Trenčanom o Trenčíne
Stránky Ing. Vojtecha Brabenca z Trenčína.

Obrázky starého Trenčína (4)
  [0209]

Táto stránka nadväzuje na predchádzajúce obrázky starého Trenčína na internete (v elektronickej forme), sú to:
 * Obrázky starého Trenčína  - podstránka s viac než 160 starými fotografiami z internetu, zverejnené v novembri 2011.
 * Obrázky starého Trenčína (1)  - pdf seriál 23 starých obrázkov s popismi, zverejnené na Tri krále 2015.
 * Trenčín a Skalka na starých obrazoch (2) rakúskeho maliara Thomasa Endera (1793-1875)  - pdf seriál, 7 farebných malieb, zverejnené na Tri krále 2015.
 * Obrázky starého Trenčína (3)  - pdf seriál, 12 veľkých farebných vyobrazení, zverejnené 8.5.2016.
a tiež knihy:
 * RNDr. Ján Hanušin, CSc.: Trenčín na starých pohľadniciach - vyšla už v dvoch (nie totožných) vydaniach v r. 2004 a 2013. 
 * Premeny Trenčína a okolia a starých pohľadniciach.  (Katalóg k rovnomennej výstave.) Texty Jana Karlíková. Vydalo Trenčianske múzeum v Trenčíne v decembri 1981. (34 čb. obr.) (B142)
 * Trenčín na starých pohľadniciach. (Katalóg pohľadníc.) Vydal Erpo Bratislava, sept. 1989. (30 čb. aj far. obr.) (zorganizovalo múzeum, aj predávalo)
 * Ján Hanušin: 1895-1945 Trenčín svedectvo starých pohľadníc.  Vydal Geoprint, 1992. (50 čb. obr.) (zorganizovalo mesto, aj predávalo)
a napokon aj (papierové) pohľadnice:
 * Starý Trenčín na nových pohľadniciach. Katalóg.  (Prvá pohľadnica vyšla 18.2.2011.)
Obrázky sú tu zoradené približne tak, že staršie sú vyššie, a
       - v prípade jednotlivostí podľa času vzniku predmetu obrázku,
       - v prípadoch ostatných podľa času vzniku snímku (fotografie).
V poslednej dobe vnímam živé ohlasy na rôzne subjektívne spomienky na trenčianske drobnosti, ktoré vraj píšu ľudia na "pejsbuk" (ja tam nechodím). Pod vplyvom tých ohlasov tiež v niektorých prípadoch pridávam sem rôzne subjektívne osobné spomienky a poznámky, píšem ich menším písmom.
Obrázky pridávam postupne, podľa toho ako ich spracúvam; nevylučujem do budúcnosti z nich vyčleniť a osamostatniť tie, ktoré spolu súvisia. Aktuálnosť stránky je najlepšie posúdiť podľa datumu ktorý je navrchu stránky vpravo menším písmom.

V r. 1952 dostavali novú hasičskú zbrojnicu na dolnom šanci. 


Trenčín mesto, cestný most a zámostie z hradu, v r. približne 1910.
Zámostie (na pravom brehu Váhu) je takmer prázdne, stojí tam len v r. 1901 postavená a komínom vybavená továreň na pieskový a cementový tovar trenčianskeho staviteľa Josefa Dietera. Ešte tu nestojí v r. 1913 postavený dom Mikuláša Brixa, ani neskoršia zástavba Jubilejnej ulice (=1918+10 rokov + ), ani Neherova továreň (od 1938).
Váh je pre cestnú dopravu premostený oceľovým mostom postaveným v r. 1896-1897, na ľavom brehu je na kraji mosta domček mýtnika (pán Komorovský);
Na ľavom (trenčanskom) brehu Váhu vidíme:
 - v r. 1901 postavenú veľkotopoľčiansku železnicu (do Bánoviec a ďalej), ktorá sa s cestou vedúcou na most križovala s rampami (závorami) ovládanými rampárom (pán Janík) usídleným v domčeku pri trati a moste;
 - v r. 1901 postavený dom, ktorý neskôr patril JUDr. J. Baarovi,
 - v r. 1905 postavený učiteľský (Bočekov) internát,
 - okolo r. 1910 jestvujúce veterné koleso (bolo ich v Trenčíne viac).
Viac o moste a súvislostiach s cestou a železnicou je v článku: "Trenčianske vážske mosty".
Viac o Baarovom vlastníctve domu je v článku: "JUDr. Jozef Baar". 


Trenčín mesto a hrad zo starého vážskeho oceľového cestného mosta,
odhadom tridsiate roky.
Jediný trenčiansky cestný oceľový most postavili v r. 1896-1897; most výbuchom zničilo ustupujúce nemecké vojsko nad ránom 10.4.1945. 
Viac o moste je v článku: http://www.trencan.6f.sk/0017-Mosty.html
Orig. foto možno Laci Farkaš, reFoto Ing. V. Brabenec.  


Hermin Villa na západnej strane Hasičskej ulice v Trenčíne,
postaviť si ju dal mestský policajný kapitán JUDr. Pavol Gönci (Jurajov otec) v roku 1929
(dovtedy bývali na južnej strane Farskej ulice, v dome s výklenkom na poschodí).
Vilu Hermína zbúrali spolu s tamojšou západnou časťou Hasičskej ulice v roku 1979, 
kvôli výstavbe novej štátnej cesty II/507 v úseku od hotela Tatra po Biskupické rampy, pozdĺž železničnej trate do Bánoviec), ktorá bola ukončená v roku 1984.
Vila Hermína stála na Hasičskej ulici zhruba (nie presne!) v miestach kde v súčasnosti je zastávka autobusov do Nemšovej.
Fotografia je z povojnového obdobia, reFoto Ing. V. Brabenec. 


Ľavobrežná strana cestného mosta, priecestie s rampami na železnici do Bánoviec a s mýtnym domčekom,  možno okolo r. 1939?
Vľavo (už mimo záberu) bol ešte domček železničiara - rampára, ktorý obsluhoval železničné rampy (závory) - tu na obrázku sú zdvihnuté.
Viac o moste, mýte a súvislostiach s cestou a veľkotopoľčianskou (bánoveckou) železnicou je v článku: "Trenčianske vážske mosty". 


Podchod pred hotelom Tatra vo výstavbe v roku 1981. 


Podjazd na Sihoť, vpravo vtedajšia knižnica (budova*1930 pôv. fin. úradov) s hviezdou na čele, nočný záber v r. 1981. 


Zasnežené Štúrove námestie v prvej polovici sedemdesiatych rokov.
Vtedy sa ešte po Štúrovom námestí jazdilo autami, ale nebolo ich tak veľa ako dnes.
Samozrejme po terajšom vodotrysku s vodníkom niet ani stopy, postavili ho až po r. 1989 spolu so zrušením verejných podzemných záchodov.
Všimnime si: celkom vľavo okraj voľne stojaceho stánku Poštovej novinovej služby (bol pri mestských záchodoch, ktoré sú vľavo mimo záberu), odstavené osobné autá, vzadu dva podlhovasté keramické kvetináče, smeťové nádoby (malá pevná vľavo; dve vpravo pripravené na odvoz), rozvod elektriny vzduchom holými vodičmi na konzolách (vpravo hore), verejné osvetlenie výbojkovými (RVL) svietidlami na výložníkoch na vysokých stožiaroch (vľavo) aj na budovách (vpravo). Obchody sú na samostatný rozbor. 


Štúrove námestie v roku 1985, foto Ing. Vojtech Tichý.
Celkom bežný pohľad pre starších: 
vľavo kníhkupectvo (p. Irena Lifková (rod. Földváryová)...), ďalej do prava: podzemné záchody, novinový stánok PNS; na priečeliach oproti fotografovi (nedajú sa rozoznať) Ľudotex a bazár (p. Vojtech Gajdoš); vpravo Sazka-Športka (p. Ladislav Gáťa; predtým Odevy "u Silvára") s výkladom k 40. výročiu konca vojny.
Za okrajom obrázka (teda nevidno) vľavo Orion (cukríky).
Za okrajom obrázka (teda nevidno) vpravo Luba (hračky).
Mliečny bar sa nedá rozoznať, je vľavo od stánku PNS (= Poštová Novinová Služba).
Od bazára vpravo, skrytá za domom v popredí, bola na rohu predajňa železiarstvo (v pokladni p. Čanigová (Nemka)), neskôr Ovocie a zelenina.
(Obchody Ľudotex, bazár a železiarstvo je lepšie vidieť na čiernobielej snímke zo sedemdesiatych rokov, ktorá je vyššie.)


Štúrove námestie, v pozadí hrad, záber z r. 1981.
Uprostred obrázka (zvislo pod hradnou vežou) je obchod "Papiernictvo     školské a kancelárske potreby",
vpravo od neho je obchod "Lacná obuv", 
ďalej vpravo je "Svadobka" (požičovňa svatobných šiat - možno aj ich predajňa?).

Z fotografie, vlastných spomienok, ale aj za výdatnej pomoci spomienok aj fotografií ďalších pamätníkov, najmä p. Milana Pr. (ďakujem!), vychádza rozloženie obchodov v dobe socializmu takto (čísla v texte zodpovedajú číslam na orientačnej fotografii nižšie):
 1 = nevyužité
 2 = papiernictvo (1981), predtým detská poradňa (lekárska)
 3 = Lacná obuv (1981), potom predajňa skla "Krištáľ sklárske výrobné družstvo Valaská Belá", ale pred Lacnou obuvou tu mali byť včelárske potreby
 4 = Svadobka
 5 = Chlieb Pečivo, (neskôr) Zelenina Ovocie
(a ďalej už je roh = kedysi Knöpfelmacher (J.Gáťa, Odevy, Silvár (pozor - Žalúdek mal obchod na námestí oproti pošte)).
Na hrade vidíme lešenie výstavby západého múra, ktorého časť sa o dve desaťročia neskôr zrútila v marci 2003.
Všimnime si pozoruhodné množstvo vývesných skriniek (A, B, C, D, E; ich tematický obsah si už nepamätám). 
Pre lepšie porozumenie sú nižšie na pomocnom obrázku vyznačené súvislosti s textom:   




Zasnežená Hodžova ulica, s kopcami odhrnutého snehu.
Približne sedemdesiate roky (=1970+).
Kedysi bývalo pozdĺž ulíc toľko odhrnutého snehu, že niekedy cez ne deti nedovideli na opačnú stranu ulice. 
V hromadách odhrnutého  snehu bývali ponechané voľné miesta na prechod na opačnú stranu ulice. 



Stará Biskupická ulica, na jar 1977. 
Rázcestie so starou vŕbou  jestvujúcou doteraz. 
Pohľad je smerom ku stredu mesta.
Celkom vľavo je murovaný plot jestvujúci doteraz, za ním je sklenárstvo na zadnej (východnej) časti pozemku trenčianskeho staviteľa Dominika Filippa, na ktorom si na Krížovej (po r. 1945 Jilemnického) ulici v r. 1930 postavil svoj dom, a na pletivovým plotom oddelenej zadnej časti pozemku mal pre svoje podnikanie stavebný dvor s budovami, prístupný z Biskupickej ulice; bolo obvyklé, že obsahoval stavebnú stolársku výrobu (prírodná sušiareň dreva, zárubne, dvere, okná, ...), prípadne aj stavebné polotovary zhotovované mokrými procesmi (liaty betón, ...)).
Vpravo odbočuje šikmá ulička (na Legionársku ulicu - vtedy Sovietskej armády) na konci ktorej vpravo bývali Murkovci s dcérami a synom.
Za starou vŕbou je vchod do dvora a domu, kde bývali Málikovci (synovia Tono, Rudo, Jožo). 
Na Biskupickej ulici smerom k mestu, teda od starej vŕby povyše, vľavo bol prízemný dom ťahajúci sa do hĺbky pozemku aj s dvorom, kde bývali chudobnejšie rodiny, kedysi aj Gračkovci; ďalej bol dom kde v príuličnej časti býval technický úradník a poľovník Alexander Koller a pani Ivanovová s dvorom, vzadu záhradkou s vrátkami do Krížovej ulice, tiež s vo dvore pristavanými dvomi podnájomnými bytmi (istý český pilot, v druhom moji rodičia, ja a babka - len izba a kuchyňa, záchod bol na dvore - dnes hovoria "kadibúdka"); ďalej asi dva domy, za nimi doľava ulička spojka na Krížovú ul., potom inštaletér pán Ďurina.
Vpravo na Biskupickej ulici smerom k mestu, od starej vŕby povyše, ďalej býval krajčír Mucha a ešte ďalej vchod do dvora s pavlačovým domom, kde bývali Pauerovci - učiteľka, železničiar, chlapci Jožo(?), Marián, ...
Za chrbtom fotografa vpravo býval na Biskupickej ulici sklenár pán Okuliar (jeho syn Jaro zomrel na jar 2023), vľavo Budayovci (s Marikou sme neskôr boli kolegovia) a klampiar; ďalej dozadu na východnom rohu s dolným šancom boli po fronte Pozemné stavby, na západnom rohu postavili v roku 1952 novú hasičskú zbrojnicu. Ešte ďalej dozadu, poza chrbát nemocnice, Biskupická ulica pokračovala až po bánovskú železnicu, pod ktorej násypom bol tesný prechod, pred ním bola kaplnka tesne obrúbená zeleným plotom.
Pre budúcnosť zaznamenajme, že 2.1.2022 orezali túto starú vŕbu na terajšej Jesenského (predtým Biskupickej) ulici.

Ďalej je súvisiaca fotografia Biskupickej a Legionárskej ulice, pohľad z budovy Keramoprojektu v roku 1981:

Pohľad z budovy Keramoprojektu smerom do stredu mesta, v roku 1981:
vľavo je ulica Biskupická, vpravo Legionárska.
V dolnej polovici obrázka medzi domami sa dá vysledovať šikmá ulička, ktorá tie dve ulice  spájala.
V pozadí je (tmavý) veľký starý (nejedlý) gaštan na severovýchodnom konci Biskupickej ulice (oproti Ďurinovcom), ešte stál chvíľu po roku 2000, neskôr na tom mieste postavili Pafčugov dom (stavebné šarvátky okolo výstavby pozrieť v dobovej tlači Info Trenčín).
Na obrázku vpravo sú staré honvédske kasárne na Legionárskej ulici, postavené v r. 1889, zbúrané v r. 2005,
za nimi smerom ku mestu (=za odbočením na ulicu Priekopy) rožný dom je už dnes nadstavaný; kedysi v ňom vyrastala budúca manželka spisovateľa Dominika Tatarku; (ďalej za ním (už nevidno) je Meloccov dom a ešte ďalej bol židovský chudobinec (dnes už zbúraný), potom ...Urbánkov dom (*1905), krčma Patek, Cicuttov dom (*1930; býval tam Dr. Grigorij Medvecký s manželkou očnou lekárkou, aj primár MUDr. Šimon Ománik, dom postavil v r. 1930 staviteľ Antonio Cicutto, dovtedy tam mal stavebný dvor), dom Keleti delikatessen, Ševelov hostinec,.... na konci na rohu s horným šancom Zieglerova sódovkáreň, no ale to sme už úúúplne mimo obrázka....)



Rozostavané Obchodné stredisko Družba - pohľad z budovy Keramoprojektu v roku 1981.
Vľavo obchodné stredisko Družba v závere jeho výstavby. V popredí záberu je východný roh areálu nemocnice s dnes už nejestvujúcimi budovami (býv. stolárska dielňa...); vľavo dole je časť rožnej budovy Nátlyho kúrie. V popredí vpravo je nemocničná budova slobodárne (tzv. Moulin Rouge, neskôr tam bolo oddelenie rehabilitácie), pred ňou spevnená plocha s autami = súčasť nemocnice. (Vzadu je pohorie Považský Inovec.)



Zasnežené námestie pod hradom v decembri 1991.
Vtedajšie obchody sú popísané v obrázku, dnes sú tam už iné.
Sú to obchody ako pred 1989, až na Messerchmidtove pekárstvo, ktoré sa obnovilo po 1989.
Fotografované prístrojom Pentacon Six so širokouhlým Flektogonom, negatív zosnímaný a fotka upravená na počítači.
Naisto si spomínam, že aj v zime 1999/2000 bolo námestie celé zasnežené.
Viac o námestí napr. aj  tu  a tam na konci sú aj ďalšie odkazy týkajúce sa hlavného námestia.


Zasnežená socha sv. Trojice na námestí pod hradom v decembri 1991.
Záber nadväzuje na predošlý. 
Vľavo od sochy sv. Trojice sú ešte na obrázku predajne ako boli pred r. 1989: predajňa odevov Slovakotex, dnes už nejesvujúca; od nej vľavo boli Športové potreby (neskôr (po vypudení zo susedstva piaristov po r. 2000) tam bola lekáreň)).
Vpravo od sochy sv. Trojice vidím predajňu Pinguin, ktorá tam pred r. 1989 nebola; vôbec si na ňu nespomínam, musela tu byť len krátko.
Fotografované prístrojom Pentacon Six so širokouhlým Flektogonom, negatív zosnímaný a fotka upravená na počítači.
Naisto si spomínam, že aj v zime 1999/2000 bolo námestie celé zasnežené.
Viac o námestí napr. aj  tu  a tam na konci sú aj ďalšie odkazy týkajúce sa hlavného námestia.


Zbúraná dolná časť Legionárskej a Biskupickej ulice, v decembri 1991.
Fotografované prístrojom Pentacon Six so širokouhlým Flektogonom, negatívy zosnímané a upravené na počítači do panoramatickej fotografie spojením troch záberov.
Na ploche uvoľnenej zbúraním postavili budovu Slovenskej poisťovne a daňového úradu; o čosi neskôr sa k nim (k západnej strane) pristavala budova krajského úradu, siahajúca až po Biskupickú ulicu, kde sa stala rožnou budovou na novovybudovanom predĺžení (po Legionársku) ulice K dolnej stanici. 
Na západnej strane Biskupickej ulice, na križovatke s ulicou K dolnej stanici, na mieste staršieho prízemného tiahleho domu niekdajšej kvasnicovej továrne, postavili novú budovu sociálnej poisťovne, stojacu oproti (cez cestu) budovy Slovakotexu.
Novou výstavbou zanikla horná (severovýchodnejšia) časť Biskupickej ulice, zostala len jej dolná (juhozápadná) časť, ktorej meno zmenili na Jesenského. Názov Biskupická ulica v súčasnosti jestvuje v Trenčianskych Biskupiciach (= v súčasnosti miestna časť Trenčína), čo je v historickej súvislosti mätúce.



Pohľad na biskupické stavidlá z hrádze od Hydrostavu, v r. 1981.