. Preto som povedal: Noze, vypocujte ma, vedomosti svoje aj ja oznamim!Hla, na vase reci som ja cakal doteraz, napinal som usi na vase nazory. Zatial, co ste (takto) slova vhodne hladali,ja obracal na vas svoju pozornost. Lenze Joba nikto uz viac nepresvedcuje, nikto z vas mu spravne neodpoveda. Nevravte si teda: »My nasli sme uz mudrost, Pan sam poucil nas, clovek veru nie. «On vo svojich reciach na mna neobracal sa, preto vasou recou neodpoviem mu. Oni zhacili sa, odpovedat nemohli, ba aj rec im (vhodna) celkom prestala. Ja som preto cakal, ked vsak nerozpravaju, ked sa zarazili, nechcu odvetit,chcem dat aj ja za seba uz odpoved, vedomosti svoje taktiez oznamim,pretoze som celkom preplneny slovami, duch mojho vnutra tlaci ma takisto. Ved je moje vnutro jak vino bez prieduchu, ako ked mechy nove poroztrhava. Aby som si ulavil, prehovorim teda, otvorim si pery, dam hned odpoved. Na nikoho ohlad brat ja veru nebudem, ani pocty vzdavat nechcem nikomu,lebo ozaj neviem pocty vzdavat niekomu; na chvilku ma strpi ten, co stvoril ma. Moje slova teda, Job, uz dobre pocuvaj, vsetkym mojim reciam sluchu doprajze!Pozri, svoje usta som ja teraz otvoril, jazyk v mojom hrdle prehovoril uz. Moje srdce zopakuje slova mudrosti, moje pery budu jasne rozpravat. Utvoril ma predsa Bozi dych rovnako, mna Vsemocneho duch taktiez ozivil. Ak len teda mozes, noze, daj mi odpoved, pripravze sa (zaraz), stan si predo mna!Nuz, hla! Pred Bohom ver’ som ja taky ako ty, tiez som umieseny z hliny hrnciarskej. Nuz tak ta strach zo mna nijak desit nemoze, nepadne mi ruka tazko na teba. Ty si mi do usi (stale) toto hovoril, ja som zasa pocul hlahol tvojich slov:»Ja som iste cisty, ja som bez viny, ja som bez uhony, ja som bez hriechu. Proti mne on hlada iba daku zadrapku, za svojho nepriatela ma poklada,preto moje nohy vklada teda do klady, dava pozor taktiez na kazdy moj krok. «V tomto nemas pravdu, tuto ti dam odpoved: Boh je od cloveka vacsi ovela. Akoze si jemu mohol robit vycitky, ze ti na slovo kazde neodvetil?Ved Boh hovorieva iba raz len jediny, neopakuje nic znova po druhe. V spanku (obycajne) a tiez v nocnom videni, ked uz ludi chyta umor hlboky, ked si v noci oddychuju na lozku,vtedy usiam ludi dava svoje zjavenia a svojimi znameniami desi ich. Aby od spurnosti cloveka on odvratil, svoje diela casto pred nim ukryva. Ved on jeho dusu zachranuje pred hrobom, by mu zivot do priepasti nepadol. Na jeho lozku ho varuje on bolestou, triaskou ustavicnou kosti jeho tiez,ze si jeho zivot aj ten chlieb uz zosklivil jeho dusa (nechce) chutnu poziven. Jeho telo takto ocividne trati sa, jeho kosti schudli, az ich nevidno. Jeho dusa takto k hrobu priblizila sa, jeho zivot isto k mrtvych obydliu. Ale ak s nim vtedy bude (Panov) sluzobnik, jeden tlmocnik to medzi tisicmi, aby clovekovi povinnosti oznamil,bude mat s nim sustrast, prehovori on: »Vyslobodze ho ty, aby nesiel do hrobu, za jeho dusu som nasiel vykupne. «Jeho hlas mladostou potom sa osviezi, navrati sa do dni svojho junactva. Bude vzyvat Boha, on si ho zas oblubi, na jeho tvar budu hladiet s radostou. Tak on spravodlivost vrati cloveku. Toto ludom povie, takto bude hovorit: »Veru, ja som zhresil, pravo zvrtol som, nebolo mi to vsak nijak na osoh. Dusu mi zachranil, by som nesiel do hrobu, moj zivot uz teraz svetlo zrie. «Nuz tak, vsetko toto len Boh veru urobil clovekovi druhy raz aj treti raz,aby jeho dusu odvratil tak od hrobu, aby svetlo zivych oziarilo ho. Job, uz davaj pozor, noze ma len pocuvaj, budze teda ticho, ja chcem este hovorit. Ak mas vhodne slova, daj mi zaraz odpoved! Hovor! Ved rad by som ti dal za pravdu. Lenze ak (ich) nemas, noze, ty mna pocuvaj! Zmĺkni a ja teba mudrost naucim. “A Elihu vravel:„Noze, moje slova pocuvajte, mudrci, vy, ucenci, tiez mi sluchu dozicte,lebo ucho slova rozoznava podobne, ako ochutnava pokrm podnebie. Stanovme si teda, co spravodlive je, a to co je dobre, vedzme vospolok. Job tu totiz hovoril: »Ja spravodlivy som, ale moje pravo Boh mi odoprel. Hoci v prave som ja, akoby som ciganil, z ran sa nevystrabim, bar som bez viny. «Ktoryze to clovek vyrovna sa Jobovi, co by ani vodu pijal ruhanie,ktory by sa spolcil hoci so zlocincami, ba aj ku hriesnikom by sa pridruzil?Ved on (vlastne) tvrdil: »Neosozi cloveku, ak si naziva on s Bohom v priatelstve. «Pocuvajteze ma, vy muzovia rozvazni: Neslachetnost iste daleko je od Boha, nespravodlivost od Vsemohuceho,bo on podla skutkov dava ludom (odplatu), jak sa clovek sprava, tak aj zaobchadza s nim. To uz naozaj nie, Boh zlo veru nerobi. Vsemohuci neda pravo povalit. Ktoze mohol jemu zverit jeho vlastnu zem a ktoze mu mohol cely svet odovzdat?Keby svojmu dychu dal on k sebe vratit sa, keby svojho ducha naspat zobral si,vsetko (zive) telo zaraz pohynulo by, clovek by sa taktiez na prach obratil. Ak mas teda rozum, len si toto vypocuj, zvuku mojich slov ty sluchu doprajze:Ci by vladnut mohol ten, kto pravom pohrda? Chces ty sudit azda najvys spravodliveho?Toho, ktory recie: »Lotor!« kralovi, velkomoznym zasa: »Bezboznici (ste)!«?Stranu nenadrza iste ani kniezatam, bohatemu neda prednost pred nudznym. Lebo oni vsetci su jeho ruk vytvorom, v okamihu pomru, tak sa pominu:O polnoci samej lud sa moze poburit, len tak smahom ruky zvrhne vladara. Jeho oci bedlia nad cestami cloveka, vsetky jeho kroky pozoruje on. Nieto veru tone, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa ti, co pasu zlo. Neurcuje nikdy clovekovi lehoty, by sa dostanovil na sud pred Boha. Velkomoznych znici on bez vysetrovania, inych na ich miesto ustanovi hned. Jemu dobre zname su vsetky ich pociny, v noci ich podvrati, budu zdrveni. On ich iste skroti ani dakych zlocincov na mieste tom, co je vsetkym na ociach,bo sa oni takto odvratili od neho, ani jednu z jeho ciest uznat nechceli. Da on, by sa k nemu vzniesol vykrik biedneho, vykriky ubohych vzdycky pocuje. Ked vsak odpociva, kto ho moze odsudit, ked zakryje si tvar, kto ho uvidi?Bedli nad narodom aj nad kazdym clovekom, aby k vlade nikto z tych sa nedostal, ktori narod iba kruto suzuju. No ak Bohu zlosyn povie: »Bol som zvedeny, nikdy sa uz zleho nedopustim ja. Dokial nepochopim, noze, ty ma poucuj, ak som spravil chybu, uz ju nespacham,«podla tvojej mienky ma ho ihned odmenit, pretoze sa ruhas (Bohu samemu)? Ved si ty sam zacal, ja nie, veru, zaiste, co si sa dozvedel, porozpravajze!Muzovia mi umni takto budu hovorit, kazdy mudry clovek, co ma pocuje:»Job ver' nerozprava, jak sa svedci na vedu, jeho slova isto nie su rozvazne. Lenze Job tiez bude preskumany naskrze pre tie reci svoje, hodny hriesnikov,bo si on hromadi vinu jednu na druhu, zo svojich priestupkov smeje sa tu pred nami, mnozi svoje slova proti Panovi. «“A Elihu opat vravel:„Ved ci za spravne si toto vari pokladal: »U Pana mam pravo,« tak si hovoril. Teraz zasa tvrdis: »Co je ta do toho, coze ti tym robim, ze hriech pasem ja?«Nuz tak, chcem dat teraz tebe hlavne odpoved, zaroven vsak s tebou tvojim priatelom. Na nebesa pozri, len sa divaj (pozorne)! Hladze na oblaky: Vyssie nez ty su. Ked hriech teda pases, co urobis jemu tym? Ak mas nemalo vin, co mu sposobis?Ak si spravodlivy, coze mu tym darujes alebo co moze prijat z tvojej ruky?!Tvoja bezboznost tyka sa muza; jak si ty, tvoja spravodlivost syna cloveka. Nariekaju oni pod utlakom velikym, kvilia pod ramenom mocnych vladarov. Lenze nepomyslia: »Kde je Boh, co stvoril nas, ten, co dava v noci piesnam hlaholit,co nas poucuje tvorstvom pozemskym a co nas vzdelava vtactvom nebeskym?«Bedakaju iba, nik im neda odpoved pred spurnym pohladom tamtych hriesnikov. Vsetko to je marne, Boh ich nechce vypocut, Vsemohuci si to ani nevsimne. Co vsak, ked ty vravis, ze ho veru nevidis, hoci s nim mas sud mat, na to cakas len?Ze hnev jeho teraz teda este netresce, ze sa o priestupok zaraz nestara,Job si uz aj usta naprazdno ver’ otvara, kedze vedu nema, tara privela. “Elihu pokracoval a vravel:„Pozhovej mi trochu, ja ta zaraz poucim, ved su este Bozie slova na prospech!Svoje vedomosti dosiroka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil. Ved su moje slova naozaj nie luharstvom, muz tu pred tebou je zbehly vo vede. Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikym srdca cisteho. Neponecha veru nicomnika nazive, sudne pravo zasa biednym poskytne,zo spravodliveho svoj zrak nespusti. Lebo aj kralov on na prestol uviedol, navzdy dosadil ich, lenze spysneli. Ked vsak retazami oni poviazani su, ked ich opantaju biedy povrazy,potom ich pociny on im zaraz odhali, aj ich previnenia, ze ver’ spysneli. Usi im otvori, aby ich tak varoval, povie, aby od zla odvratili sa. Ak pocuvnu ho, potom sluzit budu mu, dokoncia aj oni v stasti svoje dni, svoje roky toboz v samych radostiach. Lez ak neposluchnu, jak by sli uz priepastou, pre nevedomost oni iste zhynu. Ti, co srdce maju falosne a svarlive, co (ho) nevzyvaju, ked ich sputnava,tym aj dusa hynie, ked su este chlapcami, rovnako aj zivot v mladom veku uz. Ubohostou jeho uboheho zachrani, zjavenie mu dava jeho suzenim. Z pazeraka nudze vytrhne ta takisto, miesto toho pride blaho nesmierne a tvoj stol bude tiez tukom oplyvat. Zasa nad zlocincom budes vykonavat sud, este tvoje ruky pravo uchopia. Lenze davaj pozor, by ta stedrost nezviedla, odmena velka ta z cesty nestrhla. Ked ho v biede prosis, da sa to s tym porovnat, ked zo sil vsetkych namahat sa budes?Ani po tej noci tuzit veru nemozes, na ich miesto pridu ine narody. K nepravosti teda varujze sa privolit, lebo prave preto bieda stihla ta. Hla, aj svojou mocou Boh je velmi vzneseny! Ktory ucitel je taky ako on?Ktoze jemu urci, ako ma sa zachovat? Kto mu smie povedat: »Krivdu spachal si!«?Spomen, by si stale jeho dielo velebil, ktore (vsetci) ludia ospevuju ver’,na ktore sa diva kazdy clovek s obdivom, ludia na ne hladia iba zdaleka!Pan jak vzneseny je, to uz ani nevieme, pocet jeho rokov zmerat neda sa. Ved aj kvapky z mora k sebe pritahuje on, na paru hned zasa dazd on obracia. Potom oblaky ho vypustaju (zo seba), a tak v kvapkach prsi hojne na ludi. Kto moze pochopit, jak sa mracna vznasaju, stanu jeho taktiez hukot dunivy?Ved on svoje pary nad nim porozostieral, morske hĺbky (nimi) pozahaloval. Takto narody on nimi obzivuje (vzdy), poziven im dava ozaj prehojne. Ba aj blesk on chytil oboma ver’ rukami, do ciela mu udriet prisne prikazal. Jeho velky hukot dava o nom potuchu, ze sa nad nerestou hnevom rozpalil. Moje srdce nad tym celkom predesilo sa, ze az z miesta svojho ide vyskocit. Pocuvajte teda ten jeho hlas dunivy, aky velky hukot mu z ust vychadza. Svoj blesk vystreluje po sirych nebesiach az veru po samy zeme konciny. Za nim ozyva sa jeho hlas uz dunenim, mohutnemu hlasu dava lomozit, blesky nezadrzi, ked cut jeho hlas. Svojim hlasom hrmi naozaj podivne, robi velke veci, precudesne tiez. Ved aj snehu vravi: »Noze, na zem spustaj sa!«, dazdom, lejaviciam: »Prudke budteze!«On vtlaca na vsetkych ludi svoje znamenie, by tak jeho dielo vsetci poznali. Do skryse si vlastnej (kazde) zviera zalieza, ono sa vo svojej diere zdrzuje. Z juznych komor prave povichrica prichadza, od severu zasa zima studena. Tak sa aj lad tvori na Bozie dychnutie, takze celkom stuhne vody hladina. A takisto mracno jeho bleskom vystreli, oblak rozoseje jeho zablesky. Tak sa potom vrtia staby kolom dokola, podla jeho planov v kruhu tocia sa. A tak vsetko spravia, cokolvek im prikaze, po obvode celom jeho zeme ver’. Ak chce karat azda, svoju volu vyplni, ci byt milosrdny, aj to dosiahne. Ty, Job, tymto veciam, noze, sluchu dopraj uz! Povstan, Bozim divom venuj pozornost!Chapes, ako to Boh nado vsetkym panuje, ako oblak jeho bleskom zaziari?Chapes vari aj tu rovnovahu oblakov? To div toho, co je mudry nesmierne. Ty, co saty sa ti celkom rozhorucia hned, sotva zem na juznom vetre zastane. Hadam chces s nim mracna po oblohe rozostriet, pevne zrkadlo jak z kovu bieleho?Daj mi teda vediet, co mu mame povedat, pre tmu nam nemozno viac uz rokovat. Ci sa mu oznami, kedy budem hovorit, ze hovori ktosi, aj to dozvie sa?Ani svetlo uzriet teraz veru nemozno, oblaky ho totiz celkom zatmili. Lenze vietor vanie, uz ich zasa rozhana,od severu ide zlato akoby, kolo Boha vidno slavu uzasnu. Vsemohuceho my nikdy nedosiahneme: Mocou prevelky je, sudom takisto, ochrancom je prava, neutiskuje. Preto sa ho ludia (vsetci) musia obavat, ani srdcom mudrych on si nevsima. “Tu Boh prehovoril z lona burky k Jobovi:„Kto to prozretelnost zatemnuje zas a slovami, v ktorych vedy vobec niet?!Slabiny si opas ako hrdina, ja sa budem pytat, ty ma poucis. Ked som zem zakladal, kde si vtedy bol, noze mi to povedz, akze pravdu znas!Vies ty, kto jej vtedy urcil rozmery, kto to obvinul ju staby povrazkom?Do coho jej stĺpy zapustene su a kto polozil jej kamen uholny,ked si ranne hviezdy zborom spievali a Bozi synovia vsetci plesali?Ktoze branami to more uzavrel, ked sa prudom vzdulo, zo dna vyvrelo,ked som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mracno posmurne?Potom som ho sputnal svojim zakonom, vlozil som nan zamok, dvoje brany tiez. Povedal som: »Potial smies, dalej nie, tu sa uz rozbije pycha tvojich vĺn. «Ci za svojich dni si dal ranu rozkazy a zornicke si urcil miesto jej,aby zachytila zeme okraje, a tak hriesnici z nej boli zmeteni?Jak smola pecatna, tak sa premiena, ona sa jak rucho lici farbami. Hriesnikom ich svetla nedostane sa, napriahnute rameno sa uz dolame. Vari az ku zriedlam mora dosiel si, na dne hlbociny si sa prechadzal?Tebe brany smrti ukazali sa, alebo si videl brany temravy?Po siravach zeme si sa rozhliadol? Ak ju celu poznas, noze rozpovedz:Kadial vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas maju svoje miesto temnoty,aby si ich na ich panstvo zaviedol, akze poznas chodnik do ich domova?S nimi si sa zrodil, uz to iste vies, ved prevelky je pocet tvojich dni. K zasobarnam snehu vari zasiel si, ladovca si uzrel zasobarne tiez,ktore uschoval som na den pohromy, na den velkej bitky, vojny nemalej. Kdeze cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa siri vietor vychodny?Ktoze to vykopal rucaj privalu, ktoze cestu toboz bleskom hromovym,nezaludnenu zem dazd by zavlazil, tu pust, na ktorej niet ani cloveka,by zem spustosenu, siru zavodnil, by zo stepi znovu vzisla travina?Kde dazd teda (svojho) otca ma, alebo kto splodil rosy kvapocky?Z ciehoze lona to lady vychodia, nebeska inovat, ktoze splodil ju?Ved aj vody stvrdnu staby na kamen, takisto aj hĺbok stuhne hladina. Mozes zakosilit pasy Kuriatok, Oriona puta mozes rozviazat?Das, by v svojom case Veniec vychodil, Medveda viest budes s jeho mladymi?Vyznas sa ty azda v nebies zakonoch, co v nich napisane, spravis na zemi?Svoj hlas pozdvihnes var’ k samym oblakom, by ta zaliali hned vody privaly?Azda blesky hodis, az sa rozbehnu, tebe odpovedia: »Aha, tu sme uz!«Ktoze ibisovi mudrost udelil, ktoze kohutovi umnost daroval?Ktoze moze mracna mudro spocitat, a kto moze nahnut mechy nebeske,ked prach sa na hmotu tvrdu zlepuje, ked sa spajaju tiez hrudy navzajom?Hadam levici ty korist nadhanas, levicat ty vari zravost ukojis,ked sa utulili v svojich pelechoch, abo na postriezke lezia v hustave?Ktoze krkavcovi pokrm prichysta, ked mladata jeho k Bohu volaju, nemaju co zrat uz, len tak trasu sa?Vies ty, kedy kozy skalne liahnu sa kedy lane vrhnu, spozoroval si?Jak su dlho plne, citas mesiace, casy liahnutia ich poznas takisto?Ony sa len schulia, mlade vypustia, taze porodnej sa takto pozbavia. Ich mlade silneju, rastu na stepi, raz sa odtulaju, k nim sa nevratia. Ktoze slobodu dal oslu divemu a kto onagrovi puta rozviazal,ktoremu ja dal som puste za bydlo, za sidlisko jeho slanu krajinu?Z lomozu mesta on len sa vysmieva, na krik pohanaca vela nepodba. Po kopcoch len snori, svojich pasienkoch, kde zelen daka je, hlada bedlivo. Ochotne ti byvol sluzbu vykona, ci bude pri tvojich jasliach nocovat?Mozes na siju mu vlozit opraty a bude za tebou brazdy vyryvat?Spolahnes sa nanho, ze je mohutny, mozes nanho svoju pracu ponechat?Mozes si byt isty, ze sa vrati zas, ze on na humno ti zrno dovezie?Pstros ma zasa kridla velmi svizne ver’ a perie ma hybke, taktiez perute. Ked si on do zeme vajcia nakladie, potom si ich v piesku (telom) zahrieva,zabuda, ze noha ich tam rozsliape, aj diva zver ich tam moze rozdlavit. K mladym kruty byva jak by k nevlastnym, ze sa darmo trapi, to ho nemrzi. To Boh pozbavil ho (vsetkej) mudrosti a nedal mu podiel na rozumnosti. Lez ak do vysky sa letom povznesie, vysmeje sa z kona, z jazdca jeho tiez. Ty to azda davas silu konovi, siju jeho hrivou priodievas ty?Davas, aby skakal staby kobylka? Jak je hrozne hrde jeho erdzanie!Dupka po rovine, mocne vzpina sa, a potom sa proti zbraniam vyruti. Chichoce sa strachu, desu nepozna, pred tasenym mecom neustupi on. Len tak na nom tulec zvucne hrkoce, kopija sa blyska, ostep takisto. Bujny, nepokojny, staby hltal zem, zadrzat sa neda, ked roh zazneje. Ked polnica zvrieskne, »Hihi!« zarehce a bitku zdaleka uz on zavetri, hromovanie vodcov, pokrik vojnovy. Jastrab operi sa podla tvojho umu, aby letel na juh, kridla rozvinul?Orol na tvoj rozkaz vzlietne do vysky, hniezdo postavi si velmi vysoko?Na brale on sidli, tamtiez nocuva, na utese skalnom, jak by v pevnosti. Stadial vyhladava svoju potravu, takto jeho oci jastria do dialky. Krv si posrkuju jeho mladata, zdochliny kde jesto, tam je aj on hned. “Tu Pan hovoril Jobovi:„Ustupi, kto prie sa so Vsemohucim, kto aj Boha kara, da uz odpoved?“A Job odpovedal Panovi:„Hla, ubohy som co ti vraviet mam? Polozim si iba ruku na usta. Raz hovoril som, opakovat nebudem, aj po dva razy, znovu nezacnem. “Tu Boh z lona burky hovoril Jobovi:„Slabiny si opas ako hrdina, ja sa budem pytat, ty ma poucis:Naozaj chces zmarit sudny nalez moj, mna ty odsudit chces, by si v prave bol?Rameno mas azda take ako Boh, hlasom takym hrmis, ako jeho je?Hrdostou sa ozdob, vznesenostou tiez, priodej sa slavou aj velebnostou!Zurivosti svojej volny rozbeh daj, vsetko pysne pozri, noze poniz to,vsetko spurne pozri, noze zvrhni to, bezboznika rozsliap ihned na mieste!Pospolu ich vsetkych pohruz do prachu a do vazenia ich vrhni tmaveho!Ja sam potom budem teba velebit, ze ta zachranila tvoja pravica. Tu, hla, pred tebou je vodna potvora, travu ona zerie ani dobytok. Hla, to ona v bedrach svoju silu ma, jej moc zas vo svaloch brucha spociva. Staby daky ceder svoj chvost napriami, slachy stehien jej su uzly akoby. Jak rury medene su tiez kosti jej, zelezne jak tyce udy jej su ver’. Je to prvotina Pana vsetkych diel, za vladcu je druhom iste stvorena. Hory davaju jej tiez svoj poplatok, vsetky dive zvery, co sa hraju tam. Pod krom lotosovym ona liha si, v skrysi zo sasiny abo z trstiny. Lotosove tiene ju zakryvaju a okolo nej su vrby potocne. Ak je rieka drava, nenaplasi sa, hoc jej k tlame siaha, byva pokojna. Ktoze zrakom svojim moze skrotit ju, kto jej moze trnom nozdry prepichnut?Na udicu lapis krokodila var’, jazyk jeho azda sputnas povrazkom?Do nozdier mu hadam trnie zastrcis, hackom prepichnes mu jeho celustie?Bude sa ti vari velmi prosit on a bude ti vraviet dake lichotky?S tebou uzavrie on azda dohovor, bys ho vzal na cely zivot za sluhu?S nim sa ako s vtackom budes zabavat, pre svoje dcery ho hadam priviazes?Budu sa jednat on spolocnici aj, medzi obchodnikov v kusoch daju ho?Ostepom mu kozu mozes prerazit, jeho hlavu azda bodcom na ryby?Ak nan svoju ruku (raz) uz polozis, na boj tuhy mysli, viac uz nezacnes. Nadej (muza) bude veru zmarena, pri pohlade nanho hned sa vyvrati. Nenapajedi sa, ked ho vyrusia? Ktoze vtedy pred nim moze vydrzat?Kto sprotivil sa mu, a zachranil sa? Pod sirym ver’ nebom nikto zaiste. Tiez o udoch jeho mlcat nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet. Ktoze moze zobliect vrchny odev mu, do dvojiteho mu vniknut brnenia?Brany tlamy jeho ktoze rozovrie? Hroza obklucuje jeho zubiska. Ako huste stity jeho chrbat je, pospajane tmelom staby z kremena. Tesno jeden s druhym pospajane su, ani dych by cez ne vskutku nepresiel. Priliehaju takto k sebe navzajom, drzia pohromade, nerozstiepia sa. Ked sa mu (raz) kychne, az sa zablysne, jeho oci su sta brvy zornice. Z jeho pazeraka jak by plamen siel, staby srsali tiez iskry ohnive. Z jeho nozdier para vystupuje ver’ jak z hrnca na ohni, ked je vo vare. Jeho dych by uhlie vari zapalil, akoby mu plamen z tlamy vyslahol. V jeho siji iste sila spociva, vsade ho predchadza hroza desiva. Svaly jeho tela pevne poja sa, mozes tlacit na ne, nepovolia vsak. Tuhe ani kamen jeho srdce je, ani spodny zarnov, take tvrde je. Pred jeho velebou vlny trasu sa, ba aj mora priboj (pred nim) ustupi. Mec ak zasiahne ho, nic mu nespravi, ani pika, ostep, strela vobec nic. Zelezo on ma len staby za secku, mosadz mu je iba drevom prachnivym. Na utek ho strelec zahnat nemoze, ako pleva su mu z praku kamene. Kyj sa mu jak steblo trstia pozdava, ked ostepy svistia, on sa rehoce. Pod nim jak by boli ostre crepiny, sanicu on (nimi) v bahne vytlaci. Zviri ani kotol hlbocinu on z mora si nadobku robi na olej. Jeho cesta za nim trblieta sa ver’ hĺbka staby bola vlasmi sivymi. Na zemi sa jemu nevyrovna nik, ved on stvoreny bol nebojazlivy. On gani na vsetky hrde bytosti a vsetkym selmam je iste kralom on. “Tu Job odpovedal Panovi:„Nuz dobre viem ja, ze ty vsetko urobis, nijaky tvoj zamer nemozno prekazit. Hovoril som, lenze neuvazil som tie divy, co chapat ver’ som nemohol. Vypocuj ma, prosim, budem hovorit, budem sa ta pytat a ty pouc mna. Len z pocutia som teba dosial poznaval, lez moje oko teraz ta uz uzrelo. Tak korim sa uz, budem robit pokanie a (posypem sa) prachom, taktiez popolom. “Ked Pan dohovoril tie slova Jobovi, povedal Temancanovi Elifazovi: „Moj hnev vzkypel proti tebe i proti tvojim dvom priatelom, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako moj sluzobnik Job. Nuz vezmite si sedem byckov a osem barankov, chodte k mojmu sluzobnikovi Jobovi a obetujte za seba celopal! A moj sluzobnik Job sa za vas pomodli. Na neho budem mat ohlad a nepostihnem vas suzenim, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako moj sluzobnik Job. “Tu Temancan Elifaz, Suachcan Bildad a Naamcan Sofar odisli a urobili ako im prikazal Pan. A Pan mal ohlad na Joba. Potom Pan zmenil Jobov udel, lebo sa modlil za svojich druhov. A Pan dvojnasobne rozmnozil Jobovo imanie. Tu prisli k nemu vsetci jeho bratia a vsetky jeho sestry a vsetci jeho predosli znami. Jedli s nim chlieb v jeho dome, lutovali ho a potesovali ho vo vsetkom tom trapeni, ktore Pan na neho zoslal. Kazdy mu daroval baranka a zlaty prsten. A Pan pozehnal koniec Jobovho zivota viac ako jeho zaciatok, takze mal strnasttisic oviec, sesttisic tiav, tisic zaprahov rozneho statku a tisic oslic. Mal tiez sedem synov a tri dcery. Jednej dal meno Holubica, druhej meno Skorica, tretej meno Roh licidla. A v sirom kraji nebolo takych krasnych zien ako Jobove dcery. A otec im dal podiel na dedicstve s ich bratmi. Job zil potom este stostyridsat rokov a uzrel svoje deti i deti svojich deti az do stvrteho pokolenia. A zomrel Job stary a syty (svojich) dni. Blazeny clovek, co nekraca podla rady bezboznych a nechodi cestou hriesnikov, ani nevysedava v kruhu ruhacov,ale v zakone Panovom ma zalubu a o jeho zakone rozjima dnom i nocou. Je ako strom zasadeny pri vode, co prinasa ovocie v pravy cas, a jeho listie nikdy nevadne; dari sa mu vsetko, co podnika. No nie tak bezbozni, veru nie; ti su ako plevy, co vietor zenie pred sebou. Preto bezbozni neobstoja na sude, ani hriesnici v zhromazdeni spravodlivych. Nad cestou spravodlivych bedli Pan, ale cesta bezboznych vedie do zahuby. Preco sa buria pohania? Preco narody snuju plany daromne?Povstavaju pozemski krali a vladari sa spolcuju proti Panovi a proti jeho pomazanemu:„Rozbime ich okovy a ich jarmo zhodme zo seba!“Ten, co na nebesiach prebyva, sa im vysmieva; Pan ich privedie na posmech. Raz na nich rozhorcene zavola a svojim hnevom ich vydesi:„Ved ja som ustanovil svojho krala na svojom svatom vrchu Sione!“Zvestujem Panovo rozhodnutie: Pan mi povedal: „Ty si moj syn. Ja som ta dnes splodil. Ziadaj si odo mna a dam ti do dedicstva narody a do vlastnictva celu zem. Budes nad nimi panovat zezlom zeleznym a rozbijes ich jak hrnce hlinene. “A teraz, krali, pochopte; dajte si povedat, pozemski vladari. V bazni sluzte Panovi a s chvenim sa mu klanajte. Podvolte sa zakonu: zeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rychlo rozhorci. Stastni su vsetci, co sa spoliehaju na neho. Davidov zalm. Ked utekal pred synom Absolonom. Pane, jak mnoho je tych, co ma suzuju! Mnohi povstavaju proti mne. Mnohi o mne hovoria: „Boh mu nepomaha. “Ale ty, Pane, si moj ochranca, moja slava, co mi hlavu vztycuje. Hlasne som volal k Panovi a on mi odpovedal zo svojho svateho vrchu. A ja som sa ulozil na odpocinok a usnul som, prebudil som sa, lebo Pan ma udrzuje. Nebudem sa bat tisicov ludi, co ma obklucuju. Povstan, Pane; zachran ma, Boze moj. Ved ty si udrel mojich nepriatelov po tvari a hriesnikom si zuby vylamal. Pane, ty si nasa spasa. Na tvoj lud nech zostupi tvoje pozehnanie. Zbormajstrovi. Na strunovy nastroj. Davidov zalm. Boze, ty spravodlivost moja, vyslys ma, ked volam o pomoc. V suzeni si mi ulavil. Zmiluj sa nado mnou a vyslys moju modlitbu. Ludia, dokedy este budete mat srdcia tvrde? Preco mate zalubu v marnosti a vyhladavate klamstva?Vedzte, ze Pan zazracne chrani svojho svateho; Pan ma vyslysi, ked k nemu zavolam. Hnevate sa, ale nehreste; uvazujte vo svojom srdci, rozjimajte na svojich lozkach a upokojte sa. Obetujte pravu obetu a doverujte Panovi. Mnohi hovoria: „Kto nam ukaze stastie?“ Pane, ukaz nam svetlo svojej tvare ako znamenie. Mojmu srdcu dal si vacsiu potechu, nez maju ti, co oplyvaju vinom a obilim. V pokoji sa ukladam a usinam, lebo len ty, Pane, ma nechas odpocivat v bezpeci. Zbormajstrovi. Hra na flautu. Davidov zalm. Pane, pocuj moje slova, vsimni si moje vzdychanie. Pozoruj moju hlasitu prosbu, moj kral a moj Boh. Ved ku tebe, Pane, sa modlim, za rana pocuvas moj hlas, za rana prichadzam k tebe a cakam. Ty nie si Boh, ktoremu by sa pacila nepravost, zly clovek nepobudne pri tebe,ani nespravodlivi neobstoja pred tvojim pohladom. Ty nenavidis vsetkych, co pachaju nepravost, nicis vsetkych, co hovoria klamstva. Od vraha a podvodnika sa odvracia Pan s odporom. No ja len z tvojej velkej milosti smiem vstupit do tvojho domu a s baznou padnut na tvar pred tvojim svatym chramom. Pane, ved ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriatelov, urovnaj svoju cestu predo mnou. Lebo v ich ustach uprimnosti niet, ich srdcia su plne zrady; ich hrtan je ako otvoreny hrob, na jazyku same ulisnosti. Sud ich, Boze, nech padnu pre svoje zamery; vyzen ich pre mnozstvo ich zlocinov, ved teba, Pane, rozhorcili. Nech sa tesia vsetci, co maju v teba doveru, a naveky nech jasaju. Chran ich a nech sa raduju v tebe, co tvoje meno miluju. Lebo ty, Pane, zehnas spravodliveho, ako stitom vencis ho svojou priaznou. Zbormajstrovi. Na osemstrunovy nastroj. Davidov zalm. Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, netrestaj ma v svojom rozhorceni. Zlutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevladny, uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chveju. Aj dusu mam uz celkom zdesenu. Ale ty, Pane, dokedy…?Obrat sa, Pane, zachran mi dusu. Spas ma, ved si milosrdny. Ved medzi mrtvymi nik nemysli na teba. A kto ta moze chvalit v podsveti?Uz ma vycerpalo vzlykanie, lozko mi noc co noc vlhne od placu, slzami macam svoju postel. Od nareku sa mi oko zahmlilo a uprostred vsetkych mojich nepriatelov som zostarol. Odidte odo mna, vsetci, co pachate nepravost, lebo Pan vyslysal moj hlasny plac. Pan moju prosbu vyslysal, Pan prijal moju modlitbu. Vsetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia naramne a zahanbeni nech sa ihned stratia. Davidov narek. Zaspieval ho Panovi pre Benjaminca Kusa. Pane, Boze moj, k tebe sa utiekam, zachran ma pred vsetkymi, co ma prenasleduju, a vyslobod ma,aby ma niekto neschvatil a neroztrhal ako lev, a nemal by som zachrancu. Pane, Boze moj, ak som sa cohosi zleho dopustil, ak som si ruky poskvrnil zlocinom,ak som sa dobrodincovi odplatil zlom, ak som nepriatela olupil a nechal bez pomoci,potom nech ma prenasleduje nepriatel a nech sa ma zmocni a nech ma zasliape az do zeme a do prachu zrazi moju cest. Povstan, Pane, vo svojom hneve, postav sa proti zurivosti mojich nepriatelov. Boze moj, vystup na sude, ktory si ty nariadil. I obklopi ta zhromazdenie narodov, ale ty si zasadni vysoko nad nimi. Pan je sudca narodov. Sud ma, Pane, podla mojej spravodlivosti a podla mojej nevinnosti. Nech je uz koniec zlobe hriesnikov. Posilni spravodliveho, ty, spravodlivy Boze, co skumas mysel a srdce. Boh je moja obrana; on zachranuje tych, co maju srdce uprimne. Boh je sudca spravodlivy; dava vystrahy kazdy den. Ak sa hriesnik neobrati, naostri svoj mec, napne luk a namieri. Pripravi si smrtonosne zbrane, svoje sipy naplni ohnom. Hla, hriesnik pocal nepravost, tarchavy je zlobou a plodi zlocin. Jamu vykopal a prehĺbil, lez sam padol do pasce, ktoru nastrojil. Jeho zloba zosype sa mu na hlavu, temeno mu pritlaci jeho nasilie. Ale ja budem velebit Pana pre jeho spravodlivost a meno najvyssieho Pana budem ospevovat. Zbormajstrovi. Na napev piesne „Lis“. Davidov zalm. Pane, nas Vladca, ake vznesene je tvoje meno na celej zemi! Tvoja veleba sa vznasa nad nebesia. Z ust nemluvniat a dojceniec pripravil si si chvalu naprotiven svojim nepriatelom, aby si umlcal pomstiveho nepriatela. Ked hladim na nebesia, dielo tvojich ruk, na mesiac a na hviezdy, ktore si ty stvoril:coze je clovek, ze nan pamatas, a syn cloveka, ze sa ho ujimas?Stvoril si ho len o nieco mensieho od anjelov, slavou a ctou si ho ovencila ustanovil si ho za vladcu nad dielami tvojich ruk. Vsetko si mu polozil pod nohy:ovce a vsetok domaci statok aj vsetku polnu zver,vtactvo pod oblohou a ryby v mori i vsetko, co sa hybe po dne morskom. Pane, nas Vladca, ake vznesene je tvoje meno na celej zemi!Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Davidov zalm. Oslavovat ta budem, Pane, celym svojim srdcom a vyrozpravam vsetky tvoje diela zazracne. V tebe sa budem tesit a radovat, ospevovat budem tvoje meno, Najvyssi. Ved moji nepriatelia davaju sa na utek, pred tvojou tvarou slabnu a hynu. Lebo ty si sa ujal mojho sudu a rozriesil si moj spor, zasadol si na tron ako spravodlivy sudca. Zahriakol si pohanov a vynicil si rod bezbozny, ich meno si vyhladil navzdy, naveky. Nepriatelia zhynuli, navzdy umĺkli; zboril si ich mesta, niet po nich ani pamiatky. Ale Pan troni naveky, uz si pripravil stolec sudcovsky. A spravodlivo bude sudit svet, podla prava bude sudit narody. Pan bude utlacanemu utocistom, prihodnym utocistom v casoch suzenia. Na teba sa spolahnu ti, co tvoje meno poznaju, ved ty, Pane, neopustas tych, co ta hladaju. Spievajte a hrajte Panovi, co na Sione prebyva, ohlasujte jeho skutky medzi narodmi. Lebo on, co pomsti krv, na nich pamata, nezabuda na narek bedarov. Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia suzuju, vytrhni ma z bran rise smrti,aby som v branach dcery sionskej hlasal vsetky tvoje skutky preslavne a plesal, ze si mi pomohol. Pohania padli do jamy, ktoru kopali, a v tom osidle, co nastrojili, chytila sa im vlastna noha. Pan sa zjavil a konal sud. Hriesnik sa zamotal do diela svojich ruk. Do pekla pojdu hriesnici, vsetci pohania, co zabudaju na Boha. Lez na uboziaka on nezabudne naveky, ani nadej uboziakov navzdy marna nebude. Povstan, Pane, nech sa nevyvysuje clovek; a narody si na sud predvolaj. Pane, hrozou ich zasiahni; nech pohania pochopia, ze su iba ludmi. Pane, preco si tak daleko? Preco sa skryvas v casoch suzenia?Bezbozny vo svojej pyche suzuje bedara; nech sa chyti do nastrah, co sam zosnoval. Ved hriesnik sa chvasta svojou naruzivostou a lakomec sa vychvaluje. Hriesnik pohrda Panom a namyslene hovori: „Boh nezasahuje; Boha niet. “Take su vsetky jeho myslienky a jeho cesty su vzdy uspesne. Daleko je od myslienky na tvoj sud a vsetkych svojich odporcov nema za nic. V srdci si takto hovori: „Mnou nic nepohne, ani mna, ani moje pokolenie nezastihne nestastie. “Jeho usta su plne luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zlocin a nasilie. Sedi na postriezke blizko osad, nevinneho zakerne zabija. Ocami sliedi za chudakom; ako lev v hustine ciha v ukryte. Ciha, chce schvatit bedara; chyta ho a hadze nanho siet. Prikrci sa a vyruti, i hynu chudaci v jeho nasilnych pazuroch. V duchu si este hovori: „Boh zabudol, odvratil svoju tvar, vobec sa nediva. “Povstan, Pane, Boze, zdvihni svoju ruku, nezabudaj na ubohych. Ako moze bezboznik Bohom pohrdat? Ako si moze v duchu hovorit: „Boh nezasiahne!“?Ty vidis, ved ty hladis na utrapy a zial a beries ich do svojich ruk. Na teba sa chudak spolieha a sirote pomahas. Rozmliazd rameno hriesnika a zlocinca; budes hladat jeho hriech, a uz ho nenajdes. Pan je kralom navzdy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny. Pane, ty vyslychas tuzbu uboziakov, vzpruzujes im srdce, ucho si k nim naklanas. Zastan sa prava siroty a utlacaneho, aby uz nikdy nenahanal hrozu clovek stvoreny zo zeme. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Doverujem v Panovi. Akoze mi mozete hovorit: „Ulet na vrch ako vrabec!?Lebo, hla, hriesnici napinaju luk, sip kladu na tetivu, aby zakerne zasiahli ludi statocnych. Ked sa rucaju zaklady, coze moze spravodlivy urobit?“Pan prebyva vo svojom svatom chrame, Pan troni na nebesiach. Jeho oci hladia na uboziaka, jeho zrak skuma kazdeho cloveka. Pan skuma spravodliveho i hriesnika a nenavidi toho, co miluje nepravost. Zerave uhlie spusta na hriesnikov; ohen so sirou a spalujuci vichor, to je ich udel. Lebo Pan je spravodlivy a miluje spravodlivost; statocni uvidia jeho tvar. Zbormajstrovi. Na osemstrunovy nastroj. Davidov zalm. Pomoz mi, Pane, lebo niet uz svatych, stratila sa vernost medzi ludmi. Falosnymi slovami sa klamu vsetci navzajom, hovoria ulisnymi perami a srdce maju dvojtvarne. Kiez Pan znici vsetky pery ulisne a vystatovacny jazyk;lebo hovoria: „Nas jazyk nas preslavi, usta su nam zbranou; ktoze je panom nad nami?“„Pretoze chudak biedu trie a uboziak stona, povstanem teda,“ hovori Pan, „zachranim toho, ktorym opovrhuju. “Panove vyroky su rydze jak striebro pretavene v ohni, bez hliny, sedem raz cistene. Pane, ty nas zachovas a ochranis pred tymto pokolenim naveky. Navokol chodia bezbozni a najhorsi z ludi sa vyvysuju. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Dokedy, Pane? Stale budes na mna zabudat? Dokedy budes predo mnou skryvat svoju tvar?Dokedy mi bude dusu trapit nepokoj a srdce dennodenne bol? Dokedy sa nepriatel bude vypinat nado mnou?Zhliadni na mna a vyslys ma, Pane, Boze moj, daj svetlo mojim ociam, aby som v smrti nezaspal,aby nemohol povedat moj nepriatel: „Premohol som ho;“ aby ti, co ma suzuju, nezajasali, ze som upadol. Lenze ja dufam v tvoje milosrdenstvo, moje srdce sa tesi z tvojej pomoci. Budem spievat Panovi, ze ma zahrna dobrodeniami. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Blazon si v srdci hovori: „Boha niet. “ Skazeni su a ohavnosti pachaju. Nikto z nich nerobi dobre. Pan pozera z neba na synov ludskych a skuma, ci je niekto rozumny a hlada Boha. Vsetci pobludili, vsetci sa skazili; nikto nerobi dobre, veru, celkom nik. Ci nezmudreju ti, co pachaju nepravost a pozieraju moj lud, akoby jedli chlieb? Nevzyvaju Pana;ale este strpnu od strachu, lebo Boh sa ujima potomstva spravodlivych. Vy chcete zmarit plany bedara, lez Pan je jeho utocistom. Kiez pride Izraelu spasa zo Siona! Ked Pan vyslobodi svoj lud zo zajatia, Jakub zaplesa, potesi sa Izrael. Davidov zalm. Pane, kto smie byvat v tvojom stanku? Kto moze najst odpocinok na tvojom svatom vrchu?Ten, co kraca bez poskvrny a kona spravodlivo, co z uprimneho srdca pravdu hovori,co nepodvadza svojim jazykom, nekrivdi svojmu bliznemu, ani ho nepotupuje. Co nicomnika nema za nic, ale cti si ludi bohabojnych. Co nemeni prisahu, aj ked mu vyjde na skodu. Co nepoziciava peniaze na urok a proti nevinnemu sa neda podplacat. Kto si tak pocina, ten sa nikdy nesklati. Miktam. Davidov zalm. Ochran ma, Boze, k tebe sa utiekam. Hovorim Panovi: „Ty si moj Pan. Pre mna niet stastia bez teba. “Svatym a slavnym muzom v krajine patri moja plna priazen. Rozmnozuju sa utrapy tych, co sa zenu za cudzimi bozikmi. Nebudem vylievat krv na ich obetu, ani ich mena nevezmem na pery. Ty, Pane, si moj podiel na dedicstve a na kalichu, v tvojich rukach je moj osud. Pripadol mi diel v kraji prekrasnom: a je to pre mna znamenite dedicstvo. Velebim Pana, co ma mudrostou obdaril; v noci ma k tomu moje srdce vyzyva. Pana mam vzdy pred ocami; a pretoze je po mojej pravici, nezakolisem sa. Preto sa raduje moje srdce a moja dusa plesa aj moje telo odpociva v nadeji. Lebo nenechas moju dusu v podsveti a nedovolis, aby tvoj svaty videl porusenie. Ukazes mi cestu zivota. U teba je plnost radosti, po tvojej pravici vecna slast. Davidova modlitba. Vypocuj, Pane, moju spravodlivu ziadost, vsimni si moju prosbu pokornu. Naklon sluch k mojej modlitbe, co plynie z peri uprimnych. Nech z tvojej tvare vyjde rozsudok o mne; tvoje oci vidia, co je spravne. Skumaj moje srdce i v noci ma navstiv, skusaj ma ohnom a nenajdes vo mne nepravost. Moje usta nehresia, ako robia ludia zvycajne. Podla slov tvojich peri vyhybam sa cestam nasilnikov. Pevne drz moje kroky na svojich chodnikoch, aby moje nohy nezakolisali. K tebe, Boze, volam, lebo ty ma vyslysis. Naklon ku mne sluch a vypocuj moje slova. Ukaz svoje predivne milosrdenstvo, ty, co pred protivnikmi pravicou zachranujes doverujucich v teba. Chran ma ako zrenicu oka, skry ma v toni svojich perutipred bezboznymi, co ma suzuju. Obklucuju ma nepriatelia,zatvaraju si bezcitne srdcia, ich usta spupne hovoria. Uz pristupuju a uz ma zvieraju, ocami sliedia, ako by ma na zem zrazili. Su ako lev pripraveny na korist, ako levica, co cupi v ukryte. Povstan, Pane, predid ich a zraz, svojim mecom mi zachran zivot pred bezboznym,svojou rukou pred smrtelnikmi, Pane, pred smrtelnikmi, ktorym sa podiel zivota konci na zemi. Zo svojich zasob im napln zaludok, nech sa nasytia ich synovia a co nezjedia, nech prenechaju svojim detom. Ja vsak v spravodlivosti uzriem tvoju tvar a az raz vstanem zo sna, nasytim sa pohladom na teba. Zbormajstrovi. David, sluha Panov, zlozil slova tohto chvalospevu pre Pana, ked ho vyslobodil z moci vsetkych jeho nepriatelova z ruky Saulovej. Povedal teda: Milujem ta, Pane, moja sila;Pane, opora moja, utociste moje, osloboditel moj. Boze moj, moja pomoc, tebe doverujem; ty si moj stit, sila mojej spasy a moj ochranca. Vzyvat budem Pana, lebo jemu patri chvala, a budem zachraneny pred nepriatelmi. Obklucilo ma smrtiace vlnobitie a vydesili zlostne privaly. Ovinuli ma povrazy zahrobia, zovreli ma osidla smrti. V uzkosti som vzyval Pana a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chramu pocul moj hlas a moje volanie pred jeho tvarou preniklo k jeho sluchu. Zem sa pohybala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v zakladoch, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier a spalujuci ohen z jeho ust, vyletuvali z neho zerave uhliky. Znizil nebesia a zostupil: cierne mracno pod jeho nohami. Zasadol na cheruba a vzlietol, vznasal sa na kridlach vetrov. Temnotami sa celkom zahalil a stanok si urobil z ciernavy vod a oblakov. Pred ziarou jeho tvare mraky lietali, ladovec a zerave uhlie. Pan z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyssieho: ladovec a zerave uhlie. Vyslal sipy a rozprasil ich, vrhol blesky a zmietol ich. Otvorili sa hlbociny vod a zaklady zeme sa odkryli. Pred tvojou hrozbou, Pane, pred vichricou tvojho hnevu. Z vysosti ciahol rukou a chytil ma a vyzdvihol ma zo stredu hlbokych vod. Vytrhol ma z ruk mojich premocnych nepriatelov, z ruk tych, co ma nenavideli a boli silnejsi ako ja. Napadli ma v moj den nestastny, ale Pan mi bol podperou. Vyviedol ma na miesto priestranne, zachranil ma, lebo si ma oblubil. Za moju spravodlivost ma Pan odmeni, za to, ze moje ruky su ciste,lebo som kracal po cestach Panovych a od svojho Boha som neodstupil bezbozne. Pred ocami som mal vsetky jeho prikazy a jeho zakony som neodvrhol. S nim som bol bez uhony a uchranil som sa zlocinu. Za moju spravodlivost ma Pan odmenil, lebo videl, ze moje ruky su ciste. Voci svatemu si svaty, voci slachetnemu slachetny,voci uprimnemu uprimny, voci zvrhlemu si neuprosny. Pokorny lud chranis pred zanikom a ponizujes oci pysnych. Ty, Pane, zapalujes moju pochoden; moj Boh rozjasnuje vo mne temnoty. Na siky nepriatelov zautocim s tvojou pomocou; a s pomocou svojho Boha hradby preskocim. Bozia cesta je cista, ohnom je vyskusane slovo Panovo. On je ochrancom vsetkych, co v neho dufaju. Ved kto je Boh okrem Pana? Kto je skala okrem nasho Boha?To Boh ma silou opasal a moju cestu urobil neposkvrnenou. Mojim noham dal rychlost jelena a postavil ma na vysinu. Ruky mi na boj vycvicil a moje ramena napinaju luk kovovy. Dal si mi svoj stit zachranny, pravicou si ma podporil a tvoja laskavost ma urobila velkym. Mojim krokom si cestu uvolnil a moje nohy nepocituju unavu. Nahanal som svojich nepriatelov, az som ich dostihol, a nevratil som sa, kym som ich celkom neznicil. Tak som ich zdrvil, ze ani stat nevladali, popadali mi pod nohy. Opasal si ma udatnostou v boji a vzburencov si uvrhol do mojho podrucia. Ty si zahnal mojich nepriatelov na utek a rozprasil si tych, co ma nenavidia. Kricali, nemal im kto pomoct, volali k Panovi, ale on ich nevyslysal. Rozprasil som ich ako prach unasany vetrom, sliapal som po nich ako po blate ulicnom. Vytrhol si ma zo vzbury ludu a ustanovil za hlavu narodov. Sluzi mi lud, ktory som nepoznal,a poslucha ma na jedine slovo. O moju priazen sa uchadzaju cudzinci;cudzinci blednu od strachu a trasu sa vo svojich ukrytoch. Nech zije Pan, nech je zvelebeny moj Zachranca, nech je vyvyseny Boh, moja spasa. Boze, ty si ma poveril odplatou a podmanil si mi narody; ty si ma oslobodil od zlostnych nepriatelov. Povysil si ma nad mojich odporcov a vytrhol si ma z ruk nasilnika. Preto ta, Pane, budem velebit medzi narodmi a ospevovat tvoje meno zalmami. Svojmu kralovi davas velke vitazstva, preukazujes priazen svojmu pomazanemu, Davidovi a jeho potomstvu az naveky. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Nebesia rozpravaju o slave Boha a obloha hlasa dielo jeho ruk. Den dnu o tom podava spravu a noc noci to dava na znamost. Nie su to slova, nie je to rec, ktora by sa nedala pocut. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slova az po konciny sveta. Tam hore vybudoval stan pre slnko a ono z neho vychadza sta zenich zo svojej komnaty a raduje sa ako bezec pred velkymi pretekmi. Na jednom kraji neba sa vynara a ubera sa k druhemu; pred jeho ziarou sa nic ukryt nemoze. Zakon Panov je dokonaly, osviezuje dusu. Svedectvo Panovo je hodnoverne, dava mudrost malickym. Rozhodnutia Panove su spravne, potesuju srdce. Prikazania Panove su jasne, osvecuju oci. Bazen pred Panom je uprimna, trva naveky. Vyroky Panove su pravdive a vsetky spravodlive. Vzacnejsie su nez zlato, nez velky drahokam, sladsie su nez med, nez medove kvapky z plastu. Tvoj sluzobnik sa v nich vzdelava; ved kto ich zachovava, dostane hojnu odmenu. Kto vsak vie o vsetkych svojich pobludeniach? Ocist ma od chyb, ktore si neuvedomujem,a svojho sluzobnika zachran od pychy, aby ma neovladala. Tak budem bez skvrny a cisty od velkeho hriechu. Nech sa ti pacia slova mojich ust i rozjimanie mojho srdca pred tvojou tvarou. Pane, ty si moja pomoc a moj vykupitel. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Nech ta vyslysi Pan v case suzenia, nech ta ochrani meno Boha Jakubovho. Nech ti posle pomoc zo svatyne a nech ta brani zo Siona. Nech si spomenie na vsetky tvoje obetne dary a tvoja zertva nech mu je prijemna. Nech ti da, za cim tvoje srdce tuzi, a nech vyplni kazdy tvoj zamer. Budeme sa tesit z tvojho vitazstva a v mene nasho Boha dvihat zastavy. Nech Pan splni vsetky tvoje priania. Teraz viem, ze Pan zachrani svojho pomazaneho; vyslysi ho zo svojho svateho neba, zachrani ho mocou spasonosnej pravice. Na vozy sa spoliehaju jedni, druhi na kone, ale my vzyvame meno Pana, nasho Boha. Oni sa zrutia a padnu, my vsak stojime na nohach. Pane, daj vzdy vitazit kralovi a nas vyslys, kedykolvek ta budeme vzyvat. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Pane, z tvojej sily sa kral raduje a velmi sa tesi z tvojej spasy. Vyplnil si tuzbu jeho srdca a prosbu jeho peri si neodmietol. Vysiel si mu v ustrety s pozehnanim, na jeho hlavu si vlozil korunu z rydzeho zlata. Prosil si od teba zivot a ty si mu ho daroval, zivot dlhy, navzdy, naveky. Velka je jeho slava, lebo mu pomahas, ozdobujes ho velebou a nadherou. Robis z neho pozehnanie pre vsetky veky, blazis ho radostou pred svojou tvarou. Na Pana sa kral spolieha; nesklati sa, ved pomoc Najvyssieho je pri nom. Tvoja ruka zastihne vsetkych tvojich nepriatelov, tvoja pravica najde tych, co ta nenavidia. Urobis ich ohnivou pecou, ked sa zjavi tvoja tvar; Pan ich pohlti vo svojom hneve a stravi ich ohen. Vyhubis ich rod zo zeme a ich potomstvo spomedzi ludi. Lebo proti tebe snuli zlo a vymyslali uklady, ale nic nezmozu. Lebo ich obratis na utek, svoj luk namieris na ich tvar. Povstan, Pane, vo svojej sile a my budeme ospevovat a oslavovat tvoju moc. Zbormajstrovi. Na napev „Lan na svitani“. Davidov zalm. Boze moj, Boze moj, preco si ma opustil? Slova mojho nareku su daleko od toho, kto by ma zachranil. Boze moj, volam vo dne, a necujes; volam v noci, a nenachadzam pokoja. A predsa ty si svaty, ty tronis na chvalach Izraela. V teba dufali nasi otcovia; dufali a vyslobodil si ich. Ku tebe volali a boli spaseni, v teba dufali a zahanbeni neboli. No ja som cerv, a nie clovek, ludom som na posmech a davu na opovrhnutie. Vysmievaju sa mi vsetci, co ma vidia, vykrucaju usta a potriasaju hlavou. „Ufal v Pana, nech ho vyslobodi, nech ho zachrani, ak ho ma rad. “Ved ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spocinut. Od sameho zrodu som odkazany na teba. Ty si moj Boh, odkedy ma mat povila. Nevzdaluj sa odo mna, lebo sa blizi ku mne nestastie a nieto, kto by mi pomohol. Obklucuje ma stado juncov, obstupuju ma byky z Basanu. Otvaraju na mna svoje papule ako lev, co plieni a reve. Rozlievam sa sta voda a uvolnuju sa vo mne vsetky kĺby. Srdce mi makne ako vosk a topi sa mi v utrobach. Podnebie mi vysycha ako crepiny a jazyk sa mi lepi k hrtanu. Do prachu smrti ma odvadzas. Obklucuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy,mozem si spocitat vsetky svoje kosti. Lez oni si ma premeriavaju a skumaju;delia si moje saty a o moj odev hadzu los. Ale ty, Pane, nevzdaluj sa odo mna, ty, moja sila, ponahlaj sa mi na pomoc. Chran mi dusu pred kopijou a moj zivot pred pazurmi psov. Vyslobod ma z tlamy levovej, mna uboheho chran pred rohmi byvolov. Tvoje meno chcem zvestovat svojim bratom a uprostred zhromazdenia chcem ta velebit. Chvalte Pana, vy, ktori sa ho bojite, oslavujte ho, vsetci Jakubovi potomci. Nech maju pred nim bazen vsetky pokolenia Izraelove,ved on nepohrda, ani neopovrhuje nestastnym chudakom; ani svoju tvar neodvracia od neho, lez vyslysi ho, ked vola k nemu. Tebe patri moja chvala vo velkom zhromazdeni a svoje sluby splnim pred tvarou tych, co sa boja Pana. Chudobni sa najedia a budu nasyteni a Pana budu chvalit ti, co ho hladaju: „Naveky nech ziju ich srdcia!“Pana budu spominat a k nemu sa obratia vsetky zemske konciny, jemu sa budu klanat vsetky rodiny narodov. Ved Panovo je kralovstvo, on panuje nad narodmi. Jemu jedinemu sa budu klanat vsetci, co spia pod zemou; pred jeho tvarou padnu na zem vsetci, co zostupuju do prachu. Aj moja dusa bude prenho zita jemu bude sluzit moje potomstvo. Buducim pokoleniam sa bude rozpravat o Panovia jeho spravodlivost budu ohlasovat ludu, ktory sa narodi: „Toto urobil Pan. “Davidov zalm. Pan je moj pastier, nic mi nechyba:pasie ma na zelenych pasienkach. Vodi ma k tichym vodam,dusu mi osviezuje. Vodi ma po spravnych chodnikoch, verny svojmu menu. I keby som mal ist tmavou dolinou, nebudem sa bat zleho, lebo ty si so mnou. Tvoj prut a tvoja palica, tie su mi utechou. Prestieras mi stol pred ocami mojich protivnikov. Lejes mi olej na hlavu a kalich mi napĺnas az po okraj. Dobrota a milost budu ma sprevadzat po vsetky dni mojho zivota. A budem byvat v dome Panovom mnoho a mnoho dni. Davidov zalm. Panova je zem i vsetko, co ju napĺna, okruh zeme aj ti, co byvaju na nom. Ved on sam polozil jeho zaklady na moriach a upevnil ho na vodach. Kto smie vystupit na vrch Panov, kto smie stat na jeho mieste posvatnom?Ten, co ma ruky nevinne a srdce ciste, co nedviha svoju dusu k marnosti a neprisaha falosne. Taky dostane pozehnanie od Pana a odmenu od Boha, svojho Spasitela. To je pokolenie tych, co ho hladaju, co hladaju tvar Boha Jakubovho. Zdvihnite, brany, svoje hlavice a vyvyste sa, brany prastare, lebo ma vstupit kral slavy. Kto je ten kral slavy? Pan silny a mocny, Pan mocny v boji. Zdvihnite, brany, svoje hlavice a vyvyste sa, brany prastare, lebo ma vstupit kral slavy. Kto je ten kral slavy? Pan zastupov, to je ten kral slavy. Davidov zalm. K tebe, Pane, dviham svoju dusu,tebe doverujem, Boze moj: Nech nie som zahanbeny a nech moji nepriatelia nejasaju nado mnou. Ved nik, co dufa v teba, nebude zahanbeny. Ale nech su zahanbeni ti, co sa pre nic za nic dopustaju nevery. Ukaz mi, Pane, svoje cesty a pouc ma o svojich chodnikoch. Ved ma vo svojej pravde a uc ma, lebo ty si Boh, moja spasa, a v teba dufam cely den. Rozpomen sa, Pane, na svoje zlutovanie a na svoje milosrdenstvo, ktore trva od vekov. Nespominaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, ale pamataj na mna vo svojom milosrdenstve, ved si, Pane, dobrotivy. Pan je dobry a spravodlivy: ukazuje cestu hriesnikom. Pokornych vedie k spravnemu konaniu a tichych pouca o svojich cestach. Vsetky cesty Panove su milosrdenstvo a vernost pre tych, co zachovavaju jeho zmluvu a jeho prikazy. Pre tvoje meno, Pane, odpust mi moj hriech, i ked je velky. Ako je to s clovekom, co sa boji Pana? Ukaze mu cestu, ktoru si ma vyvolit. Z blahobytu sa bude tesit jeho dusa a jeho potomstvo bude dedicom zeme. Pan bude dovernym priatelom tym, co sa ho boja, a zjavi im svoju zmluvu. Moje oci sa neprestajne upieraju na Pana, ved on mi vyslobodzuje nohy z osidel. Pozrize na mna a zmiluj sa nado mnou, lebo som sam a ubohy. Ulav mi v uzkosti srdca a vytrhni ma z mojich tiesni. Pozri na moju pokoru a na moje trapenie a odpust mi vsetky priestupky. Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrastli a nenavidia ma ukrutne. Ochranuj moju dusu a vyslobod ma; nech nie som zahanbeny, ze sa utiekam k tebe. Nech ma ochrani nevinnost a statocnost, ved sa pridrzam teba. Boze, vyslobod Izraela zo vsetkych jeho suzeni. Davidov zalm. Sud ma, Pane, ved kracam v nevinnosti a v tebe mam nezlomnu doveru. Skumaj ma, Pane, a skusaj, ohnom mi prepal srdce aj mysel. Pred ocami mam tvoju dobrotu a konam podla tvojej pravdy. Nevysedavam s daromnikmi a s pokrytcami sa neschadzam. Nenavidim spolocnost zlosynov a s bezboznymi si nesadnem. V nevinnosti si ruky umyvam a kracam okolo tvojho oltara, Pane,aby som ta mohol verejne chvalit a rozpravat o vsetkych tvojich skutkoch zazracnych. Pane, milujem dom, v ktorom prebyvas, a miesto, kde je stanok tvojej slavy. Nezatrat moju dusu s hriesnikmi a moj zivot s ludmi krvilacnymi. Ich ruky su poskvrnene zlocinmi, ich pravica je plna uplatkov. Ale ja kracam v nevinnosti, vykup ma a bud mi milostivy. Moja noha stoji na rovnej ceste; v zhromazdeniach chcem velebit Pana. Davidov zalm. Pan je moje svetlo a moja spasa, koho sa mam bat? Pan je ochranca mojho zivota, pred kym sa mam strachovat?Ked sa priblizuju ku mne zlocinci a chcu mi znicit telo, vtedy moji utlacatelia a nepriatelia stracaju silu a padaju. Aj keby sa proti mne postavili siky, moje srdce sa nezlakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvam v dovere. O jedno prosim Pana a za tym tuzim, aby som mohol byvat v dome Panovom po vsetky dni svojho zivota, aby som pocitoval nehu Panovu a obdivoval jeho chram. A on ma vo svojom stane schova v den nestastia, ukryje ma v skrysi svojho pribytku a postavi ma vysoko na skalu. A uz teraz dviham hlavu nad svojich nepriatelov, co ma obklucuju. V jeho stanku mu prinesiem obetu chvaly, budem spievat a hrat Panovi. Cuj, Pane, hlas mojho volania, zlutuj sa nado mnou a vyslys ma. V srdci mi zneju tvoje slova: „Hladajte moju tvar!“ Pane, ja hladam tvoju tvar. Neodvracaj svoju tvar odo mna, neodklanaj sa v hneve od svojho sluzobnika. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopustaj, Boze, moja spasa. Hoci by ma opustili otec aj mat, Pan sa ma predsa ujme. Ukaz mi, Pane, svoju cestu a prived ma na spravny chodnik, lebo mam mnoho nepriatelov. Nevydavaj ma zvoli utlacatelov; ved povstali proti mne krivi svedkovia, dychtivi po nasili. Verim, ze uvidim dobrodenia Panove v krajine zijucich. Ocakavaj Pana a bud statocny; srdce maj silne a drz sa Pana. Davidov zalm. Pane, k tebe volam; Boze moj, nebud voci mne mlcanlivy, aby som sa pre tvoje mlcanie nestal podobnym tym, co zostupuju do priepasti. Cuj moju upenlivu prosbu, ked volam k tebe a spinam ruky k tvojmu svatemu chramu. Nezaobchadzaj so mnou ako s hriesnikmi alebo s tymi, co pachaju zlo, co bliznym hovoria o pokoji, ale ich srdce je plne zloby. Nadel im podla ich skutkov a podla nicomnosti ich vymyslov. Odplat im podla diela ich ruk, odmen ich podla zasluhy. Pretoze si nevsimaju skutky Panove a dielo jeho ruk, znici ich a nepostavi uz viac. Nech je velebeny Pan, ze vyslysal moju upenlivu prosbu;Pan je moja pomoc a moj ochranca. V neho dufalo moje srdce a prisla mi pomoc; zaplesalo moje srdce a za to mu spevom dakujem. Pan je sila svojho ludu a utociste spasy pre svojho pomazaneho. Spas svoj lud a pozehnaj svojich dedicov a spravuj ich a dvihaj ich az naveky. Davidov zalm. Vzdavajte Panovi, synovia Bozi, vzdavajte Panovi slavu a moc. Vzdavajte Panovi slavu hodnu jeho mena, v posvatnom ruchu klanajte sa Panovi. Hlas Panov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pan nad velkymi vodami!Hlas Panov - taky mohutny! Hlas Panov - taky velkolepy!Hlas Panov lame cedre; aj libanonske cedre lame Pan. Libanon rozkyva do tanca ako teliatko a Sarion ako byvolca. Hlas Panov meta blesky ohnive,hlas Panov pustou otriasa, Pan otriasa pustou Kades. Hlas Panov urychluje porod jelenic, obnazuje hustiny. A v jeho chrame vsetci volaju: Slava!Pan troni nad zaplavami vod, Pan bude tronit ako vecny kral. Pan da silu svojmu ludu, Pan pozehna svoj lud pokojom. Piesen pri posviacke chramu. Davidov zalm. Budem ta, Pane, oslavovat, ze si ma vyslobodil a ze si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou. Pane, Boze moj, k tebe som volal a ty si ma uzdravil. Pane, vyviedol si ma z rise zosnulych, navratil si mi zivot, aby som nezostupil do hrobu. Na harfe hrajte Panovi, jeho svati, vzdavajte vdaky jeho menu svatemu. Lebo len chvilku trva jeho hnev, ale cely zivot jeho laskavost. Podvecer je nam hostom plac a radost nad ranom. Ked som bol v bezpeci, povedal som si: „Uz nikdy sa nezakolisem. “Pane, vo svojej priazni si ma obdaril mocou a ctou. Ked si vsak odo mna odvratil svoju tvar, hned sa ma zmocnil strach. K tebe, Pane, volam, svojho Boha prosim o milost. Aky uzitok by bol z mojej krvi, keby som v zemi skazu vzal? A ci ta prach moze velebit alebo hlasat tvoju vernost?Cuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou; Pane, bud mi na pomoci. Moj narek si obratil na tanec, roztrhol si moje rucho kajucne a radostou si ma opasal,aby ti moja dusa spievala a nestichla uz nikdy. Pane, Boze moj, naveky ta chcem velebit. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Pane, v teba dufam, nech nie som zahanbeny naveky; vyslobod ma, ved si spravodlivy. Naklon ku mne svoj sluch, ponahlaj sa a zachran ma. Bud mi skalou utocista, opevnenym hradom mojej spasy. Ved ty si moja sila a moje utociste, pre svoje meno budes ma viest a opatrovat. Vyvedies ma z osidla, co mi nastrojili, lebo ty si moja sila. Do tvojich ruk porucam svojho ducha; ty si ma vykupil, Pane, Boze verny. Nenavidis tych, co si ctia marne modly; ale ja dufam v Pana. Plesam a tesim sa, ze si milosrdny, lebo si zhliadol na moju ponizenost. Spoznal si tiesen mojej dusea nevydal si ma do ruk nepriatela: moje nohy si postavil na sire priestranstvo. Zmiluj sa, Boze, nado mnou, lebo som v suzeni; od zarmutku mi chabne oko, dusa i vnutro moje. Zivot sa mi v strastiach mina a roky v narekoch. Biedny som a slabnem a chradnu mi kosti. Vsetci moji nepriatelia mnou opovrhuju, susedom som na posmech a svojim znamym som postrachom. Ti, co ma vidia na ulici, utekaju predo mnou. Vytracam sa z ich pamati ako mrtvy, som sta odhodena nadoba. Veru cujem, ako ma mnohi hania: hroza zo vsetkych stran. Spolcuju sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabit. Ja sa vsak spolieham na teba, Pane, a hovorim: „Ty si moj Boh,v tvojich rukach je moj osud. “ Vytrhni ma z ruk mojich nepriatelov a prenasledovatelov. Rozjasni svoju tvar nad svojim sluhom a zachran ma vo svojom milosrdenstve. Pane, nech nie som zahanbeny, ved vzyvam teba; nech sa hanbia bezbozni a nech zmĺknu v podsveti. Nech onemeju pery ulisne, ktore hovoria proti spravodlivemu bezocivosti v pyche a v pohrdani. Pane, tvoja dobrota je taka nesmierna, a vyhradil si ju bohabojnym. Preukazujes ju tym, co v teba dufaju, pred zrakom ludi. Zaclonou svojej tvare ich kryjes pred zurivostou ludu. V stanku ich chranis pred svarlivymi jazykmi. Pane, bud zvelebeny, ze si mi preukazal milosrdenstvo v opevnenom meste. Uz som si v strachu hovoril: „Odvrhnuty som spred tvojich oci. “ No ty si vyslysal moju hlasitu modlitbu, ked som volal k tebe. Milujte Pana, vsetci jeho svati. Pan vernych chrani, ale plnou mierou odplaca tym, co si pocinaju pysne. Vzmuzte sa a majte srdce statocne, vy vsetci, co dufate v Pana. Davidova poucna piesen. Blazeny, komu sa odpustila nepravost a je oslobodeny od hriechu. Blazeny clovek, ktoremu Pan vinu nepripocita a v ktoreho mysli niet podvodu. Pretoze som mlcal, chradli mi kosti a cely den som nariekal. Ved vo dne i v noci doliehala na mna tvoja ruka a ako v letnych palavach vysychala mi sila. Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si: „Vyznam Panovi svoju nepravost. “ A ty si mi odpustil zlobu mojho hriechu. Preto kazdy nabozny bude sa modlit k tebe v case tiesne. A zaplavy velkych vod sa k nemu nepriblizia. Ty si moje utociste, ochranis ma pred suzenim; zahrnies ma radostou zo spasy. Dam ti mudrost a poucim ta o ceste, ktorou mas kracat; poradim ti a budem ta mat stale na ociach. Nebudte ako zrebce ci mulice, ktore nemaju rozum. Ked im chces vlozit uzdu a zubadlo, nepodidu k tebe. Bezbozneho stihaju mnohe strasti; no dufajucich v Pana obklopi milosrdenstvo. Radujte sa, spravodlivi, v Panovi a plesajte, jasajte vsetci, co mate srdce uprimne. Plesajte, spravodlivi, v Panovi; statocnym slusi spievat piesen chvaly. Oslavujte Pana citarou, hrajte mu na desatstrunovej lutne. Spievajte mu novu piesen, nadsene mu hrajte a volajte na slavu. Lebo Panovo slovo je pravdive a verne vsetko jeho konanie. Miluje spravodlivost a pravo; milosti Panovej plna je zem. Panovym slovom povstali nebesia a dychom jeho ust vsetky ich voje. Ako do vreca hromadi morske vody, ako do nadrzi zlieva oceany. Cela zem nech ma bazen pred Panom, pred jeho tvarou nech sa chveju vsetci obyvatelia sveta. Lebo on riekol a stalo sa, on rozkazal a vsetko bolo stvorene. Pan mari umysly pohanov, navnivoc privadza myslienky narodov. Ale Panov umysel trva naveky, myslienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie. Blazeny narod, ktoreho Bohom je Pan, blazeny lud, ktory si on vyvolil za dedicstvo. Pan hladi z neba a vidi vsetkych ludi. Pozera z miesta, kde prebyva, na vsetkych obyvatelov zeme,on, co kazdemu osve utvoril srdce a chape vsetky ich skutky. Neochrani krala vojsko pocetne ani obra jeho sila mohutna. Kon nepomoze k vitazstvu, nezachrani, aj ked silou oplyva. Hla, oko Panovo bdie nad tymi, co sa ho boja, nad tymi, co v jeho milosrdenstvo dufaju,aby ich zachranil pred smrtou a v case hladu nakrmil. Nasa dusa ocakava Pana, on je nasa pomoc a ochrana. V nom sa nase srdce raduje a v jeho svate meno mame doveru. Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dufame v teba. Tento zalm zlozil David, ked sa tvaril pred Abimelechom ako sialeny. Ten ho potom prepustil a on odisiel. Pana chcem velebit v kazdom case, moje usta budu ho vzdy chvalit. V Panovi sa bude chvalit moja dusa; nechze to pocuju pokorni a nech sa tesia. Velebte so mnou Pana a oslavujme jeho meno spolocne. Hladal som Pana a on ma vyslysal a vytrhol ma zo vsetkej hrozy. Na neho hladte a budete ziarit a tvar vam nescervenie hanbou. Uboziak zavolal a Pan ho vyslysal a vyslobodil ho zo vsetkych tiesni. Ako strazca sa utabori anjel Panov okolo bohabojnych a vyslobodi ich. Skuste a presvedcte sa, aky dobry je Pan; stastny clovek, co sa utieka k nemu. Vy, jeho svati, bojte sa Pana, ved bohabojni nudzu nemaju. Bohaci sa nabiedia a nahladuju, ale tym, co hladaju Pana, nijake dobro chybat nebude. Podte, deti, cujte ma, naucim vas bazni Panovej. Miluje niekto zivot a chce pozivat dobro v stastnych dnoch?Zdrzuj svoj jazyk od zleho a svoje pery od reci ulisnej. Unikaj pred zlom a dobre rob, hladaj pokoj a usiluj sa on. Panove oci hladia na spravodlivych a k ich volaniu sa naklana jeho sluch. Tvar Panova sa odvracia od tych, co robia zlo, a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. Spravodlivi volali a Pan ich vyslysal a vyslobodil ich zo vsetkych tiesni. Pan je pri tych, co maju srdce skrusene, a zachranuje zlomenych na duchu. Spravodlivi maju utrpeni vela, ale Pan ich vyslobodi zo vsetkych. Vsetky kosti im ochranuje, ani jedna sa im nezlomi. Hriesnika zloba zahubi a tych, co nenavidia spravodliveho, stihne trest. Pan vykupi duse svojich sluzobnikov, nebudu potrestani ti, co v neho dufaju. Davidov zalm. Pane, odsud tych, co mna odsudzuju, napadni tych, co mna napadaju. Vezmi zbroj a stit a vstan mi na pomoc. Zazen sa kopijou a sekerou proti tym, co ma prenasleduju. Povedz mojej dusi: „Ja som tvoja spasa. “Nech sa hanbia a cervenaju ti, co mi cihaju na zivot; nech su zavrateni a nech sa hanbia ti, co mi chcu zle. Nech su ako prach pred vetrom a nech ich zenie Panov anjel;nech je ich cesta tmava a klzka a Panov anjel nech ich prenasleduje. Lebo bez priciny mi nastavili siet, bez dovodu mi vykopali jamu. Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sam chyti do siete, ktoru nastavil, nech sam padne do tej istej pohromy. Lez moja dusa bude plesat v Panovi a bude sa tesit z jeho pomoci. Vsetko vo mne bude hovorit: „Pane, kto sa ti vyrovna? Uboziaka zachranujes z ruk tych, co su silnejsi od neho, chudaka a bedara pred lupeznikmi. “Vystupili krivi svedkovia a pytali sa na to, o com nemam ani tusenia. Za dobre sa mi odplacali zlym; som celkom opusteny. Ked oni boli chori, ja som nosil rucho kajucne. Umrtvoval som sa postom a v srdci som sa stale modlil. Ako k priatelovi, ako k bratovi som sa spraval k nim; zarmutok ma zohol, akoby som oplakaval vlastnu mat. Ale ked som klesol ja, oni sa zaradovali a hned sa zhrkli; zhrkli sa proti mne a bili ma i ti, ktorych som ani nepoznal. Bez prestania ma trhali, drazdili ma, posmievali sa mi a zubami skripali proti mne. Pane, ako dlho sa budes na to divat? Zachran ma pred ich zlobou a pred levmi zivot moj. Budem ta oslavovat vo velkom zhromazdeni a chvalit uprostred zastupov. Nech sa netesia nado mnou falosni nepriatelia, co ma nenavidia bez priciny a prebodavaju ocami. Lebo nehovoria, co je na pokoj, ale vymyslaju uklady proti tichym zeme. Nasiroko rozdavuju usta proti mne, hovoria: „Dobre, dobre, na vlastne oci vidime. “Pane, ty to vidis, nuz nemlc; Pane, nevzdaluj sa odo mna. Prebud sa, vstan a zachran ma, Pan moj a Boh moj, ujmi sa mojho sporu. Pane, Boze moj, sud ma podla svojej spravodlivosti, nech sa netesia nado mnou. Nech si v srdci nehovoria: „Dobre, ako sme si zelali. “ A nech nehovoria: „Zhltli sme ho. “Nech sa hanbia a cervenaju vsetci dovedna, co sa tesia z mojho nestastia, nech hanba a potupa zaodeje tych, co sa povysuju nado mna. Nech sa tesia a raduju ti, co aj mne zicia spravodlivost, a nech stale hovoria: „Nech je zvelebeny Pan, co svojho sluhu obdaruva pokojom. “Vtedy moj jazyk bude rozpravat o tvojej spravodlivosti a bude ta oslavovat den co den. Zbormajstrovi. Od Davida, Panovho sluzobnika. Nepravost nasepkava hriesnikovi v hĺbke jeho srdca; pred jeho ocami nieto bazne Bozej. Sam sebe lichoti do vlastnych oci, aby nemusel poznat svoju nepravost a zanevriet na nu. Slova jeho ust su nepravost a klam; prestal uz mysliet rozvazne a robit dobre. Na svojom lozku premysla o nepravosti, dava sa na cesty nedobre, nijakej zloby sa nestiti. Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia a tvoja vernost az k oblakom. Tvoja spravodlivost je ako Bozie vysiny, tvoje sudy ako morska hlbina: ty, Pane, ludom i zveri pomahas. Boze, ake vzacne je tvoje milosrdenstvo! Ludia sa utiekaju do tone tvojich kridel. Opajaju sa blahobytom tvojho domu a piju z potoka tvojich rozkosi. Ved u teba je zdroj zivota a v tvojom svetle uvidime svetlo. Svoju milost daj tym, co ta poznaju, a spravodlivost tym, co maju srdce uprimne. Nech ma nezasiahne noha pysneho, nech mnou nepohne ruka hriesnika. Hla, padli ti, co pachali nepravost, zrutili sa a viac nevstanu. Davidov zalm. Nerozhorcuj sa nad nicomnikmi a neziarli na tych, co pasu nepravost. Ved oni uschnu rychlo ako trava a zvadnu ako zelena bylina. Ale spolahni sa na Pana a dobre rob a budes byvat v svojej krajine a tesit sa z bezpecia. Hladaj radost v Panovi a da ti, za cim tuzi tvoje srdce. Panovi zver svoje cesty a jemu doveruj, on sa uz postara. Tvoju spravodlivost vyvedie na povrch ako svetlo a tvoje pravo ako poludnajsi jas. Odovzdaj sa Panovi a dufaj v neho; nepretekaj sa s tym, co kraca od uspechu k uspechu, s clovekom, co stroji uklady. Prestan sa hnevat a zanechaj zlost, nerozculuj sa, to vedie len k zlemu. Vsetci nicomnici budu zniceni, lez ti, co dufaju v Pana, stanu sa dedicmi zeme. Este chvilku a uz nebude hriesnika; budes hladat jeho miesto, a nenajdes. Tichi vsak zdedia zem a budu zit v stasti a pokoji. Hriesnik snuje nastrahy spravodlivemu a skripe proti nemu zubami. Ale Pan sa mu smeje, lebo uz vidi, ako sa blizi jeho den. Hriesnici tasia mec a napinaju luk, chcu zrazit bedara i chudaka a zavrazdit tych, co kracaju po spravnej ceste. Lenze ten mec vnikne do ich vlastneho srdca a ten luk sa im dolame. Lepsie to malo, co ma spravodlivy, nez velke bohatstva hriesnikov. Ved ramena hriesnikov budu polamane, no spravodlivych posilnuje Pan. O zivot bezuhonnych sa stara Pan a ich dedicstvo trva naveky. V nestasti zahanbeni nebudu a v case hladu budu nasyteni. Ale hriesnici, ti zahynu, nepriatelia Pana, ti sa pominu ako nadhera luk a stratia sa ako dym. Hriesnik si poziciava, a nevracia, lez spravodlivy ma sucit a rozdava. Ti, ktorym zehna Pan, budu dedicmi zeme a ti, ktorym zloreci, zahynu. Pan upevnuje kroky cloveka a sprevadza ho na ceste. Ak padne, neostane lezat, ved Pan ho drzi za ruku. Bol som mladik, teraz som starec, a nevidel som spravodliveho, ze by bol opusteny, ani jeho deti zobrat o chlieb. Pretoze sa ustavicne zlutuva a poziciava, na jeho potomstve pozehnanie spocinie. Vyhybaj zlu a dobre rob a budes mat domov naveky. Lebo Pan miluje spravodlivost a neopusta svojich svatych. Nespravodlivci navzdy vyhynu a pokolenie bezboznych bude znicene. Lez spravodlivi zdedia zem, budu ju obyvat na veky vekov. Z ust spravodliveho zaznieva mudrost a jeho jazyk hovori, co je spravne. V jeho srdci je zakon Bozi a jeho kroky nezakolisu. Hriesnik striehne na spravodliveho a usiluje sa ho usmrtit;lenze Pan mu ho v rukach nenecha, neda ho odsudit, ked bude sudeny. Ocakavaj Pana a jeho cesty sa pridrzaj; on ta povysi za dedica zeme a dozijes sa zahuby hriesnikov. Videl som bezbozneho, ako sa vytahoval a vypinal sta ceder kosaty;no sotva som presiel, uz ho tam nebolo, aj som ho hladal, ale nenasiel. Vsimaj si nevinneho a pozoruj spravodliveho, lebo buducnost patri pokojamilovnym. Ale nespravodlivci vsetci vyhynu a potomstvo bezboznych bude vyhubene. Spasa spravodlivych prichadza od Pana, on je ich ochrancom v case suzenia. Pan im pomoze a oslobodi ich, vytrhne ich z ruk hriesnikov a zachrani ich, lebo sa spoliehaju na neho. Davidov zalm na spomienku. Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorceni a netrestaj ma v svojom hneve,lebo tvoje sipy utkveli vo mne, dopadla na mna tvoja ruka. Pre tvoje rozhorcenie niet na mojom tele zdraveho miesta, pre moj hriech nemaju pokoj moje kosti. Hriechy mi prerastli nad hlavu a tazia ma prilis, sta velke bremeno. Rany mi zapachaju a hnisaju pre moju nerozumnost. Zohnuty som a velmi skluceny, smutne sa vleciem cely den. Bedra mi spaluje horucka a moje telo je nezdrave. Nevladny som a cely dobity, v kvileni srdca nariekam. Pane, ty poznas kazdu moju tuzbu; ani moje vzdychy nie su skryte pred tebou. Srdce mi bucha, sila ma opusta i svetlo v ociach mi hasne. Priatelia moji a moji znami odvracaju sa odo mna pre moju biedu, aj moji pribuzni sa ma strania. Ti, co mi cihaju na zivot, nastavuju mi osidla a ti, co mi stroja zahubu, rozchyruju o mne vymysly a den co den vymyslaju uklady. Ale ja som sta hluchy, co necuje, ako nemy, co neotvara usta. Podobam sa clovekovi, co nepocuje a co nevie obvinenie vyvratit. Pane, pretoze v teba dufam, ty ma vyslysis, Pane, Boze moj. A tak hovorim: „Nech sa uz neraduju nado mnou; a ked sa potknem, nech sa nevystatuju nado mna. “Ja, pravda, uz takmer padam a na svoju bolest myslim ustavicne. Preto vyznavam svoju vinu a pre svoj hriech sa trapim. Moji nepriatelia su zivi a stale mocnejsi, ba este pribudlo tych, co ma nenavidia nepravom. Za dobro sa mi odplacaju zlom a tupia ma za to, ze som konal dobre. Neopustaj ma, Pane; Boze moj, nevzdaluj sa odo mna. Ponahlaj sa mi na pomoc, Pane, moja spasa. Zbormajstrovi. Jedutunovi. Davidov zalm. Povedal som: „Budem davat pozor na svoje spravanie, aby som nezhresil jazykom. K svojim ustam postavim straz, dokial je hriesnik predo mnou. “Ako nemy som zatichol a zamĺkol, stastia zbaveny, bolest sa mi vsak znova ozvala. Srdce sa mi rozpalilo v hrudi a pri rozjimani vzplanul vo mne ohen. A moj jazyk preriekol: „Daj mi poznat, Pane, moj koniec i aky je este pocet mojich dni; nech si uvedomim, aky je kratky moj zivot. “Hla na par piadi si mi dni nameral a dĺzka mojho zitia je ako nic pred tebou. Veru, len zdanim je bytie cloveka,kazdy sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachti a lopoti, poklady zhana, hoc nevie, kto ich zoberie. A teraz, Pane, este co mam cakat? Ty si moja nadej. Zo vsetkych mojich nepravosti ma vyslobod a nevystav ma hlupakovi na posmech. Onemel som, neotvorim usta, lebo si to ty urobil. Odnim odo mna svoje tresty, bo hyniem pod uderom tvojej ruky. Trestami za hriechy napravas cloveka. Ako mol nicis, co ma najcennejsie; veru, kazdy clovek je len marna vidina. Pane, vyslys moju modlitbu, naklon sluch k mojmu volaniu. Nebud mlcanlivy k mojim slzavym narekom; ved u teba som iba host, len putnik, ako vsetci moji otcovia. Odvrat odo mna svoj prisny pohlad, aby som pookrial, skor, nez odidem a nez ma viac nebude. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Cakal som, cakal na Pana a on sa ku mne sklonil. Vyslysal moj narek a vytiahol ma z jamy hrozy, z bahniteho kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil. Do ust mi vlozil piesen novu, chvalospev nasmu Bohu. Mnohi to uvidia a bazen ich naplni a budu dufat v Pana. Blazeny clovek, co v Pana sklada doveru a nevsima si pysnych ani nachylnych klamat. Vela zazrakov si urobil, Pane, Boze moj; a v tvojich zameroch s nami kto sa ti vyrovna? Aj keby som ich chcel rozhlasit a vyrozpravat vsetky, tolko ich je, ze sa nedaju spocitat. Obety a dary si neprajes, lez usi si mi otvoril. Neziadas zertvu ani obetu zmierenia,preto som povedal: „Hla, prichadzam. Vo zvitku knihy je napisane o mne,ze mam plnit tvoju volu. A to chcem, Boze moj, hlboko v srdci mam tvoj zakon. “Ohlasujem tvoju spravodlivost vo velkom zhromazdeni; svojim peram hovorit nebranim, Pane, ty to vies. Tvoju spravodlivost si v srdci neskryvam, rozpravam o tvojej vernosti a o tvojej spase. Neskryvam tvoju milost a pravdu pred velkym zhromazdenim. Ale ty, Pane, neodnimaj mi svoje milosrdenstvo, tvoja milost a tvoja pravda nech mi vzdy pomahaju. Zo vsetkych stran sa na mna kopia nespocetne pohromy, opantalo ma tolko hriechov, ze nemam o nich prehladu. A je ich viac, nez mam vlasov na hlave, az mi z toho srdce zamiera. Pane, rac ma zachranit, prid mi cim skor na pomoc. Nech sa hanbia a cervenaju vsetci dovedna, co mi cihaju na zivot a co mi ho chcu znicit. Nech su zavrateni a nech sa hanbia ti, co mi chcu zle. Nech zmeraveju hanbou ti, co mi hovoria: „Tak mu treba!“No nech jasaju a nech sa v tebe tesia vsetci, co ta hladaju. A ti, co tuzia po tvojej pomoci, nech stale hovoria: „Nech je zvelebeny Pan!“Ja som sice biedny a ubohy, no Pan sa stara o mna. Ty si moja pomoc a moj osloboditel, Boze moj, nemeskaj. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Blazeny, kto pamata na bedara; v den nestastia ho vyslobodi Pan. Pan ho bude chranit, zachova ho nazive, urobi ho stastnym na zemi a nevyda ho nepriatelom napospas. Na lozku bolesti Pan mu pomoc poskytne, v chorobe snime z neho vsetku slabost. Volam: „Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dusu, zhresil som proti tebe. “Nepriatelia hovoria o mne zlomyselne: „Kedyze uz zomrie? A kedy zanikne jeho meno?“A ked ma niekto navstivi, hovori neuprimne, v srdci hromadi zlobu a potom odide von a ohovara ma. Moji nepriatelia si suskaju proti mne a zmyslaju zle o mne:„Uz ho prikvacila zla choroba; a ked raz zalahol, viac sa nepozbiera a nevstane. “Dokonca i moj priatel, ktoremu som doveroval a ktory jedaval moj chlieb, zdvihol proti mne patu. Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; pomoz mi vstat a ja im odplatim. Z toho poznam, ze ma mas rad, ak moj nepriatel uz nezajasa nado mnou. Ty sa ma ujmes, lebo som nevinny, a naveky ma postavis pred svoju tvar. Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, od vekov az naveky. Stan sa. Amen. Zbormajstrovi. Poucny chvalospev Koreho synov. Ako jelen dychti za vodou z pramena, tak moja dusa, Boze, tuzi za tebou. Po Bohu zizni moja dusa, po Bohu zivom; kedyze uz pridem k nemu a uzriem Boziu tvar?Slzy su mojim chlebom vo dne i v noci, ked sa ma den co den spytuju: „Kdeze je tvoj Boh?“Dusa sa mi rozplyva pri spomienke, ako som putoval ku vznesenemu stanku a vstupoval do domu Bozieho s radostnym plesanim a s piesnou dakovnou uprostred zastupov slaviacich sviatky. Preco si smutna, dusa moja? A preco sa chvejes? Dufaj v Pana, lebo ho este budem velebit, moju spasu a mojho Boha. Moja dusa je skormutena; preto si spominam na teba pri Jordane a Hermone a na vrchu Misar. Hlbina hlbine sa ozyva na hukot vodopadov; vsetky tvoje krutnavy a privaly presli ponad mna. Vo dne mi svoju milost udeluje Pan. V noci mu zasa ja spievam a modlim sa k Bohu mojho zivota. Hovorim Bohu: „Ty si moja opora; preco na mna zabudas? A preco mam chodit smutny, ked ma suzuje nepriatel?“Sta by mi kosti drvili, ked ma moji utlacatelia tupia, ked sa ma den co den spytuju: „Kdeze je tvoj Boh?“Preco si smutna, dusa moja? A preco sa chvejes? Dufaj v Pana, lebo ho este budem velebit, spasu mojej tvare a mojho Boha. Sud ma, Boze, a rozhodni moj spor s nevernym ludom; zachran ma pred zlocincom a uskocnym clovekom. Ved ty, Boze, si moje utociste. Preco si ma odohnal a preco mam chodit smutny, ked ma suzuje nepriatel?Zosli svoje svetlo a svoju pravdu; ony nech ma sprevadzaju a privedu na tvoj svaty vrch a do tvojich stankov. I pristupim k Boziemu oltaru, k Bohu, ktory ma napĺna radostou i plesanim, a citarou ta, Boze, moj Boze, zvelebim. Preco si smutna, dusa moja? A preco sa chvejes? Dufaj v Pana, lebo ho este budem velebit, spasu mojej tvare a mojho Boha. Zbormajstrovi. Poucny chvalospev Koreho synov. Boze, na vlastne usi sme poculi, nasi otcovia nam rozpravali o dielach, ktore si vykonal za ich dni, za dni pradavnych. Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a nasich otcov si usadil, znicil si narody, a nasich otcov si rozmnozil. Ved nie svojim mecom ziskali krajinu, nepomohlo im vlastne rameno, ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tvare, lebo ich mas rad. Ty si moj kral a moj Boh, ty pomahas Jakubovi. Len s tebou sme zahnali nepriatelov a v tvojom mene znicili tych, co sa vzburili proti nam. Nespolieham sa veru na svoj luk, ani moj mec ma nezachrani. Ty si nas zachranil pred utlacatelmi a zahanbil si tych, co nas nenavideli. V Bohu sa budeme chvalit cely den a naveky budeme velebit tvoje meno. Ale teraz si nas zavrhol a zahanbil, uz netiahnes, Boze, s nasimi vojmi. Zahnal si nas na utek pred nasimi nepriatelmi a sme koristou tych, co nas nenavidia. Vydal si nas ako ovce na zabitie a roztrusil si nas medzi pohanov. Svoj lud si predal bez zisku a neobohatil si sa jeho predajom. Vystavil si nas na potupu susedom a na posmech i pohanu nasmu okoliu. Urobil si z nas prislovie pre pohanov a narody krutia hlavou nad nami. Cely den mam pred ocami svoju potupu a rumenec hanby mi pokryva tvar,ked pocuvam potupne a posmesne hlasy, ked vidim, ako nepriatel hori pomstou. Toto vsetko nas postihlo, hoci sme nezabudli na teba a neporusili sme zmluvu s tebou. Nase srdce sa neodvratilo od teba, ani nase kroky nezisli z tvojej cesty,a predsa si nas ponizil v kraji lisok a zahalil tonou smrti. Keby sme zabudli na meno nasho Boha a vzpinali ruky k bohu cudziemu,ci Boh na to nepride? On predsa pozna tajnosti srdca. Ved pre teba nas usmrcuju den co den, pokladaju nas za ovce na zabitie. Prebud sa, Pane, preco spis? Vstan a nezavrhni nas navzdy. Preco odvracias svoju tvar? Vari mozes zabudnut na nasu biedu a nase suzenie?Ved nasa dusa je pokorena az do prachu, nase telo je pritlacene k zemi. Vstan, Pane, pomoz nam a vykup nas, ved si milosrdny. Zbormajstrovi. Podla „Lalie“. Poucna piesen Koreho synov. Piesen lasky. Moje srdce prekypuje krasnymi slovami, svoje verse venujem kralovi. Moj jazyk je ako pero rychlopisca. Ty si najkrajsi z ludskych synov. Z tvojich peri plynie milota. Preto ta Boh pozehnal naveky. Ty, najmocnejsi, pripas si mec na bedra; svoju velebu a dostojnost. Vo svojej dostojnosti stastne vytiahni, nasadni na voz a bojuj za pravdu, lasku a spravodlivost. Nech ta tvoja pravica uci konat uzasne skutky. Tvoje ostre sipy zasiahnu srdcia kralovych nepriatelov; poddaju sa ti narody. Tvoj tron, Boze, trva naveky a zezlo tvojho kralovstva je zezlo spravodlivosti. Milujes spravodlivost a nenavidis nepravost, preto ta Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov. Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou a rozveseluje ta zvuk harfy z palacov zo slonoviny. Dcery kralovske su medzi tvojimi vyvolenymi; po tvojej pravici stoji kralovna ozdobena zlatom z Ofiru. Cuj, dcera, a pozoruj, naklon svoj sluch, zabudni na svoj lud a na dom svojho otca. Sam kral zatuzil za tvojou krasou; on je tvoj pan, vzdaj mu poklonu. Dcery z Tyru ti prinesu dary a o tvoju priazen sa budu uchadzat velmozi naroda. Velmi vznesena je dcera kralovska vnutri, jej odevom su zlate tkaniva. V pestrom ruchu ju vedu ku kralovi; za nou ti privadzaju panny, jej druzice. Sprevadza ich jasot radostny, tak vstupuju do kralovskeho palaca. Miesto tvojich otcov zaujmu tvoji synovia; urobis ich kniezatami nad celou zemou. Na tvoje meno budem pamatat vo vsetkych pokoleniach. Preto ta narody budu velebit navzdy a na veky vekov. Zbormajstrovi. Podla „Panny“. Piesen Koreho synov. Boh je nase utociste a sila aj najistejsia pomoc v suzeni. Preto sa nebojime, hoci by sa chvela zem a vrchy na dno morske padali. Nech hucia vody mora a nech sa vzduvaju a vrchy nech sa trasu pod jeho naporom. Riecne ramena obveseluju Bozie mesto, posvatny stanok Najvyssieho. Nezachveje sa, ved Boh je v jeho strede; uz od usvitu mu Boh pomaha. Narody sa buria, klatia sa kralovstva; tu zaznie jeho hlas a zem sa roztapa. S nami je Pan zastupov, nasim utocistom je Boh Jakubov. Podte a pozrite na diela Panove, ake uzasne veci vykonal na zemi. Zo vsetkych koncin zeme odstranuje vojny,lame luky a druzga ostepy a stity v ohni spaluje. Prestante uz a uznajte, ze ja som Boh, vyvyseny nad narody, vyvyseny nad zem. S nami je Pan zastupov, nasim utocistom je Boh Jakubov. Zbormajstrovi. Zalm Koreho synov. Tlieskajte rukami, vsetky narody, jasajte Bohu hlasom radostnym. Lebo Pan je Najvyssi a hrozny, nad celou zemou velky kral. Podmanuje nam narody a pohanov nam kladie pod nohy. On pre nas vybral dedicstvo, slavu Jakuba, ktoreho ma rad. Za jasotu vystupuje Boh, Pan vystupuje za hlaholu polnice. Spievajte Bohu, spievajte, spievajte nasmu kralovi, spievajte. Pretoze Boh je kralom celej zeme; spievajte mu chvalospev. Boh kraluje nad narodmi, Boh sedi na svojom svatom trone. Kniezata narodov sa spolcuju s narodom Boha Abrahamovho. Ved Bohu patria mocni zeme, tak velmi je vyvyseny. Piesen. Zalm Koreho synov. Velky je Pan a hoden kazdej chvaly v meste nasho Boha. Jeho svaty vrch, prekrasne navrsie, je celej zemi na radost. Vrch Sion, tajomny pribytok, je mestom velkeho krala. Boh sa preslavil v jeho palacoch ako ista ochrana. Lebo hla, krali sa spolcili a utvorili jeden sik. No sotva sa pozreli, strpli uzasom, zmiatli sa a dali sa na utek;hroza ich tam schvatila, bolesti ako rodicku,ako ked vychodny vichor rozbija lode tarsisske. Co sme poculi, to sme aj videli v meste Pana zastupov, v meste nasho Boha: Boh ho zalozil naveky. Spominame, Boze, na tvoje milosrdenstvo uprostred tvojho chramu. Ako tvoje meno, Boze, tak aj tvoja slava siri sa az do koncin zeme; tvoja pravica je plna spravodlivosti. Nech sa raduje vrch Sion a judejske dcery nech jasaju nad tvojimi vyrokmi. Obidte Sion a obklopte ho, spocitajte jeho veze. Dobre si vsimnite jeho hradby, prejdite jeho palace, aby ste mohli rozpravat dalsiemu pokoleniu,ze on je Boh, nas Boh, naveky a na veky vekov: on sam nas bude stale sprevadzat. Zbormajstrovi. Zalm Koreho synov. Cujte to, vsetky narody, pocuvajte, vsetci obyvatelia zeme;vy vsetci, prosti aj vzneseni, vsetci vospolok, bohati aj chudobni. Moje usta hovoria mudrost a moje srdce uvazuje o tom, co je rozumne. K prisloviam ucho naklanam, pri zvukoch lyry vysvetlim svoju zahadu. Preco by som sa mal strachovat v dnoch nestastnych, ked ma obklucuje zloba tych, co mi chcu nohy podrazit?Pred tymi, co sa spoliehaju na svoju silu a chvastaju sa nadmernym bohatstvom?Ved sam seba nevykupi nik, ani nezaplati Bohu vykupne za seba. Cena za vykupenie zivota je prilis vysoka; nikdy nebude stacit,aby clovek zil naveky a zanik neuzrel. Ved vidi, ze umieraju aj mudrci, rovnako hynie blazon i hlupak a cudzim nechavaju svoje bohatstvo. Hroby im budu vecnymi domami, pribytkami z pokolenia na pokolenie, aj ked krajiny pomenovali podla svojich mien. Ved clovek, aj ked ma meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, co hynie; v tom je jej podobny. Taky je osud tych, co sa spoliehaju na seba, a koniec tych, co sa vo vlastnych slovach kochaju. Ako ovce sa zenu do priepasti a smrt je ich pastierom. Padaju strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude pribytkom. No moju dusu Boh vykupi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe. Netrap sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zvacsuje. Lebo ked zomrie, nic si nevezme so sebou, jeho poklad s nim nepojde. Aj ked si blahozelal za ziva: „Budu ta chvalit, ze si si dobre pocinal,“predsa k pokoleniu svojich otcov musi zostupit a ti uz nikdy svetlo neuzru. A keby clovek mal co aku hodnost, a toto by si nevsimal, je ako lichva, co hynie; v tom je jej podobny. Asafov zalm. Zvrchovany Boh, Pan, prehovoril a vyzval zem od vychodu slnka az po jeho zapad. Zo Siona plneho nadhery zaziaril Boh;nas Boh prichadza a uz nemlci: pred nim je zeravy ohen a vokol neho burka mohutna. On nebo i zem vola z vysavy na sud nad svojim narodom:„Zhromazdite mi mojich svatych, co zmluvu so mnou specatili obetou. “A nebesia zvestuju jeho spravodlivost, ved sudcom je sam Boh. „Pocuj, lud moj, chcem hovorit; teba, Izrael, idem usvedcit ja, Boh, co tvojim Bohom som. Neobvinujem ta pre tvoje obety, ved tvoje zertvy stale su predo mnou. Viac z tvojho domu bycky neprijmem ani capov z tvojich cried. Lebo mne patri vsetka lesna zver, tisicky horskej zveriny. Poznam vsetko vtactvo lietave, moje je i to, co sa hybe na poli. Aj ked budem hladny, nebudem pytat od teba; ved moja je zem i s tym, co ju napĺna. Vari ja hovadzie maso jedavam alebo pijem krv kozlaciu?Obetuj Bohu obetu chvaly a Najvyssiemu svoje sluby spln. A vzyvaj ma v case suzenia: ja ta zachranim a ty mi uctu vzdas. “No hriesnikovi Boh hovori: „Preco odriekas moje prikazy a moju zmluvu v ustach omielas?Ved ty nenavidis poriadok a moje slovo odmietas. Ked vidis zlodeja, pridavas sa k nemu a s cudzoloznikmi sa spolcujes. Zo svojich ust vypustas zlo a klamstva snuje tvoj jazyk. Vysedavas si a ohovaras svojho brata, syna svojej matky potupujes. Toto pachas, a ja by som mal mlcat? Myslis si, ze ja som ako ty: teraz ta obvinujem a hovorim ti to do oci. Pochopte to, vy, co zabudate na Boha; inak vas zahubim a nik vam nepomoze. Kto prinasa obetu chvaly, ten ma cti; a kto kraca bez uhony, tomu ukazem Boziu spasu. “Zbormajstrovi. Davidov zalm. Zlozil ho po hriechu s Betsabe, ked k nemu prisiel prorok Natan. Zmiluj sa, Boze, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje velke zlutovanie znic moju nepravost. Uplne zmy zo mna moju vinu a ocist ma od hriechu. Vedomy som si svojej nepravosti a svoj hriech mam stale pred sebou. Proti tebe, proti tebe samemu som sa prehresil a urobil som, co je v tvojich ociach zle, aby si sa ukazal spravodlivy vo svojom vyroku a nestranny vo svojom sude. Naozaj som sa v nepravosti narodil a hriesneho ma pocala moja mat. Ty naozaj mas zalubu v srdci uprimnom a v samote mi mudrost zjavujes. Pokrop ma yzopom a zasa budem cisty; umy ma a budem belsi ako sneh. Daj, aby som pocul radost a veselost, a zaplesaju kosti, ktore si rozdrvil. Odvrat svoju tvar od mojich hriechov a zotri vsetky moje viny. Boze, stvor vo mne srdce ciste a v mojom vnutri obnov ducha pevneho. Neodvrhuj ma spred svojej tvare a neodnimaj mi svojho ducha svateho. Navrat mi radost z tvojej spasy a posilni ma duchom velkej ochoty. Poucim bludiacich o tvojich cestach a hriesnici sa k tebe obratia. Boze, Boh mojej spasy, zbav ma skvrny krvipreliatia a moj jazyk zajasa nad tvojou spravodlivostou. Pane, otvor moje pery a moje usta budu ohlasovat tvoju slavu. Ved ty nemas zalubu v obete, ani zertvu neprijmes odo mna. Obetou Bohu milou je duch skruseny; Boze, ty nepohrdas srdcom skrusenym a ponizenym. Bud dobrotivy, Pane, a milosrdny voci Sionu, vybuduj mury Jeruzalema. Potom prijmes nalezite obety, obetne dary a zertvy; potom polozia na tvoj oltar obetne zvierata. Zbormajstrovi. Davidov poucny chvalospev. Zlozil ho po tom, co prisiel Idumejcan Doeg K saulovi so spravou, ze David vosiel do Abimelechovho domu. Preco sa este vystatujes zlobou, ty, co sa zmozes iba na nicomnost?Uklady strojis den co den, jazyk mas ostry ako britva, ty podvodnik. Zlo milujes viacej nez dobro, loz vacsmi ako pravdu. Najmilsie su ti reci zhubne, ty jazyk ulisny. Preto ta Boh navzdy znici, odstrani ta, vyzenie ta zo stanu, vytrhne ti korene z krajiny zijucich. Spravodlivi to uvidia a zlaknu sa, ale z neho sa vysmeju:„Pozrite cloveka, co sa neutiekal k Bohu, lez zakladal si na velkom bohatstve a domohol sa moci svojimi uskokmi. “Ja som vsak ako zelena oliva v Bozom dome. Ufam v Bozie milosrdenstvo navzdy a naveky. Ustavicne ta chcem velebit za to, co si urobil, a s tvojimi svatymi sa chcem spoliehat na tvoje meno, lebo je dobre. Zbormajstrovi. Podla „Machalat“. Davidov poucny chvalospev. Blazon si v srdci hovori: „Boha niet. “Skazeni su a ohavnosti pachaju, nikto z nich nerobi dobre. Boh pozera z neba na synov ludskych a skuma, ci je niekto rozumny a hlada Boha. Vsetci pobludili, vsetci sa skazili; nikto nerobi dobre, veru, celkom nik. Kde podeli rozum ti, co pachaju nepravost a pozieraju moj lud, akoby jedli chlieb? Nevzyvaju Boha;no strachom sa trasu tam, kde sa bat netreba. Boh roztrusil kosti tvojich utlacatelov, zahanbeni su, lebo Boh nimi opovrhol. Kiez pride Izraelu spasa zo Siona! Ked Boh vyslobodi svoj lud zo zajatia, Jakub zaplesa, potesi sa Izrael. Zbormajstrovi. Hra na strunovom nastroji. Davidova poucna piesen. Zlozil ju, ked Zifcania prisli k Saulovi a oznamili mu: „David sa skryva u nas. “Pane, zachran ma pre svoje meno a svojou mocou obran moje pravo. Boze, vyslys moju modlitbu a vypocuj slova mojich ust. Lebo pysni povstavaju proti mne a nasilnici mi striehnu na zivot, nechcu mat Boha na ociach. Ale mne Boh pomaha a moj zivot udrziava Pan. Na mojich protivnikov obrat nestastie a rozpras ich, ved si verny. S radostou ti prinesiem obetu; meno tvoje, Pane, budem velebit, lebo si dobry;lebo ma vyslobodzujes zo vsetkych suzeni a na svojich nepriatelov mozem hladiet zvysoka. Zbormajstrovi. Hra na strunovom nastroji. Davidova poucna piesen. Cuj, Boze, moju modlitbu a pred mojou upenlivou prosbou sa neskryvaj:pohliadni na mna a vyslys ma. Ked premyslam o sebe, som rozruseny,zmateny krikom nepriatela a utlakom hriesnika. Lebo ma zavaluju bezpravim a zurivo do mna dorazaju. Srdce sa vo mne chveje a pada na mna hroza predsmrtna. Uzkost a triaska idu na mna a zmocnuje sa ma des. A tak si hovorim: „Ktoze mi da holubicie kridla, aby som mohol odletiet a odpocinut si?Aby som mohol utiect do dialav a pobudnut v samote?Vyckavam, kto by ma zachranil pred burkou a vichricou. “Pane, zmat ich jazyky a rozdel; bo v meste vidim nasilie a hadky. Na jeho hradbach dnom i nocou kruzia dokola;V jeho strede su nepravost, strasti a uklady a v jeho uliciach ustavicne panuje podvod a klam. Lebo keby mi zlorecil moj nepriatel, to by som este vedel zniest; a keby sa nado mna vyvysoval ten, co ma nenavidi, azda by som sa pred nim skryl. Ale ty, clovece, ty si predsa mne roven, moj dobry znamy, ba doverny priatel. S tebou ma spajal velmi nezny zvazok; v sprievode sme kracali Bozim domom. Smrt nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zidu zaziva, lebo zloba je v ich pribytkoch, je medzi nimi uprostred. Ja vsak budem volat k Bohu a Pan ma zachrani. Vecer i rano, i napoludnie budem rozjimat a vzdychat a vypocuje moj hlas. Vykupi ma v pokoji z moci tych, co na mna utocia, lebo ich je mnoho proti mne. Mna Boh vypocuje, ale ich zrazi, on, ktory je spred vekov. Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja. Kazdy z nich vystiera ruku proti svojim druhom a porusuje zmluvu. Jeho slova su hladsie ako maslo, ale v srdci stroji vojnu. Jeho reci su jemnejsie nez olej, ale su to vytasene mece. Zloz svoju starost na Pana a on ta zachova; a nikdy nedopusti, aby bol spravodlivy zmietany. Ty ich vsak, Boze, zhodis do priepasti skazy. Krvilacnici a podvodnici nedoziju sa ani polovice svojich dni; ale ja dufam v teba, Pane. Zbormajstrovi. Podla napevu „Holubica vzdialenych cherubov“. Davidov zalm. Miktam. Ked ho Filistinci chytili v Gath. Zmiluj sa nado mnou, Boze, lebo ma prenasleduje clovek, kazdodenne ma napada a utlaca. Moji nepriatelia ma prenasleduju den co den a vela je tych, co bojuju proti mne, Najvyssi. Kedykolvek ma popadne strach, spolieham sa na teba. Na Boha, ktoreho slovo velebim, na Boha sa ja spolieham a nebojim sa: ved coze mi moze urobit clovek?Dennodenne mi sposobuju skodu, myslia len na to, ako mi zle urobit. Podnecuju spory, stroja uklady, idu mi v patach a sliedia. Ako mne cihali na zivot,tak im odplat nepravost, Boze, v hneve zraz pohanov az k zemi. Ty vies, kolko raz som musel utekat: pozbieraj moje slzy do svojich nadob; ci nie su zapisane v tvojich uctoch?Vtedy moji nepriatelia ustupia, este v ten den, ked budem volat: ano, viem, ze ty si moj Boh. Na Boha, ktoreho slovo velebim, na Pana, ktoreho slovo velebim,na Boha sa ja spolieham a nebojim sa: ved coze mi moze urobit clovek?Boze, este mam splnit sluby, co som tebe urobil; obety chvaly ti prinesiem,lebo ty si mi zivot zachranil pred smrtou a nohy pred padom, aby som kracal pred Bohom vo svetle zijucich. Zbormajstrovi. Na napev „Nezahub“. Davidov zalm. Miktam. Ked sa skryl pred Saulom v jaskyni. Zmiluj sa, Boze, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utiekam; v tieni tvojich kridel nachodim utociste, kym sa nepominu nastrahy. Volam k Bohu, k Najvyssiemu, k Bohu, ktory mi preukazuje dobro. On zosle pomoc z neba a zachrani ma; zahanbi tych, co ma tyraju. Boh zosle svoju milost a pravdu. Som akoby uprostred levicat, co pozieraju ludi. Ich zuby su ako ostepy a sipy, ich jazyk sta nabruseny mec. Boze, vznes sa nad nebesia a tvoja slava nech je nad celou zemou. Mojim noham nastavili osidlo, az sa mi skormutila dusa; predo mnou vykopali jamu, no sami do nej padli. Ochotne je moje srdce, Boze, ochotne je moje srdce;budem ti spievat a hrat. Prebud sa, dusa moja, prebud sa, harfa a citara, chcem zobudit zornicu. Budem ta, Pane, velebit medzi pohanmi a zaspievam ti zalmy medzi narodmi. Lebo az po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernost az po oblaky. Boze, vznes sa nad nebesia a tvoja slava nech je nad celou zemou. Zbormajstrovi. Na napev „Nezahub“. Davidov zalm. Miktam. Vari vy, mocnari, naozaj hlasate spravodlivost, vari spravne sudite ludskych synov?Naopak, v srdci pachate nepravosti, vase ruky pripravuju nasilie na zemi. Hriesnici su na scesti uz od lona matky, od materskeho zivota bludia klamari. Jed v nich podoba sa jedu hadiemu, jedu hluchej vretenice, co si usi zapchava,ktora nepocuva hlas zaklinacov, hlas skuseneho carodeja. Boze, vylam im zuby v ustach, rozdrv celust levov, Pane. Nech sa rozplynu sta voda, co steka, nech vyschnu ako zdeptana trava. Nech sa pominu ako slimak, co sa v hlien rozteka, ako nedonoseny plod zeny, ktory slnko neuzrie. Prv ako vase hrnce pocitia ohen z bodliaka, zaziva ich stravi ako ohen hnevu. Spravodlivy sa potesi, ked pomstu uvidi, umyje si nohy v krvi hriesnika. A ludia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodliveho, naozaj je Boh, co sudi na zemi. “Zbormajstrovi. Na napev „Nezahub“. Davidov zalm. Miktam. Ked Saul vyslal muzov, aby strazili dom a zavrazdili Davida. Vytrhni ma, Boze, z moci mojich nepriatelov, chran ma pred tymi, co povstavaju proti mne. Vytrhni ma z ruk zlocincov a zachran pred krvilacnikmi. Pozri, uklady robia na moj zivot a surovo sa vrhaju na mna. Pane, netazi ma ani priestupok, ani hriech; nedopustil som sa nepravosti, a predsa sa zbiehaju a na mna chystaju. Hor’ sa, pod mi v ustrety a pozri. Ty, Pane, Boze mocnosti, Boh Izraela, precitni a potrestaj vsetkych pohanov, nemaj zlutovanie nad tymi, co vierolomne konaju. Na vecer sa vracaju, zavyjaju ako psy a pobehuju okolo mesta. Hla, co chrlia ich usta, mec maju na perach: „Ktoze to pocuje?“Ty sa im vsak smejes, Pane; vysmievas sa vsetkym pohanom. Zastita moja, cakam na teba; lebo ty, Boze, si moja ochrana. So mnou je Boh, jeho laska ma predchadza. Boh da, ze svojimi nepriatelmi budem moct pohrdnut. Nepobi ich, aby moj lud nezabudol; rozozen ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, moj ochranca. Pre hriech ich ust, pre rec ich peri nech sa chytia do svojej pychy; pre kliatbu a loz, ktoru vyriekli. Skoncuj s nimi v rozhorceni, skoncuj a nebude ich; a spoznaju, ze Boh panuje v Jakubovi a az po kraj zeme. Na vecer sa vracaju, zavyjaju ako psy a pobehuju okolo mesta. Tulaju sa za pokrmom a ak sa nenasytia, skuvinaju. Ja vsak budem oslavovat tvoju moc a z tvojho milosrdenstva sa tesit od rana, lebo ty si sa mi stal oporou a utocistom v den mojho suzenia. Tebe, zastita moja, chcem spievat, lebo ty, Boze, si moj ochranca, moj Boh, moje milosrdenstvo. Zbormajstrovi. Na napev „Lalie - svedectvo“. Davidov poucny zalm. Miktam. Ked sa vydal proti mezopotamskym Aramejcom a Aramejcom zo Zeby a ked sa Joab vratil z Edomu, kde v Solnom udoli pobil dvanasttisic (muzov). Boze, ty si nas odvrhol, ty si nas rozohnal; rozhneval si sa, ale opat sa k nam obrat. Zatriasol si zemou, rozstiepil si ju, ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje. Tvrdu skusku si zoslal na svoj lud, napojil si nas vinom zavratu. Tym, co sa ta boja, dal si znamenie, aby utiekli pred lukom. Aby sa vyslobodili ti, ktorych milujes; zachran nas svojou pravicou a vyslys nas. Vo svojej svatyni Boh povedal: „S radostou rozdelim Sichem a rozmeriam sukotske udolie. Moj je Galaad a moj je Manasses; Efraim je prilba mojej hlavy. Juda je moje zezlo vladarske,Moab je nadrz, v ktorej sa kupavam. Idumea sa mi stane podnozkou, nad Filistinskom vitazne zajasam. “Kto ma privedie do opevneneho mesta a kto ma odprevadi az do Idumey?Kto iny, ako ty, Boze, co si nas odvrhol? A preco uz, Boze, nekracas na cele nasich vojsk? Pomoz nam dostat sa z utlaku, pretoze ludska pomoc nestaci. S Bohom budeme udatni, on nasich utlacatelov posliape. Zbormajstrovi. Na strunovom nastroji. Davidov zalm. Vypocuj, Boze, moju vrucnu prosbu, vsimni si moju modlitbu. Od konca zeme volam k tebe; ked sa mi srdce chveje uzkostou, prived ma na nedostupne bralo. Ty si moja nadej a basta pred nepriatelom. V tvojom stanku chcem prebyvat naveky a skryvat sa pod ochranou tvojich kridel. Ved ty si, Boze moj, vypocul moju modlitbu, dal si mi dedicstvo tych, co si ctia tvoje meno. Kralovi pridaj k jeho dnom dalsie a jeho roky nech trvaju z pokolenia na pokolenie. Pred Bozou tvarou nech troni vecne a nech ho chrani milost a vernost. Tak budem naveky ospevovat tvoje meno a plnit svoj slub den co den. Zbormajstrovi. Podla Jedutuna. Davidov zalm. Iba v Bohu spocin, dusa moja, lebo od neho mi prichadza spasa. Iba on je moje utociste a moja spasa, moja opora, nezakolisem sa nikdy viac. Dokedy chcete napadat cloveka, dokedy ho chcete vsetci krusit ako stenu, co sa naklana, ako mur, co sa vala?Stroja sa zvrhnut ho z popredneho miesta; v klamani maju zalubu, dobrorecia svojimi ustami, no v srdci zlorecia. Iba v Bohu spocin, dusa moja, lebo len on mi dava nadej. Iba on je moje utociste a moja spasa, moja opora, nezakolisem sa. V Bohu je moja spasa i slava; Boh je moja sila a v Bohu je moje utociste. Dufajte v neho, ludia, v kazdom case, pred nim si srdce otvorte; Boh je nase utociste. Ved iba klam a mam su potomci Adama, ludia su iba preludom. Keby si stali na vahu, dohromady su lahsi ako para. Nespoliehajte sa na nasilie a neprepadnite zbojstvu; ak vam pribuda bohatstva, neoddavajte mu srdce. Raz prehovoril Boh, pocul som toto dvoje: ze Boh je mocnya ty, Pane, milostivy; ze ty kazdemu odplacas podla jeho skutkov. Davidov zalm. Ked sa zdrziaval v Judskej pusti. Boze, ty si moj Boh, uz od usvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja dusa, za tebou tuzi moje telo; ako vyschnuta, pusta zem bez vody,tak ta tuzim uzriet vo svatyni a vidiet tvoju moc a slavu. Ved tvoja milost je lepsia nez zivot; moje pery budu ta oslavovat. Cely zivot ta chcem velebit a v tvojom mene dvihat svoje ruky k modlitbe. Sta na bohatej hostine sa nasyti moja dusa a moje usta ta budu chvalit jasavymi perami. Na svojom lozku myslim na teba, o tebe rozjimam hned za rana. Lebo ty si mi pomahal a pod ochranou tvojich kridel budem plesat. Moja dusa sa vinie k tebe, ujimas sa ma svojou pravicou. Ti vsak, co chcu moj zivot zahubit, zostupia do hlbin zeme;vydani budu mecu napospas, stanu sa koristou sakalov. Kral sa vsak bude tesit v Bohu; chvalit sa budu vsetci, ktori prisahaju na neho, lebo budu umlcane usta klamarov. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Pocuj, Boze, moj hlasity narek; ochranuj mi zivot pred strasnym nepriatelom. Bran ma pred zberbou nicomnikov, pred tlupou zlocincov. Jazyk si brusia ako mec, ako sipy hadzu jedovate slova,aby nevinneho zasiahli z ukrytu. Znezrady a smelo donho strielaju,utvrdzuju sa v zlocinnom zamere. Radia sa, ako zastriet osidla, a vravia si: „Ktoze ich zbada?“Vymyslaju nepravost a co vymyslia, aj dovrsia. Hlbocina je clovek a jeho srdce priepast. Lez Boh ich zasiahol svojimi sipmi; zrazu ich pokryli rany,vlastny jazyk sa im stal nestastim. Vsetci, co ich vidia, kyvaju hlavou,strach zachvati kazdeho cloveka; i budu hlasat Bozie skutky a chapat jeho diela. Spravodlivy sa tesi v Panovi a spolieha sa na neho a jasaju vsetci, co maju srdce uprimne. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Piesen. Tebe, Boze, patri chvalospev na Sione; tebe treba plnit sluby v Jeruzaleme. Ty vypocuvas modlitby, k tebe ma prist kazdy clovek, ked ho tazi hriech. A hoci nad nami vitazia nase nepravosti, ty nam ich odpustas. Blazeny, koho si si vyvolil a prijal k sebe, prebyvat bude v tvojich sienach. Naplni nas blahobyt tvojho domu a svatost tvojho chramu. Obdivuhodne spravodlivo nas vyslysis, Boze, nasa spasa, nadej vsetkych koncin zeme i dalekeho mora. Vrchy upevnujes svojou mocou, opasany silou. Tisis hukot mora, hukot jeho vĺn aj nepokoje narodov. Ti, co obyvaju zemske konciny, chveju sa baznou pred tvojimi znameniami, radostou napĺnas konciny vychodu i zapadu. Navstevujes zem a davas jej vlahu, zveladujes jej bohatstvo. Bozia rieka je plna vody; ludom pripravujes zrno. Takto sa staras o zem:zvlazujes jej brazdy a vyrovnavas hrudy, skyprujes ju dazdami a pozehnavas jej rastliny. Rok korunujes svojou dobrotou, kade prejdes, vsade je hojnost. Pasienky puste vlaha zarosi a pahorky sa opasu plesanim. Criedami oviec sa luky pokryju a zrnom budu oplyvat doliny; ozyvat sa budu jasotom a spevom. Zbormajstrovi. Piesen. Zalm. Jasaj Bohu, cela zem;hrajte a spievajte na slavu jeho mena, vzdavajte mu chvalu. Hovorte Bohu: „Ake uzasne su tvoje diela. Pre tvoju nesmiernu moc budu sa ti liskat tvoji nepriatelia. Nech sa ti klania cela zem a nech ti spieva, nech ospevuje tvoje meno. “Podte a pozrite na Bozie diela; uzas budia skutky, ktore kona ludom. More premiena na suchu zem, rieku mozno prejst suchou nohou; preto sa tesime z neho. Svojou mocou panuje naveky, ocami pozoruje narody; aby sa burici nevypinali. Velebte, narody, nasho Boha a rozhlasujte jeho chvalu;on dal zivot nasej dusi a chrani nase nohy pred padom. Ved ty, Boze, si nas vyskusal, pretavil si nas ohnom, ako sa tavi striebro. Voviedol si nas do osidla, na plecia si nam nalozil suzenia. Nechal si ludi chodit po nasich hlavach; presli sme cez ohen a cez vodu, ale napokon si nam dal pookriat. Vojdem do tvojho domu so zapalnymi obetami, splnim ti sluby,ktore ti zlozili moje pery a moje usta vyriekli, ked som bol v suzeni. Bohate zertvy ti prinesiem, pre teba spalim barance, obetujem ti bycky a kozliatka. Podte sem a pocuvajte, vsetci ctitelia Bozi, vyrozpravam vam, ake velke veci mi urobil. Moje usta ho vzyvali a moj jazyk velebil. Keby som sa v srdci upriamil na nepravost, Pan by ma nevyslysal. Ale Boh ma vyslysal, vsimol si hlas mojej vrucnej modlitby. Nech je zvelebeny Boh, lebo neodmietol moju modlitbu a neodnal mi svoje milosrdenstvo. Zbormajstrovi. Hra na strunovom nastroji. Zalm. Piesen. Boze, bud nam milostivy a zehnaj nas; a tvoja tvar nech ziari nad nami,aby sa tvoja cesta stala znamou na zemi a tvoja spasa medzi vsetkymi narodmi. Boze, nech ta velebia narody, nech ta velebia vsetky narody. Nech sa tesia a jasaju narody, ze spravodlivo sudis ludi a spravujes narody na zemi. Boze, nech ta velebia narody, nech ta velebia vsetky narody. Zem vydala svoj plod; nech nas pozehna Boh, nas Boh;nech nas Boh pozehna a nech si ho ctia vsetky konciny zeme. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Piesen. Boh vstava a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tvare utekaju ti, co ho nenavidia. Ako sa rozplyva dym, tak ich rozhana; ako sa vosk roztapa ohnom, tak spred Bozej tvare miznu hriesnici. Ale spravodlivi sa mozu tesit a jasat pred Bozou tvarou a v radosti sa veselit. Spievajte Bohu a jeho meno zalmom velebte. Pripravte cestu tomu, co sa vznasa nad oblakmi: jeho meno je Pan. Plesajte pred nim;on je otec sirot a zachranca vdov, on je Boh vo svojom svatom pribytku. On je Boh, co opustenym dava prebyvat v domoch, vaznov privadza k stastiu, no odbojnici zostanu v zemi pustej. Boze, ked si kracal na cele svojho ludu a prechadzal pustou,zem sa zatriasla. Pred tvarou Boha zo Sinaja sa rozprsala aj obloha, pred tvarou Boha Izraela. Zoslal si, Boze, zurodnujuci dazd a vzpruzil si svoju ochabnutu krajinu. Prebyvaju v nej tvoje tvory, pre chudobneho si ju pripravil vo svojej dobrote, Boze. Pan vyslovuje slovo; nesmierny zastup panien ohlasuje dobru zvest:„Utekaju krali, utekaju s vojskami a korist deli krasavica domu. Kym ste vy spali uprostred kosiara, striebrom sa zaskveli kridla holubice a jej pierka zltym zlatom. Ked tam Vsemohuci rozhanal kralov, snehom sa zabelel Selmon. “Vrch basansky je vrch Bozi, pohorie Basanu ma vela stitov. Preco vy, strme stity, zavidite vrchu, na ktorom sa Bohu zapacilo prebyvat? Ved Boh tam bude byvat naveky. Bozich vozov su desattisice tisicov: Pan tiahne zo Sinaja do svatyne. Do vysav si vystupil, so sebou si vzal zajatcov, ludi si prijal do daru, aby u Pana Boha mohli byvat aj burici. Nech je velebeny Pan den co den; nesie nas Boh, nasa spasa. Nas Boh je Boh spasy, on je Pan, co zo smrti dava uniknut. Ved Boh rozbija hlavy svojim nepriatelom aj vlasate temeno tym, co zotrvavaju v hriechoch. I povedal Pan: „Z vrchov Basanu ich privediem, vyvediem ich z morskych hlbin,aby sa tvoja noha zmacala v krvi a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriatelov. “Prizeraju sa, Boze, ako vstupujes, ako ty moj Boh a kral, vstupujes do svatyne. Na cele idu spevaci, na konci zasa harfisti a uprostred dievcata bijuce na bubny. „Na zhromazdeniach Boha velebte, velebte Pana, potomci Izraela. “Vpredu ich vedie mladucky Benjamin, kniezata Judove v siku bojovom, kniezata Zabulonove, kniezata Neftaliho. Prejav, Boze, svoju moc, upevni, Boze, co si v nas vykonal. Nech pre tvoj chram v Jeruzaleme krali prinasaju dary. Zazen obludu, co sa skryva v trsti, criedu bykov s telcami narodov; nech sa ti s prutmi striebra pokoria. Rozplas narody, co bazia za vojnou. Z Egypta pridu velmozi, Etiopia vystrie svoje ruky k Bohu. Spievajte Bohu, zemske kralovstva, na harfach hrajte Panovi, hrajteze Bohu,co sa nesie na odvekych nebesiach k vychodu; hla, dviha svoj hlas, svoj mocny hlas. Uznajte Boziu moc. Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc az nad oblaky. Vzneseny si, Boze, vo svojej svatyni. Boh Izraela sam dava silu i statocnost svojmu ludu. Zvelebeny bud, Boze. Zbormajstrovi. Na napev „Lalia“. Davidov zalm. Zachran ma, Boze, lebo voda mi vystupila az po krk. V bezodnom bahne viaznem a nemam pevnej pody pod nohami, dostal som sa do hlbin vod a zalieva ma prival. Ustaty som od volania, hrdlo mi zachriplo. Unavili sa mi oci, co tak vyzeram svojho Boha. Viac nez mam vlasov na hlave, je tych, co ma bez priciny nenavidia. Mocnejsi su ti, co ma prenasleduju, su to nepriatelia klamarski; musel som vratit, co som neulupil. Boze, ty poznas moju pochabost a moje poklesky nie su ti skryte. Nech sa nemusia pyrit pre mna ti, co dufaju v teba, Pane, Boze zastupov. Nech sa nemusia hanbit pre mna ti, co ta hladaju, Boze Izraela. Pre teba znasam potupu a hanba mi pokryva tvar. Svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznamym. Stravuje ma horlivost za tvoj dom, padaju na mna urazky tych, co ta urazaju. V postoch som si dusu vyplakal, no aj to mi bolo na potupu. I vrecovinu som si obliekol a prislovecnym som sa stal. Utrhaju si zo mna ti, co vysedavaju v brane, a pri vine pospevuju o mne pijani. Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe v tomto case milosti. Vypocuj ma, Boze, pre svoju velku dobrotu, pre svoju vernost mi pomoz. Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohruzil don, a budem vytrhnuty z moci svojich nenavistnikov i z hlbokych vod. Nech ma nezatopi prival vod, nech ma nepohlti hlbina a priepast nezavrie nado mnou pazerak. Vyslys ma, Pane, ved si dobrotivy a laskavy; pre svoje velke milosrdenstvo pohliadni na mna. Neodvracaj tvar od svojho sluzobnika, ved, hla, trpim; cim skor ma vyslys. Prid ku mne a zachran ma, so zretelom na mojich nepriatelov ma vyslobod. Ty poznas moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidis vsetkych, co ma suzuju. Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Cakal som, ze dakto bude mat so mnou sucit, no takeho som nestretol; cakal som, ze dakto ma potesi, ale taky sa nenasiel. Do jedla mi dali zlce, a ked som bol smadny, napojili ma octom. Nech sa im ich stol stane nastrahou, odplatou a pohorsenim. Nech sa im oci zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrach oslabnu navzdy. Vylej na nich svoje rozhorcenie, nech ich zachvati palava tvojho hnevu. Nech spustne ich taborisko a v ich stanoch nech nema kto byvat. Lebo prenasleduju toho, koho si ty udrel, a mnozia bolesti tomu, koho si zranil. K ich nepravosti pridaj nepravost, nech nevojdu do tvojej spravodlivosti. Nech su vytreti z knihy zijucich a nech nie su zapisani medzi spravodlivymi. Som uboziak, plny bolesti; tvoja pomoc, Boze, ma pozdvihne. Piesnou chcem Bozie meno oslavit a velebit ho chvalospevmi. A Panovi to bude milsie, ako keby som obetoval byka, ako keby som obetoval junca, ktoremu rastu rozky a ratice. Nech zvedia o tom ponizeni a nech sa potesia; hladajte Boha a srdce vam ozivne. Lebo Pan vypocuje chudobnych a nepohrda svojimi, ked su v zajati. Nech ho chvalia nebesia i zem, moria a vsetko, co sa hybe v nich. Lebo Boh zachrani Sion a vybuduje mesta Judove; usadia sa tam a budu ich majetkom. A zdedia ho potomci jeho sluzobnikov a ti, co miluju jeho meno, budu v nom prebyvat. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Na spomienku. Boze, prid mi na pomoc; Pane, ponahlaj sa mi pomahat. Nech sa hanbia a cervenaju ti, co mi cihaju na zivot. Nech su zavrateni a nech sa hanbia ti, co mi chcu zle. Nech ustupia a zapyria sa ti, co mi hovoria: „Tak mu treba. “No nech jasaju a raduju sa z teba ti, co ta hladaju, a nech ustavicne volaju: „Nech je zvelebeny Boh“ ti, co tvoju spasu miluju. No ja som uboziak a bedar; Boze, ponahlaj sa ku mne. Ty si moja pomoc a moj osloboditel, Pane, nemeskaj. V teba, Pane, som dufal; nebudem zahanbeny naveky. Vo svojej spravodlivosti ma vyslobod a zachran, naklon ku mne svoj sluch a pomoz mi. Bud mi ochrannou skalou a opevnenym hradom na moju zachranu; ved ty si moja opora a moje utociste. Boze moj, vytrhni ma z ruky hriesnika, z ruky svojvolnika a nicomnika. Lebo ja, Pane, tuzim za tebou, ty, Pane, si moja nadej od mojej mladosti. Od matkinho lona mam v tebe oporu, od zivota matky si mojim ochrancom; tebe vzdy patri moj chvalospev. Som ako zazrak pre mnohych a ty mi mocne pomahas. Nech sa mi usta naplnia tvojou oslavou a nech ta velebim den co den. Neodozen ma v case staroby, neopust ma, ked mi sily ochabnu. Moji nepriatelia hovoria o mne a ti, co cihaju na moj zivot, radia sa spolocnea vravia: „Boh ho opustil. Prenasledujte ho a chytte ho, ved ho nema kto zachranit. “Nevzdaluj sa, Boze, odo mna; Boze moj, ponahlaj sa mi na pomoc. Nech sa zahanbia a zhynu moji protivnici, hanba a potupa nech pokryje tych, co mi zlo chystaju. Ja vsak budem ufat neprestajne a vsade budem sirit tvoju chvalu. Moje usta budu hlasat tvoju spravodlivost a tvoju spasu den co den, hoci ju ani neviem vyjadrit. Budem hovorit o velkych cinoch Panovych; Pane, budem spominat len tvoju spravodlivost. Boze, ty si ma poucal od mojej mladosti a ja az doteraz ohlasujem tvoje diela zazracne. Az do staroby a do rokov sedivych, Boze, neopustaj ma, kym nezvestujem silu tvojho ramena vsetkym pokoleniam buducim. Tvoja moca tvoja spravodlivost, Boze, siaha az po nebo, ty si stvoril velkolepe diela: Boze, kto sa ti vyrovna?Ake a kolke i trpke suzenia dopustil si na mna; ale znova si ma ozivil a z hlbin zeme si ma opat vyviedol. Zveladis moju cest, prides a mna potesis. Lebo i ja teba oslavim, tvoju vernost budem chvalit na harfe, Boze moj, na citare ti zahram, Svaty Izraela. Jasat budu moje pery, ked ti zaspievam, i moja dusa, ktoru si vykupil. Ba i moj jazyk bude rozpravat o tvojej spravodlivosti den co den, ked potupa i hanba stihne tych, co mi chystaju zlo. Od Salamuna. Boze, zver svoju pravomoc kralovi, kralovmu synovi svoju spravodlivost,aby spravodlivo vladol nad tvojim ludom a podla prava nad tvojimi chudobnymi. Vrchy nech ludu prinesu pokoj a pahorky spravodlivost. Prisudi pravo ludom ubohym, poskytne pomoc detom bedara a krivditela pokori. Dlho ako slnko, dlhsie ako luna bude kralovat z pokolenia na pokolenie. Ako dazd spadne na travu a ako voda, co zem zavlazuje. V jeho dnoch bude prekvitat spravodlivost a plnost pokoja, kym mesiac nezhasne. A bude panovat od mora az k moru a od Rieky az na kraj zeme. Obyvatelia puste pred nim poklaknu a jeho nepriatelia budu lizat prach. Krali Tarsisu a ostrovov prinesu mu dary, oddaju mu dane krali Arabov aj zo Saby. Budu sa mu klanat vsetci krali, sluzit mu budu vsetky narody. On vyslobodi bedara, co vola k nemu, i chudobneho, ktoremu nik nepomaha. Zmiluje sa nad chudobnym a bedarom, zachrani zivot uboziakom. A vyslobodi ich z utlaku a nasilia, lebo v jeho ociach je vzacna ich krv. Bude zit a z Arabie zlato dostavat, stale sa budu modlit za neho a dobrorecit mu kazdy den. Na zemi bude hojnost obilia, bude sa vlnit az po temena hor. Jeho ovocie bude ako Libanon a mesta rozkvitnu ako polna trava. Jeho meno nech je velebene naveky; kym bude svietit slnko, jeho meno potrva. V nom budu pozehnane vsetky kmene zeme, zvelebovat ho budu vsetky narody. Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, co jediny kona zazraky. Jeho vznesene meno nech je velebene naveky a jeho velebou nech sa naplni cela zem. Stan sa! Amen!Asafov zalm. Aky dobry je Boh voci statocnym, Boh voci tym, co maju srdce ciste. No mne sa temer nohy podlomili, takmer som sa zapotacal. Lebo som ziarlil na chvastunov, ked som videl, ako bezstarostne si ziju hriesnici. Neprekaza im zhola nic, su zdravi a vypaseni,nesuzuju sa ako ini smrtelnici, ani netrpia ako ini ludia. Preto ich pycha ovija sta nahrdelnik a nasilnost ich zahaluje ako rucho. Akoby z tuku sa liahne ich zloba a vybuchuje zlomyselnost. Posmievaju sa a zlomyselne hovoria, povysenecky sa zastrajaju. Usta dvihaju proti nebu a jazyk sa im vlaci po zemi. Sedia si na vysinach a nezasahuje ich povoden. Vravia si: „Vari to vidi Boh? A vie o tom Najvyssi?“Hla, to su hriesnici: bezstarostne si ziju a hromadia bohatstvo. Nuz povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce ciste zachoval a v nevinnosti som si ruky umyval;slahany som den co den a trestany uz od rana. “Keby som si povedal: „Budem rozpravat ako oni,“ to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov. Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily,kym som, Boze, nevstupil do tvojej svatyne, kde som pochopil, aky bude ich koniec. Naozaj ich stavias na podu smyklavu a vrhas ich do zahuby. Ako vychadzaju navnivoc! Nahle je po nich, hynu od hrozy. Ako sen prebudzajuceho sa cloveka, tak sa rozplynu, ked zakrocis ty, Pane. Moje srdce je plne trpkosti a cele vnutro doranane. Hlupy som bol a nechapavy a pred tebou som bol ako dobytca. Ale ja som stale pri tebe a ty mi drzis pravicu. Vedies ma podla svojho zameru a nakoniec ma prijmes do slavy. Ved kohoze mam na nebi? A ked som pri tebe, nic pozemske ma netesi. Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh mojho srdca a podiel vecity. Hla, ako hynu vsetci, co sa vzdaluju od teba, zatracujes vsetkych, co su ti neverni. Pre mna je slastou byt v Bozej blizkosti a v Panu Bohu svoju nadej mat a ohlasovat vsetky jeho diela v branach dcery sionskej. Asafova poucna piesen. Preco si nas, Boze, tak celkom zavrhol a preco si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?Pamataj na svoj lud, ktory je tvoj odprvoti. Vykupil si vyhonok svojho dedicstva, vrch Sion, na ktorom prebyvas. Namier svoje kroky k vecnym zrucaninam: nepriatel spustosil celu svatynu. Ti, co ta nenavidia, rycia uprostred tvojho miesta svateho, vztycuju svoje zastavy na znak vitazstva. Podobaju sa tym, co sa velmi rozhanaju sekerou v hustom lese. Tak vylamuju brany chramove a strhaju ich sekerou i hakom. Podpalili tvoju svatynu, pribytok tvojho mena az do zakladu zneuctili. V srdci si povedali: „Znicme ich vsetkych odrazu,“ a vypalili tvoje svate miesta v krajine. Nevidime nase zastavy, niet uz proroka a nik z nas nevie, dokedy to potrva. Boze, dokedy sa bude ruhat nepriatel? Vari naveky bude protivnik urazat tvoje meno?Preco odtahujes svoju ruku a preco v lone drzis pravicu?Ved predsa Boh je nasim kralom od vekov a spasne skutky konal na zemi. More si svojou mocou rozdvojil a rozdrvil si hlavy drakom vo vodach. Leviatanovi si hlavy roztĺkol, za pokrm si ho dal morskym obludam. Ty si dal vyvriet zriedlam i potokom a vyschnut riekam nevysychajucim. Tvoj je den, tvoja je aj noc, ty si utvoril nebeske svetla i slnko. Ty si zemi ustanovil hranice; ze je leto a zima, to si ty zariadil. Pamataj, Pane, na to, ze sa to tebe ruha nepriatel a nerozumny lud tvoje meno uraza. Nevydaj divej zveri tych, co ta oslavuju, a nezabudaj nikdy na svojich uboziakov. Zhliadni na svoju zmluvu, ved nasilnici si rozlozili stany po celej krajine. Pokorny nech sa s hanbou nevracia, chudak a bedar budu tvoje meno velebit. Vstan, Boze, a ujmi sa svojej veci, maj na pamati urazky, ktorymi ta hlupak castuje den co den. Nezabudaj na krik svojich nepriatelov, ved hurhaj vzburencov sa stale stupnuje. Zbormajstrovi. Na napev „Nezahub“. Asafov zalm. Piesen. Oslavujeme ta, Boze, oslavujeme ta a tvoje meno vzyvame, rozhlasujeme tvoje skutky zazracne. Ja sam urcim cas a vykonam spravodlivy sud. Hoc by sa roztapala zem a triasli vsetci, co na nej byvaju, ja pevne drzim jej stĺpy. Chvastunom hovorim: „Nevystatujte sa!“ A previnilcom: „Nedvihajte hlavy!Nedvihajte hlavy vysoko, proti Bohu nehovorte bezocivosti. “Ved ani od vychodu, ani od zapadu, ani z puste neprichadza povysenie. Ale sudcom je sam Boh: jedneho ponizuje, druheho povysuje. Lebo v Panovej ruke je kalich plny cisteho vina s korenim. On z neho nalieva, az po kvasnice ho musia vyprazdnit, vsetci hriesnici zeme budu z neho pit. Lez ja naveky chcem ohlasovat a ospevovat Boha Jakubovho. Pozrazam vsetku pychu hriesnikov, no spravodlivi vztycia svoje hlavy. Zbormajstrovi. Hra na strunovom nastroji. Asafov zalm. Piesen. Znamy je Boh v Judei a v Izraeli je jeho meno velke. V Jeruzaleme ma stan a na Sione pribytok. Tam polamal leskle luky aj stit, aj mec a zbroj vojnovu. Ty, Zazracny, ziaris z vrchov plienenia;olupeni boli chrabri bojovnici. A teraz spia svoj sen, ochabli ruky vsetkych hrdinov. Boze Jakubov, ked si ty pohrozil, zmeraveli jazdci aj kone. Si hrozny; kto sa moze vzopriet proti tebe, ked sa rozhnevas?Z neba si vyniesol rozsudok; zem sa zatriasla a zatichla,ked povstal Boh a sudil, aby zachranil vsetkych tichych na zemi. Lebo teba oslavi aj hnev cloveka a ti, co vyhnu hnevu, budu slavit tvoj sviatocny den. Panovi, svojmu Bohu, skladajte sluby a plnte ich; vsetci, co vokol neho stojite, prineste dary Hroznemu. Tomu, co kniezatam smelost odnima a pre zemskych kralov je postrachom. Zbormajstrovi. Na napev Idithuna. Asafov zalm. Hlasne volam k Panovi, k Bohu volam a on ma pocuje. Boha hladam v den svojho suzenia, vystieram svoje ruky za noci neunavne. Moja dusa sa nechce dat potesit,na Boha myslim a vzdycham, uvazujem a klesam na duchu. Viecka mi drzis v bdelosti, som rozruseny a nevladzem hovorit. Premyslam o dnoch minulych a davne roky mam na mysli. Za noci rozjimam vo svojom srdci, premyslam a v duchu sa pytam:Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje?Vari je navzdy koniec jeho dobrote, prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie?Ci Boh zabuda na zmilovanie, ci pre hnev zdrziava svoje zlutovanie?Vtedy som si povedal: „To je ta bolest moja, ze sa pravica Najvyssieho odvratila odo mna. “Pamatam, Pane, na tvoje skutky, pamatam na davne zazraky. O vsetkych tvojich dielach rozmyslam a uvazujem o tvojich cinoch. Boze, tvoja cesta je svata. Ktory boh je taky velky, ako je nas Boh?Ty si Boh, ty konas zazraky, narodom si dal poznat svoju moc. Svojim ramenom si vyslobodil svoj lud, synov Jakubovych a Jozefovych. Boze, uzreli ta vody, uzreli ta vody a rozburili sa i zvirili sa hlbiny. Oblaky vychrlili prudy vod, v mracnach hrom zadunel a zokol-vokol tvoje sipy slahali. Ako hrmot kolies zaburacal tvoj hrom, blyskavica oziarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. Tvoja cesta vedie cez more a cez velke vody tvoje chodniky, ale tvoje stopy nikde nebadat. Ako ovce si viedol svoj lud rukou Mojzisa a Arona. Asafova poucna piesen. Pocuvaj, lud moj, moju nauku, naklon sluch k slovam mojich ust. Otvorim svoje usta v podobenstvach, vyrozpravam starodavne tajomstva. Co sme poculi a poznali a co nam rozpravali nasi otcovia,nezatajime pred ich synmi; dalsim pokoleniam vyrozpravame slavne a mocne skutky Panove a zazraky, ktore urobil. Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlasil za zakon, aby to, co prikazal nasim otcom, zvestovali svojim synom;maju to vediet aj dalsie pokolenia, synovia, ktori sa narodia. Oni pridu a vyrozpravaju svojim detom,aby svoju doveru vkladali v Boha, aby nezabudali na Bozie diela a zachovavali jeho prikazy;aby neboli ako ich otcovia, vzdorne a zatvrdlive pokolenie, pokolenie nestaleho srdca, ktoreho duch nebol verny Bohu. Synovia Efraima, obratni lukostrelci, v den bitky utiekli. Nezachovavali zmluvu s Bohom a odopreli kracat podla jeho zakona. Zabudli na jeho ciny a na zazraky, ktore im ukazal. Pred zrakom ich otcov divy vykonal v krajine egyptskej, na plani taniskej. Rozdvojil more a previedol ich cezen, vody postavil ako val. Vo dne ich viedol oblakom, za noci ziarou ohnivou. Rozstiepil skalu na pusti a napojil ich vodou ako z privalu. Potokom dal vytrysknut zo skaly a vody nechal ako rieky tiect. Ale oni proti nemu dalej hresili, na stepi popudzovali k hnevu Najvyssieho. Pokusali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dozadovali pokrmu. Proti Bohu reptali a vraveli: „Ci Boh moze pripravit stol aj na pusti?“A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. „A ci on moze aj chlieb dat a svojmu ludu maso obstarat?“Pocul to Pan a hnevom zahorel, ohen vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi. Lebo nedoverovali Bohu a nedufali v jeho pomoc. Rozkazal teda hornym oblakom a otvoril brany nebies;a prsala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba. Clovek jedol chlieb anjelsky; pokrmu im dal dosyta. Z oblohy vyburcoval vietor vychodny, svojou mocou priviedol vietor od juhua spustil sa na nich dazd masa ako prach, okridlene vtaky ako morsky piesok. Padali doprostred ich tabora, okolo stanov. Nuz jedli a nasytili sa nadmieru, splnil im, co si ziadali. Este boli zachvateni svojou ziadostivostou, este mali pokrm v ustach,ked proti nim vzplanul Bozi hnev, poprednych muzov pozabijal a znicil vykvet Izraela. Ale oni dalej hresili a neverili v jeho zazraky. Ich dni ukoncil ako dych, ich roky nahlou smrtou. Ked na nich smrt zoslal, vtedy ho hladali, obratili sa a na usvite prichadzali k nemu. Rozpamatali sa, ze Boh je ich pomoc, ze Najvyssi, Boh, je ich zachranca. No podvadzali ho svojimi ustami, svojim jazykom ho klamali. Ich srdcia neboli k nemu uprimne, ani jeho zmluve neboli verni. On sa predsa zlutoval a odpustil im vinu a neznicil ich. Casto svoj hnev potlacil a nedal celkom vzplanut svojmu rozhorceniu. Ved pamatal, ze su len ludia, zavan, ktory sa rozplynie a nevrati. Kolko raz ho na pusti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali. Znova a znova pokusali Boha a roztrpcovali Svateho Izraela. Uz nepamatali na jeho ciny, ani na den, v ktory ich vyslobodil z ruk utlacatelov. V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zazraky na plani taniskej. Na krv premenil ich rieky a potoky, ze uz nemali co pit. Zoslal na nich komare, aby ich stipali, zaby, aby ich trapili. Ich urodu vydal huseniciam napospas a kobylkam plody ich namahy. Vinice im zbil ladovcom a moruse mrazom. Ladovcu vydal ich dobytok, ich criedy bleskom ohnivym. Zoslal na nich ohen svojho hnevu, rozhorcenie, hrozu a strach ako poslov skazy. Uvolnil cestu svojmu hnevu, neusetril ich od smrti, ich zivot vydal moru napospas. Pobil vsetko prvorodene v Egypte, prvotiny muzskej sily v stanoch Chamovych. Svoj lud vsak ako ovce vyviedol a viedol ako stado po pusti. Viedol ich bezpecne a nemali strach, ich nepriatelov vsak more pokrylo. A priviedol ich do svojej svatej zeme, na vrch, co ziskala jeho pravica. Pred nimi vyhnal kmene pohanske, meracskym lanom im rozdelil dedicnu krajinu a v stanoch pohanov dal byvat kmenom izraelskym. Ale oni pokusali a popudzovali Najvyssieho, Boha, a nezachovavali jeho prikazy. Odpadavali a boli neverni ako ich otcovia, sklamali ako pokazeny luk. Rozhnevali ho obradmi na vysinach a svojimi modlami vzbudili jeho ziarlivost. Pocul to Boh a rozhneval sa a na Izraela velmi zanevrel. Opustil pribytok v Silo, stanok, v ktorom prebyval medzi ludmi. Vydal svoju silu do zajatia, do ruk nepriatela svoju nadheru. Svoj lud vydal mecu napospas a hnevom zahorel proti svojmu dedicstvu. Ich mladencov pohltil ohen, ich panny sa nemohli zasnubit. Knazi padli pod mecom a ich vdovy nemal kto oplakat. Pan sa vsak prebral ako zo spanku, ako hrdina vinom zmoreny. Porazil utekajucich nepriatelov, pokryl ich vecnou potupou. Zavrhol stanok Jozefov, ani Efraimov kmen si nezvolil,lez vyvolil si kmen Judov, vrch Sion, ten si oblubil. A vystavil si svatynu ako nebo vysoku, ako zem, ktoru upevnil naveky. A vyvolil si svojho sluhu Davida, od criedy oviec ho vyzdvihol,vzal si ho od oviec, co maju mladata, aby pasol Jakuba, jeho lud, a Izraela, jeho dedicstvo. A on ich pasol so srdcom bez uhony a viedol ich rukou skusenou. Asafov zalm. Boze, pohania vtrhli do tvojho dedicstva, poskvrnili tvoj svaty chram a Jeruzalem obratili na rumy. Mrtvoly tvojich sluzobnikov dali za pokrm vtakom lietavym a divej zveri davali tela tvojich svatych. Rozlievali ich krv ako vodu vokol Jeruzalema a nemal ich kto pochovat. Susedia nas zacali potupovat a okoliti ludia hanit a vysmievat. Dokedy este, Pane? Chces sa hnevat naveky? Ci tvoje rozhorcenie bude blcat sta ohen?Svoj hnev vylej na pohanov, ktori ta neuznavaju, a na kralovstva, ktore nevzyvaju tvoje meno. Ved pohltili Jakuba a spustosili jeho obydlia. Zabudni na hriechy nasich otcov; prid nam cim skor v ustrety so svojim milosrdenstvom, lebo sme velmi ubohi. Pre slavu svojho mena nam pomoz, Boze, nasa spasa, a vyslobod nas; a pre svoje meno odpust nam hriechy. Preco maju pohania hovorit: „Kdeze je ten ich Boh?“ Nech sa pred nasimi ocami na pohanoch ukaze pomsta za vyliatu krv tvojich sluzobnikov. Nech dojde k tebe narek zajatych; silou svojho ramena zachovaj synov smrti nazive. A nasim susedom vrat sedemnasobne do lona potupu, ktorou pohanili teba, Pane. Ale my, tvoj lud a ovce tvojej pastviny, chceme ta zvelebovat naveky a z pokolenia na pokolenie hlasat tvoju slavu. Zbormajstrovi. Na napev „Lalia je svedectvo“. Asafov zalm. Pastier Izraela, co ako ovcu vedies Jozefa, pocuvaj! Ty, co tronis nad cherubmi, zaskvej sapred Efraimom, Benjaminom a Manassesom. Vzbud svoju moc a prid nas zachranit. Boze, obnov nas, rozjasni svoju tvar a budeme spaseni. Pane, Boze zastupov, dokedy sa budes hnevat na modlitby svojho ludu?Krmil si nas ako chlebom slzami a slzami si nas napajal v hojnosti. Dopustil si, ze sa pre nas svaria nasi susedia a nasi nepriatelia si z nas robia posmech. Boze zastupov, obnov nas, rozjasni svoju tvar a budeme spaseni. Z Egypta si preniesol vinicu, pohanov si vyhnal a vysadil si ju. Podu si pripravil pre nu, zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. Svojou tonou pokryla ubocia a Bozie cedre ratolestami. Svoje vyhonky vystrela az k moru, az po rieku Eufrat svoje letorasty. Preco si zbural jej ohradu a oberaju z nej vsetci, co idu okolo?Diviak lesny ju rozryva a pasie sa na nej polna zver. Boze zastupov, vrat sa, zhliadni z neba, podivaj sa a navstiv tuto vinicu. A chran ju, ved ju vysadila tvoja pravica, chran i vyhonok, ktory si si vypestoval. Ti, co ju vypalili od korena, pred hrozbou tvojej tvare zahynu. Nech je tvoja ruka nad muzom po tvojej pravici, nad synom cloveka, ktoreho si si ty vyvolil. Uz neodstupime od teba a ty nas zachovas pri zivote a budeme vzyvat tvoje meno. Pane, Boze zastupov, obnov nas, rozjasni svoju tvar a budeme spaseni. Zbormajstrovi. Na napev „Lisy“. Asaf. Plesajte Bohu, ktory nam pomaha, jasajte Bohu Jakubovmu. Vezmite harfy, udrite na bubon, na lubu lyru a citaru. Zatrubte rohom pri nove mesiaca i pri jeho splne v den nasej slavnosti. Lebo take je nariadenie pre Izrael a zakon Boha Jakubovho. Taky prikaz dal Jozefovi, ked vychadzal z krajiny egyptskej; pocul som rec mne neznamu:„Z jeho pliec som snal bremeno a z jeho ruk tazky kos. V suzeni si ma vzyval a vyslobodil som ta, za clonou burky som ta vypocul, vyskusal som ta pri vodach meribskych. Pocuvaj, lud moj, svedcim proti tebe, kiez by si ma posluchol, Izrael. Nebudes mat ineho boha, ani sa nebudes klanat bohu cudziemu. Ved ja som Pan, tvoj Boh, ja som ta vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si usta a ja ti ich naplnim. Ale moj lud nepocuval na moj hlas a Izrael nedbal o mna. Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: nech si len idu za svojimi preludmi. Keby ma moj lud bol posluchol, keby bol Izrael kracal mojimi cestami,ihned by som bol jeho nepriatelov pokoril a jeho utlacatelov svojou rukou pritlacil. Zaliecali by sa mu nepriatelia Panovi a ich osud by trval naveky. Krmil by som ho jadrom psenicnym a sytil medom zo skaly. “Asafov zalm. Vstava Boh v zhromazdeni Bozom, uprostred bohov kona sud. „Dokedy este chcete sudit nespravodlivo a nadrziavat hriesnikom?Prisudte pravo bedarom a sirotam, spravodlivost vymahajte ponizenym a chudobnym. Ratujte chudobneho a nudzneho vyslobodte z ruk hriesnika…“Nemaju mudrosti ani rozumu, tapu v temnotach; hybu sa vsetky zaklady zeme. I povedal som: „Ste bohmi, vsetci ste synmi Najvyssieho. “Ale aj vy, ako kazdy clovek, umriete, padnete ako kazdy velikas. Vstan, Boze, a sud zem, lebo vsetky narody su tvojim dedicstvom. Piesen. Asafov zalm. Boze, neodpocivaj a nemlc, nebud ticho, Boze,lebo, hla, tvoji nepriatelia zuria a dvihaju hlavu ti, co ta nenavidia. Spriadaju uskocne plany proti tvojmu ludu a radia sa proti tym, ktorych ty chranis. Hovoria si: „Podte, vyhubme ich, aby neboli narodom, aby sa meno Izraela uz ani nespomenulo. “Tak sa jednomyselne dohovorili, proti tebe uzavreli zmluvu:stany Edomu a Izraelcania, Moab a Agarencania,Gebal, Amon a Amalek, Filistinsko s obyvatelmi Tyru. Ba aj Asyrsko sa k nim pridalo; stali sa pomocou synom Lotovym. Urob im to, co Madiancanom a Sisarovi, co Jabinovi pri potoku Kison;pohynuli pri Endore a stali sa hnojivom zeme. S ich kniezatami naloz ako s Orebom a Zebom a so vsetkymi ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom,ktori povedali: „Zaujmime dedicne Bozie pastviny!“Boze moj, daj, nech su ako paperie, ako plevy vo vetre,ako poziar, co lesy spaluje, a ako plamen stravujuci hory;tak ich prenasleduj svojou burkou a vydes ich svojou vichricou. Hanbou im prikry tvar a budu hladat tvoje meno, Pane. Nech sa hanbia a desia na veky vekov, nech sa hanbia a hynu. Nech poznaju, ze tvoje meno je Pan, ze ty jediny si Najvyssi nad celou zemou. Zbormajstrovi. Na napev „Lisy“. Zalm Koreho synov. Ake mile su tvoje pribytky, Pane zastupov;tuzi a zmiera moja dusa po nadvoriach Panovych. Moje srdce i moje telo vznasaju sa k Bohu zivemu. Ved aj vrabec si najde pribytok a lastovicka hniezdo, kde vklada svoje mladata: tvoje oltare, Pane zastupov, moj kral a moj Boh. Blazeni ti, co byvaju v tvojom dome a bez prestania ta velebia. Blazeny clovek, ktoremu ty pomahas, ked sa chysta na svatu put. Az pojdu vyprahnutym udolim, premenia ho na pramen, lebo ranny dazd ho odeje pozehnanim. Stupaju a sil im stale pribuda, az na Sione uvidia Boha najvyssieho. Pane, Boze zastupov, cuj moju modlitbu, vypocuj ma, Boze Jakubov. Boze, nas ochranca, pohliadni a pozri na tvar svojho pomazaneho. Jeden den v tvojich nadvoriach je lepsi nez inych tisice. Radsej chcem stat na prahu domu svojho Boha ako prebyvat v stanoch hriesnikov. Lebo Pan, Boh, je slnko a stit, milost a slavu udeluje Pan; neodoprie dobro tym, co kracaju v nevinnosti. Pane zastupov, blazeny clovek, co sa spolieha na teba. Zbormajstrovi. Zalm Koreho synov. Pane, svojej krajine si preukazal milost, Jakuba si zbavil poroby. Svojmu ludu si odpustil vinu a zakryl si vsetky jeho hriechy. Vsetok hnev si v sebe potlacil a zmiernil svoje rozhorcenie. Obnov nas, Boze, nasa spasa, a odvrat od nas svoj hnev. Vari sa chces hnevat na nas naveky a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenasat?Ci sa k nam nevratis a neozivis nas, aby sa tvoj lud mohol v tebe radovat?Ukaz nam, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nam svoju spasu. Budem pocuvat, co povie Pan, Boh; on ohlasi pokoj svojmu ludu a svojim svatym a tym, co sa k nemu obracaju uprimne. Naozaj: blizko je spasa tym, co sa ho boja, a jeho slava bude prebyvat v nasej krajine. Milosrdenstvo a vernost sa stretnu navzajom, spravodlivost a pokoj sa pobozkaju. Vernost vyrastie zo zeme, spravodlivost zhliadne z neba. Ved Pan da pozehnanie a svoje plody vyda nasa zem. Pred nim bude kracat spravodlivost a po stopach jeho krokov spasa. Davidova modlitba. Naklon, Pane, svoj sluch a vyslys ma, lebo som biedny a chudobny. Ochranuj ma, lebo som ti oddany; zachran, Boze, svojho sluhu, ktory dufa v teba. Zmiluj sa, Pane, nado mnou, ved k tebe volam den co den. Obvesel, Pane, svojho sluhu, ved k tebe dviham svoju dusu. Lebo ty, Pane, si dobry a laskavy a velmi milostivy voci vsetkym, co ta vzyvaju. Pane, pocuj moju modlitbu, vsimni si hlas mojej upenlivej prosby. V den svojho suzenia volam k tebe, lebo ty ma vyslysis. Niet podobneho tebe medzi bohmi, Pane, a nic sa nevyrovna tvojim dielam. Vsetky narody, ktore si stvoril, pridu k tebe a budu sa ti klanat, Pane, a tvoje meno oslavovat. Lebo si velky a robis zazraky, iba ty si Boh. Ukaz mi, Pane, svoju cestu a budem kracat v tvojej pravde. Daj, aby moje srdce bolo proste a malo bazen pred tvojim menom. Celym srdcom ta chcem chvalit, Pane, Boze moj, a tvoje meno oslavovat naveky;ved si bol ku mne velmi milostivy a vytrhol si ma z najhlbsej priepasti. Boze, pysni povstali proti mne a tlupa nasilnikov mi ciahala na zivot; nechceli ta mat pred ocami. No ty, Pane, si Boh milosrdny a laskavy, zhovievavy, velmi milostivy a verny. Pohliadni na mna a zlutuj sa nado mnou; daj silu svojmu sluzobnikovi, zachran syna svojej sluzobnice. Nech som dokazom tvojej dobroty, aby moji nenavistnici s hanbou videli, ze ty, Pane, si mi pomohol a ze si ma potesil. Zalm Koreho synov. Piesen. Zaklady ma na posvatnych vrchoch;brany Siona miluje Pan nad vsetky stany Jakuba. Slavne veci sa hovoria o tebe, mesto Bozie. Rahab a Babylon pripocitam k tym, co ma poznaju; Filistinci, Tyrcania a Etiopcania: ti vsetci sa tam zrodili. A o Sione sa bude hovorit: „Ten i tamten sa na nom narodil a sam Najvyssi mu dal pevne zaklady. “Pan zaznaci do knihy narodov: „Tito sa tam zrodili. “A spievaju ako pri tanci: „V tebe su vsetky moje pramene. “Piesen. Zalm Koreho synov. Zbormajstrovi. Ma sa spievat na napev „Machalat“. Poucna piesen od Emana Ezrachitu. Pane, ty Boh mojej spasy, dnom i nocou volam k tebe. Kiez prenikne k tebe moja modlitba, naklon svoj sluch k mojej prosbe. Moja dusa je plna utrpenia a moj zivot sa priblizil k risi smrti. Uz ma pocitaju k tym, co zostupuju do hrobu, maju ma za cloveka, ktoremu niet pomoci. Moje lozko je medzi mrtvymi, som ako ti, co padli a odpocivaju v hroboch, na ktorych uz nepamatas, lebo sa vymanili z tvojej naruce. Hadzes ma do hlbokej priepasti, do temravy a tone smrti. Dolahlo na mna tvoje rozhorcenie, svojimi privalmi si ma zaplavil. Odohnal si mi znamych a zosklivil si ma pred nimi. Uvazneny som a vyjst nemozem,aj zrak mi slabne od zarmutku. K tebe, Pane, volam den co den a k tebe ruky vystieram. Ci mrtvym budes robit zazraky? A vari ludske tone vstanu ta chvalit?Ci v hrobe bude dakto rozpravat o tvojej dobrote a na mieste zaniku o tvojej vernosti?Ci sa v risi tmy bude hovorit o tvojich zazrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?Ale ja, Pane, volam k tebe, vcasrano prichadza k tebe moja modlitba. Preco ma, Pane, odhanas? Preco predo mnou skryvas svoju tvar?Biedny som a umieram od svojej mladosti, vycerpany znasam tvoje hrozy. Cezo mna sa tvoj hnev prevalil a zlomili ma tvoje hrozby. Den co den ma obklucuju ako zaplava a zvieraju ma zovsadial. Priatelov aj rodinu si odohnal odo mna, len tma je mi dovernikom. Poucna piesen od Etana Ezrachitu. Panovo milosrdenstvo chcem ospevovat naveky; po vsetky pokolenia hlasat svojimi ustami tvoju vernost. Ved ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovene naveky. “ Tvoja vernost je upevnena v nebesiach. „Zmluvu som uzavrel so svojim vyvolenym, svojmu sluzobnikovi Davidovi som prisahal:Naveky zaistim tvoj rod a postavim tvoj tron, co pretrva vsetky pokolenia. “Tvoje zazraky, Pane, oslavuju nebesia a tvoju vernost spolocenstvo svatych. Lebo kto nad oblakmi je roven Panovi? Kto sa z Bozich synov podoba Panovi?Boh, ktory v zhromazdeni svatych budi strach, je velky a hrozny voci vsetkym, co ho obklopuju. Pane, Boze zastupov, kto je ako ty? Mocny si, Pane, a pravda je u teba. Ty vladnes nad neskrotnym morom a zmiernujes jeho vlnobitie. Rahaba si posliapal ako raneneho, svojich nepriatelov si rozprasil silou ramena. Tvoje je nebo a tvoja je zem, svet i jeho bohatstvo si ty zalozil. Sever i juh si ty utvoril, Tabor a Hermon sa z tvojho mena raduju. Mocne je tvoje rameno, pevna je tvoja ruka a tvoja pravica vztycena. Spravodlivost a pravo su zakladom tvojho tronu, milost a pravda kracaju pred tvojou tvarou. Blazeny lud, ktory vie jasat! Kraca vo svetle tvojej tvare, Pane;den co den sa raduje z tvojho mena a honosi sa tvojou spravodlivostou. Lebo ty si jeho sila a nadhera a tvojou priaznou sa dviha nasa moc. Ved nas vladar patri Panovi a nas kral Izraelovmu Svatemu. Raz si vo videni prehovoril k svojim svatym a povedal si: „Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleneho z ludu som povysil. Nasiel som svojho sluzobnika Davida, pomazal som ho svojim svatym olejom. Pevne ho bude drzat moja ruka a posilnovat moje rameno. Nezaskoci ho nepriatel, ani zlosyn ho nepokori. Nepriatelov pred jeho zrakom rozmliazdim a rozdrvim tych, co citia voci nemu nenavist. S nim bude moja vernost a milost a v mojom mene povznesie sa jeho moc. Polozim jeho ruku na more a na rieky jeho pravicu. On bude volat ku mne: »Ty si moj otec, moj Boh a utociste mojej spasy. «A ja ho ustanovim za prvorodeneho, za najvyssieho medzi kralmi zeme. Naveky mu svoju milost zachovam a pevna bude moja zmluva s nim. Jeho rod udrzim naveky a jeho tron bude ako dni nebies. “„No ked raz jeho synovia moj zakon opustia a nebudu kracat podla mojich prikazov,ked moje ustanovenia znesvatia a nezachovaju moje predpisy,potom ich priestupok trstenicou potrescem a ich nepravost korbacom. Ale priazen mu neodopriem a neporusim svoju vernost. Svoju zmluvu neznesvatim a nezrusim vyroky svojich ust. Raz navzdy som na svoju svatost prisahal, nesklamem Davida. Jeho rod bude trvat naveky a predo mnou sa ako slnko bude vznasat jeho tron;a navzdy bude pevny sta luna, verny svedok na oblohe. “A predsa si ho odmietol a zavrhol, nahneval si sa na svojho pomazaneho. Rozlomil si zmluvu so svojim sluhom, do prachu si zhodil jeho korunu,vsetky jeho mury si rozbural a na trosky si premenil jeho pevnosti. Plienili ho vsetci, co isli okolo, a na posmech vysiel u susedov. Povysil si pravicu jeho utlacatelov, vsetkym nepriatelom si sposobil radost. Ostrie jeho meca si otupil a nepomahal si mu pri boji. Jeho lesku si urobil koniec a na zem si povalil jeho tron. Skratil si dni jeho mladosti, zahrnul si ho hanbou. Ako dlho este, Pane? Navzdy sa budes ukryvat? Tvoj hnev bude blcat sta ohen?Spomen si, ake kratke je moje trvanie, akych pominutelnych si utvoril vsetkych synov ludskych!Ktoryze clovek moze zit naveky a smrt neuzriet, kto moze vyviaznut z pazurov smrti?Kdeze sa, Pane, podela tvoja davna priazen, ako si prisahal Davidovi vo svojej vernosti?Spomen si, Pane, na potupu svojich sluzobnikov, ktora sa nakopila v mojom lone od mnohych narodov,ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, ktorou potupovali krocaje tvojho pomazaneho. Nech je zvelebeny Pan naveky. Stan sa. Amen. Modlitba Mojzisa, Bozieho muza. Pane, stal si sa nam utocistom z pokolenia na pokolenie. Prv nez sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty, Boze, si od vekov az naveky. Cloveka vracias do prachu a hovoris: „Vratte sa, synovia cloveka!“Ved tisic rokov je u teba ako den vcerajsi, co sa pominul, a ako jedna nocna straz. Uchvacujes ich: su ako ranny sen;su ako bylina v rozpuku: rano kvitne a rastie, vecer vadne a usycha. Hynieme vskutku pre tvoj hnev a desi nas tvoje rozhorcenie. Nase nepravosti si postavil pred svoj zrak a pred jas svojej tvare nase tajne chyby. V tvojom hneve sa nam minaju vsetky dni a nase roky plynu ako vzdych. Vek nasho zitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zvacsa su len trapenim a tryznou, ubiehaju rychlo a my odlietame. Kto pozna silu tvojho hnevu a s baznou prijme tvoje rozhorcenie?A tak nas nauc ratat nase dni, aby sme nasli mudrost srdca. Obrat sa k nam, Pane; dokedy budes meskat? Zlutuj sa nad svojimi sluzobnikmi. Hned zrana nas napln svojou milostou a budeme jasat a radovat sa po vsetky dni zivota. Rozvesel nas za dni, ked si nas ponizil, za roky, ked sme okusovali nestastie. Nech sa tvoje dielo zjavi tvojim sluzobnikom a ich detom tvoja nadhera. Nech je nad nami dobrotivost Pana, nasho Boha; upevnuj dielo nasich ruk, dielo nasich ruk upevnuj!Kto pod ochranou Najvyssieho prebyva a v toni Vsemohuceho sa zdrziava,povie Panovi: „Ty si moje utociste a pevnost moja; v tebe mam doveru, Boze moj. “Ved on sam ta vyslobodi z osidel lovcov a zo zhubneho moru. Svojimi kridlami ta zacloni a uchylis sa pod jeho perute. Jeho pravda je stitom a pancierom,nebudes sa bat nocnej hrozy, ani sipu letiaceho vo dne,ani moru, co sa tmou zakrada, ani nakazy, co pustosi na poludnie. I ked po tvojom boku padnu tisice a desattisice po tvojej pravici, teba nezasiahne. Budes sa moct divat vlastnymi ocami a uvidis, ako sa odplaca hriesnikom. Lebo tvojim utocistom je Pan, za ochrancu si si zvolil Najvyssieho. Nestihne ta nijake nestastie a k tvojmu stanu sa nepriblizi pohroma,lebo svojim anjelom da prikaz o tebe, aby ta strazili na vsetkych tvojich cestach. Na rukach ta budu nosit, aby si si neuderil nohu o kamen. Budes si kracat po vretenici a po zmiji, leva i draka rozsliapes. Pretoze sa ku mne pritulil, vyslobodim ho, ujmem sa ho, lebo pozna moje meno. Ked ku mne zavola, ja ho vyslysim a budem pri nom v suzeni, zachranim ho i oslavim. Obdarim ho dlhym zivotom a ukazem mu svoju spasu. Zalm. Piesen na Panov den. Dobre je oslavovat Pana a ospevovat meno tvoje, Najvyssi;za rana zvestovat tvoju dobrotu a tvoju vernost celu nocna desatstrunovej harfe a na lutne, spevom a citarou. Lebo tvoje pocinanie, Pane, ma napĺna radostou a plesam nad dielami tvojich ruk. Ake velkolepe su tvoje diela, Pane, a ake hlboke tvoje myslienky!Nerozumny clovek to nevie a blazon to nechape. Hoci hriesnici rastu ako trava a kadejaki zlocinci prekvitaju, vecna zahuba ich predsa neminie;no ty, Pane, si najvyssi naveky. Ved to, Pane, tvoji protivnici, ved to tvoji protivnici zahynu a rozpraseni budu vsetci zlocinci. Mne vsak davas silu, aku ma byvol s rohami, mazes ma zirnym olejom. Moje oko hladi zvrchu na nepriatelov, moje ucho pocuva o osude tych, co zlomyselne povstali proti mne. Spravodlivy sta palma zakvitne a vyrastie sta ceder z Libanonu. Ti, co vyrastaju v dome Panovom, v nadvoriach nasho Boha budu prekvitat. Este aj v starobe budu prinasat ovocie, urodni budu a plni sviezosti;a tak zvestuju, ze Pan, moje utociste, je spravodlivy a nepravosti v nom niet. Pan kraluje, velebou sa zaodel; zaodel sa Pan, udatnostou sa prepasal. Tak upevnil zemekruh, ze sa nezachveje. Pevny je tvoj tron oddavna, ty si od vekov. Pozdvihuju rieky, Pane, pozdvihuju rieky svoj hlas, pozdvihuju rieky svoj hukot. Nad hukot vodnych privalov, nad mohutne morske priboje mocnejsi je Pan na vysostiach. Velmi vierohodne su tvoje svedectva; tvojmu domu, Pane, patri posvatna ucta po vsetky casy. Boze odplaty, Pane, Boze odplaty, zjav sa. Povstan, ty, ktory sudis zem, odplat pysnym, co si zasluzili. Dokedy este hriesnici, Pane, dokedy este budu hriesnici jasat?Dokedy budu recnit a opovazlivo hovorit a chvastat sa ti, co pachaju zlociny?Pane, sliapu po tvojom lude a tvoje dedicstvo tyraju. Vrazdia vdovy a cudzincov a zabijaju siroty. A hovoria si: „Pan to nevidi, nevie o tom Boh Jakubov. “Pochopte to, vy, nerozumni v narode; kedy to porozumiete, hlupaci?Ze by ten, co vsadil ucho, nepocul, alebo ten, co oko stvoril, ze by nevidel?Ze by netrestal ten, co vychovava narody, co uci lud mudrosti?Pan pozna ludske myslienky a vie, ake su marne. Blazeny clovek, ktoreho ty, Pane, vzdelavas a poucas o svojom zakone,aby si mu ulavil v dnoch nestastnych, kym pre hriesnika nevykopu jamu. Lebo Pan neodvrhne svoj lud a neopusti svoje dedicstvo. Sud sa zasa navrati k spravodlivosti a spravodlivostou sa budu riadit vsetci statocni. Proti nicomnikom ktoze mi pomoze a kto sa ma zastane proti pachatelom zla?Keby mi Pan nebol pomohol, uz by som bol byval v risi mlcania. Ledva poviem: „Noha sa mi potkyna,“ hned ma, Pane, podopiera tvoja dobrota. A ked sa v mojom srdci kopia starosti, vzpruzuje ma tvoja potecha. Ved ci je zlucitelny s tebou tron bezpravia, co vysluhuje nasilie, a nie zakon?Na zivot spravodliveho sa vrhaju a odsudzuju krv nevinnu. Mne sa vsak Pan stal pevnostou a skalou utocista moj Boh. On im odplati za ich nepravost a ich vlastnou zlobou ich vyhubi,vyhubi ich Pan, Boh nas. Podte, plesajme v Panovi, oslavujme Boha, nasu spasu. Predstupme s chvalospevmi pred jeho tvar a oslavujme ho zalmami. Lebo Pan je velky Boh a nad vsetkymi bohmi velky kral. V jeho moci su zemske hlbiny a jemu patria aj nebotycne stity. Jeho je more, ved on ho stvoril, i pevnina, ktoru stvarnili jeho ruky. Podte, klanajme sa a na zem padnime, klaknime na kolena pred Panom, ktory nas stvoril. Lebo on je nas Boh a my sme lud jeho pastviny a ovce, ktore vedie svojou rukou. Cujte dnes jeho hlas: „Nezatvrdzujte svoje srdciaako v Meribe, ako v dnoch Massy na pusti, kde ma pokusali vasi otcovia; skusali ma, hoci moje skutky videli. Styridsat rokov sa mi priecilo toto pokolenie i povedal som: Je to lud s bludiacim srdcom;ti veru moje cesty neznaju. Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdu do mojho pokoja. “Spievajte Panovi piesen novu; spievaj Panovi, cela zem!Spievajte Panovi, velebte jeho meno. Zvestujte jeho spasu den co den. Zvestujte jeho slavu pohanom a jeho zazraky vsetkym narodom. Lebo velky je Pan a velkej chvaly hoden, viac ako vsetkych bohov treba sa ho bat. Lebo nicoty su vsetci bohovia pohanov, ale Pan stvoril nebesia. Vznesenost a krasa pred jeho tvarou, moc a veleba v jeho svatyni. Vzdavajte Panovi, rodiny narodov, vzdavajte Panovi slavu a cest,vzdavajte Panovi slavu hodnu jeho mena. Prineste obetne dary a vstupte do jeho nadvori,klanajte sa Panovi v posvatnom ruchu. Chvej sa pred nim, cela zem,hlasajte medzi pohanmi: „Pan kraluje!“ Upevnil zemekruh, nepohne sa; a spravodlivo sudi narody. Teste sa, nebesia, plesaj, zem; nech more zahuci a co ho napĺna,nech plesa pole a vsetko, co je na nom. I zajasaju vsetky stromy lesapred tvarou Pana, ze prichadza, ze prichadza sudit zem. Spravodlivo bude sudit zemekruh a narody podla svojej pravdy. Pan kraluje, jasaj, zem; radujte sa, vsetky ostrovy. Vokol neho oblaky a mrakavy, spravodlivost a pravo su zakladom jeho tronu. Predchadza ho ohen, co navokol spaluje jeho nepriatelov. Jeho blesky ozaruju zemekruh: zem to vidi a chveje sa. Ako vosk sa topia vrchy pred tvarou Panovou, pred Panom celej zeme. Jeho spravodlivost ohlasuju nebesia a jeho slavu vidia vsetky narody. Nech sa hanbia vsetci, co uctievaju modly drevene a honosia sa svojimi sochami. Klanajte sa mu, vsetci jeho anjeli. Sion to pocuje a tesi sa a dcery Judove plesaju, Pane, nad tvojimi sudmi. Lebo ty, Pane, si Najvyssi na celej zemi, nesmierne prevysujes vsetky bozstva. Vy, co milujete Pana, majte zlo v nenavisti, ved on ochranuje svojich svatych a vyslobodzuje ich z ruk hriesnika. Vychadza svetlo spravodlivemu a radost tym, co maju srdcia uprimne. Radujte sa, spravodlivi, v Panovi a oslavujte jeho svate meno. Zalm. Spievajte Panovi piesen novu, lebo vykonal veci zazracne. Vitazstvo je dielom jeho pravice a jeho svateho ramena. Pan oznamil svoju spasu, pred ocami pohanov vyjavil svoju spravodlivost. Rozpamatal sa na svoju dobrotu a na svoju vernost voci Izraelovmu domu. Uzreli vsetky konciny zeme spasu nasho Boha. Na chvalu Boziu jasaj, cela zem; plesajte, radujte sa a hrajte. Hrajte Panovi na citare, na citare a na harfe zunivej. Za hlaholu trub a polnic jasajte pred tvarou Krala a Pana. Zahuc, more a vsetko, co ho napĺna, zemekruh a vsetci, co na nom byvaju. Tlieskajte, rieky, rukami, jasajte s nimi, vrchy,pred tvarou Panovou, lebo prichadza sudit zem. Spravodlivo bude sudit zemekruh a podla prava narody. Pan kraluje, traste sa, narody; troni nad cherubmi, chvej sa, zem. Velky je Pan na Sione, a vyvyseny nad vsetky narody. Oslavujte jeho meno velke a uzasne, lebo je svate. Mocny kral spravodlivost miluje: ty si ustanovil, co je spravne, pravo a spravodlivost v Jakubovi ty vysluhujes. Velebte Pana, nasho Boha, a padnite k jeho noham, lebo je svaty. Mojzis a Aron, jeho knazi, a Samuel, ctitel jeho mena, vzyvali Pana a on ich vypocul,z oblacneho stĺpa k nim hovoril. A zachovavali jeho svedectvo a prikazania, ktore im dal. Pane, Boze nas, ty si ich vypocul, Boze, ty si bol k nim milostivy, no nenechal si bez trestu ich priestupky. Velebte Pana, nasho Boha, na jeho svatom vrchu sa mu klanajte, lebo svaty je Pan, Boh nas. Dakovny zalm. Jasaj na chvalu Panovi, cela zem, s radostou sluzte Panovi. S plesanim vstupujte pred jeho tvar. Vedzte, ze nas Pan je Boh; on je nas stvoritel a jemu patrime, sme jeho lud a ovce z jeho stada. Vstupujte do jeho bran s piesnou chvaly a do jeho nadvori s piesnami oslavnymi; chvalte ho a velebte jeho meno. Lebo Pan je dobry; jeho milosrdenstvo trva naveky a jeho vernost z pokolenia na pokolenie. Davidov zalm. Milosrdenstvo a spravodlivost chcem ospievat, zahrat ti, Pane, na harfe. Mudro a bez uhony chcem kracat cestou zivota; kedyze prides ku mne? Chcem kracat v nevinnosti srdca uprostred svojej celade. Nespravne predsavzatia si nerobim, podvodnika mam v nenavisti; ten nema ku mne pristup. Skazene srdce sa mi prieci, zlomyselnika nechcem znat. Kto tajnostkarsky ohovara blizneho, toho umlcim. Kto ma oko pysne a srdce nadute, toho neznesiem. Moje oci hladaju vernych v krajine, aby prebyvali so mnou. Kto kraca cestou poctivou, ten mi smie sluzit. V mojom dome nebude byvat pysny clovek a luhar neobstoji pred mojimi ocami. Kazde rano umlcim vsetkych hriesnikov v krajine a z mesta Panovho vyzeniem vsetkych, co pasu nepravost. Modlitba utlacaneho, ktory v suzeni prednasa Panovi svoje ziale. Pane, vyslys moju modlitbu a moje volanie nech dojde ku tebe. Neskryvaj svoju tvar predo mnou; v den mojho suzenia naklon ku mne svoj sluch. Kedykolvek ta budem vzyvat, cim skor ma vypocuj. Lebo moje dni sa tratia ako dym a kosti mam rozpalene sta pahreba. Moje srdce je zdeptane ako trava a vysycha, takze zabudam jest svoj chlieb. Od sameho nareku som iba kost a koza. Som ako pelikan na pusti, ako kuvik uprostred zrucanin. Nemozem spat a som ako osamely vrabec na streche. Moji nepriatelia ma potupuju kazdy den, preklinaju ma ti, co zuria proti mne. Ved popol jedavam ako chlieb a napoj miesam so slzami;to pre tvoj hnev a vycitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil. Moje dni su ako tien, ktory sa naklana, a ja schnem sta trava. Ale ty, Pane, trvas vecne a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie. Vstan a zlutuj sa nad Sionom, lebo uz je cas, aby si sa nad nim zlutoval, lebo uz je tu ten cas. Ved tvoji sluzobnici miluju jeho kamene a lutostia nad jeho troskami. Tvojho mena, Pane, budu sa bat pohania a tvojej slavy vsetci zemski krali;lebo Pan vystavi Sion a zjavi sa vo svojej slave. Zhliadne na modlitbu nudznych a nepohrdne ich prosbami. Nech sa to zaznaci pre pokolenie buduce a obnoveny lud oslavi Pana. Ved Pan hladi zo svojej vznesenej svatyne a z nebies pozera na zem;cuje narek zajatych a odsudenym na smrt vracia slobodu,aby na Sione hlasali meno Panovo a v Jeruzaleme jeho slavu,ked sa tam zidu vospolok narody a kralovstva, aby sluzili Panovi. Cestou mi sily podlomil a skratil moje dni. Hovorim: „Boze moj,neber ma v polovici mojich dni; tvoje roky trvaju z pokolenia na pokolenie. Na zaciatku si stvoril zem, aj nebesia su dielom tvojich ruk. Ony sa pominu, ale ty zostanes; rozpadnu sa sta odev, vymenis ich ako rucho a zmenia sa. Ale ty ostavas vzdy ten isty a tvoje roky su bez konca. Deti tvojich sluzobnikov budu byvat v bezpeci a ich potomstvo bude pevne pred tebou. “Od Davida. Dobrorec, dusa moja, Panovi a cele moje vnutro jeho menu svatemu. Dobrorec, dusa moja, Panovi a nezabudaj na jeho dobrodenia. Ved on ti odpusta vsetky nepravosti, on lieci vsetky tvoje neduhy;on vykupuje tvoj zivot zo zahuby, on ta venci milosrdenstvom a milostou;on naplnuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladost obnovuje ako orlovi. Pan kona spravodlivo a prisudzuje pravo vsetkym utlacanym. Mojzisovi zjavil svoje cesty a synom Izraela svoje skutky. Milostivy a milosrdny je Pan, zhovievavy a dobrotivy nesmierne. Nevycita nam ustavicne nase chyby, ani sa nehneva naveky. Nezaobchodi s nami podla nasich hriechov, ani nam neodplaca podla nasich nepravosti. Lebo ako vysoko je nebo od zeme, take velke je jeho zlutovanie voci tym, co sa ho boja. Ako je vzdialeny vychod od zapadu, tak vzdaluje od nas nasu nepravost. Ako sa otec zmiluva nad detmi, tak sa Pan zmiluva nad tymi, co sa ho boja. Ved on dobre vie, z coho sme stvoreni; pamata, ze sme iba prach. Ako trava su dni cloveka, odkvita sta polny kvet. Ledva ho vietor oveje, uz ho niet, nezostane po nom ani stopa. No milosrdenstvo Panovo je od vecnosti az na vecnost voci tym, co sa ho boja a jeho spravodlivost chrani ich detne deti,tie, co zachovavaju jeho zmluvu, co pamataju na jeho prikazania a plnia ich. Pan si pripravil tron v nebesiach; kraluje a panuje nad vsetkymi. Dobrorecte Panovi, vsetci jeho anjeli, udatni hrdinovia, co pocuvate na jeho slova a plnite jeho prikazy. Dobrorecte Panovi, vsetky jeho zastupy, jeho sluzobnici, co jeho volu plnite. Dobrorecte Panovi, vsetky jeho diela, vsade, kde on panuje. Dobrorec, dusa moja, Panovi. Dobrorec, dusa moja, Panovi; Pane, Boze moj, ty si nesmierne velky. Odel si sa do slavy a veleby,do svetla si sa zahalil ako do rucha. Nebesia rozpinas ako stan,nad vodami si budujes komnaty. Po oblakoch vystupujes ako po schodoch, na kridlach vanku sa prechadzas. Vetry su tvojimi poslami, ohnive plamene tvojimi sluzobnikmi. Zem si postavil na jej zakladoch, nevychyli sa nikdy-nikdy. Ocean ju prikryl sta odev, nad vrchmi vody zastali. Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojim hlasom hromovym. Vybehli na vrchy, stiekli do udolia, na miesto, ktore si im vyhradil. Polozil si hranicu a neprekrocia ju, ani viac nepokryju zem. Pramenom davas stekat do potokov, co tecu pomedzi vrchya napajaju vsetku polnu zver aj divym oslom hasia smad. Popri nich hniezdi nebeske vtactvo, spomedzi konarov zaznieva ich piesen. Zo svojich komnat zvlazujes vrchy, plodmi svojich diel sytis zem. Trave davas rast pre tazny dobytok a byli, aby sluzila cloveku. Zo zeme vyvadzas chliebi vino, co obveseluje srdce cloveka; olejom rozjasnujes jeho tvar a chlieb dava silu srdcu cloveka. Sytia sa stromy Panove aj cedre Libanonu, co on zasadil. Na nich si vrabce hniezda stavaju a na ich vrcholcoch byvaju bociany. Vysoke stity patria kamzikom, v skalach sa skryvaju sviste. Na urcovanie casu si mesiac utvoril; slnko vie, kedy ma zapadat. Prestieras tmu a nastava noc a povylieza vsetka lesna zver. Levicata rucia za koristou a pokrm ziadaju od Boha. Len co vyjde slnko, utiahnu sa a ukladaju sa v svojich dupatach. Vtedy sa clovek ponahla za svojim dielom, za svojou pracou az do vecera. Ake mnohorake su tvoje diela, Pane! Vsetko si mudro urobil. Zem je plna tvojho stvorenstva. Tu more velke, dlhe a siroke, v nom sa hemzia plazy bez poctu, zivocichy drobne i obrovske. Po nom sa plavia lode i Leviatan, ktoreho si stvoril, aby sa v nom ihral. Vsetko to caka na teba, ze im das pokrm v pravy cas. Ty im ho davas a ony ho zbieraju; otvaras svoju ruku, sytia sa dobrotami. Len co odvratis svoju tvar, uz sa trasu; odnimas im dych a hned hynu a vracaju sa do prachu. Ked zosles svojho ducha, su stvorene a obnovujes tvarnost zeme. Panova chvala nech trva naveky; zo svojich diel nech sa tesi Pan. Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. Po cely zivot chcem spievat Panovi a svojmu Bohu hrat, kym len budem zit. Kiez sa mu moja piesen zapaci; a ja sa budem tesit v Panovi. Nech zo zeme zmiznu hriesnici a zlocincov nech uz niet. Dobrorec, dusa moja, Panovi. ALELUJA. ALELUJA. Oslavujte Pana a vzyvajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi narodmi. Spievajte mu a hrajte, rozpravajte o jeho obdivuhodnych skutkoch. Jeho svatym menom sa honoste; nech sa raduju srdcia tych, co hladaju Pana. Hladajte Pana a jeho moc, hladajte vzdy jeho tvar. Pamatajte na divy, co ucinil, na jeho znamenia a na vyroky jeho ust,vy, potomci Abrahama, Panovho sluzobnika, synovia Jakuba, vyvoleneho Panovho. On, Pan, je nas Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi. Vecne pamata na svoju zmluvu, na slub, ktory dal pokoleniam tisicim,na zmluvu, co s Abrahamom uzavrel, na prisahu, ktorou sa Izakovi zaviazal. Jakubovi to stanovil za zakon, Izraelovi za zmluvu vecitu,ked povedal: „Tebe dam kanaansku krajinu ako vas podiel dedicny. “Ked ich bolo este nevela, iba niekolko, a boli cudzincami v krajinea od kmena prechodili ku kmenu, z jedneho kralovstva k inemu narodu,nedovolil, aby im ludia krivdili; i kralov karhal kvoli nim:„Netykajte sa mojich pomazanych, neublizujte mojim prorokom. “Hlad privolal na krajinu a ponicil vsetku zasobu chleba. Pred nimi poslal muza, Jozefa, ktoreho predali za otroka. Putami jeho nohy zovreli a jeho siju zelezom;no potom doslo na jeho slova, Pan dokazal jeho nevinnost. Vyslobodil ho posol kralovsky, prepustil ho vladca narodov;ustanovil ho za pana svojho domu a za spravcu vsetkeho svojho majetku,aby poucil jeho kniezata podla svojej vole a jeho starcov ucil mudrosti. I prisiel Izrael do Egypta a Jakub sa stal hostom v Chamovej krajine. Boh tam svoj narod rychlo rozmnozil a zdatnejsim ho urobil od jeho nepriatelov. Prevratil im srdcia, ze znenavideli jeho lud a lstivo zaobchodili s jeho sluhami. Poslal svojho sluhu Mojzisa a Arona, ktoreho si vyvolil. A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zazraky v Chamovej krajine. Zoslal temnoty a zahalil ich, lez oni sa jeho slovam spriecili. Ich vody na krv premenil a pozabijal ich ryby. Ich krajina sa zahemzila zabami, vnikli az do palaca kralovho. Rozkazal a prileteli roje much, vsetky konciny zaplavili komare. Namiesto dazda im zoslal kamenec, zeravy ohen do ich krajiny. A zbil im revu i figovnik, dolamal stromy na ich uzemi. Rozkazal a prileteli kobylky, nespocetne mnozstvo saranci. Zozrali vsetku zelen v krajine, zozrali vsetku zemsku urodu. A pobil vsetko prvorodene v Egypte, prvotiny vsetkej ich muznej sily. Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom a v ich kmenoch nebol nik nevladny. I zaradoval sa Egypt, ze uz odisli, lebo strach z nich nan dolahol. Rozostrel oblak, aby ich tak chranil, a ohen, aby im svietil za noci. Ked poziadali, zoslal im prepelice a sytil ich chlebom z neba. Otvoril skalu a voda vytryskla, po pusti tiekla sta rieka. Lebo pamatal na slova svojho zavazku, ktore dal Abrahamovi, svojmu sluzobnikovi. Vyviedol teda svoj lud v radosti, vyvolenych svojich s plesanim. A odovzdal im krajiny pohanov i zaujali majetky narodov,aby zachovavali jeho predpisy a jeho zakon plnili. ALELUJA. ALELUJA. Oslavujte Pana, lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo trva naveky. Kto vyrozprava mocne skutky Panove, kto vsetku jeho chvalu rozhlasi?Blazeni su ti, co zachovavaju pravo a konaju spravodlivo v kazdy cas. Pamataj na nas, Pane, z lasky k svojmu ludu, navstiv nas svojou spasou,aby sme videli stastie tvojich vyvolenych, aby sme sa radovali z radosti tvojho ludu a boli hrdi na teba so vsetkymi tvojimi dedicmi. Hresili sme ako nasi otcovia, konali sme bezbozne, pachali sme nepravost. Nasi otcovia v Egypte nechapali tvoje zazraky, zabudli na tvoje velke dobrodenia a popudzovali ta, ked sa blizili k moru, k Cervenemu moru. Ale Boh ich pre cest svojho mena zachranil, aby ukazal svoju moc. Cervenemu moru pohrozil a ono vyschlo; po morskom dne ich previedol ako po pusti. Vyslobodil ich z ruk nevrazivca a vymanil z ruk nepriatela. Ich utlacatelov voda zaliala, ani jeden z nich nezostal nazive. Az potom uverili jeho slovam a piesen chvaly mu spievali. No onedlho na jeho skutky zabudli a jeho rozhodnutiu sa vzopreli. Na pusti sa oddali ziadostivosti a v bezvodnej krajine pokusali Boha. Dal im, co si ziadali, ba dopustil, ze sa presytili. V tabore zanevreli na Mojzisa a na Arona, posvateneho Panovho. Otvorila sa zem a pohltila Datana a zatvorila sa nad tlupou Abironovou. I vzbĺkol ohen v ich zastupe a bezboznikov spalili plamene. Urobili si tela na Horebe a klanali sa soche uliatej;i zamenili svoju slavu za podobu byka, ktory travu poziera. Zabudli na Boha, svojho zachrancu, ktory vykonal velke divy v Egypte,zazraky v Chamovej krajine, v Cervenom mori skutky uzasne. Uz povedal, ze ich vyhubi, keby nebolo Mojzisa, jeho vyvoleneho. On si stal v prielome pred neho, aby odvratil jeho hnev; aby ich neznicil. Pohrdli krajinou, po ktorej hodno tuzit, neverili jeho slovam. Vo svojich stanoch somrali, nepocuvali Panov hlas. Vtedy zdvihol ruku proti nim, ze ich znici na pusti. A ze ich potomstvo roztrusi medzi pohanmi a ze ich rozozenie do cudzich krajin. I pridali sa k Beelfegorovi, jedli z obeti mrtvym bozikom;popudzovali Boha svojou podlostou, az skaza na nich dolahla. Ale povstal Fines, vykonal rozsudok a pohroma prestala. K dobru sa mu to pripocitalo z pokolenia na pokolenie naveky. Pri meribskych vodach popudili ho ku hnevu; Mojzis tu zle pochodil ich vinou;tak ho rozculili, ze nerozvazne slova vyslovil. Nevyhubili narody, ako im Pan bol rozkazal. Ale zmiesali sa s pohanmi a osvojili si ich spravanie. Uctievali sosky ich bozikov a tie sa im stali osidlom. Synov a dcery obetovali zlym duchom. Prelievali krv nevinnu, krv svojich synov a dcer obetovali modlam Kanaanu. A zem bola poskvrnena krvou;znecistili sa svojimi skutkami a porusovali vernost svojimi zlocinmi. Pan vzplanul hnevom proti svojmu ludu, az sa mu sprotivilo jeho dedicstvo;vydal ich do ruk pohanov; vladli nad nimi ti, co ich nenavideli. Nepriatelia ich trapili, pokorili a uvrhli do svojho podrucia. Castejsie ich vyslobodil; no oni ho vzdy rozculili nejakym vymyslom, az pre svoje nepravosti vysli navnivoc. Ale on zhliadol na ich suzenie, ked pocul ich nareky. Rozpamatal sa na svoju zmluvu a zlutoval sa nad nimi, lebo je velmi milosrdny. A vzbudil k nim sucit u vsetkych, co ich odviedli do zajatia. Zachran nas, Pane, Boze nas, a zhromazdi nas z krajin pohanskych, aby sme mohli tvoje svate meno velebit a tvojou slavou sa honosit. Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, od vekov az naveky. A vsetok lud nech privola: „Stan sa. Amen. “Oslavujte Pana, lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo trva naveky. Tak nech hovoria ti, ktorych Pan vykupil, ktorych vykupil z ruk protivnikovycha zhromazdil z rozlicnych krajin od vychodu i zapadu, od severu i od mora. Bludili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachadzali cestu k trvalemu bydlisku. Mali hlad a smad, ubudalo v nich zivota. V suzeni volali k Panovi a on ich vyslobodil z uzkosti. Na spravnu cestu ich priviedol, aby sli po nej k trvalemu bydlisku. Nech oslavuju Pana za jeho milosrdenstvo a za zazraky v prospech ludi,lebo smadneho napojil a hladneho nakrmil dobrotami. V temnotach a v tieni smrti sedeli, sputnani biedou a zelezom,lebo sa vzopreli Bozim vyrokom a zamery Najvyssieho zavrhli. Preto ich srdce utrapami pokoril, ostali nevladni a bez pomoci. V suzeni volali k Panovi a on ich vyslobodil z uzkosti. Z temnot a z tone smrti ich vyviedol a ich puta rozlomil. Nech oslavuju Pana za jeho milosrdenstvo a za zazraky v prospech ludi,lebo rozdrvil brany bronzove a rozlomil zavory zo zeleza. Na ceste nepravosti rozum stratili a trpeli za svoje priestupky. Kazdy pokrm sa im sprotivil a priblizili sa az k branam smrti. V suzeni volali k Panovi a on ich vyslobodil z uzkosti. Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich a vyslobodil ich zo zahuby. Nech oslavuju Pana za jeho milosrdenstvo a za zazraky v prospech ludi. Obetu chvaly nech mu prinesu, o jeho skutkoch nech hovoria s plesanim. Pustali sa na lodiach po mori a na velkych vodach robili obchody. Tam videli diela Panove a na hlbocinach jeho zazraky. Prehovoril a vyvolal burku uzasnu, az sa morske vlny vzduvali;priam k nebu stupali a vzapati sa prepadali do hlbin; dusa im hrozou zmierala. Knisali sa a tackali ako opiti; boli v koncoch so vsetkou svojou mudrostou. V suzeni volali k Panovi a on ich vyslobodil z uzkosti. Burku premenil na vanok a morske vlny umĺkli. Tesili sa, ze vlny utichli, a priviedol ich do pristavu, za ktorym tuzili. Nech oslavuju Pana za jeho milosrdenstvo a za zazraky v prospech ludi. V zhromazdeniach ludu nech ho velebia a nech ho chvalia v zbore starsich. Potoky na pust premenil a na sus vodne pramene,urodnu zem na solnu step pre zlobu jej obyvatelov. A z puste zasa urobil jazera, z vyschnutej zeme vodne pramene. Hladujucich tam usadil i zalozili si trvale bydlisko. Obsiali polia a vysadili vinice a ziskali bohatu urodu. I pozehnal ich a rozmnozili sa prevelmi a nezmensil im ani pocet dobytka. A zasa ich malo zostalo a dostali sa do biedy pod tarchou nestastia a bolesti. Opovrhnutim zahrnul kniezata a dal im bludit po stepi neschodnej. Chudakov vsak z biedy povzniesol, ich rody ako stada rozmnozil. Spravodlivi to uvidia a potesia sa, nicomnici vsetci stratia rec. Kto je dost mudry, ze sa nad tym zamysli a pochopi milosrdenstvo Panovo?Piesen. Davidov zalm. Ochotne je moje srdce, Boze, ochotne je moje srdce: budem ti spievat a hrat. Prebud sa, dusa moja,prebud sa, harfa a citara, chcem zobudit zornicu. Budem ta, Pane, velebit medzi pohanmi a zaspievam ti zalmy medzi narodmi. Lebo az po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernost az po oblaky. Boze, vznes sa nad nebesia a tvoja slava nech je nad celou zemou. Zachran svojich najmilsich; pomoz svojou pravicou a vyslys ma. Vo svojej svatyni Boh povedal: „S radostou rozdelim Sichem a rozmeriam sukotske udolie. Moj je Galaad a moj je Manasses; Efraim je prilba mojej hlavy a Juda moje zezlo vladarske. Moab je nadrz, v ktorej sa kupavam, Idumea sa mi stane podnozkou, nad Filistinskom vitazne zajasam. “Kto ma privedie do opevneneho mesta a kto ma odprevadi az do Idumey?Kto iny ako ty, Boze, co si nas odvrhol? A preco uz, Boze, nekracas na cele nasich vojsk?Ty nam pomoz dostat sa z utlaku, pretoze ludska pomoc nestaci. S Bohom budeme udatni, on nasich nepriatelov posliape. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Boze, chvala moja, nemlc,lebo sa proti mne otvorili usta hriesnika a usta podvodnika. Hovoria proti mne lzivym jazykom,zahrnaju ma nenavistnymi recami a napadaju ma bez priciny. Za moju lasku broja proti mne; ale ja sa modlim. Zlom sa mi odplacaju za dobre a nenavistou za lasku. Postav nad neho hriesnika. Zalobca nech stoji po jeho pravici. Ked ho budu sudit, nech vyjde ako odsudeny a jeho modlitba nech mu bude hriechom. Jeho dni nech je cim menej a jeho urad nech prevezme iny. Jeho deti nech ostanu sirotami a vdovou jeho manzelka. Jeho synovia nech sa voslep tulaju a nech zobru, nech ich vyzenu z ich spustosenych pribytkov. Nech ho uzernik oberie o cely majetok a plody jeho prace nech rozchvacuju cudzi. Nech mu nik nepreukaze milosrdenstvo a nech sa nik nezlutuje nad jeho sirotami. Jeho potomstvo nech vyhynie, nech je vytrete v dalsom pokoleni ich meno. Pan nech pamata na nepravost jeho otcov a hriech jeho matky nech sa nezotrie. Pan nech ich ma stale pred ocami a nech vyhladi ich pamiatku zo zeme. Za to, ze mu ani nenapadlo byt milosrdnym, ale prenasledoval bedara a zobraka a skluceneho v srdci chcel usmrtit. Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; nechcel pozehnanie, nech sa teda vzdiali od neho. Preklinanie si obliekal sta odev, nech vojde do jeho vnutra ako voda a do jeho kosti ako olej. Nech mu je satou, ktorou sa odeje, a pasom, ktorym sa vzdy opase. Tak nech Pan odplati tym, co na mna zaluju a zle hovoria proti mne. Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastan, ved tvoje milosrdenstvo je laskave; zachran ma,lebo ja som ubohy a chudobny a moje srdce je vo mne ranene. Odchadzam ako tien, ktory sa naklana, striasaju ma ako kobylku. Od postu sa mi podlamuju kolena, a telo mi chradne bez oleja. Som im uz len na posmech; ked ma vidia, potriasaju hlavou. Pomoz mi, Pane, Boze moj, zachran ma podla svojho milosrdenstva. Nech poznaju, ze to tvoja ruka, ze si to ty, Pane, urobil. Oni nech preklinaju, ty vsak zehnaj; nech su zahanbeni ti, co vystupuju proti mne, a tvoj sluzobnik nech sa raduje. Nech hanba pokryje tych, co ma osocuju, a potupa nech ich zahali ako plast. Velmi budem oslavovat Pana svojimi ustami, budem ho chvalit uprostred zastupov,lebo on stoji po pravom boku chudaka, aby ho zachranil pred jeho sudcami. Davidov zalm. Pan povedal mojmu Panovi: „Sed po mojej pravici, kym nepolozim tvojich nepriatelov za podnozku tvojim noham. “Moc tvojho zezla rozsiri Pan zo Siona: panuj uprostred svojich nepriatelov. Odo dna tvojho narodenia patri ti vlada v posvatnej nadhere. Splodil som ta ako rosu pred vychodom zornice. Pan prisahal a nebude lutovat: „Ty si knaz naveky podla radu Melchizedechovho. “Pan je po tvojej pravici, v den svojho hnevu kralov porazi. Sudit bude narody: nakopia sa mrtvoly; po sirej zemi hlavy rozdrvi. Cestou sa napije z potoka a potom hlavu zdvihne. ALELUJA. Z celeho srdca chcem oslavovat Pana v zbore spravodlivych i v zhromazdeni. Velke su diela Panove; nech ich skumaju vsetci, co maju v nich zalubu. Nadherne a vznesene su jeho diela, jeho spravodlivost plati naveky. Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodne skutky; Pan je milosrdny a milostivy. Pokrm dal tym, co sa ho boja; svoju zmluvu ma stale na mysli. Svoje mocne skutky oznamil svojmu ludu a dal im dedicstvo pohanov;pravdive a spravodlive su diela jeho ruk. Nezrusitelne su vsetky jeho prikazy,upevnene naveky, zalozene na pravde a spravodlivosti. Vykupenie poslal svojmu ludu, zmluvu uzavrel naveky. Jeho meno je svate a vzbudzuje hrozu;bohabojnost je pociatok mudrosti a mudro robia vsetci, co ju pestuju; jeho chvala ostava naveky. ALELUJA. Blazeny muz, ktory sa boji Pana a ma velku zalubu v jeho prikazoch. Jeho potomstvo bude mocne na zemi; pokolenie spravodlivych bude pozehnane. V jeho dome bude uspech a bohatstvo, jeho spravodlivost ostane naveky. Spravodlivym ziari svetlo v temnotach, milosrdny, milostivy a spravodlivy. V oblube je clovek, co sa zlutuva a rad pomaha, co svoj majetok cestne spravuje;nikdy nezakolise. Vo vecnej pamati bude spravodlivy,nebude sa bat zlej zvesti. Jeho srdce je pevne, doveruje v Pana,bezpecne je jeho srdce, neboji sa, kym nepokori svojich nepriatelov. Rozdeluje a dava chudobnym; jeho dobrocinnost potrva naveky a jeho moc a slava budu stale rast. Hriesnik to uvidi a zanevrie, zubami bude skripat a hynut zavistou. Zelanie hriesnikov vyjde nazmar. ALELUJA. Chvalte, sluzobnici Panovi, chvalte meno Panovo. Nech je velebene meno Panovo odteraz az naveky. Od vychodu slnka az po zapad nech je oslavene meno Panovo. Vyvyseny je Pan nad vsetky narody a jeho slava nad nebesia. Kto je ako Pan, nas Boh, co troni na vysostiach,a predsa dba o vsetko nepatrne na nebi i na zemi?Z prachu dviha chudobneho a zo smetiska povysuje bedaraa dava mu sediet vedla kniezat, vedla kniezat svojho ludu. Neplodnej dava byvat v dome ako stastnej matke deti. Ked Izrael vysiel z Egypta, dom Jakubov spomedzi ludu cudzieho,Judea sa stala jeho svatynou, Izrael jeho kralovstvom. More to videlo a zutekalo, Jordan sa naspat obratil;vrchy poskakovali ako barance, pahorky ako jahnata. Co ti je, more, ze utekas, a tebe, Jordan, ze sa naspat obracias?Vrchy, preco poskakujete ako barance a vy, pahorky, ako jahnata?Zachvej sa, zem, pred tvarou Panovou, pred tvarou Boha Jakubovho,co skalu meni na jazera vod a kamen na pramene vod. Nie nas, Pane, nie nas, ale svoje meno oslav pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernost. Preco maju hovorit pohania: „Kdeze je ten ich Boh?“Ved nas Boh je v nebi a stvoril vsetko, co chcel. Pohanske modly, hoc su zo striebra a zo zlata, su dielom ludskych ruk. Maju usta, ale nehovoria, maju oci, a nevidia. Maju usi, ale nepocuju, maju nozdry, a necuchaju. Maju ruky, ale nehmataju; maju nohy, a nechodia, z hrdla nevydaju hlas. Im budu podobni ich tvorcovia a vsetci, co v ne veria. Dom Izraelov dufa v Pana, on je ich pomoc a zastita. Dom Aronov dufa v Pana, on je ich pomoc a zastita. Vsetci bohabojni dufaju v Pana, on je ich pomoc a zastita. Pan na nas pamata a zehna nas. Pozehnava dom Izraelov, pozehnava dom Aronov. Pozehnava vsetkych, co si ctia Pana, malych i velkych. Nech Pan aj vas zveladi, vas i vase deti. Nech vas pozehnava Pan, ktory stvoril nebo i zem. Nebesia si Pan vyhradil pre seba, ale zem dal synom cloveka. Mrtvi ta, Pane, chvalit nemozu, ani ti, co zostupuju do rise mlcania. Lez my, zivi, velebime Pana odteraz az naveky. ALELUJA. ALELUJA. Milujem Pana, lebo vypocul moj prosebny hlas,lebo svoj sluch naklonil ku mne, kedykolvek som ho vzyval. Ked ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma uzkosti podsvetia, ked som sa ocitol v suzeni a trapeni,vzyval som meno Panovo: „Pane, zachran moj zivot!“Milostivy a spravodlivy je Pan, nas Boh sa zlutuva. Pan ochranuje malickych; pomohol mi, ked som bol v biede. Znova sa, dusa moja, upokoj, lebo Pan ti dobre urobil,lebo moj zivot zachranil od smrti, moje oci od sĺz a moje nohy pred padom. Pred tvarou Pana budem kracat v krajine zijucich. Doveroval som, aj ked som povedal: „Som velmi pokoreny. “V rozruseni som vyriekol: „Vsetci ludia klamu. “Cim sa odvdacim Panovi za vsetko, co mi dal?Vezmem kalich spasy a budem vzyvat meno Panovo. Panovi splnim svoje sluby pred vsetkym jeho ludom. V Panovych ociach ma velku cenu smrt jeho svatych. Pane, som tvoj sluha, som tvoj sluha a syn tvojej sluzobnice. Ty si mi puta rozviazal:obetu chvaly ti prinesiem a budem vzyvat meno Panovo. Splnim svoje sluby Panovi pred vsetkym jeho ludomv nadvoriach domu Panovho, uprostred teba, Jeruzalem. ALELUJA. Chvalte Pana, vsetky narody, oslavujte ho, vsetci ludia;lebo je velke jeho milosrdenstvo voci nam a pravda Panova trva naveky. Oslavujte Pana, lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo trva naveky. Teraz nech hovori Izrael, ze Pan je dobry, ze jeho milosrdenstvo trva naveky. Teraz nech hovori dom Aronov: jeho milosrdenstvo trva naveky. Teraz nech hovoria vsetci bohabojni: jeho milosrdenstvo trva naveky. V suzeni som vzyval Pana a Pan ma vypocul a vyslobodil. Pan je so mnou, nuz nebojim sa; coze mi moze urobit clovek?Pan je so mnou a pomaha mi; nemusim si vsimat svojich nepriatelov. Lepsie je utiekat sa k Panovi, ako sa spoliehat na cloveka. Lepsie je utiekat sa k Panovi, ako sa spoliehat na mocnarov. Obklucili ma vsetci pohania, ale v mene Panovom som ich porazil. Obklucili ma zovsadial, ale v mene Panovom som ich porazil. Obklucili ma ako roj vciel a vzbĺkli ako plamen z razdia, ale v mene Panovom som ich porazil. Prudko dorazali na mna, aby som sa zrutil, no Pan mi pomohol. Moja sila a chvala je Pan, on sa mi stal zachrancom. Hlas plesania nad zachranou znie v stankoch spravodlivych:„Panova pravica mocne zasiahla, Panova pravica ma zdvihla; Panova pravica mocne zasiahla. “Ja nezomriem, budem zit a vyrozpravam skutky Panove. Prisne ma Pan potrestal, no nevydal ma smrti napospas. Otvorte mi brany spravodlivosti, vojdem nimi a podakujem sa Panovi. Toto je brana Panova; len spravodlivi nou vchadzaju. Dakujem ti, ze si ma vyslysal a ze si ma zachranil. Kamen, co stavitelia zavrhli, stal sa kamenom uholnym. To sa stalo na pokyn Pana; vec v nasich ociach obdivuhodna. Toto je den, ktory ucinil Pan, plesajme a radujme sa z neho. Pane, spas ma; Pane, daj mi uspech. Pozehnany, ktory prichadza v mene Panovom. Pozehnavame vas z domu Panovho. Boh, Pan, je nasim svetlom. Vystrojte sprievod s ozdobnymi vetvami az k rohom oltara. Ty si moj Boh, vdaky ti vzdavam; ty si moj Boh, velebim ta. Oslavujte Pana, lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo trva naveky. Blazeni ti, co idu cestou zivota bez poskvrny, co kracaju podla zakona Panovho. Blazeni ti, co zachovavaju jeho prikazy a celym srdcom ho vyhladavaju. To su ti, co nepachaju nepravost a idu jeho cestami. Ty si dal prikazy, aby sa verne plnili. Kiez by ma moje cesty viedli tak, zeby som zachovaval tvoje ustanovenia. Veru nebudem zahanbeny, ked budem dodrziavat vsetky tvoje prikazy. S uprimnym srdcom ti chcem dakovat, ze som poznal tvoje spravodlive vyroky. Tvoje ustanovenia chcem zachovat, len ty ma nikdy neopust. Ako sa mladik na svojej ceste udrzi cistym? Tak, ze bude zachovavat tvoje slova. Celym svojim srdcom ta vyhladavam; nedaj, aby som zabludil od tvojich prikazov. V srdci si uchovavam tvoje vyroky, aby som proti tebe nezhresil. Pane, ty si velebeny; nauc ma svoje ustanovenia. Svojimi perami vypocitavam vsetky vyroky tvojich ust. Ked idem cestou tvojich zakonov, mam vacsiu radost ako zo vsetkeho bohatstva. Chcem sa cvicit v tvojich predpisoch, rozjimat o tvojich cestach. V tvojich ustanoveniach mam zalubu, na tvoje slova nechcem zabudat. Preukaz dobro svojmu sluzobnikovi a budem zit a tvoje slova zachovam. Otvor mi oci, aby som pozoroval divy tvojho zakona. Hoci som na zemi iba host, neskryvaj predo mnou svoje predpisy. Tuzbou za tvojimi vyrokmi sa mi dusa umara, umara jednostaj. Pysnych zahriakujes a ti, co bocia od tvojich prikazov, su prekliati. Oddial odo mna hanbu a potupu, lebo ja dodrziavam tvoje ustanovenia. Hoci mocnari zasadaju a radia sa proti mne, tvoj sluha rozjima o tvojich predpisoch. Ved tvoje ustanovenia su mi rozkosou a tvoje prikazy su mojimi radcami. Uviazol som v prachu, oziv ma podla svojho slova. Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypocul; pouc ma o svojich prikazaniach. Daj, aby som pochopil cestu tvojich prikazov, a budem rozjimat o tvojich obdivuhodnych skutkoch. Od zarmutku je moja dusa plna sĺz; pozdvihni ma podla svojho slova. Odvrat ma od cesty lzi a milostivo mi daj svoj zakon. Cestu pravdy som si vyvolil, tvoje slova mam stale pred sebou. Prilipol som, Pane, k tvojim prikazom; nezahanbi ma. Pobezim po ceste tvojich prikazov, lebo ty davas mojmu srdcu odvahu. Pane, ukaz mi cestu svojich prikazani a ja vzdy pojdem po nej. Daj mi chapavost a ja tvoj zakon zachovam a celym srdcom sa ho budem pridrzat. Prived ma na chodnik svojich prikazov, lebo som si ho oblubil. Naklon mi srdce k svojej nauke, a nie ku chamtivosti. Odvrat mi oci, nech nepozeraju na marnost; na tvojej ceste dopraj mi zivota. Svojmu sluhovi spln svoj slub, co vedie k bazni pred tebou. Odvrat odo mna potupu, ktorej som vystaveny; ved tvoja nauka je radostna. Hla, tuzim za tvojimi prikazmi; nuz oziv ma v svojej spravodlivosti. Pane, nech zostupi na mna tvoje zmilovanie, tvoja pomoc, ktoru si mi prislubil. Potom odpoviem tym, co ma potupuju, ze doverujem tvojim slovam. Nikdy neodnim slovo pravdy z mojich ust, velmi doverujem tvojim vyrokom. Tvojho zakona sa chcem stale pridrzat, na vecne veky. Tak budem kracat bezpecnou cestou, lebo dbam na tvoje prikazy. O tvojej nauke budem svedcit pred kralmi a nebudem sa hanbit. Budem sa tesit z tvojich predpisov, lebo som si ich oblubil. Svoje ruky budem dvihat k tvojim predpisom, ktore som si oblubil; a cvicit sa budem v tvojich prikazoch. Pamataj na slovo, co si dal svojmu sluzobnikovi; lebo nim si mi dal nadej. To ma utesuje v ponizeni, ze mi tvoje slovo vracia zivot. Pysni sa mi vysmievaju naramne; ale ja sa neodchylujem od tvojho zakona. Mam v pamati tvoje pradavne rozhodnutia, Pane, a to je mi potechou. Ovlada ma rozhorcenie voci hriesnikom, co zradzaju tvoj zakon. Tvoje ustanovenia sa mi stali piesnou na mieste mojho putovania. Na tvoje meno, Pane, v noci spominam a chcem dodrzat tvoj zakon. To je moj udel: zachovat tvoje prikazy. Pane, ty si moje vsetko; povedal som: Budem zachovavat tvoje slova. Celym srdcom ta prosim; zmiluj sa nado mnou, ako si prislubil. O svojich cestach rozmyslam a svoje krocaje riadim podla tvojej nauky. Ponahlam sa a nevaham zachovavat tvoje prikazania. Dostal som sa do osidel hriesnikov, no predsa som nezabudol na tvoj zakon. Uprostred noci vstavam a zvelebujem ta za tvoje spravodlive vyroky. Pridavam sa ku vsetkym tvojim ctitelom, k tym, co zachovavaju tvoje prikazy. Pane, zem je plna tvojej milosti; nauc ma tvojim ustanoveniam. Pane, svojmu sluzobnikovi si preukazal dobro, ako si prislubil. Nauc ma dobrotivosti, mudrosti a poznaniu, ved verim tvojej nauke. Pred svojim pokorenim som bludil, no teraz uz dbam na tvoje vyroky. Dobrotivy si a preukazujes dobrodenia, daj mi poznat tvoju spravodlivost. Pysni vymyslaju proti mne klamstva, no ja z celeho srdca zachovavam tvoje prikazy. Ich srdce stucnelo a otupelo, ja vsak mam radost v tvojom zakone. Ze som bol pokoreny, dobre mi, aspon som si tvoju spravodlivost osvojil. Lepsi je pre mna zakon tvojich ust ako tisicky v zlate a striebre. Tvoje ruky ma utvorili a stvarnili. Daj mi chapavost a osvojim si tvoju nauku. Uzru ma bohabojni a budu sa tesit, ze velmi doverujem tvojim slovam. Viem, Pane, ze spravodlive su tvoje rozsudky a ze si ma pravom pokoril. Bud ku mne milosrdny a potes ma, ako si prislubil svojmu sluzobnikovi. Nech zostupi na mna tvoje zlutovanie a budem zit, lebo tvoj zakon je mojim potesenim. Nech su zahanbeni pysni, co ma uskocne suzuju, ja vsak neprestanem rozjimat o tvojich prikazoch. Nech sa pridaju ku mne ti, co sa ta boja a co poznaju tvoju nauku. Nech sa mi srdce neposkvrni priestupkom proti tvojim prikazom, aby som sa hanbit nemusel. Dusa mi omdlieva tuzbou za tvojou spasou a tvojim slovam velmi doverujem. Oci mi slabnu tuzbou za tvojim vyrokom a hovoria: „Kedy ma potesis?“Hoci som ako mech v dyme, predsa nezabudam na tvoje ustanovenia. Kolko dni este ostava tvojmu sluhovi? Kedy uz mojich nepriatelov na sud predvolas?Jamu mi vykopali namyslenci, ti, co neziju podla tvojho zakona. Vsetky tvoje predpisy su pravdive; prenasleduju ma uskocne: pomoz mi. Bezmala ma zahubili na zemi; no ja som ani tak neopustil tvoje prikazy. A preto, ze ty si milosrdny, dozic mi zivota i budem sa pridrzat tvojej nauky. Pane, tvoje slovo trva naveky ako nebesia. Tvoja vernost z pokolenia na pokolenie; upevnil si zem a ona trva. Podla tvojho rozhodnutia vsetko trva podnes, lebo vsetko sluzi tebe. Keby mi tvoj zakon nebol rozkosou, vari by som bol uz zahynul vo svojom pokoreni. Nikdy nezabudnem na tvoje prikazy, lebo nimi ma ozivujes. Tvoj som: zachran ma, ved dbam na tvoje prikazy. Hriesnici striehnu na mna a chcu ma zahubit, ale ja rozjimam o tvojich prikazoch. Videl som, ze kazda dokonalost ma medze, iba tvoj prikaz plati neobmedzene. Pane, tvoj zakon velmi milujem, rozjimam o nom cely den. Tvoja nauka robi ma rozumnejsim nad mojich nepriatelov, ustavicne sa jej pridrzam. Mudrejsi som nad vsetkych mojich ucitelov, lebo o tvojich prikazaniach rozjimam. Chapavejsi som nad starcov, lebo zachovavam tvoje prikazy. Svojim noham nedovolim vykrocit na zle cesty, chcem dodrziavat tvoje slova. Neodklanam sa od tvojich predpisov, lebo ty si mi zakon stanovil. Ake sladke su tvoje vyroky mojmu podnebiu, mojim ustam su sladsie ako med. Zmudrel som z tvojich prikazov, preto nenavidim cesty klamstva. Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochoden na mojich chodnikoch. Prisahal som a trvam na tom, ze budem zachovavat tvoje spravodlive vyroky. Pane, vzdy a vsade ma ponizuju, daj mi zit, ako si prislubil. Pane, laskavo prijmi obetu chvaly mojich ust a pouc ma o svojich zameroch. Moj zivot je stale v nebezpecenstve, ale ja nezabudam na tvoj zakon. Hriesnici mi kladu nastrahy, ale ja neopustam tvoje prikazy. Tvoja nauka je mojim vecnym dedicstvom, lebo je slastou mojmu srdcu. Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje prikazy navzdy a naveky. Nenavidim ludi dvojtvarnych, ale tvoj zakon milujem. Ty si mi ochrana a zastita, na tvoje slovo sa najviac spolieham. Odstupte odo mna, zlomyselnici, ja chcem zachovat prikazy svojho Boha. Ujmi sa ma podla svojho prislubu a budem zit; a nezahanbi ma v mojej nadeji. Podopri ma a to ma zachrani, vzdy sa budem tesit z tvojich ustanoveni. Zavrhujes vsetkych, co opustaju tvoje ustanovenia, lebo ich zmyslanie je klamne. Ako odpad nicis vsetkych hriesnikov na zemi, preto tvoje prikazania milujem. Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, lebo sa bojim tvojich rozsudkov. Podla prava a spravodlivosti som si pocinal; nevydavaj ma do ruk krivych zalobcov. Zaruc sa za svojho sluzobnika, nech ma pysni nehanobia. Oci mi mru tuzbou za tvojou pomocou a za tvojim spravodlivym vyrokom. Naloz so svojim sluzobnikom podla svojho milosrdenstva a pouc ma o svojich ustanoveniach. Som tvojim sluzobnikom; daj mi chapavost, aby som poznal tvoje prikazania. Pane, uz je cas, aby si zasiahol, lebo sa porusuje tvoj zakon. Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, viac ako najrydzejsie zlato. Preto sa spravam tvojimi prikazmi a nenavidim cestu klamstva. Tvoje prikazy su obdivuhodne, preto ich zachovavam. Vyklad tvojich slov osvecuje, malickym dava chapavost. Otvaram usta a dych naberam, lebo tuzim za tvojimi predpismi. Obrat sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, ako robievas tym, co tvoje meno miluju. Riad moje kroky podla tvojho vyroku; nech ma neovlada nijaka nepravost. Chran ma pred ohovaracmi a budem zachovavat tvoje prikazy. Vyjasni tvar nad svojim sluzobnikom a nauc ma svojim ustanoveniam. Potoky sĺz ronia moje oci, ze sa nezachovava tvoj zakon. Pane, ty si spravodlivy a spravne su tvoje rozsudky. V spravodlivosti si vyniesol svoje prikazania a v dokonalej pravdivosti. Spaluje ma horlivost, lebo moji nepriatelia zabudaju na tvoje slova. Tvoj vyrok je dokonale vyskusany v ohni a tvoj sluha ho miluje. Mladucky som a opovrhovany, no nezabudam na tvoje prikazy. Tvoja spravodlivost je spravodlivost naveky a tvoj zakon je cira pravda. Ked ma postihne uzkost a suzenie, potesenie najdem v tvojich prikazoch. Tvoje ustanovenia su spravodlive naveky, daj mi to pochopit a budem zit. Z celeho srdca volam, Pane, vyslys ma; chcem zachovat tvoje ustanovenia. K tebe volam, zachran ma; a budem plnit tvoje prikazy. Este pred svitanim prichadzam a volam o pomoc, na tvoje slova sa velmi spolieham. Uz pred odchodom nocnej straze otvaraju sa mi oci, aby som rozjimal o tvojich vyrokoch. Pane, pre svoje milosrdenstvo cuj moj hlas a oziv ma podla svojho rozhodnutia. Blizia sa ti, co ma zlostne prenasleduju, ti, co sa vzdialili od tvojho zakona. Pane, ty si blizko a vsetky tvoje predpisy su pravdive. Odprvoti viem z tvojich prikazani, ze si ich ustanovil naveky. Pozri na moje ponizenie a vyslobod ma; ved nezabudol som na tvoj zakon. Ujmi sa mojho sporu a zachran ma; daj mi zit, ved si to prislubil. Spasa je daleko od hriesnikov, lebo ti na tvoje ustanovenia nedbaju. Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne, nuz oziv ma podla svojich rozhodnuti. Mnohi ma prenasleduju a suzuju, no ja sa neodklanam od tvojich prikazani. S odporom pozeram na odpadlikov, lebo nedbaju na tvoje vyroky. Pozri, Pane, tvoje prikazy milujem; oziv ma pre svoje milosrdenstvo. Pravda je podstatou tvojich slov a vsetky rozsudky tvojej spravodlivosti su vecne. Hoci ma kniezata prenasleduju pre nic za nic, moje srdce si tvoje slova cti. Z tvojich vyrokov sa radujem ako ten, co ziskal korist bohatu. Nenavidim klamstvo, protivi sa mi; ale tvoj zakon milujem. Cez den ta chvalim sedemkrat pre tvoje spravodlive rozsudky. Trvaly pokoj pozivaju ti, co miluju tvoj zakon; a nemaju sa na com potknut. Pane, vyckavam tvoju pomoc a plnim tvoje predpisy. Moja dusa uchovava tvoje ustanovenia a ja ich velmi milujem. Zachovavam tvoje prikazania a ustanovenia: lebo pred tebou su vsetky moje cesty. K tebe, Pane, nech prenikne moja upenliva prosba; podla tvojho slova daj mi chapavost. Nech dojde k tebe moja ziadost; vyslobod ma, ako si prislubil. Z peri mi vytryskne chvalospev, ze si ma naucil svoje ustanovenia. Moj jazyk nech spieva o tvojich vyrokoch, lebo spravodlive su vsetky tvoje prikazy. Tvoja ruka nech mi pomaha, ved som si vyvolil tvoje prikazy. Pane, tuzim za tvojou pomocou a tvoj zakon je mi slastou. Ja budem zit a teba chvalit a tvoje rozhodnutia mi pomozu. Bludim ako ovca, co sa stratila; hladaj svojho sluhu, lebo nezabudam na tvoje predpisy. Putnicka piesen. K Panovi som volal vo svojom suzeni a on ma vyslysal. Oslobod ma, Pane, od lzivych peri a od lstiveho jazyka. Co ti dat alebo co este prilozit, ty jazyk podvodny?Ostre sipy bojovnika a rozpalene uhliky z borievcia. Beda mi, ze som vyhnancom v Mosochu a byvam v stankoch kedarskych. Uz pridlho zijem s tymi, co nenavidia pokoj. Ale ja som za pokoj; no kym ja o nom hovorim, oni na mna utocia. Putnicka piesen. Svoj zrak upieram na vrchy: pride mi odtial pomoc?Pomoc mi pride od Pana, ktory stvoril nebo i zem. Nedovoli, aby sa ti noha zachvela, nezdriemne ten, co ta strazi. Nedrieme veru, ani nespi ten, co strazi Izraela. Pan ta strazi, Pan je tvoja zastita po tvojej pravici. Za dna ta slnko nezrani ani mesiac za noci. Pan ta bude chranit od vsetkeho zleho; Pan ti bude chranit zivot. Pan bude chranit tvoj odchod i prichod odteraz az naveky. Davidova putnicka piesen. Zaradoval som sa, ked mi povedali: „Pojdeme do domu Panovho. “Nase nohy uz stoja v tvojich branach, Jeruzalem. Jeruzalem je vystavany ako mesto spojene v jeden celok. Tam prichadzaju kmene, kmene Panove, aby podla obycaje Izraela velebili meno Panovo. Lebo su tam sudne stolice, stolice domu Davidovho. Pre Jeruzalem proste o pokoj: „Nech su bezpecni, co ta miluju. Nech pokoj vladne vnutri tvojich hradieb a istota v tvojich palacoch. “Kvoli svojim bratom a priatelom budem hovorit: „Pokoj s tebou!“Kvoli domu Pana, nasho Boha, budem prosit o stastie pre teba. Putnicka piesen. Oci dviham k tebe, co na nebesiach prebyvas. Ako oci sluhov hladia na ruky svojich panov, ako oci sluzobnic hladia na ruky svojej panej, tak hladia nase oci na Pana, nasho Boha, kym sa nezmiluje nad nami. Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo uz mame dost pohrdania;lebo nasa dusa ma uz dost vysmechu bohacov a pohrdania pysnych. Davidova putnicka piesen. Keby sa nas Pan nebol ujal, nech to povie Izrael,keby sa nas Pan nebol ujal, ked ludia povstali proti nam,vari by nas zivych boli prehltli, ked proti nam blcala ich zurivost. Vari by nas bola voda zaliala a riava sa prevalila cez nas. Vari by sa boli prevalili cez nas rozburene vody. Nech je velebeny Pan, ze nas nevydal ich zubom za korist. Nasa dusa unikla ako vtaca zo siete polovnikov. Slucka sa roztrhla a my sme na slobode. Nasa pomoc v mene Panovom, ktory stvoril nebo i zem. Putnicka piesen. Ti, co sa spoliehaju na Pana, su ako vrch Sion: nehybe sa, trva naveky. Ako vrchy obklopuju Jeruzalem, tak je Pan okolo svojho ludu odteraz az naveky. Ved zezlo nicomnika nedolahne na krajinu spravodlivych, aby spravodlivi nevystierali ruky za nepravostou. Pane, dobre rob dobrym a tym, co maju srdce uprimne. Ale tych, co sa na zle cesty spustaju, Pan so zlocincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!Putnicka piesen. Ked Pan privadzal spat sionskych zajatcov, boli sme ako vo snach. Usta sme mali plne radosti a jazyk plny plesania. Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: „Velke veci urobil s nimi Pan. “Velke veci urobil s nami Pan a mame z toho radost. Zmen, Pane, nase zajatie ako potoky na juhu krajiny. Ti, co seju v slzach, s jasotom budu zat. Ked odchadzali, iducky plakali a osivo niesli na siatie. No ked sa vratia, vratia sa s jasotom a svoje snopy prinesu. Salamunova putnicka piesen. Ak Pan nestavia dom, marne sa namahaju ti, co ho stavaju. Ak Pan nestrazi mesto, nadarmo bdeju jeho strazcovia. Zbytocne vstavate pred svitanim a lihate si neskoro v noci, vy, co jete tazko zarobeny chlieb; lebo on dava svojim milackom spanok. Hla, Panovym dedicnym darom su synovia, jeho odmenou je plod lona. Cim su bojovnikovi sipy v ruke, tym su vam synovia z mladych liet. Blazeny muz, ktory si nimi tulec naplnil: neutrpi hanbu, ked bude rokovat s nepriatelmi v brane. Putnicka piesen. Blazeny kazdy, co sa boji Pana a kraca po jeho cestach. Budes jest z prace svojich ruk; budes stastny a budes sa mat dobre. Tvoja manzelka je ako plodonosny vinic vnutri tvojho domu. Tvoji synovia su ako mladniky olivy okolo tvojho stola. Veru, tak bude pozehnany muz, ktory sa boji Pana. Nech ta zehna Pan zo Siona, aby si videl stastie Jeruzalema po vsetky dni svojho zivota,aby si videl synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom!Putnicka piesen. Casto dorazali do mna od mojej mladosti, nechze povie Izrael:Casto dorazali do mna od mojej mladosti, a nic nezmohli proti mne. Po mojom chrbte orali oraci, tahali dlhe brazdy. Ale spravodlivy Pan rozsekal postroje hriesnikov. Nech s hanbou ustupia vsetci, co nenavidia Sion. Nech su sta trava na streche, co uschne prv, ako ju skosia. Kosec si nou nenaplni hrst, ani viazac snopov narucie. A co idu okolo, nezavolaju: „Pan vas pozehnaj; zehname vas v mene Panovom. “Putnicka piesen. Z hlbin volam k tebe, Pane;Pane, pocuj moj hlas. Naklon svoj sluch k mojej upenlivej prosbe. Ak si budes, Pane, v pamati uchovavat nepravost, Pane, kto obstoji?Ale ty si milostivy a my ti chceme v bazni sluzit. Spolieham sa na teba, Pane, moja dusa sa spolieha na tvoje slovo;moja dusa ocakava Pana vacsmi ako strazcovia dennicu. Vacsmi ako strazcovia dennicunech ocakava Izrael Pana. Lebo u Pana je milosrdenstvo a hojne vykupenie. On sam vykupi Izraela zo vsetkych jeho nepravosti. Davidova putnicka piesen. Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oci nehladia povysene. Nezeniem sa za velkymi vecami ani za divmi pre mna nedosiahnutelnymi. Ale ja som svoju dusu upokojil a utisil. Ako nasytene dieta v matkinom naruci, ako nasytene dieta, tak je moja dusa vo mne. Dufaj, Izrael, v Pana odteraz az naveky. Putnicka piesen. Pane, pamataj na Davida a na jeho velku ochotu,ze prisahal Panovi a mocnemu Bohu Jakubovmu zlozil slub:„Do pribytku svojho domu nevkrocim, ani sa neulozim na svoje lozko;svojim ociam nedoprajem spanku ani svojim vieckam zdriemnutia,kym nenajdem miesto pre Pana, pribytok pre mocneho Jakubovho Boha. “Poculi sme, ze archa je v Efrate, a nasli sme ju na jaarskych nivach. Vstupme teda do Panovho pribytku a padnime k podnozke jeho noh. Zaujmi, Pane, miesto svojho odpocinku, ty a archa tvojej vsemoci. Tvoji knazi nech sa odeju do spravodlivosti a tvoji svati nech plesaju. Pre svojho sluzobnika Davida neodmietaj tvar svojho pomazaneho. Davidovi sa Pan zaviazal prisahou; je pravdiva, nikdy ju neodvola: „Potomka z tvojho rodu posadim na tvoj tron. Ak tvoji synovia dodrzia moju zmluvu a moje prikazy, ktore ich naucim, aj ich synovia budu sediet na tvojom trone naveky. “Lebo Pan si vyvolil Sion, zelal si mat ho za svoj pribytok:„To je miesto mojho odpocinku naveky; tu budem byvat, lebo som tuzil za nim. Stedro pozehnam jeho komory, chlebom nasytim jeho chudobnych. Jeho knazov odejem do rucha spasy a svati budu plesat v radosti. Tu Davidovej moci dam vypucat, svojmu pomazanemu pripravim svetlo. Jeho nepriatelov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zaziari diadem. “Davidova putnicka piesen. Ake je dobre a mile, ked bratia ziju pospolu. Je to sta vzacny olej na hlave, co steka na bradu, na Aronovu bradu, co steka na okraj jeho rucha. Sta rosa na Hermone, co pada na vrchy sionske. Tam Pan udeluje pozehnanie a zivot naveky. Putnicka piesen. Zvelebujte Pana, vsetci sluzobnici Panovi, co bdiete v noci v dome Panovom. Zdvihajte svoje ruky k svatyni a zvelebujte Pana. Nech ta zehna Pan zo Siona, ktory stvoril nebo i zem. ALELUJA. Chvalte meno Panovo, chvalte ho, sluzobnici Panovi,ktori ste v dome Panovom a na nadvoriach domu nasho Boha. Chvalte Pana, lebo Pan je dobry; ospevujte jeho meno, lebo je lubezne;ved si Pan vyvolil Jakuba, Izraela za svoje vlastnictvo. Ja viem, ze Pan je velky, ze nas Boh je nad vsetkymi bohmi. Cokolvek Pan chce, urobi na nebi i na zemi, v mori a vo vsetkych priepastiach. Od kraja zeme privadza oblaky, bleskami vyvolava dazd, zo svojich komor vypusta vetry. On pobil prvorodenych Egypta, ludi aj zvierata. Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zazraky proti faraonovi i proti vsetkym jeho sluhom. On porazil mnohe narody a pozabijal mocnych kralov:Sehona, krala amorejskeho, a Oga, krala Basanu, a vsetkych kralov kanaanskych. A ich krajinu dal do dedicstva, do dedicstva Izraelu, svojmu ludu. Pane, tvoje meno trva vecne; tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie. Lebo Pan prisudi pravdu svojmu ludu a zmiluje sa nad svojimi sluzobnikmi. Pohanske modly, hoc zo striebra a zo zlata, su dielom ludskych ruk. Maju usta, ale nehovoria, maju oci, a nevidia. Maju usi, ale nepocuju, nie su schopne ani dychat ustami. Nech su im podobni ich tvorcovia a vsetci, co v ne veria. Dom Izraelov, zvelebuj Pana; dom Aronov, zvelebuj Pana. Dom Leviho, zvelebuj Pana; vsetci bohabojni, zvelebujte Pana. Nech je zvelebeny Pan zo Siona, co sidli v Jeruzaleme. ALELUJA. Oslavujte Pana, lebo je dobry, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. Oslavujte Boha nad bohmi, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. Oslavujte Pana nad panmi, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On jediny kona velke zazraky, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On mudro stvoril nebesia, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On rozprestrel zem nad vodami, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On stvoril velke svetla, lebo jeho milosrdenstvo je vecne:slnko, aby panovalo vo dne, lebo jeho milosrdenstvo je vecne,mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On pobil egyptskych prvorodencov, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On vyviedol Izraela spomedzi nich, lebo jeho milosrdenstvo je vecne;mocnou rukou a vystretym ramenom, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On rozdelil Cervene more na dve casti, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. A Izraela previedol jeho stredom, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. V Cervenom mori zatopil faraona i jeho vojsko, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On previedol svoj lud cez pust, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On pobil vyznacnych kralov, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. A pozabijal mocnych kralov, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. Sehona, krala amorejskeho, lebo jeho milosrdenstvo je vecne;a Oga, krala Basanu, lebo jeho milosrdenstvo je vecne;a ich krajinu dal za dedicstvo, lebo jeho milosrdenstvo je vecne;za dedicstvo Izraelovi, svojmu sluzobnikovi, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On pamatal na nas v nasom ponizeni, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. A oslobodil nas od nasich nepriatelov, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. On dava pokrm kazdemu stvoreniu, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. Oslavujte Boha nebies, lebo jeho milosrdenstvo je vecne. Na brehu babylonskych riek, tam sme sedavali a plakali, ked sme si spominali na Sion. Na vrby tejto krajiny vesali sme svoje citary. Lebo ti, co nas zajali, ziadali od nas spevy a ti, co nas trapili, ziadali veselost: „Zaspievajte nam nejake piesne sionske!“Akoze mozeme spievat piesen Panovu v cudzej krajine?Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, nech mi odumrie pravica. Nech sa mi prilepi jazyk na podnebie, keby som nepamatal na teba, keby som Jeruzalem nepovysil za vrchol svojej radosti. Nezabudni, Pane, synom Edomu den Jeruzalema, ked volali: „Zburajte ho, zburajte az po samy zaklady. “Babylonska dcera, ty nicitelka, blahoslaveny, kto ti odplati zlo, co si nam sposobila;blahoslaveny, kto chyti tvoje deti a hodi o skalu. Od Davida. Chcem ta, Pane, oslavovat celym srdcom, ze si vypocul slova mojich ust. Budem ti hrat pred tvarou anjelov,vrhnem sa na tvar pred tvojim svatym chramom. Tvoje meno budem oslavovat, pretoze si milosrdny a verny a nadovsetko si zvelebil svoje meno a svoje prislubenia. Vzdy si ma vyslysal, ked som ta vzyval, a rozmnozil si vo mne odvahu. Oslavovat ta budu, Pane, vsetci krali zeme, lebo poculi slova tvojich ust. Budu ospevovat Panove cesty, lebo velka je Panova slava;vzneseny je Pan, a predsa zhliada na pokorneho, pysneho vsak zdaleka pozna. Aj keby som mal prejst suzenim, ty ma pri zivote zachovas a svoju ruku vystries proti hnevu mojich nepriatelov; zachrani ma tvoja pravica. Pan za mna dielo dokonci. Pane, tvoje milosrdenstvo je vecne; neopust dielo svojich ruk. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Pane, ty ma skumas a vies o mne vsetko;ty vies, ci sedim a ci stojim. Uz zdaleka vnimas moje myslienky:ci kracam a ci odpocivam, ty ma sledujes. A vsetky moje cesty su ti zname. Hoci este slovo nemam ani na jazyku, ty, Pane, uz vies, co chcem povedat. Obklopujes ma spredu i zozadu a kladies na mna svoju ruku. Obdivuhodna pre mna je tvoja mudrost; je taka velka, ze ju nemozem pochopit. Kam mozem ujst pred tvojim duchom a kam utiect pred tvojou tvarou?Ak vystupim na nebesia, ty si tam; ak zostupim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripal kridla zornicky a ocitol sa na najvzdialenejsom mori,este aj tam ma tvoja ruka povedie a podchyti ma tvoja pravica. Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahali noc,“pre teba ani tmy tmave nebudu a noc sa rozjasni ako den. Tebe je tma ako svetlo. Ved ty si stvoril moje utroby, utkal si ma v zivote mojej matky. Chvalim ta, ze si ma utvoril tak zazracne; vsetky tvoje diela su hodny obdivu a ja to velmi dobre viem. Moje udy neboli utajene pred tebou, ked som vznikal v skrytosti, utkavany v hlbinach zeme. Tvoje oci ma videli, ked som este nebol stvarneny, a v tvojej knihe boli zapisane vsetky moje dni, len pomyselne, lebo som este ani jeden neprezil. Boze, ake vzacne su pre mna tvoje myslienky a ich pocet aky je obrovsky. Keby som ich vsetky chcel poratat, je ich viac ako zrn piesku; a keby som prisiel na koniec, este stale som pri tebe. Kiez by si, Boze, zabil hriesnikov; vzdialte sa odo mna, muzi krvilacni. Oni zlomyselne hovoria o tebe, marnivo sa dvihaju nad teba. Ci nemam mat v nenavisti tych, co nenavidia teba, Pane, a s odporom sa odvracat od tych, co povstavaju proti tebe?Skrz-naskrz ich nenavidim, stali sa mi nepriatelmi. Skumaj ma, Boze, a poznaj moje srdce; skumaj ma a vsimaj si moje cesty. Pozri, ci nejdem bludnou cestou, a ved ma po ceste k vecnosti. Zbormajstrovi. Davidov zalm. Oslobod ma, Pane, od zleho cloveka a pred nasilnikom ma chran. Ved oni zamyslaju robit zlo, den co den podnecuju rozbroje. Ako had si ostria jazyky, za perami maju jed vretenic. Pane, bran ma pred rukou hriesnika a chran ma pred nasilnikom, lebo mi zamyslaju nohy podrazit. Pysni mi nastavuju osidlo; napinaju siet z povrazov a kladu mi pasce na cestu. Panovi hovorim: „Ty si moj Boh; cuj, Pane, hlas mojej upenlivej prosby. “Pane, Pane, ty si moja sila a zastita; ked bojujem, kryjes mi hlavu. Nedaj, Pane, aby sa splnili zelania bezbozneho, aby sa uskutocnili jeho zamery. Ti, co ma obklucuju, hlavu dvihaju; nech ich pokryje zloba vlastnych peri. Nech na nich pada zerave uhlie; vrhni ich do jamy, aby uz nevstali. Muz zleho jazyka sa neudrzi na zemi, nasilnika stihne nahla skaza. Viem, ze Pan ubohemu pravo prisudi a chudobnemu odplati. Len spravodlivi budu tvoje meno velebit a statocni budu byvat u teba. Davidov zalm. Pane, k tebe volam, ponahlaj sa mi pomoct, pocuj moj hlas, ked volam ku tebe. Moja modlitba nech sa vznasa k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich ruk ako vecerna obeta. Pane, k mojim ustam postav straz a hliadku na okraj mojich peri. Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlemu, aby bezbozne vymyslalo vymysly s ludmi, co pachaju nepravost; ani ich pochutky nechcem jest. Nech ma spravodlivy tresce milosrdne, nech ma karha, no olej hriesnika nech nesteka po mojej hlave; nech zotrvam v modlitbe, kym oni robia zle. Ked sa dostanu do tvrdych ruk sudcov, budu pocut moje slova a uznaju, ze boli mierne. Ako ked sa zem orie a rozdrobuje na kusky, tak boli rozmetane ich kosti pri pazeraku podsvetia. Pane, k tebe, Pane, sa upieraju moje oci: k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj. Chran ma pred osidlom, co mi nastavili, pred nastrahami tych, co pachaju nepravost. Nech vsetci hriesnici upadnu do vlastnych osidel, ale ja nech cez ne prejdem. Poucny chvalospev. Davidova modlitba, ked bol v jaskyni. Nahlas volam k Panovi, nahlas a upenlivo prosim Pana;nariekam pred nim a rozpravam mu o svojom suzeni. Ja sice klesam na duchu, ale ty poznas moje chodniky. Na ceste, ktorou sa uberam, nastavili mi osidlo. Pozeral som sa napravo a videl som, ze sa uz nik nepriznava ku mne. Nemam uz kam sa uchylit, o moj zivot nik nestoji. Pane, ku tebe volam a hovorim: „Ty si moje utociste, moj podiel v krajine zijucich. Vsimni si moju upenlivu prosbu, lebo som hrozne zdeptany. Oslobod ma od prenasledovatelov, lebo su mocnejsi ako ja. Vyved ma zo zalara, aby som tvoje meno mohol velebit. Spravodlivi sa zhromazdia vokol mna, ked mi prejavis priazen. “Davidov zalm. Pane, vyslys moju modlitbu, pre svoju vernost vypocuj moju upenlivu prosbu, pre svoju spravodlivost ma vyslys. A svojho sluzobnika na sud nevolaj, ved nik, kym zije, nie je spravodlivy pred tebou. Nepriatel ma prenasleduje, zraza ma k zemi, do temnot ma vrha ako davno mrtveho. Duch sa mi zmieta v uzkostiach; v hrudi mi srdce meravie. Spominam si na uplynule dni, o vsetkych tvojich skutkoch rozmyslam a uvazujem o dielach tvojich ruk. Vystieram k tebe ruky, za tebou dychtim ako vyprahnuta zem. Rychle ma vyslys, Pane, lebo uz klesam na duchu. Neskryvaj predo mnou svoju tvar, aby som nebol ako ti, co zostupuju do hrobu. Vcasrano mi daj pocitit, ze si sa zmiloval nado mnou, lebo sa spolieham na teba. Ukaz mi cestu, po ktorej mam kracat, ved svoju dusu dviham ku tebe. Pred nepriatelmi ma zachran; Pane, k tebe sa utiekam. Nauc ma plnit tvoju volu, lebo ty si moj Boh; na spravnu cestu nech ma vedie tvoj dobry duch. Pre svoje meno, Pane, zachovas ma nazive; pretoze si spravodlivy, vyved ma z uzkosti. Vo svojom milosrdenstve znic mojich nepriatelov, zahub vsetkych, co ma suzuju, ved ja som tvoj sluzobnik. Od Davida. Nech je zvelebeny Pan, moj ochranca, co uci moje ruky zapasit a moje prsty bojovat. On je ku mne milosrdny a dodava mi odvahy, on je moje utociste a moj osloboditel; on je moja zastita, na ktoru sa spolieham; on mi podrobuje moj lud. Pane, coze je clovek, ze sa k nemu priznavas, a syn cloveka, ze myslis na neho?Preludu sa clovek podoba, jeho dni su ako letiaci tien. Pane, zniz nebesia a zostup z nich; dotkni sa vrchov a budu chrlit dym. Zablyskaj bleskom a rozpras nepriatelov; vypust sipy a vydes ich. Vystri ruku z vysosti; vytrhni ma a vyslobod z privalov, z ruk cudzincov;ich usta luhaju a ich pravica je krivoprisazna. Boze, novu piesen ti zaspievam; zahram ti na desatstrunovej citare. Ty pomahas kralom, ty zachranujes svojho sluhu Davida pred mecom zahuby. Vytrhni ma a vyslobod z ruk cudzincov. Ich usta luhaju, ich pravica je krivoprisazna. Nasi synovia nech su ako mladniky, co vyrastaju v mladistvej sile. Nase dcery nech su sta stĺpy narozne, kresane ako kvadre chramove. Nase sypky nech su plne, nech je v nich hojnost vsetkych plodov. Nasich oviec nech su nesciselne tisice na nasich nivach;nas statok nech je vypaseny. Nech niet trhlin na hradbach ani vyhnanstva, ani nareku na nasich uliciach. Blazeny lud, ktoremu sa tak vodi; blazeny lud, ktoreho Bohom je Pan. Davidov chvalospev. Oslavovat ta chcem, Boze, moj kral, a tvoje meno velebit navzdy a naveky. Budem ta velebit kazdy den a tvoje meno chvalit navzdy a naveky. Velky si, Pane, a velkej chvaly hoden, tvoju velkost nemozno preskumat. Z pokolenia na pokolenie ide chvala tvojich skutkov a vsetky pokolenia ohlasuju tvoju moc. Hovoria o vznesenosti tvojej slavy a veleby a rozpravaju o tvojich zazrakoch. Hovoria aj o sile tvojich skutkov uzasnych a rozpravaju o tvojej velkosti. Rozhlasuju chvalu tvojej velkej laskavosti a plesaju nad tvojou spravodlivostou. Milostivy a milosrdny je Pan, zhovievavy a velmi laskavy. Dobry je Pan ku kazdemu a milostivy ku vsetkym svojim stvoreniam. Nech ta oslavuju, Pane, vsetky tvoje diela a tvoji svati nech ta velebia. Nech rozpravaju o slave tvojho kralovstva a o tvojej moci nech hovoria;nech ludom oznamuju tvoje zazraky i slavu a velebu tvojho kralovstva. Tvoje kralovstvo je kralovstvo pre vsetky veky a tvoja vlada sa rozprestiera na vsetky pokolenia. Pan je vo vsetkych svojich slovach pravdivy a svaty vo vsetkych svojich skutkoch. Pan podopiera vsetkych, co klesaju, a dviha vsetkych sklucenych. Oci vsetkych sa s doverou upieraju na teba a ty im davas pokrm v pravy cas. Otvaras svoju ruku a dobrotivo nasycujes vsetko zive. Spravodlivy je Pan na vsetkych svojich cestach a svaty vo vsetkych svojich skutkoch. Blizky je Pan vsetkym, co ho vzyvaju, vsetkym, co ho vzyvaju uprimne. Vyplni zelanie bohabojnych, vyslysi ich modlitbu a zachrani ich. Pan ochranuje vsetkych, co ho miluju, a nici vsetkych hriesnikov. Nech moje usta hlasaju slavu Panovu a vsetko zive nech jeho svate meno velebi navzdy a naveky. ALELUJA. Chval, dusa moja, Pana;cely zivot chcem chvalit Pana, svojmu Bohu spievat, kym len budem zit. Nespoliehajte sa na kniezata ani na ludi vobec; oni pomoct nemozu. Vyjde z nich duch a vratia sa do svojej zeme; v ten den padnu ich plany. Blazeny, komu pomaha Boh Jakubov, kto sa spolieha na Pana, svojho Boha. On stvoril nebo i zem, more a vsetko, co je v nom. On zachovava vernost naveky,utlacanym prisudzuje pravo, hladujucim dava chlieb. Pan vyslobodzuje vaznov,Pan otvara oci slepym, Pan dviha sklucenych, Pan miluje spravodlivych. Pan ochranuje cudzincov, ujima sa siroty a vdovy, ale hati cesty hriesnikov. Pan bude kralovat naveky; tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie. ALELUJA. Chvalte Pana, lebo je dobre ospevovat nasho Boha, lebo je mile hlasat jeho slavu. Pan stavia Jeruzalem a zhromazduje roztratenych Izraelitov. Uzdravuje sklucenych srdcom a obvazuje ich rany. On pozna pocet hviezd a kazdu vola po mene. Velky je nas Pan a velmi mocny, jeho mudrost je nesmierna. Tichych sa Pan ujima, ale hriesnikov ponizuje az po zem. Prespevujte Panovi piesne oslavne, na citare hrajte nasmu Bohu. On zatahuje nebo oblakmi a zemi pripravuje dazd. Na vrchoch dava pucat trave aj bylinam pre tvory, co sluzia cloveku. Potravu dava taznemu dobytku i mladym havranom, co k nemu krakaju. V sile kona nema potechu ani zalubu v muzovi svalnatom. Panovi sa pacia ti, co sa ho boja, a ti, co dufaju v jeho milosrdenstvo. Chval, Jeruzalem, Pana, oslavuj, Sion, svojho Boha. Lebo upevnil zavory tvojich bran a pozehnal tvojich synov v tebe. Zaistuje pokoj tvojim hraniciam, syti ta najlepsou psenicou. Svoj rozkaz na zem zosiela; rychlo sa siri jeho slovo. Sneh dava ako vlnu, rozsypa srien ako popol. Kamenec spusta ako omrvinky; ktoze vydrzi v jeho mraze?Ale ked zosle svoje slovo, roztopi sa, co zamrzlo; ked zavanie jeho dych, vody sa rozprudia. On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svoje zakony a prikazania Izraelovi. Neurobil tak inym narodom, nezjavil im svoje zamery. ALELUJA. ALELUJA. Chvalte Pana z nebies, chvalte ho na vysostiach. Chvalte ho, vsetci jeho anjeli; chvalte ho, vsetky nebeske mocnosti;chvalte ho, slnko a mesiac; chvalte ho, vsetky hviezdy ziarive;chvalte ho, nebies nebesia a vsetky vody nad oblohou. Nech chvalia meno Panovo, lebo na jeho rozkaz boli stvorene. Zalozil ich navzdy a naveky; vydal zakon, ktory nepominie. Chval Pana, tvorstvo pozemske: obludy morske a vsetky hlbiny,ohen, kamenec, sneh a dym, vichrica, co jeho slovo poslucha,vrchy a vsetky pahorky, ovocne stromy a vsetky cedre,diva zver a vsetok dobytok, plazy a okridlene vtactvo. Krali zeme a vsetky narody, kniezata a vsetci zemski sudcovia,mladenci a panny, starci a junacinech chvalia meno Panovo, lebo iba jeho meno je vznesene. Jeho veleba prevysuje zem i nebesiaa svojmu ludu dava velku moc. Je chvalou vsetkym svojim svatym, synom Izraela, ludu, ktory je mu blizky. ALELUJA. ALELUJA. Spievajte Panovi piesen novu; jeho chvala nech znie v zhromazdeni svatych. Nech sa tesi Izrael zo svojho Stvoritela, synovia Siona nech jasaju nad svojim kralom. Nech oslavuju jeho meno tancom, nech mu hraju na bubne a na citare. Lebo Pan miluje svoj lud a tichych venci vitazstvom. Nech svati jasaju v slave, nech sa veselia na svojich lozkach. Oslavu Boha nech maju na perach a v rukach mec dvojsecny,aby sa pomstili na pohanoch a potrestali narody,aby ich kralom nasadili puta a ich velmozom zelezne okovya aby ich sudili podla pisaneho prava. Vsetkym jeho svatym to bude na slavu. ALELUJA. ALELUJA. Chvalte Pana v jeho svatyni, chvalte ho na jeho vznesenej oblohe. Chvalte ho za jeho ciny mohutne, chvalte ho za jeho nesmiernu velebnost. Chvalte ho zvukom polnice, chvalte ho harfou a citarou. Chvalte ho bubnom a tancom, chvalte ho lyrou a flautou. Chvalte ho lubozvucnymi cimbalmi, chvalte ho jasavymi cimbalmi; vsetko, co dycha, nech chvali Pana. ALELUJA. Prislovia Salamuna syna Davidovho, krala izraelskeho. (Hodia sa) na poznanie mudrosti a nauky, (uschopnuju) porozumiet reci rozumne,(Pomahaju) dosiahnut cvik, chapavost, spravodlivost, pravo a statocnost,davaju neskusenym rozvaznost, mladikom um a domysel. Obohacuju vedomosti, (ked ich) mudry pocuje, a rozumny si nadobuda zrucnostv chapani prislovia a dovtipneho vyroku, slov mudrcov a tiez ich hadaniek. Zakladom poznania je bazen pred Panom, (len) blazni pohrdaju mudrostou a nacvikom. Pocuvaj, syn moj, napominanie svojho otca a neopustaj naucenie svojej matere,bo kraslia tvoju hlavu vencom lubeznym a tvoju siju (zlatym) nahrdelnikom. Keby ta, syn moj, navadzali hriesnici, neprivol!Keby vraveli: „Pod s nami striehnut na bezuhonneho (cloveka), klast nevinnemu pre nic za nic tajne nastrahy;pohltme ich sta risa mrtvych, zaziva a do chĺpka, jak tych, co zostupuju do hrobu. Ziskame vselijaky cenny majetok, naplnime si domy koristou. Hodis si s nami kocku vospolok, my vsetci budeme mat mesec spolocny. “Nekracaj s nimi, syn moj, po ceste, zdrz svoju nohu od ich chodnika!Lebo ich nohy bezia za zlym a ponahlaju sa prelievat krv. Ved darmo roztahovat siet pred zrakmi okridlencov!Tito vsak svojej vlastnej krvi kladu nastrahy, sami si nastavuju kosilku. Takato sudba (stiha) kazdeho, kto bazi po zisku; (chamtivost) ho pripravuje o zivot. Mudrost sa prihovara na ulici hlasito, na priestranstvach miest vydava svoj hlas,na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vratach bran v meste svoje reci prednasa:„Dokedy, nerozumni, budete mat radi nerozum a (dokedyze), posmievaci, budete sa z chuti posmievat a, blazni, nenavidiet poznanie?!Pripustte si k srdcu moje napominanie! Ja vylejem na vas svojho ducha, oznamim vam svoje zasady!Pretoze som vas volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vas) kyvala, a nik si nevsimal,a (pretoze) ste odbijali kazdu moju radu a nepripustali ste moje karhanie,ja tiez sa budem zo zahuby vasej smiat, posmievat sa budem, ked vas ulak prikvaci,ked ako burka pride na vas strach a vasa zahuba sa dovali jak vichrica, (ked uzkost na vas dolahne a suzenie). Vtedy ma budu volat, ale ja sa neozvem, budu ma vyhladavat, no nenajdu ma. Pretoze mali v nenavisti poznanie a nevyvolili si bazen pred Panom,o moju radu nedbali; pohrdali kazdym mojim dohovaranim,nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasytia svojich zamerov. Ved odvrat nerozumnych je ich smrt a bezstarostnost blaznov je ich zahuba. Kto vsak mna pocuva, ten byva bezpecne a pokojne (si zije), bez strachu, ze sa mu zle (povodi). “Syn moj, ak prijmes moje vyroky a moje prikazania schovas u seba,ak budes napinat ucho za mudrostou a naklonis si srdce k umnosti,ked budes vzyvat rozumnost, dovolavat sa svojim hlasom umnosti,ak ju budes hladat ako strieborniak a sliedit za nou ako za skrytymi pokladmi,vtedy porozumies bazni pred Panom a ziskas Bozie poznanie. Bo mudrost udeluje Pan, z jeho ust (pochadzaju) poznanie a rozumnost. Uklada pomoc pre statocnych, bude stitom tym, co ziju neporusene,lebo chrani cesty spravodlivosti a strazi drahu svojich ctitelov. (Az) vtedy porozumies, (co je) spravodlivost a (co) pravo (je), (co je to) statocnost (a) kazdy dobry chodnik,bo sa ti mudrost nastahuje do srdca a tvoju dusu blazit bude poznanie,rozvaha bude bedlit nad tebou (a) rozumnost ta bude strazittak, ze ta od zlej cesty zachova, od cloveka, co vravi mam a klam,od (tych), co zanechali priame chodniky a vykracuju temravymi cestami,ktori sa tesia, ked sa mozu podopustat zla, rozplyvaju sa radostou z (tych) najmrzkejsich vycinov,(od ludi), ktorych cesty su klukate a su podli (vsade), kde len nohou vykrocia. Zachova ta (tiez) od manzelky blizneho, od cudzinky, co zalieca sa liskavymi recami,co zanechava druha svojej mladosti a zabuda na zmluvu svojho Boha. Jej dom sa vskutku zvazuje do smrti, jej cesty (vedu) k nebohym. Nevrati sa nik z tych, ktori zalietaju k nej, (nik z nich) viac nevkroci na chodnik zivota. Preto sa cestou dobrych uberaj a zachovavaj spravodlivych chodniky!Lebo (len ludia) spravni budu byvat v krajine a zostanu v nej (iba) pocestni. Necestni sa odstrania z krajiny a zlocinci sa vykorenia z nej. Syn moj, nezabudni moju nauku a tvoje srdce nech sa pridrziava mojich prikazov,bo predĺzia (ti) dni a roky zivota a prinesu ti hojnost pokoja. Laska a vernost nech ta (nikdy) neopustaju! Priviaz si (moje prikazania) na hrdlo, napis ich na tabulu svojho srdca!Takto si ziskas oblubu a priazen nevsednu pred Bohom i pred ludmi. Doveruj celym svojim srdcom Panovi a nespoliehaj sa na svoj um!Na vsetkych svojich cestach mysli na neho a on ti bude rovnat chodniky. Nezdaj sa mudrym sebe samemu. Boj sa Pana a vyhybaj sa zlu!(To) bude (zachovavat) tvoje telo pri zdravi a tvoje kosti vzpruzovat. Cti Pana svojim majetkom a (prinasaj mu) prvotiny z kazdej svojej urodya naplnia sa zbozim tvoje stodoly a tvoje lisy budu mustom pretekat. Nevzpieraj sa, syn moj, ked ta cudi Pan a nech ta neomrza jeho karhanie,lebo Pan karha toho, koho miluje, ako otec syna, ktoreho ma rad. Blahoslaveny clovek, ktory dosahuje mudrost, a muz, co nadobuda rozumnost!Lebo je vyhodnejsie zarobit si ju, nez zarobit striebro, a ziskat si ju (hodno viac), ako najvyberanejsie zlato. Je cennejsia nez koraly a nevyrovnaju sa jej vsetky tvoje drahocennosti. Dlhe dni (skryva) vo svojej pravici, bohatstvo a slavu v svojej lavici. Jej cesty (su) cesty krasy a (na) jej chodnikoch (je plno) pokoja. Je stromom zivota pre tych, co ju chytili, a ti, co sa jej drzia, su blazeni. Pan zalozil zem mudrostou, nebesa poupevnoval umnostou. Jeho vedomostou vyrazili morske priehlbne a rosu kropia oblaky. Nech ti to, syn moj, z oci neschodi, zachovaj rozvahu a rozmysela budu tvojej dusi zivotom a skvostom na tvoj krk. Vtedy si budes bezpecne chodit svojou cestou a noha sa ti nepotkne. Ak ulozis sa, strachovat sa nebudes, ak budes odpocivat, bude sa ti sladko spat. Nebude sa ti treba nahlej hrozy lakat, ani presily nicomnikov, ked prikvaci,lebo Pan bude tvojou doverou a chranit bude tvoju nohu pred sluckou. Neodopieraj dobrodenie nudznemu, ak je to v tvojej moci urobit. Nehovor svojmu bliznemu: „Chod prec a (inokedy) prid!“ a „Zajtra ti dam,“ ked mas naporudzi (hned). Nestroj nic zle svojmu bliznemu, kym sa u teba bavi bezpecne. Nevad sa pre nic za nic s clovekom, ak ti nic zleho nespravil. Nezavid nasilnikovi a nevol ani jednu z jeho ciest,lebo sa hnusi zvrhel Panovi, lez priateli sa so statocnymi. Na dome bezbozneho kliatba Panova, ale pribytok spravodlivych pozehnava. Posmievacom sa posmieva a milost udeluje pokornym. Mudrym sa podostava cti a blazni hanbu ponesu. Pocujte, deti, nabadanie otcovo a pozorujte, aby ste sa naucili poznaniu. Lebo vam davam dobre ponaucenie: Neopustajte moju nauku!Lebo kym som bol (este ako) dieta u otca, utly jedinacik pod dozorom matkinym,poucoval ma a vravel mi: „Nech sa ti srdce pridrziava mojich slov! Zachovavaj moje prikazy (a budes zit. Zadovazuj si mudrost, zadovazuj si rozumnost)! Nezabudaj (na ne) a neodchyluj sa od slov mojich ust!Neopustaj ju, tak ta bude chranit, oblubuj si ju, tak ta bude strazit. Zaciatok mudrosti (je): Zadovaz si mudrost a celym svojim imanim si zadovazuj rozumnost!Vyzdvihuj ju, a zvysi tvoju (vaznost), dopomoze ti ku cti, ak ju privinies. Ovinie ti hlavu nadhernym vencom (a) obdari ta zdobnou korunou. “Pocuvaj, syn moj, a prijmi moje vyroky a rozmnozia sa ti roky zivota!Ja ti ukazem cestu mudrosti a povediem ta po chodnikoch spravodlivosti. Ked pojdes (po nich), nebude tvoj krok stiesneny, a ked (nimi) pobezis, nebudes sa potkynat. Privin sa (pevne) k nauke a nepust ju, nerozluc sa s nou, bo ona ti (je) zivotom. Nevstupuj na chodnik bezboznych a nevykracuj cestou zlostnikov!Varuj sa jej (a) neprechadzaj nou! Vyhni sa jej a obid (ju)!Lebo nespia, kym (nieco) zle nevykonaju, a obchadza ich spanok, ak (volakoho) nezvedu. Bo jedavaju chlieb necestnosti a piju vino nasilia. Put bezboznych je ako tmava (noc), nevedia, na com sa potknu. Lez chodnik spravodlivych (je) sta svetlo rozbresku co duzie coraz vacsmi do bieleho dna. Vnimaj moje slova, syn moj, a naklon ucho k mojim vyrokom!Nespustaj oci z nich, chran si ich v hĺbke srdca!Lebo su zivot pre tych, co ich nachodia, a uzdravenim pre ich telo vonkoncom. Velmi straz svoje srdce, lebo z neho (vyvieraju) zriedla zivota. Odstran od seba falosne usta a uskocne pery nech su daleko od teba. Nech tvoje oci hladia priamo vpred a tvoje mihalnice nech pozeraju pred teba!Hlad svojej nohe rovny chodnik najst a vsetky tvoje cesty nech smeruju do ciela. Neodklonuj sa (ani) vpravo, ani nalavo, odvracaj svoju nohu od zleho!Syn moj, vsimaj si moju mudrost a k mojej rozumnosti naklanaj svoj sluch,aby si si uchranil rozvahu a aby tvoje pery zachovali poznanie. Cudzinkine pery su medom z plasta tecucim a jej hrdlo je hladsie nad olej. Lez koniec s nou je horkejsi nez palina a ostrejsi ako mec na dve strany bruseny. Jej nohy zostupuju do smrti, jej kroky dosahuju zahrobie. Nekraca cestou zivota, jej kroky su tackave, ani nevie o tom. Preto ma teraz, syn moj, pocuvaj a neustupuj od slov mojich ust!Stran od nej svoju put a nepriblizuj sa k vchodu (do) jej obydlia,aby si nevydaval inym svoju mladu sviezost napospas a svoje roky ukrutnikovi,aby sa cudzi nenasycovali tvojim imanim a (aby neprepadali) v cudzincovom dome tvoje zarobky. Musel by si kvilit nakoniec, keby ta pripravili o kozu a o telo,a musel by si doznat: „Ako som (len) mohol nenavidiet napominanie a moje srdce pohrdalo karhanim,ako som mohol nesluchat hlas svojich ucitelov a nenaklanat sluch k tym, co ma ucili?Takmer by som bol celkom do nestastia upadol uprostred pospolitosti a zastupu. “Pi vodu z vlastnej studnice, tecucu (vodu) z vlastnej studienky!Aby sa nevylievali von tvoje pramene a na namestia struzky vod. Nech patria iba tebe samemu a okrem teba nikomu!Nech je pozehnany tvoj pramen a tes sa zene svojej mladosti!Je staby utesena lan a srnka povabna; jej nadra nech ta opajaju v kazdy cas, kochaj sa jednostaj v jej lubosti!Ved precoze by si sa kochal v inej, syn moj, a (preco) by si cudzinku objimal?!Lebo pred Panom su cesty cloveka, on zvazuje vsetky jeho kroky. Cudzoloznik sa polapi vo vlastnych nepravostiach a zapletie sa v putach svojich pokleskov. Taky zomrie z nedostatku nauky a zbludi v mnozstve svojej hluposti. Syn moj, ak si sa zarucil za svojho blizneho a dal si ruku za cudzieho (cloveka),padol si do klepca slov svojich ust, lapil si sa v slovach svojich ust. Urob teda, co hovorim, syn moj, aby si sa vymanil, lebo si vosiel do hrsti svojmu bliznemu: chod, poniz sa a naliehaj na svojho blizneho. Nedozic svojim ociam spat a svojim mihalniciam podriemat!Vytrhni sa jak srna z ruky (polovnika) a ako vtaca z ruky vtacnika. Chod, lenoch, k mravcovi, pozoruj ruch jeho a skus!Hoc nema vojvodu, predstaveneho ani vladara,pripravuje si v lete potravu, zhromazduje si pokrm cez zatvu. Dokedy, lenoch, budes vyspavat, kedyze vstanes zo spanku?!„Trosicku pospat, trosku podriemat, trosicku ruky zlozit na lozku!“a pride ako tulak bieda na teba a nudza jak ozbrojeny muz. (Je) nanichodnik, nicomnik, (kto) chodi s falosnymi ustami;(kto) zmurka okom, (kto) sa nohou dorozumieva, (kto) naznacuje prstami,(kto) v srdci svojom (prechovava) prevratenosti, (kto) zamysla zlo v kazdy cas, (kto) zvady rozsieva. Preto nan pride nahle zahuba, zaraz bude zgniaveny a pomoci (mu) nebude. Sestoro veci nenavidi Pan a sedmoro je pren ohavnostou:pysne oci, jazyk falosny a ruky, ktore prelievaju krv nevinnu,srdce, ktore snuje zle zamery, nohy, co bezkom utekaju za zlom,kto hovori loz ako svedok falosny a (ten), kto medzi bratmi zvady rozsieva. Zachovaj prikazania svojho otca, syn moj, a nepohrdaj naucenim svojej matere!Priviaz si ich navzdy na srdce, ovin si ich vokol hrdla!Ked (niekam) pojdes, budu ta viest, ked budes odpocivat, budu strazit nad tebou, ked sa zobudis, budu ta sprevadzat. Lebo prikazanie je lampasom a naucenie svetlom (je) a cestou zivota (su) prekarave (slova, aby si sa pridrzal) nauky,aby ta zavarovali od zlej zeny, od ulisneho jazyka cudzinky. Nedychti vo svojom srdci po jej peknote a nedaj sa lapit jej mihalnicami!Ved za pobehlicu je vari pecen chleba dost, lez zena, (co ma) muza, na prevzacny zivot poluje. Ci moze clovek ohen vo svojom lone prenasat, a nespalit si odev?!Alebo moze clovek chodit po zeravej pahrebe, a nohy si nepopalit?!Nuz tak (povodi sa) tomu, kto vchadza k zene svojho blizneho: nebude bez trestu, nech by sa jej dotkol ktokolvek. Neopovrhuju zlodejom, ktory ukradne, aby sa nasytil, ked hladoval;a ked ho chytia, nahradi sedemnasobne, da cely majetok svojho domu. Ale kto cudzolozi so zenou, ten rozum potratil, (iba) kto strmhlav sa ruti do skazy, ten (take nieco) urobi. Stihne ho pohroma a potupa a jeho hanbu (z neho) nik nezotrie. Lebo ziarlivost rozzuri muza, neda sa uprosit v den odplaty. Neda sa uchlacholit kadejakym vykupnym a neuspokoji sa, ani keby si (ho) neviem akymi darmi zahrnal. Zachovaj moje slova, syn moj, a moje prikazania si uchovaj!Zachovavaj moje prikazy a budes zit a moje naucenie ako svoju ocnu zrenicu!Priviaz si ich na prsty, napis ich na tabulu svojho srdca!Povedz mudrosti: „Ty si moja sestra“ a dovernicou volaj rozumnost,aby ta zachranila od manzelky blizneho, od cudzinky, co zalieca sa liskavymi recami. Ked som (tak) oknom svojho domu (pozeral), vyzeral spoza mriezky svojho oblokaa zahladel som sa na neskusenych, videl som medzi synmi mladika, co rozum potratil. Poza roh isiel ulicou a vykracoval po ceste k jej domovuna mrku, ked sa nachyloval den, ked spustala sa noc a (hustla) tma. Zrazu mu akasi zena vysla v ustrety v odedzi smilnice a s potmehudskym zamerom;naruzivost nou zmietala a (bola) opovazliva, jej nohy nemali v jej dome spocinku. Hned bola na ulici a hned na namesti a striehla poza kazdy roh. I dolapila ho a vtlacila mu bozk, tvar sa jej nezapyrila, ked povedala mu:„Pokojne obety som bola podlzna, v dnesny den som svoje sluby splnila. Preto som ti vysla v ustrety v tuzbe vidiet ta a najst. Tkanicami som povystuzovala svoje lezadlo, pestrofarebnym platnom egyptskym. Napustila som myrhou svoju postielku, aloou a skoricou. Pod, spijajme sa lubostou az do rana, vychutnavajme samopas!Ved muza doma niet, vybral sa na daleku put. Vrecusko s peniazmi vzal so sebou, vrati sa domov az v den splnu mesiaca. “Naklonila ho mnohym prehovaranim, zviedla ho lichotkami svojich pier. Siel za nou, pochabel, ako vol, ked ho vedu na jatku, a ako jelen, co sa zapletava do puta,kym pecen prevrta mu sip, ako ked vtak sa ruti do slucky a nevie, ze mu ide o zivot. Nuz teda, syn moj, pocuvajze ma a vsimaj si slov mojich ust:Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloni, nezatulaj sa na jej chodniky!Lebo je mnozstvo zabitych, co zrazila, a velky pocet tych, co bez vynimky zmarnila. Jej dom je cesta do pekla, co zvadza dolu do komor, kde byva smrt. Ci mudrost nevola a umnost nevydava svoj hlas?(Vysoko) na temene vysin, pri ceste, na krizovatkach stoji,pri branach, ktore vedu do mesta, pri vchodoch, kade sa vstupuje, hlasito vola:„Na vas volam, muzovia, k ludskym synom (nesie sa) moj hlas. Priucajte sa opatrnosti, pochabli, blazni, priucajteze sa rozumu!Pocuvajte, bo znamenite (veci) zvestujem a moje pery otvaraju sa (len) na spravne (besedy). “Ano, (cistu) pravdu vravi moje podnebie a mojim peram sa osklivi nepravost. Spravodlive su vsetky reci mojich ust, nieto v nich false ani podvodu. Vsetky su priame cloveku, co rozumie, a proste tym, co prisli k poznaniu. Nie striebro, (ale radsej) prijimajte moju nauku a (radsej) poznanie nez najvyberanejsie zlato. Lebo mudrost je cennejsia ako koraly a nevyrovnaju sa jej nijake drahocennosti. Ja, mudrost, byvam s rozumnostou a dosahujem hĺbave poznanie. (Bazen pred Panom je nenavidiet zlo. ) Oproti pyche, nadutosti, ceste zlej a ustam, ktore prekrucaju, prechovavam nenavist. U mna je rada, u mna je rozumnost, u mna je umnost, u mna sila (hrdinska). (Ja som ta), skrze ktoru krali (dobre) kraluju a podla prava rozhoduju vladari. (Ja som ta), skrze ktoru kniezata su kniezatami a vysluhuju pravo mocnari. Ja svojich milovnikov milujem, nachadzaju ma ti, co ma vcas a pilne hladaju. U mna je bohatstvo a cest, trvala zamoznost a blahobyt. Lepsi nez zlato a nez rydze zlato je moj plod a to, co donasam, je (lepsie) ako striebro najlepsie. Chodievam po ceste spravodlivosti, prostriedkom chodnikov, (jak vyzaduje) sud,aby som nadelila svojim milovnikom imania a ponapĺnala ich pokladnice. Pan vladol nado mnou od pociatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradavna cokolvek. Od vecnosti som ustanovena, od pociatku, prv ako povstal svet. Nebolo este morskych prehlbni, ked som sa ja uz zrodila, nebolo este zriedel obtazenych vodami. Prv ako sa vrchy vhruzili, pred pahorkami som sa zrodila,prv ako nivy urobil a planiny a prve hrudy na zemekruhu. Ked zhotovoval nebesia, (bola) som tam, ked odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskymi,ked upevnoval mraky vo vysi, ked daval duziet zriedlam morskej hlbiny,ked vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, ked ustaloval zaklady zeme,ja som bola unho chovankou, bola som den po den jeho rozkosou a hrala som sa pred nim v kazdy cas;hravala som sa na okruhu jeho zeme a moja rozkos (je byt) medzi synmi ludskymi. A teraz pocuvajteze ma, synovia: blahoslaveni su ti, co cesty moje varuju. Pocujte naucenie, aby ste sa stali mudrymi, a nezanedbavajte ho!Blahoslaveny clovek, ktory ma pocuva a bdie den co den pri mojich dverach a strezie na veraje mojich bran!Lebo kto najde mna, ten najde zivot a dosiahne milost od Pana. Kto sa vsak prehresuje proti mne, ten pase voci sebe ukrutnost, vsetci, co ma nenavidia, maju radi smrt. Mudrost si postavila dom; na siedmich stĺpoch spociva. Pozabijala svoj dobytok, namiesala vino a prestrela svoj stol. Vyslala svoje sluzobnice zvestovat z najvyssej mestskej vysiny:„Ten, kto je pochaby, nech uchyli sa sem, (a) komu chyba rozum, toho poucim. Podte (a) jedzte z mojho pokrmu a pite z vina, co som namiesala!Opustte pochabost a budete zit, budete kracat cestou rozvaznosti. Kto dohovara posmievacovi, sam upadava do hanby a kto karha bezbozneho, (utrzuje) potupu. Nekarhaj posmievaca, aby v nom neskrsla voci tebe nenavist, pokarhaj mudreho a bude ta mat rad. Daj (poucenie) mudremu a bude este mudrejsi. Poucuj bezuhonneho a pribudne mu ponaucenia. Pociatok mudrosti je bazen pred Panom a poznat Najsvatejsieho je rozumnost. Bo skrze mna sa rozmnozia tvoje dni a prida sa ti k rokom zivota. Ak si skuseny, sam pre seba si skuseny, ak si posmievac, len ty sam budes znasat trest. “Pochabou zenou vasen lomcuje a vyzna sa len v zvadzani. Vyseda predo dvermi svojho pribytku na stolci v meste vysoko,by pozyvala vokoliducich, co mieria priamo, kam im treba ist. „Kto je hlupy, nech zaboci sem!“ A tomu, kto je bez rozumu, hovori:„Ukradnuta voda je sladsia a pokutny chlieb je chutnejsi!“Ale nevie, ze su tam tiene (a ze) jej pozvani su v priepadlisku podsvetia. Mudry syn naplnuje (svojho) otca radostou. Ale pochaby syn byva na zarmutok svojej materi. Nespravodlivo nadobudane poklady su neuzitocne, spravodlivost vsak zachranuje pred smrtou. Pan nedopusti, aby spravodlivy hladoval, lez zapudzuje ziadostivost nespravodlivych. Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitych obohacuje. Kto v lete zhromazduje zasoby, je clovek rozumny, kto drichme cez zatvu, je na hanbu. Na hlavu spravodliveho (sa hrnie) hojne pozehnanie Panovo, lez usta nespravodlivych ukryvaju bezpravie. Pamiatka spravodliveho je na pozehnanie, lez meno bezboznych sprachnivie. Kto ma mudre srdce, da si povedat, naproti tomu mnohovravny blazon nevyhne sa poklesku. Kto chodi bezuhonne, chodi bezpecne, cie cesty su vsak klukate, ten sa prezradi. Kto mrka okom, sposobuje bol a mnohovravny blazon nevyhne sa poklesku. Usta spravodliveho su pramenom zivota, lez usta bezboznych ukryvaju bezpravie. Nenavist vyvolava rozbroje, laska vsak ututlava vsetky priestupky. Na perach rozumneho sa nachadza mudrost, prut vsak (dolieha na) chrbat (cloveka), co rozum potratil. Mudri skryvaju vedomost, lez usta pochabla - to skaza vzapati. Majetnost bohaca je pren pevnym mestom, postrachom nudznych je ich chudoba. Zarobok spravodliveho (je na osoh jeho) zivotu, dochodok koristnika (je mu) na skazu. Putuje cestou k zivotu, kto dba na napomenutia, ale kto si nevsima dohovaranie, ten bludieva. Statocne pery zakryvaju nenavist, ten vsak, kto roztrusuje klebety, je pochabel. Tam, kde je vela reci, nechyba hriech, a preto ten, kto drzi svoje pery na uzde, je rozumny. Pretavenym striebrom je jazyk spravodliveho, no srdce bezboznych nestoji za nic. Pery spravodliveho obcerstvuju mnohych, blazni vsak hynu nedostatkom rozumu. Panovo pozehnanie nosi bohatstvo a nepridava nijake trapenie. Pre blazna pachat nepravost je zabavka, (priam tak) mudrost pre rozumneho muza. Coho sa bezbozny boji, to nan pride, co si spravodlivi ziadaju, to dostanu. Len sa burka prezenie a uz nie je z bezboznika nic, spravodlivy vsak je sta zaklad vecity. Cim je ocot na zuby a cim je na zrak dym, tym je lenivec pre tych, co ho posielaju. Bazen pred Panom predlzuje dni zivota, lez roky bezboznych sa skracuju. Ocakavanie spravodlivych (sa premiena) na radost, lez nadej bezboznych sa obracia navnivoc. Panova cesta je pevnostou pre bezuhonneho cloveka a postrachom pre tych, ktori pasu nepravost. Spravodlivy sa nikdy nepohne, ale bezboznici neostanu byvat v krajine. Usta spravodliveho rodia mudrost, lez jazyk ulisny odrezu. Usta spravodliveho vedia, co je mile, kym usta bezboznych prevratenosti. Falosna vaha osklivi sa Panovi, paci sa mu spravodlive zavazie. Pride pycha, pride aj hanba, mudrost sa vsak (zdrziava) u skromnych. Statocnych (ludi) vedie (bezpecne) ich neporusenost, vierolomnikov vsak znici ich zvratenost. V den hnevu nepomoze bohatstvo, spravodlivost vsak zachranuje pred smrtou. Bezuhonnemu rovna cestu jeho spravodlive konanie, bezboznik vsak padne pre svoju vlastnu bezboznost. Statocnych (ludi) vyslobodzuju ich spravodlive pociny, vierolomnici sa vsak lapia vo svojich naruzivostiach. Ked zomrie bezbozny clovek, zomiera aj nadej, ocakavanie bohatstva vyjde navnivoc. Spravodlivy sa vyslobodi z uzkosti a na jeho miesto nastupi bezbozny. Pokrytec nici ustami svojho blizneho, spravodlivych vsak vyslobodi poznanie. Zo stastia spravodlivych sa mesto napĺna jasotom a zo zaniku bezboznych sa ozyva plesanim. Mesto sa dviha pozehnanim (ludi) statocnych, ustami nestatocnych sa vsak nivoci. Svojim bliznym pohrda ten, kto rozum potratil, rozumny clovek vsak mlci. Klebetnik, ktory sa tula, povyzradza tajnosti, kto vsak ma zmysel pre spolahlivost, ten drzi slovo u seba. Kde nieto zrelej rozvahy, tam lud upada, dobre je vsak tam, kde niet nudze o radcov. Velmi si skodi, kto sa zarucuje za cudzieho (cloveka), kto sa vsak zavaznostiam vyhyba, je bezpecny. Spanila zena nadobuda cest, nasilnici vsak dosahuju bohatstvo. Sam sebe robi dobre clovek dobrosrdecny, ukrutnik vsak tryzni svoje (vlastne) telo. Bezbozny clovek ziskava (len) klamny zarobok, no ten, kto seje spravodlivost, opravdivu odmenu. Takto, hla, spravodlivost (vedie) k zivotu, kto sa vsak zenie za zlym, (leti) svojej smrti (v ustrety). Ludia, co maju srdce skazene, hnusia sa Panovi, ale ma zalubenie v tych, co bezuhonne (chodia) putou (zivota). Stavim sa (s kymkolvek), ze podliak trestu neujde, ale potomstvo spravodlivych vyviazne. Zlata obrucka v svinskom rypaku je pekna zena, ale bez jemnocitu. To, co si ziadaju spravodlivi, je dobre zakazdym, ocakavanie bezboznych (ludi) je prchky hnev. Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stale pribuda, druhy zasa setri vacsmi, nez sa slusi, a ma nedostatok vzdy. Clovek, co zehna (rad druhym, sam) zbohatne, ten vsak, kto (inych) preklina, aj sam bude prekliaty. Toho, kto schovava zbozie, budu ludia preklinat, na hlavu toho, kto ho predava, pozehnanie (zostupi). Kto usilovne hlada dobre, vyhladava blahovolu (pre seba), ale kto vyhladava zlo, ono nan pride. Kto si zaklada na svojom bohatstve, ten uvadne, spravodlivi vsak budu pucat ako list. Ten, kto sa prehresuje proti svojmu domu, bude vietor zat, blazon vsak bude sluzit mudremu (clovekovi). Ovocie spravodlivosti je stromom zivota, nespravodlivost vsak uchvacuje zivot. Ak sa spravodlivemu odplaca tu na zemi, nuz o co vacsmi bezboznemu a hriesnemu clovekovi?!Ten, kto rad znasa, ked ho napominaju, ma rad vedomost, kto vsak nelubi, ked sa mu vycita, je hlupak. Ten, kto je dobry, dosahuje milost u Pana, ale muza, ktory (stroji) intrigy, on odsudi. Vierolomnostou clovek nenadobudne pevnu podu pod sebou, ale korenom spravodlivych neotrasie nik. Sposobna manzelka je vencom svojho muza, nehanebnica je vsak ako hnis, co sa mu vrta do kosti. Myslienky spravodlivych (zalietaju k) spravodlivosti, zamery bezboznych k lesti. V reciach bezboznikov (sa skryva) nebezpecenstvo zivota, lez usta statocnych (ludi) im prinasaju zachranu. Prevratte bezboznych a nebude ich, dom spravodlivych zato bude stat. Cloveka chvalia podla jeho rozumu, ale tym, kto ma prevratene srdce, budu pohrdat. Lepsie byt nevazenym a byt sluhom sebe samemu, ako pokladat sa za vazeneho a o chlieb biedu triet. Spravodlivy sa stara o potreby svojho dobytka, najvnutornejsie vnutro bezboznych je vsak ukrutne. Kto obraba svoje pole, ma chleba nadostac, kto sa vsak zenie za daromnicami, rozum potratil. Tvrdz oplanov sa rozvala, lez koren spravodlivych bude trvaci. Do previnenia (svojich) peri sa zakosiluje nicomnik, spravodlivy sa vsak vymkyna z uzkosti. Kazdy sa nasyti blaha z ovocia (svojich) ust a clovekovi sa odplati podla (skutkov) jeho ruk. Blaznovi sa zda, ze je spravna jeho cesta, mudry vsak poslucha radu. Blazon hned prejavuje svoju nevolu, opatrny vsak taji (svoju) prikoru. Kto vypoveda pravdu, hlasa spravodlivost, falosny svedok vsak (prinasa len) klam. Volakto tara, (ako keby) mecom prekalal, ale jazyk mudrych je (sta) liek. Pravdive pery budu trvat naveky, falosny jazyk vsak (len) chvilocku. Sklamu sa v srdci ti, co snuju zle, ti vsak, co naradzaju pokoj, (doziju sa) radosti. Spravodlivemu sa neprihodi nijaka nehoda, bezbozni vsak (zazivaju) plno nestastia. Luharske pery sa osklivia Panovi, ti vsak, co pravdu pestuju, su jeho zalubou. Rozvazny clovek taji, co vie, (zo) srdca pochablov vsak hlupost vykrika. Ruka robotnych (ludi) bude vladnut, robotovat vsak bude (ruka) leniva. Nepokoj v srdci stlaca cloveka, laskave slovo ho vsak rozveseluje. Spravodlivy si vystopuje svoju pastvinu, lez cesta bezboznych vedie ich, kde zabludia. Lenivec si neupecie svoj ulovok, lez usilovnost cloveka je vzacnym imanim. Zivot je na chodniku spravodlivosti, k smrti vsak vedie cesta zmylena. Mudry syn (sa rad podrobuje) otcovej discipline, posmievac zasa nedba na hromovanie. Dobry (smie) pozivat z ovocia spravodlivosti, vierolomnici vsak bazia po nasilenstve. Ten, kto si dava pozor na usta, je strazcom svojho zivota, kto vsak rozdrapuje svoje pery, tomu (hrozi) pohroma. Dusa lenivca je plna tuzob, ale bezvyslednych, bazenie usilovnych sa vsak do sytosti ukoji. Spravodlivemu (cloveku) sa hnusi cinnost necestna, bezbozny sa vsak (uvrhuje) do hanby a potupy. Spravodlivost je strazcom bezuhonnej cesty, bohaprazdnost vsak povaluje (toho, kto sa dopusta) hriechu. Niekto sa robi bohatym, a nema nicoho, (iny) sa robi chudobnym, a (vladne) velkym majetkom. Vykupne za zivot ma clovek vo svojom bohatstve, bedar vsak nepocuva vyhrazky. Svetlo spravodlivych veselo (plapola), zatial co lampas bezboznych zhasina. Pychou sa vyvolava iba roztrzka, ti vsak, co spravaju sa radou, (pridrziavaju sa) mudrosti. Lahko nadobudnuty majetok sa rozplynie, ten vsak, kto zbiera po hrstke, dopracuje sa bohatstva. Ocakavanie, ktore sa pretahuje, nuti srdce chorlaviet, splnena tuzba je vsak stromom zivota. Kto (dobrym) slovom pohrda, ten skodi sebe samemu, kto si vsak vazi prikazanie, tomu sa dostane odplaty. Nauka mudrca je zdrojom zivota, aby sa vyhlo sluckam, (ktore nastrojila) smrt. Dobry rozum ziskava naklonnost, put pohrdacov je vsak tvrda (ako strk). Rozvazny (clovek) vsetko robi s rozvahou, blazon sa vsak blaznovstvom vystavuje na obdiv. Neverny posol uvrhuje v nestastie, lez verny posol (je ako) liek. Chudoba s hanbou (postihuju cloveka), co nedba na disciplinu, ten vsak, kto pripusta si k srdcu pokarhanie, bude vazeny. Splnena tuzba lahodi, lez blaznom je odporne vyhybat sa zlu. Kto chodi s mudrymi, ten zmudrie (popri nich), druhovi blaznov sa vsak plano povodi. Hriesnikov stiha nestastie, spravodlivych vsak odmenuje dobrym (Pan). Dobry (clovek) poruca detnym detom dedicstvo, no hriesnikov majetok sa uschova spravodlivemu. Je vela chleba na prielohu chudobnych, bohatstvo sa vsak trati nespravodlivostou. Kto lutuje svoj prut, ten nema svojho syna rad, kto ho vsak miluje, ten ho priuca na trestanie zavcasu. Spravodlivy sa moze najest dosyta, lez brucho bezboznych biedu trie. Mudrost zien buduje si dom, hlupost vsak vlastnymi rukami ho bura. Kto chodi svojou rovnou (cestou), Pana cti, ten vsak, kto chodi nerovnymi cestami, nim pohrda. V blaznovych ustach je prut na chrbat, pery mudrych su zas pre nich (samych) ochranou. Kde nieto volov, (tam) niet obilia, bohaty vynos je vsak (tam, kde) namaha sa byk. Pravdymilovny svedok neluze, falosny svedok vypusta vsak (kadejaku) loz (z ust). Posmievac hlada mudrost, ale nadarmo, rozumnemu sa vsak zdalo poznanie lahucke. Chod zoci-voci k pochabemu cloveku (a hovor s nim) a veru nevie, (co su) pery rozumne. Davat si pozor na cestu je mudrost rozvazneho (cloveka), blaznovstvo pochablov vsak znaci bludnu put. Pre blaznov je previnenie smiechotou, ale medzi pocestnymi (ludmi vladne) porozumenie. (Do) srdca, ktore pozna, (co je) horkost, samo po sebe, pycha sa neprimiesa, ked ho radost (zaplavi). Stanok hriesnikov bude zniceny, stan pocestnych vsak bude prekvitat. Nejedna cesta vidi sa byt spravna cloveku, no napokon (predsa len) vedie do smrti. Aj ked sa smeje, moze boliet srdce (cloveka), po nej vsak, po radosti, (byva) zarmutok. Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol, lez (prave tak aj) svojich skutkov dobry muz. Prostomyselny (clovek) veri v kazde slovicko, skuseny clovek si vsak dava pozor na svoj krok. Mudry sa uzkostlivo chrani zla, pochaby sa vsak bezstarostne vrha don. Prchky sa dopusta blaznovstva a lstivy padne do nenavisti. Prostomyselni dedia blaznovstvo, bystri sa vsak ovencia poznanim. Zli sa budu sklanat pred dobrymi a bezbozni predo dvermi spravodliveho. Chudobny (clovek) je aj svojmu priatelovi odporny, bohaty ma vsak milovnikov nadostac. Prehresuje sa (clovek), ktory svojim bliznym pohrda, lez sucitiaci s uboziakmi budu blazeni. Ci nebludia ti, ktori snuju zle? Lasku a vernost vsak zozinaju ti, co (pamataju na) dobre. Pri kazdej tvrdej praci byva zisk, no prazdny stebot privadza len k zobractvu. Korunou mudrych je ich skusenost a vencom pochablov (je ich) blaznovstvo. Pravdivy svedok zachranuje zivoty, ten vsak, kto vravi kadejaku loz, je zahubcom. Ten, kto sa boji Pana, ma (v nom) pevnu nadej, i jeho deti maju sa kam utiekat. Bazen pred Panom je zdrojom zivota, aby sa vyhlo sluckam, (ktore nastrojila) smrt. V mnozstve ludu (vazi) honosenie kralovo a v malom pocte ludi vladarova zahuba. Trpezlivy (ma) vela rozumu, prchky vsak vyvadza (priam) blaznovstvo. Pokojna mysel (znaci) zivot pre telo, naruzivost je vsak (ako) hnis, co sa vrta do kosti. Utlacovatel nudzneho sa ruha jeho Tvorcovi, ale cti ho ten, kto sa nad bedarom zmiluva. Bezbozny zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivy sa vsak upevnuje svojou bezuhonnostou. Mudrost odpociva v srdci rozvazneho (cloveka), (rovnako) sa vsak prejavuje, co je vnutri pochablov. Spravodlivost dviha narod, hriech je vsak hanbou narodov. Kralova priazen (sa dostava) rozumnemu sluhovi, nicomnika vsak stiha jeho hnev. Vludna odpoved kroti hnev, urazlive slovo vzbudzuje vsak zlost. Jazyk mudrych je pre vedomost ozdobou, ale usta blaznov chrlia blaznovstva. Na vsetkych miestach (vidia) oci Panove, co pozeraju na dobrych i zlych. Lahodnost jazyka je stromom zivota, ale poranuje dusu, ked je nerestny. Blazon pohrda otcovou disciplinou, lez ten, kto prijima pokarhanie, sprava sa rozumne. V dome spravodliveho je velka hojnost, lez v prijmoch bezbozneho je zmatok (nad zmatok). Pery mudrcov rozsievaju vedomost, no nie tak srdce pochablov. Obeta bezboznych je odporna Panovi, modlitba spravodlivych je mu vsak pozitkom. Put bezbozneho prikri sa Panovi, miluje vsak toho, kto nasleduje spravodlivost. Prisny trest (caka) na toho, kto schadza (zo spravneho) chodnika; zomrie, kto nelubi, ked sa mu vycita. Aj zahrobie a podsvetie su (odhalene) pred Panom, nuz, o co viac srdcia ludskych synov!?Posmievac nema rad, ked sa mu robia vycitky, (a preto) sa nestyka s mudrymi. Vesele srdce rozlieva jas po tvari, bolest srdca vsak zarmucuje ducha. Srdce rozumneho sa zhana za vedomostou, lez usta pochablov sa vyzivaju v blaznovstve. Smutne su vsetky dni bedara, lez (clovek) jasnej mysle (ma) vzdy hodokvas. Lepsie je (mat) malo a bat sa Pana, nez velky poklad, a s nim nepokoj. Lepsia je zelenina za pokrm a laska popritom, ako vykrmeny vol a pritom nenavist. Vznetlivy clovek nieti roztrzku, trpezlivy vsak skriepku chlacholi. Cesta lenocha je staby trnim zatarasena, lez chodnik robotnych je vysypavany. Mudry syn naplnuje (svojho) otca radostou, pochaby clovek pohrda vsak svojou materou. Blaznovstvo je nerozumnemu (cloveku) potechou, rozvazny muz vsak mieri rovno, (kam mu treba) ist. Vychodia nazmar plany, ked niet porady, daria sa vsak (tam, kde je) vela poradcov. Clovek sa tesi z (podarenej) odpovede svojich ust a slovo v pravy cas - oj, akeze je dobre!Nahor (vedie) zivotna put rozumneho (cloveka), aby sa vyhol dolu podsvetiu. Pan zbori dom pysnych (ludi), ale medzu vdovy upevni. Podliakove plany sa prikria Panovi, lez ciste reci (su mu) prijemne. Bura svoj dom, kto sa lakomo zhana za ziskom, ten vsak, kto nenavidi podplacanie, bude zit. (O tom, co) odpovedat, huta srdce spravodliveho, lez usta bezboznych chrlia zlomyselnosti. Pan je daleko od bezboznych, modlitbu spravodlivych vsak vyslycha. Priatelsky pohlad rozveseluje srdce, dobra zvest osviezuje do kosti. Ucho, co vnima spasitelne karhanie, (rado) sa pristavuje medzi mudrymi. Kto striasa disciplinu zo seba, ten sebou samym pohrda, kto vsak dba na to, ked ho karhaju, chyta sa rozumu. Vychovou k mudrosti je bazen pred Panom, pred slavou je vsak pokora. Cloveku patri uvazovat v srdci, no vypoved (dava) Pan na jazyk. Cloveku sa moze zdat, ze su jeho cesty ciste napospol, ale Pan je ten, co posudzuje pohnutky. Zver svoje diela na Pana a podaria sa tvoje zamery. Pan vsetko stvoril pre svoj ciel, aj bezbozneho na den pohromy. Panovi je odporny kazdy nadutec, stavim sa (s kymkolvek), ze trestu neujde. Previnenie sa vykupuje opravdivym milosrdenstvom a zlemu sa vyhyba baznou pred Panom. Ak sa Panovi lubia cesty (nejakeho) cloveka, pomeri aj jeho nepriatelov s nim. Lepsie (mat) malo spravodlivym (sposobom), ako velke dochodky a nespravodlivo. Clovek si v duchu rozvazuje svoju put, ale Pan riadi jeho krok. Na kralovych perach je Bozia vypoved, (preto) sa jeho usta neprehresia v rozsudzovani. Vaha a misky prinalezia Panovi, jeho dielom su vsetky kamienky (vo) vrecku. Je ohavnostou, aby krali konali bezbozne, lebo (len) spravodlivostou sa upevnuje tron. Kralovou zalubou su pery pravdive a rad ma toho, kto sa vyjadruje uprimne. Kralov hnev - poslovia smrti, a uchlacholuje ho mudry muz. Na jasnej tvari kralovej (sa) zivot (zrkadli) a jeho laskavost je sta mrak prsky za vesny. Nadobudanie mudrosti je ovela lepsie nad zlato a ziskavanie rozumnosti vyplaca sa nad striebro. Vyhybat zlu je hradskou cestou pocestnych, chrani si zivot, kto strazi svoju put. Pycha (je) pred skazou a pred padom je namysleny duch. Lepsie ponizovat sa s ponizenymi, nez s pysnymi sa delit o korist. Nachadza stastie, kto sa dava (dobrym) slovom poucit, a blazeny je ten, kto sa spolieha na Pana. Ten, kto ma mudre srdce, bude vyhlaseny za rozumneho; a privetiva rec zvysuje este vnimavost. Rozum je pramenom zivota pre (cloveka), ktory ho ma, pre blaznov je vsak trestom blaznovstvo. Mudremu mysel (vklada) do ust rozvahu a na perach mu rozmnozuje ucinnost. Plast medom pretekajuci su slova laskave, sladkost (z nich prudi do) duse a osviezenie (do) kosti. Nejedna cesta vidi sa byt spravna cloveku, napokon vsak vedie do smrti. Hlad pracujuceho zan pracuje, lebo ho nahanaju jeho usta (do prace). Nicomny clovek stroji zle a na perach ma plamen blciaci. Prevrateny clovek seje rozbroje a pletkar rozlucuje priatelov. Ukrutnik (sa usiluje) zviest svojho blizneho a viest ho cestou nedobrou. (Ked niekto) prizmuruje oci, snuje zlo, (ked si niekto) hryzie pery, (uz) zlo dokonal. Sediny su ozdobnou korunou, (no tato koruna) sa nadobuda cestnou putou (zivota). Lepsie je byt trpezlivy ako silak, (lepsie) sa ovladat, nez mesto zaujat. Los sa hadze do zahybu, ale kazde jeho rozhodnutie (byva) od Pana. Lepsi je (krajec) chleba sucheho a pokoj pri tom, ako dom masom obetnym nabity a pri tom svar. Rozumny sluha vysvihne sa nad (panovho) syna nanichodneho a s jeho bratmi si podeli dedicstvo. Teglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia vsak skusa Pan. Nicomnik striehne (na vypoved) peri nicomnych (a) luhar dopriava sluchu zaskodnemu jazyku. Kto si robi posmech z bedara, ruha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nestastia, toho trest neminie. Korunou starcov (su ich synovia a) vnukovia a ozdobou synov (su) ich otcovia. Neslusi uslachtila rec blaznovi a lzive reci slachetnemu (cloveku). Podplatny dar je vzacnym kamenom v ociach (toho, kto ho) dava (druhemu), vsade sa streta s uspechom, kde sa len obrati. Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lasku (zachovat), kto dalej o nom rozprava, ten odpudzuje priatelov. Viac zaposobi (jedno) pokarhanie na rozumneho, ako sto palic na blazna. Zly sa (vzdy) usiluje iba vzdorovat, no posle sa nan posol ukrutny. Lepsie sa clovekovi stretnut s medvedicou, ktorej vzali mladata, ako s blaznom v jeho blaznovstve. Kto odplaca zlym za dobre, nehne sa z jeho domu nestastie. Pustat sa do zvady je (ako) pretrhat vodnu (hat), a preto nechaj skriepku prv, nez vybusi. Aj ten, kto ospravedlnuje bezbozneho, aj ten, kto odsudzuje spravodliveho, obidvaja sa prikria Panovi. Naco len ma blazon v ruke peniaze?! Kupi (si) mudrost, ked nema rozumu?Priatel miluje v kazdy cas a v suzeni je z neho brat. Potratil rozum clovek, ktory tlieska do dlani, ked za svojho blizneho dava zaruku. Kto ma rad zvadu, ma rad hriech, kto stavia svoju branu vysoko, chce zrutenie. Ten, kto je skazeneho srdca, nenajde nic dobreho a kto ma vrtky jazyk, padne do zleho. Kto splodil blazna, (splodil si ho) na svoj zarmutok, otec nebude mat z blazna radosti. Vesele srdce sluzi na zdravie, zroneny duch vsak kosti vysusa. Bezboznik tajne prijima dar (na podplatenie), by poprekrucal pravne chodniky. Mudrost (sa zraci) na vyzore rozumneho (cloveka), blaznove oci (sa) vsak (pasu) v zemskej koncine. Blaznivy syn je na mrzutost svojmu otcovi a na zarmutok svojej rodicke. Vonkoncom nie je dobre pokutovat spravodliveho, bit (ludi) statocnych je (celkom) nespravne. Kto drzi jazyk za zubami, ten vie, (co je) vedomost, a kto je chladnokrvny, je muz rozumny. Aj pochabla, ak mlci, pokladaju za mudreho, ked zatiska pery, za rozumneho. Zadrapku hlada, kto by sa rad odlucit, vsetkymi prostriedkami vyvolava spor. Umnost sa nepozdava blaznovi, len vyjavenie svojich myslienok. Tam, kde pride bezbozny, dostavi sa aj opovrhnutie a s hanbou (pride) potupa. Sta vody hlboke su slova z muzskych ust, (su ako) rozvodneny potok, (ako) pramen mudrosti. Je mrzke nadrziavat nasilnikovi a toho, kto ma pravdu, gniavit na sude. Pery blazna zapletavaju sa do skriepky a jeho usta volaju, (ze by rad) buchnaty. Usta blazna su (mu) na skazu a jeho pery sa mu zastrajaju na zivot. Slova klebetnika su sta lahodky a schadzaju az na same dno zaludka. Uz (aj ten, kto je) vo svojej praci nedbaly, je bratom toho, ktory (vsetko) premarnil. Panovo meno je pevnou vezou, spravodlivy do nej utecie a je bezpecny. Majetnost bohaca je pevnym mestom pren a staby vysoky mur v jeho predstave. Pred skazou (byva) povysenost srdca ludskeho, pred slavou je vsak pokora. Ak odpoveda (niekto) skor, nez (riadne) pocuje, (za) blaznovstvo (sa) mu (to pocita) a (za) hanbu. Muzny duch znasa svoju chorobu, no mysel zronenu kto moze zniest?Rozumne srdce nadobuda vedomost a ucho mudrych (ludi) hlada poznanie. Dar kliesni cestu cloveku a vymaha mu pristup k velmozom. Spravodlivym (sa zda ten, kto) prvy (zacina) svoj spor, kym nepride jeho blizny a neusvedci ho. Los potlacuje rozopry, rozsudzuje aj mocnarov. Brat, urazeny neverou, (je mocnejsi) nez mestska tvrdz. Spory su ako hradne zavory. Z ovocia (svojich) ust sa kazdy nasyti, do sytosti sa naje zatvy svojich pier. Smrt (priam tak) ako zivot (byva) v moci jazyka a ti, co radi (obracaju) nim, budu sa zivit jeho ovocim. Kto nasiel dobru zenu, nasiel (nieco) znamenite a dostal milostny dar od Pana. Chudak sa prihovara prosebne, lez tvrdo odpoveda bohaty. Niekto (ma) takych priatelov, co su mu (iba) na skodu, niektory priatel sa vsak vacsmi pridrza nez brat. Lepsi je bedar, ktory chodi vo svojej bezuhonnosti, ako bohac, ktory (neopusta) svoje krivolake chodniky. Ani nedostatok rozumneho nazerania nie je dobry, (kto vsak) natahuje nohy, potkne sa. Cloveku prevracia cesty (vlastne) blaznovstvo, a jeho srdce sa hneva na Pana. Bohatstvo ziskava (coraz) viac priatelov, chudak vsak strati (aj) svojho priatela. Falosny svedok neostane bez trestu a neutecie (ten, kto) vypusta (z ust kadejaku) loz. Mnohi sa koria urodzenemu (clovekovi) a stedremu su vsetci velmi oddani. Bedar je vsetkym svojim bratom odporny, o co viac sa jeho priatelia vzdialia od neho! Zenie sa za slovami, co nic neznacia, kto …Kto rozvija (svoj) um, ma svoju dusu rad, kto zachovava rozumnost, dobre sa mu povodi. Falosny svedok neostane bez trestu a zahynie, kto vypusta (z ust kadejaku) loz. Nesvedci kratochvila blaznovi, pravdaze (ani to), aby sluha nad kniezatami panoval. Rozumnost kroti v clovekovi jeho hnev a je mu na cest, ze sa vie povzniest nad previnenim. Revaniu levicata (sa podoba) kralov hnev, lez jeho blahosklonnost je (zas ako) rosa na byli. Blaznivy syn je na nestastie svojmu otcovi a skriepna zena je sta neprestajny cicerok. I dom, i majetok sa dedia po predkoch, rozumna zena je vsak od Pana. Lenivost pohruzuje v spanok hlboky a tarbak bude hladovat. Kto zachovava prikazanie, zachovava svoj zivot, zomrie vsak ten, kto nevsima si svojich ciest. Poziciava Panovi, kto sa nad chudakom zlutuva, a on mu jeho dobrodenie odplati. Bi svojho syna, kym je volajaka nadej, lez aby si ho zabil, nech ti (ani) na um nezide!Kto srsi hnevom, nech si znasa trest, lebo ked zachranis ho (pred nim teraz), este pridavas (k pokute). Pocuvaj radu a prijmi vycitku, pretoze (takto) zmudries napokon. V ludskom srdci je vela myslienok, podari sa vsak (iba) rozhodnutie Panovo. Clovekovi vynasa jeho dobrota a lepsi bedar ako podvodnik. Bat sa Pana (je uzitocne) pre zivot a (kto tak robi), prenocuje syty a nestihne (ho) nestastie. Ak lenoch strci ruku do misy, ani len k ustam nevztiahne ju (spat). Ked biju posmievaca, prostomyselny sa chyta rozumu, ked vycita sa rozumnemu, pochopi. Kto hubi otca, plasi mat, je synom ohavnym a hanobnym. Prestan, syn moj, pocuvat, ked sa ti vycita, a zatulas sa od rozumnych slov. Nicomny svedok posmieva sa zakonu a usta zloprajnikov hlcu nepravost. Na posmievacov su pripravene pruty, na chrbty pochablov vsak buchnaty. Posmievac je vino (a) nezbednik je napoj opojny, lenze nik (z tych, co) po nom bazia, mudry nebyva. Revaniu levicata (sa podoba) hrozba kralova, ten, kto ho popudzuje k hnevu, hresi proti sebe samemu. Je pre cloveka ctou, ked (pokojne) sedi, (kde sa strhol) spor, lez kazdy blazon sa zamiesa (do skriepky)Lenochovi sa nechce orat z jesene, (potom) sa zhana za zatvy, a nieto (nicoho). (Sta) vody hlboke (su) plan(y) v srdci cloveka, rozumny muz ich vsak vie odtial vytiahnut. Je vela ludi, co sa chvalia svojou dobrotou, ale kto najde muza vskutku spolahliveho?(Ak niekto) kraca v bezuhonnosti a spravodlivosti, (budu) po nom blazeni jeho synovia. Kral, ktory sedi na sudcovskej stolici, rozraza svojim bystrozrakom vsetko zle. Kto moze povedat: „Ja som si srdce ocistil, som cisty od hriechu?“Dvojake zavazie a miera dvojaka, obidvoje sa prikri Panovi. Uz chlapec dava svojimi skutkami najavo, ci je ciste a spravne jeho konanie. Ucho, ktore pocuje, a oko, ktore zrie, oboje stvoril Pan. Nemiluj spanok, aby si neschudobnel, (len) otvor oci (a) mas chleba dosyta. „Zle, nanic!“ vravi, kto kupuje, ale ked odide, potom chvali sa. Je zlata a (je) vela koralov, (ale) pery rozumneho su drahocennou nadobou. Ber jeho odev, lebo sa zarucil za cudzinca a za cudzinku (vezmi) zaloh od neho!Cloveku velmi chuti nestatocne nadobudnuty chlieb, no nakoniec ma plne usta kamenia. Plany sa daria, (len ked predchadzala) porada, preto sa pustaj do vojny (len) po rozumnych uvahach!Vyzradza tajnosti, kto klebeti, kade sa len hne, preto sa so strestenym rapotacom nepust (do reci)!Kto klaje svojho otca abo svoju mat, zhasne mu kahan v hustej tme. Majetok od pociatku chvatne nadobudnuty nebude pozehnany napokon. Nehovor: „Ja sa za zle vypomstim!“ (Len) dufaj v Pana a pomoze ti. Dvojake zavazie sa prikri Panovi a nie je dobra vaha falosna. Pan (riadi) kroky cloveka, lez ako malo clovek jeho ceste rozumie!Je nebezpecne pre cloveka: „Svate!“ vyblafnut a (iba) potom rozvazit si, (co sa) slubilo. Mudry kral previeva zlocincov a da ich (mlatit) kolesom. Panovym kahancom je ludske svedomie, co prekutava vsetky skryty zivota. Dobrotivost a vernost ochranuju vladara a dobrosrdecnostou podopiera svoj tron. Ozdobou mladych (je) ich moc, okrasou starcov (su ich) sediny. Krvave sinky olamuju zlo a udery riadia skryty zivota. Sta vodna struha je srdce krala v ruke Panovej, vedie ho, kamkolvek chce. Cloveku sa moze zdat, ze kazda jeho cesta spravna je, lenze srdcia posudzuje Pan. Pestovat statocnost a rozvahu sa vacsmi paci Panovi ako obeta. Povysenecky pohlad a srdce nadute, co hriesnici pokladaju (za) svetlo, (je) hriech. Usilia pricinliveho (vedu ho) vzdy k zisku, lez kazdeho, kto by rad rychlo nahonobit, (vedu) k velkej chudobe. Poklady, vyziskane lzivym jazykom, su ako rozoviata para, ako slucky, (ktore nastrojila) smrt. Nasilie bezboznych strhne aj ich (samych), lebo sa vzpierali konat podla prava. Krivolaka je cesta muza, obtazeneho vinou, ale kto je cisty, spravny (je aj) jeho cin. Lepsie je byvat v kutiku na streche, ako s hasterivou zenou v jednom dome pospolu. Dusa tyrana ziada zle, jeho blizny nenajde v jeho ociach zlutovanie. Ked trescu posmievaca, prostomyselny mudrie, ked poucuju mudreho, rozsiruje si vedomost. Spravodlivy pozoruje dom nespravodliveho, do akej zahuby sa rutia bezbozni. Kto si ucho zapchava, ked sa bedar krikom (ozyva), bude (raz) volat tiez, ale vyslysany nebude. Dar potajomky dany kroti hnev a podarunok za nadrami prudku zlost. Spravodliveho napĺna radost, ked (vidi) sudit spravodlivo, hroza vsak tych, co pasu nepravost. Clovek, co zbludil z cesty mudrosti, (coskoro) bude v risi mrtvych spocivat. Kto rad ma radovanky, bude biedu triet, nezbohatne, kto vino rad a olej (vonavy). Vykupnym za spravodliveho (byva) nicomnik a vierolomnik (nastupuje) na miesto statocnych. Lepsie je byvat na pustatine, ako s hasterivou zenou mrzutost. V pribytku mudreho (je) vzacny poklad a (takisto) olej (vonavy), pochaby clovek ho vsak premrha. Kto sa usiluje o statocnost a milosrdenstvo, nachadza zivot, (statocnost) a cest. Mudry vystupi do mesta hrdinov a zbori bastu, ktora budila v nich doveru. Ten, kto je strazcom svojich ust a svojho jazyka, je strazcom svojej duse pred uzkostami. Nespratny nafukanec, zvany posmievac, vycina vo svojej nesmiernej pyche. Vlastna ziadostivost umori lenocha, lebo sa jeho ruky stitia roboty. Cely den modlika a modlika; spravodlivy vsak rozdava a neskrbli. Obeta hriesnikov je odporna Panovi, zvlast, ked sa obetuje na zly umysel. Falosny svedok vyjde navnivoc, ale clovek, ktory pocuva, bude stale hovorit. Oplan vystavuje bezocivy vyzor na obdiv, statocny (clovek) si vsak dava pozor na cestu. Niet mudrosti, niet rozumnosti a nieto rady proti Panovi. Kon byva prichystany na den, (ked sa strhne) boj, lenze Pan dava vitazstvo. Meno je hodno viac ako velke bohatstvo, priazen je lepsia nad striebro a nad zlato. Bohac a bedar patria dovedna, obidvaja su dielom Panovym. Prozretelny (clovek) predvida nehodu a vyhne sa, neskuseni vsak idu dalej (neopatrne) a doplacaju (na svoj nerozum). Odmena ponizenej bazne pred Panom je bohatstvo a cest a zivot (pospolu). Bodlac (a) osidla (sa stelu) zvrhlemu clovekovi na cestu, kto si vsak chrani zivot, vyhne sa im zdaleka. Navykaj chlapca na zivotnu drahu, ktorej sa mu treba pridrzat, a neodchyli sa od nej ani v starobe. Bohac panuje nad chudobnymi, kto si vsak poziciava, je veritelovym sluhom. Kto seje nepravost, ten bude skazu zat, prut jeho prchkosti sa pominie. Pozehnany bude, (kto vie) dobrym okom (pozerat), lebo dava chudakovi zo svojho chleba. Vyzen posmievaca a vystahuje sa skriepka (s nim), rozopra a hanba prestanu. (Pan) ma rad toho, kto ma ciste srdce, a mili su mu neporuseni. Cloveku lubych peri je kral priatelom. Oci Panove (vsetko) strazia bedlivo, zamery vierolomnikov vsak obracia navnivoc. Lenoch hovori: „Vonku je lev, mohol by ma roztrhat na (niektorej) ulici. “Hlbokou jamou (su) usta cudzich (zien), ten do nej padne, na koho sa hneva Pan. Blaznovstvo vazi v srdci chlapcata, trestajuci prut ho vsak stadial vyzenie. Utlacovatel chudobneho mnozi jeho (majetok), kto dava bohacovi, (privodi ho) iba do nedostatku. Naklon svoj sluch a moje slova cuj a obrat svoju mysel k tomu, co ja viem. Lebo bude krasne, ak ich vo svojom vnutri zachovas, ked na perach ti budu pohotove napospol. Aby si v Pana skladal doveru, o jeho cestach ta dnes poucam. Ci som ti nenapisal zas a zas vo (forme rozmanitych) rad a nahlad(ov),(aby som) ta oboznamil (s) pravdou, (s) pravdivymi vyrokmi, aby si spravne odpovedal tym, co sa ta spytuju?Nezdieraj chudobneho preto, ze je chudobny, a negniav v brane bedara,lebo Pan prevezme ich pravotu a oberie ich oberacov o zivot. Nepobrataj sa s hnevnym clovekom a s prchkym chlapom neobcuj,aby si tiez nenavykol jeho chodnickom a nenastrojil svojej dusi siet. Nepatri k tym, co tlieskaju (ihned do dlani na znak) zaruky, k tym, co sa zarucuju za dlhy. Ak nebudes mat z coho zaplatit, vezmu tvoje lozko spod teba. Nehyb medzu prastaru, (tu), ktoru ustalili tvoji otcovia. (Ak) vidis chlapa, (ktory je) ruci vo svojej robote, (nuz, vedz, ze) bude sluzit u kralov, nebude sluzit u bezvyznamnych ludi. Ked si sadnes s panom jest, dobre si vsimaj (toho), kto je pred tebou. A noz si priloz na hrdlo, ak ovladat chces svoju chut. Neziadaj si jeho lahodok, bo je to pokrm oklamny. Nenamahaj sa zbohatnut (a) zdrzuj svoju vynaliezavost. (Len co) si mihol okom (na bohatstvo), uz ho niet. Lebo je iste, ze si spravi perute a odleti jak orol k nebesam. Nejedavaj chlieb u zavistliveho (cloveka) a neziadaj si jeho lahodok!Lebo ako zmysla v dusi, taky je. „Jedz a pi!“, vravi ti, ale jeho srdce ti nezici. Vydavis susto, co si prehltol, a budes mrhat svoje pekne slova (podaromnici). Nehovor blaznovi (nic) do ucha, lebo (len) opovrhne rozumnostou tvojich slov. Nevnikaj za medzu prastaru a neskracuj pole sirotam!Lebo ich zastanca je mocny, on bude viest proti tebe ich pravotu. Vovadzaj svoje srdce do ucenia a (napni) svoje usi k slovam rozumnym. Neukracuj chlapca na treste, bo nezomrie, ked ho vyslahas korbacom. Ty ho vyslahas korbacom a (tym) zachranujes jeho dusu pred peklom. Ak bude mudre tvoje srdce, syn moj, radovat sa bude moje srdce tieza moje vnutro bude plesat, ked budu tvoje pery spravne (veci) hovorit. Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvoli hriesnikom, no (tym viac) v bazni pred Panom kazdy den,lebo (ti) kynie buducnost a tvoja nadej nazmar nevyjde. Pocuvaj, syn moj, aby si bol skuseny, a rovnou cestou svoje srdce ved!Nepatri (k tym, co) spijaju sa vinom (nadmieru), (ani k tym, ktori) nevedia sa najest masa dosyta. Bo schudobnie pijan i ten, co sa objeda, a ospanlivost odieva do handier. Posluchaj svojho otca, ktory je ti rodicom, a nepohrdaj svojou matkou na jej stare dni!Ziskavaj pravdu a nepredavaj (ju), mudrost, nauku a rozumnost!Radostou plesa otec spravodliveho, a rodic (syna) mudreho sa kocha v nom. Nech kochaju sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mat a nech sa tesi tvoja rodicka!Daj mi, syn moj, svoje srdce a bar by tvoje oci nachadzali v mojich cestach zalubu!Bo jamou hlbokou je smilnica a uzkou studnicou je cudzoloznica. Aj ona striehne ako zakernik a rozmnozuje medzi ludmi tych, co robia neverne. Kto bedaka? Kto (vravi): „Jaj!“? Ktoze sa vadi? Kto sa stazuje? Kto bez priciny rany (trzi)? Ktoze ma oci zmutene?Ti, co sa (dlho) bavia pri vine, co chodia vychutnavat vino miesane. Nepozeraj ty na vino, jak skvie sa nachovo, ako sa blyska v pohari! Kĺze sa (dolu hrdlom) lahodne,lez naposledok stipne ako had a kusne ako zmija. Oci ti budu vidiet veci cudesne a tvoje srdce bude mysliet na pochabosti. Budes sta (ten, co) na sirave mora spi, ako namornik, co spi v kosi na stazni. „Nabili ma, (a) nebolelo ma, natĺkli ma, (a) nic som necitil. Kedy sa zobudim? Pojdem ho hladat zas. “Nezavid ludom zlym a neziadaj si s nimi obcovat!Lebo ich srdce mysli na zbojstvo, ich pery vyslovuju trapenie. Mudrostou buduje sa dom a rozumnostou byva upevnovany. Vedomostou sa naplnuju komory vsakovym hodnotnym a krasnym imanim. Mudry chlap (je viac ako) moc a umny clovek (viac nez) sila mohutna. Bo (takto) po rozumnych uvahach sa pustis do vojny a uspech (je tam, kde je) vela poradcov. Mudrost je privysoka trulovi, (a preto) v brane neotvori svojich ust. Ten, kto sa zaobera zlymi zamermi, bude sa volat intrigan. Hriech chodi pochablovi po mysli, nuz osklivi sa ludom posmievac. Ak si chaby (teraz, ked sa dobre mas), (bude) slaba tvoja sila v case suzenia. Zachranuj na smrt vedenych a vyslobodzuj tych, co vedu na popravisko!Keby si povedal: „Nuz ja som o tom nevedel“ - ci ten, co vazi srdcia, neporozumie? Ved strazca tvojej duse vie, odplati clovekovi podla jeho cinov. Jedz, syn moj, med, lebo je dobry, a medu samotok je sladky tvojmu podnebiu. Tak, vedz, (je) mudrost tvojej dusi. Ak si (ju) nasiel, mas buducnost a tvoja nadej nazmar nevyjde. Nestroj uklady, bohaprazdny (clovek), pribytku spravodliveho, nepustos miesto, (kde sa kladie) na odpocinok. Lebo spravodlivy vstane, hoc by padol sedem (raz), zlocinci vsak pohruzia sa v nestasti. Netes sa, ked padne tvoj nepriatel a ked sa potkne, nech ti srdce neplesa,aby (to) vari nepobadal Pan a (nevyvolalo to) v jeho ociach nelubost, aby neodvratil od neho svoj hnev. Nesrd sa na tych, ktori pasu zlo, nerozhorcuj sa na zlocincov!Bo nema buducnosti zly (a) zhasne kahan bohaprazdnych (ludi). Boj sa Pana, syn moj, aj vladara (a) daj si pokoj s buricmi,lebo nahle zdvihne sa ich zahuba; a ktovie, (kedy vzide) skaza od oboch?Aj tieto (prislovia sa pripisuju) mudrcom: Je mrzke hladiet na osoby pri sude. Kto vravi vinnemu: „Si nevinny,“ ludia ho budu preklinat (a) narody mu budu zlorecit. Tym vsak, co sa zastavaju spravodlivosti, dobre sa povodi a pride na nich pozehnanie prehojne. Bozkava (na) pery, kto dava spravnu odpoved. Vybav si vonku svoju robotu a vykonaj ju na poli! Potom (sa mozes ozenit) a budovat si dom. Nebyvaj pre nic za nic svedkom proti svojmu bliznemu, ani nezavadzaj nikoho svojimi perami. Nehovor: „Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobim. Odplatim kazdemu podla jeho cinov. “Presiel som popri poli leniveho cloveka a popri vinohrade chlapa, ktory rozum potratil. A hla, bol celkom zarasteny prhlavou, jeho povrch pokryvalo bodlacie a jeho mur sa rozvalal. Ked som to videl, uvazoval som, hladel som a vzal som si ponaucenie. „Trosicku pospat, trosku podriemat, trosicku ruky zlozit na lozku. “Nuz pride ako tulak bieda na teba a nudza jak ozbrojeny muz. Toto su tiez Salamunove porekadla, co vypisali ludia Ezechiasa, krala judskeho. (Je) Bozou slavou zatajovat veci, (je) slavou kralov veci vyskumat. Vyska neba, hĺbka zeme a srdce kralov su nevyspytatelne. Odstran trosku zo striebra a podari sa zlatnikovi (umelecka) nadoba. Odstran bezboznika spred krala a upevni sa jeho tron v spravodlivosti. Nevystatuj sa pred kralom a nepostav sa (ta, kde maju) miesto velmozi. Lebo je lepsie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyssie, sem!“ nez by ta uponizili pred kniezatom. Co tvoje oci videli, nechod (s tym) hned (a nezacinaj) spor! Lebo co si pocnes napokon, ked ta tvoj blizny zahanbi?Dozaduj sa prava, cti voci svojmu bliznemu, ale maj ohlad na tajomstvo ineho,aby ti to nevycital, kto by (to) pocul, a nenarusil tvoju cest, co si mal. (Sta) na striebornych misach zlate jablka (su) slov(a), povedane v pravy cas. (Sta) zlata obrucka a klenot zo zlata (je) mudry (mravo)karca pre vnimavy sluch. Ako (ked clovek) ochladi sa snehom v horucosti za zatvy, (takym dobrodenim je) spolahlivy posol pre toho, kto ho posiela, obcerstvuje dusu svojmu panovi. Mraky a vietor, ale bez dazda, je clovek, ktory hory doly sluboval, a nedal nic. Trpezlivostou sa da knieza obmakcit a kosti lame jazyk lichotny. Nasiel si med? Jedz, kolko je ti dost, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydavit. Zdrziavaj svoju nohu od pribytku svojho priatela, aby ta nemal po krky a neznenavidel ta. Kladivo, mec a ostry sip je clovek, ktory krivo svedci proti svojmu bliznemu. Zlomeny zub a noha vytknuta (je) spoliehanie na neverneho (cloveka) v case uzkosti. Vyzliekat kabat za chladneho (pocasia), (liat) ocot na ranu (je) spievat piesne srdcu smutnemu. Ak je ten, kto ta nenavidi, hladny, daj mu chleba jest, ak je smadny, daj mu vody pit;lebo tak mu zeraveho uhlia nahrnies na hlavu a Pan ti odplati. Severny vietor nosi dazd a potmehudsky jazyk nahnevanu tvar. Je lepsie byvat v kutiku na streche, ako s hasterivou zenou v jednom dome pospolu. Studena voda pre vyprahnutu dusu (je) dobra zvest z dalekeho kraja. Zmutena studnica a pramen skazeny (je) spravodlivy (clovek), co sa zakolise pred bezboznikom. Jest vela medu nie je na osoh, nuz, (priam tak) setri s pochvalnymi slovami!(Sta) mesto s preboreninami, bez muru, (je) muz, co nevie svojho ducha drzat na uzde. Ako (je nemiestny) sneh v lete a dazd za zatvy, tak nepristane pochablovi cest. Jak vrabec, ktory lieta sem a tam, a lastovicka, ktora leti hocikam, je nerozvazna kliatba: nepostihne (nikoho). Bic na kona, uzda na osla a korbac na chrbat pochablov. Neodpovedaj pochablovi podla jeho blaznovstva, aby si sa mu nestal aj ty podobnym. Odpovedz pochablovi podla jeho blaznovstva, aby sa nezdal mudrym sebe samemu. Nohy si odtina (a) zakusuje nestastie, kto posiela odkazy po pochablovi. (Ako su) nanic stehna chromemu, priam tak je porekadlo v ustach pochablov. (Cloveku, ktory by) privazoval kamen do praku, (podoba sa ten), kto preukazuje cest blaznovi. Ako trn, co sa opitemu zadrel do ruky, je porekadlo v ustach pochablov. Strelcovi, (ktory) rani vsetkych vokoliducich, (podoba sa ten), kto pochabla a opiteho najima. (Ako) pes, ktory sa vracia k tomu, co vydavil, je blazon, ktory opakuje svoje blaznovstvo. (Ak) vidis muza, co sa zda byt mudrym sebe samemu, (nuz vedz, ze) pochabel (ma) viacej nadeje nez on. Lenoch hovori: „Strasny lev je na ceste, na uliciach je lev. “(Ako) sa dvere krutia na capoch, (priam tak sa kruti) na svojej posteli lenivec. Ak lenoch strci ruku do misy, tazko mu vratit, sa nou k svojim ustam spat. Lenochovi sa vidi, ze je mudrejsi ako sedem (inych, ktori vedia) odpovedat rozumne. Psa, co si bezi svojou cestou, chyta za usi ten, kto sa miesa do (cudzieho) sporu, ktory sa ho netyka. (Ako ten, kto) vrha zo samopase sipy, ostepy a smrt,je clovek, (ktory) klame svojho blizneho a (potom) vravi: „Ved ja som len zartoval!“(Kde) niet dreva, (tam) vyhasne ohen a kde niet klebetnika, tichne svar. Kozub je na uhlie a drevo na ohen a skriepny clovek na rozduchavanie rozopry. Slova klebetnika su sta lahodky a schadzaju az na samo dno zaludka. Sta povlak nevycisteneho striebra na crepe su pery horuce a (pritom) srdce zle. Svojimi perami sa (sice) pretvaruje (ten, kto) prechovava nenavist, lez na mysli mu tanie klam. Never mu, (ani) keby sa (ti) prihovaral hlasom lubeznym, lebo v jeho srdci (vazi) sedem ohavnosti. I keby niekto kryl nenavist pretvarkou, v rade vyjde jeho zloba najavo. Kto kope jamu (druhemu, sam) do nej padne, a kto gula kamen (na ineho), privali jeho sameho. Falosny jazyk nema rad tych, ktorych rozdrvil, a lichotive usta pripravuju pad. Nechval sa zajtrajskom, bo nevies, co prinesie den. Nech ta chvali iny, a nie tvoje usta, cudzi clovek, a nie tvoje pery!Kamen je tazky a piesok vazi tiez, no jedovat sa na blazna je tazsie nad oba. Zurivost je luta a povodnou je hnev, ale kto zmoze ziarlivost?Lepsia je dohovarka, vyslovena doprosta, ako laska tajne prechovavana. Viac uprimnosti (je) v bitke milujuceho (cloveka), ako v klamnych bozkoch nenavidiaceho (cloveka). (Ten, kto je) syty, posliape (aj) cisty med, hladnemu clovekovi je vsak kazda horkost sladkostou. Zo svojho hniezda vyhnanemu vtakovi (podoba sa) muz, ktory svoju postat opusta. Vonny olej a vonny dym rozveseluju srdce a (priam tak) dusa (pocituje) slast z priatelovej porady. Neopustaj svojho priatela ani druha otcovho a do pribytku svojho brata nevstupuj! V den tvojho nestastia je lepsi sused nablizku, nez v diali brat. Bud mudry, syn moj, a bud mojmu srdcu na radost, aby som mohol svojho tupitela zahriaknut. Prozretelny (clovek) predvida nehodu (a) vyhne sa, neskuseni (vsak) idu dalej (neopatrne) a doplacaju (na svoj nerozum). Ber jeho rucho, lebo sa zarucil za cudzinca a za cudzinku vezmi zaloh od neho!Kto velkym hlasom blahoreci svojmu priatelovi, len co vstal zaranky, bude sa povazovat (za cloveka, ktory chce) zlorecit. Neprestajne mrholenie za prsky a skriepna zena su si rovnake. Ti, ktori (by) ju (radi) zakryt, (pocinaju si ako ten, kto by rad) zakryl vietor (a napokon) zvola, (ze je to len) olej (v) jeho pravici. Zelezo brusia zelezom a clovek slachti vyzor svojho blizneho. Pestovatel figovnika bude jest jeho ovocie a ten, kto opatruje svojho pana, bude velmi vazeny. Ako (sa) vo vode (odlisuje) tvar od tvare, takisto ludske srdce od (ineho srdca) ludskeho. Zahrobie sa nenasyti, ani podsvetie, a (takisto) sa nenasytia (ani) oci cloveka. Teglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, clovek (sa) vsak (poznava) podla svojej dobrej povesti. Keby si blazna roztĺkol tĺkom v stupke medzi krupami, neopusti ho jeho blaznovstvo. Dbaj velmi na vzhlad svojho dobytka a venuj (svojim) stadam pozornost!Bo nie (je) hojnost naveky; alebo (sa dedi) koruna z pokolenia na pokolenie?Ked zmizla trava a ukazala sa (svieza) mladza a po horach sa zozbierali byliny,(potom) ti (donasaju) odev baranky a capy (kupnu) cenu pozemku. A jesto mlieka kozieho dost na vyzivu pre teba aj na vyzivu pre tvoj dom a na zivenie tvojich sluzobnic. Bezbozny uteka, hoc ho nik neplasi, spravodlivy sa vsak citi (taky) bezpecny ako levica. Bezpravie krajiny casto meni kniezata, ale pod rozumnym a rozvaznym muzom dlho sa zije v pokoji. Zlocinny hospodar, ktory utlaca bedarov, (je ako) splavujuci dazd, po ktorom chleba niet. Ti, co nezachovavaju zakon, chvalia bezboznika, ti vsak, co zakon dodrzaju, stavaju sa proti nemu na odpor. Zli ludia nemaju rozvazneho usudku, lez (ludia), co hladaju Pana, rozumeju vsetko. Lepsi je chudak, ktory chodi vo svojej bezuhonnosti, ako bohac, (ktory chodi) klukatymi cestami. Kto zachovava zakon, je syn rozumny, kto sa vsak kamarati s hodovnikmi, robi hanbu svojmu otcovi. Kto rozmnozuje svoj majetok urokmi a uzerou, zhromazduje ho (pre toho, kto) sa zlutuva nad chudobnymi. (Ak niekto) odvracia svoj sluch, aby necul zakon, jeho modlitba je priam hanebnost. Kto na zlu cestu zvadza statocnych, do svojej vlastnej jamy padne, a bezuhonni zdedia blazenost. Bohacovi sa zda, ze mudrost (vychlipal), rozumny bedar ho vsak prezrie. Ked spravodlivi jasaju, je slavy dost a dost, ked sa vsak bezbozni dostavaju napovrch, ludia sa rozprchnu. Tomu, kto taji svoje previnenia, povodi sa zle, kto sa vsak vyzna (z nich) a necha (hriech), dosiahne milosrdenstvo. Blahoslaveny clovek, ktory sa boji jednostaj, lez do nestastia upadne ten, kto je srdca tvrdeho. Revuci lev a medved tulavy je nad ubohym ludom bezbozny panovnik. Vladar, ktory nema rozumnosti, (byva) velky vydierac, (no iba) ten, kto nenavidi nestatocny zisk, bude dlho zit. Cloveku, co sa ludskou krvou poskvrnil, (hoc) uteka priam az po jamu, nech nik ruku nepoda. Kto chodi neporuseny, zachrani sa, lez (ten, kto chodi) po dvoch cestach, padne na jednej. Kto obraba svoju zem, ma chleba dosyta, kto sa vsak zhana za daromnicami, nasyti sa chudoby. Statocny clovek bude velmi pozehnavany, lez toho, kto chce rychle zbohatnut, trest neminie. Je mrzke nadrziavat osobam, a nejeden clovek sa pre kus chleba dopusta priestupku. Zavistlivy clovek sa zhana za majetkom a nevie, ze nudza pride nan. Kto karha cloveka, potom najde (unho viac) vdacnosti ako ten, kto sa mu podlizuje jazykom. Kto kradne svojmu otcovi a svojej materi a hovori: „To nie je hriech,“ je roven vrahovi. Chamtivec nieti spor, ale kto dufa v Pana, bude (vsetkym) oplyvat. Kto sa (len) na svoj rozum spolieha, je pochaby, kto vsak chodi mudro, ten sa zachrani. Kto dava chudobnemu, nema nedostatok (nicoho), kym tomu, co si (pred nim) zrak zakryva, zlorecit budu velmi. Ked sa nasilnici dostavaju navrch, treba sa skryt cloveku a ked je po nich, spravodlivi sa vzmahaju. Clovek, ktory je (popri vsetkom) dohovarani hlavaty, bude znezrady zniceny a zachrany (pren) nebude. Ked vladnu spravodlivi, lud sa raduje, no ked sa nasilnici zmocnia vlady, narod lka. Kto ma rad mudrost, naplnuje svojho otca radostou, ten vsak, co vydrziava pobehlice, prehajdaka majetok. Kral spravodlivym (pocinanim) upevnuje krajinu, lez bori ju, kto dane vydiera. Clovek, co pochlebuje svojmu bliznemu, pred jeho krokmi rozprestiera siet. V priestupku zleho cloveka (skryva sa) osidlo, spravodlivy vsak plesa a je vesely. Spravodlivy sa zaujima o pravo bedarov, bezboznik nema (pre to) porozumenia. Rozduchavaju mesto lapaji, mudri vsak odvracaju srditost. (Ak) sa mudry muz sudi s muzom blaznivym, uz ci sa (ten) jeduje a ci sa smeje, neda mu pokoja. Krvilacni nenavidia bezuhonneho, no zastavaju jeho zivot statocni. Pochabel vybuchuje celou svojou prudkostou, mudry ho vsak opatovne chlacholi. U panovnika, ktory pocuva rad nepravdu, co sluzobnik, to bezboznik. Utlacany i utlacatel patria dovedna, Pan osvecuje zraky obidvom. Tron krala, ktory spravodlivo sudi bedarov, bude stat pevne naveky. Korbac a karhanie dopomaha k mudrosti, no samopasne dieta robi hanbu svojej materi. Ked pribuda bezboznych, rozmaha sa aj hriech, spravodlivi vsak uvidia ich pad. Karhaj svojho syna a dozici ti pokojneho (zivota) a bude skytat tvojej dusi slast. Bez zjavenia (sa siri) v lude bezuzdnost, no slava tomu (ludu), ktory sa pridrziava zakona. Nevolnika nemozno vyucovat (iba) slovami, lebo nepodrobuje sa, hoci rozumie. (Ak) vidis muza, ktory sa prenahluje vo svojom konani, (nuz vedz, ze) pochabel (ma viac) nadeje nez on. Kto vychovava svojho sluhu zmladi maznavo, (pozna, ze) skonci s panovitostou. Hnevlivy clovek nieti roztrzku a prchky chlap (sa podopusta) vela priestupkov. Vlastna pycha ponizuje cloveka, ponizeny duchom vsak dosahuje slavu. Ten, kto sa spriaha so zlodejom, nenavidi seba sameho, pocuje kliatbu, ale neoznami. Strach z ludi kladie nastrahu, ten vsak, kto doveruje v Pana, bude bezpecny. Mnohi sa usiluju ziskat blahovolu panovnika, lenze od Pana (je) rozhodnutie pre kazdeho (cloveka). Pre spravodlivych (je) bezboznik ohavou a pre bezbozneho (je) ohavou (ten, kto kraca) cestou statocnou. Slova Agura, Jakeho syna z Massy. (Takto zneje) vyrok (tohto) muza: Ja trapil som sa, Boze, do vysilenia, do vysilenia som sa trapil, Boze, a som na konci. Ved menej viem nez (ktorykolvek) muz a nemam rozum ako ini ludia,nenaucil som sa mudrosti a nenadobudol som vedomosti o Najsvatejsom. Kto vstupil do neba a (zasa) zostupil? Kto do svojho priehrstia vietor zozbieral? Kto zviazal vody do odevu? Ktoze dal povstat vsetkym zemskym koncinam? Ako sa menuje a ako sa vola jeho syn? Ak to vies. Kazda Bozia rec je rydza, je stitom tym, co dufaju v neho. Nepridavaj nic k jeho vyrokom, aby ta nestrestal a nedokazalo sa, ze si luharom. Dve veci prosim od teba, neodopri mi (ich), pokym nezomriem:Nepravdivost a lzivu rec (rac) vzdialit odo mna! Nedavaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udel mi (vzdy iba tolko, kolko) potrebujem na zivobytie,aby som sa nenasytil (var’) a nezaprel ta a nepovedal: „Kto je Pan?“, alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha. Nehanob sluhu pred jeho panom, ved by ta klial, a ty by si sa previnil. Je pokolenie, ktore klaje svojho otca a svojej matke nedobroreci. Je pokolenie, ktore je ciste podla svojho nazoru, hoci sa z neho nezmyl jeho hnus. Je pokolenie, ktore sa (na vsetko) diva zvysoka a ktore zdviha brvy vozvysok. Je pokolenie so zubmi (ako) palose a s crenovymi zubmi (staby) kosaky, by zosekalo biednych zo sveta a nudznych z povrchu zemskeho. Pijavica ma dvoje dcer (a ony hovoria): „Daj! Daj!“ Tri (veci) su, co nedaju sa nasytit, a styri, (ktore nikdy) nepovedia: „Dost!“Podsvetie a lono zeny bezdetnej, zem, co sa (nikdy) nenapije vody nadostac, a ohen, ktory (nikdy) nehovori: „Dost!“Oko, ktore robi (z) otca posmesky, alebo zhrda poslusnostou voci materi, vydobu na potoku havrany a zozeru ho supie mladata. Tri (veci) su mi podivne a styri nepochopitelne (vonkoncom):Put orla na nebeskej (oblohe), put hada na skale, put lode morskou siravou a (napokon) put muza k mladici. Taka je aj cesta cudzoloznej zeny: Naje sa, a (potom) si poutiera usta a povie: „Neurobila som nic zle. “Pre troje (veci) chvie sa zem a stvoro nemoze zniest (nijako):Pre raba, ked sa stane vladarom, pre chmula, ked ma chleba dosyta,pre nelubenu (zenu), ked sa vydava, a pre sluzku, co zapudzuje svoju gazdinu. (Je) stvoro drobnych (tvorov) na zemi, a (pritom) su mudre naramne:Mravce su maly narod, a predsa sa v lete zasobuju potravou. Hvizdaky nie su dake mocne pokolenie, a (jednako) si zakladaju svoje sidla na skale. Kobylky krala nemaju, a (predsa) vsetky tiahnu rojom usporiadanym. Jastericku chytis rukami, a (jednako) byva v kralovskych palacoch. Traja su, co si razne kracaju, a styria, ktori chodia strmym (krocajom):Lev, (ktory je) najmocnejsi medzi zvermi a nezvrtne sa spiatky pred nikym,kon, osedlany (do boja), a cap; a kral, (ked ide) v cele svojho vojenskeho zastupu. Ci si uz byval pochaby a vynasal si sa, alebo si rozvazoval: Ruku na usta!Ved uderom na mlieko vznika maslo, uderom na nos vyrinie sa krv a uderom na hnev skrsa spor. Naucenia Lamuela, krala Massy, ktorym ho naucila jeho matka. Co, syn moj, coze, syn mojho zivota, co (ti), syn mojich slubov, (povedat)?Nedavaj svoju (muzsku) silu zenam (zaletnym) a svoju lubost (tym, co vedia) kralov zahubit. Neslusi kralom, Lamuel, (neslusi kralom) vino pit a panovnikom tuzit za napojom opojnym. Ved inac pri popijani (by mohli) zabudnut na zakon a poprekrucat pravo vsetkych bedarov. Davajte chudakovi napoj opojny a vino ludom skleslym na mysli,nech sa napije a zabudne na svoju velku chudobu a nech uz dalej nespomina na svoj trud!Otvaraj svoje usta za zmĺknuteho v pravote vsetkych ponechanych (na seba)!Otvaraj svoje usta, spravodlivo sud a zastavaj sa prava (cloveka) biedneho a chudobneho!(Alef)Ach, ktoze najde zenu dobru? Jej cena je nad perly. (Bet)Bezpecnost nachodi srdce jej muza v nej, bo nudze o zisk niet. (Gimel)Gazduje mu dobre, a nie zle po vsetky dni svojho zivota. (Dalet)Dba velmi o vlnu a o lan a radostne jej ide praca od ruky. (He)Hla, podoba sa lodiam kupeckym: zdaleka dovaza si vyzivu. (Vau)Ved vstava este za noci a rozdeluje pokrm svojej celadi a pracu svojim dievcatam. (Zain)Zobzrie sa za polom a (hned) ho kupuje, vinicu vysadza zo zarobku svojich ruk. (Chet)Chrabrostou si prepasuje bedra a zosilnuje svoje ramena. (Tet)Tu sladko zakusa, ake dobre je jej podnikanie, nezhasina jej svetlo za noci. (Jod)Jej ruky siahaju po praslici, prstami drzi vreteno. (Kaf)Kde bedar, tam svoju ruku otvara a k chudakovi ruky vystiera. (Lamed)Lakat sa nelaka, co s celadou, ked (pride) sneh, bo vsetka jej celad ma po dvoch oblekoch. (Mem)Ma narobene prikryvadla pre seba, batist a purpur su jej odevom. (Nun)Navokol povestny je jej muz pri branach na zasadaniach so starcami krajiny. (Samech)Spenazuje tiez jemne satstvo, ktore vyraba, a kupcom odpredava opasky. (Ajin)Ako jej svedcia moc a krasa za odev, tak s usmevom sa diva na buduci den. (Pe)Prehovoria jej usta s mudrostou, laskave slova su na jej jazyku. (Çade)Sleduje priebeh vsetkej prace po dome a nejedava z chleba zahalciveho. (Qof)Ked prehovoria jej synovia, dobrorecia jej a jej manzel zahrna ju pochvalou:(Res)„Ruce sa namahalo vela zien, lez ty si ich vsetky predstihla. “(Sin)Spanilost je klam a krasa - daromnost; chvalu si zasluhuje zena, co sa boji Pana. (Tau)(Tak teda) dozicte jej z ovocia jej ruk a nech jej skutky zvestuju v branach jej chvalu!Uvahy Davidovho syna Kazatela, krala nad Jeruzalemom. Marnost, len marnost - hovori Kazatel. Marnost, len marnost, vsetko je iba marnost. Aky osoh ma clovek zo vsetkej svojej namahy, ktorou sa ustava, (kym je) pod slnkom?(Jedno) pokolenie prichadza, (ine) pokolenie odchadza. Zem vsak stoji naveky. Slnko vychadza a slnko zapada a zenie sa spat na miesto, kde (zasa) vyjde. Veje na juh a obrati sa na sever, v ustavicnom kruzeni duje vietor a vietor sa vo svojom kolobehu opatovne vracia. Vsetky rieky tecu do mora, a more sa nepreplnuje. Kde vyvreli, k tomu miestu tecu rieky spat, aby sa odtial vydali na novu cestu. Vsetky bytosti su podrobene ustavaniu - vyrozpravat to nevladze nik. Oko sa nenasycuje videnim, ucho sa nenapĺna pocuvanim. Co bolo, je to, co aj zasa bude. A co sa uz stalo, to sa opat stane. Nic nie je nove pod slnkom. Ak je nieco, o com by clovek povedal: „Pozri toto je nieco nove!“, uz to bolo v casoch, ktore boli pred nami. Vsak na minulost uz niet spomienky a s buducnostou to bude tiez len tak. Nebude po nich spomienky u tych, co budu nasledovat za nimi. Ja, Kazatel, bol som kralom nad Izraelom v Jeruzaleme. A svojou myslou som sa dal na to, ze mudro preskumam a vystopujem vsetko, co sa deje pod nebom. To trapne zamestnanie ulozil Boh Adamovym synom, aby sa nim umarali. Videl som vsetko, co sa deje pod slnkom, - ale to vsetko je marnost a honba za vetrom!Krive sa neda urobit rovnym a coho niet, to nemozno pocitat. Povedal som si v srdci: „Hla, vzrastol som a zbohatol v mudrosti, moja mysel videla mnoho mudrosti a vedomosti. “Preto som sa v srdci rozhodol poznavat mudrost a tiez poznavat, (co je) blaznovstvo a pochabost. Ale zistil som, ze aj to je iba honba za vetrom. Lebo cim viac je mudrosti, tym vacsmi pribuda aj mrzutosti; a ako si niekto zvacsuje vedomosti, tak si zvacsuje aj bolest. Povedal som si v srdci: „Hore sa! Mal by som okusit slast a zazit blazenost. “ Lenze aj to je iba marnost. O smiechu som (musel) povedat: „Blaznovstvo;“ a o slasti: „Co mi pomoze tato (vec)?“Vo svojej mysli som premyslal (dalej), ci by som si nemal vinom telo potuzit. Ale moja mysel ma viedla mudro, i ked som sa chopil pochabosti, aby som uvidel, co je dobre pre Adamovych synov, aby tak prezivali pocet dni zivota pod nebom. Uskutocnil som velke dielo: postavil som si (skvele) domy a vysadil som si vinice;zriadil som si zahrady a (ozdobne) sady a vysadil som ich vselijakymi ovocnymi stromami;vytvoril som jazera pri vodach, aby som z nich zvlazoval haje, porastene stromovim. Nadobudol som si otrokov a otrokyne, aj domacej celade som mal (prehojne). Aj stad rozneho dobytka a oviec som mal viac ako vsetci moji predchodcovia v Jeruzaleme. Nahromadil som si striebra a zlata, (vzacne) poklady, ake (dodavaju) krali a mesta. Zadovazil som si spevakov a spevacky, doprial som si vsemozne pozitky ludskych synov; mnozstvo zien. Stal som sa takym mocnym, ze som prevysil vsetkych, co boli kedy predo mnou v Jeruzaleme, (najma) vsak tym, ze pri mne stale zotrvavala mudrost. Cokolvek si zaziadali moje oci, neodoprel som im nicoho. Srdce som si neodtiahol od nijakej slasti, doprial som slasti svojej mysli pri vsetkych namahach, ved mi to bolo odmenou za vsetky moje namahy. Potom som obratil pozornost na vsetky svoje ciny, ake (kedy) prevadzali moje ruky, a tiez na vsetky namahy, ktore som vynalozil pri ich prevadzani. A hla, vsetko to bola marnost a honba za vetrom, lebo z toho nebolo osohu pod slnkom. Potom som si vsimal mudrost, blaznovstvo a pochabost, aby som videl, (aky maju vyznam). Coze si pocne ten, kto nastupuje po kralovi? Zaiste to, co uz kedysi (pred nim) robili. A videl som, ze mudrost je o tolko uzitocnejsia oproti pochabosti, o kolko uzitocnejsie je svetlo oproti tme. Mudry nosi svoje oci na hlave, kym pochaby sa poneviera potme. Ale dozvedel som sa aj to, ze rovnaky osud postihne vsetkych. A tak som si v srdci pomyslel: „Ak aj mna postihne osud pochabeho, potom naco som sa tak usiloval byt mudrejsi?“ A vo svojom srdci som usudil: „Aj to je len marnost!“Ani po mudrom neostava trvala spomienka, ako jej nebude ani po clovekovi pochabom. Lebo ked raz nadidu buduce dni, na vsetko sa zabudne. Ako rovnako zomieraju mudry i pochaby!Preto som az znenavidel svoj zivot: lebo (ako) nejake zlo dolieha na mna vsetko, co mam robit pod slnkom: ved to vsetko je iba marnost a honba za vetrom!A tak som znenavidel aj vsetky svoje namahy, ktorymi som sa ustaval pod slnkom. „Zanecham ich inemu clovekovi, co nastupi po mne. “Ktovie, ci bude (mojim dedicom) mudry alebo pochaby muz, ktory sa stane panom vsetkych mojich namah, pre ktore som sa ustaval a mudro si pocinal pod slnkom. Aj v tom je marnost. A tak som dospel az k tomu, ze som nechal svoje srdce zufat pre vsetky svoje namahy, ktorymi som sa ustaval pod slnkom. Mudrost, vedomost a uspech (sprevadzali) namahy (isteho) cloveka, ale on mal za podiel urcene odovzdat vsetko (inemu) clovekovi, ktory sa o to nemusel ani namahat. Aj v tom je marnost a prevelka krivda. Lebo coze ma clovek zo vsetkej svojej namahy a zo vsetkeho usilia svojej mysle, ktorym sa ustaval pod slnkom?Ved vsetky jeho dni su (plne) suzenia a kazde zamestnanie ho drazdi k hnevlivosti, ze jeho mysel nemoze ani v noci spocinut! Aj to je marnost - taky (clovek). Niet (inej) dobroty pre cloveka, ako ze sa moze najest a napit a dopriat si blazenosti za namahy. Lebo som zistil, ze aj to je z Bozich ruk. Ved ktoze si smie pojedat a oddavat sa pozitku bez neho?Lebo koho on uzna za dobreho, nadeli mu mudrosti, vedomosti a slasti; ale hriesnikovi da za ulohu zhromazdovat a hromadit, aby to podla Bozieho usudku odovzdal niekomu dobremu. Aj to je marnost a honba za vetrom. Vsetko ma svoj cas a svoju chvilu kazde usilie pod nebom. Svoj cas ma narodit sa, svoj cas ma zomriet, svoj cas ma vysadzat, svoj cas ma sadenice vytrhat. Svoj cas ma zabijat, svoj cas ma liecit. Svoj cas ma valat, svoj cas ma stavat. Svoj cas ma plakat, svoj cas ma smiat sa. Svoj cas ma zarmucovat sa, svoj cas ma tancovat. Svoj cas ma rozhadzovat kamene, svoj cas ma zbierat kamene. Svoj cas ma objimat sa, svoj cas ma zdrzovat sa objatia. Svoj cas ma hladat (nieco), svoj cas ma nieco stratit. Svoj cas ma (nieco) si uschovat, svoj cas ma nieco odhodit. Svoj cas ma trhat, svoj cas ma zasivat. Svoj cas ma odmlcat sa, svoj cas ma prehovorit. Svoj cas ma milovat, svoj cas ma nenavidiet. Svoj cas ma vojna, svoj cas ma pokoj. Akyze ma osoh, kto je (stale) cinny, z toho (vsetkeho), o co sa namahal?Vsimal som si zamestnanie, ktore Boh ulozil Adamovym synom, aby sa nim umarali. Vsetko urobil vhodne na svoj cas: do srdca im vlozil (tusenie) vecnosti, ale nik nemoze vystihnut dielo, ktore Boh sam kona od pociatku az do konca. Poznal som, ze pre nich niet lepsieho, ako radovat sa a dopriat si blazenosti vo svojom zivote. Aj to, ze vsetci ludia mozu jest a pit a dopriat si blazenosti za vsetku svoju namahu, je dar od Boha. Poznal som, ze vsetko, co robi Boh, ma vecnu platnost; k tomu nemozno uz nic pridat, ako ani nie je mozne nic odobrat. Boh to tak urobil, aby (ludia) mali bazen pred jeho zjavom. Co je, uz davno bolo, a co ma byt, bolo uz (tiez). Boh sa vie vypomstit za prenasledovaneho. Dalej som videl pod slnkom: Kde ma miesto pravo, tam (vladla) nepravost a na mieste spravodlivosti (zavladla) nespravodlivost. Vtedy som si v srdci pomyslel: „Spravodliveho a nespravodliveho posudi Boh. “ Lebo on urcil cas pre kazdu vec a pre kazdy skutok. Vo svojom srdci som rozmyslal (dalej): „Co sa tyka Adamovych synov, Boh ich (tak) skusa, aby bolo vidno, ze sami osebe su (tvormi) ako zvierata. “Lebo (hrackou) osudu su Adamovi synovia, (hrackou) osudu su (aj) zvierata - ved ich osud je rovnaky. Ako zomiera on, tak zomieraju aj ony, rovnaky dych zivota ma vsetko - clovek nicim nevynika nad zvierata. Vsetko odchadza na spolocne miesto; ako bolo vsetko vzate z prachu, tak sa vsetko do prachu navracia. Kto vie, ci sa dych zivota Adamovych synov vznasa k vysostiam a dych zivota zvierat zostupuje zasa dolu k zemi?A tak som videl, ze pre cloveka niet lepsieho, ako radovat sa zo svojich diel, lebo to je jeho podiel. Ved kto by ho mohol zaviest tam, kde by videl, co sa v buducnosti stane?(Ked) som sa obratil, videl som vsemozne utlacania, ktore sa deju pod slnkom. A hla, vsade (znel) narek utlacanych, ktori nemaju nikoho, kto by ich tesil. Z ruky ich utlacatelov (vychadzala) presila, (utlacani) nemali nikoho, kto by ich mohol potesit. Za blazenejsich som pokladal mrtvych, co uz pomreli - nez zivych, ktori este zostavaju nazive. Ale za stastnejsieho - ako ich obidvoch - mal som toho, kto doteraz ani nebol (na svete): kto (totiz) nevidel dielo zloby, ake sa deje pod slnkom. Vsimol som si, ako vsetka namaha a vsetok zdar podnikania sluzi iba na ziarlivost jedneho proti druhemu. A tak aj tu je marnost a honba za vetrom. Pochaby si sklada ruky krizom a chce zozierat svoje vlastne telo. „Lepsia je plna dlan odpocinku ako plne paste namahy a honba za vetrom. “Ked som sa obratil (inym smerom), aj tam som videl marnost pod slnkom. Tu zije niekto sam, kto nema pri sebe nikoho: ani syna, ani brata. A predsa si nevie stanovit hranice namahe, ani sa mu oci nevedia nasytit majetkom. „Pre kohoze sa namaham (takto), ze svojej dusi odopieram kazdy pozitok?“ Aj to je marnost a biedne umaranie. Dvaja su na tom lepsie ako sam clovek: za svoju namahu mozu dostat vacsiu odmenu,a ked padnu, jeden zdvihne druheho. Beda vsak samemu, ked padne! Nema pri sebe druha, co by ho zodvihol. Aj sa (lepsie) zahreju, ak dvaja lezia spolu, ale sam - akoze sa moze zahriat sam?Ved dvaja vedia premoct sameho, dvaja sa (skor) postavia na odpor. Trojmo usukany povrazec sa nepretrhne tak chytro. Lepsie je na tom chudobny, ale pritom mudry mladik, ako starsi a nemudry kral, ktory sa uz neda nikomu poucit. Lebo keby tamten prichadzal aj z vazenia ujat sa svojho kralovstva, tento by bol aj pri kralovskej (hodnosti) taky, ako kto sa v chudobe narodil. Vsimal som si vsetkych zijucich, co kracaju pod slnkom, ale uz s inym mladikom, co nastupil namiesto tamtoho. Nebolo konca vsetkemu ludu, vsetkym, ktorym stal na cele, ale uz pokolenie, co pride po nom, nebude sa z neho radovat. Aj to je marnost a honba za vetrom. Daj si pozor na svoje kroky, ked ides do domu Bozieho. Pristup cim blizsie, aby si pocul - ved to je (cennejsia) obeta ako dar pochabych, lebo taki ani nevedia, ze si pocinaju zle. Nehovor ustami bez uvazenia! Ani mysel nech sa ti neprenahli predniest slovo pred Bohom! Lebo Boh je (vysoko) na nebi a ty si zasa na zemi. Preto nech nie je tvojich slov vela. Lebo (ako) spanok prichadza po mnohej namahe, tak ma hlas pochabeho zas mnoho reci. Ak slubujes Bohu slub, nemeskaj s jeho vyplnenim, lebo nemoze mat zalubu v pochabych; cokolvek si teda slubil, to aj spln!Lepsie slub (vobec) nerobit, ako keby si slubil, a (slub) nesplnil. Nedovol svojim ustam, aby ti priviedli telo do hriechu, ani nehovor pred (Bozim) poslom, ze sa to a to stalo nevedomky. Preco by sa mal Boh rozhnevat pre tvoje slovo? Navnivoc privedie dielo tvojich ruk!Lebo kde je vela snov, tam je aj mnoho marnivych slov - ty vsak maj bazen pred Bohom!Ak vidis, ze chudobny trpi utlak a ozbijanie (vladne) namiesto prava a spravodlivosti v meste - necuduj sa nijako takej veci! Lebo vyssi dohliada na vysokopostaveneho a zasa nad nimi su ustanoveni vyssi (pani). A z toho vsetkeho ma krajina tuto vyhodu: na sluzbu na istom uzemi ustanovia si krala. Kto miluje peniaze, nikdy nema penazi dostatok. Kto ma rad nahromadeny (majetok), nema (dost) zisku. (Ale) aj to je marnost. Ako sa (totiz) mnozi majetok, tak sa mnozia aj ti, co z neho jedia. Akyze osoh ma z neho jeho majitel? Iba tolko, ze jeho oci hladia nan. Kto pracuje, ma sladky spanok, ci sa naje menej a ci viac. Nasytenost vsak nedopraje bohacovi spat. Je tu (aj ina) zla choroba, ktoru som videl pod slnkom. (Je to) bohatstvo, ktore sa majitelovi zachova na jeho nestastie. Bohatstvo moze zahynut, (ak s nim) narabaju zle; a ak sa mu narodi syn, nema vo svojich rukach nicoho. Ako nahy vysiel zo zivota svojej matky, tak musi aj odist, aky prisiel; neodnesie si nic zo svojej namahy, (ani tolko), co by v hrsti uniesol. Aj toto je zla choroba: celkom tak, ako prisiel, musi odist; a co za osoh ma taky, kto sa namahavo hnal za vetrom?Po vsetky svoje dni vo tme jedaval, v premnohej mrzutosti, chorobe a podrazdenosti. Ale hla, co som uznal za dobre a co je (v zivote ozaj) pekne: Ak si moze clovek zajedat a popijat a dopriat si blazenosti za vsetku svoju namahu, ktorou sa trapil pod slnkom podla poctu dni svojho zivota, ktory mu udelil Boh, lebo je to jeho podiel. Aj to, ak niekomu z ludi Boh udelil bohatstva, majetku (prehojne), a doprial mu moznost uzivat z neho a prevziat si tento svoj podiel, aby sa mohol radovat za vsetky namahy; to je zaiste Bozi dar - takato (vec). Clovek totiz nemysli prilis na dni svojho zivota, lebo Boh radostou zamestnava jeho srdce. Je tu (este ine) zlo, ktore som videl pod slnkom a ktore tazko (dolieha) na cloveka. Je to clovek, ktoremu Boh dal bohatstvo, majetok a slavu, takze jeho dusa nema v nicom nedostatku, nech by si zaziadal cokolvek, ale Boh mu uz nedopraje moznost, aby z toho mohol aj pozivat, a niekto cudzi to pozije. Hla, toto je marnost, toto je ozaj zlostna choroba!Keby niekto splodil aj sto synov a sam by sa tiez dozil mnoho rokov, - dni jeho rokov by boli pocetne - dusa by sa mu vsak nenasytila bohatstvom, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo: tak si (o nom) myslim, ze je na tom lepsie nedochodca ako on. Lebo ono (sice) v marnosti prislo (na svet) a zasa za tmy odchadza prec: jeho meno zakryva temno. Ani slnko neuzrelo, ani ho nepoznalo, ono vsak ma (viac) pokoja ako tamten. Keby bol zil tisic rokov alebo aj dvetisic, ale keby nebol nic dobre zazil…, ci nepojde vsetko na jedno a to iste miesto?Vsetka namaha cloveka sluzi jeho ustam - ale tym sa jeho dusa nemoze ukojit. Akuze vyhodu ma mudry oproti pochabemu? A co bedar, ktory vie kracat pred zivymi?Lepsie je ocami hladiet (na dobro), ako by sa dusa mala (tuzbou) pominut. Aj to je (len) marnost a honba za vetrom. Co je to, coho meno uz davno odznelo? Je zname, ze nik sa nemoze pustit do sudu s niekym silnejsim od seba. Ved je velmi mnoho reci, ktore len zvacsuju marnost - co to moze osozit clovekovi?Lebo kto vie, co je v zivote dobre pre cloveka. Je to azda (vacsi) pocet dni jeho marneho zivota, ktore preziva tienu podobne? Ktoze vie oznamit cloveku, co nastane po nom pod slnkom?Lepsia je dobra povest nez (vonavy) olej. Lepsi je den smrti ako den narodenia. Lepsie je ist do smutocneho domu ako do domu, kde hoduju. Lebo v tom (prvom) je koniec pre kazdeho cloveka a kazdy, kym zije, pripusti si to k srdcu. Lepsia je mrzutost na tvari nez smiech: lebo aj pri nevludnej tvari srdce moze byt blazene. Srdce mudrych ide radsej do smutocneho domu, kym srdce pochabych tiahne do domu veselosti. Lepsie je vypocut pokarhanie od mudreho, ako by mal niekto pocuvat chvalospevy od pochabych. Lebo ako praska trnie pod kotlom, tak vyznieva aj smiech pochabla. Aj to je len marnost. Lebo utlak moze ohlupit aj mudreho, ako uplatok nakazi srdce (sudcu). Lepsie je koncit nieco ako zacinat, lepsia je trpezliva ako povysenecka mysel. Neprenahli sa svojim duchom, aby si sa zlostil, lebo mrzutost prebyva v hrudi pochabych. Nepytaj sa: „Ako to, ze predosle dni boli lepsie ako terajsie?“ Lebo to by si sa nepytal z mudrosti. Lepsia je mudrost spolu s dedicstvom; to je vyhoda pre tych, co vidia slnko. Lebo byt v tieni mudrosti je byt aj v tieni penazi. Osoh z poznania mudrosti je taky, ze zachovava jej majitela pri zivote. Vsimaj si Bozie dielo! Ktoze by mohol urobit rovnym, co on raz skrivil?V den blazenosti bud blazeny, v den nestastia si vsimni: tak prvy, ako aj druhy (den) urobil Boh, aby clovek nemohol objavit ani najmensie zo svojej buducnosti. Vsetko toto som pozoroval v dnoch svojej marnosti: stava sa, ze spravodlivy hynie aj pri (vsetkej) svojej spravodlivosti; a stava sa, ze hriesnik dlho zije aj popri svojej hriesnosti. Nerob sa nadmieru spravodlivym, ani si nepocinaj, akoby si bol velmi mudry. Ved preco by si sa mal dozit sklamania?Nepocinaj si prilis zlostne, ani sa nezachovaj az velmi pochabo! Ved preco by si mal zomriet nie na svoj cas?Dobre je, ked sa budes pevne drzat prveho, ale ani od druheho neodtahuj ruku! Lebo kto sa boji Boha, ma uspech vo vsetkom. Mudrost dava mudremu vacsiu silu, nez aku maju desiati vladari v meste. Lebo niet na svete cloveka, ktory by bol taky spravodlivy, ze by konal iba dobre a nedopustil by sa hriechu. Nepripustaj si k srdcu vsetky reci, ktore sa hovoria, aby si nemusel pocut svojho sluhu, ako ta potupuje. Lebo v mnohych pripadoch si aj tvoje srdce uvedomuje, ze si aj ty potupne hovoril o inych. Toto vsetko som skumal v mudrosti. Povedal som si: „Rad by som bol mudry!“ - a ona sa odo mna vzdialila. Daleke je vsetko, co uz bolo, a take hlboke, az prehlboke je to …, kto to odhali?Vsetko som v duchu prezrel, aby som spoznaval, skumal a hladal mudrost a zmysel (vsetkeho) - aby som poznal, ze bezboznost je pochabost a nerozumnost blaznovstvo. A tu som nasiel od smrti trpkejsiu vec: zenu, ktora je ako siet, jej srdce ako osidlo a jej ruky su ako puta. Iba ten, kto je mily Bohu, vie pred nou uniknut, ale hriesnik padne (celkom) do jej zajatia. Hla, toto som objavil, povedal Kazatel, jedno i druhe, aby som nasiel zmysel,ktory este vzdy hlada moja dusa, a nenasiel som ho: Nasiel som jedneho cloveka z tisicich, ale zenu som z nich zo vsetkych nenasiel!Hla, iba toto som objavil: Ze Boh stvoril cloveka priameho, ale oni vyhladavaju premnohe ulisnosti. Ktoze sa vyrovna mudremu? Kto vie dat vysvetlenie na zahadu? Mudrost zasvieti cloveku na tvari a tvrdost jeho tvare sa zmeni. Pozoruj usta krala a pre Boziu prisahusa neponahlaj odist spred jeho tvare, ani sa nezastavuj pri zlej veci, lebo (kral) ti moze urobit vsetko, co sa mu len zachce. Co raz kral povie, to ma svoju platnost; ved kto by mu aj povedal: „Co to robis?“Kto zachovava prikaz, neokusi nijake zlo. Mudre srdce pozna cas a spravny sposob. Lebo kazda zalezitost ma svoj cas a spravny sposob: lenze nehoda tazko zalahne na cloveka. Nevie totiz, co bude. Lebo kto mu zvestuje, ako bude?Nik nema moc nad dychom zivota, aby mohol zadrzat dych zivota. Ani nik nema vladu nad dnom smrti. Ved niet priepustky, kym trva boj. Nijaka nicomnost nevie vyslobodit tych, co ju pachaju. To vsetko som si vsimal a (pozorne) som si ukladal do srdca, ako je urceny cas pre kazdy cin, ktory sa deje pod slnkom - clovek vsak chce vladnut nad inym clovekom na svoje vlastne zlo. Pritom som videl, ze nasilnici boli pochovani, kym ti, co si pocinali spravne, museli utiect zo svateho miesta a upadli v meste do zabudnutia. Aj v tom je marnost,ze nevykonaju hned rozsudok nad zlocinom nicomnika, - a preto sa srdce Adamovych synov odvazi konat zlo;ze hriesnik, ktory si hanebne pocina, zije aj sto rokov, ba este aj viac, - hoci aj to mi je zname, ze bohabojni sa budu mat dobre: taki, co maju bazen pred (Bozou) tvarou;a zasa, ze bezboznemu dobre nebude, ani si nemoze predĺzit svoje dni, podobne tienu, pretoze sa neboji Bozej tvare. Je aj ina marnost, ktora sa deje na zemi, ze su spravodlivci, ktorych stiha (osud), aky zodpovie cinom bezboznych, - a ze su bezboznici, ktori dosiahnu, co by zodpovedalo skutkom spravodlivych. A pomyslel som si: „Aj to je marnost!“A preto som schvaloval radost; ze niet pre cloveka inej dobroty pod slnkom okrem toho, ze si zaje, vypije a tesi sa. Nech ho to sprevadza pri kazdej namahe v dnoch jeho zivota, ktory mu udeli Boh pod slnkom. Ked som sa v srdci rozhodol, ze budem poznavat mudrost a vsimat si zamestnanie, ktorym su taki zaujati na zemi, ze nikomu nevidno sen na ociach ani vo dne, ani v noci,tak som videl, co vsetko sposobuje Boh a ze clovek nie je schopny vystihnut dianie, ktore sa odohrava pod slnkom; co ako by sa clovek namahal v hladani, nijako ho nevie vystihnut. A keby si aj mudry povedal, ze on ho (uz) pozna, ani on to nevladze vystihnut. Ked som na to vsetko upriamil svoje srdce a chcel som to vsetko vyskumat, (zistil som), ze spravodlivi a mudri ludia aj ich diela su v Bozich rukach, takisto aj laska a nenavist - a niet cloveka, co by to mohol poznat. Ved vsetko je (este) pred nimi!A vsetko ma rovnaky osud: spravodlivy i bezbozny, dobry i zly, cisty i necisty, kto prinasa obetu i kto ju neprinasa, bohumily clovek i hriesnik, kto prisaha aj ten, kto sa boji prisahy. To je zlo, ktore lipne na vsetkom, co sa deje pod slnkom; ze vsetko ma rovnaky osud a aj srdcia Adamovych synov su plne zla, v ich srdciach (prebyva) nerozumnost, pokym ziju. A co bude potom? „(Pojdu) k mrtvym!“Lebo kto moze mat nadej? (Iba) ten, kto je pripojeny ku vsetkym, co ziju. Ved zivy pes je na tom lepsie ako lev, co uz dokonal. Lebo zivi aspon vedia, ze zomru, kym mrtvi uz o nicom nevedia. Ani odmeny sa im uz nedostane, lebo ich pamiatka upadla do zabudnutia. Aj ich laska a ich nenavist, aj ich ziarlivost patri minulosti a uz nikdy nemaju podiel na nicom, co sa deje pod slnkom. Nuz, hore sa! S radostou pozivaj chlieb a popijaj vino pri dobrej nalade, lebo Boh mal uz davno radost z tvojich diel. Nech su tvoje rucha biele v kazdom case a olej nech ti nechybuje na hlave!Uzivaj zivot so zenou, ktoru milujes, po vsetky dni svojho nestaleho zivota, ktory ti dal (Boh) pod slnkom, po vsetky dni svojej marnosti. Lebo to je tvoj podiel zo zivota a zo vsetkych tvojich namah, ktorymi sa ustavas pod slnkom. Vsetko, co vykonat je schopna tvoja ruka, konaj svojou silou! Lebo ti nebude mozne konat a pocitat, poznavat a mudro si pocinat v podsveti, kam sa mas odobrat. Opat som videl pod slnkom: ze nie rychli (vyhravaju) beh, ani udatni boj, ani mudri (neziskavaju) vzdy chlieb, ani rozvazni bohatstvo, ani rozumni priazen. Lebo vsetkych moze zastihnut (neprajny) cas a nehoda. Okrem toho clovek nepozna svoj cas; ale ako ryby chytaju do zhubnej siete a ako vtaky uviaznu v osidle, tak moze aj Adamovych synov zasiahnut osidlo v nestastnom case, ked na nich takmer necakane dopadne. Ale pozoroval som aj (iny) pripad mudrosti pod slnkom a zda sa mi velmi vyznamny:(Bolo) male mesto, v ktorom byvalo iba malo muzov. Tu pritiahol proti nemu mocny kral, obklucil ho a postavil proti nemu mocne dobyvacie diela. No nasiel sa v nom chudobny, ale mudry muz, ktory svojou mudrostou mesto vyslobodil; nikto vsak uz nepamata na chudobneho muza. Tu som si povedal: „Lepsia je mudrost ako udatnost,“ ale mudrostou chudobneho opovrhli a jeho slova ostali nevypocute. Tiche nauky mudrych pocut (lepsie) ako krik vladara nad pochabymi. Mudrost je lepsia ako utocne zbrane, no jediny hriesnik vie pokazit mnoho dobreho,(ako ked) zahynie mucha, zapacha a kysne od nej aj olej mastickarov. Trochu nemudrosti ma vacsi ucinok ako mudrost a dostojnost. Srdce mudreho je na pravej strane, srdce pochabeho vsak na lavej. Aj na ceste, ktorou nemudry kraca, trpi jeho srdce nedostatkom a vsetkym pripomina: „Tu je sprostak!“Ak sa dviha proti tebe aj nevola vladara, neopustaj svoje miesto! Lebo krotkost utisuje aj velke hriechy. Je aj ine zlo, ktore som videl pod slnkom: (je to) nerozvazne slovo, ktore vyjde z vladarovych ust,ak nemudreho ustanovia na vysoke miesta, kym vzneseni ostavaju sediet v nizkosti. Videl som otrokov (velebit sa) na konoch, kym kniezata sli po zemi ako otroci. Kto kope jamu, padne do nej a kto bori mur, ustipne ho had. Kto krese kamene, porani sa nimi, kto rube drevo, (lahko) pride pri tom do nestastia. Kto si nenabrusi ostrie, ak sa mu stupi zelezo, musi napnut sily. Tak dopomaha mudrost k osoznemu uspechu. Ak ustipne had pred zaklinanim, nema zisk zaklinac. Slova z ust mudreho su privetive, (co) vsak (odznieva) z peri nemudreho, pohlcuje ho. Pociatocne slova jeho ust su pochabostou, koniec slov na jeho ustach je zle sialenstvo. Pochaby potara az mnoho reci; clovek nemoze vediet, co sa stane, a (este menej vie), co bude potom. Ktoze mu to oznamil?Praca unavuje pochabeho, ktory nevie zajst ani do mesta. Beda ti, krajina, ak je tvoj kral primlady, ak tvoji predaci uz za rana hoduju!Blazena si, krajina, ak je tvoj kral muz uslachtily, ak tvoje kniezata jedia na (svoj) cas, (jedia) pre posilnenie, a nie z hyrivosti. Pri velkej nedbalosti ruti sa krov, pri necinnosti ruk premoka do domu. Na pobavenie usporaduvaju hostinu, vino rozveseluje zivot a peniaze dopomahaju k vsetkemu. Ani v myslienke nepreklinaj krala, ani v ukryte spalne nezlorec bohacovi, lebo aj nebeske vtaky by mohli zaniest tvoj hlas a co len kridla ma, moze mu taku rec oznamit. Pustaj svoj chlieb po vode a po mnohych dnoch ho (zasa) najdes. Podel svoj majetok na sedem, ba na osem casti, lebo nevies, ake nestastie sa strhne nad krajinou. Ak su mraky plne, vyleju na zem dazd. Ak strom padne juzne alebo severne, ostane lezat na mieste, kam padol. Kto pozoruje na vietor, nebude chciet siat a kto sa obzera po mrakoch, nepusti sa do zatvy. Ako nevies, ktorou cestou (potiahne) vietor, (ako nevies), ako sa tvoria kosti v zivote zeny tarchavej, celkom tak nevies, co urobi Boh, ktory vsetko posobi. Za rana rozsievaj svoje semeno a do vecera nedaj svojej ruke spocinut, lebo nemozes vediet, ci sa ti toto alebo ine podari, alebo ci ti bude obidvoje dobre rovnako. Svetlo je sladke a ociam lahodi vidiet slnko. Preto ak clovek zil uz vela rokov, nech sa zo vsetkych raduje, ale nech pamata, ze dni temravy su pocetnejsie. Ved vsetko, co (ma) prist, je marnost. Mladik, raduj sa zo svojej mladosti! Nech sa ti srdce rozveseluje v mladych dnoch! Kracaj si cestami svojho srdca a kam ta tvoje oci povedu. Uvedomuj si vsak (pritom), ze za vsetko si ta Boh na sud predvola. Odstran (akukolvek) mrzutost zo svojho srdca a odhanaj (kazde) zlo od svojho tela, ale tak vek mladosti, ako aj usvit zivota je iba - marnost. V dnoch svojej mladosti pamataj na svojho Stvoritela, kym ti nepridu dni nestastia a kym ta nezastihnu roky, o ktorych povies: „Nelubia sa mi!“Kym sa ti nezatemni slnko a svetlo, mesiac i hviezdy a nevratia sa ti mrakavy po dazdi. V den, ked sa ti pocnu strazcovia domu chviet a zhrbia sa (kedysi) mocni muzovia, ustanu mlecky (v praci), kedze aj zredli, a zalahne tma na tie, co dostavaju videnie oknami. Uzavru sa ti obidvoje dvere od namestia, poklesne ti aj vrzgot zarnova, a ked sa vstava na (kazdy) hlasok vtacka, poutichuju vsetky zvuky spevave. Vyvyseneho miesta sa obavaju (nohy), ved na ceste vidia (pre seba) postrachy. Mandlonovy strom uz zakvitol (na bielo). Kobylky sposobuju tazobu, drazdidlo (na jedlo) minie sa ucinkom, lebo clovek je uz na ceste do domu svojej vecnosti a z okolitych ulic uz tiahnu oplakavaci. (Stane sa tak), az sa pretrhne strieborny povrazeca rozbije sa zlata casa, i rozbije sa dzban pri prameni a dolame sa koleso na studni. A navrati sa prach do zeme, cim bol aj (predtym); a duch sa vrati k Bohu, ktory ho dal. Marnost, len marnost - hovori Kazatel, vsetko je iba marnost. Okrem toho, ze Kazatel bol ucencom, patri (o nom) dodat:ucil lud poznaniu; vsetko si dokladne uvazil a premyslel, a tak skladal svoje mnohe mudre vyroky. Kazatel sa usiloval najst lahodne slova, takze je spisane doslovne znenie (jeho) nauky. Slova ucencov su ako (zaostrene) ostne a klince, vhlobene do listov kniznej zbierky -, ktore potom odovzdal jeden pastier. Okrem (uvedeneho) treba dodat: Maj sa na pozore, syn moj! Pisaniu knih nieto konca-kraja, ale mnohe premyslanie vycerpava telo az privelmi. Slovo na zaver vsetkeho, co si pocul: Boha sa boj a jeho prikazania zachovavaj, lebo to je (povinnost) kazdeho cloveka. Boh si zavola pred svoj sud vsetky ciny aj vsetko, co je skryte, ci uz to bolo dobre a ci zle. Velpiesen od Salamuna. Zlubaj ma bozkami svojich ust, bo laska tvoja lepsia je nad vino. Dobra je vona tvojich olejkov; jak olej rozliaty je tvoje meno. Zato ta dievcence maju tak rady. Tiahni ma za sebou! Pobezme! Zaved ma, kral, do svojej komnaty! Tam jasat budeme a z teba tesit sa a lubost tvoju vynasat viac ako vino. Ozaj, pravom ta miluju. Ja cierna som, no pekna jednako, dcery jeruzalemske, jak stany kedarske, jak plachty siatrov salmaskych. Nehladte na mna, ze som cierna, ze ma tak opalilo slnko! Synovia mojej matky zanevreli na mna, postavili ma strazit (svoje) vinice, nuz o vinicu svoju dbat som nemohla. Povedz mi ty, ktoreho z tej duse milujem, kde pasavas, kde odpocivas cez poludnie, aby som sa nemusela potĺkat od stada ku stadu druhov tvojich. Nevies to, ty, zo zien najkrajsia? Nuz chod len criedam po stopach a kozliatka svoje pri pastierskych kolibach popasaj!K paripam v kococh faraonovych ta mozem prirovnat, priatelka moja. Ako len svedcia licam tvojim ozdobne retiazky a siji tvojej nahrdelniky koralove!Dame ti vytepat zlatych retiazok so striebornymi zvoncekmi. Pokial kral hovie na svojom lezadle, vydava moj nard svoju vonu. Vrecuskom myrhy je mi moj mily; odpociva mi na prsiach. Moj mily je mi strapcom cyprovym vo vinohradoch Engadi. Aka si krasna, priatelka moja, aka spanila! Tvoje oci su sta holubice!Aky si krasny, mily moj, aky povabny! Postielka nasa sama zelen!Cedre su tramami nasho palaca, doskami nasich stien su cyprusy. Som lucny kvietok na saronskych rovinach, lalia v udoliach. Jak lalia medzi trnim je moja priatelka medzi dievcencami. Sta jablon medzi plankami je mily moj medzi mladencami. V jeho toni sedim, ako sa mi ziadalo, a jeho ovocie je sladke mojmu podnebiu. Vovadza ma do vinnej pivnice a jeho zastava nado mnou je laska. Posilnite ma hrozienkovym kolacom, obcerstvite ma jablkami, lebo som chora od lasky!Pod mojou hlavou jeho lavica a jeho pravica ma lubo privina. Zaprisaham vas, dcery jeruzalemske, na srny a lane na poli: Nezobudzajte ani neruste lasku, kym sa jej samej nezachce. Hlas mojho mileho! Hla, on prichadza! Po horach skace, po vrskoch hupka. Mily moj je sta srna, je ako jelenica. Hla, ved uz stoji pred nasim murom! Okiencom hladi, cez mriezku sa diva. Moj mily zacal a povedal mi: Hor’ sa, priatelka moja, krasava moja, a pod!Lebo, hla, uz je po zime, dazd prestal, pominul!Kvieta sa kluje po kraji, nadisiel spevu cas. Hrdlicky hrkutanie po nasom kraji znie. Na fige bronie uz rane ovocie, roznasa vonu vinic v rozkvete. Nuz, hor’ sa, priatelka moja, krasava moja, a pod!Holubica moja v rozsadlinach skal, v ukryte na bralach, daj zriet mi svoju tvar, daj pocut mi svoj hlas, ved sladky je tvoj hlas a prekrasna je tvoja tvar. Polapajte nam lisky, malicke listicky, co skodu robia po viniciach. A nasa vinica je prave v rozkvete. Moj mily je moj a ja som jeho, on, ktory pasie medzi laliami. Az ochladi sa den a nachylia sa tone, prid, mily moj, bud srne podobny alebo jelenicatu na horach vonavych!Na svojom lozku po nociach hladala som toho, ktoreho moja dusa miluje. Hladala som ho, ale nenasla. Nuz vstanem, mesto pochodim; po namestiach a uliciach budem hladat toho, ktoreho z tej duse milujem. Hladala som ho, ale nenasla. Stretli ma strazcovia, co boli v meste na obchodzke. „Nevideli ste toho, ktoreho z tej duse milujem?“Sotva som trocha od nich poodisla, nasla som, koho moja dusa miluje. Chytila som ho a nepustila viac, kym som ho nepriviedla do domu svojej matky a do komorky svojej rodicky. Zaprisaham vas, dcery jeruzalemske, na srny a lane na poli: Nezobudzajte ani neruste lasku, kym sa jej samej nezachce!Coze je to, co stupa zo stepi sta mrakavy dymu - v zaplave vone myrhy a kadidla a vsakovych praskov vonavych?Hej, to je Salamunovo lozko! Sestdesiat bohatierov vokol neho, hrdinov izraelskych. Vsetci su v zbroji, skuseni v boji. Kazdy ma palos pri boku pre nocne postrachy. Kral Salamun si dal spravit tron z libanonskych driev. Stĺpiky jeho ukovat dal zo striebra. Operadlo zo zlata, sedadlo z purpuru, vnutri bol vylozeny ebenovym drevom. Jeruzalemske dcery, podte sem, podivajte sa, dcery sionske, na krala Salamuna s korunou, ktorou ho korunovala jeho matka v den jeho sobasa, v den, ked mu srdce napĺnala radost. Aka si krasna, priatelka moja, aka spanila! Tvoje oci su sta holubice za tvojim zavojom. Tvoje vlasy ako stado koz, co dol’ sa vali z galaadskych hor. Tvoje zuby ako stado striznych oviec, co vystupuju z kupela. Kazda z nich po dvoje ma jahniatok a ani jedna nie je jalova. Tvoje pery sta purpurovy pasik a tvoje usta plne povabu. Tvoje lica sta by krizalky granatoveho jablka za tvojim zavojom. Tvoj krk je sta veza Davidova vybudovana s obrannymi murikmi. Na tisic stitov visi z nej, velke to stity junakov. Tvoje prsia su ako dve srnata, srnie dvojciatka, ktore sa pasu medzi laliami. Az ochladi sa den a nachylia sa tone, vyjdem si na vrch myrhovy a na kadidlovy pahorcek. Cela si krasna, priatelka moja, a skvrny na tebe niet. Pod z Libanonu, nevesta moja, z Libanonu zostup! Opust konciar Amana, vrcholce Senira a Hermona, pelese levov, vrchy leopardov. Ocarila si moje srdce, sestricka moja, nevesta, ocarila si moje srdce jedinym pohladom svojich oci, jedinym ohnivkom svojho nahrdelnika. Aka je sladka tvoja laska, sestricka moja, nevesta! Prijemnejsia je tvoja laska nad vino. A vona tvojich masticiek je nado vsetky vonavky. Med z plasta tecuci su tvoje pery, nevesta, pod tvojim jazykom sa skryva med a mlieko a vona tvojich siat je sta vona Libanonu. Si zatvorenou zahradou, sestricka moja, nevesta, si zatvorenou zahradou, zapecatenou studienkou. Tvoje vyhonky - to rajsky sad granatovnikov s utesenym ovocim, s cyprusmi a nardami. To nard a safran, puskvorec a skorica so vselijakou kadidlovou krovinou; myrha a aloa s rozlicnymi prevzacnymi balzamami. Studienka v zahrade, zriedlo zivych vod, co z Libanonu zblnkocu. Vstan, vetrik severny! Zdvihni sa, vanok od juhu! Prevejte moju zahradu! Nech sa jej vona roznasa …! O, keby prisiel mily moj do svojej zahrady a keby pozival jej znamenite ovocie!Prisiel som, sestra moja, nevesta, do svojej zahrady. Pozbieram svoju myrhu so svojou vonavou drevinou, svoj plast jem a svoj med, popijam svoje vino a svoje mlieko. Jedzte a pite, priatelia, a napite sa, najmilsi!Zaspala som, ale moje srdce bdelo. Tu pocut cosi. Moj mily klope: Otvor mi, sestra moja, priatelka moja, holubicka moja, moja cista. Namoklo rosou moje temeno, nocnymi kropajami moje kucery. Vyzliekla som si uz odev, budem si ho znova obliekat? Uz som si nohy umyla, mam si ich zas vari zamazat?Moj mily siahol rukou cez otvor. Rozbuchalo sa moje srdce pren …Vstala som otvorit svojmu milemu. Kvapkala myrha z mojich ruk a z prstov mi cista myrha stekala na rucku zavory. Otvorila som svojmu milemu - lenze moj mily bol uz prec, uz ho tam nebolo. Zatajoval sa vo mne dych, kym trval jeho prihovor. Hladala som ho, ale nenasla, volala som ho, ale sa mi neozval. Stretli ma strazcovia, co boli v meste na obchodzke. Zbili ma, aj poranili - i plast mi zorvali strazcovia mestskych hradieb. Zaprisaham vas, dcery jeruzalemske, ak by ste nasli mojho mileho, povedzte mu, ze som ochorela od lasky!Cim sa tvoj mily odlisuje od inych, ty, spomedzi zien najkrajsia? Cim sa tvoj mily odlisuje od inych, ze nas tak zaprisahavas?Moj mily je bielunky a rumenny, vynika medzi desattisicmi. Jeho hlava je zlato, rydze zlato, jeho kucery sta riasy na datli, cierne jak havrany. Jeho oci su sta holubata nad bystrinami vod, v mlieku sa kupavaju a na brehu sedia. Jeho lica sta hriadky balzamu, na ktorych pucia vonne byliny. Jeho pery sta lalie, z ktorych prva myrha steka. Jeho ruky sta valky zo zlata, posiate drahokamami z Tarsisa. Jeho hrud, to vytvor zo slonovej kosti, povykladany zafirmi. Jeho nohy sta mramorove stĺpy, co stoja na podnoziach zo zlata. Postavou je sta Libanon, nadherny ako cedre. Jeho usta su presladke a vsetko na nom je povabne. Taky je moj mily, taky je priatel moj, dcery jeruzalemske!Kam odisiel tvoj mily, ty, zo zien najkrajsia? Kade sa tvoj mily pobral, aby sme ti ho pomohli hladat?Do svojej zahrady odisiel moj mily, k zahonom balzamu, kochat sa v prekrasnej zahrade a trhat lalie. Moj mily je moj a ja som jeho, on, ktory pasie medzi laliami. Krasna si, priatelka moja, ako Tirza, sta Jeruzalem spanila, strasna jak siky pod zastavami. Odvrat svoje oci odo mna, lebo ma zranuju. Tvoje vlasy su ako stado koz, co dol’ sa vali z galaadskych hor. Tvoje zuby ako stado jahnic, co vystupuju z kupela. Kazda z nich po dvoje ma jahniatok a ani jedna nie je jalova. Tvoje lica staby krizalky granatoveho jablka za tvojim zavojom. Kralovien jesto sestdesiat a osemdesiat bocnych zien a mladic bez poctu!Ale iba jedina je holubicka moja, moja cista, jedina dcera matky, milacik svojej rodicky. Zazreli ju dievcence a blahorecia jej, kralovne s vedlajsimi zenami, a jasaju jej v ustrety. Ktoze je ta, co vychadza sta zornica, krasna ako mesiac, jasna ako slnko, strasna jak siky pod zastavami?Zisla som do orechoveho sadu kochat sa na rozzelenanom udoli, pozriet, ci vinic je v rozpuku, ci kvitnu granatove jablone. Tu zrazu znezrady - prestalo srdce vo mne bit - hla, vozy kniezacieho sprievodu!Postojze, postoj, Sulamit! Postojze, postoj, nech ta vidime! Coze chcete vidiet na Sulamitke? Ci tanec vojensky?Ake su ladne tvoje kroky v crieviciach, dcera kniezacia! Priehyby tvojich bokov - skvost, dielo ruk majstrovych. Tvoje lono je miska preskvostna, nech vina s korenim jej nikdy nechyba! Tvoj zivot je stoh psenice, vrubeny laliami navokol. Tvoje prsia su ako dve srnata, srnie dvojciatka. Tvoj krk je sta veza zo slonovej kosti … Tvoje oci su ako plesa hesbonske pri brane Bat-Rabbim. Tvoj nos jak libanonsky vybezok, co hladi proti Damasku. Sta Karmel tvoja hlava na tebe a vlasy, co ti z hlavy splyvaju, su sta purpur; kral je sputany do vrkocov. Aka si krasna, aka spanila, najmilsia, so svojimi slastami!Tvoj vzrast sa palme podoba a hroznam tvoje prsniky. Zhutal som: Vydriapem sa na palmu a siahnem po jej ovoci. Nuz, nechze su mi tvoje prsniky vinicovymi strapcami a vona tvojho dychu sta vona jabĺcoka tvoje usta ako vino najlepsie ktore mi zvlazuje podnebie a lahodne sa kĺze cez pery a cez zuby. Ja patrim svojmu milemu a jeho tuzba za mnou nesie sa. Pod, mily moj, zajdime na vidiek, nocujme v dedinkach!Vcasrano pojdeme do vinic pozriet sa na vinic, ci sa uz rozvija, ci sa kvet otvara, ci kvitnu granatovniky. Tam ti dam svoju lasku. Uz roznasa sa vona mandragor a nad nasimi dvercami vsakove znamenite ovocie, cerstve i susene, ja pre teba som odlozila, mily moj. O, keby si bol mojim bratom, co prsia matky mojej sal, vybozkavala by som ta, keby som ta vonku postretla, a nik by za to neopovrhol mnou. Pojala by som ta a zaviedla do domu svojej matky, co ma vychovavala. Opajala by som ta vinom vonavym a mustom z mojich granatovych jabĺcok. Pod mojou hlavou jeho lavica a jeho pravica ma lubo privina. Dcery jeruzalemske, zaprisahavam vas: Nezobudzajte ani neruste lasku, kym sa jej samej nezachce. Ktoze je ta, co vystupuje zo stepi, opreta o svojho mileho? Ja pod jablonou som ta roznietil, tam, kde ta porodila tvoja matka, kde vajatala tvoja rodicka. Na srdce si ma pritlac jak prsten, sta pecat na svoje rameno! Lebo laska je mocna ako smrt a vasen lasky tvrda ako podsvetie. Jej pala - to ohna plapoly, jej plamene, to Jahveho je ziar. Ani velke vody lasku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. A keby clovek za lasku chcel dat vsetky bohatstva svojho domu, len by sa opovrhlo nim. Sestricku mame malicku, co nema este prsniky. Co urobime pre sestru v den, ked ju pridu pytat za zenu?Ak hradba je, zbudujme na nej bastu striebornu. Ak brana je, oblozme ju cedrovymi doskami!Ja hradba som a moje prsniky su ako turne. Lez prenho som ja ta, co sa uz davno oddala. Salamun mal v Bal-Hamone vinicu. Vinicu zveril opatrovnikom. Kazdy bol povinny mu za jej vynos vyrovnat po tisic striebornych. Moja vinica je moja! Nechaj si tisic, Salamun, a dvesto ti, co strazili jej ovocie. Ty, ktora byvas v zahradach - priatelia nacuvaju -, daj pocut mi svoj hlas!Utekaj, mily moj, bud srne podobny alebo jelenicatu na horach vonavych!Milujte spravodlivost, panovnici zeme! Premyslajte o Panovi s dobromyselnostou, hladajte ho v uprimnosti srdca!Lebo on sa dava najst tym, co ho nepokusaju, a tym zjavuje sa, ktori voci nemu nie su nedovercivi. Lebo prevratene rozmyslanie oddeluje od Boha a pokusana Moc odvrhuje pochabych. Do zlovolnej duse mudrost totiz nevkroci, ani v tele, podrobenom hriechu, byvat nebude. Lebo pred pretvarkou uteka svaty duch vychovy, vzdaluje sa od pochabych myslienok, zahana ho priblizujuca sa nepravost. Ved mudrost je ludomilny duch, ruhaca vsak nenecha pre jeho pery bez trestu, pretoze je svedkom jeho myslienok, naozajstnym pozorovatelom jeho srdca a je posluchacom jeho jazyka. Ved Panov duch naplnuje zemekruh, ten, co obopina vsetko, pozna (kazdy) hlas. Preto neostane skryty ten, kto vravi nepravost, neminie ho trestajuca spravodlivost. Zistia sa myslienky bezboznika a zvest o jeho reciach dostava sa k Panovi, aby boli potrestane jeho priestupky. Lebo ucho Ziarlivosti vsetko pocuje, neujde mu ani sepotave mrmlanie. Chranteze sa neuzitocneho reptania, uchrante si jazyk od ohovarok, lebo ani tajna rec neunika trestu: usta, ktore klamu, zabijaju dusu. Nehorlite za smrt na bludisku svojho zivota, nepritahujte si skazu cinmi svojich ruk,pretoze Boh nestvoril smrt, netesi sa zo zahuby zijucich. Ved on stvoril vsetko pre bytie: tvory sveta su tu pre spasu a nieto v nich nijakeho jedu zahuby, podsvetie tiez nepanuje na zemi. Lebo spravodlivost neokusi smrt. Lenze hriesnici ju privolavaju rukami i recami; mysliac, ze je priatel, rozplyvaju sa, ba zmluvu s nou uzatvaraju: zasluhuju si stat sa jej koristou. Hovoria si, uvazujuc nespravne: „Kratky je a trudny zivot nas, nieto lieku pre cloveka na konci, o nejakom zachrancovi z podsvetia tiez nikdy slychat nebolo. Ved len nahodou sme povstali a neskor budeme, akoby sme nikdy neboli byvali. Ved dych v nasom nose je len dym, myslienka je iskrou pri tlkote nasho srdca;ked ta zhasne, telo bude popolom a duch rozplynie sa ako riedky vzduch. Casom sa i nase meno zabudne a nase diela si nepripomenie nik, nas zivot sa strati ako stopa oblaku, tak sa rozplynie ako hmla, ktoru luce slnka porozhanaju, a stlaci ju jeho teplota. Ved nas zivot iba prelet tone je. Nieto navratu, ked nadide nas skon; specateny je a nik sa nevrati. Hor’ sa teda! Pozivajme dobra skutocne! Uzime si sveta rychle, ako za mladi!Zasytme sa drahocennym vinom a myrhou rovnako, nech nam neunikne ani jeden jarny kvet!Ovencme sa pukmi ruzi prv, nez odkvitnu!Nikto z nas nech nie je bez ucasti nasej samopasnosti! Zanechame vsade znamky rozkose. Ved to je nas udel a to je nas los!Znasilnime spravodlivca biedneho, nesetrime vdovu, neostychajme sa sedin starca vysokeho veku!Sila nech je mierou nasej spravodlivosti, lebo slabe preukazuje sa neuzitocnym. Striehnime na spravodliveho, lebo je nam na tarchu, protivi sa nasim vycinom, vycita nam prestupenia zakona, vytyka nam chyby proti vychove. Honosi sa, ze ma znalost o Bohu, nazyva sa synom Panovym. Zalobou je proti nasmu zmyslaniu, uz aj pohlad nanho je nam na tarchu. Ved je zivot jeho nepodobny ostatnym, odlisne su jeho chodniky. Poklada nas za spotvorenych, boci od ciest nasich ako od necistoty, blahoslavi koniec spravodlivych, chvalieva sa, ze Boh je mu otcom. Pozrimeze, ci su jeho reci pravdive, vidme, ako sa mu povodi. Ak je totiz spravodlivy vskutku Bozim synom, zastane sa ho a vytrhne ho z ruk odporcov. Skusajme ho potupou a mukami, aby sme poznali jeho pokojnost a vyskusali jeho pevnotu. Odsudme ho na smrt najpotupnejsiu, ved vravi, ze sa mu dostane zachrany!“Takto uvazuju, lenze bludia, lebo ich zaslepila ich nepravost. Nepoznaju Bozie tajomstva; nemaju nadej na odplatu za spravodlivost, ani cenu cistych dusi neuznavaju. Lebo Boh stvoril cloveka pre neporusitelnost, urobil ho obrazom svojej podoby;,zavistou diabla vsak prisla na svet smrt: skusia ho ti, co su jeho koristou. Duse spravodlivych su vsak v Bozich rukach, muka sa ich nedotkne. Nemudri sa nazdavali, ze je po nich; za nestastie posudzoval sa ich odchod,za skazu ich poberanie od nas. - Oni su vsak na pokoji. Lebo ked aj, podla mienky ludi, pretrpeli muky, jednako ich nadej bola plna nesmrtelnosti. Po nedlhom treste prijmu velke dobrodenie, pretoze ich skusal Boh a zistil, ze su ho hodni. Vyskusal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnu obetu. Skviet sa budu v case svojho navstivenia, prebehnu sta iskry cez trstinu,sudit budu ludstvo, nad narodmi panovat a Pan bude vecne vladnut nad nimi. Ti, co mali v neho nadej, poznaju pravdu a co boli verni, v laske zotrvaju pri nom, lebo milosti a zlutovania sa dostane jeho vyvolenym. Ale bezboznici utrzia trest podla toho, ako zmyslali, oni, co pohrdli spravodlivym a odpadli od Pana. Ved je nestastny, kto pohrda mudrostou a ukaznenostou, prazdna je ich nadej, neplodna ich namaha a ich diela neuzitocne. Nerozumne su ich manzelky a ich deti hanobne, zlorecene je ich plemeno. Stastna bezdetna, ked zije neposkvrnene, a co nepoznala hriesne obcovanie. Bude mat plod pri prehliadke dusi. (Stastny je) i bezdetny, co nerobi nic osklive a nic zle nezamysla proti Panovi! Za vernost da sa mu skvela odmena, uteseny udel v chrame Panovom. Lebo dobre snahy prinasaju krasne ovocie, neodumrie nikdy koren mudrosti. Deti cudzoloznikov vsak nie su vydarene a plod hriesnej lasky hynie. I ked dlho ziju, nemaju ich za nic, bez cti bude nakoniec ich staroba. Ak vsak zomru vcasne, nebudu mat nadeje ani utechy v den sudu,lebo zly je koniec necestneho rodu. Lepsia (je) bezdetnost s cnostou, nesmrtelnost je v jej spomienke; lebo ju uznava Boh i ludia. Ak pritomna je napodobnuju ju, ak je nadaleko, tak mru tuzbou po nej. Vo vecnosti vykracuje, vencom zdobena, jak vitaz, lebo v zapoleni cistych bojov vyhrala. Velky krdel deti nie je necudnikom na osoh, z vyhonkov, co nie su prave, nepustaju koren hlboko, nechytaju sa pevnej postate. Ak aj nacas vyhanaju do ratolesti, to, co nie je pevne, vykyvoce vietor, prudkost vichrov to vyvali z korena. Slabe vetvy budu olamane, ich plod bez uzitku, nezrely na jedlo, a vobec na nic sa nehodi. Lebo deti, narodene zo snov protizakonnych, pri svojom sude dosvedcuju planost svojich rodicov. Spravodlivy, i ked mrie predcasne, bude na pokoji. Ved nie dlhe roky robia starobu hodnou cti, ani sa ona nemeria poctom liet. Sediny su clovekovi mudrostou, starym vekom zivot neposkvrneny. Pretoze sa lubil Bohu, stal sa jeho milacikom, pretoze zil medzi hriesnikmi, bol preneseny. Bol vzaty, aby zloba nezmenila jeho zmyslanie, alebo klam, aby jeho dusu nezviedol. Lebo salba hriechu zaclana to, co je slachetne, zavrat zo zlej tuzby mysel nevinnu. Hoc bol skoro dokonaly, prezil casy dlhe. Lubila sa jeho dusa Bohu, preto sa ponahlal sprostred hriechu prec. Ludia to videli, lenze nechapali, ani si to k srdcu nepripustali,ze on svojich vyvolenych obdaruva milostou a milosrdenstvom a ze navstevuje svojich naboznych. Mrtvy spravodlivec odsudzuje zivych hriesnikov, mladost skoro dokonala mnohorocnu starobu hriesnika. Vidia sice koniec mudreho, a predsa nechapu, co s nim Boh zamyslal, ani preco ho Pan do bezpecia postavil. Vidia, ale sudia opovrzlivo, lenze im sa bude Pan posmievat. Potom budu mrtvolami bez ucty, na posmech medzi umrlcami vecnymi, lebo ich strmhlav pozraza, ze ani nehlesnu, vykyve ich z pevnej postate a az do posledneho ich strasne odsudi. Budu trpiet muky a vyhasne aj ich pamiatka. S baznou pridu vtedy, ked budu sa vypocitavat ich hriechy, a ich nepravosti ich usvedcia z oci do oci. Vtedy sa spravodlivy postavi s velkou doverou pred tvarou tych, co ho suzovali (kedysi) a co znevazovali jeho namahy. Ked to uzru, zmocni sa ich strasna hroza, zmeraveju z necakanej spasy. Navzajom si budu vraviet s lutostou, zo sklucenej duse horekovat budu: „To tento bol, ktoreho sme vysmievali kedysi, zasypavali ho posmechom, my blazni!Nazdavali sme sa, ze jeho zivot je sialenstvom a ze jeho koniec je potupny. A hla, ved ho medzi Bozich synov pripocitali a ma udel medzi svatymi!A tak teda my sme zisli z cesty pravdy nam nesvietilo svetlo spravodlivosti a nam slnko nevychadzalo. Pechorili sme sa na chodnikoch neresti a zahuby, poprechadzali sme puste neschodne, ale cestu Pana sme nepoznali. Co nam pomohla namyslenost? Co nam osozilo imanie s vystatovanim?Toto pominulo vsetko ako tien, tak ako letma zvest. Ako lod, co brazdi rozvlnene more, ked presla, stopy po nej nenajdes ani znaku na vlnach po jej kormidle;alebo ako ked vtaca vzduchom preleti, nemozno najst nijaky znak, kade letelo: iba sumom kridel udiera lahky vzduch a rozraza ho silou piskania, mava kridlami a razi si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete;alebo ako ked sa sip vystreli do ciela, pretaty vzduch sa hned zleje dovedna, takze jeho drahu nepoznat:Tak sme aj my - (sotva) narodeni - zomreli; nemohli sme ani naznak cnosti ukazat, lez vo svojej zlobe boli sme schvateni. “Ano, nadej hriesnika je ako pleva, ktoru vietor odnasa, ako tenka pena, rozohnana vichricou, sta dym, ktory vietor odveje; mizne ako rozpomienka na hosta jednodenneho. Spravodlivi ziju naveky. V Panovi je ich odmena a starost o nich ma Najvyssi. Preto prijmu skvostne kralovstvo, z Panovej ruky krasnu korunu, lebo svojou pravicou ich bude kryt, svojim ramenom ich bude chranit. Za vyzbroj si vezme svoju horlivost, tvorstvo pouzije za zbran na potrestanie nepriatelov. Oblecie si ako pancier spravodlivost, ako sisak si nasadi pravdivy sud,svatost vezme za nepremozitelny stit,za britky mec naostri si hnev: Cely svet s nim pojde proti blaznom do boja. Blesky dobre cielene bit budu, palit budu z mrakov k cielu ako z kuse dobre napatej,z praku budu frkat krupy plne jedovatosti, rozzuri sa morska voda proti nim, rozbesnene rieky ich zaplavia. Postavi sa proti nim dych Vsemohuceho, rozprasi ich ako vichrica. Tak hriech obrati v pust cely svet. Takto zlocin povyvracia panovnicke trony. Cujte teda, krali, a vezmite si k srdcu, ucte sa, panovnici koncin zemskych,pocuvajte pozorne vy, co spravujete lud, co ste pysni na zastupy narodov!Ved Pan vam dal moc a vladu Najvyssi. On je ten, co bude skumat vase skutky a prezerat vase umysly. Lebo hoc ste sluzobnici jeho Kralovstva, nevladli ste spravne, nezachovavali zakon, ani nekracali podla Bozej vole. Pride na vas kazdu chvilu a hrozne, lebo bude proti vladcom prisny sud. Ved drobny clovek si zasluhuje odpustenie z polutovania, ale mocni budu mocne trestani. Lebo Vladca vsetkych neboji sa nijakej osoby, ani velikasa nijakeho sa nezlakne; ved on stvoril maleho i velkeho, rovnako sa stara o vsetkych. Na mocnych vsak caka tvrdy sud. K vam sa teda, panovnici, nesu moje reci, aby ste sa naucili mudrosti a neklesli. Lebo ti, co svate zachovaju svato, budu svatymi, a ti, co su pouceni o tom, najdu ospravedlnenie. Budte teda ziadostivi mojich slov, tuzte (po nich), poucujte sa!Skvuca je a nevadnuca mudrost, lahko ju uzru ti, co ju miluju, najdu ju ti, co ju hladaju. Predbieha a dava sa poznat tym, co po nej dychtia. Tomu, kto zrana hlada ju, netreba sa namahat, bo najde ju sediet pri svojich dverach. V myslienkach sa zapodievat nou je vrchol rozumnosti, kto vsak pre nu bdie, je skoro bez starosti. Lebo ona sama obchadza a hlada tych, co su jej hodni, blahosklonne im kraca v ustrety na cestach, pri kazdej myslienke sa s nimi stretava. Jej zaciatok je tuzba uprimna dat sa poucit,snaha o poucenie je zasa laska (k nej), laska (k nej) znaci vsak zachovavanie jej zakonov, zachovavanie jej zakonov je potom zaistenie nesmrtelnostia nesmrtelnost vedie do blizkosti Boha. Takto teda tuzba po mudrosti vedie nahor, k vladarstvu. Preto ak sa tronom tesite a berlam, panovnici narodov, ctite mudrost, by ste panovali naveky. Co je teda mudrost a ako vznikla, rozpoviem, neukryjem pred vami jej tajomstva, ale stopovat ju budem od zaciatku stvorenia, otvorene vyrozpravam, co sa o nej vie, neobidem pravdu. Nechcem kracat s nivociacou zavistou, lebo ona nie je spolocnikom mudrosti. Mnozstvo mudrcov je stastim pre svet, mudry kral je pozehnanim pre narod. Dajteze sa preto recou mojou poucit! Bude vam to na osoh!I ja som smrtelny clovek ako vsetci, rodom z prvostvoreneho pozemstana. Bol som ako clovek utvoreny v lone matkinomza desat mesiacov v krvi zhustol som z muzskeho semena, ked sa k spanku pridruzila rozkos. I ja som po narodeni vdychoval vzduch spolocny. Tak som padol na zem, ako vsetci ini, prvy hlas som placom vydal rovnako jak vsetci. V plienkach som bol vychovany a so starostami. Ani jeden kral ver' nemal iny bytia pociatok. Vsetci maju rovnaky vstup do zivota a ten isty odchod. Preto som sa modlil: Bol mi dany rozum. Prosil som a vosiel duch mudrosti do mna. Cenil som ju nad zezla a trony, bohatstvo za nic pokladal som v porovnani s nou. Ani drahokam som nestaval jej na roven; lebo vsetko zlato vedla nej je iba trocha piesku, striebro sa popri nej len za blato poklada. Vacsmi som ju miloval nez zdravie a nez krasu a dal som jej prednost pred svetlom, len aby som ju mal, lebo nikdy nevyhasa svetlo, ktore vyzaruje ona. Sucasne s nou dostal som aj ine dobra, skrz jej ruky nesciselne bohatstvo. Vsetkym (tymto veciam) som sa tesil, lebo mudrost je ich vodkynou; ale nevedel som este, ze je aj ich matkou. Nezistne som sa ju ucil, bez zavisti podavam ju dalej, nezatajujem jej bohatstvo. Ona je pre ludi nevycerpatelnym pokladom. Kto ho pouziva, nadobuda Bozie priatelstvo odporucany darmi, ktore vyvieraju z ukaznenosti. Nech mi Boh da hovorit tak, ako si to zelam, a tak mysliet, by to hodne bolo toho, co som dostal do daru, lebo on je nielen vodcom mudrosti, ale aj upravovatelom mudrcov. Ved sme v jeho ruke my i nase reci, vsetko hĺbanie i kazda zrucnost v praci. On mi totiz dal neklamnu znalost veci, takze poznam stavbu vesmiru i silu zivlov,zaciatok i koniec, i stred cias, zmenu slnovratov i striedanie rocnych obdobi,kolobeh rokov i zoskupenie hviezd,povahu zivocichov a pudy divych zvierat, silu duchov a myslienky ludi, rozmanitost rastlinstva a (liecivu) moc korienkov. Co je schovane i viditelne, vsetko som ja poznal, ved ma o tom poucila mudrost, tvorkyna vsetkych veci. Ved v nej je duch chapavy, svaty, jedinecny, mnohonasobny, jemny, rezky, prenikavy, bez poskvrny, jasny, neurazajuci, milujuci dobro, ostry,nezastavitelny, dobrocinny, ludomilny, pevny, nepremenitelny, bezstarostny, vsemohuci, vsevidiaci; prenikajuci vsetkych duchov, obdarenych umom, cistych, najjemnejsich. Lebo mudrost je pohyblivejsia nez hocijaky pohyb. Pre svoju cirost prechadza a prenika vsetko. Ved je vydych Bozej moci a je cisty vyron slavy Vsevladneho. Preto sa jej nic neciste nikdy dotknut nemoze. Ved je odblesk svetla vecneho, je zrkadlo Bozej ucinnosti bez poskvrny a je obraz jeho laskavosti. Hoci je len jedna, predsa vladze vsetko, obnovuje vsetko, hoci v sebe ostava ta ista, v kazdom pokoleni prenasa sa v duse svatych a robi z nich Bozich priatelov a prorokov. Ved Boh miluje len toho, kto ma doverny styk s mudrostou. Nadhernejsia je nad slnko, prevysuje cely hviezdny svet. V prirovnani k svetlu prislucha jej prednost,lebo za nim nasleduje noc, ale proti mudrosti zloba nic nezmoze. Siaha mocne od jedneho konca k druhemu, a vsetko riadi najlepsie. Ju miloval som a po nej tuzil od mladi, tuzobne som si prial priviest si ju domov ako nevestu a jej krasu som vrucne miloval. Svoju urodzenost hlasa svojim spoluzitim s Bohom, takze i Pan vsetkeho ju miluje. Ved je zasvatena do Bozej znalosti a je volitelkou jeho skutkov. Ked uz bohatstvo je v zivote tym dobrom, po ktorom sa bazi, co je bohatsie nez mudrost, ktora kona vsetko?Ked uz rozumnost vie nieco tvorit, kto je v celom svete vacsim umelcom nez ona?A ked niekto spravodlivost miluje: Ona sposobuje cnosti, lebo ona vyucuje miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a pevnej odvahe, od ktorych nic uzitocnejsieho nieto v ludskom zivote. Ked chce niekto zasa vela vediet: Ona pozna minulost a odhaluje buducnost, pozna slovne zvraty prislovi a rozlustenie hadaniek, dopredu vie znamenia a zazraky, priebeh dob a casov. Preto som si zaumienil priviest si ju domov, aby som s nou zil. Vedel som, ze radkynou mi bude v stasti, tesitelkou v starostiach a zarmutku. Pre nu nadobudnem vaznost u ludi a cest u starsich, hoc mlady som (este). Zisti sa, ze dovtipny som pri sude, v ociach panovnikov obdiv budit budem. Akze budem mlcat, budu cakat na mna, ak budem hovorit, budu ma pocuvat, a ked budem recnit dlhsie, ruku si polozia na usta. (A co viac), ja nesmrtelnost nadobudnem pre nu a tym, ktori po mne pridu, necham vecnu pamiatku. Budem kmene spravovat a narody mi budu poddane. Hrozni panovnici bat sa budu, ked pocuju o mne. Ukazem sa dobrym k ludu, ale muznym vo vojne. Ked sa vratim domov, chcem pri nej pookriat; lebo styk s nou nema trpkost, ani nudu spoluzitie s nou, iba veselost a radost. Ked som o tom uvazoval v sebe, premietal to v svojom srdci, ze (totiz) nesmrtelnost je v spojeni s mudrostou,uslachtile obveselenie v jej priatelstve, v praci jej ruk nevycerpatelne bohatstvo, znalost v ustavicnej dovernosti s nou, slava ucastnit sa na jej rozhovoroch, obchadzal som teda a hladal som, ako by som si ju vedel ziskat. Bol som mladik pekne vyvinuty a mal som i dobre srdce;alebo skor, kedze som bol dobry, prisiel som do neposkvrneneho tela. Ale ked som videl, ze sa jej nedomozem inak (nijako), len ked (mi ju) da Boh, i to uz bol dokaz pochopenia, ze som poznal, cim darom je ona - pristupil som k Panovi a jeho som prosil, z celeho srdca som prehovoril:Boze otcov, Pane milosrdenstva, ktory si vsetko svojim slovom urobil,cloveka si stvoril svojou mudrostou, aby vladol nad stvorenstvom, ktore si ty povolal k jestvote,aby spravoval svet v svatosti a spravodlivosti, aby vladol v uprimnosti srdca,daj mi mudrost, prisediacu tvojho tronu, a mna nevylucuj z poctu svojich deti. Lebo ja som tvoj sluzobnik a syn tvojej sluzobnice, clovek mdly a kratuckeho zitia, ktory malo chape, co je pravo a co je zakon. Lebo aj keby bol niekto z ludi dokonaly, a chybala by mu tvoja mudrost, nebol by nicim. Tys' ma zvolil kralom svojho ludu, za vladara tvojich synov a tvojich dcer. Ty si mi dal rozkaz postavit chram na tvojom svatom vrchu, oltar v meste tvojho pribytku: Obraz svatostanku, ktory si ty od pociatku pripravil. U teba je mudrost, ktora pozna tvoje diela, ktora bola pritomna, ked si tvoril zemsky okruh. Ona vie, co tvojim ociam lahodi a co je spravne podla tvojich prikazov. Vyslize ju zo svateho neba a zosli ju z tronu tvojej velebnosti, aby so mnou bola pri mojom konani a aby som vedel, co je mile tebe. Lebo ona vsetko vie a vsetko chape, povedie ma rozvazito pri mojich robotach, ochrani ma svojou velebnostou. Takto budu moje diela prijemne, spravodlivo budem vladnut tvojmu ludu, hoden budem tronu svojho otca. Lebo ktory clovek moze poznat Boziu volu? Alebo kto sa dokaze domysliet, co chce Pan?Myslienky smrtelnikov su bojazlive, nase uvahy su neiste. Lebo dusu zatazuje pominutelne telo a pozemsky stanok stlaca mysel, ktora vela huta. Ledva poznavame to, co je na zemi, a len namahavo chapeme to, co je pred nasimi ocami; ktoze teda vladze vyskumat to, co je na nebi? -Ktoze poznal tvoju volu, ak si mu ty nedal mudrost a ked si z vysav nezoslal svojho Ducha Svateho?(Len) tak boli vyrovnane chodniky pozemstanov; ludia, pouceni o tom, co lubi sa tebe, boli zachraneni mudrostou. Ona prvostvoreneho otca sveta chranila, kym bol este stvoreny len sam, vytrhla ho z jeho poklesku;dala mu tiez silu vladnut nad vsetkym. Nespravodlivy vsak v svojom hneve od nej odpadol; zhynul zastou bratovrazednou. Ked pren prisla na zem potopa, zas to bola mudrost, ktora prinasala zachranu, kedze na slabuckom dreve spravodliveho previedla. Ked sa pre vseobecnu zlocinnost porozdelovali narody, ona nasla spravodliveho, uchovala ho bez uhony pred Bohom a zachovala ho silnym napriek jeho utrpnosti so synom. Pri zahube bezboznikov ona zachranila spravodliveho, ked on utekal pred ohnom, co padal na Patmestie. Po nich, na svedectvo zlocinu, pust dosial ostala, z ktorej sa vse dymi, stromy, co v nevhodny cas nesu ovocie, a pomnik neveriacej duse, vycnievavy solny stĺp. Kedze obchadzali mudrost, nielenze si skodili tym, ze nepoznali, co je slachetne, lez aj zivym zanechali pomnik svojej pochabosti, aby to, co popachali, neostalo ukryte. Mudrost naopak zachranila od lopot tych, ktori jej sluzili. Ona spravodliveho vodila po rovnych cestach, ked pred bratovym hnevom utekal, dala mu zriet Bozie kralovstvo, udelila mu znalost svatych veci, cez namahy ho priviedla k zamoznosti, rozmnozila plody jeho roboty. Byvala mu na pomoci proti hrabivosti utlacatelov a dopomohla mu k bohatstvu. Ochranovala ho od nepriatelov, pred prenasledovatelmi mu poskytovala bezpecnost, v tazkom boji mu dopomahala k vitazstvu, aby poznal, ze bohabojnost je mocnejsia ako vsetko (ostatne). Ona predaneho spravodlivca neopustila, ale ochranovala ho pred hriechom. Zostupila s nim do zalara, neopustila ho v okovach, kym mu nepriniesla zezlo kralovske a moc nad jeho utlacatelmi. Usvedcila zo lzi jeho ohovaracov, a udelila mu vecnu slavu. Ona vymanila od naroda utlacatelov lud svaty a rod bezuhonny. Vosla do duse Bozieho sluhu, takze zazrakmi a znameniami hroznym kralom odolal. Svatym za ich prace dala mzdu a viedla ich cestou zazracnou. Vo dne bola pre nich pristresim, v noci svetlom hviezd. Previedla ich morom Cervenym, odprevadila ich cez naramnu vodu. Ich nepriatelov vsak potopila vo vlnach a zas ich vyvrhla z morskych priehlbin. A tak spravodlivi olupili bezboznych. Tvoje svate meno, Pane, ospevovali, velebili svorne tvoju ruku vitaznu. Lebo mudrost otvorila usta nemych, vyrecnymi urobila jazyky nemluvniat. Ich podujatia zavrsovala uspechom pod vedenim svateho proroka. Presli pustou neobyvanou, na neschodnych miestach stavali si stany. Nepriatelom vzdorovali, odporcov odrazali. Ked ich trapil smad, nuz vzyvali teba a dostali vodu zo strmeho skaliska, uhasenie smadu zo zuloveho kamena. Cim boli ich nepriatelia trestani, () toho sa im dostalo sta dobrodenia v potrebe. Miesto rieky ustavicne tecucej, zamutenej krvou necistouako trest za rozkaz vrazdit deti, dal si im hojnost vody necakanea predoslym smadom si im ukazal, ako prisne si potrestal ich nepriatelov. Ked ich skusal, hoc len milosrdne boli trestani, poznali, ake velke muky bolo treba pretrpiet pohanom, v hneve trestanym. Ich si skusal ako otec napominanim, tamtych si vsak odsudil a trestal ako prisny kral. Daleko ci blizko, rovnako boli trapeni;stihol ich totiz dvojaky zarmutok a ston, ked sa rozpamatali na minulost. Lebo ked poculi, ze ich trestmi sa tamtym pomaha, pocitili Pana. Lebo toho, koho vyhodili kedysi a zamietli s posmechom, museli obdivovat, ked bol udalostiam koniec, kedze celkom inac trpeli smad ako spravodlivi. Za ich nezmyselne, bohaprazdne rozumy, ktorymi sa dali zviest, ze uctievali neme plazy a hmyz nicomny, poslal si na nich za trest mnozstvo nemych zvieratiek,aby poznali, ze cim kto hresi, tym aj potrestany byva. Ved nebolo nemozne tvojej vsemohucej ruke, co vytvorila svet z beztvarnej hmoty, poslat na nich mnozstvo medvedov a levov ukrutnych,ci novostvorenu zver, lutu, neznamu, ktora vydychuje paru ohnom srsiacu, alebo vypusta dym smradlavy, alebo vystreluje z oci iskry desive,takze nielen utok jej ich mohol znicit, ale i jej hrozny pohlad ich mohol usmrtit. Ba aj okrem toho - jedinemu dychu mohli podlahnut pomstou tvojou stihani, dychom tvojej moci odviati. Lenze ty si mierou, poctom, vahou usporiadal vsetko. Lebo ty vzdy mozes uplatnovat svoju velku moc. Ktoze moze odolavat sile tvojho ramena?Lebo cely svet pred tebou je sta prasok na vazke a sta kvapka rosy, ktora pred svitanim na zem dopada. Ty sa zmiluvas nad vsetkymi, pretoze si vsemocny, zhovievavy byvas s hriechmi ludi, aby sa kajali. Lebo vsetko, co je, milujes a nic nemas v nenavisti z toho, co si urobil; lebo keby si bol nenavidel nieco, nebol by si to utvoril. Akoze by mohlo obstat nieco, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo nieco, keby si to nebol ty k jestvote povolal?Lez ty setris vsetko, lebo je to tvoje, Pane, priatel zivota;ved tvoj neporusitelny duch je vo vsetkom. Preto mierne karhas tych, co pobludia, napominas ich tym, ked im pripominas to, cim zhresili, aby zanechali hriech a verili v teba, Pane. Lebo si nenavidel tych, co davno obyvali tvoju svatu zem,pretoze sa dopustali ohavneho carodejnictva, bezbozneho modlarstva,taktiez boli nemilosrdnymi vrahmi dietok, crevozrutmi na obetnom hodokvase, (kde sa jedlo) ludske maso a krv, pretoze sa dali zasvacovat uprostred sialencov,tiez preto, ze boli rodicmi, co vlastnorucne zabijali bezmocne deti, a rukou nasich otcov chcel si ich vyhubit,aby v Bozich dietkach mala osadnikov, akych zasluhuje krajina, ktora ti je zo vsetkych najdrahsia. Lez aj ich si setril, ze to boli ludia, nuz poslal si osy staby svojho vojska predchodcov, aby ich postupne nicili. Hoci si mohol modlarov podrobit spravodlivym v boji alebo hroznou zverou, ci prisnym slovom naraz znivocit,trestal si ich vsak postupne a dal si im cas na pokanie, hoc si vedel, ze ich povod je zly a ich zloba vrodena, ze ich zmyslanie sa nikdy nezmeni;od pociatku boli totiz zlorecenym semenom. Ani nie z obavy pred niekym nechal si bez trestu to, co spachali. A kto ti smie povedat: „Co si to urobil?“, alebo kto sa moze tvojmu sudu sprotivit? Kto ta bude obvinovat, ze si znicil narody, ktore si ty stvoril? Alebo kto proti tebe vystupi a bude obhajovat ludi nespravodlivych?Lebo okrem teba nieto Boha, ktory by sa staral o vsetko, zeby si prv dokazovat musel, ze si nespravodlivo nesudil. Ani kral a ani uchvatitel moci nemoze ti vycitat pre tych, ktorych si potrestal. Pretoze vsak ty si spravodlivy, spravodlivo vsetko usporaduvas; odsudit vsak toho, kto trest nezasluhuje, ty pokladas za vec s tvojou mocou nezrovnatelnu. Tvoja moc je totiz zaklad spravodlivosti; a ze vladnes nad vsetkymi, posobi, ze si voci vsetkym plny ohladu. Lebo ty len vtedy ukazujes svoju silu, ked ludia neveria v dokonalost tvojej moci, a tych, co ju poznaju, tresces za odbojnost. Ty vsak, hoci si mocny panovnik, sudis laskavo a spravujes nas s velkou zhovievavostou, lebo kedy len chces, mas moc poruke. Takym pocinanim si poucil svoj lud, ze ten, kto je spravodlivy, ma byt ludomilny. Svojim synom dal si nadej radostnu, ze im davas prilezitost na pokanie, ked zhresia. Lebo ak si nepriatelov svojich deti, ktori boli hodni smrti, s tolkym ohladom, ba s prosbou trestaval, ze si im dal cas i prilezitost odvratit sa od zleho,s kolkou zhovievavostou si potom sudil svojich synov, ktorych otcom si dal pod prisahou zmluvy plne krasnych prislubov!Kym nas teda karhas, slahas nasich nepriatelov desattisic raz, by sme mali na pamati tvoju dobrotivost, ked my sudime, a ked zasa budeme my trestani, aby sme tiez zlutovanie cakali. Preto si nespravodlivych, tych, co prezili svoj zivot pochabo, trestaval ich vlastnymi ohavnostami. Ved az pridaleko zabludili na chodnikoch omylu: Pokladali za bohov, co medzi zvieratami je najodpornejsie a najopovrhovanejsie, a sta nerozumne deti davali sa zavadzat. Preto si tiez na nich, ako na deti, co rozum nemaju, poslal smiesny trest. Ti vsak, ktori takym smiesnym trestom nedaju sa napravit, ti musia okusit sud hoden Boha. Lebo ked sa na nich, na domnelych bohov, skrze ktorych boli trestani, sami vo svojom utrpeni zlostili, videli, ze pravy Boh je ten, ktoreho prv poznat odopierali. Preto ich stihol tiez najkrajnejsi trest. Hlupi boli totiz vsetci ludia od rodu, ktorym chybovala znalost Boha, ktori z viditelnych dobier nevladali poznat toho, ktory je, a co nepoznali tvorcu pri pohlade na diela,ale ohen, vietor, ci letmy vzduch, hviezdny okruh, ci vodu naramnu, alebo svetla nebies pokladali za bohov, co riadia svet. Ked uz, zvedeni ich krasou, pokladali ich za bohov, nuz bolo im treba vediet, o co nadhernejsi je ich Pan; ved ich stvoril prapovodca krasy. A ked uz ich moc a posobivost budila v nich uzas, mali poznat, o kolko mocnejsi je ich Tvorca. Lebo z velkosti a krasy stvoreni sa usudkom poznava ich Stvoritel. Ale tito zasluhuju jednako len mensiu vycitku, ved oni bludia hadam iba preto, lebo hladaju a chcu najst Boha. Ked sa zapodievaju jeho dielami, skumaju ich a davaju sa zviest pohladu, lebo to, co vidia, take pekne je. Lenze ani im nemozno odpustit. Lebo ked schopni boli tolkych znalosti, ze mohli svet preskumat, akoze este prv nenasli tych veci Vladara?Nestastni su vsak a v mrtve veci nadej skladaju ti, co bohmi nazyvaju diela ludskych ruk: Zlato, striebro, umelecke vytvory a podoby zvierat abo kamen marny, spracovany rukou pradavnou. Taky drevorubac, napriklad, spilil riadny strom, zrucne z neho vsetku koru olupal, spracoval ho a obratne spravil z neho uzitocny nastroj pre domacu potrebu;to, co pri robote odpadlo, upotrebil na pripravu pokrmu;akysi odpadok vsak, ktory sa uz neda na nic pouzit, krive drevo prerastene hrcami, vzal a vyrezaval ledabolo pre kratochvilu, sformoval ho zo zabavy bez prilisnej starostlivosti, dal mu ludsku podobu,alebo ho pripodobnil hocakemu zvieratu, zamazal ho hlinkou, licidlom mu namaloval do ruzova plet, pozatieral na nom kazdu poskvrnu. Potom mu zhotovil vhodny pribytok, postavil ho k stene a pripevnil zelezom. Stara sa on, aby nespadlo, ved vie, ze si samo pomoct nemoze, lebo je to soska, utisnuta na pomoc. Jednako sa modli k nemu za imanie, za zenu i za deti, nehanbi sa oslovit to, co bezduche je; vzyva za zdravie to, co je bezmocne,za zivot sa modli k mrtvemu, prosi o pomoc to, co je bezvladne, za stastlivu cestu to, co ani nehne nohami,pre zarobok, prace zdar a uspech svojej roboty ziada silu od toho, co sam ma ruky nevladne. Iny zasa, co sa hodla plavit po mori, co sa chysta precestovat dive vlniska, vzyva drevo krehkejsie nez lod, co nesie ho. Lebo tuto vymyslela tuzba po zisku, zhotovil ju umelecky domysel. Tvoja prozretelnost, Otce, vedie ju, lebo ty si aj po mori cestu dal, spolahlivy chodnik medzi vlnami. Ukazat si chcel, ze mozes z cohokolvek zachranit, toho, co nastupi na lod, i ked nie je vycviceny namornik. Ty chces, aby ladom nelezali diela tvojej mudrosti. Preto ludia zveruju svoj zivot drevu nepatrnemu, prejdu cez prud na plti a nic sa im nestane. Tak aj v praveku, ked pysni obri hynuli, nadej sveta vyhladala utociste na plti, a tak rukou tvojou riadena zanechala svetu pre novy rod semeno. Pozehnane drevo, ktore sluzi spravodlivosti. Prekliata je (modla) urobena rukou aj s tym, co ju robil. On preto, ze ju spravil, ona preto, ze je nazyvana bohom, hoc je vecou pominutelnou. Boh rovnako totiz nenavidi modlara aj jeho dielo pohanske. Ved vytvor i s vyrobcom spolu stihne trest. Preto pride sud i na pohanskych bozikov, nakolko sa stali ohavami v Bozom stvorenstve ludskym dusiam na pohorsenie, tiez kosilkou noham nemudrych. Vymyslenie modiel je zaciatkom modlarstva a ich vynalez je skazou zivota. Lebo od pociatku neboli, ani vecne nebudu. Dostali sa na svet pre marnomyselne ludske bluznenie; preto im je nahly koniec sudeny. Ktorysi otec, prilis utrapeny predcasnym zarmutkom, dal si spravit obraz svojho priskoro zomreleho dietata a pomaly zacal ako boha uctievat toho, co predtym zomrel, a tym, ktori mu boli podriadeni, ustanovil tajny kult a svatenie. Potom, po nejakom case, sa tento bezbozny zvyk rozmahal stale viac, napokon bol zachovany ako zakon: klanali sa modlam, lebo tak rozkazali mocnari. Pretoze ich ludia nemohli ctit zblizka, lebo byvavali prilis daleko, z dialky si urobili o ich podobe predstavu a zhotovili velkolepy obraz svojho krala cteneho, aby mohli nepritomnemu tak vrucne pochlebovat, akoby bol pritomny. Ku zvyseniu ucty pohanala umelcova ctibaznost aj tych, ktori tohto krala ani nepoznali. On sa totiz chcel vladarovi rychlo zapacit a vynalozil vsetko svoje umenie, len aby obraz bol co najkrajsi. Potom zastup, uchvateny krasou vytvoru, toho, ktoreho este prednedavnom ctil ako cloveka, pokladal za bytost hodnu bohocty. Toto teda bolo zivym na skazu, ze ludia, co podrobovali sa bud nestastiu, bud moci kniezacej, prenasali neprenosne meno na kamen a na drevo. Nebolo im dost, ze mali mylny nazor o Bohu, ale zijuc v mravnom rozvrate, co prystil z ich nevedomosti, nazyvaju stastim take velke zla. Ani pri detovrazednych obetach, ci pri pokutnych tajnych obradoch, ani pri divych hostinach s vystrednymi obycajaminedbaju ani na cistotu zivota, ani manzelstva, ale zakernicky zabija druh druha, alebo ho zarmucuje cudzolozstvom. Vsetko bez rozdielu drzi krviprelievanie, vrazda, kradez, podvod, podplacanie, vierolomnost, vzbura, kriva prisaha,prenasledovanie dobrych, zabudanie na dobrodenia, sprznovanie dusi, smilstvo proti prirode, rozvrat manzelskeho zvazku, cudzolozstvo, samopas. Lebo uctievanie modiel bezmennych je pociatok i pricina, i koniec vsetkeho zla. Lebo budto zuria na svojich zabavach, alebo prorokuju loz, alebo sa oddavaju nerestiam, alebo lahkovazne prisahaju krivo. Pretoze sa spoliehaju na bezduchych bozikov, necakaju trest, ked prisahaju falosne. Ale za oboje ich neminie spravodlivy trest preto, ze si zle predstavovali Boha, ked sa pridrzali bozikov, i ze krivo prisahali v lesti, opovrhujuc svatostou. Ved nie moc tych, na ktorych sa prisaha, ale trest, co prinalezi hriesnikom, stiha vzdycky prestupenia zlocincov. Ty vsak, Boze nas, si dobry a si verny, si zhovievavy a vsetko riadis s milosrdenstvom. I ked hresime, sme tvoji, zname tvoju moc; ale nezhresime, lebo vieme, ze patrime tebe. Lebo teba poznat, to je zvrchovana spravodlivost a uvedomit si tvoju moc je koren nesmrtelnosti. Ved nas nezviedol zly ludsky vymysel ani marna praca maliarov: Ked blazon pozrie na sochu pestro natretu farbami,vzbudzuje v nom dychtivost, takze tuzi po bezduchej krase neziveho obrazu. Milovnici zla a hodni takych nadeji su ti, co ich robia, aj ti, ktori po nich tuzia a ctia ich. Hrnciar namahavo miesi makku hlinu a robi z nej rozmanite predmety pre nase potreby; a z tej istej hliny robi nadoby, ktore sluzia na slusne ucely, lez i na opacne, vsetky rovnako; hrnciar rozhoduje o veci, na ktory z tych dvoch cielov treba pouzit tu ci onu nadobu. A tak robi s namahou zle vynalozenou z tej istej hliny nicotneho bozika: On, co sam len pred nedavnom povstal zo zeme a zas onedlho musi vratit sa ta, odkial vzaty bol, ked sa bude pozadovat od neho spat dusa, co mu bola vypozicana. Ale nestara sa o to, ze mu treba zomriet coskoro ani o to, ze ma kratky zivot pred sebou, ale preteka sa so zlatnikmi, so striebornikmi, kovolejcov napodobnuje a poklada si za slavu, ze robi napodobeniny. Jeho srdce je popol a jeho nadej nicotnejsia ako zem, jeho zivot je bezcennejsi ako hlina,lebo nepoznava toho, kto ho utvoril, kto mu dusu vdychol, ktora pracuje, kto vlozil do neho zivotodarny dych,lez nazdava sa, ze nas zivot je detska hra a zitie je len trhovisko vynosne, lebo, vravi, treba na hocicom, hoc i na zlom zarabat. Takyto vie lepsie nez kto iny, ze dopusta sa zleho, ked (z tej istej) hmoty zeme tvori krehke nadoby i bozikov. Oni su vsak vsetci spochabeni nacisto a biednejsi nez nemluvna, nepriatelia tvojho ludu, ktori ho zapriahli do jarma,lebo vsetky modly pohanov i oni pokladaju za bohov, ktori ani oci nemaju, aby videli, ani nozdry, aby vdychovali vzduch, ani usi, aby poculi, ani prsty na rukach, aby hmatali, co i nohy maju chodze neschopne. Ved ich utvoril clovek, urobil ich taky, co i sam ma dusu vypozicanu. Lebo ani jeden clovek nevie spravit boha, co by mu bol podobny. Smrtelny vsak dokaze len cosi mrtve spravit modlarskymi rukami. Ved on lepsi je nez ti, ktorych uctieva, pretoze on zije, ale oni nie. Dokonca ctia najhnusnejsie zvierata, lebo sudiac dla ich nerozumu, tie horsie su ako ostatne. Ani pekne nie su, zeby bolo mozne mat v nich zalubu, ako sa to moze pri pohlade na zvierata prihodit. Takto stratili i chvalu Boha, i jeho pozehnanie. Preto boli zasluzene potrestani podobnymi (tvormi) a mucilo ich mnozstvo havede. Namiesto takeho trestu urobil si dobre svojmu ludu. Na ich vrucnu ziadost dal si im pokrm nevsedny - jarabice za jedlo,aby tamti, ziadostivi pokrmu, pre hnusobu (zvierat) na nich poslanych stratili aj prirodzenu chut, tito vsak po chvilkovom stradani okusili pokrm nevsedny. Bolo totiz treba, aby tamtych stihol neodvratny nedostatok, lebo utlacovali, tymto bolo treba ukazat len, ako velmi boli ich nepriatelia trapeni. Bo i ked sa vyrutili na nich zurive a dive zvierata a ked boli kynozeni pohryzenim skrutenymi hadmi, predsa tvoj hnev az do konca netrval. Iba pre vystrahu postraseni boli na chvilu, ale dostali znak spasy ako upomienku na prikazy tvojho zakona. Lebo kto sa (k nemu) obratil, zachraneny bol, nie skrz to, co videl, ale skrze teba, spasitela vsetkych. Nuz i tymto si nasich nepriatelov presvedcil, ze ty si ten, ktory mozes z kazdej biedy vytrhnut. Ved ich zabijalo uhryznutie kobyliek a much, a nedal sa najst liek na zachranu ich zivota, pretoze si tuto tryzen zasluhovali. Tvojich synov vsak neprevladli ani zuby jedovatych hadov, lebo tvoja milosrdnost proti tomu povstala a priniesla im vyzdravenie. Boli totiz uhryznuti (iba) preto, aby pamatali tvoje slova, skoro vsak boli zas uzdravovani, aby nezabudli celkom na tvoje ustanovenia, a tak neprisli o tvoje dobrodenia. Lebo ani zelina, ani naplast ich nevyliecili, ale tvoje slovo, Pane, ktore lieci vsetko. Ved ty mas moc nad smrtou i nad zivotom, zvadzas k branam podsvetia a zasa vyvadzas. Clovek v svojej zlobe moze sice zabit niekoho, ale dych (zivota), co vysiel, nemoze uz priviest spat ani vyslobodit dusu, ktora bola odnata. Tvojej ruke vsak uniknut je nemozne. Na bezboznych, ktori odopreli poznat ta, dolahlo tvoje mocne rameno. Stihali ich nezvycajne lejaky, ladovec, hrozne necasy a bil do nich blesk. A co bolo najcudnejsie, vo vode, co inac vsetko zahasa, zuril ohen este mocnejsie, lebo svet je bojovnikom za spravodlivych. Obcas totiz polavil bes plamenov, aby nespalili zvierata, co boli poslane proti modlarom, ale aby sami navidomoci presvedcili sa, ze ich stiha Bozi sud. Inokedy zasa vzplanuli i prostred vody silnejsie, nez vzbĺka inac ohen, aby znivocili plody modlarskej krajiny. Miesto toho si ty zivil svoj lud chlebom anjelskym, daval si im z neba hotovy chlieb bez prace, ktory poskytoval akykolvek pozitok a spĺnal akukolvek chut. Lebo (tento) tvoj dar prejavoval tvoju neznu lasku k tvojim detom. Prisposoboval sa chuti toho, co ho pozival, premenil sa na to, co kto chcel. Sneh a lad vsak odolali ohnu a neroztopili sa, aby zvedeli, ze ten samy ohen, ktory v krupobiti plapolal a co v lejakoch blyskal sa, znicil nepriatelom urodu;lenze (ohen) zabudol i na svoju vlastnu moc, aby sa len spravodlivi mohli nasytit. Lebo tvorstvo podriadene tebe, Tvorcovi, stupnuje svoju moc na trestanie nespravodlivych a (zasa) ju zoslabuje, aby dobre cinila tym, co dufaju v teba. Tak aj vtedy sluzilo tvojmu daru, sytiacemu vsetkych, tym, ze sa premienalo vo vsetko podla zelania tych, co ho potrebovali. Lebo tvojim detom, ktore milujes, o Pane, bolo treba skusit, ze nie rozmanite plody zivia cloveka, ale tvoje slovo zachovava tych, co v teba dufaju. Lebo to, co neznivocil ohen, topilo sa priam, len co ho zohrial letmy slnka luc,aby bolo zname, ze tebe treba dobrorecit este pred vychodom slnka a uz na usvite zjavovat sa pred tebou. Lebo nadej nevdacnika roztopi sa ako zimny srien a jak nepotrebna voda odtecie. Lebo velke su a nevyspytatelne tvoje sudy. Preto pobludili duse neukaznene. Pohanom totiz, co sa domnievali, ze svaty lud mozu drzat v porobe, bolo treba lezat obklopenym tmou a poviazanym dlhou nocou, uvaznenym pod svojimi strechami a vylucenym z vecnej prozretelnosti. Kym sa totiz nazdavali, ze su so svojimi skrytymi hriechmi schovani pod tmavym zavojom zabudnutia, boli rozohnani, predeseni hrozne, priserami straseni. Ani najtajnejsi kutik, v ktorom boli skryti, neochranoval ich od strachu, lebo ich obklucovali zvuky desive. Aj temne postavy zjavovali sa im so zachmurenymi tvarami. Nijaka moc ohna im nemohla dat svetlo, ani bleskotne hviezd plamene nevedeli osvetlit tu hroznu noc. Svietil im len ohen, horiaci sam od seba a plny postrachu. Ked tento zjav zmizol, v hroze pokladali to, co videli, este za horsie, nez bolo. Hokusy ich carodejnickeho umenia tu boli bezmocne, hanebne sa osvedcila skuska pre ich chvastanie sa vedou. Lebo ti, co slubili, ze z chorej duse vypudia i strach, i zmatok, na smiesny strach ochoreli sami. I ked ich nestrasilo nic take hrozne, boli taki poplaseni prebehnutim havede a hadim sipotom,ze sa temer zachadzali od hrozy. Neodvazili sa ani hladiet do vzduchu, ktoremu sa predsa neda vyhnut nijako. Zloba sama o sebe je zbabela. Dokazuje to tym, ze sama sa odsudi. Vzdy si domysla to najhorsie pod natlakom zleho svedomia. Bat sa totiz nie je ine, ako vzdat sa prostriedkov, co poskytuje zdrava uvaha. Cim mensia je vnutri nadej na pomoc, tym vacsie trapenie vidi strach pre neznalost priciny. Ti vsak, ktori onej noci, ozaj bezmocnej, ktora prisla z hĺbok bezmocneho podsvetia, spali spankom rovnakym,boli jednak prenasledovani strasnymi prizrakmi, jednak boli ochromeni malomyselnostou, lebo ich nahle a necakane strach zachvatil. Takto teda kazdy klesol tam, kde bol, zavrety bol ako vazen do zalara bez zavor. Ci uz to bol rolnik a ci pastier, alebo v samote zamestnany robotnik, musel sa podrobit nevyhnutnej nutnosti, prekvapeny temnotou. Vsetci boli jednou retazou tmy sputani. Ci to bol selestiaci van vetra, ci ladny spev vtacat v husti konarov, ci huk prudko valiacej sa vodya ci hrozny hrmot rutiacich sa skal, abo neviditelny beh skakajucej zveri, ci ryk seliem revucich, a ci z horskych dutin ozyvajuca sa ozvena - vsetko naplnovalo ich lakom ochromujucim. Lebo cely svet bol oziareny jasnym svetlom a nehatene mohol venovat sa pracam;iba nad nimi sa prestierala tazka noc, obraz temnot, ktore ich raz mali pohltit. Sami si vsak boli vacsmi na tarchu nez tato tma. Lenze tvoji svati prebyvali v najjasnejsom svetle. Tamti sice poculi ich hlas, no nevideli postavy a blahoslavili ich, hoci predtym trpeli i oni. Vdacni boli za to, ze sa nepomstili na nich, hoci predtym nakladali s nimi zle, a odprosovali ich za svoje nepriatelstvo. Miesto toho dal si im stĺp ohnom blciaci ako vodcu na neznamej ceste, za neskodne slnko na povestnej puti. Lebo tamti zasluzili veru, aby boli olupeni o svetlo a vo tme drzani, pretoze drzali v zajati tvojich synov, skrze ktorych svet mal dostat neporusitelne svetlo zakona. Pretoze si umienili pozabijat nemluvnata svatych a ze bolo vylozene jedno dieta, ale zachranene, za trest si im odnal vela deti a vo velkej vode zhubil si ich vsetky napospol. Ta noc bola nasim otcom oznamena vopred, aby boli dobrej mysle, ked jasne videli, akym uverili prisaham. Tvoj lud teda ocakaval oslobodenie spravodlivych a zanik nepriatelov. Lebo cim si protivnikov trestal, tym si prave oslavil nas, ked si nas povolal. Lebo svate deti dobrych prinasali skryte obetu, jednomyselne sa zaviazali pred Bozim zakonom, ze ten isty udel, dobry i zly, rovnako znasat budu, a uz zaspievali svate piesne otcov dopredu. Na odvetu zaznel neladny krik nepriatelov a sem-tam sa niesol narek za oplakavanymi dietkami. Trest rovnako stihol otroka i pana, poddany to iste trpel ako kral. Vsetci bez vynimky mali mrtvych na rovnaky sposob smrti bez poctu. Zivi nestacili pochovavat mrtvych, kedze jednym razom bol zniceny najvzacnejsi diel ich potomstva. Lebo ti, co nechceli nic verit pre carodejstva, museli teraz pri zahube prvorodenych uznat, ze (ten) lud je synom Bozim. Ved kym vsetko objimalo hlboke ticho a noc v rychlom behu dosla do polovice,zoskocilo tvoje vsemohuce slovo z neba, z kralovskeho tronu, ako tvrdy bojovnik doprostriedka zeme, odsudenej na zahubu. Nieslo ostry mec: tvoj rozkaz nezvratny; vykrocilo a smrt nieslo vsade. Dotykalo sa neba, i ked kracalo po zemi. Vtedy ich naskutku nalakali v snach hrozne vidiny a pojal ich necakany strach. Jeden polomrtvy klesol tu a iny tam a dal jasne vediet svojej smrti pricinu. Lebo strasidelne sny im toto zvestovali popredku, aby nezhynuli, pokym nezvedia, preco im take zlo treba pretrpiet. Skuska smrti, pravda, dotkla sa aj spravodlivych; velke mnozstvo zahynulo na pusti, ale hnev pridlho netrval. Lebo ihned vstupil bezuhonny muz za nich na bojisko zbrojou svojho uradu, modlitbou a zmiernym tymianom; postavil sa hnevu na odpor a tej biede koniec urobil. Ukazal tym, ze je tvojim sluhom. Zdolal hnev nie silou tela ani mocou zbroje, ale slovom podmanil si toho, ktory trestal, tym, ze mu pripomenul zmluvy dane otcom, potvrdene prisahou. Lebo ked uz mrtvi krizom-krazom na hromade lezali, postavil sa doprostred a pretal hnev, a tak zamedzil mu cestu, ktora viedla k zivym. Cely svet bol totiz na splyvacom ruchu (jeho), slavne (mena) otcov na stvorrade vytesanych kamenov. Na korune jeho hlavy bola tvoja veleba. Tomu vyhol, toho sa bal karatel, lebo uz aj skuska hnevu sama stacila. Na bezboznych vsak nelutostny hnev dopadal az dokonca, bo predvidal buduce ich skutky,totiz, ze hoc sami nastojili na ich odchode a rychle ich posielali prec, zmenia svoje zmyslanie a prenasledovat ich budu. Este boli zamestnani smutocnymi obradmi, este nariekali nad hrobmi zomrelych, ked sa inac, nerozumne, rozhodli; a tych, ktorych upenlivo posielali prec, prenasledovali ako utecencov. Zasluzeny osud totiz pohanal ich k tomu koncu a dal im zabudnut na to, co sa prihodilo, aby doplnili trest, co chyboval ich suzeniam,aby tvoj lud prekonal (svoj) nevidany prechod, tamti vsak by nasli neslychanu smrt. Lebo vsetko tvorstvo sa pretvaralo znova vo svojej podstate, aby posluchalo celkom osobitne prikazy, aby tvoje deti boli zachovane neporusene. Bolo vidiet oblak, ktory zatienoval tabor, a tam, kde prv voda bola, vynorit sa suchu zem, nehatenu cestu z Cerveneho mora, zelenajucu sa pazit z prudu draveho;a ked cez nu presli, cely narod rukou tvojou chraneny, uvideli neslychane zazraky. Ved sa pasli ako paripy, poskakovali jak baranky a teba velebili, Pane, ako svojho zachrancu. Ved sa este pamatali na to, co sa stalo, pokial boli v cudzine, ako muchy neliahli sa zo zvierat, lez zo zeme a jak miesto vodnych zvierat vychrlila rieka mnozstvo ziab. Neskor videli i novy sposob vzniku vtakov, ked ich zmohla ziadostivost bazit po lahodkach,pretoze k ich ukojeniu jarabice vystupili z mora. Ale tresty na hriesnikov neprisli bez predchadzajucich vystrah strasnym blyskanim. Spravodlivo veru znasali trest za svoju zlocinnost, lebo velmi rozhorcenou nenavistou spravali sa voci cudzincom. Tamti totiz iba odopreli prijat neznamych, co prisli k nim, tito si podrobovali za otrokov hosti, ktori im dobro preukazali. A to nie je vsetko! Lebo - za co dozaista s ohladom potrestani budu - tamti prijali hned od zaciatku cudzich nepriatelsky,tito vsak ich prijimali s oslavou, a ked im uz zaistili prava obcianske, utlacovali ich preukrutnymi robotami. Teraz boli biti slepotou takisto ako tamti pri dverach spravodliveho, ked boli zahaleni nepreniknutelnou tmou a ked kazdy hladal pristup k svojim dveram. Ved sa zivly pretvaraju samy v sebe, ako tony na citare menia druh napevu, ale ich zvuk ostava vzdy rovnaky. Pozorovanim sa toto moze nepochybne porozumiet z toho, co sa stalo. Lebo zivocichy suchozemske premienali sa na vodne zivocichy a co prv plavali, vychadzali na zem. Ohen prevysoval svoju vlastnu silu vo vode, a voda zabudala na svoju hasivost. Plamene zas nestravovali krehke tela zvierat, ktore sa do nich dostali, ani sa neroztapal tak lahko roztopitelny nebesky pokrm, ladu podobny. Lebo vo vsetkom si, Pane, povysil a oslavil svoj lud, neopustil si ho, ale vzdy a vsade si mu pomahal. Vsetka mudrost je od Pana, Boha, vzdy bola u neho (a je pred vekmi). Morsky piesok, kvapky dazda, dni odveke - ktoze vie spocitat? Vysku neba a sirku zeme a hlboku priepast - ktoze vie zmerat?Boziu mudrost, co predchadza vsetko - ktoze vie prebadat?Prv, ako (to) vsetko, bola stvorena mudrost a mudra rozvaha je odveka. Pramenom mudrosti je slovo nebeskeho Boha a jej cesty su vecne zakony. Komuze bol odkryty koren mudrosti - a kto poznal jej dovtip?Komuze bola zjavena a oznamena znalost mudrosti - a jej mnohonasobne cesty kto pochopil?Jeden je najvyssi Stvoritel vsemohuci - mocny a velmi obavany Kral - ktory sedi na svojom trone a vladne - je to Boh. On ju stvoril (Duchom Svatym) - on ju videl, spocital a zmeral. Vylial ju na vsetky svoje diela a na vsetkych ludi podla svojho daru, lebo ju udeluje tym, ktori ho miluju. Bazen pred Panom sluzi na slavu a chvalu, na veselost a je korunou radosti. Bazen pred Panom plni srdce slastou, dava veselost a radost a dlhy zivot. Bohabojnemu sa dobre povedie na konci, v den svojej smrti dojde pozehnania. Najkrajsia mudrost je milovat Boha. Vsetci, ktorym sa da vidiet, miluju ju uz pri pohlade na nu, ked poznavaju jej velebne ciny. Pociatok mudrosti je bazen pred Panom, pred veriacich bola stvorena spolu s nimi uz v materskom lone; spolu chodi s vyvolenymi zenami a mozno ju poznat pri vernych a spravodlivych. Bazen pred Panom je nabozna veda. Zboznost ochranuje a robi srdce spravodlivym, udeluje slast a radost. Dobre sa povedie bohabojnemu, v den, ked sa pominie, dojde pozehnania. Plnost mudrosti je bat sa Boha a plnost (nastava) z jej plodov. Vsetok dom mu naplni plodmi a sklady (naplni) svojimi vzacnostami. Koruna mudrosti je bazen pred Panom, dava plny pokoj a vykvet zdravia. A videl ju i spocital: no obidvoje su Bozim darom. Mudrost udeluje vedu a mudry dovtip a vyvysuje slavu tych, ktori sa jej drzia. Koren mudrosti je bat sa Pana a jej konare su dlhy zivot. V pokladnici mudrosti je dovtip a nabozna veda, preto hriesnikom je mudrost ohavnostou. Bazen pred Panom zazenie hriech,lebo kto je bez bazne, neostava spravodlivy, jeho naruziva hnevlivost mu skazu privedie. Trpezlivy vytrva do prihodneho casu, potom (dostane) blazenu odplatu. Dobre vzdelany skryva na cas svoje slova, ale pery mnohych budu hovorit o jeho vzdelanosti. Medzi pokladmi mudrosti je navod na vzdelanost,ale hriesnikovi je kazda naboznost odporna. Synu, ak tuzis po mudrosti, zachovaj si spravodlivost a Boh ti ju da. Lebo mudrost a vzdelanost je bat sa Pana; jemu sa lubi,ak je niekto verny a tichy, aby ho zahrnul jej pokladmi. Nebud neposlusny bazni Pana, ani sa nepriblizuj k nemu s dvojakym srdcom. Nepretvaruj sa pred ludmi, ani sa nedopust poklesku svojimi perami!Daj si pozor na ne, aby si neklesol, aby si nemal z toho zahanbenie;aby neodkryl Boh to, co v sebe skryvas, a nezrazil ta pred celou verejnostou:za to, ze si sa neuprimne blizil k Panovi a srdce si mal plne podvodu a falosnosti. Synu, ak ides sluzit Bohu, stoj (pevne) v spravodlivosti a bazni a priprav sa na skusku!Uponiz si srdce a vytrvaj, naklon svoj sluch a prijmi rozumne slovo a neznepokojuj sa, ked ti pride cas pohromy. Znasaj, co ti znasat uklada Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrastol zivotom, ked pride koniec. Prijimaj vsetko, co ta zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivost, ak ta nieco suzuje. Lebo zlato a striebro cistia ohnom a bohumilych ludi v peci utrpenia. Doveruj v Boha a on ta vyslobodi, urob priamou svoju cestu a dufaj v neho! Zachovaj si bazen pred nim a vydrz v nej do staroby!Ktori sa bojite Pana, cakajte, az sa zmiluje, neodklonte sa od neho, aby ste neklesli. Ktori sa bojite, majte k nemu doveru, a vasa odmena vas neminie. Ktori sa bojite Pana, dufajte v neho, a na vase oblazenie pride jeho zlutovanie. Ktori sa bojite Pana, milujte ho, a vase srdcia sa doziju jasnosti. Synovia, pozrite na davne pokolenia a vedzte, ze nikoho nestihlo zahanbenie, kto dufal v Pana. Ktoze bol opusteny, ak vytrval pri jeho prikazaniach? Kymze opovrhol, ak ho niekto vzyval (o pomoc)?Lebo Boh je dobrotivy a milosrdny a odpusta viny, ked nastane suzenie, ochrani vsetkych, ktori ho uprimne hladaju. No beda tym, co maju srdce dvojake a hriesne usta i zlocinne ruky, ako i hriesnikovi, ktory chodi svetom dvojakou cestou!Beda takym, ktori maju ochabnute srdce a nedoveruju v Boha, a preto ich neberie do svojej ochrany. Beda takym, ktori stratili trpezlivost a ktori opustili priame cesty a uchylili sa na cesty nepravosti. Lebo co urobia, az Pan zacne konat prehliadku?Ktori sa boja Pana, nebudu neposlusni jeho slovu, ktori ho miluju, zachovaju jeho cestu. Ktori sa boja Pana, hladaju, co je mu mile, a ktori ho miluju, budu plni jeho zakona. Ktori sa boja Pana, maju pripravene srdcia a budu si pred nim svato pocinat. Ktori sa boja Pana, zachovavaju jeho prikazy a zachovaju si trpezlivost, az na nich zhliadne;i povedia si: „Ak nebudeme robit pokanie, (strestaj nas, Boze!), nech upadneme do ruk Pana, a nie do ruk ludi!“ Lebo aka je jeho velebnost, take je aj jeho milosrdenstvo. Mudri synovia - to je spolocnost spravodlivych, ich pocinanie - je poslusnost a milovanie. Synovia, vypocujte, ake je otcovo pravo, a tak aj robte, aby ste boli spaseni. Boh priznal uctu otcovi na synoch, a ked vymedzoval pravo matky, ustanovil ho oproti synom. Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdrzuje sa ich a najde vyslysanie pri dennej modlitbe. Kto si cti matku, (pocina) si tak, ako keby si zhromazdoval poklady. Kto si cti otca, najde radost na synoch a bude vzdy vyslysany, ked sa bude modlit. Kto si cti otca, bude dlho zit, kto poslucha otca, obcerstvuje matku. Kto sa boji Pana, cti si rodicov a bude sluzit svojim rodicom ako svojim panom. Skutkom i slovom a so vsetkou trpezlivostou si cti svojho otca,aby zostupilo na teba pozehnanie od neho a aby ti jeho pozehnanie ostalo naveky. Pozehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od zakladov. Nehladaj svoju cest, ak tym potupis svojho otca, z jeho potupy ti nevznika slava. Lebo cest vzide kazdemu z toho, ak je otec ucteny, ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti. Synu, zastan sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kym zije;ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohrdaj nim, kym si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnute. Za tazkosti s matkou dostane sa ti dobrej nahrady. Za tvoje spravodlive (pocinanie) vybuduje sa ti dom a pamatat sa bude na teba v den suzenia a ako za jasneho slnka lad, tak sa rozplynu tvoje hriechy. Aku zlu povest ma taky, co si opusta otca a kto trapi svoju matku, je od Boha prekliaty. Synu, v pokore konaj svoje prace, a milovat ta budu viac ako najslavnejsich ludi. O kolko si vacsi, o tolko sa uponizuj vo vsetkom, a budes mily Bohu. Lebo velka je moc Bozia, pokorni mu vzdavaju chvalu. Nevypytuj sa na veci vyssie od seba, ani neskumaj mocnejsie veci od seba! Ale mysli vzdy na to, co ti prikazal Boh, a nebud vsetecny pri vsetkom jeho pocinani. Nie je ti potrebne, aby si na svoje oci uvidel, co je raz ukryte. Na zbytocne veci sa nevypytuj mnohonasobne, ani nebud vsetecny pri vsetkom jeho pocinani. Ved mnoho veci ti bolo ukazanych, ktore presahuju ludsky rozum. Mnohych oklamala ich vlastna namyslenost a ich rozvahu zaujala marnomyselnost. Vzdorne srdce skusi na konci zlo, lebo kto miluje nebezpecenstvo, zahynie v nom. Srdce, ktore kraca po dvoch cestach, nedosiahne uspech a clovek zleho srdca pride po nich k padu. Tvrde srdce sa zatazuje bolestou, no hriesnik (predsa) hromadi hriech na hriech. Niet lieku pre spolocnost pysnych, lebo si neuvedomuju, ze hriech v nich ako pen zapustil korene. Srdce mudreho poznaju podla mudrosti a dobre ucho s velkou tuzbou pocuva mudrost. Mudre a rozumne srdce sa strani hriechu a v spravodlivom pocinani ma svoj uspech. Horiaci ohen zadusa voda, tak sa dobry cin protivi hriechu. Sam Boh hladi na toho, kto kona dobro, pamata na neho v buducnosti - a najde oporu, az nadide jeho upadok. Synu, chudobnym neukracuj zivobytie, ani neodvracaj oci od chudobneho!Neopovrhuj nikym, kto hladuje, ani nedrazdi chudobneho v jeho biede!Srdce biedneho nesuzuj a neodkladaj s darom nudznemu!Prosbu usuzeneho neodmietaj, ani neodvracaj tvar od bedara!Od bedara neodvracaj svoje oci mrzuto, ani nedovol, aby ta prosebnici preklinali za chrbtom. Vyslysana byva kliatba toho, kto ti v trpkosti duse zloreci, lebo vyslysi ho ten, co ho stvoril. Spravaj sa privetivo k zhromazdenym chudobnym, pred starsim sa uponiz a pred velmozom si sklon hlavu!Bez nevole si naklon ucho k chudobnemu a vrat mu svoju podlznost a v tichosti mu odpovedaj na pozdrav. Z ruk nasilnika vyslobod toho, kto trpi krivdu, a nech ti nie je v dusi mdlo, ked treba niekoho ochranit. Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec a nahradzuj manzela ich matke!Tak budes poslusnym synom Najvyssieho, preto sa vacsmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka. Mudrost vdychuje zivot svojim synom, prijima tych, ktori ju hladaju, a ide pred nimi na spravodlivej ceste. Kto ju miluje, miluje zivot: ktori k nej prichadzaju za rana, ziskaju jej oblubu. Ktori sa jej pevne drzia, obsiahnu zivot, kam len vkroci (jeden z nich), pozehna ho Boh. Ktori jej sluzia, sluzia svatyni, a aj Boh miluje takych, co ju miluju. Kto ju pocuva, bude sudit narody, a kto ju pozorne sleduje, bude bezpecne prebyvat. Kto ma k nej doveru, dostane ju: a pevne si ju udrzia aj jeho potomci. Lebo aj za skusky kraca vedla neho a medzi prvymi si ho vybera. Bazen a strach zosiela na neho na skusku, suzovat ho bude trapenim svojej nauky, az vyskusa jeho zmyslanie, ci sa moze zverit jeho dusi. Potom znova pojde k nemu po pevnej a rovnej ceste a obveseli ho. Odhali mu svoje tajomstva a zahrnie ho vedou a poznanim spravodlivosti. Ale keby zbludil (z cesty), zanecha ho a vyda ho do ruk jeho nepriatela. Synu, dbaj na cas a vyhybaj zlu!Pre svoju dusu nehanbi sa vyznat pravdu!Je hanblivost, ktora privadza hriech, a je zasa hanblivost, ktora privadza slavu a cest. Nenadrzaj nikomu proti vlastnemu zaujmu, ani si nepocinaj falosne na svoju skodu!Nehanbi sa za svojho blizneho v jeho upadku,ani nic nezameskaj, ak mozes nieco zachranit; neskryvaj sa so svojou mudrostou pre jej krasu,lebo mudrost poznaju podla reci a rozum, vedu a ucenost vzdelanca zasa podla slova; pevne trvanie (spociva) na spravodlivych cinoch. Spravodlivej veci nijako neprotirec, hanbi sa vsak za nespravodlive pocinanie svojej nevychovanosti. Nehanbi sa vyznat zo svojich hriechov, no ak ide o hriech, nepoddavaj sa nikomu. Mocnemu sa nestavaj na odpor, ani sa nenamahaj plavat proti prudu rieky!Za pravdu bojuj, akoby ti islo o zivot, az do smrti mas zapasit za spravodlivost a Boh porazi tvojich protivnikov za teba. Neprenahluj sa svojim jazykom, ani si nepocinaj nedbalo a lenivo pri praci!Nepocinaj si vo svojom dome ako lev, nerozhanaj domacich a neutlacaj svojich podriadenych. Ked mas dostat, nevystieraj ruku, a zasa ked mas dat, neodtahuj ju!Nespoliehaj sa na klamlivy majetok, ani si nehovor: „Mam dostatok zivobytia!“ Lebo ti to nepomoze nic, az pride pomsta a suzenie. Kym si pri sile, nechod za tym, po com srdce tuzi,ani si nehovor: „Aky som mocny“ - alebo: „Ktoze si ma podrobi za to, co som urobil?“ Lebo Boh poziada istu odplatu za vsetko. Ani nehovor: „Zhresil som a co neprijemne sa mi stalo?“ Najvyssi sa totiz neponahla s odplatou. I ked si uzmieril hriech, nebud zato bez obavy, aby si (znova) hromadil hriech na hriech. Ani si nehovor: „Panovo zlutovanie je velke, zmiluje sa nad mnozstvom mojich hriechov. “Lebo zlutovanie i hnev chytro vychadzaju od neho a sleduje hriesnikov jeho hnev. Neodkladaj so svojim obratenim sa k Panovi, ani to neodsunuj zo dna na den. Lebo jeho hnev pride necakane a rozmeta ta, az pride jeho pomsta. Nebud ustarosteny o klamlive bohatstvo, nepomoze ti nicim, az pride suzenie a pomsta. Nevej pri kazdom vetre, ani nechod kazdou cestou; podla dvojakeho jazyka usvedcuju hriesnika. Pevne sa drz Panovej cesty, podla svojho spravneho rozumu a svedomia, a tak nech ta sprevadza slovo pokoja a pravdy!V tichosti vypocuj slovo, aby si mu rozumel, a s rozvahou prednes spravnu odpoved!Ak sa rozumies veci, povedz o tom bliznemu! Ak vsak nie, poloz si ruku na usta, aby ta nepristihli pri nerozumnom slove a nezahanbili ta. Rozumny clovek ziska si recou cest a chvalu, ale jazyk nemudreho mu privedie zahubu. Nedopust, aby ta nazvali klebetarom, a nech ta nepodchytia v reci a nezahanbia ta!Zlodejovi hrozi zahanbenie a trest, vsak najpotupnejsie je oznacit niekoho za (cloveka) dvojakeho jazyka; ale aj na klebetara pada nenavist, odpor a potupa. Spravodlivo si pocinaj! Rovnako v malom i vo velkom!Svojmu bliznemu sa nestavaj z priatela nepriatelom! Opovrhnutia a potupenia sa dostane zlemu, ale aj kazdemu, kto je zavistlivy hriesnik a ma dvojaky jazyk. Nevypinaj sa myslou svojej duse ako byk, aby ti tvoja nerozumnost azda neporazila silu,nezozrala listie a neznicila plody a bol by si ako suchy strom na pusti. Lebo zla povaha znici toho, kto je taky, vyda ho na posmech jeho nepriatelom a privedie na neho osud hriesnikov. Mile slovo ziskava mnohych priatelov a kroti nepriatelov, laskava rec dobreho cloveka rozmnozuje (dobro). Mozes mat mnoho takych, co s tebou nazivaju v pokoji, ale za poradcu maj jedineho z tisicich!Ak si chces ziskat priatela, ziskaj si ho pri skuske a nezdoveruj sa mu lahko!Lebo niekto je priatelom za (vhodneho) casu, ale neostane nim, ked pride suzenie. Iny priatel sa zvrhne v nepriatela a zasa iny je takym priatelom, co odhaluje nenavist, zvadu a pohanu. Niektory priatel je ti az ucastnikom stola, a predsa nevytrva pri tebe, ked pride nudza. Len priatel, co verne vytrva pri tebe, nech ti je rovny a nech sa slobodne styka s tvojimi domacimi;ak sa upokori pred tebou a pred tvojou tvarou sa ukryje, budes mat svorne a dobre priatelstvo. Od svojich nepriatelov sa oddel a daj si pozor aj na priatelov!Verny priatel je ako mocna pevnost, kto takeho najde, najde si poklad. Verneho priatela nemozno kupit a hodnota jeho vernosti sa neda vyvazit zlatom a striebrom. Verny priatel je akoby liek nesmrtelneho zivota a ti, ktori sa boja Pana, najdu ho. Kto sa boji Boha, bude mat ozaj prave priatelstvo, lebo kto aky je, takeho bude mat aj priatela. Synu, od svojej mladosti prijimaj poucenie a az do svojich sedin budes mat mudrost u seba. Priblizuj sa k nej, ako to robi orac a rozsievac a trpezlivo cakaj na jej vzacne plody!Lebo pri jej obrabani sa budes len malo namahat a coskoro budes jest z jej plodov. Aka naramne nepristupna je mudrost neucenlivym ludom a nerozvazny clovek nevie pri nej vytrvat. Zalahne na nich skuska ako tazky kamen a bez meskania ju budu chciet od seba odrazit. Lebo ucena mudrost je ako aj jej meno, nie je mnohym znama; ale komu sa stala znamou, pri takych vytrva, az uvidia Boha. Synu, pocuvaj ma a prijmi rozumnu radu; mojou radou neopovrhuj!Vloz svoje nohy do jej put a svoju siju do jej ohlavky;podloz svoje rameno a znasaj ju a jej puta nezunuj!Pribliz sa k nej s celou svojou dusou a celou svojou silou sa drz jej ciest!Pust sa po jej stopach a ukaze sa ti, a ked ju raz uchopis, nespustaj sa jej!Nakoniec najdes u nej spocinutie a premeni sa ti v rozkos. Jej puta ti budu mocnym hradom a silnymi zakladmi a jej nakrcnik ti bude skvelym odevom. Lebo sluzi za ozdobu zivotu a jej zavazky su nite spasy. Ako skvele rucho si ju oblecies a ako slavny veniec si ju nasadis. Synu, ak budes na mna davat pozor, poucis sa, a ked sa mi myslou venujes, stanes sa mudrym. Ak naklonis svoj sluch, dostane sa ti poucenia, a ked budes rad pocuvat, zmudries. Do zastupu skusenych starcov postav sa a s (celym) srdcom sa oddaj ich mudrosti, aby si mohol vypocut kazdy rozhovor o Bohu a aby ani jedina chvalyhodna mudra rec neusla tvojej pozornosti. Ak uzries rozumneho muza, uz za rana chod k nemu: a tvoja noha nech otiera schody, ktore vedu k jeho dveram. Tvoja mysel nech sa nesie k Bozim prikazaniam a najma pri jeho ustanoveniach zotrvavaj neprestajne; on ti da (mudre) srdce a udeli ti aj z mudrosti, po ktorej tuzis. Nerob zle a nezastihne ta (zlo). Odstup od nepravosti a minie ta nestastie. Synu, nerozsievaj zlo do brazd nepravosti, aby si ho nezal sedemnasobne. Neziadaj si vladarsku moc od Pana ani necestne postavenie od krala!Nepokladaj seba za spravodliveho pred Bohom, lebo on sam pozna srdcia: ani za mudreho sa nevydavaj pred kralom!Neziadaj si stat sa sudcom, ak svojou silou nevladzes zamedzit nepravost; aby si sa azda nepolakal pred mocnejsim a nepriviedol k padu svoju poctivost. Nedopust sa viny proti mnozstvu (ludi) v meste,ani sa nemiesaj medzi zastup; ani sa neplet do hriechu na dve strany, lebo ani za jediny nebudes bez viny. Nebud malomyselny na duchu!Nezanedbaj modlit sa a davat almuznu!Nehovor: „Boh zhliadne na mnozstvo mojich darov a prijme dary, ked ich obetujem najvyssiemu Bohu. “Nesmej sa nikomu, ked ma roztrpcenu mysel, lebo vsevidiaci Boh je ten, ktory ponizuje i povysuje. Nerozsievaj nepravdive (spravy) proti svojmu bratovi, ale ani priatelovi nerob nieco podobneho!Nevymyslaj si nic, co je nepravdive, lebo v tom zotrvat nesluzi na dobre. V zhromazdeni starsich si nedovoluj mnoho reci, ani nezdvojuj slova, ked sa modlis!Nemaj v nenavisti namahave prace, aj rolnicke prace ustanovil Najvyssi. Nedovol, aby ta pripocitali k ludom bez vzdelania!Pamataj, ze (Bozi) hnev nebude dlho meskat. Uplne pokoruj svojho ducha, lebo telo hriesnika sa tresta ohnom a cervom. Nehromzi na priatela, ak odklada (vratit ti) peniaze, ani neopovrhuj svojim vzacnym bratom pre zlato!Nerozchadzaj sa s mudrou a dobrou zenou, ktoru si dostal pre bazen pred Panom: lebo povab jej cudnosti je nad zlato. Neurazaj otroka za jeho poctivu pracu: ani nadennika, ak ti je dusou oddany. Rozumneho otroka maj v laske ako vlastnu dusu: neukracuj ho na slobode, ani ho neopustaj v nudzi!Ak mas dobytok, maj on starost: ak mas z neho osoh, podrz si ho u seba!Ak mas synov, vzdelavaj ich a ohybaj ich od ich mladosti!Ak mas dcery, ochranuj ich telo a neukazuj im veselu tvar!Vydaj svoju dceru a vykonas velke dielo, ak ju das rozumnemu muzovi. Ak mas zenu podla svojej lubosti, nezahanaj ju, ale takej, ktora ti je odporna, sa nezdoveruj. Z celeho srdca si cti otca a na vzdychy svojej matky nezabudaj!Pamataj, ze bez nich nebol by si sa narodil; oddaj (sa) im ako aj oni tebe. Z celej svojej duse sa boj Pana a jeho knazov maj za posvatne (osoby)!Z celej svojej sily miluj toho, ktory ta stvoril, a jeho sluzobnikov nenechaj opustenych!Cti si Boha z celej svojej duse a maj v ucte knazov, hlad sa ocistit obetnymi stehnami!Daj im obetny podiel, ako mas prikazane (davat) z prvotin a zmiernych obeti, a za svoje nedbalosti sa ocistuj mensimi darmi!(Nech maju) dar z obetnych stehien a prinasaj Panovi zasvatenu obet a posvatne prvotiny!A podaj svoju ruku aj chudobnemu, aby tvoje pozehnanie a uzmierenie bolo dokonale. Uprimnost tvojho daru nech je (znama) kazdemu, kto zije, ale ani mrtvemu neodpieraj svoju laskavost!Nevyhybaj sa, ked treba potesit placucich, a chod spolu s tymi, ktori smutia!Nech sa ti netazi navstivit choreho: pre take (pocinanie) budu ta vacsmi milovat. Pri vsetkych svojich cinoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhresis. S mocnym muzom nepustaj sa do hadky, aby si mu azda neupadol do ruk. Nepustaj sa do sporu s bohacom, aby azda nepostavil proti tebe (iny) spor:lebo mnohych nakazilo zlato a striebro, az k srdcu kralov sa tak mozno dostat a priklonit (si ich). Nehadaj sa s takym, co ma mnoho reci, a neprikladaj drevo na jeho ohen!Nestykaj sa s takym, kto nema ucenosti, aby sa nevyslovil potupne o tvojich predkoch!Neopovrhuj nikym, kto sa odvratil od hriechu - ani mu uz nerob vycitky - pamataj, ze vsetci si zasluhujeme pokarhanie. Nepohrdaj nikym pre jeho starobu: lebo aj my ideme do staroby. Neraduj sa z toho, ze tvoj nepriatel je mrtvy; mas vediet, ze vsetci umrieme a neziadame si byt inym na radost. Nepohrdaj tym, co rozpravaju mudri starci, ale mas sa zapodievat ich mudrymi vyrokmi;lebo od nich sa naucis mudrosti a rozumnej vede, ako bezuhonne sa mas spravat voci vazenym. Nedaj si ujst, co hovoria starsi, lebo oni sa tomu priucali od svojich rodicov;od nich sa totiz naucis rozumnosti, ako mas (spravne) odpovedat, ked ti to bude treba. Nerozpaluj uhliky hriesnikov - ak by si ich karhal - aby si nezhorel plamenom ohna ich hriechov. Nestavaj sa proti posmeskarovi, aby ti nevysedaval pred ustami ako vyzvedac. Nepozicaj nikomu, kto by bol mocnejsi od teba; ak si pozical, maj to za stratenu vec!Nezarucuj sa na viac, ako stacis silou; ak si sa zarucil, mysli na to, ze mas splatit. Proti sudcovi sa do sudu nepustaj, lebo sudi tak, ako je spravodlive. S odvazlivcom sa nevydavaj na cestu, aby azda neuvalil na teba svoje zlo; lebo on pojde, ako sa mu zachce, a pre jeho nemudrost zahynies spolu s nim. S prchlivcom si nezacinaj hadku, ani s odvazlivcom nechod na pust, lebo krv je u neho akoby nic a zamorduje ta tam, kde nemas pomocnika. U nemudrych nehladaj radu, ved nemozu mat v laske nic, iba co im je mile. Pred cudzincom sa nerad, ved nevies, co sa zrodi v nom. Neotvaraj svoje srdce pred kymkolvek, aby sa ti azda nezaliecal predstieranou laskou a nepospinil ta. Neziarli na svoju milovanu manzelku, aby ti nedokazala, ako velmi skodi zla nauka. Nedavaj svojej manzelke moc nad sebou, aby neprevysila tvoju moc a mal by si hanbu. Nevsimaj si chtivej zeny, aby si azda neupadol do jej osidel. S tanecnicou nemaj caste styky, ani nepocuvaj (jej spev), aby si sa azda neznicil pre jej umenie. Na pannu neupieraj svoj zrak, aby si neprisiel k padu pre jej krasu. Svoju dusu nijako neoddavaj smilniciam, aby si neznicil seba a svoje dedicstvo. Neobzeraj sa po uliciach mesta, ani sa netulaj po jeho namestiach!Odvrat svoje oko od uhladnej zeny a nezahlad sa do cudzej krasy!Pre zensku krasu uz mnohi vysli navnivoc a hriesna tuzba zahori pritom ako ohen. Kazdu taku zenu, ktora smilni, posliapu ako vykal na ceste. Mnohi, co obdivovali krasu cudzej zeny, dostali sa do opovrhnutia, lebo rozhovor s nou rozpaluje ako ohen. S cudzou zenou si nikdy spolu nesadaj, ani nestoluj s nou, (leziac) na pohovke;ani ju nedrazdi pri vine, aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce, aby si potom svojou krvou neklesol do zahuby. Davneho priatela neopustaj, lebo novy nebude mu podobny. Ako nove vino je novy priatel; az zostarne, budes ho pit s pozitkom. Nezavid hriesnikovi slavu a bohatstvo, lebo nevies, ako pride na neho pohroma. Nemaj zalubu v nepravostiach nasilnikov: mas vediet, ze nasilnik ani po hrob nenajde oblubu. Vzdaluj sa od toho; kto ma moc zabit, a nech ti ani na mysel nepride bat sa smrti;ak sa vsak k nemu priblizis, nedopust sa nicoho, aby ti azda neodnal zivot. Uvedomuj si, ze si blizky smrti, lebo chodis akoby medzi osidlami a kracas nad zbranami, ktore sposobuju zalost. Ako len vladzes, (skumaj) blizneho, (inac) sa ho stran, dohovor sa s takymi, ktori su mudri a skuseni. Spravodlivych muzov si posad k hostine, tvoja chvala nech je v bazni pred Bohom!Svojou myslou premyslaj o Bohu a vsetka tvoja rec nech sa riadi Bozimi prikazmi!Pre (zrucnu) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala, tak sa dostava aj vladarovi ludu pre jeho mudru rec a tiez slovu starcov pre jeho zmysel. Taravy clovek je postrachom mesta, lebo vzbudi proti sebe nenavist, kto je nerozvazny v slove. Mudry vladar (spravne) spravuje svoj lud a vlada rozumneho muza je pevna. Aky je panovnik ludu, taki su aj jeho uradnici, a aky je spravca mesta, taki su aj ti, ktori v nom byvaju. Nemudry kral privedie do zahuby svoj lud: a mesta vzrastaju rozumnostou mocnarov. Vlada nad zemou je v rukach Pana; on jej na svoj cas ustanovi schopneho vladara. V Panovych rukach spociva aj blahobyt ludi, ale na spravcovu osobu prenasa svoju cest. Krivdu od blizneho nenos v pamati, ani nemaj nic spolocne so skutkami nepravosti!Pycha vzbudzuje odpor u Boha aj u ludi a osklivi sa mu vsetka hriesnost pohanov. Vlada prechadza z naroda na narod pre nespravodlivosti a nepravosti, pre hanebne ciny a rozlicne podvody. Nad lakomca niet vacsieho podliaka. Preco si pysne pocina prach a popol?Niet vacsej nepravosti nad lasku k peniazom, lebo taky ma aj svoju dusu na predaj a zaziva vyvrhuje svoje vnutornosti. Kazde vladarstvo ma kratke bytie. Zdĺhavejsi neduh robi lekarovi starosti. Kratsi neduh vie lekar zamedzit. Tak sa ma vec aj s kralom: dnes este je, a zajtra umiera. Ked totiz clovek zomrie, dedicmi su mu plazy, diva zver a cervy. Pociatkom ludskej pychy byva odpad od Boha,lebo sa jeho srdce odvrati od Stvoritela; kedze pociatkom kazdeho hriechu je pycha, kto sa jej pridrza, je plny zlorecenych cinov: ona ho navzdy rozvrati. Preto Pan zbavil spolocnost zlych vsetkej cti a znicil ich naveky. Boh rozrucal prestol pysnych vladarov a na ich miesto posadil pokornych. Korene pysnych narodov Boh suchom vypalil a miesto nich zasadil pokornych z tychto narodov. Pan vyvracia krajiny narodov a nici ich az po zaklady. (Niektore krajiny) z nich stiha suchotou, (ich obyvatelov) rozhadze a zrusi z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich. Boh znicil pamiatku po pysnych, ale ponechal pamiatku na tych, co pokorne zmyslaju. Clovek nie je stvoreny na to, aby sa pysil, ani clovek zrodeny zo zeny (nie je na to), aby zuril hnevom. To pokolenie ludske dojde cti, ktore sa boji Boha; ale pokolenie, ktore prestupuje Bozie prikazy, bude cti zbavene. Uprostred bratov poziva uctu ich nacelnik: a ktori sa boja Pana, budu (vzacni) jeho ociam. Pre bohacov, oslavencov a chudobnych je bazen pred Bohom rovnakou slavou. Neopovrhuj spravodlivym muzom, i ked je chudobny, ako zasa nemas zvelebovat hriesnika, ak je bohacom. Velmoz, vladar a mocnar pozivaju uctu; ale niet vacsieho nad toho, kto sa boji Boha. Rozvaznemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodni a mudry a vzdelany muz nerepta pri karhani; no muz, ktory nema nijake vedomosti, je bez cti. Nevypinaj sa, ked mas konat svoju pracu; a ked nastava uzkost, nepocinaj si pohodlne!Lepsie je na tom ten, kto pracuje a ma vo vsetkom hojnost, ako ten, kto sa len vychvaluje, no nema ani chleba dost. Synu, v pokore si uchovaj svoju dusu a preukaz jej tym uctu, aku si zasluhuje. Kto bude pokladat za spravodliveho toho, kto hresi proti svojej dusi? A ktoze ma ctit toho, kto sam sa zbavuje cti?Chudobny dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanost a bohabojnost a je aj taky, koho uctia iba pre jeho majetok. Koho vsak uz v chudobe chvalia, o kolko viac (ho budu chvalit), az zbohatne? No koho chvalia iba pre bohatstvo, ten ma obavu pred chudobou. Mudrost dviha ponizenemu hlavu a posadi ho do kruhu velmozov. Nikoho nechval pre jeho krasu, ako zasa nikym neopovrhuj pre (jeho vzhlad)!Vcela je mala medzi lietavym (hmyzom), ale zo sladkosti je prvy jej plod. Nikdy sa nevychvaluj svojim odevom, ani sa nevypinaj, ak sa ti dostane cti: lebo jedine skutky Najvyssieho su obdivuhodne, jeho diela su slavne, skryte a neviditelne. Mnohi vladari si zasadli na prestol, ale veniec nosil aj ten, o kom sa ani nenazdali. Mnohi mocnari boli az velmi porazeni; a (ktori boli) v slave, vydani boli do ruk inych. Nekarhaj nikoho, dokial si nevysetril vec, az (vec) vysetris, karhaj podla spravodlivosti!Neodpovedaj ani slovom, dokial si nevypocul, a nezacinaj hovorit znova, dokial ini maju slovo. Nehadaj sa o vec, ktora ta netrapi, a nemiesaj sa do sporu hriesnych ludi!Synu, nezamestnavaj sa mnohymi vecami, lebo ak (takto) chces zbohatnut, nebudes bez viny. Ked aj sledujes (bohatstvo), nedosiahnes ho a co sa das aj do behu, neuniknes (sklamaniu). Niekto sa namaha, ponahla a suzuje - ale ak je hriesny, o tolko ma viac nedostatku. A zasa iny je sklesly, potrebny pomoci, az velmi mu chybuje sila a ma hojnost biedy:ale Bozie oko si ho dobrotivo vsima, dviha ho z jeho uponizenia a pozdvihuje mu hlavu. Mnohi su nad nim udiveni a zvelebuju preto Boha. Dobre a zle, zivot a smrt, chudoba a zamoznost su od Boha. Mudrost a vzdelanost, ako aj znalost zakona je od Boha. Laska a spravna cesta je (rovnako) od neho. Bludenie (vo) tme je vrodene hriesnikom; ti vsak, co jasaju pri zlych cinoch, zostarnu v zlom. Bozi dar zostava so spravodlivymi, takze co podnikne, vzdy sa stretne so zdarom. Iny prisiel k zamoznosti tym, ze si setrne pocinal, a je to ciastka jeho mzdy;ak by si niekto povedal: „Nasiel som si spocinutie - a teraz budem sam hodovat zo svojho bohatstva,“taky si ani neuvedomuje, ako plynie jeho cas a priblizuje sa aj k nemu smrt, ked vsetko zanecha inym a zomrie. Stoj pri svojej zmluve a rozpravaj o nej a konaj az do svojej staroby, co ti je prikazane. Nezostavaj pri tom, co robia hriesnici: maj doveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste!Ak Boh chce, lahko sa stane, ze chytro obohati aj biedneho. Bozie pozehnanie moze rychlo odmenit spravodliveho a jeho podnikanie v kratkom case prinesie ovocie. Nehovor: „Co este potrebujem a co dobreho budem z toho mat?“Nehovor: „Mam (vsetkeho) dost, a co zle mi z tohto hrozi?“V dnoch stastia nezabudaj na nestastie, ako ani v den nestastia nezabudaj na stastie:lebo Boh lahko vie v den skonania odplatit kazdemu podla toho, kto ako zil. Ked pride zlo, zabudame (aj) na velke slasti, az pride koniec, objavia sa skutky kazdeho. Pred smrtou nevychvaluj nikoho, lebo podla dietok mozno poznat, kto aky bol. Neuvadzaj kohokolvek do svojho domu: lebo ulisnik skryva v sebe mnoho ukladov. Lebo ako sa siri zapach z utrob a ako jarabicu vabia do klietky a srnu do osidla, take je aj srdce pysnych; je ako vyzvedac, co hladi znicit blizneho. Lebo ukladne obrati dobro na zlo a chce najst skvrnu aj na najlepsich. Od jedinej iskry vznika velky ohen, jediny nicomnik vylieva mnoho krvi: lebo hriesnik lacnie iba po krvi. Chran sa pred nicomnikom, lebo kuje zlo; aby ta azda nevyviedol na vecny posmech. Ak si uvedies cudzinca (do domu), rozvrati ho ako burka a odcudzi ta tvojim najblizsim. Ak niekomu dobre robis, vedz, komu to robis, aby ti bol za tvoje dobro velmi vdacny. Rob dobre spravodlivemu a dostanes velku odplatu: ak aj nie od neho, urcite od Pana. Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavicne zmysla zlo a nedava almuznu. Lebo Najvyssi nenavidi hriesnych, ale ma lutost nad kajucnikmi. Davaj naboznemu, ale o hriesnika nestoj, bezboznych a hriesnych stihne pomstou, lebo ich uchovava na den pomsty. Davaj iba dobrym, ale hriesnika sa neujmi!Dobre rob pokornemu, ale nic nedaj spupnemu: zadrz mu dar chleba, aby ti za to nerobil nasilie;lebo za vsetko tvoje dobro, co si mu urobil, dvojnasobnym zlom sa ti odplati. Preto ma Najvyssi hriesnika v nenavisti a bezboznym da pocitit pomstu. Nie v stasti poznas, kto je tvoj priatel, ako sa nevie zasa nepriatel utajit v tvojom nestasti. Ak je niekto v stasti, nepriatelia su v ziali; az v jeho nestasti sa ukaze, kto mu je priatelom. Nikdy nemaj doveru v tom, kto ti je nepriatelom, lebo ako hrdzavie med, tak aj jeho zlost;a co by sa aj uponizil a chodil by zhrbeny, zvys svoju ostrazitost a chran sa ho!Nepostav si ho vedla seba, nech ti nesedi po pravici, aby sa azda nebral na tvoje miesto a nezaujal tvoju stolicu; nakoniec by si uznal moje slovo, len aby ta netrapila moja rec!Ktoze lutuje zaklinaca, ak ho stipol had, a vobec tych, ktori maju do cinenia s divymi zvermi. Tak (pochodi aj ten), co ide s hriesnikom a zaplieta sa do jeho hriechov. Vytrva s tebou na chvilu; ale ak padnes, uz nevydrzi pri tebe. Nepriatel vie byt sladky v slove, no srdcom tuzi zvrhnut ta do jamy. Nepriatel roni slzy ocami: ale nenasyti sa krvi, ak pride na to cas. Ak ta stihne zlo, jeho tam najdes prveho. Nepriatel roni slzy ocami, ba predstiera pomoc, ale podraza ti nohy. Pokyvuje hlavou, tlieska rukami, suska sem a tam a zmeni sa mu tvar. Kto sa dotkne smoly, zaspini sa: kto sa styka s posmeskarom, aj sam spysnie. Berie si bremeno, kto sa styka s hodnostarom: nehladaj priatelstvo s bohatsim, ako si sam. Co maju spolocne (hlineny) hrniec a kotol? Ak narazia na seba, ten sa rozbije. Bohac pacha nepravost a zuri pritom, kym bedar aj ukrivdeny musi mlcat. Ak mu mozes hojne dat, hladi si ta ziskat, ak nemas nic, necha ta tak. Ak nieco mas, bude sa s tebou chciet hostit, ak ta olupi, ani ta nepolutuje. Ked ta bude potrebovat, zalieca sa ti, s usmevom ti robi nadej, pekne ti hovori a pyta sa: „Co ti je treba?“Zahanbi ta svojimi hostinami, ale ked ta vyjedol dvoj- az trojnasobne, naposledy sa ti vysmeje: ked ta aj zazrie potom, nevsimne si ta, iba hlavou nad tebou potrasie. Pokor sa Bohu a cakaj na jeho pomocnu ruku!Chran sa uponizenia, kam by ta zaviedla hlupost!Pre svoju mudrost sa nemusis pokorovat, aby ta pokorenost neviedla az k nemudrosti. Ak ta mocnejsi zve k sebe, zdrahaj sa (ist), tym vacsmi ta bude privolavat. Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevitany; ani sa nevzdaluj, aby na teba nezabudli. Nehovor s nim ako so seberovnym, ale ani velmi nedoveruj jeho slovam; lebo dlhou recou ta len skusa a s usmevom vylaka z teba tajomstva. Jeho kruta mysel si uschova tvoje slova a neupusti ani od zloby, ani od put. Bud opatrny a pozoruj, co pocujes, lebo kracas (v sprievode) svojej zahuby. Ak pocujes o niecom, akoby to bolo vo sne, otvor oci a prebud sa!Celou dusou miluj Boha a pros ho o zachranu!Zviera sa priateli s tvorom seberovnym, tak aj clovek s tym, kto mu je blizny. Kazdy tvor prisada k seberovnemu, tak aj clovek sa priateli so seberovnym. Co ma vlk do cinenia s barankom? - Taky je (pomer) hriesnika k spravodlivemu. Co maju spolocneho svatec a pes? - Akyze je pomer bohaca k chudobnemu?Ulovkom pre leva je divy osol puste - tak su chudobni pastvou pre bohaca. Ako je pysnemu ohavna pokora, tak je bohacovi chudobny prekliaty. Bohaca podporuju priatelia, ak ho stihne otras, ak padne bedar, pozenu ho aj jeho znami. Ak oklamu bohaca, su mnohi, ktori mu to nahradia, ak pysne hovori, mnohi sa ho zastanu;ak bedara oklamu, este ho za to karhaju, ak aj hovori rozvazne, neuznaju mu (to). Ak sa ozve bohac, vsetci umĺknu a vyvysuju jeho slovo pod oblaky. Ak sa ozve chudobny, hned sa pytaju: „Ktoze je to?“ - a nech by pochybil, znicia ho. Majetok je dobry, ak na nom niet vedomej viny: a zasa chudoba je zla vec iba podla mienky bezboznika. Umysel cloveka meni tvar bud na dobru alebo na zlu. Znakom dobreho srdca je vesela tvar - no tazko a len s namahou ho najdes. Blahoslaveny, kto sa nepotkol slovom svojich ust a netrapi ho zarmutok nad hriechom. Stastlivy, koho dusa nepocitila zarmutok a kto nestratil nadej uplne. Pre lakomca a skupana nema zmyslu majetok a naco potrebuje zlato zavistnik?Kto ani sebe nepraje, ked zhromazduje, ten zhromazduje inym a z jeho majetku budu ini zit rozkosne. Kto nepraje sam sebe, ku komuze bude lepsi? - Nema nijakej radosti zo svojho majetku. Niet horsieho od toho, kto sam sebe zavidi, aj taku odplatu bude mat za svoje zlo. Ak aj robi dobre, robi tak nevedomky a s nevolou, nakoniec vzdy ukaze, aky je zly. Velmi zly je, kto ma zavistlive oko: odvracia si tvar a opovrhuje (inymi). Zavistlive oko sa nevie nasytit svojim hriesnym podielom, nenasycuje sa, ani co by stravil svoju usuzovanu dusu. Zlostne oko mysli na zlo, nenasyti sa chlebom, trpi nedostatkom a zarmutkom pri vlastnom stole. Synu, ak mas z coho, dopraj si a Bohu prinasaj obetu, ako sa slusi. Pamataj, ze smrt nebude meskat a zakon podsvetia nie je ti zjaveny; zakonom kazdeho na svete je: smrtou zomriet. Rob dobre priatelovi, kym neumries, kolko mozes, podaj a daruj chudobnemu!Nepripust, aby ti unikol radostny den; a nech ta neminie dobra ciastka, ktoru dostanes. Ci nezanechas inym (ovocie) svojich namah, aby si losom podelili, co si (ziskal) mnohou pracou?Davaj a ber, bud vsak spravodlivy voci sebe!Prv ako skonas, rob dobre, spravne, lebo v podsveti uz nenajdes pokrm. Kazdy clovek - ako trava - ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome. Jedny listy rasia, ine odpadavaju, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna cast odumiera, ina sa rodi. Kazde pominutelne dielo vezme nakoniec skazu a s nim pojde aj jeho tvorca. Kazdy vyborny cin dojde spravodlivej odmeny a slavu bude mat z neho aj ten, kto ho kona. Blahoslaveny, kto sa venuje mudrosti, kazdy, kto rozjima o jej zasluznosti a svojim rozumom premysla o Bozej prozretelnosti;kto uvazuje svojim srdcom o jej cestach, kto vtipom prenika do jej tajomstiev, kto ide po nej, akoby ju stopoval, a stavia sa na jej cesty,hladi jej do okien a nacuva pri jej dverach;kto spocinie vedla jej domu a na jej stenach si upevnuje stankovy kol; kto si svoj stanok upevnuje na dosah ruky od nej, aby v tom domku navzdy spocinul jeho majetok,ten stavia svojich synov pod jej zastitu a sam spocinie pod jej ratolestami,v jej ukryte najde ochranu pred upalom a spocinie v jej slave. Kto sa boji Boha, bude konat, co je dobre, a kto sa drzi spravodlivosti, dosiahne ju. Vyjde mu v ustrety ako pocestna matka a privinie ho k sebe ako manzelka panenskeho veku. Nakrmi ho zivotodarnym chlebom rozumnosti a vodou spasitelnej mudrosti ho napoji. A spevnie v nom, takze sa nezohne, pevne sa ho bude drzat, takze nevyjde na posmech. Povysi ho v kruhu jeho bliznych, uprostred zhromazdenia mu otvori usta, naplni ho duchom mudrosti a rozumnosti a slavnym ruchom ho odeje. Zahrnie ho veselostou a radostou a udeli mu vecne slavne meno za dedicstvo. Vsak nerozumni ju nedostanu, iba rozvazni ludia ju postretnu: nerozumni ju ani neuzru, lebo sa daleko strani pychy a podvodu. Nepride na mysel takym, co hovoria lzivo, ale pravdovravnych vyhladava sama, aby im zaistila zdar z Bozej priazne. Hriesnikovym ustam nepristane chvala,lebo mudrost pochadza od Boha: chvala slusi tomu, komu dal Boh mudrost, v ustach verneho muza je ona hojna a Vladar ju da iba takemu. Nehovor: „Bozou (vinou) jej nemam,“ - ale nerob to, co ma v nenavisti. Nehovor: „On ma zviedol do bludu!“ - Lebo on nepotrebuje bezboznych. Pan nenavidi kazdu ohavnost, ani ti ju neoblubuju, ktori sa ho boja. Na pociatku stvoril Boh cloveka a ponechal mu moznost rozhodnut sa. Dal mu svoje prikazy a ustanovenia. Ak chces zachovavat prikazy, zachovaju ta, a mas mu vecne preukazovat ziadanu vernost. Polozil pred teba vodu a ohen: ciahni rukou po tom, co si vyvolis. Pred clovekom lezi zivot a smrt, dobro a zlo: dostane to, co sa mu lubi. Bozia mudrost je prevelka, on je silny mocou a neprestajne sleduje vsetko. Jeho oci hladia na tych, ktori sa ho boja. On poznava vsetko, co robia ludia. Bezbozne konat nekaze nikomu, ani nedava suhlas k nijakemu hriechu;nepraje si mnozstvo takych synov, ktori nemaju viery a zdatnosti. Netes sa z pocetnych synov, ak su bezbozni, ani radosti z nich nemaj, ak im chyba bazen pred Bohom. Neskladaj svoju doveru na ich zivot, ani nehlad (s ulubou) na ich namahy. Lebo je lepsi jediny bohabojny syn ako tisic (inych) bezboznych. Ba lepsie je zomriet bez deti, ako zanechat po sebe zlosynov. Jediny rozumny muz upevni obyvatelov vlasti, (ale) pokolenie bezboznikov spustne. Mnoho takych (pripadov) som videl na vlastne oci, no moje ucho poculo aj silnejsie pripady. Ohen vzplanie v kruhu tych, co pasu hriech, a v narode, ktory neveri, rozplameni sa (Bozi) hnev. Pradavni obri nemohli (ho) uprosit za svoje hriechy, vysli navnivoc, ktori sa spoliehali na svoju udatnost. Neusetril ani tych, ktori dali pribytok Lotovi, zosklivil si ich pre ich pysnu rec. Nezlutoval sa nad nimi, ale zahubil cely rod, lebo sa vystatoval svojimi hriechmi. A tak (strestal) aj seststotisic pesieho ludu, ktory mal rovnako zatvrdnute srdce: keby bol byval len jediny z nich nepoddajny, bol by to div, keby bol ostal bez trestu. Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho. Mocne vsak posobi odprosenie, aj ked uplatnuje svoj hnev:ako vie byt milosrdny, tak vie aj trestat; kazdemu nasudi podla zasluhy. Hriesnika nenecha uniknut s jeho koristou, ani nemeska, ak spravodlivy utrpenie znasa. Kazdy dobry cin pripravi miesto kazdemu jednemu podla zasluznosti jeho skutkov (a podla toho, kto ako chapal svoju zivotnu put). Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom, ved ktoze pamata na mna na nebi?Vo velkom zastupe ma nikto nerozozna: ved coze som ja v takom nezmernom stvoreni?“Hla, nebo, to najvyssie nebo, prehlboke (more), cela zem a vsetko, co tam zije, chveje sa (strachom) pred nim,ci su to vrchy, kopce alebo aj samy zaklady zeme: rovnako sa trasu hrozou, ked Boh na ne zhliadne. Srdce ostava nechapave uprostred toho vsetkeho: no on pozna vsetky srdcia. Ved ktoze rozumie jeho cestam? - Kto (chape) vichricu, ktoru ludske oko ani nevidi?Lebo vacsina jeho diel je nam skryta: alebo kto moze vyrozpravat jeho spravodlive ciny? Ktoze na ne caka? Mnohi stoja daleko od toho, co ustanovil, ale az pride dokoncenie, vsetci pojdu na skusku. Kto ma srdce zakrpatene, mysli na pominutelne veci: kazdy, kto je nemudry a zbludeny, mysli pochabo. Synu, pocuj ma a priucaj sa mudrej nauke a (celym) svojim srdcom pozoruj moje slova!Budem ti vykladat dobre uvazenu nauku a pokusim sa rozpovedat ti, v com je mudrost. A tak pozoruj svojim srdcom moje slova, spravne ti rozpoviem, ake su sily ducha, ktore Boh na pociatku vlozil do svojich diel, a verne ti vyrozpravam, co treba o nom vediet. Na Bozi rozkaz povstali jeho diela od pociatku a od ich stvorenia im vyhradil rozlicne sidlo, ako aj ich vznik (urcil) podla ich rodu. Naveky skvele ustanovil ich cinnost: nevedia o hlade ani o unave, ani neprestanu konat svoju ulohu. Ani jedine dielo nebude nikdy na prekazku inemu dielu. Nebud neposlusny jeho rozkazom!Potom zhliadol Boh na zem a naplnil ju svojimi darmi. Pokryl jej povrch vsemoznymi zivocichmi, ktore sa maju zasa vratit do (zeme). Boh stvoril cloveka zo zeme a stvoril ho podla svojho obrazu. A zasa ho prinavrati do nej, ale - ako je sam mocny - vyzbrojil ho silou. Udelil mu (obmedzeny) pocet dni a veku, ale dal mu zasa moc nad vsetkym, co je na zemi. Kazdemu stvoreniu vlozil strach pred nim, aby bol panom nad zverou a vtactvom. Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnu: dal im (slobodnu) volu, rec, oci a usi, ako aj srdce na myslenie; tak ich naplnil mudrou rozumnostou. Stvoril v nich rozumneho ducha, rozumom im naplnil srdce, naznacil im, co je dobre a co zle. Svoje oko im vlozil do srdca, aby im ukazal velkost svojich diel. Aby chvalili (jeho) posvatne meno: aby sa honosili jeho podivnymi cinmi a zvestovali velkolepost jeho diel. Okrem toho im dal nauku a zakon zivota im dal do dedicstva. Uzavrel s nimi vecnu zmluvu a oznamil im svoje spravodlive ustanovenia. Ich oci videli jeho velkolepu slavu, ich usi poculi jeho velebny hlas, ked im prikazoval: „Varujte sa nepravosti!“A dal vsetkym prikazania o bliznom. Ich cesty su mu vzdy zname, nie su ukryte pred jeho ocami. V kazdom narode ustanovil spravcov:no Izrael sa stal ocividne Bozim podielom. Vsetky ich ciny su Bohu (zjavne) ako slnko: jeho oci bez prestania dozeraju na ich pocinanie. Nie su mu skryte ustanovenia (zakona) pri ich nepravosti, lebo o vsetkych nepravostiach ma Boh vedomost. Almuzna kazdeho ostava akoby pecat u neho, ako zrenicu chrani zasluhu kazdeho. Ked potom povstane (na sud), odplacat bude odplatou kazdemu jednemu osobitne na jeho hlavu a (niektorych) navrati do najhlbsich casti zeme. Kajucnikom vsak umozni cestu k spravodlivosti, klesajucich posilnuje k vytrvalosti a urcuje im spravodlivy podiel. Obrat sa k Panovi a zanechaj svoje hriechy:modli sa pred tvarou Pana a menej klesaj. Vrat sa k Panovi a odvrat sa od svojej nepravosti a maj vo velkej nenavisti, co je ohavne;poznavaj Bozie spravodlive ustanovenia, vytrvaj v ulohe, ktora ti je urcena, a (bud staly) v modlitbe k najvyssiemu Bohu!Pocinaj si tak, ako zije svate pokolenie, riad sa podla tych, ktori zaziva zvelebuju Boha. Nezostavaj v blude bezboznikov, pred smrtou zvelebuj (Boha)! Kto zomrel - je akoby nic - nie je schopny zvelebovat ho. Kym zijes, mozes zvelebovat (Boha), kym si zivy a zdravy, zvelebuj ho! Vtedy mas chvalit Boha a honosit sa jeho milosrdenstvom. O, ake velke je milosrdenstvo Pana a jeho zlutovanie nad tymi, ktori sa obratia k nemu!Lebo vsetko nevystane od ludi, kedze syn cloveka nie je ani nesmrtelny a mavaju svoje zalubenie v marnej zlosti. Ci je nieco jasnejsie nad slnko? - Casom sa aj ono zatmie. A tak, ci je nieco nicomnejsie nad to, co si vymysli telo a krv? Ale stihne ho za to trest!On sleduje vojsko vysokeho neba: no vsetci ludia su iba zem a popol. Vsetko spolu stvoril ten, ktory vecne zije. Boh jediny je spravodlivy a nepremozitelny vladar. Kto by stacil vypocitat jeho diela?Kto preskuma jeho velkolepe ciny?Ktoze by vedel vyjadrit silu jeho mohutnosti? Alebo kto sa podujme vyrozpravat jeho milosrdenstva?Nic z toho nemoze ubrat ani pridat, ani len vyskumat Bozie velkolepe diela. Keby uz clovek koncil, vtedy vlastne zacina, a keby prestal, zmatie sa. Naco je clovek, aky je z neho osoh, co ma na sebe dobre a co zasa zle?Pocet ludskych dni je najvys sto rokov, oproti vodam mora treba ich pokladat za kvapku: a ako zrnko piesku - take male su jeho roky oproti dnu vecnosti. Preto je Boh trpezlivy s nimi a zosiela na nich svoje hojne zlutovanie. Vidi, ze je zle, co si zaumienili v srdci, a pozna, ake biedne je ich uplne znicenie. Preto im prejavuje svoje plne zlutovanie a ukazuje im cestu k spravodlivosti. Clovek sa vie zlutovat nad svojim bliznym: no Bozie milosrdenstvo je pre vsetkych ludi. Ten, ktory ma take milosrdenstvo, poucuje a vodi ako pastier svoje stado. Zlutoval sa nad tymi, co prijimaju nauku o Zlutovnikovi a horlivo sa riadia jeho ustanoveniami. Synu, k dobremu skutku nepridavaj vycitku a ani k jedinemu daru nepridavaj zle slovo, co suzuje. Ci rosa neulavuje horucost? Tak aj vludne slovo je casom lepsie ako dar. Hla, ci nie je slovo lepsie ako sam dar? Ale koho maju za dobrotiveho, nech ma obidvoje!Pochaby ostro nadava: a dary nevludneho zozieraju oci. Prv, ako by ta sudili, rob si zasluhu, a tak sa uc prv, ako by si mal hovorit. Uzivaj liek pred chorobou, skumaj sa pred svojim sudom a pred Bohom najdes zlutovanie. Predtym, ako by si ochorel, sa upokor, a ked si slaby, ukaz, ze si sa obratil. Nestrp, aby ti nieco prekazalo v stalej modlitbe, ani sa nehanbi opravovat seba az do smrti!Pred modlitbou si priprav ducha, nepocinaj si tak, ako kto pokusa Boha. Pamataj na (Bozi) hnev v den pominutia a na cas odvety, ked sa od teba odvrati (Bozia) tvar. Pamataj na chudobu, ak mas hojnost, a na nedostatky chudoby, ak oplyvas bohatstvom. Cas sa moze zmenit od rana do vecera a pred Bozimi ocami to vsetko chytro bezi. Mudry je opatrny pri vsetkom pocinani, ak zavladne hriesnost, varuje sa necinnosti. Kto je prehnany, pozna mudrost a zvelebuje kazdeho, kto ju najde. Kto je rozvazny v reci, mudro si pocina: taki poznaju, co je pravda a spravodlivost, a chrlia zo seba napomenutia a spravodlive (rady). Nezen sa za naruzivostou, ale odvrat sa od svojej (hriesnej) vole. Ak vyhovies svojim naruzivostiam, bude to na radost tvojim nepriatelom. Nehladaj zabavu v hlucnej spolocnosti pri svojej chudobe, lebo taki ich ustavicne az opreteky usporaduvaju. Neozobracuj sa, ak by si sa im chcel rovnat za pozicany peniaz, ak vo svojom vrecku nemas nicoho: lebo tak by si bol nenavideniahodnym (nepriatelom) svojho zivota. Kto robi a opija sa, nezbohatne: kto si nevazi malo, pomaly upadne. Vino a zeny vedu k upadku aj mudrych, trest uvadzaju aj na rozvaznych. Kto sa viaze k smilniciam, bude sam nicomnik: jeho dedicmi budu hniloba a cervy. Postavia ho za vystrazny priklad, lebo jeho dusa vyhynie z poctu (zivych). Kto prenahlene doveruje, je lahkoverny a pride do skody: a kto tak skodi sebe, za nic ho budu mat. Kto sa raduje z nepravosti, dostane sa mu potupy, kto nenavidi pokarhanie, ukracuje si zivot: ale kto nenavidi taravost, udusa zlo. Kto sa prehresuje proti sebe, bude to lutovat, kto ma zalubu v zlosti, dostane sa mu potupy. Neopakuj nicomne a tvrde slovo, tak ani teba neuponizia. O priatelovi a nepriatelovi nehovor, co si myslis: ak nieco pokladas za hriesne, neodkryvaj to!Lebo ta vypocuje, ale bude sa ta stranit a takmer branit bude hriech a teba nenavidiet, a tak sa bude vzdy k tebe priblizovat. Ak si pocul neprajne slovo proti bliznemu, nech umrie v tebe! Ver mi, neroztrhne ta. Pochaby dostane aj od slova bolesti, ako postenava (rodicka) pri porode dietata. Ako sip zapichnuty do masiteho stehna je slovo v srdci pochabeho. Napomen priatela - azda o nicom nevie a povie ti: „Neurobil som to!“ Ak vsak urobil, (dosiahnes), aby to znovu nerobil. Napomen blizneho - azda to ani nepovedal: ak vsak povedal, aby to neopakoval. Napomen priatela: casto sa vyskytne aj ohovarka. Preto never kazdemu slovu! Mnohi sa previnia jazykom, ale nie umyselne. Ktoze sa este neprevinil jazykom?! Napomen blizneho prv, ako by si sa mu vyhrazal. Dovol, aby sa uplatnil zakon Najvyssieho, lebo vsetka mudrost je bazen pred Bohom a bazen pred Bohom je v nej a pri vsetkej mudrosti je: zachovavat Zakon. Nie je mudrostou spravat sa nicomne: ako nie je rozumnostou zmyslat hriesne. To je nicomnost a je ohavna; nemudry je ten, komu sa dostalo malo mudrosti. Lepsi je menej mudry, komu chybuje vtip, ale nie bazen, ako ten, kto vtipom oplyva, ale narusuje zakon Najvyssieho. Zdatnost moze byt aj dokladna, a predsa hriesna. Je aj taky, ktory hovori dolezite reci a rozpovie, co je pravda, ale je zas iny, ktory sa nemiestne uponizuje, pritom ma utroby plne podvodu. Iny sa prilis uklana v mnohej ponizenosti: no niekto sklana iba tvar a pretvara sa, ze nevidel, o com sa nevie;a ked mu nedostatok sily nedovoluje robit zle, predsa pase zlo, ked nadide cas, ze moze robit zle. Podla vzhladu mozno poznat cloveka, z vyrazu tvare poznas rozvazneho. Oblek na tele a usmev na perach a chodza - ukazuju o kazdom, aky je. Pomylene je napomenutie od toho, kto potupuje v hneve: je aj take posudenie, ktore nemozno uznat za dobre: ale kto vie mlcat, stava sa mudrym. O kolko lepsie je napominat, ako hnevat sa: neprerusuj odprosovanie toho, co priznava sa (k vine). (Ako moze) chlipnost eunucha zbavit devu panenstva,tak (robi) aj ten, kto kona nasilne nespravodlivy sud. O kolko lepsie je, ak napomenuty javi lutost! Tak uniknes dobrovolnemu hriechu. Niekto mlci, a predsa ho maju za mudreho: no nenavidia toho, kto premnoho hovori. Niekto mlci, lebo nevie nic mudreho povedat, iny zasa mlci, lebo vie, kedy je prihodny cas. Mudry clovek mlci az do (prihodneho) casu: ale chvastun a pochaby nestoja o (prihodny) cas. Kto ma mnoho reci, skodi sebe samemu: kto si neopravnene prisvojuje moc, je nenavideny. Nemudremu sluzi uspech za nestastie, ak nieco najde, je mu to na skodu. Moze byt taky dar, ktory nic neosozi: a je aj taky dar, ktory treba dvojnasobne splacat. Uponizenie je na slavu: iny zasa z uponizenia dviha hlavu. Niekto vie mnoho nakupit za maly peniaz, ale zaplati to sedemnasobne. Mudry sa pre svoju rec stava oblubenym: no laskavosti pochabych su ako vyliata voda. Z daru od nemudreho ti nekynie osoh: lebo jeho oci su sedemnasobne. Malo dava, ale mnoho ti napocita: ak otvori usta, vrha ohen. Niekto ti dnes pozicia, ale zajtra uz pyta spat: odporny je kazdy taky clovek. Pochaby nema priatela, ani niet radosti z jeho bohatstva. Ktori pozivaju jeho chlieb, su falosneho jazyka; ako casto a ako velmi sa mu smeju!Lebo neudeluje s uprimnou myslou, co kazdemu patri: ako potom to, co ani nenalezi. Ked sa potkne jazyk falosny, ako keby niekto padol na podlahe: tak rychlo pride aj pad hriesnikov. Nevludny clovek je ako prazdna povedacka: pochabi ju maju ustavicne na ustach. Aj mudru nauku zamietaju, ak vychadza z ust pochabeho: lebo ju neprednesie v prihodny cas. Niekomu nedostatok nedovoli zhresit, ale drazdi ho to, aj ked je pokojny. Niekto zmarni seba od hanby, ale zmarni sa pre ohlad na nemudru osobu: teda zmarni sa z ludskeho ohladu. Niekto urobi slub priatelovi zo studu a bez potreby ma v nom nepriatela. Nicomna potupa pre kazdeho je luhat, a v ustach neukaznenych je to ustavicny (zjav). Radsej zlodeja ako cloveka, co ustavicne luha: i ked oboch caka vecna zahuba. Mravy takych, co luhaju, nezaziju cti, ich hanba ostane s nimi bez prestania. Mudry slovom pritahuje na seba (pozornost) a rozumny najde oblubu u velmozov. Kto obraba svoju rolu, do vysky kladie stoh z jej plodin; kto si pocina spravodlivo, povysuje seba sameho: kto sa vsak chce lubit velmozom, vyhyba nepravosti. Odmeny a dary zaslepia oci sudcom, su ako nemota v ustach, ktora im zabranuje karhat. Skryta mudrost a neviditelny poklad: akyze je uzitok z obidvoch?Lepsie je na tom, kto skryva svoju nemudrost, ako ten, kto ukryje svoju mudrost. Synu, zhresil si? - nerob to viac! - ale odpros aj za predosle viny, aby ti ich odpustili. Ako pred jedovatym hadom, tak utekaj pred hriechom, lebo ak sa k nemu priblizis, privinie ta k sebe. Jeho zuby su ako zuby levov: ktore zabijaju duse ludi. Kazda nepravost (nici) ako dvojsecny mec: no na jeho ranu lieku niet. Nasilie a nepravosti nicia majetok: i dom, co by bol aj velmi bohaty, znici pycha: tak aj bohatstvo pysneho uplne spustne. Prosba z ust biedneho prenikne k Bozim usiam a rozsudok mu rychlo pride na pomoc. Kto neprijima rad pokarhanie, tam je stopa hriesnika, ale kto sa boji Boha, srdcom sa obrati. Uz zdaleka mozno poznat hrdinu smeleho jazyka: rozumny vie, ze by mu mohol zavinit pad. Kto si buduje dom na cudzi naklad, podoba sa tomu, kto si zbiera kamen na zimu. Mnozstvo hriesnikov je ako nahromadena kudel, ich koniec bude ohnivy plamen. Cesta hriesnikov je vydlazdena kamenom: no na konci na nich cakaju: podsvetie, tmy a tresty. Kto chce zachovavat zakon, vnika do jeho zmyslu. Vrcholnym plodom bazne pred Bohom je mudrost a rozumnost. Nemozno vzdelavat toho, kto nechce byt mudry v dobrom. Je aj mudrost, ktora ma v sebe hojne zla: niet vsak rozumnosti tam, kde je trpke (nasilie). Vedomosti mudreho sa siria ako povoden a jeho rada je stale ako zivy pramen. Srdce pochabeho je ako rozbita nadoba, nijaku mudrost neudrzi v sebe. Akekolvek rozumne slovo pocuje vzdelanec, pochvali ho a dalsie prida k nemu; ak ho pocuje spustly clovek, nelubi sa mu a odhodi ho za svoj chrbat. Rozhovor s pochabym - to je ako bremeno pre pocestneho, na ustach rozumneho mozno najst povab. V zhromazdeni ziadaju si (pocut) usta mudreho a o jeho slovach budu uvazovat v srdci. Mudrost je pre pochabeho ako zburany dom: a co vie nerozumny, je rec bez zmyslu. Cim su puta pre nohy, tym je nauka pre pochabeho, posobi ako rucne okovy, vlozene na jeho pravu ruku. Pochaby pri smiechu zosilnuje hlas; ale mudry sa sotva potichu usmieva. Nauka je mudremu zlatou ozdobou, akoby bola naramkom na pravej ruke. Noha pochabeho lahko (vkroci) do domu blizneho: ale skuseny clovek pride do rozpakov pred mocnym vladarom. Pochaby oknom nazera do domu, no kto je dobre vychovany, ostava stat vonku. Pochabost je nacuvat pri dverach, lebo mudreho trapi, ak niekoho hania. Pery nemudrych hovoria o pochabostiach, kym mudri kladu svoje slova na vazky. Pochabi nosia srdce na ustach, no mudri maju v srdci svoje usta. Ked bezbozny zloreci satanovi, akoby zlorecil sebe samemu. Klebetar poskvrnuje seba sameho, preto ho kazdy nenavidi; nenavideny je aj ten, kto s nim spolu drzi: len mlcanlivy a mudry muz si ziska uctu. Zamazanym kamenom hadzu po lenochovi, vsetci hovoria o tom, ze je hoden opovrzenia. Hnojom od volov hadzu po lenochovi; kto sa ho dotkne, kazdy si otrasie ruku. Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaneho syna, (taka) dcera mu vsak skodu prinesie. Mudra dcera je dedicstvom pre svojho muza, ale hanebnica je pohanou pre rodica. Bezociva (dcera) prinasa potupu otcovi i muzovi, u obidvoch bude v nevaznosti. Hudba je nevhodny prejav v case zarmutku, ale trestne udery a poucenie su vzdy mudrostou. Kto sa ujima poucit pochabeho, akoby zliepal crepiny. Kto rozprava inemu, kto ho nepocuva, ako keby spaca zobudzal z hlbokeho sna. So spacom vedie rozhovor, kto pochabemu hovori o mudrosti; lebo na konci rozhovoru sa pyta: „Ktoze je tento?“Mrtveho oplakavaj, lebo mu vyhaslo svetlo: aj pochabeho oplac, lebo mu chybuje chapavost. Malo oplakavaj mrtveho, ked uz spocinul. Nicomny zivot nicomnika je totiz nieco horsie, ako smrt pochabeho. Smutok nad mrtvym (trva) sedem dni: u pochabeho a bezboznika (su smutkom) vsetky dni ich zitia. S pochabym nemaj mnoho reci a s nemudrym sa nepustaj na cestu!Chran sa ho, aby si nemal suzenie a aby si ho neposkvrnil jeho hriechom. Vyhni mu a najdes pokoj a nebudes mat tazkosti z jeho nerozumnosti. Co je tazsie od slova? Cim inym ho mozno menovat, ak nie pochabym?Lahsie unesies piesok, sol a kus zeleza, ako znasat nemudreho, pochabeho a zlomyselneho cloveka. Dreveny obklad, upevneny az v zakladoch stavby, nepusti; tak (nepovoli) ani srdce, ak je upevnene premyslenou rozvahou. Umysly rozumneho (su pevne) po vsetok cas, strach ich nezrusi. Ako kolova (stavba) na vysine a kamenny mur bez omietky vystaveny vetrom neobstoji:tak ani srdce pochabeho neodola naporu strachu, lebo sa vzdy laka, ak ma (o niecom) uvazovat. Ako (odvazne) srdce - ktore sa u pochabeho boji uvazovat - nikdy nepozna obavy: tak (si bude pocinat), kto vzdy zotrva v Bozich prikazoch. Kto porani oko, vyzenie (z neho) slzy+ kto porani srdce, vyvola (bolestny) pocit. Kto hodi kamenom po vtakoch, odplasi ich: tak aj kto nadava priatelovi, rusi priatelstvo. Keby si na priatela aj mec vytasil, nezufaj: lebo k priatelovi je mozny navrat. Ak si otvoril usta proti priatelovi a zarmutil si ho, neboj sa, je tu moznost zmierit sa: ibaze by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pychou, zradou tajomstva a zakernou ranou: pre toto unika kazdy priatel. Ziskaj si doveru priatela, kym je v nudzi, aby si mal radost aj za jeho blahobytu. Kym trva cas jeho suzenia, zostan mu verny, aby si bol spoludedicom jeho dedicstva. Prv, ako (sa zjavi) ohen v peci, vystupuje do vysky para a dym z ohna: tak pred (vyliatim) krvi (odznievaju) kliatby, tupenia a hrozby. Nebudem sa hanbit zachranit si priatela, ani sa pred nim neschovam: a keby mi vznikli neprijemnosti pre neho, budem ich znasat. Kazdy, kto sa o tom dopocuje, bude sa ho chranit. Kto mi postavi straz pred usta a na pery mi (vtlaci) pevnu pecat, aby som neprisiel pre ne k padu, aby ma jazyk nepriviedol do zahuby?Pane, Otce a Vladar mojho zivota, neprenechaj ma im napospas, nedopust, aby som nimi klesol. Ktoze ustanovi mojej mysli bice a mojmu srdcu (da) mudru nauku, aby ma nesetrili pre ich viny, aby nebolo viditelne, ked sa prehresia,aby sa nerozmohli moje viny, nerozmnozili sa moje priestupky a nerozhojnili moje hriechy, aby som neklesol pred svojimi nepriatelmi a neradoval sa zo mna moj protivnik. Pane, Otce a Boze mojho zivota, neponechaj ma im napospas!Nedaj nadutosti mojim ociam a vzdial odo mna vsetku ziadostivost;odstran odo mna ziadosti brucha, aby ma nepochytili necudne tuzby, a nevydavaj ma nehanebnemu a blaznivemu zmyslaniu!Synovia, vypocujte si poucenie o ustach: kto ho zachova, nezahynie pre pery, ani nepride k padu pre najhorsie ciny. Hriesnika prichytia pri marnivej (reci), pysni a zloreciaci tak prichadzaju k padu. Tvoje usta nech neprivykaju prisahe, lebo z nej vzislo mnoho nestastia. Bozie meno nemaj ustavicne v ustach a menovanie najsvatejsich veci nezaplietaj (do reci), lebo neobstojis pre ne bez viny. Ako totiz dlho nevysetrovaneho otroka neminie sinka, tak ani kto sa ustavicne prisaha a uvadza svate mena, nie je bez hriechu. Kto sa mnoho prisaha, je plny nepravosti, a tak neodstupi od jeho domu trestajuci uder. Ak zrusi (prisahu), jeho previnenie zalahne na neho: ak by si jej nevsimal, prehresuje sa dvojnasobne. Kto krivo prisaha, toho nemozno ospravedlnit: lebo jeho dom bude za to plny odvety. Je aj ina rec, ktora vedie v ustrety smrti, nech sa nenajde v Jakubovom dedicstve!Lebo od naboznych ludi to ma byt vsetko vzdialene, aby sa nevalali v bahne hriechov. Na bezuzdne reci si nenavykaj usta, lebo pri takych (casto) padne hriesne slovo. Pamataj na svojho otca i matku, ak sedis v spolocnosti velmozov;aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokial si s nimi, takze by si si mohol podla zvyku nemudro pocinat a utrpel by si hanbu a prial by si si, aby si nebol prisiel na svet, a preklial by si aj den svojho narodenia. Kto si zvykol slovom zlorecit, ten sa vo svojom zivote neda poucit. Dvojaky druh (ludi) je zamoreny hriechom a treti druh privadza na seba iba hnev a zahubu. Rozpalena dusa, ktora hori ako ohen a neuhasne, kym nieco nezhltne. Potom taky, co smilni udom svojho tela, neustava, dokial nedohori ohen. Smilnikovi je kazdy pokrm sladky, nepozna unavu, co aj dojde na koniec (zivota). Ktokolvek sa neuspokoji so svojim lozkom, opovrhuje svojou dusou, ked si povie: „Ktoze ma vidi?Ved ma obklucuju tmy a ukryvaju mury - takze ma nemoze nik vidiet. Koho sa mam obavat? O moje hriechy nedba Najvyssi. “Taky nechape, ze jeho oko vidi vsetko, lebo bazen tohto cloveka nepozna bazen pred Bohom, iba oci ludi mu nahanaju strach. Ani na to nemysli, ze Panove oci svietia omnoho jasnejsie ako samo slnko, sleduju vsetky cesty ludi, aj hlboku priepast mora (preniknu) a vnikaju do ludskych srdc, az do ich najskrytejsich casti. Pan Boh vsetko poznal prv, ako stvoril veci: a tak si aj po stvoreni vsima vsetkeho. Niekoho postihne pomsta na uliciach mesta, a keby sa dal na utek ako konske zrieba, dolapia ho, kde sa ani nenazda. Bude na potupu vsetkym, pretoze nemal zmysel pre bazen pred Bohom. A tak (sa stane) aj kazdej zene, ktora opusti muza a z cudzolozstva podvrhne dedica;lebo sa spreneveri predovsetkym zakonu Najvyssieho, po druhe sa previni proti svojmu manzelovi, po tretie smilni cudzolozne a od cudzieho muza nadobuda synov. Pred zastup ludu predvedu taku zenu, ale i na jej dietky pride navstivenie (Bozie). Jej dietky nezapustia korene do hĺbky a jej haluze nebudu prinasat ovocie. Zanecha po sebe prekliatu pamiatku, lebo jej hanbu nikdy zotriet nemozno. Vsetci po nej pozostali poznavaju, ze nic lepsieho niet nad bazen pred Bohom a nic sladsieho, ako si vsimat Panove prikazy. Velka slava je z toho: ist za Panom; lebo mozno za to nadobudnut dlhy vek. Mudrost sama sa vychvaluje, aj u Boha je v ucte a ma chvalu aj u svojho ludu. Uprostred zastupov Najvyssieho otvara usta, pred jeho mocou dostava sa jej slavy. Chvali ju aj jej lud, obdivuje ju zhromazdenie svatych. Mnozstvo vyvolenych jej vzda chvalu, obsiahne vacsie pozehnanie ako (vsetci) pozehnani. Povie:Ja som vysla z ust Najvyssieho ako prvorodena pred vsetkym tvorstvom. Ja som roznietila na nebi neuhasitelne svetlo, ako hmla som pokryla zem. Svoj pribytok mam na vysostiach, prestol mam na stĺpe mrakov. Okruh neba som pochodila a sama, prenikla som do morskych hlbin, po vlnach mora som kracala;na kazdom mieste zeme som sa zastavila:u kazdeho ludu, v kazdom narode som vladla. Mocne som posliapala srdcia vsetkych, ktori vynikali, alebo boli postaveni nizko: U tychto vsetkych som hladala, kde spocinut a zdrzovat sa v dedicnom (narode) Pana. Stvoritel vesmiru mi rozkazal a ustanovil - lebo moj Stvoritel spocinul v mojom stanku -a riekol mi: „V Jakubovom (rode) prebyvaj, v Izraeli maj podiel dedicny a medzi mojimi vyvolenymi zapust korene!“Od pociatku a pred vekmi stvoril ma (Boh), takze naveky uz nikdy nepominiem. V (Bozom) svatostanku som konala bohosluzbu. Tak som sa trvale usadila na Sione a na posvatnom mieste mam svoje spocinutie, lebo v Jeruzaleme mam vladnut. V slavnom narode som zapustila korene v podiele mojho Boha, ktory jemu patri dedicne, a medzi zastupom svatych mam pribytok. Ako ceder na Libanone som vyrastla do vysky, ako cyprus na vrchu Sion. Vyrastla som ako palma v Engadi, (som) ako ruzovy sad v Jerichu;ako utesena oliva na rovinach; tak sa vznasam ako platan pri vodach (na namestiach). Rozvoniavam ako skorica a vonny balzam: ako vzacna vonava mast vydavam zo seba vonu lubeznu. Akoby som si (plodmi) storaxu, galbanu, onyxu a staktu a tiez samotokym kadidlom okurovala pribytok. Ja ako terebinta rozkladam svoje haluze a moje haluze su nadherne a utesene. Ako vinic prinasam lubovonne (plody) a z mojich kvetov vzide skvele a prevzacne ovocie. Ja som matka krasneho milovania, (matka) bazne, uznanlivosti a svatej nadeje. U mna je vsetka milost spravodlivej cesty zivotnej, u mna je vsetka nadej silneho zivota. Pristupte ku mne vsetci, ktori po mne tuzite, a nasytte sa z mojich plodov!Lebo moj duch je sladsi ako med a mat mna je (sladsie) ako plast medu. Spomienka na mna pretrva vecne pokolenia. Ktori ma pozivaju, budu vacsmi lacniet, a ktori ma piju, budu vacsmi smadit. Kto ma pocuva, nezazije zahanbenie, ktori sa namahaju v mojej sluzbe, nezhresia. Ktori (inym) daju poznat moju jasnost, obsiahnu vecny zivot. Toto vsetko je obsahom knihy zivota a zmluvy s Najvyssim, a tak mozno poznat pravdu. Mojzis sprostredkoval Zakon ako pravidlo spravodlivosti, ako dedicstvo Jakubovho rodu a prislubenia dane Izraelovi. (Boh) dal do vyhladu Davidovi, svojmu synovi, ze z jeho (rodu) vyvedie najmocnejsieho vladara, ktory si udrzi slavny prestol naveky. Tato (kniha) preteka mudrostou ako (rieka) Fison a ako Tigris, ked su prvotiny (obilia),naplnuje rozumnostou ako Eufrat: a dava hojne (mudrosti), ako ma Jordan v case zatvy vody. Dava nauku, ako ma Nil (vody), takze vystupuje (z riecista) ako v case vinobrania Gihon. Nestaci ju preskumat ani ten, kto sa prvy ujme (prace), ako ju nepreskuma ani ten, kto sa na to neskor podujal. Lebo jej zmysel je hlbsi ako more a jej mudra rada je vacsia ako (morska) priepast. Ja, mudrost, vydala som (zo seba) rieky. Ja (vsak) som ako struha z rieky nezmernych vod, som ako priekopa vedena od rieky a ako vodny zliabok, co vychadza zo zahrady. Pomyslel som si: „Zvlazim svoju vysadenu zahradu a napojim urodu svojej luky. “A hla, zliabok sa mi rozvodnil a moja rieka vzrastla ako more:lebo svojou naukou posvietim vsetkym ako ranna zora, budem ju ohlasovat velmi daleko. Preniknem do vsetkych nizin zeme, poprehliadam vsetkych, ktori spia este, a osvietim vsetkych, co dufaju v Pana. Chrlit budem nauku silnejsie, ako je prorocka rec, zanecham ju tym, ktori tuzia po mudrosti, a neustanem ani cez ich pokolenia az do posvatneho veku. Vidte, ze som nepracoval iba pre seba, ale pre vsetkych, co hladaju pravdu. V trojakej veci ma zalubu moj duch, ktore schvaluje Boh aj ludia:(To su:) Svornost bratov a laska k bliznym a dalej: manzel a manzelka, ak ziju v dobrej zhode. Trojaky druh ludi vsak nenavidi moja dusa a velmi tazko nesiem, ze aj taki su nazive:pysneho bedara, falosneho bohaca a starca, ak je pochaby a bez rozumu. Coho si si nenazbieral za mladi ako to chces najst vo svojej starobe?Ako velmi slusi sudnost sedinam a starcom, aby vedeli poradit!Ako velmi slusi zostarnutym mudrost a oslavenym ludom rozvaha a rada!Vencom pre starcov je bohata skusenost a ich slavou je bazen pred Panom. Chvalil som si devat veci, o ktorych by sa nik ani nenazdal, a desiatu oznamim ludom svojim jazykom:Ten, kto sa moze radovat z dietok, uz zaziva vidi skazu svojich nepriatelov. Blazeny, kto naziva s rozumnou zenou, kto sa neprevinil jazykom a kto neotroci od seba nehodnejsim ludom. Blazeny, kto najde praveho priatela a kto spravodlivost hlasa usiam, co ho pocuvaju. Velky je ten, kto nasiel mudrost a vedomost, ale niet nad toho, kto sa boji Pana. Bazen pred Bohom prevysuje vsetko ostatne. Blazeny, kto dostal bazen pred Bohom do daru: kto si ju drzi pevne - komu ho mozno prirovnat?Bazen pred Bohom je pociatkom lasky k nemu, viera vsak pociatkom oddanosti jemu. Najvacsia rana je zo zarmutku srdca, najvacsia zloba vsak, ak je zena nicomna. (Nech je) akakolvek rana, len nie rana srdca!(Nech je) akakolvek nicomnost, len nie nicomnost zeny!(Nech je) akekolvek suzenie, len nie suzenie od nenavistnikov!(Nech je) akakolvek pomsta, len nie pomsta od nepriatelov!Niet horsieho jedu, ako je jed hadia niet (horsieho) hnevu nad hnev zeny: radsej by si si prial byvat spolu s levom a drakom, ako byt spolu s nicomnou zenou. Zloba znetvori tvar zeny: zachmuri sa jej tvar ako tvar medvedice: a vyzera, akoby bola vrecom. Jej muz vzdycha v kruhu priatelov a len co malo (o nej) pocuje, zastene. Akakolvek zloba je mensia od zloby zenskej, nech by na nu zalahol osud hriesnikov!Ako tazko stupaju nohy starca v piesku, tak posobi jazycnica na pokojneho muza. Nezahliadaj na krasu zeny, ani nepoziadaj zeny pre jej povab!Hnev zeny zneuctuje a je velkou hanbou. Ak zena raz uchvati moc, vzdy odporuje muzovi. Sklucena mysel, tvar bez (znaku) radosti i zranene srdce - to je (dielo) nicomnej zeny. Sklesle ruky, traslave kolena - to je (dielo) zeny, ktora nevie oblazit muza. Prvy hriech povstal pre zenu a pre nu musime vsetci zomriet. Netrp, aby ti co len malo unikala voda: ani zlej zene nepriznaj volnost na vychadzku!Ak sa nesprava na (pokyn) tvojej ruky, hanbu ti zapricini pred nepriatelmi. Oddel taku od svojho tela, aby ti nekrivdila ustavicne. Muz dobrej zeny je blazeny: pocet jeho rokov sa zdvojnasobi. Zdatna zena oblazuje muza, takze v pokoji preziva roky zivota. Dobra zena je dobry podiel dedicny, muz ju dostane ako odmenu za dobre skutky. Ci je bohaty, ci chudobny, vesela je mysel, pohlad takych je v kazdom case radostny. Trojaka vec mi napĺna mysel strachom: a pri stvrtej sa mi chveje tvar:klebety po meste, zbiehanie sa ludu,falosne osocovanie, lebo to vsetko je tazsie od smrti. Bolest a zarmutok zavini srdcu ziarliva zena;u ziarlivej zeny je jazyk bicom pre vsetkych, s kym sa streta. Zla zena je ako zaprah volov sem-tam hnanych, kto ju ma, akoby drzal stura. Opita zena sposobuje velky hnev: jej potupu a nestydatost nemozno ukryt. Smilnu zenu mozes poznat z jej vyzyvavych oci a podla mihalnic. Prisne si straz zenu, ak sa nechce odvratit (od zla), aby sa ti nespreneverila, ked si najde prilezitost. Varuj sa vsetkej nehanebnosti jej oci a nediv sa tomu, ak opovrhne tebou. Ako smadny pocestny otvara nad pramenom usta a pije z kazdej vody, ktora sa mu naskytne: tak aj (ona) sa posadi pred kazdy kol a roztvori puzdra kazdemu sipu, kym neustane. Povab usilovnej zeny oblazuje muza a (jej rozvaha) dodava vzrast jeho kostiam. Jej rozvaznost je dar od Boha;ak je zena rozvazna a mlcanliva, nemozno dost preplatit taku dobre vychovanu dusu. Svata a cudna zena je povab nad povab,nijaka protihodnota sa nevyrovna zdrzanlivej dusi. Ako osvieti ranne slnko svet z Bozich vysin, tak je ozdobou pre dom povab dobrej zeny;ako ziari svetlo na posvatnom svietniku, tak ziari aj jej krasa na pevnej postave. Ako zlate stĺpy na striebornych podstavcoch, tak pevne sa opieraju na chodidla nohy urastenej (zeny). Ako (kladu) vecne zaklady na tvrdu skalu, take (pevne) su aj Bozie prikazania v srdci svatej zeny. Pri dvoch veciach zarmucuje sa mi srdce a pri tretej pochyti ma hnev:ak udatny bojovnik hynie nedostatkom, ked opovrhuju rozumnym muzoma ked niekto prechadza od spravodlivosti k hriechu. Pre takeho ustanovil Boh mec. Dva druhy veci zdaju sa mi tazke a krajne nebezpecne: priekupnik sa tazko zbavi nedbalosti (voci pravde) a obchodnik sa nevie zdrzat od hriechov svojich peri. Mnohi ludia sa prehresili pre svoj nedostatok: a kto chce zbohatnut, odvracia si oko (od pravdy). Ako vrazaju kol do skary medzi kamene, tak aj hriech sa vtiera medzi kupu a predaj. S hriesnikom sa spolu rozpadne aj jeho hriech. Ak sa nebudes pilne pridrzat bazne pred Panom, coskoro sa ti rozpadne dom. Ako pri osievani sitom ostavaju smeti, tak sa javi nedostatok cloveka pri spomienke na neho. Pec skusa vyrobky hrnciara a spravodliveho skusa suzenie. Ovocie ukaze, ako osetrovali strom, a tak aj slovo cloveka (ukaze), ako mysli v srdci. Nechval nikoho, dokial neprehovoril, lebo (rec) je skuska pre ludi. Ak sledujes spravodlivost, dosiahnes ju a oblecies si ju ako ozdobne rucho; ak budes s nou prebyvat, ochrani ta naveky a stane sa ti oporou v den skusky. Vtak prisadne k sebe podobnym a vernost sa vracia k tym, ktori ju konaju. Lev ustavicne ciha po koristi: tak aj hriechy (cihaju) po tych, ktori robia nepravost. Svaty clovek vytrva v mudrosti ako slnko, kym pochaby sa meni ako mesiac. V spolocnosti nerozumnych si uchovaj slovo na (svoj) cas, ale v spolocnosti rozvaznych zostavaj trvale. Rozhovor s hriesnikmi (nech ti je) odporny, ich smiech (sa ozyva) pri hriesnom hodovani. Rec spojena s castou prisahou najezuje vlasy na hlave a ich nehanebne (reci nutia) zapchat si usi. Kde sa nasilnici hadaju, tam je mozne vyliatie krvi; a tazko pocuvat ich zlorecenia. Kto vyzradi priatelovo tajomstvo, straca doveru a nenajde viac priatela po svojej voli. Miluj priatela a verne sa ho drz!Ak zradis jeho tajomstva, uz za nim ani nechod!Aky je totiz ten, kto sa zbavi priatela, taky je aj ten, kto znici priatelstvo so svojim bliznym. Ak niekto vypusti vtaka z ruky, (uz ho viac nema), tak ani ty viac nechytis blizneho, ak si ho opustil. Nehon sa za nim, lebo je uz daleko: utecie ti ako srna, ked (sa dostane von) z osidla, lebo zranili jeho dusu. (Taku ranu) nemozno zaviazat: ako sa da udobrit zlostne slovo?Kto zradi priatelovo tajomstvo, pre taku nestastnu dusu niet uz nadeje. Kto suhlasne (zmurka) okom, zle veci kuje, ale neodmietne ho nik. Pred tvojimi ocami mu kypia usta sladkostou, pri tvojich reciach prejavuje obdiv, potom si vsak (s usklabkom) skrivi usta a z tvojich slov ti pripravuje pad. Vselico nenavidim, ale takemu sa uz nic nevyrovna; no aj Pan ho ma v nenavisti. Kto hadze kamenom do vysky, moze mu padnut na hlavu: tak aj zakerny uder falosnika rozdava viacere rany. Kto inemu jamu kope, sam do nej pada; kto nastavuje kamen bliznemu, potkne sa on, a kto stavia druhemu osidlo, zahynie v nom. Kto sa zapodieva hriesnym umyslom (proti inym), spadne to na neho; ani si neuvedomi, odkial to prislo. Vysmech a potupa je (dielo) pysnych, pomsta vsak ciha po takych ako lev. V osidle zahynu, co sa kochaju pri pade spravodlivych: bolest ich zozerie prv, ako zomru. Hnev a zurivost - to obidvoje je odporne, len hriesny clovek sa ich pevne drzi. Kto sa chce pomstit, ujde sa mu pomsty od Pana, lebo si jeho hriechy zachova v pevnej pamati. Odpust svojmu bliznemu, ak ti uskodil: lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosis. Ak clovek prechovava hnev proti bliznemu, ako si potom ziada od Boha, aby bol zdravy?Pre cloveka sebe podobneho nema milosrdenstva, a pritom oroduje za svoje hriechy?Prechovava v sebe hnev, hoci sam je iba clovekom, a pritom prosi o zlutovanie u Boha? Ved kto iny moze jeho hriechy uzmierit?Mysli na koniec (vsetkeho) a zanechaj nepriatelstvo,lebo hniloba a smrt ti hrozia, ako to ustanovil (Boh). Pamataj na Boziu bazen a nehnevaj sa na blizneho!Pamataj na zmluvu Najvyssieho a prepac vinu bliznemu!Vzdaluj sa sporu a umensis hriechy:clovek totiz v hneve rozducha spor, hriesny clovek poburi (proti sebe) aj priatelov a vie uviest nepriatelstvo aj medzi pokojnych. Lebo ohen hori tak, ake je drevo v lese: ako je kto mocny, taky je aj jeho hnev, a ako je kto bohaty, tak sa zmocnuje jeho hnev. Prenahleny spor zapaluje ohen; prenahlena hadka vylieva krv; a (zradne) svedciaci jazyk privadza smrt. Ak fuknes na iskru, vzbĺkne ako ohen, ak vsak na nu naplujes, zadusis ju. Obidvoje vychadza z tych (istych) ust. Prekliaty je nasepkavac a ten, kto ma dvojaky jazyk, vie poburit mnohych, ktori zili v pokoji. „Treti jazyk“ uviedol mnohych do nepokoja a hnal ich od naroda k narodu. Rozrucal hradene mesta bohacov a domy velmozov podkopal. Silu narodov podlomil a udatne rody rozbil. „Treti jazyk“ povyhanal z domu zdatne zeny a obral ich (o vysledky) ich namah. Kto nan bude dbat, nikdy si nenajde pokoja, neziska si ani priatela, u koho by spocinul. Uder bicom vyvolava sinku; uder jazyka az kosti lame. Mnohi padli ostrim meca, ale nie tolki, ako co zahynu pre jazyk. Blazeny, kto je skryty pred nicomnym jazykom, aj ten, kto sa nedostal do jeho zurivosti, kto si nepritiahol jeho jarmo na seba a koho neviazu jeho puta. Lebo jeho jarmo je jarmo zelezne a jeho puta su puta z kovu:zomriet od neho je najhroznejsie zomieranie, od toho lepsie je aj samo podsvetie. Chcel by vytrvat, ale neudrzi sa; do svojej moci dostane iba tych, co su na ceste nespravodlivcov, svojim plamenom neupali spravodlivych. Ktori opustia Boha, upadnu do jeho (moci), rozhori sa v nich neuhasitelne. Pusti sa do nich ako lev a dokalici ich ako leopard. Ohrad svoje usi trnim a nepocuvaj zly jazyk, aj na usta si vloz branu i zamky!Zlato a striebro si dobre chranis, tak si zadovaz aj pre svoje slova vazky a na usta si vloz primerane uzdy!Daj si pozor, aby si jazykom neklesol a neupadol pred nepriatelmi, co na teba cihaju. Tvoj pad nebude mozno vyliecit do smrti. Kto poziciava bliznemu, almuznu mu dava: a kto - ako mocnejsi - berie ho za ruku, zachovava prikazy. Pozicaj svojmu bliznemu, ked je v nudzi, a zasa na svoj cas vrat (pozicku) bliznemu!Pevne drz slovo a verne si pocinaj voci nemu: tak dostanes v kazdom case, co potrebujes. Mnohi pokladaju pozicku za najdenu vec a zapricinuju trpkosti tym, co im pomohli. Kym dostavaju, bozkavaju ruku darcovi, ich hlas je ponizeny, ked vsetko slubuju. Ale v case splatky ziada cas (odkladu), mrzuto rozprava, repta a zaluje sa na casy. Aj keby mohol vratit, nechce sa mu, splati sotva polovicu dlzoby a aj to poklada za najdenu vec. Ak nemoze (platit), chce veritela dostat o jeho peniaze, bez priciny sa mu stava nepriatelom. Odplati sa mu preklinanim a nadavanim a miesto vdaky za dobrotu odplati sa mu potupovanim. Mnohi nepoziciavaju nie tak zo zloby, ale boja sa, aby zbytocne neprisli do skody. Bud vsak voci ubiedenemu velkodusny a neodkladaj poskytnut mu almuznu!Pre rozkaz (zakona) ujmi sa chudobneho a v jeho nedostatku ho neprepustaj naprazdno!Aj peniaze utrat, ak ide o tvojho brata a priatela; (peniaze) neukryvaj pod kamen, kde mozu vziat skazu. Ukladaj si poklad v prikazoch Najvyssieho a bude ti to osozit viac ako zlato. Svoju almuznu uzavri chudobnemu do srdca a vymodli ta za to zo vsetkeho zla. Viac ako mohutny stit a ostep bude bojovat proti tvojmu nepriatelovi. Versavo Vulgate chyba. Dobry muz sa zaruci za blizneho, len kto nema hanby, necha ho na seba. Na dobrotu rucitela nezabudaj: ved sa vydal (do nebezpecenstva) pre teba. Pred rucitelom uteka iba hriesnik a nepoctivec. Hriesnik poklada majetok rucitela za svoj a v nevdacnej mysli opusta svojho zachrancu. Muz sa zarucuje za svojho blizneho; ak ten strati slusnost, opusti ho aj on. Nepoctive rucenie zahubilo uz mnoho zamoznych ludi a otriaslo nimi tak, ako sa kolisu morske vlny. Bohacov poslalo do vyhnanstva ako tulakov, takze sa potulovali medzi cudzincami. Ak hriesnik prestupi Bozie prikazy, zapletie sa do nestastneho rucenia: a kto sa zenie po mnohych podujatiach, prepadne svojmu odsudeniu. Zaujmi sa svojho blizneho, kolko len vladzes, ale daj si pozor, aby si neprisiel do skazy. Hlavne potreby pre zivot cloveka su: voda, chlieb, dom a (odev), co zakryva nahotu. Lepsie chuti chudobnemu pod drevenou strechou, ako skvele hodovanie daleko od domova. Miesto mnohych veci nech ti staci aj to malo, co mas, a nezacujes nadavky pri potulke cudzinou. Zly je to zivot od domu k domu si hladat pristresie; a kto je v hostinci, nesmie si volne pocinat ani usta otvorit. Za prijatie do hostinca musi krmit a napajat nevdacnikov a k tomu pocuje trpke slova (za vsetko):„Cudzinec, chod a prestri stol!“ a co len v ruke mas, aby si tym krmil inych. „Odid, lebo si chcem uctit priatelov, mam prijat ineho na pobyt v svojom dome, lebo mi je bratom. “To su tvrde slova pre toho, kto to chape. Domu sa dostane vycitka a potupne meno: Uzernik!Kto si miluje syna, casto pouziva (aj) tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatavat brany bliznych. Kto si vyucuje syna, dozije sa na nom chvaly a moze sa nim honosit v kruhu svojich domacich. Kto si vyucuje syna, do ziarlivosti uvadza nepriatela, ale v kruhu priatelov sa nim moze chvalit. Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mrtvy: lebo podobneho (syna) zanechava po sebe. Ked ho vidi za zivota, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriatelmi sa nema co hanbit pre neho. Lebo svojmu rodu zanechava obrancu proti nepriatelom a priatelom vdacneho odplatitela. Za maznanie synov bude si viazat rany a pri kazdom slove sa mu znepokoji srdce. Nekroteny kon je nepoddajny, volkany syn bude bez rozvahy, nahly. Maznaj sa so synom a nazenie ti strachu, pohravaj sa s nim a zarmuti ta. Nesmej sa mu, by si to nelutoval, aby ti nakoniec nestrpli aj zuby. Nepovoluj mu mnoho za mladi a nenechaj jeho mysel bez povsimnutia!Ohybaj ho este v mladosti, trestaj, kde neskodi, kym je mlady, aby nezostal tvrdohlavy a nevzoprel sa ti, mal by si zalost na dusi. Vyucuj si syna a zapracuvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslusnost. Lepsie je na tom chudobny, ak je zdravy a mocny v sile, ako nevladny a neduhom bicovany bohac. Nad vsetko zlato a striebro drahsia je zdrava mysel posvatena pravdou a zdrave telo je viac ako nezmerne bohatstvo. Niet bohatstva nad bohatstvo zdraveho tela; a niet vacsej blazenosti nad radost srdca. Lepsia je smrt ako trpky zivot a vecne spocinutie je lepsie ako ustavicna choroba. Maskrty, ktore nemozu pozit uzavrete usta, podobne su hodovnym pokrmom, ktorymi oblozia hrob. Aky pozitok ma z obetovaneho (jedla) modla? Nemoze ani jest, ani ovonat:taky je aj ten, koho Pan odozenie od seba a da mu znasat odplatu za nepravosti. Ocami hladi (na svoje bohatstvo) a stone pri tom, ako ked eunuch so vzdychom objima pannu. Zarmutok si nepripust na mysel, ani sa nesuzuj svojimi napadmi!Veselost srdca - to je zivot pre cloveka, a svatost je nevycerpatelny poklad: jasava radost dodava muzovi na veku. Zlutuj sa nad svojou dusou, lubiac sa trvale Bohu, maj sustredenu mysel pre svatost a daleko zahanaj od seba (vsetok) zarmutok!Lebo zarmutok znicil uz mnohych, a nikto nema z toho osoh. Zavist a hnevlivost skracuju zivot a (mnohe) premyslanie privadza predcasne starobu. Jasna a dobra mysel sa ukaze pri hodovani, lebo hodovanie je caste u neho. Nespavost pre bohatstvo zoziera telo a ustarostenost on zazenie spanok. Starost o to, ako poznat buducnost, rusi mysel, tazka choroba prebudza dusu k triezvosti. Bohac sa namaha hromadenim bohatstva, a ked spocinie, ma plno statkov. Namaha sa bedar, takze si odpiera aj zivobytie, ale nakoniec ostava (nadalej) nudzny. Kto ma rad zlato, nebude bez viny, a kto sa zenie za svojim znicenim, uplne si ho najde. Mnohi prisli do zahuby pre zlato, ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk. Polenom na pad je zlato pre tych, co sa mu koria, ako aj tym, ktori sa po nom zhanaju; kto je nemudry, kazdy pren zahynie. Blahoslaveny kazdy, kto sa zachova bez uhony a kto sa nezhana po zlate, ani svoju nadej nesklada v peniazoch a poklade. Ktoze je to? - aby sme ho chvalili, lebo obdivuhodny (priklad) dal svojim zivotom. Ved kto sa osvedcil a ukazal, ze je dokonaly, tomu patri vecna slava! Lebo mohol prestupit (zakon), ale ho neprestupil, a mohol robit zle, ale neurobil tak. Preto sam Pan upevni jeho bohatstvo (navzdy) a o jeho dobrych skutkoch bude hovorit cele zhromazdenie svatych. Ak sedis za skvelym stolom, neotvaraj nad nim prvy usta!Ani nehovor: „Ako mnoho je toho, co je na nom!“Pamataj, ze zavistlive oko je zle. Coze je zo vsetkeho stvorenia horsie ako (zavistlive) oko? Preto zaslzi pri kazdej veci, ktoru len zazrie. Nenacahuj prvy rukou (do misy), aby si sa nemusel znevazeny hanbit pre svoju hltavost. Nedaj sa tlacit pri hostine!Podla seba poznaj, co patri tvojmu bliznemu;ako slusny clovek pozivaj zo vsetkeho, co ti predlozia: ale tak, aby neopovrhli tebou, ak by si mnoho jedol. Prestan prvy jest uz pre slusnost; a nebud nemierny, aby si niekoho nepohorsil. Ak sedis vo velkej spolocnosti, neciahaj prv ako oni rukou (do misy), ani si neziadaj prvy pit!Ako velmi staci slusnemu clovekovi kvapka vina; pri spanku nebudes mat od neho bolesti ani ta nic trapit nebude. Nespavost, podrazdenu zlc a trapne bolesti ma iba nenasytnik. Mierny clovek ma zdravy spanok, spi az do rana a v radostnej nalade. Ak ta nutia vela jest, vstan zo spolocnosti, vyvrhni a ulahci sa ti a nezapricinis si slabost tela. Synu, pocuvaj ma a neopovrhuj mnou! - Nakoniec uznas moje slova (za pravdive). Bud zrucny pri vsetkych svojich dielach, a tak ta nestretne nijaka choroba. Kto je slusny pri jedle, pochvalia ho za to usta premnohych a svedectvo o jeho pravej (slusnosti) je spolahlive. Proti tomu, kto je neslusny pri jedle, somre cele mesto a svedectvo o jeho neslusnosti je tiez pravdive. Milovnikov vina nevyzyvaj na preteky, lebo vino uz mnohym vyhasilo (zivot). Ohen skusa tvrde zelezo, tak aj vino v opilosti pozite prezradi srdcia pysnych. Spokojny zivot pre ludi - to je vino s mierou (pozite), ak ho s mierou pijes, ostanes triezvy. Akyze je to zivot, ktoremu chybuje vino?(Coze nas olupuje o zivot? Smrt. )Vino je od pociatku stvorene na obveselenie, ale nie na opilstvo. Dusa a srdce sa (rovnako) raduju pri mierne pozitom vine. Mierne pozity napoj je zdravy pre dusu i pre telo. Len mnoho poziteho vina sposobuje podrazdenost, hnev a mnohe ine skodlive pripady. Trpkostou pre dusu je, ak sa pije mnoho vina. Opilstvom podrazdena mysel vedie nemudreho k urazu, zbavuje ho sily a zadava mu rany. Na hostine pri vine nezabrdaj do blizneho, ani neopovrhuj nim, ak je rozjareny. Nehovor mu potupne slova ani nenaliehaj na neho so svojou pohladavkou!Nevypinaj sa, ak ta ustanovili za usporiadatela (hostiny), spravaj sa v ich kruhu tak, ako jeden z nich!Staraj sa najprv o nich, az potom si sadni; az ked si splnil vsetky svoje ulohy, posad sa (k stolu),aby si z nich mal radost a dostal ozdobny veniec (na znak) vdaky a ziskal uznanie od pozvaneho zastupu. Prehovor, starsi vekom: slusi tiprehovorit s bedlivou rozvahou prve slovo, ale ani hudbe a (spevu) neprekazaj!Ked ta nepocuvaju, neplytvaj mnohymi slovami a nevypinaj sa neprihodne svojou mudrostou!Ako vynika rubinovy kamienok na zlatej ozdobe, tomu sa podoba hudba na hostine pri vine. Ako smaragdova pecat v zlatej obrube je napev hudby pri radostnom a miernom pozivani vina. Nacuvaj mlcky a za tvoju uctu dostane sa ti vdacneho uznania. Ak si mlady, sotva co povedz v svojej veci!Ak sa ta dva razy opytaju, tvoja odpoved nech ma hlavu!Pri mnohych (dopytoch) sa rob, akoby si nevedel o veci, pocuvaj mlcky a spolu sa aj dopytuj!V spolocnosti velmozov nebud narocny: a kde su starsi, tam nehovor mnoho!Pred krupobitim sa dostavuju blesky: pred skromnostou predchadza obluba, za uctivost dostane sa ti milej priazne. Vo chvili, ked ini vstavaju, nepocinaj si lenivo, odbehni ako prvy pred inymi domov, tam sa zabavaj a vesel,tu si pocinaj, ako ti napadne, nie vsak hriesne alebo pysnym slovom!Za to vsetko chval Pana, ktory ta stvoril a hojne ta syti svojimi dobrami. Kto sa boji Pana, ten prijima jeho nauku a ktori ho vcasne hladaju, najdu pozehnanie. Kto sa vhĺbi do Zakona, bude nim uplne preniknuty, ale kto si pokrytecky pocina, potkne sa on. Ktori sa boja Pana, najdu spravodlive pravo, ako svetlu daju svietit jeho ustanoveniam. Hriesny clovek vyhyba pokarhaniu a vyhladava si poucenie, ake mu lahodi. Obozretny muz neodmietne rozumnu radu, len nerozvazny a pysny sa neboji strachu:a ked aj urobil spolu s nim nieco bez rozvahy, trest najde v tom, za cim sa hnal. Synu, nerob nic bez rozvahy, potom neolutujes nic, co sa stalo. Nekracaj po ceste skazy a neudries sa o kamen: ani neschodnej ceste nedoveruj, aby si sa nepriviedol do skazy. Opatrny bud aj voci svojim synom a maj sa na pozore pred svojimi domacimi!Pri vsetkom pocinani sa s doverou spoliehaj na svedomie: lebo v tom je plnenie prikazov. Kto veri v Boha, dba aj o jeho prikazania, a kto doveruje v neho, nezazije ujmu. Bohabojneho nezastihne nestastie, ale Boh ho pri skuske zachrani a zbavi zleho. Mudry nema v nenavisti prikazy a pravne predpisy (Zakona) a nedostane sa na uskalie ako lod za burky. Rozvazny clovek sa spolieha na Bozi Zakon a Zakon mu bude verne pomahat. Kto predpoklada dotaz, pripravi si slovo, a ked ho poziadaju (o slovo), aj ho vypocuju. Lebo taky zachova, co sa slusi, a len tak odpovie. Mysel pochabeho podoba sa kolu na voze a jeho zmyslanie sa obracia ako os. Priatel nasepkavac je ako bujny zrebec, zarehce pod kazdym, kto si nan sadne. Preco vynika den nad iny den, svetlo nad ine svetlo, rok nad iny rok - (kdeze su) pod slnkom?Mudrym (ustanovenim) Pana su (dni) oddelene od seba utvorenim slnka, ktore zachovava, co mu prikazal. (Nariadil), aby sa casy a v nich sviatocne dni zamienali, aby (ludia) svatili sviatocne dni na svoju hodinu. Niektore z nich Boh (zvlast) povysil a zvelebil, ine zasa zaradil do poctu vsednych dni. Vsetci ludia su z hliny, zo zeme, z ktorej stvoril Adama. Podla svojej velkej mudrosti urobil Pan rozdiel medzi nimi a urcil im rozmanite cesty. Niektorych medzi nimi (zvlast) pozehnal a urobil slavnymi; inych posvatil a (blizsie) k sebe privinul; inych z nich zasa preklial a uponizil: a odstranil aj z miesta, ktore im urcil. V jeho rukach su ako hrnciarska hlina, premiesi ju, ako poklada za dobre. Vsetky jej (dalsie) osudy utvaraju sa podla jeho rozhodnutia. Taky je aj (osud) ludi, riadeny rukou Stvoritela, aby im odplatil podla svojho spravodliveho sudu. Zlu sa protivi dobre a smrti zasa zivot: tak je oproti spravodlivemu postaveny hriesnik. Ja ako jeden z poslednych bdelo som sa pousiloval, ako ten, kto paberkuje po oberacoch hrozna. I ja som dufal, ze Boh pozehna moju pracu, a tak som si aj ja naplnil lis ako ten, kto (riadne) obera. Vsimnite si, ze nie jedine pre seba som sa namahal, ale pre vsetkych, co tuzia mat poucenie. Pocuvajteze ma, nacelnici a vsetky narody, cujte aj zhromazdeni predaci. Ani synovi a zene, ani bratovi a priatelovi nedavaj, dokial zijes, moc nad sebou; ani svoj majetok nedavaj nikomu, aby si nelutoval, ked by si musel on prosit. Dokial zijes a (dokial) dychas, nedovol, aby ta niekto vymenil (v ulohe). Lepsie je, ak ta synovia budu prosit, ako by si mal ty hladiet synom na ruky. Vo vsetkom podnikani si podrz vedenie!Neuved skvrnu na svoju slavu! V den, ked dokoncis dni svojho zivota, vo chvili svojho odchodu rozdaj svoje dedicstvo!Oslovi (prislucha) krm, palica a naklad - chlieb, prisne zaobchadzanie a praca zasa otrokovi. Pracuje ti, ak si prisny, ale chce si aj odpocinut; uvolni mu ruky a hladi sa dostat na slobodu. Jarmo a remen sklonia tvrdu siju, aj otroka zhrbia ustavicne prace. Zlomyselnemu otrokovi (patri) trest a puta, posli ho na robotu, aby nezahalal. Lebo zahalanie uci mnohemu zlu. Postav ho do prace: tak mu to prislucha. Ak ta neposluchne, zohni ho putami! Ale poziadavky voci nikomu neprepinaj, bez rozvahy nic dolezite nepodnikni!Ak mas verneho otroka, nech ti je (mily) ako vlastna dusa, zaobchadzaj s nim, akoby ti bol bratom, lebo si ho nadobudol za cenu krvi. Ak ho neopravnene zranis, utecie ti,a ked sa raz vzchopi a odide, nevies, ani koho sa pytat, ani ktorou cestou ho treba hladat. Nerozumny clovek si robi marne a falosne nadeje a sny naplnuje namyslenostou nemudrych. Akoby chytal tien a hnal sa za vetrom, tak robi ten, kto si vsima falosne videnia. Videnie vo sne (si vyklada): to zodpovie tomu tejto ludskej tvari, jemu zodpovie podobny clovek. Co moze urobit cistym, kto sam je necisty? A aku pravdu ti povie, kto sam je luhar?Mylne vestenie, falosne hadacstvo, sny carodejnikov - to vsetko je marne. Srdce trpi pri predstavach ako ta, co pracuje k porodu. Ak videnia nemaju svoj povod od Najvyssieho, nevenuj im svoje srdce!Lebo sny uz mnohych uviedli do bludu a dosli k padu, ktori sa spoliehali na ne. Neomylne sa splni slovo Zakona a vyplni sa, co mudrost spolahlivo (oznamila) ustami. Co moze vediet taky, kto nepresiel skuskami? Ale muz v mnohom skusany ma hlboku mysel a kto sa mnoho ucil, vie rozumne hovorit. Kto nic neskusil, malo toho vie, ale kto presiel dalekym (svetom), vie aj mnoho zla urobit. Kto nepresiel skuskou (zivota), akeze veci pozna? Kto sa uz mnoho (sklamal), mnoho zla moze narobit. Mnoho som videl na svojich potulkach a (poznal som) rozlicne zvyky, ze ich nemozno vyrozpravat. Pre tieto veci som sa dostal casto do nebezpecenstva smrti, ale Bozia milost ma zachranila. Duch bohabojnych bude mat zivot a svojim navstivenim ich Boh pozehnava. Svoju nadej skladaju vo svojom Vysloboditelovi, lebo oci Pana sleduju tych, ktori ho miluju. Kto sa boji Pana, pred nicim sa nestrachuje ani neobava, lebo on je jeho nadejou. Blazena dusa toho, kto sa boji Pana!Na koho ineho ma upierat svoj zrak, kto je jej posilou?Oci Pana hladia na tych, ktori sa ho boja, on je ich mocnym ochrancom, silnou oporou. Chrani proti upalu a zatieni ich proti (horucave) poludnia. Uzmieri previnenia, pomaha pri pade, pozdvihuje dusu, rozziaruje oci, poskytuje uzdravenie, zivot a pozehnanie. Obeta z veci nespravodlivo (nadobudnutej) je poskvrnena, posmechy ruhacov nemozu byt mile (Bohu). Pan (ostava) jedine s tymi, ktori vytrvaju na cestach pravdy a spravodlivosti. Najvyssi neprijima dary hriesnikov, obetu hriesnikov si ani nevsimne, mnozstvo obiet ho nepohne k zlutovaniu nad ich hriechmi. Kto prinasa obetu z majetku chudobnych, ako keby syna zabijal pred otcovymi ocami. Zivot chudobnych je nudzny chlieb: kto by takeho oklamal, je muzom krvi. Kto inemu odnima v pote zarobeny chlieb, akoby zavrazdil svojho blizneho. Kto vylieva krv a kto krivdi nadennikovi - su (rovnaki) bratia. Ak jeden stavia, druhy ruca - co z toho maju okrem namahy?Ak sa jeden modli, druhy preklina - koho hlas ma Boh vypocut?Kto sa umyl po dotyku mrtveho (tela), ale znovu sa ho dotyka, co mu osozi vsetko jeho ocistovanie?Tak je to aj s clovekom, ktory sa posti za svoje hriechy, ale znovu tie iste hriechy pacha, co mu osozi vsetko, cim sa umrtvoval, a jeho modlitbu ktoze ma vypocut?Kto zachovava Zakon, prinasa caste obety. Je to spasitelna obeta, ak niekto dba na prikazania a daleky zostava vsetkej nepravosti. Zmiernu obetu prinasa za nepravosti a odprosuje za hriechy, kto sa vzdiali od nepravosti. Kto preukazuje lasku, ako keby obetoval jemnu muku, a kto kona milosrdenstvo, prinasa (pravu) obetu. Pan ma v tom zalubu, ak niekto zanecha nepravosti, a uzmierenie za hriechy je v tom, ak niekto odstupi od nespravodlivosti. Nedostavuj sa pred Pana naprazdno!Toto vsetko treba konat, lebo to prikazuje Boh. Obeta spravodliveho je tuk na oltari a (jeho) vona vystupuje az pred Najvyssieho. Obeta spravodliveho je prijemna (Bohu) a na jeho spomienkovu obetu Najvyssi nezabudne. S dobrou myslou vzdavaj Bohu chvalu a neukracuj prvotiny (dorobene) svojimi rukami!Pri kazdom dare nech je tvoja tvar vesela a svoje desiatky s plesanim zasvacuj (Bohu)!Davaj Najvyssiemu, ako ti on dava, s privetivym okom prinasaj vsetko, co najde tvoja ruka. Lebo Pan je to, ktory ti odplati; a on ti moze odplatit sedemnasobne. Neprinasaj podle veci za obetu, lebo take ani neprijme. Nespoliehaj sa na nespravodlivu obetu, lebo Pan je sudcom a pred nim slava osoby (neznamena) nic. Pan nedava nikomu prednost pred chudobnym a vypocuje prosbu ukrivdeneho. Modlitbou siroty neopovrhne, ani vdovy, ked svoju zalobu prednesie s narekom. Ci netecu slzy po tvari vdove a jej vykriky sa nevznasaju (proti tomu), kto ich vyvolal?Lebo slzy z jej tvare vystupuju do neba a Pan, ked ju pocuje, nebude sa z toho radovat. Kto sa kori Panovi, ako sa jemu lubi, toho prijme (na milost), jeho modlitba sa priblizuje az k oblakom. Modlitba pokorneho prenika oblaky: ani sa nevie potesit, kym sa nedostane do jeho blizkosti, ani neodstupi, dokial Najvyssi nezhliadne na neho. A Pan ho nebude odkladat, ale spravodlivost prizna spravodlivym, lebo si pocina podla prava, a Vsemohuci nebude voci (nespravodlivym) zhovievavy, ale bolestnym (uderom) zasiahne im chrbat. Aj pohanom odplati pomstou, az kym nezahubi mnozstvo pysnych a nerozlame berly neslachetnych;kym neodplati vsetkym podla ich cinov, ako urobil za ciny Adama a za jeho opovazlivost;kym neprisudi spravodlivym sudom svojmu ludu a svojim milosrdenstvom nerozveseli spravodlivych. Boh sa vie hojne zlutovat v case suzenia, (zakroci), akoby (prichadzali) kvapky za velkeho sucha. Zmiluj sa nad nami, Boze vesmiru, a zhliadni na nas a ukaz nam jasnost svojho milosrdenstva!Uvrhni svoju bazen na pohanov, ktori nejdu za tebou, aby poznali, ze okrem teba niet Boha, a nech ohlasuju tvoje velke ciny!Pozdvihni svoju ruku proti cudzim narodom, aby uzreli tvoju vsemohucnost!Ako si sa na nas ukazal svatym pred ich pohladom, tak zasa ukaz pred nami, aky vies byt mocny proti nim,aby poznali teba, ako sme my poznali, ze niet Boha okrem teba, Pane. Obnov podivne znamenia, zopakuj zazraky!Oslav svoju ruku a prave rameno!Prebud svoju rozhorcenost a vylej svoj hnev!Vyhub protivnika a znic nepriatela!Urychli cas a pamataj (urobit utrpeniu) koniec, aby rozpravali o tvojich obdivuhodnych cinoch!Nech plamen hnevu zozerie kazdeho, kto by si myslel, ze sa zachrani, a ti, co trapia tvoj lud, nech sa doziju zahuby!Rozdrv hlavu nepriatelskym vladarom, ktori si myslia: „Niet nikoho okrem nas. “Zhromazdi vsetky Jakubove pokolenia, aby poznali, ze okrem teba niet Boha; nech hovoria o tvojich velkych cinoch a urob ich svojim dedicstvom, ako to bolo od pociatku. Zlutuj sa nad svojim ludom, ktory nesie tvoje meno, nad Izraelom, ktoreho si rovnym urobil svojmu prvorodenemu. Zlutuj sa nad mestom, ktore je zasvatene tebe, nad Jeruzalemom, kde mas svoje byvanie. Napln Sion svojimi nevyslovitelnymi dielami a svoj lud svojou slavou!Osvedc sa tym, ktori su prvotinami vsetkeho stvorenia, a spln vsetko, co v tvojom mene predpovedali davni proroci. Daj odmenu tym, ktori sa spoliehaju (iba) na teba, aby sa ukazala spolahlivost tvojich prorokov: vyslys modlitby svojich sluzobnikovpodla Aronovho pozehnania, ktore dal ludu, a upravuj nas na spravodlivu cestu! Nech vedia vsetci, ktori ziju na zemi, ze ty si Boh, ktory svojim okom sledujes svet. Zaludok poziva kazde jedlo, ale niektore jedlo je lepsie nez druhe. Ako podnebie rozozna jedlo z divociny, tak aj rozvazne srdce (pozna) falosne slova. Podvodne srdce posobi zarmutok, ale skuseny clovek mu vie odporovat. Zena prijima kazdeho muza, ale niektora deva je hodnejsia od inej. Krasa zeny privabi veselost na tvar jej muza a tuzba (po nej) prevysuje kazdu inu tuzbu muzovu. Ak ma na jazyku privetivost, miernost a srdecnost, jej muz nie je potom ako ostatni ludski synovia. Kto dostal dobru zenu, ten sa dostava k bohatstvu, ona je pomocnicou aj stĺpom, o ktory sa pokojne (opiera). Kde niet plota, tam volne kradnu majetok, kde niet zeny, tam (muz) zastone v biede. Ktoze doveruje tomu, kto nema hniezda? Uchyli sa tam, kde pride nanho sumrak. Je ako opasany lupeznik, skokom sa zenie od jedneho mesta k inemu mestu. Kazdy priatel hovori: „Uzavrel som priatelstvo. “ Ale mnohy priatel je len podla mena priatelom. Ci to nesposobi trpkost az na smrt,ak sa ti priatel a druh zmeni v nepriatela?O, krajne nicomna opovazlivost, kdeze si sa len vzala, aby si pokryla zem zlostou a ulisnou falosnostou?Priatel sa raduje s priatelom nad (jeho) blazenostou, no v case suzenia stane sa mu protivnikom. Priatel ma sutrpnost s priatelom (pre zaludok): a proti nepriatelovi sa chopi stitu. Nezabudaj na svojho priatela, ktory sa ti oddava s celou dusou, nezabudni na neho ani pri svojom bohatstve!Nehladaj radu u toho, kto ciha po tebe, ukry svoj umysel pred tymi, co ti zavidia. Kazdy, kto radi, prednasa svoju mienku, ale je aj poradca sam pre seba. Chran sa pred (takym) poradcom, najprv sa vyzvedaj, v com ma nedostatok. Lebo taky mysli (najprv) na seba,aby ti nezarazil kolik do zeme. Povie ti: „Spravna je tvoja cesta!“ -a pritom sa postavi stranou, aby videl, co sa ti stane. S nepoboznym (nemaj) rozhovor o svatosti a s nespravodlivym o spravodlivosti! So zenou (nemaj) rozhovor o tej, na ktoru ziarli, bojazlivemu nehovor o vojne! S obchodnikom (nehovor) o obrate, s kupcom o predaji, so zavistlivcom zasa o prejave vdaky!S clovekom bez milosrdenstva (nehovor) o milosrdenstve, s nepocestnym o pocestnosti, s rolnickym robotnikom o jeho rozlicnych pracach!S robotnikom (zjednanym) na rok nehovor o zakonceni roka, s lenivym otrokom o mnohych pracovnych (povinnostiach): na radu takychto sa nikdy nespoliehaj!Stykaj sa ustavicne so svatymi muzmi, o komkolvek sa dozvies, ze zachovava bazen pred Bohom,ktoreho dusa sa podoba tvojej dusi a ktory ma sutrpnost s tebou, keby si sa zakolisal vo tme. Pevne sa drz toho, co ti radi dobre svedomie, nad to nemas nic cennejsie. Svedomie svateho cloveka ti niekedy povie viac ako sedem strazcov, ktori sedia vysoko (na vezi) a skumaju (kraj). Ale pritom vzyvaj Najvyssieho, aby riadil tvoju cestu podla pravdy. Pred kazdym tvojim dielom nech predchadza spravne uvazenie a pred kazdym vykonom pevny umysel. Nicomne slovo meni srdce; styri vyhonky z neho vyrastu: dobre a zle, zivot a smrt a nad nimi trvale vladne jazyk. Niektory ucitel je zbehly a vyucuje mnohych, ale sebe vie malo osozit. Mudry ucitel vie poucit mnohych, aj sam sebe osozi. Iny vie mudro hovorit, ale ho zavrhnu, takze v kazdom ohlade trpi nudzu;nedostal od Boha milost, lebo aj v mudrosti ma nedostatok. Iny je zasa mudry iba pre seba a plody jeho rozvahy su chvalyhodne. Mudry muz poucuje svoj lud a plody jeho mudrosti su spolahlive. Mudry muz obsiahne plne pozehnanie, ktori ho vidia, chvalia ho. Zivot cloveka ma spocitane dni: no dni Izraela su nespocitatelne. Mudry sa dozije ucty vo svojom narode a jeho meno bude zit naveky. Synu, kym zijes, skusaj svoju dusu, ak najdes v sebe nicomnost, nerob jej povoli!Nie vsetko je na osoh kazdemu jednemu a nie kazdy druh (veci) najde u vsetkych rovnake (zalubenie). Nebud nenasytny pri kazdom hodovani, ani sa nevrhaj na kazde jedlo!Lebo z mnoheho jedenia nastava choroba a pazravost pritiahne ti bolest zlce. Pre opilstvo mnohi zahynuli, kto je zdrzanlivy, predlzuje si zivot. Maj vo vaznosti lekara, lebo ho potrebujes, a ved ho stvoril Najvyssi (na pomoc inym). Lebo uzdravenie pochadza od Boha, od krala dostane nejake dary. Vedomosti lekara mu pozdvihuju hlavu a velmozi hovoria o nom s pochvalou. Najvyssi vytvoril zo zeme liecive byliny a mudry muz ich nebude odmietat od seba. Ci nie od dreva sa stala sladkou horka voda,aby ludia poznali jeho (liecivu) silu? Najvyssi dal ludom aj znalost, aby ho ctili za jeho podivne ciny. Nimi mierni lekar bolesti a mastickar z nich vyraba jemne vonavky; a tiez ine masti na liecenie (dal Boh), aby jeho diela nezahynuli. Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha. Synu, pri chorobe sa nezanedbavaj, ale modli sa k Panovi a uzdravi ta. Odvrat sa od hriechu a nech su tvoje ruky priame; a ocisti si srdce od kazdej nepravosti!Obetuj na lubeznu vonu (suchu) obetu z cistej muky a hojne pokrop tukom svoju obetu! Ale aj lekarovi daj moznost, (aby zasiahol),lebo nato ho stvoril Pan; a nech neodstupi od teba, lebo potrebujes jeho pomoc. Pride taky cas, ked sa dostanes do ich ruk:ale oni budu prosit Pana, aby ich sam riadil (najst) ulavu a uzdravenie pre ich vlastne spravanie. Kto sa vsak dopusti hriechu pred svojim Stvoritelom, upadne do ruk lekara. Synu, nad mrtvym vylievaj slzy a zapocni zalospev ako kruto postihnuty clovek. Zakry mu telo, ako je spravodlive, a nebud nedbanlivy pri jeho pochovani!Aby ta neohovorili, konaj nad nim trpky zial cez den, a potom (hladaj) utechu na svoju bolest!Maj nad nim zalost, ako si zasluhuje, aspon den-dva, aby ta neohovorili. Lebo zarmutok urychluje smrt a zastiera silu, najma zarmutok srdca zohyba siju. Aj ked odnesu (mrtvolu), zarmutok ostava: Zivot chudobneho je taky, ake je jeho srdce. Svoje srdce neoddavaj (prilisnemu) zarmutku, ale zazen ho od seba a mysli na posledne veci. Nezabudaj, ze niet navratu (pre mrtveho), a tak jemu (zarmutkom) nie si na osoh a len sebe skodis. Pamataj na moj osud: taky bude aj tvoj, vcera mne a dnes tebe. Ako odpociva mrtvy, tak nech spocinie aj jeho pamiatka, potesuj ho, ked odchadza jeho duch (zo sveta). Zakonnikova mudrost (sa rodi) v pokojnom case, kto nema povinnosti vela, moze sa napĺnat mudrostou. Ci nadobuda mudrost, kto sa musi drzat pluhu? Alebo ten, kto honosi sa vrhanim (ostepu)? Alebo ten, kto ostnom pohana dobytok a pohybuje sa v ich praci? Ved takeho rec sa okolo teliec toci!Svoju pozornost venuje obracaniu brazd, ani nespi, co mysli na krmenie krav. Tak aj tesar a stavitel a ten, co den a rovnako aj noc venuje sa tomu, ze ryje rytiny do pecatnych (kamenov), vytrvalo vymysla rozlicne kresby, a svoju mysel sustreduje na to, aby malby boli podobne; ani nespi, co dokonat chce svoje dielo. Tak aj kovac sedi pri nakove, prezera si pracu, ktoru robi zo zeleza. Horucost ohna mu pali telo, ale odporuje peci horucej. Uder kladiva mu ohlusuje usi, ku vzorcu naradia oci upiera. Svoju mysel sustreduje na to, ako vyhotovit dielo, svojou bedlivostou ho vyzdobuje dokladne. Tak aj hrnciar sada k svojej praci, pricom nohami pohana kolo, ustavicne je ustarosteny o svoje dielo a v celom svojom pocinani dba na umernost (diela). Rukou stvarnuje blato, ktore pod jeho nohami straca svoju tvrdost. Svoju mysel venuje tomu, ako previest posledny nater, a starostlivo vec ocisti. Tito vsetci spoliehaju sa na svoje ruky a kazdy z nich musi sa rozumiet svojmu remeslu. Bez nich vsetkych nemozno budovat mesto. Nedovoluje sa im byvat (v cudzine) ani cestovat. Ale ani do rady (mesta) im nepriznaju vstup,ani na sudcovsku stolicu si nezasadnu, nemaju pochop o tom, co ustanovuje pravo, ani neoznamuju verejnosti, co vyzaduje poriadok a spravodlivost. Este menej sa vyznaju v mudrych vypovediach. Vo svojom svetskom zamestnani su vsak pevne zbehli, ich (jedinou) tuzbou je: prevadzat svoje remeslo. (Inac si pocina ten), kto svoju mysel upriamuje k tomu, aby premyslal o zakone Najvyssieho. Mudrc skuma mudrost vsetkych predkov a zapodieva sa naukou prorokov. Ma v pamati, co kedysi rozpravali slavni muzi, a myslou prenika do zvratov mudroslovnych vypovedi. Preskumava tajnosti mudrych vyrokov a zapodieva sa zahadami mudroslovnych vypovedi. U velmozov kona sluzby, ba dostavuje sa aj pred vladara. Cestuje po krajinach cudzich narodov: skusuje, co je dobre a co zle u ludi. Uz na usvite - ako sa prebudi - svojim srdcom sa oddava Panovi, svojmu Stvoritelovi, a pred tvarou Najvyssieho si kona svoju modlitbu. Svoje usta otvara na modlitbu, aby odprosoval za svoje previnenia. Lebo ak nas vsemohuci Pan bude tak chciet, bohato mu nadeli rozumneho ducha,takze ako lejak bude chrlit zo seba vypovede Bozej mudrosti a modlitbou bude zvelebovat Pana. On sam bude upravovat jeho mysel k rozumnosti a da mu vysvetlenie o svojich skrytych zameroch. Svoju vyspelost bude prejavovat v mudrosti a svoju slavu bude zakladat na zakone zmluvy s Panom. Premnohi pochvalia jeho mudrost, lebo ju nebude mozno znicit naveky. Spomienka na neho nikdy neprestava a jeho meno bude zit z pokolenia na pokolenie. Jeho mudrost budu vychvalovat narody a jeho chvalu bude hlasat zhromazdeny (lud). Ak bude dlho zit, zanecha po sebe slavnejsie meno ako tisiceri ini, ale i ked sa (skor) vrati k odpocinku, bude mu to na prospech. Chcem este vyrozpravat, (o com) som uvazoval, lebo som plny nadchnutia (ako proroci). Vypocujte ma, zbozni synovia, vyhanajte do plodu ako ruza, sadena pri vodnych tokoch!Vydavajte zo seba lubeznu vonu ako jemne kadidlo,rozvinajte svoje kvety ako lalie a vydavajte vonu, zazelenajte sa utesene a spievajte spolocnu piesen, zvelebujte Pana pre jeho diela!Vzdavajte mu jeho zvelebovanie, chvalte ho hlasite svojimi perami, piesnami svojich ust a citarou (ho chvalte) a vasa chvala nech zaznieva takto:„Vsetky diela Panove su velmi dobre… Vsetko, co ustanovi, stava sa na svoj cas. “ Preto nehovorte: „Naco je toto a naco tamto?“ - lebo svojim casom vsetko sa ukaze potrebnym. Na jeho slovo stala sa voda ako mohutny nasyp, na rozkaz jeho ust povstali nadrze vod. Lebo na jeho rozkaz sa stane vsetko, co chce, a nik mu nemoze prekazat, ked chce spasit (niekoho). Skutky vsetkych ludi su (zname) pred nim, jeho ociam nie je skryte nic. Od vecnosti do vecnosti siaha jeho pohlad, pred nim nic nie je podivuhodne. Neslusi sa pytat: „Co je toto a co zasa ono?“ - Vsetko bude potrebne na svoj cas. Jeho pozehnanie je take hojne, ako rozvodnena rieka,ako ked povoden napaja suchu (zem). Jeho hnev zachvati narody, ktore ho nehladali. Ako vie premenit na pust vodou (zvlazeny kraj), takze zem vyschne (uplne), tak su jeho cesty priame pre ich chodzu, ale pre hriesnikov (su) ako prekazky pre jeho hnev. Pre dobrych stvoril vsetko dobre od pociatku, hriesnikom (urcil) dobre i zle veci. Najpotrebnejsie veci pre zivot ludi (su) voda, ohen, zelezo a sol, mlieko, jemny psenicny chlieb a med, hrozno z vinica, olej a odev. To vsetko dal svatym (ludom) k dobru, ale nicomnikom a hriesnikom sa meni (aj) to na zlo. Su vetry, ktore maju za ciel trestat, ktore, ked rozzuria sa, vacsie utrpenie prinasaju. Ked na svoj cas plnia (svoju ulohu) a napnu sily, tak ukajaju hnev svojho Stvoritela. Ohen, krupy, hlad a smrt - to vsetko je na trest stvorene. Zuby dravcov, skorpiony a hady a pomstivy mec je na skazu hriesnikom. Citia rozkos, ak dostanu od neho rozkaz (na zasah), su pripravene na zemi, ak su potrebne, ale (zasiahnu) na svoj cas, ani neprekrocia rozkaz. Preto o com som bol od pociatku pevne presvedceny, premyslal som o tom a uvazoval, i v pisme zanechal. Vsetky Bozie diela su dobre a on kazde dielo uvadza (do cinnosti) na svoju hodinu. Neslusi sa hovorit: „Toto je horsie ako tamto. “ Vsetko sa osvedcuje na svoj cas. A teraz celym srdcom i ustami chvalte a zvelebujte meno Panovo!Kazdemu clovekovi je urcena velka uloha, pretoze pretazke jarmo spociva na Adamovych synoch, a to odo dna, ked zo zivota matky pridu (na svet), az do dna pohrebu, ked sa vratia k matke nas vsetkych. Vsetkych trapi premyslanie a obavy srdca, starosti o buducnost a o den zakoncenia (zivota),(od toho pocnuc), kto sedi na slavnom prestole, az po toho, kto je uponizeny v zemi a popole;(pocnuc od toho), kto nosi purpurovy oblek a na hlave veniec, az po toho, kto sa iba drsnym platnom odieva; (vsetkych stiha): hnev, zavist, zmatok a neistota, strach pred smrtou, ustavicne zvady a hasterenia. A ked si ma oddychnut na lozku, nocny sen mu meni vsetku mysel. Malo alebo nijakeho odpocinku nema, akoby aj vo sne strazit mal, ako to za dna (robieva). Polakany je videnim svojho srdca, je mu tak, ako keby vyviazol v den vojny. Prebudza sa vo chvili svojej zachrany a cuduje sa, ze sa nema coho obavat. (To je osud) kazdeho tvora - od cloveka az po dobytok - a hriesnika az sedemnasobny:okrem toho je stanovena smrt, vyliatie krvi, nesvornost, mec, utlaky, hlad, skaza a pohromy. Proti hriesnikom su stanovene vsetky tieto veci, ved pre nich prisla (kedysi) aj potopa. Vsetko, co je zo zeme, do zeme sa navrati, ako sa vracaju vsetky vody do mora. Kazdy uplatok a nespravodlivy (dar) zahynie, len poctivost pretrva naveky. Majetky nespravodlivych vyschnu ako rieky a odzneju ako mohutny rachot hromu za dazda. Raduje sa, kym vladze otvarat ruku, ale hriesnici nakoniec zmiznu uplne. Potomstvo bezboznikov nenasadi vela vyhonkov, neciste korene chrastia na strmych skalinach. Ako sitie, co rastie pri kazdej vode na brehoch riek, byva prv ako ostatne seno skasane. Dobrocinnost je akoby pozehnany raj, lebo (zasluha) milosrdenstva pretrva naveky. Sladky je zivot pracoviteho a pritom spokojneho cloveka, najdes poklad aj v takom (zivote). Deti a stavba mesta zachovaju meno cloveka, ale nad to viac treba hodnotit bezuhonnu zenu. Hudba a vino rozveseluje srdce, ale nad obidvoje viac treba cenit lasku k mudrosti. Pistaly a lutny prinasaju sladkost do piesne, ale privetivy hlas ma vyssiu hodnotu ako obidvoje. Tvoje oko tuzi za povabom a krasou, ale zelen siatin je nad oboje. Priatel a druh sa z casu na cas zidu, vsak viac ako oni znamenaju muz a zena. Bratia si poskytnu pomoc v case suzenia, ale viac vyslobodenia ako oni prinasa milosrdenstvo (inych). Zlato a striebro dava noham pevne stat: ale dobra rada je nad to obidvoje. Statky a moc (nad inymi) pozdvihuju srdce, ale nad to cennejsia je bazen pred Bohom. Ak niekto ma bazen pred (Bohom), nebude mat nedostatok, pri jej (ochrane) netreba hladat inu pomoc. Bazen pred Panom je ako pozehnany raj, pokryta je slavou nad vsetku inu (slavu). Synu, pokial zijes, chran sa nedostatku, lebo lepsie ti je umriet, ako v nedostatku zit. Ak niekto musi hladiet na cudzi stol jeho zivot nemozno pokladat za zivot: Ved svoj zivot udrzuje iba cudzim pokrmom. Rozumny a dobre vychovany muz sa (toho) uchrani. V ustach nemudreho sa najde sladka vyhovorka pre biedu, ale v jeho bruchu hori ohen. O, smrt, aka trpka je spomienka na teba pre cloveka, ktory spokojne poziva svoje bohatstvo;pre takeho, co zije si bezstarostne, ktoreho cesty su hladke vo vsetkom a ktory ma este dost sily, aby jedol (s chutou). O, smrt, ake dobre je tvoje ustanovenie pre bedara a takeho cloveka, ktoreho opustili sily,ktory je zosly vekom, ktory sa musi starat o vsetko a ktory uz (od zivota) nema co cakat a stratil vsetku trpezlivost. Nelakaj sa zakona smrti! Spomen si na to, co bolo pred tebou a co pride zasa po tebe: to je udel od Pana, (ustanoveny) pre vsetkych ludi. Coze ta moze prekvapit, ak s tym suhlasi Najvyssi, ci sa (dozijes) desat, sto alebo tisic rokov?V podsveti prestanu sa zalovat na zivot. Z ohavnych synov pochadzaju hriesni potomci, (ale taki budu aj ti), ktori sa stykaju s domom zlych. Dedicstvo hriesnych synov vyjde navnivoc a ich rodu sa bude trvale drzat potupa. Na necestneho otca zaloby znasaju synovia, lebo jeho vinou sa dostali do hanby. Beda vam, hriesni muzovia, ktori ste opustili zakon najvyssieho Pana. Ked sa aj rodenim (mnozite), prekliate je vase zrodenie, a ked zomierate, kliatba je vasim podielom. Vsetko, co pochadza zo zeme, do zeme sa navrati, a tak aj bezbozni z kliatby prejdu do zahuby. Zarmutok ludi (oplakava) iba telo, no u zatratenych aj meno zanikne. Maj starost o svoje dobre meno: ono ti skor zostane ako tisic vzacnych a velkolepych pokladov. Dobry zivot ma spocitane dni: dobre meno vsak zostane naveky. (Synovia, svoje poucenie si zachovajte v pokoji!) Skryta mudrost a poklad, ktory vidiet nemozno - akyze je osoh z obidvoch?Lepsi je ten, kto vie ukryt svoju nemudrost, ako ten, kto zakryje svoju mudrost. Pocitte vsak zahanbenie pri tom, co budem prednasat svojimi ustami. Nie je dobre pyrit sa hanbou za vsetko, ako je zas pravda, ze nie vsetci rovnako vsetko schvaluju. Hanbite sa pred otcom a matkou za smilstvo a pred vladarom a mocnarom (sa hanbite) za loz,pred kniezatom a sudcom za zlocin; pred obcou a zastupom (ludu) za priestupok (zakona),pred priatelom a druhom za nepravost a za kradez pred celym miestom, na ktorom byvas,aj za (spreneverenia) proti Bozej pravde a jeho zmluve, za opieranie laktom pri jedeni, za znevazenie toho, co davas alebo prijimas,za mlcanie pri pozdrave, za pohlady na smilnicu, za odvratenie svojej tvare od pokrvneho. Neodvracaj tvar od blizneho, (hanbit sa treba) za odnatie ciastky, ktoru si nevratil. Nepozeraj po zene ineho muza, ani necihaj po jeho otrokyni, ani sa nepostav k jej lozku!(Hanbi sa) pred priatelmi za potupne slova, a preto, ked mas dat, nerob pritom vycitky. Neopakuj rec, ktoru si (raz) pocul, (hanbi sa) za prezradenie reci, co ma byt ukryta. Tak ta skutocne nestihne zahanbenie a budes oblubeny u vsetkych ludi. Za toto vsetko sa nehanbi, ani neber na nikoho ohlad, aby si sa neprevinil:za Zakon Najvyssieho a za jeho zmluvu, za sud, ktorym aj bezboznika beries do ochrany,za (zuctovanie) so spolocnikmi a spolucestujucimi, za dary zo svojho majetku,za rovnaku presnost vah a zavazia, za zisk, ci bol vacsi alebo mensi;za zisk pri kupe a obchodovani, za prisne vychovavanie synov, za to, ze si nicomneho otroka do krvi zbil po boku. Pre nicomnu zenu je dobra pecat. Kde je mnoho ruk, tam zatvaraj (veci): cokolvek vydavas, spocitaj si to a odvaz, spis si (presne), co vydas a prijmes. (Nehanbi sa) za pokarhanie nerozumneho a pochabeho, za starcov, ktorych mladi (radi) posudzuju: ak budes dobre vychovany vo vsetkom, budes oblubeny u vsetkych ludi. Dcera je pre otca skryty poklad - treba ho strazit, starost o nu odnima (vsetok) spanok, aby mu azda v slobodnom stave nezostarla, a ked sa aj vyda za muza, aby sa mu nestala odpornou. Tiez aby sa za svojho panenstva neposkvrnila a v otcovskom dome sa nedostala do druheho stavu, aby sa nedopustila priestupku, ked uz naziva s muzom; alebo azda aby sa nestala neplodnou. Zvys svoju bdelost nad dcerou, ktora ma sklon ku smilstvu, aby ta nevyviedla na posmech pred tvojimi neprajnikmi. (Hanbil by si sa za to), ze ta ohovaraju po meste, ze ti ludia robia vycitky a ze ta zahanbila pred celym mnozstvom ludu. Neobdivuj krasu nikoho, ani sa nezdrzuj v spolocnosti zien!Lebo ako zo siat vychadzaju mole, tak aj zo zeny (vzide) nepravost muza. Lepsi je nelaskavy muz ako zena, co robi dobrotu, a zena, co zahanbuje a do potupy (privadza). Chcem si spomenut na Panove diela a chcem rozhlasovat, co som videl. Na rozkaz Pana vznikli vsetky jeho diela. Ziarive slnko sa rozhliada po vesmire, kazde dielo je plne slavy Panovej. Ci neustanovil Pan svatych na to, aby zvestovali jeho obdivuhodne diela? A ci ich neustanovil vsemohuci Pan, aby pevne stali na jeho slavu?Priepast mora a ludske srdce (rovnako) skuma a svojou myslou postihne ich vymysly. Lebo Panovi je znama kazda vedomost, svojim pohladom pozoruje znak vekov; oznamuje, co pominulo, ako aj to, co prichadza, a odhaluje stopy, co (vedu) k veciam ukrytym. Jeho pozornosti neunikne jedina myslienka, nijaka rec sa nemoze pred nim skryt. Skvele usporiadal velke diela svojej mudrosti on, ktory bol pred vekmi a bude naveky. Nic mu nebolo pridane, nic sa mu nemoze odnat, nepotrebuje, aby mu niekto radil. Ake prevzacne su vsetky jeho diela, hoci je iba iskierka, co mozeme vidiet. Vsetko to zije a trva naveky; a nech by slo o akukolvek potrebu, vsetko poslucha. Vsetko je usporiadane dvojmo: jedno je ine ako druhe, a nic neutvoril tak, aby bolo nedostatocne. Dobro pevne zaistil kazdemu (tvoru), ktoze sa vie nasytit pohladom na jeho slavu?Okrasou vysin je obloha; krasa neba poskytuje velkolepy pohlad. Slnko svojim zjavom pri vychode hlasa: je to podivne teleso a dielo Najvyssieho. Napoludnie rozpaluje zem, ktoze moze obstat pred jeho horucostou? Akoby udrzoval pec pre diela, co potrebuju horucavu. Slnko trojnasobne vypaluje vrchy, palcive luce vydychuje zo seba; a ako ziari svojimi lucmi, az oslepuje oci. Velky Pan je jeho stvoritelom, na jeho rozkaz urychlene kona cestu. Aj mesiac svieti na svoj cas. Ukazuje cas a je vecnym znakom. Od mesiaca je znamenie pre sviatocny den podla svitu, ktoreho ubuda po splne. Mesacny cas dostal meno podla jeho mena, kym podivne narastie po svojom zaniku. Je odznakom pre tabor na vysosti, ked sa skvele rozsvieti na nebeskej oblohe. Krasou neba su (aj) hviezdy jagave, nimi Pan na vysostiach osvecuje cely svet. Na rozkaz Svateho sa postavia, (aby vypoculi) rozsudok, a neklesaju (silou) na svojich straznych miestach. Pohliadni na duhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril, velmi je utesena svojim leskom. Svojim skvostnym oblukom sa vinie po nebi, ruky Vzneseneho ju rozopali. Svojim rozkazom urychlene privadza sneh a podobne rychlo zosiela blesky podla svojho sudu. Okrem toho otvara zasobarne a vyletuju (stadial) mraky ako vtaky. Vo svojej velkosti uklada mraky a rozdrobia sa na kamene krupobitia. Pri jeho zjave sa otriasaju vrchy a ked sa mu paci, zaveje vietor od juhu. Zvuk jeho hromobitia udrie o zem, ked duju od severu vichrice a smrste veterne. Ako sa vtak spusta na zosadnutie, tak rozsieva sneh, ktory poletuje dolu, ako ked sa usadzaju kobylky. Jeho biely lesk obdivuje oko, no nad jeho privalom sa az srdce strachuje. Mraz - ako sol - posypa zem, a ked mrzne, akoby sa tvorili pichliace bodliaka. Zaveje mrazivy vietor od severu a z vody namrzne krystal, pokryje vsetko, kde je viac vody, a voda sa odeje akoby pancierom. A zasa (horucost) stravi vsetko na vrchoch a vypaluje pust, akoby ohnom vypaluje vsetku zelen. Rychlo prichadzajuce mraky prinesu vsetkemu osviezenie a ked spadne rosa, zmiernuje horucavu (a osviezuje). Na jeho rozkaz umĺkne vietor, staci mu pomysliet, aby sa utisilo more; Pan vysadil (more) ostrovmi. Namorni plavci vedia rozpravat o nebezpecenstvach (na mori): i ked iba pocuvame o nich, trpneme. Su aj tam skvele a podivne diela: rozlicne druhy zverov, zvierat a obludne plemeno. Skrze (neho) dosiahne plavec bezpecne ciel (cesty), lebo jeho slovom bolo vsetko usporiadane. Mohli by sme premnoho hovorit, no chybuje nam slovo, koniec vsetkych reci nech je: On je vo vsetkom pritomny. Ked ho treba oslavovat, na co sa zmozeme? Lebo on Vsemohuci je vacsi nad svoje diela. Pocit hrozy budi Pan, lebo velmi velky je, a jeho moc je obdivuhodna. Oslavujte Pana, kolko len vladzete, on je este vacsi, lebo obdivuhodna je jeho velebnost. Dobrorecte Panovi a zvelebujte ho podla svojej schopnosti, je vacsi nad vsetku chvalu. Pri jeho zvelebovani vynalozte vsetku svoju silu, aby to nebolo nedostatocne, ani tak ho nemozete vystihnut. Ktoze ho videl a moze o nom rozpravat? A kto ho moze zvelebovat takeho, aky je od pociatku?Mnohe veci, vacsie od toho, (co pozname), su skryte, lebo iba malo vidime z jeho diel!Vsetko vsak urobil Pan a udelil mudrost tym, ktori si pocinali nabozne. Chvalit nam patri slavnych muzov, svojich otcov podla ich cinov,svojou odvekou velkodusnostou. Jedni panovali vo svojich risach, boli to slavni muzovia pre svoju udatnost, (ini), obdarovani mudrostou, svojimi recami zvestovali svoju prorocku dostojnost. Stali sa vodcami ludu v svojom case a s hojnou mudrostou predkladali ludu posvatnu nauku. Svojim nadanim zostavovali piesne a napevy a pismom zaznacovali basne. Boli (medzi nimi) aj velki bohaci, ktori sa usilovali o krasny (zivot) a ktori si pokojne nazivali vo svojich domoch. Vsetci tito si ziskali slavu v dejinach svojho naroda a uz za ich zivota sa im dostalo pochvaly. Ich potomci, z nich zrodeni, zanechali meno po sebe, aby im hlasalo chvalu. A zase su (ini), ktori nemaju po sebe ani pamiatky: pominuli sa, akoby ich ani nebolo byvalo. A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili, lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi. No aj oni boli nabozni muzovia, ktorym nechybali dobre skutky. Pri ich potomstve zostal majetok,u ich vnukov posvatne dedicstvo. Pri zmluve zotrvava ich potomstvo,ich synovia pre nich zostanu naveky: ani ich potomstvo, ani ich slava nezaniknu nikdy. Ich tela pochovali v pokoji, no ich (slavne) meno zije po vecne rody. O ich mudrosti rozpravat si budu narody a ich chvalu zvestovat bude zhromazdenie (svatych). Henoch sa lubil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal narodom (priklad) pokania. Noe bol uznany za dokonaleho a spravodliveho: ked nastaval cas hnevu, stal sa zmieritelom,a preto bol ako zvysok (zijuci) ponechany na zemi, ked nastala potopa. Uzavrel s nim vecne platnu zmluvu: ze ludstvo viac nezahynie potopou. Abrahamovi, velkemu praotcovi mnohych narodov, sa slavou nenasiel nik podobny, lebo plnil zakon Vzneseneho, a preto s nim uzavrel zmluvu. Tuto zmluvu potvrdil na jeho tele a on sa osvedcil vernym, ked ho (Boh) skusal…Preto mu prisahou zarucil slavu vo vlastnom narode: ze ho rozmnozi ako prach zemea jeho potomstvo povysi ako hviezdy; a ze dostane do vlady (zem) od mora k moru, od (Velkej) rieky az po kraj zeme. Aj s Izakom si podobne pocinal pre Abrahama, jeho otca. Vacsie pozehnanie ako vsetkym (inym) narodom udelil mu Pan a svoju zmluvu utvrdil nad Jakubovou hlavou. Uznal (Jakuba) za hodneho, aby ho zahrnul svojim pozehnanim, preto mu priznal dedicny podiel; a on ho rozdelil po ciastkach medzi dvanastimi pokoleniami. A zachoval mu zboznych muzov, ktori boli oblubeni u vsetkych ludi. Mojzis je mily Bohu i ludom; jeho spomienku pozehnavaju. Podobne ho oslavil ako svatych (praotcov) a velkym ho urobil na postrach nepriatelov. Na jeho slovo zastavil priserne udalosti. Oslavil ho pred tvarou kralov, dal mu prikazania, (urcene) pre jeho narod, pri com mu aj svoju slavu ukazal. Pre jeho vernost a pokoru povolal ho na svatu ulohu a spomedzi vsetkych ludi si ho vyvolil. Lebo mu dal pocut svoj hlas a uviedol ho do mrakua osobne mu odovzdal svoje prikazanie: zakon nabozneho zivota, aby vyucoval Jakubov rod podla jeho zmluvy, Izrael podla toho, co pren ustanovil. Jeho brata Arona, z pokolenia Leviho, zvelebil jemu podobne. Ujednal s nim vecne platnu zmluvu a dal mu knazsku (dostojnost) v narode; slavnym (ruchom) blazenym ho urobil:lebo ho opasal ozdobnym opaskom, obliekol ho do slavnostneho rucha a ozdobil ho znakmi (knazskej) moci. Dal mu (za oblek) spodky, dlhu suknu a plast (na ramena) a obklopil ho zlatymi zvoncekmi, ktore hojne (navesal na neho) dokola,aby sa rozzvucali pri jeho chodzi, aby tak bolo pocut ich hlas v chrame na upomienku synov z jeho rodu. (Odel ho) do svateho rucha zo zlata, modreho a cerveneho purpuru, s tkanym naprsnikom s osudim;(bolo to) tkane dielo umneho muza, nadaneho dokonalou zrucnostou. (Bola to) umelecka praca zo sarlatovej priadze, (zdobena) vzacnymi, rytymi kamenmi, zasadenymi do zlata - dielom kamenorytca - ktory do nich vryl upomienku podla poctu Izraelovych pokoleni. Zlatou stuhou na (velknazskej) ciapke (ho ozdobil), s vyrytym oznacenim: Svaty (Pana) - nadherna ozdoba, dielo prevzacne, slast pre oci: (dokonala) krasa. Pred nim od prvopociatku nik nemal tolko krasy (na sebe),nebol nou odety nijaky cudzinec, ale jedine jeho synovia (to nosievali) a jeho vnukovia po vsetky casy. Nech jeho obetu spaluje ohen kazdodenne. Mojzis mu naplnil ruky (obetnym masom) a pomazal ho svatym olejom. Vecne platnou zmluvou dostalo sa jemu a jeho potomstvu - ako su dni neba - konat urad knazsky, prednasat chvaly (Bohu) a pozehnanie udelovat menom jeho ludu. Jeho si vyvolil zo vsetkych zivych: prinasat obetu Bohu na lubeznu vonu, kadidlo (palit) pri suchej obeti a uzmierovat ho (v zastupeni) ludu. Vo svojich prikazaniach mu dal moc (rozhodovat) o ustanoveniach zmluvy, vyucovat Jakubov rod podla jeho zmluvy a pomocou zakona davat svetlo Izraelovi. Proti nemu sa vzburili muzovia z ineho rodu, zavistou naplneni muzovia ho obklucili v pusti ti, co boli (spojeni) s Datanom a Abironom, a rozzurena skupina Koreho. Pan to videl a nelubilo sa mu to, preto ich aj znicil v navale hnevu. Desne veci sposobil proti nim, nechal ich pohltit plamenom ohna. Tak rozmnozil Aronovu cest, ked mu dal dedicsky podiel a vyhradil mu prve plody zeme. Predovsetkym zaopatril im chleba do sytosti: lebo jedia z obetnych darov Panovych, ktore prepustil jemu a jeho potomstvu. Iny majetok nema mat v zemi ostatneho ludu, (nijaku uzemnu) ciastku nebude mat v narode, kedze sam (Boh) je jeho ciastkou a dedicstvom. Fines, Eleazarov syn, je treti v tejto slavnej (hodnosti), lebo podobnym sa mu stal v bazni Panovej;zostal pevny ked sa narod vzburil, svojim dobrym a rozhodnym duchom (uzmieril) Boha v zastupeni Izraela. Preto uzavrel s nim zmluvu pokoja, (ustanovil ho) za knieza svatyne a ludu, aby si podrzal on sam a jeho potomstvo knazsku hodnost naveky. Tak mal aj kral David, syn Jesseho, z pokolenia Judovho, zmluvu s (Bohom), ze dostane dedicstvo on sam aj jeho potomstvo. Nech nam da mudrosti do srdca, aby sme mohli spravovat lud podla pravdy, aby nevysli ich dobra nazmar, ale aby ich slavu urobil vecnou v narode. Hrdinom v boji bol Jozue, syn Nunov, Mojzisov nastupca v prorockom urade. On sa preslavil tym, co znamena jeho meno:bol velkym zachrancom jeho vyvolenych, porazil nepriatelov, ktori povstali proti nemu, aby zaujal dedicstvo pre Izrael. Aku slavu dosiahol vtedy, ked dvihal svoje ruky alebo ked sa s mecom vrhal proti mestam!Ktoze sa mu mohol postavit naproti? Lebo sam Pan privadzal nepriatelov (k porazke). Ci nezastavil slnko svojou rozhorcenostou a jeden den stal sa mu akoby dva dni?Vzyval vsemohuceho Najvyssieho, ked bojoval proti nepriatelom dokola; nas velebny a svaty Boh ho vypocul, a (pomohol mu) mohutnym kamenim krupobitia velkej sily. Zautocil na nepriatelsky narod a na svahu znicil protivnikov,aby pohanske narody poznali jeho silu a ze nie je lahke proti Bohu bojovat. Pretoze nasledoval Mocnehoa uz za Mojzisovych cias dosvedcil svoju vernost, tak sam, ako aj Kaleb, syn Jefonov, (ked obidvaja radili): postavit sa nepriatelom na odpor, prekazit hriechy narodu a urobit koniec zlostnemu reptaniu. Preto oni dvaja boli zachraneni, z poctu seststotisic pesieho (ludu), aby ich voviedli do dedicnej (krajiny), do zeme, ktora oplyva mliekom a medom. A Pan udelil aj Kalebovi udatnost a tuto silu mal az do svojej staroby,aby Izraelovi synovia videli, ake dobre je posluchat svateho Boha. A sudcovia - nech je ich meno akekolvek! - ich srdce nepoznalo (modlarskej) skazy, ani sa neodvratili od Pana:nech je ich pamiatka pozehnana! Ich kosti nech vydaju na svojom mieste novsie vyhonky!Nech sa zachova ich meno naveky, nech slava tychto svatych muzov ustavicne prechadza na ich synov!Od Pana, svojho Boha, milovany Samuel, Panov prorok, uviedol kralovsku hodnost a pomazal (prvych) panovnikov vo svojom narode. Podla Panovho zakona sudil lud na zhromazdeniach, a Pan milostivo zhliadol na Jakuba, a svojou vernostou sa osvedcil ako jeho pravy prorok. Z jeho slov poznali, aky bol vzdy verny, lebo videl Boha, ktory osvecuje. Vzyval vsemohuceho Pana, ked ho zvierali nepriatelia, ktori sa postavili zovsadial, pri obetovani neposkvrneneho baranka. Pan mu odpovedal hrmenim z neba a velkym rachotom mu dal pocut svoj hlas,a tak mohol rozbit tyrske kniezata a vsetkych vodcov Filistincov. Pred ukoncenim zivota a svojho veku sa osvedcil pred Panom a pred jeho pomazanym, ze od nikoho neprijimal ani peniaze, ani obuv, a tak nemohol nik proti nemu pozdvihnut zalobu. A ked potom zomrel, ukazal sa kralovi a oznamil mu, ako skonci svoj zivot. Pozdvihol zo zeme svoj hlas a svojim proroctvom zotrel nepravost ludu. A po nom povstal Natan, prorok za Davidovej vlady. Ako oddeluju tuk od obetneho masa, tak bol oddeleny David od Izraelovych synov. S levmi sa hral ako s barankami a s medvedmi si pocinal podobne ako s barankami oviec za svojej mladosti. Ci neporazil obra - a tak neodnal potupu z naroda?Len co napnul ruku, kamenom z praku povalil chvastaveho Goliasa. Lebo vzyval vsemohuceho Pana a on dal silu jeho pravici, aby porazil udatneho bojovnika, a tak zvelebil silu svojho naroda. Tak ho oslavovali „desattisicami“, chvalili ho pre pozehnanie od Pana a venovali mu slavny veniec. Lebo rozmlatil nepriatelov zo vsetkych stran a vyhubil filistinskych protivnikov az podnes, naveky rozbil vsetku ich silu. Pri kazdom svojom pocinani vzdaval chvalu Svatemu a Vznesenemu oslavnou recou. Celym svojim srdcom vychvaloval Pana, lebo miloval Boha, svojho stvoritela, a on mu udelil silu proti nepriatelom. Ustanovil spevakov naproti oltaru a pre ich spev zlozil sladke piesne. (Sviatocnym) oslavam dodal lesku, (sviatocne) casy skvele upravil az do konca roka, aby pri nich chvalili svate meno Pana; od rana sa mala mohutne ozyvat svatyna. Boh ho ocistil od hriechov a naveky pozdvihol jeho silu: dal mu pevny prislub o (dostojnosti) kralovskej a o slavnom prestole v Izraeli. Po nom nastupil jeho premudry syn a pre (Davida Boh) zvrhol vsetku nepriatelsku moc. Salamun vladol v pokojnych casoch; Boh mu podrobil vsetkych nepriatelov, aby mohol vybudovat dom jeho menu a pripravit svatynu, (trvajucu) naveky. Aky si bol mudry vo svojej mladosti,naplneny si bol mudrostou ako (mohutna) rieka, tvoj duch stacil pokryt zem!Zaplnil si ju tajomnymi mudroslovnymi vypovedami, takze sa tvoje meno rozchyrilo az na daleke ostrovy; i milovali ta pre tvoju pokojnu dobu. Pre piesne, prislovia, podobenstva a pre vyklady krajiny ta obdivovali. V mene Pana, Boha, ktory sa vola Boh Izraelov,nahromadil si zlata ako mosadze a striebra si mal hojne, akoby to bolo olovo. (Neskor) si sa vsak s naruzivostou priklonil k zenam a svojmu telu si povolil bezuzdnost. Na svoju slavu si tym uvalil skvrnu a zhanobil si svoje potomstvo: tym si uviedol hnev na svoje dietky a dal si sa drazdit svojej pochabosti. Tak si zavinil, ze sa rozdvojilo tvoje kralovstvo a z Efraima vznikla risa odbojna. Ale Boh neopusti svoje milosrdenstvo, ani nezrusi, ani neznici svoje diela, neznici potomkov svojho vyvoleneho, ani nezahubi potomstvo toho, kto miluje Pana. Ponechal teda Jakubovi (akysi) zvysok a Davidovi vyhonok zo sameho korena. Ked Salamun dosiel ku koncu (zivota) (a pochovali ho) s jeho otcami,zanechal po sebe zo svojho potomstva (najvacsieho) sprostaka v narode,ktory nemal nijakej rozvahy - Roboama, ktory svojim rozhodnutim priviedol narod k odpadu;a tiez Jeroboama, Nabatovho syna, ktory zviedol Izrael na hriechy a Efraimovi ukazal hriesnu cestu; a tak sa ich hriechy rozmnozili co najviac. (Hriechy) ich odviedli daleko od vlasti,lebo sa (lud) hnal za vsetkou nepravostou, az prisla na nich pomsta. Ale (Boh) ich zbavil vsetkych ich hriechov. (Potom) povstal Elias, prorok ako ohen, jeho slovo (blcalo) ohnom sta fakla. Uviedol na nich hlad a klesli poctom ti, ktori ho nenavistou drazdili. Nemohli totiz strpiet prikazania Pana. Panovym slovom uzavrel nebo a tri razy priviedol ohen z neba. Tak bol oslaveny Elias svojimi zazrakmi! Ktoze by sa mohol podobne tebe chvalit?Priviedol si mrtveho z podsvetia, z rise zomrelych slovom Pana, Boha. Uvrhol si do skazy kralov, lahko si rozlamal vsetku ich moc a oslavovanych muzov (si zvrhol) z ich loze. Na Sinaji si vypocul poucenie (od Boha) a na Horebe (si prijal) rozkazy na pomstu. Za krala si pomazal muza, aby vykonal tresty, a ustanovil si proroka za svojho nastupcu. Vzaty si bol v ohnivej vichrici na voz ohnivych koni. O tebe je pisane, ze v ustanovenom case mas krotit rozhorcenost Pana, obratit srdce otcovo k synovi a znovu zriadit pokolenia Jakubove. Blahoslaveni, ktori ta videli a ktorych si vyznacil svojim priatelstvom. Lebo my zijeme iba dotial, kym nam (trva) zivot, po smrti vsak nebudeme mat take (slavne) meno. (Ked) Eliasa zakryla vichrica, Elizeus dostal celeho jeho ducha: v svojom zivote sa nebal vladara ani nasilim ho nepremohol nik. Nic mu nebolo nemozne: i jeho mrtve telo ukazalo (volu) prorocku. Za zivota konal (mnohe) divy, ale aj mrtvy este konal podivuhodne ciny. Ale lud sa ani pri tom vsetkom nedaval na pokanie, ani nezanechal svoje hriechy, az bol vyvrhnuty zo svojej vlasti a rozmetany po celej zemi. A zostala iba mala (ciastka) naroda s panovnikom z Davidovho rodu. Niektori konali, co bolo bohumile, ini sa dopustali mnohych hriechov. Ezechias opevnil svoje mesto, do jeho stredu dal priviest vodu, (pricom) museli prerubat skalu zelezom, a vybudovali vodnu nadrz. Za jeho vlady vytiahol proti nemu Sennacherib, vyslal rabsakeho, aby napnul ruku proti nim. Svoju ruku zdvihol proti Sionu a pysne si pocinal, pretoze bol mocny. Vtedy sa im zachveli srdcia aj s rukami, zvijali sa bolestou ako zeny pri porode. Vzyvali Pana, zlutovnika, rozprestierali ruky, zdvihali ich k nebu; a svaty Pan, Boh, rychlo vypocul ich volanie. Nespomenul si na ich hriechy, nevydal ich do ruk ich nepriatelom, ale zachranil ich rukou svateho proroka Izaiasa. Zvrhol tabor Asyrov a Panov anjel ich (uplne) rozbil. Lebo Ezechias konal, co bolo mile Bohu, a verne chodil po cestach svojho otca Davida, ako mu prikazoval prorok Izaias, ten velky a verny muz pred Bohom. Za jeho zivota ustupil spat (tien) slnka a (Boh) predĺzil zivot panovnikovi. (Izaias) svojim velkym duchom videl buducnost, utesoval tych, ktori truchlili na Sione. Oznamil buducnost, (co siaha) naveky, a (oznamil) skryte tajomstva prv, nez sa splnili. Pamiatka na Joziasa vonia ako namiesane vonavky, ktore umne pripravil vonavkar. Jeho pamiatka je sladka ako med v ustach a (posobi) ako hudba pri pozivani vina. Boh sam ho upravoval, aby sa narod kajal, a odstranil vsetku pohansku ohavnost. Srdce si priamo obracal k Panovi, v hriesnom prostredi drzal sa zboznosti. (Krali) - okrem Davida, Ezechiasa a Joziasa - vsetci sa dopustili hriechu. Lebo judski krali opustili zakon Najvyssieho a opovrhli baznou pred Bohom. Vladarstvo svoje prenechali inym a svoju slavu (prepustili) cudziemu narodu. Ti vypalili vyvolene mesto s chramom a cesty k nemu zanechali puste - (ako vopred oznamil Pan) skrze Jeremiasa,ktoreho utrapili, hoci od zivota jeho matky si ho (Boh) urcil za proroka, aby rozvracal, vytrhaval a nicil, a zasa budoval, obnovoval a sadil. Ezechiel mal velebne videnie, ktore mu ukazal (Sediaci) na voze cherubov. Spomenul nepriatelov (podobenstvom) o privale a poukazal na pozehnanie tych, co chodia po priamych cestach. Nech kosti dvanastich prorokov vyhanaju nove vyhonky na svojom mieste: lebo posilnovali Jakuba a silnou vierou poucovali o vyslobodeni. Ako zvelebime Zorobabela? - Lebo aj on je akoby pecatny (prsten) na pravej ruke. A spolu s nim (sa slusi chvalit) aj Jozueho, Jozedekovho syna. Oni vo svojom case budovali chram, do vysky vytiahli posvatny chram Panov, pripraveny na jeho vecnu slavu. Pamiatka na Nehemiasa pretrva dlhe casy, lebo on nam vzbudil rozborene hradby, opravil brany a ich zavory a vybudoval nam bydliska. Medzi zrodenymi na svete nikto sa nevyrovna Henochovi, lebo aj jeho vzali (hore) zo zeme. Ani Jozefovi podobny sa nenarodil nik, knieza svojich bratov, opora svojho rodu, vladar nad svojimi bratmi, ktory upevnil lud. (Bedlivo) ulozili jeho kosti, ktore aj po smrti prorokovali. Set a Sem dosiahli tiez chvalu u ludi: ale Adam predchadza vsetko ludstvo svojim povodom. Velknaz Simon, syn Oniasov, za svojho zivota opravil dom (Bozi) a za svojich cias upevnil chram. Vysoka (ohrada) chramu ma svoj povod od neho, stavba to na dvojitu (vysku), aby boli vysoke steny (okolo) chramu. Za jeho cias vytesali vodne nadrze ktorych ohromny objem (robil dojem) mora. Vsemozne sa staral o svoj narod a zachranil ho od zahuby. Znacne rozsiril aj samo mesto, ziskal si slavu svojim spravanim sa k ludu a rozsiril vchod do (Bozieho) domu a jeho nadvoria. Podobal sa rannej hviezde uprostred mraku, ako ked sa zachveje plny mesiac na svoj cas,ako ked zaziari slnko, tak zaziaril aj on v Bozom chrame,bol, ako ked duha sa zaleskne z nadhernych mrakov, ako zakvitnu ruze, ked pride jar, ako lalie, co rastu pri vodnom toku, ako rastlinstvo libanonske za letnych dni,ako ohen, co jasne osvecuje, ako (dymiace) kadidlo na ohni,ako nadoba z cisteho zlata, vyzdobena rozlicnymi drahokamami,ako kosata oliva a do vysky cnejuci cyprus: ked na seba bral slavnostne rucho. A ked ho odeli vsetkymi odznakmi (knazskej) dostojnosti,ked vystupoval k svatemu oltaru, ked (aj sam) pridal slavy posvatnemu obleku,ked preberal ciastky (obiet) z ruk knazov, ako tam stal vedla oltara - a okolo neho veniec bratov, bolo to, ako mlady cedrovy sad na vrchu Libanon. Tak stali okolo neho ako palmove ratolesti vsetci synovia Arona vo svojej vyzdobe. V ich rukach spocival obetny dar pre Pana pred celym zhromazdenym Izraelom. A ked dokonal sluzbu pri oltari - pri ktorej prinasal velkolepu obetu vznesenemu Vladcovi -napnul ruku (po nadobe) tekutej obety a rozlieval krv hrozna (ako obetu). Polial nou zaklady oltara na lubeznu vonu Bohu, vznesenemu Kniezatu. Tu zaspievali Aronovi synovia, zatrubili na svoje tiahle truby, mohutne trubenie bolo pocut (daleko), na upomienku pred Bohom. Vtedy sa razom zbehol vsetok lud a vrhol sa tvarou na zem, aby sa koril pred Panom, svojim Bohom, a predniesol svoje modlitby vsemohucemu a velebnemu Bohu. Spevaci svojim spevom pokracovali v oslave a vo velkolepom chrame sa naplno rozliehal lubezny zvuk. Lud vo svojej modlitbe prosil svojho vzneseneho Pana, kym sa neukoncila Panova oslava, (az knazstvo) ukoncilo svoje obrady. Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky nad celym zhromazdenim izraelskych synov, aby im svojimi ustami udelil slavnostne (pozehnanie) od Boha, aby sa jeho menom mohli honosit. A (lud) sa modlil znovu tu modlitbu, (ktorou) si ziadal ukazat mu Boziu silu. Teraz sa modlime k Bohu vesmiru, ktory kona velke diela po celom svete, ktory od lona nasej matky rozmnozuje nase dni a zaobchadza s nami podla svojho milosrdenstva. Nech udeli nasmu srdcu blazeny pocit a uvedie pokoj za nasich cias v Izraeli na vecne veky!Nech veri Izrael, ze s nami je milosrdny Boh, aby nas vyslobodil, ked nadide na to cas. Dva narody nenavidim z duse: a treti z tych nenavidenych nie je ani narodom. (Su to): obyvatelia vrchov Seir a Filistinci a nerozumny lud, ktory byva v Sicheme. Nauku mudrosti a dobrej vychovy spisal do tejto knihy Jezus, syn Sirachov z Jeruzalema, ktoremu akoby zo srdca vyvierala mudrost. Blahoslaveny, kto sa zapodieva touto vzacnou vecou, kto si to berie k srdcu, stane sa mudrym. Kto si tak bude pocinat, bude schopny na vsetko, lebo mu bude svetlo od Boha svietit na stopy. Chvalit ta chcem, Pane, moj kral, zvelebovat ta chcem, Boze, moj spasitel. Chvalu chcem vzdavat tvojmu menu, lebo si mi bol pomocnikom a ochrancom. Telo si mi vyslobodil zo zahuby, (zachranil si ma) z osidel zlostneho jazyka, od peri, co falosne vedia hovorit, stal si sa mi pomocnikom proti tym, co ma utlacaju. Vyslobodil si ma podla premnoheho milosrdenstva svojho mena od tych, co revali proti mne, hotovi hryzt ma. Z ruk takych ludi, ktori mi cihali na zivot, a z prehrozneho suzenia, co ma obklucovalo;od dusiveho ohna, co ma uz uzavieral, ale postaveneho uprostred ohna ma nespalil,z hĺbky utrob podsvetia, od poskvrneneho jazyka, od falosnych slov, zleho vladara a nespravodliveho jazyka. Az do svojej smrti chcem zvelebovat Pana. Zivot mam uz velmi blizko dolu v podsveti. Obklucili ma zovsadial a nemal som pomocnika, ohliadal som sa po ludskej pomoci, ale nebolo nikoho. Pane, rozpomenul som sa na tvoje milosrdenstvo, na to vsetko, co si posobil od vecnosti. Lebo ty, Pane, ochranujes vsetkych, ktori sa spoliehaju na teba, a vyslobodzujes ich z moci narodov. Vysoko nad zemou stanovil si mi pribytok a prosil som, aby ma pominula smrt. Vzyval som Pana, otca, mojho pana, aby ma neopustil, ked mi nadide den suzenia, ani ma nenechal bez pomoci, ked pride chvila nasilnikov. Ustavicne chcem vychvalovat tvoje meno a vychvalovat ho budem vyznavanim; a moja prosba najde vypocutie. Lebo si ma vyslobodil zo zahuby a vytrhol si ma, ked prislo na mna zlo. Preto ta chcem oslavovat a chvalu ti vzdavat a zvelebovat meno Panovo. Kym som bol mlady, prv, ako som sa dal cestovat, prosil som hlasitou modlitbou za mudrost. Pred (samym) chramom som si ju vrucne ziadal, az do svojho posledneho dychu ju budem hladat: a vykvitla mi ako predcasne hrozno. Zaradovalo sa mi nad tym srdce: moja noha kracala priamou cestou, od mladosti som siel po jej slapajach. Len trochu som si naklonil ucho a prijal som ju. Mnoho mudrosti som nasiel pre seba a velky pokrok som urobil jej pomocou. Chvalit budem toho, kto mi dava mudrost. Rozhodol som sa, ze ju budem (vsade) uplatnovat. Pilne som robil, co je dobre, a nezahanbi ma to. Moja dusa az zapasila o nu, ked som ju konal, stal som sa pevnym. Svoje ruky som vystieral k vysinam a zalostil som, ze ju (mnohi) nepoznaju. Svoju dusu som k nej upriamil a nasiel som ju, ked som zacal poznavat. Spolu s nou som nadobudol od pociatku rozvahu, a preto ju uz nikdy neopustim. Vo svojich utrobach som citil nepokoj, aby som ju hladal, preto som si ju zaopatril ako vzacny poklad. Za odmenu mi Pan dal jazyk, nim ho chcem vychvalovat. Neuceni, podte ku mne a zhromazdujte sa v mojej skole. Preco meskate? Aku namietku mate proti nej? - Ved vase duse velmi smadia!Otvoril som usta a prehovoril som: Zadovazte si ju aj bez penazi!Svoju siju vlozte do jarma, vasa mysel nech prijme poucenie, je nablizku, takze ju najdete. Na vlastne oci vidite, ze som sa malo namahal, no nasiel som pre seba mnoho pokoja. Prijmite poucenie, ktore ma hodnotu za velke mnozstvo striebra; a zlata v nej bohato najdete. Nech sa veseli vasa dusa z jeho milosrdenstva, ani nedojdete zahanbenia, ak jeho chvalite. Konajte si nacas pracu a da vam vasu odmenu na svoj cas. Videnie Izaiasa, syna Amosovho, ktore videl o Judsku a Jeruzaleme v dnoch Oziasa, Joatama, Achaza a Ezechiasa, kralov Judska. Cujte, nebesa, pocuvaj, zem, lebo Pan hovori: „Synov som vychoval a vyvysil, oni sa mi vsak spreneverili. Vol si pozna gazdu a osol jasle svojho pana; Izrael nepozna, moj lud nepochopi. “Beda hriesnemu narodu, ludu s tazkou vinou, plemenu zlocincov, synom skazenym. Opustili Pana, zhrdli Svatym Izraela, odcudzili sa. Kde vas este udriet, ked sa dalej burite: cela hlava je nezdrava a cele srdce chore. Od paty po tema nic na nom celeho: puchlina a jazva a rana cerstva, nevytlacena, neobviazana a nezmakcena olejom. Vasa krajina je pustou, vase mesta vypalene ohnom. Vasa poda? - pred ocami vam ju zozieraju cudzinci, je pustou, skazena od cudzincov. Dcera Sion zostala ako budka vo vinici, sta kolibka na uhorkovisku, ako obliehane mesto. Keby nam Pan zastupov nebol ponechal zvysok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali. Cujte slovo Panovo, kniezata sodomske, pocuvaj zakon nasho Boha, lud gomorsky!„Naco mi mnozstvo vasich obeti? - hovori Pan. Nasyteny som zapalmi baranov a tukom krmnych teliec; v krvi byckov, barankov a capov nemam zalubenie. Ked prichadzate vidiet moju tvar, ktoze to ziada od vas rozsliapavat mi nadvoria?Neprinasajte viac marnu obetu, ona je mi dymom osklivym. Novmesiac a sobota a slavne zhromazdenia? Neznesiem hriech a slavnost!Vase novmesiace a sviatky nenavidi moja dusa, stali sa mi bremenom, zunoval som znasat ich. Aj ked rozprestierate dlane, odvratim oci od vas; a ked aj hromadite modlitby, ja ich nevyslysim, ved vase ruky su plne krvi. Obmyte, ocistite sa, odstrante mi spred oci zlobu svojich skutkov, prestante robit zlo!Ucte sa robit dobro, domahajte sa prava, pomozte utlacanemu, vymozte pravo sirote, obhajujte vdovu!Podte, pravotme sa! - hovori Pan. Ak budu vase hriechy sta sarlat, budu obielene ako sneh, ak sa budu cervenat sta purpur, budu ako vlna (biele). Ak budete povolni a budete posluchat, dobro zeme budete pozivat. Ak sa vsak zdrahate a protivite, mec vas pohlti, lebo hovorili usta Panove. “Ako sa len stalo neviestkou mesto verne, plne spravodlivosti, pravda v nom byvala, teraz vsak vrahovia!Tvoje striebro ostalo troskou, tvoje vino je skazene vodou. Tvoje kniezata - hla, vzburenci a spolocnici zlodejov, kazdy ma rad dary, zenie sa za odmenami, sirote k pravu nepomozu a zaloba vdovy k nim nedojde. Preto hovori Pan, Jahve zastupov, Mocny Izraela: „Beda, ukojim sa nad svojimi protivnikmi a pomstim sa na svojich nepriateloch. Obratim na teba svoju ruku, vylucim sta luhom tvoju trosku a odstranim vsetko tvoje olovo. Potom ti vratim sudcov ako sprvoti a tvojich poradcov ako volakedy. Vtedy sa budes zvat mestom spravodlivych, vernym mestom. Sion bude vykupeny sudom a jeho obrateni spravodlivostou. Zahuba hriesnikom a zlocincom tiez! Co opustia Boha, ti zahynu. Budete sa pyrit pre terebinty, ktore ste lubili, a hanbit sa pre zahrady, na ktorych ste lipli!Lebo budete sta terebinta, ktorej listie pada, a ako zahrada, ktora nema vody. Mocnar bude pazderim a jeho dielo iskrou, oboje bude spolu horiet a nezahasi ich nik. “Slovo, ktore videl Izaias, syn Amosov, o Judsku a Jeruzaleme. Na konci dni bude upevneny vrch Panovho domu na temene hor a vycnievat bude nad pahorky; i budu sa nan hrnut vsetky narody. Pridu mnohe kmene a povedia: „Hor’ sa, vystupme na vrch Panov, do domu Jakubovho Boha, nech nas pouci o svojich cestach a budeme kracat jeho chodnikmi. “ Lebo zo Siona vyjde nauka a Panovo slovo z Jeruzalema. Rozsudzovat bude medzi narodmi a napravat pocetne kmene, takze si z mecov ukuju radla, zo svojich kopiji vinicne noze. Narod proti narodu nezdvihne mec a nebudu sa viac priucat boju. Hor’ sa, dom Jakubov, kracajme vo svetle Panovom!Veru, zavrhol si svoj lud, dom Jakubov, lebo ziju podla prikladu susedov: maju vestcov ako Filistinci a s potomkami cudzincov sa spolcuju. Jeho krajina je plna striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plna koni a niet konca jeho povozom. Jeho krajina je preplnena modlami, klanaju sa dielu svojich ruk, ktore urobili ich prsty:a kloni sa clovek, kori sa kazdy. Nie, neodpust im to!Zajdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Panom a pred velebou jeho slavy. Pysne oci cloveka sa sklopia a pokori sa hrdost ludi; len Pan sam bude povyseny v ten den. Lebo den Pana zastupov bude nad vsetkym pysnym a vyvysenym a nad vsetkym hrdym; i bude to znizene. Nad vsetkymi cedrami Libanonu, vysokymi a hrdymi, nad vsetkymi dubmi Basanu,nad vsetkymi vysokymi horami, nad vsetkymi hrdymi kopcami,nad kazdou vysokou vezou, nad kazdym hradnym murom,nad kazdou tarsisskou lodou a nad kazdou povabnou krasou. Pokorena bude pycha cloveka a znizena bude povysenost ludi. Len Pan bude povyseny v ten den,modly vsak uplne zmiznu. Vojdu do skalnych jaskyn a do priekop zeme od strachu pred Panom a pred velebou jeho slavy, az povstane podesit zem. V ten den zahodi clovek svojich striebornych bozikov a svojich zlatych bozikov - ktorych si urobil na poklonu - krtom a netopierom,aby zaliezol do trhlin skal a do jaskyn bral od strachu pred Panom a pred velebou jeho slavy, az povstane podesit zem. Upustte teda od cloveka, ktoreho dych je v jeho nose. Za coze ho teda pokladat?Lebo, hla, Pan, Jahve zastupov, odstrani z Jeruzalema a z Judska vsetku silu a oporu, vsetku oporu chleba a vsetku oporu vody,hrdinu i bojovnika, sudcu i proroka, carodeja i starca,patdesiatnika i vzneseneho muza, poradcu, obratneho umelca a znalca vo vesteni. Chlapcov im dam za kniezata a samopas zavladne nad nimi. Ludia sa budu vzajomne tryznit, kazdy svojho priatela, chlapec sa vrhne na starca a podliak na vzneseneho. Ked jeden chyti druheho v otcovom dome: „Mas rucho, bud nam kniezatom a tato zrucanina nech ti je poddana!“ -odveti v ten den: „Nie som ranhojic, ved v mojom dome niet chleba a niet siat, nerobte ma kniezatom ludu!“Veru, Jeruzalem sa ruca, Judsko pada, lebo ich jazyk a ich skutky su proti Panovi, navzdory ociam jeho velebnosti. Vyzor ich tvare svedci proti nim, svoj hriech hlasaju ako Sodoma, neskryvaju ho; beda ich dusi! Ved sebe robia zlo!Povedzte spravodlivemu, ze dobre mu, ze bude jest ovocie svojich skutkov. Beda bezboznemu, zle mu! Podla skutkov jeho ruk sa mu stane. Dozorcami mojho ludu su deti a zeny nad nim panuju. Lud moj, tvoji vodcovia su zvodcovia a cestu, ktorou kracas, nicia!Pan povstal, aby sa pravotil, stoji, aby sudil kmene. Pan vstupi do sudu so starsimi svojho ludu, i s jeho kniezatami: „Ved vy ste spasli vinicu, mate v dome korist od bedara!Co chcete? Drvite moj lud a rozomielate tvare bedarov“ - hovori Pan, Jahve zastupov. Pan hovori: „Pretoze sa dcery Siona vyvysuju, vykracuju s napnutym krkom, ocami sibu sem a tam, chodia krokom traslavym a hrkaju retiazkami noh:prasivym spravi Pan tema dcer Siona a Jahve ich sluchy obnazi. V ten den Pan odstrani ozdobu: obruce noh, slniecka a mesiacky,perly, naramky a zavoje,turbany, hrkalky, pasy, vonavky a amulety,prstene a nosne obrucky,rucha, plaste, satky a kapsicky,zrkadla a plastiky, ciapocky a halienky. V ten den bude miesto vone zapach a miesto pasa povraz, miesto vlniveho ucesu plesina, miesto plasta vrecovina, vypaleny znak namiesto krasy. Tvoji muzovia padnu mecom a tvoji hrdinovia vo vojne. Budu kvilit a smutit jej brany a spustnuta bude sediet na zemi. “Sedem zien sa chopi jedneho muza v ten den a povedia: „Svoj chlieb budeme jest a svoje rucho obliekat, len tvojim menom nech sa zveme: odstran nasu potupu!“V ten den bude Panov Vyhonok na okrasu a slavu a Plod zeme na velebu a ozdobu zachranenym Izraela. A ten, kto zostane na Sione a kto zvysi v Jeruzaleme, svatym sa bude nazyvat, kazdy zapisany v Jeruzaleme pre zivot,az zmyje Pan skvrnu dcer Siona a od Jeruzalema odstrani jeho krv duchom sudu a duchom zapalu. A Pan stvori nad kazdym miestom vrchu Sion, i tam, kde ho vzyvaju, oblak vo dne a dym a ziaru plamenneho ohna v noci, ano, nad celou slavou bude stan. A bude strechou tienistou vo dne pred horucavou a ukrytom a utocistom pred vichricou a pred dazdom. Zaspievam svojmu milacikovi piesen svojho priatela o jeho vinici. Vinicu mal milacik moj na urodnom uboci. Okopal ju, skalie z nej vyzbieral, vinicom ju vysadil, postavil uprostred nej vezu a lisom ju vystrojil. Potom cakal, ze urodi hrozno, urodila vsak planky. A teraz, obcania Jeruzalema a muzovia Judska, sudte medzi mnou a mojou vinicou!Co som este mal urobit svojej vinici a neurobil som jej? Preco, kym cakal som hrozno, urodila len planky?Teraz vsak nechze vam ukazem, co urobim ja svojej vinici: povalam jej plot a stane sa pastvou, zrucam jej ohradu a bude posliapana. Obratim ju na pust, nebude strihana a nebude kopana, takze vzrastie trnie a bodlac; ba aj oblakom prikazem, aby ju neskropili dazdom. Bo vinicou Pana zastupov je dom Izraela a judski muzovia jeho sadom rozkosnym. On cakal na pravo - a hla, bezpravie, na spravodlivost - a hla, kvilenie. Beda tym, co hromadia dom na dom a pole pripajaju k polu, takze nieto viac miesta a uprostred krajiny ste sami ubytovani. Pocujem, Pane zastupov: „Ver, ze mnozstvo domov bude pustatinou, vo velkych a krasnych nebude nik byvat. “Ano, desat jutar vinice urodi jeden bat a chomer siatia efu urodi. Beda tym, co zavcas rana pachtia po napoji a do neskoreho vecera ich rozpaluje vino!Co maju citaru a harfu, bubon, flautu a vino na hodoch, na dielo Pana vsak nehladia a pracu jeho ruk nevidia. Zato bude zajaty moj lud pre nevedomost, jeho slavni umru hladom a jeho zastup zoschne od smadu. Preto podsvetie roztvori svoj pazerak, rozsklabi svoje usta bezodne a zostupi jeho slava i jeho zastup i jeho hlucni a ti, co v nom plesaju. I skloni sa clovek a pokori sa kazdy a oci pysnych sa sklopia. Povyseny bude v sude Pan zastupov a svaty Boh v pravde ukaze sa svatym. Baranky sa tam budu past ako na svojej pastve a puste bohacov cudzinci vyjedia. Beda tym, co pritahuju vinu nepravostou a pokutu vozovymi povrazmi!Co hovoria: „Nech sa nahli, nech urychli svoje dielo, nechze uvidime! Nech sa priblizi a pride rozhodnutie Svateho Izraelovho, nech ho spozname!“Beda tym, co vravia zlemu dobre a dobremu zle, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horke sladkym a sladke horkym!Beda tym, co su vo vlastnych ociach mudri a sami pred sebou rozumni!Beda hrdinom - v piti vina a silakom - v miesani liehovin,ktori za uplatok oslobodia zlocinca a odnimu pravo od spravodlivych!Preto ako plevu zoziera jazyk ohna a seno scvrka sa v plameni, bude ich koren hnilobou a ich kvet odleti ako prach, lebo odmietli nauku Pana zastupov a vyroku Svateho Izraelovho sa ruhali. Preto sa rozpalil Panov hnev proti jeho ludu, vystrel proti nemu svoju ruku a strestal ho, az sa triasli hory. Ich mrtvoly boli sta blato po uliciach. Tym vsetkym nie je odvrateny jeho hnev a jeho ruka je este vystreta. I zdvihne znak narodu zdaleka a zapiska mu az do koncin zeme a hla, pride nahle, honosne!Niet v nom znaveneho ani omdleneho, nespi, ani nedrieme, pas jeho bedier sa nerozopne, ani remen na obuvi neroztrhne. Jeho sipy su ostre, vsetky kuse napnute, kopyta jeho koni su ako kremen a jeho kolesa ako vichrica. Rev ma ako levica, reve ako levicata, ruci a uchyti korist, odnesie a nik mu ju nevytrhne. V ten den bude hucat nad nim ako hukot mora. Pozrie sa na zem a hla, husta tma a svetlo sa zotmie v jej mrakote!V roku, ked zomrel kral Ozias, videl som Pana sediet na vysokom a vznesenom trone; lem jeho rucha napĺnal chram. Nad nim stali serafini; kazdy mal po sest kridel: dvoma kridlami si zakryvali tvar, dvoma si zakryvali nohy a dvoma lietali. A jeden druhemu volal: „Svaty, svaty, svaty je Pan zastupov, cela zem je plna jeho slavy. “Prahy dveri sa chveli od hlasu volajuceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: „Beda mi, ano, som strateny. Ved som muz s necistymi perami a byvam medzi ludom s necistymi perami; a moje oci videli krala, Pana zastupov. “I priletel ku mne jeden zo serafinov, v ruke mal zeravy uhlik, co kliestami vzal z oltara,dotkol sa mi ust a povedal: „Hla, toto sa dotklo tvojich peri, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstraneny!“Potom som pocul hlas Pana, ktory hovoril: „Koho mam poslat, kto nam pojde?“ I povedal som: „Hla, tu som, posli mna!“Riekol: „Chod a povedz tomu ludu: Cujteze, cujte, no nerozumejte, vidteze, vidte, no nepoznavajte!Sprav bezcitnym srdce tohto ludu, jeho usi zataz a oci mu zastri, aby ocami nevidel a usami nepocul, aby mu srdce nepochopilo a neobratil sa a neuzdravil. “I vravel som: „Dokedy, Pane?“ Riekol: „Kym nespustnu mesta, nebudu bez obcanov a domy bez ludi, kym nebude zem vyplienena v pust. Pan oddiali ludi, takze bude velka opustenost v krajine. A ak v nej ostane este desiaty diel, bude znova niceny ako terebinta a dub, z ktoreho pri stinani ostane iba kmen. Jeho kmen je svatym semenom. “V dnoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziasovho, krala judskeho, Rasin, kral Aramu, a Peqah, syn Romeliasov, kral izraelsky, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevladali ho zdolat. Ked zvestovali Davidovmu domu: „Aram tabori v Efraimsku,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ludu tak, ako sa chveju stromy lesa od vetra. A Pan riekol Izaiasovi: „Chod naproti Achazovi ty i tvoj syn Searjasub az po koniec vodovodu Horneho rybnika, na cestu pola pracov,a povedz mu: Daj pozor a bud spokojny, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorene hlavne, pre zurivy hnev Rasina a Aramu a Romeliasovho syna. Preto, ze sa Aram a Efraim a Romeliasov syn uzniesli proti tebe, hovoriac:»Tiahnime do Judska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v nom za krala Tabelovho syna!«Toto hovori Pan, Jahve: »Nestane sa tak a nebude tak,lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O sestdesiatpat rokov bude Efraim zlomeny, nebude narodom. Hlavou Efraimu je Samaria a hlavou Samarie Romeliasov syn. Ak neuverite, veru neobstojite. «“Pan znovu takto prehovoril k Achazovi:„Ziadaj si znamenie od Pana, svojho Boha, ci uz hlboko v podsveti a ci hore na vysostiach!“Ale Achaz vravel: „Nebudem ziadat a nebudem pokusat Pana. “Riekol teda (Izaias): „Pocujteze, dom Davidov! Ci vam je malo obtazovat ludi, ze obtazujete este aj mojho Boha?Preto vam sam Pan da znamenie: Hla, panna pocne a porodi syna a da mu meno Emanuel!Mlieko a med bude jest, az bude vediet opovrhnut zlym a volit si dobre. Lebo skor, ako by chlapec vedel opovrhnut zlym a volit si dobre, bude spustosena krajina, ktorej dvoch kralov sa ty hrozis. Pan privedie i na teba a na tvoj lud - na dom tvojho otca - dni, akych nebolo odo dna, co sa odtrhol Efraim od Judska - asyrskeho krala. “V ten den Pan zapiska muche, ktora je v koncinach riek Egypta, a vcele, ktora je v krajine Asyr. I pridu a usadia sa vsetci v jarkoch dolin a v trhlinach skal a v kazdom trni a v kazdej skare. V ten den pan oholi britvou najatou spoza rieky - kralom asyrskym - hlavu a vlasky noh, ba aj bradu odstrani. Ak si v ten den prichova niekto kravicku a dve ovecky,pretoze daju mnozstvo mlieka, bude jest mlieko, ano, mlieko a med bude jest kazdy, kto ostane v krajine. V ten den kazde miesto, kde je tisic vinnych kmenov za tisic striebornych, bude trnim a bodlacim;pojdu ta so sipmi a kusou, lebo trnim a bodlacim bude cela zem. A na kopce, co sa okopavaju motykou, nevkrocis zo strachu pred trnim a bodlacim a budu pastvou bykov a sliapaniskom oviec. Pan mi povedal: „Vezmi velku tabulu a napis na nu ludskym pismom: Nahla korist - rychly lup!“I vzal som si hodnovernych svedkov, knaza Uriasa a Zachariasa, syna Barachiasovho. Potom som pristupil k prorokyni; i pocala a porodila syna. A Pan mi riekol: „Nazvi ho Nahla korist - rychly lup. Lebo skor, ako by chlapec vedel volat: »Otce« a: »Matka,« budu odnasat bohatstvo Damasku a korist Samarie pred asyrskeho krala. “A Pan este dalej hovoril ku mne takto:„Pretoze tento lud zavrhol vody Siloe, ktore tecu tisko, a potesil tym Rasina a Romeliasovho syna:preto, hla, privedie na nich (Pan) silne a hojne vody Rieky: - asyrskeho krala a vsetko jeho vojsko - i vystupi nad vsetky svoje riecistia a prerazi vsetky svoje brehy. Potecie v Judsku, rozvodni sa a rozprudi, bude siahat az k hrdlu, takze svojimi rozpatymi kridlami zaplni sirku tvojej krajiny, o, Emanuel!“(Len) zurte, narody, a skazite sa, cujte, vsetky dialavy zeme; (len) zbrojte a znicite sa, (len) zbrojte a znicite sa!Kujte plan - a stroskota; hovorte reci - a neobstoja, pretoze s nami je Boh. Lebo takto mi hovoril Pan mocnym zasahom a upravoval ma, aby som nesiel cestou tohto ludu. Riekol:„Nezvite sprisahanim vsetko, co tento lud vola sprisahanim, a coho sa on boji, nebojte sa a nestrachujte sa!Pana zastupov, toho majte za Svateho! On je vasou baznou a on vasim strachom. A bude svatynou a skalou urazu, kamenom padu obom domom Izraela, sietou a osidlom obyvatelom Jeruzalema. I potknu sa on mnohi, padnu a rozbiju sa; zachytia sa a budu uloveni. “„Potvrd svedectvo a zapecat nauku u mojich ucenikov. “Cakam teda na Pana, ktory si zakryl tvar pred domom Jakuba, a dufam v neho. Hla, ja a chlapci, ktorych mi dal Pan, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pana zastupov, co byva na vrchu Sion!Ked vam povedia: „Dopytujte sa u carodejov a vestcov, co suskaju a sepocu; ci sa nema narod dopytovat u svojho boha, o zivych u mrtvych?“K nauke a ku svedectvu! Ak nebudu hovorit takto, budu ako ti, pre ktorych niet svitania. Bude chodit v nej (v krajine) ochabnuty a hladny, a ked vylacnie, rozzuri sa a bude zlorecit svojmu kralovi a svojmu Bohu. A ci sa obrati nahor,ci sa pozrie na zem: hla, uzkost a tma a hrozyplne temno! Ale mrakavy uniknu,lebo nebude tma tam, kde je (teraz) suzenie. V predoslom case znevazil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom vsak zvelebi pobrezie mora, Zajordansko, Galileu pohanov. Lud, co kraca vo tmach, uzrie velke svetlo, nad tymi, co byvaju v krajine tiena smrti, zaziari svetlo. Rozmnozil si plesanie, zvacsil si radost; budu sa tesit pred tebou, ako sa tesia pri zatve, tak, ako plesaju, ked si delia korist. Ved jeho tazke jarmo a prut jeho pleca a palicu jeho pohonica lames ako v dnoch Madianu. Lebo kazda hrmotna obuv a kazdy sat zmacany v krvi bude spaleny, bude ohnu pokrmom. Lebo chlapcek sa nam narodil, dany nam je syn, na jeho pleci bude kniezatstvo a bude nazvany: zazracny Radca, mocny Boh, vecny Otec, Knieza pokoja. Jeho vlada bude velka a pokoj bude bez konca na Davidovom trone a nad jeho kralovstvom, aby ho upevnil a posilnil pravom a spravodlivostou odteraz az naveky. Horlivost Pana zastupov to urobi. Pan poslal slovo proti Jakubovi, aby dopadlo na Izrael. A skusi to cely narod, Efraim aj obcania Samarie, co v namyslenosti a pyche srdca vravia:„Tehly sa zrutili - budeme stavat kvadrami, sykomory su vytate - nahradime ich cedrami. “A pan povysil nad neho Rasinovych nepriatelov a popudil jeho odporcov. Aramejcanov od vychodu a Filistincov od zapadu, i hltat budu Izrael plnymi ustami. Tym vsetkym nie je odvrateny jeho hnev a jeho ruka je este vystreta. Ale lud sa neobratil k tomu, co ho bil, a nehladali Pana zastupov,nuz odtne Pan hlavu i chvost, palmovu ratolest i trst v jediny den. Starec a hodnostar su hlava, prorok vsak, ktory uci loz, je chvost. Vodcovia ludu (Izraela) su zvodcami, ti vsak, ktorych vedu, su zvedeni. Preto z jeho junace nema Pan radosti a nad jeho sirotami a vdovami sa nezlutuje, ved su to vsetko bezboznici a zlocinci a kazde usta hovoria hanebnost! Tym vsetkym nie je odvrateny jeho hnev a jeho ruka je este vystreta. Ved nepravost horela sta ohen, co trnie a bodlac stravuje, potom zapaluje lesne hustiny, ze ich zahaluju stĺpy dymu. Hnevom Pana zastupov je zapalena krajina a lud (Izraela) je ako pokrm ohna: nik sa nezmiluje nad vlastnym bratom. Zoziera napravo a hladuje, zjeda nalavo a nenasyti sa; kazdy zjeda maso vlastneho ramena. Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu su proti Judovi. Tym vsetkym nie je odvrateny jeho hnev a jeho ruka je este vystreta. Beda tym, co uzakonuju zle zakony, a pisarom, ktori spisuju utlak,aby drobnych ludi odtisli od prava a biednych mojho ludu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich koristou a aby ozbijali siroty. Co vsak spravite v den navstivenia, ked nestastie pride zdaleka? Ku komu sa budete utiekat o pomoc a kde zanechate svoje bohatstvo?Dostanete sa len medzi zajatcov a medzi pozabijanych padnete. Tym vsetkym nie je odvrateny jeho hnev a jeho ruka je este vystreta. Beda Asyrsku, je prutom mojho hnevu a palicou v ich rukach je moja prchkost. K ruhavemu narodu ho posielam, proti ludu mojho hnevu davam rozkaz, aby koristil korist a zbijal zboj a aby ho rozsliapal ako blato ulic. Ale on tak nezmysla a jeho srdce tak nemieni, lez v mysli ma vynicit a vyhubit nemalo narodov. Ved hovori: „Ci nie su moje kniezata vsetky kralmi?Ci nie je Kalano ako Karkemis? Ci nie je Emat ako Arpad? Ci nie je Samaria ako Damask?Ako zasiahla moja ruka kralovstva bozikov - a modiel mali veru viac nez Jeruzalem (a Samaria). Ci tak, ako som urobil Samarii a jej bozikom, neurobim tiez Jeruzalemu a jeho modlam?“Ked Pan doplni cele svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, navstivim pysny vyplod srdca asyrskeho krala a nadutu hrdost jeho oci. Lebo hovori: „Silou svojej ruky som to urobil a svojou mudrostou, lebo som rozumny; odstranil som hranice narodov, ich poklady som ukoristil a sta obor som zvrhol tych, co sedeli na trone. Moja ruka nasla ako hniezdo bohatstvo narodov a ako sa zhrabuju opustene vajcia, zhrabol som ja celu krajinu a nebolo, kto by kridlom strepotal a usta otvoril a spistal. “Ci sa moze vypinat sekera nad toho, co nou hybe? Ci sa moze vyvysovat pila nad toho, kto ju taha? Akoby prut hybal tymi, co ho dvihaju, akoby palica dvihala toho, ktory nie je drevom. Preto posle Pan, Vladca zastupov, na jeho silakov suchoty a pod jeho pychou bude prazit ako poziar ohen. Svetlo Izraela bude ohnom, a jeho Svaty plamenom. I bude horiet a stravi jeho trnie a bodlac v jeden den. Nadheru jeho lesa a haja znivoci od vrcholu az po koren, ze bude, ako kto hynie horuckou. Zvysok stromov jeho lesa bude malicky, ze to chlapcek spocita. V ten den sa zvysok Izraela a zachraneni Jakubovho domu nebudu viac opierat o toho, kto ich bije, lez uprimne sa budu opierat na Pana, Svateho Izraela. Zvysok sa obrati, zvysok Jakubov k mocnemu Bohu. Lebo co by bolo tvojho ludu, Izrael, ako piesku mora, len zvysok z neho sa obrati. Zahuba ustanovena - prevlada spravodlivost!Lebo zahubu, a to neodvratnu, vykona Vladca, Pan zastupov, prostred celej zeme. Preto takto vravi Vladca, Pan zastupov: „Neboj sa, lud moj, co byvas na Sione, Asyra, ktory ta bije prutom a dviha na teba svoju palicu ako Egypt. Ved uz len kratku chvilku a prestane zloba a moj hnev bude nicit ich. “Pan zastupov zdvihne nad nimi svoj bic, ako ked bil Madiancana na skale Oreb, a svoju palicu pozdvihne nad more ako proti Egyptu. V ten den spadne jeho brema z tvojho pleca a jeho jarmo z tvojej sije: jarmo sa zlame od tucnoty. Ide na Ajat, tiahne cez Magron, v Machmase si nechava batozinu,prechadza priechodom: „Geba nam bude noclahom. “ Trasie sa Rama, Saulova Gabaa uteka. Kvil hlasito, dcera Galima, pocuvajze, Laisa, ubohy Anatot. Uteka Medemena, obyvatelia Gebimu bezia. Este dnes ma zastat v Nobe, zamava rukou nad vrchom dcery Siona, nad pahorkom Jeruzalema. Hla, Vladca, Pan zastupov, poobtina vetvy naporom; co vysoko vzrastlo, bude state, co je vznesene, klesne. Obkliesnena bude hust lesa zelezom a Libanon padne s velikasmi. Z pna Jesseho vypuci ratolest a z jeho korenov vyhonok vykvitne. A spocinie na nom duch Panov: duch mudrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti;a naplni ho bazen pred Panom. Nie podla zdania oci bude sudit, ani podla pocutia karhat,ale v pravde bude sudit malickych a rozhodovat priamostou v prospech krotkych zeme. I porazi zem prutom svojich ust a dychom svojich peri usmrti zlosyna. Pravda bude pasom jeho bedier a vernost opaskom jeho drieku. Vtedy bude vlk byvat s barankom a leopard spocivat s kozliatkom; i teliatko a lev a krmny vol budu spolu a drobny chlapcek ich bude zavracat. Krava i medved budu sa past, ich mladata budu lezat spolu a lev bude ako vol zrat slamu. Nemluvna sa bude hrat nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou odkojenca. Nebudu zle robit a nebudu skodit na celom mojom svatom vrchu; lebo zem bude plna poznania Pana, ako vody pokryvaju more. V ten den bude koren Jesseho stat ako zastava narodov, budu ho vyhladavat kmene a jeho pribytok bude slavny. V ten den Pan zase zdvihne ruku, aby ziskal zvysok ludu, usetreny Asyrskom, Egyptom, Patrosom, Kusom, Elamom, Sinearom, Ematom a ostrovmi mora. Zdvihne zastavu k narodom, zhromazdi vystahovalcov Izraela a Judovych roztratenych pozbiera zo styroch stran sveta. Zmizne ziarlivost Efraima a nepriatelia Judu budu vyhubeni. Efraim nebude ziarlit na Judu a Juda nebude utlacat Efraima. Lez zaletia na svah Filistincov k zapadu a spolu olupia synov Vychodu. Edom a Moab bude ziskom ich ruk a synovia Amona budu ich posluchat. Pan vysusi jazyk Egyptskeho mora svojim dychom horucim a vztiahne ruku nad Rieku, rozbije ju na sedem potokov a umozni ju prekrocit v obuvi. I bude mat cestu zvysok ludu, co bude usetreny Asyrskom, ako ju mal Izrael v den, ked vychadzal z egyptskej krajiny. V ten den povies: „Chvalim ta, Pane, ze si sa hneval na mna, ale tvoj hnev sa odvratil a potesil si ma. Hla, Boh mojej spasy, dufam a nebojim sa, ved moja sila a moj chvalospev je Pan, on sa mi stal spasou. “I budete cerpat vodu s radostou z pramenov spasya poviete v ten den: „Oslavujte Pana, vzyvajte jeho meno, oznamte jeho skutky narodom, rozhlasujte, ze je slavne jeho meno. Ospevujte Pana, ved velkolepo konal, nech je to zname po celej zemi. Plesaj a jasaj obyvatelka Siona, lebo velkym uprostred teba je Svaty Izraela!“Vyrok nad Babylonom, ktory videl Izaias, syn Amosov. Na holom vrchu zdvihnite zastavu, volajte im hlasno, kyvajte rukou, nech vojdu do bran kniezat!Ja som dal rozkaz svojim zasvatencom, zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov, tych, co hrdo jasaju pre moju slavu. Cuj! Hluk na vrchoch, ako mnozstva ludi. Cuj! Lomoz kralovstiev zhromazdenych narodov. To Pan vojsk prehliada bojovne vojsko. Idu z dalekej krajiny, od koncin nebies: Pan a nastroje jeho hnevu, aby znicili celu zem. Kvilte, lebo blizko je den Pana, pride ako pohroma od Vsemohuceho. Preto sklesnu vsetky ruky a kazde ludske srdce ochabne. I podesia sa, krce a bole dostanu, budu sa zvijat ako rodicka, s hrozou budu hladiet jeden na druheho: tvar im bude horiet plamenom. Hla, ide den Pana ukrutny, rozhnevany a rozpaleny, aby urobil zo zeme pust a jej hriesnikov z nej vyhubil!Ved hviezdy nebies a ich suhvezdia nezaskveju sa svojim leskom, slnko sa zatmie, len co vyjde, a mesiac sa nerozziari svetlom. Strescem zlocin na svete a na zlocincoch ich vinu a spravim koniec nadutosti pysnych a hrdost nasilnikov pokorim. Muzov spravim vzacnejsimi nez zlato a ludi nad zlato ofirske. Preto otrasiem nebesami a zem sa vysinie zo svojho miesta pre rozhorcenost Pana zastupov v ten den, ked vzplanie jeho hnev. Vtedy ako splasena gazela a ako ovce, ktore nik nestrazi, obrati sa kazdy k vlastnemu narodu a kazdy pobezi do svojej krajiny. Kazdy dopadnuty bude prebodnuty a kazdy dochyteny padne mecom. Pred ich ocami rozdrvia im deti, vyplienia im domy a sprznia im zeny. Hla, ja vzbudim proti nim Medov, ktori si nevazia striebra a v zlate nemaju zalubu. Ich kuse rozdrvia mladikov a neusetria plod zivota, nad syncekmi sa nezlutuje ich oko. A Babylon, ozdoba kralovstiev, pysna okrasa Chaldejcov, bude, ako ked Boh rozvratil Sodomu a Gomoru. Neobyvany bude naveky, neosidleny na vsetky pokolenia; Arab si tam nepostavi stan a pastieri tam nebudu kosiarit. Ale bude tam sidlit zver puste, sovy naplnia ich domy, budu tam byvat pstrosy a capy tam budu poskakovat. Hyeny budu skucat v jeho kastieloch a sakaly v palacoch rozkose. Uz coskoro pride jeho cas, neodtiahnu sa uz jeho dni. Lebo Pan sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvoli Izrael a da im spocinut vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridruzia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu. Narody ich pojmu a privedu na ich miesto, dom Jakubov si ich vsak prisvoji v Panovej krajine za sluhov a za sluzky; zajmu tych, co ich zajali, a podrobia si svojich utlacatelov. V ten den, ked ti Boh da odpocinut si od unavy a zmietania a ukrutneho otroctva, ktorym ta zotrocil,zlozis toto porekadlo proti babylonskemu kralovi a povies: „Hla, ako skoncil tyran, skoncilo nasilie!“Pan zlamal prut pohanov, palicu vladarov,co zlostne bila ludstvo udermi neprestajnymi, podmanovala v hneve narody suzovanim nelutostnym. Oddychuje, odpociva cela zem, prepukava jasotom. Aj cyprusy a cedre Libanonu sa ti tesia: „Odkedy lezis, nevystupi rubac k nam. “Podsvetie zdola sa pre teba rozrusi v ustrety tvojmu prichodu; vzbudzuje pre teba tiene, vsetkych mocnarov zeme vyzdvihuje z ich tronov, vsetkych kralov narodov. Tito vsetci sa ozvu, prehovoria k tebe: „I ty si omdlel ako my, nam si sa stal rovnym?Do pekla je zvrhnuta tvoja slava, zunenie tvojich harf. Pod tebou je rozostreta chrobac a cervy su tvojou prikryvkou. “Ako si padla z neba, ziariva zornicka! Zrazeny si k zemi, co si vladol nad narodmi. Ved v srdci si si hovoril: „Do nebies vystupim, az nad Bozie hviezdy vyvysim svoj tron, sidlit chcem na vrchu zhromazdenia, na stranach severu. Vystupim do vysin oblakov, prirovnam sa Najvyssiemu. “Lenze do podsvetia si zvrhnuty, na strane priepasti. Co ta uzru, obzru si ta, hutat budu o tebe: „Ci toto je muz, co rozburil zem, zatriasol risami,co svet obratil na pustatinu, jeho mesta zrucal a jeho vaznom nepootvaral dom vaznenia?“Krali narodov vsetci spocivaju v slave, kazdy vo svojom dome. Ty vsak si vyhodeny bez hrobu ako odporna vetva - pokryty zabitymi, ktorych mec prebodal – (f) ako posliapana mrtvola. (e) K tym, co zostupia do kamennych hrobov,nepridruzis sa pri pohrebe, lebo si znicil vlastnu krajinu, svoj vlastny lud vyvrazdil. Nikdy nik nespomenie semeno zlocincov. Postavte popravisko jeho synom pre zlocin ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami. Povstanem proti nim - hovori Pan zastupov - a vyhubim z Babylonu meno a zvysok, rod a potomstvo - hovori Pan -a obratim ho na pribytok jeza a na mlaky vod a vymetiem ho niciacou metlou - hovori Pan zastupov. Takto prisahal Pan zastupov: „Veru, ako som zamyslal, tak bude a ako som ustanovil, tak sa stane,ze zlomim Asyrsko vo svojej krajine a na svojich vrchoch ho posliapem, takze sa vzdiali od nich jeho jarmo a strati sa z ich ramien jeho bremeno. “To je ustanovenie, ustanovene nad celou zemou, a to je ruka, vystreta nad vsetky narody. Ved Pan zastupov rozhodol, ktoze to zlomi? Jeho ruka je vystreta, ktoze ju odstrani?V roku smrti krala Achaza odznel tento vyrok:„Netes sa ty, Filistinsko cele, ze prut toho, co ta bil, je zlomeny, bo z korena hada vyjde vretenica a jej plodom bude okridleny drak. I budu sa past prvorodeni biednych a chudobni budu sidlit v bezpeci, tvoj koren vsak hladom usmrtim a tvojich pozostalych zabijem. Kvil, brana, plac, mesto, des sa, Filistinsko cele, lebo od severu prichadza dym a nik neodchadza od svojich ciat. “A co sa odpovie poslom pohanov? Ze Pan zalozil Sion a na nom sa ukryju biedni jeho ludu. Vyrok nad Moabom. Ano, za noci bol zniceny, Ar Moab zhynul; ano, za noci bol zniceny, Kir Moab zhynul. Idu do domu, Dibon vystupuje na vysiny plakat, na Nebu a na Medabe kvili Moab: na kazdej hlave plesina, kazda brada oholena,na jeho cestach obliekaju sa do vrecovin, na jeho strechach a uliciach vsetko kvili, rozplakava sa. Hesebon a Eleale vola, az k Jase pocut ich hlas, preto sa chveju bedra Moabu, jeho dusa sa chveje. Moje srdce vola pre Moab. Jeho ubehlici su az v Segore, v Eglat - Selisija. Ano, na vystupy Luitu vystupuju v placi, ano, na ceste k Horonaimu stupnuju krik pre skazu. Ano, vody Nimrimu sa na pust obratia, ano, vyschla trava, zhynula byl, niet viacej zelene. Preto svoje zvysky a svoje zasoby nesu k potoku Vrb. Ano, krik obklucuje hranice Moabu, az po Eglaim jeho kvilenie a po Beer-Elim jeho kvilenie. Ano, vody Dimonu su plne krvi, lebo na Dimon ulozim dalsie: na zachranenych Moabu leva i na tych, co ostanu v krajine. Poslite baranka vladcovi zeme zo Sely pustou k vrchu dcery Siona. Ako odplasene vtaca, rozohnane hniezdo, budu dcery Moabu pri brodoch Arnona. „Daj radu, ucin rozhodnutie; premen na noc svoj tien v prave poludnie, schovaj ubehlikov, nevyjavuj rozplasenych!Nech u teba byvaju ubehlici Moabu, bud im utocistom pred nicitelom!“ Ved zmizol nasilnik, prestalo nicenie, zhynuli z krajiny ti, co ju gniavili!Milostivo bude postaveny tron a na nom bude verne sediet v stanku Davidovom sudca, co hlada pravo a domaha sa pravdy. Poculi sme o pyche Moabu, pyche velkej, a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti, o jeho nezmyselnych reciach. Preto jajkat bude Moab k Moabovi, vsetko to bude jajkat. Za hroznovymi kolacmi Kir-Charosetu budu vzdychat celkom zniceni. Lebo su zvadnute polia Hesebonu, vinicu Sabamy rozsliapali pani narodov; jej ratolesti siahaju az k Jazeru, zatarali sa na pust, jej vyhonky sa rozvetvovali, presahovali more. Preto placom Jazercanov oplakavam vinicu Sabamy, zalievam ta slzami, Hesebon a Eleale, ved do tvojho vinobrania a do tvojej zatvy vpadavalo ujukanie. Zmizla radost a plesanie zo zahrad a vo viniciach nejasaju, nevyskaju, vino v lisoch nesliape sliapac, urobil som koniec ujukaniu. Preto moje vnutro zuni pre Moaba ako citara a moje utroby pre Kir Chares. Az sa zjavi Moab a namahat sa bude na vysinach a vojde sa modlit do svojej svatyne, nic nezmoze. Toto je slovo, ktore Pan davno vyriekol nad Moabom. Teraz vsak prehovoril Pan: „V troch rokoch, ako rokoch zoldniera, bude znevazena slava Moabu so vsetkym velkym zastupom. Zvyskov vsak bude malo, trocha, nie mnoho. “Vyrok nad Damaskom: „Hla, Damask prestane byt mestom, bude iba hrbou zrucanin. Opustene budu mesta Aroeru, budu patrit stadam, tam budu lezat a nik ich neodstrasi. Zhynie basta Efraimu a kralovstvo Damasku, so zvyskami Aramu bude ako so slavou synov Izraela“ - hovori Pan zastupov. „V ten den zdrobnie Jakubova slava a tucnost jeho tela schradne. A obide, ako ked znec zachytava stebla a jeho rameno obzina klasy v udoli Refaim. Zostanu z neho paberky, ako ked ranaju olivy, dve-tri bobulky na samom vrcholci, styri-pat na konarikoch stromu“ - hovori Pan, Boh Izraela. „V ten den vzhliadne clovek na svojho Tvorcu a jeho oci pozru na Svateho Izraelovho. Nebude hladiet na oltare, na dielo svojich ruk, a nebude pozerat na to, co vytvorili jeho prsty, na asery a slnecne stĺpy. V ten den budu jeho opevnene mesta ako zboreniska Hevejcov a Amorejcanov, ktore opustili pred synmi Izraela, a bude pustatinou. Ved si zabudol na Boha, svoju spasu, a na svoju pevnu Skalu si si nespomenul, preto len sad rozkosne sady a cudzim vinicom ich vysadzaj!V den, ked zasadis, ohrad a do rana prived svoje semeno k rozkvetu: unikne zatva v den choroby a nezhojitelnej bolesti. “Beda, hukot mnohych narodov, hucia ako hukot mori! Buracanie narodov, buracaju ako buracanie ohromnych vod. Zastupy buracaju ako buracanie mnohych vod, ale zahriakne ich a ujdu daleko; budu hnane ako pleva vetrom a ako krutnava povichricou. Za vecera, hla, zdesenie, pred ranom ho uz niet! To je udel tych, co nas olupuju, a osud tych, co nas vykoristuju. Beda, zem zuniacich kridel, co je za riekami Etiopie,co posiela poslov po mori, po vode na papyrusovych clnkoch! Chodte, rychli posli, k narodu urastenemu a lesklemu, k ludu strasnemu na daleko-siroko, k narodu silnemu a drviacemu, ktoremu rieky preryvaju krajinu. Vsetci obcania sveta a obyvatelia zeme, hladte, az sa zdvihne zastava na vrchoch, az zazneje truba, cujte!Lebo takto hovori Pan ku mne: „Spokojne budem hladiet na svojom mieste ako ziarna horucava za jasna a ako oblak rosy v upale zatvy. “Lebo pred oberackou, ked kvitnutiu je koniec a hroznom polozrelym bude jeho kvet, poobrezava vyhonky nozmi a vetvy odstrani, obstriha. Vsetci budu ponechani vtactvu hor a zveri zeme, vtactvo tam bude letovat a vsetka zver zeme tam prezimuje. V tom case prinesie dar Panovi zastupov narod urasteny a leskly, lud strasny na siroko-daleko, narod silny a drviaci, ktoremu rieky preryvaju krajinu, na miesto mena Pana zastupov, na vrch Sion. Vyrok nad Egyptom: Hla, Pan sa nesie na lahkom oblaku a ide do Egypta! I trasu sa pred nim bozikovia Egypta a Egyptu sa v hrudi roztapa srdce. „I popudim Egypt proti Egyptu, ze bude bojovat brat proti bratovi, priatel proti priatelovi, mesto proti mestu, kralovstvo proti kralovstvu. Egyptu unikne duch z utrob a pomatiem ich rozvahu, ze sa budu vyzvedat u bozikov, carodejnikov, duchov a vestcov. Vydam Egypt do ruk krutych panov, tvrdy kral bude vladnut nad nimi“ - hovori Pan, Jahve zastupov. Vysusia sa vody z mora a rieka uplne vyschne. Pachnut bude z riecist, splasnu a vyschnu rieky Egypta, zvadne trst a sasina. Plesiny su pri Nile, pri brehu Nilu, ved vsetko siatie Nilu uschne, zvadne, zmizne. Kvilit budu rybari, zialit vsetci, co hadzu udicu do Nilu, a ti, co rozprestieraju siet na vode, sklesnu. Zahanbia sa ti, co spracuvaju lan, ti, co cesu a pradu biele nite. Jeho robotnici budu posliapani, vsetci nadennici zarmuteni v dusi. Veru blaznive su kniezata Tanisu, mudri radcovia faraona su hlupou radou. Ako mozete vraviet faraonovi: „Syn mudrcov som, syn davnych kralov?“Kdeze su tvoji mudrci? Nechze ti oznamia a zvestuju, co ustanovil Pan zastupov proti Egyptu. Osprosteli kniezata Tanisu, pomylene su kniezata Memfisu, zavadzaju Egypt vladcovia jeho kmenov. Pan vmiesal do jeho utrob ducha zavratu, do bludu uvedu Egypt vo vsetkom jeho konani, ako bludi opilec v tom, co sam vydavil. A Egypt nebude mat diela, ktore by previedla hlava a chvost, palmova ratolest a trst. V ten den bude Egypt ako zeny; triast a bat sa bude rozohnanej ruky Pana zastupov, ktorou sa rozohnal proti nemu. A judska krajina bude Egyptu postrachom; ked ju ktokolvek pred nim spomenie, bude sa triast pre ustanovenie Pana zastupov, ktore ustanovil nad nim. V ten den bude pat miest v egyptskej krajine, ktore budu hovorit recou Kanaanu a prisahat na Pana zastupov, jedno sa bude volat Mesto slnka. V ten den bude Panov oltar v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Panov pomnik. A bude znamenim a svedectvom Panovi zastupov v egyptskej krajine: Ak budu volat k Panovi pre utlacatelov, posle im zachrancu a obrancu a oslobodi ich. Pan sa da Egyptanom poznat; Egyptania v ten den poznaju Pana a budu mu prisluhovat obety a dary, slubia Panovi sluby a splnia ich. Pan bude bit Egypt, bit, ale uzdravi. Tak sa obratia k Panovi; i da sa im uprosit a uzdravi ich. V ten den bude cesta z Egypta do Asyrska a budu chodit Asyri do Egypta a Egyptania do Asyrska a Egypt s Asyrskom bude sluzit. V ten den bude Izrael tretim pri Egypte a Asyrsku; pozehnanim uprostred zeme,ktorym pozehna Pan zastupov slovami: „Pozehnany moj lud Egypt a dielo mojich ruk Asyrsko a moje dedicstvo Izrael. “V roku, ked tartan prisiel do Azotu - ked ho poslal asyrsky kral Sargon - a bojoval proti Azotu a dobyl ho,v tom case hovoril Pan prostrednictvom Izaiasa, syna Amosovho, takto: „Chod, vyzlec zo svojich bedier vrecovinu a vyzuj si z noh obuv!“ I urobil tak a chodil nahy a bosy. Vtedy povedal Pan: „Tak, ako chodi moj sluzobnik Izaias tri roky nahy a bosy, na znamenie a naznak proti Egyptu a Etiopii,tak pozenie asyrsky kral zajatcov Egypta a vyhnancov Etiopie - mladikov i starcov - nahych a bosych s holymi zadkami na hanbu Egypta. Ustrnu a budu sa hanbit pre Etiopiu, svoju nadej, a pre Egypt, svoju ozdobu. A obyvatelia tohto pobrezia povedia v ten den: »Hla, takto je s nasimi nadejami, za ktorych pomocou sme behali, aby nas oslobodili od asyrskeho krala. Akoze budeme moct uniknut my?«“Vyrok nad morskou pustou: Ako vichrice, ktore tiahnu juhom, tak pride z puste, z hroznej krajiny. Bolo mi zjavene krute videnie: Lupic lupi, nicitel nici. „Hor’ sa, Elam! Zvieraj, Med! Vsetkej ich kvilbe koniec urobim. “Preto su moje bedra plne hrozy, schvatili ma bole sta bole rodicky, zroneny som, ked to cujem, zmateny som, ked to vidim. Trepoce mi srdce, zdesili ma hrozy, sumrak mi moju tuzbu urobil postrachom. Prestru stol, postavia hliadku, jedia a piju. „Hore, kniezata, mazte stit!“Lebo takto mi hovoril Pan: „Chod, postav hliadku! Co uzrie, nech oznami!Ak uvidi jazdcov, dvojice koni, jazdcov na osloch, jazdcov na tavach, nech sleduje pozorne, velmi pozorne!“I zvolal: „Vidim. Na hliadke, Pane, stojim vo dne stale, na svojej strazi ja stojim celu noc. Hla, idu jazdci, dvojice koni. “ I ozve sa a hovori: „Padol, padol Babylon, vsetky sosky jeho bohov roztrieskal na zemi. “Moj rozmlateny, moj rozdrveny lud, co som pocul od Pana zastupov, Boha Izraela, to som vam oznamil. Vyrok nad Dumou (Edomskom): Vola ku mne zo Seiru: „Strazca, ako je s nocou? Strazca, co s nocou?“Strazca povedal: „Pride rano, ale aj noc. Ak sa dozvedate, dozvedajte sa, vratte sa znovu!“Vyrok nad Arabiou: V kruzine puste nocujte, karavany dedanske!V ustrety smadnemu doneste vodu, obyvatelia krajiny Tema, chodte ubehlikom naproti s chlebom!Lebo usli pred mecom, pred vytasenym mecom a pred natiahnutou kusou, pred tazkym bojom. Lebo takto hovori Pan ku mne: „Este za rok, ako rok zoldniera, a zahynie vsetka slava Kedaru,zvysok z poctu lukov hrdinskych synov Kedaru bude maly,“ lebo to riekol Pan, Boh Izraela. Vyrok nad Udolim videnia: Coze ti je, ze si cele vystupilo na strechy,plne kriku, mesto huciace, mesto jasajuce? Tvoji zomreli nepomreli mecom. Vsetci tvoji vodcovia razom utiekli ukrutne sputani, vsetci tvoji hrdinovia su razom sputani, utiekli daleko. Preto hovorim: „Odvratte sa odo mna! Horko zaplacem. Nesnazte sa potesit ma nad skazou dcery mojho ludu!“Lebo den poplachu a sliapania a burenia drzi Pan, Jahve zastupov. V Udoli videnia podkopavaju mur a krik je proti hore. Elam zdvihol tulec; na vozoch ludia, jazdci, a Qir obnazil stit. Tvoje krasne udolia su plne vozov a jazdci sa pevne postavili k brane. Odnal zavoj Judovi; v ten den si hladel na zbrojnicu Lesneho domu. Vidite, ze ma Davidovo mesto mnoho trhlin, zhromazdujete vodu do Dolneho rybnika,scitujete domy Jeruzalema, rucate domy na opevnenie murova robite struhu medzi dvoma murmi vodam stareho rybnika. Nepozriete vsak na toho, ktory to urobil, a toho, co oddavna to spravil, nevidite. A pan, Jahve zastupov, zvola v ten den: „Placte a nariekajte, oholte sa a opaste sa vrecovinou!“Ale, hla, plesanie a radost, zabijaju statok a rezu ovce, jedia maso a piju vino: „Jedzme a pime, ved zajtra umrieme!“I zaznelo mi v usiach, Pane zastupov: „Veru vam nebude odpusteny tento hriech, pokial neumriete“ - hovori Pan, Jahve zastupov. Toto hovori Pan, Jahve zastupov: „Chodze k tomu uradnikovi, k Sobnovi, spravcovi domu:»Coze tu mas a kohoze tu mas, ze si si tu vytesal hrob?« Vysoko vytesal svoj hrob, v skale si vydlabal pribytok. Hla, Pan ta rozmachom odvrhne, silak, a pevne ta zohne,silno ta zakotula, ako sa kotula lopta do sirosirej krajiny. Tam zomries a tam budu tvoje skvostne vozy, ty hanba domu tvojho pana!Odstranim ta z tvojho miesta a zvrhnem ta z tvojho postavenia. V ten den zavolam svojho sluzobnika Eliakima, syna Helkiasa,a obleciem ho do tvojho rucha, opasem ho tvojim pasom a dam mu do ruk tvoju moc. I bude otcom obyvatelom Jeruzalema a Judovmu domu. Dam mu na plece kluc Davidovho domu, ked otvori, nikto nezavrie, a ked zavrie, nikto neotvori. Osadim ho ako kol na pevnom mieste, ze bude slavnym tronom domu svojho otca. Bude na nom visiet vsetka slava domu jeho otca: konare a ratolesti, vsetky male nadoby, od hrncekov az po krcahy. V ten den - hovori Pan zastupov - vykyve sa kol, osadeny na pevnom mieste, vyvali sa a padne, i rozdruzga sa tarcha, co bude na nom, lebo to vyriekol Pan. “Vyrok nad Tyrom: Kvilte, lode tarsisske, ved je zniceny, pristresia niet! Pri prichode z krajiny Cetim im to bolo zvestovane. Zamĺkli obyvatelia pobrezia, sidonski kupci, co plavia sa morom. Naplnilo ta - cez velke vody - zrno Sichoru. Zatva Nilu je ich zarobkom a stal sa trziskom narodov. Hanbi sa, Sidon, ved hovori more, morska pevnost takto: Neupel si a neporodil si, synov si nevychoval a nevypestoval si panny. Ked bude chyr o tom v Egypte, zazalostia pre spravu o Tyre. Chodte do Tarsisu, kvilte, obyvatelia pobrezia!Ci toto je vase jasajuce (mesto), ktore ma povod odpradavna a ktore viedli jeho nohy sidlit nadaleko?Kto takto rozhodol o Tyre, co korunuval, ktoreho kupci boli kniezatami, jeho obchodnici vznesenymi krajiny?Pan zastupov rozhodol tak, aby potupil pychu vsetkej slavy, aby pohanil vsetkych vznesenych krajiny. Prekroc svoju krajinu sta rieka, dcera Tarsisu, pasa uz niet!Vystrel svoju ruku nad more, zatriasol drzavami. Pan dal rozkaz proti Kanaanu, aby boli znicene jeho pevnosti. I riekol: „Neplesaj uz viac, znasilnena panna, dcera Sidonu! Vstan, preplav sa do Cetim, ani tam nebudes mat pokoja. “Hla, krajina Chaldejcov - to tento narod, nie Asyr to bol, co pripravil ju pre zver - postavil si veze a zrucal jej palace, urobil z nej zborenisko. Kvilte, lode tarsisske, ved je znicene vase utociste!V ten den bude Tyrus zabudnuty na sedemdesiat rokov, ako su dni jedneho krala. Po sedemdesiatich rokoch bude s Tyrom podla piesne neviestky:Vezmi citaru, obchadzaj mesto, neviestka zabudnuta, pekne hraj, vela spievaj, aby si spomenuli na teba. A tak po sedemdesiatich rokoch Pan navstivi Tyrus a (on) sa vrati k svojmu zarobku a obcovat bude so vsetkymi kralovstvami zeme pred tvarou sveta. Jeho zisk vsak a zarobok bude zasvateny Panovi. Nebude sa hromadit a nebude sa uschovavat, lez bude patrit tym, co byvaju pred tvarou Pana, aby jedli do sytosti a obliekali sa nadherne. Hla, Pan pustosi zem a nivoci ju, rozvracia jej tvarnost a rozprasuje jej obyvatelov. I bude ako ludu, tak knazom, ako sluhovi, tak jeho panovi, ako sluzke, tak jej panej, ako predavacom, tak kupcom, ako tomu, co poziciava, tak tomu, co si poziciava, ako dlznikovi, tak veritelovi. Pusta, spustnuta je zem, vyplienena a vylupena, lebo Pan hovoril toto slovo. Truchli, uvada zem, zoschyna, uvada svet, zoschyna vysost so zemou. A zem je sprznena od obyvatelov, ved prekrocili zakony, zmenili pravo, zrusili zmluvu vecitu. Preto kliatba zoziera zem a pykaju ti, co na nej byvaju, preto horia obyvatelia zeme a ludi ostalo len malicko. Smuti must, zoschyna vinic, vzdychaju vsetci, co sa v srdci tesili. Zmizla radost bubnov, prestal krik plesajucich, zmizla radost citary. Pri speve nepiju vino, zhorkol napoj pri piti. Zburane je nicomne mesto, zavrety kazdy dom, nevkrocis don. Kvilba je po uliciach pre vino, zapadla kazda radost, odisla potecha zo zeme. V meste zostala spustlost, na marnost je rozbita brana. Ved, tak bude vprostred zeme, uprostred narodov ako rananie oliv, ako paberkovanie, ked skoncila oberacka. Ti pozdvihuju svoj hlas, zaplesaju, nad slavou Panovou zajasa more. Preto oslavujte Pana na morskych ostrovoch, meno Pana, Boha Izraela. Od koncin zeme poculi sme spevy: „Slava Spravodlivemu!“ Ale povedal som: „Schradnem, schradnem, beda mi!“ Vzburenci sa buria, ano, do vzbury sa zenu vzburenci. Strach a jama a osidlo pre teba, co obyvas zem:a kto unikne hlasu hrozy, padne do jamy, kto vystupi z jamy, chyti sa do osidla. Lebo sa roztvoria prietoky z vysosti a zatrasu sa zaklady zeme. Velmi sa rozpuka zem, na kusy sa dotrha zem, hrozne sa bude triast zem. Tackat sa bude zem, tackat sta opilec, zakolise sa ako koliba; i zalahne na nu jej hriech a padne, ze viac nevstane. V ten den Pan navstivi vojsko vysav na vysosti a kralov zeme na zemi,zhrabani budu, ako sa zhrabuju zajatci, do jamy a zavreti budu do vazenia, po mnohych dnoch budu navstiveni. I scervenie mesiac a zahanbi sa slnko, ved Pan zastupov kraluje na vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi starsimi ma slavu. Pane, Bohom si mi, zvelebujem ta, chvalim tvoje meno, ved si zazracne uskutocnil davne ustanovenia s pevnou vernostou!Ved si mi z mesta spravil zrucaninu, z opevneneho mesta zborenisko, palace cudzich nie su mestom, nikdy nebudu postavene. Preto ta velebi silny lud, mesta mocnych narodov sa ta boja. Ved si bol pevnostou slabemu, pevnostou biednemu v jeho uzkosti, ukrytom pred burkou, tonou pred upalom, lebo dych tyranov - ako burka muru. Ako upal na pusti udusil si hluk cudzincov, ako upal v toni mraku stlmil si piesen tyranov. Pan zastupov pripravil na tomto vrchu vsetkym narodom hostinu hojnu, hostinu s vinom, hojnost vyberanu, vino najjemnejsie. A znici na tomto vrchu zavoj, rozvinuty nad celym ludstvom, a prikryvku, co zakryva vsetky narody. Znici smrt navzdy a Pan, Jahve, zotrie slzu z kazdej tvare a hanbu svojho ludu odstrani z celej zeme, lebo Pan hovoril. A v ten den povedia: „Hla, toto je nas Boh, v neho sme dufali, ze nas spasi! On je Pan, v neho sme dufali, jasajme a radujme sa z jeho spasy!Lebo Panova ruka spocinie na tomto vrchu. “ Potom bude Moab zmlateny na mieste, ako je zmlatena slama v hnojnici. A ak si v nej roztiahne ruky, ako roztahuje plavec pri plavani, zrazi jeho pychu aj obratnost jeho ruk. Zruti tvoje vysoke opevnene mury, zvali, strhne k zemi, do prachu. V ten den sa bude v judskej krajine spievat tato piesen: „Mame pevne mesto, spasu polozil, mury a hradby. Otvorte brany a vstupi spravodlivy lud, ktory zachova vernost. Ma mysel pevnu, zachoval si mu mier, mier, ved dufa v teba. Dufajte v Pana na veky vecne, lebo Pan, Jahve, je vecnou skalou. Preto znizil obyvatelov vysin, mesto vyvysene; zrutil ho, zrutil az k zemi, zrazil ho az do prachu. Rozsliapala ho noha, nohy biednych, kroky slabych. Cesta spravodliveho je rovna, cestu spravodliveho na rovno upravis. “Ano, cestu tvojich sudov, Pane, sme cakali, tvoje meno a tvoja slava je tuzbou duse. Svojou dusou dychtim po tebe v noci, ano, moj duch ta vrucne hlada rano, lebo podla tvojich sudov na zemi ucia sa obyvatelia sveta spravodlivosti. Dostane zlosyn milost? Nenauci sa pravde, v zemi spravodlivych hresi a nevidi velebnost Pana. Pane, tvoja ruka je zdvihnuta, a nevidia; s hanbou uvidia horlivost o lud, tvojich nepriatelov stravi ohen. Pane, darujes nam pokoj, ved aj vsetky nase diela si ty urobil!Pane, Boze nas, vladli nad nami pani okrem teba, len ty si nam umoznil chvalit tvoje meno. Mrtvi neoziju, tiene nepovstanu, preto si ich strestal a vyhubil, znicil si vsetku ich pamiatku. Zveladil si narod, Pane, zveladil si narod, seba oslavil, rozsiril si vsetky hranice krajiny. Pane, v tiesni ta hladali. Septom vylievali prosby, ked ich karhal. Ako tarchava zena, ked sa blizi k porodu, zvija sa a vola v bolestiach, tak sme boli my, Pane, pred tebou. Pocali sme, zvijali sme sa a akoby sme boli porodili vietor, spasu sme nepriviedli krajine a nezrodili sa obyvatelia zeme. Tvoji mrtvi oziju! Vstanu moje mrtvoly! Vzbudte sa a plesajte, ktori byvate v prachu! Ved tvoja rosa je rosou svetla a zem porodi tiene. Chod, lud moj, vstup do svojich izieb a zapri dvere za sebou, schovaj sa trocha, nakratko, kym neprejde hnev. Bo, hla, vychadza Pan zo svojho pribytku, aby trestal hriech na obyvateloch zeme. Zem odhali svoju krv a neukryje viac svojich zabitych. V ten den Pan potresce svojim tvrdym, velkym a silnym mecom Leviatana, rezkeho hada, a zabije draka, ktory je v mori. V ten den bude vinica vinoroda, ospevujte ju!Ja, Pan, ju strazim, kazdu chvilu ju polievam; aby ju neposkodili, v noci i vo dne ju chranim. Hnev neprechovavam. Keby bolo trnie a bodlacie, bojovne by som zakrocil a spalil by som ho zaraz,alebo nech sa chopi mojej ochrany, uzavrie mier so mnou, mier uzavrie so mnou. V buducnosti Jakub zakoreni, kvitnut bude a pucat Izrael a naplni tvar zeme urodou. Ci ho slahal, ako slahal jeho slahacov? Ci ho zabijal, ako zabijal jeho zabijacov?Zamietnutim(?), zavrhnutim ho sudil, zmietol svojim ostrym vichrom v den vychodneho vetra. Nuz takto bude uzmiereny hriech Jakubov a vsetkym ovocim je: odstrani svoj hriech, ked urobi vsetky oltarne kamene podobnymi rozdrvenemu vapencu. Nevstanu viac asery a chamany. Lebo pevne mesto je osamele, pribytok zavrhnuty, opusteny ako pust, bude sa tam past a odpocivat tela a znivoci jeho vetvicky. Ked uschnu jeho konariky, zlamu sa, pridu zeny a zapalia ich. Lebo je to lud nechapavy, preto sa nezmiluje nad nim jeho Stvoritel a jeho Tvorca ho neomilosti. V ten den bude Pan vyklepavat klasy od Eufratu az po Egyptsky potok a vy, synovia Izraela, budete pozbierani jeden po druhom. V ten den zazvuci velka truba i pridu, co boli strateni v asyrskej krajine a rozptyleni v krajine egyptskej, a klanat sa budu Panovi na svatom vrchu v Jeruzaleme. Beda pysnej korune opilcov Efraimu a zvadnutemu kvetu jeho skvostnej ozdoby, ktora je na hlave tucneho udolia zrazenych vinom. Hla, kohos’ mocneho a silneho ma Pan. Ako ladovec, zhubny vichor, ako prival velkych, dravych vod zhodi na zem nasilim. Nohami bude posliapana pysna koruna opilcov Efraimu. A so zvadnutym kvetom jeho skvostnej ozdoby, ktora je na hlave tucneho udolia, bude to, co s ranou figou pred oberackou, ktoru zhltne ten, kto ju zazrie, sotvaze ju ma v ruke. V ten den bude Pan zastupov krasnou korunou a ozdobnym vencom zvyskom svojho ludu,duchom prava tomu, co zasada na sude, a udatnostou tym, co zatlacia boj k brane. Lenze aj tito bludia od vina a od liehu sa tackaju, knaz i prorok bludia od liehu, su pomateni od vina, tackaju sa od liehu, bludia pri videni, tackaju sa pri rozsudku. Ano, vsetky stoly su plne vyvratku a vykalov, takze niet miesta. „Koho to uci mudrosti? A komu to vysvetluje nauku? Odkojenym mliekom? Odtrhnutym od prs?Ved kaz len, kaz, kaz len, kaz, cakaj len, cakaj, cakaj len, cakaj, trochu sem, trochu tam!“Veru brblavymi perami a cudzim jazykom bude hovorit k tomuto luduten, co im hovoril: „Toto je odpocinok, dajte pokoj mdlemu, toto je zotavenie,“ ale nechceli pocut. Preto k nim bude slovo Panovo: „Kaz len, kaz, kaz len, kaz, cakaj len, cakaj, cakaj len, cakaj, trochu sem, trochu tam!“ - aby isli a klesli nazad a boli zdrveni, zaplietli sa a boli chyteni. Preto cujte, posmesnici, slovo Panovo, panovnici tohto ludu, co je v Jeruzaleme. Pretoze ste hovorili: „So smrtou sme uzavreli zmluvu a s peklom sme spravili dohodu, ked sa privali bic slahavy, nezasiahne nas, lebo sme si loz urobili utocistom a zakryvame sa klamom. “Preto takto hovori Pan, Jahve: „Hla, ja polozim na Sione kamen, kamen vyskusany, uholny, vzacny, pevne zasadeny. Kto uveri, nezakolise. Mierou urobim pravo a vahou spravodlivost, utociste lzi vsak uchyti lejak a na ukryt vyrutia sa vody. Vasa zmluva so smrtou bude zrusena a vasa dohoda s peklom neobstoji, ked sa privali bic slahavy, ten vas rozdrvi. Zachvati vas, kedykolvek sa privali, bo rano za ranom sa privali, vo dne i v noci; a len v hroze pochopite poucenie. “Bo kratke je lozko - nemozno sa vystriet, a prikryvka uzka - nemozno sa prikryt. Lebo ako na vrchu Parasim vstane Pan a zaburaca ako v udoli Gabaon, aby urobil svoj cin - jeho cin je zvlastny, aby uskutocnil svoj skutok - jeho skutok je divny. Teraz sa vsak neposmievajte, aby vam nestuhli okovy, lebo o skaze, a to neodvratnej, pocul som od Pana, Jahveho zastupov, nad celou zemou. Nachylte si ucho a pocujte moj hlas, davajte pozor a cujte moju rec!Ci kazdy den orie orac (pod siatie), otvara a brani svoju rolu?A ci, ked urovna jej tvar, nerozhodi kopor a nezaseje rascu, nedava psenicu, jacmen a ladnik do svojho ostredku?V spravnosti ho vycvici, jeho Boh ho vyuci. Ved nie mlatackou sa mlati kopor a koleso voza nekruti sa po rasci, lez prutom vytĺka sa kopor a rasca palicou. Obilie sa mlati, no nerozdrvuje ho vecne, nezenie kolesa svojho voza a kopytami ho nerozdrvuje. I to pochadza od Pana zastupov, kona zazracne, zveladuje mudrost. Beda, Ariel, Ariel, mesto, kde sidlil David. Pridajte rok k roku, sviatky nech obehnu,potom budem tiesnit Ariela a bude povzdych a vzdychanie; i bude mi ako Ariel. Budem ta obliehat dookola, upevnim vokol teba hradbu a vystavim proti tebe nasyp. Vtedy budes pokorne zo zeme hovorit, z prachu zeme bude upiet tvoja rec, tvoj hlas bude ako duch zo zeme a z prachu bude sepotat tvoja rec. Ako drobny prach bude zastup cudzincov, ako miznuca pleva svorka nasilnikov. I stane sa zrazu, necakane:Pan zastupov ta navstivi hromom a trasenim a velkym praskotom, burkou a vichricou a plamenom zeraveho ohna. I bude ako sen a nocne videnie zastup vsetkych narodov, bojujucich proti Arielovi a vsetkych, co ho obliehaju, obklucuju a znasilnuju. Ako ked sa sniva hladnemu, ze je, a ked sa prebudi, nema ukojenu tuzbu, a ako ked sa smadnemu sniva, ze pije, a ked sa prebudi, je zmoreny a prahne smadom, tak bude zastupu vsetkych narodov, co bojuju proti vrchu Sion. Trpnite - a strpnete, zaslepujte sa a oslepnete, ste opiti, ale nie od vina, tackate sa, ale nie od liehu. Lebo Pan vylial na vas ducha zavratu a zavrel vase oci, prorokov, zahalil vase hlavy, vidcov. Nuz bude vam kazde videnie ako slova zapecatenej knihy. Ked ju daju tomu, co vie citat, so slovami: „Citajze toto!“ - odpovie: „Nemozem, je zapecatena. “A ak daju knihu tomu, co nevie citat, a povedia: „Citajze toto!“ - odpovie: „Neviem citat. “Pan povedal: „Pretoze sa mi tento lud priblizuje svojimi ustami a svojimi perami ma cti, srdce si vsak vzdaluje odo mna, takze je ich bazen ku mne naucenym ludskym prikazom,preto, hla, ja znovu vykonam divy s tymto ludom, podivne a cudno, i zahynie mudrost jeho mudrcov a rozum jeho rozumnych sa schova. “Beda tym, co pred Panom hlboko skryvaju umysel, vo tme deju sa ich skutky a vravia: „Kto nas vidi a kto o nas vie?“Vasa prevratenost! Ci hrnciar hodnoti sa ako hlina, ze tvor hovori o tvorcovi: „Neurobil si ma!“? A hrniec vravi hrnciarovi: „Nechape!“?Ci to nebude uz za kratku chvilu, ze Libanon premeni sa na sad a sad budu za les pokladat?A v ten den pocuju hluchi slova knihy a z tmy a temnoty oci slepych prehliadnu. Pokorni budu v Panovi rast v radosti a najbiednejsi z ludu budu plesat v Svatom Izraela. Ved zmizol nasilnik a zhynul posmesnik a vyhubeni su, co bdeli nad zlocinom,co obvinili cloveka pre slovo, co sudcovi v brane kladli osidla a pre nic odmietli spravodliveho. Preto takto hovori Pan Jakubovmu domu, (ten, co vykupil Abrahama): „Nebude sa teraz hanbit Jakub a nezbledne teraz jeho tvar. Lebo ked uvidi (jeho dietky), dielo mojich ruk uprostred seba, zasvatia moje meno, zasvatia Svateho Jakubovho a bat sa budu Boha Izraelovho. Zbludeni duchom pochopia mudrost a odbojnici prijmu poucenie. “„Beda synom odbojnym, hovori Pan, ked kuju plan, nie vsak skrze mna, robia zmluvu, nie vsak podla mojho ducha, aby hromadili hriech na hriech. Kracaju dolu do Egypta - mojich ust sa vsak nespytali - posilnit sa silou faraona a schovat sa do tone Egypta. Sila faraona vam vsak bude na hanbu a skrysa v tieni Egypta na potupu. I ked boli jeho kniezata v Tanise a jeho poslovia dojdu do Hanesu,vsetci sa sklamu v narode, ktory im neprospeje. Nebude im na pomoc ani na osoh, ale na hanbu, ba na potupu. “Vyrok nad hrochom juhu: Cez krajinu uzkosti a biedy, odkial je lev a levica, vretenica a okridleny drak, vlecu na chrbtoch oslov svoje bohatstvo a na hrboch tiav svoje poklady k narodu, ktory im neprospeje. Ved Egyptania nic a nic nepomozu, preto som zvolal: „Ozrutou su nehybnou. “Teraz chod, napis to na tabulu pred nimi a vpis to do knihy, aby to bolo pre buduce dni ako svedectvo naveky!Lebo je to narod odbojny, lzivi synovia, synovia, co nechcu pocut nauku Panovu,co vravia vidiacim: „Nevidte!“ a prorokom: „Neprorokujte nam pravdu, hovorte nam prijemno, prorokujte klamstva,odbocte z cesty, odchylte sa z chodnika, odstrante nam spred tvare Svateho Izraelovho!“Nuz takto hovori Izraelov Svaty: „Preto, ze ste opovrhli tymto slovom, dufate v nasilie a klamstvo a opierate sa on:preto vam bude tento hriech ako hroziaca trhlina, rozsklabena na vysokom mure, ktoreho pad pride nahlo, rychlo,a bude rozbity, ako sa rozbije hlineny hrniec, nemilosrdne tresnuty, ze sa nenajde v jeho troskach crep, na ktory by sa vzal ohnik z vatry, alebo nacrelo vody z mlaky. “Lebo toto hovori Pan, Jahve, Svaty Izraelov: „Navratom a pokojnostou budete oslobodeni, v tichosti a dovere je vasa sila,“ ale nechceli ste. Ba vraveli ste: „Nie, ale bezme na konoch!“ - preto budete bezat. „A na rychlonohych sa nesme!“ - preto budu rychli vasi stihaci. Tisic sa vas trasie pred hrozbou jedneho, pred hrozbou piatich uteciete, kym neostanete len ako stazen na temene vrchu a ako zastava na pahorku. A preto Pan caka, aby sa zlutoval nad vami, a preto sa dviha, aby vas omilostil, ved Bohom pravdy je Pan, blazeni vsetci, co dufaju v neho. Lebo, lud na Sione, co byvas v Jeruzaleme, nie, nebudes plakat, ano, zlutuje sa nad tebou na hlas tvojho volania; len co ho pocuje, vyslysi ta. A da vam chlieb tiesne a vodu uzkosti a tvoji ucitelia sa viac neschovaju, ocami budes vidiet svojich ucitelova usami pocujes spoza seba slova: „Toto je cesta, kracajte po nej!“ - ak sa odchylite napravo, ci nalavo. Vtedy poskvrnis svoje modly pokryte striebrom a zlatom obtiahnute liate sosky. Rozhadzes ich ako hnus, povies im: „Von!“A on da dazda tvojmu siatiu, ktorym zasejes rolu, a chlieb, uroda zeme, bude vydatny a zazivny. Tvoj statok sa bude v ten den past na rozsiahlej pastve. Voly a osly, co obrabaju zem, budu zrat obrok zazivny, viaty sitom a vejackou. Na kazdom cnejucom vrchu a na kazdom vysokom kopci budu potoky, prudy vod v ten den velkeho vrazdenia, ked budu padat veze. Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnca, svetlo slnca vsak bude sedemnasobne (ako svetlo siedmich dni) v den, ked obviaze Pan zlomeninu svojho ludu a dotlcene rany vylieci. Hla, Panovo meno prichadza zdaleka, - jeho hnev blci a je tazkym kudolom, jeho pery su plne hnevu, jeho jazyk ako stravujuci ohen,jeho dych je ako rozvodneny potok, co siaha az po hrdlo - aby otriasol narodmi otrasom niciacim, je uzdou na licach narodov, co vedie k bludeniu. Budete piesne spievat ako v noci zasvateneho sviatku a v srdci sa budete radovat ako ten, co putuje s flautou, aby dosiel na vrch Pana, k Izraelovej Skale. A Pan da pocut svoj velebny hlas a zjavi rozmach svojho ramena v prchlivom hneve a v plameni zeraveho ohna, v zaplave, burke a v kamenoch ladovca. Bo od hlasu Pana zatrasie sa Asyr, ked ho udrie palicou. A kazdy uder osudnej palice, ktory mu zasadi Pan, bude za zvukov bubnov a harf a v rozprudenom boji ich zdola. Lebo oddavna je prichystany Tofet, (aj ten je prichystany pre krala), hlboky a siroky, v jeho priehlbine ohen a hrba dreva, Panov dych ho rozpaluje sta prud siry. Beda tym, co zostupuju pre pomoc do Egypta, opieraju sa o kone, doveruju vo vozy, ze ich je vela, a dufaju v jazdcov, ze su velmi mocni, no na Svateho Izraelovho nevzhliadli a Pana nevyhladavali. Lenze aj on je mudry a privedie zlo, neodvola svoje slova, povstane proti domu hriesnikov a proti pomoci zlocincov. Vsak Egypt je clovek, nie Boh, ich kone su telo, nie duch. Az Pan vystrie svoju ruku, potkne sa pomocnik a padne napomahany a vsetci spolu zahynu. Lebo toto mi hovori Pan: „Ako ruci lev a levica nad svojou koristou - a hoci by zavolali proti nemu plno pastierov, ich hlasu sa nezlakne, od ich hluku sa nesplasi: - tak zostupi Pan zastupov bojovat na vrchu Sion a na jeho kopcoch. Ako lietajuce vtaky tak zatieni Pan zastupov Jeruzalem, zatieni a vyslobodi, usetri a ochrani. “Vratte sa k tomu, od ktoreho ste tak hlboko odpadli, synovia Izraela. Lebo v ten den odvrhne kazdy svojich striebornych bozikov a svojich zlatych bozikov, ktorych vam urobili vase ruky na hriech. I padne Asyr nie mecom cloveka a nie ludsky mec ho zozerie; bude lezat pred mecom a jeho junac padne v poddanstvo. Jeho skala zhynie od strachu, pri uteku budu sa triast jeho kniezata, hovori Pan, ktory ma svoj ohen na Sione a svoje ohnisko v Jeruzaleme. Hla, podla pravdy bude kralovat kral a kniezata podla prava panovat!Kazdy bude sta ukryt pred vetrom a utociste pred burkou, ako potoky vod v suchote, ako tona velkej skaly v pustej krajine. Nezalepia sa viac oci vidiacich a usi cujnych budu nacuvat. Srdce pochabych bude chapat nauku a jazyk koktavych zrazu prehovori jasno. Nebudu viac volat blazna slachetnym, ani podvodnika nenazvu vznesenym. Ved blazon hovori blaznovstvo a srdce mu zamysla zlo: konat necestne, hovorit bludne proti Panovi, sklamat tuzbu hladneho a odstranit napoj od smadneho. A zbrane podvodnika su zle; ten zamysla plany, aby znicil chudobneho klamnymi recami, i ked chudak haji pravdu. Slachetny vsak zmysla slachetne, zastava sa veci slachetnych. Zeny bezstarostne, vstante, pocuvajte moj hlas, dcery spoliehave, cujte moju rec!V den roku budete sa triast, spoliehave, ved koniec vinobraniu, oberacka nepride. Bojte sa, bezstarostne, traste sa, spoliehave, zvlecte, obnazte sa, opaste si bedra,bite sa v prsia pre vzacne polia, pre urodny vinohrad,pre rolu mojho ludu, co trnim a bodlacim zarastie. Ano, pre vsetky domy radosti, pre plesajuce mesto. Ved palac je opusteny, hluk mesta prestal. Vysina a veza stali sa navzdy jaskynou, radostou divych oslov, pasienkom stad. Az bude na nas vyliaty duch z vysosti, vtedy bude z puste sad a sad bude pokladany za les. V pusti sa usadi pravo a v sade sa rozhosti pravda. Ucinkom pravdy bude pokoj a dielom pravdy mier a bezpecnost navzdy. Moj lud bude byvat v pribytku pokoja, v stankoch bezpecnych a v sidlach bezstarostnych. Nacisto padne les a hlboko sa ponori mesto. Stastni, co sejete pri samych vodach, uvolnujte nohy vola a osla. Beda ti, nicitel, sam vsak neniceny, a lupic, sam vsak neolupeny! Az skoncis nicenie, znicia ta, az dovrsis lupenie, olupia ta. Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dufame, bud nasim ramenom kazde rano a nasou spasou v case tiesne!Pred hlasom hrmotu utecu narody, a ked sa pozdvihnes, kmene sa rozprchnu. Nakopite korist, ako sa kopia kobylky, poskokom konickov poskocite na nu. Velebny je Pan, ved byva na vysosti, naplnuje Sion pravom a spravodlivostou. Jeho casy budu bezpecne, bohatstvo spasy, mudrost a poznanie a bazen pred Panom bude jeho poklad. Hla, hrdinovia volaju vonku, poslovia pokoja horko placu. Puste su chodniky, zanikli putnici. Zrusil zmluvu, opovrhol mestami, znevazoval ludi. Smuti, uvada zem, hanbi sa Libanon, vyschyna, Saron je podobny pusti, oprsal Basan a Karmel. „Teraz povstanem,“ hovori Pan, „teraz sa vyvysim, teraz sa zdvihnem. Pocali ste seno, porodite plevu, vas dych je ohnom, pohlti vas. Narody budu spalene sta vapenec, odtate trnie sa spali na ohni. Cujte, vzdialeni, co som urobil, a blizki, poznajte moju moc!“Trasu sa hriesnici na Sione, pokrytcov zachvacuje strach: „Kto z nas moze byvat s ohnom, co stravuje? Kto z nas moze byvat s vecnym poziarom?Kto kraca v pravde a hovori priamo, odmieta nasilny zisk, potriasa rukami, aby sa nedotkol uplatku, zapchava si usi, aby nepocul o krvi, a oci zatvara aby zlo nevidel:Ten bude byvat na vysostiach, skalopevny je jeho hrad, dostane chleba a voda sa mu neminie. “Krala v jeho krase uzru tvoje oci, uvidia rozsiahlu krajinu. Tvoje srdce spomina na hrozu: „Kde je, co scitoval? - Kde je, co zvazoval? - Kde je, co zratuval veze?“Neuvidis bezocivy narod, narod s recou nejasnou, ze ho nerozumiet, a brblavym jazykom, ze ho nemozno pochopit. Hlad na Sion, mesto nasich sviatkov, tvoje oci uzru Jeruzalem, pribytok bezpecny, stanok neprenosny. Jeho koliky sa nikdy nevytiahnu, ani jeden jeho povraz sa neroztrhne. Ba Velebny, Pan, tam bude pre nas namiesto prudov, riek, brehov sirokych. Veslova lod po nich neprejde a pysna lod ich nepreplava. Lebo Pan je nasim sudcom, Pan nasim zakonodarcom. Pan je nasim kralom, on nas spasi. Tvoje povrazy su popustene, neudrzia podstavec stazna, nerozvinu zastavu. Vtedy sa bude delit velka korist, kulhavi budu hojne plienit. Nik z obyvatelov nepovie: „Chory som. “ Ludu, co tam byva, je odpusteny hriech. Priblizte sa, kmene, a cujte, pozorujte, narody, nech pocuva zem a co ju napĺna, svet a vsetko, co z neho pochadza. Lebo Panov hnev je nad vsetkymi narodmi a jeho roztrpcenost nad vsetkym vojskom, zaklial ich, vydal ich na zabitie. Ich zabiti budu pohodeni i pojde zapach z ich mrtvol, vrchy rozmoknu od ich krvi. Vsetko vojsko nebies sa rozteka, nebo sa zvija ako kniha a vsetko jeho vojsko odpaduva, ako odpaduva listie z vinica, ako odpaduva z figovnika. Ved je odpojeny moj mec na nebesiach, hla, dopadne k sudu na Edomsko a na lud, ktory som preklial. Mec Pana je plny krvi, presyteny je tukom, krvou bykov a capov, tukom z obliciek barankov. Ano, obetu ma Pan v Bozre a velke zabijanie v edomskej krajine. A padaju s nimi zubry, tiez junce s bykmi, ich zem je opojena krvou a ich poda presytena tukom. Lebo je den Panovej pomsty, rok odplaty pre spor Siona. Jej potoky obratia sa na smolu, jej prach zase na siru a jej poda bude smolou horiacou. V noci ani vo dne nevyhasne, vecer bude vystupovat jej dym, od rodu k rodu bude pustou, na veky vecne nik cez nu neprejde. Obsadi ju pelikan a jez, sova a havran budu v nej byvat, roztiahne nad nou mieru pustoty a vazky prazdnoty. Jeho slachtici nie su tam, aby volali po kralovstve, a vsetky jeho kniezata zmiznu. Trnim zarastu jeho palace, prhlavou a bodlacim jeho pevnosti, ze bude pribytkom sakalov a stanovistom pstrosov. Zide sa zver puste s hyenami, capy sa stretnu navzajom, len tam si oddychnu nocne strigy a najdu si odpocinok. Tam sa zahniezdi sipovy had, znesie a vysedi a vyliahne vo svojom tieni. Len tam sa zhromazdia supy druh ku druhovi. Skumajte v knihe a citajte, ani jedno z nich nechyba, vzajomne sa nehladaju, lebo to prikazali Panove usta a jeho duch ich zhromazdil. Sam im hodil zreb, jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu, budu tam vladnut navzdy, od rodu do rodu tam budu byvat. Tes sa, plan a pustatina, plesaj, pust, a rozkvitni sta jesienka!Prekvitat bude a plesat, ano, zaplesa, zajasa, bude jej dany skvost Libanonu, nadhera Karmelu a Sarona. Oni uvidia Panovu slavu, velebu nasho Boha. Upevnujte ruky sklesnute, posilnujte podlomene kolena!Povedzte malomyselnym: „Vzchopte sa, nebojte sa, hla, vas Boh! Pride pomsta, Bozia odplata, sam pride a spasi vas. “Vtedy sa roztvoria oci slepycha usi hluchych sa otvoria. Vtedy sta jelen bude skakat chromy a jazyk nemeho zaplesa, ba vyvierat budu na pusti vody a potoky na pustatine. Vyschnuta zem bude jazerom a sucha poda pramenom vod; na mieste, kde sa rozvalovali sakaly, je zelen trsti a sasiny. I bude tam chodnik, cesta: cestou svatou sa bude volat, necisty po nej neprejde, len moj lud pojde po nej, ani prostoduchi tam nezbludia. Nebude tam leva a drava zver ta nevystupi, nenajde sa tam; len vykupeni budu kracat. A panovi vyslobodeni sa vratia, s jasotom pridu na Sion. Ustavicna radost bude na ich hlavach, radost a rozkos dosiahnu a zmizne starost a vzdychanie. V strnastom roku krala Ezechiasa vystupil asyrsky kral Sennacherib proti vsetkym ohradenym mestam Judska a zaujal ich. A asyrsky kral poslal z Lachisu rabsakeho ku kralovi Ezechiasovi s mocnym oddielom do Jeruzalema. Zastal pri vodovode Horneho rybnika na ceste pola pracov. Vysiel k nemu Helkiasov syn Eliakim, spravca domu, pisar Sobna a Asafov syn Joach, kancelar. Rabsake im povedal: „Povedzte Ezechiasovi: Toto vravi velky kral, kral asyrsky: Co je to za nadej, ktorou sa nadejas?Nazdavas sa, ze rec peri je uz rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehas, ze sa buris proti mne?Alebo sa spoliehas na tu zlomenu trstenu palicu, na Egypt, ktora tomu, kto sa o nu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taky je faraon, kral Egypta, ku vsetkym, ktori sa nan spoliehaju. Ak mi vsak povies: »V Pana, nasho Boha, dufame!« Nie je to ten, ktoreho vysiny a oltare Ezechias odstranil a povedal Judsku a Jeruzalemu: »Pred tymto oltarom sa budete klanat!«?Teraz sa vsak stav s mojim panom, asyrskym kralom: dam ti dvetisic koni; ci budes moct dat na ne jazdcov?Ako potom mozes odolat jedinemu kniezatu z najmensich sluhov mojho pana? Lenze ty sa spoliehas na Egypt, na vozy a na jazdcov. No a ci som ja bez Pana prisiel do tejto krajiny znicit ju?! Pan mi povedal: Chod do tej krajiny a znic ju!“Vtedy Eliakim (aj Sobna a Joach) povedal rabsakemu: „Hovor svojim sluhom aramejsky, ved my rozumieme. Nehovor nam judsky do usi ludu, co je na mure. “Rabsake vsak odpovedal: „Vari ma moj pan poslal aby som hovoril tieto slova tvojmu panovi a tebe? A nie muzom, co sedia na muroch, ze budu spolu s vami jest svoj vykal a pit svoj moc?“Nato sa rabsake postavil a volal velkym hlasom judsky: „Cujte slova velkeho krala, krala asyrskeho. Takto hovori kral: Nech vas Ezechias neklame, lebo vas nebude moct oslobodit. A nech vam Ezechias nedava nadej v Pana, hovoriac: »Naisto nas Pan vyslobodi, toto mesto sa nedostane do ruk asyrskeho krala. «Nepocuvajte na Ezechiasa, lebo takto vravi asyrsky kral: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte kazdy svoje hrozno a kazdy svoje figy a pite kazdy vodu zo svojej studne,kym nepridem a nevezmem vas do krajiny, ako je vasa krajina, do krajiny obilnej a vinorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej. Nech vas Ezechias nezavadza recami: »Pan nas vyslobodi. « Vyslobodili azda bohovia narody, kazdy svoju krajinu, z ruky asyrskeho krala?Kdeze su bohovia Ematu a Arfadu? Kde su bohovia Sefarvaimu? A Samariu vyslobodili z mojej ruky?Ktori zo vsetkych bohov tychto krajin vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky? A Jahve by mal vyslobodit Jeruzalem z mojej ruky?“Nato mlcali a neodpovedali mu ani slovo, lebo kralov rozkaz znel: „Neodpovedajte mu!“Potom prisiel Helkiasov syn Eliakim; spravca domu, pisar Sobna a Asafov syn, kancelar Joach, s roztrhnutym odevom k Ezechiasovi a rozpovedali mu rabsakeho rec. Ked to kral Ezechias pocul, roztrhol si rucho, obliekol si vrecovinu a siel do Panovho domu. Potom poslal Eliakima, spravcu domu, pisara Sobnu a starsich z knazov, poobliekanych do vrecovin, k prorokovi Izaiasovi, Amosovmu synovi. I povedali mu: „Takto hovori Ezechias: Tento den je dnom uzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prisli az k otvoru, ale na porod nieto sily. Azda pocul Pan, tvoj Boh, slova rabsakeho, ktoreho poslal jeho pan, asyrsky kral, aby sa ruhal zivemu Bohu, a potresce ho za slova, ktore pocul Pan, tvoj Boh. A modli sa za zvysok, co zostal!“Kralovi sluhovia teda prisli k Izaiasovia Izaias im vravel: „Toto povedzte svojmu panovi: Toto hovori Pan: Neboj sa reci, ktore si pocul, ktorymi sa mi ruhali paholci asyrskeho krala. Hla, ja vlozim don ducha: pocuje totiz zvest, vrati sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazim mecom. “Rabsake sa teda vratil a nasiel asyrskeho krala bojovat proti Lobne, lebo pocul, ze odtiahol od Lachisu. A ked pocul o etiopskom kralovi Tarakovi spravu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiasovi poslov s odkazom:„Takto hovorte Ezechiasovi, kralovi Judska: Nech ta nepodvedie tvoj Boh, na ktoreho sa spoliehas, ked hovoris: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asyrskeho krala. «Ved si predsa pocul, co urobili asyrski krali vsetkym krajinam, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byt zachraneny?Azda bohovia narodov zachranili tych, ktorych znicili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu, ktori boli v Telasari?Kde je kral Ematu, kral Arfadu a kral mesta Sefarvaim, Any a Avy?“Ezechias vzal pismo z ruk poslov a precital ho, potom vystupil do Panovho domu a Ezechias ho rozprestrel pred Panom. Potom sa Ezechias modlil k Panovi:„Pane zastupov, Boh Izraela, ktory tronis nad cherubmi! Ty jediny si Boh vsetkych kralovstiev zeme; ty si urobil nebesa i zem. Naklon, Pane, svoje ucho a cuj, otvor, Pane, svoje oci a pozri! Pocuj vsetky Sennacheribove slova, ktore odkazal, aby sa ruhal zivemu Bohu. Je pravda, Pane, asyrski krali znivocili vsetky krajiny a ich zem. Ich bohov vsak dali na ohen, lebo to nie su bohovia, ale iba dielo ludskych ruk, drevo a kamen, nuz znicili ich. Teraz vsak, Pane, nas Boze, vyslobod nas z jeho ruk, nech poznaju vsetky kralovstva zeme, ze ty, Pane, si jediny. “Vtedy Amosov syn Izaias poslal Ezechiasovi odkaz: „Toto hovori Pan, Boh Izraela: Za co si sa modlil ku mne o asyrskom kralovi Sennacheribovi, (som pocul). Toto je slovo, co o nom prehovoril Pan:Pohrda tebou a vysmieva sa ti, panenska dcera Siona, pokyvuje hlavou za tebou, dcera Jeruzalema. Komu si sa ruhal a posmieval, proti komu si povysoval hlas a pysne dvihal oci? Proti Izraelovmu Svatemu!Prostrednictvom sluhov si tupil Pana a hovoril si: »S mnozstvom svojich vozov vystupil som na hrebene vrchov, na strane Libanonu a vytal som jeho cedre vysoke, jeho vyberane cyprusy; vysiel som na jeho vrchol najvyssi, do hustiny hajov. Ja som kopal a pil vodu a krokom svojich noh vysusim vsetky rieky Egypta. «Nepocul si o tom? Pripravoval som to oddavna, chystal som to od dni pravekych a teraz som to priviedol: premenis na puste sutiny opevnene mesta. By sa ich obyvatelstvo bezmocne triaslo a hanbilo, ostalo sta polna trava, sta zelen luk, ako zelina na streche, spalenina nerozvinuta. Ja viem, ci sedis, ci ides a ci prides, i ako si zuril proti mne. Pretoze tvoje zurenie proti mne a tvoja nadutost dostali sa mi do usi, vtiahnem ti do nosa svoju obrucku a svoju uzdu ti vlozim do peri a zavediem ta spat cestou, ktorou si prisiel. Tebe vsak toto bude znamenim: Jedz tento rok samorode a druhy rok samorastle, treti rok vsak sejte a znite, sadte vinice a jedzte ich ovocie. A zvysok Judovho domu, co pozostal, zapusti korene nadol a hore prinesie ovocie. Lebo z Jeruzalema vyjde zvysok a pozostatok z vrchu Sion; horlivost Pana zastupov to urobi. Preto toto hovori Pan o asyrskom kralovi: Nevkroci do tohto mesta ani sip ta nevystreli, ani stitom nan nezautoci, ani nasypom ho neobkolesi. Vrati sa cestou, ktorou prisiel, do tohto mesta nevkroci“ - hovori Pan. „Budem kryt toto mesto, aby som ho zachranil kvoli sebe a kvoli Davidovi, svojmu sluzobnikovi. “Tu vysiel Panov anjel a zabil v asyrskom tabore stoosemdesiatpattisic. Ked rano vstali, hla, same mrtve tela!Nato odtiahol a odisiel. A tak sa asyrsky kral Sennacherib vratil a byval v Ninive. A ked sa raz klanal v dome svojho boha Nesrocha, vlastni synovia Adramelech a Sarasar ho zabili mecom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon. V tych dnoch Ezechias ochorel na smrt. I prisiel k nemu Amosov syn, prorok Izaias, a povedal mu: „Toto hovori Pan: Usporiadaj si dom, lebo zomries a nebudes zit. “Nato sa Ezechias obratil tvarou k stene a modlil sa k Panovi:„Ach, Pane, spomenze si, ako som putoval pred tvojou tvarou verne a s celym srdcom a robil som, co je v tvojich ociach dobre. “ A Ezechias sa nahlas rozplakal. Tu prehovoril Pan k Izaiasovi takto. „Chod a povedz Ezechiasovi: Toto hovori Pan, Boh tvojho otca Davida: »Pocul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hla, pridam k tvojim dnom patnast rokov. A vytrhnem teba i toto mesto z ruk asyrskeho krala a budem toto mesto zastavat. «A toto ti bude znamenim od Pana, ze Pan splni slovo, co riekol:Hla, ja vratim tonu stupnov, ktorymi so slnkom zostupila po Achazovych stupnoch, naspat o desat stupnov!“ I vratilo sa slnko o desat stupnov na stupnoch, po ktorych zostupilo. Zaznam Ezechiasa, judskeho krala, ked bol chory a ozdravel zo svojej choroby. Povedal som: „V polovici svojich dni musim ist. V branach podsvetia som olupeny o ostatok svojich rokov. “Povedal som: „Neuvidim Pana v krajine zivych, neuzriem viac cloveka medzi obyvatelmi sveta. Moj pribytok odtiahol, stahuje sa odo mna ako pastiersky stan. Snujem ako tkac svoj zivot; odtrhuva sa od vlakna. Odo dna do noci skoncis so mnou. Kricim az do rana. Ako lev, tak zdrvil vsetky moje kosti, (odo dna do noci skoncis so mnou). Pistim ako lastovicka, ako holub hrkutam, oci mi skleslo hladia nahor: Pane, som v uzkosti, zastan sa ma!Co mam vraviet? Ved mi povedal a on to urobil. Velebit ta budem po vsetky svoje roky pre trpkost svojej duse. Pane, pre toto sa zije a pre toto vsetko je zivot mojho ducha, ved ma uzdravis a das mi zivot. Hla, moja velka trpkost mi je pre dobro, ty si zachranil moj zivot od priepasti zahuby, lebo si zahodil za chrbat vsetky moje hriechy. Ved nie podsvetie ta bude velebit, nie smrt ta bude chvalit, ti, co zostupuju do jamy, nedufaju v tvoju vernost. Zivy, zivy ta velebi ako aj ja dnes, otec synom zvestuje tvoju vernost. Pan ma vyslobodi a moje piesne budeme spievat po vsetky dni svojho zivota v dome Panovom. “Izaias hovoril: „Nech vezmu figovu naplast a nech prilozia na vred, tak ozije. “Ezechias vsak povedal: „Toto je znamenie, ze pojdem do Panovho domu. “V tom case poslal babylonsky kral Merodach Baladan, syn Baladana, pismo a dary Ezechiasovi. Dopocul sa totiz, ze bol chory a ozdravel. Ezechias sa im zaradoval a ukazal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, vonavky, jemny olej a celu svoju zbrojnicu i vsetko, co sa nachadzalo v jeho pokladniciach. Nebolo nicoho, co by im Ezechias nebol ukazal vo svojom dome a v celom svojom kralovstve. Nato prisiel ku kralovi Ezechiasovi prorok Izaias a povedal mu: „Co hovorili tito muzovia a odkial prisli k tebe?“ Ezechias odpovedal: „Z dalekej krajiny prisli ku mne, z Babylonu. “Vravel: „Co videli v tvojom dome?“ Ezechias odpovedal: „Videli vsetko, co je v mojom dome, niet nicoho, co by som im nebol ukazal vo svojich pokladniciach. “Izaias povedal Ezechiasovi: „Cuj slovo Pana zastupov:Hla, pridu dni a vsetko, co je v tvojom dome, co az do tohto dna nazhromazdili tvoji otcovia, odnesu do Babylonu, nic neostane, hovori Pan. A vezmu aj z tvojich synov, co budu pochadzat od teba, ktorych splodis, a budu komornikmi v palaci babylonskeho krala. “Ezechias povedal Izaiasovi: „Dobre je slovo Panovo, ktore si hovoril. “ A este povedal: „Ved za mojich dni bude pokoj a stalost. “Potesujte, potesujte moj lud, vravi vas Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, ze sa skoncilo jeho otroctvo a je odcinena jeho vina, ze dostal z Panovej ruky dvojmo za kazdy svoj hriech. Cuj! Ktosi vola: „Na pusti pripravte cestu Panovi. Vyrovnajte na pustatine chodnik nasmu Bohu!Kazda dolina nech sa zdvihne a kazdy vrch a kopec znizi; co je kopcovite, nech je rovinou, a co hrbolate, nizinou. A zjavi sa Panova slava a zrazu ju uvidi kazde stvorenie, lebo sa ozvali usta Panove. “Cuj! Ktosi hovori: „Volaj!“ Ja vravim: „Co mam volat?“ „Kazde telo je ako trava a vsetka jeho krasa ako polny kvet:Trava uschne, kvet zvadne, lebo ho ovial Panov dych. (Vskutku travou je lud. )Trava zoschne, kvet zvadne, ale slovo nasho Boha trva naveky. “Vystup na vysoky vrch, blahozvest Siona, pozdvihni mocne svoj hlas, blahozvest Jeruzalema! Pozdvihni, neboj sa, povedz mestam Judska: „Hla, vas Boh!Hla, Pan, Jahve, prichadza v sile a rameno ma vladarske, hla, jeho odmena je s nim a jeho odplata pred nim!Ako pastier pasie svoje stado, do narucia berie, baranky do lona dviha, tie, co pridajaju, vodi. “Ktoze zmeral svojou hrstou vody a obopal piadou nebesa, merickou prach zeme odmeral, odvazil vrchy na vahe a pahorky na zavazi?Kto usmernil ducha Panovho a ktory poradca ho poucil?U koho sa radil, aby mu vysvetlil a naucil ho ceste prava, (aby ho naucil vedomosti) a cestu mudrosti mu ukazal?Hla, narody su ako kvapka z vedra a poklada ich za prasok na vazke, hla, ostrovy dviha ako smietku. Libanon nestaci na zapal a jeho zverina nestaci na zertvu. Vsetky narody su pred nim ako nic, za marnost a prazdnotu ich poklada. Ku komuze prirovnate Boha, akuze k nemu postavite podobu?Modlu uleje umelec, zlatnik vsak okuje ju zlatom a strieborne retiazky pozvara. Kto chudobny je na dary, vyberie drevo, co nehnije, najde si mudreho majstra, by postavil sochu, co sa nehne. Nuz ci neviete? Ci nepocujete? Ci vam nebolo oznamene od zaciatku? Ci nechapete zaklady zeme?On troni nad okruhom zeme, - jej obyvatelia su ako kobylky - on roztahuje sta zavoj nebesa a rozprestiera ich ako obytny stan. On obracia navnivoc vladcov, sudcov zeme meni v nicomnost. Sotva zasadeni, sotva su zasiati, sotva pusti ich kmen koren do zeme, uz ich aj oveje, takze uschynaju, vichor ich sta plevu odnasa. „Komuze ma teda chcete prirovnat? Budem mu podobny?“ - vravi Svaty. Zdvihnite si nahor oci a vidte: Ktoze ich stvoril? Ten, co vyvadza podla cisla ich vojsko, kazdu vola po mene, pre velku silu a nesmiernu moc nevystane ani jedna. Preco vravis, Jakub, a hovoris, Izrael: „Skryta je moja put pred Panom a moj sud unikol mojmu Bohu!“?Ci nevies? Ci si nepocul? Bohom vecnosti je Pan. On stvoril konciny zeme, neukona sa, ani neustane, jeho mudrost je nevystihnutelna. On dava silu ukonanemu a bezmocnemu da velku zdatnost. Ustava mladez a omdlieva a junac podlomena pada. Ti vsak, co dufaju v Pana, dostavaju novu silu, ziskavaju kridla ako orly, utekat budu a neustanu, budu putovat a neomdleju. Pocuvajte ma, ostrovy, a narody nech si obnovuju silu, nech sa priblizia a nech hovoria, spolu sa dostavime na sud. Ktoze vzbudil od vychodu toho, ktoremu kraca v patach spasa? Vydal napospas narody a podrobil kralov, na prach ich obracia jeho mec a jeho kusa na zmietanu plevu. Stiha ich, kraca neruseny, nohy sa mu ani netykaju zeme. Kto to spravil? Kto ucinil? Ten, co rody vola od pociatku. Ja, Jahve, prvy a ten isty som i posledny. Ostrovy vidia a boja sa, konciny zeme sa trasu, blizia sa a prichadzaju. Navzajom si pomahaju, navzajom si volaju: „Rezko!“Majster posmeluje zlatnika, ten, co kladivom hladi, toho, co kuje mlatkom, hovori o liatine: „Dobra je“ a upevni ju klinmi, ze sa nepohne. Ty vsak, Izrael, sluha moj, Jakub, ktoreho som vyvolil, potomstvo Abrahama, mojho priatela,teba som chopil od koncin zeme, z jej okrajov som ta povolal a riekol som ti: „Ty si moj sluha, teba som vyvolil a nezavrhol. “Neboj sa, ved som s tebou ja, neobzeraj sa, ved ja som tvoj Boh, posilnujem ta, ba pomaham ti, drzim ta svojou spasnou pravicou. Hla, zahanbia sa a vyjdu na posmech vsetci, co sa zlostia na teba, budu ako nic a zahynu ti, co sa pravotia s tebou. Budes ich hladat, no nenajdes tych, co sa s tebou hadaju; budu ako nic a ako marnost ti, co broja proti tebe. Lebo ja som Pan, tvoj Boh, co ta za pravicu drzim, ktory ti hovorim: „Neboj sa, ja ti pomaham. “Nebojze sa, cervicek Jakub, chrobacik Izrael! Ja ti pomaham - hovori Pan -, tvoj vykupitel je Svaty Izraela. Hla, spravim ta mlatackou ostrou, novou, mnohozubou, rozmlatis a rozdrvis vrchy a pahorky na plevu obratis. Viat ich budes, uchyti ich vietor a vichrica ich rozprasi, ty vsak budes plesat v Panovi, Svatym Izraela pysit sa. Chudaci a bedari hladaju vodu a niet jej, jazyk im zosycha od smadu. Ja, Pan, ich vyslysim, Boh Izraela, neopustim ich. Otvorim v pustinach rieky a vprostred udoli pramene, obratim pust na vodne studienky a suchu zem na zriedla vod. Zasadim do puste ceder, agat, myrtu a olivovy strom, vsadim do pustiny cyprus, brest a jedlu pospolu,nech vidia a dozvedia sa, nech uvazia a razom pochopia, ze to ruka Panova spravila, stvoril to Svaty Izraela. Predneste svoj spor, hovori Pan, prineste si dokazy, vravi kral Jakubov. Nech pridu a nech nam zjavia, co sa ma stat. Ktoreze veci su prvsie? Povedzte, nech pochopime a zvieme ich vysledky, alebo nam povedzte, co pride. Povedzte, co pride v buducnosti, a budeme vediet, ze ste bohmi, ba urobte ci uz dobre a ci zle, nech zasneme a razom vidime!Hla, vy nivoc ste len a dielo vase je nicomne, ohavnik si vas vyvoli. Vzbudil som ho - od severu prisiel - od vychodu slnca toho, co vzyva moje meno, rozdlavi kniezata ako blato a ako hrnciar rozsliapava hlinu. Kto to zvestoval od zaciatku, aby sme vedeli, a od pradavna, by sme povedali: „Pravdu ma“? Ved nik nezvestoval, ved nik nehlasal, ved nik nepocul vasu rec. Prvy (vravim) Sionu: „Hla, tu su!“ a Jeruzalemu dam hlasatela blaha. Ak sa obzeram, niet nikoho, niet medzi nimi radcov, co by odvetili, ked sa ich opytam. Hla, ti vsetci nicim su a ich skutky su nicotou, vzduch a prazdnota su ich liatiny. „Hla, moj sluzobnik priviniem si ho; vyvoleny moj, mam v nom zalubenie. Svojho ducha som vlozil na neho, prinesie pravo narodom. Nebude kricat ani hlucne volat, neda na ulici pocut svoj hlas. Nalomenu trst nedolomi, hasnuci knotik nedohasi, podla pravdy bude vynasat pravo. Neomdlie a nepodlomi sa, kym nezalozi na zemi pravo, na jeho nauku cakaju ostrovy. “Tak hovori Boh, Pan, ktory stvoril nebesa a rozostrel ich, ktory upevnil zem a jej rastlinstvo, ktory na nej dava dych ludu a vzduch tym, co po nej chodia:„Ja, Jahve, som ta povolal v spravodlivosti, vzal som ta za ruku; utvoril som ta a zmluvou s ludom som ta urobil, svetlom pohanov,aby si slepym otvoril oci a vaznov vyviedol zo zalara a z vaznice tych, co sedia v temnotach. “„Ja som Jahve, to je moje meno a svoju slavu inemu nedam, ani svoju chvalu modlam. Predosle veci, hla, prisli a ja oznamujem nove, dam vam ich pocut skor nez vyklicia. “Spievajte Panovi piesen novu, jeho chvalospev od koncin zeme, vy, co vystupujete na more a co ho napĺna, ostrovy a ti, co na nich byvaju. Nech jasa pust a jej osady, dvory, v ktorych byva Kedar, nech plesaju obyvatelia Sely, z temena vrchov nech volaju!Nech vzdavaju cest Panovi a jeho slavu nech hlasaju ostrovom!Ako bohatier kraca Pan, ako bojovnik vzbudzuje zapal, vola, ba krici bojovne, vrha sa na nepriatelov. „Bol som ticho od pradavna, mlcal som, premahal som sa. Ako ta, co rodi, budem kricat, dychcat a chrcat zaroven. Spustosim vrchy a kopce, dam zvadnut vsetkej ich zeleni, rieky obratim na ostrovy a studnice vod vysusim. A povediem slepych cestou, co nepoznaju, po im neznamych chodnikoch ich odprevadim. Tmu pred nimi obratim na svetlo a hrbolate cesty na rovinu. Toto su skutky, ktore urobim a neodstupim od nich. “Ustupia nazad pokryti hanbou ti, co dufaju v modly, ti, co vravia liatinam: „Vy ste nasimi bohmi. “Pocujte, hluchi, a slepi, otvorte oci, aby ste videli!Ktoze je slepy, ak nie moj sluha? A hluchy ako moj posol, ktoreho vyslem? Ktoze je slepy ako dovernik a hluchy ako Panov sluha?Vidis mnoho, a nepozorujes, mas otvoreny sluch, a necujes. Panovi sa pre jeho vernost zapacilo zvelebit zakon a oslavit. Lenze to je ozbijany a olupeny lud, v jamach su zakosileni vsetci a vo vazniciach su poschovavani. Plenom su, nevytrhne ich nik, koristou, a nik nepovie: „Vrat!“Kto z vas toto pocuje, pozoruje a vsimne si pre buducnost?Kto vydal na plen Jakuba a Izrael lupicom? Ci nie Pan? Ten, proti ktoremu sme zhresili, nechceli kracat jeho cestami a jeho zakon nepocuvali. Preto nan vylial zeravost hnevu a nasilie vojny. Zanietil ho vokol, ale neporozumel, zapalil ho, lenze si to nevzal k srdcu. Teraz vsak toto hovori Pan, tvoj stvoritel, Jakub, tvoj tvorca, Izrael: „Neboj sa, ved ta vykupim, po mene ta zavolam ty si moj. Ked budes brodit vodami, budem s tebou, a ked riekami, nepotopia ta, ked pojdes cez ohen, nepopalis sa a plamen nebude horiet na tebe. Ved ja som Pan, tvoj Boh, Svaty Izraelov, tvoj spasitel. Egypt dam ako vykupne za teba, Kus a Sabu namiesto teba. Pretoze si drahy mojim ociam, vzacny a ja ta milujem, vydam ludi namiesto teba a narody za tvoj zivot. Neboj sa, ved som s tebou ja, od vychodu privediem tvoje potomstvo a od zapadu ta zhromazdim. Severu poviem: »Vydaj!« - a juhu: »Nezdrziavaj!« - prived mojich synov zdaleka a moje dcery od koncin zeme,vsetkych, co sa mojim menom zvu a ktorych som na svoju slavu stvoril, vytvoril a urobil. Vyved von lud slepy, hoci maju oci, a hluchy, hoci maju usi. Nech sa zidu vsetci pohania a zhromazdia sa narody! Kto z nich toto zvestuje? Veci predosle nech nam oznamia, nech si postavia svedkov a vyhraju spor, nech pocuju a nech povedia: »Pravda!«Vy ste mi svedkami - hovori Pan - a moj sluha, ktoreho som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, ze som to ja, predo mnou nebol utvoreny nijaky Boh a ani po mne nebude. Ja, ja som Pan a okrem mna niet spasitela. Ja som predzvestoval, spasil a oznamil a cudzieho u vas nebolo, nuz vy ste mi svedkami - hovori Pan - ja som vsak Boh,aj odteraz nim budem a z mojej ruky nevytrhne nik; co urobim, kto to odcini?“Toto hovori Pan, vas vykupitel, Svaty Izraela: „Poslem pre vas do Babylonu a vyzeniem vsetkych ako utecencov, i Chaldejcov do pysnych lodi. Ja som Jahve, vas Svaty, Izraelov tvorca, vas kral. “Toto hovori Pan, ktory urobil cestu cez more a cez drave vody chodnik;ktory vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov… - lezia spolu, nevstanu, dotleli, zhasli ako knot - :„Nespominajte udalosti davne, o veciach predoslych neuvazujte. Hla, ja robim cosi nove, teraz to klici, nebadate? Ano, urobim cestu na pusti a rieky na pustatine. Bude ma chvalit polna zver, sakaly a pstrosy, lebo som dal vodu na pusti, rieky na pustatine, aby som napojil svoj lud, svojho vyvolenca. Lud, ktory som si utvoril, bude ohlasovat moju chvalu. Nevzyval si ma, Jakub, netrapil si sa o mna, Izrael. Neprinasal si mi obetne baranky, svojimi zertvami si ma neuctieval. Neobtazoval som ta darmi a netrapil som ta tymianom. Nekupil si mi vonnej trsti za striebro, tukom svojich zertiev si ma neopajal, lez obtazoval si ma svojimi hriechmi, trapil si ma svojimi nepravostami. Ja, ja som to, co kvoli sebe zotriem tvoje hriechy a nespomeniem si na tvoje nepravosti. Pripomen mi, sudme sa spolu, hovor ty, aby si vyhral spor. Tvoj prvy otec zhresil, tvoji tlmocnici ma zradili. Preto som znesvatil svate kniezata, Jakuba som dal do kliatby a Izrael na potupu. “A tak teraz cuj, Jakub, sluha moj, Izrael, ktoreho som vyvolil. Toto hovori Pan, ktory ta stvoril, ktory ta formoval od materskeho lona a pomaha ti: „Neboj sa, sluha moj, Jakub, milacik, ktoreho som si vyvolil!Ved rozlejem vody na to, co je smadne, a riavy na vyschnutu zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo, svoje pozehnanie na tvoje vetvy. I budu rast uprostred zelene ako vrby pri potokoch vod. Tento hovori: »Panov som« a tamten vola v mene Jakuba, tento si pise: »Panov« na ruku a menom Izraela sa nazyva. “Toto hovori Jahve, kral Izraela, vykupitel jeho, Pan zastupov: „Ja som prvy a ja som posledny, okrem mna nieto Boha. Kto je ako ja, nech stoji a nech vola, nech to oznami, nech mi to predlozi! Kto zvestuva oddavna buducnost? - A to, co ma prist, nech nam oznamia!Noze, nebojte sa a netraste sa! Ci som vam nezvestoval uz davno a neoznamil som vam? Ved vy ste mi svedkami. Ci je Boh okrem mna? Nie, nieto Skaly, nijakeho nepoznam. “Tvorcovia modiel su nicomni vsetci a ich milacikovia neprospeju. Ich svedkovia nic nevidia a nic nezvedia, aby sa zahanbili. Kto urobil boha a ulial sochu, aby mu neprospela?Hla, vsetci jeho stupenci su v hanbe a umelci, ti su iba z ludi. Nech sa zidu vsetci, nech sa postavia, budu sa triast a hanbit zaroven. Majster zeleza ostri dlato a pracuje uhlim, stvarnuje kladivami, utvara svojim mocnym ramenom. Ak vyhladne, vysili sa, ak nepije vodu, omdlie. Majster dreva roztahuje mieru a zakresluje rydlom, vypracuva kresackou a obkresluje kruzidlom; i urobi z toho obraz muza, ako skvost cloveka, co ma byvat v dome. Vytne si cedre, vezme hastru a dub, vyberie si v stromovi hory; zasadi sosnu, aby vzrastala dazdom. A bude cloveku na palivo, vezme z neho a zohreje sa, ano, zapali a napecie chleba, aj boha z neho spravi a klania sa mu, urobi modlu a kori sa jej. Polovicku spali v ohni, pri polovicke poziva maso, pecienku pecie a nasyti sa, aj sa zohreje a povie: „Ej, ale som sa zohrial, citim ohen!“A zvysok spracuje na boha, modlu, kori sa mu a poklonkuje, modli sa k nemu a vravi: „Vyslobod ma, ved si mi bohom!“Nevedia a nechapu, lebo maju zaslepene oci, ze nevidia a ich srdcia nechapu. Nepremieta si v srdci, nevie a neuvazuje takto: „Polovicu z neho som spalil v ohni, hej, nad jeho uhlim som napiekol chleba, upiekol som maso a nasytil som sa; a zo zvysku mam spravit ohavu? Polenu dreva sa mam korit?“Pasie sa na popole, zbludilo mu srdce, zvadza ho, ale on si nezachrani dusu a nepovie: „Ci nemam loz v pravici?“Spominaj na to, Jakub, Izrael, ved si mojim sluhom, stvoril som ta, ty si mojim sluhom, Izrael, nezabudnem na teba. Zotriem ako oblak tvoje hriechy a ako mrak tvoje previnenia, vrat sa ku mne, ano, vykupim ta. Plesajte, nebesa, ved Pan to spravil; jasajte, hlbiny zeme, plesanim zaznejte, vrchy, les a vsetko stromovie v nom, pretoze Pan vykupil Jakuba, preslavuje sa na Izraelovi. Toto hovori Pan, ktory ta vykupil a ktory ta formoval od materskeho lona: „Ja som Pan, co som vsetko stvoril, nebesa som sam roztiahol, zem som rozprestrel vlastnou mocou. Nicim znamenia vestcov a hadacov sialencami spravim, mudrcov nazad zavraciam a ich mudrost menim v nerozum. Uplatnujem slovo svojho sluhu a plan svojich poslov spĺnam. Vravim Jeruzalemu: »Bud obyvany!« - a mestam Judska: »Budte zbudovane!« - a jeho zrucaniny postavim. Hlbine hovorim: »Vyschni!« - a tvoje rieky vysusim. Kyrovi vravim: »Moj pastier, splnis kazdu moju ziadost. « On povie Jeruzalemu: »Zbuduj sa!« a chramu: »Bud zalozeny!«“Toto hovori Pan svojmu pomazanemu, Kyrovi, ktoreho som vzal za pravu ruku, aby som pred nim posliapal narody a odpasal bedra kralov, aby sa pred nim otvorili vrata a brany sa nezatvorili:„Ja pojdem pred tebou, co je hrbolate, urovnam, kovove brany prelomim a zelezne zavory pozrazam. Dam ti poklady ukryte v tme a tajnosti skrys, aby si vedel, ze ja som Pan, ktory ta volam po mene - Boh Izraela. Pre svojho sluhu, Jakuba a Izrael, svojho vyvolenca, som ta zavolal po mene a dal som ti nazvy, hoci si ma nepoznal. Ja som Pan a ineho niet, okrem mna nieto Boha. Opasal som ta, hoci si ma nepoznal,aby vedeli od vychodu slnka i od zapadu, ze okrem mna nieto nikoho, ja som Pan a ineho niet. Formujem svetlo a tvorim tmu, sposobujem blaho a utvaram nestastie, ja som Pan, co robim toto vsetko. Roste, nebesa, zhora, z oblakov nech prsi pravda. Otvor sa, zem, nech urodi sa spasa a spolu s nou nech puci spravodlivost: Ja, Pan, som ju stvoril. “Beda tomu, co sa so svojim tvorcom hada, jeden crep z crepov zeme. Ci hlina povie tvorcovi: „Co robis, ved tvoje dielo nema ruk?“Beda tomu, co vravi otcovi: „Co plodis?“ - a zene: „Co sa zvijas v krcoch?“Toto hovori Pan, Svaty Izraela, jeho tvorca: „Pytate sa ma o buducnosti mojich synov a rozkazujete o diele mojich ruk?Ja som ucinil zem a cloveka na nej som ja stvoril. Moje ruky roztiahli nebesa a rozkazal som vsetkemu ich vojsku. Ja som ho vzbudil v pravde a vsetky jeho cesty urovnam, on postavi moje mesto a mojich zajatcov prepusti, nie za kupnu cenu ani za dar,“ hovori Pan zastupov. Toto hovori Pan: „Zisk Egypta a mzda Kusu a Sabejci, chlapi urasteni, prejdu k tebe a budu tvoji. Za tebou pojdu, v okovach prejdu, pred tebou sa sklonia, teba budu prosit: »Len u teba je Boh, ineho niet, viac bohov nieto. «“Ty si naozaj skryty Boh, Boh Izraela, spasitel!Zahanbeni su a potupeni vsetci, spolu dosli pohanenia tvorcovia modiel. Izraela spasil Pan vecnou spasou. Nebudete zahanbeni ani potupeni na veky vecne. Lebo toto hovori Pan, Boh, stvoritel neba, - on je Boh, ktory stvoril zem, ucinil ju a upevnil. Nie prazdnou ju stvoril, obydlim ju urobil - : „Ja som Pan a ineho niet. Nie v ukryte som hovoril, na tmavom mieste zeme, nepovedal som Jakubovmu potomstvu: Nadarmo ma hladajte! Ja som Pan, ktory vravim pravdu, oznamujem priamost. Zhromazdite sa, podte, zidte sa spolu, zachranenci z narodov! Nechapavi su, co nosia svoje modly drevene a modlia sa k bohu, ktory nespasi. Oznamte a priblizte sa, ba poradte sa spolu: Kto toto hovoril od zaciatku, predpovedal to oddavna? Ci nie ja, Jahve? A niet uz Boha okrem mna: Boha praveho a spasneho nieto mimo mna. Ku mne sa obratte, spasene budete vsetky konciny zeme, ved ja som Boh a ineho niet. Na seba som prisahal, z mojich ust vysla pravda, slovo, ktore sa nevrati, ze mne sa skloni kazde koleno, prisahat bude kazdy jazyk:»Len v Panovi,« povedia o mne, »je pravda a moc. «“ K nemu pridu, a to zahanbeni, vsetci; co proti nemu blcali. V panovi sa ospravedlni a oslavi vsetko Izraelovo potomstvo. Padol Bel, schulil sa Nebo, ich sochy sa dostali na zvierata a hovada, ich bremeno vlecu ako tarchu, ustate. Padli, schulili sa spolu, nevladali zachranit naklad, ba sami isli do zajatia. Pocuvajte ma, dom Jakubov a vsetky zvysky domu Izraela, co ste chovani od lona, co ste noseni od zivota. Ja az po starobu som ten isty, az po sediny ja ponesiem. Ja som to urobil a ja budem niest, ja ponesiem a vyslobodim. Komu ma pripodobnite a prirovnate a primeriate, aby sme si boli rovni?Sypu zlato z mesca a striebro vazia vazkou, najmu zlievaca a spravi z toho boha a koria, klanaju sa mu. Vezmu ho na plece, vlecu ho, ak ho polozia na miesto, stoji, nehne sa zo svojho miesta, ak vola kto k nemu, neodpoveda a z jeho uzkosti ho nevyslobodi. Spomente si na to a vzmuzte sa, premyslajte v srdci, odbojnici!Spomente na veci pradavne, lebo ja som Boh a ineho niet; Boh, a niet mi podobneho. Od zaciatku oznamujem buducnost a odpradavna, co sa este nestalo. Vravim: „Moje rozhodnutie plati a vsetko, co chcem, urobim. “Od vychodu orla zavolam, z dalekej krajiny muza svojich planov. Co som hovoril, to uskutocnim, co som ustanovil, to urobim. Pocuvajte ma vy, tvrdi srdcom, co ste vzdialeni od pravdy!Privediem svoju pravdu, nie je daleko, a moja spasa meskat nebude. A dam na Sione spasenie, Izraelu svoju velebu. Zostup a sadni si do prachu, panna, dcera Babela, sadni si na zem, bez tronu, dcera Chaldejcov, lebo ta viac nebudu volat neznou a zmakcilou. Vezmi si mlyncek a muku mel, odhal si zavoj, odhrn vlecku, obnaz lytka, prebrod sa cez rieky!Odhali sa tvoja hanba, ukaze potupa, vezmem si pomstu a neodola mi nik. Nas vykupitel Panom zastupov sa vola, Svatym Izraela. Sedze ticho a chod do tmy, dcera Chaldejcov, lebo ta viac nebudu volat panou kralovstiev. Hneval som sa na svoj lud, znesvatil som svoje dedicstvo a dal som ti ich do ruk; nemala si k nim lutosti, zatazila si starcov svojim jarmom velmi. A riekla si: „Vecne budem panou,“ nevzala si si to k srdcu; nemyslela si na koniec toho. Teraz vsak cuj toto, zmakcila, co tronis v bezpeci, co si v srdci hovoris: „Ja a nikto viac! Nebudem sediet ako vdova a bezdetnost nepoznam. “Nuz pridu na teba obe tieto veci razom, v jeden den, bezdetnost a vdovstvo zasiahnu ta naplno i pri mnozstve tvojich carov, i pri velkej sile tvojich bosoractiev. Bola si bezpecna vo svojej zlobe, povedala si: „Nik ma nevidi. “ Tvoja mudrost a tvoja veda - ta ta zviedla; riekla si vo svojom srdci: „Ja a nikto viac!“Pride na teba nestastie, nepoznas jeho vznik, zruti sa na teba skaza, nevies ju udobrit, a dojde na teba hroza tak nahle, ze sa ani nenazdas. Postav sa so svojimi carami a mnozstvom svojich kuzel, v ktorych si sa namahala od mladi, vari sa ti to podari, vari odstrasis!Ustavala si sa mnozstvom svojich porad: nechze sa dostavia, nech ta vyslobodia, co delia nebo, co pozoruju hviezdy, oznamuju z novmesiacov, co ma prist na teba. Hla, budu ako pleva, spali ich ohen, nevytrhnu si zivoty zo slahov plamena: to nie je uhlie, co hreje, ohen, pri ktorom sa sedi. Tak pochodis s tymi, o ktorych si dbala, s ktorymi si kupcila od mladi. Odtackaju sa kazdy svojou cestou, niet (toho), kto by ta zachranil. Cujte toto, dom Jakubov, co volate sa menom Izrael a co ste vysli z utrob Judovych, co prisahaju na Panovo meno a honosia sa Bohom Izraela, nie pravdou a spravodlivostou. Ved sa volaju podla svateho mesta a spoliehaju sa na Boha Izraela, Pan zastupov je jeho meno:„Predosle veci zjavil som oddavna, z mojich ust vysli, oznamil som ich, nahle som ucinil, ze sa splnili. Lebo som vedel, ze si tvrdy, zilou zeleznou je tvoja sija a tvoje celo z kovu;zvestoval som ti to oddavna, skor, nez by sa stalo, som ti oznamil, by si nepovedal: »Moja modla to spravila, moj obraz a moja socha to rozkazala. «Pocul si, hlad na to vsetko! - A ci vy nerozhlasite? Odteraz ti zvestujem veci nove a veci skryte, o ktorych nevies. Teraz su tvorene, nie oddavna, predo dnom si veru o nich nevedel, aby si nepovedal: »Hla, vedel som o tom!«Ani si nepocul, ani si nevedel, ani ucho nemas davno otvorene. Ved som vedel, celkom neverny si a od lona matky sa volas vzburencom. Pre svoje meno zdrzujem svoj hnev a pre svoju slavu miernim sa k tebe, ze som ta neznicil. Hla, vytapal som ta, nie vsak ako striebro, skusal som ta v peci biedy. Pre seba, pre seba to spravim, ved ako by sa znesvatilo moje meno?! A svoju slavu inemu nedam. “„Pocuvaj mna, Jakub a Izrael, moj pozvany, to som ja, ja prvy a ja aj posledny. Ved moja ruka zalozila zem a moja pravica roztiahla nebesa. Ak zavolam na ne, stoja tu razom. “Zhromazdite sa vsetci a cujte - kto z nich oznamil tieto veci? - Koho Pan miluje, vyplni jeho volu v Babeli a jeho rameno na Chaldejcoch. „Ja, ja som hovoril a povolal som ho, priviedol som ho a cesta sa mu zdari. Podte ku mne, cujte toto: Od pociatku som nehovoril skryte, od casu, co sa to deje, som pritomny. “ Teraz vsak Pan, Jahve, poslal mna a svojho Ducha. Toto hovori Pan, tvoj vykupitel, Svaty Izraela: „Ja som Pan, tvoj Boh, co ta ucim, aby si mal uspech, co ta vediem cestou, ktorou mas ist. Keby si si bol vsimal moje rozkazy, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoje blaho ako morske vlny. A bolo by ako piesku tvojho potomstva a plodov tvojho lona ako jeho zrniek, nebolo by znicene ani vyhubene tvoje meno predo mnou. “Vyjdite z Babela, utecte z Chaldejska, hlasom jasotu hlasajte, oznamujte to, poroznasajte to az do koncin zeme, vravte: Pan vykupil svojho sluhu, Jakuba. A neziznili, ked ich viedol pustinou, vode dal vyvierat pre nich zo skaly, rozstiepil skalu a rinuli sa vody. Niet pokoja pre bezboznych, hovori Pan. Pocuvajte ma, ostrovy, a pozorujte, narody daleke: Pan ma povolal od lona, od zivota mojej matky spominal mi meno. Usta mi urobil ako ostry mec, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mna sip bruseny, do svojho tulca ma schoval. A riekol mi: „Sluzobnikom si mi, Izraelom, tebou sa chcem oslavit. “Ja vsak som povedal: „Darmo som pracoval, marne a zbytocne stravil svoju silu. “ Predsa je moje pravo u Pana a moja odmena u mojho Boha. Teraz vsak hovori Pan, co si ma od lona sluzobnikom urobil, aby som Jakuba priviedol spat k nemu, aby sa Izrael k nemu zhromazdil. Som oslaveny v ociach Panovych a moj Boh sa mi stal silou. Povedal teda: „Primalo je, ked si mi sluzobnikom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol spat zachranenych Izraela: ustanovim ta za svetlo pohanom, aby si bol mojou spasou az do koncin zeme!“Toto hovori Pan, vykupitel Izraela, jeho Svaty, tomu, ktoreho dusou opovrhuju, ktorym narod pohrda, sluzobnikovi vladcov: „Krali uvidia a vstanu, kniezata sa budu sklanat kvoli Panovi, ktory je verny, Svatemu Izraela, ktory ta vyvolil. “Toto hovori Pan: „V case milostivom ta vyslysim a v den spasy ti pomozem, zachovam ta a zmluvou ludu ta spravim, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnute dedicstva. A povedal vaznom: »Vyjdite!« a tym, co su vo tme: »Zjavte sa!« Budu sa past popri cestach a na vsetkych poliach bude ich pastva. Nebudu lacniet ani ziznit, nespali ich upal ani slnce, lebo ich bude viest ten, co sa zlutoval, a popri zriedlach vod ich napoji. Zo vsetkych svojich vrchov cesty porobim a moje chodniky sa vyvysia. Hla, tito prichadzaju zdaleka a ti, hla, od severu a zapadu a tamti z juznej krajiny. “Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesanim zaznejte, vrchy, lebo Pan utesuje svoj lud a nad svojimi biednymi sa zlutuva. Ale Sion povedal: „Pan ma opustil, Pan na mna zabudol. “Ci zabudne zena na svoje nemluvna a nema zlutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hla, do dlani som si ta vryl, tvoje mury su vzdy predo mnou. Nahle prisli tvoji stavitelia a ti, co ta burali a pustosili, odisli od teba. Zdvihni si vokol oci a pozri: vsetci sa zisli, prisli k tebe. Tak, ako zijem - hovori Pan - vsetkych si ich oblecies sta ozdobu, opases sa nimi ako mladucha. Ved tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustosena krajina bude teraz tesna pre obyvatelov a ti, co ta pustosili, sa vzdialia. Este budu hovorit - pocujes to - dietky tvojej neplodnosti: „Tesne mi je miesto, odstup sa mi, aby som mal kde byvat!“A budes si vraviet v sebe: „Ktoze mi tychto porodil? Ved ja som bezdetna a neplodna, zajata a vzdialena, kto teda tychto vychoval? Hla, ja som ostala sama, odkialze su tito?“Toto hovori Pan, Jahve: „Hla, zdvihnem ruku k narodom, ku kmenom vztycim svoju zastavu; i prinesu ti synov v naruci, dcery ti na pleciach ponesu. Krali ti budu pestunmi, ich knazne tvojimi dojkami, tvarou na zem padnu pred tebou a budu lizat prach tvojich noh. Vtedy sa dozvies, ze ja som Pan, v ktorom sa nesklamu ti, co v neho dufaju. “Ci mozno odobrat korist obrovi ? A co silak zajal, mozno vyslobodit?Ano, takto hovori Pan: „Aj co obor zajal, bude odobrate, aj korist silaka vyslobodena. S tymi, co sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotit a tvojich synov ja vyslobodim. Tvojim tyranom dam jest ich vlastne telo a sta mustom opoja sa vlastnou krvou; tak sa dozvie kazde telo, ze ja som Pan, tvoj spasitel a tvoj vykupitel, Silny Jakubov. “Toto hovori Pan: „Kde je priepustny list vasej matky, ktorym som ju prepustil? Alebo kto je moj veritel, ktoremu som vas predal? Hla, pre svoje hriechy ste boli predani, pre vase zlociny bola prepustena vasa matka. Prisiel som, precoze nebolo nikoho, volal som, a nik neodpovedal? Ci mi je ruka prikratka spasit? A ci nemam sily vyslobodit? Hla, svojou hrozbou vysusujem more a rieky na pust obraciam, ich ryby pohniju v nedostatku vody a budu zmierat od smadu. Nebesa odejem ciernavou, vrecovinu im urobim zavojom. “Pan, Jahve, mi dal jazyk ucenicky, aby som vedel slovom posilnit unaveneho. Kazde rano prebudza mi ucho, aby som pocuval ako ucenik. Pan, Jahve, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustupil. Svoj chrbat som nastavil tym, co bili, a svoje lica tym, co trhali, tvar som si neskryl pred potupou a slinou. Pan, Jahve, mi pomaha, preto nebudem zahanbeny. Preto som si zatvrdil tvar sta kremen a viem, ze sa nezahanbim. Blizko je, co mi da za pravdu, kto sa chce pravotit so mnou? - Postavmeze sa zoci-voci! Kto je mojim zalobcom? - Nech pristupi ku mne!Hla, Pan, Jahve, mi pomaha, kto ma odsudi? Hla, vsetci sa zoderu ako rucho, mol ich zozerie. Kto z vas sa boji Pana, kto cuje hlas jeho sluzobnika, kto chodi v tmach a nema ziary, nech dufa v meno Panovo a spolieha sa na svojho Boha!Hla, vsetci, co zazihate ohen a opasujete si fakle, vstupte do ziary svojho ohna a do fakiel, co ste roznietili. Z mojej ruky sa vam to stane, budete lezat v bolestiach. Pocuvajte ma, co sledujete pravdu a hladate Pana: Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesani, a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopani. Pozrite na Abrahama, svojho otca, a na Saru, ktora vas zrodila. Ved som ho osameleho povolal, pozehnal som ho a zveladil. Ano, Pan polutuje Sion, polutuje vsetky jeho sutiny, jeho pust urobi podobnou Edenu a jeho pustinu Panovej zahrade, zavladne v nom radost a rozkos, chvalospev a hlas piesne. Pozoruj ma, lud moj, a pocuvaj ma, narod moj, ved odo mna vychadza nauka a svoje pravo dam za svetlo narodom. Blizko je moje pravo, vychadza moja spasa a moje ramena budu sudit narody. Na mna budu cakat ostrovy a dufat budu v moje rameno. Zdvihnite oci k nebesiam a pozrite dolu na zem. Ved nebo sa ako dym rozplynie a zem sa sta odev rozpadne. Jej obyvatelia pomru podobne, moje spasenie vsak potrva naveky a moja pravda nezanikne. Pocuvajte ma, znalci prava, lud, co ma v srdci moj zakon: Nebojte sa ludskej potupy a nestrachujte sa ich pohany. Lebo ich sta rucho mol zozerie a ako vlnu ich stravi cerv, ale moje pravo potrva naveky a moja spasa z pokolenia na pokolenie. Vzbud sa, zobud sa a oblec si moc, rameno Panovo! Vzbud sa ako v dnoch minulych, v casoch pradavnych. Ci si to nie ty, cos’ roztalo ozrutu a draka prebodlo?Ci si to nie ty, cos’ vysusilo more a vody velkej priepasti? Co si spravilo z morskej hlbiny cestu na priechod oslobodenym?Panovi vyslobodeni sa vratia, pridu s jasotom na Sion a na ich hlavach bude ustavicna radost. Radost a rozkos dosiahnu, zmizne starost a vzdychanie. Ja, ja som to, co vas potesim. Kto si, ze sa bojis cloveka, co zomrie, a syna ludskeho, co zhynie ako trava?Zabudas na Pana, svojho tvorcu, co rozostrel nebo a zalozil zem, a stale sa trasies, cely den, pred zlostou utlacatela, ked sa chysta nivocit. Kdeze je teraz zlost utlacatela?Zhrbeny sa nahle oslobodi, nezomrie v jame a chlieb mu chybat nebude. Ja som Pan, tvoj Boh, co drazdim more, ze buria sa mu vlny, Pan zastupov je moje meno. Vlozim ti do ust svoje slova a schovam ta v tieni svojej ruky, aby som zasadil nebesa a zalozil zem a povedal Sionu: „Ty si moj lud. “Preber sa, preber sa, vstan, Jeruzalem, co si pil z Panovej ruky kalich jeho hnevu; omamny pohar si pil, vyprazdnil. Niet toho, kto by ho viedol zo vsetkych synov, co splodil; niet toho, kto by ho drzal za ruku zo vsetkych synov, co vychoval. Tieto dve veci ta postihli: - ktoze smuti nad tebou? - skaza a nicenie, hlad a mec, - ktoze ta potesi?Tvoji synovia odpadli, lezia na rohoch vsetkych ulic ako gazela v sieti, plni Panovho hnevu, vycitiek svojho Boha. Preto pocuj toto, pokoreny a opojeny, nie vsak vinom:Toto hovori tvoj Pan, Jahve, a tvoj Boh, ktory si brani svoj lud: „Hla, vezmem ti z ruky kalich omamny, pohar svojho hnevu; nebudes ho viac pit. A dam ho do ruk tvojich tryznitelov, co ti hovorili: »Schyl sa, nech prejdeme!« A spravil si zo svojho chrbta zem, sta ulicu pre chodcov. “Vzbud sa, vzbud sa, oblec si, Sion, svoju moc; oblec si satu svojej nadhery, svate mesto, Jeruzalem, ved uz viac do teba nevstupi neobrezany a necisty!Stras zo seba prach, povstan, posad sa, Jeruzalem, roztvor puta svojho hrdla, zajata dcera sionska!Bo takto hovori Pan: „Zadarmo ste boli predani a bez penazi budete vykupeni. “Lebo toto hovori Pan, Jahve: „Do Egypta zostupil kedysi byvat moj lud a Asyr ho pre nic utlacal. Teraz vsak, co tu mam? - hovori Pan. Ved bol vzaty moj lud zadarmo, jeho nadvladcovia hulakaju - hovori Pan - a stale, kazdy den, mi potupuju meno. Preto moj lud spozna moje meno, preto v ten den (spozna), ze som to ja, co vravi: Hla, tu som!“Ake mile su na horach nohy posla blahozvesti, co oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovori Sionu: „Tvoj Boh kraluje. “Cuj, tvoji strazcovia povysuju hlas a plesaju zaroven, lebo zoci-voci hladia na Panov navrat na Sion. Plesajte, jasajte spolu, sutiny Jeruzalema, ved Pan potesil svoj lud, vykupil Jeruzalem!Pan si obnazil svate rameno pred ocami vsetkych narodov a vsetky konciny zeme uvidia spasu nasho Boha. Chodte, chodte, vyjdite odtial, necisteho sa netykajte, vyjdite z jeho stredu, ocistite sa vy, co nosite Panove nadoby. Ved nie v nahlosti vyjdete a nepojdete utekom, lebo pred vami pojde Pan a Boh Izraela uzavrie vase rady. Hla, uspech bude mat moj sluzobnik, pozdvihne, vyvysi, zvelebi sa velmi. Ako sa nad nim zhrozili mnohi, - ved neludsky je znetvoreny jeho vyzor a jeho obraz je nepodobny cloveku -tak ho budu obdivovat mnohe narody, krali si pred nim zatvoria usta. Ved uvidia, o com sa im nevravelo, a poznaju, co neslychali!Kto by uveril, co sme poculi, a komu sa zjavilo Panovo rameno?Ved vzisiel pred nim sta ratoliestka a ako koren z vyschnutej zeme. Nema podoby ani krasy, aby sme hladeli na neho, a nema vyzoru, aby sme po nom tuzili. Opovrhnuty a posledny z ludi, muz bolesti, ktory poznal utrpenie, pred akym si zakryvaju tvar, opovrhnuty, a preto sme si ho nevazili. Vskutku on niesol nase choroby a nasimi bolmi sa on obtazil, no my sme ho pokladali za zbiteho, strestaneho Bohom a pokoreneho. On vsak bol prebodnuty pre nase hriechy, stryzneny pre nase nepravosti, na nom je trest pre nase blaho a jeho ranami sme uzdraveni. Vsetci sme bludili ako ovce, isli sme kazdy vlastnou cestou; a Pan na neho uvalil nepravost nas vsetkych. Obetoval sa, pretoze sam chcel, a neotvoril usta; ako baranka viedli ho na zabitie a ako ovcu, co onemie pred svojim strihacom, (a neotvoril usta). Z uzkosti a sudu ho vyrvali a kto pomysli na jeho pokolenie? Ved bol vytaty z krajiny zivych, pre hriech svojho ludu dostal uder smrtelny. So zlocincami mu dali hrob, jednako s bohacom bol v smrti, lebo nerobil nasilie, ani podvod nemal v ustach. Panovi sa vsak pacilo zdrvit ho utrpenim… Ak da svoj zivot na obetu za hriech, uvidi dlhoveke potomstvo a podari sa skrze neho vola Panova. Po utrapach sa jeho dusa nahladi dosyta. Moj spravodlivy sluzobnik svojou vedomostou ospravedlni mnohych a on ponesie ich hriechy. Preto mu dam za udel mnohych a pocetnych dostane za korist, lebo vylial svoju dusu na smrt a pripocitali ho k hriesnikom. On vsak niesol hriechy mnohych a prihovaral sa za zlocincov. Zaplesaj, neplodna, co si nerodila, rozzvuc sa plesanim a jasaj, co si nekvilila, lebo dietky opustenej su pocetnejsie ako dietky vydatej - hovori Pan. Rozsir priestor svojho stanu, koze obydlia si roztiahni, nezuzuj, predlzuj svoje povrazy a svoje koliky upevnuj!Ved doprava i dolava prerazis, tvoje potomstvo zvladne narody a spustnute mesta obsadi. Nebojze sa, ved nebudes zahanbena, a nepyr sa, ved nebudes potupena! Ano, zabudnes hanbu mladosti, na potupu svojho vdovstva si nespomenies viac. Bo manzelom ti bude tvoj stvoritel, Pan zastupov je jeho meno, vykupitelom Svaty Izraelov, Bohom celej zeme sa nazyva. Ved ako opustenu zenu a duchom skleslu povolal ta Pan. Nuz ci moze byt zavrhnuta zena mladosti? - hovori tvoj Boh. Na kratku chvilu som ta opustil a velkym zlutovanim si ta pritiahnem. V navale hnevu som schoval svoju tvar nakratko pred tebou, vecnym zmilovanim som sa nad tebou zlutoval, hovori tvoj vykupitel, Pan. Je mi to ako v dnoch Noema: ako som sa zaprisahal, ze viac nezaleju zem vody Noema, tak som sa zaprisahal, ze sa nebudem hnevat na teba a ze ta nebudem karhat. Nech i vrchy odstupia a kopce nech sa otrasu: moja milost neodstupi od teba, zmluva mojho mieru sa neotrasie, hovori Pan, tvoj zlutovnik. Biedny, zmietany, bezutesny! Hla, ja ti polozim z drahokamu zaklady a tvoju podstavbu zo zafiru. Tvoju obrubu urobim z rubinu, tvoje brany z karbunkulu a tvoje hranice zo vzacnych kamenov. Vsetky tvoje dietky budu ucenikmi Pana, vo velkom pokoji budu tvoje dietky. Budes upevneny v spravodlivosti, vzdialeny od utlacania - bat sa nebudes - aj od hrozy - ved sa ta nezmocni. Ak ta napadnu, to nie je odo mna, kto s tebou bojuje, padne proti tebe. Hla, ja som stvoril majstra, co rozduchuje uhlie v ohni a svojim remeslom vyraba zbrane, ja som stvoril aj zhubcu, co nici. Nijaka zbran, kovana na teba, sa nepodari a kazdy jazyk, co sa proti tebe zdvihne na sude, usvedcis. To je udel sluhov Panovych a ich spravodlivost u mna - hovori Pan. Oj, vsetci smadni, podte k vodam, a ktori nemate penazi, podte, kupujte a jedzte, podte, kupujte bez penazi, bezplatne vino a mlieko!Co vazite striebro za to, co nie je chlieb, a svoju robotu za to, co nesyti? Pocuvajte ma a budete jest dobroty, v hojnosti sa bude kochat vasa dusa. Naklonte si ucho a podte ku mne, posluchajte, aby vasa dusa zila; a uzavriem s vami vecnu zmluvu, neklamnu milost Davidovu. Hla, urobim ho svedkom pre narody, kniezatom a vladcom kmenov!Ved privolas narod, ktory nepoznas, a narody, co ta nepoznaju, pribehnu k tebe kvoli Panovi, tvojmu Bohu, Svatemu Izraela, lebo ta oslavil. Hladajte Pana, kym sa da najst, volajte ho, kym je nablizku!Nech opusti bezbozny svoju cestu, hriesny clovek svoje zmyslanie a vrati sa k Panovi, on sa nad nim zmiluje, k svojmu Bohu, ved mnoho odpusta!Lebo moje myslienky nie su vase myslienky a vase cesty nie su moje cesty - hovori Pan. Ako su nebesa vyvysene nad zem, tak su moje cesty vysoko od vasich ciest a moje myslienky od vasich myslienok. Lebo ako sprchne z neba dazd a sneh a nevrati sa ta, ale opoji zem, zurodni ju, da jej klicit a da sema na siatie a chlieb na jedlo:tak bude moje slovo, ktore mi vyjde z ust, nevrati sa ku mne naprazdno, ale urobi, co som si zelal, a vykona, na co som ho poslal. Ano, s radostou vyjdete, budete vyvedeni v pokoji. Vrchy a kopce prepuknu v jasot pred vami a vsetky polne stromy budu tlieskat rukami. Na mieste bodlacia vyrastie cyprus, na mieste prhlavy vyrastie myrta. To bude Panovi na slavu, na vecny pomnik, ktory nezhynie. Toto hovori Pan: „Zachovajte pravo, konajte spravodlivo, lebo je blizko moja spasa, uz pride, aj moja spravodlivost, uz sa zjavi. “Blazeny je muz, co toto kona, a syn cloveka, co sa toho drzi: bedli nad sobotou, aby ju neznesvatil, dava si pozor na ruku, aby nekonala zlo. Cudzinec, co lipne k Panovi, nech nevravi: „Pan ma isto vyluci zo svojho ludu“ a eunuch nech nehovori: „Hla, ja som suchy strom!“Lebo toto hovori Pan: „Eunuchovia, co zachovavaju moje soboty, volia si to, v com mam zalubu, a pridrziavaju sa mojej zmluvy,tym dam vo svojom dome, medzi svojimi murmi pomnik a meno lepsie, nez su synovia a dcery. Vecne meno im dam, ktore nezahynie. A cudzincov, co lipnu k Panovi, aby mu sluzili, milovali meno Jahve a boli mi sluhami, vsetkych, co bdeju nad sobotou, by ju neznesvatili, a pridrziavaju sa mojej zmluvy,zavediem na svoj svaty vrch a rozradostim ich v svojom dome modlitby; ich celopaly, ich obety budu lubeznymi na mojom oltari. Ved moj dom sa bude volat domom modlitby pre vsetky narody!“Hovori Pan, Jahve, co zhromazduje roztratenych Izraela: „Dalej budem zhromazdovat k nemu, k jeho zhromazdenym. “Vsetky polne zvierata, podte zrat, aj vsetky lesne zvierata!Jeho strazcovia su vsetci slepi, nevedia (nic); vsetci su nemi psi, nevladzu brechat: bluznia, lezia, radi si pospia. A su to psi chamtivi, nepoznaju sytosti. A to su pastieri, co nevedia chapat. Kazdy ide svojou cestou, kazdy za svojim ziskom, az do posledneho. „Podte, vezmem vino a napijeme sa opojneho napoja a zajtra to bude ako dnes, ba este velkolepejsie!“Ked hynie spravodlivy, nik si to neberie k srdcu, (ked) zbozni ludia umieraju nik nechape, ze spravodlivy unikol nestastiu. Odchadza na pokoj: na svojich lozkach spocinu ti, co sli svojou priamou cestou. „Vy vsak pristupte sem, synovia carodejnice, plemeno cudzoloznika a smilnice!Na kom ste sa zabavali? Proti komu ste otvarali usta, vyplazovali jazyk? Azda vy nie ste detmi hriechu, semenom klamstva?Vy, co sa rozohnujete pre terebinty pod kazdym zelenym stromom a zabijate dietky pri potockoch, pod vybezkami skalisk. Hladke kamienky z potoka su ti podielom, ony su tvojou ciastkou. Aj im si vylievala napoje, prinasala dary. (Ci s tym mam byt spokojny?)Na vysokom, vypinavom vrchu rozlozila si si lozko; aj tam si vystupila obetovat zertvu. A za dverami, za verajami postavila si si pomnik; lebo inym okrem mna sa odkryvas, vystupujes, rozsirujes si lozko, spolcujes sa s nimi, mas rada ich lozko. Dbas na ich pokyny(?). S olejom chodis za Molochom, mnozis svoje vonavky a posielas svojich poslov daleko, az k podsvetiu sa znizujes. Mnohymi cestami sa ustavas a nepovies: »Je to zufale. « Nasla si zivot pre svoju ruku(?), preto neochabujes. Kohoze sa bojis a strachujes, ze klames? Na mna si nespomenies, ani k srdcu si neberies. Pravda, ja som mlcal a skryval sa, nuz nebojis sa ma. Ja rozhlasim tvoju spravodlivost a tvoje skutky, tie ti vsak nepomozu. Az budes volat, nech ta tvoje hrby vytrhnu! Lez to vsetko vietor uchyti, vanok odnesie. Kto vsak vo mna dufa, zdedi zem, vladnut bude mojou svatou horou. “Hovorim: „Chystajte, chystajte, pripravujte cestu, odstrante prekazky z chodnika mojho ludu!“Bo takto hovori Najvyssi, Velebny, co troni vecne a Svaty je jeho meno: „Na vysokom a svatom mieste prebyvam a so skrusenym a pokornym v duchu, aby som ozivil ducha pokornych, aby som ozivil srdce skrusenych. Lebo sa nebudem vecne pravotit, ani sa nebudem ustavicne hnevat, ved by predo mnou omdlel duch a duse, ktore som ja stvoril. Pre hriech lakomstva som sa hneval a bil som. Zakryl som si tvar (a hneval som sa); on vsak siel, odvrateny cestou svojho srdca. Jeho cesty som videl, uzdravim ho, budem ho viest a dam mu utechua jeho truchliacim dam ovocie peri. Pokoj, pokoj dalekemu i blizkemu - hovori Pan -, ja ho uzdravim. Bezbozni su vsak ako rozburene more, ktore sa nevladze upokojit a jeho vody vrhaju bahno a blato. Niet pokoja pre bezboznych - hovori moj Boh. “Volaj, nestisuj, ako truba vyvys svoj hlas, zvestuj mojmu ludu jeho hriech a Jakubovmu domu jeho vinu!Ved sa ma den co den dopytuju a chcu poznat moje cesty ako lud, co spravodlivo kona a Bozieho prava sa nespusta. Ziadaju odo mna spravodlive sudy, tuzia po Bozej blizkosti:„Preco sa postime, a nevidis, umrtvujeme sa, a nezbadas?!“ A v den svojho postu spĺnate si tuzbu a prenasledujete svojich robotnikov. Hla, pre skriepky a hadky sa postite a hriesne bijete pastou! Nepostite sa ako po dnesny den, aby na vysosti vyslysali vas hlas. Ci takyto je post, ktory sa mi lubi? Ma sa clovek umrtvovat cely den? Vykrucat si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielat? Ci toto nazves postom a dnom milym Bohu?Ci nie to je post, ktory sa mi lubi, ked rozviazete zvazky zlocinne a roztvorite zvierajuce puta, prepustite zlomenych na slobodu a rozlamete kazde jarmo?Ci nie, ked lames chudobnym svoj chlieb, potulnych bedarov zavedies do domu, ak vidis naheho, zaodejes ho a pred svojim telom sa neskryvas?Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti nahle vyklici: bude ta predchadzat tvoja spravodlivost a Panova slava uzavrie tvoje rady. Vtedy budes volat a Pan odpovie, budes kricat a riekne: „Hla, tu som!“ Ked odstranis sprostred seba jarmo, kyvanie prstami a reci zlocinnea ponuknes hladnemu svoj sucit, ubitu dusu nasytis: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnost bude ako poludnie. A Pan ti da neprestajny spocinok, jasnostou naplni tvoju dusu a tvoje kosti upevni; budes ako polievana zahrada a ako pramen vod, ktoreho vody nesklamu. I postavia v tebe davne sutiny: zdvihnes zaklady zaslych pokoleni a volat ta budu murarom trhlin, obnovitelom ciest k byvaniu. Ak zdrzis pre sobotu svoju nohu, aby si v moj svaty den nerobil, co sa ti zachce, a sobotu budes volat rozkosou, svaty Panov (den) hodnym ucty a uctis si ho, ze nebudes konat svoje cesty, vypĺnat svoju volu a hovorit reci:tak sa budes kochat v Panovi a dam ti vznasat sa nad vysinami zeme, nasytim ta dedicstvom tvojho otca Jakuba: lebo hovorili usta Panove. Hla, Panova ruka nie je prikratka, zeby nezachranil, a jeho ucho nie je zalahnute, zeby nepocul!Ale vase hriechy su priehradou medzi vami a vasim Bohom a vase viny zakryli jeho tvar pred vami, ze necuje. Vase ruky su poskvrnene krvou a vase prsty hriechom, vase pery hovoria loz, vas jazyk vravi nepravost. Niet (toho), kto by predvolaval podla prava, ani (toho), kto by sudil poctivo; dufaju v nicomnost a hovoria marnost, pocnu muky a porodia nestastie. Liahnu hadie vajicka a tkaju vlakna pavuka; kto zje z ich vajicok, zomrie a z rozpuceneho vylezie zmija. Z ich vlaken rucho nebude a neodeju sa svojim dielom. Ich dielo je dielo zahuby a skutok nasilia maju v ruke. Ich nohy bezia do zleho, nahlia sa prelievat krv nevinnu, ich myslienky su myslienky skazy, zhuba a rucanie je na ich ceste. Neznaju cestu pokoja a nieto prava v ich slapajach, svoje chodnicky si pokrivili a kto po nich kraca, nema pokoja. Preto je pravo daleko od nas a spravodlivost nas nedostihne, cakame na svetlo, a hla, tma, na ziaru, a putujeme v temnosti. Ako slepi ohmatavame mur a tapeme ako ten, kto nema oci, napoludnie sa potkyname ako v tme; hoci silni, ako mrtvi sme. Mrmleme vsetci ako medvede a stale hrkutame ako holuby. Cakame na pravo, a niet ho, na spasu, a je od nas daleko. Bo mnoho hriechov mame pred tebou a nase viny svedcia proti nam, ano, svoje hriechy mame pred sebou a svoje zlociny pozname:nevernost a klamstvo proti Panovi, odpad od nasledovania Boha, reci nasilne a odbojne, myslenie lzivych reci v srdci. Tak je pravo zahnane spat a spravodlivost stoji obdalec, ano, poctivost pada na ulici a priamost vkrocit nevladze. Takto vystala poctivost a kto sa strani zla, byva olupeny. Pan to videl a nepacilo sa mu, ze prava nieto. Videl, ze niet nikoho, a uzasol, ze nikto nezakroci. Tu pomocnikom mu bolo jeho rameno a jeho spravodlivost, ta ho podporila. Odial sa spravodlivostou ako pancierom a prilbu spasy mal na hlave, ako odev obliekol si rucho pomsty, horlivostou sa ako plastom zahalil. Podla cinov im odplati, hnev jeho nepriatelom, odplatu protivnikom! Ostrovom odplati ciny. Budu sa bat mena Panovho od zapadu a jeho slavy od vychodu slnka, lebo pride ako drava rieka, ktoru zenie Panov dych. Ale pride ako spasitel k Sionu a k tym, co sa z Jakuba vratia od hriechu - hovori Pan. A co sa tyka mna, toto je moja zmluva s nimi, hovori Pan: „Moj duch, ktory je nad tebou, a moje slova, ktore som ti dal do ust, nezmiznu z tvojich ust ani z ust tvojich deti, ani z ust deti tvojich deti odteraz az naveky - hovori Pan. “Vstan, zasviet, ved prislo tvoje svetlo a slava Panova sa zaskvela nad tebou!Lebo, hla, tma pokryva zem a temnota narody, ale nad tebou sa zaskvel Pan a jeho slava sa zjavila nad tebou. Narody prichadzaju k tvojmu svetlu a krali k ziare, co ti vzisla. Zdvihni si vokol oci a pozri, vsetci sa zisli, prisli k tebe; tvoji synovia pridu zdaleka a dcery ti z kraj sveta povstanu. Vtedy uvidis a zaziaris, triast a sirit sa ti bude srdce, ved sa k tebe obrati bohatstvo mora, poklady narodov pridu k tebe. Zaplava tiav ta pokryje, tavata Madianu a Efy, vsetci pridu zo Saby, zlato a tymian prinesu a zvestuju slavu Panovu. Vsetky stada Kedaru sa zhromazdia k tebe, baranky z Nabajot ti budu k sluzbam, vystupia na moj oltar lubezny, a tak oslavim svoj slavny dom. Kto su to, co letia sta oblaky, ako holuby ku svojim holubincom?Ano, na mna cakaju ostrovy a lode tarsisske napredku, aby ti priviedli synov zdaleka, ich striebro a ich zlato s nimi pre meno Pana, tvojho Boha, pre Svateho Izraela, lebo ta ozdobil. Cudzi synovia postavia ti mury a ich krali ti budu sluzit, lebo som ta bil vo svojom hneve, ale v svojej laske som sa zmiloval nad tebou. Tvoje brany budu stale otvorene, nezatvoria sa vo dne v noci, aby ti priniesli bohatstvo narodov a priviedli ich kralov. Lebo narod a kralovstvo, co ti nesluzi, bude znicene, narody budu celkom spustosene. Nadhera Libanonu pride k tebe, cyprus, brest a jedla pospolu, nech ozdobia miesto mojej svatyne a okraslim mesto svojich noh. Zhrbeni pridu k tebe synovia tvojich utlacatelov a k slapajam tvojich noh sa sklonia vsetci, co opovrhli tebou, a budu ta volat Mesto Pana, Sion Svateho Izraela. Zato, ze si bol opusteny a nenavideny a nemal si chodcov, spravim ta vecnou ozdobou, rozkosou z pokolenia na pokolenie. Budes sat mlieko narodov a prsia kralov budes pozivat. I dozvies sa, ze ja som Pan, tvoj spasitel a tvoj vykupitel, Mocny Jakubov. Namiesto medi prinesiem zlato, namiesto zeleza prinesiem striebro, namiesto dreva med a miesto kamenov zelezo. Darujem pokoj tvojim dozorcom a tvojim vladcom spravodlivost. Nebude uz pocut o nasili v tvojej krajine ani o niceni a hubeni v tvojich hraniciach, svoje mury budes nazyvat spasou a svoje brany chvalou. Slnko ti uz nebude svetlom vo dne, ani k ziare ti uz nezasvieti mesiac, ale Pan ti bude vecnym svetlom a tvoj Boh tvojou ozdobou. Tvoje slnko uz nezapadne a z tvojho mesiaca neubudne, lebo ti bude Pan vecnym svetlom; ukoncia sa dni tvojho zarmutku. A tvoj lud - vsetko spravodlivi - budu vladnut krajinou naveky, stepy mojho sadu, dielo mojich ruk, ktorym sa oslavim. Ten najmensi bude kmenom, najdrobnejsi mocnym narodom. Ja, Pan, to v prihodnom case urychlim. Duch Pana, Jahveho, je na mne, pretoze ma Pan pomazal, poslal ma hlasat radost ubitym, obviazat zlomenych srdcom, zajatcom ohlasit slobodu a sputanym oslobodenie. Ohlasit rok Panovej milosti a den pomsty nasho Boha na potesenie vsetkych zarmutenych,aby som dal zarmutenym Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smutku, rucho radosti miesto sklesnuteho ducha. I budu sa volat Duby spravodlivosti, Step Pana na ozdobu. Vybuduju odveke sutiny, zrucaniny predkov postavia, obnovia spustosene mesta, trosky od pokolenia do pokolenia. I vstanu cudzinci, budu past vase stada, cudzi synovia vam budu rolnikmi a vinohradnikmi. Vy vsak sa budete volat knazmi Pana, sluzobnikmi nasho Boha vas budu nazyvat, bohatstvo narodov budete pozivat a ich nadherou sa budete chvalit. Pre vasu dvojnasobnu hanbu a potupu budu plesat nad svojim udelom, preto budu dvojnasobne vladnut vo svojej krajine, dostane sa im vecnej radosti. Lebo ja, Pan, milujem pravo, nenavidim zlocinnu lupez; dam im verne ich odmenu a uzavriem s nimi vecnu zmluvu. Znamy bude ich rod v narode a ich potomstvo medzi kmenmi; vsetci, co ich uvidia, spoznaju ich, ze su pokolenim, ktore pozehnal Pan. S jasotom sa chcem tesit v Panovi, dusa mi zaplesa v mojom Bohu, pretoze ma zaodial ruchom spasy, plastom spravodlivosti ma zahalil ako zenicha, co chysta veniec, ako mladuchu, okraslenu skvostmi. Lebo ako zem plodi svoje rastliny a ako zahrada dava vyklicit svojmu semenu, tak Pan, Jahve, da vyklicit spase a chvale pred vsetkymi narodmi. Kvoli Sionu neumĺknem a kvoli Jeruzalemu neutichnem, kym nevyjde ako ziara jeho pravo a jeho spasa nevzblci sta fakla. Narody uvidia tvoju spravodlivost a vsetci krali tvoju slavu; i budes sa volat novym menom, ktore ti urcia Panove usta. Budes ozdobnou korunou v Panovej ruke, kralovskym vencom v ruke svojho Boha. Uz ta nebudu volat Opustena a tvoju krajinu nebudu volat Spustosena, lebo teba budu nazyvat Mam v nej zalubu a tvoju krajinu Vydata, ved sa zalubilo v tebe Panovi a tvoja krajina dostane manzela. Ako si vezme mladik pannu, tak si ta vezme tvoj stavitel, a ako sa tesi zenich neveste, tesit sa bude tvoj Boh. Na tvojich muroch, Jeruzalem, ustanovil som strazcov: cely den a celu noc nikdy nech nemlcia! Vy, ktori upominate Pana, nesmiete mat pokoja!Nedajte mu pokoja, kym nepostavi, kym neurobi Jeruzalem ozdobou na zemi!Pan prisahal na svoju pravicu a na svoje mocne rameno: „Iste nedam viac tvoje obilie tvojim nepriatelom za pokrm, ani cudzinci nebudu pit tvoj must, pre ktory si sa ty namahal. Len ti, co zbierali, budu ho jest a budu chvalit Pana, len ti, co ho oberali, budu ho pit v nadvoriach mojej svatyne. “Prejdite, prejdite cez brany, chystajte cestu pre lud, rovnajte, rovnajte chodnik, vyzbierajte skaly, vztycte zastavu k narodom!Hla, Pan oznamuje az do koncin zeme: „Povedzte dcere Siona: Hla, prichadza tvoja spasa. Jeho odmena je s nim a jeho odplata pred nim. A budu ich volat Svaty lud, Panovi vykupeni. Ty sa vsak budes zvat Hladane, Mesto neopustene. “„Kto je to, co prichadza z Edomu, z Bozry v odeve cervenom, ten, co sa skvie vo svojom ruchu, vykracuje v plnej sile?“ „Ja som, ktory hlasam pravdu, mocny na spasu. “„Preco je tvoja sata cervena a tvoje rucho ako sliapaca v lise?“„Lis som sliapal sam a z narodov nebol nik pri mne. Posliapal som ich vo svojom hneve, zdrvil som ich vo svojej prchlivosti, nuz striekala ich vlaha na moj sat a cele rucho som si poskvrnil. Lebo som mal den pomsty na mysli, a prisiel rok mojho vykupenia. Obzeral som sa, ale pomocnika nebolo, dival som sa, nebolo vsak toho, kto by ma podporil; vtedy mi bolo pomocnikom moje rameno a podporila ma moja prchlivost,ze som sliapal narody vo svojom hneve, opojil som ich svojou prchlivostou a vylial som na zem ich vlahu. “Milosrdenstvo Panovo chcem hlasat, Panovu chvalyhodnost, pre vsetko, co nam Pan urobil, pre velku dobrotu k domu Izraela, co im preukazal vo svojom zlutovani a v mnozstve svojej milosti. Ved povedal: „Je to predsa moj lud, synovia, ktori nesklamu!“ - a stal sa im spasitelomvo vsetkom ich suzeni. Nie posol ani anjel, ale vyslobodil ich sam. Vo svojej laske a utrpnosti ich sam vykupil, zdvihol ich a nosil ich po vsetky davne dni. Ale oni sa burili a zarmucovali jeho ducha svateho; preto sa im zmenil na nepriatela, a sam bojoval proti nim. Spomenul si vsak na davne dni, na Mojzisa a jeho lud: „Kde je ten, ktory vyviedol z mora pastiera svojho stada? Kde je, ktory vlozil don svojho ducha svateho,co za pravicu viedol Mojzisa svojim velebnym ramenom, co rozdvojil vody pred nimi, aby si urobil vecne meno,co ich viedol hlbinami ako kona pustou bez potknutia?Ako statok, co zostupuje dolinou, tak ho viedol Panov duch. “ Tak si viedol svoj lud, aby si urobil slavnym svoje meno. Pozri sa z neba a hlad z pribytku svojej svatosti a veleby. Kde je tvoja horlivost a tvoja moc? Hnutie tvojej lasky a tvoje zmilovanie (su zdrzanlive ku mne)? Ved ty si nas otec,lebo Abraham o nas nevie a Izrael nas nepozna! Ty, Pane, si nas otec, mas meno: vykupitel nas pradavny. Preco nas, Pane, odklanas od svojich ciest, zatvrdzujes nam srdce na bazen voci tebe? Vrat sa kvoli svojim sluhom, kvoli kmenom svojho dedicstva. Ako malickost zvladli tvoj svaty lud, nasi nepriatelia ti posliapali svatynu. Sme ako ti, nad ktorymi davno nevladnes, nad ktorymi sa nevzyva tvoje meno. Kiez by si prelomil nebesa a zostupil, vrchy by sa triasli pred tvojou tvarou. Ako ked ohen pali razdie a voda vrie od ohna, aby si dal modlosluzobnikom svoje meno znat, nech sa trasu pred tvojou tvarou (ich) narody. Ked si robil divy, zostupil si, hoc sme necakali, pred tvojou tvarou sa triasli vrchy. Od vecnosti nepoculi, neslychali, oko nevidelo okrem teba Boha, ktory by sa zastal tych, co v neho dufaju. Ides v ustrety tomu, co s radostou robi spravodlivo, teba na tvojich cestach spomina. Hla, ty si sa hneval - a my sme hresili, boli sme stale v tom. Ci budeme spaseni?Vsetci sme boli ako poskvrneni, sta skrvavena sata bola vsetka nasa spravodlivost a zvadli sme ako listie, nase hriechy nas uniesli sta vietor. Nebolo toho, kto by vzyval tvoje meno, kto by sa vzbudil a chopil sa teba, lebo si schoval pred nami svoju tvar, oddal si nas moci nasich hriechov. Teraz vsak, Pane, ty si nas otec, my sme len hlina a ty si nas tvorca, vsetci sme dielom tvojich ruk. Nehnevaj sa, Pane, tak velmi a nespominaj na hriech naveky; hla, pozri, my vsetci sme tvoj lud. Tvoje svate mesta ostali pustou, Sion sa stal pustou, Jeruzalem sa stal pustatinou. Nas svaty a nadherny chram, kde ta chvalievali nasi otcovia, stal sa koristou ohna; vsetko, co nam bolo drahe, ostalo zboreniskom. Ci sa zdrzis po tom vsetkom, Pane? Budes mlcat a tak velmi nas pokoris?„Hladali ma ti, co sa nepytali, nasli ma ti, co nehladali. Vravel som: »Hla, tu som, tu som!« narodu, co nevzyval moje meno. Vystieral som ruky cely den ku vzdorovitemu ludu, co kracal cestou nedobrou za svojimi predstavami,k ludom, co ma stale popudzuju do tvare. Ktori obetuju v zahradach a na tehlach palia kadidlo,co vysedavaju v hrobkach a nocuvaju v jaskyniach, jedavaju maso bravcove a neciste kusky su v ich nadobach. Co hovoria: »Ostan tam, nebliz sa ku mne, lebo som ti svaty. « Tito su mi dymom v nose, ohnom, co hori cely den. Hla, je napisane predo mnou: Nebudem mlcat, kym som neodplatil. Ale odplatim im do lona ich hriechy a zaroven hriechy ich otcov, hovori Pan; ktori palili kadidlo na vrchoch a zlorecili mi na kopcoch; nameriam im do lona za ich davne skutky. “Toto hovori Pan: „Ako ked sa najde must na strapci a povie sa: »Neznic to, lebo je v nom pozehnanie!«, tak urobim kvoli svojim sluhom, aby nebolo vsetko znicene. Vyvediem z Jakuba potomstvo a z Judu vladcu svojich vrchov, budu tam vladnut moji vyvoleni a moji sluhovia tam budu byvat. Saron bude kosariskom stada a dolina Achor leziskom dobytka pre moj lud, ktory ma hladal. Vy vsak, co ste opustili Pana, co ste zabudli na moj svaty vrch, co ste prestierali stol pre Gada a napĺnali napoj Menimu,urcim vas pod mec, vsetci sa zhrbite na popravu, lebo som volal, a neodpovedali ste, hovoril som, a nepocuvali ste, lez robili ste, co je v mojich ociach zle, a vyvolili ste si, co som nechcel. “Preto Pan, Jahve, hovori takto: „Hla, moji sluhovia budu jest, ale vy budete hladovat,hla, moji sluhovia budu pit, ale vy budete ziznit, hla, moji sluhovia sa budu radovat, a vy sa budete hanbit, hla, moji sluhovia budu plesat od blazenosti srdca, vy vsak budete volat od zalosti srdca a kvilit budete zlomenym duchom. A zanechate svoje meno ako kliatbu mojim vyvolenym: Pan, Jahve, ta usmrti, ale svojich sluhov nazve inym menom. Kto sa bude zehnat na zemi, bude sa zehnat vernym Bohom a kto bude prisahat na zemi, bude prisahat na verneho Boha, lebo budu zabudnute davne uzkosti, ano, budu skryte pred mojim zrakom. Lebo hla, ja stvorim nove nebo a novu zem a na predosle sa nebude spominat, ani na mysel nepridu,ale teste sa a plesajte vecne nad tym, co som stvoril, lebo hla, ja stvorim Jeruzalem na plesanie a jeho lud na radost!Plesam nad Jeruzalemom, tesim sa svojmu ludu a uz v nom nebude pocut hlas placu a hlas volania. Nebude tam uz pardnove dieta ani starec, ktory nedoplni svoj vek, ale mladik zomrie storocny a hriesnik ako storocny bude prekliaty. Budu stavat domy a byvat, budu sadit vinice a jest ich plod. Nepostavia, aby iny byval, nezasadia, aby iny jedol, lebo ako vek stromu bude vek mojho ludu a pracu svojich ruk uziju moji vyvoleni. Nebudu sa nadarmo ustavat a nebudu robit pre hrozu, ved su pozehnany rod Pana a s nimi aj ich potomstvo. Prv, nez budu volat, ja odpoviem, este len budu vraviet a ja ich vyslysim. Vlk a baranok budu sa past ako jeden a lev sta vol bude zrat slamu; a had? - prach mu bude pokrmom… Nebudu skodit a nebudu nicit na celom mojom svatom pahorku,“ hovori Pan. Toto hovori Pan: „Nebesa su mojim tronom a zem podnozou mojich noh. Aky je to dom, co mi postavite? Ake miesto pre moj odpocinok?Ved toto vsetko spravila moja ruka i stalo sa to vsetko - hovori Pan. A na takehoto zhliadnem: na pokorneho a zroneneho duchom a ktory sa trasie pred mojimi slovami. Kto poraza vola - zabije cloveka, kto poraza ovcu - skrti psa, kto obetuje pokrm - krv bravcovu, kto pali tymian - zehna modlu. Ked si oni volia vlastne chodniky a v ich osklivostiach sa im kocha dusa,nuz aj ja si zvolim ich nestastie a privediem na nich ich hrozy, pretoze som volal, no neodpovedal nik, hovoril som, ale nepocuvali; robili, co je zle v mojich ociach, a to, co som nechcel, si vybrali. “Pocujte slovo Panovo, ktori sa trasiete pred jeho slovom: Vasi bratia, co vas nenavidia, co vas odstrkuju pre moje meno, vravia: „Nechze sa oslavi Pan, nech vidime vasu radost!“ Oni vsak budu zahanbeni. Cuj! - hrmot z mesta! Cuj! - hlas Pana z chramu, co splaca odplatu svojim nepriatelom. Porodila prv, nez kvilila, prv, nez ju obklucili bole, porodila chlapca. Kto taketo pocul? Kto podobne videl? Ci sa zem zrodi v jeden den? Ci sa narod narodi jednym razom? Ze rodil, aj porodil Sion svojich synov?„Ci ja otvorim zivot a rodit nedam? Alebo ja, ktory dam rodit, uzavriem?“ - hovori tvoj Boh. Teste sa s Jeruzalemom a plesajte nad nim, vsetci jeho milovnici, radujte sa s nim, radujte sa vsetci, co ste nad nim truchlili. Aby ste sali a nasytili sa z prs jeho utechy, aby ste srkali a pozivali z plnosti jeho slavy. Lebo toto hovori Pan: „Hla, ja priklonim k nemu pokoj ako rieku a slavu narodov ako rozvodneny potok. Budete sat, v lone vas budu varovat a na kolenach vas budu laskat. Ako ked niekoho tesi matka, tak vas budem ja tesit a v Jeruzaleme sa potesite. Ked to uvidite, zaraduje sa vam srdce, kosti vam vypucia ako zelen a Panova ruka sa da poznat jeho sluhom, ale zurit bude proti nepriatelom. Lebo, hla, Pan pride v ohni a jeho vozy su ako burka, aby priviedol v zapale svoj hnev a svoju hrozu v plamenoch ohna. Lebo ohnom bude sudit Pan a svojim mecom kazde telo a bude vela tych, co Pan porazi. Ti, co sa ocistuju v zahradach za kymsi v prostriedku, ktori jedia bravcove maso a osklivost a mysi, vsetci spolu zahynu - hovori Pan. Ja vsak (poznam) ich skutky a myslienky. Pridem zhromazdit vsetky narody a vsetky reci; pridu a uvidia moju slavu. Urobim na nich znamenie a poslem z nich zachranencov k narodom Tarsisu, Pulu a Ludu, ktori natahuju kusu, k Tubalu, Javanu, k dalekym ostrovom, ktore nepoculi chyr o mne a nevideli moju slavu; i budu ohlasovat medzi narodmi moju slavu. A privedu vsetkych vasich bratov spomedzi vsetkych narodov ako obetu pre Pana na konoch, vozoch, nosidlach, muliciach a tavach na moj svaty vrch do Jeruzalema - hovori Pan - tak ako prinasaju synovia Izraela obetu v cistej nadobe do Panovho domu. A aj z nich si vezmem za knazov a levitov - hovori Pan. Lebo ako budu trvalymi predo mnou nove nebesa a nova zem, ktore stvorim - hovori Pan - tak bude trvale vase potomstvo a vase menoa kazdy mesiac v novmesiaci a kazdy tyzden v sobotu pride sa kazde telo klanat pred moju tvar - hovori Pan. I vyjdu a hladiet budu na mrtvoly muzov, co odpadli odo mna. Ano, ich cervik neumrie a ich ohen nevyhasne. A budu hrozou pre kazde telo. “Reci Jeremiasa, syna Helkiasovho, spomedzi knazov, ktori boli v Anatote, v Benjaminovej krajine. Pan hovoril k nemu v dnoch judskeho krala Joziasa, syna Amonovho, v trinastom roku jeho panovania,aj v dnoch judskeho krala Joakima, syna Joziasovho, az do konca jedenasteho roku judskeho krala Sedekiasa, syna Joziasovho, az po presidlenie Jeruzalema v piatom mesiaci. Pan prehovoril ku mne takto:„Skor, nez som ta utvoril v matkinom zivote, poznal som ta, skor, nez si vysiel z lona, zasvatil som ta, za proroka pre pohanov som ta ustanovil. “I povedal som: „Ach, Pane, ved neviem hovorit, mladucky som. “Ale Pan mi riekol: „Nehovor: »Mladucky som,« lebo pojdes vsade, kde ta poslem, a povies vsetko, co ti prikazem. Neboj sa ich, ved ja som s tebou, aby som ta vyslobodil!“ - hovori Pan. Vtedy vystrel Pan ruku a dotkol sa mi ust. A Pan mi riekol: „Hla, vlozil som svoje slova do tvojich ust!Pozri, postavil som ta dnes nad narody a nad kralovstva, aby si vytrhaval a rucal, nivocil a pustosil, aby si budoval a sadil. “Pan sa ma pytal toto: „Co vidis, Jeremias?“ Odpovedal som: „Vidim prut mandlovnika. “A Pan mi povedal: „Dobre si videl, pretoze budem bedlit na svoje slovo a splnim ho. “Pan sa ma pytal po druhy raz toto: „Co vidis?“ Odpovedal som: „Vidim kypiaci hrniec a jeho ustie je od severu. “Nato mi Pan povedal: „Od severu kypi nestastie na vsetkych obyvatelov krajiny. Bo hla, ja zavolam vsetky kmene kralovstiev severu - hovori Pan. Pridu a kazdy postavi svoj tron pred vchodom do bran Jeruzalema proti vsetkym jeho murom vokol a proti vsetkym judskym mestam. I prerokujem s nimi svoj spor pre vsetku ich zlobu, ze ma opustili, ze okiadzali cudzich bohov a klanali sa dielu svojich ruk. “„Ale ty si opas bedra, povstan a rozpovedz im vsetko, co som ti prikazal! Nemaj pred nimi strach, aby som ta nimi nenastrasil!A ja, hla, urobil som ta dnes opevnenym mestom, zeleznym stĺpom a kovovym murom proti celej krajine, proti kralom Judska a jeho kniezatam, proti jeho knazom a ludu krajiny. Budu s tebou zapasit, ale nepremozu ta, lebo s tebou som ja - hovori Pan, aby som ta vyslobodil. “Pan prehovoril ku mne takto:„Chod a volaj do usi Jeruzalema: Toto hovori Pan: Spominam na milotu tvojej mladosti, na lasku tvojich zasnub, ked si ma nasledoval na pustatine, v nezasiatej krajine. Izrael bol svatym Panovym, prvotinami jeho urody, ti, co z neho jedli, odtrpeli si to vsetci, dopadlo na nich nestastie“ - hovori Pan. Cujte slovo Panovo, dom Jakubov a vsetky rodiny Izraelovho domu!Toto hovori Pan: „Aku nepravost nasli na mne vasi otcovia, ze sa vzdialili odo mna, isli za marnostou a marnymi sa stali?A nehovorili: »Kdeze je Pan, ktory nas vyviedol z egyptskej krajiny, ktory nas vodil pustatinou, krajinou pustou a hrbolatou, krajinou suchou a temnou, krajinou, ktorou neprejde nikto a ani cloviecik v nej nebyva?«A voviedol som vas do krajiny sadov, aby ste pozivali jej plod a jej dobro. Vy ste vsak prisli a sprznili moju zem a moje dedicstvo ste spravili odpornym. Knazi nevraveli: »Kdeze je Pan?« Ti, co chapu Zakon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci vestili menom Bala a za bezmocnymi bozikmi chodili. Preto sa este budem pravotit s vami - hovori Pan - i s vasimi detnymi detmi sa budem pravotit. Len chodte na ostrovy Kitejcov a pozrite, poslite do Kedaru a uvazte dokladne, pozrite, ci sa stalo cosi take!Ak si narod zmenil bohov - nuz to ani nie su bohovia! Moj narod vsak zamenil svoju slavu za cosi bezvladne. Zdeste sa nad tym, nebesa, zhrozte sa velmi, prevelmi, hovori Pan. Ved dvoch ziel sa dopustil moj lud: mna opustili, pramen zivych vod, aby si vykopali popraskane cisterny, ktore vodu udrzat nemozu. Ci je Izrael otrokom? Ci je sluhom, narodenym v dome? Precoze sa stal koristou?Levy nad nim revali, pozdvihovali svoj hlas, jeho podu obratili na pust; mesta mu vyhoreli, nik nebyva v nich. I synovia Nofu a Tafnesu ta vypasli az po tema. Ci ti to nezapricinil odpad od Pana, tvojho Boha, ked ta viedol po ceste?Teraz vsak, co chces na ceste do Egypta, aby si pil vody Nilu? A co chces na ceste do Asyrska, aby si pil vody Eufratu?Tvoj zlocin ta stresce, skaraju ta tvoje nevernosti. Nuz vedz a vid, ake je zle a trpke, ze si opustil Pana, svojho Boha, ze si nemal bazen predo mnou, hovori Pan, Jahve zastupov. Ved od pradavna si zlamal svoje jarmo, roztrhal si svoje puta a povedal si: »Nebudem otrocit!« A na kazdom vyvysenom kopci a pod kazdym zelenym stromom si sa rozvaloval v smilstve. Ja som ta vsak zasadil sta vinic slachteny, ako same prave sema. Ako si sa mi zmenil! Vinic spotvoreny, cudzi!I keby si sa obmyl sodikom a luhom by si plytval, skvrnou bude tvoj zlocin predo mnou, hovori Pan, Jahve. Ako len vravis: »Nepospinil som sa, za Balom som sa nevlacil. « Hlad na svoju put v udoli, poznaj, co si urobil, ty, lahka tava, co streckuje po ceste,oslica diva, naucena na pust, co v roztuzenosti chmata vzduch; ktoze jej chlipnost ukoji? Kto ju hlada, neunavi sa, najde ju v jej mesiaci. Chran si nohy pred nahotou a svoj gagor pred smadom! Lez povedala si: »Darmo je! Nie! Ved milujem cudzincov a budem chodit za nimi!«Ako sa hanbi prichyteny zlodej, tak sa hanbi dom Izraelov, oni, ich krali a kniezata, aj ich knazi a proroci. Drevu hovoria: »Ty si moj otec« a kamenu: »Ty si ma zrodil. « Ku mne si obratili siju, nie tvar, ak ich vsak stihne bieda, volaju: »Povstan a zachran nas!«Nuz kde mas bohov, co si si narobil? Nech vstanu, ci ta v biede zachrania? Ved kolko mas miest, tolko mas aj bohov, Juda!Preco sa pravotite so mnou? Spreneverili ste sa mi vsetci, hovori Pan. Nadarmo som bil vasich synov, neprijali vystrahu, vas mec hltal vasich prorokov ako pustosiaci lev. “Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Panovo: „Ci som pustou Izraelovi? Ci krajinou temnot? Preco vravis, lud moj: »Vzburili sme sa, viac nepojdeme k tebe!«?Ci panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Moj lud vsak na mna zabudol od nespocetnych dni. Ale si len upravujes cesticky na vysliedenie lasky! Preto si aj na zlociny privykol svoje cesty. Este i na lemoch ti objavili krv nasich biednych, nevinnych: nepristihol si ich pri vlamani, ale pri terebintach. A hovoris: »Ved som nevinny, hej, jeho hnev sa odo mna odvratil. « Hla, tu som, posudim ta, pretoze vravis: »Nezhresil som. «Coze sa tak velmi ponahlas zmenit si cestu? Aj s Egyptom pohoris, ako si pohorel s Asyrskom. Aj odtial budes vychadzat, ze budes ruky drzat nad hlavou, lebo Pan odvrhol tvoje opory, uspech s nimi mat nebudes. (Hovoria:) Ked muz prepusti zenu a ona odide od neho a odda sa inemu muzovi, ci sa este vrati k nej? Ci nie je takato zena celkom sprznena? Nuz ty si smilnil s mnohymi priatelmi a mas sa vratit ku mne? - hovori Pan. Pozdvihni oci na hole a pozri, kde ta poskvrnili! Vysedaval si im na cestach ako Arab na pustatine. Tak si znesvatil zem smilstvami a svojimi zlocinmi. Preto prestala prska a nebolo neskoreho dazda. Lenze ty si mal celo sta neviestka, nehanbil si sa. Vsakze, teraz volas ku mne: »Otce, si mi priatelom z mladosti!Ci sa vecne budes mrziet? Bez konca budes prechovavat hnev?« Tak hovoris, ale robis zle, kolko len vladzes. “Pan mi povedal v dnoch krala Joziasa: „Videl si, co robila odpadlica Izrael? Chodila na vsetky vyssie vrchy a pod kazdy zeleny strom a tam smilnila. Myslel som si: Az toto vsetko popacha, vrati sa ku mne, ale nevratila sa. I videla to nevernica, jej sestra, Juda,videla, ze som odohnal odpadlicu, Izrael, prave preto, ze cudzolozila, a dal som jej priepustny list, ale nevernica, Juda, jej sestra, sa nebala, lez isla a smilnila aj ona. A svojim kriklavym smilstvom poskvrnila zem, cudzolozila s kamenom a drevom. Hej, jej sestra nevernica sa ani napriek tomuto vsetkemu nevratila ku mne z celeho svojho srdca, ale iba zdanlivo,“ hovori Pan. Pan mi povedal: „Spravodlivejsia je odpadlica Izrael nez nevernica Juda. Chodze, volaj tieto slova k severu a vrav: Vrat sa, odpadlica Izrael, hovori Pan, nebude sa mi na vas mracit tvar, ved som milosrdny, hovori Pan. - Nebudem sa hnevat naveky. Len uznaj svoj hriech, ze si bola nevernou Panovi, svojmu Bohu, ze si bludila po cestach za cudzincami pod kazdym stromom zelenym, ale na moj hlas si nepocuvala, hovori Pan. Vratte sa, odbojni synovia - hovori Pan, ved ja som vasim manzelom! Nuz vezmem vas: jedineho z mesta a dvoch z pokolenia a zavediem vas na Sion. I dam vam pastierov podla svojho srdca, budu vas vodit dovtipom a mudrostou. A ked sa rozmnozite a budete plodni v krajine, v tych dnoch - hovori Pan - nebudu viac hovorit: »Archa Panovej zmluvy,« ani im na mysel nepride, nebudu na nu spominat ani lutovat, ani ju nezhotovia viac. V tom case sa Jeruzalem bude volat tronom Panovym a zidu sa k nemu vsetky narody, k Panovmu menu do Jeruzalema; a uz viac nepojdu za hriesnou tvrdostou svojho srdca. V ten den pojde Judov dom k domu Izraelovmu a pridu spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktoru som dal vasim otcom. Ja som vsak povedal: Akoze ta pripocitam k synom a dam tI rozkosnu krajinu, najskvostnejsie dedicstvo medzi narodmi? A povedal som: Budes ma volat: »Otec moj« a neodstupis odo mna. Ako sa spreneveri zena priatelovi, tak ste sa mi spreneverili, dom Izraelov,“ hovori Pan. Cuj! Na holiach pocut plac, narek synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Pana, svojho Boha. „Vratte sa, odbojni synovia, vyliecim vasu spurnost. “ „Pozri, my prichadzame k tebe, ved ty si Pan, nas Boh!Ozaj klamom su kopce i lomoz vrchov. Len v Panovi, nasom Bohu, je spasa Izraela. A »Hanba« pohltila mozole nasich otcov (od nasej mladosti), ich ovce a dobytok, ich synov a dcery. Preto lezime vo svojej hanbe a zakryva nas nasa potupa; ved sme zhresili proti Panovi, svojmu Bohu, my i nasi otcovia od svojej mladosti az po dnesny den; nepocuvali sme hlas Pana, svojho Boha. “„Ak sa obratis, Izrael, hovori Pan, vrat sa ku mne! A ak odstranis spredo mna svoje ohavy, nebudes viac bludit. Vtedy budes prisahat: »Ako zije Pan!« poctivo, pravdivo a spravodlivo. “ V nom sa budu zehnat narody a v nom sa budu chvalit. Lebo takto hovori Pan muzom Judska a Jeruzalema: „Preorte si uhor a nesejte do trnia!Obrezte sa Panovi, odstrante predkozku svojho srdca, muzovia Judska a obyvatelia Jeruzalema, inac vyslahne sta plamen moj hnev a bude horiet neuhasitelne pre zlobu vasich skutkov. Oznamte v Judsku, rozhlaste v Jeruzaleme a povedzte, zahlaholte v krajine na truby, volajte naplno a hovorte: »Zrazte sa, pojdeme do opevnenych miest!«Hore so zastavou, na Sion, utekajte a nezastavujte sa! Lebo od severu privediem nestastie a dokladne zrutenie. Vystupil lev zo svojej hustiny, vyrazil nicitel narodov, vysiel zo svojho leziska, aby z tvojej krajiny urobil pust. Vypali ti mesta, ze v nich neostane ani duse. Preto sa odejte vrecovinou, nariekajte a kvilte, lebo blciaci hnev Panov neodstupi od nas. I stane sa v ten den - hovori Pan, zmizne srdnatost krala a srdnatost kniezat, strpnu knazi a zdesia sa proroci. “A budu hovorit: „Ach, Pane, Jahve, veru si sklamal tento lud a Jeruzalem, ked si vravel: »Budete mat pokoj;« a hla, mec vnika az do duse. “V tom case budu hovorit o tomto lude a o Jeruzaleme: „Horuci vietor hol pustou (sa ruti) na dceru mojho ludu, nie aby vial a nie aby cistil. Zurivy vietor mi prichadza odtial: teraz aj ja vyhlasim nad nimi svoj sud. “Hla, dviha sa ako oblaky, jeho vozy su sta vichrica, jeho kone su rychlejsie od orlov. Beda nam, sme zniceni!Ocist si, Jeruzalem, srdce od zloby, aby si sa zachranil; dokialze budu byvat u teba tvoje zlocinne myslienky?Ved cuj! Z Danu oznamuju a hlasia nestastie z vrchov Efraimu. Oznamujte narodom: „Hla, tu su!“ Hlaste Jeruzalemu: „Obliehaci prichadzaju z dalekej krajiny, dvihaju svoj hlas proti mestam Judska. Obklucuju ho sta polni hajnici, pretoze mi vzdoroval,“ hovori Pan. Tvoje cesticky a tvoje skutky ti to narobili. Je to pre tvoj hriech, ze je to trpke, ze ti to prenika az k srdcu. Vnutro moje, vnutro moje, hyniem! Steny mojho srdca! Srdce sa mi buri, nebudem mlcat, ved dusa mi zacula hlas truby, lomoz vojnovy. Skaza za skazou praska, ved hynie cela krajina, v okamihu hynu moje stany, podchvilou moje siatre. Dokedy budem vidiet zastavu, pocuvat zvuky truby?„Ved moj lud je prihlupy, nepoznava mna; su to sprosti synovia, pochopenia nemaju; su mudri na zlocin, a dobro robit nevedia. “Videl som zem: hla, pusta je a prazdna; a nebesa: ich svetla nebolo. Videl som vrchy: hla, triasli sa a vsetky pahorky sa knisali. Videl som, hla, nebolo cloveka a vsetky vtacky nebies uleteli. Videl som, hla, sad je pustou a vsetky jeho mesta sa zrutili pred Panom, pred ziarom jeho hnevu. Lebo toto hovori Pan: „Spustosena bude cela krajina, ale celkom ju neznicim. Pre toto bude zialit zem, tam hore scerneju nebesa, lebo som povedal a rozhodol, neobanujem a neodstupim od toho. “Pred krikom jazdcov a lukostrelcov cele mesto uteka, vnikli do hustin, vyliezli na brala. Kazde mesto je opustene, nebyva v nich ani cloviecik. Co budes robit ty, spustosena? Ked si purpur obliekas, ked sa ozdobujes skvostmi zlatymi, ked si rozsirujes oci farbickou: darmo sa kraslis, tvoji milovnici opovrhnu tebou, budu ti siahat na zivot. Ved pocujem sta hlas rodicky, kvilenie ako prvostky. Hlas dcery Sionu! Stona, rozklada rukami: „Ach, beda mi! Dusa mi klesa pred vrahmi. “„Pochodte ulice Jeruzalema, pozerajte, vyzvedajte a hladajte po jeho namestiach, ci najdete muza, co kona spravodlivo a vyhladava pravdu, tak mu odpustim. A ked hovoria: »Ako zije Pan,« isteze prisahaju krivo. “Pane, ci tvoje oci nehladaju pravdu? Udrel si ich, ale necitili, znivocil si ich, odmietli vystrahu, tvar si zatvrdili vacsmi ako kamen, nechceli sa obratit. Ja vsak som povedal: „Su to len bedari, prihlupi, ze nepoznaju cestu Panovu, spravodlivost svojho Boha. Zajdem si k velkym, tym budem hovorit, ved ti poznaju cestu Panovu, spravodlivost svojho Boha. “ Lenze ti podobne polamali jarmo, roztrhali povrazy. Preto ich zrazi lev z lesa, vlk puste ich znivoci, poza ich mesta striehne leopard, ktokolvek z nich vykroci, toho roztrha, pretoze sa rozmnozili ich hriechy, ich vzbury su primocne. „Ako ti to mam odpustit? Tvoji synovia ma opustili a prisahali na nebohov. Sytil som ich, a cudzolozili, v dome neviestky sa schadzali. Bujnymi, prekrmenymi zrebcami su, kazdy erdzi za zenou blizneho. Ci toto nemam navstivit? - hovori Pan. Ci na narode, ktory je takyto, nema sa pomstit moja dusa?Vylezte na jeho mury, nivocte, ale nespustoste uplne! Odstrante jeho vyhonky, lebo tie nepatria Panovi. Ved spachali proti mne velezradu dom Izraelov a dom Judov,“ hovori Pan. Popreli Pana, hovorili: „Nie on! Nepride na nas nestastie, neuzrieme mec a hlad. Proroci su vsak ako vzduch a proroctva u nich niet, nech sa im stane tak!“Nuz takto hovori Pan, Boh zastupov: „Pretoze hovoria taketo reci, hla, obratim svoje slova v tvojich ustach na ohen a tento lud na drevo a stravi ich. Hla, ja privediem narod zdaleka proti vam, dom Izraelov, hovori Pan. Je to narod vytrvaly, narod pradavny, narod, ktoreho rec nepoznas a nerozumies, co hovori. Jeho tulec je sta otvoreny hrob, hrdinovia su vsetci. Vyje ti zatvu a chlieb, vyje ti synov a dcery, vyje ti ovce a statok, vyje ti hrozno a figy, mecom tI zaujme opevnene mesta, na ktore si sa ty spoliehal. Ale ani v tie dni (hovori Pan) vas neznicim uplne. “Akze sa spytuju: „Preco nam Pan, nas Boh, urobil toto vsetko,“ odpovedz im: „Ako ste opustili mna a sluzili ste cudzim bohom vo svojej krajine, tak budete sluzit cudzincom v cudzej krajine. “Toto ohlaste v Jakubovom dome a u Judu oznamte:„Pocujte toto, narod hlupy a nechapavy, ktori maju oci, a nevidia, aj usi, a necuju. “Ci sa nebojite mna? - hovori Pan. Ci sa netrasiete predo mnou, ktory som piesok urcil moru za breh sta hradzu vecnu, ktoru neprekroci? Hoci sa vzpinaju, nezmozu nic, jeho vlny hucia, a predsa ho neprekrocia. Lenze tento narod ma srdce odbojne a vzdorovite, odstupili, odisli. A nemysleli si v srdci: „Bojmeze sa Pana, svojho Boha, ktory da prsku, vcasny dazd a dazd neskory v pravy cas a tyzdne urcene na zatvu nam zachova. “Vase hriechy zmiatli toto, vase zlociny oddaluju od vas blaho. Ved aj v mojom lude najdu sa zlocinci, striehnu sta polovnici zhrbeni, stavaju osidla na chytanie ludi. Sta kosina, plna vtacat, podvodu plne su ich domy: takto zmohutneli a zbohatli,stucneli, stlstli, hriesne prekrocili moj prikaz, nezastanu sa pravoty siroty, (jednako prospievaju) a biednym neprisudia pravo. Ci toto nemam navstivit? - hovori Pan. Ci na narode, ktory je takyto, nema sa pomstit moja dusa?Hroza a osklivost siri sa v krajine. Proroci prorokuju klamstvo a knazi vladnu na vlastnu past; moj lud vsak ma toto rad. Ale co spravite, ked tomu bude koniec?Utecte, synovia Benjaminovi, z Jeruzalema prec! V Tekue trubte na trube, nad Bet-Keremom zdvihnite zastavu! Lebo od severu hrozi nestastie a velke pustosenie. Krasnu a rozmaznanu dceru Siona znicim. Pridu k nej pastieri so svojim stadom, postavia vokol nej stany a kazdy vypasie svoj usek. „Chystajte proti nej boj! Hor’ sa, tiahnime cez poludnie! Beda nam, ved sklana sa den a vecerne tiene sa predlzuju!Hor’ sa, tiahnime v noci a spustosme jej palace!“Lebo takto vravi Pan zastupov: „Vytinajte stromy, stavajte nasyp proti Jeruzalemu. Je mestom navstivenia: je v nom same nasilie. Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba, nasilie a utlak pocut v nom, pred tvarou mam stale rany a jazvy. Prijmize vystrahu, Jeruzalem, by sa mi od teba neodtrhla dusa, aby som z teba neurobil pust, neobyvanu krajinu. “Toto hovori Pan zastupov: „Dokladne pooberaju hrozno, zvysky Izraela. Priloz ruku ako vinohradnik na jeho vinic!“Proti komuze mam hovorit a svedcit, aby poculi? Ucho, hla, maju neobrezane, nemozu pocut, Panovo slovo, hla, je im na posmech, nemaju v nom zalubu. Plny som Panovho hnevu, zunovalo sa mi zdrzovat ho. „Vylejem ho na deti na ulici aj na hlucok mladikov. Ano, i muza chytia so zenou, starca s tym, co doplnil vek. Ich domy prejdu na cudzich, polia a zeny podobne, pretoze vystriem ruku proti obyvatelom krajiny,“ hovori Pan. Ved od najmensieho po najvacsieho vsetci su ziskuchtivci; od prorokov az po knazov vsetci pachaju podvod. Liecia ranu dcery mojho ludu lahkovazne. Vravia: „Pokoj, pokoj!“ Ale pokoja niet!Budu zahanbeni, ved pasu ohavnost, ale hanbit sa nehanbia, ani cervenat sa nevedia. „Preto padnu s tymi, co budu padat, klesnu, az ich navstivim“ - hovori Pan. Toto hovori Pan: „Zastante na cestach a vidte, skumajte davne chodniky; a kde je dobra cesta, chodte po nej, tak si najdete odpocinok pre dusu. “ Ale povedali: „Nepojdeme!“Postavil som nad vas strazcov: „Pozorujte na hlas truby!“ Ale povedali: „Nebudeme pozorovat. “Preto pocujte, narody a ktori pasiete ich stada!Pocuj, zem: „Hla, ja privediem nestastie na tento lud, ovocie to ich umyslov. Ved na moje slova nepocuvali a mojim zakonom pohrdli!Naco mi je tymian, ktory prichadza zo Saby, a vonava trst z dalekej krajiny?! Vase celopaly nie su na zalubu a vase obety sa mi nepacia. “Preto takto hovori Pan: „Hla, postavim tomuto ludu prekazky a potknu sa na nich otcovia a synovia naraz, obcan a priatel zahynu. “Toto hovori Pan: „Hla, zo severnej krajiny prichadza lud, od koncin zeme dviha sa velky narod. Drzia kusu a kopiju, ukrutni su a bez milosti, ich hlas huci ako more a nesu sa na konoch, vystrojeni ako muz do vojny proti tebe, dcera Sionska. “„Poculi sme o nom chyr, ovisli nam ruky, uzkost nas pojala, bole ako rodicku. “Nechodte na pole a nekracajte po ceste, lebo mec nepriatela, hroza je zokol-vokol. Dcera mojho ludu, opas sa vrecovinou a valaj sa v popole, sta nad jedinacikom drz smutok, prehorku zalobu: Ach, v okamihu prisiel nicitel proti nam!Ustanovil som ta za vyzvedaca pre svoj lud, aby si vyzvedel a vyskumal ich cesty. Odbojni vzburenci su vsetci, kracaju za ohovarkou, (kov a zelezo su), vsetci su skazeni. Mech hori, v ohni mizne olovo, roztapac roztapa nadarmo: zlocincov nemozno vylucit. Striebrom odhodenym ich volaju, pretoze Pan ich odhodil. Rec, ktoru povedal Pan Jeremiasovi:„Stan si do brany Panovho domu, ohlas tam tieto slova a povedz: Pocujte slovo Panovo, vsetci Judovci, ktori cez tieto brany prichadzate klanat sa Panovi. Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje ciny, tak vas necham byvat na tomto mieste. Nespoliehajte sa na taketo klamlive reci: »Chram Panov, chram Panov, chram Panov je toto!«Ak dokladne napravite svoje cesty a svoje ciny, ak budete ludom naozaj prisluhovat pravo,cudzincov, siroty a vdovy nebudete utlacat, nebudete vylievat nevinnu krv na tomto mieste a na vlastnu zahubu nebudete chodit za cudzimi bohmi:necham vas byvat na tomto mieste v krajine, ktoru som dal vasim otcom od vekov do vekov. Hla, vy sa spoliehate na klamne reci bez akehokolvek prospechu. Nuz kradnut, vrazdit, cudzolozit, krivo prisahat, okiadzat Bala a vlacit sa za cudzimi bohmi, ktorych ani nepoznate?Potom pridete a postavite sa predo mna v tomto dome, ktory sa vola mojim menom, a hovorite: »Sme v bezpeci,« len aby ste mohli pachat vsetky tieto ohavnosti?Vari je tento dom, ktory sa vola mojim menom, lotrovsky pelech vo vasich ociach? Ved aj ja vidim, hovori Pan. Chodte k mojmu pribytku do Sila, kde som sprvoti ubytoval svoje meno, a pozrite, co som z neho urobil pre zlocinnost svojho ludu, Izraela!Teraz teda, preto, ze robite tieto rozlicne skutky, (hovori Pan), ze som hovorieval k vam od svitu stale a nepocuvali ste, ze som volal a neodpovedali ste:urobim s tymto domom, ktory sa vola mojim menom, na ktory sa vy spoliehate, a s miestom, ktore som dal vam a vasim otcom, ako som urobil so Silom. A odozeniem vas spred seba, ako som odohnal vsetkych vasich bratov, cele potomstvo Efraimovo. A ty sa neprihovaraj za tento lud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mna, pretoze ta nevyslysim. Ci nevidis, co tito vystrajaju po judskych mestach a po uliciach Jeruzalema?Deti zbieraju drevo a otcovia zapaluju ohen, zeny vsak zarabaju kvas na kolace pre kralovnu nebies. A leju napoje cudzim bohom, len aby ma urazili. Nuz, ci tito urazia mna, (hovori Pan), a nie seba na svoju vlastnu zahubu?Preto takto hovori Pan, Jahve: Hla, svoj hnev a svoj zapal rozlejem na toto mesto, na ludi a dobytok, na stromy pola a plody zeme, bude horiet a nevyhasne. Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Celopaly hromadte na zertvy a - jedzte maso!Ved som vasim otcom nic nehovoril a nic neprikazal o obetach a zertvach vtedy, ked som ich vyviedol z Egypta. Iba som im ulozil prikaz, ktory znel: Pocuvajte moj hlas a budem vasim Bohom, vy vsak budete mojim ludom. Kracajte tiez kazdou cestou, ktoru vam ja prikazem, aby sa vam dobre vodilo. Ale nepocuvali a nenaklonili si ucho, isli za svojimi planmi v podlej zatvrdnutosti svojho srdca, ukazali mi chrbat a nie tvar. Odo dna, co vasi otcovia vysli z Egypta, az podnes som den co den posielal k nim rozlicnych svojich sluhov, prorokov,ale nepocuvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdosijnymi, horsimi ako ich otcovia. A ak im vsetky tieto veci porozpravas, nebudu ta pocuvat, ak budes na nich volat, nedaju ti odpoved. Povedz im teda: Toto je narod, ktory nepocuva hlas Pana, svojho Boha, a nechce prijat vystrahu. Zahynula pravda, zmizla im z ust. Ostrihaj si a odhod vlasy, na holiach zaspievaj zalospev, ved Pan zavrhol, odsotil rod, na ktory sa hneva,pretoze synovia Judu pred mojim zrakom pachali zlo, (hovori Pan), a svoje ohavnosti umiestNili v dome, ktory sa vola mojim menom, aby ho poskvrnili. A vybudovali vysiny, Tofet, ktory je v udoli Ben Hinom, aby tam v ohni upalili svojich synov a svoje dcery, co som im ja neprikazal, ani na mysel mi to neprislo. Preto hla, pridu dni, hovori Pan, ze sa nebude viac hovorit Tofet a udolie Ben Hinom, ale Udolie vrazdenia. A pre nedostatok miesta budu pochovavat v Tofete. Vtedy budu mrtvoly tohto ludu pokrmom nebeskeho vtactva a polnej zveriny, nebude, kto by odohanal. A odstranim z miest Judu a z ulic Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas zenicha a hlas nevesty, ano, pustatinou bude krajina. “„V tom case, (hovori Pan), vyvlecu z ich hrobov kosti kralov Judu, kosti jeho kniezat, kosti knazov, kosti prorokov a kosti obcanov Jeruzalemaa porozkladaju ich pred slnko, mesiac a cele vojsko nebies, ktore milovali, ktorym sluzili, za ktorymi chodili, u ktorych sa vyzvedali a ktorym sa klanali. Nepozbieraju ich, ani nepochovaju, budu hnojom na roli. A vsetkym zvyskom, ktore z tohto zlocinneho rodu ostanu, bude smrt vitanejsia ako zivot, na ktoromkolvek mieste, kde ich vyzeniem, hovori Pan zastupov. A povies im: Toto hovori Pan: Ci, kto padne, nepovstane? Ci, kto sa odvrati, nenavrati sa?Preco odpadol tento lud (Jeruzalem) odpadom trvalym? Pridrzaju sa klamu, odmietaju sa obratit. Pozoroval som, pocuval: hovorili, co nie je pravda, svoj zlocin nik neolutoval, neozelel; vraj: »Coze som urobil?« Vo svojom behu sa neobratia ako kon, co sa ruti do boja. Este i bocian pod nebom pozna svoje obdobie; hrdlicka, lastovicka, zeriav zadrzia cas svojho prichodu, ale moj lud nepozna Panovo nariadenie. Ako len hovorite: »Mudri sme a Panov zakon mame my!«? Nuz hej, na loz obratil lzivy grifel pisarov. Zahanbeni su mudrci, potkli sa, zakosilili; hla, opovrhli slovom Panovym, akuze mudrost potom maju?Preto oddam ich zeny inym, ich polia podmanitelom, ved od najmensieho po najvacsieho su ziskuchtivi vsetci a od prorokov az po knazov vsetci pasu podvod. Liecia ranu dcery mojho ludu lahkovazne. Vravia: »Pokoj! Pokoj!«, ale pokoja niet. Zahanbeni su, ved pasu ohavnost, ale hanbit sa nehanbia, ani cervenat sa nevedia. Preto padnu s tymi, co budu padat, v case navstivenia klesnu, hovori Pan. Ak som chcel oberat - hovori Pan, nebolo strapcov na vinici, na figovniku nebolo fig, ale listie uvadlo; ak som ja daval, prestupovali. »Precoze mame sediet? Zhromazdite sa a podme do opevnenych miest, nech tam zhynieme, pretoze nas znici Pan, nas Boh, a napoji nas otravenou vodou, lebo sme zhresili proti Panovi. Cakat na pokoj? Niet nic dobreho! Na cas uzdravenia? Nuz hla, zdesenie!«Od Danu pocut fucat jeho kone, erdzanie jeho tatosov otriasa celu zem. Pridu a vyzeru krajinu a jej urodu, mesto i jeho obyvatelov. Lebo hla, poslem proti vam hady, vretenice, ktore nemozno ocarovat, i budu vas hryzt,“ hovori Pan. Vari sa tesim? Zial sa ma zmocnuje, srdce mi je chore. Pocujte! Vykrik dcery mojho ludu z dalekej krajiny: „Ci Pan nie je na Sione, ci nie je na nom jeho kral?“ „Preco ma popudzovali svojimi modlami, cudzimi nicomnostami?“„Presla zatva, leto pominulo, a my nie sme zachraneni!“Pre pokorenie dcery mojho ludu som zlomeny, smutim, hroza sa ma zmocnuje. Ci nieto balzamu v Galaade? Ci tam nieto lekara? Ano, preco sa nezacelie rana mojho ludu?Kiezby moja hlava bola studnou a moje oci pramenmi sĺz: oplakaval by som vo dne v noci zabitych dcery mojho ludu. Kiezby som mal na pusti vandrovnicku kolibu, opustil by som svoj lud a odisiel by som od nich, ved su to vsetko cudzoloznici, (tlupa odbojnikov). „Natahuju si kusu - svoj jazyk, klam, a nie spravodlivost zavladli v krajine, ved sa vrhaju z hriechu do hriechu, mna vsak nepoznaju, hovori Pan. Chrante sa kazdy svojho blizneho, nedoverujte vlastnemu bratovi, lebo kazdy brat podvadza a kazdy priatel zhana ohovarky. Vsetci sa podvadzaju vzajomne, pravdu neprehovoria, jazyk si cvicia v lzivych reciach, su skazeni, nechcu sa obratit. Utlak za utlakom, podvod za podvodom! Zdrahali sa poznat ma,“ hovori Pan. Nuz toto hovori Pan zastupov: „Hla, ja ich roztapam a skumam; ved akoze mam konat pre zlocinnost dcery mojho ludu?Ich jazyk je smrtiaci sip, ich usta hovoria podvodne. »Pokoj!« hovori priatelovi, v sebe vsak zamysla lest. Ci ich nemam za to potrestat? - hovori Pan. Ci sa nemam pomstit na takomto narode?“Na vrchoch spustim plac a kvilenie a na lukach puste zalospev, ved su vyhorene, nik tam neprejde, ani nepocut hlasy stad; nebeske vtacky a zverina usla, utiekla. „A Jeruzalem obratim na hrbu skal, na brloh sakalov, z judskych miest urobim pust bez obyvatelov. “Kto je taky mudry, ze to pochopi? Komu vraveli usta Panove, aby to zvestoval? Pretoze hynie krajina ako vyhorena pust, ktorou nik neprejde. A Pan hovori: „Pretoze opustili moj zakon, ktory som im predlozil, nepocuvali moj hlas, nesli za nim,ale isli za svojim zatvrdnutym srdcom a za balmi, comu ich priucali ich otcovia. “Preto takto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: „Hla, ja nakrmim tento lud palinou a napojim ich otravenou vodou,rozptylim ich medzi narodmi, ktore nepoznaju ani oni, ani ich otcovia; a poslem za nimi mec, kym ich nevyhubim. Toto vravi Pan zastupov: Pozorujte a zavolajte nariekacky, nech pridu; po najmudrejsie poslite, nech sa dostavia. “Nech sa nahlia a zacnu nad nami narek, aby nase oci ronili slzy a spod nasich mihalnic vyvierala vlaha. Ved cuj! Narek pocut zo Siona: „Ako sme znivoceni a zahanbeni velmi! Ved opustame krajinu, rozhadzali nam pribytky. “Pocujte, zeny, slovo Panovo, vase usi nech nacuvaju slova jeho ust; naucte svoje dcery nariekat a druzka druzku zalospev. Lebo smrt vchadza nasimi oknami, vstupuje do nasich palacov, vybija deti z ulice a mladikov z namesti. Hovor! (Toto hovori Pan:) „Mrtvoly ludi padaju ako hnoj na poli, ako snop za zencom, a nik ich nezdvihne. “Toto hovori Pan: „Mudry nech sa nechvali mudrostou, silak nech sa nehonosi silou, bohac nech sa nechvali svojim bohatstvom,ale kto sa chvali, nech sa chvali tym, ze je rozumny a pozna mna, ze ja som Pan, ktory sa zlutuva, prisluhuje pravo a pravdu na zemi, lebo v tychto mam zalubu, hovori Pan. Hla, pridu dni a navstivim vsetkych obrezanych neobrezancov:Egypt, Judsko, Edom, synov Amonovych, Moab a vsetkych, ktori si holia okraje a byvaju na pusti, pretoze vsetky narody su obrezane, ale cely dom Izraelov ma neobrezane srdce. “Pocujte slovo, ktore Pan hovori k vam, dom Izraelov. Toto hovori Pan: „Cestam narodov sa nepriucajte a znameni nebies sa nelakajte, ako sa ich lakaju narody. Ved zakony narodov su nic, je to drevo zotate v hore, dielo ruk umelca sekerou. Kraslia ich striebrom a zlatom, upevnuju ich klinmi a kladivom, aby sa neknisali. Su ako matoha na uhorkovisku: nehovoria; treba ich nosit, lebo nechodia. Nebojte sa ich, ved neublizia, ale ani dobro konat nevladzu. “Nic ti nie je podobne, Pane, ty si velky a velke i mocne je tvoje meno. Kto by sa ta nebal, kral narodov? Ano, tebe to patri, ved medzi vsetkymi mudrcmi narodov a vo vsetkych ich kralovstvach nie je ti nic podobne. Hlupi a sprosti su dovedna, ich nauka je nicomna. Drevo je to,striebro kovane, donesene z Tarsisu, a zlato z Ofiru; dielo umelca a ruk zlievaca. Cerveny a fialovy purpur je ich odev, vsetko je to dielo umelcov. Ale Pan je opravdivy Boh, on je Boh zivy a vecny kral, od jeho prchkosti trasie sa zem, narody nevydrzia jeho hnev. Takto budete o nich hovorit: „Bohovia, ktori nestvorili nebo a zem, ti sa stratia zo zeme a spod neba. “Zem stvoril svojou mocou, svojou mudrostou postavil svet a svojim dovtipom rozpal nebesa. Ked sa ozve, na nebi zahucia vody, od koncin zeme dviha oblaky, k dazdu pripaja hromy a vietor zo svojich skladist vypusta. Osprostel kazdy clovek, vedomosti nema, hanby sa dozil pre modlu kazdy zlievac, lebo klamom su jeho liatiny a ducha nieto v nich. Nicotou su, dielom na posmech, v den svojho navstivenia zahynu. Jakubov udel nie je takyto, nim je Stvoritel vsetkeho. A Izrael je kmen jemu vlastny, Pan zastupov je jeho meno. Pozberaj zo zeme svoj batoh, obcan obliehaneho mesta. Lebo toto hovori Pan: „Hla, tento raz vyhodim daleko obyvatelov krajiny a dopustim na nich uzkost, aby (ma) nasli. “Beda mi pre moju skazu, moja rana je bolestna! Predsa som povedal: „Ano, to je moja nemoc, unesiem ju. “Moj stan je zvaleny, roztrhane vsetky povrazky, synovia ma nechali, niet ich; niet, kto by mi znova stan roztiahol a rozvinul moje plachty. Ved pastieri konali nerozumne a nehladali Pana; preto neprospievali, ich stada su rozprasene vsetky. Cuj! Ide akysi chyr: velky lomoz zo severnej krajiny, aby z miest Judska urobil pust, pribytok sakalov. „Ja viem, Pane, ze clovek nema v moci svoju cestu, clovek nema v moci svoju put ani usmernenie svojich krokov. Karhaj ma, Pane, ale mierne, nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil. “Vylej svoj hnev na narody, ktore ta nepoznaju, a na pokolenia, ktore nevzyvaju tvoje meno, ved vyjedli Jakuba, vyjedli ho, znicili a spustosili jeho nivy. Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi:„Cujte slova tejto zmluvy a oznamte muzom Judska a obyvatelom Jeruzalema. Povedz im: Toto hovori Pan, Boh Izraelov: Prekliaty je clovek, ktory nepocuva slova tejto zmluvy,ktoru som ulozil vasim otcom v den, v ktory som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo zeleznej pece, slovami: Pocuvajte moj hlas a robte vsetko, ako vam prikazem, a budete mojim ludom, ja vsak budem vasim Bohom,aby som splnil prisahu, ktoru som prisahal vasim otcom, ze im dam krajinu, ktora oplyva mliekom a medom, ako je tomu dnes. “ Odpovedal som slovami: „Tak je, Pane!“A Pan mi povedal: „Rozhlas vsetky tieto slova v judskych mestach a po uliciach Jeruzalema; povies: Pocuvajte slova tejto zmluvy a zachovavajte ich!Pretoze som zdoraznoval vasim otcom; v den, ked som ich vyviedol z egyptskej krajiny, az po dnesny den ustavicne som zdoraznoval toto: Pocuvajte moj hlas!Ale nepocuvali a nenaklonili si ucho, lez kazdy isiel za tvrdostou svojho podleho srdca. Vtedy som priviedol na nich vsetky slova tejto zmluvy, ktoru som im predlozil na zachovanie, ktoru vsak nezachovali. “I povedal mi Pan: „Zistilo sa sprisahanie ludi Judu a obyvatelov Jeruzalema. Vratili sa k hriechom svojich praotcov, ktori odopreli poslusnost mojim slovam; aj oni chodili za inymi bohmi, aby im sluzili. Dom Izraelov a dom Judov zrusil zmluvu, ktoru som uzavrel s ich otcami. Preto toto hovori Pan: Hla, ja privediem na nich nestastie, ktoremu nebudu moct uniknut! Vtedy budu volat na mna, ale ja ich nevyslysim. Nato pojdu mesta Judska a obyvatelia Jeruzalema a budu volat k bohom, ktorych okiadzali, oni ich vsak nijako nezachrania v case nestastia. Ved mas, Juda, tolko bohov, kolko miest; a kolko ulic ma Jeruzalem, tolko oltarov ste postavili Hanbe, oltare na okiadzanie Bala. A ty sa neprihovaraj za tento lud a nevysielaj za nich prosbu a modlitbu, pretoze ich nevyslysim, ked budu vo svojom nestasti volat ku mne. Co chce moj milacik v mojom dome? Stroji uklady. Ci sluby a posvatne maso odstrani tvoje nestastie, ze zasa zaplesas?“Rozzelenena oliva, zdobena krasnym ovocim, to meno ti dal Pan; za zvuku velkej vravy podpalil pod nou ohen i znehodnotili sa jej vetvy. A Pan zastupov, ktory ta zasadil, ustanovil proti tebe nestastie pre zlocinnost domu Izraelovho a domu Judovho, ktoru pachali, aby urazali mna a okiadzali Bala. Pan ma poucil a pochopil som; vtedy si mi ukazal ich vyciny. Ja som bol ako krotky baranok, vedeny na zabitie; ani som nevedel, ze stroja proti mne uklady: „Zmarnime strom v jeho miazge, vykorenme ho zo zeme zivych, nech sa viac ani nespomenie jeho meno!“Ale, Pane zastupov, ty sudis spravodlivo, ty skumas mysel a srdce, uvidim na nich tvoju pomstu, ved tebe som postupil svoj spor. Preto Pan takto hovori ludom z Anatotu, ktori mi stroja o zivot so slovami: „Neprorokuj v mene Panovom, tak nezomries nasou rukou!“Takto teda hovori Pan zastupov: „Hla, navstivim ich: mladici pomru pod mecom, ich synovia a dcery pomru od hladu. Neostane z nich ani zvysok, lebo privediem na Anatotcanov nestastie v roku ich navstivenia. “Pravdu mas ty, Pane, ked sa sudim s tebou, jednako chcem s tebou hovorit o prave: Preco sa dari ceste zlocincov, v pokoji si ziju vsetci odbojnici?Zasadil si ich a zakorenili sa, rastli a priniesli ovocie; si blizky ich ustam, ale daleky ich srdcu. Ty ma vsak, Pane, poznas, vidis ma, skumas, ake mam voci tebe srdce. Ved ich ako ovce na jatku a zasvat ich pre den zabijania!Dokedy bude smutit zem a vadnut zelen vsetkych poli pre zlobu jej obyvatelov? Hynu zvierata i vtactvo, lebo vravia: „Nevidi nasu buducnost. “„Ak ustanes, ked bezis s pesiakmi, ako sa budes pretekat s konmi? Ked doverujes len bezpecnej krajine, co budes robit v hustinach Jordanu?Ved i tvoji bratia, dom tvojho otca, aj ti sa odvratili od teba, aj oni kricia za tebou naplno; never im, ked hovoria k tebe laskavo. “„Opustil som svoj dom, odvrhol svoje dedicstvo, vydal som milacika, svoj lud, do ruk jeho nepriatelov. Moje dedicstvo je ku mne ako lev v lese: pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenavidim. Strakaty vtak je pre mna moje dedicstvo, dravce su vokol neho: Noze, zhromazdite vsetku polnu zver, poberte sa k pokrmu!Mnohi pastieri mi spustosili vinohrad, posliapali mi dedicstvo, obratili moju nivu rozkosnu na znivocenu pust. Obratili ju na pust, smuti spustosena predo mnou; cela krajina je znicena, ale nik si to k srdcu neberie. “Na vsetky hole na pustatine prichadzaju lupeznici. Lebo Pan ma mec, ktory poziera od jedneho konca zeme po druhy; nijake telo nema pokoja. Siali psenicu, no zali trnie, namahali sa bez vysledku, utrzili hanbu so svojou urodou pre Panov blciaci hnev. Toto hovori Pan: „Proti vsetkym podlym susedom, ktori siahali na dedicstvo, ktore som dal svojmu ludu, Izraelovi: Hla, vytrhnem ich z ich krajiny a Judov dom vytrhnem sprostred nich. A ked ich uz vytrhnem, znovu sa zlutujem nad nimi a vratim kazdeho k jeho dedicstvu, kazdeho do jeho krajiny. A az sa priucia cestam mojho ludu a budu prisahat na moje meno: »Ako zije Pan!« - tak ako oni naucili moj lud prisahat na Bala -, budu upevneni uprostred mojho ludu. Ale ak nebudu pocuvat, vykorenim ten narod, vykorenim a znivocim,“ hovori Pan. Pan prehovoril ku mne takto: „Chod a kup si platenny opasok a opas si nim bedra, ale do vody ho nedaj!“Kupil som si teda podla Panovho slova opasok a opasal som si nim bedra. I prehovoril Pan ku mne po druhy raz takto:„Vezmi opasok, ktory si kupil, ktory mas na bedrach, a zober sa, chod k Eufratu a schovaj ho tam do skalnej pukliny!“Isiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikazal Pan. Po uplynuti mnohych dni mi Pan povedal: „Zober sa, chod k Eufratu a zober odtial opasok, ktory som ti rozkazal schovat tam. “Isiel som teda k Eufratu, hrabal som a vzal som opasok z miesta, kde som ho bol schoval. A hla, opasok bol skazeny, nebol suci na nic!Vtedy Pan prehovoril ku mne takto:„Toto hovori Pan: Podobne pokazim pychu Judu a velku pychu Jeruzalema. Tento podly lud, ktory sa zdraha pocuvat moje slova, ktory chodi v zatvrdnutosti svojho srdca a vlaci sa za cudzimi bohmi, aby im sluzil a klanal sa im, bude ako tento opasok, ktory nie je na nic. Ved ako sa vinie opasok k bedram muza, tak som vinul k sebe cely dom Izraela a cely dom Judu, hovori Pan, aby boli mojim ludom, mojou chyrecnostou, mojou chvalou a mojou ozdobou, ale nepocuvali. Prehovor k nim teda tieto slova: Toto hovori Pan, Boh Izraela: Kazdy krcah naplni sa vinom. Nato ti povedia: »Ci nevieme dobre, ze sa kazdy krcah vinom naplni?«I povies im: Toto hovori Pan: Hla, ja naplnim opojenim vsetkych obyvatelov tejto krajiny, kralov, ktori sedia na Davidovom trone, i knazov a prorokov, i vsetkych obyvatelov Jeruzalema. A porozbijam ich druha o druha, otcov i synov spolu - hovori Pan. Bez ohladu, bez milosti a bez lutosti ich znicim. “Pocuvajte, nachylte si ucho, nevypinajte sa, pretoze Pan hovori:Vzdajte chvalu Panovi, svojmu Bohu, kym sa nezotmie a kym vam nohy nenarazia na mracne vrchy; potom budete cakat na svetlo, obrati ho vsak na noc, urobi z neho tmu. Ak toto neuposluchnete, v skrytosti mi bude plakat dusa, pre pychu usedavo nariekat, oci mi budu ronit slzy, lebo je Panovo stado zajate. „Povedz kralovi a kralovnej: Posadte sa nizsie, pretoze vam spadne z hlavy vasa skvostna koruna. Mesta juhu su uzavrete, nik ich neotvori. Odvedu cele Judsko, dokladne odvedu. Zdvihnite svoje oci a vidte tych, co idu od severu! Kdeze je stado, ktore si dostal, tvoje prekrasne ovecky?Co povies, ked ta navstivia? Ved sam si ich ucil proti sebe ako priatelov - nad hlavu! (?) Ci ta nezachvatia bolesti ako rodiacu zenu?A ak si v srdci pomyslis: »Preco ma toto postihlo?« Pre tvoj velky hriech ti odhalili vlecku, zmocnili sa tvojej paty. Ci aj Etiop zameni kozu a leopard svoje pasy? Ako budete moct konat dobro vy, privyknuti na podlost?Rozprasim ich ako plevu do vetra na pustatinu. Toto je tvoj udel, cast, co som ti nameral, hovori Pan, lebo si na mna zabudol a na klam si sa spoliehal. Nuz aj ja ti prehodim cez tvar vlecky, nech sa zjavi tvoja hanba. Tvoje cudzolozstva, tvoje erdzanie, tvoje smilstva hanebne. Na kopcoch, na poli som videl tvoje ohavnosti. Beda, Jeruzalem, neocistis sa; ako dlho este?“Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi pre suchotu:Smuti Juda a jeho brany vysychaju, zarmucuju sa po zem, vypina sa vykrik Jeruzalema. Ich pani poslali sluhov po vodu: isli k cisternam, vody nenasli, vratili sa s prazdnymi nadobami. Su zahanbeni a potupeni, zahaluju si hlavy. Pretoze poda je dopraskana, lebo nebolo dazda v krajine: zahanbeni su rolnici, zahaluju si hlavu. Ved aj jelenica na poli porodi a opusti mlada, pretoze niet zelene. A dive osly stoja na holiach, lapaju vzduch sta sakaly, oci im omdlievaju, pretoze nieto travy. „Ak nase hriechy svedcia proti nam, konaj, Pane, kvoli svojmu menu. Ved mnoho je nasich vzbur, zhresili sme proti tebe. Nadej Izraela, jeho zachranca v case uzkosti, preco si v krajine ako cudzinec, ako putnik, ktory sa na noc uchyli?Preco si ako zarazeny clovek, ako silak, ktory nevladze zachranit? Predsa, Pane, ty si medzi nami, podla tvojho mena sa volame, neopustaj nas!“Toto hovori Pan o tomto lude: „Radi sa takto kolisu, nohy si nesetria, Pan vsak nema v nich zalubu,“ teraz si spomenul na ich hriech a tresta ich viny. Pan mi povedal: „Neprihovaraj sa za blaho tohto ludu!Ked sa postia, nevyslysim ich prosbu, ked prinasaju celopal a obetu, nemam v tom zalubu. Ba znivocim ich mecom, hladom a morom. “I povedal som: „Ach, Pane, Jahve, hla, proroci im hovoria: Mec neuvidite, hlad u vas nebude, lebo vam dam pravy pokoj na tomto mieste. “A Pan mi odpovedal: „Loz prorokuju proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikazal, ani som nehovoril k nim; lzive videnie, nicomne vestenie a vymysly svojho srdca vam prorokuju. Nuz takto hovori Pan o prorokoch, ktori prorokuju v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktori hovoria: »Mec a hlad nebude v tejto krajine. « Mecom a hladom skoncia tito proroci. A lud, ktoremu prorokuju, bude vyvrhnuty na uliciach Jeruzalema od hladu a od meca a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich zeny, ich synov a ich dcery. Na nich teda vylejem ich zlocinnost. Povies im tuto rec: Slzy ronia moje oci, neprestavaju noc a den, lebo velka skaza stihla pannu, dceru mojho ludu, rana velmi bolestna. Ak vyjdem na pole, hla, preklati mecom, ak vojdem do mesta, hla, muky hladu! Ved i prorok, i knaz bludia krajinou a nechapu!“Azda si celkom zavrhol Judu, ci sa tvojej dusi zhnusil Sion? Preco si nas udrel, ze niet pre nas uzdravenia? Cakame na pokoj - a blaha niet, na cas uzdravenia - ale, hla, zdesenie!Pozname, Pane, svoju zlobu, vinu nasich otcov, ved sme zhresili proti tebe. Nezavrhni nas pre svoje meno, neznevazuj tron svojej slavy; pamataj a nezrus svoju zmluvu s nami!Ci su medzi nicotami narodov ti, ktori daju dazd? Alebo ci daju nebesa prsku? Ci si to nie ty, Pane, Boze nas? A v teba dufame, lebo toto vsetko si ty stvoril. Pan mi povedal: „Keby Mojzis a Samuel stali predo mnou, moja dusa nie je pre tento lud. Posli ich prec odo mna, nech odidu!A ak sa ta opytaju: »Kdeze pojdeme?« odpovies im: Toto hovori Pan: Kto je pre smrt, na smrt, kto je pre mec, pod mec, kto je pre hlad, na hlad, kto je pre zajatie, do zajatia. Styri pokolenia vzbudim proti nim - hovori Pan: mec, aby zabijal, psy, aby vlacili, vtaky nebies a zverinu zeme, aby zrali a nicili. A urobim ich postrachom vsetkych kralovstiev zeme pre Manassesa, syna Ezechiasovho, krala judskeho, pre to, co robil v Jeruzaleme. Nuz, ktoze sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? A ktoze ta bude lutovat? Kto sa u teba ohlasi spytat sa: »Ako sa mas?«Ty si ma odvrhol, hovori Pan, chrbat si mi ukazal, nuz vystrel som proti tebe ruku a znicim ta, zunoval som zlutuvat sa. Budem ich viat vejackou v branach krajiny, zbavim deti, znivocim svoj lud: nevratili sa zo svojich ciest. Mam u nich viac vdov, ako je piesku v mori, proti matkam mladikov privediem nicitela na prave poludnie, znenazdajky na nich uvalim hrozu a zdesenie. Sedemnasobna rodicka uvadla, vydychla dusu, este za dna jej zaslo slnko, zahanbena je a potupena. Co zvysi z nich, to vydam mecu pred ich nepriatelmi,“ hovori Pan. Beda mi, mat moja, ze si ma zrodila, muza skriepok a muza hadok pre celu krajinu. Nepoziciaval som, ani neprijal pozicku, jednako ma preklinaju vsetci. Nech je tak, Pane, sluzil som ti dobre a naliehal som na teba v case nestastia a v case uzkosti aj za nepriatela. Ci sa zlomi zelezo, zelezo zo severu a kov?(“Tvoj majetok a tvoje poklady dam na lupez bez nahrady za vsetky tvoje hriechy a na celom tvojom uzemi. A urobim ta otrokom tvojich nepriatelov v krajine, ktoru nepoznas, lebo sa rozpalil moj hnev a blci proti vam. “)Ty to vies, Pane, pamataj na mna, navstiv ma, pomsti sa za mna na mojich prenasledovateloch, pre svoju zhovievavost nedaj ma uchvatit, vedz, ze pre teba znasam potupu. Nasli sa tvoje slova a zjedol som ich, tvoje slova su mi slastou a radostou srdca, ved sa nazyvam tvojim menom, Pane, Boze zastupov. Nevysedavam v kruzku rozosmiatych, aby som plesal… Po tvojej ruke sedim osamely, lebo si ma naplnil nevolou. Preco je moja bolest bez konca a moja rana nevyliecitelna, nechce sa zahojit? Azda si mi klamnym potokom, na vodu ktoreho sa nemozno spolahnut?Preto takto hovori Pan: „Ak sa obratis, obratim ta, budes stat predo mnou; ale oddelis vzacne od bezcenneho, budes akoby mojimi ustami. Nech sa tito obratia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim!Urobim ta pre tento lud pevnym murom kovovym; budu proti tebe bojovat, no nepremozu ta, lebo s tebou som ja, aby som ta spasil a oslobodil, hovori Pan. Vyslobodim ta z ruk zlocincov a vykupim z moci nasilnikov. “Pan prehovoril ku mne takto:„Nevezmi si manzelku a nemaj synov ani dcery na tomto mieste!Lebo toto hovori Pan o synoch a dcerach, narodenych na tomto mieste, a o ich matkach, ktore ich zrodia, a o ich otcoch, ktori ich splodia v tejto krajine:Zomru smrtou plnou muk, neoplacu ich, ani nepochovaju, budu na zemi ako hnoj; zahynu mecom a hladom, ich mrtvoly budu pokrmom vtakov nebies a zvierat zeme. “Ano, toto hovori Pan: „Nevkroc do domu hluku a nechod nariekat, ani im nevyslov sustrast, pretoze som odnal od toho ludu svoj pokoj, milost a zlutovanie - hovori Pan. Velki i mali pomru v tejto krajine, nepochovaju ich, ani ich neoplacu a nik sa neporani, ani neostriha pre nich. A nebudu lamat smutocny chlieb, aby ich potesili pre mrtvych, ani im nedaju pit kalich utechy za otcom a za matkou. Ani do domu hostiny nevkroc, aby si si posedel s nimi a jedol a pil. Lebo toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Hla, ja odstranim vo vasich dnoch z tohto miesta viditelne spred vasich oci hlas plesania a hlas radosti, hlas zenicha a hlas mladuchy. A ked zvestujes tomuto ludu vsetky tieto reci a oni sa ta opytaju: »Preco Pan oznamuje proti nam vsetko toto nestastie? Co je nasa vina a co je nas hriech, ktorym sme sa previnili proti Panovi, nasmu Bohu?«ty im odpovies: Pretoze vasi otcovia opustili mna - hovori Pan, isli za cudzimi bohmi, sluzili im a klanali sa im, mna vsak opustili a moj zakon nezachovavali. Nuz a vy ste robili horsie ako vasi otcovia; hla, chodite kazdy za svojim zatvrdnutym srdcom a nepocuvate mna. Vysotim vas teda z tejto krajiny do krajiny, ktoru nepoznate ani vy, ani vasi otcovia, a budete tam den a noc sluzit cudzim bohom, kedze vam neudelim milost. Preto hla, pridu dni, hovori Pan, ze uz nebudu viac hovorit: »Ako zije Pan, ktory vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,«ale len: »Ako zije Pan, ktory vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo vsetkych krajin, do ktorych ich porozhadzoval. « A ja ich privediem spat do krajiny, ktoru som dal ich otcom. Hla, ja poslem mnohych rybarov - hovori Pan, a vychytaju ich, potom vsak poslem vela polovnikov a vylovia ich zo vsetkych vrchov a zo vsetkych kopcov i zo skalnych puklin. Lebo mam oci na vsetkych ich cestach, predo mnou sa neschovaju a ich hriech nie je skryty pred mojim zrakom. A odplatim (najprv) dvojnasobne ich hriech a ich vinu, pretoze znesvatili moju krajinu mrtvolami svojich ohavnosti a svojimi osklivostami preplnili moje dedicstvo. “Pane, sila moja a pevnost moja, utociste moje v case uzkosti! K tebe pristupia narody od koncin sveta a povedia: „Len klam dedili nasi otcovia, nicomnost a veci neuzitocne. “Nuz ci si clovek urobi bohov? Ved su to nie bohovia!„Preto, hla, ja ich naucim, tento raz im dam poznat svoju ruku a silu a poznaju, ze mam meno Jahve. “Vina Judova je napisana zeleznym rydlom, diamantovym hrotom, je vyryta do tabule ich srdca a na rohy ich oltarov,takze ich synovia pamataju na ich oltare, na asery, na zelene stromy, na vysoke pahorkyna vrchoch v poli. „Tvoj majetok, vsetky tvoje poklady vydam na lupez: tvoje hriesne vysiny na celom tvojom uzemi. Vypustim z ruky svoje dedicstvo, ktore som ti dal; spravim ta otrokom tvojich nepriatelov v krajine, ktoru nepoznas; ved ste zapalili ohen mojho hnevu, blcat bude naveky. “Toto hovori Pan: „Zloreceny je muz, ktory doveruje v cloveka a telo urobil svojou oporou, ale od Pana sa mu srdce vzdialilo. Je ako tamariska na pusti, neuzrie prichadzat blaho, byva v pusti na vyhoreniskach, v zemi solnatej, neobyvanej. Pozehnany je muz, ktory doveruje v Pana, Pan bude jeho nadejou. Je ako strom, zasadeny pri vode, co si vystiera k potoku korene, neboji sa, ked prichadza horucost, listie mu ostava zelene. V suchom roku nema starosti a neprestava rodit ovocie. Srdce je klamlive nado vsetko a rozjatrene, kto sa v nom vyzna?Ja, pan, skumam mysel a skusam srdce: odplatim kazdemu podla jeho ciest, podla ovocia jeho skutkov. “Prepelicou, ktora vyliahne, co nezniesla, je ten, kto nespravodlivo zhrna bohatstvo, v polovici svojich dni ho opusti a na konci bude ako hlupak. Vyvyseny tron slavy je od zaciatku miesto nasej svatyne. Nadej Izraela, Pane, vsetci, co teba opustia, budu zahanbeni, co sa vzburia, budu zapisani v zemi, lebo opustili pramen zivych vod, Pana. Uzdrav ma, Pane, a budem zdravy, zachran ma a budem zachraneny, lebo ty si moja chvala. Hla, tito mi vravia: „Kdeze je Panovo slovo? Nech pride!“Ja som vsak nebol zahanbeny, ked som isiel za tebou, pastierom, a po dni cloveka som netuzil. Ty vies, co vychadza z mojich ust, je spravne pred tvojou tvarou. Nebudes mojou zahubou, nadejou si mi v den nestastia. Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia, a nech sa nezahanbim ja! Nech sa trasu oni, a netrasiem sa ja! Prived na nich den nestastia, dvojnasobnym uderom ich znic!Toto mi povedal Pan: „Chod, zastan si v »Brane synov ludu«, ktorou vchadzaju a vychadzaju judski krali, i vo vsetkych branach Jeruzalemaa povies im: Pocujte slovo Panovo, krali judski, cele Judsko a vsetci obyvatelia Jeruzalema, ktori vstupujete touto branou:Toto hovori Pan: Chrante si dusu a nenoste v den sobotny bremena a nevnasajte ich cez brany Jeruzalema. A nevynasajte zo svojich domov bremena v den sobotny a nerobte nijaku robotu, ale zasvatte sobotny den, ako som prikazal vasim otcom. Ale oni neposluchali, ani si nenachylili ucho, ba vzopreli si siju, nepoculi a neprijali vystrahu. Ak ma ozaj budete pocuvat - hovori Pan, a nebudete vnasat bremena cez brany tohto mesta v den sobotny, ale zasvatite sobotny den a nebudete cezen robit nijaku robotu:tak krali (a kniezata), ktori sedia na Davidovom trone, vojdu cez brany tohto mesta, vezuc sa na vozoch a na konoch, sami aj ich kniezata, muzovia Judska a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude vecne obyvane. I pridu z miest Judska a z okolia Jeruzalema, z Benjaminovej krajiny, z roviny a z pohoria i z juhu; prinesu celopaly, obety, dary a tymian, prinesu tiez chvalu do Panovho domu. Ale ak neposluchnete moj prikaz zasvatit sobotny den a nenosit v sobotny den bremena pri vstupe do bran Jeruzalema, zapalim ohen v jeho branach, ktory stravi jeruzalemske palace a nevyhasne. “Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi:„Vstan a chod do hrnciarovho domu, tam ti oznamim svoj rozkaz. “Zostupil som teda do hrnciarovho domu. Ten prave pracoval na hrnciarskom kruhu. Ak sa skazila nadoba, ktoru prave formoval, ako to byva s hlinou v hrnciarovych rukach, urobil z nej zas inu nadobu, aku uznal za dobre urobit. A Pan prehovoril ku mne takto:„Ci ja nemozem, dom Izraela, nalozit s vami tak ako hrnciar? - hovori Pan. Ano, ako je hlina v hrnciarovych rukach, tak ste vy v mojich rukach, dom Izraela. Zrazu ohlasujem niektoremu narodu a niektoremu kralovstvu, ze ho vykynozim, znicim a vyhubim. Ak sa vsak ten narod odvrati od zla, ktore som mu vytykal, olutujem nestastie, ktore som zamyslal nan dopustit. Inokedy zasa ohlasim niektoremu narodu a kralovstvu, ze ho zbudujem a vysadim. Ale ak bude robit, co je v mojich ociach zle, ze nebude pocuvat na moj hlas, olutujem dobro, ktore som mu mienil urobit. Teraz vsak povedz muzom Judska a obyvatelom Jeruzalema toto: Toto hovori Pan: Hla, ja chystam na vas nestastie a pripravujem plan proti vam. Obratte sa kazdy zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!“Ale odpovedali: „Ani mysliet! Ano, my si pojdeme za svojimi planmi a budeme konat kazdy podla zatvrdnutosti svojho zleho srdca. “Nuz toto hovori Pan: „Spytujteze sa narodov, kto pocul cosi podobne? Cosi hrozneho spachala panna Izraelova. Ci sa zo skaly strati prst, z Libanonu sneh? Ci vyschnu z pohori vody, chladne, zblnkotajuce?Veru, moj lud na mna zabudol, okiadzali nicomnost a potkynali sa po cestach, po davnych stopach, chodili po chodnikoch, cestach nevysypanych,aby obratili zem na pust, na vysmech vecny; kto len tadial prejde, zhrozi sa a pokruti hlavou. Ako vychodny vietor rozprasim ich pred nepriatelom, ukazem im chrbat, a nie tvar v den ich nestastia. “I povedali: „Podte a zosnujme proti Jeremiasovi plany! Ved u knaza nezhynul zakon ani u mudrca rada, ani u proroka rec. Podte, porazme ho jazykom a nedbajme na jeho slova!“Pozri, Pane, na mna a pocuj hlas mojich protivnikov!Ci sa za dobro plati zlom? - Ved vykopali pre mna jamu! Spomen, ze som stal pred tebou, aby som hovoril k ich dobru a odvratil od nich tvoj hnev. Preto oddaj ich synov hladu a vydaj ich do moci meca, nech su ich zeny bezdetne a vdovy, ich muzov nech pobije smrt, ich mladikov nech porazia mecom v boji. Nech sa z ich domov ozyva krik, ked zrazu privedies na nich lupicov, lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a pod nohy mi skryli osidla. Ale, ty, Pane, poznas vsetky ich smrtelne plany proti mne. Neodpust im ich vinu a ich hriech si nezotri spred tvare! Nech padaju pred tebou; v case svojho hnevu konaj proti nim!Toto hovori Pan: „Chod a kup hlineny krcah, pojmi niektorych starsich z ludu a starsich z knazov,chod do udolia Ben-Hinom, ktore je pri vchode Hrnciarskej brany, a vyhlas tam slova, ktore ti budem hovorit. Povies: Pocujte slovo Panovo, krali Judu a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Hla, privediem na toto miesto pohromu, ze zacvendzi v usiach kazdemu, kto o tom pocuje. Pretoze ma opustili a odcudzili mi toto miesto, okiadzali na nom cudzich bohov, ktorych nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani judski krali, a naplnili toto miesto nevinnou krvou;budovali vysiny Balovi, aby v ohni spalovali svoje dietky na obetu Balovi - co som im neprikazoval a nenariadoval, ani na mysel mi to neprislo. Preto, hla, pridu dni - hovori Pan, a toto miesto sa uz nebude volat Tofetom a udolim Ben-Hinom, ale Udolim vrazdenia. Zmarim na tomto mieste radu Judu a Jeruzalema, pozrazam ich pred ich nepriatelom mecom rukou tych, co im siahaju na zivot, ale ich mrtvoly vydam na pokrm vtakom neba a zverine zeme. A toto miesto obratim na hrozu a vysmech: kazdy, kto popri nom prejde, zhrozi sa a bude sa posmievat jeho ranam. Budem ich krmit masom ich synov a masom ich dcer, kazdy bude jest maso svojho blizneho v obliehani a uzkosti, ked ich budu zvierat nepriatelia a ti, co im siahnu na zivot. Potom rozbi krcah pred ocami muzov, ktori isli s tebou. I povies im: Toto hovori Pan zastupov: Tak rozbijem tento lud a toto mesto, ako sa rozbije hlinena nadoba, ze sa viac nesceli. A v Tofete budu pochovavat pre nedostatok pohrebista. Takto nalozim s tymto miestom a s jeho obyvatelmi - hovori Pan. Toto mesto urobim podobnym Tofetu. Domy Jeruzalema a domy judskych kralov budu teda znecistene ako poda Tofetu: vsetky domy, na strechach ktorych okiadzali vsetky nebeske vojska a liali napoje cudzim bohom. “Jeremias potom prisiel z Tofetu, kam ho poslal prorokovat Pan, zastal na nadvori Panovho domu a vravel celemu narodu:„Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Hla, privediem na toto mesto a na vsetky mesta v jeho okoli kazdu pohromu, ktorou som im pohrozil. Ved vzopreli svoju siju a nechcu posluchat moje slova!“Lenze knaz Pasur, syn Imerov - bol dozorca, hodnostar v dome Panovom -, pocul, ked Jeremias ohlasoval toto proroctvo. Vtedy dal Pasur proroka Jeremiasa zbicovat a dal ho vlozit do klady, ktora bola vedla Hornej, Benjaminovej brany, pri Panovom chrame. Nasledujuce rano vsak Pasur Jeremiasa z klady vypustil. A Jeremias mu povedal: „Pan ta nebude volat Pasur, ale »Hroza zokol-vokol«. Lebo toto hovori Pan: Veru, urobim ta hrozou tebe samemu a vsetkym tvojim priatelom. Padnu pod mecom svojich nepriatelov a tvoje oci budu hladiet na to. Celeho Judu vsak vydam do ruk babylonskeho krala, presidli ich do Babylonu a pobije ich mecom. A vydam vsetok majetok tohto mesta, vsetok jeho zisk i vsetky jeho cennosti; aj vsetky poklady judskych kralov vydam do ruk ich nepriatelov, vyplienia ich, vezmu a odnesu do Babylonu. A ty, Pasur, aj vsetci obyvatelia tvojho domu pojdete do zajatia. Do Babelu pojdes, tam zomries a tam ta pochovaju, teba i vsetkych tvojich priatelov, ktorym si falosne prorokoval. “Zvadzal si ma, Pane, nuz dal som sa zviest, uchopil si ma a premohol. Som na posmech cely den, kazdy sa mi posmieva. Kedykolvek hovorim, len kricim: „Nasilie a lupez!“ volam. Ved Panovo slovo mi sluzi na hanbu a vysmech cely den!I myslel som: „Nespomeniem si nan a nebudem viac hovorit v jeho mene,“ ale v srdci mi bol sta horiaci ohen, zovrety v mojich kostiach; namahal som sa, aby som to vydrzal, no nevladal som. Ved pocuvam potupy mnohych (hroza zokol-vokol): „Udavajte, nech ho oznamime!“ Aj kazdy, kto mi bol priatelom, striehne na moj pad: „Hadam sa da zviest, premozeme ho a vypomstime sa na nom!“Ale Pan je so mnou ako mocny hrdina, nuz moji prenasledovatelia sa potknu a nic nezmozu, zahanbia sa velmi, ze nic nedosiahli, hanbou vecnou, nezabudnutelnou. Pane zastupov, co skumas spravodliveho, co prezries mysel a srdce, nechze vidim na nich tvoju pomstu, ved som tebe zveril svoj spor. Spievajte Panovi, oslavujte Pana, ved zivot bedara vytrhol z ruky zlocincov!Prekliaty den, v ktory som sa narodil! Den, v ktory ma porodila matka, nech nie je pozehnany!Prekliaty muz, ktory oznamil mojmu otcovi: „Dieta sa ti narodilo, chlapcek!“ - a naplnil ho radostou. Nech je muz ten ako mesta, ktore rozvratil Pan bez milosti. Za rana nech pocuje krik a lomoz v poludnajsom case!Pretoze ma neusmrtil v lone, aby mi bola matka hrobom, jej zivot vecne tarchavy. Precoze som vysiel z lona vidiet bolest a utrpenie, aby sa v hanbe minali moje dni?Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi, ked kral Sedekias poslal k nemu Pasura, syna Makijasovho, a knaza Sofoniasa, syna Masiasovho, s odkazom:„Vypytuj sa o nas u Pana, lebo babylonsky kral Nabuchodonozor zautocil na nas; azda Pan s nami nalozi podla svojich rozlicnych skutkov zazracnych, aby od nas odtiahol. “Jeremias im vsak odpovedal: „Toto povedzte Sedekiasovi:Toto hovori Pan, Boh Izraela: Hla, ja obratim v ruke vase vojnove zbrane, ktorymi vonku, za murmi bojujete proti kralovi Babelu a proti Chaldejcom, ktori vas obliehaju, a zhromazdim ich uprostred tohto mesta. A sam budem proti vam bojovat vystretou rukou a mocnym ramenom, velkym hnevom, rozpaleny prchlivostou. A porazim obyvatelov tohto mesta, i ludi, i zvierata; pomru na prudky mor. A potom - hovori Pan - Sedekiasa, judskeho krala, jeho sluhov a lud a tych, ktorych v meste usetri mor, mec a hlad, vydam do ruk babylonskeho krala Nabuchodonozora, do ruk ich nepriatelov a do ruk, co im striehnu na zivot. I porazi ich bezohladne ostrim meca, bez lutosti a bez milosti. A tomuto ludu povedz: Toto hovori Pan: Hla, predkladam vam cestu zivota a cestu smrti. Kto ostane v tomto meste, zomrie pod mecom, od hladu alebo na mor; kto vsak vyjde a podda sa Chaldejcom, ktori vas obliehaju, ostane zit, koristou mu bude vlastny zivot. Lebo som si obratil tvar proti tomuto mestu na nestastie, nie na blaho - hovori Pan, dostane sa do ruk babylonskeho krala a on ho spali ohnom. A domu judskeho krala povedz: Pocujte slovo Panovo,dom Davidov: Toto hovori Pan: Od rana sudte spravodlivo, vyslobodte utlacaneho z ruk nasilnika, aby nevypukol sta ohen moj hnev a neblcal neuhasitelne pre zlocinnost vasich skutkov. Hla, proti tebe som, co byvas v udoli, pevnost roviny! - hovori Pan. Vy vravite: »Ktoze k nam vnikne a vojde do nasich pribytkov?«Potrestam vas podla ovocia vasich skutkov - hovori Pan, a zapalim ohen v jeho lese, takze stravi vsetko jeho okolie. “Toto hovori Pan: „Zostup do domu judskeho krala a povedz tam toto slovo:Povies teda: Kral judsky, ktory sedis na Davidovom trone, pocuj slovo Panovo ty i tvoji sluhovia i tvoj lud, ktori vchadzate cez tieto brany. Toto hovori Pan: Vysluhujte pravo a spravodlivost, vyslobodte utlaceneho z ruk nasilnika, cudzinca, sirotu a vdovu neprenasledujte a neutlacajte a nevinnu krv nevylievajte na tomto mieste. Lebo ak budete bedlivo zachovavat tento prikaz, vtedy krali, ktori sedia na Davidovom trone, budu vchadzat cez brany tohto domu, vezuc sa na vozoch a na konoch, oni, ich sluhovia aj ich lud. Ale ak neposluchnete tieto prikazy, prisaham na seba - hovori Pan, ze tento dom bude zboreniskom. Lebo toto hovori Pan o dome judskeho krala: Galaadom si mi, temenom Libanonu: jednako ta obratim na pust, na mesta neobyvane. A zasvatim proti tebe zhubcov, muzov s vyzbrojou. Vyrubu tvoje vyberane cedre a pohadzu na ohen. I prejdu mnohe narody popri tomto meste a budu si hovorit: »Preco Pan nalozil takto s tymto velkym mestom?«A odpovedia: »Preto, ze opustili zmluvu Pana, svojho Boha, klanali sa inym bohom a sluzili im. «“Neplacte za zomrelym a nenariekajte za nim; placte radsej za odchadzajucim, pretoze sa uz nevrati a neuvidi svoj rodny kraj. Lebo toto hovori Pan o Joziasovom synovi Selumovi, judskom kralovi, ktory panuje namiesto svojho otca Joziasa: „Kto z tohto miesta odisiel, nevrati sa viac sem,ale zomrie na mieste, kam ho odviedli, a tuto krajinu uz viac neuvidi. “Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravodlivo a svoje izby nepravom, bezplatne si zotrocuje blizneho a neda mu jeho mzdu;Kto hovori: „Postavim si velky dom a priestranne izby;“ vylomi si obloky, pokryje cedrom, zafarbi na cerveno. Ci si kralom, aby si sa chvastal cedrami? Ci tvoj otec nejedol a nepil? Ale vykonaval pravo a spravodlivost, a preto mu bolo dobre. Rozsudil spor nizkeho a biedneho: (vtedy bolo dobre). „Ci to neznamena: poznat mna?“ - hovori Pan. No ty nemas oci ani srdce, iba pre svoj vlastny zisk, pre vylievanie nevinnej krvi a pre pachanie nasilia a utlaku. Preto takto hovori Pan o Joakimovi, Joziasovom synovi, judskom kralovi: „Nebudu za nim nariekat: »Ach brat! Ach sestra!« Nebudu za nim nariekat: »Ach pane, ach velicenstvo!«Pochovaju ho ako osla, vyvlecu ho a vyhodia von za brany Jeruzalema. “Vystup na Libanon a kric, i na Basane vydaj svoj hlas a volaj z Abarimu, ved su zlomeni vsetci tvoji priatelia!Hovoril som ti, ked si bol v bezpeci, povedal si: „Nechcem pocut!“ To je tvoj sposob od mladosti, nepocuval si moj hlas. Vsetkych tvojich pastierov bude past vietor, tvoji milovnici pojdu do zajatia; vtedy sa zahanbis a zmaties pre vsetku svoju zlobu. Ty, ktory byvas na Libanone, ktory mas hniezdo na cedroch, budes stenat, az pridu na teba bole ako bolesti na rodicku. „Ako zijem - hovori Pan, aj keby judsky kral Chonias, syn Joakimov, bol pecatnym prstenom na mojej pravici, strhol by som ta odtial. A vydam ta do ruky tych, co ti striehnu na zivot, do ruky tych, ktorych sa bojis, do ruky babylonskeho krala Nabuchodonozora a do ruky Chaldejcov. A zahodim teba i matku, ktora ta porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete. Do krajiny vsak, do ktorej sa im dusa tuzi vratit, sa nevratia. “Ci je nadobou bezcennou, odhodenou tento muz, Chonias? Ci je nadobou, ktoru nik nechce? Preco su odvrhnuti, on a jeho sema, a zahodeni do krajiny, ktoru nepoznaju?Zem, zem, zem, pocuj slovo Panovo:Toto hovori Pan: „Zapiste tohto muza: Bezdetny, clovek, ktory nemal zdaru vo svojich dnoch, lebo z jeho potomstva sa nepodari nikomu sediet na Davidovom trone a znovu panovat v Judsku. “„Beda pastierom, ktori stracaju a rozhanaju stado mojej pastviny, hovori Pan. Preto takto hovori Pan, Boh Izraela, proti pastierom, ktori pasu moj lud: Vy ste rozohnali moje ovce a rozplasili ste ich, nedohliadali ste na ne, nuz ja dohliadnem na vas, na zlobu vasich skutkov - hovori Pan. Ale ja pozbieram zvysky svojich oviec zo vsetkych krajin, do ktorych som ich roztratil, a privediem ich spat na ich nivy; budu plodne a rozmnozia sa. A vzbudim im pastierov, ktori ich budu past; viac sa teda nebudu bat ani strachovat a nebude z nich chybat - hovori Pan. Hla, pridu dni - hovori Pan, ze vzbudim Davidovi spravodlivy vyhonok a bude ako kral panovat mudro, v krajine bude prisluhovat pravo a spravodlivost. Za jeho dni Juda dosiahne spasu, Izrael bude byvat v bezpeci. A toto je meno, ktorym ho budu volat: »Pan je nasa spravodlivost. «Preto, hla, pridu dni - hovori Pan, ze uz nebudu vraviet: »Ako zije Pan, ktory vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,«ale: »Ako zije Pan, ktory vyviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo vsetkych krajin, do ktorych ich rozohnal,« i vratia sa do vlastnej krajiny. “Srdce sa zlomilo vo mne, trasu sa mi vsetky kosti, som ako opity clovek, ako muz presiaknuty vinom pred Panom a pred jeho svatymi slovami. Ved cudzoloznikmi je preplnena krajina, lebo od kliatby smuti zem, uschynaju nivy roviny, ich usilim je zloba, ich silou je nepravost. „Ved i prorok, i knaz su hriesni, a vo svojom dome som nasiel ich zlocin - hovori Pan. Preto budu ich cesty sta kĺzacka, vo tme sa posmyknu a padnu na nej, ano, privediem na nich pohromu v roku ich navstivenia - hovori Pan. U prorokov Samarie som videl nerozum, prorokovali menom Bala a zavadzali moj lud, Izrael. Na jeruzalemskych prorokoch som vsak videl ohavnost: cudzolozstvo a zhon za klamstvom. Utvrdzovali zlocincov, aby sa nik neodvratil od hriechu; ku mne boli vsetci ako Sodoma, jeho obyvatelia ako Gomora. “Nuz takto vravi Pan zastupov o prorokoch: „Hla, ja ich nakrmim palinou a napojim ich otravenou vodou, lebo od prorokov Jeruzalema vysla hriesnost na celu zem. Toto hovori Pan zastupov: Nepocuvajte na slova prorokov, ktori vam prorokuju. Oni vas zavadzaju, vidinu svojho srdca hovoria, a nie z Panovych ust. Jednostaj hovoria tym, co opovrhuju slovom Panovym: »Pokoj budete mat!« A kazdemu, kto kraca v tvrdosti svojho srdca, vravia: »Nepride na vas pohroma. «Ved ktoze stal v rade Panovej, videl a pocul jeho rec? Kto pozoroval a pocuval jeho rec?(Hla, zuri Panova vichrica, hnev; a rozvireny vichor viri nad hlavou bezboznikov. Neodvrati sa Panov hnev, kym nesplni a neustali plany svojho srdca. Na konci dni to pochopite jasne. )Neposlal som prorokov, oni vsak utekaju, neprehovoril som k nim, oni vsak prorokuju. Ak stali v mojej rade, nech oznamia mojmu ludu moje slova, nech ich odvratia od ich zlej cesty a od ich zlocinnych skutkov!Ci som ja Bohom iba zblizka - hovori Pan, a zdaleka nie som Boh?A ked sa kto co ako dobre skryje, ci ho ja nevidim? - hovori Pan. Nuz ci nezaplnujem ja nebesa? - hovori Pan. Pocul som, co hovoria proroci, ktori v mojom mene prorokuju klamstvo. Hovoria: »Mal som sen! Mal som sen!«Dokedyze budu takto zmyslat proroci, ktori predpovedaju klamstvo a prorokuju vymysel svojho srdca?Tito svojimi snami, ktore si medzi sebou rozpravaju, chcu dat mojmu ludu zabudnut moje meno, ako ich otcovia zabudli moje meno pre Bala. Prorok, ktory ma sen, nech rozprava sen, a ktory ma moje slovo, nech pravdivo hovori moje slovo! Co ma slama so zrnom? - hovori Pan. Ci nie je moje slovo ako ohen - hovori Pan, a ako kladivo, ktore drvi skalu?Nuz preto som ja proti prorokom - hovori Pan, ktori si vzajomne kradnu moje slova. Hla, som proti prorokom - hovori Pan, ktori pouziju svoj jazyk, a vravia: »Hovori Pan. «Hla, som proti tym, co prorokuju klamne sny - hovori Pan, rozpravaju ich a zavadzaju moj lud svojim klamstvom a chvastunstvom. Ja som ich veru neposlal, ani nepoveril; a nijako neosozia tomuto ludu - hovori Pan. Ale ak sa ta tento lud alebo knaz, alebo prorok spyta: »Co je Panovo bremeno?«, odpovies im: »Vy ste bremeno, ale vas odhodim« - hovori Pan. Ked prorok, knaz alebo niekto z ludu povie: »Panovo bremeno,« vezmem na zodpovednost toho cloveka i jeho dom. Takto hovorte medzi sebou a druh druhovi: »Co odpovedal Pan?« a: »Co hovoril Pan?«Ale Panovo bremeno nespominajte viac, lebo bremenom bude kazdemu jeho slovo. I prevratili ste slova ziveho Boha, Pana zastupov, nasho Boha. Toto povies prorokovi: »Co ti odpovedal Pan?« a: »Co hovoril Pan?«Ale ak budete hovorit: »Bremeno Panovo,« nuz toto hovori Pan: Pretoze ste hovorili toto slovo: »Bremeno Panovo,« hoci som vam odkazal: Nehovorte: »Bremeno Panovo,«zodvihnem vas sta bremeno a zahodim vas i mesto, ktore som dal vam i vasim otcom, prec od seba. A zahrniem vas vecnou hanbou a vecnou potupou, na ktoru sa nezabudne. “Pan mi dal videnie: Hla, dva kose fig boli postavene pred Panovym chramom, ked uz babylonsky kral Nabuchodonozor zajal z Jeruzalema Jechoniasa, syna Joakimovho, judskeho krala, a judske kniezata, kovacov a zamocnikov a odviedol ich do Babylonu. V jednom kosi boli figy velmi dobre, ako figy vcasne, v druhom kosi zasa figy velmi zle, take zle, ze sa nedali jest. A Pan sa ma spytal: „Co vidis, Jeremias?“ Odpovedal som: „Figy. Dobre figy su velmi dobre, zle vsak su velmi zle, take zle, ze sa nedaju jest. “Vtedy Pan prehovoril ku mne takto:„Toto hovori Pan, Boh Izraela: Ako na tieto dobre figy, tak dobrotivo zhliadnem na zajatcov Judu, ktorych som z tohto miesta poslal do krajiny Chaldejcov. Moj zrak teda spocinie na nich dobrotivo a prinavratim ich do tejto krajiny. Zveladim ich a nezrucam, zasadim ich a nevytrham. Dam im srdce, aby ma poznali, ved ja som Pan; budu teda mojim ludom a ja im budem Bohom, pretoze sa vratia ku mne celym svojim srdcom. Ale ako zle figy, ktore su take zle, ze sa nedaju jest - toto hovori Pan, takymi urobim judskeho krala Sedekiasa i jeho kniezata, i zvysky Jeruzalema, ktore ostali v tejto krajine a ktore byvaju v Egypte. Urobim ich postrachom a nestastim pre vsetky kralovstva zeme, hanbou a prislovim, posmechom a kliatbou na kazdom mieste, kam ich len zazeniem. Dopustim na nich mec, hlad a mor, kym ich nevyhubim zo zeme, ktoru som dal im a ich otcom. “Slovo, ktore dostal Jeremias o celom judskom lude vo stvrtom roku Joakima, syna Joziasovho, krala judskeho - to bol prvy rok babylonskeho krala Nabuchodonozora -,a ktore prorok Jeremias oznamil celemu judskemu ludu a vsetkym obyvatelom Jeruzalema:„Od trinasteho roku Joziasa, syna Amonovho, krala judskeho, az podnes je to dvadsattri rokov, co Pan hovori ku mne. I hovoril som k vam bez prestania, no nepocuvali ste. Pan k vam jednostaj posielal rozlicnych svojich sluhov, prorokov, ale nepocuvali ste a ucho ste pozorne nenaklonili. Hovoril: »Vratte sa kazdy zo svojej zlej cesty a od svojich zlych skutkov, tak ostanete byvat v krajine, ktoru dal Pan vam a vasim otcom od vekov naveky. A nechodte za cudzimi bohmi, nesluzte im a neklanajte sa im; nedrazdite ma dielom svojich ruk, potom vas nebudem trestat. Ale nepocuvali ste na mna - hovori Pan -, chceli ste ma hnevat dielom svojich ruk na vlastne nestastie. «Nuz toto hovori Pan zastupov: Pretoze ste nepocuvali moje slova,hla, poslem a zoberiem vsetky kmene severu (hovori Pan - aj Nabuchodonozorovi, kralovi Babela, svojmu sluhovi) a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvatelom i proti vsetkym tymto okolitym narodom. Splnim na nich kliatbu, obratim ich na hrozu a posmech a na vecnu pust. Odstranim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas zenicha a hlas nevesty, hlas mlyncekov a svetlo lampy. Cela tato krajina bude vyhnanstvom a hrozou a tieto narody budu sluzit sedemdesiat rokov babylonskemu kralovi. A az uplynie sedemdesiat rokov, potrescem babylonskeho krala i ten lud -hovori Pan - pre ich hriech, aj krajinu Chaldejcov a obratim ju na vecitu pust. Privediem na tu krajinu vsetky svoje hrozby, ktore som proti nej vyhlasil, vsetko, co je napisane v tejto knihe, co Jeremias prorokoval proti vsetkym narodom. Lebo aj ich samych zotrocia mnohe narody a velki krali; odplatim im podla ich skutkov a podla diela ich ruk. “Lebo toto mi povedal Pan, Boh Izraela: „Vezmi z mojej ruky tento vinovy kalich hnevu a daj ho pit vsetkym narodom, ku ktorym ta poslem. Napiju sa a budu sa tackat a saliet pred mecom, ktory medzi nich poslem. “Vzal som teda z Panovej ruky kalich a napojil som vsetky narody, ku ktorym ma Pan poslal. Jeruzalem, mesta Judska, jeho kralov, jeho kniezata, aby som ich vydal na zborenisko, na hrozu, na posmech a na kliatbu (ako je tomu dnes);faraona, egyptskeho krala, jeho sluhov, jeho kniezata a cely jeho lud;celu zmiesaninu narodov a vsetkych kralov krajiny Us; vsetkych kralov filistinskej krajiny: Askalon, Gazu, Akaron a zvysky Azotu. Edom, Moab a synov Amonovych,vsetkych kralov Tyru, vsetkych kralov Sidonu a kralov pobrezia, ktore je za morom. Dedan, Temu, Buz a vsetkych, co si holia okraj. Vsetkych kralov Arabska (a vsetkych kralov miesaniny), ktori byvaju v pusti. Vsetkych kralov Zimriho, vsetkych kralov Elamu a vsetkych kralov Medey,vsetkych kralov severu, blizkych i vzdialenych od seba, a vsetky kralovstva sveta, ktore su na povrchu zeme. Kral Sesak vsak bude pit po nich. „A povies im: Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, davte a padnite, aby ste nevstali pre mec, ktory poslem medzi vas. A ak sa budu zdrahat vziat z tvojej ruky kalich a pit, povies im: Toto hovori Pan zastupov: Veruze budete pit!Lebo, hla, ja zacinam nestastie v meste, ktore sa vola mojim menom, a vy by ste boli usetreni? Nebudete usetreni, pretoze ja zavolam mec na vsetkych obyvatelov zeme - hovori Pan zastupov. Ty im vsak prorokuj vsetky tieto veci a povedz im: Pan krici z vysosti, zo svojho svateho pribytku vydava hlas, hlasno krici nad svojimi nivami, rozozvuci ujukanie ako sliapaci proti vsetkym obyvatelom zeme. Hrmot prenika az do koncin zeme, pretoze Pan ma spor s narodmi; on sa sudi s kazdym clovekom, zlych odovzda mecu - hovori Pan. Toto hovori Pan zastupov: Hla, pohroma ide z naroda na narod, zo strani zeme dviha sa velka burka!“A pan ich porazi v ten den od jedneho konca zeme po druhy; neoplacu, nezoberu a nepochovaju ich, budu hnojom na povrchu pola. Kvilte, pastieri, a volajte, zvijajte sa, vodcovia stad, je zvrchovany cas pozrazat (a rozohnat) vas, popadate sta vybrane barany. Zhynulo utociste pastierov a utulok vodcov stada. Cuj, krik pastierov, kvilenie vodcov stada! Ved Pan spustosil ich pastvu!A pre blciaci Panov hnev zmĺknu nivy pokojne. Opustil ako lev svoju hustinu, ved ich krajina ostala pustou pre niciaci mec a pre blciaci Panov hnev. Na zaciatku panovania Joakima, syna Joziasovho, krala judskeho, oznamil Pan tuto rec:„Toto hovori Pan: Zastan si v predsieni Panovho domu a hovor vsetkym mestam Judska, ktore prichadzaju poklonit sa v dome Panovom, vsetky slova, ktore som ti rozkazal povedat im; nevynechaj ani slovicko!Hadam pocuvnu a vrati sa kazdy zo svojej zlej cesty a ja olutujem nestastie, ktore pre ich zlocinne skutky zamyslam na nich dopustit. A povies im: Toto hovori Pan: Ak ma nepocuvnete a nebudete kracat podla zakona, ktory som vam dal,ak nebudete pocuvat slova mojich sluhov, prorokov, ktorych ustavicne k vam posielam, hoci ich neposluchate,vtedy nalozim s tymto domom ako so Silom a toto mesto dam ako kliatbu vsetkym narodom zeme. “Knazi, proroci a vsetok lud poculi Jeremiasa hovorit tieto slova v dome Panovom. A ked Jeremias dopovedal vsetko, co mu Pan kazal povedat celemu ludu, chytili ho knazi, proroci a vsetok lud s vykrikom: „Musis zomriet!Preco si prorokoval v mene Panovom: »Tento dom bude ako Silo a toto mesto spustne, nebude obyvane. «?“ A vsetok lud sa zhrnul v Panovom dome k Jeremiasovi. Ked sa dopoculi o tychto veciach judske kniezata, vybrali sa z kralovho domu hore do Panovho domu a zasadli si pri vchode Novej brany Panovho domu. Vtedy knazi a proroci hovorili kniezatam a vsetkemu ludu: „Vyrok smrti si zasluhuje tento clovek, pretoze prorokoval proti tomuto mestu, ako ste poculi na vlastne usi. “Ale Jeremias povedal vsetkym kniezatam a vsetkemu ludu: „Pan ma poslal prorokovat proti tomuto domu a proti tomuto mestu vsetky slova, ktore ste poculi. Napravte teda svoje cesty a svoje ciny a pocuvajte hlas Pana, svojho Boha, potom Pan olutuje zlo, ktore ohlasil proti vam. Ja vsak, pozrite, som vo vasej moci, urobte so mnou, co pokladate za dobre a spravne. Ale dobre si uvedomte, ze ak ma usmrtite, nevinnu krv uvalite na seba, na toto mesto a na jeho obyvatelov, lebo ma naozaj Pan poslal k vam, aby som vam povedal do usi vsetky tieto slova. “Tu povedali kniezata a vsetok lud knazom a prorokom: „Tento clovek nezasluhuje smrt, pretoze nam hovoril v mene Pana, nasho Boha. “Vstali aj muzovia spomedzi starsich krajiny a povedali celemu zhromazdenemu narodu:„Micheas z Moresetu bol prorok v dnoch judskeho krala Ezechiasa a povedal celemu judskemu ludu: »Toto hovori Pan zastupov: Sion zoru ako rolu, Jeruzalem bude zborenisko a chramovy vrch lesna vysina. «Nuz ci ho judsky kral Ezechias alebo niekto z Judska usmrtil? Ci sa nebal Pana a neprosil ho, takze Pan olutoval nestastie, ktore proti nim ohlasil? A my mame spachat velky zlocin proti sebe samym?“Este prorokoval v mene Panovom akysi muz, Urias, syn Semeiasov, z Kariatiarimu. A prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine vsetko to iste, co Jeremias. I pocul jeho slova Joakim, vsetci jeho dostojnici a vsetky kniezata, takze ho kral hladal, aby ho usmrtil. Ked to Urias pocul, bal sa, utiekol a uchylil sa do Egypta. Kral Joakim poslal do Egypta muzov, (Elnatana, syna Achoborovho, a muzov s nim do Egypta). I vyvliekli Uriasa z Egypta a priviedli ho ku kralovi Joakimovi; ten ho dal zabit mecom a jeho mrtvolu dal hodit do hrobky pospolitych ludi. Ale Achikam, syn Safanov, drzal ruku nad Jeremiasom, aby ho nevydali na smrt do ruk ludu. Na zaciatku panovania judskeho krala Joakima, syna Joziasovho, oznamil Pan Jeremiasovi tieto slova:Toto mi hovoril Pan: „Urob si povrazy a jarmo a poloz si ich na siju!A odkaz kralovi Edomu, kralovi Moabu, kralovi Amonovych synov, kralovi Tyru a kralovi Sidonu prostrednictvom poslov, ktori prisli do Jeruzalema k judskemu kralovi Sedekiasovi,a daj im tento prikaz pre ich panov: Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Toto povedzte svojim panom:Ja som svojou velkou mocou a svojim vystretym ramenom urobil zem, cloveka i zver, ktora je na zemi, a dal som ju, komu sa mi pacilo. Teraz som vsak dal vsetky tieto krajiny do ruky svojho sluhu, babylonskeho krala Nabuchodonozora; dal som mu aj polnu zver, nech mu sluzi!Vsetky narody budu poddane jemu i jeho synovi, i jeho vnukovi, kym nepride cas aj pre jeho krajinu. Budu mu sluzit mnohe narody a velki krali. Narod vsak a kralovstvo, ktore jemu, babylonskemu kralovi Nabuchodonozorovi, nebude poddane, a narod, ktory si nevlozi siju do jarma babylonskeho krala, budem stihat mecom, hladom a morom - hovori Pan, kym ho nevydam do jeho ruky. Preto vy nepocuvajte svojich prorokov, vestcov, snarov, hadacov a carodejov, ktori vam hovoria: »Nebudete poddani babylonskemu kralovi!«,lebo vam prorokuju klamstvo, aby vas vyhnali z vasej krajiny a aby som vas rozohnal tak, ze zahyniete. Narod vsak, ktory vlozi siju do jarma babylonskeho krala a bude mu poddany, necham v pokoji na jeho zemi - hovori Pan, bude ju obrabat a na nej byvat. “Judskemu kralovi Sedekiasovi som vsak povedal podobne slova: „Vlozte si sije do jarma babylonskeho krala a budte mu i jeho ludu poddani, tak ostanete zit. Preco by ste mali zomriet ty i tvoj lud pod mecom, od hladu a na mor, ako hovoril Pan o narode, ktory sa nepodda babylonskemu kralovi?A nepocuvajte reci prorokov, ktori vam hovoria: »Nepoddajte sa babylonskemu kralovi!«, pretoze vam prorokuju klamstvo. Ja som ich vskutku neposlal - hovori Pan, takze falosne prorokuju v mojom mene, aby som vas odvrhol a aby ste zahynuli aj vy, aj proroci, ktori vam prorokuju. “Knazom vsak a vsetkemu tomuto ludu som vravel: Toto hovori Pan: „Nepocuvajte reci prorokov, ktori vam prorokuju: »Veru, nadoby Panovho domu sa teraz coskoro vratia z Babylonu,« pretoze vam prorokuju klamstvo. Nepocuvajte ich, poddajte sa babylonskemu kralovi, tak ostanete nazive; preco by toto mesto malo byt zboreniskom?Ak su prorokmi a ak maju slovo Panovo, nech sa prihovaraju u Pana zastupov, aby nesli do Babylonu nadoby, ktore zostali v Panovom dome, v kralovom dome a v Jeruzaleme. “Lebo toto hovori Pan zastupov o stĺpoch, mori, o podstavcoch a ostatnom naradi, ktore zostalo v tomto meste,ktore nevzal babylonsky kral Nabuchodonozor, ked odviedol judskeho krala Jechoniasa, syna Joziasovho, a vsetkych slachticov Judu a Jeruzalema do zajatia z Jeruzalema do Babylonu:Ano, toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: „Co zostalo v dome Panovom a v dome kralovom v Jeruzaleme,odnesu do Babylonu a tam ostanu, kym ich nevyhladam - hovori Pan, a nezoberiem a neprinesiem spat na toto miesto. “V tom roku, na zaciatku panovania judskeho krala Sedekiasa - v piatom mesiaci stvrteho roku -, mi Hananias, syn Azurov, prorok z Gabaonu, povedal v Panovom dome v pritomnosti knazov a vsetkeho ludu toto:„Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Zlamem jarmo babylonskeho krala. Este dva roky a vratim na toto miesto vsetky nadoby Panovho domu, ktore babylonsky kral Nabuchodonozor vzal z tohto miesta a odniesol do Babylonu. A judskeho krala Jechoniasa, syna Joakimovho, a vsetkych judskych zajatcov, ktori odisli do Babylonu, privediem spat na toto miesto - hovori Pan -, pretoze zlamem jarmo babylonskeho krala. “Prorok Jeremias odpovedal prorokovi Hananiasovi v pritomnosti knazov a v pritomnosti vsetkeho ludu, ktory stal v Panovom dome. Prorok Jeremias povedal: „Amen! Nech tak urobi Pan! Nech Pan uskutocni tvoje slova, ktore si prorokoval, ze prinavrati nadoby Panovho domu a vsetkych zajatcov z Babylonu na toto miesto. Ale pocuj slova, ktore ti ja poviem do usi a do usi vsetkeho ludu. Proroci, ktori boli odpradavna predo mnou a pred tebou, predpovedali mnohym krajinam a velkym kralovstvam vojnu, nestastie a mor. Ak prorok predpoveda pokoj, az ked sa splni prorocke slovo, pozna sa, ze toho proroka naozaj poslal Pan. “Vtedy prorok Hananias snal jarmo zo sije proroka Jeremiasa a polamal ho. A Hananias povedal v pritomnosti vsetkeho ludu: „Toto hovori Pan: Takto zlamem jarmo babylonskeho krala Nabuchodonozora este do dvoch rokov zo sije vsetkych narodov. “ - Nato prorok Jeremias isiel svojou cestou. Ked uz prorok Hananias zlamal jarmo zo sije proroka Jeremiasa, prehovoril Pan k Jeremiasovi takto:„Chod a povedz Hananiasovi toto: Takto hovori Pan: Drevene jarmo si zlamal, nuz urobim miesto neho jarmo zelezne. Lebo toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Zelezne jarmo polozim na siju vsetkych tychto narodov, aby sluzili babylonskemu kralovi Nabuchodonozorovi. Budu mu teda sluzit; dal som mu este aj polnu zver. “A prorok Jeremias povedal prorokovi Hananiasovi: „Pocujze, Hananias! Neposlal ta Pan, ty si falosnou nadejou zavadzal tento lud. Preto toto hovori Pan: Poslem ta zo zeme prec, tohto roku zomries, pretoze si hlasal vzburu proti Panovi. “A prorok Hananias zomrel v tom roku, v siedmom mesiaci. Toto je znenie listu, co poslal prorok Jeremias (zvyskom) starcov v zajati, knazom, prorokom a vsetkemu ludu - ktorych odviedol z Jeruzalema do Babylonu Nabuchodonozor,ked z Jeruzalema odisiel kral Jechonias a kralovna, eunuchovia, judske a jeruzalemske kniezata, kovaci a zamocnici -prostrednictvom Elasa, syna Safanovho, a Gamariasa, syna Helkiasovho, ktorych judsky kral Sedekias poslal do Babylonu k babylonskemu kralovi Nabuchodonozorovi:„Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela, vsetkym zajatcom, ktorych som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu:Stavajte domy a byvajte v nich, sadte zahrady a jedzte ich ovocie,berte si manzelky a plodte synov a dcery; i pre svojich synov berte manzelky a dcery vydavajte, nech rodia synov a dcery, aby ste sa tam rozmnozili a neumensili. Usilujte sa o blaho mesta, kde som vas poslal do zajatia, a modlite sa zan k Panovi, pretoze v jeho blahu je i vase blaho. Lebo toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Nech vas nezavedu vasi proroci, ktori su medzi vami, ani vestci; ani nepocuvajte svoje sny, ktore sa vam prisniju,pretoze vam falosne prorokuju v mojom mene; neposlal som ich, hovori Pan. Lebo takto hovori Pan: Az sa sedemdesiat rokov pre Babylon bude chylit ku koncu, navstivim vas a splnim na vas svoje prislubenie, ze vas privediem spat na toto miesto. Ved ja poznam zamer, ktory mam s vami - hovori Pan. Su to myslienky pokoja a nie suzenia: dam vam buducnost a nadej. Ked budete volat ku mne, ked pridete a budete sa ku mne modlit, vyslysim vas. Budete ma hladat a najdete ma; ak ma budete hladat celym svojim srdcom,dam sa vam najst - hovori Pan -, vratim vas zo zajatia a zhromazdim vas zo vsetkych narodov a zo vsetkych miest, kde som vas roztratil - hovori Pan -, a vratim vas na miesto, odkial som vas odviedol do zajatia. Lebo vy hovorite: »Pan nam vzbudil v Babylone prorokov. «Ale toto hovori Pan kralovi, ktory sedi na Davidovom trone, a vsetkemu ludu, ktory byva v tomto meste, vasim bratom, ktori nesli s vami do zajatia:Toto hovori Pan zastupov: Ano, poslem na nich mec, hlad a mor a urobim ich podobnymi odpornym figam, takym zlym, ze ich nemozno jest. A budem ich stihat mecom, hladom a morom. Urobim ich postrachom pre vsetky kralovstva zeme, kliatbou, hrozou, posmechom a potupou medzi vsetkymi narodmi, kde som ich roztratil,pretoze nepocuvali moje slova - hovori Pan, ked som im opatovne posielal svojich sluhov, prorokov; nepocuvali ste ich, hovori Pan. Pocujte teda slovo Panovo, vsetci zajatci, ktorych som poslal z Jeruzalema do Babylonu:Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela, o Achabovi, synovi Koliasovom, a Sedekiasovi, synovi Masiasovom, ktori vam falosne prorokuju v mojom mene: Hla, vydam ich do ruk babylonskeho krala Nabuchodonozora; pred vasim zrakom ich zabije. A vsetci judski zajatci, ktori su v Babylone, vezmu si z nich tuto kliatbu: »Nech s tebou nalozi Pan ako so Sedekiasom a Achabom, ktorych babylonsky kral piekol na ohni. «Pretoze spachali v Izraeli hanebnost, cudzolozili so zenami svojich bliznych a v mojom mene hovorili falosne reci, ktore som im neprikazal. Ja to viem a som toho svedkom, hovori Pan. “A Nechelamitovi Semeiasovi povies:„Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela, pretoze si vlastnym menom poslal vsetkemu ludu, ktory je v Jeruzaleme, a knazovi Sofoniasovi, synovi Masiasovmu, i vsetkym knazom list v zneni:»Pan ta urobil knazom namiesto knaza Jojadu, aby si v Panovom dome dozeral na kazdeho sialenca, ktory prorokuje, a aby si ho dal do klady a do okov. Nuz preco si teraz nepokarhal Jeremiasa z Anatotu, ktory vam prorokuje?Ved nam odkazal do Babylonu toto: Dlhe to bude. Stavajte domy a byvajte v nich, vysadzajte zahrady a jedzte ich ovocie!«“Knaz Sofonias precital tento list samemu Jeremiasovi. Pan vsak riekol Jeremiasovi:„Odkaz vsetkym zajatcom: Toto hovori Pan o Nechelamitovi Semeiasovi: Pretoze vam Semeias prorokoval, hoci som ho neposlal, a budil vo vas falosne nadeje,preto takto hovori Pan: Hla, potrestam Semeiasa a jeho potomstvo. Nebude mat nikoho, kto by byval uprostred tohto ludu, a neuvidi blaho, ktore ja dam svojmu ludu - hovori Pan -, pretoze hlasal odboj proti Panovi. “Slovo, ktore Pan povedal Jeremiasovi:„Toto hovori Pan, Boh Izraela: Napis si do knihy vsetky slova, ktore som ti povedal. Lebo, hla, pridu dni, vravi Pan, ked obratim osud svojho ludu, Izraela a Judu, hovori Pan, a navratim ich do krajiny, ktoru som dal ich otcom, i budu nou vladnut. “Toto su slova, ktore Pan hovoril o Izraeli a o Judsku:„Ano, toto hovori Pan: Poculi sme strasny hlas; uzkost a niet pokoja. Spytujte sa, pozrite, ci porodi muz? Preco vidim, ze kazdy muz ma ruky na bedrach sta rodicka a kazda tvar sa zmenila, zbledla. Ach, velky je to den, podobneho mu niet, je to cas uzkosti pre Jakuba, ale vyslobodi sa z toho. V ten den, hovori Pan zastupov, zlamem jarmo, ktore ma na siji, a jeho puta roztrham, ze ho nebudu viac zotrocovat cudzinci. Panovi, svojmu Bohu, budu sluzit a svojmu kralovi Davidovi, ktoreho im ustanovim. Ty sa vsak neboj, sluha moj, Jakub, hovori Pan, nestrachuj sa - Izrael, lebo, hla, ja ta zachranim z dialky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vrati sa Jakub a odpocinie si, v bezpeci bude, nezastrasi ho nik. Ved som s tebou ja, hovori Pan, aby som ta zachranil. Ano, znicim vsetky narody, medzi ktore som ta roztrusil, iba teba neznicim, ale budem ta karhat spravodlivo a bez trestu ta nenecham. Lebo toto hovori Pan: Nezhojitelny je tvoj uraz, nevyliecitelna tvoja rana. Nik sa nechce ujat tvojho vredu, nemas lieku na zhojenie. Vsetci tvoji milovnici zabudli na teba, nevyhladavaju ta; ved som ta udrel nepriatelskou ranou, prikrym karhanim pre mnozstvo tvojich hriechov, silu tvojich zlocinov. Co kricis pre svoj uraz? - Tvoja bolest je nezhojitelna; pre mnozstvo tvojich hriechov, silu tvojich zlocinov som ti to urobil. Ale vsetci, co ta hlcu, budu pohlteni, vsetci tvoji nepriatelia pojdu do zajatia, vsetci, co ta koristia, budu koristou a vsetci, co ta plienia, budu plenom. Lebo ti zacelim jazvu a rany ti vyliecim, hovori Pan, ved ta volaju Odohnana, Sion, ktory nik nehlada. Toto hovori Pan: Hla, obratim osud Jakubovych stanov, nad jeho siatrami sa zlutujem, mesto sa zbuduje na svojich kopcoch a palac bude stat na pravom mieste. Chvalospev sa bude z nich ozyvat a hlas veselosti, rozmnozim ich, neumensia sa, oslavim ich, neoslabnu. Jeho synovia budu ako kedysi, ich obec sa upevni predo mnou a navstivim vsetkych, co ich utlacaju. Vladcu bude mat z vlastnych radov a panovnika si sam zrodi. Priblizim si ho a pride ku mne, ved ktoze by nasadzoval zivot a priblizil by sa mi - hovori Pan. I budete mojim ludom a ja budem vasim Bohom. Hla, zuri Panova vichrica, hnev, vichor sa ruti, zuri nad hlavou bezboznikov!Neodvrati sa Panov hnev, kym nesplni a neustali plany svojho srdca, na konci dni to pochopite. V tom case, hovori Pan, budem Bohom vsetkym rodom Izraela a oni budu mojim ludom. Toto hovori Pan: Na pustatine nasiel milost narod, usetreny mecom, do svojho odpocinku isiel Izrael. “Zdaleka sa mu zjavil Pan: „Laskou odvekou som ta miloval, preto som ti zachoval priazen. Este ta zbudujem, vystavia ta, panna, Izrael; este sa ozdobis bubnami, vykrocis do tanca natesenych. Este budes sadit vinice na vrchoch Samarie: co sadzaci zasadia, aj uziju. Lebo pride den, ked budu kricat straznici na vrchoch Efraima: »Hor’ sa, podme na Sion k Panovi, svojmu Bohu!«Lebo toto hovori Pan: Jasajte pre Jakuba v radosti a plesajte nad hlavou narodov! Rozhlasujte, oslavujte a hovorte: »Pan vyslobodil svoj lud, zvysky Izraela. «Hla, privediem ich zo severnej krajiny a z koncin zeme ich zhromazdim; medzi nimi i slepych a chromych, samodruhe i sestonedielky: velky zastup sa vrati sem. Prichadzaju s placom, no vediem ich s potechou, zavediem ich k potokom vod po rovnej ceste, kde sa nepotknu, lebo som Izraelov otec a Efraim je moj prvorodeny. “Narody, cujte slovo Panovo; ohlasujte na dalekych ostrovoch a vravte: „Ten, co rozosial Izrael, pozbiera ho a ustrazi ho ako pastier stado. “Ano, Pan vykupi Jakuba, vyslobodi ho z ruky, co ho premohla. Pridu a zaplesaju na vysine Siona, budu sa hrnut k darom Panovym, k obiliu, mustu a oleju, k mladatam oviec a statku. Ich dusa bude ako zavodnena zahrada, nebudu viac mriet tuzbou. Vtedy sa bude panna tesit v tanci, i mladici a starci pospolu. „Ich smutok zmenim na radost, potesim ich, rozveselim po ziali. Opojim dusu knazov hojnostou a moj lud sa nasyti mojimi darmi“ - hovori Pan. Toto hovori Pan: „Cuj, v Rame pocut vzdychanie, prehorky plac, Rachel narieka nad svojimi detmi, neda sa potesit nad detmi, pretoze ich niet. “Toto hovori Pan: „Zabran svojmu hlasu plac a svojim ociam slzy, ved tvoja namaha dostane odmenu, hovori Pan, vratia sa z nepriatelskej krajiny. Je nadej pre tvoju buducnost - hovori Pan, synovia sa vratia na svoje uzemie. Pocujem Efraima vzdychat: »Slahal si ma, nuz dal som sa slahat ako neskroteny junec. Prived ma spat a navratim sa, ved ty si Pan, moj Boh!Uz som ozelel svoj odpad, a ked som uznal, bil som si stehno, hanbil som sa a cervenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti. «Ci mi je Efraim drahym synom? Ci je rozkosnym dietatom? Ved kedykolvek mu hrozim, znovu si musim nan spomenut a trasie sa mi pren vnutro, musim sa nad nim zmilovat“ - hovori Pan. Postav si stĺpy, zasad si kamene, daj pozor na cestu, na chodnik, ktorym si kracal; vrat sa spat, panna, Izrael, vrat sa sem do tychto svojich miest!Dokedyze budes bludit, dcera odbojna? Ved Pan stvori cosi nove na zemi: Zena obkluci muza. Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: „V judskej krajine a v jej mestach, az obratim ich osud, budu este hovorit toto slovo: »Pan nech ta pozehna, spravodliva niva, svaty vrch!«A budu tam byvat spolu Juda a vsetky jeho mesta, rolnici a sprievodcovia stad. Ano, opojim unavenu dusu a kazdu roztuzenu dusu naplnim. “(Preto som sa zobudil a pozeral, moj sen mi bol sladky. )„Hla, pridu dni - hovori Pan, ked zasejem dom Izraelov a dom Judov semenom ludi a semenom zvierat. A ako som nad nimi bedlil, ked som mal vytrhavat, rucat, pustosit, nivocit a posobit nestastie, tak budem bedlit, ked budem mat budovat a sadit, hovori Pan. V tych dnoch nebudu viac hovorit: »Otcovia jedli planky a synom strpli zuby. «Kazdy zomrie len pre svoj hriech; zuby strpnu kazdemu cloveku, ktory je planky. Hla, prichadzaju dni, hovori Pan, ked uzavriem s domom Izraela a s domom Judu novu zmluvu!Nie ako zmluvu, ktoru som uzavrel s ich otcami, ked som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tu moju zmluvu oni zrusili, hoci som im bol Panom - hovori Pan. Ale toto bude zmluva, ktoru po tychto dnoch uzavriem s domom Izraela - hovori Pan. Svoj zakon dam do ich vnutra a napisem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budu mojim ludom. Uz sa nebudu vzajomne poucovat a brat bratovi nebude hovorit: »Poznajte Pana!«, pretoze ma vsetci poznaju od najmensieho po najvacsich - hovori Pan. Lebo im odpustim vinu a na ich hriech si viac nespomeniem. “Toto hovori Pan, ktory dava slnko za svetlo dnu, urcuje mesiac a hviezdy za svetlo noci, poburi more, ze hucia jeho vlny, Pan zastupov ma meno:„Ak sa tieto zakony otrasu predo mnou, hovori Pan, aj sema Izraela prestane byt narodom predo mnou po vsetky dni. “Toto hovori Pan: „Ak sa hore daju zmerat nebesa a dolu preskumat zaklady zeme, aj ja zavrhnem cele sema Izraela pre vsetko, co urobili - hovori Pan. Hla, pridu dni, hovori Pan, a mesto sa vybuduje pre Pana od veze Chananel az po Roznu branu. Meracia snura vsak pojde dalej rovno ku kopcu Gareb a skruti sa ku Goe. Cele Udolie mrtvol a popola a cele pole az po potok Kedron a po uhol Konskej brany na vychod, bude zasvatene Panovi. Nikdy viac nebude zburane ani zrucane. “Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi v desiatom roku judskeho krala Sedekiasa - to bol osemnasty rok Nabuchodonozora. Vojsko babylonskeho krala vtedy obliehalo Jeruzalem, prorok Jeremias bol vsak uvazneny v straznom nadvori, ktore bolo v palaci judskeho krala. Uvaznil ho judsky kral Sedekias s vycitkou: „Preco prorokujes: »Toto hovori Pan: Hla, ja vydam toto mesto do ruk babylonskeho krala, zaujme ho!Sedekias, judsky kral, vsak neunikne moci Chaldejcov, ba urcite sa dostane do ruk babylonskeho krala, bude s nim hovorit z ust do ust a bude mu hladiet z oci do oci. Odvedie Sedekiasa do Babylonu a tam aj ostane, kym ho nenavstivim, hovori Pan. Ak budete bojovat proti Chaldejcom, nebudete mat uspech. «?“Jeremias povedal: „Pan prehovoril ku mne takto:Hla, pride k tebe Hanameel, syn tvojho stryca Seluma, s navrhom: »Kup si moje pole, ktore je v Anatote, ved mas na kupu pribuzenske prednostne pravo!«Prisiel teda ku mne Hanameel, syn mojho stryca, ako povedal Pan, do strazneho nadvoria a povedal mi: »Kup si moje pole, ktore je v Anatote na uzemi Benjaminovom, ved ty mas prednostne pravo nadobudnut si ho, tebe patri vymenit ho, kup si ho!« Vedel som, ze je to Panovo slovo. Kupil som teda od Hanameela, syna svojho stryca, pole, ktore je v Anatote, a odvazil som mu peniaze, sedemnast seklov striebra. Napisal som listinu, zapecatil som ju, pribral som svedkov a na vazkach som odvazil striebro. Vzal som zapecatenu kupnu zmluvu podla predpisov a nariadeni aj otvorenu zmluvua pred ocami svojho bratanca Hanameela, pred ocami v kupnej listine podpisanych svedkov a pred ocami vsetkych Judovcov, ktori sa zdrzovali v straznom nadvori, som ju odovzdal Baruchovi, synovi Masiasovho syna Neriho. A pred ich ocami som dal Baruchovi tento prikaz:Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, tuto zapecatenu kupnu zmluvu, aj zmluvu otvorenu a uloz ich do hlinenej nadoby, aby sa zachovali na dlhy cas. Lebo toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Este sa budu v tejto krajine kupovat domy, polia a vinohrady. Ked som odovzdal kupnu listinu Baruchovi, synovi Neriho, takto som sa modlil k Panovi:Ach, Pane, Jahve, pozri; ty si svojou velkou mocou a svojim vystretym ramenom ucinil nebo i zem a tebe nie je nemozna nijaka vec. Tisicom preukazujes milosrdenstvo, vinu otcov vsak, ked sa pominu, odplatis ich synom; Boh velky a mocny, ktoreho meno je Pan zastupov!Velky v ustanoveniach a mocny v skutkoch, ktoreho oci su otvorene nad kazdou cestou ludskych synov, aby si kazdemu dal podla jeho ciest a podla ovocia jeho skutkov;ktory si robil znamenia a divy v egyptskej krajine a podnes (robis) na Izraeli i na ludoch a urobil si si meno, ake mas dnes,a vyviedol si svoj lud, Izrael, z egyptskej krajiny znameniami a zazrakmi, mocnou rukou a vystretym ramenom i velkou hrozou. A dal si im tuto krajinu, ktoru si prisahou prislubil ich otcom, krajinu, ktora oplyva mliekom a medom. Prisli a zaujali ju, ale nepocuvali tvoj hlas a nekracali podla tvojich prikazov, nic, co si im kazal robit, nerobili, nuz stihal si ich vsetkym tymto nestastim. Pozri, nasypy postupili az k mestu, aby ho zaujali, a mesto sa dostava do ruky Chaldejcov, ktori nan utocia mecom, hladom a morom. Spĺna sa, co si povedal, a ty to vidis. A ty si mi povedal, Pane, Jahve: »Kup si to pole!«, no mesto sa jednako dostava do ruky Chaldejcov. “I prehovoril Pan k Jeremiasovi toto slovo:„Hla, ja som Pan, Boh kazdeho tvora; ci je mne nejaka vec nemozna?Preto takto hovori Pan: Hla, ja vydam toto mesto do ruky Chaldejcov a do ruky babylonskeho krala Nabuchodonozora; zmocni sa ho!Chaldejci, ktori na toto mesto utocia, vniknu a podpalia toto mesto a spalia ho i domy, na strechach ktorych okiadzali Bala a liali napojove obety cudzim bohom, aby ma drazdili. Ved synovia Izraela a synovia Judu robia od mladi iba to, co je v mojich ociach zle; synovia Izraela ma dielami svojich ruk iba drazdia - hovori Pan. Odkedy ho postavili, az po dnesny den bolo mi toto mesto iba na hnev a na zlost, ze si ho musim odstranit spred tvarepre vsetku zlobu synov Izraela a synov Judu, ktoru popachali sami, ich krali, kniezata, knazi a proroci, muzovia Judu a obcania Jeruzalema, aby ma drazdili. Obratili ku mne siju, a nie tvar; jednostaj som ich poucoval, ale nepocuvali, vycitku neprijali. Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktory sa vola mojim menom, aby ho zneuctili. A postavili vysiny v udoli Ben Hinom, aby zasvacovali svojich synov a svoje dcery Molochovi, hoci som im to nekazal, ani na mysel mi neprislo, zeby pachali tuto osklivost a Judu priviedli do hriechu. “Teraz teda toto hovori Pan, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovorite, ze sa pomocou meca, hladu a moru dostava do ruky babylonskeho krala:„Hla, ja ich pozbieram zo vsetkych krajin, do ktorych som ich rozhadzal vo svojom hneve, vo svojom zapale a velkej prchkosti; privediem ich spat na toto miesto a usadim ich v bezpecnosti. Budu mojim ludom a ja budem ich Bohom. A dam im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma po vsetky dni bali pre svoje - a potom aj pre deti svojich deti - blaho. Uzavriem s nimi vecnu zmluvu, ktorou im neprestanem robit dobro; vlozim im do srdca svoju bazen, aby sa odo mna neodklonili. Radost z nich budem mat, ked im budem preukazovat dobro; zasadim ich verne v tejto krajine, celym svojim srdcom a celou svojou dusou. Lebo toto hovori Pan: Ako som na tento lud dopustil vsetko toto velke nestastie, tak im sposobim vsetko blaho, o ktorom im hovorim. Bude sa teda kupovat pole v tejto krajine o ktorej vy hovorite: »Spustosena je, bez ludi a zvierat, dostava sa do ruky Chaldejcov. «Budu kupovat polia za peniaze, pisat listiny, pecatit a priberat svedkov v krajine Benjaminovej i v okoli Jeruzalema, v mestach Judska, v horskych mestach, v mestach na rovine i v mestach na juhu, az obratim ich osud“ - hovori Pan. A Pan znova takto prehovoril k Jeremiasovi, ked bol este uvazneny v straznom nadvori:„Toto hovori Pan, ktory stvoril zem, utvoril ju a upevnil - Panom sa vola:Volaj ku mne a vyslysim ta a oznamim ti velke, nevystihnutelne veci, o ktorych nevies. Lebo toto hovori Pan, Boh Izraela, o domoch tohto mesta, o zrucanych judskych domoch na nasypy a o meci:Idu bojovat proti Chaldejcom a naplnit ich mrtvolami ludi, ktorych som porazil vo svojom hneve a svojej prchkosti, pretoze som - pre ich velku zlobu - zakryl pred tymto mestom svoju tvar. Hla, ja mu obviazem ranu, vyliecim a uzdravim ich a odhalim im poklady pokoja a pravdy. Zmenim osud Judu a osud Izraela a zbudujem ich ako kedysi. Ocistim ich od vsetkych hriechov, ktore spachali proti mne, a odpustim im vsetky hriechy, ktore spachali proti mne, ked sa mi spreneverili. A bude mi to na slavu, radost, chvalu a ozdobu pred vsetkymi narodmi zeme, ked pocuju vsetko dobro, ktore som im urobil. Budu sa bat a triast pre vsetko dobro a pre vsetko blaho, ktore som im dal. Toto hovori Pan: Na tomto mieste, o ktorom vy hovorite: »Puste je, bez ludi a bez zvierat,« v mestach Judska a na uliciach Jeruzalema, ktore su spustosene, bez ludi, bez obyvatelov a bez zvierat, este zaznejehlas plesania a hlas radosti, hlas zenicha a hlas mladuchy, hlas tych, co hovoria: »Oslavujte Pana zastupov, pretoze Pan je dobry, pretoze jeho milosrdenstvo trva naveky« a co nesu obetu vdaky do Panovho domu, lebo zmenim osud krajiny ako na zaciatku, hovori Pan. Toto hovori Pan zastupov: Na tomto pustom mieste bez ludi a bez dobytka a vo vsetkych jeho mestach budu este nivy pastierov, kde budu odpocivat s ovcami. V horskych mestach, v mestach na rovine i v mestach na juhu, v Benjaminovej krajine, v okoli Jeruzalema i v mestach Judska budu este prechadzat ovce rukami pocitaca, hovori Pan. Hla, pridu dni - hovori Pan -, ze upevnim slovo blaha, ktore som prislubil Izraelovmu domu a domu Judovmu. V tych dnoch a v tom case dam Davidovi vyklicit spravodlivy vyhonok, ktory bude konat v krajine pravo a spravodlivost. V tych dnoch Juda dosiahne spasu a Jeruzalem bude byvat v bezpeci a budu ho volat: »Pan, nasa spravodlivost«. Lebo toto hovori Pan: Davidovi nebude chybat muz, ktory zasadne na jeho tron. A levitskym knazom nebude predo mnou chybat muz, ktory bude obetovat celopaly, spalovat zertvy a prinasat obety po vsetky dni. “I prehovoril Pan k Jeremiasovi toto slovo:„Toto hovori Pan: Ked zrusite moju zmluvu s dnom a moju zmluvu s nocou, ze nebude den a noc vo svojom case,vtedy sa zrusi aj moja zmluva s Davidom, mojim sluhom, takze nebude mat syna, ktory by kraloval na jeho trone, a s levitskymi knazmi, mojimi sluhami. Ako nemozno spocitat vojsko nebies ani zmerat piesok mora, tak rozmnozim sema Davida, svojho sluhu, a levitov, ktori mi sluzia. “A Pan prehovoril k Jeremiasovi toto slovo:„Ci si nezbadal, ze tito ludia vravia: »Pan zavrhol dva rody, ktore si vyvolil« a opovrhuju mojim ludom, ze pred nimi uz ani nie je narodom?Toto hovori Pan: Ak nemam zmluvu s dnom a nocou a ak som nedal svoje zakony nebu a zemi,tak zavrhnem aj potomstvo Jakuba a svojho sluhu Davida, ze pre Abrahamovo, Izakovo a Jakubovo potomstvo nevezmem panovnika z jeho rodu. Ano, zmenim ich osud a zmilujem sa nad nimi. “Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi, ked babylonsky kral Nabuchodonozor, cele jeho vojsko, vsetky kralovstva zeme podrobene jeho moci a vsetky narody bojovali proti Jeruzalemu a proti vsetkym jeho mestam:„Toto hovori Pan, Boh Izraela: Chod a povedz judskemu kralovi Sedekiasovi: Toto hovori Pan: Hla, ja vydam toto mesto do ruky babylonskeho krala a on ho spali ohnom!Ani ty sa z jeho moci nevyslobodis, urcite ta chytia a odovzdaju do jeho ruky; z oci do oci budes vidiet babylonskeho krala a z ust do ust bude s tebou hovorit; potom pojdes do Babylonu. Jednako pocuj slovo Panovo, judsky kral Sedekias! Toto ti hovori Pan: Nezomries pod mecom. Zomries v pokoji a ako palili (vonavky) tvojim otcom, prvsim kralom, tvojim predchodcom, tak (ich) budu palit aj tebe a budu za tebou nariekat: »Ach, pane!« To je slovo, ktore som povedal ja“ - hovori Pan. Prorok Jeremias povedal vsetky tieto slova judskemu kralovi Sedekiasovi v Jeruzaleme. A vojsko babylonskeho krala bojovalo proti Jeruzalemu a proti vsetkym judskym mestam, ktore ostali: proti Lachisu a Azeke. Z judskych miest ostali tieto opevnene mesta. Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi ked kral Sedekias uzavrel so vsetkymi ludmi v Jeruzaleme dohodu, aby vyhlasili prepustenie,aby kazdy prepustil na slobodu svojho hebrejskeho sluhu a svoju hebrejsku sluzku, aby nik nezotrocoval Judejca, svojho brata. I posluchli vsetci velmozi a vsetci ludia, ktori pristupili k dohode, ze kazdy prepusti na slobodu svojho sluhu a svoju sluzku, ze ich nebudu viac zotrocovat. Posluchli a poprepustali ich. Ale potom priviedli spat sluhov a sluzky, ktorych prepustili na slobodu, a nutili ich za sluhov a za sluzky. Pan teda prehovoril k Jeremiasovi toto slovo:„Toto hovori Pan, Boh Izraela: Ja som uzavrel zmluvu s vasimi otcami v den, ked som ich vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva, slovami:Po siedmich rokoch nech kazdy prepusti svojho hebrejskeho brata, ktory sa mu predal. Sest rokov nech ti sluzi, potom ho prepust od seba na slobodu! Ale vasi otcovia ma nepocuvali, nenaklonili si ucho. Vy ste sa teraz obratili a urobili ste, co je spravne v mojich ociach, ked ste kazdy svojmu bliznemu ohlasili slobodu a uzavreli ste dohodu predo mnou, v dome, ktory sa vola mojim menom. Potom ste opat znesvatili moje meno, ked ste priviedli spat kazdy svojho sluhu a svoju sluzku, ktorych ste prepustili celkom na slobodu, a nutili ste ich, aby vam boli sluhami a sluzkami. Preto takto hovori Pan: Vy ste ma nepocuvali, aby ste vyhlasili prepustenie kazdy svojmu bratovi a kazdy svojmu bliznemu. Nuz ja vam ohlasujem prepustenie - hovori Pan - pre mec, pre mor a pre hlad a urobim vas postrachom vsetkym kralovstvam zeme. Muzov vsak, ktori prestupili moju zmluvu a nesplnili podmienky dohody, ktoru uzavreli predo mnou, ked pretali tela na dvoje a prechadzali pomedzi jeho casti:Judske kniezata a kniezata jeruzalemske, eunuchov a knazov i vsetkych ludi krajiny, ktori prechadzali pomedzi casti telata,vydam do ruky ich nepriatelov a do ruky tych, co im striehnu na zivot, takze ich mrtvoly budu pokrmom nebeskych vtakov a zemskej zveri. Aj judskeho krala Sedekiasa a jeho kniezata vydam do ruk ich nepriatelov a do ruk tych, co im striehnu na zivot, do ruk vojska babylonskeho krala, ktore od vas ustupilo. Hla, vydam rozkaz, hovori Pan, a vratim ich k tomuto mestu; budu nan utocit, zmocnia sa ho a spalia ho ohnom; a mesta Judska obratim na neobyvanu pust. “Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi v dnoch judskeho krala Joakima, Joziasovho syna:„Chod k rodu Rechabovcov, prehovor s nimi, zaved ich do Panovho domu, do niektorej z miestnosti, a ponukni ich vinom. “I vzal som Jezoniasa, syna Jeremiasovho, syna Habsaniasovho, jeho bratov, vsetkych jeho synov a cely rod Rechabovcova priviedol som ich do Panovho domu, do miestnosti synov Hanana, syna Jegedeliasa, Bozieho muza, ktora bola vedla miestnosti kniezat, nad izbou strazcu prahu Masiasa, syna Selumovho. I predlozil som pred synov rodu Rechabovcov case plne vina a kalichy a vyzval som ich: „Pite vino!“Odpovedali vsak: „Nepijeme vino, pretoze Rechabov syn Jonadab, nas otec, nam prikazal: »Nikdy nepite vino ani vy, ani vasi synovia!Ani domy nestavajte, nesejte semeno, nesadte a nevlastnite vinice, ale byvajte cely svoj zivot v stanoch, aby ste sa dozili dlheho veku na zemi, na ktorej ste putnikmi. «I posluchli sme svojho otca, Rechabovho syna Jonadaba, vo vsetkom, co nam prikazal, takze cely svoj zivot nepijeme vino ani my, ani nase zeny, ani nasi synovia, ani nase dcery. A pre svoje obydlie nestaviame domy, nemame vinic ani pola, ani osiva,ale byvame v stanoch. Posluchame a robime vsetko podla toho, ako nam prikazal nas otec Jonadab. Ked vsak vojsko babylonskeho krala Nabuchodonozora napredovalo proti krajine, povedali sme: Podte, vojdime pred vojskom Chaldejcov a pred vojskom Aramejcov do Jeruzalema! Preto byvame v Jeruzaleme. “Vtedy takto prehovoril Pan k Jeremiasovi:„Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Id a povedz muzom Judska a obyvatelom Jeruzalema: Nevezmete si poucenie a nebudete posluchat moje slova? - hovori Pan. Zachovavaju sa slova Rechabovho syna Jonadaba; ten prikazal svojim synom nepit vino, nuz nepili az po dnesny den, pretoze posluchaju rozkaz svojho otca. Ja vsak neprestajne hovorim k vam, ale nepocuvate ma. Ustavicne k vam posielam rozlicnych svojich sluhov, prorokov, s odkazom: Odvratte sa kazdy od svojej zlej cesty, napravte svoje skutky a nechodte za cudzimi bohmi sluzit im, tak budete byvat v krajine, ktoru som dal vam a vasim otcom, ale nenaklonili ste si sluch a nepocuvali ste ma. Ano, potomci Rechabovho syna Jonadaba zachovali prikaz svojho otca, ktory im dal, tento lud vsak nepocuval mna. Preto takto hovori Pan, Boh zastupov, Boh Izraela: Hla, ja dopustim na Judu a na obyvatelov Jeruzalema vsetko nestastie, ktorym som im hrozil, pretoze som hovoril k nim, ale nepocuvali, volal som, ale neodpovedali. “Rodu Rechabovcov vsak povedal Jeremias: „Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Pretoze ste posluchli prikaz svojho otca Jonadaba, zachovali ste vsetky jeho nariadenia a robili ste vsetko podla toho, co vam prikazal,preto takto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Jonadabovi, synovi Rechabovmu, nebude chybat muz, ktory bude stat pred mojou tvarou. “Vo stvrtom roku judskeho krala Joakima, syna Joziasovho, prehovoril Pan k Jeremiasovi toto slovo:„Vezmi si zvitkovu knihu a napis do nej vsetky slova, ktore som ti hovoril o Izraeli, o Judovi a o vsetkych narodoch odo dna, co som k tebe za cias Joziasa hovoril, az po dnesny den. Hadam si dom Judov povsimne rozlicne nestastia, ktorymi ich zamyslam postihnut, takze sa odvrati kazdy od svojej zlej cesty a odpustim im ich vinu a ich hriech. “Jeremias teda zavolal Barucha, syna Neriho, a Baruch z Jeremiasovych ust napisal do zvitkovej knihy vsetky Panove slova, ktore mu hovoril. I prikazal Jeremias Baruchovi: „Ja som hateny, nemozem ist do Panovho domu. Chod teda ty a v Panovom dome v postny den citaj do usi ludu Panove slova zo zvitku, ktory si napisal z mojich ust; citaj ich aj do usi vsetkych Judovcov, ktori pridu zo svojich miest. Hadam prenikne ich modlitba k Panovi a odvrati sa kazdy od svojej zlej cesty. Lebo velky je hnev a prchlivost, ktorou Pan hrozil tomuto ludu. “Baruch, syn Neriho, urobil vsetko tak, ako mu rozkazal prorok Jeremias a cital z knihy Panove slova v Panovom dome. V piatom roku judskeho krala Joakima, syna Joziasovho, v deviatom mesiaci vyhlasili post pred Panom vsetkemu jeruzalemskemu ludu a vsetkemu ludu, ktory z judskych miest prichadzal do Jeruzalema. Vtedy Baruch v Panovom dome, v izbe Gamariasa, syna pisara Safana, v hornom nadvori pri vchode Novej brany Panovho domu cital z knihy do usi vsetkemu ludu Jeremiasove slova. Vsetky Panove slova z knihy vsak pocul Micheas, syn Gamariasa, syna Safanovho. Zostupil teda do kralovho domu, do pisarovej izby, kde prave zasadali vsetky kniezata: pisar Elisama, Semeiasov syn Dalaias, Achoborov syn Elnatan, Safanov syn Gamarias, Hananiasov syn Sedekias a vsetky kniezata. Micheas im oznamil vsetky reci, ktore pocul, ked ich Baruch cital z knihy pred ludom. Vtedy kniezata poslali k Baruchovi Judiho, syna Nataniasa, syna Selemiasa, syna Chusiho, s odkazom: „Vezmi si do ruky zvitok, z ktoreho si cital ludu, a prid!“ A Baruch, syn Neriho, vzal do ruky zvitok a isiel k nim. I povedali mu: „Noze si sadni a citaj pred nami!“ Nato Baruch cital pred nimi. Ked vsak poculi vsetky reci, zarazeni pozerali na seba a povedali Baruchovi: „Vsetky tieto reci musime oznamit kralovi. “A vypytovali sa Barucha: „Povedz nam, ako si napisal z jeho ust vsetky tieto slova?“Baruch im odpovedal: „Ustne mi hovoril vsetky tieto slova a ja som pisal atramentom do knihy. “Vtedy kniezata povedali Baruchovi: „Chod a schovaj sa aj ty, aj Jeremias; aby nik nevedel, kde ste. “Potom vosli ku kralovi do nadvoria, ale zvitok nechali v izbe pisara Elisamu, a vsetko oznamili kralovi. Kral poslal Judiho, aby doniesol zvitok. Judi ho doniesol z izby pisara Elisamu a cital ho pred kralom a pred vsetkymi kniezatami, ktore stali vedla krala. Kral vsak sedel v zimnom dome - bol deviaty mesiac - a pred nim bolo rozpalene ohnisko. Ked Judi precital tri alebo styri stĺpce, odrezal ich pisarskym nozom a hodil na ohen, ktory bol na ohnisku, kym cely zvitok nezhorel v ohni na ohnisku. Kral a vsetci jeho sluzobnici, ktori pocuvali vsetky tieto reci, sa teda nebali a neroztrhli si rucho. Ba hoci Elnatan, Dalaias a Gamarias naliehali na krala, aby zvitok nepalil, neposluchol ich. A kral prikazal Jeremielovi, kralovmu synovi, Saraiasovi, synovi Ezriela, a Selemiasovi, synovi Abdeela, aby chytili pisara Barucha a proroka Jeremiasa; ale Pan ich skryl. Ked kral spalil zvitok so slovami, ktore z Jeremiasovych ust napisal Baruch, prehovoril Pan k Jeremiasovi toto slovo:„Vezmi si zasa iny zvitok a napis don vsetky predosle slova z prvsieho zvitku, ktory spalil judsky kral Joakim. Judskemu kralovi Joakimovi vsak povedz: Toto hovori Pan: Ty si spalil ten zvitok s vycitkou: »Preco si napisal don slova: Urcite pride babylonsky kral, znivoci tuto krajinu a odstrani z nej ludi i zvierata!?«Nuz toto hovori Pan judskemu kralovi Joakimovi: Nebude mat nikoho, kto by zasadol na Davidov tron a jeho mrtvolu vyhodia vo dne na horucavu, v noci na mraz. A strescem na nom, na jeho potomstve i na jeho sluhoch ich hriech a dopustim na nich, na obyvatelov Jeruzalema a na muzov Judska vsetky nestastia, ktorymi som im hrozil, no nepocuvali. “Jeremias vzal teda iny zvitok a dal ho pisarovi Baruchovi, synovi Neriho, ktory don napisal z ust Jeremiasa vsetky slova knihy, ktoru judsky kral Joakim spalil na ohni, a este dolozil mnohe podobne reci. Po Joakimovom synovi Jechoniasovi nastupil kral Sedekias; za krala v judskej krajine ho ustanovil babylonsky kral Nabuchodonozor. Ale ani on, ani jeho sluzobnici, ani lud krajiny nepocuvali reci Panove, ktore hovoril prostrednictvom proroka Jeremiasa. I poslal kral Sedekias Juchala, syna Selemiasovho, a knaza Sofoniasa, syna Masiasovho, k prorokovi Jeremiasovi s odkazom: „Modli sa za nas k Panovi, nasmu Bohu!“Jeremias vsak chodil sem-tam medzi ludom; nedali ho totiz do vazenia. Vtedy vyrazilo z Egypta faraonovo vojsko. Ked Chaldejci, obliehajuci Jeruzalem, poculi tuto zvest, ustupili od Jeruzalema. A Pan prehovoril k prorokovi Jeremiasovi:„Toto hovori Pan, Boh Izraela: Toto povedzte judskemu kralovi, ktory vas poslal ku mne vypytovat sa: Veruze sa faraonovo vojsko, ktore vyrazilo vam na pomoc, vrati do svojej krajiny, do Egypta. Chaldejci sa vsak vratia, budu utocit na toto mesto, zaujmu ho a vypalia ohnom. Toto hovori Pan: Neklamte samych seba slovami: »Chaldejci od nas nadobro odisli,« pretoze neodisli. I keby ste porazili cele vojsko Chaldejcov, ktori bojovali proti vam, ze by neostali u nich iba raneni chlapi: zdvihne sa kazdy vo svojom stane a spalia ohnom toto mesto. “Ked vojsko Chaldejcov ustupilo od Jeruzalema pred faraonovym vojskom,odchadzal Jeremias z Jeruzalema do Benjaminovej krajiny usporiadat tam medzi ludom dedicstvo(?). Ked bol v Benjaminovej brane, bol tam strazca menom Jerias, syn Selemiasa, syna Hananiasovho. Ten zadrzal Jeremiasa s obvinenim: „Chces utiect k Chaldejcom. “Jeremias vsak odpovedal: „Loz! Nejdem k Chaldejcom. “ Ale Jerias ani nepocuval nan, zajal Jeremiasa a predviedol ho pred kniezata. Kniezata sa rozzlostili na Jeremiasa, dali ho zbit a uvrhli ho do vazenia v dome pisara Jonatana; z toho totiz urobili vaznicu. Jeremias teda isiel do cisternovej miestnosti v sklepeni a Jeremias tam sedel dlhe dni. Ale kral Sedekias ho dal odtial vyviest a potajomky sa ho vo svojom dome vypytoval: „Ci je nejaky vyrok od Pana?“ Jeremias odpovedal: „Je. “ A dolozil: „Dostanes sa do ruk babylonskeho krala. “Nato sa Jeremias opytal krala Sedekiasa: „Cim som sa previnil proti tebe, proti tvojim sluhom a proti tvojmu ludu, ze ste ma uvrhli do vazenia?A kde su vasi proroci, ktori vam prorokovali: Babylonsky kral nepride proti vam a proti tejto krajine?Nuz teraz pocuvaj, moj pane, kralu; nech najde u teba vyslysanie moja prosba: Nevrat ma do domu pisara Jonatana, aby som tam neumrel. “Kral Sedekias preto vydal rozkaz a Jeremiasa umiestnili v straznom nadvori a z Pekarskej ulice mu davali denne pecen chleba, kym sa v meste neminul vsetok chlieb. A Jeremias ostal v straznom nadvori. Safatias, syn Matanov, Gedelias, syn Pasurov, Juchal, syn Selemiasov, a Pasur, syn Melchiasov, poculi slova, ktore Jeremias hovoril vsetkemu ludu, a to:„Toto hovori Pan: Kto ostane v tomto meste, zomrie pod mecom, od hladu a na mor; kto vsak prejde k Chaldejcom, ostane zit, vlastny zivot bude jeho koristou a bude zit. Toto hovori Pan: Urcite sa toto mesto dostane do ruk vojska babylonskeho krala, ktory si ho podmani. “Vtedy kniezata povedali kralovi: „Nech usmrtia tohto cloveka; ved takto len podlamuje odolnost bojovnikov, ktori v tomto meste zostali, aj odolnost vsetkeho ludu, ked im hovori podobne reci. Ved tento clovek nehlada blaho tohto ludu, ale len nestastie. “Kral Sedekias im odpovedal: „Ved ho mate v rukach! A kral nemoze nic proti vam. “Vzali teda Jeremiasa a hodili ho do cisterny kralovho syna Melchiasa, ktora bola v straznom nadvori. Jeremiasa spustili po povrazoch; v cisterne vsak nebola voda, ale iba blato, nuz Jeremias sa ponoril do bahna. V kralovskom dome zamestnany eunuch, Etiopec Abdemelech, sa dopocul, ze Jeremiasa spustili do cisterny. Kral prave sedel v Benjaminovej brane. Ked Abdemelech vychadzal z kralovskeho domu, oslovil krala:„Pane moj, kralu, zlo spachali ti muzovia vsetkym, co urobili prorokovi Jeremiasovi, ked ho hodili do cisterny, aby tam dolu umrel od hladu, ved v meste uz niet chleba!“Nato kral rozkazal Etiopcovi Abdemelechovi: „Vezmi odtialto so sebou tridsat chlapov a vytiahni proroka Jeremiasa z cisterny skor, ako zomrie. “Abdemelech vzal teda so sebou chlapov, isiel do kralovho domu do odevneho skladu, vzal odtial handry zo siat a stare zdrapy a spustil ich po povrazoch Jeremiasovi do cisterny. Etiopec Abdemelech povedal Jeremiasovi: „Daj si tieto stare handry a zdrapy pod pazuchu pod povrazy!“ Jeremias urobil taka Jeremiasa vytiahli povrazmi a vyviedli ho z cisterny. Potom ostal Jeremias v straznom nadvori. Kral Sedekias dal vsak Jeremiasa priviest k sebe k tretiemu vchodu Panovho domu a kral povedal Jeremiasovi: „Spytam sa ta cosi, nezataj predo mnou nic!“Jeremias odpovedal Sedekiasovi: „A nedas ma usmrtit, ak ti to poviem? A ak ti dam radu, nepocuvnes ma. “Sedekias sa teda tajne zaprisahal Jeremiasovi: „Ako zije Pan, ktory nam dal tento zivot, nedam ta usmrtit ani ta nedam do ruk muzov, ktori ti cihaju na zivot. “Nato Jeremias povedal Sedekiasovi: „Toto hovori Pan, Boh zastupov, Boh Izraela: Ak sa poddas vojvodcom babylonskeho krala, zachranis si zivot a toto mesto nevypalia; budes zit ty i tvoj dom. Ak sa vsak nepoddas vojvodcom babylonskeho krala, toto mesto sa dostane do ruky Chaldejcov, vypalia ho a ty sa nevyslobodis z ich ruky. “Kral Sedekias odpovedal Jeremiasovi: „Mam starosti pre Judovcov, ktori presli k Chaldejcom, aby ma nevydali do ich ruk; oni by ma znevazili. “Jeremias povedal: „Nevydaju! Pocuvni Panov hlas vo veci, o ktorej ti hovorim, bude sa ti dobre vodit a ostanes nazive. Ale ak sa budes zdrahat prejst, tak mi Pan zjavil toto:Hla, vsetky zeny, ktore este zostali v dome judskeho krala, vyvedu k vojvodcom babylonskeho krala a samy budu hovorit: »Zaviedli ta a premohli ta tvoji doverni priatelia. Ked sa ti nohy zaborili do blata, ukazali ti chrbat. «Vsetky tvoje zeny a tvojich synov vyvedu k Chaldejcom a ty sa nevyslobodis z ich ruk, padnes do ruky babylonskeho krala a toto mesto vypalia ohnom. “Nato Sedekias povedal Jeremiasovi: „Nech sa nik nedozvie o tychto veciach, vtedy nezomries. Ak sa vsak kniezata dozvedia, ze som s tebou hovoril, a pridu k tebe a budu sa ta spytovat: »Povedz nam, co si vravel kralovi i co tebe povedal kral, nezataj to pred nami a neusmrtime ta«- odpovedz im: »Predlozil som kralovi svoju prosbu, aby ma neposlal naspat do Jonatanovho domu, aby som tam neumrel. «“A kniezata prisli k Jeremiasovi a vypytovali sa ho a on im povedal vsetko tak, ako mu rozkazal kral. Nechali ho teda na pokoji, vec sa totiz nerozchyrila. Jeremias vsak ostal v straznom nadvori az do dna, ked sa zmocnili Jeruzalema. Ked zaujali Jeruzalem…(V deviatom roku judskeho krala Sedekiasa, v desiatom mesiaci, pritiahol babylonsky kral Nabuchodonozor a cele jeho vojsko k Jeruzalemu a obliehal ho. V jedenastom roku Sedekiasa, v stvrtom mesiaci, piaty den mesiaca, prelomili hradby),vosli vsetci vojvodcovia babylonskeho krala a usadili sa v strednej brane: velitel telesnej straze Nabuzardan, rab-saris Nabuserban, rab-mag Nergalsareser a vsetci ostatni vojvodcovia babylonskeho krala. Ked ich vsak judsky kral Sedekias a vsetci bojovnici uvideli, usli; v noci vytiahli z mesta cestou cez kralovsku zahradu, cez branu medzi dvoma murmi, a dali sa smerom k Arabe. Chaldejske vojsko ich prenasledovalo, Sedekiasa dochytili na Jerisskych poliach, zajali ho, zaviedli k babylonskemu kralovi Nabuchodonozorovi do Rebly v krajine Emat a on vyriekol nad nim sud. Babylonsky kral dal v Reble pobit Sedekiasovych synov pred jeho ocami; aj vsetkych jeruzalemskych slachticov dal babylonsky kral pobit. Sedekiasovi oslepil oci a sputal ho okovami, aby ho odviedol do Babylonu. Kralov dom a domy ludi Chaldejci vypalili a mury Jeruzalema zrucali. Zvysok ludi, ktori este zostali v meste, utecencov, ktori usli k nemu, a vsetok ostatny lud odviedol velitel telesnej straze Nabuzardan do Babylonu. Ale najchudobnejsich ludi, ktori nemali nic, nechal velitel telesnej straze Nabuzardan v judskej krajine a dal im v ten den vinice a polia. Ohladne Jeremiasa prikazal vsak babylonsky kral Nabuchodonozor velitelovi telesnej straze Nabuzardanovi toto:„Zaujmi sa ho, maj na nom svoje oci a neurob mu nic zle, ale zaobchadzaj s nim tak, ako ti on povie. “A velitel telesnej straze Nabuzardan, rab-saris Nabuserban, rab-mag Nergalsareser a vsetci velmozi babylonskeho kraladali priviest Jeremiasa zo strazneho nadvoria a odovzdali ho Godoliasovi, synovi Achikama, syna Safanovho, aby ho prepustil domov. Zostal teda uprostred ludu. K Jeremiasovi vsak, ked bol uvazneny v straznom nadvori, prehovoril Pan takto:„Chod a povedz Etiopcovi Abdemelechovi: Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Hla, ja splnim svoje slova proti tomuto mestu na jeho nestastie, nie na blaho; splnia sa pred tebou v tento den. Ale teba vyslobodim v ten den - hovori Pan -, nedostanes sa do ruk muzov, ktorych sa bojis. Ano, naisto ta vyslobodim, nepadnes pod mecom, svoj zivot budes mat za korist, pretoze si doveroval vo mna“ - hovori Pan. Slovo, ktore Pan prehovoril k Jeremiasovi, ked ho velitel telesnej straze Nabuzardan prepustil z Ramy. - Ked sa ho ujal, bol sputany retazami uprostred vsetkych jeruzalemskych a judskych zajatcov, ktorych zajimali do Babylonu. Velitel telesnej straze teda Jeremiasa predviedol a hovoril mu: „Pan, tvoj Boh, vyhlasil nad tymto miestom toto nestastie. Pan splnil a urobil, ako povedal, lebo ste zhresili proti Panovi a nepocuvali ste jeho hlas, preto vas postihla tato vec. A teraz, hla, dnes ta oslobodim od retazi, ktore mas na rukach. Ak sa ti paci ist so mnou do Babylonu, pod, budem mat na tebe svoje oci; ak sa ti vsak nepaci ist so mnou do Babylonu, ostan! Pozri, cela krajina je pred tebou, chod, kde uznas za spravne a dobre. Ak nechces ist so mnou, vrat sa ku Godoliasovi, synovi Achikama, syna Safanovho, ktoreho babylonsky kral postavil nad judske mesta, byvaj s nim uprostred ludu, alebo chod, kdekolvek sa ti zapaci ist. “ Nato mu velitel telesnej straze dal potraviny a dary a prepustil ho. A Jeremias siel k Achikamovmu synovi Godoliasovi do Masfy a byval s nim uprostred ludu, ponechaneho v krajine. Vsetci vojvodcovia oddielov, ktore sa zdrzovali v poli, a ich muzovia sa dopoculi, ze babylonsky kral postavil na celo krajiny Achikamovho syna Godoliasa a ze mu zveril muzov, zeny, deti a chudobnych krajiny, ktorych neodviedli do Babylonu. I prisli do Masfy ku Godoliasovi Izmael, syn Nataniasa, Johanan a Jonatan, synovia Kareho, Sareas, syn Tanehumeta, synovia Ofiho z Netofy a Jezonias, syn Machtiho, sami aj so svojimi chlapmi. A Godolias, syn Achikama, syna Safanovho, sa zaprisahal im a ich chlapom: „Nebojte sa sluzit Chaldejcom; ostante v krajine a sluzte babylonskemu kralovi, a bude vam dobre. Pozrite, ja byvam v Masfe, aby som bol v sluzbach Chaldejcov, ktori prichadzaju k nam, vy vsak zoberte vino, ovocie a olej, ulozte si to do komor a ostante vo svojich mestach, ktore obsadite. “Ale aj Judovci, ktori boli v Moabsku, medzi Amoncanmi, v Edomsku a v rozlicnych krajinach, poculi, ze babylonsky kral nechal zvysky z Judu a ze im na celo postavil Godoliasa, syna Achikama, syna Safanovho. Nato sa vratili vsetci Judovci zo vsetkych krajin, kde sa boli rozprchli, a prisli do judskej krajiny ku Godoliasovi do Masfy a nazbierali velmi mnoho vina a ovocia. Jochanan, syn Kareho, a vsetci vojvodcovia oddielov, ktore sa zdrzovali v poli, prisli ku Godoliasovi do Masfy a povedali mu:„Vies, ze Balis, kral Amoncanov, poslal Nataniasovho syna Izmaela, aby ta zabil?“ Ale Godolias, syn Achikamov, im neveril. Jochanan, syn Kareho, vsak povedal v Masfe potajomky Godoliasovi: „Pojdem a zabijem Izmaela, syna Nataniasovho; nik sa o tom nedozvie. Preco by mal zabit on teba? To by sa rozprchli vsetci Judovci, zhromazdeni okolo teba, a zahynuli by zvysky Judu. “Ale Godolias, syn Achikamov, povedal Jochananovi, synovi Kareho: „Nerob to! Ved nehovoris o Izmaelovi pravdu. “V siedmom mesiaci vsak isiel Izmael, syn Nataniasa, syna Elisamovho, z rodu kralovskeho, a s nim kralovski velmozi a desat chlapov ku Godoliasovi, synovi Achikama, do Masfy a jedli spolocne v Masfe. Tu sa Nataniasov syn Izmael zdvihol aj desiati chlapi, ktori boli s nim, a zabili Godoliasa, syna Achikama, syna Safanovho, mecom. Zabili teda toho, ktoreho babylonsky kral postavil na celo krajiny. A Izmael pobil aj vsetkych Judovcov, ktori boli s nim - s Godoliasom - v Masfe, i Chaldejcov, bojovnikov, ktori sa tam nachadzali. Nasledujuci den po zabiti Godoliasa, ked este nik nic nevedel,prisli zo Sichemu, zo Sila a zo Samarie muzovia - osemdesiat chlapov - s oholenymi bradami, roztrhanym ruchom a so zarezmi; mali v rukach dary a tymian a chceli to zaniest do Panovho domu. Vtom im vysiel z Masfy v ustrety Izmael, syn Nataniasa; a ako isiel, plakal. Ked sa s nimi stretol, povedal im: „Podte ku Godoliasovi, Achikamovmu synovi!“Ked potom prisli do stredu mesta, Izmael, syn Nataniasa, ich pobil a pohadzal do jamy sam s chlapmi, ktori boli s nim. Ale naslo sa medzi nimi desat muzov, ktori povedali Izmaelovi: „Nezabijaj nas, lebo mame v poli zasoby psenice, jacmena, oleja a medu. “ Nechal ich teda a nepobil ich spolu s ich bratmi. Cisterna vsak do ktorej Izmael pohadzal vsetky mrtvoly muzov, co zabil pre Godoliasa, bola ta, co dal urobit kral Asa proti izraelskemu kralovi Basovi. Nataniasov syn Izmael ju naplnil mrtvolami. Potom Izmael zajal vsetky zvysky ludu, co boli v Masfe, kralove dcery a vsetok lud, ktory zostal v Masfe, nad ktorym velitel telesnej straze Nabuzardan postavil Godoliasa, syna Achikamovho. Nataniasov syn Izmael ich zajal, potom vyrazil a chcel prejst k Amoncanom. Ked Jochanan, syn Kareho, a vsetci vojvodcovia oddielov, ktore boli s nim, poculi o vsetkych nerestiach, co popachal Nataniasov syn Izmael,vzali vsetkych chlapov, isli proti Izmaelovi, synovi Nataniasovmu, do boja a nasli ho pri velkych vodach pri Gabaone. A ked vsetok lud, ktory bol s Izmaelom, zazrel Jochanana, syna Kareho, a vsetkych velitelov oddielov, ktore boli s nim, zaradoval sa. A vsetok lud, ktory Izmael zajal z Masfy, vratil sa spat a siel k Jochananovi, synovi Kareho. Nataniasov syn Izmael sa vsak s osmimi chlapmi zachranil pred Jochananom a odisiel k Amoncanom. Potom Jochanan, syn Kareho, a vsetci velitelia oddielov, ktore boli s nim, zachytil cely zvysok ludu, ktory Izmael, syn Nataniasov, po zabiti Achikamovho syna Godoliasa zajal z Masfy: muzov, udatnych bojovnikov, zeny, deti a eunuchov, ktorych priviedol spat z Gabaonu,odisli a zdrzali sa v hostinci Chamaam pri Betleheme. Chceli ist do Egyptapre Chaldejcov, lebo sa ich bali, pretoze Nataniasov syn Izmael zabil Achikamovho syna Godoliasa, ktoreho babylonsky kral postavil na celo krajiny. Tu pristupili vsetci velitelia oddielov, tiez Jochanan, syn Kareho, a Jezonias, syn Ozaiasov, a vsetok lud od najvacsieho po najmensicha povedali prorokovi Jeremiasovi: „Prijmi nasu prosbu a modli sa za nas k Panovi, nasmu Bohu, za cely tento zvysok, ved nas z mnozstva ostalo iba malicko, ako nas vidis na vlastne oci;nech nam Pan, tvoj Boh, oznaci cestu, ktorou mame ist, a co si mame pocat. “Prorok Jeremias im odpovedal: „Pocujem. Hla, modlim sa k Panovi, vasmu Bohu, ako si ziadate, a oznamim vam vsetko, co vam Pan odpovie, nic nezatajim pred vami. “Oni vsak odpovedali Jeremiasovi: „Nech je Pan proti nam pravdivy a verny svedok, ak nebudeme robit podla toho, co nam Pan, tvoj Boh, od teba odkaze. Ci v zlom, ci v dobrom budeme pocuvat hlas Pana, svojho Boha, ku ktoremu ta posielame, aby sa nam dobre viedlo, ked budeme pocuvat hlas Pana, svojho Boha. “Po desiatich dnoch vsak prehovoril Pan k Jeremiasovi. I zavolal Jochanana, syna Kareho, vsetkych velitelov oddielov, ktore boli s nim, i vsetok lud od najmensieho po najvacsiehoa povedal im: „Toto hovori Pan, Boh Izraela, ku ktoremu ste ma poslali, aby som mu predniesol vasu prosbu. Ak trvalo zostanete v tejto krajine, zveladim vas a nespustosim, zasadim vas a nevytrham, lebo som olutoval zlo, co som vam urobil. Nebojte sa babylonskeho krala, pred ktorym mate strach; nebojte sa ho - hovori Pan, ved som s vami ja, aby som vas chranil a aby som vas vyslobodil z jeho ruky. Ziskam vam milost, takze sa zlutuje nad vami a ponecha vas na vasej pode. Ale ak poviete: »Nebudeme byvat v tejto krajine« a nebudete pocuvat hlas Pana, svojho Boha;ak poviete: »Nie, ale pojdeme do egyptskej krajiny, kde nebudeme vidiet vojnu, ani nepocujeme hlas truby a nebudeme mriet za chlebom; tam budeme byvat«:nuz potom pocujte slovo Panovo, zvysky Judu: Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Ak si ozaj k Egyptu obraciate tvare a chcete tam ist byvat,tak vas mec, ktoreho sa bojite, zasiahne tam - v egyptskej krajine; a hlad, ktoreho sa strachujete, zmocni sa vas tam v Egypte a tam pomriete. A vsetci muzovia, ktori su odhodlani ist do Egypta a byvat tam, pomru pod mecom, od hladu a na mor. Nik z nich neunikne a nezachrani sa pred hladom, ktory ja na nich dopustim. Lebo toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Ako sa rozpalil moj hnev a moja prchlivost na obyvatelov Jeruzalema, tak sa moja prchlivost rozpali na vas, ak pojdete do Egypta; budete na kliatbu, na pustosenie, na zlorecenie a na hanbu a toto miesto viac neuvidite. Pan hovoril k vam, zvysky Judu: Nechodte do Egypta! A vedzte, ze som vam to dnes dosvedcil. Ved zavadzate sami seba! Lebo vy ste ma poslali k Panovi, nasmu Bohu, vraviac: »Modli sa za nas k Panovi, nasmu Bohu, a vsetko nam oznam tak, ako povie Pan, nas Boh; urobime to. «Nuz oznamil som vam to dnes, a nepocuvate hlas Pana, svojho Boha v nicom z toho, pre co ma k vam poslal. Teraz vsak, aby ste o tom vedeli, pomriete pod mecom, od hladu a na mor na mieste, kde chcete ist byvat. “Ked Jeremias dohovoril celemu ludu vsetky slova Pana, ich Boha, ktore im Pan, ich Boh, po nom odkazal - (vsetky tie slova) -,Azarias, syn Ozaiasov, Jochanan, syn Kareho, a vsetci odbojni muzovia povedali Jeremiasovi: „Hovoris loz. Neposlal ta Pan, nas Boh, s odkazom: »Nechodte byvat do Egypta ako cudzinci. «Ale Baruch, syn Neriho, ta stve proti nam; chce nas vydat do ruky Chaldejcov, aby nas usmrtili, alebo odviedli do Babylonu. “Jochanan, syn Kareho, velitelia oddielov a vsetok lud nepocuvali teda na Panov hlas, aby zostali v judskej krajine. Jochanan, syn Kareho, a vsetci velitelia oddielov pojali zvysky Judu, ktore sa spomedzi rozlicnych narodov, kde sa roztratili, vratili byvat do judskej krajiny,muzov, zeny, deti, kralove dcery a kazdeho, koho velitel telesnej straze Nabuzardan nechal s Godoliasom, synom Achikama, syna Safanovho, s prorokom Jeremiasom a s Neriho synom Baruchoma isli do egyptskej krajiny, lebo nepocuvali Panov hlas. Isli az po Tafnes. V Tafnese vsak prehovoril Pan k Jeremiasovi toto slovo:„Vezmi do ruky velke kamene a schovaj ich do tehlovej malty, ktora je pri vchode do faraonovho domu v Tafnese tak, aby to judski muzovia videli. A povedz im: Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Hla, ja poslem a privediem svojho sluhu, babylonskeho krala Nabuchodonozora, a postavim jeho tron nad tieto kamene, ktore som schoval, a roztiahne nad nimi svoj baldachyn. Pride a porazi egyptsku krajinu. Kto je na smrt - na smrt! Kto je na zajatie - do zajatia! A kto je pod mec - pod mec!Podlozi ohen pod domy egyptskych bohov, vypali ich a odvlecie ich do zajatia; i vycisti egyptsku krajinu, ako si pastier vycisti odev; potom v , pokoji odide odtialto. Dolame stĺpy domu slnka, ktory je v Egypte, a domy egyptskych bozstiev spali ohnom. “Slovo, ktore Jeremias dostal pre vsetkych Judovcov, ktori byvaju v egyptskej krajine, ktori byvaju v Magdole, Tafnese, Nofe a v krajine Patros. „Vy ste videli vsetko nestastie, ktore som dopustil na Jeruzalem a na vsetky judske mesta. Pozrite, dnes su opustene, niet v nich obyvatelovpre zlocin, ktory pachali, aby ma popudzovali, ked chodili okiadzat a uctievat cudzich bohov, ktorych nepoznali ani oni, ani vy, ani vasi otcovia. I posielal som k vam rozlicnych svojich sluhov, prorokov; jednostaj som ich posielal s odkazom: Nerobte tu ohavnu vec, ktoru nenavidim!Ale nepocuvali a nepriklonili si ucho, aby sa odvratili od svojho zlocinu a aby neokiadzali cudzich bohov. Preto vzkypela moja zlost a moj hnev sa rozpalil na judske mesta a na jeruzalemske ulice, takze zostali zrucaniskom a pustou, ako su dnes. Teraz vsak toto hovori Pan, Boh zastupov, Boh Izraela: Preco pachate proti sebe samym taky velky zlocin? Chcete si z Judu vykynozit muzov i zeny, deti i dojcence, aby z vas neostal ani zvysok,ked ma popudzujete dielami svojich ruk a okiadzate cudzich bohov v egyptskej krajine, do ktorej ste sli byvat? Chcete sa vyhubit, chcete byt kliatbou a posmechom medzi vsetkymi narodmi zeme?Nuz ci ste zabudli na zlociny svojich otcov, na zlociny judskych kralov, na zlociny ich kniezat, na svoje vlastne zlociny a na zlociny svojich zien, ktore popachali v judskej krajine a na uliciach Jeruzalema?Do tohto dna sa nepokoruju, ani sa neboja, ani nekracaju podla mojho zakona a mojich prikazov, ktore som dal im a ich otcom. Preto takto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Obratim svoju tvar proti vam na nestastie; chcem vyhubit celeho Judu. Vezmem zvysky Judu, ktore sa vybrali na cestu do Egypta byvat tam, a vyhynu vsetci v egyptskej krajine, padnu pod mecom a od hladu, vymru od najmensich po najvacsich; pod mecom a od hladu pomru a budu na zlorecenie, na hrozu, na kliatbu a na potupu. I navstivim obyvatelov Egypta, ako som navstivil obyvatelov Jeruzalema mecom, hladom a morom. A zo zvyskov Judu, ktore isli byvat do egyptskej krajiny, nebude oslobodenych ani zachranenych, co by sa vratili do judskej krajiny, hoci ich tuzba tiahne vratit sa a byvat tam. No nevratia sa, iba ti, co utecu. “Nato vsetci muzovia, ktori vedeli, ze ich zeny okiadzaju cudzich bohov, i zeny, ktore stali vo velkom zastupe, a vsetok lud, ktory byval v egyptskej krajine a v Patrose, odpovedal Jeremiasovi takto:„Vo veci, ktoru si nam hovoril v mene Pana, ta neposluchneme. Naopak, budeme robit vsetko, co nase usta poslubovali: budeme palit kadidlo kralovnej neba, budeme jej liat napojove obety, ako sme to robili my i nasi otcovia, nasi krali i nase kniezata v mestach Judska a po uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba dosyta, boli sme blazeni a nepoznali sme nestastie. Odkedy sme vsak prestali palit kadidlo kralovnej neba a vylievat jej napojove obety, vsetko nam chyba a nivoci nas mec i hlad. A ked palime kadidlo kralovnej neba a vylievame jej na obetu napoje, robime vari bez svojich muzov kolaciky s jej obrazom a lejeme jej napojove obety?“Vtedy Jeremias hovoril celemu narodu, muzom, zenam a vsetkym, co mu odpovedali:„Nuz ci to nebolo kadidlo, ktore ste aj vy, aj vasi otcovia, vasi krali, vase kniezata i lud krajiny palili v mestach Judska a po uliciach Jeruzalema, na co sa Pan rozpamatal a vystupilo mu to k srdcu?A pan uz nevladal znasat vase zlocinne skutky a vase ohavnosti, ktore ste pachali, preto vam ostala krajina pustou, hrozou a kliatbou bez obyvatelov, ako je dnes. Pretoze ste palili kadidlo, ze ste hresili proti Panovi, nepocuvali ste Panov hlas a nekracali ste podla jeho zakona, jeho prikazov a jeho nariadeni: ano, preto vas postihlo vsetko toto nestastie, v ktorom ste dnes. “I vravel Jeremias k celemu narodu a ku vsetkym zenam: „Cujte slovo Panovo, vsetci Judovci, ktori ste v egyptskej krajine:Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: Vy a vase zeny ste svojimi ustami vyhlasili, co svojimi rukami konate: »Veru splnime svoje sluby, ktore sme zlozili, ze budeme palit kadidlo kralovnej neba a vylievat jej napojove obety. « Plnte len svoje sluby a zachovavajte svoje sluby!Cujte teda slovo Panovo, vsetci Judovci, ktori byvate v egyptskej krajine: Hla, na svoje velke meno prisaham - hovori Pan: V celej egyptskej krajine nebude nijaky judsky clovek vzyvat moje meno slovami: »Tak, ako zije Pan, Jahve!«Hla, budem bedlit nad nimi na nestastie, nie na stastie; a vsetci judski muzovia, ktori su v egyptskej krajine, budu hynut mecom a hladom, kym nevyhynu. A ti, co uniknu mecu - niekolki muzovia -, vratia sa z egyptskej krajiny do krajiny judskej. A vsetky zvysky Judu, co isli byvat do egyptskej krajiny, sa dozvedia, cie slovo sa splnilo, ci moje, ci ich. A toto vam bude znamenim - hovori Pan -, ze vas navstivim na tomto mieste, aby ste vedeli, ze sa urcite na vas splnia moje slova na vase nestastie. Toto hovori Pan: Hla, ja vydam egyptskeho krala, faraona Hofru, do ruky jeho nepriatelov a do ruky tych, co mu striehnu na zivot, ako som vydal judskeho krala Sedekiasa do ruky babylonskeho krala Nabuchodonozora, jeho nepriatela, ktory mu striehol na zivot. “Slovo, ktore prorok Jeremias povedal Neriho synovi Baruchovi, ked z Jeremiasovych ust napisal tieto slova do knihy vo stvrtom roku judskeho krala Joakima, syna Joziasovho:„Toto hovori Pan, Boh Izraela, tebe, Baruch:Povedal si: »Beda mi, lebo Pan mi pridava k rane bolest. Vycerpany som od vzdychania a nenachadzam odpocinku. «(Toto mu povies:) Takto hovori Pan: Hla, co som zbudoval, zrucam, a co som zasadil, vytrham; (je to cela krajina). A ty ziadas velke veci! Neziadaj ich! Lebo, hla, dopustim nestastie na kazdeho cloveka - hovori Pan -, tebe vsak dam tvoj zivot za korist na kazdom mieste, kamkolvek pojdes. “Slovo, ktore Pan prehovoril k prorokovi Jeremiasovi proti narodom. O Egypte. Proti vojsku egyptskeho krala, faraona Nechaa, ktore bolo pri rieke Eufrat a ktore porazil babylonsky kral Nabuchodonozor vo stvrtom roku judskeho krala Joakima, syna Joziasovho. „Chystajte pancier a stit a pochodujte do boja!Kantare na kone! Sadajte, jazdci, nastupte v prilbach, ostrite kopije, oblecte pancier!Coze to vidim? Ved zakolisali, ustupuju nazad. Ich silaci su porazeni, utekaju behom a neobratia sa. Hroza zokol-vokol! - hovori Pan. Neutecie rychlobezec, neunikne silak! Na severe, pri brehu rieky Eufrat zavahali, klesaju. Kto to vystupuje ako Nil, ako rieky mu hucia vody?Egypt vystupuje ako Nil, ako rieky hucia jeho vody a vravi: Vystupim, zaplavim zem, znicim mesto i jeho obcanov. Hor’ sa, paripy! Rutte sa, vozy! Na pochod, bojovnici! Kus a Put, co nosia stit, a Lydovia, co nosia a natahuju kusu. Nuz ten den je pre Pana, Jahveho zastupov, dnom pomsty, aby sa vyvrsil na svojich nepriateloch. Mec bude hltat a nasyti sa, opoji sa ich krvou. Ved obetu bude mat Pan, Jahve zastupov, v severnej krajine pri rieke Eufrat. Hor’ sa do Galaadu a dones balzam, panna, dcera Egypta! Nadarmo hromadis lieky, niet zacelenia pre teba. Narody sa dozvedia tvoju hanbu, tvojim krikom sa preplni zem, ved silak sa potkyna o silaka a padnu naraz obaja. “Slovo, ktore Pan prehovoril k prorokovi Jeremiasovi o tom, ze babylonsky kral Nabuchodonozor pojde porazit egyptsku krajinu. „Ohlaste v Egypte, oznamte v Magdole, povedzte v Nofe a Tafnese, povedzte: »Nastupuj, chystaj sa, ved mec hlce okolo teba!«Precoze je zvrhnuty tvoj silak? Neobstal, lebo ho zrutil Pan,zakolisal sa velmi a padol. Druh hovori druhovi: Hore! Vratme sa k svojmu narodu, do svojej rodnej krajiny pred pustosiacim mecom. Nazvite faraona, egyptskeho krala: »Zurenie, ktore premeskalo cas. «Ako zijem - hovori Kral, ktory sa vola Panom zastupov. Ako Tabor medzi vrchmi a ako Karmel pri mori, pride!Prichystaj si vystroj do zajatia, obyvatelka, dcera Egypta, lebo Nof bude pustatinou, vyhori, nebude mat obcanov. Nadhernou jalovicou bol Egypt, prepadol ju ovad zo severu. V jeho strede boli aj zoldnieri ako tucne jalovice, lez aj ti sa obratili, utiekli zaraz, nezastali, lebo prisiel na nich cas ich biedy, doba ich navstivenia. Cuj, ide ako had; ano, idu v sile, sekerami ho prepadaju ako drevorubaci. Stinaju jeho les, hovori Pan, lebo nim nemozno preniknut. Ved ich je viac ako kobyliek, nemaju konca-kraja. Potupena je dcera Egypta, dostala sa do ruk severneho naroda. “Pan zastupov, Boh Izraela, hovori: „Hla, navstivim Amona z No aj faraona, (aj Egypt, aj jeho bohov, aj jeho kralov, aj faraona), i vsetkych, co sa nan spoliehaju. A vydam ich do ruky tych, co im striehnu na zivot, do ruky babylonskeho krala Nabuchodonozora a do ruky jeho sluzobnikov. Potom vsak bude zasa obyvany ako za davnych cias, hovori Pan. Ty sa vsak neboj, sluha moj, Jakub, nestrachuj sa, Izrael, lebo, hla, ja ta zachranim z dialky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vrati sa Jakub a odpocinie si, v bezpeci bude, nezastrasi ho nik. Ty sa neboj, sluha moj, Jakub, hovori Pan, ved som s tebou ja; ano, znicim vsetky narody, medzi ktore som ta roztratil, iba teba neznicim, ale budem ta karhat spravodlivo a bez trestu ta nenecham. “Slovo, ktore Pan prehovoril k prorokovi Jeremiasovi o Filistincoch skor, nez faraon porazil Gazu. Toto hovori Pan: „Hla, vystupuju vody od severu, stavaju sa rozvodnenym potokom, zaplavuju zem a vsetko, co je na nej, mesto i jeho obyvatelov. A ludia volaju, kvilia vsetci obyvatelia zemeod dupotu kopyt jeho zrebcov, od lomozu vozov, od hrkotu kolies. Otcovia sa neobratia k detom, lebo im klesaju rukypre den, ktory prisiel znicit vsetkych Filistincov a vyhubit Tyru a Sidonu posledne zvysky spojencov. Ano, Pan znici Filistincov, zvysky ostrova Kaftor. Na Gazu pride plesivost, Askalon je znivoceny; pozostatky Enakovcov, dokedyze sa budete zranovat?O, Panov mec, dokedy nebudes mat odpocinku? Vrat sa do svojej posvy, oddychni si a prestan!Akoze si odpocinie, ked mu Pan dal rozkaz? Proti Askalonu a brehu mora, kam ho postavil. “O Moabe. Toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: „Beda Nebu, ved je znicene, potupeny a podmaneny je Kiriataim, potupeny je hrad a zrucany. Slavy Moabu uz niet. V Hesebone mu stroja nestastie: Podme, znicme ho, nech nie je narodom. Aj ty, Madmen, zamĺknes, pride za tebou mec. Cuj krik z Horonaimu, velke pustosenie a rucanie. Zlomeny je Moab, kricia, ze ich pocut az do Segoru. Ano, hore svahom Luitu vystupuju v placi. Ano, na svahu Horonaimu pocut krik pre skazu. Bezte a zachrante si zivot a budte ako tamariska na pusti. Pretoze si dufal v svoje diela a poklady, aj teba podmania! Kamos pojde do zajatia, jeho knazi a kniezata tiez. A nicitel vnikne do kazdeho mesta, ani len jedine mesto sa nezachrani; zhynie udolie a skazu vezme plan, ako riekol Pan. Dajte kridla Moabu, nech letom unikne! Jeho mesta obratia sa na pust, ze nebude v nich obyvatelov. Zloreceny, kto kona Panovo dielo nedbalo, zloreceny, kto si odtahuje mec od krvi!Moab bol neruseny od mladosti, spocival na svojich kvasniciach, neprelieval sa z nadoby do nadoby a do zajatia nesiel, preto trvala jeho chut a vona sa mu nezmenila. Preto veru pridu dni, hovori Pan, ked poslem prelievacov a nachylia ho, vyprazdnia jeho nadoby a krcahy mu porozbijaju. Moab ostane v hanbe pre Kamosa, ako Izraelov dom ostal v hanbe pre Betel, svoju nadej. Co vravite: »Hrdinovia sme a mocni chlapi do boja«?Moab bude zniceny, vystupuju do jeho miest, jeho vybrana mlad zostupuje na jatku, hovori Kral, vola sa Pan zastupov. Blizi sa skaza Moabu, jeho nestastie sa velmi ponahla. Lutujte ho vsetci z jeho okolia a vsetci, co poznate jeho meno, vravte: »Ako sa len zlomila silna palica, berla okrasna. «Dolu z nadhery, sed o smade, obyvatelka, dcera Dibonu, ved nicitel Moabu utoci na teba, zruca tvoje pevnosti!Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvatelka Aroeru, pytaj sa bezcov a utecencov. Povedz: »Co sa stalo?«V hanbe je Moab, ano, podlomil sa, kvilte a volajte, zvestujte pri Arnone, ze Moab je zniceny. Pride sud na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat,na Dibon, na Nebo, na Bet-Debelaim,na Kiriataim, na Bet-Gamul, na Bet-Maon,na Kariot, na Bozru a na vsetky mesta moabskej krajiny, ci su daleko, alebo blizko. Odrazeny je roh Moabu a jeho rameno je zlomene, hovori Pan. Opojte ho, ved sa dvihal nad Pana, nech sa Moab vala v tom, co vydavil, nech je aj on na posmech. A ci ti Izrael nebol na posmech? Ci ho dochytili medzi zlodejmi, ze si vzdy pokyvoval hlavou, ked si s nim hovoril?Opustite mesta a byvajte v bralach, obyvatelia Moabu, budte ako holub, ktory hniezdi na okraji dier. Poculi sme o pyche Moabu, velmi pysny je, o jeho namyslenosti, pyche, nadutosti, povysenosti srdca. Ja poznam - hovori Pan - jeho prchkost; ma nezmyselne reci, nezmyselne ciny. Preto kvilim pre Moab, pre cely Moab volam, pre ludi z Kir Cheresu vzdycham. Viac ako Jazer oplakavam vinohrad Sabamy. Tvoje vyhonky prekracovali more, siahali az k (moru) Jazeru: do tvojej oberacky a tvojho vinobrania vpadol nicitel. I zmizla radost a plesanie zo zahrad a z krajiny moabskej. Urobim koniec vinu v lisoch, sliapac nesliape, ujukanie nie je ujukanim. Krik znie od Hesebonu k Eleale, az k Jase vydavaju hlas. Od Segoru az k Horonaimu, k tretiemu Eglatu; ved aj vody Nimrimu sa na pust obratia. A urobim v Moabe koniec - hovori Pan, tym, co vystupuju na vysinu a okiadzaju bozikov. Preto moje vnutro vzlyka pre Moaba ako flauta, moje srdce pre lud z Kir Cheresu ako flauta vzlyka, lebo stratili svoje zvysky. Ved kazda hlava je plesiva a kazda brada oholena, na kazdej ruke zarezy a na kazdych bedrach vrecovina. Na vsetkych strechach Moabu i na jeho uliciach vsetko narieka, lebo som zlomil Moab ako odpornu nadobu - hovori Pan. Ako je zniceny! Kvilte! Ako Moab obratil s hanbou siju! Moab bude posmechom a hrozou vsetkym, ktorych ma vokol seba. Lebo toto hovori Pan: Pozri, leti ako orol, rozprestiera kridla nad Moabom. Podmanene su mesta a zaujate pevnosti. Srdce hrdinov Moabska vsak ten den bude ako srdce zeny, ktora rodi. Moab bude zniceny, nebude narodom, pretoze sa vyvysoval nad Pana. Strach, jama a osidlo pre teba, obyvatel Moabu - hovori Pan. Kto unikne hroze, padne do jamy, a kto vystupi z jamy, chyti sa do osidla; ano, toto dopustim na Moab v roku jeho navstivenia - hovori Pan. V tieni Hesebonu zastanu utecenci bez moci. Ved z Hesebonu vyslahne ohen a plamen z domu Sehona i stravi sluchy Moabu a tema zurivcov. Beda ti, Moab, zahynul lud Kamosa, ved ti synov odviedli do zajatia a tvoje dcery do vyhnanstva. Ale obratim osud Moabu na konci dni,“ hovori Pan. Potialto je sud nad Moabom. O synoch Amona. Toto hovori Pan: „Ci Izrael nema synov? Ci nema dedicov? Preco dedi po Gadovi Melchom a jeho lud byva v jeho mestach?Preto, hla, pridu dni, hovori Pan, ked vyvolam lomoz vojny proti Rabat Amonu: premeni sa na hrbu zrucanin, jeho dcery vyhoria ohnom a Izrael zdedi po svojich dedicoch, hovori Pan. Kvil, Hesebon, lebo zniceny je Hai, volajte, dcery Raby, oblecte si vrecovinu, nariekajte, pobehujte po ohradach, lebo Melchom pojde do zajatia, tiez jeho knazi a kniezata. Co sa pysis dolinami, (Odplavalo ti udolie!) dcera odbojna!? Spoliehas sa na svoje poklady: »Ktoze pride proti mne?«Hla, dopustim na teba strach, hovori Pan, Jahve zastupov, zo vsetkych stran a roztratite sa kazdy svojim smerom: utecencov nepozbiera nik. Ale potom obratim osud synov Amona“ - hovori Pan. O Edome. Toto hovori Pan zastupov: „Ci v Temane uz niet mudrosti? Ci mudrci ostali bezradni? Ci sa ich mudrost skazila?Bezte, ujdite, usadte sa v nizinach, obyvatelia Dedanu, ved na Ezaua dopustim nestastie, cas jeho navstivenia. Ak pridu k tebe oberaci, nenechaju ani stebielka, ako zlodeji v noci narobia skody, kolko chcu. Lebo ja odhalim Ezaua, objavim jeho skryse, nebude sa moct schovat, zahynie jeho rod i bratia, i jeho susedia a nebude ho viac. Nechaj svoje siroty, ja ich uzivim, a tvoje vdovy nech dufaju vo mna!Lebo toto hovori Pan: Hla, ti, ktorym nebolo sudene pit kalich, musia ho pit, a ty, ty by si ostal bez trestu? Bez trestu neostanes, ale musis ho pit. Na seba som prisahal, - hovori Pan, pustatinou a potupou, pustou a kliatbou bude Bozra a vsetky jej mesta budu vecnymi zboreniskami. “Pocul som zvest od Pana a hlasatel je vyslany k narodom: „Zhromazdite sa, chodte proti nemu a pozdvihnite sa do boja!“„Bo, hla, malym som ta urobil medzi narodmi, opovrhnutym medzi ludmi. Strach, co si siril, ta sklamal aj pycha tvojho srdca, co byvas v trhlinach skal, obsadzujes vysoke kopce. Postav si hniezdo vysoko sta orol, zrutim ta odtial - hovori Pan. A Edom bude na hrozu, kazdy, kto prejde popri nom, zhrozi sa a zapiskne nad jeho ranami. Podobne ako v spustosenej Sodome a Gomore a v susednych mestach, hovori Pan, nik tam nebude byvat, neusadi sa tam cloviecik. Hla, vystupuje sta lev z nadhery Jordana na nivy trvale. V okamihu ich odozeniem odtial a ustanovim tam vyvolenca. Ved ktoze je ako ja a kto ma vezme na zodpovednost? A kto je tym pastierom, co obstoji predo mnou?Preto cujte rozhodnutie Pana, ktore vyniesol proti Edomu, a jeho umysly, ktore uvazil proti obyvatelom Temanu: Ano, odvlecu ich sta najmensie z oviec, ano, ich nivy sa zdesia nad nimi. Hrmotom ich padu otrasie sa zem, krik je na Cervenom mori - to pocut ich hlas!Hla, ako orol sa dviha, leti, rozprestiera si kridla nad Bozrou; a srdce hrdinov Edomu bude v ten den ako srdce zeny, ktora rodi. “O Damasku. „V hanbe je Emat a Arfad, pretoze poculi zlu zvest, stonu ako more, desia sa, uspokojit sa nemozu. Sklesly je Damask, dava sa na utek, hroza sa ho chyta, uzkost a bolesti zmocnuju sa ho sta rodicky. Ako by nebolo opustene oslavovane mesto, obec rozkose?Preto budu padat jeho mladici na uliciach, v ten den zahynu vsetci bojovnici - hovori Pan. Pod murmi Damasku podpalim ohen, ktory stravi Benhadadove palace. “O Kedare a kralovstvach Chasoru, ktore porazil babylonsky kral Nabuchodonozor. Toto hovori Pan: „Hor’ sa, tiahnite proti Kedaru, spustoste synov Vychodu!Ich stany a stada zoberu, ich koze a vsetko ich naradie, aj ich tavy si vezmu a privolavaju im: »Hroza zo vsetkych stran!«Bezte, utekajte velmi, usadte sa v nizinach, obcania Chasoru, hovori Pan, pretoze babylonsky kral Nabuchodonozor vyniesol proti vam rozhodnutie a vymyslel proti vam plan. Hor’ sa, tiahnite proti pokojnemu narodu, ktory byva v bezpeci, hovori Pan, nema dveri ani zavor, byvaju osamote. Ich tavy budu na lupez, a mnozstvo ich stad na korist a roztrusim do vsetkych vetrov tych, co si strihaju sluchy, zo vsetkych stran im privediem nestastie, hovori Pan. Chasor bude bydliskom sakalov, pustatinou naveky; nebude tam byvat nik, neusadi sa tam cloviecik. “Slovo, ktore Pan prehovoril k prorokovi Jeremiasovi proti Elamu na zaciatku panovania judskeho krala Sedekiasa. „Toto hovori Pan zastupov: Veru zlamem kusu Elamu, jeho hlavnu silu,a privediem na Elam styri vetry zo styroch koncin nebies a rozprasim ich do vsetkych tychto vetrov, takze nebude naroda, ku ktoremu by nesli utecenci Elamu. Podesim Elam pred jeho nepriatelmi a pred tymi, co im striehnu na zivot. Privediem na nich nestastie: svoj rozpaleny hnev - hovori Pan, a poslem za nimi mec, kym ich nevyhubim. Potom postavim v Elame svoj tron, odstranim odtial krala i kniezata, hovori Pan. Ale na konci dni zmenim osud Elamu,“ hovori Pan. Slovo, ktore prostrednictvom proroka Jeremiasa povedal Pan proti Babylonu, proti krajine Chaldejcov. „Rozhlaste medzi narodmi, oznamte, (zdvihnite zastavu, oznamte), nebojte sa, povedzte: »Podmaneny je Babel, v hanbe je Bel, zrutil sa Merodach. V hanbe su jeho sochy, zrutili sa jeho modly. «Lebo tiahne proti nemu narod od severu, ten obrati na pust jeho krajinu, ze v nej nebude obyvatela: ludia i zvierata usli, utiekli. V tych dnoch a v tom case - hovori Pan - pojdu synovia Izraela, oni a synovia Judu spolu, pojdu v ustavicnom placi a budu hladat Pana, svojho Boha. Budu sa vypytovat na cestu k Sionu, kam budu obrateni: »Podte, pripojme sa k Panovi zmluvou vecnou, nezabudnutelnou!«Stratenym stadom bol moj lud, ich pastieri sa s nimi tarali: vodili ich sem-tam po horach, chodili z vrchu na kopec, na kosiarenie zabudli. Hltal ich kazdy, kto ich nasiel, ich nepriatelia vraveli: »Neprehresime sa, pretoze zhresili proti Panovi, spravodlivej nive, proti Panovi, nadeji svojich otcov. «Bezte zo stredu Babela, vyjdite z chaldejskej krajiny ako barany v cele stada. Lebo, hla, ja popudim a privediem proti Babelu zhluk velkych narodov zo severnej krajiny, nastupia proti nemu, podmania ho; ich sipy sta obratny bojovnik, ktory sa naprazdno nevrati. Chaldejsko bude na plen, nasytia sa vsetci, co ho plienia,“ hovori Pan. Len sa radujte a jasajte, vy, co ste olupili moje dedicstvo; len vyskakujte ako tela na trave a erdzite ako zrebce. Velmi sa vasa matka zahanbi, cervenat sa bude vasa rodicka. Hla, bude posledny medzi narodmi, pustou, spaleninou, pustatinou. Pre Panov hnev nebudu v nom byvat, bude osamely cely, kazdy, kto prejde popri Babeli, zhrozi sa a zapiskne nad jeho ranami. Nastupujte dookola proti Babelu, vsetci, co natahujete kusu; strielajte nan, nesetrite sipmi, lebo sa prehresil proti Panovi. Volajte proti nemu zokol-vokol, dviha si ruky, stĺpy mu padaju, rucaju sa mu mury. Ano, to je pomsta Panova, pomstite sa na nom, robte s nim, co on robil. Vyhubte z Babylonu rozsievacov aj tych, co sa v case zatvy chytaju kosaka. Pred mecom niciacim kazdy sa obrati k vlastnemu narodu a kazdy pobezi do vlastnej krajiny. Izrael je rozohnane stado, rozohnali ho levy: asyrsky kral ho hltal prvy a babylonsky kral Nabuchodonozor mu na konci dolamal kosti. Preto takto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: „Veru navstivim babylonskeho krala i jeho krajinu, ako som navstivil krala asyrskeho. Izrael vsak vratim na jeho nivy: bude vypasat Karmel a Basan; na vrchu Efraim a v Galaade sa nasyti. V tych dnoch a v tom case - hovori Pan - budu hladat vinu Izraela, no nebude jej; a hriechy Judu, ale ich nenajdu, lebo odpustim tym, ktorych ponecham. Vystup proti krajine Merataim a proti obyvatelom Pekodu, nivoc a pustos ich, hovori Pan, urob vsetko, ako som ti rozkazal. “Vojnovy lomoz je v krajine a velka pohroma. Ako sa rozbilo, rozdruzgalo kladivo celej zeme! Ako sa hrozou stal Babel medzi narodmi!Postavil som ti osidlo a chytil si sa, Babylon, ani si to nezbadal, dolapili ta a chytili, lebo si vyzyval Pana. Pan otvoril svoju pokladnicu a vytiahol nastroje svojho hnevu, ved Pan, Jahve zastupov, ma robotu v krajine Chaldejcov. Podte proti nemu od koncin, otvorte jeho syparne, hromadte ho akoby do kop a nicte ho, nech z neho neostane nic!Zabite mu vsetky byky, nech idu na jatku, beda im, ved prisiel ich den, cas ich navstivenia!Cuj, utecenci a zachranenci z babylonskej krajiny: maju oznamit na Sione pomstu Pana, nasho Boha, (pomstu za jeho chram). Zvolajte proti Babylonu mnozstvo vsetkych, co napinaju kusu, taborte okolo neho, aby z neho neunikol nik; odplatte mu podla jeho skutkov, robte s nim vsetko tak, ako on robil, pretoze bol pysny voci Panovi, voci svatemu Izraelovmu. „Preto budu jeho mladici padat po uliciach a vsetci jeho bojovnici zahynu v ten den, hovori Pan. Hla, som proti tebe, ty pycha, hovori Pan, Jahve zastupov, ano, prisiel tvoj den, cas tvojho navstivenia. Potkne sa pysny, padne a nezdvihne ho nik, podlozil som ohen pod jeho mesta, ten stravi vsetko jeho okolie. “Toto hovori Pan zastupov: „Utlacani su synovia Izraela a synovia Judu zaroven, vsetci, co ich zajali, ich zdrzuju, zdrahaju sa ich prepustit. Ich vykupitel je mocny, vola sa Pan zastupov, on sam povedie ich spor, aby ziskal odpocinok zemi a podesil obyvatelov Babelu. Mec na Chaldejcov, hovori Pan, a na obyvatelov Babylonu, na jeho kniezata i na jeho mudrcov. Mec na tarajov, nech zosaleju, mec na jeho hrdinov, nech popadaju!Mec na jeho kone i jeho vozy a na vsetku luzu, co je v nom, nech su ako zeny! Mec na jeho poklady, nech su vyplienene!Mec na jeho vody, nech vyschnu! Lebo je to krajina modiel a strasidlami sa vychvaluju. Preto bude byvat zver puste s hyenami, pstrosy v nom budu byvat, nebude uz nikdy obyvany, ani zaludneny na vecne pokolenia. Ako ked Boh rozvratil Sodomu a Gomoru a susedne mesta, hovori Pan, nebude tam byvat nik, neusadi sa tam cloviecik. Hla, prichadza od severu lud, velky narod a mnohi krali, dvihaju sa zo strani zeme!Chapu sa kuse a ostepa, su ukrutni a bez milosti, ich hlas huci ako more a nesu sa na konoch, su vystrojeni ako muz do vojny proti tebe, dcera Babelu. Babylonsky kral pocul chyr, ovisli mu ruky, uzkost sa ho zmocnila, bole ako rodicky. Hla, vystupuje ako lev z nadhery Jordana na nivy trvale! V okamihu ich odozeniem odtial a ustanovim tam vyvolenca. Ved ktoze je ako ja a kto ma vezme na zodpovednost?! Kto je tym pastierom, co obstoji predo mnou?!“Preto cujte rozhodnutie Panovo, ktore vyniesol nad Babylonom, a jeho umysly, ktore uvazil proti krajine Chaldejcov. Ano, odvlecu ich ako najmensie z oviec, ich nivy sa zdesia nad nimi. Od hrmotu: „Podmaneny je Babel!“ zem sa otrasie a krik pocuju medzi narodmi. Toto hovori Pan: „Hla, vzbudim proti Babelu a proti obyvatelom Chaldejska ducha nivocenia!Poslem do Babylonu vejacov a preveju ho, vyprazdnia jeho krajinu. Budu proti nemu zokol-vokol v den nestastia. Strelec nech si nenapina kusu, nech nenastupuje vo svojom pancieri! Nesetrite jeho mladikov, vyhubte cele jeho vojsko!“Nech padaju zabiti na chaldejsku zem a prebodnuti na jeho ulice!Lebo Izrael a Juda neovdovel po svojom Bohu, Panovi zastupov. Lebo ich krajina je plna hriechu pred Svatym Izraelovym. Bezte zo stredu Babela, kazdy si chrante zivot, nech nezahyniete jeho vinou, lebo pre Pana je to den pomsty, odplaca mu, co si zasluzil. Babel bol zlatym kalichom v Panovej ruke, ktory opajal celu zem, z jeho vina pili narody, preto sa pomiatli. Odrazu padol Babel, zlomil sa, nariekajte nad nim, doneste balzam na jeho rany, azda sa uzdravi. „Liecili sme Babel, no neuzdravil sa, nechajme ho, podme kazdy do svojej vlasti; jeho pravota siaha az k nebesam, az k oblakom nesie sa. Pan dokazal nasu pravdu, podme a hlasajme na Sione dielo Pana, nasho Boha!“Ostrite sipy, naplnujte tulce, Pan vzbudil ducha medskeho krala, proti Babelu smeruje jeho plan, chce ho znicit! Ano, to je pomsta Panova, pomsta za jeho chram. Zdvihnite zastavu proti murom Babelu, zosilnite straz, postavte hliadky, zriadte postriezky, lebo Pan zamysla aj urobi, co prehlasoval o obcanoch Babela. Ty, co byvas nad velkymi vodami, v hojnosti pokladov: prisiel tvoj koniec, koniec tvojim ziskom. Pan zastupov sa zaprisahal sam na seba: „Preplnim ta ludmi ako kobylkami, prepuknu v jasot nad tebou. “Zem stvoril svojou mocou, svojou mudrostou svet postavil a svojim dovtipom rozpal nebesa. Ked sa ozve, na nebi vody zahucia, od koncin zeme dviha oblaky, k dazdu tvori blesky, zo svojich skladist vietor vypusta. Osprostel kazdy clovek, vedomosti nema, dozil sa hanby kazdy zlievac pre modlu, lebo je klam jeho liatina, nieto ducha v nej. Nicotou su, dielom na posmech, v den svojho navstivenia zahynu. Takyto nie je udel Jakubov, nim je Stvoritel vsetkeho, Izrael je jeho vlastnym kmenom; Pan zastupov je jeho meno. „Kladivom si mi, vojnovym nastrojom, tebou rozdrvim narody a tebou znicim kralovstva. Tebou rozdrvim kona i jazdca, tebou rozdrvim voz i pohonica,tebou rozdrvim muza i zenu, tebou rozdrvim starca i chlapca, tebou rozdrvim mladenca i pannu,tebou rozdrvim pastiera i stado, tebou rozdrvim rolnika i zaprah, tebou rozdrvim vojvodcov i spravcov. Ale odplatim Babelu a vsetkym obcanom Chaldejska vsetok ich zlocin, co spachali na Sione, pred vasimi ocami - hovori Pan. Hej, som proti tebe, vrch nivocenia, hovori Pan, ktory nivocis celu zem, vystriem proti tebe ruku a zrutim ta z bral, urobim ta vrchom poziaru. Nevezmu z teba kamen do uhla ani kamen do zakladov, ale budes vecnym zboreniskom,“ hovori Pan. Zdvihnite zastavu v krajine, trubte na trube medzi narodmi, zasvacujte narody proti nemu, zvolajte proti nemu kralovstva: Ararat, Meni a Askenez, ustanovte proti nemu tafsara, zente kone, najezene sta kobylky. Zasvacujte proti nemu narody, krala Medey s jeho vojvodcami a vsetkymi jeho spravcami a s celou krajinou, nad ktorou vladne. Zem sa zatrasie a zachveje, lebo sa spĺna Panov plan proti Babelu urobit babylonsku krajinu pustou a neobyvanou. Silaci Babelu prestali bojovat, vysedavaju v pevnostiach, vyschla im sila, stali sa zenami. Jeho pribytky podpalili, dolamali jeho zavory. Bezec bezi proti bezcovi a posol proti poslovi oznamit kralovi Babelu, ze mu zo vsetkych stran zaujali mesto. Brody obsadili, mlaky vyhoreli ohnom, bojovnici su zdeseni. Lebo toto hovori Pan zastupov, Boh Izraela: „Dcera Babelu je ako humno, ked sliapu po nom, uz len malicko a pride den jeho zatvy. “„Pohltil, strovil ma Nabuchodonozor, kral Babelu, a odlozil ma sta prazdnu nadobu, prehltol ma ako drak, naplnil si brucho, od mojich dobrot ma odsotil. “„Nepravost proti mne a moje telo nech je na Babeli,“ povie obyvatelstvo Siona; „a moja krv na obyvateloch Chaldejska,“ povie Jeruzalem. Preto takto hovori Pan: „Hla, ja povediem tvoj spor a ja vyplnim tvoju pomstu, vysusim jeho more, aj jeho pramene vysusim. Nuz Babylon bude hrbou skal, pribytkom sakalov, hrozou a posmechom, bez obyvatelov. Spolocne budu rucat ako lev, revat ako mladata levic. Ked budu v horucke, pripravim im hostinu, napojim ich, az budu jasat, potom zaspia spankom vecnym a neprebudia sa - hovori Pan. Povediem ich ako baranky na jatku, ako barany a capy. “Ako bol podmaneny Sesak a zaujata slava celej zeme! Ako sa stal hrozou Babel medzi narodmi!More vystupilo proti Babelu, pokryl ho naval jeho vĺn. Jeho mesta zostali pustou, krajinou vyschnutou, pustou, krajinou, v ktorej nik nebyva, clovek ani po nej neprejde. „Navstivim Bela v Babeli a vytrhnem mu z ust, co prehltol, nebudu sa viac k nemu hrnut narody. Aj mur Babylonu padne. Lud moj, ujdi z jeho stredu, kazdy si zachrante zivot pred bliziacim sa hnevom Panovym. Nech sa vam neplasi srdce a nebojte sa zvesti, ktoru pocut v krajine, ked jeden rok pride chyr a nasledujuci rok chyr iny, ked bude v krajine nasilie, vladar proti vladarovi. Preto, hla, pridu dni a strescem modly Babelu, zahanbi sa cela jeho krajina a jeho zabiti padnu v jeho strede. Plesat bude nad Babelom nebo a zem i vsetko, co je na nich, lebo od severu pridu proti nemu nicitelia - hovori Pan. Aj Babel musi padnut pre zabitych Izraela; aj pre Babel padali zabiti celej zeme. Vy, co ste unikli mecu, chodte, nezastante, spomente si zdialky na Pana, nech vam pride Jeruzalem na mysel. »Hanbime sa, culi sme o potupe, tvar nam pokryva pohana, pretoze cudzinci vnikli do svatych miest Panovho domu. «Preto, hla, pridu dni, hovori Pan, ked strescem jeho modly a v celej jeho krajine budu stenat raneni. Keby sa Babel vyvysil do nebies a vo vysosti upevnoval svoju moc: odo mna pridu jeho nicitelia,“ hovori Pan. Cuj! Krik z Babelu a velky lomoz z krajiny Chaldejcov!Lebo Pan pustosi Babylon, udusa v nom velky krik. Ich vlny sa valia sta velke vody, hukot vydava ich hlas. Ved (proti nemu), proti Babelu prichadza nicitel, chytia jeho hrdinov, zlamu ich kuse, ved Bohom odplaty je Pan, odplaca s urcitostou. „Opojim jeho kniezata i mudrcov, jeho vojvodcov, spravcov a hrdinov, potom zaspia vecnym spankom a neprebudia sa,“ hovori Kral, ktory sa vola Panom zastupov. Toto hovori Pan zastupov: „Sirocizny mur Babela sa do zakladov zruti a jeho vysokanske brany ohnom vyhoria, takze narody pracuju nadarmo a kmene robia pre ohen. “Vec, ktorou prorok Jeremias poveril Saraiasa, syna Neriasovho, syna Masiasovho, ked s judskym kralom Sedekiasom isiel do Babylonu vo stvrtom roku jeho panovania. Saraias bol nacelnikom ubytovania. Jeremias napisal do knihy vsetko nestastie, ktore malo prist na Babylon, vsetky tieto slova napisane proti Babylonu. A Jeremias povedal Saraiasovi: „Ked prides do Babylonu, hlad precitat vsetky tieto slova. A povedz: »Pane, ty si riekol o tomto mieste, ze ho znicia, ze v nom nebude obyvatelov - ani ludi, ani zvierat -, bude vecnou pustou. «A ked docitas tuto knihu, priviaz o nu kamen a hod ju do prostriedku Eufratua povedz: »Takto sa ponori Babel a nevstane z nestastia, ktore nan ja dopustim, ale zahynie. «“ Potialto su Jeremiasove slova. Sedekias mal dvadsatjeden rokov, ked zacal kralovat, a jedenast rokov kraloval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcera Jeremiasa z Lobny. Robil, co sa Panovi nepaci, celkom tak, ako robil Joakim. S Jeruzalemom a Judskom sa toto dialo pre Panov hnev, kym ich konecne neodvrhol od seba. - Sedekias sa vzburil proti babylonskemu kralovi. V deviatom roku jeho kralovania, v desiatom mesiaci, na desiaty den mesiaca prisiel babylonsky kral Nabuchodonozor a cele jeho vojsko proti Jeruzalemu, utaboril sa proti nemu a postavil okolo neho nasyp. Mesto bolo v stave obliehania az do jedenasteho roku krala Sedekiasa. Na deviaty den stvrteho mesiaca sa v meste tak rozmohol hlad, ze vidiecky lud nemal chleba. Mesto dostalo trhlinu a vsetci bojovnici usli; v noci vytiahli z mesta cestou cez branu medzi dvoma murmi, ktora bola pri kralovskej zahrade - hoci Chaldejci obklucovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. Chaldejske oddiely prenasledovali krala a dochytili Sedekiasa na Jerisskej rovine. Vsetky jeho oddiely sa vsak rozprchli od neho. I zajali krala a zaviedli ho k babylonskemu kralovi do Rebly v krajine Emat a on vyniesol nad nim rozsudok. Babylonsky kral zabil Sedekiasovych synov pred jeho ocami a pozabijal v Reble aj vsetky judske kniezata. Sedekiasovi oslepil oci a sputal ho okovami; babylonsky kral ho odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do zalara az do dna jeho smrti. V piatom mesiaci, na desiaty den mesiaca - v jedenastom roku krala Nabuchodonozora, babylonskeho krala -, prisiel do Jeruzalema velitel telesnej straze Nabuzardan, osobny minister babylonskeho krala. I podpalil Panov chram aj kralovsky palac a vsetky jeruzalemske domy. Vsetky velke domy spalil. Vsetko chaldejske vojsko, ktore bolo s velitelom telesnej straze, zrucalo vsetky mury okolo Jeruzalema. Velitel telesnej straze Nabuzardan odviedol do zajatia (aj chudobnych ludu) a zvysok ludi, ktori ostali v meste, tiez i prebehlikov, ktori prebehli k babylonskemu kralovi, ako aj zvysok zastupu. Z chudobnych krajiny vsak nechal velitel telesnej straze Nabuzardan niektorych za vinohradnikov a rolnikov. Kovove stĺpy, ktore boli v Panovom chrame, podstavce a kovove more, ktore bolo v Panovom chrame, Chaldejci polamali a vsetok kov z nich odniesli do Babylonu. Vzali aj hrnce, lopatky, noze, kropace a misky a vsetky kovove nadoby, ktorymi sa vykonavala sluzba. Kotliky, uholniky, kropace, hrnce, svietniky, misky a case, ci boli zo zlata, alebo zo striebra, zobral velitel telesnej straze. Dva stĺpy, jedno more a dvanast bykov, ktore boli pod podstavcami, ktore dal spravit kral Salamun v Panovom chrame. Kov tychto predmetov nebolo mozno odvazit. Co sa stĺpov tyka: vyska kazdeho stĺpa bola osemnast laktov a obopinala ich dvanast laktova stuha. Ich hrubka bola styri prsty, boli dute. Mali kovove hlavice, vyska jednej hlavice bola pat laktov. Mriezkovanie a granatove jablka boli na hlavici dookola. Taky bol aj druhy stĺp s granatovymi jablkami. Granatovych jabĺk bolo devatdesiatsest, viseli volne. Vcelku bolo na mreziach sto granatovych jabĺk. Velitel telesnej straze zajal aj velknaza Saraiasa a druheho knaza Sofoniasa a troch strazcov prahu. Z mesta vzal jedneho komornika, ktory bol velitelom bojovnikov, sedem muzov z osobnej kralovej sluzby, ktori boli v meste, vojvodcovho pisara, ktory odvadzal lud krajiny, a sestdesiat muzov z vidieckeho ludu, ktori boli v meste. Velitel telesnej straze Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskemu kralovi do Rebly. A babylonsky kral ich dal pobit; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Judu vsak odviedol z jeho pody do zajatia. Toto je lud, ktory Nabuchodonozor v siedmom roku odviedol do zajatia: tritisicdvadsattri Judovcov. V osemnastom roku Nabuchodonozora osemstotridsatdva dusi z Jeruzalema. V dvadsiatom tretom roku Nabuchodonozora zajal velitel telesnej straze Nabuzardan z Judovcov sedemstostyridsatpat dusi, vcelku styritisic dusi. V tridsiatom siedmom roku zajatia judskeho krala Joachina, v dvanastom mesiaci, na dvadsiaty piaty den mesiaca babylonsky kral Evil Merodach v roku svojho nastupenia omilostil judskeho krala Joachina a vyviedol ho zo zalara. Hovoril s nim laskavo a jeho tron postavil nad trony kralov, ktori boli s nim v Babylone. Zamenil mu zajatecky odev a jedol s nim stale, po vsetky dni svojho zivota. Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvale, dostaval kazdodenne od krala po vsetky dni svojho zivota. Ked odviedli Izrael do zajatia a Jeruzalem ostal opusteny, sedel Jeremias v placi a tymito zalospevmi nariekal nad Jeruzalemom. Zatrpknutou dusou si vzdychol, zakvilil a prehovoril:AlefAch, ako sedi osamele mesto (kedysi) plne ludu, postihol osud vdovy paniu narodov, knazna medzi krajinami ostala poplatnicou. BetPrehorko place v noci, lica ma zaslzene, niet, kto by ju potesil zo vsetkych jej milencov; priatelia, ti ju opustili, presli k jej nepriatelom. GimelPod natlakom sa stahoval Juda, vo velkom nevolnictve; uprostred narodov byva, spocinku nenachodi. Dochytili ho stihaci zbiteho utrapami. DaletCesty Siona smutia, ze niet putnikov na sviatky: brany ma vsetky spustnute. Zalostia jeho knazi, jeho panny su sklucene a on? - ach, trpko mu je!HeJeho odporci triumfuju, jeho nepriatelia su stastni, pretoze Pan ho sklucil pre mnozstvo jeho hriechov. Dietky mu zenie do zajatia pred sebou utlacatel. VauSionsku dceru opustila vsetka jej nadhera, jej kniezata su sta jelene, co pastvu nenachodia, co bezvladne sa vlecu pred tvarou stihaca. ZainJeruzalem spomina na dni placu a biedy, (na vsetky svoje skvosty, ktore mal od davnych dni); ked mu lud padal rukou nepriatela a nemal pomocnika, nepriatel sa nan dival, smial sa jeho zahube. ChetPochybil Jeruzalem velmi, preto sa stal odpornym, opovrhli nim vsetci ctitelia, ked uzreli jeho hanbu, on sam vsak vzdycha, odvracia sa prec. TetSkvrny su na jeho vleckach, na nasledky si nespomenul a poklesol uzasne, nema tesitela. „Na moju biedu pozri, Pane, nepriatel ma, hla, premohol!“JodJeho nepriatel vystrel ruku na vsetky jeho skvosty; hej, videl, ako do svatyne vnika mu lud pohansky, ktoremu zakazal si vkrocit do svojho zhromazdenia. KafVsetok jeho lud kvili, hladaju chlieb; svoje skvosty dali za jedlo, aby sa do nich vratil zivot. „Pozrize, Pane, zhliadni, aky som znevazeny. “Lamed„Vsetci, co prechadzate cestou, pozrite a vidte, ci je bol ako moj bol, ktorym som postihnuty, ktorym ma poranil Pan v den pale svojho hnevu!MemZ vysosti poslal ohen do mojich kosti a pokarhal ma, pred moje nohy rozostrel siet a nazad ma odohnal, spravil ma spustosenym, nemocnym po cely den. NunSpriahnute je jarmo mojich vin, su popletene v jeho ruke, presahuju mi siju, klesa mi sila. Pan ma vydal do ruk, nemozem povstat. SamechPan zavrhol vsetkych vodcov v mojom strede, vyhlasil proti mne sviatok, aby zlomil moju mlad. Pan sliapal v lise panensku dceru Judovu. AjinPre toto ja placem, oko mi roni vlahu, lebo sa vzdialil ten, co tesi, co by mi vratil zivot. Moji synovia zhynuli, ved nepriatel zvitazil!“PeSion rozpina ruky, potesitela nema. Pan vzbudil proti Jakubovi jeho susednych nepriatelov, i stal sa Jeruzalem medzi nimi odpornym. Sade„On, Pan je spravodlivy, ved som vzdoroval jeho slovam. Pocujze, kazdy narod, a pozri moju bolest: panenky moje i junaci odisli do zajatia. KofVolal som svojich milych, ale ti ma zradili; knazi a moji starci zahynuli v meste, pretoze si hladali jedlo, aby si udrzali zivot. ResPozrize, Pane, je mi krusno, buri sa moje vnutro, srdce sa vo mne zviera, hej, velmi som sa vzpieral; mec zbija vonku, vnutri mam tiez smrt. SinPoculi, ze ja vzdycham, potesitela nemam, odporci poculi moju skazu, tesili sa, ze si ty konal, priviedol si ohlaseny den. Nech ich stihne to, co mna!TauNech pride k tebe vsetka ich zlost, potom vsak urob s nimi, ako si spravil so mnou pre vsetky moje hriechy! Mnozstvo je mojich vzdychov a srdce mi je chore. “AlefAko len zatemnil svojim hnevom Pan dceru Siona; pohodil z neba na zem okrasu Izraela, podnozia svojho si nevsimol v den svojho hnevu. BetZnicil Pan bez milosti vsetky nivy Jakuba, v svojom hneve zlamal pevnosti Judovej dcery, zneuctil, hodil na zem jej risu a kniezata. GimelV zeravom hneve zlamal vsetku moc Izraela, svoju pravicu odtiahol spat pred tvarou nepriatela, zahorel proti Jakubovi ako plamen, co hlce dookola. DaletKusu si sliapal sta odporca, vzmuzil sa ako nepriatel; co oku lahodilo, zabil vsetko v siatri dcery sionskej. Ako ohen vylial svoj hnev …HeRovny nepriatelovi bol Pan, zahubil Izrael, jeho palace znicil vsetky, zrucal jeho pevnosti; u judskej dcery tak rozmnozil stenanie, stony. VauAkoby bol sad, strhol mu plot, znicil jeho zbor, zabudnut dal Pan na Sione sobotu a zbor, zavrhol v prudkom hneve krala i knaza. ZainOdvrhol Pan svoj oltar, svatynu si znesvatil, nepriatelovi vydal do ruk pevnosti jej palacov. Robili krik v dome Panovom ako v den zhromazdenia. ChetRozvalat zamyslal Pan hradby dcery sionskej, roztiahol povraz, neodtiahol si ruky od nicenia; vrhol do zialu hradby aj mur, co hynuli spolu. TetBrany mu padli na zem, znicil a zlamal jeho zavory, jeho kral aj kniezata su medzi narodmi. Zakona nieto, prorokom tiez sa nedostalo videnie Panovo. JodNa zemi sedeli a zamĺkli sionske dcery i starci. Na hlavu sypali si popol, odiali si vrecoviny; k zemi si ovesili hlavy panny Jeruzalema. Kaf„Oci mam zoslabnute od sĺz, vnutro mam rozburene, pecen sa mi na zem rozteka pre skazu dcery mojho ludu, ze nemluvna i dojca hynu na uliciach mesta. “LamedVraveli svojim matkam: „Kdeze je obilie a vino?“, ked ako prebodnute mreli na uliciach mesta, ked si dusu vydychli do lona svojich matiek. MemK comu ta pripodobnim? K comu prirovnam, dcera jeruzalemska? K comu ta primeriam? Ako ta potesim, sionska dcera, panna? Tvoja zlomenost je velka ako more, ktoze ju zhoji?NunTvoji proroci videli tvoju marnost a hlupost, tvoj zlocin neodhalovali, aby ti obratili osud, ale zreli ti zrenia daromne, klamne. SamechTlieskaju nad tebou do dlani vsetci, co idu cestou, kyvaju hlavou, vypiskuju jeruzalemsku dceru: „Toto je mesto vrcholnej vraj krasy a rozkos celej zeme?“PeUsta si otvarali proti tebe vsetci tvoji odporci, piskali, skripali zubami, vraveli: „Pohltme ho! Toto je den, co sme cakali, dockali, uvideli sme ho. “AjinSpravil Pan, co si zaumienil, splnil svoje slovo, ustanovene odpradavna. Strhol a nelutoval; nad tebou rozradostil nepriatelov, vztycil roh svojich protivnikov. SadeZo srdca volaj k Panovi, sionska dcera, panna; sta potok nech ti tecu slzy vo dne i v noci; nedaj si odpocinku, nech ti neustava zrenica!KofPovstanze, kvilze v noci zaciatkom nocnych bdeni; vylej si srdce ako vodu pred Panovou tvarou, k nemu si dvihaj ruky za zivot svojich deti, (ktore hynu od hladu na rohoch vsetkych ulic). ResPohliadni, Pane, pozri, s kym si to tak nalozil! Ci maju zeny jest vlastny plod? Dojcence, ktore varovali? V Panovej svatyni ma byt zabity knaz i prorok?SinNa zemi lezia na uliciach chlapcek i starec, panenky moje, junaci tiez pod mecom padli. V den svojho hnevu si zabijal, porazal bez milosti. TauZvolal si ako v den sviatocny proti mne hrozy zo vsetkych stran. V den Panovho hnevu neusiel nik, ani sa nezachranil. Tych, co som laskal, vychovaval, znicil moj nepriatel. AlefSom muz, co skusil biedu pod prutom jeho hnevu. AlefVohnal a voviedol ma do temnot, kde svetla niet. AlefNa mna len dviha zase cely den svoju ruku. BetZosusil na mne telo, kozu, dolamal moje kosti. BetObklopil, obklucil ma jedom a utrapami. BetV temnotach ma usadil ako vecne mrtvych. GimelOhradil ma, ze neuniknem, retaze mi zatazil;Gimelhoc by som volal, krical, udusi moju prosbu. GimelNa cesty mi dal hradby z kvadrov, moje chodniky porozvracal. DaletJe mi ako striehnuci medved, lev, ktory caka v skrysi. DaletZviedol ma z cesty, roztrhal ma, znicil ma celkom. DaletNatiahol svoju kusu, postavil ma ako ciel pre sip. HeDo mojich obliciek vstrelil sipy zo svojho tulca. HeVsetok lud si robi zo mna posmech, pesnicky cely den. HeHorkostou ma nasytil, opojil ma palinou. VauZuby mi zodral strkom, nachoval ma popolom. VauZ pokoja si mi vyhnal dusu, zabudol som na blaho. VauVravel som: „Zmizla moja hrdost, tiez moja nadej v Pana. “ZainSpomen si na moju biedu, utyranost, na palinu a otravu. ZainV spomienke je stale schulena moja dusicka vo mne. ZainToto si beriem k srdcu, pre toto budem dufat. ChetLaskavost Pana, ze nam nie je koniec, ved jeho milost nepomina,Chetobnovuje sa kazdym ranom; velka je tvoja vernost. Chet„Pan je moj udel, vravi moja dusa, nuz v neho dufam. “TetDobry je Pan k tym, co dufaju v neho, k dusi, ktora ho hlada. TetDobre je ticho cakat Panovo spasenie. TetPre muza je dobre, ked nesie svoje jarmo od mladi. JodNech sedi mlcky osamely, ved mu ho on polozil!JodNech si az po prach skloni usta, este je azda nadej. JodPonuknut ma lice, ked ho bije, potupou sa nasytit. KafPretoze Pan nezavrhne naveky…KafZmiluva sa - hoc i zarmucuje - svojou velkou milostou. KafZo srdca nepokoruje, nezarmucuje synov ludskych. LamedKed drvia pod nohami vsetkych zajatcov zeme,Lamedked zvratia pravo muza pred tvarou Najvyssieho,Lamedked potlacia v sude cloveka, nevidi to Pan?MemNa cieze slovo sa co stalo, ked to nerozkazal Pan?MemNevychadza z ust Najvyssieho nestastie aj blaho?MemCoze sa ponosuje zivy clovek, muz pre trest za hriech?NunPrezrime svoje cesty, preskumajme a vratme sa k Panovi;Nunna dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu!NunMy sme sa prehresili, burili sa, preto si neodpustil. SamechZahalil si sa hnevom, stihal si nas, stinal si, nezlutoval si sa. SamechZahalil si sa do oblaku, aby neprenikla modlitba. SamechUrobil si nas odvrhlinou, smetou uprostred narodov. PeProti nam otvarali usta vsetci nasi odporci. PeHroza a jama nas cakala, zanik a skaza. PePotoky vod mi prudia z oka pre skazu dcery mojho ludu. AjinOko mi slzi, neustava, spocinku nema,Ajinkym nepozrie a nepohliadne z nebies Pan. AjinOko mi trapi dusu pre vsetky dcery mojho mesta. SadeAko na vtaka polovali na mna odporci bez priciny. SadeV jame mi nivocili zivot, skal nahadzali na mna. SadeVody mi zakryvali hlavu, myslel som: „Je mi koniec. “KofVzyval som, Pane, tvoje meno z priepastnej jamy. KofPocul si moj hlas: „Neskryvaj si ucho, ked si ulahcujem vykrikom. “KofKed som ta volal, bol si blizko, vravel si: „Neboj sa!“ResViedol si, Pane, spory mojej duse, vykupil si moj zivot. ResVidel si, Pane, moju utyranost, zastan sa mojho prava!ResVidel si, Pane, celu ich pomstivost, ako sa na mna stroja. SinCul si ich hanobenie, Pane, ako sa na mna stroja,Sinreci mojich odporcov, plany proti mne cely den. SinPozoruj ich, ci sedia a ci stoja, ze ja som ich pesnickou. TauOdplat im, Pane, podla zasluh, podla ich cinov!TauDopustze na ich srdce tvrdost, nech ich stihne tvoja kliatba!TauStihaj ich v hneve a znivoc ich pod svojim nebom, Pane!AlefAko sa zatemnilo zlato, zmenil sa slachteny kov! Svate kamene lezia roztratene po rohoch vsetkych ulic. BetSiona synov vzacnych, odvazovanych zlatom, pokladali za nadoby z hliny, dielo hrnciarovych ruk!GimelEste aj sakal poda prsia, pridoji svoje stence: len dcera mojho ludu je ukrutna ako pstros v pusti. DaletDojcatu prischol jazyk k dasnam od smadu; deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lamal. HeCo rozkosnicky jedavali, klesali na uliciach. Ti, co si hovievali na purpure, objimali hnoj. VauVacsi bol zlocin dcery mojho ludu nez hriech Sodomy. Ta bola vyvratena razom, ruky neustali v nej. ZainCistejsi nez sneh boli jeho nazirejci, beleli sa nad mlieko, ruzovsi boli nad koraly, postava ich sta zafir. ChetIch vyzor stemnel nad ciernavu, po uliciach ich nerozoznat, na kostiach scvrkla sa im koza, bola ako drevo zoschnuta. TetStastnejsi boli ti, ktorych pozrazal mec, nez ti, ktorych pozrazal hlad; ved tito schradli, zrazila ich neplodnost pola!JodRuky jemnocitnych zien piekli si vlastne dietky, ich pokrmom sa stali, ked mrela dcera mojho ludu. KafPan uz dovrsil svoju prchkost, vylial svoj hnev zeravy, podpalil na Sione ohen, ktory mu hltal zaklady. LamedKrali zeme neuverili, obcania sveta tiez nie, ze by odporca a nepriatel vkrocil do bran Jeruzalema. MemPre hriech jeho prorokov, pre viny jeho knazov, co uprostred neho vylievali krv spravodlivych,Nunbludili slepo po uliciach, poskvrnili sa krvou, nebolo preto mozno dotykat sa ich rucha. SamechVolaju na nich: „Prec! Necisty! Netykajte sa! Prec! Prec!“ Ak sa odtackaju, narody im vravia: „Viac ich uz nehostime!“PeTvar Panova ich roztrusila, nepozrie sa viac na nich, osoby knazov si nevazia, pre starcov niet milosti. AjinOci nam stale tuzia, marne hladaju pomoc, na svojej postriezke sme striehli na narod, ktory nezachrani. SadeNa nase kroky polovali, branili vkrocit na ulice. Prisiel nas koniec, dosli nam dni, veru nas koniec prisiel. KofLahsi su nasi stihatelia nez orly nebies, po vrchoch nas hnali, na pusti striehli na nas. ResDych nasich nozdier, pomazany Panov, chytil sa do ich jam, o ktorom sme vraveli: „V jeho toni budeme byvat medzi narodmi. “SinDcera edomska, plesaj, tes sa, obcianka krajiny Us! I k tebe pride kalich, opijes, obnazis sa. TauDcera sionska, dovrsil sa tvoj hriech, uz ta viac neda do zajatia. Stresce tvoju vinu, dcera Edomu, tvoje hriechy odhali. Spomen si, Pane, co sa s nami stalo, zhliadni a pozri na nasu hanbu. Dedicstvo nase preslo k cudzim, nase domy k nenasskym. Nemame otca, sme siroty, nase matky su vdovy. Vodu sme pili za peniaze, drevo sme dostali za placu. Na krku mame stihatelov, ustvani, bez odpocinku sme. K Egyptu sme dvihali ruku a k Asyrsku, aby sme sa nasytili chleba. Nasi otcovia zhresili a niet ich, my vlecieme ich vinu. Otroci panuju nad nami, z ich ruky nas nevytrhne nik. Zivotom sme platili za chlieb pred mecom puste. Ako dopraskana pec je nasa koza od palcivosti hladu. Zhanobili zeny na Sione a panny v judskych mestach. Ich ruky vesali kniezata, starcov si nevazili. Mladici nosia mlyncek, pod drevom klesaju chlapci. Pri branach nieto starcov, pri hudbe niet mladikov. Prestala radost nasho srdca, tanec sa zmenil na zial. Koruna padla z nasej hlavy, beda nam, zhresili sme. Preto je biedne nase srdce, preto nam stemneli oci. Pretoze vrch Sion spustol, lisky sa vlacia po nom. Ty, Pane, trvas vecne, tvoj tron z pokolenia na pokolenie. Precoze na nas zabudas naveky, na dlhe casy nas opustas?Obrat nas, Pane, k sebe, vratime sa, nase dni obnov ako davno!A ci si nas celkom zavrhol, tak velmi sa na nas hnevas?Toto je znenie knihy, ktoru pisal Baruch, syn Neriho, syna Masiasovho, syna Sedekiasovho, syna Sediho, syna Helkiasovho, v Babylone,v piatom roku, siedmy den mesiaca, v case, ked Chaldejci zaujali Jeruzalem a spalili ho. Baruch precital obsah tejto knihy v pritomnosti judskeho krala, Joakimovho syna Jechoniasa, a v pritomnosti vsetkeho ludu, ktory prisiel kvoli knihe,tiez v pritomnosti mocnarov a kralovskych synov, v pritomnosti starsich a v pritomnosti vsetkeho ludu od najmensich po najvacsich, vsetkych, ktori byvali v Babylone, pri rieke Sud. Oni plakali, postili a modlili sa pred Panom,poskladali peniaze, kazdy podla moznosti,a poslali ich do Jeruzalema knazovi Joakimovi, synovi Helkiasa, syna Salomovho, i knazom, aj vsetkemu ludu, ktory bol s nim v Jeruzaleme. A desiateho sivana dostal aj z chramu ukoristene nadoby Panovho domu, aby ich vratil do Jeruzalema. Boli to strieborne nadoby, ktore dal spravit judsky kral Sedekias, syn Joziasa,ked babylonsky kral Nabuchodonozor zajal a z Jeruzalema do Babylonu odviedol Jechoniasa, kniezata, zamocnikov, mocnarov a pospolity lud. A odkazali: „Tu vam posielame peniaze. Kupte za peniaze celopaly, obety za hriech i tymian; zaobstarajte aj dary a obetujte to na oltari Panovi, nasmu Bohu!A modlite sa za zivot babylonskeho krala Nabuchodonozora a za zivot jeho syna Baltazara, aby ich dni trvali ako dni neba nad zemou!Nech nam da Pan sily a nech nam osvieti oci, aby sme zili v tieni babylonskeho krala Nabuchodonozora a v tieni jeho syna Baltazara, aby sme im sluzili dlhe casy a nasli u nich milost. Modlite sa k Panovi, nasmu Bohu, aj za nas, ved sme zhresili proti Panovi, svojmu Bohu, a po dnesny den sa neodvratila od nas jeho prchkost a jeho hnev. Precitajte tuto knihu, ktoru vam posielame, aby ste ju v dome Panovom citali vo sviatocny den a v prihodne dni. A hovorte: Pan, nas Boh, je spravodlivy. My vsak, muzovia Judska a obyvatelia Jeruzalema, musime sa dnesny den hanbit,i nasi krali, nase kniezata, nasi knazi, nasi proroci i nasi otcovia,pretoze sme zhresili pred Panom,neposluchali sme jeho hlas, aby sme kracali podla jeho nariadeni, ktore nam predkladal. Odo dna, co Pan vyviedol nasich otcov z egyptskej krajiny, az po dnesny den boli sme Panovi, svojmu Bohu, neposlusni a nevsimavo sme sa odvracali, aby sme nepoculi jeho hlas. Preto viseli na nas nestastia a kliatba, ktoru Boh nariadil svojmu sluhovi Mojzisovi vtedy, ked vyviedol nasich otcov z egyptskej krajiny, aby nam dal krajinu, ktora oplyva mliekom a medom, ako je tomu dnes. Lenze sme nepocuvali hlas Pana, svojho Boha, v reciach prorokov, ktorych k nam posielal,ale kazdy isiel za hriesnou ziadostou svojho srdca, sluzil inym bohom a pachal, co je zle v ociach Pana, nasho Boha. Pan teda potvrdil svoje slovo, ktore bol vypovedal proti nam i proti sudcom, ktori sudili Izrael, proti nasim kralom, proti nasim kniezatam i proti ludom Izraela a Judu,ze dopusti na nas velke nestastia, ktore nepreviedol pod celym nebom tak, ako ich previedol v Jeruzaleme podla toho, co je napisane v Mojzisovom zakone,ze budeme jest kazdy maso svojho syna a kazdy maso svojej dcery. A vydal ich do podrucia vsetkym kralovstvam, ktore su okolo nas, na posmech a skazu u vsetkych narodov na okoli, medzi ktore ich Pan roztratil. Dostali sa do poroby, a nie k nadvlade, pretoze sme zhresili proti Panovi, svojmu Bohu, ked sme nepocuvali jeho hlas. Pan je spravodlivy, nam vsak a nasim otcom sa musi v tento den cervenat tvar. Co Pan vyhlasil proti nam, vsetky tie nestastia na nas dopadli. A neudobrovali sme Panovu tvar, ze by sa bol kazdy odvratil od hriesnych ziadosti svojho srdca. Nuz bedlil Pan nad nestastim a priviedol ho na nas, ved Pan je spravodlivy vo vsetkych svojich cinoch, ktore nam nariadil. Ale nepocuvali sme jeho hlas a nekracali sme podla Panovych prikazov, ktore pred nas predlozil. Preto teda, Pane, Boze Izraela, ktory si silnou rukou, znameniami a znakmi, velkou mocou a zdvihnutym ramenom vyviedol svoj lud z egyptskej krajiny a urobil si si tak meno az po dnesny den:zhresili sme, pachali sme ohavnost a nespravodlivost, Pane, nas Boze, napriek vsetkym tvojim spravodlivym skutkom. Nech sa od nas odvrati tvoja prchkost, ved nas malicko ostalo medzi narodmi, medzi ktore si nas roztratil. Vyslys, Pane, nasu modlitbu a nasu prosbu; vyved nas a ziskaj nam milost u tych, co nas odviedli,nech vie cela zem, ze ty, Pane, si nas Boh, ze sa Izrael a jeho rod volal tvojim menom. Pane, zhliadni zo svojho svateho pribytku na nas; priklon si ucho a pocuj!Otvor si oci a vid, ved nie mrtvi v podsveti, ktorym bol z utrob odnaty duch, budu vzdavat Panovi chvalu a oslavu,ale dusa, ktora sa privelmi zarmucuje; to, co kraca zhrbene a chore, podlomene oci a hladujuca dusa bude tebe, Pane, vzdavat chvalu a oslavu. Ved nie pre spravodlivost svojich otcov alebo svojich kralov predkladame prosby pred tvoju tvar, Pane, Boze nas!Ved si vyslal na nas svoju prchlivost a svoj hnev, ako si to oznamil prostrednictvom svojich sluhov, prorokov:»Toto hovori Pan: Sklonte si plece a sluzte babylonskemu kralovi, vtedy ostanete byvat v krajine, ktoru som dal vasim otcom. Ale ak neposluchnete Panov hlas, ze mate sluzit babylonskemu kralovi,tak odstranim z miest Judu a z ulic Jeruzalema hlas radosti a hlas plesania, hlas zenicha a hlas nevesty a cela krajina bude pustatina bez obyvatelov. «Lenze sme nepocuvali na tvoj hlas, ze mame sluzit babylonskemu kralovi, preto si splnil svoje slova, ktore si riekol prostrednictvom svojich sluhov, prorokov, ze kosti nasich kralov a kosti nasich otcov budu vyhodene z ich miesta. A naozaj su vyhodene na upal dna a na mrazy noci. Aj zomierali vo velkych utrapach: od hladu, pod mecom a na mor. A z domu, ktory sa menoval podla tvojho mena, pre zlocinnost Izraelovho domu a Judovho domu si urobil to, cim je dnesny den. Jednako si, Pane, Boze nas, zaobchadzal s nami podla svojej dobrotivosti a podla svojho velkeho milosrdenstva,ako si riekol prostrednictvom svojho sluhu Mojzisa vtedy, ked si mu rozkazal napisat a Izraelitom predlozit svoj zakon. Riekol si:»Ak nebudete pocuvat moj hlas, veru sa tento velky a pocetny zastup premeni na hrstku medzi narodmi, medzi ktore ich roztratim. Ved viem, ze ma nebudu pocuvat, lebo je to tvrdosijny narod. Ale v krajine, kde budu v zajati, vstupia si do srdcaa budu vediet, ze ja som Pan, ich Boh. A dam im vnimave srdce a usi,takze v krajine, kde budu v zajati, budu ma chvalit a budu spominat na moje meno. Vtedy sa odvratia od svojej tvrdosijnosti a od svojich zlych skutkov, pretoze sa rozpamataju na osud svojich otcov, ktori zhresili pred Panom. Potom ich vratim do ich zeme, ktoru som pod prisahou slubil ich otcom, Abrahamovi, Izakovi a Jakubovi; budu v nej vladnut a rozmnozim ich, nebudu sa umensovat. A uzavriem s nimi vecnu zmluvu, ze ja budem ich Bohom a oni budu mojim narodom. A viac nepohnem svoj lud, Izrael, z krajiny, ktoru som im dal. «Vsemohuci Pane, Boze Izraela, uzkostliva dusa a zlomeny duch vola k tebe. Pocuj, Pane, a zmiluj sa, i ked sme proti tebe zhresili. Ved ty vecne tronis a my mame vecne zahynut?Vsemohuci Pane, Boze Izraela, pocuj modlitbu zomrelych Izraela a synov tych, co zhresili proti tebe, co nepocuvali hlas svojho Boha, a preto visi na nas nestastie. Nespominaj na zlociny nasich otcov, ale spomen si v tento cas na svoju ruku a na svoje meno,ved ty si Pan, nas Boh, a chceme ta chvalit!Ved nato si vstepil do nasich srdc svoju bazen, aby sme vzyvali tvoje meno. Nuz budeme ta chvalit vo svojom zajati, pretoze sme odvratili od svojich srdc vsetku nepravost svojich otcov, ktori zhresili proti tebe. Hla, my sme dnes v zajati, kde si nas roztratil na potupu a kliatbu a pre dlh za vsetky nepravosti nasich otcov, ktori odpadli od Pana, svojho Boha. “Pocuj, Izrael, prikazy zivota, zachyt uchom, nauc sa mudrosti!Co je to, Izrael? Co, ze si v nepriatelskej krajine? Zostarel si v cudzej krajine, poskvrneny si mrtvolami,priratany si k tym, co klesli do podsvetia. Opustil si pramen mudrosti. Keby si bol kracal cestou Boha, bol by si byval vo vecnom pokoji. Nauc sa, kde je mudrost, kde je sila, kde je rozumnost, tak poznas zaroven, kde je dlhy zivot, kde zitie, kde je svetlo oci a pokoj. Ktoze nasiel jej miesto a kto vkrocil do jej pokladnic?Kdeze su vladcovia narodov, kde su ti, co panuju nad zverinou zeme?Co sa ihraju s vtackami neba,co zhromazduju striebro a zlato, v ktorom ludia skladaju svoju nadej a hrabu bez hranic? LXX (Co spracuvaju striebro a namahaju sa a ich dielo nemozno pochopit?)Stratili sa, zostupili do podsvetia a na ich miesto nastupili ini. Mladsi uvideli svetlo a byvali na zemi, cestu mudrosti vsak nepoznali,ani nepochopili jej chodniky. Ich synovia ju tiez nezachytili, ostala od nich daleko. Nepoculi o nej v Kanaane a nevideli ju v Temane. Synovia Agar, ktori hladaju mudrost zemsku, kupci Mery a Temanu, rozpravkari a skumatelia mudrosti tiez nepoznali cestu mudrosti, ani na jej chodniky si nespomenuli. O, Izrael, aky velky je dom Boha a ohromne miesto, ktore vlastni!Velke je, nema hranic, vysoke a nezmeratelne. Tam povstali obri, ti oddavna povestni, velki postavou, co vyznali sa v boji. Nie tychto si vyvolil Boh, ani cestu mudrosti neobjavili, ale zahynuli, lebo nemali mudrosti,zahynuli pre svoju nemudrost. Ktoze vystupil do neba a vzal si ju a zniesol ju dole z oblakov?Kto sa preplavil cez more a nasiel ju a doniesol ju za rydze zlato?Niet (toho), kto by poznal jej cesty, ani kto by objavil jej chodniky. Ten vsak, co vsetko vie, pozna ju, objavil ju svojou rozumnostou; ten, co pripravil pre vecne casy zem a naplnil ju stvornohymi zvieratami. Ak vysle svetlo, ono ide, ak ho zavola, posluchne ho s chvenim. A hviezdy svietia na svojich strazach a tesia sa;ak ich zavola, odpovedia: „Tu sme!“ a veselo svietia tomu, co ich ucinil. Toto je nas Boh a ineho popri nom uznat nemozno. Objavil kazdu cestu mudrosti a dal ju svojmu sluhovi Jakubovi a svojmu milacikovi Izraelovi. Potom sa zjavila na zemi a zila s ludmi. Ona je knihou Bozich prikazov a zakonom, ktory trva naveky: vsetci, co sa jej chopia, dosiahnu zivot, co ju vsak opustia, zomru. Obrat sa, Jakub, a chyt sa jej, chod k jej svetlu, v ustrety jej ziare. Neprepust svoju slavu inemu, ani co cenneho mas cudziemu narodu. Blahoslaveni sme, Izrael, lebo nam je zname, co sa lubi Bohu. Bud pevnej mysle, lud moj, pamatihodny Izrael!Boli ste predani narodom - nie na zahynutie: pretoze ste rozhnevali Boha, boli ste vydani nepriatelom. Roztrpcovali ste toho, co vas stvoril, obetovali ste demonom, nie Bohu. Zabudli ste na vecneho Boha, ktory vas choval, zabudli ste aj na Jeruzalem, ktory vas pestoval. Lebo videl prichadzat od Boha hnev na vas a povedal: „Pocujte, susedia Siona, Boh dopustil na mna velky smutok. Ved som videl zajatie svojich synov a dcer, ktore na nich dopustil Vecny. Vychovaval som ich s rozkosou, prepustal som ich vsak s narekom a zialom. Nech sa neraduje nik nado mnou, vdovou, ktoru opustili mnohi, osamel som pre hriech svojich deti, lebo sa odklonili od Bozieho zakonaa nechceli poznat jeho prava, ani nekracali po ceste Bozich zakonov a nesli chodnikmi spravodliveho poriadku. Podteze, susedia Siona, spomente si na zajatie mojich synov a dcer, ktore na nich dopustil Vecny. Ved priviedol proti nim narod zdaleka, narod nehanebny a cudzojazycny; ti sa nestitili starca a nezlutovali sa nad dietatkom. Odviedli milacikov vdovy a osamelu pozbavili dcer. “A ja vam ako mozem pomoct?Len kto dopustil nestastia, vyslobodi vas z ruk vasich nepriatelov. Odidte, deti, odidte, ved ja som ostal osamely!Vyzliekol som si rucho pokoja, vrecovinu prosebnu som si obliekol, volat chcem k Vecnemu, kym zijem. Dovera, deti, volajte k Bohu a vytrhne vas z nasilia, z ruky nepriatela. Lebo ja dufam od Vecneho vasu spasu; a dosla na mna radost od Svateho pre milosrdenstvo, ktore uz pocitite od Vecneho, spasitela nasho. Prepustal som vas s narekom a zialom, Boh mi vas vrati s radostou a rozkosou naveky. Ako teraz videli susedia Siona vase zajatie, tak coskoro uvidia vasu spasu od Boha, ktora vam pride so slavou a so ziarou Vecneho. Dietky, znasajte trpezlivo hnev, ktory na vas dopadol od Boha: prenasledoval ta tvoj nepriatel, no zanedlho uvidis jeho skazu a budes sliapat po jeho siji. Moje krehucke isli po tvrdych cestach, vliekli ich sta stado, co ukoristil nepriatel. Dovera, deti! A volajte k Bohu, ten, co dopustil, spomenie si na vas. Ako vas naviedla mysel vzdialit sa od Boha, desatnasobnym usilim ho znova hladajte. Ved ten, co na vas dopustil pohromy, dopraje vam vecnu rozkos s vasou spasou. Doveruj, Jeruzalem, potesi ta ten, co ti dal meno. Nestastnici su, co ti skodili a radovali sa tvojmu padu. Nestastne su mesta, co ti zotrocili deti, nestastne je, co ti synov zajalo. Ako sa tesilo tvojmu zruteniu a radovalo sa tvojmu padu, tak bude smutit nad vlastnym spustosenim. Odnimem mu jasot nad mnozstvom ludu, z jeho honosenia bude smutok. Ohen od Vecneho nan dopadne na mnohe dni a budu v nom byvat na dlhe casy demoni. Pohliadni k vychodu, Jeruzalem, a vid radost, ktora ti prichadza od Boha!Pozri, idu ti synovia, ktorych si prepustil; prichadzaju zhromazdeni od vychodu az po zapad na slovo Svateho, tesia sa z Bozej slavy. Vyzlec, Jeruzalem, rucho smutku a nestastia a odej sa ozdobou Bozej slavy naveky!Oblec si plast spravodlivosti Boha, poloz si na hlavu mitru slavy Vecneho!Lebo Boh vsetkemu, co je pod nebom, ukaze tvoju ziaru. Boh ti da meno na vecnost: Pokoj spravodlivosti a Slava bohabojnosti. Hor’ sa, Jeruzalem, zastan si vysoko, pohliadni k vychodu, pozri si deti od zapadu slnka az na vychod, zhromazdene slovom Svateho, tesiace sa, ze Boh si na ne spomenul!Odisli od teba pesi, vedeni nepriatelmi, ale Boh ich k tebe privedie nesenych so slavou sta kralovske deti. Pretoze Boh rozkazal znizit kazdy vysoky vrch a vecne kopce a vyplnit trhliny na rovnu zem, aby Izrael bezpecne kracal na Boziu slavu. Aj lesy, aj kazdy vonavy strom zatienovali na Bozi rozkaz Izrael. Ved Boh privedie Izrael s rozkosou v ziare svojej slavy, s milosrdenstvom a spravodlivostou, ktoru vlastni. Odpis listu zajatcom, ktorych mal babylonsky kral Nabuchodonozor odviest do Babylonu. Poslal ho Jeremias, aby im oznamil, co mu nalozil Boh. Pre hriechy, ktore ste spachali proti Bohu, odvedie vas babylonsky kral Nabuchodonozor ako zajatcov do Babylonu. Ked teda pridete do Babylonu, budete tam mnoho rokov a dlhy cas, az sedem pokoleni. Potom vas vsak vyvediem odtial v pokoji. Ale v Babylone uvidite striebornych, zlatych a drevenych bohov, ktorych nosia na pleciach a ktori pohanom nahanaju strach. Chrante sa, aby ste sa nestali aj vy podobnymi pohanom a aby sa strach nezmocnil aj vas. Ked budete vidiet pred nimi a za nimi zastup, ktory sa im klania, povedzte si v duchu: „Tebe sa treba klanat, Pane!“,lebo moj anjel je s vami a on bude skumat vase duse. Ich jazyk vyhladil umelec a su len postriebreni a pozlateni; su teda lzou a nevladzu hovorit. A vezmu ako pre pannu paradnicu zlatoa zhotovia koruny na hlavy svojich bohov. Stava sa vsak aj, ze knazi vezmu zlato a striebro svojim bohom a pouziju ho pre seba. Dokonca daruju z toho aj smilniciam vo verejnych domoch. Ozdobuju ich - striebornych, zlatych a drevenych bohov - satami ako ludi. Oni sa vsak nevedia zachranit od hrdze a crvotoce, hoci su obleceni do purpuroveho rucha. Utieraju im tvar pre prach, ktory je v dome a ktoreho je na nich plno. Aj zezlo ma ako clovek, krajsky sudca, ale nemoze zabit toho, kto sa proti nemu prehresi. Ma aj dyku v pravici a sekeru, ale oslobodit sa nevie ani od vojny, ani od lupeznikov. Z toho je zrejme, ze nie su bohmi, preto sa ich nebojte!Ako sa rozbita nadoba stava clovekovi neuzitocnou,taki su ich bohovia. Kedze su postaveni v domoch, maju oci plne prachu z noh tych, co prichadzaju. A ako su okolo toho, co urazil krala, pozatvarane dookola dvory, kedze ho maju viest na smrt, podobne zabezpecuju knazi ich domy dverami, zamkami a zavorami, aby ich neukradli zlodeji. Zapaluju lampy a viac ako sami pre seba, ale ani jednu z nich vidiet nemozu. Su podobni hociktorej hrade z domu a hovori sa, ze im vnutro rozoziera cervac zeme; a ked ich aj s ruchom zozerie, nezbadaju. Tvar im ocernie od dymu z domu. Na telo a na hlavu im nalietaju netopiere, lastovicky a ine vtaky a podobne (skacu) macky. Z toho poznate, ze nie su bohmi, preto sa ich nebojte!Zlato, ktorym su pokryti, je sice na krasu, ale ak niekto nestiera hrdzu, nebudu sa ligotat; necitili ani to, ked ich uliali. Su kupeni za kazdu cenu, hoci v nich niet ducha. Kedze su bez noh, nosia ich na pleciach, a tak ukazuju ludom svoju hanbu. Ale nech sa hanbia aj ti, co im sluzia. Preto ak padne na zem, sam nevstane; ani sa nebude sam pohybovat, ak ho niekto postavi narovno; ani sa nevzpriami, ak ho niekto polozi; zato im vsak predkladaju dary ako mrtvym. Ich obety si vsak predaju a pouziju knazi. Podobne z nich beru aj zeny, ale ani zobrakovi, ani biednemu z toho nedaju. Ich obiet sa dotykaju necisti a sestonedielky. Kedze podla tychto veci viete, ze nie su bohmi, nebojte sa ich!Ako ich teda mozno volat bohmi? Ved striebornych, zlatych a drevenych bohov obsluhuju zeny,v ich domoch sedia knazi v roztrhanych tunikach, s oholenymi hlavami a bradami a s nezakrytymi hlavami;vrestia a kricia pred svojimi bohmi ako niektori na pohrebnych karoch. Z ich siat si beru knazi a obliekaju svoje zeny a deti. Ci zakusia od niekoho zloa ci dobro, odplatit to nevladzu. Krala nevladzu ani ustanovit, ani zosadit. Podobne nevladzu dat ani bohatstvo, ani med. Ak im niekto urobi slub a nesplni, nebudu to vyzadovat. Ani cloveka neoslobodia od smrti, ani neochrania slabsieho od mocnejsieho. Slepemu cloveku nevratia zrak, cloveka z nudze nevytrhnu. Nad vdovou sa nezlutuju, ani sirote nepreukazu dobro. Drevene, pozlatene a postriebrene (modly) su podobne kamenom z vrchov a ti, co im sluzia, budu zahanbeni. Ako sa teda mozno domnievat a vraviet, ze su bohmi?Ved este aj sami Chaldejci ich zneuctuju! Ked vidia nemeho, ktory nevie hovorit, prinesu Bela a ziadaju, aby (nemy) prehovoril, akoby to ten (Bel) mohol zbadat. A hoci to vedia, nie su schopni zanechat tieto veci, pretoze nemaju cit. A zeny, obviazane stuhami, sedia na cestach a palia otruby. A ked niektora, odvedena niekym, co siel tadial, vyspala sa s nim, znevazuje si susedu, ze nema tolkej ceny ako ona a ze jej stuha nie je roztrhnuta. Vsetko, co sa okolo nich deje, je loz. Ako sa teda mozno domnievat a vraviet, ze su bohmi?Urobili ich remeselnici a zlatnici. Nebude z nich nic ine, len to, co chcu mat remeselnici. Ani ti, co ich zhotovili, neziju dlhy cas, ako by mohlo to, co zhotovili?Svojim potomkom zanechali loz a hanbu. Lebo ked ich zastihne vojna alebo nestastie, knazi sa radia medzi sebou, kde sa s nimi schovat. Ako teda mozno nezbadat, ze nie su bohmi, ked nezachrania ani seba od vojny alebo nestastia?Kedze su drevene, pozlatene a postriebrene, neskorsie sa pozna, ze su klamstvo. Vsetkym narodom a kralom bude jasne, ze nie su bohmi, ale dielom ludskych ruk, a nijakeho bozskeho cinu na nich niet. Komu je teda nezname, ze nie su bohmi?Krajine veru neustanovia krala, ani ludom dazda nedaju. Ani sebe neprisudia pravo, ani nezabrania nepravo, ved su bezvladniako vrany medzi nebom a zemou. Lebo ked dom drevenych, pozlatenych a postriebrenych bohov zachvati ohen, ich knazi sice ujdu a zachrania sa, ale oni popreharaju celkom ako tramy. Neodolaju ani kralovi, ani nepriatelovi. Ako mozno teda pripustit a domnievat sa, ze su bohmi? Drevene, postriebrene a pozlatene bozstva sa nezachrania ani od zlodejov, ani od lupicov. Tito su mocnejsi a zoberu si zlato, striebro i rucho, ktorym su odiati, a odidu s koristou, ti vsak si pomoct nevedia. Takze je lepsie kralovi, ktory ukazuje svoju moc, alebo uzitocnej nadobe v dome, ktoru majitel upotrebi, ako falosnym bohom; alebo i dveram na dome, ktore ochranuju to, co v nom je, nez falosnym bohom; alebo drevenemu stĺpu v kralovskom palaci ako falosnym bohom. Slnko, mesiac a hviezdy sa ligocu, a kedze su poslane na osoh, ochotne posluchaju;aj blesk, ked sa zablysne, lahodi oku, takisto aj vietor veje v kazdej krajine. A ked Boh rozkaze oblakom, aby sa roztiahli nad celou zemou, splnia, co im rozkazal. Aj ohen poslany zhora stravit vrchy a lesy urobi, co je rozkazane. Tieto sa im vsak ani vzhladom, ani mocou nepodobaju. Preto sa netreba ani domnievat, ani hovorit, ze su bohmi, ved nemaju moci ani sudit, ani dobre robit ludom!Kedze teda viete, ze nie su bohmi, nebojte sa ich!Ved kralov nemozu ani preklinat, ani zehnat im!Narodom neukazu znamenia na nebi, ani neziaria ako slnko, ani ako mesiac nesvietia. Lepsie je zvieratam ako im, tie si vedia pomoct, ked zabehnu do zatisia. Nijakym sposobom nam teda nie je zrejme, ze su bohmi, preto sa ich nebojte!Ako strasiak na uhorkovisku neustrazi nic, tak su aj ich dreveni, pozlateni a postriebreni bohovia. Takym istym sposobom su ich dreveni, pozlateni a postriebreni bohovia podobni aj sipu v zahrade, na ktory si sada kazde vtaca, a takisto aj mrtvole, hodenej do tmy. Podla purpuru a bysu, ktory na nich sprachnivie, poznat, ze nie su bohmi. Na konci budu aj sami rozozrani a budu potupou pre krajinu. Lepsie je teda spravodlivemu clovekovi, ktory nema modiel; ten bude daleko od potupy. Stalo sa v tridsiatom roku, stvrty (mesiac), piaty den mesiaca, ked som bol medzi zajatcami pri rieke Chobar, otvorili sa nebesia a videl som nebeske videnie. Piaty den mesiaca - bol to piaty rok od zajatia krala Joachina -prehovoril Pan ku knazovi Ezechielovi, synovi Buziho, v chaldejskej krajine pri rieke Chobar; tam sa vzniesla nad neho Panova ruka. Videl som teda: Hla, od severu prichadzal burlivy vietor, velky oblak a blciaci ohen, okolo ktoreho bola ziara, a z jeho stredu - zo stredu ohna - cosi ako vyzor leskleho kovu. Zo stredu tohto vsak podoba styroch bytosti. Toto bol ich vyzor: Mali podobu cloveka,kazda mala styri tvare a kazda styri kridla. Ich nohy boli rovne, chodidlo ich noh ako chodidlo nohy telata, a leskli sa ako vyzor lesteneho kovu. Pod kridlami mali zo styroch stran ludske ruky a vsetky styri z nich mali tvare a kridla. Kridla sa im vzajomne dotykali, pri chodzi sa neobracali, kazda kracala pred svojou tvarou. Vyzor ich tvari vsak bol: tvar cloveka, potom tvar leva po pravej strane tych styroch, dalej tvar byka po lavej strane tych styroch a tvar orlaboli ich tvare. Ich kridla sa rozprestierali nahor, dve kridla kazdeho sa vzajomne dotykali a dve im zakryvali tela. A kazda kracala pred svojou tvarou: kde sa usiloval ist duch, ta isli, pri chodzi sa vsak neobracali. A podoba bytosti: ich zjav bol ako zerave uhlie ohna, ako cosi, co sa podobalo fakliam, a toto prechadzalo pomedzi bytosti, ohen vsak mal ziaru a z ohna vychadzal blesk. Bytosti chodili sem i tam, podobne ziariacemu blesku. Pozeral som sa na bytosti a hla, na zemi pri bytostiach - pri vsetkych styroch - bolo po jednom kolese. Vyzor kolies a ich sustava bola ako vyzor chryzolitu; vsetky styri mali rovnaku podobu, vyzerali a boli zostrojene tak, akoby bolo koleso uprostred kolesa. Ked isli, isli na svoje styri strany, pri pohybovani sa neobracali. (Ich bahry mali vysku a vzhlad!) Ich bahry, na vsetkych styroch, boli dookola plne oci. Ked bytosti isli, hybali sa kolesa popri nich, ked sa bytosti zdvihli zo zeme, kolesa sa zdvihli. Kadial chcel ist duch, tadial isli. Ak duch chcel ist, zdvihli sa podobne aj kolesa, pretoze v kolesach bol duch bytosti. Ked isli tie, isli aj ony, ked tie zastali, zastavili sa aj ony, ked sa zdvihli zo zeme, zdvihli sa podobne aj kolesa, pretoze v kolesach bol duch bytosti. Nad hlavami bytosti bolo cosi ako obloha, vyzeralo to ako hrozny krystal, roztiahnuty odhora nad ich hlavami. Pod oblohou vsak boli proti sebe rozprestrete ich kridla. Dve zakryvali kazdej telo z jednej i z druhej strany. I pocul som trepot ich kridel ako hukot velkych vod, ako hlas Vsemohuceho. Ked isli, bol velky slahot ako hucanie tabora; ked postali, mali kridla uvolnene. A sponad oblohy, ktora bola nad ich hlavami, zaznieval hlas. (Ked postali, mali kridla uvolnene. )Nad oblohou, ktora bola nad ich hlavami, bolo cosi ako zafirovy kamen, podobalo sa to tronu, na tom vsak, co bolo podobne tronu - na nom odhora -, bola postava, ktora vyzerala ako clovek. Odhora toho, co vyzeralo ako jeho pas, videl som cosi ako leskly kov, vyzeralo to ako ohen, ktory ma dookola dvor; a oddola toho, co vyzeralo ako jeho pas, videl som cosi ako ohen, ktory mal dookola ziaru. Ako vyzera duha, ktora je v oblaku v dazdivy den, tak vyzerala ziara dookola. Ked som to uvidel, padol som na tvar a pocul som hlas, ktory hovoril. I riekol mi: „Syn cloveka, postav sa na nohy, chcem s tebou hovorit. “A kym ku mne hovoril, vstupil do mna duch, postavil ma na nohy a pocul som toho, co ku mne hovoril. I riekol mi: „Syn cloveka, posielam ta k synom Izraela, k vzbureneckym pohanom, ktori sa mi vzopreli. Hresili proti mne oni aj ich otcovia az po dnesny den. Synovia maju strpnutu tvar a zatvrdnute srdce; posielam ta k nim, povedz im: »Toto hovori Pan, Jahve. «A oni, ci pocuvnu a ci si nepovsimnu - ved su odbojny dom -, dozvedia sa, ze bol medzi nimi prorok. Ty sa ich vsak, syn cloveka, neboj ani ich reci sa neboj, hoci budu pri tebe ako trnie a bodlac a budes byvat medzi skorpionmi. Ich reci sa neboj a ich samych sa nestrachuj, ved su odbojny dom!A budes k nim hovorit moje reci, ci pocuvnu a ci si nepovsimnu, ved su odbojni!Ty teda pocuvaj, co ti hovorim: Nebud odbojny ako ten odbojny dom, otvor si usta a zjedz, co ti ja dam. “Dival som sa a hla, oproti mne vystreta ruka a v nej zvitok knihy. Nato ju roztvoril predo mnou a bola popisana na prednej i zadnej strane. Boli v nej napisane zalospevy a vzdychanie a beda. I riekol mi: „Syn cloveka, zjedz, co mas poruke, zjedz tento zvitok, potom chod a hovor k domu Izraela!“A ked som otvoril usta, dal mi zjest ten zvitok. I riekol mi: „Syn cloveka, nakrm si vnutro a napln si utroby tymto zvitkom, ktory ti ja davam. “ Zjedol som ho teda a bol mi v ustach sladky ako med. I riekol mi: „Syn cloveka, hor’ sa, chod k Izraelovmu domu a hovor k nim mojimi slovami!Ved nie si poslany k narodu nezrozumitelnych peri a zajakaveho jazyka, ale k Izraelovmu domu;nie k mnohym narodom nezrozumitelnych peri a zajakaveho jazyka, ktorych reci by si nerozumel. Keby som ta k tym poslal, ony by ta pocuvali. Dom Izraelov ta vsak nebude chciet pocuvat, pretoze nechcu pocuvat mna, ved cely Izraelov dom ma tvrde celo a zatvrdnute srdce!Pozri, tvar ti urobim tvrdou, ako je ich tvar a tvoje celo tvrdym ako ich celo. Ako diamant, tvrdsim nez kremen urobim tvoje celo, neboj sa ich a nestrachuj sa pred nimi, pretoze su domom odbojnym. “I riekol mi: „Syn cloveka, vsetky reci, ktore budem k tebe hovorit, prijmi do srdca a svojim sluchom ich pocuvaj!A zober sa, chod medzi zajatcov, k synom svojho ludu, hovor k nim a vrav im: »Toto hovori Pan,« ci pocuvnu a ci si nepovsimnu. “Vtom ma duch zdvihol i pocul som za sebou zvuk velkeho hluku: „Pozehnana Panova slava zo svojho miesta“a selest kridel zivych bytosti, ktore sa vzajomne dotykali, a zaroven hrkot kolies a zvuk velkeho hluku. A duch ma vyzdvihol a vzniesol a siel som roztrpceny zapalom svojho ducha. Panova ruka vsak bola pevne nado mnou. Siel som do Tel Abibu medzi zajatcov, ktori byvali pri rieke Chobar, usadil som sa tam, kde byvali oni, a zostal som tam medzi nimi strpnuty sedem dni. Po uplynuti siedmich dni prehovoril ku mne Pan takto:„Syn cloveka, postavil som ta ako hliadku domu Izraela. Ked pocujes z mojich ust slovo, varuj ich predo mnou!Ked poviem zlocincovi: »Urcite zomries,« ty ho vsak neupozornis a nebudes hovorit, aby si zlocinca na zachranu jeho zivota odradil od zlej cesty, ten zlocinec zomrie vo svojej vine, no jeho krv budem pozadovat z tvojich ruk. Ale ak si ty varoval zlocinca, a on sa neodvratil od svojej nepravosti a od svojej zlocinnej cesty, on zomrie vo svojej vine, ty si si vsak zachranil dusu. A ak sa spravodlivy odvrati od svojej spravodlivosti a spacha zlocin, ked ho postavim pred pokusenie, zomrie; pretoze si ho nevaroval, zomrel vo svojom hriechu, jeho spravodlive skutky, ktore konal, nezostanu na pamati a jeho krv budem pozadovat z tvojich ruk. Ale ak ty upozornis spravodliveho, aby nehresil, a on nezhresi, urcite bude zit, lebo prijal napomenutie, a ty si si zachranil dusu. “I vzniesla sa tam nado mna Panova ruka a riekol mi: „Vstan, vyjdi do udolia, tam budem k tebe hovorit. “Vstal som teda a isiel som do udolia a hla, bola tam Panova slava ako slava, ktoru som videl pri rieke Chobar. Vtom som padol na tvar. Tu vstupil do mna duch, postavil ma na nohy, hovoril so mnou a povedal mi: „Chod, zavri sa do svojho domu!A hla, syn cloveka, budu na teba vrhnute povrazy a budes nimi poviazany, ze nebudes moct vyjst medzi nich. I prilepim ti jazyk k dasnam, ze budes nemy a nebudes im mravokarcom, pretoze su odbojny dom. Ale ked budem s tebou hovorit, otvorim ti usta a budes im vraviet: »Toto hovori Pan, Jahve. « Kto pocuvne, pocuvne, kto si nepovsimne, nepovsimne si, pretoze su odbojny dom. Ty vsak, syn cloveka, vezmi si tehlu, poloz si ju pred seba a vyry do nej mesto Jeruzalem. Postav proti nemu oblahnutie, vymuruj proti nemu val, nahromad proti nemu nasyp, postav proti nemu tabory a umiestni proti nemu dookola barany. A ty si vezmi zeleznu misu a poloz ju ako zelezny mur medzi seba a medzi mesto, tvar si upevni proti nemu, nech je v obliehani. Obliehaj ho, to je znamenie pre dom Izraela. Potom si lahni na lavy bok a poloz nan hriechy Izraelovho domu, nes ich hriech podla poctu dni, cez ktore budes na nom lezat. A ja ti urcim roky ich hriechov podla poctu dni, tristodevatdesiat dni, cez ktore budes niest hriech Izraelovho domu. A ked to ukoncis, lahni si druhy raz, na pravy bok, a nes styridsat dni hriech Judovho domu; za kazdy rok som ti urcil den. Upriam svoju tvar proti obliehanemu Jeruzalemu a s obnazenym ramenom prorokuj proti nemu. A hla, ja hodim na teba povrazy, ze sa neobratis z boka na bok, kym nedoplnis dni svojho obliehania. Ty si vezmi psenicu, jacmen, bob, sosovicu, proso a rascu, daj to vsetko do jednej nadoby a priprav si z toho chlieb. Tolko dni, kolko budes lezat na svojom boku - tristodevatdesiat dni -, budes z neho jest. Tvoj pokrm, ktory mas jest, nech je podla vahy, dvadsat seklov na den; z casu na cas ho mas jest. A vodu mas pit podla miery, sestinu hinu; z casu na cas ju budes pit. Budes ho jest ako jacmenny osuch a budes ho piect pred ich ocami na ludskom vykale. “I riekol Pan: „Podobne budu jest synovia Izraela svoj znecisteny chlieb medzi narodmi, medzi ktore ich roztratim. “Vtedy som povedal: „Ach Pane, Jahve, ved moja dusa nebola nikdy znecistena, zdochlinu a co roztrhala zver, som nejedol od svojej mladosti az doteraz a skazene maso mi nevoslo do ust. “I riekol mi: „Pozri, urcujem ti hovadzi trus miesto ludskeho vykalu, na nom si pripravis pokrm. “I riekol mi: „Syn cloveka, hla, ja zlomim v Jeruzaleme oporu chleba, takze chlieb budu jest podla vahy a s uzkostou a vodu budu pit podla miery a s hrozou;aby boli ziadostivi chleba i vody, budu rad radom hynut a pre svoj hriech sa budu scvrkavat. Ty vsak, syn cloveka, vezmi si ostry mec, vezmi ho ako holicsku britvu a pretiahni si ho po hlave a po brade! Potom si vezmi vahu a rozdel ich!Tretinu spal na ohni uprostred mesta, ked sa naplnia dni obliehania; tretinu vezmes a budes tat okolo nej mecom, tretinu vsak roztras do vetra a vytasim mec za nimi. Ale vezmi odtial trochu a zaviaz ich do okraja svojho rucha!A este aj z nich vezmi, hod ich doprostred ohna a spal ich v ohni; odtial vyjde ohen na cely Izraelov dom. Toto hovori Pan, Jahve: To je Jeruzalem. Do stredu narodov som ho polozil a okolo neho su krajiny. Ale vzburil sa proti mojim pravam, horsi chcel byt od pohanov a proti mojim zakonom viac nez krajiny, ktore su okolo neho. Ano, pohrdli mojimi pravami a mojimi zakonmi, nechodia podla nich. Preto takto hovori Pan, Jahve: Pretoze ste sa burili viac ako narody, ktore su okolo vas, podla mojich prikazov ste nechodili a moje prava ste nespĺnali, ani len podla prav narodov, ktore su okolo vas, ste nekonali,preto takto hovori Pan, Jahve: Hla, aj ja som proti tebe a budem prevadzat prava uprostred teba pred ocami narodov. A pre tvoje ohavnosti urobim s tebou, co som neurobil a comu podobne viac neurobim. Preto budu otcovia u teba jest synov a synovia si budu jest otcov. Prevediem u teba sudy a vsetky tvoje zvysky roztrusim do vsetkych vetrov. Preto ako zijem - hovori Pan, Jahve -, pretoze si rozlicnymi svojimi osklivostami a rozlicnymi svojimi ohavnostami poskvrnil moju svatynu, budem rezat i ja, oko sa mi nezlutuje a nebudem ani ja setrit. Tretina z teba umrie na mor a od hladu budu hynut uprostred teba, tretina bude padat okolo teba pod mecom a tretinu roztrusim do vsetkych vetrov a vytasim za nimi mec. Vyvrsi sa moj hnev a zapal si na nich utisim, vypomstim sa tak, ze budu vediet, ked na nich vyplnim svoj zapal, ze ja, Pan, som hovoril. A pred ocami vsetkych, ktori prechadzaju, obratim ta na pust a na potupu medzi narodmi, ktore su okolo teba. Budes potupou a vysmechom, vystrahou a hrozou pre narody, ktore su okolo teba, ked prevediem proti tebe sudy v hneve a zapale a zapalistom karhani. Ja, Pan, som hovoril. Ked vyslem proti nim zle strely hladu, ktore budu na zahubu a ktore vyslem, aby som vas vyhubil, sustredim proti vam hlad a zlomim vam oporu chleba. Poslem proti vam hlad a zaskodnu zver a vyludnia ta: mor a krv prejde cez teba a privediem proti tebe mec. Ja, Pan, som hovoril. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, obrat si tvar proti vrchom Izraela a prorokuj proti nim. A povedz: Vrchy Izraela, cujte slovo Pana, Jahveho! Toto hovori Pan, Jahve, vrchom a kopcom, riecistiam a udoliam: Hla, ja privediem na vas mec a znivocim vase vysiny!Vase oltare spustnu, vase chamany sa dolamu a vasich pozabijanych pohadzem pred vase modly. Mrtvoly synov Izraela polozim pred vase modly, vase kosti roztrusim okolo vasich oltarov. Vo vsetkych vasich sidliskach sa vam porucaju mesta a spustnu vysiny. Aby spustli a zahynuli vase oltare, dolamu sa a zhynu vase modly, porozbijane budu vase chamany a zotrete vase diela. Zabijani budu padat vo vasom strede a budete vediet, ze ja som Pan. A ked budete mat medzi narodmi takych, co unikli mecu, ked vas roztratim do krajin,spomenu si vasi uniknuti na mna medzi narodmi, kde su zajati, lebo zlomim ich smilne srdce, ktore odpadlo odo mna, aj ich oci, ktore smilnili s modlami. Sami sebe sa budu hnusit pre zlociny, ktore popachali, pre vsetky svoje ohavnosti. I budu vediet, ze ja som Pan a nie nadarmo som povedal, ze dopustim na nich toto nestastie. “Toto hovori Pan, Jahve: „Tlieskaj rukami, dupkaj nohami a vrav: »Ach!« pre vsetky zlocinne ohavnosti Izraelovho domu, ktory padne pod mecom, od hladu a na mor. Kto je daleko, zomrie na mor, kto je blizko, padne pod mecom a kto zostane a bude obliehany, zomrie od hladu. Vyplnim na nich svoj hnev. I budete vediet, ze ja som Pan, ked budu vasi zabiti medzi vasimi modlami okolo vasich oltarov na kazdom vysokom kopci a na vsetkych hrebenoch vrchov, pod kazdym zelenym stromom a pod kazdou hustolistou terebintou, na mieste, kde svojim modlam poskytovali lubeznu vonu. Vystriem proti nim svoju ruku, krajinu obratim na pustatinu a pust od stepi po Deblatu po vsetkych ich bydliskach. Budu teda vediet, ze ja som Pan. “Pan prehovoril ku mne takto:„Ty, syn cloveka, (hovor): Toto vravi Pan, Jahve, Izraelovej krajine: Koniec prichadza, prichadza koniec na styri konciny krajiny. Teraz prichadza koniec na teba, nuz vyslem proti tebe svoj hnev, posudim ta podla tvojich ciest a uvalim na teba vsetky tvoje ohavnosti. Oko sa mi nezmiluje nad tebou a nebudem setrit, ale uvalim na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budu uprostred teba i dozviete sa, ze ja som Pan. Toto hovori Pan, Jahve: Nestastie, pozri, jedine nestastie prichadza. Koniec prichadza, prichadza koniec, prebudil sa proti tebe, hla, prichadza!Dovrsuje sa tvoja skaza, obyvatel krajiny, prichadza cas, blizo je den lomozu, a nie jasania na vrchoch. Teraz zblizka vylejem na teba svoj zapal a vyplnim na tebe svoj hnev, posudim ta podla tvojich ciest a uvalim na teba vsetky tvoje ohavnosti. Moje oko sa nezmiluje a nebudem setrit, ale uvalim na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budu uprostred teba. Vtedy budete vediet, ze ja som Pan, ktory bije. Hla, den! Hla, prichadza! Vychadza osud(?), kvitne prut, klici namyslenost!Nasilie vzrastlo na prut zlocinu. Nic nie je z nich ani z ich majetku, ani z ich lomozu. Nic skveleho na nich niet. Prichadza cas, blizi sa den; kto kupuje, nech sa netesi, a kto predava, nech neziali, lebo hnev je nad celym jeho zastupom. Ved ten, co predal, nevrati sa k predanej veci, i ked este bude nazive, lebo proroctvo proti celemu jeho zastupu neodstupi. Zlocinom si nik neposilni zivot. Trubte na trubu a zbrojte vsetko, jednako niet, kto by siel do boja, pretoze moj hnev je nad celym jeho zastupom. Mec je vonku, mor a hlad vnutri. Kto je v poli, zomrie pod mecom, a kto je v meste, pohlti ho hlad a mor. Ak uniknu z nich zachranenci, budu na vrchoch ako hrkutajuce holuby, pomru vsetci, kazdy pre svoj hriech. Vsetky ruky ovisnu a vsetky kolena sa roztecu ako voda. Opasu sa vrecovinami a pokryje ich hroza; na kazdej tvari bude hanba a na kazdej hlave plesina. Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obrati na necistotu. Ich striebro a zlato nevladze ich zachranit, v den Panovho hnevu si (nim) nezasytia dusu a nenaplnia vnutornosti. Lebo im bolo osidlom na hriech,jeho ozdobny skvost obratili na pychu, robili z neho svoje ohavne obrazy a svoje osklivosti, preto im ho obratim na necistotu. A vydam ho za korist do ruky cudzincov a zlocincov zeme ako plen, aby ho znesvatili. Odvratim si od nich tvar a znesvatim moj skvost. Lupeznici vniknu don a znesvatia ho. Urob retaz! Ved zem je preplnena vinou krvi a mesto je plne nasilia!Privediem najhorsie z narodov a zaujmu im domy. Urobim koniec pyche mocnych a ich svatyne budu zneuctene. Pride uzkost. Budu hladat pokoj, ale nebude ho. Pride nestastie za nestastim a chyr za chyrom. Budu hladat videnie u proroka, knaz strati zakon a starec radu. Kral bude smutit, knieza sa oblecie do hrozy a ruky pospoliteho ludu sa budu triast. Nalozim s nimi podla ich ciest a podla ich pokracovania ich budem sudit, i dozvedia sa, ze ja som Pan. “Stalo sa v siestom roku, v siestom mesiaci, piaty den mesiaca, ked som sedel vo svojom dome a judski starci sedeli predo mnou, ze sa tam vzniesla nado mna ruka Pana, Jahveho. I videl som, hla, podoba, ktora vyzerala ako clovek. Oddola toho, co vyzeralo ako jeho pas, bol ohen a od jeho pasa nahor vyzeralo ako ziara, ako vzhlad leskleho kovu. A vystrel cosi ako ruku a uchopil ma za sticu hlavy, nato ma duch zdvihol medzi nebo a zem a zaviedol ma v Bozich videniach do Jeruzalema, ku vchodu vnutornej brany, ktora hladi na sever, kde bola postavena socha ziarlivosti, (ktora vzbudzuje ziarlivost). A hla, bola tam slava Izraelovho Boha, podobne ako som videl v udoli. I riekol mi: „Syn cloveka, zdvihnize si oci smerom na sever!“ Zdvihol som oci smerom na sever a hla, severne od oltarnej brany, vo vchode bola spomenuta socha ziarlivosti. I riekol mi: „Syn cloveka, ci vidis, co oni vystrajaju? Velke ohavnosti su to, co tu vystraja Izraelov dom, takze sa vzdialim od svojej svatyne. Ale este dalej uvidis velke ohavnosti. “I zaviedol ma ku vchodu nadvoria a zazrel som v mure akusi dieru. Vtom mi riekol: „Vlom sa cez mur!“ Nato som sa vlamal cez mur a hla bol tam akysi vchod!Vtedy mi riekol: „Vojdi a pozri zlocinne ohavnosti, ktore tam robia!“Vosiel som teda, poobzeral som sa a hla, rozlicne zobrazenia plazov a zvierat - osklivosti - a rozlicne modly domu Izraela boli zokol-vokol vyryte do muru. Pred nimi stalo sedemdesiat starcov Izraelovho domu, prostred ktorych bol Jezonias, syn Safanov. Kazdy mal v ruke kadidelnicu i vznasala sa vona kotuca z kadidla. I riekol mi: „Ci vidis, syn cloveka, co robia starci Izraelovho domu v tme, kazdy vo svojej obrazovej izbe? Ved hovoria: »Pan nas nevidi. Pan opustil krajinu. «“I riekol mi: „A este dalej uvidis velke ohavnosti, ktore tito vystrajaju. “I zaviedol ma ku vchodu brany Panovho chramu, ktora lezala na sever, a hla, sedeli tam zeny, ktore oplakavali Tamuza. Vtedy mi riekol: „Ci vidis, syn cloveka? Este uvidis od tychto vacsie ohavnosti. “Nato ma zaviedol do vnutorneho nadvoria Panovho chramu a hla, pri vchode do Panovho chramu, medzi predsienou a oltarom bolo zo dvadsatpat muzov chrbtom k Panovmu chramu a tvarou na vychod. A tito sa smerom na vychod klanali slnku. „Ci vidis, syn cloveka? Ci je Judovmu domu primalo robit ohavnosti, ktore tu robia, ze (este aj) zem zaplnuju nasilenstvom a opatovne ma popudzuju? Pozri, i konar si davaju k nosu!Nuz aj ja budem konat v hneve, nezmiluje sa mi oko a nebudem setrit a hoci mi budu velkym hlasom volat do usi, nevyslysim ich. “Vtedy mi velkym hlasom takto volal do usi: „Priblizil sa cas navstivenia mesta (a kazdy ma v ruke nastroj nicenia). “A hla, prichadzalo sest muzov cestou od Hornej brany, ktora hladi na sever, a kazdy mal v ruke hubiaci nastroj! Medzi nimi bol vsak muz obleceny do platna a za pasom mal pisarske nacinie. Prisli a postavili sa pri kovovom oltari. Slava Pana Izraela sa zdvihla sponad cherubov, kde bola, k prahu domu. Vtom zavolal muzovi, oblecenemu do platna, ktory mal za pasom pisarske nacinie. A Pan mu povedal: „Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob znacku Tau na cela muzov, ktori vzdychaju a jajkaju nad rozlicnymi ohavnostami, ktore sa uprostred neho deju. “Tamtym vsak riekol tak, ze som to pocul: „Prejdite za nim po meste a zabijajte! Nech sa vam oko nezmiluje a nesetrite. Starca, mladika a pannu, dieta a zeny zabijajte az po vynicenie! Ale nedotknite sa nikoho, kto ma na sebe Tau! Zacnite pri mojej svatyni!“ Zacali teda muzmi, starcami, ktori boli pred domom. I riekol im: „Poskvrnte dom a naplnte nadvorie zabitymi! Chodte!“ Isli teda a zabijali v meste. Ked oni zabijali a (iba) ja som ostal, padol som na tvar, volal som a vravel: „Ach Pane, Jahve, ci vynicis vsetok zvysok Izraela, ked vylievas svoj hnev na Jeruzalem?“Nato mi riekol: „Hriech Izraela a Judu je nadmieru velky, krajina je presiaknuta krvou a mesto je plne nepravosti. Ved hovoria: »Pan opustil krajinu« a: »Pan nevidi. «Nuz ani moje oko sa nezlutuje a nebudem setrit, ich pocinanie im uvalim na hlavu. “Vtom hla, clovek odiaty platnom, ktory mal pero za pasom, podal hlasenie: „Urobil som, ako si mi rozkazal. “Potom som zazrel, ze na oblohe, ktora bola nad hlavou cherubov, ukazalo sa nad nimi cosi ako kamen zafir, co sa na vyzor podobalo tronu. I riekol muzovi, oblecenemu do platna: „Chod medzi kolesa pod cherubinmi a vezmi spomedzi cherubinov plne priehrstie zeraveho uhlia a rozsyp to na mesto!“ Odisiel teda pred mojimi ocami. Cherubini vsak stali napravo od domu, ked ten muz vstupil, a oblak zaplnoval vnutorne nadvorie. Vtom sa Panova slava zdvihla sponad cherubinov na prah domu, dom sa zaplnil oblakom a nadvorie bolo plne lesku Panovej slavy. A selest kridel cherubov bolo pocut az na vonkajsie nadvorie podobne hlasu vsemohuceho Boha, ked hovori. A ked rozkazal clovekovi, oblecenemu do platna: „Vezmi ohen spomedzi krutnavy, spomedzi cherubinov!“, on isiel a zastal pri kolese. Vtedy cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohnu, ktory bol medzi cherubmi, nabral a dal do priehrstia tomu, co bol obleceny do platna. On vzal a odisiel. A na cheruboch pod ich kridlami sa zjavila podoba ludskej ruky. Pozeral som a hla, pri cheruboch boli styri kolesa, po jednom kolese pri kazdom cherubovi, vyzor kolies vsak bol ako lesk drahokamu tarzis. Co do vyzoru mali vsetky styri rovnaku podobu, akoby bolo koleso v kolese. Ked isli, isli na styri strany, pri pohybe sa neobracali, ale ktorym smerom sa obratilo predne, isli za nim, neobratili sa pri pohybe. A cele ich telo, ich chrbty, kridla aj kolesa boli dookola plne oci (pri svojich styroch kolesach). Kolesa vsak boli pred mojimi usami nazvane Krutnava. Kazdy mal styri tvare: prva tvar, tvar cheruba, druha tvar, tvar cloveka, tretia tvar leva a stvrta tvar orla. Vtom sa cherubi zdvihli: bola to ta ziva bytost, ktoru som videl pri rieke Chobar. Ked cherubi isli, isli popri nich aj kolesa, a ked si cherubi zdvihli kridla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesa sa neobratili od ich boku. Ked ti zastali, zastali, ked sa vzniesli, vzniesli sa s nimi, pretoze v nich bol duch zivej bytosti. Tu Panova slava opustila prah domu a zastala nad cherubmi. Nato si cherubi zdvihli kridla a pred mojimi ocami sa pri odchode vzniesli zo zeme, podobne s nimi aj kolesa, a zastali pri vchode vychodnej brany Panovho domu a odhora nad nimi bola slava Izraelovho Boha. To bola ziva bytost, ktoru som videl pod Izraelovym Bohom pri rieke Chobar, a dozvedel som sa, ze su to cherubi. Po styri tvare mal kazdy a kazdy styri kridla, pod kridlami vsak mali cosi ako ludske ruky. A co do podoby ich tvari, boli to tvare, ktore som videl pri rieke Chobar, (ich tvare aj ich samych). Kazdy siel smerom svojej tvare. Potom ma duch zdvihol a zaviedol k vychodnej brane Panovho domu, ktora hladi na vychod, a hla, pri vchode do brany bolo dvadsatpat muzov. Medzi nimi som videl Jezoniasa, syna Azurovho, a Feltiasa, syna Banaiasovho, kniezata ludu. I riekol mi: „Syn cloveka, toto su muzovia, ktori zamyslaju zlo a davaju zle rady v tomto meste. Oni hovoria: »Ci domy neboli postavene nedavno? Ono je hrniec a my sme maso. «Preto prorokuj proti nim, prorokuj, syn cloveka!“Vtom dopadol na mna Panov duch a povedal mi: „Hovor: Toto hovori Pan: Takto hovorite, dom Izraelov, ale ja poznam, co vam vystupuje do ducha. Mnohych ste povrazdili v tomto meste a jeho ulice ste zaplnili zabitymi. Nuz takto hovori Pan, Jahve: Vami pozabijani, ktorych ste v nom naukladali, su to maso a ono je hrniec, vas vsak z neho vyvediem. Bojite sa meca, nuz privediem na vas mec, hovori Pan, Jahve. I vyvediem vas z jeho stredu, dam vas do ruky cudzincov a podrobim vas sudu. Pod mecom padnete, na hranici Izraela vas budem sudit i dozviete sa, ze ja som Pan. Ono vam nebude hrncom a vy nebudete v nom masom, na hranici Izraela vas budem sudit. I budete vediet, ze ja som Pan podla ktoreho zakonov ste nechodili a moje pravo ste nezachovavali, ba konali ste podla prava narodov, ktore su okolo vas. “A kym som prorokoval, stalo sa, ze Feltias, syn Banaiasov, zomrel. Vtedy som padol na tvar, volal som velkym hlasom a povedal som: „Ach, Pane, robis koniec zvyskom Izraela?“Potom prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, tvoji bratia, (tvoji bratia), muzovia z tvojho pribuzenstva a cely Izraelov dom spolu su ti, o ktorych hovoria obyvatelia Jeruzalema: »Daleko su od Pana, nam sa dostala krajina do vlastnictva. «Preto povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Ano, vzdialil som ich medzi narody, ano, roztratil som ich po krajinach a malicko som im bol svatynou v krajinach, do ktorych isli. Preto povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Pozbieram vas spomedzi narodov, zhromazdim vas z krajin, po ktorych ste roztrateni, a dam vam izraelsku zem. Vojdu ta a odstrania z nej vsetku jej osklivost a vsetku jej ohavnost. Vtedy im dam jednotne srdce a jednotneho ducha vlozim do ich vnutra. Odstranim z ich tela srdce kamenne a dam im srdce z masa,aby kracali podla mojich prikazov, zachovavali moje prava a konali podla nich. Aby boli mojim narodom a ja aby som bol ich Bohom. Ale tym, ktorych srdce ide za osklivostami a ohavnostami, uvalim na hlavu ich konanie,“ hovori Pan, Jahve. Nato si cherubini zdvihli kridla a kolesa zaroven, Panova slava vsak bola na nich odhora. Potom sa Panova slava vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktory je vychodne od mesta. Vtedy ma uchopil duch a zaviedol ma vo videni, v Panovom duchu, do Chaldejska k zajatcom. Potom sa videnie, ktore som videl, vzdialilo odo mna. I rozpovedal som zajatcom vsetky Panove slova, ktore mi zjavil. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, byvas uprostred odbojneho domu, ktori maju oci na videnie, no nevidia, usi na pocuvanie, no nepocuju, pretoze su odbojny dom. Ty vsak, syn cloveka, zhotuj si zajatecky vystroj a stahuj sa vo dne pred ich ocami. Prestahujes sa pred ich ocami zo svojho miesta na miesto ine, azda uvidia, hoci su odbojny dom. Svoj vystroj, vystroj zajatca, vynesies vo dne pred ich ocami, sam vsak vyjdes pred ich ocami vecer, ako odchadza zajatec. Pred ich ocami si prebor mur a vyjdi tadial. Pred ich ocami nes na pleci, vyjdi za tmy, tvar si zakry a nesmies vidiet zem, lebo som ta urobil znamenim Izraelovho domu. “Urobil som teda podla rozkazu, vyniesol som vo dne svoj vystroj, podobny zajateckemu vystroju a vecer som si rukou preboril mur; za tmy som vysiel a niesol som to pred ich ocami. Potom rano prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, ci ti dom Izraela, dom odbojny, nehovoril: »Coze ty robis?«Povedz im: Toto hovori Pan, Jahve: Kniezatu v Jeruzaleme patri tento vyrok a celemu Izraelovmu domu, ktory je uprostred neho. Povedz: Ja som vasim znamenim. Ako som robil ja, tak sa nalozi s nimi; do vyhnanstva, do zajatia pojdu. A knieza, ktory je medzi nimi, pojde s nalozenymi plecami, vyjde za tmy a prelomi mur, aby tadial vysiel, zakryje si tvar, aby okom nevidel zem. Ale roztiahnem proti nemu svoju siet, chyti sa do mojho osidla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, vidiet ju vsak nebude a tam zomrie. Vsetkych vsak, ktori su okolo neho, jeho pomocnikov a vsetky jeho oddiely rozsejem na vsetky vetry a vytasim za nimi mec. I budu vediet, ze ja som Pan, ked ich roztratim medzi narody a rozsejem po krajinach. A ponecham z nich niekolko muzov za mecom, po hlade a po more, aby porozpravali vsetky svoje ohavnosti narodom, medzi ktore pojdu, nech sa dozvedia, ze ja som Pan. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, jedz svoj chlieb s trasenim, s chvenim a s uzkostou pi svoju vodu!A povedz ludu krajiny: Toto vravi Pan, Jahve, o obyvateloch Jeruzalema v izraelskej krajine: Svoj chlieb budu jest s uzkostou a svoju vodu pit s hrozou, aby zem spustla, stratila svoju hojnost pre zlocin vsetkych jej obyvatelov. Obyvane mesta sa vyprazdnia a zem bude pusta. Dozviete sa teda, ze ja som Pan. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, coze to mate v izraelskej krajine za porekadlo? Vraj: »Dni sa pretahuju a hynie kazde videnie. «Preto povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Urobim koniec tomuto porekadlu, nebudu ho viac uzivat v Izraeli. Ba povedz im: Blizia sa dni aj slovo kazdeho videnia. Lebo uprostred Izraelovho domu nebude viac daromneho videnia ani pochlebnickeho vestenia. Lebo ja, Pan, budem hovorit. Ake slovo budem hovorit, to sa splni, nebude sa viac odkladat; lebo, odbojny dom, vo vasich dnoch budem hovorit slovo a splnim ho,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, pozri, Izraelov dom hovori: »Videnie, ktore tento vidi, je na dlhe dni, on prorokuje na daleke casy. «Preto im povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Nebude sa uz oddalovat nijake moje slovo. Slovo, ktore budem hovorit, sa splni,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, prorokuj proti prorokom Izraela, ktori prorokuju, a povedz tym, co prorokuju zo svojho srdca: Cujte slovo Panovo!Toto hovori Pan, Jahve: Beda nerozumnym prorokom, ktori idu za vlastnym duchom a za tym, co nevideli!Ako lisky v zrucaninach su tvoji proroci, Izrael. Nevystupili ste do trhlin a nevymurovali ste mur okolo Izraelovho domu, aby v Panov den obstal v boji. Videli marnost a lzivu vestbu; vravia: »Toto hovori Pan,« Pan ich vsak neposlal. Predsa ocakavali, ze potvrdi slovo. Ci ste nevideli daromne videnia a nehovorili ste lzive vestby, ked ste vraveli: »Toto hovori Pan,« hoci som ja nehovoril?Nuz toto hovori Pan, Jahve: Pretoze ste hovorili marnost a videli loz, preto som, hla, proti vam, hovori Pan, Jahve. Moja ruka dolahne na prorokov, ktori vidia marnost a vestia loz. Nebudu v spolocnosti mojho ludu a nebudu zapisani do knihy Izraelovho domu, ani do krajiny Izraela nevojdu. I budete vidiet, ze ja som Pan. Preto, hej, preto, ze zaviedli moj lud; vravia: »Pokoj!«, hoci niet pokoja. A ked on postavi mur, oni ho zatru vakovkou. Povedz tym, co zatierali vakovkou, ze opada. Bude prudky lejak, dopustim, aby padali kamenne krupy a strhne sa burlivy vietor;a hla, mur padne. Ci vam nebudu vraviet: Kdeze je vakovka, ktoru ste natierali?Preto takto hovori Pan, Jahve: Vo svojej rozpalenosti rozprudim burlivy vietor, od mojho hnevu bude prudky lejak a od rozpalenosti kamenne krupy na nicenie. I strhnem mur, ktory ste natreli vakovkou, a zrutim ho az po zem, ze sa mu obnazia zaklady. Padne a vy zahyniete pod nim a budete vediet, ze ja som Pan. Vyplnim svoj hnev na mure a na tych, co ho zatierali vakovkou, a poviem vam: Niet muru a niet ani tych, co ho zatierali,prorokov, ktori prorokovali o Jeruzaleme a videli mu videnia o pokoji, hoci pokoja nebolo, hovori Pan, Jahve. A ty, syn cloveka, namier si tvar proti dceram svojho ludu, ktore prorokuju zo svojho srdca, a prorokuj proti nim!Povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Beda tym, co siju na kĺb kazdej ruky obvazy a hotuju zavoje na hlavu pre kazdy vzrast, aby ulovili duse. Lovite duse mojho ludu a ozivujete duse pre seba?Znesvacujete ma u mojho ludu za priehrstie jacmena a za kusok chleba, ked zabijate duse, ktore nemaju zomriet, a ozivujete duse, ktore nemaju zit, ked luhate mojmu ludu, ktory pocuva loz. Preto takto hovori Pan, Jahve: Hla, ja som proti vasim obvazom, ktorymi lovite duse ako vtaky, a postrhavam ich z vasich ramien; a duse, ktore ste ulovili, (duse) oslobodim ako vtaky. Roztrham vase zavoje a vyslobodim svoj lud z vasej ruky, ze nebude viac koristou vo vasej ruke. I dozviete sa, ze ja som Pan. Pretoze ste klamstvom zronili srdce spravodliveho, ktore som ja nezronil, a upevnovali ste ruky zlosyna, aby sa nevratilzo svojej cesty a neudrzal sa nazive,preto nebudete vidiet daromnost ani vestby viac nebudete vestit. I vyslobodim svoj lud z vasej ruky a dozviete sa, ze ja som Pan. “Prisli ku mne muzovia zo starsich Izraela a sadli si predo mna. Vtedy Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, tito muzovia prijali do srdc svoje modly a postavili pred seba osidlo k hriechom. Nuz mam sa im dat naozaj vypytovat?Preto hovor s nimi a povedz im: Toto hovori Pan, Jahve: Ked ktokolvek z Izraelovho domu, kto prijal do srdca svoje modly a postavil pred seba osidlo k hriechu, pride k prorokovi, ja, Pan, mu odpoviem podla mnozstva jeho modiel,aby som za srdce chytil Izraelov dom, ktory sa mi pre svoje modly cely odcudzil. Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovori Pan, Jahve: Obratte sa, odvratte sa od svojich modiel a odvratte si tvar od vsetkych svojich ohavnosti!Lebo ked sa mi ktokolvek z Izraelovho domu a z cudzincov, ktori sa zdrzuju v Izraeli, odcudzi, pripusti si do srdca svoje modly a postavi pred seba osidlo k hriechu, a potom pride k prorokovi vypytovat sa ma o sebe, ja, Pan, osobne mu dam odpoved. Proti takemuto muzovi namierim svoju tvar, urobim ho znamenim a porekadlom a vyhubim ho sprostred svojho ludu. I dozviete sa, ze ja som Pan. A ak sa prorok da zviest a povie nieco, ja, Pan, som zviedol toho proroka; vystriem proti nemu svoju ruku a vyhubim ho sprostred svojho ludu. Ponesu svoju vinu; aka je vina toho, co sa pyta, taka bude aj vina proroka,aby sa dom Izraela uz viac nezatulal odo mna a neposkvrnoval sa viac rozlicnymi svojimi hriechmi, ale aby boli mojim ludom a ja aby som bol ich Bohom,“ hovori Pan, Jahve. Potom prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, ak sa krajina prehresi proti mne a spacha spreneveru, vystriem proti nej svoju ruku a dolamem jej oporu chleba, poslem na nu hlad a vyhubim z nej ludi i zvierata. Ak v nej budu tito traja muzovia: Noe, Daniel a Job, oni si spravodlivostou zachrania zivoty, hovori Pan, Jahve. Ak privediem do krajiny divu zver a vyludnim ju, ze bude pustatinou, cez ktoru pre zver neprejde nik,tito traja muzovia - ako zijem, hovori Pan, Jahve - nezachrania si synov ani dcery, iba sami sa zachrania, krajina vsak bude pustou. Alebo ak privediem na tu krajinu mec a poviem: Nech cez krajinu tiahne mec; a vyhubim z nej ludi i zvierataa budu v nej tito traja muzovia - ako zijem, hovori Pan, Jahve -, nezachrania si synov ani dcery, iba sami sa zachrania. Alebo ak poslem na tu krajinu mor a s krvou vylejem na nu svoj hnev, aby som z nej vyhubil ludi i zvierata,a budu v nej Noe, Daniel a Job - ako zijem, hovori Pan, Jahve - nezachrania si syna ani dceru, len sami si zachrania zivot svojou spravodlivostou. Lebo toto hovori Pan, Jahve: I ked poslem styri svoje sudy, mec, hlad, divu zver a mor na Jeruzalem, aby som z neho vyhubil ludi i zvierata,necham v nom zachranenych, ktori vyvedu synov a dcery. Hla, vytiahnu k vam; az uvidite ich cesticky a ich ciny, potesite sa pre nestastie, ktore som priviedol na Jeruzalem; pre vsetko, co som nan priviedol. Potesia vas, az uvidite ich cesticky a ich ciny a dozviete sa, ze nie bez priciny som s nim nalozil tak, ako som nalozil,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, aku prednost ma drevo vinica medzi vsetkymi stromami, vetvicka, ktora je medzi stromami lesa?Ci vezmu z neho drevo, aby ho spracovali na naradie? Ci vezmu z neho klin, aby nan navesali rozlicne nadoby?Veru ho daju ohnu za pokrm; jeho dva konce stravil ohen a prostriedok mu je popaleny; ci je suci na zuzitkovanie?Ved ho nezuzitkovali, ani ked bolo neporusene, o kolko menej ho mozu zuzitkovat, ked ho stravil ohen a je popalene?Nuz toto hovori Pan zastupov: Co som medzi stromami lesa urobil drevu vinica, ze som ho dal ohnu za pokrm, to som urobil obyvatelom Jeruzalema. Namieril som proti nim svoju tvar; z ohna vysli a ohen ich stravil. I budete vediet, ze ja som Pan, az obratim proti nim svoju tvar. A z krajiny urobim pust, pretoze sa spreneverili,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, oznam Jeruzalemu jeho ohavnostia povedz: Toto hovori Pan, Jahve, Jeruzalemu: Tvoj povod a tvoj rod je z kanaanskej krajiny; otcom ti je Amorejcan, matkou Hetejka. A tvoje narodenie? V den, ked si sa narodila, neprerezali ti pupocnu snuru; na ocistenie ta neumyli vodou, neposolili ta solou a nepovili povojnikom. Oko sa nad tebou nezlutovalo, zeby ti bolo urobilo jedinku z tychto veci, ale preto, ze si sa hnusila, v den tvojho narodenia ta vyhodili na sire pole. Vtedy som presiel popri tebe, videl som ta valat sa vo vlastnej krvi i riekol som ti, zakrvavenej: Ostan zit! Ano, riekol som ti, zakrvavenej: Ostan zit!Zveladuj sa! Urobil som ta podobnou vyhonku na poli, preto si rastla, zveladovala si sa, dospela si do veku zrelosti, vyvinuli sa ti prsia, narastli ti vlasky, bola si vsak naha a hola. Presiel som popri tebe a hla, bola si prave v case lasky. Vtedy som rozostrel na teba okraj svojho plasta a zakryl som tvoju hanbu. Prisahal som ti, uzavrel som s tebou zmluvu - hovori Pan, Jahve - a stala si sa mojou. Potom som ta obmyl vodou, splakol som z teba tvoju krv a pomazal som ta olejom. Obliekol som ta do pestrej latky, obul som ta do tulenej koze, odial som ta damaskom a zaokryl hodvabom. Ozdobil som ta skvostmi, dal som ti na ruky naramnice a na hrdlo retaz. Dal som ti obrucku na nos, nausnice na usi a na hlavu nadhernu korunu. Bola si ozdobena zlatom a striebrom, tvoj odev bol z damasku, hodvabu a pestrej latky; jedla si jemnu muku, med a olej, stala si sa nadmieru peknou a bola si schopna na kralovstvo. Pre tvoju krasu rozniesol sa medzi narodmi tvoj chyr, ved si bola dokonala v mojej ozdobe, ktoru som na teba vynalozil, hovori Pan, Jahve. Ale spoliehala si sa na svoju krasu, smilnila si pre svoj chyr, svojou smilnostou si zasypavala kazdeho, kto siel okolo, (oddala sa mu). I vzala si zo svojich siat a urobila si si strakate vysiny, na ktorych si smilnila, (ako nebolo, ani nebude). Potom si vzala svoje ozdobne predmety z mojho zlata a mojho striebra, ktore som ti dal, urobila si si muzske obrazy a smilnila si s nimi. Vzala si svoje pestre rucho a zaodela si ich; moj olej a moj tymian si kladla pred ne. I moj chlieb, ktory som ti dal, jemnu muku, olej a med, ktorymi som ta krmil, kladla si pred ne ako lubeznu vonu - hovori Pan, Jahve. I vzala si svojich synov a svoje dcery, ktorych si mne zrodila, a obetovala si ich im za pokrm. Azda ti bolo malo smilstva,ze si mojich synov obetovala a dala si ich im, ked si ich nechala prechadzat?Pri vsetkych svojich ohavnostiach a smilstvach nespomenula si si na dni svojej mladosti, ked si bola naha a hola a valala si sa vo vlastnej krvi. A po vsetkej svojej zlobe (- beda, beda ti, hovori Pan, Jahve -)postavila si si kopce a urobila si si vysinu na kazdej ulici. Na rohu kazdej ulice si si postavila vysinu a zohavila si svoju krasu, nukala si sa kazdemu, kto siel okolo, a hromadila si svoje smilstvo. Smilnila si so synmi Egypta, svojimi telnatymi susedmi, kopila si svoje smilstvo, aby si ma popudzovala. Vtedy som si veru vystrel proti tebe ruku, obstrihal som ti prava a vydal som ta chutkam filistinskych dcer, ktore ta nenavideli a ktore sa hanbia za tvoje podle cesticky. A smilnila si aj so synmi Asyrov, pretoze si bola nenasytna; smilnila si s nimi, no ani tak si sa nenasytila. Hromadila si svoje smilstvo s kupeckou krajinou Chaldejcov, ale ani tym si sa nenasytila. Ako ti len bujnelo srdce - hovori Pan, Jahve -, ked si robila toto vsetko, skutky smilnej, nehanebnej zeny;ked si stavala na rohu kazdej cesty kopce a na kazdej ulici vysinu. A nebola si ako smilnica, zeby si bola zhrabovala mzdy,ale ako cudzolozna zena, ktora si miesto manzela berie cudzich. Kazdej neviestke davaju mzdu, ty vsak si davala svoje dary vsetkym svojim milencom, vo svojej bujnosti si ich obdaruvala, aby prichadzali k tebe zo vsetkych stran. Pre tvoju bujnost to bolo u teba opacne ako u zien; po tebe nepachtili, a kedze si ty davala mzdu, nedavali mzdu tebe, stala si sa opakom. Preto, neviestka, cuj slovo Panovo!Toto hovori Pan, Jahve: Pretoze si rozsypala svoj kov a vo svojej bujnosti si odhalovala svoju hanbu svojim milencom a pre vsetky tvoje ohavne modly a krv tvojich synov, ktorych si im dala,preto urcite zhromazdim vsetkych tvojich milencov, s ktorymi si sa zapodievala, a vsetkych, ktorych si milovala, i so vsetkymi, co si nenavidela; zhromazdim ich proti tebe dookola a odhalim im tvoju nahotu, takze uvidia vsetku tvoju hanbu. I budem ta sudit, ako sa sudia cudzoloznice a tie, co prelievaju krv, a urobim z teba krv hnevu a ziarlivosti. Vydam ta do ich ruky, zrucaju tvoj pahorok a zvalaju tvoje vysiny, zvlecu z teba saty, zoberu ti ozdobne predmety a nechaju ta holu a nahu. Privedu proti tebe zastup, ukamenuju ta a zotnu svojimi mecmi. Domy ti vypalia ohnom a zavedu proti tebe sud pred ocami mnohych zien. Postaram sa teda, ze nebudes neviestkou, ani dary viac davat nebudes. Tak utisim na tebe svoj hnev; potom odstupi od teba moja ziarlivost, upokojim sa a nebudem sa viac hnevat. Preto, ze si nepamatala na dni svojej mladosti a vsetkym tymto si ma popudzovala, preto - uvidis -, aj ja ti zvratim na hlavu tvoje cesticky, hovori Pan, Jahve. Ci si nepachala zlociny pri vsetkych svojich ohavnostiach?Pozri, kazdy, kto hovori v porekadlach bude sa ti posmievat a povie: »Aka matka, taka dcera. «Si dcerou svojej matky, ktora si odstrcila muza i synov a si sestrou svojich sestier, ktore si odstrcili muzov i synov. Vasa mat je Hetejka a vas otec Amorejcan. Tvoja starsia sestra, ktora ti byva po lavici, je Samaria a jej dcery; tvoja mladsia sestra, ktora ti byva po pravici, je Sodoma a jej dcery. Ale po ich cestach si nechodila ani si nechodila podla ich ohavnosti, to bolo malo. Ty si sa na rozlicnych svojich cestach stala horsou nez ony. Ako zijem - hovori Pan, Jahve -, tvoja sestra Sodoma a jej dcery nerobili to, co si vystrajala ty a tvoje dcery. Hla, toto bola vina tvojej sestry Sodomy: Pycha a presytenost chlebom. Aj ona, aj jej dcery boli v bezstarostnej spokojnosti, ale nepodali ruku bedarovi a zobrakovi,ba vyvysovali sa a pachali predo mnou ohavnost, preto som ich odstranil, ked som to videl. A Samaria nespachala ani polovicu tvojich hriechov, prevysila si ju svojimi ohavnostami, takze si rozlicnymi osklivostami, ktore si popachala, ospravedlnila svoju sestru. Preto nes aj ty svoju hanbu, ktoru si prisudila svojim sestram. Pre tvoje hriechy, v ktorych si bola ohavnejsia nez ony, su spravodlivejsie ako ty. Nuz hanbi sa aj ty a nes svoju potupu za to, ze si ospravedlnila svoje sestry. Obratim ich osud; osud Sodomy a jej dcer aj osud Samarie a jej dcer; aj tvoj osud obratim uprostred nich,aby si niesla svoju potupu a hanbila sa za vsetko, co si popachala, ked si ich potesovala. Tvoje sestry: Sodoma a jej dcery sa vratia k svojmu davnemu stavu; i Samaria a jej dcery sa vratia k svojmu davnemu stavu, aj ty a tvoje dcery vratite sa k svojmu davnemu stavu. Tvoja sestra Sodoma nemala v tvojich ustach dobry chyr v dnoch tvojej pychy,kym nebola odhalena tvoja nahota - ako je tomu dnes - na hanbu pred dcerami Aramu a vsetkych, co su okolo teba; pred dcerami Filistincov, ktore sa ti vysmievaju zokol-vokol. Svoje zlociny a svoje ohavnosti ponesies sama,“ hovori Pan, Jahve. Lebo toto hovori Pan, Jahve: „Ked aj urobim s tebou, ako si robila ty, ked si opovrhla prisahou a zrusila zmluvu:potom sa rozpamatam na svoju zmluvu s tebou v dnoch tvojej mladosti a uzavriem s tebou vecnu zmluvu. Vtedy si spomenies na svoje cesty a budes sa hanbit, ked dostanes svoje sestry, ktore su starsie od teba, i tie, co su od teba mladsie. Dam ti ich za dcery, no nie pre tvoju zmluvu. Ved ja chcem s tebou uzavriet svoju zmluvu, i budes vediet, ze ja som Pan,aby si sa spamatala a hanbila, aby si od hanby neotvorila viac usta, ked ti odpustim vsetko, co si popachala,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, predloz hadanku a povedz porekadlo Izraelovmu domu!A hovor: Toto hovori Pan, Jahve: Velky orol s velkymi kridlami, dlhymi brkami, pokryty strakatym perim, prisiel na Libanon a vzal vrcholec cedra. Obkmasal konce jeho vyhonkov a zaniesol to do kupeckej krajiny, polozil to do obchodnickeho mesta. Potom vzal zo semena krajiny a zasial ho do osevneho pola, ulozil ho pri hojnych vodach, dal ho na povrch,aby vyklicilo ako roztiahnuty vinic nizkeho vzrastu, ktoreho konare sa mali obracat k nemu a jeho korene mali byt pod nim. Vyrastol teda z neho vinic a z neho vyrastli konare, vyhnali z neho vetvy. Ale bol iny orol, mohutny, s velkymi kridlami a hustym perim. A hla, vinic z hriadok, kde bol zasadeny, vystieral korene a vytrcal konare k nemu, aby ich zvlazoval. Do dobrej pody pri hojnych vodach bol zasadeny, aby vyhanal konare a rodil ovocie, aby sa stal nadhernym vinicom. Povedz: Toto sa pyta Pan, Jahve: Vydari sa? Ci mu nevytrha korene, neobtrha jeho ovocie, ze mu vyschne vsetko vypucane listie? Vyschne. Moze ho vytrhat z korenov, a to ani nie s mocnym ramenom alebo pocetnym ludom. Ano, bol zasadeny; ci sa vydari, ci nevyschne uplne, ked sa ho dotkne vychodny vietor? Vyschne na hriadkach, kde vyklicil. “Vtedy Pan prehovoril ku mne takto:„Povedzze odbojnemu domu: Neviete, co to znamena? Povedz: Babylonsky kral prisiel do Jeruzalema, zajal jeho krala a jeho kniezata a odviedol ich k sebe do Babylonu. Potom vzal kohosi z kralovskeho semena, uzavrel s nim zmluvu, sprisahal si ho, ale vznesenych krajiny zajal,aby bolo podlym kralovstvom a nemohlo sa vyvysovat, aby zachovalo jeho zmluvu a ostalo v platnosti. Ale vzburil sa proti nemu a poslal svojich poslov do Egypta, aby mu dali kone a mnozstvo ludi. Ci sa to vydari? Ci sa zachrani ten, co to robi? Ved zrusil zmluvu, ci moze uniknut?Ako zijem, hovori Pan, Jahve, zomrie prostred Babylonu, v mieste krala, ktory ho urobil kralom, ktoremu zlomil danu prisahu a zrusil zmluvu s nim. Faraon mu vsak nebude vo vojne pomahat velkym vojskom ani mnozstvom ludu, ked nakopia nasyp a postavia val, aby znicili mnozstvo zivotov. Ano, zlomil prisahu, zrusil zmluvu; dal svoju ruku, a urobil to vsetko; nezachrani sa!Nuz toto hovori Pan, Jahve: Na svoj zivot, ze mu zvratim na hlavu prisahu, ktoru mi zlomil, a zmluvu, ktoru mi zrusil. A vystriem proti nemu svoju siet, chyti sa do mojho osidla; potom ho odvediem do Babylonu, tam ho budem sudit pre vierolomnost, ktoru proti mne spachal. Vyber z celeho jeho vojska padne pod mecom a ti, co zostanu, roztratia sa na vsetky vetry, potom budete vediet, ze ja, Pan, som hovoril. “Toto hovori Pan: „Ja vezmem z vrcholca vysokeho cedra a zasadim; odlomim utly konarik z jeho vyhonkov a zasadim na vysokej a povznesenej hore. Na vysokej hore Izraela ho zasadim, vyzenie vetvy, urodi ovocie a bude velky strom, takze bude pod nim byvat vsetko vtactvo rozlicnych druhov; v tieni jeho vetiev budu byvat. Vtedy poznaju vsetky stromy pola, ze ja, Pan, som ponizil vysoky strom a vyvysil som ponizeny strom, vysusil som zeleny strom a do kvetu som doniesol suchy strom. Ja, Pan, som to povedal a splnil. “Pan prehovoril ku mne takto:„Odkial je to, ze si v Izraelovej krajine hovorite medzi sebou prislovie: »Otcovia jedli trpke hrozno a zuby synov strpli?«Ako zijem, hovori Pan, Boh, nebude vam toto prislovie viac prislovim v Izraeli. Ved vsetky duse su moje, ako dusa otca, tak dusa syna je moja. Dusa, ktora zhresi, ta zomrie. Ak bude niekto spravodlivy, bude konat spravodlivo a podla prava:na vrchoch nebude jest a oci si nepozdvihne k modlam Izraelovho domu, manzelku svojho blizneho neposkvrni a k necistej zene sa nepriblizi,nikoho nezarmucuje, dlznikovi vrati zaloh, cudzi majetok si neprisvoji, zo svojho chleba da hladnemu a naheho zaodeje ruchom,nepoziciava na uzeru a neberie viac, od zlocinu si odtahuje ruku a spravodlivo rozsudzuje medzi strankami,chodi podla mojich prikazani a zachovava moje rozsudky, takze kona spravne: ten je spravodlivy, zit, ano zit bude, hovori Pan, Boh. Ale ak splodi syna nasilnika, ktory vylieva krv, a hoci spacha len jednu z tychto veci,i ked ich nespacha vsetky: je na vrchoch, poskvrnuje manzelku blizneho,utlaca chudaka a bedara, prisvoji si cudzi majetok, zaloh nevrati a k modlam si dviha oci, pacha ohavnost,dava na uzeru a vybera viac: ci bude zit? Nebude zit, spachal vsetky tieto ohavnosti, urcite musi byt usmrteny: vsetka jeho krv bude na nom. Ak splodi syna, ktory uvidi vsetky hriechy svojho otca, co popachal, ale boji sa a nerobi podobne,na vrchoch nejedava, oci si nedviha k modlam domu Izraela, manzelku svojho blizneho neposkvrni,nikoho neutlaca, neberie zaloh a lupez nepacha; zo svojho chleba da hladnemu, naheho zaodeje ruchom,od zlocinu si odtahuje ruku, uzeru a nadplatky nevybera; kona podla mojich rozsudkov a kraca podla mojich prikazani, ten nezomrie pre zlocin svojho otca, urcite bude zit. Jeho otec, pretoze pachal nasilie, pachal na bratovi lupez a uprostred svojho ludu robil, co nie je dobre: veru zomrel pre vlastny zlocin. Pytate sa: Preco syn neniesol zlocin svojho otca? Syn konal podla spravodlivosti a prava, zachovaval vsetky moje prikazy a konal podla nich, urcite bude zit. Ten zomrie, kto zhresi. Syn neponesie vinu otca a otec neponesie vinu syna. Spravodlivost spravodliveho bude na nom a bezboznost bezbozneho bude na nom. Ak sa vsak hriesnik odvrati od vsetkych hriechov, ktore popachal, zachova vsetky moje prikazy a bude konat podla prava a spravodlivosti, urcite bude zit, nezomrie. Na jeho hriechy, ktore popachal, si nespomeniem, pre spravodlivost, ktoru konal, bude zit. Ci mozem mat zalubu v smrti hriesnika? - hovori Pan, Boh - a ci nie v tom, aby sa odvratil od svojich ciest a zil?Ak sa vsak spravodlivy odvrati od svojej spravodlivosti a spacha zlocin podobny ohavnostiam, ktore spachal hriesnik, ci bude zit? Jeho spravodlive skutky, ktore robil, vobec sa nepripomenu; pre svoj odpad, ktorym sa odtrhol, a pre svoj hriech, ktory spachal, pre ten zomrie. Poviete azda: Panovo pokracovanie nie je spravodlive! Pocujteze, dom Izraelov: Nuz moje pokracovanie je nespravne? Ci nie je skor vase pokracovanie nespravne?Ked sa spravodlivy odvrati od svojej spravodlivosti a spacha zlocin, zomrie pren; pre svoj zlocin, ktory spacha, zomrie. A ked sa hriesnik odvrati od svojej nepravosti, ktoru pachal, a kona podla spravodlivosti a prava, ten si zachrani dusu pre zivot. Ked spozoruje a odvrati sa od vsetkych svojich zlocinov, ktore popachal, urcite bude zit, nezomrie. Dom Izraela vsak hovori: »Panovo pokracovanie nie je spravne!« Nuz moje pokracovanie je nespravne, dom Izraelov? Ci nie je skor vase pocinanie nespravne?Preto vas budem, dom Izraelov, sudit, kazdeho podla jeho ciest, hovori Pan, Jahve; obratte sa a odvratte sa od vsetkych svojich hriechov a zlocin vam nebude na zahubu. Odvrhnite od seba vsetky svoje hriechy, ktore ste spachali, a utvorte si nove srdce a noveho ducha; preco by ste mali zomriet, dom Izraela?Ved nemam zalubu v smrti zomierajuceho, hovori Pan, Jahve, preto sa obratte a budete zit. “Ty vsak zacni zalospev nad kniezatami Izraelaa povedz: Co to za levica bola tvoja mat, odpocivala medzi levmi, svoju mlad prostred levov chovala,jedno vyviedla zo svojich levicat, vyrastlo v leva, naucilo sa koristit korist; ludi zozierat. O nom sa dostala zvest narodom a chytili ho do svojej jamy, tak ho za kruzky nosne zaviedli do egyptskej krajiny. Ona videla, ze sa stratila nadej, zhynula; vzala jedno zo svojich levicat, levom ho spravila,vykracoval si medzi levmi, vzrastol na leva a naucil sa korist koristit, ludi zozierat. Korist zanasal do svojej skryse, mesta nivocil; krajina a co bolo v nej, trpla od jeho revu. Zisli sa proti nemu narody z okolitych krajov, vystreli proti nemu svoju siet a do svojej jamy ho chytili,dali ho do klietky za nosne kruzky, ku kralovi Babelu ho vzali, dali do tvrdze, by viac nebolo pocut jeho hlas ponad Izraelove povrsia. Mat ti je ako vinic v tvojej krvi pri vode sadeny, bol urodny a aj listnaty od hojnej vody. Potom z neho vyrastla mocna ratolest, berla kralovska, jeho vzrast sa vznasal ponad hustavu, bolo ho vidiet pre jeho vysavu, pre mnohe vetvy. V rozhorcenosti ho vsak vytrhli, hodili na zem; vychodny vietor mu vysusil poobkmasany plod a jeho prepevna ratolest vyschla, zhltol ju ohen. Presadeny je teraz do puste, do pody suchej a ziznivej. Potom vyslahol ohen z konara, zhltol jeho vetvy, tiez aj ovocie. Nuz viac nemal pevnu ratolest, kralovsku berlu. To je zalospev, ano, zalospevom sa stal. I stalo sa v siedmom roku, desiateho v piatom mesiaci, ze prisli niektori spomedzi starcov Izraela vypytovat sa Pana a posadili sa predo mnou. Vtedy Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, prehovor k starcom Izraela a povedz im: Toto hovori Pan, Jahve: Prisli ste sa ma vypytovat? Ako zijem, nedovolim, aby ste sa ma vypytovali - hovori Pan, Jahve. Chces ich sudit? Chces sudit, syn cloveka? Oznam im ohavnosti ich otcova povedz im: Toto hovori Pan: Vtedy, ked som si vyvolil Izrael, semenu Jakubovho domu som zdvihol svoju ruku, dal som sa im poznat v egyptskej krajine a zdvihol som kvoli nim svoju ruku so slovami: Ja som Pan, vas Boh. Vtedy som kvoli nim zdvihol svoju ruku, ze ich vyvediem z egyptskej krajiny do krajiny, ktoru som im vyhladal, ktora oplyva mliekom a medom. Ona je skvostom vsetkych krajin. I riekol som: Odhodte kazdy ohavnosti svojich oci a neposkvrnujte sa egyptskymi modlami, ja som Pan, vas Boh. Ale vzburili sa proti mne a nechceli ma pocuvat, vobec nepoodhadzovali ohavnost svojich oci a neopustili egyptske modly. Vtedy som si zaumienil, ze vylejem na nich svoju rozhorcenost a ukojim na nich v egyptskej krajine svoj hnev. Konal som vsak pre svoje meno, aby sa neznesvatilo v ociach narodov, medzi ktorymi boli, pred ocami ktorych som sa im dal poznat, ze ich vyvediem z egyptskej krajiny. Vyviedol som ich teda z egyptskej krajiny a zaviedol som ich na pust. Potom som im dal svoje prikazy, oboznamil som ich so svojimi pravami, ktore ma clovek zachovavat a podla nich zit. Dal som im svoje soboty, aby boli znamenim medzi mnou a medzi nimi; nech vedia, ze ja, Pan, som to, ktory ich posvacujem. Ale Izraelov dom sa vzburil proti mne na pusti, nekracali podla mojich prikazov a opovrhli mojimi pravami, ktore ma clovek zachovavat a podla nich zit. I moje soboty velmi znesvatili. Vtedy som si zaumienil, ze na pusti vylejem na nich svoju rozhorcenost a vynicim ich. Konal som vsak pre svoje meno, aby sa neznesvatilo v ociach narodov, pred ocami ktorych som ich vyviedol. Zdvihol som teda kvoli nim na pustatine svoju ruku, ze ich nevovediem do krajiny, ktoru som im dal, ktora oplyva mliekom a medom a je skvostom vsetkych krajin. Pretoze opovrhli mojimi pravami, nekracali podla mojich prikazov a znesvatili moje soboty, ved srdce im islo za ich modlami. Ale oko sa mi zlutovalo nad nimi, nevyhubil som ich a nevynicil som ich na pusti. I riekol som ich synom na pusti: Nechodte za zvykmi svojich otcov a ich obycaje nezachovavajte, neposkvrnujte sa ich modlami!Ja som Pan, vas Boh, podla mojich prikazov kracajte a moje prava zachovavajte a konajte podla nich!Zasvacujte moje soboty, nech su znamenim medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, ze ja som Pan, vas Boh. Ale synovia sa vzburili proti mne, nekracali podla mojich prikazov, nezachovavali moje prava a nekonali podla nich, hoci ma clovek podla nich robit a podla nich zit, a moje soboty znesvacovali. Vtedy som si zaumienil, ze vylejem na nich svoju rozhorcenost a vyplnim na nich svoj hnev na pusti. Jednako som si odvratil ruku a konal som pre svoje meno, aby sa neznesvatilo v ociach narodov, pred ktorymi som ich vyviedol. Opat som si zdvihol kvoli nim ruku na pusti, ze ich rozhadzem medzi narody a rozsejem po krajinach,pretoze nekonali podla mojich prav, opovrhli mojimi prikazmi, znesvacovali moje soboty a ocami lipli na modlach svojich otcov. Nuz aj ja som im dal nedobre prikazy a prava, ktore im nesluzili k zivotu. Poskvrnoval som ich ich darmi, tym, ze nechali prechadzat (cez ohen) vsetko, co otvara lono, aby som ich naplnil hrozou, aby vedeli, ze ja som Pan. Preto, syn cloveka, hovor k Izraelovmu domu a povedz im: Toto hovori Pan, Jahve: Aj tym sa mi ruhali vasi otcovia, ze boli ku mne vierolomni. Voviedol som ich do krajiny, pre ktoru som zdvihol svoju ruku, ze im ju dam, no kde len uvideli vyvyseny kopec alebo kosaty strom, uz tam prinasali svoje obety, davali tam svoje popudzujuce dary, kladli tam svoje vonave zertvy a vylievali tam svoje napoje. (I spytal som sa ich: Co je to za vysina, na ktoru chodite? Nuz nazvali ju az po tento den Vysinou. )Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovori Pan, Jahve: Poskvrnujete sa cestickami svojich otcov a smilnite s ich ohavnostami. Aj ked prinasate svoje dary, ked prehanate svojich synov cez ohen: poskvrnujete sa pre vsetky svoje modly az podnes. A ja sa vam mam dat vypytovat, dom Izraelov? Ako zijem, hovori Pan, Jahve, nedam sa vam vypytovat. A urcite sa nestane to, co vam prichadza na mysel, ked vravite: Budeme ako narody, ako kmene krajin, budeme sluzit drevu a kamenu. Ako zijem, hovori Pan, Jahve, budem nad vami kralovat pevnou rukou, vystretym ramenom a kypiacim hnevom. Pevnou rukou, vystretym ramenom a kypiacim hnevom vas vyvediem spomedzi narodov, pozbieram vas z krajin, v ktorych ste rozhadzani. Potom vas zavediem na pust narodov a budem sa tam s vami sudit z tvare do tvare. Ako som sa sudil s vasimi otcami na pusti egyptskej krajiny, tak sa budem sudit s vami, hovori Pan, Jahve. Vtedy vas prezeniem pod palicou a privediem vas do zavazkov zmluvy. Oddelim od vas vzburencov a odvratenych odo mna, vyvediem ich z krajiny, kde byvali, ale na izraelsku podu nevkrocia. Tak sa dozviete, ze ja som Pan. Vy vsak, dom Izraelov - toto hovori Pan, Jahve -, chodte vsetci za svojimi modlami a sluzte im. Ale potom ma budete pocuvat a neznesvatite viac moje svate meno svojimi darmi a svojimi modlami. Na svojej svatej hore, na vysokom vrchu Izraela - hovori Pan, Jahve -, tam mi bude sluzit cely Izraelov dom, vsetci v krajine; tam budem v nich mat zalubenie a tam budem pozadovat vase obety a prvotiny vasich darov zo vsetkeho, co zasvatite. Prijmem vas blahosklonne ako lubeznu vonu, ked vas vyvediem spomedzi narodov a pozbieram vas z krajin, do ktorych ste rozhadzani, a pred ocami narodov ukazem, ze som medzi vami svaty. Vtedy budete vediet, ze ja som Pan, ked vas zavediem na izraelsku podu, do krajiny, pre ktoru som zdvihol svoju ruku, ze ju dam vasim otcom. A tam sa rozpamatate na svoje cesty a na svoje vyciny, ktorymi ste sa poskvrnili, a sami sebe sa budete hnusit pre rozlicne zlociny, ktore ste popachali. Vtedy budete vediet, ze ja som Pan, ked pre svoje meno budem s vami nakladat nie podla vasich zlych ciest ani podla vasich hriesnych vycinov, dom Izraela,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, obrat si tvar smerom na juh a kaz proti juhu, prorokuj proti lesu juzneho polaa povedz juznemu lesu: Cuj slovo Pana; toto hovori Pan, Jahve: Hla, zapalim v tebe ohen a pohlti v tebe kazdy zeleny strom a kazdy suchy strom; blciaci plamen nevyhasne a zhori v nom kazda tvar od juhu na sever. Vtedy uvidi kazde telo, ze ja, Pan, som ho zapalil, i nevyhasne. “Nato som povedal: „Ach, Pane, Jahve, tito vravia o mne: Ci tento nehovori v hadankach?“Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, obrat si tvar proti Jeruzalemu, kaz proti svatyni a prorokuj proti krajine Izraela. Povedz krajine Izraela: Toto hovori Pan: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z posvy svoj mec a vyhubim z teba spravodlivych i hriesnych. Pretoze chcem z teba vyhubit spravodlivych i hriesnych, preto vyjde moj mec zo svojej posvy proti kazdemu telu od juhu az na sever. A kazde telo bude vediet, ze ja, Pan, som vytiahol svoj mec z posvy a uz sa nevrati. Ty vsak, syn cloveka, vzdychaj, az ti budu boky prastat; s horkostou vzdychaj pred ich ocami!A ak sa ta spytaju: Preco ty vzdychas? Odpovedz im: Pre zvest, ktora pride. Vtedy ochabne kazde srdce, sklesnu vsetky ruky a omdlie kazdy duch a kazde koleno sa roztecie ako voda. Ano, pride, splni sa,“ hovori Pan, Jahve. Potom prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, prorokuj a povedz: Toto hovori Pan: Mec, mec, ostry a bruseny!Naostreny je, by zertvy zabijal, nabruseny je, by blyskal bleskami. (Bohatstvo zahynie, zezlom pohrdnu,) kazdu silu znevazia. Dal som ho vybrusit, nech ho chytia do paste, je to ostreny mec a je bruseny, aby ho dali do ruk vrahovi. Volaj, kric, syn cloveka, lebo to sa stane s mojim narodom a so vsetkymi kniezatami Izraela; mecu su vydani s mojim narodom, udieraj si preto na stehno!Ano, je to skuska; a co, ked uz ani opovrhnuteho zezla nebude? - hovori Pan, Jahve. Ale ty, syn cloveka, prorokuj, tlieskaj si rukou o ruku, nech sa zdvojnasobi, strojnasobi mec, ved je to mec vrazedny; velky vrazedny mec, co ich obchadza,aby plasil srdce, mnozil zahubu. Proti vsetkym jeho branam dam bruseny mec, robeny, ach, na blyskanie, bruseny na zabijanie!Obrat sa nazad, vpravo, napred, nalavo, kde len budu tvoje ostria urcene!Ja tiez budem tlieskat ruku o ruku a utisim svoj hnev; ja, Pan, som to riekol. “Potom Pan prehovoril ku mne takto:„Ty vsak, syn cloveka, predloz si dve cesty, ktorymi pride mec babylonskeho krala. Nech obe vychadzaju z jednej krajiny. Na zaciatku cesty urob smerovy stĺp, urob ho k mestu!Urob cestu, aby mec prisiel do Raby Amonovych synov a do Judska, do opevneneho Jeruzalema. Lebo babylonsky kral stoji na razcesti, na krizovatke oboch ciest, chce dostat vestby: natriasa sipy, vypytuje sa bozikov, pozera pecen. V pravici ma zreb: »Jeruzalem;« chce postavit barany, otvorit usta na krik, povysit hlas na volanie, postavit barany proti branam, nakopit nasyp, postavit val. Im sa to vsak vidi klamna vestba. Hroznou prisahou sa zaviazali, on im vsak pripomenie ich hriech, chce sa ich zmocnit. Preto takto hovori Pan, Jahve: Pretoze ste pripomenuli svoju vinu, ked sa odhalil vas zlocin a objavil vas hriech: pre vsetky vase vyciny - kedze ste ich pripomenuli - chytia vas do paste. Ty vsak, ruhac, zlocinec, knieza Izraela, ktoreho den prichadza v case, ked bude koniec hriechu,toto hovori Pan, Jahve: Odstran tiaru, odloz korunu! To uz nie je to. Nizke sa povysi a vysoke sa znizi. Trosky, trosky, trosky z neho urobim. A nebude ho, kym nepride ten, ktoremu patri pravo, jemu (ho) dam. A ty, syn cloveka, prorokuj a povedz: Toto hovori Pan, Jahve, proti Amonovym synom a proti ich nadutosti. Povedz: Mec, mec vytaseny zabijat, vybruseny nicit, blysti sa!Videli ti marnost, vestili ti klam, aby ho dali na krk zlocinnym ruhacom, ktorym prisiel den v case, ked bude koniec zlocinu. Spat do posvy! V mieste, kde ta stvorili, v mieste, kde mas povod, budem ta sudit. Vylejem na teba svoj hnev, vo svojom prudkom ohni dychnem na teba, potom ta dam do ruk zbesilych ludi, ktori kuju zahubu. Ohnu budes pokrmom, tvoja krv potecie po zemi, nebudu na teba spominat, lebo ja, Pan, som to povedal. “Pan prehovoril ku mne takto:„Ty, syn cloveka, chces sudit (chces sudit) krvave mesto? Nuz oznam mu vsetky jeho zlociny!A povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Mesto vylieva vo svojom strede krv, aby prisiel jeho cas; a robi si modly, aby sa poskvrnilo. Krvou, ktoru si vylievalo, si sa previnilo; a modlami, ktore si urobilo, si sa poskvrnilo. Tak si priblizujes svoje dni a prichadzas ku svojim rokom, preto ta urobim potupou narodov, posmechom vsetkych krajin. Blizke i od teba vzdialene budu sa ti posmievat, mas poskvrnene meno, mas vela nepokoja. Pozri, z kniezat Izraela sa kazdy spolieha na svoje rameno, chcu vylievat krv. Otca a matku znevazuju v tebe, cudzincov znasilnuju uprostred teba, siroty a vdovy utlacaju v tebe. Mne zasvatenymi vecami si pohrdlo, moje soboty si znesvatilo. Ludia ohovaracni su v tebe, chcu vylievat krv; na vrchoch jedia v tebe, pasu zlocin v tvojom strede. V tebe odkryvaju otcovu hanbu, v tebe znasilnuju znecistenu krvou. V tebe kazdy pase ohavnost s manzelkou svojho blizneho, kazdy zlocinne poskvrnuje svoju nevestu a v tebe si kazdy znasilnuje sestru, dceru svojho otca. Dary prijimaju v tebe, aby vylievali krv, prijimalo si uroky a nadplatky, nasilne si vykoristovalo blizneho, na mna si vsak zabudlo, hovori Pan, Jahve. Ale ja tlesnem dlanami nad tvojou lupezou, ktoru si pachalo, a nad krviprelievanim, ktore je uprostred teba. Ci ti srdce vydrzi, ci ti ruky ostanu pevne v dnoch, ktore ti ja chystam? Ja, Pan, som to riekol a splnim. Rozhadzem ta medzi narody, rozprasim ta po krajinach a vyhubim z teba tvoju necistotu. A ziskam si ta pred ocami narodov; vtedy budes vediet, ze ja som Pan. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, Izrael mi ostal troskou. Vsetci su kov, cin, zelezo a olovo vo vyhni, ostali troskou zo striebra. Preto takto hovori Pan, Jahve: Pretoze ste vsetci ostali troskou, hla, ja vas zhromazdim do Jeruzalema. Ako sa zhromazduje striebro, kov, zelezo, olovo a cin do vyhne, aby nan pre vytopenie duchali ohen: tak vas ja zhromazdim, poskladam a vytopim vo svojom hneve a rozhorcenosti. Hej, zhromazdim vas a rozducham na vas ohen svojho hnevu, ze sa v nom roztopite. Ako sa vo vyhni roztapa striebro, tak sa roztopite v nom a budete vediet, ze ja, Pan, som vylial na vas svoj hnev. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, povedz jej: Ty si krajina nezvlazena dazdom a nepokropena v den hnevu. Jej kniezata su v nej ako revuci lev, ktory trha korist. Zozieraju zivoty, beru poklady a cennosti a rozmnozuju v nej vdovy. Jej knazi znasilnuju moj zakon, znesvacuju mne zasvatene veci, nerobia rozdiel medzi svatym a nesvatym a neucia rozdielu medzi poskvrnenym a cistym. Pred mojimi sobotami si zakryvaju oci, takze som znesvateny medzi nimi. Jej uradnici su v jej strede ako vlky, ktore kmasu korist, chcu vylievat krv, nicit zivoty, aby sa mohli zmocnit koristi. Jej proroci im to vsak zatieraju vakovkou, pretoze vidia marnost, vestia im luhaniny, vravia: »Toto hovoril Pan, Jahve,« hoci Pan nehovoril. Pospolity lud pase nasilie, dopusta sa lupeze, utlaca bedarov a zobrakov a bezpravne znasilnuje cudzincov. Ked som vsak hladal medzi nimi niekoho, kto by vymuroval mur, postavil sa proti mne do trhliny za krajinu, aby som ju neznicil, nenasiel som. Vylial som teda na nu svoj hnev, ohnom svojej roztrpcenosti som ich znicil, ich cesty som im zvratil na hlavu,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, boli dve zeny, dcery jednej matky. Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatavali prsia, tam im stlacali panenske prsniky. A ich mena: starsia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcery. Ich mena vsak boli Samaria Oola a Jeruzalem Ooliba. Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovnikom Asyrom, ktori sa k nej blizilipoobliekani do purpuru; k miestodrzitelom a vojvodcom, samym to ziaducim mladikom, k jazdcom, co sa nosia na konoch. Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku vsetkym tym vyberanym synom Asyrov, a poskvrnila sa vsetkymi, ku ktorym zahorela, i vsetkymi ich modlami. Ale ani svoje egyptske necudnosti neopustila, ved oni s nou sulozili v jej mladosti, oni stlacali jej panenske prsia a zahrnovali ju svojim smilstvom. Preto som ju vydal do ruky asyrskych synov, ku ktorym zahorela. Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcery zajali a ju zabili mecom, takze sa stala povestnou pred zenami. Takto na nej splnili sudy. Jej sestra Ooliba to videla a zahorela este horsie nez tamta, jej smilstvo bolo horsie ako sestrino. Zahorela k synom Asyrov, k miestodrzitelom a vojvodcom, ktori sa k nej blizili poobliekani do purpuru; k jazdcom, co sa nosia na konoch, k samym to ziaducim mladikom. Vtedy som videl, ze sa poskvrnila, jednou cestou kracali obe. Ona vsak stupnovala svoju necudnost. Uvidela muzov malovanych na mure, obrazy Chaldejcov, malovanych na cerveno,opasanych okolo bedier pasom, s otocenym turbanom na hlavach, ze kazdy vyzeral ako velitel; obrazy synov Babelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou. Len co ich jej oci zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov. Synovia Babelu teda prisli k nej uzivat lasku a poskvrnili ju svojou necudnostou; poskvrnila sa nimi, potom sa im vsak odcudzila jej dusa. Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej dusa, ako sa mi odcudzila dusa jej sestry. Rozmnozovala svoju necudnost, lebo sa rozpamatala na dni svojej mladosti, ked smilnila v egyptskej krajine. Zahorela k ich rozkosnikom, ktorych telo je ako telo oslov a ich vyron je ako vyron zrebcov. Vyhladala si zlocin svojej mladosti, ked ti Egyptania chytali prsia, stlacali tvoje mladistve prsniky. Preto Ooliba, toto hovori Pan, Jahve: Hla, ja popudim proti tebe tvojich milovnikov, ktorym sa ti odcudzila dusa, a privediem ich proti tebe zo vsetkych stran. Synov Babylonu a vsetkych Chaldejcov, prislusnikov Pekodu, Soy a Koy, vsetkych asyrskych synov s nimi, vsetko to ziaducich mladikov, miestodrzitelov a vojvodcov, velitelov a vznesenych, ktori vsetci jazdia na konoch. A pridu vyzbrojeni proti tebe; s vozmi, kolesami a zastupmi ludi; stit, brnenie a prilbu namieria vokol proti tebe, im oddam sud a budu ta sudit podla svojich prav. Namierim proti tebe svoju ziarlivost, ze budu zlostne zaobchadzat s tebou, odrezu ti nos a usi a tvoj dorast padne pod mecom. Oni ti zajmu synov a dcery a tvoj dorast spali ohen. Povyzliekaju ta zo siat a zoberu ti ozdobne predmety. Takto vyhubim z teba tvoje vyciny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; uz si k nim nepozdvihnes oci a viac si nespomenies na Egypt. Lebo toto hovori Pan, Jahve: Hla, vydam ta do ruky, ktoru nenavidis, do ruky, ktorej sa ti odcudzila dusa!Nenavistne budu s tebou nakladat, zoberu vsetok tvoj zisk, nechaju ta nahu a holu a zjavi sa hanba tvojej necudnosti, tvoje vyciny a tvoje smilstva. Toto ti urobili, lebo si pachtila po narodoch, poskvrnila si sa ich modlami. Kracala si cestou svojej sestry, preto ti dam do ruky jej kalich. Toto hovori Pan, Jahve: Kalich svojej sestry budes pit, hlboky a siroky, na hanbu a na posmech ti bude, mnoho vojde do neho. Opojenim, zalostou sa preplnis. Je to kalich hrozy, zdesenia, kalich tvojej sestry Samarie. Pit ho budes az do dna, jeho crepy budes hryzt, svoje prsia roztrhas; lebo som hovoril ja;“ vyrok Pana, Jahveho. Preto takto hovori Pan, Jahve: „Pretoze si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbat, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!“Pan mi povedal: „Syn cloveka, chces sudit Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti:ze cudzolozili a krv maju na rukach. Cudzolozili so svojimi modlami a aj synov, ktorych porodili mne, zahanali im na pokrm. I toto spachali proti mne: poskvrnili v ten den moju svatynu a znesvatili moje soboty. Lebo ked zabili svojich synov pre svoje modly, v ten isty den prisli do mojej svatyne poskvrnit ju. Ano, toto robili v mojom dome. Dokonca posielali po chlapov, ktori prichadzali zdaleka, prichadzali vtedy, ked poslali po nich posla. Kvoli nim si sa kupala, malovala si si oci a kraslila si sa skvostmi. Sedela si na nadhernom lozku, pred tebou bol prikryty stol a polozila si nan moje kadidlo a moj olej. Pri nej a pri chlapoch sa ozyvalo hulakanie, viac ako ked sa z puste privedie mnozstvo ozranov, a davali im na ruky naramnice a na hlavy ozdobne koruny. Vtedy som riekol: Ci necudzolozili takto? Pachali vyciny necudnej zeny. Vchadzaju k nej ako k zene neviestke. Tak vchadzali k hriesnym zenam Oole a Oolibe. Ale spravodlivi muzovia ich budu sudit podla prava cudzoloznic a podla prava krviprelievacov, lebo cudzoloznicami su a krv maju na rukach. Vskutku toto hovori Pan, Jahve: Priviest proti nim zastup a vydat ich tyraniu a lupezi!Zastup nech ich ukamenuje a nech ich postina mecom: ich synov a dcery nech pozabijaju a ich domy nech spalia ohnom. Takto odstranim z krajiny zlocin, vsetky zeny budu mat vystrahu a nebudu hresit ako vy. Vase zlociny nalozia na vas, ponesiete svoje hriechy s modlami a budete vediet, ze ja som Pan, Jahve. “V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty den mesiaca, prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, napis si meno dna, totiz tohto dna; babylonsky kral sa prave tento den vzoprie proti Jeruzalemu. Potom prednes odbojnemu domu podobenstvo a povedz im: Toto hovori Pan, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej don vody!Pozbieraj don jeho kusky, rozlicne dobre kusky zo stehna a lopatky, napln ho vyberanymi kostami!Vezmi vyberane barancata, naklad poden hrbu dreva, nechaj vriet jeho kusky, i kosti nech sa v nom uvaria!Preto takto hovori Pan, Jahve: Beda krvavemu mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktoreho hrdza nezide. Kus za kusom ho vyprazdni, nemusi nan padnut zreb. Ved je v nom krv, na holy kamen ju polozilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou. Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holy kamen, aby sa nezakryla. Preto takt o hovori Pan Jahve: Beda krvavemu mestu; aj ja urobim velku vatru. Naklad dreva, zapal ohen, dovar maso, uvar miesaninu, kosti vsak nech zhoria!Potom ho poloz prazdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpali, aby sa mu vnutri pustila necistota a stratila sa jeho hrdza. Velmi som sa ustaval, no nakopena hrdza nezisla z neho v ohni. V tvojej necistote je zlocin. Pretoze som ta cistil, no neocistil si sa od svojej spiny, ani sa uz neocistis, kym neukojim na tebe svoj hnev. Ja, Pan, som hovoril; pride a urobim. Nepopustim, nebudem setrit a nezlutujem sa. Podla tvojich ciest a podla tvojich vycinov ta budem sudit,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, pozri, ja ti odnimem, co je mile tvojim ociam, ale nenariekaj a neplac; slzy nech ti netecu!Vzdychaj tisko, narek za mrtvymi neusporiadaj, uviaz si turban, obuj si obuv na nohy, pery si nezahaluj a nejedz smutocny chlieb!“Hovoril som teda k ludu za rana. Vecer potom mi zomrela zena a rano som robil, ako mi bolo rozkazane. Lud mi povedal: „Nepovies nam, co to pre nas znamena, ze takto robis?“Odpovedal som im: „Pan ku mne prehovoril takto:Povedz Izraelovmu domu: Toto hovori Pan, Jahve: Veruze znesvatim svoju svatynu, pychu vasho mocnarstva, ziadost vasich oci a tuzbu vasej duse! A vasi synovia a dcery, ktorych ste zanechali, padnu pod mecom. Vtedy budete robit, ako robim ja, pery si nebudete zahalovat a nebudete jest smutocny chlieb. Svoje turbany budete mat na hlavach a obuv na nohach, nebudete plakat ani nariekat, ale budete hynut pre svoje hriechy a druh k druhovi vzdychat. Ezechiel vam vsak bude znamenim, robte vsetko, ako robi on, ked to pride. A budete vediet, ze ja som Pan, Jahve. Ty vsak, syn cloveka, v ten den, ked im odnimem ich pevnost, ich okrasnu radost, ziadost ich oci a tuzbu ich duse, ich synov a ich dcery;v ten den, ked pride utecenec, aby ti to oznamil,v ten den sa ti otvoria usta v pritomnosti utecenca. Budes hovorit a viac neonemies a budes im znamenim. Tak sa dozvedia, ze ja som Pan. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, obrat si tvar proti synom Amona a prorokuj proti nim. Povedz synom Amona: Cujte slovo Pana, Jahveho: Toto hovori Pan, Jahve: Pretoze si hovoril: »Haha« na moju svatynu, ked ju znesvatili, a na krajinu Izraela, ked ju spustosili, a na dom Judu, ked isiel do zajatia:preto ta dam do vlastnictva synom Vychodu, zriadia v tebe svoje taboriska a postavia v tebe svoje obydlia: oni budu jest tvoje ovocie a oni budu pit tvoje mlieko. Z Raby urobim pastvu tiav a synov Amona kosariskom oviec. Vtedy sa dozviete, ze ja som Pan. Lebo toto hovori Pan, Jahve: Pretoze si tlieskal rukami a dupotal nohami a s celou naruzivostou z duse si sa tesil nad krajinou Izraela:preto, hla, ja vystriem proti tebe svoju ruku, odovzdam ta narodom za korist, vyhubim ta spomedzi narodov, vynicim ta spomedzi krajin. Znicim ta a budes vediet, ze ja som Pan. “Toto hovori Pan, Jahve: „Pretoze Moab a Seir povedal: »Hla, dom Judu je ako vsetky narody!«,preto otvorim svah Moabu, ze nebude mat miest, nebude mat svojich miest, nebude mat hranic. Ozdobu krajiny, Betiesimot, Belmeon a Kariataimpridam k Amoncanom do vlastnictva synom Vychodu, aby medzi narodmi nebolo viac o nom (o Amoncanoch) spomienky. V Moabsku vsak zavediem sudy a budu vediet, ze ja som Pan. “Toto hovori Pan, Jahve: „Pretoze Edom konal velmi pomstivo proti Judovmu domu a tazko sa previnil, ked sa mu pomstil,preto hovori Pan, Jahve: Vystriem ruku proti Edomu, vyhubim z neho ludi i zvierata a urobim ho pustou. Od Temanu po Dedan padnu pod mecom. Svoju pomstu na Edome vlozim do ruk svojho ludu, Izraela, a urobia s Edomskom podla mojho hnevu a podla mojej rozhorcenosti, ze zakusia moju pomstu,“ hovori Pan, Jahve. Toto hovori Pan, Jahve: „Pretoze Filistinci konali pomstivo a hrozne sa pomstili, naruzivo, z duse, chceli pustosit vecnym nepriatelstvom,preto takto hovori Pan, Jahve: Hla, ja vystriem svoju ruku proti Filistincom, vyhubim Kretanov a vynicim zvysky morskeho pobreziaa v hneve si vezmem na nich dokladnu pomstu; i budu vediet, ze ja som Pan, ked na nich uvalim svoju pomstu. “V jedenastom roku, prvy den mesiaca, prehovoril ku mne Pan takto:„Syn cloveka, pretoze Tyrus hovori proti Jeruzalemu: »Haha, dolamala sa brana narodov, obratila sa ku mne; preplnena - spustla« -preto takto hovori Pan, Jahve: Hla, som proti tebe, Tyrus, a privediem proti tebe mnohe narody, ako more privaluje svoje vlny. Zrucaju mury Tyru a povalaju jeho veze. Potom z neho povymetam jeho prach a premenim ho na holu skalu. Susiarnou pre siete bude uprostred mora, lebo som hovoril ja, hovori Pan, Jahve. Bude za korist narodom. A jeho dcery, ktore su na pevnine, budu pozabijane mecom a budu vediet, ze ja som Pan. Lebo toto hovori Pan, Jahve: Hla, ja privediem proti Tyru Nabuchodonozora, babylonskeho krala, od severu, krala kralov s konmi, vozmi, jazdcami a zastupom pocetnych narodov. Tvoje dcery na pevnine pozabija mecom, proti tebe vsak postavi val, nakopi proti tebe nasyp a zhotovi proti tebe stit. Udermi svojich baranov sa pusti do tvojich murov a svojimi zbranami zruca tvoje veze. Pre naval jeho koni pokryje ta prach, od lomozu jazdcov, kolies a vozov zatrasu sa ti mury, ked vtiahne do tvojich bran, ako sa tiahne do dobyteho mesta. Kopytami svojich koni rozsliape vsetky tvoje ulice, tvoj lud pozabija mecom a tvoje mocne stĺpy sa zrutia na zem. Vykoristia tvoje bohatstvo a vylupia tvoj tovar, zrucaju tvoje mury a tvoje skvostne domy zvalaju; kamene, dreva a prach z teba pohadzu doprostred vody. Urobim koniec zvuku tvojich piesni a viac nebude zniet hlas tvojich harf. Obratim ta na holu skalu, na susiaren pre siete; nepostavia ta viac, pretoze ja, Pan, som hovoril,“ hovori Pan, Jahve. Toto hovori Pan, Jahve, Tyru: „Ci sa nebudu triast od lomozu tvojho padu ostrovy, ked budu stonat raneni, ked bude v tvojom strede zabijat mec?A zostupia zo svojich tronov vsetky kniezata mora, zlozia svoje plaste, vyzlecu svoje pestre rucha, oblecu sa do smutku, budu sediet na zemi, podchvilou sa budu triast a budu zdeseni pre teba. Zacnu o tebe zalospev a povedia ti: Akoze si len zhynula, obyvatelka mori, mesto vychvalovane, v mori mocnym cos’ bolo spolu s obyvatelmi, ktori zastrasovali vsetkych jeho obcanov. Vcul sa chveju pobrezia, ked je den tvojho padu, a trasu sa ostrovy mora, takto ked miznes. Lebo toto hovori Pan, Jahve: Ked urobim z teba spustosene mesto, podobne mestam neobyvanym, ked zavalim nad tebou priepast a pokryje ta mnozstvo vod,vtedy ta zvrhnem s tymi, co zostupuju do jamy k davnemu ludu, dam ti bydlisko v krajine podsvetia, v pradavnych spustliskach s tymi, co zostupuju do jamy, aby si nebolo obyvane, aby si neostalo v krajine zivych. Odovzdam ta hrozam, nebude ta; budu ta hladat, no nikdy viac ta nenajdu,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Ty teda, syn cloveka, zacni zalospev nad Tyrom!A povedz Tyru, ktory byva pri vstupe na more a na mnohych ostrovoch kupci s narodmi: Toto hovori Pan, Jahve: Tyrus, ty vravis: »Som vrchol krasy. «V srdci mora tvoje hranice, budovatelia ta krasnym spravili. Zo sanirskych cyprusov postavili vsetky tvoje poschodia, z Libanonu doviezli ceder, by na teba stazen vztycili,vesla z dubov Basanu urobili pre teba. Dali ti slonovinovu palubu vykladanu drevom jedlovym z ostrovov kitejskych. Vysivany bysus z Egypta boli tvoje plachetky, sluzili ti za zastavu. Purpur modry, cerveny z elisajskych ostrovov boli tvojim pokrovom. Ludia zo Sidonu, Aradu boli ti za veslarov, Tyrus, tvoji mudrci boli kormidelnikmi. Gebalski starci a mudrci zapravali v tebe trhliny. Vsetky lode mora a ich namornici boli u teba, aby prevazali tvoj tovar. Perzania, Lud a Put boli v tvojom vojsku, boli tvojimi bojovnikmi, u teba si vesali stit a prilbu, oni ti dodavali lesku. Synovia Aradu a tvoje vojsko boli na tvojich muroch dookola a boli strazcami v tvojich veziach; tulce si vesali dookola na tvojich muroch, oni ti zdokonalovali krasu. Tarsis bol tvojim kupcom pre mnozstvo rozneho bohatstva; dodavali tvoj tovar za striebro, zelezo, cin a olovo. Javan, Tubal a Mesek boli tvojimi kupcami; ludske duse a kovove naradie dovazali na tvoj trh. Z Togormovho domu davali na vymenu kone, tatose a mulice. Synovia Dedanu boli tvojimi obchodnikmi, pocetne ostrovy ti boli prirucnymi kupcami, ako platbu ti donasali slonovinu a ebenove drevo. Aram bol kupcom pre mnozstvo tvojich vyrobkov; karbunkul, purpur, vysivky, bysus, koraly a rubiny ti davali na vymenu. Juda a Izraelov dom boli tvojimi kupcami, obilie z Minitu, vonavky, med, olej a balzam ti davali na vymenu. Damask bol tvojim kupcom pre mnozstvo tvojich vyrobkov, pre mnozstvo rozlicneho bohatstva, chelbonskeho vina a krasnofarebnej vlny. Dan, Javan, Uzal ti davali na vymenu kovane zelezo, skoricu a trst. Bolo ti to miesto platby. Dedan kupcil s tebou s vlnenymi prikryvkami pre jazdu. Arabi a vsetky kniezata Kedaru boli tvojimi prirucnymi kupcami, kupcili s tebou barancatami, baranmi a capmi. Kupci zo Saby a Remy, to boli tvoji kupci, rozlicne prvotriedne vonavky, rozne drahokamy a zlato ti davali na vymenu. Haran, Chene a Eden, kupci zo Saby, Asyr a Chelmad boli tvojimi kupcami. Oni kupcili s tebou na tvojich trziskach so vzacnymi latkami, plastmi z modreho purpuru, vysivkami a pestrymi prikryvkami, pletenymi a trvacimi povrazmi. Tarsisske lode ti dovazali vymenny tovar. Plny si bol velmi a nalozeny uprostred mora,zaviedli ta na velku vodu tvoji veslari: vychodny vietor ta dolamal uprostred mora. Tvoj majetok, clanky tovaru, namornici, kormidelnici, ti, co zapravali na tebe trhliny a prevazali tvoj tovar, vsetci tvoji bojovnici, co ich len bolo na tebe, a cely zastup, ktory bol na tebe, padne doprostred mora v den tvojho stroskotania. Hlasom kriku tvojich kormidelnikov zachveju sa pobrezia;zo svojich lodi vystupia ti, co sa chapu vesla, namornici a kormidelnici mora na zem vykrocia;hlasno budu volat nad tebou, kricat budu prehorko, prach si budu sypat na hlavy a valat sa budu v popole. Plesinu si budu robit pre teba, opasu sa vrecovinou, dusou zhorknutou budu plakat nad tebou trpkym narekom. Zalospev si budu (v svojom ziali) spievat nad tebou, budu zialit za tebou: Kto bol ako Tyrus, co zhynul uprostred mora?Ked tvoj tovar z mora prichadzal, sytil si mnohe narody, mnozstvom svojho bohatstva a tovaru obohacoval si kralov zeme. Teraz, stroskotany, z mora zmizol si do priepasti vod; tvoj tovar a tvoje zastupy sa ponorili s tebou. Ti, co obyvaju ostrovy, zdesili sa nad tebou, ich krali sa strasne zhrozili, chveje sa im tvar. Kupci kmenov si piskaju nad tebou, ved si ostal postrachom, nikdy viac ta uz nebude. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, povedz tyrskemu kniezatu: Toto hovori Pan, Jahve: Pre pychu tvojho srdca a ze si vravel: »Boh som, byvam v bozskom obydli, uprostred mora,« hoc si len clovek, nie Boh, za Boha sa predsa v srdci mas. Mudrejsi si ako Daniel, nic tajne nie je skryte pred tebou. Mudrostou, svojou rozumnostou si si ziskal bohatstvo, zlato a striebro si ukladal vo svojich pokladniciach. Velkou mudrostou pri kupectve zveladil si svoje bohatstvo, potom vsak pre bohatstvo spysnelo tvoje srdce. Preto takto hovori Pan, Jahve: Pretoze nosis srdce, ake patri len Bohu,privediem proti tebe cudzie nasilne narody, vytasia svoje sable na krasu, mudrostou ti danu, znesvatia ti nadheru. Do jamy ta vrhnu, zomries ako ti, co su prebodnuti, uprostred mora. Ci budes vraviet: »Bohom som ja« do oci svojich vrahov? Ved si ty len clovek, a nie Boh, v rukach tych, ktori ta prebodnu. Smrtou neobrezancov zomries, cudzincom v rukach; pretoze som to riekol ja,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, zacni zalospev o kralovi Tyru a povedz mu: Toto hovori Pan, Jahve: Bol si vzornou pecatou, plny mudrosti a vrcholnej krasy. Bol si v Edene, Bozej zahrade, pokryvali ta rozlicne drahokamy: karneol, topas a jaspis, chryzolit, beryl a onyx, zafir, karbunkul a smaragd, rukou umelca do zlata zapravene a oblozene boli na tebe v den, ked si bol stvoreny. Bol si cherubom, pomazanym ochrancom; dal som ta na svaty Bozi vrch, prechadzal si sa pomedzi ohnive kamene. Bezchybny si bol na svojich cestach odo dna, co si bol stvoreny, az kym sa nenasla na tebe vina. Pri tvojom rozsiahlom kupceni naplnilo sa ti vnutro zlocinom a zhresil si, vtedy som ta zvrhol z Bozieho vrchu, odstranil som ta, ochranny cherub, spomedzi ohnivych kamenov. Srdce ti spysnelo pre nadheru; pre krasu si si pohubil mudrost. Na zem som ta hodil, vystavil som ta pohladom kralov, aby sa divali na teba. Mnozstvom svojich zlocinov, nepoctivostou svojho kupcenia znesvatil si svoje svatyne; vtedy som z tvojho vnutra vyvolal ohen, ktory ta stravil. Urobil som z teba popol na zemi pred ocami vsetkych, co ta videli. Vsetci, ktori ta poznali medzi narodmi, zhrozili sa nad tebou, postrachom si sa stal a uz ta viac niet. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, obrat si tvar proti Sidonu a prorokuj proti nemu,povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Hla, som proti tebe, Sidon, oslavim sa uprostred teba. Vtedy budu vediet, ze ja som Pan, ked v nom zavediem sudy a ukazem na nom, ze som svaty. Poslem nan mor a na jeho ulice krv; prebodnuti budu v jeho strede padat pod mecom, ktory bude proti nemu zo vsetkych stran. Vtedy budu vediet, ze ja som Pan, Jahve. A uz viac nebudu domu Izraela pichlavym trnom a raniacim bodliakom vsetci ti, co su okolo neho, co nim opovrhuju, a budu vediet, ze ja som Pan. Toto hovori Pan, Jahve: Ked zhromazdim synov Izraela spomedzi narodov, kde su roztrateni, ukazem na nich pred ocami narodov, ze som svaty. I budu byvat vo svojej krajine, ktoru som dal svojmu sluhovi Jakubovi. Budu v nej byvat bezpecne, budu stavat domy a vysadzat vinice. Budu byvat v bezpeci, ked zavediem sudy proti vsetkym, co nimi opovrhuju zo vsetkych stran, i budu vediet, ze ja som Pan, ich Boh. “V desiatom roku, jedenasty den desiateho mesiaca, prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, obrat si tvar proti faraonovi, kralovi Egypta, a prorokuj proti nemu a proti celemu Egyptu. Hovor a povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Hla, som pri tebe, faraon, kral Egypta, ty velky krokodil, ktory sa vyvalujes v prostriedku jeho tokov a ktory hovoris: »Mne patri moj Nil a ja som ho urobil. «Nuz vtiahnem ti kruzky do celustia a vsetky ryby tvojich tokov ti popriliepam na supiny; i vyzdvihnem ta z prostriedku tvojich riek, pricom ti budu vsetky ryby tvojich tokov visiet na supinach. Potom ta zahodim na pustatinu, teba i vsetky ryby tvojich tokov; padnes na otvorene pole, nezdvihnu ta a nepozbieraju, zverine zeme a vtakom neba ta dam za pokrm. A vsetci obyvatelia Egypta budu vediet, ze ja som Pan, pretoze boli Izraelovmu domu trstenou palicou. Ked ta chytia do ruky, zlomis sa a pretrhnes im cele plece, a ked sa opru o teba, prelomis sa a rozhegas im cely pas -preto takto hovori Pan, Jahve: Hla, ja privediem proti tebe mec a vyhubim z teba ludi i zvierata. Vtedy bude egyptska krajina samotou a pustou a budu vediet, ze ja som Pan; pretoze povedal: »Nil je moj, ja som ho urobil. «Preto som proti tebe a proti tvojim tokom a egyptsku krajinu obratim na pust, znivocenu mecom od Magdoly po Syene, ba az po hranice Etiopska. Ludska noha nou neprejde, ani noha zvierata neprejde cez nu a bude neobyvana styridsat rokov. Egyptsku krajinu urobim pustou medzi pustymi krajinami, jej mesta budu opustene medzi opustenymi mestami styridsat rokov. Egyptanov vsak rozhadzem medzi narody a rozosejem ich po krajinach. Lebo toto hovori Pan, Jahve: Po uplynuti styridsiatich rokov pozbieram Egyptanov z narodov, kde su roztrateni. Obratim osud Egypta a zavediem ich spat do krajiny Patros, do krajiny ich povodu, a budu tam podlym kralovstvom. Podlejsim nez (ostatne) kralovstva a viac sa nepovznesu nad narody. Umensim ich, aby nepanovali nad narodmi. A viac nebude Izraelovmu domu oporou, pripomienkou viny, ze sa obracal k nim; a budu vediet, ze ja som Pan, Jahve. “V dvadsiatom siedmom roku, prvy den prveho mesiaca, prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, babylonsky kral Nabuchodonozor dal svojmu vojsku konat tazku sluzbu proti Tyru; kazda hlava je plesiva, kazde plece odrete, ale od Tyru sa jemu a jeho vojsku nedostalo mzdy za sluzbu, ktoru konal. Preto takto hovori Pan, Jahve: Hla, babylonskemu kralovi Nabuchodonozorovi dam Egypt! Nech odnesie jeho bohatstvo, nech ho dokladne vydrancuje a vyplieni, to bude mzda pre jeho vojsko. Ako odmenu, za ktoru sluzil, dam mu egyptsku krajinu, pretoze pracovali za mna, hovori Pan, Jahve. V ten den sposobim, aby Izraelovmu domu vyklicil roh, tebe vsak dam, aby si si mohol uprostred nich otvorit usta; a budu vediet, ze ja som Pan. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, prorokuj a povedz: Toto hovori Pan: Kvilte! Ach, ach, to je den!Ved je blizo den, ano, blizo je den Pana, den to oblacny, bude to cas narodov. Pride mec na Egypt, v Etiopsku bude strach, ked budu v Egypte padat raneni, ked odnesu jeho bohatstvo, ked podvratia jeho zaklady. Kus, Put, Lud a cela ta zberba, Chub a synovia spojeneckej krajiny spolu popadaju pod mecom. Toto hovori Pan: Padnu, co sa opieraju o Egypt, klesne totiz jeho pysna moc, od Magdoly az po Syene zrutia sa v nom pod mecom - hovori Pan, Jahve. Spustnuti budu uprostred spustnutych krajin a jeho mesta budu opustene uprostred opustenych miest. I budu vediet, ze ja som Pan, ked v Egypte podlozim ohen a zlomia sa vsetci jeho pomocnici. V ten den vyjdu odo mna posli na clnoch, aby podesili bezpecnost Etiopie; a bude u nich zdesenie ako v den Egypta, lebo veru to pride. Toto hovori Pan, Jahve: Prostrednictvom babylonskeho krala Nabuchodonozora urobim koniec zastupu Egypta. On a jeho lud s nim - najvacsi nasilnici narodov - budu privedeni znivocit krajinu, vytasia svoje mece proti Egyptu a naplnia krajinu ranenymi. Vtedy z riek urobim suchu zem; krajinu vydam do ruky zlocincov a prostrednictvom cudzincov znivocim krajinu a vsetko, co je v nej; ja, Pan, som hovoril. Toto hovori Pan, Jahve: Vyhubim sochy a vynicim modly z Memfisu, nebude viac kniezata z egyptskej krajiny, v egyptskej krajine rozsirim strach. Spustosim Patros, v Tanise podlozim ohen a v Tebach zavediem sudy. Vylejem svoj hnev na Pelusium, pevnost Egypta, a vyhubim zastup Teb. V Egypte podlozim ohen, v krcoch sa bude zvijat Pelusium, Teby budu rozbite a v Memfise bude uzkost den co den. Mladici Heliopolisu a Bubastisu padnu pod mecom a pojdu do zajatia. V Tafnese sa zatmie den, ked tam polamem berly Egypta a bude koniec jeho pysnej moci; pokryje ho oblak a jeho dcery pojdu do zajatia. V Egypte prevediem sudy a budu vediet, ze ja som Pan. “V jedenastom roku, siedmy den prveho mesiaca, prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, zlomil som rameno faraona, egyptskeho krala, a veru ho neobviazu, aby sa vyhojilo, nedaju obvaz na zavinutie, aby zmocnelo a mohlo chytit mec. Preto takto hovori Pan, Jahve: Veru som proti faraonovi, egyptskemu kralovi, zlamem jeho rameno, to zdrave i to zlomene, a vyrazim mu mec z ruky. A Egypt rozhadzem medzi narody a rozosejem po krajinach. Upevnim rameno babylonskeho krala a svoj mec vlozim do jeho ruky, faraonove ramena vsak dolamem, ze bude pred nim stenat, ako stenu raneni. Ramena babylonskeho krala upevnim, ale faraonove ramena klesnu. I budu vediet, ze ja som Pan, ked dam svoj mec do ruky babylonskeho krala, ktory ho vystrie na egyptsku krajinu. A Egypt rozhadzem medzi narody a rozosejem ich po krajinach, vtedy budu vediet, ze ja som Pan. “V jedenastom roku, prvy den tretieho mesiaca, prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, povedz faraonovi, kralovi Egypta, a jeho zastupu: »Komu sa podobas svojou velkostou?«Pozri, cedrom na Libanone je krasnovetvym, korunu ma tienistu, vzrast ma vysoky, vrcholec mu cneje z hustavy. Od vod vzrasta, vysku mu dala priepast, ktora mu podu obklucila prudmi a svoje toky vyliala na vsetky stromy pola. Preto vzrastom prevysil vsetky stromy na poli, vetvy sa mu rozrastli, konare sa roztiahli od hojnej vody. Na konaroch, ked ich roztiahol, hniezdili vsetky vtaky neba, pod jeho vetvami rodili vsetky polne zvierata, v jeho toni byvali rozne pocetne kmene. Prekrasny bol svojou velkostou, ratolesti ked si roztiahol, ved mal korene v hojnej vode. Cedre v Bozej zahrade sa mu nevyrovnali, cyprusy sa nepodobali jeho konarom, platan nemal vetvy ako on, nijaky strom v Bozej zahrade mu nebol krasou podobny. Krasnym som ho urobil, bohatym na konare, ze mu zavideli vsetky stromy Edenu, co su v Bozej zahrade. Preto takto hovori Pan, Jahve: Pretoze je na vzrast vysoky, svojim vrcholcom sa vzpina az medzi oblaky a pre vysku sa mu vzduva srdce:dal som ho do ruky mocnemu narodu, nech s nim naklada; pre jeho zlocin som ho odohnal. Vytali ho cudzinci, najsilnejsie narody, a pohodili ho. Na vrchy a do vsetkych dolin padali jeho konare, dolamali sa mu vetvy do vsetkych riecist zeme, z jeho tiena odisli vsetky narody, odvrhnu ho. Na jeho vyvrate byvali vsetky vtaky neba a na jeho vetvach boli vsetky zvierata pola,aby sa nijaky strom pri vode nevyvysoval pre svoj vzrast a aby sa svojim vrcholcom nevypinal medzi oblaky. Pre svoju vysku nech sa nespolieha na seba nic, co pije vodu, pretoze vsetci budu vydani na smrt, do podzemia, medzi ludskych synov, k tym, co zostupuju do jamy. Toto hovori Pan, Jahve: V den, ked do podsvetia zostupil, smutok som nariadil, more som do neho zahalil a jeho toky som zahatil, ze mnozstvo vody tiect prestalo. Libanon som odial do cierna a stromy na poli vyschli pren. Rachotom jeho padu som podesil narody, ked som ich strcil do podsvetia k tym, co zostupuju do jamy. A v podsveti sa potesili vsetky stromy Edenu, vyberane a najlepsie z Libanonu, vsetky, co piju vodu. Lebo aj tie zostupili s nim do podsvetia k tym, co ich prebodol mec, aj jeho pomocnici, ktori spocivali v jeho toni medzi narodmi. Tak, komuze si sa podobal vznesenostou a velkostou medzi stromami Edenu? Zrutil si sa so stromami Edenu do podsvetia. Medzi neobrezancami lezis s tymi, co ich prebodol mec. To je faraon a cely jeho zastup,“ hovori Pan, Jahve. V dvanastom roku, dvanasty mesiac, prvy den mesiaca, prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, zacni zalospev o faraonovi, kralovi Egypta, a povedz mu: Levica narodov, zhynul si. Byval si ako morsky krokodil, brazdil si svoje rieky, nohami si vodu mutieval, brodil si v ich riekach. Toto hovori Pan, Jahve: Rozostriem na teba svoju siet v zastupe pocetnych narodov a svojou sietou ta vytiahnem,na zem ta vyhodim, smarim ta na pole, nebeskym vtacatam dam byvat na tebe a tebou nasytim zver celeho sveta. Telo ti na vrch pohodim a tvojou mrtvolou zaplnim doliny. Zem napojim tvojim vytokom - tvojou krvou - az po vrchy, riecistia sa z teba zaplnia. Ked zhasnes, zahalim nebesa, ich hviezdy zatemnim, slnko zahalim oblakmi a mesiac nevyda svetlo. A vsetky svietidla na nebi zatemnim pre teba, na tvoju zem vsak dopustim tmu - hovori Pan, Jahve. I popudim srdce mnohych narodov, ked zavediem tvojich zajatcov medzi narody, do krajin, ktore nepoznas. A podesim pre teba mnohe narody, ich krali sa strasne zhrozia pre teba, ked budem mihat svojim mecom pred ich tvarami; v den tvojho padu sa bude kazdy razom chviet o svoj zivot. Lebo toto hovori Pan, Jahve: Mec babylonskeho krala pride na teba. Mecmi silakov porazim tvoj zastup; su to vsetko najsilnejsie narody, nuz znivocia pychu Egypta a vyhynie cely jeho zastup. Aj vsetky jeho zvierata vyhubim z pocetnych vod, takze ich ludska noha viac nepomuti, ani paprcky zvierat ich nerozburia. Vtedy dam ich vodam ustat sa a ich riekam dam tiect ako oleju, hovori Pan, Jahve. Ked urobim egyptsku krajinu pustou a zem bude prazdna, bez svojej naplne, ked porazim vsetkych, co v nej byvaju, vtedy budu vediet, ze ja som Pan. Toto je zalospev, nech ho spievaju; dcery narodov ho maju spievat; nad Egyptom a nad celym jeho zastupom ho maju spievat,“ hovori Pan, Jahve. V dvanastom roku, v prvom mesiaci, patnasty den mesiaca, prehovoril Pan ku mne takto:„Syn cloveka, kvil nad zastupom Egypta a strhni ho - jeho a dcery mocnych narodov - do podzemia s tymi, co zostupili do jamy. Od koho si krajsi? Zostup a daj sa ulozit s neobrezanymi!Padnu medzi tych, ktorych prebodol mec. Mec je pripraveny. Pritiahni ho i cely jeho zastup. Najmocnejsi z hrdinov i s jeho pomocnikmi budu k nemu hovorit zo stredu podsvetia. Zostupili, lezia neobrezani, prebodnuti mecom. Tam je Asyr a cele jeho zhromazdenie, jeho hroby su vokol neho. To vsetko su prebodnuti, padli pod mecom,a dali im hrob na dne jamy; jeho zastup je vsak okolo jeho hrobu. Prebodnuti su, padli pod mecom vsetci, ktori v krajine zivych sirili strach. Tam je Elam a cely jeho zastup je okolo jeho hrobu. Prebodnuti su, padli pod mecom vsetci, co zostupili do podsvetia neobrezani, co v krajine zivych sirili strach. Nuz nesu svoju potupu s tymi, co zostupili do jamy. Uprostred prebodnutych mu dali lozko s celym jeho zastupom, jeho hroby su vokol neho, vsetci su neobrezani, prebodnuti mecom, pretoze sa z nich siril strach v krajine zivych; nesu teda svoju potupu s tymi, co zostupili do jamy, su polozeni uprostred prebodnutych. Tam je Mosoch a Tubal a cely jeho zastup, jeho hroby su vokol neho, vsetci su neobrezani, prebodnuti mecom, pretoze sirili strach v krajine zivych. A nelezia s hrdinami, ktori padli odpradavna, ktori zostupili do podsvetia s celym svojim vojenskym vystrojom a ktori si mece polozili pod hlavy. Ale ich zlocin je na ich kostiach, pretoze boli postrachom hrdinov v krajine zivych. Nuz aj ty budes zdrveny medzi neobrezanymi a budes lezat s tymi, ktorych prebodol mec. Tam je Edom, jeho krali a vsetky jeho kniezata, ktorych s ich hrdinstvom dali dovedna s prebodnutymi mecom; lezia s neobrezanymi a s tymi, co zostupili do jamy. Tam su vsetci vladcovia severu a vsetci Sidonci, ktori zahanbeni zostupili s prebodnutymi i napriek strachu z ich hrdinstva. I lezia neobrezani s tymi, ktorych prebodol mec, a nesu svoju potupu s tymi, co zostupili do jamy. Tychto uvidi faraon a potesi sa i cele jeho vojsko; faraona a cely jeho zastup prebodnu mecom - hovori Pan, Jahve. Pretoze siril strach v krajine zivych, polozia ho - faraona a cely jeho zastup - uprostred neobrezanych s tymi, ktorych prebodol mec. “Pan prehovoril ku mne takto: „Syn cloveka, hovor k synom svojho ludu a povedz im:Ked na krajinu privediem mec, vtedy si lud krajiny vyberie zo svojho lona nejakeho muza a ustanovi ho za strazcu. Ked uzrie prichadzat mec proti krajine, zatrubi na trubu a bude varovat lud. Ak ktokolvek, kto pocuje zvuk truby, neprijme vystrahu, takze pride mec a zasiahne ho, jeho krv bude na jeho hlave. Pocul zvuk truby, no neprijal vystrahu, jeho krv bude na nom. Keby bol prijal vystrahu, bol by si zachranil zivot. Ale ked strazca uvidi prichadzat mec, a nezatrubi na trubu, takze lud nedostane vystrahu, a potom pride mec a zasiahne niekoho spomedzi nich; i ten bol zasiahnuty pre svoju vinu, ale jeho krv budem pozadovat zo strazcovej ruky. Nuz, syn cloveka, teba som dal za strazcu Izraelovho domu. Ked pocujes slovo z mojich ust, varuj ich z mojej strany!Ak vtedy, ked poviem bezboznemu: »Bezboznik, urcite zomries!«, nebudes hovorit, aby si bezboznika vystrihal pred jeho cestou, ten bezboznik zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem pozadovat z tvojej ruky. Ale ak si ho ty upozornil pred jeho cestou, aby sa z nej vratil, a nevratil sa zo svojej cesty, on zomrie, no ty si si zachranil dusu. A ty, syn cloveka, povedz Izraelovmu domu: Takto ste hovorili: »Nase zlociny a nase hriechy su na nas a my v nich hynieme, ako teda mozeme zit?«Povedz im: Ako zijem, hovori Pan, Jahve, nemam zalubu v tom, aby zomrel bezbozny, ale aby sa bezbozny vratil zo svojej cesty a zil. Vratte, vratte sa zo svojich zlych ciest, precoze by ste mali zomriet, Izraelov dom?!A ty, syn cloveka, povedz domu svojho ludu: Spravodlivost spravodlivca ho nezachrani v den, ked zhresi, bezbozny sa vsak nezruti pre svoju bezboznost v den, ked sa odvrati od svojej bezboznosti; spravodlivec vsak nebude moct zit zo svojej spravodlivosti v den, ked zhresi. Ked poviem spravodlivemu: Urcite budes zit a on sa bude spoliehat na svoju spravodlivost a spacha zlocin, jeho spravodlivost vobec nezostane v pamati; pre svoj zlocin, ktory spachal, pre ten zomrie. A ked poviem bezboznemu: »Urcite zomries« a odvrati sa od svojho hriechu a bude konat pravne a spravodlivo,vrati zaloh, nahradi korist, bude kracat podla prikazov zivota, aby nespachal zlocin, istotne bude zit, nezomrie. Jeho hriechy, ktore popachal, nebudu sa mu vobec pripominat; konal podla prava a spravodlivo, istotne bude zit. Ale synovia tvojho ludu povedali: »Panovo pocinanie nie je spravne,« hoci ich pocinanie je nespravne. Ak sa spravodlivy odvrati od svojej spravodlivosti a spacha zlocin, tak preto zomrie. A ak sa bezboznik odvrati od svojej bezboznosti a bude konat podla prava a spravodlivosti, tak ten preto bude zit. A vy ste povedali: »Panovo pocinanie nie je spravne. « Kazdeho z vas, Izraelov dom, budem sudit podla jeho ciest. “V dvanastom roku, piaty den desiateho mesiaca nasho zajatia, prisiel ku mne utecenec z Jeruzalema so zvestou: „Mesto padlo!“Vecer pred prichodom utecenca sa vsak vzniesla nado mna Panova ruka a otvoril mi usta prv, nez rano prisiel ku mne; otvoril mi usta, takze som uz nebol nemy. Vtedy Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, obyvatelia tych zrucanin v krajine Izraela hovoria takto: »Abraham bol len jeden a dostal krajinu, nas je vsak mnoho, nam sa dostala krajina do vlastnictva. «Preto im povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Jedavate s krvou, oci dvihate k svojim modlam, vylievate krv, a chcete vladnut krajinou?Spoliehate sa na svoje mece, pachate ohavnost, kazdy z vas poskvrnuje manzelku svojho blizneho, a chcete vladnut krajinou?Takto im povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Ako zijem, ti, co su v zrucaninach, padnu pod mecom; toho, co je na poli, dam za pokrm zverine; a ti, co su na hradiskach a v jaskyniach, pomru na mor. A krajinu urobim pustou, pominie sa jej hrda moc a vrchy Izraela budu opustene, pretoze nik po nich neprejde. Budu teda vediet, ze ja som Pan, ked urobim krajinu pustou a opustenou pre vselijake ich ohavnosti, ktore popachali. Ty vsak, syn cloveka: Synovia tvojho ludu si hovoria o tebe popri muroch a vo dverach domov; druh druhovi a muz muzovi vravi: »Podteze, cujme, co to za slovo, ktore vyslo od Pana. «I prichadzaju k tebe, ako prichadza lud; moj lud sa posadi pred teba a pocuva tvoje slova, ale nekonaju podla nich, pretoze v ustach maju loz, podla nej konaju, srdce im ide za ziskom. Ty si im vsak ako lubostny spevak, ktory ma pekny hlas a dobre vyhrava, pocuvaju tvoje slova, ale nekonaju podla nich. Az ked sa to splni - veruze sa splni -, budu vediet, ze bol prorok medzi nimi. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, prorokuj proti pastierom Izraela; prorokuj a povedz im, pastierom: Toto hovori Pan, Jahve: Beda pastierom Izraela, ktori pasli seba! Ci nie stado pasavaju pastieri?Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli, vykrmene ste pozabijali, no ovce ste nepasli. Slabe ste neposilnovali, chore ste neliecili, ranene ste neobviazali, rozprchnute ste nezavratili, ani stratene ste nehladali, ale nasilim a hrozou ste panovali nad nimi. A rozprchli sa, pretoze nebolo pastiera, stali sa pokrmom rozlicnej polnej zveri, ano, rozprchli sa. Moje ovce bludili po vsetkych vrchoch a po vsetkych vyvysenych kopcoch; rozohnane su moje ovce po celom povrchu zeme a niet toho, kto by ich hladal, niet toho, kto by siel za nimi. Preto, pastieri, cujte slovo Panovo:Ako zijem - hovori Pan, Jahve -, pretoze sa moje stado stalo koristou a moje ovce sa stali pokrmom vselijakej polnej zveri, lebo nebolo pastiera; moji pastieri nehladali moje ovce, pastieri pasli seba, nie vsak moje stado:preto, pastieri, pocujte slovo Panovo:Toto hovori Pan, Jahve: Hla, pridem na pastierov, budem pozadovat svoje ovce z ich ruky, urobim koniec ich pastierovaniu a pastieri nebudu viac past seba: vytrhnem svoje ovce z ich ust, nebudu im viac pokrmom. Lebo toto hovori Pan, Jahve: Hla, ja sam budem hladat svoje ovce a navstivim ich. Ako si pastier navstivi stado, ked je uprostred svojich roztratenych oviec, tak navstivim svoje ovce a vyslobodim ich z kazdeho miesta, na ktore boli zahnane v oblacny a hmlisty den. Vyvediem ich spomedzi narodov, pozbieram ich z krajin, privediem ich na vlastnu podu a budem ich past po vrchoch Izraela, pri potockoch a vsetkych bydliskach krajiny. Po najhojnejsich pastvach ich budem past, na vrchoch izraelskeho pohoria budu ich nivy, tam budu kosiarit na vybornom travniku. Budu sa past na zazivnej pasi, po vrchoch Izraela. Sam budem past svoje ovce a sam ich dam do kosiara, hovori Pan, Boh. Stratene vyhladam, odohnane zavratim, poranene obviazem, nemocne posilnim, vykrmene a nemocne ochranim a budem ich past svedomito. Vy vsak, ovecky moje! Toto hovori Pan, Jahve: Hla, ja sudim medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi. Malo vam je, ze ste vypasli najlepsiu pasu a zvysok svojej pase sliapete nohami? Ze ste pili cistucku vodu a ostatok mutite nohami?Takze moje ovce mali spasat, co ste posliapali nohami, a mali pit, co ste zamutili nohami?Preto k vam takto hovori Pan, Jahve: Hla, ja sam sudim medzi ovcou tucnou a ovcou chudou. Pretoze ste vsetky slabe bokmi a plecami odtiskali a klali rohami, az kym ste ich nevyhnali von,nuz ochranim svoje ovce, ze nebudu viac napospas, a rozsudim medzi ovcou a ovcou. I postavim nad ne jedneho pastiera, ktory ich bude past: svojho sluhu, Davida; on ich bude past, on im bude pastierom. Ja, Pan, im budem Bohom a moj sluha David bude medzi nimi kniezatom; ja, Pan, to hovorim. Uzavriem s nimi zmluvu pokoja a odstranim zo zeme divu zver, takze budu v bezpeci byvat na pusti, i v horach mozu spavat. Urobim ich a okolie svojho pahorku pozehnanim, v prihodnom case spustim dazd, bude to pozehnany lejak. Polne stromy budu rodit svoje ovocie a zem vyda svoju urodu; na svojej pode budu v bezpeci. A zvedia, ze ja som Pan, ked dolamem ihlice ich jarma a vyslobodim ich z ruk tych, co ich zotrocovali. Nebudu uz viac koristou narodov ani ich nebude zrat zver zeme, budu byvat v bezpeci, nik ich neodstrasi. Vzbudim im slavnu sadenicu a nebude v krajine nik, koho by suzoval hlad, a nebudu viac znasat potupovanie narodov. Budu vediet, ze ja, Pan, ich Boh, som s nimi, oni vsak, Izraelov dom, su mojim ludom, hovori Pan, Jahve. Vy vsak, moje stado, ovce mojej pase, ste ludia a ja som vas Boh,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, obrat si tvar proti vrchu Seir a prorokuj proti nemu. Povedz mu: Toto hovori Pan, Jahve: Hla, som proti tebe, vrch Seir, vystriem proti tebe svoju ruku a urobim ta pustym a opustenym. Z tvojich miest urobim zborenisko, ty vsak budes spustnuty a budes vediet, ze ja som Pan. Pretoze si prechovaval vecne nepriatelstvo a synov Izraela si vydal do moci meca v case ich nestastia, v case krajnej viny,preto, ako zijem - hovori Pan, Jahve -, obratim ta na krv a krv ta bude stihat. Preto, ze si nenavidel krv, krv ta bude stihat. Vrch Seir obratim na pust a vyhubim z neho, co odchadza i prichadza. Jeho vrchy naplnim prebodnutymi: na tvojich kopcoch, v tvojich udoliach i vo vsetkych tvojich rieciskach budu padat prebodnuti mecom. Vecnou pustatinou ta urobim a tvoje mesta nebudu obyvane; i budete vediet, ze ja som Pan. Pretoze si povedal: »Oba narody a obe krajiny budu moje, opanujem ich,« hoci tam bol Pan,preto, ako zijem, hovori Pan, Jahve, urobim podla tvojho hnevu a podla tvojej ziarlivosti, akou si vo svojej nenavisti nakladal s nimi, a dam sa im poznat, ked ta budem sudit. Budes teda vediet, ze ja som Pan. Pocul som vsetky tvoje ruhania, ktore si vyriekol proti vrchom Izraela: »Puste su, nam sa dostali za pokrm. «A svojimi ustami ste sa vyvysovali nado mna, kopili ste proti mne svoje reci, ja som to pocul. Toto hovori Pan, Jahve: Ked sa bude radovat cela zem, teba urobim pustatinou. Ako si sa radoval nad dedicstvom Izraelovho domu, lebo bol pusty, tak nalozim s tebou; budes pusty, vrch Seir a cely Edom; i budu vediet, ze ja som Pan. A ty, syn cloveka, prorokuj o vrchoch Izraela a povedz: Vrchy Izraela, cujte slovo Panovo. Toto hovori Pan, Jahve: Pretoze nepriatel hovoril proti vam: »Ha, vecne vysiny sa stali nasim majetkom,«preto prorokuj a hovor: Toto hovori Pan, Jahve: Preto, len preto, ze okoliti tuzia a dychtia po vas, aby ste boli majetkom ostatnych narodov a dostali ste sa na hrot jazyka a do reciciek ludi,preto, vrchy Izraela, cujte slovo Pana, Jahveho: Toto hovori Pan, Jahve, vrchom a kopcom, rieciskam a udoliam, pustym zboreniskam a osamelym mestam, ktore sa stali koristou a posmechom ostatnym okolitym narodom. Nuz toto hovori Pan, Jahve: Veru v zapale svojej horlivosti hovoril som proti ostatnym narodom a proti celemu Edomu, lebo si s celou radostou srdca a pohrdanim duse urobil moju krajinu svojim majetkom, aby nou vladli a vykoristili ju. Preto prorokuj o krajine Izraela a povedz vrchom a kopcom, rieciskam a udoliam: Toto hovori Pan, Jahve: Hla, hovoril som vo svojej horlivosti a prchlivosti, lebo ste znasali opovrhnutia narodov. Preto takto hovori Pan, Jahve: Ja som zdvihol svoju ruku: veruze narody, ktore su okolo vas, samy ponesu svoju hanbu. Vy vsak, vrchy Izraela, vyzente svoje ratolesti a prineste svoje ovocie pre moj lud, Izrael, lebo je blizky ich prichod. Lebo, hla, ja som pri vas a obratim sa k vam; obrobia vas a zaseju vas. I rozmnozim na vas ludi, cely, uplny dom Izraela. Vtedy budu mesta obyvane a zboreniska sa vybuduju. Rozmnozim na vas ludi i zvierata, zveladia sa a budu rodit, zaludnim vas ako za pradavna, dam vam viac dobrot ako v zaciatkoch a budete vediet, ze ja som Pan. Privediem na vas ludi, svoj lud, Izrael, budu tebou vladnut a budes im dedicstvom a viac ich uz nepozbavis deti. Toto hovori Pan, Jahve: Pretoze vam hovoria: »Ludojedom si, vlastny narod robis bezdetnym:«preto nebudes viac jest ludi a nebudes robit svoj narod bezdetnym, hovori Pan, Jahve. A nedam ti viac pocut opovrhovanie narodov; ani posmech kmenov nebudes viac znasat a svoj narod nebudes viac robit bezdetnym,“ hovori Pan, Jahve. Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, Izraelov dom byval na svojej pode, ale poskvrnil ju svojimi cestami a svojimi cinmi. Ako mesacna necistota boli predo mnou ich cesty. Vtedy som vylial na nich svoj hnev pre krv, ktoru vylievali v krajine a poskvrnili ju svojimi modlami. I rozhadzal som ich medzi narody, rozosiali sa po krajinach; podla ich ciest a podla ich skutkov som ich sudil. Tak sa dostali k narodom. Kde prisli, znesvacovali moje meno, lebo sa o nich hovorilo: »To je Panov lud, ale vytiahli z jeho krajiny. «I zlutoval som sa pre svoje svate meno, ktore synovia Izraela znesvacovali u narodov, ku ktorym prisli. Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovori Pan, Jahve: Nie kvoli vam budem konat, dom Izraela, ale pre svoje svate meno, ktore ste znesvacovali u narodov, ku ktorym ste prisli. Posvatim svoje velke meno, znesvacovane u narodov, ktore ste znesvacovali uprostred nich; i budu narody vediet, ze ja som Pan - hovori Pan, Jahve -, ked na vas pred ich ocami ukazem, ze som svaty. I vezmem vas z narodov a pozbieram vas zo vsetkych krajin a zavediem vas na vlastnu podu. Potom budem na vas kropit cistu vodu, ze sa ocistite; od vsetkych vasich skvrn a od vsetkych vasich modiel vas ocistim. A dam vam nove srdce a noveho ducha vlozim do vas; odstranim z vasho tela kamenne srdce a dam vam srdce z masa. Svojho ducha vlozim do vasho vnutra a sposobim, ze budete kracat podla mojich nariadeni, zachovavat moje vyroky a plnit ich. Budete byvat v krajine, ktoru som dal vasim otcom, a budete mojim ludom a ja budem vasim Bohom. Vyslobodim vas zo vsetkych vasich necistot. I privolam obilie a rozmnozim ho a nedopustim na vas hlad. Rozmnozim ovocie stromov a urodu pola, aby ste uz neznasali hanbu hladu medzi narodmi. Vtedy si spomeniete na svoje zle cesty a na svoje skutky, ktore neboli dobre; a vam samym sa budu hnusit vase hriechy a vase ohavnosti. Nie kvoli vam budem konat - hovori Pan, Jahve -, vezmite to na vedomie! Hanbite a cervenajte sa pre svoje cesty, dom Izraelov!Toto hovori Pan, Jahve: Vtedy, ked vas ocistim od vsetkych vasich hriechov, zaludnim mesta, zboreniska sa zbudujua obrobia spustnutu zem, ktora bola pustou v ociach kazdeho, kto prechadzal. I budu hovorit: Tato zem, ktora bola pusta, je ako zahrada Eden a mesta, ktore boli zborene, spustnute a zrucane, su zbudovane, obyvane. A narody, ktore vstanu okolo, budu vediet, ze ja, Pan, som zbudoval, co bolo zrucane, a vysadil som, co bolo spustnute; ja, Pan, som povedal a splnil. Toto hovori Pan, Jahve: Este sa dam domu Izraela uprosit, aby som im urobil toto: rozmnozim ich ludi ako stado. Ako svate stado, ako stado Jeruzalema na jeho sviatky, tak budu zborene mesta preplnene stadom ludi a budu vediet, ze ja som Pan. “Vzniesla sa nado mna ruka Pana, vyviedol ma v Panovom duchu a postavil ma uprostred udolia, ktore bolo plne kosti. I viedol ma zokol-vokol popri nich, bolo ich na povrchu udolia velmi mnoho a boli celkom zoschnute. A riekol mi: „Syn cloveka, oziju tieto kosti?“ Odpovedal som: „Pane, Boze, to ty vies. “Povedal mi: „Prorokuj o tychto kostiach a povedz im: Suche kosti, pocujte slovo Panovo:Toto hovori Pan, Boh, tymto kostiam: Hla, ja vlozim do vas ducha, ze ozijete!Pokladiem na vas zily, poobkladam vas masom, obtiahnem vas kozou, vlozim do vas ducha, ze ozijete a dozviete sa, ze ja som Pan. “Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kym som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zblizovali, kazda kost k svojmu stavcu. Videl som, ako sa na ne ulozili zily a maso a na povrchu sa im natiahla koza, ale ducha v nich nebolo!I prehovoril ku mne: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn cloveka; prehovor k duchu: Toto hovori Pan, Boh: Duchu, prid od styroch vetrov a ovej tychto pozabijanych, nech oziju!“Prorokoval som teda, ako mi rozkazal; vtom vstupil do nich duch a ozili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru velke. Nato mi povedal: „Syn cloveka, tieto kosti, to je cely Izraelov dom. Oni hovoria: »Zoschli nam kosti, nadej nam odumrela, sme vykynozeni. «Preto prorokuj a povedz im: Toto hovori Pan, Boh: Hla, ja pootvaram vase hroby, vyvediem vas z hrobov, lud moj a vovediem vas do izraelskej krajiny. I budete vediet, ze ja som Pan, ked vam pootvaram hroby a povyvadzam vas z hrobov, lud moj. Vlozim do vas svojho ducha, ze ozijete, a dam vam odpocinut na vlastnej pode. A budete vediet, ze ja, Pan, som to riekol a splnil,“ hovori Pan. Pan prehovoril ku mne takto:„A ty, syn cloveka, vezmi si drevo a napis nan: »Judovo a jeho spojencov, synov Izraela. « A vezmi druhe drevo a napis nan: »Jozefovo - drevo Efraima - a jeho spojencov, celeho domu Izraela. «A spoj ich vzajomne v jedno drevo, aby boli jednym v tvojej ruke. A ked sa ta synovia tvojho ludu budu vypytovat: »Neoznamis nam, co tym chces?«,povedz im: Toto vravi Pan, Jahve: Hla, ja vezmem Jozefovo drevo, ktore je v Efraimovej ruke, a s nim spojene kmene Izraela, zlozim ich spolu s drevom Judovym a urobim z nich jedno drevo; jednym sa stanu v mojej ruke. Dreva, na ktore pises, nech su v tvojich rukach pred ich ocami. A hovor im: Toto hovori Pan, Jahve: Hla, ja vezmem Izraelovych synov spomedzi narodov, medzi ktore isli, pozbieram ich zo vsetkych stran a privediem ich na ich zem. A urobim ich jednym narodom v krajine, na vrchoch Izraela; vsetci budu mat jedneho krala za panovnika, uz nebudu viac dvoma narodmi, ani viac nebudu rozdeleni na dve kralovstva. Ani sa viac nebudu poskvrnovat svojimi modlami, svojimi ohavnostami a vselijakymi svojimi hriechmi, vyslobodim ich zo vsetkych sidiel, v ktorych sa prehresili, ocistim ich a budu mojim ludom, ja vsak budem ich Bohom. Moj sluha David bude nad nimi kralom a vsetci budu mat jedneho pastiera; budu kracat podla mojich vyrokov, budu zachovavat moje nariadenia a budu ich prevadzat. Budu byvat v krajine, ktoru som dal ich sluhovi Jakubovi, v ktorej byvali vasi otcovia. V nej budu byvat oni, ich deti a ich detne deti naveky a moj sluha David im bude kniezatom naveky. Potom s nimi uzavriem zmluvu pokoja; bude to s nimi zmluva vecna, dam sa im rozmnozit a svoju svatynu umiestnim uprostred nich. Moj pribytok bude nad nimi a budem ich Bohom, oni vsak budu mojim ludom. Vtedy budu vediet narody, ze ja som Pan, ktory posvacuje Izrael, ked bude moja svatyna uprostred nich naveky. “Pan prehovoril ku mne takto:„Syn cloveka, obrat si tvar proti Gogovi v krajine Magog, velkniezatu Mosocha a Tubala, a prorokuj proti nemu. Povedz: Toto hovori Pan, Jahve: Hla, ja som proti tebe, Gog, velknieza Mosocha a Tubala. Zavratim ta a dam ti kruzky do celuste, tak vyvediem teba i cele tvoje vojsko, kone i jazdcov, vsetkych v plnom vystroji, velky zastup so stitmi a pavezami, vsetkych, co sa chapu meca. Perzania, Etiopci a Put su s nimi, vsetci so stitom a prilbou. Gomer a vsetky jeho tlupy, dom Togormu, konciny severu i vsetky jeho tlupy; mnohe narody su s tebou. Chystaj sa a zbroj ty i cely tvoj zastup, ktory sa zhromazdil k tebe, a budes im velitelom. Po mnohych dnoch dostanes rozkaz, na konci rokov prides do krajiny vratenej od meca, zhromazdenej z mnohych narodov na vrchoch Izraela, ktore boli ustavicne spustnute; z narodov bola vyvedena, vsetci byvaju v bezpeci. Potom vystupis, prides ako vichrica, budes ako oblak, aby si pokryl zem, ty i vsetky tvoje tlupy a mnohe narody s tebou. Toto hovori Pan, Jahve: V ten den ti pridu na mysel veci, vyhutas si zly plana povies: „Pojdem proti krajine bez ohrad, pojdem proti pokojnym, ktori byvaju v bezpeci, vsetci byvaju na miestach bez murov a nemaju zavory ani dvere,“aby si koristil korist a plienil plen, aby si vystrel ruku proti zaludnenym zboreniskam a proti ludu zhromazdenemu z narodov, ktory ziskal imanie a majetok a byvaju v prostriedku zeme. Saba, Dedan a kupci Tarsisu a vsetci jeho levi ti budu vraviet: »Prichadzas koristit korist? Zhromazdil si zastup, aby si plienil plen? Aby si odniesol striebro a zlato? Aby si zobral imanie a majetok?«Preto prorokuj, syn cloveka, a povedz Gogovi: Toto hovori Pan, Jahve: Vari sa nezdvihnes v ten den, ked bude moj lud, Izrael, byvat v bezpeci?Prides zo svojho sidla, z koncin severu, ty a s tebou mnohe narody, vsetko jazdci na konoch, velky zastup a pocetne vojsko. A vystupis proti mojmu ludu, Izraelu, ako oblak, aby si zakryl zem. Bude to na konci dni, vtedy ta privediem proti svojej krajine, aby ma poznali narody, ked pred ich ocami na tebe, Gog, ukazem, ze som svaty. Toto hovori Pan, Jahve: Si to ty, o kom som hovoril v davnych dnoch prostrednictvom svojich sluhov, prorokov Izraela, ktori v tych dnoch roky prorokovali, ze ta privediem proti nim?V ten den vsak, v den prichodu Goga na izraelsku podu - hovori Pan, Jahve -, vzblci mi tvar hnevom. A vo svojej ziarlivosti, v ohni svojej prchlivosti hovorim: Veruze v ten den bude v krajine Izraela velke zemetrasenie. Vtedy sa budu predo mnou triast ryby mora a vtaci nebies, zverina pola a vsetky plazy, ktore sa plazia po zemi, i vsetci ludia, co su na zemi; zrucaju sa vrchy, popadaju brala a kazdy mur sa zvali na zem. I zavolam na celom svojom pohori proti nemu mec - hovori Pan, Jahve -, muz proti muzovi obrati mec. Budem sa s nim pravotit pomocou moru a krvi; zaplave dazda, kamenom krupobitia, ohnu a sire dam padat nan, na jeho tlupy a na mnohe narody, ktore su s nim. Zvelebim, posvatim a oslavim sa pred ocami mnohych narodov a budu vediet, ze ja som Pan. A ty, syn cloveka, prorokuj proti Gogovi a vrav: Toto hovori Pan, Jahve: Hla, ja som proti tebe, Gog, velknieza Mosocha a Tubala!Zavratim ta a budem ta viest. Vyvediem ta z koncin severu a zavediem ta na vrchy Izraela. Z lavej ruky ti vyrazim luk a z pravej ruky ti vypichnem sipy. Na vrchoch Izraela padnes ty i pocetne narody; ktore su s tebou. Dravym vtakom, rozlicnym okridlencom a zverom pola ta dam za pokrm. Padnes na otvorenom poli, pretoze ja som prehovoril, hovori Pan, Jahve. Vtedy poslem ohen na Magoga a na tych, co byvaju v bezpeci na pobreziach, i budu vediet, ze ja som Pan. Svoje svate meno zjavim uprostred svojho ludu Izraela a nedam viac znesvacovat svoje svate meno; i budu vediet, ze ja som Pan, Svaty v Izraeli. Hla, pride a stane sa to, hovori Pan, Jahve. To je den, o ktorom som hovoril. Vtedy vyrazia obyvatelia izraelskych miest, zaznu a spalia vystroj, stity, pavezy, kuse, sipy, rucne kyje a kopije; sedem rokov budu nimi zakladat ohen. Nebudu nosit drevo z pola ani nebudu vytinat v horach, pretoze budu klast ohen vystrojom. Vtedy vykoristia tych, co ich vykoristili, a vyplienia tych, co ich plienili, hovori Pan, Jahve. V ten den dam Gogovi vyznamne miesto na hrob v Izraeli, Udolie priechodu vychodne od mora. Zhrozia sa tam cestujuci; pochovaju tam Goga i cely jeho zastup a nazvu ho Udolie Gogovho zastupu. Pochova ich Izraelov dom, aby za sedem mesiacov ocistili krajinu. Pochova ich vsetok lud krajiny a bude im to na chvalu v den, ked sa oslavim, hovori Pan, Jahve. Vyberu stalych muzov, ktori poprechodia krajinu a budu pochovavat putnikov a tych, co ostali na povrchu zeme, aby ju ocistili. Oni budu prechadzat krajinou, a ked uvidia ludsku kost, vytycia pri nej znak, kym ju hrobari nepochovaju v Udoli Gogovho zastupu. Aj meno mesta je Amon. Zem vsak bude ocistena. Ty vsak, syn cloveka! Toto hovori Pan, Jahve: Povedz vtakom roznych druhov a rozlicnym zverom pola: Zhromazdite sa a podte; zidte sa zo vsetkych stran na obetu, ktoru vam ja pripravim; na velku obetu na vrchoch Izraela. Budete jest maso a pit krv. Maso hrdinov budete jest a krv kniezat zeme budete pit; su to vsetko barani, barankovia, capi a tucni byci Basanu. Najete sa tuku dosyta a napijete sa krvi do opojenia z obety, ktoru vam pripravim. A nasytite sa pri mojom stole z koni a jazdcov, z hrdinov a rozlicnych bojovnikov; hovori Pan, Jahve. Zanesiem svoju slavu medzi narody a uvidia vsetky narody moj sud, ktory prevediem, a moju ruku, ktoru na nich polozim. A dom Izraela bude vediet, ze ja som Pan, ich Boh od toho casu i nadalej. Narody budu vediet, ze Izraelov dom bol zajaty pre svoje hriechy, pretoze sa mi spreneverili; skryl som si pred nimi tvar a vydal som ich do ruky ich nepriatela, takze vsetci padli pod mecom. Nalozil som s nimi podla ich necistoty a ich hriechov a skryl som si pred nimi tvar. Preto takto hovori Pan, Jahve: Teraz obratim osud Jakuba a zmilujem sa nad celym domom Izraela a horlit budem za svoje meno. A ponesu svoju hanbu a svoju spreneveru, ktorou sa mi spreneverili, ked budu v bezpeci byvat na svojej pode a nik ich nevydesi,ked ich privediem spat od narodov a pozbieram ich z krajin ich nepriatelov a pred ocami pocetnych narodov ukazem na nich, ze som svaty. Vtedy budu vediet, ze ja som Pan, ich Boh, pretoze som ich dal do zajatia medzi narody, ale pozbieral som ich do krajiny a nikoho z nich som tam nenechal. A uz nikdy neskryjem pred nimi svoju tvar, pretoze vylejem svojho ducha na Izraelov dom,“ hovori Pan, Jahve. V dvadsiatom piatom roku nasho zajatia, na zaciatku roka, desiaty den mesiaca v strnastom roku po pade mesta, prave v ten den vzniesla sa na mna Panova ruka a zaviedla ma ta. V bozskych videniach ma zaviedol do izraelskej krajiny a postavil ma na velmi vysoky vrch, na ktorom od juhu bola akoby stavba mesta. Priviedol ma ta a hla, bol tam muz, ktoreho vyzor bol ako vyzor kovu; v ruke mal platennu snuru a meracsku palicu. Stal v brane. Ten muz mi hovoril: „Syn cloveka, svojimi ocami pozeraj a usami pocuvaj, svoju mysel vsak upri na vsetko, co ti ja ukazem, lebo si bol sem privedeny, aby sa ti to ukazalo. Vsetko, co uvidis, oznam Izraelovmu domu!“A hla, zvonku vokol domu bol mur. Muz mal v ruke meracsku palicu, sest laktovu - po lakti a dlani. Premeral hrubku muru: siaha; i vysku: jedna siaha. Potom isiel k brane, ktora bola obratena smerom na vychod, a vystupil po jej schodoch, premeral prah brany: jedna siaha sirky. (Prvy prah sirky na jednu siahu. )Izbicka mala jednu siahu dĺzky a jednu siahu sirky a medzi izbickami pat laktov. Prah brany pri branovej predsieni zvnutra: jedna siaha. (Potom premeral branovu predsien zvnutra: jedna siaha. )A premeral predsien brany: osem laktov. Predsien brany vsak bola zvnutra. V brane, smerujucej na vychod, boli tri izbicky na jednej a tri na druhej strane. Vsetky tri boli rovnakej miery a rovnakej miery boli aj piliere z jednej i z druhej strany. Nato premeral sirku branoveho otvoru: desat laktov. Dĺzka brany trinast laktov. A okraj pred izbickami: jeden laket z jednej i druhej strany; izbicky vsak mali sest laktov z jednej a sest laktov z druhej strany. Premeral branu od strechy jednej po strechu druhej izbicky: sirka dvadsatpat laktov. Dvere boli proti dveram. Piliere urobili na sestdesiat laktov. Pri pilieroch bolo dookola nadvorie brany. Od vchodu brany az po vnutornu branovu predsien: patdesiat laktov. Zvnutra brany dookola boli sikme okna k izbickam a ich pilierom, takisto boli okna dookola na predsieni. Na pilieroch boli palmy. Potom ma zaviedol do vonkajsieho nadvoria a hla, tam boli cely a kamenna dlazba, urobena vokol po nadvori. Na dlazbe bolo tridsat ciel. Dlazba bola bokom od bran po celej ich dĺzke; to bola spodna dlazba. Premeral sirku od priecelia dolnej brany az po prednu cast vnutorneho nadvoria zvonku: sto laktov od vychodu a severu. I branu, ktora bola obratena na sever k vonkajsiemu nadvoriu, premeral po dĺzke i sirke. Jej izbicky - po tri z jednej i druhej strany -, jej piliere i jej predsien mali tie iste rozmery ako v prvej brane; jej dĺzka bola patdesiat laktov a jej sirka dvadsatpat laktov. Jej okna, jej predsiene a jej palmy boli podla miery brany, obratenej smerom na vychod. Vystupovalo sa k nej po siedmich stupnoch, predsien mala zvnutra. Oproti severnej a vychodnej brane bola aj brana do vnutorneho nadvoria. A od brany po branu nameral sto laktov. Potom ma viedol smerom na juh a hla, smerom na juh bola brana. I premeral jej piliere i jej predsien, podla tych istych rozmerov. Sama, i jej predsien mala dookola okna, podobne spomenutym oknam; patdesiat laktov bola jej dĺzka a dvadsatpat laktov jej sirka. Sedem stupnov tvorilo vystup k nej, zvnutra mala predsien a na pilieroch mala z jednej i druhej strany po jednej palme. Smerom na juh bola i brana do vnutorneho nadvoria; smerom na juh od brany po branu nameral sto laktov. Nato ma cez juznu branu zaviedol do vnutorneho nadvoria a premeral juznu branu podla tych istych rozmerov. Jej izbicky, jej piliere i jej predsien mali tie iste rozmery. Mala tiez, ako aj jej predsien, dookola okna. Bola patdesiat laktov dlha a dvadsatpat laktov siroka. (Dookola boli predsiene dvadsatpat laktov dlhe a pat laktov siroke. )Predsien mala do vonkajsieho nadvoria, na jej pilieroch boli palmy a vystup k nej tvorilo osem schodov. Potom ma zaviedol do vnutorneho nadvoria smerom na vychod a premeral branu podla tych istych rozmerov. Jej izbicky, jej piliere a jej predsien mali tie iste rozmery. Mala ako aj jej predsien dookola okna. Bola patdesiat laktov dlha a dvadsatpat laktov siroka. Jej predsien bola do vonkajsieho nadvoria; na jej pilieroch boli z jednej i druhej strany palmy a pre vystup k nej bolo osem schodov. Nato ma zaviedol k severnej brane a odmeral podla tych istych rozmerovjej izbicky, jej piliere i jej predsien. Dookola mala okna. Dĺzka bola patdesiat a sirka dvadsatpat laktov. Jej predsien bola do vonkajsieho nadvoria; na jej pilieroch boli z jednej i druhej strany palmy a pre vystup k nej bolo osem schodov. Bola tam cela, ktorej vchod bol pri pilieroch; tam oplachuju celopal. V predsieni brany boli dva stoly z jednej a dva stoly z druhej strany, na ktorych zabijali celopaly, obety za hriech a za previnenie. Aj na vonkajsej strane, severne od toho, kto vystupoval ku vchodu brany, boli dva stoly a na druhej strane predsiene brany tiez dva stoly. Styri stoly pri tejto a styri stoly pri tamtej stene brany - osem stolov, na ktorych zabijali. A styri stoly z kvadrovych kamenov pre celopaly, poldruha lakta dlhe, poldruha lakta siroke a laket vysoke; na ne kladli nastroje, ktorymi zabijali celopaly a zertvy. Zvnutra dookola boli okraje na jednu dlan (siroke). Na stoloch bolo obetne maso. Na vonkajsej strane vnutornej brany boli dve cely vo vnutornom nadvori; jedna, pri stene severnej brany, hladela na juh; druha, pri stene juznej brany, hladela na sever. I vravel mi: „Tato cela, obratena na juh; je pre knazov, ktori konaju v chrame straznu sluzbu. Cela obratena na sever je pre knazov, ktori konaju sluzbu pri oltari. Su to Sadokovi synovia; oni sa spomedzi synov Leviho priblizuju k Panovi, aby mu sluzili. “Nato premeral nadvorie: dĺzku sto laktov a sirku patdesiat laktov do stvorca. Oltar bol pred chramom. Potom ma zaviedol k predsieni chramu, premeral ramy brany predsiene: pat laktov z jednej a pat laktov z druhej strany. Sirka brany bola strnast laktov a postranne mury brany tri lakte z jednej a tri lakte z druhej strany. Dĺzka predsiene bola dvadsat laktov a sirka dvanast laktov; vystupovalo sa k nej po desiatich schodoch. Na pilieroch boli stĺpy, jeden z jednej a jeden z druhej strany. Potom ma zaviedol do chramu a odmeral ramy dveri: sest laktov hrubky z jednej a sest laktov hrubky z druhej strany bola hrubka ramu. Sirka vchodu desat laktov, mury vchodu vsak pat laktov z jednej a pat laktov z druhej strany. Potom premeral jeho dĺzku styridsat laktov a sirka dvadsat laktov. Vstupil dovnutra a premeral ram vchodu dva lakte a vchod sest laktov, sirku murov sedem laktov na jednej a sedem laktov na druhej strane. Premeral jeho dĺzku dvadsat laktov a sirku dvadsat laktov. I povedal mi: „Toto je velsvatyna. “Nato odmeral mur domu sest laktov a sirku postrannej stavby styri lakte okolo celeho muru. Bocne miestnosti: tri miestnosti boli nad sebou, a to tridsat raz. Dookola boli na mure chramu vystupky pre bocne miestnosti, aby boli upevnene, a pritom neboli zapustene do murov chramu. Sirka bocnych miestnosti sa dookola nahor stale zvacsovala, podla toho, ako sa nahor zuzoval mur okolo celeho domu. Preto sa zvnutra rozsirovali nahor, z dolnej sa vychadzalo do hornej cez prostrednu. Pri chrame som videl dookola vyvyseninu. Zaklady postrannych stavieb boli plna siaha, to jest sest laktov. Hrubka vonkajsieho muru pristavby bola pat laktov. Volny priestor bol medzi postrannymi miestnostamia medzi celami vokol dvadsat laktov siroky okolo celeho domu. Dvere pristavby viedli na volny priestor; jedny dvere smerom na sever, druhe dvere smerom na juh. Sirka priestoru bola dookola pat laktov. Budova, ktora bola za ohradenym priestorom na zapad, bola sedemdesiat laktov siroka; mur budovy bol pat laktov hruby dookola; jej dĺzka bola devatdesiat laktov. I premeral dom sto laktov dĺzky; ohradeny priestor a budova i jej mur sto laktov dĺzky. Sirka prednej strany domu a ohradeneho miesta na vychod sto laktov. Potom premeral dĺzku budovy pred ohradenym miestom, ktore bolo za nou, i jej mury z jednej i druhej strany sto laktov. A vnutorny chram ako i predsienmali prahy, sikme okna, stĺporadia okolo troch priestorov; pred prahom bola drevena dlazba dookola. A od zeme az po okna…, okna vsak boli zamrezovane. Ponad dvere az k vnutornemu priestoru, i navonok po celom mure dookola zvnutra i zvonku boli polia. A boli porobeni cherubi a palmy: palma bola medzi cherubom a cherubom, cherubi vsak mali po dve tvare. Tvar cloveka bola oproti palme z jednej a tvar leva oproti palme z druhej strany. Bolo to vyhotovene dookola po celom dome. Od podlahy az nad dvere boli na mure chramu vyhotoveni cherubi a palmy. Kridla chramovych dveri mali podobu stvorca. Pred svatynou bolo cosi, co malo vyzordreveneho oltara; tri lakte bola jeho vyska a dva lakte jeho dĺzka. Mal svoje rohy a svoj podstavec; jeho steny boli z dreva. I vravel mi: „Toto je stol, ktory stoji pred Panom. “Chram a svatyna mali dvoje dveri. Kazde dvere mali po dve kridla, po dve otacave kridla; dve mali jedny dvere a dve mali druhe dvere. A na nich, na dverach chramu, boli urobeni cherubi a palmy, ako boli vyhotoveni na muroch, preto boli zvonku na predsieni hrubsie dreva. Sikme obloky a palmy boli z jednej i druhej strany na bocnych muroch predsiene, na pristavbach chramu a na hradach. Potom ma zaviedol do vonkajsieho nadvoria po ceste smerom na sever a viedol ma k cele, ktora bola pred ohradenym priestorom a pred zadnou budovou na sever. Na pozdĺznej strane, na strane severnej, sto laktov a sirka patdesiat laktov. Pri dvadsiatich laktoch vnutorneho nadvoria a pri kamennej dlazbe nadvoria vonkajsieho bola galeria oproti galerii na tri poschodia. Pred celami viedla dovnutra desat laktov siroka chodba; chodnik sto laktov dlhy, ktoreho dvere boli na sever. Horne cely boli skratene, pretoze im galerie uberali viac nez dolnym a strednym budovam. Lebo boli trojposchodove, a nemali stĺpy, podobne stĺpom v nadvori, preto uberali spodnym a strednym od podlahy. Bol tam i mur, ktory tiahol vonku povedla ciel smerom k vonkajsiemu nadvoriu popred cely; jeho dĺzka bola patdesiat laktov. Lebo cely, ktore lezali pri vonkajsom nadvori, boli patdesiat laktov dlhe, tie vsak, co boli oproti chramu, sto laktov. Pod tymito celami bol vchod, ked sa k nim prichadzalo od vychodu z vonkajsieho nadvoria,na strane sirky muru nadvoria. Smerom na juh oproti ohradenemu priestoru boli cely. Pred nimi bola cesta podobne ako pri celach, ktore boli smerom na sever i co do dĺzky, i co do sirky, i co do vychodov, zariadeni a dveri;take boli aj dvere ciel, ktore lezali smerom na juh; dvere boli na zaciatku cesty, tej cesty, co bola pred murom smerom na vychod, ked sa ta prichadzalo. I povedal mi: „Cely severne a cely juzne, ktore su pri ohradenom priestore, su cely svate; tam knazi, ktori sa priblizuju k Panovi, jedia svatosvate jedla; tam sa ukladaju svatosvate veci: pokrmove obety, obety za hriech a za previnenie, lebo to miesto je svate. Ked ta knazi vkrocia, nemaju vychadzat zo svatyne na vonkajsie nadvorie, ale tam nech zlozia rucha, v ktorych vykonavali sluzbu, lebo su svate; nech si oblecu ine rucho, a tak nech idu ta, kde je lud. “Ked dokoncil vymeriavanie vnutorneho domu, vyviedol ma cez branu, ktora bola obratena na vychod, a premeriaval dookola. Meral meracskou siahou vychodnu stranu: patsto siah podla meracskej siahy. Potom sa obratila meral severnu stranu: patsto siah podla meracskej siahy. Obratil saa premeral juznu stranu: patsto siah podla meracskej siahy. Obratil sa na zapadnu stranu a meral: patsto siah podla meracskej siahy. Premeral ho na styri strany. Dookola mal mur, dlhy patsto a siroky patsto, aby oddeloval svate od obycajneho. Potom ma zaviedol k brane. K brane, ktora bola obratena smerom na vychod. A hla, velebnost Izraelovho Boha prichadzala smerom od vychodu, jej hukot bol ako hukot velkych vod a zem sa jagala od jeho velebnosti. Vyzor zjavu, ktory som videl, bol ako videnie, ktore som mal, ked prichadzal spustosit mesto; a podoby ako pri videni, ktore som mal pri rieke Chobar. I padol som na tvar. Panova velebnost vtiahla do domu cez branu, ktora bola obratena smerom na vychod. Vtedy ma duch zdvihol a zaniesol ma do vnutorneho nadvoria; a hla, dom bol naplneny Panovou velebnostou!Vtedy som pocul, ze ktosi hovori ku mne z domu - no muz stal pri mne. I riekol mi: „Syn cloveka, to je to miesto pre moj tron a miesto pre stopy mojich noh; tu chcem byvat naveky uprostred Izraelovych synov. Izraelov dom nech viac neposkvrni moje svate meno - ani oni, ani ich krali - svojimi smilstvami a mrtvolami svojich kralov, svojimi vysinami. Ked stavali svoje prahy k mojmu prahu a svoje dvere vedla mojich dveri tak, ze len mur bol medzi mnou a medzi nimi, poskvrnili moje svate meno svojimi ohavnostami, ktore pachali. Preto som ich stravil vo svojom hneve. Teraz nech odstrania svoje smilstva a mrtvoly svojich kralov odo mna, potom budem byvat uprostred nich naveky. Ty vsak, syn cloveka, opis Izraelovmu domu chram - nech sa zahanbia pre svoje viny -, jeho rozmery i jeho vzorec!A ked sa zahanbia pre vsetko, co popachali, oznam im a opis pred ocami podobu domu, jeho zariadenie, jeho vychody i vchody a celu jeho podobu, vsetky jeho predpisy (celu jeho podobu) a cely jeho poriadok; nech zachovavaju cely jeho poriadok a vsetky jeho predpisy a nech ich prevadzaju!Toto je zakon chramu: Na temene vrchu ma byt svatosvatou cela jeho oblast; hla, toto je zakon chramu!“A toto su rozmery oltara v laktoch - laket obsahuje laket a dlan: jeho podstavec bol jeden laket (vysoky) a jeden laket siroky; ohradka na jeho okraji dookola bola na jednu piad. A toto je vyska oltara:od podstavca na zemi az po spodnu ohradu dva lakte a sirka jeden laket; a od malej ohrady az po velku ohradu styri lakte a sirka laket. Ohnisko styri lakte a od ohniska nahor boli styri rohy. Ohnisko malo dvanast laktov dĺzky pri dvanastich laktoch sirky; jeho styri strany tvorili stvorec. Ohrada bola strnast laktov dlha a strnast laktov siroka na vsetkych styroch stranach. Okraj okolo neho bol pol lakta a jeho podstavec dookola jeden laket. Jeho schody boli obratene na vychod. I riekol mi: „Syn cloveka, toto hovori Pan, Jahve: Toto su predpisy oltara: Az ho zhotovia, aby na nom obetovali celopaly a kropili nan krv,das levitskym knazom, tym, co su zo Sadokovho potomstva, co sa priblizuju ku mne - hovori Pan, Jahve -, aby mi sluzili, mladeho bycka na obetu za hriechy. I vezmes z jeho krvi a das na styri rohy oltara a na styri uhly ohrady i na okraj dookola; tak ho ocistis a uzmieris. Potom vezmes bycka za hriech a spalia ho na oddelenom mieste domu mimo svatyne. Na druhy den prinesu ako obetu za hriech bezchybneho capa; nech ocistia oltar, ako ho ocistili byckom. A ked dokoncia ocistovanie, nech obetuju bezchybneho mladeho bycka a bezchybneho barana zo stada!Prived ich pred Pana, knazi nech ich posypu solou a obetuju ich Panovi ako celopaly. Sedem dni maju denne pripravit capa za hriech; i mladeho bycka a barana zo stada - bezchybne ich maju pripravit -po sedem dni a maju uzmierovat oltar, ocistovat ho a zasvacovat. A ked sa doplnia dni, na osmy den a nadalej nech obetuju knazi na oltari vase celopaly a vase pokojne obety a ja vas prijmem,“ hovori Pan, Jahve. Potom ma viedol naspat cez vonkajsiu branu svatyne, bola vsak zatvorena. A Pan mi riekol: „Tato brana bude zatvorena; neotvori sa a nik cez nu neprejde, lebo cez nu vtiahol Pan, Boh Izraela; preto bude zatvorena. Co sa kniezata tyka, pretoze je knieza, moze sa v nej zdrzovat, aby tam jedol chlieb pred Panom. Nech prichadza smerom od predsiene brany a tou istou cestou nech odchadza!“Potom ma viedol smerom k severnej brane pred priecelie chramu a videl som, ze Panova velebnost naplnila Panov chram! I padol som na tvar. Pan mi povedal: „Syn cloveka, pozoruj a svojimi ocami pozri a usami pocuvaj vsetko, co ti budem hovorit o rozlicnych predpisoch chramu a o jeho ustanoveniach a davaj pozor, ako sa vchadza do chramu cez vsetky jeho vychody. A povedz vzburencom, Izraelovmu domu: Toto hovori Pan, Jahve: Nech je uz dost rozlicnych vasich ohavnosti, dom Izraelov:ked privadzate cudzincov s neobrezanym srdcom a neobrezanym telom, aby boli v mojej svatyni a ju, ktora je mojim domom, znesvatili, ked obetujete moj pokrm, tuk a krv; vsetkymi svojimi ohavnostami rusite moju zmluvu. A nezachovali ste sluzbu mojej svatyne, ale na moju sluzbu v mojej svatyni ste postavili strazcov. Toto hovori Pan, Jahve: Cudzinec s neobrezanym srdcom a neobrezanym telom nech vobec nevkroci do mojej svatyne, nik z cudzincov, ktori byvaju uprostred synov Izraela;ale leviti, ktori sa odo mna vzdialili vtedy, ked Izrael bludil, ktori zabludili odo mna za svojimi modlami, ti musia niest svoju vinua musia v mojej svatyni sluzit ako strazcovia pri branach domu a ako obsluhovaci domu. Oni budu zabijat celopaly a zertvy za ludi a budu pri nich stat, aby ich obsluzili. Pretoze im posluhovali pri ich modlach a boli synom Izraela osidlom na hriech, preto som si zdvihol proti nim ruku - hovori Pan, Jahve - a ponesu svoju vinu. Nesmu sa mi priblizit, aby mi sluzili ako knazi, a nepriblizia sa k nicomu, co je mne svate, k svatosvatym veciam, ale ponesu svoju hanbu a svoje ohavnosti, ktore popachali. Urobim teda z nich sluhov na sluzbu chramu, pre vsetky jeho prace a pre vsetko, co sa v nom ma robit. Levitski knazi vsak, Sadokovi synovia, ktori zachovali sluzbu v mojej svatyni; ked synovia Izraela zabludili odo mna, ti sa mi budu priblizovat, aby mi sluzili, a nech stoja predo mnou, aby mi obetovali tuk a krv, hovori Pan, Jahve. Oni vstupia do mojej svatyne a pristupia k mojmu stolu, aby mi sluzili, a budu pri mne vykonavat sluzbu. Ked vsak vkrocia cez brany vnutorneho nadvoria, oblecu si platenne rucha; vlna sa nesmie na nich dostat, ked budu vykonavat sluzbu v brane vnutorneho nadvoria a v dome. Platenne turbany budu mat na hlavach a platenne nohavicky budu mat okolo bedier; prepotenymi sa nesmu opasat. Ked vsak vystupia do vonkajsieho nadvoria, vyzlecu si saty, v ktorych konali sluzbu, vlozia ich do ciel svatyne a oblecu si ine saty, aby svojim odevom neposvatili lud. Hlavu si nesmu oholit, ale ani dlhe vlasy pustit; musia si hlavu slusne obstrihavat. Ked knaz vkroci do vnutorneho nadvoria, vobec nesmie pit vino. Vdovu ani prepustenu si nesmu vziat za manzelku, ale iba panny z potomstva Izraelovho domu alebo vdovu, ktora zostala vdovou po knazovi. Moj lud maju ucit o rozdiele medzi svatym a obycajnym a ukazat im rozdiel medzi cistym a poskvrnenym. Pri spore budu oni rozhodovat; maju ho rozsudit podla mojich prav. Musia zachovavat moje prikazy a nariadenia pri vsetkych mojich sviatkoch a zasvacovat moje soboty. K mrtvemu cloveku nesmu pristupit, poskvrnili by sa; smu sa poskvrnit iba pri otcovi, matke, synovi, dcere, bratovi a nevydatej sestre. Po ocistovani mu musia pocitat sedem dnia ked vstupi do vnutorneho nadvoria, aby konal sluzbu vo svatyni, nech prinesie svoju obetu za hriech, hovori Pan, Jahve. Budu mat dedicstvo, ale ich dedicstvom budem ja. Majetok im v Izraeli nedajte, ja budem ich majetkom. Oni budu jest pokrmove obety, obety za hriech a za previnenie a vsetko, co je v Izraeli zarieknute, bude ich. Vyber vsetkych prvotin zo vsetkeho a vsetky venovane dary zo vsetkeho, zo vsetkych vasich venovani, budu patrit knazom; a prvotinu svojej tlce dajte knazovi, aby privolal na tvoj dom pozehnanie. Zdochlinu a co roztrhali vtaky alebo zver, knazi nesmu jest vobec. Ked budete rozdelovat zrebom krajinu ako dedicstvo, darujte Panovi dar, svatu ciastku zeme, dvadsatpattisic dlhu a dvadsattisic siroku; ta bude vo svojom celom rozsahu dookola svata. Z toho bude patstokrat patsto, stvorec zo vsetkych stran, na svatynu a okolo nej nech je obvod patdesiat laktov!Z tohto priestoru odmerias dĺzku dvadsatpattisic a sirku desattisic. Tam bude stat svatyna i velsvatyna. To je zasvateny diel krajiny; bude patrit knazom, ktori obsluhuju svatynu a pristupuju k Panovej sluzbe. Bude im na domy a na svaty priestor pre svatynu. Dvadsatpattisic dĺzky a desattisic sirky bude patrit levitom, ktori obsluhuju chram; bude to ich majetok na obytne mesta. Do majetku mesta date pattisic sirky a dvadsatpattisic dĺzky, primerane posvatnemu daru; to bude patrit celemu Izraelovmu domu. A pre knieza z jednej i druhej strany posvatneho daru a mestskeho majetku, pozdĺz posvatneho daru a pozdĺz mestskeho majetku od zapadneho okraja na zapad a od vychodneho okraja na vychod v dĺzke zodpovedajucej jednemu podielu, od zapadnej hranice az po vychodnu hranicukrajiny. To bude jeho majetok v Izraeli, preto moje kniezata nebudu viac utlacat moj lud, ale krajinu prepustia Izraelovmu domu podla jeho kmenov. “Toto hovori Pan, Jahve: „Dost uz, kniezata Izraela, odstrante nasilie a utlak; konajte podla prava a spravodlivosti, odstrante svoje vydieranie mojho ludu, hovori Pan, Jahve. Uzivajte spravodlivu vahu, spravodlivu efu a spravodlivy bat. Efa a bat maju mat rovnaku mieru, aby bat cinil desatinu chomeru a efa desatinu chomeru. Miera sa ma riadit podla chomeru. Sekel ma cinit dvadsat ger. Budete mat dvadsat seklov, dvadsatpat seklov, patnast seklov a minu. Toto bude posvatny dar, ktory odovzdate: sestinu efy od chomeru psenice a sestinu efy od chomeru jacmena. Nalezitost z oleja (z batu oleja): desatinu batu od koru (desat batov je chomer), pretoze desat batov je kor. A jednu ovcu zo stada za kazdych dvesto ako posvatny dar zo zavlazovanych pastvin Izraela na pokrmove obety, celopaly a na pokojne obety, aby sa nimi uzmierili, hovori Pan, Jahve:Tymito davkami kniezatu Izraela je zaviazany vsetok lud krajiny. Knieza vsak budu zatazovat celopaly, pokrmove a napojove obety na sviatky, novmesiace, soboty a na vsetky slavnosti Izraelovho domu. On bude konat obetu za hriech, pokrmovu obetu, celopaly a pokojne obety, aby uzmieril Izraelov dom. “Toto hovori Pan, Jahve: „V prvom mesiaci, prvy den mesiaca, vezmes bezchybneho mladeho bycka a ocistis svatynu. Knaz vezme z krvi obety za hriech a pomaze dvere domu, styri rohy oltarneho okraja a kridla brany vnutorneho nadvoria. Podobne mate konat siedmy mesiac za ludi, ktori chybili z omylu alebo nevedomosti, tak uzmierite chram. V prvom mesiaci, strnasty den mesiaca, budete mat Velku noc, sedemdnovy sviatok; budete jest nekvasene chleby. Tento den prinesie knieza za seba i za vsetok lud krajiny bycka ako obetu za hriech. Za sedem dni sviatkov prinesie ako celopal Panovi denne sedem byckov a sedem bezchybnych baranov; ako obetu za hriech za sedem dni denne capa. A ako pokrmovu obetu prinesie efu k byckovi a efu k baranovi a k efe hin oleja. Siedmy mesiac, patnasty den mesiaca, na sviatok, ma konat takisto patricne obety za hriech, celopal, pokrmovu obetu i olej. “Toto hovori Pan, Jahve: „Brana vnutorneho nadvoria, obratena na vychod, bude sest pracovnych dni zatvorena, ale v sobotny den sa musi otvorit a musi sa otvorit aj v den novmesiaca. Knieza vstupi cez predsien brany zvonku a zastane pri kridlach brany. Knazi obetuju jeho celopal a jeho pokojne obety, potom sa pokloni pri prahu brany a odide. Brana sa vsak nezatvori az do vecera. Aj lud krajiny sa bude klanat pri tej brane po sobotach a na novmesiace. Celopal, ktory knieza prinesie Panovi v sobotny den, bude sest bezchybnych barankov a bezchybny baran. Pokrmova obeta: efa k baranovi, k barankom vsak, kolko mu ruka chce dat. A oleja: hin k efe. V den novmesiaca to vsak bude bezchybny bycek, sest barankov a bezchybny baran. A prinesie pokrmovu obetu: k bykovi efu a k baranovi efu, k barankom vsak, kolko mu zachyti ruka. A oleja: hin k efe. Ked vstupuje knieza, nech vkroci cez predsien brany a tou istou cestou nech odchadza!A ked na sviatky lud krajiny prichadza k Panovi, kto sa pride klanat cez severnu branu, nech odide cez branu juznu, a kto pride cez juznu branu, nech odchadza cez severnu branu; nech sa nevracia cez branu, cez ktoru prisiel, ale nech odchadza cez tu, ktora je naproti!Knieza vsak ma byt uprostred nich; ked oni pridu, vstupi, ked odchadzaju, odide. Na sviatky a slavnosti ma byt pokrmova obeta: efa k byckovi a efa k baranovi, k barankom vsak, kolko mu zachyti ruka. A oleja: hin k efe. Ked vsak knieza prinasa dobrovolnu obetu, celopal alebo pokrmovu obetu dobrovolne Panovi, otvoria mu branu, obratenu na vychod: prinesie svoj celopal a svoju pokojnu obetu, ako robieva v sobotny den, potom odide a po jeho odchode zatvoria branu. Denne prinesie Panovi ako celopal bezchybneho rocneho baranka; obetuje ho kazde ranoa na pokrmovu obetu prida k nemu kazde rano sestinu efy a tretinu hinu oleja na pokropenie muky ako pokrmovu obetu Panovi podla vecneho, trvaleho pravidla. Kazde rano teda obetuju baranka, pokrmovu obetu a olej ako ustavicny celopal. “Toto hovori Pan, Jahve: „Ked knieza venuje dar niektoremu zo svojich synov, bude to jeho dedicstvo, bude patrit jeho synom, bude to ich dedicny majetok. Ked vsak da zo svojho dedicstva dar niektoremu zo svojich sluhov, bude mu to patrit az po rok odpustenia, potom sa vrati kniezatu; jeho dedicstvo je jeho synov, im bude patrit. A knieza nesmie vziat z dedicstva ludi, zeby ich vytisol z ich majetku; z vlastneho majetku da dedicstvo svojim synom, aby z mojho ludu nikoho neodohnali z jeho majetku. “Potom ma viedol cez vchod, ktory bol vedla brany, k posvatnym celam pre knazov, obratenym na sever, a hla, tam, v uzadi na zapad bolo akesi miesto. I riekol mi: „Toto je miesto, kde budu knazi varit obety za previnenie a za hriech a kde budu piect pokrmove obety, aby nemuseli vychadzat do vonkajsieho nadvoria a neposvatili lud. “Potom ma viedol do vonkajsieho nadvoria, zaviedol ma do styroch rohov nadvoria a tu, v kazdom rohu nadvoria, bol dvorcek. V styroch rohoch nadvoria boli uzavrete dvorce, styridsat dlhe a tridsat siroke; vsetky styri mali rovnake rozmery. Okolo nich, okolo vsetkych styroch bol mur a vokol, pozdĺz muru boli porobene varice. I riekol mi: „Toto je dom kuchyn, kde budu chramovi sluhovia vyvarat obety ludu. “Potom ma viedol spat ku brane domu a hla, spod prahu domu na vychod vyvierala voda; dom totiz bol obrateny na vychod a voda prudila spod pravej strany chramu, juzne od oltara. I zaviedol ma smerom k severnej brane a obratil ma po ceste von ku vonkajsej brane, obratenej na vychod, a hla, voda prudila z pravej strany. Ked muz s meradlom v ruke prechadzal na vychod, odmeral tisic laktov a previedol ma cez vodu; voda bola po clenky. Opat odmeral tisic a previedol ma cez vodu; voda siahala po kolena. Zasa odmeral tisic a previedol ma, voda bola po pas. Potom odmeral tisic: rieka, cez ktoru som nemohol prejst, lebo voda vzrastla, ze bolo treba po nej plavat. Bola to rieka, ktora sa neprebrodi. I riekol mi: „Videl si, syn cloveka?“ Potom ma znovu zaviedol na breh rieky. Ked som sa obratil, hla, bolo na brehu rieky z jednej i druhej strany velke mnozstvo stromov!Povedal mi: „Tato voda prudi do vychodneho kraja a steka na pust, usti do mora, a ked sa vleje do mora, voda sa uzdravi. A kazdy zivocich, ktory sa hybe, bude zit tam, kde tato rieka pride; bude velke mnozstvo ryb, ked tam tato voda pride; uzdravi sa a bude zit vsetko, k comu tato rieka dojde. Budu nad nou stat rybari; od Engadu po Engalim budu miesta na rozostieranie sieti; budu v nej tie druhy ryb, co vo Velkom mori, v mnozstve velmi velkom. Jej kaluze a mocariska sa vsak neuzdravia, budu prenechane soli. A pri rieke, na jej brehu, z jednej i druhej strany budu rast rozlicne ovocne stromy, ich listie neuvadne a ich ovocie nepominie. Kazdy mesiac budu mat prvotiny, lebo ich vody vyvieraju zo svatyne. Preto ich ovocie bude na pokrm a ich listie na liek. “Toto hovori Pan, Jahve: „Toto su hranice, v ktorych si podelite krajinu podla dvanastich kmenov Izraela - Jozefovi dvojdiel. Dostanete z nej dedicstvo jeden ako druhy, lebo som zdvihol svoju ruku, ze ju dam vasim otcom; teda tato krajina pripadne vam za dedicstvo. Toto je hranica krajiny od severu: od Velkeho mora smerom na Hetalon, kadial sa ide do Sedadu,Emat, Berota, Sabarim, ktory lezi medzi uzemim Damasku a uzemim Ematu; stredny Haser, ktory lezi na hranici Hauranu. Hranica teda pojde od mora az po Haser Enon; uzemie Damasku ostane na sever, aj uzemie Ematu. To je severny okraj. Vychodny okraj vsak medzi Hauranom, medzi Damaskom, medzi Galaadom a medzi krajinou Izraela bude Jordan, ponad Vychodne more az po Tamar. To je vychodny okraj. Okraj juzny, na juh: od Tamaru az po Vody protirecenia Kadesa, popri potoku az po Velke more. To je juzny okraj, na juh. A zapadny okraj: Velke more od hranice az potial, kde sa ide do Ematu. To je zapadny okraj. Tuto krajinu si rozdelite podla kmenov Izraela. Rozdelite ju zrebom za dedicstvo sebe i cudzincom, ktori byvaju medzi vami, ktori uprostred vas splodili synov. Ich pokladajte medzi synmi Izraela za rovnych s domorodcami a budu si zrebovat dedicstvo medzi kmenmi Izraela. Dedicstvo mu date v tom kmeni, s ktorym cudzinec je,“ hovori Pan, Jahve. A toto su mena kmenov: od severnych koncin pozdĺz cesty do Hetalonu, kadial sa ide do Ematu, az po Haser Enon - uzemie Damasku na sever - vedla Ematu, takze bude vlastnit od vychodneho okraja az po zapadny: Dan jeden. Pri hranici Danu od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Aser jeden. Pri hranici Asera od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Neftali jeden. Pri hranici Neftaliho od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Manasses jeden. Pri hranici Manassesa od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Efraim jeden. Pri hranici Efraima od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Ruben jeden. Pri hranici Rubena od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Juda jeden. Pri hranici Judu od vychodneho okraja az po zapadny okraj bude dar, ktory venujete, dvadsatpattisic siroky a dlhy ako niektory udel, od vychodneho okraja az po zapadny okraj. Svatyna bude uprostred neho. Dar, ktory venujete Panovi, bude dvadsatpattisic dlhy a dvadsattisic siroky. Posvatny dar bude patrit tymto: Knazom, na sever dvadsatpattisic, na zapad sirka desattisic, na vychod sirka desattisic a na juh dĺzka dvadsatpattisic; Panova svatyna bude uprostred neho. Vysvatenym knazom zo Sadokovych synov, ktori zachovavali moje ustanovenia, a ked synovia Izraela bludili, nezbludili tak, ako zbludili leviti. Im bude patrit venovanie z posvatneho daru krajiny ako vec svatosvata vedla uzemia levitov. A levitom povedla uzemia knazov dvadsatpattisic a sirka dvadsattisic. Nepredaju z neho ani nezamenia ani neprepustia prvotiny zeme, pretoze su zasvatene Panovi. Zvysujucich pattisic vsak, v sirke dvadsatpattisic, je nesvate, pre mesto na obydlie a na obvod; mesto nech je uprostred neho!Toto su jeho rozmery: severny okraj styritisicpatsto, juzny okraj styritisicpatsto, vychodny okraj styritisicpatsto a zapadny okraj styritisicpatsto. Obvod mesta vsak bude na sever dvestopatdesiat, na juh dvestopatdesiat, na vychod dvestopatdesiat a na zapad dvestopatdesiat. A co zvysuje z dĺzky popri posvatnom dare, desattisic na vychod a desattisic na zapad pozdĺz posvatneho daru, dochodok z toho bude na vyzivu zamestnancov mesta. Co sa vsak zamestnancov mesta tyka, maju v nom zamestnavat ludi zo vsetkych kmenov Izraela. Cely dar, dvadsatpattisickrat dvadsatpattisic do stvorca, sa venuje ako posvatny dar a ako majetok mesta. Ostatok patri kniezatu z jednej i druhej strany posvatneho daru a mestskeho majetku, povedla dvadsatpattisicoveho daru az po vychodne hranice a na zapad povedla dvadsatpattisicoveho daru az po zapadnu hranicu, popri udele; bude to patrit kniezatu; posvatny dar a svatyna chramu bude vsak uprostred neho. Pocnuc od majetku levitov a majetku mesta, ktory lezi uprostred toho, co patri kniezatu, to, co lezi medzi hranicami Judu a medzi hranicami Benjamina, bude patrit kniezatu. A ostatne kmene: od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Benjamin jeden. Pri hranici Benjamina od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Simeon jeden. Pri hranici Simeona od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Isachar jeden. Pri hranici Isachara od vychodneho okraja az po zapadny okraj: Zabulon jeden. Pri hranici Zabulona od vychodneho okraja az na zapadny okraj: Gad jeden. A pri hranici Gada k juznemu okraju, na juh pojde hranica od Tamaru po Vody protirecenia Kadesa, popri potoku az po Velke more. Toto je krajina, ktoru rozdelite zrebom ako dedicstvo medzi izraelske kmene, a toto su ich udely,“ hovori Pan, Jahve. A toto su vychody mesta: na severnej strane rozmery styritisicpatsto. Brany mesta budu podla mien izraelskych kmenov. Tri brany na sever: jedna brana Rubenova, jedna brana Judova, jedna brana Leviho. Na vychodnej strane styritisicpatsto a tri brany: jedna brana Jozefova, jedna brana Benjaminova, jedna brana Danova. Na juznej strane rozmery styritisicpatsto a tri brany: jedna brana Simeonova, jedna brana Isacharova, jedna brana Zabulonova. Na zapadnej strane styritisicpatsto a tri brany: jedna brana Gadova, jedna brana Aserova, jedna brana Neftaliho. Dookola osemnasttisic a meno mesta je: Pan je tam. V tretom roku panovania judskeho krala Joakima prisiel babylonsky kral Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. Pan mu vydal do ruky judskeho krala Joakima a ciastku naradia Bozieho domu, odniesol ich do krajiny Senaar, do domu svojho boha; nadoby zaniesol do klenotnice svojho boha. Vtedy povedal kral Asfenezovi, svojmu velitelovi eunuchov, aby zo synov Izraela, z kralovskeho potomstva a spomedzi vznesenych, priviedolmladikov, na ktorych niet nijakej chyby, pekneho zovnajsku, vnimavych pre kazdu mudrost, vystrojenych znalostami a chapavych na vedomosti, ktori by boli schopni stat v kralovskom palaci; a aby ich naucil chaldejskemu pismu a reci. Kral im na kazdy den pridelil z kralovskeho pokrmu a z vina, ktore jemu sluzilo za napoj, aby ich tri roky vychovavali a po ich uplynuti mali stat pred kralovou tvarou. Spomedzi Judovych synov boli medzi nimi Daniel, Ananias, Mizael a Azarias. Velitel eunuchov im dal mena: Danielovi Baltazar, Ananiasovi Sidrach, Mizaelovi Misach a Azariasovi Abdenago. Daniel si vsak zaumienil v srdci, ze sa neposkvrni kralovym pokrmom ani vinom, ktore pijal; prosil teda velitela eunuchov, aby sa nemusel poskvrnit. A Boh sposobil, ze Daniel nasiel milost a priazen u velitela eunuchov. Ale velitel eunuchov povedal Danielovi: „Bojim sa, ze moj pan, kral, ktory vam vydelil vas pokrm a napoj, uvidi, ze ste v tvari chudsi, ako ini chlapci, vasi vrstovnici, a uvalite mi pred kralom vinu na hlavu. “Vtedy Daniel povedal Malasarovi, ktoreho velitel eunuchov postavil nad Daniela, Ananiasa, Mizaela a Azariasa:„Skus to so svojimi sluhami desat dni. Nech nam daju na jedlo lusteniny a na pitie vodu;nech sa potom ukazu pred tebou nase tvare a tvare chlapcov, ktori jedia z kralovho pokrmu, a potom naloz so svojimi sluhami, ako sa ti bude vidiet. “Privolil im teda v tejto veci a skusal ich desat dni. Po desiatich dnoch sa ukazalo, ze ich tvare su krajsie a tela tucnejsie ako vsetkych chlapcov, ktori jedli z kralovho pokrmu. Malasar im teda odnal pokrm a vina, ktore mali pit, a daval im lusteniny. Tymto styrom mladikom dal vsak Boh znalost a pochop v kazdom pisme a mudrosti. Daniel zas porozumel kazde videnie a sen. A po uplynuti dni, ktore do ich predstavenia urcil kral, predviedol ich velitel eunuchov pred Nabuchodonozora. Kral sa s nimi rozpraval a medzi vsetkymi nenasiel takych ako Daniel, Ananias, Mizael a Azarias. Obsluhovali teda krala. A vo vsetkych veciach, (kde bolo treba) mudreho dovtipu, na ktore sa ich kral vypytoval, zistil, ze su desat raz vyssie nez vsetci carodeji a vestci, ktori boli v celom jeho kralovstve. Daniel sa dozil az do prveho roku krala Kyra. V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol prec. Vtedy kral rozkazal zavolat carodejov, vestcov, snarov a Chaldejcov, aby vylozili kralovi jeho sny. I dostavili sa pred krala. Kral im povedal: „Prisnil sa mi sen a duch sa mi trapi tuzbou poznat ho. “Nato Chaldejci odpovedali kralovi aramejsky: „Kral, zi naveky! Povedz svojim sluhom svoj sen, potom ti oznamime jeho vyznam. “Kral odpovedal Chaldejcom: „Uz som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho vyznam, rozsekam vas na kusy a vase domy obratim na sutiny. Ale ak mi poviete sen i jeho vyznam, dostanete odo mna dary, odmeny a velke pocty. Preto mi oznamte sen i jeho vyklad!“Odpovedali druhy raz: „Nech kral rozpovie svojim sluhom sen, my potom oznamime jeho vyznam. “Kral odpovedal: „Urcite viem, ze chcete ziskat cas, lebo vidite, ze som sa rozhodol:Ak mi neoznamite sen, je o vas len jeden vyrok: ze ste sa uzhovorili vraviet predo mnou lzivo a falosne, kym sa nezmeni cas. Oznamte mi teda sen a budem vediet, ze mi poviete aj jeho vyznam. “Chaldejci odpovedali kralovi: „Niet na zemi cloveka, ktory by vedel oznamit kralovu vec. Preto nijaky velky a mocny kral neziada od nijakeho carodeja, vestca a Chaldejca podobnu vec. Vec, ktoru ziada kral, je tazka a niet toho, kto by ju oznamil kralovi, iba ak bohovia, ale ti nebyvaju medzi ludmi. “Kral sa pre to nahneval, velmi sa rozzlostil a rozkazal vyhubit vsetkych mudrcov Babylonu. Vysiel teda rozkaz, aby pozabijali mudrcov. Hladali aj Daniela a jeho spolocnikov, aby ich zabili. Vtedy Daniel mudro a rozumne hovoril s velitelom kralovej telesnej straze Ariochom, ktory sa vybral pozabijat mudrcov Babylonu. Oslovil ho a hovoril kralovmu zmocnencovi Ariochovi: „Preco vysiel od krala taky prisny rozkaz?“ Nato Arioch rozpovedal Danielovi veca Daniel isiel a ziadal krala, aby mu urcil cas, ze oznami kralovi riesenie. Potom isiel Daniel do svojho domu a rozpovedal vec svojim spolocnikom, Ananiasovi, Mizaelovi a Azariasovi,aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby Daniela a jeho spolocnikov neodpravili s ostatnymi mudrcmi Babylonu. Nato bolo Danielovi v nocnom videni odhalene tajomstvo; a Daniel dobrorecil Bohu nebies. Daniel hovoril: „Nech je zvelebene Bozie meno od vekov do vekov, lebo jeho je mudrost i sila. On meni casy i veky, zosadzuje a ustanovuje kralov, dava mudrost mudrym a poznanie tym, co chapu. On odhaluje hlboke a skryte veci, vie, co je vo tme, a svetlo s nim byva. Teba, Boze mojich otcov, chvalim a oslavujem, pretoze si mi dal mudrost a silu a teraz si mi dal vediet, o co sme ta prosili, lebo si nam oznamil kralovu vec. “Preto Daniel isiel za Ariochom, ktoreho kral poveril vyhubenim mudrcov Babylonu. Isiel a povedal mu: „Nevyhub mudrcov Babylonu; zaved ma ku kralovi, oznamim mu rozriesenie. “Nato Arioch urychlene zaviedol Daniela ku kralovi a vravel mu: „Nasiel som medzi judskymi zajatcami muza, ktory oznami kralovi rozriesenie. “Kral vravel Danielovi, ktoreho meno bolo Baltazar: „Si schopny oznamit mi sen, ktory som mal, i jeho vyznam?“Daniel odpovedal kralovi: „Tajomstvo, na ktore sa kral spytuje, nemozu kralovi oznamit mudrci, vestci, carodejnici a hadaci. Ale je Boh na nebi, ktory odhaluje tajomstva a da kralovi Nabuchodonozorovi vediet, co bude v poslednych dnoch. Tvoj sen a videnie, ktore na tvojom lozku preslo tvojou hlavou, je toto:Tebe, kralu, prichadzali na lozku myslienky, co bude za tymto; a ten, ktory odhaluje tajomstva, dal ti vediet, co bude. A mne nebolo toto tajomstvo odhalene pre mudrost, ktora je vo mne nad vsetky zive tvory, ale preto, aby sa riesenie oznamilo kralovi, aby si poznal myslienky svojho srdca. Ty, kralu, dival si sa a hla, akasi mohutna socha! Tato socha bola velka a jej lesk silny; stala pred tebou a jej vyzor bol hrozny. Hlava tejto sochy bola z jemneho zlata, jej prsia a ramena zo striebra, jej brucho a boky z kovu,jej stehna zo zeleza, jej nohy ciastocne zo zeleza, ciastocne z hliny. Takto si sa dival, az sa bez zasahu ruk odlupil kamen, zasiahol sochu do zeleznych a hlinenych noh a rozdruzgal ich. Nato sa odrazu rozdruzgali zelezo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenaslo sa po nich stopy. Kamen vsak, ktory zasiahol sochu, stal sa velkym vrchom a zaplnil celu zem. Toto je sen; i jeho vyznam oznamime kralovi. Ty, kralu, kral kralov, ktoremu Boh nebies dal kralovstvo, silu, moc a slavua do ruk ktoreho dal vsetko, kde byvaju ludski synovia, polne zvierata i nebeske vtactvo, a ktoreho ustanovil za vladcu nad nimi vsetkymi: ty si hlava zo zlata. Po tebe povstane ine kralovstvo, mensie nez ty, a dalsie, tretie kralovstvo z kovu, ktore bude vladnut nad celou zemou. A stvrte kralovstvo bude mocne ako zelezo, pretoze zelezo druzga vsetko. A ako zelezo rozbija vsetky veci, bude rozbijat a druzgat. A ze si nohy a prsty videl ciastocne z hrnciarskej hliny a ciastocne zo zeleza: kralovstvo bude rozdelene, bude v nom z pevnosti zeleza tak, ako si videl zelezo pomiesane s blatistou hlinou. A prsty noh ciastocne zo zeleza a ciastocne z hliny: kralovstvo bude zcasti mocne, zcasti krehke. A ze si videl zelezo, pomiesane s blatistou hlinou, znamena, ze sa budu miesat ludskym semenom, ale spolu drzat nebudu, tak ako sa neda zelezo pomiesat s hlinou. V dnoch tychto kralov vzbudi vsak Boh nebies kralovstvo, ktore sa nikdy nerozpadne a kralovstvo sa inemu ludu nedostane; rozdruzga a zrusi vsetky tie kralovstva, ono vsak bude trvat navekytak, ako si videl, ze sa z vrchu bez zasahu ruk odlupil kamen a rozdruzgal zelezo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Velky Boh dal vediet kralovi, co bude za tymto. Sen je pravdivy a jeho vyklad spolahlivy. “Vtedy kral Nabuchodonozor padol na tvar, klanal sa Danielovi a rozkazal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. Kral sa ozval a vravel Danielovi: „Vas Boh je naozaj Boh bohov a Pan kralov, ktory odhaluje tajomstva, ked si dokazal odhalit toto tajomstvo. “Potom kral Daniela povysil, dal mu mnoho velkych darov a ustanovil ho za vladcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavneho nacelnika vsetkych babylonskych mudrcov. Ale Daniel uprosil krala a spravovanim babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel vsak ostal na kralovskom dvore. Kral Nabuchodonozor urobil zlatu sochu. Jej vyska bola sestdesiat laktov, jej sirka sest laktov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. Nato dal Nabuchodonozor zvolat namestnikov, uradnikov a sudcov, vojvodcov, predstavenych a prefektov a vsetky kniezata krajin, aby sa zisli na posviacku sochy, ktoru postavil kral Nabuchodonozor. A zisli sa vsetci namestnici, uradnici, sudcovia, vojvodcovia, predstaveni a vzneseni, ktorym bola zverena moc, i vsetky kniezata krajin na posviacku sochy, ktoru postavil kral Nabuchodonozor. Stali pred sochou, ktoru postavil kral Nabuchodonozor. A hlasatel hlasno oznamoval: „Oznamuje sa vam, narody, kmene a narecia:V tu hodinu, ked zacujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfonie a rozlicnych hudobnych nastrojov, padnite a klanajte sa zlatej soche, ktoru postavil kral Nabuchodonozor. Kto by vsak nepadol a neklanal by sa, v tu hodinu ho hodia do rozpalenej pece. “Preto potom len co rozne narody poculi zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfonie a rozlicnych hudobnych nastrojov, padali vsetky narody, kmene a narecia a klanali sa zlatej soche, ktoru postavil kral Nabuchodonozor. A hned v tu hodinu prisli chaldejski muzovia a udali Zidov. Vraveli kralovi Nabuchodonozorovi: „Kralu, zi naveky!Ty, kralu, vydal si nariadenie, aby kazdy clovek, ktory zacuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfonie a rozlicnych hudobnych nastrojov, padol a klanal sa zlatej soche. Kto by vsak nepadol a neklanal by sa, hodia ho do rozpalenej pece. Su tu vsak judski muzovia, ktorych si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a tito muzovia, kralu, opovrhli tvojim nariadenim, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktoru si postavil, sa neklanaju. “Nato rozhnevany a nazlosteny Nabuchodonozor rozkazal priviest Sidracha, Misacha a Abdenaga a hned ich aj priviedli pred krala. Kral Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, ze si nectite mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktoru som postavil?Nuz ste teraz ochotni, v tu hodinu, ked pocujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfonie a rozlicnych hudobnych nastrojov, padnut a klanat sa soche, ktoru som urobil? Ak sa nebudete klanat, v tu hodinu vas hodia do rozpalenej pece a ktory je to boh, co vas vytrhne z mojej ruky?“Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kralovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusime nic odpovedat. Ci nas nas Boh, ktoreho si ctime, moze vytrhnut z rozpalenej pece a z tvojich ruk, kralu, oslobodit nas,a ci nie, vedz, kralu, ze tvojich bohov si nectime a zlatej soche, ktoru si postavil, sa neklaniame!“Vtedy Nabuchodonozor skypel zlostou, tvar sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkazal, aby pec rozpalili sedem raz viac, nez ju obycajne rozpalovali. A mocnym chlapom zo svojho vojska rozkazal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpalenej pece. Tych muzov teda naskutku poviazali a v plastoch, s turbanmi, v obuvi a v satach hodili do rozpalenej pece. Pretoze kralov prikaz suril a pec bola prilis rozpalena, plamen ohna zabil chlapov, ktori (do nej) hadzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. Tito traja muzovia vsak, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazani do rozpalenej pece. Prechadzali sa uprostred plamenov, chvalili Boha a dobrorecili Panovi. Azarias vsak stal a modlil sa. Otvoril uprostred ohna usta a hovoril:„Zvelebeny si, Pane, Boze nasich otcov, a chvalitebny a tvoje meno je slavne naveky. Pretoze si spravodlivy vo vsetkom, co si urobil, vsetky tvoje diela su pravdive, tvoje cesty su priame a vsetky tvoje rozsudky spravodlive. Vykonal si pravdive sudy vo vsetkom, co si priviedol na nas a na Jeruzalem, svate mesto nasich otcov, ved si to previedol v pravde a spravodlivosti pre nase hriechy. Lebo sme zhresili a prestupili zakon, ked sme odpadli od teba a hresili vo vsetkom;nepocuvali a nezachovavali sme tvoje prikazy, ani sme nerobili, ako si nam prikazal, aby sa nam dobre vodilo. Vsetko, co si na nas priviedol, vsetko, co si nam urobil, urobil si spravodlivym rozsudkom:vydal si nas do ruk zlostnych nepriatelov a najpodlejsich hriesnikov, nespravodlivemu a na celej zemi najhorsiemu kralovi. Teraz vsak nemozeme otvorit usta: sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tym, co ta ctia. Pre svoje meno nevydavaj nas na vecnost a nezrusuj svoju zmluvu!A neodnimaj od nas svoje milosrdenstvo pre Abrahama, svojho milacika, pre Izaka, svojho sluhu, a pre Izraela, svojho svatca,ktorym si prislubil, ze rozmnozis ich sema sta hviezdy na nebi a piesok, co je na brehu mora. Pretoze sme ostali mensi, Pane, ako vsetky narody a sme dnes uponizeni pre svoje hriechy na celej zemi. Nateraz niet kniezata ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta pre prvotiny pred tebou, aby sme nasli milost. Ale so skrusenou dusou a ponizenym duchom nech dosiahneme prijatie!Ako pri obetach baranov a bykov a desattisicov tucnych barankov, takou nech je dnes pred tebou nasa obeta, nech je mila tebe, ved nedojdu hanby ti, ktori dufaju v teba!Teraz ta vsak nasledujeme celym srdcom, bojime sa ta a hladame tvoju tvar. Nezahanbuj nas, ale naloz s nami podla svojej krotkosti a podla mnozstva svojho milosrdenstva!A vyslobod nas svojimi zazrakmi, ziskaj, Pane, slavu svojmu menu!Nech sa hanbia vsetci, co preukazuju zlo tvojim sluhom, nech ich zahanbi vsetka tvoja moc a ich sila nech je posliapana!Nech vedia, ze ty, Pane, si jediny Boh a si slavny po celom zemskom okruhu. “Kralovi sluhovia, ktori ich hodili, neprestajne rozpalovali pec naftou, smolou, pazderim a razdim,takze plamen vyslahoval z pece na styridsatdevat laktov,vyrazal a spalil Chaldejcov, ktorych zastihol pri peci. Spolu s Azariasom vsak a jeho druhmi zostupil do pece Panov anjel a vyrazal plamen ohna z pece,stred pece vsak urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takze ohen sa ich vobec nedotykal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na tarchu. Vtedy ti traja akoby jednymi ustami chvalili a oslavovali Pana, dobrorecili mu v peci a vraveli:„Zvelebeny si, Pane, Boze nasich otcov, chvalitebny, slavny a vyvyseny naveky. Zvelebene je tvoje slavne svate meno, chvalitebne a vyvysene naveky. Zvelebeny si v chrame svojej svatej slavy, chvalitebny a preslaveny naveky. Zvelebeny si na trone svojho kralovstva, chvalitebny a vyvyseny naveky. Zvelebeny si, co hladis do priepasti a tronis nad cherubmi, chvalitebny a vyvyseny naveky. Zvelebeny si na nebeskej oblohe a chvalitebny a slavny naveky. Dobrorecte Panovi, vsetky diela Panove, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, anjeli Panovi, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, nebesa, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, vsetky vody, ktore su nad nebom, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, vsetky mocnosti Panove, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, slnko a mesiac, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, hviezdy na nebi, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, vsetok dazd a rosa, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, vsetky vetry, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, ohen a horucost, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, zima a horucost, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, rosa a mraz, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, mraz a zima, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, lad a sneh, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, noci a dni, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, svetlo a tma, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, blesky a oblaky, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorec Panovi, zem, chval a vyvysuj ho naveky!Dobrorecte Panovi, vrchy a kopce, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, vsetky plody zeme, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, pramene, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, moria a rieky, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, velryby a vsetko, co sa hmyri vo vode, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, vsetky vtacky neba, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, vsetka divina a zvierata, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, synovia cloveka, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorec Panovi, Izrael, chval a vyvysuj ho naveky!Dobrorecte Panovi, knazi Panovi, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, sluzobnici Panovi, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, duchovia a duse spravodlivych, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, svati a pokorni srdcom, chvalte a vyvysujte ho naveky!Dobrorecte Panovi, Ananias, Azarias, Mizael, chvalte a vyvysujte ho naveky, pretoze nas vytrhol z podsvetia, vyslobodil nas z ruky smrti, vymanil nas zo stredu horiaceho plamena a sprostred ohna nas vytrhol. Oslavujte Pana, pretoze je dobry, ze vecne trva jeho milosrdenstvo. Dobrorecte Panovi, Bohu bohov, vsetci nabozni, chvalte a oslavujte ho, pretoze na vsetky veky trva jeho milosrdenstvo. “Vtedy kral Nabuchodonozor uzasol, nahle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme doprostred ohna troch poviazanych muzov?“ Odpovedali kralovi: „Skutocne, kral!“Povedal: „Ja vidim styroch rozputanych muzov prechadzat sa uprostred ohna a niet na nich nijakeho urazu, vyzor stvrteho je vsak podobny synovi bohov. “Nato pristupil Nabuchodonozor k otvoru rozpalenej pece a povedal: „Sidrach, Misach a Abdenago, sluzobnici najvyssieho Boha, vyjdite a podte!“ Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystupili z rozpalenej pece. Zhromazdeni satrapovia, uradnici, kniezata a ministri kralov hladeli na muzov, nad telami ktorych ohen nemal moci a ani vlasok na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zapach ohna ich neprenikol. Tu Nabuchodonozor povedal: „Nech je zvelebeny Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktory poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktori sa spoliehali nan, pozmenili kralov prikaz a obetovali svoje tela, aby nemuseli preukazovat uctu a klanat sa akemukolvek bohu okrem svojho Boha. Preto vydavam nariadenie, ze ak sa ktokolvek z ktorehokolvek naroda, kmena alebo narecia prehresi proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhaju na kusy a jeho dom nech obratia na hnojisko, lebo niet ineho Boha, ktory by takto vedel zachranovat. “Kral potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povysil v babylonskej provincii. „Kral Nabuchodonozor vsetkym narodom, kmenom a nareciam, ktore byvaju po celej zemi! Nech sa zveladi vase blaho. Zapacilo sa mi rozhlasovat znamenia a zazraky, ktore na mne urobil najvyssi Boh. Ake velke su jeho znamenia a ake mocne jeho zazraky! Jeho kralovstvo je kralovstvo vecne a jeho vlada z pokolenia na pokolenie. Ja, Nabuchodonozor, bol som bezstarostny vo svojom dome, prekvital som vo svojom palaci. Mal som sen, ktory ma predesil, predstavy na mojom lozku a videnia, ktore mi presli hlavou, ma polakali. Vtedy som vydal nariadenie, aby mi priviedli vsetkych mudrcov Babylonu, nech mi oznamia vyznam sna. Nato vstupili carodeji, vestci, Chaldejci a hadaci, ja som im rozpovedal sen, ale jeho vyznam mi nevylozili. Napokon predstupil predo mna Daniel, ktoreho meno je Baltazar, podla mena mojho boha, a na ktorom je duch svatych bohov; i rozpovedal som sen jemu:Baltazar, nacelnik vestcov, viem, ze je na tebe duch svatych bohov a ze ti nijake tajomstvo nerobi tazkosti, vyloz mi videnie, ktore som videl vo sne, i jeho vyznam. Videnie, ktore mi na mojom lozku preslo hlavou: Hladel som a strom bol uprostred zeme, jeho vyska bola velka. Strom vzrastal a mohutnel, jeho vyska siahala do neba a bolo ho vidiet az na koniec celej zeme. Jeho listie bolo prekrasne a jeho ovocie hojne - bol na nom pokrm pre vsetkych -, pod nim hladala chladok polna zverina a na jeho vetvach byvali nebeske vtaky; z neho sa sytilo kazde telo. Videl som vo videni, ktore mi na mojom lozku preslo myslou, hla, strazca a svatec zostupil z nebaa hlasno volal: »Vytnite strom, okliesnite mu vetvy, straste mu listie, rozhadzte mu ovocie! Nech bezi spod neho zverina a vtactvo z jeho konarov!Ale prut z jeho korenov nechajte v zemi, v zeleznych a kovovych putach v zeleni pola; nech ho kropi nebeska rosa a nech ma so zvieratami ciastku na zelinach zeme. Jeho ludske srdce nech mu premenia, nech mu daju zvieracie srdce a nech nad nim prejde sedem casov!Na rozhodnuti strazcov sa zaklada rozkaz a slovo svatych je nariadenie, aby zivi vedeli, ze Najvyssi je mocnarom nad ludskym kralovstvom a da ho komu chce, i najpodlejsieho cloveka moze naden postavit. «Tento sen som videl ja, kral Nabuchodonozor, ty vsak, Baltazar, vyloz mi jeho vyznam, lebo nik zo vsetkych mudrcov mojej rise mi nevedel oznamit jeho rozlustenie. Ty to vsak mozes, lebo na tebe je duch svatych bohov. “Vtedy Daniel, ktoreho meno je Baltazar, ustrnul za isty cas a jeho myslienky ho podesili. Kral sa ozval a hovoril: „Baltazar, nech ta sen a jeho vyznam nedesi!“ Baltazar odpovedal: „Pane moj, sen tym, co ta nenavidia, a jeho vyklad tvojim nepriatelom!Strom, ktory si videl, ten velky a mocny, ktoreho vyska siahala do neba a bolo ho vidiet po celej zemi,ktoreho listie bolo prekrasne a ovocie hojne a na ktorom bol pokrm pre vsetkych, pod ktorym sa zdrzovala polna zver a na konaroch ktoreho byvali nebeske vtaky,to si ty, kralu, ktory si sa stal velkym a mocnym; tvoja velkost narastla a dosiahla nebo a tvoja vlada konciny zeme. A ze kral videl zostupit z neba strazcu a svatca, ktory hovoril: »Vytnite strom a znicte ho, ale prut z jeho korena nechajte v zemi, v zeleznych a kovovych putach v polnej zeleni, nech ho skropi nebeska rosa a nech ma podiel s polnou zverinou, kym nad nim neuplynie sedem casov,«vyznam toho je, kralu - a je to rozhodnutie Najvyssieho, ktore vychadza proti mojmu kralovskemu panovi:Vyzenu ta spomedzi ludi a s polnou zverinou sa budes zdrzovat, travu ti daju jest ako dobytku a nechaju ta skropit nebeskou rosou, sedem casov uplynie nad tebou, kym sa dozvies, ze Najvyssi je vladcom nad ludskym kralovstvom a da ho tomu, komu chce. A ze rozkazali ponechat prut z korenov stromu, tvoje kralovstvo ostane tebe, len co sa dozvies, ze nebesa su mocne. Preto, kralu, nech sa ti zapaci moja rada, odcin svoje hriechy spravodlivostou a svoje viny milosrdenstvom k bedarom; azda sa predĺzi tvoja bezpecnost. “Vsetko to prislo na krala Nabuchodonozora. Po uplynuti dvanastich mesiacov prechadzal sa nad kralovskym palacom v Babylonea kral hovoril: „Ci to nie je velky Babylon, ktory som ja svojim ohromnym bohatstvom vybudoval na kralovsky dom a na ozdobu svojej slavy?“Este bolo slovo v kralovych ustach, ked padol z neba hlas: „Tebe sa hovori, kral Nabuchodonozor: Kralovstvo odide od tebaa vyzenu ta spomedzi ludi, s polnou zverinou sa budes zdrzovat, travu ti daju jest ako dobytku a sedem casov uplynie nad tebou, kym uznas, ze Najvyssi je vladcom nad ludskym kralovstvom a da ho tomu, komu chce. “V tu hodinu sa splnilo slovo na Nabuchodonozorovi; vyhnali ho spomedzi ludi, jedol travu ako dobytok a telo mu kropila nebeska rosa, kym mu nenarastli vlasy ako orlom paperie a nechty ako vtakom. „Po uplynuti dni som ja, Nabuchodonozor, zdvihol oci k nebu a vratil sa mi moj rozum. I dobrorecil som Najvyssiemu, chvalil a oslavoval som Vecne ziveho, ktoreho vladarstvo je vecne a jeho kralovstvo je z pokolenia na pokolenie. Vsetci obyvatelia zeme su pred nim ako nic a podla svojej lubovole naklada s vojskom nebies i s obyvatelmi zeme a niet nikoho, kto by mu zachytil ruku a kto by mu povedal: »Co robis?«V tom istom case sa mi vratil rozum a na slavu mojho kralovstva sa mi vratila veleba a lesk. Moji poradcovia ma vyhladali a moji velmozi ma opat dosadili do mojho kralovstva a dostalo sa mi este vacsej moci. Teraz ja, Nabuchodonozor, chvalim, vyvysujem a oslavujem Krala nebies, ktoreho vsetky ciny su pravda a jeho cesty su pravo a ktory moze pokorit tych, co kracaju v pyche. “Kral Baltazar usporiadal hostinu pre svojich tisic velmozov a pred tisicmi pil vino. Pri piti vina rozkazal Baltazar priniest zlate a strieborne nadoby, ktore jeho otec Nabuchodonozor dal odniest z jeruzalemskeho chramu, aby z nich pili kral, jeho velmozi, jeho manzelky i jeho vedlajsie zeny. I doniesli zlate nadoby, ktore odvliekli z jeruzalemskeho domu Bozieho, a pili z nich kral, jeho velmozi, jeho manzelky i jeho vedlajsie zeny. Pili vino a oslavovali zlatych, striebornych, kovovych, zeleznych, drevenych a kamennych bohov. V tu chvilu sa zjavili prsty ludskej ruky a pisali oproti svietniku na vapno muru kralovskeho palaca. A kral videl prsty ruky, ktora pisala. Vtom sa zmenila kralova farba a jeho myslienky ho podesili, bederne kĺby sa mu uvolnili a kolena sa mu trepotali o seba. Kral silno zakrical, aby priviedli vestcov, Chaldejcov a hadacov; a kral povedal mudrcom Babylonu: „Ktokolvek precita toto pismo a vylozi mi jeho vyznam, bude sa obliekat do purpuru, zlatu retaz bude mat na hrdle a ako treti bude vladnut v mojom kralovstve. “Vtedy prisli vsetci kralovi mudrci, no nevedeli pismo precitat ani vylozit jeho vyznam kralovi. Nato sa kral Baltazar velmi nalakal, farba sa na nom premenila a jeho velmozi boli rozruseni. Na reci krala a jeho velmozov vstupila do hodovneho domu kralovna a povedala: „Kralu, zi naveky! Nech ta tvoje myslienky nedesia a farba nech sa ti nemeni!Je v tvojom kralovstve muz, na ktorom je duch svatych bohov. V dnoch tvojho otca bola unho zistena rozumnost, dovtip a mudrost ako mudrost bohov a tvoj otec, kral Nabuchodonozor, ho ustanovil za nacelnika carodejov, vestcov, Chaldejcov a hadacov; tvoj otec, kral. Pretoze u Daniela, ktoremu kral dal meno Baltazar, sa zistil vyssi duch, vedomost, rozumnost, vykladanie snov, rozlustovanie zahad a riesenie tazkosti. Nech teraz zavolaju Daniela a povie vyklad!“Nato priviedli Daniela pred krala a kral povedal Danielovi: „Ty si Daniel spomedzi judskych zajatcov, ktorych moj otec, kral, priviedol z Judska?Pocul som o tebe, ze je na tebe duch bohov a ze sa ukazalo ze si dovtipny, rozumny a velmi mudry. Teraz priviedli predo mna mudrcov a vestcov, aby precitali toto pismo a oznamili mi jeho vyznam, no nevedeli mi povedat vyznam veci. Pocul som vsak o tebe, ze vies vylozit nejasne a rozuzlovat tazkosti. Ak mi teda vies precitat toto pismo a podat jeho vyklad, do purpuru sa budes obliekat, zlatu retaz budes mat na hrdle a ako treti budes vladnut v kralovstve. “Nato Daniel odpovedal kralovi: „Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inemu! Pismo vsak precitam kralovi a jeho vyznam mu vylozim. Kralu, najvyssi Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kralovstvo, moc, vznesenost a slavu. Pre velkost, ktoru mu dal, triasli sa pred nim vsetky narody, kmene a narecia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nazive; koho chcel, toho povysil, a koho chcel, toho pokoril. Ked sa mu vsak srdce povysilo a duch mu zmocnel v pyche, bol zhodeny z tronu svojho kralovstva a jeho slava mu bola odnata. I vyhnali ho spomedzi ludi, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divymi oslami sa zdrzoval, travu mu dali jest ako dobytku a telo mu kropila nebeska rosa, kym nepoznal, ze vladcom nad ludskym kralovstvom je najvyssi Boh a koho chce, toho naden postavi. A ty, jeho syn Baltazar, neponizil si si srdce, hoci si vedel toto vsetko,ale vyvysoval si sa nad Pana nebies. Doniesli pred teba nadoby jeho domu a ty, tvoji velmozi, tvoje manzelky a tvoje vedlajsie zeny pili ste z nich vino. Vychvaloval si striebornych, zlatych, kovovych, zeleznych, drevenych a kamennych bohov, ktori nevidia, nepocuju a nechapu, ale Boha, v ktoreho ruke je tvoj dych a vsetky tvoje cesty, si neoslavoval. Preto on poslal tieto prsty a napisal toto pismo. Toto je teda pismo, ktore je napisane: Mene, Tekel, Ufarsin. A toto je vyznam slov: Mene: Boh spocital tvoje kralovstvo a urobil mu koniec. Tekel: Odvazili ta na vahe a nasli ta prilahkym. Peres: Rozdelene je tvoje kralovstvo a odovzdane Medom a Perzanom. “Vtedy Baltazar rozkazal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatu retaz a vyhlasili o nom, ze ma ako treti vladnut v kralovstve. V tu noc babylonskeho krala Baltazara zabili. Kralovstvo vsak dostal Darius Medsky vo veku sestdesiatich dvoch rokov. Dariovi sa zapacilo ustanovit nad kralovstvom stodvadsat satrapov, aby boli po celom kralovstve. A nad nimi troch nacelnikov - z ktorych jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydavali pocet a aby kral neutrpel skodu. Daniel vsak prevysil nacelnikov a satrapov, pretoze mal vynikajuceho ducha, takze kral zamyslal postavit ho nad cele kralovstvo. Preto nacelnici a satrapovia hladali proti Danielovi zadrapku vo veci kralovstva, no nevedeli najst nijaku zadrapku ani chybu, pretoze bol verny a nijakej viny ani zadrapky na nom nebolo. Vtedy ti muzovia povedali: „Nenajdeme na tomto Danielovi nijaku zadrapku, ak ju nenajdeme na nom pre zakon jeho Boha. “Preto sa nacelnici a satrapovia zisli ku kralovi a hovorili mu: „Kral Darius, zi naveky!Vsetci nacelnici tvojho kralovstva, kniezata, satrapovia, radcovia a namestnici sa uzniesli, aby vyslo kralovske nariadenie a prisny prikaz, ze kazdeho, kto by za tridsat dni prosil nieco od akehokolvek boha alebo cloveka okrem teba, kralu, hodia do levovej jamy. Preto, kralu, vydaj rozkaz a podpis pismo, ktore podla zakona Medov a Perzanov, ktory je nezmenitelny, nebude mozno pozmenit. “A tak kral Darius podpisal pismo so zakazom. Ked sa Daniel dozvedel, ze spis je podpisany, isiel domov - obloky hornej izby mal otvorene smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolena, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtym. Vtom vtrhli ti muzovia a nasli Daniela, ako sa modli a prosi svojho Boha. Potom isli ku kralovi a hovorili o kralovskom zakaze: „Kralu, nepodpisal si nariadenie, ze kazdeho, kto by za tridsat dni prosil akehokolvek boha alebo cloveka okrem teba, kralu, hodia do levovej jamy?“ Kral odpovedal: „To je iste slovo podla zakona Medov a Perzanov, ktory je nezmenitelny. “Nato hovorili kralovi: „Daniel spomedzi judskych zajatcov nedba na teba, kralu, ani na zakaz, ktory si podpisal, a tri razy denne sa modli svoju modlitbu. “Ked kral pocul tuto rec, velmi sa zarmutil a zaumienil si, ze Daniela zachrani. Az do zapadu slnka sa usiloval o jeho zachranu. Vtedy ti muzovia naliehali na krala a vraveli mu: „Vedz, kralu, ze u Medov a Perzanov je zakonom, ze sa nesmie zmenit nijaky zakaz alebo nariadenie, ktore vydal kral!“Nato kral vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kral povedal Danielovi: „Nech ta vyslobodi tvoj Boh, ktoreho vytrvalo ctis!“I priniesli kamen a polozili ho na otvor jamy; kral ho zapecatil svojim prstenom a prstenmi svojich velmozov, aby sa Danielovo polozenie nezmenilo. Potom kral odisiel do svojho palaca, noc stravil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spanok ho obchadzal. Preto kral za svitania, ked sa rozvidnievalo, vstal a nahlivo siel k levovej jame. Ako sa blizil k jame, volal zalostnym hlasom Daniela a vravel Danielovi: „Daniel, sluzobnik ziveho Boha, vladal ta tvoj Boh, ktoreho vytrvalo ctis, zachranit od levov?“Daniel odpovedal kralovi: „Kralu, zi naveky!Moj Boh poslal svojho anjela a zavrel pysky levom, takze mi neublizili, lebo sa u neho zistila moja nevina; ale ani proti tebe, kralu, som nespachal nic zle. “Vtedy sa mu kral velmi zaradoval a rozkazal Daniela vytiahnut z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenasli na nom nijaky uraz, lebo doveroval svojmu Bohu. Na kralov rozkaz vsak priviedli muzov, co ohovarali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich zeny a nedopadli ani na dno jamy, ked sa ich levy zmocnili a rozdruzgali im kosti. Potom kral Darius napisal vsetkym narodom, kmenom a nareciam, ktore byvali po celej zemi:„Vas pokoj nech vzrasta! Odo mna vychadza rozkaz: Nech sa po celom vladarstve mojho kralovstva trasu a boja pred Danielovym Bohom, lebo je to Boh zivy a trva naveky, jeho kralovstvo nezahynie, jeho vladarstvo trva do konca. On zachranuje a vyslobodzuje, robi znamenia a zazraky na nebi i na zemi. On zachranil Daniela od levov. “Danielovi sa vsak darilo aj za kralovania Daria, aj za kralovania Perzana Kyra. V prvom roku babylonskeho krala Baltazara mal Daniel sen, videnie, ktore mu preslo hlavou. Potom sen napisal. (Zaciatok spravy. Hovoril:)Daniel povedal: „Videl som vo svojom nocnom videni a hla, styri vetry nebies rozburili velke morea z mora vystupili styri velke zvierata; boli od seba odlisne. Prve bolo ako lev a malo orlie kridla. Dival som sa, kym mu vytrhali kridla, postavili ho na dve nohy ako cloveka a dali mu ludske srdce. A hla, ine zviera, druhe, podobne medvedovi, bolo postavene na jednom boku a malo tri rebra v pysku. A hovorili mu: »Hore sa, zer vela masa!«Potom som videl ine, ako leopard; toto malo na chrbte styri vtacie kridla; zviera malo styri hlavy a dostalo sa mu vladarstva. Potom som videl v nocnych videniach stvrte zviera, hrozne, strasne a nadmieru mocne; malo velke zelezne zuby, zralo a druzgalo, ostatok vsak posliapalo nohami. Bolo rozdielne od vsetkych skorsich zvierat a malo desat rohov. Pozoroval som rohy a hla, iny roh, maly sa dvihal medzi nimi. Nato boli tri zo skorsich rohov pred nim vytrhnute; a hla, na tomto rohu boli oci ako ludske oci a usta, ktore hovorili velke veci. Pozeral som sa kym postavili trony a zasadol Starec dni; jeho rucho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako cistucka vlna; jeho tron bol plamen ohna a jeho kolesa blciaci ohen. Ohniva rieka prudila a vychadzala od neho; tisice tisicov mu sluzili a desattisice desattisicov stali pred nim: zacal sud a otvorili sa knihy. Pozeral som sa pri zvuku velkych reci, ktore hovoril roh; pozeral som sa kym bolo zviera zabite, jeho telo znicene a hodene do blciaceho ohna. Aj ostatnym zvieratam uz bola odnata moc a bola im urcena dĺzka zivota na isty cas. Videl som v nocnom videni a hla, v oblakoch neba prichadzal ktosi ako Syn cloveka; prisiel az k Starcovi dni, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdana vlada a kralovstvo, takze jemu sluzili vsetky narody, kmene a narecia; jeho vlada je vlada vecna, ktora nezanika, a jeho kralovstvo, ktore nezahynie. Moj - Danielov - duch ustrnul v schranke a videnia, ktore mi presli hlavou, ma podesili. Priblizil som sa k jednemu z tych, co tam stali, a pytal som sa ho na istotu o tomto vsetkom. I povedal mi a vylozil mi vyznam veci:»Tieto styri velke zvierata su styria krali, ktori povstanu zo zeme. Ale kralovstvo dostanu svati Najvyssieho a kralovstvo si udrzia naveky a na veky vekov. «Potom som chcel istotu o stvrtom zvierati, ktore bolo odlisne od vsetkych, nadmieru hrozne, zuby malo zo zeleza a pazury z kovu; zralo a druzgalo, ostatok vsak sliapalo nohami. A o desiatich rohoch, ktore malo na hlave, a o tom zvlastnom, ktory vyrastol a pred ktorym tri klesli; na tomto rohu boli oci a usta, ktore hovorili velke veci, a podla vyzoru bol vacsi nez ostatne. Dival som sa a tento roh viedol vojnu so svatymi a prevladal ich,kym neprisiel Starec dni a dal pravo svatym Najvyssieho. A prisiel cas, ked kralovstvo dostali svati. Povedal toto: »Stvrte zviera bude stvrte kralovstvo na zemi, ktore bude rozdielne od vsetkych kralovstiev, bude zozierat, mlatit a sliapat celu zem. A desat rohov: z toho kralovstva povstane desat kralov, po nich vsak povstane iny, ten bude rozdielny od skorsich a troch kralov zosadi. Bude hovorit reci proti Najvyssiemu a bude nivocit svatych Najvyssieho, bude chciet zmenit casy a zakon a budu odovzdani do jeho ruky na cas a casy a pol casu. Ale bude zasadat sud a odnime mu moc, aby ju znicil a zhubil az do konca. Kralovstvo vsak, vlada a moc nad kralovstvami pod celym nebom bude odovzdana ludu svatych Najvyssieho; jeho kralovstvo je vecne kralovstvo a jemu sluzia a posluchaju ho vsetky mocnarstva. «(Potialto je koniec veci. ) Mna, Daniela, velmi predesili moje myslienky, tvar sa mi zmenila, ale vec som zachoval vo svojom srdci. “V tretom roku kralovania krala Baltazara zjavilo sa mne, Danielovi, videnie po tom, ktore sa mi zjavilo na zaciatku. Mal som videnie a vo videni som bol v pevnosti Suzy, ktora je v provincii Elam. Vo videni som videl, ze som pri rieke Ulai. Ked som zdvihol oci, videl som barana stat pri rieke, mal dva rohy; rohy boli vysoke, jeden vsak bol vyssi ako druhy, ten vyssi vyrastol neskor. Dival som sa, ako baran klal proti zapadu, proti severu a proti juhu, neobstalo pred nim nijake zviera a nik ich nevyslobodil z jeho moci; robil, ako sa mu pacilo, a mohutnel. Ako som to pozoroval, hla, cap prichadzal od zapadu nad celym povrchom zeme, ale zeme sa nedotykal. Cap mal napadny roh medzi ocami. I priblizil sa k dvojrohemu baranovi, ktoreho som videl stat pri rieke, a bezal k nemu v navale svojej sily. Videl som ho, ako dosiel k baranovi, rozzuril sa nan, preklal barana a dolamal mu oba rohy, a baran nemal sily sprotivit sa mu. Zhodil ho teda na zem, posliapal ho a nebolo toho, kto by bol barana vyslobodil z jeho moci. Cap vsak velmi vzrastol, a ked zmohutnel, velky roh sa zlomil a miesto neho vyrastli styri znacne na styri vetry neba. Potom z jedneho z nich vyrastol jeden maly roh a nadmieru zmohutnel proti juhu, proti vychodu a proti nadhere. I narastol az po nebeske vojsko, zhodil na zem z vojska, z hviezd a posliapal ich. Narastol az po Knieza vojska, odnal mu ustavicnu obetu a zvrhol miesto jeho svatyne. Hriesnym sposobom (?) postavil vojsko proti ustavicnej obete a zvrhol pravdu na zem; urobil to a darilo sa mu. Tu som pocul hovorit svateho. Ktorysi svaty totiz vravel komusi, kto sa pytal: „Dokedy bude videnie o ustavicnej obete a o hriechu, ktory posliapanim znici svatynu a vojsko?“Odpovedal mu: „Do dvetisictristo vecerov - ran, potom sa oslobodi svatyna. “Ked som potom ja, Daniel, mal videnie, usiloval som sa porozumiet. Vtom zastal predo mnou ktosi, vyzeral ako muz. I pocul som nad Ulaiom ludsky hlas, volal a hovoril: „Gabriel, vysvetli tamtomu videnie!“Nato prisiel k miestu, kde som stal, a ako prichadzal, nalakal som sa a padol som na tvar. On mi vsak vravel: „Rozumej, syn cloveka, lebo videnie sa vztahuje na konecny cas. “A kym so mnou hovoril, omdleny som lezal tvarou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma na moje miestoa vravel: „Hla, ja ti oznamim, co sa stane na konci hnevu, lebo sa vztahuje na konecny cas. Dvojrohy baran, ktoreho si videl, su krali: medsky a perzsky. Cap je grecky kral a velky roh, ktory bol medzi ocami, to je prvy kral. A ze sa zlomil a miesto neho vyrastli styri: styri kralovstva povstanu z naroda, nie vsak v jeho sile. Na konci ich kralovania, ked hriesnici doplnia mieru, povstane kral s bezocivou tvarou, ktory sa vyzna v ukladoch. Vzrastie jeho moc, nie vsak z vlastnej sily, neuveritelne bude pustosit, bude sa mu darit a urobi to: bude nicit mocnarov i svaty lud. Pre jeho rozum budu mat uspech uklady v jeho ruke; vo svojom srdci sa bude vyvysovat, bezstarostne bude nivocit mnohych, povstane proti kniezatu kniezat, bude vsak zlomeny bez (prispenia) ruky. Videnie o veceroch a ranach, o ktorom je rec, je pravda. A ty uzavri videnie, lebo sa vztahuje na mnohe dni. “Ja, Daniel, som vsak omdlieval a dni som chorlavel. Ked som vstal, konal som sluzbu kralovi a bol som rozruseny pre videnie, ale nebolo, kto by ho bol vylozil. V prvom roku Asuerovho syna Daria z potomstva Medov, ktory sa stal kralom nad kralovstvami Chaldejcov,v prvom roku jeho panovania som ja, Daniel, pochopil z knih pocet rokov, o ktorych hovoril Pan prorokovi Jeremiasovi, ze sa totiz ma naplnit sedemdesiat rokov, kym bude Jeruzalem v zrucaninach. I obratil som tvar k svojmu Panovi, k Bohu, aby som ho hladal modlitbou a prosbami s postom, vrecovinou a popolom. Modlil som sa teda k Panovi, svojmu Bohu, a vyznaval som sa. I hovoril som: „Prosim, Pane, Boze velky a hrozny, ktory zachovavas zmluvu a milosrdenstvo k tym, co ta miluju a zachovavaju tvoje prikazy!Zhresili sme, konali sme zlo a pachali nepravost; vzburili sme sa a odklonili sme sa od tvojich prikazov a od tvojho prava. Nepocuvali sme na tvojich sluhov, prorokov, ktori v tvojom mene hovorili nasim kralom, nasim kniezatam, nasim otcom a celemu ludu krajiny. Tebe, Pane, nalezi spravodlivost, nam vsak zahanbena tvar, aku ju maju dnes muzovia Judska, obyvatelia Jeruzalema a vsetci Izraeliti, blizki i vzdialeni v rozlicnych krajinach, kde si ich zahnal pre ich nevernost, ktorou sa proti tebe prehresili. Nam, Pane, nasim kralom, nasim kniezatam a nasim otcom, ktori zhresili proti tebe, patri zahanbena tvar. Panovi, nasmu Bohu, svedci milosrdenstvo a zlutovanie, pretoze sme sa vzburili proti nemua nepocuvali sme hlas Pana, svojho Boha, aby sme kracali podla jeho zakonov, ktore polozil pred nas prostrednictvom svojich sluhov prorokov. Cely Izrael prestupil tvoj zakon a odvratil sa, aby nepocul tvoj hlas. Nuz padla na nas kliatba a prisaha, napisana v zakone Bozieho sluhu Mojzisa, pretoze sme zhresili proti nemu. Splnil na nas a na nasich sudcoch, ktori nas sudili, slovo, ktore hovoril: ze dopusti na nas velke nestastie; ved sa pod celym nebom neprihodilo nieco take, ako sa prihodilo v Jeruzaleme. Ako je napisane v Mojzisovom zakone, zastihlo nas vsetko nestastie a neuprosovali sme tvar Pana, svojho Boha, aby sme sa odvratili od svojich zlocinov a pochopili tvoju vernost. Pan bedlil nad nestastim a priviedol ho na nas, pretoze Pan, nas Boh, je spravodlivy vo vsetkych svojich cinoch, ktore ucinil; ved sme nepocuvali jeho hlas. Teraz vsak, Pane, Boze nas, ktory si vyviedol svoj lud pevnou rukou z Egypta a po dnesny den si si urobil meno: zhresili sme, spachali sme zlo. Prosim, Pane, nech sa podla celej tvojej spravodlivosti odvrati tvoj hnev a tvoja prchkost od tvojho mesta Jeruzalema, od tvojej svatej hory, ved pre nase hriechy a pre zlociny nasich otcov je Jeruzalem a tvoj lud na potupu vsetkym, ktori su okolo nas. Teraz vsak, Boze nas, vyslys modlitbu svojho sluhu a jeho prosby a kvoli sebe samemu rozsviet svoju tvar nad svojou spustosenou svatynou. Naklon, Boze, svoje ucho a pocuj; otvor svoje oci a pozri na nasu opustenost a na mesto, nad ktorym sa vzyva tvoje meno; ved nie pre svoju spravodlivost predostierame svoje prosby pred tvoju tvar, ale pre tvoje velke milosrdenstvo!Vyslys, Pane, zlutuj sa, Pane, pozoruj a urob, nemeskaj kvoli sebe samemu, Boze moj, ved sa vzyva tvoje meno nad tvojim mestom a nad tvojim ludom!“Este som hovoril a modlil som sa a vyznaval som svoj hriech a hriech svojho ludu, Izraela, a predkladal som Panovi, svojmu Bohu, svoje prosby za svoju svatu horu;este som hovoril v modlitbe, ked rychle priletel muz, Gabriel, ktoreho som videl predtym vo videni, a dotkol sa ma v case vecernej obety. Pocuval ma, zhovaral sa so mnou a riekol: „Daniel, teraz som prisiel, aby som ta zrozumitelne poucil. Na zaciatku tvojich prosieb vysla rec a ja som prisiel vylozit ti ju, pretoze si milacik. Pozoruj teda rec a porozumej videnia!Sedemdesiat tyzdnov je urcenych pre tvoj lud a pre tvoje svate mesto, aby sa ukoncil zlocin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa vecna spravodlivost, specatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazany Svaty svatych. Vedz teda a pochop: Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, az po pomazane knieza bude sedem tyzdnov a sestdesiatdva tyzdnov; znovu sa postavi ulica i mury v uzkosti casov. Po sestdesiatich dvoch tyzdnoch zabiju pomazaneho bez toho, ze by mal (vinu). A lud s kniezatom, ktory ma prist, znici mesto a svatynu; koniec toho bude pustosenie a po vojne bude predurcene nicenie. V jednom tyzdni vsak potvrdi zmluvu s mnohymi a v polovici tyzdna prestane obeta a zertva, v chrame vsak bude ohavne spustosenie a az do dovrsenia a do konca potrva spustosenie. “V tretom roku perzskeho krala Kyra bolo Danielovi, ktory sa vola Baltazar, zjavene slovo. Slovo o velkom utrpeni je pravdive. Pozoroval to slovo a vo videni dostal vysvetlenie. V tych dnoch som bol ja, Daniel, v smutku za cele tri tyzdne. Chutny chlieb som nezjedol, maso a vino mi nevoslo do ust a vobec som sa nepomazal, kym nepresli cele tri tyzdne. Na dvadsiaty stvrty den prveho mesiaca som vsak bol pri brehu velkej rieky, (je to Tigris). Zdvihol som oci, dival som sa a hla, clovek odiaty do platna a driek mal prepasany ofazskym zlatom. Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvar ako zjav blesku, jeho oci ako ohnive fakle, jeho ramena a nohy ako svit ligotaveho kovu a zvuk jeho reci ako hukot zastupu. Videnie som videl ja, Daniel, sam, muzovia vsak, ktori boli so mnou, videnie nevideli, iba sa ich zmocnil velky strach a utekali sa schovat. Ostal som teda sam a videl som toto velke videnie. Nezvysilo mi sily, ale aj moj vyzor sa hrozne zmenil a neudrzal som si silu. Vtom som pocul zvuk jeho slov. A len co som pocul zvuk jeho slov, padol som omdlety na tvar a lezal som tvarou k zemi. Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolena a na dlane ruka povedal mi: „Daniel, milacik, sleduj slova, ktore ti ja hovorim, a postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslany k tebe. “ Kym mi hovoril tieto slova, vstal som s chvenim. I riekol mi: „Neboj sa, Daniel! Od prveho dna, co si si upriamil srdce, aby si pochopil a pokoroval sa pred svojim Bohom, su vyslysane tvoje slova a ja som prisiel pre tvoje slova. Ale knieza Perzskeho kralovstva stalo proti mne dvadsatjeden dni a hla, Michal, jedno z prvych kniezat, prislo mi na pomoc a nechal som ho tam pri kniezati perzskeho krala. Prisiel som teda vylozit, co postihne na konci dni tvoj lud, lebo o tych dnoch bude este videnie. “Kym mi hovoril tieto slova, sklonil som si tvar k zemi a mlcal som. A hla, ludskym sposobom sa mi dotkol peri. Nato som otvoril usta, a povedal som tomu, co stal proti mne: „Pane moj, pri videni som sa zvijal od bolesti a neostalo vo mne sily. Ako by teda mohol sluha mojho pana hovorit tu s mojim panom? Ved vo mne odteraz niet sily, ani dych nezostal vo mne!“Vtom sa ma znova dotkol ten, co vyzeral ako clovek a posilnoval ma. I povedal mi: „Neboj sa, milacik, pokoj s tebou, posilni, posilni sa!“ A kym hovoril so mnou, nadobudol som silu a vravel som: „Hovor, moj pane, ved si ma posilnil!“Hovoril teda: „Ci vies, preco som prisiel k tebe? Ale oznamim ti, co je napisane v spolahlivom pisme. A teraz sa vratim bojovat s perzskym kniezatom. Len co vytiahnem, uz prichadza knieza grecke; a niet jedineho, kto by mi proti nim pomahal, okrem Michala, vasho kniezata. A ja som v prvom roku Daria Medskeho stal na jeho posilnenie a pomoc. Teraz ti vsak zvestujem pravdu. Este traja krali povstanu v Perzii a stvrty ziska vacsie bohatstvo nez vsetci. Ked bude mocny, pomocou svojho bohatstva zburcuje vsetko proti kralovstvu Grekov. I povstane hrdinsky kral, bude mat velke mocnarstvo a bude konat podla svojej lubovole. Len co vsak povstane, jeho kralovstvo sa zruti a rozdeli sa na styri vetry nebies, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to nebude vlada, akou on vladol, lebo jeho kralovstvo sa rozbije v prospech inych, nie tamtych. Kral juhu zosilnie a jedno z jeho kniezat bude silnejsie ako on a bude vladnut; jeho vlada bude mocna. Po rokoch sa vsak spoja a dcera krala juhu pojde ku kralovi severu urobit vyrovnanie. Ale neudrzi si vladu ramena, neobstoji ani on, ani jeho rameno, ale bude vydana ona a ti, co ju priviedli, i ten, co ju splodil, aj ten, co jej bol svojho casu na pomoci. Potom povstane vyhonok z jej korenov, chopi sa moci a dojde k pevnostiam krala severu, vystupi proti nim a zmocni sa (ich). Aj ich bohov spolu s liatinami a skvostnymi striebornymi a zlatymi nadobami odnesie do zajatia do Egypta; tam bude stat roky nad kralom severu. Potom pojde do kralovstva krala juhu, ale vrati sa do svojej krajiny. Jeho synovia sa vsak vzburia, zhromazdia velky zastup vojska, budu tiahnut, zaplavia a prerazia, potom sa vratia a budu zurit proti pevnostiam. Nato sa roztrpci kral juhu a bude proti nemu, proti kralovi severu, bojovat, postavi velke mnozstvo a dostane mnozstvo do svojej ruky. Zajme mnozstvo, az sa mu bude vyvysovat srdce, porazi desattisice, ale nebude dost silny. Kral severu totiz znovu postavi armadu, vacsiu nez prv, a po case, po rokoch bude tiahnut s velkym vojskom a znacnym bohatstvom. V tych casoch mnohi povstanu proti kralovi juhu a synovia nasilnikov z tvojho ludu sa zdvihnu, aby naplnili videnie, ale padnu. Pride kral severu, nakopi nasyp a zaujme mesto s pevnostami; ramena juhu neobstoja a jeho vybrany lud nema sily obstat. Ten, co pride proti nemu, bude robit, ako sa mu zachce, nik neobstoji pred nim. Zastavi sa v nadhernej zemi a nivocenie bude v jeho ruke. Bude hladiet, aby sa do jeho moci dostalo cele jeho kralovstvo, vyrovna sa s nim a da mu dceru zien, aby ho znicil, no nestane sa to, nebude tak. Potom obrati tvar k ostrovom a mnohe zaujme; isty velmoz mu vsak zarazi usmesky, ba odplati mu posmech. Potom obrati tvar k pevnostiam svojej krajiny, no padne a nebude ho. Miesto neho povstane taky, co posle vyberaca do nadherneho kralovstva, ale za niekolko dni sa zlomi, nie vsak pomocou hnevu ani vojny. Miesto neho povstane opovrhovany, ktoremu nedaju kralovsku poctu; no pride potichucky a ukladmi sa zmocni kralovstva. Valiace sa vojska budu spred neho zmetene a zlomene, aj knieza zmluvy. Len co sa kto s nim spoji, bude strojit uklady, bude postupovat a zosilnie pomocou maleho ludu. Bezpecne vnikne do najtucnejsich krajin a bude robit, co nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; korist, plen a majetok im rozhadze a bude mat plany proti ich pevnostiam, no len docasu. Potom si zburcuje silu a srdce s velkym vojskom proti kralovi juhu. Kral juhu sa vsak vyberie do vojny s velkym a neobycajne mocnym vojskom, lenze neobstoji, pretoze bude snovat proti nemu uklady. Ved ho zlomia ti, co jedia jeho pokrm, jeho vojsko odplava a padnu mnohi prebodnuti. Srdce oboch kralov sa obrati na zlo a pri jednom stole budu hovorit loz, ale nepodari sa im to, lebo koniec je este na cas odlozeny. Potom sa vrati s velkym bohatstvom do svojej krajiny, srdce si obrati proti svatej zmluve, bude konat proti nej a vrati sa do svojej krajiny. V urcitom case pojde znovu na juh, ale posledny pripad nebude ako predosly. Pojdu proti nemu kitijske lode, ochabne a vrati sa, i bude sa zlostit na svatu zmluvu a bude konat (proti nej), potom sa vrati a obrati svoju pozornost na tych, co opustili svatu zmluvu. Povstanu z neho ramena a znesvatia pevnu svatynu, odstrania ustavicnu obetu a postavia ohavnost spustosenia. Tych, co hresia proti zmluve pochlebovanim, privedie k odpadu, ale lud tych, co poznaju svojho Boha, ostane pevny a bude konat. Rozumni z ludu privedu mnohych k chapaniu, ale zacas budu padat pod mecom, v plamenoch, v zajati a pri plieneni. Ked vsak budu padat, dostane sa im malej pomoci a mnohi sa k nim pokrytecky pridaju. Niektori z rozumnych klesnu, aby sa zbavili trosky, ocistili a obielili do konecneho casu, lebo do isteho casu este trva. Kral bude konat podla svojej lubovole a bude sa vyvysovat a naduvat nad kazdeho boha; aj proti Bohu bohov bude hovorit zvlastne veci a bude sa mu darit, kym sa neukonci hnev, lebo co je urcene, sa splni. Ani bohov svojich otcov si nebude vsimat, ani milacika zien, ani nijakeho boha si nevsimne, lebo sa bude naduvat nad vsetko. Namiesto toho bude uctievat boha pevnosti a boha, ktoreho nepoznali jeho otcovia, bude uctievat zlatom, striebrom, drahokamami a klenotmi. Posilnenie pevnosti vykona s cudzim bohom; kto ho uzna, tomu preukaze velku cest, tych ustanovi za vladcov nad mnohymi a za poplatok im rozdeli krajinu. V poslednom case bude s nim bojovat kral juhu; a kral severu sa vyruti nanho s vozmi, jazdcami a mnohymi lodami; pride do krajin, zaplavi a prejde. Potom vnikne do nadhernej krajiny a mnohe (krajiny) padnu. Ale tito sa vyslobodia z jeho ruky: Edom, Moab a hlavna cast Amoncanov. Vystrie ruku proti krajinam a egyptska krajina neunikne. Zmocni sa pokladov zlata a striebra a vsetkych cennosti Egypta; Libyjci vsak a Etiopci budu v jeho sprievode. Ale poplasia ho chyry z vychodu a severu, preto s velkou zlostou odide, aby znivocil a spustosil mnohych. Svoje palacove stany rozostavi medzi morami a nadhernou svatou horou. Dojde vsak ku svojmu koncu a nepomoze mu nik. V tom case povstane Michal, velke knieza, co stoji nad synmi tvojho naroda: Bude to cas uzkosti, aky nebol, odkedy povstal narod az po ten cas. V tom case bude tvoj lud oslobodeny, kazdy, koho najdu zapisaneho v knihe. A mnohi z tych, co spia v prachu zeme, sa zobudia; niektori na vecny zivot, ini na hanbu a vecnu potupu. Rozumni sa budu skviet ako lesk oblohy a ti, co mnohych priviedli k spravodlivosti, budu ako hviezdy na vecne veky. Ty vsak, Daniel, uzavri slova a zapecat knihu na posledny cas; mnohi ju preskumaju a rozsiri sa poznanie. “Ja, Daniel, som videl, hla, dvaja ini stali, jeden na jednom brehu rieky, druhy na druhom brehu rieky. I spytal som sa muza, ktory bol obleceny do platna a stal nad vodou rieky: „Kedy bude koniec tychto zazracnych veci?“Tu som pocul muza, ktory bol obleceny do platna a stal nad vodami rieky. Zdvihol pravicu i lavicu k nebu a prisahal na toho, co vecne zije: „Ano, na cas, casy a polovicu, a ked sa dovrsi zlomenie moci svateho ludu, skonci sa toto vsetko. “Ja som pocul, ale nerozumel som. Preto som povedal: „Pane, co bude koniec tychto veci?“I riekol: „Chod, Daniel, lebo slova su uzavrete a zapecatene do posledneho casu. Mnohi sa ocistia, obielia a zbavia sa trosky; bezbozni budu konat bezbozne, ani jeden bezboznik nepochopi, ale rozumni pochopia. A od casu, co odstrania ustavicnu obetu a postavia ohavnost spustosenia, uplynie tisicdvestodevatdesiat dni. Stastny, kto bude cakat a dosiahne tisictristotridsatpat dni. Ty vsak chod ku koncu a odpocivaj! No potom vstan k svojmu udelu na konci dni!“V Babylone byval isty muz, menom Joakim. Vzal si za manzelku Helkiasovu dceru Zuzanu, ktora bola velmi pekna a bohabojna. Kedze jej rodicia boli spravodlivi, vychovavali svoju dceru podla Mojzisovho zakona. Joakim bol velmi bohaty a v susedstve domu mal ovocnu zahradu; a pretoze bol vazenejsi ako ostatni, schadzali sa k nemu Zidia. V tom roku ustanovili z ludu za sudcov dvoch starcov, ktori zdanlivo spravovali lud. Oni sa zdrziavali v Joakimovom dome a vsetci, ktori mali spory, prichadzali k nim. Ked potom lud cez poludnie odchadzal, vosla Zuzana prechadzat sa do zahrady svojho muza. Starci ju kazdy den videli vchadzat a prechadzat sa, i zahoreli ziadostivostou k nej. Rozvratili si mysel, odvratili si oci, ze nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlive rozsudky. Oboch teda zranila laska k nej, ale svoj bol si vzajomne neprezradili,lebo sa hanbili prezradit svoju ziadost, ze sa chcu s nou stretnut,iba zo dna na den ziadostivejsie sa usilovali vidiet ju. I hovorili si:„Podme domov, je cas obeda!“ A ked vysli, vzdialili sa od seba. Kedze sa vsak vratili, stretli sa, a ked sa vzajomne dopytovali na dovod, priznali sa k svojej ziadostivosti a spolocne si ustalili cas, kedy ju mozu najst samu. Ako striehli na prihodny den, vosla raz - ako vcera i predvcerom - len s dvoma sluzkami a chcela sa v zahrade kupat; bola totiz horucost. A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov, ktori sa schovali a pozorovali ju. I povedala sluzkam: „Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okupem sa. “Urobili podla rozkazu, zatvorili dvere zahrady a zadnymi dvierkami odisli doniest, co rozkazala; nevedeli, ze su dnu schovani starci. Ked vsak sluzky odisli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli:„Pozri, dvere zahrady su zatvorene, nik nas nevidi a my sme ziadostivi po tebe, nuz pristan a oddaj sa nam!Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedcit, ze bol s tebou nejaky mladik, a preto si poslala sluzky prec. “Zuzana zakvilila a povedala: „Uzkost ma zviera z kazdej strany: ved ak to urobim, bude mi to smrtou, ak vsak neurobim, neuniknem vasim rukam!Ale je pre mna lepsie bez cinu upadnut do vasich ruk, nez zhresit pred Panovou tvarou. “Vtom Zuzana zvolala velkym hlasom, ale zvolali proti nej aj starci. A jeden bezal k dveram zahrady a otvoril. Ked sluhovia domu poculi zo zahrady krik, vbehli cez zadne dvierka pozriet, co sa deje. Ked im starci rozpovedali svoje reci, sluhovia sa velmi hanbili, ved o Zuzane sa nehovorilo nikdy nic podobne. Ked na druhy den prisiel lud k jej manzelovi, prisli aj dvaja starci, plni zlocinneho umyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabit. Hovorili pred ludom: „Poslite po Helkiasovu dceru Zuzanu, Joakimovu manzelku!“ Hned aj poslali. I prisla s rodicmi, dietkami a vsetkymi svojimi pribuznymi. Zuzana vsak bola velmi nezna a pekneho vyzoru. Nehanebnici rozkazali, aby sa odhalila - bola totiz zahalena -, aby sa aspon takto nasytili jej krasou. Jej pribuzni i vsetci, co ju poznali, plakali. Vtedy uprostred ludu povstali dvaja starci a polozili ruky na jej hlavu. Ona s placom pozdvihla oci k nebu, ved jej srdce bolo plne dovery k Panovi!Starci vsak vraveli: „Ked sme sa my prechadzali po zahrade, vosla tato s dvoma sluzkami, zatvorila dvere zahrady a poslala sluzky prec. Vtom k nej prisiel mladik, ktory bol ukryty, a zhresil s nou. My sme boli v rohu zahrady, a ked sme videli zlocin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hresit. Jeho sme nemohli chytit, pretoze bol mocnejsi ako my, otvoril dvere a vyskocil von. Ked sme dolapili tuto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladik, ale nechcela prezradit. Toto dosvedcujeme!“Zastup im ako starcom a sudcom uveril a odsudil ju na smrt. Zuzana vsak zvolala velkym hlasom: „Boze vecny, ktory poznas skryte veci, ktory vies vsetko skor, ako sa stane,ty vies, ze svedcili proti mne falosne; pozri, umieram, hoci som neurobila nic z toho, co tito zlocinne svedcia proti mne. “A Pan vyslysal jej hlas. Ked ju viedli na smrt, vzbudil Pan svateho ducha v istom mladom chlapcovi, ktory sa volal Daniel,i zvolal velkym hlasom: „Ja som cisty od krvi tejto (zeny). “Vsetok lud sa obratil k nemu so slovami: „Co je to za rec, co hovoris?“On si stal doprostred nich a povedal: „Taki hlupi ste, synovia Izraela? Bez sudu, bez stopovania pravdy ste odsudili dceru Izraela!Obnovte sud, pretoze falosne svedcili proti nej!“Lud sa v nahlosti vratil a starsi mu povedali: „Pod, sadni si medzi nas, pretoze ti Boh dal vaznost starca!“Nato im Daniel povedal: „Oddelte ich daleko od seba, ja ich rozsudim!“Ked ich teda od seba oddelili, zavolal jedneho z nich a povedal mu: „Ty, co si zostarel v zlocinnych dnoch, teraz dosli tvoje hriechy, ktore si predtym pachal,ked si vynasal nespravodlive rozsudky, utlacal nevinnych a prepustal vinnych, hoci Pan riekol: »Nevinneho a spravodliveho nezabijes!«Nuz teraz, ak si ju videl, povedz, pod akym stromom si ich videl zhovarat sa?“ Ten odpovedal: „Pod lentyskom. “Nato Daniel povedal: „Krasne si luhal proti vlastnej hlave; hla, Bozi anjel dostal od Boha vyrok a rozsekne ta na dvoje. “Ked ho odviedli, rozkazal, aby prisiel druhy; i povedal mu: „Sema kanaanske, a nie judske, krasa ta zviedla a ziadostivost ti rozvratila srdce. Takto ste robievali dceram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reci; Judova dcera vsak nestrpela vasu nepravost. Teraz mi teda povedz, pod akym stromom si ich dochytil zhovarat sa?“ On povedal: „Pod dubom. “Daniel mu vsak odpovedal: „Krasne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Bozi anjel totiz caka s mecom, aby ta pretal napoly a usmrtil vas. “Nato cely zastup zvolal velkym hlasom a dobrorecil Panovi, ktory zachranuje tych, co v neho dufaju. I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastnych ust usvedcil, ze vydali falosne svedectvo, a nalozili s nimi, ako oni zlocinne nakladali so svojim bliznym;aby sa vsetko konalo podla Mojzisovho zakona, usmrtili ich a nevinna krv sa v ten den zachranila. Helkias vsak a jeho zena chvalili Boha za svoju dceru Zuzanu spolu s jej muzom Joakimom a vsetkymi pribuznymi, pretoze sa na nej nenaslo nic podleho. A od toho dna i nadalej ostal Daniel velky v ociach ludu. Krala Astyaga ulozili k jeho otcom a jeho kralovstvo prevzal Perzan Kyros. Daniel bol kralovym hostom a vazenejsim nez ostatni jeho priatelia. Babylonci mali modlu, ktora so volala Bel; kazdy den jej venovali dvanast meric muky, styridsat oviec a sest krcahov vina. Aj kral si ju uctieval a chodil sa jej kazdy den klanat. Ale Daniel sa klanal svojmu Bohu. Kral sa ho pytal: „Preco sa neklanias Belovi?“On mu odpovedal: „Preto, ze si nectim rukou robene modly, ale ziveho Boha, ktory stvoril nebo a zem a ma vladu nad kazdym telom. “Kral mu povedal: „Nezda sa ti, ze Bel je zivy boh? Ci nevidis, kolko zje a vypije kazdy den?“Daniel odpovedal so smiechom: „Nemyl sa, kralu; ten je zdnuka blatom, zvonku kovom a este nikdy nejedol. “Kral s hnevom zavolal jeho knazov a povedal: „Ak mi nepoviete, kto tie hostiny poje,zomriete, ale ak dokazete, ze to poje Bel, zomrie Daniel, pretoze sa ruhal Belovi. “ Daniel vravel kralovi: „Nech sa stane podla tvojho slova!“Belovych knazov bolo sedemdesiat, okrem zien a deti. Potom prisiel kral s Danielom do chramua Belovi knazi povedali: „Pozri, my vyjdeme von, ty vsak, kralu, predloz pokrmy, namiesaj a poloz vina, zamkni dvere a zapecat ich svojim prstenom. A ked rano prides a nezistis, ze Bel vsetko pojedol, nech podstupime smrt; alebo Daniel, ktory na nas luhal. “Nerobili si starosti, pretoze pod stolom urobili tajny vchod, pravidelne cezen vchadzali a veci poodnasali. Ked vsak oni odisli a kral predlozil Belovi pokrmy, Daniel dal svojim sluhom rozkaz, priniesli popol a posypali cely chram pred samym kralom. Potom vysli, zamkli dvere, zapecatili kralovym prstenom a odisli. V noci vsak, ako obycajne, prisli knazi aj ich zeny a deti a vsetko pojedli a popili. Kral vstal za svitania a Daniel s nim. I pytal sa: „Su pecate porusene, Daniel?“ On odpovedal: „Neporusene, kralu!“A ked potom kral otvoril dvere a pozrel na stol, velkym hlasom zvolal: „Velky si Bel a niet u teba nijakeho podvodu!“Ale Daniel sa smial, zachytil krala, aby nevkrocil dnu, a povedal: „Pozri si podlahu a vsimni si, cie su to stopy. “Kral vravel: „Vidim stopy muzov, zien a deti. “ Nato dal rozhnevany kralpochytat knazov aj ich zeny a deti; i ukazali mu tajne dvere, ktorymi vchadzali a strovili veci, ktore boli na stole. Kral ich pozabijal a Bela vydal Danielovi na lubovolu. A on ho zrutil spolu i s chramom. Bol vsak velky drak, ktoreho Babylonci ctili,a kral povedal Danielovi: „Aj o tomto povies, ze je z kovu? Pozri, zije, je a pije; klanaj sa mu teda!“Ale Daniel odpovedal: „Panovi, svojmu Bohu, sa budem klanat, pretoze on je zivy Boh. Ty vsak, kralu, zmocni ma a ja draka zabijem bez meca a bez palice. “ Na co kral povedal: „Zmocnujem ta!“Daniel vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu, narobil bochnikov a dal ich drakovi do pysku. Ked to drak zozral, roztrhlo ho. I povedal: „Pozrite, co ste uctievali!“Ked to Babylonci poculi, velmi sa rozhnevali, zhromazdili sa ku kralovi a hovorili: „Kral sa stal Zidom, zrutil Bela, zabil draka a povrazdil knazov. “Ked dosli ku kralovi, vraveli: „Vydaj nam Daniela, inac zabijeme teba aj tvoj dom!“Ked kral videl, ze nanho mocne doliehaju, pod natlakom im Daniela vydal. A oni ho hodili do levovej jamy, kde ostal sest dni. V jame bolo sedem levov, ktorym davali kazdy den dve tela a dve ovce; ale v ten den im ich nedali, aby zozrali Daniela. V Judsku bol prorok Habakuk, ktory navaril jedlo, nadrobil do vahanceka chleba a isiel na pole, aby to zaniesol zencom. Vtom riekol Habakukovi Panov anjel: „Zanes obed, ktory mas, do Babylonu Danielovi, ktory je v levovej jame!“Habakuk odpovedal: „Pane, Babylon som nevidel a jamu nepoznam. “Nato ho Panov anjel chytil za tema, niesol ho za vlasy a polozil ho rychlostou svojho dychu nad levovu jamu. A Habakuk volal: „Daniel, sluzobnik Bozi, vezmi si obed, ktory ti poslal Boh!“Daniel hovoril: „Spomenul si si na mna, Boze, a neopustil si tych, co teba miluju. “A Daniel vstal a jedol. Anjel vsak zaraz zaniesol Habakuka naspat na jeho miesto. Na siedmy den prisiel kral nariekat za Danielom. Priblizil sa k jame, pozrel dnu a hla, Daniel sedel uprostred levov!Vtedy kral zvolal velkym hlasom: „Velky si, Pane, Boze Danielov!“ A vytiahol ho z levovej jamy. Tych vsak, co chceli jeho zahubu, hodil do jamy a coskoro ich pred nim zozrali. Vtedy kral povedal: „Nech sa trasu pred Danielovym Bohom vsetci obyvatelia zeme, pretoze on je zachranca, ktory robi znamenia a zazraky na zemi; ved vyslobodil Daniela z levovej jamy!“Slovo Panovo, ktore prehovoril k Ozeasovi, synovi Beriho, v dnoch judskych kralov Oziasa, Joatama, Achaza a Ezechiasa a v dnoch izraelskeho krala Jeroboama, syna Joasovho. Zaciatok Panovej reci k Ozeasovi. Pan riekol Ozeasovi: „Vezmi si smilnu zenu a deti zo smilstva, lebo smilstvom sa odvracia krajina od Pana. “Isiel teda a vzal si Gomeru, dceru Debelaima. Ona pocala a porodila mu syna. Vtedy mu Pan hovoril: „Daj mu meno Jezrael, lebo este chvilocku a strescem krvnu vinu Jezraela na Jehuovom dome a zrusim kralovstvo domu Izraela. V ten den dolamem kusu Izraela v jezraelskom udoli. “I pocala znovu a porodila dceru. Vtedy mu riekol: „Daj jej meno Neomilostena, lebo uz viac neomilostim dom Izraela, zeby som im celkom odpustil. Dom Judov vsak omilostim a zachranim ich ako Pan, ich Boh, ale nezachranim ich kusou, mecom, zbrojou vojenskou, ani konmi, ani jazdcami. “I oddojcila Neomilostenu; potom pocala a porodila syna. Vtedy hovoril: „Daj mu meno Nie moj lud, lebo vy nie ste moj lud a ja nebudem vas. I bude pocet synov Izraela ako piesku morskeho, ktory nemozno odvazit ani zratat. Vtedy miesto toho, ze by im vraveli: »Vy ste Nie moj lud,« budu im hovorit: »Synovia ziveho Boha. «I zhromazdia sa synovia Judu a synovia Izraela pospolu, ustanovia si jednu hlavu a vystupia z krajiny, lebo velky bude den Jezraela. Povedzte svojim bratom: »Moj lud« a svojim sestram: »Omilostena!«Zalujte si matku, zalujte, lebo nie je mojou manzelkou a ja nie som jej manzelom. Nech si odstrani z tvare znaky smilstva a spomedzi prs znaky cudzolozstva!Inac ju vyzleciem do naha a predstavim ju sta v den jej narodenia, urobim ju takou ako pust, takou, aka je sucha zem, ju spravim a usmrtim ju smadom. Nad jej synmi sa nezlutujem, lebo su to deti zo smilstva. Bo ich mat smilnila, ich rodicka sa dopustala nehanebnosti; ved vravela: »Pojdem za svojimi milencami, ktori mi davaju chlieb a vodu, vlnu, platno, olej, napoje. «Hla, preto tvoju cestu trnim ohradim a murom ju zahatim, ze si nenajde chodnicky. Pojde si za svojimi milencami, ale nedochyti ich, bude ich hladat, ale nenajde. Vtedy povie: »Pojdem ja a vratim sa k prvemu manzelovi, lebo vtedy mi lepsie bolo nez teraz. «Lenze ona nevie ze ja som jej daval obilie a must a olej; striebra som jej dal hojnost a zo zlata Bala spravili. Nuz vezmem si zasa spat v prihodny cas svoje obilie a must, ked bude jeho cas; svoju vlnu a svoj lan si zoberiem, ktorym zakryvala svoju nahotu. Teraz odhalim jej nahotu pred zrakom jej milencov a nevytrhne ju nik z mojej ruky. Urobim koniec vsetkym jej rozkosiam, jej sviatkom, novmesiacom, jej sobotam a vsetkym slavnostiam. Spustosim jej vinic a figy, o ktorych si vravela: »Toto mi je odmena, co mi dali moji milenci. « Urobim z nich les a bude ich zrat polna zverina. Potrescem ju za dni balov, ked im prinasala kadidlo, zdobila sa prstenmi a skvostmi, za svojimi milencami sla, a na mna zabudla - hovori Pan. Preto ju ja vyvabim, zavediem ju na pust a prehovorim k jej srdcu. Potom jej tam dam jej vinice a udolie Achor za branu nadeje; tam posluchne ako za dni svojej mladosti, ako ked vystupovala z Egypta. V ten den - hovori Pan - bude ma volat: »Moj manzel!« a nebude ma viac volat: »Moj Bal!«Odstranim mena balov z jej ust, nespomenu viac ich meno. V ten den zmluvu uzavriem s polnou zverou, s nebies vtackami a so zemeplazmi; kusu, mec a vojnu zlomim v krajine; potom budu byvat v bezpeci. Vtedy si ta navzdy zasnubim, za pravdu a pravo si ta zasnubim, za lasku a zlutovanie,zasnubim si ta za vernost, takze poznas Pana. V ten den vyslysim - hovori Pan - vyslysim nebesa a tie zasa vyslysia zem;zem potom vyslysi obilie, must a olej a tie vyslysia Jezraela. A zasejem si ho v krajine, Neomilostenu omilostim, tomu, co je Nie moj lud, poviem: »Ty si moj lud« a on mi povie: »Moj Boh. «“Pan mi znova riekol: „Chod a miluj zenu, ktora ma milenca a cudzolozi, ako Pan miluje synov Izraela, hoci sa oni obracaju k inym bohom a maju radi hroznove kolace. “Tak som si ju kupil za patnast striebornych, za chomer a letek jacmena. A riekol som jej: „Dlhe dni mi budes sediet, nebudes smilnit a muza mat nebudes, ja tiez nebudem mat nic s tebou. “Lebo synovia Izraela budu sediet dlhe dni bez krala a bez kniezata, bez obety a pomnika, bez efodu a terafimov. Potom sa synovia Izraela obratia a hladat budu Pana, svojho Boha, i Davida, svojho krala. Privinu sa k Panovi a jeho darom na konci dni. Cujte slovo Panovo, synovia Izraela, lebo Pan sa ma sudit s obcanmi krajiny; ved niet vernosti, niet milosrdenstva, ani poznania Boha niet v krajine!„Kriva prisaha, loz, vrazda, kradez a cudzolozstvo vnikli a krv stiha krv. Preto smuti krajina a vadne vsetko, co v nej byva, ci polna zverina, ci vtacky nebeske, este aj morske ryby hynu. Nech nik nezaluje, nech nik nevycituje, tvoj lud je ako (ten), kto protireci knazovi. Lebo klesnes dnes a s tebou klesne i prorok v noci, i tvoju matku znivocim. Moj lud hynie, lebo nema poznania. Pretoze si odmietol poznanie, odmietnem ta, nebudes mi sluzit ako knaz. Zakon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov. O co je ich viac, o to vacsmi hresia proti mne, ich slavu zmenim na hanbu. Hriechom mojho ludu krmia sa a po jeho vine tuzbou mru. Ako ludu, tak bude aj knazovi, jeho cesty na nom potrescem, a jeho skutky mu odplatim. Jest budu, no nenasytia sa, smilnit budu, no nerozmnozia sa, lebo nechceli dbat o Pana. Smilstvo, vino a must rozum odbera. Moj lud sa svojho dreva spytuje a uci ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilny duch a smilne sa odvratili od Boha. Na hrebenoch vrchov prinasaju obety a na pahorkoch prinasaju kadidlo, pod dubom, topolom a terebintou, lebo chladok ich dobry je. Preto smilnia ich dcery a cudzolozia ich nevesty. Nie ich dcery budem trestat pre smilstvo a pre cudzolozstvo ich nevesty, ved sami sa uchyluju k smilniciam, obetuju s neviestkami svatyn, a tak pada nechapavy lud. Ak smilnis ty, Izrael, nechze Juda nehresi! Do Galgaly nechodte, k Betavenu nevystupujte a neprisahajte sa: »Ako zije Pan!«Ako krava, ktora streckuje, tak streckuje Izrael. Teraz ho Pan ma past ako baranka na rozsiahlej pastve?Spolocnikom modiel je Efraim, nechaj ho!Hostina je oddelena, ustavicne smilnia, jeho ochrancovia radi prinasaju hanbu. Vichor ich do svojich kridel zahali a ponesu hanbu pre svoje obety. Pocujte toto, knazi, a dom Izraela, pozoruj, naklonze si ucho, kralov dom, pretoze vam patri tento sud; stali ste sa v Masfe osidlom, na Tabore sietou rozostretou. Obety vrhli do priepasti, ja ich karham vsetkych. Ja poznam Efraim a Izrael mi skryty nie je; lebo si smilnil, Efraim, poskvrnil sa Izrael. Ich skutky im nedovoluju vratit sa k svojmu Bohu, lebo je v nich smilny duch, takze nepoznaju Pana. Pycha usvedcuje Izrael do oci, Izrael a Efraim pre svoju vinu padaju a Juda pada s nimi tiez. Idu so svojimi ovcami a dobytkom hladat Pana, ale ho nenajdu, odtiahol od nich prec. Spreneverili sa Panovi, ano, cudzich synov splodili; mesiac ich stravi s ich polami. Trubte pozaunou v Gabae, v Rame na trubu, v Betavene robte krik, za tebou, Benjamin!V den karhania spustne Efraim, proti kmenom Izraela pravdu oznamim. Kniezata Izraela su podobne tym, co prekladaju medzniky: svoj hnev na nich ako vodu vylejem. Efraim je utlacany, porusuje sa pravo, lebo zachcelo sa mu bezat za necistotou. Ale ja som Efraimovi sta mol a sta crvoc Judovi. Ked Efraim zbadal svoju chorobu a Juda svoju ranu, do Asyrska isiel Efraim, poslal k velkemu kralovi; on vas vsak nemoze uzdravit ani vas vred odstranit. Lebo Efraimovi som ako lev, domu Judovmu ako levica. Ja, ja roztrham a odidem, uchytim a neoslobodi nik. Idem, na svoje miesto sa navratim, kym sa na pokanie nedaju, potom budu hladat moju tvar. Vo svojej uzkosti ma budu zrana hladat:Podte, vratme sa k Panovi, lebo on nas poranil a on nas uzdravi, udrel nas, ale osetri. Ozivi nas po dvoch dnoch, na treti den nas vzkriesi a zit budeme pred jeho tvarou. Poznajme, usilujme sa poznat Pana: jeho vychod je pripraveny sta zora a pride nam ako vcasny dazd i ako dazd neskory na zem. «Co si s tebou pocat, Efraim? Co si s tebou pocat, Juda? Vasa laska je ako ranny oblak a ako rosa, ktora pominie za rana. Preto som ich okresaval skrze prorokov, zabijal slovami svojich ust, aby tvoja spravodlivost vysla ako svetlo. Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly. Oni vsak zrusili zmluvu ako Adam, tam mi zostali neverni. Galaad je mesto zlocincov, plny krvavych slapaji. Ako hrdlo zlocincov je zastup knazov, zabijali na ceste do Sichemu, ano, zlocin pachali. V dome Izraela videl som ohavnost, je tam smilstvo Efraima, poskvrnil sa Izrael. Aj ty si, Juda, chystaj zatvu, az obratim osud svojho ludu. Ked som chcel Izrael uzdravit, vtedy sa odhalil zlocin Efraima a nerest Samarie, lebo pachali podvod, zlodeji sa vlamali, na ulici plienili lupici. Pritom si neuvazia v srdci, ze si vsetky ich zlociny pamatam. Teraz ich obklucuju ich hriechy, pred svojou tvarou ich mam. Svojou zlobou rozveseluju krala a svojou falosnostou kniezata. Vsetci pachaju cudzolozstvo, su ako pec, rozpalena pekarom; prestava kurit po mieseni, az pokym cesto neskysne. »Dni nasho krala!« kniezata zacina rozpalovat vino; so vzburencami si ruku podava. Prinasaju svoje srdce ako pec, vo svojej lesti spal ich pekar celu noc; rano hori ako ohen plamenny. Vsetci palia ako pec, takze pohlcuju svojich sudcov. Ich krali vsetci padaju, nik z nich ku mne nevola. Efraim je medzi narodmi, on sa zamiesa; Efraim je sta kolac, ktory neobracaju. Jeho silu stravia cudzinci, ale on to nebada, je aj sedinami posiaty, ale on si to nevsima. Pycha usvedcuje Izrael do oci, ale k Panovi, svojmu Bohu, neobratia sa, ani ho nehladaju napriek vsetkemu. Efraim je sta holub, prosty, bez umu: Egypt privolavaju, kracaju do Asyrska. Ako idu, vystriem svoju siet nad nimi, zrazim ich ako vtaky nebeske, skarham ich, ako je ohlasene ich zhromazdeniu. Jaj, beda im, ved sa vzdialili odo mna, skaza im, ved sa mi spreneverili! No ja som ich vykupil, lenze oni proti mne loz hovoria. Nevolaju ku mne zo srdca, na svojich lozkach len jajkaju; pre zbozie a must su v uzkostiach, su proti mne odbojni. Ja som ucil, posilnoval ich ramena: zlocin zamyslali proti mne,odvratili sa: »Jarmo prec!« Su sta kusa klamliva, ich kniezata padnu pod mecom pre zlost svojho jazyka. To bude ich vysmech v egyptskej krajine. K ustam pozaunu! Ako orol nad Panovym domom, pretoze prestupili moju zmluvu, zhresili tiez proti mojmu zakonu. Vzyvaju ma: »Boze moj!« Pozname ta, Izrael!Izrael odmietol dobro, bude ho stihat nepriatel. Krala ustanovili, lez bezo mna, dosadili kniezata, a ja som to nevedel. Zo striebra i zlata si modly spravili, aby vysli navnivoc. Samaria, tvoje tela je zvrhnute, moj hnev blci proti nim, ako dlho nedosiahli cistotu!Ved je z Izraela, majster ho robil, a nie je to Boh. Ano, tela Samarie bude na kusky. Lebo vietor seju a budu zat vichricu; nema stebla, neurodi muku vyhonok, a ak urodi, zjedia ju cudzinci. Izrael je zniceny, teraz je medzi narodmi ako odporna nadoba,lebo do Asyrska vystupili - osamely divy osol! -, Efraim daval dary lubostne. Hoci aj najimaju narody, teraz ich pozbieram, odpocinu si cochvila od tarchy krala kniezat. Lebo si Efraim rozmnozil na hriech oltare, oltare mu na hriech boli. Napisal som mu mnozstvo svojich zakonov, pokladaju ich za cudzie. Z mojich darov prinasaju obety, jedia maso: Pan nema zalubenie. Teraz si spomenie na ich hriech, potresta ich zlociny: vratia sa do Egypta. Izrael zabudol na svojho tvorcu a staval chramy. Juda rozmnozoval opevnene mesta, ale vrhnem na jeho mesta ohen a stravi jeho palace. Netesze sa, Izrael, neplesaj ako narody, lebo si odpadol smilne od Pana, milujes lubostne dary na vsetkych humnach obilnych. Humno a lis ich past nebude a must, ten ich oklame. Nebudu byvat v Panovej krajine, Efraim sa vrati do Egypta, v Asyrsku budu jest neciste. Nebudu vylievat vino Panovi, ich obety mu mile nebudu, ich chlieb bude ako smutocny, vsetci, co ho jedia, sa poskvrnia. Ich chlieb je len pre nich, do Panovho domu nepride. Co budete robit v den slavnostny a v den sviatku Panovho?Lebo, hla, ujdu od pustosenia, Egypt ich zhromazdi, Memfis ich pochova. Ich mileho striebra bodlac zmocni sa, v stanoch budu mat trnie. Pridu dni navstivenia, pridu dni odplaty - Izrael, vedz: blaznom je prorok, sialencom muz ducha - pre velkost tvojej viny a pre velkost sialenstva. Efraim mal strazcov u mojho Boha: prorok bol zhubnym osidlom na vsetkych jeho cestach, sialenstvo je v dome jeho Boha. Klesli hlboko ako v dnoch Gabay; spomenie si na ich vinu, potresta ich zlociny. Izrael som si pokladal za vinic na pusti, na ich otcov som hladel ako na ranu figu na figovniku v jej prvom case. Isli do Belfegoru, zasvatili sa Hanbe, boli ohavnostou ako ich milacik. Efraim je ako vtak, ulietla mu slava: niet porodu, niet tarchavosti a niet pocatia. I ked si vychovaju synov, urobim ich bezdetnymi, bez ludi; ba aj im samym bude beda, ked sa od nich vzdialim. Efraim - tak som sa postaral - bol Tyrus zasadeny na poli. Efraim si vyvedie synov na zabitie. Daj im, Pane! - Coze im das? - Daj im bezdetne lono a vyschnute prsia!Cela ich zlocinnost bola v Galgale, ano, tam som ich znenavidel, pre zlobu ich skutkov vyzeniem ich zo svojho domu; viac ich nebudem milovat, vsetky ich kniezata su vzburenci. Zrazeny je Efraim, vyschol im koren, neprinesu ovocie; i ked porodia, usmrtim milacikov ich lona. “Odvrhne ich moj Boh, lebo nepocuvali nan, i budu bludit medzi narodmi. Bujnym vinicom je Izrael, rodi dostatok ovocia; cim viac ovocia mal, tym mal viac oltarov, cim lepsie sa viedlo jeho krajine, tym lepsie mal pomniky. Rozharane srdce maju, teraz si to odnesu: On im dodruzga oltare, porozbija pomniky. Lebo teraz povedia: „Nemame krala, lebo Pana sa nebojime, a kral, coze nam pomoze?“Hovoria reci, prisahaju krivo, uzavieraju zmluvy, a sud rastie ako jedovata byl po brazdach na poli. O tela Betavenu sa obcania Samarie trasu, ved smuti pren jeho lud a jeho knazi nad nim kvilia, pre jeho slavu, ktora ho opustila. Aj to prevlecu do Asyrska ako dar velkemu kralovi; Efraim utrzi hanbu, zahanbi sa pre svoju mysel Izrael. Znicena bude Samaria, jej kral je ako trieska na povrchu vody. Spustosene budu hriesne vysiny, zlocin Izraela, trnie a bodlacie vyrastie na ich oltaroch. Vtedy povedia vrchom: „Prikryte nas!“ a kopcom: „Padnite na nas!“Odo dni Gabay hresis, Izrael! Tam zastali! Nestihne ich vojna v Gabae proti synom zlocinnym?„Podla svojej tuzby som ich karhal, i zhromazdia sa proti nim narody, ked ich priputam k ich dvom hriechom. Efraim je krava cvicena, ktora rada mlati, no ja som presiel cez jej krasnu siju, zapriahnem Efraim, bude orat (Juda), Jakub si bude branit. Sejte si podla spravodlivosti, znite podla lasky, preorte si uhor, je cas hladat Pana, kym pride a nauci vas spravodlivosti. Zaoravali ste zlocin, zali ste nepravost, jedli ste ovocie lzi. Lebo si sa na svoje cesty spoliehal, na mnozstvo svojich silakov. Strhol sa lomoz v tvojom lude, vsetky tvoje pevnosti spustosia, tak ako spustosil Salman Bet-Arbelu v den vojny. Matku roztrieskali spolu s detmi. Takto nalozim, Betel, s vami pre zlobu vasich zlocinov. () Ako svitanie bude rychlo zniceny kral Izraela. Ked bol Izrael mlady, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna. Volali ich, lenze odchadzali od nich, obetovali balom a modlam palili kadidlo. A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramena, no nezbadali, ze ich opatrujem. Povrazmi ludskosti som ich tiahol, lanami lasky; bol som, ako kto dviha jarmo ponad ich lica, a sklanal som sa k nemu chovat ho. Nevrati sa do egyptskej krajiny, lez Asyr bude jeho kralom, lebo sa nechceli obratit. Mec sa rozbehne po jeho mestach, vynivoci jeho vyberanych a pre ich zamery ich stravi. Moj lud je nakloneny odpadnut odo mna; volaju ho na vysinu, no pritom ho nedvihaju. Ako ta vydam Efraim, odovzdam ta, Izrael, ako ta vydam sta Adamu, urobim ta podobnym Seboimu? Srdce sa vo mne obracia, budi sa moje zlutovanie. Nevylejem svoj rozpaleny hnev, neznivocim zase Efraim, ved som ja Boh, a nie clovek, Svaty uprostred teba; a nevojdem do mesta. Nech idu za Panom; bude volat ako lev; az on bude volat, s triaskou pribehnu synovia od zapadu. Pribehnu ako vtak z Egypta a ako holub z asyrskej krajiny a ubytujem ich v ich domoch - hovori Pan. Klamstvom ma obklucil Efraim, lestou dom Izraela a Judu, Pan sa jednako pridal k nim, budu sa volat svatym ludom Bozim. “Efraim pasie za vetrom, za vychodnym vetrom zenie sa cely den, mnozi loz a pustosenie. S Asyrskom uzatvaraju zmluvu a vlecu olej do Egypta. Pan ma spor s Judom, chce strestat Jakuba podla jeho ciest, podla jeho skutkov mu odplati. V lone podchytil svojho brata a vo svojej sile s Bohom zapasil. Zapasil s anjelom a zvitazil, plakal a uprosoval ho; v Beteli ho nasiel, tam s nim hovoril. Pan je Boh zastupov, Jahve je jeho meno. Ty sa vsak vrat k svojmu Bohu, zachovaj lasku a spravodlivost a ustavicne vo svojho Boha doveruj. V ruke Kanaanu je falosna vaha, rad utlaca. I hovori Efraim: „Veru som zbohatol, nahonobil som si majetok. “ Vsetky jeho zisky nevystacia mu pre hriech, ktoreho sa dopustil. „Ale ja som Pan, tvoj Boh, az od egyptskej krajiny; zasa ta ubytujem v stanoch ako za dni slavnosti. A hovoril som k prorokom, dal som mnohe videnia a prostrednictvom prorokov som v podobenstvach hovoril. “V hriesnom Galaade boli nicomni, v Galgale obetovali bykom, aj ich oltare budu ako hromady v brazdach na poli. Jakub utiekol na polia Aramu, Izrael sluzil za zenu, za zenu strazil (stada). Ale prostrednictvom proroka vyviedol Pan Izrael z Egypta a prorok ho strazil. Efraim ma trpko popudzoval; no uvrhne nan jeho krvilacnost a vrati mu hanbu jeho Pan. Ked Efraim hovoril, bola hroza, bol vyvyseny v Izraeli, ale zhresil s Balom a zomrel. Teraz vsak pokracuju v hriechu, robia si liatiny zo svojho striebra, spodobnuju modly. To vsetko je dielo majstrov; hovoria: „Tymto obetujte!“ Clovek telce bozkava!Preto budu ako ranny oblak a ako rosa, ktora mizne zavcasu, ako pleva, ktora leti z humna, a ako dym z otvoru. „Ja vsak som Pan, tvoj Boh, od egyptskej krajiny; Boha okrem mna nepoznas a ineho zachrancu niet. Ja som ta pasol na pusti v kraji vyschnutom. Ako sa pasli, nasytili sa, nasytili a spysnelo im srdce, preto zabudli na mna. Aj ja im budem ako lev, ako leopard na ceste asyrskej,napadnem ich ako medved pozbaveny mladat a roztrham obal ich srdca, pohltim ich tam ako levica, polna zver ich roztrha. Znicim ta, Izrael; kto je tvoj pomocnik?Nuz kdeze je tvoj kral, aby ta zachranil vo vsetkych tvojich mestach, a tvoji sudcovia, o ktorych si vravel: »Daj mi krala a kniezata!«?Dal som ti vo svojom hneve krala a vo svojej rozhorcenosti ho odnimem. Zaviazana je vina Efraima, uschovany je jeho hriech. Bolesti rodicky pridu nan; je to syn nemudry, nedostavil sa nacas do otvoru deti. Vyslobodim ich z moci podsvetia, od smrti ich vykupim. Kde je tvoj mor, smrt, kde tvoja nakaza, podsvetie? Sucit sa schova pred mojim zrakom. “Aj ked bude rast uprostred bratov, prichadza Panov vietor vychodny, dviha sa z puste, vyveje jeho pramene, vysusi jeho zriedla. On vylupi poklad vsetkych drahocennych veci. Zhynie Samaria, pretoze sa vzpierala svojmu Bohu; pod mecom budu padat, nemluvnata im rozdrvia, rozparaju im tarchave. Obrat sa, Izrael, k Panovi, svojmu Bohu, ved pre svoju vinu si upadol!Vezmite so sebou slova a obratte sa k Panovi; povedzte mu: „Odpust kazdu vinu a laskavo nas prijmi, zaplatime plodom svojich peri!Asyrsko nas nezachrani, uz nebudeme jazdit na konoch a nebudeme viac hovorit: »Nasi bohovia!« dielam svojich ruk, lebo u teba najde milost sirota. “„Vyhojim ich poranenia, milovat ich budem vdacne, lebo moj hnev sa od nich odvrati. Budem Izraelu ako rosa, prekvitat bude ako lalia a zapusti korene sta Libanon;konare sa mu rozrastu, nadherny bude ako oliva a vonat bude ako Libanon. Obratia sa, co sedia v jeho toni, zit budu z obilia a rozkvitnu ako vinic, ktory ma chyr ako vino z Libanonu. Efraim, co chces este s modlami? Ja vyslysim a vzpriamim ho ako jedlu zelenu. Ze mas ovocie, to je odo mna. “Kto je mudry, aby tieto veci pochopil a rozumny, aby ich porozumel? Lebo Panove cesty su priame a spravodlivi po nich kracaju, ale vzburenci na nich klesnu. Slovo Panovo, ktore prehovoril k Joelovi, synovi Fatuela. Cujte toto, starci, naklonte si ucho, vsetci obyvatelia zeme! Ci sa stalo taketo za vasich dni alebo za dni vasich otcov?Rozpravajte o tom svojim detom a vase deti svojim detom a ich deti dalsim pokoleniam!Zvysok po rezacovi zozrala kobylka, zvysok po kobylke zozral skokan, zvysok po skokanovi zozral nicitel. Vzbudte sa, opilci, placte a kvilte, vsetci pijani vina, pre must, lebo vam ho spred ust znicili. Lebo do mojej krajiny vystupil mocny a nespocetny narod; jeho zuby su zuby leva, hryzaky ma ako levica. Moju vinicu obratil na pust a moje figovniky obhryzol, uplne ich olupal a zahodil, obeleli ich konare. Kvil ako panna odiata vrecovinou pre muza svojej mladosti!Pokrmove a napojove obety zmizli z domu Panovho, smutia knazi, sluzobnici Panovi. Spustosene je pole, smuti rola, ved je znivocene obilie, vyschol must, olej uvadol. Rolnici sa hanbia, jajkaju vinari pre psenicu a jacmen, lebo zatva je prec z pola. Vinic vyschol, figovniky uvadli, granatniky i palmy a jablone, vsetky stromy pola vyschli, ano, zmizla radost u ludi. Opaste sa a nariekajte, knazi, kvilte, sluzobnici oltara, podte, bedlite vo vrecovinach, sluhovia mojho Boha, lebo domu Panovmu su uprete obety pokrmu a napoja. Zasvatte post, zvolajte zbor, zhromazdite starcov, vsetkych obcanov krajiny do domu Pana, svojho Boha, a volajte k Panovi:„Beda tomuto dnu, ved blizo je Panov den, pride ako pohroma od Hromovladcu!Ci nie pred nasim zrakom hynie pokrm, z domu nasho Boha radost a plesanie?“Hniju semena pod svojimi hrudami, puste su sypky, rucaju sa sklady, lebo obilie vyslo na hanbu. Ako buci dobytok! Bludia criedy statku, lebo nemaju pastvy; aj stada oviec hynu. K tebe, Pane, volam, lebo ohen stravil stepne luky a plamen spalil vsetky stromy pola. I zverina pola tuzi po tebe, lebo vyschli vodne toky a ohen stravil stepne luky. Zvucte trubou na Sione, volajte na mojom svatom vrchu, nech sa trasu vsetci obyvatelia zeme, lebo prichadza Panov den, ano, blizko je. Den tmy a mrakavy, den oblakov a vichrice. Ako zora sa rozprestiera na vrchoch narod pocetny a mocny, jemu podobny nebol od prapociatku a za nim uz po roky rodov a rodov nebude. Pred nim ohen zoziera a za nim vypaluje plamen; sta zahrada Eden je pred nim zem, za nim vsak znivocena pust a nieto pred nim nijakej zachrany. Ich vyzor je ako vyzor koni a ako jazdci, tak bezia. Akoby hrmot vozov poskakuju na temene vrchov a ako slahot plamenneho ohna, ktory plevu zoziera; ako mocny narod zriadeny do boja. Pred nim sa chveju narody, zo vsetkych tvari sa cerven stahuje. Bezia ako bohatieri a ako bojovnici lezu na mury; kazdy ide svojou cestou, neodchyli sa zo svojho chodnika. Jeden nevraza do druheho, kazdy kraca svojou kolajou, i cez strely sa neprestajne rutia. Vpadnu do mesta, bezia po muroch, vylezu na domy, vojdu ako zlodej cez okna. Pred nim sa trasie zem, chveje sa nebo, slnko a mesiac sa zatemnia a hviezdy stiahnu svoj jas. Pan vyda hlas pred svojim vojskom, ved jeho tabor je velmi velky, ved je mocny a vykonava jeho rozkaz. Ano, velky je Panov den a velmi hrozny, ktoze ho vydrzi?„Teraz vsak - hovori Pan - obratte sa ku mne celym svojim srdcom, postom i placom a narekom,roztrhnite si srdcia, a nie rucho, obratte sa k Panovi, svojmu Bohu, ved je dobrotivy a milosrdny, trpezlivy a velmi lutostivy a moze odvratit nestastie. “Mozno, ze sa zmeni a odpusti a zanecha po sebe pozehnanie na obetu a napoj Panovi, vasmu Bohu. Zvucte trubou na Sione, zasvacujte post, zvolajte zhromazdenie,zvolajte lud, zasvatte zastup, zjednotte starcov, zhromazdite malickych aj tych, co saju prsia; zenich nech vyjde zo svojej izby a nevesta zo svojej chyze. Medzi predsienou a oltarom nech placu knazi, Panovi sluhovia, a nech hovoria: „Usetri, Pane, svoj lud a nevydavaj svoje dedicstvo na hanbu, aby nad nimi panovali narody;“ preco by mali vraviet medzi narodmi: „Kdeze je ich Boh?“Pan sa rozhorlil za svoju krajinu a usetril svoj lud. Pan odpovedal svojmu ludu: „Hla, ja vam poslem obilie, vino a olej: nasytite sa nimi a viac vas nedam na potupu narodom. A toho, co je zo severu, oddialim od vas, odozeniem ho na suchu a pustu zem, jeho predvoj k Vychodnemu moru a jeho zadny voj k Zapadnemu moru. Jeho zapach sa bude roznasat a jeho smrad bude vystupovat, pretoze urobil privela. Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, pretoze Pan konal velkolepo. Neboj sa, polna zverina, lebo sa rozzelenaju nivy puste, lebo strom prinesie svoje ovocie, figovnik a vinic vydaju svoju silu. Synovia Siona, plesajte a radujte sa v Panovi, svojom Bohu, pretoze vam da ucitela spravodlivosti a zosle vam dazd ranny a neskory ako kedysi,takze sa humna naplnia obilim a lisy budu pretekat vinom a olejom. Vynahradim vam roky, ktore vyzrala kobylka, skokan, nicitel a rezac, moje velke vojsko, ktore som na vas poslal. Budete hojne jest a nasytite sa a budete chvalit meno Pana, svojho Boha, ktory zaobchadzal s vami zazracne, a moj lud sa uz nikdy nezahanbi. Budete vediet, ze uprostred Izraela som ja, ja som Pan, vas Boh, a nik iny, a moj lud sa uz nikdy nezahanbi!“Potom vylejem svojho ducha na kazde telo a budu prorokovat vasi synovia i vase dcery; vasi starci budu mavat sny a vasi mladenci budu mat videnia. Aj na sluzobnikov a sluzobnice vylejem v tych dnoch svojho ducha. Dam znamenia na nebi i na zemi, krv, ohen a kurnavu s dymom. Slnko sa zmeni na tmu a mesiac na krv, skor nez pride velky a hrozny Panov den. A kazdy, kto bude vzyvat Panovo meno, bude zachraneny, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude zachrana, ako riekol Pan, a medzi pozostalymi bude, koho vola Pan. Lebo, hla, v tych dnoch a v tom case, ked obratim osud Judu a Jeruzalema,zhromazdim vsetky narody, zavediem ich do Jozafatskeho udolia a budem sa tam s nimi pravotit pre moj lud a moje dedicstvo, Izrael, ktory rozhadzali medzi narody, rozkuskovali moju krajinu,o moj lud hadzali zreb, chlapca dali za pobehlicu a dievca predali za vino, co vypili. A co ste aj vy pre mna, Tyrus a Sidon a cely obvod Filistincov? Idete sa mi pomstit? Ak sa mi chcete pomstit, velmi rychlo obratim vasu pomstu na vasu hlavu. Ved ste zobrali moje striebro a zlato a moje najkrajsie skvosty zaniesli do svojich chramov. Synov Judu a synov Jeruzalema ste predali Grekom, aby ste ich odstranili z ich vlasti. Hla, ja ich vzbudim z miesta, kde ste ich predali, a vas cin zvratim na vasu hlavu. Vasich synov a vase dcery predam prostrednictvom Judovcov; oni ich predaju Sabejcom, dalekemu to narodu, lebo hovoril Pan. Volajte toto medzi narodmi, vyhlaste vojnu, vzbudte vsetkych hrdinov, nech pridu, nech vystupia vsetci bojovnici!Prekujte si pluhy na mece a vinicne noze na kopije, slaboch nech povie: „Som hrdina!“Ponahlajte sa a podte, vsetky narody z okolia, a zhromazdite sa! Prived ta, Pane, svojich hrdinov!Nech sa vzbudia a nech vystupia narody do Jozafatskeho udolia, lebo tam si zasadnem sudit vsetky okolite narody. Prilozte kosak, lebo zatva je zrela, podte, sliapte, lebo lis je plny, kade prekypuju, lebo ich zlocin je velky. “Zastup za zastupom v Udoli rozsudku, lebo blizo je Panov den v Udoli rozsudku. Slnko a mesiac ocerneju a hviezdy stiahnu svoj lesk. A Pan bude volat zo Siona a z Jeruzalema vyda svoj hlas; a otrasu sa nebesa i zem. Pan je vsak utocistom svojho ludu a pevnostou synov Izraela. I poznate, ze ja som Pan, vas Boh, co byvam na svojom svatom vrchu, na Sione. Jeruzalem bude svaty a cudzinci viac cezen neprejdu. V ten den budu vrchy kvapkat must, z kopcov bude vytekat mlieko, zo vsetkych zriediel Judu bude vyvierat voda a z Panovho domu bude prudit pramen a zavlazovat bude Dolinu agatov. Egypt bude pustatinou a Edom bude pustou stepou pre nasilie proti synom Judu, ktori vylievali nevinnu krv v ich krajine. Juda bude trvat naveky a Jeruzalem z pokolenia na pokolenie. Pomstim ich nepomstenu krv. Pan byva na Sione. Slova Amosa, jedneho z pastierov v Tekue, ktore videl proti Izraelu v dnoch judskeho krala Oziasa a v dnoch izraelskeho krala Jeroboama syna Joasovho, dva roky pred zemetrasenim. I povedal: „Pan vola zo Siona, z Jeruzalema vydava svoj hlas. Smutia nivy pastierov a zoschyna vrchol Karmelu. “Toto hovori Pan: „Pre tri hriechy Damasku, ba pre styri - neodvolam to: pretoze mlatackou zeleznou mlatili Galaad,vrhnem ohen na Hazaelov dom a stravi Benadadove palace. Zlamem zavory Damasku, vykynozim obyvatelov z udolia hriechu a z Bet Edenu toho, co drzi zezlo, lud Aramu vsak pojde do Kiru“ - hovori Pan. Toto hovori Pan: „Pre tri hriechy Gazy, ba pre styri - neodvolam to: pretoze odviedli vsetkych do zajatia, aby ich vydali Edomu,vrhnem ohen na mury Gazy a stravi jej palace. Vykynozim obyvatelov Azotu a z Askalonu toho, co drzi zezlo; vystriem ruku proti Akaronu, takze zhynu zvysky Filistincov“ - hovori Pan, Jahve. Toto hovori Pan: „Pre tri hriechy Tyru, ba pre styri - neodvolam to: pretoze vydali vsetkych zajatcov Edomu a nepamatali na bratsku zmluvu,vrhnem ohen na mury Tyru a stravi jeho palace. “Toto hovori Pan: „Pre tri hriechy Edomu, ba pre styri - neodvolam to: pretoze mecom stihal svojho brata, znicil lasku k nemu, jednostaj drzal svoj hnev a svoju zlost prechovaval vecne,vrhnem ohen na Teman a stravi palace Bozry. “Toto hovori Pan: „Pre tri hriechy Amonovych synov, ba pre styri - neodvolam to: pretoze rozparovali tarchave Galaadu, aby rozsirili svoje hranice,zapalim ohen na muroch Raby, takze stravi jej palace za lomozu v den vojny, za burky v den vichrice. Jej kral pojde do zajatia, on a s nim jeho kniezata“ - hovori Pan. Toto hovori Pan: „Pre tri hriechy Moabu, ba pre styri - neodvolam to: pretoze spalili kosti krala Edomu na vapno,vrhnem ohen na Moabsko a stravi palace Kariotu a Moab zomrie v lomoze, v hluku a za zvuku truby. Vyhubim z jeho stredu sudcov a vsetky jeho kniezata zabijem s nim“ - hovori Pan. Toto hovori Pan: „Pre tri hriechy Judu, ba pre styri - neodvolam to: pretoze zavrhli Panov zakon a nezachovali jeho predpisy - zviedli ich do bludu ich lzi, za ktorymi chodili ich otcovia -,vrhnem ohen na Judu a stravi palace Jeruzalema. “Toto hovori Pan: „Pre tri hriechy Izraela, ba pre styri - neodvolam to: pretoze poctivca predali za peniaz a bedara za par topanok. V prachu zeme sliapu po hlave malickych a krivia cestu utlacenych; otec so synom ide k dievcatu,aby znesvatili moje svate meno. Na zalozenych plastoch sa valaju pri kazdom oltari a piju vino pokutovanych v dome svojho Boha. A ja som vynicil spred nich Amorejcanov, vysokych ako vyska cedra a silnych ako duby; znicil som ich ovocie zhora a ich korene zdola. Ja som vas vyviedol z egyptskej krajiny a viedol som vas styridsat rokov po pusti, aby ste zaujali krajinu Amorejcanov. Z vasich synov som ustanovil prorokov a z vasich mladikov nazirejcov; ci je to nie tak, synovia Izraela? - hovori Pan. Lenze nazirejcom ste dali pit vino a prorokom ste rozkazovali: »Neprorokujte!«Hla, bude skripat pod vami ako skripe voz plny snopov. Vtedy lahky strati beh, mocny si nezoceli silu a hrdina si nezachrani zivot. Kusostrelec neobstoji, lahkonohy neutecie, jazdec si nezachrani zivot na koni. Najsrdnatejsi z hrdinov bude nahy bezat v ten den“ - hovori Pan. Cujte tuto rec, ktoru Pan hovori o vas, synovia Izraela, o celom pokoleni, ktore som vyviedol z egyptskej krajiny:„Iba vas som poznal zo vsetkych narodov zeme, preto strescem na vas vsetky vase hriechy. Ci pojdu dvaja spolu, ak sa nedohovorili?Ci lev reve v lese, ak nema korist? - Ci sa ozve levica z brlohu, ak nic nechytilo?Ci padne vtak do siete na zemi, ak niet osidla? - Ci sa strhne siet zo zeme, ak nic nechytila?Ci zazneje v meste pozauna a lud by sa nestrhol? - Ci sa stane v meste nestastie, ak ho neurobil Pan?Ved Pan, Jahve, neurobi nic, ak nezjavi svoj plan svojim sluhom, prorokom. Lev reve, kto by sa nebal? Pan, Jahve, hovori, kto by neprorokoval?Oznamte v palacoch Asyrska aj v palacoch egyptskej krajiny a vravte: »Zhromazdite sa na vrchoch Samarie« a vsimnite si v nej velky zhon a utlacanie v jej strede!Nevedia konat priamo, hovori Pan, hromadia nasilie a lupez vo svojich palacoch. “Preto takto hovori Pan, Jahve: „Nepriatel obkluci krajinu a pozbavi ta sily, budu vyplienene tvoje palace. “Toto hovori Pan: „Ako pastier vytrhne z pysku leva dve nozky alebo kusok ucha, tak sa vyslobodia synovia Izraela, ktori sedia v Samarii v rohu na pohovke a na damaskovom lozku. Cujte a dosvedcte v Jakubovom dome, hovori Pan, Jahve, Boh zastupov. Lebo v den, ked navstivim hriechy Izraela a budem trestat pre oltar v Beteli, budu zrazene rohy oltara a padnu na zem. Zrutim aj zimny dom spolu s domom letnym; vtedy zaniknu domy zo slonoviny a bude koniec mnohym domom“ - hovori Pan. Cujte toto slovo, kravy basanske, co ste na vrchu Samarie, utlacate malickych, ubijate biednych a vravite svojim panom: „Daj, chceme pit!“Pan sa na svoju svatost zaprisahal: „Hla, pridu na vas dni, ked vas odvedu za hakmi a zvysky z vas za rybarskymi udicami. Cez trhliny prejdete, kazda rovnou cestou, a vyhodia vas na Hermon“ - hovori Pan. „Podte do Betelu a hreste, do Galgaly a hreste viac, prinasajte rano svoje obety a kazde tri dni svoje desiatky!Palte z kvasu dakovnu obetu, volajte, oznamujte dobrovolne obety, ked to tak lubite, synovia Izraela“ - hovori Pan, Jahve. „Preto ja som vam dal prazdne zuby vo vsetkych vasich mestach a nedostatok chleba na vsetkych vasich miestach, ale neobratili ste sa ku mne“ - hovori Pan. „Ja som vam odoprel dazd, ked boli este tri mesiace do zatvy; i dal som prsat nad jednym mestom a nad inym mestom som prsat nedal; jeden ostredok dazd zvlazil, kym ostredok, na ktory nepadal dazd, vyschol. Dve-tri mesta sa tackali k jednemu mestu, aby sa napili vody, ale nezahasili smad, a predsa ste sa neobratili ku mne“ - hovori Pan. „Bil som vas upalom a snetou; mnozstvo vasich zahrad a vinohradov, vasich figovnikov a oliv zozrali kobylky; no neobratili ste sa ku mne“ - hovori Pan. „Poslal som na vas mor ako v Egypte, porazil som mecom vasich mladikov spolu s vasimi krasnymi konmi a nechal som, nech vam vnika do nosov zapach vasich taborov; no neobratili ste sa ku mne“ - hovori Pan. „A vyvratil som vas, ako vyvratil Boh Sodomu a Gomoru, ze ste boli ako hlaven vytrhnuta z vatry; no neobratili ste sa ku mne“ - hovori Pan. „Preto takto nalozim s tebou, Izrael; kedze takto nalozim s tebou, chystaj sa pred svojho Boha, Izrael. Lebo, hla, utvara kopce a tvori vietor a oznamuje cloveku, co je jeho umysel, tvori svitanie a tmu a kraca po vysinach zeme: Jahve, Boh zastupov, je jeho meno. “Cujte tuto rec! Vznasam nad vami zalospev, dom Izraela:Padla, nevstane viac panna Izrael, zrutila sa na svoju zem, nema ju kto zdvihnut. Lebo toto hovori Pan: „Mestu, ktore vytiahlo s tisicom, ostane sto, a ktore vytiahlo so stom, ostane desat pre dom Izraela. “Lebo toto hovori Pan domu Izraela: „Hladajte ma a budete zit!Nehladajte Betel, do Galgaly nechodte a do Bersabe neputujte, lebo Galgala pojde do zajatia a Betel bude nicim. “Hladajte Pana a budete zit, inac dopadne na Jozefov dom ako ohen, ktory stravuje, a niet (toho), kto by zahasil Betel. Obracaju pravo na palinu a spravodlivost hadzu na zem. On stvoril Plejady a Orion, temnost na rano obracia a den zatemnuje na noc; on privolava vody mora a vylieva ich na povrch zeme, Jahve je jeho meno. On zablysne skazu nad mocnym a zahuba pride na pevnost. Nenavidia toho, kto karha v brane, odporny im je, kto hovori pravdu. Pretoze sliapete po malickom a beriete od neho davky obilia: postavili ste domy z kresaneho kamena, ale byvat v nich nebudete, vysadili ste rozkosne vinice, ale vino z nich pit nebudete. Ved viem, ze mnoho je vasich hriechov a tazke su vase zlociny, ubijate spravodliveho, beriete vykupne a chudaka utlacate pri brane. Preto mudry v tomto case mlci, lebo je to zly cas. Hladajte dobro, a nie zlo, aby ste zili, aby tak bol s vami Pan, Boh zastupov, ako ste vraveli. Nenavidte zlo a milujte dobro a uplatnujte pravo v brane, azda sa zmiluje Pan, Boh zastupov, nad zvyskami Jozefa. Preto takto hovori Jahve, Boh zastupov, Pan: „Na vsetkych namestiach je narek a na vsetkych uliciach vravia: »Jaj! Jaj!« Rolnika vyzyvaju na smutok a znalca zalospevu na narek. Aj vo vsetkych viniciach bude narek, ked prejdem cez teba,“ hovori Pan. Beda vam, co ziadate den Pana! Nacoze je vam Panov den? - On je tma, a nie svetlo. Ako ked niekto uteka pred levom a narazi na medveda; ide domov, oprie sa rukou o mur a vtom ho uhryzne had:Ci nie je Panov den tma, a nie svetlo, temnota, ktora nema ziary?„Nenavidim, zavrhujem vase sviatky a nevonaju mi vase zhromazdenia. Ked mi prinasate celopaly a svoje pokrmove obety, nemam v nich zalubu a na tucne pokojne obety sa nepozriem. Odstran odo mna hluk svojich piesni, nechcem pocut ani zvuk tvojich harf. Radsej nech prudi pravo ako voda a spravodlivost ako staly potok. Ci ste mi prinasali obety a zertvy styridsat rokov na pusti, dom Izraela?Lez nosili ste stan svojho Molocha a Kaivana, svoje modly, hviezdu svojich bohov, ktore ste si spravili. Nuz odvediem vas do zajatia za Damask,“ hovori Pan; Boh zastupov je jeho meno. Beda bezstarostnym na Sione a bezpecnym na vrchu Samarie, vazenym prveho naroda, ku ktorym prichadza Izraelov dom. Prejdite do Kalana a vidte, chodte odtial do velkeho Ematu, potom zostupte do filistinskeho Getu, ci im je lepsie ako tymto kralovstvam a ci maju vacsie uzemie, nez je vase?Oddalujete zly den, ale tron nasilia priblizujete. Sedite na pohovkach zo slonoviny, vyvalujete sa na lozkach, jete baranky zo stada a telce z prostriedku criedy. Vyspevuju si pri zvuku harfy, vymyslaju si hudobne nastroje ako David. Piju vino z krcahov, natieraju sa najlepsim olejom, ale pre podlomenie Jozefa sa netrapia. Preto pojdu teraz do zajatia na cele zajatcov, prestane hulakanie tych, co sa vyvaluju. Pan, Jahve, sa zaprisahal na svoj zivot, hovori Pan, Boh zastupov: „Odporna je mi Jakubova pycha; nenavidim jeho palace, a preto vydam mesto aj co je v nom. “Ak vtedy ostane v jednom dome desat muzov, zomru. A ked niektoreho vynesie jeho pokrvny, ten, co ho spali, aby odstranil z domu kosti, a spyta sa toho, co je v kute domu: „Je este niekto s tebou?“ - on odpovie: „Nie!“ a doda: „Ticho! Len nie spomenut Panovo meno!“Lebo hla, Pan dava rozkaz a rozbije velky dom na sutiny a maly dom na kusky. Ci po skalach bezia kone a oru more na voloch? Ved ste na jed obratili pravo a ovocie spravodlivosti na palinu. Co sa tesite pre nicomnost? - Co vravite: „A nezaujali sme vlastnou silou Karnaim?“„Lebo, hla, ja vzbudim proti vam, dom Izraela, hovori Pan, Boh zastupov - narod a bude vas utlacat od priechodu do Ematu az po Potok puste. “Toto mi zjavil Pan, Jahve: on stvoril kobylky, ked zacala rast mladza! Hla, bola to trava po kralovskej kosbe!A ked uz vyzrali zelen krajiny, povedal som: „Pane, Boze, prestan, prosim! Akoze obstoji Jakub, ved je malicky?“Pan to olutoval. „Nestane sa!“, povedal Pan. Toto mi zjavil Pan, Jahve: hla, Pan, Jahve, vola na sud ohnom! Stravil ohromnu priepast a stravil aj podiel. I povedal som: „Pane, Boze, prestan, prosim! Akoze obstoji Jakub, ved je malicky?“Pan to olutoval. „Ani to sa nestane!“, riekol Pan. Toto mi zjavil: hla, Pan stal na olovenom mure a v ruke mal olovnicu. A Pan mi povedal: „Co vidis, Amos?“ Odpovedal som: „Olovnicu. “ Nato riekol Pan: „Hla, polozim olovnicu do stredu mojho ludu Izraela, neprejdem viac popri nom. Vtedy budu spustosene Izakove vysiny a zrucane Izraelove svatyne; i povstanem proti Jeroboamovmu domu s mecom. “Vtedy Amasias, knaz Betelu, poslal izraelskemu kralovi Jeroboamovi odkaz: „Amos sa sprisahal proti tebe uprostred Izraelovho domu. Krajina nevladze vydrzat vsetky jeho reci. Lebo takto hovori Amos: »Jeroboam padne pod mecom a Izrael pojde zo svojej domoviny do zajatia. «“Amasias povedal Amosovi: „Chod, jasnovidec, ujdi do judskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj!V Beteli uz viac neprorokuj, lebo to je kralovska svatyna a je chramom kralovstva. “Amos odpovedal Amasiasovi: „Nie som prorok, ani nie som syn proroka, ale som pastier a narezavac polnych fig. Ale Pan ma vzal spoza stada a Pan mi riekol: »Chod, prorokuj proti mojmu ludu, Izraelu!«Teraz teda pocuj slovo Panovo: Ty hovoris: »Neprorokuj proti Izraelu a netrat reci proti Izakovmu domu!«Preto takto hovori Pan: »Tvoja zena bude smilnit v meste, tvoji synovia a dcery padnu pod mecom, tvoje dedicstvo rozdelia povrazkami, sam vsak zomries na poskvrnenej pode a Izrael pojde do zajatia zo svojej krajiny. «“Toto mi zjavil Pan, Jahve: hla, kos ovocia!I riekol: „Co vidis, Amos?“ Odpovedal som: „Kos ovocia. “ Pan mi povedal: „Pride koniec na moj lud, Izrael, neprejdem viac popri nom. Kvilit budu piesne palaca v ten den - hovori Pan, Jahve. Bude vela mrtvol a hocikde ich pohadzu. Ticho!Cujte toto, vy, co sliapete po chudakoch a nivocite bedarov krajiny. Hovorite: »Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predavat obilie; a sobota, aby sme otvorili sypky, aby sme zmensili efu, zvacsili cenu a klamali na falosnej vahe?Chceme kupit za peniaz malickych a chudobnych za par topanok a smeti predat ako obilie. «“Pan sa zaprisahal na Jakubovu pychu: „Nikdy nezabudnem na ich skutky. Ci sa nema pre toto triast zem a smutit kazdy jej obyvatel? Nema sa dvihat cela ako Nil, naduvat sa a padat ako rieka Egypta?V ten den, hovori Pan, dam slnku zapadnut napoludnie a zem zatemnim v jasny den. Sviatky vam obratim na smutok, vsetky vase piesne na zalospevy, na kazde bedra dam vrecovinu a na kazdu hlavu plesinu. Urobim to ako smutok za jedinacikom a koniec toho ako trpky den. Hla, pridu dni - hovori Pan, Jahve - i poslem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smad po vode, ale po pocuvani Panovho slova. “A budu sa tackat od mora k moru a od severu na vychod sa budu tulat, co budu hladat Panovo slovo, ale nenajdu. V ten den budu omdlievat krasne panny a mladenci od smadu. Ti, co prisahaju na hriech Samarie a vravia: „Ako zije tvoj boh, Dan, a ako zije put do Bersabe!“ Preto padnu a viac nevstanu. Videl som Pana stat pri oltari. I riekol: „Prasti hlavicu tak, aby sa zatriasli tramy; dolam im ich vsetkym na hlavach a ostatok z nich mecom pobijem; zbeh od nich neutecie a kto ostane, nezachrani sa. Ak vniknu do podsvetia, moja ruka ich odtial donesie, a ak vystupia do neba, aj odtial ich stiahnem. Ak sa schovaju na vrcholci Karmelu, vysliedim ich a donesiem odtial a ak sa mi schovaju pred ocami na morske dno, tak rozkazem hadovi a uhryzne ich. Ak pojdu do zajatia pred svojimi nepriatelmi, tam rozkazem mecu a zabije ich, upriem na nich svoje oci na nestastie, a nie na blaho. “Pan, Jahve zastupov, sa dotkne zeme a ta sa zatrasie a zialit budu vsetci, co na nej byvaju, bude vystupovat cela ako Nil a upadat ako rieka Egypta. On stavia v nebesiach svoju hornu sien, jej klenbu zasadil do zeme; on privolava vody mora a rozlieva ich po povrchu zeme, Jahve je jeho meno. „Synovia Izraela, nie ste vy pre mna ako synovia Etiopie? - hovori Pan. Ci som nevyviedol Izrael z egyptskej krajiny, Filistincov z Kaftoru a Aramejcanov z Kiru?Hla, oci Pana, Jahveho, spocivaju na hriesnom kralovstve: Ja ho zmetiem z povrchu zeme, lenze nezmetiem uplne dom Jakubov - hovori Pan. Hla, ja dam prikaz a rozosejem synov Izraela medzi vsetky narody, ako sa osieva na riecici, ze kamienok nepadne na zem. Mecom zomru vsetci hriesnici mojho ludu, ktori hovoria: »Nedostihne a nepredbehne nas nestastie. «V ten den vyzdvihnem padnutu Davidovu chalupu, zamurujem jej trhliny, postavim jej sutiny a vybudujem ju ako kedysi. Aby ovladli zvysky Edomu a vsetky narody, nad ktorymi sa vzyva moje meno, hovori Pan, ktory to urobi. Hla, pridu dni - hovori Pan, ked sa orac zenca bude dotykat a sliapac hrozna toho, co seje semeno; vrchy budu pretekat mustom a vsetky kopce sa budu roztekat. Vtedy obratim osud svojho ludu, Izraela, budu stavat a obyvat spustosene mesta, budu sadit vinice a pit ich vino, narobia si zahrad a budu jest ich ovocie. Vtedy ich zasadim do ich pody a viac ich nevytrhnu z ich pody, ktoru som im dal“ - hovori Pan, tvoj Boh. Videnie Abdiasa. Toto hovori Pan, Jahve, o Edome: Zvest som pocul od Pana a posol bol poslany k narodom: „Vstante, pozdvihnime sa proti nemu do boja!“„Hla, umensim ta medzi narodmi, budes velmi opovrhnuty!Nadutost tvojho srdca ta oklame, obyvatel skalnych trhlin! Sidli vysoko a hovori si v srdci: »Ktoze ma zruti na zem?«Co sa vyvysis ako orol a co si aj medzi hviezdy hniezdo postavis, zrutim ta odtial,“ hovori Pan. Ak pridu k tebe zlodeji, ak nocni lupici - (a spustosia ta!) - ci si neukradnu, len kolko im staci? Ak pridu k tebe oberaci, ci nenechaju paberky?Ako poprehladavaju Ezaua, poprekutavaju jeho skryse!Az k hraniciam ta pozenu vsetci muzovia tvojej zmluvy, oklamu, premozu ta tvoji chlebovi priatelia, osidlo postavia pod teba, ty nechapavy!„Ci v ten den - hovori Pan - nevynicim mudrcov z Edomu a rozumnost z Ezauovho vrchu?Vtedy ochabnu tvoji hrdinovia, Teman, aby z Ezauovho vrchu kazdy vrazdou vyhynul. Pre nasilie na tvojom bratovi Jakubovi pokryje ta hanba a zahynies naveky. V den, ked si stal oproti, v den, ked barbari zajali jeho vojsko a cudzinci vnikli do jeho bran a o Jeruzalem hadzali zreb, i ty si bol ako jeden z nich. “Ale nehlad na den svojho brata, na den jeho nestastia, netes sa nad Judovymi synmi v den ich skazy a neroztvaraj si usta v den uzkosti. Nevnikaj do brany mojho ludu v den jeho pohromy, nepas si aj ty oci na jeho nestasti v den jeho pohromy a nehrab sa za jeho majetkom v den jeho pohromy!Ani nestoj pri trhlinach, aby si hubil jeho ubehlikov, a nechytaj jeho utecencov v den uzkosti!Lebo je blizko Panov den proti vsetkym narodom. Ako si nakladal ty, tak nalozi s tebou, tvoje ciny ti zvrati na hlavu. Lebo ako ste pili na mojom svatom vrchu, tak budu pit ustavicne vsetky narody, budu pit a srkat a budu, akoby neboli. Na vrchu Sion bude vsak zachrana a bude svaty; Jakubov dom sa zmocni svojho majetku. Jakubov dom bude ohnom a Jozefov dom plamenom, dom Ezauov vsak plevou, ktoru zapalia a stravia, a z Ezauovho domu sa nezachrani nik, lebo Pan (tak) hovori. Zmocnia sa juhu, Ezauovho vrchu a roviny Filistincov. Zmocnia sa Efraimovych poli a poli Samarie a Benjamin Galaadu. Zajati tohto vojska, synov Izraela, sa zmocnia Kanaanu az po Sareptu a zajati Jeruzalema, ktori su v Sardoch, zmocnia sa miest juhu. Zachranci vystupia na vrch Sion, aby sudili Ezauov vrch a kralovstvo bude patrit Panovi. Pan prehovoril k Jonasovi, synovi Amatiho, takto:„Vstan, chod do velkeho mesta Ninive a zvestuj mu, ze ich zloba vystupila predo mna. “Ale Jonas vstal a chcel utiect spred Pana do Tarsisu; isiel do Joppe, kde nasiel lod, ktora isla do Tarsisu, dal jej svoje plavne a nastupil do nej, aby siel s nimi do Tarsisu spred Pana. Ale Pan zoslal na more velky vietor, takze sa na mori strhla velka burka a lodi hrozilo stroskotanie. Namornici sa bali a kazdy volal k svojmu bohu; naradie, ktore bolo na lodi, pohadzali do mora, aby ju od neho odbremenili. Jonas vsak zisiel do vnutra lode, lahol si a spal. Tu pristupil k nemu velitel lode a povedal mu: „Coze, ty spis? Vstan, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nas a nezahynieme. “I vraveli si druh druhovi: „Noze, hodme zreb a dozvieme sa, pre koho nas stihlo toto nestastie. “ Hodili teda zreb a zreb padol na Jonasa. I spytovali sa ho: „Povedzze nam, preco nas stihlo toto nestastie? Co mas za poslanie a odkial ides? Ktora je tvoja vlast a z ktoreho si naroda?“Odpovedal im: „Hebrej som a som ctitel Pana, Boha nebies, ktory ucinil more a suchu zem. “Muzov pojal velky strach a hovorili mu: „Co si to urobil?“ Chlapi totiz vedeli, ze uteka spred Pana, lebo im to povedal. Pytali sa ho: „Co mame s tebou urobit, aby sa more pod nami utisilo?“ More sa totiz burilo coraz vacsmi. Povedal im: „Chytte ma a hodte do mora, potom sa more pod vami utisi. Ved ja viem, ze vas pre mna zastihla tato velka burka. “Ale muzovia veslovali, aby sa priplavili naspat k suchej zemi, no nemohli, pretoze sa more pod nimi coraz viac burilo. Preto volali k Panovi: „Ach, Pane, nech nezahynieme pre zivot tohto cloveka a neuval na nas nevinnu krv! Ved ty si Pan a urobil si, ako sa ti pacilo. “I chytili Jonasa a hodili ho do mora, naco more prestalo zurit. Tu pojal muzov velky strach pred Panom a obetovali Panovi obetu a zaviazali sa slubmi. Pan priviedol velku rybu, aby pohltila Jonasa; a Jonas bol vo vnutri ryby tri dni a tri noci. Jonas sa modlil z vnutra ryby k Panovi, svojmu Bohu,a hovoril: „Volal som zo svojej uzkosti k Panovi a vyslysal ma, z lona podsvetia som krical, pocul si moj hlas. Hodil si ma do priepasti, do hlbin mora a obklucil ma prival. Tvoje vlnobitia a tvoje vlny valili sa ponad mna. A povedal som: Odvrhnuty som spred tvojich oci, ale este uzriem tvoj svaty chram. Vody ma obklopili az po hrdlo, priepast ma objala, trst mi obopala hlavu. Az k upatiam vrchov som zostupil a zavory zeme boli navzdy za mnou, lez vyzdvihol si z hĺbky moj zivot, Pane, Boze moj. Ked vo mne klesla moja dusa, rozpamatal som sa na Pana a moja modlitba dosla k tebe do tvojho svateho chramu. Ti, co si ctia lzive tiene, opustaju svoje milosrdenstvo. Ja ti vsak budem s hlasnou vdakou obetovat a splnim, co som slubil; u Pana je spasa. “I prikazal Pan rybe a vydala Jonasa na suchu zem. Pan druhy raz prehovoril k Jonasovi takto:„Vstan, chod do velkeho mesta Ninive a zvestuj mu zvest, ktoru ti ja poviem!“Jonas vstal a siel podla Panovho rozkazu do Ninive. Ninive bolo velke mesto pred Bohom, bolo treba tri dni, aby sa preslo cezen. Jonas zacal vstupovat do mesta - prvy den cesty - a volal: „Este styridsat dni a Ninive bude rozvratene!“Muzovia z Ninive uverili Bohu, vyhlasili post a obliekli sa do vrecovin od najvacsich po najmensich. Vec dosla az k ninivskemu kralovi; i vstal zo svojho tronu, zhodil zo seba plast, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola. A takto volal v Ninive: „Nariadenie krala a jeho velmozov je toto: Ludia a zvierata, statok a ovce nech nic neokusia; nech sa nepasu a vodu nech nepiju!Ludia i zvierata nech sa poobliekaju do vrecovin, nech hlasno volaju k Bohu a nech sa kazdy odvrati od svojej zlej cesty a od nasilia, ktore ma v rukach. Ktovie, azda sa Boh odvrati a zmiluje sa; odvrati sa od svojho hnevu a nezahynieme. “Boh videl ich skutky, ze sa odvratili od svojich zlych ciest, a Boh sa zmiloval a nepostihol ich nestastim, ktorym ich zamyslal postihnut. Jonasovi sa to velmi nepacilo a nahneval sa. I modlil sa k Panovi: „Ach, Pane, ci som to nepovedal, kym som bol vo svojej krajine? Preto som chcel najprv utiect do Tarsisu, ved som vedel, ze si laskavy a milosrdny Boh, trpezlivy a velky v zlutovani a zmiluvas sa nad nestastim. Teraz vsak, Pane, odnim odo mna moju dusu, lebo mi je lepsie zomriet, nez zit. “Pan povedal: „Azda sa pravom hnevas?“Nato vysiel Jonas z mesta a byval vychodne od mesta; urobil si tam striesku a sedel pod nou v toni, chcel vidiet, co sa stane v meste. Vtedy Pan, Boh, rozkazal ricinovemu kru, ktory vyrastol nad Jonasom a robil mu nad hlavou tien, aby ho oslobodil od neprijemnosti. Jonas sa ricinovemu kru velmi zaradoval. Ked na druhy den vychadzala ranna zora, rozkazal Boh cerviku a on zranil ricinus, takze vyschol. A ked vyslo slnko, rozkazal Boh horucemu vychodnemu vetru a slnce prazilo Jonasovi na hlavu, ze omdlieval a dusa si mu ziadala umriet. I povedal: „Lepsie mi je zomriet, ako zit. “Vtedy povedal Boh Jonasovi: „Azda sa pravom hnevas na ricinus?“ Odpovedal: „Pravom sa hnevam az na smrt. “Pan povedal: „Ty lutujes ricinus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktory za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemam zlutovat nad velkym mestom Ninive, v ktorom je viac nez sto dvadsattisic ludi, ktori nevedia rozlisovat medzi pravicou a lavicou? K tomu mnozstvo zvierat. “Slovo Panovo, ktore prehovoril k Micheasovi z Morasti v dnoch judskych kralov Joatama Achaza a Ezechiasa, ktore dostal vo videni o Samarii a Jeruzaleme. Pocujte, vsetky narody, pozoruj, zem a co ju napĺna, nech je Pan svedkom proti vam, Pan zo svojho svateho chramu. Lebo, hla, Pan vychadza zo svojho miesta, zostupuje a kraca po vysinach zeme. I roztekaju sa pod nim vrchy a udolia sa roztvaraju ako vosk pred ohnom, ako voda vyliata na svah. Pre Jakubov hriech je to vsetko, pre zlocin Izraelovho domu. Co je Jakubov hriech? Ci nie Samaria? A co su vysiny Judu? Ci nie Jeruzalem?Zo Samarie urobim hrbu na poli a pozemok pre vinicu; jej kamene pohadzem do doliny a jej zaklady odhalim. Vsetky jej modly rozbiju, vsetky jej dary spalia ohnom, vsetky jej obrazy spustosim, ved su nazbierane zo mzdy pobehlice a budu zasa mzdou pobehlice. Preto budem nariekat a kvilit, budem chodit bosy a nahy, budem nariekat ako sakaly a smutit ako pstrosy. Lebo jej rana je nezahojitelna, lebo dosla k Judovi, dosla az k brane mojho ludu, k Jeruzalemu. V Gete neohlasujte, v Aku neplacte. V Bet Afre sa v prachu valajte!Prejdize si, obyvatelka Safiru, potupena nahotou! Nevyjde obyvatelka Sananu. Narek v Bet Haeseli odnal od vas podporu. Caka na stastie obyvatelka Marotu, hoci nestastie zostupilo od Pana k brane Jeruzalema. Zapriahni do voza tatose, obyvatelka Lachisu. Zaciatok hriechu pre dceru Siona bol, ze sa u teba nasli zlociny Izraela. Preto daju odbytne Moreset Gatu; domy Akzibu budu sklamanim pre kralov Izraela. Este ti privediem dedica, obyvatelka Maresy; az k Odolamu pojde slava Izraela. Ohol sa a ostrihaj pre svojich rozkosnych synov, rozsir si plesinu ako sup, lebo sa odstahuju od teba. Beda tym, co vymyslaju zlo a pasu zlocin na svojich lozkach; ked svitne rano, prevedu ho, lebo maju moc v rukach. Ak sa im zaziada pole, ulupia ho, ak domy, zoberu ich; spachaju nasilie na muzovi i jeho dome, na cloveku i jeho dedicstve. Preto takto hovori Pan: „Hla, ja vymyslim proti tomuto rodu zlo, z ktoreho si nevytiahnete hrdlo, ani nebudete vykracovat vzpriameni, lebo je to zly cas. V ten den vyrieknu o vas porekadlo a zialit budu zalospevom. Povedia: »Uplne sme spustoseni, dedicstvo mojho ludu zamenil - ako mi ho berie! - Tym, co nas odvedu, rozdelili nase pole. «Preto nebudes mat nikoho, kto by hodil povrazok pri zrebovani v zhromazdeni Panovom. “„Nerecni!“ recnia, „netreba tymto recnit, nepride potupa!“Takato rec, dom Jakubov! Ci je Pan netrpezlivy? Ci je toto jeho dielo? Ci nie su moje slova dobre voci tomu, kto kraca spravodlivo?Uz davno sa moj lud stavia ako nepriatel. Stahuje plast z tuniky tym, co chodia spokojne, co sa odvracaju od vojny. Zeny mojho ludu odhanate z domu im draheho, ich dietkam odnimate navzdy moju slavu. „Vstante a chodte, tu niet odpocinku. “ Pre necistotu, co nivoci hroznym nivocenim. Keby bol muz, co ide za vetrom a klamstvom, a luhal by: „Budem recnit o vine a palenke,“ to by bol recnik pre tento lud. Ano, pozbieram ta, Jakub, celeho, ano, zhromazdim zvysok Izraela, dam ich dokopy ako ovce v ovcinci, ako stado uprostred pase; budu sa ozyvat pre (mnozstvo) ludi. Pred nimi pojde drvic, prelomia branu, prejdu nou a vyjdu. I pojde pred nimi ich kral a Pan v ich cele. Povedal som: „Cujte, pohlavari Jakuba a kniezata Izraelovho domu, ci nie vy mate poznat pravo?“Nenavidite dobro a milujete zlo, stahujete z nich kozu a maso z ich kosti. Jedia maso mojho ludu; stahuju z nich kozu, lamu im kosti a kuskuju ako do hrnca, ako maso do kotla. Potom budu kricat k Panovi, ale nevyslysi ich, zakryje si v tom case pred nimi tvar, lebo hresili svojimi skutkami. Toto hovori Pan proti prorokom, ktori zavadzaju svoj lud, ktori, ak maju zubami co hryzt, volaju: „Pokoj!“ - proti tomu vsak, co im neda nic do ust, ohlasuju vojnu. Preto budete mat noc bez videnia, budete mat temnotu bez vestby, nad prorokmi slnko zapadne a zatemnie sa den nad nimi. I budu sa hanbit jasnovidci, cervenat sa budu vestci a vsetci si zahalia bradu, pretoze niet Bozej odpovede. Ale ja som naplneny silou, duchom Pana, pravom a chrabrostou, aby som oznamil Jakubovi jeho hriech a Izraelu jeho zlocin. Cujte toto, pohlavari Jakubovho domu a kniezata domu Izraelovho, ktorym sa hnusi pravo a vsetko rovne krivia,ktori krvou buduju Sion a Jeruzalem hriechom. Ich pohlavari sudia za uplatok, ich knazi ucia za placu, ich proroci vestia za peniaze, pritom sa opieraju o Pana a vravia: „Ci nie je Pan medzi nami? Nepride na nas nestastie!“Preto pre vas zoru Sion ako pole, Jeruzalem bude zboreniskom a chramovy pahorok bude zalesnenou vysinou. Na konci dni: bude upevneny vrch Panovho domu na temene vrchov a vycnievat bude nad pahorky i budu sa nan hrnut ludia. Pridu mnohe narody a povedia: „Hor’ sa, vystupme na vrch Panov, do domu Jakubovho Boha, nech nas pouci o svojich cestach a budeme kracat jeho chodnikmi. “ Lebo zo Siona vyjde nauka a Panovo slovo z Jeruzalema. Rozsudzovat bude medzi pocetnymi kmenmi a nadaleko napravat mocne narody, takze si z mecov ukuju radla, zo svojich kopiji vinicne noze. Narod proti narodu nezdvihne mec a nebudu sa viac priucat boju. Kazdy bude sediet pod svojim vinicom a nerusene pod svojim figovnikom, lebo prehovorili usta Pana zastupov. Lebo vsetky narody putuju, kazdy v mene svojho boha, my vsak putujeme v mene Pana, nasho Boha, na vecne veky. „V ten den, hovori Pan, zhromazdim kulhavych a pozbieram roztratenych a tych, ktorych som trestal. Z kulhavych urobim zvysky a z ustatych mocny narod“ a Pan bude nad nimi panovat na vrchu Sion odteraz az naveky. A ty, veza stada, pahorok dcery Siona, k tebe pride, vkroci predosle vladarstvo, kralovstvo dcery Jeruzalema. Teraz vsak, preco tak kricis? Ci nie je v tebe kral? Ci zahynul tvoj poradca, ze sa ta zmocnuju bole sta rodicky?Zvijaj sa a namahaj, dcera Siona, ako rodicka, lebo teraz vyjdes z mesta a budes byvat na poli. Pojdes do Babelu, tam ta vyslobodi, tam ta vykupi Pan z ruky tvojich nepriatelov. Teraz sa vsak zhromazdia proti tebe mnohe narody. Budu vraviet: „Znesvatit ho! Nech sa nam oko nadiva na Sion!“Lenze oni nepoznaju Panove myslienky a nechapu jeho rozhodnutie, ze ich zhromazdil ako snopy na humno. Hor’ sa a mlat, dcera Siona, lebo tvoj roh spravim zeleznym a kopyta ti kovovymi urobim, ze rozdrvis mnohe narody a zasvatis Panovi ich korist a ich bohatstvo vladcovi celej zeme. Narob si mnozstvo zarezov: hradbu postavili proti nam, palicou udierali sudcu Izraela po tvari. A ty, Betlehem, Efrata, primaly si medzi tisicami Judu; z teba mi vyjde ten, co ma vladnut v Izraeli a jeho povod je odpradavna, odo dni vecnosti. Preto ich vyda az do casu, ked rodicka porodi, a zvysok jeho bratov sa vrati k synom Izraela. Vstane a bude past silou Panovou a velebou mena Pana, svojho Boha; budu si byvat, lebo teraz sa zvelebi az do koncin zeme. On bude pokoj. Ked pride Asyr do nasej krajiny a vkroci do nasich palacov, postavime proti nemu sedem pastierov a osem veducich ludi. Budu past mecom krajinu Asyrov a cepelou krajinu Nimroda. On vyslobodi od Asyra, ked pride do nasej krajiny a ked vkroci na nase uzemie. Zvysok Jakuba bude uprostred mnohych narodov ako rosa od Pana, ako kvapky dazda na trave, ktore necakaju na cloveka a nedufaju v syna cloveka. Zvysok Jakuba bude (medzi narodmi) uprostred mnohych narodov ako lev medzi zvieratami lesa a ako levica v stadach oviec, ktore, ked vkroci, sliape a trha, ze niet toho, kto by vyslobodil. Vyvysi sa ti ruka nad tvojich protivnikov a vsetci tvoji nepriatelia zahynu. „A v ten den - hovori Pan: vyhubim tvoje kone z tvojho stredu, vynivocim tvoje vozy,vyhubim mesta tvojej krajiny, zrucam vsetky tvoje pevnosti. Vyhubim ti carodejstva z ruky a viac nebudes mat vestcov. Vyhubim tvoje obrazy i tvoje pomniky z tvojho stredu, ze sa viac nebudes klanat dielu svojich ruk. Odburam asery z tvojho stredu a vynivocim tvoje mesta. V hneve a zapale sa vypomstim na narodoch, ktore neposluchaju. “Pocujte, co hovori Pan: „Vstan, sud sa pred vrchmi a kopce nech pocuju tvoj hlas!“Cujte, vrchy, Panov spor, i pevne zaklady zeme, lebo Pan ma spor so svojim ludom, s Izraelom sa bude pravotit. „Lud moj, co som ti urobil? A cim som ti bol na tarchu? Odpovedz mi!Ved som ta vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva som ta vykupil a postavil som ti na celo Mojzisa, Arona a Mariu. Lud moj, spomenze si, co zamyslal moabsky kral Balak a co mu odpovedal Balam, Beorov syn, od Setimu az po Galgalu, aby si poznal laskave skutky Panove. “„S cim mam predstupit pred Pana, sklonit sa pred Bohom vysosti? Mam prist pred neho s celopalmi? S jednorocnymi teliatkami?Ci ma Pan zalubu v tisicoch baranov, v desattisicoch potokov oleja? Ci mam dat svojho prvorodeneho za svoj hriech, plod svojho lona za zlocin svojej duse?“Oznamili ti, clovece, co je dobre a co ziada Pan od teba: iba zachovavat pravo, milovat milosrdenstvo a pokorne chodit so svojim Bohom. Cuj! Pan vola k mestu - a spasa tym, co sa boja tvojho mena! „Pocuvajte prut a toho, co ho ustanovil. Este je ohen v dome zlocinca: zlocinne poklady a mizerna zmensena efa. Ci ospravedlnim, ked je vaha bezbozna a vo vrecku su falosne zavazia?Jeho bohaci su plni nasilia, jeho obcania hovoria klamstvo a jazyk v ich ustach je lest. Nuz aj ja ta zacnem udierat, nivocit pre tvoje hriechy. Budes jest a nenasytis sa, vnutro ti ostane prazdne. Co uchytis, nezachranis, a co zachranis, odovzdam mecu. Budes siat, ale zat nebudes, budes sliapat olivy, no nepomazes sa olejom, i must, no vino pit nebudes. Zachovaval si predpisy Omriho a vsetky skutky Achabovho domu, kracal si podla jeho rad, aby som z teba pust urobil a z tvojich obyvatelov vysmech; budes niest posmech narodov. “Beda mi, lebo som ako oberac ovocia, ako ked sa paberkuje vinica: niet strapca na zjedenie, ranej figy, ktoru by mi dusa ziadala. Nabozny vymizol z krajiny a priameho niet medzi ludmi, vsetci sliedia po krvi, druh na druha sietou poluje. Na zlo maju znamenite ruky: knieza - pozaduje, sudca - za odmenu a mocnar vyslovuje tuzbu svojej duse, ktora je zhubna. Najlepsi z nich je ako trn, priamy ako bodliak. Den tvojich strazcov, tvoje navstivenie prichadza, teraz pride ich zrutenie. Neverte bliznemu, nedoverujte priatelovi, pred tou, ktora odpociva v tvojom lone, straz zavoru svojich ust. Lebo syn opovrhne otcom, dcera sa postavi proti matke, nevesta proti svokre, kazdemu su nepriatelmi jeho domaci. Ja vsak budem hladiet na Pana, doverovat budem v Boha svojej spasy; moj Boh ma vyslysi. Netes sa zo mna, nepriatelka moja, ak som padol, vstanem, ak sedim vo tme, Pan je mojim svetlom. Znesiem Panov hnev, lebo som zhresil proti nemu, kym sa ujme mojho sporu a prisudi mi pravo, vyvedie ma na svetlo, uvidim jeho spravodlivost. Uvidi to moja nepriatelka a pokryje ju hanba; tu, ktora mi hovorila: „Kde je Pan, tvoj Boh?“ Moje oci budu na nu hladiet, vtedy ju posliapem ako blato ulice. Prichadza den, ked budu stavat tvoje mury; v ten den sa rozsiri hranica. V ten den pridu k tebe od Asyrska, od miest Egypta, od Tyru az po Rieku a od mora k moru, od vrchu k vrchu. Zem vsak bude spustosena pre jej obyvatelov, pre ovocie ich skutkov. Pas svoj lud svojou berlou, svoje dedicne stado, ktore byva osamele v hore uprostred Karmelu; nech spasu Basan a Galaad ako za davnych dni!Ako v dnoch, ked si vychadzal z egyptskej krajiny, ukazem mu zazraky. Narody uvidia a zahanbia sa napriek vsetkej svojej sile, polozia si ruku na usta, usi im ohluchnu. Budu lizat prach ako hady, ako zemeplazy; so strachom pridu zo svojich skrys k Panovi, nasmu Bohu; budu sa triast a obavat sa teba. Kto je Boh ako ty, ktory odpustas hriechy, prejdes ponad vinu zvyskov svojho dedicstva? Jeho hnev netrva vecne, lebo ma zalubu v zlutovani. Zase sa zmiluje nad nami, zmyje nase hriechy a do morskych hlbin zahodi vsetky nase viny. Preukaz vernost Jakubovi, milosrdenstvo Abrahamovi; ako si sa zaprisahal nasim otcom od pradavnych dni. Vyrok nad Ninive. Kniha videnia Nahuma z Elkosa. Pan je ziarlivy a pomstivy Boh, Pan je pomstivy a plny hnevu, Pan sa pomsti na svojich protivnikoch a chova hnev proti svojim nepriatelom. Pan je trpezlivy, no velmi mocny, Pan nenecha nic bez trestu. Vo vichre a burke je jeho cesta a oblak je prachom jeho noh. Ked zahriakne more, urobi ho susou a vsetky rieky vysusi. Uvada Basan a Karmel a kvet Libanonu vadne. Vrchy sa trasu pred nim a kopce sa rozutekaju; zem sa dviha pred jeho tvarou, i svet a vsetci jeho obyvatelia. Kto obstoji pred jeho hnevom a kto sa zdvihne pred jeho zapalom? Jeho hnev sa rozteka ako ohen a skaly pred nim praskaju. Dobrym utocistom je v den uzkosti a pozna tych, co v neho dufaju. V prekypujucej zaplave skoncuje so svojimi protivnikmi, jeho nepriatelov stiha tma. Co zamyslate proti Panovi? On urobi koniec, uzkost sa nezdvihne po druhy raz. Ved su posplietani ako trnie a su ako vinom spiti; uplne budu pohlteni ako sucha pleva. Z teba vysiel, co zamyslal zlo proti Panovi, co planoval nicomnost. Toto hovori Pan: „Co su aj bezpecni a hocako pocetni, aj tak ich skosia a zahynu. Pokoril som ta, viac ta nepokorim. Teraz vsak zlomim jeho jarmo nad tebou a tvoje okovy roztrham. “Pan dal rozkaz o tebe: „Z tvojho mena nebude viac semena, z domu tvojho boha vynivocim sochy a liatiny, pripravim ti hrob, lebo si bezcenny. “Hla, na vrchoch nohy posla blahozvesti, ktory oznamuje pokoj! Zasvacuj, Juda, svoje sviatky, spĺnaj svoje sluby, lebo viac neprejde cez teba nicomnik, ten celkom zahynie. Vystupuje pred tebou nicitel: straz hradbu, dozeraj na cestu, upevnuj si bedra, pozbieraj vsetky sily!Lebo Pan vrati Jakubovu hrdost ako hrdost Izraelovu, lebo ju znicili nicitelia a spustosili jej vetvy. Stit jeho hrdinov sa cervenie, bojovnici su v sarlate, vozy su z ohnivej ocele v den, ked sa vyzbrojuje, a jazdci sa vzpinaju. Po uliciach sa zenu vozy, letia po namestiach, vyzor maju ako fakle, blikaju ako blesky. Spomenie si na svojich hrdinov, rutia sa svojou cestou, ponahlaju sa k muru a postavi sa zastita. Brany riek sa otvoria a palac sa rozpada. Panovnicu (?) odvedu do zajatia, jej sluzky nariekaju, ako ked hrkutaju holuby, a udieraju si prsia. Ninive je ako rybnik uz oddavna. Oni bezia! „Zastante! Stojte!“ - no nik sa neobrati. „Rabujte striebro, rabujte zlato,“ ved nema konca vybava, bohatstvo najskvostnejsich nadob. Pust a pustota a spustosenie! Srdce sa rozteka, kolena sa chveju, triaska je na kazdych bedrach, zo vsetkych tvari sa stahuje cerven. Kde je brloh levov, ta pastva levicat? Ta chodieval lev, levica, tam byvali levicata. A nikto ich neodstrasil. Lev trhal pre svoje mladata a hrdusil pre svoje levice, koristou si naplnil brlohy a svoje jamy lupezou. „Hla, som proti tebe, hovori Pan zastupov, spalim tvoje vozy na dym, tvoje levicata mec pohlti, odstranim tvoju korist z krajiny, nezazneje viac hlas tvojich poslov. “Beda krvavemu mestu! Je same klamstvo, je plne nasilia, neprestava plienit. Pleskot bica, hlucny rachot kolies, kone cvalaju, vozy sa rutia,jazdci vysedaju, plamen meca, blesk ostepa, mnozstvo prebodnutych a sila mrtvych tiel. Niet konca mrtvolam, potkynaju sa o tela. Pre mnozstvo smilstva smilnice ocarujucej krasy, znalej carov, ktora za svoje smilstvo predavala narody a pokolenia za svoje cary. „Hla, som proti tebe, hovori Pan zastupov, vyhrniem ti vlecky na tvar, ukazem narodom tvoju nahotu a kralovstvam tvoju hanbu. Vrhnem na teba spinu, potupim ta a divadlom ta spravim. Potom kazdy, kto ta uvidi, ujde od teba a povie: »Spustosene je Ninive! Kto by ho lutoval? Kde by som mal hladat tesitelov pre teba?«Si lepsie nez No-Amon, ktore lezalo medzi Nilmi? Obklucovali ho vody, hradbou mu bolo more, z vody malo mur. Etiopia bola jeho silou a Egypt - bez poctu - Put a Libyjci boli medzi jeho pomocnikmi. Aj ono slo do zajatia, do vyhnanstva, aj jeho nemluvnata rozbijali na rohoch vsetkych ulic. O jeho vznesenych hadzali zreb a jeho velikasov okovali do zeliez. Aj ty budes opojene, budes omdlete, aj ty budes hladat utociste pred nepriatelom. Vsetky tvoje pevnosti su figovniky s ranymi figami, ak ich potrasu, padnu do ust zruta. Hla, tvoj lud: to zeny vprostred teba, otvoria tvojim nepriatelom dokoran brany tvojej krajiny; ohen pohlti tvoje zavory. Nacieraj si vodu pre obliehanie, opevni svoje hradby, vstup do blata, sliap hlinu, vezmi formu na tehly. Tam ta ohen pohlti, vykantri ta mec, zozerie ta ako koniky, hoci ta bolo mnozstvo ako konikov, hoci ta bolo mnozstvo ako kobyliek. Kupcov si mal viac, nez je hviezd na nebi! Konik vyplienil a odletel. Tvoje kniezata su ako kobylky, tvoji uradnici ako huf konikov, ktore cupia na muroch v den studeny, ked vyjde slnko, odletia a nezname je ich miesto, kde su. Tvoji pastieri driemu, kral asyrsky, tvoji hrdinovia spia; tvoj lud je roztrateny po vrchoch a nepozbiera ho nik. Niet ulavy na tvoj uder, tvoja rana je smrtelna. Vsetci, co pocuju chyr o tebe, budu tlieskat nad tebou rukami, ved komuze neprichadzalo ustavicne nestastie od teba?“Vyrok, ktory dostal vo videni prorok Habakuk. Dokedy mam volat, Pane, a nevyslysis? Kricim k tebe: „Nasilie!“, a nezachranujes?Preco mi das vidiet hriech a pozeras na nestastie? Utlak a nasilie je predo mnou, rodi sa spor a vznika zvada. Preto sa ochromuje zakon a nikdy neprerazi pravo, lebo bezboznik obchadza spravodliveho; preto vychadza pokrivene pravo. „Pozrite medzi narody a vidte a zhrozite sa uzasne, lebo vo vasich dnoch vykonam cin, ze neuverite, ked vam ho rozpovedia. Lebo, hla, ja vzbudim Chaldejcov, hrozny a obratny narod, ktory sa rozide po sirej zemi, aby dobyl obydlia, ktore nie su jeho. Uzasny je a strasny, jeho pravo a pycha vychadza od neho. Lahsie nez leopardy su jeho kone, rychlejsie ako vlky za vecera; jeho jazdci sa zenu, jeho jazdci prichadzaju zdaleka, letia sta orol, ked sa vrha na korist. Kazdy kraca za nasilim, vsetky ich tvare su vychodny vietor, nakopia zajatcov ako piesku. Posmech si robi z kralov, kniezata su mu na vysmech, vysmieva sa kazdej pevnosti, nakopi piesku a zaujme ju. Nato mu nadmieru ozije duch, prehresi sa, svoju silu poklada za boha. “Ci nie si ty, Pane, od pradavna? Moj Boze, moj Svaty, nezomrieme! Pane, pre sud si ho ustanovil; Skala, pre karhanie si ho postavil. Mas ciste oci, nechces vidiet zlo a nemozes hladiet na nestastie. Preco hladis mlcky na protivnikov, ked zlocinci hlcu lepsich od seba?Ludi robis podobnymi rybam v mori, plazom, ktore nemaju vladcu. Vsetkych vylovil svojou udicou, povytahoval svojou sietou a pozbieral ich do svojho cerena, preto sa raduje a plesa. Za to obetuje svojej sieti, prinasa kadidlo svojmu cerenu, ved ich pomocou ma tucny podiel a mastny pokrm. Ci ma preto vyprazdnovat svoju siet a ustavicne bez milosti zabijat narody?Postavim sa na svoju straz, umiestnim sa na hradbe a budem sliedit, aby som zbadal, co bude ku mne hovorit a co odpovie na moju ponosu. Pan mi odpovedal: „Napis videnie, a to jasne na tabulu, aby sa dalo plynule citat. Lebo videnie je este na urceny cas, no nahli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, cakaj nan, ved urcite pride a nezmeska. Hla, naduva sa, v kom nie je dusa priama, spravodlivy vsak bude zit pre svoju vernost. “A ako je vino klamlive, nebude mat slavu muz naduty, ktory si otvara hrtan ako podsvetie, je ako smrt, nezasyti sa, zhrabal k sebe vsetky narody a zhromazdil k sebe vsetky kmene. Ci tito vsetci nespravia porekadlo o nom, posmesnu hadanku, a nepovedia: „Beda tomu, kto hromadi, co nie je jeho. Dokedy este? A hromadi proti sebe mracno hliny. “?Ci nepovstanu nahle, co zahryznu do teba, a nezobudia sa, co tebou otrasu? Potom im budes koristou. Preto, ze si vyplienil mnohe narody, vyplienia ta vsetky ostatne kmene, pre ludsku krv, pre nasilnost na zemi, na meste a vsetkych jeho obcanoch. Beda tomu, kto hromadi korist na nestastie svojho domu, chce si polozit hniezdo do vysav, aby unikol ruke nestastia. Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu, povytinat mnohe narody a tvoja dusa hresi. Ved kamen z muru bude kricat a hrada z vazby mu odpovie:Beda tomu, kto krvou stavia mesto a upevnuje osadu zlocinom!Hla, ci to nie je od Pana zastupov, ze kmene robia pre ohen a narody sa ustavaju pre nic?Lebo zem bude plna poznania Panovej slavy ako vody, ktore pokryvaju more. Beda tomu, kto napaja svojho blizneho, primiesava mu svoju zlost a opija ho, aby videl jeho nahotu. Sytil si sa viac hanbou nez ctou, nuz pi aj ty a ukaz svoju neobrezanost: obrati sa k tebe kalich Panovej pravice a potupa k tvojej cti. Lebo nasilie Libanonu ta pokryje a trapenie zvierat ta podesi pre ludsku krv, pre nasilie na zemi, na meste a vsetkych jeho obyvateloch. Co pomoze socha, ze ju urobil rezbar, liatina a lzivy ucitel, ze jej doveroval tvorca, co ju spravil, ked robil nemych bozikov?Beda tomu, kto vravi drevu: „Zobud sa!“, „Vstan!“ nememu kamenu; ci to on pocuje? Hla, je obtiahnuty zlatom a striebrom, ale zivota nijakeho v nom niet. Pan vsak je vo svojom svatom chrame, nech pred nim zamĺkne cela zem!Modlitba proroka Habakuka. Na sposob zalospevu. Pane, pocul som tvoju spravu, bal som sa, oziv, Pane, svoje dielo uprostred rokov, uprostred rokov daj vediet; v hneve si pripomen milosrdenstvo!Boh prichadza z Temanu a Svaty z vrchu Faran; - jeho veleba zakryva nebesa a zem je plna jeho chvaly. A ziari ako svetlo, luce mu vyrazaju z ruk, tam je schranka jeho sily. Pred jeho tvarou kraca mor a vzapati mu tiahne plamen. Zastane a premeria zem, pozrie a zatrasie narodmi; i rozpoltia sa vecne vrchy a sklonia sa kopce odveke; ma vecne chodniky. V trapeni som videl stany Kusanu, trasu sa siatre madianskej krajiny. Ci sa Pan hneva na rieky? Ci proti riekam nesie sa tvoj hnev? Ci proti moru je tvoj zapal, ze jazdis na svojich paripach? Tvoje vozy znamenaju spasu. Tvoja kusa je pripravena podla prisahy, ktoru si dal kmenom. Riekami si popreryval zem,zazreli ta, zvijali sa vrchy, prevalila sa zaplava vod, priepast vydala svoj hukot, vysoko dvihala ruky. Slnko a mesiac ostali doma, pred svetlom tvojich sipov usli, pred ziarou tvojho bleskoveho ostepu. V zapale posliapes zem, v hneve rozmlatis narody. Vytiahol si zachranit svoj lud, zachranit svojho pomazaneho; rozdrvil si hlavu bezboznikovho domu, obnazil si mu zaklady az dospodu. Ich vlastnou berlou si prevrtal hlavu jeho vojvodcov, ked sa rutili rozprasit ma; ich jasanie znelo, akoby sli zhltnut v skrysi bedara. Na svojich konoch cvalas po mori, cez bahno velkych vod. Pocul som a chvelo sa mi vnutro, pri hrmote triasli sa mi pery, rozklad mi vnikal do kosti a nohy sa mi chveli. Spokojny budem v den uzkosti, az pride narod, ktory na nas utoci. Figovnik sice nerodi a niet ovocia na vinicoch, sklamala uroda oliv a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z kosiara a v mastaliach nieto dobytka. Ja vsak budem plesat v Panovi, jasat budem v Bohu svojej spasy. Jahve, Pan, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a da mi vykracovat po mojich vysinach. Zbormajstrovi. Na strunovy nastroj. Slovo, ktore Pan prehovoril k Sofoniasovi, synovi Chusiho, syna Godoliasa, syna Amariasa, syna Ezechiasa, v dnoch judskeho krala, Amonovho syna Joziasa. „Docista zmetiem vsetko z povrchu zeme, hovori Pan. Zmetiem ludi i zvierata, zmetiem vtaky neba a ryby mora. Skaza zlocincom! - a vykantrim ludi z povrchu zeme, hovori Pan. Vystriem ruku proti Judovi a proti obyvatelom Jeruzalema a vyhubim z tohto miesta zvysky balov i mena zrecov a knazov;i tych, co sa na strechach klanaju nebeskemu vojsku; i tych, co sa klanaju a prisahaju na Pana, ale prisahaju aj na Melkoma;i tych, co sa vzdialili od Pana, nehladaju Pana a nejdu za nim. “Ticho pred tvarou Pana, Jahveho! Ved blizko je Panov den; ano, Pan usporiadal obetu, zasvatil svojich povolanych. „V den Panovej obety navstivim kniezata a kralovicov i vsetkych, co sa obliekaju do ruch cudzincov. A navstivim tych, co preskakuju v ten den cez prah, co naplnuju dom svojho Pana klamstvom a lstou. V ten den, hovori Pan, bude hlasny krik od Rybnej brany, jajkanie od druhej a velka zahuba od kopcov. Jajkajte, obyvatelia Moziara, ved zahynie cely kanaansky lud, vynicia vsetkych, co vazia striebro. V ten den prekutam Jeruzalem lampami a navstivim chlapov, ktori tucneju na svojich kvasniciach a hovoria si: »Pan neurobi ani dobre, ani zle. «Ich bohatstvo prepadne lupezi a ich domy spustnutiu; budu stavat domy, no byvat (v nich) nebudu, budu vysadzovat vinohrady, ale vino z nich pit nebudu. “Blizko je Panov den, blizko a je velmi rychly. Cuj, Panov den, trpko tam krici silak. Ten den je den hnevu, den uzkosti a zvierania, den vichra a vichrice, den tmy a temnoty, den oblakov a mrakavy. Den pozauny a lomozu proti opevnenym mestam a proti vysokym bastam. Do uzkosti vzeniem ludi, ze budu chodit ako slepi, lebo zhresili proti Panovi; ich krv sa bude vylievat ako prach a ich tela ako hnoj. Ani ich striebro, ani ich zlato ich nevladze zachranit v den Panovho hnevu. Ohen jeho ziarlivosti pohlti celu zem, lebo skoncuje, a to hrozne, so vsetkymi obyvatelmi zeme. Zhromazdite a pozbierajte sa, vy, nehanebny narod,skor nez porodi rozhodnutie a odleti den ako pleva. Skor nez pride na vas blciaci Panov hnev, skor nez pride na vas den Panovho hnevu. Hladajte Pana, vsetci pokorni zeme, ktori konate podla jeho prava, hladajte spravodlivost, hladajte pokoru, mozno, ze sa schovate v den Panovho hnevu. Lebo Gaza bude opustena a Askalon pustatinou, Azot rozozenu za bieleho dna a Akaron vyhubia. Beda obyvatelom pomorskeho pasu, narodu Kretanov! Panovo slovo je proti vam, Kanaan, krajina Filistincov: „Vyhubim ta, ze nebudes mat obcanov. “Pomorsky pas bude nivou, stepou pre pastierov a kosiarom pre stada. A pomorsky pas bude patrit zvyskom Judovym, tam sa budu past, v domoch Askalona budu za vecera kosiarit, lebo ich navstivi Pan, ich Boh, a obrati ich osud. „Pocul som hanobenie Moabu a ruhanie synov Amona, ked znevazovali moj lud a roztahovali sa na jeho uzemi. Preto ako zijem - hovori Pan zastupov, Boh Izraelov - Moab bude ako Sodoma a Amoncania ako Gomora, polom trnia, solnou banou a pustatinou naveky. Zvysky mojho ludu ich vyplienia a ostatok mojho naroda sa ich zmocni. “Toto ich zastihne pre ich pychu, pretoze hanobili a vyvysovali sa nad narod Pana zastupov. Pan bude hrozny proti nim, ved vykantri vsetkych bohov zeme a jemu sa bude klanat kazdy zo svojej vlasti, vsetky ostrovy narodov. „Aj vy, Etiopci… Ti su prebodnuti mojim mecom!“Vystrie ruku proti severu a znivoci Asyrsko, Ninive urobi opustenym, vyschnutym ako pustatina. Uprostred neho budu lezat stada, hufy rozlicnych zvierat; i pelikan a jez budu nocovat medzi jeho stĺpmi. Pocuvaj! Vresk v oblokoch, havran na prahu, lebo cedrove tramy su vytrhnute. Toto je mesto, ktore plesalo, byvalo bezstarostne a hovorilo si v srdci: „Ja som a nikto viac!“ Ako sa stalo pustatinou, leziskom zveriny? Kazdy, kto popri nom prejde, hvizda a mava rukou. Beda, neposlusnemu, poskvrnenemu a nasilnickemu mestu. Nepocuvalo na hlas, neprijalo vystrahu, nedoverovalo v Pana, nevinulo sa k svojmu Bohu. Jeho kniezata uprostred neho su ruciace levy; jeho sudcovia vlci vecerni, ktori rano neobhryzali. Jeho proroci su nespolahlivi, podvodni muzovia; jeho knazi znesvatili svate, znasilnili zakon. Pan v jeho strede je svaty, nerobi nepravost; rano co rano dava svoje pravo svetlom, ktore neubuda; ale zlocinec nepozna hanby. „Vykantril som narody, spustli ich basty, vynivocil som ich ulice, takze niet chodcov, vyhubene su ich mesta, bez muzov, bez obcanov. Riekol som: Azda sa ma budes bat, prijmes vystrahu. Nezmizne mu spred oci vsetko, cim som ho navstivil. Lenze hned zrana bolo podle vsetko ich konanie. Preto cakajte na mna - hovori Pan -, na den, ked povstanem ako svedok. Lebo je mojim pravom zhromazdit narody, pozbierat kralovstva, aby som na ne vylial svoju prchkost, cely svoj blciaci hnev, ved ohen mojej ziarlivosti pohlti celu zem. Lebo vtedy dam narodom ciste pery, aby vsetky vzyvali meno Panovo a sluzili mu spojenymi silami. Az spoza riek Etiopie budu moji ctitelia, potomci mojich roztratenych, prinasat svoje obety. V ten den sa nebudes hanbit pre rozlicne skutky, ktore si proti mne spachal, lebo vtedy odstranim sprostred teba tvojich nadutych chvastunov a viac sa nebudes vyvysovat na mojom svatom vrchu. Necham vsak v tvojom strede lud chudobny a biedny. “ Oni budu doverovat v Panovo meno. Zvysky Izraela nebudu pachat nepravost a nebudu hovorit loz; v ich ustach sa nenajde podvodny jazyk. Oni sa budu past a kosiarit, ze ich neodstrasi nik. Plesaj, dcera Siona, jasaj, Izrael, tes a raduj sa z celeho srdca, dcera Jeruzalema!Pan zrusil tvoje pokuty, odvratil nepriatela; kralom Izraela uprostred teba je Pan, nestastia sa viac neobavaj!V ten den povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti neovisnu ruky!Uprostred teba je Pan, tvoj Boh, spasonosny hrdina; zajasa nad tebou od radosti, obnovi svoju lasku, vyskat bude od plesania. “„Zronenych pre sviatky odstranim z teba, su ti tarchou hanebnou. Hla, v tom case skoncujem s tymi, co ta utlacali, zachranim kulhaveho a pozbieram roztratenych, urobim ich slavnymi a chyrnymi v celej krajine ich hanby. V tom case vas privediem, v tom case vas pozbieram, lebo vas urobim slavnymi a chyrnymi medzi vsetkymi narodmi zeme, az vam navidomoci obratim vas osud“ - hovori Pan. V druhom roku krala Daria, v siestom mesiaci, v prvy den mesiaca, prehovoril Pan prostrednictvom proroka Aggea k judskemu namestnikovi Zorobabelovi, synovi Salatiela, a k velknazovi Jozuemu, synovi Josedeka:„Toto hovori Pan zastupov: Tento lud vravi: »Este neprisiel cas stavat Panov dom. «“Pan vsak prehovoril prostrednictvom proroka Aggea takto:„Pre vas je uz cas byvat vo vykladanych domoch, kym tento dom je pusty?Nuz, teraz toto hovori Pan zastupov: Vsimnite si, ako sa vam vodi!Siali ste vela, malo ste zvazali; ked ste jedli, nenasytili ste sa; ked ste pili, nenapojili ste sa; obliekanim ste sa nezohriali a kto robil za mzdu, daval mzdu do deraveho vrecka. “Toto hovori Pan zastupov: „Vsimnite si, ako sa vam vodi!Chodte do hory, dovezte drevo a stavajte dom! Budem v nom mat zalubu a oslavim sa, hovori Pan. Hladel si za mnozstvom, a bolo z toho malo; doviezli ste to domov, a odfukol som to. Preco? - hovori Pan zastupov. Pre moj dom, ktory je pusty, kym kazdy z vas bezi do svojho domu. Preto sa nad vami zavrelo nebo, ze niet rosy a zem nevydala svoju urodu. Privolal som suchotu na zem, na vrchy, na obilie, na must, na olej a na vsetko, co zem vydava; na ludi, na zvierata a na vsetku pracu ruk. “Salatielov syn Zorobabel a velknaz, Josedekov syn Jozue, a cely zvysok ludu posluchol hlas Pana, svojho Boha, a slova proroka Aggea, lebo ho poslal Pan, ich Boh. A lud sa bal Pana. Aggeus, Panov posol, povedal ludu podla Panovho posolstva: „Ja som s vami, hovori Pan. “I povzbudil Pan ducha judskeho namestnika, Salatielovho syna Zorobabela, i ducha velknaza, Josedekovho syna Jozueho, ako aj ducha celeho zvysku ludu a dali sa do roboty na dome Pana zastupov, svojho Boha;dvadsiateho stvrteho dna siesteho mesiaca v druhom roku krala Daria. V siedmom (mesiaci), dvadsiateho prveho (dna) mesiaca, prehovoril Pan prostrednictvom proroka Aggea takto:„Povedz judskemu namestnikovi, Salatielovmu synovi Zorobabelovi, a velknazovi, Josedekovmu synovi Jozuemu, a zvysku ludu toto:Kto je este medzi vami taky, co videl tento dom v jeho predoslej slave? A za co ho pokladate teraz? Ci sa nezda vasim ociam ako nic?Teraz sa vsak vzmuz, Zorobabel, hovori Pan, a vzmuz sa, velknaz, Josedekov syn Jozue, vzmuz sa tiez vsetok lud krajiny, hovori Pan, a pracujte, lebo ja som s vami, hovori Pan zastupov. Slovo, ktore som s vami uzavrel, ked ste vychadzali z Egypta, a moj duch ostane medzi vami, nebojte sa!Lebo toto hovori Pan zastupov: Este raz - bude to o chvilku - a ja otrasiem nebesami i zemou, morom i suchou zemou. Otrasiem vsetkymi kmenmi i pridu skvosty vsetkych narodov. Vtedy naplnim tento dom slavou, hovori Pan zastupov. Moje je striebro a moje je zlato, hovori Pan zastupov. Vacsia bude slava tohto posledneho domu ako prveho, hovori Pan zastupov, a na tomto mieste budem davat pokoj, hovori Pan zastupov. “Dvadsiateho stvrteho (dna) deviateho (mesiaca), v druhom roku Daria, prehovoril Pan k prorokovi Aggeovi takto:„Toto hovori Pan zastupov: Ziadajte od knazov poucenie v tomto:Keby niekto niesol v okraji svojho odevu posvatne maso a tymto okrajom by sa dotkol chleba alebo jedla, alebo vina, alebo oleja, alebo akehokolvek pokrmu, posvati sa to?“ Knazi odpovedali: „Nie!“Aggeus povedal: „Keby sa ktorejkolvek z tychto veci dotkol niekto poskvrneny mrtvolou, poskvrni sa to?“ Knazi odpovedali: „Poskvrni!“Aggeus povedal: „Takto je tento lud a takto je tento narod predo mnou, hovori Pan; a takto su vsetky diela ich ruk: cokolvek tam obetuju, je poskvrnene. Teraz si vsak vsimajte, pocnuc tymto dnom! Kym sa nepolozil kamen na kamen v Panovom chrame,isli ste k hrbe o dvadsiatich (mericiach) a bolo toho desat; isli ste k lisu nacerpat patdesiat mier a bolo toho dvadsat. Bil som vas upalom, snetou a krupobitim pri vsetkych pracach vasich ruk, ale neprisli ste ku mne, hovori Pan. Vsimajte si - pocnuc dvadsiatym stvrtym dnom deviateho (mesiaca) -, odo dna, co bol zalozeny Panov chram, si vsimajte!Je sema este v sypke a vinic, figovnik, granatova jablon a oliva este nerodi? Od tohto dna budem zehnat. “A Pan dvadsiateho stvrteho (dna) deviateho mesiaca prehovoril druhy raz k Aggeovi takto:„Toto povedz judskemu namestnikovi, Zorobabelovi: Ja otrasiem nebesami a zemou,prevratim kralovsky tron a znicim silu kralovstiev narodov; prevrhnem vozy i tych, co sa na nich vezu, a kone i s jazdcami sa vrutia kazdy do meca svojho blizneho. V ten den, hovori Pan zastupov, vezmem ta, Zorobabel, Salatielov syn, moj sluha, hovori Pan, a urobim ta pecatou, lebo teba som si vyvolil,“ hovori Pan zastupov. V osmom mesiaci druheho roku Daria prehovoril Pan k prorokovi Zachariasovi, synovi Barachiasa, Adovho syna takto:„Pan sa velmi hneva na vasich otcov. Povedz im teda: Toto hovori Pan zastupov: Obratte sa ku mne, hovori Pan zastupov, a obratim sa k vam, hovori Pan zastupov. Nebudte ako vasi otcovia, ku ktorym volali predosli proroci: Toto hovori Pan zastupov: Odvratte sa od svojich zlych ciest a od svojich zlych skutkov; ale nepocuvali a nedbali na mna, hovori Pan. Vasi otcovia - kdeze ti su? A proroci? Ci vecne ziju?Azda moje slova a moje prikazy, ktore som ulozil svojim sluhom prorokom, nezasiahli vasich otcov? Vtedy sa obratili a vraveli: »Ako sa Pan zastupov rozhodol, ze bude s nami nakladat podla nasich ciest a podla nasich skutkov, tak s nami nakladal. «“Dvadsiaty stvrty den jedenasteho mesiaca - to je mesiac sebat, v druhom roku Daria, prehovoril Pan k prorokovi Zachariasovi, synovi Barachiasa, Adovho syna, takto:Videl som v noci: Hla, akysi muz jazdil na hnedom koni. Stal medzi myrtovymi krikmi v priehlbine a za nim boli hnede, strakate a biele kone. I spytal som sa: „Kto su tito, Pane?“ Odpovedal mi anjel, ktory vo mne hovoril: „Ja ti ukazem, kto su tito. “Vtom sa ozval muz, ktory stal medzi myrtovymi krikmi, a povedal: „To su ti, ktorych Pan poslal poprechodit zem. “Oni povedali Panovmu anjelovi, ktory stal medzi myrtovymi krikmi: „Poprechodili sme zem a hla, cela zem byva v spokojnosti. “Panov anjel odvetil: „Pane zastupov, dokedyze sa nezmilujes nad Jeruzalemom a nad mestami Judska, na ktore sa hnevas uz sedemdesiat rokov?“Pan odpovedal anjelovi, ktory vo mne hovoril, dobrotive slova, utesne slova. Tu mi povedal anjel, ktory vo mne hovoril: „Takto volaj: Toto hovori Pan zastupov: »Horlim za Jeruzalem a za Sion velkou horlivostou. A velmi sa hnevam na bezstarostne narody, ktore, ked som sa malo hneval, napomahali zlo. «Preto takto hovori Pan: Obratim sa k Jeruzalemu milosrdne, bude v nom postaveny moj dom, hovori Pan zastupov, a nad Jeruzalemom sa roztiahne meradlo. Dalej volaj: Toto hovori Pan zastupov: Este budu moje mesta oplyvat stastim, este Pan potesi Sion a vyvoli si Jeruzalem. “Potom som zdvihol oci, pozrel som sa a, hla, styri rohy!I spytal som sa anjela, ktory vo mne hovoril: „Co je to?“ Odpovedal mi: „To su rohy, ktore rozhadzali Judsko, Izrael a Jeruzalem. “Nato mi Pan ukazal styroch remeselnikov. I spytal som sa: „Co idu tito robit?“ Odpovedal mi: „To su rohy, ktore rozhadzali Judsko tak, ze nik nezdvihol hlavu; tito ich vsak prisli postrasit a zvrhnut rohy narodov, ktore zdvihli roh proti Judsku, aby ho rozhadzali. “Zdvihol som oci, pozrel som sa a, hla, muz, ktory mal v ruke meraci povraz. I spytal som sa: „Ty kde ides?“ Odpovedal mi: „Premerat Jeruzalem, chcem vidiet, aky je siroky a aky je dlhy. “Vtom vychadzal anjel, ktory vo mne hovoril; oproti nemu vychadzal iny anjela povedal mu: „Bez a povedz tomu mladikovi: Jeruzalem bude obyvany ako otvorene mesto pre mnozstvo ludi a zvierat, ktore su v nom. A ja, hovori Pan, budem mu ohnivym murom dookola a budem slavou uprostred neho. Noze! No! Utekajte zo severnej krajiny - hovori Pan -, lebo som vas roztriasol do styroch stran neba - hovori Pan. Hor’ sa! Zachran sa na Sione ty, co byvas u dcery Babelu!Lebo toto hovori Pan zastupov: Za slavou ma poslal k narodom, ktore vas vyplienili. Lebo kto sa vas dotkne, dotyka sa zrenicky mojho oka. Lebo, hla, zazeniem sa na nich rukou a budu koristou svojich sluhov; vtedy poznate, ze ma poslal Pan zastupov. Plesaj a raduj sa, dcera Siona, lebo, hla, ja pridem a budem byvat uprostred teba - hovori Pan. V ten den sa pripoja k Panovi mnohe narody a budu mojim ludom, budem teda byvat uprostred teba a budes vediet, ze ma poslal Pan zastupov k tebe. Vtedy sa zmocni Pan svojho dedicstva, Judu, a posvatnej zeme a zase si vyvoli Jeruzalem. Nech zatichne kazde telo pred Panom, ked sa zdvihne zo svojho trvaleho pribytku!“Potom mi ukazal velknaza Jozueho, ako stoji pred Panovym anjelom; po jeho pravici stal satan, ktory chcel nanho zalovat. Pan povedal satanovi: „Nech ta, satan, zavrati Pan, nech ta zavrati Pan, ktory si vyvolil Jeruzalem! Ci nie je on hlaven, vytrhnuta z ohna?“Jozue bol obleceny v spinavom odeve a stal pred anjelom. Tu sa ozval (anjel) a riekol tym, co stali pred nim: „Odnimte mu spinavy odev!“ A jemu riekol: „Hla, odnimem tvoju vinu a obleciem ta do skvostneho rucha!“Potom povedal: „Dajte mu na hlavu cisty turban!“ Dali mu teda na hlavu cisty turban a obliekli ho do siat; Panov anjel vsak stal. Potom Panov anjel dosvedcoval Jozuemu:„Toto hovori Pan zastupov: Ak budes kracat po mojich cestach a budes zachovavat moje nariadenia, ty budes spravovat aj moj dom a budes strazit moje nadvoria a dam ti sprievodcov spomedzi tychto, co tu stoja. Cuj teda, velknaz Jozue, ty aj tvoji spolocnici, ktori sedia pred tebou, lebo su to muzi znamenia. Ved ja privediem svojho sluhu, Vyhonok. Lebo, hla, kamen, ktory som polozil pred Jozueho: na jednom kameni spociva sedem oci. Ja vyryjem don ozdobu - hovori Pan zastupov - a odstranim vinu tejto krajiny v jeden den. V ten den - hovori Pan zastupov - budete sa vzajomne povolavat pod vinic a pod figovnik. “Potom ma anjel, ktory vo mne hovoril, zasa zobudil ako cloveka, ktoreho zobudia zo sna. I spytal sa ma: „Co vidis?“ Odpovedal som: „Vidim svietnik cely zo zlata; na hlavici ma nadrz; je na nom sedem lamp a lampy, ktore su na hlavici, maju sedem lievikov. Pri nom su dve olivy, jedna napravo od nadrze a druha nalavo. “Ozval som sa a povedal som anjelovi, ktory vo mne hovoril: „Co je toto, moj pane?“Anjel, ktory vo mne hovoril, odpovedal mi: „Nevies, co je to?“ Povedal som: „Nie, moj pane. “Odvetil mi: „To je Panovo slovo Zorobabelovi: Nie silou a nie mocou, ale mojim duchom! - hovori Pan zastupov. Kto si ty, velky vrch? Pred Zorobabelom (si) rovina! A vyvedie zahlavny kamen s vykrikmi: »Slava, slava mu!«“A Pan prehovoril ku mne takto:„Zorobabelove ruky zalozili tento dom a jeho ruky ho dokoncia, i budes vediet, ze ma k vam poslal Pan zastupov. Lebo ti, co opovrhuju dnom malych veci, budu sa radovat, ked uvidia v Zorobabelovej ruke kamen a olovnicu. - Tych sedem, to su Panove oci, ktore obchadzaju celu zem. “Ozval som sa a riekol som mu: „Co su tie dve olivy napravo a nalavo od svietnika?“Opat som sa ozval a spytal som sa ho: „Co su dve olivove ratolesti, ktore dvoma zlatymi rurkami vyprazdnuju zo seba zlato?“ Odvetil mi toto: „Nevies, co je to?“ Riekol som: „Nie, moj pane. “I riekol: „To su dvaja synovia oleja, ktori stoja pred Panom celej zeme. “A znovu som zdvihol oci, pozrel som sa a, hla, letel zvitok. I spytal sa ma: „Co vidis?“ Odpovedal som: „Vidim letiet zvitok; jeho dĺzka je dvadsat laktov, sirka desat laktov. “A riekol mi: „Toto je kliatba, ktora vychadza na celu zem. Lebo kazdy zlodej, ako je to na nom na jednej strane, bude odstraneny; a kazdy, kto prisaha, ako je to na nom na druhej strane, bude odstraneny. Vyvediem ju - hovori Pan zastupov -, pojde do domu zlodeja a do domu toho, co krivo prisaha v mojom mene, usadi sa v jeho dome a znici ho, i jeho tramy a jeho kamene. “Tu predstupil anjel, ktory vo mne hovoril, a riekol mi: „Zdvihni oci a pozri, co je to, co vystupuje!“I spytal som sa: „Co je to?“ Odpovedal: „To je efa, ktora vystupuje;“ a dodal: „Toto je ich vyzor v celej krajine. “Vtom, hla, zdvihla sa olovena pokryvka a prostred efy sedela akasi zena. I povedal: „Toto je bezboznost. “ Sotil ju doprostred efy a na jej otvor polozil olovenu pokryvku. Potom som zdvihol oci, pozrel som sa a, hla, predstupovali dve zeny, kridla im naduval vietor - mali totiz kridla podobne kridlam bociana - a zdvihli efu medzi zem a nebo. I spytal som sa anjela, ktory vo mne hovoril: „Kde tieto nesu efu?“Odpovedal mi: „Chcu jej postavit dom v krajine Senaar. Ked ho dostavaju, polozia ju tam na jej podstavec. “Znovu som zdvihol oci, pozrel som sa a, hla, styri vozy vystupovali spomedzi dvoch vrchov; vrchy boli kovove. V prvom voze boli hnede kone, v druhom voze cierne kone,v tretom voze biele kone, vo stvrtom voze kone strakate, mocne. Ozval som sa a pytal som sa anjela, ktory vo mne hovoril: „Co je to, moj pane?“Anjel mi odvetil: „To su styri vetry neba, ktore vystupuju; predtym stali pred Panom celej zeme. V ktorom su cierne kone, ten ide do severnej krajiny a biele idu za nim; strakate idu do juznej krajiny. Mocne vysli a usilovali sa prejst po zemi. “ I riekol: „Chodte, prejdite zemou!“ Nato presli zemou. Potom na mna zavolal a vravel mi: „Pozri, tie, co idu do severnej krajiny, utisia mi ducha v severnej krajine. “Pan prehovoril ku mne takto:„Vezmi od zajatcov, od Holdaja, Tobiasa a Idaja, ktori prisli z Babylonu, a chod v ten isty den do domu Joziasa, syna Sofoniasovho; chod,vezmi striebro a zlato, urob korunu a poloz ju na hlavu velknaza, Josedekovho syna Jozueho. A povedz mu: »Toto hovori Pan zastupov: Pozri, muz, ktoreho meno je Vyhonok; vyzenie na svojom mieste a vybuduje Panov chram. On postavi Panov chram, on dostane slavu a bude sediet a panovat na svojom trone; i knaz bude na svojom trone a medzi nimi dvoma bude mierova dohoda. «Koruna bude pre Helema, Tobiasa, Idaja a Sofoniasovho syna Hena pamatnikom v Panovom chrame. Aj taki, co su daleko, budu prichadzat a budu stavat Panov chram i poznate, ze ma k vam poslal Pan zastupov. Stane sa to, ak budete ochotne pocuvat hlas Pana, svojho Boha. “Vo stvrtom roku krala Daria prehovoril Pan k Zachariasovi, stvrty den deviateho mesiaca, kisleva. Vtedy poslal Betel Sarasara, Regemelecha a jeho muzov udobrit Panovu tvara spytat sa knazov, ktori su v dome Pana zastupov, a prorokov: „Mam plakat a postit sa v piatom mesiaci, ako som to robil uz tolko rokov?“Vtedy prehovoril ku mne Pan zastupov:„Povedz vsetkemu ludu krajiny i knazom: Ked sa postite a nariekate v piatom a siedmom mesiaci - a je to uz sedemdesiat rokov! -, ci sa to mne postite?A ked jete a pijete, ci ste to nie vy, ktori jete, a vy, ktori pijete?Ci su to nie prikazy, ktore Pan vyhlasil prostrednictvom predoslych prorokov, ked bol Jeruzalem obyvany a bezpecny a jeho mesta dookola i Juh, i Rovina boli obyvane?“Potom Pan prehovoril k Zachariasovi takto:„Toto hovori Pan zastupov: Spravodlivo prisudzujte pravo a preukazujte si vzajomne milosrdenstvo a laskavost!Vdovy, siroty, cudzincov a chudobnych neutlacajte a vo svojich srdciach nezamyslajte druh druhovi zlo!Ale odopreli pozornost, ukazali odbojne plece a zatazili si usi, aby nepoculi. Zo srdca si urobili diamant, aby nepoculi zakon a slova, ktore svojim duchom poslal Pan zastupov prostrednictvom predoslych prorokov… Preto prisiel velky hnev od Pana zastupov. Ako volal a nepoculi, tak budu volat a nebudem pocut, hovori Pan zastupov. A rozprasim ich medzi rozlicne narody, ktore nepoznali, a krajina po nich spustne, ze nik nebude chodit sem-tam. Takto urobili rozkosnu zem pustatinou. “Pan prehovoril (k Zachariasovi) takto:„Toto hovori Pan zastupov: Horlim za Sion velkou horlivostou a velkym hnevom zan horlim. Toto hovori Pan (zastupov): Vratim sa na Sion a budem byvat uprostred Jeruzalema. Vtedy sa Jeruzalem bude volat Verne mesto a vrch Pana zastupov Svaty vrch. Toto hovori Pan zastupov: Este budu po uliciach Jeruzalema sediet starci a starenky a ludia, ktori maju pre vysoky vek v ruke palicu. A ulice mesta budu plne chlapcov a dievcat, ktori sa budu hrat na jeho uliciach. Toto hovori Pan zastupov: Aj ked to bude zazracne v ociach zvyskov tohto ludu, bude to vari zazracne aj v mojich ociach? - hovori Pan zastupov. Toto hovori Pan zastupov: Hla, ja zachranim svoj lud z krajiny vychodu a z krajiny zapadu slnkaa privediem ich, takze budu byvat v Jeruzaleme; budu mojim ludom a ja budem ich Bohom v pravde a spravodlivosti. Toto hovori Pan zastupov: Majte pevne ruky, ktori v tychto dnoch pocuvate tieto slova z ust prorokov, co boli v den, ked sa zalozil dom Pana zastupov, chram, aby sa postavil. Lebo pred tymi dnami nebolo pre cloveka mzdy a nebolo mzdy pre zviera; kto odchadzal alebo prichadzal, nemal pokoja od nepriatelov: poslal som vsetkych ludi navzajom proti sebe. Teraz vsak nebudem k zvyskom tohto ludu ako za predoslych dni - hovori Pan zastupov. Jeho siatie bude stastne, vinic da svoje ovocie, zem vyda svoju urodu a nebesa daju svoju rosu a toto vsetko dam do imania zvyskom tohto ludu. A ako ste boli kliatbou medzi narodmi, dom Judov a dom Izraelov, tak vas vyslobodim a budete pozehnanim; nebojte sa, majte pevne ruky!Lebo toto hovori Pan zastupov: Ako som zamyslal robit vam zlo, ked ma vasi otcovia hnevali - hovori Pan zastupov -, a nezlutoval som sa,tak budem v tych dnoch zasa zamyslat robit dobre Jeruzalemu a Judovmu domu; nebojte sa!Ale toto su prikazy, ktore mate zachovavat: Hovorte kazdy pravdu svojmu bliznemu, majte naozaj spravodlive sudy vo svojich branach;nech nik nezamysla vo svojom srdci zlo proti svojmu bliznemu a nemilujte krivu prisahu, lebo toto vsetko su veci, ktore nenavidim“ - hovori Pan. A Pan zastupov prehovoril ku mne takto:„Toto hovori Pan zastupov: Post stvrteho, post piateho, post siedmeho a post desiateho (mesiaca) bude pre Judov dom plesanim, radostou a veselou slavnostou. Milujte vsak pravdu a pokoj!Toto hovori Pan zastupov: Este pridu narody a obyvatelia velkych miesta pojdu obyvatelia jedneho (mesta) do druheho a povedia: »Zoberme sa, podme udobrit Panovu tvar a hladat Pana zastupov; pojdem aj ja!«Pojdu teda velke kmene a mocne narody hladat Pana zastupov do Jeruzalema a udobrit Panovu tvar. Toto hovori Pan zastupov: V tych dnoch sa chopi desat muzov z narodov vsetkych jazykov, chopia sa okraja odevu judskeho muza a povedia: »Pojdeme s vami, lebo sme poculi, ze s vami je Boh. «“„Vyrok. Panovo slovo proti krajine Hadrak a Damasku, jeho pribytku, lebo Panovi patri oko cloveka a vsetkych izraelskych kmenov. Aj Emat s nim hranici, aj Tyrus a Sidon, nech je aky mudry. Tyrus si postavil hradby, nakopil striebra sta prachu a zlata ako ulicneho blata. Hla, Pan sa ho zmocni, zrazi jeho bohatstvo do mora a mesto pohlti ohen. Askalon uvidi a bude sa bat, Gaza sa bude hrozne zvijat, aj Akaron, lebo jeho nadej v hanbe ostala; z Gazy zmizne kral a Askalon nebude obyvany. V Azote budu byvat miesanci a vyhubim pychu Filistincov. Od ust im odstranim krv, spomedzi zubov ich ohavnosti. Aj on ostane pre nasho Boha a bude ako judske knieza a Akaron ako Jebuzejcania. Postavim tabor pred svoj dom proti vojsku, proti tym, co tiahnu sem i tam, a neprejde viac cez nich pohonic, ano, teraz hladim svojimi ocami. Plesaj hlasno, dcera Siona, jasaj, dcera Jeruzalema, hla, tvoj kral ti prichadza, spravodlivy je a prinasa spasu, ponizeny je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mladati oslice. Vyhubi vozy z Efraima a kone z Jeruzalema, vymiznu bojove kuse; o pokoji bude rokovat s narodmi a jeho vladarstvo je od mora k moru a od Rieky az do koncin zeme. I tebe pre tvoju krvnu zmluvu vypustim zajatcov z cisterny, v ktorej nieto vody. Vratte sa do pevnosti, zajatci nadeje; dnes oznamujem: Dvojnasobne ti vynahradim. Lebo natiahnem Judu ako luk a nabijem Efraimom; povzbudim tvojich synov, Juda, proti tvojim synom, Javan, spravim ta podobnym mecu bojovnika. Pan sa zjavi nad nimi, jeho sip vypali sta blesk, Pan, Jahve, zatrubi na trubu, kracat bude v juznej vichrici. Pan, Jahve, bude stitom nad nimi, budu nicit a sliapat kamene z praku, budu pit a hucat ako od vina, budu plni ako kropac, ako rohy oltara. I zachrani ich Pan, ich Boh, v ten den ako stado svojho ludu, ked sa posvatne kamene budu vznasat nad jeho zemou. Co je jeho vzacnost a co je jeho krasa? Obilie ozivi mladikov a mlade vino panny. Proste od Pana dazd v case neskorej prsky! Pan tvori oblaky a da vam lejak dazda, travu na poli kazdemu. Lebo bozikovia hovorili naprazdno a vsetci videli klamstvo, vykladaju marne sny, potesuju daromne. Preto odtiahli ako stado, su pokoreni, lebo niet pastiera. Proti pastierom vzblcal moj hnev a capy navstivim. Lebo Pan zastupov navstivil svoje stado, Judov dom; urobil ich podobnymi svojim nadhernym paripam vo vojne. Z neho je uhol, z neho je kolik, z neho je bojova kusa, z neho pochadza zaroven kazdy pohonic. I budu ako hrdinovia, ktori sliapu vo vojne blato po uliciach, budu bojovat, lebo Pan je s nimi, jazdci na konoch ostanu v hanbe. Mocnym urobim Judov dom a dom Jozefov zachranim, privediem ich spat, ved som ich omilostil, budu, akoby som ich nebol zavrhol, lebo ja, Pan, som ich Boh a vyslysim ich. Efraimci budu ako hrdinovia, srdce sa im bude tesit ako od vina, ich synovia to uvidia a budu sa tesit, srdce im bude plesat v Panovi. Zahvizdnem im a pozbieram ich, lebo som ich vykupil, bude ich tak vela, ako ich bolo. Rozosejem ich medzi narody a v dialavach budu na mna spominat, budu zit so svojimi synmi a vratia sa. Privediem ich spat z egyptskej krajiny a z Asyrska ich pozbieram, privediem ich do krajiny Galaad a na Libanon, no nebude im to stacit. Preto prejdu cez more uzkosti a zrazia vlny do mora, v hanbe ostanu vsetky ramena Nilu, upadne slava Asyrska a berla z Egypta sa strati. Urobim ich mocnymi v Panovi a budu kracat v jeho mene“ - hovori Pan. Otvor, Libanon, svoje brany, nech ohen hlce tvoje cedre!Jajkaj, cyprus, ved padol ceder: co boli mocni, spustli; jajkajte, duby Basanu, lebo vytali nepristupny les. Cujze! Jajkaju pastieri, lebo spustla ich nadhera; cuj, levicata revu, lebo spustla pycha Jordana. Toto hovori Pan, moj Boh: „Straz stado urcene na porazku,ktore majitelia nemilosrdne porazaju. Jeho kupci hovoria: »Nech je zvelebeny Pan, zbohatol som;« jeho pastieri nemaju nad nim zlutovania. Ani ja uz nebudem mat zlutovania nad obyvatelmi krajiny“ - hovori Pan, „ale sam vydam ludi, kazdeho do ruky jeho blizneho a do ruky jeho krala; spustosia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky. “Preto, chudobni stada, pasol som stado na porazku. I vzal som dve palice, jednu som nazval Vludnost, druhu som nazval Puto. Pasol som teda stado. Za mesiac som odstranil troch pastierov. Potom mi dusa bola netrpezliva s nimi, ale aj ja som sa odcudzil ich dusi. I povedal som: „Nebudem vas past. Co ma zomriet, nech zomrie; co ma zhynut, nech zhynie; a ktore ostanu, nech si vzajomne zeru maso. “Vzal som svoju palicu Vludnost a zlomil som ju; tym som zrusil zmluvu, ktoru som uzavrel so vsetkymi narodmi. I stratila v ten den platnost. Vtedy zvedeli chudobni stada, ktori ma pozorovali, ze je to Panovo slovo. Povedal som im: „Ak uznate za dobre, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!“ Odvazili mi teda mzdu, tridsat striebornych. Pan mi povedal: „Hod ju tvorcovi, tu nadhernu mzdu, na aku ma ocenili. “ Vzal som teda tridsat striebornych a hodil som ich v Panovom dome tvorcovi. Potom som zlomil svoju druhu palicu Puto; tym som zrusil bratstvo medzi Judom a Izraelom. I riekol mi Pan: „Este raz si vezmi vystroj, a to hlupeho pastiera!Lebo, hla, ja vzbudim v krajine pastiera: co hynie, o to sa neobzrie, co sa stratilo, hladat nebude, co je zlomene, hojit nebude, co este stoji, krmit nebude; z tucnych bude jest maso a pozraza im paprcky. Beda hlupemu pastierovi, ktory opusta stado; mec proti jeho ramenu a proti jeho oku pravemu; jeho rameno uplne vyschne, jeho prave oko celkom vyhasne. “Vyrok. Panovo slovo proti Izraelu. Hovori Pan, ktory rozostrel nebesa a zalozil zem, ktory utvoril ducha v cloveku:„Hla, ja urobim Jeruzalem opojnou casou pre vsetky okolite narody; ale bude to aj proti Judsku, ked budu obliehat Jeruzalem. V ten den urobim Jeruzalem pritazkym kamenom pre vsetky narody; vsetci, co ho budu dvihat, celkom sa dodriapu, hoci sa zhromazdia k nemu vsetky narody zeme. V ten den, hovori Pan, postihnem kazdeho kona strachom a kazdeho jazdca sialenstvom. Ale nad Judovym domom otvorim si oci a vsetky kone narodov ranim slepotou. Vtedy si kniezata Judu budu v sebe hovorit: »Noze mi posilni obyvatelov Jeruzalema v Panovi zastupov, ich Bohu. «V ten den urobim kniezata Judu podobnymi nadobe s ohnom medzi drevom a horiacej ohnivej fakli medzi snopmi; budu hltat napravo i nalavo vsetky okolite narody a Jeruzalem ostane dalej na svojom mieste, v Jeruzaleme. Ale Pan zachrani predovsetkym stany Judove, aby slava Davidovho domu a slava obyvatelov Jeruzalema nebola popri Judovi privelka. V ten den bude Pan stitom nad obyvatelmi Jeruzalema; kolisavy medzi nimi bude v ten den ako David, Davidov dom vsak bude v ich cele ako Boh, ako Panov anjel. V ten den sa budem usilovat porazit vsetky narody, ktore pojdu proti Jeruzalemu. Na Davidov dom vsak a na obyvatelov Jeruzalema vylejem ducha milosrdenstva a pokornych prosieb; potom budu hladiet na mna, ktoreho prebodli, a budu nad nim nariekat, ako sa narieka nad jedinacikom, a horekovat, ako sa horekuje nad prvorodenym. V ten den sa rozmoze narek v Jeruzaleme ako narek Adadremonu v udoli Magedo. Nariekat bude krajina, kazdy rod osobitne. Davidov rod osobitne a ich zeny osobitne; Natanov rod osobitne a ich zeny osobitne;Leviho rod osobitne a ich zeny osobitne; Semejov rod osobitne a ich zeny osobitne. Vsetky ostatne rody: kazdy osobitne a ich zeny osobitne. V ten den bude Davidovmu domu a obyvatelom Jeruzalema otvoreny pramen proti hriechu a poskvrne. A v ten den - hovori Pan zastupov, vyhubim z krajiny meno modiel a nebudu viac na ne spominat. Aj prorokov a ducha necistoty odstranim z krajiny. A ak bude este niekto prorokovat, jeho otec a matka, jeho rodicia, mu povedia: »Neostanes zit, pretoze si v mene Pana hovoril loz;« a prebodnu ho otec a matka, jeho rodicia, pretoze prorokoval. Aj ked budu v ten den prorokovat, ostanu proroci v hanbe, kazdy so svojim videnim. A aby oklamali, neoblecu si srsteny plast. Kazdy povie: »Nie som prorok; ja som clovek, ktory obraba zem, lebo si ma od mladi kupil isty clovek. «A ked sa ho spytaju: »Co su to za rany medzi tvojimi rukami?« - odpovie: »Tie mi zasadili v dome mojich milych. «Mec, vzbud sa proti mojmu pastierovi a proti blizkemu muzovi - hovori Pan zastupov. Udri pastiera, nech sa stado rozprchne, potom obratim ruku proti malickym. V celej krajine - hovori Pan - dve tretiny z neho zomru, zahynu, a tretina z neho ostane. Tu tretinu zavediem do ohna a vytopim ich, ako sa vytapa striebro, a vyskusam ich, ako sa skusa zlato. On bude vzyvat moje meno a ja ho vyslysim, poviem: To je moj lud, a on povie: »Pan je moj Boh. «“Hla, pride den pre Pana, vtedy podelia tvoju korist uprostred teba. Zhromazdim vsetky narody k Jeruzalemu do boja, zaujmu mesto, vyplienia domy, znasilnia zeny, polovica mesta pojde do zajatia, ale ostatok ludu z mesta nevykantria. Potom Pan vytiahne a bude bojovat proti tym narodom ako ked bojoval v den vojny. Nohami v ten den zastane na Olivovej hore, ktora lezi pri Jeruzaleme na vychod, a Olivova hora sa rozstiepi na polovice smerom vychodo-zapadnym na velmi velku dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh. Vtedy budete utekat do udolia mojich vrchov, lebo udolie medzi vrchmi bude siahat az k Asalu. Budete bezat, ako ste bezali pred zemetrasenim v dnoch judskeho krala Oziasa. Vtedy pride Pan, moj Boh, a vsetci jeho svati s nim. V ten den nebude svetlo, ale zima a lad. Bude to jeden den, znamy Panovi, nie den a noc. Ale vo vecernom case bude svetlo. V ten den budu z Jeruzalema vytekat zive vody, polovica do Vychodneho mora a polovica do Zapadneho mora; tak to bude v lete i v zime. Pan bude kralom nad celou zemou. V ten den bude jedine Pan a jedine jeho meno. Cela krajina sa obrati akoby na rovinu od Gabay po Remon juzne od Jeruzalema. Ten bude vycnievat a bude obyvany na svojom mieste od Benjaminovej brany az po miesto prvej brany, po Roznu branu, od veze Hananeel az po Kralovske lisy. Budu v nom byvat, kliatby viac nebude a Jeruzalem bude byvat v bezpeci. A toto bude rana, ktorou Pan udrie vsetky narody, ktore bojovali proti Jeruzalemu: zhnije im maso, hoci este stoja na nohach, oci im vyhniju vo svojich jamkach a jazyk im zhnije v ustach. A v ten den povstane medzi nimi velky zmatok od Pana; budu sa vzajomne chytat za ruky a budu dvihat ruky vzajomne proti sebe. Ale aj Juda bude bojovat v Jeruzaleme. Nahromadi sa bohatstvo vsetkych okolitych narodov: zlato, striebro a satstvo v ohromnom mnozstve. A ako tato rana bude aj rana na konoch, muliciach, tavach, osloch a vsetkych zvieratach, ktore budu v tychto taboroch. Vsetci vsak, co ostanu z rozlicnych narodov, ktore isli proti Jeruzalemu, pojdu sa rok co rok klanat kralovi, Panovi zastupov, a svatit sviatok Stankov. Ak niektore z tychto rodov nepridu do Jeruzalema klanat sa kralovi, Panovi zastupov, nebude nad nimi prsat. Ak nevystupi a nepride ani rod Egyptanov, nebude ani nad nimi (prsat); zastihne ich rana, ktorou Pan udrie narody, co nepridu svatit sviatok Stankov. Toto bude trest Egypta a trest vsetkych narodov, ktore nepojdu svatit sviatok Stankov. V ten den bude na hrkalkach koni: „Svate Panovi. “ A hrnce v Panovom dome budu ako case pred oltarom. Kazdy hrniec v Jeruzaleme a v Judsku bude svaty Panovi zastupov a vsetci obetujuci pridu a vezmu si z nich a v nich budu varit, takze v ten den uz nebude Kanaancanov v dome Pana zastupov. Vyrok. Panovo slovo Izraelu prostrednictvom Malachiasa:„Miloval som vas, hovori Pan, vy sa vsak pytate: »Cimze si nam preukazoval lasku?« - Ci Ezau nebol Jakubovi bratom? - hovori Pan. Miloval som vsak Jakubaa Ezaua som nenavidel. Jeho vrchy som obratil na pust a jeho dedicstvo som dal sakalom na pusti. Ak povies, Edom: »Sme spustoseni, ale zas postavime rozvaliny,« toto hovori Pan zastupov: Oni postavia, ja vsak zrucam a budu ich volat »Uzemie bezboznosti« a »Lud, na ktory sa Pan vecne hneva«. Ked to vase oci uvidia, poviete: »Pan je velky az za hranice Izraela. «Syn si ma ctit otca a sluha svojho pana. Ak som ja otec, kde je ucta ku mne? Ak som Pan, kde je bazen voci mne? - hovori Pan zastupov vam, knazi, ktori opovrhujete mojim menom. Ale vy sa pytate: »Akoze opovrhujeme tvojim menom?«Tak, ze prinasate na moj oltar poskvrneny chlieb. A spytujete sa: »Cim sme ta poskvrnili?« Ked hovorite: »Panov stol mozno podcenit. «Ked prinasate slepe na obetu, to nie je zlo? A ked prinasate chrome a chore, to nie je zlo? Noze daruj to svojmu predstavenemu, ci mu budes mily, alebo ci bude blahosklonny k tebe! - hovori Pan zastupov. Ale teraz udobrite tvar Boha, aby sa nad vami zlutoval. Toto robili vase ruky! Ci bude blahosklonny k vam? - hovori Pan zastupov. Keby bol niekto z vas, kto by zavrel branu, aby ste nezapalovali moj oltar nadarmo! Nemam vo vas zalubenie - hovori Pan zastupov, a neprijmem obetu z vasich ruk. Lebo od vychodu slnka az po zapad je velke moje meno medzi narodmi a na kazdom mieste budu obetovat, budu prinasat mojmu menu cistu obetu, lebo je velke moje meno medzi narodmi, hovori Pan zastupov. Ale vy ho znesvacujete, ked hovorite: »Panov stol moze byt poskvrneny a jeho pokrmom moze byt bezcenny plod. «Hovorite: »To je namaha!« a opovrhujete nou, hovori Pan zastupov; a prinasate ulupene, chrome a chore; prinasate to ako obetu, a to mam prijat z vasich ruk? - hovori Pan. Zloreceny je podvodnik, ktory ma v stade samceka; urobi svojmu Panovi slub, obetuje vsak chybne. Ved ja som velky Kral - hovori Pan zastupov, a moje meno je obavane medzi narodmi. Teraz vsak, knazi, vam plati toto rozhodnutie. Ak neposluchnete, ak nebudete dbat o to a nevezmete si k srdcu, ze mate vzdat cest mojmu menu - hovori Pan zastupov, zoslem na vas kliatbu a preklajem vase zehnanie. A uz som ho preklial, lebo ste si to nevzali k srdcu. Hla, odtnem vam rameno, vrhnem vam do tvare hnoj - hnoj vasich sviatkov - a ten vas strhne k sebe. Vtedy budete vediet, ze som k vam poslal toto rozhodnutie, pretoze mam zmluvu s Levim - hovori Pan zastupov. Moja zmluva s nim bola zivot a pokoj; dal som mu ich teda i bazen, a on sa ma bal a chvel sa pred mojim menom. Zakon pravdy bol v jeho ustach a na jeho perach sa nenasla nepravost, pokojne a priamo kracal so mnou a mnohych odvratil od hriechu. Lebo pery knaza maju zachovavat poznanie a z jeho ust sa vyhladava zakon, lebo je poslom Pana zastupov. Vy vsak ste sa odchylili od cesty a mnohych ste urobili kolisavymi v zakone; skazili ste zmluvu s Levim, hovori Pan zastupov. Nuz aj ja vas urobim opovrhnutymi a podlymi pred vsetkym ludom, pretoze ste nezachovavali moje cesty a robili ste v zakone vynimky. Ci nemame vsetci jedneho otca? Ci nas nestvoril jeden Boh? Preco ste si navzajom neverni, ze znesvacujete zmluvu vasich otcov?Spreneveril sa Juda, ohavnost sa stala v Izraeli a Jeruzaleme, lebo Juda znesvatil Panovu svatynu, ktoru miloval, a vzal si dceru cudzieho boha. Nech vyhubi Pan svedka a rucitela z Jakubovych stankov muzovi, ktory to urobil a (pritom) prinasa obetu Panovi zastupov. I tuto druhu vec robite: Pokryvate Panov oltar slzami, placom a vzdychanim, takze sa viac neobracia k obete a neprijima zavdacenie z vasich ruk. A spytujete sa: »Preco?« - Preto, ze Pan je svedkom medzi tebou a medzi manzelkou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci je ona tvoja spolocnica a zmluvna manzelka. Ci ich neutvoril jeden, ked mu zvysilo ducha? A co chce ten jeden? Bozie semeno! Nuz chrante si ducha a nespreneveruj sa manzelke svojej mladosti!Ak niekto prepusta z nenavisti, hovori Pan, Boh Izraela, pokryva si nasilenstvom rucho - hovori Pan zastupov. Chrante si teda ducha a nespreneverujte sa!Obtazujete Pana svojimi recami a spytujete sa: »Cimze obtazujeme?« Ked hovorite: »Kazdy, aj kto pacha zlo, je prijemny v ociach Panovych a v takych ma on zalubu. « Alebo: »Kdeze je Boh, ktory sudi?«Hla, ja poslem svojho anjela a pripravi predo mnou cestu. I zaraz pride do svojho chramu Panovnik, ktoreho vy hladate, a anjel zmluvy, ktoreho si ziadate. Hla, pride, hovori Pan zastupov -a ktoze vydrzi den jeho prichodu, kto obstoji, ked sa zjavi? Ved on je ako roztapajuci ohen a ako zelina pracov. I sadne si a bude vytapat a cistit striebro; a vycisti synov Leviho. Precisti ich ako zlato a striebro, takze budu prinasat Panovi obety v spravodlivosti. Vtedy sa Panovi zapaci obeta Judu a Jeruzalema ako v dnoch davnych, ako v rokoch predoslych. Priblizim sa k vam na sud a budem rychlym svedkom proti carodejom, cudzoloznikom, krivoprisaznikom a tym, co znasilnuju nadennikov, vdovy a siroty, pokoruju cudzinca a neboja sa ma - hovori Pan zastupov. Lebo ja, Pan, som sa nezmenil a vy, synovia Jakubovi, ste nezahynuli. Odo dni svojich otcov ste sa odklanali od mojich zakonov a nezachovavali ste (ich); obratte sa ku mne a obratim sa k vam, hovori Pan zastupov. Spytujete sa: »V com sa mame obratit?«Moze clovek ukracovat Boha? Lebo vy ma ukracujete. Spytujete sa vsak: »V comze ta ukracujeme?« V desiatku a poplatkoch. Kliatba vas zasiahla, lebo ma ukracujete vy, cely narod. Prineste cely desiatok do zasobarne, aby bol pokrm v mojom dome, a tymto ma vyskusajte - hovori Pan zastupov, ci vam neotvorim okna neba a nevylejem na vas pozehnania viac ako dost. A pohrozim kvoli vam zracovi, ze vam nepokazi plody zeme a vinic na poli vam nebude neplodny - hovori Pan zastupov. I budu vas blahoslavit vsetky narody, lebo vy budete bohumila krajina - hovori Pan zastupov. Silne su vase slova proti mne, hovori Pan, a pytate sa: »Co sme hovorili proti tebe?«Vraveli ste: »Darmo je sluzit Panovi. Aky osoh mame z toho, ze zachovavame, co prikazal, a ze v smutku chodime pred Panom zastupov?Teraz vsak blahoslavime namyslencov; prospievaju ti, co pachaju zlo, pokusaju Boha, a predsa sa zachrania. «Vtedy hovorili bohabojni medzi sebou a Pan pozoroval a vyslysal. A napisala sa pamatna kniha pred nim pre tych, co sa boja Pana a vazia si jeho meno. Budu mi - hovori Pan zastupov, vlastnictvom v den, ked budem konat, a budem mat zlutovanie nad nimi, ako ma zlutovanie otec nad synom, ktory mu sluzi. Vratite sa a budete vidiet rozdiel medzi spravodlivym a nespravodlivym, medzi tym, co sluzi Bohu, a tym, co mu nesluzi. Lebo, hla, den prichadza, blci ako pec a vsetci namyslenci a vsetci, co pachaju bezpravie, budu plevou. Den, ktory prichadza, ich spali - hovori Pan zastupov, a nenecha z nich ani koren, ani konar. Vam vsak, ktori sa bojite mojho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktore ma na kridlach uzdravenie. Vtedy vyjdete a budete poskakovat ako teliatka z mastale!A posliapete hriesnikov, lebo budu popolom pod vasimi nohami v den, ked budem ja konat - hovori Pan zastupov. Spomente si na zakon mojho sluhu Mojzisa, ktory som mu ulozil na Horebe pre cely Izrael, na prikazy a nariadenia. Hla, ja vam poslem proroka Eliasa, skor nez pride Panov den, velky a hrozny. A obrati srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprisiel a neudrel zem kliatbou. “Ked vytiahol Alexander, syn Filipa Macedonskeho, z krajiny Chitim a porazil Daria, krala (rise) Perzanov a Medov, stal sa ako prvy z Grekov jeho nastupcom vo svetovlade. Zviedol mnoho bojov, zaujal pocetne pevnosti a pobil kralov zeme. Prenikol az na kraj sveta a nabral koristi u mnohych narodov. Zem pred nim umĺkla. Spysnel a jeho mysel sa pozdvihla. Zhromazdil velmi silne vojsko,zmocnil sa krajin, narodov a kniezat a stali sa mu poplatnymi. Potom lahol do postele, a ked badal, ze zomrie,zavolal si poprednych velmozov, ktori boli s nim vychovani od mladi, a rozdelil im este zaziva svoje kralovstvo. Alexander panoval dvanast rokov, ked ho zastihla smrt. Jeho velmozi sa ujali vlady, kazdy na svojom mieste. Po jeho smrti si nasadili vsetci koruny a po nich aj ich synovia - na mnoho rokov. Sirili vsak po zemi vselijaku biedu. Z nich vysiel neslachetny vyhonok, Antiochus Epifanes, syn krala Antiocha a niekdajsi rukojemnik v Rime. Kralom sa stal v stotridsiatom siedmom roku greckej vlady. V tych dnoch povstalo niekolko izraelskych zlosynov a prehovorili mnohych takymito recami: „Podme a zbratajme sa s (pohanskymi) narodmi, ktore su okolo nas! Ved odkedy sme sa od nich odlucovali, postihlo nas vselijake nestastie!“Tento navrh sa im pozdavala niektori z ludu boli aj ochotni ist ku kralovi. Tak dostali plnu moc zavadzat pohanske mravy. V Jeruzaleme postavili telocvicnu podla pohanskych zvyklosti,nahradzali si predkozky a odpadli od svatej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi a zapredali sa za otrokov vierolomnikom. Ked si Antiochus upevnil kralovstvo, zatuzil rozprestriet svoju moc aj nad Egypt, aby panoval nad obidvoma risami. I tiahol na Egypt s ohromnym vojskom, s vozmi a slonmi, s jazdcami a s velkym lodstvom;a viedol vojnu proti egyptskemu kralovi Ptolemeovi. Ptolemeus sa dal pred nim na ustup a utiekol. Aj mnoho zranenych padlo. Dobyl tiez opevnene egyptske mesta a odniesol si z Egypta korist. Po porazke Egypta sa Antiochus roku stostyridsiateho tretieho vratil a tiahol proti Izraelua proti Jeruzalemu s ohromnym vojskom. Vosiel namyslene do svatyne a vzal zlaty oltar, svietnik so vsetkym prislusenstvom, stol predkladnych chlebov, dzbany, misy a zlate misky, oponu, vence a zlatu ozdobu na prieceli chramu a vobec poodlupoval vsetko. Vzal striebro, zlato a vzacne naradia ako aj ukryte poklady, ktore nasiel. Ked vsetko pobral, odtiahol do svojej krajiny. Na jeho rozkaz sa dialo vrazdenie a z jeho reci vyznievala bezociva namyslenost. V Izraeli nastal velky narek, vsade, kde niekto byval. Nariekali kniezata a starsi, chradli device a mladenci, vadla spanilost zien. Kazdy mladozenich zacal horekovat, nevesta sa zachadzala zialom v spalni. Zem sa pohla nad tymi, co na nej byvali, cely dom Jakubov sa obliekol do pohanenia. Po dvoch rokoch poslal kral do judskych miest najvyssieho danoveho vyberaca. I prisiel do Jeruzalema s mocnym vojskom. Hovoril im lstivo o pokojamilovnych zameroch a uverili mu. Nahle vsak napadol mesto, sposobil mu velku ranu a pobil mnoho ludu z Izraela. Ked mesto vyplienil, podpalil ho a pobural jeho domy i mury dookola. Zeny a deti odviedli do zajatia a dobytok zhabali. Davidovo mesto si vybudovali na pevnost s vysokym a silnym murom a s mocnymi vezami. Osadili sa tam neslachetni ludia a zlosynovia a opevnili sa v nom. Dopravili tam zbrane a potraviny a z Jeruzalema poznasali korista ulozili tam. Tak sa stal (hrad) velkym osidlom. Stal sa pascou pre svatynu, pre Izrael bol ustavicne zlym nepriatelom. Vylievali nevinnu krv vokol chramu a znesvacovali svate miesto. Jeruzalemcania sa pre nich rozutekali, stal sa sidlom cudzozemcov; svojim potomkom sa stal cudzinou, jeho deti ho poopustali. Jeho svatyna je pusta ako pustatina, jeho sviatky sa popremienali na zial, jeho soboty sa stali na potupu, jeho cest sa premenila na opovrhnutie. Aka bola volakedy jeho slava, taka velka je teraz jeho hanba, jeho vznesenost sa premenila v zial. Kral Antiochus vydal rozkaz pre cele kralovstvo, ze vsetci maju splynut v jeden narod a kazdy ma opustit svojrazne zvyky. Tak sa vsetky narody podrobili kralovmu rozkazu. A tak sa aj mnohym Izraelitom zalubila jeho bohopocta, obetovali modlam a znesvacovali sobotu. Do Jeruzalema a do judskych miest poslal kral poslov s pisomnymi rozkazmi, aby sa (ich obyvatelia) spravovali zvykmi, ktore boli dosial v krajine cudzie,aby sa zrusili v chrame celostne zertvy a zapalne i mokre obety. Soboty a sviatky maju znesvatit,svatynu a Bohu zasvateny lud treba pohanit. Ba maju nastavat oltare, haje a modly a obetovat svine a ine neciste zvierata. Svojich synov maju nechat bez obriezky, svoje duse poskvrnovat cimkolvek necistym a ohavnym, aby tak zabudli na zakon a odstranili vsetky ustanovenia. Kto by sa nespraval podla kralovho rozkazu, mal zomriet. Vsetky tieto nariadenia dal (kral) pisomne rozsirit po celom svojom kralovstve a ustanovil dozorcov nad vsetkym ludom. Nariadil, aby obetovali vsetky judske mesta, od prveho az do posledneho. Aj mnohi z ludu sa k nim pridali, (vobec) vsetci, co odpadli od zakona. Pachali zlo v krajinea vyhanali Izraelitov, ktori sa potom museli skryvat po vselijakych skrysach. Patnasteho kisleva roku stostyridsiateho piateho postavili na oltar ohavnost spustosenia. Aj po judskych mestach nastavali oltarea predo dvermi domov a po uliciach prinasali kadidlove obety. Knihy zakona, ak niektore nasli, palili a trhali. Ak sa u niekoho nasla Kniha zmluvy alebo ak sa niekto spravoval podla zakona, bol potrestany smrtou podla kralovskeho nariadenia. Takto zneuzivali svoju moc proti Izraelu z mesiaca na mesiac, proti kazdemu, koho po mestach pri niecom pristihli. Dvadsiateho piateho dna toho mesiaca obetovali na oltari, ktory sluzil za oltar (zapalnych obeti). Zeny, ktore davali obrezavat svoje deti, usmrcovali podla rozkazu,nemluvnata im vesali na krk, ich domy plienili a zabijali aj tych, ktori ich obrezali. Ale mnohi v Izraeli sa zocelili a urobili si pevne predsavzatie, ze nebudu jest nic neciste. Radsej volili smrt, nez by sa poskvrnili pokrmamia zrusili svatu zmluvu. Tak aj zomreli. Velmi velky hnev dolahol teda na Izrael. V tych dnoch vystupil Matatias, syn Jana, vnuk Simeona, knaz z rodu jeruzalemskych Joaribovcov, byval vsak v Modeine. Mal pat synov: Jana, zvaneho Gadis,Simona, zvaneho Tasi,Judu, ktory sa nazyval Machabejec,Eleazara, zvaneho Hauran, a Jonatana, zvaneho Apfus. Ked videl hanebnosti, ktore sa diali v Judei a v Jeruzaleme,prehovoril: „Beda mi! Preco som sa narodil, aby som videl rozdrvenie svojho ludu, skazu mesta svateho a tu sedel, ked sa dostava do ruk nepriatelov, svatyna do ruk cudzozemcov?Jeho chram je ako zhanobeny clovek,jeho velkolepy riad bol odneseny ako korist, po uliciach boli zabijane jeho deti, jeho mladenci (zas padli) nepriatelskym mecom…Ktory narod nepanuje nad nim, neberie si z neho korist?Odnali mu vsetku jeho krasu, volakedy slobodne sa stalo rabom. Nasa svatyna, ty nasa nadhera, ty nasa slava, aka si len spustosena! Znesvatili ta pohania. Naco mam este zit?“Matatias a jeho synovia si roztrhli odev, obliekli sa do vrecoviny a velmi zialili. Tu prisli do mesta Modein kralovski poslovia, ktori mali nutit k odpadu s tym, aby (jeho obyvatelia) obetovali. A mnohi z Izraela k nim pristupili. Ked sa zhromazdili Matatias a jeho synovia,kralovski poslovia sa ujali slova a vraveli Matatiasovi: „Si vazeny a vyznamny hodnostar tohto mesta a podporuju ta synovia i bratia. Preto pristup najprv ty a spln kralovsky rozkaz, ako ho splnili vsetky narody aj Judovci a ti, co zostali v Jeruzaleme! Potom budes patrit aj so svojimi synmi medzi kralovych priatelov a budete pocteni, ty i tvoji synovia, zlatom, striebrom a mnohymi darmi. “Matatias odpovedal a zvysenym hlasom zvolal: „Hoc aj vsetky narody kralovej rise posluchaju krala, odpadavaju od nabozenstva svojich otcov a podrobuju sa jeho nariadeniam,ja, moji synovia a moji bratia budeme kracat podla zmluvy nasich otcov. Nech je od nas daleko, aby sme opustili zakon a nariadenia!Kralove rozkazy posluchat nebudeme a od nasho nabozenstva sa neodchylime ani napravo, ani nalavo. “Len co dohovoril tieto slova, pristupil pred ocami vsetkych akysi Zid, aby obetoval na oltari v Modeine podla kralovho rozkazu. Ked to Matatias videl, v rozhorceni sa mu zachvelo vnutro. Vzplanul hnevom, ako kazal zakon, priskocil k nemu a zabil ho pri oltari. Zaroven zabil aj kralovho posla, ktory nutil obetovat, a oltar rozvalal. Horlil za zakon ako kedysi Fines proti Zambrimu, Salomovmu synovi. Potom Matatias zvolal silnym hlasom v meste: „Nech ide za mnou kazdy, kto horli za zakon a chce zostat verny zmluve!“A utiekol so svojimi synmi do hor. Vsetko, co mali, zanechali v meste. Vtedy mnohi, ktori tuzili po spravodlivosti a prave, odisli na pusta usadili sa tam so svojimi detmi, zenami a s dobytkom, lebo na nich doliehalo coraz vacsie zlo. Ked oznamili kralovskym uradnikom a vojenskym oddielom, ktore boli v Jeruzaleme, v Davidovom meste, ze niektori z opovrhovatelov kralovho rozkazu sa utiahli do skrys na pusti a ze mnohi odisli za nimi,vytiahli proti nim. Ked ich dostihli, rozostavili sa proti nim a chystali sa bojovat s nimi v sobotny den. Volali na nich: „Uz toho bolo dost! Vyjdite! Podrobte sa kralovmu rozkazu a zostanete nazive!“Ale oni odpovedali: „Nevyjdeme a neurobime podla kralovho rozkazu, aby sme znesvatili sobotny den!“Nato hned aj zacali proti nim bojovat. Ale oni im nicim neodvetili. Ani len kamenom nehodili po nich, ani skryse si nezatarasili. Povedali: „Zomrieme vsetci s cistym svedomim. Nebo a zem su nam svedkami, ze nas nespravodlivo zabijate!“Tak teda zacali proti nim boj v sobotu; i zomreli spolu so svojimi zenami, detmi a stadami, na tisic ludskych zivotov. Ked sa to dozvedeli Matatias a jeho priatelia, velmi za nimi zialili. Povedali si: „Ak urobime vsetci tak, ako urobili nasi bratia, ak nebudeme bojovat proti pohanom za svoje zivoty a za svoje zakony, velmi rychlo nas vykynozia zo zeme. “A toho dna sa uzniesli: „Nech na nas ktokolvek zautoci v sobotny den, budeme proti nemu bojovat, aby sme nepomreli vsetci, ako zomreli nasi bratia v skrysach!“Vtedy sa k nim pridala skupina Asidejcov; boli to udatni izraelski muzovia a vsetci zo srdca oddani zakonu. Dalej sa k nim pripojili vsetci, ktori chceli utiect pred utrapami. Bola to pre nich dobra posila. Zostavili teda vojsko a porazili hriesnych v svojom hneve, vierolomnikov vo svojom rozhorceni. Ostatni utiekli k pohanom, aby sa zachranili. Matatias a jeho privrzenci robili obchodzky a rucali oltare;a obrezavali, hoc aj nasilne, neobrezane deti, ak take nasli na izraelskom uzemi. Vyhanali namyslencov a darilo sa dielu ich ruk. Ujali sa zakona proti prechmatom pohanov a kralov a nedopustili, aby sa hriesnici dostali do prevahy. Ked sa Matatiasove dni chylili ku koncu, riekol svojim synom: „Dnes je pri moci pycha a tyranstvo, cas rozvratu a rozhorceneho hnevu. Teraz sa teda, synovia, borte za zakon, dajte svoje zivoty za zmluvu svojich otcov!Budte pamatlivi skutkov svojich otcov, ktore vykonali za svojich cias! Potom bude velka slava a vecne meno vasim udelom. Ci sa neukazalo, ze Abraham bol v pokuseni verny, a nepripocitalo sa mu to za zasluzny cin?Jozef zachovaval zakon, ked bol v suzeni, a tak sa stal panom Egypta. Fines, nas otec, za prejavenie vzacnej horlivosti dostal prislubenie vecneho knazstva. Jezus splnil prikaz a stal sa sudcom v Izraeli. Kaleb sa osvedcil pred vsetkymi ludmi, preto dostal dedicny udel v (nasej) krajine. David, pretoze bol nabozny, dostal kralovsky tron na vecite veky. Elias, co velmi horlil za zakon, bol vzaty do neba. Ananias, Azarias, Mizael verili, a preto boli zachraneni z blciaceho ohna. Daniel bol pre svoju nevinnost vyslobodeny z pazeraka levov. Tak vas pokolenie za pokolenim poucuje, ze nezhynul nik, kto dufal v neho. Hrozieb zlocinca sa nestrachujte, lebo jeho slava bude kalom pre crviaky. Dnes sa povysuje, a zajtra ho uz nebude; obrati sa zasa na svoj prach, nebude z jeho planov nic. Nuz vy, synovia, vzmuzte sa a budte silni v Zakone, lebo len nim dosiahnete slavu!Viem, ze vas brat Simon je muz rozvazny. Posluchajte ho vzdy; on vam bude otcom. Juda Machabejec, ktory bol udatnym hrdinom od svojej mladosti, nech je vasim vojvodcom a nech vedie boj proti pohanom!Zhromazdite okolo seba vsetkych, co plnia zakon, a vykonajte pomstu za svoj narod!Prisne odplatte pohanom a pridrziavajte sa vsetkeho, co predpisuje zakon. “Potom im dal pozehnanie a bol priradeny k svojim otcom. Zomrel roku stostyridsiateho siesteho a jeho synovia ho pochovali v otcovskej hrobke v Modeine. A cely Izrael ho oplakaval velkym placom. Miesto neho nastupil jeho syn Juda, zvany Machabejec. Podporovali ho vsetci jeho bratia a tiez vsetci, ktori sa pridali k jeho otcovi, a s rozradostnenou myslou bojovali za Izrael. Nasiroko-daleko preslavil svoj narod, ako obor obliekol si pancier, opasal si zbroj vojensku, do bojov siel, hajil tabor mecom. Levovi sa podobal svojimi cinmi, levicatu, revucemu po koristi. Sliedil po vierolomnikoch a vyhanal ich, palil utlacatelov svojho ludu. Strach pred nim zachvacoval zradcov, vsetci zlocinci sa strachovali, takze jeho pricinenim darila sa spasa. Roztrpcoval mnohych kralov, Jakuba vsak potesoval svojimi cinmi. Jeho pamiatka bude navzdy pozehnana. Presiel judske mesta, vyhubil z nich bezboznikov. Odvratil hnev od Izraela. Preslavil sa na kraj sveta… A on zhromazdil vsetkych, co boli roztrateni. Apolonius zhromazdil pohanov a velke vojsko zo Samarie do boja proti Izraelu. Ked sa o tom Juda dozvedel, vytiahol proti nemu, porazil ho a zabil. Aj mnoho ranenych padlo, ostatni utiekli. Zmocnili sa vsak ich koristi. Juda si vzal Apoloniov mec a nosieval ho do boja po vsetky dni. Ked sa dopocul Seron, velitel syrskeho vojska, ze Juda zhromazdil muzov, zastup vernych, ktori su pripraveni tiahnut s nim do boja,povedal: „Urobim si meno a preslavim sa v kralovstve, ak budem bojovat proti Judovi a jeho privrzencom, ktori pohrdli kralovym rozkazom. “Odhodlal sa teda na utok. Tiahlo s nim aj silne vojsko bezboznikov, aby mu pomohli pomstit sa na Izraelitoch. Ked sa priblizili k Bethoronskemu priesmyku, Juda im vytiahol s hrstkou naproti. Ale ked zbadali vojsko, ktore sa valilo proti nim, povedali Judovi: „Ako sa budeme moct pustit do boja my, hrstka, proti tolkej presile? A okrem toho sme dnes nevladni; ved sme este nic nejedli!“Juda odvetil: „Aj niekolki mozu lahko obklucit mnohych, lebo Bohu nebies je celkom jedno, ci vyslobodzuje mnohymi alebo iba niekolkymi. Vitazstvo v boji nezavisi od mnozstva vojska, lebo z neba prichadza sila. Oni idu proti nam plni hlavatosti a pychy, aby znivocili nas, nase manzelky a nase deti a aby nas olupili. My vsak bojujeme za svoje zivoty a zakony. On sam ich rozdrvi pred nasimi ocami. Vy sa ich teda nebojte!“Len co dohovoril, nahle na nich udrel a Seron bol zniceny aj so svojim vojskom. Prenasledovali ho od Bethoronskeho priesmyku az na rovinu. A padlo z nich na osemsto muzov. Ostatni utiekli na filistinske uzemie. I zacali sa obavat Judu a jeho bratov a uzkost dolahla na okolite narody. Jeho meno sa dostalo az ku kralovi a o Judovych bojoch rozpraval cely svet. Ked kral Antiochus dostal spravu o tychto udalostiach, vzplanul hnevom. Poslal a pozbieral vsetky bojove sily svojho kralovstva, (zhromazdil) velmi silne vojsko. Otvoril svoju pokladnicu dal na cely rok zold svojim oddielom a prikazal im, aby boli pripraveni na kazdu sluzbu. Tu spozoroval, ze mu zlata z pokladnic ubudlo a ze dochodky z krajiny su male pre odboj a biedu, ktoru sposobil v krajine tym, ze potlacal odveke zvyky. Preto sa obaval, ze nebude mat dost, ako uz neraz, na vylohy a dary, ktore rozdaval stedrou rukou a hojnejsie nez predosli krali. V tejto velkej bezradnosti si zaumienil, ze vytiahne do Perzie, pricom bude po provinciach vyberat dane, a tak si znovu nahromadi mnozstvo penazi. Zanechal Lyziasa, jedneho z najvazenejsich slachticov ako spravcu kralovskych zalezitosti (na uzemi) od rieky Eufrat az po egyptske hranicea poveril ho vychovou svojho syna Antiocha, kym sa nevrati. Odovzdal mu polovicu vojska aj slonov a dal mu plnu moc, aby konal vsetko, co si zaumienil. Pokial ide o judske a jeruzalemske obyvatelstvo, prikazal mu,aby vyslal proti nim vojsko, zeby bola moc Izraela uplne zlomena, zvysok Jeruzalema zniceny a ich pamiatka z toho mesta vykorenena. Po celom ich uzemi mal osadit cudzincov a losom im rozdelit krajinu. Kral vzal druhu polovicu vojska a roku stostyridsiateho siedmeho vytiahol zo svojho hlavneho mesta Antiochie, prekrocil rieku Eufrat a tiahol nahornymi krajmi. Lyzias vybral Ptolemea, syna Dorymenesovho, Nikarona a Gorgiasa, udatnych to muzov z kralovych dovernikov,a poslal s nimi styridsattisic pesiakov a sedemtisic jazdcov, aby vtiahli do Judska a znicili ho podla kralovho rozkazu. Vyrazili teda so vsetkou brannou mocou, a ked ta dosli, utaborili sa na rovine pri (osade) Emauz. Ked sa o nich dopoculi kupci tej krajiny, vzali si velmi mnoho striebra a zlata aj sluhov a sli do tabora kupovat Izraelitov za otrokov. Pripojilo sa k nim aj syrske a filistinske vojsko. Ked Juda a jeho bratia videli, ze nebezpecenstvo pohromy je stale vacsie a ze vojska sa uz utaboruju blizko ich uzemia, a ked sa dozvedeli o kralovom rozkaze, ktorym nariadil uplnu skazu ludu,povedali si navzajom: „Postavme sa proti zniceniu svojho ludu; bojujme za svoj narod a svatynu!“Zisli sa dovedna, aby boli pripraveni do boja a tiez aby sa modlili a vyprosili si milosrdenstvo a zlutovanie. Jeruzalem bol neobyvany ako pustatina. Nikto z jeho deti nevchadzal ani nevychadzal: Posliapana bola svatyna… Cudzozemci byvali na hrade… Utulkom bol pre pohanov… Odnata bola radost Jakubovi, pistala a citara sa odmlcali. Zhromazdili sa teda a prisli do Masfy oproti Jeruzalemu, lebo Masfa byvala kedysi miestom modlitby pre Izrael. Postili sa ten den, obliekli sa do vrecovin, sypali si popol na hlavy a roztrhli si odev. I otvorili Knihu zakona podobne ako ked sa pohania vypytuju svojich modiel. Priniesli tam knazske rucha, prvotiny a desiatky a povolali nazirejcov, ktorym vyprsala lehota. Potom hlasne volali k (Bohu) v nebi: „Co mame robit s tymito? Kam ich zaviest?Tvoja svatyna je posliapana a znesvatena a tvoji knazi bud zialia, alebo su pobiti. Hla, pohania sa zhromazdili proti nam, aby nas znicili! Ty vies, co zamyslaju s nami. Akoze budeme moct obstat pred nimi, ak nam nepomozes ty, Boze?“Potom zahlaholili na trubach a zakricali mocnym hlasom. Nato Juda ustanovil vodcov ludu, tisicnikov, stotnikov, patdesiatnikov a desiatnikova vyzval tych, co si prave stavali dom, alebo sa zenili, alebo vysadzali vinohrad, ako aj bojazlivcov, aby sa kazdy vratil domov, ako hovoril Zakon. Potom sa dalo vojsko do pohybu. Utaborili sa juzne od Emauz. Tu prehovoril Juda: „Pripravte sa a bojujte udatne! Rano sa postavte do boja proti tymto pohanom! Ved sa zisli proti nam, aby znicili nas a nasu svatynu!Lepsie bude, ked zomrieme v boji, akoby sme sa mali divat na biedu nasho naroda a svatyne. Ale nech sa stane tak, ako je (Bozia) vola na nebi!“Gorgias vzal pattisic pesiakov a tisic vybranych jazdcov a vyrazil s nimi v noci,aby napadol Zidov v ich tabore a porazil ich nenazdajky. Hradne muzstvo mu pritom robilo doprovod. Ked sa Juda o tom dozvedel, okamzite odtiahol so svojimi bojovnikmi, aby porazil kralovske vojsko pri Emauzoch,pokym boli oddiely este daleko od jeho tabora. A tak Gorgias v noci napadol Judov tabor, ale nikoho tam nenasiel. I patral po nich po horach, lebo sa nazdaval: „Oni utekaju pred nami. “Len co sa rozodnilo, zjavil sa Juda s tritisic muzmi na rovine. Nemali, pravda, tolko stitov a mecov, ako by si boli zelali,ked videli silne opevneny pohansky tabor a vokol neho jazdcov, ktori boli vycviceni v boji,ale Juda hovoril svojim muzom: „Nelakajte sa ich mnozstva a nebojte sa ich utoku!Rozpomente sa, ako sa zachranili nasi otcovia, ked ich prenasledoval faraon s vojskom!Volajme k nebu, aby sa zmiloval nad nami a rozpomenul sa na zmluvu s nasimi otcami a aby dnes porazil toto vojsko pred nasimi ocami!Nech zvie cely pohansky svet, ze Izrael ma svojho vykupitela a osloboditela!“Ked cudzinci zdvihli oci a videli, ako sa (Zidia) hrnu proti nim,vytiahli z tabora do boja. V tom Judovi muzovia zatrubilia rozputal sa boj. Pohania boli porazeni a utiekli do roviny. Vsetci oneskorenci popadali mecom; ostatnych prenasledovali az po Gezeron, az po idumejske, azotske a jamnijske roviny. Padlo z nich asi tritisic muzov. Ked sa Juda vratil s vojskom z prenasledovania,povedal ludu: „Nebazte po koristi, lebo este na nas caka boj!Blizo nas je Gorgias s vojskom na pohori. Len sa teraz drzte proti nasim nepriatelom a bojujte proti nim! Potom si mozete spokojne pobrat korist. “Kym Juda este hovoril, uz sa zjavil akysi oddiel, ktory vyliezal z pohoria. Hned zbadal, ze ich (ludia) museli utrpiet porazku, lebo tabor bol v plamenoch a dym celkom zjavne prezradzal, co sa stalo. Pri tomto pohlade ich pojal velky strach. A ked zazreli este aj Judovo vojsko na rovine, pripravene do boja,utiekli vsetci do filistinskej krajiny. Juda sa potom vratil vyplienit tabor. A nabrali si mnoho zlata, striebra, modreho a cerveneho purpuru a mnoho inych cennosti. Pri navrate prespevovali chvalospevy a plesali k nebu: „Je dobry a jeho milosrdenstvo trva naveky. “Toho dna nastalo velke vyslobodenie pre Izrael. Vsetci cudzinci, ktori sa zachranili, prisli k Lyziasovi a oznamili mu vsetko, co sa stalo. Ked to pocul, zarazil sa a zmalomyselnel, pretoze sa Izraelu nestalo podla jeho priania a tiez preto, ze nesplnil kralov rozkaz. Preto nasledujuceho roku zobral Lyzias sestdesiattisic vybranych muzov a pattisic jazdcov do boja proti nim. Vtiahli do Idumey a utaborili sa v Betsure. Juda sa postavil proti nim s desattisic muzmi. Ked videl silne vojsko, modlil sa takto: „Bud zvelebeny, zachranca Izraela, ktory si (kedysi) odrazil utok obra rukou svojho sluzobnika Davida a tabor Filistincov si vydal do ruk Saulovho syna Jonatana a jeho zbrojnosa. Zovri toto vojsko rukou svojho izraelskeho ludu, nech vyjdu na hanbu so svojim vojskom a jazdectvom!Zastras ich! Zoslab ich bezocivu odvahu! Nech sa trasu pre svoju porazku!Poraz ich mecom muzov, ktori miluju teba, aby ta piesnami zvelebovali vsetci, ktori poznali tvoje meno!“Potom vyrazili proti sebe a v boji padlo asi pattisic muzov z Lyziasovho vojska. Ked Lyzias videl porazku svojich oddielov, ale aj odvahu Judovho vojska, ako je odhodlane bud cestne zit, alebo zomriet, odtiahol do Antiochie. Najimal vsak zoldnierov, aby mohol s posilnenym vojskom nanovo vtrhnut do Judey. Vtedy povedal Juda a jeho bratia: „Hla, nasi nepriatelia su rozdrveni! Podme teda, ocistime svatynu a znovu si ju posvatme!“I zhromazdilo sa vsetko vojsko a vystupili na vrch Sion. Videli spustosenu svatynu, oltar znesvateny, brany vypalene, v nadvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horach, komorky rozburane. Roztrhli si odev, zialili velkym nariekanim a sypali si popol na hlavu. Padli tvarou na zem, zatrubili na signalovych trubach a volali k nebu. Vtedy Juda urcil muzov, ktori mali bojovat proti tym, co boli na hrade, kym oni nevycistia svatynu. Potom vybral bezuhonnych a Zakonu oddanych knazov,ktori ocistili svatynu a odniesli kamene (uzivane pri modlarstve) na neciste miesto. Ako sa tak radili, co by mali urobit so znesvatenym oltarom na zapalne obety,prisli na dobre riesenie, (ze sa rozhodli) zburat ho, aby sa raz nestal predmetom potupy, ze ho kedysi znesvatili pohania. Oltar teda zburalia kamene ulozili na vhodnom mieste chramoveho pahorku, pokym nevystupi prorok a nerozhodne o nich inac. Potom, podla predpisu zakona, dopravili neokresane kamene a postavili novy oltar podla predosleho vzoru. Takisto vybudovali svatynu a posvatili vnutrajsok chramu a nadvoria. Zhotovili nove svate nadoby a priniesli do chramu svietnik, kadidlovy oltar a stol. A tak palili na oltari kadidlo, zapalili na svietniku lampy a v chrame zaziarilo (svetlo),polozili na stol chleby a zavesili opony, a tak stastne dokoncili cele svoje podujatie. Dvadsiateho piateho dna deviateho mesiaca, co je mesiac kislev, stostyridsiateho osmeho roku vcasrano vstalia priniesli obetu podla zakona na novopostavenom oltari na zapalne obety. Prave v ten isty cas, toho isteho dna, ked ho pohania znesvatili, bol znovu vysvateny so spevmi za zvuku citar, harf a cimbalov. Vsetok lud padol na tvar; klanali sa a zvelebovali (Boha) na nebi, ktory im doprial toto stastie. Osem dni slavili posvatenie oltara. S rozradostnenou myslou prinasali celostne zertvy aj obety vdaky a chvaly. Zlatymi vencami a stitkami vyzdobili priecelie chramu; obnovili brany a komorky a porobili k nim dvere. V lude zavladla mimoriadne velka radost, pretoze bola odstranena potupa, (sposobena) pohanmi. Juda, jeho bratia a vsetci z Izraela rozhodli, aby sa kazdorocne slavili dni posvatenia oltara osem dni od dvadsiateho piateho mesiaca kisleva s veselostou a radostou. V tom case vybudovali okolo Sionskeho vrchu vysoke mury a silne veze, aby ich pohania, keby niekedy dosli, nezburali (tak lahko) ako predtym. Tiez tu postavili posadku, aby strazila (miesto). Na obranu (krajiny) opevnili aj Betsuru, aby mal narod pevnost proti Edomsku. Ked sa okoliti pohania dopoculi, ze oltar je zasa postaveny a svatyna obnovena, ako (bola) predtym, velmi sa rozhnevalia uzniesli sa, ze vykynozia prislusnikov Jakubovho rodu, ktori byvali medzi nimi. I zacali zabijat lud a nivocit. Tu vytiahol Juda do akrabatskeho kraja v Edomsku a bojoval proti tamojsim Ezauovym synom, pretoze znepokojovali Izrael. Sposobil im velku porazku, pokoril ich a obral o korist. Spomenul si tiez na zlobu synov Beana, ktori boli ludu osidlom a pascou; robili im uklady po cestach. Uzavrel ich do vezi, oblahol ich a vykonal na nich kliatbu. Ich veze spalil ohnom spolu so vsetkymi, ktori boli v nich. Potom vytiahol proti Amoncanom, ale nasiel tam silne a velke vojsko, ktoremu velil Timotej. Aj s nimi zviedol mnoho bitiek, az zlomil ich moc a uplne ich porazil. Dobyl Jazer a jeho (okolite) mestecka. Potom sa vratil do Judska. Aj v Galaade povstali pohania proti Izraelitom, co byvali na tom uzemi, aby ich vyhubili. Oni vsak utiekli do pevnosti Datemya poslali Judovi a jeho bratom list tohto znenia: „Okoliti pohania sa zhromazdili proti nam, aby nas znicili. Chystaju sa pritiahnut a zautocit na pevnost, do ktorej sme sa utiahli. Ich vojsko vedie Timotej. Preto prid hned a vytrhni nas z ich ruky! Uz mnohi z nas padli. Vsetci nasi bratia v kraji Tubi su pobiti; ich manzelky, deti a zasoby odviedli do zajatia. Pobili tam na tisic muzov. “Este citali ten list, ked prisli ini poslovia z Galiley s roztrhnutymi odevmi a prinasali taku istu spravu:„Ptolemais, Tyrus, Sidon a cela pohanska Galilea sa spojili, aby nas vyhubili!“Ked Juda a lud vypoculi tieto hlasenia, zvolali velke zhromazdenie, aby sa poradili, co by mali urobit pre (dobro) svojich bratov, ktorych nepriatelia tak tazko utlacali. Tu riekol Juda svojmu bratovi Simonovi: „Vyber si muzov a chod vyslobodit svojich bratov v Galilei! Ja a moj brat Jonatan pojdeme do Galaadska. “V Judei ponechal Jozefa, syna Zachariasovho, a Azariasa, vodcu ludu, aj s ostatnym vojskom na strazi. Prikazal im: „Stojte na cele tohto ludu, kym sa nevratime, no nepustajte sa do nijakeho boja s pohanmi!“Na vypravu do Galiley mal Simon pridelenych tritisic muzov a Juda do Galaadu osemtisic muzov. Simon teda vytiahol do Galiley a zviedol mnoho bitiek s pohanmi, pricom pohanov porazil. Prenasledoval ich az po branuPtolemaidy. Z pohanov padlo na tritisic muzov a obral ich o korist. Ludi vsak, ktori boli v Galilei a v Arbatoch, vzal so sebou spolu so zenami, detmi a vsetkym ich imanim a priviedol ich s velkou radostou do Judska. Juda Machabejec a jeho brat Jonatan presli cez Jordan a tri dni pochodovali cestou po pusti. I stretli sa s Nabatejcami, ktori im vysli priatelsky v ustrety a porozpravali im vsetko, co sa prihodilo ich bratom v Galaade,ze mnohi z nich su uzavreti v Bosore, Bosre, Aleme, Kasfore, Makede a Karnaine, vsetko to v pevnych a velkych mestach. A ze su aj v ostatnych galaadskych mestach niektori zavreti a zajtra zamyslaju napadnut tie pevnosti, dobyt ich a znicit vsetkych v jediny den. Tu sa Juda nahle obratil so svojim vojskom, aby sa cez pust dostal do Bosory. Ked mesto zaujal, pobil ostrim meca vsetkych muzskeho pohlavia, vzal im vsetku korist a (mesto) vypalil ohnom. V noci sa odtial pobral a tiahli az k pevnosti. Ked sa rozodnilo, zdvihli oci a videli, ze nespocitatelny zastup ludu prinasa rebriky a dobyvacie stroje, aby zautocil na pevnost a bojoval proti nim. Juda sledoval, ako sa rozputal boj. Lebo uz aj z mesta vystupoval krik trub a bojovy ryk k nebu. Tu zavolal svojim bojovnikom: „Bojujte dnes za svojich bratov!“I napadol ich troma oddielmi odzadu. Pritom trubili na trubach a vyvolavali prosebne vykriky. Ked Timotejovo vojsko spoznalo, ze je to Machabejec, dalo sa pred nim na utek. Sposobil im vsak velku porazku; padlo z nich toho dna na osemtisic muzov. Potom zabocil do Masfy, oblahol ju a dobyl. Pobil v nej vsetkych muzov, odvliekol si z nej korist a vypalil ju ohnom. Odtial vytiahol a dobyl Kasfon, Maked, Bosor a ine galaadske mesta. Po tychto udalostiach zhromazdil Timotej ine vojsko a utaboril sa pred Rafonom za potokom. Juda poslal vyzvedacov, aby preskumali tabor. A priniesli mu takuto spravu: „Zisli sa k nim vsetci okoliti pohania, (je to) velmi velke vojsko. Aj Arabov si najali na pomoc. Taboria za potokom a su pripraveni vytiahnut proti tebe do boja. “ Tu vytiahol Juda proti nim. Medzitym, co sa Juda so svojim vojskom priblizoval k potoku, vravel Timotej svojim vojvodcom: „Ak on prejde prv k nam, nebudeme mu moct odolat, lebo je iste silnejsi ako my. Ale ak sa bude obavat a zostane za potokom, prebrodime sa k nemu a zmocnime sa ho. “Ked sa teda Juda priblizoval k potoku, postavil zapisovatelov ludu pri potoku a nariadil im toto: „Nikoho tu nenechajte taborit! Vsetci nech idu do boja!“I prebrodil sa najprv on a za nim vsetok lud. A vsetkych pohanov uplne porazil, odhadzovali zbrane a utekali do chramu v Karnaine. Ale aj toho mesta sa zmocnili a zapalili chram ohnom (a zhorel) so vsetkymi, co boli v nom. Tak bol Karnain porazeny a uz nevladal vzdorovat Judovi. Potom Juda zhromazdil vsetkych Izraelitov, co byvali v Galaade, od najmensieho az po najvacsieho, aj ich manzelky, deti a imanie, (bol to) ohromne velky zastup, (a rozkazal), aby sa odobrali do judskej krajiny. Prisli az k Efronu; bolo to velke mesto, (postavene) v priesmyku a velmi pevne. Nebolo mu mozno vyhnut ani napravo, ani nalavo, lebo prostriedkom neho viedla cesta. Lenze obyvatelia mesta sa pred nimi uzavreli a brany zatarasili kamenim. Juda im vsak podobrotky odkazal: „Dovolte nam prejst vasim uzemim, aby sme mohli ist dalej do svojej krajiny! Nik vam neuskodi; len pesi prejdeme. “ Ale nechceli mu otvorit. Nato Juda nariadil vyhlasit vo vojsku, aby sa kazdy postavil (v bojovy sik) na tom mieste, kde prave je. Vojaci sa teda utaborili. Potom bojoval proti mestu po cely ten den a celu noc, az sa mesto dostalo do jeho ruk. Vsetkych muzov pobil ostrim meca, samo mesto zbural az do zakladov, odniesol si z neho korist a presiel mestom po zabitych. Prekrocil Jordan a vtiahli do velkej roviny oproti Betsanu. Juda sa staral, aby ti, co zostavali pozadu, drzali sa pohromade, a po celej ceste dodaval ludu odvahy, az kym nedosli do judskej krajiny. S radostou a plesanim vystupili na vrch Sion a obetovali celostne zertvy, pretoze z nich nikto nepadol a bezpecne sa vratili. V tych dnoch, ked bol Juda s Jonatanom v Galaade a jeho brat Simon v Galilei pred Ptolemaidou,Jozef, syn Zachariasov, a Azarias, velitelia vojska, dopoculi sa o ich hrdinskych cinoch a uspesnych bojoch. Vraveli si: „Urobme si aj my meno a podme bojovat proti pohanom, ktori su okolo nas!“Vydali muzom svojho vojska rozkaz a vytiahli proti Jamnii. Nato Gorgias vytiahol z mesta so svojim muzstvom do boja proti nim,Jozef a Azarias boli odrazeni a zahnani az k judskym hraniciam. Toho dna padlo z izraelskeho ludu na dvetisic muzov. Tak utrpel izraelsky lud velku porazku,lebo nepocuvali Judu a jeho bratov, ale snivali o hrdinskych cinoch. Oni neboli z rodu tych muzov, rukami ktorych sa dostalo Izraelu vyslobodenie. Ale Judu, hrdinu, a jeho bratov velmi oslavoval cely Izrael, ba (hovorili o nom) aj vsetci pohania, kam len prenikol chyr o nich. Prichadzali k nim a blahozelali im. Potom Juda vytiahol so svojimi bratmi a bojovali proti Ezauovym synom v juznom kraji. Dobyl Hebron a okolite dediny, rozbural jeho opevnenia a veze, co boli dookola, vypalil ohnom. Potom podnikol vypravu do Filistinska a presiel cez Samariu. Toho dna padli v boji aj knazi, pretoze tuzili po hrdinskych cinoch a nerozmyslene sa zamiesali do boja. Nato Juda zabocil do Azotu v kraji Filistincov, rozbural ich oltare, ohnom spalil vyrezavane sochy ich bohov, z miest pobral korist a vratil sa do judskej krajiny. Ked kral Antiochus prechadzal cez nahorne krajiny, dozvedel sa, ze v Elymaide v Perzii je mesto, vychyrene bohatstvom na striebro i zlato. V nom je vraj prevelmi bohaty chram, kde su udajne zlate vyzbroje, panciere a stity, ktore tam zanechal macedonsky kral Alexander, syn Filipov, ktory panoval z Grekov ako prvy. Pritiahol teda a pokusal sa mesto zaujat a vydrancovat ho. Ale nepodarilo sa mu to, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zameroch. Povstali proti nemu do boja, musel utiect a odchadzal odtial s velkym sklamanim, aby sa vratil do Babylonu. Tu prisiel k nemu do Perzie posol a oznamil mu, ze jeho vojska, ktore vytiahli do judskej krajiny, utrpeli porazku. Ze Lyzias sa vypravil na cele velkeho vojska, ale ze bol porazeny Zidmi, ktori vraj prevladli zbranami a vojskom a (dobyli) aj bohatu korist, ktoru pobrali porazenym vojskam. Ze zrucali ohavnu (modlu), ktoru dal postavit na oltar v Jeruzaleme, a svatynu ze obohnali vysokymi murmi, ako (to bolo) predtym, a ze (opevnili) aj Betsuru, jeho mesto. Ked sa kral dozvedel o tychto udalostiach, zlakol sa a velmi sa rozrusil. Klesol na postel a od hnevu ochorel, lebo sa mu nestalo po voli. A zostal tam mnoho dni, lebo sa mu obnovovala trapna uzkost. Ked badal, ze zomrie,zvolal vsetkych svojich dovernikov a povedal im: „Spanok sa mi vzdialil od oci a suzujuca starost tlaci moje srdce. Myslim si v duchu: Do akeho zarmutku som sa dostal a v akej zaplave zmatku som teraz ja, ktory som byval cteny a milovany, dokial som bol pri moci. Teraz sa rozpamatuvam na zle veci, ktore som popachal proti Jeruzalemu; ako som pobral z neho vsetko zlate a strieborne naradie a ako som poslal bezdovodne nivocit judske obyvatelstvo. Teraz jasne vidim, ze ma preto zastihlo toto nestastie. Hla, v hroznom zarmutku hyniem v cudzej krajine!“Potom zavolal Filipa, jedneho zo svojich dovernikov, a ustanovil ho nad celym svojim kralovstvom. Odovzdal mu korunu, svoj plast a prsten, aby viedol jeho syna Antiocha a vychoval ho za vladara. A kral Antiochus tam roku stostyridsiateho deviateho zomrel. Ked sa Lyzias dozvedel o kralovej smrti, dosadil miesto neho za krala jeho syna Antiocha, ktoreho vychovaval od mladi, a dal mu meno Eupator. Ti vsak, co byvali na hrade pri svatyni, obtazovali Izrael; ustavicne hladali (sposob), ako by im mohli skodit a pohanom poskytnut oporu. Juda si preto zaumienil, ze ich vyhubi. I zvolal vsetok lud, aby ich oblahli. Zhromazdili sa teda a roku stopatdesiateho ich obklucili. Zriadil proti nim kamenomety a ine dobyvacie stroje. Niektori z tych, co unikli z oblahnutia - a pripojili sa k nim aj niekolki bezboznici z Izraela -,odisli ku kralovi a vraveli: „Ako dlho este potrva, kym nevykonas sud a nepomstis nasich bratov?My sme sa dobrovolne poddali tvojmu otcovi, riadili sme sa jeho prikazmi a posluchali sme jeho rozkazy. Za to teraz obklucili nasi sukmenovci hrad a zanevreli na nas. Ba kazdeho, koho z nas chytili, zabili a nase majetky vyplienili. A vztiahli ruku nielen na nas, ale aj na vsetky susedne kraje. A hla, dnes obliehaju jeruzalemsky hrad, aby ho dobyli! Chram a Betsuru opevnili. Ak ich rychle nezaskocis, budu robit este vacsie veci nez tieto a (ich postup) nebudes moct zadrzat. “Ked to kral pocul, rozhneval sa a zvolal vsetkych svojich dovernikov a velitelov pechoty aj jazdectva. Ba aj z inych kralovstiev a morskych ostrovov pritiahli k nemu zastupy zoldnierov. Pocet jeho vojska bol: stotisic pesiakov, dvadsattisic jazdcov a tridsatdva slonov, vycvicenych do boja. Tiahli cez Edomsko a utaborili sa pred Betsurou. Dlho o nu bojovali a postavili aj dobyvacie stroje, ale (obkluceni) robili vypady, palili ich ohnom a udatne bojovali. Juda odtiahol od hradu a utaboril sa pri Betzachare oproti kralovmu taboru. Kral sa vcasrano vybral a so vsetkou rychlostou uhanal s vojskom smerom na Betzacharu. Za zvuku trub sa siky pripravili do boja. Slonom predlozili stavu z hrozien a morusi, aby ich rozdrazdili do boja. Potom zaradili zvierata medzi bojove siky. Ku kazdemu slonovi priradili tisic muzov, vyzbrojenych retazovitymi panciermi a medenymi prilbami na hlavach. Okrem toho postavili ku kazdemu zvieratu patsto vybranych jazdcov. Tito boli uz predtym prideleni k zvieratu, kamkolvek sa uberalo, isli s nim a neodchadzali od neho. Na kazdom zvierati boli silne, kryte drevene veze, upevnene zvlastnymi zariadeniami, a na kazdom bolo tridsatdva muzov, ktori odtial bojovali, a este jeden Ind. Ostatnych jazdcov postavili vlavo i vpravo na obe kridla vojska, aby znepokojovali (nepriatela) a kryli bojove siky. Ked na zlate a medene stity zasvietilo slnko, rozsvietili sa od nich hory a ziarili ako ohnive fakle. Cast kralovho vojska sa rozprestrela po vrchovine a druha cast zostala v nizine. Postupovali opatrne a usporiadane. Triaska zachvatila vsetkych, ked zaculi hrmot ich mnozstva, pochod vojska a rincanie zbrani; bolo to vojsko mimoriadne velke a silne. Juda vyrazil so svojim vojskom do boja a padlo z kralovho vojska seststo muzov. Tu Eleazar, Hauran, spozoroval, ze jedno zo zvierat, opatrene kralovskym pancierom, prevysuje vsetky ostatne zvierata. Nazdaval sa, ze je na nom kral. I obetoval sa, aby vyslobodil svoj lud a ziskal si vecne meno. Odvazne sa rozbehol k nemu stredom cez siky, bil napravo i nalavo, takze ustupovali pred nim na obe strany. Potom vliezol pod slona, lahol si pod neho a zabil ho. On sa zrutil na neho na zem a tam zomrel. Ked videli silu kralovskeho vojska a tlak jeho oddielov, ustupili pred nimi. Kralovske vojska sa vydali proti nim az do Jeruzalema; kral sa teda utaboril proti Judsku a proti vrchu Sion. Uzavrel mier s tymi, co boli z Betsury, ktori opustili mesto, lebo tam uz nemali potravin a nemohli znasat dalsie obliehanie. Pole totiz malo sobotny odpocinok. Tak zaujal kral Betsuru a ustanovil tam posadku, aby ju strazili. Potom obliehal mnohe dni svatynu; postavil tam vrhacie a ine bojove stroje: ohnomety, kamenomety, sipomety a praky. Lenze aj oni si zhotovili bojove stroje proti ich strojom, a tak bojovali mnoho dni. Ale nebolo v zasobarnach potravin, lebo bol siedmy rok a zvysky zasob stravili ti, ktori kvoli svojej zachrane utiekli pred pohanmi do Judska. Tak zostalo na uzemi svatyne len niekolko muzov, lebo ich prevladal hlad, a preto sa rozprchli kazdy do svojho domova. Ked sa Lyzias dopocul, ze sa Filip, ktoreho kral Antiochus este zaziva poveril, aby vychoval jeho syna Antiocha za vladara,vratil z Perzie a Medie spolu s vojskami, ktore vytiahli s kralom, a ze sa usiluje prevziat vladu do svojich ruk,snazil sa cim skor odtiahnut. I vyjadril sa pred kralom, velitelmi vojska a muzstvom takto: „Kazdym dnom slabneme, potravy nam ubuda, miesto, ktore obliehame, je pevne a este na nas dolieha aj starost o kralovstvo. Preto podajme teraz tymto muzom pravicu a pomerme sa s nimi a s celym ich narodom!Dovolme im, aby mohli zit ako predtym podla svojich zvykov, lebo iba pre svoje zvyky, ktore sme zrusili, sa vzburili a urobili toto vsetko. “Tato rec sa zapacila kralovi i velitelom. I poslal im ponuku mieru a prijali ju. Ked im dal kral a velitelia prisazne uistenie, vysli z pevnosti. Kral vystupil na vrch Sion a ked videl opevnenie toho miesta, porusil prisahu, ktoru urobil, a nariadil zburat mur dookola. Potom rychle odtiahol a vratil sa do Antiochie. Tam nasiel Filipa ako pana mesta. I bojoval proti nemu a len silou sa zmocnil mesta. Roku stopatdesiateho prveho vyviazol Demetrius, syn Seleukov, z Rima. S niekolkymi muzmi vtiahol do primorskeho mesta a tam sa dal vyhlasit za krala. Ked vosiel do kralovskeho palaca svojich otcov, zajali vojaci Antiocha a Lyziasa, aby mu ich priviedli. Ked mu to oznamili, povedal: „Neukazujte mi ich tvare!“Preto ich vojsko zabilo a Demetrius nastupil na tron svojho kralovstva. Tu prisli k nemu vsetci nicomnici a bezboznici z Izraela na cele s Alkimom, ktory chcel byt velknazom. Obzalovali svoj lud u krala a vraveli: „Juda a jeho bratia pobili vsetkych tvojich priatelov a nas vyhnali z nasej krajiny. Preto teraz posli muza, ktoremu doverujes, nech ide a presvedci sa o celej pohrome, ktoru urobil nam a kralovej krajine. Nech ich stresta spolu so vsetkymi ich prisluhovacmi!“Kral vybral Bakchidesa, jedneho zo svojich priatelov, ktory vladaril za Riekou, mal vplyv na vedenie rise a bol oddany kralovi. Poslal hospolu so zlocinnym Alkimom, ktoreho ustanovil za velknaza, a nariadil mu, aby vykonal pomstu na Izraelitoch. Vybrali sa teda a vtiahli s velkym vojskom do judskej krajiny. Vyslali poslov k Judovi a jeho bratom s pokojnymi sice, ale lstivymi slovami. Oni vsak nedali na ich reci, lebo videli, ze pritiahli s velkym vojskom. U Alkima a Bakchidesa zisli sa mnohi zakonnici, aby zistili, co by vyhovovalo pravu. Asidejci boli prvi medzi Izraelitmi, ktori hladali u nich pokoj. Vraveli totiz: „S oddielmi predsa prisiel knaz z Aronovho rodu! Ten nas len neoklame!“Rozpraval im o pokoji, ba aj prisazne ich uistil: „Neurobim vam nic zle, ani vasim priatelom. “A tak mu uverili. Predsa vsak dal chytit z nich sestdesiat muzov a zabit v jeden den podla napisaneho vyroku:„Tela tvojich svatych - a ich krv vyliali vokol Jeruzalema a nebolo nikoho, kto by ich pochoval. “Tu zachvatil vsetok lud strach a hroza pred nimi. Hovorili: „Niet pri nich ani pravdy, ani spravodlivosti. Ved porusili slub i prisahu, ktoru urobili!“Bakchides odtiahol od Jeruzalema a utaboril sa pri Bezete. Mnoho z muzov, ktori od neho odpadli, ako aj niektorych z ludu dal pochytat, zabit a (ich tela) pohadzat do velkej cisterny. Potom odovzdal krajinu Alkimovi a nechal mu vojsko, aby ho podporovalo. Bakchides sam odisiel ku kralovi. Alkimus sa vsemozne namahal, aby si udrzal velknazstvo. I pridruzili sa k nemu vsetci, ktori vyvolavali zmatok vo svojom narode. Opanovali judsku krajinu a privadzali Izrael do velkeho nestastia. Ked Juda videl vsetko zlo, ktore popachal Alkimus so svojimi privrzencami medzi Izraelovymi synmi - horsie nez pohania! -,presiel cele judske uzemie dookola a vykonal pomstu na vierolomnikoch. Tak im znemoznil potulovat sa po krajine. Ked Alkimus spozoroval, ako sa Juda a jeho privrzenci zmohli, obratil sa na krala, lebo spoznal, ze by im nemohol odolat, a obzaloval ich zo zlocinov. Tu poslal kral Nikanora, jedneho zo svojich najznamenitejsich vojvodcov, ktory bol zatatym nepriatelom Izraela, a nariadil mu vyhubit ten lud. Nikanor pritiahol do Jeruzalema s velkym vojskom. Poslal sprostredkovatelov mieru k Judovi a jeho bratom s tymto lstivymodkazom: „Nech nie je vojna medzi mnou a vami! Pridem s niekolkymi muzmi a v pokoji si pohovorim s vami. “I prisiel k Judovi a priatelsky sa navzajom pozdravili, ale nepriatelia boli pripraveni chytit Judu. Juda zbadal, ze k nemu prisiel lstivo. Preto sa ho stranil a nechcel uz vidiet jeho tvar. Ked Nikanor videl, ze jeho zamer je prezradeny, odtiahol do Kafarsalamy, aby sa dal do boja proti Judovi. I padlo z Nikanorovho vojska na patsto muzov. Ostatni utiekli do Davidovho mesta. Po tychto udalostiach sa Nikanor odobral na vrch Sion. I vysli niektori knazi a starsi ludu zo svatyne, aby ho priatelsky privitali a ukazali mu celostnu zertvu, ktora sa obetovala za krala. Ale on nimi pohrdol a urobil si z nich posmech; aj ich poskvrnil a namyslene rozpravala v hneve sa zaprisahal: „Ak ihned nevydate Judu a jeho vojsko do mojich ruk, zapalim tento dom po svojom vitaznom navrate. “ A s velkym hnevom odisiel. Tu knazi vosli, postavili sa pred oltar a chram, plakali a hovorili:„Ty si si, Pane, vyvolil tento chram, aby sa nazyval podla tvojho mena a aby bol tvojmu ludu domom modlitby a prosby. Vykonaj pomstu nad tymto clovekom a nad jeho vojskom; nech padnu mecom! Rozpamataj sa na ich ruhania a nedaj im obstat!“Nikanor vytiahol z Jeruzalema a utaboril sa pri Bethorone. Tu sa pripojilo k nemu syrske vojsko. Juda sa zas utaboril pri Adase s tritisic muzmi. A Juda sa modlil:„Pane, ked sa kedysi ruhali vyslanci asyrskeho krala, vysiel tvoj anjel a pobil z nich stoosemdesiatpattisic. Tak rozmlat toto vojsko dnes pred nami, aby aj ostatni poznali, ze sa ruhavo vyslovoval o tvojej svatyni! Sud ho podla jeho zloby!“Vojska zviedli bitku trinasteho mesiaca adar. Nikanorovo vojsko bolo porazene; aj on padol prvy v boji. Ked jeho vojsko videlo, ze Nikanor padol, odhodili zbrane a utiekli. I prenasledovali ich na den cesty od Adasy, az ako sa ide do Gazery a trubili za nimi na signalovych trubach. Zo vsetkych judskych dedin vysli (Zidia) a obklucili ich. Oni sa postavili sice na odpor, ale vsetci padli mecom. Ani jeden z nich nezostal. Potom vzali korist a plen, Nikanorovi utali hlavu a pravu ruku, ktoru bol pysne vztiahol, priniesli to do Jeruzalema a tam povesili. Lud sa velmi radoval a slavili ten den ako velku slavnost. Tiez ustanovili, aby sa tento den slavil kazdorocne trinasteho adara. Potom mala judska krajina nakratko pokoj. Juda sa dopocul o slave Rimanov, o ich velkej moci a o priazni, ktoru preukazuju vsetkym, co su im nakloneni, ako aj o priatelskych zmluvach, ktore uzavieraju s tymi, co sa chcu stat ich spojencami, a vobec ze su mocni a silni. Rozpravali mu o ich vojnach a hrdinskych cinoch, ktore konali medzi Galatanmi, ako si ich podrobili a urobili ich poplatnikmi;tiez o ich cinoch v Spanielsku, ako sa zmocnili tamojsich zlatonosnych a striebronosnych bani a ako opanovali celu krajinu svojou rozvahou a vytrvalostou,hoci bol ten kraj od nich velmi daleko; ako porazili kralov, ktori pritiahli proti nim od konca zeme, a pripravili im velku porazku; dalej ako im ostatni (ludia) odvadzaju kazdorocne poplatok;ako Filipa a Perzea, hetejskeho krala, spolu s inymi povstalcami porazili v boji a podrobili si ich. Ze takisto znicili Antiocha, velkeho krala Azie, hoci vytiahol proti nim do boja so stodvadsiatimi slonmi, s jazdectvom, s vozmi a s velkym vojskom,ze ho zajali ziveho a ulozili mu aj jeho nastupcom na kralovskom trone odvadzat vysoku dan, dat rukojemnikov a zrieknut sauzemia ako Indie, Medie a Lydie - svojich najlepsich krajin. Tieto mu vzali a potom ich dali kralovi Eumenesovi. Tiez ako chceli obyvatelia Helady viest proti nim znicujucu vojnu, ale ked sa oni dozvedeli o ich zamere,vyslali proti nim jedneho vojvodcu, ktory s nimi bojoval, takze mnohi z nich boli zraneni a padli (v boji). Ich zeny a deti vraj pobrali do zajatia, olupili ich a zmocnili sa ich krajiny, poburali im pevnosti a podrobili si ich az do dnesneho dna. Aj ine kralovstva a ostrovy, ktore sa im niekedy postavili na odpor, vraj znicili a podrobili si ich. Ale svojim priatelom a spojencom zachovali vraj priatelstvo; zmocnili sa blizkych i vzdialenych kralovstiev a vsetci, co len poculi ich meno, uz mali z nich strach. Ktorym vsak chcu dopomoct ku kralovstvu, ti vraj kraluju, ale ktorym nezicia, tych zase pozbavuju. Tak sa vraj velmi vysvihli. Medzi nimi vsetkymi si vraj nikto nekladie korunu, ani sa neoblieka do purpuru, aby sa v nom pysil. Ba zostavili si vraj radu a kazdy den tristodvadsat poradcov rokuje o blahu naroda a jeho vedeni. Jedinemu muzovi vraj zveruju kazdorocne vedenie a vladu nad celou svojou risou; tohto jedneho vsetci posluchaju a niet medzi nimi ani zavisti, ani ziarlivosti. Juda vybral Eupolema, syna Janovho a vnuka Akovho, a Jasona, syna Eleazarovho, a poslal ich do Rima, aby dojednali s nimi priatelstvo a spojenectvo,zeby z nich snali jarmo, lebo videli, ze kralovstvo Grekov zotrocuje Izrael. Vybrali sa teda do Rima - bola to velmi daleka cesta -, vosli do senatnej budovy, ujali sa slova a vraveli:„Juda Machabejec, jeho bratia a zidovsky narod nas poslali k vam, aby sme s vami dojednali zvazok priatelstva a pokoja a aby ste nas prijali za svojich spojencov a priatelov. “Tento navrh im prisiel vhod. Listina, ktoru dali napisat na medene dosky a poslat do Jeruzalema, aby im tam bola pamatnikom priatelstva a spojenectva, znela takto:„Rimanom a zidovskemu narodu na mori i na pevnine vecne blaho! Kiez je od nich daleko mec a nepriatel!Ak sa zacne prv vojna proti Rimanom alebo proti niektoremu ich spojencovi v celej risi,tak zidovsky narod poskytne so vsetkou ochotou pomoc, ako budu vyzadovat okolnosti casu. Nepriatelom nebudu davat ani zaopatrovat obilie, zbrane, peniaze a lode. To za dobre uznali Rimania. Nariadenia sa budu dodrziavat bez odplaty. Podobne ak sa zacne prv vojna proti zidovskemu narodu, tak zas ochotne poskytnu pomoc Rimania, ako budu vyzadovat okolnosti casu. Nepriatelom sa nebude dodavat obilie, zbrane ani peniaze a lode. To za dobre uznali Rimania. Tuto zmluvu budu zachovavat bez lesti. Podla tychto uzneseni uzavreli Rimania zmluvu so zidovskym narodom. Keby vsak chceli jedni alebo druhi nieco dodatocne pridat alebo ubrat, mozu tak urobit podla svojej lubovole; a co sa prida alebo uberie, bude platit. Ohladom skod, ktore narobil kral Demetrius, napisali sme mu toto: »Preco si tak zatazil svoje jarmo na nasich priateloch a spriaznencoch Zidoch?Preto, ak sa budu i nadalej na teba stazovat, dopomozeme im k pravu a budeme proti tebe bojovat na mori i na pevnine. «“Ked sa Demetrius dopocul, ze Nikanor padol v boji aj so svojim vojskom, poslal druhy raz Bakchidesa a Alkima do judskej krajiny a s nimi prave kridlo vojska. Tiahli po ceste do Galgaly, obsadili Masalot na okoli Arbely, dobyli toto miesto a pozbavili mnohych zivota. V prvom mesiaci stopatdesiateho druheho roku sa utaborili pred Jeruzalemom. Odtial vsak odisli a tiahli do Berey s dvadsiatimi tisicami pesiakov a s dvoma tisicami jazdcov. Juda sa totiz utaboril v Elase; bolo s nim tritisic vybranych muzov. Ale ked videli mocne zastupy vojska, prestrasili sa, ba mnohi sa vytratili z tabora, takze z nich zostalo iba osemsto muzov. Juda teda musel vidiet, ako sa mu rozpadava vojsko uz pred samym bojom. Zial mu zovrel srdce, lebo ich uz nemal kedy zhromazdit. Hlboko zarmutenypovedal pozostalym: „Hor’ sa, vyrazme proti svojim nepriatelom! Azda ich len premozeme v boji!“Ale odhovarali ho: „Nic nezmozeme. Radsej si teraz zachranme zivoty! Potom sa vratime aj so svojimi bratmi a dame sa do boja proti nim. Ved nas je malo!“Juda vsak odvetil: „Kiez je daleko odo mna, aby som to urobil! Nesmieme utiect pred nimi! Ak nadisiel nas cas, zomrieme muzne za svojich bratov. Nezanechajme skvrnu na svojej slave!“Tu vytiahlo vojsko z tabora a postavili sa proti nim. Jazda sa rozdelila na dva oddiely; prakovnici a lukostrelci tiahli pred vojskom a v prednych radoch boli ti najsilnejsi. Bakchides bol na pravom kridle. Bojovy sik sa priblizoval z dvoch stran za zvuku trub. Ale aj Judovi ludia trubili na trubach. Zem sa len tak otriasala od hrmotu vojsk. Boj trval od rana az do vecera. Ked Juda spozoroval, ze jadro Bakchidesovho vojska je na pravom kridle, zoskupili sa okolo neho vsetci srdnati,porazili prave kridlo a prenasledovali ho az po vrch Azot. Len co zbadali ti, co boli na lavom kridle, ze prave kridlo je porazene, pustili sa rychlo za Judom a jeho druhmi. Tu sa rozputala bitka a padlo mnoho ranenych na obidvoch stranach. Aj Juda padol; ostatni utiekli. Jonatan a Simon vzali svojho brata Judu a pochovali ho v hrobke svojich otcov v Modeine. Tam ho oplakali a vsetok Izrael zialil za nim velkym nariekanim. Mnoho dni za nim kvilili a nariekali:„Ako padol hrdina, zachranca Izraela!“Ostatne spravy o Judovi, o jeho bojoch a udatnych cinoch, ktore konal, a ich velkost, nie su ani zapisane - bolo ich velmi mnoho. Po Judovej smrti zdvihli v celej izraelskej krajine hlavu vierolomnici; pozdvihli sa vsetci zlosynovia. V tych dnoch nastal velmi velky hlad, lebo zem odpadla s nimi. Bakchides si vyberal zlocinnych muzov, ktorych ustanovoval za panov nad krajinou. Oni vyhladavali a sliedili po Judovych privrzencoch a privadzali ich k Bakchidesovi, ktory sa na nich pomstil a posmieval sa im. Nastalo velke suzenie v Izraeli, akeho u nich nebolo od vystupenia posledneho proroka. Tu sa zhromazdili vsetci Judovi privrzenci a vraveli Jonatanovi:„Odvtedy, co zomrel tvoj brat Juda, niet nikoho, kto by sa mu vyrovnal, aby bojoval proti nepriatelom a Bakchidesovi a vobec proti neziclivcom nasho naroda. A tak sme si dnes vyvolili teba miesto neho za svojho vodcu a vojvodcu. Ty povedies nase boje. “Tak Jonatan prevzal v tom case vodcovstvo a nastupil na miesto svojho brata Judu. Ked Bakchides dostal o tom spravu, hladal sposob, ako by ho zabil. Lenze Jonatan sa to dozvedel, aj jeho brat Simon a vsetci jeho privrzenci. Utiekli na pust Tekua a utaborili sa pri vodnej cisterne Asfar. Bakchidesovi to hlasili v sobotny den a tiahol s celym svojim vojskom za Jordan. (Jonatan) poslal svojho brata ako vodcu sprievodu k svojim priatelom Nabatejcom s prosbou, aby si mohli u nich ulozit svoje znacne zasoby. Tu vysli Jambrejci z Madaby, zmocnili sa Jana a vsetkeho jeho majetku a odisli s tym prec. Po tychto udalostiach zvestovali Jonatanovi a jeho bratovi Simonovi, ze Jambrejci odbavuju velku svadbu a ze povedu nevestu, dceru jedneho kanaanskeho nacelnika, z Nadabata s velkym sprievodom. Tu sa rozpamatali na svojho brata Jana, vytiahli a ukryli sa v horskej rokline. Ked zdvihli oci a pozreli, hla, (blizil sa) velky hlucny sprievod; zenich im isiel oproti so svojimi priatelmi a bratmi, s bubnami, s hudbou a s mnohymi zbranami. Jonatanovi ludia vyrazili na nich z ukrytu a pobili ich. Padlo mnoho ranenych; ostatni utiekli do vrchov. A ukoristili po nich vsetko, co mali pri sebe. Tak sa obratila svadba na plac a hudba na nariekanie. Ked takto vypomstili krv svojho brata, vratili sa k bazinatemu brehu Jordana. Ked sa o tom dopocul Bakchides, pritiahol v sobotu az k jordanskemu brehu s velkou vojenskou silou. Tu povedal Jonatan svojim bojovnikom: „Vstanme a bojujme teraz za svoje zivoty! Dnes totiz nie je tak, ako vcera a predvcerom. Teraz nam hrozi boj spredu i odzadu. A na jednej i druhej strane prekaza Jordan s bazinou a krovim. Nemozno uhnut!Preto volajte teraz k nebu, aby ste boli vyslobodeni z ruk svojich nepriatelov!“ Rozputal sa boj. Jonatan vystrel ruku, aby zasiahol Bakchidesa, ale uhol sa mu spat. Tu skocil Jonatan aj so svojimi ludmi do Jordana a preplavali na druhy breh. Ti vsak nepresli za nimi cez Jordan. Toho dna padlo na Bakchidesovej strane na tisic muzov. Potom sa vratil do Jeruzalema a v Judsku staval opevnene mesta: pevnost v Jerichu, dalej Emauzy, Bethoron, Betel, Tamnatu, Faraton a Tefon s vysokymi murmi, branami a zavorami. Do kazdeho postavil posadku, aby utlacala Izrael. Opevnil tiez mesto Betsuru a Gazaru aj hrad a zriadil v nich posadky a zasobarne na potraviny. Taktiez dal pochytat synov velmozov krajiny ako rukojemnikov a uvaznil ich na jeruzalemskom hrade. Roku stopatdesiateho tretieho, druheho mesiaca, rozkazal Alkimus zburat mury vnutorneho nadvoria svatyne. Tak chcel znicit diela prorokov. A zacali aj burat. Ale prave v tej chvili ranila Alkima mrtvica, ktora urobila koniec jeho cinom. Usta sa mu zavreli a pre ochromenie nemohol ani prehovorit, ani postarat sa o svoj dom. Alkimus v tom case zomrel za velkych bolesti. Ked Bakchides videl, ze Alkimus je mrtvy, vratil sa ku kralovi a judska krajina mala dva roky pokoj. Vsetci vierolomnici sa uzniesli a vraveli: „Jonatan a jeho privrzenci, ako vidite, ziju si bezstarostne a v pokoji. Zavolajme teraz Bakchidesa, nech ich pochyta vsetkych jednej noci!“I vybrali sa a predlozili mu tento navrh. Pohol sa teda a tiahol s velkym vojskom. Vsetkym svojim stupencom v Judsku poslal tajne listy, aby chytili Jonatana a jeho privrzencov. Ale to sa im nepodarilo, lebo oni sa dozvedeli o ich zamere. Ba oni pochytali na patdesiat muzov z obyvatelov krajiny, ktori boli povodcami nestastia, a zabili ich. Potom sa Jonatan odobral so Simonom a so svojimi privrzencami do Baitbasei na pusti. Postavil, co bolo v tom (meste) poburane, a urobil z neho pevnost. Ked sa o tom Bakchides dozvedel, zvolal vsetko svoje vojsko a odkazal aj pre tych, co boli v Judsku. Potom vytiahol a utaboril sa pri Baitbasei, obliehal ho mnoho dni a postavil aj dobyvacie stroje. Jonatan ponechal svojho brata Simona v meste a sam iba s niekolkymi muzmi prechadzal po krajine. Porazil Odomeru i jeho bratov a Fasironovych synov v ich stanoch. Nasledkom tohto vitazneho pociatku rozrastala sa aj jeho vojenska sila. Simon vsak a jeho ludia urobili vypad z mesta a zapalili dobyvacie stroje. Potom bojovali proti Bakchidesovi, porazili ho a velmi poskodili. Takto bol zmareny jeho zamer a postup. Preto sa rozhneval na vierolomnych muzov, ktori mu radili, aby vytiahol do krajiny, a mnohych z nich dal pobit. Nato sa rozhodol, ze odtiahne do svojej krajiny. Ked sa to Jonatan dozvedel, poslal k nemu vyslancov, aby s nim dojednali mier a vymohli vydanie zajatcov. Privolil, urobil podla jeho navrhu a prisazne ho uistil, ze sa mu nebude pomstit po vsetky dni jeho zivota. Vydal mu aj zajatcov, ktorych prv odviedol z Judska. Potom sa odobral spat do svojej krajiny. Ani sa viac nepokusil tiahnut na ich uzemie. Tu si odpocinul mec v Izraeli. Jonatan sa usadil v Machmase. Potom sa Jonatan ujal vedenia ludu a odstranil bezboznikov z Izraela. Roku stosestdesiateho pritiahol Alexander Epifanes, syn Antiocha, a dobyl Ptolemaidu. Prijali ho a vyhlasil sa tam za krala. Ked sa to dopocul kral Demetrius, zhromazdil velmi velke vojsko a vytiahol proti nemu do boja. Zaroven poslal Demetrius Jonatanovi list, aby ho upokojil svojou velkodusnostou. Povedal si totiz: „Poponahlajme sa uzavriet s nim primerie prv, nez by sa proti nam spojil s Alexandrom. Zaiste sa rozpamata na vsetko zlo, ktore sme sposobili jemu, jeho bratom a jeho narodu. “Splnomocnil ho zbierat vojsko a zaobstaravat si zbrane a byt s nim v priatelskom pomere. Ba nariadil, aby mu boli vydani rukojemnici, ktori boli (drzani) v hrade. Nato sa Jonatan odobral do Jeruzalema a zretelne precital list vsetkemu ludu, aj tym, ktori boli na hrade. I prelakli sa naramne, ked poculi, ze ho kral splnomocnil zbierat vojsko. Hradna posadka vydala Jonatanovi rukojemnikov, ktorych potom odovzdal ich rodicom. Jonatan sa usadil v Jeruzaleme a zacal budovat a obnovovat mesto. Nariadil robotnikom, aby vystavali niekdajsie mury a silno opevnili vrch Sion dookola stvorhrannymi kamenmi. Aj tak urobili. Cudzinci, ktori boli v pevnostiach, vybudovanych Bakchidesom, sa rozutekali;kazdy opustil svoje miesto a odisiel do svojej vlasti. Iba v Betsure zostali niektori z tych, ktori opovrhli Zakonom a prikazaniami, lebo tam bolo pre nich utociste. Ked sa kral Alexander dopocul o prislubeniach, ktore dal Demetrius Jonatanovi - rozpravali mu tiez o bojoch a udatnych cinoch, ktore dokazal on a jeho bratia, ako aj o suzeniach, ktore si vytrpeli -,povedal si: „Ci by sme este nasli takeho mocneho muza? Noze, urobme ho svojim priatelom a spojencom!“Napisal teda list a poslal mu ho. Bol tohto znenia:„Kral Alexander (posiela) svojmu bratovi Jonatanovi pozdrav!Dopoculi sme sa o tebe, ze si vplyvny a mocny muz a hoden toho, aby si bol nasim priatelom. Preto ta dnes ustanovujeme za velknaza tvojho naroda. Priatel krala bude tvoj titul. “ Poslal mu tiez purpurovy plast a zlatu korunu. „Maj na zreteli nase spolocne zaujmy a udrzuj s nami priatelstvo!“Jonatan sa obliekol do posvatneho rucha na slavnost Stankov siedmeho mesiaca stosestdesiateho roku. Aj vojsko zhromazdil a zaobstaral mnozstvo zbrani. Ked sa Demetrius dopocul o tychto prihodach, povedal v rozmrzenosti:„Ako sme len mohli dopustit, ze nas Alexander predisiel a ziskal si priatelstvo a podporu Zidov?Aj ja im napisem dojemny list s pochvalnym uznanim a s prislubmi darov, aby som si zaistil ich pomoc. “A poslal im list tohto znenia: „Kral Demetrius (posiela) zidovskemu narodu pozdrav!S velkou radostou sme poculi, ze ste sa zachovali dohovorenym sposobom a zostali ste nasimi priatelmi a nepridali ste sa k nasim nepriatelom. Aj nadalej vytrvajte a zachovajte voci nam vernost! Odplatime sa vam za dobro, co ste nam urobili. Odpustime vam mnohe dane a dame vam dary. Teraz vas teda oslobodzujem a vsetkych Zidov odbremenujem od dani, od poplatku zo soli aj odvadzania korun; taktiez tretiny z obilnej urodya polovice z urody ovocnych stromov, ktore mi patria, sa od dneska zriekam a nebudem ich nabuduce vyberat z Judska a z troch okresov, ktore su k nemu pripojene zo Samarie (a Galiley), od dneska a na buduce casy. Jeruzalem bude svaty a slobodny aj so svojim okolim, (oslobodenym) od desiatkov a poplatkov. Vzdavam sa moci nad hradom, ktory je v Jeruzaleme, a prepustam ho velknazovi. Podla lubovole si v nom moze ubytovat muzov na jeho strazenie. Dalej bez vykupneho prepustam na slobodu kazdeho Zida, ktory bol odvedeny do zajatia z Judska kamkolvek do mojho kralovstva. Vsetci nech su oslobodeni ako od osobnych dani, tak aj od (poplatkov) zo svojho dobytka. A vsetky sviatky, soboty, nove mesiace a zakonom stanovene dni, ako aj tri dni pred velkymi sviatkami a tri dni po velkych sviatkoch maju byt pokladane pre vsetkych Zidov mojho kralovstva za dni slobodne od dani a volne. A nikto si nesmie narokovat pravo nieco proti nim podnikat alebo niekoho z nich obtazovat z akehokolvek dovodu. Dalej do kralovskeho vojska sa zadeli asi tridsattisic muzov zo Zidov, ale dostanu taky zold, aky sa vyplaca ostatnym kralovskym vojskam. Cast z nich sa prideli do dolezitych kralovskych pevnosti; niektori z nich zas dostanu doverne urady v risskej sprave. Dostojnici a vodcovia sa povyberaju z ich vlastnych radov. Mozu zit podla svojich zakonov, ako uz prikazal kral pre Judsko. Tri okresy pripojene zo Samarie k Judsku budu patrit Judsku, a tak s nim budu mat len jedno vedenie. Budu podrobene iba pravomoci velknaza. Ptolemaidu s jej uzemim darujem jeruzalemskemu chramu na zaokrytie bohosluzobnych vydavkov. Aj ja dam na to kazdorocne patnasttisic seklov striebra z kralovskych dochodkov, z miest na to urcenych. A vsetky prebytky, ktore uradnici este neodviedli, ako v predoslych rokoch, odteraz budu davat na potreby chramu. Okrem toho pattisic seklov striebra, ktore sa kazdorocne vyberali z prijmov svatyne, odpusti sa s tym, aby boli dane knazom, ktori konaju sluzbu. Dalej vsetci, ktori utecu do jeruzalemskeho chramu alebo kdekolvek do jeho obvodu, ci uz sa previnili proti kralovi alebo z nejakeho ineho dovodu, nech su nedotknutelni aj so vsetkym svojim majetkom, ktory maju v mojom kralovstve!Tiez naklady na stavbu a opravu chramu budu vyplacane z kralovskeho dochodku. A konecne kralovska pokladnica bude vyplacat naklady na stavbu a opevnenie vsetkych jeruzalemskych murov aj na stavbu murov v Judsku. “Ked sa vsak Jonatan a lud dopoculi o tychto sluboch, neverili im a odmietli ich, lebo sa rozpamatali na velku zlocinnost, ktorou naramne suzoval Izrael. Ale pridali sa k Alexandrovi, lebo on im prv ponukol priatelstvo, a zostali mu napomocni po vsetky dni. Tu kral Alexander zhromazdil velke vojsko a postavil sa s nim proti Demetriovi. I nastal boj medzi obidvoma kralmi. Demetriovo vojsko sa dalo na utek, ale Alexander ho prenasledoval. Tak nadobudol nad nim prevahua bitka zurila naramne az do zapadu slnka. Toho dna padol aj Demetrius. Nato vyslal Alexander k egyptskemu kralovi Ptolemeovi poslov s tymto odkazom:„Vratil som sa do svojej rise, nastupil som na tron svojich otcov a zmocnil som sa vlady. Porazil som Demetria a stal som sa panom nasho uzemia. Zviedol som s nim bitku, v ktorej sme ho porazili aj s jeho vojskom a nastupili sme na tron jeho kralovstva. Uzavrime preto teraz spolu priatelstvo! Daj mi za manzelku svoju dceru, aby nas spajalo aj pribuzenstvo! Dam dary tebe i jej, hodny teba. “Kral Ptolemeus odpovedal na to: „Stastny den, v ktorom si sa vratil do krajiny svojich otcov a nastupil na tron ich kralovstva!Rad urobim, o co si ma poziadal v liste; len mi prid v ustrety do Ptolemaidy, aby sme sa spoznali. Tam sa mi stanes zatom, ako si navrhol. “Ptolemeus sa vybral so svojou dcerou Kleopatrou z Egypta a stosestdesiateho druheho roku prisli do Ptolemaidy. Kral Alexander mu vysiel v ustrety a dal mu svoju dceru Kleopatru: vystrojil jej v Ptolemaide svadbu s velkou, ozaj kralovskou okazalostou. Tu kral Alexander napisal Jonatanovi, ze sa chce s nim stretnut. Jonatan sa teda vybral s nadherou do Ptolemaidy, kde sa stretol s dvoma kralmi. Poctil ich aj ich priatelov zlatom, striebrom a mnohymi inymi darmi a ziskal si ich priazen. I spolcili sa proti nemu nicomni Izraeliti, vierolomnici, ktori na neho zalovali. Lenze kral nedal nic na nich. Ba kral rozkazal, aby Jonatana vyzliekli z jeho odevu a obliekli ho do purpuru. Tak sa aj stalo. Potom ho kral posadil vedla sebaa povedal svojim poprednym uradnikom: „Vyjdite s nim doprostred mesta a vyhlaste, nech sa nikto neopovazi nieco na neho zalovat alebo ho obtazovat z akehokolvek dovodu!“Ked sa zalobci dozvedeli o pocte, ktorej sa mu verejne dostalo, a ked ho videli odeteho purpurom, vsetci sa rozutekali. Kral mu vsak udelil vysoke vyznacenia: dal ho zapocitat medzi svojich dovernikov prveho radu a ustanovil ho za vojvodcu a miestodrzitela. Potom sa Jonatan vratil v pokoji a s radostnym uspokojenim do Jeruzalema. Roku stosestdesiateho piateho prisiel Demetriov syn Demetrius z Krety do krajiny svojich otcov. Ked sa to dopocul kral Alexander, velmi sa zarmutil a vratil sa do Antiochie. Demetrius zas ustanovil Apolonia za miestodrzitela Celosyrie. On zhromazdil velke vojsko a utaboril sa pri Jamnii. Velknazovi Jonatanovi odkazal:„Len ty jediny sa buris proti nam! Pre teba musim znasat posmech a potupu. Chces sa azda proti nam udrzat pri moci na horach?Ak teda doverujes v silu svojho vojska, zostup k nam na rovinu a tu sa spolu zmerajme! Na mojej strane je vojenska sila miest. Len sa pytaj a dozvies sa, kto som ja a ostatni nasi pomocnici! Povedia ti: »Nik z vas nam neodola, lebo dvakrat boli porazeni tvoji otcovia vo svojej vlastnej krajine. «Teraz nebudes moct vzdorovat tolkej jazde a takemu velkemu vojsku na rovine, kde niet kamena ani uskalia, ani nijakeho utocista. “Ked Jonatan vypocul Apoloniovo posolstvo, rozhorcil sa az do krajnosti. Vybral desattisic muzov a vytiahol z Jeruzalema. Pripojil sa k nemu aj jeho brat Simon, aby mu pomahal. Utaborili sa pri Joppe; mesto sa vsak pred nimi uzavrelo. V Joppe bola totiz Apoloniova posadka. I zautocili nan. Obyvatelia mesta sa vsak prelakli a otvorili (brany). Tak sa stal Jonatan panom v Joppe. Ked sa to Apolonius dopocul, vzal tritisic jazdcov a mnozstvo pechotya tiahol k Azotu, akoby ich chcel obist. Ale zaroven postupoval aj na rovinu, lebo si velmi zakladal na mnozstve svojej jazdy. Jonatan sa hnal za nim k Azotu, az sa pustili obe vojska do bitky. Apolonius vsak zanechal za nimi v ukryte tisic jazdcov. Ale Jonatan sa dozvedel, ze je za nim ukladna zaloha. Ta obklucila jeho vojsko, a vrhala sipy na lud od rana az do vecera. Vojaci sa drzali, ako rozkazal Jonatan, hoci im kone omdlievali. Tu priviedol Simon svoje vojsko, a kedze jazda bola uz vycerpana, vrhol sa na pechotu. I porazil ich a utiekli. Jazda bola rozprasena na rovine a utiekla do Azotu. Tam vosli do chramu Dagona, tamojsej modly, aby sa tam zachranili. Ale Jonatan zapalil Azot a okolite osady a pobral si z nich korist. Ohnom spalil aj Dagonov chram spolu so vsetkymi, ktori v nom hladali utociste. Padlych mecom spolu s tymi, co boli spaleni, bolo na osemtisic muzov. Odtial sa Jonatan vybral dalej a utaboril sa pred Askalonom. Tu mu vysli obyvatelia mesta s velkou okazalostou v ustrety. Potom sa Jonatan so svojimi ludmi a s bohatou koristou vratil do Jeruzalema. Ked sa kral Alexander dopocul o tomto uspechu, preukazal Jonatanovi este dalsie pocty. Poslal mu zlatu sponku, ktorou sa obycajne obdaruvaju len kralovi pribuzni. A dal mu do vlastnictva Akaron s celym jeho uzemim. Potom zhromazdil egyptsky kral vojsko, take pocetne, ako je piesku na morskom brehu, ako aj mnozstvo lodi. Pomyslal lstivo sa zmocnit Alexandrovho kralovstva a privtelit ho ku svojej risi. Pritiahol teda do Syrie (naoko) s pokojamilovnym umyslom. Obyvatelia miest mu otvarali brany a vychadzali mu v ustrety, lebo kral Alexander nariadil, aby ho vitali, pretoze bol jeho testom. Tak vtiahol Ptolemeus do miest a v kazdom meste ponechal posadku zo svojich oddielov. Ked sa priblizil k Azotu, ukazali mu zborenisko Dagonovho chramu, rumy Azota a jeho okolitych osad a na ceste pohodene alebo nakopene mrtvoly pobitych a spalenych v boji. Rozpravali kralovi, ze to porobil Jonatan, aby ho potupili. A kral mlcal. Jonatan sa vybral s okazalostou v ustrety kralovi do Joppe; pozdravili sa a prenocovali tam. Jonatan odprevadil krala az po rieku, zvanu Eleuterus; potom sa vratil do Jeruzalema. Kral Ptolemeus zaujal pobrezne mesta az po primorsku Seleuciu. Proti Alexandrovi snoval nie pekne plany. Vyslal totiz k Demetriovi poslov s odkazom: „Noze, uzavrime spolu zmluvu! Dam ti svoju dceru, ktoru ma Alexander, a budes panovat v kralovstve svojho otca!Lutujem totiz, ze som mu dal svoju dceru, lebo sa pokusal siahnut mi na zivot. “Takto ho ohovaral, lebo bazil po jeho kralovstve. I vzal mu svoju dceru a dal ju Demetriovi. Tak prerusil styky s Alexandrom a nastalo medzi nimi otvorene nepriatelstvo. Ptolemeus vtrhol do Antiochie a dal si na hlavu korunu Azie. Tak uz mal na hlave dve koruny, egyptsku a azijsku. Toho casu bol kral Alexander prave v Cilicii, lebo obyvatelia tamojsich krajin sa burili. Ked sa to Alexander dopocul, tiahol proti nemu do boja. Ale Ptolemeus vyrazil s vojskom, zautocil na neho s celou silou a zahnal ho. Alexander utiekol do Arabie, aby sa tam zachranil. Tak ziskal Ptolemeus prevahu. Arab Zabdiel utal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemeovi. Treti den na to zomrel aj kral Ptolemeus a miestne obyvatelstvo znicilo posadky, ktore zanechal v pevnostiach. Tak sa stal v stosestdesiatom siedmom roku kralom Demetrius. V tych dnoch zhromazdil Jonatan muzov z Judska, aby dobyli jeruzalemsky hrad. Postavili proti nemu vela dobyvacich strojov. Niektori nicomnici vsak, ktori nezicili svojmu narodu, odisli ku kralovi a oznamili mu, ze Jonatan oblieha hrad. Ked to pocul, rozhneval sa. Hned po tejto sprave sa vydal na cestu, a ked prisiel do Ptolemaidy, napisal Jonatanovi, aby prestal s obliehanim hradu a bezodkladne sa dostavil na rozhovor do Ptolemaidy. Ked sa to Jonatan dozvedel, kazal jednako len pokracovat v obliehani. Vybral si niekolkych zo starsich Izraela a tiez z knazov a vydal sa do nebezpecenstva. Nabral striebra, zlata, odevov a mnoho inych darov a isiel ku kralovi do Ptolemaidy. A nasiel pred nim milost. Zalovali sice na neho niektori nicomnici z naroda,ale kral sa zachoval voci nemu tak, ako jeho predchodcovia, a vzdal mu poctu pred vsetkymi svojimi dovernikmi. Priznal mu velknazstvo aj ostatne predosle hodnosti a zaradil ho medzi svojich poprednych dovernikov. Jonatan poziadal krala, aby oslobodil Judsko a tri samarijske okresy od dani. Za to mu prislubil tristo talentov. Kral privolil a napisal o tom vsetkom Jonatanovi listinu tohto znenia:„Kral Demetrius (posiela) bratovi Jonatanovi a zidovskemu narodu pozdrav!Na vedomie vam posielame odpis listu, ktory sme napisali nasmu pribuznemu vo vasej zalezitosti:Kral Demetrius posiela otcovi Lastenesovi pozdrav!Zidovskemu narodu, cize nasim priatelom a vernym spojencom, rozhodli sme sa udelit niektore vysady za ich oddanost voci nam. Preto im pridelujeme uzemie Judska a tri okresy, Aferemu, Lyddu a Ramataim, ktore maju byt zo Samarie priclenene v celom svojom rozsahu k Judsku. Vsetkych, ktori obetuju v Jeruzaleme, oslobodzujeme od kralovskych poplatkov, ktore predtym kazdorocne od nich vyberal kral z polnej a ovocnej urody. Dalej sa odteraz zriekame vsetkych dani, ktore by nam nalezali, ako su desiatky a cla; aj solne jazera a koruny, ktore sa nam prinasali,to vsetko im odpustame. A nic z toho nebude odvolane odteraz az na vecne casy. Teraz sa teda postarajte, aby z toho bol vyhotoveny odpis a odovzdany Jonatanovi a nech ho vystavia na svatom vrchu na viditelnom mieste!“Ked kral Demetrius videl, ze v jeho krajine panuje pokoj a nik mu uz nekladie odpor, rozpustil vsetko svoje vojsko, kazdeho do svojho domova, okrem cudzineckych oddielov, ktore pozbieral z pohanskych ostrovov. Tym si vsak znepriatelil vsetky svoje oddiely, ktore sluzili uz za jeho otcov. Ked videl Tryfon, jeden z byvalych Alexandrovych privrzencov, ze vsetko vojsko somre na Demetria, vybral sa k Arabovi Emalkuemu, ktory vychovaval Alexandrovho syna Antiocha,a naliehal na neho, aby mu ho vydal, zeby sa stal kralom miesto svojho otca. Porozpraval mu o Demetriovych vycinoch aj o nenavisti, ktoru prechovava voci nemu vojsko, a zostal tam dlhsi cas. Jonatan medzitym poziadal krala Demetria, aby odvolal posadku z jeruzalemskeho hradu a muzstva z ostatnych pevnosti, pretoze prepadavaju Izrael. Demetrius odkazal Jonatanovi: „Nielen to urobim tebe a tvojmu narodu, ale len co sa mi naskytne vhodna prilezitost, vyznacim poctami teba i tvoj narod. Ale teraz dobre urobis, ked mi posles pomocne oddiely, lebo odo mna odpadlo vsetko moje vojsko. “Jonatan mu teda poslal do Antiochie tritisic udatnych bojovnikov. Ked prisli ku kralovi, zaradoval sa z ich prichodu. Tu sa zhrkli obyvatelia do stredu mesta, asi stodvadsattisic muzov, a chceli zabit krala. Kral utiekol do palaca. Ale obyvatelia mesta obsadili ulice mesta a zacali utok. Tu kral povolal na pomoc Zidov a oni sa vsetci zhromazdili k nemu. Potom sa vsetci rozptylili po meste a toho dna pobili v meste na stotisic ludi. Potom mesto zapalili, v ten den nabrali mnoho koristi a vyslobodili krala. Ked mestania videli, ze Zidia su panmi mesta a pocinaju si podla lubovole, stratili odvahu a prosebne volali ku kralovi:„Podaj nam pravicu a urob uz koniec zidovskym vycinom proti nam a mestu!“I odhodili zbrane a uzavreli mier. Tak si Zidia ziskali slavu pred kralom a pred vsetkym obyvatelstvom jeho kralovstva a obtazkani bohatou koristou vratili sa do Jeruzalema. Sotva vsak kral Demetrius pevne sedel na svojom kralovskom trone a v krajine zavladol pokoj,zrusil vsetky svoje sluby a zanevrel na Jonatana. Miesto toho, aby sa mu odvdacil za preukazane dobro, naramne ho zacal suzovat. Potom sa vratil Tryfon s naozaj este mladym chlapcom Antiochom; vyhlasil ho za krala a nasadil mu korunu. Vsetky vojska, ktore Demetrius prepustil zo sluzby, pridali sa k nemu a bojovali proti tamtomu. Bol porazeny a dal sa na utek. Tryfon sa vsak zmocnil slonov a dobyl Antiochiu. Mladistvy Antiochus napisal Jonatanovi: „Potvrdzujem ti velknazstvo, ustanovujem ta nad styrmi okresmi a budes kralovym dovernikom. “Zaroven mu poslal zlaty stolny riad a dal mu pravo pit zo zlatych cias, obliekat sa do purpuru a nosit zlatu stuhu. Jeho brata Simona zas ustanovil za vojvodu od Tyrskeho schodista az po egyptske hranice. Potom sa Jonatan vybral, tiahol cez mesta zapadnej rise a pripojilo sa k nemu vsetko syrske vojsko, aby mu pomahalo. Ked dosiel do Askalonu, pripravili mu obyvatelia mesta okazale privitanie. Odtial sa vybral do Gazy; ale obyvatelia Gazy sa pred nim uzavreli. Obliehal ju, vypalil jej predmestia a vyplienil ich. Tu prosili obyvatelia Gazy Jonatana o mier. Podal im sice pravicu, ale pobral synov ich nacelnikov ako rukojemnikov a poslal ich do Jeruzalema. Potom tiahol krajinou dalej az k Damasku. Ked sa Jonatan dopocul, ze niektori Demetriovi vojvodcovia pritiahli so silnym vojskom do Kadesa v Galilei a zamyslaju ho pozbavit moci,vybral sa proti nim. Ale svojho brata Simona zanechal v krajine. Simon sa utaboril pri Betsure, bojoval o nu mnoho dni a obklucil ju. Ked ho prosili, aby prijal ich pravicu, podal im ju, ale vyhnal ich odtial, zaujal ich mesto a ustanovil v nom posadku. Jonatan zatial taboril so svojim vojskom pri Genezaretskom jazere. Vcasrano vyrazili na Asorsku rovinu. Na rovine vsak necakane narazili na vojsko cudzincov, ktori proti nemu postavili ukladnu zalohu. Sami sa vsak hrnuli na neho odpredu. Tu vyskocili zalohy zo svojich ukrytov a zautocili. Vsetko Jonatanovo vojsko sa dalo na utek. Ani jeden z nich nechcel zostat, okrem velitelov ciat Matatiasa, syna Absalomovho, a Judu, syna Chalfiho. Tu si Jonatan roztrhol odev, nasypal si zeme na hlavu a modlil sa. Potom sa dal znovu do boja proti nim a bil ich tak, ze sa dali na utek. Ked to videli jeho vlastni, co zbehli od neho, vratili sa a spolu s nim ich prenasledovali az po Kades, do ich tabora. Tam sa zastavili. Toho dna padlo z pohanov na tritisic muzov. Potom sa Jonatan vratil do Jeruzalema. Ked Jonatan videl, ze mu cas zici, vybral muzov a poslal ich do Rima, aby utvrdili a obnovili s nimi priatelstvo. Aj Spartanom a do inych krajin rozposlal listy toho isteho obsahu. Odisli teda do Rima, vosli do senatu a hovorili: „Velknaz Jonatan a zidovsky narod nas poslali, aby sme obnovili s vami priatelstvo za predoslych podmienok. “Vtedy im dali listy pre prislusne urady miest, aby im zabezpecili pokojny prechod do judskej krajiny. Toto je odpis listu, ktory napisal Jonatan Spartanom:„Velknaz Jonatan, velrada naroda, knazi a ostatny zidovsky lud posielaju Spartanom, svojim bratom, pozdrav. Uz prv dostal velknaz Onias list od vasho krala Areia, v ktorom naznacuje, ze ste nasimi bratmi, ako vidno z pripojeneho odpisu. Onias prijal posla s poctou a prevzal list, v ktorom sa zretelne hovori o spojenectve a priatelstve. Nie sme sice utisnuti na to, pretoze utechu cerpame zo svatych knih, ktore mame po ruke,predsa vsak, aby sme sa vam azda neodcudzili, pokusili sme sa vyslat k vam posolstvo, ktore by obnovilo bratstvo a priatelstvo; ved uz mnoho casu ubehlo odvtedy, co prislo k nam vase posolstvo. My vzdy a bez prestania na sviatky a v ostatne dolezitejsie dni, pamatame na vas pri obetach, ktore prinasame, a tiez v modlitbach, ako sa patri a slusi spominat si na bratov. Tesime sa zo slavy, ktorej sa vam dostava. Zo vsetkych stran doliehali na nas mnohe suzenia a boje, pretoze proti nam bojovali krali, ktori su vokol nas. V tychto bojoch sme vsak nechceli byt na tarchu ani vam, ani ostatnym nasim spojencom a priatelom. Dostali sme totiz pomoc z neba a boli sme oslobodeni od nepriatelov, kym nasi nepriatelia boli pokoreni. Preto sme vyvolili Numenia, syna Antiochovho, a Antipatora, syna Jasonovho, a poslali sme ich k Rimanom, aby s nimi obnovili predosle priatelstvo a spojenectvo. A nariadili sme im, aby sa vybrali aj k vam a pozdravili vas. Zaroven vam maju odovzdat nas list o obnove nasho bratstva. Teraz teda dobre urobite, ak nam date na to odpoved. “Toto je odpis listu, ktory poslali Oniasovi:„Areios, kral Spartanov, posiela velknazovi Oniasovi pozdrav!V jednom spise, ktory pojednava o Spartanoch a Zidoch, naslo sa, ze su bratia a ze pochadzaju z pokolenia Abrahamovho. Ked uz teraz o tom vieme, dobre urobite, ak nam napisete, ako sa mate. Aj my vam potom napiseme. Vas dobytok a vas majetok je nas a nase je zas vase. Rozkazali sme, aby vas o tom upovedomili. “Ked sa Jonatan dopocul, ze Demetriovi vojvodcovia sa vratili s vojskom omnoho vacsim ako prv, aby bojovali proti nemu,vybral sa im z Jeruzalema v ustrety do amatskej krajiny, aby im znemoznil vpad do svojej vlasti. Poslal aj vyzvedacov do ich tabora, ktori mu po navrate oznamili, ze sa ho chystaju v noci prepadnut. Preto po zapade slnka rozkazal Jonatan svojim bdiet, byt v zbrani a pohotovi do boja po celu noc. Postavil tiez straze okolo tabora. Ale ked sa nepriatelia dopoculi, ze Jonatan je so svojimi pripraveny do boja, zachvatil ich strach a zbabelost. Zapalili ohne vo svojom tabore a odtiahli prec. Jonatan a jeho ludia to vsak nezbadali; az rano, pretoze (v noci) videli horiet svetla. Vtedy sa ich Jonatan dal prenasledovat, ale uz ich nedostihol, lebo sa preplavili cez rieku Eleuterus. Odtial sa Jonatan obratil proti Arabom, ktori sa nazyvaju Zabadejci. Porazil ich a ziskal u nich korist. I tiahol dalej a prisiel do Damasku, odkial prechadzal po celej krajine. Aj Simon vytiahol a dosiel az k Askalonu a k blizkym pevnostiam; potom zabocil na Joppe a dobyl ho. Dozvedel sa totiz, ze zamyslaju vydat hrad Demetriovym privrzencom. Ustanovil tam aj posadku, aby ho strazili. Po svojom navrate zvolal Jonatan starsich ludu na poradu, kde sa rozhodli vystavat pevnosti v Judsku,zvysit mury Jeruzalema a postavit vysoky mur medzi hradom a mestom, aby ho uzavrel od mesta a (aby im) tymto odlucenim bol znemozneny akykolvek nakup alebo predaj. I zisli sa, aby opevnili mesto. Ked sa cast muru nad potokom na vychode zrutila, opravili ho a nazvali ho Kafenata. Simon vsak vystaval Adidu na (rovine) Sefela a vystrojil ju silnymi branami a zavorami. Tryfon vsak bazil stat sa kralom Azie a polozit si korunu na hlavu a (chcel) vztiahnut ruku na krala Antiocha. Kedze sa vsak obaval, ze by to Jonatan predsa len nepripustil, ba ze by skor bojoval proti nemu, vynasiel sposob, ako Jonatana chytit a zabit. Vybral sa teda a pritiahol do Betsanu. Lenze aj Jonatan vytiahol proti nemu so styridsiatimi tisicami vybranych muzov, odhodlanych bojovat, a tak prisiel do Betsanu. Ked Tryfon videl prichadzat Jonatana s velkym vojskom, neodvazil sa vztiahnut na neho ruku,ale prijal ho s poctami, predstavil ho vsetkym svojim priatelom, dal mu dary a svojim oddielom nariadil, aby ho posluchali ako jeho sameho. Jonatanovi vsak povedal: „Preco si sem unuval vsetko toto muzstvo, azda len nechceme viest vojnu?Preto ich teraz prepust domov a vyber si len niekolko muzov, ktori by ta sprevadzali! Pod so mnou do Ptolemaidy! Odovzdam ti ju aj s ostatnymi pevnostami, s vojskom a so vsetkymi uradnikmi. Potom sa obratim a odtiahnem. Ved len na to som prisiel!“On mu uveril a urobil, co mu navrhoval: rozpustil vojsko, ktore sa vratilo do Judska. Zadrzal si len tritisic muzov; z toho dvetisic ponechal v Galilei a iba tisic islo s nim. Len co Jonatan vtiahol do Ptolemaidy, zavreli Ptolemaidcania brany, zajali ho a vsetkych jeho sprievodcov pozabijali mecom. Okrem toho poslal Tryfon pechotu a jazdu do Galiley a na velku rovinu, aby pobili vsetkych Jonatanovych privrzencov. Ale ked sa oni dozvedeli, ze Jonatan bol zajaty a zabity aj so svojim muzstvom, navzajom sa povzbudzovali a vytiahli (do boja) v usporiadanych bojovych sikocha prenasledovatelia sa vratili, lebo videli, ze im ide o zivot. Tak dosli vsetci nerusene do judskej krajiny a oplakavali Jonatana a jeho spolocnikov. Boli vo velkej obave a vsetok Izrael kvilil velkym placom. Vsetci pohania dookola sa teraz usilovali znicit ich. Hovorili si totiz: „Teraz su bez vodcu a pomoci. Teraz bojujme proti nim! Vykorenme z ludstva ich pamiatku!“Simon sa dopocul, ze Tryfon zhromazdil velke vojsko aby mohol vtrhnut do judskej krajiny a znicit ju. Pritom pozoroval uzkost a strach ludu. Preto sa vybral do Jeruzalema a zvolal tabor ludu. Povzbudzoval ich a vravel: „Sami viete, co sme vykonali za Zakon a svatynu ja, moji bratia a dom mojho otca a tiez ake boje a uzkosti sme preto prestali. Vsetci moji bratia zahynuli za Izrael. Len sam som zostal. Kiez je daleko odo mna, aby som setril svoj zivot v akomkolvek case suzenia! Seba nepokladam za cennejsieho, ako (boli) moji bratia. Budem sa pomstit za svoj lud, za svatynu, za nase manzelky a deti, lebo vsetci pohania sa spolcili z nenavisti, aby nas znicili. “Ked lud pocul tieto slova, prebudil sa v jeho srdci niekdajsi zapala odpovedali hlasitym zvolanim: „Ty si nas vodca miesto Judu a tvojho brata Jonatana!Ved nas boj! Urobime vsetko, cokolvek nam rozkazes. “Pozbieral vsetkych bojaschopnych muzov, postaral sa, aby boli rychlo dokoncene mury Jeruzalema, a vokol ho opevnil. Do Joppe poslal Jonatana, syna Absalomovho, a s nim dostatocne vojsko; on vyhnal tamojsie osadenstvo a natrvalo tam ostal. Tryfon medzitym odtiahol s velkym vojskom od Ptolemaidy, aby vtrhol do judskej krajiny; zajateho Jonatana mal so sebou. Simon sa utaboril v Adide na okraji roviny. Ked sa Tryfon dozvedel, ze Simon nastupil na miesto svojho brata Jonatana a ze sa chce s nim pustit do boja, odkazal mu po posloch:„Tvojho brata Jonatana drzime v zajati pre peniaze, ktore dlhuje kralovskej pokladnici zo zverenych mu uradov. Posli sto talentov striebra a dvoch jeho synov ako rukojemnikov - aby od nas neodpadol po prepusteni -, a prepustime ho. “Simon spoznal, ze s nim rozpravaju lstivo, predsa vsak nariadil poslat striebro a chlapcov, aby neupadol do velkej nenavisti u ludu. Ved by povedali: „Len preto zahynul, lebo som mu neposlal striebro a chlapcov. “Poslal teda chlapcov a sto talentov. Ale on nedodrzal slovo a Jonatana neprepustil. Potom sa Tryfon vydal na pochod, aby vtrhol do krajiny a znicil ju. Tiahol oklukou do Adory. Ale Simon mu bol so svojim vojskom stale v boku po celej ceste, kade tiahol. Hradna posadka vyslala k Tryfonovi poslov, ktori ho mali pohnut k tomu, aby k nim cim skor prisiel cez pust a poslal im potravu. Tryfon sa uz aj pripravil na cestu s celou svojou jazdou; lenze v noci napadlo velmi vela snehu, takze sa pre sneh nemohol dat na pochod. Preto odtiahol a vybral sa do Galaadu. Ked sa priblizil k Baskame, zabil Jonatana a tam ho aj pochovali. Potom sa Tryfon obratil a odtiahol do svojej krajiny. Simon dal priniest kosti svojho brata Jonatana a pochoval ich v Modeine, meste svojich otcov. Vsetci Izraeliti ho oplakavali velkym placom a zialili za nim mnoho dni. Simon vybudoval nad hrobom svojho otca a svojich bratov vysoky a zdaleka viditelny nahrobnik z kamena hladeneho spredu i zozadu. Nan postavil sedem pyramid, jednu oproti druhej, totiz otcovi, matke a styrom bratom. K tomu este pristavil dookola velke stĺpy. Na stĺpy dal pripevnit zbroj na vecnu pamiatku a vedla zbroje vytesat lode, aby ich mohli vidiet vsetci, co sa plavili po mori. Taky je hrob, ktory urobil v Modeine, a stoji az podnes. Tryfon zaobchadzal s mladym kralom Antiochom lstivo a dal ho zabit. Stal sa miesto neho kralom, polozil si na hlavu korunu Azie a narobil mnoho zla v krajine. Simon vsak vybudoval judske pevnosti a vystrojil ich vysokymi vezami, silnymi murmi, branami a zavorami. Tiez potraviny uskladnil do pevnosti. Potom Simon vybral muzov a poslal ich ku kralovi Demetriovi, aby urobil krajine nejaku ulavu; cele Tryfonovo pocinanie bolo totiz iba lupicstvo. Na tuto prosbu vyslal kral Demetrius posolstvo a odpovedal mu listom tohto znenia:„Kral Demetrius posiela Simonovi, velknazovi a priatelovi kralov, ako aj starsim a zidovskemu narodu pozdrav. Zlatu korunu a palmovu ratolest, ktoru ste poslali, sme prijali a hotovi sme uzavriet s vami trvaly pokoj. Napiseme tiez uradnikom, aby vam dali ulavu na poplatkoch. Ulavy, ktore sme vam udelili, zostavaju v platnosti. Takisto si podrzite aj pevnosti, ktore ste si vybudovali. Odpustame vam nedopatrenia a chyby (ucinene) az podnes; priam tak korunu, ktoru dlhujete. Ak este vyberali aj v Jeruzaleme nejaky iny poplatok, uz ho nebudu odvadzat. Ak sa prihlasia niektori schopni z vas na nasu osobnu straz, mozu byt pribrati. Kiez panuje medzi nami pokoj!“Tak bolo roku stosedemdesiateho snate jarmo pohanov z Izraela. A zidovsky narod zacal pisat v listinach a zmluvach: „V prvom roku Simona, velkeho zidovskeho velknaza, vojvodcu a kniezata. “V tych dnoch sa Simon utaboril pri Gazare a obklucil ju vojskom. Zhotovil dobyvaci stroj a prisunul ho az k mestu. Udrel nim na jednu vezu a dobyl ju. Vojaci, ktori boli v dobyvacom stroji, vyrazili do mesta, v ktorom nastalo velke vzrusenie. Obyvatelia mesta vystupili so zenami a detmi na mur, roztrhli si odev, hlasite kricali, ziadali Simona, aby im podal pravicu,a volali: „Nezaobchadzaj s nami podla nasich zlych skutkov, ale podla svojho milosrdenstva!“Simon sa dal uzmierit a prestal proti nim bojovat. Predsa ich vsak vyhnal z mesta, dal vycistit domy, v ktorych boli modly, a az potom vtiahol do neho za hlaholu zalmov a chvalospevov. Odstranil z neho kazdu (modlarsku) necistotu, osadil tam Zakonu oddanych muzov, opevnil ho a postavil si v nom dom. Medzitym bol obyvatelom jeruzalemskeho hradu znemozneny akykolvek styk s krajinou aj kazdy nakup a predaj. Preto mali velky nedostatok a dost z nich zahynulo hladom. Tu volali k Simonovi, aby si mohli s nim podat pravicu; i podal im ju. Ale vyhnal ich odtial a ocistil hrad od (modlarskych) poskvrn. Vosli do neho dvadsiateho tretieho dna druheho mesiaca stosedemdesiateho prveho roku s chvalospevom a s palmovymi ratolestami, s citarami, cimbalmi a harfami, so spevmi a piesnami, pretoze bol z Izraela vyhubeny uhlavny nepriatel. A nariadil, aby bol tento den slaveny kazdorocne s veselostou. Opevnil chramovy vrch vedla hradu a byval tam so svojimi. Ked videl Simon, ze jeho syn Jan je udatny muz, ustanovil ho za hlavneho velitela vsetkych oddielov a byval v Gazare. V stosedemdesiatom druhom roku zhromazdil kral Demetrius svoje vojska a tiahol do Medie, aby tam ziskal posilu do boja proti Tryfonovi. Ked sa vsak Arsakes, kral Perzie a Medie, dopocul, ze Demetrius vtrhol na jeho uzemie, poslal jedneho zo svojich vojvodcov, aby ho zajal ziveho. On aj vytiahol, porazil Demetriovo vojsko, zajal ho a priviedol k Arsakovi, ktory ho uvaznil. Za Simonovho zivota malo Judsko pokoj. Vyhladaval blaho svojho ludu, tesili sa jeho moci po vsetky dni jeho slavy. Popri vsetkej svojej slave dobyl este pristav Joppe; tak otvoril pristup k morskym ostrovom. Rozsiril kraj svojho ludu a zmocnil sa krajiny. Nahromadil si vela zajatcov a bol panom nad Gazarou, Betsurou a hradom. Odstranil z neho necistoty a nebolo toho, kto by sa mu vzoprel. V pokoji obrabali zem a zem vydavala svoje plody, stromy na rovinach svoje ovocie. Starsi vysedavali na uliciach, vsetci pretriasali stastie v krajine, mladenci sa vyobliekali do nadhery vojnoveho rucha. Mestam obstaraval potraviny, vybudoval z nich opevnene basty. Takto bolo jeho meno spominane v slave po samy kraj zeme. Rozostrel pokoj nad krajinou, velka radost vladla v Izraeli. Kazdy mohol sediet pod svojim vinicom alebo figovnikom a veru nebolo, kto by ich bol lakal. Nenasiel sa nik v krajine kto by bol proti nim viedol vojnu, krali boli v tych dnoch poniceni. Podvihol vsetkych zakriknutych svojho ludu, vyhladaval Zakon, vykynozil kazdeho, ci bol zradca a ci zlosyn. Svatyni dodal lesku a tiez rozmnozil riad chramu. Zvest o Jonatanovej smrti vyvolala v Rime, ba aj v Sparte velky zarmutok. Ale ked sa dopoculi, ze sa miesto neho stal velknazom jeho brat Simon a ze drzi v moci krajinu a jej mesta,pisali mu na medenych doskach, aby obnovili priatelstvo a spojenectvo, ktore uzavreli s jeho bratmi Judom a Jonatanom. Pripis precitali na zhromazdeni ludu v Jeruzaleme. Toto je osnova listu, ktory poslali Spartania:„Vladcovia Spartanov a ich mesto posielaju velknazovi Simonovi, starsim, knazom a ostatnemu zidovskemu ludu, svojim bratom, pozdrav. Vyslanci, poslani k nasmu narodu, zvestovali nam o vasej slave a cti a tesili sme sa z ich prichodu. Ich vyhlasenie sme zapisali do uznesenia ludu takto: »Prisiel k nam Numenius, syn Antiochov, a Antipater, syn Jasonov, zidovski vyslanci, aby s nami obnovili priatelsku zmluvu. Lud sa uzniesol, ze prijme tych muzov okazale a ze da odpis ich spravy vlozit do zvlastnych knih, aby bol na pamiatku narodu Spartanov. Odpis z toho sme poslali velknazovi Simonovi. «“Simon poslal Numenia do Rima s velkym zlatym stitom v cene tisic min, aby s nimi obnovil spojenectvo. Ked sa lud dopocul o tychto udalostiach, zvolal: „Ako sa odvdacime Simonovi a jeho synom?Ved on, jeho bratia a dom jeho otca odrazili hrdinskym bojom nepriatelov Izraela a zaistili mu slobodu!“ Napisali to na medene dosky, ktore povesili na stĺpy na Sionskom vrchu. Osnova tohto napisu je: „Osemnasteho dna mesiaca elul, stosedemdesiateho druheho roku, v tretom roku velknaza Simona, kniezata Bozieho ludu,vo velkom zhromazdeni knazov (a ludu), predstavenych naroda a starsich krajiny uzniesli sa na tomto: Pretoze byvali v nasej krajine caste vojny,Simon, syn Matatiasa, potomka Joaribovych synov, ako aj jeho bratia vystavili sa nebezpecenstvu a odporovali nepriatelom naroda, aby obstala ich svatyna a Zakon. Tym ziskali svojmu narodu velku slavu. Jonatan zjednotil svoj narod a stal sa jeho velknazom, az bol priradeny k svojmu ludu. Potom ich nepriatelia zamyslali vtrhnut do ich krajiny, aby ju spustosili a nasilne siahli na ich svatynu. Vystupil vsak Simon a bojoval za svoj narod; vynalozil velku cast svojho majetku na vyzbrojenie vojsk svojho naroda a na zold pre nich. Opevnil judske mesta, tiez Betsuru na judskych hraniciach, kde prv byvali nepriatelski ozbrojenci, a osadil tam judske muzstvo ako posadku. Opevnil aj Joppe pri mori, dalej Gazaru na pohranici Azotska, kde prv byvali nepriatelia, osadil tam Zidov a zaopatril ich vsetkym, co bolo potrebne na ich uzivenie. Ked lud videl Simonove ciny a slavu, ktoru sa usiloval ziskat svojmu narodu, ustanovil ho za svojho vodcu a velknaza pre vsetky tieto ciny, pre spravodlivost a vernost, ktoru zachoval svojmu narodu, ako aj preto, ze sa vsemozne usiloval povzniest svoj lud. Za jeho dni sa podarilo vykynozit jeho rukami pohanov z krajiny aj tych, co boli v Davidovom meste Jeruzaleme, kde si vybudovali hrad, z ktoreho podnikali vypady, pricom dookola poskvrnovali svatynu, a tak zasadzovali tazky uder jej (posvatnej) cistote. Postavil do neho zidovsku posadku, opevnil ho pre obranu uzemia a mesta a zvysil mury Jeruzalema. Tak sa stalo, ze mu kral Demetrius potvrdil velknazstvo,urobil ho jednym zo svojich dovernikov a vyznamenal ho vysokymi poctami. Rozchyrilo sa totiz, ze Rimania vyhlasili Zidov za priatelov, spojencov a bratov a ze okazalo privitali Simonovych poslov. Zidia a knazi sa teda uzniesli: Simon ma byt ich kniezatom a velknazom navzdy, kym nepovstane spolahlivy prorok. Nech je ich vojvodcom, a nech ma starost o svatynu! Nech ustanovuje dozorcov nad pracami, nad zemou, nad zbranami a pevnostami!Nech ma starost o svatynu; nech ho vsetko poslucha! Vsetky listiny nech su vystavovane v jeho mene! Nech sa oblieka do purpuru a zlata!Nikomu ani z ludu, ani z knazov nech nie je dovolene porusit niektory z tychto predpisov alebo sa vzpierat proti jeho nariadeniam, alebo bez jeho vedomia zvolavat zhromazdenia v krajine, obliekat sa do purpuru a uzivat zlatu stuhu!Kto by sa teda proti tomu previnil a nieco z toho zavrhol, vystavi sa trestu. “Vsetok lud sa uzniesol, ze priznava Simonovi uvedene vysady. Simon to prijal a vyhlasil, ze je ochotny zastavat velknazstvo, byt vojvodcom a kniezatom Zidov a knazov a vobec byt predstavenym vsetkym. Nariadil, aby tato listina bola vyryta do medenych dosiek a vystavena na mure svatyne na viditelnom mieste. Odpis z nej dali ulozit do klenotnice, aby ju mali poruke Simon a jeho synovia. Antiochus, syn krala Demetria, poslal z morskych ostrovov list Simonovi, knazovi a kniezatu Zidov, ako aj celemu narodu. Jeho obsah bol takyto: „Kral Antiochus posiela velknazovi a kniezatu Simonovi a zidovskemu narodu pozdrav. Niekolki nanichodnici sa zmocnili kralovstva nasich otcov. Ja vsak chcem uplatnit narok na kralovstvo a znovu ho priviest do predosleho stavu. Preto som si najal mnozstvo vojska a dal som si narobit bojovych lodi. Zaumienil som si totiz vystupit na pevninu a vypomstit sa na tych, ktori znivocili nasu krajinu a na pust obratili mnoho miest v kralovstve. Preto ti teraz potvrdzujem odpustenie vsetkych davok, ktore ti odpustili krali predo mnou, a tiez odpustenie vsetkych ostatnych dani, ktore ti zlavili. Dalej ti povolujem razit vlastne mince pre svoju krajinu. Jeruzalem a svatyna budu slobodne; vsetky zbrane, ktore si vyrobil, a pevnosti, ktore si vybudoval a drzis v svojej moci, ti ponechavam. Takisto (ti odpustam) vsetko, co dlhujes kralovskej pokladnici, a nabuduce ti budu odpustene vsetky kralovske davky od tejto chvile na vsetky casy. Ked sa raz zmocnime svojho kralovstva, preukazeme tebe, tvojmu narodu a chramu velku poctu, aby bola zjavna vasa slava po celej zemi. “Roku stosedemdesiateho stvrteho vtiahol Antiochus do krajiny svojich otcov. Vsetky vojska sa pripojili k nemu; iba malo ich zostalo s Tryfonom. Kral Antiochus ho prenasledoval a na uteku sa dostal do (mesta) Dory, ktore lezi pri mori. Nahliadol totiz, ze sa na neho zhrnulo nestastie a ze ho opustili vojska. Antiochus sa utaboril pri Dore so stodvadsiatimi tisicmi bojovnikov a s osmimi tisicmi jazdcov. Obklucil mesto a od mora sa pripojili lode, takze zovrel mesto od pevniny i od mora a nedal nikomu ani vchadzat, ani vychadzat. Tu prisiel Numenius a jeho sprievodcovia z Rima s listami pre kralov a krajiny. Obsah bol tento:„Lucius, rimsky konzul, posiela kralovi Ptolemeovi pozdrav. Prisli k nam zidovski vyslanci ako nasi priatelia, aby obnovili byvale priatelstvo a spojenectvo. Poslal ich velknaz Simon a zidovsky naroda priniesli zlaty stit v cene tisic min. Rozhodli sme sa, ze napiseme kralom a krajinam, aby nezamyslali podnikat proti nim nic zle a tiez aby nebojovali proti nim, proti ich mestam a uzemiam a aby sa nespolcovali s ich nepriatelmi. Uznali sme za dobre prijat od nich stit. Ak utiekli nejaki nanichodnici z ich krajiny k vam, tak ich vydajte velknazovi Simonovi, nech ich potresta podla svojho zakona!“To iste pisal kralovi Demetriovi, Atalovi, Ariaratesovi a Arsakesovia do vsetkych krajin: do Sampsamy, Spartanom, na Delos, do Mynda a Sikyona, do Karie, na Samos, do Pamfylie, do Lycie, do Halikarnasa, na Rodus, do Faselidy, na Kos, do Sidy, na Aradus, do Gortyny, do Knida, na Cyprus a do Cyreny. Odpis toho napisali velknazovi Simonovi. Kral Antiochus nadalej taboril pri Dore, privadzal k nej nove posily, nastaval dobyvacich strojov a uzavrel Tryfona natolko, ze nik nemohol ani vchadzat, ani vychadzat. Simon mu poslal na pomoc dvetisic vybranych muzov a tiez striebro, zlato a mnoho vojnoveho materialu. Lenze on to nechcel prijat, ba prehlasil vsetky predosle dohovory za neplatne a zanevrel na neho. Poslal k nemu na vyjednavanie Atenobia, jedneho zo svojich dovernikov, a odkazal mu: „Vy drzite v moci Joppe, Gazaru a jeruzalemsky hrad - mesta to mojho kralovstva. Spustosili ste ich okolie, v krajine ste sposobili velku pohromu a zmocnili ste sa mnohych miest v mojom kralovstve. Preto teraz vydajte mesta, ktore ste zabrali, ako aj dane z miest mimo judskej hranice, ktorych ste sa zmocnili. Ak nie, tak dajte za ne patsto talentov striebra a dalsich patsto talentov za skodu, ktoru ste urobili, ako aj za neodvedene dane z miest! Inak pritiahneme a budeme bojovat proti vam. “Atenobius, kralov priatel, prisiel teda do Jeruzalema. Ked tam videl Simonovu slavu, skrinu so zlatymi a striebornymi nadobami a pocetne sluzobnictvo, zadivil sa. Potom mu oznamil kralov odkaz. Simon mu na to povedal: „Neprivlastnili sme si ani cudziu zem, ani cudzi majetok, ale skor dedicstvo po svojich otcoch, ktore nasi nepriatelia isty cas bezpravne obsadili. My sa teda, kedze sa naskytla vhodna prilezitost, pridrziavame dedicstva svojich otcov. Co sa tyka Joppe a Gazary, ktore od nas ziadas spat, prave ony sposobili nasmu ludu v krajine velku skazu. No pritom ti dame za ne sto talentov. “ Atenobius mu na to vobec neodpovedal,ale vratil sa rozzureny ku kralovi a podal mu spravu o Simonovych vyhlaseniach aj o jeho nadhere a o vsetkom, co videl. Krala pri tom zachvatil prudky hnev. Tryfon medzitym nastupil na lod a utiekol do Ortosiady. Preto kral ustanovil Kendebea za vojvodcu primoria a dal mu pechotu a jazdu. Nariadil mu, aby sa utaboril proti Judsku; rozkazal mu tiez, aby vybudoval Kedron, opevnil jeho brany a bojoval proti ludu. Kral sam prenasledoval Tryfona. Kendebeus teda pritiahol do Jamnie a zacal znepokojovat lud svojimi vpadmi do Judska. Niektorych odvliekol do zajatia, inych zabijal. Vystaval Kedrona ustanovil tam jazdcov a pechotu, aby robili vypady a obchodzky po cestach Judska, ako mu rozkazal kral. Tu sa vybral Jan z Gazary a upovedomil svojho otca Simona o vycinoch Kendebea. Simon si zavolal dvoch starsich synov, Judu a Jana a vravel im: „Ja, moji bratia a dom mojho otca bojovali sme proti nepriatelom Izraela od svojej mladosti az do dnesneho dna a vela raz sa nam podarilo vyslobodit svojimi rukami Izrael. Ale teraz som zostarel. Vy vsak ste, vdaka Bozej milosti, v muznych rokoch. Nastupte teda namiesto mna a mojho brata; vytiahnite do boja za nas narod! Pomoc z neba nech je s vami!“Potom vybral z krajiny dvadsattisic bojovnikov i jazdcov a tiahli proti Kendebeovi. V Modeine prenocovali. Vcasrano vyrazili, tiahli na rovinu a hla, proti nim stalo velke vojsko, pechota i jazda! Len potok ich delil. I utaboril sa so svojim ludom proti nim. Ked spozoroval, ze sa lud boji prekrocit potok, tak ho prekrocil najprv sam. Ked to videli vojaci, presli za nim aj oni. Potom rozdelil svoje oddiely, pricom jazdu (postavil) do stredu pechoty; nepriatelskej jazdy totiz bolo velmi mnoho. Ked zatrubili na truby, bol Kendebeus aj so svojim vojskom zahnany na utek. Mnoho z nich bolo zranenych a pobitych; ostatni utiekli do pevnosti. Vtedy bol zraneny aj Janov brat Juda. Jan ich vsak prenasledoval dalej az do Kedrona, ktory bol opevnil. Niektori utiekli do vezi na azotskych poliach, ale (Jan) ich vypalil ohnom. Padlo z nich na tisic muzov. On sam sa vratil nerusene do Judska. Na rovine okolo Jericha bol ustanoveny za velitela Ptolemeus, syn Abubov. Mal mnoho striebra a zlata;bol totiz zatom velknaza. I spysnelo jeho srdce a zamyslal zmocnit sa krajiny. Zaoberal sa lstivymi planmi proti Simonovi a jeho synom, aby sa ich zbavil. Simon robil okruzne cesty po mestach krajiny, aby sa postaral o ich potreby. Tak prisiel so svojimi synmi, Matatiasom a Judom, stosedemdesiateho siedmeho roku, jedenasteho mesiaca, to jest mesiaca sebat, aj do Jericha. Abubov syn ich lstivo prijal na pevnostke zvanej Dok, ktoru si postavil, a pripravil im velku hostinu. Ale ukryl tam muzov. Ked uz boli Simon a jeho synovia podnapiti, povstal Ptolemeus so svojimi, chopili sa zbrani, prepadli Simona pri hodovani a zabili ho, aj jeho dvoch synov a niekolko jeho sluhov. Tak sa dopustil ohavnej vierolomnosti a odplatil sa im zlym za dobre. Ptolemeus poslal o tom kralovi pisomnu spravu s tym, aby mu poslal na pomoc vojsko a odovzdal mu krajinu a mesta. Inych (vojakov) poslal do Gazary zabit Jana. Tisicnikom rozposlal listy, aby dosli k nemu, ze ich chce obdarovat striebrom, zlatom a inymi darmi. A inych vyslal, aby zaujali Jeruzalem a chramovy vrch. Ale ktosi ich predbehol do Gazary, aby zaniesol Janovi zvest o zavrazdeni jeho otca a jeho bratov a ze: „(Kral) uz poslal, aby zabili aj teba. “Ked to pocul, naramne sa zlakol a hned dal pochytat a pobit muzov, ktori ho prisli zavrazdit; lebo sa dozvedel, ze ho chcu zahubit. Dalsie spravy o Janovi, o jeho bojoch a statocnych cinoch, o stavbe murov, ktore obnovil, a o ostatnych jeho skutkoch -treba poznamenat, ze su zapisane v letopise jeho velknazstva od cias, co sa stal velknazom po svojom otcovi. „Zidovskym bratom v Egypte pozdrav! Zidovski bratia v Jeruzaleme a v judskej krajine zelaju vam pokoj a blaho. Kiez vam dobre robi Boh a pamata na svoju zmluvu s Abrahamom, Izakom a Jakubom, svojimi vernymi sluzobnikmi!Nech vam vsetkym da ducha, aby ste ho ctili a plnili jeho volu velkomyselne a ochotne!Kiez otvori vase srdce zakonu a svojim prikazom a udeli vam pokoj!Nech vyslysi vase modlitby, zmieri sa s vami a neopusta vas v zlom case!Tak sa ustavicne modlime za vas teraz,za panovania Demetria, v stosestdesiatom deviatom roku. “ „My, Zidia, pisali sme vam v rokoch vrcholneho suzenia, ktore na nas dolahlo, ked odpadol Jason so svojimi privrzencami od svatej zeme a od kralovstva. Vypalili (chramovu) branu a vyliali nevinnu krv. My sme sa vsak modlili k Panovi a boli sme vyslysani. Prinasali sme zapalne i suche obety, rozzali sme svetla a predlozili chleby. Tak aj vy slavte Dni stankov v mesiaci kislev!Dane v stoosemdesiatom osmom roku. “ „Obyvatelia Jeruzalema a Judska s velradou i Juda zelame Aristobulovi, ucitelovi krala Ptolemea, pochadzajucemu z pokolenia pomazanych knazov, ako aj egyptskym Zidom zdravie a blaho!Bohom vyslobodeni z velkych nebezpecenstiev vzdavame nesmiernu vdaku tomu, ktory tak mocne vystupil proti kralovi. On totiz vyhnal nepriatelov zo svateho mesta. Lebo ked prisiel vojvodca so svojim vojskom, zdanlivo nezdolatelnym, do Perzie, padli v chrame Naney. Naneini knazi pouzili uskok. Antiochus totiz prisiel na to miesto aj so svojimi priatelmi pod zamienkou, ze sa chce zosobasit (s bohynou), aby si tak mohol privlastnit poklady ako jej veno. Naneini knazi ich vylozili a ked vosiel sam s niekolkymi do obvodu svatyne, uzavreli chram. Ako (do neho) Antiochus vkrocil, otvorili tajne dvere na povale, hadzali kamenie, a tak vodcu utĺkli. Rozkuskovali ich a hlavy povyhadzovali pred tych, co boli vonku. Za to vsetko nech je zvelebeny nas Boh, ktory vydal koristnikov (na skazu)!Dvadsiateho piateho kisleva zamyslame slavit (pamiatku) ocisty chramu a pokladali sme si za povinnost upovedomit vas o tom, aby ste aj vy slavili Den stankov a Den ohna, lebo ked Nehemias postavil chram a oltar, priniesol obety. Ked totiz odvadzali nasich otcov do Perzie, vtedajsi nabozni knazi tajne vzali trochu z ohna z obetneho oltara a ukryli ho v dutine akejsi vyschnutej cisterny. Uschovali ho tak, aby nik nevedel o tom ukryte. Po uplynuti mnohych rokov zalubilo sa Bohu, aby perzsky kral poslal Nehemiasa. On rozkazal potomkom knazov, ktori ohen ukryli, aby ho vyhladali. A ked nam zvestovali, ze nenasli ohen, ale iba hustu tekutinu,kazal im nacerpat z nej a priniest. Ked uz boli obety pripravene, rozkazal Nehemias knazom pokropit tekutinou drevo a co bolo na nom polozene. Tak sa aj stalo, a ked nadisla chvila, ze zas zasvietilo slnko, ktore bolo predtym za mrakom, zapalil sa velky ohen, takze sa vsetci divili. Ked sa obeta dokonavala, knazi a vsetci pritomni sa modlili. Jonatan zacinal a ostatni spolu s Nehemiasom odpovedali. Modlitba znela takto: »Pane, (ty) Pan a Boh, stvoritel vsetkych veci, hrozny a silny, spravodlivy a milosrdny, ty jediny si Kral a dobrotivy,jediny dobrodinca, jediny spravodlivy, vsemohuci a vecny, ktory vyslobodzujes Izrael zo vsetkeho zleho, ktory si vyvolil nasich otcov a posvatil si ich:prijmi tuto obetu za vsetok svoj izraelsky lud! Chran a posvacuj svoj dedicny podiel!Zhromazdi nas, rozptylenych, vyslobod tych, ktori su v porobe u pohanov; zhliadni na potupenych a zneuctenych! Nech pohania spoznaju, ze ty si nas Boh!Strestaj tych, ktori nas vo svojej namyslenosti utlacaju a potupuju!Zasad svoj lud na svojom svatom mieste, ako slubil Mojzis!«Knazi potom spievali chvalospevy. Ked uz bola obeta stravena, rozkazal Nehemias vyliat zvysok tekutiny na vacsie kamene. Ked sa tak stalo, plamen sa zapalil, ale stravilo ho svetlo, ktore zaziarilo na oltari. Tato udalost sa rozchyrila; aj perzskemu kralovi oznamili, ze na mieste, kde knazi, ktorych potom odviedli do zajatia, ukryli ohen, ukazala sa len tekutina, ktorou Nehemiasovi ludia posvatili obety. Ked kral vec dokladne preskumal, dal miesto ohradit a vyhlasil ho za posvatne. A tym, ktorym chcel kral preukazat svoju blahovolu, daval bohate dary a take aj prijimal. Nehemiasovi ludia nazvali tu tekutinu Neftar, co znamena »Ocista«. Mnohi ju vsak nazyvaju Neftai. V spisoch sa nachadza, ze prorok Jeremias rozkazal tym, ktori mali odist do zajatia, vziat z ohna, ako bolo vyssie poznamenane; dalej ze prorok dal odchadzajucimZakon a kladol im na srdce, aby nezabudali na Panove prikazy a nepobludili na mysli, ked uvidia zlate a strieborne modly a ich nadheru. Medziinym ich tiez povzbudzoval, aby nevyhodili Zakon zo svojich srdc. V tom spise bolo aj to, ako prorok na Bozi popud, ktoreho sa mu dostalo, rozkazal niest za sebou stanok a archu, ked sa vybral na vrch, na ktory vystupil Mojzis, aby sa zahladel na Bozie dedicstvo. Ked tam Jeremias prisiel, vyhladal jaskynny pribytok a zaniesol tam stanok, archu aj kadidlovy oltar a vchod zatarasil. Potom prisli niektori z jeho sprievodcov, aby si poznacili cestu, ale nemohli ju najst. Ked sa to Jeremias dozvedel, pokarhal ich a riekol: »To miesto zostane nezname, pokym Boh opat nezhromazdi lud a nezmiluje sa (nad nim). Az potom Pan ukaze tie veci a zjavi sa Panova slava, ba aj oblak, ako sa ukazoval za Mojzisa a ako prosil aj Salamun, aby bolo miesto velkolepo posvatene. «Rozpravalo sa tiez, ako onen mudry (kral) priniesol obetu pri svateni a dokonani chramu. Ako sa Mojzis modlil k Panovi a spadol ohen z neba a stravil obetu, tak aj Salamun sa modlil a spadol ohen a stravil celostne zertvy. Mojzis povedal: »Pretoze obetu za hriech nepozili, bola stravena ohnom. «Podobne aj Salamun slavil osem dni…To iste sa hovorilo aj v Nehemiasovych spisoch a pamatiach. Aj to, ako zalozil kniznu (zbierku), do ktorej zhromazdil knihy o kraloch a prorokoch i Davidove spisy a kralovske listiny o daroch pre svatynu. Takisto aj Juda zhromazdil vsetky knihy, co boli roztratene pre vojnu, ktora nas zastihla. Ale (teraz) ich mame. Ak by ste niektore potrebovali, poslite si poslov po ne!Napisali sme vam, lebo zamyslame slavit (pamiatku chramovej) ocisty. Bolo by pekne, keby ste aj vy oslavili tie dni. Boh vyslobodil vsetok svoj lud a vsetkym dal dedicstvo, kralovstvo, knazstvo a svatynu,ako slubil v Zakone, a preto skladame nadej v Boha, ze sa coskoro zmiluje nad nami a zhromazdi nas zo vsetkych krajin pod nebom na svate miesto;ved nas vytrhol z velkych nebezpecenstiev a ocistil (svate) miesto!“Pribehy za Judu Machabejca a jeho bratov, (rozpravu) o ociste velkeho chramu a o posvateni oltara,dalej o bojoch proti Antiochovi Epifanesovi a jeho synovi Eupatorovi,o nebeskych zjaveniach, ktorych sa dostalo tym, co tak skvele a statocne bojovali za zidovstvo, takze znovu zaujali celu krajinu, hoci ich bolo tak malo, a zahnali barbarske vojska,znovu ziskali po celom svete vychyreny chram, oslobodili mesto a opat zaviedli zakony, ktore boli uz skoro zrusene, lebo im bol Pan milostivy a velmi laskavy,vobec vsetko, o com rozprava Jason Cyrensky v piatich knihach, pokusime sa nakratko zhrnut do jednej knihy. Ked sme uvazili zaplavu cisel aj tazkost, ktoru zakusuju pre mnozstvo latky ti, co sa chcu ponorit do dejinnych pribehov,zaumienili sme si pripravit vasnivym citatelom prijemne pobavenie, tym zase, co si chcu vec zapamatat, ulahcenie a vobec vsetkym citatelom uzitok. Pravda, vytahova praca, na ktoru sme sa podujali, nie je lahka, je to skor namaha, ktora vyzaduje mnoho potu a bdenia. Ako ten, kto chysta hostinu a chce uspokojit hostov, nema lahku pracu, tak sa aj my radi podoberame na tuto pracu, za ktoru nam budu mnohi vdacni. Dokladne skumanie jednotlivych udajov ponechavame dejepiscovi; my sa vsak vynasnazime podat vzorny vytah. Kym stavitel noveho domu ma starost o celu stavbu, zatial sa okraslovac a maliar zaobera iba vhodnou vyzdobou; tak je to, ako sa zda, aj s nami. Ale badat, urobit si o vsetkom usudok a dokladne vysetrit kazdu okolnost, to je uloha dejepisca. Tomu, kto zhrnuje, sa vsak dovoluje vyjadrovat sa strucne a vyhybat sa rozvlacnemu pojednavaniu. Teraz teda zacneme rozpravat; ved uvodom sme uz dost uviedli! Bolo by ozaj nerozumne byt rozvlacny v predhovore rozpravy a v samom rozpravani (byt) zasa strucny. Ked svate mesto zilo v najvacsom pokoji, ked sa este co najvernejsie zachovavali zakony, vdaka naboznosti velknaza Oniasa, ktory bol neuprosny proti priestupkom,stavalo sa, ze aj sami krali vzdavali poctu tomu miestu a vzacnymi darmi zvysovali nadheru chramu. Tak aj Seleukus, kral azijsky, hradil zo svojich dochodkov vsetky vylohy, spojene s obetnou bohosluzbou. Tu isty Simon z Benjaminovho pokolenia, ustanoveny za spravcu chramu, dostal sa do sporu s velknazom pre nejake neopravnene pocinanie v meste. Ked nemohol nic vykonat proti Oniasovi, vybral sa k Apoloniovi, synovi Tarseho, ktory bol toho casu miestodrzitelom Celosyrie a Fenicie,a oznamil mu, ze pokladnica v Jeruzaleme oplyva nevyslovne velkym bohatstvom, mnozstvo penazi je vraj nesciselne, takze to uz ani nie je umerne poctu obeti; a ze by bolo mozno vsetko previest do kralovej moci. Apolonius sa vybral ku kralovi a podal mu spravu o vyzradenych peniazoch. On povolal svojho spravcu Heliodora a vyslal ho s patricnymi pokynmi, aby sa postaral o privezenie spomenutych penazi. Heliodor sa hned vydal na cestu pod zamienkou, ze si chce poprezerat mesta Celosyrie a Fenicie, v skutocnosti vsak, aby vykonal kralov zamer. Ked prisiel do Jeruzalema, uvital ho laskavo velknaz (i) mesto. Rozpraval vsak o udani, ktore sa stalo, a jasne naznacil, kvoli comu vlastne prisiel. Potom sa vypytoval, ci sa sprava zaklada na pravde. Velknaz mu vysvetlil, ze su to zakladiny pre vdovy a sirotya ze nieco z toho patri aj Hyrkanovi, Tobiasovmu synovi, ktory je vysokovazenym muzom; ze to teda nie je tak, ako udal zradny Simon, lebo vsetkeho striebra je styristo talentov a zlata dvesto. Vonkoncom je vraj nemozne, aby utrpeli skodu ti, ktori sa spolahli na svatost miesta a na velebnost a nedotknutelnost po celom svete cteneho chramu. Ale Heliodor prehlasil, ze podla kralovych rozkazov, ktore ma, musi to byt v kazdom pripade prevedene do kralovskej pokladnice. Jedneho dna, ako urcil, vosiel (do chramu), aby po prehliadke urobil dalsie opatrenia. Preto nastalo v celom meste nie male zdesenie. Knazi sa v knazskych ruchach vrhli na zem pred oltar a volali k nebu na toho, ktory vydal zakon o uschovach, aby zachoval nedotknute veci tym, co si ich uschovali. Kto si vsimol tvar velknaza, pocitil ranu v srdci; lebo jeho tvar a jej zmenena farba prezradzali dusevnu bolest. Strach totiz zachvatil toho muza a hrozou sa triaslo jeho telo. Ti, co nan hladeli, jasne z toho poznali utrpenie jeho srdca. Ludia hufne vybiehali z domov, aby spolocne prosili o pomoc, pretoze miesto malo vyjst na potupu. Tiez zeny sa v kajucnych ruchach s prepasanymi prsami zoskupovali po uliciach. Ba aj panny, ktore sa inak uzavierali, zbiehali sa k branam alebo k murom, niektore zasa vyzerali z oblokov. Vsetky vsak spinali ruky k nebu a modlili sa. Ozaj na polutovanie bolo ci uz to pomiesane mnozstvo na kolenach, alebo hlboko rozzialeny velknaz vo svojej neistote. Vzyvali vsemohuceho Boha, aby uchranil v uplnej nedotknutelnosti zverene veci pre tych, co si ich uschovali. Heliodor sa chystal previest svoj zamer. Uz bol so svojou osobnou strazou na mieste pri pokladnici,ked Pan duchov, vladar vsetkej moci, sposobil take velkolepe zjavenie, ze vsetci, ktori sa odvazili vojst, boli Bozou mocou podeseni, az zo strachu omdleli. Ukazal sa im totiz kon so straslivym jazdcom v nadhernom vystroji. Ten sa prudko vrhol na Heliodora a dorazal na neho prednymi kopytami. Jazdec sam, ako sa zdalo, mal uplne zlatu vyzbroj. Dalej sa mu ukazali dvaja mladenci mohutnej sily, ocarujuceho zjavu a v nadhernych ruchach. Oni sa postavili k nemu a bez prestania ho z oboch stran slahali a zasypali mnohymi ranami. Tu razom padol na zem a obklucila ho hrozna mrakota. I chytili ho a na nosidlach vyniesli von. Takto niesli v bezmocnom stave toho, ktory len pred chvilou vtrhol s mnohymi ozbrojencami a vselijakymi inymi sprievodcami do spomenutej pokladnice, pricom celkom zjavne spoznal Boziu moc. Po zasahu Bozej moci lezal nemy a pozbaveny vsetkej nadeje na zachranu. Zidia vsak velebili Pana, ze tak neocakavane zvelebil svoje miesto. Chram, ktory len kratko predtym bol preplneny strachom a hrozou, naplnil sa radostou a veselostou, ked sa ukazal vsemohuci Pan. Niektori Heliodorovi priatelia hned prosili Oniasa, aby vzyval Najvyssieho, zeby daroval zivot tomu, ktory uz-uz pracoval k smrti. Velknaz z obavy, aby kral neupodozrieval Zidov, ze oni spachali na Heliodorovi nejaky zlocin, priniesol obetu za uzdravenie toho muza. Ked prinasal velknaz zmiernu obetu, opat sa Heliodorovi zjavili ti isti mladenci, obleceni do takych ruch ako predtym, i priblizili sa k nemu a riekli: „Velmi sa podakuj velknazovi Oniasovi, lebo kvoli nemu ti Pan daroval zivot. Ty, ktory si bol bicovany z neba, ohlasuj vsetkym velkolepu Boziu moc!“ Ked to vyriekli, zmizli. Potom priniesol aj sam Heliodor obetu Panovi a velmi velke sluby urobil tomu, ktory mu vratil zivot. Uznanlivo sa podakoval Oniasovi a vratil sa aj s vojskom ku kralovi. Pred vsetkymi svedcil o skutkoch prevelkeho Boha, ktore videl na vlastne oci. Ked sa kral vypytoval Heliodora, kto by bol suci, ze by ho poslal este raz do Jeruzalema, povedal:„Ak mas nejakeho nepriatela alebo velezradcu, posli ho tam a vrati sa ti zbicovany, ak vobec vyviazne, pretoze na tom mieste je naozaj akasi Bozia moc. Ten totiz, ktory ma pribytok na nebi, je strazcom a ochrancom toho miesta a tych, co prichadzaju so zlym umyslom, bije a nici. “Tak teda prebiehali udalosti s Heliodorom a so zachovanim pokladnice. Vyssie spomenuty Simon, zradca pokladu a otciny, osocoval Oniasa, akoby on bol podnecovatelom proti Heliodorovi a povodcom zleho zaobchadzania. Ba opovazil sa dobrodincu mesta, ochrancu spolurodakov a horlitela zakonov nazvat velezradcom. Nepriatelstvo sa natolko vyostrilo, ze ktorysi zo Simonovych privrzencov sa dopustal vrazd. Ked Onias videl, ze svarlivost je uz nebezpecna a ze Apolonius, miestodrzitel Celosyrie a Fenicie, svojou zurivostou moze len rozmnozit Simonovu zlobu, vybral sa ku kralovi,nie vsak ako zalobca obcanov, ale zo starostlivosti o obecne blaho celej pospolitosti. Videl totiz, ze pokojne pomery sa nedaju obnovit bez kralovho zasahu a ze Simon nezanecha svoje sialenstvo. Po smrti Seleuka prevzal kralovsku moc Antiochus, zvany Epifanes. Vtedy bazil po velknazstve Jason, Oniasov brat. Pri jednej navsteve u krala slubil mu tristosestdesiat talentov striebra a osemdesiat talentov z ineho dochodkoveho pramena. Okrem toho sa zaviazal, ze poukaze aj dalsich stopatdesiat, ak dostane od neho plnu moc postavit telocvicnu a ihrisko pre mladez a udelovat antiochijske obcianske pravo jeruzalemskym obyvatelom. Kral s tym suhlasil. A len co sa dostal k moci, hned zacal zavadzat u svojich sukmenovcov grecke mravy. Rusil kralovske vysady, ktore Zidom vydobil Jan, Eupolemov otec, ked bol vyslany k Rimanom s poverenim ziskat ich priatelstvo a spojenectvo. Rusil prava obcanov a zavadzal nove, protizakonne obycaje. Svojvolne vystaval telocvicnu pod samym hradom a navadzal najvznesenejsich mladikov, aby nosili klobuk (so sirokou strechou). Tak nastalo akoby vyvrcholenie helenizmu, akysi rozmach cudzoty pre bezmedznu ohavnost hriesneho a neknazskeho Jasona. Boli aj taki knazi, ktori nielenze nevedeli, co je horlivost v sluzbach oltara, ale este aj pohrdali chramom a zanedbavali obety, ba dokonca sa aj ponahlali, aby sa mohli v telocvicni zucastnit na nemravnych cviceniach vrhanim disku. Otcovske pocty nepokladali uz za nic, ale helenske vyznamenania si na vysost vazili. Preto ich postihlo krute navstivenie; lebo ti, ktorych sposob zivota si horlivo osvojovali a ktorym sa chceli vo vsetkom pripodobnit, stali sa nakoniec ich nepriatelmi a skodcami. Nie je take lahke prehresovat sa bezbozne proti Bozim prikazom; vsak to buducnost ukaze. Ked v Tyre usporiadali patrocne zapasy, na ktorych sa zucastnil aj kral,poslal ta nicomny Jason vyslancov ako zastupcov Jeruzalema, ktori mali antiochijske obcianske pravo, a priniesli tristo drachiem striebra na obetu na pocest Herkula. Lenze sami dorucitelia ziadali, aby sa nepouzili na obetu, bolo by to vraj neslusne, ale aby sa pouzili na ine vylohy. Odosielatel to sice poslal na obetu Herkulovi, ale kvoli dorucitelom sa to obratilo na vyzdobu lodi s tromi radmi vesiel. Ked sa Antiochus dozvedel od Apolonia, syna Menesteovho, ktoreho vyslal do Egypta na vyrocie kralovania Ptolemea Filometora, ze tento bude nepriatelom jeho verejnej cinnosti, postaral sa o vlastnu bezpecnost. Preto sa vybral do Joppe a odtial do Jeruzalema. Jason a mesto mu pripravili okazale uvitanie, takze vtiahol vo svetle fakiel a za radostnych vykrikov. Odtial sa odobral aj s vojskom do Fenicie. Po troch rokoch poslal Jason Menelaa, brata vyssie spomenuteho Simona, aby zaniesol kralovi peniaze a podal vysvetlenie o naliehavych zalezitostiach. Ale on zveleboval krala, aby sa mu zaliskal, pricom sa tvaril ako velmoz. Tak ziskal velknazstvo pre seba a nadhodil nad Jasona tristo talentov striebra. Ked dostal od krala poverovacie listiny, prisiel naspat; nijako vsak nebol suci za velknaza, lebo bol posadnuty vasnou kruteho tyrana a zurivostou divej zveri. Tak bol aj sam Jason, ktory lstivo vytlacil vlastneho brata, odstaveny zasa inym a musel zutekat ako nejaky vyhnanec do Amonska. Menelaus sice zacal vladnut, ale vobec neposielal peniaze, ktore slubil kralovi, hoci ich Sostrates, velitel hradu pozadoval. On mal totiz na starosti danove zalezitosti. Preto boli obidvaja predvolani pred krala. Menelaus zanechal ako zastupcu vo velknazskom urade svojho brata Lysimacha, Sostrates zasa Kratesa, vladara na Cypre. Pocas tychto udalosti vypuklo povstanie medzi Tarzanmi a Malanmi, pretoze boli dani do daru vedlajsej kralovej zene Antiochide. Preto sa tam kral co najrychlejsie dostavil, aby urovnal pomery. Ako namestnika zanechal Andronika, jedneho z hodnostarov. Menelaus v domnienke, ze nadisla pre neho vhodna chvila, pokradol z chramu niektore zlate nadoby a daroval ich Andronikovi. Ine zas popredal do Tyru a do okolitych miest. Ked Onias dostal o tom spolahlive spravy, prisne ho karhal zo svojho bezpecneho miesta v Dafne pri Antiochii, kde sa utiahol. Preto sa dal Menelaus tajne do spojenia s Andronikom a ziadal ho, aby Oniasa odstranil. On sa aj vybral k Oniasovi a aby si ziskal pri vsetkej svojej falosnosti doveru, pod prisahou mu podal este i pravicu. A hoci aj budil podozrenie, predsa sa mu podarilo prehovorit ho a vylakat ho z utocistneho miesta. A hned ho aj zabil bez akehokolvek ostychu pred spravodlivostou. Nad tym sa uz zhrozili nielen Zidia, ale aj mnohi z inych (pohanskych) narodov a s odporom prijali nespravodlive krvipreliatie takeho muza. Ked sa kral vratil z cilicijskych miest, Zidia hlavneho mesta si stazovali u neho, ale aj Greci prejavili svoju nevolu nad nespravodlivym zavrazdenim Oniasa. Antiochus bol tiez skormuteny do hĺbky a plakal od dojatia pre ohlad na cnostny zivot a statocnost zosnuleho. Nato v nom skypel hnev a hned dal strhnut z Andronika purpur, zvliect kabatec a kazal ho previest celym mestom az na miesto, kde sa dopustil zlocinu na Oniasovi. Tam dal krvilacnika zabit, a tak dostal od Pana zasluzeny trest. Ked uz Lysimachus na Menelaovu radu pokradol z chramu a rozpredal po meste mnoho zlatych nadob, takze sa to rozchyrilo aj navonok, lud sa vzburil proti Lysimachovi; lenze vtedy uz bolo roznesenych mnoho zlatych nadob. Proti rozburenym zastupom, ktore az prekypovali rozhorcenim, vyzbrojil Lysimachus na tritisic muzov a uz siahol k nasiliu pod vedenim akehosi Tyrana, pokrocileho sice vekom, ale nie menej zvrhlostou. Ale ked spozorovali, ze sa Lysimachus chysta na utok, jedni sa chopili kamenia, ini mocnych kyjakov, niektori zas naporudzi leziaceho popola a hadzali na Lysimachovych ludi. Pritom mnohych poranili, niektorych vytĺkli, ale vsetkych zahnali na utek; aj sameho chramoveho lupica zabili pri pokladnici. Pre tieto vyciny bolo zavedene proti Menelaovi sudne vysetrovanie. Ked prisiel kral do Tyru, podali na neho zalobu traja muzovia, vyslani velradou. Menelaus bol uz skoro usvedceny, ale slubil Ptolemeovi, synovi Dorymenesovmu, velku sumu penazi, ak prehovori krala. Ptolemeus na to odviedol krala do stĺpovej chodby akoby na osviezenie a tam ho spracoval. Menelaa teda, povodcu vsetkeho zla, oslobodil spod zalob, ale uboziakov, ktori by boli byvali uznani za nevinnych, aj keby boli viedli svoj spor pred Skytmi, odsudil na smrt. A nespravodlivy trest bol bezodkladne prevedeny na tych, ktori viedli zalobu za mesto, narod a posvatne naradie. Este aj Tyrcania sa nad tym pohorsili, a preto im vystrojili okazaly pohreb. Menelaus vsak zostal pri moci pre chamtivost mocnych. Jeho zloba len vzrastala a stal sa velkym nepriatelom svojich spoluobcanov. V tom case podnikol Antiochus druhu vypravu do Egypta. Tu sa stalo, ze v celom meste skoro styridsat dni vidali jazdcov, vyzbrojenych kopijami a v zlatych ruchach, ako sa prehanaju po oddieloch vo vzduchu. Caty jazdcov boli zosikovane, zvadzali utoky a narazali jedny na druhe. Vrhali stity a mnozstvo ostepov, mavali mecom a lietali strely, co bolo ziarenie zlatej vyzbroje a vselijakych pancierov. Preto sa vsetci modlili, aby sa ten ukaz stal dobrym znamenim. Tu prebehol falosny chyr, ze Antiochus je mrtvy. Jason zohnal nie menej ako tisic muzov a nahle zautocil na mesto. Hoci sa aj ludia zbehli na mur, mesto bolo nakoniec zaujate. Menelaus utiekol na hrad. Jason sa potom oddal bezohladnemu krviprelievaniu vlastnych spoluobcanov. Neuvazil si vsak, ze premozenie sukmenovcov, ktore sa mu postastilo, je vlastne najvacsim nestastim. Namyslal si, ze ziskava trofej od nepriatelov, a nie od sukmenovcov. Ale nedostal sa k moci; ba jeho ukladny utok mal hanebny koniec. Ako tulak musel opat utekat do Amonska. Na konci svojho zleho zivota vysiel az na to, ze ho uvaznil arabsky pohlavar Aretas. Utiekol sice, ale musel prebehovat z mesta do mesta, lebo vsetci ho nenavideli ako zradcu zakonov. Bol opovrhnuty ako skodca vlasti a spoluobcanov, az bol vyhnany do Egypta. Konecne utiekol do Lacedemona s tym, ze tam najde ochranu. Tak teda ten, co mnohych vystval z otciny, sam zahynul v cudzine. A ten, ktory dal mnohych poodhadzovat bez pohrebu, sam nemal pohreb, ani sa nedostal do otcovskej hrobky. Nepolutoval ho vsak nik. Ked sa kral dozvedel o tychto skutocnostiach, nazdaval sa, ze je v Judsku povstanie. Preto vytiahol z Egypta so zverskou zurivostou a nasilne zaujal mesto. Vojakom rozkazal zrazit bezohladne kazdeho, na koho narazia, ba pozabijat aj tych, ktori utecu hore na domy. Tak nastalo vrazdenie mladych i starych, nicenie muzov, zien i deti a zabijanie panien i nemluvniat. Za cele tri dni bolo osemdesiattisic obeti; styridsattisic ich bolo povrazdenych a nie menej predanych do otroctva. Ale tym sa neuspokojil; odvazil sa vkrocit aj do chramu, najsvatejsieho na celej zemi. A Menelaus, ten zradca zakonov a vlasti, bol mu sprievodcom. Nielenze chytal do svojich poskvrnenych ruk posvatne nadoby, ale nehanebne porozhadzoval aj tie veci, ktore venovali ini krali (a mesta) na ozdobu, slavu a cest miesta. Antiochus nenahliadol pri svojej bezmedznej namyslenosti, ze Vsevladny sa nakratko nahneval pre hriechy obyvatelov mesta, ze preto bolo toto miesto vystavene takemu pohrdnutiu. Keby sa neboli dopustili tolkych hriechov, bol by musel aj tento odstupit od svojej bezocivosti hned pri vstupe po zbicovani ako kedysi Heliodor, ktoreho poslal Seleukus poobzerat si pokladnicu. Pan si vsak nevyvolil narod pre miesto, ale miesto kvoli ludu. Preto aj to miesto, ktore malo neskor mat ucast na stasti naroda, malo svoj podiel aj na jeho tazkostiach. A to, ktore bolo opustene za hnevu Vsemohuceho, malo byt opat povysene po uzmiereni Vsevladara vo vsetkej svojej slave. Antiochus teda odniesol z chramu tisicosemsto talentov a co najrychlejsie sa odobral do Antiochie. Vo svojej pyche sa nazdaval, ze zem urobi splavnou a more zas schodnym - v nadutosti svojej mysle. Zanechal uradnikov, aby tyrali lud; v Jeruzaleme to bol Filip, rodom Fryg, ale v sposoboch bol barbarskejsi ako ten, ktory ho ustanovil. Na Garizime bol zas Andronikus. A taktiez Menelaus, ktory sa horsie zachoval voci spoluobcanom ako ini. Nanajvys rozhorceny na zidovskych obcanov vyslal nenavideneho vodcu Apolonia s vojskom dvadsiatich dvoch tisicov a rozkazal mu pobit vsetkych v dospelom veku; zeny a mladez mal predat. On aj pritiahol do Jeruzalema, ale tvaril sa celkom nevinne. A tak sa spraval az do svateho sobotneho dna. Ked vsak videl, ze Zidia svatia den, rozkazal svojim ludom, aby sa chopili zbrane. Potom dal pobit vsetkych, ktori si vysli pozriet hru, so zbranou vnikol do mesta a vyvrazdil velke mnozstvo ludu. Juda Machabejec sa stiahol aj s inymi deviatimi na pust a zivoril po horach so svojimi na sposob zveri. Stale sa totiz zivili rastlinnou stravou, aby sa uchranili pred poskvrnenim. Coskoro potom vyslal kral isteho starca povodom z Athen donucovat Zidov, aby odpadli od otcovskych zakonov a neriadili sa Bozimi prikazmi. Mal tiez znesvatit jeruzalemsky chram a pomenovat ho menom Zeusa Olympskeho; a ten na Garizime mal, vzhladom na povahu tamojsich obyvatelov, nazvat menom Zeusa Pohostinneho. To bol prival zloby, pritazky a odporny najma obycajnemu ludu. Lebo pohania naplnili chram vystrednostami a radovankami, bavili sa tam so smilnicami a vo svatych nadvoriach sa stykali so zenami, ba vnasali dovnutra aj neslusne vecia obetny oltar napĺnali nepristojnostami, ktore zakony nedovolovali. Nebolo mozne svatit soboty, zachovavat otcovske sviatky; ba nik sa uz nesmel ani priznat, ze je Zidom. Po krutom donucovani vlacili ich k obete, ktora sa konavala kazdy mesiac na den kralovych narodenin. Alebo ked bol Dionyzov sviatok, nutili Zidov, aby sa zucastnili na sprievode s brectanovymi vencami. Do susednych greckych miest tiez doslo nariadenie, a to na popud Ptolemea, aby takisto postupovali proti Zidom a donucovali ich obetovat;a takych, ktori by nechceli prestupit na grecke mravy, aby usmrtili. Bolo, pravda, aj vidiet, aka nastala bieda. Tak udali dve zeny, ktore obrezali svojich synov. Zavesili im nemluvnata na prsia, verejne ich viedli mestom a potom zhodili z muru. Ked sa zasa ini zhromazdili do najblizsich jaskyn, aby tajne svatili sobotu, a udali ich Filipovi, boli upaleni, pretoze sa vzdali svojej obrany z velkej ucty pred sviatocnym dnom. Prosim vsak citatelov, ktorym raz pride do ruky tato kniha, aby sa nepozastavovali nad tymi tazkymi navstiveniami; nech si uvazia, ze tie tresty nie su na zahubu, ale na poucenie nasho naroda. Ved prave to je dokazom velkeho dobrodenia, ked sa bezboznici neponechavaju na svojvolu, ale ak ich hned stihaju tresty!U inych narodov zhovievavo caka Pan s navstivenim, az kym sa nenaplni miera ich hriechov,s nami sa vsak rozhodol zaobchadzat inak, aby sa nemusel na nas pomstit az potom, ked uz dosli nase hriechy k vrcholu. Preto nam nikdy neodnima svoje milosrdenstvo, ale poucuje navstivenim: svoj lud vsak neopusta. Tolko na povzbudenie! Ale po tejto skromnej poznamke vratme sa k rozpravaniu. Isty Eleazar, jeden z poprednych zakonnikov, muz hoc aj pokrocileho veku, predsa krasneho vyzoru tvare, bol nuteny jest bravcove maso, pricom mu nasilne otvarali usta. Ale on radsej volil slavnu smrt nez potupny zivot a dobrovolne siel k mucidlu,ked to uz vyplul. Takto postupovat bolo povinnostou tych, ktori sa vytrvalo branili proti tomu, co nie je dovolene pozivat, pri vsetkej laske k zivotu. Ti, co dozerali nad nezakonnou obetnou hostinou, odviedli muza nabok a vzhladom na davnu znamost s nim ho nahovarali, aby si dal priniest maso podla svojej ziadosti, nech si ho sam pripravi a nech naoko je ako z obetneho masa podla kralovho rozkazu,aby sa tym cinom vyhol smrti; a ze mu pre davne priatelstvo poskytnu ohladuplne zaobchadzanie. On vsak urobil rozhodnutie ozaj hodne svojho veku a dostojnosti starca, prirodzenej slachetnosti svojich sedin i krasneho zivota od mladi, ba viac, v uplnom sulade so svatym, od Boha danym zakonom. Odpovedal rychlo a povedal, nech ho radsej poslu do podsvetia!„Lebo“ - riekol - „neslusi sa na nas vek pretvarovat sa. Ved mnohi mladici by sa mohli domnievat, ze devatdesiatrocny Eleazar prestupil na pohanstvo,a tak by sa mohli pomylit pre moju pretvarku a trosku nestaleho zivota. Ja vsak by som si privolal len odpor a hanbu na moju starobu. A keby som nateraz aj unikol ludskym mukam, rukam Vsemohuceho neuniknem ani zivy, ani mrtvy. Preto sa teraz muzne rozlucim so zivotom a ukazem sa hodnym svojej staroby. Mladikom zase zanecham slachetny priklad, ak ochotne a bez bazne podstupim smrt za vznesene a svate zakony. “ S tymito slovami isiel hned, aby ho umucili. Sprevadzali ho ti, ktori sice kratko predtym boli k nemu mili, ale po jeho slovach sa rozbesnili, lebo si mysleli, ze hovoril z bluznivej odvahy. Uz pod ranami dokonaval, ked si zavzdychal a riekol: „Pan, ktory ma svatu mudrost, vie, ze hoci som mohol vyhnut smrti, na tele sice znasam krute muky bicovania, ale v dusi rad trpim z bazne pred Bohom. “Tak dokonal a zanechal svoju smrt nielen mladikom, ale vacsine naroda za vzor velkodusnosti a ako pamiatku statocnosti. Tiez sa stalo, ze bolo zatknutych sedem bratov aj s matkou. Kral ich dal tryznit korbacmi a remenmi, aby ich tak donutil pozivat nedovolene bravcove maso. Tu sa jeden z nich ujal slova a v mene ostatnych povedal: „O com nas chces vysetrovat a co sa chces od nas dozvediet? Hotovi sme radsej zomriet, ako prestupit otcovske zakony. “Na to sa kral rozzuril a rozkazal rozpalit panvy a kotly. Len co boli rozzeravene,okamzite rozkazal tomu, co hovoril v mene ostatnych, vyrezat jazyk a na sposob Skytov stiahnut mu kozu z hlavy a poodtinat ruky i nohy. A ostatni bratia aj s matkou sa museli na to pozerat. Ked uz bol celkom znetvoreny, dal ho este ziveho priniest na ohniste a smazit na pekaci. Kym sa sirila tuha para z pekaca, vzajomne sa s matkou povzbudzovali, aby statocne zomreli. Hovorili: „Pan, Boh, to vidi a istotne sa zmiluje nad nami, ako to zretelne vyjadril Mojzis vo svojej karhavej piesni, kde hovori: »Zmiluje sa nad svojimi sluzobnikmi. «“Ked prvy tym sposobom dokonal, priviedli druheho na potupne tyranie. Stiahli mu z hlavy kozu aj s vlasmi a pytali sa ho, ci bude jest, prv nez by ho na tele ud po ude mucili. On vsak odpovedal materinskou recou a zvolal: „Nie. “ Preto aj tento rad radom podstupil take muky ako prvy. Ked uz dodychoval, zvolal: „Ty zlostnik, odstranujes nas sice z casneho zivota, ale Pan vsehomira, pre ktoreho zakony zomierame, vzkriesi nas pre vecny zivot. “Po nom sa treti stal predmetom posmechu. Ked ziadali od neho jazyk, rychlo ho vyplazil, potom smelo vystrel rukya statocne povedal: „Z neba som ich dostal, ale pre (Bozie) zakony ich nepokladam za nic, lebo sa nadejam, ze ich opat dostanem od neho. “I zarazil sa kral aj so svojou druzinou nad mladikovou srdnatostou, ze za nic nepokladal muky. Ked tak dokonal, zohavili aj stvrteho tymi istymi mukami. Kratko pred skonom takto hovoril: „Pod ludskym nasilim spokojne zomiera ten, komu Boh vlieva nadej, ze ho opat vzkriesi. Ale pre teba niet vzkriesenia k zivotu. “A hned priviedli piateho a zohavili ho. On vsak pozrel na neho a povedal:„Mas sice moc nad ludmi a robis si, co chces, hoci si smrtelny, ale nenazdavaj sa, ze Boh opustil nas narod. Len pozhovej a uvidis jeho velku moc a ako potrapi teba i tvoje potomstvo!“Po nom priviedli siesteho. Ked uz zomieral, povedal: „Nemyl sa zbytocne! My toto trpime za seba, lebo sme sa prehresili proti svojmu Bohu. Preto prisla aj tato hroza. Nemysli si vsak, ze ti to prejde bez trestu, ked si sa odvazil bojovat proti Bohu!“Nezvycajne vzacna a hodna obdivu i slavnej pamiatky je vsak ich matka. Ved v jedinom dni videla zomierat sedem svojich synov! Ale znasala to vyrovnane, lebo jej mysel bola posilnovana nadejou v Pana. Naplnena slachetnym zmyslanim povzbudzovala kazdeho z nich v materinskej reci. Svoju zensku mysel upevnovala muzskou odvahoua povedala im: „Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vam nedarovala ani dych, ani zivot, ba ani udy som umele neusporadovala na vytvorenie kazdeho z vas. Preto Stvoritel sveta, ktory sposobuje vznik cloveka a vytvara bytie vsetkych veci, opat vam da dych i zivot zo svojho milosrdenstva, ako si vy teraz necenite seba samych pre jeho zakony. “Antiochus vsak, ktory si namyslal, ze nim opovrhuje, a podla hlasu ju upodozrieval, ze ho tupi, nielenze chcel slovami prehovorit aspon toho najmladsieho, ale aj prisazne ho ubezpecoval, ze ho obohati, ze mu pripravi stastie, ba dokonca, ze ho urobi svojim dovernikom a da mu vsetko potrebne, ak odpadne od otcovskych zakonov. Ale mladik sa nechcel nijako dat na to nachytat. Preto si kral predvolal matku a naliehal na nu, aby radila chlapcovi, zeby sa (hladel) zachranit. Ked ju dlho nahovaral, vyhlasila, ze prehovori svojho syna. Naklonila sa teda k nemu a na posmech ukrutnemu tyranovi vravela materinskou recou: „Syn moj, zmiluj sa nado mnou, ktora som ta devat mesiacov v zivote nosila, tri roky nadajala, zivila som ta a starostlivou opaterou priviedla az do tohto veku. Prosim ta, dieta moje, pozri na nebo a na zem, vsimni si vsetko, co je na nich, a poznas, ze Boh ich stvoril z nicoho a ze ludske pokolenie takisto povstalo. Neboj sa tohto kata, ale ukaz, ze si hoden svojich bratov! Podstup smrt, aby som ta opat ziskala aj s tvojimi bratmi v den onoho zmilovania. “Kym ona este takto vravela, mladik prehovoril: „Na koho cakate? Neposluchnem kralov rozkaz; poslucham prikaz Zakona, ktory dostali nasi otcovia skrze Mojzisa. Ale ty, ktory vymyslas vsetku zlobu proti Zidom, neuniknes Bozim rukam. My totiz trpime pre svoje hriechy. Hoc sa aj zivy Boh zakratko na nas hneva, aby nas pokarhal a potrestal, ale opat sa aj uzmieri so svojimi sluzobnikmi. Ty bezboznik, najnicomnejsi zo vsetkych ludi, ktory dvihas ruku na jeho sluhov, nevypinaj sa zbytocne vo svojej pyche a v neistych nadejach. Este si neusiel sudu vsemohuceho a vsevidiaceho Boha. Nasi bratia si sice vytrpeli kratke suzenie, ale teraz su ucastni na zivote vecnom, zmluvou od Boha slubenom. Ty si vsak pri Bozom sude odnesies spravodlive tresty za svoju nadutost. Ako moji bratia, tak i ja vydavam (na mucenie) svoje telo i dusu za otcovske zakony a vzyvam Boha, aby bol skoro milostivy narodu, a ty aby si bol mukami a trestom donuteny vyznat, ze on jediny je Boh;na mne vsak a na mojich bratoch aby prestal hnev Vsemohuceho, ktory spravodlivo zastihol cely nas narod. “Vtedy sa kral rozhneval a este ukrutnejsie zuril proti tomuto nez proti ostatnym, lebo tazko niesol jeho posmesne reci. Neposkvrneny a s plnou nadejou v Pana skoncil aj tento svoj zivot. Naposledy, po synoch, dokonala aj matka. Tolko staci povedat o obetach a nesmiernych mukach. Juda Machabejec a jeho druhovia prichadzali tajne oklukami do osad, zvolavali svojich sukmenovcov, zhromazdovali okolo seba takych, co zostali verni zidovstvu, a tak zohnali asi sesttisic muzov. Vzyvali Pana, aby zhliadol na svoj lud, ktory vsetci sliapu, aby sa zlutoval nad chramom, ktory znesvacuju bezboznici,aby sa tiez zmiloval nad hynucim mestom, ktore malo byt coskoro zrovnane so zemou, aby vypocul krv, ktora vola k nemu,a konecne aby sa rozpomenul na zlocinne vrazdenie nevinnych deti a na ruhania, vyslovene proti jeho menu, a aby ukazal, ze ma v nenavisti vsetko zle. Ked mal Machabejec svoj lud pohromade, pohania mu uz viac nemohli odolat, pretoze (predosly) Panov hnev sa obratil na milosrdenstvo. Neocakavane prepadaval mesta a dediny a palil ich; zaberal vhodne miesta, pricom premohol nie malo nepriatelov a obracal ich na utek. Na taketo prepady si najradsej vyberal za spolocnika noc. Chyr o jeho udatnosti sa siril na vsetky strany. Ked Filip videl, ze ten muz dosiahol zakratko velky uspech - pretoze mu casto prialo stastie, takze stale napredoval, - napisal Ptolemeovi, miestodrzitelovi Celosyrie a Fenicie, aby sa postaral o podporu kralovej veci. On hned povolal Nikanora, syna Patroklovho, jedneho zo svojich poprednych priatelov, dal mu nie menej ako dvadsattisic ozbrojencov zo vselijakych narodov a poslal ho, aby vyhladil cely zidovsky narod. Ako vojvodcu mu pridelil Gorgiasa, velmi skuseneho bojovnika. Nikanor sa rozhodol, ze dan v sume dvetisic talentov, ktoru mal kral odviest Rimanom, zaokryje odpredajom zidovskych zajatcov. A hned aj poslal do primorskych miest vyzvu na vykup zidovskych otrokov. Sluboval, ze bude davat devatdesiat otrokov za jeden talent. Vtedy nemal tusenia o treste, ktorym ho mal postihnut Vsemohuci. Juda sa vsak dozvedel o Nikanorovom prichode. Ale ked svojim oznamil, ze sa blizi vojsko,zbabelci a ti, co nedoverovali v Boziu spravodlivost, sa rozutekali. Ini zas predavali vsetko, co im zostalo, a zaroven sa modlili k Panovi, aby ich vyslobodil od zlocinneho Nikanora, ktory ich predal uz pred bojom. A keby to (Boh) nechcel urobit kvoli nim samym, nech to urobi aspon pre zmluvu s ich otcami a kvoli svojmu vznesenemu a velebnemu menu, ktorym sa (Zidia) oznacovali. Machabejec teda zvolal svojich ludi, sesttisic na pocet. Povzbudzoval ich, aby sa nelakali nepriatelov, ani neklesali na mysli pre mnozstvo pohanov, ktori nespravodlivo tiahnu proti nim, ale aby statocne bojovali;aby mali pritom pred ocami zneuctenie, ktore tamti v svojej zlocinnosti vykonali na svatom mieste, ako aj znasilnenie potupeneho mesta a zrusenie poriadku, zdedeneho od otcov. „Oni zaiste doveruju zbraniam a svojej bezocivej odvahe,“ hovoril, „my vsak doverujeme vo vsemohuceho Boha, ktory jedinym pokynom moze znicit nielen tych, co proti nam tiahnu, ale aj cely svet. “Okrem toho im pripomenul pomoc, ktoru kedysi dostavali (od Boha) ich predkovia, ako pomoc proti Sennacheribovi, ked zahynulo stoosemdesiatpattisic,alebo bitku proti Galatanom v Babylonii, kde vytiahlo do boja spolu osemtisic muzov okrem styroch tisicov Macedoncanov. Po zatlaceni Macedoncanov, tych osemtisic s pomocou, ktoru dostali z neba, znicilo az stodvadsattisic (nepriatelov) a odniesli si aj bohatu korist. Tak im dodal odvahy, ze boli hotovi aj zomriet za zakon a vlast. Potom rozdelil vojsko na styri oddiely. Svojich bratov Simona, Jozefa a Jonatana ustanovil za vodcov jednotlivych oddielov: kazdemu podriadil tisic patsto muzov. Ked dal Eleazar citat z posvatnej knihy, vydal (Juda) heslo: „S Bozou pomocou!“ Potom sam prevzal vedenie prveho oddielu a vytiahol proti Nikanorovi. Kedze mali za spojenca Vsemohuceho, podarilo sa im pobit z nepriatelov vyse devattisic muzov, vacsiu cast Nikanorovho vojska zranili a dokalicili a vsetkych ostatnych prinutili na utek. Tym, ktori ich prisli kupovat, pobrali peniaze a prenasledovali ich dost daleko. Vratili sa vsak, lebo cas suril. Bol totiz den pred sobotou; preto ich nemohli dalej prenasledovat. Pozbierali po nich zbrane, pobrali korist po nepriateloch, svatili sobotu a nesmierne chvalili a velebili Pana, ktory ich chranil az po tento den a zacal im opat preukazovat svoje milosrdenstvo. Po sobote nadelili z koristi poskodencom, tiez vdovam a sirotam. Z ostatku nadelili svojim detom. Ked to dokoncili, konali spolocnu modlitbu a prosili milosrdneho Pana, aby sa dokonale zmieril so svojimi sluzobnikmi. Bojovali aj s vojakmi Timoteja a Bakchidesa; pobili z nich vyse dvadsattisic. Zmocnili sa vysoko polozenych a mimoriadne dolezitych pevnosti. Bohatu korist podelili rovnakym dielom medzi sebou a (dali z nej) poskodenym aj sirotam, vdovam a starcom. Ich zbrane starostlivo pozbierali a vsetky ulozili na vhodnych miestach; ostatnu korist vsak priniesli do Jeruzalema. Zabili Fylarchesa, Timotejovho zlocinneho bojovnika, ktory pripravil Zidom nejednu krivdu. Pri oslave vitazstva v rodnom meste upalili tych, ktori zapalili svate dvere a spolu s Kalistenesom utiekli do jedneho domu. Tak dostal primeranu odmenu za svoju bezboznost. Nikanor vsak, nanichodnik, ktory priviedol tisic kupcov, aby kupovali zidovskych (otrokov),bol s Bozou pomocou pokoreny tymi, ktorych nemal za nic. Musel odlozit nadherne rucho a opusteny utekal z krajiny ako zbehnuty otrok, az dosiel do Antiochie, cely nestastny z toho, ze mu znicili vojsko. On si zaumienil, ze dan pre Rimanov vyrovna jeruzalemskymi zajatcami, ale teraz musel vyhlasit, ze za Zidov bojuje ich Boh a ze Zidia su takto nezranitelni, lebo sa pridrziavaju zakonov, ktore im on ustanovil. Asi v tom case sa musel Antiochus s hanbou vracat z perzskych krajov. Vnikol totiz do mesta Persepolis a pokusal sa olupit chram a zmocnit sa mesta. Lud sa vsak zbehol, chopil sa zbrani a utok odrazil. Obyvatelstvo zahnalo Antiocha na utek a tak musel s hanbou odtiahnut. Ked bol pri Ekbatanach, dozvedel sa, co sa prihodilo Nikanorovi a Timotejovym oddielom. V navale hnevu sa vtedy nazdaval, ze aj potupu svojho zahnania da pocitit Zidom. Preto rozkazal pohonicovi hnat bez zastavky, aby cim skor dorazil cestu. Ale uz sa nad nim vznasal trest z neba. Ved vo svojej pyche takto hovoril: „Z Jeruzalema urobim zidovsky cintorin, ked ta pridem. “Ale vsevidiaci Pan, Boh Izraela, zasiahol ho nevyhojitelnou a neviditelnou ranou. Len co vypovedal svoju vyhrazku, pochytila ho ukrutna bolest criev a hrozne vnutorne muky. A celkom spravodlivo sa tak stalo, lebo sam tyral vnutro inych mnohymi novymi mukami. Ale zo svojej pychy ani tak nepopustil. Ba uplne preniknuty nadutostou srsal z neho ako ohen hnev proti Zidom. A rozkazal popohnat este vacsim cvalom. Tak sa stalo, ze v sialenom behu vypadol z voza a pri pade utrpel taky naraz, ze si povykrucal vsetky udy. Ten, ktory sa vo svojej nadludskej namyslenosti nazdaval, ze moze rozkazovat morskym vlnam, a ktory si myslel, ze na vazkach odvazi najvyssie vrchy, bol zrazeny k zemi, takze ho museli odniest na nosidlach. Tym sa stal zjavnym dokazom Bozej moci. Ba z bezboznikovho tela sa az tak sypali cervy a jeho maso sa uz zaziva rozpadavalo za hroznych bolesti. Zapach z jeho rozkladu zalahol na vsetko vojsko v tabore. Toho, co sa len kratko predtym nazdaval, ze dosiahne nebeske hviezdy, nemohol nik vydrzat pre neznesitelny zapach. Konecne sa zacal pod tarchou suzenia miernit vo svojej prepiatej pyche a pod Bozim bicom vstupovat do seba, lebo bolesti sa kazdym okamihom stupnovali. A ked uz ani sam nemohol zniest svoj zapach, vyslovil sa takto: „Je spravodlive byt poddanym Bohu a smrtelnik nech si spupne nenamysla, ze je rovny Bohu. “I modlil sa ten nicomnik k Panovi, ktory sa uz nemal nad nim zmilovat, a sluboval,ze zabezpeci slobodu svatemu mestu, ku ktoremu sa ponahlal dostat, aby ho zrovnal so zemou a obratil na cintorin;a ze vsetkych Zidov, ktorych si zaumienil spolu aj s ich detmi pohodit (za pokrm) dravym vtakom a divym zverom, nakolko vraj nie su hodni ani pohrebu, zrovnopravni s Atencanmi;a tiez si zaumienil ozdobit svaty chram, ktory predtym olupil, nadhernymi darmi a chcel mnohonasobne doplnit vsetky svate nadoby, ba z vlastnych dochodkov mienil hradit aj vylohy spojene s obetami,okrem toho sa chcel stat Zidom a pochodit cely obyvany svet, aby ohlasoval Boziu moc. Ale ked muky nijako neprestavali - dosiel totiz na neho spravodlivy Bozi trest -, v zufalstve napisal Zidom nasledujuci list na odprosenie s takymto obsahom:„Vybornym obcanom, Zidom, mnoho pozdravov posiela a zdravie i stastie zela kral a vladar Antiochus. Ak sa mate dobre vy a vase deti a vsetko sa vam dari podla vasho priania, vzdavam za to Bohu najvacsiu vdaku. Svoju nadej skladam uz len v nebeskeho (Boha). Nemoc ma sice priputava k posteli, ale laskyplne si spominam na vasu uctu a oddanost voci mne. Ked som sa vracal z perzskych krajov, upadol som do tazkej choroby, a preto som pokladal za potrebne postarat sa o vseobecnu istotu. Nezufam nad sebou, lebo mam pevnu nadej, ze vyviaznem z tejto choroby. Predsa vsak uvazujem ako moj otec, ktory svojho casu, ked sa vydaval na vypravu do nahornych krajov, urcil si nastupcu,aby - keby sa mu prihodilo nieco neocakavane alebo by sa mu naskytla nejaka tazkost - obyvatelia krajiny vedeli, komu bola prenechana sprava, a tak boli uchraneni od nepokojov;dalej mam na zreteli aj to, ze susedni mocnari, ktori hranicia s nasim kralovstvom, len cihaju na vhodnu prilezitost a s napatim cakaju, co sa (so mnou) stane; preto som urcil za krala svojho syna Antiocha, ktoreho som mnohym z vas castejsie zveroval a odporucal, ked som odchadzal do nahornych krajov. Napisal som mu list, ktoreho odpis pripojujem. Preto vas ziadam a prosim, aby ste pamatali na dobrodenia, ktore som vam preukazoval ci uz vsetkym, alebo jednotlivcom, a aby ste zachovali v svojej priazni mna i mojho syna. Som presvedceny, ze on bude s miernostou a laskavostou pokracovat v mojich zasadach a ze si dobre porozumie s vami. “V strasnych bolestiach, ake sposoboval inym, dokoncil svoj zivot vo vrchoch v cudzine najbiednejsou smrtou ten vrah a bohoruhac. Jeho mrtvolu vzal so sebou jeho milacik Filip. On potom odisiel do Egypta k Ptolemeovi Filometorovi, lebo sa Antiochovho syna bal. Machabejec a jeho privrzenci zase zaujali s Panovou pomocou chram a mesto. Rozvalali (pohanske) oltare, ktore postavili pohania na namesti, ako aj posvatne (pohanske) miesta. Potom ocistili chram a postavili (v nom) novy oltar. Z kamenov vykresali ohen, vzali z ohna a po dvojrocnej prestavke zacali opat prinasat obetu. Zazihali zase kadidlo a svietniky a kladli predkladne chleby. Ked to vykonali, padli na zem a prosili Pana, aby uz nedopustil na nich take nestastie a aby ich trestal miernejsie, keby aj niekedy znovu hresili, ale aby ich nevydaval bohoruhavym a barbarskym pohanom. Prave ten isty den, v ktory kedysi pohania chram poskvrnili, stalo sa aj ocistenie chramu, totiz dvadsiateho piateho dna toho isteho mesiaca, kisleva. S radostou konali osem dni oslavy, ako (robievali) na slavnost Stankov, rozpominajuc sa na nedavnu slavnost Stankov, ked sa museli zdrzovat na sposob divych zverov po horach a v jaskyniach. Preto nosili brectanom ovencene palice, zelene ratolesti a palmy a prespevovali chvalospevy na pocest toho, ktory im doprial stastne ocistit svoj chram. Vseobecnym rozkazom a rozhodnutim ustanovili pre cely zidovsky narod (za povinnost), aby kazdorocne slavili tieto dni. Takyto bol teda koniec Antiocha, ktory sa nazyval Epifanes. Teraz poukazeme na udalosti, ktore sa odohrali za Antiocha Eupatora, syna onoho bezboznika. Pri vojnovych utrapach sa obmedzime len na najpotrebnejsie. Ked prevzal vladu do svojich ruk, vymenoval za risskeho spravcu isteho Lyziasa, hlavneho velitela Celosyrie a Fenicie. Ptolemeus totiz, zvany Makron, bol prvy, ktory sa usiloval zaobchadzat so Zidmi spravodlivo - najma pre bezpravie, ktore sa proti nim stalo - a mienil urovnat ich zalezitosti pokojnou cestou. Jeho dovernici ho preto obzalovali u Eupatora; ba vseobecne sa o nom rozchyrovalo, ze je zradcom, pretoze opustil Filometora, ktory mu zveril Cyprus, a presiel k Antiochovi Epifanesovi. V krajnej sklucenosti, ked uz nemal moznost cestne zastavat svoj urad, pozil jed a urobil koniec svojmu zivotu. Gorgias, vtedajsi velitel onych krajin, najal si cudzich zoldnierov a vsade podnecoval do boja proti Zidom. Sucasne znepokojovali Zidov aj Edomcania, ktori drzali (vo svojej moci) vyhodne polozene pevnosti. Prijimali zbehov z Jeruzalema a svojimi prepadmi podnikali boje. Machabejcovi privrzenci vsak vzyvali v modlitbe a prosili Boha, aby im bol spojencom. Potom zautocili na pevnosti Edomcanov. Rozhodnym utokom sa zmocnili tych miest, vsetkych, co boli na hradbach, zahnali a na koho narazili, toho zabili. Pobili z nich nie menej ako dvadsattisic muzov. Utieklo vsak nie menej ako devattisic muzov na dve velmi dobre opevnene veze, ktore boli vybavene vsetkym, co je za obliehania potrebne. Na obliehanie tychto miest zanechal Machabejec Simona, Jozefa a Zacheja a dostatocny pocet vojska; sam sa vsak odobral tam, kde bol pre boj potrebnejsi. Lenze Simonovi bojovnici sa ulakomili na peniaze a dali sa podplatit od ludi na veziach. Dostali sedemdesiattisic drachiem a za to dovolili niektorym utiect. Ked sa Machabejec dozvedel o tomto pripade, zvolal velitelov a vycital im, ako mohli zapredat za peniaze svojich bratov a na svoju hanbu nechat utiect nepriatelov. Dal ich ako zradcov zabit a potom rychle dobyl tie dve veze. Kedze mal stastie vzdy, kedykolvek sa chopil zbrane, pobil aj na tych dvoch pevnostiach vyse dvadsattisic. Timotej vsak - ten, ktoreho predtym Zidia porazili - zobral pocetne cudzinecke oddiely a zhromazdil aj velke mnozstvo azijskej jazdy. I pritiahol, aby zbranou dobyl Judsko. Ked sa priblizoval, Machabejec a jeho ludia sa obratili na Boha s prosbou o pomoc. Hlavy si posypali zemou a bedra opasali kajucimi ruchami. Pri podstavci oltara padli na kolena a modlili sa, aby sa nad nimi zmiloval a aby bol nepriatelom ich nepriatelov a protivnikom ich protivnikov, ako hovori zakon. Ked vstali od modlitby, vzali zbrane, vytiahli daleko od mesta a zastavili sa az vtedy, ked sa dostali do blizkosti nepriatelov. Prave pri vychode slnka zautocili obe strany. Jedni mali zaruku svojho stastia a vitazstva v dovere v Boha a vo svojej statocnosti - druhi sa zas nechali v bojoch viest len svojou vasnou. Ked sa boj staval ozaj prudkym, ukazalo sa nepriatelom z neba pat skvelych muzov na konoch so zlatymi uzdami, ktori sa postavili na celo Zidov. Dvaja vzali Machabejca medzi seba, kryli ho svojou vyzbrojou a chranili pred zranenim. Ale na nepriatelov hadzali strely a blesky. Tak boli tym omraceni a oslepeni, ze padali v najvacsom zmatku. Zabitych bolo dvadsattisicpatsto muzov a seststo jazdcov. Timotej sam utiekol do velmi silnej pevnosti, zvanej Gazara, ktorej velitelom bol Chereas. Machabejec a jeho ludia s nadsenim obliehali pevnost styri dni. Oblahnuti doverovali v pevnost miesta, nadmieru sa ruhali a vyvolavali potupne reci. Ked zasvitol piaty den, dvadsiati mladici z Machabejcovych ludi, rozpaleni hnevom pre ruhania, muzne vyrazili na mur a v divokej rozhorcenosti zrazili kazdeho, kto im prisiel do cesty. Takisto vyrazili aj ini proti oblahnutym z inych miest obklucovacieho postavenia a podpalili veze; potom zapalili hranicu dreva a tych ruhacov zaziva spalili. Ini zas roztĺkli brany, ktorymi vpustili ostatne vojsko dnu, a tak zaujali mesto. Timoteja, ktory sa skryl v akejsi cisterne, zabili; podobne aj jeho brata Chereasa a Apolofanesa. Po tychto cinoch chvalospevmi a dakovnymi piesnami dobrorecili Panovi, ktory preukazal Izraelovi take velke dobrodenia a doprial im vitazstvo. Lyzias, kralov porucnik a pribuzny a spolu aj rissky spravca, velmi tazko znasal posledne udalosti. V celkom kratkom casezobral na osemdesiattisic pesiakov, okrem jazdy, a tiahol proti Zidom s umyslom, ze mesto osidli Grekmi,dalej, ze pouzije chram, ako ostatne pohanske svatyne, za zdroj prijmov a ze bude velknazstvo kazdorocne predavat. Na Boziu moc si vsak v svojej slepej namyslenosti ani nepomyslel; spoliehal sa na svojich desattisic pesiakov, tisic jazdcov a osemdesiat slonov. Vtrhol do Judska a priblizil sa k silnej pevnosti Betsure, ktora je na stopatdesiat stadii vzdialena od Jeruzalema, a dobyval ju. Ked sa Machabejcovi bojovnici dozvedeli, ze oblieha pevnosti, za horekovania a v slzach spolu s ludom prosili Pana, aby poslal dobreho anjela na zachranu Izraela. Sam Machabejec sa prvy chopil zbrane a povzbudzoval aj inych, aby sa s nim vydali do nebezpecenstva a prispeli svojim bratom na pomoc. Tak sa spolu odhodlane vydali na cestu. Ked uz boli blizko Jeruzalema, zjavil sa im jazdec v bielom ruchu, ktory isiel pred nimi a maval zlatou zbranou. Tu vsetci spolocne zvelebovali milosrdneho Boha, a tak sa vzpruzili na duchu, ze boli hotovi zrazit nielen ludi, ale aj najdivokejsie zvery a zelezne mury. Pripraveni do boja postupovali s nebeskym spolubojovnikom, ktoreho dostali z Panovej laskavosti. Ako levy sa oborili na nepriatelov a zrazili z nich jedenasttisic pesiakov a tisicseststo jazdcov, vsetkych ostatnych zahnali na utek. Viaceri z nich boli raneni a zachranili si iba holy zivot. Aj sam Lyzias sa zachranil iba hanebnym utekom. (Lyzias) v uvahe o svojej porazke, ktoru utrpel, prisiel k nahladu - nakolko mal dostatocny usudok -, ze Hebrejci su nepremozitelni, pretoze ich spolubojovnikom je vsemohuci Boh. Preto im poslalodkaz, ze sa s nimi dohodne o vsetkom, co je spravodlive, ba presvedcovanim privedie aj krala k tomu, aby sa im stal priaznivcom. Machabejec, ktory mal na zreteli obecne blaho, suhlasil so vsetkymi Lyziasovymi navrhmi. Kral zase prijal vsetky podmienky, ktore Machabejec pisomne ziadal (potvrdit) od Lyziasa pre Zidov. Lyzias napisal Zidom list tohto znenia:„Lyzias posiela zidovskemu narodu pozdrav. Vasi vyslanci Jan a Absalom odovzdali mi pisomnu ziadost a prosili odpoved na predlozene zelania. Co muselo byt predlozene aj kralovi, predostrel som mu; a co mu bolo mozne, aj schvalil. Ak teda zostanete verni v ujednanych veciach, pousilujem sa i nadalej, aby som vam vymohol vsetko najlepsie. Vasim i mojim vyslancom som prikazal, aby sa s vami dohovorili o podrobnostiach. Majte sa dobre! Roku stostyridsiateho osmeho, dvadsiateho stvrteho dioskora. “Kralov list obsahoval toto: „Kral Antiochus posiela svojmu bratovi Lyziasovi pozdrav. Kedze nas otec bol preneseny medzi bohov, zelame si, aby sa mohli obyvatelia nasej rise pokojne venovat svojim zamestnaniam. Dopoculi sme sa, ze Zidia nesuhlasili s (nasilnym) prevodom na grecke mravy, ako pozadoval nas otec, ale ze si praju svojsky sposob zivota, a preto si ziadaju, aby im boli ponechane ich zakony. Zelame si, aby nebol ani tento narod nespokojny, a preto nariadujeme, aby sa im navratil chram; takisto nech sa im povoli spravat sa podla zvykov ich predkov. Dobre teda urobis, ked k nim posles a dohodnes sa s nimi, aby - ked sa dozvedia o nasom rozhodnuti - boli dobrej mysle a radostne sa venovali vlastnym uloham. “Kralov list, (venovany) narodu, bol tohto znenia: „Kral Antiochus posiela zidovskej velrade a ostatnym Zidom pozdrav. Ak sa mate dobre, tak sa plni nase zelanie. Co sa nas tyka, mame sa dobre. Menelaus nam zvestoval, ze vraj pomyslate na navrat (z boja), aby ste sa mohli venovat svojim zamestnaniam. Tym, ktori sa vratia az do tridsiateho xantika, zarucujeme ochranu. Zidia sa mozu spravat svojimi predpismi o jedlach a vlastnymi zakonmi ako predtym a nikto z nich nesmie byt nijakym sposobom obtazovany pre predosle previnenie. Posielame tiez Menelaa, aby vas tym uspokojil. Majte sa dobre! Roku stostyridsiateho osmeho, patnasteho xantika. “Aj Rimania im poslali list tohto obsahu: „Rimski vyslanci Kvintus Memius a Titus Manlius posielaju zidovskemu narodu pozdrav. Co vam povolil Lyzias, kralov pribuzny, schvalujeme aj my. Veci, ktore on pokladal za potrebne predostriet kralovi, poslite nam rychle po niekom na preskumanie, aby sme mohli podla okolnosti podat svoju mienku. Sme totiz na ceste do Antiochie. Preto cim skor poslite niekoho, aby sme sa aj my dozvedeli o vasich zelaniach. Majte sa dobre! Roku stostyridsiateho osmeho, patnasteho xantika. “Po uzavreti tych zmluv sa Lyzias vybral ku kralovi. Zidia sa opat venovali rolnictvu. Ale vojvodcovia v tych krajoch, Timotej a Apolonius, syn Geneov, dalej Hieronym a Demofon a okrem nich aj Nikanor, miestodrzitel Cypru, nedopriali im zit v tichosti a v pokoji. Vtedy sa ludia z Joppe dopustili takejto hanebnosti: pozvali zidovskych spoluobcanov so zenami a detmi, aby nastupili na pripravene clny. Pritom ani znakom neprezradili svoju zlomyselnost,lebo sa to dialo akoby podla vseobecneho uznesenia mesta. Oni aj zvolili, lebo si zelali pokojne spolunazivat s nimi a nemali nijakeho podozrenia. Ale ked vysli na sire more, tam ich potopili, nie menej ako dvesto osob. Ked sa Juda dozvedel o tejto ukrutnosti, spachanej na svojich sukmenovcoch, oznamil to svojmu muzstvu. Potom vzyval Boha, spravodliveho sudcu,a tiahol proti vrahom svojich bratov. V noci zapalil pristav, spalil im clny a tych, co sa pokusili o utek, poprekalal. A kedze to bolo uzavrete miesto, odtiahol s umyslom, ze sa zasa vrati a vykynozi vsetkych obyvatelov Joppe. Ked sa dozvedel, ze obyvatelia Jamnie zamyslaju vykonat to iste tamojsim zidovskym osadnikom,prepadol v noci aj Jamnijcanov, zapalil im pristav aj s lodstvom, takze bolo vidiet ziaru plamenov az do Jeruzalema, na dvestostyridsat stadii. Ked sa odtial vzdialili na devat stadii, ako tiahli proti Timotejovi, prepadli ho Arabi, asi pattisic pesiakov a patsto jazdcov. Po prudkej bitke dosiahli Judovi bojovnici s Bozou pomocou vitazstvo. Premozeni kocovnici prosili Judu, aby im podal pravicu, a slubovali, ze im odovzdaju svoje stada a ze ich budu aj inac podporovat. Juda v presvedceni, ze mu mozu ozaj v mnohom posluzit, suhlasil s pokojnym riesenim. I podali si pravice a ti sa vratili do svojich stanov. Napadol aj iste mesto, menom Kaspin, ktore bolo zo vsetkych stran obohnane nasypmi a murmi. Byvali v nom pohania zo vselijakych kmenov. Jeho obyvatelia sa spoliehali na pevnost murov a na zasobu potravin. Pritom sa spravali bezocivo, tupili Judovych ludi, ba ruhali sa aj (Bohu) a vobec hovorili neslusne. Judovi muzovia vsak vzyvali mocneho Pana vsehomira, ktory za cias Jozueho zboril Jericho bez baranov a dobyvacich strojov. Potom sa divoko hnali proti murom. Z Bozej vole zaujali mesto a previedli take nevyslovne velke vrazdenie, ze nedaleke, dve stadia siroke jazero sa zdalo preplnene naplavenou krvou. Odtial tiahli dalej a po pochode sedemstopatdesiat stadii dorazili do Charaky k Zidom, ktori sa nazyvali Tubincania. Timoteja vsak nezastihli v tych krajoch: ked nepochodil, vzdialil sa odtial prec, ale na istom mieste zanechal velmi silnu posadku. Tu vytiahli Dositeus a Sosipatros, vojvodcovia Machabejca, a pobili tych, ktorych Timotej zanechal v pevnosti, viac nez desattisic muzov. Machabejec sam rozdelil svoje vojsko na oddiely a na ich celo postavil tych dvoch. Potom vytiahol proti Timotejovi, ktory mal so sebou stodvadsattisic pesiakov a tisicpatsto jazdcov. Ked sa Timotej dozvedel o Judovom prichode, poslal zeny a deti aj so zasobami na tazko dobytne miesto, zvane Karnion. Bol to celkom nepristupny kraj pre prikre miestne uzlabiny. Len co sa zjavil prvy Judov oddiel, prisiel na nepriatelov hrozny strach zo zjavenia Vsevidiaceho. Co najrychlejsie sa dali na utek; jeden bezal sem, druhy tam, takze casto boli od vlastnych ludi zraneni a nabodnuti hrotmi mecov. Pritom ich Juda prenasledoval so vsetkou prudkostou a prebodaval bezboznikov. O zivot prislo tridsattisic muzov. Timotej sam padol do ruk oddielov Dositea a Sosipatra. Prosil, aby ho prepustili ziveho, pricom prefikane pripominal, ze ma v moci rodicov mnohych a zas bratov inych, takze by sa im zle povodilo, keby ho usmrtili. Ked sa vsak viacnasobne a slavnostne zarucil, ze ich vrati bez urazu, prepustili ho, aby zachranili svojich bratov. Potom vytiahol proti Karnionu a chramu Atargaty a pobil dvadsatpattisic ludi. Ked Juda zaujal tieto miesta, tiahol s vojskom aj proti opevnenemu mestu Efronu, kde sa zdrzoval Lyzias so zastupmi roznorodeho vojska. Udatni mladi bojovnici sa postavili pred mury a statocne sa branili. Bolo tam velke mnozstvo bojovych strojov a striel. Oni vsak vzyvali Vsemohuceho, ktory svojou mocou rozmeta silu nepriatelov, a zaujali mesto. Pobili v nom asi dvadsatpattisic obyvatelov. Odtial sa vybrali a tiahli proti Skytopolu, ktory bol na seststo stadii vzdialeny od Jeruzalema. Ale tamojsi zidovski osadnici dosvedcovali, ze Skytopolitani boli voci nim vzdy blahosklonni, ba ze aj v neprajnych casoch zaobchadzali s nimi priatelsky. Podakovali sa im za to a vyzvali ich, aby aj nadalej boli blahosklonni k ich narodu. Potom odisli do Jeruzalema, pretoze uz bolo bezprostredne pred sviatkom Tyzdnov. Po letnych sviatkoch vytiahli proti Gorgiasovi, miestodrzitelovi Edomska. On vytiahol s troma tisicmi pesiakov a so styristo jazdcami. Ked sa zrazili, padlo aj niekolko Zidov. Ale akysi Dositeus, odvazny jazdec z Bakenorovych ludi, zachytil Gorgiasa za plast a nasilne ho tahal prec, lebo chcel toho prekliateho muza zajat ziveho. Vtom sa vsak oboril na neho ktorysi z trackych jazdcov a odtal mu rameno. Tak usiel Gorgias do Maresy. Ked uz boli Esdrisovi vojaci unaveni od dlheho boja, vzyval Juda Pana, aby sa ukazal, ze je ich spolubojovnik a vodca boja. Mocnym hlasom zanotil v materinskej reci bojovu piesen, nahle vyrazil proti Gorgiasovym oddielom a donutil ich na utek. Potom Juda zobral svoje vojsko a odviedol ho do mesta Odolam. Kedze nastaval prave siedmy den, posvatili sa podla obycaje a slavili tam sobotu. Na druhy den vysli Judovi ludia, aby odniesli tela padlych, lebo uz bolo nanajvys treba, a ulozili ich vedla ich pribuznych do otcovskych hrobov. Tu nasli pod oblekom u kazdeho z padlych amulety modiel z Jamnie, co zakon Zidom zakazuje. Vsetkym bolo zrejme, ze padli pre tuto pricinu. Vsetci velebili Pana ako spravodliveho sudcu, ktory vyjavil tajnosti. Potom sa zacali modlit a prosili, aby im toto previnenie, ktoreho sa dopustili, bolo uplne odpustene. Slachetny Juda napominal vsak lud, aby sa chranil hriechov, ked na vlastne oci videli nasledky hriechu u padlych. Potom urobili medzi muzstvom zbierku, ktora vyniesla dvetisic drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesena obeta za hriechy. Bol to velmi krasny a slachetny skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Ved keby sa nebol nadejal, ze padli raz budu vzkrieseni, bolo by byvalo zbytocne a nerozumne modlit sa za mrtvych. Pamatal tiez, ze je velmi krasna odmena prichystana pre tych, co nabozne zosnuli. Svata a nabozna to myslienka! Preto nariadil tuto zmiernu obetu za mrtvych, aby boli zbaveni hriechu. V stostyridsiatom deviatom roku sa Judovi ludia dozvedeli, ze Antiochus Eupator vytiahol s velkym vojskom proti Judskua s nim jeho porucnik Lyzias, rissky spravca. Kazdy z nich mal grecke vojsko, v ktorom bolo stodesattisic pesiakov, pattisictristo jazdcov, dvadsatdva slonov a tristo vozov, (obrnenych) kosakmi. Tiez Menelaus sa k nim pripojil a s nevsednou pretvarkou dorazal na Antiocha, nie vsak preto, ze by bol mal na zreteli zachranu svojej vlasti, ale chcel sa znovu dostat k svojmu uradu. Ale Kral kralov vyvolal Antiochov hnev proti tomuto zlocincovi. A ked Lyzias ukazal na neho ako na povodcu vsetkeho nestastia, rozkazal ho priviest do Berey a tam ho dal zabit podla miestneho zvyku. Na tom mieste totiz bola veza vysoka patdesiat laktov, ktora bola naplnena popolom. Na nej bol otacavy pristroj, ktorym sa dalo zo vsetkych stran vhodit hocico do popola. Tam vydavali na zahubu vsetkych chramovych lupicov a ostatnych velkych zlocincov. Taka smrt zastihla aj priestupnika zakona, Menelaa; ani len do zeme nemal byt pochovany. A to sa stalo celkom podla spravodlivosti. Ved sa dopustil mnohych hriechov proti oltaru, ktoreho ohen i popol bol svaty! Preto ho zastihla smrt v popole. Kral sa vsak blizil s divokou zurivostou a chystal sa este horsie zaobchadzat so Zidmi ako jeho otec. Ked sa to Juda dozvedel, vyzval vsetkych, aby dnom i nocou vzyvali Pana, zeby ako vzdy, tak aj teraz pomohol tym,ktori boli v nebezpecenstve, ze pridu o Zakon, vlast a svaty chram; a aby nedopustil, zeby sa dostal do podrucia ruhavych pohanov lud, ktory si len pred nedavnom trosku oddychol. Vsetci to robili spolocne a na kolenach prosili milosrdneho Pana nepretrzite tri dni v slzach a postoch. Potom ich Juda povzbudil a vydal rozkaz, aby sa pripravili. Sam sa vsak po porade so starsimi rozhodol, ze vytiahne (do boja) a s Panovou pomocou zvedie rozhodny boj prv, nez vtrhne kralovske vojsko do Judska a zmocni sa mesta. Celkom sa odovzdal do moci Stvoritela sveta a svojich povzbudil, aby statocne bojovali az po smrt za svoje zakony, chram, mesto, vlast a zriadenie. Potom sa utaboril s vojskom pri Modeine. Svojim vojakom dal za heslo: „Boh je nase vitazstvo!“ Potom vybral najudatnejsich junakov, v noci prepadol kralovsky stan a pobil v tabore asi dvetisic muzov. Zabil aj najvacsieho slona spolu s tymi, ktori boli v jeho vezi. Nakoniec zachvatil tabor strach a zmatok. Vitazoslavne odtiahli,ked sa prave rozodnievalo. Ze sa toho mohli dozit, vdaka patri Panovi za jeho pomoc a ochranu. Kral uz mal vyskusanu odvahu Zidov, preto sa pokusal dobyt tie miesta podvodom. Pritiahol k Betsure, silnej zidovskej pevnosti, ale bol odrazeny; znovu zautocil a opat bol porazeny. Posadke totiz posielal Juda zasoby. Ale akysi Rodokus zo zidovskeho vojska prezradzal nepriatelom tajomstva. Preto po nom patrali, chytili ho a zabili. Kral opat vyjednaval s obyvatelmi Betsury, ponukol mier a oni pristali. Potom odtiahol. Napadol Judovych ludi, ale bol premozeny. Tu dosla sprava, ze rissky spravca Filip vyvolal v Antiochii povstanie. To ho znepokojilo. Preto, aby uchlacholil Zidov, podroboval sa im (vo vsetkom) a prisazne pristaval na vsetky ich spravodlive poziadavky. Zmieril sa s nimi a priniesol obetu. Uctivo sa zachoval voci chramu a blahosklonne voci mestu. Laskavo prijal Machabejca a ustanovil ho za miestodrzitela (nad uzemim) od Ptolemaidy az po uzemie Gerenitov. Potom sa odobral do Ptolemaidy. Ale obyvatelia Ptolemaidy si stazovali na priatelsku dohodu; rozhorcovali sa totiz nad ustanoveniami, ktore by boli chceli pozmenit. Tu vystupil Lyzias na recniste a obhajil dohodu (dovodmi), ako len mohol. Presvedcoval ich, chlacholil, az si ziskal ich doveru. Potom sa odobral do Antiochie. Tak sa odohral kralov prichod a jeho navrat. Po troch rokoch sa Judovi privrzenci dozvedeli, ze Demetrius, syn Seleukov, pristal v tripolskom pristave so silnym vojskom a velkym lodstvom,zmocnil sa krajiny a dal zabit Antiocha a jeho porucnika Lyziasa. Akysi Alkimus, byvaly velknaz - ale v casoch nejednoty sa stal vierolomnikom -, po uvazeni, ze sa nijakym sposobom nezachrani, ani uz nebude mat pristup k svatemu oltaru,vybral sa v stopatdesiatom prvom roku ku kralovi Demetriovi a priniesol mu okrem obvyklych chramovych olivovych ratolesti aj zlatu korunu a palmovu ratolest. V ten den bol este tichy. Naskytla sa mu vsak vhodna prilezitost (uskutocnit svoj) hanebny zamer, ked ho Demetrius povolal do poradneho zboru, kde sa ho opytal, aka nalada a zmyslanie panuje medzi Zidmi. Odpovedal: „Ti zo Zidov, ktori sa nazyvaju Asidejci a ktorych vodcom je Juda Machabejec, rozduchuju vojnu a vyvolavaju vzbury a nedovoluju, aby sa risa dozila pokoja. Preto aj ked som bol olupeny o zdedenu dostojnost, to jest o velknazstvo, teraz som sem prisielpredovsetkym z uprimnej starostlivosti o zaujmy krala, ale tiez z ohladu na svojich spoluobcanov. Ved tito ludia nie malo ozobracili cely nas narod svojim nerozumnym pocinanim!Rac sa, kralu, sam presvedcit o vsetkych tych veciach a ujat sa nasho ubiedeneho naroda podla svojej laskavosti, ktora kazdemu vychadza v ustrety. Lebo dokial je Juda nazive, pokoja v risi nebude. “Ked takto hovoril, aj ostatni jeho priatelia, ktori boli nepriatelsky naladeni proti Judovi, rychlo huckali Demetria. On hned zavolal Nikanora, niekdajsieho velitela slonov, a ustanovil ho za miestodrzitela Judska. Vyslal hos rozkazmi, aby Judu odstranil, jeho privrzencov rozohnal a Alkima ustanovil za velknaza hlavneho chramu. Pohania, ktori utiekli z Judska pred Judom, hromadne sa pridavali k Nikanorovi. Nazdavali sa, ze nestastie a pohromy Zidov budu pre nich samych stastim. Ked sa dopoculi, ze Nikanor prichadza proti nim a ze sa pridavaju k nemu pohania, posypali (si hlavy) zemou a prosili toho, ktory zabezpecil vecne trvanie svojmu ludu a vzdy sa zjavne zaujal svojho dedicneho podielu. Na rozkaz vojvodcu sa rychlo odtial vybrali a pri obci Desau sa zrazili s nepriatelmi. Simon, brat Judov, zrazil sa s Nikanorom, ale trochu ho zarazilo, ked sa nepriatel nahle vynoril. Nikanor sa vsak bal previest rozhodnutie krviprelievanim, lebo sa dopocul o udatnosti, ktorou vynikali Judovi spolocnici, a tiez o ich velkodusnosti v bojoch za vlast. Preto poslal Posidonia, Teodota a Matatiasa, aby ponukli a prijali podmienky mieru. Vyjednavanie sa pretahovalo. Potom vojvodca oznamil stav veci svojmu vojsku a dohoda bola schvalena jednohlasnym rozhodnutim. Ustalili tiez den, kedy sa mali stretnut medzi styrmi ocami. Od kazdeho vysiel napred bojovy voz a postavili kresla. Ale Juda si rozostavil do pohotovosti ozbrojencov na vhodnych miestach pre pripad, keby nepriatelia necakane zakerne zautocili. Rozhovor sa vsak dial nerusene. Potom sa Nikanor zdrzoval v Jeruzaleme a neurobil nic, co by bolo nepristojne; ba prepustil aj stadovite zastupy vojska, ktore zhromazdil. Judu mal ustavicne pri sebe a bol uprimne nakloneny tomuto muzovi. Povzbudzoval ho, aby sa ozenil a zalozil si rodinu. Ozenil sa teda, bol stastny a tesil sa zivotu. Ked Alkimus spozoroval ich vzajomnu dovernost, vzal odpis dojednanych zmluv, prisiel s tym k Demetriovi a nahovoril mu, ze Nikanor pomysla (spachat) zradu, pretoze ustanovil Judu, ukladneho nepriatela rise, za jeho nastupcu. Tu sa kral rozhneval a podrazdeny ohovaraniami toho vyvrhela napisal Nikanorovi, ze tie zmluvy neschvaluje a ze mu nariaduje, aby Machabejca ihned poslal v okovach do Antiochie. Tato sprava Nikanora velmi vzrusila, lebo mu tazko padlo, ze ma zrusit ujednania, ked druha stranka nepodnikla nic nespravodlive. Kralovi vsak odporovat nemohol, a preto cakal na vhodnu prilezitost, aby previedol rozkaz podvodne. Ked Machabejec pozoroval, ze Nikanor sa stava voci nemu menej vludnym a pri ich obvyklom stretnuti sa stava bezocivejsim, porozumel, ze tato nevludnost neznamena nic dobre. Preto zobral znacny pocet svojich ludi a skryl sa pred Nikanorom. Ked ten spoznal, ze ho poriadne previedol, odobral sa k presvatemu chramu, ked prave knazi prinasali prislusne obety a ziadal ich, aby mu vydali toho muza. Oni vsak pod prisahou vyhlasili, ze nevedia, kde je ten, ktoreho hlada. Nato vystrel pravicu proti chramua zaprisahal sa takto: „Ak mi nevydate Judu zviazaneho, tak zrovnam tento Bozi dom so zemou, zburam oltar a postavim tu nadherny chram Dionyzovi!“Po tychto vyhrazkach odisiel. Knazi vsak vystreli ruky k nebu, vzyvali toho, ktory vzdy bojoval za nas narod, a hovorili takto:„Ty, Pane, si uplne nezavisly na bytostiach, a predsa si chcel mat chram, v ktorom by si prebyval medzi nami. Preto teraz, svaty Pane, povodca vsetkej svatosti, zachovaj naveky neposkvrneny tento pribytok, ktory sme len nedavno mohli ocistit. “Tu obzalovali u Nikanora akehosi Razisa z jeruzalemskych starsich. Bol to muz velmi dobrej povesti, ktory miloval svojich spoluobcanov. Pre jeho laskavost ho nazyvali otcom Zidov. On uz prv, za cias roztrzky, bol obvineny za to, ze sa rozhodne pridrziaval zidovstva a za zidovstvo bol hotovy obetovat svoje telo i zivot. Nikanor zrejme chcel dat najavo svoju nenavist, ktoru prechovaval voci Zidom, preto poslal vyse patsto vojakov, aby ho zatkli. Nazdaval sa totiz, ze ked ho zatkne, zasadi im tazky uder. Ale ked sa oddiely chystali zmocnit sa jeho pribytku, uz aj vyrazili branu do dvora a kazali priniest ohen, aby mohli podpalit drevo, vrhol sa, uzavrety zo vsetkych stran, na mec. Chcel radsej cestne zomriet, ako sa dostat do ruk zlocincov a za svoje slachetne zmyslanie nechat sa nedostojne potupovat. Lenze v rychlosti a rozculenosti nezasiahol sa smrtelne. A zastupy sa uz predierali dverami. Preto vybehol odvazne na mur a vrhol sa statocne na zastup vojakov. Oni sa rychle rozostupili, takze vznikla medzera, a padol doprostred na prazdne miesto. Ale este bol pri zivote, ba vo vasnivom rozculeni aj vstal, hoci sa mu krv prudom liala z bolestnych ran. Behom sa predral cez zastupya vystupil na akusi strmu skalu. Hoci skoro celkom vykrvacal, predsa este uchopil svoje vnutornosti a hodil ich oboma rukami na zastupy. Pritom vzyval Panovnika zivota i ducha, aby mu ich vratil. Takto dokonal. Ked sa Nikanor dozvedel, ze Judove oddiely su v samarijskych miestach, zaumienil si, ze ich so vsetkou istotou napadne v sobotny den. Niektori Zidia, ktori boli donuteni sluzit v jeho vojsku, povedali: „Nenic ich tak divo a barbarsky, ale maj v ucte den, ktory Vsevidiaci oddavna za svaty vyhlasil!“Tu sa ten nanichodnik opytal: „Je na nebi vladar, ktory prikazal svatit sobotny den?“A ked oni odpovedali: „Je to sam zivy Pan, vladar na nebi, ktory prikazal slavit sobotny den,“on riekol: „Na zemi som vladcom ja a rozkazujem vziat zbran a konat kralovske sluzby!“ Nebol vsak schopny vykonat svoju bezocivu volu. Vo svojej bujnej namyslenosti si Nikanor umienil, ze postavi verejny pamatnik svojho vitazstva nad Judovymi oddielmi. Machabejec sa vsak ustavicne s pevnou doverou spoliehal, ze mu Pan pride na pomoc. A povzbudzoval svojich, aby nemali strach pred utokom pohanov, ale aby si pripominali, kolku pomoc uz dostali z neba, a aby doverovali, ze s pomocou Vsemohuceho zvitazia aj teraz. Tesil ich zo Zakona a prorokov, pripominal im boje, ktore uz prekonali, a tak im dodal odvahy. Ked ich celkom odusevnil, vydal rozkazy, ale poukazal aj na vierolomnost pohanov a na to, ako porusovali prisahy. Kazdeho z nich vyzbrojil, nie vsak ochrannym stitom a ostepom, ale povzbudzujucimi a statocnymi slovami. Rozpovedal im aj svoj uplne hodnoverny sen, ktorym vsetkych rozradostnil. Mal taketo videnie: Videl Oniasa, niekdajsieho velknaza, muza dokonaleho a slachetneho, skromneho v obcovani, jemneho povahou, dostojneho v reci a od detstva starostlivo cviceneho vo vsetkych cnostiach, ako sa s rozpatymi rukami modli za celu zidovsku pospolitost. Potom sa mu ukazal aj iny muz so sedinami, skveleho vyzoru a oziareny obdivuhodne krasnym jasom. Tu sa Onias ujal slova a riekol: „Toto je milovnik svojich bratov, ktory sa mnoho modli za narod a za svate mesto, Jeremias, Bozi prorok. “Nato vystrel Jeremias ruku, aby odovzdal Judovi zlaty mec. Ked mu ho podaval, povedal toto:„Prijmi tento zlaty mec, dar od Boha! Nim porazis odporcov. “Takto povzbudeni mimoriadne krasnymi Judovymi slovami, ktore boli ozaj sposobile pobadat k chrabrosti a vzpruzit mysle junakov, rozhodli sa, ze sa neutiahnu do (opevneneho) tabora, ale ze sa razne pustia do boja a s nasadenim vsetkych sil prevedu rozhodny boj, pretoze ako mesto, tak aj nabozenstvo a chram boli v nebezpecenstve. Lebo o svoje manzelky a deti, bratov a pribuznych mali mensiu obavu, a ich najvacsi a najprednejsi strach patril svatemu chramu. Lez aj ti, co zostali v meste, prezivali nie mensiu uzkost a nepokoj pre nastavajuci utok pod sirym nebom. Vsetci uz ocakavali, ze nastane rozhodny boj. Nepriatelia uz pritiahli, vojsko bolo zosikovane do boja, slony boli postavene na vhodne miesto a jazda bola rozostavena po kridlach. Ked Machabejec zbadal prichod vojska, vselijake druhy zbrani a divokost zvierat, vystrel ruky k nebu a vzyval divotvorneho Pana; bol totiz presvedceny, ze vitazstvo sa neziskava zbranami, ale ze (Boh) ho udeluje tym, ktorych uzna za hodnych vitazstva. Ked ho vzyval, modlil sa takto: „Ty, Pane, ktory si poslal za cias judskeho krala Ezechiasa svojho anjela a pobil zo Sennacheribovho vojska stoosemdesiatpattisic:posli nam aj teraz, Vladca nebies, dobreho anjela, (aby vzbudil) strach a hrozu! Svojim mocnym ramenompostras tych, ktori s ruhanim tiahnu proti tvojmu svatemu ludu!“ Tymito slovami ukoncil. Nikanorovo vojsko postupovalo za zvuku trub a bojovych piesni. Naproti tomu Judovi bojovnici zautocili na nepriatelov so vzyvanim (Boha) a s modlitbou. Bojovali sice rukami, ale v srdciach sa modlili k Bohu a porazili nie menej ako tridsatpattisic (muzov), mocne rozradostneni zjavnou Bozou pomocou. Ked uz bolo po bitke a s radostou sa vracali, spozorovali, ze Nikanor padol vo svojej plnej vyzbroji. Nastal ryk a hrmot a v materinskej reci zvelebovali Pana. Juda, ktory vsade bojoval na prvom mieste telom i dusou za svojich spoluobcanov a od mladosti si verne zachoval svoju oddanost sukmenovcom, rozkazal odtat Nikanorovi hlavu a pravicu s ramenom a priniest do Jeruzalema. Ked ta prisiel, zvolal svojich sukmenovcov a postavil knazov pred oltar. Povolal aj tych, co boli na hrade. Nato ukazal hlavu zlocinca Nikanora a ruku bohoruhaca, ktoru naduto vystrel proti svatemu domu Vsemohuceho. Jazyk zlocinneho Nikanora dal vyrezat a rozkuskovany vyhodit (za pokrm) vtakom a zlosynovu ruku dal povesit oproti chramu. Potom vsetci, obrateni k nebu, velebili Pana, ktory im tak zjavne pomohol, a volali: „Nech je zvelebeny ten, ktory zachoval svoje miesto neposkvrnene!“Potom dal zavesit Nikanorovu hlavu na hrad ako zretelne a kazdemu zjavne znamenie Panovej pomoci. Vsetci sa tiez spolocne uzniesli a rozhodli, ze nenechaju neoslaveny tento velavyznamny den,ale ze ho zasvatia trinasteho dna dvanasteho mesiaca - syrsky sa nazyva adar -, v den pred Mardochejovym sviatkom. Takto sa skoncili pribehy s Nikanorom. Kedze od tych cias zostalo mesto v moci Zidov, tu koncim i ja svoje rozpravanie. Ak je ono zostavene putavo a zrucne, tak sa moje zelanie splnilo. Ale ak je skromne a priemerne, aj vtedy som urobil, co bolo v mojich silach. Ako pit len samo vino alebo samu vodu byva odporne, zatial co vino miesane s vodou je nielen prijemne, ale zvysuje aj radostnu naladu; takisto aj upravena a usporiadana rozprava obcerstvuje tych, ktori rozpravanie citaju. A tymto aj koncim. Rodokmen Jezisa Krista, syna Davidovho, syna Abrahamovho. Abraham mal syna Izaka, Izak Jakuba, Jakub Judu a jeho bratov,Juda Faresa a Zaru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Nasona, Nason Salmona. Salmon mal syna Boza z Rachaby, Boz Obeda z Rut, Obed Jessehoa Jesse krala Davida. David mal syna Salamuna z Uriasovej zeny. Salamun mal syna Roboama, Roboam Abiasa, Abias Azu,Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziasa. Ozias mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiasa. Ezechias mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziasa,Jozias Jechoniasa a jeho bratov za babylonskeho zajatia. Po babylonskom zajati Jechonias mal syna Salatiela, Salatiel Zorobabela,Zorobabel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manzela Marie, z ktorej sa narodil Jezis, nazyvany Kristus. Vsetkych pokoleni od Abrahama po Davida bolo strnast, od Davida po babylonske zajatie strnast a strnast od babylonskeho zajatia po Krista. S narodenim Jezisa Krista to bolo takto: Jeho matka Maria bola zasnubena s Jozefom. Ale skor, ako by boli zacali spolu byvat, ukazalo sa, ze pocala z Ducha Svateho. Jozef, jej manzel, bol clovek spravodlivy a nechcel ju vystavit potupe, preto ju zamyslal potajomky prepustit. Ako o tom uvazoval, zjavil sa mu vo sne Panov anjel a povedal: „Jozef, syn Davidov, neboj sa prijat Mariu, svoju manzelku, lebo to, co sa v nej pocalo, je z Ducha Svateho. Porodi syna a das mu meno Jezis; lebo on vyslobodi svoj lud z hriechov. “To vsetko sa stalo, aby sa splnilo, co Pan povedal ustami proroka:„Hla, panna pocne a porodi syna a daju mu meno Emanuel,“ co v preklade znamena: Boh s nami. Ked sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikazal Panov anjel, a prijal svoju manzelku. Ale nepoznal ju, kym neporodila syna; a dal mu meno Jezis. Ked sa za cias krala Herodesa v judejskom Betleheme narodil Jezis, prisli do Jeruzalema mudrci od vychodua pytali sa: „Kde je ten novonarodeny zidovsky kral? Videli sme jeho hviezdu na vychode a prisli sme sa mu poklonit. “Ked to pocul kral Herodes, rozrusil sa a cely Jeruzalem s nim. Zvolal vsetkych velknazov a zakonnikov ludu a vyzvedal sa od nich, kde sa ma narodit Mesias. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak pise prorok:»A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmensi medzi poprednymi mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktory bude spravovat moj lud, Izrael. «“Tu si dal Herodes potajomky zavolat mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Chodte a dokladne sa vypytujte na dieta. Ked ho najdete, oznamte mi, aby som sa mu aj ja siel poklonit. “Oni krala vypoculi a odisli. A hla, hviezda, ktoru videli na vychode, isla pred nimi, az sa zastavila nad miestom, kde bolo dieta. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vosli do domu a uvideli dieta s Mariou, jeho matkou, padli na zem a klanali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A ked vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vratili do svojej krajiny. Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Panov anjel a povedal: „Vstan, vezmi so sebou dieta i jeho matku, ujdi do Egypta a zostan tam, kym ti nedam vediet, lebo Herodes bude hladat dieta, aby ho zmarnil. “On vstal, vzal za noci dieta i jeho matku a odisiel do Egypta. Tam zostal az do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, co povedal Pan ustami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna. “Ked Herodes zbadal, ze ho mudrci oklamali, velmi sa rozhneval a dal povrazdit v Betleheme a na jeho okoli vsetkych chlapcov od dvoch rokov nadol, podla casu, ktory zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, co povedal prorok Jeremias:„V Rame bolo pocut hlas, narek a velke kvilenie: Rachel oplakava svoje deti a odmieta utechu, lebo ich niet. “Po Herodesovej smrti sa Panov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egyptea povedal mu: „Vstan, vezmi so sebou dieta i jeho matku a chod do izraelskej krajiny. Ti, co striehli na zivot dietata, uz pomreli. “On vstal, vzal dieta i jeho matku a vratil sa do izraelskej krajiny. Ale ked sa dopocul, ze v Judei kraluje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bal sa ta ist. Varovany vo sne, odobral sa do galilejskeho kraja. Ked ta prisiel, usadil sa v meste, ktore sa vola Nazaret, aby sa splnilo, co predpovedali proroci: „Budu ho volat Nazaretsky. “V tych dnoch vystupil Jan Krstitel a hlasal v judejskej pusti:„Robte pokanie, lebo sa priblizilo nebeske kralovstvo. “To o nom povedal prorok Izaias: „Hlas volajuceho na pusti: »Pripravte cestu Panovi, vyrovnajte mu chodniky!«“Jan nosil odev z tavej srsti a okolo bedier kozeny opasok. Potravou mu boli kobylky a lesny med. Vtedy prichadzal k nemu Jeruzalem a cela Judea i cele okolie Jordanu. Vyznavali svoje hriechy a davali sa mu krstit v rieke Jordan. Ked videl, ze aj mnohi farizeji a saduceji prichadzaju k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vam ukazal, ako uniknut buducemu hnevu!?Prinasajte teda ovocie hodne pokania!Nenazdavajte sa, ze si mozete povedat: »Nasim otcom je Abraham!« - lebo vravim vam: Boh moze Abrahamovi vzbudit deti aj z tychto kamenov. Sekera je uz prilozena na korene stromov. A kazdy strom, ktory neprinasa dobre ovocie, vytnu a hodia do ohna. Ja vas krstim vodou na pokanie, ale ten, co pride po mne, je mocnejsi, ako som ja. Ja nie som hoden nosit mu obuv. On vas bude krstit Duchom Svatym a ohnom. V ruke ma vejacku, vycisti si humno, psenicu si zhromazdi do sypky, ale plevy spali v neuhasitelnom ohni. “Vtedy Jezis prisiel z Galiley k Jordanu za Janom, aby sa mu dal pokrstit. Ale Jan mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dat tebe pokrstit, a ty prichadzas ku mne?“Jezis mu vsak povedal: „Len to nechaj, lebo sa patri, aby sme splnili vsetko, co je spravodlive. “ Potom mu uz neodporoval. Ked bol Jezis pokrsteny, hned vystupil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Bozieho Ducha, ktory ako holubica zostupoval a prichadzal nad neho. A z neba zaznel hlas: „Toto je moj milovany Syn, v ktorom mam zalubenie. “Potom Duch vyviedol Jezisa na pust, aby ho diabol pokusal. A ked sa styridsat dni a styridsat noci postil, napokon vyhladol. Tu pristupil pokusitel a povedal mu: „Ak si Bozi Syn, povedz, nech sa z tychto kamenov stanu chleby. “On odvetil: „Napisane je: »Nielen z chleba zije clovek, ale z kazdeho slova, ktore vychadza z Bozich ust. «“Potom ho diabol vzal do svateho mesta, postavil ho na vrchol chramua vravel mu: „Ak si Bozi Syn, vrhni sa dolu, ved je napisane: »Svojim anjelom da prikaz o tebe a vezmu ta na ruky, aby si si neuderil nohu o kamen. «“Jezis mu povedal: „Ale je aj napisane: »Nebudes pokusat Pana, svojho Boha. «“A zasa ho diabol vzal na velmi vysoky vrch, ukazal mu vsetky kralovstva sveta a ich slavua vravel mu: „Toto vsetko ti dam, ak padnes predo mnou a budes sa mi klanat. “Vtedy mu Jezis povedal: „Odid, satan, lebo je napisane: »Panovi, svojmu Bohu, sa budes klanat a jedine jemu budes sluzit. «“Tu ho diabol opustil a prisli anjeli a posluhovali mu. Ked sa Jezis dopocul, ze Jana uvaznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prisiel byvat do pobrezneho mesta Kafarnaum,v koncinach Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, co povedal prorok Izaias:„Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordanom, Galilea pohanov!Lud byvajuci v temnotach uvidel velke svetlo. Svetlo zaziarilo tym, co sedeli v temnom kraji smrti. “Od tej chvile zacal Jezis hlasat: „Robte pokanie, lebo sa priblizilo nebeske kralovstvo. “Ked raz kracal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Simona, ktory sa vola Peter, a jeho brata Ondreja, ako spustaju siet do mora; boli totiz rybarmi. I povedal im: „Podte za mnou a urobim z vas rybarov ludi. “Oni hned zanechali siete a isli za nim. Ako siel odtial dalej, videl inych dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jana, ako na lodi so svojim otcom Zebedejom opravuju siete; aj ich povolal. Oni hned zanechali lod i svojho otca a isli za nim. A Jezis chodil po celej Galilei, ucil v ich synagogach, hlasal evanjelium o kralovstve a uzdravoval kazdy neduh a kazdu chorobu medzi ludom. Povest o nom sa rozniesla po celej Syrii. Prinasali k nemu vsetkych chorych, postihnutych rozlicnymi neduhmi a trapenim, posadnutych zlymi duchmi, namesacnikov a ochrnutych, a on ich uzdravoval. A sli za nim velke zastupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordanska. Ked Jezis videl velke zastupy, vystupil na vrch. A ked sa posadil, pristupili k nemu jeho ucenici. Otvoril usta a ucil ich:„Blahoslaveni chudobni v duchu, lebo ich je nebeske kralovstvo. Blahoslaveni placuci, lebo oni budu poteseni. Blahoslaveni tichi, lebo oni budu dedicmi zeme. Blahoslaveni lacni a smadni po spravodlivosti, lebo oni budu nasyteni. Blahoslaveni milosrdni, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslaveni cisteho srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslaveni ti, co siria pokoj, lebo ich budu volat Bozimi synmi. Blahoslaveni prenasledovani pre spravodlivost, lebo ich je nebeske kralovstvo. Blahoslaveni ste, ked vas budu pre mna potupovat a prenasledovat a vsetko zle na vas nepravdivo hovorit;radujte sa a jasajte, lebo mate hojnu odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktori boli pred vami. Vy ste sol zeme. Ak sol strati chut, cim ju osolia? Uz nie je na nic, len ju vyhodit von, aby ju ludia posliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavene na navrsi sa neda ukryt. Ani lampu nezaznu a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila vsetkym, co su v dome. Nech tak svieti vase svetlo pred ludmi, aby videli vase dobre skutky a oslavovali vasho Otca, ktory je na nebesiach. Nemyslite si, ze som prisiel zrusit Zakon alebo Prorokov; neprisiel som ich zrusit, ale naplnit. Veru, hovorim vam: Kym sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jedine pismeno ani jedina ciarka zo Zakona, kym sa vsetko nesplni. Kto by teda zrusil jedine z tychto prikazani, co aj najmensie, a tak by ucil ludi, bude v nebeskom kralovstve najmensi. Ale kto ich zachova a tak bude aj ucit, ten bude v nebeskom kralovstve velky. Preto vam hovorim: Ak vasa spravodlivost nebude vacsia ako spravodlivost zakonnikov a farizejov, nevojdete do nebeskeho kralovstva. Poculi ste, ze otcom bolo povedane: »Nezabijes!« Kto by teda zabil, pojde pred sud. No ja vam hovorim: Pred sud pojde kazdy, kto sa na svojho brata hneva. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupak,« pojde pred velradu. A kto mu povie: »Ty bohapusty blazon,« pojde do pekelneho ohna. Ked teda prinasas dar na oltar a tam si spomenies, ze tvoj brat ma nieco proti tebe,nechaj svoj dar tam pred oltarom a chod sa najprv zmierit so svojim bratom; az potom prid a obetuj svoj dar. Pokonaj sa vcas so svojim protivnikom, kym si s nim na ceste, aby ta protivnik nevydal sudcovi a sudca straznikovi a aby ta neuvrhli do vazenia. Veru, hovorim ti: Nevyjdes odtial, kym nezaplatis do ostatneho haliera. Poculi ste, ze bolo povedane: »Nescudzolozis!«No ja vam hovorim: Kazdy, kto na zenu hladi ziadostivo, uz s nou scudzolozil vo svojom srdci. Ak ta zvadza na hriech tvoje prave oko, vylup ho a odhod od seba, lebo je pre teba lepsie, ak zahynie jeden z tvojich udov, ako keby sa malo cele tvoje telo dostat do pekla. A ak ta zvadza na hriech tvoja prava ruka, odtni ju a odhod od seba, lebo je pre teba lepsie, ak zahynie jeden z tvojich udov, ako keby malo ist cele tvoje telo do pekla. Dalej bolo povedane: »Kto prepusti svoju manzelku, nech jej da priepustny list!«No ja vam hovorim: Kazdy, kto prepusti svoju manzelku, okrem pripadu smilstva, vystavuje ju cudzolozstvu; a kto si vezme prepustenu zenu, cudzolozi. A zasa ste poculi, ze otcom bolo povedane: »Nebudes krivo prisahat, ale splnis, co si Panovi prisahal!«No ja vam hovorim: Vobec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Bozim tronom,ani na zem, lebo ona je podnozkou jeho noh, ani na Jeruzalem, pretoze je mestom velkeho Krala,ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediny vlas nemozes urobit bielym alebo ciernym. Ale vasa rec nech je »ano - ano«, »nie - nie«. Co je navyse, pochadza od Zleho. Poculi ste, ze bolo povedane: »Oko za oko a zub za zub!«No ja vam hovorim: Neodporujte zlemu. Ak ta niekto udrie po pravom lici, nadstav mu aj druhe. Tomu, kto sa chce s tebou sudit a vziat ti saty, nechaj aj plast. A ked ta bude niekto nutit, aby si s nim isiel jednu milu, chod s nim dve. Tomu, kto ta prosi, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba nieco pozicat. Poculi ste, ze bolo povedane: »Milovat budes svojho blizneho a nenavidiet svojho nepriatela. «Ale ja vam hovorim: Milujte svojich nepriatelov a modlite sa za tych, co vas prenasleduju,aby ste boli synmi svojho Otca, ktory je na nebesiach. Ved on dava slnku vychadzat nad zlych i dobrych a posiela dazd na spravodlivych i nespravodlivych. Lebo ak milujete tych, ktori vas miluju, aku odmenu mozete cakat? Vari to nerobia aj mytnici?A ak pozdravujete iba svojich bratov, co zvlastne robite? Nerobia to aj pohania?Vy teda budte dokonali, ako je dokonaly vas nebesky Otec. Dajte si pozor a nekonajte svoje dobre skutky pred ludmi, aby vas obdivovali, lebo nebudete mat odmenu u svojho Otca, ktory je na nebesiach. Ked teda davas almuznu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagogach a po uliciach, aby ich ludia chvalili. Veru, hovorim vam: Uz dostali svoju odmenu. Ale ked ty davas almuznu, nech nevie tvoja lava ruka, co robi prava,aby tvoja almuzna zostala skryta. A tvoj Otec ta odmeni, lebo on vidi aj v skrytosti. A ked sa modlite, nebudte ako pokrytci, ktori sa radi postojacky modlievaju v synagogach a na rohoch ulic, aby ich ludia videli. Veru, hovorim vam: Uz dostali svoju odmenu. Ale ked sa ty ides modlit, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktory je v skrytosti. A tvoj Otec ta odmeni, lebo on vidi aj v skrytosti. Ked sa modlite, nehovorte vela ako pohania. Myslia si, ze budu vypocuti pre svoju mnohovravnost. Nenapodobnujte ich; ved vas Otec vie, co potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modlit takto: Otce nas, ktory si na nebesiach, posvat sa tvoje meno,prid tvoje kralovstvo, bud tvoja vola, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb nas kazdodenny daj nam dnes. A odpust nam nase viny, ako i my odpustame svojim vinnikom. A neuved nas do pokusenia, ale zbav nas Zleho. Lebo ak vy odpustite ludom ich poklesky, aj vas nebesky Otec vam odpusti. Ale ak vy neodpustite ludom, ani vas Otec neodpusti vase hriechy. A ked sa postite, nebudte zamraceni ako pokrytci. Znetvoruju si tvar, aby ludia videli, ze sa postia. Veru, hovorim vam: Uz dostali svoju odmenu. Ked sa ty postis, pomaz si hlavu a umy si tvar,aby nie ludia zbadali, ze sa postis, ale tvoj Otec, ktory je v skrytosti. A tvoj Otec ta odmeni, lebo on vidi aj v skrytosti. Nezhromazdujte si poklady na zemi, kde ich mol a hrdza nicia a kde sa zlodeji dobyjaju a kradnu. V nebi si zhromazdujte poklady; tam ich nenici ani mol ani hrdza a tam sa zlodeji nedobyjaju a nekradnu. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko ciste, bude cele tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakali, bude cele tvoje telo vo tme. A ked uz svetlo, co je v tebe, je tmou, aka bude potom tma sama?!Nik nemoze sluzit dvom panom; pretoze bud jedneho bude nenavidiet a druheho milovat, alebo jedneho sa bude pridrzat a druhym bude opovrhovat. Nemozete sluzit aj Bohu aj mamone. Preto vam hovorim: Nebudte ustarosteni o svoj zivot, co budete jest, ani o svoje telo, cim sa zaodejete. Ci zivot nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?Pozrite sa na nebeske vtaky: neseju, ani neznu, ani do stodol nezhromazduju, a vas nebesky Otec ich zivi. Nie ste vy ovela viac ako ony?A kto z vas si moze starostami pridat co len laket k svojmu zivotu?A co sa tak starate o svoj odev? Pozrite sa na polne lalie, ako rastu: nepracuju, nepradu;a hovorim vam, ze ani Salamun v celej svojej slave nebol obleceny tak ako jedina z nich. Ked teda Boh takto oblieka polnu bylinu, ktora dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o co skor vas, vy maloverni?!Nebudte teda ustarosteni a nehovorte: »Co budeme jest?« alebo: »Co budeme pit?« alebo: »Co si oblecieme?«!Ved po tomto vsetkom sa zhanaju pohania. Vas nebesky Otec predsa vie, ze toto vsetko potrebujete. Hladajte teda najprv Bozie kralovstvo a jeho spravodlivost a toto vsetko dostanete navyse. Preto nebudte ustarosteni o zajtrajsok; zajtrajsi den sa postara sam o seba. Kazdy den ma dost svojho trapenia. Nesudte, aby ste neboli sudeni. Lebo ako budete sudit vy, tak budu sudit aj vas, a akou mierou budete merat vy, takou sa nameria aj vam. Preco vidis smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadas?Alebo ako mozes povedat svojmu bratovi: »Dovol, vyberiem ti smietku z oka« - a ty mas v oku brvno?!Pokrytec, vyhod najprv brvno zo svojho oka! Potom budes vidiet a budes moct vybrat smietku z oka svojho brata. Nedavajte, co je svate, psom a nehadzte svoje perly pred svine, aby ich nohami neposliapali, neobratili sa proti vam a neroztrhali vas. Proste a dostanete! Hladajte a najdete! Klopte a otvoria vam!Lebo kazdy, kto prosi, dostane, a kto hlada, najde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami clovek, co by podal synovi kamen, ked ho prosi o chlieb?Alebo keby pytal rybu, co by mu dal hada?Ked teda vy, hoci ste zli, viete davat dobre dary svojim detom, o co skor da vas Otec, ktory je na nebesiach, dobre veci tym, co ho prosia. Vsetko, co chcete, aby ludia robili vam, robte aj vy im. Lebo to je Zakon i Proroci. Vchadzajte tesnou branou, lebo siroka brana a priestranna cesta vedie do zatratenia a mnoho je tych, co cez nu vchadzaju. Aka tesna je brana a uzka cesta, co vedie do zivota, a malo je tych, co ju nachadzaju!Chrante sa falosnych prorokov: prichadzaju k vam v ovcom ruchu, ale vnutri su dravi vlci. Poznate ich po ovoci. Ved ci oberaju z trnia hrozna alebo z bodliakov figy?Tak kazdy dobry strom rodi dobre ovocie, kym zly strom rodi zle ovocie. Dobry strom nemoze rodit zle ovocie a zly strom nemoze rodit dobre ovocie. Kazdy strom, ktory neprinasa dobre ovocie, vytnu a hodia do ohna. Teda po ich ovoci ich poznate. Nie kazdy, kto mi hovori: »Pane, Pane,« vojde do nebeskeho kralovstva, ale iba ten, kto plni volu mojho Otca, ktory je na nebesiach. Mnohi mi v onen den povedia: »Pane, Pane, ci sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyhanali sme v tvojom mene zlych duchov a neurobili sme v tvojom mene vela zazrakov?«Vtedy im vyhlasim: Nikdy som vas nepoznal; odidte odo mna vy, co pachate nepravost!A tak kazdy, kto pocuva tieto moje slova a uskutocnuje ich, podoba sa mudremu muzovi, ktory si postavil dom na skale. Spustil sa dazd, privalili sa vody, strhla sa vichrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrutil, lebo mal zaklady na skale. A kazdy, kto tieto moje slova pocuva, ale ich neuskutocnuje, podoba sa hlupemu muzovi, ktory si postavil dom na piesku. Spustil sa dazd, privalili sa vody, strhla sa vichrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrutil; zostalo z neho velke rumovisko. “Ked Jezis skoncil tieto reci, zastupy zasli nad jeho ucenim,lebo ich ucil ako ten, co ma moc, a nie ako ich zakonnici. Ked Jezis zostupil z vrchu, isli za nim velke zastupy. Tu prisiel k nemu isty malomocny, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chces, mozes ma ocistit. “On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, bud cisty!“ A hned bol ocisteny od malomocenstva. Potom mu Jezis povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale chod, ukaz sa knazovi a prines obetny dar, ako predpisal Mojzis - im na svedectvo. “Ked potom vosiel do Kafarnauma, pristupil k nemu stotnik s prosbou:„Pane, sluha mi lezi doma ochrnuty a hrozne trpi. “On mu povedal: „Pridem a uzdravim ho. “Stotnik mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vosiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a moj sluha ozdravie. Ved aj ja som podriadeny clovek a mam pod sebou vojakov. Ak daktoremu poviem: »Chod!« - ide; inemu: »Pod sem!« - tak pride; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobi. “Ked to Jezis pocul, zadivil sa a tym, co ho sprevadzali, povedal: „Veru, hovorim vam: Taku vieru som nenasiel u nikoho v Izraeli. Hovorim vam, ze pridu mnohi od vychodu i zapadu a budu stolovat s Abrahamom, Izakom a Jakubom v nebeskom kralovstve,a synovia kralovstva budu vyhodeni von do tmy; tam bude plac a skripanie zubami. “A stotnikovi Jezis povedal: „Chod a nech sa ti stane, ako si uveril. “ A v tu hodinu jeho sluha ozdravel. Ked potom Jezis vosiel do Petrovho domu, videl, ze jeho testina lezi v horucke. Dotkol sa jej ruky a horucka ju opustila. Hned vstala a obsluhovala ho. Ked sa zvecerilo, priniesli k nemu mnohych posadnutych zlymi duchmi a on slovom vyhanal duchov a uzdravoval vsetkych chorych,aby sa splnilo, co povedal prorok Izaias: „On vzal na seba nase slabosti a niesol nase choroby. “Ked Jezis videl okolo seba velke zastupy, rozkazal preplavit sa na druhy breh. Tu k nemu pristupil isty zakonnik a povedal mu: „Ucitel, pojdem za tebou vsade, kam pojdes. “Jezis mu odvetil: „Lisky maju svoje skryse a nebeske vtaky hniezda, ale syn cloveka nema kde hlavu sklonit. “Iny, jeden z jeho ucenikov, mu povedal: „Pane, dovol mi najprv odist a pochovat si otca. “Ale Jezis mu povedal: „Pod za mnou a nechaj, nech si mrtvi pochovavaju mrtvych. “Potom nastupil na lodku a jeho ucenici ho nasledovali. Na mori sa zrazu strhla taka burka, ze sa vlny prevalovali cez lodku; a on spal. Pristupili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachran nas, hynieme!“On im povedal: „Co sa bojite, vy maloverni?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo velke ticho. Ludia zasli a hovorili: „Ktoze je to, ze ho i vietor i more posluchaju?“Ked prisiel na druhy breh do gadarskeho kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnuti zlymi duchmi; vysli z hrobov a boli taki zurivi, ze sa nik neodvazil chodit tou cestou. Zrazu skrikli: „Co ta do nas, Syn Bozi?! Prisiel si sem predcasne nas mucit?“Nedaleko nich sa pasla velka crieda svin. Zli duchovia ho prosili: „Ak nas uz vyhanas, posli nas do criedy svin. “On im povedal: „Chodte!“ A oni vysli a vosli do svin. Vtom sa cela crieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodach. Pastieri usli, a ked prisli do mesta, vyrozpravali vsetko, aj o tych, co boli posadnuti zlymi duchmi. Tu cele mesto vyslo oproti Jezisovi, a ked ho uvideli, prosili ho, aby odisiel z ich kraja. On nastupil na lodku, preplavil sa na druhy breh a prisiel do svojho mesta. Tu mu priniesli ochrnuteho cloveka, ktory lezal na lozku. Ked Jezis videl ich vieru, povedal ochrnutemu: „Dufaj, synu, odpustaju sa ti hriechy. “Vtedy si niektori zakonnici povedali: „Tento sa ruha. “Kedze Jezis poznal ich myslienky, povedal: „Preco myslite zle vo svojich srdciach?Co je lahsie - povedat: »Odpustaju sa ti hriechy,« alebo povedat: »Vstan a chod«?Ale aby ste vedeli, ze Syn cloveka ma na zemi moc odpustat hriechy“ - povedal ochrnutemu: „Vstan, vezmi si lozko a chod domov!“A on vstal a odisiel domov. Ked to zastupy videli, s baznou oslavovali Boha, ktory dal taku moc ludom. Ked odtial Jezis odisiel, videl na mytnici sediet cloveka menom Matusa a povedal mu: „Pod za mnou!“ On vstal a isiel za nim. Ked potom Jezis sedel v dome za stolom, prisli mnohi mytnici a hriesnici a stolovali s nim a s jeho ucenikmi. Ked to videli farizeji, hovorili jeho ucenikom: „Preco vas ucitel jedava s mytnikmi a hriesnikmi?“On to zacul a povedal: „Lekara nepotrebuju zdravi, ale chori. Chodte a naucte sa, co to znamena: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. « Neprisiel som volat spravodlivych, ale hriesnikov. “Vtedy k nemu prisli Janovi ucenici a hovorili: „Preco sa my a farizeji casto postime, a tvoji ucenici sa nepostia?“Jezis im povedal: „Vari mozu svadobni hostia smutit, kym je zenich s nimi? No pridu dni, ked im zenicha vezmu; potom sa budu postit. Nik predsa neprisiva na stary odev zaplatu z novej latky, lebo zaplata sa z odevu vytrhne a diera bude este vacsia. Ani nove vino nevlievaju do starych mechov, lebo mechy sa roztrhnu a aj vino vytecie, aj mechy sa znicia. Ale nove vino vlievaju do novych mechov, a tak sa oboje zachova. “Ako im toto hovoril, pristupil k nemu isty popredny muz, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvilkou mi zomrela dcera; ale pod, vloz na nu ruku a ozije. “Jezis vstal a siel za nim i so svojimi ucenikmi. Vtedy k nemu odzadu pristupila ista zena, ktora dvanast rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiz v duchu: „Ak sa dotknem co len jeho odevu, ozdraviem. “Jezis sa obratil, a ked ju zazrel, povedal: „Dufaj, dcera, tvoja viera ta uzdravila. “ A zena bola od tej hodiny zdrava. Ked potom Jezis prisiel do domu popredneho muza a videl piskajucich na pistalach a rozruseny dav,povedal: „Odidte! Dievca neumrelo, ale spi. “ Oni ho vysmiali. Ale ked dav rozohnali, vosiel dnu, chytil dievca za ruku a ono vstalo. A chyr o tom sa rozniesol po celej krajine. Ked Jezis odtial odchadzal, isli za nim dvaja slepci a kricali: „Syn Davidov, zmiluj sa nad nami!“Ked potom vosiel do domu, slepci prisli k nemu. Jezis sa ich opytal: „Verite, ze to mozem urobit?“ Oni mu odpovedali: „Ano, Pane. “Tu sa dotkol ich oci a povedal: „Nech sa vam stane, ako ste uverili. “A oci sa im otvorili. Jezis im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“No oni sli a rozpravali o nom po celom kraji. Ked odchadzali, priviedli mu nemeho cloveka, posadnuteho zlym duchom. On zleho ducha vyhnal a nemy prehovoril. Zastupy zasli a vraveli: „Take nieco sa este nikdy v Izraeli nestalo. “Ale farizeji hovorili: „Mocou kniezata zlych duchov vyhana zlych duchov. “A Jezis chodil po vsetkych mestach a dedinach, ucil v ich synagogach, hlasal evanjelium o kralovstve a uzdravoval kazdy neduh a kazdu chorobu. Ked videl zastupy, zlutoval sa nad nimi, lebo boli zmorene a sklesnute ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim ucenikom: „Zatva je velka, ale robotnikov malo. Preto proste Pana zatvy, aby poslal robotnikov na svoju zatvu. “Zvolal svojich dvanastich ucenikov a dal im moc nad necistymi duchmi, aby ich vyhanali a uzdravovali kazdy neduh a kazdu chorobu. A toto su mena dvanastich apostolov: prvy Simon, zvany Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Jan,Filip a Bartolomej, Tomas a mytnik Matus, Jakub Alfejov a Tadeas,Simon Kananejsky a Judas Iskariotsky, ktory ho potom zradil. Tychto Dvanastich Jezis vyslal a prikazal im: „K pohanom nezabocujte a do samarijskych miest nevchadzajte. Chodte radsej k ovciam stratenym z domu Izraela!Chodte a hlasajte: »Priblizilo sa nebeske kralovstvo. «Chorych uzdravujte, mrtvych krieste, malomocnych ocistujte, zlych duchov vyhanajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo davajte. Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze;ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje siat, ani obuv, ani palicu, lebo robotnik si zasluzi svoj pokrm. Ked pridete do niektoreho mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vas tam hoden. Tam potom ostante, kym nepojdete dalej. Ked vojdete do domu, pozdravte ho!Ak ten dom bude toho hoden, nech nan zostupi vas pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa vas pokoj vrati k vam. A keby vas niekto neprijal, ani vase slova nevypocul, z takeho domu alebo aj mesta odidte a straste si prach z noh. Veru, hovorim vam: Krajine Sodomcanov a Gomorcanov bude v den sudu lahsie ako takemu mestu. Hla, posielam vas ako ovce medzi vlkov. Budte teda opatrni ako hady a jednoduchi ako holubice. Chrante sa ludi, lebo vas vydaju sudom, budu vas bicovat vo svojich synagogacha pre mna vas budu vlacit pred vladarov a kralov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. Ale ked vas vydaju, nestarajte sa, ako a co budete hovorit, lebo v tu hodinu vam bude dane, co mate povedat. Ved to uz nie vy budete hovorit, ale Duch vasho Otca bude hovorit vo vas. Brat vyda na smrt brata a otec dieta. Deti povstanu proti rodicom a pripravia ich o zivot. Vsetci vas budu nenavidiet pre moje meno. Ale kto vytrva do konca, bude spaseny. Ked vas budu prenasledovat v jednom meste, utecte do druheho. Veru, hovorim vam: Nebudete hotovi s izraelskymi mestami, kym nepride Syn cloveka. Ziak nie je nad ucitela ani sluha nad svojho pana. Staci, ked je ziak ako jeho ucitel a sluha ako jeho pan. Ked pana domu nazvali Belzebulom, o co skor jeho domacich?!Nebojte sa ich teda. Lebo nic nie je skryte, co by sa neodhalilo, a nic utajene, co by sa neprezvedelo. Co vam hovorim vo tme,hovorte na svetle, a co pocujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tych, co zabijaju telo, ale dusu zabit nemozu. Skor sa bojte toho, ktory moze i dusu i telo zahubit v pekle. Nepredavaju sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vasho Otca. Vy vsak mate aj vsetky vlasy na hlave spocitane. Nebojte sa teda, vy ste cennejsi ako mnoho vrabcov. Kazdeho, kto mna vyzna pred ludmi, aj ja vyznam pred svojim Otcom, ktory je na nebesiach. Ale toho, kto mna zaprie pred ludmi, aj ja zapriem pred svojim Otcom, ktory je na nebesiach. Nemyslite si, ze som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale mec. Prisiel som postavit syna proti jeho otcovi, dceru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastni domaci budu cloveku nepriatelmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mna, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dceru viac ako mna, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kriz a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto najde svoj zivot, strati ho, a kto strati svoj zivot pre mna, najde ho. Kto vas prijima, mna prijima. A kto prijima mna, prijima toho, ktory ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodliveho ako spravodliveho, dostane odmenu spravodliveho. A kto by dal pit jednemu z tychto malickych co len za pohar studenej vody ako ucenikovi, veru, hovorim vam: Nepride o svoju odmenu. “Ked Jezis prestal poucovat svojich dvanastich ucenikov, odisiel odtial ucit a kazat po ich mestach. Jan bol v zalari. Ked pocul o Kristovych skutkoch, poslal k nemu svojich ucenikovopytat sa: „Ty si ten, ktory ma prist, alebo mame cakat ineho?“Jezis im odpovedal: „Chodte a oznamte Janovi, co pocujete a co vidite:Slepi vidia, chromi chodia, malomocni su cisti, hluchi pocuju, mrtvi vstavaju a chudobnym sa hlasa evanjelium. A blahoslaveny je, kto sa na mne nepohorsi. “Ked odchadzali, zacal Jezis hovorit zastupom o Janovi: „Co ste vysli na pust vidiet? Trstinu zmietanu vetrom?Alebo co ste vysli vidiet? Cloveka obleceneho do jemnych siat? Ved ti, co nosia jemne saty, byvaju v kralovskych domoch. Teda co ste vysli vidiet? Proroka? Ano, hovorim vam, viac ako proroka!Lebo to o nom je napisane: »Hla, ja posielam svojho posla pred tvojou tvarou a on pripravi cestu pred tebou. «Veru, hovorim vam: Medzi tymi, co sa narodili zo zeny, nepovstal nik vacsi ako Jan Krstitel. Ale ten, kto je v nebeskom kralovstve mensi, je vacsi ako on. Od dni Jana Krstitela podnes trpi nebeske kralovstvo nasilie a nasilnici sa ho zmocnuju. Lebo vsetci Proroci i Zakon prorokovali az po Jana. A on sam - ak to chcete prijat - je Elias, ktory ma prist. Kto ma usi, nech pocuva!Komuze prirovnam toto pokolenie? Podoba sa detom, co vysedavaju na namesti a pokrikuju na svojich druhov:»Piskali sme vam, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. «Prisiel Jan, nejedol a nepil, a hovoria: »Je posadnuty zlym duchom. «Prisiel Syn cloveka, je a pije, a hovoria: »Hla, pazravec a pijan, priatel mytnikov a hriesnikov!« No mudrost ospravedlnuju jej skutky. “Potom zacal robit vycitky mestam, v ktorych urobil najviac zazrakov, pretoze sa nekajali:„Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Tyre a Sidone boli stali zazraky, ktore sa stali u vas, davno by boli robili pokanie v kajucom ruchu a popole. Preto vam hovorim: Tyru a Sidonu bude v den sudu lahsie ako vam. A ty, Kafarnaum, vari sa budes vyvysovat az do neba? Do pekla zostupis! Lebo keby sa boli v Sodome diali zazraky, ktore sa diali v tebe, bola by zostala po tento den. Preto vam hovorim: Krajine Sodomcanov bude v den sudu lahsie ako tebe. “V tom case Jezis povedal: „Zvelebujem ta, Otce, Pan neba i zeme, ze si tieto veci skryl pred mudrymi a rozumnymi a zjavil si ich malickym. Ano, Otce, tebe sa tak pacilo. Moj Otec mi odovzdal vsetko. A nik nepozna Syna, iba Otec, ani Otca nepozna nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chciet zjavit. Podte ku mne vsetci, ktori sa namahate a ste pretazeni, a ja vas posilnim. Vezmite na seba moje jarmo a ucte sa odo mna, lebo som tichy a pokorny srdcom; a najdete odpocinok pre svoju dusu. Moje jarmo je prijemne a moje bremeno lahke. “V tom case isiel Jezis v sobotu cez obilne pole. Jeho ucenici boli hladni a zacali trhat klasy a jest. Ked to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji ucenici robia, co neslobodno robit v sobotu. “On im povedal: „Necitali ste, co urobil David, ked bol hladny on i jeho druzina?Ako vosiel do Bozieho domu a jedol obetovane chleby, ktore nesmel jest ani on, ani ti, co boli s nim, ale iba knazi?A v Zakone ste necitali, ze knazi v sobotu porusuju v chrame sobotu, a predsa su bez viny?No hovorim vam: Tu je niekto vacsi nez chram. Keby ste vedeli, co to znamena: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,« neboli by ste odsudili nevinnych. Syn cloveka je panom aj nad sobotou. “Ked odtial odisiel, vosiel do ich synagogy. Tam bol clovek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pytali: „Slobodno v sobotu uzdravit?“ Chceli ho totiz obzalovat. On im povedal: „Najde sa medzi vami clovek, ktory by svoju jedinu ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu?A o kolko viac je clovek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robit. “Potom povedal cloveku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a bola zasa zdrava ako druha. Farizeji vysli von a radili sa o nom, ako ho zahubit. Jezis to vedel, preto odtial odisiel. Mnohi sli za nim a on ich vsetkych uzdravil,len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, co povedal prorok Izaias:„Hla, moj sluzobnik, ktoreho som si vyvolil, moj milacik, v ktorom mam zalubenie. Vlozim na neho svojho Ducha a oznami pravo narodom. Nebude sa skriepit, nebude kricat, nik nebude pocut na ulici jeho hlas. Nalomenu trst nedolomi, hasnuci knotik nedohasi, kym neprivedie pravo k vitazstvu. V jeho meno budu dufat narody. “Vtedy k nemu priviedli posadnuteho zlym duchom, ktory bol slepy a nemy. On ho uzdravil a nemy rozpraval a videl. Zastupy zasli a vraveli: „Nie je toto syn Davidov?“Ale poculi to farizeji a hovorili: „Tento len mocou Belzebula, kniezata zlych duchov, vyhana zlych duchov. “Ale on poznal ich myslienky a povedal im: „Kazde kralovstvo vnutorne rozdelene spustne a nijake mesto ani dom vnutorne rozdelene neobstoja. Ak satan vyhana satana, je vnutorne rozdeleny - akoze potom obstoji jeho kralovstvo?Ak ja vyhanam zlych duchov mocou Belzebula, cou mocou ich vyhanaju vasi synovia? Preto oni budu vasimi sudcami. Ale ak ja Bozim Duchom vyhanam zlych duchov, potom k vam prislo Bozie kralovstvo. Alebo ako moze niekto vniknut do domu silneho cloveka a ulupit mu veci, kym toho silneho nezviaze? Az potom mu vyplieni dom. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromazduje so mnou, rozhadzuje. Preto vam hovorim: Ludom sa odpusti kazdy hriech i ruhanie, ale ruhanie proti Duchu sa neodpusti. Ak niekto povie nieco proti Synovi cloveka, odpusti sa mu to. Kto by vsak povedal nieco proti Duchu Svatemu, tomu sa neodpusti ani v tomto veku, ani v buducom. Vypestujte dobry strom a bude dobre aj jeho ovocie, alebo zasadte zly strom a bude zle aj jeho ovocie. Lebo strom mozno poznat po ovoci. Hadie plemeno, ako mozete hovorit dobre, ked ste zli? Ved z plnosti srdca hovoria usta. Dobry clovek vynasa z dobreho pokladu dobre veci a zly clovek vynasa zo zleho pokladu zle. No hovorim vam: Ludia sa budu v den sudu zodpovedat z kazdeho daromneho slova, ktore vyslovia. Lebo podla svojich slov budes ospravedlneny a podla svojich slov budes odsudeny. “Vtedy mu povedali niektori zakonnici a farizeji: „Ucitel, chceme vidiet nejake znamenie od teba. “On im povedal: „Zle a cudzolozne pokolenie ziada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonasa. Lebo ako bol Jonas tri dni a tri noci v bruchu velkej ryby, tak bude Syn cloveka tri dni a tri noci v lone zeme. Muzovia z Ninive vystupia na sude proti tomuto pokoleniu a odsudia ho; lebo oni sa kajali na Jonasovo kazanie - a tu je niekto vacsi ako Jonas!Kralovna z juhu vystupi na sude proti tomuto pokoleniu a odsudi ho; lebo ona z koncin zeme prisla pocuvat Salamunovu mudrost - a tu je predsa niekto vacsi ako Salamun!Ked necisty duch vyjde z cloveka, bludi po vyschnutych miestach a hlada odpocinok, ale nenajde. Vtedy si povie: »Vratim sa do svojho domu, odkial som vysiel. « Ked ta pride, najde ho prazdny, vymeteny a vyzdobeny. Tu odide, vezme so sebou sedem inych duchov, horsich, ako je sam, vojdu dnu a usidlia sa tam. A stav takeho cloveka je nakoniec horsi, ako bol predtym. Tak to bude aj s tymto zlym pokolenim. “Kym este hovoril zastupom, vonku stala jeho matka a bratia a chceli sa s nim rozpravat. Ktosi mu povedal: „Vonku stoji tvoja matka a tvoji bratia a chcu sa s tebou rozpravat. “On vsak odvetil tomu, co mu to vravel: „Kto je moja matka a kto su moji bratia?“Vystrel ruku nad svojich ucenikov a povedal: „Hla, moja matka a moji bratia. Lebo kazdy, kto plni volu mojho Otca, ktory je na nebesiach je moj brat i sestra i matka. “V ten den vysiel Jezis z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromazdili velke zastupy. Preto nastupil na lodku a sadol si; a cely zastup stal na brehu. Hovoril im vela v podobenstvach: „Rozsievac vysiel rozsievat. Ako sial, niektore zrna padli na kraj cesty; prileteli vtaky a pozobali ich. Ine padli na skalnatu podu, kde nemali vela zeme, a hned vzisli, lebo neboli hlboko v zemi;ale ked vyslo slnko, zahoreli, a pretoze nemali korena, uschli. Zasa ine padli do trnia, ale trnie vyrastlo a udusilo ich. Ine zrna padli do dobrej zeme a priniesli urodu: jedno stonasobnu, ine sestdesiatnasobnu a ine tridsatnasobnu. Kto ma usi, nech pocuva!“Tu pristupili k nemu ucenici a spytali sa ho: „Preco im hovoris v podobenstvach?“On im odpovedal: „Preto, ze vam je dane poznat tajomstva nebeskeho kralovstva, ale im nie je dane. Lebo kto ma, tomu sa prida a bude mat hojne. Ale kto nema, tomu sa vezme aj to, co ma. Im hovorim v podobenstvach, lebo hladia, a nevidia, pocuvaju, a nepocuju, ani nechapu. Tak sa na nich spĺna Izaiasovo proroctvo: »Budete pocuvat, a nepochopite, budete hladiet, a neuvidite. Lebo otupelo srdce tohto ludu: usami tazko pocuju a oci si zavreli, aby ocami nevideli a usami nepoculi, aby srdcom nechapali a neobratili sa - aby som ich nemohol uzdravit. «Ale blahoslavene su vase oci, ze vidia, aj vase usi, ze pocuju. Veru, hovorim vam: Mnohi proroci a spravodlivi tuzili vidiet, co vidite vy, ale nevideli, a pocut, co vy pocuvate, ale nepoculi. Vy teda pocujte podobenstvo o rozsievacovi:Ked niekto pocuva slovo o kralovstve a nechape ho, prichadza Zly a uchyti, co bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pody, to je ten, kto pocuva slovo a hned ho s radostou prijima,ale nema v sebe korena, je chvilkovy. Ked nastane pre slovo suzenie alebo prenasledovanie, hned odpadne. U koho bolo zasiate do trnia, to je ten, kto pocuva slovo, ale svetske starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez uzitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto pocuva slovo a chape ho a ono prinasa urodu: jedno stonasobnu, druhe sestdesiatnasobnu a ine tridsatnasobnu. “Predniesol im aj ine podobenstvo: „Nebeske kralovstvo sa podoba cloveku, ktory zasial na svojej roli dobre semeno. Ale kym ludia spali, prisiel jeho nepriatel, prisial medzi psenicu kukol a odisiel. Ked vyrastlo steblo a vyhanalo do klasu, ukazal sa aj kukol. K hospodarovi prisli sluhovia a povedali mu: »Pane, nezasial si na svojej roli dobre semeno? Kde sa teda vzal kukol?«On im vravel: »To urobil nepriatel. « Sluhovia mu povedali: »Chces, aby sme sli a vyzbierali ho?«On odpovedal: »Nie, lebo pri zbierani kukola by ste mohli vytrhnut aj psenicu. Nechajte oboje rast az do zatvy. V case zatvy poviem zencom: Pozbierajte najprv kukol a poviazte ho do snopov na spalenie, ale psenicu zhromazdite do mojej stodoly. «“Predniesol im este ine podobenstvo: „Nebeske kralovstvo sa podoba horcicnemu zrnku, ktore clovek vzal a zasial na svojej roli. Ono je sice najmensie zo vsetkych semien, ale ked vyrastie, je vacsie nez ostatne byliny a je z neho strom, takze prilietaju nebeske vtaky a hniezdia na jeho konaroch. “Dalsie podobenstvo im povedal: „Nebeske kralovstvo sa podoba kvasu, ktory zena vezme a vmiesi do troch mier muky, az sa vsetko prekvasi. “Toto vsetko hovoril Jezis zastupom v podobenstvach. Bez podobenstva im nehovoril nic,aby sa splnilo, co predpovedal prorok: „Otvorim svoje usta v podobenstvach, vyrozpravam, co bolo skryte od stvorenia sveta. “Potom rozpustil zastupy a vosiel do domu. Tu k nemu pristupili jeho ucenici a vraveli mu: „Vysvetli nam podobenstvo o kukoli na roli. “On im povedal: „Rozsievac dobreho semena je Syn cloveka. Rola je svet. Dobre semeno su synovia kralovstva, kukol su synovia Zleho. Nepriatel, ktory ho zasial, je diabol. Zatva je koniec sveta a zenci su anjeli. Ako teda zbieraju kukol a palia v ohni, tak bude aj na konci sveta:Syn cloveka posle svojich anjelov a vyzbieraju z jeho kralovstva vsetky pohorsenia a tych, co pasu nepravost,a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plac a skripanie zubami. Vtedy sa spravodlivi zaskveju ako slnko v kralovstve svojho Otca. Kto ma usi, nech pocuva!Nebeske kralovstvo sa podoba pokladu ukrytemu v poli. Ked ho clovek najde, skryje ho a od radosti z neho ide, preda vsetko, co ma, a pole kupi. Nebeske kralovstvo sa podoba aj kupcovi, ktory hlada vzacne perly. Ked najde velmi cennu perlu, ide, preda vsetko, co ma, a kupi ju. A zasa nebeske kralovstvo sa podoba sieti, ktoru spustia do mora a ona zachytava vsetky druhy. Ked je plna, vytiahnu ju na breh, posadaju si, dobre vyberu do nadob a zle vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdu anjeli, oddelia zlych od spravodlivycha hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plac a skripanie zubami. Pochopili ste to vsetko?“ „Ano,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa kazdy zakonnik, ktory sa stal ucenikom nebeskeho kralovstva, podoba hospodarovi, ktory vynasa zo svojej pokladnice veci nove i stare. “Ked Jezis skoncil tieto podobenstva, odisiel odtial. Prisiel do svojej vlasti a ucil ich v synagoge. Oni sa divili a hovorili: „Skade ma tento taku mudrost a zazracnu moc?Vari to nie je tesarov syn? Nevola sa jeho matka Maria a jeho bratia Jakub a Jozef, Simon a Juda?A nie su u nas vsetky jeho sestry? Skadeze ma toto vsetko?“A pohorsovali sa na nom. Ale Jezis im povedal: „Proroka si vsade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome. “A pre ich neveru tam neurobil vela zazrakov. V tom case tetrarcha Herodes pocul o Jezisovia hovoril svojim dvoranom: „To je Jan Krstitel. Vstal z mrtvych, a preto v nom posobi zazracna moc. “Herodes totiz Jana chytil, sputnal ho a vrhol do vazenia pre Herodiadu, manzelku svojho brata Filipa,lebo mu Jan hovoril: „Nesmies s nou zit!“A chcel ho zabit, bal sa vsak ludu, lebo ho pokladali za proroka. No v den Herodesovych narodenin tancovala dcera Herodiady v kruhu hosti a Herodesovi sa tak pacila,ze jej pod prisahou slubil dat vsetko, co si bude ziadat. Ona na navod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jana Krstitela. “Kral sa zarmutil, ale pre prisahu a kvoli spolustolujucim rozkazal, aby jej ju dali. A tak dal Jana vo vazeni stat. I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievcatu a ono ju zanieslo svojej matke. Tu prisli jeho ucenici, vzali jeho telo a pochovali ho; potom isli a oznamili to Jezisovi. Ked to Jezis pocul, odobral sa odtial lodkou na puste miesto do samoty. Ale zastupy sa o tom dopoculi a peso isli z miest za nim. Ked vystupil a videl velky zastup, zlutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorych. A ked sa zvecerilo, pristupili k nemu ucenici a hovorili: „Toto miesto je puste a cas uz pokrocil. Rozpust zastupy, nech sa rozidu do dedin kupit si jedlo. “Ale Jezis im povedal: „Nemusia nikam chodit; vy im dajte jest!“Oni mu vraveli: „Nemame tu nic, iba pat chlebov a dve ryby. “On povedal: „Prineste mi ich sem!“Potom rozkazal, aby si zastupy posadali na travu. Vzal pat chlebov a dve ryby, pozdvihol oci k nebu, dobrorecil, lamal chleby a daval ucenikom a ucenici zastupom. Vsetci jedli a nasytili sa, ba este nazbierali dvanast plnych kosov zvysnych odrobin. A tych, co jedli, bolo asi pattisic muzov, okrem zien a deti. A hned rozkazal ucenikom, aby nastupili na lodku a isli pred nim na druhy breh, kym on rozpusti zastupy. Ked rozpustil zastupy, vystupil sam na vrch modlit sa. Zvecerilo sa a on tam bol sam. Lodka bola uz mnoho stadii od zeme a zmietali nou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ranom sa, kracajuc po mori, blizil k nim Jezis. Ked ho ucenici videli kracat po mori, vzruseni vraveli: „Matoha!“ A od strachu vykrikli. Ale Jezis sa im hned prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkaz, aby som prisiel k tebe po vode. “On povedal: „Pod!“ Peter vystupil z lodky, vykrocil po vode a siel k Jezisovi. Ale ked videl silny vietor, nalakal sa. Zacal sa topit a vykrikol: „Pane, zachran ma!“Jezis hned vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverny, preco si pochyboval?“A ked vstupili do lodky, vietor utichol. Ti, co boli na lodke, klanali sa mu a vraveli: „Naozaj si Bozi Syn!“Preplavili sa na druhy breh a dosli do kraja Genezaret. Len co ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celeho okolia. I prinasali k nemu vsetkych chorycha prosili ho, aby sa smeli dotknut aspon obruby jeho odevu. A vsetci, co sa ho dotkli, ozdraveli. Vtedy prisli k Jezisovi farizeji a zakonnici z Jeruzalema a opytali sa ho:„Preco tvoji ucenici prestupuju obycaje otcov? Ved si neumyvaju ruky, ked jedia chlieb. “On im odvetil: „A vy preco prestupujete Bozie prikazanie pre svoje obycaje?Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorecil otcovi alebo matke, musi zomriet. «Vy vsak hovorite: »Ked niekto povie otcovi alebo matke: Vsetko, cim by som ti mal pomahat, je obetny dar,ten uz nemusi ctit svojho otca. « A zrusili ste Bozie slovo pre svoje obycaje. Pokrytci! Dobre o vas prorokoval Izaias, ked povedal:»Tento lud ma uctieva perami, ale ich srdce je daleko odo mna. No darmo si ma ctia, lebo nauky, co ucia, su iba ludske prikazy. «“Potom zavolal k sebe zastup a povedal im: „Pocuvajte a pochopte:Cloveka neposkvrnuje to, co vchadza do ust, ale co vychadza z ust, to poskvrnuje cloveka. “Tu pristupili ucenici a povedali mu: „Vies, ze sa farizeji pohorsili, ked poculi, co si povedal?“On im odpovedal: „Kazdu rastlinu, ktoru nezasadil moj nebesky Otec, vytrhnu aj s korenom. Nechajte ich. Su slepymi vodcami slepych. A ked slepy vedie slepeho, obaja padnu do jamy. “Peter mu na to povedal: „Vysvetli nam toto podobenstvo. “On odvetil: „Este ani vy nechapete?Nerozumiete, ze vsetko, co vchadza do ust, ide do brucha a vylucuje sa do stoky?Ale to, co vychadza z ust, pochadza zo srdca a poskvrnuje cloveka. Lebo zo srdca vychadzaju zle myslienky, vrazdy, cudzolozstva, smilstva, kradeze, krive svedectva, ruhanie. Toto poskvrnuje cloveka; ale jest neumytymi rukami, to cloveka neposkvrnuje. “Jezis odtial odisiel a odobral sa do okolia Tyru a Sidonu. Tu prisla k nemu ista kanaanska zena z tych koncin a kricala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Davidov! Dceru mi hrozne trapi zly duch. “Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho ucenici pristupili k nemu a prosili ho: „Posli ju prec, lebo krici za nami. “Ale on odvetil: „Ja som poslany iba k ovciam stratenym z domu Izraela. “No ona prisla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomoz mi!“On jej odpovedal: „Nie je dobre vziat chlieb detom a hodit ho stenatam. “„Ano, Pane,“ vravela ona, „ale aj stenata jedia odrobinky, co padaju zo stola ich panov. “Vtedy jej Jezis povedal: „Zena, velka je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chces. “ A od tej hodiny bola jej dcera zdrava. Ked odtial Jezis odisiel, prisiel ku Galilejskemu moru, vystupil na vrch a tam si sadol. Prichadzali k nemu cele zastupy, ktore mali so sebou chromych, slepych, mrzakov, nemych a mnohych inych. Kladli mu ich k noham a on ich uzdravoval. A zastupy zasli, ked videli, ze nemi hovoria, mrzaci su zdravi, chromi chodia a slepi vidia, a velebili Boha Izraela. Jezis zvolal svojich ucenikov a povedal: „Luto mi je zastupu, lebo uz tri dni sa zdrziavaju pri mne a nemaju co jest. A nechcem ich prepustit hladnych, aby nepoomdlievali na ceste. “Ucenici mu povedali: „Kdeze vezmeme na pusti tolko chleba, aby sme nasytili takyto zastup?“Jezis sa ich opytal: „Kolko mate chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopar rybiek. “Tu rozkazal zastupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdaval vdaky, lamal a daval ucenikom a ucenici zastupom. Vsetci jedli a nasytili sa. A nazbierali sedem plnych kosov zvysnych odrobin. Tych, co jedli, bolo styritisic muzov okrem zien a deti. Potom zastupy rozpustil, nastupil na lodku a prisiel do magadanskeho kraja. Tu prisli k nemu farizeji a saduceji a pokusali ho. Ziadali ho, aby im ukazal znamenie z neba. Ale on im povedal: „Ked sa zveceri, hovorievate: »Bude pekne, lebo sa cervenie nebo;«a rano: »Nebo je zachmurene a cervene, dnes bude burka. « Vzhlad oblohy viete posudit, a znamenia casov neviete!Zle a cudzolozne pokolenie ziada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonasovo. “ Nechal ich tam a odisiel. Ucenici prisli na druhy breh. Zabudli si vziat chlieba Jezis im povedal: „Dajte si pozor a chrante sa kvasu farizejov a saducejov!“Oni vsak rozmyslali a hovorili si: „Nevzali sme si chlieb!“Ale Jezis to vedel a povedal: „Maloverni, preco premyslate, ze nemate chlieb?Este nerozumiete, ani sa nepamatate na pat chlebov pre pattisic ludi a kolko kosov ste nazbierali?Ani na sedem chlebov pre styritisic ludi a kolko kosov ste nazbierali?Ako to, ze nechapete, ze som vam nehovoril o chlebe?! Ale chrante sa kvasu farizejov a saducejov!“Vtedy pochopili, ze im nehovoril, aby sa chranili chleboveho kvasu, ale nauky farizejov a saducejov. Ked potom Jezis prisiel do okolia Cezarey Filipovej, pytal sa svojich ucenikov: „Za koho pokladaju ludia Syna cloveka?“Oni vraveli: „Jedni za Jana Krstitela, ini za Eliasa a ini za Jeremiasa alebo za jedneho z prorokov. “„A za koho ma pokladate vy?“ opytal sa ich. Odpovedal Simon Peter: „Ty si Mesias, Syn ziveho Boha. “Jezis mu povedal: „Blahoslaveny si, Simon, syn Jonasov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale moj Otec, ktory je na nebesiach. A ja ti hovorim: Ty si Peter a na tejto skale postavim svoju Cirkev a pekelne brany ju nepremozu. Tebe dam kluce od nebeskeho kralovstva: co zviazes na zemi, bude zviazane v nebi, a co rozviazes na zemi, bude rozviazane v nebi. “Potom prikazal ucenikom, aby nikomu nehovorili, ze on je Mesias. Od tej chvile zacal Jezis svojim ucenikom vyjavovat, ze musi ist do Jeruzalema a mnoho trpiet od starsich, velknazov a zakonnikov, ze ho zabiju, ale tretieho dna vstane z mrtvych. Peter si ho vzal nabok a zacal mu dohovarat: „Nech ti je milostivy Boh, Pane! To sa ti nesmie stat!“On sa obratil a povedal Petrovi: „Chod mi z cesty, satan! Na pohorsenie si mi, lebo nemas zmysel pre Bozie veci, len pre ludske!“Potom Jezis povedal svojim ucenikom: „Kto chce ist za mnou, nech zaprie sam seba, vezme svoj kriz a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel zivot zachranit, strati ho, ale kto strati svoj zivot pre mna, najde ho. Ved co osozi cloveku, keby aj cely svet ziskal, a svojej dusi by uskodil?! Alebo za co vymeni clovek svoju dusu?!Lebo Syn cloveka pride v slave svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplati kazdemu podla jeho skutkov. Veru, hovorim vam: Niektori z tych, co tu stoja, neokusia smrt, kym neuvidia Syna cloveka, ako prichadza vo svojom kralovstve. “O sest dni vzal Jezis so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jana a vyviedol ich na vysoky vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvar mu zaziarila sta slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojzis a Elias a rozpravali sa s nim. Vtedy Peter povedal Jezisovi: „Pane, dobre je nam tu. Ak chces, urobim tu tri stanky: jeden tebe, jeden Mojzisovi a jeden Eliasovi. “Kym este hovoril, zahalil ich jasny oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je moj milovany Syn, v ktorom mam zalubenie; pocuvajte ho. “Ked to ucenici poculi, padli na tvar a velmi sa bali. No pristupil k nim Jezis, dotkol sa ich a povedal im: „Vstante a nebojte sa!“A ked zdvihli oci, nevideli nikoho, iba Jezisa. Ked zostupovali z vrchu, Jezis im prikazal: „Nikomu nehovorte o tomto videni, kym Syn cloveka nevstane z mrtvych. “Ucenici sa ho pytali: „Preco teda zakonnici hovoria, ze najprv musi prist Elias?“On odpovedal: „Ano, Elias pride a vsetko obnovi. Ba hovorim vam, ze Elias uz prisiel, no nespoznali ho a urobili s nim, co chceli. Takisto bude od nich trpiet aj Syn cloveka. “Vtedy ucenici pochopili, ze im hovoril o Janovi Krstitelovi. Ked prisli k zastupu, pristupil k nemu isty clovek, padol pred nim na kolenaa hovoril: „Pane, zmiluj sa nad mojim synom: je namesacny a velmi trpi, lebo casto padne do ohna a casto do vody. Priviedol som ho k tvojim ucenikom no nemohli ho uzdravit. “Jezis povedal: „Neveriace a skazene pokolenie, dokial budem s vami? Dokedy vas mam este trpiet? Privedte ho sem ku mne. “Jezis zlemu duchu pohrozil, ten z neho vysiel a chlapec bol od tej hodiny zdravy. Ked boli ucenici s Jezisom sami, pristupili k nemu a spytali sa ho: „Preco sme ho nemohli vyhnat my?“On im povedal: „Pre svoju malu vieru. Veru, hovorim vam: Ak budete mat vieru ako horcicne zrnko a poviete tomuto vrchu: »Prejdi odtialto ta!« - prejde. A nic vam nebude nemozne. “(Tento druh sa neda vyhnat inac, iba modlitbou a postom. )Ked boli spolu v Galilei, Jezis im povedal: „Syn cloveka bude vydany do ruk ludi;zabiju ho, ale tretieho dna vstane z mrtvych. “ A oni sa velmi zarmutili. Ked prisli do Kafarnauma, pristupili k Petrovi vyberaci dvojdrachmy a povedali: „Vas ucitel neplati dvojdrachmu?“On vravel: „Plati. “ Ked potom vosiel do domu, Jezis ho predisiel otazkou: „Simon, co myslis? Od koho vyberaju pozemski krali poplatky a dane? Od svojich synov, ci od cudzich?“On odpovedal: „Od cudzich. “ A Jezis mu povedal: „Synovia su teda oslobodeni. Ale aby sme ich nepohorsili, chod k moru, hod udicu a rybu, ktora sa chyti prva, vezmi, otvor jej usta a najdes stater. Vezmi ho a daj im za mna i za seba. “V tu hodinu pristupili k Jezisovi ucenici a pytali sa: „Kto je podla teba najvacsi v nebeskom kralovstve?“On zavolal k sebe dieta, postavil ho medzi nicha povedal: „Veru, hovorim vam: Ak sa neobratite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeskeho kralovstva. Kto sa teda ponizi ako toto dieta, ten je najvacsi v nebeskom kralovstve. A kto prijme jedno taketo dieta v mojom mene, mna prijima. Ale pre toho, kto by pohorsil jedneho z tychto malickych, co veria vo mna, bolo by lepsie, keby mu zavesili mlynsky kamen na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohorsenie! Pohorsenia sice musia prist, ale beda cloveku, skrze ktoreho pohorsenie prichadza!Ak ta zvadza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhod od seba: je pre teba lepsie, ked vojdes do zivota zmrzaceny alebo krivy, ako keby ta mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodit do vecneho ohna. A ak ta zvadza na hriech tvoje oko, vylup ho a odhod od seba: je pre teba lepsie, ked vojdes do zivota s jednym okom, ako keby ta mali s obidvoma ocami vrhnut do ohniveho pekla. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jednym z tychto malickych. Lebo vam hovorim, ze ich anjeli v nebi ustavicne hladia na tvar mojho Otca, ktory je na nebesiach. (Syn cloveka totiz prisiel zachranit, co sa stratilo. )Co myslite? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zabludila, nenecha tych devatdesiatdevat na vrchoch a nepojde hladat tu, co zabludila?A ked sa mu ju podari najst, veru, hovorim vam: Bude mat z nej vacsiu radost ako z tych devatdesiatich deviatich, co nezabludili. Tak ani vas Otec, ktory je na nebesiach, nechce, aby zahynul co len jediny z tychto malickych. Ked sa tvoj brat prehresi proti tebe, chod a napomen ho medzi styrmi ocami. Ak ta pocuvne, ziskal si svojho brata. Ak ta nepocuvne, priber si este jedneho alebo dvoch, aby bola kazda vypoved potvrdena ustami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepocuvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel posluchnut, nech ti je ako pohan a mytnik. Veru, hovorim vam: Co zviazete na zemi, bude zviazane v nebi, a co rozviazete na zemi, bude rozviazane v nebi. A zasa vam hovorim: Ak budu dvaja z vas na zemi jednomyselne prosit o cokolvek, dostanu to od mojho Otca, ktory je na nebesiach. Lebo kde su dvaja alebo traja zhromazdeni v mojom mene, tam som ja medzi nimi. “Vtedy k nemu pristupil Peter a povedal mu: „Pane, kolko raz mam odpustit svojmu bratovi, ked sa proti mne prehresi? Azda sedem raz?“Jezis mu odpovedal: „Hovorim ti: Nie sedem raz, ale sedemdesiatsedem raz. Preto sa nebeske kralovstvo podoba kralovi, ktory sa rozhodol vyuctovat so svojimi sluhami. Ked zacal uctovat, priviedli mu jedneho, ktory bol dlzen desattisic talentov. Ale pretoze nemal skadial vratit, pan rozkazal predat jeho aj jeho zenu, aj deti i vsetko, co mal, a dlh splatit. Vtedy mu sluha padol k noham a na kolenach ho prosil: »Pozhovej mi a vsetko ti vratim. «A pan sa nad sluhom zlutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlzobu. No len co ten sluha vysiel, stretol sa so svojim spolusluhom, ktory mu dlhoval sto denarov. Chytil ho pod krk a krical: »Vrat, co mi dlhujes!«Jeho spolusluha mu padol k noham a prosil ho: »Pozhovej mi a dlzobu ti splatim. «On vsak nechcel, ale odisiel a vrhol ho do zalara, kym dlh nesplati. Ked jeho spolusluhovia videli, co sa stalo, velmi sa zarmutili. Isli a rozpovedali svojmu panovi vsetko, co sa stalo. A tak si ho pan predvolal a povedal mu: »Zly sluha, ja som ti odpustil celu dlzobu, pretoze si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zlutovat nad svojim spolusluhom, ako som sa ja zlutoval nad tebou?«A rozhnevany pan ho vydal mucitelom, kym nesplati celu dlzobu. Tak aj moj nebesky Otec urobi vam, ak neodpustite zo srdca kazdy svojmu bratovi. “Ked Jezis skoncil tieto reci, odisiel z Galiley a presiel do judejskeho kraja za Jordan. Isli za nim velke zastupy a on ich tam uzdravoval. Tu k nemu pristupili farizeji a pokusali ho: „Smie clovek prepustit svoju manzelku z akejkolvek priciny?“On odpovedal: „Necitali ste, ze Stvoritel ich od pociatku ako muza a zenu stvorila povedal: »Preto muz opusti otca i matku a priputa sa k svojej manzelke a budu dvaja v jednom tele?«A tak uz nie su dvaja, ale jedno telo. Co teda Boh spojil, nech clovek nerozlucuje. “Povedali mu: „Preco potom Mojzis rozkazal dat priepustny list a prepustit?“Odpovedal im: „Mojzis vam pre tvrdost vasho srdca dovolil prepustit vase manzelky; ale od pociatku to nebolo tak. A hovorim vam: Kazdy, kto prepusti svoju manzelku pre ine ako pre smilstvo a vezme si inu, cudzolozi. “Jeho ucenici mu povedali: „Ked je to takto medzi muzom a zenou, potom je lepsie nezenit sa. “On im povedal: „Nie vsetci pochopia toto slovo, iba ti, ktorym je to dane. Lebo su ludia neschopni manzelstva, pretoze sa taki narodili zo zivota matky, inych takymi urobili ludia a ini sa takymi urobili sami pre nebeske kralovstvo. Kto to moze pochopit, nech pochopi. “Vtedy mu priniesli deti, aby na ne polozil ruky a pomodlil sa. Ale ucenici ich okrikovali. Jezis im povedal: „Nechajte deti a nebrante im prichadzat ku mne, lebo takym patri nebeske kralovstvo. “Potom na ne kladol ruky a odisiel odtial. Tu k nemu ktosi pristupil a pytal sa ho: „Ucitel, co dobre mam robit, aby som mal vecny zivot?“ On mu povedal:„Preco sa ma pytas na dobre? Len jeden je dobry. Ale ak chces vojst do zivota, zachovavaj prikazania!“On sa ho opytal: „Ktore?“ Jezis povedal: „Nezabijes! Nescudzolozis! Nepokradnes! Nebudes krivo svedcit!Cti otca i matku a milovat budes svojho blizneho ako seba sameho!“Mladik mu povedal: „Toto vsetko som zachovaval. Co mi este chyba?“Jezis mu vravel: „Ak chces byt dokonaly, chod, predaj, co mas, rozdaj chudobnym a budes mat poklad v nebi. Potom prid a nasleduj ma!“Ked mladik pocul toto slovo, odisiel smutny, lebo mal velky majetok. A Jezis povedal svojim ucenikom: „Veru, hovorim vam: Bohaty tazko vojde do nebeskeho kralovstva. Ba hovorim vam: Lahsie je tave prejst cez ucho ihly, ako bohacovi vojst do Bozieho kralovstva. “Ked to ucenici poculi, velmi sa divili a hovorili: „Kto potom moze byt spaseny?“Jezis sa na nich zahladel a povedal im: „Ludom je to nemozne, ale Bohu je vsetko mozne. “Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili vsetko a isli sme za tebou. Co z toho teda budeme mat?“Jezis im povedal: „Veru, hovorim vam: Pri obnoveni sveta, ked Syn cloveka zasadne na tron svojej slavy, aj vy, co ste isli za mnou, zasadnete na dvanast tronov a budete sudit dvanast kmenov Izraela. A kazdy, kto pre moje meno opusti domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonasobne viac a bude dedicom vecneho zivota. A mnohi prvi budu poslednymi a posledni prvymi. Lebo nebeske kralovstvo sa podoba hospodarovi, ktory vysiel skoro rano najat robotnikov do svojej vinice. Zjednal sa s robotnikmi na denari za den a poslal ich do svojej vinice. Ked vysiel okolo deviatej hodiny, videl inych, ako stoja zahalcivo na namesti. I povedal im: »Chodte aj vy do mojej vinice a dam vam, co bude spravodlive. «A oni sli. Vysiel znova okolo dvanastej aj okolo tretej hodiny popoludni a urobil podobne. Ked vysiel okolo piatej popoludni a nasiel inych postavat, povedal im: »Co tu necinne stojite cely den?«Vraveli mu: »Nik nas nenajal. « Povedal im: »Chodte aj vy do mojej vinice!«Ked sa zvecerilo, povedal pan vinice svojmu spravcovi: »Zavolaj robotnikov a vyplat im mzdu, pocnuc poslednymi az po prvych!«Tak prisli ti, co nastupili okolo piatej hodiny popoludni, a kazdy dostal denar. Ked prisli ti prvi, mysleli si, ze dostanu viac. Ale aj oni dostali po denari. Vzali ho a somrali na hospodara:»Ti posledni pracovali jedinu hodinu, a ty si ich postavil na roven nam, co sme znasali bremeno dna a horucost. «Ale on jednemu z nich odpovedal: »Priatelu, nekrivdim ti. Nezjednal si sa so mnou za denar?Vezmi, co je tvoje, a chod! Ja chcem aj tomuto poslednemu dat tolko, kolko tebe. Alebo nesmiem so svojim robit, co chcem? Ci na mna zazeras preto, ze som dobry?«Tak budu posledni prvymi a prvi poslednymi. “Ked Jezis vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanastich ucenikov a cestou im hovoril:„Hla, vystupujeme do Jeruzalema a Syn cloveka bude vydany velknazom a zakonnikom. Odsudia ho na smrta vydaju pohanom, aby ho vysmiali, zbicovali a ukrizovali, ale on tretieho dna vstane z mrtvych. “Vtedy k nemu pristupila matka Zebedejovych synov so svojimi synmi, poklonila sa a o cosi ho prosila. On sa jej opytal: „Co chces?“ Vravela mu: „Povedz, aby tito moji dvaja synovia sedeli v tvojom kralovstve jeden po tvojej pravici a druhy po lavici. “Jezis odpovedal: „Neviete, co ziadate. Mozete pit kalich, ktory mam ja pit?“ Oni mu vraveli: „Mozeme. “On im povedal: „Moj kalich budete pit, ale dat niekomu sediet po mojej pravici alebo lavici nepatri mne; to dostanu ti, ktorym to pripravil moj Otec. “Ked to poculi ostatni desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Jezis ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, ze vladcovia narodov panuju nad nimi a mocnari im davaju citit svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chciet stat velkym, bude vasim sluzobnikom. A kto bude chciet byt medzi vami prvy, bude vasim sluhom. Ako ani Syn cloveka neprisiel dat sa obsluhovat, ale sluzit a polozit svoj zivot ako vykupne za mnohych. “Ked vychadzali z Jericha, isiel za nim velky zastup. A hla, pri ceste sedeli dvaja slepci. Ako poculi, ze tadial ide Jezis, vykrikli: „Pane, syn Davidov, zmiluj sa nad nami!“Zastup ich okrikal, aby mlcali; ale oni tym vacsmi kricali: „Pane, syn Davidov, zmiluj sa nad nami!“Jezis zastal, zavolal si ich a povedal: „Co chcete, aby som vam urobil?“Odpovedali mu: „Pane, nech sa nam otvoria oci. “Jezis sa zlutoval nad nimi, dotkol sa ich oci a hned videli a isli za nim. Ked sa priblizili k Jeruzalemu a prisli do Betfage pri Olivovej hore, Jezis poslal dvoch ucenikova povedal im: „Chodte do dediny, co je pred vami, a hned najdete priviazanu oslicu a s nou osliatko! Odviazte ich a privedte ku mne!A keby vam niekto nieco hovoril, povedzte: »Pan ich potrebuje. « A hned ich prepusti. “Toto sa stalo, aby sa splnilo, co predpovedal prorok:„Povedzte dcere sionskej: Hla, tvoj Kral prichadza k tebe, tichy, sediaci na oslici, na osliatku, mladati tazneho zvierata. “Ucenici sli a urobili, ako im Jezis rozkazal. Priviedli oslicu a osliatko, pokladli na ne svoje plaste a on si na ne sadol. Velke zastupy prestierali na cestu svoje plaste, ini odtinali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zastupy, co isli pred nim, i tie, co sli za nim, volali: „Hosanna synovi Davidovmu! Pozehnany, ktory prichadza v mene Panovom! Hosanna na vysostiach!“Ked vosiel do Jeruzalema, rozvirilo sa cele mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“A zastupy hovorili: „To je ten prorok, Jezis z galilejskeho Nazareta. “Jezis vosiel do chramu a vyhnal vsetkych predavacov a kupujucich v chrame. Penazomencom poprevracal stoly a predavacom holubov stolicea povedal im: „Napisane je: »Moj dom sa bude volat domom modlitby. « A vy z neho robite lotrovsky pelech. “V chrame k nemu pristupili slepi a chromi a on ich uzdravil. Ked velknazi a zakonnici videli divy, ktore robil, a deti, co v chrame volali: „Hosanna synovi Davidovmu!“, nahnevali saa povedali mu: „Pocujes, co tito hovoria?“ Jezis im odvetil: „Pravdaze. Nikdy ste necitali: »Z ust nemluvniat a dojceniec pripravil si si chvalu«?“I nechal ich, vysiel von z mesta do Betanie a tam zostal. Ked sa rano vracal do mesta, pocitil hlad. Pri ceste videl figovnik. Isiel k nemu, ale nenasiel na nom nic, len listie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe uz nikdy neurodi ovocie. “ A figovnik hned vyschol. Ked to ucenici videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, ze figovnik tak naraz vyschol?“Jezis im na to povedal: „Veru, hovorim vam: Ak budete mat vieru a nebudete pochybovat, urobite nielen to, co sa stalo s figovnikom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: »Zdvihni sa a hod sa do mora,« stane sa to. A dostanete vsetko, o co budete s vierou prosit v modlitbe. “Ked prisiel do chramu a ucil, pristupili k nemu velknazi a starsi ludu a pytali sa: „Akou mocou toto robis? A kto ti dal tuto moc?“Jezis im povedal: „Aj ja sa vas na nieco spytam. Ak mi odpoviete, i ja vam poviem, akou mocou toto robim. Odkial bol Janov krst? Z neba, ci od ludi?“ Oni rozmyslali a hovorili si: „Ak povieme: »Z neba,« povie nam: »Preco ste mu teda neuverili?«Ale ak povieme: »Od ludi,« mame sa co obavat zastupu, lebo Jana pokladaju vsetci za proroka. “Odpovedali teda Jezisovi: „Nevieme. “ A on im odvetil: „Ani ja vam nepoviem, akou mocou toto robim. “„Co poviete na toto? Isty clovek mal dvoch synov. Prisiel k prvemu a povedal mu: »Syn moj, chod dnes pracovat do vinice!«Ale on odpovedal: »Nechce sa mi. « No potom to olutoval a isiel. Isiel k druhemu a povedal mu to iste. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nesiel. Kto z tychto dvoch splnil otcovu volu?“ Odpovedali: „Ten prvy. “ Jezis im povedal: „Veru, hovorim vam: Mytnici a neviestky vas predchadzaju do Bozieho kralovstva. Lebo k vam prisiel Jan cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mytnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu. Pocujte ine podobenstvo: Isty hospodar vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vezu. Potom ju prenajal vinohradnikom a odcestoval. Ked sa priblizil cas oberacky, poslal k vinohradnikom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel urody. Ale vinohradnici jeho sluhov pochytali; jedneho zbili, ineho zabili, dalsieho ukamenovali. Znova poslal inych sluhov, viac ako predtym, ale aj s nimi urobili podobne. Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: »K mojmu synovi budu mat uctu. «Ale ked vinohradnici zazreli syna, povedali si: »To je dedic. Podte, zabime ho a jeho dedicstvo bude nase!«Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. Ked potom pride pan vinice, co urobi tym vinohradnikom?“Odpovedali mu: „Zlych bez milosti zahubi a vinicu prenajme inym vinohradnikom, ktori mu budu nacas odovzdavat urodu. “Jezis im povedal: „Nikdy ste necitali v Pisme: »Kamen, co stavitelia zavrhli, stal sa kamenom uholnym. To sa stalo na pokyn Pana; vec v nasich ociach obdivuhodna«?Preto vam hovorim: Vam sa Bozie kralovstvo vezme a da sa narodu, ktory bude prinasat urodu. Kto padne na ten kamen, dolame sa, a na koho on padne, toho rozdlavi. “Ked velknazi a farizeji poculi tieto jeho podobenstva, vybadali, ze hovori o nich. A chceli ho zajat, len sa bali zastupov, lebo ony ho pokladali za proroka. A Jezis im znova hovoril v podobenstvach:„Nebeske kralovstvo sa podoba kralovi, ktory vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvanych na svadbu. Ale oni nechceli ist. Znova poslal inych sluhov s odkazom: »Povedzte pozvanym: Hostinu som uz pri chystal, voly a krmny dobytok su pozabijane a vsetko je pripravene; podte na svadbu!«Ale oni na to nedbali a odisli: jeden na svoje pole, iny za svojim obchodom. Ostatni jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kral sa rozhneval, poslal svoje vojska, vrahov zahubil a ich mesto podpalil. Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravena, ale pozvani jej neboli hodni. Chodte preto na razcestia a vsetkych, co najdete, zavolajte na svadbu. «Sluhovia vysli na cesty a zhromazdili vsetkych, ktorych nasli, zlych aj dobrych; a svadobna sien sa naplnila hostami. Ked kral vosiel pozriet si hosti, zbadal tam cloveka, ktory nebol obleceny do svadobneho odevu. Povedal mu: »Priatelu, ako si sem mohol vojst bez svadobneho odevu?« On onemel. Tu kral povedal sluhom: »Zviazte mu nohy i ruky a vyhodte ho von do tmy; tam bude plac a skripanie zubami. «Lebo mnoho je povolanych, ale malo vyvolenych. “Vtedy farizeji odisli a radili sa, ako by ho podchytili v reci. Poslali k nemu svojich ucenikov a herodianov so slovami: „Ucitel, vieme, ze vzdy vravis pravdu a podla pravdy ucis Bozej ceste. Neberies ohlad na nikoho, lebo nehladis na osobu cloveka. Povedz nam teda, co si myslis: Slobodno platit cisarovi dan, ci nie?“Ale Jezis poznal ich zlomyselnost a povedal: „Co ma pokusate, pokrytci?!Ukazte mi danovy peniaz!“ Oni mu podali denar. Spytal sa ich: „Ci je tento obraz a napis?“Odpovedali mu: „Cisarov. “ Tu im povedal: „Davajte teda, co je cisarovo, cisarovi, a co je Bozie, Bohu. “Ked to poculi, zadivili sa, nechali ho a odisli. V ten den prisli k nemu saduceji, ktori tvrdia, ze niet zmrtvychvstania, a pytali sa ho:„Ucitel, Mojzis povedal, ze ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si ma vziat jeho manzelku a splodit svojmu bratovi potomka. Bolo u nas sedem bratov. Prvy sa ozenil a umrel. A pretoze nemal potomka, zanechal svoju zenu svojmu bratovi. Takisto aj druhy a treti az po siedmeho. Napokon po vsetkych zomrela aj zena. Nuz ktoremu zo siedmich bude manzelkou pri vzkrieseni? Ved ju mali vsetci. “Jezis im povedal: „Mylite sa, lebo nepoznate Pismo ani Boziu moc. Pri vzkrieseni sa ludia nezenia, ani nevydavaju, ale su ako anjeli v nebi. A o vzkrieseni mrtvych ste necitali, co vam povedal Boh, ked vravel:»Ja som Boh Abrahama, Boh Izaka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mrtvych, ale zivych. “Ked to poculi zastupy, zasli nad jeho ucenim. Ked sa farizeji dopoculi, ze umlcal saducejov, zisli saa jeden z nich, ucitel zakona, sa ho spytal, aby ho pokusal:„Ucitel, ktore prikazanie v Zakone je najvacsie?“On mu povedal: „Milovat budes Pana, svojho Boha, celym svojim srdcom, celou svojou dusou a celou svojou myslou!To je najvacsie a prve prikazanie. Druhe je mu podobne: Milovat budes svojho blizneho ako seba sameho!Na tychto dvoch prikazaniach spociva cely Zakon i Proroci. “Ked boli farizeji zhromazdeni, Jezis sa ich opytal:„Co si myslite o Mesiasovi? Ci syn je?“ Odpovedali mu: „Davidov. “Povedal im: „Akoze ho potom David v Duchu vola Panom, ked hovori:»Pan povedal mojmu Panovi: Sed po mojej pravici, kym ti nepolozim tvojich nepriatelov pod nohy«?Ak ho teda David vola Panom, ako moze byt jeho synom?“A nik mu nevedel odpovedat ani slovo. Ani sa ho od toho dna uz nik neodvazil vypytovat. Vtedy Jezis povedal zastupom i svojim ucenikom:„Zakonnici a farizeji zasadli na Mojzisovu stolicu. Preto robte a zachovavajte vsetko, co vam povedia, ale podla ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonaju. Viazu tazke az neunosne bremena a kladu ich ludom na plecia, ale sami ich nechcu ani prstom pohnut. Vsetko, co robia, konaju iba preto, aby ich ludia videli: rozsiruju si modlitebne remienky a zvacsuju strapce na satach,radi maju popredne miesta na hostinach, prve stolice v synagogach,pozdravy na uliciach a ked ich ludia oslovuju Rabbi. Vy sa nedavajte volat Rabbi, lebo len jeden je vas Ucitel, vy vsetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je vas Otec, ten nebesky. Ani sa nedavajte volat Ucitelmi, lebo len jediny je vas Ucitel, Kristus. Kto je medzi vami najvacsi, bude vasim sluzobnikom. Kto sa povysuje, bude ponizeny, a kto sa ponizuje, bude povyseny. Beda vam, zakonnici a farizeji, pokrytci, lebo zatvarate nebeske kralovstvo pred ludmi! Sami don nevchadzate, a tym, co vchadzaju, vojst nedovolite. (Beda vam, zakonnici a farizeji, pokrytci! Vyjedate domy vdovam a modlite sa dlhe modlitby. Preto vas postihne prisnejsi sud. )Beda vam, zakonnici a farizeji, pokrytci, lebo obchadzate more i zem, aby ste ziskali jedneho novoverca, a ked sa nim stane, urobite z neho syna pekla dva razy horsieho, ako ste sami!Beda vam, slepi vodcovia! Hovorite: »Kto by prisahal na chram, to nic nie je, ale kto by prisahal na chramove zlato, to ho uz viaze. «Hlupaci a slepci! Co je viac: zlato, ci chram, ktory to zlato posvacuje?Alebo: »Kto by prisahal na oltar, to nic nie je, ale kto by prisahal na dar, co je na nom, to ho uz viaze. «Slepci! Coze je viac: dar, ci oltar, ktory ten dar posvacuje?Kto teda prisaha na oltar, prisaha nan i na vsetko, co je na nom;a kto prisaha na chram, prisaha nan i na toho, ktory v nom byva. A kto prisaha na nebo, prisaha na Bozi tron i na toho, co na nom sedi. Beda vam, zakonnici a farizeji, pokrytci, lebo davate desiatky z maty, kopru a rasce, ale zanedbali ste, co je v zakone dolezitejsie - spravodlivost, milosrdenstvo a vernost! Toto bolo treba robit, a tamto nezanedbavat. Slepi vodcovia! Komara preciedzate a tavu prehĺtate. Beda vam, zakonnici a farizeji, pokrytci, lebo cistite casu a misu zvonka, ale vnutri su plne lupeze a necistoty!Slepy farizej, vycisti casu najprv zvnutra, aby bola cista aj zvonka!Beda vam, zakonnici a farizeji, pokrytci, lebo sa podobate obielenym hrobom, ktore zvonka vyzeraju pekne, ale vnutri su plne mrtvolnych kosti a vselijakej necistoty!Tak sa aj vy navonok zdate ludom spravodlivi, no vnutri ste plni pokrytectva a nepravosti. Beda vam, zakonnici a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivym zdobite pomnikya hovorite: »Keby sme boli zili za cias nasich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov. «A tak si sami svedcite, ze ste synmi tych, co zabijali prorokov. Vy uz dovrste mieru svojich otcov!Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla?Preto, hla, ja k vam posielam prorokov, ucitelov mudrosti a zakonnikov. Vy niektorych z nich zabijete a ukrizujete, inych budete bicovat vo svojich synagogach a prenasledovat z mesta do mesta,aby na vas padla vsetka spravodliva krv vyliata na zemi, pocnuc krvou spravodliveho Abela az po krv Zachariasa, Barachiasovho syna, ktoreho ste zabili medzi chramom a oltarom. Veru, hovorim vam: To vsetko padne na toto pokolenie. Jeruzalem, Jeruzalem, ktory zabijas prorokov a kamenujes tych, co boli k tebe poslani, kolko raz som chcel zhromazdit tvoje deti, ako sliepka zhromazduje svoje kuriatka pod kridla, a nechceli ste!Hla, vas dom vam ostava pusty. Lebo vam hovorim: Odteraz ma neuvidite, az kym nebudete hovorit: »Pozehnany, ktory prichadza v mene Panovom. «“Ked Jezis vysiel z chramu a odchadzal, pristupili k nemu jeho ucenici a ukazovali mu chramove stavby. On im vsak povedal: „Vidite toto vsetko? Veru, hovorim vam: Nezostane tu kamen na kameni; vsetko bude zborene. “Ked potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristupili k nemu ucenici a spytali sa ho: „Povedz nam, kedy to bude a ake bude znamenie tvojho prichodu a konca sveta?“Jezis im odpovedal: „Dajte si pozor, aby vas niekto nezviedol. Lebo pridu mnohi v mojom mene a budu hovorit: »Ja som Mesias. « A mnohych zvedu. Budete pocut o vojnach a chyry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplasili. To musi prist, ale este nebude koniec. Lebo povstane narod proti narodu a kralovstvo proti kralovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to vsetko bude len zaciatok utrap. Potom vas vydaju na mucenie, budu vas zabijat, a vsetky narody vas budu nenavidiet pre moje meno. Vtedy mnohi odpadnu a budu sa navzajom udavat a nenavidiet. Vystupi mnoho falosnych prorokov a zvedu mnohych. A pretoze sa rozmnozi nepravost, v mnohych vychladne laska. Ale kto vytrva do konca, bude spaseny. Toto evanjelium o kralovstve sa bude hlasat po celom svete na svedectvo vsetkym narodom. A potom pride koniec. Ked uvidite ohavnost spustosenia na svatom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto cita, nech pochopi:vtedy ti, co budu v Judei, nech utecu do hor;kto bude na streche, nech nezostupuje vziat si nieco z domu,a kto bude na poli, nech sa nevracia vziat si plast. Beda tarchavym zenam a tym, co budu v tie dni pridajat!Modlite sa, aby ste nemuseli utekat v zime alebo v sobotu,lebo vtedy bude velke suzenie, ake nebolo od pociatku sveta az doteraz a uz ani nebude. A keby sa tie dni neskratili, nezachranil by sa nik; ale kvoli vyvolenym sa tie dni skratia. Keby vam vtedy niekto povedal: »Hla, tu je Mesias« alebo: »Tamto je,« neverte. Lebo vystupia falosni mesiasi a falosni proroci a budu robit velke znamenia a zazraky, aby zviedli, ak je to mozne, aj vyvolenych. Hla, hovorim vam to vopred. Keby vam teda povedali: »Hla, je na pusti,« nevychadzajte; »Hla, skryva sa v dome,« neverte. Lebo ako blesk vzide na vychode a vidno ho az po zapad, taky bude aj prichod Syna cloveka. Kde bude mrtvola, tam sa zhromazdia aj orly. Hned po suzeni tych dni slnko sa zatmie, mesiac nevyda svoje svetlo, hviezdy budu padat z neba a nebeske mocnosti sa zachveju. Vtedy sa na nebi zjavi znamenie Syna cloveka. Vsetky kmene zeme budu nariekat a uvidia Syna cloveka prichadzat na nebeskych oblakoch s mocou a velkou slavou. On posle svojich anjelov za mohutneho zvuku polnice a zhromazdia jeho vyvolenych zo styroch stran sveta, od jedneho kraja neba az po druhy. Od figovnika sa naucte podobenstvo. Ked jeho ratolest mladne a vyhana listie, viete, ze je blizko leto. Tak aj vy; az uvidite toto vsetko, vedzte, ze je blizko, predo dvermi. Veru, hovorim vam: Nepominie sa toto pokolenie, kym sa to vsetko nestane. Nebo a zem sa pominu, ale moje slova sa nepominu. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeski anjeli, ani Syn, iba sam Otec. Ako bolo za dni Noema, tak bude aj pri prichode Syna cloveka. Ako v dnoch pred potopou ludia jedli a pili, zenili sa a vydavali az do toho dna, ked Noe vosiel do koraba,a nic nezbadali, az prisla potopa a zmietla vsetkych, tak bude aj pri prichode Syna cloveka. Vtedy budu na poli dvaja: jeden bude vzaty, druhy sa ponecha. Dve budu mliet na mlyne: jedna bude vzata, druha sa ponecha. Bdejte teda, lebo neviete, v ktory den pride vas Pan. Uvazte predsa: Keby hospodar vedel, v ktoru nocnu hodinu pride zlodej, veruze by bdel a nedovolil by mu vniknut do svojho domu. Preto aj vy budte pripraveni, lebo Syn cloveka pride v hodinu, o ktorej neviete. Kto je teda verny a mudry sluha, ktoreho pan ustanovil nad svojou celadou, aby jej nacas daval pokrm?Blahoslaveny sluha, ktoreho pan pri svojom prichode najde tak robit. Veru, hovorim vam: Ustanovi ho nad celym svojim majetkom. Ale keby si zly sluha v srdci povedal: »Moj pan volajako nejde«a zacal by bit svojich spolusluhov, jest a pit s opilcami,pan toho sluhu pride v den, ked to najmenej caka, a v hodinu, o ktorej sa nenazda,oddeli ho a da mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plac a skripanie zubami. Vtedy sa nebeske kralovstvo bude podobat desiatim pannam, ktore si vzali lampy a vysli naproti zenichovi. Pat z nich bolo nerozumnych a pat mudrych. Nerozumne si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Mudre si vzali s lampami aj olej do nadob. Ked zenich neprichadzal, vsetkym sa zacalo driemat a zaspali. O polnoci sa strhol krik: »Zenich prichadza, vyjdite mu v ustrety!«Vsetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumne panny povedali mudrym: »Dajte nam zo svojho oleja, lebo nase lampy hasnu. «Ale mudre odvetili: »Aby azda nebolo ani nam, ani vam malo, chodte radsej k predavacom a kupte si!«No kym isli kupovat olej, prisiel zenich a tie, co boli pripravene, vosli s nim na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prisli aj ostatne panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nam!«Ale on im povedal: »Veru, hovorim vam: Nepoznam vas. «Preto bdejte, lebo neviete ani dna, ani hodiny. Bude to tak, ako ked sa isty clovek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok:jednemu dal pat talentov, druhemu dva a dalsiemu jeden, kazdemu podla jeho schopnosti, a odcestoval. Ten, co dostal pat talentov, hned siel, obchodoval s nimi a ziskal dalsich pat. Podobne aj ten, co dostal dva, ziskal dalsie dva. Ale ten, co dostal jeden, siel, vykopal jamu a peniaze svojho pana ukryl. Po dlhom case sa pan tych sluhov vratil a zacal s nimi uctovat. Predstupil ten, co dostal pat talentov, priniesol dalsich pat talentov a vravel: »Pane, pat talentov si mi odovzdal a hla, dalsich pat som ziskal. «Jeho pan mu povedal: »Spravne, dobry a verny sluha; bol si verny nad malom, ustanovim ta nad mnohym: vojdi do radosti svojho pana. «Predstupil ten, co dostal dva talenty, a vravel: »Pane, dva talenty si mi odovzdal a hla, ziskal som dalsie dva. «Jeho pan mu povedal: »Spravne, dobry a verny sluha; bol si verny nad malom, ustanovim ta nad mnohym: vojdi do radosti svojho pana. «Predstupil aj ten, co dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, ze si tvrdy clovek: znes, kde si nesial, a zbieras, kde si nerozsypal. Bal som sa, a preto som isiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hla, tu mas, co je tvoje. «Jeho pan mu povedal: »Zly a lenivy sluha! Vedel si, ze znem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsypal?Mal si teda moje peniaze dat penazomencom a ja by som si bol po navrate vybral, co je moje, aj s urokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, co ma desat talentov. Lebo kazdemu, kto ma, este sa prida a bude mat hojne. Ale kto nema, tomu sa vezme aj to, co ma. A neuzitocneho sluhu vyhodte von do tmy; tam bude plac a skripanie zubami. «Az pride Syn cloveka vo svojej slave a s nim vsetci anjeli, zasadne na tron svojej slavy. Vtedy sa pred nim zhromazdia vsetky narody a on oddeli jednych od druhych, ako pastier oddeluje ovce od capov. Ovce si postavi sprava a capov zlava. Potom Kral povie tym, co budu po jeho pravici: »Podte, pozehnani mojho Otca, zaujmite kralovstvo, ktore je pre vas pripravene od stvorenia sveta. Lebo som bol hladny a dali ste mi jest; bol som smadny a dali ste mi pit; bol som pocestny a pritulili ste ma;bol som nahy a priodeli ste ma; bol som chory a navstivili ste ma; bol som vo vazeni a prisli ste ku mne. «Vtedy mu spravodlivi povedia: »Pane, a kedy sme ta videli hladneho a nakrmili sme ta, alebo smadneho a dali sme ti pit?Kedy sme ta videli ako pocestneho a pritulili sme ta, alebo naheho a priodeli sme ta?Kedy sme ta videli choreho alebo vo vazeni a prisli sme k tebe?«Kral im odpovie: »Veru, hovorim vam: Cokolvek ste urobili jednemu z tychto mojich najmensich bratov, mne ste urobili. «Potom povie aj tym, co budu zlava: »Odidte odo mna, zloreceni, do vecneho ohna, ktory je pripraveny diablovi a jeho anjelom!Lebo som bol hladny, a nedali ste mi jest; bol som smadny, a nedali ste mi pit;bol som pocestny, a nepritulili ste ma; bol som nahy, a nepriodeli ste ma; bol som chory a vo vazeni, a nenavstivili ste ma. «Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ta videli hladneho alebo smadneho, alebo ako pocestneho, alebo naheho, alebo choreho, alebo vo vazeni, a neposluzili sme ti?«Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorim vam: Cokolvek ste neurobili jednemu z tychto najmensich, ani mne ste to neurobili. «A pojdu tito do vecneho trapenia, kym spravodlivi do vecneho zivota. “Ked Jezis skoncil vsetky tieto reci, povedal svojim ucenikom:„Viete, ze o dva dni bude Velka noc a Syn cloveka bude vydany, aby ho ukrizovali. “Vtedy sa zhromazdili velknazi a starsi ludu v dvorane velknaza, ktory sa volal Kajfas,a uzniesli sa, ze Jezisa podvodne chytia a zabiju. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa lud nevzburil. “Ked bol Jezis v Betanii v dome Simona Malomocneho,pristupila k nemu zena s alabastrovou nadobou vzacneho vonaveho oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Ked to videli ucenici, hnevali sa a hovorili: „Naco taketo mrhanie?Ved sa to mohlo draho predat a rozdat chudobnym. “Jezis to spozoroval a povedal im: „Preco trapite tuto zenu? Urobila mi dobry skutok;ved chudobnych mate vzdy medzi sebou, ale mna nemate vzdy. Ked mi vyliala tento olej na telo, urobila to na moj pohreb. Veru, hovorim vam: Kdekolvek na svete sa bude ohlasovat toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovorit aj o tom, co urobila. “Vtedy jeden z Dvanastich - volal sa Judas Iskariotsky - odisiel k velknazoma vyzvedal sa: „Co mi date, a ja vam ho vydam?“ Oni mu urcili tridsat striebornych. A od tej chvile hladal prilezitost vydat ho. V prvy den sviatkov Nekvasenych chlebov prisli k Jezisovi ucenici a pytali sa ho: „Kde ti mame pripravit velkonocnu veceru?“On povedal: „Chodte do mesta k istemu cloveku a povedzte mu: Ucitel odkazuje: Moj cas je blizko, u teba budem jest so svojimi ucenikmi velkonocneho baranka. “Ucenici urobili, ako im Jezis rozkazal, a pripravili velkonocneho baranka. Ked sa zvecerilo, zasadol s Dvanastimi za stol. A ked jedli, povedal: „Veru, hovorim vam: Jeden z vas ma zradi. “Velmi osmutneli a zacali sa ho jeden po druhom vypytovat: „Som to ja, Pane?“On odpovedal: „Kto so mnou namaca ruku v mise, ten ma zradi. Syn cloveka sice ide, ako je o nom napisane, ale beda cloveku, ktory zradza Syna cloveka! Pre toho cloveka by bolo lepsie, keby sa nebol narodil. “Aj jeho zradca Judas sa opytal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sam si to povedal. “Pri veceri vzal Jezis chlieb a dobrorecil, lamal ho a daval ucenikom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo. “Potom vzal kalich, vzdaval vdaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho vsetci:toto je moja krv novej zmluvy, ktora sa vylieva za vsetkych na odpustenie hriechov. Hovorim vam: Odteraz uz nebudem pit z tohto plodu vinica az do dna, ked ho budem pit s vami novy v kralovstve svojho Otca. “Potom zaspievali chvalospev a vysli na Olivovu horu. Vtedy im Jezis povedal: „Vy vsetci tejto noci odpadnete odo mna, lebo je napisane: »Udriem pastiera a stado oviec sa rozprchne. «Ale ked vstanem z mrtvych, predidem vas do Galiley. “Peter mu povedal: „Aj keby vsetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem. “Jezis mu odvetil: „Veru, hovorim ti: Tejto noci skor, ako kohut zaspieva, tri razy ma zapries. “Peter mu povedal: „Aj keby som mal umriet s tebou, nezapriem ta. “ Podobne hovorili aj ostatni ucenici. Tu Jezis prisiel s nimi na pozemok, ktory sa vola Getsemani, a povedal ucenikom: „Sadnite si tu, kym odidem tamto a pomodlim sa. “Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejovych synov. I dolahli nanho smutok a uzkost. Vtedy im povedal: „Moja dusa je smutna az na smrt. Ostante tu a bdejte so mnou!“Trochu poodisiel, padol na tvar a modlil sa: „Otce moj, ak je mozne, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. “Ked sa vratil k ucenikom, nasiel ich spat. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdiet so mnou?Bdejte a modlite sa, aby ste neprisli do pokusenia! Duch je sice ochotny, ale telo slabe. “Znova odisiel a modlil sa: „Otce moj, ak ma tento kalich nemoze minut a musim ho pit, nech sa stane tvoja vola. “A ked sa vratil, zasa ich nasiel spat: oci sa im zatvarali od unavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a treti raz sa modlil tymi istymi slovami. Potom prisiel k ucenikom a povedal im: „Teraz uz spite a odpocivajte! Hla, prisla hodina; Syna cloveka uz vydavaju do ruk hriesnikov. Vstante, podme! Pozrite, moj zradca sa priblizil. “A kym este hovoril, prisiel Judas, jeden z Dvanastich, a s nim velky zastup s mecmi a kyjmi, ktory poslali velknazi a starsi ludu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkam, to je on; toho chytte!“A hned pristupil k Jezisovi a povedal: „Bud pozdraveny, Rabbi!“ A pobozkal ho. Jezis mu povedal: „Priatelu, naco si prisiel!?“ Vtedy pristupili, polozili na Jezisa ruky a zajali ho. Tu jeden z tych, co boli s Jezisom, vystrel ruku, vytasil mec, zasiahol nim velknazovho sluhu a odtal mu ucho. Jezis mu povedal: „Daj svoj mec na jeho miesto! Lebo vsetci, co sa chytaju meca, mecom zahynu. Alebo si myslis, ze by som nemohol poprosit svojho Otca a on by mi hned poslal viac ako dvanast plukov anjelov?Ale ako by sa potom splnilo Pismo, ze to ma byt takto?“V tu hodinu povedal Jezis zastupom: „Vysli ste s mecmi a kyjmi ako na zlocinca, aby ste ma zajali. Den co den som sedaval a ucil v chrame, a nezajali ste ma. “Toto vsetko sa stalo, aby sa splnili pisma Prorokov. Vtedy ho vsetci ucenici opustili a rozutekali sa. Ti, co Jezisa zajali, odviedli ho k velknazovi Kajfasovi, kde sa zhromazdili zakonnici a starsi. Peter siel zdaleka za nim az do velknazovho dvora. Vosiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidiet, ako sa to skonci. Velknazi a cela velrada zhanali krive svedectvo proti Jezisovi, aby ho mohli odsudit na smrt. Ale nenasli, hoci vystupilo mnoho falosnych svedkov. Napokon prisli dvajaa hovorili: „Tento povedal: »Mozem zborit Bozi chram a o tri dni ho postavit. «“Tu vstal velknaz a spytal sa ho: „Nic neodpovies? Co to tito svedcia proti tebe?!“Ale Jezis mlcal. Velknaz mu povedal: „Zaprisaham ta na ziveho Boha, aby si nam povedal, ci si Mesias, Bozi Syn. “Jezis mu odvetil: „Sam si to povedal. Ale hovorim vam: Odteraz uvidite Syna cloveka sediet po pravici Moci a prichadzat na nebeskych oblakoch. “Vtedy si velknaz roztrhol rucho a povedal: „Ruhal sa! Naco este potrebujeme svedkov? Sami ste teraz poculi ruhanie. Co na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“Potom mu pluli do tvare a bili ho pastami, ini ho zauskovalia hovorili: „Prorokuj nam, Mesias, hadaj, kto ta udrel!“Peter sedel vonku na nadvori. Prisla k nemu ktorasi sluzka a povedala: „Aj ty si bol s Jezisom Galilejskym!“Ale on pred vsetkymi zaprel: „Neviem, co hovoris. “Ked vysiel k brane, videla ho ina a povedala tym, co tam boli: „Tento bol s Jezisom Nazaretskym!“On znova zaprel s prisahou: „Nepoznam toho cloveka. “O chvilku pristupili ti, co tam stali, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, ved aj tvoja rec ta prezradza!“Vtedy sa zacal zaklinat a prisahat: „Nepoznam toho cloveka. “ A vtom zaspieval kohut. Tu sa Peter rozpamatal na slovo, ktore mu bol povedal Jezis: „Skor ako kohut zaspieva, tri razy ma zapries. “ Vysiel von a horko sa rozplakal. Ked sa rozodnilo, velknazi a starsi ludu sa uzniesli, ze Jezisa vydaju na smrt. Preto ho sputaneho odviedli a odovzdali vladarovi Pilatovi. Ked zradca Judas videl, ze Jezisa odsudili, lutostou pohnuty vratil tridsat striebornych velknazom a starsimso slovami: „Zhresil som, lebo som zradil nevinnu krv. “ Ale oni odvetili: „Co nas do toho? To je tvoja vec!“On odhodil strieborne peniaze v chrame a odisiel; a potom sa siel obesit. Velknazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dat do chramovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“Dohodli sa teda a kupili za ne Hrnciarovo pole na pochovavanie cudzincov. Preto sa to pole az do dnesneho dna vola Pole krvi. Vtedy sa splnilo, co povedal prorok Jeremias: „Vzali tridsat striebornych, cenu toho, ktoreho takto ocenili synovia Izraela,a dali ich za Hrnciarovo pole; ako mi prikazal Pan. “Ked Jezis stal pred vladarom, vladar sa ho spytal: „Si zidovsky kral?“ Jezis odpovedal: „Sam to hovoris. “A ked nanho velknazi a starsi zalovali, nic neodpovedal. Vtedy sa ho Pilat opytal: „Nepocujes, co vsetko proti tebe svedcia?“Ale on mu neodpovedal ani na jedine slovo, takze sa vladar velmi cudoval. Na sviatky vladar prepustal zastupu jedneho vazna, ktoreho si ziadali. Mali vtedy povestneho vazna, ktory sa volal Barabas. Ked sa zhromazdili, Pilat im povedal: „Koho vam mam prepustit: Barabasa, alebo Jezisa, ktory sa vola Mesias?“Lebo vedel, ze ho vydali zo zavisti. Ked sedel na sudnej stolici, odkazala mu jeho manzelka: „Nemaj nic s tym spravodlivym, lebo som dnes vo sne vela vytrpela pre neho. “Velknazi a starsi nahovorili zastupy, aby si ziadali Barabasa a Jezisa zahubili. Vladar sa ich opytal: „Ktoreho z tychto dvoch si ziadate prepustit?“ Oni zvolali: „Barabasa!“Pilat im povedal: „Co mam teda urobit s Jezisom, ktory sa vola Mesias?“ Vsetci volali: „Ukrizovat ho!“On vravel: „A co zle urobil?“ Ale oni tym vacsmi kricali: „Ukrizovat ho!“Ked Pilat videl, ze nic nedosiahne, ba ze poburenie este vzrasta, vzal vodu, umyl si pred zastupom ruky a vyhlasil: „Ja nemam vinu na krvi tohto cloveka. To je vasa vec!“A vsetok lud odpovedal: „Jeho krv na nas a na nase deti!“Vtedy im prepustil Barabasa. Jezisa vsak dal zbicovat a vydal ho, aby ho ukrizovali. Vladarovi vojaci vzali Jezisa do vladnej budovy a zhromazdili k nemu celu kohortu. Vyzliekli ho a odeli do sarlatoveho plasta,z trnia uplietli korunu a polozili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred nim na kolena a posmievali sa mu: „Bud pozdraveny, zidovsky kral!“Pluli nanho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Ked sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plasta a obliekli mu jeho saty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrizovali. Ako vychadzali, stretli cloveka z Cyreny, menom Simona. Toho prinutili, aby mu niesol kriz. Tak prisli na miesto, ktore sa vola Golgota, co znamena Lebka. Dali mu pit vino zmiesane so zlcou. Ale ked ho ochutnal, nechcel pit. Ked ho ukrizovali, hodili los a rozdelili si jeho saty. Potom si posadali a strazili ho. Nad hlavu mu dali napis s oznacenim jeho viny: „Toto je Jezis, zidovsky kral!“Vedno s nim ukrizovali aj dvoch zlocincov: jedneho sprava, druheho zlava. A ti, co sli okolo, ruhali sa mu: potriasali hlavamia vraveli: „Ty, co zboris chram a za tri dni ho znova postavis, zachran sam seba! Ak si Bozi Syn, zostup z kriza!“Podobne sa mu posmievali aj velknazi so zakonnikmi a starsimi:„Inych zachranoval, sam seba nemoze zachranit. Je kralom Izraela; nech teraz zostupi z kriza a uverime v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodi, ak ho ma rad. Ved povedal: »Som Bozi Syn. «“Takisto ho tupili aj zlocinci, co boli s nim ukrizovani. Od dvanastej hodiny nastala tma po celej zemi az do tretej hodiny popoludni. Okolo tretej hodiny zvolal Jezis mocnym hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, co znamena: „Boze moj, Boze moj, preco si ma opustil?“Ked to poculi niektori z tych, co tam stali, vraveli: „Vola Eliasa. “Jeden z nich hned odbehol, vzal spongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a daval mu pit. Ale ostatni hovorili: „Pockaj, nech uvidime, ci ho Elias pride vyslobodit. “Jezis vsak znova zvolal mocnym hlasom a vydychol dusu. A hla, chramova opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu az dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohe tela zosnulych svatych vstali z mrtvych. Vysli z hrobov a po jeho vzkrieseni prisli do svateho mesta a ukazali sa mnohym. Ked stotnik a ti, co s nim strazili Jezisa, videli zemetrasenie a vsetko, co sa deje, velmi sa nalakali a hovorili: „On bol naozaj Bozi Syn. “Boli tam a zobdalec sa pozerali mnohe zeny, ktore sprevadzali Jezisa z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Maria Magdalena, Maria, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejovych synov. Ked sa zvecerilo, prisiel zamozny clovek z Arimatey, menom Jozef, ktory bol tiez Jezisovym ucenikom. Zasiel k Pilatovi a poprosil o Jezisovo telo. Pilat rozkazal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo, zavinul ho do cisteho platnaa ulozil do svojho noveho hrobu, ktory si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil velky kamen a odisiel. Bola tam Maria Magdalena a ina Maria a sedeli oproti hrobu. Na druhy den, ktory bol po Pripravnom dni, zhromazdili sa velknazi a farizeji k Pilatovia hovorili: „Pane, spomenuli sme si, ze ten zvodca, este kym zil, povedal: »Po troch dnoch vstanem z mrtvych. «Rozkaz teda strazit hrob az do tretieho dna, aby azda neprisli jeho ucenici a neukradli ho a nepovedali ludu: »Vstal z mrtvych,« a ostatne klamstvo by bolo horsie ako prve. “Pilat im povedal: „Mate straz; chodte a strazte, ako viete!“Oni sli a hrob zabezpecili: zapecatili kamen a postavili straz. Ked sa pominula sobota, na usvite prveho dna v tyzdni prisla Maria Magdalena a ina Maria pozriet hrob. Vtom nastalo velke zemetrasenie, lebo z neba zostupil Panov anjel, pristupil, odvalil kamen a sadol si nan. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Straznici strnuli od strachu z neho a ostali ako mrtvi. Anjel sa prihovoril zenam: „Vy sa nebojte! Viem, ze hladate Jezisa, ktory bol ukrizovany. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Podte, pozrite si miesto, kde lezal. A rychlo chodte povedat jeho ucenikom: »Vstal z mrtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidite. « Hla, povedal som vam to. “Rychlo vysli z hrobu a so strachom i s velkou radostou bezali to oznamit jeho ucenikom. A hla, Jezis im isiel v ustrety a oslovil ich: „Pozdravujem vas!“ Ony pristupili, objali mu nohy a klanali sa mu. Tu im Jezis povedal: „Nebojte sa! Chodte, oznamte mojim bratom, aby sli do Galiley; tam ma uvidia. “Ked odisli, prisli do mesta niektori zo straze a oznamili velknazom vsetko, co sa stalo. Ti sa zisli so starsimi, poradili sa a dali vojakom vela penaziso slovami: „Tak vravte: »V noci prisli jeho ucenici, a kym sme my spali, oni ho ukradli. «A keby sa to dopocul vladar, my ho uchlacholime a postarame sa, aby sa vam nic nestalo. “Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poucili. A toto sa hovori medzi Zidmi az do dnesneho dna. Jedenasti ucenici odisli do Galiley na vrch, kam im Jezis rozkazal. Ked ho uvideli, klanali sa mu, no niektori pochybovali. Jezis pristupil k nim a povedal im: „Dana mi je vsetka moc na nebi i na zemi. Chodte teda, ucte vsetky narody a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svatehoa naucte ich zachovavat vsetko, co som vam prikazal. A hla, ja som s vami po vsetky dni az do skoncenia sveta. “Zaciatok evanjelia Jezisa Krista, Bozieho Syna. Prorok Izaias napisal: „Hla, posielam svojho posla pred tvojou tvarou a on ti pripravi cestu. Hlas volajuceho na pusti: »Pripravte cestu Panovi, vyrovnajte mu chodniky!«“Jan bol na pusti, krstil a hlasal krst pokania na odpustenie hriechov. Prichadzala k nemu cela judejska krajina i vsetci Jeruzalemcania. Vyznavali svoje hriechy a davali sa mu krstit v rieke Jordan. Jan nosil odev z tavej srsti a okolo bedier kozeny opasok. Jedaval kobylky a lesny med. A hlasal: „Po mne prichadza mocnejsi, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnut sa a rozviazat mu remienok na obuvi. Ja som vas krstil vodou, ale on vas bude krstit Duchom Svatym. “V tych dnoch prisiel Jezis z galilejskeho Nazareta a Jan ho pokrstil v Jordane. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorene nebo a Ducha, ktory ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si moj milovany Syn, v tebe mam zalubenie. “A hned ho Duch hnal na pust. Na pusti bol styridsat dni a satan ho pokusal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Ked Jana uvaznili, Jezis prisiel do Galiley a hlasal Bozie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa cas a priblizilo sa Bozie kralovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu. “Ked raz isiel popri Galilejskom mori, videl Simona a Ondreja, Simonovho brata, ako spustaju siet do mora; boli totiz rybarmi. Jezis im povedal: „Podte za mnou a urobim z vas rybarov ludi. “Oni hned zanechali siete a isli za nim. Ako siel trochu dalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jana - aj oni boli na lodi a opravovali siete -a hned ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nadennikmi a isli za nim. Prisli do Kafarnauma. A hned v sobotu vosiel do synagogy a ucil. I zasli nad jeho ucenim, lebo ich ucil ako ten, co ma moc, a nie ako zakonnici. A prave bol v ich synagoge clovek posadnuty necistym duchom. Ten vykrikol:„Co ta do nas, Jezis Nazaretsky? Prisiel si nas znicit? Viem, kto si: Bozi Svaty. “Jezis mu prisne rozkazal: „Mlc a vyjdi z neho!“Necisty duch nim zalomcoval a s velkym krikom z neho vysiel. Vsetci sa cudovali a jeden druheho sa vypytovali: „Co je to? Nove ucenie s mocou! Aj necistym duchom rozkazuje a posluchaju ho. “A chyr o nom sa hned rozniesol vsade, po celej galilejskej krajine. Len co vysli zo synagogy, vosiel s Jakubom a Janom do Simonovho a Ondrejovho domu. Simonova testina lezala v horucke. Hned mu povedali o nej. Pristupil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horucka ju opustila a ona ich obsluhovala. Ked sa zvecerilo, po zapade slnka, prinasali k nemu vsetkych chorych a posadnutych zlymi duchmi. A cele mesto sa zhromazdilo pri dverach. I uzdravil mnohych, ktorych trapili rozlicne neduhy, a vyhnal mnoho zlych duchov a nedovolil im hovorit, lebo ho poznali. Vcasrano, hned na usvite, vstal a vysiel von. Utiahol sa na puste miesto a tam sa modlil. Simon a ti, co boli s nim, pobrali sa za nim. Ked ho nasli, povedali mu: „Vsetci ta hladaju. “On im odvetil: „Podme inde, do susednych dedin, aby som aj tam kazal, ved na to som prisiel. “A chodil po celej Galilei, kazal v ich synagogach a vyhanal zlych duchov. Tu prisiel k nemu isty malomocny a na kolenach ho prosil: „Ak chces, mozes ma ocistit. “Jezis sa zlutoval nad nim, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, bud cisty!“Malomocenstvo z neho hned zmizlo a bol cisty. Potom mu prisne pohrozil, ihned ho poslal preca povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nic nehovor, ale chod, ukaz sa knazovi a prines za svoje ocistenie obetu, ktoru predpisal Mojzis - im na svedectvo. “Lenze on, sotva odisiel, zacal vsade hovorit a rozchyrovat, co sa stalo, takze Jezis uz nemohol verejne vojst do mesta, ale zdrziaval sa vonku na opustenych miestach. No i tak prichadzali k nemu ludia zovsadial. O niekolko dni znova vosiel do Kafarnauma. Ludia sa dopoculi, ze je v dome,a zislo sa ich tolko, ze uz nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlasal slovo. Tu prisli k nemu s ochrnutym clovekom; niesli ho styria. A ked ho pre zastup nemohli priniest az k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lozko, na ktorom lezal ochrnuty. Ked Jezis videl ich vieru, povedal ochrnutemu: „Synu, odpustaju sa ti hriechy. “Sedeli tam aj niektori zakonnici a v srdci uvazovali:„Co to tento hovori? Ruha sa! Kto moze okrem Boha odpustat hriechy?“Jezis hned svojim duchom spoznal, ze tak rozmyslaju, a povedal im: „Preco si to myslite vo svojich srdciach?Co je lahsie - povedat ochrnutemu: »Odpustaju sa ti hriechy«, alebo povedat: »Vstan, vezmi si lozko a chod!«?Ale aby ste vedeli, ze Syn cloveka ma na zemi moc odpustat hriechy“ - povedal ochrnutemu:„Hovorim ti: Vstan, vezmi si lozko a chod domov. “A on vstal, hned si vzal lozko a pred ocami vsetkych odisiel. Vsetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Take nieco sme este nikdy nevideli. “Znova vysiel k moru. Cele zastupy prichadzali k nemu a on ich ucil. Ako siel okolo, videl na mytnici sediet Alfejovho syna Leviho a povedal mu: „Pod za mnou!“ On vstal a isiel za nim. Ked potom Jezis sedel v jeho dome za stolom, stolovali s nim a s jeho ucenikmi aj mnohi mytnici a hriesnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Ked ho zakonnici zo skupiny farizejov videli jest s hriesnikmi a mytnikmi, hovorili jeho ucenikom: „Preco jedava s mytnikmi a hriesnikmi?“Jezis to zacul a povedal im: „Lekara nepotrebuju zdravi, ale chori. Neprisiel som volat spravodlivych, ale hriesnikov. “Janovi ucenici a farizeji sa postili. Prisli k nemu a pytali sa: „Preco sa Janovi ucenici a ucenici farizejov postia, a tvoji ucenici sa nepostia?“Jezis im povedal: „Vari sa mozu svadobni hostia postit, kym je zenich s nimi? Dokial maju medzi sebou zenicha, nemozu sa postit. No pridu dni, ked im zenicha vezmu; potom, v ten den, sa budu postit. Nik neprisiva na stary oblek zaplatu z novej latky, lebo zaplata vytrhne kus z neho, nove zo stareho, a diera bude este vacsia. A nik nevlieva mlade vino do starych mechov, lebo vino mechy roztrhne a vyjde nazmar aj vino, aj mechy, ale nove vino do novych mechov. “V istu sobotu kracal cez obilne pole. Jeho ucenici cestou zacali trhat klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, preco robia v sobotu, co neslobodno?“On im odvetil: „Nikdy ste necitali, co urobil David, ked bol v nudzi a ked bol hladny on i jeho druzina?Ako vosiel za velknaza Abiatara do Bozieho domu a jedol obetovane chleby, ktore nesmel jest nik, iba knazi, a dal aj tym, co boli s nim?“I povedal im: „Sobota bola ustanovena pre cloveka, a nie clovek pre sobotu. A tak je Syn cloveka panom aj nad sobotou. “Potom znova vosiel do synagogy. Tam bol clovek s vyschnutou rukou. A oni nan striehli, ci ho v sobotu uzdravi, aby ho mohli obzalovat. Tu povedal cloveku s vyschnutou rukou: „Stan si do prostriedku!“A tamtych sa opytal: „Slobodno robit v sobotu dobre alebo zle, zachranit zivot alebo znicit?“ Ale oni mlcali. S hnevom si ich premeral a zarmuteny nad zaslepenostou ich srdca povedal cloveku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. Farizeji vysli von a hned sa radili o nom s herodianmi, ako ho zahubit. Jezis sa so svojimi ucenikmi utiahol k moru. Siel za nim velky zastup z Galiley a Judeyi z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordanskych krajov a z okolia Tyru a Sidonu prislo k nemu velke mnozstvo ludi, lebo poculi, co robi. Tu povedal svojim ucenikom, ze maju pripravit lodku, aby ho zastup netlacil. Lebo mnohych uzdravil, takze vsetci, co mali nejaku chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Este aj necisti duchovia, ked ho zbadali, padali pred nim a kricali: „Ty si Bozi Syn!“Ale on im prisne pohrozil, aby ho neprezradzali. Potom vystupil na vrch, povolal k sebe tych, ktorych sam chcel, a oni prisli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanastich, aby boli s nim a aby ich posielal kazats mocou vyhanat zlych duchov:Simona, ktoremu dal meno Peter,Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jana, im dal meno Boanerges, co znamena Synovia hromu,dalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matusa, Tomasa, Jakuba Alfejovho, Tadeasa, Simona Kananejskehoa Judasa Iskariotskeho, ktory ho potom zradil. Vosiel do domu a znova sa zisiel tolky zastup, ze si nemohli ani chleba zajest. Ked sa to dopoculi jeho pribuzni, isli ho odviest, lebo hovorili: „Pomiatol sa. “Zakonnici, co prisli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnuty Belzebulom“ a: „Mocou kniezata zlych duchov vyhana zlych duchov“. On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvach: „Ako moze satan vyhanat satana?Ak sa kralovstvo vnutorne rozdeli, take kralovstvo nemoze obstat,a ak sa dom vnutorne rozbije, taky dom nebude moct obstat. Ak satan povstane proti sebe samemu a je rozdeleny, nemoze obstat, ale je s nim koniec. Nik nemoze vniknut do domu silneho cloveka a ulupit mu veci, kym toho silneho nezviaze, az potom mu vyplieni dom. Veru, hovorim vam: Ludom sa odpustia vsetky hriechy i ruhania, ktorymi by sa ruhali. Kto by sa vsak ruhal Duchu Svatemu, tomu sa neodpusta naveky, ale je vinny vecnym hriechom. “Lebo hovorili: „Je posadnuty necistym duchom. “Tu prisla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolat. Okolo neho sedel zastup. Povedali mu: „Vonku ta hlada tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry. “On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“Rozhliadol sa po tych, co sedeli okolo neho, a povedal: „Hla, moja matka a moji bratia. Lebo kto plni Boziu volu, je moj brat i moja sestra, i matka. “A opat zacal ucit pri mori. Okolo neho sa zhromazdil velky zastup. Preto nastupil na lod na mori a sadol si; a cely zastup bol na brehu. Ucil ich vela v podobenstvach a v svojom uceni im hovoril:„Pocuvajte! Rozsievac vysiel rozsievat. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtaky a pozobali ho. Druhe padlo na skalnatu podu, kde nemalo vela zeme, a hned vzislo, lebo nebolo hlboko v zemi;ale ked vyslo slnko, zahorelo, a pretoze nemalo korena, uschlo. Ine zasa padlo do trnia, ale trnie vyrastlo, udusilo ho a ono neprinieslo urodu. Ine zrna padli do dobrej zeme; vzisli, rastli a priniesli urodu: jedno tridsatnasobnu, druhe sestdesiatnasobnu a ine stonasobnu. “A povedal: „Kto ma usi na pocuvanie, nech pocuva!“Ked bol potom sam, ti, co boli okolo neho s Dvanastimi, pytali sa ho na podobenstva. On im povedal: „Vam je dane tajomstvo Bozieho kralovstva, ale tym, co su vonku, podava sa vsetko v podobenstvach,aby hladeli a hladeli, ale nevideli, aby pocuvali a pocuvali, ale nechapali, aby sa azda neobratili a aby sa im neodpustilo. “Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopite ostatne podobenstva?Rozsievac seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, su ti, co ho pocuvaju, ale hned prichadza satan a obera ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pody je zasiate u tych, co pocuvaju slovo a hned ho s radostou prijimaju,ale nemaju v sebe korena, su chvilkovi. Ked potom nastane pre slovo suzenie alebo prenasledovanie, hned odpadnu. A ine, zasiate do trnia, je u tych, co pocuvaju slovo,ale potom sa vludia svetske starosti, klam bohatstva a vselijake ine ziadostivosti, slovo udusia a ostane bez uzitku. A do dobrej zeme zasiate je u tych, co pocuvaju slovo a prijimaju ho a prinasaju urodu: jedno tridsatnasobnu, druhe sestdesiatnasobnu a ine stonasobnu. “Potom im povedal: „Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod postel? A nie na to, aby ju postavili na svietnik?Lebo nic nie je skryte, co by sa nemalo vyjavit, ani utajene, co by sa nemalo dostat na verejnost. Kto ma usi na pocuvanie, nech pocuva!“Dalej im povedal: „Davajte pozor na to, co pocuvate! Akou mierou budete merat vy, takou sa nameria aj vam, ba este sa vam aj prida. Lebo kto ma, tomu sa prida, a kto nema, tomu sa vezme aj to, co ma. “Dalej hovoril: „S Bozim kralovstvom je to tak, ako ked clovek hodi semeno do zeme;ci spi alebo vstava, v noci ci vo dne, semeno klici a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prinasa urodu: najprv steblo, potom klas a napokon plne zrno v klase. A ked uroda dozreje, hned prilozi kosak, lebo nastala zatva. “A pokracoval: „K comu prirovname Bozie kralovstvo, alebo akym podobenstvom ho znazornime?Je ako horcicne zrnko. Ked ho seju do zeme, je najmensie zo vsetkych semien na zemi,ale ked sa zaseje, vzide, prerastie vsetky byliny a vyhana velke konare, takze v jeho toni mozu hniezdit nebeske vtaky. “V mnohych takychto podobenstvach im hlasal slovo podla toho, ako boli schopni pocuvat. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim ucenikom v sukromi vsetko vysvetlil. V ten den, ked sa zvecerilo, im povedal: „Prejdime na druhy breh. “I opustili zastup, a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s nim aj ine lode. Tu sa strhla velka vichrica a vlny sa valili na lod, takze sa lod uz napĺnala. On bol v zadnej casti lode a spal na poduske. Zobudili ho a povedali mu: „Ucitel, nedbas o to, ze hynieme?“On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlc, utis sa!“ Vietor prestal a nastalo velke ticho. A im povedal: „Co sa tak bojite?! Este stale nemate vieru?“Zmocnil sa ich velky strach a jeden druhemu hovorili: „Co myslis, kto je to, ze ho i vietor, i more posluchaju!“Prisli na druhy breh mora do gerazskeho kraja. Len co vystupil z lode, vysiel z hrobov oproti nemu clovek posadnuty necistym duchom. Byval v hroboch a nik ho uz nemohol zviazat ani retazami. Lebo casto ho sputnali okovami a retazami, ale on retaze roztrhal a okovy rozlamal; nik ho nevladal skrotit. A stale, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, krical a tĺkol sa kamenmi. Ked v dialke zbadal Jezisa, pribehol, poklonil sa mua skrikol velkym hlasom: „Co ta do mna, Jezis, syn najvyssieho Boha?! Zaprisaham ta na Boha, nemuc ma!“Lebo Jezis mu povedal: „Necisty duch, vyjdi z tohto cloveka!“A spytal sa ho: „Ako sa volas?“ Odpovedal mu: „Volam sa pluk, lebo je nas mnoho. “A velmi ho prosil, aby ich nevyhanal z toho kraja. Na upati vrchu sa tam pasla velka crieda svin. Preto ho prosili: „Posli nas do svin, nech vojdeme do nich. “On im to dovolil. Necisti duchovia teda vysli a vosli do svin. A crieda - okolo dvetisic kusov - sa naramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Pastieri usli a rozhlasili to v meste a po osadach. A ludia vysli pozriet sa, co sa stalo. Prisli k Jezisovi a videli toho, ktoreho trapil zly duch, toho, co bol posadnuty plukom, ako sedi obleceny a je pri zdravom rozume, a schytila ich hroza. Ociti svedkovia im rozpovedali, co sa stalo s tym, co bol posadnuty zlym duchom, a so svinami. A zacali ho prosit, aby odisiel z ich kraja. Ked Jezis nastupoval na lod, prosil ho ten, ktoreho predtym trapil zly duch, aby smel zostat s nim. On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Chod domov k svojim a zvestuj im, ake velke veci ti urobil Pan a ako sa nad tebou zmiloval. “On odisiel a zacal v Dekapole rozhlasovat, ake velke veci mu urobil Jezis. A vsetci sa cudovali. Ked sa Jezis znova preplavil lodou na druhy breh, zisiel sa k nemu velky zastup a bol pri mori. Tu prisiel jeden z predstavenych synagogy menom Jairus, a len co ho zazrel, padol mu k nohama velmi ho prosil: „Dcerka mi umiera. Pod, vloz na nu ruky, aby ozdravela a zila. “Jezis odisiel s nim a za nim isiel velky zastup a tlacil sa na neho. Bola tam aj ista zena, ktora mala dvanast rokov krvotok. Vela vystala od mnohych lekarov a minula cely majetok, ale nic jej nepomohlo, ba bolo jej vzdy horsie. Ked sa dopocula o Jezisovi, prisla v zastupe zozadu a dotkla sa jeho siat. Povedala si totiz: „Ak sa dotknem co len jeho odevu, ozdraviem. “A hned prestala krvacat a pocitila v tele, ze je z choroby vyliecena. Jezis hned poznal, ze z neho vysla sila. Obratil sa k zastupu a spytal sa: „Kto sa to dotkol mojich siat?“Jeho ucenici mu vraveli: „Vidis, ze sa na teba tlaci zastup, a pytas sa: »Kto sa ma dotkol?«“Ale on sa obzeral, chcel vidiet tu, co to urobila. Zena, vediac, co sa s nou stalo, prisla so strachom a chvenim, padla pred neho a povedala mu celu pravdu. A on jej povedal: „Dcera, tvoja viera ta uzdravila. Chod v pokoji a bud uzdravena zo svojej choroby. “Kym este hovoril, prisli z domu predstaveneho synagogy a povedali: „Tvoja dcera umrela; naco este unuvas ucitela?“Ale ked Jezis pocul, co hovoria, povedal predstavenemu synagogy: „Neboj sa, len ver!“A nikomu nedovolil ist za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Janovi. Ked prisli k domu predstaveneho synagogy, videl rozruch, plac a velke bedakanie. Vosiel dnu a povedal im: „Preco sa plasite a nariekate? Dievca neumrelo, ale spi. “Oni ho vysmiali. Ale on vsetkych vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievcata a tych, co boli s nim, vstupil ta, kde dievca lezalo,chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, co v preklade znamena: „Dievca, hovorim ti, vstan!“A dievca hned vstalo a chodilo; malo totiz dvanast rokov. I strpli od velkeho uzasu. On im prisne prikazal, ze sa to nesmie nik dozvediet, a povedal, aby dievcatu dali jest. Potom odtial odisiel a prisiel do svojej vlasti; jeho ucenici isli s nim. Ked nadisla sobota, zacal ucit v synagoge. Pocuvalo ho mnoho ludi a s udivom hovorili: „Skade to ma tento? Aka to mudrost, ktorej sa mu dostalo, a zazraky, co sa deju jeho rukami?!Vari to nie je tesar, syn Marie a brat Jakuba a Jozesa, Judu a Simona? A nie su tu s nami aj jeho sestry?“ A pohorsovali sa na nom. Jezis im povedal: „Proroka si vsade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho pribuznymi a v jeho dome. “A nemohol tam urobit nijaky zazrak, iba ze vlozenim ruk uzdravil niekolko chorych. A cudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitych dedinach a ucil. Zvolal Dvanastich a zacal ich posielat po dvoch. Dal im moc nad necistymi duchmia prikazal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nic: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska,ale aby sa obuli do sandalov a neobliekali si dvoje siat. A povedal im: „Ked kdekolvek vojdete do domu, ostante tam, kym odtial nepojdete dalej. Ale keby vas na niektorom mieste neprijali, ani nevypoculi, odidte odtial a straste si prach z noh na svedectvo proti nim. “Oni sli a hlasali, ze treba robit pokanie. Vyhnali mnoho zlych duchov, pomazali olejom vela chorych a uzdravovali. Pocul o nom aj kral Herodes, ved jeho meno sa uz stalo znamym. Hovorili: „Jan Krstitel vstal z mrtvych, a preto v nom posobi zazracna moc. “Ini hovorili: „To je Elias. “ A ini zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov. “Ked to Herodes pocul, povedal: „To vstal z mrtvych Jan, ktoreho som dal stat. “Herodes dal totiz Jana chytit a v putach vrhnut do vazenia pre Herodiadu, manzelku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za zenu. A Jan Herodesovi hovoril: „Nesmies zit s manzelkou svojho brata!“Herodias mu strojila uklady a chcela ho zabit, ale nemohla,lebo Herodes sa Jana bal. Vedel, ze je to muz spravodlivy a svaty, preto ho chranil. Ked ho pocuval, byval vo velkych rozpakoch, a predsa ho rad pocuval. Vhodny den nadisiel, ked Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich velmozov, vysokych dostojnikov a poprednych muzov Galiley. Ked potom vosla dcera tejto Herodiady a tancovala, zapacila sa Herodesovi i spolustolujucim. Kral povedal dievcine: „Ziadaj si odo mna, co chces, a dam ti. “A velmi jej prisahal: „Dam ti vsetko, co si len zaziadas, hoc aj polovicu svojho kralovstva. “Ona vysla a vravela svojej matke: „Co si mam ziadat?“ A ta jej povedala: „Hlavu Jana Krstitela“. Hned utekala dnu ku kralovi a ziadala: „Chcem, aby si mi hned dal na mise hlavu Jana Krstitela. “Kral sa zarmutil, ale pre prisahu a kvoli spolustolujucim ju nechcel sklamat. Hned poslal kata a rozkazal priniest jeho hlavu. Ten odisiel, vo vazeni ho stal,priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievcatu a dievca ju dalo svojej matke. Ked sa to dopoculi jeho ucenici, prisli, vzali jeho telo a ulozili ho do hrobu. Apostoli sa zisli k Jezisovi a porozpravali mu vsetko, co robili a ucili. On im povedal: „Podte vy sami do ustrania na puste miesto a trochu si odpocinte. “ Lebo stale prichadzalo a odchadzalo mnoho ludi a nemali sa kedy ani najest. Odisli teda lodou na puste miesto do samoty. Ale videli ich odchadzat a mnohi sa dovtipili, kam. Peso sa ta zbehli zo vsetkych miest a predstihli ich. Ked vystupil a videl velky zastup, zlutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A zacal ich ucit mnohym veciam. Ked uz bolo vela hodin, pristupili k nemu jeho ucenici a hovorili: „Toto miesto je puste a je uz vela hodin. Rozpust ich, nech sa rozidu do okolitych osad a dedin kupit si nieco na jedenie. “On im odpovedal: „Vy im dajte jest!“ Vraveli mu: „Mame ist nakupit za dvesto denarov chleba a dat im jest?“Opytal sa ich: „Kolko mate chlebov? Chodte sa pozriet!“ Ked to zistili, povedali: „Pat a dve ryby. “Tu im rozkazal usadit vsetkych po skupinach na zelenu travu. A posadali si v skupinach po sto a po patdesiat. Potom vzal pat chlebov a dve ryby, pozdvihol oci k nebu, dobrorecil, lamal chleby a daval svojim ucenikom, aby im ich rozdavali. Aj obe ryby rozdelil vsetkym. Vsetci jedli a nasytili sa,ba este nazbierali plnych dvanast kosov odrobin a zvyskov z ryb. A tych, co jedli chleby, bolo pattisic muzov. A hned prinutil svojich ucenikov, aby nastupili na lod a isli napred na druhy breh k Betsaide, kym on rozpusti lud. Ked ich rozpustil, odisiel na vrch modlit sa. A ked sa zvecerilo, lod bola uprostred mora a on sam na zemi. Videl ich, ako sa namahaju pri veslovani, lebo vietor dul proti nim. A nad ranom, kracajuc po mori, blizil sa k nim a chcel ich obist. Ked ho videli kracat po mori, mysleli si, ze je to matoha, a vykrikli;vsetci ho totiz videli a zlakli sa. Ale on sa im hned prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“Vstupil k nim do lode a vietor utichol. A boli celi ohromeni,lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupene. Ked sa preplavili k druhemu brehu, dosli do Genezareta a tam pristali. Len co vystupili z lode, ludia ho spoznali;rozbehli sa po celom okoli a na nosidlach zacali znasat svojich chorych ta, kde bol, ako poculi. A vsade, do ktorejkolvek prisiel dediny, mesta ci osady, kladli na ulice chorych a prosili ho, aby sa smeli dotknut aspon obruby jeho odevu. A vsetci, co sa ho dotkli, ozdraveli. Zisli sa k nemu farizeji a niektori zakonnici, ktori dosli z Jeruzalema. A videli niektorych z jeho ucenikov jest chlieb poskvrnenymi, to jest neumytymi rukami. Farizeji totiz a Zidia vobec drzia sa obycaje otcov a nejedia, kym si neumyju ruky az po zapastie. A ked pridu z trhu, nejedia, kym sa nevykupu. A zachovavaju este mnoho inych veci, ktore prevzali: umyvanie cias, dzbanov, medenic a posteli. Farizeji a zakonnici sa ho opytali: „Preco sa tvoji ucenici nedrzia obycaje otcov a jedia chlieb poskvrnenymi rukami?“On im povedal: „Dobre o vas, pokrytcoch, prorokoval Izaias, ako je napisane: »Tento lud ma uctieva perami, ale ich srdce je daleko odo mna. No darmo si ma ctia, lebo nauky, co ucia, su iba ludske prikazy. «Bozie prikazanie opustate a drzite sa ludskych obycajov. “A hovoril im: „Sikovne viete zrusit Bozie prikazanie, aby ste si zachovali svoje obycaje. Lebo Mojzis povedal: »Cti svojho otca i svoju matku« a: »Kto by zlorecil otcovi alebo matke, musi zomriet. «Vy vsak hovorite: »Ked clovek povie otcovi alebo matke: Korban, co znamena, ze vsetko, cim by som ti mal pomahat, je obetny dar,«uz mu nedovolite nic urobit pre otca alebo pre matku. A rusite Bozie slovo pre svoje obycaje, ktore si odovzdavate. A mnoho inych podobnych veci robite. “Potom znova zavolal k sebe zastup a povedal im: „Pocuvajte ma vsetci a pochopte!Cloveka nemoze poskvrnit nic, co vchadza don zvonka, ale co vychadza z cloveka, to poskvrnuje cloveka. “(Kto ma usi na pocuvanie, nech pocuva. )Ked zanechal zastup a vosiel do domu, ucenici sa ho pytali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechapete? Nerozumiete, ze cloveka nemoze poskvrnit nic, co vchadza don zvonka,ved to nevchadza do jeho srdca, ale do brucha a vychadza do stoky?“ Tym vyhlasil vsetky jedla za ciste. A pokracoval: „Co z cloveka vychadza, to poskvrnuje cloveka. Lebo znutra, z ludskeho srdca, vychadzaju zle myslienky, smilstva, kradeze, vrazdy,cudzolozstva, chamtivost, zlomyselnost, klamstvo, necudnost, zavist ruhanie, pycha, hlupost. Vsetky tieto zla vychadzaju znutra a poskvrnuju cloveka. “Potom vstal a odisiel odtial do koncin Tyru a Sidonu. Vosiel do jedneho domu, lebo nechcel, aby niekto o nom vedel, ale nemohol sa utajit. Lebo len co sa o nom dopocula ista zena, ktorej dcera bola posadnuta necistym duchom, prisla a hodila sa mu k noham. Zena bola Grekyna, rodom Syrofenicanka. A prosila ho, aby vyhnal zleho ducha z jej dcery. On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasytia deti, lebo nie je dobre vziat chlieb detom a hodit ho stenatam. “Ale ona mu odvetila: „Pane, aj stenata jedia pod stolom odrobinky po detoch. “On jej povedal: „Pre tieto slova chod, zly duch vysiel z tvojej dcery. “A ked prisla domov, nasla dievca lezat na posteli a zly duch bol prec. Znova opustil konciny Tyru a cez Sidon prisiel ku Galilejskemu moru do stredu dekapolskeho kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemeho a prosili ho, aby nanho vlozil ruku. On ho vzal nabok od zastupu, vlozil mu prsty do usi, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oci k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ co znamena: „Otvor sa!“V tej chvili sa mu otvorili usi a rozviazal sputany jazyk a spravne rozpraval. A prikazal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale cim doraznejsie im prikazoval, tym vacsmi to rozhlasovalia s tym vacsim obdivom hovorili: „Dobre robi vsetko: aj hluchym dava sluch, aj nemym rec. “V tych dnoch zasa bol pri nom velky zastup a nemali co jest. Zvolal ucenikov a povedal im:„Luto mi je zastupu, lebo uz tri dni zotrvavaju pri mne a nemaju co jest. Ak ich prepustim domov hladnych, poomdlievaju na ceste, ved niektori z nich prisli zdaleka. “Jeho ucenici mu odvetili: „Kto ich moze nasytit chlebom tu na pusti a ako?“Opytal sa ich: „Kolko mate chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem. “Tu rozkazal zastupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdaval vdaky, lamal a daval svojim ucenikom, aby ich rozdavali; a oni ich rozdali zastupu. Mali aj zopar rybiek. Aj nad nimi dobrorecil a kazal ich rozdat. I jedli a nasytili sa. A nazbierali sedem kosov zvysnych odrobin. Ludi tam bolo asi styritisic. Potom ich rozpustil. Hned nastupil so svojimi ucenikmi na lod a dosiel do dalmanutskeho kraja. Prisli k nemu farizeji a zacali sa s nim hadat. Ziadali od neho znamenie z neba, aby ho pokusali. On si v duchu vzdychol a povedal: „Preco toto pokolenie ziada znamenie? Veru, hovorim vam: Toto pokolenie znamenie nedostane. “Nechal ich tam, znova nastupil na lod a odisiel na druhy breh. Zabudli si vziat chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chrante sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“Oni si medzi sebou hovorili, ze nemaju chleba. Ked to spozoroval, povedal im: „Preco rozpravate o tom, ze nemate chlieb? Este nechapete a nerozumiete? Mate otupene srdce?Mate oci, a nevidite? Mate usi, a nepocujete? A nepamatate sa uz,kolko kosov ste naplnili odrobinami, ked som rozlamal pat chlebov piatim tisicom?“ Odpovedali mu: „Dvanast. “„A kolko kosov ste naplnili odrobinami, ked som tych sedem rozlamal styrom tisicom?“ Odpovedali mu: „Sedem. “A povedal im: „Este nechapete?“Tak prisli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oci, vlozil nanho ruky a opytal sa ho: „Vidis nieco?“Ten sa pozrel a povedal: „Vidim ludi; zda sa mi, akoby stromy chodili. “Potom mu znova polozil ruky na oci. Tu zacal vidiet i celkom ozdravel a vsetko videl zretelne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechod!“Jezis vysiel so svojimi ucenikmi do dedin okolo Cezarey Filipovej. Cestou sa pytal svojich ucenikov: „Za koho ma pokladaju ludia?“Oni mu odpovedali: „Za Jana Krstitela, ini za Eliasa a ini za jedneho z prorokov. “„A za koho ma pokladate vy?“ opytal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesias. “Ale on ich prisne napomenul, aby o nom nerozpravali nikomu. Potom ich zacal poucat: „Syn cloveka musi mnoho trpiet, starsi, velknazi a zakonnici ho zavrhnu, zabiju ho, ale on po troch dnoch vstane z mrtvych. “Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a zacal mu dohovarat. On sa obratil, pozrel sa na svojich ucenikov a Petra pokarhal: „Chod mi z cesty, satan, lebo nemas zmysel pre Bozie veci, len pre ludske!“Potom zavolal k sebe zastup aj ucenikov a povedal im: „Kto chce ist za mnou, nech zaprie sam seba, vezme svoj kriz a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel zivot zachranit, strati ho, ale kto strati svoj zivot pre mna a pre evanjelium, zachrani si ho. Ved co osozi cloveku, keby aj cely svet ziskal, a svojej dusi by uskodil?!Lebo za co vymeni clovek svoju dusu?!Kto sa bude hanbit za mna a za moje slova pred tymto cudzoloznym a hriesnym pokolenim, za toho sa bude hanbit aj Syn cloveka, ked pride v slave svojho Otca so svatymi anjelmi. “A povedal im: „Veru, hovorim vam: Niektori z tych, co tu stoja, neokusia smrt, kym neuvidia, ze Bozie kralovstvo prichadza s mocou. “O sest dni vzal Jezis so sebou Petra, Jakuba a Jana a len ich vyviedol na vysoky vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zaziaril a bol taky biely, ze by ho nijaky bielic na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Elias s Mojzisom a rozpravali sa s Jezisom. Vtedy Peter povedal Jezisovi: „Rabbi, dobre je nam tu. Urobme tri stanky: jeden tebe, jeden Mojzisovi a jeden Eliasovi. “Lebo nevedel, co povedat; taki boli prelaknuti. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je moj milovany Syn, pocuvajte ho. “A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Jezisa. Ked zostupovali z vrchu, prikazal im, aby o tom, co videli, nehovorili nikomu, kym Syn cloveka nevstane z mrtvych. Oni si toto slovo zapamatali a jeden druheho sa vypytovali, co znamena „vstat z mrtvych“. A pytali sa ho: „Preco teda zakonnici hovoria, ze najprv musi prist Elias?“On im povedal: „Ano, najprv pride Elias a vsetko obnovi. Ale preco je o Synovi cloveka napisane, ze bude vela trpiet a ze nim opovrhnu?No hovorim vam: Elias uz prisiel a urobili s nim, co chceli, ako je o nom napisane. “Ked prisli k ucenikom, videli okolo nich velky zastup a zakonnikov, ako sa s nimi hadaju. A vsetok lud, len co ho zazrel, uzasol. Bezali k nemu a pozdravovali ho. On sa ich opytal: „O com sa s nimi hadate?“Jeden zo zastupu mu odpovedal: „Ucitel, priviedol som k tebe svojho syna, posadnuteho nemym duchom. Kdekolvek ho schyti, zhodi ho, idu mu peny, skripe zubami a chradne. Povedal som tvojim ucenikom, aby ho vyhnali, ale nemohli. “On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokial budem s vami? Dokedy vas mam este trpiet? Privedte ho ku mne!“I priviedli ho k nemu. Len co ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrutil na zem, zvijal sa a isli mu peny. Jezis sa opytal jeho otca: „Odkedy sa mu to stava?“ On odpovedal: „Od detstva. A casto ho vrhol aj do ohna a do vody, aby ho zahubil. Ale ak nieco mozes, zlutuj sa nad nami a pomoz nam!“Jezis mu povedal: „Ak mozes?! Vsetko je mozne tomu, kto veri. “A chlapcov otec hned vykrikol: „Verim. Pomoz mojej nevere!“Ked Jezis videl, ze sa zbieha zastup, pohrozil necistemu duchu: „Nemy a hluchy duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a uz nikdy don nevchadzaj!“Ten vykrikol, mocne nim zalomcoval a vysiel. Chlapec ostal ako mrtvy, takze mnohi vraveli: „Zomrel. “Ale Jezis ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal. Ked potom vosiel do domu a boli sami, ucenici sa ho spytali: „Preco sme ho nemohli vyhnat my?“On im povedal: „Tento druh nemozno vyhnat nicim, iba modlitbou. “Odisli odtial a prechadzali Galileou. Nechcel vsak, aby o tom niekto vedel,lebo ucil svojich ucenikov a hovoril im: „Syn cloveka bude vydany do ruk ludi a zabiju ho. Ale zabity po troch dnoch vstane z mrtvych. “Lenze oni nechapali toto slovo a spytat sa ho bali. Tak prisli do Kafarnauma. A ked bol v dome, opytal sa ich: „O com ste sa zhovarali cestou?“Ale oni mlcali, lebo sa cestou medzi sebou hadali, kto z nich je vacsi. Sadol si, zavolal Dvanastich a povedal im: „Kto chce byt prvy, nech je posledny zo vsetkych a sluzobnik vsetkych. “Potom vzal dieta, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:„Kto prijme jedno z takychto deti v mojom mene, mna prijima. A kto prijima mna, nie mna prijima, ale toho, ktory ma poslal. “Jan mu povedal: „Ucitel, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyhana zlych duchov. Branili sme mu to, ved nechodi s nami. “Jezis vravel: „Nebrante mu! Lebo nik, kto robi divy v mojom mene, nemoze tak lahko zle hovorit o mne. Ved kto nie je proti nam, je za nas. A kto by vam dal pit co len za pohar vody preto, ze ste Kristovi, veru, hovorim vam: Nepride o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohorsil jedneho z tychto malickych, co veria vo mna, bolo by lepsie, keby mu zavesili mlynsky kamen na krk a hodili ho do mora. Ak by ta zvadzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepsie, ked vojdes do zivota zmrzaceny, ako keby si mal ist s obidvoma rukami do pekla, do neuhasitelneho ohna. (Kde ich cerv neumiera a ohen nezhasina. )Ak ta zvadza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepsie, ked vojdes do zivota krivy, ako keby ta mali s obidvoma nohami hodit do pekla. (Kde ich cerv neumiera a ohen nezhasina. )A ak ta zvadza na hriech tvoje oko, vylup ho: je pre teba lepsie, ked vojdes do Bozieho kralovstva s jednym okom, ako keby ta mali s obidvoma ocami vrhnut do pekla,kde ich cerv neumiera a ohen nezhasina. Lebo kazdy bude ohnom soleny. Sol je dobra. Ale ak sol strati svoju slanost, cim ju napravite? Majte v sebe sol a zite jeden s druhym v pokoji. “Vstal a odisiel odtial do judejskeho kraja za Jordanom. Opat sa k nemu zisli zastupy a on ich zasa ako zvycajne ucil. I pristupili farizeji a pokusali ho. Pytali sa ho, ci smie muz prepustit manzelku. On im odpovedal: „Co vam prikazal Mojzis?“Oni vraveli: „Mojzis dovolil napisat priepustny list a prepustit. “Jezis im povedal: „Pre tvrdost vasho srdca vam napisal toto prikazanie. Ale Boh ich stvoril od pociatku stvorenia ako muza a zenu. Preto muz opusti svojho otca i matku a priputa sa k svojej manzelkea budu dvaja v jednom tele. A tak uz nie su dvaja, ale jedno telo. Co teda Boh spojil, nech clovek nerozlucuje!“Doma sa ho ucenici znova na to pytali. On im povedal: „Kazdy, kto prepusti svoju manzelku a vezme si inu, dopusta sa voci nej cudzolozstva. A ak ona prepusti svojho muza a vyda sa za ineho, cudzolozi. “Tu mu prinasali deti, aby sa ich dotkol. Ale ucenici ich okrikovali. Ked to Jezis videl, namrzeny im povedal: „Nechajte deti prichadzat ku mne! Nebrante im, lebo takym patri Bozie kralovstvo. Veru, hovorim vam: Kto neprijme Bozie kralovstvo ako dieta, nevojde don. “Potom ich objimal, kladol na ne ruky a pozehnaval ich. Ked sa vydaval na cestu, ktosi k nemu pribehol, klakol si pred nim a pytal sa ho: „Ucitel dobry, co mam robit, aby som obsiahol vecny zivot?“Jezis mu povedal: „Preco ma nazyvas dobrym? Nik nie je dobry jedine Boh. Poznas prikazania: Nezabijes! Nescudzolozis! Nepokradnes! Nebudes krivo svedcit! Nebudes podvadzat! Cti svojho otca i matku!“Ale on mu povedal: „Ucitel, toto vsetko som zachovaval od svojej mladosti. “Jezis nanho pozrel s laskou a povedal mu: „Jedno ti este chyba. Chod, predaj vsetko, co mas, rozdaj chudobnym a budes mat poklad v nebi. Potom prid a nasleduj ma!“On pri tomto slove zosmutnel a odisiel zarmuteny, lebo mal velky majetok. Jezis sa rozhliadol a povedal svojim ucenikom: „Ako tazko vojdu do Bozieho kralovstva ti, co maju majetky!“Ucenici sa nad jeho slovami zarazili. Ale Jezis im este raz povedal: „Deti moje, ako tazko sa vchadza do Bozieho kralovstva!Lahsie je tave prejst cez ucho ihly, ako bohacovi vojst do Bozieho kralovstva. “Oni sa este viac cudovali a hovorili si: „Kto potom moze byt spaseny?“Jezis sa na nich zahladel a povedal: „Ludom je to nemozne, ale Bohu nie. Lebo Bohu je vsetko mozne. “Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili vsetko a isli sme za tebou. “Jezis povedal: „Veru, hovorim vam: Niet nikoho, kto by pre mna a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia,aby nedostal stonasobne viac; teraz, v tomto case, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovanim, a v buducom veku vecny zivot. A mnohi prvi budu poslednymi a posledni prvymi. “Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Jezis isiel pred nimi a oni trpli a so strachom isli za nim. Opat vzal k sebe Dvanastich a zacal im hovorit, co ho ocakava:„Hla, vystupujeme do Jeruzalema a Syn cloveka bude vydany velknazom a zakonnikom. Odsudia ho na smrt a vydaju pohanom,vysmeju ho, opluju, zbicuju a zabiju, ale on po troch dnoch vstane z mrtvych. “Tu k nemu pristupili Zebedejovi synovia Jakub a Jan a hovorili mu: „Ucitel, chceme, aby si nam splnil, o co ta poprosime. “On sa ich opytal: „Co chcete, aby som vam urobil?“Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej slave jeden po tvojej pravici a druhy po lavici. “Na to im Jezis povedal: „Neviete, co ziadate. Mozete pit kalich, ktory ja pijem? Alebo mozete byt pokrsteni krstom, ktorym som ja krsteny?“Oni mu vraveli: „Mozeme. “ Jezis im povedal: „Kalich, ktory pijem ja, budete pit, aj krstom, ktorym som krsteny ja, budete pokrsteni. Ale dat niekomu sediet po mojej pravici alebo lavici nepatri mne. To dostanu ti, ktorym je to pripravene. “Ked to poculi ostatni desiati, zacali sa mrziet na Jakuba a Jana. Jezis si ich zavolal a povedal im: „Viete, ze ti, ktorych pokladaju za vladcov narodov, panuju nad nimi a ich velmozi maju nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chciet stat medzi vami velkym, bude vasim sluzobnikom. A kto bude chciet byt medzi vami prvy, bude sluhom vsetkych. Lebo ani Syn cloveka neprisiel, aby sa dal obsluhovat, ale aby sluzil a polozil svoj zivot ako vykupne za mnohych. “Prisli do Jericha. A ked so svojimi ucenikmi a s velkym zastupom z Jericha odchadzal, pri ceste sedel slepy Bartimej, Timejov syn, a zobral. Ked pocul, ze je to Jezis Nazaretsky, zacal kricat: „Jezisu, syn Davidov, zmiluj sa nado mnou!“Mnohi ho okrikali, aby mlcal; ale on este vacsmi krical: „Syn Davidov, zmiluj sa nado mnou!“Jezis zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstan, vola ta!“On odhodil plast, vyskocil a siel k Jezisovi. Jezis mu povedal: „Co chces, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“A Jezis mu povedal: „Chod, tvoja viera ta uzdravila!“ A hned videl a siel za nim po ceste. Ked sa blizili k Jeruzalemu, k Betfage a Betanii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich ucenikova povedal im: „Chodte do dediny, co je pred vami. A len co do nej vojdete, najdete priviazane osliatko, na ktorom este nijaky clovek nesedel. Odviazte ho a privedte. A keby vam niekto hovoril: »Co to robite?«, povedzte: »Pan ho potrebuje a hned ho zasa sem vrati. «“Oni odisli a na razcesti nasli osliatko priviazane vonku pri brane; i odviazali ho. Niektori z tych, co tam stali, im vraveli: „Co to robite, preco odvazujete osliatko?“Oni im povedali, ako im kazal Jezis, a nechali ich. Osliatko priviedli k Jezisovi, pokladli nan svoje plaste a on si nan sadol. Mnohi prestierali na cestu svoje plaste, ini zasa zelene ratolesti, co narezali v poli. A ti, co isli pred nim, aj ti, co sli za nim, volali: „Hosanna! Pozehnany, ktory prichadza v mene Panovom!Pozehnane kralovstvo nasho otca Davida, ktore prichadza! Hosanna na vysostiach!“Tak vosiel do Jeruzalema, do chramu. Vsetko si popozeral a odisiel s Dvanastimi do Betanie, lebo uz bol vecer. Ked na druhy den z Betanie odchadzali, pocitil hlad. Zdaleka zazrel figovnik s listim. Isiel k nemu, ci na nom nieco nenajde. Ale ked k nemu prisiel, nenasiel nic, len listie; nebol totiz cas fig. I povedal mu: „Nech z teba uz nikdy nik neje ovocie!“ A jeho ucenici to poculi. Potom prisli do Jeruzalema. Ked vosiel do chramu, zacal vyhanat predavacov a kupujucich v chrame. Penazomencom poprevracal stoly a predavacom holubov stolice. A nedovolil nikomu prenasat ani nacinie cez chram. A ucil ich: „Nie je napisane: »Moj dom sa bude volat domom modlitby pre vsetky narody«? A vy ste z neho urobili lotrovsky pelech. “Ked to poculi velknazi a zakonnici, hladali sposob, ako ho zabit. Bali sa ho, lebo vsetok lud obdivoval jeho ucenie. A ked sa zvecerilo, odisli z mesta. Ked rano isli popri figovniku, videli, ze vyschol od korena. Tu sa Peter rozpamatal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovnik, ktory si preklial, vyschol. “Jezis im na to povedal: „Majte vieru v Boha. “Veru, hovorim vam: „Ked niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hod sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uveri, ze sa stane, co povedal, stane sa mu to. Preto vam hovorim: Verte, ze vsetko, o co v modlitbe prosite, ste uz dostali, a budete to mat. A ked vstanete modlit sa, odpustite, ak mate nieco proti niekomu, aby aj vam vas Otec, ktory je na nebesiach, odpustil vase hriechy. “(Ale ak vy neodpustite ludom, ani vas Otec neodpusti vase hriechy. )A znova prisli do Jeruzalema. Ako chodil po chrame, pristupili k nemu velknazi, zakonnici a starsia pytali sa ho: „Akou mocou toto robis? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“Jezis im povedal: „Aj ja sa vas na nieco spytam. Odpovedzte mi, potom vam poviem, akou mocou toto robim. Janov krst bol z neba, ci od ludi? Odpovedzte mi!“Oni rozmyslali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Preco ste mu teda neuverili?«Ale ak povieme: Od ludi,“ - to sa bali ludu, lebo vsetci pokladali Jana za ozajstneho proroka. Odpovedali teda Jezisovi: „Nevieme. “ A Jezis im odvetil: „Ani ja vam nepoviem, akou mocou toto robim. “Potom im zacal hovorit v podobenstvach: „Isty clovek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vezu. Potom ju prenajal vinohradnikom a odcestoval. V stanovenom case poslal k vinohradnikom sluhu, aby od nich prevzal podiel urody z vinice. Ale oni ho chytili, zbili a prepustili spat naprazdno. Znova k nim poslal ineho sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. Poslal dalsieho, toho zabili. A este mnoho inych: niektorych zbili, inych pozabijali. Mal este jedneho, milovaneho syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K mojmu synovi budu mat uctu. «Ale vinohradnici si povedali: »To je dedic. Podte, zabime ho a dedicstvo bude nase!«Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Co teda urobi pan vinice? Pride, vinohradnikov zahubi a vinicu da inym. Necitali ste v Pisme: »Kamen, co stavitelia zavrhli, stal sa kamenom uholnym. To sa stalo na pokyn Pana; vec v nasich ociach obdivuhodna«?“A chceli ho zajat, len sa bali zastupu. Vybadali totiz, ze to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odisli. Poslali k nemu niekolko farizejov a herodianov, aby ho podchytili v reci. Ti prisli a povedali mu: „Ucitel, vieme, ze vzdy vravis pravdu a neberies ohlad na nikoho, nehladis na osobu cloveka, ale podla pravdy ucis Bozej ceste. Slobodno platit cisarovi dan, ci nie? Mame platit, ci nemame?“Ale on poznal ich prefikanost a povedal im: „Co ma pokusate?! Prineste mi denar, nech sa nan pozriem!“A oni priniesli. Spytal sa ich: „Ci je tento obraz a napis?“ Oni mu odpovedali: „Cisarov. “A Jezis im povedal: „Co je cisarovo, davajte cisarovi, a co je Bozie, Bohu. “ I obdivovali ho. Tu prisli k nemu saduceji, ktori tvrdia, ze niet zmrtvychvstania, a pytali sa ho:„Ucitel, Mojzis nam napisal, ze ak niekomu zomrie brat a zanecha manzelku bez deti, brat si ma vziat jeho manzelku a splodit svojmu bratovi potomka. Bolo sedem bratov. Prvy sa ozenil, ale umrel a nezanechal potomka. Vzal si ju druhy, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj treti. A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po vsetkych zomrela aj zena. Ktoremu z nich bude manzelkou pri vzkrieseni, ked vstanu z mrtvych? Ved ju mali siedmi za manzelku. “Jezis im povedal: „Nemylite sa preto, ze nepoznate Pismo ani Boziu moc?Lebo ked ludia vstanu z mrtvych, uz sa ani nezenia, ani nevydavaju, ale su ako anjeli v nebi. A pokial ide o vzkriesenie mrtvych, ci ste necitali v Mojzisovej knihe v stati o kriku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abrahama, Boh Izaka a Boh Jakuba«?A on nie je Bohom mrtvych, ale zivych. Velmi sa mylite. “Tu k nemu pristupil jeden zo zakonnikov, ktory ich pocuval, ako sa hadaju. A ked videl, ze im dobre odpovedal, spytal sa ho: „Ktore prikazanie je prve zo vsetkych?“Jezis odpovedal: „Prve je toto: »Pocuj, Izrael, Pan, nas Boh, je jediny Pan. Milovat budes Pana, svojho Boha, z celeho svojho srdca, z celej svojej duse, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!«Druhe je toto: »Milovat budes svojho blizneho ako seba sameho!« Ineho, vacsieho prikazania, ako su tieto, niet. “Zakonnik mu vravel: „Dobre, Ucitel, spravne si povedal: »Jediny je a okrem neho ineho niet;«a »milovat ho z celeho srdca, z celeho rozumu a z celej sily« a »milovat blizneho ako seba sameho« je viac ako vsetky zapalne a ostatne obety. “Ked Jezis videl, ze odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si daleko od Bozieho kralovstva. “ A uz sa ho nik neodvazil vypytovat. Ked Jezis ucil v chrame, povedal: „Ako mozu zakonnici hovorit, ze Mesias je Davidov syn?Ved sam David hovori vo Svatom Duchu: »Pan povedal mojmu Panovi: Sed po mojej pravici, kym ti nepolozim tvojich nepriatelov pod nohy. «Sam David ho nazyva Panom; ako potom moze byt jeho synom?“ A velky zastup ho pocuval s radostou. Ako ucil, hovoril: „Varujte sa zakonnikov, ktori radi chodia v dlhych ruchach, tuzia po pozdravoch na uliciach,po prvych stoliciach v synagogach a poprednych miestach na hostinach. Vyjedaju domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takych postihne prisnejsi sud. “Potom si sadol oproti chramovej pokladnici a pozeral sa, ako lud hadze peniaze do pokladnice. Viaceri bohaci hadzali mnoho. Prisla aj ista chudobna vdova a vhodila dve drobne mince, co je kvadrans. Zavolal svojich ucenikov a povedal im: „Veru, hovorim vam: Tato chudobna vdova vhodila viac ako vsetci, co hadzali do pokladnice. Lebo vsetci davali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala vsetko, co mala, cele svoje zivobytie. “Ked vychadzal z chramu, jeden z jeho ucenikov mu povedal: „Ucitel, pozri, ake kamene a ake stavby!“Jezis mu vravel: „Vidis tieto velke budovy? Nezostane tu kamen na kameni; vsetko bude zborene. “Ked potom sedel na Olivovej hore oproti chramu a boli sami, pytali sa ho Peter, Jakub, Jan a Ondrej:„Povedz nam, kedy to bude a ake bude znamenie, ked sa toto vsetko zacne plnit. “Jezis im zacal hovorit: „Dajte si pozor, aby vas niekto nezviedol. Pridu mnohi v mojom mene a budu hovorit: »To som ja. « A mnohych zvedu. Ked budete pocut o vojnach a chyry o bojoch, nelakajte sa. To musi prist, ale este nebude koniec. Lebo povstane narod proti narodu a kralovstvo proti kralovstvu. Miestami budu zemetrasenia, bude hlad. To bude zaciatok utrap. Vy sa vsak majte na pozore. Vydaju vas sudom, budu vas bit v synagogach a pre mna budete stat pred vladarmi a kralmi, aby ste im vydali svedectvo. Ale najprv sa musi hlasat evanjelium vsetkym narodom. Az vas povedu, aby vas vydali, nestarajte sa dopredu, co budete hovorit, ale hovorte, co vam bude dane v tu hodinu. Ved to uz nie vy budete hovorit, ale Duch Svaty. Brat vyda na smrt brata a otec dieta. Deti povstanu proti rodicom a pripravia ich o zivot. Vsetci vas budu nenavidiet pre moje meno. Ale kto vytrva do konca, bude spaseny. Ked uvidite ohavnost spustosenia tam, kde nema byt - kto cita, nech pochopi -, vtedy ti, co budu v Judei, nech utecu do hor;kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchadza do domu vziat si nieco stadial,a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrat si oblek. Beda tarchavym zenam a tym, co budu v tie dni pridajat!Modlite sa, aby to neprislo v zime,lebo tie dni budu takym suzenim, ake nebolo od pociatku, ked Boh stvoril svet, az doteraz a uz ani nebude. A keby Pan tie dni neskratil, nezachranil by sa nik. Ale kvoli vyvolenym, ktorych si vyvolil, skratil tie dni. Keby vam vtedy niekto povedal: »Hla, tu je Mesias, hla, tamto je,« neverte. Lebo vystupia falosni mesiasi a falosni proroci a budu robit znamenia a zazraky, aby zviedli, ak je to mozne, aj vyvolenych. Vy sa vsak majte na pozore! Vsetko som vam povedal vopred. V tych dnoch, po onom suzeni slnko sa zatmie, mesiac nevyda svoj jas,hviezdy budu padat z neba a nebeske mocnosti sa budu chviet. Vtedy uvidia Syna cloveka prichadzat na oblakoch s velkou mocou a slavou. On posle anjelov a zhromazdi svojich vyvolenych zo styroch stran sveta, od kraja zeme az po kraj neba. Od figovnika sa naucte podobenstvo. Ked jeho ratolest mladne a vyhana listie, viete, ze je blizko leto. Tak aj vy, az uvidite, ze sa toto deje, vedzte, ze je blizko, predo dvermi. Veru, hovorim vam: Nepominie sa toto pokolenie, kym sa to vsetko nestane. Nebo a zem sa pominu, ale moje slova sa nepominu. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec. Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy pride ten cas. Je to tak, ako ked clovek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, kazdemu urcil pracu a vratnikovi prikazal bdiet. Bdejte teda, lebo neviete, kedy pride pan domu: ci vecer, ci o polnoci, ci za spevu kohuta alebo rano. Aby vas nenasiel spat, ked pride necakane!A co hovorim vam, hovorim vsetkym: Bdejte!“Bolo dva dni pred Velkou nocou a sviatkami Nekvasenych chlebov. Velknazi a zakonnici hladali sposob, ako ho podvodne chytit a zabit. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa lud nevzburil. “Ked bol v Betanii v dome Simona Malomocneho a sedel pri stole, prisla zena s alabastrovou nadobou praveho vzacneho nardoveho oleja. Nadobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. Niektori sa hnevali a hovorili si: „Naco takto mrhat vonavy olej?!Ved sa mohol tento olej predat za viac ako tristo denarov a tie rozdat chudobnym. “ A osopovali sa na nu. Ale Jezis povedal: „Nechajte ju! Preco ju trapite? Urobila mi dobry skutok. Ved chudobnych mate vzdy medzi sebou, a ked budete chciet, mozete im robit dobre. Ale mna nemate vzdy. Urobila, co mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru, hovorim vam: Kdekolvek na svete sa bude ohlasovat evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovorit aj o tom, co urobila. “Judas Iskariotsky, jeden z Dvanastich, odisiel k velknazom, aby im ho zradil. Ti sa potesili, ked to poculi, a slubili, ze mu daju peniaze. A on hladal sposob, ako ho prihodne vydat. V prvy den sviatkov Nekvasenych chlebov, ked zabijali velkonocneho baranka, povedali mu jeho ucenici: „Kde ti mame ist pripravit velkonocnu veceru?“Poslal dvoch zo svojich ucenikov a vravel im: „Chodte do mesta. Tam stretnete cloveka, ktory bude niest dzban vody. Chodte za nima panovi domu, do ktoreho vojde, povedzte: »Ucitel odkazuje: Kde je pre mna miestnost, v ktorej by som mohol jest so svojimi ucenikmi velkonocneho baranka?«On vam ukaze velku hornu sien, prestretu a pripravenu. Tam nam prichystajte. “Ucenici odisli, a ked prisli do mesta, vsetko nasli tak, ako im povedal. A pripravili velkonocneho baranka. Ked sa zvecerilo, prisiel s Dvanastimi. A ked boli pri stole a jedli, Jezis povedal: „Veru, hovorim vam: Jeden z vas ma zradi, ten, co je so mnou. “Zosmutneli a zacali sa ho jeden po druhom vypytovat: „Azda ja?“On im odpovedal: „Jeden z Dvanastich, co so mnou namaca v mise. Syn cloveka sice ide, ako je o nom napisane, ale beda cloveku, ktory zradza Syna cloveka! Pre toho cloveka by bolo lepsie, keby sa nebol narodil. “Ked jedli, vzal chlieb a dobrorecil, lamal ho a daval im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“Potom vzal kalich, vzdaval vdaky, dal im ho a vsetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktora sa vylieva za vsetkych. Veru, hovorim vam: Uz nebudem pit z plodu vinica az do dna, ked ho budem pit novy v Bozom kralovstve. “Potom zaspievali chvalospev a vysli na Olivovu horu. Vtedy im Jezis povedal: „Vsetci odpadnete, lebo je napisane: »Udriem pastiera a ovce sa rozprchnu. «Ale ked vstanem z mrtvych, predidem vas do Galiley. “Peter mu povedal: „Aj keby vsetci odpadli, ja nie. “Jezis mu odvetil: „Veru, hovorim ti: Ty ma dnes, tejto noci, skor, ako dva razy kohut zaspieva, tri razy zapries. “Ale on este horlivejsie vyhlasoval: „Aj keby som mal umriet s tebou, nezapriem ta. “ Podobne hovorili aj ostatni. Prisli na pozemok, ktory sa vola Getsemani, a povedal svojim ucenikom: „Sadnite si tu, kym sa pomodlim. “Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jana. I dolahla nanho hroza a uzkost. Vtedy im povedal: „Moja dusa je smutna az na smrt. Ostante tu a bdejte!“Trocha poodisiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je mozne, minula tato hodina. Hovoril: „Abba, Otce! Tebe je vsetko mozne. Vezmi odo mna tento kalich. No nie co ja chcem, ale co ty. “Ked sa vratil, nasiel ich spat. I povedal Petrovi: „Simon, spis? Ani hodinu si nemohol bdiet?Bdejte a modlite sa, aby ste neprisli do pokusenia. Duch je sice ochotny, ale telo slabe. “Znova odisiel a modlil sa tymi istymi slovami. A ked sa vratil, zasa ich nasiel spat: oci sa im zatvarali od unavy a nevedeli, co mu povedat. Ked prisiel treti raz, povedal im: „Este spite a odpocivate? Dost uz. Prisla hodina: hla, Syna cloveka uz vydavaju do ruk hriesnikov. Vstante, podme! Pozrite, moj zradca je blizko. “A kym este hovoril, prisiel zrazu Judas, jeden z Dvanastich, a s nim zastup s mecmi a kyjmi, ktory poslali velknazi, zakonnici a starsi. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkam, to je on. Chytte ho a obozretne odvedte!“Ked prisiel, hned pristupil k nemu a povedal: „Rabbi. “ A pobozkal ho. Oni polozili nan ruky a zajali ho. Tu jeden z okolostojacich vytasil mec, zasiahol nim velknazovho sluhu a odtal mu ucho. Jezis im povedal: „Vysli ste s mecmi a kyjmi ako na zlocinca, aby ste ma zajali. Den co den som ucil u vas v chrame, a nezajali ste ma. Ale musi sa splnit Pismo. “Vtedy ho vsetci opustili a rozutekali sa. No akysi mladik isiel za nim, odety plachtou na holom tele; a chytili ho. Ale on pustil plachtu a utiekol nahy. Jezisa priviedli k velknazovi, kde sa zhromazdili vsetci velknazi, starsi a zakonnici. Peter siel zdaleka za nim az dnu do velknazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. Velknazi a cela velrada zhanali svedectvo proti Jezisovi, aby ho mohli odsudit na smrt. Ale nenasli. Mnohi proti nemu krivo svedcili, a ich svedectva sa nezhodovali. Tu niektori vstali a krivo proti nemu svedcili:„My sme ho poculi hovorit: »Ja zborim tento chram zhotoveny rukou a za tri dni postavim iny, nie rukou zhotoveny. «“Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. Tu vstal velknaz, postavil sa do stredu a opytal sa Jezisa: „Nic neodpovies na to, co tito svedcia proti tebe?“Ale on mlcal a nic neodpovedal. Velknaz sa ho znova pytal: „Si ty Mesias, syn Pozehnaneho?“Jezis odvetil: „Ano, som. A uvidite Syna cloveka sediet po pravici Moci a prichadzat s nebeskymi oblakmi. “Vtedy si velknaz roztrhol rucho a povedal: „Naco este potrebujeme svedkov?Poculi ste ruhanie. Co na to poviete?“ A oni vsetci vyniesli nad nim sud, ze je hoden smrti. Niektori zacali nanho plut, zakryvali mu tvar, bili ho pastami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvari. Ked bol Peter dolu na nadvori, prisla jedna z velknazovych sluzok. Len co zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa nanho a povedala: „Aj ty si bol s tym Nazaretcanom, Jezisom. “Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, co hovoris. “ Vysiel von pred nadvorie a zaspieval kohut. Ked ho tam videla sluzka, znova zacala vraviet okolostojacim: „Tento je z nich. “Ale on opat zapieral. O chvilku ti, co tam stali, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, ved si aj Galilejcan. “On sa vsak zacal zaklinat a prisahat: „Nepoznam toho cloveka, o ktorom hovorite. “Vtom kohut zaspieval druhy raz. Vtedy sa Peter rozpamatal na slovo, ktore mu bol povedal Jezis: „Skor ako dva razy kohut zaspieva, tri razy ma zapries. “ I rozplakal sa. Hned zrana mali poradu velknazi so starsimi a zakonnikmi, teda cela velrada. Jezisa sputali, odviedli a odovzdali Pilatovi. Pilat sa ho spytal: „Si zidovsky kral?“ On mu odpovedal: „Sam to hovoris. “Velknazi nan mnoho zalovalia Pilat sa ho znova spytoval: „Nic neodpovies? Pozri, co vsetko zaluju na teba!“Ale Jezis uz nic nepovedal, takze sa Pilat cudoval. Na sviatky im prepustal jedneho vazna, ktoreho si ziadali. S povstalcami, co sa pri vzbure dopustili vrazdy, bol uvazneny muz, ktory sa volal Barabas. Zastup vystupil hore a ziadal si to, co im robieval. Pilat im povedal: „Chcete, aby som vam prepustil zidovskeho krala?“Lebo vedel, ze ho velknazi vydali zo zavisti. Ale velknazi podnietili zastup, aby im radsej prepustil Barabasa. Pilat sa ich znova opytal: „Co mam teda podla vas urobit so zidovskym kralom?“Oni opat skrikli: „Ukrizuj ho!“Pilat im vravel: „A co zle urobil?“ Ale oni tym vacsmi kricali: „Ukrizuj ho!“A Pilat, aby urobil ludu po voli, prepustil im Barabasa. Jezisa vsak dal zbicovat a vydal ho, aby ho ukrizovali. Vojaci ho odviedli dnu do nadvoria, cize do vladnej budovy, a zvolali celu kohortu. Odeli ho do purpuroveho plasta, z trnia uplietli korunu a zalozili mu jua zacali ho pozdravovat: „Bud pozdraveny, zidovsky kral!“Bili ho trstinou po hlave, pluli nanho, klakali pred nim a klanali sa mu. Ked sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho saty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrizovali. Tu prinutili isteho Simona z Cyreny, Alexandrovho a Rufovho otca, ktory sa tade vracal z pola, aby mu niesol kriz. Tak ho priviedli na miesto Golgota, co v preklade znamena Lebka. Davali mu vino zmiesane s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrizovali a rozdelili si jeho saty - hodili o ne los, kto si ma co vziat. Ked ho ukrizovali, bolo devat hodin. Jeho vinu oznacili napisom: „Zidovsky kral. “Vedno s nim ukrizovali aj dvoch zlocincov: jedneho napravo od neho, druheho nalavo. (A splnilo sa Pismo, ktore hovori: Zapocitali ho medzi zlocincov. )A ti, co sli okolo, ruhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, co zbori chram a za tri dni ho postavi. Zachran sam seba, zostup z kriza!“Podobne sa mu posmievali aj velknazi a so zakonnikmi si hovorili: „Inych zachranoval, sam seba nemoze zachranit. Kristus, kral Izraela! Nech teraz zostupi z kriza, aby sme videli a uverili. “ Este aj ti ho hanobili, co boli s nim ukrizovani. Ked bolo dvanast hodin, nastala tma po celej zemi az do tretej hodiny popoludni. O tretej hodine zvolal Jezis mocnym hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, co v preklade znamena: „Boze moj, Boze moj, preco si ma opustil?“Ked to poculi, niektori z okolostojacich vraveli: „Pozrite, vola Eliasa. “Ktosi odbehol, naplnil spongiu octom, nastokol ju na trstinu, daval mu pit a hovoril: „Pockajte, uvidime, ci ho Elias pride snat. “Ale Jezis zvolal mocnym hlasom a vydychol. Chramova opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu az dospodku. Ked stotnik, co stal naproti nemu, videl, ako vykrikol a skonal, povedal: „Tento clovek bol naozaj Bozi Syn. “Zobdalec sa pozerali aj zeny. Medzi nimi Maria Magdalena, Maria, matka Jakuba Mladsieho a Jozesa, i Salome,ktore ho sprevadzali a posluhovali mu, ked bol v Galilei. A mnohe ine, co s nim prisli do Jeruzalema. Ked sa uz zvecerilo, pretoze bol Pripravny den, cize den pred sobotou,prisiel Jozef z Arimatey, vyznamny clen rady, ktory tiez ocakaval Bozie kralovstvo, smelo vosiel k Pilatovi a poprosil o Jezisovo telo. Pilat sa zadivil, ze uz zomrel. Zavolal si stotnika a opytal sa ho, ci je uz mrtvy. Ked mu to stotnik potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kupil platno, a ked ho snal, zavinul ho do platna a ulozil do hrobu vytesaneho do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kamen. Maria Magdalena a Maria Jozesova sa pozerali, kde ho ulozili. Ked sa pominula sobota, Maria Magdalena a Maria Jakubova i Salome nakupili vonave oleje a isli ho pomazat. V prvy den tyzdna, skoro rano, po vychode slnka, prisli k hrobua hovorili si: „Kto nam odvali kamen od vchodu do hrobu?“Ale ked sa pozreli, videli, ze kamen je odvaleny; bol totiz velmi velky. Ked vosli do hrobu, na pravej strane videli sediet mladika obleceneho do bieleho rucha a strpli. On sa im prihovoril: „Nelakajte sa! Hladate Jezisa Nazaretskeho, ktory bol ukrizovany. Vstal z mrtvych. Niet ho tu. Hla, miesto, kde ho ulozili. Ale chodte a povedzte jeho ucenikom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidite, ako vam povedal. «“Vysli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hroza a strach. A nepovedali nikomu nic, lebo sa bali. Ked rano v prvy den tyzdna vstal z mrtvych, zjavil sa najprv Marii Magdalene, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlych duchov. Ona isla a zvestovala to tym, co s nim byvali a teraz boli smutni a plakali. Ale oni, ked poculi, ze zije a ze ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, ked isli na vidiek. Aj oni to isli zvestovat ostatnym, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samym Jedenastim, ked sedeli pri stole, a vycital im neveru a tvrdost srdca, ze neuverili tym, co ho videli vzkrieseneho. A povedal im: „Chodte do celeho sveta a hlasajte evanjelium vsetkemu stvoreniu. Kto uveri a da sa pokrstit, bude spaseny; ale kto neuveri, bude odsudeny. A tych, co uveria, budu sprevadzat tieto znamenia: v mojom mene budu vyhanat zlych duchov, budu hovorit novymi jazykmi,hady budu brat do ruk, a ak nieco smrtonosne vypiju, neuskodi im; na chorych budu vkladat ruky a ti ozdraveju. “Ked im to Pan Jezis povedal, vzaty bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozisli a vsade kazali. Pan im pomahal a ich slova potvrdzoval znameniami, ktore ich sprevadzali. Uz mnohi sa pokusili zaradom vyrozpravat udalosti, ktore sa u nas stali,ako nam ich odovzdali ti, co ich od zaciatku sami videli a boli sluzobnikmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, ze ti to, vzneseny Teofil, po dokladnom preskumani vsetkeho od pociatku verne rad-radom opisem,aby si poznal spolahlivost ucenia, do ktoreho ta zasvatili. Za cias judejskeho krala Herodesa zil isty knaz menom Zacharias z Abiasovej knazskej triedy. Jeho manzelka pochadzala z Aronovych dcer a volala sa Alzbeta. Obaja boli spravodlivi pred Bohom a bezuhonne zachovavali vsetky Panove prikazania a ustanovenia. Nemali vsak deti, lebo Alzbeta bola neplodna a obaja boli v pokrocilom veku. Ked raz prisiel rad na jeho triedu a on konal knazsku sluzbu pred Bohom,podla zvyku knazskeho uradu losom mu pripadlo vojst do Panovho chramu a priniest kadidlovu obetu. V case kadidlovej obety sa vonku modlilo mnozstvo ludu. Tu sa mu zjavil Panov anjel; stal na pravej strane kadidloveho oltara. Ked ho Zacharias zbadal, zlakol sa a zmocnovala sa ho hroza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zacharias, lebo je vyslysana tvoja modlitba. Tvoja manzelka Alzbeta ti porodi syna a das mu meno Jan. Budes sa radovat a plesat a jeho narodenie potesi mnohych. Lebo on bude velky pred Panom. Vino a opojny napoj pit nebude a uz v matkinom lone ho naplni Duch Svaty. Mnohych synov Izraela obrati k Panovi, ich Bohu. Sam pojde pred nim s Eliasovym duchom a mocou, aby obratil srdcia otcov k synom a neveriacich k mudrosti spravodlivych a pripravil Panovi dokonaly lud. “Zacharias povedal anjelovi: „Podla coho to poznam? Ved ja som starec a moja manzelka je v pokrocilom veku. “Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojim pred Bohom a som poslany hovorit s tebou a oznamit ti tuto radostnu zvest. Ale onemies a nebudes moct hovorit az do dna, ked sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovam, ktore sa splnia v svojom case. “Lud cakal na Zachariasa a divil sa, ze sa tak dlho zdrzuje v chrame. Ale ked vysiel, nemohol k nim prehovorit; a oni pochopili, ze mal v chrame videnie. Daval im znaky a zostal nemy. Len co sa skoncili dni jeho sluzby, vratil sa domov. Po tych dnoch jeho manzelka Alzbeta pocala, ale skryvala sa pat mesiacov a hovorila:„Toto mi urobil Pan v case, ked zhliadol na mna, aby ma zbavil hanby pred ludmi. “V siestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejskeho mesta, ktore sa vola Nazaret,k panne zasnubenej muzovi z rodu Davidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Maria. Anjel prisiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plna, Pan s tebou. “Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmyslala, co znamena takyto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Maria, nasla si milost u Boha. Pocnes a porodis syna a das mu meno Jezis. On bude velky a bude sa volat Synom Najvyssieho. Pan Boh mu da tron jeho otca Davida,naveky bude kralovat nad Jakubovym rodom a jeho kralovstvu nebude konca. “Maria povedala anjelovi: „Ako sa to stane, ved ja muza nepoznam?“Anjel jej odpovedal: „Duch Svaty zostupi na teba a moc Najvyssieho ta zatieni. A preto aj dieta bude sa volat svatym, bude to Bozi Syn. Aj Alzbeta, tvoja pribuzna, pocala syna v starobe. Uz je v siestom mesiaci. A hovorili o nej, ze je neplodna!Lebo Bohu nic nie je nemozne. “Maria povedala: „Hla, sluzobnica Pana, nech sa mi stane podla tvojho slova. “ Anjel potom od nej odisiel. V tych dnoch sa Maria vydala na cestu a ponahlala sa do isteho judejskeho mesta v hornatom kraji. Vosla do Zachariasovho domu a pozdravila Alzbetu. Len co Alzbeta zacula Mariin pozdrav, dieta v jej lone sa zachvelo a Alzbetu naplnil Duch Svaty. Vtedy zvolala velkym hlasom: „Pozehnana si medzi zenami a pozehnany je plod tvojho zivota. Cim som si zasluzila, ze matka mojho Pana prichadza ku mne?Lebo len co zaznel tvoj pozdrav v mojich usiach, radostou sa zachvelo dieta v mojom lone. A blahoslavena je ta, ktora uverila, ze sa splni, co jej povedal Pan. “Maria hovorila: „Velebi moja dusa Panaa moj duch jasa v Bohu, mojom Spasitelovi,lebo zhliadol na ponizenost svojej sluzobnice. Hla, od tejto chvile blahoslavit ma budu vsetky pokolenia,lebo velke veci mi urobil ten, ktory je mocny, a svate je jeho menoa jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tymi, co sa ho boja. Ukazal silu svojho ramena, rozptylil tych, co v srdci pysne zmyslaju. Mocnarov zosadil z tronov a povysil ponizenych. Hladnych nakrmil dobrotami a bohatych prepustil naprazdno. Ujal sa Izraela, svojho sluzobnika, lebo pamata na svoje milosrdenstvo,ako slubil nasim otcom, Abrahamovi a jeho potomstvu naveky. “Maria zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vratila domov. Alzbete nadisiel cas porodu a porodila syna. Ked jej susedia a pribuzni poculi, ze jej Pan prejavil svoje velke milosrdenstvo, radovali sa s nou. Na osmy den prisli chlapca obrezat a chceli mu dat meno Zacharias po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volat Jan. “Povedali jej: „Ved v tvojom pribuzenstve sa nik takto nevola. “Dali znak otcovi, ako ho chce nazvat on. Vypytal si tabulku a napisal: „Jan sa bude volat. “ A vsetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali usta a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Vsetkych ich susedov zmocnil sa strach a vsade po judejskych horach sa hovorilo o tychto udalostiach. A vsetci, co to poculi, vstepili si to do srdca a vraveli: „Cim len bude tento chlapec?“ A vskutku Panova ruka bola s nim. Jeho otca Zachariasa naplnil Duch Svaty a takto prorokoval:„Nech je zvelebeny Pan, Boh Izraela, lebo navstivil a vykupil svoj luda vzbudil nam mocneho Spasitela z rodu Davida, svojho sluzobnika,ako odpradavna hovoril ustami svojich svatych prorokov,ze nas oslobodi od nasich nepriatelov a z ruk vsetkych, co nas nenavidia. Preukazal milosrdenstvo nasim otcom a pamata na svoju svatu zmluvu,na prisahu, ktorou sa zaviazal nasmu otcovi Abrahamovi, ze nas vyslobodi z ruk nepriatelov,aby sme mu bez strachu sluzilivo svatosti a spravodlivosti pred jeho tvarou po vsetky dni nasho zivota. A ty, chlapcek, budes sa volat prorokom Najvyssieho: pojdes pred tvarou Pana, pripravis mu cestua poucis jeho lud o spase,ze mu nas Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpusti hriechy. Tak nas Vychadzajuci z vysosti navstivia zaziari tym, co sedia vo tme a v toni smrti, a nase kroky upriami na cestu pokoja. “Chlapec rastol a mocnel na duchu a zil na pusti az do dna, ked vystupil pred Izrael. V tych dnoch vysiel rozkaz od cisara Augusta vykonat supis ludu po celom svete. Tento prvy supis sa konal, ked Syriu spravoval Kvirinius. A vsetci sli dat sa zapisat, kazdy do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejskeho mesta Nazaret do Judey, do Davidovho mesta, ktore sa vola Betlehem lebo pochadzal z Davidovho domu a rodu,aby sa dal zapisat s Mariou, svojou manzelkou, ktora bola v po zehnanom stave. Kym tam boli, nadisiel jej cas porodu. I porodila svojho prvorodeneho syna, zavinula ho do plienok a ulozila do jasiel, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktori v noci bdeli a strazili svoje stado. Tu zastal pri nich Panov anjel a oziarila ich Panova slava. Zmocnil sa ich velky strach,ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vam velku radost, ktora bude patrit vsetkym ludom:Dnes sa vam v Davidovom meste narodil Spasitel, Kristus Pan. A toto vam bude znamenim: Najdete dietatko zavinute do plienok a ulozene v jasliach. “A hned sa k anjelovi pripojilo mnozstvo nebeskych zastupov, zvelebovali Boha a hovorili:„Slava Bohu na vysostiach a na zemi pokoj ludom dobrej vole. “Ked anjeli odisli od nich do neba, pastieri si povedali: „Podme teda do Betlehema a pozrime, co sa to stalo, ako nam oznamil Pan. “Poponahlali sa a nasli Mariu a Jozefa i dieta ulozene v jasliach. Ked ich videli, vyrozpravali, co im bolo povedane o tomto dietati. A vsetci, ktori to pocuvali, divili sa nad tym, co im pastieri rozpravali. Ale Maria zachovavala vsetky tieto slova vo svojom srdci a premyslala o nich. Pastieri sa potom vratili a oslavovali a chvalili Boha za vsetko, co poculi a videli, ako im bolo povedane. Po osmich dnoch, ked ho bolo treba obrezat, dali mu meno Jezis, ktorym ho anjel nazval skor, ako sa pocal v zivote matky. Ked uplynuli podla Mojzisovho zakona dni ich ocistovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Panovi,ako je napisane v Panovom zakone: „Vsetko muzskeho rodu, co otvara lono matky, bude zasvatene Panovi,“a aby obetovali, ako kaze Panov zakon, par hrdliciek alebo dva holubky. V Jeruzaleme zil vtedy muz menom Simeon, clovek spravodlivy a nabozny, ktory ocakaval potechu Izraela, a Duch Svaty bol na nom. Jemu Duch Svaty vyjavil, ze neumrie, kym neuvidi Panovho Mesiasa. Z vnuknutia Ducha prisiel do chramu. A ked rodicia prinasali dieta Jezisa, aby splnili, co o nom predpisoval zakon,vzal ho aj on do svojho narucia a velebil Boha slovami:„Teraz prepustis, Pane, svojho sluzobnika v pokoji podla svojho slova,lebo moje oci uvideli tvoju spasu,ktoru si pripravil pred tvarou vsetkych narodov:svetlo na osvietenie pohanov a slavu Izraela, tvojho ludu. “Jeho otec a matka divili sa tomu, co sa o nom hovorilo. Simeon ich pozehnal a Marii, jeho matke, povedal: „On je ustanoveny na pad a na povstanie pre mnohych v Izraeli a na znamenie, ktoremu budu odporovat,- a tvoju vlastnu dusu prenikne mec -, aby vyslo najavo zmyslanie mnohych srdc. “Zila vtedy aj prorokyna Anna, Fanuelova dcera, z Aserovho kmena. Bola uz vo vysokom veku. Od svojho panenstva zila so svojim muzom sedem rokov,potom ako vdova do osemdesiateho stvrteho roku. Z chramu neodchadzala, vo dne v noci sluzila Bohu postom a modlitbami. Prave v tu chvilu prisla aj ona, velebila Boha a hovorila o nom vsetkym, co ocakavali vykupenie Jeruzalema. A ked vykonali vsetko podla Panovho zakona, vratili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rastol a mocnel, plny mudrosti, a Bozia milost bola na nom. Jeho rodicia chodievali kazdy rok do Jeruzalema na velkonocne sviatky. Ked mal dvanast rokov, tiez isli, ako byvalo na sviatky zvykom. A ked sa dni slavnosti skoncili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Jezis v Jeruzaleme, co jeho rodicia nezbadali. Nazdavali sa, ze je v sprievode. Presli den cesty a hladali ho medzi pribuznymi a znamymi. No nenasli. Vratili sa teda do Jeruzalema a tam ho hladali. Po troch dnoch ho nasli v chrame. Sedel medzi ucitelmi, pocuval ich a kladol im otazky. Vsetci, co ho poculi, zasli nad jeho rozumnostou a odpovedami. Ked ho zazreli, strpli od udivu a Matka mu povedala: „Syn moj, co si nam to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ta s bolestou hladali!“On im odpovedal: „Preco ste ma hladali? Nevedeli ste, ze mam byt tam, kde ide o mojho Otca?“Ale oni nepochopili slovo, ktore im hovoril. Potom sa s nimi vratil do Nazareta a bol im poslusny. A jeho matka zachovavala vsetky slova vo svojom srdci. A Jezis sa vzmahal v mudrosti, veku a v oblube u Boha i u ludi. V patnastom roku vlady cisara Tiberia, ked Poncius Pilat spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Iturei a trachonitidskom kraji a Lyzanias tetrarchom v Abiline,za velknazov Annasa a Kajfasa zaznel na pusti Bozi hlas nad Janom, synom Zachariasa. Chodil po celom okoli Jordana a hlasal krst pokania na odpustenie hriechov,ako je napisane v knihe reci proroka Izaiasa: „Hlas volajuceho na pusti: »Pripravte cestu Panovi, vyrovnajte mu chodniky!Kazda dolina sa vyplni a kazdy vrch a kopec znizi. Co je krive, bude priame, a co je hrbolate, bude cestou hladkou. A kazde telo uvidi Boziu spasu. «“Ale zastupom, co prichadzali k nemu, aby sa mu dali pokrstit, hovoril: „Hadie plemeno, kto vam ukazal, ako uniknut nastavajucemu hnevu!?Prinasajte teda ovocie hodno pokania a nepokusajte sa nahovarat si: »Nasim otcom je Abraham!« - lebo vravim vam: Boh moze Abrahamovi vzbudit deti aj z tychto kamenov. Sekera je uz prilozena na korene stromov. A kazdy strom, ktory neprinasa dobre ovocie vytnu a hodia do ohna. “Zastupy sa ho pytali: „Co teda mame robit?“On im odpovedal: „Kto ma dvoje siat, nech da tomu, co nema nijake, a kto ma jedlo, nech urobi podobne!“Aj mytnici prisli, aby sa dali pokrstit, a hovorili mu: „Ucitel, co mame robit?“On im povedal: „Nevymahajte viac, ako vam urcili!“Pytali sa ho aj vojaci: „A co mame robit my?“ Vravel im: „Nikoho netrapte, nikomu nekrivdite a budte spokojni so svojim zoldom!“Lud zil v ocakavani a vsetci si o Janovi v duchu mysleli, ze azda on je Mesias. Ale Jan dal odpoved vsetkym: „Ja vas krstim vodou. No prichadza mocnejsi, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazat mu remienok na obuvi. On vas bude krstit Duchom Svatym a ohnom. V ruke ma vejacku, aby si vycistil humno a psenicu zhromazdil do svojej sypky, ale plevy spali v neuhasitelnom ohni. “A este vselijako inac napominal lud a hlasal mu evanjelium. Ale ked karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manzelku jeho brata, a za vsetko zle, co porobil,Herodes dovrsil vsetko tym, ze Jana zatvoril do vazenia. Ked sa vsetok lud daval krstit a ked bol pokrsteny aj Jezis a modlil sa, otvorilo sa nebo,zostupil na neho Duch Svaty v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si moj milovany Syn, v tebe mam zalubenie. “Ked Jezis zacal ucinkovat, mal asi tridsat rokov. A mysleli si, ze je synom Jozefa, ktory bol synom Heliho,on Matata, on Leviho, on Melchiho, on Janneho, on Jozefa,on Matatiasa, on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho,on Maatu, on Matatiasa, on Semeja, on Jozecha, on Jodu,on Joannu, on Rezu, on Zorobabela, on Salatiela, on Neriho,on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era,on Jezusa, on Eliezera, on Jorima, on Matata, on Leviho,on Simeona, on Judu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima,on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Natana, on Davida,on Jesseho, on Obeda, on Boza, on Salu, on Nasona,on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Judu,on Jakuba, on Izaka, on Abrahama, on Tareho, on Nachora,on Serucha, on Ragaua, on Faleka, on Ebera, on Salu,on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha,on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana,on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktory bol od Boha. Jezis sa vratil od Jordanu plny Ducha Svateho. Duch ho vodil styridsat dni po pustia diabol ho pokusal. V tych dnoch nic nejedol. A ked sa skoncili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: „Ak si Bozi Syn, povedz tomuto kamenu, aby sa stal chlebom. “Jezis mu odvetil: „Napisane je: »Nielen z chleba zije clovek. «“Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukazal vsetky kralovstva svetaa vravel mu: „Dam ti vsetku ich moc a slavu, lebo som ju dostal a dam ju komu chcem. Ak sa mi teda budes klanat, vsetka bude tvoja. “Jezis mu povedal: „Je napisane: »Panovi, svojmu Bohu, sa budes klanat a jedine jemu budes sluzit. «“Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chramu a povedal mu: „Ak si Bozi Syn, vrhni sa stadeto dolu,ved je napisane: »Svojim anjelom da prikaz o tebe, aby ta chranili,«a »vezmu ta na ruky, aby si si neuderil nohu o kamen«. “Jezis mu odvetil: „Je povedane: »Nebudes pokusat Pana, svojho Boha. «“Ked diabol skoncil vsetko pokusanie, na cas od neho odisiel. Jezis sa v sile Ducha vratil do Galiley a chyr o nom sa rozniesol po celom kraji. Ucil v ich synagogach a vsetci ho oslavovali. Prisiel aj do Nazareta, kde vyrastol. Podla svojho zvyku vosiel v sobotu do synagogy a vstal, aby cital. Podali mu knihu proroka Izaiasa. Ked knihu rozvinul, nasiel miesto, kde bolo napisane:„Duch Pana je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlasal evanjelium chudobnym. Poslal ma oznamit zajatym, ze budu prepusteni, a slepym, ze budu vidiet; utlacanych prepustit na slobodua ohlasit Panov milostivy rok. “Potom knihu zvinul, vratil ju sluhovi a sadol si. Oci vsetkych v synagoge sa upreli na neho. A on im zacal hovorit: „Dnes sa splnilo toto Pismo, ktore ste prave poculi. “Vsetci mu prisviedcali a divili sa milym slovam, co vychadzali z jeho ust, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“On im vravel: „Akiste mi pripomeniete prislovie: Lekar, liec sam seba! Poculi sme, co vsetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti. “A dodal: „Veru, hovorim vam: Ani jeden prorok nie je vzacny vo svojej vlasti. Ale vravim vam pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dni Eliasa, ked sa zavrelo nebo na tri roky a sest mesiacov a nastal velky hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslany Elias, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocnych bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol ocisteny, iba Syrcan Naman. “Ked to poculi, vsetkych v synagoge zachvatil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho az na zraz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavene, a odtial ho chceli zhodit. Ale on presiel pomedzi nich a odisiel. Zisiel do galilejskeho mesta Kafarnaum. Po sobotach ich ucila oni zasli nad jeho ucenim, lebo jeho slovo malo moc. V synagoge bol muz posadnuty duchom necisteho demona. Ten vykrikol velkym hlasom:„Nechaj nas! Co ta do nas, Jezis Nazaretsky?! Prisiel si nas znicit? Viem, kto si: Bozi Svaty. “Jezis mu pohrozil: „Mlc a vyjdi z neho!“ Zly duch ho hodil medzi nich, vysiel z neho a neublizil mu. Vsetkych pojal strach a navzajom si vraveli: „Co je to za slovo, ze mohutnou silou rozkazuje necistym duchom a oni vychadzaju?“A chyr o nom sa rozsiril po celom kraji. Ked vysiel zo synagogy, vosiel do Simonovho domu. Simonovu testinu trapila vysoka horucka a oni ho prosili za nu. Postavil sa nad nu, rozkazal horucke a ta ju opustila. Hned vstala a obsluhovala ich. Po zapade slnka vsetci, co mali chorych na rozlicne neduhy, privadzali ich k nemu. On na kazdeho z nich kladol ruky a uzdravoval ich. Z mnohych vychadzali aj zli duchovia a kricali: „Ty si Bozi Syn. “ On im pohrozil a nedovolil im hovorit, lebo vedeli, ze on je Mesias. Ked sa rozodnilo, vysiel von a utiahol sa na puste miesto. Ale zastupy ho hladali. Prisli az k nemu a zdrziavali ho, aby od nich neodchadzal. On im vsak povedal: „Aj inym mestam musim zvestovat Bozie kralovstvo, lebo na to som poslany. “A kazal po judejskych synagogach. Ked raz stal pri Genezaretskom jazere, tlacil sa nan zastup, lebo chcel pocut Bozie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybari z nich vystupili a prali si siete. Nastupil na jednu z lodi, ktora patrila Simonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z lodky ucil zastupy. Ked prestal hovorit, povedal Simonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“Simon mu odpovedal: „Ucitel, celu noc sme sa namahali, a nic sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustim siete. “Len co to urobili, chytili take mnozstvo ryb, az sa im siete trhali. Preto dali znamenie spolocnikom, co boli na druhej lodi, aby im prisli pomoct. Oni prisli a obidve lodky naplnili tak, ze sa potapali. Ked to videl Simon Peter, padol Jezisovi k noham a povedal: „Pane, odid odo mna, lebo som clovek hriesny. “Hroza sa totiz zmocnila jeho i vsetkych, co boli s nim, nad ulovkom ryb, ktore chytili. Takisto aj Zebedejovych synov Jakuba a Jana, ktori boli Simonovymi spolocnikmi. Tu Jezis povedal Simonovi: „Neboj sa, odteraz budes lovit uz ludi. “A ked pritiahli lode k brehu, opustili vsetko a isli za nim. Ked bol v ktoromsi meste, zjavil sa muz plny malomocenstva. Len co zbadal Jezisa, padol na tvar a prosil ho: „Pane, ak chces, mozes ma ocistit. “On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, bud cisty!“ A malomocenstvo z neho hned zmizlo. A prikazal mu, ze o tom nesmie nikomu hovorit, ale: „Chod,“ povedal, „ukaz sa knazovi a prines za svoje ocistenie obetu, ako predpisal Mojzis - im na svedectvo. “No zvest o nom sa tym vacsmi sirila a schadzali sa velke zastupy, aby ho poculi a dali sa uzdravit zo svojich chorob. On sa vsak utiahol na pust a modlil sa. Ked v isty den ucil, sedeli pri nom farizeji a zakonnici, co poprichadzali zo vsetkych galilejskych a judejskych dedin i z Jeruzalema; a mal od Pana moc uzdravovat. Tu muzi priniesli na nosidlach cloveka, ktory bol ochrnuty, a pokusali sa dostat ho dovnutra a polozit pred neho. Ale ked pre zastup nenasli priechod, kadial by ho vniesli, vysli na strechu a cez povalu ho na lozku spustili priamo pred Jezisa. Ked videl ich vieru, povedal: „Clovece, odpustaju sa ti hriechy. “Tu zakonnici a farizeji zacali uvazovat: „Ktoze je to, ze sa takto ruha?! Kto moze okrem Boha odpustat hriechy?“Kedze Jezis poznal ich myslienky, povedal im: „O com to premyslate vo svojich srdciach!Co je lahsie - povedat: »Odpustaju sa ti hriechy,« alebo povedat: »Vstan a chod«?Ale aby ste vedeli, ze Syn cloveka ma na zemi moc odpustat hriechy“ - povedal ochrnutemu: „Hovorim ti: Vstan, vezmi si lozko a chod domov!“A on hned pred ich ocami vstal, vzal si lozko a velebiac Boha odisiel domov. Vsetkych sa zmocnil uzas a velebili Boha a plni bazne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodne veci. “Ked potom vysiel von a videl na mytnici sediet mytnika menom Leviho, povedal mu: „Pod za mnou!“On vstal, opustil vsetko a isiel za nim. Levi mu urobil vo svojom dome velku hostinu. A bol tam velky zastup mytnikov a inych, ktori s nimi stolovali. Farizeji a ich zakonnici somrali a hovorili jeho ucenikom: „Preco jete a pijete s mytnikmi a hriesnikmi?“Odpovedal im Jezis: „Lekara nepotrebuju zdravi, ale chori. Neprisiel som volat spravodlivych, ale hriesnikov, aby sa kajali. “Oni mu povedali: „Janovi ucenici sa casto postia a modlia, aj ucenici farizejov, a tvoji jedia a piju. “Jezis im povedal: „Vari mozete ziadat od svadobnych hosti, aby sa postili, kym je zenich s nimi?No pridu dni, ked im zenicha vezmu; potom, v tych dnoch, sa budu postit. “Rozpovedal im aj podobenstvo: „Nik neodtrhne na zaplatu z noveho odevu a neprisije ju na stary odev, lebo novy by si roztrhal a na stary sa nehodi zaplata z noveho. A nik nevlieva nove vino do starych mechov, lebo nove vino mechy roztrhne a aj ono vytecie, aj mechy sa znicia. Ale nove vino treba naliat do novych mechov. A nik, kto pije stare, nechce nove, lebo si povie: »Stare je lepsie. «“V istu sobotu isiel cez obilne pole. Jeho ucenici trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. Tu niektori farizeji povedali: „Preco robite, co v sobotu neslobodno?“Jezis im odpovedal: „Necitali ste, co urobil David, ked bol hladny on i jeho druzina?Ako vosiel do Bozieho domu, vzal a jedol obetovane chleby, ktore nesmel jest nik, iba knazi, a dal aj tym, co boli s nim?“I povedal im: „Syn cloveka je panom aj nad sobotou. “V inu sobotu vosiel Jezis do synagogy a ucil. Bol tam clovek, ktory mal vyschnutu pravu ruku. A zakonnici s farizejmi nan striehli, ci v sobotu uzdravi, aby ho mali z coho obzalovat. Ale on poznal ich myslienky. Preto povedal cloveku, co mal vyschnutu ruku: „Vstan a postav sa do prostriedku!“ On vstal a postavil sa. A tamtym Jezis povedal: „Pytam sa vas: Slobodno v sobotu robit dobre, alebo zle, zachranit zivot, alebo znicit?“Popozeral sa po vsetkych a povedal mu: „Vystri ruku!“ On to urobil a ruka mu ozdravela. Ale oni, plni nerozumu, radili sa, co urobit s Jezisom. V tych dnoch vysiel na vrch modlit sa a stravil celu noc v modlitbe s Bohom. Ked sa rozodnilo, zavolal si ucenikov a vyvolil si z nich Dvanastich, ktorych nazval apostolmi:Simona, ktoremu dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jana Filipa, Bartolomeja,Matusa, Tomasa, Jakuba Alfejovho, Simona, ktoreho volali Horlivec,Judu Jakubovho a Judasa Iskariotskeho, ktory sa stal zradcom. Zostupil s nimi dolu a zastal na rovine i velky zastup jeho ucenikov a velke mnozstvo ludu z celej Judey i z Jeruzalema aj z tyrskeho a sidonskeho pobrezia. Prisli ho pocuvat a dat sa uzdravit zo svojich neduhov. A ozdraveli aj ti, ktorych trapili necisti duchovia. A kazdy zo zastupu sa usiloval dotknut sa ho, lebo vychadzala z neho sila a uzdravovala vsetkych. On uprel oci na svojich ucenikov a hovoril: „Blahoslaveni chudobni, lebo vase je Bozie kralovstvo. Blahoslaveni, ktori teraz hladujete, lebo budete nasyteni. Blahoslaveni, ktori teraz placete, lebo sa budete smiat. Blahoslaveni budete, ked vas budu ludia nenavidiet, ked vas vylucia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnu vase meno pre Syna cloveka. Radujte sa v ten den a jasajte, lebo mate velku odmenu v nebi! Ved to iste robili ich otcovia prorokom. Ale beda vam, bohaci, lebo uz mate svoju utechu!Beda vam, co ste teraz nasyteni, lebo budete hladovat! Beda vam, co sa teraz smejete, lebo budete zialit a plakat!Beda, ak vas budu vsetci ludia chvalit, lebo to iste robili ich otcovia falosnym prorokom!Ale vam, ktori ma pocuvate, hovorim: Milujte svojich nepriatelov, robte dobre tym, co vas nenavidia,zehnajte tym, co vas preklinaju, a modlite sa za tych, co vas potupuju!Tomu, kto ta udrie po lici, nadstav aj druhe. A tomu, kto ti berie plast, neodopri ani saty. Kazdemu, kto ta prosi, daj, a ak ti niekto nieco vezme, neziadaj to naspat. Ako chcete, aby ludia robili vam, tak robte aj vy im!Ak milujete tych, ktori vas miluju, akuze mate zasluhu? Ved aj hriesnici miluju tych, co ich miluju. Ak robite dobre tym, co vam dobre robia, akuze mate zasluhu? Ved to iste robia aj hriesnici. A ak poziciavate tym, od ktorych to dufate dostat naspat, akuze mate zasluhu? Ved aj hriesnici poziciavaju hriesnikom, aby dostali naspat to iste. Ale milujte svojich nepriatelov, dobre robte, poziciavajte a nic za to necakajte! Tak bude vasa odmena velka a budete synmi Najvyssieho, lebo on je dobry aj k nevdacnym a zlym. Budte milosrdni, ako je milosrdny vas Otec!Nesudte a nebudete sudeni. Neodsudzujte a nebudete odsudeni! Odpustajte a odpusti sa vam. Davajte a daju vam: mieru dobru, natlacenu, natrasenu, vrchovatu vam daju do lona. Lebo akou mierou budete merat vy, takou sa nameria aj vam. “Povedal im aj podobenstvo: „Moze viest slepy slepeho? Nepadnu obaja do jamy?Ziak nie je nad ucitela. Aj ked sa vsetko nauci, bude ako jeho ucitel. Preco vidis smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadas?Ako mozes povedat svojmu bratovi: »Brat moj, dovol, vyberiem ti smietku, co mas v oku,« ked vo svojom vlastnom oku brvno nevidis? Pokrytec, vyhod najprv brvno zo svojho oka! Potom budes vidiet a budes moct vybrat smietku, co je v oku tvojho brata. Nie je dobry strom, ktory rodi zle ovocie, ako nie je zly strom, ktory rodi dobre ovocie. Kazdy strom mozno poznat po ovoci. Z trnia predsa nezbieraju figy, ani z ostruzin neoberaju hrozno. Dobry clovek vynasa z dobreho pokladu svojho srdca dobro a zly clovek zo zleho vynasa zlo. Ved z plnosti srdca hovoria jeho usta. Co ma oslovujete: »Pane, Pane,« ked nerobite, co hovorim?Ukazem vam, komu sa podoba kazdy, kto prichadza ku mne, pocuva moje slova a uskutocnuje ich. Podoba sa cloveku, ktory staval dom. Hlboko kopal a zaklady polozil na skalu. Ked potom prisla povoden, na dom narazila voda, no nemohla nim pohnut, lebo bol dobre postaveny. Ale kto ich pocuva, a neuskutocnuje, podoba sa cloveku, ktory si postavil dom na zemi bez zakladu. Ked nan narazila voda, hned sa zrutil a z domu zostalo velke rumovisko. “Ked skoncil vsetky svoje slova ludu, ktory ho pocuval, vosiel do Kafarnauma. Tam mal isty stotnik sluhu, ktoreho si velmi cenil, a ten bol na smrt chory. Ked sa stotnik dopocul o Jezisovi, poslal k nemu zidovskych starsich s prosbou, aby prisiel a sluhu mu zachranil. Oni prisli k Jezisovi a naliehavo ho prosili: „Zasluzi si, aby si mu to urobil,lebo miluje nas narod; aj synagogu nam postavil. “Jezis teda isiel s nimi. A ked uz nebol daleko od domu, stotnik poslal k nemu priatelov s odkazom: „Pane, neunuvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vosiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodneho ist k tebe. Ale povedz slovo a moj sluha ozdravie!Ved aj ja som clovek podriadeny vrchnosti a mam pod sebou vojakov. Ak daktoremu poviem: »Chod!« - ide; inemu: »Pod sem!« - tak pride; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobi. “Ked to Jezis pocul, zadivil sa mu, obratil sa a zastupom, co ho sprevadzali, povedal: „Hovorim vam: Taku vieru som nenasiel ani v Izraeli!“A ked sa poslovia vratili domov, sluhu nasli zdraveho. Potom isiel do mesta, ktore sa vola Naim. Isli s nim jeho ucenici a velky zastup ludu. Ked sa priblizil k mestskej brane, prave vynasali mrtveho. Bol to jediny syn matky a ta bola vdova. Sprevadzal ju velky zastup z mesta. Ked ju Pan uvidel, bolo mu jej luto a povedal jej: „Neplac!“Potom pristupil a dotkol sa mar. Nosici zastali a on povedal: „Mladenec, hovorim ti, vstan!“Mrtvy sa posadil a zacal hovorit. A Jezis ho vratil jeho matke. Tu sa vsetkych zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Velky prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navstivil svoj lud. “A tato zvest o nom sa rozsirila po celej Judei a po celom okoli. O tom vsetkom priniesli Janovi zvest jeho ucenici. Jan si zavolal dvoch svojich ucenikov a poslal ich k Panovi s otazkou: „Ty si ten, ktory ma prist, alebo mame cakat ineho?“Ked muzi k nemu prisli, povedali: „Poslal nas k tebe Jan Krstitel a pyta sa: »Ty si ten, ktory ma prist, alebo mame cakat ineho?«“Prave v tu hodinu uzdravil mnohych z neduhov, chorob a od zlych duchov a mnohym slepym daroval zrak. A tak im odpovedal: „Chodte a oznamte Janovi, co ste videli a poculi. Slepi vidia, chromi chodia, malomocni su cisti, hluchi pocuju, mrtvi vstavaju a chudobnym sa hlasa evanjelium. A blahoslaveny je, kto sa na mne nepohorsi. “Ked Janovi poslovia odisli, zacal hovorit zastupom o Janovi: „Co ste vysli na pust vidiet? Trstinu zmietanu vetrom?Alebo co ste vysli vidiet? Cloveka obleceneho do jemnych siat? Ved ti, co sa skvostne obliekaju a ziju v rozkosiach, byvaju v kralovskych domoch. Teda co ste vysli vidiet? Proroka? Ano, hovorim vam, viac ako proroka. Lebo to o nom je napisane: »Hla, posielam svojho posla pred tvojou tvarou a on pripravi cestu pred tebou. «Hovorim vam: Medzi tymi, co sa narodili zo zeny, nie je nik vacsi ako Jan. Ale ten, kto je v Bozom kralovstve mensi, je vacsi ako on. “A vsetok lud, co ho pocuval, ba aj mytnici uznali Boziu spravodlivost, ked sa dali pokrstit Janovym krstom. Ale farizeji a zakonnici zmarili v sebe Bozi umysel, lebo sa mu nedali pokrstit. „Komuze prirovnam ludi tohto pokolenia? Komu su podobni?Podobaju sa detom, co vysedavaju na namesti a pokrikuju jedno na druhe: »Piskali sme vam, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. «Prisiel Jan Krstitel, nejedol chlieb a nepil vino, a hovorite: »Je posadnuty zlym duchom. «Prisiel Syn cloveka, je a pije, a hovorite: »Hla, pazravec a pijan, priatel mytnikov a hriesnikov!«No mudrost ospravedlnuju vsetky jej deti. “Ktorysi farizej ho pozval, aby s nim jedol. On vosiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola ista zena, hriesnica. Ked sa dozvedela, ze je hostom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovu nadobu s vonavym olejom,s placom pristupila zozadu k jeho noham, zacala mu slzami macat nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkavala mu ich a natierala vonavym olejom. Ked to videl farizej, ktory ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aka je to zena, co sa ho dotyka, ze je to hriesnica. “Jezis mu vravel: „Simon, mam ti nieco povedat. “ On odvetil: „Povedz, Ucitel!“„Isty veritel mal dvoch dlznikov. Jeden dlhoval patsto denarov, druhy patdesiat. Kedze nemali skadial dlzobu splatit, odpustil ju obidvom. Ktory z nich ho bude mat radsej?“Simon odpovedal: „Myslim, ze ten, ktoremu viac odpustil. “ On mu povedal: „Spravne usudzujes. “Potom sa obratil k zene a Simonovi povedal: „Vidis tuto zenu? Vosiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmacala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vosiel, neprestala mi nohy bozkavat. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi vonavym olejom nohy natrela. Preto ti hovorim: Odpustaju sa jej mnohe hriechy, lebo velmi miluje. Komu sa menej odpusta, menej miluje. “A jej povedal: „Tvoje hriechy su odpustene. “Vtedy ti, co s nim stolovali, zacali si hovorit: „Ktoze je to, ze aj hriechy odpusta?“On vsak povedal zene: „Tvoja viera ta zachranila. Chod v pokoji!“Potom chodil po mestach a dedinach, kazal a hlasal evanjelium o Bozom kralovstve a s nim Dvanastia niektore zeny, ktore uzdravil od zlych duchov a z chorob: Maria, zvana Magdalena, z ktorej vyslo sedem zlych duchov,Jana, zena Herodesovho spravcu Chuzu, Zuzana a mnohe ine, ktore im vypomahali zo svojich prostriedkov. Ked sa zisiel velky zastup a prichadzali k nemu ludia zo vsetkych miest, povedal v podobenstve:„Rozsievac vysiel rozsievat semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho posliapali a nebeske vtaky pozobali. Druhe padlo na skalu. Vzislo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Ine zasa padlo do trnia, ale trnie rastlo s nim a udusilo ho. Ine zrno padlo do dobrej zeme. Vyrastlo a prinieslo stonasobnu urodu. “ Ked to povedal, zvolal: „Kto ma usi na pocuvanie, nech pocuva. “Jeho ucenici sa ho pytali, ake je to podobenstvo. On im povedal: „Vam je dane poznat tajomstva Bozieho kralovstva. Ostatnym hovorim len v podobenstvach, aby hladeli, ale nevideli, aby pocuvali, ale nechapali. Podobenstvo znamena toto: Semeno je Bozie slovo. Na kraji cesty, to su ti, co pocuvaju, ale potom prichadza diabol a vybera im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spaseni. Na skale, to su ti, co pocuvaju a s radostou prijimaju slovo, ale nemaju korene, veria len na cas a v case skusky odpadaju. Ktore padlo do trnia, to su ti, co pocuvaju, ale starosti, bohatstvo a rozkose zivota ho postupne udusia a oni neprinesu urodu. A ktore padlo do dobrej zeme, to su ti, co pocuvaju slovo, zachovavaju ho v dobrom a slachetnom srdci a s vytrvalostou prinasaju urodu. Nik nezazne lampu a neprikryje ju nadobou, ani ju nepostavi pod postel, ale postavi ju na svietnik, aby ti, co vchadzaju, videli svetlo. Lebo nic nie je skryte, co by sa nevyjavilo, a nic utajene, co by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnost. Davajte teda pozor, ako pocuvate, lebo kto ma, tomu sa prida, a kto nema, tomu sa vezme aj to, o com si mysli, ze ma. “Prisla za nim jeho matka a bratia, ale pre zastup sa nemohli k nemu dostat. Oznamili mu: „Vonku stoji tvoja matka a tvoji bratia a chcu ta vidiet. “On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi su ti, co pocuvaju Bozie slovo a uskutocnuju ho. “V isty den nastupil on i jeho ucenici na lod; a povedal im: „Preplavme sa na druhy breh jazera. “ I odrazili od brehu. Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taka vichrica, ze sa im naberala voda a boli vo velkom nebezpecenstve. Pristupili k nemu a zobudili ho slovami: „Ucitel, ucitel, hynieme!“ On vstal, pohrozil vetru a rozburenej vode i upokojili sa a nastalo ticho. A im povedal: „Kde je vasa viera?“ A oni si so strachom a udivom hovorili: „Co myslis, kto je to, ze rozkazuje vetru i vode, a ony ho posluchaju?“Doplavili sa do gergezskeho kraja, ktory je oproti Galilei. Ked vystupil na breh, vysiel oproti nemu akysi muz z mesta, posadnuty zlymi duchmi. Uz dlhy cas sa neobliekal a nebyval v dome, ale v hroboch. Ked zbadal Jezisa, skrikol, padol pred nim a zvolal velkym hlasom: „Co ta do mna, Jezis, Syn najvyssieho Boha? Prosim ta, nemuc ma!“Lebo Jezis necistemu duchu rozkazal, aby vysiel z toho cloveka - uz dlhy cas ho mal v moci. Aj ho sputnali retazami a okovami a strazili ho, ale on puta roztrhal a zly duch ho hnal na pust. Jezis sa ho spytal: „Ako sa volas?“ On odpovedal: „Pluk,“ lebo don voslo mnoho zlych duchov. A prosili ho, aby im nerozkazal odist do priepasti. Na vrchu sa tam pasla velka crieda svin. Preto ho prosili, aby im dovolil vojst do nich; on im to dovolil. Tu zli duchovia vysli z cloveka, vosli do svin a crieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa. Ked pastieri videli, co sa stalo, usli a rozhlasili to v meste a po osadach. A ludia vysli pozriet sa, co sa stalo. Prisli k Jezisovi a nasli cloveka, z ktoreho vysli zli duchovia, ako sedi obleceny a pri zdravom rozume pri Jezisovych nohach, a schytila ich hroza. Ociti svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdraveny ten, ktoreho trapil zly duch. A vsetci obyvatelia gergezskeho kraja ho prosili, aby od nich odisiel, lebo sa ich zmocnil velky strach. On teda nastupil na lod a vratil sa. Muz, z ktoreho vysli zli duchovia, ho prosil, aby smel zostat s nim. Ale on ho poslal prec so slovami:„Vrat sa domov a rozpravaj, ake velke veci ti urobil Boh!“ On siel a po celom meste rozhlasoval, ake velke veci mu urobil Jezis. Ked sa Jezis vratil, privital ho zastup, lebo vsetci nan cakali. Tu prisiel muz, menom Jairus, ktory bol predstavenym synagogy. Padol Jezisovi k noham a prosil ho, aby siel do jeho domu,lebo mal jedinu, asi dvanastrocnu dceru a ta umierala. Ako siel, tlacil sa nanho zastup. Bola tam aj ista zena, ktora mala dvanast rokov krvotok; minula na lekarov cely svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliecit. Pristupila odzadu, dotkla sa obruby jeho siat a hned prestala krvacat. Jezis sa spytal: „Kto sa ma to dotkol?“ Ked to vsetci popierali, ozval sa Peter: „Ucitel, ved sa tlacia zastupy a tisnu ta!“Ale Jezis povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocitil, ze zo mna vysla sila. “Zena, vidiac, ze sa neutaji, prisla s chvenim, padla pred neho a pred vsetkym ludom sa priznala, preco sa ho dotkla a ako hned ozdravela. A on jej povedal: „Dcera, tvoja viera ta uzdravila. Chod v pokoji!“Kym este hovoril, prisiel ktosi z domu predstaveneho synagogy a povedal: „Tvoja dcera umrela; uz neunuvaj ucitela. “Ale ked to Jezis pocul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachranena!“Ked prisiel k domu, nikomu nedovolil vojst dnu, iba Petrovi, Janovi a Jakubovi s otcom a matkou dievcata. Vsetci nad dievcatom plakali a nariekali. On povedal: „Neplacte! Dievca neumrelo, ale spi. “Oni ho vysmiali, lebo vedeli, ze umrelo. Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievca, vstan!“I vratil sa don duch a hned vstalo. A rozkazal, aby mu dali jest. Rodicia dievcata strpli od uzasu a on im prikazal, ze nesmu nikomu hovorit, co sa stalo. Zvolal Dvanastich a dal im silu i moc nad vsetkymi zlymi duchmi a liecit neduhy. Potom ich poslal hlasat Bozie kralovstvo a uzdravovat chorych. A povedal im: „Na cestu si neberte nic: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje siat nemajte. Ked vojdete do niektoreho domu, ostante tam a odtial vychadzajte. Ale keby vas niekde neprijali, odidte z toho mesta a straste si prach z noh na svedectvo proti nim. “Oni sli, chodili po dedinach, vsade hlasali evanjelium a uzdravovali. Tetrarcha Herodes pocul o vsetkom, co sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektori hovorili: „Jan vstal z mrtvych,“ini: „Zjavil sa Elias,“ zasa ini: „Vstal z mrtvych jeden z davnych prorokov. “A Herodes vravel: „Jana som dal ja stat. Kto teda je ten, co o nom pocuvam take veci?“ A chcel ho vidiet. Ked sa apostoli vratili, porozpravali mu vsetko, co robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odisiel do mesta, ktore sa vola Betsaida. Ked to zastupy zvedeli, isli za nim. On ich prijal, hovoril im o Bozom kralovstve a uzdravoval tych, co to potrebovali. Den sa zacal schylovat. Tu pristupili Dvanasti a povedali mu: „Rozpust zastup, nech sa rozidu do okolitych dedin a osad pohladat si noclah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste. “On im povedal: „Vy im dajte jest!“ Oni vraveli: „Nemame viac ako pat chlebov a dve ryby; ibaze by sme sli a nakupili jedlo pre cely tento zastup. “Bolo tam asi pattisic muzov. Ale on povedal svojim ucenikom: „Usadte ich v skupinach asi po patdesiat!“Urobili to a vsetkych usadili. Potom vzal pat chlebov a dve ryby, pozdvihol oci k nebu, dobrorecil nad nimi, lamal ich a daval svojim ucenikom, aby ich predkladali zastupu. I jedli a vsetci sa nasytili, ba este sa nazbieralo dvanast kosov odrobin, co po nich zostali. Ked sa raz osamote modlil a boli s nim ucenici, opytal sa ich: „Za koho ma pokladaju zastupy?“Oni mu odpovedali: „Za Jana Krstitela, ini za Eliasa a ini hovoria, ze vstal z mrtvych jeden z davnych prorokov. “„A vy ma za koho pokladate?“ opytal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Bozieho Mesiasa. “Ale on im dorazne prikazal, ze to nesmu nikomu povedat,a dodal: „Syn cloveka musi mnoho trpiet, starsi, velknazi a zakonnici ho zavrhnu, zabiju ho, ale on tretieho dna vstane z mrtvych. “A vsetkym povedal: „Kto chce ist za mnou, nech zaprie sam seba, vezme kazdy den svoj kriz a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel zivot zachranit, strati ho, ale kto strati svoj zivot pre mna, zachrani si ho. Ved co osozi cloveku, keby aj cely svet ziskal, a seba sameho by stratil alebo poskodil?!Lebo kto sa bude hanbit za mna a za moje slova, za toho sa bude hanbit Syn cloveka, ked pride v slave svojej i Otcovej a svatych anjelov. Veru, hovorim vam: Niektori z tych, co tu stoja, neokusia smrt, kym neuvidia Bozie kralovstvo. “Asi o osem dni po tychto slovach vzal so sebou Petra, Jana a Jakuba a vystupil na vrch modlit sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhlad jeho tvare a jeho odev zaziaril belobou. A hla, rozpravali sa s nim dvaja muzovia - boli to Mojzis a Elias. Zjavili sa v slave a hovorili o jeho odchode, ktory sa mal uskutocnit v Jeruzaleme. Petra a tych, co boli s nim, premohol spanok. A ked sa prebudili, videli jeho slavu a tych dvoch muzov, co s nim stali. Ked od neho odchadzali, povedal Peter Jezisovi: „Ucitel, dobre je nam tu. Urobme tri stanky: jeden tebe, jeden Mojzisovi a jeden Eliasovi. “ Nevedel, co hovori. Kym toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Ked vstupili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je moj vyvoleny Syn, pocuvajte ho!“A kym hlas doznel, ostal Jezis sam. Oni zmĺkli a v tych dnoch nehovorili nikomu o tom, co videli. Ked na druhy den zostupili z vrchu, isiel mu v ustrety velky zastup. Tu vykrikol akysi muz zo zastupu: „Ucitel, prosim ta, pozri sa na mojho syna, je to moje jedine dieta!Hla, zmocnuje sa ho duch, z nicoho nic krici, hadze nim, az mu ide pena; tazko ho opusta a tyra ho. Prosil som tvojich ucenikov, aby ho vyhnali, ale nemohli. “Jezis povedal: „Neveriace a skazene pokolenie, dokedy mam byt este s vami a trpiet vas? Prived sem svojho syna. “Ako prichadzal, zly duch ho zhodil a zmietal nim. Jezis necistemu duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vratil ho jeho otcovi. A vsetci strpli nad velkou Bozou mocou. Ked sa vsetci divili vsetkemu, co robil, povedal svojim ucenikom:„Dobre pocuvajte a zapamatajte si, co vam poviem: Syn cloveka bude vydany do ruk ludi. “Lenze oni nechapali toto slovo. Bolo im zahalene, aby mu nerozumeli, ale bali sa ho opytat na to slovo. Napadla im myslienka, kto z nich je vacsi. Ale Jezis poznal zmyslanie ich srdca, vzal dieta, postavil ho vedla sebaa povedal im: „Kto prijme toto dieta v mojom mene, mna prijima. A kto prijima mna, prijima toho, ktory ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmensi, ten je velky. “Vtedy povedal Jan: „Ucitel, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyhana zlych duchov. Branili sme mu to, ved nechodi s nami. “Jezis mu vravel: „Nebrante mu, lebo kto nie je proti vam, je za vas!“Ked sa napĺnali dni, v ktore mal byt vzaty zo sveta, pevne sa rozhodol ist do Jeruzalemaa poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prisli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili noclah. Ale neprijali ho, lebo mal namierene do Jeruzalema. Ked to videli ucenici Jakub a Jan, povedali: „Pane, mame povedat, aby zostupil ohen z neba a znicil ich?“On sa obratil a pokarhal ich. A odisli do inej dediny. Ako sli po ceste, ktosi mu povedal: „Pojdem za tebou vsade, kam pojdes. “Jezis mu odvetil: „Lisky maju svoje skryse a nebeske vtaky hniezda, ale Syn cloveka nema kde hlavu sklonit. “Inemu vravel: „Pod za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovol mi najprv odist a pochovat si otca. “Ale Jezis mu povedal: „Nechaj, nech si mrtvi pochovavaju mrtvych. Ty chod a zvestuj Bozie kralovstvo!“Aj iny hovoril: „Pane, pojdem za tebou, ale najprv mi dovol rozlucit sa s rodinou. “Jezis mu povedal: „Kto polozi ruku na pluh a obzera sa spat, nie je suci pre Bozie kralovstvo. “Potom si Pan vyvolil inych sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do kazdeho mesta a na kazde miesto, kam sa sam chystal ist. A povedal im: „Zatva je velka, ale robotnikov malo. Preto proste Pana zatvy, aby poslal robotnikov na svoju zatvu!Chodte! Hla, posielam vas ako barankov medzi vlkov. Nenoste mesec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!Ked vojdete do niektoreho domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!«Ak tam bude syn pokoja, vas pokoj na nom spocinie; ak nie, vrati sa k vam. V tom dome potom ostante, jedzte a pite, co maju, lebo robotnik si zasluzi svoju mzdu. Neprechadzajte z domu do domu!A ked pridete do niektoreho mesta a prijmu vas, jedzte, co vam predlozia,uzdravujte chorych, co su v nom, a povedzte im: »Priblizilo sa k vam Bozie kralovstvo. «Ked pridete do niektoreho mesta a neprijali by vas, vyjdite do jeho ulic a povedzte:»Striasame na vas aj prach, co sa nam vo vasom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, ze sa priblizilo Bozie kralovstvo!«Hovorim vam, ze Sodomcanom bude v onen den lahsie ako takemu mestu. Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Tyre a Sidone boli stali zazraky, ktore sa stali u vas, davno by boli v kajucom ruchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Tyru a Sidonu bude na sude lahsie ako vam. A ty, Kafarnaum, vari sa budes vyvysovat az do neba? Do pekla sa prepadnes!Kto vas pocuva, mna pocuva, a kto vami pohrda, mnou pohrda. Kto vsak pohrda mnou, pohrda tym, ktory ma poslal. “Sedemdesiati dvaja sa vratili nateseni a hovorili: „Pane, aj zli duchovia sa nam poddavaju v tvojom mene!“On im povedal: „Videl som satana padat z neba ako blesk. Hla, dal som vam moc sliapat po hadoch a skorpionoch i po vsetkej sile nepriatela a nic vam neuskodi. No neradujte sa z toho, ze sa vam poddavaju duchovia, ale radujte sa, ze su vase mena zapisane v nebi. “V tej hodine zaplesal v Duchu Svatom a povedal: „Zvelebujem ta, Otce, Pan neba i zeme, ze si tieto veci skryl pred mudrymi a rozumnymi a zjavil si ich malickym. Ano, Otce, tebe sa tak pacilo. Moj otec mi odovzdal vsetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chciet zjavit. “Potom sa obratil osobitne k ucenikom a povedal: „Blahoslavene oci, ktore vidia, co vidite vy. Lebo hovorim vam: Mnohi proroci a krali chceli vidiet, co vidite vy, ale nevideli, a pocut, co vy pocuvate, ale nepoculi. “Tu vystupil ktorysi znalec zakona a povedal, aby ho pokusal: „Ucitel, co mam robit, aby som bol dedicom vecneho zivota?“Jezis mu vravel: „Co je napisane v Zakone? Ako tam citas?“On odpovedal: „Milovat budes Pana, svojho Boha, z celeho svojho srdca, z celej svojej duse, zo vsetkych svojich sil a z celej svojej mysle a svojho blizneho ako seba sameho!“Povedal mu: „Spravne si odpovedal. Toto rob a budes zit!“Ale on sa chcel ospravedlnit, preto sa opytal Jezisa: „A kto je moj blizny?“Jezis povedal: „Isty clovek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do ruk zbojnikov. Ti ho ozbijali, doranali, nechali ho polomrtveho a odisli. Nahodou siel tou cestou isty knaz, a ked ho uvidel, obisiel ho. Takisto aj levita: ked prisiel na to miesto a uvidel ho, isiel dalej. No prisiel k nemu isty cestujuci Samaritan, a ked ho uvidel, bolo mu ho luto. Pristupil k nemu, nalial mu na rany oleja a vina a obviazal mu ich; vylozil ho na svoje dobytca, zaviezol ho do hostinca a staral sa on. Na druhy den vynal dva denare, dal ich hostinskemu a povedal: »Staraj sa on, a ak vynalozis viac, ja ti to zaplatim, ked sa budem vracat. «Co myslis, ktory z tych troch bol bliznym tomu, co padol do ruk zbojnikov?“On odpovedal: „Ten, co mu preukazal milosrdenstvo. “ A Jezis mu povedal: „Chod a rob aj ty podobne!“Ako isli dalej, vosiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu ista zena, menom Marta. Ta mala sestru menom Mariu, ktora si sadla Panovi k noham a pocuvala jeho slovo. Ale Marta mala plno prace s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbas, ze ma sestra necha samu obsluhovat? Povedz jej, nech mi pomoze!“Pan jej odpovedal: „Marta, Marta, staras sa a znepokojujes pre mnohe veci,a potrebne je len jedno. Maria si vybrala lepsi podiel, ktory sa jej neodnime. “Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Ked skoncil, povedal mu jeden z jeho ucenikov: „Pane, nauc nas modlit sa, ako Jan naucil svojich ucenikov. “Povedal im: „Ked sa modlite, hovorte: Otce, posvat sa tvoje meno, prid tvoje kralovstvo. Chlieb nas kazdodenny daj nam kazdy dena odpust nam nase hriechy, lebo aj my odpustame kazdemu svojmu dlznikovi. A neuved nas do pokusenia. “Potom im hovoril: „Niekto z vas ma priatela. Pojde k nemu o polnoci a povie mu: »Priatelu, pozicaj mi tri chleby,lebo prisiel ku mne priatel z cesty a nemam mu co ponuknut. «A on znutra odpovie: »Neobtazuj ma! Dvere su uz zamknute a deti su so mnou v posteli. Nemozem vstat a dat ti. «Hovorim vam: Aj ked nevstane a neda mu preto, ze mu je priatelom, pre jeho neodbytnost vstane a da mu, co potrebuje. Aj ja vam hovorim: Proste a dostanete! Hladajte a najdete! Klopte a otvoria vam!Lebo kazdy, kto prosi, dostane, a kto hlada, najde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vas ako otca poprosi syn o rybu, vari mu da namiesto ryby hada?Alebo ak pyta vajce, poda mu skorpiona?Ked teda vy, hoci ste zli, viete davat dobre dary svojim detom, o co skor da nebesky Otec Ducha Svateho tym, co ho prosia!“Raz vyhanal zleho ducha, ktory bol nemy. Ked zly duch vysiel, nemy prehovoril. Zastupy zasli;no niektori z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniezata zlych duchov, vyhana zlych duchov. “Ini ziadali od neho znamenie z neba, aby ho pokusali. Ale on poznal ich myslienky a povedal im: „Kazde kralovstvo vnutorne rozdelene spustne a dom na dom sa zruti. Ak je aj satan vnutorne rozdeleny, akoze obstoji jeho kralovstvo? Vy hovorite, ze ja mocou Belzebula vyhanam zlych duchov. No ak ja vyhanam zlych duchov mocou Belzebula, cou mocou ich vyhanaju vasi synovia? Preto oni budu vasimi sudcami. Ale ak ja Bozim prstom vyhanam zlych duchov, potom k vam prislo Bozie kralovstvo. Ked silny ozbrojeny clovek strazi svoj dvor, jeho majetok je v bezpeci. Ale ked ho prepadne silnejsi ako on, premoze ho, vezme mu zbrane, na ktore sa spoliehal, a korist rozdeli. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromazduje so mnou, rozhadzuje. Ked necisty duch vyjde z cloveka, bludi po vyschnutych miestach a hlada odpocinok. Ale ked nenajde, povie si: »Vratim sa do svojho domu, odkial som vysiel. «Ked ta pride, najde ho vymeteny a vyzdobeny. Tu odide, vezme sedem inych duchov, horsich, ako je sam, vojdu dnu a usidlia sa tam. A stav takeho cloveka je nakoniec horsi, ako bol predtym. “Ako to hovoril, akasi zena zo zastupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslaveny zivot, ktory ta nosil, a prsia, ktore si pozival. “Ale on povedal: „Skor su blahoslaveni ti, co pocuvaju Bozie slovo a zachovavaju ho. “Ked sa schadzali zastupy, zacal hovorit: „Toto pokolenie je zle pokolenie. Ziada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonasovo. Lebo ako bol Jonas znamenim pre Ninivcanov, tak bude aj Syn cloveka pre toto pokolenie. Kralovna z juhu vystupi na sude proti muzom tohto pokolenia a odsudi ich; lebo ona z koncin zeme prisla pocuvat Salamunovu mudrost - a tu je niekto vacsi ako Salamun. Muzovia z Ninive vystupia na sude proti tomuto pokoleniu a odsudia ho; lebo oni sa kajali na Jonasovo kazanie - a tu je predsa niekto vacsi ako Jonas. Nik nezazne lampu a nepostavi ju do kuta ani pod mericu, ale postavi ju na svietnik, aby ti, co vchadzaju, videli svetlo. Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko ciste, bude cele tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakali, bude aj tvoje telo vo tme. Daj si teda pozor, aby svetlo, co je v tebe, nebolo tmou. Ak bude cele tvoje telo vo svetle a ani jedna jeho cast nebude vo tme, cele bude jasne, ako ked ta lampa oziari svojim svetlom. “Ked este hovoril, pozval ho isty farizej, aby unho obedoval. On siel a sadol si k stolu. A farizej sa zacudoval, ked videl, ze sa pred obedom neumyl. Pan mu povedal: „Vy, farizeji, cistite casu a misu zvonka, ale vase vnutro je plne lupeze a nepravosti. Hlupaci, ci ten, co stvoril vonkajsok, nestvoril aj vnutro?Ale co je vnutri, rozdajte ako almuznu a vsetko vam bude ciste. No beda vam, farizeji, lebo davate desiatky z maty, ruty a z kazdej zeleniny, ale spravodlivost a Boziu lasku obchadzate! Toto bolo treba robit a tamto nezanedbavat!Beda vam, farizeji, lebo mate radi prvu stolicu v synagogach a pozdravy na uliciach!Beda vam, lebo ste ako neoznacene hroby a ludia ani nevedia, po com chodia!“Vtedy mu povedal ktorysi zakonnik: „Ucitel, ked takto hovoris, aj nas urazas. “On mu povedal: „Aj vam, zakonnikom, beda! Lebo zatazujete ludi bremenami, ktore nemozno uniest, ale sami sa tych bremien ani jedinym prstom nedotknete. Beda vam, lebo staviate pomniky prorokom, ktorych zabili vasi otcovia!Tym dosvedcujete a schvalujete ciny svojich otcov, lebo oni ich zabijali a vy im staviate pomniky. Preto aj Bozia mudrost povedala: Poslem k nim prorokov a apostolov a oni niektorych z nich zabiju, inych budu prenasledovat;a toto pokolenie sa bude zodpovedat za krv vsetkych prorokov vyliatu od stvorenia sveta,pocnuc krvou Abela az po krv Zachariasa, ktory zahynul medzi oltarom a chramom. Ano, hovorim vam: Toto pokolenie sa bude zodpovedat. Beda vam, zakonnici, lebo ste vzali kluc poznania! Sami ste nevosli, a tym, co chceli vojst, ste zabranili. “Ked stade odchadzal, zacali nanho zakonnici a farizeji prudko dorazat a dotieravo sa ho na vselico vypytovali. Strojili mu uklady, aby nieco podchytili z jeho ust. Medzitym ho obstupili take zastupy, ze skoro jeden po druhom sliapali. On zacal hovorit najprv svojim ucenikom: „Chrante sa kvasu farizejov, cize pokrytectva. Ved nic nie je skryte, co by sa neodhalilo, a nic nie je utajene, co by sa neprezvedelo. Lebo co ste povedali vo tme, bude pocut na svetle, a co ste posepli v izbach do ucha, bude sa rozhlasovat zo striech. Vam, svojim priatelom, hovorim: Nebojte sa tych, co zabijaju telo, a potom uz nemaju co urobit!Ukazem vam, koho sa mate bat. Bojte sa toho, ktory ked zabije, ma moc uvrhnut do pekla! Ano, hovorim vam: Tohto sa bojte!Nepredava sa pat vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedneho z nich nezabudne. Vy vsak mate aj vsetky vlasy na hlave spocitane. Nebojte sa, vy ste cennejsi ako mnoho vrabcov!Hovorim vam: Kazdeho, kto ma vyzna pred ludmi, aj Syn cloveka vyzna pred Bozimi anjelmi. Ale kto mna zaprie pred ludmi, bude zapreny pred Bozimi anjelmi. Ak niekto povie nieco proti Synovi cloveka, odpusti sa mu to. Kto by sa vsak ruhal Duchu Svatemu, tomu sa neodpusti. Ked vas budu vodit do synagog, pred urady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a cim sa budete branit alebo co budete hovorit,lebo Duch Svaty vas v tu hodinu pouci, co treba hovorit. “Ktosi zo zastupu mu povedal: „Ucitel, povedz mojmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedicstvo. “On mu odvetil: „Clovece, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdelovaca medzi vami?“A ostatnym povedal: „Dajte si pozor a chrante sa vsetkej chamtivosti! Lebo aj ked ma clovek hojnost vsetkeho, jeho zivot nezavisi od toho, co ma. “A povedal im aj podobenstvo: „Istemu bohacovi prinieslo pole velku urodu. Premyslal a hovoril si: »Co budem robit? Ved nemam kde ulozit urodu. «Potom si povedal: »Toto urobim: Zrucam svoje sypky a postavim vacsie a tam ulozim vsetko obilie i ostatny svoj majetok. «Potom si poviem: »Dusa, mas velke zasoby na mnohe roky. Odpocivaj, jedz, pi a veselo hoduj!«Ale Boh mu povedal: »Blazon! Este tejto noci poziadaju od teba tvoj zivot, a co si si nahonobil, cie bude?«Tak je to s tym, kto si hromadi poklady, a pred Bohom nie je bohaty. “A svojim ucenikom povedal: „Preto vam hovorim: Nebudte ustarosteni o zivot, co budete jest, ani o telo, co si obleciete. Ved zivot je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: Neseju, ani neznu, nemaju ani komoru ani stodolu, a Boh ich zivi. A vy ste o kolko viac ako vtaky!A kto z vas si moze starostami pridat co len laket k svojmu zivotu?Ak teda nemozete ani to najmensie, co sa tak starate o to ostatne?Pozrite sa na lalie, ako rastu: nepracuju, nepradu; a hovorim vam: Ani Salamun sa v celej svojej slave neobliekal tak ako jedina z nich. Ked teda Boh takto oblieka rastlinu, ktora je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o co skor vas, vy maloverni?!Ani vy sa nezhanajte, co budete jest alebo co budete pit, a nebudte ustarosteni!Ved toto vsetko zhanaju ludia tohto sveta. Vas Otec predsa vie, ze toto potrebujete. Ale hladajte jeho kralovstvo a toto dostanete navyse. Neboj sa, malicke stado, lebo vasmu Otcovi sa zapacilo dat vam kralovstvo. Predajte, co mate, a rozdajte ako almuznu! Robte si mesce, ktore sa nezoderu, nevycerpatelny poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde mol nenici. Lebo kde je vas poklad, tam bude aj vase srdce. Bedra majte opasane a lampy zazate!Budte podobni ludom, ktori ocakavaju svojho pana, ked sa ma vratit zo svadby, aby mu otvorili hned, ako pride a zaklope. Blahoslaveni sluhovia, ktorych pan pri svojom prichode najde bdiet. Veru, hovorim vam: Opase sa, posadi ich k stolu a bude ich obsluhovat. A ked pride pred polnocou alebo az nad ranom a najde ich bdiet, budu blahoslaveni. Uvazte predsa: Keby hospodar vedel, v ktoru hodinu pride zlodej, nedovolil by mu vniknut do svojho domu. Aj vy budte pripraveni, lebo Syn cloveka pride v hodinu, o ktorej sa nenazdate. “Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoris iba nam, alebo vsetkym?“Pan povedal: „Kto je teda verny a mudry spravca, ktoreho pan ustanovi nad svojou celadou, aby jej nacas daval urceny pokrm?Blahoslaveny sluha, ktoreho pan pri svojom prichode najde tak robit. Veru, hovorim vam: Ustanovi ho nad vsetkym, co ma. Ale keby si ten sluha v srdci povedal: »Moj pan volajako nejde,« a zacal by bit sluhov a sluzky, jest, pit a opijat sa,pan toho sluhu pride v den, ked to najmenej caka, a v hodinu, o ktorej nevie, oddeli ho a da mu podiel medzi nevernymi. Toho sluhu, ktory poznal volu svojho pana, no nepripravil sa a nesplnil jeho volu, velmi zbiju. Toho, ktory ju nepoznal a urobil nieco, za co si zasluzi bitku, menej zbiju. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho pozadovat, a komu vela zverili, od toho budu viac ziadat. Ohen som prisiel vrhnut na zem; a co chcem? Len aby uz vzplanul!Ale krstom mam byt pokrsteny, a ako mi je uzko, kym sa to nestane!Myslite si, ze som prisiel darovat pokoj zemi? Nie, hovorim vam, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa pat ludi v jednom dome rozdeli: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcere a dcera proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre. “Potom povedal zastupom: „Ked zbadate, ze na zapade vystupuje oblak, hned hovorite: »Dazd pride,« a byva tak. A ked veje juzny vietor, hovorite: »Bude horuco,« a byva. Pokrytci, vzhlad zeme a neba viete posudit. Ako to, ze terajsi cas posudit neviete?Preco sami od seba neusudite, co je spravodlive?Ked ides so svojim protivnikom pred vrchnost, usiluj sa s nim cestou vyrovnat, aby ta nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ta vyda drabovi a drab ta vrhne do vazenia. Hovorim ti: Nevyjdes odtial, kym nezaplatis do ostatneho haliera. “Niektori z tych, co tam boli v tom case, rozpravali mu o Galilejcanoch, ktorych krv Pilat zmiesal s krvou ich obeti. On im povedal: „Myslite si, ze tito Galilejcania boli vacsi hriesnici ako ostatni Galilejcania, ked tak trpeli?Nie, hovorim vam, ale ak nebudete robit pokanie, vsetci podobne zahyniete. Alebo si myslite, ze ti osemnasti, co na nich padla veza v Siloe a zabila ich, boli vacsi vinnici ako ostatni obyvatelia Jeruzalema?Nie, hovorim vam, ale ak nebudete robit pokanie, vsetci zahyniete podobne. “A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadeny figovnik a prisiel hladat na nom ovocie, ale nenasiel. Preto povedal vinohradnikovi: »Pozri, uz tri roky chodim hladat ovocie na tomto figovniku, a nic nenachadzam. Vytni ho! Naco este aj zem vycerpava?«On mu odvetil: »Pane, nechaj ho este tento rok. Okopem ho a pohnojim. Mozno nabuduce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytnes. «“V sobotu ucil v istej synagoge. Bola tam zena, ktora osemnast rokov mala ducha neduzivosti. Bola zhrbena a nemohla sa ani trochu narovnat. Ked ju Jezis zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Zena, si oslobodena od svojej choroby,“a vlozil na nu ruky. Ona sa hned vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstaveny synagogy sa nahneval, ze Jezis v sobotu uzdravuje, i povedal zastupu: „Je sest dni, ked treba pracovat; v tieto dni prichadzajte a davajte sa uzdravovat, a nie v sobotu!“Pan mu odpovedal: „Pokrytci! Neodvazuje kazdy z vas v sobotu svojho vola alebo osla od jasiel a nevodi ho napajat?A tuto Abrahamovu dceru, ktoru satan drzal osemnast rokov sputanu, nebolo treba vyslobodit z tohto puta hoci aj v sobotu?“Ked to povedal, vsetci jeho protivnici sa zahanbili, ale ludia sa radovali zo vsetkych slavnych skutkov, ktore konal. Potom povedal: „Comu sa podoba Bozie kralovstvo, k comu ho prirovnam?Podoba sa horcicnemu zrnku, ktore clovek vzal a zasial vo svojej zahrade. Ked vyrastlo, bol z neho strom a nebeske vtaky hniezdili na jeho konaroch. “A zasa povedal: „K comu prirovnam Bozie kralovstvo?Podoba sa kvasu, ktory zena vezme a vmiesi do troch mier muky, az sa vsetko prekvasi. “Cestou do Jeruzalema prechadzal mestami a dedinami a ucil. Ktosi sa ho spytal: „Pane, je malo tych, co budu spaseni?“ On im povedal:„Usilujte sa vojst tesnou branou, lebo hovorim vam: Mnohi sa budu pokusat vojst, a nebudu moct. Ked hospodar vstane a zatvori dvere a vy zostanete vonku, zacnete klopat na dvere a volat: »Pane, otvor nam!« A on vam povie: »Ja neviem, odkial ste!«Vtedy zacnete hovorit: »Jedli sme s tebou a pili, na nasich uliciach si ucil. «Ale on vam povie: »Ja neviem, odkial ste; odidte odo mna vsetci, co pasete nepravost!«Tam bude plac a skripanie zubami, az uvidite, ze Abraham, Izak, Jakub a vsetci proroci su v Bozom kralovstve, a vy ste vyhodeni von. A pridu od vychodu i zapadu, od severu i od juhu a budu stolovat v Bozom kralovstve. A tak su posledni, ktori budu prvymi, a su prvi, ktori budu poslednymi. “V tu hodinu prisli niektori farizeji a hovorili mu: „Odid odtialto, lebo Herodes ta chce zabit. “On im povedal: „Chodte a povedzte tej liske: »Hla, vyhanam zlych duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dna dokoncim. Ale dnes, zajtra a pozajtre musim ist dalej, lebo nie je mozne, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. «Jeruzalem, Jeruzalem, ktory zabijas prorokov a kamenujes tych, co boli k tebe poslani, kolko raz som chcel zhromazdit tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod kridla, a nechceli ste. Hla, vas dom vam ostava pusty. A hovorim vam: Uz ma neuvidite, kym nepride cas, ked budete hovorit: »Pozehnany, ktory prichadza v mene Panovom. «“V istu sobotu vosiel do domu ktorehosi popredneho farizeja stolovat a oni ho pozorovali. A hla, bol pred nim akysi clovek, ktory mal vodnatielku. Tu sa Jezis obratil k zakonnikom a farizejom a opytal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovat, ci nie?“Ale oni mlcali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. A tamtym povedal: „Ak niekomu z vas padne do studne syn alebo vol, nevytiahne ho hned hoc aj v sobotu?“A nevedeli mu na to odpovedat. Ked zbadal, ako si pozvani vyberali popredne miesta, povedal im toto podobenstvo:„Ak ta niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prve miesto, lebo mohol pozvat niekoho vzacnejsieho, ako si ty;a prisiel by ten, co pozval teba i jeho, a povedal by ti: »Uvolni miesto tomuto. « Vtedy by si musel s hanbou zaujat posledne miesto. Ale ked ta pozvu, chod, sadni si na posledne miesto. Potom pride ten, co ta pozval, a povie ti: »Priatelu, postup vyssie!« Vtedy sa ti dostane pocty pred vsetkymi spolustolujucimi. Lebo kazdy, kto sa povysuje, bude ponizeny, a kto sa ponizuje, bude povyseny. “A tomu, co ho pozval, povedal: „Ked davas obed alebo veceru, nevolaj svojich priatelov, ani svojich bratov, ani pribuznych, ani bohatych susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale ked chystas hostinu, pozvi chudobnych, mrzakov, chromych a slepych. A budes blahoslaveny, lebo oni sa ti nemaju cim odplatit. No odplatu dostanes pri vzkrieseni spravodlivych. “Ked to pocul jeden zo spolustolujucich, povedal mu: „Blahoslaveny, kto bude jest chlieb v Bozom kralovstve. “On mu povedal: „Isty clovek pripravil velku veceru a pozval mnoho ludi. Ked nadisla hodina vecere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvanym: »Podte, uz je vsetko pripravene. «A naraz sa zacali vsetci vyhovarat. Prvy mu povedal: »Kupil som pole a musim si ho ist pozriet. Prosim ta, ospravedln ma!«Druhy povedal: »Kupil som pat zaprahov volov a idem ich vyskusat. Prosim ta, ospravedln ma!«A dalsi povedal: »Ozenil som sa, a preto nemozem prist. «Sluha sa vratil a oznamil to svojmu panovi. Vtedy sa hospodar rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rychle na namestia a do ulic mesta a prived sem chudobnych a mrzakov, slepych a chromych!«A sluha hlasil: »Pane, stalo sa, ako si rozkazal, a este je miesto. «Tu pan povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradam a donut vojst vsetkych, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorim vam, ze ani jeden z tamtych muzov, co boli pozvani, neokusi moju veceru. «“Isli s nim velke zastupy. Tu sa obratil a povedal im:„Ak niekto prichadza ku mne a nema v nenavisti svojho otca, matku, zenu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj zivot, nemoze byt mojim ucenikom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kriz, nemoze byt mojim ucenikom. Ak niekto z vas chce stavat vezu, ci si najprv nesadne a neprepocita naklad, ci ma na jej dokoncenie?Aby sa mu potom, ked polozi zaklad a nebude ju moct dostavat, nezacali vsetci, co to uvidia, posmievat:»Tento clovek zacal stavat, a nemohol dokoncit. «Alebo ked sa kral chysta do boja s inym kralom, ci si najprv nesadne a neporozmysla, ci sa moze s desiatimi tisicami postavit proti tomu, ktory ide proti nemu s dvadsiatimi tisicami?Ak nie, vysle posolstvo, kym je tamten este daleko, a prosi o podmienky mieru. Tak ani jeden z vas, ak sa nezriekne vsetkeho, co ma, nemoze byt mojim ucenikom. Sol je dobra. Ale ak aj sol strati chut, cim ju napravia?Nehodi sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto ma usi na pocuvanie, nech pocuva. “Priblizovali sa k nemu vsetci mytnici a hriesnici a pocuvali ho. Farizeji a zakonnici somrali: „Tento prijima hriesnikov a jedava s nimi. “Preto im povedal toto podobenstvo:„Ak ma niekto z vas sto oviec a jednu z nich strati, nenecha tych devatdesiatdevat na pusti a nepojde za tou, co sa stratila, kym ju nenajde?A ked ju najde, vezme ju s radostou na plecia,a len co pride domov, zvola priatelov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som nasiel ovcu, co sa mi stratila. «Hovorim vam: Tak bude aj v nebi vacsia radost nad jednym hriesnikom, ktory robi pokanie, ako nad devatdesiatimi deviatimi spravodlivymi, ktori pokanie nepotrebuju. Alebo ak ma zena desat drachiem a jednu drachmu strati, nezazne lampu, nevymetie dom a nehlada starostlivo, kym ju nenajde?A ked ju najde, zvola priatelky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som nasla drachmu, co som stratila. «Hovorim vam: Taku radost maju Bozi anjeli z jedneho hriesnika, ktory robi pokanie. “A pokracoval: „Isty clovek mal dvoch synov. Mladsi z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi cast majetku, ktora mi patri. « A on im rozdelil majetok. O niekolko dni si mladsi syn vsetko zobral, odcestoval do dalekeho kraja a tam svoj majetok hyrivym zivotom premarnil. Ked vsetko premrhal, nastal v tej krajine velky hlad a on zacal triet nudzu. Isiel teda a uchytil sa u isteho obyvatela tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodarstvo svine past. I tuzil nasytit sa aspon strukmi, co zrali svine, ale nik mu ich nedaval. Vstupil teda do seba a povedal si: »Kolko nadennikov u mojho otca ma chleba nazvys, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pojdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otce, zhresil som proti nebu i voci tebe. Uz nie som hoden volat sa tvojim synom. Prijmi ma ako jedneho zo svojich nadennikov. «I vstal a siel k svojmu otcovi. Este bol daleko, ked ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho luto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkaval ho. Syn mu povedal: »Otce, zhresil som proti nebu i voci tebe. Uz nie som hoden volat sa tvojim synom. «Ale otec povedal svojim sluhom: »Rychlo prineste najlepsie saty a oblecte ho! Dajte mu prsten na ruku a obuv na nohy!Privedte vykrmene tela a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme,lebo tento moj syn bol mrtvy, a ozil, bol strateny, a nasiel sa. « A zacali hodovat. Jeho starsi syn bol prave na poli. Ked sa vracal a priblizoval sa k domu, pocul hudbu a tanec. Zavolal si jedneho zo sluhov a pytal sa, co sa deje. Ten mu povedal: »Prisiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykrmene tela, lebo sa mu vratil zdravy. «On sa vsak nahneval a nechcel vojst. Vysiel teda otec a zacal ho prosit. Ale on odpovedal otcovi: »Uz tolko rokov ti sluzim a nikdy som neprestupil tvoj prikaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priatelmi. No ked prisiel tento tvoj syn, co ti prehyril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykrmene tela. «On mu na to povedal: »Syn moj, ty si stale so mnou a vsetko, co ja mam, je tvoje. Ale patrilo sa hodovat a radovat sa, lebo tento tvoj brat bol mrtvy, a ozil, bol strateny, a nasiel sa. «“Ucenikom povedal: „Bol isty bohaty clovek, ktory mal spravcu, a toho obzalovali u neho, ze mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: »Co to pocuvam o tebe? Vydaj pocet zo svojho safarenia, lebo uz nemozes dalej safarit. «Spravca si povedal: »Co budem robit, ked ma moj pan zbavuje spravcovstva? Kopat nevladzem, zobrat sa hanbim. Viem, co urobim, aby ma niekde prijali do domu, ked ma zbavia spravcovstva. «Zavolal si po jednom dlznikov svojho pana a vravel prvemu: »Kolko dlhujes mojmu panovi?«On povedal: »Sto kadi oleja. « Vravel mu: »Tu mas svoj upis, rychlo si sadni a napis patdesiat. «Potom povedal inemu: »A ty kolko dlhujes?« On vravel: »Sto meric psenice. « Vravel mu: »Tu mas svoj upis a napis osemdesiat. «A pan pochvalil nepoctiveho spravcu, ze si opatrne pocinal. Lebo synovia tohto sveta su voci sebe navzajom predvidavejsi ako synovia svetla. Aj ja vam hovorim: „Robte si priatelov z nespravodlivej mamony, aby vas, az sa pominie, prijali do vecnych pribytkov. Kto je verny v najmensom, je verny aj vo velkom, a kto je nepoctivy v malom, je nepoctivy aj vo velkom. Ak ste teda neboli verni v nespravodlivej mamone, kto vam zveri prave bohatstvo?A ak ste neboli verni v cudzom, kto vam da, co je vase?Nijaky sluha nemoze sluzit dvom panom; pretoze bud jedneho bude nenavidiet a druheho milovat, alebo jedneho sa bude pridrzat a druhym bude opovrhovat. Nemozete sluzit aj Bohu aj mamone. “Toto vsetko pocuvali aj farizeji, ktori mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Preto im povedal: „Vy sa robite pred ludmi spravodlivymi, ale Boh pozna vase srdcia, lebo co je u ludi vznesene, pred Bohom je ohavne. Zakon a Proroci su az po Jana. Odvtedy sa zvestuje Bozie kralovstvo a kazdy nan ide nasilim. Lahsie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zakona vypadla jedina ciarka. Kazdy, kto prepusta svoju manzelku a berie si inu, cudzolozi, a kto si berie taku, ktoru muz prepustil, cudzolozi. Bol isty bohaty clovek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a den co den prepychovo hodoval. Pri jeho brane lihal akysi zobrak, menom Lazar, plny vredov. Tuzil nasytit sa z toho, co padalo z bohacovho stola, a len psy prichadzali a lizali mu vredy. Ked zobrak umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahamovho lona. Zomrel aj bohac a pochovali ho. A ked v pekle v mukach pozdvihol oci, zdaleka videl Abrahama a Lazara v jeho lone. I zvolal: »Otec Abraham, zlutuj sa nado mnou a posli Lazara, nech si namoci aspon koniec prsta vo vode a zvlazi mi jazyk, lebo sa hrozne trapim v tomto plameni!«No Abraham povedal: »Synu, spomen si, ze si dostal vsetko dobre za svojho zivota a Lazar zasa iba zle. Teraz sa on tu tesi a ty sa trapis. A okrem toho je medzi nami a vami velka priepast, takze nik - co ako by chcel - nemoze prejst odtialto k vam ani odtial prekrocit k nam. «Tu povedal: »Prosim ta, Otce, posli ho do domu mojho otca. Mam totiz piatich bratov; nech ich zaprisaha, aby sa nedostali aj oni na toto miesto muk. «Abraham mu odpovedal: »Maju Mojzisa a Prorokov, nech ich pocuvaju. «Ale on vravel: »Nie, otec Abraham. Ak pride k nim niekto z mrtvych, budu robit pokanie. «Odpovedal mu: »Ak nepocuvaju Mojzisa a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mrtvych vstal. «“Potom povedal svojim ucenikom: „Nie je mozne, aby neprisli pohorsenia, ale beda tomu, skrze koho prichadzaju!Tomu by bolo lepsie, keby mu zavesili mlynsky kamen na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohorsit jedneho z tychto malickych. Davajte si pozor! Ked sa tvoj brat prehresi, pokarhaj ho! Ak sa obrati, odpust mu!A ked sa aj sedem raz za den prehresi proti tebe a sedem raz sa vrati k tebe a povie: »Lutujem,« odpust mu!“Apostoli povedali Panovi: „Daj nam vacsiu vieru!“Pan vravel: „Keby ste mali vieru ako horcicne zrnko a povedali by ste tejto morusi: »Vytrhni sa aj s korenom a presad sa do mora,« posluchla by vas. Kto z vas, co mate sluhu, ktory orie alebo pasie, povie mu, ked sa vrati z pola: »Hned si pod sadnut k stolu«?Vari mu nepovie skor: »Priprav mi veceru, opas sa a obsluhuj ma, kym sa nenajem a nenapijem; ty budes jest a pit az potom«?Je azda povinny dakovat sluhovi, ze urobil, co sa mu rozkazalo?Tak aj vy, ked urobite vsetko, co sa vam prikazalo, povedzte: »Sme neuzitocni sluhovia; urobili sme, co sme boli povinni urobit. «“Na ceste do Jeruzalema prechadzal pomedzi Samariu a Galileu. Ako vchadzal do ktorejsi dediny, islo oproti nemu desat malomocnych muzov. Zdaleka zastalia hlasne kricali: „Jezisu, ucitel, zmiluj sa nad nami!“Ked ich uvidel, povedal: „Chodte, ukazte sa knazom!“ A ako sli, boli ocisteni. Len co jeden z nich spozoroval, ze je uzdraveny, vratil sa a velkym hlasom velebil Boha. Padol na tvar Jezisovi k noham a dakoval mu; a bol to Samaritan. Jezis na to povedal: „Neocistilo sa ich desat? A ti deviati su kde?Nenasiel sa nik okrem tohto cudzinca, co by sa bol vratil a vzdal Bohu slavu!“A jemu povedal: „Vstan a chod, tvoja viera ta uzdravila. “Ked sa ho farizeji opytali, kedy pride Bozie kralovstvo, on im povedal: „Bozie kralovstvo neprichadza tak, ze by sa to dalo spozorovat. Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Bozie kralovstvo je medzi vami. “A ucenikom povedal: „Pridu dni, ked si budete ziadat uvidiet jeden z dni Syna cloveka, ale neuvidite. A povedia vam: »Hla, tu je!«, »Hla, tamto je!« Nechodte nikde, nebezte za nimi!Lebo ako blesk, ked sa zablysne, oziari vsetko od jedneho kraja neba az po druhy, tak aj Syn cloveka v svoj den. Ale najprv musi mnoho trpiet a toto pokolenie ho zavrhne. Ako bolo za dni Noema, tak bude aj za dni Syna cloveka. Ludia jedli, pili, zenili sa a vydavali az do dna, ked Noe vosiel do koraba. Tu prisla potopa a zahubila vsetkych. Podobne, ako to bolo za dni Lota: ludia jedli, pili, kupovali, predavali, sadili, stavaliale v den, ked Lot odisiel zo Sodomy, spustil sa ohen a sira z neba a vsetkych zahubili. Priam tak bude aj v den, ked sa zjavi Syn cloveka. Kto bude v ten den na streche a veci bude mat v dome, nech nezostupuje vziat si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. Spomente si na Lotovu zenu. Kto sa bude usilovat zachranit si zivot, strati ho, a kto ho strati, ziska ho. Hovorim vam: V tu noc budu dvaja na jednej posteli: jeden bude vzaty a druhy sa ponecha. Dve budu spolu mliet: jedna bude vzata, druha sa ponecha. “(Dvaja budu na poli, jeden bude vzaty, druhy sa ponecha. )Oni sa ho opytali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mrtvola, tam sa zhromazdia aj orly. “Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stale modlit a neochabovat:„V istom meste bol sudca, ktory sa Boha nebal a ludi nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktora k nemu chodila s prosbou: »Obran ma pred mojim protivnikom. «Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojim a ludi sa nehanbim,obranim tu vdovu, ked ma tak unuva, aby napokon neprisla a neudrela ma po tvari. «“A Pan povedal: „Pocuvajte, co hovori nespravodlivy sudca!A Boh neobrani svojich vyvolenych, co k nemu volaju dnom i nocou, a bude k nim nevsimavy?Hovorim vam: Zaraz ich obrani. Ale najde Syn cloveka vieru na zemi, ked pride?“Tym, co si namyslali, ze su spravodlivi, a ostatnymi pohrdali, povedal toto podobenstvo:„Dvaja ludia vstupili do chramu modlit sa. Jeden bol farizej, druhy mytnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Boze, dakujem ti, ze nie som ako ostatni ludia: vydieraci, nespravodlivci, cudzoloznici alebo aj ako tento mytnik. Postim sa dva razy do tyzdna, davam desiatky zo vsetkeho, co mam. «Mytnik stal celkom vzadu a neodvazil sa ani oci k nebu zdvihnut, ale bil sa do prs a hovoril: »Boze, bud milostivy mne hriesnemu. «Hovorim vam: Tento odisiel domov ospravedlneny, a nie tamten. Lebo kazdy, kto sa povysuje, bude ponizeny, a kto sa ponizuje, bude povyseny. “Prinasali k nemu aj nemluvnata, aby sa ich dotkol. Ked to videli ucenici, okrikovali ich. Ale Jezis si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichadzat ku mne a nebrante im, lebo takym patri Bozie kralovstvo!Veru, hovorim vam: Kto neprijme Bozie kralovstvo ako dieta, nevojde don. “Tu sa ho ktorysi popredny muz opytal: „Ucitel dobry, co mam robit, aby som bol dedicom vecneho zivota?“Jezis mu povedal: „Preco ma nazyvas dobrym? Nik nie je dobry, jedine Boh. Poznas prikazania: Nescudzolozis! Nezabijes! Nepokradnes! Nebudes krivo svedcit! Cti svojho otca i matku!?“On vravel: „Toto vsetko som zachovaval od mladosti. “Ked to Jezis pocul, povedal mu: „Este ti jedno chyba. Predaj vsetko, co mas, rozdaj chudobnym a budes mat poklad v nebi. Potom prid a nasleduj ma. “Ked to pocul, zosmutnel, lebo bol velmi bohaty. Jezis, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako tazko vchadzaju do Bozieho kralovstva ti, co maju majetky!Lahsie je tave prejst cez ucho ihly, ako bohacovi vojst do Bozieho kralovstva. “Ti, co to poculi, povedali: „Kto potom moze byt spaseny?“On im povedal: „Co je nemozne ludom, je mozne Bohu. “Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, co sme mali, a isli sme za tebou. “On im povedal: „Veru, hovorim vam: Niet nikoho, kto pre Bozie kralovstvo opusti dom alebo zenu, alebo bratov, alebo rodicov, alebo deti,aby nedostal ovela viac v tomto case a v buducom veku vecny zivot. “Vtedy si vzal Dvanastich a hovoril im: „Hla, vystupujeme do Jeruzalema a splni sa vsetko, co napisali Proroci o Synovi cloveka. Vydaju ho pohanom, vysmeju, potupia a opluju,zbicuju ho a zabiju, ale on tretieho dna vstane z mrtvych. “Lenze oni z toho nicomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalene a nepochopili, co hovoril. Ked sa priblizoval k Jerichu, sedel pri ceste akysi slepec a zobral. Ked pocul, ze tadial prechadza zastup, pytal sa, co sa deje. Povedali mu: „Jezis Nazaretsky ide tadialto. “Tu vykrikol: „Jezisu, Syn Davidov, zmiluj sa nado mnou!“Ti, co isli popredku, ho okrikali, aby mlcal. Ale on este vacsmi krical: „Syn Davidov, zmiluj sa nado mnou!“Jezis zastal a kazal, aby ho priviedli k nemu. Ked sa priblizil, opytal sa ho:„Co chces, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl. “A Jezis mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ta uzdravila. “A hned videl, siel za nim a velebil Boha. Aj vsetok lud, ked to videl, vzdaval Bohu chvalu. Potom vosiel do Jericha a prechadzal cezen. A tu muz, menom Zachej, ktory bol hlavnym mytnikom a bol bohaty,zatuzil vidiet Jezisa, kto to je, ale nemohol pre zastup, lebo bol malej postavy. Bezal teda napred a vysiel na plany figovnik, aby ho uvidel, lebo prave tade mal ist. Ked Jezis prisiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, pod rychlo dolu, lebo dnes musim zostat v tvojom dome!“On chytro zisiel a prijal ho s radostou. Ked to videli, vsetci somrali: „Vosiel k hriesnemu cloveku!“Ale Zachej vstal a povedal Panovi: „Pane, polovicu svojho majetku dam chudobnym, a ak som niekoho oklamal, vratim stvornasobne. “Jezis mu povedal: „Dnes prisla spasa do tohto domu. Ved aj on je Abrahamovym synom. Lebo Syn cloveka prisiel hladat a zachranit, co sa stratilo. “Tym, co to poculi, pridal este podobenstvo, lebo bol blizko Jeruzalema a oni si mysleli, ze sa uz zjavi Bozie kralovstvo. A tak povedal: „Isty clovek vzneseneho povodu odchadzal do dalekej krajiny prevziat kralovstvo a potom sa mal vratit. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desat min a povedal im: »Obchodujte, kym sa nevratim!«Ale jeho obcania ho nenavideli a vyslali za nim posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraloval. «Ked sa po prevzati kralovstva vratil, dal si zavolat sluhov, ktorym dal peniaze, aby zistil, kolko kto ziskal. Prisiel prvy a vravel: »Pane, tvoja mina ziskala desat min. «On mu povedal: »Spravne, dobry sluha; pretoze si bol verny v malickosti, maj moc nad desiatimi mestami. «Prisiel druhy a vravel: »Pane, tvoja mina vyniesla pat min. «Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami. «Iny prisiel a hovoril: »Pane, hla, tvoja mina. Mal som ju ulozenu v satke;bal som sa ta, lebo si prisny clovek: beries, co si si neulozil, a znes, co si nezasial. «On mu povedal: »Zly sluha! Podla tvojich vlastnych slov ta sudim. Vedel si, ze som prisny clovek, ze beriem, co som si neulozil, a znem, co som nezasial?Preco si teda nedal moje peniaze penazomencom a ja by som si ich bol po navrate vybral aj s urokmi?«A tym, co tam stali, povedal: »Vezmite mu minu a dajte ju tomu, co ma desat min. «Oni mu vraveli: »Pane, ved ma desat min!«Hovorim vam: »Kazdemu, kto ma, este sa prida, ale kto nema, tomu sa vezme aj to, co ma. A mojich nepriatelov, co nechceli, aby som nad nimi kraloval, privedte sem a pobite ich predo mnou!«“Ako to povedal, isiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Ked sa priblizil k Betfage a Betanii pri hore, ktora sa vola Olivova, poslal dvoch ucenikovso slovami: „Chodte do dediny, co je pred vami. Len co do nej vojdete, najdete priviazane osliatko, na ktorom nikdy nijaky clovek nesedel. Odviazte ho a privedte!A keby sa vas niekto opytal: »Preco ho odvazujete?« poviete: »Pan ho potrebuje. «“Ti, ktorych poslal, odisli a nasli vsetko tak, ako im povedal. Ked osliatko odvazovali, povedali im jeho majitelia: „Preco odvazujete osliatko?“Oni povedali: „Pan ho potrebuje. “Osliatko priviedli k Jezisovi, prehodili cezen svoje plaste a posadili nan Jezisa. Ako siel, prestierali na cestu svoje plaste. A ked sa uz blizil k upatiu Olivovej hory, zacali cele zastupy ucenikov radostne velkym hlasom chvalit Boha za vsetky zazraky, ktore videli,a volali: „Pozehnany kral, ktory prichadza v mene Panovom! Pokoj na nebi a slava na vysostiach!“Vtedy mu niektori farizeji zo zastupu povedali: „Ucitel, napomen svojich ucenikov!“On odvetil: „Hovorim vam: Ak oni budu mlcat, budu kricat kamene. “Ked sa priblizil a zazrel mesto, plakal nad nima hovoril: „Kiez by si aj ty v tento den spoznalo, co ti prinasa pokoj! Ale teraz je to skryte tvojim ociam. Lebo pridu na teba dni, ked ta tvoji nepriatelia obozenu valom, obklucia ta a zovru zo vsetkych stran,zrovnaju so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechaju v tebe kamen na kameni, lebo si nespoznalo cas svojho navstivenia. “Ked vosiel do chramu, zacal vyhanat predavacova povedal im: „Napisane je: »Moj dom bude domom modlitby. « A vy ste z neho urobili lotrovsky pelech. “A denne ucil v chrame. Ale velknazi, zakonnici a vodcovia ludu sa usilovali zabit ho. Ibaze nevedeli, co robit, lebo vsetok lud na nom visel a pocuval ho. Ked v isty den ucil lud v chrame a hlasal evanjelium, prepadli ho velknazi a zakonnici so starsimia hovorili mu: „Povedz nam: Akou mocou toto robis alebo kto je ten, co ti dal tuto moc?“On im povedal: „Aj ja sa vas na nieco spytam. Povedzte mi:Janov krst bol z neba, ci od ludi?“Oni rozmyslali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Preco ste mu neuverili?«Ale ak povieme: Od ludi, vsetok lud nas ukamenuje, lebo je presvedceny, ze Jan je prorok. “Odpovedali teda, ze nevedia, odkial bol. A Jezis im odvetil: „Ani ja vam nepoviem, akou mocou toto robim. “Potom zacal rozpravat ludu toto podobenstvo: „Isty clovek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradnikom a na dlhy cas odcestoval. V stanovenom case poslal k vinohradnikom sluhu, aby mu dali podiel urody z vinice. Ale vinohradnici ho zbili a prepustili ho naprazdno. Poslal druheho sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprazdno. Poslal aj tretieho, a oni ho doranali a vyhodili. Vtedy pan vinice povedal: »Co urobim? Poslem svojho milovaneho syna. K nemu azda budu mat uctu. «Ale ked ho vinohradnici zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedic. Zabime ho, aby bolo dedicstvo nase!«Vyvliekli ho z vinice a zabili. Co im teda urobi pan vinice?Pride, tychto vinohradnikov zahubi a vinicu da inym. “ Ked to poculi, povedali: „Len to nie!“On sa na nich pozrel a povedal: „Co teda znamena, co je napisane: »Kamen, co stavitelia zavrhli, stal sa kamenom uholnym«?Kazdy, kto padne na ten kamen, dolame sa, a na koho on padne, toho rozdlavi. “Zakonnici a velknazi chceli v tu hodinu polozit na neho ruky, len sa bali ludu. Vybadali totiz, ze to o nich povedal toto podobenstvo. Striehli na neho a poslali uskocnikov, ktori predstierali, ze su spravodlivi, aby ho podchytili v reci a mohli ho vydat vrchnosti a vladarovej moci. Opytali sa ho: „Ucitel, vieme, ze spravne hovoris a ucis a ze nehladis na osobu, ale podla pravdy ucis Bozej ceste. Smieme platit cisarovi dan, ci nie?“On vsak prehliadol ich lest a povedal im:„Ukazte mi denar! Ci obraz je na nom a napis?“Oni odpovedali: „Cisarov. “ Tu im povedal: „Davajte teda, co je cisarovo, cisarovi, a co je Bozie, Bohu!“A nepodarilo sa im podchytit ho v reci pred ludom, ale zasli nad jeho odpovedou a umĺkli. Tu prisli k nemu niektori saduceji, ktori popieraju zmrtvychvstanie, a pytali sa ho:„Ucitel, Mojzis nam napisal, ze ak niekomu zomrie brat, ktory mal zenu, ale bol bezdetny, jeho brat si ju ma vziat za manzelku a splodit svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvy sa ozenil a zomrel bezdetny. Vzal si ju druhy,potom aj treti a takisto vsetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj zena. Nuz ktoremu z nich bude zena manzelkou pri vzkrieseni? Ved ju mali siedmi za manzelku. “Jezis im povedal: „Synovia tohto veku sa zenia a vydavaju. Ale ti, co su uznani za hodnych tamtoho veku a zmrtvychvstania, uz sa nezenia, ani nevydavaju. Uz ani umriet nemozu, lebo su ako anjeli a su Bozimi synmi, pretoze su synmi vzkriesenia. A ze mrtvi naozaj vstanu, naznacil aj Mojzis v stati o kriku, ked nazyva »Pana Bohom Abrahama, Bohom Izaka a Bohom Jakuba«. A on nie je Bohom mrtvych, ale zivych, lebo pre neho vsetci ziju. “Tu niektori zakonnici povedali: „Ucitel, dobre si to povedal. “A uz sa ho neodvazili na nic vypytovat. On im povedal: „Ako mozu hovorit, ze Mesias je Davidov syn?Ved sam David hovori v knihe Zalmov: »Pan povedal mojmu Panovi: Sed po mojej pravici,kym nepolozim tvojich nepriatelov za podnozku tvojim noham. «David ho teda vola Panom; ako potom moze byt jeho synom?“Ako ho pocuval vsetok lud, povedal svojim ucenikom:„Chrante sa zakonnikov, ktori radi chodia v dlhych ruchach, radi maju pozdravy na uliciach, prve stolice v synagogach a popredne miesta na hostinach. Vyjedaju domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takych postihne prisnejsi sud. “Ked sa rozhliadol videl bohacov, ako hadzu svoje dary do chramovej pokladnice. Videl aj akusi chudobnu vdovu, ako ta vhodila dve drobne mince,a povedal: „Veru, hovorim vam: Tato chudobna vdova vhodila viac ako vsetci ostatni. Lebo tito vsetci davali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala vsetko, co mala, cele svoje zivobytie. “Ked niektori hovorili o chrame, ze je vyzdobeny krasnymi kamenmi a pamatnymi darmi, povedal:„Pridu dni, ked z toho, co vidite, nezostane kamen na kameni; vsetko bude zborene. “Oni sa ho opytali: „Ucitel, kedy to bude a ake bude znamenie, ked sa to zacne diat?“On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vas nezviedli. Lebo pridu mnohi a v mojom mene budu hovorit: »To som ja« a: »Ten cas je uz blizko. « Nechodte za nimi!A ked budete pocut o vojnach a nepokojoch, nelakajte sa! Toto musi prist predtym, ale koniec nebude hned. “Potom im povedal: „Narod povstane proti narodu a kralovstvo proti kralovstvu. Budu velke zemetrasenia a miestami hlad a mor, budu hrozy a velke znamenia na nebi. Ale pred tym vsetkym polozia na vas ruky a budu vas prenasledovat, vydaju vas synagogam a uvaznia vas, budu vas vlacit pred kralov a vladarov pre moje meno. To sa vam stane, aby ste vydali svedectvo. Zaumiente si teda, ze nebudete dopredu premyslat, ako sa branit,lebo ja vam dam vyrecnost a mudrost, ktorej nebudu moct vsetci vasi protivnici odolat ani protirecit. Budu vas zradzat aj rodicia, bratia, pribuzni a priatelia a niektorych z vas pripravia o zivot. Vsetci vas budu nenavidiet pre moje meno. Ale ani vlas sa vam z hlavy nestrati. Ak vytrvate, zachovate si zivot. Ked uvidite, ze vojsko obklucuje Jeruzalem, vedzte, ze sa priblizilo jeho spustosenie. Vtedy ti, co budu v Judei, nech utecu do hor. Ti vsak, co budu v meste, nech z neho odidu, a ti, co budu na vidieku, nech don nevchadzaju,lebo to budu dni pomsty, aby sa splnilo vsetko, co je napisane. Beda tarchavym zenam a tym, co budu v tie dni pridajat! Lebo bude velke suzenie na zemi a hnev proti tomuto ludu. Budu padat ostrim meca, odvedu ich do zajatia medzi vsetky narody a po Jeruzaleme budu sliapat pohania, kym sa nenaplni cas pohanov. Budu znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budu narody plne uzkosti a zmatku z hukotu mora a vlnobitia. Ludia budu zmierat od strachu a ocakavania toho, co pride na svet, lebo nebeske mocnosti sa budu chviet. Vtedy uvidia Syna cloveka prichadzat v oblaku s mocou a velkou slavou. Ked sa to zacne diat, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blizi vase vykupenie. “A povedal im podobenstvo: „Pozrite sa na figovnik a na ostatne stromy!Ked vidite, ze pucia, sami viete, ze je uz blizko leto. Tak aj vy, az uvidite, ze sa toto deje, vedzte, ze je blizko Bozie kralovstvo. Veru, hovorim vam: Nepominie sa toto pokolenie, kym sa to vsetko nestane. Nebo a zem sa pominu, ale moje slova sa nepominu. Davajte si pozor, aby vase srdcia neotazeli obzerstvom, opilstvom a starostami o tento zivot, aby vas onen den neprekvapil. Lebo pride ako osidlo na vsetkych, co byvaju na povrchu celej zeme. Preto bdejte cely cas a modlite sa, aby ste mohli uniknut vsetkemu tomu, co ma prist, a postavit sa pred Syna cloveka. “Cez den ucil v chrame, ale na noc vychadzal von a zdrziaval sa na hore, ktora sa vola Olivova. A vsetok lud sa skoro rano hrnul k nemu do chramu pocuvat ho. Blizili sa sviatky Nekvasenych chlebov, ktore sa nazyvaju Velka noc. Velknazi a zakonnici hladali sposob, ako ho zabit; bali sa vsak ludu. Tu vosiel satan do Judasa, ktory sa volal Iskariotsky a bol jednym z Dvanastich;i siel a dohovoril sa s velknazmi a velitelmi straze, ako im ho vyda. Ti sa potesili a dohodli sa, ze mu daju peniaze. On suhlasil a hladal prilezitost vydat im ho, ked s nim nebude zastup. Prisiel den Nekvasenych chlebov, ked bolo treba zabit velkonocneho baranka. Poslal Petra a Jana so slovami: „Chodte a pripravte nam velkonocnu veceru!“Oni sa ho opytali: „Kde ju mame pripravit?“Povedal im: „Len co vojdete do mesta, stretnete cloveka, ktory bude niest dzban vody. Chodte za nim do domu, do ktoreho vojde,a majitelovi domu povedzte: »Ucitel ti odkazuje: Kde je miestnost, v ktorej by som mohol jest so svojimi ucenikmi velkonocneho baranka?«On vam ukaze velku prestretu hornu sien. Tam pripravte. “Isli teda a vsetko nasli tak, ako im povedal. A pripravili velkonocneho baranka. Ked prisla hodina, zasadol za stol a apostoli s nim. Tu im povedal: „Velmi som tuzil jest s vami tohto velkonocneho baranka skor, ako budem trpiet. Lebo hovorim vam: Uz ho nebudem jest, kym sa nenaplni v Bozom kralovstve. “Vzal kalich, vzdaval vdaky a povedal: „Vezmite ho a rozdelte si ho medzi sebou. Lebo hovorim vam: Odteraz uz nebudem pit z plodu vinica, kym nepride Bozie kralovstvo. “Potom vzal chlieb a vzdaval vdaky, lamal ho a daval im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktore sa dava za vas. Toto robte na moju pamiatku. “Podobne po veceri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nova zmluva v mojej krvi, ktora sa vylieva za vas. A hla, ruka mojho zradcu je so mnou na stole. Syn cloveka sice ide, ako je urcene, ale beda cloveku, ktory ho zradza!“A oni sa zacali jeden druheho vypytovat, kto z nich by to mohol urobit. Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najvacsi. Povedal im: „Krali narodov panuju nad nimi, a ti, co maju nad nimi moc, volaju sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najvacsi, nech je ako najmensi a vodca ako sluzobnik. Ved kto je vacsi? Ten, co sedi za stolom, ci ten, co obsluhuje? Nie ten, co sedi za stolom? A ja som medzi vami ako ten, co obsluhuje. Vy ste vytrvali so mnou v mojich skuskacha ja vam dam kralovstvo, ako ho moj Otec dal mne,aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kralovstve, sedeli na tronoch a sudili dvanast kmenov Izraela. Simon, Simon, hla, satan si vas vyziadal, aby vas preosial ako psenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, az sa raz obratis, posilnuj svojich bratov. “On mu povedal: „Pane, hotovy som ist s tebou do vazenia i na smrt. “Ale Jezis povedal: „Hovorim ti, Peter, dnes nezaspieva kohut, kym tri razy nezapries, ze ma poznas. “Potom im povedal: „Chybalo vam nieco, ked som vas poslal bez mesca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie. “On im povedal: „Ale teraz, kto ma mesec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nema, nech preda saty a kupi si mec. Lebo hovorim vam: Musi sa na mne splnit, co je napisane: »Zapocitali ho medzi zlocincov. « Lebo sa spĺna o mne vsetko. “Oni hovorili: „Pane, pozri, tu su dva mece. “ On im povedal: „Staci. “Potom vysiel von a ako zvycajne siel na Olivovu horu a ucenici isli za nim. Ked prisiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprisli do pokusenia!“Sam sa od nich vzdialil asi tolko, co by kamenom dohodil, klakol si a modlil sa:„Otce, ak chces, vezmi odo mna tento kalich! No nie moja, ale tvoja vola nech sa stane!“Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilnoval ho. A on sa v smrtelnej uzkosti este vrucnejsie modlil,pricom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Ked vstal od modlitby a vratil sa k ucenikom, nasiel ich spat od zarmutku. I povedal im: „Co spite? Vstante, modlite sa, aby ste neprisli do pokusenia!“Kym este hovoril, zjavil sa zastup a pred nimi isiel jeden z Dvanastich, ktory sa volal Judas. Priblizil sa k Jezisovi, aby ho pobozkal. Jezis mu vsak povedal: „Judas, bozkom zradzas Syna cloveka?“Ked ti, co boli okolo neho, videli, co sa chysta, povedali: „Pane, mame udriet mecom?“A jeden z nich zasiahol velknazovho sluhu a odtal mu prave ucho. Ale Jezis povedal: „Nechajte to uz!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho. Potom Jezis povedal velknazom, velitelom chramovej straze a starsim, co prisli za nim: „Vysli ste s mecmi a kyjmi ako na zlocinca. Ked som bol den co den s vami v chrame, nepolozili ste na mna ruky. Ale toto je vasa hodina a moc temna. “Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do velknazovho domu. Peter siel zdaleka za nimi. Ked uprostred nadvoria rozlozili ohen a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich. Ako tak sedel pri svetle, vsimla si ho ktorasi sluzka, zahladela sa nanho a povedala:„Aj tento bol s nim. “ Ale on ho zaprel:„Zena, nepoznam ho. “ O chvilu si ho vsimol iny a povedal: „Aj ty si z nich. “ Peter povedal: „Clovece, nie som. “A ked presla asi hodina, ktosi iny tvrdil: „Veru, aj tento bol s nim, ved je aj Galilejcan. “Peter povedal: „Clovece, neviem, co hovoris. “ A vtom, kym este hovoril, zaspieval kohut. Vtedy sa Pan obratil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamatal na Panovo slovo, ako mu povedal: „Skor ako dnes kohut zaspieva, tri razy ma zapries. “Vysiel von a horko sa rozplakal. Muzi, ktori Jezisa strazili, posmievali sa mu a bili ho. Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hadaj, kto ta udrel!“A este vselijako inac sa mu ruhali. Ked sa rozodnilo, zisli sa starsi ludu, velknazi a zakonnici, predviedli ho pred svoju radua hovorili mu: „Ak si Mesias, povedz nam to!“ On im odvetil: „Aj ked vam to poviem, neuverite,a ked sa opytam, neodpoviete mi. Ale odteraz bude Syn cloveka sediet po pravici Bozej moci. “Tu povedali vsetci: „Si teda Bozi Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovorite, ze som. “Oni povedali: „Naco este potrebujeme svedectvo? Ved sme to sami poculi z jeho ust!“Tu cele zhromazdenie vstalo, odviedli ho k Pilatovia zacali nanho zalovat: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia nas narod, zakazuje platit dane cisarovi a tvrdi o sebe, ze je Mesias, kral. “Pilat sa ho spytal: „Si zidovsky kral?“ On odpovedal: „Sam to hovoris. “Pilat povedal velknazom a zastupom: „Ja nenachadzam nijaku vinu na tomto cloveku. “Ale oni naliehali: „Poburuje lud a uci po celej Judei; pocnuc od Galiley az sem. “Len co to Pilat pocul, opytal sa, ci je ten clovek Galilejcan. A ked sa dozvedel, ze podlieha Herodesovej pravomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tych dnoch v Jeruzaleme. Ked Herodes uvidel Jezisa, velmi sa zaradoval. Uz davno ho tuzil vidiet, lebo o nom pocul, a dufal, ze ho uvidi urobit nejaky zazrak. Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nic neodpovedal. Stali tam aj velknazi a zakonnici a nastojcivo nan zalovali. Ale Herodes so svojimi vojakmi nim opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliect do bielych siat a poslal ho nazad k Pilatovi. V ten den sa Herodes a Pilat spriatelili, lebo predtym zili v nepriatelstve. Pilat zvolal velknazov, predstavenych a luda povedal im: „Priviedli ste mi tohto cloveka, ze poburuje lud. Ja som ho pred vami vypocuval a nenasiel som na tomto cloveku nic z toho, co na neho zalujete. Ale ani Herodes, lebo nam ho poslal spat. Vidite, ze neurobil nic, za co by si zasluhoval smrt. Potrescem ho teda a prepustim. “(Bol totiz povinny prepustit im na sviatky jedneho. )Tu cely dav skrikol: „Prec s nim a prepust nam Barabasa!“Ten bol uvazneny pre akusi vzburu v meste a pre vrazdu. Pilat k nim znova prehovoril, lebo chcel Jezisa prepustit. Ale oni vykrikovali: „Ukrizuj! Ukrizuj ho!“On k nim treti raz prehovoril: „A co zle urobil? Nenasiel som na nom nic, za co by si zasluhoval smrt. Potrestam ho teda a prepustim. “Ale oni velkym krikom dorazali a ziadali, aby ho dal ukrizovat. Ich krik sa stupnovala Pilat sa rozhodol vyhoviet ich ziadosti:prepustil toho, ktoreho si ziadali, co bol uvazneny pre vzburu a vrazdu, kym Jezisa vydal ich zvoli. Ako ho viedli, chytili isteho Simona z Cyreny, ktory sa vracal z pola, a polozili nan kriz, aby ho niesol za Jezisom. Siel za nim velky zastup ludu aj zien, ktore nad nim kvilili a nariekali. Jezis sa k nim obratil a povedal: „Dcery jeruzalemske, neplacte nado mnou, ale placte samy nad sebou a nad svojimi detmi. Lebo prichadzaju dni, ked povedia: »Blahoslavene neplodne, lona, co nerodili, a prsia, co nepridajali!«Vtedy zacnu hovorit vrchom: »Padnite na nas!« a kopcom: »Prikryte nas!«Lebo ked toto robia so zelenym stromom, co sa stane so suchym?“Vedno s nim viedli na popravu este dvoch zlocincov. Ked prisli na miesto, ktore sa vola Lebka, ukrizovali jeho i zlocincov: jedneho sprava, druheho zlava. Jezis povedal: „Otce, odpust im, lebo nevedia, co robia. “ Potom hodili los a rozdelili si jeho saty. Lud tam stal a dival sa. Popredni muzi sa mu posmievali a vraveli: „Inych zachranoval, nech zachrani aj seba, ak je Bozi Mesias, ten vyvolenec. “Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podavali mu ocota hovorili: „Zachran sa, ak si zidovsky kral!“Nad nim bol napis: „Toto je zidovsky kral. “A jeden zo zlocincov, co viseli na krizi, sa mu ruhal: „Nie si ty Mesias?! Zachran seba i nas!“Ale druhy ho zahriakol: „Ani ty sa nebojis Boha, hoci si odsudeny na to iste?Lenze my spravodlivo, lebo dostavame, co sme si skutkami zasluzili. Ale on neurobil nic zle. “Potom povedal: „Jezisu, spomen si na mna, ked prides do svojho kralovstva. “On mu odpovedal: „Veru, hovorim ti: Dnes budes so mnou v raji. “Bolo uz okolo dvanastej hodiny a nastala tma po celej zemi az do tretej hodiny popoludni. Slnko sa zatmelo, chramova opona sa roztrhla napolya Jezis zvolal mocnym hlasom: „Otce, do tvojich ruk porucam svojho ducha. “ Po tych slovach vydychol. Ked stotnik videl, co sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento clovek bol naozaj spravodlivy. “A cele zastupy tych, co sa zisli na toto divadlo a videli, co sa deje, bili sa do prs a vracali sa domov. Vsetci jeho znami stali obdalec i zeny, ktore ho sprevadzali z Galiley, a divali sa na to. Tu isty muz menom Jozef, clen rady, dobry a spravodlivy clovekz judejskeho mesta Arimatey, ktory nesuhlasil s ich rozhodnutim ani cinmi a ocakaval Bozie kralovstvo,zasiel k Pilatovi a poprosil o Jezisovo telo. Ked ho snal, zavinul ho do platna a ulozil do vytesaneho hrobu, v ktorom este nik nelezal. Bol Pripravny den a uz sa zacinala sobota. Odprevadzali ho zeny, ktore s nim prisli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako ulozili jeho telo. Potom sa vratili domov a pripravili si vonave oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podla prikazania pokoj. V prvy den tyzdna zavcas rano prisli k hrobu a priniesli vonave oleje, co si pripravili. Kamen nasli od hrobu odvaleny,vosli dnu, ale telo Pana Jezisa nenasli. Ako nad tym rozpacito uvazovali, zastali pri nich dvaja muzovia v ziarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvar k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Preco hladate ziveho medzi mrtvymi?Niet ho tu. Vstal z mrtvych. Spomente si, ako vam povedal, ked bol este v Galilei:»Syna cloveka musia vydat do ruk hriesnych ludi a ukrizovat, ale on tretieho dna vstane z mrtvych. «“Tu sa rozpamatali na jeho slova,vratili sa od hrobu a toto vsetko zvestovali Jedenastim i vsetkym ostatnym. Bola to Maria Magdalena, Jana a Maria Jakubova. A s nimi aj ine to rozpravali apostolom. Ale im sa zdali tieto slova ako bluznenie a neverili im. No Peter vstal a bezal k hrobu. Ked sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vratil sa domov a cudoval sa, co sa stalo. V ten den isli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktora bola od Jeruzalema vzdialena sestdesiat stadii,a zhovarali sa o vsetkom, co sa prihodilo. Ako sa tak zhovarali a spolocne uvazovali, priblizil sa k nim sam Jezis a isiel s nimi. Ich oci boli zastrete, aby ho nepoznali. I spytal sa ich: „O com sa to cestou zhovarate?“ Zastavili sa zronenia jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediny cudzinec v Jeruzaleme, ktory nevie, co sa tam stalo v tychto dnoch?“On im povedal: „A co?“ Oni mu vraveli: „No s Jezisom Nazaretskym, ktory bol prorokom, mocnym v cine i v reci pred Bohom aj pred vsetkym ludom;ako ho velknazi a nasi popredni muzi dali odsudit na smrt a ukrizovali. A my sme dufali, ze on vykupi Izrael. Ale dnes je uz treti den, ako sa to vsetko stalo. Niektore zeny z nasich nas aj nalakali. Pred svitanim boli pri hrobe,a ked nenasli jeho telo, prisli a tvrdili, ze sa im zjavili anjeli a hovorili, ze on zije. Niektori z nasich odisli k hrobu a zistili, ze je to tak, ako vraveli zeny, ale jeho nevideli. “On im povedal: „Vy nechapavi a tarbavi srdcom uverit vsetko, co hovorili proroci!Ci nemal Mesias toto vsetko vytrpiet, a tak vojst do svojej slavy?“A pocnuc od Mojzisa a vsetkych Prorokov, vykladal im, co sa nanho v celom Pisme vztahovalo. Tak sa priblizili k dedine, do ktorej sli, a on sa tvaril, ze ide dalej. Ale oni nan naliehali: „Zostan s nami, lebo sa zvecerieva a den sa uz schylil!“ Vosiel teda a zostal s nimi. A ked sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorecil, lamal ho a podaval im ho. Vtom sa im otvorili oci a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Ci nam nehorelo srdce, ked sa s nami cestou rozpraval a vysvetloval nam Pisma?“A este v tu hodinu vstali a vratili sa do Jeruzalema. Tam nasli zhromazdenych Jedenastich a inych s nimia ti im povedali: „Pan naozaj vstal z mrtvych a zjavil sa Simonovi. “Aj oni porozpravali, co sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lamani chleba. Kym o tom hovorili, on sam zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vam. “Zmateni a nalakani si mysleli, ze vidia ducha. On im povedal: „Co sa lakate a preco vam srdcia zachvacuju take myslienky?Pozrite na moje ruky a nohy, ze som to ja! Dotknite sa ma a presvedcte sa! Ved duch nema maso a kosti - a vidite, ze ja mam. “Ako to povedal, ukazal im ruky a nohy. A ked tomu stale od velkej radosti nemohli uverit a len sa divili, povedal im: „Mate tu nieco na jedenie?“Oni mu podali kusok pecenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, co som vam hovoril, kym som bol este s vami, ze sa musi splnit vsetko, co je o mne napisane v Mojzisovom zakone, u Prorokov a v Zalmoch. “Vtedy im otvoril mysel, aby porozumeli Pismu,a povedal im: „Tak je napisane, ze Mesias bude trpiet a tretieho dna vstane z mrtvycha v jeho mene sa bude vsetkym narodom, pocnuc od Jeruzalema, hlasat pokanie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hla, ja na vas zoslem, co moj Otec prislubil. Preto zostante v meste, kym nebudete vystrojeni mocou z vysosti!“Potom ich vyviedol von az k Betanii, zdvihol ruky a pozehnal ich. Ako ich zehnal, vzdialil sa od nich a vznasal sa do neba. Oni sa mu klanali a s velkou radostou sa vratili do Jeruzalema. Stale boli v chrame a velebili Boha. Na pociatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na pociatku u Boha. Vsetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nic z toho, co povstalo. V nom bol zivot a zivot bol svetlom ludi. A svetlo vo tmach svieti, a tmy ho neprijali. Bol clovek, ktoreho poslal Boh, volal sa Jan. Prisiel ako svedok vydat svedectvo o svetle, aby skrze neho vsetci uverili. On sam nebol svetlo, prisiel iba vydat svedectvo o svetle. Prave svetlo, ktore osvecuje kazdeho cloveka, prislo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prisiel do svojho vlastneho, a vlastni ho neprijali. Ale tym, ktori ho prijali, dal moc stat sa Bozimi detmi: tym, co uverili v jeho meno,co sa nenarodili ani z krvi, ani z vole tela, ani z vole muza, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebyvalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slavu, slavu, aku ma od Otca jednorodeny Syn, plny milosti a pravdy. Jan o nom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, co pride po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja. “Z jeho plnosti sme my vsetci dostali milost za milostou. Lebo ak zakon bol dany skrze Mojzisa, milost a pravda prisli skrze Jezisa Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodeny Boh, ktory je v lone Otca, ten o nom priniesol zvest. A toto je Janovo svedectvo: Ked Zidia z Jeruzalema poslali k nemu knazov a levitov, aby sa ho pytali: „Kto si ty?“,on vyznal a nic nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesias. “„Co teda,“ pytali sa ho, „si Elias?“ Povedal: „Nie som. “ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie. “Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dat odpoved tym, co nas poslali. Co hovoris o sebe?“Povedal: „Ja som hlas volajuceho na pusti: »Vyrovnajte cestu Panovi,« ako povedal prorok Izaias. “Ti vyslani boli spomedzi farizejov. A pytali sa ho: „Preco teda krstis, ked nie si Mesias, ani Elias, ani prorok?“Jan im odpovedal: „Ja krstim vodou. Medzi vami stoji ten, ktoreho nepoznate. On prichadza po mne a ja nie som hoden rozviazat mu remienok na obuvi. “To sa stalo v Betanii za Jordanom, kde Jan krstil. Ked na druhy den videl, ako k nemu prichadza Jezis, zvolal: „Hla, Bozi Baranok, ktory snima hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichadza muz, ktory je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prisiel a krstim vodou, aby sa on stal znamym Izraelu. “Jan vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktory ako holubica zostupoval z neba a spocinul na nom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, co ma poslal krstit vodou, mi povedal: »Na koho uvidis zostupovat Ducha a spocinut na nom, to je ten, co krsti Duchom Svatym. «A ja som to videl a vydavam svedectvo, ze toto je Bozi Syn. “V nasledujuci den Jan zasa stal s dvoma zo svojich ucenikov. Ked videl Jezisa ist okolo, povedal: „Hla, Bozi Baranok. “Ti dvaja ucenici poculi, co hovori, a isli za Jezisom. Jezis sa obratil, a ked videl, ze idu za nim, opytal sa ich: „Co hladate?“ Oni mu povedali: „Rabbi - co v preklade znamena: Ucitel -, kde byvas?“Odpovedal im: „Podte a uvidite!“ Sli teda, videli, kde byva, a zostali v ten den u neho. Boli asi styri hodiny popoludni. Jeden z tych dvoch, co to poculi od Jana a nasledovali Jezisa, bol Ondrej, brat Simona Petra. On hned vyhladal svojho brata Simona a povedal mu: „Nasli sme Mesiasa,“ co v preklade znamena Kristus. A priviedol ho k Jezisovi. Jezis sa nanho zahladel a povedal: „Ty si Simon, syn Janov, ale budes sa volat Kefas,“ co v preklade znamena Peter. Na druhy den sa Jezis rozhodol odist do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Pod za mnou!“Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Nasli sme toho, o ktorom pisal Mojzis v Zakone a Proroci, Jezisa, Jozefovho syna z Nazareta. “Natanael mu vravel: „Moze byt z Nazareta nieco dobre?!“ Filip mu odpovedal: „Pod a uvidis!“Ked Jezis videl prichadzat Natanaela, povedal o nom: „Toto je pravy Izraelita, v ktorom niet lesti. “Natanael sa ho opytal: „Odkial ma poznas?“ Jezis mu vravel: „Videl som ta prv, ako ta Filip zavolal, ked si bol pod figovnikom. “Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Bozi Syn, ty si kral Izraela!“Jezis mu odvetil: „Veris preto, ze som ti povedal: Videl som ta pod figovnikom? Uvidis vacsie veci ako toto. “Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorim vam: Uvidite otvorene nebo a Bozich anjelov vystupovat a zostupovat na Syna cloveka. “Na treti den bola v Kane Galilejskej svadba. Bola tam aj Jezisova matka. Na svadbu pozvali aj Jezisa a jeho ucenikov. Ked sa minulo vino, povedala Jezisovi jeho matka: „Nemaju vino. “Jezis jej odpovedal: „Co mna a teba do toho, zena? Este neprisla moja hodina. “Jeho matka povedala obsluhujucim: „Urobte vsetko, co vam povie!“Stalo tam sest kamennych nadob na vodu, ktore sluzili na ocistovanie, ako bolo zvykom u Zidov, kazda na dve az tri miery. Jezis im povedal: „Naplnte nadoby vodou!“ A naplnili ich az po okraj. Potom im povedal: „Teraz nacrite a zaneste starejsiemu!“ A oni zaniesli. Ked starejsi ochutnal vodu premenenu na vino - on nevedel, skade je, ale obsluhujuci, co nacierali vodu, to vedeli -, zavolal si zenichaa vravel mu: „Kazdy clovek podava najprv dobre vino a horsie az potom, ked si hostia upili. Ty si zachoval dobre vino az doteraz. “Toto urobil Jezis v Kane Galilejskej ako prve zo znameni a zjavil svoju slavu. A jeho ucenici uverili v neho. Potom zisiel on i jeho matka a bratia i jeho ucenici do Kafarnauma, kde zostali niekolko dni. Blizko bola zidovska Velka noc a Jezis vystupil do Jeruzalema. V chrame nasiel predavacov dobytka, oviec a holubov i penazomencov, co tam sedeli. Urobil si z povrazkov bic a vsetkych vyhnal z chramu, aj ovce a dobytok. Penazomencom rozhadzal peniaze a poprevracal stolya predavacom holubov povedal: „Odneste to odtialto! Nerobte z domu mojho Otca trznicu!“Jeho ucenici si spomenuli, ze je napisane: „Stravi ma horlivost za tvoj dom. “Zidia sa ho opytali: „Ake znamenie nam ukazes, ze mozes toto robit?“Jezis im odpovedal: „Zborte tento chram a za tri dni ho postavim. “Zidia povedali: „Styridsatsest rokov stavali tento chram a ty ho postavis za tri dni?“Ale on hovoril o chrame svojho tela. Ked potom vstal z mrtvych, jeho ucenici si spomenuli, ze toto hovoril, a uverili Pismu i slovu, ktore povedal Jezis. Ked bol cez velkonocne sviatky v Jeruzaleme, mnohi uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktore robil. Ale Jezis sa im nezdoveril; on poznal kazdehoa nepotreboval, aby mu niekto vydaval svedectvo o cloveku. Sam totiz vedel, co je v cloveku. Medzi farizejmi bol clovek, menom Nikodem, popredny muz u Zidov. On prisiel v noci k Jezisovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, ze si prisiel od Boha ako ucitel, lebo nik nemoze robit take znamenia, ake ty robis, ak nie je s nim Boh. “Jezis mu odpovedal: „Veru, veru, hovorim ti: Ak sa niekto nenarodi zhora, nemoze uzriet Bozie kralovstvo. “Nikodem mu vravel: „Ako sa moze clovek narodit, ked je uz stary? Azda moze druhy raz vojst do lona svojej matky a narodit sa?“Jezis odpovedal: „Veru, veru, hovorim ti: Ak sa niekto nenarodi z vody a z Ducha, nemoze vojst do Bozieho kralovstva. Co sa narodilo z tela, je telo, a co sa narodilo z Ducha, je Duch. Necuduj sa, ze som ti povedal: Musite sa znova narodit. Vietor veje, kam chce; pocujes jeho sum, ale nevies, odkial prichadza a kam ide. Tak je to s kazdym, kto sa narodil z Ducha. “Nikodem sa ho opytal: „Ako sa to moze stat?“Jezis mu odvetil: „Ty si ucitel Izraela, a toto nevies?Veru, veru, hovorim ti: Hovorime o tom, co pozname, a svedcime o tom, co sme videli, a neprijimate nase svedectvo. Ak neverite, ked vam hovorim o pozemskych veciach, akoze uverite, ked vam budem rozpravat o nebeskych?Nik nevystupil do neba, iba ten, co zostupil z neba, Syn cloveka. A ako Mojzis vyzdvihol na pusti hada, tak musi byt vyzdvihnuty aj Syn cloveka,aby kazdy, kto veri, mal v nom vecny zivot. “Ved Boh tak miloval svet, ze dal svojho jednorodeneho Syna, aby nezahynul nik, kto v neho veri, ale aby mal vecny zivot. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsudil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho veri, nie je sudeny. Ale kto neveri, uz je odsudeny, pretoze neuveril v meno Jednorodeneho Bozieho Syna. A sud je v tomto: Svetlo prislo na svet, a ludia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zle. Ved kazdy, kto zle robi, nenavidi svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalene. Ale kto kona pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidiet, ze svoje skutky kona v Bohu. Potom prisiel Jezis so svojimi ucenikmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. Ale aj Jan krstil v Enone, blizko Salima, lebo tam bolo vela vody. Ludia tam prichadzali a davali sa krstit. Jan vtedy este nebol vo vazeni. Medzi Janovymi ucenikmi a istym Zidom vznikla hadka o ocistovani. Prisli k Janovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, co bol s tebou za Jordanom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krsti a vsetci idu k nemu. “Jan odpovedal: „Clovek si nemoze prisvojit nic, ak mu to nebolo dane z neba. Vy sami ste svedkami, ze som povedal: Ja nie som Mesias, ale som poslany pred nim. Zenich je ten, kto ma nevestu. A zenichov priatel, ktory je pri nom a pocuva ho, velmi sa raduje zo zenichovho hlasu. A tato moja radost je uplna. On musi rast a mna musi ubudat. “Kto prichadza zhora, je nad vsetkych. Kto je zo zeme, patri zemi a hovori pozemsky. Kto prichadza z neba, je nad vsetkycha svedci o tom, co videl a pocul, ale nik neprijima jeho svedectvo. Kto prijima jeho svedectvo, potvrdzuje, ze Boh je pravdivy. Lebo ten, koho poslal Boh, hovori Bozie slova, pretoze on nedava Ducha podla miery. Otec miluje Syna a dal mu do ruk vsetko. Kto veri v Syna, ma vecny zivot, ale kto Synovi neveri, neuzrie zivot a spocinie na nom Bozi hnev. Ked sa Jezis dozvedel, ze farizeji poculi, ako ziskava a krsti viac ucenikov nez Jan- hoci Jezis sam nekrstil, ale jeho ucenici -,opustil Judeu a odisiel znova do Galiley. Pritom musel prejst cez Samariu. A tak prisiel do samarijskeho mesta menom Sychar nedaleko pozemku, ktory dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studna. Jezis unaveny z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prisla po vodu ista Samaritanka. Jezis jej povedal: „Daj sa mi napit!“Jeho ucenici odisli do mesta nakupit potravy. Samaritanka mu povedala: „Ako si mozes ty, Zid, pytat vodu odo mna, Samaritanky?“ Zidia sa totiz so Samaritanmi nestykaju. Jezis jej odpovedal: „Keby si poznala Bozi dar a vedela, kto je ten, co ti hovori: »Daj sa mi napit,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal zivu vodu. “Zena mu povedala: „Pane, ani vedro nemas a studna je hlboka. Odkial mas teda zivu vodu?Si azda vacsi ako nas otec Jakub, ktory nam dal tuto studnu a pil z nej on sam i jeho synovia a jeho stada?“Jezis jej odvetil: „Kazdy, kto pije tuto vodu, bude znova smadny. Ale kto sa napije z vody, ktoru mu ja dam, nebude ziznit naveky. A voda, ktoru mu dam, stane sa v nom pramenom vody prudiacej do vecneho zivota. “Zena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som uz nebola smadna a nemusela sem chodit cerpat!“Povedal jej: „Chod, zavolaj svojho muza a prid sem!“Zena mu odpovedala: „Nemam muza. “ Jezis jej vravel: „Spravne si povedala: »Nemam muza,«lebo si mala pat muzov a ten, ktoreho mas teraz, nie je tvoj muz. To si povedala pravdu. “Zena mu vravela: „Pane, vidim, ze si prorok. Nasi otcovia sa klanali Bohu na tomto vrchu, a vy hovorite, ze v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klanat. “Jezis jej povedal: „Ver mi, zena, ze prichadza hodina, ked sa nebudete klanat Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, co nepoznate; my sa klaniame tomu, co pozname, lebo spasa je zo Zidov. Ale prichadza hodina, ba uz je tu, ked sa pravi ctitelia budu klanat Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sam Otec hlada takych ctitelov. Boh je duch a ti, co sa mu klanaju, musia sa mu klanat v Duchu a pravde. “Zena mu vravela: „Viem, ze pride Mesias, zvany Kristus. Az pride on, zvestuje nam vsetko. “Jezis jej povedal: „To som ja, co sa rozpravam s tebou. “Vtom prisli jeho ucenici a divili sa, ze sa rozprava so zenou. Ale nik nepovedal: „Co sa jej pytas?“ Alebo: „Preco sa s nou rozpravas?“Zena nechala svoj dzban, odisla do mesta a vravela ludom:„Podte sa pozriet na cloveka, ktory mi povedal vsetko, co som porobila! Nebude to Mesias?“Vysli teda z mesta a sli k nemu. Medzitym ho ucenici prosili: „Rabbi, jedz!“On im povedal: „Ja mam jest pokrm, ktory vy nepoznate. “Ucenici si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jest?“Jezis im povedal: „Mojim pokrmom je plnit volu toho, ktory ma poslal, a dokonat jeho dielo. Nevravite aj vy: »Este styri mesiace a bude zatva?« Hla, hovorim vam: Zdvihnite oci a pozrite sa na polia, ze su uz biele na zatvu!Znec uz dostava odmenu a zbiera urodu pre vecny zivot, aby sa spolocne tesili aj rozsievac, aj znec. Tu sa potvrdzuje prislovie: Jeden rozsieva a druhy zne. Ja som vas poslal zat to, na com ste nepracovali. Pracovali ini a vy ste vstupili do ich prace. “Mnoho Samaritanov z toho mesta uverilo v neho pre slovo zeny, ktora svedcila: „Povedal mi vsetko, co som porobila. “Ked Samaritani prisli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A este ovela viac ich uverilo pre jeho slovo. A zene povedali: „Uz verime nielen pre tvoje slovo, ale sami sme poculi a vieme, ze toto je naozaj Spasitel sveta. “O dva dni odisiel stade do Galiley. Lebo sam Jezis sa osvedcil, ze vo svojej vlasti prorok nema uctu. Ked prisiel do Galiley, Galilejcania ho uvitali, lebo videli vsetko, co urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky. Prisiel teda znova do Kany Galilejskej, kde premenil vodu na vino. Bol tam isty kralovsky uradnik, ktory mal v Kafarnaume choreho syna. Ako pocul, ze Jezis prisiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby siel uzdravit jeho syna, ktory uz umieral. Jezis mu povedal: „Ak nevidite znamenia a divy, neverite. “Kralovsky uradnik mu hovoril: „Pane, pod, kym mi dieta neumrie!“Jezis mu povedal: „Chod, tvoj syn zije!“ On uveril Jezisovmu slovu a siel. Este bol na ceste, ked mu prisli sluhovia naproti a hovorili, ze jeho dieta zije. Pytal sa ich, kolko hodin bolo, ked sa mu ulavilo. Povedali mu: „Vcera o jednej popoludni mu prestala horucka. “Tu otec poznal, ze to bolo prave v tu hodinu, ked mu Jezis povedal: „Tvoj syn zije. “ A uveril on i cely jeho dom. Toto bolo uz druhe znamenie, ktore urobil Jezis, ked prisiel z Judey do Galiley. Potom boli zidovske sviatky a Jezis vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovcej brane je rybnik, hebrejsky zvany Betsata, a pri nom pat stĺporadi. V nich lezalo mnozstvo chorych, slepych, chromych a ochrnutych. (…ktori cakali, az sa voda pohne. Anjel zostupoval totiz z casu na cas do rybnika a rozviril vodu. A ten, kto prvy vosiel do zvirenej vody, bol uzdraveny, co by ho bola trapila akakolvek choroba. )Bol tam aj isty clovek, chory uz tridsatosem rokov. Ked ho tam videl Jezis lezat a zvedel, ze je uz dlho chory, povedal mu: „Chces ozdraviet?“Chory mu odpovedal: „Pane, nemam cloveka, co by ma spustil do rybnika, ked sa zviri voda. A kym sa ta sam dostanem, iny ma predide. “Jezis mu vravel: „Vstan, vezmi si lozko a chod!“A ten clovek hned ozdravel, vzal si lozko a chodil. No v ten den bola sobota,preto Zidia hovorili uzdravenemu: „Je sobota, nesmies nosit lozko!“Ale on im odvetil: „Ten, co ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lozko a chod!«“Pytali sa ho: „A kto je ten clovek, co ti povedal: »Vezmi a chod?«“Ale uzdraveny nevedel, kto je to, lebo Jezis sa vzdialil spomedzi zastupu, co sa zisiel na tom mieste. Neskor ho Jezis nasiel v chrame a povedal mu: „Hla, ozdravel si, uz nehres, aby ta nepostihlo nieco horsie. “A ten clovek siel povedat Zidom, ze ho to Jezis uzdravil. A Zidia Jezisa prenasledovali za to, ze robil taketo veci v sobotu. Jezis im povedal: „Moj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem. “Preto sa Zidia este vacsmi usilovali zabit ho, lebo nielenze porusoval sobotu, ale aj Boha nazyval svojim Otcom a robil sa rovnym Bohu. Jezis im vravel: „Veru, veru, hovorim vam: Syn nemoze nic robit sam od seba, len to, co vidi robit Otca. Co robi Otec, to robi podobne aj Syn. Ved Otec miluje Syna a ukazuje mu vsetko, co sam robi; a ukaze mu este vacsie skutky ako tieto, aby ste sa cudovali. Lebo ako Otec kriesi mrtvych a ozivuje, tak aj Syn ozivuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesudi, ale vsetok sud odovzdal Synovi,aby si vsetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si necti Syna, necti si ani Otca, ktory ho poslal. Veru, veru, hovorim vam: Kto pocuva moje slovo a veri tomu, ktory ma poslal, ma vecny zivot a nepojde na sud, ale presiel zo smrti do zivota. Veru, veru, hovorim vam: Prichadza hodina, ba uz je tu, ked mrtvi pocuju hlas Bozieho Syna, a ti, co ho pocuju, budu zit. Lebo ako Otec ma zivot sam v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal zivot sam v sebe. A dal mu aj moc sudit, pretoze je Synom cloveka. Nedivte sa tomu, lebo prichadza hodina, ked vsetci v hroboch pocuju jeho hlasa vyjdu: ti, co robili dobre, budu vzkrieseni pre zivot a ti, co pachali zlo, budu vzkrieseni na odsudenie. Ja nemozem nic robit sam od seba. Sudim, ako pocujem. A moj sud je spravodlivy, lebo nehladam svoju volu, ale volu toho, ktory ma poslal. Ak vydavam svedectvo o sebe len ja sam, moje svedectvo nie je pravdive. Ale je niekto iny, co svedci o mne, a ja viem, ze svedectvo, ktore vydava o mne, je pravdive. Vy ste poslali k Janovi a on vydal svedectvo pravde. Lenze ja neprijimam svedectvo od cloveka, ale toto hovorim preto, aby ste vy boli spaseni. On bol lampa, ktora hori a svieti, a vy ste sa chceli chvilu veselit v jeho svetle. Ja mam vacsie svedectvo, ako je Janovo: skutky, ktore mi dal vykonat Otec. Tieto skutky, ktore konam, svedcia o mne, ze ma poslal Otec. A sam Otec, ktory ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepoculi jeho hlas, ani jeho tvar ste nevidelia jeho slovo neostava vo vas, lebo neverite tomu, ktoreho on poslal. Skumate Pisma, lebo si myslite, ze v nich mate vecny zivot, a prave ony svedcia o mne. Lenze vy nechcete prist ku mne, aby ste mali zivot. Slavu od ludi neprijimam. Ale vas poznam, ze nemate v sebe Boziu lasku. Ja som prisiel v mene mojho Otca, a neprijimate ma. Keby prisiel niekto iny v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako mozete verit vy, ktori sa navzajom oslavujete, a nehladate slavu, ktoru dava len Boh?!Nemyslite si, ze ja budem na vas u Otca zalovat. Iny na vas zaluje: Mojzis, do ktoreho skladate svoju nadej. Lenze keby ste verili Mojzisovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne pisal. Ale ak neverite tomu, co on napisal, ako uverite mojim slovam?!“Potom Jezis odisiel na druhy breh Galilejskeho cize Tiberiadskeho mora. Slo za nim velke mnozstvo ludi, lebo videli znamenia, ktore robil na chorych. Jezis vystupil na vrch a tam si sadol so svojimi ucenikmi. Blizko boli zidovske sviatky Velkej noci. Ked Jezis zdvihol oci a videl, ze k nemu prichadza velke mnozstvo ludi, povedal Filipovi: „Kde nakupime chleba, aby sa tito najedli?“Ale to povedal len preto, ze ho skusal. Lebo sam vedel, co urobi. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denarov chleba nebude stacit, ak sa ma kazdemu ujst co len kusok. “Jeden z jeho ucenikov, Ondrej, brat Simona Petra, mu povedal:„Je tu chlapec, ktory ma pat jacmennych chlebov a dve ryby. Ale co je to pre tolkych!?“Jezis povedal: „Usadte ludi!“ Na tom mieste bolo mnoho travy. A muzov si tam posadalo okolo pattisic. Tu Jezis vzal chleby, vzdaval vdaky a rozdaval sediacim; podobne aj z ryb, kolko chceli. Ked sa nasytili, povedal svojim ucenikom: „Pozbierajte zvysne odrobiny, aby nic nevyslo nazmar!“Pozbierali teda a odrobinami z piatich jacmennych chlebov, ktore zostali po tych, co jedli, naplnili dvanast kosov. Ked ludia videli, ake znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktory ma prist na svet. “Ale ked Jezis spoznal, ze chcu prist, zmocnit sa ho a urobit ho kralom, znova sa utiahol na vrch celkom sam. Ked sa zvecerilo, zisli jeho ucenici k moru,nastupili na lod a plavili sa na druhu stranu mora do Kafarnauma. Uz sa zotmelo, a Jezis k nim este neprisiel. Dul silny vietor a more bolo rozburene. Veslovali tak dvadsatpat az tridsat stadii, ked videli Jezisa kracat po mori a blizit sa k lodi, a zlakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“Chceli ho vziat na lod, ale lod bola uz pri brehu, ku ktoremu sa plavili. Na druhy den si zastup, co zostal na druhom brehu mora, vsimol, ze tam bola iba jedna lodka a ze Jezis nenastupil na lod so svojimi ucenikmi, ale ze sa ucenici odplavili sami. A z Tiberiady prisli ine lode k miestu, kde jedli chlieb, ked Pan vzdaval vdaky. No zastup zbadal, ze tam nie je ani Jezis, ani jeho ucenici. Preto aj oni nastupili na lodky, prisli do Kafarnauma a hladali Jezisa. Ked ho na druhom brehu mora nasli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prisiel?“Jezis im odpovedal: „Veru, veru, hovorim vam: Nehladate ma preto, ze ste videli znamenia, ale preto, ze ste jedli z chlebov a nasytili ste sa. Nezhanajte sa za pominutelnym pokrmom, ale za pokrmom, ktory ostava pre vecny zivot, a ten vam da Syn cloveka. Lebo jeho oznacil Otec, Boh, svojou pecatou. “Povedali mu: „Co mame robit, aby sme konali Bozie skutky?“Jezis im odpovedal: „Bozi skutok je verit v toho, ktoreho on poslal. “Povedali mu: „Ake znamenie urobis, aby sme videli a uverili ti? Co urobis?Nasi otcovia na pusti jedli mannu, ako je napisane: »Dal im jest chlieb z neba. «“Jezis im odvetil: „Veru, veru, hovorim vam: Nie Mojzis vam dal chlieb z neba, ale moj Otec vam dava pravy chlieb z neba. Lebo Bozi chlieb je ten, ktory zostupil z neba a dava svetu zivot. “Povedali mu: „Pane, vzdy nam davaj taky chlieb. “Jezis im povedal: „Ja som chlieb zivota. Kto prichadza ku mne, nikdy nebude hladovat, a kto veri vo mna, nikdy nebude ziznit. Ale uz som vam povedal: Aj ste ma videli, a neverite. Vsetko, co mi dava Otec, pride ku mne. A toho, kto prichadza ku mne, neodozeniem,lebo som nezostupil z neba, aby som plnil svoju volu, ale volu toho, ktory ma poslal. A vola toho, ktory ma poslal, je, aby som nestratil nic z toho, co mi dal, ale aby som vsetko vzkriesil v posledny den. Lebo vola mojho Otca je, aby kazdy, kto vidi Syna a veri v neho, mal vecny zivot; a ja ho vzkriesim v posledny den. “Zidia na neho somrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktory zostupil z neba,“a hovorili: „Vari to nie je Jezis, Jozefov syn, ktoreho otca a matku pozname? Ako teda hovori: »Zostupil som z neba!?«“Jezis im odpovedal: „Nesomrite medzi sebou!Nik nemoze prist ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktory ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledny den. U prorokov je napisane: »Vsetkych bude ucit sam Boh. « A kazdy, kto pocul Otca a dal sa poucit, prichadza ku mne. Nie ze by bol niekto videl Otca; iba ten, ktory je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorim vam: Kto veri, ma vecny zivot. Ja som chlieb zivota. Vasi otcovia jedli na pusti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktory zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jest. Ja som zivy chlieb, ktory zostupil z neba. Kto bude jest z tohto chleba, bude zit naveky. A chlieb, ktory ja dam, je moje telo za zivot sveta. “Zidia sa hadali medzi sebou a hovorili: „Ako nam tento moze dat jest svoje telo?!“Jezis im povedal: „Veru, veru, hovorim vam: Ak nebudete jest telo Syna cloveka a pit jeho krv, nebudete mat v sebe zivot. Kto je moje telo a pije moju krv, ma vecny zivot a ja ho vzkriesim v posledny den. Lebo moje telo je pravy pokrm a moja krv je pravy napoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostava vo mne a ja v nom. Ako mna poslal zivy Otec a ja zijem z Otca, aj ten, co mna je, bude zit zo mna. Toto je ten chlieb, ktory zostupil z neba, a nie aky jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude zit naveky. “Toto povedal v synagoge, ked ucil v Kafarnaume. Ked to poculi jeho ucenici, mnohi z nich povedali: „Tvrda je to rec! Kto to moze pocuvat?!“Jezis vedel sam od seba, ze jeho ucenici na to somru, a opytal sa ich: „Toto vas pohorsuje?A co az uvidite Syna cloveka vystupovat ta, kde bol predtym?Duch ozivuje, telo nic neosozi. Slova, ktore som vam povedal, su Duch a zivot. Ale niektori z vas neveria. “ Lebo Jezis od pociatku vedel, ktori neveria a kto ho zradi. A povedal: „Preto som vam hovoril: Nik nemoze prist ku mne, ak mu to neda Otec. “Vtedy ho mnohi z jeho ucenikov opustili a viac s nim nechodili. Jezis povedal Dvanastim: „Aj vy chcete odist?“Odpovedal mu Simon Peter: „Pane, a ku komu by sme isli? Ty mas slova vecneho zivota. A my sme uverili a spoznali, ze ty si Bozi Svaty. “Jezis im odpovedal: „Nevyvolil som si vas Dvanastich?! A jeden z vas je diabol. “To hovoril o Judasovi, synovi Simona Iskariotskeho, lebo on ho mal zradit a bol jednym z Dvanastich. Potom Jezis chodil po Galilei; nechcel ist do Judey, lebo Zidia ho chceli zabit. Boli vsak blizko zidovske sviatky Stankov. Jeho bratia mu povedali: „Odid odtialto a chod do Judey, aby aj tvoji ucenici videli, ake skutky konas!Ved nik nerobi nic v skrytosti, ak sa chce stat verejne znamym. Ked robis taketo veci, ukaz sa svetu!“Lebo ani jeho bratia v neho neverili. Jezis im povedal: „Moj cas este nenadisiel, ale vas cas je stale tu. Vas nemoze svet nenavidiet, mna vsak nenavidi, lebo ja o nom svedcim, ze jeho skutky su zle. Vy chodte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo moj cas sa este nenaplnil. “Toto povedal a ostal v Galilei. Ale ked jeho bratia odisli na sviatky, isiel aj on, no nie verejne, lez akoby potajomky. A Zidia ho cez sviatky hladali a hovorili: „Kdeze je?“Aj v zastupe sa o nom vela posepkavalo. Jedni hovorili: „Je dobry;“ ini zasa: „Nie je, iba co zvadza lud. “Ale nik o nom nehovoril verejne, zo strachu pred Zidmi. Az uprostred sviatkov vystupil Jezis do chramu a ucil. Zidia sa divili a hovorili: „Ako to, ze sa vyzna v knihach, ked sa neucil?!“Jezis im povedal: „Moje ucenie nie je moje, ale toho, ktory ma poslal. Kto chce plnit jeho volu, pozna, ci je to ucenie z Boha, alebo ci hovorim len sam zo seba. Kto hovori sam zo seba, hlada vlastnu slavu. Ale kto hlada slavu toho, ktory ho poslal, ten je pravdivy a nepravosti v nom niet. Nedal vam Mojzis zakon? A nik z vas zakon neplni. Preco ma chcete zabit?!“Zastup odpovedal: „Si posadnuty zlym duchom! Kto ta chce zabit?!“Jezis im vravel: „Jeden skutok som urobil a vsetci sa cudujete. Pretoze vam Mojzis dal obriezku - hoci ona nie je od Mojzisa, ale od otcov -, obrezujete cloveka aj v sobotu. Ak teda clovek prijima obriezku aj v sobotu, aby sa neporusil Mojzisov zakon, preco sa hnevate na mna, ze som v sobotu uzdravil celeho cloveka?!Nesudte podla zdania, ale sudte spravodlivo. “Tu niektori Jeruzalemcania hovorili: „Nie je to ten, co ho chcu zabit?Pozrite, hovori verejne a nic mu nevravia. Vari sa uz aj popredni muzi presvedcili, ze on je Mesias?Lenze o tomto vieme, odkial je, ale ked pride Mesias, nik nebude vediet, odkial je. “A Jezis ucil v chrame a zvolal: „Aj ma poznate, aj odkial som, viete. A neprisiel som sam od seba, ale pravdivy je ten, ktory ma poslal, a vy ho nepoznate. Ja ho poznam, lebo som od neho a on ma poslal. “Preto ho chceli chytit, ale nik nepolozil nan ruky, lebo este neprisla jeho hodina. Mnohi zo zastupu uverili v neho a vraveli: „Ked pride Mesias, vari urobi viac znameni, ako spravil tento?“Farizeji sa dopoculi, ze si zastup o nom toto posuskava, preto velknazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili. Tu Jezis povedal: „Este chvilku som s vami, potom pojdem k tomu, ktory ma poslal. Budete ma hladat, a nenajdete ma, a kde som ja, tam vy prist nemozete. “Zidia si hovorili medzi sebou: „Kam to chce ist, ze ho my nenajdeme? Chce vari odist do greckej diaspory a ucit Grekov?Co je to za rec, co hovori: »Budete ma hladat, a nenajdete ma,« a »kde som ja, tam vy prist nemozete«?“V posledny, velky den sviatkov Jezis vstal a zvolal: „Ak je niekto smadny a veri vo mna, nech pride ku mne a nech pije. Ako hovori Pismo, z jeho vnutra potecu prudy zivej vody. “To povedal o Duchu, ktoreho mali dostat ti, co v neho uverili. Lebo este nebolo Ducha, pretoze Jezis este nebol oslaveny. Ked poculi tieto slova, niektori zo zastupu hovorili: „Toto je naozaj prorok. “Druhi tvrdili: „Mesias je to. “ Ale ini namietali: „Vari z Galiley pride Mesias?!A nehovori Pismo: »Mesias pride z Davidovho potomstva, z mestecka Betlehem, odkial bol David«?!“A tak nastala prenho v zastupe roztrzka. Niektori z nich chceli ho aj chytit, ale nik nepolozil nan ruky. Sluhovia sa vratili k velknazom a farizejom a oni sa ich pytali: „Preco ste ho nepriviedli?“Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak clovek nehovoril. “Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviest?Vari uveril v neho niektory z poprednych muzov alebo farizejov?A tento zastup, ktory nepozna zakon, je prekliaty. “Jeden z nich, Nikodem, ten, co predtym prisiel k Jezisovi, im povedal:„Odsudi nas zakon cloveka prv, ako by ho vypocul a zistil, co urobil?“Odvravali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skumaj a uvidis, ze z Galiley prorok nepovstane. “A vsetci sa vratili domov. Jezis odisiel na Olivovu horu. Ale zavcas rano sa vratil do chramu a vsetok lud sa hrnul k nemu. Sadol si a ucil ich. Tu zakonnici a farizeji priviedli zenu pristihnutu pri cudzolozstve, postavili ju do prostriedkua povedali mu: „Ucitel, tuto zenu pristihli priamo pri cudzolozstve. Mojzis nam v zakone nariadil taketo zeny ukamenovat. Co povies ty?“Ale to hovorili, aby ho pokusali a mohli ho obzalovat. Jezis sa zohol a prstom pisal po zemi. Ale ked sa ho neprestavali vypytovat, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vas je bez hriechu, nech prvy hodi do nej kamen. “A znovu sa zohol a pisal po zemi. Ako to poculi, jeden po druhom - pocnuc starsimi - sa vytracali, az zostal sam so zenou, co stala v prostriedku. Jezis sa vzpriamil a opytal sa jej: „Zena, kde su? Nik ta neodsudil?“Ona odpovedala: „Nik, Pane. “ A Jezis jej povedal: „Ani ja ta neodsudzujem. Chod a uz nehres!“A Jezis im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mna nasleduje, nebude chodit vo tmach, ale bude mat svetlo zivota. “Farizeji mu povedali: „Vydavas svedectvo o sebe len ty sam, tvoje svedectvo nie je pravdive. “Jezis im odpovedal: „Hoci vydavam svedectvo o sebe iba ja sam, moje svedectvo je pravdive, lebo viem, odkial som prisiel a kam idem. Vy vsak neviete, odkial prichadzam, ani kam idem. Vy sudite podla tela, ja nesudim nikoho. A ak aj sudim, moj sud je pravdivy, lebo nie som sam, ale ja a Otec, ktory ma poslal. A vo vasom zakone je napisane, ze svedectvo dvoch ludi je pravdive. Ja sam vydavam svedectvo o sebe a vydava o mne svedectvo aj Otec, ktory ma poslal. “Opytali sa ho: „Kdeze je tvoj Otec?!“ Jezis odpovedal: „Nepoznate ani mna, ani mojho Otca. Keby ste poznali mna, poznali by ste aj mojho Otca. “Tieto slova povedal v pokladnicnej sieni, ked ucil v chrame. A nik ho nechytil, lebo este neprisla jeho hodina. I znova im povedal: „Odchadzam a budete ma hladat, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prist nemozete. “Zidia si hovorili: „Vari sam seba zabije, ze vravi: »Kam ja idem, tam vy prist nemozete«?“On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Preto som vam povedal, ze zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuverite, ze Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch. “Pytali sa ho teda: „Kto si ty?“ Jezis im odpovedal: „Od pociatku to, co vam hovorim. Mam o vas vela co povedat a sudit. Ale ten, ktory ma poslal, je pravdivy, a ja hovorim svetu to, co som pocul od neho. “Nerozumeli, ze im hovori o Otcovi. Jezis im teda povedal: „Ked vyzdvihnete Syna cloveka, poznate, ze Ja Som a ze nic nerobim sam od seba, ale hovorim tak, ako ma naucil Otec. A ten, ktory ma poslal, je so mnou. Nenechal ma sameho, lebo ja vzdy robim, co sa paci jemu. “Ked to hovoril, mnohi uverili v neho. Zidom, ktori mu uverili, Jezis povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi ucenikmi,poznate pravdu a pravda vas vyslobodi. “Odpovedali mu: „Sme Abrahamovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotrocili. Akoze hovoris: »Budete slobodni«?!“Jezis im povedal: „Veru, veru, hovorim vam: Kazdy, kto pacha hriech, je otrok. A otrok neostava v dome navzdy; navzdy ostava syn. Az ked vas Syn vyslobodi, budete naozaj slobodni. Viem, ze ste Abrahamovo potomstvo; a chcete ma zabit, lebo sa moje slovo vo vas neujima. Ja hovorim o tom, co som videl u Otca. Aj vy robite to, co ste poculi od otca. “Odpovedali mu: „Nasim otcom je Abraham. “ Jezis im povedal: „Keby ste boli Abrahamovymi detmi, robili by ste skutky Abrahamove. No vy ma chcete zabit - cloveka, ktory vam povedal pravdu, co som pocul od Boha. To Abraham nerobil. Vy robite skutky svojho otca. “ Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; mame len jedneho otca, Boha. “Jezis im odvetil: „Keby bol vasim otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vysiel a od neho prichadzam. Neprisiel som sam od seba, ale on ma poslal. Preco nechapete moju rec? Preto, ze nemozete pocut moje slovo. Vasim otcom je diabol a vy chcete plnit tuzby svojho otca. On bol vrah od pociatku a nezotrval v pravde, lebo v nom pravdy niet. Ked luha, hovori zo seba, lebo je luhar a otec lzi. Ale ja hovorim pravdu, a preto mi neverite. Kto z vas ma usvedci z hriechu? Preco mi neverite, ked vam hovorim pravdu?!Kto je z Boha, pocuva Bozie slova. Vy nepocuvate, lebo nie ste z Boha. “Zidia mu odpovedali: „Nehovorime dobre, ze si Samaritan a posadnuty zlym duchom?“Jezis odvetil: „Ja nie som posadnuty zlym duchom, ale ctim si Otca; a vy mna znevazujete. Ja nehladam svoju slavu, ale je, kto ju hlada a sudi. Veru, veru, hovorim vam: Kto zachova moje slovo, neuvidi smrt naveky. “Zidia mu povedali: „Teraz uz vieme, ze si posadnuty zlym duchom. Abraham zomrel aj proroci, a ty hovoris: »Kto zachova moje slovo, neokusi smrt naveky. «Si azda vacsi ako nas otec Abraham, ktory zomrel? Aj proroci pomreli. Kymze sa robis?“Jezis odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sam, moja slava nestoji za nic. Ale oslavuje ma moj Otec, o ktorom vy hovorite: »On je nas Boh,«a nepoznate ho. Ale ja ho poznam. A keby som povedal: Nepoznam ho, bol by som luhar ako vy. Ale ja ho poznam a jeho slovo zachovavam. Vas otec Abraham zaplesal, ze uvidi moj den; i videl a zaradoval sa. “Zidia mu vraveli: „Este nemas ani patdesiat rokov a videl si Abrahama?“Jezis im povedal: „Veru, veru, hovorim vam: Prv ako bol Abraham, Ja Som. “Na to zdvihli kamene a chceli ich hadzat do neho, ale Jezis sa skryl a vysiel z chramu. Ako siel, videl cloveka, ktory bol od narodenia slepy. Jeho ucenici sa ho spytali: „Rabbi, kto zhresil - on, alebo jeho rodicia -, ze sa narodil slepy?“Jezis odpovedal: „Nezhresil ani on, ani jeho rodicia, ale maju sa na nom zjavit Bozie skutky. Musime konat skutky toho, ktory ma poslal, dokial je den. Ide noc, ked nik nebude moct pracovat. Kym som na svete, som svetlo sveta. “Ked to povedal, naplul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel ocia povedal mu: „Chod, umy sa v rybniku Siloe,“ co v preklade znamena: Poslany. On siel, umyl sa a vratil sa vidiaci. Susedia a ti, co ho predtym vidali zobrat, hovorili: „Nie je to ten, co tu sedaval a zobral?“Jedni tvrdili: „Je to on. “ Ini zasa: „Nie je, len sa mu podoba. “ On vravel: „Ja som to. “Pytali sa ho teda: „Ako to, ze sa ti otvorili oci?“On odpovedal: „Clovek, ktory sa vola Jezis, urobil blato, potrel mi oci a povedal mi: »Chod k Siloe a umy sa!« Siel som teda, umyl som sa a - vidim. “Pytali sa ho: „Kde je ten clovek?“ Odpovedal: „Neviem. “Zaviedli ho, toho, co bol predtym slepy, k farizejom. Ale v ten den, ked Jezis urobil blato a otvoril mu oci, bola prave sobota. Preto sa ho aj farizeji pytali, ako to, ze vidi. On im povedal: „Prilozil mi na oci blato, umyl som sa a vidim. “Niektori farizeji hovorili: „Ten clovek nie je od Boha, lebo nezachovava sobotu. “ Ini vraveli: „Ako moze hriesny clovek robit taketo znamenia?“ A rozstiepili sa. Znova sa teda pytali slepeho: „Co hovoris o nom ty? Ved tebe otvoril oci!?“ On odpovedal: „Je prorok. “Zidia vsak neverili, ze bol slepy a teraz vidi, kym si nezavolali jeho rodicov. Opytali sa ich: „Je to vas syn? A hovorite, ze sa narodil slepy? Ako to, ze teraz vidi?“Rodicia odpovedali: „Vieme, ze je to nas syn a ze sa narodil slepy. Ale ako to, ze teraz vidi, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oci. Jeho sa spytajte. Ma svoje roky, nech hovori sam za seba. “Jeho rodicia hovorili tak preto, ze sa bali Zidov. Zidia sa uz totiz uzniesli, ze kazdy, kto by ho uznal za Mesiasa, ma byt vyluceny zo synagogy. Preto jeho rodicia povedali: „Ma svoje roky, jeho sa spytajte. “Znovu teda zavolali cloveka, co bol predtym slepy, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slavu! My vieme, ze ten clovek je hriesnik. “On odvetil: „Ci je hriesnik, neviem. Ale jedno viem: ze som bol slepy a teraz vidim. “Spytali sa ho teda: „Co urobil s tebou? Ako ti otvoril oci?“Odpovedal im: „Uz som vam povedal, a nepoculi ste. Preco to chcete pocut znova? Chcete sa aj vy stat jeho ucenikmi?“Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho ucenik, my sme Mojzisovi ucenici. My vieme, ze Mojzisovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkial je. “Ten clovek im odpovedal: „Prave to je cudne, ze vy neviete, odkial je, a mne otvoril oci. Vieme, ze hriesnikov Boh nevyslysi; ale vyslysi toho, kto si Boha cti a plni jeho volu. Od vekov nebolo pocut, ze by bol niekto otvoril oci slepemu od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nic take urobit. “Povedali mu: „Cely si sa v hriechoch narodil a nas poucas?!“ A vyhnali ho von. Jezis sa dopocul, ze ho vyhnali, vyhladal ho a povedal mu: „Ty veris v Syna cloveka?“On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“Jezis mu povedal: „Uz si ho videl - a je to ten, co sa rozprava s tebou. “On povedal: „Verim, Pane,“ a klanal sa mu. Jezis povedal: „Sudit som prisiel na tento svet: aby ti, co nevidia, videli, a ti, co vidia, aby oslepli. “Zaculi to farizeji, co boli pri nom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepi?!“Jezis im odpovedal: „Keby ste boli slepi, nemali by ste hriech. Vy vsak hovorite: »Vidime. « A tak vas hriech ostava. Veru, veru, hovorim vam: Kto nevchadza do ovcinca branou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojnik. Kto vchadza branou, je pastier oviec. Tomu vratnik otvara a ovce pocuvaju jeho hlas. On vola svoje ovce po mene a vyvadza ich. Ked ich vsetky vyzenie, kraca pred nimi a ovce idu za nim, lebo poznaju jeho hlas. Za cudzim nepojdu, ba ujdu od neho, lebo cudzi hlas nepoznaju. “Jezis im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, co im to chcel povedat. Preto im Jezis znova vravel: „Veru, veru, hovorim vam: Ja som brana k ovciam. Vsetci, co prisli predo mnou, su zlodeji a zbojnici, ale ovce ich nepocuvali. Ja som brana. Kto vojde cezo mna, bude spaseny; bude vchadzat i vychadzat a najde pastvu. Zlodej prichadza, len aby kradol, zabijal a nicil. Ja som prisiel, aby mali zivot a aby ho mali hojnejsie. Ja som dobry pastier. Dobry pastier polozi svoj zivot za ovce. Najomnik a ten, co nie je pastierom a ovce nie su jeho, opusta ovce a uteka, ked vidi prichadzat vlka, a vlk ich trha a rozhana. Ved je nadennik a nezalezi mu na ovciach. Ja som dobry pastier. Poznam svoje a moje poznaju mna,ako mna pozna Otec a ja poznam Otca. Aj svoj zivot polozim za ovce. Mam aj ine ovce, ktore nie su z tohto ovcinca. Aj tie musim priviest a budu pocut moj hlas; a bude jedno stado a jeden pastier. Otec ma preto miluje, ze ja davam svoj zivot, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho davam sam od seba. Mam moc dat ho a mam moc zasa si ho vziat. Taky prikaz som dostal od mojho Otca. “Pre tieto slova znova nastala medzi Zidmi roztrzka. Mnohi z nich hovorili: „Je posadnuty zlym duchom a salie. Co ho pocuvate?!“Ini namietali: „To nie su reci posadnuteho zlym duchom. Vari moze zly duch otvarat oci slepym?“V Jeruzaleme boli prave sviatky Posvatenia chramu. Bola zima. Jezis sa prechadzal v chrame v Salamunovom stĺporadi. Obstupili ho Zidia a hovorili mu: „Dokedy nas chces drzat v neistote?! Ak si Mesias, povedz nam to otvorene. “Jezis im odvetil: „Uz som vam povedal, a neverite. Svedcia o mne skutky, ktore konam v mene svojho Otca,ale vy neverite, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce pocuvaju moj hlas, ja ich poznam a ony idu za mnou. Ja im davam vecny zivot. Nezahynu nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Moj Otec, ktory mi ich dal, je vacsi od vsetkych a nik ich nemoze Otcovi vytrhnut z ruky. Ja a Otec sme jedno. “Zidia znova zdvihli kamene a chceli ho kamenovat. Jezis im povedal: „Ukazal som vam vela dobrych skutkov od Otca. Pre ktory z nich ma kamenujete?!“Zidia mu odpovedali: „Nekamenujeme ta za dobry skutok, ale za ruhanie, preto, ze hoci si clovek, robis sa Bohom. “Jezis im vravel: „A nie je napisane vo vasom zakone: »Ja som povedal: Ste bohmi?«Nuz ak nazval bohmi tych, ktorym bolo dane Bozie slovo - a Pismo nemozno zrusit! -,preco vy hovorite tomu, ktoreho Otec posvatil a poslal na svet: »Ruhas sa« za to, ze som povedal: Som Bozi Syn?!Ak nekonam skutky mojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konam, ked uz nechcete verit mne, verte tym skutkom, aby ste poznali a vedeli, ze vo mne je Otec a ja v Otcovi!“Preto ho zasa chceli chytit, ale on sa im vymkol z ruk. Znova odisiel za Jordan, na miesto, kde Jan predtym krstil, a tam zostal. Mnohi prichadzali za nim a hovorili si: „Jan sice neurobil nijake znamenie, ale vsetko, co Jan povedal o tomto, je pravda. “A mnohi tam uverili v neho. Bol chory isty Lazar z Betanie, z dediny Marie a jej sestry Marty. Bola to ta Maria, co pomazala Pana vonavym olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazar bol chory. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktoreho milujes, je chory. “Ked to Jezis pocul, povedal: „Tato choroba nie je na smrt, ale na Boziu slavu, aby nou bol oslaveny Bozi Syn. “Jezis mal rad Martu i jej sestru a Lazara. Ked teda pocul, ze je chory, zostal este dva dni na mieste, kde bol. Az potom povedal ucenikom: „Podme znova do Judey. “Ucenici mu vraveli: „Rabbi, len nedavno ta Zidia chceli ukamenovat a zasa ta ides?!“Jezis odpovedal: „Nema den dvanast hodin? Kto chodi vo dne, nepotkne sa, lebo vidi svetlo tohto sveta. Ale kto chodi v noci, potkne sa, lebo v nom nieto svetla. “Toto povedal a dodal: „Nas priatel Lazar spi, ale idem ho zobudit. “Ucenici mu povedali: „Pane, ak spi, ozdravie. “Jezis vsak hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, ze hovori o spanku. Vtedy im Jezis povedal otvorene: „Lazar zomrel. A kvoli vam sa radujem, ze som tam nebol, aby ste uverili. Podme k nemu!“Tomas, nazyvany Didymus, povedal ostatnym ucenikom: „Podme aj my a umrime s nim. “Ked ta Jezis prisiel, dozvedel sa, ze Lazar je uz styri dni v hrobe. Betania bola pri Jeruzaleme, vzdialena asi patnast stadii,a tak prislo k Marte a Marii vela Zidov potesit ich v ziali za bratom. Ked Marta pocula, ze prichadza Jezis, isla mu naproti. Maria zostala doma. Marta povedala Jezisovi: „Pane, keby si bol byval tu, moj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, ze o cokolvek poprosis Boha, Boh ti to da. “Jezis jej povedal: „Tvoj brat vstane z mrtvych. “Marta mu vravela: „Viem, ze vstane v posledny den pri vzkrieseni. “Jezis jej povedal: „Ja som vzkriesenie a zivot. Kto veri vo mna, bude zit, aj ked umrie. A nik, kto zije a veri vo mna, neumrie naveky. Veris tomu?“Povedala mu: „Ano, Pane, ja som uverila, ze ty si Mesias, Bozi Syn, ktory mal prist na svet. “Ako to povedala, odisla, zavolala svoju sestru Mariu a potichu jej vravela: „Ucitel je tu a vola ta. “Len co to ona pocula, vstala a sla k nemu. Jezis totiz este nevosiel do dediny, ale bol stale na mieste, kde mu Marta vysla naproti. Ked Zidia, co boli s nou v dome a potesovali ju, videli, ze Maria rychlo vstala a vysla von, pobrali sa za nou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakat k hrobu. “Ked Maria prisla ta, kde bol Jezis, a zazrela ho, padla mu k noham a povedala mu: „Pane, keby si bol byval tu, moj brat by nebol umrel. “Ked Jezis videl, ako place a ako placu aj Zidia, co s nou prisli, zachvel sa v duchu a vzrusenysa opytal: „Kde ste ho ulozili?“ Povedali mu: „Pane, pod sa pozriet!“A Jezis zaslzil. Zidia povedali: „Hla, ako ho miloval!“No niektori z nich hovorili: „A nemohol ten, co otvoril oci slepemu, urobit, aby tento nezomrel?!“Jezis sa znova zachvel a pristupil k hrobu. Bola to jaskyna uzavreta kamenom. Jezis povedal: „Odvalte kamen!“ Marta, sestra mrtveho, mu povedala: „Pane, uz pachne, ved je uz styri dni v hrobe. “Jezis jej vravel: „Nepovedal som ti, ze ak uveris, uvidis Boziu slavu?“Odvalili teda kamen. Jezis pozdvihol oci k nebu a povedal: „Otce, dakujem ti, ze si ma vypocul. A ja som vedel, ze ma vzdy pocujes, ale hovorim to kvoli ludu, co tu stoji, aby uverili, ze si ma ty poslal. “Ked to povedal, zvolal velkym hlasom: „Lazar, pod von!“A mrtvy vysiel. Nohy a ruky mal ovinute platnom a tvar obviazanu satkou. Jezis im povedal: „Porozvazujte ho a nechajte ho odist!“Mnohi z tych Zidov, co prisli k Marii a videli, co urobil, uverili v neho. No niektori z nich odisli k farizejom a rozpovedali im, co Jezis urobil. Velknazi a farizeji zvolali velradu a hovorili: „Co robit? Tento clovek robi mnohe znamenia. Ak ho nechame tak, uveria v neho vsetci, pridu Rimania a znicia nam i toto miesto i narod. “Ale jeden z nich, Kajfas, ktory bol velknazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nic. Neuvedomujete si, ze je pre vas lepsie, ak zomrie jeden clovek za lud, a nezahynie cely narod. “Toto vsak nepovedal sam od seba, ale ako velknaz toho roka prorokoval, ze Jezis ma zomriet za narod,a nielen za narod, ale aj preto, aby zhromazdil vedno rozptylene Bozie deti. A od toho dna boli rozhodnuti, ze ho zabiju. Preto uz Jezis nechodil verejne medzi Zidmi, ale odisiel odtial do kraja blizko puste, do mesta zvaneho Efraim, a tam sa zdrziaval s ucenikmi. Blizko bola zidovska Velka noc a mnohi z toho kraja vystupovali pred Velkou nocou do Jeruzalema, aby sa ocistili. Hladali aj Jezisa. A ako stali v chrame, navzajom si vraveli: „Co myslite? Pride na sviatky?“Ale velknazi a farizeji vydali nariadenie, ze kazdy, kto sa dozvie, kde je, ma to oznamit, aby ho mohli chytit. Sest dni pred Velkou nocou prisiel Jezis do Betanie, kde byval Lazar, ktoreho vzkriesil z mrtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazar bol jednym z tych, co s nim stolovali. Maria vzala libru praveho vzacneho nardoveho oleja, pomazala nim Jezisove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vonou oleja. Tu jeden z jeho ucenikov, Judas Iskariotsky, ktory ho mal zradit, povedal:„Preco nepredali tento olej za tristo denarov a nerozdali ich chudobnym?“Lenze to nepovedal preto, ze mu slo o chudobnych, ale ze bol zlodej. Mal mesec a nosil to, co don vkladali. Jezis povedal: „Nechaj ju, nech to zachova na den mojho pohrebu!Ved chudobnych mate vzdy medzi sebou, ale mna nemate vzdy. “Velke mnozstvo Zidov sa dozvedelo, ze je tam, a prisli nielen kvoli Jezisovi, ale aby videli aj Lazara, ktoreho vzkriesil z mrtvych. A velknazi sa rozhodli, ze zabiju aj Lazara,lebo pren mnohi Zidia odchadzali a uverili v Jezisa. Na druhy den sa velky zastup, co prisiel na sviatky, dopocul, ze Jezis prichadza do Jeruzalema. Nabrali palmovych ratolesti, vysli mu v ustrety a volali: „Hosanna! Pozehnany, ktory prichadza v mene Panovom, kral Izraela!“Jezis si nasiel osliatko a sadol si nan, ako je napisane:„Neboj sa, dcera sionska! Hla, tvoj kral prichadza, sediaci na mladati oslice. “Jeho ucenici tomu este nerozumeli, ale ked bol Jezis oslaveny, spomenuli si, ze to bolo o nom napisane a ze mu to urobili. Zastup, ktory s nim bol, ked vyvolal z hrobu Lazara a vzkriesil ho z mrtvych, vydaval o tom svedectvo. A zastupy mu vysli v ustrety, lebo poculi, ze urobil toto znamenie. Vtedy si farizeji hovorili: „Vidite, ze nic nezmozete?! Hla, cely svet ide za nim!“Niektori z tych, co sa cez sviatky prisli klanat Bohu, boli Greci. Pristupili k Filipovi, ktory bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidiet Jezisa. “Filip siel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to isli povedat Jezisovi. Jezis im odpovedal: „Nadisla hodina, aby bol Syn cloveka oslaveny. Veru, veru, hovorim vam: Ak psenicne zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie velku urodu. Kto miluje svoj zivot, strati ho, a kto svoj zivot nenavidi na tomto svete, zachrani si ho pre vecny zivot. Ak mi niekto sluzi, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj moj sluzobnik. Kto bude mne sluzit, toho pocti Otec. Teraz je moja dusa vzrusena. Co mam povedat? Otce, zachran ma pred touto hodinou? Ved prave pre tuto hodinu som prisiel. Otce, oslav svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Uz som oslavil a este oslavim. “Zastup, ktory tam stal a pocul to, hovoril, ze zahrmelo. Ini vraveli: „Anjel s nim hovoril. “Jezis povedal: „Nie kvoli mne zaznel tento hlas, ale kvoli vam. Teraz je sud nad tymto svetom, teraz bude knieza tohto sveta vyhodene von. A ja, az budem vyzdvihnuty od zeme, vsetkych pritiahnem k sebe. “To povedal, aby naznacil, akou smrtou zomrie. Zastup mu odvraval: „My sme poculi zo Zakona, ze Mesias ostane naveky. Ako to teda hovoris: »Syn cloveka musi byt vyzdvihnuty?!« Kto je to ten Syn cloveka?“Jezis im povedal: „Este chvilku je svetlo medzi vami. Chodte, dokial mate svetlo, aby vas nezastihla tma, lebo kto chodi potme, nevie, kam ide. Dokial mate svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla. “ Toto Jezis povedal, potom odisiel a skryl sa pred nimi. Hoci pred nimi robil take znamenia, neverili v neho;aby sa splnilo slovo, ktore povedal prorok Izaias: „Pane, kto uveril tomu, co sme hlasali, a Panovo rameno sa komu zjavilo?“Preto nemohli uverit, lebo Izaias este povedal:„Oslepil im oci a zatvrdil im srdce, aby ocami nevideli a srdcom nechapali a neobratili sa - aby som ich nemohol uzdravit. “Toto povedal Izaias, lebo videl jeho slavu a hovoril o nom. A predsa aj mnohi popredni muzi uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylucili zo synagogy,lebo ludsku slavu mali radsej ako Boziu slavu. Jezis zvolal: „Kto veri vo mna, nie vo mna veri, ale v toho, ktory ma poslal. A kto vidi mna, vidi toho, ktory ma poslal. Ja som prisiel na svet ako svetlo, aby nik, kto veri vo mna, neostal vo tmach. Ak niekto pocuva moje slova, a nezachovava ich, ja ho nesudim, lebo som neprisiel svet sudit, ale svet spasit. Kto mnou pohrda a neprijima moje slova, ma svojho sudcu: slovo, ktore som hovoril, bude ho sudit v posledny den. Lebo ja som nehovoril sam zo seba, ale Otec, ktory ma poslal, ten mi prikazal, co mam povedat a co mam hovorit. A viem, ze jeho prikaz je vecny zivot. Co teda hovorim, hovorim tak, ako mi povedal Otec. “Bolo pred velkonocnymi sviatkami. Jezis vedel, ze nadisla jeho hodina odist z tohto sveta k Otcovi. A pretoze miloval svojich, co boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri veceri, ked uz diabol vnukol Judasovi, synovi Simona Iskariotskeho, aby ho zradil,Jezis vo vedomi, ze mu dal Otec do ruk vsetko a ze od Boha vysiel a k Bohu odchadza,vstal od stola, zobliekol si odev, vzal platennu zasteru a prepasal sa. Potom nalial vody do umyvadla a zacal umyvat ucenikom nohy a utierat zasterou, ktorou bol prepasany. Tak prisiel k Simonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chces umyvat nohy?“Jezis mu odpovedal: „Teraz este nechapes, co robim, ale neskor pochopis. “Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudes umyvat nohy!“ Jezis mu odpovedal: „Ak ta neumyjem, nebudes mat podiel so mnou. “Simon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“Jezis mu na to: „Kto sa okupal, potrebuje si umyt uz len nohy a je cely cisty. A vy ste cisti, ale nie vsetci. “Vedel totiz, kto ho zradi, - preto povedal: „Nie vsetci ste cisti. “Ked im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chapete, co som vam urobil?Vy ma oslovujete: »Ucitel« a: »Pane« a dobre hovorite, lebo to som. Ked som teda ja, Pan a Ucitel, umyl nohy vam, aj vy si mate jeden druhemu nohy umyvat. Dal som vam priklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vam. Veru, veru, hovorim vam: Sluha nie je vacsi ako jeho pan, ani posol nie je vacsi ako ten, kto ho poslal. Ked to viete, ste blahoslaveni, ak podla toho aj konate. Nehovorim o vas vsetkych. Ja viem, koho som si vyvolil, ale ma sa splnit Pismo: »Ten, ktory je moj chlieb, zdvihol proti mne patu. «Hovorim vam to uz teraz, skor, ako sa to stane, aby ste uverili, ked sa to stane, ze Ja Som. Veru, veru, hovorim vam: »Kto prijima toho, koho ja poslem, mna prijima. A kto prijima mna, prijima toho, ktory ma poslal. «“Ked to Jezis povedal, zachvel sa v duchu a vyhlasil: „Veru, veru, hovorim vam: »Jeden z vas ma zradi. «“Ucenici sa pozerali jeden na druheho v rozpakoch, o kom to hovori. Jeden z jeho ucenikov, ten, ktoreho Jezis miloval, bol celkom pri Jezisovej hrudi. Jemu dal Simon Peter znak, aby sa opytal: „Kto je to, o kom hovori?“On sa naklonil k Jezisovej hrudi a spytal sa: „Pane, kto je to?“Jezis odpovedal: „Ten, komu podam namocenu smidku. “ Namocil smidku chleba a dal ju Judasovi, synovi Simona Iskariotskeho. A hned po tejto smidke vosiel do neho satan. Jezis mu povedal: „Co chces urobit, urob co najskor. “Ale nik zo stolujucich nerozumel, preco mu to povedal. Judas mal mesec, preto si niektori mysleli, ze mu Jezis povedal: „Nakup, co budeme potrebovat na sviatky,“ alebo aby dal nieco chudobnym. On vzal smidku a hned vysiel von. A bola noc. Ked vysiel, Jezis povedal: „Teraz je Syn cloveka oslaveny a v nom je oslaveny Boh. A ked je Boh oslaveny v nom, aj Boh jeho v sebe oslavi, a coskoro ho oslavi. Deti moje, este chvilku som s vami. Budete ma hladat, ale ako som povedal Zidom, aj vam teraz hovorim: Kam ja idem, tam vy prist nemozete. Nove prikazanie vam davam, aby ste sa milovali navzajom. Aby ste sa aj vy vzajomne milovali, ako som ja miloval vas. Podla toho spoznaju vsetci, ze ste moji ucenici, ak sa budete navzajom milovat. “Simon Peter sa ho opytal: „Pane, kam ides?“ Jezis odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ist nemozes, no pojdes za mnou neskor. “Peter mu vravel: „Pane, preco nemozem ist za tebou teraz? Aj zivot polozim za teba. “Jezis odpovedal: „Aj zivot polozis za mna? Veru, veru, hovorim ti: Nezaspieva kohut, kym ma tri razy nezapries. Nech sa vam srdce nevzrusuje! Verite v Boha, verte aj vo mna. V dome mojho Otca je mnoho pribytkov. Keby to tak nebolo bol by som vam povedal, ze vam idem pripravit miesto?!Ked odidem a pripravim vam miesto, zasa pridem a vezmem vas k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznate. “Tomas mu povedal: „Pane, nevieme, kam ides. Akoze mozeme poznat cestu?!“Jezis mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a zivot. Nik nepride k Otcovi, iba cezo mna. Ak poznate mna, budete poznat aj mojho Otca. Uz teraz ho poznate a videli ste ho. “Filip sa ozval: „Pane, ukaz nam Otca a to nam postaci. “Jezis mu vravel: „Filip, tolky cas som s vami, a nepoznas ma?! Kto vidi mna, vidi Otca. Ako mozes hovorit: »Ukaz nam Otca?!«Neveris, ze ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slova, ktore vam hovorim, nehovorim sam zo seba, ale Otec, ktory ostava vo mne, kona svoje skutky. Verte mi, ze ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre ine, aspon pre tie skutky verte!Veru, veru, hovorim vam: Aj ten, kto veri vo mna, bude konat skutky, ake ja konam, ba bude konat este vacsie, lebo ja idem k Otcovi. A urobim vsetko, o co budete prosit v mojom mene, aby bol Otec oslaveny v Synovi. Ak ma budete prosit o nieco v mojom mene, ja to urobim. Ak ma milujete, budete zachovavat moje prikazania. A ja poprosim Otca a on vam da ineho Tesitela, aby zostal s vami naveky -Ducha pravdy, ktoreho svet nemoze prijat, lebo ho nevidi, ani nepozna. Vy ho poznate, ved ostava u vas a bude vo vas. Nenecham vas ako siroty, pridem k vam. Este chvilku a svet ma uz neuvidi, ale vy ma uvidite, lebo ja zijem a aj vy budete zit. V ten den spoznate, ze ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vas. Kto ma moje prikazania a zachovava ich, ten ma miluje. A kto miluje mna, toho bude milovat moj Otec; aj ja ho budem milovat a zjavim mu seba sameho. “Juda, nie ten Iskariotsky, sa ho spytal: „Pane, ako to, ze seba chces zjavit nam, a svetu nie?“Jezis mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovavat moje slovo a moj Otec ho bude milovat; prideme k nemu a urobime si unho pribytok. Kto ma nemiluje, nezachovava moje slova. A slovo, ktore pocujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktory ma poslal. Toto som vam povedal, kym som este u vas. Ale Tesitel, Duch Svaty, ktoreho posle Otec v mojom mene, nauci vas vsetko a pripomenie vam vsetko, co som vam povedal. Pokoj vam zanechavam, svoj pokoj vam davam. Ale ja vam nedavam, ako svet dava. Nech sa vam srdce nevzrusuje a nestrachuje. Poculi ste, ze som vam povedal: Odchadzam - a pridem k vam. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, ze idem k Otcovi, lebo Otec je vacsi ako ja. A povedal som vam to teraz, skor, ako sa to stane, aby ste uverili, ked sa to stane. Uz s vami nebudem vela hovorit, lebo prichadza knieza sveta. Nado mnou nema nijaku moc,ale svet ma poznat, ze milujem Otca a robim, ako mi prikazal Otec. Vstante, podme stadialto!Ja som pravy vinic a moj Otec je vinohradnik. On kazdu ratolest, ktora na mne neprinasa ovocie, odrezava, a kazdu, ktora ovocie prinasa, cisti, aby prinasala viac ovocia. Vy ste uz cisti pre slovo, ktore som vam povedal. Ostante vo mne a ja vo vas. Ako ratolest nemoze prinasat ovocie sama od seba, ak neostane na vinici, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinic, vy ste ratolesti. Kto ostava vo mne a ja v nom, prinasa vela ovocia; lebo bezo mna nemozete nic urobit. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolest a uschne. Potom ich pozbieraju, hodia ich do ohna a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slova ostanu vo vas, proste, o co chcete, a splni sa vam to. Moj Otec je oslaveny tym, ze prinasate vela ovocia a stanete sa mojimi ucenikmi. Ako mna miluje Otec, tak ja milujem vas. Ostante v mojej laske!Ak budete zachovavat moje prikazania, ostanete v mojej laske, ako ja zachovavam prikazania svojho Otca a ostavam v jeho laske. Toto som vam povedal, aby vo vas bola moja radost a aby vasa radost bola uplna. Toto je moje prikazanie: Aby ste sa milovali navzajom, ako som ja miloval vas. Nik nema vacsiu lasku ako ten, kto polozi zivot za svojich priatelov. Vy ste moji priatelia, ak robite, co vam prikazujem. Uz vas nenazyvam sluhami, lebo sluha nevie, co robi jeho pan. Nazval som vas priatelmi, pretoze som vam oznamil vsetko, co som pocul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mna, ale ja som si vyvolil vas a ustanovil som vas, aby ste isli a prinasali ovocie a aby vase ovocie zostalo; aby vam Otec dal vsetko, o co ho budete prosit v mojom mene. Toto vam prikazujem: Aby ste sa milovali navzajom. Ak vas svet nenavidi, vedzte, ze mna nenavidel prv ako vas. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, co je jeho, ale preto, ze nie ste zo sveta, ze som si vas ja vyvolil zo sveta, svet vas nenavidi. Spomente si na slovo, ktore som vam povedal: Sluha nie je vacsi ako jeho pan. Ak mna prenasledovali, budu prenasledovat aj vas; ak zachovavali moje slovo, budu zachovavat aj vase. Ale to vsetko vam budu robit pre moje meno, lebo nepoznaju toho, ktory ma poslal. Keby som nebol prisiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemaju vyhovorku pre svoj hriech. Kto nenavidi mna, nenavidi aj mojho Otca. Keby som nebol medzi nimi konal skutky, ake nik iny nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenavideli aj mna, aj mojho Otca. To preto, aby sa splnilo slovo napisane v ich Zakone: »Nenavideli ma bez priciny. «Ked pride Tesitel, ktoreho vam ja poslem od Otca, Duch pravdy, ktory vychadza od Otca, on o mne vyda svedectvo. Ale aj vy vydavate svedectvo, lebo ste so mnou od zaciatku. Toto som vam povedal, aby ste sa nepohorsovali. Vylucia vas zo synagog, ba prichadza hodina, ked sa kazdy, kto vas zabije, bude nazdavat, ze tym sluzi Bohu. A budu to robit preto, ze nepoznali Otca ani mna. A toto som vam povedal, aby ste si spomenuli, ked pride ich hodina, ze som vam to hovoril. Spociatku som vam o tom nerozpraval, lebo som bol s vami. No teraz idem k tomu, ktory ma poslal, a nik z vas sa ma nepyta: »Kam ides?«Ale srdce vam naplnil smutok, ze som vam to povedal. Lenze hovorim vam pravdu: Je pre vas lepsie, aby som odisiel. Lebo ak neodidem, Tesitel k vam nepride. Ale ked odidem, poslem ho k vam. A ked pride on, ukaze svetu, co je hriech, co spravodlivost a co sud. Hriech je, ze neveria vo mna,spravodlivost, ze idem k Otcovi a uz ma neuvidite,a sud, ze knieza tohto sveta je uz odsudene. Este vela vam mam toho povedat, ale teraz by ste to nezniesli. Ked pride on, Duch pravdy, uvedie vas do plnej pravdy, lebo nebude hovorit sam zo seba, ale bude hovorit, co pocuje, a zvestuje vam, co ma prist. On ma oslavi, lebo z mojho vezme a zvestuje vam. Vsetko, co ma Otec, je moje. Preto som povedal, ze z mojho vezme a zvestuje vam. Este chvilku a uz ma neuvidite a zasa chvilku a uvidite ma. “Niektori z jeho ucenikov si medzi sebou hovorili: „Co je to, ze nam hovori: »Este chvilku a neuvidite ma a zasa chvilku a uvidite ma,« a: »Idem k Otcovi«?“Hovorili: „Co je to, ze hovori: »Este chvilku«? Nevieme, co hovori. “Jezis spoznal, ze sa ho chcu opytat, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, ze som povedal: »Este chvilku a neuvidite ma a zasa chvilku a uvidite ma«?Veru, veru, hovorim vam: Vy budete plakat a nariekat, a svet sa bude radovat. Budete zialit, ale vas smutok sa premeni na radost. Ked zena rodi, je sklucena, lebo prisla jej hodina. No len co porodi dieta, uz nemysli na bolesti pre radost, ze prisiel na svet clovek. Aj vy ste teraz smutni; ale zasa vas uvidim a vase srdce sa bude radovat. A vasu radost vam nik nevezme. V ten den sa ma uz nebudete na nic opytovat. Veru, veru, hovorim vam: Ak budete o nieco prosit Otca v mojom mene, da vam to. Doteraz ste o nic neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vasa radost bola uplna. Toto som vam hovoril v obrazoch. No prichadza hodina, ked vam uz nebudem hovorit v obrazoch, ale budem vam o Otcovi hovorit otvorene. V ten den budete prosit v mojom mene. A nevravim vam, ze ja budem prosit Otca za vas. Ved Otec sam vas miluje, lebo vy ste milovali mna a uverili ste, ze som vysiel od Boha. Vysiel som od Otca a prisiel som na svet; a zasa opustam svet a idem k Otcovi. “Jeho ucenici povedali: „Teraz uz hovoris otvorene a nehovoris v obrazoch. Teraz vieme, ze vies vsetko a nepotrebujes, aby sa ta dakto spytoval. Preto verime, ze si vysiel od Boha. “Jezis im odvetil: „Teraz verite?Hla, prichadza hodina, ba uz prisla, ked sa rozprchnete, kazdy svojou stranou, a mna nechate sameho. Ale nie som sam, lebo Otec je so mnou. Toto som vam povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete mate suzenie, ale dufajte, ja som premohol svet!“Ked to Jezis povedal, pozdvihol oci k nebu a hovoril: „Otce, nadisla hodina: Oslav svojho Syna, aby Syn oslavil teba,tak, ako si mu dal moc nad kazdym telom, aby vsetko, co si dal ty jemu, im darovalo vecny zivot. A vecny zivot je v tom, aby poznali teba, jedineho praveho Boha, a toho, ktoreho si poslal, Jezisa Krista. Ja som ta oslavil na zemi: dokoncil som dielo, ktore si mi dal vykonat. A teraz ty, Otce, oslav mna pri sebe slavou, ktoru som mal u teba skor, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ludom, ktorych si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, ze vsetko, co si mi dal, je od teba,lebo slova, ktore si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, ze som vysiel od teba, a uverili, ze si ma ty poslal. Za nich prosim. Neprosim za svet, ale za tych, ktorych si mi dal, lebo su tvoji. A vsetko, co je moje, je tvoje, a co je tvoje, je moje. A v nich som oslaveny. Uz nie som vo svete, ale oni su vo svete a ja idem k tebe. Svaty Otce, zachovaj ich vo svojom mene, ktore si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kym som bol s nimi, ja som ich zachovaval v tvojom mene, ktore si mi dal. Ochranil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Pismo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorim na svete, aby mali v sebe moju radost - a uplnu. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenavidel, lebo nie su zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosim, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochranil pred Zlym. Nie su zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posvat ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mna poslal na svet, aj ja som ich poslal do svetaa pre nich sa ja sam posvacujem, aby boli aj oni posvateni v pravde. No neprosim len za nich, ale aj za tych, co skrze ich slovo uveria vo mna,aby vsetci boli jedno ako ty, Otce, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nas jedno, aby svet uveril, ze si ma ty poslal. A slavu, ktoru si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno -ja v nich a ty vo mne. Nech su tak dokonale jedno, aby svet spoznal, ze si ma ty poslal a ze ich milujes tak, ako milujes mna. Otce, chcem, aby aj ti, ktorych si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slavu, ktoru si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorenim sveta. Spravodlivy Otce, svet ta nepozna, ale ja ta poznam. I oni spoznali, ze si ma ty poslal. Ohlasil som im tvoje meno a este ohlasim, aby laska, ktorou ma milujes, bola v nich a aby som v nich bol ja. “Ked to Jezis povedal, vysiel so svojimi ucenikmi za potok Cedron. Tam bola zahrada. Vosiel do nej on i jeho ucenici. O tom mieste vsak vedel aj jeho zradca Judas, lebo Jezis sa tam casto schadzal so svojimi ucenikmi. Judas vzal kohortu a sluhov od velknazov a farizejov a prisiel ta s lampasmi, faklami a zbranami. Ale Jezis, kedze vedel vsetko, co malo nanho prist, popodisiel a opytal sa ich: „Koho hladate?“Odpovedali mu: „Jezisa Nazaretskeho. “ Povedal im: „Ja som. “ Bol s nimi aj zradca Judas. Ako im povedal: „Ja som,“ cuvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opytal: „Koho hladate?“ Oni povedali: „Jezisa Nazaretskeho. “Jezis odvetil: „Povedal som vam: Ja som. Ked teda mna hladate, tychto nechajte odist!“Tak sa malo splnit slovo, ktore povedal: „Z tych, ktorych si mi dal, nestratil som ani jedneho. “Simon Peter mal mec. Vytasil ho, zasiahol nim velknazovho sluhu a odtal mu prave ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Jezis Petrovi povedal: „Schovaj mec do posvy! Azda nemam pit kalich, ktory mi dal Otec?!“Kohorta, velitel a zidovski sluhovia Jezisa chytili, zviazali hoa priviedli najprv k Annasovi; bol totiz testom Kajfasa, ktory bol velknazom toho roka. A bol to Kajfas, co poradil Zidom: „Je lepsie, ak zomrie jeden clovek za lud. “Za Jezisom siel Simon Peter a iny ucenik. Ten ucenik sa poznal s velknazom a vosiel s Jezisom do velknazovho dvora,Peter vsak ostal vonku pri dverach. Potom ten druhy ucenik, co sa poznal s velknazom, vysiel, prehovoril s vratnickou a voviedol ta Petra. Tu vratnicka povedala Petrovi: „Nie si aj ty z ucenikov toho cloveka?“ On vravel: „Nie som. “Stali tam sluhovia a straznici, ktori si rozlozili ohen, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stal aj Peter a zohrieval sa. Velknaz sa vypytoval Jezisa na jeho ucenikov a na jeho ucenie. Jezis mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vzdy som ucil v synagoge a v chrame, kde sa schadzaju vsetci Zidia, a nic som nehovoril tajne. Preco sa pytas mna? Opytaj sa tych, ktori poculi, co som im hovoril! Oni vedia, co som hovoril. “Ako to povedal, jeden zo sluhov, co tam stal, udrel Jezisa po tvari a povedal: „Tak odpovedas velknazovi?“Jezis mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokaz, co bolo zle, ale ak dobre, preco ma bijes?!“A tak ho Annas zviazaneho poslal k velknazovi Kajfasovi. Simon Peter tam stal a zohrieval sa. I pytali sa ho: „Nie si aj ty z jeho ucenikov?“ On zaprel: „Nie som. “Jeden z velknazovych sluhov, pribuzny toho, ktoremu Peter odtal ucho, vravel: „A nevidel som ta s nim v zahrade?!“Peter znova zaprel - a vtom zaspieval kohut. Od Kajfasa viedli Jezisa do vladnej budovy. Bolo uz rano. Ale oni do vladnej budovy nevosli, aby sa neposkvrnili a mohli jest velkonocneho baranka. Preto vysiel von za nimi Pilat a opytal sa: „Aku zalobu podavate proti tomuto cloveku?“Odpovedali mu: „Keby tento nebol zlocinec, neboli by sme ti ho vydali. “Pilat im povedal: „Vezmite si ho vy a sudte podla svojho zakona!“ Zidia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtit. “Tak sa malo splnit Jezisovo slovo, ktorym naznacil, akou smrtou zomrie. Pilat opat vosiel do vladnej budovy. Predvolal si Jezisa a spytal sa ho: „Si zidovsky kral?“Jezis odpovedal: „Hovoris to sam od seba, alebo ti to ini povedali o mne?“Pilat odvetil: „Vari som ja Zid? Tvoj narod a velknazi mi ta vydali. Co si vykonal?“Jezis povedal: „Moje kralovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kralovstvo bolo z tohto sveta, moji sluzobnici by sa bili, aby som nebol vydany Zidom. Lenze moje kralovstvo nie je stadialto. “Pilat mu povedal: „Tak predsa si kral?“ Jezis odpovedal: „Sam hovoris, ze som kral. Ja som sa na to narodil a na to som prisiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Kazdy, kto je z pravdy, pocuva moj hlas. “Pilat mu povedal: „Co je pravda?“ Ako to povedal, znova vysiel k Zidom a vravel im: „Ja na nom nenachadzam nijaku vinu. Je vsak u vas zvykom, ze vam na Velku noc prepustam jedneho vazna. Chcete teda, aby som vam prepustil zidovskeho krala?“Oni znova kricali: „Toho nie, ale Barabasa!“ A Barabas bol zbojnik. Vtedy Pilat Jezisa vzal a dal ho zbicovat. Vojaci uplietli z trnia korunu, polozili mu ju na hlavu a odeli ho do purpuroveho plasta. Prichadzali k nemu a hovorili: „Bud pozdraveny, zidovsky kral!“ A bili ho po tvari. Pilat znova vysiel a povedal im: „Pozrite, privadzam vam ho von, aby ste vedeli, ze na nom nijaku vinu nenachadzam. “Jezis vysiel von s trnovou korunou a v purpurovom plasti. Pilat im povedal: „Hla, clovek!“Len co ho zazreli velknazi a ich sluhovia, kricali: „Ukrizuj! Ukrizuj ho!“ Pilat im povedal: „Vezmite si ho a ukrizujte. Ja na nom nenachadzam vinu. “Zidia mu odpovedali: „My mame zakon a podla zakona musi umriet, lebo sa vydaval za Bozieho Syna. “Ked to Pilat pocul, este vacsmi sa nalakal. Znova vosiel do vladnej budovy a spytal sa Jezisa: „Odkial si?“ Ale Jezis mu neodpovedal. Pilat sa ho spytal: „So mnou sa nechces rozpravat?! Nevies, ze mam moc prepustit ta a moc ukrizovat ta?“Jezis odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijaku moc, keby ti to nebolo dane zhora. Preto ma vacsi hriech ten, co ma vydal tebe. “Od tej chvile sa Pilat usiloval prepustit ho. Ale Zidia kricali: „Ak ho prepustis, nie si priatelom cisara. Kazdy, kto sa vydava za krala, stavia sa proti cisarovi. “Ked Pilat pocul tieto slova, vyviedol Jezisa von a sadol si na sudnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Pripravny den pred Velkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Zidom: „Hla, vas kral!“Ale oni kricali: „Prec s nim! Prec s nim! Ukrizuj ho!“ Pilat im povedal: „Vasho krala mam ukrizovat?!“ Velknazi odpovedali: „Nemame krala, iba cisara!“Tak im ho teda vydal, aby ho ukrizovali. A oni prevzali Jezisa. Sam si niesol kriz a vysiel na miesto, ktore sa vola Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrizovali a s nim inych dvoch, z jednej i druhej strany, Jezisa v prostriedku. Pilat vyhotovil aj napis a pripevnil ho na kriz. Bolo tam napisane: „Jezis Nazaretsky, zidovsky kral. “Tento napis citalo mnoho Zidov, lebo miesto, kde Jezisa ukrizovali, bolo blizko mesta; a bol napisany po hebrejsky, latinsky a grecky. Zidovski velknazi povedali Pilatovi: „Nepis: Zidovsky kral, ale: On povedal: »Som zidovsky kral. «“Pilat odpovedal: „Co som napisal, to som napisal. “Ked vojaci Jezisa ukrizovali, vzali jeho saty a rozdelili ich na styri casti, pre kazdeho vojaka jednu. Vzali aj spodny odev. Ale tento odev bol nezosivany, odhora v celku utkany. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme on, ci bude!“ Aby sa splnilo Pismo: „Rozdelili si moje saty a o moj odev hodili los. “ A vojaci to tak urobili. Pri Jezisovom krizi stala jeho matka, sestra jeho matky, Maria Kleopasova, a Maria Magdalena. Ked Jezis uzrel matku a pri nej ucenika, ktoreho miloval, povedal matke: „Zena, hla, tvoj syn!“Potom povedal ucenikovi: „Hla, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju ucenik vzal k sebe. Potom Jezis vo vedomi, ze je uz vsetko dokonane, povedal, aby sa splnilo Pismo: „Ziznim. “Bola tam nadoba plna octu. Nastokli teda na yzop spongiu naplnenu octom a podali mu ju k ustam. Ked Jezis okusil ocot, povedal: „Je dokonane. “ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Kedze bol Pripravny den, Zidia poziadali Pilata, aby ukrizovanym polamali nohy a snali ich, aby nezostali tela na krizi cez sobotu, lebo v tu sobotu bol velky sviatok. Prisli teda vojaci a polamali kosti prvemu aj druhemu, co boli s nim ukrizovani. No ked prisli k Jezisovi a videli, ze je uz mrtvy, kosti mu nepolamali,ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hned vysla krv a voda. A ten, ktory to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdive. On vie, ze hovori pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Pismo: „Kost mu nebude zlomena. “A na inom mieste Pismo hovori: „Uvidia, koho prebodli. “Potom Jozef z Arimatey, ktory bol Jezisovym ucenikom, ale tajnym, lebo sa bal Zidov, poprosil Pilata, aby mu dovolil snat Jezisovo telo. A Pilat dovolil. Isiel teda a snal jeho telo. Prisiel aj Nikodem, ten, co bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Jezisovo telo a zavinuli ho do platna s vonavymi olejmi, ako je u Zidov zvykom pochovavat. V tych miestach, kde bol ukrizovany, bola zahrada a v zahrade novy hrob, v ktorom este nik nelezal. Tam teda ulozili Jezisa, lebo bol zidovsky Pripravny den a hrob bol blizko. Rano prveho dna v tyzdni, este za tmy, prisla Maria Magdalena k hrobu a videla, ze kamen je od hrobu odvaleny. Bezala teda a prisla k Simonovi Petrovi a k inemu ucenikovi, ktoreho mal Jezis tak rad, a povedala im: „Odniesli Pana z hrobu a nevieme, kde ho polozili. “Peter a ten druhy ucenik sa zobrali a isli k hrobu. Bezali obaja, ale ten druhy ucenik bezal rychlejsie, predbehol Petra a prisiel k hrobu prvy. Nahol sa a videl tam polozene plachty; dnu vsak nevkrocil. Potom prisiel aj Simon Peter, ktory ho nasledoval, a vosiel do hrobu. Videl tam polozene plachtyaj satku, ktoru mal Jezis na hlave. Lenze ta nebola pri plachtach, lez osobitne zvinuta na inom mieste. Vtedy vosiel aj druhy ucenik, ten, co prisiel k hrobu prvy, a videl i uveril. Este totiz nechapali Pismo, ze ma vstat z mrtvych. Potom sa ucenici vratili domov. Ale Maria stala vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobua videla dvoch anjelov v bielom sediet tam, kde bolo predtym ulozene Jezisovo telo, jedneho pri hlave, druheho pri nohach. Oni sa jej opytali: „Zena, preco places?“ Vravela im: „Odniesli mojho Pana a neviem, kde ho polozili. “Ked to povedala, obratila sa a videla tam stat Jezisa; no nevedela, ze je to Jezis. Jezis sa jej opytal: „Zena, preco places? Koho hladas?“ Ona mu v domneni, ze je to zahradnik, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho polozil, a ja si ho vezmem. “Jezis ju oslovil: „Maria!“ Ona sa obratila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ co znamena Ucitel. Jezis jej povedal: „Uz ma nedrz, ved som este nevystupil k Otcovi; ale chod k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k mojmu Otcovi a vasmu Otcovi, k mojmu Bohu a vasmu Bohu. “Maria Magdalena isla a zvestovala ucenikom: „Videla som Pana,“ a ze jej toto povedal. Vecer v ten isty prvy den v tyzdni, ked boli ucenici zo strachu pred Zidmi zhromazdeni za zatvorenymi dverami, prisiel Jezis, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vam!“Ako to povedal, ukazal im ruky a bok. Ucenici sa zaradovali, ked videli Pana. A znova im povedal: „Pokoj vam! Ako mna poslal Otec, aj ja posielam vas. “Ked to povedal, dychol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svateho. Komu odpustite hriechy, budu mu odpustene, komu ich zadrzite, budu zadrzane. “Tomas, jeden z Dvanastich, nazyvany Didymus, nebol s nimi, ked prisiel Jezis. Ostatni ucenici mu hovorili: „Videli sme Pana. “ Ale on im povedal: „Ak neuvidim na jeho rukach stopy po klincoch a nevlozim svoj prst do ran po klincoch a nevlozim svoju ruku do jeho boku, neuverim. “O osem dni boli jeho ucenici zasa vnutri a Tomas bol s nimi. Prisiel Jezis, hoci dvere boli zatvorene, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vam!“Potom povedal Tomasovi: „Vloz sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vloz ju do mojho boku! A nebud neveriaci, ale veriaci!“Tomas mu odpovedal: „Pan moj a Boh moj!“Jezis mu povedal: „Uveril si, pretoze si ma videl. Blahoslaveni ti, co nevideli, a uverili. “Jezis urobil pred ocami svojich ucenikov este mnoho inych znameni, ktore nie su zapisane v tejto knihe. Ale toto je napisane, aby ste verili, ze Jezis je Mesias, Bozi Syn, a aby ste vierou mali zivot v jeho mene. Potom sa Jezis znova zjavil ucenikom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto:Boli spolu Simon Peter, Tomas nazyvany Didymus, Natanael z Kany Galilejskej, Zebedejovi synovia a ini dvaja z jeho ucenikov. Simon Peter im povedal: „Idem lovit ryby. “ Povedali mu: „Pojdeme aj my s tebou. “ Isli a nastupili na lod. Ale tej noci nechytili nic. Ked sa uz rozodnilo, stal Jezis na brehu; ale ucenici nevedeli, ze je to Jezis. A Jezis sa ich opytal: „Deti, mate nieco na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemame. “On im povedal: „Spustite siet z pravej strany lode a najdete. “ Oni spustili a pre mnozstvo ryb ju uz nevladali vytiahnut. Ucenik, ktoreho Jezis miloval, povedal Petrovi: „To je Pan. “ Len co Simon Peter pocul, ze je to Pan, pripasal si saty - bol totiz nahy - a skocil do mora. Ostatni ucenici prisli na lodi, lebo neboli daleko od brehu, len asi dvesto laktov, a siet s rybami tahali za sebou. Ked vystupili na breh, videli rozlozenu pahrebu a na nej polozenu rybu a chlieb. Jezis im povedal: „Doneste z ryb, co ste teraz chytili!“Simon Peter siel a vytiahol na breh siet plnu velkych ryb. Bolo ich stopatdesiattri. A hoci ich bolo tolko, siet sa nepretrhla. Jezis im povedal: „Podte jest!“ A nik z ucenikov sa ho neodvazil spytat: „Kto si?“, lebo vedeli, ze je to Pan. Jezis pristupil, vzal chlieb a daval im; podobne aj rybu. To sa Jezis ucenikom zjavil uz treti raz od svojho zmrtvychvstania. Ked sa najedli, Jezis sa opytal Simona Petra: „Simon, syn Janov, milujes ma vacsmi ako tito?“ Odpovedal mu: „Ano, Pane, ty vies, ze ta mam rad. “ Jezis mu povedal: „Pas moje baranky. “Opytal sa ho aj druhy raz: „Simon, syn Janov, milujes ma?“ On mu odpovedal: „Ano, Pane, ty vies, ze ta mam rad. “ Jezis mu povedal: „Pas moje ovce!“Pytal sa ho treti raz: „Simon, syn Janov, mas ma rad?“ Petra zarmutilo, ze sa ho treti raz spytal: „Mas ma rad?“, a povedal mu: „Pane, ty vies vsetko, ty dobre vies, ze ta mam rad. “ Jezis mu povedal: „Pas moje ovce!Veru, veru, hovorim ti: Ked si bol mladsi, sam si sa opasal a chodil si, kade si chcel. Ale ked zostarnes, vystries ruky, iny ta opase a povedie, kam nechces. “To povedal, aby naznacil, akou smrtou oslavi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Pod za mnou!“Peter sa obratil a videl, ze za nimi ide ucenik, ktoreho Jezis miloval, ten, co sa pri veceri naklonil k jeho hrudi a spytal sa: „Pane, kto ta to zradi?“Ked ho teda Peter zazrel, povedal Jezisovi: „Pane, a co bude s tymto?“Jezis mu odpovedal: „Ak chcem, aby zostal, kym nepridem, co teba do toho? Ty pod za mnou!“A tak sa medzi bratmi rozchyrilo, ze ten ucenik neumrie. No Jezis mu nepovedal: „Neumrie,“ ale: „Ak chcem, aby zostal, kym nepridem, co teba do toho?“To je ten ucenik, ktory o tychto veciach vydava svedectvo a toto napisal. A vieme, ze jeho svedectvo je pravdive. Ale Jezis urobil este vela ineho. Keby sa to vsetko malo dopodrobna opisat, myslim, ani na celom svete by nebolo dost miesta na knihy, ktore by bolo treba napisat. Mily Teofil, v prvej knihe som rozpraval o vsetkom, co Jezis robil a ucil od zaciatkuaz do dna, ked dal skrze Ducha Svateho prikazy apostolom, ktorych si vyvolil, a vzaty bol do neba. Po svojom umuceni im poskytol mnoho dokazov, ze zije, ked sa im styridsat dni zjavoval a hovoril o Bozom kralovstve. A ked s nimi stoloval, prikazal im, aby neodchadzali z Jeruzalema, ale aby ocakavali Otcovo prislubenie: „O ktorom ste poculi odo mna,ze Jan krstil vodou, ale vy budete o niekolko dni pokrsteni Duchom Svatym. “A zhromazdeni sa ho pytali: „Pane, uz v tomto case obnovis kralovstvo Izraela?“On im povedal: „Vam neprislucha poznat casy alebo chvile, ktore Otec urcil svojou mocou,ale ked zostupi na vas Svaty Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samarii a az po samy kraj zeme. “Ked to povedal, pred ich ocami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred oci. A kym uprene hladeli k nebu, ako odchadza, zastali pri nich dvaja muzovia v bielom odevea povedali: „Muzovia galilejski, co stojite a hladite do neba? Tento Jezis, ktory bol od vas vzaty do neba, pride tak, ako ste ho videli do neba odchadzat. “Vtedy sa vratili do Jeruzalema z hory, ktora sa vola Olivova a je blizko Jeruzalema, vzdialena tolko, kolko je dovolene prejst v sobotu. Ked ta prisli, vystupili do hornej siene, kde sa zdrziavali Peter a Jan, Jakub a Ondrej, Filip a Tomas, Bartolomej a Matus, Jakub Alfejov, Simon Horlivec a Juda Jakubov. Tito vsetci jednomyselne zotrvavali na modlitbach spolu so zenami, s Jezisovou matkou Mariou a s jeho bratmi. V tych dnoch vstal Peter uprostred bratov - bolo tam zhromazdenych asi stodvadsat ludi - a povedal:„Bratia, muselo sa splnit Pismo, kde predpovedal Duch Svaty ustami Davida o Judasovi, ktory bol vodcom tych, co zajali Jezisa;patril do nasho poctu a dostal podiel na tej istej sluzbe. On nadobudol pole z odmeny za nepravost. Spadol dolu, rozpukol sa a vysli z neho vsetky vnutornosti. Dozvedeli sa o tom vsetci obyvatelia Jeruzalema, a preto pole nazvali vo svojej reci Akeldamach, to znamena Pole krvi. Lebo v knihe Zalmov je napisane: »Jeho pribytok nech spustne a nech niet nikoho, kto by v nom byval,« a: »Jeho urad nech prevezme iny. «Treba teda, aby sa z tychto muzov, co boli s nami cely cas, ked medzi nami zil Pan Jezis,pocnuc Janovym krstom az do dna, ked bol od nas vzaty, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmrtvychvstania. “A tak postavili dvoch: Jozefa, ktory sa volal Barsabas, s primenim Justus, a Mateja. A modlili sa: „Pane, ty poznas srdcia vsetkych ludi; ukaz, ktoreho z tychto dvoch si si vyvolil,aby zaujal miesto v tejto sluzbe a apostolate, ktorym sa Judas spreneveril, aby odisiel na svoje miesto. “Potom im dali losy a los padol na Mateja. I pripocitali ho k jedenastim apostolom. Ked prisiel den Turic, boli vsetci vedno na tom istom mieste. Tu sa nahle strhol hukot z neba, ako ked sa zenie prudky vietor, a naplnil cely dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnive jazyky, ktore sa rozdelili, a na kazdom z nich spocinul jeden. Vsetkych naplnil Duch Svaty a zacali hovorit inymi jazykmi, ako im Duch daval hovorit. V Jeruzaleme boli Zidia, nabozni ludia zo vsetkych narodov, co su pod nebom. Ked sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmateni, lebo kazdy ich pocul hovorit svojim jazykom. I strpli a udiveni vraveli: „Nie su tito vsetci, co tu hovoria, Galilejcania?A ako to, ze ich kazdy z nas pocuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?My, Parti, Medi, Elamcania, obyvatelia Mezopotamie, Judey a Kappadocie, Pontu a Azie,Frygie a Pamfylie, Egypta a libyjskych krajov okolo Cyreny, pristahovani Rimania,Zidia aj prozelyti, Kretania i Arabi: pocujeme ich vo svojich jazykoch hovorit o velkych Bozich skutkoch. “Vsetci zasli a v rozpakoch si vraveli: „Co to ma znamenat?“Ale ini s usmeskom hovorili: „Su plni mladeho vina. “Tu vystupil Peter s Jedenastimi a zvysenym hlasom im povedal: „Muzovia judejski a vsetci, co byvate v Jeruzaleme, aby vam toto bolo zname, pocuvajte moje slova. Tito nie su opiti, ako si myslite! Ved je len devat hodin rano. Ale toto je to, co povedal prorok Joel:»V poslednych dnoch, hovori Boh, vylejem zo svojho Ducha na kazde telo: vasi synovia a vase dcery budu prorokovat, vasi mladici budu mat videnia a vasi starci budu snivat sny. Aj na svojich sluzobnikov a na svoje sluzobnicky vylejem v tych dnoch zo svojho Ducha a budu prorokovat. Budem robit divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, ohen a oblaky dymu;slnko sa premeni na tmu a mesiac na krv, skor, ako pride Panov den, velky a slavny. A vtedy: Kazdy, kto bude vzyvat Panovo meno, bude spaseny. «Muzovia, Izraeliti, pocujte tieto slova: Boh u vas potvrdil muza, Jezisa Nazaretskeho, mocnymi cinmi, divmi a znameniami, ktore, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaneho podla presneho Bozieho zameru a predvidania, rukami bezboznikov pribili na kriz a zavrazdili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil muk smrti, lebo ho nemohla drzat vo svojej moci. Ved David o nom hovori: »Pana mam vzdy pred ocami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolisal. Preto sa raduje moje srdce a moj jazyk plesa, aj moje telo odpociva v nadeji. Lebo nenechas moju dusu v podsveti a nedovolis, aby tvoj Svaty videl porusenie. Ukazal si mi cestu zivota, naplnis ma radostou pred svojou tvarou. «Bratia, dovolte mi otvorene vam povedat o praotcovi Davidovi, ze zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nas az do dnesneho dna. Ale on bol prorok a vedel, ze Boh sa mu prisahou zaviazal posadit potomka z jeho bedier na jeho tron;videl do buducnosti a povedal o Kristovom vzkrieseni, ze ani nebol ponechany v podsveti, ani jeho telo nevidelo porusenie. Tohto Jezisa Boh vzkriesil a my vsetci sme toho svedkami. Bozia pravica ho povysila, a ked od Otca dostal prislubeneho Ducha Svateho, vylial ho, ako sami vidite a pocujete. Ved David nevystupil na nebesia, a predsa hovori: »Pan povedal mojmu Panovi: Sed po mojej pravici,kym nepolozim tvojich nepriatelov za podnozku tvojim noham. «Nech teda s istotou vie cely dom Izraela, ze toho Jezisa, ktoreho ste vy ukrizovali, Boh urobil aj Panom, aj Mesiasom. “Ked to poculi, bolest im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatnym apostolom: „Co mame robit, bratia?“Peter im povedal: „Robte pokanie a nech sa da kazdy z vas pokrstit v mene Jezisa Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svateho Ducha. Ved to prislubenie patri vam a vasim detom i vsetkym, co su daleko, vsetkym, ktorych si povola Pan, nas Boh. “A este mnohymi inymi slovami ich zaprisahaval a povzbudzoval: „Zachrante sa z tohto zvrhleho pokolenia!“Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstit; a v ten den sa pridalo asi tritisic dusi. Vytrvalo sa zucastnovali na uceni apostolov a na bratskom spolocenstve, na lamani chleba a na modlitbach. Vsetkych sa zmocnovala bazen; prostrednictvom apostolov sa dialo mnozstvo divov a znameni. Vsetci, co uverili, boli pospolu a vsetko mali spolocne. Predavali pozemky a majetky a rozdelovali ich vsetkym, podla toho, ako kto potreboval. Den co den svorne zotrvavali v chrame, po domoch lamali chlieb a s radostou a uprimnym srdcom pozivali pokrm. Chvalili Boha a boli mili vsetkemu ludu. A Pan kazdy den rozmnozoval tych, co mali byt spaseni. Peter a Jan vystupovali o tretej hodine do chramu na popoludnajsiu modlitbu. Prave prinasali isteho muza, ktory bol od narodenia chromy. Denne ho kladli k chramovej brane, ktora sa vola Krasna, aby si pytal almuznu od tych, co vchadzali do chramu. Ked videl vchadzat do chramu Petra a Jana, prosil, aby mu dali almuznu. Peter sa nan s Janom zahladel a povedal: „Pozri sa na nas!“On sa na nich pozrel a cakal, ze od nich nieco dostane. Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemam, ale co mam, to ti dam: V mene Jezisa Krista Nazaretskeho vstan a chod!“Chytil ho za pravu ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a clenky,vyskocil, postavil sa a chodil. Vosiel s nimi do chramu, chodil, vyskakoval a chvalil Boha. Vsetok lud videl, ako chodi a chvali Boha,a poznali ho, ze je to ten, co sedaval pri Krasnej brane chramu a zobral. A naplnil ich uzas a vzrusenie nad tym, co sa s nim stalo. Kedze sa pridrzal Petra a Jana, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktore sa vola Salamunovym, vsetok uzasnuty lud. Ked to Peter videl, prehovoril k ludu: „Muzovia, Izraeliti, co sa tomu divite a preco hladite na nas, akoby sme boli vlastnou mocou alebo naboznostou urobili, ze tento chodi?Boh Abrahama, Boh Izaka a Boh Jakuba, Boh nasich otcov, oslavil svojho Sluzobnika Jezisa, ktoreho ste vy vydali a zapreli pred Pilatom, kym on rozhodol, ze ho treba prepustit. Vy ste zapreli Svateho a Spravodliveho a ziadali ste, aby vam prepustil vraha. Zabili ste povodcu zivota, ale Boh ho vzkriesil z mrtvych; a my sme toho svedkami. A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohto cloveka, ktoreho vidite a poznate, a viera, ktora je skrze neho, dala mu toto uplne zdravie pred ocami vas vsetkych. A teraz, bratia, viem, ze ste to v nevedomosti urobili, ako aj vasi popredni muzi. Ale Boh takto splnil, co vopred oznamil ustami vsetkych prorokov, ze jeho Mesias bude trpiet. Kajajte sa teda, obratte sa, aby sa zotreli vase hriechya prisli casy osviezenia od Pana, aby poslal Jezisa, ktory je vam predurceny Mesias,ale musi ho prijat nebo az do cias, ked sa vsetko obnovi, co odpradavna hovoril Boh ustami svojich svatych prorokov. Ved Mojzis povedal: »Proroka vam vzbudi Pan, vas Boh, z vasich bratov ako mna. Jeho budete pocuvat vo vsetkom, co vam povie. A kazdy, kto nepocuvne toho proroka, bude odstraneny z ludu. «A vsetci proroci, co, pocnuc Samuelom, postupne hovorili, oznamovali tieto dni. Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktoru Boh uzavrel s vasimi otcami, ked povedal Abrahamovi: »A v tvojom potomstve budu pozehnane vsetky rodiny zeme. «Boh predovsetkym vam vzbudil svojho Sluzobnika a poslal ho, aby vas pozehnal tym, ze kazdeho z vas odvrati od vasich nepravosti. “Kym hovorili k ludu, prepadli ich knazi, velitel chramovej straze a saducejia zazlievali im, ze ucia lud a ohlasuju zmrtvychvstanie v Jezisovi. Polozili na nich ruky a do rana ich dali do vazenia, lebo uz bol vecer. Ale mnohi z tych, co vypoculi slovo, uverili; a vzrastol pocet muzov na pattisic. Na druhy den sa v Jeruzaleme zhromazdili popredni muzi, starsi a zakonnici,velknazi Annas a Kajfas, Jan a Alexander a vsetci, co boli z velknazskeho rodu,postavili ich do stredu a pytali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“Vtedy im Peter, naplneny Duchom Svatym, povedal: „Vodcovia ludu a starsi!Ak nas dnes vysetrujete pre dobry skutok, vykonany na chorom cloveku, ako sa tento uzdravil,nech je zname vam vsetkym a vsetkemu izraelskemu ludu, ze v mene Jezisa Krista Nazaretskeho, ktoreho ste vy ukrizovali, ale Boh ho vzkriesil z mrtvych, stoji tento clovek pred vami zdravy!On je kamen, ktory ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kamenom uholnym. A v nikom inom niet spasy, lebo niet pod nebom ineho mena, daneho ludom, v ktorom by sme mali byt spaseni. “Ked videli Petrovu a Janovu odvahu a zbadali, ze su to ludia neuceni a prosti, velmi sa cudovali; spoznali ich, ze boli s Jezisom. A ked videli, ze uzdraveny clovek stoji s nimi, nemohli nic namietat. Preto im rozkazali, aby vysli von z velrady, a radili sa:„Co robit s tymito ludmi? Vsetci obyvatelia Jeruzalema vedia, ze sa skrze nich stalo ocividne znamenie, a nemozeme to popriet. Ale aby sa to nesirilo dalej medzi lud, pohrozme im, nech uz nikomu nehovoria v tomto mene. “Zavolali ich teda a prikazali im, ze nesmu vobec hovorit ani ucit v Jezisovom mene. Ale Peter a Jan im odpovedali: „Posudte, ci je spravne pred Bohom vas posluchat viac ako Boha;lebo my nemozeme nehovorit o tom, co sme videli a poculi. “Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenasli, ako ich potrestat, a to pre lud, pretoze vsetci oslavovali Boha za to, co sa stalo. Clovek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiz vyse styridsat rokov. Ked ich prepustili, isli k svojim a rozpovedali, co im hovorili velknazi a starsi. Ked ich vypoculi, jednomyselne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a vsetko, co je v nich. Ty si skrze Ducha Svateho ustami svojho sluzobnika, nasho otca Davida, povedal: »Preco sa buria pohania? Preco narody snuju plany daromne?Povstavaju pozemski krali a vladari sa spolcuju proti Panovi a proti jeho Pomazanemu. «V tomto meste sa naozaj spolcili Herodes a Poncius Pilat s pohanmi a s izraelskym ludom proti tvojmu svatemu Sluzobnikovi Jezisovi, ktoreho si pomazal,aby vykonali vsetko, co tvoja ruka a vola vopred urcili, ze sa ma stat. A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji sluzobnici hlasali tvoje slovo so vsetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svateho Sluzobnika Jezisa diali uzdravenia, znamenia a divy. “A ked sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromazdeni, vsetkych naplnil Svaty Duch a smelo hlasali Bozie slovo. Mnozstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dusu. A nik z nich nehovoril, ze nieco z toho, co mal, je jeho, ale vsetko mali spolocne. Apostoli velkou silou vydavali svedectvo o zmrtvychvstani Pana Jezisa a na vsetkych spocivala velka milost,ved medzi nimi nebolo nudzneho, lebo vsetci, co mali polia alebo domy, predavali ich, a co za ne utrzili, prinasalia kladli apostolom k noham, a rozdelovalo sa kazdemu podla toho, kto ako potreboval. Aj Jozef, ktoremu apostoli dali meno Barnabas, co v preklade znamena Syn utechy, levita, rodom Cypercan,mal rolu, predal ju a peniaze priniesol a polozil apostolom k noham. Aj isty muz, menom Ananias, predal so svojou manzelkou Zafirou pozemoka s vedomim manzelky si stiahol z utrzenych penazi, a len istu cast priniesol a polozil apostolom k noham. Peter povedal: „Ananias, preco ti satan naplnil srdce, aby si luhal Duchu Svatemu a stiahol z penazi za pozemok?Azda nebol tvoj, kym si ho mal? A ked si ho predal, nebolo v tvojej moci, co si zan dostal? Preco si prepozical svoje srdce na tuto vec? Neluhal si ludom, ale Bohu!“Len co Ananias pocul tieto slova, padol a skonal; a vsetkych, co to poculi, zmocnil sa velky strach. Tu vstali mladsi z nich, zavinuli ho, vyniesli a pochovali. Asi o tri hodiny prisla aj jeho zena, nevediac, co sa stalo,a Peter jej povedal: „Povedz mi, ci ste za tolko predali ten pozemok?“ Ona povedala: „Ano, za tolko. “Peter jej povedal: „Preco ste sa dohovorili pokusat Panovho Ducha? Pocuj za dverami kroky tych, co pochovali tvojho muza; vynesu aj teba. “A hned mu padla k noham a skonala. Ked mladici vosli dnu, nasli ju mrtvu; vyniesli ju a pochovali k jej muzovi. A velky strach sa zmocnil celej Cirkvi i vsetkych, co o tom poculi. Rukami apostolov sa dialo mnozstvo znameni a divov medzi ludom. Vsetci svorne zotrvavali v Salamunovom stĺporadi. Ale nik iny sa k nim neodvazil pripojit, no lud ich velebila cim dalej, tym viac pribudalo veriacich Panovi; velke mnozstvo muzov a zien. Este aj na ulice vynasali chorych a kladli ich na postele a lozka, aby aspon Petrova tona padla na niektoreho z nich, ked tade pojde. Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo mnozstvo ludu, prinasali chorych a trapenych necistymi duchmi a vsetci sa uzdravovali. Tu vystupil velknaz a vsetci, co boli s nim - teda sekta saducejov -, a plni ziarlivostipolozili na apostolov ruky a vrhli ich do mestskeho vazenia. Ale Panov anjel otvoril v noci dvere vazenia, vyviedol ich a povedal:„Chodte, stante si v chrame a hlasajte ludu vsetky slova tohto zivota!“Oni pocuvli, zavcas rana vosli do chramu a ucili. Ked prisiel velknaz a ti, co boli s nim, zvolali velradu a vsetkych starsich zo synov Izraela a poslali do vazenia, aby ich priviedli. Ale ked ta sluhovia prisli, vo vazeni ich nenasli. Vratili sa teda a hlasili:„Vazenie sme nasli dokladne zatvorene a straznici stali pri dverach; no ked sme otvorili, vnutri sme nenasli nikoho. “Ked velitel chramovej straze a velknazi poculi tieto slova, boli v pomykove, co sa to vlastne stalo. Tu ktosi prisiel a oznamil im: „Muzi, ktorych ste vrhli do zalara, stoja v chrame a ucia lud. “Velitel straze hned odisiel so sluhami a priviedol ich - ale nie nasilne, lebo sa bali ludu, aby ich neukamenoval. Ked ich priviedli, postavili ich pred velradu a velknaz sa ich opytal:„Nezakazali sme vam prisne ucit v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojim ucenim a chcete na nas uvalit krv toho cloveka. “Peter a apostoli odpovedali: „Boha treba viac posluchat ako ludi. Boh nasich otcov vzkriesil Jezisa, ktoreho ste vy zavesili na drevo a zavrazdili. Jeho Boh svojou pravicou povysil za Vladcu a Spasitela, aby daroval Izraelu pokanie a odpustenie hriechov. A my sme toho svedkami aj Duch Svaty, ktoreho Boh dal tym, co ho posluchaju. “Ked to poculi, pukali od zlosti a chceli ich zabit. Tu vstal vo velrade isty farizej, menom Gamaliel, ucitel zakona, ktoreho si vazil vsetok lud. Rozkazal tych ludi vyviest na chvilu vona im povedal: „Muzovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, co chcete urobit s tymito ludmi. Lebo prednedavnom povstal Teudas a hovoril, ze on je niekym, a pridalo sa k nemu okolo styristo muzov. No zabili ho a vsetci, co mu verili, boli rozpraseni a zniceni. Po nom v dnoch supisu povstal Juda Galilejsky a strhol za sebou lud. Aj on zahynul a vsetci jeho stupenci sa rozprchli. Preto vam teraz hovorim: Nechajte tychto ludi a prepustite ich, lebo ak je tento zamer alebo toto dielo od ludi, rozpadne sa,ale ak je od Boha, nebudete ich moct rozvratit. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ I suhlasili s nim. Zavolali apostolov, dali ich zbicovat, prikazali im, ze nesmu hovorit v Jezisovom mene, a prepustili ich. A oni odchadzali z velrady nateseni, ze boli uznani za hodnych znasat potupu pre toto meno. A neprestavali den co den ucit v chrame i po domoch a zvestovat Krista, Jezisa. V tych dnoch, ked pocet ucenikov rastol, Helenisti zacali somrat na Hebrejov, ze pri kazdodennom obsluhovani zanedbavaju ich vdovy. Preto Dvanasti zvolali zhromazdenie ucenikov a povedali: „Nie je spravne, aby sme my zanedbavali Bozie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedcenych muzov, plnych Ducha a mudrosti, a na tuto ulohu ustanovime ich. My sa budeme celkom venovat modlitbe a sluzbe slova. “Tato rec sa pacila celemu zhromazdeniu a vyvolili si Stefana, muza plneho viery a Ducha Svateho, dalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenasa a Mikulasa, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apostolov a oni sa modlili a vlozili na nich ruky. Bozie slovo sa sirilo a pocet ucenikov v Jeruzaleme velmi rastol. Aj vela knazov poslusne prijalo vieru. Stefan, plny milosti a sily, robil velke divy a znamenia medzi ludom. Tu vstali niektori z takzvanej synagogy Libertincov, Cyrencanov a Alexandrijcanov a z tych, co boli z Cilicie a Azie, a hadali sa so Stefanom. Ale neboli schopni celit mudrosti a Duchu, ktorym hovoril. Podstrcili teda muzov, ktori hovorili: „Poculi sme, ze hovoril ruhave slova proti Mojzisovi a proti Bohu. “Poburili lud, starsich a zakonnikov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred velradu. Tu postavili falosnych svedkov, ktori hovorili: „Tento clovek neprestava hovorit proti svatemu miestu a proti Zakonu. Poculi sme, ako hovoril, ze Jezis, ten Nazaretsky, zbori toto miesto a zmeni obycaje, ktore nam odovzdal Mojzis. “Vsetci, co sedeli vo velrade, uprene nanho hladeli a videli, ze jeho tvar je ako tvar anjela. Velknaz sa opytal: „Je to naozaj tak?“On vravel: „Bratia a otcovia, pocuvajte! Boh slavy sa zjavil nasmu otcovi Abrahamovi, ked bol este v Mezopotamii, prv, ako byval v Charrane,a povedal mu: »Odid zo svojej krajiny a od svojich pribuznych a chod do krajiny, ktoru ti ukazem. «I odisiel z chaldejskej krajiny a byval v Charrane. A ked mu zomrel otec, prestahoval ho odtial do tejto krajiny, v ktorej teraz vy byvate. Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedicstva, ale slubil, ze mu ju da do vlastnictva a po nom jeho potomstvu, hoci nemal syna. Boh to povedal takto: »Jeho potomstvo bude byvat v cudzej krajine; zotrocia ho a styristo rokov budu s nim zle zachadzat. Ale ja budem sudit narod, ktoremu budu otrocit, povedal Boh, a potom vyjdu a budu mi sluzit na tomto mieste. «A uzavrel s nim zmluvu obriezky. A tak, ked sa mu narodil Izak, na osmy den ho obrezal, aj Izak Jakuba a Jakub dvanastich praotcov. Praotcovia ziarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s nima vyslobodil ho zo vsetkych jeho utrap. Dal mu milost i mudrost v ociach faraona, egyptskeho krala, a ustanovil ho za spravcu Egypta a celeho svojho domu. Potom na cely Egypt a Kanaan prisiel hlad a velke suzenie a nasi otcovia nemali co jest. Ked sa Jakub dopocul, ze v Egypte maju obilie, poslal tam nasich otcov prvy raz. Druhy raz sa dal Jozef poznat svojim bratom a faraon spoznal Jozefov rod. Vtedy dal Jozef zavolat svojho otca Jakuba i cele pribuzenstvo, spolu sedemdesiatpat osob,a Jakub zostupil do Egypta. Tam zomrel on aj nasi otcovia. Preniesli ich do Sichemu a ulozili ich v hrobe, ktory kupil Abraham od Hemorovych synov v Sicheme a zaplatil striebrom. Ako sa blizil cas prislubenia, ktore dal Boh Abrahamovi, lud v Egypte vzrastal a mnozil sa,kym nenastupil v Egypte iny kral, ktory Jozefa nepoznal. On zaskocil nas rod a tak trapil otcov, ze museli odhadzovat svoje nemluvnata, aby nezostali nazive. V tom case sa narodil Mojzis a bol krasny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome. Ked ho vylozili, ujala sa ho faraonova dcera a vychovala si ho ako syna. Tak Mojzisa vyucili vo vsetkej egyptskej mudrosti a bol mocny v slovach i vo svojich cinoch. Ale ked dovrsil styridsat rokov, zatuzil v srdci navstivit svojich bratov, synov Izraela. A ked videl, ako ktoremusi krivdia, zastal sa ho a pomstil utlacaneho tak, ze Egyptana zabil. Myslel si, ze bratia pochopia, ze ich Boh chce zachranit jeho rukou, ale oni to nepochopili. Na druhy den sa zasa zjavil medzi nimi, prave ked sa hadali, a presviedcal ich, aby sa zmierili: »Muzovia, ste bratia, preco blizite jeden druhemu?«Ale ten, co krivdil bliznemu, odbil ho slovami: »Kto ta ustanovil za knieza a sudcu nad nami?!Vari chces zabit aj mna, ako si vcera zabil toho Egyptana?«Pre toto slovo Mojzis usiel a byval ako cudzinec v madianskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia. Ked uplynulo styridsat rokov, zjavil sa mu na pusti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho krika. Ked to Mojzis zbadal, divil sa tomu, co videl. A ked prisiel blizsie, aby sa na to pozrel, zaznel Panov hlas:»Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abrahama, Izaka a Jakuba. « Mojzis sa chvel a neodvazil sa pozriet. Pan mu povedal: »Zobuj si obuv z noh, lebo miesto, na ktorom stojis, je zem svata. Dobre som videl, ako trpi moj lud v Egypte a pocul som ich vzdychanie; preto som zostupil vyslobodit ich. A teraz pod, poslem ta do Egypta!«Tohto Mojzisa, ktoreho odmietli, ked povedali: »Kto ta ustanovil za knieza a sudcu?!«, toho Boh poslal ako knieza a vysloboditela s mocou anjela, co sa mu zjavil v kriku. On ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Cervenom mori a styridsat rokov na pusti. To je ten Mojzis, ktory povedal synom Izraela: »Proroka vam vzbudi Boh z vasich bratov ako mna. «To on bol pri zhromazdeni ludu na pusti s anjelom, co sa s nim rozpraval na vrchu Sinaj, i s nasimi otcami; on dostal zive slova, aby nam ich odovzdal. Ale nasi otcovia ho nechceli posluchat, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte. Aronovi vraveli: »Urob nam bohov, ktori pojdu pred nami, lebo nevieme, co sa stalo s tym Mojzisom, co nas vyviedol z egyptskej krajiny. «I urobili si v tych dnoch tela, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich ruk. Ale Boh sa odvratil a vydal ich, aby sluzili nebeskym zastupom, ako sa pise v knihe Prorokov: »Dom Izraela, vari ste mne prinasali krvave a nekrvave obety styridsat rokov na pusti?Ved ste so sebou nosili stanok Molocha a hviezdu svojho boha Refana, podoby, co ste si urobili, aby ste sa im klanali. Preto vas presidlim az za Babylon. «Nasi otcovia mali na pusti stanok zmluvy, ako im nariadil ten, co povedal Mojzisovi, aby ho zhotovil podla vzoru, ktory videl. Nasi otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na uzemie pohanov, ktorych Boh vyhnal spred nasich otcov, az do dni Davida. On nasiel milost u Boha a prosil, aby smel najst stanok Jakubovmu domu. Ale az Salamun mu postavil dom. Lenze Najvyssi nebyva v domoch, zhotovenych rukou, ako hovori prorok:»Nebo je mojim tronom a zem podnozkou mojich noh. Akyze mi postavite dom, hovori Pan, alebo ake je miesto mojho odpocinku?A neurobila moja ruka toto vsetko?«Vy, tvrdosijni s neobrezanym srdcom a usami, vy vzdy odporujete Duchu Svatemu; vy takisto ako vasi otcovia. Ktoreho proroka neprenasledovali vasi otcovia? Oni zabijali tych, co predpovedali prichod Spravodliveho, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi;vy, co ste prostrednictvom anjelov dostali zakon, no nezachovavali ste ho. “Ked to poculi, pukali im srdcia od zlosti a zubami skripali proti nemu. Ale on, plny Ducha Svateho, uprene sa zahladel na nebo, uvidel Boziu slavu a Jezisa stat po pravici Bohaa povedal: „Vidim otvorene nebo a Syna cloveka stat po pravici Boha. “Strasne vykrikli, zapchavali si usi a vsetci sa nanho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kamenovali. Svedkovia si odlozili saty k noham mladeho muza, ktory sa volal Savol. Stefana kamenovali a on sa modlil: „Pane Jezisu, prijmi mojho ducha. “Potom si klakol a zvolal velkym hlasom: „Pane, nezapocitaj im tento hriech. “ A len co to povedal, zomrel. Savol schvaloval, ze ho zabili. V ten den sa zacalo velke prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme a vsetci sa okrem apostolov rozprchli po krajoch Judey a Samarie. Stefana pochovali bohabojni muzi a velmi nad nim plakali. Ale Savol nicil Cirkev, vnikal do domov a odvlacal muzov i zeny a daval ich do vazenia. Ti, co sa rozprchli, chodili a hlasali slovo. Filip prisiel do mesta Samarie a zvestoval im Krista. Zastupy pozorne a jednomyselne sledovali, co Filip hovori, pretoze poculi i videli, ze robi znamenia. Lebo z mnohych posadnutych vychadzali s velkym krikom necisti duchovia a mnohi ochrnuti a chromi ozdraveli. A v meste nastala velka radost. V meste predtym isty muz, menom Simon, robil cary a ohromoval samarijsky lud, tvrdiac, ze on je niekym velkym. A vsetci od najmensich az po najvacsich ho pozorne pocuvali a hovorili: „On je Bozia sila, ktora sa vola Velka. “Pocuvali ho preto, ze ich uz dlhy cas ohromoval carami. Ale ked uverili Filipovi, ktory im hlasal evanjelium o Bozom kralovstve a o mene Jezisa Krista, davali sa krstit muzi i zeny. Vtedy uveril aj sam Simon, dal sa pokrstit a pridrzal sa Filipa. A ked videl, ze sa deju znamenia a velke divy, trpol od uzasu. Ked sa apostoli, ktori boli v Jeruzaleme, dopoculi, ze Samaria prijala Bozie slovo, vyslali k nim Petra a Jana. Oni ta zasli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svateho,lebo na nikoho z nich este nezostupil; boli iba pokrsteni v mene Pana Jezisa. Potom na nich vlozili ruky a dostali Ducha Svateho. Ked Simon videl, ze vkladanim ruk apostolov sa udeluje Duch, ponukol im peniazea povedal: „Dajte aj mne taku moc, aby kazdy, na koho vlozim ruky, dostal Ducha Svateho. “Ale Peter mu povedal: „Tvoje striebro nech je zatratene aj s tebou, pretoze si si myslel, ze mozno Bozi dar ziskat za peniaze!Nemas ucast ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. Rob teda pokanie z tejto svojej nepravosti a pros Pana, azda ti odpusti toto zmyslanie tvojho srdca. Lebo vidim, ze si v horkej zlci a v putach nepravosti. “Simon odpovedal: „Modlite sa vy za mna k Panovi, aby ma nepostihlo nic z toho, co ste povedali. “Tak dosvedcovali a ohlasovali Panovo slovo. A ked sa vracali do Jeruzalema, v mnohych samarijskych dedinach hlasali evanjelium. Panov anjel povedal Filipovi: „Vstan a chod na juh k ceste, co vedie z Jeruzalema do Gazy; je pusta. “On vstal a siel. Tu videl Etiopcana, eunucha a velmoza etiopskej kralovnej Kandaky, spravcu vsetkych jej pokladov, ktory sa prisiel do Jeruzalema poklonit Bohu,a uz sa vracal. Sedel na svojom voze a cital proroka Izaiasa. Tu povedal Duch Filipovi: „Chod a pridaj sa k tamtomu vozu. “Ked Filip pribehol a pocul, ze cita proroka Izaiasa, opytal sa: „A aj rozumies, co citas?“On odvetil: „Ako by som mohol, ked mi to nik nevysvetli?“ A poprosil Filipa, aby nastupil a sadol si vedla neho. Stat Pisma, ktoru cital, bola tato: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baranok onemie pred tym, co ho striha, tak ani on neotvori usta. Pre jeho pokoru bol sud nad nim zruseny. A kto bude rozpravat o jeho rode? Lebo jeho zivot sa berie zo zeme. “Eunuch povedal Filipovi: „Prosim ta, o kom to prorok hovori? O sebe, ci o niekom inom?“Tu Filip otvoril usta a pocnuc tymto miestom z Pisma, zvestoval mu Jezisa. Ako isli cestou, dosli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Co prekaza, aby som sa dal pokrstit?“(Filip mu povedal: Ak veris z celeho srdca, slobodno. A on odpovedal: Verim, ze Jezis Kristus je Bozi Syn. )Rozkazal zastavit voz a obaja, Filip i eunuch, zostupili do vody a pokrstil ho. Ked vystupili z vody, Panov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale siel svojou cestou plny radosti. A Filip sa nasiel v Azote. Chodil po vsetkych mestach a hlasal evanjelium, az prisiel do Cezarey. Savol este stale dychtil po hrozbach a zabijani Panovych ucenikov. Isiel teda k velknazovia vyziadal si od neho listy pre synagogy v Damasku, aby mohol stupencov tejto Cesty, muzov i zeny, ak tam dajakych najde, v putach priviest do Jeruzalema. Ako siel a blizil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a pocul hlas, ktory mu hovoril: „Savol, Savol, preco ma prenasledujes?“On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Jezis, ktoreho ty prenasledujes. Ale vstan, chod do mesta a povedia ti, co mas robit. “Muzi, co ho sprevadzali, stali ako ohromeni, lebo hlas poculi, ale nikoho nevideli. Savol vstal zo zeme, otvoril oci, ale nic nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil. V Damasku bol isty ucenik, menom Ananias, a Pan ho vo videni oslovil: „Ananias!“ On povedal: „Tu som, Pane. “A Pan jemu: „Vstan a chod do ulice, ktora sa vola Rovna, a v Judovom dome vyhladaj Savla primenim Tarzskeho; prave sa modlia vidi muza, menom Ananiasa, ako vchadza a vklada nan ruky, aby sa mu vratil zrak. “No Ananias odpovedal: „Pane, od mnohych som pocul o tomto muzovi, kolko zla narobil tvojim svatym v Jeruzaleme. Aj tu ma moc od velknazov poviazat vsetkych, co vzyvaju tvoje meno. “Ale Pan mu povedal: „Len chod, lebo jeho som si vyvolil za nadobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kralom i synom Izraela;a ja mu ukazem, kolko musi trpiet pre moje meno. “Ananias teda siel a vosiel do domu, vlozil nan ruky a povedal: „Brat Savol, poslal ma Pan Jezis, ktory sa ti zjavil na ceste, ked si siel sem, aby si zasa videl a aby ta naplnil Duch Svaty. “Hned mu spadli z oci akoby lupiny a vratil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstit. Potom prijal pokrm a zosilnel. Niekolko dni zostal s ucenikmi v Damaskua hned v synagogach ohlasoval Jezisa, ze je Bozim Synom. Vsetci, co pocuvali, zasli a vraveli: „Nie je to ten, co v Jeruzaleme prenasledoval tych, co vzyvali toto meno? A neprisiel sem na to, aby ich v putach odviedol k velknazom?“Ale Savol bol coraz silnejsi a miatol Zidov, co byvali v Damasku, lebo dokazoval, ze toto je Mesias. Ked uplynulo viac dni, Zidia sa uzniesli, ze ho zabiju. Ale Savol sa o ich ukladoch dozvedel. Vo dne i v noci strazili brany, aby ho mohli zabit. No jeho ucenici ho v noci vzali a v kosi ho spustili cez hradby. Ked prisiel do Jeruzalema, pokusal sa spojit s ucenikmi, ale vsetci sa ho bali, lebo neverili, ze je ucenikom. Tu sa ho ujal Barnabas, zaviedol ho k apostolom a porozpraval im, ako na ceste videl Pana a ze s nim hovoril a ako smelo si v Damasku pocinal v Jezisovom mene. A zil s nimi v Jeruzaleme a smelo si pocinal v Panovom mene. Rozpraval a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabit. Ked sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cezarey a poslali do Tarzu. A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samarii; upevnovala sa, zila v bazni pred Panom a rastla v uteche Svateho Ducha. Ako Peter navstevoval vsetkych, prisiel aj k svatym, co byvali v Lydde. Nasiel tam isteho cloveka, menom Eneasa, ktory bol ochrnuty a uz osem rokov lezal na posteli. Peter mu povedal: „Eneas, Jezis Kristus ta uzdravuje. Vstan a ustel si. “ A on hned vstal. A videli ho vsetci, co byvali v Lydde a Sarone, ktori sa obratili k Panovi. V Joppe zasa bola ista ucenicka, menom Tabita, co v preklade znamena Dorkas. Ona vynikala dobrymi skutkami a almuznami, ktore davala. No v tych dnoch ochorela a umrela. Ked ju poumyvali, vystreli ju v hornej sieni. A pretoze Lydda je blizko Joppe a ucenici sa dopoculi, ze je tam Peter, poslali k nemu dvoch muzov s prosbou: „Prid bez meskania aj k nam!“Peter vstal a siel s nimi. Ked ta prisiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstupili ho s placom vsetky vdovy a ukazovali mu sukne a saty, co im urobila Dorkas, kym bola medzi nimi. Peter poslal vsetkych von, klakol si a pomodlil sa. Potom obrateny k mrtvole povedal: „Tabita, vstan!“ Ona otvorila oci, a ked videla Petra, posadila sa. On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svatych a vdovy a predstavil im ju zivu. Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohi uverili v Pana. Potom zostal este vela dni v Joppe u isteho garbiara Simona. V Cezarei zil isty muz menom Kornelius, stotnik kohorty, zvanej Italska. Bol nabozny a bohabojny s celym svojim domom. Daval vela almuzien ludu a ustavicne sa modlil k Bohu. Raz okolo tretej hodiny popoludni videl jasne vo videni Bozieho anjela, ako prichadza k nemu a oslovuje ho: „Kornelius!“Ale on na neho hladel a prelaknuty povedal: „Co je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almuzny vystupili pred Boziu tvar a on si na ne spomenul. A teraz posli muzov do Joppe a zavolaj si Simona s primenim Peter;byva u isteho Simona, garbiara, co ma dom pri mori. “A ked anjel, co s nim hovoril, odisiel, zavolal si dvoch sluhov a nabozneho vojaka z tych, co mu boli podriadeni,vsetko im porozpraval a poslal ich do Joppe. Na druhy den, ked boli na ceste a blizili sa k mestu, Peter vysiel okolo poludnia na strechu modlit sa. Ked vyhladol, chcel jest. Kym mu pripravovali, padol do vytrzenia. Videl otvorene nebo a zostupovat akusi nadobu, ako velke prestieradlo, spustane za styri rohy na zem. Boli v nej vsetky druhy stvornozcov, zemeplazov a nebeske vtactvo. I zaznel mu hlas: „Peter, vstan, zabijaj a jedz!“Ale Peter povedal: „Nijakym cinom, Pane, ved som nikdy nejedol nic poskvrnene a neciste. “Ale hlas sa mu ozval znova, druhy raz: „Co Boh ocistil, ty nenazyvaj poskvrnenym. “Toto sa opakovalo tri razy a hned bola nadoba vzata do neba. Kym bol Peter v rozpakoch, co to bol za ukaz, ktory videl, zastali pri brane muzi, ktorych poslal Kornelius, a dopytovali sa na Simonov dom. Zavolali a pytali sa, ci tam byva Simon s primenim Peter. Ako Peter premyslal o videni, Duch mu povedal: „Hladaju ta traja muzi. Vstan teda, zid dolu a bez vahania chod s nimi, lebo som ich ja poslal. “Peter zisiel k muzom a povedal: „Ja som ten, ktoreho hladate. Kvoli comu ste prisli?“Oni povedali: „Stotnik Kornelius, spravodlivy a bohabojny muz, ktoremu cely zidovsky narod vydava svedectvo, dostal pokyn od svateho anjela, aby si ta pozval do domu a vypocul tvoje slova. “Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhy den vstal a siel s nimi a niektori bratia z Joppe ho sprevadzali. V dalsi den prisiel do Cezarey. Kornelius ich uz cakal spolu s pozvanymi pribuznymi a najblizsimi priatelmi. Ked Peter prichadzal, Kornelius mu vysiel v ustrety, padol mu k noham a poklonil sa. Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstan, aj ja som len clovek. “Ako sa s nim rozpraval, vosiel dnu a nasiel tam mnoho zhromazdenych. I povedal im: „Vy viete, ze Zid sa nesmie spolcit ani stretnut s cudzincom. Ale mne Boh ukazal, ze nemam nikoho nazyvat poskvrnenym alebo necistym clovekom. Preto som prisiel bez vahania, ked ste ma pozvali. A pytam sa, kvoli comu ste ma pozvali?“Kornelius povedal: „Su to styri dni prave v tuto hodinu, co som sa o tretej hodine popoludni modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muz v bielom odevea povedal mi: »Kornelius, tvoja modlitba je vyslysana a Boh si spomenul na tvoje almuzny. Posli teda do Joppe a zavolaj si Simona s primenim Peter; byva v dome garbiara Simona pri mori. «Hned som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, ze si prisiel. A teraz sme my vsetci tu pred Bozou tvarou, aby sme vypoculi vsetko, co ti Pan prikazal. “Vtedy Peter otvoril usta a povedal: „Naozaj poznavam, ze Boh nenadrza nikomu,ale v kazdom narode mu je mily ten, kto sa ho boji a kona spravodlivo. Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Jezisa Krista; on je Panom vsetkych:Vy viete, co sa pocnuc od Galiley po krste, ktory hlasal Jan, dialo po celej Judei;ako Boh pomazal Jezisa z Nazareta Duchom Svatym a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval vsetkych posadnutych diablom, lebo bol s nim Boh. A my sme svedkami vsetkeho, co urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dna vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil- nie vsetkemu ludu, ale svedkom, ktorych Boh vopred urcil, nam, co sme s nim po jeho zmrtvychvstani jedli a pili. A prikazal nam, aby sme ludu hlasali a dosvedcovali, ze to jeho Boh ustanovil za sudcu zivych i mrtvych. Jemu vydavaju vsetci proroci svedectvo, ze pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov kazdy, kto v neho veri. “Kym Peter toto hovoril, zostupil Duch Svaty na vsetkych, co pocuvali slovo. A veriaci z obriezky, co prisli s Petrom, zasli, ze sa dar Ducha Svateho vylial aj na pohanov,lebo ich poculi hovorit jazykmi a velebit Boha. Vtedy Peter povedal:„Moze este niekto zabranit, aby boli vodou pokrsteni ti, co dostali Ducha Svateho tak ako my?“A rozkazal ich pokrstit v mene Jezisa Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekolko dni zostal. Apostoli a bratia v Judei sa dopoculi, ze aj pohania prijali Bozie slovo. Ked Peter prisiel do Jeruzalema, ti, co boli z obriezky, mu dohovarali:„Vosiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“Peter im zacal rad-radom vysvetlovat:„Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytrzeni som mal videnie: akasi nadoba ako velke prestieradlo spustane za styri rohy zostupovala z neba a prisla az ku mne. Ked som pozorne do nej pozrel, videl som pozemske stvornozce a divu zver, plazy a nebeske vtactvo. A pocul som aj hlas, ktory mi hovoril: »Peter, vstan, zabijaj a jedz!«No ja som povedal: »Nijakym cinom, Pane, ved poskvrnene a neciste nevoslo nikdy do mojich ust!«Ale hlas mi druhy raz povedal z neba: »Co Boh ocistil, ty nenazyvaj poskvrnenym. «To sa opakovalo tri razy a vsetko sa zasa zdvihlo do neba. Hned nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muzi, vyslani ku mne z Cezarey. A Duch mi povedal, aby som siel bez vahania s nimi. So mnou sli aj tito siesti bratia a vosli sme do domu toho muza. On nam rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktory stal a hovoril: »Posli do Joppe a zavolaj si Simona s primenim Peter;on ti povie slova, v ktorych budes spaseny ty i cely tvoj dom. «Ked som potom zacal hovorit, zostupil na nich Duch Svaty, tak ako na zaciatku na nas. Vtedy som si spomenul na Panovo slovo, ako hovoril: »Jan krstil vodou, ale vy budete pokrsteni Duchom Svatym. «Ked im teda Boh dal taky isty dar ako nam, co sme uverili v Pana Jezisa Krista, ktoze som ja, aby som mohol prekazat Bohu?“Ked to poculi, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokanie, aby mali zivot. “Ti, co sa rozprchli pred suzenim, ktore nastalo za Stefana, dosli az do Fenicie, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Zidom. No niektori z nich boli Cypercania a Cyrencania. A ked prisli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pana Jezisa. Panova ruka bola s nimi a vela ich uverilo a obratilo sa k Panovi. Zvest o tom sa dostala aj do usi jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabasa. Ked ta prisiel a videl Boziu milost, zaradoval sa a povzbudzoval vsetkych, aby vytrvali v Panovi, ako si zaumienili v srdci,lebo on bol muz dobry, plny Ducha Svateho a viery. A k Panovi sa pridal velky zastup. Preto odisiel do Tarzu vyhladat Savla. Ked ho nasiel, priviedol ho do Antiochie. Cely rok pobudli v tamojsej Cirkvi a ucili pocetny zastup. V Antiochii ucenikov prvy raz nazvali krestanmi. V tych dnoch prisli do Antiochie proroci z Jeruzalema. Jeden z nich, menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznamil, ze bude velky hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. Preto sa ucenici rozhodli, ze kazdy podla svojich moznosti napomoze bratom, co byvaju v Judei. Aj to urobili a poslali zbierku starsim po Barnabasovi a Savlovi. V tom case kral Herodes polozil ruky na niektorych prislusnikov Cirkvi a mucil ich. Janovho brata Jakuba zabil mecom. A ked videl, ze sa to Zidom paci, rozkazal chytit aj Petra. Boli prave dni Nekvasenych chlebov. Ked sa ho zmocnil, uvrhol ho do vazenia a dal ho strazit styrom strazam po styroch vojakoch: po Velkej noci ho chcel predviest ludu. Petra teda strazili vo vazeni. Ale Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. V poslednu noc, ako ho mal Herodes predviest, Peter spal medzi dvoma vojakmi sputany dvoma retazami a straznici predo dvermi strazili vazenie. Tu zastal pri nom Panov anjel a v miestnosti zaziarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstan rychlo!“ A retaze mu spadli z ruk. Anjel mu povedal: „Opas sa a obuj si sandale!“ Ked to urobil, povedal mu: „Prehod si plast a pod za mnou!“Vysiel von a siel za nim; ani nevedel, ze je to skutocnost, co sa dialo skrze anjela. Myslel si, ze ma videnie. Presli cez prvu i druhu straz a dosli k zeleznej brane, co vedie do mesta. Ta sa im sama otvorila. Vysli nou, a ked presli jednou ulicou, anjel mu zmizol. Tu Peter prisiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, ze Pan poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo vsetkeho, co ocakaval zidovsky lud. “Ako o tom uvazoval, dosiel k domu Marie, matky Jana, ktory sa vola Marek, kde boli mnohi zhromazdeni a modlili sa. Ked zabuchal na dvere pri brane, vysla dievcina, menom Rode, a nacuvala. Ked spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila branu, ale vbehla dnu a oznamovala, ze pri brane stoji Peter. Oni jej povedali: „Salies!“ Ona vsak tvrdila, ze je to tak. No oni vraveli: „To je jeho anjel. “Ale Peter neprestaval buchat. A ked otvorili a uvideli ho, zasli. Pokynul im rukou, aby boli ticho, a vyrozpraval, ako ho Pan vyviedol z vazenia, a povedal: „Oznamte to Jakubovi a bratom. “ Potom vysiel von a odisiel na ine miesto. Ked sa rozodnilo, nastal medzi vojakmi nemaly zmatok, co sa mohlo stat s Petrom. Herodes ho hladal, a ked ho nenasiel, vypocuval straznikov a rozkazal ich odviest. Potom odisiel z Judey do Cezarey a tam sa zdrziaval. Bol nahnevany na Tyrcanov a Sidoncanov. Ale oni svorne prisli za nim, ziskali si kralovho komornika Blasta a prosili o pokoj, lebo ich kraj sa zivil kralovym obilim. V urceny den Herodes, obleceny do kralovskeho rucha, sadol si na tron a prehovoril k nim. Lud mu privolaval: „To je Bozi hlas, nie ludsky!“Ale vtom ho zasiahol Panov anjel, lebo nevzdal Bohu slavu, a skonal rozozraty cervami. A Bozie slovo sa sirilo a rozmahalo. Ked Barnabas a Savol splnili v Jeruzaleme svoju ulohu, vratili sa a vzali so sebou Jana, ktory sa vola Marek. V antiochijskej Cirkvi boli prorokmi a ucitelmi Barnabas, Simeon, ktoreho volali Niger, Lucius z Cyreny, Manaen, ktory bol vychovany s tetrarchom Herodesom, a Savol. Ako sluzili Panovi a postili sa, povedal Duch Svaty: „Oddelte mi Barnabasa a Savla na dielo, na ktore som ich povolal. “Oni sa postili a modlili, vlozili na nich ruky a prepustili ich. A oni, vyslani Duchom Svatym, dosli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. Ked prisli do Salaminy, hlasali Bozie slovo v zidovskych synagogach. Mali so sebou aj Jana ako pomocnika. A ked presli celym ostrovom az do Pafu, stretli isteho carodejnika, falosneho proroka, Zida menom Barjezu. Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktory bol rozumny muz. Ten si pozval Barnabasa a Savla, lebo chcel pocut Bozie slovo. Ale Elymas, carodejnik - lebo tak sa preklada jeho meno -, im odporoval a usiloval sa odvratit prokonzula od viery. Vtedy Savol, ktory sa vola aj Pavol, naplneny Duchom Svatym, pozrel nanhoa povedal: „Diablov syn, plny kazdeho podvodu a kazdeho klamstva, nepriatel akejkolvek spravodlivosti, neprestanes prevracat priame cesty Panove?!A teraz pozri, dolahne na teba Panova ruka: oslepnes a isty cas nebudes vidiet slnko. “ Vtom nanho padla mrakota a tma, tapal dookola a hladal, kto by mu podal ruku. Ked prokonzul videl, co sa stalo, zasol nad Panovym ucenim a uveril. Pavol a jeho spolocnici sa z Pafu odplavili a prisli do Perge v Pamfylii. Jan od nich odisiel a vratil sa do Jeruzalema. Ostatni sli dalej a z Perge dosli do Antiochie v Pizidii. V sobotu vosli do synagogy a sadli si. Po citani zo Zakona a Prorokov im predstaveni synagogy odkazali: „Bratia, ak mate nejake povzbudive slovo pre lud, hovorte!“Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: „Muzovia, Izraeliti a vy vsetci, co sa bojite Boha, pocuvajte!Boh tohto izraelskeho ludu si vyvolil nasich otcov a povysil tento lud, ked byval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutym ramenoma asi styridsat rokov znasal ich spravanie na pusti. Vyhubil sedem narodov v kanaanskej krajine a losom rozdelil ich krajinuasi na styristopatdesiat rokov. Potom im daval sudcov az po proroka Samuela. Vtedy si ziadali krala a Boh im dal Kisovho syna Saula, muza z Benjaminovho kmena, na styridsat rokov. Ked ho odstranil, povolal im za krala Davida a vydal mu svedectvo: »Nasiel som Davida, syna Jesseho, muza podla mojho srdca, ktory bude plnit moju volu celu. «Z jeho potomstva dal Boh podla prislubenia Izraelu Spasitela, Jezisa. Pred jeho prichodom Jan hlasal vsetkemu izraelskemu ludu krst pokania. Ked Jan koncil svoj beh, hovoril: »Ja nie som ten, za koho ma pokladate. Ale, hla, po mne prichadza ten, ktoremu nie som hoden rozviazat obuv na nohach. «Bratia, synovia Abrahamovho rodu, a ti, co sa u vas boja Boha, nam bolo poslane toto slovo spasy. Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsudili ho, a tak splnili slova Prorokov, ktore sa citaju kazdu sobotu. A hoci nenasli nic, za co by si zasluhoval smrt, dozadovali sa od Pilata, aby ho dal zabit. A ked splnili vsetko, co bolo o nom napisane, snali ho z dreva a ulozili do hrobu. Ale Boh ho vzkriesil z mrtvycha on sa mnoho dni zjavoval tym, co s nim prisli z Galiley do Jeruzalema, a teraz su jeho svedkami pred ludom. A my vam zvestujeme, ze prislubenie, ktore dostali nasi otcovia,Boh splnil ich detom, ked nam vzkriesil Jezisa, ako je aj v druhom zalme napisane: »Ty si moj syn. Ja som ta dnes splodil. «A ze ho vzkriesi z mrtvych, aby sa uz nikdy nevratil do porusenia, to povedal takto: »Dam vam Davidove svate veci, ktore su verne. «A preto aj na inom mieste hovori: »Nedovolis, aby tvoj svaty videl porusenie. «Lebo ked David splnil vo svojom pokoleni Boziu volu, zosnul, ulozili ho k jeho otcom a videl porusenie. Avsak ten, ktoreho Boh vzkriesil, nevidel porusenie. Nech je vam teda zname, bratia, ze skrze neho sa vam zvestuje odpustenie hriechov. Od vsetkeho, od coho vas nemohol ospravedlnit Mojzisov zakon,v nom je ospravedlneny kazdy, kto veri. Dajte si teda pozor, aby neprislo, co sa hovori u Prorokov:»Pozrite, pohrdaci, cudujte sa a zahynte, lebo za vasich dni vykonam skutok, dielo, ktoremu neuverite, ked vam bude o nom niekto rozpravat. «“Ked potom vychadzali, prosili ich, aby im o tom rozpravali aj v nasledujucu sobotu. A ked sa zhromazdenie rozislo, mnoho Zidov a naboznych prozelytov islo za Pavlom a Barnabasom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Bozej milosti. V nasledujucu sobotu sa skoro cele mesto zislo pocuvat Panovo slovo. Ked Zidia videli zastupy, plni ziarlivosti ruhavo odporovali tomu, co hovoril Pavol. Tu Pavol a Barnabas povedali smelo: „Predovsetkym vam sa malo hlasat Bozie slovo, ale preto, ze ho odmietate a sami sa pokladate za nehodnych vecneho zivota, obraciame sa k pohanom. Lebo tak nam prikazal Pan: »Ustanovil som ta za svetlo pohanom, aby si bol spasou az do koncin zeme. «“Ked to poculi pohania, radovali sa a oslavovali Panovo slovo a uverili vsetci, co boli vopred urceni pre vecny zivot. A Panovo slovo sa sirilo po celom kraji. Ale Zidia postvali nabozne zeny z vyssich vrstiev a poprednych mestanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabasovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. Oni na nich striasli prach z noh a odisli do Ikonia. No ucenici boli naplneni radostou a Duchom Svatym. V Ikoniu takisto vosli do zidovskej synagogy a hovorili tak, ze uverilo velke mnozstvo Zidov a Grekov. Ale Zidia, ktori neuverili, popudili a rozdrazdili pohanov proti bratom. Zdrzali sa tam vsak dlhsi cas a smelo si pocinali v Panovi, ktory vydaval svedectvo slovu svojej milosti tym, ze daval, aby sa diali znamenia a divy ich rukami. A obyvatelstvo mesta sa rozstiepilo: niektori boli so Zidmi, ini zasa s apostolmi. Ale ked sa ich pohania a Zidia so svojimi predstavenymi chystali prepadnut, potupit a ukamenovata oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonskych miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nicha tam hlasali evanjelium. V Lystre sedaval isty muz s chorymi nohami. Bol od narodenia chromy a nikdy nechodil. Pocuval Pavla hovorit a on sa nanho zahladel. A ked videl, ze ma vieru a moze byt uzdraveny,povedal velkym hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskocil a chodil. Ked zastupy videli, co Pavol urobil, po lykaonsky kricali: „Zostupili k nam bohovia v ludskej podobe. “Barnabasa nazvali Jupiterom a Pavla Merkurom, lebo on viedol rec. A knaz Jupiterovho chramu na predmesti priviedol k brane bykov s vencami a chcel s ludmi obetovat. Ked sa o tom dopoculi apostoli Barnabas a Pavol, roztrhli si saty, vybehli medzi zastup a kricali:„Muzovia, co to robite? Aj my sme smrtelni ludia ako vy. Hlasame vam evanjelium, aby ste sa od tychto marnosti obratili k zivemu Bohu, ktory stvoril nebo a zem i more a vsetko, co je v nich. On v minulych pokoleniach nechal vsetky narody ist svojou cestou,ale bez svedectva o sebe samom neostaval, lebo dobre robil: z neba vam daval dazd a urodne casy a napĺnal vase srdcia pokrmom a radostou. “Toto hovorili a len-len ze utisili zastupy, aby im neobetovali. Ale nato prisli z Antiochie a Ikonia Zidia, naviedli zastupy a Pavla kamenovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domneni, ze je mrtvy. Ale ked ho obstupili ucenici, vstal a vosiel do mesta. Na druhy den odisiel s Barnabasom do Derbe. Aj tomu mestu hlasali evanjelium a ziskali mnoho ucenikov. Potom sa vratili do Lystry, Ikonia a Antiochie. Posilnovali srdcia ucenikov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a ze do Bozieho kralovstva mame vojst cez mnohe suzenia. A ked im po jednotlivych cirkvach ustanovili starsich, modlili sa a postili a odporucali ich Panovi, v ktoreho uverili. Potom presli Pizidiou a prisli do Pamfylie. Hlasali slovo v Perge, odisli do Ataliea odtial sa odplavili do Antiochie, kde ich zverili Bozej milosti na dielo, ktore prave dokoncili. Ked ta dosli a zhromazdili Cirkev, rozpovedali, ake velke veci s nimi urobil Boh a ze pohanom otvoril dvere viery. A zostali dlhsi cas s ucenikmi. Tu prisli niektori z Judey a poucali bratov: „Ak sa nedate obrezat podla Mojzisovho predpisu, nemozete byt spaseni. “Ked sa s nimi Pavol a Barnabas dostali do sporu a nie malej hadky, rozhodli, ze Pavol, Barnabas a niektori dalsi z nich pojdu s touto spornou otazkou k apostolom a starsim do Jeruzalema. Cirkev ich teda vypravila a oni isli cez Feniciu a Samariu a rozpravali, ako sa obratili pohania, a vsetkym bratom posobili velku radost. Ked prisli do Jeruzalema, prijala ich Cirkev, apostoli a starsi a oni vyrozpravali, ake velke veci s nimi urobil Boh. Tu vstali niektori, co uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezat a prikazat im, ze musia zachovavat Mojzisov zakon. “Apostoli a starsi sa zisli a skumali tuto vec. A ked nastala velka hadka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, ze Boh si ma od prvych dni vyvolil spomedzi vas, aby pohania z mojich ust poculi slovo evanjelia a uverili. A Boh, ktory pozna srdcia, vydal im svedectvo, ked im dal Ducha Svateho tak ako nam;a neurobil nijaky rozdiel medzi nami a nimi, ked vierou ocistil ich srdcia. Preco teda teraz pokusate Boha a chcete polozit na siju ucenikov jarmo, ktore nevladali niest ani nasi otcovia, ani my?!A verime, ze aj my budeme spaseni milostou Pana Jezisa takisto ako oni. “Cele zhromazdenie stichlo a pocuvali Barnabasa a Pavla, ktori rozpravali, ake velke znamenia a divy urobil Boh prostrednictvom nich medzi pohanmi. Ked sa odmlcali, ozval sa Jakub: „Bratia, vypocujte ma!Simon porozpraval, ako Boh prvy raz zhliadol a vybral si z pohanov lud pre svoje meno. S tym sa zhoduju aj slova Prorokov, ako je napisane:»Potom sa vratim a znova vybudujem zboreny Davidov stanok; znova postavim jeho ruiny a vztycim ho,aby aj ostatni ludia hladali Pana, vsetky narody, nad ktorymi sa vzyvalo moje meno, hovori Pan, co robi tieto veci,zname od vekov. «Preto si myslim, ze neslobodno znepokojovat tych, co sa z pohanov obracaju k Bohu,ale im treba napisat, aby sa zdrzali poskvrneneho modlami, smilstva, zaduseneho a krvi. Mojzis ma totiz od davnych pokoleni v kazdom meste kazatelov po synagogach, kde ho kazdu sobotu citaju. “Vtedy sa apostoli a starsi s celou Cirkvou uzniesli, ze spomedzi seba vyberu muzov a poslu ich s Pavlom a Barnabasom do Antiochie. Boli to Juda, ktory sa volal Barsabas, a Silas, popredni muzi medzi bratmi. Po nich poslali tento list: „Apostoli a starsi bratia pozdravuju bratov z pohanov v Antiochii, Syrii a Cilicii. Poculi sme, ze vas niektori, co vysli z nas, znepokojili a rozvratili vam srdcia recami, hoci sme ich nicim nepoverili. Preto sme sa zhromazdili a jednomyselne sme sa uzniesli, ze vyberieme muzov a posleme ich k vam s nasimi drahymi Barnabasom a Pavlom,ludmi, ktori vydali svoj zivot za meno nasho Pana Jezisa Krista. Vyslali sme teda Judu a Silasa a oni vam aj ustne povedia to iste. Lebo Duch Svaty a my sme usudili, ze nebudeme na vas klast nijake ine bremeno okrem toho nevyhnutneho:zdrzat sa masa obetovaneho modlam, krvi, udusenych zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chranit, budete konat spravne. Budte zdravi!“Ked ich vypravili, odisli do Antiochie, zvolali zhromazdenie a odovzdali list. Ked ho precitali, radovali sa z tejto utechy. Aj Juda a Silas mnohymi slovami potesovali a posilnovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. Po istom case ich bratia vypravili v pokoji k tym, co ich vyslali. (Silas sa rozhodol zostat tam; Juda sa vratil sam do Jeruzalema. )Ale Pavol a Barnabas sa zdrzali v Antiochii a s mnohymi inymi ucili a hlasali Panovo slovo. O niekolko dni povedal Pavol Barnabasovi: „Vratme sa a ponavstevujme bratov, ako sa maju, po vsetkych mestach, kde sme hlasali Panovo slovo. “Barnabas chcel vziat so sebou aj Jana, ktory sa vola Marek. Ale Pavol usudil, ze netreba brat takeho, co od nich z Pamfylie odisiel a nesiel s nimi pracovat. I vznikla taka roztrzka, ze sa rozisli. Barnabas si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus. Pavol si vybral Silasa. Bratia ho zverili Panovej milosti a vydal sa na cestu. Chodil po Syrii a Cilicii a posilnoval cirkvi. Prisiel aj do Derbe a Lystry. Tam bol isty ucenik menom Timotej, syn veriacej Zidovky, ale otec bol Grek. Bratia v Lystre a v Ikoniu mu vydali svedectvo. Pavol chcel, aby siel s nim, a kvoli Zidom, co tam byvali, ho vzal a obrezal, lebo vsetci vedeli, ze jeho otec bol Grek. Ako chodili po mestach, odovzdavali im ucenie, ktore vyhlasili apostoli a starsi v Jeruzaleme, aby ho zachovavali. Cirkvi sa upevnovali vo viere a den co den sa zvacsovali poctom. Presli cez Frygiu a galatsky kraj, lebo Svaty Duch im branil hlasat slovo v Azii. Ked dosli k Myzii, pokusali sa dostat do Bitynie, ale Jezisov Duch im to nedovolil. Obisli teda Myziu a zisli do Troady. Tam mal Pavol v noci videnie. Stal pred nim akysi Macedoncan a prosil ho: „Prejdi do Macedonska a pomoz nam!“Hned ako mal toto videnie, usilovali sme sa odist do Macedonska, presvedceni, ze nas Boh vola hlasat im evanjelium. Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prisli do Samotracie, na druhy den do Neapolaa odtial do Filip. Je to prve mesto tej casti Macedonska a kolonia. V tomto meste sme sa niekolko dni zdrzali. V sobotu sme vysli za branu k rieke, lebo sme predpokladali, ze sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so zenami, co sa tam zisli. Pocuvala aj ista zena, menom Lydia, predavacka purpuru z mesta Tyatiry, ktora si ctila Boha. Pan jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, co Pavol hovori. A ked sa dala so svojim domom pokrstit, prosila nas: „Ak si myslite, ze som verna Panovi, podte do mojho domu a zostante. “ A prinutila nas. Ked sme sa sli zasa modlit, stretli sme akusi dievcinu, ktora mala vesteckeho ducha a vestenim prinasala svojim panom velky zisk. Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Tito ludia su sluzobnikmi Boha, Najvyssieho, a zvestuju vam cestu spasy. “A robila to mnoho dni. Pavla to dohnevalo, obratil sa a povedal duchu: „V mene Jezisa Krista ti rozkazujem, aby si z nej vysiel!“ A v tej hodine vysiel. Ked jej pani videli, ze im zanikla nadej na zisk, chytili Pavla a Silasa a zavliekli ich na namestie pred vrchnosti. Predviedli ich pred uradnikov a povedali: „Tito ludia buria nase mesto. Su to Zidiaa siria zvyky, ktore my, ako Rimania, nesmieme ani prijimat ani zachovavat. “Aj dav sa zhrkol proti nim a uradnici im postrhali saty a rozkazali ich zbicovat. Ked im vymerali vela ran, vrhli ich do vazenia a strazcovi prikazali, aby ich dobre strazil. On ich podla tohto rozkazu vsadil do vnutorneho zalara a nohy im privrel do klady. O polnoci sa Pavol a Silas modlili a spievali Bohu chvalospevy a vazni ich pocuvali. Zrazu nastalo velke zemetrasenie, az sa pohli zaklady zalara. Hned sa otvorili vsetky dvere a vsetkym sa uvolnili puta. Ked sa strazca vazenia prebudil a videl dvere vazenia otvorene, vytasil mec a chcel sa zabit, lebo si myslel, ze vazni usli. Ale Pavol skrikol velkym hlasom: „Neublizuj si, lebo sme tu vsetci!“Vypytal si svetlo, vbehol dnu a s chvenim padol pred Pavla a Silasa. Vyviedol ich von a vravel: „Pani, co mam robit, aby som bol spaseny?“Oni povedali: „Ver v Pana Jezisa a budes spaseny ty aj tvoj dom. “A zvestovali Panovo slovo jemu aj vsetkym, co boli v jeho dome. V tu nocnu hodinu ich vzal, vymyl im rany a hned sa dal pokrstit on i vsetci jeho domaci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stol a radoval sa s celym svojim domom, ze uveril Bohu. Ked sa rozodnilo, uradnici vyslali zriadencov s odkazom: „Prepust tych ludi!“Strazca vazenia oznamil Pavlovi tieto slova: „Uradnici odkazali, aby som vas prepustil. Teraz teda vyjdite a chodte v pokoji!“Ale Pavol im povedal: „Verejne a bez sudu nas zbili, hoci sme rimski obcania, a vrhli do vazenia a teraz nas potajomky vyhanaju? Nie tak, ale nech pridu sami a oni nech nas vyvedu!“Zriadenci hlasili tieto slova uradnikom a oni sa nalakali, ked poculi, ze su to Rimania. Prisli a odprosili ich. A ked ich vyvadzali, prosili ich, aby odisli z mesta. Ked vysli z vazenia, zasli k Lydii, ponavstevovali bratov, povzbudili ich a odisli. Presli cez Amfipolis a Apoloniu a prisli do Soluna, kde bola zidovska synagoga. Pavol podla svojho zvyku vosiel k nim a po tri soboty im hovoril o Pismach. Odkryval a potvrdzoval, ze Mesias musel trpiet a vstat z mrtvych a: „Tymto Mesiasom je Jezis, ktoreho vam ja zvestujem. “A niektori z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Silasovi, aj velke mnozstvo naboznych Grekov a nemalo vznesenych zien. Ale ziarlivi Zidia si najali niekolko zlych muzov z ulice, vyvolali rozruch a rozburili mesto. Zastali pri Jasonovom dome a chceli ich vyviest pred lud. Ale ked ich nenasli, odvliekli Jasona a niektorych bratov k predstavenym mesta a kricali: „Ti, co rozburili cely svet, prisli aj sema Jason ich prijal. A tito vsetci robia proti cisarovym nariadeniam, lebo tvrdia, ze je iny kral, Jezis. “Tak poburili lud i predstavenych mesta, ktori to poculi. Ale ked dostali od Jasona a ostatnych zaruku, prepustili ich. Bratia hned v noci vypravili Pavla a Silasa do Berey. Ked ta prisli, vosli do zidovskej synagogy. A ti boli slachetnejsi ako tamti v Solune. Oni prijimali slovo s velkou dychtivostou a kazdy den skumali Pisma, ci je to naozaj tak. A tak mnohi z nich uverili, aj nemalo greckych zien z vyssich vrstiev i muzov. Ale ked sa solunski Zidia dozvedeli, ze Pavol aj v Berei hlasa Bozie slovo, isli aj ta znepokojovat a burit zastupy. Tu bratia hned vypravili Pavla, aby siel az k moru. Silas a Timotej zostali tam. Ti, co odprevadzali Pavla, zaviedli ho az do Aten. Tam dostali prikaz pre Silasa a Timoteja, aby cim skor prisli za nim; a vratili sa. Kym Pavol na nich v Atenach cakal, buril sa v duchu, ked videl, ze mesto je oddane modlarstvu. Preto hovoril v synagoge so Zidmi a s naboznymi ludmi a kazdy den na namesti s tymi, co tam prave boli. A niektori epikurejski a stoicki filozofi s nim debatovali. Jedni vraveli: „Co to chce tento tlchuba povedat?“ Ini zasa: „Zda sa, ze zvestuje cudzie bozstva. “ Zvestoval totiz Jezisa a zmrtvychvstanie. I vzali ho, zaviedli ho na areopag a vraveli: „Mozeme vediet, co je to za nove ucenie, ktore hlasas?Ved cosi divne nam donasas do usi. Preto chceme vediet, co to ma byt. “Lebo ani jeden Atencan, ani cudzinec, co tam byvali, nemali na nic tolko casu ako rozpravat alebo pocuvat nieco nove. Pavol si stal doprostred areopagu a hovoril: „Atencania, podla vsetkeho vidim, ze ste neobycajne nabozni. Lebo ked som sa prechadzal a prezeral si vase svatyne, nasiel som aj oltar s napisom: »Neznamemu bohu. « Co teda uctievate, hoci to nepoznate, to vam ja zvestujem. Boh, ktory stvoril svet a vsetko, co je v nom, pretoze je Panom neba i zeme, nebyva v chramoch zhotovenych rukou,ani sa mu nesluzi ludskymi rukami, akoby nieco potreboval, ved on dava vsetkym zivot, dych a vsetkoa z jedneho urobil cele ludske pokolenie, aby obyvalo cely povrch zeme; urcil im vymedzeny cas a hranice ich byvania,aby hladali Boha, ak by ho dajako nahmatali a nasli, hoci od nikoho z nas nie je daleko. Lebo v nom zijeme, hybeme sa a sme, ako to aj niektori z vasich basnikov povedali: »Ved aj jeho pokolenie sme. «Ked sme teda Bozim pokolenim, nemame si mysliet, ze bozstvo sa podoba zlatu, striebru alebo kamenu, vytvoru ludskeho umenia a domyslu. Ale Boh prehliadol casy nevedomosti a teraz zvestuje ludom, aby vsetci a vsade robili pokanie,lebo urcil den, ked bude spravodlivo sudit zemekruh skrze muza, ktoreho na to ustanovil a vsetkym osvedcil tym, ze ho vzkriesil z mrtvych. “Ako poculi o vzkrieseni z mrtvych, niektori sa posmievali, ini hovorili: „Vypocujeme ta o tom inokedy. “Tak Pavol spomedzi nich odisiel. No niektori muzi sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionyz Areopagita, zena menom Damaris a ini s nimi. Potom z Aten odisiel a prisiel do Korintu. Tam nasiel Zida menom Akvilu, rodom Pontana, ktory nedavno prisiel z Italie, i jeho manzelku Priscillu, lebo Klaudius nariadil, ze vsetci Zidia musia opustit Rim. Pripojil sa k nim,a pretoze mal to iste remeslo, zostal u nich a pracoval; boli vyrobcami stanov. Kazdu sobotu hovoril v synagoge a presviedcal Zidov i Grekov. Ked prisli z Macedonska Silas a Timotej, Pavol sa celkom venoval slovu a dosvedcoval Zidom, ze Jezis je Mesias. Ale ked mu protirecili a ruhali sa, otriasol si odev a povedal im: „Vasa krv na vasu hlavu! Ja som cisty. Odteraz pojdem k pohanom. “Odisiel odtial a vosiel do domu isteho cloveka, co si ctil Boha, menom Tita Justa; jeho dom bol spojeny so synagogou. A predstaveny synagogy Krispus uveril Panovi s celym svojim domom; aj mnohi Korintania, ktori pocuvali, uverili a dali sa pokrstit. Pan povedal v noci vo videni Pavlovi: „Neboj sa, len hovor a nemlc,ved som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublizil, lebo mam v tomto meste mnoho ludu. “Zostal tam teda rok a sest mesiacov a ucil u nich Bozie slovo. Ked bol v Achajsku prokonzulom Gallio, Zidia svorne povstali proti Pavlovi, priviedli ho pred sudnu stolicua hovorili: „Tento navadza ludi, aby protizakonne uctievali Boha. “Ale ked sa Pavol chystal otvorit usta, povedal Gallio Zidom: „Zidia, keby slo o nejaku krivdu alebo o podly zlocin, vypocul by som vas, ako sa patri. Ale ked su to spory o slovo, o mena a o vas zakon, to je vasa vec. Ja v takychto veciach nechcem byt sudcom. “A odohnal ich od sudnej stolice. Tu vsetci chytili predstaveneho synagogy Sostena a pred sudnou stolicou ho zbili. A Gallio sa o to vobec nestaral. Pavol tam zostal este vela dni; potom sa s bratmi rozlucil a odplavil sa do Syrie a s nim aj Priscilla a Akvila. V Kenchreach si dal ostrihat hlavu, lebo mal slub. Ked prisli do Efezu, tam ich nechal. Sam vosiel do synagogy a hovoril so Zidmi. A ked ho prosili, aby zostal dlhsi cas, neprivolil,ale pri rozlucke povedal: „Znova sa k vam vratim, ak to bude chciet Boh“ a odplavil sa z Efezu. Ked prisiel do Cezarey, vystupil, pozdravil cirkev a odisiel do Antiochie. Nejaky cas tam pobudol a siel dalej. Postupne prechadzal galatskym krajom a Frygiou a povzbudzoval vsetkych ucenikov. Do Efezu prisiel isty Zid menom Apollo, rodom Alexandrijcan, muz vyrecny a zbehly v Pismach. Bol pouceny o Panovej ceste a so zapalom ducha hovoril a spravne ucil o Jezisovi, hoci poznal iba Janov krst. Zacal teda smelo vystupovat v synagoge. Ked ho poculi Priscilla a Akvila, vzali ho k sebe a dokladnejsie mu vysvetlili Boziu cestu. A ked chcel odist do Achajska, bratia ho povzbudzovali a napisali ucenikom, aby ho prijali. Ked ta prisiel, velmi pomohol tym, co z milosti uverili. Lebo razne usviedcal Zidov a verejne dokazoval z Pisem, ze Jezis je Mesias. Kym bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po hornych krajoch a prisiel do Efezu. Tam nasiel akychsi ucenikova povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svateho, ked ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepoculi, ze je Duch Svaty. “On sa opytal: „Ako ste teda boli pokrsteni?“ Oni odpovedali: „Janovym krstom. “Pavol povedal: „Jan krstil krstom pokania a hovoril ludu, aby uverili v toho, ktory prichadzal po nom, to jest v Jezisa. “Ked to poculi, dali sa pokrstit v mene Pana Jezisa. A ked na nich Pavol vlozil ruky, zostupil na nich Duch Svaty; i hovorili jazykmi a prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanast muzov. Potom vosiel do synagogy a smelo hovoril; tri mesiace rozpraval a presviedcal o Bozom kralovstve. Ale ked sa niektori zatvrdili a neuverili, ba pred zastupom tupili Panovu cestu, odisiel od nich, oddelil ucenikov a kazdy den hovoril v Tyrannovej skole. To trvalo dva roky, takze vsetci, co byvali v Azii, Zidia i Greci, poculi Panovo slovo. A Boh robil Pavlovymi rukami neobycajne divy,takze aj na chorych donasali satky a zastery, ktore sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opustali a zli duchovia vychadzali. Aj niektori potulni zidovski zaklinaci sa pokusili vzyvat meno Pana Jezisa nad tymi, co boli posadnuti zlymi duchmi, a hovorili: „Zaklinam vas skrze Jezisa, ktoreho hlasa Pavol. “Robili to siedmi synovia isteho Skevu, zidovskeho velknaza. Ale zly duch im povedal: „Jezisa poznam, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?“A clovek, v ktorom bol zly duch, sa na nich vrhol, dvoch z nich sa zmocnil a tak ich doriadil, ze z toho domu utekali nahi a doranani. Dozvedeli sa o tom vsetci Zidia aj Greci, co byvali v Efeze. Na vsetkych dolahol strach a zvelebovali meno Pana Jezisa. Mnoho veriacich prichadzalo, vyznavali sa a priznavali svoje skutky. A mnohi z tych, co sa zaoberali carami, podonasali knihy a pred ocami vsetkych ich spalili; ked spocitali ich cenu, vyslo im patdesiattisic striebornych. Tak mohutne sa sirilo a silnelo Panovo slovo. Po tychto udalostiach si Pavol zaumienil v Duchu, ze prejde cez Macedonsko a Achajsko a pojde do Jeruzalema. Povedal: „Ked sa ta dostanem, musim sa pozriet aj do Rima. “Dvoch zo svojich pomocnikov, Timoteja a Erasta, poslal do Macedonska a sam zostal isty cas v Azii. V tom case nastalo nemale poburenie pre Panovu cestu. Isty zlatnik, menom Demeter, co vyrabal strieborne Dianine chramiky, poskytoval remeselnikom nemaly zarobok. Zhromazdil ich, ako aj tych, co sa zaoberali podobnym remeslom, a povedal: „Muzi, vy viete, ze z tohto remesla mame zisk. A vidite i pocujete, ze tento Pavol nielen v Efeze, ale skoro v celej Azii presvedcil a odvratil velky zastup, lebo hovori, ze to, co zhotovuju ruky, nie su bohovia. A nielen tomuto nasmu remeslu hrozi nebezpecenstvo, ze upadne, ale ani chram velkej bohyne Diany nebudu mat za nic a zacne sa rucat veleba tej, ktoru si cti cela Azia i cely svet. “Ked to poculi, zachvatil ich hnev a kricali: „Velka je efezska Diana!“V celom meste zavladol zmatok; schopili Pavlovych sprievodcov Macedoncanov Gaja a Aristarcha a vsetci sa hromadne hnali do divadla. Pavol chcel ist medzi lud, ale ucenici mu to nedovolili. Aj niektori aziarchovia, co mu boli priatelmi, poslali za nim s prosbou, aby nesiel do divadla. Kazdy vykrikoval nieco ine, lebo v zhromazdeni bol zmatok, a mnohi ani nevedeli, preco sa zisli. Tu naviedli zo zastupu akehosi Alexandra a Zidia ho potisli dopredu. Alexander si rukou vyziadal ticho a chcel vysvetlovat ludu. Ale ked zbadali, ze je Zid, vsetci jednym hlasom asi dve hodiny kricali: „Velka je efezska Diana!“Az mestsky tajomnik utisil zastup a povedal: „Efezania, ktory clovek by nevedel, ze mesto Efez je ctitelom velkej Diany a jej obrazu, ktory padol z neba?!Ked to teda nemozno popriet, musite sa upokojit a nesmiete robit nic nerozvazne. Lebo ste priviedli tychto ludi, hoci sa nedopustili svatokradeze, ani sa neruhali nasej bohyni. Ak teda Demeter a jeho remeselnici maju nieco proti niekomu, na to su verejne sudy a prokonzuli; nech sa tam zaluju. Ak chcete nieco ine, mozno to vyriesit na zakonitom zhromazdeni. Ved sa vystavujeme nebezpecenstvu, ze nas za dnesok obvinia zo vzbury, lebo niet vinnika, a nemohli by sme zdovodnit, preco tento zhon. “ Ako to dopovedal, zhromazdenie rozpustil. Ked potom rozruch ustal, Pavol si zavolal ucenikov, povzbudil ich, rozlucil sa a odisiel do Macedonska. Prechadzal tymi krajmi, povzbudzoval bratov mnohymi slovami a prisiel do Grecka. Tam stravil tri mesiace, a ked sa chystal odplavit do Syrie, Zidia mu strojili uklady. Preto sa rozhodol, ze sa vrati cez Macedonsko. Sprevadzali ho Berejcan Pyrrhov syn Sopater, zo Soluncanov Aristarchus a Sekundus, Derbejcan Gajus a Timotej i Azijcania Tychikus a Trofimus. Oni sli vopred a cakali nas v Troade. My sme sa po dnoch Nekvasenych chlebov odplavili z Filip a o pat dni sme dosli za nimi do Troady, kde sme sa zdrzali sedem dni. Ked sme sa v prvy den tyzdna zisli na lamanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhy den chcel odcestovat, a pretiahol rec az do polnoci. V hornej sieni, kde sme boli zhromazdeni, bolo mnoho lamp. Isty mladik, menom Eutychus, sedel v okne, a pretoze Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premozeny spankom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mrtveho. Pavol zisiel dole, lahol si nan, objal ho a povedal: „Neplaste sa, lebo jeho dusa je v nom. “Potom sa vratil hore, lamal chlieb a jedol, dlho, az do svitania, este hovoril a potom odisiel. Chlapca priviedli ziveho a nemalo ich to potesilo. My sme skor nasadli na lod a odplavili sme sa do Assonu, kde sme mali pribrat Pavla; on tak urcil, lebo sam chcel ist po susi. Ked sme sa s nim v Assone zisli, vzali sme ho a isli sme do Mityleny. Odtial sme sa odplavili a na druhy den sme sa dostali naproti Chiosu, v dalsi den sme pristali pri Samose a v nasledujuci sme dosli do Miletu. Pavol sa totiz rozhodol obist Efez, aby sa nezdrzal v Azii, lebo sa ponahlal, aby bol na Turice podla moznosti uz v Jeruzaleme. Z Miletu poslal do Efezu a zavolal si starsich cirkvi. Ked k nemu prisli, povedal im: „Vy viete, ako som bol s vami cely cas od prveho dna, co som vkrocil do Azie;ako som sluzil Panovi so vsetkou pokorou v slzach a skuskach, ktore na mna doliehali z ukladov Zidov;ako som nezanedbal zvestovat vam vsetko uzitocne a ucil som vas verejne i po domoch;ako som zaprisahaval Zidov aj Grekov, ze sa maju obratit k Bohu a uverit v nasho Pana Jezisa. A teraz sputany Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, co ma tam caka. Len Duch Svaty ma vo vsetkych mestach uistuje, ze ma ocakavaju okovy a suzenie. Svoj zivot si vsak velmi necenim, len aby som dokoncil svoj beh a sluzbu, ktoru som dostal od Pana Jezisa: svedcit o evanjeliu Bozej milosti. A teraz viem, ze uz neuvidite moju tvar: nik z vas, medzi ktorymi som chodil a ohlasoval kralovstvo. Preto vam v dnesny den dosvedcujem, ze som cisty od krvi vsetkych,lebo som neusiel bez toho, ze by som vam nezvestoval Boziu volu celu. Davajte si pozor na seba a na cele stado, v ktorom vas Duch Svaty ustanovil za biskupov, aby ste pasli Boziu Cirkev, ktoru si ziskal vlastnou krvou. Ja viem, ze po mojom odchode vniknu medzi vas dravi vlci a nebudu setrit stado. Ba aj z vas samych povstanu muzi, co budu prevratene hovorit, aby strhli ucenikov za sebou. Preto bdejte a pamatajte, ze som tri roky vo dne v noci neprestaval so slzami napominat kazdeho z vas. A teraz vas odporucam Bohu a slovu jeho milosti: ono ma moc budovat a dat dedicstvo medzi vsetkymi posvatenymi. Netuzil som po nicom striebre ani zlate, ani odeve. Sami viete, ze tieto ruky vysluzili vsetko, co som potreboval ja a tito tu so mnou. Vo vsetkom som vam ukazal, ze treba takto pracovat a ujimat sa slabych a pamatat na slova Pana Jezisa; lebo on povedal: »Blazenejsie je davat, ako prijimat. «“Ked to povedal, klakol si a modlil sa s nimi vsetkymi. Vsetci sa dali do velkeho placu, vesali sa Pavlovi okolo krku a bozkavali ho. Najviac ich bolelo jeho slovo, ze uz neuvidia jeho tvar. A vyprevadili ho na lod. Ked sme sa od nich odtrhli, a vyplavali, priamym smerom sme prisli na Kos, druhy den na Rodos a stadial do Patary. Tam sme nasli lod, ktora sa plavila do Fenicie. Nasadli sme a vyplavali. Na dohlad sme sa priblizili k Cypru, ale nechali sme ho vlavo. A plavili sme sa do Syrie a dosli sme do Tyru, lebo tam mala lod vylozit naklad. My sme vyhladali ucenikov a zostali sme tam sedem dni. Oni z vnuknutia Ducha hovorili Pavlovi, aby nechodil do Jeruzalema. Ked tie dni uplynuli vybrali sme sa na cestu. Vsetci aj s manzelkami a detmi nas odprevadili az za mesto. Na brehu sme si klakli a pomodlili sme sa. Potom sme sa rozlucili, nastupili sme na lod a oni sa vratili domov. My sme z Tyru po skonceni plavby prisli do Ptolemaidy. Pozdravili sme bratov a zostali sme jeden den u nich. Na druhy den sme odcestovali a dosli sme do Cezarey. Tam sme vosli do domu evanjelistu Filipa - on bol jeden zo siedmich - a ostali sme unho. Mal styri dcery panny, ktore prorokovali. A ked sme tam boli viac dni, prisiel z Judey isty prorok, menom Agabus. Ked prisiel k nam, vzal Pavlov opasok, zviazal si ruky a nohy a povedal: „Toto hovori Duch Svaty: »Muza, ktoremu patri tento opasok, takto Zidia v Jeruzaleme zviazu a vydaju ho do ruk pohanov. «“Ked sme to poculi, prosili sme aj my, aj tamojsi, aby nechodil do Jeruzalema. Ale Pavol odpovedal: „Co robite? Preco placete a trapite mi srdce? Ved ja som hotovy nielen dat sa zviazat, ale aj umriet v Jeruzaleme pre meno Pana Jezisa. “A ked sme ho nemohli prehovorit, prestali sme; povedali sme: „Nech sa stane Panova vola!“Po tychto dnoch sme sa pripravili a vystupovali sme do Jeruzalema. S nami sli aj niektori ucenici z Cezarey a viedli so sebou isteho Cypercana Mnazona, davneho ucenika, u ktoreho sme mali byvat. Ked sme prisli do Jeruzalema, bratia nas milo prijali. Na druhy den siel Pavol s nami k Jakubovi, kde sa zisli vsetci starsi. Pozdravil ich a dopodrobna vyrozpraval, co urobil Boh prostrednictvom jeho sluzby medzi pohanmi. Ked to poculi, oslavovali Boha a jemu povedali: „Vidis, brat, kolko tisic Zidov uverilo a vsetci horlia za zakon. Ale o tebe sa dopoculi, ze ucis vsetkych Zidov, co su medzi pohanmi, aby odpadli od Mojzisa, a hovoris, ze nemaju obrezavat svojich synov ani zit podla zvykov. Co teda robit? Isto sa dozvedia, ze si prisiel. Urob teda toto, co ti hovorime: Mame styroch muzov, ktori maju slub. Vezmi ich, posvat sa s nimi a zaplat za nich, aby si dali oholit hlavu. Tak zvedia vsetci, ze nie je nic na tom, co o tebe poculi, ale ze aj sam zachovavas zakon a zijes podla neho. A o pohanoch, co uverili, sme rozhodli a napisali, aby sa zdrzali masa obetovaneho modlam, krvi, zaduseneho a smilstva. “A tak Pavol vzal tych muzov, na druhy den sa s nimi ocistil, vosiel do chramu a ohlasil, ze sa koncia dni ocistovania, len co sa prinesie za kazdeho z nich obeta. Ked sa tych sedem dni uz koncilo, zbadali ho v chrame Zidia z Azie. Poburili cely zastup, polozili nan rukya kricali: „Muzovia, Izraeliti, pomahajte! Toto je ten clovek, co vsetkych vsade uci proti ludu, proti zakonu a proti tomuto miestu. Ba este aj Grekov voviedol do chramu a poskvrnil toto svate miesto. “V meste s nim totiz videli Efezana Trofima a mysleli si, ze Pavol ho voviedol do chramu. Cele mesto sa rozburilo a zacal sa zbiehat lud. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chramu a hned zatvorili brany. Uz ho chceli zabit, ked doslo velitelovi kohorty hlasenie, ze sa cely Jeruzalem buri. On si hned vzal vojakov a stotnikov a zbehol k nim. Ked uvideli velitela a vojakov, prestali Pavla bit. Tu velitel pristupil k nemu, vzal ho a rozkazal ho sputat dvoma retazami. Potom sa opytal, kto je to a co vykonal. Ale v dave kazdy vykrikoval nieco ine. A ked sa v tom zmatku nemohol dozvediet nic iste, rozkazal ho odviest do pevnosti. Ked prisiel ku schodom, museli ho pre nasilie davu vojaci niest,lebo cele mnozstvo ludu slo za nim a kricali: „Prec s nim!“Ked ho uz mali voviest do pevnosti, povedal Pavol velitelovi: „Smiem ti nieco povedat?“ On vravel: „Ty vies po grecky?Nie si ty ten Egyptan, co nedavno vyvolal vzburu a vyviedol na pust styritisic zbojnikov?“Pavol povedal: „Ja som Zid z cilicijskeho Tarzu, obcan nie neznameho mesta. Prosim ta, dovol mi prehovorit k ludu. “On mu dovolil a Pavol, ako stal na schodoch, pokynul ludu rukou. Ked nastalo uplne ticho, prehovoril k nim po hebrejsky:„Bratia a otcovia, pocuvajte, co vam teraz poviem na svoju obranu!“Ked poculi, ze im hovori hebrejsky, este vacsmi zatichli. A povedal:„Ja som Zid. Narodil som sa v cilicijskom Tarze, ale vychovany som bol v tomto meste. Pri Gamalielovych nohach som sa naucil prisne zit podla zakona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy vsetci dnes. Tuto Cestu som prenasledoval az na smrt: sputaval som muzov i zeny a daval som ich do vazenia,ako mi dosvedci aj velknaz a cela velrada. Od nich som dostal aj listy pre bratov a siel som do Damasku, aby som aj tych, co tam boli, v putach priviedol do Jeruzalema na potrestanie. Ale ako som siel a blizil sa k Damasku, zrazu ma okolo poludnia zalialo jasne svetlo z neba. Padol som na zem a pocul som hlas, ktory mi hovoril: »Savol, Savol, preco ma prenasledujes?«Ja som odpovedal: »Kto si, Pane?« A on mi povedal: »Ja som Jezis Nazaretsky, ktoreho ty prenasledujes. «Ti, co boli so mnou, svetlo videli, ale hlas toho, co so mnou hovoril, nepoculi. I povedal som: »Co mam robit, Pane?« A Pan mi povedal: »Vstan a chod do Damasku; tam ti povedia vsetko, co ti je urcene urobit. «Kedze som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prisiel do Damasku. Isty Ananias, nabozny muz podla zakona, ktoremu vsetci tamojsi Zidia vydavaju svedectvo,prisiel za mnou, pristupil a povedal mi: »Brat Savol, pozeraj!« A ja som ho v tu hodinu videl. Tu on povedal: »Boh nasich otcov ta predurcil, aby si poznal jeho volu, videl Spravodliveho a pocul hlas z jeho ust. Lebo mu budes pred vsetkymi ludmi svedkom toho, co si videl a pocul. A teraz - co cakas?! Vstan, daj sa pokrstit, zmy svoje hriechy a vzyvaj jeho meno!«Ked som sa potom vratil do Jeruzalema a modlil som sa v chrame, padol som do vytrzeniaa videl som ho, ako mi hovori: »Ponahlaj sa a rychlo odid z Jeruzalema, lebo neprijmu tvoje svedectvo o mne. «Ja som povedal: »Pane, oni vedia, ze ja som zatvaral do vazenia a bil po synagogach tych, co verili v teba. A ked vylievali krv tvojho svedka Stefana, aj ja som bol pri tom, schvaloval som to a strazil som saty tym, co ho zabijali. «Ale on mi povedal: »Chod, lebo ta poslem daleko medzi pohanov. «“Az po toto slovo ho pocuvali, ale potom zacali kricat: „Prec s takymto zo sveta, lebo nie je hoden zit!“Pretoze kricali, odhadzovali saty a vyhadzovali prach do vzduchu,velitel rozkazal odviest ho do pevnosti a nariadil bicovat ho a vypocuvat, aby sa dozvedel, preco nan tak kricia. Ale ked mu utahovali remene, Pavol povedal stotnikovi, co tam stal: „A smiete bicovat rimskeho obcana, a este bez sudu?“Ked to stotnik pocul, isiel za velitelom a hlasil mu: „Co to chces robit? Ved je to rimsky obcan. “Velitel prisiel za nim a pytal sa ho: „Povedz mi, ty si Riman?“ On odpovedal: „Ano. “Velitel vravel: „Ja som toto obcianstvo ziskal za velku sumu. “ A Pavol povedal: „A ja som sa v nom narodil. “Ti, co ho mali vypocuvat, hned od neho odstupili a aj velitel sa zlakol, ked sa dozvedel, ze je Riman a ze ho sputnal. Kedze chcel presne vediet, z coho ho Zidia obvinuju, na druhy den mu snal puta, rozkazal, aby sa zisli velknazi a cela velrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich. Pavol sa uprene zahladel na velradu a povedal: „Bratia, ja som si pocinal podla najlepsieho svedomia pred Bohom az do dnesneho dna. “Tu velknaz Ananias rozkazal tym, co stali pri nom, aby ho udreli po ustach. Vtedy mu Pavol povedal: „Boh udrie teba, ty obielena stena! Sedis tu, aby si ma sudil podla zakona, a proti zakonu ma kazes bit?“Ti, co tam stali, povedali: „Boziemu velknazovi zlorecis?“Pavol vravel: „Nevedel som, bratia, ze je to velknaz; ved je napisane: »Kniezatu svojho ludu nebudes zlorecit. «“Ale Pavol vedel, ze jedna cast su saduceji a druha farizeji, preto zvolal vo velrade: „Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nadej a zmrtvychvstanie ma sudia. “Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hadka a zhromazdenie sa rozceslo. Lebo saduceji tvrdia, ze niet zmrtvychvstania ani anjela, ani ducha, kym farizeji vyznavaju jedno i druhe. Strhol sa velky krik a vstali niektori zakonnici z casti farizejov a protestovali: „Nenachadzame nic zle na tomto cloveku. A co ak s nim hovoril duch alebo anjel?!“Ked hadka silnela, velitel z obavy, ze Pavla roztrhaju, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti. V nasledujucu noc stal pred nim Pan a hovoril: „Bud pevny! Lebo ako si o mne svedcil v Jeruzaleme, tak musis svedcit aj v Rime. “Ked sa rozodnilo, zbehli sa Zidia a zaprisahali sa, ze nebudu ani jest, ani pit, kym Pavla nezabiju. Tych, co sa takto sprisahali, bolo vyse styridsat. Prisli k velknazom a starsim a vraveli: „Prisahou sme sa zaviazali, ze nic neokusime, kym nezabijeme Pavla. Vy teraz spolu s velradou oznamte velitelovi, aby ho priviedol k vam, akoby ste sa chceli dozvediet o nom nieco presnejsie; my sme pripraveni zabit ho skor, ako ta dojde. “Ale o ukladoch pocul syn Pavlovej sestry. Preto sa vybral, vosiel do pevnosti a oznamil to Pavlovi. Pavol si zavolal jedneho zo stotnikov a povedal mu: „Zaved tohto mladika k velitelovi, lebo mu ma cosi oznamit. “On ho vzal, zaviedol ho k velitelovi a vravel: „Vazen Pavol si ma zavolal a prosil, aby som zaviedol tohto mladika k tebe, lebo ti ma cosi povedat. “Velitel ho vzal za ruku, utiahol sa s nim nabok a pytal sa: „Co mi to mas oznamit?“On povedal: „Zidia sa dohovorili, ze ta poprosia, aby si zajtra Pavla priviedol do velrady, akoby sa malo o nom zistit nieco presnejsie. Ale ty im never, lebo nan ciha z nich viac ako styridsat muzov, ktori sa zaprisahali, ze nebudu ani jest, ani pit, kym ho nezabiju. A teraz pripraveni cakaju na tvoj suhlas. “Tu velitel mladika prepustil a prikazal mu: „Nehovor nikomu, ze si mi to oznamil. “Potom zavolal dvoch stotnikov a povedal im: „Pripravte na deviatu hodinu vecer dvesto vojakov, ktori pojdu do Cezarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijnikov. Aj dobytcata pripravte,“ aby na ne posadili Pavla a bezpecne ho dopravili k vladarovi Felixovi. Napisal aj list takehoto znenia:„Klaudius Lyzias pozdravuje vzneseneho vladara Felixa. Tohto muza chytili Zidia, a ked sa chystali zabit ho, prisiel som s vojskom a vyrval som im ho, lebo som sa dozvedel, ze je Riman. Chcel som vediet, z coho ho obvinuju, preto som ho priviedol pred ich velradua zistil som, ze ho zaluju pre akesi sporne otazky ich zakona. Ale obvinenia, za ktore by si zasluhoval smrt alebo puta, niet. A ked som dostal hlasenie o ukladoch, ktore strojili tomuto muzovi, hned som ho poslal k tebe a nariadil som aj zalobcom, aby tebe povedali, co maju proti nemu. “Vojaci teda podla rozkazu Pavla vzali a za noci ho odviedli do Antipatridy. Na druhy den nechali s nim ist jazdcov a vratili sa do pevnosti. Oni dosli do Cezarey, odovzdali vladarovi list a postavili pred neho aj Pavla. Precital si list a opytal sa, z ktorej provincie pochadza. A ked sa dozvedel, ze z Cilicie,povedal: „Vypocujem ta, ked pridu aj tvoji zalobcovia. “ A rozkazal ho strazit v Herodesovej vladnej budove. O pat dni prisiel velknaz Ananias s niekolkymi starsimi a s istym recnikom Tertullom a isli za vladarom so zalobou na Pavla. Predvolali ho a Tertullus zacal zalobu: „To, ze tvojou zasluhou zijeme v plnom pokoji a ze vdaka tvojej starostlivosti sa vela napravilo v prospech tohto naroda,prijimame vzdy a vsade, vzneseny Felix, so vsetkou vdacnostou. Ale aby som ta uz dlho nezdrziaval, prosim, aby si nas kratko vypocul vo svojej laskavosti. Zistili sme totiz, ze tento clovek je ako morova nakaza a vyvolava nepokoje medzi vsetkymi Zidmi po celom svete a je aj povodcom vzbury nazaretskej sekty. Ba pokusil sa aj chram poskvrnit, ale sme ho chytili. (A chceli sme ho sudit podla nasho zakona, ale velitel Lyzias dosiel s velkou posilou a vytrhol nam ho z ruk a nariadil, aby ti, co chcu na Pavla zalovat, prisli k tebe. ) Ked ho budes vysetrovat, aj sam si mozes overit toto vsetko, co na neho zalujeme. “Aj Zidia sa pripojili a tvrdili, ze je to tak. Ked mu vladar pokynul, aby hovoril, Pavol povedal: „Viem, ze si uz vela rokov sudcom tohto naroda, a tak s pokojnou myslou prednesiem svoju obhajobu. Mozes sa presvedcit, ze to nie je viac ako dvanast dni, co som sa prisiel do Jeruzalema poklonit Bohu. A nepristihli ma ani v chrame, ani v synagogach, ani v meste, ze by som sa bol s niekym prel alebo buril zastup;ani ti nemozu dokazat to, co teraz na mna zaluju. No priznavam sa ti, ze sluzim Bohu svojich otcov podla Cesty, ktoru volaju sektou, a verim vsetko, co je napisane v Zakone a u Prorokov. A mam nadej v Bohu, ze bude vzkriesenie spravodlivych i nespravodlivych, co aj oni sami ocakavaju. Preto sa aj ja stale usilujem, aby som mal svedomie bez uhony pred Bohom i pred ludmi. Po viacerych rokoch som prisiel a odovzdal som svojmu narodu almuzny a priniesol obety. A pri nich ma ocisteneho, ale bez zastupu a bez hluku nasli v chrameniektori Zidia z Azie; oni by mali byt tu pred tebou a zalovat, ak by mali nieco proti mne. Alebo nech aj tito povedia, aku nepravost nasli na mne, ked som stal pred velradou,okrem toho jedineho slova, ktore som vykrikol, ked som stal medzi nimi: Pre zmrtvychvstanie ma dnes sudite. “Felix dobre vedel o tejto Ceste a odrocil ich. Povedal: „Ked pride velitel Lyzias, posudim vas spor. “A stotnikovi rozkazal strazit ho, ale mierne, a nebranit nikomu z jeho priatelov posluhovat mu. O niekolko dni prisiel Felix so svojou manzelkou Druzillou, ktora bola Zidovka; zavolal si Pavla a pocuval ho o viere v Krista Jezisa. Ale ked hovoril o spravodlivosti, zdrzanlivosti a o buducom sude, Felix sa nalakal a povedal: „Nateraz chod, v prihodnom case si ta zavolam. “Pritom dufal, ze mu Pavol da peniaze; preto ho aj castejsie volal a rozpraval sa s nim. Po dvoch rokoch Felixa vymenil Porcius Festus. Ale Felix sa chcel zavdacit Zidom, preto nechal Pavla vo vazeni. Ked Festus dosiel do provincie, po troch dnoch odisiel z Cezarey do Jeruzalema. Tam isli za nim velknazi a popredni Zidia so zalobou na Pavla a prosili ho;ziadali o priazen proti nemu, aby rozkazal priviest ho do Jeruzalema, a oni strojili uklady, ze ho cestou zabiju. Festus im odpovedal, ze Pavol je vo vazeni v Cezarei a ze aj on coskoro odcestuje. „Ti teda,“ hovoril, „co maju medzi vami moc, nech idu so mnou, a ak ten muz nieco spachal, nech ho zaluju. “Nezdrzal sa medzi nimi viac ako osem alebo desat dni a vratil sa do Cezarey. Na druhy den si sadol na sudnu stolicu a rozkazal priviest Pavla. Ked ho priviedli, obstupili ho Zidia, co prisli z Jeruzalema, a vzniesli mnoho a tazkych obvineni, ale nemohli ich dokazat. Lebo Pavol sa branil: „Nicim som sa neprehresil ani proti zidovskemu zakonu, ani proti chramu, ani proti cisarovi. “No Festus sa chcel zavdacit Zidom, preto povedal Pavlovi: „Chces ist do Jeruzalema a tam sa dat sudit predo mnou z tychto veci?“Ale Pavol povedal: „Pred cisarovou sudnou stolicou stojim, tu ma treba sudit. Zidom som nicim neublizil, ako aj ty dobre vies. Ak som sa previnil a urobil nieco take, za co si zasluhujem smrt, nezdraham sa umriet; ale ak nie je nic na tom, co tito na mna zaluju, nik ma im nemoze vydat. Odvolavam sa na cisara!“Vtedy sa Festus porozpraval s radou a odpovedal: „Na cisara si sa odvolal, pojdes k cisarovi. “O niekolko dni prisli do Cezarey kral Agrippa a Berenika a pozdravili Festa. Ked tam boli uz viac dni, Festus sa zmienil kralovi o Pavlovi: „Felix tu nechal vo vazeni isteho muza. Ked som bol v Jeruzaleme, prisli kvoli nemu za mnou velknazi a zidovski starsi a ziadali ho odsudit. Odpovedal som im, ze Rimania nevydavaju nikoho skor, kym obzalovany nedostane moznost branit sa proti obvineniu v pritomnosti zalobcov. Ked teda prisli sem, bez prietahov som v nasledujuci den sadol na sudnu stolicu a rozkazal som priviest toho muza. Zalobcovia ho obstupili, ale nevzniesli nijake obvinenie zo zlocinov, z ktorych som ho podozrieval. Mali s nim nejake spory o ich nabozenstve a o akomsi mrtvom Jezisovi, o ktorom Pavol tvrdi, ze zije. Ja v rozpakoch, ako riesit takyto spor, vravel som, ci by nechcel ist do Jeruzalema a tam sa dat sudit z tych veci. Ale Pavol sa odvolal, aby ho strazili az do rozhodnutia Jeho Velicenstva. Tak som ho rozkazal strazit, kym ho neposlem k cisarovi. “Agrippa povedal Festovi: „Chcel by som aj sam pocut toho cloveka. “ Vravel: „Zajtra ho budes pocut. “Na druhy den teda prisli Agrippa a Berenika s velkou okazalostou. S velitelmi a poprednymi muzmi mesta vosli do audiencnej siene a na Festov rozkaz priviedli Pavla. Festus povedal: „Kral Agrippa a vsetci muzi, co ste tu s nami, vidite toho, pre ktoreho na mna cele mnozstvo Zidov v Jeruzaleme i tu s krikom naliehalo, ze nesmie dalej zit. Ja som zistil, ze neurobil nic take, za co by si zasluhoval smrt. Ale on sa odvolal na Jeho Velicenstvo. Tak som sa rozhodol poslat ho ta. No nemam nic iste, co by som o nom napisal panovi. Preto som ho predviedol pred vas a hlavne pred teba, kral Agrippa, aby som po vypocuti mal co napisat. Lebo sa mi zda nerozumne poslat vazna a neuviest jeho vinu. “Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoluje sa ti hovorit na svoju obranu. “ Vtedy Pavol vystrel ruku a zacal svoju obrannu rec:„Kral Agrippa, pokladam sa za stastneho, ze sa smiem dnes pred tebou branit proti vsetkemu, co Zidia na mna zaluju,tym viac, ze ty poznas vsetky zidovske obycaje a sporne otazky. Preto ta prosim, trpezlivo ma vypocuj. Vsetci Zidia poznaju moj zivot od mladosti, aky bol od zaciatku v mojom narode i v Jeruzaleme. Poznaju ma od zaciatku - len keby chceli vydat svedectvo -, ze som ako farizej zil podla najprisnejsieho smeru nasho nabozenstva. A teraz stojim pred sudom pre nadej z prislubenia, ktore dostali od Boha nasi otcovia. Dvanast nasich kmenov dufa, ze ho dosiahne, a preto mu vytrvalo sluzi dnom i nocou. Pre tuto nadej ma Zidia, kral moj, zaluju. Co sa vam zda neuveritelne na tom, ze Boh kriesi mrtvych?!Ja som si tiez myslel, ze musim vsemozne bojovat proti menu Jezisa Nazaretskeho. A to som v Jeruzaleme aj robil. A ked som dostal od velknazov moc, vela svatych som dal pozatvarat do vazenia; a ked ich zabijali, ja som suhlasil. Po vsetkych synagogach som ich casto trestami nutil ruhat sa a v nesmiernej zurivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzich mestach. Ked som takto isiel do Damasku s mocou a dovolenim velknazov,cestou som na prave poludnie videl, kral moj, svetlo z neba jasnejsie nez ziara slnka, ktore zalialo mna aj tych, co sli so mnouVsetci sme padli na zem a ja som pocul hlas, ktory mi po hebrejsky hovoril: »Savol, Savol, preco ma prenasledujes? Tazko ti proti ostnu sa vzpierat. «Ja som sa spytal: »Kto si, Pane?« A Pan povedal: »Ja som Jezis, ktoreho ty prenasledujes. Ale vstan a stoj na nohach; lebo som sa ti na to zjavil, aby som ta ustanovil za sluzobnika a svedka toho, co si videl, i toho, co ti este zjavim. Budem ta chranit pred ludom aj pred pohanmi, ku ktorym ta posielamotvorit im oci, aby sa od tmy obratili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvatenymi vierou vo mna. «Preto som, kral Agrippa, nemohol odporovat nebeskemu videniu,ale hlasal som najprv tym, co su v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokanie a obratili sa k Bohu a konali skutky hodny pokania. Pre toto ma Zidia chytili, ked som bol v chrame, a chceli ma zabit. Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnesneho dna a svedcim malemu i velkemu. A nehovorim nic zvlastne, len to, co predpovedali do buducnosti Proroci a Mojzis:ze Mesias bude trpiet a ze ako prvy vstane z mrtvych a zvestuje svetlo ludu i pohanom. “Ked sa takto branil, Festus zvolal velkym hlasom: „Salies, Pavol! Velka ucenost ta privadza do sialenstva. “Ale Pavol povedal: „Nesaliem, vzneseny Festus, hovorim pravdive a triezve slova. Kral sa vyzna v tychto veciach preto mu hovorim tak odvazne, lebo si myslim, ze nic z tohto nie je mu nezname, ved sa to nedialo v zakuti. Veris, kral Agrippa, prorokom? Viem, ze veris. “Agrippa povedal Pavlovi: „Bezmala by si ma presvedcil, aby som sa stal krestanom. “A Pavol: „Dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale aby sa vsetci tito, co ma dnes pocuvaju, stali v malom i velkom takymi, akym som ja, okrem tychto put!“Tu vstal kral aj vladar, Berenika a ostatni, co s nimi sedeli,a ked odchadzali, hovorili medzi sebou: „Tento clovek nerobi nic take, za co by si zasluhoval smrt alebo puta. “A Agrippa povedal Festovi: „Tento clovek mohol byt prepusteny, keby sa nebol odvolal na cisara. “Ked sa rozhodlo, ze sa odplavime do Italie, odovzdali Pavla a niektorych inych vaznov stotnikovi, menom Juliusovi, z cisarskej kohorty. Nastupili sme na adramytijsku lod, ktora sa mala plavit okolo pobrezia Azie, a pohli sme sa. Bol s nami Macedoncan Aristarchus zo Soluna. Na druhy den sme prisli do Sidonu. Julius zaobchadzal s Pavlom ludsky a dovolil mu zajst k priatelom a postarat sa o seba. Ked sme sa odtial pohli, plavali sme popod Cyprus, lebo vietor dul proti nam. Preplavili sme sa Cilicijskym a Pamfylskym morom a prisli sme do Myry v Lycii. Tam stotnik nasiel alexandrijsku lod, co sa plavila do Italie, a prelozil nas na nu. Ale vela dni sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knidu, lebo nam prekazal vietor. Preplavili sme sa popod Kretu popri Salmone,tazko sme ju oboplavali a dosli sme na iste miesto, ktore sa vola Dobry pristav, nedaleko mesta Lazea. Po dlhom case uz plavba nebola bezpecna, lebo uz aj post presiel, preto ich Pavol varoval:„Muzi, vidim, ze plavba zacina byt nebezpecna a ohrozuje nielen naklad a lod, ale aj nase zivoty. “Ale stotnik viac veril kormidelnikovi a majitelovi lode ako tomu, co hovoril Pavol. A pretoze pristav nebol vhodny na prezimovanie, vacsina rozhodla vyplavat odtial a dostat sa podla moznosti do kretskeho pristavu Feniky, ktory je obrateny na juhozapad az severozapad, a tam zimovat. Zacal viat juzny vietor a mysleli si, ze sa im podari, co si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Krete. Ale zanedlho sa na nu spustil burlivy vietor, ktory volaju euroakvilo,zmocnil sa lode a nebolo ju mozne proti vetru udrzat, takze sme lod nechali vetru a unasal nas. Ked sme obiehali ostrovcek, ktory sa vola Kauda, ledva sme zachranili cln. Ked ho vytiahli, pouzili pomocne zariadenie a podpasali lod. Potom v obave, aby nenarazili na Syrtu, spustili kotvu a nechali sa unasat. Ale burka nami prudko zmietala, preto na druhy den vyhadzovali naklada na treti den vlastnymi rukami povyhadzovali lodne naradie. No ked sa uz viac dni neukazalo ani slnko, ani hviezdy a burka stale zurila, stracali sme vsetku nadej na zachranu. Ked vsak uz dlho nic nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: „Muzi, mali ste ma posluchnut a nehybat sa z Krety. Boli by ste si usetrili toto nebezpecenstvo a skodu. A teraz vam radim, aby ste mali pokojnu mysel, lebo nik z vas nepride o zivot, iba o lod. Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktoremu patrim a sluzim,a povedal: »Neboj sa, Pavol! Musis stat pred cisarom a Boh ti daroval vsetkych, co sa s tebou plavia. «Preto, muzi, majte pokojnu mysel. Verim Bohu, ze bude tak, ako mi povedal. Mame vsak narazit na nejaky ostrov. “Ked nadisla strnasta noc a hnalo nas po Adriatickom mori, okolo polnoci sa namornikom zazdalo, ze vidia nejaku krajinu. Spustili olovnicu a namerali dvadsat siah hĺbky. O kusok dalej znova spustili a namerali patnast siah. V obave, aby sme nenarazili na skaliska, spustili zo zadnej casti lode styri kotvy a ziadali si, aby uz bol den. Ked sa namornici pokusali ujst z lode a spustali na more cln pod zamienkou, akoby chceli aj z prednej casti lode spustit kotvy,Pavol povedal stotnikovi a vojakom: „Ak tito nezostanu na lodi, vy sa nemozete zachranit. “Vtedy vojaci pretali povrazy clna a nechali ho spadnut. A kym nezacalo svitat, Pavol vyzyval vsetkych, aby si zajedli. Vravel: „Dnes uz strnasty den cakate hladni a nic nejete. Preto vas prosim, zajedzte si; je to na vasu zachranu. Nikomu z vas sa ani vlas z hlavy nestrati. “Ked to povedal, vzal chlieb a pred ocami vsetkych vzdal Bohu vdaky, rozlomil ho a zacal jest. Vsetci sa upokojili a prijali pokrm. Vsetkych nas bolo na lodi dvestosedemdesiatsest. Ked sa najedli, vyhadzovali do mora psenicu, aby odlahcili lod. Ked sa rozodnilo, nevedeli, aka je to krajina, videli iba zatoku s miernym pobrezim a chceli nan zahnat lod, ak to bude mozne. Odsekli kotvy a nechali ich v mori, uvolnili aj povrazy na kormidlach, napli prednu plachtu a v priaznivom vanku mierili na pobrezie. Dostali sa vsak na plytcinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybny, no zadna cast sa pod naporom vĺn rozpadala. Vojaci chceli vaznov pozabijat, aby niektory neusiel, ak sa mu podari vyplavat. Ale stotnik chcel zachranit Pavla, preto prekazil ich umysel. Dal rozkaz, aby ti, co vedia plavat, prvi zoskocili a vysli na breh,ostatni na doskach alebo na zvyskoch lode. A tak sa vsetci dostali na pevninu. Ked sme sa zachranili, dozvedeli sme sa, ze ostrov sa vola Malta. Domorodci boli k nam neobycajne ludski. Rozlozili vatru a vsetkych nas prijali, lebo sa blizil dazd a bolo zima. Ked Pavol nazbieral hrbu razdia a prikladal na ohen, hodila sa mu na ruku vretenica, ktora unikala pred horucavou. Ked domorodci videli zviera, ako mu visi na ruke, hovorili si: „Tento clovek je urcite vrah, hoci sa zachranil z mora, pomsta mu nedovolila zit. “Ale on striasol zviera do ohna a nic zle sa mu nestalo. Oni cakali, ze opuchne alebo naraz padne a umrie. Ale ked uz dlho cakali a videli, ze sa s nim nic zle nedeje, zmenili mienku a hovorili, ze je boh. V tych miestach mal pozemky nacelnik ostrova, menom Publius. Ten nas prijal a tri dni sa laskavo o nas staral ako o hosti. Publiov otec prave lezal v horucke a trapila ho uplavica. Pavol k nemu vosiel, pomodlil sa, vlozil nan ruky a uzdravil ho. A potom prichadzali aj ostatni chori z ostrova a uzdravovali sa. Ti si nas velmi uctili, a ked sme odchadzali, dali nam, co sme potrebovali. Po troch mesiacoch sme vyplavali na alexandrijskej lodi, co zimovala na ostrove a mala v znaku Blizence. Prisli sme do Syrakuz a zostali sme tam tri dni. Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Regia. Na druhy den zacal viat juzny vietor a za dva dni sme dosli do Puteol. Tam sme nasli bratov, ktori nas prosili, aby sme u nich zostali sedem dni. A tak sme prisli do Rima. Dopoculi sa o nas tamojsi bratia a prisli nam naproti az po Appiovo Forum a k Trom Tabernam. Ked ich Pavol zazrel, vzdaval Bohu vdaky a nadobudol ufnost. Ked sme prisli do Rima, dovolili Pavlovi byvat oddelene len s vojakom, co ho strazil. O tri dni zvolal poprednych Zidov. Ked sa zisli, povedal im: „Bratia, ja som nic neurobil ani proti ludu, ani proti otcovskym zvykom, a predsa ma v Jeruzaleme uvaznili a vydali do ruk Rimanov. Oni ma vypoculi a chceli ma prepustit, lebo som neurobil nic, za co by som si zasluhoval smrt. Ale Zidia boli proti tomu a bol som donuteny odvolat sa na cisara; ale nie ze by som chcel nieco zalovat na svoj narod. Pre toto som sa chcel stretnut a hovorit s vami. Lebo pre nadej Izraela som sputnany touto retazou. “Oni mu odpovedali: „My sme nedostali ani list o tebe z Judey, ani neprisiel nik z bratov a neohlasil, ani nehovoril o tebe nic zle. Ale radi by sme od teba poculi, ako zmyslas, lebo je nam zname o tejto sekte, ze jej vsade odporuju. “Urcili mu den a mnoho ich prislo k nemu na byt. On im od rana az do vecera vysvetloval, svedcil o Bozom kralovstve a presviedcal ich o Jezisovi z Mojzisovho zakona a z Prorokov. Niektori verili tomu, co hovoril, ini zasa neverili. Ked sa nevedeli medzi sebou dohodnut, rozisli sa a Pavol povedal iba toto slovo: „Dobre povedal Duch Svaty skrze proroka Izaiasa vasim otcom:»Chod k tomu ludu a povedz: Budete pocuvat, a nepochopite, budete hladiet, a neuvidite. Lebo otupelo srdce tohto ludu: usami tazko pocuju a oci si zazmurili, aby azda ocami nevideli a usami nepoculi, aby srdcom nechapali a neobratili sa - aby som ich neuzdravil. «Nech je vam teda zname, ze sa tato Bozia spasa posiela pohanom. Oni budu pocuvat. “(Ako to povedal, Zidia od neho odisli, ale medzi sebou sa velmi dohadovali. )Pavol potom zostal cele dva roky vo svojom najatom byte a prijimal vsetkych, co k nemu prichadzali. Ohlasoval Bozie kralovstvo a ucil o Panu Jezisovi Kristovi so vsetkou odvahou a bez prekazky. Pavol, sluzobnik Krista Jezisa, povolany za apostola, vybrany hlasat Bozie evanjelium,ktore Boh vopred prislubil vo Svatych pismach a skrze svojich prorokovo svojom Synovi, ktory podla tela pochadza z Davidovho rodua podla Ducha svatosti od vzkriesenia z mrtvych je ustanoveny v moci ako Bozi Syn, o Jezisovi Kristovi, nasom Panovi. Skrze neho sme dostali milost a apostolsky urad, aby na slavu jeho mena poslusne uverili vsetky narody;k nim patrite aj vy, povolani Jezisom Kristom. Vsetkym, co su v Rime, Bohom milovanym, povolanym svatym: Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca, i od Pana Jezisa Krista. Predovsetkym vzdavam vdaky svojmu Bohu skrze Jezisa Krista za vas vsetkych, pretoze sa vasa viera zvestuje po celom svete. Ved Boh, ktoremu z tej duse sluzim v evanjeliu jeho Syna, je mi svedkom, ako si na vas ustavicne spominamvo vsetkych svojich modlitbach a prosim, ci by sa mi raz predsa len nepodarilo prist k vam, ak to bude Bozia vola. Lebo tuzim vidiet vas a dat vam nejaky duchovny dar na vasu posilu,to jest, aby sme sa navzajom potesili spolocnou vierou, vasou i mojou. Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, ze som uz vela raz pomyslal ist k vam, aby som aj u vas mal nejake ovocie, tak ako u ostatnych narodov, - ale az doteraz sa mi v tom prekazalo. Som dlznikom Grekov i barbarov, mudrych i nemudrych. A tak pokial ide o mna, som pripraveny hlasat evanjelium aj vam, co ste v Rime. Lebo ja sa za evanjelium nehanbim; ved ono je Bozou mocou na spasu kazdemu, kto veri, najprv Zidovi, potom Grekovi. V nom sa totiz zjavuje Bozia spravodlivost z viery pre vieru, ako je napisane: „Spravodlivy bude zit z viery. “Bozi hnev z neba sa zjavuje proti kazdej bezboznosti a nepravosti ludi, ktori nepravostou prekazaju pravde. Je im predsa zjavne, co mozno o Bohu vediet; Boh im to zjavil. Ved to, co je v nom neviditelne - jeho vecnu moc a bozstvo -, mozno od stvorenia sveta rozumom poznavat zo stvorenych veci; takze nemaju vyhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdavali vdaky; ale stratili sa vo svojich myslienkach a ich nerozumne srdce sa zatemnilo. Hovorili, ze su mudri, a stali sa hlupakmi. Slavu nesmrtelneho Boha zamenili za podoby zobrazujuce smrtelneho cloveka, vtaky, stvornozce a plazy. Preto ich Boh vydal necistote podla ziadosti ich srdca; a tak hanobili svoje vlastne telati, co Boziu pravdu zamenili za loz, uctievali stvorenia a sluzili radsej im ako Stvoritelovi, ktory je zvelebeny naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebnym naruzivostiam. Ich zeny zamenili prirodzeny styk za protiprirodzeny. A podobne aj muzi zanechali prirodzeny styk so zenou a zahoreli ziadostivostou jeden k druhemu: muzi s muzmi pachali nehanebnost. Tak si sami na sebe odniesli zasluzenu odplatu za svoje pobludenie. A pretoze si nevedeli vazit poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvratenemu zmyslaniu, aby robili, co sa nepatri,plnych nepravosti, zloby, lakomstva, nicomnosti, plnych zavisti, vrazd, svarov, lsti, zlomyselnosti; su klebetni,utrhacski, nenavidia Boha, urazaju inych, su pysni, povysuju sa, vymyslaju zlo, neposluchaju rodicov,su nerozumni, vierolomni, bezcitni a nemilosrdni. Hoci dobre vedia o Bozom ustanoveni, ze ti, co robia take veci, zasluhuju si smrt, nielenze to sami robia, ale aj schvaluju, ked to robia ini. A tak, clovece, nemas vyhovorky, ked sudis, nech si ktokolvek. Lebo v com sudis ineho, sam seba odsudzujes. Ved aj ty, co sudis, robis to iste. A vieme, ze Bozi sud podla pravdy postihne tych, co robia take veci. Azda si myslis, clovece, ze ty, co sudis tych, co robia take veci, a sam ich robis, uniknes Boziemu sudu?!Alebo pohrdas bohatstvom jeho laskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti a nevies, ze Bozia laskavost ta chce priviest k pokaniu?Ale ty si svojou zatatostou a nekajucim srdcom hromadis hnev na den hnevu, ked sa zjavi spravodlivy Bozi sud. On odplati kazdemu podla jeho skutkov:vecnym zivotom tym, co vytrvalostou v dobrych skutkoch hladaju slavu, cest a nesmrtelnost,hnevom a rozhorcenim tym, co tvrdosijne odporuju pravde a oddavaju sa nepravosti. Suzenie a uzkost dolahnu na kazdeho cloveka, ktory pacha zlo, najprv na Zida, potom na Greka,ale slava, cest a pokoj cakaju kazdeho, kto kona dobro, najprv Zida, potom Greka. Ved Boh nikomu nenadrza. Vsetci, co hresili bez zakona, bez zakona aj zahynu, a ti, co hresili pod zakonom, budu sudeni podla zakona. Lebo nie ti su spravodlivi pred Bohom, co zakon pocuvaju, ale ti, co zakon plnia, budu ospravedlneni. A ked pohania, ktori nemaju zakon, od prirody robia, co zakon pozaduje, hoci taky zakon nemaju, sami sebe su zakonom. Tym ukazuju, ze maju poziadavky zakona vpisane vo svojich srdciach, co im dosvedcuje zaroven aj ich svedomie, aj ich myslienky, ktore sa navzajom obvinuju alebo i brania;v den, ked Boh bude podla mojho evanjelia skrze Krista Jezisa sudit, co je skryte v ludoch. Ty sa teda nazyvas Zidom, spoliehas sa na zakon, chvalis sa Bohoma poznas Volu. Pouceny zakonom vies posudit, co je lepsie. Myslis si, ze si vodcom slepych, svetlom tych, co su vo tme,vychovavatelom nerozumnych, ucitelom nedospelych, ktory ma v zakone stelesnenie poznania a pravdy. Ty teda poucas ineho, a sam sa neucis?! Hlasas, ze sa nesmie kradnut, a kradnes?!Hovoris, ze neslobodno cudzolozit, a cudzolozis?! Osklivis si modly, a vylupujes chramy?!Chvalis sa zakonom, a prestupovanim zakona znevazujes Boha?!„Lebo pre vas sa pohania ruhaju Boziemu menu,“ ako je napisane. Obriezka osozi, ak zachovas zakon. Ale ak zakon prestupujes, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. A zasa ak neobrezany zachovava ustanovenia zakona, nebude sa mu neobriezka pocitat za obriezku?A neobrezany na tele, co plni zakon, bude sudit teba, ktory napriek litere a obriezke zakon prestupujes. Lebo Zidom nie je ten, kto je nim navonok, ani obriezkou nie je ta, ktoru vidiet na tele,ale Zidom je ten, kto je nim vnutri, a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie podla litery; a jeho chvala nie je od ludi, ale od Boha. Co ma teda Zid navyse alebo aky uzitok je z obriezky?Velky v kazdom ohlade. Predovsetkym ten, ze im su zverene Bozie vyroky. A co ak su niektori neverni? Zmari ich nevernost Boziu vernost?Vonkoncom nie! Nech sa ukaze, ze Boh je pravdivy a vsetci ludia klamu, ako je napisane: „Aby si sa ukazal spravodlivy vo svojich slovach a zvitazil, ked ta budu sudit. “A co povieme na to, ze nasa nepravost dava vyniknut Bozej spravodlivosti? Je vari Boh nespravodlivy, ked stiha hnevom? Hovorim to po ludsky. Vonkoncom nie! Ved ako potom bude Boh sudit svet?Ale ak moja loz da vyniknut Bozej pravde na jeho slavu, preco som este sudeny ako hriesnik?Nie je to potom tak, ako o nas potupne rozsiruju a ako niektori tvrdia, ze hovorime: „Robme zlo, aby vzislo dobro“? Ich odsudenie je spravodlive. Co teda? Prevysujeme ich? Vobec nie! Ved sme uz o Zidoch i Grekoch vyhlasili, ze vsetci su pod hriechom,ako je napisane: „Nik nie je spravodlivy,nik nie je rozumny, nik nehlada Boha. Vsetci pobludili, vsetci sa stali neuzitocnymi: nikto nerobi dobre, veru, celkom nik. Ich hrtan je ako otvoreny hrob, svojimi jazykmi hovoria lstivo, za perami maju jed vretenic,ich usta su plne kliatby a horkosti;ich nohy su rychle prelievat krv,na ich cestach skaza a nestastie;nepoznali cestu pokoja. Pred ich ocami nieto Bozej bazne. “A vieme, ze vsetko, co hovori zakon, hovori tym, co su pod zakonom, aby boli umlcane kazde usta a aby bol cely svet pred Bohom usvedceny z viny. Lebo zo skutkov podla zakona nebude pred nim ospravedlneny nijaky clovek. Ved len zo zakona je poznanie hriechu. Ale teraz sa zjavila Bozia spravodlivost bez zakona a dosvedcuju ju Zakon i Proroci:Bozia spravodlivost skrze vieru v Jezisa Krista pre vsetkych, co veria. Lebo niet rozdielu:ved vsetci zhresili a chyba im Bozia slava;ale su ospravedlneni zadarmo jeho milostou, vykupenim v Kristovi Jezisovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostrednictvom viery, aby ukazal svoju spravodlivost, lebo v minulosti prehliadal predosle hriechyvo svojej bozskej zhovievavosti, aby v tomto case ukazal svoju spravodlivost: ze sam je spravodlivy a ze ospravedlnuje toho, kto veri v Jezisa. Ake teda vystatovanie? Je vylucene. Akym zakonom? Skutkov? Nie, ale zakonom viery. Lebo si myslime, ze clovek je ospravedlneny skrze vieru bez skutkov podla zakona. Vari je Boh len Bohom Zidov? A nie aj pohanov? Veru, aj pohanov;lebo je len jeden Boh, ktory ospravedlni obrezanych z viery a neobrezanych pre vieru. Rusime teda vierou zakon? Vobec nie! Naopak, zakon potvrdzujeme. Co teda povieme: Co dosiahol Abraham, nas praotec podla tela?Ak bol Abraham ospravedlneny zo skutkov, ma sa cim chvalit, ale nie pred Bohom. Ved co hovori Pismo? „Abraham uveril Bohu a pocitalo sa mu to za spravodlivost. “Kto pracuje, nedostava odmenu z milosti, ale z podlznosti. Kto vsak nepracuje, ale veri v toho, ktory ospravedlnuje bezbozneho, tomu sa jeho viera pocita za spravodlivost. Ved aj David blahoslavi cloveka, ktoremu Boh pocita spravodlivost bez skutkov:„Blahoslaveni ti, ktorym sa odpustili nepravosti a su oslobodeni od hriechov. Blahoslaveny clovek, ktoremu Pan hriech nepripocita. “Vztahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezanych, alebo aj na neobrezanych? Ved hovorime: „Abrahamovi sa viera pocitala za spravodlivost. “A ako sa mu pocitala? Obrezanemu, ci neobrezanemu? Nie obrezanemu, ale neobrezanemu. Znak obriezky dostal ako pecat spravodlivosti z viery, ktoru mal uz ako neobrezany, aby bol otcom vsetkych, co veria ako neobrezani, aby sa im pocitala spravodlivost,aj otcom obrezanych, ktori nie su len obrezani, ale aj kracaju v slapajach viery nasho otca Abrahama, ktoru mal uz ako neobrezany. Ved Abraham ani jeho potomstvo nedostali prislubenie, ze budu dedicmi sveta skrze zakon, ale skrze spravodlivost z viery. Lebo ak su dedicmi ti, co su zo zakona, potom je viera zbytocna a prislubenie zmarene. Zakon totiz vyvolava hnev; ale kde niet Zakona, niet ani priestupku. Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prislubenie trvale platilo pre vsetko potomstvo: nielen pre to, co je zo zakona, ale aj pre to, co je z Abrahamovej viery - on je otcom nas vsetkych,ako je napisane: „Ustanovil som ta za otca mnohych narodov“ - pred Bohom, ktoremu uveril a ktory ozivuje mrtvych a vola k bytiu to, coho niet. On proti nadeji v nadeji uveril, ze sa stane otcom mnohych narodov, podla slova: „Take bude tvoje potomstvo. “A neochabol vo viere, ani ked videl, ze jeho telo je uz odumrete - ved mal skoro sto rokov - a ze je odumrete aj Sarino lono. A nezapochyboval nedovercivo o Bozom prislubeni, ale posilneny vierou vzdaval Bohu slavu,pevne presvedceny, ze ma moc aj splnit, co prislubil. Preto sa mu to pocitalo za spravodlivost. A nielen kvoli nemu bolo napisane: „Pocitalo sa mu to,“ale aj kvoli nam. Bude sa to pocitat aj nam, co verime v toho, ktory vzkriesil z mrtvych Jezisa, nasho Pana,vydaneho za nase hriechy a vzkrieseneho pre nase ospravedlnenie. A tak ospravedlneni z viery, zijeme v pokoji s Bohom skrze nasho Pana Jezisa Krista. Skrze neho mame vierou pristup k tej milosti, v ktorej zotrvavame, aj sa chvalime nadejou na Boziu slavu. A nielen to: chvalime sa aj suzeniami, ved vieme, ze suzenie prinasa trpezlivost,trpezlivost osvedcenu cnost a osvedcena cnost zasa nadej. A nadej nezahanbuje, lebo Bozia laska je rozliata v nasich srdciach skrze Ducha Svateho, ktoreho sme dostali. Ved Kristus zomrel v urcenom case za bezboznych, ked sme boli este bezmocni. Sotvakto zomrie za spravodliveho; hoci za dobreho by sa azda niekto odhodlal umriet. Ale Boh dokazuje svoju lasku k nam tym, ze Kristus zomrel za nas, ked sme boli este hriesnici. Tym skor sa teda skrze neho zachranime od hnevu teraz, ked sme uz ospravedlneni jeho krvou!Lebo ak sme boli zmiereni s Bohom smrtou jeho Syna vtedy, ked sme boli nepriatelmi, tym skor uz ako zmiereni budeme spaseni jeho zivotom. A nielen to: este sa aj chvalime Bohom skrze nasho Pana Jezisa Krista, skrze ktoreho sme teraz obsiahli zmierenie. Preto ako skrze jedneho cloveka vstupil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrt, tak aj smrt presla na vsetkych ludi, lebo vsetci zhresili. Hriech bol sice vo svete uz pred zakonom, lenze hriech sa nepocita, ked nieto zakona. No smrt panovala od Adama az po Mojzisa aj nad tymi, ktori nespachali priestupok podobny Adamovmu: on je predobrazom toho, ktory mal prist. Ale s darom to nie je tak ako s previnenim. Lebo ak previnenim jedneho zomreli mnohi, tym vacsmi sa milostou jedneho cloveka, Jezisa Krista, v mnohych rozhojnila Bozia milost a dar. A s darom to nie je tak ako s tym, co prislo skrze jedneho, ktory zhresil. Lebo sud pre jedno previnenie priniesol odsudenie, milost vsak prinasa ospravedlnenie z mnohych previneni. Lebo ak previnenim jedneho skrze jedneho zavladla smrt, tym skor skrze jedneho, Jezisa Krista, budu v zivote kralovat ti, co dostavaju hojnost milosti a darovanej spravodlivosti. Teda ako previnenie jedneho prinieslo odsudenie vsetkym ludom, tak spravodlivost jedneho priniesla vsetkym ludom ospravedlnenie a zivot. Lebo ako sa neposlusnostou jedneho cloveka mnohi stali hriesnikmi, tak zasa poslusnostou jedneho sa mnohi stanu spravodlivymi. A do toho este prisiel zakon, aby sa rozmnozilo previnenie. Ale kde sa rozmnozil hriech, tam sa este vacsmi rozhojnila milost,aby tak, ako hriech vladol v smrti, aj milost vladla spravodlivostou pre vecny zivot skrze Jezisa Krista, nasho Pana. Co teda povieme? Budeme zotrvavat v hriechu, aby sa rozhojnila milost?Vonkoncom nie! Ved sme zomreli hriechu! Ako by sme v nom este mohli zit?Alebo neviete, ze vsetci, co sme boli pokrsteni v Kristovi Jezisovi, v jeho smrt sme boli pokrsteni?Krstom sme teda s nim boli pochovani v smrt, aby sme tak, ako bol Kristus vzkrieseny z mrtvych Otcovou slavou, aj my zili novym zivotom. Lebo ak sme s nim zrastli a stali sa mu podobnymi v smrti, tak mu budeme podobni aj v zmrtvychvstani. Ved vieme, ze nas stary clovek bol s nim ukrizovany, aby bolo hriesne telo znicene, aby sme uz neotrocili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlneny od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, verime, ze s nim budeme aj zit. Ved vieme, ze Kristus vzkrieseny z mrtvych uz neumiera, smrt nad nim uz nepanuje. Lebo ked zomrel, zomrel raz navzdy hriechu, ale ked zije, zije Bohu. Tak zmyslajte o sebe aj vy: ze ste mrtvi hriechu a zijete Bohu v Kristovi Jezisovi. Nech teda nevladne hriech vo vasom smrtelnom tele, zeby ste sa poddavali jeho ziadostiam,ani nevydavajte svoje udy hriechu za nastroj nepravosti, ale oddajte sa Bohu ako zivi, co vstali z mrtvych, a svoje udy dajte Bohu za nastroj spravodlivosti. A hriech uz nebude panovat nad vami, lebo nie ste pod zakonom, ale pod milostou. Co teda? Budeme hresit, pretoze nie sme pod zakonom, ale pod milostou? Vonkoncom nie!Neviete, ze komu sa davate za otrokov a posluchate ho, ste otrokmi toho, koho posluchate: ci hriechu na smrt, alebo poslusnosti pre spravodlivost?No vdaka Bohu, ze hoci ste boli otrokmi hriechu, zo srdca ste sa podriadili tomu uceniu, do ktoreho ste boli uvedeni,a oslobodeni od hriechu stali ste sa sluzobnikmi spravodlivosti. Hovorim po ludsky s ohladom na slabost vasho tela. Ako ste vydavali svoje udy na nepravost, ked sluzili necistote a nepravosti, tak teraz vydavajte svoje udy na posvatenie, aby sluzili spravodlivosti. Lebo ked ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodni co do spravodlivosti. A aky uzitok ste mali vtedy z toho, za co sa teraz hanbite? Ved koniec toho vsetkeho je smrt!Ale teraz, ked ste oslobodeni od hriechu a stali ste sa Bozimi sluzobnikmi, mate z toho uzitok na posvatenie a nakoniec vecny zivot. Lebo mzdou hriechu je smrt, ale Bozi dar je vecny zivot v Kristovi Jezisovi, nasom Panovi. Vari neviete, bratia - ved hovorim takym, co poznaju zakon -, ze zakon panuje nad clovekom, dokial zije?Aj vydatu zenu zakon viaze len k zijucemu muzovi; ak muz zomrie, je oslobodena od zakona muza. Kym teda zije muz, budu ju volat cudzoloznicou, ak patri inemu muzovi. Ale ak muz zomrie, je oslobodena od zakona a nie je cudzoloznicou, ak patri inemu muzovi. Tak ste aj vy, bratia moji, zomreli zakonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inemu, tomu, ktory bol vzkrieseny z mrtvych, aby sme prinasali ovocie Bohu. Lebo kym sme boli v tele, posobili v nasich udoch hriesne vasne, podnecovane zakonom, a prinasali ovocie smrti. Ale teraz sme oslobodeni od zakona, lebo sme zomreli tomu, co nas drzalo v zajati, aby sme tak sluzili po novom, v Duchu, a nie po starom, podla litery. Co teda povieme? Je zakon hriechom? Vonkoncom nie! Ale hriech som poznal iba skrze zakon; ved by som nevedel o ziadostivosti, keby zakon nehovoril: „Nepoziadas!“Ale hriech, ked sa mu naskytla prilezitost, skrze prikazanie vzbudil vo mne vsetku ziadostivost; lebo bez zakona bol hriech mrtvy. Ja som kedysi zil bez zakona, ale ked prislo prikazanie, hriech ozila ja som zomrel; i ukazalo sa, ze to prikazanie, ktore bolo pre zivot, bolo mi na smrt. Lebo hriech, ked sa mu naskytla prilezitost, skrze prikazanie ma zviedol, a tym zabil. Tak teda zakon je svaty, aj prikazanie je svate, spravodlive a dobre. Teda to dobre stalo sa mi smrtou? Vonkoncom nie! Ale hriech, aby sa ukazal ako hriech, sposobil mi prostrednictvom toho dobreho smrt, aby sa tak hriech skrze prikazanie ukazal nadmieru hriesnym. Vieme, ze zakon je duchovny, ale ja som telesny, zapredany hriechu. Ani nechapem, co robim, lebo nerobim to, co chcem, ale robim to, co nenavidim. No ak robim to, co nechcem, priznavam zakonu, ze je dobry. Potom to vsak uz nerobim ja, ale hriech, ktory vo mne sidli. Viem totiz, ze vo mne, to jest v mojom tele, nesidli dobro; lebo chciet dobro, to mi je blizko, ale robit dobro nie. Ved nerobim dobro, ktore chcem, ale robim zlo, ktore nechcem. No ak robim to, co nechcem, uz to nerobim ja, ale hriech, ktory vo mne sidli. Badam teda taky zakon, ze ked chcem robit dobro, je mi blizko zlo. Podla vnutorneho cloveka s radostou suhlasim s Bozim zakonom;ale vo svojich udoch pozorujem iny zakon, ktory odporuje zakonu mojej mysle a robi ma zajatcom zakona hriechu, ktory je v mojich udoch. Ja nestastny clovek! Kto ma vyslobodi z tohto tela smrti?Ale nech je Bohu vdaka skrze Jezisa Krista, nasho Pana! Ja sam teda myslou sluzim Boziemu zakonu a telom zakonu hriechu. Teraz teda uz niet odsudenia pre tych, co su v Kristovi Jezisovi;ved zakon Ducha, ktory dava zivot v Kristovi Jezisovi, oslobodil ta od zakona hriechu a smrti. Co bolo nemozne zakonu pre slabost ludskej prirodzenosti, to uskutocnil Boh, ked pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriesnemu a v tele odsudil hriech,aby sa poziadavka zakona splnila v nas, co nezijeme podla tela, ale podla Ducha. Lebo ti, co ziju podla tela, zmyslaju telesne, ale ti, co ziju podla Ducha, zmyslaju duchovne. A zmyslat podla tela je smrt, kym zmyslat podla Ducha je zivot a pokoj. Ved zmyslat podla tela je nepriatelstvom voci Bohu, lebo sa nepodriaduje Boziemu zakonu - a ani sa nemoze. A tak ti, co ziju telesne, nemozu sa pacit Bohu. Lenze vy nezijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vas prebyva Bozi Duch. Lebo kto nema Kristovho Ducha, ten nie je jeho. Ale ak je vo vas Kristus, telo je sice pre hriech mrtve, no duch je zivot pre spravodlivost. A ked vo vas prebyva Duch toho, ktory vzkriesil Jezisa z mrtvych, potom ten, co vzkriesil z mrtvych Krista, ozivi aj vase smrtelne tela skrze svojho Ducha, ktory prebyva vo vas. A tak, bratia, sme dlznikmi, ale nie telu, aby sme museli zit podla tela. Lebo ak budete zit podla tela, zomriete. Ale ak Duchom umrtvujete skutky tela, budete zit. Ved vsetci, ktorych vedie Bozi Duch, su Bozimi synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa bat, ale dostali ste Ducha adoptivneho synovstva, v ktorom volame: „Abba, Otce!“Sam Duch spolu s nasim duchom dosvedcuje, ze sme Bozie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedicia: Bozi dedicia a Kristovi spoludedicia; pravda, ak s nim trpime, aby sme s nim boli aj oslaveni. A myslim, ze utrpenia tohto casu nie su hodny porovnavania s buducou slavou, ktora sa na nas ma zjavit. Ved stvorenie tuzobne ocakava, ze sa zjavia Bozi synovia. Lebo stvorenie bolo podrobene marnosti - nie z vlastnej vole, ale z vole toho, ktory ho podrobil a dal mu nadej,ze aj samo stvorenie bude vyslobodene z otroctva skazy, aby malo ucast na slobode a slave Bozich deti. Ved vieme, ze cele stvorenie spolocne vzdycha a zvija sa v porodnych bolestiach az doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, co mame prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnutri vzdychame a ocakavame adoptivne synovstvo, vykupenie svojho tela. Lebo v nadeji sme spaseni. Ale nadej, ktoru mozno vidiet, nie je nadej. Lebo kto dufa v nieco, co vidi?Ale ak dufame v nieco, co nevidime, trpezlivo to ocakavame. Tak aj Duch prichadza na pomoc nasej slabosti, lebo nevieme ani to, za co sa mame modlit, ako treba; a sam Duch sa prihovara za nas nevyslovitelnymi vzdychmi. A ten, ktory skuma srdcia, vie, po com Duch tuzi: ze sa prihovara za svatych, ako sa paci Bohu. Vieme, ze tym, co miluju Boha, vsetko sluzi na dobre; tym, co su povolani podla jeho rozhodnutia. Lebo ktorych predpoznal, tych aj predurcil, ze sa stanu podobnymi obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodeny medzi mnohymi bratmi. A tych, ktorych predurcil, aj povolal, a ktorych povolal, tych aj ospravedlnil, a tych, co ospravedlnil, aj oslavil. Co teda na to povieme? Ak je Boh za nas, kto je proti nam?Ked on vlastneho Syna neusetril, ale vydal ho za nas vsetkych, akoze by nam s nim nedaroval vsetko?!Kto obzaluje Bozich vyvolencov? Boh, ktory ospravedlnuje?A kto ich odsudi? Kristus Jezis, ktory zomrel, ba viac - ktory bol vzkrieseny, je po pravici Boha a prihovara sa za nas?Kto nas odluci od Kristovej lasky? Azda suzenie, uzkost alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpecenstvo alebo mec?Ako je napisane: „Pre teba nas usmrcuju den co den, pokladaju nas za ovce na zabitie. “Ale v tomto vsetkom slavne vitazime skrze toho, ktory nas miluje. A som si isty, ze ani smrt, ani zivot, ani anjeli, ani kniezatstva, ani pritomnost, ani buducnost, ani mocnosti,ani vyska, ani hĺbka, ani nijake ine stvorenie nas nebude moct odlucit od Bozej lasky, ktora je v Kristovi Jezisovi, nasom Panovi. Hovorim pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svatom dosvedcuje,ze mam v srdci velky zial a neprestajnu bolest. Radsej by som bol ja zavrhnuty od Krista namiesto svojich bratov, mojich pribuznych podla tela. Oni su Izraeliti, maju adoptivne synovstvo, slavu, zmluvy, zakonodarstvo, bohosluzbu, prislubenia. Ich su praotcovia a z nich podla tela pochadza Kristus; on je nad vsetkym Boh, zvelebeny naveky. Amen. Ale nie ze by bolo zlyhalo Bozie slovo. Ved nie vsetci, co su z Izraela, su Izrael. A nie su vsetci Abrahamovymi detmi len preto, ze su jeho potomci. Ale: „Po Izakovi sa bude volat tvoje potomstvo. “To znamena, ze nie telesne deti su Bozimi detmi, ale deti prislubenia sa povazuju za potomstvo. Lebo slovo prislubenia znie takto: „O takomto case pridem a Sara bude mat syna. “A nielen to, ale aj Rebeka pocala z jedneho, z nasho otca Izaka. A hoci sa este ani nenarodili, ani neurobili nic dobre ani zle - aby ostalo v platnosti Bozie rozhodnutie, co sa tyka vyvolenia,nie zo skutkov, ale z vole toho, ktory povolava -, bolo jej povedane: „Starsi bude sluzit mladsiemu,“ako je napisane: „Jakuba som miloval, Ezaua som nenavidel. “Co teda povieme? Je vari Boh nespravodlivy? Vonkoncom nie!Ved Mojzisovi hovori: „Zmilujem sa, nad kym sa zmilujem, a zlutujem sa, nad kym sa zlutujem. “Nezavisi to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto bezi, ale od Boha, ktory sa zmiluva. Lebo Pismo hovori faraonovi: „Vzbudil som ta na to, aby som na tebe ukazal svoju moc a aby sa moje meno hlasalo po celej zemi. “Teda zmiluva sa, nad kym chce, a zatvrdzuje, koho chce. Povies mi azda: „Preco potom este karha? Kto sa moze vzopriet jeho voli?!“Ale kto si ty, clovece, ze odvravas Bohu?! Vari povie vytvor tomu, kto ho vytvoril: „Preco si ma takto urobil“?Alebo nema hrnciar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nadobu na vznesene ucely a druhu na vsedne?A co ak Boh chcel ukazat svoj hnev a prejavit svoju moc, a preto s velkou trpezlivostou znasal nadoby hnevu, pripravene na zahubu,a ukazat bohatstvo svojej slavy na nadobach milosrdenstva, ktore pripravil na slavu,na nas, ktorych povolal nielen zo Zidov, ale aj z pohanov?!Ako aj u Ozeasa hovori: „Nazvem Nie moj lud Mojim ludom a Nemilovanu Milovanou. A na mieste, kde sa im hovorilo: »Vy nie ste moj lud«, tam sa budu volat Synmi ziveho Boha. “A Izaias vola nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela tolko ako piesku v mori, len zvysok sa zachrani,lebo Pan splni svoje slovo dokonale a rychlo na zemi. “A ako predpovedal Izaias: „Keby nam Pan Zastupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobni. “Co teda povieme? Ze pohania, ktori sa neusilovali o spravodlivost, dosiahli spravodlivost, a to spravodlivost, ktora je z viery. Izrael sa vsak usiloval o zakon spravodlivosti, a k zakonu nedospel. Preco? Preto, ze nevychadzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kamen urazu,ako je napisane: „Hla, kladiem na Sione kamen urazu a skalu pohorsenia; kto v neho veri, nebude zahanbeny. “Bratia, z celeho srdca tuzim a Boha za nich prosim, aby boli spaseni. Ved im mozem dosvedcit, ze horlia za Boha, ale nie podla praveho poznania;kedze nepoznaju Boziu spravodlivost a usiluju sa postavit svoju spravodlivost, nepodriadili sa Bozej spravodlivosti. Ved cielom zakona je Kristus, aby spravodlivost dosiahol kazdy, kto veri. Mojzis pise o spravodlivosti, ktora je zo zakona: „Clovek, ktory ich bude plnit, bude z nich zit. “Ale spravodlivost, ktora je z viery, vravi toto: „Nehovor vo svojom srdci: Kto vystupi do neba?“, totiz priviest dolu Krista;alebo: „Kto zostupi do priepasti?“, totiz vyviest Krista spomedzi mrtvych. Ale co hovori? „Blizko teba je slovo, v tvojich ustach a v tvojom srdci;“ totiz slovo viery, ktore hlasame. Lebo ak svojimi ustami vyznavas: „Jezis je Pan!“ a vo svojom srdci uveris, ze Boh ho vzkriesil z mrtvych, budes spaseny. Lebo srdcom verime na spravodlivost a ustami vyznavame na spasu. Ved Pismo hovori: „Nik, kto v neho veri, nebude zahanbeny. “Niet rozdielu medzi Zidom a Grekom, lebo ten isty je Pan vsetkych, bohaty pre vsetkych, ktori ho vzyvaju:Lebo kazdy, kto bude vzyvat Panovo meno, bude spaseny. Ale ako budu vzyvat toho, v ktoreho neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepoculi? A ako pocuju bez kazatela?A ako budu kazat, ak nie su poslani? Ako je napisane: „Ake krasne su nohy tych, co hlasaju dobru zvest. “Lenze nie vsetci posluchli evanjelium. Aj Izaias hovori: „Pane, kto uveril tomu, co sme hlasali?“Teda viera je z hlasania a hlasanie skrze Kristovo slovo. Ale spytujem sa: Azda nepoculi? Ale ano, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slova az po hranice sveta. Pytam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojzis prvy hovori: „Vzbudim vo vas ziarlivost skrze Nie narod: skrze nerozumny narod vas do hnevu popudim. “A Izaias sa odvazuje povedat: „Nasli ma ti, co ma nehladali; verejne som sa zjavil tym, co sa na mna nedopytovali. “Izraelu vsak hovori: „Cely den som vystieral ruky k ludu nevernemu a vzdorovitemu. “Pytam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj lud? Urcite nie. Ved aj ja som Izraelita, Abrahamov potomok z Benjaminovho kmena. Boh neodvrhol svoj lud, ktory predpoznal. Alebo neviete, co hovori Pismo o Eliasovi? Ako sa zaluje Bohu na Izrael:„Pane, tvojich prorokov pozabijali, tvoje oltare zborili. Len ja sam som ostal; a aj na moj zivot striehnu. “A co mu odpoveda Boh? „Ponechal som si sedemtisic muzov, ktori nezohli kolena pred Balom. “A tak aj v tomto case ostal zvysok vyvoleny z milosti. Ale ak z milosti, uz nie zo skutkov, inak by milost nebola milostou. Co teda? Izrael nedosiahol, o co sa usiluje, ale vyvoleni dosiahli; ostatni oslepli,ako je napisane: „Boh im dal ducha tvrdeho spanku, oci, aby nevideli, a usi, aby nepoculi, az do dnesneho dna. “A David hovori: „Nech sa im ich stol stane nastrahou a pascou, pohorsenim a odplatou. Nech sa im oci zatemnia, aby nevideli, a ich chrbat navzdy zohni!“A teraz sa pytam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vobec nie! Ale ich pad sa stal spasou pre pohanov, aby potom na nich ziarlili. Lenze ak je ich pad pre svet bohatstvom a ich upadok bohatstvom pre pohanov, o kolko viac ich plnost?!Vam, pohanom, hovorim: Pretoze som apostol pohanov, robim cest svojej sluzbe,aby som takto vzbudil ziarlivost svojich pokrvnych a zachranil z nich aspon niektorych. Lebo ked ich strata je zmierenim sveta, cim bude ich prijatie, ak nie zivot z mrtvych?!Ak su svate prvotiny, potom aj cesto; ak je svaty koren, potom aj ratolesti. Ale ak boli niektore ratolesti odlomene a ty, plana oliva, bol si nastepeny na ich miesto a stal si sa ucastnym na koreni a miazge olivy,nevyvysuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvysujes, nie ty nesies koren, ale koren teba. Povies azda: „Tie ratolesti su odlomene, aby som bol nastepeny ja. “Dobre; boli odlomene pre neveru, ale ty stojis pre vieru. Nenamyslaj si, radsej sa boj!Lebo ked Boh neusetril prirodzene ratolesti, aby sa nestalo, ze neusetri ani teba. Maj teda pred ocami Boziu dobrotu i prisnost: prisnost voci tym, co padli, a Boziu dobrotu voci tebe, ak vytrvas v dobrom; inak budes aj ty odtaty. Ale aj oni budu nastepeni, ak nezotrvaju v nevere, lebo Boh ma moc nastepit ich znova. Ved ak si ty odtaty z planej olivy, na ktoru podla prirodzenosti patris, a si nastepeny proti prirodzenosti do dobrej olivy, o co skor budu zastepeni do vlastnej olivy ti, co su z nej podla prirodzenosti?!Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli mudri sami pre seba, ze na cast Izraela zalahla slepota dovtedy, kym nevojde plny pocet pohanov,a tak bude spaseny cely Izrael, ako je napisane: „Zo Siona pride vysloboditel a odvrati od Jakuba bezboznost. A to bude moja zmluva s nimi, ked odstranim ich hriechy. “Vzhladom na evanjelium su nepriatelmi kvoli vam, ale vzhladom na vyvolenie su milovani kvoli otcom. Lebo Bozie dary a povolanie su neodvolatelne. Ako ste vy volakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru,tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktore sa vam dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo. Boh totiz vsetkych uzavrel do nevery, aby sa nad vsetkymi zmiloval. Aka hĺbka Bozieho bohatstva, mudrosti a vedomosti! Ake nepochopitelne su jeho sudy a nevyspytatelne jeho cesty!Ved kto poznal Panovo zmyslanie? Alebo kto bol jeho radcom?A kto mu dal nieco prvy, aby mu bolo treba vratit?Lebo od neho, skrze neho a pre neho je vsetko. Jemu slava naveky. Amen. Bratia, pre Bozie milosrdenstvo vas prosim, aby ste svoje tela prinasali ako zivu, svatu, Bohu milu obetu, ako svoju duchovnu bohosluzbu. A nepripodobnujte sa tomuto svetu, ale premente sa obnovou zmyslania, aby ste vedeli rozoznat, co je Bozia vola, co je dobre, mile a dokonale. Mocou milosti, ktoru som dostal, hovorim kazdemu z vas, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako mysliet treba, ale zmyslajte triezvo, kazdy podla stupna viery, aky mu udelil Boh. Lebo ako mame v jednom tele mnoho udov, ale vsetky udy nekonaju tu istu cinnost,tak aj my mnohi sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzajom udmi. Mame rozlicne dary podla milosti, ktoru sme dostali: ci uz dar prorokovat v sulade s vierou,alebo dar sluzit v sluzbe, alebo ucit pri vyucovani,ci povzbudzovat pri povzbudzovani. Kto teda dava, nech dava nezistne, kto je predstaveny, nech je starostlivy, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robi radostne. Laska nech je bez pretvarky. Nenavidte zlo, lipnite k dobru. Milujte sa navzajom bratskou laskou, predbiehajte sa vzajomne v uctivosti,v horlivosti neochabujte, budte vrucneho ducha, sluzte Panovi. V nadeji sa radujte, v suzeni budte trpezlivi, v modlitbe vytrvali. Majte ucast na potrebach svatych, budte pohostinni. Zehnajte tych, co vas prenasleduju - zehnajte a nepreklinajte!Radujte sa s radujucimi, placte s placucimi!Navzajom rovnako zmyslajte; a nezmyslajte vysoko, ale priklanajte sa k nizkym. Nebudte mudri sami pre seba. Nikomu sa neodplacajte zlym za zle; usilujte sa robit dobre pred vsetkymi ludmi. Ak je to mozne a zavisi to od vas, zite v pokoji so vsetkymi ludmi. Nepomstite sa sami, milovani, ale ponechajte miesto hnevu; ved je napisane: „Mne patri pomsta, ja sa odplatim,“ hovori Pan. Ale ked bude tvoj nepriatel hladny, nakrm ho, ked je smadny, daj mu pit, lebo tym, ze to urobis, zerave uhlie mu nahrnies na hlavu. Nedaj sa premoct zlu, ale dobrom premahaj zlo. Kazdy nech sa podda vyssej moci, lebo niet moci, ktora by nebola od Boha. A tie, co su, ustanovil Boh. Kto sa teda protivi vrchnosti, protivi sa Boziemu poriadku. A ti, co sa protivia, sami si privolavaju odsudenie. Lebo vladarov sa nemusi bat ten, kto robi dobre, ale ten, kto robi zle. Chces sa nebat moci? Rob dobre a dostanes od nej pochvalu. Ved ona je Bozou sluzobnickou pre tvoje dobro. Ale ak robis zle, potom sa boj, lebo nie nadarmo nosi mec; je Bozou sluzobnickou, vykonavatelkou hnevu na tom, kto robi zle. Preto sa treba podriadit, a nielen zo strachu pred hnevom, ale aj kvoli svedomiu. Preto platite aj dane, lebo ti, co ich vyzaduju, su Bozi sluzobnici. Davajte kazdemu, co ste dlzni: komu dan, tomu dan, komu clo, tomu clo, komu bazen, tomu bazen, komu cest, tomu cest. Nebudte nikomu nic dlzni, okrem toho, aby ste sa navzajom milovali: ved kto miluje blizneho, vyplnil zakon. Lebo: Nescudzolozis! Nezabijes! Nepokradnes! Nepoziadas! a ktorekolvek ine prikazanie je zahrnute v tomto slove: Milovat budes svojho blizneho ako seba sameho!Laska nerobi zle bliznemu; teda naplnenim zakona je laska. Vsak viete, aky je cas, ze uz nadisla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Ved teraz je nam spasa blizsie, ako vtedy, ked sme uverili. Noc pokrocila, den sa priblizil. Zhodme teda skutky tmy a oblecme sa do vyzbroje svetla. Zime pocestne ako vo dne; nie v hyreni a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie v svaroch a ziarlivosti,ale oblecte si Pana Jezisa Krista; a o telo sa nestarajte podla jeho ziadosti. Slabeho vo viere sa ujmite, ale nehadajte sa o nazoroch. Niekto je presvedceny, ze moze jest vsetko; slaby je iba zeleninu. Ten, kto je, nech nepohrda tym, kto neje, a kto neje, nech nesudi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. Kto si ty, ze sudis cudzieho sluhu? On stoji alebo pada svojmu panovi. Ale bude pevne stat, lebo Pan ma moc podrzat ho. Lebo niekto robi rozdiel medzi dnom a dnom, iny nerozlisuje dni; len nech je kazdy uplne presvedceny o svojom. Kto zachovava den, zachovava ho kvoli Panovi; kto je, je kvoli Panovi, ved vzdava vdaky Bohu; a kto neje, neje kvoli Panovi a vzdava vdaky Bohu. Nik z nas totiz nezije pre seba a nik pre seba neumiera;lebo ci zijeme, zijeme Panovi, ci umierame, umierame Panovi. Ci teda zijeme alebo umierame, patrime Panovi. Ved Kristus prave preto zomrel a ozil, aby vladol aj nad mrtvymi, aj nad zivymi. Preco teda sudis svojho brata? A ty preco svojim bratom pohrdas? Ved vsetci budeme stat pred Bozou sudnou stolicou. Lebo je napisane: „Ako ze zijem, hovori Pan, predo mnou sa zohne kazde koleno a kazdy jazyk sa bude vyznavat Bohu. “A tak kazdy z nas sa bude Bohu zodpovedat za seba. Nesudme uz teda jeden druheho, ale radsej hladte, aby ste neboli bratovi na pad alebo na pohorsenie. Viem a som si isty v Panu Jezisovi, ze nic nie je neciste samo v sebe; len tomu je nieco neciste, kto to za neciste poklada. Ale ak sa tvoj brat zarmucuje pre jedlo, uz nekonas podla lasky. Neprivadzaj svojim jedlom do zahuby toho, za ktoreho zomrel Kristus!Nech teda nie je vase dobro vystavene potupe. Ved Bozie kralovstvo nie je jedlo a napoj, ale spravodlivost, pokoj a radost v Duchu Svatom. Kto takto sluzi Kristovi, paci sa Bohu a ludia si ho vazia. Preto sa usilujme o to, co sluzi pre pokoj a na vzajomne budovanie. Nenic Bozie dielo pre jedlo! Ono je vsetko ciste, ale zle je pre cloveka, ktory jedenim pohorsuje. Dobre je nejest maso a nepit vino ani nic, co pohorsuje tvojho brata. Tu vieru, ktoru mas, maj sam pre seba pred Bohom. Blahoslaveny, kto nesudi seba sameho za to, co uznava za dobre. Ale kto je, hoci ma pochybnosti, je odsudeny, lebo to nebolo z viery; a vsetko, co nie je z viery, je hriech. My silnejsi sme povinni znasat slabosti slabych a nehladat zalubu sami v sebe. Nech sa kazdy z nas paci bliznemu na jeho dobro a budovanie. Ved ani Kristus nehladal zalubu v sebe, ale ako je napisane: „Padaju na mna urazky tych, co teba urazaju. “A vsetko, co bolo kedysi napisane, bolo napisane nam na poucenie, aby sme skrze trpezlivost a utechu z Pisma mali nadej. Boh trpezlivosti a potechy nech vam da, aby ste jedni o druhych zmyslali podla Krista Jezisa,a tak jednomyselne, jednymi ustami oslavovali Boha a Otca nasho Pana Jezisa Krista. Preto prijimajte jeden druheho, ako aj Kristus prijal vas, na Boziu slavu. Hovorim totiz, ze Kristus bol sluzobnikom obriezky v zaujme Bozej pravdy, aby potvrdil prislubenia dane otcoma aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napisane: „Preto ta budem velebit medzi narodmi, a ospevovat tvoje meno. “A opat hovori: „Radujte sa, narody, s jeho ludom. “A znova: „Chvalte Pana, vsetky narody, a nech ho velebia vsetci ludia. “A Izaias hovori: „Bude koren Jesseho a ten, co povstane vladnut nad narodmi: v neho budu dufat narody. “Boh nadeje nech vas naplni vsetkou radostou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svateho oplyvali nadejou. Ja som o vas, bratia moji, presvedceny, ze aj vy ste plni dobroty, naplneni vsetkym poznanim, takze sa mozete aj vzajomne napominat. Predsa len som vam napisal, a miestami trochu smelsie, a nieco som vam pripomenul pre milost, ktoru som dostal od Boha,aby som bol sluzobnikom Krista Jezisa medzi pohanmi a konal posvatnu sluzbu Boziemu evanjeliu, aby sa pohania stali prijemnou obetou, posvatenou v Duchu Svatom. Mam sa teda cim chvalit v Kristovi Jezisovi pred Bohom. Ved sa neodvazim hovorit nieco, co prostrednictvom mna neurobil Kristus, pre poslusnost pohanov, slovom i skutkom,mocou znameni a divov, v sile Ducha. Tak som vsetko dookola od Jeruzalema az po Ilyriu naplnil Kristovym evanjeliom. A usiloval som sa hlasat evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno uz zname, aby som nestaval na cudzom zaklade,ale ako je napisane: „Uvidia ti, ktorym ho nezvestovali, a pochopia ti, co nic nepoculi. “A prave toto mi vela raz zabranilo prist k vam. Ale teraz uz nemam priestor v tychto koncinach a uz dlhe roky tuzim prist k vam. Preto ked sa vypravim do Spanielska, dufam, ze vas cestou uvidim a ze ma ta odprevadite, ked sa s vami trochu potesim. Teraz sa zberam do Jeruzalema posluzit svatym;lebo Macedonsko a Achajsko sa rozhodli urobit nejaku zbierku pre chudobnych svatych v Jeruzaleme. Radi to urobili a su aj ich dlznikmi. Lebo ak pohania dostali ucast na ich duchovnych dobrach, su povinni posluzit im zasa v hmotnych. Ked to dokoncim a riadne im odovzdam toto ovocie, vydam sa cez vas do Spanielska. A viem, ze ked k vam pridem, pridem s plnostou Kristovho pozehnania. Prosim vas, bratia, pre nasho Pana Jezisa Krista a pre lasku Ducha, zapaste spolu so mnou v modlitbach za mna u Boha,aby ma zachranil pred neveriacimi v Judei a aby moja sluzba Jeruzalemu bola mila svatym. Potom k vam pridem s radostou, ak to bude Bozia vola, a pookrejem s vami. Boh pokoja nech je s vami vsetkymi. Amen. Odporucam vam nasu sestru Febu, sluzobnicku Cirkvi v Kenchrach. Prijmite ju v Panovi, ako sa patri na svatych, a pomahajte jej vo vsetkom, co bude od vas potrebovat, ved aj ona pomahala mnohym, aj mne samemu. Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovnikov v Kristovi Jezisovi. Oni nastavili vlastne sije za moj zivot. Im som nielen ja zaviazany vdakou, ale aj vsetky cirkvi z pohanov. Pozdravte aj cirkev v ich dome. Pozdravte mojho milovaneho Epaineta, prvotinu Azie v Kristovi. Pozdravte Mariu, ktora vela pracovala pre vas. Pozdravte Andronika a Juniasa, mojich pokrvnych a spoluvaznov, ktori su znami medzi apostolmi a uz predo mnou boli v Kristovi. Pozdravujte Ampliata, mojho milovaneho v Panovi. Pozdravte Urbana, nasho spolupracovnika v Kristovi, i mojho milovaneho Stachysa. Pozdravte Apella, osvedceneho v Kristovi. Pozdravte tych, co su u Aristobula. Pozdravte Herodiona, mojho pokrvneho. Pozdravte tych, co su u Narcisa a su v Panovi. Pozdravte Tryfainu a Tryfozu, ktore pracuju v Panovi. Pozdravte milovanu Persidu, ktora vela pracovala v Panovi. Pozdravte Rufa, vyvoleneho v Panovi, i jeho aj moju matku. Pozdravte Asynkrita, Flegonta, Hermesa, Patrobasa a Hermasa a bratov, co su s nimi. Pozdravte Filologa a Juliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a vsetkych svatych, co su s nimi. Pozdravte sa navzajom svatym bozkom. Pozdravuju vas vsetky Kristove cirkvi. Prosim vas, bratia, davajte si pozor na tych, co vyvolavaju rozbroje a pohorsenia v protive s ucenim, ktore ste prijali, a vyhybajte sa im. Lebo takito nesluzia Kristovi, nasmu Panovi, ale svojmu bruchu, a sladkymi recami a poklonami zvadzaju srdcia nevinnych. O vasej poslusnosti uz vedia vsetci. Preto mam z vas radost, ale chcem, aby ste boli mudri v dobrom a neskuseni v zlom. A Boh pokoja coskoro rozmliazdi satana pod vasimi nohami. Milost nasho Pana Jezisa nech je s vami. Pozdravuje vas moj spolupracovnik Timotej i Lucius, Jason a Sosipater, moji pokrvni. Pozdravujem vas ja, Tercius, co pisem tento list v Panovi. Pozdravuje vas Gajus, hostitel moj i celej cirkvi. Pozdravuje vas Erastus, spravca mestskej pokladnice, a brat Kvartus. A tomu, ktory ma moc utvrdit vas podla mojho evanjelia a hlasania Jezisa Krista na zaklade zjavenia tajomstva, ktore bolo od vecnosti skryte,ale teraz bolo zjavene a skrze Pisma prorokov z prikazu vecneho Boha vyjavene vsetkym narodom, aby poslusne prijali vieru,jemu, jedinemu mudremu Bohu slava skrze Jezisa Krista naveky. Amen. Pavol, z Bozej vole povolany za apostola Krista Jezisa, a brat SostenesBozej cirkvi v Korinte, posvatenym v Kristovi Jezisovi, povolanym svatym aj vsetkym, co vzyvaju meno nasho Pana Jezisa Krista na kazdom mieste u nich aj u nas:Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca, i od Pana Jezisa Krista. Ustavicne vzdavam vdaky svojmu Bohu za vas pre Boziu milost, ktoru ste dostali v Kristovi Jezisovi. Ved v nom ste boli obohateni vo vsetkom, v kazdom slove a v kazdom poznani,tak ako sa medzi vami upevnilo svedectvo o Kristovi,takze vam nechyba nijaky dar milosti, kym ocakavate, ze sa zjavi nas Pan Jezis Kristus. On vas bude posilnovat az do konca, aby ste boli bez uhony v den nasho Pana Jezisa Krista. Verny je Boh, ktory vas povolal do spolocenstva svojho Syna Jezisa Krista, nasho Pana. Prosim vas, bratia, pre meno nasho Pana Jezisa Krista, vsetci hovorte to iste, aby neboli medzi vami roztrzky, ale aby ste boli dokonali v rovnakom zmyslani a v rovnakom usudku. Lebo z domu Chloe mi o vas, bratia moji, oznamili, ze su medzi vami svary. Myslim na to, ze kazdy z vas hovori: „Ja som Pavlov“, „Ja Apollov“, „Ja zasa Kefasov“, „A ja Kristov“. Je Kristus rozdeleny? Vari bol Pavol za vas ukrizovany? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrsteni?Dakujem Bohu, ze som nikoho z vas nepokrstil, okrem Krispa a Gaja,aby nik nemohol povedat, ze ste pokrsteni v mojom mene. Ba pokrstil som aj Stefanasov dom. Inak neviem, ci by som bol este niekoho pokrstil. Lebo Kristus ma neposlal krstit, ale hlasat evanjelium, a nie v mudrosti slova, aby nebol vyprazdneny Kristov kriz. Lebo slovo kriza je blaznovstvom pre tych, co idu do zahuby, ale pre tych, co su na ceste spasy, teda pre nas, je Bozou mocou. Ved je napisane: „Mudrost mudrych zmarim a rozumnost rozumnych zavrhnem. “Kdeze je mudry? Kde je zakonnik? A kde mudrak tohto veku? Neobratil Boh mudrost tohto sveta na blaznovstvo?Lebo ked svet v Bozej mudrosti nepoznal svojou mudrostou Boha, zapacilo sa Bohu spasit veriacich blaznovstvom ohlasovania. Lebo aj Zidia ziadaju znamenia a Greci hladaju mudrost,my vsak ohlasujeme ukrizovaneho Krista, pre Zidov pohorsenie, pre pohanov blaznovstvo,ale pre povolanych, tak Zidov ako Grekov, Krista - Boziu moc a Boziu mudrost. Lebo co je u Boha blaznive, je mudrejsie ako ludia, a co je u Boha slabe, je silnejsie ako ludia. Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, ze tu niet vela mudrych podla tela ani vela mocnych, ani vela urodzenych,ale co je svetu blaznive, to si vyvolil Boh, aby zahanbil mudrych, a co je svetu slabe, vyvolil si Boh, aby zahanbil silnych;co je svetu neurodzene a cim pohrda, to si vyvolil Boh, ba aj to, coho niet, aby zmaril to, co je,aby sa pred Bohom nik nevystatoval. Vy ste z neho v Kristovi Jezisovi, ktory sa pre nas stal mudrostou od Boha i spravodlivostou, posvatenim a vykupenim,aby, ako je napisane: „Kto sa chvali, nech sa chvali v Panovi. “Ani ja, ked som prisiel k vam, bratia, neprisiel som vam zvestovat Bozie tajomstvo vysokou recou alebo mudrostou. Rozhodol som sa, ze nechcem medzi vami vediet nic ine, iba Jezisa Krista, a to ukrizovaneho. A bol som u vas slaby, bojazlivy a velmi prestraseny. Moja rec a moje ohlasovanie nespocivali v presvedcivych a mudrych slovach, ale v prejavoch Ducha a moci,aby sa vasa viera nezakladala na ludskej mudrosti, ale na Bozej moci. Medzi dokonalymi hovorime aj mudrost - no nie mudrost tohto veku ani mudrost kniezat tohto veku, ktore speju k zahube,ale hovorime tajomnu Boziu mudrost, ktora bola skryta a ktoru Boh pred vekmi urcil nam na slavu. Nik z kniezat tohto veku ju nepoznal. Ved keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrizovali Pana slavy. Ale, ako je napisane: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepoculo, ani do ludskeho srdca nevystupilo, co Boh pripravil tym, ktori ho miluju. “Ale nam to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skuma vsetko, aj Bozie hlbiny. Ved kto z ludi vie, co je v cloveku, ak nie duch cloveka, ktory je v nom? Tak ani co je v Bohu, nepozna nik, iba Bozi Duch. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktory je z Boha, aby sme vedeli, co nam Boh daroval. A o tom hovorime nie slovami naucenymi od ludskej mudrosti, ale slovami, ktore nas naucil Duch; duchovne veci duchovne vysvetlujeme. Zivocisny clovek neprijima veci Bozieho Ducha; su mu blaznovstvom a nemoze ich pochopit, lebo ich treba duchovne posudzovat. No duchovny posudzuje vsetko, a jeho nik nemoze posudit. Ved kto poznal Panovo zmyslanie, aby ho poucal? My vsak mame Kristovo zmyslanie. A ja som vam, bratia, nemohol hovorit ako duchovnym, ale ako telesnym, ako nedospelym v Kristovi. Mlieko som vam daval pit namiesto pevneho pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli. Ale ani teraz este neznesiete,lebo ste este stale telesni. Ved ked je medzi vami ziarlivost a svar, to nie ste telesni a nezijete len po ludsky?Ked jeden hovori: „Ja som Pavlov,“ a druhy: „Ja Apollov,“ ci nie ste ludia?Ved coze je Apollo? A co Pavol? Sluzobnici, prostrednictvom ktorych ste uverili, a kazdy taky, ako mu dal Pan. Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, co sadi, nie je nic, ani ten, co polieva, ale Boh, ktory dava vzrast. Kto sadi i kto polieva, su jedno, ale kazdy dostane vlastnu odmenu podla toho, ako pracoval. Lebo my sme Bozi spolupracovnici a vy ste Bozia »rola a Bozia stavba. Podla Bozej milosti, ktoru som dostal, polozil som ako mudry stavitel zaklad a iny na nom stavia. Ale kazdy nech si dava pozor, ako na nom stavia. Lebo nik nemoze polozit iny zaklad okrem toho, co je uz polozeny, a je nim Jezis Kristus. Ci niekto na tomto zaklade stavia zo zlata, striebra, drahych kamenov, dreva, sena ci slamy,dielo kazdeho vyjde najavo. Ten den to ukaze, lebo sa zjavi v ohni a ohen preskusa dielo kazdeho, ake je. Cie dielo, ktore nan postavil, zostane, ten dostane odmenu. Cie dielo zhori, ten utrpi skodu, on sa vsak zachrani, ale tak ako cez ohen. Neviete, ze ste Bozi chram a ze vo vas prebyva Bozi Duch?Kto by teda Bozi chram znicil, toho Boh znici. Lebo Bozi chram je svaty - a nim ste vy. Nech nik neklame sam seba! Ak si niekto z vas mysli, ze je v tomto veku mudry, nech sa stane blaznom, aby bol mudry. Lebo mudrost tohto sveta je pred Bohom blaznovstvom. Ved je napisane: „On chyta mudrych v ich chytractve“a zasa: „Pan pozna myslienky mudrych a vie, ake su marne. “A tak nech sa nik nevychvaluje ludmi. Ved vsetko je vase:ci Pavol alebo Apollo, Kefas, svet, zivot i smrt, pritomnost aj buducnost - vsetko je vase,ale vy ste Kristovi a Kristus Bozi. Nech nas takto kazdy poklada za Kristovych sluzobnikov a spravcov Bozich tajomstiev. A od spravcov sa uz vyzaduje, aby bol kazdy verny. No mne naozaj malo zalezi na tom, ci ma sudite vy alebo iny ludsky sud. Ani sam seba nesudim,lebo nie som si nicoho vedomy, ale to ma neospravedlnuje. Pan je moj sudca. Preto nesudte nic predcasne, kym nepride Pan. On osvetli, co je skryte v tme, a vyjavi umysly srdc. Vtedy kazdy dostane pochvalu od Boha. Ale v tomto, bratia, vzal som za priklad seba a Apolla kvoli vam, aby ste sa na nas poucili, ze „niet nad to, co je napisane“, aby ste nehorlili jeden za druheho proti inemu. Ved kto ti dava vyniknut?! Co mas, co si nedostal? A ked si dostal, co sa chvasces, akoby si nebol dostal?Uz ste sa nasytili, uz ste zbohatli. Zacali ste kralovat bez nas - a kiez by ste len kralovali, aby sme s vami kralovali aj my. Zda sa mi, ze nam, apostolom, Boh pridelil posledne miesto, ako odsudenym na smrt, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ludi. My sme blazni pre Krista, ale vy ste mudri v Kristovi; my sme slabi, a vy silni; vy ste slavni, my znevazeni. Az do tejto hodiny sme hladni, smadni a nahi, biju nas pastami, sme bez domova,tazko pracujeme vlastnymi rukami; ked nas preklinaju, my zehname, ked nas prenasleduju, my to znasame,ked nas potupuju, my sa modlime. Stali sme sa akoby smetami sveta, vyvrhelmi pre vsetkych az doteraz. Toto nepisem, aby som vas zahanbil, ale aby som vas napomenul ako svoje milovane deti. Ved keby ste mali hoc aj desattisic vychovavatelov v Kristovi, otcov nemate mnoho, lebo v Kristovi Jezisovi ja som vas splodil skrze evanjelium. Prosim vas teda, napodobnujte ma!Preto som k vam poslal Timoteja, svojho milovaneho syna, verneho v Panovi; on vam pripomenie moje cesty v Kristovi, ako ucim vsade po vsetkych cirkvach. Niektori sa zacali tak vyvysovat, akoby som k vam uz nemal prist. Ale pridem k vam coskoro, ak to bude chciet Pan, a posudim namyslencov nie podla ich reci, ale podla ich moci,lebo Bozie kralovstvo nespociva v reci, ale v moci. Co chcete? Mam k vam prist s palicou, alebo s laskou a v duchu miernosti?Ba pocut aj o smilstve medzi vami, a o takom smilstve, o akom ani medzi pohanmi nepocut, aby mal niekto manzelku svojho otca. A vy sa este vystatujete namiesto toho, aby ste radsej zialili a vylucili spomedzi seba toho, co sa dopustil takeho cinu!Ja som uz, hoci telom vzdialeny, no duchom pritomny, rozhodol ako pritomny, ze toho, co to urobil,treba v mene nasho Pana Jezisa, ked sa zhromazdime, vy a moj duch, s mocou nasho Pana Jezisa,vydat satanovi na zahubu tela, aby sa duch zachranil v Panov den. Vase vystatovanie nie je dobre. Neviete, ze trocha kvasu prekvasi cele cesto?Vycistite stary kvas, aby ste boli novym cestom. Ste totiz akoby nekvaseny chlieb. Ved bol obetovany nas velkonocny Baranok, Kristus. Preto slavme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a nepravosti, ale s nekvasenym chlebom cistoty a pravdy. Napisal som vam v liste, aby ste sa nestykali so smilnikmi. Pravda, nie so smilnikmi tohto sveta ci s chamtivcami, s lupicmi alebo modlosluzobnikmi, to by ste museli ujst z tohto sveta. Ale teraz som vam napisal, aby ste sa nestykali s tym, kto sa vola bratom, a je smilnik, chamtivec, modlosluzobnik, utrhac, opilec alebo lupic; s takym ani nejedzte. Ved preco by som mal sudit tych, co su mimo?! Vari nesudite aj vy tych, co su vnutri?!Lebo tych, co su mimo, bude sudit Boh. Vylucte zleho spomedzi seba!Kto z vas sa odvazi, ked ma s inym spor, sudit sa pred nespravodlivymi, a nie pred svatymi?!Vari neviete, ze svati budu sudit svet?! A ak vy mate sudit svet, nie ste hodni rozsudit malickosti?!Neviete, ze budeme sudit anjelov? O co viac potom veci vsedneho dna!Ak sa teda potrebujete sudit vo veciach vsedneho zivota, rozhodnete sa pre takych sudcov, ktori nie su pred cirkvou nicim?Na vase zahanbenie to hovorim. Vari nie je medzi vami nik mudry, kto by mohol rozsudit svojich bratov?Ale brat s bratom sa sudi - a to pred neveriacimi?!Uz vobec to je u vas chyba, ze sa sudite medzi sebou. Preco radsej nestrpite krivdu? Preco radsej neznesiete skodu?Ale vy krivdite a skodite, a to bratom!Neviete, ze nespravodlivi nebudu dedicmi Bozieho kralovstva? Nemylte sa: ani smilnici, ani modlosluzobnici, ani cudzoloznici, ani chlipnici, ani suloznici muzov,ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utrhaci, ani lupici nebudu dedicmi Bozieho kralovstva. A niektori ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvateni, boli ste ospravedlneni v mene Pana Jezisa Krista a v Duchu nasho Boha. „Vsetko smiem. “ Ale nie vsetko osozi. „Vsetko smiem. “ Ale ja sa nicim nedam zotrocit. „Jedlo je pre zaludok a zaludok pre jedlo. “ Boh vsak znici jedno aj druhe. Ale telo nie je na smilstvo, lez pre Pana a Pan pre telo. A Boh aj Pana vzkriesil a vzkriesi aj nas svojou mocou. Vari neviete, ze vase tela su Kristovymi udmi? Mozem teda vziat Kristove udy a urobit ich udmi neviestky? Vonkoncom nie!Alebo neviete, ze ten, kto sa spaja s neviestkou, je s nou jedno telo? Ved sa hovori: „Budu dvaja v jednom tele. “Ale kto sa spaja s Panom, je s nim jeden Duch. Varujte sa smilstva! Kazdy hriech, ktoreho by sa clovek dopustil, je mimo tela; kto vsak smilni, hresi proti vlastnemu telu. A neviete, ze vase telo je chramom Ducha Svateho, ktory je vo vas, ktoreho mate od Boha, a ze nepatrite sebe?Draho ste boli kupeni. Oslavujte teda Boha vo svojom tele!O tom, co ste pisali: Dobre je, ked sa muz nedotyka zeny. Ale vzhladom na nebezpecenstvo smilstva nech ma kazdy svoju zenu a kazda nech ma svojho muza. Muz nech plni povinnost voci manzelke a podobne aj manzelka voci muzovi. Zena nema moc nad svojim telom, ale muz; podobne ani muz nema moc nad svojim telom, ale zena. Neodopierajte si jeden druhemu, iba ak na cas so vzajomnym suhlasom, aby ste sa mohli venovat modlitbe, a opat budte spolu, aby vas satan nepokusal pre vasu nezdrzanlivost. No toto hovorim ako dovolenie, nie ako prikaz. Chcel by som, aby boli vsetci ludia tak, ako som ja; lenze kazdy ma svoj vlastny dar od Boha: jeden tak, druhy inak. Slobodnym a vdovam hovorim: Dobre je pre nich, ak zostanu tak, ako ja. Ale ak sa nevedia zdrzat, nech vstupia do manzelstva. Lebo je lepsie vstupit do manzelstva ako horiet. Tym, co uzavreli manzelstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pan, aby manzelka neodchadzala od muza- a ak by odisla, nech ostane nevydata, alebo nech sa zmieri so svojim muzom - a muz nech neprepusta manzelku. Ostatnym hovorim ja, nie Pan: Ak ma niektory brat neveriacu zenu a ona chce s nim byvat, nech ju neprepusta. A ak ma niektora zena neveriaceho muza a on chce s nou byvat, nech muza neopusta. Lebo neveriaci muz sa posvacuje v zene a neveriaca zena sa posvacuje v bratovi. Inak by boli vase deti neciste; ale teraz su svate. No ak neveriaci chce odist, nech odide. V takomto pripade nie su brat alebo sestra otrocky viazani; ved Boh nas povolal zit v pokoji. Vari vies, zena, ci zachranis muza? Alebo vies, muz, ci zachranis zenu?Len nech kazdy zije tak, ako mu urcil Pan, kazdy, ako ho Boh povolal. Takto ucim vo vsetkych cirkvach. Bol niekto povolany ako obrezany? Nech sa nevracia k neobriezke. Bol niekto povolany ako neobrezany? Nech sa nedava obrezat. Obriezka nie je nic a neobriezka tiez nie je nic, ale zachovavanie Bozich prikazani. Nech kazdy zostane v tom stave, v ktorom bol povolany. Bol si povolany ako otrok? Nerob si z toho starosti. Ale ak by si sa aj mohol stat slobodnym, radsej to vyuzi. Lebo kto je povolany v Panovi ako otrok, je Panov oslobodenec. Podobne kto je povolany ako slobodny, je Kristov sluzobnik. Draho ste boli kupeni. Nestante sa otrokmi ludi!Bratia, nech kazdy zostane pred Bohom v tom, v com bol povolany. O pannach nemam Panov prikaz, ale davam radu ako taky, ktory dosiahol milosrdenstvo u Pana, aby som bol verny. Myslim teda, ze je to dobre - pre terajsie tazkosti -, ze je dobre, ked clovek ostane tak, ako je. Si viazany k zene? Nevyhladavaj rozluku. Si bez zeny? Nehladaj si zenu. Ale ak sa ozenis, nezhresis. A ak sa panna vyda, nezhresi. Ale takito budu mat telesne trapenia a toho vas chcem usetrit. A tak, bratia, hovorim, cas je kratky, aby napokon aj ti, co maju zeny, boli, akoby ich nemali;ti, co placu, akoby neplakali; ti, co sa raduju, akoby sa neradovali; ti, co kupuju, akoby nic nevlastnili;a ti, co uzivaju tento svet, akoby ho neuzivali, lebo tvarnost tohto sveta sa pomina. Chcem, aby ste vy boli bez starosti. Kto je bez zeny, stara sa o Panove veci, ako sa pacit Panovi. Ale zenaty sa stara o svetske veci, ako sa pacit manzelke,a je rozdeleny. Aj nevydata zena a panna rozmyslaju o Panovych veciach, aby boli svate telom i duchom. Ale vydata mysli na svetske veci, ako sa pacit muzovi. No toto hovorim na vas prospech, nie aby som na vas hodil slucku, ale aby ste sa cestne a nerusene priputali k Panovi. Ak si niekto mysli, ze je potupou pre jeho pannu, ak prekroci vek a ma sa tak stat, nech urobi, co chce; nehresi. Nech sa vezmu. Ale kto sa pevne v srdci rozhodol a nebol donuteny, ale je panom svojej vole a zaumienil si v srdci zachovat svoju pannu, dobre robi. Teda aj ten, kto vydava svoju pannu, dobre robi, ale kto nevydava, robi lepsie. Zena je viazana, dokial jej muz zije. Ked jej muz zomrie, je slobodna, moze sa vydat, za koho chce, ale iba v Panovi. Bude vsak blazenejsia, ak ostane tak podla mojej rady. A myslim si, ze aj ja mam Bozieho Ducha. O mase obetovanom modlam vieme, ze my vsetci mame poznanie. Ale poznanie naduva, kym laska buduje. Ak si niekto mysli, ze nieco vie, este to nevie tak, ako by mal vediet. Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozna. O jedeni masa obetovaneho modlam teda vieme, ze na svete niet nijakej modly a nijakeho boha, iba Jeden. Lebo aj ked su taki, co sa nazyvaju bohmi ci uz na nebi alebo na zemi - ako je vela bohov a vela panov -,my mame iba jedneho Boha, Otca, od ktoreho je vsetko a my sme pre neho, a jedneho Pana, Jezisa Krista, skrze ktoreho je vsetko, aj my sme skrze neho. Lenze nie vsetci maju poznanie. Niektori su este teraz taki zvyknuti na modly, ze jedia maso, akoby bolo naozaj obetovane modlam, a ich svedomie sa poskvrnuje, lebo je slabe. Ale jedlo nas nepriblizi k Bohu: ani ked nejeme, nic nestratime, ani ked jeme, nic neziskame. Len si dajte pozor, aby tato vasa sloboda nebola na pohorsenie slabym. Lebo ked niekto uvidi toho, co ma poznanie, stolovat v pohanskom chrame, neposmeli sa jeho svedomie, pretoze je slabe, aby jedol maso obetovane modlam?A slaby zahynie pre tvoje poznanie - brat, za ktoreho zomrel Kristus!Ked takto hresite proti bratom a zranujete ich slabe svedomie, hresite proti Kristovi. Preto ak jedlo pohorsuje mojho brata, nebudem nikdy jest maso, aby som nepohorsil svojho brata. Nie som slobodny? Nie som apostol? Vari som nevidel Jezisa, nasho Pana? A vy nie ste moje dielo v Panovi?!Ak aj pre inych nie som apostolom, pre vas urcite som. Ved vy ste pecatou mojho apostolatu v Panovi. Toto je moja obrana proti tym, co ma posudzuju. Vari nemame pravo jest a pit?Nemame pravo brat so sebou zenu, sestru, tak ako ostatni apostoli a Panovi bratia i Kefas?!Alebo len ja a Barnabas nemame pravo nepracovat?Kto kedy vojenci na svoje trovy? Kto sadi vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stado, a nezivi sa mliekom stada?Hovorim to len po ludsky? A nehovori to aj Zakon?V Mojzisovom zakone je predsa napisane: „Mlatiacemu volovi nezaviazes papulu. “ Vari tu Boh mysli na voly?A nehovori to skor pre nas? Ved pre nas je napisane, ze ten, co orie, ma orat v nadeji, a kto mlati, tak v nadeji, ze dostane z urody. Ked sme vam my zasiali duchovne dobra, je to take velke, ak u vas zneme hmotne?Ak maju ini u vas toto pravo, nie tym skor my? No nepouzili sme toto pravo, ale vsetko znasame, len aby sme nepostavili prekazku Kristovmu evanjeliu. Neviete, ze ti, co konaju svatu sluzbu, jedia z toho, co je vo svatyni, a ti, co sluzia oltaru, maju z oltara podiel?Tak nariadil aj Pan tym, co zvestuju evanjelium, aby zili z evanjelia. No ja som nic z toho nepouzil. A toto nepisem preto, aby to bolo aj v mojom pripade, lebo radsej zomriem, ako by mal niekto zmarit tuto moju chvalu. Ved ak hlasam evanjelium, nemam sa cim chvalit; to je moja povinnost, a beda mi, keby som evanjelium nehlasal. Ak to robim z vlastnej vole, mam narok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vole, je to sluzba, ktora mi je zverena. Aka je teda moja odmena? Ze ked hlasam evanjelium, predkladam ho zadarmo a nevyuzivam svoje pravo pri evanjeliu. Lebo hoci som slobodny voci vsetkym, stal som sa sluhom vsetkych, aby som cim viacerych ziskal. Pre Zidov som sa stal akoby Zidom, aby som ziskal Zidov. Pre tych, co su pod zakonom, bol som akoby pod zakonom - hoci sam som nebol pod zakonom -, aby som ziskal tych, co boli pod zakonom. Pre tych, co boli bez zakona, bol som akoby bez zakona - hoci bez Bozieho zakona som nebol, ale bol som pod Kristovym zakonom -, aby som ziskal tych, co boli bez zakona. Pre slabych som sa stal slabym, aby som ziskal slabych. Pre vsetkych som sa stal vsetkym, aby som zachranil aspon niektorych. A vsetko robim pre evanjelium, aby som mal na nom podiel. Neviete, ze ti, co bezia na stadione, bezia sice vsetci, ale iba jeden dosiahne vitaznu cenu? Bezte tak, aby ste sa jej zmocnili. A kazdy, kto zavodi, zdrzuje sa vsetkeho; oni preto, aby dosiahli porusitelny veniec, my vsak neporusitelny. Ja teda tak bezim, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotim svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kym inym kazem, sam nebol zavrhnuty. Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, ze vsetci nasi otcovia boli pod oblakom, vsetci presli cez morea vsetci boli v oblaku a v mori pokrsteni v Mojzisovi,vsetci jedli ten isty duchovny pokrma vsetci pili ten isty duchovny napoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktora ich sprevadzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo vacsine z nich nemal Boh zalubenie, ved popadali na pusti. To sa stalo ako predobraz pre nas, aby sme neboli ziadostivi zla, ako boli ziadostivi oni. Ani modlarmi nebudte, ako niektori z nich; ako je napisane: „Lud sa posadil, aby jedol a pil. Potom vstali a zabavali sa. “Ani nesmilnime, ako niektori z nich smilnili, a padlo ich za jeden den dvadsattritisic. Ani nepokusajme Krista, ako niektori z nich pokusali, a zahynuli od hadov. Ani nerepcite, ako niektori z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napisane ako napomenutie pre nas, ktorych zastihol koniec vekov. Preto kto si mysli, ze stoji, nech si dava pozor, aby nepadol. Skuska, ktora na vas dolieha, je iba ludska. A Boh je verny. On vas nedovoli skusat nad vase sily, ale so skuskou da aj schopnost, aby ste mohli vydrzat. Preto, moji milovani, utekajte pred modlosluzbou. Hovorim vam ako rozumnym. Posudte sami, co hovorim:Nie je kalich dobrorecenia, ktoremu dobrorecime, ucastou na Kristovej krvi? A chlieb, ktory lameme, nie je ucastou na Kristovom tele?Kedze je jeden chlieb, my mnohi sme jedno telo, lebo vsetci mame podiel na jednom chlebe. Pozrite na Izrael podla tela: nemaju azda ti, co jedia obety, ucast aj na oltari?Co tym chcem povedat? Ze maso obetovane modlam je nieco? Alebo ze modla je nieco?Ale to, co obetuju, obetuju zlym duchom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spolocnikmi zlych duchov. Nemozete pit Panov kalich aj kalich zlych duchov; nemozete mat podiel na Panovom stole aj na stole zlych duchov. Alebo chceme drazdit Pana? Sme azda silnejsi ako on?„Slobodno vsetko. “ Ale nie vsetko osozi. „Slobodno vsetko. “ Ale nie vsetko buduje. Nech nik nehlada vlastne zaujmy, ale zaujmy ineho. Jedzte vsetko, co dostat v jatkach, a na nic sa nevypytujte kvoli svedomiu. Ved Panova je zem i vsetko, co ju napĺna. Ak vas niekto z neveriacich pozve a chcete ist, jedzte vsetko, co vam predlozia, a na nic sa nevypytujte kvoli svedomiu. Ale keby vam niekto povedal: „Toto bolo obetovane modlam,“ nejedzte to kvoli tomu, co vas upozornil, a kvoli svedomiu,pricom nemyslim na tvoje vlastne svedomie, ale na svedomie toho druheho. Ved preco by malo svedomie ineho odsudit moju slobodu?A ked ja nieco s vdakou pozivam, preco by ma mal niekto tupit za to, za co ja vzdavam vdaky?!Ci teda jete, ci pijete, ci cokolvek ine robite, vsetko robte na Boziu slavu. Nebudte na pohorsenie ani Zidom, ani Grekom ani Bozej cirkvi,ako sa aj ja chcem pacit vsetkym vo vsetkom a nehladam, co mne vyhovuje, ale co osozi mnohym, aby boli spaseni. Napodobnujte ma, ako aj ja napodobnujem Krista. Chvalim vas, ze vo vsetkom na mna pamatate a zachovavate moje ucenie, ako som vam ho odovzdal. Ale chcem, aby ste vedeli, ze hlavou kazdeho muza je Kristus, hlavou zeny je muz a hlavou Krista Boh. Kazdy muz, ktory sa modli alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneuctuje svoju hlavu. A kazda zena, ktora sa modli alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneuctuje svoju hlavu: je to to iste, ako keby sa dala oholit. Lebo ak sa zena nezahaluje, moze sa dat aj ostrihat. Ale ak je pre zenu potupou ostrihat sa alebo oholit, nech sa zahaluje. Muz si nemusi zahalovat hlavu, lebo je obrazom a slavou Boha, no zena je slavou muza. Ved nie je muz zo zeny, ale zena z muza. Ani nebol muz stvoreny pre zenu, ale zena pre muza. Preto ma mat zena na hlave znak moci kvoli anjelom. Pravda, v Panovi nie je ani zena bez muza, ani muz bez zeny,lebo ako je zena z muza, tak je aj muz skrze zenu a vsetko je z Boha. Posudte sami: Slusi sa, aby sa zena modlila k Bohu nezahalena?A neuci vas sama priroda, ze muzovi je na potupu, ked si pestuje vlasy,kym zene je na slavu, ked si pestuje vlasy? Lebo vlasy dostala namiesto zavoja. Ak by sa niekto chcel hadat, my to nemame vo zvyku a ani Bozie cirkvi. Ked vas uz napominam, nechvalim vas, ze sa neschadzate na lepsie, ale na horsie. Predovsetkym pocuvam, ze su medzi vami roztrzky, ked sa schadzate v cirkvi. A scasti tomu aj verim. Lebo musia byt medzi vami aj rozkoly, aby sa ukazalo, kto z vas sa osvedci. Ked sa teda schadzate, nie je to pozivanie Panovej vecere,lebo kazdy si hned vezme a zje svoju veceru a potom jeden je hladny a druhy opity. Nemate vari domy, kde mozete jest a pit? Alebo opovrhujete Bozou cirkvou a chcete zahanbit tych, co nic nemaju? Co vam mam povedat? Mam vas chvalit? Za toto vas nepochvalim. Ved ja som od Pana prijal, co som vam aj odovzdal, ze Pan Jezis v tu noc, ked bol zradeny, vzal chlieb,vzdaval vdaky, lamal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktore je pre vas; toto robte na moju pamiatku. “Podobne po veceri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nova zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykolvek ho budete pit, na moju pamiatku. “A tak vzdy, ked budete jest tento chlieb a pit tento kalich, zvestujete Panovu smrt, kym nepride. Kto by teda jedol chlieb alebo pil Panov kalich nehodne, previni sa proti Panovmu telu a krvi. Nech teda clovek skuma sam seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznava telo, ten si je a pije odsudenie. Preto je medzi vami vela slabych a chorych a mnohi umieraju. Keby sme sudili sami seba, neboli by sme sudeni. Ale ked sme sudeni, Pan nas naprava, aby sme neboli odsudeni s tymto svetom. A tak, bratia moji, ked sa schadzate jest, cakajte jeden na druheho. Ak je niekto hladny, nech sa naje doma, aby ste sa neschadzali na odsudenie. Ostatne zariadim, ked pridem. A nechcem bratia, aby ste nevedeli o duchovnych daroch. Viete, ze ked ste boli pohanmi, tahalo vas to a chodili ste za nemymi modlami. Preto vam vyhlasujem, ze nik, kto hovori v Bozom Duchu, nepovie: „Prekliaty Jezis!“, a nik nemoze povedat: „Jezis je Pan“, iba ak v Duchu Svatom. Dary milosti su rozlicne, ale Duch je ten isty. Aj sluzby su rozlicne, ale Pan je ten isty. A rozlicne su aj ucinky, ale Boh, ktory posobi vsetko vo vsetkych, je ten isty. Kazdy vsak dostava prejavy Ducha na vseobecny uzitok. Jeden dostava skrze Ducha slovo mudrosti, iny podla toho isteho Ducha slovo poznania,iny vieru v tom istom Duchu a iny v tom istom Duchu dar uzdravovat,iny schopnost robit zazraky, iny prorokovat, iny rozlisovat duchov, iny dar rozlicnych jazykov a iny vysvetlovat jazyky. Ale toto vsetko posobi jeden a ten isty Duch, ktory rozdeluje kazdemu, ako chce. Lebo ako je jedno telo a ma mnoho udov, ale vsetky udy tela su jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Ved my vsetci, ci Zidia alebo Greci, ci otroci alebo slobodni, boli sme v jednom Duchu pokrsteni v jedno telo. A vsetci sme boli napojeni jednym Duchom. Telo nie je jeden ud, ale mnoho udov. A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrim k telu,“ tym este neprestava patrit k telu. A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrim k telu,“ tym este neprestava patrit k telu. Keby bolo cele telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo cele sluchom, kde by bol cuch?Ale Boh rozlozil udy, kazdy jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli vsetky jednym udom, kde by bolo telo?No takto je mnoho udov, ale iba jedno telo. A oko nemoze povedat ruke: „Nepotrebujem ta!“ ani hlava noham: „Nepotrebujem vas!“Ba co viac, udy tela, ktore sa zdaju slabsie, su nevyhnutne potrebne. A udy tela, ktore pokladame za menej uslachtile, zaodievame s vacsou uctou a nase necestne udy maju tym vacsiu cest,kym nase cestne nic take nepotrebuju. Boh telo vyvazil tak, ze slabsiemu udu dal vacsiu cest,aby nebola v tele roztrzka, ale aby sa udy rovnako starali jeden o druhy. Ak teda trpi jeden ud, trpia spolu s nim vsetky udy, a ak vychvaluju jeden ud, raduju sa s nim vsetky udy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste udy. A v Cirkvi Boh niektorych ustanovil po prve za apostolov, po druhe za prorokov, po tretie za ucitelov, potom su zazraky, dalej dary uzdravovat, pomahat, viest, dar rozlicnych jazykov. Su vari vsetci apostolmi? Su vsetci prorokmi? Vsetci ucitelmi? Robia vsetci zazraky?Maju vsetci dar uzdravovat? Hovoria vsetci jazykmi? Vari vsetci vysvetluju?Ale usilujte sa o vyssie dary milosti. A este vznesenejsiu cestu vam ukazem. Keby som hovoril ludskymi jazykmi aj anjelskymi, a lasky by som nemal, bol by som ako cvendziaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal vsetky tajomstva a vsetku vedu a keby som mal taku silnu vieru, ze by som vrchy prenasal, a lasky by som nemal, nicim by som nebol. A keby som rozdal cely svoj majetok ako almuznu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slavny, a lasky by som nemal, nic by mi to neosozilo. Laska je trpezliva, laska je dobrotiva; nezavidi, nevypina sa, nevystatuje sa,nie je nehanebna, nie je sebecka, nerozculuje sa, nemysli na zle,netesi sa z nepravosti, ale raduje sa z pravdy. Vsetko znasa, vsetko veri, vsetko dufa, vsetko vydrzi. Laska nikdy nezanikne. Proroctva prestanu, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznavame len scasti a len scasti prorokujeme. Ale ked pride to, co je dokonale, prestane, co je len ciastocne. Ked som bol dieta hovoril som ako dieta, poznaval som ako dieta, rozmyslal som ako dieta. Ked som sa stal muzom, zanechal som detske sposoby. Teraz vidime len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tvare do tvare. Teraz poznavam iba ciastocne, ale potom budem poznat tak, ako som aj ja poznany. A tak teraz ostava viera, nadej, laska, tieto tri; no najvacsia z nich je laska. Usilujte sa o lasku, dychtite po duchovnych daroch, zvlast aby ste prorokovali. Lebo kto hovori jazykmi, nehovori ludom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovori tajomstva. Ale kto prorokuje, hovori ludom na budovanie, povzbudenie a potesenie. Kto hovori jazykmi, buduje seba sameho, ale kto prorokuje, buduje Cirkev. A chcem, aby ste vsetci hovorili jazykmi, ale este viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je vacsi ako ten, kto hovori jazykmi, iba ak by aj vysvetloval, aby sa budovala Cirkev. Ved co by som vam pomohol, bratia, keby som k vam prisiel a hovoril jazykmi, ak by som vam nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo nauky?Ved keby aj bezduche nastroje, ci uz flauta alebo citara, nevydavali rozdielny zvuk, ako by sa vedelo, co sa hra na flaute a co na citare?A keby polnica vydavala neurcity zvuk, kto by sa strojil do boja?Tak aj vy: ak hovorite jazykmi, a nevydate zrozumitelne slova, ako sa bude vediet, co sa hovori? Budete hovorit do vetra. Ved je na svete tolko rozlicnych jazykov, a ani jeden nie je bez slov. Ale ak nespoznam vyznam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovara, cudzincom, a ten, kto sa mi prihovara, bude cudzincom mne. Tak aj vy, kedze sa horlivo usilujete o duchovne dary, usilujte sa mat ich v hojnosti na budovanie Cirkvi. A preto ten, kto hovori jazykmi, nech sa modli, aby vedel aj vysvetlovat. Lebo ak sa modlim darom jazykov, modli sa moj duch, ale moja mysel ostava bez uzitku. Co teda? Budem sa modlit duchom, budem sa modlit aj myslou. Budem spievat duchom, budem spievat aj myslou. Ved ak budes dobrorecit v duchu, ako potom jednoduchy clovek povie na tvoje dobrorecenie: „Amen“, ked nevie, co hovoris?Lebo ty iste spravne vzdavas vdaky, ale druhy sa tym nebuduje. Dakujem Bohu, ze hovorim jazykmi viac ako vy vsetci;ale na zhromazdeni radsej chcem povedat pat zrozumitelnych slov, aby som aj inych poucil, nez desattisic slov darom jazykov. Bratia, nebudte deti zmyslanim, iba v zlobe budte ako malicki, ale v zmyslani budte dospeli. V zakone je napisane: „Cudzimi jazykmi a perami cudzincov budem hovorit tomuto ludu, ale ani tak ma nepocuvnu,“ hovori Pan. A tak dar jazykov nie je znamenim pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovat zasa nie pre neveriacich, ale pre veriacich. Keby sa tak zisla cela cirkev a vsetci by hovorili jazykmi a prisli by aj jednoduchi ludia alebo neveriaci, nepovedali by, ze blazniete?Ale ak budu vsetci prorokovat a pride nejaky neveriaci alebo jednoduchy clovek, vsetci ho usvedcia, vsetci ho posudia,vyjdu najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvar, bude sa klanat Bohu a vyzna: „Naozaj je Boh medzi vami!“Co teda, bratia? Ked sa zidete, kazdy nieco ma: dar chvalospevu, nauky, zjavenia, jazykov, vysvetlovania; vsetko nech je na budovanie. Ak niekto hovori jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvys traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetluje. Ale ak by nemal kto vysvetlovat, nech mlci na zhromazdeni; nech hovori sebe a Bohu. Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatni nech posudzuju. Ak by dostal zjavenie iny zo sediacich, prvy nech mlci. Lebo jeden po druhom mozete vsetci prorokovat, aby sa vsetci poucili a vsetci povzbudili. Prorocky duch je podriadeny prorokom,ved Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo vsetkych cirkvach u svatychzeny nech na zhromazdeniach mlcia. Nedovoluje sa im hovorit, ale nech su podriadene, ako hovori aj zakon. Ak sa chcu nieco naucit, nech sa doma opytaju svojich muzov, lebo sa neslusi, aby zena hovorila na zhromazdeni. Vari od vas vyslo Bozie slovo, alebo iba k vam prislo?Ak si niekto mysli, ze je prorok alebo duchovny, nech vie, ze to, co vam pisem, je Panov prikaz. Kto to neuzna, nebude uznany. A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovat a nebrante hovorit jazykmi. Ale nech sa vsetko deje slusne a po poriadku. Bratia, pripominam vam evanjelium, ktore som vam hlasal a vy ste ho prijali, zotrvavate v noma prostrednictvom neho dosahujete spasu, ak sa ho drzite tak, ako som vam ho hlasal, ibaze by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vam predovsetkym to, co som aj ja prijal: ze Kristus zomrel za nase hriechy podla Pisem;ze bol pochovany a ze bol tretieho dna vzkrieseny podla Pisem,ze sa zjavil Kefasovi a potom Dvanastim. Potom sa zjavil viac ako patsto bratom naraz; vacsina z nich zije doteraz, niektori uz zosnuli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom vsetkym apostoloma poslednemu zo vsetkych, ako nedochodcatu, zjavil sa aj mne. Ved ja som najmensi z apostolov. Ba nie som hoden volat sa apostolom, lebo som prenasledoval Boziu Cirkev. Ale z Bozej milosti som tym, cim som, a jeho milost nebola vo mne marna. Ved som pracoval viac ako oni vsetci, vlastne ani nie ja, ale Bozia milost so mnou. Teda ci uz ja alebo oni takto hlasame a vy ste tak uverili. Ak sa hlasa, ze Kristus bol vzkrieseny z mrtvych, akoze niektori z vas hovoria, ze zmrtvychvstania niet?Ved ak niet zmrtvychvstania, nebol ani Kristus vzkrieseny. Ale ak nebol Kristus vzkrieseny, potom je marne nase hlasanie a marna je aj vasa viera. A potom sa zisti, ze sme falosnymi Bozimi svedkami, lebo sme svedcili proti Bohu, ze vzkriesil Krista, ktoreho nevzkriesil, ak mrtvi naozaj nevstavaju. Lebo ak mrtvi nevstavaju, nevstal ani Kristus. A ked Kristus nevstal, vasa viera je marna a este stale ste vo svojich hriechoch. Potom aj ti, co zosnuli v Kristovi, su strateni. Ak len v tomto zivote mame nadej v Kristovi, sme najubohejsi zo vsetkych ludi. Ale Kristus vstal z mrtvych, prvotina zosnulych. Lebo ako je skrze cloveka smrt, tak je skrze cloveka aj zmrtvychvstanie:Ved ako vsetci umieraju v Adamovi, tak zasa vsetci oziju v Kristovi. Ale kazdy v poradi, ake mu patri: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho prichode, ti, co patria Kristovi. A potom bude koniec, ked odovzda Bohu a Otcovi kralovstvo, ked zrusi kazde kniezatstvo, kazdu mocnost a silu. Lebo on musi kralovat, kym mu nepolozi vsetkych nepriatelov pod nohy. Ako posledny nepriatel bude znicena smrt,lebo mu vsetko polozil pod nohy. Ale ked hovori: „Vsetko je podrobene“, je jasne, ze okrem toho ktory mu vsetko podrobil. A ked mu bude vsetko podrobene, vtedy sa aj sam Syn podrobi tomu, ktory mu vsetko podrobil, aby bol Boh vsetko vo vsetkom. Ale co potom robia ti, co sa davaju krstit za mrtvych? Ak mrtvi vobec nevstavaju, naco sa davaju krstit za nich?A preco sa aj my vystavujeme nebezpecenstvu v kazdu hodinu?Kazdy den zomieram, tak ako ste mojou slavou, bratia, ktoru mam v Kristovi Jezisovi, nasom Panovi. Co mi to osozi, ak som sa v Efeze iba ako clovek boril so selmami? Ak mrtvi nevstavaju, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. Nedajte sa zviest: „Zle reci kazia dobre mravy. “Vytriezvite, ako sa patri, a nehreste! Ved niektori nepoznaju Boha. Na vase zahanbenie to hovorim. Ale niekto povie: „Ako vstanu mrtvi? V akom tele pridu?“Hlupak! Co ty sejes, neozije, ak prv neodumrie. A co sejes, nesejes buduce telo, ale hole zrno, ci uz psenicne alebo nejake ine. No Boh mu dava telo, ake chce, a kazdemu semenu jeho vlastne telo. Nie kazde telo je to iste telo, ale ine je ludske, ine zvieracie telo, ine vtacie telo a ine rybie. A su tela nebeske a tela pozemske, ale ina je slava nebeskych a ina pozemskych. Iny je jas slnka, iny jas mesiaca a iny jas hviezd; ved hviezda sa od hviezdy lisi jasom. Tak je to aj so zmrtvychvstanim: seje sa porusitelne, vstava neporusitelne;seje sa potupene, vstava slavne; seje sa slabe, vstava mocne;seje sa telo zivocisne, vstava telo duchovne. Ak jestvuje zivocisne telo, jestvuje aj duchovne. Tak je aj napisane: „Prvy clovek, Adam, sa stal zivou bytostou;“ posledny Adam ozivujucim Duchom. Ale nie je prv duchovne, lez zivocisne, az potom duchovne. Prvy clovek zo zeme je pozemsky, druhy clovek je z neba. Aky je ten pozemsky, taki su aj ostatni pozemski; a aky je nebesky, taki su aj ostatni nebeski. A ako sme nosili obraz pozemskeho, tak budeme nosit aj obraz nebeskeho. Hovorim vsak, bratia, ze telo a krv nemozu byt dedicmi Bozieho kralovstva, ani porusitelnost nebude dedicom neporusitelnosti. Hla, poviem vam tajomstvo: Nie vsetci umrieme, ale vsetci sa premenime:razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej polnice. Lebo ked zaznie, mrtvi budu vzkrieseni neporusitelni a my sa premenime. Ved toto porusitelne si musi obliect neporusitelnost a smrtelne si musi obliect nesmrtelnost. A ked si toto porusitelne oblecie neporusitelnost a toto smrtelne si oblecie nesmrtelnost, vtedy sa splni, co je napisane: „Smrt pohltilo vitazstvo. Smrt, kde je tvoje vitazstvo? Smrt, kdeze je tvoj osten?“Ostnom smrti je hriech a silou hriechu je zakon. Ale vdaka Bohu, ktory nam dal vitazstvo skrze nasho Pana Jezisa Krista. A tak, moji milovani bratia, budte pevni, neochvejni, coraz horlivejsi v Panovom diele, ved viete, ze vasa namaha nie je daromna v Panovi. Co sa tyka zbierok pre svatych, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatskym cirkvam. Nech si kazdy z vas v prvy den tyzdna u seba odlozi, co moze, aby sa nerobili zbierky, ked pridem. Ked budem u vas, poslem tych, ktorych uznate za hodnych, s listom do Jeruzalema zaniest vas milodar;ak bude vhodne, aby som aj ja siel, pojdu so mnou. No pridem k vam, ked prejdem Macedonskom, lebo cez Macedonsko iba prejdem,ale u vas sa hadam zdrzim alebo aj prezimujem, aby ste ma odprevadili, kde pojdem. Nechcem vas teraz vidiet len tak iducky; dufam, ze u vas nejaky cas ostanem, ak to dovoli Pan. V Efeze zostanem az do Turic,lebo sa mi otvorili velke a slubne dvere; aj protivnikov je vela. Ak pride Timotej, hladte, aby sa u vas nemusel bat, ved kona Panovo dielo tak, ako aj ja. Nech nim teda nik neopovrhuje. Vyprevadte ho v pokoji, aby prisiel ku mne, lebo ho ocakavam s bratmi. Co sa tyka brata Apolla, velmi som ho prosil, aby siel k vam s bratmi, ale vobec nemal volu ist teraz; pride vsak, len co mu to bude vhod. Bdejte, budte pevni vo viere, vzmuzte sa, budte statocni!Nech sa vsetko medzi vami deje v laske. Len vas, bratia, prosim: Poznate Stefanasov dom, ze su prvotinou Achajska a dali sa do sluzby svatym,aby ste sa aj vy podriadovali takymto a kazdemu, kto spolupracuje a namaha sa. Tesim sa pritomnosti Stefanasa, Fortunata a Achaika, lebo oni doplnili to, co ste vy nestacili urobit,osviezili mojho i vasho ducha. Nuz vazte si takychto. Pozdravuju vas azijske cirkvi. Velmi vas pozdravuju v Panovi Akvila a Priska s cirkvou v ich dome. Pozdravuju vas vsetci bratia. Pozdravte sa navzajom svatym bozkom. Moj, Pavlov, vlastnorucny pozdrav. Kto nema rad Pana, nech je prekliaty! Marana tha!Milost Pana Jezisa nech je s vami. Moja laska nech je s vami vsetkymi v Kristovi Jezisovi. Pavol, z Bozej vole apostol Krista Jezisa, a brat Timotej Bozej cirkvi v Korinte aj vsetkym svatym v celom Achajsku:Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca, i od Pana Jezisa Krista. Nech je zvelebeny Boh a Otec nasho Pana Jezisa Krista, Otec milosrdenstva a Boh vsetkej utechy!On nas potesuje v kazdom nasom suzeni, aby sme mohli aj my potesovat tych, co su v akomkolvek suzeni, tou utechou, ktorou Boh potesuje nas. Lebo ako sa v nas rozmnozuju Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojnuje aj nasa utecha. Ak sme teda suzovani, je to na vasu potechu a spasu; ak sme potesovani, je to vam na potesenie, ktore sa prejavuje v znasani takych istych utrpeni, ake znasame aj my. A nasa nadej, vzhladom na vas, je pevna, ved vieme, ze ako mate ucast na utrpeniach, tak budete mat aj na uteche. Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o nasom suzeni, ktore sme podstupili v Azii. Dolahlo na nas nadmieru tazko, nad nasu silu, takze sa nam uz nechcelo ani zit. Sami nad sebou sme uz vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedoverovali sebe, ale Bohu, ktory kriesi mrtvych. On nas vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dufame, ze nas este vyslobodi,ak nam budete aj vy pomahat modlitbou za nas, aby za dar milosti, ktory mame zasluhou mnohych, mnohi za nas vzdavali vdaky. Lebo toto je nasa chvala, svedectvo nasho svedomia, ze sme zili na svete a zvlast u vas v Bozej jednoduchosti a uprimnosti; nie v telesnej mudrosti, ale v Bozej milosti. Ved vam nepiseme nic ine, iba to, co citate alebo aj poznate. A dufam, ze az do konca pochopite,ako ste nas uz do istej miery pochopili, ze sme vasou slavou, ako aj vy nasou v den nasho Pana Jezisa. V tejto dovere som chcel ist najprv k vam, aby ste mali aj druhu milost,a cez vas prejst do Macedonska a zasa z Macedonska prist k vam, aby ste ma odprevadili do Judey. Ked som teda toto chcel, bol som vari lahkomyselny? Alebo ked sa pre nieco rozhodujem, rozhodujem sa podla tela, zeby u mna „ano“, „ano“ bolo aj „nie“, „nie“?Ako je Boh verny, nasa rec k vam nie je aj „ano“ aj „nie“. Ved Bozi Syn Jezis Kristus, ktoreho sme u vas hlasali, ja, Silvan a Timotej, nebol aj „ano“ aj „nie“, ale v nom bolo iba „ano“. Lebo vsetky Bozie prislubenia, kolko ich je, v nom su „ano“, a preto je skrze neho aj nase „amen“ Bohu na slavu. A Boh nas i vas posilnuje pre Krista, on nas pomazal,on nas oznacil svojou pecatou a vlozil nam do srdc zavdavok Ducha. Boha volam za svedka svojej dusi, ze som iba z ohladu na vas uz neprisiel do Korintu. Nie ze by sme chceli panovat nad vasou vierou, ale prispiet k vasej radosti, ved pre vieru stojite. Rozhodol som sa, sam v sebe, ze k vam nepojdem, aby som vas zasa zarmutil. Lebo ak ja zarmutim vas, kto potesi mna, ak nie ten, koho som ja zarmutil?A toto som vam napisal, aby ma, az pridem, nezarmutili ti, z ktorych by som mal mat radost; lebo vam vsetkym verim, ze moja radost je radostou vas vsetkych. Ved som vam pisal vo velkom suzeni a uzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmutili, ale aby ste vedeli, ako velmi vas milujem. Ak teda niekto sposobil zarmutok, nie mna zarmutil, ale do istej miery - nechcem zvelicovat - zarmutil vas vsetkych. Takemu staci pokarhanie, ktoreho sa mu dostalo od mnohych. Takze radsej odpustte a poteste ho, aby azda takeho cloveka prilisny zarmutok nepohltil. Preto vas prosim, zahrnte ho laskou. Ved preto som vam aj pisal, aby som poznal, ako sa osvedcite, ci ste vo vsetkom poslusni. Komu vy nieco odpustite, tomu odpustim aj ja. Lebo co som aj ja odpustil, ak som nieco odpustil, potom kvoli vam v zastupeni Krista,aby nas neoklamal satan - ved pozname jeho zamery. Ked som prisiel do Troady hlasat Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvarali dvere v Panovi,moj duch nemal pokoja, lebo som nenasiel svojho brata Tita. Preto som sa s nimi rozlucil a odisiel som do Macedonska. Ale vdaka Bohu, ktory nam vzdy dava vitazstvo v Kristovi a nasim prostrednictvom zjavuje na kazdom mieste vonu jeho poznania. Lebo sme Kristovou lubeznou vonou pre Boha uprostred tych, co su na ceste spasy, i tych, co idu do zahuby. Jednym vonou smrti na smrt, druhym vonou zivota pre zivot. Ale kto je na to suci?Nie sme ako mnohi, co falsuju Bozie slovo, ale hovorime uprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi. Zaciname zasa odporucat samych seba? Alebo potrebujeme - ako niektori - odporucajuce listy k vam alebo od vas?Vy ste nas list napisany v nasich srdciach, ktory poznaju a citaju vsetci ludia. Ved je zjavne, ze ste Kristov list, ktory sme my vyhotovili, napisany nie atramentom, ale Duchom ziveho Boha, nie na kamennych tabuliach, ale na zivych tabuliach srdca. Takto doverujeme Bohu skrze Krista. Nie ze by sme boli schopni vymysliet nieco sami od seba, akoby to bolo z nas, ale nasa schopnost je z Boha. On nas urobil sucich za sluzobnikov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabija, kym Duch ozivuje. Ked uz sluzba smrti, pismenami vyryta do kamena, bola taka slavna, ze synovia Izraela nemohli hladiet Mojzisovi do tvare pre jas jeho tvare, ktory bol pominutelny,ako by sluzba Ducha nebola ovela slavnejsia?Lebo ak bola sluzba odsudenia slavna, sluzba ospravedlnenia je ovela slavnejsia. Lebo nie je slavne, co takto zaziarilo pre vznesenejsiu slavu. Ved ak je slavne to, co je pominutelne, to, co ostava, je ovela slavnejsie. Ked teda mame takuto nadej, hovorime celkom slobodne a otvorene,a nie ako Mojzis; on si daval na tvar zavoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominutelneho. Ale mysel im otupela. Az do dnesneho dna ostava pri citani Starej zmluvy ten isty zavoj neodhaleny, lebo ho Kristus odstranuje. A tak az do dnesneho dna lezi na ich srdci zavoj, ked citaju Mojzisa. Ked sa vsak obrati k Panovi, zavoj spadne. Pan je Duch; a kde je Panov Duch, tam je sloboda. A my vsetci s odhalenou tvarou hladime ako v zrkadle na Panovu slavu a Panov Duch nas premiena na taky isty, coraz slavnejsi obraz. Preto ked mame tuto sluzbu z milosrdenstva, ktore sme dosiahli, neochabujeme. Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepociname si uskocne, ani nefalsujeme Bozie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporucame svedomiu vsetkych ludi. A ak je nase evanjelium este zahalene, je zahalene tym, co idu do zahuby. Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezaziarilo svetlo evanjelia o Kristovej slave, ktory je obrazom Boha. Ved nie seba hlasame, ale Jezisa Krista, Pana; my sme len vasi sluzobnici pre Jezisa. Lebo Boh, ktory povedal: „Nech z temnot zaziari svetlo,“ zaziaril aj v nasich srdciach na osvietenie poznania Bozej slavy v tvari Jezisa Krista. No tento poklad mame v hlinenych nadobach, aby mal Boh zvrchovanu moc, a nie my. Zo vsetkych stran nas suzuju, ale nie sme stiesneni; sme bezradni, ale nepoddavame sa;prenasleduju nas, ale nie sme opusteni; zrazaju nas, ale nehynieme. Stale nosime na tele Jezisovo umieranie, aby sa na nasom tele zjavil aj Jezisov zivot. A tak kym zijeme, ustavicne sa vydavame na smrt pre Jezisa, aby sa aj Jezisov zivot zjavil na nasom smrtelnom tele. V nas teda ucinkuje smrt, vo vas zivot. Ale pretoze mame toho isteho ducha viery, ako je napisane: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my verime, a preto hovorime. Ved vieme, ze ten, co vzkriesil Pana Jezisa, s Jezisom vzkriesi aj nas a postavi nas s vami. A to vsetko pre vas, aby hojnost milosti prostrednictvom mnohych rozmnozila vzdavanie vdaky na Boziu slavu. Preto neochabujeme; a hoci nas vonkajsi clovek chradne, nas vnutorny sa zo dna na den obnovuje. Ved nase terajsie lahke suzenie prinesie nam nesmierne velku vahu vecnej slavy,ak nehladime na to, co je viditelne, ale na to, co je neviditelne; lebo viditelne je do casu, ale neviditelne je naveky. Ved vieme, ze ked sa tento stanok - nas pozemsky dom rozpadne, mame od Boha pribytok nie rukou zhotoveny, ale vecny dom v nebi. Lebo v tomto vzdychame a tuzime obliect si nan svoj nebesky pribytok,aby sme hoci aj vyzleceni, neostali nahi. Ved kym sme v tomto stanku, vzdychame pod tarchou, lebo sa nechceme vyzliect, ale priodiat inym, aby zivot pohltil to, co je smrtelne. A to nas takto usposobil Boh, ktory nam dal zavdavok Ducha. Sme teda stale plni dovery a vieme, ze kym sme doma v tele, sme vzdialeni od Pana;lebo zijeme vo viere, a nie v nazerani. Sme vsak plni dovery a radsej sa chceme vzdialit z tela a byvat u Pana. A preto sa usilujeme pacit sa mu, ci sme doma alebo mimo domu. Ved sa vsetci musime ukazat pred Kristovou sudnou stolicou, aby kazdy dostal odplatu za to, co konal, kym bol v tele, ci uz dobre a ci zle. Pretoze pozname bazen pred Panom, presviedcame ludi, ale Boh nas pozna, a dufam, ze nas pozna aj vase svedomie. Zasa vam nie seba odporucame, ale vam davame prilezitost chvalit sa nami, aby ste to mali proti tym, co sa chvalia navonok, a nie v srdci. Lebo ak stracame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vas. Lebo nas zenie Kristova laska, ked si uvedomime, ze ak jeden zomrel za vsetkych, teda vsetci zomreli. A zomrel za vsetkych, aby aj ti, co ziju, uz nezili pre seba, ale pre toho, ktory za nich zomrel a vstal z mrtvych. Preto odteraz nepozname nikoho podla tela. A ak sme aj poznali Krista podla tela, teraz uz nepozname. Kto je teda v Kristovi, je novym stvorenim. Stare sa pominulo a nastalo nove. Ale to vsetko je od Boha, ktory nas skrze Krista zmieril so sebou a zveril nam sluzbu zmierenia. Ved v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepocital ludom ich hriechy. A nam odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovymi vyslancami a akoby Boh napominal skrze nas. V Kristovom mene prosime: Zmierte sa s Bohom!Toho, ktory nepoznal hriech, za nas urobil hriechom, aby sme sa v nom stali Bozou spravodlivostou. Ako spolupracovnici vas napominame, aby ste Boziu milost neprijimali nadarmo. Ved hovori: „V milostivom case som ta vyslysal a v den spasy som ti pomohol. “ Hla, teraz je milostivy cas, teraz je den spasy!Preto nikomu v nicom nedavame pohorsenie, aby tato sluzba bola bez hany. Vo vsetkom sa odporucame ako Bozi sluzobnici: vo velkej trpezlivosti, v suzeniach, v nudzi, v uzkostiach,pod ranami, vo vazeniach, v nepokojoch, v namahach, v bdeni a v postoch;v cistote, v poznani, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svatom, v nepokryteckej laske,v slove pravdy, v Bozej moci; zbranami spravodlivosti v pravej i lavej ruke,slavou aj potupou, zlou aj dobrou povestou; ako zvodcovia, ale pravdivi,ako neznami, a predsa dobre znami, akoby zomierajuci, a hla, zijeme, ako trestani, ale nie usmrteni,akoby smutni, no vzdy sa radujeme, ako chudobni, a mnohych obohacujeme, akoby sme nic nemali, a pritom nam vsetko patri. Pre vas, Korintania, otvorili sa nase usta a rozsirilo nase srdce. Nie v nas mate malo miesta, ale vo svojom srdci mate malo miesta. Hovorim ako svojim detom: Odvdacte sa takisto, rozsirte sa aj vy. Netahajte jarmo s neveriacimi! Ved aku ucast ma spravodlivost na nepravosti?! Alebo co ma spolocne svetlo s tmou?!Aka zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aky podiel ma veriaci s neveriacim?!A ako suvisi Bozi chram s modlami?! A vy ste chram ziveho Boha, ako hovori Boh: „Budem v nich prebyvat a medzi nimi chodit, budem ich Bohom a oni budu mojim ludom. A preto vyjdite spomedzi nich, oddelte sa, hovori Pan, a necisteho sa nedotykajte; a ja vas prijmema budem vasim Otcom a vy budete mojimi synmi a dcerami, hovori vsemohuci Pan. “Ked mame taketo prislubenia, milovani, ocistme sa od kazdej poskvrny tela i ducha a posvacujme sa v Bozej bazni. Majte miesto pre nas! Nikomu sme neublizili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali!Nehovorim to, aby som vas odsudil. Ved som uz povedal, ze ste tak v nasich srdciach, ze s nami umierate aj zijete. Velmi vam doverujem a vela sa vami chvalim; napĺna ma potecha a prekypujem radostou pri vsetkom nasom suzeni. Lebo aj ked sme prisli do Macedonska, nase telo nemalo nijaky odpocinok, ale zo vsetkych stran same suzenie: zvonka boje, vnutri uzkosti. Ale Boh, ktory potesuje ponizenych, potesi nas Titovym prichodom. A nielen jeho prichodom, ale aj utechou, na ktorej mal u vas ucast. Rozpraval nam, ako tuzite, ako placete a ako horlite za mna, takze som sa este viac radoval. A tak ak som vas v liste aj zarmutil, nelutujem to. A ak som aj lutoval - lebo vidim, ze vas ten list, co i len nakratko, zarmutil -,teraz sa radujem nie preto, ze ste sa zarmutili, ale ze vas ten zarmutok pohol na pokanie. Bol to zarmutok podla Bozej vole, aby ste v nicom neutrpeli skodu nasou vinou. Ved zarmutok podla Bozej vole sposobuje pokanie na trvalu spasu; zarmutok sveta sposobi smrt. Pozrite, co znamena zarmutit sa podla Bozej vole: aku starost to vo vas vyvolalo, aku obranu, ake rozhorcenie, aku bazen, aku tuzbu, aku horlivost, ake potrestanie! Tym vsetkym ste ukazali, ze ste cisti v tej veci. A ak som vam pisal, tak nie kvoli tomu, co sa dopustil krivdy, ani kvoli tomu, co ju znasal, ale preto, aby vynikla vasa starost, ktoru mate pred Bohom o nas. A to nas potesilo. Ale popri tejto radosti nas este vacsmi potesila Titova radost; ze pookrial na duchu zasluhou vas vsetkych. Neostal som v hanbe, ked som sa vami pred nim chvalil, ale ako sa vsetko, co sme vam hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj nasa chvala pred Titom ukazala pravdiva. A jeho srdce je vam este viac naklonene, ked si spomina na poslusnost vas vsetkych, ako ste ho s baznou a chvenim prijali. Radujem sa, ze vam mozem vo vsetkom doverovat. Bratia, oznamujeme vam, aku milost dal Boh macedonskym cirkvam:ze v mnohych skuskach suzenia z ich velkej radosti a krajnej chudoby vzislo bohatstvo ich stedrosti. Mozem dosvedcit, ze kolko mohli, ba aj viac, ako mohli, sami od sebanas naliehavo prosili, aby sme im dopriali milost mat ucast na sluzbe svatym. Ba nad nase ocakavanie samych seba odovzdali najprv Panovi a potom z Bozej vole aj nam;takze sme poprosili Tita, aby tak, ako zacal toto dielo lasky, aj ho u vas dokoncil. A ako vynikate vo vsetkom: vo viere, v slove, v poznani, vo vsetkej horlivosti a v laske, ktoru sme vo vas vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lasky. Nehovorim vam to ako rozkaz, ale horlivostou inych skusam pravost aj vasej lasky. Ved poznate milost nasho Pana Jezisa Krista, ze hoci bol bohaty, stal sa pre vas chudobnym, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili. A v tomto davam radu. Toto je vam na osoh, vam, co ste uz minuleho roku zacali nielen konat, ale aj chciet. Teraz to teda aj uskutocnite, aby ako bol duch ochotny chciet, tak bol ochotny aj vykonat, z toho, co mate. Lebo ak je ochotna vola, ceni sa podla toho, co kto ma, a nie podla toho, co nema. Ved nejde o to, aby sa inym polahcilo a vam pritazilo, ale o iste vyrovnanie. Teraz vas prebytok im pomoze v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vam; a tak sa to vyrovna, ako je napisane:„Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto malo, nemal nedostatok. “Vdaka Bohu, ze vlozil do Titovho srdca taku istu starost o vas. Lebo nielenze vyzvu prijal, ale vo svojej velkej horlivosti sam od seba siel k vam. Poslali sme s nim aj brata, ktory si evanjeliom ziskal chvalu vo vsetkych cirkvach. A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nas sprevadzal pri tomto diele lasky, ktore koname na Panovu slavu a na prejavenie nasej ochoty;pricom sa chranime, aby nam nik nemohol nic vycitat pri tychto velkych daroch, ktore opatrujeme. Ved sa usilujeme robit dobre nielen pred Panom, ale aj pred ludmi. Poslali sme s nimi aj nasho brata, o ktorom sme sa vela raz presvedcili, ze je horlivy v mnohych veciach - a teraz bude este horlivejsi, lebo vam velmi doveruje. Co sa tyka Tita, on je moj spolocnik a spolupracovnik u vas. A nasi bratia su apostolmi cirkvi, Kristovou slavou. A tak im prejavte svoju lasku a pred cirkvami im ukazte, preco sa vami chvalime. O sluzbe svatym vam vlastne zbytocne pisem. Ved poznam ochotu vasho ducha, pre ktoru sa vami chvalim pred Macedoncanmi, ze Achajsko je uz od minuleho roku pripravene, a vasa horlivost povzbudila mnohych. Poslal som vsak bratov, aby nebolo len prazdnou recou, ked sa v tomto vami chvalime; aby ste boli pripraveni, ako som povedal,aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedat vy, az pridu so mnou Macedoncania a najdu vas nepripravenych. Preto som pokladal za potrebne poprosit bratov, aby sli napred k vam a pripravili vas vopred slubeny dar a aby takto pripraveny bol prejavom stedrosti, a nie lakomstva. Ved kto skupo seje, skupo bude aj zat; kto seje stedro, stedro bude aj zat. Kazdy tak, ako si umienil v srdci; nie zo zialu ani z donutenia, lebo veseleho darcu Boh miluje. A Boh ma moc rozhojnit vo vas kazdu milost, aby ste mali vzdy vo vsetkom uplny dostatok a aby ste mali hojne na kazdy dobry skutok,ako je napisane: „Rozsypal a dal chudobnym; jeho spravodlivost trva naveky. “Ten, co dava rozsievacovi semeno a chlieb na jedenie, da a rozmnozi vase osivo a da vzrast plodom vasej spravodlivosti. Budete vo vsetkom obohateni, na vsestrannu stedrost, a tak sa bude nasim prostrednictvom vzdavat vdaka Bohu. Ved vykonavanie tejto sluzby nielenze dopĺna, co chyba svatym, ale aj rozmnozuje vzdavanie vdaky Bohu. Ked sa osvedcite v tejto sluzbe, budu oslavovat Boha za vasu poslusnost, s akou vyznavate Kristovo evanjelium, a za stedru ucast s nimi i so vsetkymi;budu sa za vas modlit a tuzit po vas pre nesmiernu Boziu milost, ktora je vo vas. Bohu vdaka za jeho nevyslovny dar. Ja sam, Pavol, vas prosim pre Kristovu miernost a skromnost, ja, ktory som vraj zoci-voci medzi vami pokorny, ale ked som vzdialeny, trufam si voci vam. Prosim vas, aby som sa nemusel, ked pridem, odvazit byt taky smely, ako sa hodlam odvazit voci niektorym, co si o nas myslia, ze zijeme podla tela. Zijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podla tela- lebo zbrane nasho boja nie su telesne, ale maju od Boha silu borit hradby. Borime vymyslya kazdu pychu, co sa dviha proti poznaniu Boha. Putame kazdu mysel, aby bola poslusna Kristovi,a sme pripraveni potrestat kazdu neposlusnost, kym nebude vasa poslusnost uplna. Hladte na to, co mate pred ocami. Ak si je niekto isty, ze je Kristov, nech si uvedomi aj to, ze ako je on Kristov, sme aj my. Ved ak sa aj trochu viac pochvalim mocou, ktoru nam dal Pan na vase budovanie, a nie na rucanie, nebudem sa hanbit,aby sa nezdalo, ze vas chcem strasit listami;lebo hovoria: „Jeho listy su prisne a silne, ale osobna pritomnost slaba a rec uboha. “Taky nech si uvedomi, ze aki sme slovom v listoch, ked sme vzdialeni, taki budeme aj v skutkoch, ked prideme. Neodvazujeme sa zaradovat alebo prirovnavat sa k tym, co odporucaju samych seba. Su nerozumni, ked sa meraju sami podla seba a porovnavaju sa sami so sebou. My sa vsak nebudeme chvalit nad mieru, ale podla miery posobiska, ktore nam pridelil Boh, miery prist az k vam. Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vam neboli dostali, ved sme prisli az k vam s Kristovym evanjeliom. Ani sa nadmieru nechvalime cudzou pracou. Mame vsak nadej, ze ako bude rast vasa viera, ziskame u vas velku vaznost na nasom posobiskua budeme moct zvestovat evanjelium aj mimo vasho uzemia a nemusime sa chvalit hotovou pracou na cudzom posobisku. Kto sa chvali, nech sa chvali v Panovi,lebo nie ten je osvedceny, kto sa sam odporuca, ale ten, koho odporuca Pan. Kiez by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Len ma uz strpte!Ved horlim za vas Bozou horlivostou. Zasnubil som vas jednemu muzovi, aby som vas odovzdal Kristovi ako cistu pannu. Bojim sa vsak, aby sa vase zmyslanie neskazilo a neodchylilo od uprimnej a cistej oddanosti Kristovi, ako ked had zviedol Evu svojou lstivostou. Lebo vy spokojne znesiete, ked niekto pride a hlasa ineho Krista, akeho sme my nehlasali, alebo prijimate ineho Ducha, akeho ste nedostali, alebo ine evanjelium, ake ste neprijali. A ja si myslim, ze som neurobil o nic menej ako velki apostoli,lebo ak som aj vo vyjadrovani neobratny, v poznani nie; ved sme vam to vo vsetkom a vsetkym ukazali. Alebo som sa hadam dopustil hriechu, ked som sa ponizil, aby ste vy boli povyseni tym, ze som vam zadarmo hlasal Bozie evanjelium?Ine cirkvi som olupoval, prijimal som od nich podporu, aby som mohol vam sluzit. Aj ked som bol u vas a mal som nedostatok, nikomu som nebol na tarchu, lebo co mi chybalo, doplnili bratia, ktori prisli z Macedonska. Chranil som sa a budem sa chranit, aby som vam v nicom nebol na tarchu. Ako je vo mne Kristova pravda, tuto chvalu mi nik neprekazi v krajoch Achajska. Preco? Preto, ze vas nemilujem? To vie Boh. Ale co robim, budem robit aj dalej, aby som odnal prilezitost tym, co hladaju prilezitost ukazat sa, ze su taki ako my, v com sa vychvaluju. Su to falosni apostoli, klamni pracovnici, ktori sa tvaria, akoby boli Kristovymi apostolmi. A necudo, ved sam satan sa tvari ako anjel svetla. Nie je teda divne, ked sa aj jeho sluzobnici vydavaju za sluzobnikov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taky, ake su ich skutky. Znova hovorim: Nech si nik nemysli, ze som nerozumny. A ak, prijmite ma ako nerozumneho, aby som sa mohol aj ja trochu pochvalit. Co hovorim, nehovorim podla Panovej vole, ale ako nerozumny, co sa tyka tejto chvaly. Kedze sa mnohi chvalia podla tela, pochvalim sa aj ja. Ved ochotne znasate nerozumnych, lebo sami ste mudri. Strpite, ked vas niekto zotrocuje, ked vas niekto vyjeda, ked vas niekto zdiera, ked sa niekto nad vami vyvysuje, ked vas niekto bije po tvari. Na svoju hanbu hovorim, akoby sme my boli slabi. Ak si niekto v niecom trufa, hovorim to ako nerozumny, trufam si aj ja. Su oni Hebreji? Aj ja. Su Izraeliti? Aj ja. Su Abrahamovi potomci? Aj ja. Su Kristovi sluzobnici? Este nerozumnejsie hovorim: Tym viac ja vo vacsich namahach, castejsie vo vazeniach, v nesmierne mnohych ranach, vela raz v nebezpecenstve smrti. Od Zidov som pat raz dostal styridsat bez jednej,tri razy ma bicovali, raz kamenovali, trikrat som stroskotal na lodi, noc a den som bol na morskych hlbinach;casto na cestach, v nebezpecenstvach na riekach, v nebezpecenstvach od zbojnikov, v nebezpecenstvach od vlastneho rodu, v nebezpecenstvach od pohanov, v nebezpecenstvach v meste, v nebezpecenstvach na pusti, v nebezpecenstvach na mori, v nebezpecenstvach medzi falosnymi bratmi;v namahe a lopote, casto v bdeni, o hlade a smade, vela raz v postoch, v zime a nahote. A okrem toho na mna den co den dolieha starost o vsetky cirkvi. Ved kto je slaby, aby som nebol slaby aj ja? Kto je vystaveny pohorseniu, aby to aj mna nepalilo?Ak sa uz treba chvalit, budem sa chvalit svojou slabostou. Boh a Otec Pana Jezisa, ktory je zvelebeny naveky, vie, ze neklamem. V Damasku miestodrzitel krala Aretasa strazil mesto Damascenov, aby ma chytil,ale v kosi ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukam. Musim sa chvalit, hoci to neosozi, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pana. Poznam cloveka v Kristovi, ktory bol pred strnastimi rokmi - neviem, ci v tele, ci mimo tela, tiez neviem, to vie Boh, - uchvateny az do tretieho neba. A viem, ze tento clovek - zasa neviem, ci v tele, ci mimo tela, to vie Boh, -bol uchvateny do raja a pocul tajomne slova, ktore clovek nesmie vyslovit. Nim sa budem chvalit, sebou samym sa chvalit nebudem, iba ak svojimi slabostami. Ved ak sa aj budem chciet chvalit, nebudem nerozumny, lebo budem hovorit pravdu. Ale zdrzam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidi na mne alebo pocuje odo mna,a aj pre velkost zjaveni. A aby som sa nevyvysoval, bol mi dany do tela osten, satanov posol, ktory ma bije po tvari, aby som sa nevyvysoval. Preto som tri razy prosil Pana, aby odstupil odo mna,ale on mi povedal: „Staci ti moja milost, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. “ A tak sa budem radsej chvalit svojimi slabostami, aby vo mne prebyvala Kristova sila. Preto mam zalubu v slabostiach, v potupe, v nudzi, v prenasledovani a v uzkostiach pre Krista; lebo ked som slaby, vtedy som silny. Stal som sa nerozumnym. Vy ste ma prinutili - lebo vy ste ma mali odporucat. Nebol som o nic mensi ako tamti velapostoli, aj ked nie som nicim. Ale znaky apostola sa vam prejavili vo velkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocnych cinoch. Lebo o co ste boli ukrateni v porovnani s ostatnymi cirkvami okrem toho, ze som vam nebol na tarchu? Odpustte mi tuto krivdu. A toto som uz treti raz pripraveny ist k vam a nebudem vam na tarchu. Ved netuzim po vasich veciach, ale po vas; lebo nie deti su povinne sporit pre rodicov, ale rodicia pre deti. A ja velmi rad vynalozim vsetko, ba aj seba sameho vydam za vase duse. Ak vas ja tak velmi milujem, mam byt menej milovany?Dobre, ja som vam vraj na tarchu nebol, ale som chytrak a dostal som vas uskokom. Azda som vas poskodil prostrednictvom niektoreho z tych, co som k vam poslal?Poprosil som Tita a poslal som s nim brata. Azda vas Titus poskodil? Vari sme nekracali v tom istom duchu? A v tych istych slapajach?Uz davno si myslite, ze sa chceme pred vami vyhovarat? Hovorime pred Bohom v Kristovi; a vsetko, milovani, pre vase budovanie. Lebo sa bojim, aby som vas, az pridem, nenasiel azda takych, akych nechcem, a vy aby ste nenasli mna, akeho nechcete. Aby azda neboli svary, ziarlivost, hnevy, rozbroje, utrhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. Aby ma zasa, az pridem, moj Boh u vas nepokoril, aby som nemusel zialit nad mnohymi z tych, co predtym zhresili a nerobili pokanie za necistotu, smilstvo a necudnost, ktorych sa dopustili. Toto uz treti raz idem k vam: kazda vypoved bude potvrdena ustami dvoch alebo troch svedkov. Uz som povedal a znova pripominam, ako ked som bol druhy raz u vas, a teraz vzdialeny tym, co predtym zhresili, i vsetkym ostatnym, ze az zasa pridem, nebudem zhovievavy,ved ziadate dokaz, ze vo mne hovori Kristus, ktory nie je voci vam slaby, ale ma medzi vami moc. Lebo aj ked bol ukrizovany v slabosti, z Bozej moci zije. Aj my sme v nom slabi, ale z Bozej moci budeme s nim zit pre vas. Seba samych skumajte, ci mate vieru; sami sa skumajte. Alebo nepoznate seba samych, ze je vo vas Jezis Kristus? Ibaze ste nehodni. A dufam, ze poznate, ze my nie sme nehodni. Modlime sa k Bohu, aby ste neurobili nic zle - nie preto, aby sme sa my ukazali ako hodni, ale aby ste vy robili dobre a my aby sme boli ako nehodni. Ved nic nemozeme proti pravde, iba za pravdu. Preto sa radujeme, ked sme my slabi a vy ste silni. Aj sa modlime za to - za vase zdokonalenie. A toto pisem ako vzdialeny, aby som si, ked pridem, nemusel prisne pocinat podla moci, ktoru mi dal Pan na budovanie, a nie na rucanie. Napokon, bratia, radujte sa, zdokonalujte sa, povzbudzujte sa navzajom, rovnako zmyslajte, zite v pokoji a Boh lasky a pokoja bude s vami. Pozdravte sa navzajom svatym bozkom. Pozdravuju vas vsetci svati. Milost Pana Jezisa Krista a Bozia laska i spolocenstvo Svateho Ducha nech je s vami vsetkymi. Pavol, ustanoveny za apostola nie ludmi ani prostrednictvom cloveka, ale Jezisom Kristom a Bohom Otcom, ktory ho vzkriesil z mrtvych,a vsetci bratia, co su so mnou, galatskym cirkvam:Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca, i od Pana Jezisa Krista,ktory seba sameho vydal za nase hriechy, aby nas vyslobodil z terajsieho zleho veku podla vole Boha a nasho Otca:jemu slava na veky vekov. Amen. Cudujem sa, ze od toho, ktory vas povolal v Kristovej milosti, tak rychlo prebiehate k inemu evanjeliu. Ono ani nie je ine, ibaze su niektori, co vas matu a chcu prekrutit Kristovo evanjelium. Ale keby sme vam hlasali my alebo aj anjel z neba ine evanjelium, ako sme vam hlasali, nech je prekliaty!Ako sme uz povedali, aj teraz znova hovorim: Ak by vam niekto hlasal ine evanjelium ako to, ktore ste prijali, nech je prekliaty!Chcem si teraz naklonit ludi alebo Boha? Alebo sa usilujem pacit sa ludom? Keby som sa este chcel pacit ludom, nebol by som Kristovym sluzobnikom. Bratia, pripominam vam, ze evanjelium, ktore som vam ja hlasal, nema ludsky povod,lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaucil od cloveka, ale zo zjavenia Jezisa Krista. Ved ste poculi, ako som si kedysi pocinal v zidovstve: ze som velmi prenasledoval Boziu Cirkev a nivocil som ju. V zidovstve som prevysil mnohych vrstovnikov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obycaje svojich otcov. Ale ked sa Bohu, ktory si ma uz v lone matky vybral a svojou milostou povolal, zapacilozjavit vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, uz som sa neradil s telom a krvou,ani som nesiel do Jeruzalema za tymi, co boli apostolmi prv ako ja, ale odisiel som do Arabie a opat som sa vratil do Damasku. Az po troch rokoch som siel do Jeruzalema, aby som videl Kefasa, a zostal som unho patnast dni. Ineho z apostolov som nevidel, iba Jakuba, Panovho brata. A co vam pisem, hovorim pred Bohom, ze neklamem. Potom som isiel do koncin Syrie a Cilicie. Ale Kristovym cirkvam v Judei som bol osobne neznamy,ibaze poculi: „Ten, co nas kedysi prenasledoval, teraz hlasa vieru, ktoru predtym nivocil,“a oslavovali Boha za mna. Potom po strnastich rokoch som znova siel s Barnabasom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Tita. Isiel som ta pohnuty zjavenim a predlozil som im evanjelium, ktore hlasam medzi pohanmi; ale v sukromi tym, co nieco znamenali, ci nebezim alebo ci som nebezal nadarmo. Ale ani Titus, ktory bol so mnou, hoci bol Grek, nebol donuteny dat sa obrezat. A to pre falosnych bratov, votrelcov, co sa vludili spehovat nasu slobodu, ktoru mame v Kristovi Jezisovi, aby nas zotrocili. Ani na chvilu sme im neustupili a nepodriadili sme sa, aby sa vam zachovala pravda evanjelia. A od tych, co boli niecim - aki boli kedysi, to ma nezaujima; Boh nenadrza nijakemu cloveku -, ti teda, co nieco znamenali, nic ine mi nepridali,ale naopak, ked videli, ze mne je zverene evanjelium pre neobrezanych, tak ako Petrovi pre obrezanych -ved ten, ktory pomahal Petrovi v apostolate medzi obrezanymi, pomahal aj mne medzi pohanmi -,a ked poznali milost, ktoru som dostal, Jakub, Kefas a Jan, ktorych pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabasovi pravicu na znak spolocenstva, ze my pojdeme medzi pohanov a oni medzi obrezanych. Len aby sme pamatali na chudobnych, co som sa aj usiloval robit. Ale ked prisiel Kefas do Antiochie, zoci-voci som sa postavil proti nemu, lebo si zasluzil pokarhanie. Kym neprisli niektori od Jakuba, jedaval s pohanmi. Ale ked prisli, odtahoval sa a oddeloval, lebo sa bal tych, co boli z obriezky. A s nim sa pretvarovali aj ostatni Zidia, takze sa dal aj Barnabas strhnut ich pokrytectvom. Ked som videl, ze nepostupuju priamo, podla pravdy evanjelia, povedal som Kefasovi pred vsetkymi: „Ked ty, Zid, zijes pohansky, a nie po zidovsky, ako to, ze nutis pohanov zit po zidovsky?!“My sme rodeni zidia, nie hriesni pohania,a vieme, ze clovek nie je ospravedlneny zo skutkov podla zakona, ale iba skrze vieru v Jezisa Krista. Aj my sme uverili v Krista Jezisa, aby sme boli ospravedlneni z viery v Krista, a nie zo skutkov podla zakona, lebo zo skutkov podla zakona nebude ospravedlneny nijaky clovek. Ak sme aj my, co hladame ospravedlnenie v Kristovi, hriesnici, je vari Kristus sluzobnikom hriechu? Vonkoncom nie!Lebo ak znova staviam to, co som zboril, ukazujem, ze som priestupnik. Ved ja som skrze zakon zomrel zakonu, aby som zil Bohu. S Kristom som pribity na kriz. Uz nezijem ja, ale vo mne zije Kristus. Ale zivot, ktory teraz zijem v tele, zijem vo viere v Bozieho Syna, ktory ma miluje a vydal seba sameho za mna. Nepohrdam Bozou milostou. Lebo ak je spravodlivost skrze zakon, potom Kristus nadarmo zomrel. Nerozumni Galatania, kto vam pocaril? Ved vam bol pred ocami zobrazeny Jezis Kristus ukrizovany!Iba to by som sa rad od vas dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podla zakona, alebo z poslusnosti viery?Taki ste hlupi?! Zacali ste Duchom a teraz koncite telom?Tolko ste zazili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo!A ten, ktory vam dava Ducha a robi medzi vami zazraky, robi to na zaklade skutkov podla zakona, alebo z poslusnosti viery?Tak ako Abraham uveril Bohu a pocitalo sa mu to za spravodlivost. Vedzte teda, ze ti, co su z viery, su Abrahamovymi synmi. Pismo predvidalo, ze Boh z viery ospravedlni pohanov, preto predpovedalo Abrahamovi: „V tebe budu pozehnane vsetky narody. “Teda ti, co su z viery, su zehnani s veriacim Abrahamom. No vsetci, co su zo skutkov podla zakona, su pod kliatbou, ved je napisane: „Prekliaty je kazdy, kto nevytrva vo vsetkom, co je napisane v knihe Zakona, aby to konal. “A je zjavne, ze zakon neospravedlnuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivy bude zit z viery. Zakon vsak nie je z viery, ale kto ich bude plnit, bude z nich zit. Kristus nas vykupil spod kliatby zakona tym, ze sa za nas stal kliatbou, lebo je napisane: „Prekliaty je kazdy, kto visi na dreve,“aby v Kristovi Jezisovi preslo Abrahamovo pozehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prislubeneho Ducha. Bratia, hovorim to po ludsky: Uz potvrdeny ludsky zavet nik nerusi, ani k nemu nic nepridava. Prislubenia boli dane Abrahamovi a jeho potomstvu. Nehovori: „A potomkom,“ akoby slo o mnohych, ale o jedneho: „A tvojmu potomstvu,“ a nim je Kristus. Ale hovorim toto: Zmluvu potvrdenu Bohom nerusi zakon, vydany po styristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prislubenie. Lebo ak je dedicstvo zo zakona, uz nie je z prislubenia. Ale Abrahamovi ho Boh daroval skrze prislubenie. Naco je teda zakon? Bol pridany pre priestupky, kym nepride potomstvo, ktoremu bolo dane prislubenie, a bol vyhlaseny skrze anjelov rukou prostrednika. Ale niet prostrednika tam, kde ide o jedneho; a Boh je jeden. Je teda zakon proti Bozim prislubeniam? Vobec nie! Ved keby bol byval dany zakon, ktory by mohol ozivovat, potom by spravodlivost bola naozaj zo zakona. Ale Pismo uzavrelo vsetko pod hriech, aby veriaci dostali prislubenie z viery v Jezisa Krista. No kym neprisla viera, boli sme zajatci pod dozorom zakona pre tu vieru, ktora sa mala zjavit. A tak bol zakon nasim vychovavatelom pre Krista, aby sme boli ospravedlneni z viery. Ale ked prisla viera, uz nepodliehame vychovavatelovi. Ved skrze vieru v Jezisovi Kristovi ste vsetci Bozimi synmi. Lebo vsetci, co ste pokrsteni v Kristovi, Krista ste si obliekli. Uz niet Zida ani Greka, niet otroka ani slobodneho, niet muza a zeny, lebo vy vsetci ste jeden v Jezisovi Kristovi. A ked ste Kristovi, ste Abrahamovym potomstvom a podla prislubenia dedicmi. Hovorim vsak: Kym je dedic malolety, nicim sa nelisi od otroka, hoci je panom vsetkeho. Je pod porucnikmi a spravcami az do casu, ktory urcil otec. Tak aj my, ked sme boli maloleti, sluzili sme podriadeni zivlom sveta. Ale ked prisla plnost casu, Boh poslal svojho Syna, narodeneho zo zeny, narodeneho pod zakonom,aby vykupil tych, co boli pod zakonom, a aby sme dostali adoptivne synovstvo. Pretoze ste synmi, poslal Boh do nasich srdc Ducha svojho Syna a on vola: „Abba, Otce!“A tak uz nie si otrok, ale syn; a ked syn, tak skrze Boha aj dedic. No vtedy, ked ste nepoznali Boha, sluzili ste tym, co v skutocnosti nie su bohmi. Ale teraz, ked ste poznali Boha, alebo skor, ked Boh pozna vas, ako to, ze sa znova vraciate k slabym a ubohym zivlom a chcete im zasa sluzit ako predtym?!Zachovavate dni, mesiace, obdobia a roky!Bojim sa o vas, ci sa azda nenamaham medzi vami nadarmo. Bratia, prosim vas, budte ako ja, ved aj ja som ako vy. Nicim ste mi neublizili. A viete, ze som vam prvy raz v telesnej slabosti hlasal evanjelium. A touto svojou skuskou vzhladom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Bozieho anjela, ako Krista Jezisa. Kdeze je teda vasa blazenost? Ved vam mozem dosvedcit, ze keby to bolo byvalo mozne, boli by ste si vylupili oci a dali ich mne. Stal som sa vasim nepriatelom, ked vam hovorim pravdu?Horlia za vas nedobre, chcu vas odlucit, aby ste za nich horlili. Dobre je vzdy horlit za dobro, a nielen vtedy, ked som u vas. Deti moje, znovu vas v bolestiach rodim, kym vo vas nebude stvarneny Kristus. Teraz by som chcel byt u vas a zmenit svoj hlas, lebo neviem, co s vami. Povedzte mi vy, co chcete byt pod zakonom: nepocujete zakon?Ved je napisane, ze Abraham mal dvoch synov: jedneho z otrokyne, druheho zo slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podla tela, ale ten zo slobodnej podla prislubenia. To je povedane obrazne. Tamtie su dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktora rodi pre otroctvo, a to je Agar. Agar je vrch Sinaj v Arabii a zodpoveda terajsiemu Jeruzalemu, lebo zije so svojimi detmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktory je hore, to je ta slobodna, ktora je nasou matkou. Ved je napisane: „Raduj sa, neplodna, ty, co nerodis, zajasaj a vykrikni, ty, co nepoznas porodne bolesti, lebo opustena ma vela deti, viac ako ta, ktora ma muza. “Vy, bratia, ste detmi prislubenia ako Izak. Ale ako vtedy ten, co sa narodil podla tela, prenasledoval toho, co sa narodil podla ducha, tak aj teraz. Co vsak hovori Pismo? „Vyzen otrokynu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedicom so synom slobodnej. “A tak, bratia, nie sme detmi otrokyne, ale slobodnej. Tuto slobodu nam vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedavajte sa znova zapriahnut do jarma otroctva. Ja, Pavol, vam hovorim, ze ak sa date obrezat, Kristus vam nic neprospeje. A kazdemu, kto sa da obrezat, znova dosvedcujem, ze je povinny zachovavat cely zakon. Vy, co chcete byt ospravedlneni zo zakona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti. Ved my v duchu viery ocakavame nadej spravodlivosti. Lebo v Kristovi Jezisovi ani obriezka nic neznamena, ani neobriezka, ale viera cinna skrze lasku. Dobre ste bezali. Kto vas zadrzal, aby ste odporovali pravde?Toto navadzanie nie je od toho, ktory vas vola. Trochu kvasu prekvasi cele cesto. Ja vam doverujem v Panovi, ze nebudete nijako inac zmyslat. Ale ten, co vas matie, odnesie si trest, nech je to ktokolvek. Ak ja, bratia, este stale ohlasujem obriezku, preco ma potom prenasleduju? Ved potom je odstranene pohorsenie kriza. Nech sa daju hoci aj kastrovat ti, co vas matu!Lebo vy ste povolani pre slobodu, bratia, len nedavajte slobodu za prilezitost telu, ale navzajom si sluzte v laske!Ved cely zakon sa spĺna v jedinom slove, v tomto: „Milovat budes svojho blizneho ako seba sameho!“Ale ak sa medzi sebou hryziete a zeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzajom neponicili. Hovorim vsak: Zite duchovne a nebudete spĺnat ziadosti tela. Lebo telo si ziada, co je proti duchu, a duch, co je proti telu. Navzajom si odporuju, aby ste nerobili to, co chcete. Ale ak vas vedie Duch, nie ste pod zakonom. A skutky tela su zjavne: je to smilstvo, necistota, chlipnost,modlosluzba, cary, nepriatelstva, svary, ziarlivost, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly,zavist, opilstvo, hyrenie a im podobne. O tomto vam vopred hovorim, ako som uz povedal, ze ti, co robia taketo veci, nedosiahnu Bozie kralovstvo. Ale ovocie Ducha je laska, radost, pokoj, zhovievavost, laskavost, dobrota, vernost,miernost, zdrzanlivost. Proti tomuto zakona niet. Ti, co patria Kristovi Jezisovi, ukrizovali telo s vasnami a ziadostami. Ak zijeme v Duchu, podla Ducha aj konajme. Nepachtime po marnej slave, nedrazdime sa navzajom, nezavidme jeden druhemu. Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktori ste duchovni, napravte ho v duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokusenia. Neste si vzajomne bremena a tak naplnite Kristov zakon. Lebo ak si niekto mysli, ze je niecim, hoci nie je nicim, sam seba klame. Nech kazdy skuma svoje skutky, a tak sa bude chvalit len sam v sebe, a nie pred inym. Ved kazdy ponesie svoje vlastne bremeno. Ten, koho vyucuju slovo, nech sa deli o vsetky dobra s tym, kto ho vyucuje. Nemylte sa: Boh sa vysmievat neda. Co clovek zaseje, to bude aj zat. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude zat porusenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude zat vecny zivot. Neunavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom case zat. Kym teda mame cas, robme dobre vsetkym, ale najma clenom rodiny veriacich. Pozrite, akymi velkymi pismenami vam pisem vlastnou rukou. Vsetci, co sa chcu pacit podla tela, nutia vas, aby ste sa dali obrezat, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kriz. Ved ani ti, co sa davaju obrezat, nezachovavaju zakon, ale chcu, aby ste sa vy dali obrezat, aby sa mohli chvalit vasim telom. Ale ja sa nechcem chvalit nicim inym, iba krizom nasho Pana Jezisa Krista, cez ktory je svet ukrizovany pre mna a ja pre svet. Lebo ani obriezka nie je nic, ani neobriezka, ale nove stvorenie. A nad vsetkymi, co sa budu riadit tymto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Bozim Izraelom. A odteraz nech ma uz nik neobtazuje, lebo ja nosim na svojom tele Jezisove znaky. Milost nasho Pana Jezisa Krista nech je s vasim duchom, bratia. Amen. Pavol, z Bozej vole apostol Krista Jezisa, svatym v Efeze a veriacim v Kristovi Jezisovi:Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca, i od Pana Jezisa Krista. Nech je zvelebeny Boh a Otec nasho Pana Jezisa Krista, ktory nas v Kristovi pozehnal vsetkym nebeskym duchovnym pozehnanim. Ved v nom si nas este pred stvorenim sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvarou svati a neposkvrneni v laske;on nas podla dobrotiveho rozhodnutia svojej vole predurcil, aby sme sa skrze Jezisa Krista stali jeho adoptovanymi synmina chvalu a slavu jeho milosti, ktorou nas obdaroval v milovanom Synovi. V nom mame vykupenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podla bohatstva jeho milosti,ktorou nas stedro zahrnul vo vsetkej mudrosti a rozumnosti,ked nam dal poznat tajomstvo svojej vole podla svojho dobrotiveho rozhodnutia, co si v nom predsavzaluskutocnit v plnosti casu: zjednotit v Kristovi ako v hlave vsetko, co je na nebi aj co je na zemi. V nom,ved v nom sme sa stali dedicmi predurcenymi podla rozhodnutia toho, ktory vsetko kona podla rady svojej vole,aby sme boli na chvalu jeho slavy my, co sme uz prv dufali v Krista. V nom ste boli aj vy, ked ste poculi slovo pravdy, evanjelium o svojej spase, a ked ste v neho uverili, oznaceni pecatou prislubeneho Ducha Svateho,ktory je zavdavkom nasho dedicstva na vykupenie tych, ktorych si ziskal, na chvalu jeho slavy. Preto ked som aj ja pocul o vasej viere v Pana Jezisa a o laske k vsetkym svatym,neprestavam za vas vzdavat vdaky, ked si na vas spominam vo svojich modlitbach. Nech vam Boh nasho Pana Jezisa Krista, Otec slavy, da Ducha mudrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oci vasho srdca, aby ste vedeli, aka je nadej z jeho povolania, ake bohatstvo slavy je z jeho dedicstva vo svatych,a aka nesmierne velka je jeho moc pre nas veriacich podla posobenia jeho mocnej sily,ktoru dokazal na Kristovi, ked ho vzkriesil z mrtvych a v nebi posadil po svojej pravicinad kazde kniezatstvo, mocnost, silu a panstvo a nad kazde ine meno, ktore mozno vyslovit nielen v tomto veku, ale aj v buducom. Vsetko mu polozil pod nohy a jeho ustanovil nad vsetkym za hlavu Cirkvi,ktora je jeho telom, plnostou toho, ktory napĺna vsetko vo vsetkom. Aj vas, hoci ste boli mrtvi pre svoje poklesky a hriechy,v ktorych ste kedysi zili podla ducha tohto sveta, podla kniezata vzdusnej mocnosti, ducha, ktory teraz posobi v neposlusnych synoch. Medzi nimi sme kedysi zili aj my vsetci, ked sme podla ziadosti svojho tela robili, co chcelo telo a mysel, a tak sme boli od prirody detmi hnevu ako ostatni. Ale Boh, bohaty na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lasku, ktorou nas miluje,hoci sme boli pre hriechy mrtvi, ozivil nas s Kristom - milostou ste spaseni -a s nim nas vzkriesil a daroval nam miesto v nebi v Kristovi Jezisovi,aby ukazal v buducich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voci nam v Kristovi Jezisovi. Lebo spaseni ste milostou skrze vieru; a to nie je z vas, je to Bozi dar:nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Ved sme jeho dielo, stvoreni v Kristovi Jezisovi pre dobre skutky, ktore pripravil Boh, aby sme ich konali. Preto pamatajte, ze kedysi ste boli pohanmi podla tela a neobrezancami vas volali ti, co sa nazyvaju obrezanymi rukou na tele,lebo v tom case ste boli bez Krista, mimo izraelskeho spolocenstva, bez ucasti na zmluvach s prislubenim, bez nadeje a bez Boha na svete. Ale v Kristovi Jezisovi ste sa teraz vy, co ste boli kedysi daleko, stali skrze Kristovu krv blizkymi. Ved on je nas pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbural medzi nimi mur rozdelenia, nepriatelstvo,tym, ze zrusil zakon prikazani, spocivajuci v nariadeniach, aby v sebe z tych dvoch vytvoril jedneho noveho cloveka, a nastolil pokoj;aby v jednom tele skrze kriz v sebe samom zabil nepriatelstvo a zmieril oboch s Bohom. Prisiel a zvestoval pokoj vam, co ste boli daleko, a pokoj tym, co boli blizko;lebo skrze neho mame obaja v jednom Duchu pristup k Otcovi. Teda uz nie ste cudzinci ani priselci, ale ste spoluobcania svatych a patrite do Bozej rodiny. Ste postaveni na zaklade apostolov a prorokov; hlavnym uholnym kamenom je sam Kristus Jezis. V nom cela stavba pevne pospajana rastie v svaty chram v Panovi,v nom ste aj vy vbudovani do Bozieho pribytku v Duchu. Preto ja, Pavol, vazen Krista Jezisa, za vas pohanov…Ved ste azda poculi o dare Bozej milosti, ktory som dostal pre vas:lebo zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo, ako som uz o tom kratko pisal. Ked si to precitate, mozete zvediet, ako som poznal Kristovo tajomstvo. Ono v inych pokoleniach nebolo ludom zname tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svatym apostolom a prorokom:ze pohania su spoludedicmi, spoluudmi a spoluucastnikmi prislubenia v Kristovi Jezisovi skrze evanjelium. A ja som sa stal jeho sluzobnikom z daru Bozej milosti, ktoru som dostal podla posobenia jeho moci. Ja, najmensi zo vsetkych svatych, dostal som tu milost zvestovat pohanom Kristovo nevyspytatelne bohatstvoa vsetkym oznamit, aky je plan tajomstva od vekov skryteho v Bohu, ktory vsetko stvoril,aby sa teraz skrze Cirkev kniezatstvam a mocnostiam v nebi stala znamou Bozia mnohotvarna mudrost,podla odvekeho rozhodnutia, ktore uskutocnil v Kristovi Jezisovi, nasom Panovi. V nom mame odvahu a pristup v dovere skrze vieru v neho. Preto prosim, aby ste neochabovali pre moje suzenia za vas, co je vasou slavou. Preto zohynam kolena pred Otcom,od ktoreho ma meno kazde otcovstvo na nebi i na zemi:nech vam da podla bohatstva svojej slavy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel vas vnutorny clovek,aby Kristus skrze vieru prebyval vo vasich srdciach, aby ste zakoreneni a upevneni v laske,mohli so vsetkymi svatymi pochopit, aka je to sirka, dĺzka, vyska a hĺbka,a poznat aj Kristovu lasku, presahujucu kazde poznanie, aby vas naplnila Bozia plnost cela. A tomu, ktory mocou, co v nas posobi, je schopny okrem tohto vsetkeho urobit ovela viac, ako prosime alebo chapeme,tomu slava v Cirkvi a v Kristovi Jezisovi po vsetky pokolenia na veky vekov. Amen. Preto vas prosim ja, vazen v Panovi, aby ste zili dostojne podla povolania, ktoreho sa vam dostalo,so vsetkou pokorou, miernostou a zhovievavostou. Znasajte sa navzajom v laskea usilujte sa zachovat jednotu ducha vo zvazku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolani v jednej nadeji svojho povolania. Jeden je Pan, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec vsetkych, ktory je nad vsetkymi, prenika vsetkych a je vo vsetkych. Ale kazdy z nas dostal milost podla miery, akou nas obdaroval Kristus. Preto hovori: „Do vysav vystupil, so sebou vzal zajatcov, ludom dal dary. “A co ine znamena to „vystupil“, ako ze aj zostupil do nizsich casti zeme?Ten, co zostupil, je ten isty, co aj vystupil ponad vsetky nebesia, aby naplnil vsetko. On ustanovil niektorych za apostolov, niektorych za prorokov, inych za evanjelistov a inych za pastierov a ucitelov,aby pripravovali svatych na dielo sluzby, na budovanie Kristovho tela,kym nedospejeme vsetci k jednote viery a poznania Bozieho Syna, k zrelosti muza, k miere plneho Kristovho veku,aby sme uz neboli malymi detmi, ktorymi sem-tam hadze a zmieta hocijaky vietor klamliveho ludskeho ucenia, ktory podvodne strhava do bludu. Ale zime podla pravdy a v laske vsestranne vrastajme do toho, ktory je hlavou, do Krista. Z neho cele telo, pevne zviazane a pospajane vsetkymi ozivujucimi spojivami, podla cinnosti primeranej kazdej casti, rastie a buduje sa v laske. Preto hovorim a dosvedcujem v Panovi: Uz nezite, ako ziju pohania, v marnosti svojho zmyslania,so zatemnenym rozumom, odcudzeni Boziemu zivotu pre nevedomost, ktora sa ich zmocnila, a pre zaslepenost ich srdca. Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenasytne ziadostivo pachaju kazdu necistotu. Vy ste sa tak o Kristovi neucili,ak ste vobec o nom poculi a v nom boli vyuceni, ako je pravda v Jezisovi,ze mate odlozit stareho cloveka s predoslym sposobom zivota, ktory sa zenie za klamnymi ziadostami do skazy,a obnovovat sa duchovne premenou zmyslania,obliect si noveho cloveka, ktory je stvoreny podla Boha v spravodlivosti a pravej svatosti. Preto odlozte loz a hovorte pravdu kazdy so svojim bliznym, ved sme si navzajom udmi. Hnevajte sa, ale nehreste! Slnko nech nezapada nad vasim hnevom;a nedavajte miesto diablovi!Kto kradol, nech uz nekradne, ale radsej nech pracuje a vlastnymi rukami zaraba, aby mal z coho dat nudznemu. Z vasich ust nech nevyjde nijake zle slovo, ale iba dobre, na potrebne budovanie, aby prinasalo milost tym, co pocuvaju. A nezarmucujte Svateho Bozieho Ducha, v ktorom ste oznaceni pecatou na den vykupenia. Akakolvek zatrpknutost, hnev, rozhorcenie, krik a ruhanie aj kazda ina zloba nech su daleko od vas. Budte k sebe navzajom laskavi a milosrdni, navzajom si odpustajte, ako aj vam odpustil Boh v Kristovi!Napodobnujte Boha ako milovane detia zite v laske tak, ako aj Kristus miluje nas a vydal seba sameho Bohu za nas ako dar a obetu lubeznej vone!Smilstvo a akakolvek necistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenu medzi vami, ako sa patri na svatych,ani mrzkost, ani hlupe reci a nepristojne zarty, lebo to sa neslusi; radsej vzdavajte vdaky. Lebo uvedomte si a pochopte, ze ani jeden smilnik, ani necisty, ani chamtivec, co je modlosluzobnik, nema dedicstvo v Kristovom a Bozom kralovstve. Nech vas nik nezvedie prazdnymi recami, lebo za to prichadza Bozi hnev na neposlusnych synov. Preto nemajte s nimi nic spolocne. Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Panovi. Zite ako deti svetla!Ovocie svetla je v kazdej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skumajte, co sa paci Panovi,a nemajte ucast na jalovych skutkoch tmy, radsej ich odhalujte,lebo to, co oni potajomky robia, je hanba aj hovorit. Ale vsetko, co sa odhali, svetlo vynesie najavo,a vsetko, co je zjavne, je svetlo. Preto hovori: „Prebud sa, ty, co spis, vstan z mrtvych a bude ti svietit Kristus!“Davajte si teda velky pozor, ako mate zit: nie ako nemudri, ale ako mudri. Vyuzivajte cas, lebo dni su zle. Preto nebudte nerozumni, ale pochopte, co je Panova vola. A neopijajte sa vinom, ved v nom je samopas, ale budte naplneni Duchoma hovorte spolocne zalmy, hymny a duchovne piesne. Vo svojich srdciach spievajte Panovi a oslavujte ho. Ustavicne vzdavajte vdaky za vsetko Bohu a Otcovi v mene nasho Pana Jezisa Kristaa podriadujte sa jedni druhym v bazni pred Kristom. Zeny svojim muzom ako Panovi,lebo muz je hlavou zeny, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasitel tela. Ale ako je Cirkev podriadena Kristovi, tak aj zeny muzom vo vsetkom. Muzi, milujte manzelky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba sameho vydal za nu,aby ju posvatil ocistnym kupelom vody a slovom,aby si sam pripravil Cirkev slavnu, na ktorej niet skvrny ani vrasky, ani nicoho podobneho, ale aby bola svata a neposkvrnena. Tak su aj muzi povinni milovat svoje manzelky ako vlastne tela. Kto miluje svoju manzelku, miluje seba sameho. Ved nik nikdy nemal v nenavisti svoje telo, ale zivi si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev,lebo sme udmi jeho tela. Preto muz zanecha otca i matku a priputa sa k svojej manzelke a budu dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je velke; ja hovorim o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, kazdy jeden nech miluje svoju manzelku ako seba sameho. A manzelka nech si cti muza. Deti, posluchajte svojich rodicov v Panovi, lebo je to spravodlive. Cti svojho otca i matku, to je prve prikazanie s prislubenim:Aby ti dobre bolo a aby si dlho zil na zemi. A vy, otcovia, nedrazdite svoje deti k hnevu, ale vychovavajte ich prisne a napominajte ich v Panovi. Otroci, posluchajte pozemskych panov s baznou a chvenim z uprimneho srdca ako Krista. Nesluzte iba naoko, ako ti, co sa chcu pacit ludom, ale ako Kristovi sluzobnici, ktori z tej duse plnia Boziu volu. A sluzte ochotne, ako Panovi, a nie ako ludom. Ved viete, ze kazdy, aj otrok, aj slobodny, dostane od Pana odmenu, ak urobi nieco dobre. A vy, pani, spravajte sa k nim takisto a prestante sa vyhrazat, ved viete, ze aj ich, aj vas Pan, je v nebi a on nenadrza nikomu. Napokon upevnujte sa v Panovi a v sile jeho moci. Oblecte si Boziu vyzbroj, aby ste mohli celit ukladom diabla. Lebo nas necaka zapas s krvou a telom, ale s kniezatstvami a mocnostami, s vladcami tohto temneho sveta, so zloduchmi v nebeskych sferach. Preto si vezmite Boziu vyzbroj, aby ste mohli v den zla odolat, vsetko prekonat a obstat!Stojte teda: bedra si prepaste pravdou, oblecte si pancier spravodlivostia obujte si pohotovost pre evanjelium pokoja!Pri vsetkom si vezmite stit viery, ktorym mozete uhasit vsetky ohnive sipy zloducha!A zoberte si aj prilbu spasy a mec Ducha, ktorym je Bozie slovo!Vo vsetkych modlitbach a prosbach sa modlite v kazdom case v Duchu! A v nom vytrvalo bdejte a proste za vsetkych svatych!Aj za mna, aby mi bola dana rec, ked otvorim usta, a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia,ktoreho vyslancom som aj v okovach, aby som mal v nom odvahu hovorit, ako som povinny. Chcem, aby ste aj vy vedeli, co je so mnou a co robim. Vsetko vam rozpovie Tychikus, milovany brat a verny sluzobnik v Panovi,ktoreho som k vam prave na to poslal, aby ste sa dozvedeli, co je s nami, a aby potesil vase srdcia. Pokoj bratom aj laska s vierou od Boha Otca i od Pana Jezisa Krista. Milost so vsetkymi, co miluju nasho Pana Jezisa Krista v neporusenosti. Pavol a Timotej, sluzobnici Krista Jezisa, vsetkym svatym v Kristovi Jezisovi, co su vo Filipach, aj biskupom a diakonom:Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca, i od Pana Jezisa Krista. Vzdavam vdaky svojmu Bohu zakazdym, ked si na vas spomeniem;vzdy, v kazdej svojej modlitbe, ked s radostou prosim za vas vsetkych,za vasu ucast na evanjeliu od prveho dna az doteraz. A som si isty, ze ten, co zacal vo vas dobre dielo, aj ho dokonci az do dna Krista Jezisa. A pravom si to myslim o vas vsetkych, ved vas v srdci nosim, lebo vy vsetci mate ucast na mojej milosti tak v mojich okovach, ako aj pri obrane a utvrdzovani evanjelia. Boh mi je svedok, ako po vas vsetkych tuzim srdcom Krista Jezisa. A modlim sa za to, aby vasa laska coraz viac rastla v pravom poznani a vo vsestrannom chapani,aby ste vedeli rozoznat, co je lepsie, a aby ste boli cisti a bez hany pre Kristov den,plni ovocia spravodlivosti, ktore je skrze Jezisa Krista na Boziu slavu a chvalu. Bratia, chcem, aby ste vedeli, ze to, co sa deje okolo mna, obratilo sa skor na osoh evanjeliu:moje okovy sa stali znamymi v Kristovi v celom pretoriu a medzi vsetkymi ostatnymia mnohi z bratov v Panovi, posmeleni mojimi okovami, ovela odvaznejsie, bez strachu hlasaju slovo. Pravda, niektori hlasaju Krista aj zo zavisti a nevrazivosti, no niektori aj z oddanosti;tito z lasky, lebo vedia, ze som tu na obranu evanjelia,tamti zasa ohlasuju Krista z nevrazivosti, nie uprimne, a myslia si, ze sposobia suzenie mojim okovam. Co na tom?! Len nech sa akymkolvek sposobom, ci uz pod dajakou zamienkou, alebo uprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu tesim a budem sa tesit,lebo viem, ze mi to bude sluzit na spasu pre vasu modlitbu a pomoc Ducha Jezisa Krista. Ako tuzobne ocakavam a dufam, ze nebudem v nicom zahanbeny, pevne dufam, ze ako vzdy, tak aj teraz, bude oslaveny Kristus v mojom tele, ci uz zivotom alebo smrtou. Ved pre mna zit je Kristus a zomriet zisk. Ale ak zit v tele znamena pre mna plodnu pracu, neviem, co si vyvolit. Oboje na mna dolieha: tuzim zomriet a byt s Kristom, a to by bolo ovela lepsie,ale zostat v tele je zasa potrebnejsie pre vas. A s istotou viem, ze zostanem a budem s vami vsetkymi na vas osoh a radost z viery,aby ste sa mnou mohli este viac chvalit v Jezisovi Kristovi, ked zasa k vam pridem. Len zite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som - ci uz pridem a uvidim vas, alebo budem vzdialeny - pocul o vas, ze pevne stojite v jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjeliaa v nicom sa nedate zastrasit protivnikmi, co je pre nich znamenim zatratenia, ale pre vas spasy, a to od Boha. Ved vy ste dostali milost nielen v Krista verit, ale aj trpiet pre nehotym, ze vediete ten isty zapas, ktory ste videli na mne a teraz o mne pocuvate. Ak teda jestvuje nejake potesenie v Kristovi, ak jestvuje nejaka utecha z lasky, nejake spolocenstvo ducha, nejake srdce a zlutovanie,dovrste moju radost: zmyslajte rovnako, rovnako milujte, budte jedna dusa a jedna mysel!Nerobte nic z nevrazivosti ani pre marnu slavu, ale v pokore pokladajte jeden druheho za vyssieho. Nech nik nehladi iba na svoje vlastne zaujmy, ale aj na zaujmy inych. Zmyslajte tak ako Kristus Jezis:On, hoci ma bozsku prirodzenost, nepridrzal sa svojej rovnosti s Bohom,ale zriekol sa seba sameho, vzal si prirodzenost sluhu, stal sa podobny ludom a podla vonkajsieho zjavu bol pokladany za cloveka. Uponizil sa, stal sa poslusnym az na smrt, az na smrt na krizi. Preto ho Boh nad vsetko povysil a dal mu meno, ktore je nad kazde ine meno,aby sa na meno Jezis zohlo kazde koleno v nebi, na zemi i v podsvetia aby kazdy jazyk vyznaval: „Jezis Kristus je Pan!“ na slavu Boha Otca. A preto, moji milovani, ako ste vzdy posluchli, a nielen v mojej pritomnosti, ale ovela viac teraz v mojej nepritomnosti, s baznou a chvenim pracujte na svojej spase. Ved to Boh posobi vo vas, ze aj chcete, aj konate, co sa jemu paci. Vsetko robte bez somrania a pochybovania,aby ste boli bezuhonni a uprimni, Bozie deti bez hany uprostred zvrhleho a skazeneho pokolenia, medzi ktorym svietite ako svetla na svetetym, ze sa drzite slova zivota na moju slavu v Kristov den, ze som nebezal nadarmo a nenamahal sa zbytocne. A keby som mal aj svoju krv vyliat na obetu a svatu sluzbu vasej viery, radujem sa a radujem sa s vami vsetkymi. Takisto sa aj vy radujte a radujte sa so mnou!Mam nadej v Panu Jezisovi, ze k vam coskoro poslem Timoteja, aby som mal aj ja pokojnu mysel, ked sa dozviem, co je s vami. Ved nemam nikoho, kto by tak zmyslal a tak uprimne sa o vas staral,lebo vsetci hladaju vlastne zaujmy, a nie zaujmy Jezisa Krista. Ale o nom viete, ako sa osvedcil, ved ako syn otcovi sluzil so mnou evanjeliu. Dufam teda, ze ho poslem, len co uvidim, co bude so mnou. A pevne dufam v Panovi, ze aj ja sam coskoro pridem. Ale pokladal som za potrebne poslat k vam Epafrodita, mojho brata, spolupracovnika a spolubojovnika a vasho vyslanca a sluzobnika v mojich potrebach,ved tuzil po vas vsetkych a znepokojoval sa, ze ste sa dopoculi, ze ochorel. A naozaj bol chory az na smrt, ale Boh sa nad nim zmiloval, a nielen nad nim, ale aj nado mnou, aby som nemal zarmutok na zarmutok. Preto som ho cim prv poslal, aby ste sa znova radovali, ked ho uvidite, a ja aby som mal menej zarmutku. Prijmite ho teda v Panovi s velkou radostou a takychto si vazte!Ved on sa pre Kristovo dielo priblizil az k smrti a svoj zivot vystavil nebezpecenstvu, aby doplnil to, co chybalo vasej sluzbe voci mne. Napokon, bratia moji, radujte sa v Panovi. Neleni sa mi pisat vam to iste a pre vas je to zabezpeka. Dajte si pozor na psov, dajte si pozor na zlych pracovnikov, dajte si pozor na okyptencov!Ved obrezani sme my, co sluzime v Bozom Duchu a chvalime sa v Kristovi Jezisovi a nevkladame nadej do tela,hoci ja by som mohol aj do tela vkladat nadej. Ak si niekto iny mysli, ze moze mat nadej v tele, tym skor ja:na osmy den obrezany, z Izraelovho rodu, z Benjaminovho kmena, Hebrej z Hebrejov, co sa tyka zakona farizej,co do horlivosti prenasledovatel Cirkvi, co do spravodlivosti, ktora je v zakone, zil som bezuhonne. Ale co mi bolo ziskom, kvoli Kristovi pokladam za stratu. A vobec vsetko pokladam za stratu pre vznesenost poznania Krista Jezisa, mojho Pana. Pren som vsetko stratil a pokladam za odpadky, aby som ziskal Kristaa nasiel sa v nom bez vlastnej spravodlivosti, ktora je zo zakona, ale s tou, ktora je skrze vieru v Krista - spravodlivostou z Boha, zalozenou na viere -,aby som poznal jeho, moc jeho zmrtvychvstania a ucast na jeho utrpeni tym, ze sa mu pripodobnim v smrti,aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mrtvych. Nie ze by som ho uz bol dosiahol, alebo ze by som uz bol dokonaly, ale bezim, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Jezis zmocnil mna. Bratia, ja si nenamyslam, ze som sa uz zmocnil. Ale jedno robim: zabudam na to, co je za mnou, a uhanam za tym, co je predo mnou. Bezim k cielu, za vitaznou cenou Bozieho povolania zhora v Kristovi Jezisovi. A vsetci dokonali takto zmyslajme! A ak nieco chapete inac, aj to vam Boh zjavi. Ale k comu sme uz dospeli, toho sa drzme!Bratia, spolocne ma napodobnujte a vsimajte si tych, co ziju podla vzoru, aky mate v nas!Lebo mnohi, o ktorych som vam casto hovoril a teraz aj s placom hovorim, ziju ako nepriatelia Kristovho kriza. Ich koniec je zahuba, ich bohom je brucho a hanba je slavou tych, co zmyslaju pozemsky. Ved nasa vlast je v nebi. Odtial ocakavame aj Spasitela Pana Jezisa Krista. On mocou, ktorou si moze podmanit vsetko, pretvori nase ubohe telo, aby sa stalo podobnym jeho oslavenemu telu. A preto, bratia moji milovani a vytuzeni, moja radost a moja koruna, takto pevne stojte v Panovi, milovani!Evodiu prosim, aj Syntychu prosim, aby rovnako zmyslali v Panovi. Aj teba, verny spolupracovnik, prosim, pomahaj im, ved ony sa so mnou borili za evanjelium spolu s Klementom a s ostatnymi mojimi spolupracovnikmi, ktorych mena su v knihe zivota. Ustavicne sa radujte v Panovi! Opakujem: Radujte sa!Vasa miernost nech je znama vsetkym ludom. Pan je blizko. O nic nebudte ustarosteni. Ale vo vsetkom modlitbou, prosbou a so vzdavanim vdaky prednasajte svoje ziadosti Bohu. A Bozi pokoj, ktory prevysuje kazdu chapavost, uchrani vase srdcia a vase mysle v Kristovi Jezisovi. Napokon, bratia, myslite na vsetko, co je pravdive, co je cudne, co je spravodlive, co je mravne ciste, co je mile a co ma dobru povest, co je cnostne a chvalitebne!Robte to, co ste sa naucili, prijali, poculi a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami. Velmi som sa zaradoval v Panovi, ze uz raz predsa len rozkvitla vasa naklonnost voci mne; pravda, aj predtym ste na mna mysleli, ale nemali ste prilezitost. Nehovorim to preto, ze by som mal nedostatok. Naucil som sa vystacit s tym, co mam. Viem zit skromne a viem aj oplyvat. Vsade a vsetko som sa uz naucil: byt syty aj hladovat, mat hojnost i nudzu triet. Vsetko mozem v tom, ktory ma posilnuje. A predsa ste dobre urobili, ze ste mi prejavili ucast v mojom suzeni. Ved aj vy, Filipania, viete, ze ked som zacal hlasat evanjelium po svojom odchode z Macedonska, ani jedna cirkev nemala ucast na mojich vydavkoch a prijmoch, iba vy sami. Ved aj do Soluna ste mi raz aj druhy raz poslali, co som potreboval. Nie ze by som tuzil po daroch, ale tuzim po ovoci, ktore sa rozmnozi vo vas prospech. Dostal som vsetko a mam hojnost. Som zahrnuty darmi, co ste poslali po Epafroditovi; su lubeznou vonou, prijemnou obetou, milou Bohu. Moj Boh splni kazdu vasu tuzbu podla svojho bohatstva v slave v Kristovi Jezisovi. A Bohu a nasmu Otcovi slava na veky vekov. Amen. Pozdravte kazdeho svateho v Kristovi Jezisovi. Pozdravuju vas bratia, co su so mnou. Pozdravuju vas vsetci svati, najma ti, co su z cisarovho domu. Milost Pana Jezisa Krista nech je s vasim duchom. Amen. Pavol, z Bozej vole apostol Krista Jezisa, a brat Timotejtym svatym a veriacim bratom v Kristovi, co su v Kolosach: Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca. Vzdavame vdaky Bohu, Otcovi nasho Pana Jezisa Krista, vzdy, ked sa za vas modlime,lebo sme poculi o vasej viere v Krista Jezisa a o laske, aku mate k vsetkym svatym,pre nadej, ktoru mate ulozenu v nebi. Uz ste o nej poculi v pravdivom slove evanjelia. Ono k vam prislo, a ako na celom svete prinasa ovocie a rastie, tak aj u vas od toho dna, ked ste poculi a spoznali Boziu milost v pravde. Tak ste sa to naucili od nasho milovaneho spolupracovnika Epafrasa. On namiesto nas verne sluzi Kristovi;on nam rozpraval aj o vasej laske v Duchu. Preto aj my odo dna, ked sme to poculi, neprestavame sa za vas modlit a prosit, aby ste boli naplneni poznanim jeho vole vo vsetkej mudrosti a duchovnej chapavosti,aby ste zili, ako sa patri vzhladom na Pana, a pacili sa mu vo vsetkom, tym, ze budete prinasat ovocie vsetkych dobrych skutkov a rast v poznani Boha,a aby ste mocou jeho slavy upevneni vsetkou silou boli velmi trpezlivi a vytrvali a s radostouvzdavali vdaky Otcovi, ktory vas urobil sucimi mat ucast na podiele svatych vo svetle. On nas vytrhol z moci tmy a preniesol do kralovstva svojho milovaneho Syna,v ktorom mame vykupenie, odpustenie hriechov. On je obraz neviditelneho Boha, prvorodeny zo vsetkeho stvorenia,lebo v nom bolo stvorene vsetko na nebi a na zemi, viditelne i neviditelne, trony aj panstva, kniezatstva aj mocnosti. Vsetko je stvorene skrze neho a pre neho. On je pred vsetkym a vsetko v nom spociva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je pociatok, prvorodeny z mrtvych, aby on mal vo vsetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v nom prebyvala vsetka plnosta aby skrze neho zmieril vsetko so sebou, ked pre jeho krv na krizi priniesol pokoj vsetkemu, co je na zemi aj co je na nebi. Aj vas, co ste boli kedysi odcudzeni a znepriateleni zmyslanim a zlymi skutkami,teraz skrze smrt v jeho ludskom tele zmieril so sebou, aby si vas postavil pred svoju tvar svatych, neposkvrnenych a bez uhony. Pravda, ak vytrvate vo viere upevneni, stali a neodklonitelni od nadeje evanjelia, ktore ste poculi a ktore sa hlasa kazdemu stvoreniu, co je pod nebom; a ja, Pavol, stal som sa jeho sluzobnikom. Teraz sa radujem v utrpeniach pre vas a na vlastnom tele dopĺnam to, co chyba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorym je Cirkev. Ja som sa stal jej sluzobnikom podla Bozieho daru, ktory som dostal pre vas, aby som naplnil Bozie slovo,tajomstvo, ktore bolo od vekov a pokoleni skryte, ale teraz sa zjavilo jeho svatym. Im chcel Boh dat poznat bohatstvo slavy tohto tajomstva medzi pohanmi, a nim je Kristus vo vas, nadej slavy. My ho zvestujeme, pricom napominame kazdeho cloveka a ucime kazdeho cloveka vo vsetkej mudrosti, aby sme kazdeho cloveka priviedli k dokonalosti v Kristovi. O to sa namaham a borim, jeho mocou, ktora vo mne mohutne posobi. Chcem, aby ste vedeli, aku starost mam o vas aj o Laodicejcanov i o mnohych, co ani nevideli moju telesnu tvar,aby sa potesili ich srdcia a aby tesne spojeni v laske dosiahli vsetko bohatstvo plneho chapania a poznania Bozieho tajomstva, Krista,v ktorom su skryte vsetky poklady mudrosti a poznania. Toto hovorim, aby vas nik nezviedol peknymi recami. Lebo aj ked som telom vzdialeny, duchom som s vami a radujem sa, ked vidim vas poriadok a pevnost vasej viery v Krista. Ako ste teda prijali Krista Jezisa, Pana, v nom zite:v nom zakoreneni a na nom postaveni, upevneni vo viere, ako ste sa naucili, a vynikajte vo vzdavani vdaky!Dajte si pozor, aby vas niekto nezviedol filozofiou a prazdnym mamenim, zalozenym na ludskych obycajoch a na zivloch sveta, a nie na Kristovi!Ved v nom telesne prebyva cela plnost bozstva. V nom ste aj vy naplneni. On je hlavou kazdeho kniezatstva a mocnosti. V nom ste boli obrezani obriezkou urobenou nie rukou, ale Kristovou obriezkou, vyzlecenim hriesneho tela. S nim ste boli pochovani v krste a v nom ste boli s nim aj vzkrieseni vierou v moc Boha, ktory ho vzkriesil z mrtvych. Aj vas, co ste boli mrtvi v hriechoch a neobriezke svojho tela, ozivil s nim a odpustil nam vsetky hriechy. Zotrel dlzobny upis, ktory bol svojimi nariadeniami proti nam a prekazal nam, a odstranil ho tym, ze ho pribil na kriz. Odzbrojil kniezatstva a mocnosti, verejne ich predviedol a v nom triumfoval nad nimi. Nech vas teda nik nesudi pre pokrm, ani pre napoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty,lebo ony su len tienom buducich veci, no skutocnost je Kristus. Nech vas nik nepripravi o vitaznu cenu samolubou ponizenostou, uctievanim anjelov a uputavanim pozornosti na to, co videl, lebo to sa len marne naduva vo svojom telesnom zmyslani,a nedrzi sa hlavy, z ktorej cele telo, vyzivovane a pospajane vazivami a spojivami, rastie Bozim vzrastom. Ak ste s Kristom odumreli zivlom sveta, preco sa, akoby ste este zili vo svete, podriadujete nariadeniam:„Nechytaj, ani neokus, ani sa nedotykaj!“?Ved to vsetko sa ma pouzit, a tym znicit - su to ludske prikazy a nauky. Vyzera to ako mudrost v predstieranej naboznosti, ponizenosti a prisnosti voci telu; ale nie je to nic cestne, iba na ukajanie tela. Ak ste teda s Kristom vstali z mrtvych, hladajte, co je hore, kde Kristus sedi po pravici Boha!Myslite na to, co je hore, nie na to, co je na zemi!Ved ste zomreli a vas zivot je s Kristom ukryty v Bohu. A ked sa zjavi Kristus, vas zivot, vtedy sa aj vy zjavite s nim v slave. Umrtvujte teda svoje pozemske udy: smilstvo, necistotu, vasen, zlu ziadostivost a lakomstvo, co je modlosluzba!Pre taketo veci prichadza Bozi hnev na odbojnych synov. Kedysi ste aj vy boli taki, ked ste v nich zili. Ale teraz odlozte aj vy vsetko: hnev, rozhorcenie, zlobu, ruhanie i mrzke reci zo svojich ust. Neluhajte si navzajom vy, co ste si vyzliekli stareho cloveka s jeho skutkamia obliekli ste si noveho, toho, co sa obnovuje, aby mal prave poznanie podla obrazu toho, ktory ho stvoril. Potom uz niet Greka ani Zida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skyta, otroka, slobodneho, ale vsetko a vo vsetkom je Kristus. Ako Bozi vyvolenci, svati a milovani, oblecte si hlboke milosrdenstvo, laskavost, pokoru, miernost a trpezlivost. Znasajte sa navzajom a odpustajte si, ak by mal niekto nieco proti druhemu. Ako Pan odpustil vam, tak aj vy!Ale nad vsetko toto majte lasku, ktora je zvazkom dokonalosti!A vo vasich srdciach nech vladne Kristov pokoj. Pren ste aj povolani v jednom tele. A budte vdacni!Kristovo slovo nech vo vas bohato prebyva. Vo vsetkej mudrosti sa navzajom poucajte a napominajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach zalmy, hymny a duchovne piesne. A vsetko, cokolvek hovorite alebo konate, vsetko robte v mene Pana Jezisa a skrze neho vzdavajte vdaky Bohu Otcovi. Zeny, podriadujte sa muzom, ako sa slusi v Panovi!Muzi, milujte manzelky a nebudte voci nim nevrli!Deti, posluchajte rodicov vo vsetkom, lebo je to mile Panovi!Otcovia, nedrazdite svoje deti, aby nezmalomyselneli!Otroci, posluchajte pozemskych panov vo vsetkom a nesluzte iba naoko, ako ti, co sa chcu pacit ludom, ale z uprimneho srdca, v bazni pred Panom!Cokolvek robite, robte z tej duse ako Panovi, a nie ako ludom!Ved viete, ze od Pana dostanete za odmenu dedicstvo. Sluzte Panovi, Kristovi!Lebo kto pacha krivdu, dostane za odplatu nepravost, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadrza nikomu. Pani, davajte otrokom, co je spravodlive a slusne; ved viete, ze aj vy mate Pana v nebi!V modlitbe budte vytrvali; bdejte pri nej a vzdavajte vdaky!Modlite sa aj za nas, aby Boh otvoril dvere nasmu slovu, aby sme mohli hlasat Kristovo tajomstvo, pre ktore som aj vo vazeni,aby som ho zvestoval tak, ako som povinny hovorit. Voci tym, co su mimo, spravajte sa mudro a vyuzivajte cas. Vasa rec nech je vzdy mila, solou korenena, aby ste vedeli, ako mate kazdemu odpovedat. Co je so mnou, to vam vsetko rozpovie Tychikus, milovany brat, verny sluzobnik a spolupracovnik v Panovi,ktoreho som k vam prave na to poslal, aby ste sa dozvedeli, co je s nami, a aby potesil vase srdcia,s Onezimom, vernym a milovanym bratom, ktory je od vas. Oni vam oznamia vsetko, co sa tu deje. Pozdravuje vas moj spoluvazen Aristarchus aj Barnabasov bratanec Marek - uz ste o nom dostali pokyny; prijmite ho, ak pride k vam, -i Jezus, ktory sa vola Justus. Oni su z obriezky jedini spolupracovnici na Bozom kralovstve, ktori mi boli na potechu. Pozdravuje vas Epafras, ktory je od vas, sluzobnik Krista Jezisa, a ustavicne zapasi o vas v modlitbach, aby ste boli dokonali a celkom zaujati Bozou volou. Mozem mu dosvedcit, ze sa vela namaha pre vas a pre Laodicejcanov a Hierapolcanov. Pozdravuje vas milovany lekar Lukas aj Demas. Pozdravte bratov v Laodicei aj Nymfu a cirkev v jej dome. Ked sa tento list precita u vas, zariadte, aby sa cital aj v laodicejskej cirkvi, a vy si zasa precitajte ten z Laodicey. A Archippovi povedzte: „Usiluj sa plnit sluzbu, ktoru si dostal v Panovi!“Moj, Pavlov, vlastnorucny pozdrav. Pamatajte na moje okovy! Milost nech je s vami. Pavol, Silvan a Timotej solunskej cirkvi v Bohu Otcovi a v Panu Jezisovi Kristovi: Milost vam a pokoj. Ustavicne vzdavame vdaky Bohu za vas vsetkych, ked si na vas spominame vo svojich modlitbach. Bez prestaniamyslime pred Bohom a nasim Otcom na dielo vasej viery, usilie lasky a vytrvalost nadeje v nasho Pana Jezisa Krista. Vieme, bratia, Bohom milovani, o vasom vyvoleni,lebo nase evanjelium neprislo k vam iba v slovach, ale aj v moci a v Duchu Svatom a v celej plnosti; ved viete, aki sme boli medzi vami kvoli vam. A vy ste napodobnovali nas i Pana, ked ste vo velkom suzeni s radostou Ducha Svateho prijimali slovo,takze ste sa stali vzorom vsetkym veriacim v Macedonsku a v Achajsku. Lebo od vas sa Panovo slovo rozsirilo nielen po Macedonsku a Achajsku, ale vasa viera v Boha sa stala znamou na kazdom mieste, takze uz nemusime nic hovorit. Ved oni sami rozpravaju o nas, ako sme k vam prisli a ako ste sa od modiel obratili k Bohu, aby ste sluzili Bohu zivemu a pravemua ocakavali z neba jeho Syna, ktoreho vzkriesil z mrtvych; Jezisa, ktory nas zachranuje od buduceho hnevu. Ved sami viete, bratia, ze sme k vam neprisli nadarmo. Ale po tolkom utrpeni a potupovani, ako viete, vo Filipach, vo svojom Bohu sme nasli odvahu hlasat vam Bozie evanjelium uprostred mnohych tazkosti. Lebo nase povzbudzovanie nepochadza z omylu ani z nekalych pohnutok, ani nebolo falosne. Ale ako nas Boh vyskusal, ze nam mozno zverit evanjelium, tak hovorime, nie aby sme sa ludom pacili, ale Bohu, ktory skuma nase srdcia. Nikdy sme sa, ako viete, nezaliecali recami, ani nas nehnalo lakomstvo, Boh je svedok,ani sme nehladali slavu u ludi, ani u vas, ani u inych. Hoci sme ako Kristovi apostoli mohli zavazit, boli sme medzi vami mali, ako ked matka krmi a laska svoje deti. Tak sme vas milovali, ze by sme vam najradsej boli odovzdali nielen Bozie evanjelium, ale aj vlastny zivot; takymi drahymi ste sa nam stali. Ved sa, bratia, pamatate na nasu pracu a namahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vas neboli na tarchu, a tak sme vam hlasali Bozie evanjelium. Sami ste svedkami aj Boh, ako svato, spravodlivo a bezuhonne sme sa spravali voci vam veriacim. Viete predsa, ze sme kazdeho z vas, ako otec svoje deti,prosili, povzbudzovali a zaprisahavali, aby ste zili, ako sa patri vzhladom na Boha, ktory vas vola do svojho kralovstva a slavy. Preto aj my neprestajne vzdavame vdaky Bohu za to, ze ked ste od nas prijali Bozie slovo, ktore sme hlasali, neprijali ste ho ako ludske slovo, ale - ake naozaj je - ako Bozie slovo; a ono posobi vo vas veriacich. Ved vy, bratia, napodobnujete Bozie cirkvi, co su v Judei v Kristovi Jezisovi, lebo aj vy ste od svojich sukmenovcov vytrpeli to iste, co oni od Zidov. Oni zabili Pana Jezisa aj prorokov a nas prenasledovali. Bohu sa nepacia, vsetkym ludom odporujua nam brania kazat pohanom, aby boli spaseni; a tak stale napĺnaju mieru svojich hriechov. Ale uz sa im az na pokraj priblizil Bozi hnev. Aj ked sme boli, bratia, na kratky cas od vas odluceni, no iba tvarou, nie srdcom, tym viac a tuzobnejsie sme sa usilovali uvidiet vasu tvar. Lebo sme chceli prist k vam, najma ja, Pavol, raz aj druhy raz, ale satan nam to prekazil. Ved kto je nasou nadejou, radostou a korunou slavy - nie aj vy? - pred nasim Panom Jezisom pri jeho prichode?Vy ste nasa slava a radost. Preto ked sme to uz nemohli dalej vydrzat, rozhodli sme sa, ze ostaneme v Atenach sami,a poslali sme Timoteja, nasho brata a Bozieho spolupracovnika na Kristovom evanjeliu, aby vas utvrdil a povzbudil vo viere,aby sa nik neplasil v tychto suzeniach; ved sami viete, ze je to nas udel. Lebo aj ked sme boli u vas, predpovedali sme vam, ze pridu na nas suzenia; aj sa tak stalo, ako viete. Preto ked som to ani ja uz nemohol dalej vydrzat, poslal som ho, aby som zvedel o vasej viere, ci vas azda nepokusal pokusitel a nasa namaha nevysla nazmar. Teraz, ked k nam od vas prisiel Timotej a priniesol nam dobru zvest o vasej viere a laske a ze si na nas stale po dobrom spominate a tuzite nas vidiet, ako aj my vas,potesili sme sa z vas, bratia, popri vsetkej nasej nudzi a suzeni, pre vasu vieru. Lebo teraz akoby sme ozili, ked vy stojite pevne v Panovi. Ale aku vdaku mozeme vzdat Bohu za vas, za vsetku tu radost, ktoru z vas mame pred svojim Bohom?Vo dne v noci sa vrucne modlime, aby sme mohli uzriet vasu tvar a doplnit to, co este chyba vasej viere. Nech sam Boh, nas Otec a nas Pan Jezis upravia nasu cestu k vam. A Pan nech zveladi a rozhojni vasu lasku navzajom i voci vsetkym tak, ako ju my mame voci vam. Nech posilni vase srdcia, aby ste boli bez uhony vo svatosti pred Bohom a nasim Otcom, ked pride nas Pan Jezis so vsetkymi svojimi svatymi. Amen. Napokon vas teda, bratia, prosime a napominame v Panu Jezisovi, aby ste coraz viac rastli v tom, co ste od nas prijali: ako mate zit a pacit sa Bohu, ako aj zijete. Ved viete, ake prikazy sme vam dali z moci Pana Jezisa. Lebo to je Bozia vola, vase posvatenie:aby ste sa zdrziavali smilstva a aby kazdy z vas vedel mat svoju nadobu vo svatosti a v ucte,nie v naruzivej ziadostivosti ako pohania, ktori nepoznaju Boha,aby nik v tejto veci nevybocil z medzi a nepodvadzal svojho brata, lebo Pan sa za to vsetko pomsti, ako sme vam uz povedali a dosvedcili. Ved Boh nas nepovolal pre necistotu, ale pre posvatenie. A kto tymto pohrda, nepohrda clovekom, ale Bohom, ktory vam dava aj svojho Svateho Ducha. O bratskej laske vam netreba pisat, ved vas sam Boh poucil, aby ste sa milovali navzajom. A vy to aj robite vsetkym bratom po celom Macedonsku. Len vas, bratia, prosime, aby ste v tom coraz viac rastlia usilovali sa zit pokojne, plnit si povinnosti a pracovat vlastnymi rukami, ako sme vam prikazali;aby ste sa pocestne spravali voci tym, co su mimo, a aby ste nemuseli od nikoho nic ziadat. Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulymi, aby ste sa nezarmucovali ako ostatni, co nemaju nadej. Lebo ak verime, ze Jezis zomrel a vstal z mrtvych, tak Boh aj tych, co zosnuli, skrze Jezisa privedie s nim. Toto vam hovorime podla Panovho slova: My, co zijeme a zostaneme az do Panovho prichodu, nepredideme tych, co zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Bozej polnice sam Pan zostupi z neba a ti, co umreli v Kristovi, vstanu prvi. Potom my, co zijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvateni do vzduchu v ustrety Panovi, a tak budeme navzdy s Panom. Preto sa potesujte navzajom tymito slovami!O casoch a chvilach vam netreba, bratia, pisat,lebo sami velmi dobre viete, ze Panov den pride ako zlodej v noci. Ked budu hovorit: „Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania pride na nich zahuba ako bolesti na rodicku a neuniknu. Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vas ten den prekvapil ako zlodej. Ved vy vsetci ste synmi svetla a synmi dna. Nepatrime noci ani tme. Nespime teda ako ostatni, ale bdejme a budme triezvi!Ti, co spia, spia v noci, a opilci sa v noci opijaju. My vsak, co patrime dnu, budme triezvi a oblecme si pancier viery a lasky a prilbu nadeje na spasu. Ved Boh nas neurcil na hnev, ale aby sme ziskali spasu skrze nasho Pana Jezisa Krista,ktory za nas zomrel, aby sme zili spolu s nim, ci uz bdieme, alebo spime. Preto sa navzajom potesujte a povzbudzujte jeden druheho, ako to aj robite. Prosime vas, bratia, aby ste si vazili tych, co pracuju medzi vami, su vasimi predstavenymi v Panovi a napominaju vas. Majte ich vo velkej laske pre ich dielo! Zite jeden s druhym v pokoji!Vyzyvame vas, bratia: napominajte neporiadnych, posmelujte malomyselnych, ujimajte sa slabych, ku vsetkym budte zhovievavi!Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplacal zlym za zle, ale vzdy sa usilujte o dobro medzi sebou i voci vsetkym!Ustavicne sa radujte!Bez prestania sa modlite,pri vsetkom vzdavajte vdaky, lebo to je Bozia vola v Kristovi Jezisovi pre vas!Ducha neuhasajte,proroctvami nepohrdajte!Ale vsetko skumajte a co je dobre, toho sa drzte!Chrante sa zla v akejkolvek podobe!Sam Boh pokoja nech vas celych posvati, aby sa zachoval vas duch neporuseny a dusa i telo bez uhony, ked pride nas Pan Jezis Kristus. Verny je ten, ktory vas vola, a on to aj urobi. Bratia, modlite sa aj za nas!Pozdravte vsetkych bratov svatym bozkom!Zaprisaham vas v Panovi, aby sa tento list cital vsetkym bratom. Milost nasho Pana Jezisa Krista nech je s vami. Pavol, Silvan a Timotej solunskej cirkvi v Bohu, nasom Otcovi, a v Panu Jezisovi Kristovi:Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca, i od Pana Jezisa Krista. Musime ustavicne vzdavat vdaky Bohu za vas, bratia, ako sa aj slusi, ved vasa viera velmi vzrasta a vzajomna laska vsetkych vas je coraz vacsia. A tak sa aj my vami chvalime po Bozich cirkvach: pre vasu vytrvalost a vieru vo vsetkych prenasledovaniach a suzeniach, ktore znasate. A to je znamenie spravodliveho Bozieho sudu, ze budete uznani za hodnych Bozieho kralovstva, za ktore trpite. A u Boha je spravodlive, ze odplati suzenim tym, co vas suzuju,a vam, suzovanym, odpocinkom s nami, ked sa z neba zjavi Pan Jezis s anjelmi svojej moci,aby v ohnivom plameni potrestal tych, co nepoznaju Boha, aj tych, co odporuju evanjeliu nasho Pana Jezisa. Za trest sa dostanu do vecnej zahuby, daleko od Panovej tvare a slavy jeho moci,ked pride v onen den, aby bol oslaveny vo svojich svatych a obdivovany vo vsetkych veriacich; lebo u vas sa nase svedectvo stretlo s vierou. Preto sa aj ustavicne modlime za vas, aby vas nas Boh urobil hodnymi svojho povolania a svojou mocou uskutocnil kazdy dobry zamer a dielo viery,aby bolo oslavene meno nasho Pana Jezisa Krista vo vas a vy v nom, podla milosti nasho Boha a Pana Jezisa Krista. Co sa tyka prichodu nasho Pana Jezisa Krista a nasho zhromazdenia okolo neho, prosime vas, bratia,nedajte sa hned vyviest z rovnovahy a naplasit ani duchom, ani slovom, ani listom, udajne nasim, akoby uz Panov den nastaval. Nech vas nezvedie nik nijakym sposobom. Lebo nenastane, kym nepride najprv odpad a nezjavi sa clovek nepravosti, syn zatratenia,ktory sa protivi a povysuje nad vsetko, co sa nazyva Bohom alebo co sa uctieva, takze sa posadi v Bozom chrame a bude sa vydavat za Boha. Nepamatate sa, ze som vam to hovoril, este ked som bol u vas?A teraz viete, co ho zadrza, aby sa zjavil az v pravom case. Lebo tajomstvo nepravosti uz posobi; ale len dotial, kym nebude odstraneny ten, co ho teraz zadrza. Potom sa zjavi ten zlocinec, ktoreho Pan Jezis zabije dychom svojich ust a znici jasom svojho prichodu;toho, ktory pride posobenim satana so vsetkou mocou, znameniami a klamnymi zazrakmia s kazdym zvodom do nepravosti pre tych, co idu do zahuby, lebo neprijali lasku k pravde, aby mohli byt spaseni. A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lzia boli odsudeni vsetci, co neuverili pravde, ale oblubili si nepravost. My vsak musime ustavicne vzdavat vdaky Bohu za vas, bratia, Panom milovani, ze si vas Boh vyvolil ako prvotiny na spasu v posvateni Duchom a vierou v pravdu,k comu vas povolal skrze nase evanjelium, aby ste ziskali slavu nasho Pana Jezisa Krista. A tak teda, bratia, stojte pevne a drzte sa ucenia, ktore ste prijali ci uz slovom a ci nasim listom. Sam nas Pan Jezis Kristus a Boh, nas Otec, ktory nas miluje a vo svojej milosti nam dal vecnu utechu a dobru nadej,nech potesi vase srdcia a upevni vas v kazdom dobrom diele a slove. Napokon, bratia, modlite sa za nas, aby sa Panovo slovo sirilo a oslavilo tak ako u vasa aby sme boli oslobodeni od zvratenych a zlych ludi; lebo nie vsetci veria. Ale Pan je verny; on vas bude posilnovat a chranit pred Zlym. Doverujeme vam v Panovi, ze robite a budete robit, co prikazujeme. Nech Pan vedie vase srdcia k Bozej laske a ku Kristovej trpezlivosti. Bratia, prikazujeme vam v mene nasho Pana Jezisa Krista, aby ste sa stranili kazdeho brata, ktory zije neporiadne, nie podla ucenia, ktore prijal od nas. Ved sami viete, ako nas treba napodobnovat, lebo sme nezili medzi vami neporiadne,ani sme nejedli nieci chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme tazko a namahavo pracovali, aby sme nikomu z vas neboli na tarchu. Nie ze by sme na to nemali pravo, ale chceli sme vam seba dat za vzor, aby ste nas napodobnovali. Ved aj ked sme boli u vas, prikazovali sme vam toto: Kto nechce pracovat, nech ani neje. Lebo pocuvame, ze medzi vami niektori ziju neporiadne, nic nerobia, iba sa zhanaju za zbytocnostami. Takymto prikazujeme a vyzyvame ich v Panu Jezisovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Ale vy, bratia, neochabujte v konani dobra. Ak niekto neposluchne nase slovo v liste, toho si poznacte a nestykajte sa s nim, nech sa zahanbi. No za nepriatela ho nepovazujte, ale napominajte ho ako brata. Sam Pan pokoja nech vam daruje trvaly pokoj v kazdom ohlade. Pan nech je s vami vsetkymi. Moj, Pavlov, vlastnorucny pozdrav, ktory je znakom v kazdom liste; takto pisem. Milost nasho Pana Jezisa Krista nech je s vami vsetkymi. Pavol, apostol Krista Jezisa, z prikazu Boha, nasho Spasitela, a Krista Jezisa, nasej nadeje,Timotejovi, pravemu synovi vo viere: Milost, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Jezisa, nasho Pana. Ked som siel do Macedonska, prosil som ta, aby si zostal v Efeze a prikazal niektorym, aby neucili inaka nezaoberali sa bajkami a nekonecnymi rodokmenmi, ktore podporuju viac skriepky ako Bozi plan, ktory je vo viere. Cielom prikazania je laska, vychadzajuca z cisteho srdca, dobreho svedomia a uprimnej viery,od coho niektori odbocili a dali sa na prazdne reci. Chcu byt ucitelmi zakona, a nerozumeju ani tomu, co hovoria, ani tomu, co tvrdia. Vieme, ze zakon je dobry, ak ho niekto spravne pouziva,pricom vie, ze zakon nie je dany pre spravodliveho, ale pre nespravodlivych a nepoddajnych, pre bezboznych a hriesnikov, pre zvrhlych a svetakov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vobec,pre smilnikov, suloznikov muzov, unoscov, luharov, krivoprisaznikov a pre cokolvek ine, co sa prieci zdravemu uceniu,podla evanjelia o slave blahoslaveneho Boha, ktore mi bolo zverene. Dakujem tomu, ktory ma posilnil, Jezisovi Kristovi, nasmu Panovi, ze ma uznal za verneho a zveril mi sluzbu,hoci som bol predtym ruhac, prenasledovatel a nasilnik. No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. Ale nadmieru sa rozhojnila milost nasho Pana s vierou a laskou, ktore su v Jezisovi Kristovi. Toto slovo je spolahlive a uplne vierohodne: Jezis Kristus prisiel na svet zachranit hriesnikov; a ja som prvy z nich. Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukazal Jezis Kristus vsetku zhovievavost ako priklad pre tych, co v neho uveria pre vecny zivot. Kralovi vekov, nesmrtelnemu, neviditelnemu, jedinemu Bohu cest a slava na veky vekov. Amen. Toto prikazanie ti zverujem, syn moj Timotej, podla predoslych proroctiev o tebe, aby si nimi posilneny bojoval dobry boj,aby si mal vieru a dobre svedomie, ktore niektori odvrhli a stroskotali vo viere. K nim patri Hymeneus a Alexander, ktorych som vydal satanovi, aby sa oducili ruhat. Predovsetkym teda ziadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdavali sa vdaky za vsetkych ludi,za kralov i za vsetkych, co su na vyssich miestach, aby sme mohli zit tichym a pokojnym zivotom vo vsetkej naboznosti a mravnej cistote. Toto je dobre a mile pred Bohom, nasim Spasitelom,ktory chce, aby boli vsetci ludia spaseni a poznali pravdu. Lebo jeden je Boh a jeden prostrednik medzi Bohom a ludmi - clovek Kristus Jezis,ktory vydal seba sameho ako vykupne za vsetkych, ako svedectvo v pravom case. A ja som ustanoveny za jeho hlasatela a apostola - hovorim pravdu, neklamem -, za ucitela pohanov vo viere a pravde. Chcem teda, aby sa muzi modlili na kazdom mieste a dvihali ciste ruky bez hnevu a hadok. Podobne aj zeny nech su v odeve ozdobenom cudnostou a nech sa kraslia skromnostou; nie pozapletanymi vlasmi, zlatom a perlami alebo drahymi satami;ale, ako pristane zenam, ktore vyznavaju naboznost, dobrymi skutkami. Zena nech sa uci v tichosti a v uplnej podriadenosti. Ucit zene nedovolujem, ani vladnut nad muzom, ale nech je ticha. Ved prvy bol stvoreny Adam, az potom Eva. A nie Adam bol zvedeny, ale zena sa dala zviest a padla do hriechu. Ale spasi sa rodenim deti; ak vytrvaju vo viere a laske, v posvacovani a v triezvosti. Toto slovo je spolahlive: Kto sa usiluje byt biskupom, tuzi po dobrom diele. Ale biskup musi byt bez uhony, muz jednej zeny, triezvy, rozvazny, slusny, pohostinny, schopny ucit;nie pijan, ani bitkar, ale skromny, nie neznasanlivy, ani chamtivy;musi dobre viest svoj dom a deti drzat v poslusnosti a v celkovej mravnej cistote. Ved kto nevie viest svoj dom, ako sa bude starat o Boziu cirkev?!Nema to byt novoobratenec, aby nespysnel a neprepadol diablovmu odsudeniu. Musi mat aj dobre svedectvo od tych, co su mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osidla. Takisto diakoni maju byt cudni, nie dvojaki v reci, ani prilis oddani vinu, ani ziadostivi mrzkeho zisku,ale v cistom svedomi nech uchovavaju tajomstvo viery. Aj ich treba najprv vyskusat; az potom, ked sa ukazu bez uhony, nech konaju sluzbu. Podobne aj zeny nech su cudne, nie klebetne, triezve a verne vo vsetkom. Diakoni nech su muzi jednej zeny a nech dobre vedu svoje deti a svoje domy. Lebo ti, co budu dobre konat svoju sluzbu, ziskaju si dostojne postavenie a velku istotu vo viere, ktora je v Kristovi Jezisovi. Toto ti pisem v nadeji, ze coskoro pridem k tebe,ale ak sa omeskam, aby si vedel, ako si mas pocinat v Bozom dome, ktorym je Cirkev ziveho Boha, stĺp a opora pravdy. A vsetci vyznavaju, ze velke je tajomstvo naboznosti: On sa zjavil v tele, bol ospravedlneny v Duchu, ukazal sa anjelom, zvestovali ho narodom, na svete v neho uverili, vzaty bol do slavy. Duch vyslovne hovori, ze v poslednych casoch niektori odpadnu od viery a budu sa pridrziavat zvodnych duchov a ucenia demonov,zvedeni pokrytectvom luharov, ktori maju na svedomi vypalene znamenie;zabranuju zenit sa a jest pokrmy, ktore Boh stvoril, aby ich so vzdavanim vdaky pozivali veriaci a ti, co spoznali pravdu. Ved vsetko, co Boh stvoril, je dobre a nema sa zavrhovat nic, co sa prijima so vzdavanim vdaky,lebo sa to posvacuje Bozim slovom a modlitbou. Ak toto budes predkladat bratom, budes dobrym sluzobnikom Krista Jezisa, zivenym slovami viery a dobreho ucenia, ktore si si osvojil. Svetackym a babskym bajkam sa vyhybaj. Cvic sa v naboznosti!Lebo telesne cvicenie malo osozi, ale naboznost je uzitocna na vsetko a ma prislubenie pre terajsi aj buduci zivot. Toto slovo je spolahlive a hodne prijat ho uplne. Preto sa namahame a zapasime, lebo mame nadej v ziveho Boha, ktory je Spasitelom vsetkych ludi, najma veriacich. Toto prikazuj a uc!Nech nik tebou nepohrda preto, ze si mlady; ale bud vzorom veriacim v slove, v spravani, v laske, vo viere, v cistote. Kym nepridem, venuj sa citaniu, povzbudzovaniu a vyucovaniu. Nezanedbavaj dar, ktory je v tebe a ktory si dostal skrze proroctvo, vkladanim ruk starsich. Toto si vezmi k srdcu a tomuto zi, aby tvoj pokrok bol vsetkym zrejmy. Davaj pozor na seba a na ucenie; bud v tom vytrvaly. Lebo ak si budes takto pocinat, zachranis seba aj tych, co ta pocuvaju. Starsieho nekarhaj, ale ho napominaj ako otca, mladych ako bratov,starsie zeny ako matky, mladsie ako sestry vo vsetkej cistote. Maj v ucte vdovy, ktore su naozaj vdovami. Ale ak ma niektora vdova deti alebo vnucata, nech sa predovsetkym ony ucia mat uctu voci svojej rodine a odplacat rodicom svoj dlh, lebo to je mile pred Bohom. Ta, ktora je naozaj vdovou a je osamela, dufa v Boha a dnom i nocou vytrvalo prosi a modli sa. Ale ta, co zije v rozkosiach, je za ziva mrtva. A toto prikazuj: aby boli bezuhonne. Ved kto sa nestara o svojich, najma o domacich, zaprel vieru a je horsi ako neveriaci. Za vdovu nech sa zapise len ta, ktora ma najmenej sestdesiat rokov, bola manzelkou jedneho muzaa ma svedectvo dobrych skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinna, umyvala nohy svatym, pomahala suzovanym a vzdy sa usilovala o vsetko dobre. Mladsie vdovy vsak odmietaj; lebo ked ich zmyselnost odvrati od Krista, chcu sa vydat;a su odsudene, lebo porusili prvotnu vernost. Byvaju aj zahalcive a zvykaju si chodit po domoch. A nie su len zahalcive, ale aj klebetne a vsetecne a navravia, co sa nepatri. Preto chcem, aby sa mladsie vydali, rodili deti, viedli domacnost a nedavali protivnikovi prilezitost na potupovanie. Ved niektore sa uz obratili spat za satanom. Ak niektora veriaca ma vdovy, nech sa o ne stara a nech sa nezatazuje cirkev, aby stacilo pre tie, co su naozaj vdovami. Starsi, ktori su dobrymi predstavenymi, zasluhuju si dvojnasobnu uctu, najma ti, co sa namahaju pri slove a vyucovani. Ved Pismo hovori: „Mlatiacemu volovi nezaviazes papulu“ a „Robotnik si zasluzi svoju mzdu. “Proti starsiemu neprijimaj zalobu, iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. Tych, co hresia, karhaj pred vsetkymi, aby sa bali aj ostatni. Zaprisahavam ta pred Bohom a Kristom Jezisom a pred vyvolenymi anjelmi, aby si toto zachovaval bez predpojatosti a nerobil nic, cim by si sa priklanal k niektorej strane. Na nikoho prenahlene nevkladaj ruky a nemaj ucast na cudzich hriechoch. Zachovaj sa cisty!Nepi uz iba vodu, ale pre svoj zaludok a caste choroby uzivaj trochu vina. Hriechy niektorych ludi su zjavne este pred sudom; niektorych iba nasleduju. Podobne zjavne su aj dobre skutky; a tie, co nie su take, nemozu zostat skryte. Vsetci, co su pod jarmom, otroci, nech pokladaju svojich panov za hodnych vsetkej ucty, aby Bozie meno a ucenie neboli vystavene ruhaniu. A ti, co maju panov veriacich, nech ich neznevazuju preto, ze su bratmi, ale nech im sluzia tym ochotnejsie, ze su veriaci a milovani a maju ucast na dobrodeniach. Takto uc a povzbudzuj!Kto uci inac a nepridrza sa zdravych slov nasho Pana Jezisa Krista a ucenia, ktore zodpoveda naboznosti,je naduty, nic nevie, ale chorobne sa skriepi a hada o slova. Z toho vznika zavist, zvady, ruhania, zle upodozrievania,trenice ludi, ktori maju skazenu mysel a su pozbaveni pravdy a naboznost pokladaju za zdroj zisku. A naboznost so spokojnostou je naozaj velkym ziskom. Ved nic sme si na svet nepriniesli a nic si ani nemozeme odniest. Uspokojime sa s tym, ze mame co jest a co si obliect. Lebo ti, co chcu zbohatnut, upadaju do pokusenia a osidla a do mnohych nezmyselnych a skodlivych ziadosti, ktore ludi ponaraju do zahuby a zatratenia. Lebo korenom vsetkeho zla je laska k peniazom; niektori po nich pachtili, a tak zabludili od viery a sposobili si mnoho bolesti. Ale ty, Bozi clovek, utekaj pred tym a usiluj sa o spravodlivost, naboznost, vieru, lasku, trpezlivost, miernost. Bojuj dobry boj viery a zmocni sa vecneho zivota; ved don si povolany a zlozil si pred mnohymi svedkami dobre vyznanie. Prikazujem ti pred Bohom, ktory vsetkemu dava zivot, a pred Kristom Jezisom, ktory dobrym vyznanim vydal pred Ponciom Pilatom svedectvo:Zachovaj prikazanie bez poskvrny a bez uhony az do prichodu nasho Pana Jezisa Krista,ktoreho v pravom case ukaze blahoslaveny a jediny vladca, Kral kralov a Pan panov. On jediny ma nesmrtelnost a prebyva v nepristupnom svetle; jeho nik z ludi nevidel, ani vidiet nemoze. Jemu cest a vecna vlada. Amen. Tym, co su bohati v tomto veku, prikazuj, nech nie su namysleni a nevkladaju nadej do neisteho bohatstva, ale v Boha, ktory nam hojne dava vsetko na uzivanie,nech robia dobre a stanu sa bohatymi na dobre skutky, nech su stedri a vedia sa podelit,nech si ulozia dobry zaklad pre buducnost, aby dosiahli pravy zivot. Timotej, opatruj, co ti bolo zverene, a vyhybaj sa svetskym prazdnym reciam a protikladnym tvrdeniam falosnej vedy;ved niektori, co sa k nej hlasili, zbludili od viery. Milost s vami!Pavol, z Bozej vole apostol Jezisa Krista podla prislubenia zivota, ktory je v Kristovi Jezisovi,milovanemu synovi Timotejovi: Milost, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Jezisa Krista, nasho Pana. Vzdavam vdaky Bohu, ktoremu sluzim s cistym svedomim ako moji predkovia, ked na teba neprestajne myslim vo svojich modlitbach vo dne v noci. A ked si spominam na tvoje slzy, tuzim ta vidiet, aby ma naplnila radost. Spominam si na tvoju uprimnu vieru, aku mala uz tvoja stara matka Loida a tvoja matka Eunika, a som presvedceny, ze aj ty. Preto ti pripominam, aby si roznecoval Bozi dar, ktory je v tebe prostrednictvom vkladania mojich ruk. Ved Boh nam nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lasky a rozvahy. Preto sa nehanbi za svedectvo o nasom Panovi ani za mna, jeho vazna, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilnovany mocou Boha. On nas spasil a povolal svatym povolanim, nie pre nase skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktoru sme dostali v Jezisovi Kristovi pred vecnymi vekmi. No znamou sa stala az teraz, ked sa zjavil nas Spasitel Jezis Kristus. On znicil smrt a zjavil zivot a nesmrtelnost evanjelioma ja som ustanoveny za jeho hlasatela, apostola a ucitela. Preto aj toto trpim, ale sa nehanbim, lebo viem, komu som uveril, a som presvedceny, ze ma moc zachovat to, co mi bolo zverene, az do onoho dna. Maj za vzor zdravych slov to, co si pocul odo mna, vo viere a v laske, ktore su v Jezisovi Kristovi. Zvereny poklad chran mocou Ducha Svateho, ktory v nas prebyva. Vies, ze sa odo mna odvratili vsetci, co su v Azii, medzi nimi aj Fygelus a Hermogenes. Nech Pan preukaze milosrdenstvo Oneziforovmu domu, lebo casto ma osviezil a nehanbil sa za moje okovy,ale ked prisiel do Rima, usilovne ma hladal a nasiel ma. - Nech mu Pan da, aby v onen den nasiel milosrdenstvo u Pana. - A ake sluzby preukazal v Efeze, ty vies najlepsie. Ty sa teda, syn moj, upevnuj v milosti, ktora je v Kristovi Jezisovi. A co si pocul odo mna pred mnohymi svedkami, zveruj spolahlivym ludom, ktori budu schopni ucit aj inych. Trp spolu so mnou ako dobry vojak Jezisa Krista. Nik z vojakov sa nemiesa do zalezitosti vsedneho zivota, ak sa chce pacit tomu, kto ho najal. A kto zavodi, nedostane veniec, ak nezavodi podla pravidiel. Rolnik, ktory sa namaha, ma prvy dostat podiel na urode. Uvazuj o tom, co hovorim. Pan ti da porozumiet vsetkemu. Pamataj na to, ze Jezis Kristus, z Davidovho rodu, bol vzkrieseny z mrtvych podla mojho evanjelia,pre ktore znasam utrapy az po okovy ako nejaky zlocinec. Ale Bozie slovo nie je sputane!Preto vsetko znasam pre vyvolenych, aby aj oni dosiahli spasu, ktora je v Jezisovi Kristovi, a vecnu slavu. Spolahlive je to slovo: Ak sme s nim zomreli, s nim budeme aj zit. Ak vytrvame, s nim budeme aj kralovat. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nas. Ak sme neverni, on ostava verny, lebo seba sameho zapriet nemoze. Toto pripominaj a zaprisahavaj ich pred Bohom, aby sa nepreli o slova. Nie je to na nic uzitocne, len na skazu posluchacov. Usiluj sa ukazat Bohu ako osvedceny, ako robotnik, ktory sa nemusi hanbit a spravne podava slovo pravdy. Svetackym prazdnym reciam sa vyhybaj; lebo este viac budu postupovat v bezboznostia ich rec sa bude sirit ako rakovina. Taki su aj Hymeneus a Filetus,ktori zbludili od pravdy a hovoria, ze vzkriesenie uz bolo, a tak rozvracaju vieru niektorych. Ale pevny Bozi zaklad stoji a ma tuto pecat: Pan pozna svojich a: Nech sa odvrati od nepravosti kazdy, kto vyznava meno Panovo. Vo velkom dome nie su len zlate a strieborne nadoby, ale aj drevene a hlinene; jedny na vznesene ciele, ine na vsedne. Kto sa od tohto ocisti, bude nadobou na vznesene ciele, posvatenou, uzitocnou Panovi, pripravenou na kazde dobre dielo. Chran sa mladickych ziadosti a usiluj sa o spravodlivost, vieru, lasku a pokoj s tymi, co z cisteho srdca vzyvaju Pana. Hlupym a neviazanym otazkam sa vyhybaj, ved vies, ze vyvolavaju len zvady. A Panov sluzobnik sa nema vadit, ale ma byt ku kazdemu privetivy, schopny ucit a byt trpezlivy. Tych, co odporuju, ma mierne karhat; mozno im raz Boh da kajucnost, aby poznali pravdua vymanili sa z osidel diabla, ktory ich drzi v zajati svojej vole. Vedz, ze v poslednych dnoch nastanu nebezpecne casy. Ludia budu totiz sebecki, chamtivi, chvastavi, pysni, ruhavi, neposlusni voci rodicom, nevdacni, bezbozni,bezcitni, nezmierlivi, ohovaracni, nezdrzanlivi, surovi, bez lasky k dobru,zradni, bezhlavi, naduti, milujuci viac rozkose ako Boha;budu mat vyzor naboznosti, ale jej silu budu popierat. A tychto sa chran!Lebo z nich su ti, co sa vkradaju do domov a podmanuju si lahke zeny, obtazene hriechmi a hnane rozlicnymi ziadostivostami,ktore sa stale ucia, a nikdy nie su schopne spoznat pravdu. Ako sa Jannes a Jambres postavili proti Mojzisovi, tak aj oni odporuju pravde. Su to ludia so zvratenou myslou, nespolahlivi vo viere. Ale daleko sa nedostanu, lebo vsetkym bude zjavna ich nerozumnost, ako bola aj tamtych. Ty si vsak nasledoval moje ucenie, sposob zivota, plany, vieru, zhovievavost, lasku, trpezlivost,prenasledovania a utrpenia, ktore ma stihli v Antiochii, Ikoniu a v Lystre. A ake prenasledovania som podstupil! Ale Pan ma vyslobodil zo vsetkych. Ved vsetci, co chcu zit nabozne v Kristovi Jezisovi, budu prenasledovani. Ale zli ludia a zvodcovia budu spiet k horsiemu, budu strhavat do bludu a sami budu bludit. Ale ty vytrvaj v tom, co si sa naucil a co ti je zverene. Ved vies, od koho si sa to naucil. Od utleho detstva poznas Svate pisma, ktore ti mozu dat poucenie na spasu skrze vieru, ktora je v Kristovi Jezisovi. Cele Pismo je Bohom vnuknute a uzitocne na poucanie, na usvedcovanie, na napravu a na vychovu v spravodlivosti,aby bol Bozi clovek dokonaly a pripraveny na kazde dobre dielo. Zaprisahavam ta pred Bohom a Kristom Jezisom, ktory bude sudit zivych i mrtvych, pre jeho prichod a jeho kralovstvo:Hlasaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedcuj, karhaj a povzbudzuj so vsetkou trpezlivostou a mudrostou. Lebo pride cas, ked neznesu zdrave ucenie, ale nazhanaju si ucitelov podla svojich chutok, aby im steklili usi. Odvratia sluch od pravdy a obratia sa k bajkam. Ty vsak bud vo vsetkom triezvy, znasaj utrapy, konaj dielo evanjelistu, pln svoju sluzbu. Lebo ja mam vyliat svoju krv na obetu, nastava cas mojho odchodu. Dobry boj som bojoval, beh som dokoncil, vieru som zachoval. Uz mam pripraveny veniec spravodlivosti, ktory mi v onen den da Pan, spravodlivy sudca; a nielen mne, ale aj vsetkym, co miluju jeho prichod. Poponahlaj sa a prid ku mne co najskor. Demas ma opustil, lebo miluje tento svet, a odisiel do Soluna, Krescent do Galacie, Titus do Dalmacie. Jediny Lukas je so mnou. Vezmi Marka a prived ho so sebou, lebo je mi uzitocny v sluzbe. Tychika som poslal do Efezu. Ked prides, prines plast, co som si nechal v Troade u Karpa, aj knihy, a najma pergameny. Kovac Alexander mi sposobil vela zleho. Pan mu odplati podla jeho skutkov. Aj ty sa ho chran, lebo velmi odporoval nasim slovam. Ked som sa prvy raz branil, nebol pri mne nik; vsetci ma opustili. Nech sa im to nepocita. Ale Pan stal pri mne a posilnoval ma, aby sa cezo mna naplnilo ohlasovanie a aby ho poculi vsetky narody; a bol som vyslobodeny z tlamy leva. Pan ma vyslobodi zo vsetkeho zla a zachrani ma pre svoje nebeske kralovstvo. Jemu slava na veky vekov. Amen. Pozdrav Prisku a Akvilu aj Oneziforov dom. Erastus zostal v Korinte. Trofima som nechal choreho v Milete. Ponahlaj sa a prid este pred zimou. Pozdravuje ta Eubulus, Pudens, Linus, Klaudia a vsetci bratia. Pan nech je s tvojim duchom. Milost s vami. Pavol, sluzobnik Boha a apostol Jezisa Krista pre vieru Bozich vyvolenych a pre poznanie pravdy, ktora na zaklade naboznosti vediek nadeji na vecny zivot, ktory pred vecnymi vekmi prislubil pravdovravny Boh,ale v urcenom case zjavil svoje slovo v kazani, ktore mi bolo zverene na rozkaz Boha, nasho Spasitela,- Titovi, pravemu synovi podla spolocnej viery: Milost a pokoj od Boha Otca i od Krista Jezisa, nasho Spasitela. Na to som ta nechal na Krete, aby si usporiadal, co este treba, a po mestach ustanovil starsich, ako som ti prikazal;nech je kazdy z nich bez uhony, muz jednej zeny, ma mat veriace deti, ktore nemozno obvinit z neviazanosti a neposlusnosti. Lebo biskup ako Bozi spravca musi byt bez uhony, nie pysny, hnevlivy, pijan, bitkar, ani ziadostivy mrzkeho zisku,ale pohostinny, laskavy, triezvy, spravodlivy, nabozny, zdrzanlivy,taky, ktory sa drzi spolahliveho slova podla ucenia, aby bol schopny aj povzbudzovat v zdravom uceni, aj usvedcovat tych, co protirecia. Lebo je mnoho nepoddajnych, zbytocne hovoriacich a zvodcov, najma takych, co su z obriezky. Tych treba umlcat, lebo rozvracaju cele rodiny a pre mrzky zisk ucia, co sa nema. Ved ktosi z nich, ich vlastny prorok, povedal: „Kretania su vecni luhari, zla zver, brucha lenive. “Toto svedectvo je pravdive. Preto ich tvrdo karhaj, aby boli zdravi vo vierea nedbali na zidovske bajky a prikazy ludi, ktori sa odvracaju od pravdy. Cistym je vsetko ciste, ale poskvrnenym a neveriacim nie je nic ciste; este aj ich mysel a svedomie su poskvrnene. Vyznavaju, ze poznaju Boha, ale skutkami ho popieraju; su odporni, neposlusni a neschopni nijakeho dobreho skutku. Ty vsak hovor, co zodpoveda zdravemu uceniu. Starci nech su triezvi, cudni, rozvazni, zdravi vo viere, v laske a v trpezlivosti. Podobne aj starsie zeny nech su svate v spravani, nech neklebetia, nech nie su oddane vinu, nech dobre ucia,mlade zeny nech priucaju mudrosti, aby mali rady svojich muzov, milovali deti,aby boli rozumne, cudne, starostlive o dom, dobrotive, podriadene svojim muzom, aby sa nehanobilo Bozie slovo. Podobne povzbudzuj mladikov, aby boli triezvi;vo vsetkom im bud ty sam prikladom dobrych skutkov. V uceni preukaz neporusenost a vaznost,v zdravom slove bezuhonnost, aby sa protivnik zahanbil, ked nebude mat co zle o nas povedat. Otroci nech sa vo vsetkom podriaduju svojim panom, nech su usluzni, nech neprotirecia,neokradaju, ale nech vo vsetkom preukazu skutocnu vernost, aby vo vsetkom robili cest uceniu nasho Spasitela, Boha. Ved zjavila sa Bozia milost na spasu vsetkym ludoma vychovava nas, aby sme sa zriekli bezboznosti a svetskych ziadosti a zili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nabozne,a tak ocakavali blahoslavenu nadej a prichod slavy velkeho Boha a nasho Spasitela Jezisa Krista,ktory vydal za nas seba sameho, aby nas vykupil z kazdej nepravosti a ocistil si vlastny lud, horlivy v dobrych skutkoch. Toto hovor, tak povzbudzuj a usvedcuj so vsetkou rozhodnostou. Nech nik tebou nepohrda. Pripominaj im, aby sa podriadovali panovnikom a vrchnostiam, aby ich posluchali a boli pripraveni na kazdy dobry skutok. Nech nikoho nepotupuju a nech nie su hasterivi, nech su mierni a prejavuju vsemoznu vludnost vsetkym ludom. Aj my sme kedysi boli nerozumni a neposlusni. Bludili sme, sluzili vselijakym ziadostiam a rozkosiam, zili sme v zlobe a zavisti. Boli sme hodni opovrhnutia a vzajomne sme sa nenavideli. Ale ked sa zjavila dobrota Boha, nasho Spasitela, a jeho laska k ludom,spasil nas nie pre spravodlive skutky, ktore sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva, kupelom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svatom,ktoreho na nas hojne vylial skrze Jezisa Krista, nasho Spasitela,aby sme, ospravedlneni jeho milostou, boli podla nadeje dedicmi vecneho zivota. Toto slovo je spolahlive a chcem, aby si to zdoraznoval, zeby ti, co uverili Bohu, usilovali sa vynikat v dobrych skutkoch. Toto je ludom dobre a uzitocne. Vyhybaj sa hlupym otazkam, rodokmenom, svarom a hadkam o zakon, lebo su neuzitocne a marne. Bludarovi sa po prvom a druhom napomenuti vyhybaj. Ved vies, ze takyto je prevrateny, hresi a odsudzuje sam seba. Ked poslem k tebe Artemasa alebo Tychika, ponahlaj sa ku mne do Nikopolu. Rozhodol som sa totiz, ze tam prezimujem. Zenasa, znalca zakona, a Apolla starostlivo vystroj na cestu, aby im nic nechybalo. Nech sa aj nasi ucia vynikat v dobrych skutkoch pre naliehave potreby, aby neboli neuzitocni. Pozdravuju ta vsetci, co su so mnou. Pozdravuj tych, co nas miluju vo viere. Milost nech je s vami vsetkymi. Pavol, vazen Krista Jezisa, a brat Timotej milovanemu Filemonovi, nasmu spolupracovnikovi,sestre Apfii, nasmu spolubojovnikovi Archippovi a cirkvi, ktora je v tvojom dome:Milost vam a pokoj od Boha, nasho Otca, a Pana Jezisa Krista. Ustavicne vzdavam vdaky svojmu Bohu, ked si na teba spominam vo svojich modlitbach,ked pocujem o tvojej laske a viere, aku mas k Panu Jezisovi a k vsetkym svatym,aby sa tvoja ucast na viere stala zjavnou v poznavani kazdeho dobra, ktore je v nas pre Krista. Mal som totiz velku radost a utechu z tvojej lasky, brat moj, pretoze si osviezil srdcia svatych. Preto, hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkazat, co mas urobit,radsej prosim pre lasku ja, Pavol, uz starec a teraz aj vazen Krista Jezisa:prosim ta za svojho syna Onezima, ktoreho som splodil v okovach. Kedysi ti bol neuzitocny, ale teraz je uzitocny aj tebe, aj mne. Poslal som ti ho naspat; jeho, to jest moje srdce. Chcel som si ho ponechat pri sebe, aby mi v okovach pre evanjelium sluzil namiesto teba. Ale nechcel som nic urobit bez tvojho suhlasu, aby tvoj dobry skutok nebol akoby vynuteny, ale dobrovolny. Ved azda preto odisiel na cas, aby si ho dostal navzdy. Uz nie ako otroka, ale ovela viac ako otroka: ako milovaneho brata, mileho najma mne - a o co viac tebe - i podla tela aj v Panovi. Ak ma teda pokladas za druha, prijmi ho ako mna sameho. A ak ta v niecom poskodil alebo ak ti je nieco dlzen, mne to pripocitaj. Ja, Pavol - pisem vlastnou rukou -, ja to zaplatim; aby som ti nemusel povedat, ze ty mne dlhujes aj seba sameho. Veru, brat moj, kiez mam ja z teba uzitok v Panovi. Osviez moje srdce v Kristovi. Pisem ti v dovere v tvoju poslusnost a viem, ze urobis viac, ako hovorim. A zaroven mi priprav aj pristresie, lebo dufam, ze pre vase modlitby dostanete mna ako dar. Pozdravuje ta Epafras, moj spoluvazen v Kristovi Jezisovi,Marek, Aristarchus, Demas a Lukas, moji spolupracovnici. Milost Pana Jezisa Krista nech je s vasim duchom. Mnoho raz a rozlicnym sposobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V tychto poslednych dnoch prehovoril k nam v Synovi, ktoreho ustanovil za dedica vsetkeho a skrze ktoreho stvoril aj svet. On je odblesk jeho slavy a obraz jeho podstaty a udrzuje vsetko svojim mocnym slovom. Preto ked vykonal ocistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na vysostiach;a stal sa o tolko vyssim od anjelov, o kolko vznesenejsie meno zdedil nez oni. Ved kedy komu z anjelov povedal: „Ty si moj syn, ja som ta dnes splodil“ a opat: „Ja budem jeho otcom a on bude mojim synom“?A znova, ked uvadza prvorodeneho na svet, hovori: „Nech sa mu klanaju vsetci Bozi anjeli. “Anjelom zasa hovori: „On robi svojich anjelov vetrami a svojich sluzobnikov ohnivymi plamenmi. “Ale Synovi: „Tvoj tron, Boze, je na veky vekov a zezlo tvojho kralovstva je zezlo spravodlivosti. Miloval si spravodlivost a nenavidel si nepravost; preto ta Boh, tvoj Boh, pomazal olejom plesania viac ako tvojich druhov. “A: „Ty, Pane, si na pociatku stvoril zem, aj nebesia su dielom tvojich ruk. Ony sa pominu, ale ty zostanes a vsetci sta odev zostarnu,zvinies ich ako plast, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vzdy ten isty a tvoje roky sa nepominu. “A kedy ktoremu z anjelov povedal: „Sed po mojej pravici, kym nepolozim tvojich nepriatelov za podnozku tvojim noham“?Ci nie su vsetci sluzobnymi duchmi, poslanymi sluzit tym, co maju dostat do dedicstva spasu?Preto musime davat tym vacsi pozor na to, co sme poculi, aby nas nestrhol prud mimo. Lebo ak uz slovo, ktore vyslovili anjeli, bolo pevne a kazdy priestupok a neposlusnost dostali spravodlivu odplatu,ako unikneme my, ak zanedbame taku spasu? Prvy ju zacal ohlasovat Pan, potom nam ju potvrdili ti, co ho poculi,a Boh ju dosvedcoval znameniami, zazrakmi a rozlicnymi prejavmi moci a udelovanim Ducha Svateho podla svojej vole. Ved nie anjelom podriadil buduci svet, o ktorom hovorime. Tak svedci ktosi na ktoromsi mieste: „Coze je clovek, ze nan pamatas, a syn cloveka, ze sa ho ujimas?Urobil si ho len o nieco mensieho od anjelov, slavou a ctou si ho ovencila vsetko si mu polozil pod nohy. “ Ked mu teda vsetko podriadil, nenechal nic, co by mu nebolo podriadene. Teraz este nevidime, ze mu je vsetko podrobene,ale vidime, ze ten, ktory bol stvoreny len o nieco mensi od anjelov, Jezis, bol ovenceny slavou a ctou, lebo pretrpel smrt, aby z Bozej milosti okusil smrt za vsetkych. Ved sa patrilo, aby ten, pre ktoreho je vsetko a skrze ktoreho je vsetko, ktory priviedol mnoho synov do slavy, zdokonalil povodcu ich spasy utrpenim. Lebo aj ten, co posvacuje, aj ti, co su posvacovani, vsetci pochadzaju z jedneho. Preto sa nehanbi volat ich bratmi,ked hovori: „Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred zhromazdenia budem ta velebit. “Dalej: „Ja budem v neho dufat. “ A zasa: „Hla, ja i deti, ktore mi dal Boh. “A pretoze deti maju ucast na krvi a tele, aj on mal podobne spoluucast na nich, aby smrtou znicil toho, ktory vladol smrtou, cize diabla,a vyslobodil tych, ktorych cely zivot zotrocoval strach pred smrtou. Ved sa neujima anjelov, ale ujima sa Abrahamovho potomstva. Preto sa vo vsetkom musel pripodobnit bratom, aby sa stal milosrdnym a vernym velknazom pred Bohom a odcinil hriechy ludu. A pretoze sam presiel skuskou utrpenia, moze pomahat tym, ktori su skusani. Preto, svati bratia, ucastnici nebeskeho povolania, hladte na Jezisa, apostola a velknaza nasho vyznania. On je verny tomu, ktory ho ustanovil, ako bol aj Mojzis v celom jeho dome. Ale on je hoden o tolko vacsej slavy od Mojzisa, o kolko vacsiu cest ma stavitel domu ako dom. Lebo kazdy dom musi niekto postavit; a ten, kto postavil vsetko, je Boh. Aj Mojzis bol verny v celom jeho dome ako sluzobnik, aby dosvedcil to, co sa malo neskor povedat. Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachovame pevnu doveru a slavnu nadej. Preto, ako hovori Duch Svaty: „Dnes, ked pocujete jeho hlas,nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v den pokusania na pusti,kde ma pokusali vasi otcovia; skusali ma, hoci videli moje skutkystyridsat rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavicne bludi; ti veru nepoznali moje cesty. Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdu do mojho pokoja!“Davajte si pozor, bratia, aby nik z vas nemal zle a neverne srdce a neodpadol od ziveho Boha,ale den co den sa vzajomne povzbudzujte, kym trva to „dnes“, aby nikoho z vas nezatvrdilo mamenie hriechu. Ved sme sa stali ucastnikmi Krista, pravda, ak istotu, ktoru sme mali na pociatku, zachovame pevnu az do konca,ako sa hovori: „Dnes, ked pocujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure. “Kto su to vsak ti, co poculi a burili sa? Vari nie vsetci, co vysli pod Mojzisovym vedenim z Egypta?A na ktorych sa hneval styridsat rokov? Nie na tych, co zhresili, a ich tela popadali na pusti?A ktorymze prisahal, ze nevojdu do jeho pokoja, ak nie tym, co neuverili?A tak vidime, ze nemohli vojst pre neveru. Bojme sa teda, aby azda o niekom z vas neplatilo, ze zaostal, kym trva prislubenie, ze mozno vojst do jeho pokoja!Ved aj nam sa hlasalo evanjelium tak ako aj im. Ale im pocute slovo neosozilo, lebo sa nespojili vierou s tymi, ktori ho poculi. A do pokoja vchadzame my, co sme uverili, ako povedal: „Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdu do mojho pokoja!“, hoci je dielo dokoncene od stvorenia sveta. Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: „V siedmy den si Boh odpocinul od vsetkych svojich diel. “A tu zasa: „Nevojdu do mojho pokoja!“Kedze teda ostava moznost, aby niektori vosli don, a ti, ktorym sa prvym ohlasovalo evanjelium, nevosli pre neposlusnost,znova urcuje isty den, „Dnes“, ked po tolkom case hovori v Davidovi, ako sa uz povedalo: „Dnes, ked pocujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia. “Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni. A tak ostava sobotny odpocinok pre Bozi lud. Lebo kto vosiel do jeho pokoja, aj on si odpocinul od svojich diel ako Boh od svojich. Usilujme sa teda vojst do onoho pokoja, aby nik nepadol podla toho isteho prikladu neposlusnosti. Lebo zive je Bozie slovo, ucinne a ostrejsie ako kazdy dvojsecny mec; prenika az po oddelenie duse od ducha a kĺbov od spiku a rozsudzuje myslienky a umysly srdca. A niet tvora, ktory by bol pren neviditelny. Vsetko je obnazene a odkryte pred ocami toho, ktoremu sa budeme zodpovedat. Kedze teda mame vzneseneho velknaza, ktory prenikol nebesia, Jezisa, Bozieho Syna, drzme sa svojho vyznania. Ved nemame velknaza, ktory by nemohol citit s nasimi slabostami; ved bol podobne skusany vo vsetkom okrem hriechu. Pristupujme teda s doverou k tronu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a nasli milost a pomoc v pravom case. Lebo kazdy velknaz, vybraty spomedzi ludi, je ustanoveny pre ludi, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinasal dary a obety za hriechya mohol mat sucit s nevedomymi a bludiacimi, pretoze aj sam podlieha slabosti. A kvoli nej musi prinasat obety za hriechy, ako za lud, tak aj za seba sameho. Ale tuto hodnost si nik nemoze prisvojit sam, len ten, koho povolava Boh tak ako Arona. Tak ani Kristus sa neoslavil sam, ked sa stal velknazom, ale ten, ktory mu povedal: „Ty si moj syn, ja som ta dnes splodil;“ako aj na inom mieste hovori: „Ty si knaz naveky podla radu Melchizedechovho. “On v dnoch svojho pozemskeho zivota so silnym vykrikom a so slzami prednasal prosby a modlitby tomu, ktory ho mohol zachranit od smrti; a bol vyslysany pre svoju bohabojnost. A hoci bol Synom, z toho, co vytrpel, naucil sa poslusnosti;a ked dosiahol dokonalost, stal sa povodcom vecnej spasy pre vsetkych, ktori ho posluchaju,ked ho Boh vyhlasil za velknaza podla radu Melchizedechovho. O tom by sme mali vela co hovorit, ale je to tazke vysvetlit, pretoze ste zleniveli pocuvat. Lebo hoci by ste po tolkom case sami mali byt ucitelmi, znova potrebujete, aby vas niekto ucil zaciatocnym prvkom Bozich slov. Stali ste sa takymi, co potrebuju mlieko, a nie pevny pokrm. A nik, kto dostava mlieko, nechape slovo spravodlivosti, lebo je este dieta. Pevny pokrm je pre dokonalych, pre tych, co navykom maju vycvicene zmysly na rozlisovanie dobra od zla. Preto nechajme bokom zaciatocne ucenie o Kristovi a povznesme sa k dokonalosti. Nekladme znova zaklady: o pokani z mrtvych skutkov a viere v Boha,ucenie o krstoch, o vkladani ruk, o vzkrieseni z mrtvych a vecnom sude. A to urobime, ak to Boh dovoli. Ved nie je mozne, aby ti, co uz raz boli osvieteni a okusili nebesky dar, ti, co sa stali ucastnikmi Ducha Svateho,zakusili dobre Bozie slovo a sily buduceho veku,a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokanim, pretoze v sebe znova krizuju Bozieho Syna a vystavuju ho na posmech. Aj zem, ktora pije dazd, co na nu casto pada, a rodi uzitocnu bylinu tym, pre koho ju obrabaju, dostava pozehnanie od Boha. Ak vsak rodi trnie a bodlac, je zavrhnuta a blizka kliatbe; jej koniec je spalenie. Milovani, aj ked takto hovorime, sme presvedceni, ze vy ste na tom lepsie a blizsie k spase. Ved Boh nie je nespravodlivy, ze by zabudol na vase skutky a na lasku, ktoru ste prejavili jeho menu, ked ste posluhovali - a este posluhujete - svatym. Ale tuzime, aby kazdy z vas prejavoval rovnaku horlivost za plne rozvinutie nadeje az do konca,aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobnovali tych, co vierou a vytrvalostou su dedicmi prislubeni. Lebo ked Boh daval prislubenie Abrahamovi a nemal nikoho vacsieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samehoslovami: „Veru, hojne ta pozehnam a velmi ta rozmnozim. “A tak Abraham trpezlivo cakal a dosiahol prislubenie. Ludia totiz prisahaju na niekoho vacsieho od seba a prisaha je pre nich potvrdenim ukoncenia kazdeho ich sporu. A pretoze Boh chcel dedicom prislubenia presvedcivejsie dokazat nezmenitelnost svojho rozhodnutia, zarucil sa prisahou,aby sme v tychto dvoch nezmenitelnych veciach, v ktorych Boh nemoze klamat, mali silne povzbudenie my, co sme nasli utociste v tom, ze dosiahneme ponuknutu nadej. Mame ju ako istu a pevnu kotvu duse, ktora prenika az do vnutra za oponu,kam za nas vosiel ako predchodca Jezis, ked sa stal naveky velknazom podla radu Melchizedechovho. Tento Melchizedech, kral Salema, knaz najvyssieho Boha, vysiel totiz v ustrety Abrahamovi, ktory sa vracal z porazky kralov, a pozehnal ho. A Abraham mu odovzdal desiatok zo vsetkeho. Jeho meno sa preklada najprv ako kral spravodlivosti, ale potom aj kral Salema, co znamena kral Pokoja. Je bez otca, bez matky, bez rodokmena, ani jeho dni nemaju zaciatku, ani jeho zivot nema konca. A tak pripodobneny Boziemu Synovi zostava knazom naveky. Pozrite sa len, aky je velky, ked mu aj patriarcha Abraham dal desiatok z najlepsieho!A iste aj ti, co z Leviho synov dostavaju knazsky urad, maju prikaz brat podla zakona desiatky od ludu, to jest od vlastnych bratov, hoci aj oni vysli z Abrahamovych bedier. Ale ten, co k nim nepatri podla rodu, vzal desiatok od Abrahama a pozehnal toho, ktory mal prislubenia. A je nesporne, ze vacsi pozehnava mensieho. A potom: tu beru desiatky smrtelni ludia, tam vsak ten, o ktorom sa vydava svedectvo, ze zije. Ba dalo by sa povedat, ze skrze Abrahama odovzdal desiatky aj Levi, ktory prijima desiatky;ved bol este v bedrach otca, ked mu vysiel v ustrety Melchizedech. Keby sa teda dokonalost bola dosiahla prostrednictvom levitskeho knazstva, lebo pod nim lud dostal zakon, naco by bol musel povstat este iny knaz podla radu Melchizedechovho, a nenazvat ho podla radu Aronovho?Lebo ked sa zmeni knazstvo, musi sa zmenit aj zakon. A ten, o ktorom sa toto hovori, je z ineho kmena, z ktoreho nik nekonal sluzbu pri oltari. Ved je zname, ze nas Pan vzisiel z Judu a vzhladom na tento kmen Mojzis nic nepovedal o knazoch. A toto je este zrejmejsie, ked povstava iny knaz podobny Melchizedechovi,ktory sa nim nestal podla predpisu zakona o telesnom povode, ale mocou neznicitelneho zivota. Ved o nom znie svedectvo: „Ty si knaz naveky podla radu Melchizedechovho. “Tym sa rusi predchadzajuce prikazanie, lebo je slabe a neuzitocne,- ved zakon nic nepriviedol k dokonalosti - a zavadza sa lepsia nadej, vdaka ktorej sa blizime k Bohu. A pretoze sa to nestalo bez prisahy, - tamti sa totiz stali knazmi bez prisahy,tento vsak s prisahou toho, ktory mu povedal: „Pan prisahal a nebude lutovat: Ty si knaz naveky,“ -Jezis sa stal rucitelom o tolko lepsej zmluvy. A tamti sa mnohi stali knazmi, lebo im smrt branila zostat,no tento, pretoze zostava naveky, ma knazstvo, ktore neprechadza na ineho. Preto moze naveky spasit tych, ktori skrze neho prichadzaju k Bohu, lebo zije stale, aby sa za nich prihovaral. Ved bolo aj vhodne, aby sme mali takeho velknaza: svateho, nevinneho, neposkvrneneho, oddeleneho od hriesnikov, povyseneho nad nebesia,ktory nepotrebuje ako velknazi den co den prinasat obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ludu. On to urobil raz navzdy, ked obetoval seba sameho. Zakon totiz ustanovuje za velknazov ludi podrobenych slabosti, ale slovo prisahy, ktore odznelo po zakone, ustanovuje Syna, dokonaleho naveky. Hlavne z toho, co hovorime, je: Mame takeho velknaza, ktory si zasadol po pravici tronu Velebnosti v nebesiachako sluzobnik svatyne a praveho stanku, ktory postavil Pan, a nie clovek. Lebo kazdy velknaz je ustanoveny na to, aby prinasal dary a obety. Preto aj on musel mat nieco, co by obetoval. Keby bol teda na zemi, ani by nebol knazom, pretoze su tu taki, co prinasaju dary podla zakona. No oni sluzia obrazu a tienu nebeskej skutocnosti, ako bolo nariadene Mojzisovi, ked mal zhotovit stanok: „Hlad,“ povedal mu, „aby si vsetko urobil podla vzoru, ktory ti bol ukazany na vrchu. “Teraz vsak dostal o tolko vznesenejsiu sluzbu, o kolko je lepsia zmluva, ktorej je prostrednikom, lebo sa zaklada na lepsich prislubeniach. Ved keby ta prva bola byvala bez chyby, nebolo by sa hladalo miesto pre druhu. Lebo ked ich karha, hovori: „Hla, prichadzaju dni, hovori Pan, a uzavriem s domom Izraela a s domom Judu novu zmluvu;nie taku zmluvu, aku som uzavrel s ich otcami v ten den, ked som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovori Pan. Lebo toto je zmluva, ktoru uzavriem s domom Izraela po tych dnoch, hovori Pan: Svoje zakony vlozim do ich mysle a vpisem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budu mojim ludom. A nik uz nebude poucat svojho druha ani brat svojho brata slovami: »Poznaj Pana,« lebo ma budu poznat vsetci, od najmensieho az po najvacsieho z nich,pretoze sa zlutujem nad ich nepravostami a na ich hriechy si uz nespomeniem. “Ked povedal „novu“, vyhlasil prvu za staru; co vsak je prezite a zostarlo, je blizko zaniku. Teda aj prva zmluva mala bohosluzobne predpisy a pozemsku Svatynu. Bol zhotoveny prvy stanok, v ktorom bol svietnik, stol a obetne chleby, a nazyva sa Svatyna. Za druhou oponou bol stanok, ktory sa vola Svatyna svatych. Tam bol zlaty kadidlovy oltar a archa zmluvy, oblozena zo vsetkych stran zlatom, a v nej zlata nadoba s mannou a Aronova palica, ktora sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy. Nad nou boli cherubini slavy, ktori zatienovali zlutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovorit. Odkedy je toto tak zariadene, do prveho stanku stale vchadzaju knazi, ktori konaju bohosluzbu,ale do druheho iba velknaz raz do roka; a to nie bez krvi, ktoru prinasa za svoje priestupky i za priestupky ludu. Tym Duch Svaty naznacuje, ze kym stoji prvy stanok, cesta do svatyne este nie je zjavna. Toto je podobenstvo pre terajsi cas, podla ktoreho sa prinasaju dary a obety, ktore nemozu vo svedomi urobit dokonalym toho, kto prinasa obetu;lebo spocivaju iba v pokrmoch a napojoch a v rozlicnych umyvaniach, co su vonkajsie predpisy, ktore platia az do casu napravy. Ale ked prisiel Kristus, velknaz buducich darov, cez vacsi a dokonalejsi stanok, nie urobeny rukou, to jest nie z tohto stvoreneho sveta,raz navzdy vosiel do Svatyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak ziskal vecne vykupenie. Lebo ak uz krv capov a bykov a popol z jalovice pokropenim poskvrnenych posvacuje, aby boli telesne cisti,o co viac krv Krista, ktory skrze vecneho Ducha sam seba priniesol Bohu na obetu bez poskvrny; ocisti nam svedomie od mrtvych skutkov, aby sme mohli sluzit zivemu Bohu. A preto je prostrednikom novej zmluvy, aby smrtou podstupenou na vykupenie z previneni spachanych za prvej zmluvy dostali ti, co su povolani, prislubenie vecneho dedicstva. Lebo kde je zavet, musi sa dokazat smrt zavetcu. Ved zavet nadobuda ucinnost smrtou, neplati, kym zije ten, kto zavet urobil. Preto ani prva zmluva nebola uzavreta bez krvi. Ked totiz Mojzis oznamil vsetkemu ludu vsetky prikazania podla zakona, vzal krv teliat a capov s vodou, so sarlatovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj vsetok lud,hovoriac: „Toto je krv zmluvy, ktoru pre vas nariadil Boh. “Podobne pokropil krvou aj stanok a vsetko bohosluzobne nacinie. A podla zakona sa skoro vsetko ocistuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia. Podoby nebeskych veci bolo treba takto ocistovat; no nebeske veci samy lepsimi obetami, ako su tamtie. Kristus totiz nevosiel do Svatyne zhotovenej rukou, ktora je len predobrazom pravej, ale do sameho neba, aby sa teraz za nas ukazal pred Bozou tvarou. Ani nie preto, aby seba sameho viackrat obetoval ako velknaz, ktory rok co rok vchadza do Svatyne s cudzou krvou. Inak by bol musel trpiet uz mnohokrat od stvorenia sveta. On sa vsak teraz na konci vekov zjavil raz navzdy, aby obetovanim seba znicil hriech:A ako je ustanovene, ze ludia raz zomru a potom bude sud,tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby snal hriechy mnohych, a druhy raz sa zjavi - bez hriechu - na spasu tym, co ho ocakavaju. Kedze zakon je len tien buducich dobier, a nie vlastny obraz veci, nikdy nemoze tymi istymi obetami, prinasanymi bez prestania kazdy rok, urobit dokonalymi tych, co prichadzaju. Ved ci by ich neboli prestali prinasat, keby ti, co konaju bohosluzbu, boli byvali raz navzdy ocisteni a nemali by uz vedomie, ze su hriesni?Ale prave nimi sa z roka na rok kona pripomienka na hriechy,lebo je nemozne, aby krv bykov a capov odstranila hriechy. Preto ked prichadza na svet, hovori: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepacili sa ti zapalne obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hla, prichadzam - vo zvitku knihy je napisane o mne -, aby som plnil tvoju volu, Boze. “Najprv hovori: „Obety ani dary, ani obety zapalne, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepacili“ - a ony sa prinasaju podla zakona. Potom povedal: „Hla, prichadzam, aby som plnil tvoju volu. “ Rusi prve, aby ustanovil druhe,V tejto voli sme posvateni obetou tela Krista Jezisa raz navzdy. Kazdy knaz kona denne bohosluzbu a vela raz prinasa tie iste obety, ktore nikdy nemozu odstranit hriechy. No tento priniesol jedinu obetu za hriechy a navzdy zasadol po pravici Boha. A teraz uz caka, kym mu nebudu jeho nepriatelia polozeni ako podnozka pod nohy. Lebo jedinou obetou navzdy zdokonalil tych, co sa posvacuju. Dosvedcuje nam to i Duch Svaty, ked povedal:„Toto je zmluva, ktoru s nimi uzavriem po tych dnoch, hovori Pan: svoje zakony vlozim do ich srdc a vpisem im ich do mysle;a na ich hriechy a nepravosti si uz viac nespomeniem. “A kde su ony odpustene, tam uz niet obety za hriech. A ked mame, bratia, smelu doveru, ze vojdeme do Svatyne skrze Jezisovu krv,tou novou a zivou cestou, ktoru nam otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo,a ked mame velknaza nad Bozim domom,pristupujme s uprimnym srdcom v plnosti viery, so srdcom ocistenym od zleho svedomia a s telom obmytym cistou vodou. Neochvejne sa drzme nadeje, ktoru vyznavame, lebo verny je ten, ktory dal prislubenie. Vsimajme si jeden druheho, a tak sa pobadajme k laske a k dobrym skutkom. Neopustajme nase zhromazdenia, ako to maju niektori vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tym viac, cim viac badate, ze sa blizi ten den. Lebo ak dobrovolne hresime po prijati poznania pravdy, potom uz niet obety za hriechy,ale iba hrozne ocakavanie sudu a ziara ohna, ktory stravi protivnikov. Ak niekto porusi Mojzisov zakon, zomrie bez milosrdenstva na zaklade dvoch alebo troch svedkov;uvazte, o co hroznejsi trest si zasluzi ten, kto sliape po Bozom Synovi, znevazuje krv zmluvy, v ktorej bol posvateny, a tupi Ducha milosti?Ved pozname toho, ktory povedal: „Mne patri pomsta, ja sa odplatim. “ A zasa: „Pan bude sudit svoj lud. “Je hrozne padnut do ruk ziveho Boha. Len sa rozpomente na prve dni, ked ste po osvieteni prestali velky boj v utrpeni. Raz vas verejne hanobili a suzovali, inokedy ste boli spolocnikmi tych, ktorych stihlo to iste. Ved ste spolutrpeli s vaznami a s radostou ste znasali, ked vas olupili o majetok; lebo ste vedeli, ze mate lepsi a trvaly majetok. Preto netratte doveru, lebo ju caka velka odmena. Potrebujete vytrvalost, aby ste plnenim Bozej vole ziskali prislubenie. Lebo este chvilku, celkom kratku, a ten, ktory ma prist, pride, nebude meskat. Moj spravodlivy bude zit z viery, ale keby cuvol, moja dusa nebude mat v nom zalubenie. My vsak nepatrime k tym, co cuvaju na zahubu, ale k tym, co veria, aby ziskali zivot. Viera je zakladom toho, v co dufame, dokazom toho, co nevidime. Nou si predkovia ziskali dobre svedectvo. Vierou chapeme, ze Bozie slovo stvarnilo svety tak, ze z neviditelneho povstalo viditelne. Vierou priniesol Abel Bohu lepsiu obetu ako Kain a nou si ziskal svedectvo, ze je spravodlivy, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a nou este aj ako mrtvy hovori. Vierou bol Henoch preneseny, aby neuzrel smrt; nenasli ho, lebo Boh ho preniesol. Este pred prenesenim si ziskal svedectvo, ze sa paci Bohu. Bez viery je totiz nemozne pacit sa Bohu. Lebo kto prichadza k Bohu, musi verit, ze je a ze odmiena tych, co ho hladaju. S vierou prijal Noe pokyn o tom, co este nebolo vidiet, a s baznou postavil korab na zachranu svojej rodiny; nou odsudil svet a stal sa dedicom spravodlivosti, ktora je z viery. S vierou posluchol Abraham, ked bol povolany, aby siel na miesto, ktore mal dostat ako dedicstvo; isiel a ani nevedel, kam ide. S vierou sa usadil v zaslubenej zemi ako v cudzej a byval v stanoch s Izakom a Jakubom, spoludedicmi toho isteho prislubenia. Lebo cakal na mesto s pevnymi zakladmi, ktoreho stavitelom a tvorcom je Boh. Vierou aj neplodna Sara dostala napriek pokrocilemu veku silu pocat potomka, lebo verila, ze je verny ten, ktory dal prislubenie. Preto aj z jedneho, a to odumreteho, vzislo ich take mnozstvo, ako je hviezd na nebi a piesku na brehu mora, a ten sa neda spocitat. Vsetci tito umierali vo viere, aj ked nedosiahli to, co bolo prislubene, ale z dialky to videli a pozdravovali; a vyznavali, ze su na zemi iba cudzincami a putnikmi. A ked takto hovoria, naznacuju, ze hladaju vlast. Ved keby boli mali na mysli tu, z ktorej vysli, mali dost casu vratit sa. Ale oni tuzia po lepsej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbi volat sa ich Bohom, ved im pripravil miesto. S vierou obetoval Abraham Izaka, ked bol skusany, a jednorodeneho obetoval ten, ktory dostal prislubeniaa ktoremu bolo povedane: „Po Izakovi sa bude volat tvoje potomstvo. “Usudzoval totiz, ze Boh ma moc aj z mrtvych vzkriesit. Preto ho dostal naspat aj ako predobraz. S vierou pozehnal Izak Jakuba a Ezaua vzhladom na buducnost. S vierou pozehnal umierajuci Jakub jednotlivo Jozefovych synov a poklonil sa oprety o vrchol svojej palice. S vierou hovoril umierajuci Jozef o odchode synov Izraela a dal pokyny ohladne svojich kosti. S vierou ukryvali rodicia Mojzisa tri mesiace po jeho narodeni, lebo videli, ze dieta je povabne, a nebali sa kralovho rozkazu. Ked Mojzis dospel, s vierou odoprel volat sa synom faraonovej dcery. Volil radsej trpiet s Bozim ludom, nez mat chvilkovy pozitok z hriechu,a za vacsie bohatstvo pokladal Kristovo pohanenie ako poklady Egypta; hladel totiz na odmenu. S vierou opustil Egypt a nezlakol sa kralovho hnevu; vydrzal, akoby videl neviditelneho. S vierou slavil Velku noc a kropenie krvou, aby sa zhubca nedotkol prvorodenych. S vierou presli Cervenym morom ako po suchej zemi, kym Egyptania, co sa o to pokusili, boli pohlteni. Pre vieru padli mury Jericha, ked ich obchadzali sedem dni. Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedacov. A co mam este povedat? Ved by mi nestacil cas, keby som mal rozpravat o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Davidovi, Samuelovi a o prorokoch,ktori vierou dobyvali kralovstva, vykonavali spravodlivost, ziskali prislubenia, levom zapchavali tlamy,uhasali silu ohna, unikali ostriu meca, z nevladnych sa stavali mocnymi, muzneli v boji, na utek zahanali cudzie siky;zeny dostali svojich mrtvych vzkriesenych. Ini boli muceni, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepsie, vzkriesenie. Ini zasa zakusili vysmech a bicovanie, ba aj okovy a vazenie;kamenovali ich, rozpilovali ich, umierali pod mecom; tulali sa v ovcich a kozich koziach, nudzni, utlacani a suzovani. Oni, ktorych svet nebol hoden, bludili po pusti a po horach, po jaskyniach a zemskych roklinach. A tito vsetci, hoci sa vo viere osvedcili, nedosiahli prislubenie,lebo Boh prichystal pre nas nieco lepsie, aby nedosiahli dokonalost bez nas. Preto aj my, obklopeni takym oblakom svedkov, zhodme vsetku pritaz a hriech, ktory nas opantava, a vytrvalo bezme v zavode, ktory mame pred sebou,s ocami upretymi na Jezisa, povodcu a zavrsitela viery. On namiesto radosti, ktora sa mu nukala, vzal na seba kriz, pohrdol potupou a sedi po pravici Bozieho tronu. Myslite na toho, ktory zniesol take protirecenie hriesnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. V boji proti hriechu ste este neodporovali az do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktore sa vam prihovara ako synom: „Syn moj, nepohrdaj Panovou vychovou, ani neklesaj, ked ta on karha. Lebo koho Pan miluje, toho tresce, a slaha kazdeho, koho prijima za syna. “Je na vasu napravu, co znasate. Boh s vami zaobchadza ako so synmi. A ktoreho syna by otec nekarhal?Ak ste mimo vychovy, na ktorej dostali ucast vsetci, potom ste nemanzelske deti, a nie synovia!A potom aj nasi telesni otcovia nas vychovavali a vazili sme si ich. Nepodriadime sa tym viac Otcovi duchov a budeme zit?!A oni nas karhali na kratky cas a tak, ako sa im videlo, on vsak kvoli tomu, co je uzitocne, aby sme mali ucast na jeho svatosti. Pravda, kazda vychova v pritomnosti sa nezda radostna, ale krusna; neskor vsak prinasa upokojujuce ovocie spravodlivosti tym, ktorych ona vycvicila. Preto vzpruzte ochabnute ruky a podlomene kolena!A vase nohy nech kracaju rovno, aby sa to, co je chrome, nevykĺbilo, ale skor aby sa uzdravilo. Usilujte sa o pokoj so vsetkymi a o svatost, bez ktorej nik neuvidi Pana. Dbajte na to, aby nik nepremeskal Boziu milost; aby nevyrazil nejaky koren horkosti a nevyvolal zmatok a nenakazil mnohych. Nech nik nie je smilnik alebo svetak ako Ezau, ktory za jediny pokrm predal svoje prvorodenstvo. Ved viete, ze aj ked neskor tuzil zdedit pozehnanie, bol odvrhnuty a nenasiel moznost napravy, hoci ju so slzami hladal. Nepriblizili ste sa k hmatatelnemu a plapolajucemu ohnu ani k ciernave, temnote a burkeani k zvuku polnice a hrmotu slov. Ti, co ho poculi, prosili, aby sa im uz tak nehovorilo;nemohli totiz uniest prikaz: „Ak sa co i len zviera dotkne vrchu, bude ukamenovane. “A take strasne bolo to, co videli, ze Mojzis povedal: „Zlakol som sa a trasiem sa. “No vy ste sa priblizili k vrchu Sion a k mestu ziveho Boha, k nebeskemu Jeruzalemu, k myriadam anjelov, k slavnostnemu zhromazdeniua k spolocenstvu prvorodenych, ktori su zapisani v nebi, k Bohu, sudcovi vsetkych, k duchom spravodlivych, ktori uz dosiahli dokonalost,k Jezisovi, prostrednikovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktora vola hlasnejsie ako Abelova. Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktory hovori. Lebo ak neunikli tamti, co odmietali toho, ktory hovoril na zemi, o co menej my, ked sa odvratime od toho, ktory hovori z neba. Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz vsak slubuje: „Este raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. “A to „este raz“ naznacuje premenu toho, co je otrasitelne ako stvorene, aby ostalo to, co je neotrasitelne. A tak kedze prijimame neotrasitelne kralovstvo, zachovajme si milost a pomocou nej sluzme Bohu tak, aby sme sa mu pacili, s uctou a baznou. Ved nas Boh je stravujuci ohen. Bratska laska nech trva. Nezabudajte na pohostinnost, lebo niektori takto prijali ako hosti anjelov, a ani o tom nevedeli. Pamatajte na vaznov, akoby ste boli s nimi uvazneni, a na tych, co trpia, ved aj vy sami ste v tele. Manzelstvo nech maju vsetci v ucte a manzelske lozko neposkvrnene, lebo smilnikov a cudzoloznikov bude sudit Boh. Vase spravanie nech je bez lakomstva; budte spokojni s tym, co mate. Ved on sam povedal: „Nezanecham ta, ani neopustim. “Preto smelo mozeme povedat: „Pan mi pomaha, nebudem sa bat; coze mi urobi clovek?“Pamatajte na svojich predstavenych, ktori vam hlasali Bozie slovo. Dobre si vsimnite, aky bol koniec ich zivota, a napodobnujte ich vieru. Jezis Kristus je ten isty vcera i dnes a naveky!Nedajte sa zviest vselijakymi a cudzimi naukami, lebo najlepsie je posilnovat srdce milostou, a nie pokrmami, ktore neosozili tym, co z nich zili. Mame oltar, z ktoreho nemaju pravo jest ti, co sluzia stanku. Ved tela tych zvierat, ktorych krv velknaz vnasa do Svatyne za hriech, sa spaluju mimo tabora. Preto aj Jezis, aby posvatil lud svojou krvou, trpel za branou. Vyjdime teda k nemu von z tabora a znasajme jeho pohanenie. Lebo tu nemame trvale mesto, ale hladame buduce. Skrze neho teda ustavicne prinasajme Bohu obetu chvaly, totiz ovocie ust, ktore vyznavaju jeho meno. Ale nezabudajte na dobrocinnost a vzajomnu pomoc, lebo v takych obetach ma Boh zalubu. Posluchajte svojich predstavenych a podriadujte sa im, lebo oni bdeju nad vasimi dusami a budu sa za ne zodpovedat; aby to robili s radostou, a nie so vzdychanim, lebo to by vam neosozilo. Modlite sa za nas; sme totiz presvedceni, ze mame dobre svedomie, ved si chceme vo vsetkom dobre pocinat. Ale predsa velmi vas prosim, robte to, aby som sa zasa cim skor vratil k vam. A Boh pokoja, ktory pre krv vecnej zmluvy vzkriesil z mrtvych velkeho pastiera oviec, nasho Pana Jezisa,nech vas utvrdi v kazdom dobre, aby ste plnili jeho volu; a nech v nas vykona, co sa jemu paci, skrze Jezisa Krista. Jemu nech je slava na veky vekov. Amen. Prosim vas, bratia, zneste slova povzbudenia; ved som vam napisal iba kratko. Vedzte, ze nas brat Timotej bol prepusteny na slobodu. Ak skoro pride, navstivim vas spolu s nim. Pozdravte vsetkych svojich predstavenych a vsetkych svatych. Pozdravuju vas ti, co su z Italie. Milost nech je s vami vsetkymi. Jakub, sluzobnik Boha a Pana Jezisa Krista, posiela pozdrav dvanastim kmenom v diaspore. Bratia moji, pokladajte to len za radost, ked podstupite vselijake skusky,ved viete, ze skuska vasej viery prinasa vytrvalost. A vytrvalost sa ma ukazat v dokonalych skutkoch, aby ste boli dokonali a neporuseni a v nicom nezaostavali. Ak niekomu z vas chyba mudrost, nech si prosi od Boha, ktory dava vsetkym stedro a bez vycitky, a dostane ju. Ale nech prosi s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podoba sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taky clovek nech sa nenazdava, ze dostane nieco od Pana;- muz s rozpoltenou myslou, nestaly vo vsetkom svojom pocinani. Brat v nizkom postaveni nech sa chvali svojim povysenim,bohaty zasa svojou ubohostou, lebo sa pominie ako kvet travy:vyjde slnko so svojou palavou a vysusi travu, jej kvet odpadne a krasa jej zjavu zanikne. Tak zvadne aj bohac na svojich cestach. Blahoslaveny muz, ktory vydrzi skusku, lebo ked sa osvedci, dostane veniec zivota, ktory Boh prislubil tym, co ho miluju. Nech nik v pokuseni nehovori: „Boh ma pokusa. “ Ved Boha nemozno pokusat na zle a ani on sam nikoho nepokusa. Ale kazdeho pokusa vlastna ziadostivost, ktora ho zachvacuje a zvadza. Ziadostivost potom, ked pocne, porodi hriech, a ked je hriech dokonany, splodi smrt. Nemylte sa, bratia moji milovani!Kazdy dobry udel, kazdy dokonaly dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktoreho niet premeny ani tiena zmeny. On nas zo svojej vole zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia. Vedzte, bratia moji milovani: kazdy clovek ma byt rychly, ked treba pocuvat, ale pomaly do reci a pomaly do hnevu,lebo clovek v hneve nekona, co je spravodlive pred Bohom. Preto odlozte vsetku necistotu a akukolvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktore ma moc spasit vase duse. A slovo aj uskutocnujte, nebudte len posluchacmi, ktori klamu sami seba. Lebo kto iba pocuva slovo a neuskutocnuje ho, podoba sa muzovi, co si v zrkadle prezera svoju prirodzenu tvar. Pozrie sa na seba, odide a hned zabudne, aky je. Ale kto sa zahladi do dokonaleho zakona slobody a vytrva, kto nie je zabudlivy posluchac, ale uskutocnovatel diela, ten bude blahoslaveny pre svoje skutky. Ak si niekto mysli, ze je nabozny, a nedrzi si jazyk na uzde, ale klame sam seba, toho naboznost je marna. Cista a neposkvrnena naboznost pred Bohom a Otcom je: navstevovat siroty a vdovy v ich tiesni a zachovat sa neposkvrnenym od tohto sveta. Bratia moji, nespajajte vieru v nasho Pana slavy, Jezisa Krista, s nadrzanim osobam. Lebo ak pride na vase zhromazdenie muz so zlatym prstenom a v skvostnom ruchu a pride aj chudobny v chatrnom odevea vy si vsimnete toho, ktory je obleceny do nadherneho rucha, a poviete: „Ty sa posad pekne tu!“, ale chudobnemu poviete: „Ty si stan tam, alebo si sadni k mojej podnozke!“,vari nerobite rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyselnymi sudcami?!Pocuvajte, moji milovani bratia! Nevyvolil Boh tych, co su vo svete chudobni, aby boli bohati vo viere a dedicia kralovstva, ktore prislubil tym, co ho miluju?A vy ste chudobneho znevazili! Neutlacaju vas prave bohati a nevlacia vas prave oni po sudoch?A neruhaju sa prave oni vznesenemu menu, ktore sa vzyvalo nad vami?Ak vsak uskutocnujete kralovsky zakon podla Pisma: „Milovat budes svojho blizneho ako seba sameho!“, dobre robite. Ale ak nadrzate osobam, pachate hriech a zakon vas usvedcuje z priestupku. Kto by totiz zachoval cely zakon, ale prestupil by ho v jednom prikazani, previnil by sa proti vsetkym. Lebo ten, ktory povedal: „Nescudzolozis,“ povedal aj: „Nezabijes. “ A ked aj nescudzolozis, ale zabijas, prestupujes zakon. Hovorte a konajte ako ti, co maju byt sudeni podla zakona slobody!Sud bez milosrdenstva caka totiz toho, kto nepreukazal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvysuje nad sudom. Bratia moji, co osozi, ked niekto hovori, ze ma vieru, ale nema skutky? Moze ho taka viera spasit?Ak je brat alebo sestra bez siat a chyba im kazdodenna obzivaa niekto z vas by im povedal: „Chodte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, co potrebuju pre telo, co to osozi?!Tak aj viera: ak nema skutky, je sama v sebe mrtva. Ale niekto povie: „Ty mas vieru a ja mam skutky. “ Ukaz mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukazem vieru. Veris, ze Boh je jeden? Dobre robis. Ale aj diabli veria, a trasu sa!Chces vediet, marnivy clovece, ze viera bez skutkov je neucinna?Nebol nas otec Abraham ospravedlneny zo skutkov, ked obetoval na oltari svojho syna Izaka?Vidis, ze viera spoluposobila s jeho skutkami a ze skutkami dosiahla viera dokonalost. Tak sa splnilo Pismo, ktore hovori: „Abraham uveril Bohu a to sa mu pocitalo za spravodlivost. “ A bol nazvany Bozim priatelom. Vidite, ze clovek je ospravedlneny zo skutkov, a nie iba z viery. A nebola podobne ospravedlnena zo skutkov aj neviestka Rachab, ked prijala poslov a poslala ich inou cestou?Lebo ako telo bez ducha je mrtve, tak je mrtva aj viera bez skutkov. Bratia moji, nechcite byt mnohi ucitelmi, ved viete, ze nas caka prisnejsi sud. Ved vsetci sa prehresujeme v mnohom. Kto sa neprehresuje slovom, je dokonaly muz, schopny udrzat na uzde aj cele telo. Ked davame konom do ust zubadlo, aby nas posluchali, ovladame cele ich telo. Hla, aj lode: hoci su take velke a zenu ich prudke vetry, malicke kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelnik. Tak aj jazyk: je to sice maly ud, ale honosi sa velkymi vecami. Pozrite, aky maly ohen aku velku horu zapali!Aj jazyk je ohen, svet nepravosti; jazyk je medzi nasimi udmi ten, ktory poskvrnuje cele telo, rozpaluje kolobeh zivota a sam je peklom rozpaleny. Clovek kroti a aj skrotil vsetky druhy zveri, vtakov, plazov i morskych zivocichov,no jazyk nik z ludi skrotit nemoze. Je to nepokojne zlo, je plny smrtiaceho jedu. Nim dobrorecime Panovi a Otcovi, a nim aj zlorecime ludom, stvorenym na Boziu podobu. Z tych istych ust vychadza dobrorecenie i zlorecenie. A nema to tak byt, bratia moji. Vari pramen chrli tym istym otvorom vodu sladku aj horku?Vari moze, bratia moji, figovnik rodit olivy alebo vinic figy? Ani slany pramen nemoze davat sladku vodu. Kto je medzi vami mudry a rozumny? Nech dobrym zivotom ukaze svoje skutky v mudrej skromnosti. Ale ak mate v srdci trpku ziarlivost a svary, potom sa nevychvalujte a neluhajte proti pravde. To nie je mudrost, ktora zostupuje zhora, ale pozemska, telesna, diabolska. Lebo kde je ziarlivost a svary, tam je nepokoj a kazde mozne zlo. Mudrost, ktora je zhora, je predovsetkym cudna, potom upokojujuca, skromna, zmierliva, plna milosrdenstva a dobreho ovocia, nepochybujuca a bez pretvarky. A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tych, co siria pokoj. Odkial su medzi vami boje a odkial rozbroje? Ci nie odtial - z vasich ziadostivosti, ktore broja vo vasich udoch?Ziadostivi ste, a nemate. Vrazdite a zavidite, a nemozete nic dosiahnut. Hadate sa a bojujete. Nic nemate, lebo neprosite. Prosite, a nedostavate, lebo zle prosite; chcete to vyuzit na svoje naruzivosti. Cudzoloznici, neviete, ze priatelstvo s tymto svetom je nepriatelstvo s Bohom?! Kto teda chce byt priatelom tohto sveta, stava sa nepriatelom Boha. Alebo si myslite, ze Pismo nadarmo hovori: „Takmer ziarlivo tuzi po nas Duch, ktory v nas prebyva“?Dava vsak vacsiu milost; preto hovori: „Boh pysnym odporuje, ale pokornym dava milost. “Podriadte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vas. Priblizte sa k Bohu a on sa priblizi k vam. Obmyte si ruky, hriesnici, a ocistite si srdcia, vy, co mate rozpoltenu mysel. Precitte svoju ubohost, zialte a placte. Vas smiech nech sa obrati na narek a radost na zial. Pokorte sa pred Panom a on vas povysi. Bratia, neosocujte jeden druheho. Kto osocuje brata alebo svojho brata posudzuje, osocuje zakon a odsudzuje zakon. Ale ak odsudzujes zakon, nie si plnitel zakona, ale sudca. Jeden je zakonodarca a sudca, ktory moze spasit i zahubit. Ale kto si ty, ze sudis blizneho?A teraz vy, co hovorite: „Dnes alebo zajtra pojdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupcit a zarabat,“- vy predsa neviete, co bude zajtra s vasim zivotom! Ved ste ako para, ktora sa na chvilku ukaze a potom zmizne. Namiesto toho by ste mali hovorit: „Ak Pan bude chciet, budeme zit a urobime toto alebo ono. “Ale vy sa teraz chvalite vo svojej pyche; a kazda takato chvala je zla. Kto teda vie dobre robit, a nerobi, ma hriech. A vy, bohaci, placte a kvilte nad biedami, ktore prichadzaju na vas!Vase bohatstvo zhnilo a vase satstvo rozozrali mole. Vase zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedcit proti vam a zozerie vam telo ako ohen. Nahromadili ste si poklady v poslednych dnoch. Hla, mzda, ktoru ste zadrzali robotnikom, co vam zali polia, krici. A krik zencov dosiel k sluchu Pana Zastupov. Tu na zemi ste hodovali a hyrili. Vykrmili ste si srdcia na den zakalacky. Odsudili ste a zabili spravodliveho; a on vam neodporuje. Budte teda, bratia, trpezlivi az do Panovho prichodu. Pozrite: aj rolnik caka na vzacnu urodu zeme a trpezlivo caka, kym nedostane vcasny i neskory dazd. Budte aj vy trpezlivi a posilnite si srdcia, lebo Panov prichod sa priblizuje. Nestazujte sa, bratia, jeden na druheho, aby ste neboli odsudeni. Hla, sudca stoji predo dvermi. Za priklad, ako trpiet a byt trpezlivym, berte si, bratia; prorokov, ktori hovorili v Panovom mene. Hla, blahoslavime tych, ktori vytrvali. Poculi ste o Jobovej vytrvalosti a videli ste, ako to Pan ukoncil. Lebo Pan je milosrdny a milostivy. Ale predovsetkym, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prisahou. Vase „ano“ nech je „ano“ a „nie“ nech je „nie“, aby ste neprepadli sudu. Trpi niekto z vas? Nech sa modli. Je niekto vesely? Nech spieva zalmy. Je niekto z vas chory? Nech si zavola starsich Cirkvi; a nech sa nad nim modlia a mazu ho olejom v Panovom mene. Modlitba s vierou uzdravi choreho a Pan mu ulavi; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznavajte si teda navzajom hriechy a modlite sa jeden za druheho, aby ste ozdraveli. Lebo vela zmoze naliehava modlitba spravodliveho. Elias bol krehky clovek ako my, a ked sa naliehavo modlil, aby neprsalo, neprsalo na zemi tri roky a sest mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dazd a zem vydala svoj plod. Bratia moji, keby niekto z vas zbludil od pravdy a iny ho obrati,nech vie, ze ten, kto vrati hriesnika z jeho bludnej cesty, zachrani jeho dusu od smrti a zakryje mnozstvo hriechov. Peter, apostol Jezisa Krista, vyvolenym, co su ako cudzinci v diaspore v Ponte, Galacii, Kappadocii, Azii a Bitynii,ktorych Boh Otec vopred poznal a Duchom posvatil, aby boli poslusni a pokropeni krvou Jezisa Krista: Milost vam a pokoj v hojnosti. Nech je zvelebeny Boh a Otec nasho Pana Jezisa Krista, ktory nas vo svojom velkom milosrdenstve vzkriesenim Jezisa Krista z mrtvych znovuzrodil pre zivu nadej,pre neporusitelne, neposkvrnene a nevadnuce dedicstvo. Ono sa uchovava pre vas v nebi. Vas Bozia moc vierou chrani pre spasu, ktora je pripravena zjavit sa v poslednom case. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmutite pre rozlicne skusky,aby vam vasa vyskusana viera, omnoho vzacnejsia ako pominutelne zlato, ktore sa tiez skusa ohnom, bola na chvalu, slavu a cest vtedy, ked sa zjavi Jezis Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidite, ale verite a jasate nevyslovnou radostou, plnou slavy,ze dosahujete ciel svojej viery - spasu dusi. Tuto spasu hladali a skumali proroci, ktori prorokovali o milosti, pripravenej pre vas. Skumali, na ktory cas a na ake okolnosti ukazuje Kristov Duch, ktory bol v nich, ked vopred svedcil o Kristovych utrpeniach a o slave, ktora po nich nasledovala. A bolo im zjavene, ze nie sebe, ale vam posluzili tym, co vam teraz zvestuju hlasatelia evanjelia v Duchu Svatom, zoslanom z neba, na co tuzia hladiet aj anjeli. Preto si prepaste bedra mysle, budte triezvi a celu svoju nadej uprite na milost, ktoru dostanete, ked sa zjavi Jezis Kristus. Ako poslusne deti neprisposobujte sa takym ziadostiam, ako ked ste boli v nevedomosti,ale ako svaty je ten, ktory vas povolal, budte aj vy svati vo vsetkom svojom pocinani;ved je napisane: „Budte svati, lebo ja som svaty. “A ked ako Otca vzyvate toho, ktory sudi bez nadrzania osobam, kazdeho podla jeho skutkov, zite v bazni v case svojho pobytu na zemi. Ved viete, ze zo svojho marneho sposobu zivota, zdedeneho po otcoch, boli ste vykupeni nie porusitelnym striebrom alebo zlatom,ale drahou krvou Krista, bezuhonneho a neposkvrneneho Baranka. On bol vopred vyhliadnuty, este pred stvorenim sveta, zjavil sa vsak az v poslednych casoch kvoli vam,co skrze neho verite v Boha, ktory ho vzkriesil z mrtvych a dal mu slavu, aby sa vasa viera a nadej upinali na Boha. Poslusnostou pravde ste si ocistili duse, aby ste mali bratsku lasku bez pokrytectva. Preto sa zo srdca navzajom vrucne milujte!Ved ste sa znovuzrodili nie z porusitelneho semena, ale z neporusitelneho: Bozim slovom, zivym a vecnym. Lebo kazde telo je ako trava a vsetka jeho slava ako kvet travy. Trava uschne, kvet odpadne,ale Panovo slovo trva naveky. A to je to slovo, ktore sa vam zvestovalo. Odlozte teda vsetku zlobu a kazdu lest, pokrytectvo, zavist a kazde ohovaraniea ako novonarodene deti tuzte po nefalsovanom duchovnom mlieku, aby ste od neho rastli na spasu,ked ste okusili, aky dobry je Pan. Prichadzajte k nemu, k zivemu kamenu, ktory ludia sice zavrhli, ale pred Bohom je vyvoleny a vzacny,a dajte sa vbudovat aj vy ako zive kamene do duchovneho domu, do svateho knazstva, aby ste prinasali duchovne obety, prijemne Bohu skrze Jezisa Krista. Preto je v Pisme: „Hla, kladiem na Sione kamen uholny, vyvoleny a vzacny; kto v neho veri, nebude zahanbeny. “Vam teda, ktori verite, je na cest; pre tych vsak, co neveria: „Kamen, co stavitelia zavrhli, sa stal kamenom uholnym“,„kamenom urazu a skalou pohorsenia“. Oni nan narazaju, lebo neveria slovu. A na to su aj urceni. Ale vy ste vyvoleny rod, kralovske knazstvo, svaty narod, lud urceny na vlastnictvo, aby ste zvestovali slavne skutky toho, ktory vas z tmy povolal do svojho obdivuhodneho svetla. Kedysi ste ani ludom neboli, a teraz ste Bozi lud; vy, co ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli. Milovani, prosim vas ako cudzincov a putnikov: zdrzajte sa telesnych ziadosti, ktore bojuju proti dusi. Vase spravanie medzi pohanmi nech je vzorne, aby videli vase dobre skutky a v den navstivenia oslavovali Boha prave za to, z coho vas osocuju ako zlocincov. Kvoli Panovi sa podriadujte kazdej ludskej ustanovizni: ci uz kralovi ako najvyssiemu,alebo miestodrzitelom ako tym, ktorych on posiela trestat zlocincov a chvalit dobrych. Lebo to je Bozia vola, aby ste robili dobre, a tak umlcali nevedomost nerozumnych ludi,ako slobodni, ale nie taki, co slobodu maju za prikryvku zloby, ale ako Bozi sluzobnici. Vsetkych si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, krala si vazte. Sluhovia, podriadujte sa so vsetkou baznou panom, a nielen dobrym a miernym, ale aj zlym. Ved je to milost, ked niekto pre svoje svedomie pred Bohom znasa bolesti a nespravodlivo trpi. Lebo aka je to slava, ked znasate udery po tvari za to, ze hresite? Ale ak dobre robite, a predsa znasate utrpenia, je to milost pred Bohom. Ved na to ste povolani; lebo aj Kristus trpel za vas a zanechal vam priklad, aby ste kracali v jeho slapajach. On sa nedopustil hriechu, ani lest nebola v jeho ustach. Ked mu zlorecili, on nezlorecil, ked trpel, nevyhrazal sa, to postupil tomu, ktory sudi spravodlivo. Sam vyniesol nase hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a zili pre spravodlivost. Jeho rany vas uzdravili. Ved ste boli ako bludiace ovce, ale teraz ste sa vratili k pastierovi a biskupovi svojich dusi. Podobne zeny nech sa podriaduju svojim muzom, aby aj tych, co neveria slovu, bez slova ziskal zivot ich zien,ked uvidia vas cisty zivot v bazni. Vasa ozdoba nech nie je vonkajsia: zapletene vlasy, navesane zlato, preobliekanie siat,ale clovek skryty v srdci a co je neporusitelne: tichy a pokojny duch; to je vzacne pred Bohom. Tak sa kedysi ozdobovali aj svate zeny, ktore dufali v Boha a podriadovali sa svojim muzom;ako Sara posluchala Abrahama a volala ho panom. Vy ste jej dcerami, ak robite dobre a nebojite sa nijakeho zastrasovania. Rovnako aj vy, muzi, zite s nimi vo vedomi, ze su slabsou zenskou nadobou, a preukazujte im uctu ako spoludedickam milosti zivota, aby vam nic neprekazalo v modlitbach. Napokon budte vsetci jednomyselni, sucitni, bratsky sa milujte! Budte milosrdni a pokorni!Neodplacajte sa zlym za zle alebo zlorecenim za zlorecenie, ale naopak, zehnajte, lebo ste povolani, aby ste dostali dedicstvo pozehnania. „Ved kto chce milovat zivot a vidiet dobre dni, nech zdrziava svoj jazyk od zleho a svoje pery od reci ulisnej. Nech sa vyhyba zlu a robi dobre, nech hlada pokoj a usiluje sa on. Lebo Panove oci hladia na spravodlivych a k ich prosbam sa naklana jeho sluch; ale Panova tvar je proti tym, co robia zlo. “Ktoze vam uskodi, ak budete horlivi v dobrom?!Ale ak aj trpite pre spravodlivost, ste blahoslaveni. Nelakajte sa ich hrozieb a neplaste sa,ale uctievajte svato Krista, Pana, vo svojich srdciach, stale pripraveni obhajit sa pred kazdym, kto vas vyzyva zdovodnit nadej, ktora je vo vas. Robte to vsak skromne, s baznou a s dobrym svedomim, aby sa ti, co tupia vas dobry zivot v Kristovi, zahanbili prave v tom, z coho vas osocuju. Lebo je lepsie trpiet za dobre skutky, ak je to Bozia vola, ako za zle. Ved aj Kristus raz navzdy trpel za hriechy, spravodlivy za nespravodlivych, aby vas priviedol k Bohu. Bol usmrteny v tele, ale Duchom oziveny. V nom prisiel a kazal aj duchom, co boli vo vazeni. Oni kedysi verit nechceli, ked Bozia trpezlivost za Noemovych dni vyckavala, kym sa staval korab, v ktorom sa zachranili z vody len niekolki, spolu osem ludi. To je predobraz krstu, ktory teraz vas zachranuje. Nie tym, ze odstranuje telesnu spinu, ale vyprosuje u Boha ciste svedomie pre zmrtvychvstanie Jezisa Krista,ktory vystupil do neba, je po Bozej pravici a podriadeni su mu anjeli, mocnosti a sily. Ked teda Kristus trpel v tele, aj vy sa vyzbrojte tym istym zmyslanim. Lebo ten, kto trpel v tele, skoncoval s hriechom,aby zostavajuci cas v tele nezil ludskym ziadostivostiam, ale Bozej voli. Dost bolo casu, co ste predtym stravili podla ziadosti pohanov: zili ste vo vystrednostiach, v naruzivostiach, v opilstve, v obzerstve, v pijatikach a v hanebnom modlarstve. Cuduju sa, ze sa uz s nimi nevrhate do toho isteho prudu vystrednosti, a ruhaju sa. Avsak vydaju pocet tomu, ktory je pripraveny sudit zivych i mrtvych. Ved preto sa evanjelium zvestovalo aj mrtvym, aby boli odsudeni podla ludi v tele a zili podla Boha v Duchu. Priblizil sa koniec vsetkeho. Preto budte rozumni a bdejte na modlitbach. A predovsetkym majte vytrvalu lasku jedni k druhym, lebo laska zakryva mnozstvo hriechov. Budte vospolne pohostinni, bez somrania. Podla toho, kto aky dar dostal, sluzte si navzajom ako dobri spravcovia mnohotvarnej Bozej milosti. Ked niekto hovori, tak len ako Bozie slovo; ked niekto sluzi, tak len z moci, ktoru ustedruje Boh, aby bol vo vsetkom oslaveny Boh skrze Jezisa Krista. Jemu slava a vlada na veky vekov. Amen. Milovani, necudujte sa, ked ste v ohni skusok, ktore na vas prisli, akoby sa vam prihodilo nieco nezvycajne!Radujte sa, ked mate ucast na Kristovych utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, ked sa zjavi jeho slava. Ked vas hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslaveni, lebo Duch slavy, a Bozi na vas spociva. Len nech nik z vas netrpi ako vrah alebo zlodej, alebo zlocinec, alebo sliedic. Kto vsak trpi ako krestan, nech sa nehanbi, ale nech oslavuje Boha tymto menom. Lebo je cas, aby sa zacal sud od Bozieho domu. Ale ak sa zacne od nas, aky bude koniec tych, co neveria Boziemu evanjeliu?!„A ak sa spravodlivy tazko zachrani, kde sa podeje bezbozny a hriesnik?“Preto aj ti, co trpia podla Bozej vole, nech dobrymi skutkami odporucaju svoje duse vernemu Stvoritelovi. Starsich, co su medzi vami, prosim ako spolustarsi a svedok Kristovych utrpeni, ale aj ucastnik jeho slavy, ktora sa ma v buducnosti zjavit:Paste Bozie stado, ktore je u vas; starajte sa on nie z prinutenia, ale dobrovolne, podla Bozej vole, nie pre mrzky zisk, ale ochotne;nie ako pani nad dedicnym podielom, ale ako vzor stada. A ked sa zjavi Najvyssi pastier, dostanete nevadnuci veniec slavy. Podobne vy, mladsi, podriadujte sa starsim. Vsetci sa navzajom zaodejte pokorou, lebo Boh pysnym odporuje, ale pokornym dava milost. Pokorte sa teda pod mocnou Bozou rukou, aby vas povysil v urcenom case. Na neho zlozte vsetky svoje starosti, lebo on sa o vas stara. Budte triezvi a bdejte! Vas protivnik, diabol, obchadza ako revuci lev a hlada, koho by zozral. Vzoprite sa mu, pevni vo viere, a vedzte, ze take iste utrpenie dolieha na vasich bratov po celom svete. A Boh vsetkej milosti, ktory vas v Kristovi Jezisovi povolal do svojej vecnej slavy, on sam vas po kratkom utrpeni zdokonali, posilni, utvrdi a upevni. Jemu vlada na veky vekov. Amen. Prostrednictvom Silvana, ktoreho pokladam za vam verneho brata, som vam kratko napisal, aby som vas povzbudil a dosvedcil, ze toto je ta prava Bozia milost; v nej vytrvajte!Pozdravuje vas cirkev, vyvolena ako vy, ktora je v Babylone, aj moj syn Marek. Pozdravte sa navzajom bozkom lasky. Pokoj vam vsetkym, co ste v Kristovi. Simon Peter, sluzobnik a apostol Jezisa Krista, tym, co dostali tu istu vzacnu vieru ako my v spravodlivosti nasho Boha a Spasitela Jezisa Krista:Milost vam a pokoj v hojnosti v poznani Boha a Jezisa, nasho Pana. Jeho bozska moc nam darovala vsetko, co treba pre zivot a naboznost poznanim toho, ktory nas povolal vlastnou slavou a mocou. Tym nam daroval vzacne a velmi velke prislubenia, aby ste sa skrze ne stali ucastnymi na Bozej prirodzenosti a unikli poruseniu, ktore je vo svete pre ziadostivost. A prave preto vynalozte vsetko usilie na to, aby ste k svojej viere pripojili cnost, k cnosti poznanie,k poznaniu zdrzanlivost, k zdrzanlivosti trpezlivost, k trpezlivosti naboznost,k naboznosti bratsku naklonnost a k bratskej naklonnosti lasku. Ak toto vsetko mate a ak sa to rozhojnuje, nebudete necinnymi a neplodnymi v poznavani nasho Pana Jezisa Krista. Kto vsak toto nema, je slepy, kratkozraky: zabudol, ze bol ocisteny od svojich starych hriechov. Preto sa, bratia, tym viac usilujte upevnovat svoje povolanie a vyvolenie. Ved ak budete to robit, nikdy nepadnete. Tak sa vam nasiroko otvori vstup do vecneho kralovstva nasho Pana a Spasitela Jezisa Krista. Preto vam to budem stale pripominat, hoci to viete a ste utvrdeni v pravde, ktoru teraz mate. Ale povazujem za spravne prebudzat vas napominanim, kym som v tomto stanku. Viem, ze coskoro zlozim svoj stanok, ako mi to aj zjavil nas Pan Jezis Kristus. No postaram sa, aby ste si aj po mojom odchode casto pripominali tieto veci. Ved sme nesledovali vymyslene bajky, ked sme vas oboznamili s mocou a prichodom nasho Pana Jezisa Krista, ale sami sme boli ocitymi svedkami jeho veleby. On dostal od Boha Otca cest a slavu, ked mu z velebnej slavy zaznel hlas: „Toto je moj Syn, moj milovany, v ktorom mam zalubenie. “A tento hlas sme my poculi; zaznel z neba, ked sme boli s nim na svatom vrchu. Tym je aj prorocke slovo pre nas pevnejsie. A vy dobre robite, ze hladite nan ako na lampu, ktora svieti v temnom mieste, kym nesvitne den a nevzide vo vasich srdciach zornica. Predovsetkym vsak vedzte, ze nijake proroctvo v Pisme nepripusta sukromny vyklad. Lebo proroctvo nikdy nevzislo z ludskej vole, ale pod vedenim Ducha Svateho prehovorili ludia poslani od Boha. V lude vsak boli aj falosni proroci; tak budu medzi vami falosni ucitelia, ktori budu vnasat zhubne rozkoly; budu zapierat Pana, ktory ich vykupil, a tym privedu na seba nahlu zahubu. Mnohi budu nasledovat ich vystrednosti a pre nich budu potupovat cestu pravdy. Vo svojom lakomstve budu vas vykoristovat falosnymi recami. Ich odsudenie sa pripravuje uz oddavna a ich zahuba nedrieme. Ved Boh neusetril ani anjelov, ked zhresili, ale zvrhol ich do tmavych priepasti podsvetia a dal ich strazit az do sudu. Ani stary svet neusetril, ale zachranil Noema, hlasatela spravodlivosti, ako osmeho, ked priviedol potopu na svet bezboznych. Aj mesta Sodomu a Gomoru odsudil na zanik a obratil ich na popol, a tak dal priklad, co caka bezboznych. Vyslobodil vsak spravodliveho Lota, ktoreho trapil vystredny zivot nemravnikov. Kym tento spravodlivy byval medzi nimi, trapilo jeho spravodlivu dusu, ze musel den co den pocut a vidiet ich nemravne skutky. Pan vsak vie vytrhnut naboznych zo skusky a nespravodlivych ponechat na den sudu na potrestanie;a to predovsetkym tych, ktori sa zenu za necistymi ziadostami tela a pohrdaju Panom. Bezocivi opovazlivci, neboja sa ruhat duchovnym bytostiam,kym ani anjeli, hoci su vacsi co do sily a moci, nevynasaju proti nim ruhavy vyrok pred Panom. Tito vsak ako nerozumne zvierata, od prirody urcene na to, aby ich lovili a nicili, ruhaju sa tomu, co nepoznaju. Zahynu vo svojej skazenostia proti svojej voli dostanu odplatu za svoju nepravost ti, co za rozkos pokladaju denne hyrenie; su sama spina a skvrna a hyria roztopasne, ked v rozkosiach s vami hoduju. Oci maju plne cudzolozstva a su nenasytni po hriechu; zvadzaju nepevne duse a srdce maju vycvicene v lakomstve; su to synovia kliatby. Opustili priamu cestu a zabludili, nasledovali cestu Balaama z Bosoru, ktory si oblubil odplatu za nepravost. Bol vsak pokarhany za svoj priestupok. Neme tazne zviera sa ozvalo ludskym hlasom a zabranilo prorokovmu sialenstvu. Ti ludia su pramene bez vody a mracna hnane vichricou; je im pripravena posmurna temnota. Lebo reci maju pysne a prazdne a zvadzaju ziadostami tela a vystrednostami tych, co sotva unikli tym, co ziju v blude. Slubuju im slobodu, ale sami su otrokmi skazy; ved kazdy je otrokom toho, kto sa ho zmocnil. Ak sa teda ti, co poznanim nasho Pana a Spasitela Jezisa Krista unikli poskvrnam sveta, znova do nich zapletu a daju sa premoct, ich koniec je horsi, ako bol zaciatok. Bolo by pre nich lepsie, keby neboli vobec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznat a odvratit sa od svateho prikazania, ktore sa im zverilo. Prihodilo sa im to, co hovori pravdive prislovie: „Pes sa k tomu vratil, co vyvratil, a umyte prasa vala sa v blate zasa. “Milovani, toto je uz druhy list, ktory vam pisem, a v obidvoch vas napominam, lebo chcem prebudit vasu cistu mysel,aby ste pamatali na to, co predpovedali svati proroci, i na to, co prikazal Pan a Spasitel a co vam odovzdali apostoli. Predovsetkym vedzte, ze v poslednych dnoch pridu s posmechom posmievaci, zijuci podla svojich ziadosti,a budu hovorit: „Kde je ten jeho prislubeny prichod?“ Ved odvtedy, ako zosnuli otcovia, vsetko ostava tak, ako to bolo od pociatku stvorenia. Skryte je im totiz - a oni to chcu -, ze nebo je oddavna a ze zem povstala Bozim slovom z vody a skrze vodua ze skrze ne zahynul aj vtedajsi svet, zatopeny vodou. A to iste slovo udrziava terajsie nebo i zem a zachovava pre ohen, ked pride den sudu a zahuby bezboznych ludi. Toto jedno nech vam je, milovani, zjavne: ze u Pana je jeden den ako tisic rokov a tisic rokov ako jeden den. Pan nemeska s prislubenim, ako sa niektori nazdavaju, ze meska; on je len trpezlivy s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa vsetci dali na pokanie. Panov den pride ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominu, zivly sa palavou rozplynu, aj zem i diela, ktore su na nej. A ked sa toto vsetko ma tak rozplynut, ako svato a nabozne musite zit vy,co ocakavate tuzobne prichod Bozieho dna, pre ktory sa nebesia palavou rozplynu a zivly sa v ohni roztopia!Podla jeho prislubu ocakavame nove nebo a novu zem, na ktorych prebyva spravodlivost. Preto, milovani, ked toto ocakavate, usilujte sa, aby vas nasiel neposkvrnenych a bez uhony, v pokoji. A zhovievavost nasho Pana pokladajte za spasu, ako vam napisal aj nas milovany brat Pavol podla mudrosti, ktora mu bola dana,tak ako vo vsetkych listoch, ked v nich o tomto hovori. Niektore miesta v nich su tazko zrozumitelne a neuceni a neutvrdeni ludia ich prekrucaju, ako aj ostatne Pisma, na svoju vlastnu zahubu. Ale vy, milovani bratia, ktori to uz viete, chrante sa, aby ste sa nedali zviest bludom nicomnikov a aby ste neodpadli od svojho pevneho zakladu. Vzrastajte v milosti a poznani nasho Pana a Spasitela Jezisa Krista. Jemu slava i teraz a az do dna vecnosti. Amen. Co bolo od pociatku, co sme poculi, co sme na vlastne oci videli, na co sme hladeli a coho sa nase ruky dotykali, to zvestujeme: Slovo zivota. - Lebo zjavil sa zivot a my sme videli, dosvedcujeme a zvestujeme vam vecny zivot, ktory bol u Otca a zjavil sa nam. Co sme videli a poculi, zvestujeme aj vam, aby ste aj vy mali spolocenstvo s nami. Ved my mame spolocenstvo s Otcom a s jeho Synom Jezisom Kristom. A toto piseme, aby nasa radost bola uplna. A toto je zvest, ktoru sme od neho poculi a vam zvestujeme: Boh je svetlo a niet v nom nijakej tmy. Ak hovorime, ze mame s nim spolocenstvo, ale chodime vo tme, luhame a nekoname pravdu. Ale ak chodime vo svetle, ako je on vo svetle, mame spolocenstvo medzi sebou a krv Jezisa, jeho Syna, nas ocistuje od kazdeho hriechu. Ak hovorime, ze nemame hriech, klameme sami seba a nie je v nas pravda. Ale ak vyznavame svoje hriechy, on je verny a spravodlivy: odpusti nam hriechy a ocisti nas od kazdej nepravosti. Ak hovorime, ze sme nezhresili, jeho robime luharom a nie je v nas jeho slovo. Deti moje, toto vam pisem, aby ste nehresili. Ale keby niekto zhresil, mame u Otca zastancu: Jezisa Krista, spravodliveho. On je zmiernou obetou za nase hriechy; a nielen za nase, ale aj za hriechy celeho sveta. Podla toho vieme, ze sme ho poznali, ak zachovavame jeho prikazania. Kto hovori: „Poznam ho,“ a nezachovava jeho prikazania, je luhar a niet v nom pravdy. Kto vsak zachovava jeho slovo, v tom je Bozia laska naozaj dokonala. A podla toho vieme, ze sme v nom. Kto hovori, ze ostava v nom, ma aj sam zit, ako zil on. Milovani, nepisem vam nove prikazanie, ale stare prikazanie, ktore ste mali od zaciatku: stare prikazanie je slovo, ktore ste poculi. A predsa vam pisem nove prikazanie, ktore je pravdive v nom aj vo vas, lebo tma odchadza a uz svieti prave svetlo. Kto hovori, ze je vo svetle, a nenavidi svojho brata, je este stale vo tme. Kto miluje svojho brata, ostava vo svetle a nie je pren pohorsenim. Ale kto nenavidi svojho brata, je vo tme a chodi vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oci. Pisem vam, deti: Pre jeho meno mate odpustene hriechy. Otcovia, vam pisem: Poznali ste toho, ktory je od pociatku. Mladenci, vam pisem: Premohli ste Zleho. Napisal som vam, deti: Poznali ste Otca. Napisal som vam, otcovia: Poznali ste toho, ktory je od pociatku. Napisal som vam, mladenci: Ste silni, Bozie slovo ostava vo vas a premohli ste Zleho. Nemilujte svet, ani to, co je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v nom Otcova laska. Ved nic z toho, co je vo svete, ani ziadostivost tela, ani ziadostivost oci, ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pominie, aj jeho ziadostivost. Kto vsak plni Boziu volu, ostava naveky. Deti moje, je posledna hodina. A ako ste poculi, ze pride antikrist, tak teraz vystupilo mnoho antikristov. Z toho poznavame, ze je tu posledna hodina. Spomedzi nas vysli, ale neboli z nas. Lebo keby boli z nas, boli by zostali s nami. No malo sa ukazat, ze ti vsetci nie su z nas. Ale vy mate pomazanie od Svateho a viete to vsetci. Nenapisal som vam, akoby ste nepoznali pravdu, ale ze ju poznate, a preto, ze nijaka loz nie je z pravdy. Kto je luhar, ak nie ten, kto popiera, ze Jezis je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nema ani Otca. Kto vyznava Syna, ma aj Otca. Nech zostava vo vas, co ste poculi od zaciatku. Ak vo vas zostane to, co ste poculi od zaciatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi. A prislubenie, ktore nam dal on, je vecny zivot. Toto som vam napisal o tych, co vas zvadzaju. A pomazanie, ktore ste od neho dostali, ostava vo vas a nepotrebujete, aby vas niekto poucal. Ale ako jeho pomazanie vas pouca o vsetkom - a je pravdive, nie je lzou - teda ako vas poucilo, ostavate v nom. A teraz, deti moje, ostavajte v nom, aby sme mali doveru, ked sa zjavi, a aby sme pri jeho prichode neboli nim zahanbeni. Ak viete, ze je spravodlivy, vedzte, ze kazdy, kto kona spravodlivo, z neho sa narodil. Pozrite, aku velku lasku nam daroval Otec: volame sa Bozimi detmi a nimi aj sme. Preto nas svet nepozna, ze nepoznal jeho. Milovani, teraz sme Bozimi detmi, a este sa neukazalo, cim budeme. Vieme vsak, ze ked sa on zjavi, budeme mu podobni, lebo ho budeme vidiet takeho, aky je. Kazdy, kto ma tuto nadej v neho, usiluje sa byt cisty, ako je on cisty. Kazdy, kto pacha hriech, pacha aj bezpravie, lebo hriech je bezpravie. A viete, ze on sa zjavil, aby snal hriechy, a v nom hriechu niet. Kto ostava v nom, nehresi; kto hresi, ten ho nevidel, ani nepoznal. Deti moje, nech vas nik nezvedie. Kto kona spravodlivo, je spravodlivy, ako je on spravodlivy. Kto pacha hriech, je z diabla, pretoze diabol hresi od pociatku. A Bozi Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. Kto sa narodil z Boha, nepacha hriech, lebo v nom ostava jeho semeno; a nemoze hresit, pretoze sa narodil z Boha. Podla tohto sa daju rozoznat Bozie deti od diablovych deti: kto nekona spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata. Lebo toto je zvest, ktoru ste poculi od zaciatku: aby sme jeden druheho milovali. Nie ako Kain; on bol zo Zleho a zabil svojho brata. A preco ho zabil? Preto, ze jeho skutky boli zle a bratove spravodlive. Bratia, nedivte sa, ak vas svet nenavidi. My vieme, ze sme presli zo smrti do zivota, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostava v smrti. Kazdy, kto nenavidi svojho brata, je vrah. A viete, ze ani jeden vrah nema v sebe vecny zivot. Co je laska, poznali sme z toho, ze on polozil za nas svoj zivot. Aj my sme povinni davat zivot za bratov. Ak ma niekto pozemsky majetok a vidi brata v nudzi, a srdce si pred nim zatvori, ako v nom moze ostavat Bozia laska?Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podla toho pozname, ze sme z pravdy, a upokojime si pred nim srdce. Lebo keby nam srdce nieco vycitalo, Boh je vacsi ako nase srdce a vie vsetko. Milovani, ak nam srdce nic nevycita, mame doveru k Bohua dostaneme od neho vsetko, o co len budeme prosit, lebo zachovavame jeho prikazania a robime, co sa jemu paci. A toto je jeho prikazanie: aby sme verili v meno jeho Syna Jezisa Krista a milovali jeden druheho, ako nam prikazal. Kto zachovava jeho prikazania, ostava v Bohu a Boh v nom. A ze v nas ostava, pozname z Ducha, ktoreho nam dal. Milovani, neverte kazdemu duchu, ale skumajte duchov, ci su z Boha; lebo do sveta vyslo mnoho falosnych prorokov. Bozieho Ducha poznate podla tohto: Kazdy duch, ktory vyznava, ze Jezis Kristus prisiel v tele, je z Boha. Duch, ktory nevyznava Jezisa, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste poculi, ze pride, a uz teraz je na svete. Vy, deti moje, ste z Boha a zvitazili ste nad nimi, lebo ten, ktory je vo vas, je vacsi nez ten, co je vo svete. Oni su zo sveta, preto hovoria podla sveta a svet ich pocuva. My sme z Boha. Kto pozna Boha, pocuva nas. Kto nie je z Boha, ten nas nepocuva. Podla toho poznavame Ducha pravdy a ducha bludu. Milovani, milujme sa navzajom, lebo laska je z Boha a kazdy, kto miluje, narodil sa z Boha a pozna Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je laska. A Bozia laska k nam sa prejavila v tom, ze Boh poslal svojho jednorodeneho Syna na svet, aby sme skrze neho mali zivot. Laska je v tom, ze nie my sme milovali Boha, ale ze on miloval nas a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za nase hriechy. Milovani, ked nas Boh tak miluje, aj my sme povinni milovat jeden druheho. Boha nikto nikdy nevidel; ale ked sa milujeme navzajom, Boh ostava v nas a jeho laska v nas je dokonala. A ze ostavame v nom a on v nas, poznavame podla toho, ze nam dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedcime, ze Otec poslal Syna za Spasitela sveta. Kto vyzna: „Jezis je Bozi Syn,“ ostava v nom Boh a on v Bohu. A my, co sme uverili, spoznali sme lasku, aku ma Boh k nam. Boh je laska; a kto ostava v laske, ostava v Bohu a Boh ostava v nom. Laska v nas je dokonala v tom, ze mame doveru v den sudu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. V laske niet strachu, a dokonala laska vyhana strach, lebo strach ma v sebe trest, a kto sa boji, nie je dokonaly v laske. My milujeme, pretoze on prvy miloval nas. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenavidi svojho brata, je luhar. Ved kto nemiluje brata, ktoreho vidi, nemoze milovat Boha, ktoreho nevidi. A toto prikazanie mame od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. Kazdy, kto veri, ze Jezis je Kristus, narodil sa z Boha. A kazdy, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podla toho pozname, ze milujeme Bozie deti, ked milujeme Boha a plnime jeho prikazania. Lebo laska k Bohu spociva v tom, ze zachovavame jeho prikazania. A jeho prikazania nie su tazke. Ved vsetko, co sa narodilo z Boha, premaha svet. A tym vitazstvom, ktore premohlo svet, je nasa viera. Ved kto iny premaha svet, ak nie ten, kto veri, ze Jezis je Bozi Syn?On je ten, ktory prisiel skrze vodu a krv, Jezis Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedcuje, pretoze Duch je pravda. Lebo traja su, co svedcia:Duch, voda a krv; a tito traja su zajedno. Ak prijimame svedectvo ludi, Bozie svedectvo je vacsie; pretoze Bozie svedectvo je to, ze svedcil o svojom Synovi. Kto veri v Bozieho Syna, ma svedectvo v sebe. Kto neveri Bohu, robi ho luharom, pretoze neuveril svedectvu, ktore vydal Boh o svojom Synovi. A toto svedectvo je, ze Boh nam dal vecny zivot a tento zivot je v jeho Synovi. Kto ma Syna, ma zivot; kto nema Syna, nema Bozi zivot. Toto som vam napisal, aby ste vedeli, ze mate vecny zivot vy, co verite v meno Bozieho Syna. A toto je dovera, ktoru mame k nemu, ze nas pocuje, ked o nieco prosime podla jeho vole. A ak vieme, ze nas pocuje, nech o cokolvek prosime, vieme aj to, ze dostaneme, o co sme ho ziadali. Ked niekto vidi, ze jeho brat pacha hriech, ktory nevedie k smrti, nech prosi a Boh mu da zivot, totiz tym, co pachaju hriech, ktory nevedie k smrti. Je aj hriech, ktory vedie k smrti; o takom nehovorim, ze sa treba zan modlit. Kazda nepravost je hriechom, ale je aj hriech, ktory nevedie k smrti. Vieme, ze nik, kto sa narodil z Boha, nehresi, ale chrani ho ten, ktory sa narodil z Boha, a Zly sa ho nedotkne. Vieme, ze sme z Boha a cely svet je v moci Zleho. A vieme, ze prisiel Bozi Syn a dal nam schopnost poznat toho Praveho. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Jezisovi Kristovi. On je ten Pravy, Boh a vecny zivot. Deti moje, chrante sa modiel!Ja, starsi, vyvolenej panej a jej detom, ktore v pravde milujem, - a nielen ja sam, ale aj vsetci, co poznali pravdu -,kvoli pravde, ktora v nas zostava a bude s nami naveky. Bude s nami milost, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Jezisa Krista, Otcovho Syna, v pravde a laske. Velmi som sa zaradoval, ked som nasiel medzi tvojimi detmi take, co ziju v pravde, ako sme dostali prikazanie od Otca. A teraz ta, pani, prosim - ale nie akoby som ti pisal nove prikazanie, len to, ktore sme mali od zaciatku -, aby sme jeden druheho milovali. A to je laska: zit podla jeho prikazani. To je to prikazanie, ktore ste poculi od zaciatku, aby ste podla neho zili. Lebo vyslo do sveta mnoho zvodcov, ktori nevyznavaju, ze Jezis Kristus prisiel v tele. To je zvodca a antikrist. Davajte si pozor, aby ste neprisli o to, na com ste pracovali, ale aby ste dostali plnu odmenu. Ktokolvek zachadza dalej a neostava v Kristovom uceni, nema Boha. Kto ostava v jeho uceni, ten ma aj Otca, aj Syna. Ak niekto prichadza k vam a neprinasa toto ucenie, neprijimajte ho do domu, ani ho nepozdravujte. Lebo kto ho pozdravi, ma ucast na jeho zlych skutkoch. Mnoho by som vam mal pisat; nechcel som to urobit na papieri a atramentom, lebo dufam, ze sa dostanem k vam a povieme si to ustne, aby nasa radost bola uplna. Pozdravuju ta deti tvojej vyvolenej sestry. Ja, starsi, milovanemu Gajovi, ktoreho milujem v pravde. Milovany, prajem ti, aby sa ti vo vsetkom darilo a aby si bol zdravy - tak ako sa dari tvojej dusi. Lebo velmi som sa zaradoval, ked prisli bratia a vydavali svedectvo o tvojej pravde, ako ty zijes v pravde. Nemam vacsej radosti, ako ked pocujem, ze moje deti ziju v pravde. Milovany, verne konas vsetko, co robis pre bratov, a to pre cudzich. Oni vydali pred cirkvou svedectvo o tvojej laske. A dobre urobis, ked ich vystrojis na cestu, ako sa patri vzhladom na Boha. Ved oni sa pre jeho meno vydali na cestu a od pohanov nic neprijimaju. Preto sme my povinni podporovat takychto, aby sme boli spolupracovnikmi pravdy. Nieco som uz cirkvi pisal; ale Diotrefes, ktory si rad ako prvy medzi nimi pocina, nas neprijima. Preto az pridem, upozornim na jeho skutky, ktore robi, ked o nas tara zlomyselne reci; a akoby mu to nestacilo, ani sam neprijima bratov a tym, ktori by ich chceli prijat, brani a vylucuje ich z cirkvi. Milovany, nenasleduj zle, ale dobre. Kto robi dobre, je z Boha; kto robi zle, Boha nevidel. O Demetriovi vydavaju vsetci dobre svedectvo, aj sama pravda. Aj my o nom vydavame svedectvo a ty vies, ze nase svedectvo je pravdive. Mnoho by som ti mal pisat, no nechcem ti pisat atramentom a perom. Dufam totiz, ze ta coskoro uvidim a povieme si to ustne. Pokoj tebe. Pozdravuju ta priatelia. Pozdrav priatelov, kazdeho osve. Juda, sluzobnik Jezisa Krista, brat Jakuba, tym, co su povolani, v Bohu Otcovi milovani a zachovani pre Jezisa Krista:Milosrdenstvo vam a pokoj i laska v hojnosti. Milovani, velmi som sa usiloval napisat vam o nasej spolocnej spase; a pokladam za nevyhnutne pisat vam a napomenut vas, aby ste zapasili za vieru, raz navzdy odovzdanu svatym. Vkradli sa totiz medzi vas niektori ludia, uz davno zapisani na odsudenie, bezbozni, co zamienaju milost nasho Boha za vystrednosti a zapieraju jedineho Vladcu a nasho Pana Jezisa Krista. Preto vam chcem pripomenut, hoci to vy vsetko viete, ze Pan najprv zachranil lud z egyptskej krajiny, no potom tych, co neuverili, zahubil. Anjelov zasa, ktori si nezachovali svoju dostojnost a opustili svoj pribytok, drzi vo vecnych putach v temnote pre sud velkeho dna. Tak aj Sodoma a Gomora a susedne mesta, ktore takisto smilnili a chodili za inym telom, stali sa vystrahou a znasaju trest vecneho ohna. Podobne aj tito bluznivci poskvrnuju telo, pohrdaju Panom a ruhaju sa duchovnym bytostiam. Ked sa archanjel Michal v rozhovore s diablom prel o Mojzisovo telo, neodvazil sa vyniest ruhavy vyrok, ale povedal: „Nech ta Pan potresta. “No tito sa ruhaju tomu, co nepoznaju. A co podla prirody poznaju ako neme zvierata, to je im na zahubu. Beda im, lebo sa dali na Kainovu cestu a za odmenu sa vrhli do Balaamovho bludu a v Koreho vzbure zahynuli. Su to skvrny na vasich hodoch lasky, ked s vami bez hanby hoduju a pasu sami seba, su oblakmi bez vody, ktore vietor sem-tam prehana, jesenne stromy bez ovocia, dvakrat mrtve a vykorenene,divoke morske vlny, peniace sa vlastnou hanebnostou, bludne hviezdy, pre ktore su pripravene mrakoty tmy naveky. Aj o nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, ked povedal: „Hla, prichadza Pan s desattisicami svojich svatych,aby vykonal sud nad vsetkymi a usvedcil vsetkych zo vsetkych skutkov ich bezboznosti, ktore konali bezbozne, a zo vsetkych urazlivych reci, ktore vyslovili proti nemu bezbozni hriesnici. “Su to somravci, nespokojenci, ktori ziju podla svojich ziadosti, a ich usta hovoria naduto a ludom lichotia kvoli zisku. Ale vy, milovani, pamatajte na slova, ktore vam vopred povedali apostoli nasho Pana Jezisa Krista. Lebo vam hovorili: „V poslednom case pridu posmievaci, co ziju podla svojich bezboznych ziadosti. “To su ti, co vyvolavaju roztrzky, ludia telesni, co nemaju Ducha. Ale vy, milovani, budujte sami seba na svojej presvatej viere a modlite sa v Duchu Svatom. Zachovajte sa v Bozej laske a ocakavajte milosrdenstvo nasho Pana Jezisa Krista pre vecny zivot. A s tymi, co pochybuju, majte zlutovanie;zachrante ich, vyrvite ich z ohna. Nad inymi sa zlutuvajte s baznou; nenavidte aj ten odev poskvrneny telom. Tomu vsak, ktory ma moc uchranit vas od hriechu a neposkvrnenych postavit v plesani pred svoju slavu,jedinemu Bohu, nasmu Spasitelovi, skrze Jezisa Krista, nasho Pana, slava a veleba, vlada a moc pred vsetkymi vekmi i teraz, i po vsetky veky. Amen. Zjavenie Jezisa Krista, ktore mu dal Boh, aby ukazal svojim sluzobnikom, co sa ma onedlho stat, a po svojom anjelovi ho poslal a naznacil svojmu sluzobnikovi Janovi. A tento dosvedcil Bozie slovo a svedectvo Jezisa Krista; vsetko, co videl. Blahoslaveny, kto cita, aj ti, co pocuvaju slova proroctva a zachovavaju, co je v nom napisane, lebo cas je blizko. Jan siedmim azijskym cirkvam: Milost vam a pokoj od toho, ktory je, ktory bol a ktory pride, aj od siedmich duchov, co su pred jeho tronom,a od Jezisa Krista, verneho svedka, prvorodeneho z mrtvych a vladcu nad kralmi zeme. Jemu, ktory nas miluje a svojou krvou nas oslobodil od hriechova urobil nas kralovstvom, knazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu slava a vlada na veky vekov. Amen. Hla, prichadza s oblakmi a uvidi ho kazde oko, aj ti, co ho prebodli, a budu nad nim nariekat vsetky kmene zeme. Tak je. Amen. Ja som Alfa a Omega, hovori Pan Boh, ktory je, ktory bol a ktory pride, Vsemohuci. Ja, Jan, vas brat a spolocnik v suzeni, v kralovstve i vo vytrvalosti v Jezisovi, bol som pre Bozie slovo a Jezisovo svedectvo na ostrove, ktory sa vola Patmos. V Panov den som bol vo vytrzeni a pocul som za sebou hlas mohutny ako zvuk polnice hovorit:„Co vidis, napis do knihy a posli siedmim cirkvam: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sard, Filadelfie a do Laodicey!“Obratil som sa, aby som pozoroval hlas, co so mnou hovoril. A ked som sa obratil, videl som sedem zlatych svietnikova uprostred svietnikov kohosi, ako Syna cloveka, obleceneho do dlheho rucha a cez prsia prepasaneho zlatym pasom. Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oci ako plamen ohna. Jeho nohy boli podobne kovu rozzeravenemu v peci a jeho hlas bol ako hukot velkych vod. V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho ust vychadzal ostry dvojsecny mec a jeho tvar bola sta slnko, ked svieti v plnej sile. Ked som ho uvidel, padol som mu k noham ako mrtvy. On polozil na mna svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvy a Poslednya Zivy. Bol som mrtvy, a hla, zijem na veky vekov a mam kluce od smrti a podsvetia. Napis teda, co si videl: co je a co sa ma stat potom. Tajomstvo siedmich hviezd, ktore si videl v mojej pravici, a siedmich zlatych svietnikov je toto: sedem hviezd su anjeli siedmich cirkvi a sedem svietnikov je sedem cirkvi. Anjelovi efezskej cirkvi napis: Toto hovori ten, co drzi sedem hviezd vo svojej pravici, ktory prechadza medzi siedmimi zlatymi svietnikmi:Poznam tvoje skutky aj tvoju namahu a vytrvalost a viem, ze nemozes zniest zlych. Skusal si tych, co hovoria, ze su apostolmi, a nie su, a zistil si, ze su to luhari. Si vytrvaly, vela si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mam vsak proti tebe to, ze si zanechal svoju prvotnu lasku. Preto si spomen, odkial si padol, rob pokanie a konaj ako prv. Ak nie, pridem k tebe a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudes robit pokanie. To mas vsak k dobru, ze nenavidis skutky nikolaitov, ktore aj ja nenavidim. Kto ma usi, nech pocuva, co Duch hovori cirkvam. Tomu, kto zvitazi, dam jest zo stromu zivota, ktory je v Bozom raji. Anjelovi smyrnianskej cirkvi napis: Toto hovori Prvy a Posledny, ten, co bol mrtvy a ozil:Poznam tvoje suzenie aj tvoju chudobu - ale si bohaty -, i ruhanie tych, ktori hovoria o sebe, ze su zidmi, a nie su, ale su synagogou satana. Neboj sa toho, co mas trpiet. Hla, diabol niektorych z vas ma uvrhnut do vazenia, aby ste boli skusani; a budete desat dni v suzeni. Bud verny az do smrti a dam ti veniec zivota. Kto ma usi, nech pocuva, co Duch hovori cirkvam. Kto zvitazi, tomu druha smrt neublizi. Anjelovi pergamskej cirkvi napis: Toto hovori ten, co ma ostry dvojsecny mec:Viem, kde byvas; tam, kde je tron satana. No pridrzas sa mojho mena a nezaprel si vieru vo mna ani v dnoch Antipasa, mojho verneho svedka, ktoreho zabili u vas, kde byva satan. Mam vsak nieco proti tebe: ze mas tam takych, co sa pridrzaju Balaamovho ucenia, ktory ucil Balaka davat pohorsenie synom Izraela, jest maso obetovane modlam a smilnit. Tak aj ty mas takych, co sa pridrzaju ucenia nikolaitov. Preto rob pokanie. Ak nie, pridem k tebe coskoro a budem s nimi bojovat mecom svojich ust. Kto ma usi, nech pocuva, co Duch hovori cirkvam: Tomu, kto zvitazi, dam zo skrytej manny a dam mu biely kamienok a na kamienku napisane nove meno, ktore nepozna nik, iba ten, kto ho dostane. Anjelovi tyatirskej cirkvi napis: Toto hovori Bozi Syn, ktory ma oci ako plamen ohna a jeho nohy su podobne kovu:Poznam tvoje skutky, tvoju lasku, vieru, sluzbu a vytrvalost aj tvoje posledne skutky hojnejsie nez prve. Ale mam proti tebe, ze trpis zenu Jezabel, ktora hovori, ze je prorokyna, a uci a zvadza mojich sluzobnikov, aby smilnili a jedli maso obetovane modlam. A dal som jej cas, aby robila pokanie; ale nechce sa kajat zo svojho smilstva. Hla, vrhnem ju na lozko bolesti a tych, co s nou cudzolozia, do velkeho suzenia, ak nebudu robit pokanie z jej skutkov. Jej deti pobijem smrtou a vsetky cirkvi spoznaju, ze ja skumam vnutro i srdce, a kazdemu z vas odplatim podla vasich skutkov. Vam ostatnym v Tyatire, vsetkym, co sa nepridrzaju tohto ucenia, ktori nepoznali - ako hovoria - satanove hlbiny, hovorim: Nekladiem na vas ine bremeno. Len sa drzte toho, co mate, kym nepridem. Kto zvitazi a az do konca zachova moje skutky, dam mu moc nad narodmia bude nad nimi panovat zezlom zeleznym a rozbiju sa ako hrnce hlinene,ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dam mu rannu hviezdu. Kto ma usi, nech pocuva, co Duch hovori cirkvam. Anjelovi sardskej cirkvi napis: Toto hovori Ten, co ma sedem Bozich duchov a sedem hviezd: Poznam tvoje skutky; ze mas meno, akoby si zil, ale si mrtvy. Bdej a posilnuj, co este ostalo, a uz malo zomriet. Lebo tvoje skutky nenachadzam dokonale pred mojim Bohom. Preto si spomen, ako si prijal a pocul, zachovavaj to a rob pokanie. Lebo ak nebudes bdiet, pridem ako zlodej, a ani nezvies, v ktoru hodinu pridem k tebe. Ale mas v Sardach zopar ludi, ktori si neposkvrnili odev. Ti budu so mnou chodit v bielom, lebo su toho hodni. Kto zvitazi, ten takto bude obleceny do bieleho rucha a jeho meno nevymazem z knihy zivota, ale vyznam jeho meno pred svojim Otcom a pred jeho anjelmi. Kto ma usi, nech pocuva, co Duch hovori cirkvam. Anjelovi filadelfskej cirkvi napis: Toto hovori Svaty, Pravdivy, ktory ma Davidov kluc; ked on otvara, nik nezavrie, a ked zatvara, nik neotvori:Poznam tvoje skutky - hla, nechal som pred tebou otvorene dvere, ktore nik nemoze zavriet -, ze mas malo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. Hla, dam ti zo satanovej synagogy tych, co hovoria, ze su zidia, a nie su, ale luhaju. Hla, sposobim, ze pridu a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznaju, ze ta milujem. Preto, ze si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ta ochranim pred hodinou skusky, ktora pride na cely svet a preskusa obyvatelov zeme. Pridem coskoro. Drz sa toho, co mas, aby ti nik nevzal veniec. Toho, kto zvitazi, urobim stĺpom v chrame svojho Boha a uz viac nevyjde von. A napisem nan meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, noveho Jeruzalema, ktory zostupuje z neba od mojho Otca, aj svoje nove meno. Kto ma usi, nech pocuva, co Duch hovori cirkvam. A anjelovi laodicejskej cirkvi napis: Toto hovori Amen, verny a pravdivy Svedok, Pociatok Bozieho stvorenia:Poznam tvoje skutky, ze nie si ani studeny, ani horuci. Kiez by si bol studeny alebo horuci!Takto, ze si vlazny, ani horuci, ani studeny, uz-uz ta vypluvam z ust. Lebo hovoris: »Som bohaty, zbohatol som, nepotrebujem nic« - a nevies, ze si biedny, polutovaniahodny, chudobny, slepy a nahy. Radim ti: odo mna si kup zlato vyskusane ohnom, aby si zbohatol, a biele rucho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidiet hanbu tvojej nahoty, i mast, ktorou si potries oci, aby si videl. Ja karham a trescem tych, ktorych milujem. Bud teda horlivy a rob pokanie. Hla, stojim pri dverach a klopem. Kto pocuvne moj hlas a otvori dvere, k tomu vojdem a budem s nim vecerat a on so mnou. Toho, kto zvitazi, posadim vedla seba na mojom trone, ako som aj ja zvitazil a zasadol som s mojim Otcom na jeho trone. Kto ma usi, nech pocuva, co Duch hovori cirkvam. “Potom som videl: Hla, otvorene dvere na nebi a ten prvy hlas, ktory som uz pocul ako zvuk polnice, ked so mnou hovoril, povedal: „Vystup sem a ukazem ti, co sa ma stat potom!“Hned som bol vo vytrzeni: A hla, na nebi stal tron a na trone On, Sediaci. Ten, co sedel, vyzeral ako jaspisovy a sardionovy kamen. Okolo tronu bola duha, na pohlad ako smaragd. Okolo tronu bolo dvadsatstyri tronov a na tronoch sedelo dvadsatstyri starcov odetych do bieleho rucha a na hlavach mali zlate vence. Z tronu vychadzali blesky, hukot a hrmenie; pred tronom horelo sedem lamp, co je sedem Bozich duchov,a pred tronom bolo cosi ako sklene more podobne kristalu. A v strede pred tronom i okolo tronu boli styri zive bytosti, plne oci spredu i zozadu. Prva bytost sa podobala levovi, druha bytost sa podobala bykovi, tretia bytost mala tvar ako clovek a stvrta bytost sa podobala letiacemu orlovi. A kazda z tychto styroch bytosti mala sest kridel, dookola i znutra boli plne oci a vo dne v noci bez prestania volali: „Svaty, svaty, svaty, Pan Boh vsemohuci, ktory bol, ktory je a ktory pride!“A vzdy, ked tie bytosti vzdali slavu, cest a vdaku Sediacemu na trone, Zijucemu na veky vekov,padli dvadsiati styria starci pred Sediacim na trone, klanali sa Zijucemu na veky vekov, hadzali svoje vence pred tron a volali:„Hoden si, Pane a Boze nas, prijat slavu, cest a moc, lebo ty si stvoril vsetky veci: z tvojej vole boli a su stvorene. “I videl som v pravici Sediaceho na trone knihu popisanu znutra i zvonka a zapecatenu siedmimi pecatami. A videl som mocneho anjela, ktory ohlasoval mohutnym hlasom: „Kto je hoden otvorit knihu a rozlomit jej pecate?“Ale nik na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvorit knihu a nazriet do nej. Ja som velmi plakal, ze sa nenasiel nik, kto by bol hoden otvorit knihu a nazriet do nej. A jeden zo starcov mi povedal: „Neplac, lebo zvitazil Lev z Judovho kmena, Koren Davidov; on otvori knihu a jej sedem pecati. “I videl som v strede medzi tronom a styrmi bytostami uprostred starcov stat Baranka, ktory bol ako zabity. Mal sedem rohov a sedem oci, co je sedem Bozich duchov, poslanych na celu zem. On pristupil a vzal knihu z pravice Sediaceho na trone. A ked ju vzal, styri bytosti a dvadsiati styria starci padli pred Barankom. Kazdy mal citaru a zlatu casu plnu kadidla, co su modlitby svatych,a spievali novu piesen: „Hoden si vziat knihu a otvorit jej pecate, lebo si bol zabity a svojou krvou si Bohu vykupil ludi z kazdeho kmena, jazyka, ludu a narodaa urobil si ich kralovstvom a knazmi nasmu Bohu; a budu kralovat na zemi. “Videl som a pocul som hlas mnohych anjelov okolo tronu, bytosti a starcov. Boli ich myriady myriad a tisice tisicov,a volali mohutnym hlasom: „Hoden je Baranok, ktory bol zabity, prijat moc, bohatstvo a mudrost, silu, cest, slavu a dobrorecenie. “A vsetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a vsetko, co je v nich, pocul som volat: „Sediacemu na trone a Barankovi dobrorecenie a cest, slava a moc na veky vekov. “A styri bytosti volali: „Amen. “ A starci padli a klanali sa. A videl som, ako Baranok otvoril jednu zo siedmich pecati, a pocul som jednu zo styroch bytosti volat akoby hromovym hlasom: „Pod!“A videl som: Hla, biely kon; a ten, co sedel na nom, mal luk a dostal veniec a vysiel ako vitaz, a aby vitazil. Ked otvoril druhu pecat, pocul som druhu bytost volat: „Pod!“A vysiel iny ohnivocerveny kon a ten, co sedel na nom, dostal moc vziat pokoj zo zeme, aby sa ludia navzajom zabijali, a dostal velky mec. Ked otvoril tretiu pecat, pocul som tretiu bytost volat: „Pod!“ A videl som: Hla, cierny kon a ten, co sedel na nom, mal v ruke vahy. A pocul som, akoby spomedzi styroch bytosti hlas volal: „Miera psenice za denar a tri miery jacmena za denar; ale olej a vino neposkod!“Ked otvoril stvrtu pecat, pocul som hlas stvrtej bytosti, ako volala: „Pod!“A videl som: Hla, plavy kon a ten, co sedel na nom, volal sa Smrt a za nim slo Podsvetie. A dostali moc nad stvrtinou zeme bit mecom, hladom, smrtou a divou zemskou zverou. Ked otvoril piatu pecat, videl som pod oltarom duse zabitych pre Bozie slovo a pre svedectvo, ktore vydali. A zvolali mohutnym hlasom: „Dokedy, Pane, svaty a pravdivy, nebudes sudit a pomstit nasu krv na tych, co obyvaju zem?“Kazdy z nich dostal biele rucho a povedali im, aby este kratky cas odpocivali, kym sa nenaplni pocet aj ich spolusluzobnikov a ich bratov, ktori maju byt zabiti ako oni. A ked otvoril siestu pecat, videl som, ze nastalo velke zemetrasenie; slnko scernelo ako srstene vrece a mesiac bol cely ako krv;nebeske hviezdy padali na zem, ako ked figovnik zhadzuje svoje nezrele plody, ked nim lomcuje silny vietor;nebo sa stiahlo, ako ked sa zvinie kniha, a vsetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. Krali zeme i velmozi a vojvodcovia, bohaci a mocni, vsetci otroci aj slobodni ukryli sa v jaskyniach a horskych bralach,a volali vrchom a bralam: „Padnite na nas a skryte nas pred tvarou Sediaceho na trone a pred Barankovym hnevom,lebo prisiel velky den ich hnevu; a kto bude moct obstat?“Potom som videl styroch anjelov, ako stoja na styroch uhloch zeme a drzia stvoro zemskych vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaky strom. A videl som vystupovat od vychodu slnka ineho anjela, ktory mal pecat ziveho Boha a mohutnym hlasom zvolal na styroch anjelov, ktori dostali moc skodit zemi a moru:„Neskodte zemi ani moru, ani stromom, kym neoznacime na cele sluzobnikov nasho Boha!“A pocul som pocet oznacenych: stostyridsatstyritisic oznacenych zo vsetkych kmenov synov Izraela:z Judovho kmena dvanasttisic oznacenych, z Rubenovho kmena dvanasttisic, z Gadovho kmena dvanasttisic,z Aserovho kmena dvanasttisic, z Neftaliho kmena dvanasttisic, z Manassesovho kmena dvanasttisic,zo Simeonovho kmena dvanasttisic, z Leviho kmena dvanasttisic, z Issacharovho kmena dvanasttisic,zo Zabulonovho kmena dvanasttisic, z Jozefovho kmena dvanasttisic, z Benjaminovho kmena dvanasttisic oznacenych. Potom som videl; a hla, velky zastup, ktory nik nemohol spocitat zo vsetkych narodov, kmenov, plemien a jazykov. Stali pred tronom a pred Barankom, obleceni do bieleho rucha, v rukach mali palmya mohutnym hlasom volali: „Spasa nasmu Bohu, ktory sedi na trone, a Barankovi!“Vsetci anjeli stali okolo tronu, starcov a styroch bytosti, padli na tvar pred tronom, klanali sa Bohua volali: „Amen! Dobrorecenie a slava, mudrost a vdaka, cest a moc i sila nasmu Bohu na veky vekov. Amen. “I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto su tito obleceni do bieleho rucha a odkial prisli?“Povedal som mu: „Pan moj; ty to vies. “ A on mi povedal: „To su ti, co prichadzaju z velkeho suzenia: oprali si rucha a zbielili ich v Barankovej krvi. Preto su pred Bozim tronom a dnom i nocou mu sluzia v jeho chrame. A ten, co sedi na trone, bude prebyvat nad nimi. Uz nebudu hladovat ani ziznit; nebude na nich dorazat ani slnko, ani ina horucost,lebo Baranok, co je v strede pred tronom, bude ich past a privedie ich k pramenom vod zivota. A Boh im zotrie z oci kazdu slzu. “A ked Baranok otvoril siedmu pecat, nastalo v nebi asi pol hodiny ticho. A videl som sedem anjelov, co stoja pred Bohom a dostali sedem polnic. Prisiel aj iny anjel a zastal pred oltarom so zlatou kadidelnicou. Dostal vela kadidla, aby ho pridal k modlitbam vsetkych svatych na zlaty oltar, co je pred tronom. A dym kadidla s modlitbami svatych vystupil z ruky anjela pred Boha. Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohnom z oltara a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, buracanie, blesky a zemetrasenie. A sedem anjelov, co malo sedem polnic, sa pripravilo trubit. Zatrubil prvy. A nastalo krupobitie a ohen zmiesany s krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela vsetka zelena trava. Zatrubil druhy anjel. A akoby velky horiaci vrch bol vrhnuty do mora. Tretina mora sa zmenila na krva zahynula tretina tvorov zijucich v mori a tretina lodi utonula. Zatrubil treti anjel. A z neba spadla velka hviezda, horiaca ako fakla, a padla na tretinu riek a na pramene vod. Ta hviezda sa vola Palina. Tretina vod sa zmenila na palinu a mnoho ludi zomrelo od tych vod, lebo zhorkli. Zatrubil stvrty anjel. A bola zasiahnuta tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dna nemala svetla a noc podobne. Potom som videl a pocul som orla letiet stredom neba a volat mohutnym hlasom: „Beda, beda, beda obyvatelom zeme pre ostatne zvuky polnic troch anjelov, ktori este maju trubit!“Zatrubil piaty anjel. A videl som, ze hviezda spadla z neba na zem. A dostala kluc od studne priepasti. Otvorila studnu priepasti a zo studne vystupil dym ako dym velkej pece a zatemnilo sa slnko a aj vzduch od dymu studne. A z dymu vysli na zem kobylky a dostali moc, aku maju pozemske skorpiony. Povedalo sa im, aby neskodili trave na zemi, ani nijakej byline, ani nijakemu stromu, ale iba ludom, ktori nemaju na cele Boziu pecat. Dostali rozkaz, aby ich nezabijali, ale trapili pat mesiacov; a ich trapenie bolo ako trapenie od skorpiona, ked ustipne cloveka. V tych dnoch ludia budu hladat smrt, a nenajdu ju, budu si ziadat zomriet, a smrt od nich utecie. Tieto kobylky sa podobali konom pripravenym do boja; na hlavach mali akoby vence podobne zlatu a ich tvare boli ako tvare ludi. Vlasy mali ako zenske vlasy a ich zuby boli ako levie. Panciere mali ako panciere zo zeleza a zvuk ich kridel bol ako hrmot mnohych konskych vozov rutiacich sa do boja. Chvosty mali podobne skorpionom, aj zihadla, a v chvostoch mali moc skodit ludom pat mesiacov. Nad sebou mali krala anjela priepasti, ktory sa po hebrejsky vola Abaddon a po grecky ma meno Apollyon. Prve beda preslo a hla, po nom prichadzaju este dve beda. Zatrubil siesty anjel. A pocul som hlas od rohov zlateho oltara, ktory je pred Bohom;hovoril siestemu anjelovi, co mal polnicu: „Odviaz styroch anjelov sputanych pri velkej rieke Eufrat. “Tu boli odviazani styria anjeli, co boli pripraveni na hodinu, den, mesiac a rok, aby pobili tretinu ludi. A pocet jazdeckeho vojska bol dvadsattisickrat desattisic; pocul som ich pocet. A vo videni som takto videl kone a tych, co sedeli na nich: mali ohnive, hyacintove a sirove panciere a hlavy koni boli ako hlavy levov a z ich tlam vychadzal ohen, dym a sira. Od tychto troch ran zahynula tretina ludi; od ohna, dymu a siry, co vychadzali z ich tlam. Moc koni bola totiz v ich tlamach a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi skodili. A ostatni ludia, ktorych nezahubili tieto rany, ani pokanie nerobili za skutky svojich ruk a neprestali sa klanat zlym duchom a zlatym, striebornym, medenym, kamennym a drevenym modlam, ktore nemozu ani vidiet, ani pocut, ani chodit. A nerobili pokanie ani za svoje vrazdy, ani za svoje cary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje kradeze. I videl som zostupovat z neba ineho mocneho anjela, zahaleneho do oblaku a s duhou na hlave. Jeho tvar bola ako slnko, jeho nohy ako ohnive stĺpya v ruke mal otvorenu knizku. Pravou nohou si stal na more, lavou na zema zvolal mohutnym hlasom, ako ked reve lev. A ked zvolal, sedem hromov prehovorilo svojim hlasom. A ked dohovorilo sedem hromov, chcel som pisat, ale pocul som hlas z neba, ktory hovoril: „Zapecat, co hovorilo sedem hromov, a nepis to!“Tu anjel, ktoreho som videl stat na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravu rukua zaprisahal sa na Zijuceho na veky vekov, ktory stvoril nebo a co je v nom, zem a co je na nej, i more a co je v nom: „Casu uz nebude!“Ale v dnoch hlasu siedmeho anjela, ked zacne trubit polnica, zavrsi sa Bozie tajomstvo, ako zvestoval svojim sluzobnikom prorokom. A hlas, ktory som pocul z neba, znova ku mne prehovoril: „Chod, vezmi otvorenu knihu z ruky anjela, ktory stoji na mori i na zemi. “Siel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knizku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V zaludku ti zhorkne, ale v ustach ti bude sladka ako med. “Vzal som teda z anjelovej ruky knizku a zjedol som ju. V ustach mi bola sladka ako med, no len co som ju prehltol, zaludok sa mi naplnil horkostou. Tu mi povedali: „Musis znova prorokovat o ludoch, narodoch, jazykoch a o mnohych kraloch. “Potom som dostal trstinu podobnu prutu so slovami: „Vstan a zmeraj Bozi chram i oltar a tych, co sa v nom klanaju. Ale vonkajsie chramove nadvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydane pohanom; budu sliapat po svatom meste styridsatdva mesiacov. Ale poslem svojich dvoch svedkov, a obleceni do vrecoviny budu prorokovat tisicdvestosestdesiat dni. “Oni su dve olivy a dva svietniky, co stoja pred Panom zeme. A keby im chcel niekto ublizit, z ust im vyslahne ohen a stravi ich nepriatelov. Takto musi zahynut kazdy, kto by im chcel ublizit. Oni maju moc zatvorit nebo, aby neprsalo v dnoch, ked budu prorokovat, a maju moc premenit vody na krv a bit zem vsetkymi ranami, kedykolvek budu chciet. Ked dokoncia svoje svedectvo, selma, co z priepasti vystupi, bude viest proti nim vojnu, zvitazi nad nimi a zabije ich. Ich tela budu lezat na namesti velkeho mesta, ktore sa obrazne vola Sodoma a Egypt, kde bol ukrizovany aj ich Pan. Mnohi z ludi, kmenov, jazykov a narodov budu pozerat na ich tela tri a pol dna a nedovolia ich tela ulozit do hrobu. Obyvatelia zeme sa budu nad nimi radovat a plesat a budu si navzajom posielat dary, lebo tito dvaja proroci trapili obyvatelov na zemi. Ale o tri a pol dna vstupil do nich duch zivota od Boha, postavili sa na nohy a na tych, co ich videli, dolahol velky strach. A oni poculi mohutny hlas z neba, ktory im hovoril: „Vystupte sem!“ I vystupili v oblaku do neba a ich nepriatelia ich videli. V tu hodinu nastalo velke zemetrasenie: desatina mesta sa zrutila a pri zemetraseni zahynulo sedemtisic ludi. Ostatnych sa zmocnil strach a vzdali slavu Bohu na nebi. Druhe beda pominulo; hla, coskoro pride tretie beda. Zatrubil siedmy anjel. A v nebi zazneli mohutne hlasy a volali: „Kralovstvo tohto sveta sa stalo kralovstvom nasho Pana a jeho Pomazaneho a bude kralovat na veky vekov. “Vtedy dvadsiati styria starci, co sedia na svojich tronoch pred Bohom, padli na tvar, klanali sa Bohua volali: „Vzdavame ti vdaky, Pane, Boze vsemohuci, ktory si a ktory si bol, ze si sa ujal svojej velkej moci a zacal si kralovat. Narody sa rozhnevali, ale prisiel tvoj hnev a cas sudit mrtvych a odmenit tvojich sluzobnikov, prorokov a svatych a tych, co sa boja tvojho mena, malych i velkych, a znicit tych, co kazia zem. “A v nebi sa otvoril Bozi chram a v chrame bolo vidiet archu jeho zmluvy. A nastali blesky, buracanie, zemetrasenie a velke krupobitie. Potom sa na nebi ukazalo velke znamenie: Zena odeta slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanastich hviezd. Bola tarchava a kricala v bolestiach, lebo mala rodit. A bolo vidiet aj ine znamenie na nebi: Velky ohnivy drak; mal sedem hlav a desat rohov a na hlavach sedem diademov;jeho chvost zmietol tretinu nebeskych hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred zenu, ktora mala rodit, aby zhltol jej dieta, len co ho porodi. I porodila syna, chlapca, ktory ma zeleznym zezlom panovat nad vsetkymi narodmi. A jej dieta bolo uchvatene k Bohu a k jeho tronu. Zena potom utiekla na pust, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam zivili tisicdvestosestdesiat dni. Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli,ale neobstali a uz nebolo pre nich miesto v nebi. A velky drak, ten stary had, ktory sa vola diabol a satan, co zvadzal cely svet, bol zvrhnuty; zvrhnuty bol na zem a s nim boli zvrhnuti jeho anjeli. A pocul som mohutny hlas volat v nebi: „Teraz nastala spasa, moc a kralovstvo nasho Boha a vlada jeho Pomazaneho, lebo bol zvrhnuty zalobca nasich bratov, ktory na nich dnom i nocou zaloval pred nasim Bohom. Ale oni nad nim zvitazili pre Barankovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj zivot az na smrt. Preto radujte sa, nebesia, aj vy, co v nich byvate. Beda vsak zemi i moru, lebo zostupil k vam diabol, plny zlosti, lebo vie, ze ma malo casu. “Ked drak videl, ze je zvrhnuty na zem, prenasledoval zenu, co porodila chlapca. Ale zena dostala dve kridla velkeho orla, aby mohla odletiet na pust na svoje miesto, kde ju budu zivit cas a casy a pol casu daleko od hada. Had vychrlil za zenou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. Ale zem pomohla zene: zem otvorila usta a pohltila rieku, co vychrlil drak zo svojej papule. Drak sa na zenu nahneval a odisiel bojovat s ostatnymi z jej potomstva, ktori zachovavaju Bozie prikazania a maju Jezisovo svedectvo. I zastavil sa na morskom piesku. Videl som vystupovat z mora selmu, ktora mala desat rohov a sedem hlav; na rohoch desat diademov a na hlavach ruhave mena. Selma, ktoru som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medved a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj tron i velku moc. Jedna z jej hlav bola akoby smrtelne ranena, ale jej smrtelna rana sa zahojila. Cela zem obdivovala selmu;klanali sa drakovi, ze dal moc selme, a klanali sa aj selme a volali: „Kto je podobny selme a kto moze s nou bojovat?“A dostala tlamu, aby hovorila velke veci, aby sa ruhala, a dostala moc posobit na styridsatdva mesiacov. A aj otvorila tlamu, aby sa ruhala Bohu, aby sa ruhala jeho menu a jeho stanku i tym, co byvaju v nebi. A bolo jej dovolene viest vojnu proti svatym a zvitazit nad nimi. Dostala moc nad kazdym kmenom, ludom, jazykom a narodom. Budu sa jej klanat vsetci, co obyvaju zem, ktorych mena nie su zapisane od pociatku sveta v knihe zivota Baranka, ktory bol zabity. Kto ma usi, nech pocuva:„Kto ma ist do zajatia, pojde do zajatia. Kto ma byt zabity mecom, musi byt mecom, zabity. V tomto je trpezlivost a viera svatych. “Potom som videl inu selmu vystupovat zo zeme. Mala dva rohy podobne barankovym, ale hovorila ako drak. Vykonava vsetku moc prvej selmy pred jej ocami a posobi, ze sa zem a jej obyvatelia klanaju prvej selme, ktorej sa zahojila smrtelna rana. A robi velke znamenia, ba sposobuje, ze aj ohen z neba pred zrakmi ludi zostupuje na zem. A zvadza obyvatelov zeme znameniami, ktore moze konat pred ocami selmy, nahovara obyvatelov zeme, aby urobili obraz selme, co ma ranu od meca a ozila. A bolo jej dane, aby do obrazu selmy vlozila ducha, aby obraz selmy aj hovoril a posobil, ze kazdy, kto sa nebude klanat obrazu selmy, bude usmrteny. A posobi, ze vsetci, mali i velki, bohati i chudobni, slobodni aj otroci, prijimaju na pravu ruku alebo na celo znak,a ze nik nemoze kupovat alebo predavat, iba ten, kto ma znak: meno selmy alebo cislo jej mena. V tomto je mudrost: Kto ma rozum, nech spocita cislo selmy; je to cislo cloveka a jeho cislo je seststosestdesiatsest. Potom som videl, a hla, Baranok stal na vrchu Sion a s nim stostyridsatstyritisic tych, co mali na cele napisane jeho meno a meno jeho Otca. A pocul som hlas z neba; bol ako hukot velkych vod a rachot mocneho hromobitia. Hlas, ktory som pocul, znel, ako ked citaristi hraju na svojich citarach. A spievali cosi ako novu piesen pred tronom, pred styrmi bytostami a pred starcami. A tu piesen sa nemohol nik naucit, iba tych stostyridsatstyritisic vykupenych zo zeme. To su ti, co sa neposkvrnili so zenami, lebo su panici. Ti nasleduju Baranka, kamkolvek ide. Oni su vykupeni z ludi ako prvotiny Bohu a Barankovi. V ich ustach sa nenasla loz: su bez skvrny. Potom som videl ineho anjela letiet stredom neba. A mal vecne evanjelium, aby ho zvestoval obyvatelom zeme, kazdemu narodu, kmenu, jazyku a ludu. Volal mohutnym hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slavu, lebo prisla hodina jeho sudu, a klanajte sa tomu, ktory stvoril nebo i zem, more i pramene vod. “Za nim siel iny anjel a volal: „Padol, padol ten velky Babylon, ktory opajal vsetky narody vinom vasne svojho smilstva!“Po nich nasledoval iny, treti anjel a volal mohutnym hlasom: „Ak sa niekto bude klanat selme a jej obrazu a prijme znak na svoje celo alebo na svoju ruku,aj ten bude pit z vina Bozieho hnevu, nezriedeneho, naliateho do case jeho hnevu, a bude muceny ohnom a sirou pred svatymi anjelmi a pred Barankom. A dym ich muk bude stupat na veky vekov a nebudu mat oddychu vo dne v noci ti, co sa klanaju selme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena. “V tomto je trpezlivost svatych, ktori zachovavaju Bozie prikazania a vieru v Jezisa. A pocul som hlas z neba; hovoril: „Napis: Blahoslaveni su mrtvi, ktori umieraju v Panovi, uz odteraz. Ano, hovori Duch, nech si odpocinu od svojich namah; ved ich skutky idu s nimi. “Potom som videl, a hla, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn cloveka. Na hlave mal zlaty veniec a v ruke ostry kosak. A z chramu vysiel iny anjel, ktory volal mohutnym hlasom na toho, co sedel na oblaku: „Hod svoj kosak a zni, lebo prisla hodina zatvy; zatva na zemi dozrela. “A ten, co sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosak a zem bola zozata. Potom z chramu, co je v nebi, vysiel iny anjel; aj on mal ostry kosak. Od oltara zasa vysiel anjel, ktory ma moc nad ohnom, a zvolal mohutnym hlasom na toho, co mal ostry kosak: „Hod svoj ostry kosak a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozna uz dozreli!“A anjel hodil svoj kosak na zem, obral vinicu zeme a vhodil do velkeho lisu Bozieho hnevu. Lis sliapali vonku za mestom a z lisu vysla krv az po uzdy koni na tisicseststo stadii. Videl som na nebi ine znamenie, velke a obdivuhodne: sedem anjelov, ktori mali sedem poslednych ran, lebo nimi sa dovrsil Bozi hnev. Videl som cosi ako sklene more, zmiesane s ohnom, i tych, co zvitazili nad selmou, nad jej obrazom a nad cislom jej mena, stat na sklenom mori; mali Bozie citarya spievali piesen Mojzisa, Bozieho sluzobnika, a Barankovu piesen: „Velke a obdivuhodne su tvoje skutky, Pane, Boze vsemohuci; spravodlive a spravne su tvoje cesty, Kral narodov. Kto by sa nebal, Pane, a neoslavoval tvoje meno?! Ved ty jediny si Svaty; pridu vsetky narody a budu sa ti klanat, lebo sa zjavili tvoje spravodlive sudy. “Potom som videl: V nebi sa otvoril chram stanku svedectvaa z chramu vysli siedmi anjeli, co mali sedem ran. Boli obleceni do cisteho skvuceho lanoveho rucha a cez prsia boli prepasani zlatym pasom. Jedna zo styroch bytosti podala siedmim anjelom sedem zlatych cias, plnych hnevu Boha, zijuceho na veky vekov. A chram sa naplnil dymom Bozej slavy a jeho moci a nik nemohol vojst do chramu, kym sa nedovrsi sedem ran siedmich anjelov. Potom som pocul mocny hlas z chramu, ako hovori siedmim anjelom: „Chodte a vylejte na zem sedem cias Bozieho hnevu!“Odisiel prvy a vylial svoju casu na zem: a povyhadzovali sa zhubne a zle vredy na ludoch, co mali znak selmy, aj na tych, co sa klanali jej obrazu. Druhy vylial svoju casu na more: a zmenilo sa na krv ako z mrtveho a zahynulo vsetko zive, co bolo v mori. Treti vylial svoju casu na rieky a pramene vod: a zmenili sa na krv. Potom som pocul anjela vod volat: „Spravodlivy si ty, ktory si a ktory si bol, Svaty, ze si vyniesol takyto rozsudok. Kedze preliali krv svatych a prorokov, dal si im pit krv; zasluzili si to!“A od oltara som pocul volat: „Ano, Pane, Boze vsemohuci, spravne a spravodlive su tvoje sudy!“Stvrty anjel vylial svoju casu na slnko: a bolo mu dane palit ludi ohnom. Velka horucava spalovala ludi a ti sa ruhali menu Boha, ktory ma moc nad tymito ranami; ale nerobili pokanie, aby mu vzdali slavu. Piaty anjel vylial svoju casu na tron selmy: a jej kralovstvo stemnelo. Od bolesti si hryzli jazykya ruhali sa nebeskemu Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokanie za svoje skutky. Siesty vylial svoju casu na velku rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kralom od vychodu slnka. I videl som troch necistych duchov ako zaby vychadzat z tlamy draka, z tlamy selmy a z ust falosneho proroka. To su duchovia demonov, ktori konaju znamenia: vychadzaju ku kralom celeho sveta, aby ich zhromazdili na boj vo velky den vsemohuceho Boha. Hla, prichadzam ako zlodej. Blahoslaveny, kto bdie a chrani si odev, aby nechodil nahy a aby nevideli jeho hanbu. I zhromazdil ich na miesto, ktore sa po hebrejsky vola Harmagedon. Siedmy anjel vylial svoju casu do vzduchu a z chramu od tronu vysiel mocny hlas; hovoril: „Stalo sa!“A nastali blesky, buracanie, hrmenie aj velke zemetrasenie, akeho nebolo odvtedy, co je clovek na zemi - take velke bolo zemetrasenie. Velke mesto sa rozpadlo na tri casti a mesta narodov padli. Boh si spomenul na velky Babylon a dal mu kalich vina svojho rozhorceneho hnevu. Vsetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo. Z neba padali na ludi krupy tazke ako talenty a ludia sa ruhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo tato jeho rana bola velmi velka. Potom prisiel jeden zo siedmich anjelov, co mali sedem cias, a prihovoril sa mi: „Pod, ukazem ti odsudenie velkej neviestky, ktora sedi na mnohych vodach,s ktorou smilnili krali zeme a vinom jej smilstva sa opijali obyvatelia zeme. “V duchu ma preniesol na pust. I videl som zenu sediet na sarlatovej selme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej ruhavych mien. Ta zena bola oblecena do purpuru a sarlatu, vyzdobena zlatom, drahymi kamenmi a perlami a v rukach mala zlaty pohar, plny ohavnosti a necistoty svojho smilstva. Na cele mala napisane meno, tajomstvo: „Velky Babylon, matka smilstva a ohavnosti zeme. “I videl som zenu spitu krvou svatych a krvou Jezisovych mucenikov. Ked som ju uvidel, velmi som sa zadivil. Ale anjel mi povedal: „Preco sa divis? Ja ti poviem tajomstvo zeny a selmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktora ju nosi. Selma, ktoru si videl, bola, a nie je; ma vystupit z priepasti a pojde do zahuby. A obyvatelia zeme, ktorych mena nie su zapisane v knihe zivota od ustanovenia sveta, budu sa divit, ked uvidia selmu, ze bola, a nie je, a zasa bude. Kto je mudry, tu ma vysvetlenie: Sedem hlav je sedem vrchov, na ktorych zena sedi; aj kralov je sedem:piati padli, jeden je, iny este neprisiel; a ked pride, bude smiet ostat len na kratky cas. Selma, ktora bola a nie je, ona je osmy kral, je z tych siedmich a ide do zahuby. Desat rohov, ktore si videl, je desat kralov, ktori este nedostali kralovstvo, ale na jednu hodinu dostanu kralovsku moc spolu so selmou. Maju rovnake zmyslanie a svoju silu a moc daju tej selme. Budu bojovat proti Barankovi a Baranok nad nimi zvitazi, lebo on je Pan panov a Kral kralov; aj ti, co su s nim, povolani, vyvoleni a verni. “A povedal mi: „Vody, ktore si videl tam, kde sedi neviestka, to su ludia, zastupy, narody a jazyky. A desat rohov, ktore si videl, aj selma znenavidia smilnicu, spustosia ju a obnazia; budu jest jej telo a spalia ju ohnom. Lebo Boh im vlozil do srdca, aby uskutocnili jeho zamer, aby mali rovnake zmyslanie a odovzdali selme svoje kralovstvo, kym sa nezavrsia Bozie slova. A zena, ktoru si videl, je velke mesto, ktore kraluje nad kralmi zeme. “Potom som videl z neba zostupovat ineho anjela, ktory ma velku moc; a jeho slava oziarila zem. Zvolal mohutnym hlasom: „Padol, padol velky Babylon a stal sa pribytkom demonov, skrysou vsetkych necistych duchov a skrysou necistej a odpornej zveri. Lebo vsetky narody pili z vina vasne jeho smilstva a krali zeme s nim smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovskeho rozkosnictva!“A pocul som iny hlas volat z neba: „Vyjdite z neho, moj lud, aby ste nemali ucast na jeho hriechoch a aby sa vam nedostalo z jeho ran,lebo jeho hriechy siahaju az po nebo a Boh sa rozpamatal na jeho nepravosti. Odplatte mu, ako aj on odplatil. Odplatte mu dvojnasobne za jeho skutky. Do pohara, do ktoreho nalieval, nalejte mu dvojnasobne!Kolko sa on oslavoval a hyril, tolko mu dajte utrap a smutku. Lebo si v srdci hovori: »Sedim ako kralovna, vdova nie som a smutok neuzriem. «Preto jedneho dna pridu jeho rany, smrt i smutok a hlad a ohnom bude spaleny. Lebo mocny je Pan Boh, ktory ho odsudil. “I budu nad nim plakat a nariekat krali zeme, ktori s nim smilnili a hyrili, ked uzru dym z jeho poziaru. Zastanu si obdalec od hrozy nad jeho utrapami a budu volat: „Beda, beda, ty velke mesto Babylon, mesto take mocne, lebo v jedinu hodinu prisiel na teba sud!“Kupci zeme budu nad nim plakat a zialit, lebo uz nik nekupi ich tovar:Naklad zlata a striebra, drahych kamenov a peral, kmentu a purpuru, hodvabu a sarlatu, vselijake tujove drevo, vselijake predmety zo slonoviny, rozlicne predmety z najvzacnejsieho dreva, medi, zeleza a mramoru;skoricu a balzam, vonavky a masti, kadidlo, vino a olej, muku a psenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ludske duse. A ovocie, tuzba tvojej duse, odislo od teba, vsetko cenne a skvostne sa ti stratilo a uz ich viac nenajdu. Kupci tychto veci, ktori z neho zbohatli, zastanu si obdalec od hrozy nad jeho utrapami a budu plakat a zialit,budu volat: „Beda, beda, ty velke mesto, ktore sa obliekalo do kmentu, purpuru a sarlatu a zdobilo sa zlatom, drahymi kamenmi a perlami,lebo v jedinu hodinu bolo spustosene tolke bohatstvo!“ Vsetci kormidelnici a vsetci, co sa tadial plavili, namornici a vsetci, co pracuju na mori, zastali obdalec,a ked videli dym jeho poziaru, volali: „Ktore mesto sa podoba tomuto velkemu mestu?“Sypali si prach na hlavu a s placom a zialom volali: „Beda, beda, ty velke mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti vsetci, co maju lode na mori, lebo v jedinu hodinu bolo spustosene. Plesaj nad nim, nebo a svati, apostoli i proroci, lebo Boh rozsudil vas sud na nom!“Potom jeden silny anjel vzal kamen velky ako zarnov, hodil ho do mora a zvolal: „Takto prudko bude zvrhnuty Babylon, to velke mesto, a viac ho nebude. Uz v tebe nebude pocut hlas citaristov, hudobnikov, flautistov ani polnicu; uz v tebe nebude majster v nijakom remesle, ani zvuk mlyna v tebe uz viac pocut nebude;svetlo lampy ti uz nezasvieti a neozve sa v tebe hlas zenicha a nevesty, lebo tvoji kupci boli velmozi na zemi a tvoje cary zviedli vsetky narody. Nasla sa v nom krv prorokov a svatych a vsetkych zavrazdenych na zemi!“Potom som pocul akoby mohutny hlas velkeho zastupu v nebi: „Aleluja! Spasa, slava a moc nasmu Bohu,lebo su spravne a spravodlive jeho sudy. Ved odsudil velku neviestku, ktora svojim smilstvom kazila zem, a z jej ruk vymahal krv svojich sluzobnikov. “A znova volali: „Aleluja! A dym z nej bude vystupovat na veky vekov!“Nato padli dvadsiati styria starci a styri bytosti a klanali sa Bohu, ktory sedi na trone, a volali: „Amen. Aleluja!“A od tronu zaznel hlas: „Chvalte nasho Boha, vsetci jeho sluzobnici, aj vy, co sa ho bojite, mali i velki!“Potom som pocul akoby hlas velkeho zastupu a ako hukot mnohych vod a ako rachot mocneho hromobitia, ktory volal: „Aleluja! Lebo zacal kralovat Pan, nas vsemohuci Boh. Radujme sa a plesajme, vzdavajme mu slavu, lebo nadisla Barankova svadba a jeho nevesta sa pripravila. A smela sa obliect do cisteho, skvuceho kmentu; ten kment su spravodlive skutky svatych. “Potom mi povedal: „Napis: Blahoslaveni su ti, co su pozvani na Barankovu svadobnu hostinu!“ A povedal mi: „Tieto Bozie slova su pravdive. “I padol som mu k noham, aby som sa mu klanal. Ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som spolusluzobnik tvoj a tvojich bratov, ktori maju Jezisovo svedectvo. Bohu sa klanaj! A Jezisovo svedectvo je duch proroctva. “Potom som videl otvorene nebo a hla, biely kon - a ten, co sedel na nom, sa volal Verny a Pravdivy; spravodlivo sudi i bojuje. Oci mal ako plamen ohna a na hlave mnoho diademov. Napisane mal meno, ktore nik nepozna, iba on sam. Obleceny bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Bozie Slovo. Za nim isli nebeske vojska na bielych konoch, oblecene do cisteho bieleho kmentu. Z jeho ust vychadzal ostry mec, aby nim bil narody; a on bude nad nimi panovat zezlom zeleznym; sam bude sliapat lis vina rozhorceneho hnevu vsemohuceho Boha. Na plasti a na bedrach ma napisane meno: Kral kralov a Pan panov. Potom som videl jedneho anjela stat v slnku. Mohutnym hlasom volal na vsetky vtaky letiace stredom neba: „Podte, zhromazdite sa na velku Boziu hostinu. Budete jest tela kralov, tela vojvodcov, tela mocnarov, tela koni a tych, co sedia na nich, a tela vsetkych, slobodnych i otrokov, malych i velkych. “A videl som selmu a kralov zeme aj ich vojska zhromazdene do boja s tym, co sedel na koni, a s jeho vojskom. Ale selmu zajali a s nou aj falosneho proroka, ktory pred nou robil znamenia a zviedol nimi tych, co prijali znak selmy a klanali sa jej obrazu. Oboch hodili za ziva do ohniveho jazera, horiaceho sirou. Ostatni boli pobiti mecom vychadzajucim z ust toho, co sedel na koni. A vsetky vtaky sa nasytili ich telami. Potom som videl z neba zostupovat anjela, co mal kluc od priepasti a v ruke velku retaz. Chytil draka, toho stareho hada, ktorym je diabol a satan, a sputnal ho na tisic rokov. Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapecatil nad nim, aby uz nezvadzal narody, kym sa nedovrsi tisic rokov; potom musi byt na kratky cas uvolneny. Dalej som videl trony; sadli si na ne ti, co dostali moc sudit. Videl som aj duse tych, co boli stati pre Jezisovo svedectvo a pre Bozie slovo, aj tych, co sa neklanali selme ani jej obrazu a neprijali jej znak na celo a na ruky. Ti ozili a kralovali s Kristom tisic rokov. Ostatni mrtvi neozili, kym sa nedovrsilo tisic rokov. To je prve vzkriesenie. Blahoslaveny a svaty, kto ma podiel na prvom vzkrieseni! Nad tymi druha smrt nema moci, ale budu knazmi Boha a Krista a budu s nim kralovat tisic rokov. Az sa dovrsi tisic rokov, bude satan uvolneny zo svojho vazeniaa vyjde, aby zvadzal narody, ktore su na styroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromazdil do boja; a bude ich ako piesku v mori. Vysli na siru zem a obklucili tabor svatych a Bohom milovane mesto. Ale zostupil ohen z neba a stravil ich. A diabol, ktory ich zvadzal, bol zvrhnuty do ohniveho a siroveho jazera, kde je aj selma i falosny prorok; a budu muceni dnom i nocou na veky vekov. Potom som videl velky biely tron a toho, co na nom sedel. Pred jeho pohladom utiekla zem i nebo a uz pre ne nebolo miesta. Videl som mrtvych, velkych i malych; stali pred tronom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj ina kniha, kniha zivota. A mrtvi boli sudeni z toho, co bolo zapisane v knihach podla ich skutkov. More vydalo mrtvych, co boli v nom, aj smrt, aj podsvetie vydali mrtvych, co boli v nich, a kazdy bol sudeny podla svojich skutkov. Potom boli smrt a podsvetie zvrhnute do ohniveho jazera. Toto je druha smrt: ohnive jazero. A koho nenasli zapisaneho v knihe zivota, bol zvrhnuty do ohniveho jazera. Videl som nove nebo a novu zem, lebo prve nebo a prva zem sa pominuli a ani mora uz niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje svate mesto, novy Jeruzalem, vystrojene ako nevesta, ozdobena pre svojho zenicha. A pocul som mohutny hlas od tronu hovorit: „Hla, Bozi stanok je medzi ludmi! A bude medzi nimi prebyvat; oni budu jeho ludom a sam Boh - ich Boh - bude s nimi. Zotrie im z oci kazdu slzu a uz nebude smrti ani zialu; ani nareku, ani bolesti viac nebude, lebo prve sa pominulo. “A ten, co sedel na trone, povedal: „Hla, vsetko robim nove. “ A hovoril: „Pis: Tieto slova su verne a pravdive. “A povedal mi: „Stalo sa! Ja som Alfa a Omega, Pociatok i Koniec. Smadnemu dam zadarmo z pramena zivej vody. Kto zvitazi, zdedi toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojim synom. Ale zbabelci, neveriaci, poskvrneni, vrahovia, smilnici, travici, modlosluzobnici a vsetci luhari budu mat podiel v jazere horiacom ohnom a sirou; to je ta druha smrt. “A prisiel jeden zo siedmich anjelov, co mali sedem cias naplnenych poslednymi siedmimi ranami, a povedal mi: „Pod, ukazem ti nevestu, Barankovu manzelku!“A v duchu ma preniesol na velky a vysoky vrch a ukazal mi svate mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Bohaoziarene Bozou slavou. Jeho jas bol podobny najdrahsiemu kamenu, akoby kristalovo cistemu kamenu jaspisu. Malo velke a vysoke hradby. Malo dvanast bran a na branach dvanast anjelov a napisane mena dvanastich kmenov synov Izraela. Tri brany boli od vychodu, tri brany od severu, tri brany od juhu a tri brany od zapadu. Hradby mesta mali dvanast zakladnych kamenov a na nich dvanast mien dvanastich Barankovych apostolov. Ten, co so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho bran a jeho hradieb. Mesto je postavene do stvorca: jeho dĺzka je taka ista ako sirka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanasttisic stadii. Jeho dĺzka, sirka i vyska su rovnake. Zmeral aj jeho hradby; mali stostyridsatstyri laktov podla ludskej miery, ktoru anjel mal. Jeho hradby boli postavene z jaspisu a mesto samo bolo z rydzeho zlata, podobneho cistemu sklu. Zakladne kamene hradieb mesta boli ozdobene vselijakymi drahymi kamenmi: prvy zakladny kamen jaspis, druhy zafir, treti chalcedon, stvrty smaragd,piaty sardonyx, siesty sardion, siedmy chryzolit, osmy beryl, deviaty topas, desiaty chryzopras, jedenasty hyacint, dvanasty ametyst. Dvanast bran je dvanast peral; kazda brana bola z jednej perly. A namestie mesta bolo z rydzeho zlata, takeho ako priezracne sklo. Ale chram som v nom nevidel, lebo jeho chramom je Pan, vsemohuci Boh, a Baranok. A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho oziaruje Bozia slava a jeho lampou je Baranok. V jeho svetle budu kracat narody a krali zeme don prinesu svoju slavu. Jeho brany sa cez den nezavru a noci tam nebude. A budu don prinasat slavu a bohatstvo narodov. Ale nic poskvrnene, nik, kto sa dopusta ohavnosti a lzi, don nevojde, iba ti, co su zapisani v Barankovej knihe zivota. Potom mi ukazal rieku vody zivota, cistu ako kristal, vytekajucu od Bozieho a Barankovho tronu. Uprostred jeho namestia, z oboch stran rieky, je strom zivota, ktory prinasa dvanast raz ovocie: kazdy mesiac dava svoje ovocie a listie stromu je na uzdravenie narodov. Uz nikdy nebude nic prekliate. V nom bude tron Boha a Baranka a jeho sluzobnici mu budu sluzit;budu hladiet na jeho tvar a na cele budu mat jeho meno. Noci uz nebude a nebudu potrebovat svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude ziarit Pan, Boh, a budu kralovat na veky vekov. Potom mi anjel povedal: „Tieto slova su verne a pravdive. Pan, Boh prorockych duchov, poslal svojho anjela, aby ukazal svojim sluzobnikom, co sa ma zanedlho stat. Ano, pridem coskoro. Blahoslaveny, kto zachovava prorocke slova tejto knihy. “Ja, Jan, som to pocul a videl. A ked som to pocul a videl, padol som k noham anjela, ktory mi toto ukazal, a chcel som sa mu klanat. Ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som spolusluzobnik tvoj a tvojich bratov prorokov a tych, co zachovavaju slova tejto knihy. Bohu sa klanaj!“Potom mi povedal: „Nezapecatuj prorocke slova tejto knihy, lebo cas je blizko!Kto skodi, nech skodi dalej, kto je spinavy, nech sa spini dalej, spravodlivy nech dalej kona spravodlivo a svaty nech sa dalej posvacuje. Hla, pridem coskoro a moja odplata so mnou; odmenim kazdeho podla jeho skutkov. Ja som Alfa a Omega, Prvy a Posledny, Pociatok a Koniec. Blahoslaveni su ti, co si vypieraju rucha: budu mat moc nad stromom zivota a budu moct vstupit branami mesta. Vonku zostanu psi, travici, nemravnici, vrahovia, modlosluzobnici a kazdy, kto miluje loz a dopusta sa jej. Ja, Jezis, poslal som svojho anjela, aby vam toto dosvedcil o cirkvach. Ja som Koren a Rod Davidov, Ziariva ranna hviezda. “A Duch i nevesta volaju: „Prid!“ Aj ten, co pocuva, nech vola: „Prid!“ Kto je smadny, nech pride, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody zivota. Ja dosvedcujem kazdemu, kto pocuva prorocke slova tejto knihy. Keby niekto k tomu nieco pridal, tomu Boh prida rany opisane v tejto knihe. A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odnime podiel zo stromu zivota i zo svateho mesta, z toho, o com sa pise v tejto knihe. Ten, co to dosvedcuje, hovori: „Ano, pridem coskoro. “ „Amen. Prid, Pane Jezisu!“Milost Pana Jezisa nech je so vsetkymi.