Pamätné miesta skautov v Slovensku

Veľa je skautských pamätných miest v Slovensku, ale málo sa o nich vie, a aj to málo sa pomaly vytráca do zabudnutia. Preto ich chceme pripomenúť pamätnými tabuľami - teraz tu virtuálnymi tabuľami na internete, časom možno budú zaznamenané do máp papierových či digitálnych, prípadne ich niekto v budúcnosti môže hmotne vyhotoviť a osadiť priamo na významné miesto. Pamätné miesta skautov v Slovensku - na "Google maps"


Trenčín
Založenie prvého skautského oddielu v júni 1915




Prvý skautský oddiel v Trenčíne bol založený v júni 1915 na tunajšom vyššom kráľovskom piaristickom gymnáziu, ktoré sídlilo vo svojej budove na hlavnom námestí, vchod bol aj cez romantickú kamennú bránku z Maršovského (teraz Palackého) ulice. Oddiel založili Imre Szabó, ktorý na gymnáziu vyučoval kreslenie a zemepis, a nadporučík Pavol Orbán, príslušník tunajšieho 15. honvédskeho pluku, ktorý na gymnáziu vykonával predvojenskú prípravu. Prvými členmi oddielu sa stali Gabriel Rieger, Koloman Molčan, Rudolf Paldan, Štefan Molčan a František Tiso. Dobové podpisy Szabóa a Riegera sú na obrázku.

Boli to všetko študenti piaristického gymnázia: Gabriel Rieger (1903-1961), Koloman Molčan, Rudolf Paldan boli v šk. r. 1915/1916 primánmi v I.A a triednym profesorom im bol práve Imre Szabó; Štefan Molčan (nar. azda 1900/1901) bol vtedy tercián a mal iného triedneho profesora (Horňáka). Výrazne starší od nich bol Fraňo Tiso (1894-1974), podľa veku vtedy zrejme čerstvý absolvent trenčianskeho gymnázia, neskorší jeho profesor (1920-1924) a vyslanec v SSSR (1939-1941).

Odkiaľ Szabo do Trenčína prišiel, nie je nateraz známe, ani len nepoznáme jeho základné životopisné údaje, a nie je jasné, kam z Trenčína po pár rokoch odišiel - možno na front - ani či prežil a kde ďalej žil. Ani osud npor. Pavla Orbána nie je známy. Podľa ročeniek gymnázia prof. Imre Szabo prišiel vyučovať na piaristické gymnázium možno už v šk. r. 1914/1915 (ročenka nie je t.č. k dispozícii), určite tu však vyučoval v šk. r. 1915/1916 a nasledujúcom 1916/1917; naisto určiť, či tu bol aj v r. 1917/1918 nateraz nemožno pre nedostupnosť ročenky. Skautov (cserkész) ročenky neuvádzajú v gymnaziálnych spolkoch (egyletek, körö), teda škola sa o nich nezaujímala, hoci Szabo sa tu v inej záujmovej činnosti uvádza. Historik trenčianskeho školstva p. prof. Ján Havran však zaznamenal, že Imre Szabo na piaristickom gymnáziu pôsobil v r. 1914-1917 (rozumiem od letných prázdnin 1914 do letných prázdnin 1917, teda tri školské roky) a niet dôvodu neveriť mu.
Imre Szabo sa zrejme v prvom školskom roku (1914/1915) svojho pôsobenia zorientoval v miestnych pomeroch, zoznámil s Pavlom Orbánom a v júni 1915 založili skautský oddiel, svoju činnosť však začal 1. augusta 1915. V nadchádzajúcom školskom roku 1915 - 1916 zorganizovali niekoľko výletov a dlhších pochodov do okolia Trenčína. Oddiel usporiadal aj kurz pre záujemcov, dne s by sme ho možno nazvali radcovský alebo vodcovský. Absolvovali ho Fraňo Tiso, Gabriel Rieger a bratia Koloman a Štefan Molčanovci. Po roku činnosti, v júni 1916 mal oddiel 21 členov. V lete 1916 oddiel usporiadal letný tábor v Súči.
Oddiel vznikol rok po začiatku prvej svetovej vojny, kedy sa ešte monarchii ešte ako - tak darilo presviedčať o vojnovom víťazstve. Situácia na fronte sa však zhoršovala, s tým narastala bieda civilného obyvateľstva, bola núdza o potraviny, ošatenie aj palivo, vojnové straty boli aj na gymnáziu z radov učiteľov i študentov. Je zrejmé, že v týchto pomeroch oddiel prestal fungovať niekedy najneskôr v lete 1917, teda rok pred skončením vojny a rozpadom monarchie, najmä, ako uvádzajú tradované údaje, keď prof Szabo odišiel v r. 1917 z Trenčína.

Koncom prvej svetovej vojny a rozpadom dovtedajšej monarchie skončila prvá vlna skautingu na Slovensku aj v Trenčíne.
Druhá vlna prišla so vznikom nového česko - slovenského štátu na prelome rokov 1918/1919. To je však už iné kapitola histórie skautingu slovenského aj trenčianskeho, ktorej sa zúčastnili už "zabehnutí" skauti prvej vlny.

Autor textu, tabule aj obrázka: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, jar 2014.

Podrobnejšia štúdia o založení prvého skautského oddielu v Trenčíne je tu.




Belušské Slatiny
Skautský domov ustredia Slovenských katolíckych skautov 1932 - 1939




Poniže Púchova za obcou Beluša, pri kúpeľoch Belušské Slatiny, pred prvými Skalnými vrátami, v krásnom prírodnom prostredí, v roku 1932 organizácia Slovenský katolícky skauting, postavila pre potreby svojho ústredia Skautský dom, určený na poriadanie vzdelávacích činností, lesných škôl. Ako vidno nižšie na fotografii neznámeho autora z r. 1935 - 1936, na susednej lúke za cestou stávali tábory lesných škôl aj letné tábory skautských oddielov.

Už v roku 1929, v letných mesiacoch, tam strávilo niekoľko týždňov 253 skautov, o rok na to sa v Belušských Slatinách uskutočnil 1. krajinský tábor SKS s účasťou 105 táborníkov z rôznych kútov Slovenska.
V poradí III. Valné zhromaždenie slovenských katolíckych skautov v Bratislave dňa 1.mája 1930 rozhodlo o vybudovaní študentského skautského domova v Belušských Slatinách. Už v tomto roku tam bolo v letnom tábore vyše 120 slovenských chlapcov.
Finančné prostriedky na stavbu Skautského domova z predpokladaným nákladom 100.000 Kčs zabezpečila dobročinná zbierka medzi skautmi a priateľmi skautingu.
10.februára 1932 sa začalo so stavbou Skautského domova v Beluši. Svojmu účelu slúžil od roku 1932 až do roku1939.

V roku 1939 majetok telovýchovných organizácií, medzi ktoré počítali aj skautské, právnym opatrením vplynul do Hlinkovej mládeže (HM), ktorá bola v r. 1939-1945 výlučnou organizáciou mládeže. Táto organizácia prevzala mnohé zo skautingu, prešla do nej aj časť skautov. Skautský dom v tom čase používala tiež HM.
Po vypuknutí povstania 21.8.1944 nemecké vojsko obsadilo Slovensko. V následných bojových akciách budovu Skautského domu zničila nemecká armáda a už nikdy nebol obnovený.

Lúky oproti bývalému Skautskému domovu USKS v Belušských Slatinách však nezostali bez skautského života. Podľa získaných informácii od brata Vladimíra Janečku – Bobra, toto krásne prostredie, ako on píše „skautskú oázu“, využili v roku 1970 skauti z Trenčína a Ostravy a v roku 2006 tu bol skautský tábor skautov 117. zboru Sv. Františka z Assi z Horného Srnia – Nemšovej.

Autori tabule aj textu: Ing. Jozef Ozábal, Trnava, a Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, jún 2015.


Na "Google maps", v kategórii "Turistická atrakcia":
Pamätné miesto skautov v Slovensku, Lúka Vodcovských lesných škôl Slovenského katolíckeho skautingu v rokoch 1932 až 1938, Belušské Slatiny.



Myjava
Pomník skautovi Františkovi Králikovi zo Žiliny, padlému v bojoch o Myjavu 8. 4. 1945




Pomník bol zjavne postavný krátko po vojne a niekedy v neskoršom období musel byť z akýchsi príčin odstránený, pretože dnes už nejestvuje. Na pomník si už dnes sotva kto spomenie, ani nie je celkom jasné, kde stál. O jeho existencii dnes svedčí už len zopár zachovaných fotografií a svedectvo jeho spolubojovníka. Nič z toho však už nikdy nezmení stratený život mladého žilinského skauta, partizána, vojaka Františka Králika, ktorého pamiatku chceme uchovať.

Údaje o hrobe Františka Králika z evidencie hrobov -  tu.

Podrobný záber na tabuľu z pomníka Františka Králika -  tu.

Ing. Jozef Ozábal, Trnava, jún 2015.

Na "Google maps", v kategórii "Turistická atrakcia":
Pamätné miesto skautov v Slovensku: Myjava, Brezovská 980/1. Hrob vojaka Františka Králika.



Žilina
Založenie prvého slovenského skautského oddielu v r. 1919




Historické údaje o oddieli sú tu.

Ing. Jozef Ozábal, Trnava, 11. nov. 2015.

Na "Google maps", v kategórii "Turistická atrakcia":
Čaká na doplnenie: Pamätné miesto skautov v Slovensku: Žilina - miesto založenia prvého slovenského skautského oddielu.



Trenčianska Teplá - Podhradište
Pamätník s pamätnou tabuľou Baden - Powellovi na skale Čertove kopyto  (2015)






Prístup je z cesty z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc. Pri električkovej výhybni Kaňová treba odbočiť na poľnú cestu smerom zhruba na východ. Cesta vedie spočiatku voľným terénom, potom vchádza do lesa, kde bol kedysi pioniersky tábor spojov, teraz chatová oblasť. Pokračuje značený turistický chodník v miernom stúpaní. Na označenom mieste sa z chodníka odbočí na skalu Čertove kopyto ležiacu na úbočí Podhradišťa. Na tomto odbočení začína skautský náučný chodník, dlhý približne 300 metrov. Obsahuje osem náučných tabúľ s námetmi zo skautskej praxe. Chodník končí kamennou mohylou výšky niečo vyše dvoch metrov, spevnenou betónom. Na jej boku je zapustená kamenná pamätná tabuľa so slovenskou skautskou ľaliou, pod ktorou je text:

Pamätník
Zakladateľovi svetovému skautingu
Lordu Baden Powelovi
31. zbor Trenčianska Teplá
26.9.2015

Pamätník s pamätnou tabuľou a ôsmimi náučnými tabuľami skautského chodníka zriadil 31. zbor skautov Irmy Ševcechovej v Trenčianskej Teplej. Odhalil ho 26. septembra 2015 vodca zboru brat Stanislav Vyhlídal spolu so starostom obce Trenčianska Teplá za hojnej účasti skautov, oldskautov na čele s Ing. Vladimírom Janečkom - Bobrom a hosťa Ing. Stanislava Dužíka. Pri tej príležitosti sa tam konala aj súťaž v skautských disciplínach, čo je už tradíciou tohoto miesta. Kamenná mohyla tu postupne vyrástla za niekoľko rokov z kameňov prinesených skautami a ich priaznivcami z radov turistov.

Z fotografií a údajov poskytnutých bratom Alahom spracoval Uzlík, 52. O.S. TN, 17.11.2015. Za upozornenie na chybu v popise ďakujem br. Ataše, popis je opravený.




Ostrý vrch pri Trenčíne
Kamenná mohyla s tabuľkou "A. B. Svojsík"   (1968)



Aktuálny vzhľad.
(Fotografiu zaobstaral br. Ataše)





Rekonštrukcia vzhľadu pôvodnej kamennej tabuľky.
(Uzlík, 17.11.2015)


Ostrý vrch (767 m n. m.) je z diaľky dobre viditeľný vrchol charakteristického vzhľadu v hrebeni Strážovských vrchov (pôvodný názov: Veterné hole). Prístup je zo západnej strany strmším chodníkom (asi pol hodiny) odbočujúcim zo značeného turistického chodníka, medzi vrchom Čiernachov (pod ním Mestská chata "Pod Ostrým vrchom" s lyžiarskou zjazdovkou) a sedlom Lúčky. Miesto je medzi obcami Soblahov, Kubrica (na západnejšej strane) a Horné Motešice, Peťovka (na východnejšej strane).

Ostrý vrch a jeho okolie (s Vlčiackou chatou pod ním) boli vždy obľúbeným miestom trenčianskych skautov. Na túto tradíciu nadviazali aj pri obnove skautingu v roku 1968. Vtedy tu postupne vyrástla neveľká mohyla z voľne poukladaných kameňov prinesených skautami, na ňu voľne položili kamennú tabuľku s vysekaným podpisom A. B. Svojsíka, zakladateľa českého skautingu, ktorý sa po r. 1918 rozšíril aj na Slovensko.

Neskôr, azda niekedy v sedemdesiatych rokoch, bola tabuľka rozbitá na niekoľko kusov, ktoré však správne poukladané zostali na svojom mieste.
Časom kamene do mohyly pribúdali, vysoká je zhruba po hruď, a pôvodná rozbitá kamenná tabuľka je nahradená.


Uzlík, 52. O.S. Trenčín, 17.11.2015. Za doplnenie súčasnej fotky miesta ďakujem br. Ataše.





Pamätné miesta skautov v Slovensku - na "Google maps"

Niekedy v lete roku 2015 člen Historickej komisie Slovenského skautingu, brat Ing. Jozef Ozábal - Ataše, prišiel s nápadom zaznamenávať "Pamätné miesta skautov v Slovensku" aj do máp, a čoskoro to aj začal uskutočňovať na "Google maps". Voľba padla na už zavedenú kategóriu "Turistické atrakcie" ako najvhodnejšiu z možných. Ustálila sa takáto štruktúra záznamov:
"Pamätné miesto skautov v Slovensku" (=univerzálna identifikácia na začiatku) - stručné a jasné určenie miesta s čo najpresnejšou adresou - prípadný podrobnejší popis - časové určenie - dobová fotografia.
Brat Ataše uvíta ďalších prispievateľov do tejto kategórie. Bolo by vhodné dodržať už zavedený spôsob záznamu, pokiaľ sa nedohodne vhodnejší. Styk s br. Ataše je možný elektronickou poštou (e-mailom) na adrese: jozef.ozabal@gmail.com.

Nižšie sú odkazy na jednotlivé "Pamätné miesta skautov v Slovensku" na "Google maps", v kategórii "Turistická atrakcia":
Pod nimi je prehľadná mapka s umiestnením jednotlivých miest.

Táto stránka "Pamätné miesta skautov v Slovensku" vznikla niekedy na jar roku 2015 na podnet člena Historickej komisie Slovenského skautingu, brata Ing. Jozefa Ozábala - Ataše.
Posledná úprava: 17. 10. 2016.


Nižšie je prípadná reklama poskytovateľa:

„Nikdy se nesměji nejlépe. Bojím se, že by to mohlo být naposledy.“ Jan Werich